Slováci v zahraničí: 6 faktov o Slovákoch žijúcich vo Vojvodine V zahraničí žije takmer 2,8 milióna Slovákov. Niektorí sú roztrúsení po rôznych krajinách, ale nájdeme aj celé komunity Slovákov žijúce v zahraničí. Práve oni aj napriek diaľke od materinského štátu zachovávajú svoj jazyk, kultúru a národné povedomie. V severnej časti Srbska, vo Vojvodine, žije slovenská menšina, ktorá si už takmer tri storočia zachováva, naplno prežíva a zveľaďuje vlastnú slovenskú kultúru. Slovenská menšina v Srbsku je známa ako usilovný a mierumilovný národ, ktorý si verne zachováva tradíciu svojich predkov. V snahe zvýšiť informovanosť o slovenskom národe žijúcom v Srbsku sme spísali 6 faktov, ktoré ste o ňom možno nevedeli. Práve vďaka školám sa slovenčina udržiava aj u mladších generáciách, ktoré tak preberajú štafetu pri uchovávaní národnej identity Slovákov v Srbsku. Ale netreba zabudnúť na fakt, že vojvodinskí Slováci sú plne bilingválni, pretože všetci bez výnimky hovoria aj jazykom väčšinového obyvateľstva – srbčinou.
1. Budú to už tri storočia, odkedy sa slovenský národ prisťahoval do Vojvodiny Počas 270 rokov sa na území severného Srbska, vo Vojvodine sformovala slovenská komunita s vlastnou jedinečnou kultúrou. Keďže život sedliakov na Slovensku v období od 17. do 19. storočia nebol vôbec ľahký, tak do sveta začali odchádzať predovšetkým najchudobnejší občania s cieľom zarobiť dostatok peňazí na prežitie. Pre tieto dôvody ľudia opúšťali svoje domy a putovali smerom na juh do Panónskej nížiny. Tá predstavovala ideálne miesto pre osídľovanie, pretože po mnohých vojnách bola hospodársky zničená a nemala obyvateľov. Prvý dokument, ktorý slúži ako dôkaz sťahovania, je z roku 1745, keď Matej Čáni priviedol 129 slovenských rodín zo stredného Slovenska do Báčskeho Petrovca. V tejto novej vlasti si Slováci zakladali vlastné osady alebo sa nasťahovali už do jestvujúcich obcí so srbskou, nemeckou, maďarskou alebo inou národnosťou.
Gymnázium Jána Kollára
Podľa posledného sčítania obyvateľstva, dnes žije na území Srbskej republiky 52 750 Slovákov. Vojvodinskí Slováci obývajú 36 dedín a miest, ktoré sú koncentrované vo všetkých troch regionálnych celkoch – v Báčke, v Banáte a v Srieme. V niektorých osadách sú Slováci väčšinovým obyvateľstvom, inde žijú spolu s inými národami, so Srbmi, Maďarmi, Rumúnmi, Rómami či Rusínmi.
3. Prvé slovenské gymnázium mimo územia Slovenskej republiky V meste Báčsky Petrovec na juhozápade Vojvodiny, bolo v roku 1919 založené prvé slovenské gymnázium mimo územia Slovenskej republiky. Vzniklo, keď petrovský evanjelický farár Samuel Štarke slávnostne uviedol prvých profesorov. Výučba sa na tomto gymnáziu uskutočňovala v slovenskom jazyku a pretrvalo to až do súčasnosti. Pri príležitosti 50. výročia od založenia, gymnázium dostalo nové meno podľa slovenského básnika Jána Kollára. Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci aj ďalej zostáva dôležitou oporou a pýchou vojvodinských Slovákov. V súčasnosti sa v škole nachádza aj žiacky domov, veľmi bohatá školská knižnica ako i pamätná miestnosť, venovaná účastníkom druhej svetovej vojny.
2. Slovenský jazyk – jeden zo šiestich úradných jazykov vo Vojvodine Vo Vojvodine existuje 6 úradných jazykov, medzi ktoré patrí aj slovenčina. Vo viacerých obciachmôžete počuť slovenský jazyk na uliciach, úradoch i v rodínach. Plynule môžete komunikovať s človekom, ktorý nikdy na Slovensku nebol, ale aj napriek tomu, jeho slovenčina bude na veľmi vysokej úrovni. Slovenský jazyk sa teda používa v rodinách, na slávnostiach, v krčme, medzi priateľmi a samozrejme aj vškolách.
04
