2001-08 by PC_Space s.r.o.

SOFTWARE Shareware - OnLine Meters

LINUX

- databázy a zariadenia

INTERNET WEB - Základy DHTML

Databázy pre ka dého Porovnanie vizuálnych nástrojov na tvorbu webstránok

Notifikátory - Ako si u¾ahèi príjem emailov Zaujímavé www stránky - SMS brány Bezdrôtové pripojenie v praxi

SERVIS Profesionálna renovácia tonerov a kaziet - pre a proti Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM - nastavenie registrov

PORADÒA ZÁBAVA - HRY Original War

TLAÈOVÉ SPRÁVY SÚ A

Test Atramentové tlaèiarne

Novinky - Hardvér, Softvér, Linux novinky, Herné novinky

PREDSTAVUJEME

Malý test televíznych kariet Grafické karty s èipom KYRO I a KYRO II Projektor ASK C100

European OnLine Entertainment BOX = TV + internet LED tlaèiareò OKIPAGE 14ex Pamäte SDRAM Kingmax 133 MHz a 150 MHz a zvý enie výkonu pamätí

O b s a h

space

Novinky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Databázy pre ka dého

EDITORIÁL

.......................4

Test: Atramentové tlaèiarne . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Testy, parametre, charakteristiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Software . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Porovnanie vizuálnych nástrojov na tvorbu webstránok Shareware - OnLine Meters: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Linux - praktické rady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

... ... ... ...

14 14 18 20

Vá ení a milí èitatelia, V prvom rade by sme sa chceli

toène znièený poèítaè neschopným pou-

ospravedlni za oneskorenú distribúciu

ívate¾om (zmazanie softvéru, prípadne

júlového èísla PC Space. Táto situácia

ruèné po kodenie hardvéru sa neráta)?

bola spôsobená nedodr aním termínu

My nie. Ovláda základy práce s PC je

zo strany tlaèiarní a ako ste si istotne

súèas ou dne nej gramotnosti a pomaly

22 22 24 26 26 27 28

mnohí v imli, postihnuté boli aj niektoré

òou zaèína by aj práca s internetom,

iné mesaèníky. Nu , cesta za fungujúcim

prípadne so sie ou.

Internet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

Predstavujeme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Malý test televíznych kariet . . . . . . . . . . . . . . . . . Grafické karty s èipom KYRO I a KYRO II . . . . . . Projektor ASK C100 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . European OnLine Entertainment BOX . . . . . . . . LED tlaèiareò OKIPAGE 14ex . . . . . . . . . . . . . . . . Pamäte SDRAM KingMax 133 MHz a 150 Mhz

......... ......... ......... ......... ......... ......... .........

trhovým mechanizmom je na Slovensku ne¾ahká.

Apropo internet. Hlavnou správou tohto mesiaca je, e koneène je na svete

V súèasnosti azda ka dý z nás vyu í-

ná nový web. Áno, je to pravda. Po

va výdobytky modernej techniky. Preèo

verzii, ktorá slú ila vyslovene iba na to,

v ak niektorí ¾udia nemajú radi poèí-

e vôbec nejaký PCSpace existuje, sme

taèe? Bez poèítaèa by sme museli urobi

pre vás pripravili nieèo, èo sa oplatí

mno stvo úkonov, ktoré by nám inak

nav tívi . Okrem drobnej úpravy grafiky

zabrali ve¾a èasu a aj prostriedkov. Viete

boli kompletne prepísané v etky stránky,

si napríklad teraz predstavi , eby ste

ktoré sú teraz u dynamicky generované,

v etku prácu písali zo dva - tri razy na

èo vám pou ívate¾om priná a väè í

stroji, kým by vá éf nebol spokojný?

komfort. Ïalej nám bolo dlho ¾úto, e

A èo prácne h¾adanie v archívoch? Nie je

ve¾a správ a informácií sa nám do

jednoduch ie si to nájs na disku prí-

èasopisu nezmestilo, tak e v etko teraz

34 34 36 37

padne na internete? a ko sa v ak

nájdete na webe. Napríklad aj mno stvo

v etky tieto pozitívne aspekty vysvet¾ujú

fotografií jednotlivých produktov alebo

star ej generácie, ktorá robila v etky

aj aktuálne sú a e. Taktie sa tu skôr

tieto úkony ruène . Pre nich je väè inou

dozviete

poèítaè nieèo zbytoène zlo ité a myslia

sú a í. Pripravili sme pre vás aj jed-

Zábava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

si, e sa im neoplatí to v etko uèi .

notlivé rebríèky TOP WEB stránok, TOP

Niektorí majú z toho dokonca panický

DOWNLOAD a trochu inovovali na u

strach, e poèítaè pokazia, èo je spô-

poradòu.

Zaujímavé www stránky - SMS brány . . . . . WEB - Základy DHTML . . . . . . . . . . . . . . . . . Notifikátory - ako si u¾ahèi príjem emailov Bezdrôtové pripojenie v praxi . . . . . . . . . . .

Servis

. . . .

......................................... Profesionálna renovácia tonerov a kaziet . . . . . . . . . . . . . . Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM: Nastavenie registrov . . . Poradòa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

29 30 32 33

GamesWEB odporúèa - Original War . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

Tlaèové správy Sú a

sobené rôznymi historkami, ktoré kolujú

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39

okolo nás. Ale dajme si ruku na srdce

vyhodnotenia

jednotlivých

eláme vám príjemné èítanie aj v týchto horúcich dòoch.

a povedzme si, èi sme naozaj videli sku-

Redakcia

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40

Adresa redakcie: Tel./fax: E-mail: Home page: Riadite¾: éfredaktor: Zástupca éfredaktora: Redakcia: Spolupracovníci:

PC SPACE Nevädzova 5 821 01 Bratislava 02 - 4341 3913 pcspace@pcspace.sk www.pcspace.sk Andrea Miková Rastislav Turanský Juraj Redeky tefan Stieranka ¼uboslav Lacko Ladislav Jediný Edmond Kme Stanislav J. Manca Jaroslav Oster Zolo Radnóti Juraj ípo Marián Varga

Testovacie zariadenia poskytli: SOFOS, s. r. o., 02-5477 3980, www.sofos.sk ASBIS SK, s. r. o., www.asbis.sk Predajca: ClippArt, s. r. o., www.clippart.sk, 02-4951 2330 (29)

Administratíva: Grafika: Korektorka: Litografie: Tlaè:

Mária Toma ovièová A. Danìk Helga Elexhauserová t centrum Bratislava TELEM, K+M, a. s.

Adresa vydavate¾stva:

Agentúra VICTOR&VICTOR Nevädzová 5 821 01 Bratislava

Riadite¾ vydavate¾stva:

Vikor Cicko

Predplatné SR:

L.K. Permanent, s. r. o. Dana Kordo ová 02 - 4445 3711

Predplatné ÈR: Registrácia:

A.L.L. Production, s. r. o. Simona Zikanová 004202 - 8481 0798 MK SR 2117/99

Roz iruje:

Mediaprint Kapa

Názory redaktorov nemusia súhlasi s názormi redakcie. Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Za pravdivos èlánkov zodpovedajú autori.

N o v i n k y Hardvér V hardvéri sa toho a tak ve¾a za posledné obdobie neudialo, eby letné suchoty? Najviac informácií sa týka procesorov. Intel poèas mesiaca nieko¾kokrát upravil ceny, av ak i lo iba o drobné korekcie. Hlavné zni ovanie cien sa plánuje na 26. augusta (deò uvedenia 1.9 GHz a 2 GHz Pentia 4 a 1.13 GHz a 1.2 GHz Pentia III Tualatin). Predpokladáme v ak, e s cenami ni ích frekvencií sa ve¾mi hýba nebude. V auguste sa, okrem spomínaného P4 a PIII, plánuje uvies aj a 950 MHz, 1 GHz a 1.1 GHz Celerona s jadrom Coppermine, 128kB L2 cache, 100MHz FSB. 10. septembra sa P4 doèkajú uvedenia èipu i845 (Brookdale), ktorý bude podporova PC133 pamäte. Takto sa im aspoò trochu podarí zní i cenu zostáv s procesorom P4. V novembri sa doèkáme prvých 0.13 mikrónovou technológiou produkovaných Pentií 4 (Northwood). Ich frekvencie zaènú na 2 GHz hranici. V prvom kvartáli 2002 mô eme oèakáva 1.3 GHz Celeron na jadre Tualatin a 100 MHz FSB. Taktie je aj ohlásený èip i845-D, podporujúci PC1600 DDR SDRAM. V druhom kvartáli 2002 by sme sa mali doèka 2.4 GHz P4 (Northwood) a 1.4 GHz Celeron (Tualatin). Na tretí kvartál je naplánovaný èip Tulloch a Brookdale-G. Tulloch bude podporova jednoa dvoj- kanálové PC1066 4-bank RDRAM, Brookdale-G PC133 SDRAM a PC2100 DDR SDRAM. Oba èipy budú ma integrované USB 2.0 a SerialATA. Na rok 2003 sa u ká nieèo o procesore Banias. Ide v podstate o neoficiálneho pokraèovate¾a nevydaného procesora Timna. Tie sa hovorí o tom, e nebude podporova RDRAM pamäte... Okrem toho Intel prestal dodáva v boxovaných verziách Pentia 4 RDRAM pamäte. Pôvodne Intel dodával Pentium 4 so 128 MB (2x 64MB) alebo so 256 MB (2x 128MB) RDRAM, preto e ceny pamätí boli ve¾mi vysoké. Touto taktikou sa ich sna il zní i . V súèasnosti ceny pamätí dos poklesli a navy e je tu aj existencia èipu podporujúceho PC133 SDRAM (Brookdale) a pripravovaný èip s podporou DDR pamätí (Intel ho plánuje uvies a zaèiatkom budúce roka, VIA, SiS a Ali zaèiatkom jesene). AMD bolo tento mesiac, ak nerátam èip Palomino, tich ie. Model 6 bude ma namiesto keramiky organiku. Rozdiel je v podstate v tom, e sa zmen í vý ka procesora zo súèastných 1,4 mm na 1,08 mm. Èi je to v ak dobrý nápad, neviem. Hlavne keï si spomeniem na prípady, pri ktorých sa lámali procesory pri nasadzovaní chladièa... V minulom èísle sme vám priniesli nejaké informácie o èipe NVIDIA Crush. Teraz sa u objavili aj prvé ceny, ktorými nie som ve¾mi nad ený. Najlacne ia verzia sa bude pohybova okolo 45-55$ a drah ia okolo 90-95$. Western Digital uviedol na výstave Macworld Conference & Expo 30, 60 a 80 GB externé disky s rozhraním FireWire a kartu UDMA66 1394. Disky sa toèia rýchlos ou 7200 rpm. 80 GB verzia stojí 379$.

Seagate uviedla na trh diskovú jednotku pre PC Baracuda ATA IV. Ide o tichý (pri práci hluènos 2,4 belu) 7200-otáèkový disk s 2MB bufferom a vnútornou prenosovou rýchlos ou a 69,4 MB/s, èo je momentálne v tomto segmente pravdepodobne najvy ia hodnota. (ek)

Softvér Èeská spoloènos Software602 pri la na trh s novým kancelárskym balíkom PC SUITE 2001. Tento balík je u tradiène ponúkaný zdarma na domáce pou itie. V zostave nájdete, ako v dy, textový editor 602Text, tabu¾kový editor 602Tab, grafický editor 602Photo, a tie novú aplikáciu 602Album, ktorá slú i ako elektronické anóny na dokumenty a fotografie. Dôle itá je zlep ená kompatibilita s formátmi DOC a XLS (teda s MS Office). Nový 602Text ponúka nieko¾ko zlep ení pri editácii dokumentu a tlaèe. 602Tab koneène umo òuje editáciu priamo v bunke. Spoloènos American Cybernetics oznámila uvedenie novej verzie ob¾úbeného programátorského editora Multi-Edit 9, ktorá ponúka mno stvo zlep ení. Multi-Edit 9 je profesionálne programovacie prostredie pracujúce na platformách Windows 95/98/NT/ 2000, ktoré integruje nieko¾ko ob¾úbených RAD vývojových prostredí, ako napríklad Borland Delphi a C++ Builder, MS Visual Studio a Allaire ColdFusion Studio. Z noviniek pote í hlavne roz írená podpora HTML (výborný nástroj pre editáciu HTML), ale tie nové editaèné nástroje. Corel predstavil Bryce 5, najnov iu verziu silného nástroja na modelovanie 3D krajín a animácií, ktorý je k dispozícii pre prostredie Windows a Macintosh. Inovácie zahàòajú napríklad sie ový rendering (na zvý enie rýchlosti mô e jeden projekt renderova viaceré poèítaèe súèasne), novú úroveò renderovania s fotorealistickými mo nos ami, nové nástroje na vytváranie stromov, svetla a ïal ie zlep enia. Ïal ím novým produktom Corelu je CorelDRAW ESSENTIALS, ktorý popri svojej výhodnej cene obsahuje CorelDRAW 9, Corel PHOTO-PAINT 9 a ïal ie potrebné nástroje (mierne modifikované) na tvorbu a úpravu grafiky. V priebehu leta bude k dispozícii nová verzia pre jednoduchú tvorbu in talácií InstallShield Express 3.5 od spoloènosti InstallShield. Inovácie zahàòajú nástroje na jednoduch iu tvorbu webin talácií, roz írenú podporu pre Visual Basic, podporu Windows XP a podporu viacerých jazykov. ( s)

Linux novinky l

Seagate Baracuda ATA IV

Pybliographer 1.0.9 je najnov ia verzia programu pre rozsiahle kni nièné databázy. Vie spracova formáty ako BibTeX, Medline, Ovid, ale i ostatné. Program je postavený na báze jazyka Python. Vyh¾adáva a triedi databázy, prièom výsledok mô e zobrazi i v html. NetvorX (http://www.linuxnetworx.com/), ktorý zastupuje významnú pozíciu v cluster rie ení linuxovských systémov, ohlásil podporu pre procesory AMD Athlon MP (multi procesor) a AMD-760 MP. Túto podporu zabezpeèí cluster systém Evolocity. Èasopis Linux Journal zverejnil èlánok o freenet. Freenet je sie ová aplikácia na zdie¾anie informácií (ako web), ale bez pou itia centrálnych serverov (ako Usenet alebo Gnutella). Výsledkom je, e pre políciu, tajné slu by alebo ¾udí, ktorí iným radi znepríjemòujú ivot, bude a ké vysnori , kde sa nachádzajú informácie, kto ich poslal a kto ich vy iadal. Aplikácia je stále iba v tádiu alfa. Uklinux.net (www.uklinux.net) je bezplatný ISP vo Ve¾kej Británii. ISP poskytuje nasledujúce slu by: Neobmedzený je prístup cez analógový alebo ISDN modem a s rýchlos ou 128 kbps, MySQL alebo PostgreSQL databázové slu by atï. V etky zisky z reklamnej èinnosti idú na podporu Open Source projektov.

Pri la nová verzia indexovacieho Open Source softvéru mnoGoSearch (http://www.mnogosearch. org/). Firma IBM uvo¾nila v ostrej verzii svoj urnálový Open Source súborový systém. Ide o verziu 1.0.0 a IBM sa pý i, e prichádza s technológiou osvedèených súborových systémov pre OS/2 a AIX. Tento súborový systém sa vyskytuje aj v 64-bitovej podobe. Java sa objavuje ako operaèný systém, pí e www.lwn.net. Firma SavaJe Technologies predstavila nedávno nový operaèný systém pre malé zariadenia (mobilné telefóny a handheldy). X Window System je u celý v Jave. Samozrejme, nejde o klon systému X Window, ale o grafické rozhranie napísané v Jave. Systém vychádza z WiredX-Lite a k spusteniu vy aduje Javu 1.1. Systém mo no nain talova aj na platforme Win32. Domovská stránka WeirdX (v súèasnosti je k dispozícii verzia 1.0.29) sa nachádza na adrese http://www.jcraft.com/weirdx/. Ak horíte netrpezlivos ou vyskú a WeirdX, staèí stiahnu súbor s príponou *.jar, ma nain talovanú Javu a potom iba zada príkaz: 'java -jar weirdx-*.jar'. Killustrator, aplikácia na tvorbu grafiky v KDE, sa musela premenova pre spory s firmou Adobe. Nový názov je Kontour. (j )

Novinky firmy Microsoft V dòoch 3. - 6. júla sa v Barcelone konala konferencia Microsoft Tech-Ed 2001, ktorej sa zúèastnilo 7500 úèastníkov z 56 krajín. Na tejto konferencii boli, okrem iného, predstavené aj serverové aplikácie pre oblas mobilnej komunikácie. Microsoft Mobile Information Server. Pod týmto oznaèením dodáva firma Microsoft skupinu produktov, ktoré poskytujú pou ívate¾om v reálnom èase kálovate¾ný, spo¾ahlivý a bezpeèný prístup k informáciám zo svojich mobilných zariadení. Tento èlen rodiny Microsoft® .NET Enterprise Server umo òuje, aby podniky a operátori mobilných sietí nasazovali pou ívate¾sky modifikovate¾né mobilné aplikácie, prostredníctvom ktorých mô u ich klienti pristupova k svojim informáciám a aplikáciám. Preto existujú dve verzie produktu Microsoft Mobile Information 2001 Server: MMIS Enterprise Edition a MMIS Carrier edition. Ïal ími produktmi z tejto rodiny sú Microsoft Outlook Mobile Access a Microsoft Outlook Mobile Manager. Microsoft Outlook Mobile Access je serverová aplikácia, ktorá umo òuje mobilným zariadeniam prijíma upozornenia z e-mailov, kalendára, kontaktov a úloh. Microsoft Outlook Mobile Manager je klientská PC aplikácia, ktorá umo òuje posielanie upozornení z aplikácie MS Outlook do mobilných zariadení. Skú obné verzie MMIS je mo né získa na adrese www.microsoft.com/miserver/downloads/default.asp. Microsoft Visio 2002 - k dispozícii sú aj dve verzie nového nástroja pre tvorbu vývojovej a diagramovej grafiky, Microsoft Visio 2002. Visio Standard je aplikácia na vytváranie vývojových diagramov, schém a èasových osí pre profesionálnych pou ívate¾ov. Visio Professional poskytuje mo nos tvorby komplexných výkresov a schém pre profesionálov z oblasti informaèných technológií, správcov sietí a programátorov. 30-dòovú skú obnú verziu je mo né objedna si na adrese www.softmail.cz/shop. Microsoft SharePoint Portal Server je server na jednoduché vyh¾adávanie, zdie¾anie a publikovanie informácií Tento produkt, umo òuje pomerne jednoducho vytvára ve¾ké podnikové portály. Spo¾ahlivo rie i vidite¾nos publikovaných dokumentov. Èitatelia vidia len dokonèené dokumenty, autori majú, samozrejme, prístup aj k rozpracovaným dokumentom. (ll)

N o v i n k y Herné novinky l

Dnes je hotová akèná vec From Dusk Till Dawn od GameSquad. V èase, keï èítate tieto riadky by u hra mohla by aj v obchodoch. Pripomeòme len, e ide o herné spracovanie filmu Roberta Rodrigueza pod hlavièkou Quentina Tarantina, ktorý si vo filme zahral spolu s Georgom Clooneym. Pôjde o zabíjanie vampírov z poh¾adu Tomb Raider , prièom hráè je väzeò nespravedlivo odsúdený na smr a práve na väzenskom tankeri sa upíri zobudia z dlhej letargie. V èeskej verzii hry Operation Flashpoint sa na niektorých rýchlej ích CD ROM a DVD mechanikách objavili chyby pri èítaní, èo zapríèiòovalo padanie a re tartovanie hry. Chyba sa týka pribli ne piatich percent v etkých mechaník. Za tento problém nesie zodpovednos distribuèná spoloènos Cenega a hlavne nová protipirátska ochrana, ktorá bola nedokonale otestovaná. Ak ste si v ak OFP kúpili (ve¾mi dobrá kúpa), a trápi vás tento problém, tak jeho rie enie nájdete na adrese http://www.gamestore.cz/priloha/flashpointcz-patch.zip. Rovnako bola dokonèená konverzia celkom populárnej strategickej real-time hry MythII, ktorá sa odohrávala v stredoveku s príchu ou mágie a krvi. Tentoraz sa hráè v prostredí MythII: Green Berets ponorí do vietnamských pralesov, kde urèite so svojou èatou nebude pestova ry u, ale uká e domorodcom, ako sa robia krvavé bifteky. Hra sa vyznaèuje hardvérovou nenároènos ou a bude staèi akýko¾vek 3D akcelerátor a aspoò Pentium266. Moon Tycoon (predtým Luna: Moon Colony Simulator) je vyvíjaná hra, ktorá v 3D priestore zachytáva rozvoj kolónie na Mesiaci pod va ím velením. Hra e te nie je dokonèená a pravde-

space

podobne sa plnej verzie doèkáme asi okolo Vianoc, no u dnes je prístupná beta verzia. Je tu u tvrtá beta verzia, ktorú mô ete nájs a stiahnú si zo stránky http:// www.moontycoon.com/ (54MB). Tvorcovia hry od vás potom vy adujú u len spätnú väzbu s va imi postrehmi, nápadmi a pripomienkami. Ak sa rovnako te íte na hru Max Payne (v na ich obchodoch 9. 8.) ako ja, tak vás mo no sklamem. Demo vyjde a po samotnej hre, 27. 7. a bude to pribli ne nieko¾ko tý dòov po tomto dátume. Okrem toho bude ma okolo 120 MB. V zdôvodnení takého ve¾kého rozsahu dema sa hovorí o ve¾kých leveloch, mno stvu efektov, zvukov a ïal ích drobností, ktoré v deme budú zahrnuté. Ak chcete vedie o hre viac, pozrite si herné novinky z minulého mesiaca. (zr)

Internet Zaèneme najprv jednou hernou správou. Nedávno bola spustená stránka http://www.warcraft3.sk/. Ako vyplýva z názvu, zaoberá sa jednou z najoèakávanej ích hier. U teraz tam mô ete nájs mno stvo zaujímavých informácií. Ïalej vznikla slu ba na ukladanie súborov na nete. Kvóta je 15 MB na jedného registrovaného pou ívate¾a. Máte mo nos aj nastavenia zdie¾ania súborov. Okrem prístupu len pre vás, mô e by konto pre danú skupinu pou ívate¾ov alebo pre verejný prístup. Mô ete si to vyskú a na adrese http://www.uloz.to/. Mimochodom, viete o tom, e kupovanie drahých domén je u mo né aj na Slovensku? Portál SuperZoznam informoval o kúpe domény http://www.szm.com/ za 18 500$ (pribli ne 925 000 Sk). Cenu vynieslo do vý in súperenie s automobilovou spoloènos ou Suzuki Motors Corporation.

Portál http://www.markiza.sk/ bol asi so svojím poskytovate¾om webhostingu nespokojný, a tak sa od 11. do 12. júla s ahoval k novému poskytovate¾ovi. Stala sa nim firma Slovanet, a. s. O tom, e si treba vybera svojho poskytovate¾a viac ne opatrne, svedèí aj fakt, e jeden server spoloènosti WebGlobe, s. r. o., pre il v noci 12. 7. (teda tesne pred piatkom 13-teho) nemilý crackerský útok. Výsledkom bolo znièenie dát na hlavnom a mirrorovacom disku a zobrazenie prezentácie útoèníka. Server http://www.developer.sk/ sa zaèal opä aktualizova a, okrem iného, pripravil veci o technológii ASP (Active Server Pages - nieèo ako PHP). Neviem v ak, èi je to ve¾mi pozitívny fakt, preto e väè ina ¾udí u aj tak tvorí v PHP a ASP má u svoje zlaté roky za sebou. Xland.cz, s. r. o., a Anetis, a. s., uviedli http://www.xland.sk/. Ide v podstate o rovnakú slu bu na akú sme boli zvyknutí na cz. Ponúka chat, zoznamku, stretnutia, inzertný systém a klikaj. Celkom ob¾úbené SuperZoznam Cédeèko má jednu novú slu bu - monitorovanie FTP serverov. Teraz u mô ete okrem základných 72 GB, napalova aj ïal ích 253 GB (ftp monitorovanie). A ak sa to èo chcete nenájde v tomto mno stve dát, tak si stále mô ete da napáli akýko¾vek dostupný súbor z internetu. Túto slu bu vyu ívajú hlavne dial-up pou ívatelia, pre ktorých je finanène efektívnej ie da si takto napáli dáta, ako keby ich s ahoval cez klasickú linku. Informaèný server http://www.zive.sk/ sa doèkal zmeny. Stará grafika zmizla a teraz je takmer identický so Zivì.cz. Miesto.sk (http://www.miesto.sk/) bolo dlh í èas nefunkèné, ale vyzerá to tak, e sa situácia zmenila k lep iemu. Bohu ia¾, v etky kontá sa stratili, a tak sa musia v etci záujemcovia registrova znovu. (ek)

D a t a b á z y

Databázy pre ka dého S problematikou databáz sa na stranách èasopisu PCSpace nestretávame prvýkrát. Skalní èitatelia si urèite spomenú na seriál Malé ve¾ké databázy, ktorý bol venovaný vývoju aplikácií pre vo¾ne írite¾ný databázový server MySQL, databázam bol venovaný aj dvanásty diel seriálu Web, tentokrát v nadväznosti na tvorbu webových aplikácií. V tomto preh¾adovom èlánku si o databázach povieme viac. A nielen povieme, ale na nieko¾kých jednoduchých príkladoch aj uká eme. A aby s prilo eného CD mali nieèo aj èitatelia, ktorí u základy práce s databázami poznajú, v závere èlánku je nieko¾ko tipov pre pokroèilých. Pod pojmom databáza rozumieme miesto na ukladanie údajov. Tejto definícii by vyhovoval aj pevný disk, prípadne disketa, preto musíme túto definíciu spresni . Údaje sú toti v databáze usporiadané systematicky a organizovaný prístup k nim zabezpeèuje systém riadenia databázy. Systém riadenia databázy je mno ina programov, ktoré majú na starosti správu databázy, ukladanie údajov, zabezpeèenie prístupu k údajom a podobne. Teda u spomínané produkty, ako napríklad Microsoft SQL Server 2000, Oracle, IBM DB2, MySQL, Informix, Interbase... sú práve systémy riadenia databázy. Základné po iadavky na systém riadenia databázy sú v podstate dve: l údaje musia by bezpeène spo¾ahlivo ulo ené l prístup k údajom musí by dostatoène rýchly

Preh¾ad databázových programov Moderné databázové servery nie sú práve lacnou zále itos ou, ale ako bolo spomenuté v úvode, na vyskú anie, tudijné úèely a niekedy aj na vývoj aplikácií sú k dispozícii prakticky zdarma. V pomerne vysokej cene databázových serverov sú v ak zahrnuté tisícky èloveko-rokov vývoja a testovania, èo vo zvý enej miere prispieva k bezpeènosti databázových aplikácií. Samozrejmos ou v tejto triede databázových serverov je podpora technológii OLAP, Data Mininig, Data warehousing a podobne. Pozrime sa teda, èo nám softvérové firmy v oblasti systémov riadenia databáz ponúkajú. Ak by sme mali jednotlivé programy opisova podrobnej ie, napríklad na základe ich dokumentácie, zistili by sme, e pri ka dom modernom serveri by sa vyskytovali pojmy ako výkonný, rýchly, spo¾ahlivý, umo òuje vykonáva analýzy OLAP, Datamining, Datawarehousing... Aby sme sa príli neopakovali, pri ka dom databázovom serveri je len struèná charakteristika. Cenovej politike jednotlivých firiem sa v tomto èlánku venova nebudeme, preto e ich cenová politika sa dynamicky mení a prispôsobuje podmienkam na trhu. Microsoft Firma Microsoft dodáva Microsoft SQL Server 2000. Tento produkt je výkonný databázový server dostupný pre platformu Windows. Je priamo integrovaný s pou ívate¾skými kontami a bezpeènostnými prvkami operaèných systémov Windows NT a Windows 2000. Microsoft SQL Server 2000 pokrýva celú kálu hardvérových platforiem pre tento operaèný systém od clusterových serverov po prenosné a vreckové poèítaèe s operaèným systémom Windows CE. Najvýkonnej ia verzia SQL Server 2000 Enterprise Edition je urèená pre najväè ie servery. Pre zaujímavos - jeden takýto databázový server dokázal obslú i naraz 20 000 pou ívate¾ov systému SAP s odozvou 1,5 sekundy. SQL Server Personal Edition je viacpou ívate¾ská verzia urèená pre platformu Windows 98. Táto verzia nájde uplatnenie hlavne ako replikaèný server vo firmách, ktoré majú svoje poboèky s nieko¾kými klientmi. MSDE (Microsoft Desktop Engine) je varianta SQL Serveru Personal Edition bez administrátorských nástrojov. Je urèený na to, aby sa íril spolu s aplikáciou vyvinutou napríklad v MS SQL Server Developer Edition. Pod MSDE sa dá rozbehnú maximálne 5 súbe ných procesov (dotazov od klientov). Ka dý ïal í proces musí èaka na skonèenie niektorého zo spomínaných piatich aktívnych procesov a navy e e te tieto procesy znaène spoma¾uje. Toto obmedzenie je zavedené zámerne, z marketingových dôvodov, aby pou ívatelia nenasadzovali túto verziu SQL Servera na výkonné systémy. Pre rôzne aplikácie, napríklad typu hoby, zberate¾ských kataló

gov, domácich archívov a podobne je to v ak vynikajúce rie enie. Absencia administrátorských nástrojov nie je a taký nedostatok, ako by sa mohlo na prvý poh¾ad zda , preto e sa na tento úèel dá pou i databázový program Microsoft Access 2000, ktorý je súèas ou roz íreného balíka Microsoft Office 2000 Professional Edition. Microsoft Access 2000 je urèený na jednoduché kancelárske aplikácie, kde sa nevy aduje viacu ívate¾ský prístup, ani podpora rozsiahlych transakcií (aj keï obidve vlastnosti podporuje). Zálohovanie údajov v databázach je mo né len v manuálnom re ime . Ob a né je aj zotavenie sa po chybe, hlavne poèas transakcie. Preto by sa Microsoft Access 2000 nemal pou íva vo webových projektoch. Napriek tomu sa obèas pou íva, dôvodom je hlavne vysoká cena SQL serveru. Príkladom webového projektu, ktorý je zalo ený na technológii Microsoft Access je napríklad inzertná stránka www.autoinzert.sk, ktorá obsahuje pomerne rozsiahle databázy inzerátov vrátane fotografií. Na prácu s databázou mô eme vyu i mo nosti samotného programu Access, prípadne konzolovú utilitu Microsoft Query, ktorá sa nain taluje spolu s programom MsAccess a nájdeme ju v tom istom adresári ako program Access.exe. Predtým si v ak musíme v programe MsAccess vytvori novú databázu, s ktorou budeme pracova , napríklad pokus.mdb. Microsoft SQL Server 2000 a MSDE sú databázové technológie typu klient-server, Microsoft Access 2000 je zalo ený na zdie¾aní súborov. Preto ak napriek doporuèeniam predsa len pou ijeme túto technológiu v aplikácii typu klient-server, musíme poèíta so znaèným za a ením výpoètovej a pamä ovej kapacity poèítaèa na strane klienta, nevyhneme sa ani prenosu ve¾kého mno stva dát po sieti a ukladaniu údajov na disku klienta. Limit súèasne pripojených pou ívate¾ov databázy, ktorá vyu íva Microsoft Access 2000 je pod¾a okolností niekde medzi 20 a 30. Výhoda kompatibility MSDE s SQL serverom nespoèíva len v mo nosti neskor ieho prechodu aplikácie na plnú verziu. Mô eme s výhodou vyu i dokumentáciu k SQL Serveru èi u v písomnej alebo elektronickej podobe, mno stvo know-how a v budúcnosti aj prípadné SQL Server Service Pack. Taktie OLE DB a ODBC drivery sú plne kompatibilné. Prístup k údajom v databáze je na princípe klient-server. Samotný systém riadenia databázy je systémová slu ba, ktorú mô eme pomocou jednoduchej dialógovej aplikácie len spusti , prípadne pozastavi . V prípade Microsoft SQL Servera 2000 na tento úèel slú i utilita SQL Server Service Manager.

Pre vývoj databázových aplikácií a správu databázy v ak potrebujeme ove¾a viac, ne len spusti , prípadne odstavi databázový server. Potrebujeme hlavne klientskú konzolovú utilitu, pomocou ktorej zadávame databázovému serveru SQL príkazy a v jej okne tie vidíme výstupy, ktoré databázový server vygeneruje ako ohlas na na e príkazy. Na prácu s databázovým programom Microsoft SQL Server 2000 je urèená utilita Query Analyzer. Po pripojení sa k databáze mô eme zaèa zadáva príkazy jazyka SQL.

Okrem klientskej konzolovej aplikácie potrebujeme e te nástroj pre správu databázy. Prostredníctvom tejto utility mô eme vytvára nové databázy, vytvára a spravova úèty jednotlivých pou ívate¾ov, pride¾ova a ru i ich oprávnenia na prácu s jednotlivými objektami databázy. Pomocou nástroja pre správu databázy je mo né nastavi stratégiu údr by a zálohovania údajov v databáze a podobne. MS SQL Server vyu íva nástroj SQL Enterprise Manager.

Oracle Firma Oracle nedávno komerène uviedla novú databázu Oracle 9i, ktorá postupne nahradí doteraz pou ívanú databázu Oracle 8i. Pod oznaèením Oracle 9i v ak nenájdeme len databázu, je to názov komplexnej platformy pre vývoj e-bussines aplikácií. Táto platforma zahàòa napríklad Oracle Application Server, Oracle Portal... Nová databáza Oracle 9i má podstatne zdokonalené analytické mo nosti (OLAP, Data Mininig, Data Warehousing), rozsiahlu podporu údajového formátu XML mô eme dokonca vytvori priamo ståpce, ktoré budú obsahova údaje vo formáte XML a taktie pou íva SQL príkaz SELECT pre výstup údajov do XML súboru, napriek tomu, e tandard jazyka SQL túto syntaxu zatia¾ nepodporuje. Podobne ako v databáze 8i aj nová databáza poskytuje mo nos rozdelenia tabu¾ky, ktorá obsahuje ve¾ké mno stvo údajov na viac oddielov (partíciií). Nová databáza v maximálnej miere vyu íva parelelné a zre azené procesy. Na prácu s databázou a zadávanie SQL príkazov je urèená klientská utilita SQL*Plus, alebo komfortnej ia utilita SQL*Plus Worksheet. Najvýznamnej ím zlep ením SQL*Plus Worksheet v porovnaní s jednoduchou konzolou SQL*Plus je farebné rozlí enie syntaxi SQL príkazov.

IBM Produkt IBM DB2 Universal Database je výkonná relaèná databáza, ktorá pracuje na rôznych hardvérových platformách od jednoprocesorových serverov (Workgroup Edition) po najvýkonnej ie multiprocesoprové servery podporujúce paralelné clustery. IBM DB2 je k dispozícii pre operaèné systémy Windows, OS/2, Unix, Linux... Databázový server podporuje Javu, XML, multimédia. Obsahuje výkonné nástroje na vývoj aplikácií typu Business Intelligence, napríklad Warehouse nanagment, OLAP (on-line analytical processing), Mobile Computing a mnohé ïal ie. Ako klientsku konzolovú utilitu mô eme pou i Command Center Príkazom: connect to SAMPLE sa pripojíme napríklad k databáze SAMPLE. V editaènom okne zálo ky Interactive mô eme spú a príkazy jazyka SQL postupne po jednom. Na spú anie skriptov slú i zálo ka Script.

D a t a b á z y Borland Spoloènos Borland ponúka databázový server InterBase 6.0 pre operaèné systémy Windows, Linux a Solaris. Produkt je naïalej typu Open-Source, teda vo¾ne írite¾ný vrátane zdrojových kódov. In talaèné súbory databázového serveru InterBase 6.0 sú pribalené aj k vývojovému prostrediu Borland C++ Builder verzia 5. Na prácu s databázou Interbase 6.0 pomocou SQL príkazov slú i nástroj IBConsole. Databáza InterBase 6.0 je vhodná aj pre webovské aplikácie, pre ktoré je zabezpeèený prístup k údajom cez rozhranie ODBC. MySQL In talaèné súbory databázového servera MySQL je mo né získa z webu, napríklad zo stránky www.mysql. com Kompletná in talácia zazipovaná v jednom súbore s ve¾kos ou pre Windows pribli ne 10 MB. In talácia pod operaèným systémom LINUX aj Windows 2000 je jednoduchá, treba len postupova pod¾a návodu. Na cvièné úèely mô eme pou i databázu TEST, ktorá sa vytvorí pri in talácii a je urèená práve pre takéto úèely.

Organizácia údajov v databáze Údaje v databáze sú organizované tak fyzicky, jako aj logicky. Ka dý databázový program vyu íva inú fyzickú organizáciu údajov, pre ilustráciu mô eme uvies , e údaje v databáze spravovanej programom Access sú ulo ené v súboroch s príponou MDB, Microsoft SQL Server 2000 pou íva súbory s príponami .MDF a LDF a podobne. S výnimkou súborov Accessu v ak nemô eme jednoducho prenies údaje v databáze do iného poèítaèa tým, e skopírujeme súbory v ktorých sú údaje fyzicky umiestnené. Pokia¾ práve nenavrhujeme peciálne aplikácie pre klastrové servery, nemusíme sa fyzickou organizáciou údajov ulo ených v databáze vôbec zaobera . Na rozdiel od fyzickej organizácie údajov, je logické usporiadanie údajov do tabuliek ve¾mi dôle ité, na astie toto logické usporiadanie údajov je pre ka dú databázu prakticky rovnaké. Údaje sú ulo ené v riadkoch a ståpcoch tabuliek.

Pri návrhu databázovej aplikácie zistíme, e medzi jednotlivými mno inami údajov sú rôzne závislosti, ktoré sa dajú presne definova . Tieto závislosti nazývame relácie. Jazyk SQL Rozhranie medzi databázovým serverom a pou ívate¾om (alebo skriptovým kódom) je realizované pomocou príkazov jazyka SQL. Na tomto mieste uvedieme aspoò struèný preh¾ad základných príkazov jazyka SQL. Typický SQL príkaz pre výpis v etkých údajov z databázovej tabu¾ky má tvar: SELECT * FROM tabu¾ka

Preto e príkaz SELECT je zrejme najèastej ie pou ívaným príkazom SQL jazyka, uvedieme si aj trochu podrobnej iu syntaktickú definíciu: SELECT [DISTINCT] polo ky FROM meno_tabulky [WHERE podmienka_výberu] [GROUP BY polo ky, [HAVING podmienka_agregácie]] [ORDER BY polo ky]

Pomocou klauzule DISTINCT doká eme zariadi , e sa nám duplicitné riadky objavia vo výpise len raz. K¾úèovým slovom FROM vy pecifikujeme tabu¾ku, z ktorej potrebujeme vybra údaje. Ak potrebujeme vybra len urèitú skupinu záznamov, alebo dokonca jeden záznam, musíme to prostredníctvom podmienky v SQL príkaze jasne pecifikova . Na jej vyjadrenie slú i klauzula WHERE. V na om prípade to bude napríklad SELECT * FROM rodinny_rozpocet WHERE vydaj > 3000

V prvom prípade dostaneme zoznam zákazníkov nad 30 rokov, v druhom prípade podmienke vyhovuje jeden jediný zákazník zo zadaným rodným èíslom. Ak chceme výpis zákazníkov nad 30 rokov zlep i tým, e ich zoradíme od najstar ieho po najmlad ieho, pou ijeme klauzulu ORDER BY. SELECT * FROM rodinny_rozpocet WHERE vydaj > 3000 ORDER BY vydaj DESCENDING Na vkladanie údajov slú i príkaz INSERT, na výmaz údajov príkaz DELETE. INSERT INTO clenovia_rodiny VALUES (1, 'Jan Novak', 50000,0 );

Riadok (záznam) je kombinácia hodnôt ståpcov v databázovej tabu¾ke. Ståpec (atribút) je mno ina údajov jedného typu. Ståpce predstavujú atribúty objektov. Ka dý ståpec má svoj názov a obsahuje hodnoty rovnakého dátového typu.

Okrem dotazov typu SELECT mô eme pou íva aj takzvané AGREGAÈNÉ DOTAZY, ktoré pomocou matematických, alebo tatistických príkazov spracujú hodnoty z celých st¾pcov. V SQL sú implementované napríklad tieto funkcie: SUM() MIN() MAX()

- súèet hodnôt v st¾pci, - minimálna hodnota, - maximálna hodnota,

space

COUNT() - poèet numerických hodnôt v st¾pci, AVG() - aritmetický priemer numerických hodnôt v st¾pci. Okrem manipulácie s údajmi mô eme pomocou SQL príkazov pracova s celou databázou. Doká eme vytvori tabu¾ky, indexy, dokonca je mo né definova aj pou ívate¾ov vrátane ich oprávnení. Napríklad na vytvorenie novej databázovej tabu¾ky slú i príkaz CREATE TABLE: CREATE TABLE meno_tabulky ( meno_stlpca typ [integritne_obmedzenia], ..., ) napríklad: CREATE TABLE clenovia_rodiny ( kto INT, meno VARCHAR(30) );

Rozdiely v syntaxe základných príkazov SQL jazyka nie sú ve¾ké, najväè ie problémy s kompatibilitou spôsobujú údaje typu dátum-èas. Aby sme èitate¾om - zaèiatoèníkom tieto problémy pomohli prekona uvedieme rozdiely pre tento dátový typ preh¾adne vo forme tabuliek: Definícia dátového typu Microsoft SQL Server 2000 Oracle 8i MySQL

DATETIME DATE DATETIME

Vlo enie aktuálneho dátumu a èasu Microsoft SQL Server 2000 GETDATE() Oracle 8i SYSDATE MySQL CURRENT_TIMESTAMP() Vlo enie urèeného dátumu a èasu Microsoft SQL Server 2000 '03.28.2001 13:30:22' Oracle 8i TO_DATE('01.05.2001 13:30:22','dd.mm.YYYY, MySQL

HH24:MI:SS' '28.03.2001 13:30:22'

Príkazy jazyka SQL sú ideálne pre programátorov alebo správcov databáz. Od be ného pou ívate¾a nemô eme chcie , aby poznal syntax jazyka SQL. Dokonca ani v prípade, ak niektorí pou ívatelia tento jazyk poznajú, ani potom nedoká u pracova s na imi databázami, preto e nepoznajú ich návrhovú truktúru. Preto musíme pou ívate¾ovi pomôc vhodným formulárom na zadávanie údajov, zadávané údaje kontrolova a pou ívate¾a usmeròova tak, aby výsledkom jeho sna enia bol syntakticky správny SQL dotaz.

D a t a b á z y Po naplnení tabuliek si vypí eme ich obsah príkazom:

Praktický príklad databázovej aplikácie

SELECT * FROM clenovia_rodiny

Teoretické znalosti bez praktických skúseností by podobne ako dia¾kový kurz plávania nemali príli ný efekt. Tentokrát v ak èitatelia PCSpace nemusia za databázovým serverom chodi ïaleko. Urèite ste si v imli, e k èasopisu je pribalené CD so 120-dòovou trial verziou Microsoft SQL Servera 2000. Staèí vlo i CD do mechaniky a databázový server nain talova . Ak chceme pou íva na tudijné úèely databázový server Oracle, nebude nás to taktie niè stá , tento server si mô u èlenovia OTN (Oracle Technology Network http://otn.oracle.com) bezplatne stiahnu z webu, prípadne objedna na CD (opä bezplatne), a to dokonca èasovo neobmedzenú plnú verziu. Marketingová politika firmy Oracle toti umo òuje pou íva takmer v etky produkty na tudijné a vývojárske úèely zdarma. Platí sa a licenèný poplatok pri komerènom vyu ívaní. Veta o tom, e databázu Oracle si mô u stiahnu len èlenovia Oracle Technology Network znamená len to¾ko, e najskôr sa musíme zaregistrova . Èlenstvo v OTN je bezplatné a pod¾a mojich informácií je na Slovensku takmer 2000 èlenov. Pomerne ¾ahko dostupný je aj vo¾ne írite¾ný databázový server MySQL. Jeho in talaèné súbory je mo né stiahnu z webu, napríklad zo stránky www.mysql.com. Ako praktickú uká ku databázovej aplikácie si uká eme jednoduchý návrh rodinného úètovníctva. Údaje budú ulo ené v dvoch tabu¾kách. Tabu¾ka rodinny_rozpocet obsahuje ståpce na dátum, názov polo ky, identifikáciu èlena rodiny, ktorého sa daná polo ka týka (inými slovami, kto zarobil, prípadne spotreboval èas rodinných financií) a, samozrejme, ståpce na príjem a výdavok. CREATE TABLE rodinny_rozpocet ( datum DATETIME, kto INT, polozka VARCHAR(20), prijem DECIMAL(9,2), vydavok DECIMAL(9,2) );

respektíve: SELECT * FROM rodinny_rozpocet datum --------------------2001-07-17 2001-07-17 2001-07-17 2001-07-17 2001-07-17 2001-07-17

kto polozka prijem ----------------------------------------------------------1 Sako .00 2 Kabelka .00 3 Auticko .00 4 Babika .00 1 Topanky .00 2 Kadernik .00

Vidíme, e tabu¾ka by bola ove¾a preh¾adnej ia, keby v ståpci kto bolo namiesto èísla meno. Ve¾mi ¾ahko to doká eme príkazom SELECT pre dve relaène zviazané tabu¾ky. Medzi oboma tabu¾kami toti existuje relácia, ktorá by sa dala slovne vyjadri asi takto: Ståpec KTO tabu¾ky rodinny_rozpocet sa rovná ståpcu KTO tabu¾ky clenovia_rodiny. Ak prepí eme túto vetu do SQL príkazu SELECT dostaneme príkaz:

SELECT datum, meno, prijem, vydaj FROM rodinny_rozpocet, clenovia_rodiny WHERE rodinny_rozpocet.kto = clenovia_rodiny.kto; datum --------------------2001-07-17 2001-07-17 2001-07-17 2001-07-17 2001-07-17 2001-07-17

meno ----------------------Jan Novak Marta Novakova Mirko Novak Zuzka Novakova Jan Novak Marta Novakova

datum --------------------2001-07-17 2001-07-17

kto ----------------------1 1

prijem -----------------.00 .00 .00 .00 .00 .00

vydavok --------------------------5000.00 1700.00 320.00 550.00 2000.00 700.00

polozka -----------------Sako Topanky

prijem ---------------.00 .00

vydavok ---------5000.00 2000.00

Prípadne agregaèné funkcie. Pomocou funkcie SUM() zistíme, ko¾ko utratila Marta Nováková SELECT SUM(vydaj) FROM rodinny_rozpocet WHERE kto=2

VALUES VALUES VALUES VALUES

(1, (2, (3, (4,

kto --------------------1 2 3 4

SUM(prijem) ----------------------.00 .00 .00 .00

Tento príklad mal za cie¾ prinies najzákladnej í preh¾ad o mo nostiach databáz a jazyka SQL. Ïal ie podrobnosti èo sa týka syntaxi, ulo ených procedúr, triggerov a podobne si ka dý záujemca nájde v elektronickej alebo kni nej dokumentácii k vybranému databázovému serveru.

'Jan Novak', 50000,0 ); 'Marta Novakova', 90000,0 ); 'Mirko Novak', 5000,0 ); 'Zuzka Novakova', 5000,0 );

Tipy pre pokroèilých Ako sme s¾úbili v úvode, priná ame nieko¾ko návodov a tipov aj pre pokroèilej ích èitate¾ov, ktorí u základy práce s databázou ovládajú. Aj na základe na ich skromných údajov v tabu¾ke rodinny_rozpocet si mô eme urobi jednoduchú OLAP analýzu. Pomocou klauzuly CUBE získame multidimenzionálny preh¾ad v etkých mo ných kombinácií pod¾a

INSERT INTO rodinny_rozpocet VALUES (GETDATE(), 1, 'Sako', 0, 5000); INSERT INTO rodinny_rozpocet VALUES (GETDATE(), 2, 'Kabelka', 0, 1700); rodinny_rozpocet rodinny_rozpocet rodinny_rozpocet rodinny_rozpocet

vybraných dimenzií. Bohu ia¾, v na om prípade nám vyjde len dvojrozmerná kocka. Na CD Microsoft SQL Server 2000 Enterprise Trial CD Edition sa nachádzajú tieto databázové a analytické nástroje: l Databazový OLTP SQL Server, l Data Transformation Services (Dátová a procesná pumpa a workflow) l Microsoft Analysis Services, OLAP server, DataMining l English Query l MSDE 2000 - Microsoft Desktop Engine Runtime (malý viacpou ívate¾ský MS SQL Server)

SELECT kto, SUM(prijem), SUM(vydavok) FROM rodinny_rozpocet GROUP BY kto;

Pri poh¾ade na skript aj zaèiatoèník vidí, e ide o tvorèlennú rodinu. Hlavou rodiny je Ján Novák, alebo teda aspoò deklarovanou hlavou rodiny pod¾a identifikátora kto. Pri poh¾ade na roèné limity vidíme, e skutoènou hlavou rodiny je jeho man elka Marta. Mirko a Zuzka sú ich deti. Ove¾a èastej ie sa pri dne nom konzumnom spôsobe ivota budú pridáva nové údaje do tabu¾ky rodinny_rozpocet. My si uvedieme len nieko¾ko záznamov:

INTO INTO INTO INTO

vydavok ---------5000.00 1700.00 320.00 550.00 2000.00 700.00

Pomocou klauzule GROUP BY mô eme údaje zoskupi , v na om prípade budeme asi najviac potrebova preh¾ad príjmov a výdavkov jednotlivých èlenov rodiny.

Tabu¾ky máme vytvorené, nastal èas na ich naplnenie. Tabu¾ka clenovia_rodiny sa nebude plni a tak èasto, prírastok nového èlena rodiny nie je a taká zvyèajná udalos . Pre na e pokusné úèely mô eme túto tabu¾ku vyplni napríklad skriptom:

INSERT INSERT INSERT INSERT

vycerpal --------------------------.00 .00 .00 .00

2400.00

Aby sme si to trochu skomplikovali do tabu¾ky clenovia_rodiny sme doplnili pre ka dého èlena rodiny aj limit èerpania prostriedkov a preh¾ad jeho èerpania.

clenovia_rodiny clenovia_rodiny clenovia_rodiny clenovia_rodiny

limit -----------------50000.00 90000.00 5000.00 5000.00

SELECT * FROM rodinny_rozpocet WHERE kto =1

CREATE TABLE clenovia_rodiny ( kto INT, meno VARCHAR(30), limit DECIMAL(9,2), vycerpal DECIMAL(9,2), );

INTO INTO INTO INTO

meno ----------------------Jan Novak Marta Novakova Mirko Novak Zuzka Novakova

Okrem jednoduchých funkcií mô eme pou i aj selektívny výber

Na a databáza je, samozrejme, relaèná, keï e ståpec kto ukazuje do tabu¾ky clenovia_rodiny. Táto tabu¾ka, ako vyplýva u z jej názvu, obsahuje zoznam èlenov rodiny.

INSERT INSERT INSERT INSERT

kto --------------------1 2 3 4

VALUES VALUES VALUES VALUES

(GETDATE(), (GETDATE(), (GETDATE(), (GETDATE(),

3, 4, 1, 2,

'Auticko', 0, 320); 'Babika', 0, 550); 'Topanky', 0, 2000); 'Kadernik', 0, 700);

SUM(vydavok) --------------------------------------------7000.00 2400.00 320.00 550.00

DVOJROZMERNÁ KOCKA SELECT kto, polozka, SUM(vydaj) AS VYDAVOK FROM rodinny_rozpocet, GROUP BY kto, polozka WITH CUBE; kto -----------1 1 1 2 2 2 3 3 4 4 10270.00

polozka VYDAVOK ---------------------- -------Sako Topanky Kabelka Kadernik Auticko Babika Auticko Babika Kabelka Kadernik Sako Topanky

5000.00 2000.00 7000.00 1700.00 700.00 2400.00 320.00 320.00 550.00 550.00 320.00 550.00 1700.00 700.00 5000.00 2000.00

TIP 1: Vyskú ajte si Data Transformation Services (Dátovú a procesnú pumpu a workflow) 1. Pomocou polo ky menu Import and Export Data okopírujte akéko¾vek dva dátové súbory, pri nastavení kopírovania za krtnete políèko Save DTS Package na SQL Server. 2. V SQL Server Enterprise Manager konzole si prezrite polo ku Data Transformation Services /Local Packages s va ou transformáciou.

D a t a b á z y 3. Skúste si prida nejaký proces napríklad: Notepad.exe a prepojit workflow procesom. TIP 2: Vyskú ajte si prepojenie OLAP Serveru s Microsoft Excelom 2000 alebo Microsoft Excelom XP 1. V programe Microsoft Excel vyberte Data/ Importovat Externí data/ Nový databázový dotaz/ Datové krychle OLAP/ Nový zdroj dat a vytvorte si viacrozmerný zdroj údajov z OLAP Serveru. 2. Pomocou OLEDB for OLAP sa pripojte k vá mu SQL/ OLAP Serveru (musí ma nain talované analytické nástroje) a vyberte si zdroj dát a dátovú kocku. 3. Dvojklikom na va om zdroji Data/Importovat Externí data/ Nový databázový dotaz/ Datové krychle OLAP/ vytvorte prepojenie s OLAP serverom a viacrozmernú prezentáciu údajov v Exceli. TIP 3: Vyskú ajte si MSDE 2000 - Microsoft Desktop Engine Runtime 1. Nain talujte si MSDE z adresára /MSDE Microsoft Desktop Engine Runtime na málo výkonný poèítaè s operaèným systémom Windows 98 (Millennium) s 32MB pamäti RAM). 2. Vyskú ajte vzdialenú administráciu tejto stanice zo svojej SQL Server Enterprise Manager konzoly (MSDE neobsahuje konsolu, len re im ovládánia z príkazového riadku). 3. Skopírujte nejaké údaje na MSDE a otestujte ako tento server pracuje vrátane práce vo viacpou ívate¾skom re ime.

CPU: Intel kompatibilný 166 MHz a vy í RAM: 64 MB, lep ie 128 MB. Pre MSDE pod Windows 98 postaèí 32 MB RAM OS: Microsoft Windows NT Workstation 4.0 alebo Windows NT Server 4.0, alebo Windows NT Server 4.0 Enterprise Editions, v etko so SP5 alebo vy ím, alebo Microsoft Windows 2000 Professional, Server, Windows 2000 Advanced Server prípadne Windows 2000 Datacenter Server. (Trial verzia toti na rozdiel od komerènej Enterprise verzie funguje tie na poèítaèoch s Windows NT Workstations a Windows 2000 Professional), MSDE - Desktop Engine je mo né nain talova aj na operaèný systém Microsoft Windows 98 alebo Microsoft Windows Me

Zvolíme si in taláciu na lokálny poèítaè. Vyberieme najjednoduch í spôsob in talácie: Create a new instance of SQL Server, or install Client Tools.

In talácia 120-dòovej verzie Microsoft 2QL Serveru 2000 In talácia pre operaèný systém Windows 2000 Server je pomerne bezproblémová, staèí postupova pod¾a pokynov in talaèného programu a vo vaè ine prípadov akceptova default nastavenia v jednotlivých dialógoch. Microsoft SQL Server 2000 Enterprise Trial CD Edition vy aduje nasledujúcu minimálnu hardvérovú konfiguráciu:

Samozrejme, musíme súhlasi s licenèným ujednaním spoloènosti Microsoft. V na om prípade by i lo o licenciu typu A Limited 120-Day Edition Evaluation License.

space

Nasleduje ïal ie rozcestie. Vyberieme si preddefinovanú mo nos Server And Clients Tools.

V ïal om dialógovom okne si vyberieme typickú in taláciu. Zároveò sa dozvieme pribli né nároky MS SQL Serveru Presonal Edition na diskovú kapacitu, v na om prípade: Program files drive 34 MB System drive 107 MB Data files drive 34 MB

V okne Services Accounts zvolíme mo nos Domain User Account, zadáme prihlasovacie heslo do systému Windows 2000. Autentifikáciu nastavíme na Mixed mode, kedy sa overí autentifikácia operaèného systému Windows NT, alebo Windows 2000 spolu s prihlasovacím heslom SQL Serveru. Zadáme heslo, ktoré budeme pou íva . Tento údaj je zároveò posledný, ktorý musíme pri in talácii MS SQL Serveru 2000 zada . ¼uboslav Lacko Zaujímavé adresy na webe k téme databázy: http://msdn.microsoft.com/vstudio/msde http://otn.oracle.com http://www.borland.com/interbase

T e s t y Atramentové tlaèiarne - tlaète rýchlo a farebne Pokraèujeme v sérii testov hardvérových komponentov. Èo nasleduje po skeneroch? Jednoznaène tlaèiarne a keï e èiernobiela tlaè je socialistický pre itok, zamerali sme sa na farebné tlaèiarne. Okruh sa e te zú il, keï sme vypustili drahé sie ové, voskové a laserové farebné tlaèiarne. Tak e v teste sme sa zamerali na klasické atramentové tlaèiarne. Od ka dej znaèky sme si zapo ièali aspoò dva najzaujímavej ie modely - jeden lacnej í a jeden najlep í v cenách do cca 10 000. Atramentová tlaèiareò je ideálny nástroj na tlaè zmlúv a iných dokumentov. Preèo? Atramentová tlaè, presnej ie vytlaèený dokument sa nedá napodobni . Atrament sa vpíja do papieru, èi e ho nemo no stiahnu z povrchu tak, ako sa to dá v prípade laserovej / voskovej tlaèe. Poznáte hádam v etci problémy s dokumentom vytlaèeným laserom, alebo kópiou z kopírky v plastových obaloch. Potlaè sa lepí na obal, lebo farba je nalepená na povrchu papiera. Atrament ide a do håbky. Mô ete namieta , e atrament má slabú odolnos voèi vode. To je pravda, len e aj v tejto oblasti cíti výrazné zlep enie. Atrament schne rýchlej ie a je stále viac a viac odolný voèi vode. Samozrejme aj voèi rozmazávaniu prstami (pot, vlhké ruky a podobne), tak e sa dá na tlaè viac a viac spo¾ahnú . Atramentovým tlaèiaròam sa vyèíta rýchlos . Je síce pravda, e e te nedosahujú rýchlos modernej laserovej tlaèe, no rýchlos tlaèe dokumentov je z modelu na model vy ia a kvalitnej ia. AKO SME TESTOVALI Ná redakèný poèítaè (poskytol Sofos - AMD 1,2 GHz osadený 128 MB RAM s 20 GB 7200 rpm diskom) sme vyu ívali s OS Windows 98. Ak to bolo mo né, pou ili sme pripojenie cez USB, kde sa predpokladá vy ia prenosová rýchlos dát medzi PC a tlaèiaròou. Zaujímala nás rýchlos a kvalita. V dy sme stopovali èas od okamihu zadania tlaèe v aplikácii - èas zaèiatku tlaèe (príprava pred fyzickým kliknutím na tlaèidlo spú ania) a èas ukonèenia tlaèe. Namerané hodnoty sa nachádzajú v závereènej tabu¾ke a odrá ajú reálny výkon jednotlivých modelov. Testovali sme tri spôsoby tlaèe - èiernobiely text, farebný dokument Word so zlo itej ou grafikou a tlaè fotografie. Výsledok testu nájdete v tabu¾ke. Údaj o rýchlosti ÈB tlaèe hovorí o èase potrebnom na vytlaèenie 6 strán neformátovaného textového dokumentu dokumentu MS Word. Ponechali sme pôvodné nastavenie kvality tlaèe - re im NORMAL. Je jasné, e v prípade nastavenia niektorého ekonomického re imu (ECO, DRAFT, eXpres,...) by sme dosiahli rýchlej iu tlaè, no na úkor kvality. Rovnaké nastavenie sme ponechali aj v prípade farebnej tlaèe. Merali sme opä èas potrebný na vytlaèenie 6 strán dokumentu, ktorý obsahoval text kombinovaný s grafikou a fotografiami, samozrejme vo farbe. Najkvalitnej iu tlaè sme testovali na peciálnom PHOTO papieri v nastavení BEST (najvy ia kvalita tlaèe, ale aj najpomal ia) a PREMIUM PHOTO PAPER. Ná peciálny testovací obrázok mal ve¾kos cca 100 MB a na jeho spracovanie niektoré modely potrebovali trochu èasu. Preto je v tabu¾ke uvedený aj údaj o zaèiatku tlaèe. Ukazuje v podstate èas potrebný na spracovanie tlaèovej úlohy. POU ÍVAME ATRAMENTOVÚ TLAÈIAREÒ Pou itý papier má tie ve¾ký vplyv na kvalitu tlaèe. V reálnom ivote sa zvyèajne pou íva obyèajný 80gramový kancelársky papier, urèený hlavne pre kopírky a laserové tlaèiarne. Ten nie je najideálnej í na inkjetovú tlaè, nako¾ko nemá potrebné fyzikálne vlastnosti. Neznamená to, e ho nemo no pou i na inkjetovú tlaè, ale výsledok kvality nebude najlep í. peciálny INK papier je síce drah í, no aj kvalita tlaèe je výrazne lep ia. Preèo? Na be nom papieri nemusí atrament reagova správne. Mô e sa rozpíja , èím je ve¾kos ka dého vytlaèeného bodu iná. Farba sa nemusí dobre vpi do papiera, èo má vplyv na schnutie, alebo na rozmazávanie. Ideálne je pou i originálny papier odporúèaný výrobcom tlaèiarne, alebo e te lep ie pou itej farebnej kazety. Výrobca toti najlep ie pozná vlastnosti pou itého atramentu. Vie ako bude reagova s daným papierom a preto vie upravi vlastnosti tlaèe tak, aby dosiahol najlep í výsledok. Kvalita tlaèe závisí aj od pou itej technológie. Tlaèiareò pou íva pri tlaèi len 4 farby - CMYK (Cyan, Magenta, Yellow, Black). Z nich namie ate prakticky ¾ubovo¾nú farbu (teda okrem bielej ktorú nahrádza biely papier). Z praktického h¾adiska je zaujímavá aj mo nos výmeny farebnej kazety. Èierna sa pou íva najèastej ie, preto je v samostatnom zásobníku a má najväè í objem atramentu. Farebný zásobník je dodávaný ako trojpak (tri farby v jednej), alebo ako tri samostatné zásobníky. Druhé rie enie je ekonomickej ie, nako¾ko ak sa vám minie napríklad ltá netreba meni celý balík, ale iba doplni (vymeni ) jednu farbu.

Tlaèová hlava mô e by oddelená od farebných zásobníkov. To je síce ekonomickej ie rie enie, no vymieòa v dy aj dýzy tlaèovej hlavy má výhodu. Získate tak istotu, e nie sú zanesené a budú spo¾ahlivo dávkova farbu na médium. Pre dosiahnutie kvalitnej tlaèe treba ma zarovnané tlaèové hlavy. Farebná je toti oddelená od èiernej. Aby sa predi lo mikro odchýlkam, obslu ný program vytlaèí testovaciu stránku. Tú zrevidujete a oznaèíte najlep í výsledok. Obslu ný program potom bude pod¾a vá ho urèenia posúva tlaè tak, aby sa dosiahol po adovaný (najlep í) výsledok. Zvý enie kvality je mo né urobi dvoma spôsobmi - zvý ením fyzického rozlí enia a zvý ením poètu farieb. Zvý enie sa dá realizova mie aním farieb v jednom bode, alebo pridaním nových základných farieb do tlaèiarne (najèastej ie svetlá Cyan a svetlá Magenta - azúrová a purpurová + èierna namiesto èierneho zásobníka). Be né dnes pou ívané rozlí enie pri atramentovej tlaèi je 600 DPI, èo postaèuje na be nú tlaè. V prípade, e chcete tlaèi fotografie vám odporúèam pou íva vy ie rozlí enie (testované tlaèiarne dosahovali a 2400 x 1200 alebo 2880 x 720 dpi), alebo niektorú z retu ovacích technológií. Nimi sa dá dosiahnu èasto lep í výsledok ako nekoneèným pridávaním DPI.

Apollo P-2100U

Tlaèiareò s výrazným oznaèením vyu ívame technológiu HP nás, samozrejme, ve¾mi zaujala. Dizajn bol príjemný a HewlettPackard bol cíti na ka dom kroku. Pou íva dokonca rovnaké tlaèové kazety, rovnaký spôsob tlaèe, rovnakú obsluhu a dokonca aj rovnaké ovládaèe, aj keï v tomto prípade logo HP vystriedalo logo Apollo. Tak e som mal pocit, akoby som pred sebou nemal tlaèiareò Apollo, ale tlaèiareò HP 640 v trochu inom obale. Výrobca licencuje v etko, èo sa dá a predáva to pod svojou znaèkou za trochu lep iu cenu. Keï e pou íva rovnaké tlaèové hlavy (originál od HP), kvalita tlaèe sa nemohla nejako lí i od modelu HP 640. Drobná zmena bola vo výkone. Apollo dosiahla o nieèo lep í výsledok, èo by som pripísal skôr výkonnej iemu ovládaèu. Preto je o to nepochopite¾nej í výsledok rýchlosti tlaèe èiernobieleho dokumentu. Tu výrazne zaostávala za originálom od HP. eby opä ovládaèe? Tlaèiareò je v prevedení iba pre USB port. Pribalený bol i kábel. To by som rád zdôraznil, lebo výrobcovia akosi prestávajú priba¾ova takúto základnú pomôcku, bez ktorej je celý hardware naniè. Na astie to v na om prípade nehrozilo. K dispozícií je jeden èiernobiely a jeden trojfarebný zásobník. V prípade tlaèe na fotopapier, mô ete èiernu vymeni za peciálny trojzásobník - Photo Cartidge. koda len tej ni ej kvality výstupu (malé DPI) a vy ej úrovne hluku. Cie¾ovou skupinou je v ak domácnos a tudenti, kde sa pozerá skôr na cenu, ako na výstup.

Canon Túto znaèku hádam netreba predstavova . Na trhu je u ve¾a rokov a e te tu nejaký ten rok hádam bude. Typický oblý tvar, oddelená tlaèová hlava od farebných zásobníkov, separátne zásobníky farby a mo nos výmeny tlaèovej hlavy za skenovaciu (èím získate z tlaèiarne plne funkèný skener - 720 x 720 DPI / 24 bit) - to sú v etko typické vlastnosti tlaèiarní Canon. Lacnej í testovaný model má oznaèenie Canon S400. V podstate ním výrobca nahrádza úspe nú domácu radu BJ2000. Doká e tlaèi v rozlí ení a 1440 x 720 DPI a pripoji ju mo no cez USB, alebo cez pomalý PP (paralelný port). Papier sa pohybuje po dráhe písmena L, èo mô e niekedy by aj vý-

A t r a m e n t o vé

hodou. Podávaè je kon truovaný na 100 listov formátu A4 s be nou gramá ou. Pou i mô ete médiá od 64 do 105 g na meter vrátane Photo papieru, transparentných fólií, banerov (transparenty), vysokolesklých injet papierov a po na eh¾ovacie fólie. Pri tlaèi vyu íva technológiu Canon Drop Modulation Technology. Tá mu umo òuje robi body rôznej ve¾kosti tak, e má dve výhrevné telieska pri ka dej tryske. Malé body pou íva pre oblasti s nízkym nasýtením a ve¾ké body pri väè ích farebných plochách. Výsledkom je prirodzenej í vytlaèený obraz. Kvalita výstupu a rýchlos sú viac ako dobré v porovnaní s nízkou cenou a nezabudnite, e pri malej investícii do skenovacej hlavy získate multifunkèné zariadenie (teda a na tú nepohodlnú výmenu hláv). Spolu s tlaèiaròou mô ete získa ako malý bonus CD West McLaren Mercedes - malú encyklopédiu o tíme F1 spolu zo simulátorom v demo vezii. Ïal í testovaný model Canon S 600 je urèený pre profesionálne nasadenie. Je urèený pre nároènej ích u ívate¾ov, èomu zodpovedá aj vysoké fyzické rozlí enie - maximálne 2400 x 1200 bodov. Pre dokonalej iu tlaè vyu íva technológiu Microfine Droplet Technology, ktorá sa stará o tvorbu ideálnej kvapky (ka dá kvapka rovnakej ve¾kosti a tvaru) a o jej presné nanesenie. Pre úplnos dodávam, e kvapka má ve¾kos 5 pl, èo je zhodná ve¾kos s vy ími modelmi HP pou ívajúcimi technológiu Photo RET III. Nebudem sa o tom viac rozpisova , lebo je to téma na samostatný èlánok, ale nedá mi nespomenú , e výborných výsledkov dosiahnete práve kvôli týmto mikro technológiám i pri tlaèi na ten najobyèajnej í kancelársky papier. S 600 má rovnako ako jej slab í brat tyri samostatné farebné zásobníky s mo nos ou výmeny za skenovaciu hlavu. Papier sa pohybuje po dráhe L a zásobník má kapacitu 100 listov. S in taláciou neboli problémy a nechýbali ani èeské ovládaèe a prelo ený manuál. Má dve obslu né tlaèítka, ktoré sú spolu s ve¾kým LED indikátorom umiestnené na odklopnom veku. Ovládaè má peciálnu funkciu Photo Optimizer Pro. Je to nástroj na analýzu farieb a jasu digitálne spracúvaného obrazu. Automaticky upravuje bledé a nejasné farby, aby bola výsledná kvalita obrazu èo najvernej ia. Pri technických výkresoch a grafoch iste oceníte ïal iu funkciu, vyhladzovanie hrán.

t l a è i a r n e

V etky tieto vo¾by sa nastavujú prostredníctvom ovládaèov a obslu ného softvéru. Rýchlos tlaèe bola dobrá, rovnako ako kvalita v re ime Photo. Aj keï obraz bol trochu tmav í, ako som oèakával, ale farby pôsobili mimoriadne prirodzene. V prípade potreby je tu otvorená mo nos dokúpi externý tlaèový server a pripoji tlaèiareò do siete.

Epson

Epson je ïal ím ve¾kým hráèom na trhu. Ich najlacnej í model Epson Stylus Color 480 nás prekvapil kvalitou výstupu. Tlaè je skutoène na vysokej úrovni. Vyvá ené to je ia¾ èasom potrebným na vytlaèenie testovanej fotografie. Uznávam, e 100 MB obrázok nebudete tlaèi ka dý deò, ale 22

space

T e s t y minút na jednu stránku je skutoène ve¾a! Svoj podiel na zlom výsledku má nesporne zastaralé paralelné rozhranie, no inú mo nos pripojenia tlaèiarne nemáte. Má 48 trysiek pre èiernu a 45 pre farebnú tlaè (to je 15 na farbu CMY). Bohu ia¾ mám e te nieko¾ko výhrad. Tak napríklad výmena zásobníkov (kaziet) je mo ná iba za pomoci softvéru. Nefunguje tu to klasické odklopi veko a hlavy sa presunú do stredu, tu si musíte da po iadavku cez program. Tlaèiareò nemá iadne LED signalizujúce stav, ani obslu né tlaèidlá, tak e ste opä odkázaný na program a jeho spätnú odozvu. Tie sa mi nepáèila kon trukcia. Nemá zásobník na vytlaèené dokumenty. Tie padajú z tlaèiarne priamo na stôl. A aj hluènos nebola práve najmen ia. Nie je to niè na noènú prácu v na ich panelákoch. To boli tie negatívne veci. Najväè ou kladnou vlastnos ou je urèite prekvapivá kvalita výstupu. Fyzické rozlí enie má 720 x 720 DPI, no v prípade Photo tlaèe by som na prvý poh¾ad tipoval rozhodne ove¾a viac. Spomedzi lacných tlaèiarní to bol asi najlep í výsledok po stránke vernosti obrazu, nie rýchlosti. Epson má svoju patentovanú technológiu PPIS - PerfectPicture Imaging System, ktorá má rozhodne nieèo doseba. S tlaèiaròou dostanete i pribalený softvér Corel PrintStudio na jednoduchú editáciu a úpravy bitmapových obrázkov. Ak chcete viac, neváhajte a pozrite sa na model Epson Stylus Color 880, ktorý je nepochybne jednou z najlep ích tlaèiarní vo svojej triede. Rýchlos tlaèe je výborná, rovnako ako kvalita. Fyzické rozlí enie je neuverite¾ných 2880 x 720 DPI, no celková kvalita výstupu je práve vïaka tým 720 zrovnate¾ná s konkurenciou (zhruba na úrovni 1200 x 1200 DPI). Mimochodom výrobca udáva ve¾kos kvapky iba 4 pikolitre (technológia PPIS s ULTRA MicroDot)! K tlaèi mô e vyu íva 144 dýz pre èiernu a 3x48 (=144) dýz pre farbu.

Tlaè bola pomerne tichá. Tlaèiareò mô ete pripoji prostredníctvom USB, alebo aj cez PP. Ná rýchlostný test dopadol pre tento model viac ako dobre. Ako sa sami mô ete presvedèi v tabu¾ke, je to jedna z najrýchlej ích tlaèiarní v na om teste. Papier sa pohybuje po dráhe L, prièom dole sa nachádza odkladaè vytlaèených strán, ktorý mi pri modeli 480 chýbal. Vstupný zásobník je stavaný na 100 listov formátu A4. Tlaèí na v etky typy médií od 64 do 194 gramov na meter. Kvalita a rýchlos sú jej hlavnou prednos ou a cena tie nie je na zahodenie. koda len, e pre tlaè pou íva iba dva zásobníky - pre èiernu a pre farbu.

Hewlett-Packard Cenový rozdiel medzi HP 640 a HP 840 je takmer zanedbate¾ný, no kvalita tlaèe je na výrazne inej úrovni. Takisto som chcel zisti rozdiel medzi originálom a klonom v podobe Apollo P-2100U. HP DeskJet 640 je modelom najni ej kategórie. Je urèený do domácnosti a pre tudentov, skrátka v ade tam kde potrebujete tlaèi farebne, ale nechcete ve¾a investova . Oproti minulej rade modelov HP rady 6xx má vynovený design. Tlaèiareò je oblej ia, farebnej ia, skrátka aj to je krok smerom k u ívate¾om. K dispozícii sú obe rozhrania (PP aj USB). Má dva zásobníky - èierny a farebný. V prípade fotografickej tlaèe mô ete èierny zásobník vymeni za peciálny PHOTO, ktorý obsahuje okrem èiernej e te svetlú purpurovú a svetlú azúrovú, èím zvý ite poèet základných farieb. Bohu ia¾, kvalita tlaèe trochu zaostáva za modernými trendmi. Ve¾kos bodu je ve¾ká, rozlí enie nízke (600 x 300 DPI) a ani v prípade pou itia peciálneho papiera a PHOTO zásobníku nemo no hovori o uspokojivom výsledku.

V prípade tlaèiarní HP dostávate výborne prepracované a najmä vysokostabilné ovládaèe. ia¾ ovládaè nezobrazuje stav atramentu v zásobníku, èo je dos nepríjemné. Program umo òuje automatické èistenie tlaèovej hlavy aj kalibráciu (zarovnávanie). Výmena tlaèových zásobníkov je jednoduchá. Mení sa celá tlaèová hlava, èo sú mo no vy ie náklady na prevádzku, ale prispieva to ku kvalite. Malým prekvapením bol rýchlostný test. Tlaèiareò dosiahla hor í výsledok ako jej klon a na èiernobielu tlaè. Tu bola rýchlos len zlomkom rýchlosti akú dosiahla tlaèiareò Apollo P-2100U. A aj po stránke hluènosti ponúka o málo lep í výsledok. Hluk je primeraný. V rámci svojich mo ností podáva výborný výkon, no za zrovnate¾nú cenu sa u dá kúpi vy í model napríklad HP 840, ktorý je na výrazne vy ej úrovni. Model HP DeskJet 840 vïaka technológii HP Photo RET II doká e vytlaèi obraz v kvalite, ktorá zodpovedá minimálne 1200 x 1200 DPI. V ka dom tlaèovom bode je mo né namie a viac farieb, nako¾ko z ka dej farby doká e pou i 0 a 4 mikrokvapky (ve¾kos á pikolitrov). Pou itím jednej èiernej a troch ltých mikrokvapiek dostanete iný odtieò, ako pou itím jednej èierne a jednej ltej. Aj v maximálnych detailoch bola kvalita tlaèe výborná.

Najlep í výsledok som v ak dosiahol pri pou ití modelu HP DeskJet 959c, èo je u vy ia trieda vyu ívajúca Photo RET III mód. Táto technológia doká e poda aj pri ni om rozlí ení výrazne lep í výsledok, lebo ve¾kos mikrokvapky je iba 5 pikolitru, èím vie v jednom bode namie a nie 16, ale a 29 kvapiek (3200 farieb v jednom bode!). Fyzické rozlí enie pri farebnej tlaèi zodpovedá kvalite minimálne 2400 x 1200 DPI. Foto kvalita bola na pièkovej úrovni, rovnako ako kvalita tlaèe aj na obyèajný kancelársky papier. Tlaèiareò je pri tlaèi mimoriadne tichá. V rámci testu bola jednoznaène najtich ia. Zauja vás mô e aj príjemný dizajn. Tlaèiareò sa dá upgradova o duplexnú jednotku pre obojstrannú tlaè. Pri HP sa mi páèi aj kon trukèné rie enie. Papier pri tlaèi je vysúvaný na odklopný odkladaè, ktorého úlohou je chráni posledne vytlaèený dokument. Ten e te nemusí by suchý a pri kontakte s posúvajúcim papierom by mohlo dôjs k rozmazaniu. To sa mohlo sta kedysi a i keï v dne nej dobe rýchloschnúcich farieb a mikrokvapiek to nemá praktický význam, papier sa takto aspoò ukladá na jedno miesto a nelieta po stole. Mimochodom v etky modely HP majú LED kontrolky a dve obslu né tlaèidlá. Posledný model HP 959 má navy e e te aj tlaèidlo na zru enie tlaèe (tlaèovej úlohy). Samozrejmos ou je tlaè na v etky médiá od 60 po 200 g/mm2, vrátane obálok a bannerov. Model 959 má navy e peciálny zásobník na

A t r a m e n t o vé

t l a è i a r n e

Lexmark Z12

fotografie - peciálny papier formátu be nej fotografie, ktorý po vytlaèení mô ete zalo i priamo do albumu (inteligentné rie enie HP pre digitálne fotografie). Papier sa pohybuje po dráhe tvaru písmena U, tak e v urèitom mieste dochádza k jeho miernemu prehnutiu, no sám ako dlhoroèný pou ívate¾ HP, mô em potvrdi , e to nemá vplyv na funkènos . Neviem o nikom, kto by s tým mohol ma problém. Mám azda len jedinú malú výhradu pri tejto znaèke, a to sú dodávané zásobníky. Kazety pribalené k tlaèiarni majú malú kapacitu atramentu. Sú viac-menej urèené pre prvotné zoznámenie sa s tlaèou a rýchlo sa minú. Výrobca sa na tomto mieste rozhodol trochu u etri . Tie by som uvítal separátnu výmenu farby, alebo väè í zásobník na ltú. Tá sa obvykle minie ako prvá a potom treba meni celú kazetu, hoci zjavne nie je prázdna. V etky modely sa dajú pripoji na USB, alebo PP, tak e výber je na vás. Ak máte dva poèítaèe, mô ete ich teoreticky pripoji na jedinú tlaèiareò bez potreby dokúpenia prepínaèa, èi in talácie siete. Ovládaèe sú si navzájom dos podobné, no pri vy ích modeloch je viac mo ností konfigurácie (fit to page, tlaè bro úr, zrkadlenie pri tlaèi, peciálne nastavenia pre Photo a podobne). Podporované sú v etky OS od DOS, cez Windows, a po Mac OS.

Spoloènos Lexmark pripravuje práve v týchto dòoch nové modely. Bohu ia¾, sa nám nepodarilo do uzávierky získa ich pre test, tak e sme sa e te museli uspokoji zo star ím modelom Z12, ktorý sa bude e te chví¾u predáva . Samozrejme, ak to bude mo né, prinesieme vám aj test modelu Z13 a vy ích. Z 12 má mo nos pripojenia cez USB, aj cez PP. Bohu ia¾ tlaèiareò má mo nos pou íva súèasne iba jeden zásobník (tlaèovú hlavu). V prípade, e chcete tlaèi iba èiernobielu tlaè je koda míòa drahú farbu, preto je nutné zásobníky z èasu na èas meni . Príslu enstvo tvorí na tento úèel peciálny odkladaè na práve nepou ívanú hlavu. Nepraktické rie enie, ktoré u dúfam odstránia nové modely. Tlaè sa zaèala takmer okam ite pri odoslaní, dokonca aj pri najvy ej kvalite, èo je mimochodom 1200x1200 DPI. Tlaèiareò si spracúvala tlaèovú úlohu priebe ne. Rýchlos nebola najvy ia, no v tejto cenovej hladine som to ani neoèakával.

space

T e s t y Milým spestrením bol ovládaè s hlasovým výstupom. Ten nás upozornil enským hlasom na zaèiatok a koniec tlaèe. Je to drobnos , no pote í. Obslu ný program je samozrejme aj v CZ verzii, èo ocenia i Slováci bez jazykových znalostí. Súèas dodávky tvorí i jednoduchý program na tlaè kalendárov s obrázkami. K dispozícii je u nieko¾ko hotových ablón. Staèí si zvoli tému (obrázky), nastavi po adovaný mesiac + rok a kalendár je na svete o pár sekúnd. Napriek tomu, e ide o relatívne lacný model, kvalita v re ime PHOTO je viac ako slu ná vïaka vysokému rozlí eniu. Mo no i to bol dôvod, preèo si Lexmark na iel medzi na incami to¾ko priaznivcov. Testovací obrázok mal mierny èervený nádych, no to sa dá skorigova dodatoène sofvérovo, chce to len trochu cviku. Za tie peniaze nemô ete chcie zase v etko...

Xerox

vanie farby, no niekedy je dôle itej ia rýchlos ako kvalita. Ak by som to mal vyjadri èíselne, tak kvalita v tomto re ime je asi 90 % zo 100, èo je výborný výsledok. Pre sporivých dodávam, e oba modely pou ívajú rovnakú tlaèovú hlavu a rovnaké zásobníky s farbou. Má dve oddelené hlavy pre èiernu a farebnú, ale farba sa mení ka dá osobitne! Tak e keï sa minie jedna, staèí ju vymeni samostatne. Vstupný zásobník je pripravený na 150 listov. Vyzerá ako uzatvárate¾ná kazeta do kopírky, ktorá sa zasúva do vstupného otvoru, tak e na prázdny papier sa vám neprá i . Vytlaèený papier sa ukladá na tento zásobník, ale nemá nikde vodítko, èo by zabraòovalo jeho roztrúseniu po stole (napríklad pri náhodnom prievane, ako sa to stalo u nás). Za málo peòazí získate slu ný výstup pri dostatoènej rýchlosti. Èi sa rozhodnete pre stolný, alebo pre sie ový model, dostávate rovnakú kvalitu. Bohu ial kábel si budete musie prikúpi , lebo ten nie je súèas ou dodávky... Poznáte ten slogan rozdiel, ktorý vidíte a cítite ? Tak ten u nás neplatí. Netu ím preèo to je tak, no obe testované tlaèiarne (modely Xerox M750 a M 760) mi pripadali rovnaké. Majú takú istú tlaèovú hlavu, tie isté zásobníky a dokonca aj rovnaký dizajn. Podobné ovládaèe, rovnaký obal, rovnakú kvalitu,... Kde je rozdiel? Je ukrytý vo vnútri. Zatia¾ èo M750 je myslená skôr ako stolná tlaèiareò, vy í model M760 má ambície zapoji sa do siete . Poskytuje o málo vy í výkon, teda aspoò pod¾a údajov výrobcu, lebo ná test vykazuje identické výsledky. Model M750 má iba 2 MB internej pamäte a model M760 ich má 4 MB. Odporúèaná zá a pri M750 je asi 1000 listov formátu A4 za mesiac, zatia¾ èo M760 zvládne zhruba dvojnásobok. K dispozícii sú obe rozhrania (USB aj PP), prièom radu 760 mo no dodatoène roz íri o externý tlaèový ethernet server. Podporované sú v etky OS Windows od 9x smerom hore a Mac OS. Ak nedostanete potrebný ovládaè spolu s tlaèiaròou, nájdete ho na internete. Tlaèiarne sú relatívne lacné a pritom podali skutoène dobrý výkon. Fyzické rozlí enie 1200x1200 DPI postaèuje na slu nú kvalitu pri fototlaèi, ale obraz má trochu neprirodzený nádych do oran ova, tak e ho pred tlaèou treba mierne skorigova . Je pravdou, e na výsledok mô e ma vplyv aj papier. Nako¾ko nebol k dispozícii originálny papier od výrobcu, pou itý bol alternatívne fotopapier HP Premium, ktorý osobne pova ujem za jeden z najkvalitnej ích, no v dy je najideálnej ie pou íva papier od výrobcu tlaèiarne. Spoloènos Xerox vo svojich tlaèiaròach pou íva peciálny ekonomicko rýchlostný mód s oznaèením eXpress. Kvalita tlaèe pri obchodných dokumentoch (tabu¾ky, grafy, listy a podobne) je takmer identická s re imom Normál, no vytlaèené je to o kúsok skôr. Pri bli om skúmaní je vidie slab ie dávkoU P R E S N E N I E V minulom èísle sme pri recenzii notebooku Acer nesprávne uviedli nieko¾ko faktov. Testovaný model Acer TravelMate 739 TLV je tandardne vybavený 18 GB pevným diskom (uvedené bolo iba 8 GB) a len rada TM 73x má len jeden USB port. Ostatné modely majú dva a viac USB portov.

Záver a ko poveda , ktorá tlaèiareò je tá najlep ia. V teste nájdete skutoène vynikajúce modely (rýchle aj kvalitné), rovnako ako aj tlaèiarne za pár korún . Musíte sa rozhodova sami pod¾a va ich finanèných mo ností a samozrejme pod¾a va ich potrieb. Ak plánujete tlaèi väè ie objemy dát, zaujímajte sa o rýchlos a náklady na jednu stránku. Ak vám ide o tlaè fotografií, preferujte kvalitu pred rýchlos ou a nákladmi. Ak vám ide o lacnú tlaè, skúste variantu zo samostatnými farebnými zásobníkmi. U etríte nejakú tú korunu. V na ej tabu¾ke nájdete nieko¾ko ståpcov, ktoré vám povedia èo to o ekonomike tlaèe testovaných modelov. Zaujímala nás èierna aj farebná tlaè. Nájdete tu napríklad cenu novej farebnej náplne a údaj o poète strán, ktoré s òou vytlaèíte. Ide o normované stránky A4 s 5 % pokrytím v prípade èiernej a 3 x 5 + 5 % pokrytím v prípade farebnej tlaèe (5 % z C,M,Y a K). Tento údaj sme ïalej neoverovali. Pochádza priamo od výrobcov a predpokladáme urèitú serióznos údajov. Vydelením ceny zásobníkov s poètom strán sme dostali ten najdôle itej í údaj - náklady na tlaè jednej strany formátu A4 pri X % pokrytí. Samozrejme, k tejto cene treba priráta cenu pou itého papieru, èo v prípade toho najkvalitnej ieho Photo mô e by aj 20,- korún. Z na ej tabu¾ky jasne vidíte, e najlacnej í nemusí by najekonomickej í! Lacnej ie tlaèiarne sú toti nákladné na prevádzku. Napríklad náklady na farebnú A4 v prípade EPSON Stylus Color 480 prekraèujú hranicu 10,- Sk s DPH za stranu, zatia¾ èo výkonnej í model HP DekJet 959c vytlaèí rovnakú stranu za zhruba tretinu tejto sumy, èo u stojí za úvahu. Z testovaných lacnej ích modelov odporúèame tlaèiareò Epson Stylus Color 480 pre na svoju triedu vysoko kvalitnú aj keï drahú a pomalú tlaè. Pozornos si iste zaslú i aj HP DeskJet 840 pre dobrý pomer cena/výkon. Z vy ej kategórie je rozhodovanie a ké, Canon, Epson ani HP vás rozhodne nesklamú, ich výber musíte podriadi svojim individuálnym potrebám. Juraj Redeky

HRAJ A VYHRAJ NEJAKÝ FILM NA DVD!!! Na DVD sa pripravuje peciálna verzia STARWARS: Epizode 1. Informáciu o tom nájdete na www.dvdonline.sk. Pri tejto príle itosti by sme od vás chceli vedie , kedy sága Hviezdnych vojen zaèala? V ktorom roku sa objavil prvý diel? Správnu odpoveï nájdete aj na www.dvdonline.sk. Svoje odpovede zasielajte do redakcie PC SPACE. Vyhra mô ete filmy na DVD, preto neváhajte a pí te! Správna odpoveï na minulú otázku bola: DVD = Digital Video Disk (alebo ak chcete aj Digital Versatile Disk) a Slovensko spolu s Európou a Japonskom je región èíslo 2. Spomedzi stovky správnych odpovedí sme vylosovali troch výhercov DVD diskov: 1. David Veselý, Ústí nad Labem 2. Branislav Suslik, Zvolen 3. Martin kultéty, Bratislava Ceny do sú a e venovali spoloènosti Alert Computers (www.alertshop.sk) a XXL-Multimedia (www.xxl-multimedia.sk).

0:12

0:02

0:25

0:38

0:26

0:10

1:30

0:52

0:02

0:04

Canon S400

Canon S600

Epson Stylus Color 480

Epson Stylus Color 880

HP DeskJet 640c

HP DeskJet 840c

HP DeskJet 959c

Lexmark Z12

Xerox DocuPrint M750

Xerox DocuPrint M760

4:17

8:42

6:27

12:50

10:05

4:13

21:57

2:50

9:15

9:26

0:04

0:02

0:15

0:04

0:02

1:38

9:19

1:50

3:36

1:41

4:24

1:00

3:19

12:20

STOP

START

STOP

6 STRÁN ÈB

FOTO A4 - BEST

Apollo P-2100U

MODEL:

0:04

0:02

0:06

0:04

0:02

START

6:16

9:32

7:09

7:50

15:04

3:45

12:12

7:12

7:07

12:37

STOP

6 STRÁN FARBA

PP/USB

PP,/USB

PP/USB

USB

PORTY

HLUK

N/A

600 x 600

720 x 720

N/A

1200 x 1200

2400 x 1200

600 x 1200

600 x 300

2880 x 720

720 x 720

2400 x 1200

1440 x 720

600 x 300

FARBA

ÈIERNA

600 x 600

MAX DPI

4 659,00 Sk

3 230,00 Sk

2 480,00 Sk

6 799,00 Sk

3 799,00 Sk

3 499,00 Sk

8 726,00 Sk

3 242,00 Sk

9 990,00 Sk

4 990,00 Sk

2 976,00 Sk

BEZ DPH

CENA TLAÈIARNE:

514,00 Sk

1 322,00 Sk

1 312,00 Sk

973,00 Sk

1 126,00 Sk

1 386,00 Sk

677,00 Sk

440,00 Sk

400

600

833

495

455

900

270

310

420

455

1,29 Sk

2,20 Sk

1,58 Sk

1,97 Sk

2,47 Sk

1,54 Sk

2,51 Sk

1,42 Sk

1,05 Sk

2,47 Sk

1 542,00 Sk

1 392,00 Sk

2 152,00 Sk

1 108,00 Sk

1 157,00 Sk

1 153,00 Sk

949,00 Sk

1 050,00 Sk

1 157,00 Sk

350

275

970

430

310

300

150

390

340

310

5,69 Sk

7,27 Sk

3,79 Sk

4,54 Sk

6,21 Sk

5,38 Sk

8,83 Sk

4,11 Sk

4,14 Sk

6,21 Sk

(VRÁTANE ÈIERNEJ):

/ NÁKLADY NA STRANU: 1 126,00 Sk

(POÈET STRÁN) / NÁKLADY NA STRANU

CENA FAREBNEJ KAZETY / IVOTNOS

/ IVOTNOS (POÈET STRÁN)

CENA ÈIERNEJ KAZETY

www.imc.sk

I.M.Computer a.s. 02/63810688

www.imc.sk

I.M.Computer a.s. 02/63810688

www.expa.sk

Expert&Partner 02/492 41 315

www.hp.sk

HP SLOVENSKO 02/5020 5611

www.asbis.sk

ASBIS SK s.r.o 02/448 71 009

www.asbis.sk

ASBIS SK s.r.o 02/448 71 009

www.printtrade.sk

PRINT TRADE s.r.o 02/5249 6616

www.printtrade.sk

PRINT TRADE s.r.o 02/5249 6616

www.faxcopy.sk

FaxCOPY 02/4341 3800

www.faxcopy.sk

FaxCOPY 02/4341 3800

www.matsonic.sk

Matsonic s.r.o. 02/492 34 700

DODÁVATE¼

A t r a m e n t o vé t l a è i a r n e

S o f t w a r e Porovnanie vizuálnych nástrojov na tvorbu webstránok Vytvorenie vlastnej webstránky u dnes nie je iadny problém. Otázkou v ak mô e by , ktorý z mno stva programov na tvorbu webstránok zvoli . Nástroje na tvorbu sú rozdelené na dve hlavné skupiny, a to WYSIWYG (vizuálne) a neWYSIWYG (nevizuálne), ktoré sa, samozrejme, dos podstatne lí ia spôsobom práce. Keï e v súèasnosti jednoznaène prevládajú vizuálne nástroje, rozhodli sme sa, e vám predstavíme tie najlep ie programy v tejto oblasti a, samozrejme, porovnáme aj ich mo nosti. Sna ili sme sa vybra absolútnu pièku - programy Adobe GoLive 5.0, Macromedia Dreamweaver 4.0, Microsoft FrontPage 2000 a NetObjects Fusion MX. Samozrejme, e existuje aj mno stvo iných kvalitných nástrojov na tvorbu webového obsahu, av ak nami vybrané predstavujú tie najznámej ie a najpou ívanej ie. Program Adobe GoLive 5.0

Výrobca Adobe Systems Inc. www.adobe.com

Dodávate¾ AMOS Software, s. r. o., Technická 2, 166 27 Praha 6, Tel./Fax: 02/24352359, www.amsoft.cz

Macromedia Dreamweaver 4.0

Macromedia Inc. www.macromedia.com

OPAL MULTIMEDIA, s. r. o. eleznièiarska 12, 080 01 Pre ov, Tel.: 091/723968, www.opalmultimedia.sk

Microsoft FrontPage 2000

Microsoft www.microsoft.com

BSP Softwaredistribution, a. s., Prepo tská 8, 811 01 Bratislava, www.bsp.sk

NetObjects Fusion MX

NetObjects Inc. www.netobjects.com

UNICORN Distribution, s. r. o., Ostromeèská 1227/8, 130 00 Praha 3, Tel: 02/6971195, www.unicorn.cz

Najprv si predstavíme mo nosti jednotlivých programov z h¾adiska tvorby a správy websídla, a tie mo nosti návrhu a vytvárania obsahu webstránky. Potom si zhrnieme a porovnáme základné vlastnosti. Nakoniec sme si nechali ve¾mi zaujímavý test - v ka dom programe sme sa pokúsili vytvori rovnaké, jednoduché websídlo s piatimi stránkami. Samozrejme, e spôsob tvorby je v ka dom programe iný, no sna ili sme sa vytvori èo najpodobnej ie stránky, èo najpodobnej ím spôsobom. A výsledok? Uvidíte ko¾ko na to potrebujete práce a èasu v jednotlivých programoch. PROSTREDIE A OVLÁDANIE Adobe GoLive: Prostredie typické pre Adobe produkty urèite ocenia pou ívatelia iných Adobe produktov. Okrem pracovných okien je na ploche mno stvo plávajúcich okien s nástrojmi a nastavením. V programe je mo né súèasne otvori a upravova viacero websídiel alebo stránok. Pre prácu s ka dým otvoreným websídlom sú k dispozícii dve hlavné okná. V jednom mô ete vytvára a riadi truktúru websídla so v etkým èo s tým súvisí a v druhom editova jednotlivé webstránky. Výhodou je mo nos prispôsobovania klávesových skratiek pre rôzne funkcie. Urèite pote í mnohonásobné undo a paleta histórie. Ovládanie zjednodu í aj èeská príruèka dostupná na webe Macromedia Dreamweaver: Prostredie pripomína GoLive - skladá sa z nieko¾kých plávajúcich okien, èo sú pracovné okno a plávajúce palety nástrojov. K dispozícii je panel vlastností, s pomocou ktorého mô ete ¾ahko meni vzh¾ad jednotlivých èastí dokumentu. Pre zjednodu enie vkladania a úpravu jednotlivých objektov sú pri-

pravení sprievodcovia. Ve¾mi ve¾ké sú mo nosti definovania klávesových skratiek. Na zrýchlenie èasto sa opakujúcich úkonov je tu záznam makier. Pri editácii je dostupná úplná história úprav. Microsoft FrontPage: Prostredie kore ponduje s aplikáciami balíka Office. V ¾avej èasti sú ikony pre výber poh¾adu v pracovnej èasti. Mô ete zobrazi poh¾ad na vytváranú webstránku, adresárovú truktúru websídla, informácie o webstránke, navigaènú stromovú truktúru websídla, grafickú truktúru hypertextových odkazov, prípadne úlohy, ktoré je potrebné vykona . Pracovná èas je spoloèná na tvorbu a správu websídla, ale aj pre tvorbu webstránok. Okno na tvorbu webstránky obsahuje tri zálo ky, prostredníctvom ktorých mô ete prepína v re ime WYSIWYG editácie stránky, zobrazením HTML kódu a nadh¾adom vytvorenej stránky. Cena (bez DPH) 18 500 Sk

19 900 Sk

14 600 Kè

NetObjects Fusion: Prostredie je jednoduché, preh¾adné a ¾ahko ovládate¾né. V hornej èasti okna nájdete menu a pevnú nástrojovú li tu na prístup k základným èastiam programu. Okrem toho sú k dispozícii aj samostatné nástrojové li ty s rôznymi komponentmi, a tie dve plávajúce okná na nastavovanie parametrov a so zobrazením stromu objektov vlo ených na webstránke. Program je rozdelený na pä základných èastí, ktoré zabezpeèujú tvorbu od návrhu truktúry webstránok, cez editáciu a po ich publikovanie - truktúra a organizácia websídla, tvorba webstránok, kni nica grafických týlov, riadenie komponent a dátových zdrojov websídla a nakoniec generovanie a publikovanie websídla. Okrem toho obsahuje NetObjects Fusion on-line sprievodcov, ktorí poskytujú rôzne on-line slu by a podporu. TVORBA A SPRÁVA WEBSÍDLA Pri vytváraní websídla je ve¾mi dôle itý návrh jeho truktúry. Od toho závisí nielen preh¾adnos , ale aj neskor ie úpravy, roz irovanie a vytváranie rôznych verzií a jazykových mutácií stránok. Pre nástroje ako NetObjects Fusion je správny návrh truktúry websídla ve¾mi dôle itý aj z h¾adiska tvorby samotného obsahu stránok. Takmer v etky nástroje na tvorbu webstránok pracujú priamo s HTML súbormi. NetObjects Fusion v ak na to ide ináè - pri vytváraní webstránok pou íva vlastný formát a HTML súbory sa generujú a pri publikovaní. Adobe GoLive: Pri tvorbe websídla GoLive upozoròuje na chyby v jednotlivých HTML súboroch. Samozrejmé je tu nastavenie parametrov stránok, informácie o dokumente, nadh¾ad a podobne.

K dispozícii je paleta pou itých farieb, zoznam pou itých písem, priestor na ukladanie rôznych odkazov, èastí kódu a podobne. V GoLive si nemusíte vytvori pre jeden webserver len jednu truktúru, ale ko¾ko budete potrebova . Ve¾ké mno stvo práce doká u u etri inteligentné linky, pomocou ktorých je mo né jednoducho a efektívne premiestòova stránky a upravova väzby medzi stránkami. K dispozícii sú rôzne spôsoby nadh¾adu na truktúry websídel, ich èastí alebo hrubých návrhov. Nechýbajú ani mo nosti pre tímovú spoluprácu. WebDav zabezpeèuje prihlasovanie a odhlasovanie spracúvaných súborov websídla. V okam iku spracovania ich navy e uzamkne, a tak je vylúèená mo nos , aby na jednom súbore nezávisle pracovali dvaja pracovníci a navzájom si prepísali zmeny súboru. Macromedia Dreamweaver: truktúra websídla je zalo ená na návrhu adresárovej truktúry, tak ako je to zvyèajné pri väè ine nástrojov. Okno na prácu s websídlom je rozdelené na dve èasti. V jednej sú zobrazené adresáre a súbory patriace stránke, v druhom truktúra vytváranej stránky. Pre správu websídla tu existujú mo nosti ako kontrola odkazov, kontrola kompatibility jednotlivých prehliadaèov, vyh¾adávanie a nahradzovanie slov vo viacerých stránkach súèasne a ïal ie. Pri rozsiahlej ích websídlach uvítate kontrolu vlastností vybraných dokumentov. U itoèné sú tie funkcie na podporu tímovej práce pri tvorbe websídla (poznámky ku stránkam, kontrola dokumentov a podobne). Navy e tu Dreamweaver ponúka podporu pre program Visual SourceSafe a protokol WebDAV, mo nos komunikácie medzi èlenmi tímu prostredníctvom e-mailu. Microsoft FrontPage: Pre jednoduchý a rýchly návrh mô ete pou i sprievodcu, ktorý priradí v etkým stránkam grafickú tému (vzh¾ad hlavièiek a navigaèných tlaèidiel, pozadie a podobne). Dodávané je nieko¾ko desiatok grafických tém, alebo si ich mô ete vytvori sami. Pre orientáciu vo websídlach je k dispozícii stromová truktúra. Stránky mô ete v rámci stromovej truktúry premiestòova , kopírova alebo ru i . Grafická truktúra hypertextových odkazov zobrazuje v etky odkazy na urèenej webstránke a súbory, na ktoré tieto odkazy vedú. Taktie FrontPage umo òuje skupinovú spoluprácu, kde sa mô e na tvorbe jedného websídla podie¾a viacerí pou ívatelia. Okrem zdie¾ania prvkov, nastavení a podobne sú zdie¾ané aj informácie o úlohách, ktoré je potrebné vykona . NetObjects Fusion MX: truktúra stránok sa vytvára úplne vizuálne (drag-and-drop) a aj pri vysokej zlo itosti zostáva vïaka stromovej truktúre preh¾adná. Keï e NetObjects Fusion nepracuje priamo s HTML súbormi, ale s vlastným formátom, nemusíte sa vôbec stara o vytváranie súborov a adresárov, èo je ve¾mi výhodné hlavne pre menej skúsených pou ívate¾ov. Jednotlivé stránky alebo celé èasti websídla mô ete presúva , maza alebo kopírova (spolu s obsahom stránky), meni názvy stránok, kódové stránky a podobne. Program automaticky zmení v etky existujúce linky, odkazy a podobne. Rozumný návrh stromovej truktúry je v NetObjects Fusion ve¾mi dôle itý, preto e od toho sa odvíja celá ïal ia tvorba webstránok. K dispozícii je mo nos importova u existujúce webstránky èi u z lokálneho alebo vzdialeného zdroja. Import je dobre prepracovaný. NÁVRH WEBSTRÁNKY Adobe GoLive: V etky komponenty sa na stránku vkladajú prostredníctvom pretiahnutia ikony z palety komponent. Netýka sa to v ak len komponent, ale aj ïal ích vlastností, ako napríklad farby, rámce a podobne. Po pretiahnutí ikony do dokumentu je potrebné nastavi po adované vlastnosti, prípadne obsah komponenty (napríklad

R e c e n z i e

cestu k obrázku). Okrem toho je mo né vklada napríklad obrázky aj priamym pretiahnutím z okna prieskumníka. Vizuálne rozvrhnutie komponent na webstránke je zjednodu ené mrie kou a pravítkami. Podporované sú rámce, ktoré mô ete vytvára pretiahnutím ikony po adovaného rozlo enia. Text sa na stránku vkladá prostredníctvom textových boxov (mrie ka alebo plávajúci box). Umiestni v nich mô ete aj iné objekty. Pri editácii textu sú k dispozícii tandardné mo nosti. Podporované sú CCS týly. Vytváranie hypertextových odkazov je klasické, av ak ponúka sa aj netradièná mo nos , a to na oznaèený text alebo vlo ený objekt pretiahnu HTML súbor. Obrázky je mo né vklada vo formátoch BMP, DIB, GIF, JPG a JPE, ktoré sú v prípade potreby konvertované. Samozrejmos ou je definícia aktívnych plôch. S tabu¾kou na stránke toho toti príli ve¾a nespravíte, na to sa musíte presunú do peciálneho plávajúceho okna, v ktorom mô ete pridáva alebo ubera riadky a ståpce, zluèova a rozde¾ova bunky. K dispozícii je mo nos zoradenia textového obsahu buniek pod¾a riadkov alebo ståpcov a import textového súboru do tabu¾ky. ikovné je ich formátovanie prostredníctvom pripravených týlov (napríklad ako v Exceli). Ak chcete vytvori nový vlastný týl, staèí príslu ne naformátova tabu¾ku, a jej týl ulo i na ïal ie pou itie. Pri vytváraní formulárov sú k dispozícii be né mo nosti a tandardné komponenty (nájdete tu v ak aj také komponenty ako tlaèidlo so vstupným riadkom pre výber súboru na disku alebo generátor k¾úèov). Na stránku je mo né vklada tie Java aplety, Javaskripty, Plugin moduly a ActiveX prvky. Navy e, GoLive umo òuje akcie JavaScript, ktoré sa vyskytujú na websídle, uklada do externého súboru. Ve¾mi jednoducho mô ete na stránky vklada zvuk a video vo formáte QuickTime a Flash. GoLive disponuje dokonca jednoduchým editorom filmov QuickTime. GoLive obsahuje objekty

SmartObjects, ktoré sú urèené na integráciu s Adobe produktmi Photoshop, Illustrator a LiveMotion. Ich vlo ením na stránku vlastne vlo íte obrázok alebo animáciu, av ak tá má také vlastnosti, e pokia¾ poklepete my ou na tento objekt, automaticky sa spustí aplikácia, v ktorej bol vytvorený. GoLive nezabúda ani na DHTML akcie, kde výberom alebo kombináciou vopred pripravených akcií mô ete vytvori najrôznej ie akcie, od zmeny vlastností objektu a po spustenie hudby èi videa. Roz írené mo nosti vytvárania DHTML efektov ponúka Timeline Editor. Animácie mô ete vytvára prostým ahaním plávajúceho boxu (v ktorom umiestnite tandardné objekty) po stránke. Takto vytvoríte záznam pohybu objektov, ktorý sa bude pri prehliadaní stránky prehráva . Mô ete tie nastavi cestu, prida k¾úèové body, vytvori scény a vlo i akcie JavaScript. Pre GoLive nie je problémom ani pripojenie na obsah ¾ubovo¾nej databázy pod¾a pecifikácie ODBC. Na základe jednoduchého výberu zdroja dát je automaticky generovaný kód ASP. Na zjednodu enie tvorby stránok obsahuje GoLive objekt, ktorý mô e obsahova inú stránku, jej èas , rôzne komponenty a podobne (napríklad navigaèné panely alebo li ty). Tento objekt mô ete vklada do viacerých stránok. Keï e sa tento objekt správa dynamicky, pri ka dej zmene jeho obsahu sa vykonané zmeny automaticky objavia v celom websídle, kde bol tento dynamický komponent pou itý. Súèas ou vytvárania webstránky je aj editor zdrojového HTML kódu. Samozrejmos ou je tu farebné rozlí enie syntaxu, jeho kontrola a podobne. Macromedia Dreamweaver: Pre vytváranú stránku sú k dispozícii tandardné nastavenia (pozadie, okraje, farby, kódovanie stránky a pod.). Dobrou mo nos ou je mo nos definovania transparentnosti pre obrázok na pozadí stránky. Na stránke mô ete vytvori takmer ¾ubovo¾nú kombináciu rámov. K dispozícii sú tandardné mo nosti pre

vkladanie objektov ahaním my ou z plávajúcej palety. Pou i mô ete text, obrázok, tabu¾ku, Java aplety, ActiveX prvky, a tie vnorené objekty pre zásuvné moduly. Nechýba, samozrejme, ani jednoduché vkladanie Flash animácií a dát pre Shockwave/Director. Vlastnosti objektu je mo né rýchlo nastavova a meni vïaka preh¾adnej palete, zobrazujúcej v samostatnom okne v etky parametre aktuálneho objektu. Vkladaný text sa zapisuje buï be ne na stránku, prípadne do CSS rámcov. Podporované sú tandardné mo nosti formátovania a vklada mô ete aj peciálne znaky. Vytváranie hypertextových odkazov je jednoduché. Pri vkladaní obrázku je zobrazený vo výberovom dialógu. Podporované sú formáty GIF, JPG a PNG. Samozrejmos ou je definícia aktívnych oblastí obrázku. V ponuke objektov je aj obrázok z efektom rolover . Po vlo ení objektu tabu¾ka staèí zada poèet ståpcov a riadkov a tabu¾ka je hotová. Pre jej lep iu úpravu je mo né e te zmeni hrúbku rámika tabu¾ky, výplò a vzdialenos medzi bunkami, prípadne zmeni farbu. Bez problémov pridáte alebo uberiete poèet riadkov alebo ståpcov, zlúèite alebo ich rozdelíte. Okrem týchto tandardných mo ností tu ponúka Dreamweaver nové mo nosti, kde v peciálnom re ime mô ete tabu¾ky alebo bunky kresli , a to takmer hocikde, a program si automaticky doplní zvy ok tabu¾ky pod¾a potreby. Objekt navigaèná li ta umo ní vytvori rýchlu navigáciu v jednotlivých stránkach. Definícia tlaèidiel je jednoduchá prostredníctvom dialógu a nechýba ani rolover efekt. Samozrejmé je vkladanie Flash animácií, dát pre Shockwave, ¾ubovo¾ných Java appletov a ovládacích prvkov ActiveX so irokými mo nos ami konfigurácie. Dreamweaver podporuje vkladanie rôznych dát priamo do tabu¾ky (napríklad mô ete vlo i dáta z textového súboru do buniek tabu¾ky). Tvorba formulárov ponúka tandardné mo nosti. Dnes je u samozrejmos ou podpora tvorby týlov (CSS), ktoré umo òujú presnej iu kontrolu nad vzh¾adom stránky. Vïaka týlom je mo né vytvára rámce (vrstvy) presne umiestnené na stránke, do ktorých je potom mo né vklada v etko, èo do klasickej webstránky. Dreamweaver tie v irokom meradle podporuje Dynamic HTML (DHTML). Toto roz írenie jazyka HTML mu umo òuje vytvára animácie, tlaèidlá meniace vzh¾ad a ïal ie multimediálne efekty bez nutnosti pou íva zásuvné moduly alebo Javu. Máte mo nos vyu i DHTML Timelines na nastavenie komplexných animácií jednoduchým ahaním rámcov (do ktorých mô ete umiestni takmer ¾ubovo¾ný objekt) po obrazovke. Týmto spôsobom vlastne vytvoríte záznam pohybu objektov, ktorý sa bude pri prehliadaní stránky prehráva , a to bez vytvárania skriptov a programovania.

S o f t w a r e

Pre zjednodu enie tvorby stránok ponúka Dreamweaver ablóny stránok. ablóna sa vytvára rovnako ako be ná webstránka, teda vytvoria sa oblasti, vlo ia tabu¾ky a grafické prvky a podobne. Následne sa oznaèia oblasti, ktoré sa nebudú v rámci celého websídla meni a oblasti, ktoré sa naopak meni budú. ablóny sa pou ívajú na tvorbu nových stránok, rovnako ako ablóny kancelárskych dokumentov. Navy e pri zmenách ablóny sa tieto premietnu vo v etkých dokumentoch zalo ených na tejto ablóne. Správnym pou itím tohto nástroja si mô ete u etri ve¾a práce. Vkladanie peciálnych parametrov do jednotlivých tagov u¾ahèí Quick Tag Editor, ktorý zobrazí úplnú syntax príkazu, kde mô ete doplni po adované parametre. U itoèné sú aj HTML týly, s ktorými sa pracuje podobne ako s CSS týlmi, av ak sú aplikované klasicky, teda vo forme tagov priamo do stránky. Funkcia Word97/2000 cleaning vyèistí HTML súbory generované Wordom (alebo aj iné HTML) od v etkých zbytoèností. Pre návrhárov, ktorí nechcú strati kontrolu nad vytváraným HTML kódom, je tu vstavaný HTML editor, ktorý je tesne spojený s WYSIWYG prostredím. Akáko¾vek zmena vykonaná v jednej èasti sa okam ite premietne do èasti druhej. Zabudovaný editor zdrojového kódu je ve¾mi dobre prepracovaný - farebné rozlí enie kódu, zabudované referenèné príruèky (HTML, CSS, JavaScript) a podobne. Navy e tu nájdete aj integrovaný debugger JavaScriptu, ktorý ponúka skutoène iroké mo nosti (krokovanie, breakpoints, premenné, preview a podobne). Microsoft FrontPage: Na vytvorenie stránky mô ete pou i niektorú z mno stva ablón alebo sprievodcov. Samozrejmá je podpora tvorby stránok s rámcami. Tie mô ete vytvori oblasti na stránke, ktoré sa budú opakova aj na ostatných stránkach v rámci jedného websídla (hlavièka, päta, navigaèná li ta). Pri vkladaní textu sú podporované v etky tandardné mo nosti, ako zarovnávanie, pou itie rôzneho týlu a typu písma. Nevýhodou je, e text nie je vytváraný prostredníctvom rámcov. Obrázky mô ete vklada buï z ClipArt galérie, alebo zo súboru na disku (nepodporované formáty sa automaticky konvertujú), prípadne ho mô ete priamo naskenova . Samozrejmos ou je definícia hotspot . Vytváranie tabuliek je vo FrontPage rovnaké ako vo Worde - staèí jednoducho nakresli tabu¾ku a dokresli alebo zmaza potrebné rozdelenia. Nechýbajú iroké mo nosti formátovania. Do vytváranej stránky mô ete vlo i aj navigaènú li tu a hlavièku stránky. Hlavièka stránky má ako podklad obrázok (nemusí v ak by ) a text z názvom stránky. Navigaèná li ta umo ní navigáciu v jednotlivých stránkach pomocou automaticky vytvorených odkazov na ïal ie stránky urèenej úrovne vytváraného websídla. Definícia tlaèidiel je ve¾mi

jednoduchá pod¾a stromovej truktúry stránok. FrontPage umo ní na stránku vklada video vo formátoch AVI, ASF, RAM a RA. Volite¾ne mô ete na stránke zobrazi ovládanie videa, nastavi jeho nekoneèné prehrávanie a podobne. Ako ka dý vizuálny HTML editor umo òuje aj FrontPage tvorbu formulárov so tandardnými prvkami. K dispozícii je tie mo nos priameho vlo enia formulára pre vyh¾adávanie na stránkach. Na stránku mô ete tie vlo i prvky balíka Office - objekt tabu¾kového procesora, k¾úèovú tabu¾ku (PivotTable - peciálna interaktívna tabu¾ka sumarizujúca dáta z databáz a iných zdrojov) a graf tabu¾kového procesora. FrontPage ponúka aj

nieko¾ko peciálnych objektov - objekt striedajúci obrázky, poèítadlo prístupov, aktívne tlaèidlo, panel s be iacim textom, premenné a ïal ie. Ïalej mô ete vlo i inú webstránku, ktorá sa pri prehliadaní mô e meni v závislosti od èasu. Mo né je vkladanie HTML kódu, Java appletov, ovládacích prvkov ActiveX, rôznych plug-inov zo v etkými patriènými mo nos ami konfigurácie. Slabo je v ak podporovaný Flash. Súèas ou je tie Script Editor urèený na písanie VBScriptov a JavaScriptov. FrontPage 2000 podporuje tie publikovanie katalógov, cenníkov, rôznych truktúrovaných zoznamov a iných dát. Zdrojom dát mô e by súbor typu Access, Excel, dBase, FoxPro a Paradox alebo rozhranie ODBC. Dáta sa na stránku vlo ia vo forme tabu¾ky a FrontPage sa postará o vytvorenie navigaèných tlaèidiel. FrontPage 2000 umo òuje vytvára DHTML efekty, ktoré mô ete priradi takmer ku ka dému prvku stránky. Udalos ou na vyvolanie efektu mô e by naèítanie stránky, kliknutie na objekt alebo prejdenie my ou cez objekt. Efekt mô e by napríklad zmena formátovania objektu, prípadne jeho pohyb po stránke a podobne. Takmer v etky mo nosti pri editácii stránky sú k dispozícii aj v HTML editore. Mô ete teda aj tu vklada jednotlivé objekty a sledova generovaný kód, ktorý mô ete ruène upravova do po adovanej podoby. NetObjects Fusion: Vytváranie webstránky prebieha úplne vizuálne s mo nos ami takmer ako v textovom editore, navy e s mno stvom u itoèných mo ností. NetObjects Fusion sa automaticky

stará o jednotný vzh¾ad v etkých stránok vytváraného websídla. Stránka je rozdelená na viac èastí, kde sa niektoré mô u opakova . Komponenty ako navigaèné prvky, logo a podobne teda staèí umiestni len raz do opakujúcej sa oblasti a objavia sa automaticky na ka dej stránke celého websídla. Úplne automaticky sú vytvárané aj vertikálne a horizontálne navigaèné li ty, banery a podobne, ktoré sú závislé od stromovej truktúry websídla. Na vytváranú stránku je mo né pou i jeden z mno stva dodávaných týlov, pod¾a ktorého sa vytvára text, pozadie, tlaèítka, odkazy a podobne. Je to ve¾mi jednoduché rie enie na rýchle vytvorenie profesionálne vyzerajúcej stránky. Text na stránku sa vkladá prostredníctvom textových rámcov, pre ktoré mô ete nastavi pozadie, okraje a podobne. Editácia má mo nosti be ného textového editoru. Do textových rámov mô ete vklada ïal ie objekty. Hypertextové odkazy mô u by interné, externé, pohyb po stránkach, mail a podobne. Do textu je mo né vklada aj odkazy na premenné, do ktorých sa pri publikovaní websídla zapí e ich hodnota. Pre obrázky sú podporované formáty GIF, JPG, BMP, PCX, PNG, PCT alebo FPX (formáty nepou ite¾né na webe sa konvertujú). Pre obrázok mô ete nastavi mno stvo zobrazení. Pri tvorbe tabuliek sa stretnete s mo nos ami na vytvorenie takmer akýchko¾vek tabuliek (aj vnorených). Jedným z hlavných prvkov ka dej stránky sú navigaèné li ty. NetObjects Fusion ponúka ich automatické generovanie, èo je jeho ve¾mi silnou stránkou. Vïaka pou itiu mno stva ablón sa vôbec nemusíte stara o výrobu tlaèidiel, program ich obsahuje obrovské mno stvo, a vytvára z nich priamo navigaèné li ty buï automaticky pod¾a stromovej truktúry stránky (preto je potrebné ju dobre navrhnú ), alebo je mo né ju manuálne upravi pod¾a potreby. Automaticky sa generuje aj hlavný nápis (baner) stránky, a to pod¾a názvu vytváranej stránky. Tvorba formulárov ponúka v etky be né mo nosti. NetObjects Fusion obsahuje aj irokú podporu plug-in modulov, a tak mô ete na svoju stránku umiestni Shockwave Flash (tu podpora nie je a tak dobre prepracovaná), Shockwave Director a QuickTime. Podporované sú tie video a zvuk. Samozrejmos ou je tie úplná podpora tandardných plug-in modulov vrátane Java apletov a servletov, ActiveX a podobne. Na stránku je mo né priamo vklada HTML kód z externých súborov, pridáva HTML kód alebo skripty. K dispozícii je tie úplný poh¾ad na generovaný HTML kód, a to aj v preh¾adnej stromovej truktúre. Kód generovaných èasti síce nie je mo né meni , av ak mô ete ho ¾ubovo¾ne dopåòa . Prepracované je vkladanie dynamických HTML akcií, ako napríklad zmena vlastností objektu, umiestnenie, ovládanie, otváranie nových okien a podobne. Generovaný kód je optimalizovaný pre prehliadaèe Netscape Navigator a Microsoft Explorer, alebo mô ete urèi pre ktorý prehliadaè bude kód generovaný. Vytvárané akcie mô ete priraïova súèasne aj viacerým objektom. Pri vytváraní stránok urèite pomô e aj mno stvo pripravených Java a JavaScript komponent. Navy e mno stvo ïal ích je mo né nájs na webe.

R e c e n z i e

NetObjects Fusion ponúka mo nosti pre jednoduché pripojenie k externým zdrojom dát (ISAM nebo ODBC kompatibilných). Externý zdroj dát mô e by napríklad typu Access, Excel, dBase, FoxPro, Paradox a z textových súborov. Program automaticky skonvertuje informácie z databázy do HTML stránok. Pomocou funkcie SmartLinks sa tie automaticky postará o navigáciu. PUBLIKOVANIE Programy pre tvorbu webstránok disponujú aj nástrojmi na publikovanie. Vo väè ine prípadov neponúkajú mo nosti pecializovaných nástrojov, av ak svoju úlohu si splnia. Adobe GoLive má zabudovaného jednoduchého FTP klienta so v etkými be nými mo nos ami, prostredníctvom ktorého mô ete jednoducho vykonáva manuálne s ahovanie a odosielanie websídiel. Program pri tom udáva pribli nú dobu potrebnú na odoslanie (umiestnenie websídla na server) alebo s ahovanie. Samozrejmos ou je funkcia aktualizácie, kde sa nahradzujú len tie súbory, ktoré boli od poslednej aktualizácie zmenené. V Macromedia Dreamweaver je k dispozícii jednoduchý FTP klient, ktorý svojimi mo nos ami úplne postaèuje pre prenos súborov na webserver. Mo ná je aktualizácia zmenených stránok alebo prenos len zvolených. Microsoft FrontPage ponúka tandardné mo nosti na prenos súborov alebo adresárov na webserver. Publikovanie v NetObjects Fusion sa od ostatných lí i, a to hlavne tým, e len priamo pri publikovaní generuje HTML súbory a vytvára adresárovú truktúru websídla. Publikovanie websídla je mo né publikova na viacerých serveroch. Mô ete zvoli èi bude publikovaná len daná stránka, skupina stránok alebo celý server. Pokia¾ máte pomalé pripojenie k internetu, tak urèite uvítate mo nos publikova len zmenené dáta. Samozrejmos ou je publikovanie na pozadí a mo nos vymazania obsahu vzdialeného adresára. V prípade potreby máte pri publikovaní mo nos kompletnej prestavby truktúry jednoduchým ahaním adresárov a súborov. Prostredníctvom rôznych nastavení je mo né pecifikova vzh¾ad koneèného HTML kódu, definova aké informácie bude HTML obsahova (META tagy, komentáre a podobne).

space

DOPLNKY Pre tvorcu webstránok je samozrejmé pou ívanie viacerých programov, hlavne grafických. Preto by urèite privítal, aby sa spolu s webeditorom (v rámci ceny) dodávali aj ïal ie programy. Adobe GoLive, Macromedia Dreamweaver a ani NetObjects Fusion tu v ak príli nezabodovali, preto e spolu s nimi nie sú dodávané iadne pomocné programy. Jedinou svetlou výnimkou je Microsoft FrontPage, kde na in talaèných CD nájdete programy Microsoft Image Composer 1.5 a Microsoft GIF Animator. Microsoft Image Composer je program na jednoduchú úpravu obrázkov, fotografií a rôznych grafických prvkov pou ite¾ných na webstránkach. Mô ete s nim kresli grafické útvary, gumova , vystrihova a vklada èasti z bitmapových obrázkov, urèova preh¾adnos , aplikova mno stvo rôznych grafických efektov a podobne. Microsoft GIF Animator je známy ve¾kému mno stvu pou ívate¾ov, preto e je ako samostatný produkt vo¾ne k dispozícii u dávno. Slú i na vytváranie animovaných GIF súborov. Obsahuje nieko¾ko u itoèných funkcií, no celkovo ide v tejto kategórii o podpriemerný program. Na obèasné vytvorenie animovaného GIFu v ak úplne staèí.

1. Vytvorenie 10 stránok a truktúry websídla 2. Aplikovanie grafických prvkov a ovládania na websídlo (vytvorenie baneru a navigaènej li ty na ka dej stránke) 3. Vlo enie textu a obrázkov na stránky (kopírovanie textu z Wordu cez systémovú schránku a 2 obrázky zo súboru vo formáte BMP na ka dú stránku) 4. Vytvorenie odkazov na stránkach (2 interné a 1 externý odkaz na ka dej stránke) 5. Publikovanie websídla (vrátane prenosu na FTP server) Poèet kliknutí my ou predstavuje nároènos vykonávanej úlohy a pribli ne sme zmerali aj èas. Je jasné, e tu znaène zále í na zruènosti a návykoch pou ívate¾a! Zistené údaje nájdete v tabu¾ke. ZHODNOTENIE Na záver urèite èakáte výsledný verdikt, ktorý z porovnávaných programov na tvorbu webstránok je ten najlep í. Ak chcete vytvori jednoducho a rýchlo profesionálne stránky a nie ste práve v tejto oblasti úplný profesionál, je urèite tým najvhodnej ím nástrojom NetObjects Fusion MX. Práca je skutoène ve¾mi jednoduchá, nenároèná a výsledok profesionálny. Bohu ia¾, jeho nevýhoda je nie práve najlep ia práca so zdrojovým HTML kódom (èo súvisí s jeho generovaním). Pre profesionálnych tvorcov je v ak vynikajúcim rie ením aj Macromedia Dreamweaver, ktorý ponúkol v len nedávno uvedenej verzii 4.0 skutoène zaujímavé zlep enia, èím predbehol aj Adobe GoLive 5.0, ktorý je na trhu u takmer rok. Ve¾mi dobrým rie ením je, samozrej-

Adobe

Macromedia

Microsoft

NetObjects

GoLive 5.0

Dreamweaver 4.0

FrontPage 2000

Fusion MX

Kliknutí

Èas (s)

Kliknutí

Èas (s)

Kliknutí

Èas (s)

Kliknutí

Èas (s)

3,5

483

372

6,5

0,5

261

239

241

158

377

329

16,5

541

21,5

386

11,5

Spolu

1215

1030

58,5

879

620

34,5

POROVNANIE Keï e sme sa vám doteraz ponúkali èisto teoretické informácie o mo nostiach jednotlivých produktov, rozhodli sme sa pripravi aj nejaké praktické porovnanie. To sme urobili formou vytvorenia rovnakého jednoduchého websídla vo v etkých produktoch. Ka dému je urèite jasné, e sme nemohli dosiahnu rovnaký výsledok vo v etkých programoch, keï e pou ívajú pri tvorbe websídla rôzny prístup. Sna ili sme sa v ak o rovnakú èinnos , ktorú sme rozdelili do piatich krokov:

me, aj Adobe GoLive 5.0 (jeho mo nosti a spôsob práce sú ve¾mi podobné ako Dreamweaver), a ak pou ívate grafické produkty Adobe, ponúkne vám skutoène mnoho. Microsoft FrontPage 2000 síce neponúka také iroké mo nosti ako ïal ie na e porovnávané programy, no treba pripomenú , e ide o 2 roky starý produkt. V súèasnosti je u k dispozícii najnov ia verzia FrontPage 2002, ktorej recenziu vám pripravíme èo najskôr (a urèite sa v nej nevyhneme ani porovnaniu). tefan Stieranka

S h a r e w a r e

Shareware

- Online Meters Ceny telefónych impulzov sa zvy ujú ka dú chví¾u. Nejeden z vás by teda ocenil aktuálne infomácie o tom, ko¾ko u pretelefonoval peòazí pri pripojení sa na internet prostredníctvom modemu. Na internete je mno stvo programov, ktoré sú tento úèel vytvorené. Napokon, takýto program ani nie je a ké zhotovi . Ktorý z nich je v ak naozaj dobrý a oplatí sa ho nain talova ? Programy som zoradil od najlep ieho po najhor í, prièom uznávam, e existujú aj lep ie èi hor ie programy, ale ako som u povedal, pre ich mno stvo nieje v mojich silách ich v etky stiahnu , nain talova a zrecenzova . Connection Meter

na východ, a to pote í. Bli ie informácie vrátane in talaèného súboru (632kb) nájdete na http://conmet.cz/. TelMan Dal ie z poèítadiel je tie írené ako freeware. Po spustení sebarozba¾ovacieho súboru ste za ruèièku prevedení nastavovacím procesom, ktorý vám zaberie maximálne minútu. Je nutné si zvoli cenu impulzu, jeho då ku, predvo¾bu miesta odkia¾ sa volá, výber pripojenia a podobne. Odporúèal by som tento proces nepreskakova , preto e mô e u etri èas strávený v zlo itej om nastavovaní. Program umo òuje sledova modemové aj telefónne volania na zvolenej telefónnej linke. Následne, ako ostatné programy, zo získaných údajov prepoèítava celkovú cenu hovoru a ukazuje tatistiku. Implicitne nepodporuje slovenské tarify, av ak nieje niè lah ieho ako si tieto tarify vytvori manuálne (keï tak teraz rozmý ¾am, s tými na imi tarifami to zasa tak jednoducho nevyzerá). Program je ve¾mi komplexný na to, e ide o freeware. Je mo né si nastavi ve¾mi ve¾a funkcií, a tým aj prekraèuje hranice obyèajného poèítadla impulzov. In talaèný súbor je mo né nájs priamo na stránke tvorcu - http://telman.zde.cz.

rozmerov. K programu Pokladna si je mo né stiahnu aj program Stopky, ktorý zobrazuje online stav pretelefonovaných peòazí, poèet impulzov, a tak podobne. Stopky v ak pracujú úplne nezávislo od Pokladny a sídlia na li te. Osobne pova ujem separáciu týchto dvoch utilít za ne astnú. V ka dom prípade in talaèný súbor Pokladny (673Kb) nájdete napríklad na http://www. ova.inecnet.cz/ bartsoft/pokladna/index.html. KTP - Kontrola telefonického pripojenia

Pokladna

Connection Meter je pôvodný èeský shareware urèený na podporu telefonického pripojenia siete poèítaèov s operaèným systémom Windows 95/ 98/ME/NT/2000. Samozrejme, podporované je aj pripojenie jediného poèítaèa, ktoré sa prakticky nelí i od pripojenia siete poèítaèov. Program je vytváraný v týchto verziách: l neregistrovaná verzia, na pou ívanie a írenie sa vz ahujú rovnaké pravidlá ako na programy kategórie free software, ide o neregistrovaný shareware, ktorý obsahuje klasický reklamný banner. Tento zmizne spolu s registráciou za 120Kè, èo je myslím prijate¾né, l registrovaná, ktorá patrí do kategórie shareware; táto verzia má roz írené funkcie, ktoré umo òujú export dát a ich vyhodnotenie, má navy e neobmedzenú frontu SMS správ; registrovaný pou ívate¾ je pravidelne informovaný o nových verziách a ich vlastnostiach. V praxi vyzerá program ve¾mi príjemne, preto e je jednoduchý a hlavne v na om jazyku, èo pote í hlavne národniarov. Zvolíte si svoj profil (user name), konto na pripojenie, ktoré má by monitorované a mô ete modemova . Ka dé pripojenie je evidované a aj po rokoch mô ete zisti , e ste na tedrý veèer viac surfovali po internete, ako rozba¾ovali darèeky. tatistiky sú rôzneho druhu a zobrazenie volaní mô ete kategorizova pod¾a typu pripojenia, mesiaca, dòa pripojenia a podobne. Okrem toho sú k dispozícii nastavenia, v ktorých je mo né ulo i Conmetu spú anie ostatných programov pri tarte Windows, pri pripojení sa a podobne. V registrovanej verzii si okrem odstráneného reklamného banneru vychutnáte funkcie zobrazovania grafov a protokolov. Taktie sa odomkne SMS brána, ktorá sa stane neobmedzenou a vy teda nebudete odkázaní na na e rozporuplné SMS webbrány. Okrem toho je na stránke k dispozícii súbor pre aplikovanie nových taríf 2001 od ST, èo svedèí o tom, e vývojári berú oh¾ad aj

Ako u hovorí názov, opä ide o èeský produkt, ktorý opä podporuje slovenské podmienky. Najnov ia verzia Pokladne je vo¾ne írite¾ná ako shareware. Program si mô ete na tridsa dní vyskú a zadarmo. Po uplynutí tejto lehoty je nutné Pokladnu zaregistrova za poplatok 70 Kè, pre komerèné organizácie 140 Kè a pre tudentov, koly a zdravotníctvo je to príjemných 0 Kè, teda zadarmo. Po registrácii mô ete povoli informovanie o nových verziách tohto programu prostredníctvom elektronickej po ty. Shareware verzia je plne funkèná ako plná verzia, ale stále vás bude ob a ova registraèný formulár. Pokladòa je u o nieèo zlo itej ia, v ka dom prípade ide o program z radu jednoduchých. Zvládne ho aj naprostá sekretárka-blondínka. Jednotlivé zálo ky v programe sú preh¾adne usporiadané, tak ako to pri podobných programoch býva zvykom. V týchto zálo kách programu sú k dispozícii: výpis pripojenia, pou ívatelia, za ktorých je úèet za modem vedený, tatistika s grafmi, zápisník a celkové vyhodnotenie. Mô ete si vybra z nieko¾kých cenníkov, a to tak pre Èeskú, ako aj pre Slovenskú republiku. Samozrejme, hlavné informácie o histórii pripojení sú usporiadané v ståpcoch, ktorých titulky si mô ete vybera . Nebude ma napríklad zobrazený dátum a èas, ale rýchlos èi mno stvo stiahnutých dát. Takto si mô ete prispôsobi rýchly preh¾ad svojim po iadavkám pod¾a toho, èo je pre vás podstatné pri pripojení. Program obsahuje aj zaujímavú funkciu stlaèenia protokolu , ktorá slú i na komprimovanie protokolu do malého súboru, keï e pôvodný mô e narás do nepríjemných

Verzia tohto programu je írená ako shareware. Jej pou ívanie nie je èasovo obmedzené, no obsahuje jeden malý zádrh. Evidované je len posledné pripojenie, èo rozhodne nie je akceptovate¾né, preto e sa tým celkom popiera mesaèný preh¾ad pripojení. Pre odstránenie tohto detailu je nutné zaplati 105 Kè. V rámci registrácie dostanete nasledujúcu verziu zadarmo. In talácia je klasická, ako to býva pri ostatných programoch. Pri spustení sa program bleskovo presunie do SysTrayu a nemusíte sa tak ob a ova jeho minimalizáciou. Výzor programu by som hodnotil ako priemer, no rozhodne je na ni ej úrovni ako dva predchádzajúce programy. Jednotlivé polo ky sú vytvorené v stromovej truktúre, èo niekomu mô e vyhovova a niekomu nie. V zásade je program plne funkèný a ponúka klasickú evidenciu vrátane grafov, automatické pripájanie a odpájanie funkcií s tým súvisiacimi (oznámenie o tejto èinnosti, ozvuèenie, alarm...). Program je mo né pou i aj na telefonovanie, ak si zvolíte príslu né zariadenie. Av ak pred tým je nutné sa registrova . Záznamy urèitého pripojenia sa dajú vypísa , vytlaèi , archivova alebo znázorni grafiky. K dispozícii je tie implementácia exportu dát do aplikácií Microsoft Word a Excel, èo zase pote í komerèné subjekty. In talaèný súbor má 798 Kb a je mo né ho nájs na stránke www.FDsystem.cz. Záver: Celkové hodnotenie vyhrávajú programy Conmet a TelMan. Conmet by som doporuèil nielen firmám, ale predov etkým im a TelMan naopak jednotlivcom, keï e ide o freeware. Pre ConMet sa dá tie predpoklada podpora do budúcnosti. Oba programy sú na výbornej úrovni, z èoho a í jedine zákazník. Tak e modemujme, ale teraz u s rozumom. Zolo Radnóti

L i n u x Linux alebo praktické rady z unixovskej kuchyne Databázy Ka dý poèítaèový systém na svete potrebuje databázu. Databáza je najpodstatnej ou súèas ou poèítaèových systémov, keï e obsahuje dôle ité dáta. Dáta nie sú len slovníky a encyklopédie. V praktickom ivote pracujeme s dátami u pri evidencii faktúr, adries, kníh atï. Databázy vyu ívajú lekári, ktorí zachraòujú na e ivoty, priemysel, univerzity, telekomunikaèné spoloènosti, banky, letecké spoloènosti atï. Najpopulárnej ie databázové systémy sú zalo ené na tandarde ISO (International Standard Organisation) SQL a ANSI SQL (americký tandard). SQL je skratka pre Structured Query Language ( truktúrovaný dopytovací jazyk), ktorý manipuluje s dátami v relaèných databázach. Databáz mô e by nieko¾ko typov, od jednoduchých a po zlo itej ie. Nie v etky musia by na báze SQL. Ak napríklad skladujete hromadu textov, je problematické sa v nich orientova , strácate orientáciu a trvá dlho, kým nájdete ten pravý dokument. Tu by som spomenul softvér, ktorý indexuje a ktorý si èoskoro zadová i ka dý, kto má viac ako nieko¾ko sto MB dokumentov. Indexovanie predstavuje akúsi matematickú prácu softvéru, ktorý ulo í do jedného súboru index s obsahom dokumentov. Takýto súbor mô e i nemusí by ve¾ký, no nám predov etkým ide o rýchlos vyh¾adávania pod¾a k¾úèových slov v dokumentoch a nejakých 20 a 70 MB na index súbor obetujeme. Aby sa urýchlilo vyh¾adávanie, softvér musí pou íva istý jazyk tak, aby bolo mo né komunikova aj s inými aplikáciami. Indexovanie vykonávajú aj internetovské vyh¾adávaèe ako yahoo, google atï. Ak ste niekedy natrafili na www stránky s rôznymi slovníkmi, kni niènými slu bami èi elektronickým obchodom, tu aplikovanie SQL servera ve¾mi u¾ahèí prácu. Vznik jazyka SQL, ktorý sa presadil v databázovom prostredí, siaha do roku 1970. Ale a v roku 1974 definoval tento jazyk D. Chamberlin (IBM San Jose Laboratory) ako Structured English Query Language. Vývoja sa uchopila firma IBM, Oracle a SQL sa zaèal koncom 80. rokoch tandardizova . V roku 1992 prichádza k úprave ISO tandardu. SQL je relaèný typ databázy. Èo je relaèná databáza? Relaèná databáza je silný nástroj, ktorý umo òuje pru nú manipuláciu obrovského mno stva dát a vzájomných súvislostí (relácií) medzi nimi. Relaèné databázy uchovávajú dáta v asociovaných riadkoch a ståpcoch, ktoré nazývame tabu¾ky. SQL databáza je teda skupina tabuliek. Aby sme vytiahli dáta z databázy, aplikujeme relaèné operácie a príkazy. Existuje mnoho databázových systémov pre Linux, napr. miniSQL, MySQL, Oracle, Sybase, Informix, Interbase atï. Relaèné databázy sú dos drahé, no tu Linux stojí pred operaèným systémom MS Windows o krok vpred, hoci okrem MySQL a PostgreSQL a e te niektorých iných systémov sú aj pre túto platformu v ponuke komerèné databázové systémy (napr. Oracle). POSTGRESQL V súèasnosti sa pou ívajú SQL databázy typu klient-server. Ide o dva procesy, ktoré sa dorozumievajú. Jeden z najpopulárnej ích celosvetových bezplatných databázových systémov, ktorý implementuje tandardy ISO SQL, ANSI SQL/98, SQL/92 a ANSI SQL/89 RDBMS je PostgreSQL. PostgreSQL je objektovo relaèná databáza, ktorá be í na mnohých platformách a operaèných systémoch. PostgreSQL je Open Source, ktorý je zlep ením databázového systému Postgres. PostgreSQL be í na systémoch ako Solaris, SunOS, HPUX, AIX, Linux, Irix, Digital Unix, BSDi, NetBSD, FreeBSD, SCO Unix, NEXTSTEP, Unixware atï. Vo Windows NT spustíte PostgreSQL pomocou balíka Cygnus cygwin32. PostgreSQL sa nachádza na in talaèných CD mnohých Linuxov, RedHat nevynímajúc. Domovská stránka PostgreSQL je http://www.postgresql.org. Ak si s nieèím neviete poradi , dokumenty nájdete na adrese www.postgresql.org/idocs/. PostgreSQL podporuje ve¾mi ve¾ké databázy, väè ie ne 200GB, no ak je databáza väè ia ne 5GB, výkon procesora rapídne klesá. Pre extrémne ve¾ké databázy sa odporúèa pou i 64-bitové poèítaèe ako Digital Alpha 64-bit cpu, Sun Ultra-sparc 64-bit cpu, Silicon graphics 64-bit cpu, Intel Merced IA-64 cpu, HPUX 64bit.

In talácia PostgreSQL Ve¾mi struène, odporúèam vytvori si úèet pre PostgreSQL, napr. postgr príkazom adduser. Ak ste sa odhodlali trápi sa s kompiláciou zdrojových kódov, nemám èo doda , ale robíte dobre, ak chcete niektoré funkcie zakáza . My in talujeme binárky. Ak je systém PostgreSQL nain talovaný vo svojom u ívate¾skom úète, vhodné je prida do bash_profile alebo do súboru .bashrc nasledujúce: export PGDATA=~/PostgreSQL/data export PATH=~/PostgreSQL/bin/:$PATH export LD_LIBRARY_PATH=~/PostgreSQL/lib Databázový systém PostgreSQL inicializujeme pomocou príkazu initdb. Systém vypí e sériu viet, okrem iného aj: Success. You can now start the database server using: (Podarilo sa. Teraz spus te databázový server pomocou:) /home/postgres/PostgreSQL/bin//postmaster -D /home/postgres/PostgreSQL/data alebo /home/postgres/PostgreSQL/bin//pg_ctl -D /home/postgres/PostgreSQL/data start Databázový priestor sme inicializovali. Po inicializácii spustíme server príkazom postmaster (pozri vy ie), ktorý akceptuje rôzne parametre. Prázdny priestor v ak musíme naplni . Databázu (povedzme skú obnú) vytvoríme príkazom: createdb mojadatabaza PostgreSQL vytvorí novú databázu pod¾a preddefinovanej ablóny. Ak dostaneme odpoveï Create database, na u prvú databázu sa podarilo vytvori . K novovytvorenej databáze sa pripojíme pomocou príkazu psql: psql mojadatabaza Teraz mô eme zadáva príkazy SQL, tvori tabu¾ky atï. Ocitli sme sa v príkazovom riadku, kde príkazom: \h získame viac informácii o príkazoch SQL \q odídeme z príkazového okna. Pre PostgreSQL, ale aj pre iné databázové systémy, existujú frontendy, pomocou ktorých dosiahneme grafické rozhranie a mo nos jednoduch ej manipulácie dát a komunikácie s databázovým systémom. Jedným z takýchto frontendov, ako vidie na obrázku, je gmmusic, ktorý je zameraný na vyu itie PostgreSQL v súvislosti s tvorbou, uchovaním a manipuláciou dát hudobných záznamov (CD, LP, minidisky atï.).

V súèasnosti je k dispozícii PostgreSQL v7.1.2 a stiahnu ho mo no z adresy http://www.postgresql.org/software.html. PostgreSQL bude spolupracova aj s inými programami. Aj programovací jazyk Perl (Practical Extraction and Report Language) pou ijeme ako nástroj pre prácu s databázou PostgreSQL. Perl Database Interface (DBI) je sprístupnenie databázy pomocou API (Application Programming Interface). Perl DBI API je pecifikácia, ktorá definuje súbor funkcií, premenných pre prácu s databázou. MYSQL MySQL je ïal í ve¾mi rýchly, mnohou ívate¾ský a robustný databázový SQL server. Pre Unix alebo OS/2 je MySQL bezplatný, no pre platformu Win32 sa po 30 dòoch treba zaregistrova . Domovská stránka MySQL je na adrese www.mysql.com. Podobne ako PostgreSQL, aj MySQL zbehnete na rôznych platformách, multiprocesorových architektúrach èi clusterových systémoch (zo-

skupenie viac poèítaèov). Binárna distribúcia po in talácii príkazom rpm -ivh mysql_verzia sa ulo í do adresára /usr/local/mysql, v ktorom sa vytvoria tieto adresáre: l bin' Klient programy a mysqld server l data' Logovacie súbory, databázy l include' Include súbory (hlavièkové súbory) l lib' Kni nice l scripts' mysql_install_db skript na inicializovanie servera. l share/mysql' Výpisy porúch MySQL spustíte príkazom: shell> bin/safe_mysqld & MySQL si vy aduje minimálne Linux 2.0. Ak na Linuxe nejde spusti mysqld alebo mysql_install_db, je tu problém s kni nicami (libc/glibc; libc pou íva RedHat 4.x a Slackware). Je nieko¾ko spôsobov, ako to obís . Jedným z nich je nain talova binárny balík MySQL pre Linux x86, ale nie RPM balík. Ak sa pri kompilácii objaví takáto chyba: mysqld.cc -o objs-thread/mysqld.o mysqld.cc: In function `void init_signals()': mysqld.cc:315: warning: assignment of negative value `-1' to `long unsigned int' mysqld.cc: In function `void * signal_hand(void *)': mysqld.cc:346: warning: assignment of negative value `-1' to `long unsigned in niè sa nedeje, ignorujte ju. Ak máte Debian Linux a chcete, aby sa MySQL tartoval automaticky pri spustení systému, napí te nasledujúce príkazy do príkazového riadku elu: shell> cp support-files/mysql.server /etc/init.d/mysql. server shell> /usr/sbin/update-rc.d mysql.server defaults 99 In taláciu a spustenie servera MySQL urobíte nasledujúco (v adresári MySQL): shell> ./scripts/mysql_install_db shell> cd mysql_installation_directory shell> ./bin/safe_mysqld & Príkaz mysql_install_db staèí spusti iba raz, t. j. v prvotnej fáze. MySQL spustíme tromi spôsobmi: skriptom mysql.server, príkazom safe_mysqld alebo priamo príkazom mysqld. Nezále í ve¾mi, ktorý spôsob si zvolíte, no ak sa MySQL nespustí, pozrite si súbor log (/usr/local/mysql/ data pre binárnu distribúciu, /usr/local/var pre skompilovanú distribúciu). MySQL zastavíte príkazom: mysql.server stop, opätovne ho spustíte príkazom: mysql.server start. Databázový server MySQL pou ívajú organizácie ako Silicon Graphics èi Siemens. Na server sa pripojíme aj telnetom, informácie o nás v ak musí ma správca servera. Po pripojení sa telnetom zadáme príkaz mysql -u na e_u ívate¾ské_meno -p. U ívate¾ bude vyzvaný zada heslo. Ak je MySQL korektne nain talovaný, uvidíme riadky: Welcome to the MySQL monitor. Commands end with ; or \g. Your MySQL connection id is 49 to server version: 3.21.23-beta-log Type 'help' for help. mysql> Keï u sme spojení s databázou, mô eme zada rôzne SQL príkazy, ale ak chceme databázu modifikova , pou ijeme príkaz: use na e_u ívate¾ské_meno; (bodkoèiarka je nutná na konci príkazu). Pomocou otáznika (?) alebo \h sa nám zobrazí nasledujúce: mysql> help help (\h) Zobraz tento text ? (\h) To isté èo help alebo \h clear (\c) Anuluj príkaz connect (\r) Znovupripojenie sa k serveru edit (\e) Edituj exit (\) Ukonèenie práce s MySQL; to isté èo príkaz quit. go (\g) Po li príkaz print (\p) Vytlaè príkaz quit (\q) Ukonèenie práce s MySQL status (\s) Status

L i n u x use

(\u) Pou i inú databázu; ako argument pou ijeme meno databázy.

Databázu manipulujeme tyrmi spôsobmi: vstup dát, mazanie dát, modifikovanie dát a h¾adanie dát. INDEXOVANIE - GLIMPS, HTDIG, DTSEARCH Glimps (http://webglimpse.net/) a htdig (pozri http://freshmeat.net) sú indexovacie databázové aplikácie vhodné najmä pre www servery za úèelom vyh¾adávania hromady textov, viet èi samotných slov v databázach, ale postaèia aj pre orientáciu v databáze textov na intranete èi pre osobné úèely bez pripojenia k sieti. Glimps pou íva aj server www.linuxgazette.com na vyh¾adávanie dokumentov a èlánkov pod¾a k¾úèových slov uverejnených v tomto internetovom èasopise. Jeden z najlep ích indexovacích databázových softverov, aké som kedy videl, je dtsearch (www.dtsearch.com). V súèasnosti sa u pripravuje aj verzia pre Linux a výhodou balíka dtsearch je mo nos vyh¾adávania aj v komprimovaných súboroch ako zip. Dtsearch je schopný indexova dokumenty ako MS Word, html, pdf, WordPerfect, Ami Pro, MS Excell, MS Access, rtf, Paradox, XBase, xhtml atï., v etky binárne súbory, èo nemô eme poveda o balíku Glimps èi Htdig, ktoré v ak postaèia, ak pracujete iba s textovými alebo html súbormi. Dtsearch, ale aj Glimpse a Htdig vyu ijú aj vedeckí pracovníci pri orientácii v databáze textov.

Zariadenia v adresári /DEV pod LINUXOM Tento zoznam nie je úplný, ale z podstatnej èasti pribli uje skupiny zariadení v adresári /dev. Nebudem udáva ïal ie zariadenia toho istého typu, napr. /dev/hda1, /dev/hda2, /dev/hda3 atï. Staèí, aby sa èitate¾ zorientoval a èíslo si pridal sám. Zariadenia týkajúce sa pamäti: /dev/mem fyzický prístup k pamäti /dev/kmem virtuálny prístup k pamäti /dev/null zariadenie null /dev/port prístup k I/O portu /dev/zero nulový bajt /dev/random gen. náhodných èísel /dev/urandom rýchlej ie gen. náhodných èísel /dev/ram0 prvý RAM disk /dev/initrd spú ací RAM disk Diskety /dev/fd0 prvá disketová mechanika /dev/fd?u360 3.5" 360K DD (Double Density) /dev/fd?u720 3.5" 720K DD /dev/fd?u800 3.5" 800K DD /dev/fd?u820 3.5" 820K DD /dev/fd?u830 3.5" 830K DD /dev/fd?u1040 3.5" 1040K DD /dev/fd?u1120 3.5" 1120K DD /dev/fd?u1440 3.5" 1440K HD (High Density) /dev/fd?u1600 3.5" 1600K HD /dev/fd?u1680 3.5" 1680K HD /dev/fd?u1722 3.5" 1722K HD (Pozn.: Otáznik predstavuje èíslo alebo písmeno) Hardisky /dev/hda prvý IDE disk /dev/hda1 prvý oddiel IDE disku /dev/hda2 druhý oddiel IDE disku /dev/hdb a /dev/hd?? ostatné IDE disky a diskové oddiely (Pozn.: /dev/hdc je CDROM mechanika na druhom kanáli nastavená ako Master.) Zariadenia TTY /dev/tty0 /dev/tty1 /dev/ttyS0

aktuálna virtuálna konzola prvá virtuálna konzola prvý sériový port (COM1)

Alternatívne zariadenia TTY /dev/console systémová konzola /dev/cua0 zariadenie callout pre ttyS0 Zariadenia pre paralelný port /dev/lp0 tlaèiareò na paralelnom porte 0 (LPT1) /dev/lp1 LPT2 Zariadenia Loopback /dev/loop0 prvé zariadenie loopback device SCSI disky /dev/sda prvý celý SCSI disk /dev/sdb druhý celý SCSI /dev/sdc tretí celý SCSI disk Oddiely sú oznaèené podobne ako u IDE diskov.

space

Páskové jednotky /dev/st0 /dev/st0l /dev/st0m

prvá SCSI páska, mód 0 prvá SCSI páska, mód 1 prvá SCSI páska, mód 2

Zariadenia (RAID) /dev/md0 prvá skupina metadisk /dev/md1 druhá skupina metadisk (Pozn.: Ovládaè metadisk sa pou íva na roz írenie súborového systému na viaceré fyzické disky.) My i, ale nie sériové /dev/logibm my Logitech bus /dev/psaux my PS/2 /dev/inportbm my Microsoft Inport /dev/atibm my ATI XL bus /dev/jbm J-mouse /dev/amigamouse my Amiga (68k/Amiga) /dev/atarimouse my Atari /dev/sunmouse my Sun /dev/amigamouse1 druhá my Amiga (Pozn.: Sériové my i pripojíme ako ostatné sériové zariadenia.) SCSI CD-ROM /dev/sr0

prvý SCSI CD-ROM alebo

/dev/scd0 Joystick /dev/js0 /dev/djs0

PDA /dev/pda0

prvé zariadenie PDA

CAPI 2.0 interface /dev/capi20 /dev/capi20.00

kontrolné zariadenie prvá CAPI 2.0

SCI bridge /dev/SCI/0 /dev/SCI/1

SCI device 0 SCI device 1

video4linux /dev/video0 /dev/radio0

zachytávanie videa zariadenie pre rádio

Teletext/videotext /dev/vtx /dev/vttuner

teletext dekóder TV tuner na teletextovom rozhraní

Za ifrovaný PPDD disk /dev/ppdd0 prvý IBM S/390 VM/ESA minidisk /dev/msd0 prvý Paketový zápis pre CD-R/DVD /dev/pktcdvd0 prvý modul Philips SAA7146 audio/video /dev/av0 prvá A/V karta Virtuálna sie Vmware /dev/vnet0 prvá virtuálna sie

prvý analógový joystick prvý digitálny joystick

Sony CDU-31A/CDU-33A CD-ROM /dev/sonycd

ACM USB modemy /dev/ttyACM0

prvý ACM modem

ifrovací adaptér Eracom CSA7000 PCI /dev/ecsa0 prvý adaptér CSA7000

Skenery, ale nie SCSI /dev/gs4500

Genius 4500 ruèný skener

ifrovací adaptér Eracom CSA8000 PCI /dev/ecsa8-0 prvý adaptér CSA8000

Optický CD-ROM /dev/optcd

optický CD-ROM

ifrovanie pomocou zariadenia DESkey hardware /dev/deskey0 prvý k¾úè DES

Sanyo CD-ROM /dev/sjcd

Sanyo CD-ROM

Komprimovaný disk /dev/double0

prvý komprimovaný disk

Hitachi CD-ROM /dev/hitcd

Hitachi CD-ROM

Generic SCSI /dev/sg0

prvé zariadenie

Sériová karta Digiboard /dev/ttyD0

prvý port Digiboard

Mitsumi CD-ROM /dev/mcd

Mitsumi CD-ROM

USB sériové konvertory /dev/ttyUSB0 prvý USB sériový konvertor

Tipy a slovníèek l

Sériová karta Stallion /dev/ttyE0 /dev/ttyE1

Stallion port 0 karta 0 Stallion port 1 karta 0

Frame buffer /dev/fb0 /dev/fb1

prvý druhý

ROM/flash pamä ová karta /dev/rom0 prvá ROM karta (rw) IDE páskové jednotky /dev/ht0 /dev/ht1

prvá IDE páska druhá IDE páska

isdn4linux ISDN BRI ovládaè /dev/ippp0 prvé zariadenie pre SyncPPP /dev/isdninfo ISDN monitor interface IDE disky (paralelný port) /dev/pda prvý disk na paralel. porte /dev/pdb druhý disk na paralel. porte ATAPI CD-ROM pre paralel. port /dev/pcd0 prvý Sériová karta Hayes ESP /dev/ttyP0

Softvér l

l l l

prvý port

ODBC je skratka pre 'Open Database Connectivity', druh normy, ktorú zaviedol Microsoft. Norma slú i na sprístupnenie informácií. Aplikácie napísané s pou itím ODBC ovládaèov budú spolupracova s rôznymi databázami ako PostgreSQL, Oracle, Sybase, Informix atï. JDBC je skratka pre 'Java Database Connectivity' a vývojári mô u v jazyku Java napísa databázové aplikácie pomocou JDBC. RDBMS je skratka pre Relational Database Management System. Katalogizovaním CD pomocou príkazu ls si urobíte jednoduchú databázu. Ak máte pripojený CDROM, zadajte príkaz ls -R /cdrom > mojecd1.txt . Ak budete ma ve¾a súborov mojecd.txt (ktoré budú obsahova zoznamy va ich CD), zaindexujte ich. Chceme vedie , akú adresu pou íva PCI slot. Spustíme dmesg | less a v imneme si èas textu zaèínajúceho s výrazom PCI. Ka dý PCI slot kore ponduje s patriènou adresou.

Ovrimos SQL Server je viacu ívate¾ský rel. databázový klient/server. Podporuje ODBC, JDBC, DBI a ve¾mi sa hodí pre prácu s www/cgi. KvideoDB je malý databázový systém pre KDE. YARD je výkonná a jednoduchá SQL databáza. Red Brick Decision Server je komerèná Informix databáza. Lago je relaèný databázový systém napísaný v C++. KPGsql je KDE rozhranie pre postgres. DynamIT je komerèná, no univerzálna GUI aplikácia pre relaèné databázy. DBAComp je jednoduchý grafický nástroj pre prácu s Oracle databázou. Jam je hudobná databáza pre Linux napísaná v jazyku Java. Juraj ípo

P r e d s t a v u j e m e Malý test televíznych kariet V minulom èísle sme vám predstavili nieko¾ko zaujímavých strihových kariet. Dnes by sme radi doplnili túto tému malým testom televíznych kariet. Taká televízna karta doká e väè inou bez problémov grabbova video, vïaka èomu nie je problém nahradi òou na výkonnej ej zostave èiastoène aj strihovú kartu. A výkonnej ia zostava je prakticky èoko¾vek, èo sa dá dnes kúpi . Chýba jej síce spätný výstup, no ten mô e nahradi grafická karta s TV-OUT výstupom. Televízne karty sme mali v na om èasopise na pretrase zhruba pred rokom a ná test dokázal urèité zlep enie aj v tejto oblasti. To nebolo

spôsobené inováciou hardvéru, lebo ten ostal viac-menej nezmenený. V tejto oblasti prakticky u nie je èo výrazne zlep ova , teda okrem softvéru a ovládaèov. Tie sú stabilnej ie a podporované sú nov ie operaèné systémy, teda Windows 98, Millenium, 2000 a NT. Výrazný podiel na zlep ení kvality má neustále rastúci výkon poèítaèov. Dnes u nie je problém, aby bol zachytávaný obraz komprimovaný v reálnom èase softvérovo. Výkon dne ných poèítaèov dokonca umo òuje v reálnom èase nielen M-JPEG kompresiu, ale aj MPEG 1 (Video CD) a dokonca aj MPEG 2 (DVD)! Video mô ete nahráva , zostri-

ATI TV WONDER LITE

Prvá v poradí (pod¾a abecedy) je karta spoloènosti ATI. Vychádza z ob¾úbeného modelu COMBO karty (TV + VGA) AllInWonder. Karta je dodávaná v prevedení PCI. In talácia prebehla bez bezproblémov. Spolu s ovládaèmi sa nain taloval dobre

známy program ATI MultiMedia Center, ktorý spustí navigaènú li tu (èosi podobné, ako je známe pri balíku Office alebo ako navigaèný panel pri SB Live!). Zo v etkých testovaných kariet sa mi zdali práve mo nosti ATI najlep ie. TV tuner bol najpreh¾adnej í, umo òoval grabbova statický obraz aj video a poradil si aj s 2 GB limitom. Dáta zaznamenáva s kodekom ATI VCR 1 / 2 (èo je len iný názov pre M-JPEG kompresiu), prípadne nekomprimovane. Oèakával som implementáciu aj MPEG kodeku, len e tá je pravdepodobne výsadou combo kariet ATI. Zaujímavý je spôsob prehrávania v minimalizovanom okne. Obraz sa ulo í ako pozadie Windows. Je to akoby ste na televíznej obrazovke mali windowsové ikony a okná. Ve¾mi zaujímavá mo nos , èo vám umo ní pracova na PC a zároveò sledova TV program. Áno, èas obrazu sa stratí, ale z vlastnej skúsenosti mô em potvrdi , e je to lep ie, ako pusti si film v malom okne a v druhom robi ... Karta je osadená TV tunerom od Philipsu a o samotné spracovanie videa sa stará trochu star í, no stále ve¾mi populárny èip Bt878. Grabbova sa dá aj video z externého zdroja - videorekordér, kamera, satelit, alebo DVD. Na tento cie¾ je karta vybavená

ha a s príslu ným softvérom prípadne enkódova a napáli na CD alebo DVD, rovnako ako v prípade strihovej karty... Rozdiel je vo výkone. TV karty väè inou majú slab í hardvér, vïaka èomu potrebujú pri kompresii väè í procesorový výkon. V opaènom prípade poskytnú hor iu kvalitu obrazu. Nedisponujú ani digitálnymi vstupmi a prevodník analógového videa do digitálneho formátu je slab í, hor ie tienený, a tým je aj nasnímaný obraz menej kvalitný. iadna TV karta, ktorú som mal mo nos zatia¾ vidie vám neponúkne taký dobrý obraz ako klasický televízor. Úroveò kompresie zachytávaného videa zvyèajne nemo no ovplyvni , maximálne dostanete na výber 2 - 3 úrovne kvality. Èasto býva problematické zachytávanie dlh ieho videa, pre nedorie e-

ný problém s 2 GB limitom Windows. Hadvérovú výbavu TV karty tvorí ako základ TV tuner. To je vec, ktorú strihové karty nemávajú, ale pre TV príjem je to nevyhnutné. Navy e býva ve¾mi èasto doplnený aj FM tunerom (pre príjem rozhlasového vysielania) a softvérom na dekódovanie teletextu z TV signálu. Existujú tie najrôznej ie zaujímavé utilitky na oklamanie mo ností TV karty. Napríklad mô ete nahráva video priamo do MPEG-1 a dokonca aj MPEG-2 formátu v reálnom èase s pomocou programu WinVCR (www.cinax.com), alebo dekódova kódované (to znamená platené) TV stanice pomocou TV utilít (viac informácií nájdete na www.tvfreak.cz). Vyu itie je iroké, tak sa poïme pozrie ako dopadli na e testované karty.

vstupom pre kompozitné video, ale S-VHS vstup tu chýba. (Pozn. nájdete ho pri drah om modeli, nie u LITE verzii). Audio výstup má karta len externý, èo nie je najlep ie rie enie. Prepojovací kábel jack - jack je tandardnou súèas ou dodávky. Spolu s kartou dostanete prehrávaè videosúborov od ATI, CD prehrávaè a dokonca aj jednoduch í strihový softvér. Nete te sa predèasne, je to skutoène len program na lepenie videosekvencií. Pre normálne strihanie videa si budete musie dokúpi nieèo serióznej ie - Ulead VideoStudio, MediaStudio PRO, èi Adobe Premiere. Ale tu sa vám mô e jednoducho sta , e samotný softvér vás bude stá viac, ako samotný hardvér...

Záver: Slu ná hraèka s dobrými mo nos ami. Dobrý hardvér, prepracovaný softvér, výborný pomer ceny voèi výkonu a bezproblémový capturing hovoria v jej prospech. Na druhej strane MONO prevedenie je dnes skôr na smiech. Na astie je to tak len pri tejto verzii LITE. Na na om trhu je aj normálna verzia, ktorá je vybavená STEREO tunerom a je len o pár korún drah ia. Ak chcete e te viac, budete si musie zaobstara AllInWonder, ale to sa u pohybujeme v iných cenách... Zapo ièal: ADIR s.r.o., tel.: 02/433 35 006, www.adir.sk Cena: ATI WonderTV Lite: 2230 Sk bez DPH, Záruka: 24 mesiacov

GENIUS VIDEO WONDER PRO II V2 / FM

Testovali sme dve takmer rovnaké karty - s a bez FM. Genius je postavený na tunery Philips s doprovodným èipsetom CONEXANT FUSION 878A (variácia Bt878). Kvalita obrazu je na zrovnate¾nej úrovni, ako u ostatných testovaných kariet. Opä ide o prevedenie PCI. Karta je vybavená vstupom pre kompozitné video. Verzia bez FM rádia má navy e aj S-VHS konektor, ktorý sa tu nachádza v mieste, kde bola pôvodne FM anténa. Predpokla-

dám, e ide o problém s obmedzeným priestorom. Audiovýstup má len externý. Na karte je aj jeden vstupný konektor pre audio. Prepojovací kábel jack - jack je tandardnou súèas ou dodávky, rovnako ako RCA kábel (jack - 2x cinch) a jednoduchá dipólová anténa (iba vo verzii s FM). Softvér ponúka be né mo nosti, ktoré sa v nièom výrazne nelí ili od konkurencie. Vyh¾adávanie staníc bolo jednoduché, pomerne presné a rýchle. Oba modely obsahujú viac-

Predstavujeme úèelové dia¾kové ovládanie (plus batérie). Je ve¾mi podobné be nému televíznemu ovládaèu, no má zopár funkcií navy e. Okrem iného sa s ním dá obsluhova na dia¾ku aj kurzor poèítaèa, ale my je predsa len my . Záver: Genius ponúka ve¾a za málo peòazí. Stereo tuner od Philipsu doplnený výkonnou elektronikou ponúka dobrý výkon a ovládaèe pre

v etky aktuálne verzie Windows hovoria za! Èi u sa rozhodnete pre FM tuner, alebo dáte prednos S-VHS videu, v oboch prípadoch získate aj multifunkèné dia¾kové ovládanie. Zapo ièal: ADIR s.r.o., tel.: 02/433 35 006, www.adir.sk, GV Wonder PRO II / FM: 3260 Sk bez DPH, GV Wonder PRO II: 2870 Sk bez DPH

Zoltrix Genie TV

Posledná karta v na om malom teste je od spoloènosti Zoltrix. Táto znaèka je u nás pomerne málo známa, ale to neplatí o svete multimédií. Ide o pomerne ve¾kého výrobcu poèítaèových multimédií - od zvukových kariet a po TV karty, ako sa mô ete sami presvedèi . A keï e ide o americkú spoloènos , ich karty sa vyrábajú v Èíne... Genie TV je výsledok snahy vytvori univerzálnu COMBO kartu. Spája vymo enosti TV tuneru s FM rádiom (obe sú STEREO). Grabbova mo no statické obrázky aj video. Karta elegantne obchádza 2 GB limit. Mô ete si tie rezervova urèitý priestor na disku, kam sa bude uklada video, tak e sa vám nestane, e nebude kam nahráva ... Dodávané je tie jednoduché dia¾kové ovládanie (bez batérií). Má skutoène len tie najzákladnej ie funkcie. Chýba tu napríklad tlaèidlo RECORD, ktoré sa k takejto karte priamo núka. Páèilo sa mi infraèervené èidlo. To je rie ené ako miniatúrna katu¾ka s asi 1,5 m káblom. Zo spodnej strany sa nachádza penová lepiaca páska, vïaka èomu sa dá èidlo pevne umiestni (prilepi ) na monitor alebo skrinku poèítaèa. S dia¾kovým ovládaèom sa dá vypnú aj poèítaè (ak máte ATX zdroj). Na karte nájdete okrem dvoch anténnych konektorov aj klasický kompozitný VHS vstup a aj tvorkolíkový mini DIN pre S-VHS video. koda len, e výrobca nepribalil k rádiu aj anténu. Hlavný trh pre Zoltrix je v ak v USA, kde sa predpokladá napojenie na satelitné a káblové rozvody.

Páèilo sa mi prepojenie zo zvukovou kartou. To je rie ené IBA interne. Vyhnete sa tak ialenému prepájaniu jednej karty s druhou. Ak máte zvukovku s men ím poètom LINE vstupov, nezúfajte. Na karte je aj vstup, tak e napríklad CD audiokonektor mô ete prepoji cez TV kartu a máte po probléme. Z toho dôvodu ku karte neboli pribalené iadne externé káble, len malý interný audiokáblik. A e te sme zabudli na internet! Karta má podporu na prenos videokonferencií prostredníctvom siete, rovnako ako podporuje aj Microsoft Web TV. Tieto funkcie by mohli by o nejaký èas ve¾mi zaujímavé aj u nás vzh¾adom na posledné fámy okolo Microsoftu, ale nepredbiehajme. Záver: Trochu som bol sklamaný kvalitou obrazu. Preto ma zaskoèilo nahrávané video. Jeho kvalita bola mo no lep ia, ako kvalita, ktorú ponúkal tuner na monitore! Softvér nebol najdokonalej í, ale na be né sledovanie TV a obèasný capturing to staèí. Jednoduché dia¾kové ovládanie má len základné funkcie, no softvér by mal umo òova aj ich programovanie. Pre úplnos u len dodávam, e tuner na karte je Philips a dodávaný èipset je len variáciou èipu Bt878 (klon od iného výrobcu). Zapo ièal: ADIR s.r.o., tel.: 02/433 35 006, www.adir.sk, Cena: 2870 Sk bez DPH, Záruka: 12 mesiacov Juraj Redeky

P r e d s t a v u j e m e Grafické karty s èipom KYRO I a KYRO II Vytlaèí Kyro dominujúce GeForce? Grafický priemysel bol spoèiatku viac-menej druhoradý. A pokým sa neobjavili grafické karty s èipom 3Dfx. Na nejaký èas zaujali vedúce postavenie, ale neskôr ich pokorila nVidia. A teraz sa mo no situácia opä opakuje. 3D karty s èipmi Kyro toti zaèínajú konkurova nVidie, a preto sme do ná ho testu pripravili porovnanie prvej a druhej generácie kariet Kyro verzus grafické karty od nVidie. Obe karty s èipmi Kyro pochádzajú od firmy Hercules, resp. Guillemont Corporation. Prvá, slab ia karta je vybavená star ím èipom Kyro (4000XT) taktovaním na 115 MHz, obsahuje 32 MB SDRAM so 128-bitovým rozhraním a frekvenciou 115 MHz. Druhá, silnej ia karta je postavená na novom èipe Kyro II (4500), ktorý tlèie na 175 MHz. Na ve¾kosti pamäti sa ne etrilo, a preto nájdeme na 3D Prophet 4500 64 MB SDRAM so 128-bitovým rozhraním a frekvenciou 175 MHz. Od nVidie sme otestovali, resp. doplnili test grafickej karty StarForce 822 od MSI s èipom GeForce 3, ktorý bol taktovaný na frekvencii 200 MHz a 64 MB pamäte na 230 MHz (460 MHz DDR) (recenziu nájdete v èísle 07/2001). Na internete prebehla búrlivá diskusia o tom èo je lep ie a výhodnej ie - Kyro alebo GeForce. Jedna strana pou ívate¾ov ortodoxne bola za GeForce, druhá zasa za Kyro. Pomer bol takmer vyrovnaný. Tábor od GeForce argumentoval najvy ím výkonom a obrovskou podporou. Naopak, zástancovia Kyra poukazovali na nízku cenu pri zachovaní vynikajúcich aplikovaných výkonov. Ja musím len neutrálne prizna , e obe strany mali pravdu. Poïme si v ak najprv trochu zosumarizova informácie o èipoch Kyro. Prvý èip, Kyro (4000XT), uvidel svetlo sveta minulý rok a povedzme si na rovinu, e nebol ve¾mi úspe ný, nako¾ko spoloènos Imagination Technology, ktorá Kyro vyvinula, nemala vlastné výrobné kapacity, a preto sa obrátila na firmu STMicroelectronics. Bohu ia¾, nemali ve¾mi kvalitný marketing a ovládaèe, èo spôsobilo hor í predaj Kyra. Preto sa s novým èipom Kyro II rozhodli nájs silnej ieho distribúto-

ra a to Guillemont Corporation, ktorá zaradila grafické karty s èipom Kyro do série Hercules. Prvé Kyro karty zaujali verejnos hlavne technológiou TBR (Tile Based Rendering). Ide o technológiu, ktorá má odli nej í postup od súèastných kariet. Be ná grafická karta toti vytvára scénu tak, e najprv vytvorí drôtený model, potom zoberie jednotlivé trojuholníky a aplikuje na ne osvetlenie atï. Medzitým je do Z-buffera ulo ená informácia o håbke pixelu, èo urèuje, èi bude daný pixel vidie alebo nie. Do frame-buffera sa dostanú iba vidite¾né pixely. Ako vidíte, ide o ve¾a zbytoèného poèítania a za a ovania karty. Preto vymysleli TBR, ktorý je rozdielny v tom, e po vytvorení drôteného modelu najprv zistí èi je pixel vidite¾ný a pod¾a toho ho potom buï poèíta, alebo nie. Pomocou tejto metódy sa zmen í za a enos zbernice, a preto kartám Kyro staèí men ia dátová priepustnos ako pri obyèajných kartách. Samozrejme Kyro II u okrem TBR podporuje aj ïal ie funkcie ako 8-vrstvový multi-texturing, Full Scene Anti-Aliasing 2x a 4x, Dot3 a Environmental Bump Mapping, kompresiu textúr S3TC a podobne, ale, bohu ia¾, T&L e te stále chýba, tak e treba ma trochu silnej í procesor. Zaujímavos ou je to, e Kyro II interne ráta obraz v 32-bitovej farebnej håbke a pri po iadavke na 16 bitov to následne prepoèíta do 16 bitov. Preto som bol spoèiatku mierne prekvapený výkonom medzi 16 bit a 32 bit a kvalitou obrazu v 16 bit. Pri obyèajných kartách toti býva zvykom, e výkon v 32-bitovej håbke je cca o 20 % a viac slab í ako v 16 bit. Medzi výkonom Kyro II v 16 bit a 32 bit boli len minimálne rozdiely. Testy prebehli na 1 GHz Athlon, 768 MB 133 MHz pamä ou IBM a 45 GB 7200 rpm diskom IBM 75 GXP. V etky komponenty boli nastrkané v základnej doske MSI K7T Pro. Pou il som operaèný systém Windows 98 SE, na ktorom boli DirectX 8. Na otestovanie výkonu som pou il na e tandardné testy, a to 3D WinBench/WinMark 2000, 3D Mark 2001 a Quake 3: Arena Time Demo 01. Samozrejme, som tieto karty odskú al aj na ostatnom softvéri, ktorý bol k dispozícii.

3D PROPHET 4000XT

Od 3D Prophet 4000XT som niè ve¾ké neoèakával, preto e i lo o ni iu verziu so star ím èipom Kyro. Pri in talácii ma v ak trochu prekvapilo chladenie. Okrem aktívneho heatsinku bol z druhej strany na karte upevnený pasívny chladiè. Je zaujímavé, e pre kartu s výkonnej ím èipom Kyro II staèí iba aktívny heatsink, ale pre starý èip Kyro treba e te aj pasívny. Mimochodom balenie 3D Prophet 4000XT bolo toto né s 3D Prophet 4500. Nemohli sme otestova hodnoty v 3D Marku 2001, nako¾ko Kyro I nemá podporu DirectX 8.0. Výsledky boli, samozrejme, ni ie ako u 3D Prophet 4500. Výkonnostne by som ju radil na úroveò GeForce MX, prípadne pod úrovòou GeForce MX. Opä v ak musím poukáza na výkon v 32-bitovej farebnej håbke. O 3D Prophet 4000XT sa ani nedá toho ve¾a poveda . Struène by som ju zhrnul ako lacnej í variant so star ím èipom. Cena je asi 3000 Sk, èo túto kartu znevýhodòuje. Za tú cenu toti mô ete kúpi GeForce MX, a to potom u ani netreba rozmý ¾a , nako¾ko MX poskytuje pri rovnakej cene vy í výkon a lep iu kvalitu. Ak v ak pri kúpe nehrá iadnu úlohu 2900 Sk, tak sa skúste poobzera po 3D Prophet 4500, ktorá má u zaujímavej í pomer cena/výkon. Zapo ièal: KARMA Components, s. r. o., tel: 02/63830031, www.karma.sk, Záruka: 3 roky Cena: 3D Prophet 4000XT Retail - pribli ne 3179 Sk

TABU¼KA VÝSLEDKOV: 3D Mark 2001 (default)

3D Prophet 4000XT: 3D Prophet 4500 MSI MX 400 64MB SDR* MSI StarForce 822 (GF3)

1024 x 768 / 85 Hz 16 bit 32 bit 1645 1635 2696 2100 4998/4012 4867/3474

DirectX testy: 3D WinBench/WinMark 2000 (fps) 1024 x 768 / 16 bit 3D Prophet 4000XT: 3D Prophet 4500 101 MSI MX 400 64MB SDR* 98,8 MSI StarForce 822 (GF3) 192,3/100,7

85Hz 32 bit 91,1 71,3 185,3/82,3

OpenGL testy: Quake III Arena Time Demo 1 HQ (fps) 1024x768 / 85 Hz 16 bit 32 bit 3D Prophet 4000XT 64,1 55,4 3D Prophet 4500 98,3 84,2 MSI MX 400 64MB SDR* 108,3 88,9 MSI StarForce 822 (GF3) 114,2/90,1 108,4/70

1280 x 1024 / 85 Hz 16 bit 32 bit 1591 1573 2070 1392 4356/30014181/2374

1600x1200/75Hz 16 bit 32 bit 1520 1502 3697/2296 3313/1408

1280 x 1024 16 bit 74 63,5 140,6/67,4

/ 85Hz 32 bit 66,9 42,0 132,7/48,6

1600 x 1200 16 bit 57,4 108,2/46,1

1280 x 1024 16 bit 36,8 65,8 53,1 98,8/57,3

/ 85 Hz 32 bit 34,3 61,3 32,5 89,3/38,2

1600x1200/75Hz 16 bit 32 bit 23,7 22,5 46,1 42,3 75,7/39,6 70,5/24,8

/ 75Hz 32 bit 49,1 98,1/30

* - test prebehol na PC s procesorom Athlon 1 GHz, 128 MB 133 MHz pamä ou KingMax a 20 GB 7200 rpm pevným diskom QuantummFireball Plus AS na základnej doske Asus A7V133 s èipsetom VIA KT133A pod Win 98 SE a DX 8.

Predstavujeme 3D PROPHET 4500

Balenie 3D Prophet 4500 obsahovalo kartu, tenuèký manuál, in talaèné CD (ovládaèe pre Windows 95/98, 2000. ME a NT 4.0) a samolepky. In talácia prebehla bezproblémovo, nu som sa hneï zaèal hra s rozlí ením. Tie pracovali vynikajúco, èomu e te pomohol softvér, ktorým sa dali aj mierne odchýlky pekne vyladi . Tie ste mohli nastavi aj na jednotlivých aplikáciách, aké grafické funkcie sa majú pou íva . Staèilo vytvori profil s jednotlivými vlastnos ami a mali ste po starostiach nemuseli ste to ladi po druhý raz. Ve¾mi sa mi páèil v elektronickom manuále uká kovo spracovaný slovník, av ak ostatné kapitoly boli skôr na zaplakanie. Aj pribalený manuál mal iba in talaèný ráz. Márne som h¾adal poriadne technické pecifikácie. Kartu som sa pokú al aj mierne pretaktova , ale nepostrehol som iadne zlep enia, resp. boli také nízke, e to nemalo iadny zmysel, tak e som hodnoty vrátil na pôvodnú ve¾kos . V testoch dosahovala 3D Prophet 4500 výsledky niekde medzi GeForce MX a GeForce 2 GTS. V niektorých aplikáciách bol výkon na úrovni GTS, ale v iných sa naopak dr al na úrovni MX. Slu né výsledky boli hlavne v 32-bitovej farebnej håbke. Testy v ak nedoká u poveda úplne v etko, a preto som kartu vyskú al aj v posledných hrách (Gangsters 2, Z: Steel Soldiers, Outlive, Black&White...). V etko pracovalo bezchybne, iadne problémy. Väè inu z týchto hier som si zahral pri maximálnych detailoch na 1280 x 1024, niektoré aj v 1600 x 1200. 3D Prophet 4500 zaujme aj svojou cenou (6045 Sk), èo v pomere cena/výkon nie je vôbec zlé a pre lacnej ie systémy aj ve¾mi lukratívne, ale pre èloveka, ktorý chce 100-percentnú kvalitu, istotu a podporu, by som skôr odporúèal GeForce. Hlavne ak uva uje aj o serióznej práci, preto e väè ina výrobcov vytvára svoje aplikácie s podporou GeForce.

Zapo ièal: KARMA Components, s. r. o., Cena bez DPH: 3D Prophet 4500XT Retail - pribli ne 6045 Sk Záruka: 3 roky Záver Mal som mo nos otestova posledné grafické akcelerátory na trhu a musím sa prizna , e Kyro ma dos prekvapilo. Nie, nehovorím o Kyro I, ale o Kyro II, ktoré u vytvára konkurenciu nVidie. Napríklad také GeForce MX pokojne strèí do vrecka a GeForce GTS dýcha poriadne na krk. Výhodou Kyro II je aj to, e u má WHQL (Windows Hardware Quality Lab), èo znamená, e je otestovaná a kompatibilná s Microsoft Windows. Mimochodom, posledné správy hovoria o tom, e súèastný èip STG4500 (Kyro II) bude nahradený výkonnej ou verziou STG4800 (hovorí sa o názve Kyro II Ultra). Taktie sa chystá priamy konkurent GeForce 3, a to Kyro III, ktoré síce malo ma èip STG5000, ale nakoniec bude ma výkonnej í STG5500. Hlavná (pozitívna) zmena je u koneène podpora T&L a podpora aj DDR pamätí (stále bude ma TBR, èi e je viac ako mo né, e bude ma diabolský pamä ový výkon). Pri jadre sa ráta s frekvenciou 250-300 MHz (viac ako GeForce 3). nVidia chystá NV17, ktorá sa bude mo no vola GeForce 3 MX. Má nahradi súèasné GeForce 2 GTS a PRO a prinies podporu DirectX 8.0. V ich plánoch je, e ak bude ohrozená pozícia GeForce 3, tak plánujú vypusti GeForce 3 Ultra. Poslednou správou v grafickom priemysle je GeForce 4, ktorý by sa mal objavi v prvom tvr roku 2002. Bude ma èip NV25 (podie¾ajú sa tu pracovníci 3Dfx) a jeho prioritou je zlep enie 3D grafiky, nako¾ko súèastný výkon je postaèujúci. Nu pri strednej triede je súèastné Kyro II viac ne zaujímavé a ja ho odporúèam aj z h¾adiska ceny aj výkonu. Pri high-end v ak e te vedie GeForce 3 (i cenovo), èo v ak e te mô e blízka budúcnos zmeni formou Kyro III. Uvidíme, nechajme sa prekvapi . Edmond Kme

P r e d s t a v u j e m e Projektor ASK C100

Projektorov je na trhu ako húb po da di. Vybra si medzi nimi je ne¾ahké, preto vám z èasu na èas priná ame recenziu nejakého zaujímavého modelu. Ani dnes tomu nebude inak. Do redakcie sme dostali mimoriadne vydarený kúsok! Nami testovaný model má malú hmotnos a kompaktný rozmer, èo je nespornou výhodou pri mobilných prezentáciách. Pri nedostatoènom zatemnení potrebujete výkonnej iu výbojku, schopnú dodáva dostatoène silné svetlo. V na om prípade bola pou itá 150 W MH výbojka, ktorá dodávala svetlo o výkone 1400 ANSI. To je dostatoène silné na projekciu aj za be ného osvetlenia.

Ka dá takáto výbojka bez dostatoène výkonného chladenia nepre ije dlho. Preto býva súèas ou projektorov ventilátor chladiaci výbojku. Bohu ia¾ je táto u itoèná pomôcka zdrojom výrazného hluku, ale nie v dy je to kritické. Napríklad v na om prípade bol hluk men í ako 34 dB, èo sa dá vydr a . Výrobcom udávaná ivotnos výbojky je 2000 hodín. Nedajte sa zmias . Tento údaj je len orientaèný a len tak mimochodom, be né iarovky, ktoré denne pou ívate majú zhruba rovnakú garantovanú ivotnos ! Projektor má univerzálne pou itie. Umo òuje projekciu z projekèného stolíka, rovnako dobre ako montá na strop (aj hore nohami), alebo spätnú projekciu na plátno zozadu. V etky tieto mo nosti sú podporené samotným prístrojom. Jednoduchým preklikaním MENU mô ete obraz otáèa (zrkadli ) pod¾a potreby. V prípade, e nemô ete premieta kolmo na plátno, oceníte mo nos korekcie lichobe níkového skreslenia obrazu. Ide to síce len manuálne, no korekcia má 10 krokov, èo postaèuje na pomerne presné nastavenie. Pracovná vzdialenos projektoru od plátna je od 1 do 10 metrov a výsledný obraz má uhloprieèku od 50 do 660 cm. Objektív má mo nos manuálneho optického zväè enia a do 1,3 násobku pôvodnej ve¾kosti. Pripája mô ete video prakticky z ¾ubovo¾ného zdroja. K dispozícii máte okrem klasických video vstupov (VHS + SVHS) aj dva 15-pinové konektory pre poèítaèe (rozlí enie XGA 1024x768 bodov). A nepotrebujete ani VGA rozboèovaè. Projektor má toti výstup nielen na plátno, ale aj na monitor. A to najlep ie na koniec - má aj digitálny vstup DVI, tak e nov ie grafické karty je najideálnej ie a najlep ie prepoji práve cez tento konektor. Získate výrazne lep í obraz. Pripoji sa dá i my cez sériové rozhranie RS 232, ale tú doká e pohodlne nahradi dia¾kové ovládanie zo zabudovaným trackballom. Toto ovlá-

European Online Entertainment Box = satelitná TV + internet

Chcete ma internet skoro zadarmo? Chcete sledova satelitné televízne stanice v digitálnej kvalite MPEG-2? Chcete ma stovku rozhlasových staníc? To v etko nie je problém. Potrebujete Entertainment Box! O tomto zariadení sme vás u informovali v rámci noviniek. O èo teda ide? V ltom papierovom kufríku sa skrýva satelitná karta, in talaèné CD a struèný manuál s opisom in talácie. Samotná karta je urèená pre rozhranie PCI. Jej hlavnou súèas ou je reciever alebo ak chcete satelitný tuner. Minimálna, výrobcom odporúèaná konfigurácia je Pentium II 266 MHz, cca 50 MB vo¾ného priestoru na disku, zvuková karta a zodpovedajúca grafická karta. Vzh¾adom na multimediálnu stránku veci by som ne etril na výkone. K plnému vyu itiu potrebujete aj ¾ubovo¾né pripojenie na internet (modem, pevnú linu a podobne). Podporovaný operaèný systém je Windows 98, kar-

ta funguje aj pod Windows ME. Pod¾a výrobcu sú k dispozícií aj ovládaèe pre Win2k, av ak programové vybavenie ku karte ich e te nepodporuje. Upgrade softvéru pre Win2k bude dostupný v priebehu niekolkých tý dòov Od. Tým najdôle itej ím hardvérom je správne nasmerovaná parabola satelitnej antény! Program umo òuje pod¾a môjho názoru a príli podrobné nastavovanie, èo by dokázal urèite oceni nejeden satelitný technik, ale be ný u ívte¾ s tým nepohne. Pre v etkých je na internete konfiguraèná utilita na automatickú in taláciu, sami zrejme kartu nenain talujete. Utilitu si musíte nahra sami, èo je predpokladám ochrana pred neoprávneným pou ívaním slu by European Online. Spolu s kartou máte zaplatené roèné predplatné k tejto slu be. Dostanete vlastnú mailovú schránku, prístupové konto a rýchly aj keï len jednosmerný internet. Znamená to, e prostredníctvom satelitu prúdia dáta k vám, ale spä to u nejde. Download dosahuje rýchlos do 2Mb/s, èi e celé CD (650 MB) naèítate zhruba za hodinu! Najlep ie na tom je, e pri downloade NEPLATÍTE TELEFÓNNE POPLATKY, lebo satelit prijíma dáta zo vzduchu . Len e bez modemu sa nezaobídete. Satelit nemô e predvída èo vás zaujíma. Tak e sa musíte ¾ubovo¾ným spôsobom (modemom z domu, pevnou linkou z práce alebo z intrnetovej kaviarne) pripoji na web a objedna si dáta. Za minútku si vyberiete (v archíve je viac ako 10 000 rôznych súborov - MP3, shareware, videá a podobne + mo nos definova vlastné) a mô ete sa odpoji . Dáta vám prídu samé - ak necháte zapnutý poèítaè. Týmto spôsobom sa

danie slú i súèasne aj ako laserové ukazovátko, èím získate v etko potrebné k prezentácii v jedinom zariadení. Rozli ovacia schopnos Mo nos kompresie Kompatibilita Kompatibilita dia¾k. my i Svetelný výkon Kontrast Typ zobrazovacej jednotky Farieb Svetelný zdroj (MH výbojka) W ivotnos výbojky hodín Objektív ZOOM Digitálna korekcia lichobe níkového obrazuO Ve¾kos obrazu v cm (uhloprieèka) Proj. vzdial. v m Vstupy: Poèítaèový: Horizontálna frekvencia (kHz) Vertikálna frekvencia (Hz) Video: VHS Composite S-VHS Zvuk Mo nosti projekcie: Rozmery v mm (vý kax írkaxhåbka) Hmotnos v kg Dodávané príslu enstvo:

ASK C100 1024 x 768 XGA 1600x1200 PC, MAC, PAL/SECAM/NTSC RS-232C, Mac ADB, PS/2, USB 1400 ANSI lm 450:1 3 x 0,9´´poly Si LCD, 1024 x 768 16.7 mil. 150W UHP 2000 F 1.8~2.1 f 36 -47mm 1,3:1 10 50.8-660.4 1,1-10 2x 15pin analog, 1x DVI 15-100 43-130 1x 1x 2x1W projekèný stolík stropná montá 98x 249 x320 3,4 dia¾kové ovládanie sada prepojovacích káblov transportná ta ka

Záver: Jeden z najlep ích projektorov, èo som mal mo nos vidie . Univerzálny, ¾ahký, kompaktný a pritom výkonný a vysoko komfortný. Menu prístroja je jednoduché, preh¾adné a pritom umo òuje detailné nastavovanie. Mo nos vstupova digitálne video z poèítaèa je relatívne nová, no o to zaujímavej ia (hádam aj v budúcnosti). Ocenenie si zaslú i aj multifunkèné dia¾kové ovládanie a dodávané príslu enstvo - prenosná ta ka a dostatoène kvalitné predl ovacie káble. Skrátka viac ako dobré vybavenie... Juraj Redeky Zapo ièal: AP MEDIA s.r.o., tel.: 02/654 111 68, www.apmedia.sk Cena: 249.500,- bez DPH, Záruka: 24 mesiacov dajú prijíma aj e-maily. Nastavíte si konto a ka dý nový mail vám bude okam ite doruèený bez nutnosti pripája sa na web. European Online vám túto slu bu ponúka na rok. Po vypr aní registrácie si ju treba obnovi , èo vás bude stá okolo 200-300 mariek roène, teda 363 a 545 Sk mesaène, èo je cena viacej ako zaujímavá. Poèas testovacej prevádzky slu ba fungovala bez problémov a spo¾ahlivo. Ak sa rozhodnete nepokraèova v pou ívaní EOL, ostane vám karta. Èo s òou? Mô ete ju aj naïalej pou íva ako tuner (aj bez EOL)! K dispozícii je okolo 90 TV staníc v kvalite MPEG-2 (kvalita DVD) a asi 120 rozhlasových staníc (CD kvalita). A niektoré majú viacjazyènú podporu, niektoré dokonca vysielajú viackanálový zvuk (Dolby Digital 5.1), alebo teletext. Aj ten mô ete prijíma prostredníctvom programu. V ponuke sú aj kódované stanice, no na tie potrebujete dekóder, ty menej uvedomelí asi pou ijú pirátsku utilitu. Záver: Cena je myslím dobrá. Je to asi dvojnásobok be nej TV karty, ale je to asi to¾ko, èo inde zaplatíte len za príjem satelitu (èi u v PC, alebo priamo na TV). Navy e získate na rok superrýchly internet zadarmo aj keï len smerom k vám. Káblové spoloènosti na Slovensku e te neponúkajú mo nos pripojenia na internet cez kábel a telefón lezie do peòa enky, preto pova ujem tento spôsob za viac ako zaujímavý. Nevýhodou je, e ak nechcete nieèo preme ka , tak potrebujete nonstop zapnutý poèítaè, no to je len malá daò za v etko, èo vám European Online ponúka. Juraj Redeky Zapo ièal: BGS DISTRIBUTION, tel.: 02/4910 1525, www.bgs-distribution.sk Cena: 5 808,- Sk bez DPH Záruka: 12 mesiacov

P r e d s t a v u j e m e

LED tlaèiareò OKIPAGE 14ex ve¾ké zdokonalenie a mno stvo pôvodných závad bolo odstránených. Umiestnenie pevných svetelných zdrojov pod¾a nich v ak eliminuje chyby vychýlenia a èasovania. Ïal ím argumentom mô e by men ia ve¾kos , men ia hluènos a mo no aj men ia spotreba v prípade LED, no posledné modely laserových tlaèiarní v nièom nezaostávajú, tak e tieto argumenty sú bezpredmetné. Skúsme obe technológie e te porovna z dlhodobého h¾adiska. Laser má väè ie mno stvo mechanických èastí, èo je jeho nevýhoda (väè ia pravdepodobnos mechanickej poruchy). Pri LED tento problém nie je, no ak vám vypadne jediná z tisícky diód (èo by sa rokmi mohlo sta ), budete pravdepodobne musie vymeni celé drahé pole. Toto by malo ale by eliminované výrobcom garantovanou do ivotnou zárukou. Ka dý spôsob má

Spoloènos OKI u nieko¾ko rokov preferuje namiesto klasickej laserovej technológie tlaèe LED technológiu, ktorú implementuje do svojich tlaèiarní. Oba princípy tlaèe sú ve¾mi podobné. Svetelný zdroj riadený procesorom tlaèiarne svieti na valec reagujúci na svetlo. Osvietené miesto sa správa ako magnet na toner, ktorý sa zachytáva na rotujúci valec. Následne sa prená a na papier, kde sa na tepelnom valci fixuje (zapeèie na papier). Tento postup je zhodný pre oba princípy. Laserové a LED tlaèiarne sa lí ia v spôsobe pou itia svetelného zdroja. Pri laserovej tlaèi je svetelný lúè vedený sústavou optických prvkov a vychy¾ovaný rotujúcim zrkadielkom èi hranolom. Laserová jednotka je pomerne ve¾ká. Na rozdiel od nej technológia LED pou íva ako svetelný zdroj kompaktné pole LED diód (Light Emitting Diode). Tvoria ho stovky a tisícky diód ulo ených v rade nad svetelným valcom. Hlavným argumentom preèo práve LED, je pod¾a zástancov tejto technológie presnej ie osvietenie valca. Pri laserovej technológii treba korigova svetelný lúè, preto e od stredu k okrajom je lúè skreslený (iný uhol dopadu svetla na valec). LED pole svieti v dy kolmo. Sami výrobcovia LED v ak priznávajú, e laserové systémy zaznamenali

nejaké klady a zápory. Praktická ivotnos PC techniky je v ak omnoho väè ia, ako morálna, tak e by som si s tým nerobil a kú hlavu. Pokia¾ viem, oba systémy pracujú spo¾ahlivo minimálne pár rokov a problémy sú skôr s podávaèmi papiera (opotrebovanie mechanických súèastí) ako s tlaèovou hlavou, na ktorú dostávate zvyèajne dlh iu záruku. S nárastom rozlí enia (kvality tlaèe = DPI) sa pri laserovaj tlaèiarni výrazne spomalí rýchlos . Dôvodom je len jeden svetelný zdroj, ktorý musí po riadkoch skenova valec, tak e body získava opä LED technológia s tisíckou svetelných zdrojov... To¾ko teória, ale èo prax? V redakcii sme si mohli otestova stránkovú LED tlaèiareò OKIPAGE 14ex. A ako to dopadlo? Na spracovanie tlaèových úloh je vybavená procesorom MIPS R3000 (50 MHz RISC procesor). Má

tandardné 4 MB pamäte RAM, ktoré mo no roz íri na 36 MB pridaním 8, 16, alebo 32 MB SIMM. Má 45 volite¾ných druhov písma PCL a 1 bitmapový OCR-A/B, ïalej emulátor tlaèových protokolov HP PCL 5e, HP PCL 6, EPSON FX SIDM a IBM ProPrinter III XL. Jednotlivé emulácie sú prepínané automaticky na základe dát. K PC ju mô ete pripoji cez USB alebo cez paralelný port (má oba vstupy). Dokúpi sa dá i sériové rozhranie RS232. Výrobca podporuje v etky operaèné systémy Windows (3.x, 9x, 2000, Me, NT) rovnako ako MAC OS 8.1 a vy ie. Výrobca nato¾ko verí svojej technológii, e ponúka do ivotnú záruku na tlaèovú hlavu v rámci ivotnosti tlaèiarne. To je pod¾a pecifikácie minimálne 5 rokov, alebo 180 000 vytlaèených stránok. Odporúèaný pracovný cyklus je do 15 000 strán za mesiac, èo je viac ako dos . Tlaèiareò má zásobník na 250 listov papiera. Dokúpi sa dá prídavný zásobník na 500 listov a multifunkèný podávaè na 100 listov (celkovo 850 listov A4). Pou i mô ete maximálny formát 216 x 355 mm a papier a do 120 g/m2 (cez ruèný podávaè).

A rýchlos ? Prvú stránku vytlaèí u za 7-8 sekúnd a potom ide stránka za stránkou rýchlos ou 14 strán za minútu, èo je slu ný výkon! V etko sa pritom deje pomerne ticho. Maximálne rozlí enie je 600x1200 DPI, èo zodpovedá tandardu. K tlaèi pou íva ultrajemný toner OKI (ve¾kos zrna je asi 1/10 ve¾kosti klasického toneru), èo zlep uje kvalitu tlaèe a pomáha lep iemu rozlí eniu sivej farebnej kály. Výrobca udáva ivotnos toneru cca 4000 kópií pri 5 % pokrytí. Valec a tonerová kazeta sú samostatne vymenite¾né, tak e prevádzkové náklady nie sú vysoké. Skrátka tlaèiareò do ka dého poèasia... Zapo ièal: BGS DISTRIBUTION, tel.: 02/4910 1525, www.bgs-distribution.sk, Cena: 15.999,- bez DPH, Záruka: 12 Juraj Redeky

space

P r e d s t a v u j e m e Pamäte SDRAM Kingmax 133 MHz a 150 MHz a zvý enie výkonu pamätí Aj keï v je súèasnej dobe výkon klasického PC brzdený najmä výkonom pevného disku, nezanedbate¾ný podiel na výkone celého systému má aj pamä ový subsystém. Práve teraz, keï sú na obzore nie stále vyzreté technológie RDRAM (Intel P4) a DDR DRAM (VIA) s¾ubujúce teoreticky vy í výkon samozrejme za neúmerne vy iu cenu (èi u základnej dosky, alebo celého systému), je o to zaujímavej ie správne vyladenie klasického systému so stále lacnej ími modulmi SDRAM. Ako u teda aj nadpis èlánku napovedá, nezaoberali sme sa iba otestovaním výkonu spomenutých pamä ových modulov po zasunutí do dosky, ale aj mo nos ou vyladenia výkonu vyu itím nastavenia v Bios. Oficiálne oznaèenie 256 MB modulu výrobcom je MPJB63S-68KX3, ide o PC-150 CL3 256MB 168-Pin DIMM SDRAM modul. Modul pozostáva zo estnástich CMOS - 16M x 8 bit so 4 bankovým systémom. Nové prevedenie Tiny-BGA má má men ie rozmery - 2,54 x 13,3 cm, samozrejme ale klasický poèet 168 pinov ostáva. Technické parametre uvádzané výrobcom: l pecifikácia PC150-332 l maximálna operaèná frekvencia 150MHz l CAS Latency = 3 l RAS to CAS Delay = 3 l Precharge Delay = 2 l Device Cycle Time = 6.6ns l Clock Access Time = 4.5ns l On-Board Serial Presence Detect (SPD) l kompatibilita JEDEC PC-133 SDRAM DIMM l Burst mode operation l Data scramble ( Sequential & Interleave ) l napájanie 3.3V±0.3V

CAS 3 2 2 2 2 3 3

KM 150 MHZ; CAS VS VÝKON; 133 MHZ, TURBO CAS

Int ALU

Float FPU

429

457

449

484

5,3

nárast %

KM 150 MHZ; BDT VS VÝKON; 133 MHZ, CAS 2 Bank DRAM Timing Int ALU Float FPU nárast % 8/10 394 417 0 Normal N/A N/A N/A Medium 395 418 0,24 Fast 394 417 0 Turbo 449 484 15

Vo väè ine nov ích systémov je Bank DRAM Timing prístupné - aj pri lacných systémoch. Väè inou je pre ka dú pamä ovú banku konfigurovate¾né samostatne. Ide o zdru enie nastavenia nieko¾kých funkcii èasovania

ZÁVISLOS VÝKONU PAMÄTE OD JEJ FREKVENCIE KM 150 MHZ; FREKVENCIA VS VÝKON; TURBO, CAS 2

pamätí - SDRAM RAS to CAS Delay, SDRAM Row Precharge a RAS Timing. Nastavením Turbo získate pribli ne 15 %, èo tie nie je na zahodenie. Takisto nie v etky znaèky pamätí ho zvládajú. 4 Way Interleave mo no nastavi v BIOS iba pri niektorých doskách (napr. ABIT KT7x). Majitelia dosiek s èipsetom VIA v ak nemusia zúfa , na internetovej adrese http://www.viahardware.com/download/george/Mem oryEnable.zip si mô ete stiahnu utilitu, po in talácii ktorej sa táto funkcia zapne. V súbore readme.htm sú uvedené podporované èipsety, odporúèam preèíta si pred in taláciou. Zapnutím 4-way memory interleaving získate a dramatických 20 % výkonu, aktivovanie tejto funkcie sa istotne vyplatí. Aby sme boli spravodlivý otestovali sme aj 133 MHz verziu pamätí KingMax, 128 MB modul. Na na e (príjemné) prekvapenie sme do testovacieho maxima 160 MHz získali výsledky identické so 150 MHz verziou. 4 Way Interleave bolo u zapnuté od zaèiatku testu. Záver Správnym nastavením svojho PC si mô ete vidite¾ne zvý i svoj výkon. Pri pamätiach sú dôle ité tieto nastavenia, v poradí od najviac ovplyvòujúceho výkon: 4 Way Interleave (+20 %), Bank DRAM Timing (+15%) a SDRAM Cycle Lenght (+5 %). Samozrejme nesmieme zabudnú ani na frekvenciu, od ktorej je výkon pamätí priamo úmerný. Vzh¾adom na zvy ovanie frekvencie procesora a PCI zbernice odporúèame toto rie enie pou i ako poslednú mo nos . Vhodnou súhrou nastavení mo no v syntetických testoch (SiSoft Sandra 2001se Standard) získa nárast výkonu a o 72 %. Testované pamä ové moduly KingMax preukázali vysokú priepustnos a schopnos zvládnu aj lep ie hodnoty èasovaní a vy iu frekvenciu, ako deklaruje výrobca. Bohu ia¾, ná systém neumo nil nastavi vy iu frekvenciu, ako 160 MHz. Pod¾a viacerých podobných testov 150 MHz moduly KingMax zvládajú frekvencie a 165 - 170 MHz. Prekvapením je výborný výkon 133 MHz modulu, av ak vzh¾adom na výrobcom uvádzané parametre je pri 150 MHz module vy ia pravdepodobnos stabilného fungovania pri vy ích frekvenciách. Pre nad encov mám dobrú

ZÁVISLOS VÝKONU PAMÄTE OD PARAMETRA 4 WAY INTERLEAVE frekvencia 150 MHz 150 MHz

Bank DRAM Timing Turbo Turbo

KM 150 MHZ; PRIEBEH TESTU Int ALU Float FPU 376 398 394 417 449 484 510 549 527 568 518 553 630 702

Nastavenie kombinácie 160 MHz a CAS 2 bolo u nestabilné, CAS 3 bolo v poriadku. Frekvenciu sme testovali do 160 MHz, vy ie frekvencie nám doska nedovolila nastavi . K nameraným výsledkom sa vrátime neskôr, poïme si teraz vysvetli vplyv jednotlivých faktorov na výkon pamätí.

frekvencia

LATENCY (ÈASOVANIE)

ZÁVISLOS VÝKONU PAMÄTE OD PARAMETRA BANK DRAM TIMING (ÈASOVANIE)

Testovanie a vyladenie výkonu Postupovali sme od prednastavených hodnôt parametrov a po maximálne stabilné nastavenie. Bank DRAMTiming 8/10 8/10 Turbo Turbo Turbo Turbo Turbo

ZÁVISLOS VÝKONU PAMÄTE OD PARAMETRA CAS

CAS Latency, alebo po novom aj CL (v BIOS vo¾ba SDRAM Cycle Lenght) pri nastavení na krat iu dobu (z 3 na 2) zdvihne výkon pamäte o pribli ne 5%. Táto vo¾ba býva tandardne prístupná aj v lacných systémoch. Testovaný modul zvládol pri 150 MHz hodnotu 2, aj keï výrobca uvádza hodnotu 3. Pozor! Pri drvivej väè ine pamä ových modulov je stabilná iba hodnota 3 aj pri základných 133 MHz.

Podmienky testu a upozornenie Na test sme pou ili PC (poskytla firma Asbis) so základnou doskou CT-7AJA2 (VIA KT133A èipset), 256 MB RAM, 20 GB HDD Barracuda ATA III a 1 GHz procesorom Athlon (266 FSB). Testy prebehli pod operaèným systémom Windows 98 SE s DirectX 8. Aplikované boli aj v etky dostupné opravné utility pre èipset VIA. Pre menej technicky zdatných ve¾ké upozornenie. V etky v tomto teste vykonané nastavenia mô u spôsobi nestabilitu systému, ktorú ale mô ete odstráni obnovením pôvodných hodnôt. V niektorých prípadoch je v ak mo né, e systém vôbec nenabehne (ani BIOS) a bude nutné resetova CMOS na základnej doske. Tento úkon je spojený s otvorením skrinky PC, èo mô e v prípade trvania záruènej doby na va e nové PC spôsobi nepríjemné komplikácie.

frekvencia 133 MHz 133 MHz 133 MHz 150 MHz 155 MHz 160 MHz 160 MHz

Nárast priepustností pamätí zvy ovaním frekvencie je pribli ne lineárne závislý, teda výkon sa zvý i úmerne zvý eniu frekvencie. Pod¾a pou itého systému (Intel, VIA) závisí aj to, èi sa zvý ením frekvencie FSB zvý i aj frekvencia procesora. Ak áno, treba ráta aj s nestabilitou spôsobenou pretaktovaným procesorom a urèite treba ráta aj s vplyvom na PCI zbernicu (tento problém sa rie i asynchrónnym nastavovaní frekvencie PCI zbernice). tandardná výkonová hranica pre v etky PC systémy je okolo 10% bez nejakých zvlá tnych úprav. Pri na om teste sme bez problémov dosiahli frekvenciu Athlona 1,2 GHz (7,5 x 160 MHz) z pôvodného 1 GHz).

KM 150 MHZ; AKTIVOVANIE 4 WAY INTERLEAVE CAS Int ALU Float FPU 2 510 549 2 601 687

nárast % 0 4,8 20,5 36,8 41,4 38,4 72,0

Poznámka

nestabilné 4-W-I zapnuté

nárast % 0,0 21,5

Poznámka 4-W-I vypnuté 4-W-I zapnuté

správu na záver - na internete sa objavili informácie o uvedení 180 MHz modulov na trh. Rastislav Turanský Zapo ièal: SOFOS s. r. o., tel.: 02/54773980, www.sofos.sk, Cena bez DPH: 256 MB KingMax 150 MHz 5007 Sk, 256 MB KingMax 133 MHz 2404 Sk Záruka: 3 roky

TEST 133 MHZ VERZIE PAMÄTÍ KINGMAX KM 133 MHZ; 4 WAY INTERLEAVE AKTIVOVANÉ; PRIEBEH TESTU frekvencia

Bank DRAM Timing

CAS

Float FPU

nárast %

133 MHz

8/10

Int ALU frekvencia 475

133 MHz

539

133 MHz

Turbo

520

133 MHz

580

8,5

133 MHz

Turbo

530

133 MHz

606

12,0

140 MHz

Turbo

559

140 MHz

640

18,2

145 MHz

Turbo

580

145 MHz

665

22,7

nárast %

Int ALU

Float FPU

nárast %

150 MHz

Turbo

602

150 MHz

688

27,2

133

449

484

155 MHz

Turbo

621

155 MHz

710

31,2

150

12,8

510

549

13,5

155 MHz

Turbo

609

155 MHz

680

27,2

155

16,5

527

568

17,4

160 MHz

Turbo

630

160 MHz

702

31,4

Poznámka

nestabilné

I n t e r n e t

Zaujímavé www stránky - SMS brány

mobilných operátorov s då kou 420 znakov (reklamný text www.woman.sk). Denný limit sú 2 SMS bez registrácie alebo 5 pre registrovaných pou ívate¾ov. Tie ponúka mo nos zoznamu. Èíslo odosielate¾a je +421903333188. Ide o spo¾ahlivú slu bu a ani stránka nie je úplne na zahodenie (teda z grafickej stránky:-). Keï u hovoríme o Slovensku a SMS slu bách, tak musím spomenú projekt PES. I lo o nekomerènú slu bu, ktorá dokázala previes mail do SMS na vá mobil. Bohu ia¾, projekt mal u dlh í èas problémy so severom a nakoniec bola slu ba pozastavená. Aktuálne info, a èo sa deje, nájdete na adrese http://pes.free-sms.sk/. Nu so slovenských brán osobne odporúèam http:// www.woman.sk/ na be né SMS a http:// www.sity.sk/ na Flash SMS. Ako VIP SMS je najlep ia http://www. feeha.sk/. Drvivá väè ina z nás pou íva na komunikáciu krátke textové správy (SMS). Preto sa viacerých pou ívate¾ov dotklo pozastavenie èinnosti SMS brány na http://sms. azet.sk/ a http://sms.zoznam.sk/. Dôvod je viac ne prostý - peniaze. Spoloènos Zoznam.sk a eTechnologies, prevádzkovatelia týchto dvoch brán, boli nútení pozastavi SMS bránu, preto e sa poplatky od EuroTel, a. s., vy plhali do nieko¾kotisícových súm, èo je viac ne pochopite¾né, keï si uvedomíme, e za mesiac poslali viac ne 2 milióny SMS. Bohu ia¾, sa im doteraz nepodarilo nájs kompromis, a tak na to doplácame my - pou ívatelia. vý ah z oficiálnych správ Som èlovek, èo znamená, e tvor skúmavý, tak e výsledkom tohto pozastavenia je, e som zaèal pátra po iných free-sms bránach. V prvej èasti som prebrúsil hlavne na e sms slu by na Slovensku, potom v Èesku a nakoniec v zahranièí. Slovenská republika Nu u nás sa po zru ení brán http://sms.azet.sk/ a http://sms.zoznam.sk/ situácia dos zhor ila, ale nie je e te úplne kritická. Najprv som zavítal do ïal ieho giganta, a to http://sms.atlas.sk, ale keï som zistil, e sa najprv musím registrova , tak ma rýchlo pre la chu . Pre tých, èo registrácia nehrá iadnu úlohu, tak mô u posiela denne 5 SMS s då kou 350 znakov (reklamný text). Ïal iu bránu nájdete na http://www.globtelnet.sk/, kde mô ete posiela 141-znakové správy (pod SMu sa pripája text (www.globtelnet.sk)). Ako odosielate¾ je uvedené èíslo 590. Táto brána fungovala v dy, keï som pri iel spo¾ahlivo, ale nedávno mala výpadok poèas ktorého chodili SMS s me kaním. Azda to neve tí niè zlé. Bránu http://sms.supereva.sk/ vyu ívajú aj stránky http:// sms.pc.sk/ a http://sms.fajront.sk/. Brána je celosvetová. SMS mô e ma då ku 130 znakov (reklamný text sms.superEva.sk + prvý riadok obsahuje ->). Ako èíslo odosielate¾a je uvedené +27831440295778194. Mám pocit, e je to napojené skriptom na slu bu MTNSMS, ale neberte to ako overenú informáciu. Brána na http://sms. spisnet.sk/ je u v ak 100 % medzinárodne pirátska. Veï posúïte sami - då ka správy mô e ma do 240 znakov a pod správu sa pripája reklamný text http://sms.spisnet.sk/ - surf.to/sms4free. Ako odosielate¾ je èíslo +27831420121 366197. Brána http://www.freesms.sk/ a na òu napojené stránky sú e te stále nefunkèné. Naopak, SMS na http://www.feeha.sk/ stále stabilne fungujú. V súèasnosti v ak vypadli be né SMS, ale VIP stále be í. Då ka SMS je 160 znakov a limit sú dve SMS na deò. Keï som u spomínal tie VIP SMS, tak na stránke http://www.sity.sk/ mô ete posiela aj Flash SMS správy (ide o SMS, ktoré sa hneï zobrazia na displeji mobilného telefónu). Ich nevýhodou je to, e po preèítaný nie sú ulo ené v mobile. Cez sity.sk sa dajú posiela Flash SMS s då kou 140 znakov ( iadny reklamný text) a sú dos rýchle a spo¾ahlivé. Stránka http://www.smsmania.sk/ vyu íva slu bu MTNSMS, ale dá sa to e te znies . Výhoda je v tom, e sa netreba registrova ak nechcete vyu íva svoj vlastný telefónny zoznam. Då ka správy je 145 znakov. Reklamný text sa pripája iba v prípade ak sa zmestí. Na záver som si tu e te nechal takú malú lahôdku. Je òou brána na adrese http://www.woman. sk/sms.php. Cez òu mô ete posiela SMS na slovenských

Èeská republika V Èesku nemám a taký ve¾ký preh¾ad o sms bránach, preto e ich ani ve¾mi nepotrebujem posiela týmto smerom. Situáciu som v ak overil, ale, ia¾, nemal som mo nos jednotlivé brány odskú a , nako¾ko nedisponujem mobilom, ktorý má zahranièného prevádzkovate¾a. Prvú vec, ktorú som si v imol bolo, e ka dý prevádzkovate¾ umo òuje posiela zo svojej stránky na svoje mobily SMS v dos slu ných podmienkach. V etci majú mo nos posla správu s då kou piatich SMS (pohybujú sa v då ke asi 750 znakov + reklamný text), niektorí majú aj mo nos Flash SMS správy a mailovú informáciu o doruèení. A potom hovorte, e ich net na tom nie je lep ie:-( Mobilný operátor EuroTel umo òuje posla správu v celkovej då ke 745 znakov (5 SMS, reklamný text). Mô ete si vybra formu doruèenia, a to èi má by poslaná ako Flash SMS alebo normálna správa. Paegas má v podstate tie isté parametre, len då ka správy je tentoraz 777 znakov. Tie je tu mo nos výberu medzi Flash SMS a normal. E-mailová informácia o doruèení nechýba. Oskar pôsobí najslab ím dojmom. Okrem 750 znakov neponúka iadnu extra mo nos . Ako vidíte, mô ete posla v etky SMS priamo od prevádzkovate¾a, ale aj tak urèite neza kodia adresy ako napríklad http://msn.atlas.cz/komun/sms.asp. Atlas ponúka mo nos zasielania SMS v etkým trom operátorom v då ke 727 znakov (reklamný text) a vytvorenie si svojho vlastného telefónneho adresára. Na adrese http://www.sms.cz/ a http://www.freesms.cz/ nájdete identické stránky prevádzkovate¾ov brán, av ak Sms.cz ponúka aj zasielanie SMS v prednastavený èas, hromadné posielanie a piatim príjemcom, zasielanie spravodajstva a somarín, ako sú vtipy a podobne. Ïal ou dobrou adresou je http://www.google.cz/work/sms.asp kde nájdete takmer v etky slu by pod jednou strechou. 750 znakov je u tandard, rovnako ako aj potvrdenie odoslania. Telefónny zoznam a odoslanie v prednastavený èas sa ráta k dobru. Tie hromadné posielanie. Jediné, èo mi tu chýbalo, boli Flash SMS:-) Najhor ie v ak, so svojimi 240 znakmi, na mòa pôsobila slu ba na http://sms.infosfera.cz/. Na èeskom nete je pre mòa a ko posúdi , ktorá slu ba je najlep ia, ale dobrý dojem zanechala stránka http://www.sms.cz/ a http://www.google.cz/work/ sms.asp. Svet Z medzinárodných brán odporúèam iba dve, ktoré si ma získali svojou rýchlos ou, stabilitou a hlavne kvalitou. Prvú nájdete na http://sms.gt.com.ua/. Ponúka mo nos posielania 160-znakovej SMS ( iadny reklamný text), ale iba jednu na jedno èíslo denne. Okrem toho máte na výber aj spôsob kódovania správy. Odporúèam pou íva ako VIP. SMS slu ba na http://www.mtnsms.com/ je naopak úplne neobmedzená, ale, bohu ia¾, je tu povinná registrácia. Po nej u mô ete bránu pou íva pod¾a ¾ubovôle. SMS mô e ma max. då ku 145 znakov, preto e prvý riadok je defaultne vyhradený pre meno odosielate¾a. Reklamný text sa pripája iba ak napí ete krat iu správu. Kladne hodnotím aj adresár. Edmond Kment

I n t e r n e t WEB - Základy DHTML Nedá sa postá a vychutnáva okamihy bla enosti po pochopení a zvládnutí urèitej problematiky, najmä vtedy nie, ak sa týka dynamicky rozvíjajúcej sa oblasti, akou je aj tvorba www stránok. V seriáli, ktorý ste mohli doteraz sledova na stránkach PCSpace, boli objasnené mnohé aspekty procesu tvorby stránok - od vysvetlenia základných pojmov, cez zásady tvorby, etiku a po mana ment. Bolo ukázané, e jednotlivec sa mô e pokúsi o vytvorenie úspe nej stránky iba vtedy, ak doká e pracova ako: l publicista - pripraví preh¾adný a zaujímavý text stránky, l výtvarník - navrhne pútavý vzh¾ad stránky, l programátor - vdýchne stránke ivot, l mana ér - zabezpeèí, aby sa stránka dostala do povedomia verejnosti. Prvé dve profesie mô u stava na solídnych teoretických základoch overovaných u v predpoèítaèovej dobe. Zostavi text pre klasické nosièe informácií - papierové knihy a èasopisy je predsa len odli né, ne pre celosvetovú pavuèinu . Výtvarníci majú namiesto plátna obrazovku poèítaèa, namiesto tetca grafické editory, digitálne fotoaparáty, skenery. Sostále sa meniacim podmienkam sú vystavení aj programátori a mana éri. Hoci v uvedenom zozname je mana ér na poslednom mieste, spravidla je pôvodcom my lienky. V etape tvorby stránky urèuje ÈO treba urobi . Publicista, výtvarník a programátor rie ia, AKO to bude urobené. Od programátora sa v poslednej dobe vy aduje zabezpeèi , aby stránka bola dynamická. Jej obsah sa dá meni na strane servera. Pod¾a reakcie pou ívate¾a a na základe ním zadaných údajov sa serverom dynamicky vygeneruje obsah stránky, ktorý sa odo le cez sie na poèítaè pou ívate¾a. Ukazuje sa v ak, e poèítaè pou ívate¾a je rozumné pou i nielen na zobrazenie stránok dokumentov, ale aj na zmenu obsahu dokumentu, formy jeho zobrazenia, èi na kontrolu zadaných údajov. Zredukuje sa tým mno stvo prená aných dát a zrýchli sa ohlas systému na podnety pou ívate¾a. Je teda prirodzené, e od programátorov webových stránok sa iada, aby zvládli techniku tvorby dokumentov schopných dynamickej zmeny na strane klienta. V tomto a nasledujúcich èlánkoch sa preto budeme venova problematike tvorby takýchto stránok. Im bolo priradené pomenovanie dynamické HTML a skratka DHTML. Trochu histórie a výh¾adov do budúcnosti Dynamická zmena parametrov prvkov HTML dokumentu bola umo nená zavedením skriptovacích jazykov. Prvým takým jazykom bol JavaScript, ktorý uviedla firma Netscape vo svojom prehliadaèi Netscape Communicator (NC) verzie 2.0. V Internet Exploreri (IE) firmy Microsoft bolo skriptovanie umo nené od verzie 3.0 jazykom JScript a od verzie 3.02 aj jazykom VBScript. Tvorcom HTML dokumentov sa tak ponúkli nielen rôzne jazyky pre tvorbu skriptov, ale aj rôzne mo nosti v prístupe k prvkom dokumentu, k ich parametrom, metódam a udalostiam. Na poli skriptovacích jazykov zohráva dôle itú úlohu ECMA (European Computer Manufacturers Association) a jej odporúèanie ECMAScript-262, prijaté v októbri 1997. Toto odporúèanie bolo firmou Microsoft zoh¾adnené v plnej miere v jazyku JScript verzie 3.0, ktorý bol zahrnutý do IE 4.0. Firma Netscape v ak toto odporúèanie zo zaèiatku nepodporovala úplne. Toto tvrdenie sa týka jazyka JavaScript verzie 1.2, ktorý je súèas ou NC verzie 4.0. Pre mnohých záujemcov o tvorbu HTML dokumentov je èasto mätúce, keï si majú urobi preh¾ad v pou ívaných pojmoch. Tak vo firme Netscape bol zavedený pojem Scripting Object Model. Microsoft pou íva pojem Dynamic HTML Object Model. Firma Netscape vo svojom prehliadaèi zahrnula medzi objekty, s ktorými sa dá dynamicky manipulova , iba niektoré prvky HTML dokumentu. Microsoft v IE 4.0 zahrnul do modelu u väè inu prvkov a v IE 5.0 dokonca v etky prvky dokumentu. Tieto rozdiely viedli k tomu, e sa tvorili (a stále tvoria) dve verzie skriptov, lebo autori webstránok majú záujem na tom, aby ich stránky boli plne funkèné bez oh¾adu na pou itý prehliadaè. Optimisti dúfajú, e sa presadí autorita normotvorných organizácií. V prípade modelu objektov HTML aj XML dokumentov by to malo by zdru enie W3C (World Wide Web Consorcium). Jeho odporúèania, ktoré sa týkajú modelu objektov dokumentu (DOM - Document Object Model), predstavujú platformu a jazykovo nezávis-

lé rozhranie, ktoré umo òuje meni obsah, truktúru a týl dokumentu. Posledné odporúèania, ktoré sa týkajú modelu objektov dokumentu, W3C prijalo v novembri roku 2000. Je to pä dokumentov série DOM Level 2, ktoré opisujú základy (core), udalosti (events), týly (style), poh¾ady (views), prechody a rozsahy (traversal and range). Pre tvorcov webstránok by bolo skutoène výhodné, aby nemuseli zva ova zvlá tnosti mo ných prehliadaèov. Takýto ideálny stav sa v ak a ko dosiahne. Prvým dôvodom je, e nebude mo né oèakáva , aby v etci pou ívatelia okam ite siahli po najnov ích prehliadaèoch (vo svojom okolí poznám pou ívate¾ov, ktorí nedajú dopusti na prehliadaè Opera verzie 3.6 a IE 5.5 si ponechávajú iba na okraji disku). Druhým dôvodom je konkurenèný boj firiem dodávajúcich prehliadaèe. V dy sa nájde oblas , v ktorej budú chcie vytiahnu svoj produkt pred konkurenèný, ponúknu pou ívate¾ovi atraktívnej ie funkcie. V koneènom dôsledku o úspechu a roz írení prehliadaèov rozhodnú koncoví pou ívatelia. Oni si ich kupujú, alebo vyberajú z vo¾ne dostupných produktov. Nie zanedbate¾nú úlohu pri tom v ak budú ma aj tvorcovia webových stránok. Tí toti budú pou ívate¾om pripomína : Vá prehliadaè nepodporuje skriptovanie..., alebo: V etky efekty na tejto stránke budú aktívne pri pou ití prehliadaèa xy ... a podobne. Èo sa týka vlastnej tvorby dynamických dokumentov, prevahu zrejme získajú automatizaèné prostriedky, ktoré umo nia zaèleni do dokumentu rôzne efekty a dokonca vygenerujú aj skripty. Be ní tvorcovia stránok tak nebudú potrebova pozna podrobnosti, ktorými sa tieto efekty dosiahnu. Ale tí, ktorí majú ambície vystupova v roli profesionála - programátora webových stránok, by mohli ma záujem aj o podrobnosti a implementaèné detaily, ktoré zabezpeèujú dynamickú zmenu ich dokumentov na strane klienta.

Prvý príklad Ako prvý príklad uvedieme jednoduchý dokument, ktorého modrá úvodná farba textu sa zmení po stlaèení ¾avého tlaèidla my i na èervenú.

Zaèíname Mo no neza kodí, ak pripomenieme základné pojmy. V HTML dokumente sa jeho prvky vytvárajú zápisom typu:

Zmena obsahu prvku Okrem zmeny vlastností prvku, èo bolo ukázané v prvom príklade, je mo né manipulova aj s obsahom prvku. Uká eme to na príklade, v ktorom bude cie¾om meni obsah prvku dokumentu tak, aby v òom bol zobrazený poèet kliknutí my ou. Okrem toho budeme meni poèiatoènú modrú farbu textu dokumentu tak, aby pri nepárnom poète kliknutí bola farba textu èervená a pri párnom - modrá.

<znaèka id='identifikátor' parameter='hodnota' udalos ='obsluha'> Obsah prvku </znaèka>

Vidie tu, e na zaèiatku aj na konci prvku dokumentu je znaèka (tag). Òou mô e by napríklad BODY - telo dokumentu, FONT - pou itý druh písma, P odstavec a mnoho ïal ích znaèiek. V úvodnom ohranièení prvku popri znaèke, ktorá urèuje druh prvku, je mo né uvies identifikátor, parametre a príkazy pre obsluhu udalostí. Identifikátor je vhodné uvies vtedy, ak máme v úmysle uskutoèni urèitú dynamickú manipulácia s týmto prvkom dokumentu. Ako identifikátor je mo né zada nejaký text, ktorý bude identifikova tento prvok, napríklad id= Kuk . Parametre urèujú vlastnosti prvku. Je zrejmé, e rôzne druhy prvkov mô u ma rôzne parametre, a to dokonca nie jeden, ale aj viac. Tak napríklad prvok BODY mô e ma parameter bgcolor, ktorý urèuje farbu pozadia, parameter text - urèuje farbu textu, parameter background urèuje meno súboru s obrázkom, ktorý sa pou ije ako pozadie a existujú aj ïal ie parametre. Zápisom text ='blue' dosiahneme, aby text mal modrú farbu. V etky parametre majú preddefinované hodnoty. V úvodnom ohranièení prvku ich preto nie je potrebné uvádza . Je v ak mo né uvies jeden alebo aj viac parametrov, ak potrebujeme zmeni ich preddefinované hodnoty. Definovaním obsluhy udalostí sa spresòuje, ako má prvok dokumentu reagova na podnety z okolia, napr. na pohyb my ou, stlaèenie klávesnice a podobne. Rôzne druhy prvkov mô u reagova na rôzne podnety. Napríklad pre prvok BODY je mo né definova obsluhu udalosti onload - prvotné zavedenie (natiahnutie) dokumentu, onunloud - odstránenie dokumentu, ale aj stlaèenie ¾avého tlaèidla my i (ak ste pravák) - udalos onclick a podobne. Treba poznamena , e identifikátor, parametre a udalosti sa spoloène oznaèujú ako atribúty prvku. Rozdelenie na tri druhy bolo urobené preto, aby sme zvýraznili ich rôzne postavenie pri objasòovaní dynamických zmien dokumentu. Hodnoty týchto atribútov sa uvádzajú za znakom priradenia (=) v jednoduchých alebo dvojitých úvodzovkách. Pre úplnos treba uvies , e obsahom prvku mô u by iné vlo ené prvky a v niektorých prípadoch vlastný text dokumentu. Za obsahom prvku nasleduje spravidla závereèné ohranièenie prvku. V ostrých zátvorkách je to znaèka elementu, ktorej predchádza znak '/'.

<HTML> <HEAD> <TITLE>Reakcia na kliknutie!</TITLE> </HEAD> <BODY id='Kuk' text='blue' onclick= this.text='red' > Text dokumentu, ktorý bude po kliknutí èervený... </BODY> </HTML>

V imnite si, e prvok BODY má definovaný identifikátor Kuk. Je tam iba pre názornos - ukazuje, e sa to dá, ale nikde sa potom nevyu íva. Farba textu dokumentu je nastavená na modrú (blue). Obsluha udalosti stlaèenia ¾avého tlaèidla my i (onclick - kliknutie) je definovaná takto: this.text='red'. Význam tohto zápisu je: V tomto prvku (urèuje to slovo this a za ním bodka) nastav atribút text na hodnotu 'red' (èervená) . Ak uvedený text zapí ete do súboru (napr. Klik1.htm) a otvoríte ho Internet Explorerom (staèí IE 4.0), zobrazí sa text modrou farbou. Po kliknutí my ou sa farba textu zmení na èervenú. Pri pou ití prehliadaèa Netscape (ja som skú al NC 4.7) sa v ak elaný efekt nedostaví. Je to preto, lebo prvok BODY v tomto prehliadaèi nemá podporovanú obsluhu udalosti onclick. Vidie teda, e hneï na zaèiatku sme narazili na nezrovnalosti. Aby sme nasledujúci výklad zbytoène nekomplikovali, nebudeme sa venova porovnávaniam interpretácie uvedených príkladov rôznymi prehliadaèmi a v etky príklady budeme overova Internet Explorerom.

<HTML> <HEAD> <TITLE>Reakcia na kliknutie!</TITLE> <SCRIPT language= JScript > <!-var nKlik=0; //--> </SCRIPT> </HEAD> <BODY id ='Kuk' text='blue' onclick= nKlik=nKlik+1; if (nKlik%2) this.text='red'; else Kuk.text='blue'; Pocet.innerText=nKlik; > Po kliknutí sa zmení farba textu a hodnota poèítadla ... <BR/>Poèet kliknutí = <B id='Pocet'>0</B> </BODY> </HTML>

V obsahu prvku HEAD je uvedený prvok SCRIPT. Hodnota jeho atribútu language urèuje, aký skriptovací jazyk budeme pou íva . V na om prípade je to JScript. Býva dobrým zvykom, e celý obsah prvku SCRIPT je uvedený v HTML komentári. Je to aj v uvedenom príklade - riadok .Pritom dve lomítka v druhom z uvedených riadkov urèujú zaèiatok komentára pre skriptovací jazyk JScript. Uvedenie obsahu elementu SCRIPT v komentári je vhodné preto, aby prehliadaèe, ktoré nepodporujú prvok SCRIPT, celý jeho obsah ignorovali. Ako bolo spomenuté vy ie, príklady budeme overova Internet Explorerom. Ten prvok SCRIPT pozná a podporuje, preto sú uvedené komentáre zbytoèné, a tak ich v ïal ích príkladoch nebudeme uvádza . Prvok SCRIPT je v príklade preto, aby sme mohli definova premennú, ktorú vyu ijeme na zaznamenanie poètu kliknutí my ou. Slovo var znamená, e definujeme premennú a nKlik je zvolený názov tejto premennej. Súèasne s definíciou premennej nKlik stanovujeme aj jej poèiatoènú hodnotu na nulu. Skôr, ne sa pustíme do objasòovania úvodného ohranièenia prvku BODY, v ktorom je a isko dynamických zmien dokumentu ná ho príkladu, upozorníme na prvok B (bold - zvýraznený obsah textu). V imnite si, e tomuto prvku sme priradili identifikátor Pocet. Obsah tohto prvku je na zaèiatku 0.

I n t e r n e t V úvodnom ohranièení prvku BODY je nastavený jeho identifikátor na Kuk, poèiatoèná farba textu je modrá a potom nasleduje definícia obsluhy udalosti onclick. Obsahuje: l nKlik=nKlik+1; .. zväè enie hodnoty premennej poèítadla klikov, l if (nKlik%2) this.text='red'; .. ak je poèet kliknutí nepárne èíslo, t. j. zvy ok po delení dvoma poètu kliknutí je nenulový, vtedy atribút text tohto prvku sa nastaví na èervenú farbu, l else Kuk.text='blue'; .. inak sa atribút text prvku Kuk nastaví na modrú farbu, l Pocet.innerText=nKlik; .. vnútorný text (innerText) prvku Pocet nadobudne hodnotu premennej nKlik.

Prostredníctvom objektu Kuk sme manipulovali s obsahom prvku BODY - získali sme jeho vnútorný text. V na om príklade sme ho iba zobrazili. Mohli by sme ho v ak zmeni a zmenený vnúti prostredníctvom objektu prvku dokumentu. Podobne sme prostredníctvom objektu Pocet vo vy ie uvedených príkladoch manipulovali s obsahom prvku B. V uvedenej definícii DOM sa hovorí, e programátorovi je umo nené prechádza truktúrou dokumentu. Ako príklad si postavme úlohu zisti poèet prvkov dokumentu, vytvori zoznam ich znaèiek a zisti znaèku prvku, ktorý má identifikátor Kuk. Rie enie je nasledujúce: var Text; Text= Dokument obsahuje + document.all.length + prvkov:\n ; for (i=0; i<document.all.length; i++) { Text=Text + document.all(i).tagName + ; } Text=Text + \n\nPrvok s id='Kuk' je ... + document.all('Kuk').tagName; alert(Text);

Za zmienku stojí príkaz if - else, ktorý je v druhej a tretej odrá ke. Za slovom if je v zátvorkách výraz. Ak hodnota tohto výrazu je nenulová, uskutoèní sa nasledujúci príkaz, v na om prípade this.text='red', inak sa uskutoèní príkaz za slovom else, v na om prípade Kuk.text='blue'. V imnite si, e na prvok BODY sa odvolávame dvojakým spôsobom. V prvom prípade k¾úèovým slovom this a v druhom prípade slovom Kuk, ktoré sme zvolili za identifikátor prvku BODY. Zavedieme funkciu Iste ste si v imli, e ak je obsluha udalosti zlo itej ia, jej zápis v úvodnom ohranièení prvku neprispieva k preh¾adnosti zápisu dokumentu. Aby sme sa tomu vyhli, mô eme definíciu obsluhy udalosti zapísa ako funkciu. Ukazuje to nasledujúci príklad: <HTML> <HEAD> <TITLE>Reakcia na kliknutie!</TITLE> <SCRIPT language= JScript > var nKlik=0; function ObsluhaKlik() { nKlik=nKlik+1; if (nKlik%2) Kuk.text='red'; else Kuk.text='blue'; Pocet.innerText=nKlik; } </SCRIPT> </HEAD> <BODY id ='Kuk' text='blue' onclick='ObsluhaKlik()' > Po kliknutí sa zmení farba textu a hodnota poèítadla ... <BR/>Poèet kliknutí = <B id='Pocet'>0</B> </BODY> </HTML>

Okrem definovania funkcie s názvom ObsluhaKlik v obsahu prvku SCRIPT, ktorej volanie sme prikázali ako obsluhu udalosti onclick prvku BODY, nastala tu v porovnaní s predo lým príkladom e te jedna zmena. Museli sme sa zrieknu pou itia slova this pri nastavovaní èervenej farby. Mohli sme v ak pou i identifikátor Kuk. Objekty V doteraj om opise sme pou ívali pojem prvok dokumentu. Tým sme sa sna ili v slovenskom preklade vystihnú to, èo sa v anglickom originále oznaèuje pojem element HTML dokumentu. Bez bli ieho vysvetlenia sme pou ili pojem Dynamic HTML Object Model - pojem zavedený firmou Microsoft ako aj pojem DOM - Dynamic Object Model, ktorý sa vyskytuje v odporúèaniach W3C. Z odporúèaní W3C sa mô eme dozvedie , e DOM je aplikaèné programové rozhranie pre platné (valid) HTML a správne formátované (well-formated) XML dokumenty. Definuje logickú truktúru dokumentu a spôsob, akým sa s dokumentom manipuluje. Pomocou tohto modelu programátori mô u budova dokumenty, prechádza jeho truktúrou, dopåòa , modifikova a odstraòova elementy a ich obsah. Nu to¾ko definícia. V praxi to teda znamená, e zápis èasti dokumentu, ktorý sme opísali v stati Zaèíname, je prvok. V uvedených príkladoch je ním aj prvok BODY. Ak s týmto prvkom programovo manipulujeme, potom máme do èinenia s objektom. V na ich príkladoch je to objekt Kuk. Skúste si do funkcie ObsluhaKlik v predo lom riadku doplni tento riadok: alert (Kuk.innerText);

Funkcia alert zobrazí textový re azec, ktorý získa ako parameter. V na om príklade tejto funkcii odovzdávame vnútorný text získaný od objektu Kuk. Zobrazí sa okno s oznámením:

Ak uvedený kód doplníme v na om príklade do funkcie ObsluhaKlik, po otvorení vytvoreného súboru Internet Explorerom a kliknutí my ou získame oznam s obsahom:

Pre vyrie enie postavenej úlohy sme potrebovali vedie : Vytvára textový re azec - v na om prípade je to premenná Text. Jej obsah sa dá vytvori ako súèet jednotlivých súèastí. Dvojica znakov \n zadaná do textového re azca spôsobí prechod na nový riadok. Prehliadaè vytvára objekt document. Tento objekt obsahuje pole all, v ktorom sú v etky objekty dokumentu. Poèet prvkov po¾a získame vyu itím jeho vlastnosti length. Zápisom document.all.length preto zistíme poèet v etkých objektov dokumentu. Vytvori príkaz cyklu. Poèiatoèná hodnota premennej cyklu (v na om príklade je riadiacou premennou cyklu premenná i) je nastavená na nulu zápisom i=0. V ka dom prechode cyklu sa jej hodnota zväè uje o jedna. Zais uje to zápis i++. Prechod cyklom sa uskutoèòuje dovtedy, kým je premenná i men ia ako poèet v etkých objektov dokumentu - zápis i< document.all.length. Telo cyklu tvorí jeden alebo aj viac príkazov, ak sú uzatvorené v zlo ených zátvorkách. Zisti i-tý objekt z po¾a all objektu document. Tento objekt zistíme zápisom document.all(i). Ka dý dokument má vlastnos tagName, ktorá predstavuje názov znaèky zodpovedajúceho prvku dokumentu. Zápisom document.all(i).tagName preto zistíme znaèku i-teho prvku dokumentu. K prvkom po¾a objektov sa mô eme dosta nielen s poznaním indexu, ale aj s vyu itím identifikátora prvku. Zápisom document.all('Kuk').tagName tak získame znaèku dokumentu.

Záver Uvedený príklad potvrdil, e Internet Explorer zaèlenil do objektového modelu dokumentu v etky prvky, ktoré sme v dokumente pou ili. Je to Dynamic HTML Object Model firmy Microsoft, ale ten nezodpovedá odporúèaniam W3C, ktoré boli spomenuté vy ie ako séria odporúèaní DOM Level 2. V nich je definovaný objekt Document. V imnite si, e názov tohto objektu sa zaèína ve¾kým písmenom. Malièkos , ale zásadná. V JScripte sa toti rozli uje ve¾kos písmen. Ak sa chcete pobavi a zisti , ako je to s chybami v skriptoch, skúste zmeni u uvedený spôsob zis ovania poètu v etkých objektov dokumentu na Document.all.length. V spomenutom odporúèaní nenájdete ani pole all, ktoré sme v na om príklade pou ili na prechádzanie truktúrou dokumentu. Namiesto toho objekt Document má metódu getElementsByTag Name(tagname), ktorá vracia objekt NodeList... Odporúèania boli prijaté iba koncom minulého roka, a tak sa e te nepremietli v prehliadaèoch. Programátori webstránok sa v ak majú na èo te i . Budú si môc zaèa zvyka na nový model objektov dokumentu. Imrich Buranský

I n t e r n e t Notifikátory - ako si u¾ahèi príjem emailov Elektronická po ta je pravdepodobne najpou ívanej ia slu ba, ktorú nám poskytuje internet a mo no práve vïaka emailu si mno stvo netechnicky orientovaných ¾udí dáva internet zavies . Nasledujúce riadky sú urèené tým pou ívate¾om, ktorí dennodenne prijímajú a odosielajú nieko¾ko emailov. Skúsime vám poradi , ako si túto rutinnú prácu zefektívni . Nie je klient ako klient Do lá po ta sa najprv ulo í na poèítaè - server u vá ho poskytovate¾a pripojenia. Pod¾a spôsobu preberania po ty rozli ujeme zásadne dva druhy prístupu: off-line a on-line. Off-line znamená, e si po tu pred prezretím stiahnete do svojho poèítaèa. (On-line prístupom sa nebudeme teraz venova .) Program pou ívaný na takzvané s ahovanie po ty do poèítaèa sa odborne nazýva emailový klient. Existuje ich mno stvo, prièom najznámej í je Outlook Express dodávaný s Internet Explorerom, za ním zaostávajúci Netscape - v etky tieto programy sú zadarmo. Z platených je to najmä ve¾ký Outlook, alebo Bat! Klient väè inou okrem základnej funkcie, ako je zobrazovanie do lých a odoslaných správ, disponuje aj mnohými zlep eniami, ako sú napríklad filtre a pod. Väè ina pou íva na príjem správ u zastaraný po tový protokol POP3. Najlep ie je na tom asi Outlook Express, ktorý okrem podpory viacerých úètov zvládne aj protokol IMAP. Ten u umo òuje prehliadnu si hlavièky správ pred ich stiahnutím do lokálneho poèítaèa a iné úkony spojené so správou po tového boxu na dia¾ku. V etky tieto programy v ak majú e te jednu ve¾kú nevýhodu - sú zbytoène ve¾ké, a preto ich väè inou zvykneme vypína , aby sme etrili systémovými prostriedkami. Pokia¾ potrebujete pravidelne sledova do lú po tu na viacerých emailových adresách, je to s pomocou klasického prístupu cez POP3 dos nepraktické a èasté vypínanie a tartovanie klienta nás len zdr uje od normálnej práce. Programy majú síce vstavané èasovanie kontroly novej po ty, len e táto funkcia pracuje len vtedy, ak sú spustené. Pomocou POP3 klientov v ak nemáme iadnu mo nos skontrolova vopred, èo nám kto posiela. Ak máme v prílohe vírus, dozvieme sa to v lep om prípade a po prijatí správy. Keï správa obsahuje obrovský súbor v prílohe, budeme ho s ahova desiatky minút, a a potom zistíme o èo vlastne ide . Horúce chvíle nastanú pokia¾ nám poèas s ahovania takýchto súborov spadne spojenie a nevieme sa potom dlh í èas dosta na server, najmä keï ide o dôle itú správu pre éfa. Pomô u nám notifikátory Na odstránenie týchto problémov mô eme pou i programy nazvané notifikátory (z angl. notify - oznámi ). Ide o pecializované aplikácie, ktoré mô u by stále spustené a nezaberajú ve¾a pamäte. Mô u nám oznamova príchod a poèet nových správ, ako aj u¾ahèi spravovanie emailového konta - mailboxu - e te pred samotným prijatím správ do poèítaèa. Tie najkomfortnej ie doká u zobrazi celý text správ, bez nutnosti s ahova prílohy, vymaza vopred ne elanú správu, vyfiltrova tzv. spam emaily a ich automatické mazanie, ako aj mno stvo iných funkcií. Mnohé z nich sú írené zadarmo ako freeware. Teraz si predstavíme zopár takýchto notifikátorov: Mail Checker - FreeWare Zaèneme ve¾mi jednoduchým programom, ktorý svojím asketickým výzorom nijako neohúri, splní v ak po adovanú funkciu - v pravidelných intervaloch otestuje vá mailbox a oznámi príchod novej po ty. Je extrémne malièký,

(v pamäti zaberie len 500kB). Nein taluje sa, ale sa priamo spustí exe program. Odporúèal by som ho pre tých, èo majú len jeden mailbox a star í poèítaè, kde je potrebné etri s pamä ou a výkonom ako vhodný doplnok ¾ubovolného email klienta. Ver 1.00 Win95/98/NT 142kB http://titan.glo.be/~cd01834/MailChk.exe Mailcheck v 1.0

Ide tie o malý exe súbor, ktorý sa po spustení usadí v paneli úloh a v pravidelných intervaloch doká e otestova jedno POP3 konto, prièom upozornenie je mo né opticky aj zvukom. Po príchode novej po ty mô e spusti mailovací program. Pou itie ako predo lý Mail Checker. Ver. 1.0, Win95/98/NT 41kB http://www.csee.usf.edu/~birla/software/mailcheck.exe Gekus & Igori Mail Check - FreeWare

Ver 1.57, Win95/98/NT , 1 MB http://www.fundi.com/software/e-Lert/e-Lert.zip ePrompter ePrompter - je môj favorit, ktorý umo òuje sledova naraz a osem rôznych emailových kont z rôznych slu ieb ako AOL, AltaVista, CaraMail, Earthlink, Email.com, GO, Hotmail, Juno, Lycos, Mail.com, Mindspring, Netscape, POP3, Rediffmail, Switchboard, USA, Yahoo, ZDNetOneBox a mnohých iných. Okrem toho má výborný spôsob indikovania poètu nových správ. V dolnej èasti obrazovky sa zobrazuje kruhová ikona, v ktorej dookola rotujú farebne odlí ené èísla vyjadrujúce poèet nových správ. Program sa dá nastavi aj ako peciálny etriè, ktorý pomocou farebne odlí ených èísel zobrazuje poèet správ. Tento spôsob je výrazný a ¾ahko vidite¾ný aj z väè ej vzdialenosti od monitora. Práca s modemom je vynikajúca, program sa sám pripája a po skontrolovaní zase ukonèuje spojenie. Mo nos nastavi èasovanie pod¾a potrieb, vo¾ba zobrazovania hlavièky alebo celého obsahu správy, mazanie správ a iné funkcie robia z ePrompter-a vynikajúceho pomocníka pre dennodennú prácu s viacerými emailovými kontami. Ver. 1.04 (SR3), Win95/98, 660 kB http://www.eprompter.com/download/15/epsetup.exe Mailmoa - FreeWare

Tento soft - obr. 3 pochádza z ruskej dielne a predstavuje vy iu triedu. Umo òuje komfortné nastavenie èasovania na spú anie kontroly do lej po ty. Hlavièky správ je mo né triedi pod¾a viacerých kritérií, pre správy si mô eme nastavi nieko¾ko pravidiel, ktorými doká eme u na serveri automaticky odstráni otravné reklamné maily a pod. Upozoròovanie na novú po tu je optické aj akustické, prièom program prehráva nielen vaw- èi midisekvencie, ale dokonca ovláda e te aj starý dobrý PC speaker. Pri konfigurovaní POP3 je mo né nastavi aj iný port ako tandardný 110 a tie èas èakania na ohlas servera. Do lé správy mô eme zmaza priamo na serveri, bez nutnosti ich s ahovania. Na lep iu orientáciu sa dajú zobrazi aj kompletné hlavièky správ. GI Mail check je tak flexibilne nastavite¾ný pre rôznorodých pou ívate¾ov. Na prezeranie obsahu správ sa spú a pou ívate¾om definovaný mail klient. Tento notifikátor by som odporuèil skúsenej ím pou ívate¾om, ktorí chcú ma dianie okolo svojho mailboxu pod kontrolou. Miernou nevýhodou je zobrazovanie iba hlavièiek správ. Z hlavièky toti nie v dy vieme posúdi dôle itos obsahu, a preto sme nútení správu stiahnu do poèítaèa, preèíta a a potom prípadne zmaza . 1,212 MB Win95/98/NT Ver 1.00.00 beta http://www.aha.ru/~exchange/GIMCheck/GIMCSetup.exe Fundi e-Lert - FreeWare Umo òuje podobné funkcie ako GI Mail Check, má lep ie prepracované filtrovanie zobrazenia hlavièiek, neumo òuje v ak mazanie správ, a tie zobrazuje len hlavièky správ ako be ný mail klient. Pôsobí mierne chudobnej ím dojmom - obr.4 , základné funkcie v ak pracujú spo¾ahlivo. Doká e sám nadväzova modemové spojenie.

Na záver to najlep ie - Mailmoa je zatia¾ najlep í notifikátor - obr.6 aký som mohol otestova . Doká e si poradi so správami vo formáte ASCII, HTML, MIME Decode(Base64, Quoted-Printable...), mô eme si nastavi filtre na spam, doèasne pozastavi testovanie niektorého konta, prezrie obsah správy, vymaza ne iaduce emaily. Zvládne kontá s POP3 aj web prístupom. Dokonca má vstavaný aj vlastný SMTP klient, ktorým sa dá jednoducho priamo odpoveda na do lé emaily alebo vytvára nové správy. Nastavenia jednotlivých kont sa ukladajú do textového súboru, èo vytvára mo nosti jednoduchého zálohovania nastavení programu. Samozrejmos ou je nastavenie èasovaèa, vizuálne a zvukové upozornenie na do lú po tu a pod. Jediná drobná nevýhoda tohto inak vynikajúceho softvéru je, e sa nevie korektne sám pripoji a odpoji do internetu. Napriek tomu vám ho tie odporúèam vyskú a ! Ver 3.0 Win95/98/NT 1,509 MB http://www.moazon.com/down/mailmoa3.exe Jaroslav Huba

I n t e r n e t Bezdrôtové pripojenie v praxi Zaèiatkom tohto roka sme avizovali mo nos pripoji sa v rámci testovacej prevádzky na internet rádiovou pevnou linkou s minimálnou rýchlos ou 64 kb/s. Ako to v etko dopadlo a aká je teda vyu ite¾nos takéhoto pripojenia pre be ného u ívate¾a sa pokúsime odpoveda v tomto èlánku. Podmienkou zavedenia testovacieho pripojenia bolo vyplnenie formulára, ktorý sme spolu so zástupcami firiem BARCO Slovakia, s. r. o. a CDIcon, s. r. o., vyhodnotili. Urèujúcim parametrom bola vzdialenos mo ného prípojného miesta od budov UTAR na Nevädzovej 5 a Kovoprojekt v Ru ovej doline 6 (tá nesmela presiahnu 1 km) a priama vidite¾nos prípojného miesta od spomenutých budov. Firma CDIcon umo nila prístup na internet, BARCO Slovakia poskytol zariadenia Proxim RangeLAN2 a zabezpeèil ich správnu in taláciu.

Základné technické parametre a opis zariadení RANGELAN2 ARCHITEKTÚRA prenos signálu poèet nezávislých kanálov poèet subkanálov, max. poèet nezávislých prístupových bodov celková kapacita systému poèet subkanálov poèet domén roaming bezpeènos prenosová rýchlos RANGELAN2 7100 ISA KARTA/7110 PCI KARTA typ zbernice dátová rýchlos vyu itie dosah výkon citlivos pracovné podmienky tandard ovládaèe certifikácia záruka cena

Ako vysielaè bol pou itý RangeLAN2 Access Point 7510 so v esmerovou anténou, jeho cena je v súèasnej dobe 46 900 Sk bez DPH, cena 12 dB v esmerovej antény je 15 500 Sk bez DPH. Ako prijímaè bola vyu itá RangeLAN2 ISA alebo PCI karta, ktorej parametre a mo nosti sú popísané v tabu¾ke. Jej in talácia prebehla jednodu-

space

cho, ak u máte PC "internet ready" staèí nadefinova parametre internetového pripojenia a mô ete surfova .

Akciovú cenu mô ete získa v prípade, ak pou ijete na pripojenie na Internet metalickú linku od telekomunikácií. Súkromné pripojenie je pripájanie obytných domov pevnou linkou (mikrovlným pripojením). Pripojenie je realizované len vo veèerných hodinách a cez víkendy bez obmedzenia mno stva presunutých dát. Je potrebné, aby v rámci obytného domu malo záujem o pripojenie aspoò 5 nájomníkov. . Vzh¾adom na cenu prijímacieho zariadenia okolo 25 000 Sk je mo né mikrovlnné zariadenie zapo ièa a poskytnú mo nos bezplatného testovania.

Zhrnutie skúseností z testovacej prevádzky

Pripojenie na internet zabezpeèila spoloènos CDIcon. I lo o pripojenie rýchlos ou 64 kb/s, k nemu bolo poskytnuté aj jedno mailové konto v tvare priezvisko@cdicon.sk. V súèasnej dobe poskytuje CDIcon pripojenie pevnou linkou za nasledujúce ceny bez DBH:

rádiový v pásme 2,4 GHz s vyu itím FHSS 15 15; max. 255 24 Mb/s 15 na jeden kanál 16 (0-15) áno pou itie FHSS, bezpeènostný ID kód, pou itie domény, autorizaèná tabu¾ka access pointu 1,6 Mb/s (modul. QFSK), èistá dátová priepustnos pribli ne polovièná; v prípade nepriaznivých podmienok 800 kb/s (modul. BFSK) ISA, PCI 1,6 Mb/s, (fallback na 800 kb/s) komunikácia typu bod-bod a bod-multibod, prístupový bod do ethernet siete z bezdrôtovej siete 150 m v budovách, 300 m v otvorenom priestore (s 1 dB anténou), pod¾a typu antény 100 mW -85 dB pre BFSK, -77 dB pre QFSK -20OC a 60OC; vlhkos 10 a 90% OpenAir Win 95/98/NT/2000, Linux TÚ SR è. r. 134 2000 3 1 rok 15 900 Sk bez DPH (aj s anténou)

Rýchlos 64kbit 128kbit 256kbit

Cena 9 900 Sk 17 900 Sk 33 000 Sk

Akcia 8 000 Sk 14 900 Sk 28 000 Sk

Súkromné 4 900 Sk 8 500 Sk 16 500 Sk

Toto zhrnutie vychádza z dotazníkov, ktoré testujúci vyplnili po skonèení testovacej prevádzky a zhàòa ich skúsenosti s mikrovlnným pripojením. In talácia zariadení prebiehala bez problémov, servisný technik bol schopný sprístupni internet do pribli ne do 1h. Vzdialenos pripájate¾ov bola od 100 do 600 m, prièom boli pou ité klasické 1 dB antény, iba v jednom prípade bola nutnos pou i smerovú anténu. Aj keï sa vyskytli iadosti o konzultáciu, poèas testovacej prevádzky nebol nutný zásah servisného technika. K preru eniu spojenia s internetom do lo nieko¾komálokrát na krat iu dobu, najmä v úvode testovacej prevádzky. Zariadenia boli vyu ívané v ka dej èasti dòa, 1 a 7 h denne. U ívatelia v priemere ohodnotili pripojenie druhým najlep ím stupòom zo tyroch. S poskytnutou rýchlos ou prejavila spokojnos väè ina u ívate¾ov, hodnotenie sa pohybovalo od 50 % do 100 %. Ako alternatívu takémuto druhu pripojenia uvádzali testeri najèastej ie ISDN slu bu. Paradoxne, ako prijate¾né podmienky internetového pripojenia uviedli mesaèné poplatky okolo 1000 Sk, minimálne zriaïovacie poplatky a rýchlos minimálne 64 kb/s. Po iadavky sú to rozumné, ale na Slovensku a ko realizovate¾né. Pripojenie 64 kb/s je urèené najmä pre segment malých firiem, a táto politika sa zrejme tak skoro nezmení, najmä po odstúpení spoloènosti UPC od projektu káblového internetu. Istou alternatívou mô e by slu ba poskytovaná spoloènos ou CDIcon, napríklad mikrovlnné pripojenie 64 kb/s pre 5 u ívate¾ov, kedy by mesaèné náklady za pripojenie vy li od okolo 1000 Sk na mesiac. Treba v ak ráta od závislosti prenosového pásma na jednotlivého u ívate¾a a od poètu PC súèasne vyu ívajúcich internet. Rastislav Turanský Slovník pojmov FHSS (Frequency Hopping Spread Spectrum) - rozprestreté pásmo s preskakujúcou frekvenciou nosného signálu na jednu zo 79 frekvencií, èo má za následok odolnos proti interferencií a ru eniu. ODI (Open Data Link Interface) - sie ové rozhranie definované firmou Novell. Sie ovým kartám umo òuje prevádzkova viacej sie ových protokolov a pou íva viacej implementácií sie ového operaèného systému. NDIS (Network Drive Interface Specifications) tandardizované sie ové rozhranie na prepojovanie operaèných systémov na báze MAC. Odde¾uje komunikaèné protokoly od sie ového hardvéru PC.

Profesionálna renovácia tonerov a kaziet - pre a proti z poh¾adu oboch strán V súvislosti s testom atramentových tlaèiarní vznikol v redakcii nápad otestova aj renovované kazety s atramentovými náplòami a porovna ich s originálnymi. Túto iniciatívu sme v ak neskôr zamietli, preto e sme mali pochybnosti o zabezpeèení objektívnosti testu. Predstavitelia v etkých spoloèností v ak boli ochotní a schopní poskytnú svoje stanoviská. Ako prvé sú uverejnené názory spoloèností renovujúcich tonery (Abel, Lamda, Lamitec) a stranu obhajujúcu pou ívanie originálov zastupuje spoloènos Hewlett-Packard. Ako sa postupom èasu ukázalo, táto téma je ve¾mi delikátna aj z toho dôvodu, e cena výrobku je na slovenskom trhu jedným z najsilnej ích argumentov. Veríme v ak, e uverejnené názory vám pomô u vo vytvorení správneho úsudku.

Vyjadrenie Lamda Modra, s. r. o. Produkty jedného z najväè ích slovenských výrobcov spotrebného materiálu do tlaèiarní, firmy Lamda Modra sa predávajú pod znaèkou Lamda Printware v modrozelenom balení a najvýznamnej ie èasti výrobného programu tvoria farbiace kazety, tonery do laserových tlaèiarní a náplne do atramentových tlaèiarní. Farbiace kazety pokrývajú väè inu typov ihlièkových tlaèiarní, písacích strojov, obchodných pokladníc a bankomatov. Pri výrobe i renovácii farbiacich kaziet sa pou íva v dy nová páska, ktorá sa farbí na strojoch skon truovaných peciálne pre tieto úèely. Na výrobu nových farbiacich kaziet sa pou ívajú plastové výlisky z vlastnej produkcie. Tonery do laserových tlaèiarní a kopírovacích strojov sa vyrábajú z prázdnych tonerových obalov, v ktorých

Vyjadrenie spoloènosti Lamitec s. r. o. (Pelikan Hardcopy) Napriek reèiam o bezpapierovej kancelárii výrobcovia tlaèiarní oèakavajú dobré èasy. Oèakáva sa ïa¾ í nárast tlaèových výstupov najmä v súvislosti s pou ívaním internetu. Zvlá správy z elektronickej po ty u ívatelia preferujú v tlaèovej verzii. Výrobcovia tlaèiarní ponúkajú svoje zariadenia na trhu èoraz lacnej ie. Pri cenách tlaèiarní pod 5 000 Sk sa vynára otázka èi je vôbec pri takých cenách mo né financova ïa¾ í vývoj hardware a ovládacieho software. Predstavu o odpovedi na túto otázku získa u ívate¾ keï následne nakúpi tlaèové kazety, prípadne peciálny papier pre tlaèiarne. Stratégia výrobcov tlaèiarní v boji o podiel na rastúcom trhu pripomína trh s mobilnými telefónmi dotovaný zo strany telekomunikaèných firiem. Tie uplatòujú jednoduchú taktiku: predaj mimoriadne lacných mobilov s následným predajom drahých telekomunikaèných slu ieb. V prenesení na obchod s tlaèiaròami to znamená najni ími cenami tlaèiarní dosiahnu vysoké pokrytie trhu a následne dosiahnu zisk z predaja drahého jednorazového spotrebného materiálu. Nie ka dý pou ívate¾ tlaèiarne rozpozná túto stratégiu a jeho rados z kúpy lacnej tlaèiarne sa postupne vytráca v dy pri vyprázdnení tlaèovej kazety. Pod¾a anglického in titútu pre výskum trhu CAP Ventures, pri tvorroènom ivotnom cykle atramentovej tlaèiarne predstavujú náklady na zaobstaranie tlaèiarne z celkových tlaèových nákladov iba 10 percent. A 70 percent predstavujú náklady kazety a tlaèové hlavy a zvy ok ide na peciálne papiere. Aj ziskovos z predaja spotrebného materiálu je vy ia

sa vymieòajú komponenty zabezpeèujúce kvalitu tlaèe a následne sa plnia tonerovým prachom pre konkrétny typ toneru. Sortiment tonerov obsahuje náplne takmer do v etkých laserových tlaèiarní predávaných na Slovensku, najmä v ak do tlaèiarní Hewlett Packard. Náplne do atramentových tlaèiarní sa renovujú plniacimi strojmi, ktoré inkjetové hlavièky najprv preèistia a potom naplnia peciálnym atramentom. Úspe nos výroby sa zvy uje fyzikálno-chemickými postupmi zabezpeèujúcimi úspe né spracovanie èo najväè ieho percenta náplní. V súèasnosti takto renovujeme najmä náplne do tlaèiarní Hewlett-Packard, v men ej miere do tlaèiarní iných výrobcov. Kvalitu dosahujeme nielen prepracovanými výrobnými postupmi, ale aj aplikovaním výsledkov ná ho výskumného a vývojového oddelenia a spoluprácou s renomovanými dodávate¾mi komponentov pre renováciu. Výrobky Lamda Printware sa predávajú ako produkt -

to znamená, e v ktorejko¾vek na ej poboèke (Bratislava, Modra, Banská Bystrica, ilina, Ko ice) dostanete renovovanú kazetu, toner èi inkjet okam ite, bez èakania na naplnenie va ej prázdnej náplne. Pokia¾ nám prinesiete Vá prázdny obal (nadbytoèné prázdne obaly vykupujeme) urobíte nieèo i pre ivotné prostredie. Takto poòatá renovácia je teda ekologická, ale v neposlednej miere i ekonomická, preto e pou itím výrobkov Lamda Printware etríte a 50 % nákladov pri tlaèi. Významnú èas produkcie dodávame do západnej a východnej Európy a mnohých tátov mimo európskeho kontinentu. Výrobky Lamda Printware nie sú iba náplne, je to aj komplex slu ieb zaèínajúcich poradenstvom pri kúpe a konèiacich Lamda garanciou , ktorá zaruèuje zákazníkovi bezplatnú opravu jeho tlaèiarne v prípade jej po kodenia z dôvodu pou itia spotrebného materiálu z Lamdy Modra. Kontakt: tel: 033-6475 181, www.lamda.sk

ako z predaja tlaèiarní. Mo né rie enie ponúkajú výrobcovia alternatívnych náplní, ktorí ponúkajú ni iu cenu ako ako je cena originálneho spotrebného materiálu. Pri výbere alternatívneho výrobcu spotrebného materiálu je dobré spo¾ahnú sa na ve¾ké medzinárodné spoloènosti zavedené ako hightech podniky prevádzkujúce vlastné profesionálne výskumné a vývojové oddelenie, ktoré zabezpeèia, e atrament alebo toner bude v maximálnej miere zodpoveda jednotlivému typu tlaèiarne a zároveò zabezpeèia pou ívate¾ovi vysoký tandard recyklovaného produktu. V Európe sa spotrebuje roène okolo 400 miliónov pou itých tlaèových hláv a atramentových kaziet. Mnoho z týchto hightech kaziet putuje cez odpadové hospodárstvo na skládky alebo do spa¾ovní, hoci by mohli by opätovne vyu ité pri znovunaplnení. Podobný princíp je i pri tonerových kazetách do laserových tlaèiarní. Výrobcovia tlaèiarní samozrejme nemajú záujem na opätovnom vyu ití prázdnych kaziet, preto e stratégia jednorazového pou itia kaziet je recept na ktorom sa vybudoval úspech a zisky celého odvetvia. V roku 2000 bol celkový obrat so spotrebným materiálom pre atramentové, laserové, ihlièkové tlaèiarne v Európe okolo 25 miliárd euro. Pre rok 2000 sa odhaduje podiel alternatívnych kaziet na celkovom trhu okolo 20 percent, av ak pod¾a spoloènosti CAP Ventures do konca roku 2003 bude ka dá tvrtá atramentová tlaèiareò opätovne naplnená. V súèasnosti je v USA znovu naplnená ka dá tretia atramentová kazeta. Podobná situácia je s tonerovými kazetami. Hlavný argument proti pou ívaniu kompatibilných náplní je, e údajne zni ujú celkovú kvalitu tlaèe. Iný argument predstavuje tvrdenie niektorých servisných

organizácií o strate záruky na tlaèiareò pri pou ívaní neoriginálnych náplní. Keï sa pozrieme na iné produkty, napríklad do fotoaparátov Canon mo no pou íva aj filmy iných znaèiek napr. Kodak, Fuji alebo Agfa, alebo BMW mo e pou íva oleje od Shell, Esso alebo Aral bez straty kvality alebo po kodenia fotoaparátu alebo motora. Renomovaní výrobcovia spotrebného materiálu akým je napríklad Pelikan hardcopy sú schopní vyrobi produkty pièkovej kvality, ktoré stopercentne spåòajú pecifické po iadavky jednotlivých modelov tlaèiarní. Výrobca náplní Pelikan má vlastné výskumné a vývojové oddelenie. Pred uvedením nového produktu na trh uskutoèòuje rozsiahle testovacie série a skú ky kontroly kvality nových komponentov pre atramentové a laserové tlaèiarne. Vlastná výroba atramentov a tonerov spoloènosti Pelikan zabezpeèuje súlad v zlo ení a chemickej pecifikácii s nárokmi jednotlivých modelov tlaèiarní. To umo òuje poskytnutie záruky na produkty Pelikan tak na funkènos , ako aj na kompatibilitu. Niektorí distribútori výrobcov tlaèiarní stále hrozia pou ívate¾om stratou záruky pri pou ití neoriginálnych náplní. To je právne neprijate¾né. Výrobca tlaèiarní mô e odmietnu záruku iba po preukázaní dôkazu, e pokazenie zariadenia nastalo vinou pou itia alternatívneho produktu. Pou ívatelia produktov Pelikan nenesú iadne riziko v súvislosti so zárukou, preto e Pelikan nesie zodpovednos za akéko¾vek po kodenie hardware, ktoré by mohlo nasta pri správnom pou ívaní produktov Pelikan. Kontakt: tel: 02-5341 3225, www.lamitec.sk

S e r v i s Vyjadrenie spoloènosti Hewlett-Packard Spoloènos Hewlett-Packard vyvíja svoje tlaèiarne, tlaèové kazety a médiá, spoloène ako jeden tlaèový systém. V tomto tlaèovom systéme sa povestná HP kvalita tvorí spoluprácou ka dého jednotlivého komponentu a ka dý detail je ve¾mi dôle itý. Napríklad chemické zlo enie, teplota tavenia a ve¾kos èastíc toneru. Zlo enie, èistota, farebný odtieò, viskozita a rozpíjavos atramentu. Dôle ité sú aj fyzikálno chemické vlastnosti, presnos nastavenia a ulo enia mechanických súèiastok. Nahradenie akéhoko¾vek komponentu tohto systému iným má za následok nie len postatné zní enie kvality tlaèe, ale i skrátenie ivotnosti tlaèiarne, zvý enie poruchovosti, nárast nárokov na údr bu i poètu pou ívate¾ských zásahov. A 70 % súèiastok, ktoré sa priamo podielajú na tlaèi sa nenechádza priamo v tlaèiarni, ale v tonerovej kazete, preto ak do HP tlaèiarne vlo íte neoriginálnu kazetu, u to nie je tlaèiareò znaèky HP. Pou ívatelia tlaèiarní si stále viac uvedomujú, e náklady na tlaè nepozostávajú len z ceny tlaèiarne, kaziet a papiera, ale i z nákladov na údr bu, opravy a náklady spôsobené prestojmi. Tieto náklady bývajú skryté, neobjavujú sa na faktúrach a èasto sú len a ko presne vyèíslite¾né. Celková cena vlastníctva tlaèiarne pod¾a Gartner Group:

Refilátory tieto náklady vo svojich materiáloch samozrejme neuvádzajú. Porovnávajú cenu originálneho tonera so svojím a rozdiel v percentách prezentujú, ako úsporu na tlaèi, èo je ve¾mi zavádzajúce. Pod¾a na ich interných i pod¾a nezávislých výskumov pri porovnaní celkových nákladov je tlaè originálnymi kazetami väè inou lacnej ia, ako refilovanými (renovovanými). Toto po prvom preèítaní neuverite¾né tvrdenie budem musie trochu vysvetli . Refilovaná kazeta je samozrejme lacnej ia. Inak by to refilácia nemala zmysel. Pri porovnaní poètu vytlaèených strán v ak rýchlo zistíme, e refil vytlaèí podstatne menej strán ako originál(priemerne 3). Je to spôsobené pou itím tonera s podstatne väè ími èiastoèkami, ako je originálny a menej presným nastavením stierky (stierka sa nastavuje s presnos ou na 1/100 mm). Odrazu nám rozdiel v cene originálu a refilu u tak ve¾ký nepripadá a po zapoèítaní ostatných vy ie spomenutých nákladov zrazu zistíme, e napriek ni ej nákupnej cene kaziet sú prevádzkové náklady tlaèiarní vy ie. Presvedèilo sa o tom u mnoho pou ívate¾ov na ich tlaèiarní a vrátili sa k pou ívaniu originálnych kaziet. Pre vysvetlenie pojmov: Refilácia, niekedy zvaná i renovácia je proces v ktorom sa do prázdnej kazety nasype tonerový prach, prípadne sa vymenia aj niektoré súèiastky kazety. Recyklácia je proces rozobratia na jednotlivé druhotné suroviny a ich opätovné vyu itie v priemysle.

Refilátory vo svojich materiáloch uvádzajú, e ka dú tlaèiareò je treba pravidelne raz za dva mesiace da do servisu vyèisti v rámci jej údr by. Je to, samozrejme, pravda, ale platí to len o tlaèiaròach, v ktorých sa pou ívajú refilované tonery. V príruèke k tlaèiarni sa o tom nedoèítate. Pou ívatelia originálnych kaziet mi iste potvrdia, e na tlaèiareò u celé roky nesiahli a ona napriek ve¾kému za a eniu bez porúch a problémov tlaèí. A na rozdiel od pinavých zaèiernených tlaèiarní, v ktorých sa pou íva refil je zvnútra èistá biela. Medzi náklady musíme poèíta i pracovný èas ¾udí, ktorí kvôli nízkej kvalite musia tlaèi svoje dokumenty opä (na inej tlaèiarni, na inom poschodí), alebo miesto toho, aby efektívne a tvorivo pracovali stoja nad tlaèiaròou a rozèu¾ujú sa. Spravidla nikto nestopuje tento èas, aby zistil, ko¾ko taká porucha vlastne stála. Najviac ma na tom mrzí to, e ak u ívate¾ stojí nad nefunkènou tlaèiaròou znaèky Hewlett-Packard ve¾mi sa nezamý ¾a nad tým, e závadu spôsobila kazeta iného výrobcu, ale nadáva na HP. Týmto spôsobom výrobcovia refilov ve¾mi po kodzujú na u znaèku. Firmy, zaoberajúce sa refilom sú najlep ími dodávate¾mi pokazených tlaèiarní do na ich servisných stredísk. Majú zmluvy so servisnými strediskami na opravy porúch spôsobených ich kazetami. Èasto to svojim zákazníkom prezentujú tak, e tieto opravy sú kryté HP zárukou. To v ak nie je pravda. Ve¾mi èasto dostávam otázku: Preèo HP samotné neplní svoje kazety?. Odpoveï je ve¾mi jednoduchá: Nie je mo né zabezpeèi rovnakú kvalitu tlaèe. Ak to nedoká e

HP ve¾mi a ko to doká e malá firma vlastniaca v porovnaní s HP ve¾mi jednoduché a primitívne zariadenia a pomôcky na plnenie kaziet. Originálne kazety HP sa vyrábajú na plnoautomatických linkách v bezpra nom a sterilnom prostredí podobne, ako mikroprocesory. Firmy plniace pou ité kazety sa èasto stavajú do role Jáno íkov, záchrancov u ívate¾ov pred vykoris ovaním, zo strany výrobcov. Pritom sa v záujme svojich ziskov podaktoré z nich ne títia skreslovania skutoènosti, a nièím nepodlo ených tvrdení (l í), ktoré zverejòujú vo svojich predajných materiáloch a ktorými sa sna ia získa zákazníkov. Tvrdia, e výrobcovia predávajú tlaèiarne pod cenu, aby potom mohli zákazníkov zdiera na tlaèových kazetách. Nemô em hovori za iných výrobcov, za HewlettPackard v ak mô em s istotou potvrdi , e výroba a predaj na ich tlaèiarní doteraz v dy bola a je zisková. Ve¾mi ma zaujalo tvrdenie firmy Abel, ktoré majú na svojej internetovej stránke, e cena originálnej kazety nemô e by vy ia, ako cena 10 kolíkov na bielizeò. Sama v ak predáva svoje refilované kazety za cenu asi 40 násobne vy iu? Refil musí by predsa v dy lacnej í od originálu, alebo nie? Tlaèové kazety nestoja a nemô u stá to¾ko, ako 10 kolíkov na prádlo. Nie je to nádobka na prach, alebo atrament. Pri ich výrobe sa pou ívajú najnov ie poznatky vedy a ich vývoj stál mnoho miliónov dolárov. V prípade atramentovej kazety to bola vôbec najvy ia investícia v histórii HP, podstatne vy ia, ako stál vývoj najvýkonnej ích unixových poèítaèov a procesorov PA RISC. Ka dý

space

súdny èlovek vie, e tieto investície sa musia odrazi v cene výrobku. Samotný proces výroby v podstate toto ný s procesom výroby mikroprocesorov je tie nákladný. Tonerová kazeta, ako som u uviedol obsahuje 3 tlaèového systému tlaèiarne. Obsahuje teda ve¾mi presné mechanické èasti, ktoré nie sú lacné. Za zmienku urèite stojí, e vývoj tonerovej kazety si vy iadal 90 patentov. To nemám na mysli najnov ie tonerové kazety oznaèované, ako inteligentné (Smart Print Supplies), ktoré sledujú mno stvo toneru v kazete, poèet vytlaèených i zostávajúcich strán. Doká u nás vopred upozorni , na potrebu výmeny kazety, prípadne novú kazetu samé objedna . Tieto a iné funkcie mô e u ívate¾ovi poskytnú len nová originálna kazeta. V materiáloch a vyhláseniach firiem plniacich kazety ve¾mi èasto nachádzam tvrdenie, e refilácia je celosvetovým trendom, e prudko rastie a vo vyspelých krajinách dosahuje tretinu zo v etkých predaných kaziet. Neviem, o èo opierajú tieto svoje tvrdenia, spravidla neuvádzajú zdroj informácií. Ja na základe túdie, ktorú si dalo HP vypracova pre svoje interné potreby si dovo¾ujem tvrdi presný opak. Je pravdou, e refily existujú v ka dej krajine, v ktorej sú tlaèiarne. Obchod so spotrebným materiálom je zaujímavý a ka dý si chce uhryznú z chutného koláèa. Najväè í podiel v ak majú v menej rozvinutých krajinách (napr. na Ukrajine, kde mo no za dolár kúpi sáèok z tonerovým prachom a som si istý, e predavaè v etkých ubezpeèuje o výhodnosti tohto rie enia). Vyspelé krajiny u majú tento boom dávno za sebou. Refilácia sa tam pohybuje na úrovni 5-10 %. Pravidelne sa stretávam so svojimi kolegami z krajín EU, ktorí mi to potvrdzujú. Nie je to spôsobené väè ou kúpnou silou, ako sa zdá na prvý poh¾ad. Èím je krajina vyspelej ia, tým je v nej väè ia konkurencia a o to viac si firma, ktorá chce pre i musí strá i náklady. Preto majú podstatne lep ie prepracovaný systém kontroly nákladov, ako firmy v menej rozvinutých krajinách. K poznaniu, nad ktorým ste sa spoèiatku mo no len usmiali, e originál je v koneènom dôsledku lacnej í nepri iel ako prvý nikto z HP, ale pou ívatelia na ich tlaèiarní. V súvislosti so spotrebným materiálom, ktorý sa po pou ití vyhadzuje sa dostáva do popredia aj otázka ivotného prostredia. Po cene kazety je hneï druhým predajným argumentom refilátorov etrenie ivotného prostredia. Skutoèno je ale opä trochu iná, ako sa ju sna ia vykresli . Kazetu u refilátora je mo né naplni iba nieko¾kokrát. Jej znovunaplnením sa len trochu oddiali èas, keï kazeta konèí v ko i. Nieko¾kým zástupcom refilátorov som polo il otázku: Èo urobíte s kazetami, ktoré sa u nedajú naplni ? Odpoveïou bolo zaka dým pokrèenie ramenami. S otázkou ivotného prostredia súvisia aj pracovné podmienky ¾udí, ktorí kazety plnia. Mal som mo nos nav tívi dve takéto pracoviská a obe boli z h¾adiska ochrany zdravia nevyhovujúce. Rovnako dôle ité je aj zdravie pou ívate¾ov. Ja osobne som dospel k poznaniu, e z ka dej refilovanej kazety sa toner sype. Z niektorých tak, e v etko naokolo je èierne. Z iných len trochu a z ïa¾ ích zasa na prvý poh¾ad nebadate¾ne. V ka dom prípade sa v ak jemný èierny prá ok dostáva do vzduchu a pou ívate¾ ho vdychuje. O úplnej neznalosti problematiky recyklácie tonerových kaziet zo strany refilátorov svedèia aj ich vyhlásenia, e kazety sú z plastov, ktoré sa nedajú recyklova . Spoloènos HP pristupuje zodpovedne k ivotnému prostrediu. Celosvetovo sa a 95 % z hmotnosti tonerovej kazety nájde opätovné vyu itie v priemysle. Prosím v etkých pou ívate¾ov tlaèiarní znaèky HewlettPackard, aby pou ité kazety nevyhadzovali do ko a. Na stránke www.hp.sk/takeback prípadne na tel. èísle 0901/721 255 nájdete v etky potrebné informácie. Po zaregistrovaní si mô te objedna odvoz pou itých kaziet. Odvoz i likvidácia je zdarma, navy e po odovzdaní viacerých kaziet si mô ete z ponukového katalógu vybra zaujímavé ceny, ako odmenu za vá prístup k ivotnému prostrediu. Na po iadanie vám, samozrejme, vydáme potvrdenie o odobratí a ekologickej likvidácii kaziet. Ïakujeme v etkým pou ívate¾om tlaèiarní HewlettPackard za spoluprácu bez ktorej by na a snaha o zachovanie èistého ivotného prostredia nemohla by úspe ná. Va e názory a ohlasy privítam na adrese: hpslovakia@hp.com. Juraj Rusnák

S e r v i s Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM

MACRO INTEL = 0:==$8086 MACRO Mercury= INTEL, 2:==$04A3, 8:==0000xxxx MACRO Neptun = INTEL, 2:==$04A3, 8:==0001xxxx

Nastavovanie registrov - súèasná situácia Pokraèovanie seriálu zaèneme otázkou, ktorú si isto polo ili niektorí z vás. Preèo bola v minulosti ove¾a lep ia situácia na rôzne experimenty s registrami èipsetov a preèo potrebné programy nie sú ve¾mi aktuálne? Odpoveï si vy aduje trochu hlb iu analýzu a bude potrebný malý výlet do histórie. V minulosti sa poèítaèe navrhovali a vyrábali s dlh ou trvanlivos ou. Poèítalo sa s väè ou morálnou ivotnos ou, èo bola v praxi aj pravda. Zlatý vek poèítaèov na rôzne experimenty bola doba procesorov XT - 286 - 386. Výrobcovia hardvéru, systémov Bios a operaèných systémov i pou ívatelia mali dostatok èasu a chuti na vlastné experimentovanie. Programy, najmä tie, ktoré boli vytvorené v operaènom systéme DOS sa optimalizovali a minimalizovali, èo bol zdedený fortie¾ z doby programovania osembitových systémov. Samotných programátorov k tomu nútili vtedaj ie hardvérové obmedzenia - ve¾kos pamäte, kapacita disku, výkon procesora a podobne, no v neposlednom rade aj vtedaj ie ceny. Keï e sa, dovolím si tvrdi , hardvér, no i softvér pripravoval do výroby a na trh ove¾a starostlivej ie a pedantnej ie, detské chyby a bugy boli obyèajne u v základnej verzii odstránené. Ve¾kos programov bola tvrdo limitovaná, a preto sa programátori sna ili nahusti maximum potrebných funkcií a vlastností a zbytoène nenafukova programy. Musíme uzna , e asi do najvy ej dokonalosti to ve¾akrát bolo dotiahnuté pri tvorbe vtedaj ích vírusov, ktoré boli èasto malými umeleckými dielami programovania. Preto, e sa jednotlivé komponenty udr ali na trhu dlh ie ako dnes, bol èas na ich dôkladné spoznanie a analýzu. To sa netýkalo výluène iba vlastného poèítaèa, ale aj rôznych periférií. Napríklad pri moderných tlaèiaròach dnes u chýbajú opisy programovania pomocou jazyka Basic èi kódov ESC, èi vôbec nejaký podrobnej í popis èinnosti, okrem toho, ako ju zapoji . No na druhej strane musíme uzna , e takýto spôsob práce u nie je dnes ve¾mi vyu ite¾ný, no v minulosti mal svoje opodstatnenie. Keï e prostriedky vtedaj ích poèítaèov boli znaène obmedzené, ka dému zvý eniu výkonu èi spo¾ahlivosti sa venovala nále itá pozornos z hardvérového, no aj z programátorského h¾adiska. Dne né komponenty poèítaèa sa na trhu zohrejú iba krátko. Najvýraznej ie je to vidie asi pri grafických kartách, no aj ostatné súèasti sú na tom podobne. Tlak trhu núti výrobcov skracova cykly vývoja nových výrobkov, ktoré sú distribuované èasto bez nále itej prípravy a testovania. Keï e je ivotnos komponentov krátka, niet èasu na dôslednej ie oboznámenie sa s nimi. Vy ie softvérové nároky sa nerie ia jeho optimalizácou a prepracovaním, ale èasto iba posilnením hardvéru. Výrobcovia majú svoje zisky presne vyrátané, a tak investujú iba tam, kde je záruka vrátenia vlo ených investícií. Preto sa vývoju i testovaniu hardvéru i softvéru venuje iba nevyhnutný èas. Nie je ekonomické, aby im venovala príli ná pozornos , keï aj tak majú krátku ivotnos . Výkonnos a parametre dne ných poèítaèov sú u na takej úrovni, e je prakticky jedno, èi nejaký neoptimalizovaný softvér zaberie v pamäti 1,5 MB a jeho spustenie trvá pätnás sekúnd, alebo po optimalizácii zaberie 1,4 MB a spustenie trvá desa sekúnd. Optimalizácia je mimoriadne nároèná práca, tú treba zaplati a náklady sa musia vráti . Nové verzie softvéru vyvolávajú nutnos ïal ích investícií do hardvéru, ktoré umo òujú ïal ie inovácie softvéru... Jednoduchý obchod. Na rôzne experimenty u nie je èas. Nie je to ani nutnos , a preto ich vyu itie sa posúva do inej roviny. Najèastej ie ostávajú v rukách rôznych nad encov. Ale veï práve to je na a platforma! Napríklad vynikajúci program na nastavenie registrov audiokodeku AC'97 Alexa Minu vo svojej oblasti nemá konkurenciu, nena iel som iný podobný softvér. To, e konkurencia chýba, v ak v tomto prípade vôbec nie je na kodu a v niektorom ïal om diele seriálu ho zrecenzujeme. Ale dos u bolo úvah a v dne nej èasti si povieme o druhom programe na nastavenie registrov èipsetu - o nemeckom softvéri CTCHIP34. Program CTCHIP V minulom diele seriálu sme zaèali hovori o nastavení poèítaèa v takom prípade, ak nám nepostaèujú vo¾by v Biose, teda o priamom nastavení registrov èipsetu. Spo-

menuli sme si aj prvý program na ich nastavenie, ktorý je urèený na jednoduch iu manipuláciu s registrami a neumo òuje ¾ubovo¾né zmeny a úpravy pre prácu s inými typmi èipsetov, ne aké sú v ponuke. Na druhej strane nám ponúka u spracovaný výber hodnôt na nastavenie, èím eliminuje mno stvo prakticky zbytoèných a a ko vyu ite¾ných nastavení registrov, prípadne takých, ktorých presné nastavenie nie je spo¾ahlivo overite¾né v rámci jednoduchých pracovných podmienok, ktoré obyèajne máme k dispozícii. Ïal ou výhodou je pomerne ¾ahká obsluha, ktorá umo òuje nastavenie poèítaèa prakticky po ka dom resete bez väè ích problémov, najmä ak máme zaregistrovanú verziu, alebo aspoò verziu 1.52b. Iný spôsob, ako nastavova èipsety, je vyrobi si samostatný spú ate¾ný súbor, najèastej ie v tvare .COM. Vy aduje to v ak dobrú znalos programovania v assembleri a najmä znalos registrov konkrétneho èipsetu, aj s tzv. nedokumentovanými registrami. Ïal í program, s ktorým mô eme ma v praxi výborné výsledky, je softvér ve¾mi hodnotného poèítaèového èasopisu c't (www.heise.de/ct) - CTCHIP34. Ako u názov napovedá, ide o verziu 3.4, ktorá je urèená pre operaèný systém DOS. Aj tu je v ak problém - program vznikol v roku 1996, a preto v základnej, neupravenej verzii nepozná nov ie èipsety, dokonca ani známy a kedysi populárny Intel 430TX. Je tu v ak ve¾mi dobrá mo nos na nápravu, ale vy aduje to od pou ívate¾a naozaj dôkladnú znalos problematiky. Program pre svoju prácu pou íva konfiguraèné súbory, kde sú v programovacom jazyku typu Pascal zapísané v etky údaje daného èipsetu. Ako najdôle itej í údaj, hneï na zaèiatku, sú adresy portov na èítanie/zápis z registrov a port indexového registra (DATAPORT a INDEXPORT), ktoré zistíme z dokumentácie. Napríklad èipset Intel 430TX má adresy INDEXPORT=0CF8 a DATAPORT =0CFC, èo sa týka v etkých èipsetov z tohto radu 430, teda Mercury-Neptun-Triton. Ïal ie definovanie sú adresy makier a povolenie obyèajne 32-bitového adresovania. Po úvodných definíciách nasledujú v Pascalovskom zápise v typických sluèkách definovanie presného typu èipsetu a makrá na nastavenie zápisového stavu a niektorých dôle itých podmienok, napríklad povolenie èi zakázanie pamätí Cache. Potom nasledujú jednotlivé sekcie pre registre èipsetu v indexovom vyjadrení, ktoré pozostávajú z definície registrov a z èítania stavu jednotlivých bitov. Znamená to, e si vytvorením vlastného konfiguraèného súboru, prípadne roz írením niektorého existujúceho mô eme nadefinova taký èipset, aký chceme. Úvodné riadky budú teda pre èipsety Intel vyzera takto: ConfigAccess=1 MACRO OPEN =0CFBh:xxxxxxx1,0CFAh:00000000 MACRO CLOSE=0CFBh:xxxxxxx0 MODE=INDEX32 INDEXPORT=0CF8h DATENPORT=0CFCh BASEADR=80000000h

Nasleduje èas , kde sa definuje typ èipsetu. Pod¾a dokumentácie si mô eme túto èas ¾ubovo¾ne upravova a doplòova nové typy èipsetov. Doplnená bola aj èas na definovanie tzv. South Bridge, teda v tomto prípade obvodu PIIX4. *IF 0:<>$8086 WRITELN CONFIGAccess 1 nicht implementiert MODE=DIRECT ConfigAccess=0 MACRO OPEN=0CF8h:1111xxxx,0CFAh:00000000 MACRO CLOSE=0CF8h:0000xxxx,0CFAh:00000000 BASEADR=C000h *IF 0:<>$8086 WRITELN CONFIGAccess 0 nicht implementiert EXIT Abbruch, kein PCI-Zugriff moglich *ELSE WRITELN CONFIGAccess 0 implementiert *ENDIF *ELSE WRITELN CONFIGAccess 1 implementiert *ENDIF

MACRO Triton = INTEL, 2:==$122D MACRO Saturn = INTEL, 2:==$0483 MACRO HX = INTEL, 2:==$1250 MACRO VX = INTEL, 2:==$7030 MACRO Natoma = INTEL, 2:==$1237 MACRO TX = INTEL, 2:==$7100 MACRO PIIX4 = INTEL, 3802:==$7110 *IF Mercury *OR Neptun *OR Triton *OR Saturn *OR VX *OR HX *OR Natoma *OR TX *OR PIIX4 *IF Mercury WRITELN Intel Mercury 82434LX *ELSEIF Neptun WRITELN Intel Neptune 82434NX *ELSEIF Triton WRITELN Intel Triton *ELSEIF Saturn WRITELN Saturn *ELSEIF HX WRITELN 82439HX *ELSEIF VX WRITELN 82438VX *ELSEIF Natoma WRITELN 82442FX *ELSEIF PIIX4 WRITELN Intel 82371AB PIIX4 *ELSEIF TX WRITELN Intel 82430TX TritonIII *ENDIF *ELSE EXIT **** Abort, Chipset unknown **** *ENDIF

Ïal ie riadky sú venované práci s pamä ami Cache (vyprázdòovanie, zapínanie, vypínanie a pod.), ktoré sú potrebné kvôli konfigurácii. Nakoniec si uká eme príklad konfigurácie registra povolenie alebo zakázanie re imu UDMA/33 radièa disku: ;****************************************** **************** INDEX=3948h ;ULTRA DMA/33 CONTROL REGISTER ;****************************************** **************** BIT=7..4 ; Reserved BIT=3 ; 0/1 Secondary Drive 1 UDMA Enable BIT=2 ; 0/1 Secondary Drive 0 UDMA Enable BIT=1 ; 0/1 Primary Drive 1 UDMA Enable BIT=0 ; 0/1 Primary Drive 0 UDMA Enable

Nezabudnime, e konkrétne adresy a hodnoty indexov èi význam jednotlivých bitov v registri (v tomto prípade ide o osembitový register) závisia od konkrétneho èipsetu a musíme ich zisti z dokumentácie. Práca programu je jednoduchá. Po spustení s parametrom konfiguraèného súboru budeme môc prechádza po jednotlivých vo¾bách v dy dopredu, prièom mô eme meni nastavenie jednotlivých bitov registrov. Hodnoty vidíme v binárnom èi v hexadecimálnom vyjadrení, pod¾a nastavenia a zmeny èi posun na nový index (register) potvrdzujeme Enterom. Pritom sa nemô eme vráti spä , no mô eme navoli priamo index, od ktorého zaèneme pracova . Okrem toho je k dispozícii aj ve¾mi jednoduchý help. Program umo òuje prácu v i dávkovom re ime, teda dovolí nastavenie registrov pod¾a konfiguraèného súboru a pod¾a konkrétneho registra a jeho novej hodnoty. Tým, e mô eme nastavi ka dý bit ka dého registra èipsetu, dáva nám do rúk ve¾mi mocný nástroj na editáciu registrov èipsetu, no zároveò nutnou podmienkou jeho ovládania je dôkladná znalos tejto problematiky. Zároveò je to výborný nástroj na overenie si správnosti nastavenia inými programami èi na experimenty. V prípade nastavenia nesprávnych hodnôt èi hodnôt mimo rozsahu, systém nebude správne pracova , prípade zamrzne . Pomoc je ¾ahká - Reset. Nabudúce: Pokraèovanie Stanislav J. Manca

P o r a d ò a

Poradòa Chcel by som poradi - mám na klávesnici tlaèidlo POWER, ale sa nevypne, len sa dá do suspend módu. Ako na to? Softvérové vypínanie musí podporova Bios i operaèný systém (minimálne Windows 98). V Biose je potrebné nastavi túto polo ku v obrazovke Power Management a rovnako je to nutné v systéme Windows v polo ke Power Management Properties. Ak to nepôjde, skúste nov iu verziu systému Bios. Stanley Vo va om poslednom èísle ste testovali MB. Prosím vás, ako dopadla doska PC 266 M810 s integrovanou grafikou (bez karty ELSA)? Zaujíma ma výkon integrovanej grafiky. Integrované grafiky predstavujú jednoduché rie enie, vhodné najmä na lacné kancelárske zostavy alebo pre nemajetných pou ívate¾ov. Pre názornos spomenieme, e integrovaná grafika (vo v eobecnosti) vám bude poskytova dostatoèný výkon pre kancelárske aplikácie do rozlí enia 1280 x 1024 pixelov, klasické 3D hry v ak budete s obtia ou hra pri rozlí ení 640 x 480, maximálne v ak 800 x 600 pixelov. Vo ve¾kých testoch základných dosiek z dôvodu zabezpeèenia rovnakých tartovacích podmienok pre v etky dosky (i pre tie, ktoré neobsahujú interné grafické adaptéry) netestujeme integrované grafické karty, ale dosky v dy vybavujeme referenènými grafickými kartami. Je v ak mo né, e v niektorom z budúcich èísel budeme venova pozornos práve testom interných grafických kariet. Stanley Mám poèítaè s procesorom Athlon 800 MHz, základnou doskou Micro ATX VA Mainboard MS-6340, 128 MB RAM, monitor AOC Spectrum 5 GLR a graf. kartu: INNO TORNADO 3D Ge-force 256. Operaèný systém mám Windows Millenium Edition. Monitor s ovládaèmi nVidia Detonator 3.68, ktoré som dostal od výrobcu be al v rozlí ení 800 x 600 na 85Hz. Ked som si chcel nain talova nové ovládaèe nVidia Detonator 6.88 a 7.52, pri ka dom monitor be al na 60Hz. Viem, e pri rozlí ení 800 x 600 by monitor mal ís na 85Hz. Preèo monitor s novými ovládaèmi ide na ove¾a men om rozlí ení? Mohli by ste mi to vysvetli a poradi mi, èo mám robi , a prípadne odkia¾ si mám stiahnu uvedené ovládaèe tak, aby monitor be al na 85 Hz. Dobre si skontrolujte èi máte nain talovaný správny ovládaè na monitor. Najlep ie bude, ak si stiahnete z internetu najnov í typ. V nastavení monitora nepou ívajte obnovovaciu frekvenciu Optimal ani Default Adapter , ale mu zadajte priamo hodnotu 85 Hz. Stanley Chcel som sa opýta , èi existuje softvér pre detekciu a zmenu rozhrania pevných diskov? Nemyslím zapnutie a vypnutie DMA, ale nieèo také ako pre èipsety 266. Detekciu a zmeny rozhrania pevných diskov vykonávajú peciálne programy od jednotlivých výrobcov diskov v operaènom systéme DOS (napr. pre Western Digital je to program DLGUDMA), detekciu mô ete vykona napríklad aj príslu ným programom driverov pre obsluhu radièa UltraDMA100 pre èipsety Intel, ak taký máte. Samozrejme, meni sa dajú takto iba jednotlivé re imy UltraDma33 / 66 / 100, paralelné re imy zmeníte priamo v Biose. Pozrite sa na stránku výrobcu vá ho disku. Stanley

Vo va om èasopise PC Space, v ktorom bol Test základných dosiek pre AMD som si v imol, e ste testovali dosku, ktorú mám aj ja (MATSONIC MS8127C). Preto by som vás chcel poprosi o vysvetlenie nasledujúcej nejasnosti. Nain taloval som si program SiSoft Sandra 2001, ktorý mi ukazuje nasledujúce informácie o základnej doske: Board Temperature: 24.1C CPU Temperature: 38.0 C Power/Aux Temperature: 33.0 C CPU Fan Speed 5373 rpm CPU Core Voltage 1.70 V +3.3V Voltage 3.44 V +5V Voltage 5.15V +12V Voltage 12.5 V Potom som si nai taloval aj program Motherboard Monitor 5 (MBM5), lebo na základnej doske sú èipsety VIA686A. Zvolil som si ich aj pre teplotné senzory 1 a 3 v monitorovaní týmto programom. Hodnoty boli pribli ne rovnaké ako ukazovala Sandra. Pri zvolení iných senzorov MBM5 neukazoval niè, len pri senzoroch FanTemp1 a 3 (na obr. oznaèené ako senzor 4 az 6). Pri monitorovaní napätia programom MBM5 (nastavený obvod napätia VIA 686A Standard) sú hodnoty nasledujúce: Senzor 1: 39 C Senzor 4: 25 C Senzor 2: 23 C Senzor 5: 24 C Senzor 3: 32 C Senzor 6: 127 C Core 0: 1.69 V Core1: 0.06 V +3.3V: 3.44 V +5V: 5.18V +12V: 12.66 V Fan1: 5314ot./min. Chcel by som sa opýta , èo sú to za teploty, a preèo napätie Core1 je len také nízke? (takú istú hodnotu napätia VTT ukazoval aj monitorovací program dodávaný na CD spolu zo základnou doskou). Poznámka: Na zakladnú dosku je pripojený 1 chladiè Titan Majesty na chladenie procesora. Chcel by som sa e te opýta na akú hodnotu (teoretickú) by sa dal pretaktovat Duron 750. Tie divné hodnoty Core1 znamená nezapojené èidlo (pravdepodobne myslené pre duálny procesor) a netreba si to v íma , znamená prakticky nulu. Týka sa to aj ostatných divných hodnôt. Samozrejme, program z nezapojeného èidla nemô e získa potrebné hodnoty a ak s takýmto stavom neráta, doplní ho o takúto vymyslenú hodnotu. Keby to bola pravda, tak 127 C by znamenalo prakticky dymenie z poèítaèa. Ka dý obvod na monitorovanie teploty má obmedzený poèet pripojite¾ných èidiel, v praxi to bývajú najèastej ie práve tri. Stanley Prosil by som vás o poslanie programov na testovanie HDD, ktoré ste pou ili v rámci testov v PCSpace, alebo o odkazy na www.stránky, kde by sa dali stiahnu . V rámci testov PC SPACE pou ívame testy Ziff-Davis WinBech (www.zdnet.com), SiSoft Sandra (www.sisoftware.co.uk/sandra), WinTune (wintune.winmag.com) a HD Tach (napríklad na ftp.elf.stuba.sk). Stanley Mám kúpenú 32 MB PC66 DIMM. Pri prvom zapnutí PC mi BIOS nájde 32MB, ale Windows oznaèuje 16 MB a pracuje ako s 16 MB. Ked vypnem a zapnem PC, BIOS nájde 32MB, Windows tie 32 MB a pracuje normálne. Co mám robi , aby pamä fungovala normálne u pri prvom zapnutí. Za predpokladu, e uvedenú ve¾kos 32 MB máte správne ulo enú v systéme Setup Bios (staèí ho vyvola , niè nezmeni a iba ulo i nastavenie), uvedený problém vyzerá na chybu obvodu PowerGood zdroja napájania, alebo príslu ných obvodov základnej dosky. Inými slovami to vyzerá tak, akoby sa

space

systém po zapnutí nevedel správne inicializova na prvý pokus a je potrebné opätovné zapnutie. Skúste vymeni zdroj napájania. Stanley Môj známy by si chcel kúpi monitor Packard Bell 17 , model A726 alebo A720 - len by rád vedel èi je dobrý . Na internete som jeho parametre nena iel, ak by ste nieèo o monitoroch PB vedeli, bol by som rád. Monitor potrebuje na profesionálnu prácu - editácia fotomateriálu na to sa mi zdá 17 málo. Aký máte názor vy? Na profesionálnu prácu by som nechcel niè men ie ako minimálne 19'', aj to iba dobrému kamarátovi a iba na chví¾u. Inak by som bral 21''. Vhodné znaèky sú Philips, Nokia, iyama, Panasonic, Nec, HP... Packard Bell 17 je dobrý na hry. Stanley Skúste mi poradi ako otestova kartu QUAKE III ARENA tak, aby mi vypísala priemerný framerate na konci testovania, nie momentálny poèas hry. Potrebný údaj v FPS nájdete na konci testovania (spustenie Demo1) napísaný v konzole (~). Pozor, v poslednej verzii 1.27h demo nefunguje! Skontrolujte, èi máte v súbore Q3config.cfg nastavenú polo ku seta timedemo 1 . Stanley Mô em bez obáv pretaktova procesor Pentium 120 MHz na 133 MHz s obyèajným chladièom? Základom úspe ného pretaktovania je dobré chladenie. Na tom sa rozhodne nevypláca etri . Rozhodne doporuèujem pou i kvalitný aktívny chladiè (ventilátor s gu¾kovými lo iskami), prípadne ve¾ký pasívny, ovievaný iným dostatoène dimenzovaným ventilátorom (napr. na zdroj napájania). Nezabúdajte, e letá sú u aj u nás takpovediac tropické. Vami spomínané pretaktovanie je be né a väè inou i lo zrealizova bez problémov. Je samozrejme nutné sledova stabilitu systému a pri jej zhor ení vráti frekvenciu na pôvodnú hodnotu. Stanley Moja napa¾ovaèka Mitsumi 8/4 nechce bra 700 MB disky. Po vlo ení média zaène laser preskakova , a akoby sa nemohol dosta na koniec. Takto to robí asi 10 min. a potom ho vyhodí. Niekedy sa stane, e mi ho naèíta. Raz som si kúpil neznaèkové médium, malo len 699 MB, a to sa v pohode naèítalo. Navrhoval by som upgradova firmware. Firmware si stiahnete z domovskej stránky Mitsumi. Mal som podobnú skúsenos s napalovaèkou Mitsumi, ktorá po upgrade fungovala. V prípade, ak neviete ako sa orientova na domovskej stránke firmy Mitsumi, pokúste sa firmware nájs cez www.altavista.com. Alien+ Moja TV-karta (PC TV Live od firmy Darteurope aj s radiom) mi nahráva video len do 18 min. + nejaké tie sekundy navy e. Chcel by som, aby mi nahrávala viac. Moja zostava je Intel Celeron 400 MHz; Voodoo 3 2000-16 MB; AGP 2x; MB: QDI Legend; SB 16; 2 x 32MB DIMM RAM (PC66); Pou il som u rôzne kodeky - DivX, Intel indeo Video 5, jpeg a ïal ie. Nahrávam vo zvuku 44100 16bit stereo a obraze 300 x 225 16 bit. Základným problémom mô e by limit 2GB nepí ete, v akom softvéri nahrávate video. Skúste vymeni softvér. Ïal í problém mô e by FAT16, kde platia obmedzenia na då ku súboru. Napríklad program WinVCR robí kompresiu do MPEG v reálnom èase. Vyskú ajte ten, prípadne iný podobný program. A taká úplne triviálna vec - nepí ete ve¾kos disku. Videosúbory potrebujú ve¾ký priestor. +Alien

Z á b a v a

Pote ujúci je fakt, e pochádza z dielne na ich západných susedov - z Èeskej republiky. Preto je mo né, e na na om trhu sa mohla objavi kompletne v èe tine s kvalitným dabingom, na ktorom sa podie¾ali mnohé osobnosti èeskej hereckej scény.

vy e nie v dy sa zásoby zmaterializujú na území ovládanom hráèom. Ka dá strata vojaka (vedca, robotníka...) bolí, lebo ho nie je èím nahradi . Preto hra nemá klasickú boles väè iny RTS - vy a èo najviac surovín, postav èo najväè iu armádu, poraz nepriate¾a. Nie, vïaka interaktivite 3D prostredia, vïaka obmedzeným zdrojom je hráè nútený zapoji do akcie sivé mozgové bunky. Amerièania zaèínajú s obmedzenými zdrojmi, veï vôbec neoèakávali nejaké nepríjemnosti, a preto sú spoèiatku misie za nich skôr o snahe pre i , ne útoèi . Napriek tomu mi pripadajú zaèiatoèné misie o trochu zábavnej ie ne pri hre za Rusov. Rusi, preto e naopak vedeli do èoho

dovu a po oprave ho pou íva vo svoj prospech. Je mo né vymyslie technológiu kontaktu s opo¾uïmi a vycvièi z nich robotníkov èi vojakov, a tak nahradi nedostatok ¾udí z budúcnosti. Amerièania napríklad mô u vyvinú dia¾kovo riadené stroje, keï viac strojov riadi jeden mechanik. Napriek ve¾kej rozmanitosti je hra neuverite¾ne vyvá ená. Neexistuje iadna absolútna zbraò, iadny absolútny vynález. Na v etko sa dá nájs protizbraò. Misie sú takisto navrhnuté perfektne, nie sú fádne a sú dos nelineárne. Keï e hráè mô e zvoli na splnenie úloh konkrétnej misie rôznu taktiku, hra sa prispôsobuje hráèovej taktike, aby sa napokon ku koncu misie odtiene

Z grafickej stránky je hra tie kvalitne naprogramovaná v plne predrenderovanej 3D grafike, ktorá je schopná ovplyvòova hru. Aj keï to pri iných hrách nie je samozrejmos ou, tu je normálne, e z kopca majú zbrane väè í dostrel, nie ka dý terén je schodný, niekde prejdú len pásové vozidlá, niekde len pe í bojovníci, ka dý objekt vrhá tieò, vojaci sa mô u plazi , schováva do kríkov... Ja som sa tu rozpísal o hre, ale zatia¾ som neprezradil wo co go . Original war je realtime stratégia s RPG prvkami. Dej hry a autori mô u tvrdi èo chcú, pod¾a mòa je motivovaný knihou Wolfganga Jenshkeho Der letzte tag der Schöpfung, v èe tine vydanej v roku 1989 pod názvom Poslední den stvoøení. Amerièania objavia tajomný predmet, ktorý nazvú Eon. Po mnohých výskumoch zistia, e ide o stroj èasu, ktorý je schopný èoko¾vek prenies 2 milióny rokov dozadu. ia¾, na prevádzku potrebuje to¾ko energie, ko¾ko ¾udská veda nie je zatia¾ schopná vyprodukova . A to a do èasu, kým vedci neobjavia Siberit. Zvlá tny nerast, schopný bez negatívnych vplyvov ( iarenie a pod.) vyprodukova obrovské mno stvo energie. ia¾, v etky náleziská tohto nerastu sa nachádzajú na Sibíri - na území Zväzu sovietskych socialistických republík. Ako to u býva, v dy sa nájde niekto, kto dostane geniálny nápad - èo takto posla do minulosti ¾udí, ktorí by v etok Siberit vy a ili a premiestnili ho na územie teraj ích Spojených tátov amerických? Od nápadu je k realizácii u len krôèik, veï ide o blaho Ameriky. A tak sa do minulosti zaènú posiela vedci, zásoby, vojaci. Cie¾ je jasný, výsledok v ak nie. Hráè si mô e vybra èi chce hra Amerièanov a podiela sa na najväèsej kráde i v dejinách ¾udstva, alebo èi si vychutná èaro najtvrd ieho socializmu a v mene vlasti a komunistickej strany ochráni svoje zásoby pred zahnívajúcim pazúrom kapitalistického sveta . Nevýhodou celého projektu je fakt, e neexistuje mo nos návratu, lebo cesta Eonom je len jednosmerná. Takisto vedci nevedia naplánova miesto a èas pristátia v minulosti, celý proces je ponechaný náhode, a preto sa osoby i zásoby objavujú po zaznení materializaèného tresku v rozpätí nieko¾kých rokov a stoviek kilometrov. To kladie na hráèa zaujímavé nároky - s minimom zdrojov z budúcnosti vrátane minima ¾udí, splni v etky základné ciele misie. Skutoène, fakt, e hráè je odkázaný len a len na zásoby a vojakov, ktorí sa obèas objavia na náhodnom mieste na mape, dáva hre nové rozmery. Na-

idú, zaèínajú s obrovskou materiálnou prevahou. Hádam preto sa mi videli prvé misie trochu menej zábavné, trochu ma aj okoval návrat do nedávnej minulosti keï sa vo ve¾kom súdruhovalo (pripravte sa za ijete skutoène najtvrd í socializmus trochu dokonca prevy ujúci vojnové filmy z bývalého ZSSR). No v momente vstupu Arabov na bojovú scénu aj misie za Rusov získali omnoho väè iu dynamiku a èarovný náboj. Dej je posúvaný medzi jednotlivými misiami denníkom hlavnej postavy Johnom MacMillanom v hre za Amerièanov, sledovaním spravodajstva ruskej televízie v hre za Rusov a komentármi a animovanými sekvenciami poèas hry, keï iniciatívu prevezme poèítaè a hráè je informovaný o dôle itých udalostiach a úlohách rozhovormi osôb, ktorých sa situácia týka. Tieto rozhovory okrem toho, e posúvajú dej, sú èasto dôle itým zdrojom informácií, napríklad o smere, akým sa má ubera výskum nových technológií alebo o spôsobe ako vyhra misiu. Celkovo na hráèa èaká 40 rozlièných misií, dokonale logicky do seba prepletených. Navy e sa po èase do boja zapojí aj tretia strana - Arabi, ktorú takisto ovláda poèítaè. Spoèiatku nikto netu í, preèo a kde sa tu vzali. Tak e okrem základného príbehu sa tu rozvíjajú aj iné smery a poèas hry sa zaènú objavova mnohé èasové paradoxy. Zaènú sa objavova osoby, pochádzajúce z rovnakých èasových období, ale s rozdielnymi dejinami. Preto sa napríklad mô u objavi Rusi, ktorí nemali za prezidenta Putina, nepoznali Stalina... Hra má mnohé tradièné prvky RTS - budujú sa základne, a ia nerastné suroviny (ropa, siberit alebo ak chcete tak alaskit), jednotlivé stavby sa dajú zlep ova , vedci vyvíjajú nové technológie, nové zbrane. Ove¾a netradiènej ím prvkom je skutoène fungujúce zlep ovanie jednotiek v tomto prípade èlovieèikov z budúcnosti. Ka dý má predpoklady na nejaký smer svojho vývoja. Niekto je napríklad lep í vojak, a táto jeho vlastnos sa omnoho ¾ah ie a rýchlej ie rozvíja, ak ho necháme bojova . Vzh¾adom na nedostatok ¾udí je v ak mo né, aby ka dý bol schopný jednoducho konvertova na iné pracovné zaradenie. Aj tam mô e zvy ova svoje zruènosti, no pomal ie. Verte, je skutoène cíti , keï bojuje poriadne vycvièený vojak proti zaèiatoèníkom. V pohode si poradí s ve¾kou presilou. V hre sa hráè stretne s desiatkami budov, desiatkami strojových zariadení, prièom ka dá z troch strán konfliktu pou íva odli né technológie, a tým aj odli né bojové jednotky. V hre je mo né zaja nepriate¾ský bojový stroj èi bu-

pripojili do hlavného prúdu hry. Navy e, ak hráè bude pozorne sledova obèasné dialógy postáv, èasto nájde v ich dialógoch skrytú nápovedu ako misiu uhra . Pred ka dou misiou, niekedy aj poèas nej, sa objavujú základné ciele, ktoré hráè musí splni a ciele ved¾aj ie, ktorých splnenie zvy uje hráèovo hodnotenie. Po ka dej misii ka dá z postáv získa príslu ný poèet bodov, pravdepodobne priamo závislých od úspe nosti splnenia úloh, ktoré je mo né prideli k urèitej vlastnosti, a tak vlastne aj hráè ovplyvòuje vývin svojich postáv. Ovládanie postáv a bojových jednotiek je vyrie ené ve¾mi dobre a intuitívne. Myslím, e ka dý si na neho rýchlo zvykne. Navy e, poèas hry sa hráèovi objavuje nápoveda ku ka dej novej vlastnosti, technológii èi spôsobu ovládania. Je to logické. Keï ¾udia z budúcnosti pristáli v minulosti s minimom zásob a technológií, nemô u hneï od zaèiatku v etko vedie . Preto je vývoj hry postavený na postupnom odha¾ovaní tajomstiev siberitu/ alaskitu, s tým ide ruka v ruke vývoj nových technológií, vývoj nových budov (dielne, elektrárne...), nových zbraní. A v etko nové treba pochopi a nauèi sa ovláda . Nie je to ako v iných hrách, kde si hráè zahrá nieko¾ko tréningových misií, je mu ukázaná väè ina dostupných techník a potom, hor sa do boja. Nie, tu sa hra stále vyvíja a kladie na hráèa nové a nové po iadavky. Preto hra neskåzava do èastej bolesti hier - nezaèína by po èase nudná. Rozmanitos jednotiek a odli nos príbehových línií takisto umo òuje plne si vychutna hru za obe dostupné ve¾moci, znovu bez nebezpeèenstva nejakého opotrebovania sa hrou. Navy e sa hra v prípade hromadných bojov nemení na to, kto vie rýchlej ie klika my ou - èi hráè alebo poèítaè. Je mo né plynule spoma¾ova a zrých¾ova hru, v prípade potreby je mo né hru pozastavi a porozde¾ova svojim ¾uïom príkazy a znovu hru spusti . Ve¾mi príjemná vec, na ktorú si hráè ¾ahko zvykne (a v ïal ích hrách mu bude potom chýba ...). Dlho by som mohol vychva¾ova opantanie príbehom, plaka nad návykovos ou, stena nad prebdetými nocami - klasika - e te túto jednu misiu, nech viem o èo v nej ide, zajtra ju potom odohrám celú... koda reèi. Mám len jednu ve¾kú obavu, e som nedokonalo a slabo napísal túto recenziu, a to spôsobí, e nepresvedèím hráèov ob¾ubujúcich real time stratégie o kvalitách hry Original war.

GamesWEB odporúèa

- Original War

Trimmm, www.gamesweb.sk Výrobca: Altar Interactive Distribútor: Digital Media Trade Odporúèaná konfigurácia: P-II 266 MHz 64 MB RAM 600 MB HDD 3D karta: nie Multiplayer: áno Typ: RTS Verdikt: Dune2, Warcraft, Command & Conquer boli výborné. Original war sa im smelo vyrovná, aj keï je znaène iný.

T l a è o v é

Tlaèové správy DVD-R/RW ZAPISOVAÈ KOMPATIBILNÝ S CD-R/RW Predstavením na európskom ve¾trhu CeBit v Hannoveri, zaèalo úspe né a enie DVD-R/RW jednotky Pioneer DVR-A03 po celom svete. S technológiou DVDR, ktorá u bola pou itá u poèítaèov G4 Mac spoloènosti Apple, ako aj u high end poèítaèov Packard Bell a Compaq, sa jednotka DVR-A03 stáva rýchlo priemyselným tandardom. Pioneer DVR-A03 je prvá jednotka na svete, ktorá doká e zapisova na prepisovate¾né DVD (DVD-RW) médiá. Kombinuje tak v etky výhody DVD-R a DVD-RW, prièom zapisuje aj na klasické CD-R/RW. A hlavne Pioneer DVR-A03 je prvá jednotka na svete, ktorá priná a mo nos výroby DVD za cenu prístupnú domácemu u ívate¾ovi. Spoloènos Pioneer vytvorila Iniciatívu podpory predaja RW produktov, ktorá má pomôc pri plynulom rozvoji pou ívania DVD-R/RW produktov. DVD-R/RW ponúkajú 4.7GB kapacitu; sedemnásobne väè iu, ako je kapacita CD-R/RW - dostatoèný priestor na zálohovanie obrovského mno stva údajov. Na DVD-R je mo né zapísa iba raz, DVD-RW je mo né prepísa pribli ne 1000 krát. DVD-R/RW koncept je kompatibilný s formátom DVDROM. Na prehrávanie je teda mo né pou i tandardné DVD-ROM mechaniky a DVD prehrávaèe pre videozáznamy (disk musí ma formát DVD-Video). Doporuèená maloobchodná predajná cena DVD rekordéra Pioneer DVR-A03 je 39 600 Sk bez DPH a DVD-R/RW médiá je mo né zakúpi v troch verziách: l DVS-R470SD - DV-R media disk s kapacitou 4,7 GB v cene 734 Sk bez DPH, l DVS-RP470SD - DV-R media disk s kapacitou 4,7 GB - biely, ktorý je mo né potlaèi , k v cene 806 Sk bez DPH, l DVS-RW470SD - DV-RW media disk prepisovate¾ný s kapacitou 4,7 GB v cene 1 250 Sk bez DPH. (jr) SIEMENS A PACKETVIDEO PONÚKAJÚ BEZDRÔTOVÝ PRENOS VIDEOKLIPOV CEZ MOBILNÉ SIETE Divízia Information and Communication Mobile (IC Mobile) koncernu Siemens ako poskytovate¾ infra truktúry a koncových zariadení mobilných sietí a spoloènos PacketVideo, ktorá je poskytovate¾om softvéru pre prenos multimediálneho obsahu po mobilných sie ach, uzavreli dohodu, na základe ktorej bude Siemens ponúka mobilným operátorom po celom svete rie enie pre bezdrôtový prenos multimediálneho obsahu zalo ené na technológii MPEG-4 od spoloènosti PocketVideo. Pod¾a tejto licenènej dohody sa technológia PacketVideo stane súèas ou existujúceho komplexného rie enia mobilných slu ieb Open Mobile Internet Platform, ktoré má vo svojej ponuke Siemens. Partnerstvo medzi Siemens a PacketVideo tak poskytne mobilným operátorom ancu ponúknu svojim zákazníkom mo nos vyu íva pokroèilý prenos multimediálneho obsahu po sie ach s integrovaným GPRS (General Packet Radio Service) a sie ach UMTS (Universal Mobile Telecommunications System). SPOLOÈNOS EUROTEL BRATISLAVA ROZ ÍRILA PONUKU MESAÈNÝCH PROGRAMOV SLU IEB PRE SIE NMT Od 1. júla 2001 priná a úplne nový program slu ieb - tart 30. Za mesaèný poplatok 200 Sk (bez DPH) získajú jeho u ívatelia 30 vo¾ných minút, ktoré sa vz ahujú na volania do v etkých sietí na Slovensku (EuroTel, Globtel, pevná sie Slovenských telekomunikácií). Pozítívnu zmenu ponúka EuroTel od 1. júla 2001 aj pre zákazníkov mesaèného programu slu ieb tart 120. V rámci vo¾ných minút u budú môc telefonova nielen do siete EuroTelu a pevnej siete Slovenských telekomunikácií, ale aj do siete Globtelu. Tak ako pre v etky ostatné mesaèné programy slu ieb tart, aj pre nový tart 30 platí akciová cena za aktiváciu - len 1 Sk (bez DPH). Navy e po prevolaní 30 vo¾ných minút zahrnu-

s p r á v y

tých v programe slu ieb tart 30 stojí minúta hovoru cez víkend tie len 1 Sk (bez DPH). EuroTel Bratislava pripravila novú slu bu aj pre u ívate¾ov mesaèného programu slu ieb tart 120. Od 1. júla 2001 budú môc v rámci 120 vo¾ných minút uskutoèòova hovory u aj do siete Globtelu - teda do v etkých sietí na Slovensku. Pre zákazníkov s programom slu ieb tart 120 stále platí, e po vyèerpaní vo¾ných minút mô u v rámci siete EuroTel telefonova cez víkend zadarmo, preto e cena hovoru je 0 Sk. Rovnako bezplatný je aj výber odkazov z odkazovej schránky. Spoloènos EuroTel Bratislava, a.s., evidovala k 30. júnu 2001 spolu 664 555 aktívnych zákazníkov. Z toho bolo 458 743 aktívnych zákazníkov predplatených kariet, èo je skoro 70 % z celkového poètu aktívnych zákazníkov. MICROSOFT SQL SERVER JE V MILIARDOVOM KLUBE - MICROSOFT SQL SERVER SA STAL PRODUKTOM, KTORÝ VYTVÁRA ROÈNÝ OBRAT V HODNOTE JEDNEJ MILIARDY DOLÁROV Produkt Microsoft SQL Server získal vedúcu pozíciu na trhu databázových produktov pre Windows a pripojil sa k tým produktom spoloènosti Microsoft, ktoré priná ajú roène viac ako jednu miliardu USD. V softvérovom priemysle nie je príli ve¾a produktov, ktoré dosiahli obrat takejto vý ky. Od uvedenia SQL Serveru 7.0 na trh na konci roku 1998 má Microsoft èoraz významnej iu rolu na tomto znaène nestálom a rýchlo expandujúcom trhu systémov riadenia relaèných databáz urèených pre podnikové prostredie. Ide o databázy navrhnuté a vytvorené na to, aby pre spoloènosti fungovali ako nástroj na ukladanie a vyu ívanie obrovského mno stva kriticky dôle itých dát spoloènosti. Microsoft svoju pozíciu hlavného dodávate¾a databázového softvéru urèeného pre ve¾ké podniky e te viac upevnil v lete minulého roku po uvedení SQL Server 2000. COMPAQ OPÄTOVNE POTVRDZUJE GLOBÁLNU VEDÚCU POZÍCIU V OBLASTI SAN Compaq Computer Corporation oznamuje, e pod¾a prieskumu spoloènosti Gartner Dataquest (2000 Fibre Channel SAN components) je celosvetovou jednotkou pod¾a poètu dodaných portov Fibre Channel prepínaèov pre rie enie SAN (Storage Area Networks) za rok 2000. Compaq získal podiel 26 % z celkového poètu 633 000 portov Fibre Channel prepínaèov dodaných v roku 2000. Pod¾a spoloènosti Gartner Dataquest vzrástol obrat na trhu s Fibre Channel SAN komponentmi o 157 %. Prieskum tie ukázal, e v minulom roku nastal výrazný prechod od rie ení zalo ených na optických rozboèovaèoch (Fibre Channel hub) k rie eniam zalo eným na optických prepínaèoch (Fibre Channel Switch). NOVÉ STORAGE RIE ENIE DATALANU NA ZÁLOHOVANIE DÁT Technologickí architekti spoloènosti DATALAN, a. s., a Compaq Computer Slovakia, s. r. o., v spolupráci so spoloènos ami Servodata, s. r. o, CPE, s. r. o., a Columbex International, a. s., vytvorili modulárne rie enie na ukladanie a zálohovanie dát v heterogénnom storage a serverovskom prostredí, zalo enom na technológii SAN. Výnimoènos rie enia spoèíva v spojení dvoch storage zariadení Compaq - diskových polí MA 8000 a CSS 2105 - do jednej SAN infra truktúry. Obe zariadenia navrhovaného rie enia predstavujú systém s charakteristikou No Single Point of Failure - bez jediného bodu zlyhania. SLU BA EUROTELU SMS CHAT Slu ba SMS Chat predstavuje jednoduchú formu komunikácie viacerých pou ívate¾ov mobilných telefónov v jednej diskusii. Zákazník má pritom dve mo nosti: buï sa zapojí do u existujúcej diskusnej skupiny alebo si vytvorí novú. V druhom prípade sa stáva aj jej správcom, èo mu umo òuje napr. vytvori uzavretú diskusnú skupinu a pochatova si iba so svojimi kamarátmi. Aj ostatní úèastníci diskusie majú mo nos výberu. SMS správy mô u zasiela buï v etkým èlenom diskusnej skupiny naraz alebo si vymiena dôverné SMS-ky len s jedným vybraným èlenom skupiny. Jednotliví diskutujúci pritom zostávajú navzájom v anonymite a vrámci diskusie sa indentifikujú iba svojimi prezývkami, ktoré si mô u sami zvoli . Ceny za odoslané ako aj prijaté

space

SMS správy sa urèujú pod¾a aktuálneho cenníka spoloènosti EuroTel Bratislava. Chatovanie prostredníctvom slu by SMS Chat je jednoduché a rýchle. Staèí posiela na èíslo 123 krátku textovú správu v peciálnom formáte. Základné informácie o slu be SMS Chat získa zákazník, ak na èíslo 123 po le správu vo formáte Chat? a podrobnej ie informácie vo v etkých firemných predajniach, na telefónnom èísle Slu ieb zákazníkom *903, prípadne 0903 903 903 alebo na internetovej adrese www.eurotel.sk. IBM PREDSTAVUJE NAJRÝCHLEJ Í KREMÍKOVÝ TRANZISTOR NA SVETE Spoloènos IBM ohlásila, e sa jej podarilo vyrobi najrýchlej í tranzistor na báze kremíka na svete. Tranzistory sú základné stavebné jednotky mikroèipov. IBM oèakáva, e vïaka novému typu tranzistora vzrastie do dvoch rokov rýchlos telekomunikaèných mikroèipov na 100 GHz. Oèakávaný výkon je pä násobne vy í a bude dosiahnutý o tyri roky skôr ne doká u zabezpeèi nedávno publikované konkurenèné metódy. Výrobcovia telekomunikaèných zariadení na najvy ej úrovni u pou ívajú novú technológiu IBM pri zvy ovaní rýchlosti súèasných sietí. Pri výrobe tranzistoru sa postupovalo pod¾a modifikovanej kon trukcie na báze overenej technológie IBM kremík-germánium (SiGe). Tranzistor mô e pracova rýchlos ou a 210 Gigahertzov (GHz) pri odbere jedného miliampéra elektrického prúdu. Oproti súèasnej kon trukcii sa dosiahol nárast výkonu o 80 % a zní enie spotreby elektrickej energie o 50 %. HP ZABEZPEÈUJE OCHRANU POÈÍTAÈOVÉHO SYSTÉMU V PROSTREDÍ SAP PRE WINDOWS 2000 Spoloènos Hewlett-Packard Company uviedla na trh rie enie ochrany proti zlyhaniam systému v prostredí SAP - HP Somersault pre platformu Microsoft Windows 2000. Toto rie enie zni uje celkový èas odstavenia systému spôsobeného jeho zlyhaniami v prostrediach SAP, a pomáha tak zvy ova produktivitu jeho pou ívate¾ov. Rie enie HP Somersault minimalizuje pravdepodobnos , e slu ba SAP Enqueue Service, ktorá centrálne riadi detaily transakcií v prostredí SAP, bude tým prvkom, kvôli ktorému dôjde k zlyhaniu celého systému. HP Somersault pritom chráni systém pred hardvérovými chybami, omylom operátora a doèasným softvérovým chybám. HP Somersault pou íva technológiu zvanú zrkadlenie procesov (process-mirroring), ktorú vyu íva na automatické udr iavanie integrity dát. HP Somersault poèas priebehu transakcií detekuje akéko¾vek straty dát a následne ich nahrádza z vopred vytvorenej kópie. Toto rie enie pomáha maximalizova produktivitu a dostupnos systému tým, e pou ívate¾om umo òuje pokraèova v práci aj v prípade, e dôjde k zlyhaniu centrálnej aplikácie R/3 v prostredí Windows. ORACLE PREDSTAVIL RIE ENIE NA URÝCHLENIE SPOLUPRÁCE V RÁMCIDO DÁVKOVÉHO RE AZCA Oracle Corp. oznámil okam itú dostupnos softvérového rie enia, ktoré urých¾uje spoluprácu v rámci dodávkového re azca pod názvom SupplyChain. Oracle.com. Tento softvér bude spoloènos ou Oracle poskytovaný ako on-line slu ba. SupplyChain.Oracle.com odstraòuje bariéry v spolupráci v rámci dodávkového re azca a umo òuje obchodným spoloènostiam uskutoèni dodávkový proces za menej ako 20 dní. SupplyChain.Oracle.com. je nadstavbou softvérového rie enia Oracle Supply Chain Exchange a dovo¾uje spoloènostiam rýchlo vyu i benefity plánovania dopytu, dodávok, riadenia skladových zásob a uzlov dodávkového re azca. SupplyChain.Oracle.com priná a obchodným spoloènostiam redukciu skladových zásob, zlep enie plánovania, vyvá enie ponuky a dopytu a zlep enie plnenia dodávok vzh¾adom na mo nos sledovania, kontroly ponuky a dopytu v rámci v etkých procesov dodávkového re azca. Benefitom pre budúcich pou ívate¾ov tohto softvéru nie je len jeho jednoduchá dostupnos . Vzh¾adom na to, e SupplyChain.Oracle.com poskytuje Oracle ako online slu bu, nemusia spoloènosti robi dodatoèné investície do IT infra truktúry alebo do potrebných odborných pracovných síl.

S ú a

SÚ A - MONEY, MONEY, MONEY... Odpovedzte správne na otázku a staòte sa jedným z troch výhercov ekonomického systému MONEY 2000 SE. Otázka:

Ktoré moduly obsahuje balík ekonomického systému Money 2000 Professional? a - Podvojné úètovníctvo, sklady a fakturáciu, mzdy a personalistiku b - Jednoduché úètovníctvo, sklady a fakturáciu c - Jednoduché i podvojné úètovníctvo, sklady, fakturáciu, mzdy a personalistiku

Odpoveï: ............................................................................................................................................................. Va a adresa (palièkovým písmom): ............................................................................................................................................................. Odpovede s adresou mô ete posiela e-mailom, faxom alebo po tou na adresu redakcie. Produkty do sú a e venovala spoloènos CÍGLER SOFTWARE Slovakia, a. s. (tel.: 0707/7801 041, www.ciglersw.sk), Správna odpoveï z èísla 7/2001 bola: Ekonomický systém MONEY 2000 SE po aduje na svoj beh operaèný systém MS Windows. Správna odpoveï na sú a nú otázku od spoloènosti SYMANTEC: Skratka SACR znamená: Symantec Antivirus Research Center, èi e centrum na výskum liekov na vírusy.

Nabudúce... Test mobilných telefónov, Midi klávesy Creative, Grafická karta GeForce2 PRO, DVD-RW Pioneer, APC Back-UPS, Téma - v etko okolo sietí, Internet, Linux, Tipy a triky, Hra, Poradòa, Seriál WEB atï.

Predplatné P r e d p l a t n é

è a s o p i s u

P C

S P A C E

Objednávam si roèné predplatné za 300 Sk (25 Sk/1 výtlaèok)

Platbu

predplatné

vykonám

po tovou pouká kou typu C L. K. Permanent, spol. s r. o., po t. prieè. 4 834 14 Bratislava 34

týmto

Predplatením vystavenej faktúry IÈO/DIÈ: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ............................................

tel.: 02/4445 3711 fax: 02/4437 3311 e-mail: lkperm@lkpermanent.sk, www.lkpermanent.sk Meno/Firma: Ulica/Èíslo: Mesto/PSÈ:

s p ô s o b o m: