2001-10 by PC_Space s.r.o.

000SE, 2 y e n o M : CD príloha D od Bontonu... V AVG 6.0, D

SOFTWARE

InfoMapa 8.0 Profesional Slovenská verzia Microsoft Office XP Standard PC SUITE 2001 - kancelársky balík zdarma Shareware Microsoft FrontPage 2002

Novinky - Hardvér, Softvér, Linux, Hry, Databázy, Mobilná komunikácia, Internet

Test: 15 a 17 LCD monitory

LINUX

- programovanie

INTERNET

Zaujímavé www stránky Akronymy - emócie internetu Nebezpeèenstvá èíhajúce na internete - 1. èas

SERVIS Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM - ideme na zvukovú kartu Microsoft Word 2001 a technológia elektronického podpisu Aktivácia produktov Microsoftu

ZÁBAVA - HRY

Alone In The Dark 4: New Nightmare

TLAÈOVÉ SPRÁVY SÚ A o 16 x DVD-ROM Pioneer!!! - Informácie v èísle

nové chápanie zvuku Minitest grafických kariet Programovanie - preh¾ad jazykov a nástrojov

Preh¾ad aktuálnych èipsetov a technológia Hyper-Transport

PREDSTAVUJEME

Soundblaster Audigy ACER TravelMate 212TX CD tlaèiareò SEIKO CDP-2000 Disk on key - prívesok alebo disk?! 17 monitory SCOTT Externý 56k modem D-com Pripravované DVD novinky

O b s a h

space

Novinky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Preh¾ad aktuálnych èipsetov a technológia Hyper-Transport

EDITORIÁL

............4

Programovanie - preh¾ad jazykov a nástrojov. . . . . . . . . . . . . . . 8

Vá ení a milí èitatelia,

Test: 15 a 17 LCD monitory . . . . . . . . . . . . 12

Testy, parametre, charakteristiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

Minitest grafických kariet . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Software

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 InfoMapa 8.0 Profesional . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 Slovenská verzia Microsoft Office XP Standard . . . . . . . . . . 23 PC SUITE 2001 - kancelársky balík zdarma . . . . . . . . . . . . . . 24 Shareware . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Microsoft FrontPage 2002 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 Linux - programovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28

Predstavujeme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30 Soundblaster Audigy - nové chápanie zvuku . . . . . . . . . . . . 30 ACER TravelMate 212TX . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31 CD tlaèiareò SEIKO CDP-2000 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 Disk on key - prívesok alebo disk?! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 17 monitory SCOTT . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33 Externý 56k modem D-com . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 Pripravované DVD novinky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35 Internet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

Zaujímavé www stránky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36 Akronymy - emócie internetu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37 Nebezpeèenstvá èíhajúce na internete - 1. èas . . . . . . . . . . 38

Servis

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM - zvuková karta . . . . . . . . . 42 Microsoft Word 2001 a technológia elektronického podpisu . 43 Aktivácia produktov Microsoftu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Zábava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46 Alone In The Dark 4: New Nightmare . . . . . . . . . . . . . . . . . 46

Tlaèové správy Sú a

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

l l l

l l l l l l l

plexné rie enia ako napríklad Intel, mo no by na svoju stranu pritiahla aj najväè ích výrob-

to u býva, jedným z najviac dotknutých je aj

cov PC a objednávate¾ov rie ení pre ve¾ké

skupina firiem pôsobiacich v oblasti IT

organizácie. Bohu ia¾, AMD v spolupráci

a mobilných komunikácií. Jedny ohlasujú po-

so stále problematickými VIA èipsetmi (prob-

kles ziskov a podaktoré spoloènosti aj straty

lémy s PCI zbernicou) sa toto asi nepodarí.

a prepú anie zamestnancov. Jednou zo

Svet je vo vojne proti terorizmu a na mno-

spoloèností, ktorá má problémy je aj známy

hých miestach zemegule prebiehajú lokálne

výrobca procesorov - AMD. Tento fakt vo mne,

konflikty. Poèítaèové hry sa vïaka výkonným

priznám sa, vzbudzuje mierne obavy. Situácia

PC posúvajú svojou kvalitou stále ïalej. Hra,

zrejme nie je taká zlá, ale bol by som ve¾mi

ktorá ma po dlhom èase ve¾mi zaujala, je

nerád, keby na trhu výrobcov procesorov pre

Operácia FlashPoint. Ak neviete, o èo ide, tak

PC ostal iba jeden hráè, konkrétne Intel.

struène pripomeniem dej - ste vojakom NATO

Procesory síce vyrába aj spoloènos VIA, ale tie

v roku 1985 a bojujete proti sovietskym oku-

nedosahujú taký pomer cena/výkon, ako

pantom. Ste obyèajný vojak, snajper, velite¾

napríklad Durony a Athlony. Dennodenne sa

jednotky alebo velite¾ tanku. Ve¾mi zaujímavé

presviedèame, ako vyzerá trh, ak sa na òom

a zábavné. Zaujíma ma vojenská technika

pohybuje iba jeden hráè, konkrétne monopol.

a mám rád vzru enie. Ale pri hraní tejto hry,

Èi u je to v oblasti operaèných systémov,

vzh¾adom na to, e sa v nej na rozdiel od kla-

alebo poskytovate¾ov telekomunikaèných

sických doomoviek pohybujete v reálnom

slu ieb. Zdravá konkurencia nie je síce to,

svete, kde sú vám be ne známe predmety

o èom monopoly snívajú, ale jednoznaèným

a prostredie, ma napadla jedna kacírska

ví azom je tu zákazník. V boji o jeho priazeò

my lienka - iba málo misií som pre iel na prvý

sú firmy nútené ustaviène svoje produkty

raz - teda bez toho, aby ma zabili. V reálnej

inovova , zlep ova , èi zni ova ich cenu na

vojne by to znamenalo návrat domov v cínovej

minimálnu úroveò.

rakvi. Preto sa na záver pýtam v etkých

Spoloènos AMD si v ak za svoju situáciu mô e èiastoène aj sama - keby viac pod-

bojachtivých romantikov - kto z vás pre iel túto hru bez toho, aby ho zabili?

porovala výrobu vlastných spo¾ahlivých èipsetov a poskytovala vlastné spo¾ahlivé kom-

Rastislav Turanský

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

OBSAH CD prílohy 10/2001 l

v USA zúri hospodárska recesia znásobená nedávnymi teroristickými útokmi. Ako

INTERNET Exporer - najnov í www prehliadaè od Microsoftu s mno stvom vylep ení Ekonomický systém MONEY 2000 SE verzia 8.600 trial Ekonomický systém POHODA Antivirusový program AVG 6.0 Najnov ie DVD tituly od BONTON HOME VIDEO: Tiger a drak Vertical Limit 6th days Charlie´s Angels Anglicko-Slovenský lexikón LINGEA Produkty spoloènosti DATALOCK Corel KnockOut Macromedia Fire works a Free Hand Prezentácie spoloèností Sofos, ProCa a Syntex Ponuka modemov Microcom a ovládaèe k nim Seriál WEB - 17 èastí seriálu tvoriacich komplexný poh¾ad na problematiku tvorby www stránok Shareware - mno stvo sharewareových i freewarových programov, ktoré boli recenzované v PCSpace Servis - ovládaèe pre grafické karty a VIA èipset

Adresa redakcie: Tel./fax: E-mail: Home page: Riadite¾: éfredaktor: Zástupca éfredaktora: Redakcia: Spolupracovníci:

PC SPACE Nevädzová 5 821 01 Bratislava 02 - 4341 3913 pcspace@pcspace.sk www.pcspace.sk Andrea Miková Rastislav Turanský Juraj Redeky tefan Stieranka ¼uboslav Lacko Ladislav Jediný Edmond Kme Stanislav J. Manca Jaroslav Oster Zolo Radnóti Juraj ípo Marián Varga Milo Smirjak

Testovacie zariadenia poskytli: SOFOS, s. r. o., 02-5477 3980, www.sofos.sk ASBIS SK, s. r. o., www.asbis.sk K+K, kancelárska technika, s. r. o. tel.: 041/5114 111, www.k-k.sk

Administratíva: Grafika: Korektorka: Webmaster: Litografie: Tlaè: Adresa vydavate¾stva:

Mária Toma ovièová A. Danìk Helga Elexhauserová Edmond Kme Petit Press TELEM, K+M, a. s. Agentúra VICTOR&VICTOR Nevädzová 5 821 01 Bratislava

Riadite¾ vydavate¾stva:

Viktor Cicko

Predplatné SR:

L.K. Permanent, s. r. o. Dana Kordo ová 02 - 4445 3711

Predplatné ÈR: Registrácia:

A.L.L. Production, s. r. o. Simona Zikanová 004202 - 8481 0798 MK SR 2117/99

Roz iruje: Roz iruje:

PONS, a. s. Mediaprint Kapa, a. s.

Názory redaktorov nemusia súhlasi s názormi redakcie. Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Za pravdivos èlánkov zodpovedajú autori.

N o v i n k y Hardvérové novinky Minulé obdobie bolo pomerne bohaté na hardvérové novinky. Èakanie na odpoveï nVidie na nové supervýkonné Radeony 8500 od ATI netrvala dlho a týkala sa zlep ených verzií grafických akcelerátorov GeForce 3 a GeForce 2. GeForce 3 Ti 500 (Titanium) je grafický èip zalo ený na architektúre GeForce 3, ktorý funguje na vy ej pracovnej frekvencii jadra i pamätí, ne pôvodný GeForce 3 (200/480). Jadro je zlep ené a okrem iného obsahuje aj nový Shadow buffer, ktorý umo òuje vytvára realistické tiene a volumetrické efekty. GeForce 3 Ti 200 je skôr známy pod menom GeForce 3 MX. Aj tento grafický èip obsahuje Shadow Buffer. GeForce 2 Ti je vlastne karta GeForce 2 GTS, ktorá je urèená pre mainstream, teda pre vedúci trh. Firma EliteGroup Computer Systems (ECS) je blízkym partnerom spoloènosti SIS (Silicon Integrated Systems) a nedávno predstavila grafickú kartu postavenú na najnov om GPU od SIS. Ide o grafický procesor SIS315 a zámerom spoloènosti je do konca roka získa 15 percent trhu s grafickými èipmi. Obroda znaèky Hercules, vyvíjanej a vyrábanej spoloènos ou Guillemot pokraèuje. Okrem grafických kariet 3D Prophet, skenerov Scan@home, kariet na spracovávanie DV videa (radiè IEEE1394 DV Action!) je to predov etkým posledný model zvukovej karty Game Theater XP 6.1, dodávaný so softvérom PowerDVD. Ide o prvú kartu s podporou tandardu 6.1 Surround, ktorá je urèená pre be ných smrte¾níkov. V oblasti procesorov spoloènos Intel pri la s novým rie ením v podobe mobilného procesora Pentium III s jadrom Tualatin a s èipsetom i830 (Almador). Rovnako v posledný augustový deò Intel predstavila tri nové procesory Celeron, taktované na 1,10 GHz, 1 GHz a 950 MHz. Disponujú 100 MHz systémovou zbernicou a pamä ou L2 cache 128 KB. Spoloènos AMD nedávno uviedla 1 GHz procesor Duron s novým jadrom Morgan. Nový Duron má o 180 tis. tranzistorov viac, ne jeho predchodca s jadrom Spitfire, plocha jadra sa zväè ila zo 100 mm2 na 106 mm2 a procesor ovláda roz írenú in trukènú súpravu 3DNow! Professional, spolu s implementáciou in trukcií SSE, ktoré majú procesory Intel Pentium III a vy ie. Ïalej nový Duron obsahuje hardvérový auto prefetch, napätie je zvý ené na 1,75 V a je vybavený internou termickou diódou. Spoloènos Philips Semiconductors predstavila tretiu generáciu technológie TrenchMOS, ktorá jej umo ní vyrába MOSFET obvody s redukovanou ve¾kos ou hradiel a na pätinu. Takto je mo né na jeden tvorcový palec umiestni a pä desiat miliónov hradiel. Spoloènos VIA predviedla nový South Bridge VIA VT8233A. Hlavnou novinkou je podpora rozhrania Ultra ATA/133 a 48-bitového adresovania, vyvinutého na podnet iniciatívy Maxtor Big Drive. (sjm) Uvedením grafických kariet Radeon 8500 DV, Radeon 8500 a Radeon 7500 zaèala ATI konkurova kartám od nVidie. Nové Radeony majú by nasadené proti GeForce3 (rada 8xxx) a MX400 (rada 7xxx). Radeon 8500 DV je vybavený novým èipom R200 (0,15 mikrometrov, èip má nové funkcie), 64 MB DDR a má aj TV Tunner. Obyèajná verzia Radeon 8500 je identická, len neobsahuje TV Tunner. Najlacnej ia verzia Radeon 7500 je osekaná verzia 8500 a má výkon údajne o nieèo lep í ako MX400. STM oznámilo, e nevydá kartu Kyro II Ultra, nako¾ko sa súèasná Kyro II celkom dobre predáva. Jediný rozdiel v Ultra verzii mal by v taktovaní. Èo sa týka Kyro III, tak z vydania z neskorého 2001 sa stalo skoré 2002. ALi sa pochválila podporou ATA/133 vo svojom novom M1535D+ South Bridge, tak e Maxtor by u k svojim novým ATA/133 diskom ani nemusel dodáva radiè. Ide o konkrétne DiamondMax Plus D740X (7200 rpm, 40 GB na platòu, 80 GB kapacita) a D540X (5400 rpm, 40 GB na platòu, 160 GB kapacita!!!).

Micron, najväè í svetový výrobca pamätí, predstavoval pre masovú produkciou svoje DDR333 pamäte. V súèasnosti pre ne plánuje podporu ALi a SIS. VIA má naplánovanú podporu niekedy zaèiatkom budúceho roka. S uvedeným Windows XP sa uviedli aj nové Detonator. Detonator XP v sebe zahàòa podporu TNT2, GeForce, GeForce2, Quadro, Quadro2, Quadro DCC a GeForce3. Vraj ponúkajú aj vy í výkon (ovládaèe nájdete aj na CD prílohe). VIA uviedla na trh svoj procesor VIA C3 866 MHz. Je zalo ený na jadre Ezra a vyrába sa 0,13 a 0,15 mikrónovou technológiou. Obsahuje 128 KB L1 Cache a 64 KB L2 Cache (na plnej rýchlosti). Je vo vyhotovení Socket 370 a podporuje 100 a 133 MHz FSB. HighPoint má 8-kanálový ATA/133 radiè. Jeho názov je HPT374 a stále e te podporuje RAID 0 a 1 a RAID 0+1. AMD pri la s PR ratingom. Neviem èi sa e te pamätáte na PR oznaèovanie pri procesoroch Cyrix, ale rovnakú vec chce zavies aj AMD. To znamená e AMD (Palomino) 1,4 GHz sa bude vola Athlon XP 1600+. PR rating uvádza výkon v porovnaní s procesormi Intel. Ako ste si urèite v imli procesory budú ma príponu XP. Pod¾a vyjadrenia AMD to znamená eXtra Performance. Zdroje: www.svethardware.cz www.zive.cz/h/pctuning www.xbitalabs.com

Spoloènos Symantec uviedla na trh novú verziu jedného z najznámej ích antivírusových programov Norton AntiVirus 2002. Nová verzia poskytuje zlep enú ochranu pred poèítaèovými vírusmi a nebezpeènými kódmi. Ako zvyèajne je podporovaná automatická aktualizácia vírusových definícií a programu z internetu. Integrovaná je úzka spolupráca s Windows Explorerom. Norton AntiVirus 2002 je plne kompatibilný s Windows XP a umo òuje skenova prichádzajúcu a aj odchádzajúcu elektronickú po tu, prípadne blokova nebezpeèné skripty na internete. Norton AntiVirus 2002 je zlep ený v oblasti automatizácie dôle itých úloh bez nutnosti zásahu pou ívate¾a, medzi ktoré patrí automatická oprava vírusom po kodených súborov, s ahovanie nových aktualizácií z internetu a blokovanie vírusov zalo ených na skriptoch. Zlep ená bola kontrola elektronickej po ty, kde pribudlo skenovanie odchádzajúcej po ty, èím zabránite íreniu vírusov. Nezahá¾a ani Autodesk, ktorý uviedol èeskú lokalizáciu AutoCAD LT 2002 CZ. Tento produkt je plne lokalizovaný, teda nielen prostredie, ale aj nápoveda. AutoCAD LT 2002 je odvodený od ve¾kého AutoCAD 2002, èo zabezpeèuje dostatoènú kompatibilitu. Verzia 2002 je oproti predchádzajúcej zlep ená hlavne v podobe nových návrhárskych nástrojov pre tímovú spoluprácu. Tie mo no vyu íva na zdie¾anie súborov, pre prístup k zdrojom návrhov a pre komunikáciu celých projektových tímov v reálnom èase. Cena za jednu licenciu Autodesk LT 2002 je 950 euro, upgrade zo star ích verzií 300 euro. K dispozícii je tie 15-dòová skú obná verzia. Spoloènos Adobe uviedla na trh Adobe Approval 5.0, patriaci do rodiny produktov Adobe Acrobat. Approval 5.0 ponúka mo nosti PFD dokumentov zamerané na formuláre. Pou ívate¾om umo òuje jednoduché vyplòovanie, kontrolu pravopisu, digitálne podpisovanie, ukladanie a posielanie elektronických formulárov, ktoré boli vytvorené pomocou Acrobatu 5. Integrované je 128bitové ifrovanie a ochrana heslom. ( s)

Linuxové novinky l

(ek)

Softvérové novinky

RedHat uvo¾nil bezpeènostné opravy pre xinetd, fetchmail, tmpwatch a sendmail. Bezpeènostní experti varujú, e sa ve¾mi ¾ahko mô e objavi aj klon samorozmo ovacieho sa èerva

Code Red na systémoch Unix. Viac a problematike pí e www.zdnet.com. Modul mod_auth_mysql 1.4 http servera Apache pod Linuxom SuSE 7.1 obsahuje bezpeènostnú dieru, na základe ktorej je mo né obís autorizáciu v MySQL. Internet C++/IVM, Open Source alternatíve pre Javu a .NET má teraz licenciu GPL. V xli, èo je prehliadaè grafických súborov tiff, png pou ívaným Netscape, existuje bezpeènostná diera, na základe ktorej mô e útoèník spusti programy na ohrozenom poèítaèi. Poèítaèové èervy a vírusy èasto napádajú pecifické slabé miesta v be nom softvéri. Ale èo keby sa to zmenilo? Èo keby sa èerv alebo vírus pokúsil aplikova opravu na bezpeènostnú dieru v programovom vybavení? O nieèom takom pí e http://dailynews. yahoo.com/. http://www.unixboulevard.com je stránka s ponukou informácií o Unixe pre jednotlivcov a organizácie, ktoré pou ívajú a spravujú systémy Unix, servery alebo siete. Trolltech uvo¾nil verziu 1.4 QT Palmtop, èo je kompletné rie enie pre pokroèilé mobilné zariadenia. Nadácia Free Software Foundation dala verejné vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, e spoloènos RTLinux poru ila licenciu GPL (General Public License), keï e si patentovala niektoré programy s licenciou o obmedzenom pou ívaní. Projekt NetBSD oznámil uvo¾nenie verzie 1.5.2 operaèného systému NetBSD, ktorého cie¾om je najmä o etri predchádzajúce bezpeènostné slabiny. RPM balíky si mô ete vyh¾ada na www.rpmfind. com. Nedávno sa objavil vyh¾adávací engine aj v Po¾sku a je zriadený na adrese http://rpm. pbone.net. Cygwin u pracuje aj na Windows XP. Cygwin je Unix pre MS Windows, NT a momentálne je k dispozícii verzia 1.3.3. Pomocou balíka Cygwin budete môc pou íva v etky unixovské aplikácie ako gcc, make, kill a ïal ie pod systémom Windows. Viac sa dozviete na http://cygwin.com, odkia¾ si Cygwin aj stiahnete. Práve bola uvo¾nená Mozilla 0.94. Viac sa dozviete na http://linuxtoday.com. Nórske tátne orgány podporujú my lienku zavedenia Linuxu v tátnom sektore, menovite v kolstve, pí e linuxtoday.com. http://unixreview.com pí e o zaujímavej utilite, HTML Tidy, ktorá vyèistí html kód vytvorený vo WYSIWIG (What You See Is What You Get) editore. (j )

Novinky z oblasti databáz Pred èasom sme vás informovali, e firma Oracle v júni 2001 na konferencii Oracle Open World, komerène uviedla novú databázu Oracle9i. Túto databázu bolo mo né dosia¾ získa len pre platformy HP/UX a Solaris. Najnov ie je databáza Oracle 9i k dispozícii u aj pre Windows na adrese http://otn.oracle.com/software/htdocs/devlic.html?/software/ products/oracle9i/htdocs/winsoft.html Databázu si mô u èlenovia OTN (Oracle Technology Network http://otn.oracle.com ) bezplatne stiahnu z webu. Èlenstvo v OTN je bezplatné (staèí sa zaregistrova ) a pod¾a mojich informácií je na Slovensku 2160 èlenov OTN. Marketingová politika firmy Oracle umo òuje pou íva takmer v etky produkty na tudijné a vývojárske úèely bezplatne. Platí sa a licenèný poplatok pri komerènom vyu ívaní. (ll)

Internetové novinky Po minulom mesiaci, keï sa na internete búrlivo diskutovalo oh¾adne spoplatnenia registrácie domén, nastal útlm. O doménach sa v podstate niè nezmenilo a dá sa poveda , e celková situácia na internete je nemenná teda niè sa nedeje, ak nezoberieme do úvahy stránky, ktoré sa zaoberali udalos ami v USA.

N o v i n k y Tieto stránky boli vystavené väè ej náv tevnosti ako je obvyklé. Koneène aj u nás mô eme pozorova urèité skomerèòovanie slovenskej internetovej scény. Napríklad SITA zaviedla svoje spravodajstvo vo¾ne na intrenete prístupné v etkým surferom za poplatok cez tatrabankový mikroplatebný systém MicroPay. Najlacnej ie informácie sa zaèínajú pohybova na hranici 15 Sk za kus. Nájdete to na adrese http://mp.sita.sk. micropay.sk/. Ïal ou dobrou správou z tejto oblasti je aj slu ba Korunka (http://www.korunka.sk/), ktorá ponúka za prijímanie reklamných SMSiek 50 hal. a 1 korunu. V súèasnosti v ak iba prebiehajú registrácie a slu ba sa spustí a po dostatoènom poète pou ívate¾ov. V poslednom èase sa aj zaèínajú rozrasta u bohaté slu by vyh¾adávacích slu ieb. Zo slovenských spomenieme aspoò Oceán (http://www.ocean.sk/), ktorý sa dá rozdeli na dve èasti - katalóg a vyh¾adávanie. Okrem tejto slu by sa objavili aj ïal ie dve zahranièné, ktoré mo no budú konkurova ob¾úbenému Google (http://www.google.com). Ide o Teomu (http://www.teoma.com) a Wisenut (http://www. wisenut.com). Obe slu by majú svoje výhody a nevýhody, tak e odporúèame vyskú a . Zdroj: http://www.agent.sk

(ek)

Herné novinky Jedinou na ou útechou v auguste a septembri je oznámenie, e koncom septembra, resp. zaèiatkom októbra sa definitívne objavia hry Commandos2 (21. 9. 2001 v Anglicku) - relatívne nový trailer: http:// www.worldonline.cz/game/download/videos/commandos_2-uk_trailer.avi) a Red Faction. O prvej z nich u bolo popísané dos , tak e povedzme si nieèo o RF. Ako väzeò pracujete na Marse v hlbinných baniach pre akúsi megakorporáciu (nieèo na spôsob Total Recall). Jedného dòa v ak vypukne vzbura, ktorú

space

si urèite nenecháte ujs . Ide o FPS, ktorá sa hrdí enginom GeoMod. Ten má umo òova reálnu deformáciu terénu a vlastne aj v etkého rozbitného materiálu. Pomocou nálo í si tak teoreticky budete môc prekopa vlastný tunel do neobjavených miestností. Ak ste sa teda e te akýmsi zázrakom nestali slovenskými tunelármi, mô ete si nacvièi túto aktivitu v deme na RF: http:// download.bonusweb.cz/dema/redfactiondemo.exe, multiplayer: http://download.bonusweb.cz/dema/ redfactionmultidemo.exe. Ako som spomínal asi dve èísla dozadu, po vydaní hry Max Payne vy lo aj demo, ktoré zobrazuje úvodné scény z hry. Ak teda hru u máte, nemáte dôvod demo s ahova . No ak sa vám obrázky z MP páèia a máte rýchlej iu linku na 130MB downloadu, tak potom vrelo odporúèam: http://download.bonusweb. cz/dema/ maxpaynedemo.exe. V etci sa svorne te íme na Medal of Honor: Allied Assault, túto FPS ako vystrihnutú zo Spielbergovho filmu Zachráòte vojaka Ryana. Jej dátum vydania na koniec septembra, resp. októbra sa v ak asi z najväè ou pravdepodobnos ou presunie a na zaèiatok roku 2002. Èo k tomu doda ? Azda len to, e u osobne mám po krk tejto na ahujúcej sa reklamnej megakampane. Trochu nám to slabne s automobilovými hrami na PC. PS2 sa te í aspoò z Grand Turisma 3 a my mô eme maximálne z dema na Rally Championship Xtreme, ktoré najdete napríklad na: ftp://ftp.zdnet. com/threedee/games/rally_xtreme.zip (45Mb). Ak sa vám zapáèila hra Black & White, tak urèite oceníte informáciu, e koncom roka si na nás chlapci z Lionheadu prichystali prvý datadisk s menom Creatures Island. Ten bude obsahova , samozrejme, nové potvory lokality a ïal ie vychytávky, ktoré naprí-klad umo nia vykonáva va im poddaným sex. Keï tak teraz rozmý ¾am, s tým sexom v hrách sa asi blýska na lep ie èasy. Napríklad aj z toho dôvodu, e v novom datadisku pre The Sims - Hot Date bude umo nené va im ¾uïom taktie vykonáva túto slastiplnú èinnos (otázka je èi v priamom prenose alebo v tvorèekovanom re ime:-) (zr)

Mobilné novinky Spoloènos Ericsson informovala o novom mobilnom telefóne R600 - výkonnom modeli s GPRS. Nový Ericsson R600 bude k dispozícii v tvrtom tvr roku 2001. Podporuje pokroèilé funkcie ako roz írené správy, rýchly prístup do mobilného internetu a umo òuje nieko¾ko mo ností personalizácie (vrátane farebnej zmeny displeja). GPRS poskytuje okam itý prístup k zábave a správam, a poskytuje pou ívate¾om rýchlej í spôsob s ahovania obrázkov a vyzváòacích signálov. GPRS podporuje prenosové rýchlosti a do 43,2 kb/s, èo znamená v súèastnosti najrýchlej ie mo né pripojenie do mobilného internetu. Ericsson informoval aj o T66 - doteraz najmen om a naj¾ah om mobilnom telefóne, ktorý sa zmestí aj do najmen ieho vrecka. K dispozícii bude v tvrtom tvr roku 2001. týlový T66 zaujme svojimi malými rozmermi. Má zhruba rovnakú då ku a írku ako kreditná karta. Vá i len 59 gramov, tak e je ideálny pre situácie, v ktorých pou ívate¾ nechce nosi telefón be nej ve¾kosti. Po úspe nej 35-kovej rade predstavila spoloènos Siemens nové mobilné telefóny, ktoré budú èoskoro dostupné aj na na om trhu. Model C45 by mal oslovi irokú verejnos aj vïaka výbornej personalizácii. Dodáva sa v 8 farbách a umo òuje prostredníctvom technológie OTA (Over the Air) s ahova obrázky, etrièe a zvonenia. Pre nároènej ích je k dispozícii model S45. Zaujímavou funkciou ktorú priná a Siemens je flexibilná pamä . Sami si mô ete urèova , ko¾ko pamäte chcete vyu íva na SMS, ko¾ko na telefónny zoznam a ko¾ko pre iné dáta. Samozrejmos ou pri tejto znaèke je vysoko rýchlostný prenos dát pomocou GPRS. No a pre portovcov je urèený vodovzdorný a nárazuvzdorný model ME45. Mimochodom máme nieèo pris¾úbené na recenziu, tak e sa k Siemensu v budúcom èísle vrátime. (jr)

1/2 ASBIS - LEZATO str. 9

P r e h ¾ a d

è i p s e t o v

Preh¾ad aktuálnych èipsetov a technológia Hyper-Transport Ka dé obdobie je charakteristické novinkami, najèastej ie procesormi, alebo grafickými èipmi. To posledné v rozmedzí nieko¾ko málo mesiacov bolo bohaté na úrodu èipsetov a technológií, súvisiacich s nimi. V tomto èlánku si povieme o aktuálnych èipových súpravách. Dozvieme sa aj o zaujímavej technológii LDT (Lightning Data Transport), alebo inak známej pod názvom Hyper-Transport od spoloènosti AMD, ktorá bola úspe ne pou itá v èipsete nForce od spoloènosti nVidia.

Zbernica Hyper-Transport Spoloènos Advanced Micro Devices Inc. úspe ne pokraèuje v licencovaní svojej novej vysokovýkonnej zbernice Hyper-Transport, urèenej na efektívne prepojenie èipov point-to-point, napríklad North a South Bridge, radièov a sie ových kariet, proprietárnych zberníc (PCI-X, PCI-64 a podobne) a procesorov v multiprocesorových systémoch. Pomocou tejto novej zbernice sa firma AMD sna í e te viac posilni vývoj vlastných rie ení a oèakáva, e HyperTransport sa ujme nielen v oblasti PC. Základnou zbernicou Hyper-Transport sa prená ajú dáta jedným smerom maximálnou rýchlos ou 100 MB/s na jeden pin. írka dátového toku mô e by 2-, 4-, 8-, 16a 32 bitov. Pri pou ití osembitovej írky dostaneme výrobne a technologicky výhodnú zbernicu s transferom a 800 MB/s, koherenèná zbernica (Coherent LDT, najèastej ie v serveroch) zdvojuje tento prenos a na 1,6 GB/s. Koherenèná zbernica cLDT mô e spojova viacprocesorové systémy prepojením SMP èipov mostu North Bridge.

vaná za najrýchlej iu z univerzálnych be ne pou ívaných typov. Hyper-Transport 6,4-krát prevy uje nielen súèasnú pecializovanú grafickú zbernicu AGP 4x, ale 3,2-krát prekonáva dokonca AGP 8x, ktorá je stále vo fáze vývoja. Medzi jej priaznivcami nájdeme firmy Altera, Aralion, ATI, Cisco Systems, Fujitsu, nVidia alebo SandCraft, SiS, Sun Microsystems, Teradyne, Tyan, VIA Technologies a ïal ie. Nová zbernica mô e znamena koniec zbernice AGP, aj keï iba v najvýkonnej ích rie eniach. Nie je obmedzená iba na jediný konektor zbernice, tak e videoakcelerátorov tejto rýchlosti bude mo né osadi viac. Prenosová rýchlos je dokonca taká vysoká, e prekonáva èi vyrovnáva prenosové rýchlosti procesorov a pamä ových zberníc. Mô e sa tak sta , e ved¾a klasického spôsobu sa bude RAM pridáva do poèítaèa na RAM kartách s vyu itím tejto technológie. Pod¾a tvorcov z AMD má Hyper-Transport umo ni rýchlej ie a predov etkým ¾ah ie vysokorýchlostné prepojenie v rámci internetu èi intranetu. Okrem toho má umo ni aj stavbu clusterov, èo posunie AMD do skutoèného sveta superpoèítaèov.

Z praktických uplatnení napríklad firma PMC-Sierra nedávno predstavila dva 64-bitové procesory MIPS s frekvenciou 1 GHz, spolu s L1 a L2 cache pre ka dý procesor a bránou pre zbernicu Hyper-Transport. Celé rie enie je zapojené v jednom integrovanom obvode so spotrebou pä wattov. Na jeden èip sú integrované dva procesory kompatibilné s in trukènou súpravou MIPS-64. Dokopy zdie¾ajú pamä DDR SDRAM a zbernicu Hyper-Transport, ktorá je rovnako integrovaná v procesore. Priamo do èipu je okrem rýchlej vyrovnávacej pamäte cache integrovaná tie pamä 8 KB RAM. Na pripojenie ïal ích periférií tie slú i zbernica Hyper-Transport.

V prípade zbernice Hyper-Transport nejde o novú zbernicu procesora (AMD Athlon aj naïalej vyu íva EV6, prípadne EV7), ale o univerzálnu prepojovací hub, alebo inak nazvané linkovú zbernicu. Firma nVidia, známa doteraz najmä svojimi grafickými èipmi, vyu ila technológiu Hyper-Transport vo svojej prvej èipovej súprave, v èipsete Crush. Tento èipset obsahuje ve¾mi výkonný integrovaný akcelerátor na báze GeForce 2 MX. Funkciu èipu Southbridge (porty, radiè ATA, USB, zvuk, kodeky, Ethernet a podobne) plní èip nazývaný MCP, ktorý je v zmenenej podobe pou itý aj v konzole X-box. Nová technológia dosiahne v praxi (pri 32-bitovej írke) prenosovú rýchlos a 6,4 GB/s. Je to 50-krát viac, ne súèasná 32-bitová verzia PCI s frekvenciou 33 MHz a 12krát viac, ne 64-bitová verzia PCI s frekvenciou 66 MHz. Tá je v teraj om svete procesorov x86 a poèítaèov pova o-

nVidia a nForce Najväè ím prekvapením tohtoroènej výstavy Computex nebolo Palomino, ani VIA P4X266, ani èipset i845, ale èipová súprava gigantu v oblasti grafiky, spoloènosti nVidia. Prekvapením pochopite¾ne nebolo to, e nVidia vyrába èipové súpravy, ale to, ako k celej veci pristúpila. Zatia¾, èo sa v etci výrobcovia èipsetov piplajú s klasickou koncepciou, priniesol èipset nForce, alebo inak nazvaný Crush mno stvo ve¾mi zaujímavých zlep ení. Èipset nForce je, hoci sa to nezdá, vysoko integrované rie enie. Základ tvoria dva èipy - IGP (North Bridge) a MCP (South Bridge). Povedzme si nieèo o histórii èipsetu. Ako sa nVidia vlastne dostala k návrhu èipových súprav? Po tom, èo získala ve¾kú prevahu v oblasti grafických kariet, sa na òu

obrátil Microsoft a zaèala tak spolupráca na vývoji hernej konzoly X-Box. Microsoft sa, pochopite¾ne, nechcel necha zahanbi , tak e X-Box je prevratná technológia. Firma nVidia v tomto hrá úlohu hlavného dizajnéra, zodpovedného za grafiku a èipset. Výpoèty v konzole X-Box vykonáva procesor Pentium III, ktorého výroba je pomerne lacná. Povedzme si nieèo bli ie o obvodoch èipsetu nForce. Integrated Graphics Processor (IGP) IGP by sme mohli nazva severným mostom. Tento severný most je cez zbernicu FSB EV6 napojený na procesor architektúry AMD K7. Táto zbernica mô e operova v re ime DDR na dne nom tandarde 133 MHz. Integrovaná grafika - GeForce 2 V IGP sa nachádza upravená verzia èipu NV11, inak nazvaného GeForce 2 MX, obsahujúca dve pipelines taktované na frekvencii 175 MHz a doplnená o 300 MHz RAMDAC prevodník. To mô e vyzera ako u zastarané a málo výkonné rie enie, ale MX je ove¾a výkonnej ie, ne akýko¾vek iný integrovaný grafický èip. Tento èip pochopite¾ne obsahuje jednotku Transformation & Lightning (T&L) a navy e je vnútorne prepojený so zvy kom IGP pomocou zbernice AGP 8x. To je mo né vïaka integrácii èipu. Dne ná AGP toti z dôvodov kompatibility operuje na frekvencii 66 MHz a re imy 2x a 4x sú dosahované pomocou prenosu viac dát v jednom hodinovom cykle (technológia DDR, respektíve QDR). Tu v ak èip nekomunikuje cez AGP, ale cez peciálnu zbernicu, ktorá má priepustnos ako AGP 8x, teda 2GB/s. Ak grafický èip zalo ený na èipe GeForce 2 MX nepostaèuje, je mo né pou i externú zbernicu AGP 4x (vrátane Fast Writes). TwinBank Toto je najzaujímavej ia èas nového èipsetu. Dovo¾uje paralelný prístup k dvom pamä ovým modulom SDR/ DDR DIMM zároveò. V praxi to znamená vynikajúcu priepustnos pamätí, lep iu ne 128 bit DDR. V èipe sa nachádzajú dva memory controlery, prvý obsluhuje DIMM0, druhý DIMM1/ DIMM2. Pokia¾ pou ívate¾ obsadí DIMM0, pou ije sa iba kontrolér 1 a zariadenie sa správa ako tandardné 64bitové. Pokia¾ v ak pou ívate¾ obsadí DIMM0 a zároveò DIMM1, alebo DIMM2, potom sa pou ijú oba kontroléry a priepustnos pamätí sa radikálne zvý i. Ka dý kontrolér mô e obsluhova pamä rozdielnej ve¾kosti, ale takisto rozdielneho èasovania. Dôle ité je to, e je mo né vykonáva èítania a zápisy do pamäte súbe ne. Tak e zatia¾ èo AGP pristupuje do pamäte cez kontrolér 2, procesor mô e pristupova cez kontrolér 1. Toto je ve¾mi dôle ité, preto e to umo òuje efektívnu prácu s pamä ou. Tak e napríklad. procesor mô e posla príkaz na dodávku dát do kontroléra 1 a zároveò si vy iada iné dáta od kontroléra 2. V klasickej koncepcii procesor musí poèka minimálne es hodinových cyklov na dodávku prvého bloku dát z pamäte a a potom je mo né iada znova, èo v ak trvá opä es hodinových cyklov. V tomto prípade je mo né dosiahnu takú situáciu, e keï sa spracúva prvá po iadavka, je mo né súèasne zaèa spracúva ïal iu po iadavku. O tom, èo bude kde rozmiestnené, rozhoduje èas nazvaná Arbiter. Toto rozdelenie pamäte na dva bloky je výhodnej ie, ne dvojkanálový DIMM, hoci teoretická priepustnos 4,2 GB/s pri 133 MHz DDR je pri oboch rovnaká. Problém klasickej koncepcie je v tom, e procesor musí poèka na vybavenie po iadaviek ostatných zariadení, akými sú napríklad AGP, PCI, EIDE a podobne, zatia¾ èo tu je mo né obslú i procesor i ostatné zariadenia súèasne za predpokladu, e dáta sú v inom module. Výhoda tohto rie enia sa prejaví predov etkým pri pou ití externej grafickej karty, preto e integrovaná grafika bude ma na systémovú pamä také po iadavky, ktoré mô u kontroléry úplne zahlti a na procesor u to¾ko priepustnosti nezostane. Architektúra TwinBank je obsiahnutá iba v èipsete nForce 420, lacnej í variant nForce 220 má iba jeden 64bitový kontrolér. Èipset nForce podporuje 64 MB a 1,5GB unbuffered RAM bez ECC. Dá sa pou i ako SDRAM, tak aj DDR SDRAM v troch DIMM slotoch a konfiguráciách 64, 128, 256 alebo 512 Mbit x8, alebo x16. Dynamic Adaptive Speculative Pre-processor (DASP) DASP je patentovanou technológiou a v zásade nejde o niè iného, ne o hardvérový prefetch. DASP sleduje prístupy do pamäte a sám sa rozhodne, ktoré dáta nakopíruje do rýchlej pamäte SRAM. Pokia¾ si zariadenia pri-

1/1 CIGLER str.5

P r e h ¾ a d stupujúce do pamäte vy iadajú dáta a tie sú u prítomné v SRAM, sú naèítané odtia¾. Tak sa zabráni zdåhavým èakaniam na nájdenie po adovaných dát v systémovej RAM. nForce Media and Communications Processor (MCP) Ju ný most, MCP, sa nesie v duchu hesla v etko, èo chcete, máme alebo dodáme . Firma nVidia i la v integrácii e te ïalej, ne VIA so svojim èipsetom Super South VT82C686B. Podpora dvojkanálového ATA-100 je samozrejmos ou, rovnako ako podpora USB alebo AC kodekov. To v ak nie je v etko, èip má v sebe integrovanú zvukovú kartu, v prípade drah ieho MCP-D dokonca s licencovanou podporou Dolby Digital 5.1 (AC-3), umo òujúcu výstup na pä reproduktorov a subwoofer. Táto zvuková karta umo òuje prehráva 256 hlasov alebo 64 priestorových hlasov a ve¾a ïal ieho. Neprekvapuje ani fakt, e èip obsahuje integrovanú sie ovú kartu 10/100 Mbit, homePNA 2.0 alebo softvérový modem.

Hyper-Transport Teraz sa koneène dostávame k perspektívnemu rie eniu od AMD. Nová zbernica spoloènosti Advanced Micro Devices (AMD), vyvíjaná pod oznaèením Lightning Data Transport je v prípade èipsetu nForce pou itá ako spojnica medzi IGP (North Bridge) a MCP (South Bridge). Zatia¾, èo Intel pou íva Hub a VIA V-link, oba s priepustnos ou 266 MB/s, nehovoriac o star ích èipsetoch s prepojením cez PCI, tak nForce je vybavené osembitovou, 200 MHz DDR zbernicou, v oboch smeroch dávajúcu celkovú priepustnos neuverite¾ných 800 MB/s. Dalo by sa poveda e 266 MB/s urèite staèí, èo potvrdzujú aj benchmarky, ale nVidia sa chcela poisti , sèítala priepustnos v etkých zariadení pripojených k MCP a e te k tomu nieèo pridala. Jediným, kto mô e Hyper-Transportu v tomto prípade ako-tak konkurova , je Intel s Hub-B s priepustnos ou 533 MB/s. Isochrónne prenosy - StreamThru Architecture Problémom zberníc, ako je PCI je fakt, e v jednom okam iku mô u obsluhova iba jedno zariadenie. V praxi to vyzerá tak, e PCI má nastavený urèitý latency timer, ktorý urèuje, ako dlho smie to-ktoré zariadenie okupova zbernicu. Po uplynutí tohto èasu je prenos ukonèený a mô e ho prevzia iné zariadenie. Ak sa prenos nestihne, pokraèuje sa a v ïal om kole. Toto ustavièné preru ovanie a inicializácia so sebou nesie ten problém, e po adované dáta nemusia dorazi vèas a navy e je zbernica zbytoène za a ovaná cyklami, keï sa vlastne niè nedeje, iba sa inicializuje, alebo ukonèuje. To ïalej zni uje reálnu priepustnos zbernice a vedie iba k zhor eniu situácie.

è i p s e t o v

400 MB/s v ka dom smere. To je viac, ne dostatoèná kapacita, ale je to aj takisto dobrá vlastnos , ktorá umo òuje súbe né prenosy dát oboma smermi. V praxi by sa mohol rozdiel Hyper-Transportu a PCI prirovna k rozdielu medzi dia¾nicou a ulicou, ktorá je chví¾ku jednosmerná v jednom a chví¾ku v druhom smere.

SiS SiS 735 Táto lacná èipová súprava pre procesory AMD Athlon a Duron (Socket A) spôsobuje medzi konkurentmi, ako AMD s èipsetom 760, VIA s KT266 a ALI s èipsetom Alimagic 1 pomerne ve¾ký rozruch. Ihneï po uvedení na trh zaútoèilo toto jednoèipové rie enie, pri ktorom je North i South Bridge integrované v jednom èipe na prvé miesta výkonového rebríèka. Takéto rie enie (pomenované Multithreaded I/O Link) má jednu obrovskou výhodu, obe èasti spolu komunikujú rýchlos ou a 1,2 GB/s. To je, samozrejme, omnoho viac, ne pou itie zbernice PCI (133 MB/s) na spojenie oboch èipov, èi niektorou peciálnou technológiou (V-Link od VIA èi Intel Hub Architecture) s dvojnásobnou prenosovou kapacitou 266 MB/s. Ïal ou hlavnou vlastnos ou je podpora pamä ových modulov PC200 a PC266 DDR SDRAM (teoretická priepustnos 2,1 GB/s) a takisto PC133 SDRAM (teoretická priepustnos 1,06 GB/s). Základná doska mô e by osadená obidvoma pamä ovými slotmi a pou ívate¾ si vyberie, ktorému typu pamätí dá prednos . Nie je v ak mo né pou i obidva dva typy pamätí zároveò. Pri maximálnom poète troch pamä ových slotov na daný typ pamäte a podpore maximálne 512 MB pamä ových modulov je mo né dosku osadi a 1,5 GB operaènej pamäte. Ïal ie vlastnosti sú oèakávané. Frekvencia FSB zbernice 200/266 MHz (100/133 MHz DDR), podpora AGP 4x zbernice, dva USB radièe s maximálne 6 portami, radiè AC'97 audio/modem s podporou S/PDIF výstupu, a es slotov PCI, podpora AMR, CNR a ACR slotov, IDE radiè Ultra ATA 33/66/100, HomePNA 1/10 Mbit/s èi Ethernet 10/100 Mbit/s a nakoniec Power Management ACPI 1.0b a APM 1.2. SiS 645/ SiS 961 Prvým oficiálnym ohláseným èipsetom s podporou pamätí DDR pre Pentium 4 bol SiS 645. I lo navy e o prvý èipset s podporou pamätí DDR 333 (PC 2700). Toto klasické rie enie vyu ilo na prepojenie South a North Bridge zbernicu MuTIOL (Multi-Threaded I/O Link, 533 MB/s) a ponúklo ostatné zvyèajné mo nosti, ako AGP 4x, Fast Writes, 5.1 kanálové 3D audio, UltraATA /100 a 56K Modem. SiS 315, SiS 645 a SiS 740 SiS 315 je lacný grafický èip, urèený pre segment grafických kariet Value. Výkon má pribli ne porovnate¾ný s GeForce MX400, technológia výroby je 0,15um. SiS 740 spojuje výkon èipsetu SiS 735 pre dosky Socket A a finanènú nenároènos grafického èipu SiS 315 do jediného integrovaného rie enia. SiS 645 je prvá èipová súprava urèená pre Pentium 4, ktorá podporuje pamä ové moduly DDR 333, ktoré sa takisto oznaèujú ako PC2700. Je to pod¾a maximálnej prenosovej rýchlosti, ktorá je 2,7 GB/s. Ïal ie podporované pamä ové moduly sú obyèajné DDR266 a e te obyèajnej ie PC133. Maximálna ve¾kos jedného modulu mô e by a 1 GB, èo znamená, e pri plne obsadených troch pamä ových slotoch máme a 3 GB operaènej pamäte. Obidva èipy (North Bridge SiS 645 a South Bridge SiS 691) spolu komunikujú pomocou firemnej technológie, nazvanej MuTIOL (Multi-threaded I/O Link) s prenosovou rýchlos ou 533 MB/s.

Intel Almador Hyper-Transport je v tomto oh¾ade iný. Umo òuje toti zriadenie akýchsi virtuálnych kanálov, èo znamená, e väè í poèet zariadení mô e pristupova k zbernici v jednom okamihu. Èasovo nároèné dáta tak získajú prioritu a dostatoène rýchle spojenie s cie¾om (teda s IGP) bez toho, e by muselo nasta ukonèenie prenosu ostatných zariadení. V praxi to znamená zvý enie celkovej efektivity, a tým aj priepustnosti. Navy e nedochádza tak èasto k èakaniu na dáta (napríklad zo zbernice EIDE alebo sie ovej karty), preto e dátové prenosy nie sú v tomto prípade preru ené, ale iba pozastavené. Pritom nesmieme zabudnú na fakt, e implementácia Hyper-Transportu v èipsete nForce ponúka

Èipová súprava i830 vyvíjaná pod kódovým oznaèením Almador od spoloènosti Intel bude vyrábaná v troch typoch. U uvedená verzia i830MP obsahuje iba slot AGP, druhá verzia i830M bude obsahova slot AGP a integrovaný grafický èip a tretia verzia bude disponova iba integrovaným grafickým èipom. Celý èipset tvoria tradiène dva èipy, ktoré sú prepojené pomocou Hub architektúry. 82830MP GMCH-M (North Bridge) North Bridge je kompletne prepracovaný a podporuje 1,25 AGTL (Assisted Gunning Transceiver Logic), ktorú vy adujú nové procesory s jadrom Tualatin. Inak pod-

poruje a 1GB pamätí typu SDRAM (PC133). Èo sa týka AGP zbernice, ide o klasickú AGP ver. 2.2 podporujúcu re imy 1x, 2x a 4x. Celý èip má 625-pinové balenie BGA. ICH3-M (South Bridge) Najnov í èip ICH3 nahradzuje stra í ICH2 a jeho uvedenie bolo mnohými oèakávané kvôli podpore nového tandardu USB 2.0. Mobilná verzia ICH3 túto podporu nezahàòa. Je v ak mo né pou i a 6 USB portov ver. 1.1, nechýba podpora Ultra ATA/100 alebo Bus Master PIO a IDE módov. Samozrejme, je integrovaná 10/100 Mbit/s sie ová karta a podporovaná je aj 1Mbit HomePNA. Celý èip má napätie iba 1,8 V v 321-pinovom vyhotovení BGA.

ATI A4 Spoloènos ATI Technologies chce do konca roku uvies èipset pre procesor Intel Pentium 4 s integrovaným grafickým èipom s názvom ATI A4. Èip bude ma integrovaný pamä ový radiè a grafický èip RV200 do North Bridge, vyrábaného 0,15 mikrónovým procesom, podporu Dual Pipe 3D, HydraVision, DirectX 8.1 a podobne, 64bitovú zbernicu pre komunikáciu s operaènou pamä ou, podporu pamä ových modulov DDR266 a DDR333.

VIA História èipsetov VIA, podporujúcich DDR pamäte sa zaèala písa uvedením èipovej súpravy pre platformu Intel, ktorá mala oznaèenie VIA Apollo Pro266. Je ho v ak mo né pova ova za fiasko (na vine bola predov etkým zbernica GTL+). Zanedlho VIA uviedla ïal iu èipovú súpravu podporujúcu DDR pamäte, ale pre platformu AMD. Èipová súprava VIA KT266A sa ako tradiène skladá z dvoch èipov - North Bridge VT8366 a South Bridge VT8233. Oba sú spojené rýchlou V-Link zbernicou s priepustnos ou 266 MB/s. KT266A obsahuje rýchlej í S2k a System Bus Timing a zlep ený pamä ový radiè. Nový èip South Bridge zahàòa podporu Ultra ATA/133 a je s KT266A kompatibilný. Èipset VIA Apollo P4X266 je urèený pre platformu Intel Pentium 4 a umo òuje vyu íva lacnej ie pamäte typu SDRAM èi DDR SDRAM. Èipset sa skladá z dvoch èipov, ktoré sú spojené patentovanou zbernicou V-Link s priepustnos ou 266 MB/s. Toto je odpoveï na technológiu firmy Intel nazvanou Intel Hub Architecture, ktorá poskytuje rovnako rýchle spojenie oboch èipov. Najnov ie spoloènos VIA Technologies uviedla nový South Bridge VIA VT8233A. Hlavnou novinkou je podpora rozhrania Ultra ATA/133. Ïal ou ve¾mi zaujímavou vlastnos ou je podpora 48-bitového adresovania, vyvinutého na základe iniciatívy Maxtor Big Drive, vïaka ktorému je mo né prelomi hranicu 137 GB a posúva tak hranicu ve¾kosti pevných diskov na väè iu hodnotu. VIA VT8233A je pinovo kompatibilná s èipmi VT8233/ VT8233C a umo òuje prepojení cez architektúru V-link s inými North Bridge (VIA Apollo P4X266, KT266A, KT266, Pro266T a nakoniec Pro266). North Bridge VT8753 Úlohou tohto èipu je komunikácia s procesorom, operaènou pamä ou a grafickou kartou. S procesorom komunikuje na frekvencii 400 MHz (100 MHz QDR) a s grafickou kartou komunikuje prostredníctvom zbernice AGP 4x. Výmena dát s operaènou pamä ou prebieha na frekvencii 100 èi 133 MHz a podporované sú pamäte SDRAM a DDR SDRAM. South Bridge VT8233 (VT8233C) Existuje v dvoch vyhotoveniach. V prvom type VIA VT8233 je integrovaný Ethernet radiè 10/100 Mbit/s èi HomePNA radiè 1/10 Mbit/s. Druhá verzia oznaèená VIA VT8233C obsahuje Ethernet radiè 10/100 Mbit/s od spoloènosti 3Com. Ïal ími funkciami tohoto èipu je podpora rozhrania ACR (Advanced Communications Riser), AC'97 audio a MC'97 modem, a pä slotov PCI, radiè diskov Ultra ATA 33/66/100 èi Power management. Èip VIA VT8753 je dodávaný v 664-pinovom BGA balení a èip VIA VT8233 (VT8233c) v identickom balení s 376 pinmi. Zdroje: www.amd.com www.zive.cz/h/pctuning www.svethardware.cz

Stanislav J. Manca

1/1 Telekomunikacie str. 7

P r o g r a m o v a n i e Programovanie - preh¾ad jazykov a nástrojov Motto 1: Poèítaèe nám u¾ahèujú prácu, ktorú by bez nich nebolo vôbec potrebné vykonáva ... Motto 2: V ka dom programe je aspoò jedna chyba a jeden zbytoèný riadok. Logickou dedukciou mô eme z toho vyvodi , e ka dý program sa postupne dá zredukova na jeden riadok, ktorý bude navy e chybný. Motto 3: Riadi tím programátorov je podobné, ako pás maèky... Poèítaè je pomerne zlo ité a zvyèajne aj výkonné technické zariadenie, no bez príslu ného programového vybavenia je prakticky k nièomu. ivot mu vdýchne a operaèný systém a ostatné programové vybavenie. Nie nadarmo sa kedysi koncom minulého storoèia v ére operaèného systému DOS hovorilo, e bez programového súboru COMMAND.COM (interpreter príkazov operaèného systému) by fungoval na poèítaèi len ventilátor. Príslu né programové vybavenie - softvér mô eme získa viacerými spôsobmi (vymenujeme len legálne spôsoby): mô eme ho kúpi , zadarmo získa v rámci shareware alebo freeware licencie alebo si ho mô eme jednoducho naprogramova . Posledne vymenovaný spôsob je zrejme naj a í, ale aj najzaujímavej í. Èo sa týka metód vývoja softvéru, medzi programátormi koluje takýto vtip: Naozajstný programátor pí e programy priamo pomocou hexadecimálneho editora do súboru s príponou EXE. Majster programátor pí e binárny kód rovno do súboru s príponou ZIP. Teoreticky by na vytvorenie programu skutoène staèil hexadecimálny editor. Dne ní programátori, ktorí pracujú s modernými a výkonnými vývojovými nástrojmi (Microsoft Visual Studio, Borland C++ Builder, Delphi...), sa tomu u len pousmejú, ale nie je to tak dávno, èo takýto spôsob zápisu binárneho kódu patril medzi najkomfortnej í. e si neviete predstavi primitívnej í spôsob programovania?

Struèná história programovania Aby sme pochopili pomerne zlo itú a zdanlivo nepreh¾adnú situáciu v tejto oblasti, najskôr sa trochu pozrieme do histórie. Nebudeme za a ova èitate¾ov delením poèítaèov na generácie, túto èas histórie prejdeme len ve¾mi struène. Prvé programovate¾né automaty sa programovali pomocou diernych títkov. Sálové poèítaèe mali nieko¾ko bajtov operaènej pamäte. Dobre èítate - bajtov. iadnu príponu GIGA MEGA, ba dokonca ani KILO sme vinou tlaèiarenského kriatka nevynechali. Jednotlivé príkazy programu boli vydierované na diernych títkoch, èo príkaz, to títok. Programátorský tím pomocou rôznych viac alebo menej komfortných dierovacích pomôcok (tu niekde je zárodok dne ných vývojových prostredí) vyrobil balíèek títkov a u zostávalo len to obligátne: Jáchyme, hoï ho do stroje. Mohlo to dopadnú dvoma spôsobmi. Prvý prípad nastal ve¾mi zriedka, lep ie povedané takmer nikdy, toti , e program pracoval na prvý raz správne a realizaèný tím získal po adované výsledky. Ove¾a èastej í bol druhý prípad, e program nepracoval vôbec alebo dával oèividne chybné výsledky. Tu nastala obávaná etapa h¾adania a odstraòovania chýb, èi e zárodok debuggovania. Chybné títky sa opravovali dovtedy, kým program nezaèal pracova správne. Poviete si, e tieto poèítaèe v porovnaní s tými dne nými nemali iadne výhody? Ale mali, minimálne jednu jedinú. Ak sa dnes laik pozrie na poèítaè, hoci aj s otvoreným krytom, nepochopí, na akom princípe funguje. Kedysi staèilo pozorova tok títkov a aj laik ¾ahko pochopil, ako fungujú základné programové kon trukcie, napríklad cyklus alebo podmienka. Aj vtedy, podobne ako dnes, existovali takzvaní poriadni a neporiadni programátori. Tí pedantní a precízni napríklad pou ívali títky rôznej farby. Niektoré títky, hlavne s riadiacimi príkazmi cyklov a podmienkami boli vydierované na farebnom papieri. Potom sa ove¾a ¾ah ie sledoval a prípadne aj korigoval tok títkov. Neporiadni programátori sa riadili heslom, e nikdy nie je dos èasu urobi to poriadne, ale v dy je dos èasu urobi to znovu. Neskôr nasledovala obdoba toho èo sa kedysi v biblických èasoch stalo pri Babylonskej ve i. V na om prípade ne lo ani tak o pomätenie jazykov, ako o vznik nových, modernej ích a výkonnej ích. Pri li programovacie jazyky FORTRAN, ALGOL, COBOL, ADA, 4TH (FORTH), PASCAL, C... Potom nasledoval rozmach mikropoèítaèov, kde chví¾u kra¾oval programovací jazyk BASIC, ale s nástupom kla-

sických osobných poèítaèov triedy PC (ozaj, viete, e tieto poèítaèe nedávno oslávili u svoje dvadsiate narodeniny?) sa pre vývoj aplikácií zaèali pou íva preva ne kompilátory programovacích jazykov PASCAL a C, prípadne C++. Prispením firmy Microsoft a ich populárneho Visual Basicu ani programovací jazyk BASIC nebol zatlaèený do pozadia.

Ako to principiálne funguje Máme napísaný kód jednoduchej aplikácie a potrebujeme vykona onen úkon, ktorý sme v ére diernych títkov nazvali hoï ho do stroje , jednoducho povedané, chceme dosiahnu , aby poèítaè ná program vykonal. V zásade existujú dva spôsoby, ako ïalej nalo i s programovým kódom: Interpreter Prvá mo nos , ktorú máme, je postupná interpretácia jednotlivých riadkov. Ka dý riadok zdrojového textu sa poèas behu programu prelo í do strojového kódu a prostriedkami procesora vykoná. Potom sa interpretuje ïal í riadok, a tak sa postupuje a do konca programu (alebo mo no aj do konca sveta, ak sa v programe podarilo spácha nekoneèný cyklus).

jekty typu Klient - Server. Mo nos rýchleho vývoja aplikácií je daná implementovaním prostredia RAD (Rapid Application Develop). Dôraz sa kladie na jednoduchos a maximálnu vizualizáciu návrhu. Zaujímavos ou je, e hoci klasický Basic pracuje na princípe interpretera, kód napísaný v programovacom jazyku Visual Basic je prekladaný v dvoch krokoch. Najskôr sa generuje medzikód, na ktorý sa neskôr aplikuje kompilátor jazyka C++. Vývoj jednoduchej aplikácie, napríklad kalkulaèky by sa dal rozdeli do dvoch krokov. Najskôr navrhneme vizuálne prvky, z ktorých sa aplikácia bude sklada , v na om prípade sú to tlaèidlá a textové pole, ktoré simuluje displej kalkulaèky. V druhom kroku priradíme jednotlivým tlaèidlám funkcie. Napríklad tlaèidlu + priradíme funkciu sèítania dvoch operátorov a podobne. Nie v dy na základe zadaných údajov program doká e vypoèíta správne výsledky. Ak by sme v na om kalkulaènom programe zabudli o etri potenciálne delenie nulou, program by skonèil nekorektne. ... Case + Op1 = CDbl(Op1) + CDbl(Op2) Case - Op1 = CDbl(Op1) - CDbl(Op2) Case X Op1 = CDbl(Op1) * CDbl(Op2) Case / If Op2 = 0 Then MsgBox( Nemozete delit nulou !!! , 48, Calculator ) Else Op1 = CDbl(Op1) / CDbl(Op2) End If ...

Kompilátor Druhá mo nos je celý zdrojový text prelo i do strojového kódu procesora a tento kód neskôr spú a ako celok. Proces kompilácie a linkovania prebehne len raz, jeho výsledkom je súbor (obvykle s príponou EXE), ktorý obsahuje spustite¾ný kód. Tento kód mô eme ¾ubovo¾ne distribuova a kedyko¾vek spusti aj bez prítomnosti kompilátora. Preto e pri pou ití interpretera po vykonaní ka dého riadku programu sa musí procesor venova prekladu ïal ieho riadku, vo v eobecnosti platí, e takto vykonávaný program be í podstatne pomal ie ako program, ktorý bol prelo ený kompilátorom a pri spustení be í kontinuálne.

Preh¾ad najpou ívanej ích programovacích jazykov Basic - Na tento programovací jazyk si urèite spomenú majitelia starých osembitových mikropoèítaèov, ktoré e te nemali implementovaný operaèný systém v takom ponímaní, ako ho poznáme dnes. Ich základným programovým vybavením bol práve interpreter programovacieho jazyka BASIC. Pamätníci operaèného systému MS-DOS si iste pamätajú na programovací jazyk BASICA, neskôr QBASIC, ktorý bol súèas ou in talácie operaèného systému, tak e pre vývoj najjednoduch ích aplikácií nebolo potrebné in talova iadne vývojové nástroje. QBASIC je mo né e te stále nájs na in talaènom CD Windows 98 v adresári Oldmsdos.

Pascal - Tento programovací jazyk bol vytvorený profesorom Nicolausom Wirthom pre výuèbu truktúrovaného programovania. Pre svoju jednoduchos , relatívnu typovú bezpeènos a hlavne nov ie verzie pre podporu objektovo orientovaného programovania sa programovací jazyk Pascal rýchlo ujal. Azda najznámej ia je verzia TURBO PASCAL od firmy Borland. Po verzii 7.0 firma Borland vytvorila na báze programovacieho jazyka Pascal svoje komplexné vývojové prostredie DELPHI. Uká ka programu v programovacom jazyku Pascal: writeln(' T e t r i s');writeln (' ***********');writeln; writeln(' (c) 1994 Lacko'); writeln(' podla');writeln('PJATINOV & GERASIMOV');writeln; for i:=1 to 12 do for j:=1 to 23 do pole[i,j]:=' '; for j:=1 to 22 do begin pole[1,j]:='±';pole[12,j]:='±';end; for i:=1 to 12 do pole[i,23]:='±'; obraz;

Uká ka programu v programovacom jazyku Basic: Dim Words, Digit As Integer Dim MyString As String For Words = 10 To 1 Step -1 For Digit = 0 To 9 MyString = MyString & CStr(Digit) Next Digit ' Increment counter. MyString = MyString & Next Words

...

' Set up 10 repetitions. ' Set up 10 repetitions. ' Append number to string. ' Append a space.

Visual Basic - je viac ne dôstojným pokraèovate¾om tradícií jazyka BASIC. Zachoval si jeho jednoduchos , ale bol doplnený o mnohé moderné prvky. Je to vizuálny nástroj pre rýchle vytváranie irokého spektra aplikácií, od najjednoduch ích a po pomerne nároèné podnikové pro-

Tento programovací jazyk, presnej ie povedané kód vygenerovaný pomocou pascalovského kompilátora, v ak nepatril k najrýchlej ím, tak e sa pri programovaní èasovo kritických úsekov èasto kombinoval s assemblerom.

P r o g r a m o v a n i e {nova prerusovacia procedura pre meranie} procedure interup(cx:word);interrupt; begin asm mov cx,dobam jcxz @start jmp @decrem @start: mov cx,pocet @decrem: dec cx mov dobam,cx mov al,20h

ných, zlep enú metódu Garbage Collection a podporuje XML. Garbage Collection má na starosti upratovanie nepotrebných objektov z pamäte. Ak napríklad v klasickom C++ vytvoríme v pamäti nejaký objekt pomocou metódy new, musíme ho po ukonèení platnosti jeho pou itia odstráni z pamäti príkazom delete. Uká ka programu v programovacom jazyku Visual C# : // for loop using System; public class ForLoopTest {

out 20h,al

public static void Main()

end;

{

end;

for (int i = 1; i <= 5; i++)

C, C++ (Microsoft Visual C++, Borland C++ Builder...) slú i na vývoj aplikácií, kde sa kladie dôraz na výkon aplikácie. Preto sa pou íva na programovanie operaèných systémov, komunikaèných aplikácií, ovládaèov a podobne. Výsledkom kompilácie je najvýkonnej í a najkompaktnej í kód. Väè ina dôle itých aplikácií bola vyvinutá práve v tomto programovacom jazyku. Príkladom je napríklad samotný operaèný systém Windows NT, ktorý je vytvorený v C++. Uká ka programu v programovacom jazyku C: // for_statment3.cpp #include <stdio.h> void main() { int i, j; for ( i = 5, j = 10 ; i + j < 20; i++, j++ ) printf( \n i + j = %d , (i + j) ); }

Programovací jazyk Visual C# vychádza koncepène z jazyka C++. Je to jazyk jednoduchý, typovo bezpeèný a, samozrejme, objektovo orientovaný. Obsahuje systém automatickej inicializácie typovo bezpeèných premen-

Console.WriteLine(i); } }

vaného dokumentu. Formátovanie dokumentu sa dosiahne pomocou znaèiek (tagov). Uká ka kódu v jazyku HTML: <HTML><BODY> <DIV ALIGN=CENTER> <B>Firma Omigay & Syn </B><BR> Malé námestie 4 BRATISLAVA<BR> tel.: +421 1234 56<BR> e-mail: <A HREF= mailto:omigay@inet.sk > omigay@inet.sk </A> </DIV> </BODY></HTML>

Pre zaujímavos uká eme výslednú HTML stránku (Internet Epxlorer 6.0 - súèas operaèného systému Windows XP):

Programovanie webových aplikácií S rýchlym rozvojom internetu súvisí aj prechod od klasických aplikácií k aplikáciám typu klient - server. Zvyèajne sa navrhujú webové aplikácie tak, aby pou ívate¾ k nim mohol pristupova prostredníctvom tenkého klienta . Azda najèastej ie sa ako tenký klient pou íva prehliadaè HTML stránok, napríklad Internet Explorer, Netscape Navigátor, Opera. V etky doteraz spomínané programovacie jazyky sa taktie dajú pre vývoj webových aplikácií pou i (C++, Delphi, Visual Basic.), okrem nich v ak vznikli ïal ie jazyky, napríklad Java a skriptové jazyky, napríklad ASP, PHP, Perl... Prvé dva webové jazyky, alebo lep ie povedané formáty dokumentov (HTML a XML), ktoré predstavíme nebudú síce programovacie, ale bez nich sa vo webových aplikáciách nezaobídeme. Jazyk HTML (Hypertext Markup Language) nie je klasický programovací jazyk, spolu s jazykom XML patrí do skupiny znaèkovacích jazykov. Jazyky HTML a XML sú urèené na publikovanie hypertextu v sieti www. Jazyk HTML je bezstavový, definuje obsah aj vzh¾ad publiko-

Uká ka kódu v jazyku XML: <ZoznamZakaznikov> <zakaznik> <meno>Jan Novak</meno> <vek>35</vek> <povolanie>skladnik v sklade monitorov</povolanie> </zakaznik> <zakaznik> <meno>Mirka Polakova</meno> <vek>42</vek> <povolanie>upratovacka</povolanie> </zakaznik> </ZoznamZakaznikov>

1/2 ASBIS - LEZATO str. 9

space

P r o g r a m o v a n i e Pri poh¾ade na tento výpis si najlep ie uvedomíme význam vety, ktorá charakterizuje XML: kompromis zrozumite¾nosti pre stroje aj pre ¾udí. Mô eme jednak údaje ¾ahko naèíta pomocou nejakej rutiny, ale aj pri letmom poh¾ade vidíme, e ide o nejaký zoznam zákazníkov. Po doplnení o súbor XSL s definovaním týlu prehliadaè HTML stránok zobrazí obsah XML dokumentu.

Po preh¾ade jazykov pre tvorbu HTML stránok sa dostávame k skriptovým jazykom, ktoré sa mô u vykonáva na strane klienta, aj na strane servera. Na strane klienta sú najroz írenej ie skriptové jazyky JavaScript a Visual Basic Script. Uká ka kódu v Java Scripte: <script language= Javascript type= text/javascript > <!-function PotvrdLine() { var s; // pripraveny retazec s= Editované údaje pre MSP !\n ; s=s+ \nNew phone number: ; s=s+z.Telefon.value; OK=window.confirm(s); return OK; } --> </script>

Na strane servera mô eme pou íva rôzne skriptové systémy a programovacie jazyky. Medzi najpou ívanej ie mô eme zaradi Javu, ASP stránky, PHP skripty a programovací jazyk Perl. Ak riadok ASP stránky alebo PHP skriptu obsahuje skriptový kód, tento sa interpretuje a jeho výstupy sú vlo ené do HTML stránky, ktorá sa dynamicky generuje pre klienta. Ak riadok neobsahuje skriptový kód, je vlo ený do HTML stránky priamo. Preto mô eme pou íva príponu ASP, prípadne PHP pre v etky stránky bez oh¾adu na to èi obsahujú alebo neobsahujú riadky skriptového kódu. Uká ka kódu na ASP stránke: <% cas = Time() if cas >= #12:00:00 AM# and cas <= #12:00:00 PM# then Response.write Prijemne dopoludnie else Response.write Prijemne popoludnie end if %>

Uká ka kódu PHP skriptu: <? if (date( A )== AM ) {echo Prijemne dopoludnie ;} else {echo Prijemne popoludnie ;} ?>

ASP stránky - Ako skriptový jazyk na ASP stránkach sa pou íva VBScript, ktorý je odvodený od programovacieho jazyka Microsoft Visual Basic, presnej ie Visual Basic for Aplications. Alternatívne je mo né pou i skriptový jazyk JavaScript. Microsoft ho na ASP stránkach oznaèuje ako JScript. PHP skripty Skriptový jazyk je podobný C++, alebo Jave. Systém je vo¾ne írite¾ný, najnov ie verzie pre v etky podporované operaèné systémy mô eme získa na adrese http://www.php.net Pre súbory so skriptami PHP sa pou íva prípona phtml alebo php. Podporu PHP je mo né nain talova pre operaèný systém UNIX (LINUX) alebo aj pre operaèný systém Windows.

Programovací jazyk Java vyvinula firma Sun Microsystems. Asi najviac sa podobá jazyku C++, av ak tento programovací jazyk je podobne ako u spomínaný dediè objektového céèka , C# zbavený niektorých kon trukcií, ktoré spôsobovali problémy a boli zdrojom èastých chýb. Java umo òuje písanie krátkych programov zaèlenených priamo do HTML stránky - Java-appletov. Na stránke je okno, ktoré je výhradne pod kontrolou kódu appletu. Vyu íva sa to na rôzne animácie, hry, ale takto sú vytvárané aj celé aplikácie. Popularitu tomuto programovaciemu jazyku zabezpeèila jeho platformová nezávislos . Program napísaný v Jave je spustite¾ný v Unixe, Linuxe, Macu... Java je toti interpretovaný jazyk. U klienta je na spustenie kódu potrebný interpeter Java Virtual Machine. Aplikácia napísaná v Jave je preto zvyèajne dos pomalá. To je jeden z dôvodov, preèo javové applety sú vytláèané skriptovými jazykmi JavaScript a Visual Basic Script.

movacím jazykom BASIC to bol obrovský pokrok. Neskôr zakladate¾ ve¾mi úspe nej firmy Borland Phillip Kahn predstavil svoj revoluèný kompilátor TURBO PASCAL, ktorý zaberal len 40 kilobajtov, tak e sa zmestil na jednu disketu spolu so zdrojovým kódom a e te na diskete zostalo miesto aj na vygenerovanie programového kódu. TURBO PASCAL navy e obsahoval nielen kompilátor, ale aj editor zdrojového kódu. Tu niekde je zárodok moderných IDE. Vrcholom v tejto oblasti pre operaèný systém DOS bolo zrejme vývojové prostredie Borland C++ 3.1 Toto vývojové prostredie obsahovalo editor s farebným rozlí ením syntaxe, integrovaný kompilátor a debugger. Zdrojový text bolo mo né logicky rozèleni do men ích súborov, ktoré spolu tvorili projekt.

Uká ka programu v programovacom jazyku Visual J++ : private void SSaverMouseMove(Object sender, MouseEvent e) { if (m_ixStart == 0 && m_iyStart == 0) { //Uloz suradnice mysi m_ixStart = e.x; m_iyStart = e.y; return; } else if (e.x != m_ixStart || e.y != m_iyStart) Shutdown(); }

Programovanie v jazyku SQL Aby to v etko nebolo také jednoduché, teda skôr, aby toho nebolo tak málo, do hry vstupujú moderné databázové servery. Ka dý z nich priná a mo nos programovania v nejakej odno i jazyka SQL. Tejto problematike sme sa podrobnej ie venovali v minulom èísle, preto uká eme len jednoduché fragmenty kódu v programovacom jazyku PL/SQL (Oracle) a v jazyku TRANSACT-SQL (Microsoft SQL Server 2000) Uká ka kódu cyklu v programovacom jazyku PL/SQL databázového servera Oracle 8i. BEGIN FOR ctr IN 1..100000 LOOP INSERT INTO TABULKA VALUES (ix.nextval, SYSDATE, 'zaznam'); END LOOP; END;

Uká ka kódu rovnakého v programovacom jazyku TRANSACT-SQL databázového servera Microsoft SQL Server 2000. DECLARE @N int SET @N=100000 WHILE (@N > 0) BEGIN INSERT INTO TABULKA (datum, text) VALUES (GETDATE(),'zaznam'); SET @N=@N-1 END

Úvod tohto odseku by mohol naznaèova , e jednotlivé implementácie jazyka SQL komplikujú u tak nepreh¾adnú sple programovacích jazykov. Nie je to pravda. Práve na úrovni jazyka SQL nastáva urèité zjednotenie programovania databázových aplikácií.

Integrované vývojové prostredie (IDE Integrated Developer Enviroment) Prejdime od predstavovania jednotlivých programovacích jazykov k nástrojom, ktoré u¾ahèujú prácu programátorov a vývojárskych tímov. Prvé kompilátory síce generovali spustite¾ný kód, ale práca so samotným kompilátorom nebola príli pohodlná. Pamätníci si iste spomenú na kompilátor TNS PASCAL, ktorý be al na Slu ovickom mikropoèítaèi TNS pod operaèným systémom CPM. Tento kompilátor bol na piatich osempalcových disketách. Poèas prekladu ka dého programu bolo potrebné postupne ruène vymeni v etkých pä diskiet. Bolo to pomerne namáhavé, ale oproti iným mikropoèítaèom s progra-

Ve¾mi dôle itý bol aj systém nápovedy, ktorý sa pre príslu né slovo zdrojového kódu vyvolával pomocou kombinácie kláves Ctrl-F1. Podobné integrované vývojové prostredie pre svoj C++ kompilátor pou ívali aj firmy Microsoft a Watcom. Aby sme ukázali, aké boli mo nosti vývojových platforiem pre operaèný systém MS-DOS, vyskú ali sme napísa , prelo i a odladi jednoduchý testovací program v prostredí Borland C++ 3.1, ktorý vykoná v cykle sto miliónov operácií v pohyblivej rádovej èiarke a to¾ko isto vyhodnotení jednoduchej podmienky typu IF. Nakoniec vypí eme hodnotu výsledku Test bol vykonaný na poèítaèi s procesorom Celeron 366 MHz s operaèným systémom Windows XP. #include <stdio.h> #include <conio.h> int main() { double dPI=3.1415; double dSucet=0; long ic; for (ic=1; ic<100000000; ic++) { dSucet = dSucet + (ic*dPI); if(ic%10000==0) cprintf( %d\r\n ,ic/10000); } cprintf( \nSucet = %f ,dSucet); return 0; }

Program be al 2 minúty 41 sekúnd. Povieme si, e je to na tú dobu slu né. Ale to je len výsledok neoptimalizovaného prekladu. Ak nastavíme prekladaè na procesor x386 (pôvodne x86) a povolíme generova kód pre matematický koprocesor x87 (procesory x86, x286 a x386 nemali in trukcie pre operácie s pohyblivou rádovou èiarkou, preto bolo potrebné dokúpi koprocesor), zní ime dobu trvania behu toho istého programu na 18 sekúnd. Po miernych úpravách zdrojového kódu ná ho testovacieho programu sme rovnakým algoritmom otestovali pre zaujímavos aj najnov í kompilátor Microsoft Visual C++, ktorý je súèas ou vývojového prostredia Visual .NET Studio (Beta 2): #include stdafx.h #include conio.h int _tmain(int argc, _TCHAR* argv[]) { double dPI=3.1415; double dSucet=0; long ic; for (ic=1; ic<100000000; ic++) { dSucet = dSucet + (ic*dPI); if(ic%10000==0) cprintf( %d\r\n ,ic/10000); } cprintf( \nSucet = %f ,dSucet); return 0; }

Program be al 15 sekúnd. Rovnaký èas behu programu bol dosiahnutý aj po implementovaní testovacieho algoritmu do Visual C#. Ak porovnáme zdrojovky rovnakého algoritmu v C++ a C#, vidíme, e rozdiel medzi nimi nie je ve¾ký a teda prípadný prechod na C# nebude robi céèkarom iadne problémy using System; namespace ConsoleApplication2 { class Class1

Programovanie { static void Main(string[] args) { double dPI=3.1415; double dSucet=0; long ic; for (ic=1; ic<100000000; ic++) { dSucet = dSucet + (ic*dPI); if(ic%10000==0) Console.WriteLine(ic/10000); } Console.WriteLine(dSucet); } } }

Borland C++ 3.1 neoptimalizovaný Borland C++ 3.1 optimalizovaný Microsoft Visual C++ Microsoft Visual C#

161 sekúnd 18 sekúnd 15 sekúnd 15 sekúnd

Objektovo orientované programovanie (OOP) Pri programovaní aplikácií sa obvykle sna íme simulova objekty reálneho sveta, prípadne reagova na ich èinnos . Objekty reálneho sveta majú zaujímavé vlastnosti. Ak by sme chceli napríklad naprogramova simulátor psa (preèo nie, keï mô u by simulátory lietadiel, vlakov, lodí...), deti tomu tu ím hovoria tamagotchi, zistíme, e pes ako ivoèí ny druh má urèité vlastnosti, napríklad má tyri nohy, zuby, srs ... a doká e vykonáva urèité èinnosti, napríklad strá i , stopova a podobne. Základným pojmom objektového programovania je trieda. Ka dá trieda má nejaké vlastnosti, mô e zapuzdri urèité údaje a aj operácie a funkcie. Ïal ím pojmom OOP je dediènos . Napríklad ná PES ako trieda zdedil v etky vlastnosti z triedy CICAVEC, kam patrí. Vlastnosti základnej triedy PES zase zdedia triedy od neho odvodené. Napríklad ka dé plemeno psa, èi u BERNARDÍN, DALMATÍN, alebo malá ÈIVAVA má jednak vlastnosti triedy pes, ale aj vlastnosti, ktoré charakterizujú dané plemeno. Len a ko si mô eme predstavi malú krátkosrstú èivavu ako a ného psa polárnych bádate¾ov. Poslednou èrtou OOP, ktorú si predstavíme v tomto preh¾adovom èlánku je polymorfizmus (mnohotvárnos ). Nie v dy toti poznáme presný typ in tancie triedy, tak e tento sa dodatoène urèuje za behu programu. Pou itím objektov zavádzame do programu urèitý systém, tak e jednak nemusíme v etko v dy programova sami, ale aj neskôr pri ladení a údr be programu máme zjednodu enú situáciu, preto e ak opravíme chybu v niektorej triede, zároveò bude táto chyba automaticky odstránená aj u v etkých jej potomkov. Bohu ia¾, platí to aj naopak, od rodièovských tried sa delia nielen vlastnosti, ale aj chyby. Nie v dy musíme triedy vytvára sami. Ka dé moderné vývojové prostredie obsahuje mno inu tried, ktoré nám u¾ahèujú programovanie napríklad okien, dialógov menu a podobne. Ako príklad uvediem objektovú kni nicu MFC (Microsoft Foundation Class), ktorá je súèas ou Visual Studia.

Vizuálne programovanie Tak ako dierne títky, hexadecimálny editor a mnohé iné vymo enosti , do minulosti patrí aj písanie programov pomocou textového editora, èi u s farebným rozlí ením syntaxe, alebo bez nej. Mnoho moderných vývojových prostredí má toti prívlastok Visual, napríklad Microsoft Visual .NET Studio, IBM Visual AGE for Java a podobne. Niektoré vývojové prostredia aj napriek tomu, e prívlastok Visual vo svojom názve nemajú, napríklad DELPHI, alebo C++ Builder od Borlandu tie patria medzi vizuálne. O èo ide? Vysvetlí-

me si to na príklade v novom programovacom jazyku Visual C# (hudobníci céèko s krí ikom poznajú, preèítali by to ako Cis, alebo C sharp a nemýlili by sa, tak sa to vyslovuje), ktorý koncepène vychádza z jazyka C++ a je súèas ou Microsoft Visual .NET Studia. Klasický uèebnicový príklad typu Hello World v programovacom jazyku Visual C# mô e naprogramova napríklad takto: using System; namespace ConsoleApplication1 { class Class1 { static void Main(string[] args) { // TODO: Add code to start application here Console.WriteLine( Ahojte vsetci ); } } }

Tento program pre výpis oznámenia Ahojte vsetci má 12 riadkov, ale priznám sa, e som z nich sám napísal len jeden: Console.WriteLine( Ahojte vsetci );

Pri zakladaní nového projektu vo Visual C# som si vybral, e chcem vyvíja konzolovú aplikáciu. Vývojové prostredie, konkrétne App Wizard (aplikaèný kúzelník) vykúzlil kostru aplikácie, kde mi v komentári: // TODO: Add code to start application here

jasne naznaèil, kam presne mám svoj kód umiestni . Je to ve¾mi príjemné a pohodlné. Kto by sa v ak nazdával, e ide o vrchol programátorského komfortu, ve¾mi sa mýli. Staèí, aby sme vo Visual C# vytvorili projekt typu Windows Application a nemusíme napísa ani jeden jediný riadok programu. Staèí len do pripraveného vizuálneho formulára vlo i komponent Label a priradi jej text Ahojte v etci a... aplikácia je hotová. ¼ahko sa o tom mô eme presvedèi tým, e ju prelo íme a spustíme: Takýto program sme dokázali vytvori za nieko¾ko sekúnd. Zdrojový kód tejto aplikácie je síce ove¾a zlo itej í ako v predchádzajúcom príklade, ale to vôbec nevadí, keï e sme ho nemuseli sami písa . Pre zaujímavos si uká eme èas kódu procedúry pre inicializáciu komponentu Label: private void InitializeComponent() { this.label1 = new System.Windows.Forms.Label(); this.SuspendLayout(); // // label1 // this.label1.Location = new System.Drawing.Point(24, 40); this.label1.Name = label1 ; this.label1.Size = new System.Drawing.Size(240, 32); this.label1.TabIndex = 0; this.label1.Text = Ahojte v etci ; ... }

V tomto preh¾adovom èlánku nebolo vôbec mo né obsiahnu problematiku programovania. Samostatný èlánok by si napríklad zaslú ilo objektovo orientované programovanie, prípadne iné témy. Preto sa k problematike programovania v PC Space urèite niekedy vrátime, napríklad v podobe pravidelného seriálu. ¼uboslav Lacko Zaujímavé adresy na webe k téme programovanie: http://www.w3c.org http://www.php.net

T e s t y

Test: 15" a 17" LCD monitory pre kanceláriu Preèo sme sa rozhodli testova práve tieto nie práve najlacnej ie a donedávna e te nie najdokonalej ie zariadenia? Preto e v súèasnosti u nastáva situácia, kedy výhody týchto u nás e te stále nie roz írených zariadení zaèínajú preva ova nad ich vy ou cenou. Tak e poïme najprv zrekapitulova nevýhody klasických CRT monitorov: l ve¾ké rozmery a hmotnos l ve¾ká energetická nároènos l vysoká produkcia elektromagnetického smogu l nedokonalý obraz, spôsobujúci rýchlej iu únavu pri práci Ve¾ké rozmery klasických monitorov spôsobujú i ïal ie problémy - nie v dy sa dá nájs vhodné miesto na umiestnenie monitora a pou ívate¾ sa èasto prispôsobuje monitoru. Nie v dy si tak mo no nájs optimálnu polohu pri práci, z èoho ve¾a ráz pramenia zdravotné problémy. Z praktických skúseností pri testovaní vyplynuli pre LCD monitory mnohé výhody i nevýhody. Najcite¾nej ie je asi zlep enie pracovných podmienok - najmä uvo¾nením priestoru na pracovnom stole. Zanedbate¾né nie je ani zlep enie obrazu, výhodné najmä pri práci s kancelárskymi aplikáciami. Vynikajúca ostros , geometria a stabilita obrazu LCD monitorov spôsobovala minimálnu únavu oèí. Na druhej strane sa musíte pred displej optimálnej ie na telovat preto e majú ni í horizontálny i vertikálny uhol vidite¾nosti (okolo100O a 160O) a je citlivej í na svetelné podmienky. Toto by v ak vzh¾adom na vysokú flexibilitu (mo nos naklápania vo ve¾kom rozsahu, mo nos otoèenia na vý ku) a nízku hmotnos LCD monitorov nemalo predstavova problém. Základné vlastnosti LCD monitorov Ako sme u v úvode naznaèili, výhody LCD monitorov oproti klasickým CRT sú malé rozmery a hmotnos , ni ia spotreba energie a kvalitnej í obraz v parametroch ako blikanie, stabilita a geometria. Nevýhodou je najmä vy ia cena a men í uhol vidite¾nosti, v prípadne aj ni í kontrast obrazu. Zaujímavos ou je u LCD monitorov aj to, e sú principiálne stavané iba na jedno rozlí enie, napríklad 15 LCD umo òuje rozlí enie 1024 x 768 pixelov. V prípade pou itia ni ieho rozlí enia je obraz úmerne zmen ený alebo pri zachovaní plnej ve¾kosti okna stráca na kvalite, je zrnitej í. V prípade LCD monitorov nie je ve¾mi dôle itá ani obnovovacia frekvencia - ne¾akajte sa, keï je iba 60 Hz. Táto frekvencia je plne postaèujúca a pou itie napríklad 75 Hz vám neprinesie iadny efekt. Výrobcovia väè inou udávajú maximálny poèet zobrazovaných farieb 16 777 216 (24 bitov), v niektorých prípadoch mô e ma LCD 18-bitovú håbku, teda maximálny poèet zobrazovaných farieb je 262 144. V praxi rozdiel, samozrejme, nepostrehnete. Na chyby niektorých skor ích modelov, ako napríklad chvenie obrazu sme na astie v teste nenatrafili. Na èo v ak mô ete natrafi pri kúpe je chybný pixel obrazu. Výrobcovia sú schopní vïaka súèasnej výrobnej technológii zabezpeèi 99,99xx % spo¾ahlivos to znamená, e sa mô e sta , e nieko¾ko z 2 359 296 buniek mô u buï stále svieti alebo nesvieti vôbec. Hodnotou udávanou výrobcom sa riadia aj predajcovia a reklamácia uznajú, iba keï je chybných viac ako 3 a 5 pixelov, pod¾a typu LCD monitora a predajcu. Mô ete sa v ak pokúsi získa aspoò z¾avu na predaný výrobok. Samozrejme, èím je model drah í, tým je aj pravdepodnos vyreklamovania vy ia. V praxi sme sa stretli s maximálne jedným chybným pixelom pri jednom kuse, èo pôsobí iba minimálne ru ivým dojmom. Ïal ími dôle itými parametrami urèujúcimi kvalitu displeja je rovnomerné podsvietenie po celej jeho ploche a uhol poh¾adu. Podsvietenie (jas na ploche) býva silnej ie pri spodnom okraji displeja a èasto klesá smerom k vrchnému okraju. Uhol poh¾adu zase urèuje komfort práce s LCD monitorom a hodnoty udávané výrobcom sú èasto iba teoretické hodnoty, v praxi sú ni ie. Navy e ide ve¾mi subjektívne vnímanú velièinu. Pasívne displeje (DSTN a CSTN) sú lacnej ie a majú ni iu spotrebu energie ako TFT, ale majú aj ni iu dobu odozvy (pribli ne 300 ms) a ni í kontrastný pomer (pribli ne 40:1). V praxi to znamená, e sú vhodné skutoène iba na prácu s textom a jednoduchou statickou grafikou. Aktívne TFT displeje sú na tom lep ie a disponujú dobou odozvy 25 - 50 ms a vy ím kontrastným pomerom. Ako sa v teste ukázalo, nerobí im problém ani hranie hier a prehrávanie videa. Pri posúvaní textu sa v ak rozmazaniu nevyhnete. Súèasné LCD monitory majú ivotnos asi 10 000 - 60 000 hodín, èo v prepoète znamená pribli ne 1000 - 6000 pracovných dní. Ovládanie LCD monitorov Takmer pri v etkých testovaných monitoroch dobre poslú ila funkcia automatického nastavenia obrazu - doladi bolo treba najèastej ie farebnos alebo kontrast a v etky testované modely mali túto mo nos doladenia k dispozícií. V niektorých prípadoch sa vám v ak mô e sta , e sa na displeji objavia ru ivé horizontálne alebo vertikálne obrazce. Niè sa nedeje, v tomto prípade vám dobre poslú ia funkcie Clock a Phase: Clock - pre správnu konverziu analógového signálu na digitálny je nutná rovnaká perióda (T = 1/frekv.) bodu LCD a grafickej karty. Pomocou tejto funkcie je mo né displej dosynchronizova . Zlá synchronizácia sa na displeji prejaví ru ivými vertikálnymi ståpcami. Phase - pri konvertovaní analógového signálu na digitálny je nutné aj správne èasovanie. Toto je mo né doladi funkciou Phase. Nesprávne nastavená fáza sa prejavuje horizontálnym ru ením. Rozhranie LCD monitorov V etky testované modely boli vybavené klasickým analógovým rozhraním VGA a v jednom prípade bolo zariadenie vybavené aj DVI-D rozhraním. LCD monitory sú v princípe digitálne zariadenia a bolo pre ne urèené rozhranie DVI s tromi rôznymi konfiguráciami - DVI-A pre analógové signály, DVI-D iba pre digitálne signály a DVI-I pre analógový aj

digitálny signál. Pri kúpe LCD monitora si dobre skontrolujte, akým rozhraním disponuje va a grafická karta a akým kupovaný monitor. Testovanie Testy sme realizovali na PC (zapo ièala spoloènos Sofos) s grafickou kartou HIS GeForce2 MX400 s 32 MB pamäte a samotné hodnotenie obrazu prebehlo pomocou testovacieho programu Nokia Monitor Test V1.0a. Záver LCD monitory u li kus cesty - sú kvalitnej ie a lacnej ie ako pred pár rokmi, aj keï musíte e te stále ráta s niektorými spomínanými detskými chorobami. Pre ¾udí tráviacich denne ve¾ké mno stvo èasu pri poèítaèi v ak u teraz mô u u etri nejaký ten kus zdravia . Prípadne sú vhodné v ade tam, kde je nedostatok miesta, ako sú nemocnice a finanèné in titúcie. Dúfajme, e postupným zdokona¾ovaním technológie výroby bude klesa aj ich cena.

ACER FP 563 Acer je pre nás príjemným prekvapením, aby sme boli presnej í. Tento LCD mal výborné vlastnosti zobrazovania, a pritom v etko dostanete za rozumnú cenu! Na èelnom paneli mô ete vidie dva zabudované mikro reproduktory. Postaèujú ako doplnok k lacnej zvukovej karte, ale rozhodne to nie je niè na kvalitnú reprodukciu hudby. Len e to býva problém v etkých podobných reproduktorov. Ovládanie hlasitosti sa nachádza zospodu. Pozor! Kolieskom dole sa dá krúti do nekoneèna. Nejde o potenciometer, ale o krokový prepínaè, ktorý slú i zároveò na navigáciu (pohyb) v menu. Nahrádza skrátka klávesy plus a mínus. Okrem toho nájdete na èelnom paneli tri tlaèidlá: exit, enter a jedno ve¾ké s podivným názvom i key . Toto slú i na jednoduchú okam itú kalibráciu zobrazovacieho zariadenia. Nastavovanie obrazu sa tým stáva hraèkou aj pre ¾udí, ktorí nemajú techniku príli v láske. Obrazové rozlí enie zodpovedá tandardu zau ívanému v prípade 15 monitorov, t. j. 1024 x 768. Kvalita obrazu bola výborná, èo som ani neoèakával vzh¾adom na nie najlep ie skúsenosti s touto znaèkou z minulosti. Je vidie , e Acer zainvestoval trochu viac do vývoja a oplatilo sa. Opä sa dostáva na prvé miesta. Obraz bol dobre vidite¾ný vo v etkých smeroch, teda horizontálne i vertikálne. Vidite¾nos bola dobrá v rozpätí zhruba 150 stupòov, èo je viac ako dos . Kvalite obrazu napomáhal i výborný kontrast 350:1, prièom svietivos zodpovedala 250 cd/m2 (pribli ne 250 svieèok na tvorcový meter). Podsvietenie bolo rovnomerné a problémy nespôsobovali ani rýchle zmeny obrazu (prehrávanie videa, akèné hry a podobne). Acer skrátka stíhal... Stojan sa na prvý poh¾ad tvári, akoby ste mohli monitor otáèa aj vertikálne, ale nie je to tak. Je pevne priskrutkovaný k nohe, v ktorej sa nachádza aj adaptér, tak e z panelu ide kábel rovno do elektrickej siete. Samotná noha je kvôli tomu trochu a ia, a tým má aj lep iu stabilitu. Páèilo sa nám v etko. Teda takmer v etko. Výhrady mám azda len ku káblom. Konkrétne VGA a napájací kábel sú urobené fixne, tak e ich výmena nebude práve najjednoduch ia (vy aduje servisný zásah). Tie mi trochu chýbal digitálny VGA konektor, ale nepova oval by som to za záva ný problém. Funkènos to neovplyvní a Acer si rozhodne pozornos zaslú i. Zauja vás mô e urèite aj dobrou cenou, nielen perfektným výkonom.

AG neovo S-15V + TV neovo Neovo je urèite jedným z najelegantnej ích LCD panelov na trhu. Bohu ia¾, je zároveò aj jedným z najdrah ích. Má uhloprieèku iba 15 palcov a cenu vy iu ako mnohé 17 modely. Je to trochu iná kategória LCD panelov, lebo u nehovoríme o kancelárskom, grafickom alebo univerzálnom paneli. Neovo zavádza novú kategóriu - reprezentaèný model. To znamená vysoko kvalitný LCD panel, ktorý sa bude dobre vyjíma na pracovnom stole mana éra, ktorý nepozerá na peniaze. Sám výrobca ho v ak oznaèuje ako Internet display, èím jasne naznaèuje, e ide o univerzálny panel. Neovo má vynikajúci obraz. Je to jeden z najlep ích LCD na trhu. Páèila sa nám vysoká kvalita obrazu prakticky pri ¾ubovo¾nom uhle poh¾adu! Bez najmen ích problémov zvláda rýchle zmeny obrazu, tak e ho mo no vrelo odporúèa i na hranie nároènej ích akèných hier alebo sledovanie videa. Mimochodom pre video je k dispozícii samostaný vstup v prevedení S-VIDEO (pri modeloch V a M). Ovládaèe sú dodávané na 3,5 diskete a ich in talácia bola bezproblémová. Na samotnú obsluhu slú i 5 tlaèidiel (+ vypínaè), prièom MENU klávesy sú ulo ené do krí a. Toto jednoduché rie enie výrazne zvy uje komfort pri obsluhe prístroja.

1/1 SOFOS str. 13

T e s t y Èo sa mi nepáèilo bola absencia digitálneho konektora VGA. Vstupova sa dá iba analógové video z be nej VGA karty. Nechápem, preèo sa v etci sna ia vyrába grafické karty s digitálnym vstupom VGA, keï väè ina monitorov túto mo nos ignoruje (nie v etky!). Podstavec je priamo súèas ou LCD monitora a po sklopení je celkový rozmer asi ako be ný notebook. Takéto rie enie má mo no aj nejaké drobné nevýhody. Tak napríklad celý panel zaberá o nejaký ten centimeter viac priestoru. Na nohu mô ete nieèo polo i , ale bude to vzadu za obrazovkou ukryté pred zrakom. Polohova sa dá iba vertikálne. Do nohy sa obvykle ukrýva adaptér. V na om prípade ho výrobca musel rie i ako externé zariadenie. Mo no to nie je nevýhoda, ale naopak výhoda... Nami testovaný model mal oznaèenie S-15V. To V znamená videovstup. Existuje i o kúsok lacnej í model S-15, ktorý nemá mo nos vstupova video a aj drah í model. K panelu je mo né dokúpi externý TV tuner. Je navrhnutý presne pre Neovo - v rovnakom dizajne, s vysokou kvalitou a rovnako vysokou cenou. Neovo TV tuner je externé zariadenie, ktoré nemá niè spoloèné s poèítaèom. Nein taluje sa ako PC hardvér, nepripája sa k poèítaèu a neobsluhuje sa cez PC. Je to príslu enstvo k LCD, no mo no ho pou i na ¾ubovo¾né video zariadenie, ktoré doká e okam ite premeni na TV prijímaè. Napájanie tuneru je rie ené pomocou externého adaptéru (súèas dodávky). S panelom je dodávané slu né dia¾kové ovládanie. Sám tuner nemá iadne tlaèidlá, preto v etky funkcie (ako nastavovanie, ladenie alebo prepínanie programov) preberá dia¾kový ovládaè. TV tuner má dizajn postavený tak, aby sa stal kusom nábytku, t. j. dekoraèný prvok. Mô ete ho pou i napríklad ako stojan na fotografiu (foto sa umiestni pod èelné plexisklo a zafixuje skrutkami), alebo len tak... Tuner je vynikajúci, len e za tú cenu... Keï si to tak zrátam, tak za cenu jedného tuneru si mô ete dovoli aj kompletný TV prijímaè s uhloprieèkou okolo 60 cm! Tie na trochu zaskoèilo prepojenie. Hoci LCD má mo nos vstupova videosignál cez S-VHS vstup, TV tuner má iba kompozitný výstup a do LCD sa pripája pomocou redukèného kábla. Rovnako podivne je vyrie ená anténa. Tá sa opä pripája pomocou asi 10 cm redukèného kábla na klasický kompozitný cinch. Napriek tomu ponúka skutoène pièkový obraz, a to i pri zhor enom signáli. Audiovýstup a napájací vstup sú o malý kúsok posunuté od videokonektorov, aby sa zamedzilo prípadnému nevhodnému ru eniu. Neovo je urèite excelentný kúsok z ka dej strany, len e je príli drahý. Ide o LCD panel peciálnej kategórie - reprezentaèný model. Okrem VGA je mo né vstupova i video. Nemá zabudované reproduktory, no pre kvalitnú reprodukciu aj tak nepostaèuje väè ina zabudovaných . Ako optimálne príslu enstvo sa predáva elegantný TV tuner.

AOC LM-500, AOC LM-700 Dizajn panela AOC LM-500 je nevtieravý, na èom majú zásluhu najmä jeho maximálne rozmery 39,8 x 39,7 x 19,0 cm a jednoduchý ovládací panel. Ten sa skladá z tlaèidla power, auto (slú i na automatické doladenie obrazu) a ovládacieho kolieska. Súèastou dodávky je okrem panela a stojana aj struèný manuál, sie ový kábel a disketa s ovládaèom. Pri teste v rozlí ení 1024 x 768 x 75 vykazoval displej vynikajúcu geometriu a stabilitu obrazu, dobré farby a kontrast a výborné rozlí enie. Èitate¾nos textu a ostros boli výborné, moiré sa nevyskytovalo. Podsvietenie displeja je po celej jeho ploche pribli ne rovnomerné. Výrobca udáva uhly vidite¾nosti 100O horizontálne a 80O vertikálne a èasová odozva zobrazovania 40 ms. Hodnoty to nie sú najlep ie, ale sú rozumne vyvá ené cenou. Nastavenie obrazu je automatické, ak sa vám nepozdáva, jeho optimálne automatické nastavenie dosiahnete podr aním tlaèidla Auto. K dispozícii je, samozrejme, aj manuálne nastavovanie, ktoré zrejme vyu ijete iba na doladenie jasu èi kontrastu. Celkové hodnotenie AOC LM-500 - aj keï na trhu LCD panelov predstavuje skôr ni iu triedu, disponuje prijate¾ným obrazom, má nízke nároky na priestor a energiu. Obsluha je komfortná a jednoduchá. AOC LM-700 má maximálne kompaktný dizajn, na èom má zásluhu umiestnenie ovládacích prvkov v hornej pravej èasti. Je to netradièné rie enie, ale ak sa spamäti nauèíte rozmiestnenie jednotlivých funkèných tlaèidiel, nastavenie parametrov obrazu vám nebude robi problémy. Nechýba tlaèidlo AUTO na automatické nastavenie. To nie je stopercentné, doladi bolo nutné farebnú teplotu (obraz bol mierne èervený), samozrej-

me, po manuálnom nastavení bol obraz v poriadku. OSD menu poskytuje tandardné funkcie ako nastavenie farieb a pozície obrazu. Odladenie prípadného umu obrazu umo òujú funkcie Clock a Focus. Súèas ou dodávky je okrem panela a stojana aj struèný manuál, sie ový kábel a disketa s ovládaèom. Uhly vidite¾nosti výrobca udáva 120O horizontálne a 100O vertikálne. Èasová odozva zobrazovania výrobca udáva 50 ms. AOC LM-700 je oproti svojmu men iemu bratovi LM-500 takmer o polovicu drah í, ale zato poskytuje ove¾a väè í obraz. Ten oceníte najmä pri práci s viacerými dokumentmi. Mierny nedostatok vykazovalo podsvietenie, ktoré bolo po celej ploche málièko nerovnomerné. LM-700 poskytoval prijate¾ný obraz za v tejto kategórii dobrú cenu, jeho prednos ou je aj ve¾kos .

EIZO FlexScan L365 Zobrazovacie zariadenia znaèky Eizo predstavujú na trhu pièku, èomu, samozrejme, zodpovedá aj ich cena. Preto sme boli zvedaví, èo nám FlexScan L365 pri testovaní ponúkne. Displej má osobitný dizajn - jednoduchý stojan s masívnym panelom, v ktorého spodnej èasti sa nachádzajú reproduktory s ovládacím panelom. L365 teda disponuje aj zvukovým výstupom, aj keï iba notebookovej kvality. Na prehrávanie ¾udského hlasu a jednoduchých zvukov v ak plne postaèuje. V prednej èasti panela sa nachádza aj výstup na slúchadlá. Z h¾adiska konektivity je panel vybavený nad tandardne - okrem napájania a analógového D-sub tu nájdete aj audiovstup a DVI-D vstupný konektor. Panel s displejom sa natáèa v dostatoènom rozsahu na to, aby ste si nastavili optimálny uhol poh¾adu. V zadnej èasti sú pripravené 4 otvory zo závitmi, ktoré roz irujú mo nosti montá e. Nachádza sa tu aj zámok s podporou bezpeènostného systému Kensington. Súèas ou príslu enstva je struèný manuál, rýchla príruèka k screenmanageru, VGA kábel, napájací kábel a 4 skrutky pre alternatívnu montá . Aj keï automatické nastavenie obrazu funguje vynikajúco (tlaèidlo AUTO), pomocou screenmanagera si mô ete obraz doladi pod¾a va ich pecifických potrieb. Nastavi sa dá pozícia obrazu, fáza, hodiny, jas a kontrast, výber vstupného signálu, pozícia menu a podobne. Za nad tandardné mô eme pova ova nastavenie farieb - teplota sa dá nastavi v rozsahu 4000 a 10 000 K (ale aj samostatne) po 500 K, ïalej si mô ete doladi odtieò a sýtos farieb. Výrobca udáva výborné uhly vidite¾nosti 160O horizontálne a 150O vertikálne a tieto sedia aj v praxi. Ako mo no vidie v tabu¾ke, aj ostatné parametre udávané výrobcom sú vynikajúce. Samotný displej vykazoval výborný, stabilný obraz s rovnomerným jasom po celej ploche a dostatoèným rozsahom uhla poh¾adu. Istotné pote í aj konfortné ovládanie a zaujímavý dizajn. Ako plus mo no hodnoti aj vybavenie digitálnym i analógovým vstupom a mo nos alternatívnej montá e. Samozrejme, cena je zodpovedajúca poskytovaným mo nostiam.

LG StudioWorks 560LS Panel s atraktívnym dizajnom. ir ie boèné li ty spôsobujú, e obraz opticky pôsobí trochu väè í ako v skutoènosti je. Vidite¾ná èas má ve¾kos 15,1 . Cena je slu ná, ale reproduktory tu nie sú súèas ou tandardnej výbavy. Ako sme u spomínali, aj tak ich nemo no pou íva na slu nej iu reprodukciu, èi e to nepova ujeme za preká ku. Napájací zdroj je v externom prevedení. K dispozícii je iba analógový vstup VGA, ale to je dnes be ný jav. Samotné káble sú odpojite¾né, èo sa mô e niekedy zís . Noha panelu je pevná s kåbom v hornej èasti pri samotnom paneli. Umo òuje nakloni panel o 5 stupòov smerom nadol a o 30 stupòov smerom hore. Kvalita obrazu bola ve¾mi slu ná. Podsvietenie je rovnomerné a pozorovací uhol ponúka iroký záber. Obraz mal dobrý kontrast. Problematické sa nejavilo ani prehrávanie videa èi akèných hier. Panel má preddefinovaných 14 tandardných a 16 pou ívate¾ských módov. Samozrejmos ou je funkcia automatickej konfigurácie obrazu jediným tlaèidlom. Menu sa nastavuje priamo na obrazovke a nastavi sa dá dokonca i poloha OSD menu (stred/niektorý z rohov obrazovky). Zatia¾ to vyzerá dobre, no ako viete - nie je v etko zlato, èo sa bly tí. Tento panel má zo v etkých testovaných modelov najhor ie navrhnutú obsluhu. Nemyslíme tým preh¾adnos èi funkcie menu, ktoré sú preh¾adné, ale samotnú obsluhu. Tlaèidlá sú toti umiestnené pod¾a ná ho názoru ve¾mi ne astne - pod panelom zospodu. Nastavovanie základných funkcií (ako úprava jasu a kontrastu) závisí od toho, èi sa vám podarí nahmata

LC D

m o n i t o r y

správne tlaèidlo, alebo nie... LG StudioWorks je rozhodne zaujímavý model, teda a na trochu ne astnú vo¾bu umiestnenia obslu ných tlaèidiel. Kvalita obrazu je výborná, cena tie a keï si trochu zvyknete... Páèil sa nám aj dizajn, ktorý opticky zväè uje ve¾kos obrazovky...

Samsung SyncMaster 151s Spoloènos Samsung ponúka iroké portfólio produktov, medzi nimi nájdete i vcelku vydarené monitory, a teda, samozrejme, aj LCD panely. Do recenzie sme získali model 15 s maximálnym rozlí ením 1024 x 768 x 32 bpp a obnovovacou frekvenciou 75 Hz. Panel má nenápadný dizajn s ovládacími prvkami na pravej strane. Stojan je masívny, koda, e v òom nie sú zabudované porty. Tie sa nachádzajú v spodnej èasti, èo sa niekomu mô u zda trochu ne ikovné. Naopak, pohodlná je práca s menu a nastavovanie parametrov. Panel je mo né naklána vo vertikálnej rovine, sila potrebná na naklonenie by v ak mohla byt men ia. V zadnej èasti panela nájdete aj bezpeènostný zámok. Menu disponuje tandardnými funkciami na nastavovanie obrazu, ako je nastavenie jasu, kontrastu, pozície obrazu a podobne. Nechýbala ani funkcia Auto na automatické doladenie obrazu. Tá fungovala výborne, doladi bolo potrebné iba jas a kontrast. Ak by sa vám nepáèili farby, mô ete si nastavi èervenej ie , modrej ie alebo vlastné nastavenie. Ak by aj tak obraz nedosahoval optimálnu kvalitu (za umený obraz a podobne), doladi ho mô ete funkciami Fine a Coarse. Príslu enstvo k SyncMasteru tvoril sie ový a videokábel, CD s manuálom, ovládaèmi a softvérom Colorific na kalibráciu farieb. Nechýbala ani in talaèná príruèka. Výrobcom udávané uhly vidite¾nosti 120O hor. a 100O ver., èo je tandardná hodnota a táto bola pribli ne splnená aj pri subjektívnom hodnotení. Celkovo SyncMaster 151s poskytoval dobrý obraz a jednoduchú kon trukciu, a to v etko za priaznivú cenu.

TVM FPD 1540 Tento panel má 15 základných a 6 pou ívate¾ských módov. Fyzické rozlí enie drobnej 15.0 obrazovky je 1024 x 768 bodov pri 16,7 milióna farieb. Preèo drobnej? Pôsobí tak. Jej ve¾kos je skutoène 15 , no na prvý poh¾ad sa zdá o nejaký centimeter men ia.

space

Monitor ponúka ostrý obraz, prièom jeho vidite¾nos bola celkom dobrá v horizontálnom smere. Výrobca udáva 120 stupòov, èo si myslíme je dos podhodnotené. Obraz bol prijate¾ný i pre uhle 75 stupòov od kolmice na stred, preto by nás neprekvapil ani údaj 150 stupòov. Trochu hor ie je na tom vertikálny pozorovací uhol. Tu je rozpätie asi 90 a 100 stupòov, èo je skutoène málo. Na astie si panel mô ete nakloni pod¾a potreby smerom nadol o 5 a hore o 30 stupòov, èím sa dá vykorigova prípadná strata... K prepojeniu s poèítaèom sa dá pou i iba analógový RGB VGA vstup. Mimochodom dodávajú sa ovládaèe i pre poèítaèe MAC, kde sa dá pripoji monitor pomocou redukcie. Vstup pre klasické video, digitálne VGA video, ani multimediálne reproduktory k dispozícii nie sú. V tejto cenovej hladine som to ani neoèakával. Testovaný model je jedným z naj¾ah ích panelov v teste. Napájanie je rie ené pomocou externého adaptéra a aj VGA kábel je samostatne vymenite¾ný. Setup Menu (ako inak) je v prevedení OSD, prièom nastavi sa dá aj umiestnenie okienka s menu (V/H pozícia). Pod obrazovkou spredu sa nachádzajú obslu né tlaèidlá. Celkovo ich je 5+1 (power). Nechýba medzi nimi ani tlaèidlo na automatické nastavenie obrazu. Sú pomerne intuitívne navrhnuté (AUTO, enter, -/+, menu). TVM je slu ný výrobok. Prijal by som väè í pozorovací uhol vo vertikálnom smere, no ten mo no v prípade potreby dokorigova manuálne. Panel by som skôr odporúèal na kancelárske pou itie, ako na grafickú prácu, hoci ho mô ete nasadi aj tu. Podsvietenie bolo dobré s výnimkou rohov, kde to bolo ve¾mi mierne tmav ie. Nebolo to v ak príli cite¾né, preto si s tým netreba pri be nej práci robi a kú hlavu. TVM FPD 1540 má navy e zo v etkých testovaných modelov najni iu cenu.

VIEWSONIC 150m + 170mb Znaèku ViewSonic netreba zvlá predstavova . Tri pestrofarebné sýkorky sú známy symbol, ktorý nájdete na klasických monitoroch tejto znaèky. ViewSonic v na om teste zastupujú dva modely. Sú ve¾mi podobné, preto sme sa rozhodli venova im spoloèný priestor. Men í a lacnej í je 15 model s rozlí ením 1024 x 768, ale zaujímavej í je iste exkluzívnej í model s obrazovkou 17 a rozlí ením 1280 x 1024 bodov. Za zmienku mo no stojí, e ViewSonic má vo svojej ponuke v ka dej ve¾kosti nieko¾ko modelov, ktoré

1/2 ASBIS - LEZATO str. 15

T e s t y kedy sú písmená mierne rozmazané. Samotný displej má antistatický a antireflexný povrch, tak e sa vám v òom nebude zrkadli okolie. Spolu s ovládaèmi získate CD s kalibraènou utilitou a peciálnou fóliou na presnej ie nastavovanie farieb. In taláciou vás prevedie ViewSonic Wizzard, ktorý vám pomô e jednoducho nain talova v etok nepotrebný softvér. 17 palcová verzia má pochopite¾ne vy iu spotrebu, ako jej men í 15 braèek. V ostatnom sú si ve¾mi podobné - dizajn, prevedenie, obrazové vlastnosti, výbava. ViewSonic sa prejavili ako solídne kancelárske monitory. Vzh¾adom na dodávané kalibraèné utility cíti snahu presadi sa aj na grafickom poli. Len tak mimochodom, v ponuke spoloènosti ViewSonic nájdete ve¾mi zaujímavé 18 , 20 a aj 23.1 , ktoré sa predávajú za zaujímavé ceny.

sa lí ia navzájom výbavou. Napríklad oznaèenie m hovorí o multimediálnej podpore, èo v na om prípade znamená zabudované reproduktory. Písmeno b v názve je poèiatoèné písmeno anglického slova Black (èierna). Tak e napríklad oznaèenie 170 mb znamená 17-palcový displej s reproduktormi v èiernom prevedení. Mimochodom klasická poèítaèová biela je lacnej ia ako èierna a rozdiely vo funkènosti tu nie sú! Hlasitos sa reguluje pomocou tlaèidiel, prièom je k dispozícii aj tlaèidlo MUTE (spolu sú to tri)! Pre pohyb sa pou ívajú dve tlaèidlá (oznaèené ako ípka) a na potvrdzovanie sú ïal ie dve (1 a 2). Èo sa týka obrazovej kvality, nemám vá nej ie výhrady. Obraz je podsvietený rovnomerne a pozorovate¾ný uhol je v horizontálnom smere 120 a vo vertikálnom 90 a 100 stupòov. Nie je to moc, no vo vertikálnom smere mô ete monitor kedyko¾vek manuálne naklopi o tých -10 a + 30 stupòov. Obraz má síce trochu slab iu odozvu, no vzh¾adom na cenu to je pochopite¾né. Pri prehrávaní videa, alebo hraní hier to príli nepocítite. Skôr je tento jav cíti pri scrolovaní dokumentu (napr. vo Worde), MODEL:

Acer FP563

AOC LM 500

AOC LM 700

AG Neovo S-15V

15,0"

15.0"

17.0"

15.0"

14.9"

ROZLÍ ENIE:

1024x768

1280x1024

1024x768

FAREBNOS :

16,7 mil

262k

16 mil

262.144 (HW simulácia 16.7 mil)

16 mil

0.297

0.3

0.264

0.297

150 / 140

100 / 80

120 / 100

160 / 160

160 / 150

KONTRAST:

350:1

150:1

250:1

300:1

450:1

JAS (CD/m2):

250

200

250

300

ÈASOVÁ ODOZVA ZOBRAZOVANIA:

30 ms

50 ms

40 ms

19 ms

ZABUDOVANÉ REPRODUKTORY:

ÁNO

NIE

ÁNO

VSTUP ANALOG VGA:

ÁNO

VSTUP ANALOG VIDEO:

NIE

ÁNO

NIE

VSTUP DIGITAL VGA:

NIE

ÁNO

ZDROJ NAPÁJANIA:

interný

externý

interný

HMOTNOS :

5.5 kg

4.5 kg

8.05 kg

5.5 kg

4.1 kg

380x383x186

396x397x190

422x468x250

391x396x181

340x369x157

SPOTREBA:

30 W

37 W

45 W

35 W

TCO 99:

ÁNO

N/A

ÁNO

MO NÝ NÁKLON:

0 + 25

-5 + 30

0 + 70

-3 + 30

WWW VÝROBCU:

WWW.ACER.COM

WWW.AOC-EUROPE.COM

WWW.NEOVO.COM

WWW.EIZO.COM

VIDITE¼NÁ VE¼KOS :

VE¼KOS BODU: POZOROVACÍ UHOL (H°/V°):

ROZMER:

DODÁVATE¼:

EIZO FlexScan L365

Agem

Sofos

BaSys

Sofos

www.agem.sk

www.sofos.sk

www.basys.sk

www.sofos.sk

02-638 100 49

02-547 739 80

02-444 579 01

02-547 739 80

21 670,00 Sk

22 634,00 Sk

43 561,00 Sk

59 990,00 Sk

36 890,00 Sk

ZÁRUKA:

MODEL:

LG StudioWorks 560LS

Samsung SyncMaster 151s

TVM FDP1540

ViewSonic VE 150m

ViewSonic VE 170mb

15.1"

15.0"

17.0"

ROZLÍ ENIE:

1024x768

1280x1024

FAREBNOS :

262.144

16,7 mil

0.3

0.297

0.3

0.297

150 / 140

120 / 100

120 / 90

120 / 100

KONTRAST:

300:1

330:1

350:1

300:1

JAS (CD/m2):

250

200

220

40 ms

N/A

45 ms

50 ms

KONTAKT: CENA BEZ DPH:

VIDITE¼NÁ VE¼KOS :

VE¼KOS BODU: POZOROVACÍ UHOL (H°/V°):

ÈASOVÁ ODOZVA ZOBRAZOVANIA: ZABUDOVANÉ REPRODUKTORY:

NIE

ÁNO

VSTUP ANALOG VGA:

ÁNO

VSTUP ANALOG VIDEO:

NIE

VSTUP DIGITAL VGA:

NIE

ZDROJ NAPÁJANIA:

externý

interný

externý

HMOTNOS :

5.2 kg

4.0 kg

4.4 kg

4.5 kg

8.5 kg

405x362x182

N/A

370x381x194

374x351x135

430x207x465

SPOTREBA:

30 W

40 W

30 W

60 W

TCO 99:

ÁNO

MO NÝ NÁKLON:

-5 + 30

0 + 45

-5 + 30

WWW VÝROBCU:

WWW.LGE.COM

WWW.SAMSUNG-MONITOR.COM

WWW.TVM.COM

WWW.VIEWSONIC.COM

ROZMER:

DODÁVATE¼: KONTAKT: CENA BEZ DPH: ZÁRUKA:

Juraj Redeky Rastislav Turanský

ProCA

I.M.Computer

Asbis SK

www.proca.sk

www.imc.sk

www.asbis.sk

033-5512 614

02-638 106 89

02-448 715 89

23 089,00 Sk

23 309,00 Sk

20 097,00 Sk

25 458,40 Sk

47 766,40 Sk

D V D

s ú a DVD SÚ A

Tentoraz sme pre vás pripravili atraktívne ceny!!! Hlavnou cenou je 16-rýchlostná DVD-ROM mechanika Pioneer so softvérom, ktorú venovala spoloènos BaSys + atraktívne DVD od firmy XXL-MULTIMEDIA. A to nie je v etko. V hre je aj nieko¾ko DVD diskov, ktoré venovala spoloènos Bonton Home Video, Gregor Multimedia, Demar, Intersonic a Alert Computers, tak e sú a bude stá zato!!! Sú a né otázky nie sú a ké, posúïte sami: 1. Ktorá spoloènos predstavila ako prvá DVD rekordér kompatibilný s väè inou súèasných DVD prehrávaèov (formát DVD-R/W)? 2. V ktorých mestách nájdete pecializované predajne spoloènosti BaSys s oznaèením basys.net? 3. Na webe sme uverejnili zoznam svetovo najoèakávanej ích DVD. Nás by v ak zaujímal aj vá názor! Ktorý film vám zatia¾ najviac chýba na DVD? Ak si s niektorou otázkou nebudete vedie poradi , skúste si nájs správnu odpoveï na tej správnej adrese, preto e www.dvdonline.sk je va ou vstupenku do sveta DVD. Odpovede mô ete zasiela na adresu redakcie, alebo prostredníctvom siete internet do 25. októbra 2001!!! Mimochodom, v imli ste si zmeny na na ej webovej stránke? PCSpace nájdete na internete v novej podobe, s èastej ou aktualizáciou a zaujímavým obsahom na adrese www.pcspace.sk!!! Internet sa tak stáva skvelým doplnkom k ná mu èasopisu...

Doplòujúce informácie k èlánku Ve¾ký test mobilných telefónov Vzh¾adom na va e neutíchajúce pripomienky oh¾adne mobilných telefónov sme sa rozhodli uvies veci na pravú mieru. Preto v nasledujúcich riadkoch nájdete parametre telefónov Siemens a Motorola T2288, ktorý sa na trhu vyskytuje v dvoch verziách. Siemens V závereènej tabu¾ke sme pri mobiloch Siemens C35i a M35i nesprávne uviedli, e majú hlasové vytáèanie. Túto funkciu má v sebe integrovanú iba model S35i, rovnako ako funkciu hlasového záznamníka. Nesprávne sme tie uviedli, e model C35i neumo òuje prácu s obrázkovými SMS. Touto cestou by sme sa radi ospravedlnili v etkým èitate¾om a v neposlednom rade aj spoloènosti Siemens. Motorola Motorola vyrába dve modifikácie T2288 - jedna, oznaèovaná ako T2288 nemá okrem wapu iadne funkcie. Druhá, T2288R disponuje aj hrami, kalkulaèkou, kalendárom, hodinami a budíkom. Na slovenskom trhu sa s oznaèením T2288 predáva iba model s roz írenými funkciami. ZNAÈKA: Model: Rozmery v mm: Hmotnos v gramoch: Pamä v prístroji (miest/MB): Displej r/zn: Batéria: Prevádzka (h): Pohotovos (h): Dual: Sim Toolkit: Fax/Data: Technológie:

MOTOROLA Talkabout 2288 130 x 47 x 27 140

MOTOROLA T2288R 130 x 47 x 27 140

SIEMENS C35i 118x46x21 110

SIEMENS M35i 118x47x22 125

SIEMENS S35i 118x46x21 99

0 grafický - 12/4

140 - 210 minút 100 - 135 hodín áno áno nie

100 5 / 18 znakov NiMH 3 90-300 900/1800 A A/A

100 5 / 18 znakov Li-Ion 3 90-300 900/1800 A A/A

100 7 / 18 znakov Li-Ion 4 100-360 900/1800 A A/A

nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie áno nie

nie áno áno nie áno nie nie nie nie áno nie nie nie nie áno nie

ano nie ano ano ano ano nie nie nie ano ano ano nie nie ano nie

ano nie ano ano ano ano nie nie nie ano nie ano nie nie ano nie

ano ano ano ano ano ano ano nie ano ano nie ano nie nie ano nie

Motorola GmbH www.motorola.sk 02/53631921

Siemens s. r. o. www.siemens.sk 02/59682321

peciálne funkcie: (áno / nie) vibraèné zvonenie: kalendár: kalkulaèka: konvertor meny: hodinky: diár, pripomienky: hlasové vytáèanie: hlasové ovládanie: hlasový záznamník: hry: obrázkové SMS: vkladanie slov T9: rádio: MP3: WAP; IrDA: Zapo ièal:

Na záver sa redakcia ospravedlòuje autorovi Edmondovi Kme ovi za neuverejnenie jeho mena pri spomínanom teste mobilných telefónom, ktorého bol spoluautorom. Redakcia

1/3 SOFOS stojato str. 17

T e s t y Minitest grafických kariet Od posledného väè ieho testu grafických kariet u nejaký ten piatok uplynul, a tak sme pre vás pripravili malé predstavenie niektorých modelov kariet na trhu. Hneï úvodom v ak musíme poveda , e sme sa nesna ili urobi kompletný test v etkých kariet na trhu, ale sna ili sme sa vybra modely, ktoré sme e te netestovali alebo karty, ktoré sú nieèím zaujímavé. Preto sme do testu zobrali grafickú kartu Gainward GeForce3 (predstavite¾ najvýkonnej ieho a aj najdrah ieho segmentu), dve karty GeForce2 PRO od firmy HIS a Gainward (rozhodli sme sa im venova priestor, preto e sme e te GeForce2 PRO karty netestovali), Manli Radeon VE (od posledného testu Radeonov VE ubehlo u ve¾a èasu a navy e sme boli zvedaví na výrobok od iného výrobcu ako ATI - teda Manli) a ako horúcu novinku sme do testu zahrnuli Matrox G550, ktorej sme pochopite¾ne venovali celú stranu. Samotné testy prebiehali na na om obvyklom stroji, a to na 1 GHz Athlone so 768 MB 133 MHz pamä ou, osadenou v základnej doske s èipsetom VIA KT133 a 45 GB 7200 rpm diskom IBM 75 GXP. V etky komponenty boli napojené na zá-kladnú dosku MSI K7T Pro. Pou ili sme operaèný systém Windows 98 SE, na ktorom boli nain talované DirectX vo verzii 8. Na otestovanie výkonu sme pou ili na e tandardné testy, a to 3D WinBench/WinMark 2000, 3D Mark 2001 a Quake 3: Arena Time Demo 01. Pre niektoré karty sme v ak nemohli pou i test pod 3D Markom 2001, preto e 3D Mark 2001 vy aduje pre testovanie DirectX 8.0 grafickú kartu. Tieto podmienky nespåòala grafická karta Matrox G550 (aj napriek tomu, e má DirectX 8 funkcie, nie je to DirectX 8 grafická karta) a zo star ích testov Kyro I. Preto tieto hodnoty v tabu¾ke nenájdete. Predtým, ako sa pustíme rozobera jednotlivé grafické karty, vám chceme polo i jednu otázku. Viete aký je rozdiel medzi verziou GeForce Ultra a PRO? Nie? Tak si to zistite... Ale nie, teraz vá ne. My sami sme boli prekvapení, keï sme zistili, e väè ina ¾udí si myslí, e medzi Ultra a PRO verziou nie je iadny rozdiel alebo iba nejaká drobnos . Rozdiel medzi Ultra a PRO verziou vysvetlíme na grafickej karte, z ktorej tieto verzie boli odvodené - teda GeForce2 GTS. Pôvodná GeForce2 GTS má jadro NV15 taktované na frekvencii 200 MHz, pamä na rýchlosti 166 MHz, èo nám dáva celkovú priepustnos 5,3 GB/s. Ultra verzia má v etky parametre identické (teda má rovnaké jadro a v etko okolo) len je taktovaná na vy ích frekvenciách, èo má za následok pochopite¾ne celkovo vy iu cenu. Naopak, pri GeForce2 PRO boli pou ité iba rýchlej ie DDR pamäte (5 ns, ale u sme videli aj 3,5 ns, bohu ia¾, sa nám takýto kúsok e te nepodarilo získa do testu). V etko ostalo po starom a na zvý enie frekvencie pamäte na súèasných 200 MHz (zo 166 MHz). Výsledná priepustnos tak dosahuje hodnotu 6,3 GB/s. Ako vieme, tak pri súèasných kartách je naju ím hrdlom priepustnos medzi grafikou a zbernicou, tak e zvý enie priepustnosti zvý i aj vidite¾ne výkon, a to za celkovo nízke náklady, tak e GeForce2 PRO je výkonom niekde medzi GeForce2 GTS a GeForce2 Ultra, a iba za nieèo vy iu cenu (v porovnaní s Ultra verziou). Nu sme si vysvetlili rozdiel medzi Ultra a PRO verziou a u sa mô eme pomaly pusti do samotného testu grafických kariet. Zaèneme s Gainward GeForce3.

Gainward GeForce3 PowerPack VIVO Golden Sample Balenie Gainward GeForce3 obsahovalo kartu, manuál, SVHS kábel a bohatú softvérovú výbavu na 3 CD. Okrem ovládaèov a utilít sme tam na iel aj softvér na prehrávanie DVD (WinDVD) a manipuláciu videa (Ulead VideoStudio 4.0 SE, Basic). Nami testovaná karta bola vybavená 64 MB rýchlej 128-bitovej DDR pamäte. Jadro malo prednastavenú frekvenciu 220 MHz, pamä 240 MHz (480 MHz). Karta obsahovala 350 MHz RAMDAC. Keï e sme v predchádzajúcich èíslach dos podrobne opísali jednotlivé aspekty GeForce3 kariet, tak sa budeme venova iba doplnkovým informáciam ako pretaktovanie, práca s videom a odskú anie DirectX 8.0 aplikácii. Výkon GeForce 3 je viac ne postaèujúci, ale vo vysokých rozlí eniach v 32bitovej farebnej håbke by to v dy chcelo predsa e te tých pár frameov. Preto nie je na kodu kartu aspoò o kúsok pretaktova . Na ou výhodou bolo oproti predchádzajúcim testom GeForce3 lep ie vybavený systém z chladiacej stránky. Nad AGP pozíciou máme toti umiestnený ve¾ký a hlavne výkonný vetrák, ktorý fúka priamo na èip a pamäte, èo nám umo òuje viac pretaktova jadro a pamä a ve¾akrát sa nám podarí ís a na hranicu mo ností. Okrem toho je celý systém správne vyvá ený na dobrú cirkuláciu vzduchu. Vïaka týmto pozitívnym faktorom sme rozbehali stabilné jadro na 250 MHz a pamä na 285 MHz, resp. 570 MHz, èo priaznivo ovplyvnilo výkon vo vysokých rozlí eniach (upozoròujeme v ak e te raz, e i lo o dobre chladenú kartu!!!). Karta sa pri tejto frekvencii podrobila 24-hodinovému testu. Na testovanie sme mali verziu Golden Sample, tak e karta obsahovala aj Composite & S-Video TV-Out a DVI výstup, tak e sme mohli aj trochu vyskú a pou itie karty aj na iné úèely. Domáci nad enci urèite ocenia tieto iroké mo nosti. Plné vyu itie DirectX 8.0 nás takmer v dy oèarí. Máloktoré karty toti doká u to èo GeForce3. Cie¾om nVidie je u snaha sa sústredi na vierohodnos obrazu. Prvé náznaky lep ích kariet vidíme v dy poèas testu v 3D Marku 2001, kde sa to uká e na scéne v záhrade. Ako to vidíme, ak bude nVidia pokraèova tak ako pokraèuje, za dva tri roky budeme môc seriózne uva ova èi je to skutoènos alebo nie. Aby som v ak iba nechválil. Karta mala ve¾mi dlhý zadný plie ok, tak e niektorým matièným doskám to

mô e robi problémy. Gainward GeForce3 je kvalitná karta s bohatými mo nos ami, ktorá vydr í urèite nejaký èas. Bohu ia¾, jej cena je e te stále vysoká, tak e si treba e te nejaký ten mesiac poèka ... Zapo ièal: Sofos, tel.: 02/54773980, www.sofos.sk Cena bez DPH: 20909 Sk Záruka: 30 mesiacov

Gainward GeForce2 PRO/450 Golden Sample Ako prvú, u zo spomínaných GeForce2 PRO kariet, tu máme kartu Gainward GeForce2 PRO/450. Balenie karty bolo opä na slu nej úrovni. Obsahovalo kartu, struèný manuál CD s ovládaèmi, ïalej CD s utilitami a softvér na prehrávania DVD - WinDVD. Karta bola viac ne nadupaná . Mala 4,5 ns 128-bitové DDR pamäte o celkovej ve¾kosti 64 MB a 350 MHz RAMDAC. tandardne má zabudovaný S-video TV-Out. Pretaktovanie i lo ako po masle. U samotné ovládaèe toti umo òujú pretaktova jadro aj pamä . Ak pretaktujete kartu príli , tak po zamrznutí a následnom re tartovaní nabehne karta na minimálnych hodnotách, tak e sme sa s tým mohli vyhra do vôle. Najprv sme skú ali pretaktova jadro a podarilo sa nám to a po frekvenciu 240 MHz. Vy ie u zaèínala by karta pri dlh ej práci (viac ako 5 hodín) postupne nestabilná a navy e sme u boli s pretaktovaním èipu NV15 spokojní. Maximum pretaktovate¾nosti pamäte skonèilo na 270 MHz, resp. 540 MHz s èím sme boli opä spokojní. Rozdiely vo výkone po pretaktovaní nájdete opä v tabu¾ke. S kartou sme boli celkovo spokojní a nemáme jej u takmer èo vyèíta . V hrách pracovala rovnako dobre ako v benchmarkoch a celkovo podávala dobrý, stabilný a vyvá ený výkon. PRO verzia èipu NV15 (alebo GeForce2 - ako chcete:) nás presvedèila o tom, e e te nepatrí úplne mimo diania a dá sa s tým e te nieèo robi . Jediný problém, ktorý sme mali s touto kartou bol opä plie ok na konci grafiky (tento problém sa vyskytuje, ak sa nemýlime, pri v etkých grafických kartách Gainward) a nezná anlivos s ovládaèmi HP. Po ich odstránení pracovala viac ne uká kovo. Zapo ièal: Sofos, tel.: 02/54773980, www.sofos.sk Cena bez DPH: 8942Sk Záruka: 30 mesiacov

HIS GeForce2 PRO Druhý zástupca GeForce2 PRO pochádza od výrobcu HIS. Karta bola takmer navlas rovnaká ako predchádzajúca GeForce2 PRO karta. Disponovala 64 MB DDR pamäte a S-video TV výstupom. Balenie obsahovalo in talaèné CD, utility a podobne, drobulinký manuál, dlhý kábel na TV-Out (koneène! koneène niekto!) a, samozrejme, kartu. Z technickej stránky sme na tom takmer úplne rovnako. Teda 200 MHz jadro, 350 MHz RAMDAC a 32 MB ultrarýchlej 200 MHz DDR pamäte (bohu ia¾, sa nám nepodarilo zisti ko¾ko mala ns - stránky výrobcu ako keby neexistovali. In talácia prebehla hladko a rýchlo. Nemali sme s òou iadne problémy. Keï e v etko pracovalo pekne, tak sme sa rozhodli kartu pretaktova a vyskú a , èo doká e v tomto smere. Ako sa ukázalo, karta nie je ve¾mi urèená na pretaktovávanie, resp. ju pretaktujete iba o drobné hodnoty a takisto výkon karty sa tým zvý i iba minimálne. Karta podávala primeraný a stabilný výkon, v dy v ak bola o nieèo hor ia ako Gainward GeForce2 PRO/450. Nie je vhodná na pertaktovávanie, jej výkon je v ak stále aj v súèasnej dobe viac ako postaèujúci. Navy e je o viac ako 1000 Sk lacnej ia, ako Gainward GeForce2 PRO/450. Zapo ièal: Sofos, tel.: 02/54773980, www.sofos.sk Cena bez DPH: 7123 Sk Záruka: 12 mesiacov

ManLi Radeon VE Niektorí z vás sa e te mo no pamätajú na test Radeonu VE v èísle 06/2001, kde sme testovali Radeon VE od ATI (od úplne originálneho výrobcu). Naskytla sa nám v ak mo nos otestova aj Radeon VE od ManLi a tomu sme jednoducho nemohli odola ,

G r a f i c k é keï e sme boli zvedaví na výkon èipu Radeon osadenom iným výrobcom teda Manli. Balenie bolo malé a preh¾adné. Obsahovalo kartu, manuál, in talaèné CD, kábel a e te plie ok s káblom a ïal ím analógovým VGA konektorom. Toto rie enie sa mi náhodou ve¾mi pozdávalo v porovnaní s rie ením nVidie, preto e tak nevznikala ve¾ká hustota káblov okolo grafickej karty. Karta bola osadená 32 MB 64-bitovou DDR pamä ou pracujúcou na frekvencii 183 MHz. Jadro be alo tie na frekvencii 183 MHz. O b a RAMDAC mali frekvenciu 300 MHz (pote í hlavne ten druhý RAMDAC. Be né hodnoty druhého RAMDAC dosahujú maximálne 250 MHz.). Radeon je konkurenciou, resp. s G550 bol konkurenciou G450, nako¾ko ponúkal lep í výkon a takmer rovnaké vlastnosti (teda okrem 2D kde jednoznaène kra¾uje G550). Na Radeon VE konfiguráciu pripojenia monitor-monitor alebo monitor-tv, tak e práca na PC dostáva nové rozmery. Ako u z mo nosti pripojení vyplýva, celkovo sú na karte k dispozícii dva VGA výstupy, jeden S-video a jeden kompozitný TV výstup. Hrali sme sa trochu s pretaktovaním, je to mo né. Na pretaktovanie odporúèame utilitu Radeon Tweaker, ktorú ste mohli stiahnu napríklad z http://www.3dfiles.com. Bohu ia¾, èinnos tejto stránky bola ukonèená, tak e utilitku budete musie poh¾ada . Výsledný výkon pri pretaktovaní je uvedený aj v tabu¾ke. Po otestovaní sme zistili, e Radeon VE je od iného výrobcu (Manli) pribli ne na tej istej úrovni a podáva pribli ne rovnaký výkon. Výkon na karty bol vzh¾adom na jej cenu dobrý a navy e ponúka ve¾a zaujímavých mo ností, tak e ak uva ujete o lacnej ej karte a potrebujete dobrý pomer konektivita/výkon, oplatí sa nad òou zamyslie . Zapo ièal: Agem. tel.: 02/63810049, www.agem.sk Cena bez DPH: pribli ne 2519 Sk (pod¾a predajcu) Záruka: 12 mesiacov

Matrox G550 Grafické karty od Matroxu sú známe svojím vynikajúcim výkonom v 2D a v posledných rokoch aj technológiou DualHead. Na astie konkurencia nespí, a tak sú v etci výrobcovia nútení ustaviène zdokona¾ova svoje diela. Preto nebolo ani ve¾kým prekvapením, keï oficiálne 19. júna uviedli na trh G550. Av ak karty neboli na slovenskom trhu dlh í èas k dispozícii. Teraz sa nám koneène jedna karta dostala do redakcie. Testovaný model obsahoval 32 MB 64-bit DDR, èo je, ak sa nemýlim, maximálna pamä ová konfigurácia. Pamä v ak v tomto prípade nebola zvolená najlep ie, preto e úzkym hrdlom je práve pamä a 64-bit jednoznaène nestaèí. Len e G550 nie je orientovaná na hry, ale hlavne na 2D, a tu je to viac ako postaèujúce. Nami testovaný model bol dodaný v OEM balení, tak e okrem in talaèného cd, prevodníka a karty sme nemali niè viac k dispozícii. Prvé, èo nás zaujímalo, bol rozdiel medzi G550 a star ím èipom G450. 2D systém je trochu zlep ený, zlep ené sú aj DualHead vlastnosti a primárny RAMDAC dosiahol úctihodnú frekvenciu 360 MHz (sekundárny RAMDAC ostal pri starých 230 MHz). G550 má ako sekundárny konektor DVI, teda primárny konektor je klasický VGA analógový a druhý je DVI digitálny. Súèas ou je aj redukcia DVI- analog VGA, pomocou ktorej máte k dispozícii aj VGA výstup. Teda mô ete ma súèasne pripojené dva klasické

k a r t y

monitory. Okrem týchto dvoch výstupov má G550 aj volite¾ný S-Video a kompozitný konektorový kábel, tak e na grafiku mô ete pokojne pripoji aj televízor. V etky tieto kombinácie nám dávajú mo nosti pripojenia: a) dvoch CRT monitorov b) CRT a LCD c) CRT a TV d) LCD a TV Okrem tohto ponúka G550 aj malé zmeny v pipeline. Oproti starej G450 má teraz a dve textúrovacie jednotky na pipeline. Len tak pre zaujímavos to má nVidia u pomaly viac ako rok. Prvá G400 upútala verejnos a vydobyla si pozíciu na trhu vïaka EMBM (Environment Mapped Bump Mapping - funkcia pomocou ktorej vyzerala napríklad voda celkovo reálnej ie...) a technológií DualHead. Vývoj v ak ide stále vpred, a tak to, èo bolo spoèiatku uchvatné, je teraz iba tandardný priemer. Matrox sa sna il posilni svoju situáciu na trhu uvedením G450, ktorá v ak nedisponovala pre zákazníkov nièím extra, tak e s òou neboli ve¾mi úspe ný. G550, ktorá je vlastne zlep enou G450, musela preto ponúknu nieèo viac, nako¾ko pridané DX8 funkcie a T&L engine nemô u v súèasnosti ani trochu konkurova be ným grafickým kartám. To viac sa volá HeadCasting technológia. Èo to je? V súèasnosti sú videokonferencie iba výsadou majite¾ov rýchleho pripojenia. Matrox sa v ak rozhodol nieèo s tým urobi , a tak vznikla u spomínaná technológia. Ide o to, e pri klasickej videokonferencii sú prená ané kompletné dáta (ktorých je, samozrejme, dos ), a tak to na e linky nezvládajú. Výsledkom je trhaný, nekvalitný obraz. Technológia HeadCasting funguje na tom princípe, e zadáte svoj portrét (tvár a profil, teda dva obrázky) a z toho sa ostatné dorobí. Výsledkom je kompletná 3D hlava. Teda samotná karta u zaobstará v etko s tým späté. Prenos cez internet potom u vyzerá tak, e najprv za lete svoje obrázky do Digimask. Oni vám naspä po lú výsledný 3D model va ej hlavy. Vy si tento model vymeníte s èlovekom, s ktorým chcete vies rozhovor. A doteraz nebolo niè potrebné vy adujúce kartu Matrox. V tomto momente v ak nastupuje HeadFone, ktorý vyu íva Matroxový T&L engine, aby 3D model va ej hlavy pohyboval perami. Potom si u úèastníci iba vymieòajú hlasový prenos a informácie o pohybe pier, èo u doká e zvládnu aj be ný 56K modem. Celá táto vec má aj urèité svoje chybièky. Ak chcete nieèo také prevádzkova potrebujete aspoò na jednej strane pochopite¾ne G550. Na druhej strane spojenia to síce nie je nutné, ale pod¾a toho bude vyzera výsledok. Keï sme u pri tom výsledku, tak tie modely vyzerajú jednoznaène lep ie ako v hrách, ale stále to predsa nie je realita. Ako som u niekde v texte spomínal G550 má pridané DX8 funkcie, ale nie je to DX8 karta. To znamená, e sme G550, bohu ia¾, nemohli otestova pod 3D Mark 2001, nako¾ko 3D Mark 2001 vy aduje pre svoje testy DX8 kartu. Ako vidíte z výsledkov, tak v 3D grafike G550 ve¾mi neexceluje. A niet sa ani èomu divi , keï si uvedomíme, e G550 vychádza z G450. Tak e v podstate 3D jadro je 3 roky staré, a to je v grafickom priemysle nieko¾ko generácií. Náhodne sme vyskú ali nieko¾ko nových hier a hneï vám hovoríme, e ak uva ujete iba trochu o hraní, tak s hraním nových titulov na G550 rad ej zabudnite. Èo sa týka 2D výkonu, tak Matrox opä ukázal a dokázal kto je tu krá¾om. Doslovne sa G550 hodí pre rôzne pracovné miesta nároèné na 2D grafika ako napríklad CAD a podobne. Rovnako aj pre pou ívate¾ov, ktorí si potrpia na 2D. Kvalita obrazu bola tie vynikajúca. V technológii DualHead karta tie excelovala, hlavne vïaka kvalitnému RAM-

1/3 AP MEDIA lezato str. 19

space

T e s t y DAC. Pri porovnaní s TvinView od nVidie alebo rie enia od ATI jednoznaène G550 viedla o dobrý kus. Stará G450 mala aj celkom slu né zázemie v komunite Linuxu. S tým, e Matrox poèíta aj s Linuxom, svedèia príslu né ovládaèe pre tento systém, ktoré nájdete na in talaènom CD. Nu na záver musíme poveda , e karta G550 bola pre nás aj trochu sklamaním. Hlavne keï uvá ime výkon v 3D, kde je to naozaj ve¾mi slabé. Na druhej strane je tu

v ak vynikajúci výkon v 2D, kvalita obrazu a DualHead. Pou itie karty preto závisí hlavne od pracovného nasadenia. V etko je u len otázka ceny... Edmond Kme Zapo ièal: Asbis. tel.: 02/44871589, www.asbis.sk Cena bez DPH: pribli ne 5279 Sk (pod¾a predajcu) Záruka: 24 mesiacov

ZÁKLADNÉ PARAMETRE GRAFICKÝCH ÈIPOV Karta Jadro Frekvencia Pamä Frekvencia Priepustnos RAMDAC 1 RAMDAC 2 AGP

GeForce 3 NV 17 200 MHz 128bit DDR 230 MHz 7.36 GB/s 350 MHz 200 MHz 2x/4x DMA

GeForce2 Pro NV 15 200 MHz 128bit DDR 200 MHz 6,3 GB/s 350 MHz 200 MHz 2x/4x DMA

GeForce2 GTS NV 15 200 MHz 128bit DDR 166 MHz 5,3 GB/s 350 MHz N/A 2x/4x DMA

GeForce2 MX 400 NV 11 200 MHz 64bit DDR 166 (180) MHz 2,7 (2,9) GB/s SDR 350 MHz 150-200 MHz 2x/4x DMA

Karta Jadro Frekvencia Pamä Frekvencia Priepustnos RAMDAC 1 RAMDAC 2 AGP

Matrox G550 G550 125 (133) MHz 64bit DDR 166 MHz 2.66 GB/s 360 MHz 230 MHz 2x/4x DMA

ATI Radeon VE Radeon VE 183 MHz 64bit DDR 183 MHz 2,9 GB/s 300 MHz 300 MHz 2x/4x DMA

Kyro II Kyro II 175 MHz 128bit SDR 175 Mhz 2,8 GB/s 300 MHz N/A 1x/2x DIME

Kyro I Kyro I 115 MHz 128bit SDR 115 MHz 1,84 GB/s 270 MHz N/A 1x/2x DIME

3D MARK 2001 (DEFAULT)

3D Prophet 4000XT:

1024 x 768 / 85 Hz

1280 x 1024 / 85 Hz

1600x1200/75Hz

16 bit

32 bit

16 bit

32 bit

16 bit

32 bit

3D Prophet 4500:

1645

1635

1591

1573

1520

1502

Gainward MX400/TV-Out:

2393

2025

1925

1391

1523

1068

Man Li Radeon VE 32MB:

1921

1799

1602

1406/1698+

1214

1001/1124+

ATI Radeon VE 32MB*:

1954

1852

1640

1453/1623+

Gainward GF2 PRO/450:

3753/4269+

3594/4023+

3002/3317+

2356/2569+

2286/2409+

1458/1603+

HIS GF2 PRO:

3687

3489

2934

2278

2195

1365

Gainward GeForce3 GS*:

5001

4944

4359

4185

3731

3433

Matrox G550:

DIRECTX TESTY: 3D WINBENCH/WINMARK 2000 (FPS)

3D Prophet 4000XT:

1024 x 768 / 85Hz

1280 x 1024 / 85Hz

1600 x 1200 / 75Hz

16 bit

32 bit

16 bit

32 bit

16 bit

32 bit

3D Prophet 4500:

101

91,1

66,9

57,4

49,1

Gainward MX400/TV-Out

63,7

58,2

39,8

39,3

23,1

Man Li Radeon VE 32MB:

67,0

65,2

41,6

39,8/49,5+

16,8

9.4/13,4+

ATI Radeon VE 32MB*:

69,0

66,0

44,3

40,7/48,0+

Gainward GF2 PRO/450:

94,2/106,4+

90,1/105,3+

79,1/87,6+

69,9/76,2+

43,4/49,7+

28,7/32,3+

HIS GeForce2 PRO:

90,4

87,3

78,6

69,8

42,5

27,7

Gainward GeForce3 GS*:

194

186

142

137

111

104

Matrox G550

44,3

29,2

29,6

18,8

10,1

OPENGL TESTY: QUAKE III ARENA TIME DEMO 1 HQ (FPS)

3D Prophet 4000XT:

1024x768 / 85 Hz

1280 x 1024 / 85 Hz

1600x1200/75Hz

16 bit

32 bit

16 bit

32 bit

16 bit

32 bit

64,1

55,4

36,8

34,3

23,7

22,5

3D Prophet 4500:

98,3

84,2

65,8

61,3

46,1

42,3

Gainward MX400/TV-Out:

90,7

71,4

47,6

36,9

37,2

25,1

Man Li Radeon VE 32MB:

67,7

60,8

27,6

22,8/30,1+

11,2

7,6/9,8+

ATI Radeon VE 32MB*:

69,5

62,9

29,4

24,2/28,0+

Gainward GF2 PRO/450:

96,3/110,1+

92,9/108,2+

82,3/91+

75,4/80,6+

48,7/54,2+

31,2/36,5+

HIS GeForce2 PRO:

94,7

90,9

81,2

74,8

46,3

30,6

Gainward GeForce3 GS*:

138,0

136,2

109,5

104,8

81,4

74,8

Matrox G550:

40,3

29,1

24,2

17,7

12,4

9,3

* Testované na PC s procesorom Athlon 1 GHz, 128 MB 133 MHz RAM, 20 GB 7200 rpm pevným diskom, na doske s èipsetom VIA KT133A + hodnoty získané pretaktovaním

S o f t w a r e InfoMapa 8.0 PROFESIONAL

Program InfoMapa 8.0 je grafický informaèný systém, umo òujúci prácu so zlo itým komplexom grafických a databázových informácií, urèený pre spracovanie mapy v podstate ¾ubovo¾ného rozsahu - teda od miest a po celé táty. Grafické dáta sú dynamicky prepojené s príslu nými odkazmi v databázach, èo umo òuje jednoduchú a rýchlu orientáciu a efektívne vyh¾adanie dôle itých informácií v zobrazenej mape. Systém umo òuje jednoduché pripojenie externých modulov v podobe plug and play dynamických kni níc. Tieto externé moduly poskytujú ïal ie roz írené slu by v oblasti práce s grafickými dátami ako napríklad vyh¾adávanie adries, automobilových trás, eleznièného spojenia alebo pripojenie systému satelitnej navigácie GPS. Pre komunikáciu so systémom je vytvorené jednoduché programové rozhranie, ktoré umo òuje jednoduchú tvorbu externých modulov a poskytuje rad slu ieb ako nastavenie mapy na po adovanú pozíciu alebo zvýraznenie skupiny objektov. In talácia a systémové po iadavky Súèas ou dodávky systému InfoMapa 8.0 je in talaèný CD-ROM, pou ívate¾ská príruèka a registraèná karta. In talácia prebehne vo väè ine prípadov bez problémov, av ak je pomerne zdåhavá (aspoò vám zostane èas na dú ok va ej ob¾úbenej kávy). Tie programové moduly a mapy, ktoré chcete in talova , si mô ete zvoli pomocou preh¾adného stromového zoznamu. Mapy, ktoré ste sa rozhodli nein talova budete môc po íva z CD, kde je v ak prístup k dátam ove¾a pomal í ako na pevnom disku. V niektorých in taláciách systému mô u vzniknú problémy pri neexistencii ODBC a DAO ovládaèov, ktoré v ak mô ete vyrie i ich samostatnou in taláciou, ktorú nájdete na in talaènom CD InfoMapy. InfoMapa ponúka tie mo nos sie ovej in talácie, ktorou mô ete zdie¾a in talované mapy v pracovných skupinách. In talácia tejto verzie sa vykonáva samostatne pre server a v etky pracovné stanice. Do InfoMapy sa potom budete musie prihlasova , a to buï ako správca, alebo pou ívate¾ ktorých definuje správca. Mo né je pride¾ovanie prístupových práv k prehliadaniu máp, prípadne urèova , ktoré vrstvy mô e pou ívate¾ editova a podobne. Systémové po iadavky sú be né - poèítaè s procesorom Pentium 166 MHz alebo vy ím, 32 MB RAM, jednotku CD-ROM, monitor VGA s rozlí ením 800x600 a 256 farieb. Ve¾kos potrebného miesta na pevnom disku závisí od in talovaných modulov a máp. V prípade in talácie jednej mapy (napríklad Slovensko) vám postaèí nieèo vy e 30 MB, no plná in talácia v etkých máp zaberie a 630 MB. Ako operaèný systém mô ete pou i Microsoft Windows 95/98/NT4.0/2000/Me.

Mapy a databázy InfoMapa 8.0 je k dispozícii vo viacerých verziách STANDARD, STANDARD + M59, PROFESIONAL a PROFESIONAL + M59. Verzia STANDARD obsahuje mapu Èeskej republiky, Prahy s okolím, 12 krajských miest s okolím (Brno, Ostrava, Hradec Králové, Plzeò, Èeské Budìjovice, Liberec, Olomouc, Pardubice, Ústí nad Labem, Jihlava, Karlovy Vary, Zlín a nechýba, samozrejme, ani mapa Slovenskej republiky. Bohu ia¾, iadne samostatné slovenské mestá tu nenájdete, èo je urèite koda. Oproti predchádzajúcim verziám u nie sú v ponuke mapy zahranièných lokalít (pre nevýrazný záujem pou ívate¾ov). Verzia PROFESIONAL ponúka v etko èo verzia STANDARD, av ak navy e ponúka profesionálne funkcie pre prácu s mapou pre analýzu území a geokódovania editáciu, import databáz, tatistiku, a tie funkcie GPS. Verzie oznaèené +M59 obsahujú e te ïal ích 59 èeských miest. A èo informácie v databázach? Tých je skutoène ve¾mi ve¾a. Autoservisy, hotely, kempy, èerpacie stanice, informaèné centrá, banky, bankomaty, hranièné priechody, úrady, justícia, správne èlenenie, elektrárne, historické pamiatky, múzeá, galérie, polícia, hasièské zbory, hory a pohoria, vodstvo, chránené krajinné oblasti, jaskyne, kúpele, letiská, rozh¾adne a mnoho ïal ieho. Na mape SR je tých informácií o nieèo menej ako napríklad na mape ÈR (bohu ia¾, chýbajú potrebné podklady), no aj tak je toho ve¾mi ve¾a. Okrem klasických geografických prvkov tu nájdete jednotky územno-správneho èlenenia, sídla základných územných jednotiek, zakázané územia, maloplo né a ve¾koplo né územia ochrany prírody, orologické èlenenie, cestná sie , eleznièná sie , zariadenia verejnej správy, úrady a zariadenia obèianskej vybavenosti. Bez problémov teda nájdete historické pamiatky, èerpacie stanice (dokonca s informáciou aké pohonné látky ponúkajú), prípadne potrebný kontakt na banku v niektorom meste alebo obecný úrad od¾ahlej dedinky niekde na východe Slovenska (sú tu skutoène aj kontaktné adresy a telefónne èísla, aj keï mnoho z nich je zásluhou èastého preèíslovania ST u neplatných). Databázy programu ponúkajú vyh¾adanie objektu pod¾a názvu alebo zadaných kritérií (napríklad autoservis pod¾a typu opravovaných vozidiel) a jeho zobrazenie na mape, preh¾adanie objektov na zadanej ploche, v okruhu, pozdå dopravnej trasy, v okrese alebo kraji a podobne. Pre Èeskú republiku je tu ïalej e te dokonca vyh¾adanie adresy, takmer 2 500 000 adries v nadväznosti na Územnì identifikaèní registr adres UIR-ADR (obec, ulica, èíslo popisné a orientaèné) a vyh¾adanie adresy v mape v Prahe priamo konkrétna adresa (viac ako 1 100 000 adries), v ostatných mestách so zvýraznením ulice.

Kurzorom po mape... InfoMapa má preh¾adné prostredie a jednoduché ovládanie. V etky dôle ité funkcie nájdete v nástrojovej li te. Najzákladnej ia funkcia programu je, samozrejme, zobrazovanie vybraných máp. Tú je mo né zobrazi v rôznych merítkach. Samozrejmos ou je tu volite¾ná zmena mierky mapy, presun pod¾a zadaných súradníc a podobne. Ve¾mi dobre poslú i meranie vzdialeností na mape pod¾a urèených súradníc alebo priamo pod¾a zadaných bodov na mape, výpoèet zvolenej plochy, meranie azimutu a vykreslenie akèného rádiusu. Zobrazenú mapu je mo né vytlaèi na tlaèiarni, kde mô ete mapu vytlaèi na viac stránok, alebo aj ulo i do súboru. Pou itie máp je tie mo né vo Windows aplikáciách prostredníctvom systémovej schránky èi exportu do grafických formátov BMP, GIF alebo JPEG, a potom vlo i napríklad do Wordu. Ka dá mapa je tvorená kombináciou grafických a dátových informácií. Grafické informácie sú rozdelené do viacerých vrstiev a z ostatnými údajmi tvoria nieko¾ko skupín. To, e sú v etky informácie definované ako objekty, dovo¾uje ich volite¾né zobrazenie. U itoènou funkciou InfoMapy je otvorenie viacerých okien s jednou mapou. Systém InfoMapa 8.0 umo òuje grafické dáta nielen zobrazova , ale aj vytvára . Dokonca v etky dodávané atlasy sú vytvorené v prostredí tohto systému. Oproti predchádzajúcej verzii je práve táto èas výrazne zlep ená a zjednodu ená. Grafické dáta sú zlo ené zo iestich základných typov objektov, a to bod (prázdny èi vyplnený kruh s volite¾nou farbou), ikona (transparentný obrázok ve¾kosti 16 x 16 pixelov), línia (lomená èiara s volite¾nou hrúbkou, farbou, týlom a okrajom), plocha (¾ubovo¾ný mnohouholník s volite¾nou farbou, výplòou a s vo¾bou vykreslenia alebo nevykreslenia hranice), písmo (text zobrazený vo volite¾nom type písma a uhle), bitmapa (obrázok vo formáte BMP ¾ubovo¾nej ve¾kosti). Tieto dátové typy sa mô u ¾ubovo¾ne zdru ova do takzvaných vrstiev, ktoré predstavujú v dy urèitú mno inu dát, napríklad komunikácie, vodstvo a podobne. K týmto vrstvám sú potom pripojené databázy s textovými èi obrazovými informáciami. Súbory s grafickými dátami ka dej vrstvy je mo né rozdeli do takzvaných podvrstiev. Podvrstva delí vrstvu na men ie oblasti lí iace sa rozsahom súradníc a merítka, v ktorom je podvrstva vykres¾ovaná. Napríklad vrstvu komunikácií celej Slovenskej republiky mô ete rozdeli na men ie dátové súbory pod¾a jednotlivých regiónov. Takéto delenie zmen í objem súèasne spracúvaných dát, a tým zrýchli prácu celého systému. Ve¾ké mno stvo volite¾ných parametrov a funkcií dovo¾uje ulo enie údajov o vlastnostiach grafických typov do konfiguraèných súborov individuálne pre ka dú mapu, tak e pri ka dom spustení programu je nastavená rovnaká konfigurácia ako pri jeho poslednom ukonèení. Pre jednoduch ie získavanie dát z databáz ponúka program funkcie na vyh¾adávanie v grafických dátach na obrazovke. Podporovaný je dokonca import dát z ODBC dátových zdrojov a samostatné urèovanie geografickej polohy objektov pomocou èiastoènej alebo úplnej adresy. Dokonca je mo né vytvori on-line aktualizáciu InfoMapy na základe externých dát. Ak teda vlastníte editaèný modul InfoMapy, mô ete úplne bez problémov vytvára a upravova vlastné grafické dáta a databázy. Pre jednoduché poznámky do mapy mô ete vyu i vkladanie geometrických obrazcov, ípok, èiar, textov, mô ete na mapu zapichnú pendlíky, vlo i zálo ky a podobne. InfoMapa v ak nie je len elektronická mapa. K dispozícii sú funkcie pre automobilovú, elezniènú a autobusovú dopravu, MHD a podobne, ktoré znaène zvy ujú pou ite¾nos tohto systému. Ve¾mi jednoducho si mô ete naplánova cestu autom. Staèí zvoli poèiatoèný bod, ¾ubovo¾ný poèet prejazdových bodov a, samozrejme, aj cie¾ový bod. InfoMapa následne ponúka výpoèet èasu, vzdialenosti a nákladov na pohonné látky, podrobný výpis trasy s èíselným oznaèením komunikácií. K ïal ím mo nostiam patrí preferovanie urèitých typov komunikácií (ak nemáte dia¾niènú nálepku, mô ete si trasu naplánova po be ných komunikáciách), èasový plán trasy a ïal ie u itoèné funkcie. Pre správny výpoèet je potrebné zada spotrebu a cenu paliva a maximálne povolené rýchlosti. S automobilovou dopravou úzko súvisí aj stále viac a viac sa rozvíjajúci systém na pripojenie prijímaèa vyu ívajúceho signály dru icového navigaèného systému GPS (Global Positioning System) na zakreslenie pohybu vozidla do mapy. K dispozícii je mo nos prepojenia s navigaènými prístrojmi satelitnej navigácie, s podporou pro-

R e c e n z i e Prepracované sú funkcie na vyh¾adávanie s mno stvom nastavení a podmienok. Vyh¾adáva a triedi mô eme jednotlivé objekty a informácie o nich. Ve¾mi ikovné je vyh¾adávanie objektov v urèitom zadanom okruhu alebo v nakreslenej ploche, napríklad v etky historické budovyv okruhu 50 km od urèitého miesta. Nájdené objekty sa zobrazia ako objekty na mape, prípadne v tabu¾kovej forme. Zaujímavou vlastnos ou je tatistické vyhodnotenie údajov a zobrazenie ich výsledku. Umo òuje prepoji databázy (interné aj externé) a tak vytvori zdroj dát pre vyhodnotenie, v ktorom mo no vyu íva polo ky z viacerých databáz súèasne. Výsledky spracovania sa zobrazia graficky priamo v mape tromi spôsobmi, a to výrezovým grafom, ståpcovým grafom, zafarbením plôch alebo ich kombináciou. tokolov NMEA 0183, Rockwell Binary Format a Motorola Binary Format. InfoMapa tie ponúka vyh¾adanie miesta pod¾a súradníc WGS - 84 (zemepisné súradnice írka a då ka alebo desatinný tvar).

InfoMapa je tie prispôsobená pre spoluprácu s Elektronickým cestovným poriadkom autobusovej a vlakovej dopravy ABUS + IDOS pre Èeskú a Slovenskú republiku.

Záver Mo nosti InfoMapy 8.0 sú e te ove¾a ir ie. Napríklad prostredníctvom OCX ju mô ete integrova do iných aplikácií a za zmienku urèite stojí aj aktualizácia dát prostredníctvom internetu. V súèasnej verzii je InfoMapa komplexný grafický informaèný systém, ktorý ponúka rôznorodos informácií, modularitu a jednoduché ovládanie. iroké sú tie mo nosti editácie a vytváranie nových dát. Struène: Program: InfoMapa 8.0 PROFESIONAL - komplexný grafický informaèný systém Výrobca/poskytol: PJsoft, Slu ská 27, 182 00 Praha 8, tel./fax: 02/6886087, www.pjsoft.cz Distribútor SR: Cena: (vrátane DPH) STANDARD 9900 Kè PROFESIONAL 19 800 Kè STANDARD + M59 14 800 Kè PROFESIONAL+ M59 24 700 Kè tefan Stieranka

Slovenská verzia Microsoft Office XP Standard Nie je to dávno, èo sme vás podrobne zoznámili s mo nos ami nového kancelárskeho balíka z dielne Microsoftu Office XP. I lo vtedy o anglickú verziu, a tak sa teraz pozrieme aspoò v krátkosti na verziu slovenskú. Súèas ou slovenskej verzie Office XP Standard sú slovenské verzie Microsoft Word 2002, Microsoft Excel 2002, Microsoft Outlook 2002 a Microsoft PowerPoint 2002. V balení nájdete okrem in talaèného dvojcédeèka aj struènú pou ívate¾skú príruèku. In talácia je rýchla a bezproblémová na poèítaèoch so systémom Windows 98 a nov ím. Problémom nie je ani inovácia predo lej verzie (2000 a 97), kde zostanú zachované v etky kompatibilné nastavenia, po ta a po tové kontá a podobne. Lokalizácia je na vysokej úrovni, èo je pre Microsoft u tandard. V ade sa teda stretnete so slovenèinou - èi u v samotnom prostredí programu, nápovede, pomocníkoch a podobne. Dokonca je mo né zada po slovensky otázku o radu, ktorú Office rozanalyzuje a ponúkne nápovedu na pravdepodobné rie enie problému. V anglickej verzii je to celkom pou ite¾né, no slovenèinu nemá tento pomocník asi rád, preto e na väè inu otázok ponúkal úplný zoznam nápovedy.

Microsoft do svojho najnov ieho balíka kancelárskych aplikácií integroval atraktívne prvky v podobe hlasového ovládania, OCR alebo písania rukou. koda len, e v slovenskej verzii budeme o tieto mo nosti ukrátení a s Office XP sa po slovensky nedohovoríte (alebo prejdeme v etci na angliètinu, alebo budeme musie znovu klepa do klávesnice a lieta my ou po stole). Ináè je práca so v etkými aplikáciami Office XP ve¾mi pohodlná a príjemná, to sa v ak dalo poveda u pri verzii 2000. Príjemné prostredie, intuitívne ovládanie, v etko èo potrebujete nájdete okam ite alebo vám to bude automaticky ponúknuté. Neznalí pou ívatelia budú mo no nepríjemne zaskoèení novým nastavením bezpeènosti Outlooku 2002 (toto nastavenie v ak obsahuje aj najnov ia oprava pre verziu 2000), kde nie je mo né uklada ani zobrazi mno stvo typov príloh, medzi ktorými sú aj EXE a COM programy, ïalej napríklad súbory HLP, BAS, INF, MDB, SCR a mnoho ïal ích. Zará ajúca je nemo nos vypnutia tohto správania nikde v programe, a tak keï vám príde EXE príloha (alebo niektorá z ïal ích), máte smolu. Mo nos tu v ak predsa len existuje, av ak treba po òu zájs a do registrov (na tento úèel sme

vyskú ali technickú podporu Microsoftu, a èuduj sa svete, po chvíli poskytli správne rie enie, musíme ich teda pochváli ). Rie ením tohto obmedzenia je pridanie novej textovej polo ky do registrov HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft \Office\10.0\Outlook\Security s názvom Level1Remove a zapísa do nejnapríklad .exe;.com pre mo nos èítania príloh EXE a COM (pripadne aj ïal ie prípony, ktoré je potrebné èíta ). Len èo na to neskúsení pou ívatelia... Microsoft Office XP je skutoène dobrá súprava aplikácií, aj keï sme v slovenskej verzii ukrátení o zaujímavé mo nosti (pre niekoho mô e by zados uèinením e takto ukrátené sú aj iné jazykové verzie). Potrebu otravnej registrácie tu vyva ujú mo nosti aplikácií a prístupná slu ba technickej podpory (ktorá oproti minulosti skutoène funguje!). Struène Program: Microsoft Office XP Standard SK - slovenská verzia balíka kancelárskych aplikácií Zapo ièal: Microsoft Slovakia, s. r. o. Výrobca: Microsoft, www.microsoft.com tefan Stieranka

1/4 STORMWARE stojato str. 23

S o f t w a r e PC SUITE 2001 - kancelársky balík zdarma Balík kancelárskych aplikácií od èeskej spoloènosti Software602 sa stal u nás do znaènej miery populárny, èomu mô e vïaèi aj svojej cene - je skrátka zdarma (no nekúpili by ste to?). A nielen tým, preto e ani jeho mo nosti nie sú práve na zahodenie. Navy e je tento kancelársky balík stále vo výstavbe , dôkazom èoho je jeho verzia PC SUITE 2001, ktorá ponúka mno stvo zlep ení.

Nechýbajú ani mo nosti zluèovania nielen pri tlaèi, ale aj pri faxe a emaile. Tie sú v ak dostupné len po in talácii PLUS PACK. 602Text má pre ukladanie súborov vlastný textový formát s príponou WPD, av ak tandardne pracuje s formátom MS Word, teda DOC súbormi. To preto, aby zabezpeèil maximálnu kompatibilitu, keï e tento formát sa u stal tandardom. Kompatibilita je na ve¾mi dobrej úrovni s verziami MS Word 95 a 2000. Be né dokumenty sú ve¾mi dobre prenosite¾né, av ak pri zlo itom formátovaní mô e dôjs v 602Text k strate niektorých atribútov alebo vlo ených objektov. Okrem toho doká e pracova s TXT formátom a tie formátom Text602. V rámci PLUS PACK je koneène k dispozícii aj podpora univerzálneho RTF formátu. Mo ná je aj tvorba dokumentov vo formáte HTML vrátane CCS. Mô ete pracova ako s be ným dokumentom a vklada obrázky, odkazy, symboly, znaèky, odde¾ovacie èiary, zálo ky, prvky formulárov a podobne. Vlo ené obrázky sa v prípade potreby konvertujú do formátu JPG nebo GIF. Obrázkom mô ete pride¾ova odkazy, prípadne na nich vytvára aktívne oblasti v tvare obdå nik, kruh alebo polygón. Výsledne generovaný HTML kód síce nie je niè moc, no na rýchle publikovanie informácií na internete to postaèí.

Najjednoduch í spôsob ako získa PC SUITE je stiahnu si ho z internetu, jeho in talaèný balíèek nájdete aj na najrôznej ích CD (napríklad v prílohách èasopisov) a podobne. Mô ete si ho v ak aj objedna na CD DESKTOP aj s inými produktmi za 300 Sk bez DPH na adrese http://eshop.software602.sk. In talaèný balík PC SUITE 2001 má necelých 12 MB, a pribli ne rovnakú ve¾kos má aj PLUS PACK 2001, ktorý v sebe zahàòa nieko¾ko u itoèných doplnkov pre PC SUITE. In talácia PC SUITE zaberie na disku len 13 MB a ïal ích 20 MB zaberie PLUS PACK. Na balík kancelárskych aplikácií je to skutoène málo. A èo v etko si nain talujete? Nová verzia PC SUITE obsahuje, samozrejme, textový editor 602Text na úpravu textov a tabu¾kový procesor 602Tab na vytváranie tabuliek. Okrem toho obsahuje grafický editor 602Photo pre základné úpravy obrázkov a taktie elektronické anóny na dokumenty a fotografie 602Album, ktoré sú v ak aktívne a po registrácii.

602Tab Tabu¾kový procesor 602Tab síce neponúka zvlá rozsiahle funkcie, no pre be né kancelárske potreby úplne postaèuje (navy e v tejto verzii je dos zlep ený). Má jednoduché prostredie a ovládanie, mô ete vytvára viacstránkové dokumenty (vo forme zálo iek). Teraz u podporuje aj rolovacie koliesko my i. Najväè ím nedostatkom predchádzajúcich verzií bola nemo nos zapisova a upravova hodnoty priamo v bunkách (bolo mo né len cez riadok vzorcov). Na astie táto nepríjemná vlastnos u bola odstránená, a tak je vytváranie tabuliek ove¾a príjemnej ie. Pri vytváraní grafov máte k dispozícii 13 2D a 3D typov, ktorých mo nosti sú priemerné. Graf je teraz mo né ¾ahko umiestni na nový list. Do tabuliek mo no vklada okrem textu a grafov aj obrázky. Samozrejmá je mo nos vlo enia vytvorenej tabu¾ky do textového editora 602Text. Èo sa týka funkcií, ktoré potrebujete pre výpoèty a prácu s dátami v tabu¾kách, nájdete ich tu takmer 200 (dos znaèné roz írenie oproti minulosti) rozdelených do kategórií finanèné, matematické, tatistické, textové, dátumové, logické, vyh¾adávacie, informaèné a databázové. Rovnako ako 602Text, aj 602Tab sa sna í o kompatibilitu s MS Office tým, e vyu íva súborový formát MS Excel (XLS). S exportom je to vïaka jednoduchým mo nostiam 602Tab ve¾mi dobré, kde Excel otvorí vyexportovaný dokument bez straty formátovania. Hor ie je to v ak s importom, aj napriek tomu e do lo k zlep eniam kompatibility. 602Tab nedoká e importova zlo ito formátované tabu¾ky s mno stvom funkcií. Jednoduché tabu¾ky sú v ak importované takmer bez problémov. Doplnené je naèítanie obrázkov a komentárov z MS Excel 97. Okrem vlastného formátu WLS sú podporované aj WKS (Lotus 1-2-3), WQ1a WQ2 (Quattro Pro), DBF, TXT, CSV, SAP a TC6 (Calc602).

602Text Najhlavnej ia a najprepracovanej ia (a tie najpou ívanej ia) aplikácia je jednoznaène 602Text, ktorý je urèený nielen na spracovanie textových dokumentov. Prostredie je preh¾adné, so irokými mo nos ami nastavenia. Ovládanie je jednoduché a sna í sa vychádza z princípov MS Word. Rozmery stránok, odsadení odsekov a ïal ie vlastnosti je mo né jednoducho meni my ou pomocou vodiacich èiar. Po nain talovaní PLUS PACK ponúkajú nad tandardné ovládanie a vysokú mieru automatizácie makra. K dispozícii je paleta inteligentných ablón so sprievodcami pre rýchle a jednoduché vytváranie tandardných dokumentov, od listov a k najrôznej ím formulárom. V jednom dokumente mô ete nadefinova ¾ubovo¾ný poèet kapitol, ktoré mô u ma samostatné èíslovanie stránok a samostatnú hlavièku a pätku. 602Text ponúka pou ívate¾ovi tandardné mo nosti pri vytváraní textu a jeho formátovaní. Klasické je pou itie týlov odsekov, samozrejmá je mo nos vkladania tabuliek, samostatne obtekaných rámcov a obrázkov vo v etkých be ne pou ívaných formátoch. Do dokumentu mô ete vklada MagicText, èo je rôzne deformovaný text. Text mô e by viacriadkový, ohnutý, natoèený, skosený, mô e vytvára vlnovky a mno stvo ïal ích tvarov. Nechýbajú rôzne typy výplní, efekt osvetlenia a podobne. Mô ete dokonca vytvára a vklada aj èiarový kód, ktorý je v ak dostupný v PLUS PACK. Mo né je generovanie obsahu a registra, poznámky pod èiarou (teraz zlep ené o priebe né èíslovanie), pribudlo nové viacúrovòové èíslovanie v dokumente. Samozrejmos ou je kontrola pravopisu a vyh¾adávanie synoným, pre ktoré sú k dispozícii slovníky len s èe tinou (slovenèinu, nemèinu a angliètinou je mo né dokúpi zvlá v rámci PLUS PACK). Existuje tu aj mo nos vytvárania po ívate¾ských slovníkov so slovami, ktoré sa nesmú vyskytnú na konci riadku, a prepojenie s prekladovými slovníkmi (obsiahnuté v PLUS PACK).

602Photo Pri práci s poèítaèom v kancelárii je potrebné obèas upravi nejaký obrázok, fotografiu a podobne (napríklad pre vlo enie do textového súboru). Preto je súèas ou PC SUITE 2001 aj program 602Photo, urèený na úpravu a spracovanie obrázkov. Bitmapový fotoeditor 602Photo poskytne základné mo nosti pre editáciu obrázkov. Obrázok je mo né otáèa , zrkadli , meni jeho ve¾kos , upravova jas a kontrast, zaostri alebo rozostri . Ïalej tu nájdete mo nosti na zmenu

poètu farieb, vytvorenie negatívu, prevod na stupne sivej, farebný odtieò obrázku, mô ete upravova jednotlivé farebné zlo ky, upravova paletu alebo pri GIF formáte zvoli transparentnú farbu. K dispozícii je tie nieko¾ko efektov, a to kresba, mozaika, reliéf, rozptyl a rybie oko. K dispozícii je aj ladenie obrázku, efekt odstránenia èervených oèí a retu ovanie vybranej oblasti. Pracova mô ete s grafickými formátmi BMP, CAL, CLP (Windows Clipboard), FAX (Mail602 fax), GIF, ICO, IFF, JPG, MSP, PCD, PCT, PCX, PNG, PSD (Adobe Photoshop), TGA, TIF a WMF. Naèíta mô ete tie priamo z digitálneho fotoaparátu alebo zo skenera prostredníctvom rozhrania TWAIN. 602Album PC SUITE obsahuje nový program 602Album pre organizovanie digitálnych obrázkov a dokumentov. Funkènú verziu tohto programu získate a registráciou PC SUITE. Okno programu je rozdelené na dve èasti - v jednej sú takzvané skrine a v druhej ich obsah. Tak ako v be nej skrini sú aj v skrini 602Album umiestnené anóny (dokonca majú aj rovnaký vzh¾ad s tými skutoènými) a albumy. Ka dá skriòa mô e obsahova ¾ubovo¾né mno stvo anónov (na ktoré mô ete umiestni ich identifikaèný opis), do ktorých mô ete vklada zlo ky s dokumentmi, na ktoré mô ete umiestni ich opis. Odtia¾ mô ete dokumenty priamo otvára . V skutoènosti sa na disku vytvára adresárová truktúra, ktorú si mô ete necha zobrazova namiesto anónov. Okrem anónov si mô ete vytvori aj albumy fotografií (tie majú symbolický vzh¾ad fotoalbumu), do ktorých mô ete umiestòova fotografie a obrázky. Prostredníctvom 602Album si teda mô ete ve¾mi preh¾adne zorganizova v etky dokumenty vo va om poèítaèi (a nemusia to by len dokumenty vytvorené PC SUITE). K dispozícii sú tu funkcie pre hromadnú prácu so súbormi, tlaè, posielanie emailom, faxom, vyh¾adávanie a podobne. PLUS PACK PC SUITE je síce zdarma, no, bohu ia¾, to neplatí o ve¾mi u itoènom doplnku PLUS PACK, za ktorý budete musie zaplati 1498 Sk za jednu licenciu (èo zas popri roz irujúcim mo nostiam nie je a tak ve¾a). PLUS PACK roz iruje kancelársky balík PC SUITE 2001 o ïal ie u itoèné nástroje ako je delenie slov, kontrola pravopisu pre angliètinu, nemèinu a slovenèinu, prekladové slovníky (angliètina, nemèina), podpora Text2speech (èítanie textov, tabuliek s èíslami, komentáre pri fotografiách atï.), organizátor napojenia na mailmerge a e-mailmerge (Outlook Express, tabu¾ky 602Tab, kontaktná databáza InfoLine Personal a podobne), pre hromadné tlaèe adries alebo odosielanie emailov a faxov, export do RTF a XHTML a ïal ie mo nosti. Zaujímavým roz írením je mo nos vytvárania èiarového kódu, ktorý mô ete podobne ako obrázok umiesti do dokumentu. Pre vytvorenie èiarového kódu staèí zada jeho èíselný kód a formát, k dispozícii je aj napojenie na databázu. PLUS PACK ponúka tie vysokú mieru automatizácie prostredníctvom silných makier. Tie sa zapisujú v jazyku ve¾mi podobnom Pascalu a mô ete s nimi v rámci textového editora vytvára aj malé aplikácie. Nevýhodou v ak je, e ich nemô ete vytvára zaznamenávaním èinnosti, ale musíte ich celé vytvori ruène. Záver PC SUITE 2001 obsahuje mno stvo zlep ení, èím sa tento balík kancelárskych aplikácií stáva èoraz viac a viac pou ite¾ným pri be ných kancelárskych prácach na poèítaèi. Najviac prepracovanou aplikáciou je textový editor, veï je pre kancelárske úèely aj najviac vyu ívaný. Napriek tomu poskytnú dobrú slu bu aj ostatné èasti ako tabu¾kový procesor alebo editor obrázkov. Veï nie ka dý potrebuje ve¾ké kancelárske balíky s obrovským mno stvom mo ností a funkcií (navy e s vysokou cenou), z ktorých aj tak mnoho nevyu ije. Navy e PC SUITE 2001 je zadarmo (ak pravda e nepoèítam cenu roz irujúceho PLUS PACK). Výhodou sú aj nízke systémové po iadavky. PC SUITE 2001 sa uspokojí s ka dým poèítaèom na ktorom be í systém Windows 98 / Me / NT 4.0 SP5 / 2000. Ïalej budete potrebova 40MB vo¾ného miesta na disku a minimálne 16MB RAM pre Windows 9x (pre Windows NT/2000 je to 64MB RAM). Struène Program: PC SUITE 2001 - balíka kancelárskych aplikácií od Software602 Zapo ièal: Software602 Slovensko Výrobca: Software602, www.software602.cz Cena: PC SUITE 2001 zdarma, PLUS PACK 1498 Sk tefan Stieranka

S h a r e w a r e

Shareware DISCo Commander

Väè ina z nás sa e te urèite pamätá na 90. Roky, keï sme e te takmer v etci mali doma 386 a zvyèajne DOS s Nortom Commanderom. Norton Commander bol manager, ktorý niektorí ¾udia pou ívajú dodnes. Len e ako to chodí s pokrokom, tak DOS aplikácie si u ve¾mi nerozumejú s Windowsami. A tak vzniklo mno stvo náhrad NC pod oknami. DISC-o Commander je jednou z nich. Èo v ak ponúka? V podstate v etky tandardné funkcie pôvodného NC. Bohu ia¾, nena li sme linknutie (PC to PC cez serial alebo LPT), ale aj tak to je súèas ou okien, tak e to nevadí. Oproti starému NC má aj zopár novodobých zlep ení, teda také samozrejmosti ako podpora archívov, zlep ená navigácia a podobne. DISCo Commander patrí medzi priemerné managere, ale jeho hlavnou výhodou je, e pou ívatelia, ktorí pou ívali NC, budú hneï vedie ako s ním pracova . koda, e nie je freeware. Program: DISCo Commander ver.5.0 - Norton Commander pod oknami Výrobca: Donskoy Interactive Software Download: http://www.disco.ru/ Ve¾kos : 1,8 MB Registraèný poplatok: $ 29,95 EF Commander Lite EF Commander Lite u patrí k èistokrvným win managerom. Okrem tandardných funkcií neponúka v podstate niè extra, ale zase si musíme uvedomi , e ide o Lite verziu, ktorá je aj najlacnej ia. Nemá v sebe iadny integrovaný viewer a ani niè podobné. Za zmienku stojí aspoò prepínanie medzi procesmi a zru enie procesov priamo z EF Commandera a taktie vypnutie systému. Nie je to síce niè extra, ale aspoò týmto sa odli oval od spodného priemeru. Má aj multijazyènú podporu, ktorá pre na inca nebude ma znaèný charakter, keï e nepodporuje ná (a ani èeský) jazyk. Maximálne si vyberiete angliètinu, prípadne nemèinu. K EF Commanderovi by to u bolo v struènosti asi tak v etko. Na to èo ponúka a hlavne vzh¾adom na to, e je shareware, sa nám ani neoplatí uva ova o jeho pou ívaní.

Program: EF Commander Lite ver.2.34 - jednoduchý a drahý manager Výrobca: EFSoftware Download: http://www.efsoftware.com/ Ve¾kos : 291 KB Registraèný poplatok: $ 19 Turbo Navigator Turbo Navigator má mno stvo výhod. Niektorí si pochva¾ujú to, e má iba jeden súbor (plus, samozrejme, dokumentáciu), iní zase to, e je freeware, ïal ím sa páèi výzor... Skrátka ka dý si nájde nieèo. Okrem be ných funkcií ponúka aj nejaké extra. Napríklad encryptovanie a decryptovanie súborov. Tie vás mô e pote i delenie súborov na danú ve¾kos a k tomu aj vytvorí .bat, ktorý zase ten súbor spojí do jedného celku. Jednoduché a úèinné. Má aj pecialitku - Favourites. Mô ete si nadefinova va e ob¾úbené zlo ky a potom sa vidite¾ne zjednodu í navigácia. Prvé, èo mu musíme vytknú , je absencia podpory archívov. Nie je to síce a také hrozné, ale predsa, keï sme si u zvykli na to, e automaticky pracujete s tým v manageri, tak vás to mô e sklama . Taktie nemá iadny interný viewer na be né súbory (má v ak vlastný media player). A nena li sme ani viacjazyènú podporu. V celkovom výsledku je v ak Turbo Navigator program, ktorý jednoznaène odporúèame. Program: Turbo Navigator ver. 1.46 - manager, ktorý stojí za pozornos ... a je e te aj freeware:-) Výrobca: Marko Vodopija Download: http://www.turbonavigator.com/ Ve¾kos : 890 KB Registraèný poplatok: freeware WinNC 2000 WinNC 2000 patrí jednoznaène medzi tie programy, ktoré sa oplatí aspoò si pozrie . Prvé, èo udrie do oèí, je grafické spracovanie, ktoré je síce pekné, ale zaberá dos ve¾a miesta, tak e pre pou ívate¾ov s ni ím rozlí ením to mô e znamena ve¾a. Okrem be ných vecí ponúka aj rozde¾ovanie súborov, prácu s archívmi, encryptovanie/decryptovanie súborov, podporu viacerých jazykov, integrované viewre a má aj ftp. Rovnako v òom nájdete aj podrobné informácie o systéme a malý benchmark. Program: WinNC 2000 ver. 2.02 - kvalitný manager Výrobca: Dunes MultiMedia Download: http://www.dunesmm.nl/winnce Ve¾kos : 2,46 MB WinRorceful 2000 WinForceful 2000 nie je jeden z programov, ktoré ohúria èloveka svojími mo nos ami, ale skôr dostupnos ou. Freeware je proste freeware. Z grafickej stránky sa nám jednoznaène nepáèil, ale je to vec názoru. Okrem be ných funkcií má podporu archívov, integrované viewre

1/3 TEOS lezato str. 25

space

pre obrázky, html a doc + xls. Má aj Favourites. Normálna verzia je zadarmo, teda freeware, PRO verzia stojí $ 18, ale v podstate neponúka niè extra. Program: WinForceful 2000 ver. 2.0 - jednoduchý freeware Výrobca: K-See Software 2000 Download: http://www.kseesoft.cjb.net Ve¾kos : 1,32 MB Registraèný poplatok: freeware, PRO $ 18 Windows Commander Windows Commander patrí bez diskusie k jedným z najob¾úbenej ím file managerom na svete. Okrem be ných funkcií má aj FTP klienta, priame spojenie s druhým poèítaèom pomocou kábla, viacjazyènú podporu (aj èe tinu a slovenèinu), podporu archívov, rozdelenie súboru, masové premenovanie, integrované viewre atï. Jednoznaène ide o kvalitný file manager, ale u nás (teda konkrétne u mòa) nie je ve¾mi ob¾úbení, preto e je to shareware. Èo sa týka odporúèania, tak odporúèame. Program: Windows Commander ver. 4.54 - kvalitný manager Výrobca: C. Ghisler & Co. Download: http://www.ghisler.com/ Ve¾kos : 1,36 MB Servant Salamander Èo sa týka funkcií, tak Servant Salamder ponúka v etky be né plus podpora archívov, integrované viewre a plug-ins. Pluginy sú dobré na rôzne extra podpory ako napríklad ïal ie archivaèné formáty, nové druhy multimediálnych zále itostí a podobne. Bohu ia¾, Servant Salamander nemá rozde¾ovanie súbora a taktie ani vlastného FTP klienta (èo nás asi najviac krie, hlavne keï sa pozrieme na Windows Commandera). Servant Salamander bol urèitý èas freeware a bol v jednom súbore, tak e v tom období si získal mno stvo pou ívate¾ov. Ako sa v ak veci vyvíjajú, tak sa z neho stal shareware. Na domácej stránke si v ak mô ete stiahnu aj poslednú freewarovú verziu. Servant Salamder má svoje urèité nedostatky, resp. veci, ktoré by sme v òom ve¾mi radi videli (hlavne to FTP...), ale aj napriek tomu ide o ve¾mi podarený manager, ktorý stojí za to aspoò vyskú a . Program: Servant Salamander ver. 2.0 - kvalitný manager Výrobca: Altap, Ltd. Download: http://www.altap.cz/ Ve¾kos : 1,4 MB Registraèný poplatok: verzia 1.52 freeware

Edmond Kme

S o f t w a r e

Microsoft FrontPage 2002 aj rozpoznávanie reèi a rozpoznávanie písma, av ak len pre americkú angliètinu.

Spoloènos Microsoft dodáva FrontPage 2002 ako samostatnú aplikáciu alebo ako súèas sady Office XP Developer (len v anglickej verzii). Ako samostatná aplikácia je k dispozícii aj èeská lokalizácia (ktorú sme mali k dispozícii), èo urèite pote í v etkých domácich pou ívate¾ov (celkovo je FrontPage 2002 k dispozícii v 26 jazykoch). Dodávku Microsoft FrontPage 2002 tvorí in talaèný CD-ROM a struèná pou ívate¾ská príruèka. Je síce chvályhodné, e Microsoft vïaka struènej pou ívate¾skej príruèke etrí lesy, no pou ívatelia by urèite uvítali poriadny manuál. Súèas ou je síce kvalitná elektronická dokumentácia, no papier je papier. In talácia je preh¾adá a bezproblémová. Pre prácu s FrontPage budete potrebova poèítaè s procesorom Pentium 133 MHz alebo lep ím (odporúèa sa v ak Pentium III). Po iadavky na operaènú pamä sú v závislosti od pou itého operaèného systému, no v súèasnosti má u málokto v poèítaèi menej ako 128 MB, èo bude úplne postaèova . Diskové po iadavky závisia od in talovaných komponent, maximálne je to 280 MB. Ako operaèný systém mô ete pou i Windows 98, Windows Me, Windows NT 4.0 so Service Pack 6, Windows 2000 alebo XP. Windows 95 podporovaný nie je (ten v ak nie je podporovaný iadnou aplikáciou Office XP). Èo je nového? Na túto otázku existuje mno stvo odpovedí, aj keï zasa také mno stvo tých zlep ení nie je. Z celkového h¾adiska je novinkou pre pou ívate¾ov Internet Information Services (web server z dielne MS) na platforme Windows 2000 integrovanie slu by SharePoint Team Services, ktorá obsahuje nielen nástroje pre publikovanie na webe a pre spoluprácu, ale aj Microsoft FrontPage Server Extensions 2002, ktoré ponúka mno stvo nových mo ností. Samozrejme, e je zlep ený aj samotný FrontPage, kde pribudli nové mo nosti, jednoduch ie ovládanie a preh¾adnej ie prostredie. Prostredie a ovládanie FrontPage 2002 ponúka zlep ené prostredie a ovládanie, ktoré je oproti minulosti o nieèo príjemnej ie a jednoduch ie. V zásade sa v ak ve¾a nezmenilo, rozlo enie okien zostalo zachované, takisto ako spôsob práce s programom. Tak ako vo v etkých Office XP aplikáciách, ani vo FrontPage nechýba Podokno úloh, prostredníctvom ktorého máte rýchly a jednoduchý prístup k èasto pou ívaným príkazom. V predchádzajúcich verziách FrontPage bol problém pracova súèasne s viacerými otvorenými stránkami preto e prepínanie medzi nimi bolo nepohodlné len prostredníctvom menu. Teraz pribudli zálo ky stránok, ktoré síce zmen ujú pracovnú plochu, av ak znaène u¾ahèujú pohyb medzi viacerými súèasne otvorenými stránkami. Zlep ené je správanie sa zoznamu súborov a navigaèného podokna, kde mô ete prepína medzi zobrazením zoznamu súborov alebo navigaènej stromovej truktúry a zároveò editova stránku. Samozrejmos ou je zlep ená multipolo ková Office systémová schránka. Pri kopírovaní a vkladaní mô ete vyu i výhody inteligentných znaèiek (ako vo Worde 2002), prostredníctvom ktorých mô ete rýchlo zmeni formátovanie vkladaného obsahu. Prostredníctvom zlep eného vyh¾adávania a nahradzovania nájdeného textu mô ete h¾ada alebo nahradzova vo v etkých stránkach websídla (doteraz to bolo mo né len v aktuálne otvorených). Prítomné je

Websídlo a publikovanie FrontPage 2002 ponúka zlep enia aj pri správe websídla a jeho publikovaní. Zvlá pote ia roz írené mo nosti publikovania, ktoré doteraz boli nie práve najlep ie. Zlep ené dialógové okno pre publikovanie umo òuje súèasné zobrazenie obsahu vzdialeného servera a lokálneho obsahu vytváraného websídla. Presúva súbory tu mô ete jednoduchým pretiahnutím z lokálneho adresára do adresára vzdialeného servera. Okrem toho je tu napríklad mo né súbory aj ru i . Publikova zo zoznamu zlo iek teraz mô ete vo zvolenom èase aj jednu stránku, prípadne viac oznaèených. Na zrýchlenie je zdokonalené rozdielové publikovanie. Novinkou je publikovanie na pozadí (koneène). Z ïal ích zlep ení je tu e te záznam a zobrazenie publikaèných protokolov, lep ia správa prístupových práv pre publikovanie a ïal ie. Novo je integrovaná funkcia analýz náv tev stránok. Táto mo nos je vo väè ine prípadov výsadou samostatných programov, tu je priamo integrovaná, èo urèite pote í. Mo nosti síce nie sú osobitne iroké, no zistenie náv tevnosti stránok, prostredníctvom ktorých stránok sa k nim dostali, chyby a podobne, úplne postaèí. Navy e mô ete výsledky exportova do HTML alebo Excelu, filtrova ich alebo zobrazova graficky.

Editácia webstránok Vytváranie webstránok prostredníctvom FrontPage 2002 nepriná a iadne prevratné inovácie (osvedèený princíp zostal nezmenený). V zlep eniach ide preva ne o zjednodu enie a zrýchlenie práce, a hlavne o nové objekty a funkcie, ktoré mô ete na webstránke pou i . FrontPage 2002 obsahuje podporu v etkých najnov ích tandardov v oblasti webu. Príkladom toho je mo nos vytvorenia vlo eného rámca na stránke (HTML 4), èo dáva nové mo nosti pre vytváranie efektnej ích stránok. Nové je volite¾né formátovanie hypertextového odkazu alebo ablón týlov CSS, ktoré ponúka formátovanie hypertextových odkazov a iných textov pomocou ablón týlov CSS. Ak napríklad nechcete, aby bol hypertextový odkaz zobrazovaný ako podèiarknutý, staèí oznaèi jeho text a zru i vo formátovaní textu podèiarknutie. Pri práci s tabu¾kami mô e ve¾mi dobre poslú i nový automatický formát, ktorého pou itím sa zmení ohranièenie tabu¾ky, tieòovanie, farby a podobne (k dispozícii je mno stvo pomerne dobre vytvorených týlov). Ve¾mi ikovná je nová mo nos výplne tabu¾ky, prostredníctvom ktorej mô ete automaticky vklada obsah jednej bunky do ïal ích buniek ved¾a alebo pod òou. Nové je tie rozde¾ovanie buniek kdeko¾vek v tabu¾ke. Ïal ím dobrým zlep ením sú vlastné panely odkazov. Teda u nie sú zviazané s existujúcimi podstránkami, ale mô ete si vytvori vlastné panely s vlastnými odkazmi. Samozrejme, e ich mô ete vytvori aj pod¾a stromovej truktúry websídla. Okrem toho ich mô ete vyu i aj ako navigáciu na stránkach (funkcie vpred a vzad). Vklada ich mô ete prostredníctvom nového okna Webové súèasti, kde okrem panelu odkazov mô ete na stránku vlo i poèítadlo prístupov, správcu prú kovej reklamy (striedajúce sa banery), be iaci text, vyh¾adávanie a ïal ie. Kto publikuje na internete mno stvo obrázkov, toho urèite pote í nová mo nos rýchleho vytvorenia galérie obrázkov, ktoré pridáte ve¾mi jednoducho zo súborov. Ïalej mô ete definova ve¾kos , titul, opis, rozlo enie na stránke a podobne. Jednoduché a efektné. K dispozícii sú tie nové mo nosti na priame kreslenie

na stránke, podobné ako u PowerPoint. Pou i mô ete automatické tvary (èiary, rôzne geometrické tvary, hviezdy, znaèky, blokové diagramy, ípky a podobne), tiene, objekty WordArt (rôzne tvarovaný text) a textové polia. Tieto nástroje mô ete pou íva tak ako napríklad vo Worde, a FrontPage si potom takto vlo ené objekty skonvertuje na príslu né obrázky. Keï sme u pri kreslení a grafike, tak rozdiel oproti predchádzajúcej verzii je aj ten, e spolu s FrontPage 2002 u nie je dodávaný iadny externý grafický editor pre úpravu bitmapových obrázkov. O tieto mo nosti v ak neprichádzate, preto e teraz sú priamo integrované vo FrontPage. Mo nosti síce nie sú nijako rozsiahle, no pre základnú úpravu budú staèi (profesionáli aj tak siahnu urèite po inom programe pre úpravu fotografií). Ïal ou novinkou je priame vlo enie automatického webobsahu v podobe hlavných správ a predpovede poèasia zo serveru MSNBC, vyh¾adávania siete MSN, map Expedia a nástrojov na vedenie agendy malej firmy na serveri bCentral (posledná mo nos je pou ite¾ná len v USA). Táto inovácia mô e pre pou ívate¾ov vyzera zaujímavo, av ak Microsoft si prostredníctvom nej zvy uje popularitu a náv tevnos svojich webslu ieb (keby bolo mo né vlo i informácie aj iných serverov, to by bolo iné...). Neskúsených pou ívate¾ov pote ia nové motívy stránok, ktoré mô ete jednoducho a rýchlo aplikova na vytvorenú stránku. Oproti minulosti sú lep ie upravite¾né, no stále tam chýba profesionálna grafika. Ve¾a ïal ích mo ností ponúka FrontPage 2002 prostredníctvom novej slu by SharePoint Team Services a roz írenia FrontPage Server Extensions 2002. Preto ak chcete maximálne vyu i mo nosti FrontPage, budete nútení pou íva webserver z dielne Microsoftu (IIS s u spomínanými roz íreniami). Potom v ak budete môc na svoje stránky vlo i diskusnú tabu¾u, ankety, zoznamy 10 najob¾úbenej ích polo iek na va om webserveri, pou íva vyh¾adávanie, konektivitu s databázami a ïal ie mo nosti. SharePoint Team Services Jednou z najdôle itej ích inovácií FrontPage 2002 je SharePoint Team Services, roz írenie Internet Information Services (web servera z dielne MS). Táto slu ba umo òuje rýchle vytvorenie tímovej sady websúborov, v ktorej mô u pou ívatelia internetu alebo intranetu uklada , vyh¾adáva a zdie¾a informácie, dokumenty a webstránky. Mô ete vytvori kni nicu dokumentov, ktorá umo òuje ukladanie dokumentov do jedného miesta, kde majú pou ívatelia prístup. Mô ete vytvára nové dokumenty, alebo sem prostredníctvom prehliadaèa ulo i u existujúce. Dokumenty v kni niciach je mo né zoraïova a filtrova . K dispozícii sú tie mo nosti na pridanie funkcií pre elektronické obchodovanie, ktoré v ak v na ich konèinách nevyu ijeme. Pomocou doplnku bCentral Commerce Manager je mo né rýchlo zostavi katalóg polo iek pre on-line predaj. Svoje produkty tie mô ete ponúknu na aukèných webstránkach, ako napríklad MSN eShop Auctions a Fair Market Auctions. Pre nás zaujímavej ia je mo nos konektivity s databázou. FrontPage ponúka sprievodcu, ktorý vygeneruje formuláre a stránky potrebné na vytvorenie prístupu k dátam. Tento sprievodca dokonca vie vytvori stránku, prostredníctvom ktorej mô ete pride¾ova pou ívate¾om prístupové práva na úpravu a ru enie dát. Záver Microsoft FrontPage 2002 ponúka iroké mo nosti pre profesionálov aj zaèiatoèníkov. Napriek svojej kvalitnej WYSIWYG editácii ponúka aj dobrý preh¾ad a kontrolu nad zdrojovým HTML kódom, èo ocenia hlavne skúsení pou ívatelia. Z h¾adiska zlep ení v novej verzii urobil Microsoft krok vpred. Pozornos si zaslú i nielen podpora najnov ích tandardov, lep ia práca s tabu¾kami, nové mo nosti vytvárania grafiky, vlastné panely odkazov a zlep ené publikovanie, ale aj mo nosti tímovej spolupráce. koda len, e niektoré mo nosti sú u nás a ko alebo vôbec nepou ite¾né. Ak pou ívate sadu aplikácií Office XP, a navy e aj webserver od Microsoftu (IIS), bude pre vás FrontPage 2002 pravdepodobne tým najlep ím rie ením. Struène Program: Microsoft FrontPage 2002 - WYSIWYG nástrojov pre tvorbu a správu web stránok Zapo ièal: Microsoft Slovakia, s. r. o. Výrobca: Microsoft, www.microsoft.com tefan Stieranka

IV. roèník medzinárodnej konferencie

INFORMAÈNÉ TECHNOLÓGIE TRETIEHO TISÍCROÈIA V PODNIKATE¼SKEJ PRAXI 2001 15. 16. novembra 2001 Hotel PERMON, Podbanské, Vysoké Tatry Usporiadate¾ a odborný garant Generálny partner Hlavní partneri Videokonferenèný partner Mediálni partneri

SOFTIP, a. s., Banská Bystrica IBM Slovensko, spol. s r. o., Bratislava Compaq Computer Slovakia, s.r.o., Symantec GmbH, Cisco Systems Slovakia, s.r.o., Oracle Slovensko, spol. s r.o., Slovenské telekomunikácie, a.s. TTC Telecom, Ko ice PC REVUE/InfoWare, TREND, Rádio TWIST, PC Space, Svet komunikácie

Konferencia je urèená pre súèasných i potenciálnych zákazníkov SOFTIPu, ako aj pre odbornú verejnos , vyu ívajúcu moderné informaèné technológie, a v neposlednom rade pre v etkých vá ených partnerov spoloènosti SOFTIP. Cie¾om konferencie je stretnutie pièkových mana érov a odborníkov, pôsobiacich v informaèných technológiách, ako aj udr iavanie a posilòovanie odborno podnikate¾ského fóra, zameraného na získavanie najnov ích informácií strategického charakteru o súèasných trendoch aj budúcich víziách v oblasti informaèných technológií. Odborné príspevky budú rozdelené do dvoch sekcií (predbe ný program konferencie):

A sekcia pre Top mana érov

B sekcia pre mana érov informaèných systémov

ADASTRA, s. r. o., Praha, ÈR Jedno CRM nestaèí ! (Ing. Miroslav Èábela) Compaq Computer Slovakia, s. r. o., Bratislava Pou ívanie vonkaj ích zdrojov pre riadenie IT firiem ïal ia mo nos zavádzania a roz irovania informaèných systémov (Ing. Roland Takács, CSc.) Comparex informaèné systémy s. r. o., Bratislava (Ing. Tomá Lacko) Dataware, s. r. o., Ostrava, Èeská republika Praktické zku enosti z budování projektù Business Intelligence a DataWarehousing u (Ing. Rostislav Hlosta) ELBA, a. s., Kremnica System21 a jeho èaro (RNDr. Zuzana Balá ová) Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, Katedra poèítaèovej grafiky a spracovania obrazu, Bratislava Mocenské aspekty informaènej technológie (RNDr. Andrej Ferko, CSc.) Geac Enterprise Solutions / JBA spol. s r. o., Praha, ÈR Praktický pøístup k øe ení CRM øízení vztahù se zákazníky (Ing. Ale Morávek) Gratex International, a. s., Bratislava Implementovanie koncepcie Knowledge Managementu vo firme skutoèný krok k prosperite? (Ing. Viliam Machyniak) IBM Slovensko, spol. s r. o., Bratislava e-Business (Ing. Maro Herda) Internet Securities, Inc., Praha, ÈR Vplyv kvality a dostupnosti informácií na rozhodovací proces v riadení (Doc. Ing. Al beta Kirá¾ová, PhD.) KPMG Slovensko s.r.o., Bratislava Výber softvéru. Kto, Preèo a Ako? (Ing. Jozef Géci) Oracle Slovensko, spol. s r.o., Bratislava Ako si (ne)získa lojálnych zákazníkov (Ing. Marko Koneèný) PosAm Bratislava, spol. s r. o. Netradièný poh¾ad na Mana ment znalostí (Ing. Marian Marek) SOFTIP, a. s., Banská Bystrica Projektovou cestou k procesne riadenej firme (RNDr. Jozef Kobza) Taylor Nelson Sofres Factum, s.r.o., Praha, Èeská republika Strategie pøístupu k vyu ití Internetu v podnicích z hlediska B2B vztahù (Ing. Tomá Mackù) Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica Informaèné zabezpeèenie kreditového systému túdia na vysokých kolách (Doc. Ing. Milan Murga , PhD). Vojenský otevøený pensijní fond, a.s., Praha, ÈR Management information system in VOPF, a. s. (Jan Luc)

Alcatel Slovakia, a. s., Liptovský Hrádok Konvergencia alebo ko existencia hlasových a dátových sietí? (Ing. Milan Tekel) Cisco Systems Slovakia, s. r. o., Bratislava Budovanie sietí SAN trendy a technológie (Ing. Marian Klas) Datapac, s. r. o., Bratislava Je vá WAN prispôsobený va ej obchodnej politike? (Ing. Pavol Ihring) Datasys, s. r. o., Praha, ÈR Vyu itie WAP a GPRS technológií v praxi (Josef Danda) IBM Slovensko, spol. s r. o., Bratislava WebSphere (Ing. Petr Le tina) IBM Slovensko, spol. s r. o., Bratislava IT pod¾a IBM Trendy (Ing. Dalibor Kubáèek) Info consult, s. r. o., Luèenec Poèítaèová kriminalita a informaèná bezpeènos (Ing. Jaroslav Oster) INSEKO, a. s., ilina Informaèné systémy riadenia údr by majetku (Ing. Jozef Lacko) NOVELL Slovensko, Bratislava Integraèné rie enie vo firme CHERRY (Ing. Jozef Cmorej) PosAm Bratislava, spol. s r. o. Workflow a jeho miesto v organizáciách (Ing. Miroslav Eisner) SOFTIP, a.s., Banská Bystrica Symantec GmbH (Czech Republic & Slovak Republic), Praha, ÈR Nové trendy antivirové ochrany (Radek Smolík) Technická univerzita Ko ice, Fakulta BERG, Katedra informatizácie a riadenia procesov Internet, monitorovanie procesov a jeho kvalita (Ing. Pavel Horovèák, CSc.) Tronet, a. s., Bratislava IPCC Call centrá v distribuovanom prostredí (prípadová túdia) (Ing. Vladislav Manák) TTC Telecom, spol. s r. o., Ko ice Vizuálna a dátová spolupráca prostredníctvom videokonferencií (Ing. Vladimír Tomá ) Vojenský technický ústav, Liptovský Mikulá Projektovanie, tvorba, údr ba a inovácia informaèných systémov s vyu itím najnov ích technológií (Ing. tefan Spodniak)

Predbe né prihlá ky s uvedením mena, funkcie, adresy firmy a kontaktu (telefón/mobil, fax, e-mail) zasielajte na adresu: SOFTIP, a. s., Spojová 21, 974 01 Banská Bystrica, alebo telefonicky: 048/4362 312, 0905 524 454, fax: 048/4230 712, e-mail: konferencia-ittt@softip.sk. TE ÍME SA NA VA U ÚÈAS !

L i n u x Linux alebo praktické rady z unixovskej kuchyne - programovanie Linux, a teda aj Unix je prostredie programátorov, ktoré bolo napísané v jazyku C. Linux mo no konfigurova do maxima, nastavíme si akúko¾vek vo¾bu, vytvoríme programy pre akýko¾vek úèel. Na rozdiel od MS Windows, kde si mô ete tak akurát naprogramova dávkové súbory, ak nemáte peniaze na kúpu programovacích balíkov, v Linuxe u je programovací jazyk zabudovaný, prièom jazykov je viac a skoro v etky sú bezplatné. Programovanie uskutoèníme rôznymi spôsobmi. Programova mô eme v eli, teda v BASH, ASH, SH, CSH atï., v programovacích jazykoch, t.j. GNU C++, Perl, Python, QT, C, Java atï. Keï e nie je mo né opísa ka dý programovací jazyk do väè ích detailov, èitate¾ by si mal vyh¾ada v kni nici ten-ktorý jazyk a pod¾a toho sa zorientova . Informácie tu uvedené by mali slú i len ako odrazový mostík k problematike programovania pod Unixom.

GCC Kompilátor a prekladaè jazyka C, C++, gcc, je súèas ou ka dej distribúcie Linuxu, a teda aj Unixu. GCC podporuje ve¾ké mno stvo èi takmer v etky tandardy jazyka C (ANSI tandard) a je spätne kompatibilný, no okrem iného skompiluje aj programy napísané v jazyku Objective C, Ada 95, Fortran 77 a Pascal. GCC be ní pou ívatelia vyu ívajú najmä pri kompilácii zdrojových kódov programov, ktoré kompilujeme príkazom make. GCC je súèasne aj prekladaèom jazyka C++. Pre zaèiatoèníkov sa najèastej ie uvádza ako pomôcka pri výuèbe primitívny zdrojový kód Ahoj svet (Hello World), ktorý nájdeme aj v programátorských príruèkách pre zaèiatoèníkov v jazykoch ako Pascal, Visual Basic, Visual FoxPro atï. Tu si staèí otvori textový editor, napr. vi alebo emacs, alebo vám postaèí na to aj Midnight Commander, kde funkènou klávesou F4 otvoríte nejaký krátky textový súbor kandidujúci na vymazanie a editujete ho nasledujúco: #include <stdio.h> int main() { (void)printf( Hello world ); return 0; /* poznamka */ }

Tento súbor by sme mali pomenova ahoj.c a neskôr ho skompilujeme na binárny program. Linux pou íva statické a zdie¾ané kni nice. Kni nica prestavuje tzv. cie¾ové kódy. GCC má ve¾mi ve¾a vlastností, a tu opä zdôrazòujem, e ide o samostatnú kapitolu a v tomto èlánku mi ide len o to, aby to pochopil aj úplný zaèiatoèník. Súbor ahoj.c teraz skompilujeme príkazom: gcc -o ahoj ahoj.c

Týmto sa nám vytvorí program ahoj. Pochopite¾ne, keby sme uviedli namiesto ahoj servus, t.j. gcc -o servus ahoj.c, program bude ma názov servus. Teraz staèí program spusti buï klávesou enter z aplikácie Midnight Commander, alebo vypísaním názvu programu v adresári, kde sa program ahoj nachádza. Program nám vypí e text Hello world . Ak máme zdrojové súbory nejakého programu, ktorý kandiduje na kompiláciu, obyèajne zadáme príkaz Configure (ide o spustite¾ný súbor, v ktorom autor zadefinoval, aby si program vyh¾adal, èi sú na systéme v etky potrebné programy, kni nice alebo programovacie jazyky). Nemô em tu pre nedostatok miesta uvies syntax príkazu Configure, ale staèí sa pozrie do hociktorého zdrojového balíka SRPMS. Pod¾a uvedeného sme zistili, e na systéme máme potrebnú verziu programovacieho jazyka Python (1.5.2), PyGTK, PyGnome, CDRecord a MKIsoFS. Ak by príkaz Configure nena iel potrebné programy, vypísal by chybové hlásenie a prinútil by nás doin talova chýbajúce polo ky (napríklad by sme doin talovali program CDRECORD). Ak v etko prebehlo v poriadku, Configure vytvorí tzv. Makefile, èo je súbor, pod¾a ktorého kompilátor GCC (make) vie, ako má kompilova . Vygenerované automaticky príkazom Configure: prefix=/usr/local bindir=$(prefix)/bin INSTALL=/usr/bin/install -c

PYTHON=/usr/bin/python pixmapdir=$(prefix)/share/eroaster/pixmaps libdir=$(prefix)/lib/eroaster all: @echo There's no need to compile anything use \ make install\ install: @echo Installing eroaster script in $(bindir) ... @$(INSTALL) -d $(bindir) @$(INSTALL) -m 755 eroaster $(bindir) @echo Installing pixmaps in $(pixmapdir) ... @$(INSTALL) -d $(pixmapdir) @$(INSTALL) -m 644 pixmaps/*.xpm $(pixmapdir) @echo Installing supplementary files in $(libdir) ... @$(INSTALL) -d $(libdir)

Atï. V hornej èasti súboru Makefile máme zadefinované adresáre. Binchunker je program, ktorý konvertuje ne tandardný CD image vo formáte bin alebo cue na formát ISO. Na zdrojovom balíku tohto programu si uká eme ïal í syntax súboru Makefile: all: bchunk # For systems with GCC (Linux, and others with GCC installed): CC = gcc LD = gcc CFLAGS = -Wall -Wstrict-prototypes -O2 # For systems with a legacy CC: #CC = cc #LD = cc #CFLAGS = -O

PERL Programovací jazyk Perl je pova ovaný za jeden z vôbec najlep ích vo svojej kategórii. Ide o programovací jazyk (skriptovací) urèený najmä pre operácie s textom a súbormi, ktorého pôvodným cie¾om bolo spracúva ve¾ké mno stvo textov. Perl (www.perl.com) sa v ak vývojom stal univerzálnym. Vyvinul ho Larry Wall, ktorý je autorom ïal ích unixovských nástrojov. Perl kombinuje vlastnosti ostatných programovacích jazykov a je mo né ho implementova i do prostredia MS Windows (www. activeperl.com) s podporou ïal ích nástrojov. Syntax programovacieho jazyka Perl sa podobá skriptom elu, jazyku C a má zabudované funkcie awk, sed, grep. Základy jazyka Perl Prvý riadok programu v jazyku Perl obsahuje: #!/usr/bin/perl

Týmto urèíme cestu k jazyku Perl. Ak pou ívate FreeBSD, NetBSD èi OpenBSD, kde je iná cesta pre jazyk Perl (/usr/local/bin) a máte program jazyka Perl s uvedeným riadkom (#!/usr/bin/perl) pre Linux, treba zmeni cestu (#!/usr/local/bin/perl). Ka dý príkaz jazyka Perl musí konèi dvojbodkou:

.c.o: $(CC) $(CFLAGS) -c $< clean: rm -f *.o *~ *.bak core distclean: clean rm -f bchunk

príkaz; command;

BITS = bchunk.o bchunk: $(BITS) $(LD) $(LDFLAGS) -o bchunk $(BITS) bchunk.o: bchunk.c

Ako vidno, v hornej èasti mô eme odkomentova aj príkazy pre iné Unixy, pre Linux v ak pou ijeme CC=gcc atï. Pre mnohé, najmä men ie zdrojové balíky, netreba zadáva iné peciálne prepínaèe. Tu by som odporuèil pozrie sa do manuálovej stránky make, gcc.

SHELL U dávnej ie som spomenul mo nos programovania pomocou elu. Najpou ívanej í el je BASH, preto tu uvediem malý programovací príklad z CD RedHat 7.0 Powertools, kde hneï v koreni CD nájdete skript autorun. !/bin/sh # # Autorun script for Powertools # Copyright (c) 1999 Red Hat, Inc. kwmpid=`/sbin/pidof kwm` kpackage=`/usr/bin/which kpackage` /dev/null gnorpm=`/usr/bin/which gnorpm-auth` /dev/null

alebo gnorpm z grafického prostredia GNOME. Ak v etko prebehne v poriadku, na paneli by sa nám mal zobrazi jeden z týchto dvoch grafických správcov balíkov rpm. Programova v eli ide aj bez príli ného písania. Staèí spomenú len rôzne príkazy, ktoré ak ich opakujete èasto, si zautomatizujete. Pripájate èasto CD príkazom mount t iso9660 /dev/hdc /cdrom ? Vytvorte si malý textový súbor s týmto riadkom, trebárs ho pomenujte cdr , urobte ho spustite¾ným (chmod +x cdr) a dajte ho niekde do cesty (aby systém vedel, kde ho nájs ). Teraz zaka dým, keï napí ete do príkazového riadku cdr , sa vám pripojí CDROM do adresára /cdrom. Stovky ïal ích príkazov si prispôsobíte podobne.

2> 2>

if [ -d /mnt/cdrom ]; then cd /mnt/cdrom fi if [ $kwmpid = ]; then # they are running GNOME most likely, use gnorpm if [ ! $gnorpm = ]; then $gnorpm elif [ ! $kpackage = ]; then $kpackage fi else if [ ! $kpackage = ]; then $kpackage elif [ ! $gnorpm = ]; then $gnorpm fi fi

Hneï na zaèiatku vidíme, e sa skript pokú a zisti èi be í proces kwvm (KDE). Toto zis uje príkazom pidof, ktorý identifikuje, resp. h¾adá, èi proces pod takým menom u be í. Skript potom h¾adá programy kpackage a gnorpm, ktorých úèelom je in talácia rpm balíkov pod systémom X Window. Ïalej zis uje, èi máme pripojenú CD mechaniku a napokon vyberie jeden z programov - buï kpackage z KDE

Znak # je komentár a zaò mô eme da hocièo. Ak ste napísali program, urobte ho spustite¾ným (chmod +x súbor) a ak ste niekde urobili chybu, program editujte e te raz, preto e Perl ho aj tak odmietne vykona . Skripty programov jazyka Perl majú obyèajne príponu *.pl. Jednou z najzákladnej ích vecí je vypísanie výstupu na terminál. Toto dosiahneme príkazom print: #!/usr/bin/perl print 1 + 2 = 3\n ;

Keï príkaz spustíme, na obrazovke uvidíme: 1 + 2 = 3

\n znamená koniec riadku, resp. nový riadok. Premenné Do premenných (variables) mô eme ulo i rôzne údaje. Nasledujúci kód ulo í do premenných doleuvedené èísla a potom ich vypí e na obrazovku: #!/usr/bin/perl $x = 1; $y = 2; $z = 3; print $x + $y = $z\n ;

Aj v tomto prípade docielime, e sa na obrazovke vypí e 1 + 2 = 3. Riadkom $x = <>;

(<> je tzv. diamantový operátor) dosiahneme mo nos zada nieèo z klávesnice. Keï program narazí na takýto riadok s diamantovým operátorom, èaká na ná vstup, ktorý zoberie po stlaèení klávesy enter a potom sa s ním pohrá. Nasledujúci program si vypýta od nás dve èísla, ktoré sèíta a potom vypí e výsledok: #!/usr/bin/perl print Napis cislo: ; $x = <>; chop($x);

L i n u x print Napis cislo: ; $y = <>; chop($y); $z = $x + $y; print $x + $y = $z\n ;

Funkcia subroutine (podprogram) je súèas ou programu a Perl v tomto prípade pou íva výraz Sub. Podprogram sa nachádza v zátvorkách {}ako v tomto príklade: #!/usr/bin/perl $x = &getnumber; $y = &getnumber; $z = $x + $y; print $x + $y = $z\n ; # Tu konèí program. # Tu zaèína funkcia subroutine: sub getnumber { print Type in a number: ; $number = <>; chop($number); $number; }

Funkcia subroutine nemusí v dy vráti hodnotu a pou ijeme ju aj na výpis hlásenia. sub warning { print WARNING: Program si bude pýta èíslo!\n ; }

Python Python (www.python.org) je Open Source OOP (Object Oriented Programming) jazyk, ktorý ponúka robustnú, rýchlu a dobre zostavenú truktúru pre programovanie. Python, podobne ako Perl, je k dispozícii pre viac platforiem vrátane Mac OS a MS Windows. Programovací jazyk Python, podobne ako Perl, má na internete aj svoj èasopis (www.pythonjournal.com), kde nájdete èlánky k rôznej problematike. Interpret jazyka Python vyvoláme príkazom python. Samozrejme, netreba vravie , e ak chceme nieèo robi s jazykom Python, musíme ho ma poruke. Napríklad kód:

Komunikácia v modrom do Vá ho PC DeskPor te 56K Internal/L

#!/usr/bin/python ##Python je ¾ahký print Ahojte!

pou ijeme na malý program, ktorý nám vypí e text Ahojte! . Riadok #!/usr/bin/python udáva cestu k jazyku. Na program (skript) musíme taktie aplikova príkaz chmod +x skript , aby sme ho mohli spusti . Ak nemáme cestu k programu (#!/usr/bin/python), program spustíme aj príkazom python názov_skriptu . Príkazom python, ako vidie na obrázku, sa dostaneme do interaktívneho prostredia programovacieho jazyka Python.

InPor te Voice

Niektoré peciálne znaky: \n \t \w \W \s \S

# # # # # #

nový riadok tabulátor ¾ubovo¾ný alfanumerický znak, ¾ubovo¾ný nealfanumerický znak, prázdny znak neprázdny znak

Ïal í operátori: èísla == != < <= > >=

re azce eq ne lt le gt ge

rovná sa (equal) nerovná sa men í ne (lower than) men í ne alebo rovná sa (lower or equal) väè í ne (greater than) väè í ne alebo rovná sa (greater or equal)

V súvislosti s jazykom Perl je známy aj výraz skaláry. Do premennej ulo íte èíslo, re azec znakov alebo odkaz na inú premennú. Tieto tri typy dát sa volajú skaláry. Ïalej mô eme spomenú termín regulárne výrazy, pomocou ktorých zase vyh¾adávame urèité èasti textov. Regulárny výraz sa nachádza medzi normálnymi lomítkami a pred ním sa e te nachádza operátor porovnania, napr. =~, èo si najlep ie uká eme na príklade malého programu, ktorý prekonvertuje malé písmená na ve¾ké: #!/usr/bin/perl # konvertuje malé písmená na ve¾ké while ( $line = <>) { $line =~ tr/a-z/A-Z/; print $line; }

TCL/TK Ak potrebujete vytvori program v grafickom rozhraní a chcete ho spusti na ¾ubovolnom systéme X Window, pou ijete skriptovací jazyk Tcl/Tk. Toto iste doká e skúsený programátor aj v Perle èi iných jazykoch, ale v Tcl/Tk je to sympaticky jednoduché a rýchle. Tcl (vyslovuj tykl) je skratkou pre Tool Command Language a Tk je jeho roz írenie. Tcl je dos jednoduchý interpretovaný jazyk podobný elu Bourne Shell, prièom niektorí upozoròujú aj na podobnos s jazykom Perl èi Lisp. Pomocou Tcl/Tk integrujeme aplikácie do prostredia X Window dos ¾ahko. Domovská stránka jazyka Tcl/Tk sa nachádza na adrese http://www.tcltk.org. Tcl pou íva wish, èo je grafický el, pomocou ktorého vytvoríme pekné pou ívate¾ské rozhranie. Okrem elu wish sa dá pou i aj el tclsh. S dvoma riadkami kódu vytvoríme jednoduché tlaèidlo a tisíc riadkami kódu pièkový kalendár s databázou mien a plánom stretnutí. Manuály èi dokumentáciu nájdeme v hojnom poète na internete, prípadne mô eme vyh¾ada nejakú vhodnú publikáciu o programovaní v Tcl/Tk pod Unixom.

Ak v okne zadáme 2+2, po stlaèení klávesy enter dostaneme 4. Podobným spôsobom mô eme z nieko¾ko tisíc korunového poèítaèa získa kalkulaèku v hodnote pár desiatok korún: Umocòovanie ** príklad Násobenie * príklad Delenie / príklad 14 / 3 == Sèítanie + príklad Odèítanie príklad

5 2 4 1 4

** 2 == 25 * 3 == 6 + 2 == 3 - 3 == 1

ISDNPor te Internal

Pravda e, uvedené matematické operátory (*, /, +, -, atï.) platia väè inou aj v iných jazykoch (Perl). Ak napr. napí eme do skriptu riadok print 14 / 3 = ,14 / 3

... rados z komunikácie ... Kúpite aj na Internete:

python vypí e: 14 / 3 = 4

Python podporuje aj grafické rozhranie a naprogramujeme ním naozaj rôzne funkcie. Vyu ívajú ho aj komerèné projekty. Python je pomerne stabilný jazyk a mo no jednoduch í pre zaèiatoèníkov ako ostatné jazyky, preto sa vyuèuje na kolách a jeho cie¾ bol podobný ako pri jazyku Pascal - osvoji si prvý jazyk programátormi zaèiatoèníkmi. Interaktívny interpret Pythonu poslú i aj ako dobrá metóda pre oboznámenie sa s Pythonom.

KDEVELOP Kdevelop je grafické IDE rozhranie pre KDE na tvorbu aplikácií v C/C++. Kdevelop je samostatný rpm balík a mal by by na distribuènom CD vá ho Linuxu. Kdevelop obsahuje mno stvo nástrojov na programovanie v C++ ako kompilátor, linker, automake, autoconf, KappWizzard, Class Generator atï. Projekt Kdevelop uzrel svetlo sveta v roku 1998 po tom, ako sa objavil X Window Mana ér KDE 1.0 pre Unix. Prvá oficiálne stabilná verzia pri la v decembri 1999 a napokon riadny kus práce vývojárov Kdevelop vyústil do verzie 1.1 vo februári 2000. Projekt odvtedy integroval do seba väè iu funkcionalitu a flexibilitu aj s rozsiahlou dokumentáciou. V Unixe existuje e te ve¾a ïal ích programátorských nástrojov, jazykov, kni níc a modulov. Na úvod do programovania musia v ak tu uvedené informácie postaèova . Juraj ípo

Modemy Microcom si mô ete vyskú a v Microcom Showroom v Bratislave na Májkovej ulici v objekte Avion. V etky modemy Microcom si mô ete poisti proti kodám spôsobeným prepätím. Fincom - Slovakia s.r.o., Èajakova 28, 831 01 Bratislava, http://www.fincom.sk/, E-mail: sales@fincom.sk Tel./Fax Call Centrum Technical Support

+421 2 44453572, 74 +421 2 44630841, +421 2 44630842 +421 2 44642093 support@fincom.sk

Distribúcia:

BGS Distribution a.s., I.M.Computer a.s., ProCA Slovakia, s.r.o.

Autorizovaní predajcovia:

TOR zdru enie, GRATEX International a.s., PVS Computer, Nové technológie a slu by, s.r.o., Diamond, PosNet, Baliga, ClippArt s.r.o.

Autorizovaný servisný partner:

A.S.E.P. s.r.o. Bli ie informácie o na ich partneroch nájdete na

http://www.fincom.sk/, alebo http://eshop.fincom.sk/

P r e d s t a v u j e m e Krá¾ je màtvy, nech ije krá¾! SoundBlaster Audigy - nové chápanie zvuku...

Spoloènos Creative ohlásila nové zvukové karty SB Audigy. Majú sa sta nástupcom tak populárneho SB Live!, preto ma ve¾mi zaujímalo, èo prinesú nového. Pôjde o kozmetické úpravy, alebo sa Creative opä postará (tak ako u nieko¾kokrát v minulosti) o novú zvukovú revolúciu ? U prvé informácie, ktoré sme publikovali na webe, potvrdili oèakávané revoluèné zmeny v kon trukcii. Vôbec po prvý raz v histórii máte mo nos spracúva zvuk v túdiovej kvalite. Zanechajme prázdne reèi a poïme sa pozrie na kartu z blízka. Podarilo sa nám toti získa jeden z prvých kusov v Európe, a tak vám ako prví na Slovensku priná ame prvý poh¾ad na túto kartu... Audigy sa bude dodáva v troch prevedeniach: Player, Platinum a Platinum eX. Lí ia sa vo výbave, nie v kon trukcii. Rozdiely sú podob-

9 x 4 cm Opal Multimedia str. 30

né ako medzi klasickým SB Live! a verziou Platinum, èi e Audigy Platinum má pribalených pár profesionálnej ie orientovaných zvukových programov a 5,25 uplíèek s konektormi (Audigi Drive) s dia¾kovým ovládaním. Roz írená verzia eX má namiesto Drive externý Breakout Box v exluzívnom èiernom prevedení, tak e mô ete pri práci vyu íva maximálne pohodlie. Box si mô ete umiestni napríklad na stôl a v etky konektory sú hneï ikovne poruke. Nám sa podarilo získa IBA lacnej iu verziu Player, ale výkonnostne je na tom rovnako, ako jej bohat ie kolegyne. Spomínal som revolúciu. Ako sa to prejavuje? V SB Audigy je pou itých nieko¾ko nových technológií. Hlavnou novinkou je Audigy ADVANCED HD - aplikaèné rozhranie, prostredníctvom ktorého si teraz mô ete vychutna kvalitu, ktorú nám doteraz ponúkali len drahé profesionálne karty aj v domácnosti, dokonca túto kvalitu priná a aj do poèítaèových hier. Nechýba to¾ko populárne, a opä zlep ené rozhranie EAX. Výkon zvukového procesoru je minimálne 4x väè í, ako pri predo lých najvýkonnej ích modeloch. Vïaka novým výkonným D/A prevodníkom mô ete spracúva viackanálový zvuk v rozlí ení a neuverite¾ných 24-bit pri frekvencii 96 kHz s odstupom signálu od umu minimálne 100 dB. Frekvenèný rozsah je pritom v rozpätí od 10 Hz do 22 kHz. To poukazuje na kraj í a bohat í zvuk. Harmonické skreslenie je men ie ako 0,004 %. To v etko sú parametre, ktorými okam ite porá a v etky domáce stereofónne zariadenia (vrátane najvy ej triedy), a to za ove¾a prijate¾nej iu cenu. No, prijate¾nú... Ako pre koho. Ak chcete túdiovú kvalitu, tak to nieèo stojí, ale myslím si, e Audigy si e te mô ete dovoli . Urèite sa objaví èasom i nejaký VALUE model,

ale to u bude o nieèom inom... Samozrejme, k plnému vyu itiu karty by sa oplatilo zainvestova do slu nej ieho recieveru a poriadnej súpravy reproduktorov. Aj keï Creative ponúka ako optimálne príslu enstvo reproduktory CSW DTT 2500 a viac, ja by som mal vy ie nároky. Ná player je na prvý poh¾ad ako takmer obyèajná SB Live!. Má dva výstupy na analógové reproduktory a jeden digitálny výstup pre domáce kino (DD 5.1). Nechýbajú ani mikrofónny a line vstupy. V etky vonkaj ie konektory sú, samozrejme, zlaté na èo najvernej í zvuk. Z karty nám zmizol MIDI/GAME port. Ten sa teraz in taluje ako ïal í plie ok s konektorom. Na jeho mieste sa nachádza podivný konektor s oznaèením SB 1394. Nie je to niè iné ako digitálne rozhranie IEEE 1394, ktoré sa pou íva na pripojenie externých zariadení ako sú digitálne videokamery a podobne. Samozrejme, pou i sa dá aj na iné veci. Mô ete sem pripoji napríklad prehrávaè MP3 súborov DAP, digitálny fotoaparát, externý harddisk alebo CD-RW mechaniku s rozhraním 1394, ktoré má tie vo svojej ponuke Creative. Rozhranie SB 1394 je akousi alternatívou k rozhraniu USB, len e má vy iu priepustnos . Hovorí sa a o 400 Mb/s, èo je asi 30-krát viac, ako v prípade USB 1.1. Vytvori sa dá aj jednoduch ia sie (peer-topeer prepojenie a 63 poèítaèov). SB 1394 je rie ením pre rýchly prenos väè ieho objemu dát. Priamo na karte nájdete e te nieko¾ko konektorov. Je ich o nieèo viac, ako v prípade predo lej verzie SB Live! Nájdete tu okrem klasiky v podobe TAD, CD, CD-Digital a AUX vstupov aj konektor AUD-EAX (pre roz irujúce karty napr. Drive) a ïal í interný konektor SB 1394. Výkon a e te väè í výkon umo òujú neuverite¾né veci. Tak napríklad v reálnom èase mô ete vïaka funkcii Audio CleanUp odstraòova um a praskanie pri prehrávaní LP platní, alebo MP3 súborov nahraných z podobných zdrojov! Alebo taký TimeScaling! To je funkcia, ktorá umo òuje zrých¾ova , alebo spoma¾ova zvukové nahrávky bez cite¾ného skres¾ovania, tak e si mô ete sami v pohodlí domova vyskú a , ako si upravujú hlas najlep í popoví speváci. Nahráva mô ete naraz dokonca viac samostatných kanálov (viacstopové nahrávanie ako na viacstopový magnetofón) - funkcia ASIO. A stojí vás to ove¾a menej, prièom dosiahnete porovnate¾nú kvalitu zvuku! Za zmienku stojí aj funkcia DREAM, ktorá doká e vygenerova Surroundový efekt z ¾ubovo¾ného stereosignálu. Samotná zvuková karta je vám naniè bez poèítaèa, a tu si u nepomô ete zo starou unkou. Na plné vyu itie karty potrebujete aspoò to minimum v podobe poèítaèa s procesorom Intel 266

MHz (predpokladám, e ide o Pentium II), alebo AMD K6-300 MHz a vy í s 64 MB pamäte RAM (odporúèa sa 128 MB) a rýchly, ve¾ký disk (minimálna in talácia je 160 MB!). Ako optimálne v úvodzovkách príslu enstvo je odporúèaný DVD prehrávaè novej generácie (napríklad PowerDVD 3.0, alebo WinDVD 2000 a vy í). Ku karte sú dodávané tri CD. Prvé je aplikaèné (programy, driver, demá) a zvy né dve obsahujú mimo-riadne hardvérovo nároènú hru Giants: Citizen Kabuto. Aj na nej sa mô ete presvedèi o výhodách a kvalite tejto karty. Pôvodný program LAVA! nahradil pri novom modeli program Oozic Player. Je to vizuálny prehrávaè zvukových súborov. Spomedzi dodávaných programov nás najviac zaujal program PlayCenter 3. Okrem mo nosti morfovania zvuku s vyu itím EAX Advanced HD umo òuje aj prehrávanie Dolby Digital AC-3 súborov a dokonca doká e aj napa¾ova CD! Áno, aj takáto funkcia je integrovaná v novej verzii prehrávaèa multimedií. Len pre úplnos dodávam, e k vy ím modelom sa dodáva navy e tento softvér: Steinberg Cubasis VST, Arturia Storm Platinum, MixMeister, FireNet, Ulead VideoStudio 4.0 SE Basic, Vienna SoundFont 2.3 a iM Tuner. V elektornickej forme získate aj mimoriadne zaujímavú príruèku (vo formáte HTML) s názvom SB Audigy, definitívny sprievodca tvorbou hudby . Najbohat í Platinum eX obsahuje e te program ACID DJ 2.0 a Bvba FruityLoops. Záver: Audigy vyzerá mimoriadne zaujímavo. Vïaka tomu, e ide o kartu spoloènosti Creative, netreba sa obáva priamej podpory zo strany výrobcov softvéru (najmä hier a hudobných programov). Audigy sa urèite stane èoskoro novým tandardom tak ako sa to podarilo SB16, AWE 32/64 a nedávno aj SB Live!. Cena je trochu vy ia, no dá sa èoskoro oèakáva aj lacnej í variant. Audigy priná a mno stvo skutoèných zlep ení, nielen kozmetických úprav. Je to skutoène zvuková karta pre nároèných pou ívate¾ov s mo nos ami a výkonom, ktorý doteraz ponúkali len nieko¾konásobne drah ie profesionálne karty. Ak to so zvukmi myslíte vá ne, Creative Audigy ponúka momentálne najlep í pomer mezi kvalitou a výkonom na profesionálnej túdiovej úrovni. Benchmarkové testy SB Audigy nájdete na www.pcspace.sk. Juraj Redeky Distribúcia v SR: Sofos, tel.: 02-547 739 80, www.sofos.sk Cena: SB Audigy Player - 5331,- + DPH 23% SB Audigy Platinum - 11334,- + DPH 23% SB Audigy Platinum eX - 14846,- + DPH 23% Záruka: 24 mesiacov

Predstavujeme

ACER TravelMate 212TX

Urèite ste si v imli, e sa na na ich stránkach èasto stretávate s notebookmi znaèky Acer. Vïaka tomu mô eme sledova vývoj tejto znaèky a technologické zlep enia, ktoré priná a výrobca. Notebooky Acer v dy podávali ve¾mi dobrý výkon, výbornú stabilitu a roz írite¾nos , èo sú vlastnosti, ktoré h¾adáte a potrebujete. V zmysle tradície by sme vám teraz radi predstavili nový model s oznaèením TravelMate 212TX. Èo mi doteraz najviac preká alo na niektorých notebookoch (samozrejme, aj Acer) bol displej. Ten som pova oval v dy trochu za kameò úrazu. Pri niektorých znaèkách ste museli chví¾u h¾ada uhol, pod ktorým bolo mo né sledova celý obraz. Pri zmene uhla sa vám strácala alebo skreslovala èas obrazu. A doteraz. Obraz pri novom modeli bol skutoène vynikajúci. Je vidie , e Acer v tomto smere urobil výrazné zmeny o èom som sa presvedèil aj pri nedávnom teste LCD panelov. Pravda to, e vám nevidie na displej z boku má aj svoju výhodu. Tak napríklad z h¾adiska bezpeènosti. Nemusia v etci okolo vás vidie . Notebook má pekný ve¾ký 14,1 TFT LCD displej s rozlí ením 1024x768 bodov. Pod ním je rad signalizaèných diód a dva miniatúrne reproduktory. Hlasitos mô ete regulova softvérom, alebo pomocou otoèného potenciometra a práve to si cením, lebo manuálna obsluha sa u tak èasto nevidí. Je to urèite pohodlnej í spôsob jako s my ou. Ako ka dý správny notebook má aj TM 212TX kompletnú multimediálnu výbavu. Znamená to okrem reproduktorov vstavanú zvukovú kartu Ali Audio Accelerator (Aladin) kompatibilnú zo tandardom SoundBlater PRO a MS Sound System. Samozrejmos ou je disketová a disková mechanika. Tento model sa tandardne dodáva s 24x CDRom (CD-ROM Mitsumi SR243T1) mechanikou, no ve¾mi rýchlo ju mô ete vymeni za DVD, alebo CD-

R/W mechaniku. Staèí uvo¾ni poistku a vymeni zásuvku. Procesor Intel Celeron 800 MHz je dostatoène výkonný pre v etky kancelárske a aj be né multimediálne aplikácie (programy na spracovanie audia, prehrávaèe videa, základné strihové programy a podobne). Pohodlnú prácu podporuje aj tandardných 128 MB pamäte SDRAM (roz írite¾né na 512 MB). Privítal by som mo no o trochu výkonnej í grafický akcelerátor, ale zas nemo no chcie v etko. tandardne je dodávaný Trident CyberBlade Aladdin A1i 2x AGP. K dispozícii je, samozrejme, i funkcia DualView pre súèasné zobrazovanie na LCD paneli aj na externom monitore. Pre prístup na internet mô ete pou i zabudovaný modem. Je to síce iba softvérový modem (spoloènosti Lucent) 56 kb/s, no na be nú prácu to postaèuje. Svoje dáta mô ete uklada na 10 GB pevný disk s podporou Ultra ATA 66. Na pohodlnú obsluhu slú i 98 kláves, medzi ktorými nájdete napríklad aj symbol EURO. K dispozícii sú aj tyri programovate¾né spú acie klávesy. A nezabúdajme na Touchpad, ktorý má opä klávesy na rýchle prevíjanie internetových stránok. Tie v podstate nahrádzajú populárne koliesko ako ho poznáme u my iek. Dodávané batérie vám vydr ia v prevádzke asi 3 hodiny a zhruba za 2 hodinky ich dobijete spä na plnú kapacitu (samozrejme, pri vypnutom notebooku, lebo pri zapnutom to trvá asi 5 hodín). Batéria je, ia¾, iba NiMH. Základnú výbavu dopåòajú dva PCMCI sloty pre dve karty typu II, alebo jednu typu III. Pre periférie je mo né pou i tandardné porty (PS/2, SERIAL, PARALEL). K dispozícii sú aj dva USB porty. Ve¾kos ou a rozmermi nepatrí TravelMate 212TX medzi notebookové miniatúry, ale nie je ani gigantom. Hrúbka 36,7 mm a hmotnos 2,89 kg sú vcelku prijate¾né. Svojou cenou cca 50.000,- sa radí do ni ej cenovej kategórie. Záver: Tento model mi vyhovoval z ka dej stránky. Komponenty boli volené citlivo, aby to moc nestálo a pritom ponúkal slu ný výkon. A nesmieme zabudnú ani na výborný expresný servis, ktorý nám táto znaèka ponúka na celom svete, èo mô e by výhodou pri pracovných cestách v zahranièí. Acer TravelMate 212 TX pova ujem za dobrú investíciu. Juraj Redeky Dodávate¾: Expert a Partner, tel.: 02-492 414 08 Cena: 52.990,- Sk + DPH 23% Záruka: 12 mesiacov

1/3 PROCA stojato str. 31

P r e d s t a v u j e m e CD tlaèiareò SEIKO CDP-2000

Napa¾ovaèiek je v ade ako húb po da di. Ako v ak potlaèi napálené CD? Prvou mo nos ou je napísa nieèo peciálnou fixkou na CD. To nie je ono. Skôr by som sa priklonil k nálepke na CD. Natlaèi sa dá na ¾ubovo¾nej tlaèiarni od ihlièkovej, cez atramentovú a po laser. Problém nastane pri aplikácii. Ak v ak netrafíte na presný stred, trpí tým va a mechanika. V prípade nejakej 12-rýchlostnej mechaniky to nie je taký problém, ale pre 56-rýchlostnú mechaniku mô e by nevycentrovaná nálepka smr ou... Tak e èo nám ostáva? CD-Printer - obyèajná inkjetová tlaèiareò s drobnou úpravou, ktorá jej umo òuje tlaèi aj priamo na CD. Jedna taká sa zatúlala aj k nám do redakcie. Spoloènos Seiko Precision vznikla u v roku 1892 ako firma na výrobu hodín. S postupným rozvojom IT sa zaèali orientova aj na oblas poèítaèov a ich periférií. Vznikla divízia SEIKOSHA, ktorá mala na starosti výrobu tlaèiarní - od ihlièkových a po laserové. V roku 1985 bola divízia premenovaná na SEIKO EPSON. To¾ko len na vysvetlenie, preèo sa v spojitosti s tlaèiaròou SEIKO objavuje aj názov inej známej znaèky EPSON. Seiko Precision CDP-2000 je klasická atramentová tlaèiareò. Vyu íva technológiu Epson vrátane rovnakých tlaèových kaziet. V podstate ide o upravenú

tlaèiareò EPSON Stylus Color 440. Maximálne fyzické rozlí enie je 720 x 720 DPI. Tlaèí na v etky mo né druhy papieru vrátane potlaèite¾ných CD. Ak chcete tlaèi rýchlej ie, staèí sa prepnú do re imu SPEED, ktorý v ak tlaèí v re ime 320 x 320 DPI. Výrobca udáva rýchlos tlaèe 5 normovaných strán èiernej za minútu alebo 6 CD za minútu. My sme namerali trochu iné hodnoty - ná testovací dokument bol nároènej í. Pou ili sme rovnaké súbory, ako pri nedávnom teste tlaèiarní (pre porovnanie). Pripája sa prostredníctvom paralelného rozhrania, èo je dnes trochu zastaraný spôsob. Je to síce univerzálne, ale dos pomalé rozhranie. Mo no nov í model bude ma aj USB... Ako sa tlaèí na disky? CD sa vlo í do peciálnej podlo ky a zasunie sa do otvoru v zadnej èasti tlaèiarne. Potom u len staèí prepnú prítlak (vzdialenos od papiera) tlaèovej hlavy (CD je predsa len hrub ie, ako papier). Potlaèi plnofarebne kompletné CD trvá asi 2 min pri rozlí ení 720 x 720 DPI. Pri poloviènom rozlí ení je èas tlaèe, samozrejme, men í, ale aj kvalita tlaèe je ni ia. Pri najjednoduch ej potlaèi textom je CD vonku asi za 20 sekúnd. Bez softvéru to, samozrejme, nejde. V balíku nájdete univerzálny program Corel Draw, ale len sta iu verziu 4 v OEM prevedení (iba 10 fontov a 100 klipartov). Na CD s ovládaèmi k tlaèiarni sa nachádzajú ablóny vytvorené v Coreli. Uvítal by som v ak aspoò verziu Corel 5.0. Samozrejme, mô ete pou i aj ktorúko¾vek vy iu verziu Corelu (my sme to testovali s verziou 9.0). S dodanou ablónou nie je problém obrázkom trafi presne na potrebné miesto. Corel je na obsluhu ve¾mi jednoduchý a umo òuje importova ve¾ké mno stvo najpou ívanej ích grafických formátov od bitmapových obrázkov (fotografií) a po nároènej iu vektorovú grafiku. Potláèa mô ete, samozrejme, nielen napálené, ale aj èisté médiá. Tlaè nemá vplyv na fukènos disku. Vráti sa vám bez po kodenia. Okrem samotnej tlaèiarne, ovládaèov a spomínaného Corelu dostanete aj fixaèný lak vo forme asi 120 ml spreju. Nie je ho tam ve¾a, no na zopár prvých CD vám to vystaèí. Veï si mô ete ïal í kedyko¾vek dokúpi rovnako ako CD. Lak vytvorí na disku ochrannú fixaènú vrstvu, ktorá chráni potlaè CD pred vodou a oterom. Ostala e te jedna nezodpovedaná otázka: OPLATÍ SA TO? Odpoveï u nie je taká jednoduchá. Odpovedal by som asi: AKO KEDY... Sami vidíte, e

Disk On Key - prívesok alebo disk?! Na toto sme dlho èakali! Jednoduché, rýchle a úèinné. Prívesok na k¾úèe, ktorý sa v okamihu premení na pamä ové médium. Na prvý poh¾ad to vyzerá ako hardvérový k¾úè pre USB port. Ale staèí ho zasunú do vo¾ného USB portu a máte 8 MB disk! Rie enie je technicky nenároèné. Ide v podstate o miniatúrnu èítaèku pamä ových kariet s pevnou pamä ou. Viem, 8MB nie je a tak ve¾a, no pre be ný ivot to viac-menej staèí. Tak napríklad ak idete domov z práce a máte nieèo na èom chcete e te pracova , alebo si potrebujete prenies nejaký program (driver a podobne) z jedného poèítaèa na druhý (samozrejme, bez siete), mô ete pou i DiskOnKey. Dáta sem nahráte za pár sekúnd a v neposlednom rade má aj nieko¾konásobne väè iu kapacitu. Ako sa in taluje? Nie je niè jednoduch ie. Princíp je rovnaký ako pri pamä ových èítaèkách. Zasunú do USB a poèítaè si vy iada príslu ný driver (pod Win 9x). Toto, samozrejme, treba urobi iba pri prvotnej in talácii, lebo potom mô ete kedyko¾vek za chodu zapája a odpája USB zariadenie bez nutnosti re tartu alebo in taláceie, ale to iste poznáte sami. Zaujalo nás in talaèné CD s ovládaèmi. Obsahuje neuverite¾né tyri

súbory s kapacitou a 24,9 KB! Ja neviem, ale asi je skutoène pohodlnej ie a mo no aj jednoduch ie a lacnej ie dnes lisova CD, ako nahráva diskety. Cenový rozdiel je zanedbate¾ný, ale na druhej strane... Vítam to, no zároveò to pova ujem za zbytoèné plytvanie. Keï u niè iné, mohla tu by nejaká prezentácia èi reklama na nov ie (prípadne pripravované) produkty IBM. A ako sa ná malý zázrak in taluje pod W2000? Je to e te jednoduch ie. Pod nov ími operaènými systémmi Windows (Me, XP, 2000) toti staèí iba zasunú disk bez potreby akejko¾vek prvotnej in talácie (tento OS obsahuje v sebe príslu nú podporu pre USB pamä ové médiá) a okam ite sa vám vytvorí nová 8 MB disková jednotka. Dáta sa kopíruju oboma smermi ako na ktoréko¾vek iné diskové médium (disketa, pevný disk, ZIP, JAZ a podobne). Záver: Výborný nápad, jednoduché pou ívanie. Dobrý dojem kazí vysoká cena. Zapo ièal: Asbis SK, tel.: 02-448 715 89, www.asbis.sk Cena: 1.700,- Sk bez DPH Záruka: 36 misiacov

náklady na potlaè jedného CD nie sú halierové. Tak po prvé, musíte si kúpi peciálne CD zo savou vrstvou (Printable CD-R). To je, ia¾, výrazne drah ie ako be né CD-R médium, práve kvôli peciálnemu potlaèite¾nému povrchu. K tejto cene treba priráta cenu za samotnú potlaè (tá sa odvíja od mno stva pou itej farby) a cenu za fixaèný lak. Na potlaè CD sa obyèajne pou íva technológia sie otlaèe. Je to jednoduché a relatívne lacné, ale potrebujete sériu nieko¾ko desiatok kusov. Sie otlaè má drahé vstupné náklady pre prípravné práce. Pri kusovom náklade musíte zaplati asi 500 Sk za filmy a prípravu sita. Pri 100 kusoch sa to rozráta na ka dý kus, èi e náklady na tlaè sú iba 5 korún, ale pri 10 kusoch je to 50 korún. Tak e èo sa oplatí viac? Pod¾a toho, ko¾ko CD potrebujete tlaèi . Jednou polo kou sú vstupné náklady a druhou rýchlos potlaèe. Natlaèi takých 100 CD je na zbláznenie, zatia¾ èo v prípade sériovej tlaèe sa o tlaè nemusíte stara vy. Túto staros prenecháte odborníkom. Rovnako ako v prípade, keï potrebujete naraz ve¾a kópií CD. Tie si ich asi nebudete robi sami, ale spo¾ahnete sa na firmu, ktorá vám ich vylisuje v relatívne krátkom èase na stovky. Rie enie vo forme PC tlaèiarne je ideálne do domácnosti alebo malej kancelárie. Bez problémov si natlaèíte na CD èo vás napadne - fotografie rodiny, ob¾úbenej skupiny alebo nejakú vlastnú grafiku. Len e kto si nieèo také kúpi domov? Náklady na be nú tlaè na obyèajný papier sú pomerne vysoké, èo je údel v etkých lacnej ích tlaèiarní... Svoje uplatnenie preto nájde skôr vo firme ako doplnok k inej tlaèiarni. Prezentácie na CD rozposielané zákazníkom vyzerajú urèite inak, ak má CD profesionálnu potlaè. A v dátových archívoch bude tie väè í poriadok, keï bude disk riadne oznaèený... E te si myslíte, e CD printer je zbytoèná investícia??? 6x ÈB A4 tart stop 0:03 3:50

6x Farebná A4 tart stop 0:03 8:02

CD tart 0:09

stop 2:09

Juraj Redeky Zapo ièal: Gemma, 02-444 511 27, www.gemma.sk Tlaèiareò CDP-2000 - 19 280 Sk Cena CD na potlaè (s obalom) 10 ks - 698 Sk Cena CD na potlaè (bez obalu) 100 ks - 6580 Sk Fixaèný sprej - 430 Sk, Èierna náplò: 1415 Sk Výdr èiernej náplne pri 5%-nom pokrytí: 240 strán Cena vytl. èiernej strany pri 5%-nom pokrytí: 5,90 Sk, Farebná náplò: 1560 Sk, Výdr farebnej náplne pri 15%-nom pokrytí: 70 strán Cena vytl. strany pri 15%-nom pokrytí: cca 23,20 Sk

P r e d s t a v u j e m e

17" monitory SCOTT

s¾ubovala aj kvalitnej í obraz. Optimálne pracovné rozlí enie obrazovky je 1280 x 1024 x 85 Hz, maximálne nastavíte 1600 x 1200 x 75 Hz.

V minulých èíslach sme sa venovali 17 monitorom s èo najlep ím pomerom cena/výkon. V tomto trende pokraèujeme a priná ame vám recenziu 2 monitorov u nás tejto zatia¾ málo známej znaèky. Scott 17 772 Economy line

írka pásma bodu 110 MHz maximálny príkon 85 W l rozmery 39,8 x 42,3 x 39,5 cm l hmotnos 15 kg l cena bez DPH: pribli ne 7374 Sk (pod¾a predajcu) l záruka 4 roky!!! l

l l l

Ako u z názvu vyplýva, ide o monitor orientovaný skôr na cenu, ako na výkon. Tomu zodpovedajú aj jeho parametre, maximálne pou ite¾né nastavenie parametrov obrazu je 1024 x 768 x 85 Hz. Primárne je teda urèený na be nú kancelársku prácu. Základné parametre: l uhloprieèka 17 l vidite¾ná uhloprieèka 16 l rozostup bodov 0,27 mm l zobrazovacia plocha maximálne 305 x 225 mm l invarová maska l maximálne rozlí enie 1280 x 1024 bodov @ 60 Hz l optimálne pracovné rozlí enie 1024 x 768 @ 85 Hz l spåòa vy arovacie normy TCO 99 l podpora P&P VESA DDC 1/2B l antireflexný a antielektrostatický povrch obrazovky l obrazová frekvencia hor. 30 a 72 kHz, ver. 50 - 150 Hz

Dizajn monitora je jednoduchý, oceni mo no jeho men ie rozmery a hmotnos . Ovládací panel je tvorený 4 tlaèidlami a poskytuje tandardné mo nosti nastavenia obrazu. Ide o nastavenie farieb (9300K, 6500K, RGB), jasu, kontrastu, podu kovitosti, súdkovitosti, trapezoidu a podobne. Obraz monitoru nemal iadne vá nej ie nedostatky, v etky parametre obrazu boli na dobrej úrovni, dokonca aj pri striedaní èiernej a bielej farby. Mierny nedostatok vykazovala konvergencia farieb pri spodnom okraji obrazovky, nevyboèuje v ak zo tandardu monitorov tejto cenovej kategórie. Scott 17 772 je klasický 17 monitor za prijate¾nú cenu, pozitívnym faktom je aj to, e spåòa normu TCO99, èo e te stále nie je pri modeloch tejto kategórie samozrejmos ou. Nad tandardná je 4-roèná záruka. Scott 17 795F Flat Line

Tento model poskytuje vy í komfort práce a disponuje aj výkonnej ou elektronikou. Výrobca pou il obrazovku SAMSUNG DYNAFLAT CRT, ktorá

1/3 HP lezato str. 33

l l l

l l l l l

Základné parametre: uhloprieèka 17 (vidite¾ná 16 ) rozostup bodov 0,25 mm zobrazovacia plocha maximálne 306 x 230 mm plochá obrazovka maximálne rozlí enie 1600 x 1200 bodov @ 75 Hz optimálne pracovné rozlí enie 1280 x 1024 @ 85 Hz spåòa vy arovacie normy TCO 99, MPRII podpora P&P VESA DDC 1/2B antireflexný povrch obrazovky obrazová frekvencia hor. 30 a 96 kHz, ver. 47 - 160 Hz írka pásma bodu 157,8 MHz maximálny príkon 100 W rozmery 41,8 x 41,9 x 41,7 cm hmotnos 17,0 kg cena bez DPH: pribli ne 10 551 Sk (pod¾a predajcu) záruka 4 roky

V kategórii cenovo prijate¾ných monitorov umo òujúcich vyu íva aj vy ie rozlí enia mô ete nájs v súèasnej dobe mno stvo modelov. Nie v etky v ak majú prijate¾né vlastnosti obrazu a výrobcovia èasto za úèelom dosiahnutia èo najni ej ceny odfláknu elektroniku alebo obrazovku. V prípade tohoto monitora sa v ak na e obavy na astie nepotvrdili. Ako prvé sme testovali v prípade tohoto modelu asi najpou ívanej ie rozlí enie - 1280 x 1024 pixelov pri 32 bitových farbách a obnovovacej frekvencii 85 Hz. Obraz vykazoval dobrú geometriu a farby, diskonvergencia farebných zlo iek bola minimálna. Moiré sa nevyskytovalo, test elektroniky v ak ukázal jej priemernos , keï pri striedaní bielych a èiernych obrazcov boli bada mierne zmeny rozmerov obrazu. Rozlí enie, ostros a èitate¾nos textu vykazovali dobré parametre. Pri rozlí ení 1600 x 1200 x 75 Hz v ak kvalita obrazu mierne poklesla, najmä èo sa týka ostrosti, stále je v ak pou ite¾né. Rovnako ako pri lacnej om modeli, výrobca poskytuje 4-roènú záruku. Scott 17 795F je monitor s dobrým pomerom kvalita/cena. Rastislav Turanský Zapo ièal: Asbis, tel.: 02/44871589, www.asbis.sk

space

Predstavujeme Externý 56k modem D-com

1/2 TS PRO stojato str. 34

Ceny telekomunikaèných impulzov pri pripojení na internet tento rok vzrástli. Na na u rados u cien modemov je to naopak, nedotovaný externý modem si mô ete kúpi za rozumnú cenu - u od 2400 Sk. Ako hovoria niektorí na i západní bratia , Nie sme takí bohatí, aby si mohli dovoli kupova lacné veci . Èi sa táto empirická múdros potvrdí, sme sa rozhodli zisti aj v PCSpace a to testom na slovenskom trhu azda najlacnej ieho 56k externého modemu, ktorého plný názov je D-com 56k external/Lucent. Príslu enstvo modemu tvorí externý napájací zdroj, struèný slovenský manuál, kábel pre sériové rozhranie (s úzkou aj irokou koncovkou), 2 m dlhý telefónny kábel RJ11, rozhodnutie telekomunikaèného úradu a CD SuperVoice. Toto obsahuje ovládaè pre Windows 9x/NT/2000 a bonusový softvér. In talácia modemu prebehla bez problémov, po spustení poèítaèa Windows 98 SE automaticky detekoval nový hardvér - modem. Potom u staèilo iba vlo i CD s ovládaèom a pokraèova . Alternatívnou in taláciou je spustenie setup.exe na CD vtedy prebehne in talácia bez nutnosti vá ho zásahu. Pou ívate¾ská príruèka je útla, obsahuje v ak dostatok údajov o in talácií, konfigurácií Dial-up pod Windows 9x a základné AT príkazy. Aj keï je v manuáli udávaná maximálna DTE rýchlos 230,4 kb/s, v na om prípade i lo nastavi maximálne 115,2 kb/s, aj keï èip sériového portu umo òoval a 921,6 kb/s. Pod¾a slov predajcu modem skutoène podporuje rýchlos 230,4 kb/s, prièom táto rýchlos je otestovaná. pecifikácia: Maximálna prenosová rýchlos : DTE rýchlos : Dátové rozhranie: Dátové/faxové rozli ovanie: Podporované OS: Podporované protokoly: Korekcia chýb: Dátová kompresia: TIA/EIA 602 pre AT príkaz: Faxová rýchlos : Faxové protokoly: Plug&Play:

Modem má maximálne jednoduchý dizajn, spracovaním obalu sa podobá poèítaèovej skrinke a urèite sa k nej aj hodí. V prednej èasti sú signalizaèné diódy, v zadnej konektor sériového portu, konektor napájania, dva RJ11 konektory a páèkový vypínaè. Nenachádzajú sa tu iadne konektory na pripojenie externého mikrofónu alebo reproduktoru, tieto mo nosti v ak be ný u ívate¾ v súèasnej dobe nevyu ije. Navy e modem má zabudovaný vlastný signálny reproduktor. Modem sme testovali pribli ne jeden tý deò na dial-up pripojeniach dvoch rôznych poskytovate¾ov z jedného miesta. Jedno z pripojení bola neplatená slu ba, kde je predpoklad jej vy ieho za a enia a tým aj vy ích nárokov na kvalitu modemu. Poèas celého testu sa nevyskytli iadne problémy, pripojenie sa realizovalo na prvý raz a v dy rýchlos ou 50666 b/s. S ahovanie zkomprimovaných súborov sa pohybovalo v rozmedzí 3 - 6 kB/s, samozrejme, táto rýchlos závislí aj od za a enia servera, odkia¾ súbory s ahujeme. Poèas celej doby pou ívania modemu D-com sa pripojenie ani raz nepreru ilo, èo sa nám pri predchádzajúcom pou ívaní softvérového PCI modemu s èipsetom Rockwell nemohlo sta . Výrobcom pou itý èip Lucent sa teda ukázal ako spo¾ahlivý. Celkovo mo no modem odporúèa , jeho kúpou získate vynikajúci pomer cena/výkon. Modem je, samozrejme homologizovaný TÚ pre slovenský trh. Rastislav Turanský Zapo ièal: Data, s. r. o., tel.: 02/44873656, data@data.sk Cena: 2620 Sk Záruka: 2 roky 56 kb/s do 230,4 kb/s RS-232 áno Windows 9x/NT4.0/200, Linux V.90, V.34, V.32bis, V.22bis, V.22, V.21 MNP 2-4, V.42 LAMP V.42bis, MNP 5 áno do 14,4 kb/s V.17, V.29, V.27ter áno

D V D

space

Pripravované DVD novinky

A máme tu ïal ie DVD news. Hoci Vianoce sú e te relatívne ïaleko, vo svete DVD vrcholia prípravy na túto udalos . Pripravuje sa ve¾a kasových trhákov, ktoré sa zaènú objavova na trhu v najbli ích mesiacoch. Ako prvé na nás zaútoèia Hviezdne vojny (Starwars). Hoci sme tejto téme venovali ve¾ký priestor na webe www.dvdonline.sk, stále sa ma ¾udia vypytujú, ako to s nimi bude. Oficiálne informácie sú dos strohé, ako u býva zvykom u G.Lucasa, ale... Ako správny informácie chtiví novinári sme si na li cestièku, ako sa nieèo dozvedie . Ani oficiálne miesta toti u nás nevedeli, èi bude na disku aj CZ podpora. My sme sa obk¾ukou nakontaktovali cez mno stvo ¾udí priamo do Ameriky, kde sme dostali oficiálne neoficiálnu informáciu, e na disku budú CZ titulky. DVD bude v dvojdiskovom prevedení, ako sa u nieko¾ko mesiacov po u káva a okrem iného tu nájdete nieko¾ko scén vystrihnutých z pôvodnej verzie. Ich opis nájdete na webe, tak e vás ním teraz nebudem za a ova . Máme potvrdenú aj informáciu o ostatných dieloch. Neviem, èi sa mám ako správny fanú ik radova , alebo smúti . Potvrdila sa toti pôvodná verzia, e iadne DVD pôvodnej trilógie sa neobjaví a do dokonèenia tretieho dielu! Film má toti podivnú históriu. Najprv sa nakrútili epizódy 4, 5 a 6. Po skoro dvadsiatich rokoch sa rozhodol George Lucas prerobi

celú sériu a dorobi prvé tri diely. Epizóda jedna sa objavila len pred pár rokmi a uvedená na DVD bude v novembri. Pokraèujú finálne práce na dvojke a v tádiu príprav je u aj tretia, posledná (nie závereèná) epizóda. Herci nám zostarli, to bude najväè í problém. Nebude práve jednoduché napoji novú sériu na pôvodnú trilógiu. George Lucas má v pláne e te raz za pomoci najmodernej ej poèítaèovej techniky, ktorá bude v tej dobe k dispozícii po druhý raz upravi pôvodnú trilógiu. Pôjde o special edition zo special edition, no zrealizova nieèo také chce èas a najmä bude musie by ukonèený tretí diel! A potom sa doèkáme kompletnej série v etkých iestich diskov. Druhý diel by sa mal pod¾a predbe ných informácií dosta na DVD zhruba pol roka a rok po uvedení v kinách a chví¾u na to by ho mal nasledova aj tretí diel v tesnom závese s pôvodnou trilógiou. Je mo né, e sa potom doèkáme e te jednej SPECIAL EDITION kompletnej série. Aj tak je zaujímavé, e mô e jeden èlovek skoro celý ivot venova ustaviènému prerábaniu a dokrúcaniu jedného príbehu, aj keï ide o Starwars... Najväè ími hitmi posledného obdobia je séria novodobých klasických akèných filmov od spoloènosti Buena Vista. Pre v etky je typické podobné prevedenie - mo nos vo¾by medzi CZ dabingom, alebo CZ titulkami, poèe tené obaly a pekný nie-

ko¾ko stránkový èeský booklet. Ide o filmy ako Hviezdna pechota, Skala, Tvárou v tvár, Vyvolený, Armagedon, Spomienka na Titanov... a podobne. Pozadu neostávajú ani trháky ako Mlèanie jahniat (2xDVD nabité bonusmi), Èervená planéta (ïal ie sci-fi o záhadnom Marse), Replikant (Van Damme opä v dvojroli), alebo Vertikal Limit... Priaznivci ánru fantasy oèakávajú vpád filmového spracovania legendárnej knihy Pán prsteòov na plátna kín. Malou náplas ou by pre nich mohol by kultový film pod¾a legendárnej poèítaèovej hry Dungeos&Dragons (Draèia diera), ktorý by mal by v týchto dòoch vo v etkých lep ích obchodoch u nás Na v úvodzovkách vianoènom trhu sa objaví aj pokraèovanie legendárnej múmie vo filme Múmia sa vracia (Múmia 2), alebo kasový trhák tohto leta Pearl Harbor (zaèiatkom decembra). Pokraèujú tie prípravy videoverzie filmu Bledomodrý svìt od oscarového Svìráka. Momentálne sa v etci u nás najviac te ia na animovaný film Shrek, ktorý sa u èoskoro objaví na DVD. Bohu ia¾, pre oneskorený príchod do na ích kín sa u nás toto DVD bude predáva a zaèiatkom budúceho roka, ale to u si necháme nabudúce...

V etkým, ktorých zaujíma technológia DVD a chceli by sa o nej dozvedie èo najviac, odporúèam sledova pozorne ná èasopis! Budúce èíslo sme sa toti rozhodli venova skoro celé tejto téme. Dozviete sa o DVD skoro v etko. Predstavíme vám zaujímavý hardvér, prièom nebude chýba ani PRVÝ SLOVENSKÝ DVD PREHRÁVAÈ ORAVA! Rozhodne si to nenechajte ujs ... Juraj Redeky

I n t e r n e t

Zaujímavé www stránky A na pár výnimiek sa mi dnes pod prehliadaè dostali väè inou úsmevné stránky s vtipnou tématikou, preto rad ej zaèneme nieèím smutnej ím a následne sa vrhneme na tie vtípky . Práve pred piatimi minútami som sa dozvedel, e akési dve lietadlá si to nasmerovali do World Trade Center v New Yorku, Pentagónu a podobne. Vy u o tejto udalosti viete viac, no ak by vám chýbalo video s druhým lietadlom a ïal ie informácie, resp. linky, urèite ich nájdete napríklad tu: http://cnnfn.cnn.com/2001/09/11/news/wtc_ crash, http://zpravy.idnes.cz/zahranicni.asp?r= zahranicni&c=A010911_152055_zahranicni_h as&l=1, http://www.sme.sk/clanok.asp?rub= online_zahr&cl=108964, typicky americká zvuková reakcia G. Busha: http://www. washingtonpost.com/wp-srv/mmedia/msnbc/ms091101-3v.htm, amatérsky fotoarchív: http://www. brandtheory.com/press/World_ trade_center_out-tside/. Na úvod teda trochu smutná téma, preto si dáme nejaké rozptýlenie. To mô ete nájs napríklad na stránke http://www.prdel.cz. O èo tu vlastne ide? Èerveno-èierna stránka so zaujímavým dizajnom a hlavným logom (myslím, e nemusíte trikrát háda , aby ste uhádli ako vyzerá) ponúka naozaj relaxaèné texty. Ako príklad mô e slú i pojednanie o tom, èi: Je peklo exotermické (vydává teplo) nebo endotermické (pohlcuje teplo)? . Stránka nie je aktualizovaná príli èasto, no to vôbec neodoberá na jej oddychovom úèinku. Prdel.cz ponúkne plejády vtipov rôznych kategórií, a po veselé príbehy a fotky. Notoricky známym auditóriom je http://www. mageo.cz. Neodpustím si v ak jeho spomenutie v dne ných zaujímavých www stránkach, a to z toho dôvodu, e urèite existujú aj mnohí z èitate¾ov èasopisu PC SPACE, ktorí toto auditórium nepoznajú. Okrem rôznych diskusných fór na akéko¾vek otázky si tu mô ete vytvori aj auditórium vlastné s akouko¾vek otázkou, èo vás trápi. Mno stvo náv tevníkov Magea zaruèuje, e si o va ej otázke budete ma s kým podiskutova . Napríklad ja som tu na iel mno stvo u itoèných rád pri overclockingu procesorov a podobne. Ste na niekoho naozaj nahnevaný a potrebujete sa vy alova ? ivot sa vám zrútil ako domèek z karát a ani pes po vás ne tekne? Zverejnite svoj príbeh na www.mymiserablelife.com. Tu urèite nájdete niekoho, kto vás po¾utuje, alebo aspoò totálne na tve s kritikou na va u osobu. Okrem toho si tu, samozrejme, mô ete preèíta osudy ostatných ¾udí vo veku od 12 do 99 rokov. Mne osobne sa po preèítaní stránky v dy ohromne u¾aví, zistím toti , e moje problémy v porovnaní s problémami z My Miserable Life sa pohybujú na úrovni problémov papagája domáceho. Tro ku hudby nájdete na http://www.450productions.com/url/evilzug/workit/index.html. Je tu výborne spravený Flash music videoclip k pes-

nièke Harder, Better, Faster, Stronger od Daft Punk. Ak teda disponujete rýchlos ou aspoò 64kbit/s, urèite si túto stránku pozrite. Ide o chví¾kovú zále itos , no slu ne sa pobavíte. Keï sme pri tej hudbe, urèite sa musím zmieni o serveri http://www.music.sk, ktorý je u stabilným portálom (nielen) pre hudobných nad encov. Na svoje si tu príde mno stvo fanú ikov modernej èi star ej hudby. Pre ka dého sú tu tie oznáme nia o pripravovaných koncertoch na Slovensku a v blízkom okolí. Dozviete sa, aké nové albumy sa na nás hrnú, mô ete si pozrie aktuálne rádio, èi TV hitparády. V etky va e hudobné dojmy následne mô ete prediskutova v pripravených fórach. K dispozícii sú aj niektoré originálne slovenské skladby

od interpretov ako B3 a podobne. O tom, e si ich mo no stiahnu , asi netreba hovori . Tie by som rád upozornil na http://lyrics.music.sk, ktorý poskytuje texty piesní pre stiahnutie. Po hyperslávnom www.lyrics.ch tu máme aj jeho slovenskú

obdobu, aj keï je textov k dispozícii ove¾a menej. Osobne to so s ahovaním textov nevidím nijako zle, ale sami uvá te, èi je to poru ovanie zákona a okrádanie umelcov alebo nie. Pomerne nedávno vznikol ve¾mi zaujmavý web http://www.birdz.sk. Ak by som mal tento poèin charakterizova jednou vetou, bolo by to asi takto:

Portál pre mladých ¾udí a ¾udí, ktorí sa cítia by mladými. trnás kategórií ponúkajúcich úsmevné èlánky, ktorých kvalita sa pohybuje na úrovni horskej dráhy na kolotoèoch. Jednoducho, niektoré sú dobré a niektoré nedoèítate do konca. K dispozícii je TV program mno stva televízií, ktoré je mo né na Slovensku naladi . Ïal ie kategórie ako Film, Galéria, Jedlo, ¼udia hovoria asi sami za seba. Treba v ak poveda , e celý web je pojatý s humorom, o èom svedèí napríklad kategória Urob sa (vstup len pre dospelých). Graficky je web na vysokej úrovni a je znaène preh¾adný, èo u¾ahèí prvé zoznámenie sa s týmto portálom. Celkovo vám ho mô em v ak len odporuèi . Chcete niekoho pote i pravou a nefal ovanou stokorunáèkou v binárnom vydaní? Dlhujete niekomu peniaze a naozaj mu ich nemô ete vráti ? Mô ete! Na http://www.penize.cz/nastroje/pohlednice/default.asp nájdete ve¾mi pekne spracované posielanie finanèných poh¾adníc, resp. obrázkov bankoviek z celého sveta. Ak sa teda tú ite zbavi dlhu a zároveò pobavi verite¾a, nemáte inú mo nos . Malou chybièkou je, e v èase písania èlánku nebola k dispozícii 5000 Sk poh¾adnica, ktorá by mi naozaj pomohla ;-). Urèite bol server http://www.cdr.cz u v tejto rubrike spomínaný, ja si v ak opä neodpustím jeho pripomenutie. Patrí toti k najnav tevovanej ím serverom v Èeskej republike. Pravdu povediac, ani sa tomu nedivím. Na stránkach cdr.cz toti nájdete tony textov, návodov, tutorialov, tipov a trikov k témam ako je napa¾ovanie, DVD, softvér, hardvér a podobne. Tie sa tu denne objavujú hodnotenia u itoèných programov, nových ovládaèov a fimware softvéru k mno stvu PC zariadení. Ak teda zo svojho poèítaèa chcete dosta trochu viac, alebo tú ite po nejakých nových fintách, urèite tento web nav tívte. Nieko¾kokrát denne aktualizovaná stránka je zárukou toho, e v dy bude èo èíta . Ve¾mi populárnou stránkou je v súèasnosti aj http://www.flashpoint1985.com, ktorá je webovým domovom pre hru pochádzajúcu z èeských ruèièiek - Operation Flashpoint: Cold War Crisis. Jej vydanie v USA spôsobilo znaèný nárast hráèov, ktorých je aj na Slovensku dos , keï e hra je vysoko hodnotená a predáva sa len za 999 Sk. Výbornou neoficiálnou stránkou je tie http:// flashpoint.tiscali.cz. Na tej nájdete desiatky amatérskych misií (niektoré sa v ak hravo vyrovnajú originálnym), návody, mapy a výuèby editora, ktorý je v hre zaèlenený. Ak teda patríte ku OPF komunite, rozhodne na spomenuté stránky zabrowsujte. Znaène si tak predå ite zábavu sálajúcu z hry Operation Flashpoint. Neviem ako je to mo né, ale opä sa mi do browseru priplietla jedna úsmevná stránka. http://www.ftipky. cz je adresa, na ktorej nájdete zábavné SMS (pre CZ región), zvuky, videa, dokumenty a ïal ie ptákoviny . K dispozícii je tie posielanie poh¾adníc, ako u dnes býva zvykom na ka dom lep om serveri. Aj keï vás server neohúri grafickým spracovaním, urèite na jeho stránkach pobudnete nejakú tu chví¾u. Samozrejme, len pod podmienkou, e vám nerobí problém èeský text. Naopak u je to údajne trochu hor ie. Zoltán Radnóti

I n t e r n e t :-) Akronymy - emócie internetu :-D Urèite to poznáte. Tie èudesné znaky v texte, nad ktorými nezainteresovaní iba krútia hlavami. My v ak vieme viac. Tie divné znaky vyjadrujú pocity pisate¾a, ktorý daný text písal. Preèo vlastne vznikli? Pri vzájomnej komunikácii sa pisatelia nevideli, a tak nemali mo nos ukáza svoje emócie, nálady. Preto vymysleli smajlíky. Malé tvárièky, ktoré znázoròujú pocity pisate¾a (ak stále nechápete, tak otoète papier o 90 stupòov...:). Nie ka dý z nás pozná v etky mo né smajlíky. Keï chatujete na internete, mô e sa vám sta , e niekto pou ije smiley, ktorý e te nepoznáte. Potom zvyèajne zaèína zis ovanie, èo to vlastne znamená. Kedysi dávno sme sa tie uèili smajlíky a popri tom sme si vytvárali malú zbierku. Ako ubiehal èas vznikol z nej tento malý zoznam. Niektoré smajlíky sú nazbierané z chatu, iné sme na li v mailoch... Bohu ia¾, niektoré smajlíky majú rôzny výklad, a vtedy sme sa sna ili pou i najfrekventovanej iu verziu výkladu. Nikto na svete ich v ak nepozná v etky, a tak tajne dúfame, e aspoò tento malý preh¾ad pou ívaných smajlíkov a skratiek vám pomô e. :-) :) ;-) ;-D :-D :-( :( :-| :-/ :-> ;-> :-< :'-) :'-( (-: %-) :*) [:] 8-) B:-) ::-) O-) 8:-) :-)-8 :-{) :-{} {:-) }:-( :-[ :-E :-F :-7 :-* :-)~ :-~) :´-( :´-) :-@ :-# :^) :v) :<) :-& -:-) -:-( l-l I-O I-Q :-? O:-) :-S :-X :-C :-o *:o) :-9 [:-) @:-) (:l :-0 :-: X-( :-l :-p #:-) $$ $$$ $$$$ $-) $-~ (-_-) (:+) (:-& (:-(

- základný smiley. Oznaèuje, e odosielate¾ je astný - skrátená forma predchádzajúceho - smiech s potlaèovanými slzami v oku, v zmysle nebite ma za to, èo som práve povedal - to isté ako ;-), ale smiech je dos hlasnej í - hlasný smiech - zamraèený smiley. Èlovek nemá rád poslednú vetu alebo ho nieèo na tvalo - skrátená forma predchádzajúceho - nezáujem, v zmysle je mi jedno... - depresia, nerozhodnos alebo rozladenos - pisate¾ práve urobil ve¾mi sarkastickú a diabolskú poznámku - sarkastická poznámka na hranici s drzos ou - naozaj ve¾ký smútok - pisate¾ plaèe od astia - pisate¾ plaèe - pisate¾ je ¾avák - pisate¾ sa pozeral na obrazovku v kuse 15 hodín - pisate¾ je opitý - pisate¾ je robot - pisate¾ má slneèné okuliare - pisate¾ má slneèné okuliare na èele - pisate¾ má normálne okuliare - pisate¾ má potápaèské okuliare - pisate¾ je malé dievèatko - pisate¾ je u ve¾ké dievèa - pisate¾ má fúzy - pisate¾ má nama¾ované ústa rú om - pisate¾ má príèesok alebo má ple inku v strede - pisate¾ je paroháè - pisate¾ je upír - pisate¾ je upír s vycerenými zubami - pisate¾ je upír s vylomeným zubom - pisate¾ práve urobil nepravdivé vyhlásenie - pisate¾ zjedol nieèo kyslé - pisate¾ slintá - pisate¾ je prechladnutý - pisate¾ plaèe - pisate¾ plaèe astím - pisate¾ krièí - pisate¾ nosí strojèek na zuby - pisate¾ má zlomený nos - pisate¾ má zlomený nos, ale na druhú stranu - pisate¾ je namyslený - pisate¾ má zviazaný jazyk - pisate¾ je vyznávaè punku - skutoèní punkeri se nesmejú - pisate¾ je ospalý - pisate¾ zíva - pisate¾ je fajèiar - pisate¾ fajèí fajku - pisate¾ je anjel (aspoò srdcom) - pisate¾ hovorí nesúvislo - pisate¾ove ústa sú zapeèatené - pisate¾ je poudieraný - pisate¾ posiela bozk - pisate¾ je klaun - pisate¾ si olizuje ústa - pisate¾ má na hlave walkman - pisate¾ má turban - pisate¾ je intelektuál - Ticho prosím!!! - mutantský smiley - pisate¾ práve zomrel - pisate¾ sa sna í usmia , ale ve¾mi sa mu to nedarí - pisate¾ na vás vyplazuje jazyk - óh, niééééééé - pisate¾ má základné vzdelanie - pisate¾ má stredo kolské vzdelanie - pisate¾ má vysoko kolské vzdelanie - pisate¾ vyhral v lotérii - Picasso - tajný pisate¾ - pisate¾ má ve¾ký nos - pisate¾ je hladný - pisate¾ je ple atý

(:=) (o--< (:-$ ([( *!#*!^*&:-) *:* *<:-) <:-) (@@) ---...--.-] /8^{~ O:-) 2B|^2B 3 :-) {{{{{{{:-) 4:-) 5:-) 8:] 8^ :>:-% :-(o) :-)== :-------) :-: :-B :-D :-G:~i :~J :-O :-t :-v :-~) :3-< :8) :=) :=8) =:o :@ :@) :^D :~-( :~-) <|-) |-) =):-) =:-H =====:} >-> >-^);> >:-) >:-< >[I @-) @:-) _>^) @:-) @>--->--B-) C:# E-:-) EK( R-) X-( [:-) ^L^ __Q~'__ }:-< d:-) o>8<|= oo{:-{)} {} 2b|!2b ~M`'~ ~~~~~~~~8} |-I

- pisate¾ má dva nosy - pisate¾ je podozrivý - pisate¾ je chorý - Robocop - pisate¾ je schizofrenik - pisate¾ sa trasie - pisate¾ je Santa Claus - hlúpa otázka - artuje - SOS - pisate¾ je jednooký - ple ina, okuliare, fúzy a kozia briadka - pisate¾ je anjel - By èi neby - Bart Simpson - Marge Simpson - George Washington - Elvis Presley - pisate¾ je gorila - sliepka - pisate¾ je mu - pisate¾ je ena - pisate¾ je bankár - pisate¾ krièí - Arnold Schwarzenegger - ve¾ký klamár (Pinochio) - mutant - pisate¾ slintá - ve¾ký úsmev - pisate¾ práve fajèí cigaretu - pisate¾ fajèí - pisate¾ fajèí a smeje sa - óóóóóóóóóó - skrí ený úsmev - hovorím - pisate¾ovi je zima - pes - prasa - pisate¾ má dva nosy - pisate¾ je pavián - prekvapenie - èo? - prasa - jasné, to mám rád - pisate¾ je ve¾mi smutný - pisate¾ je tak astný, e plaèe - Èíòan - Èíòan - strýko Sam (Uncle Sam) - pisate¾ je futbalista - had - Èíòan - ryba - diabol - pisate¾ je ialený - TV - Kyklop - Indián - Indián - pisate¾ má na hlave turban - ru a - Batman - pisate¾ je futbalista - rádio - Frankenstien - pisate¾ má zlomené okuliare - pisate¾ je màtvy - pisate¾ poèúva walkman - pisate¾ je astný - maèka - maèka - baseballový hráè - správa o zaujímavej ene - puzzle - pisate¾ má nový úèes - no comment - to be or not to be, by èi neby - ava - had - pisate¾ spí

Okrem smajlíkov sa pou ívajú aj v eobecné skratky: BTW (by the way) - mimochodom OBTW (Oh, by the way) - och, mimochodom ASAP (as soon as possible) - èo najskôr, ako to len bude mo né OTOH (on the other hand) - na druhú stranu WRT (with respect to) - vzh¾adom na FYI (for your information) - pre tvoju informáciu OIC (Oh, I see) - aha! L8R (later) - neskôr CUL8R (See you later!) - uvidíme sa neskôr! FMPOV (from my point of view) - z môjho poh¾adu TTFN (Ta Ta for now) - pozdrav na rozlúèenie. Nieèo ako: Zatia¾ pa, pa H! WYM (Hey! Watch your mouth!) - hej! Pozor na to, èo hovorí !

Zdroj smajlíkov: intenet.

Edmond Kme

Komunikácia v modrom ISDN USB Por te

DeskPor te Pocket

USB 56K Travel /S

... rados z komunikácie... Kúpite aj na Internete:

Modemy Microcom si mô ete vyskú a v Microcom Showroom v Bratislave na Májkovej ulici v objekte Avion. V etky modemy Microcom si mô ete poisti proti kodám spôsobeným prepätím.

Fincom - Slovakia s.r.o., Èajakova 28, 831 01 Bratislava, http://www.fincom.sk/, E-mail: sales@fincom.sk Tel./Fax Call Centrum Technical Support

+421 2 44453572, 74 +421 2 44630841, +421 2 44630842 +421 2 44642093 support@fincom.sk

Distribúcia:

BGS Distribution a.s., I.M.Computer a.s., ProCA Slovakia, s.r.o.

Autorizovaní predajcovia:

TOR zdru enie, GRATEX International a.s., PVS Computer, Nové technológie a slu by, s.r.o., Diamond, PosNet, Baliga, ClippArt s.r.o.

Autorizovaný servisný partner:

A.S.E.P. s.r.o. Bli ie informácie o na ich partneroch nájdete na

http://www.fincom.sk/, alebo http://eshop.fincom.sk/

I n t e r n e t Nebezpeèenstvá èíhajúce na internete - 1. èas Èlánok sa zaoberá problematikou bezpeènosti dia¾kového spojenia a zameriava sa na nebezpeèenstvá plynúce z pripojenia k intenetu. Opisuje známe bezpeènostné slabiny niektorých komunikaèných produktov a najèastej ie sa vyskytujúce problémy hroziace na internete. Ïalej uvádza druhy a spôsoby mo ných útokov na súkromie pou ívate¾ov internetu a nástroje a prostriedky útoku. Cie¾om nie je rozobra problematiku bezpeènosti informaèných systémov a ochrany dát (k tejto problematike existuje ve¾a literatúry, napr. aj v [4]), ale upozorni na posledné technické problémy a mo nosti napadnutia, na ktoré je potrebné da si pozor (napr. aj v [6]). Úvod Nieko¾ko rokov zbieral projekt honeynet informácie o napádaní sietí hackermi. Vytvoril peciálnu sie len pre monitorovanie v etkých pokusov o útok na systém. Výsledky slú ili dokonca pre návrh metódy predpovedania útokov. Výsledky boli dos okujúce a aj pre odborníkov boli iste prekvapivé. Schválne zranite¾ná sie bola k internetu pripojená bez zverejnenia a bez pou ívania a èakalo sa. Tak mo no v etku prevádzku, a na malé výnimky, pova ova za pokus o prienik. Honeynet teda zbieral a analyzoval v etky prichádzajúce/odchádzajúce dáta. V niektorých prípadoch bol dokonca útok detekovaný a vïaka odchádzajúcim spojeniam. Aktivity hackerov boli niekedy na takej úrovni, e sa samotný útok nepodarilo automaticky detekova ani v takto jednoduchých èiernobielych podmienkach. Èlenovia projektu boli sami prekvapení, s akou agresivitou a silou hackerská komunita (blackhat community) disponuje. Na poèítaèe v sieti útoèili krátko po (tichom) pripojení sa. Sedem default in talácií Linuxu Red Hat 6.2 bolo napádaných u poèas prvých troch dní po pripojení do siete. Ich ivotnos sa teda odhaduje na 72 hodín. Pri poslednom pokuse bol systém hacknutý u poèas prvých ôsmich hodín! Najkrat í èas úspe ného útoku bol len 15 minút po pripojení. To znamená, e poèas prvých 15 minútach bol systém detekovaný, oskenovaný a úspe ne hacknutý bez toho, e by i lo o nejaký zaujímavý poèítaè a e by sa vopred vedelo, e poèítaè s touto IP adresou sa na sieti objaví! Default Windows 98 desktop s povoleným zdie¾aním diskov bol prekonaný do 24 hodín po zapojení. V priebehu ïal ích 3 dní bol znovu hacknutý e te tyrikrát (teda pä úspe ných napadnutí poèas tyroch dní). Projekt dokázal obrovský potenciál súèasných hackerov, ich útoky sú masovo roz írené a masovo úspe né. Ich agresia a úspe nos je podstatne vy ia, ne sa v eobecne predpokladá aj v odborných kruhoch. Masový útok na celkom neznámu, nezaujímavú a nijako neexpono-

vanú sie dokazuje, e bezpeènos poèítaèových systémov sa bezprostredne týka ka dého z nás. Akým agresívnym útokom potom musia by vystavené atraktívne exponované siete alebo známe webservery!

Opis útokov na bezpeènos a súkromie

Najèastej ie spôsoby útokov Konzultanti známej americkej poradenskej firmy KPMG uviedli na konferencii New Hack Tour, ktorá bola v roku 1998 venovaná problematike hackerov, nieko¾ko najèastej ích hackerských útokov: l Útok na server pracujúci pod operaèným systémom Unix alebo Windows NT cez protokol TCP/IP. Implementácia tohto protokolu do väè iny operaèných systémov údajne nie je bezchybná. l Odchytávanie dát z rôznych (ne ifrovaných) webových formulárov a webových mailových serverov. l Útoky typu Smurfing a Spoofing, keï hackeri maskujú svoju aktivitu a tvária sa, akoby sa nachádzali na inej adrese. Typicky v prípade spoofingu mo no oklama firewall modifikáciou hlavièky paketov tak, e tie sa tvária ako IP adresa patriaca do vnútornej siete. Princípom niektorých útokov je vyu itie prechádzajúceho úspe ného útoku (v skutoènosti fingovaného) na nejaký menej zabezpeèený server ako odrazový mostík pre skutoèný útok na iný server. U sa vyskytli prípady jeho pou itia ako destabilizaèného prvku medzinárodných vz ahov, zatia¾ len s následkom diplomatických protestov. Útok je mo né zjednodu ene opísa na modelovej situácii dvoch tátov A a B, medzi ktorými panuje ve¾ké napätie. Útoèník (napr. tretí tát, ktorý má záujem na prepuknutí a následnej eskalácii konfliktu) sa cez server ministerstva obrany tátu A dostane na server armády tátu B (svoju prítomnos sa prirodzene nesna í ve¾mi zamaskova ). Po odhalení útoku povedú stopy na ministerstvo obrany tátu A, ktorý bude prirodzene následne obvinený z vá neho poru enia bezpeènosti tátu B. Pri tomto útoku útoèník toti pri odchode z cie¾ového servera spä na odrazový mostík nedokonalo zamaskuje stopy. Podmienkou na spo¾ahlivú ochranu pred rôznymi vonkaj ími aj vnútornými hrozbami je poznanie mo ností útokov na súkromie poèítaèov a celých systémov: a) Útoky na heslá pou ívate¾ov Jeden z prvých a základných druhov útokov s postupným generovaním rôznych prístupových hesiel buï s pou itím automatizovaných prostriedkov (generátorov hesiel - tzv. slovníkovo zalo ené útoky),

alebo cez kombinácie známych faktov (mená známych, rodiny, domácich zvierat, významné dátumy a iné údaje). Útoky zalo ené na predstieraní IP adresy Útoèník zmení IP adresu svojich paketov s cie¾om by pova ovaný za hostite¾a vnútornej siete. Tak je potom mo né získa vnútorný prístup k celému systému. Útoky privlastnením IP adresy (privlastnenie sedenia) Pri útoku je nastavená adresa rovnaká, akú má riadny pou ívate¾ siete. Potom je od siete odpojený, èo umo ní útoèníkovi export/import dát a programov do napadnutého systému. Útoky pomocou softvéru s nedokumentovanými funkciami Jednoduchá forma útoku pomocou programov vykonávajúcich urèité ïal ie úkony a funkcie, o ktorých pou ívate¾ programu nevie a ktoré do programu zaintegroval vedome jeho autor. Túto bezpeènostnú trhlinu následne autor vyu íva vo svoj prospech. Útok na chyby v tandardnom softvéri V dy existoval softvér s mno stvom chýb a nedostatkov (napr. Explorer, Navigator, Java alebo ActiveX skripty). To potom vyu ívajú rôzni útoèníci na prienik do systému. Aj keï sa objavia opravy pomerne rýchlo, v dy sa znovu objavia ïal ie nedostatky. Takýmto produktom sa výsti ne hovorí crippleware - nad jeho najväè ím svetovým producentom nie je potrebné dlho rozmý ¾a . Útok nevy iadaným softvérom Pou ívate¾ si in taluje freeware alebo shareware a súèasne si nain taluje aj programy (tzv. spyware), ktorých èinnos je pre neho nevidite¾ná a ktoré posielajú z jeho poèítaèa vybrané informácie na stanovenú adresu. Nedostatoèná autorizácia pou ívate¾ov Väè ina webových serverov stále umo òuje pripoji sa do systému ako anonymní pou ívatelia (Anonymous, Guest, Host), èo poskytne potenciálnym útoèníkom mo nos monitorova truktúru servera a dát na òom ulo ených. Monitorovanie paketov siete Tento pomerne nároèný spôsob útoku sleduje a náhodne prezerá pakety prená ané v sieti. Útoèník sa pokú a zachyti a skopírova pakety prená ané medzi jednotlivými miestami alebo komunikaènými uzlami siete. Predstieranie administrátora (spoloèenské monitorovanie) Útoèník sa vydáva za administrátora siete alebo celého systému a po aduje od pou ívate¾ov dôverné informácie (napr. heslá). Útok na zdie¾ané objekty Útoèník sa sna í prepísa alebo iným spôsobom modifikova spoloène zdie¾ané kni nice alebo databázy systému pod¾a svojich predstáv, potrieb alebo zámerov.

Typický priebeh prieniku do systému Útoèníci preniknú do databázy prostredníctvom neopravenej diery v systéme a získajú tak citlivé informácie.

I n t e r n e t Potom kontaktujú prevádzkovate¾a daného systému, uká u mu slabinu jeho systému (odcudzenými dátami) a ponúknu mu odstránenie problému pomocou vlastnej peciálnej záplaty (patch). Súèas ou ponuky je, samozrejme, aj prís¾ub ochrany systému pred ïal ími útoèníkmi (inými hackerskými skupinami). Na druhej strane podobu urèitej formy výpalného má ich hrozba zverejnenia odcudzených dát na internete a napadnutia inými útoèníkmi v prípade nekúpenia si príslu ného opravného patch. Odcudzené dáta sú èasto následne predávané ïal ím skupinám organizovaného zloèinu, ktoré ich potom zneu ívajú pod¾a ich obsahu (napr. nelegálne nákupy v prípade odcudzenia èísel zákazníckych kreditných kariet). Na základe vyu itia niektorej bezpeènostnej slabiny daného poèítaèa je mo né nain talova do takéhoto poèítaèa kodlivé programy, ako trójsky kôò alebo zadné dvierka (trap door alebo back door). Tieto programy potom umo nia buï sledova kódy v etkých stlaèení kláves a kliknutí my ou a odosla ich na dopredu stanovenú adresu, alebo len jednoducho vytvoria mo nosti a predpoklady (urèité predmostie ) pre ïal ie svoje neautorizované aktivity v napadnutom poèítaèi. Iným cie¾om pou itia takýchto programov mô e by kamuflá pre úèely skutoèného útoku na iné poèítaèe alebo celé systémy so zámerom zahladenia stôp a znemo nenia vysledovania vlastnej adresy útoèníka (takto napadnutý poèítaè je potom len prostredníkom pri skutoènom útoku). Pri pre etrovaní celého skutoèného incidentu potom vedie stopa na základe sie ovej adresy len k priechodziemu poèítaèu a skutoèný útoèník ostáva utajený. Útok typu Internet Protocol Spoofing V januári 1995 hackeri vyskú ali dva dobre známe, ale v týchto prípadoch e te nepou ité triky, aby sa neoprávneným spôsobom dostali do poèítaèových sietí Stanfordskej a Kalifornskej univerzity v San Diegu. Táto metóda známa ako Internet Protocol Spoofing (èo by bolo mo né vysvetli ako neoprávnené vyu itie, zaháèkovanie do internetového protokolu) umo òuje poèítaèovým pirátom získa neoprávnený prístup do systému a doslova unies oprávnené prihlásenia do daného systému . Pri takejto akcii získa poèítaèový pirát nadvládu nad ostatnými úèastníkmi siete, ktorí sú do systému právoplatne prihlásení. Napriek tomu, e boli v danom tý dni v Spojených tátoch zverejnené iba dva neoprávnené pokusy, bezpochyby ich muselo by ove¾a viac (èas to aj skutoène potvrdil - ako napr. jeden z najznámej ích útokov na sie spoloènosti Microsoft). Oba útoky na internet boli zachytené úradom CAIC (Computer Advisory Incident Capability) na Lawrence Livermore National Laboratory v kalifornskom meste Livermore - funguje pri U.S. Department of Energy a organizáciou. Pod¾a CAIC útoky IP Spoofing na internet predstavujú ve¾ké nebezpeèenstvo. Bez aktívnych opatrení sú takéto útoky a ko rozpoznate¾né a bráni sa im je e te ove¾a a ie. Clifford Neuman, poèítaèový odborník z Informaèného in titútu na University of Southern Carolina vyhlásil,

space

Obr. è. 1. Schéma útoku typu Man-In-The-Middle (Èlovek uprostred) e metódy v opísaných útokoch neboli pou ité skôr, preto e je ve¾mi a ké ich vôbec vykona . Teraz v ak pod¾a nich akýsi výteèník napísal program, ktorý celý proces automatizuje. A preto Neuman varuje: Je ve¾mi pravdepodobné, e sa tento nebezpeèný program medzi hackerskou spoloènos ou èoskoro roz íri. Záva nos problému podèiarkuje T.Kent, vedúci výskumný pracovník firmy BBN (Bolt, Beranek & Newman): V etci si uvedomujeme obmedzenia, ktoré sú dané pri kontrole IP adries, ale e te sme sa neprepracovali k priebe nej kontrole zalo enej na ifrovaní tak, ako to pou íva armáda a ako by sme to mali robi aj my. Nastavenie spiatoènej adresy na nedostupný poèítaè Ïal ím trikom pou ívaným pri napadnutí serverov je nastavenie spiatoènej adresy paketov na nedostupný poèítaè. Jednak napadnuté miesto nezistí, odkia¾ je vedený útok, ale predov etkým tak mo no rýchle dosiahnu limit mo ných polootvorených soketových spojení. Po úvodnej po iadavke na spojenie zo siete sa server pokúsi nadviaza kontakt so iadajúcim poèítaèom. Do doby, kým sa to podarí, je spojenie iba polovièné . Ak k spojeniu nedôjde do urèitej dopredu stanovenej doby, soket realizujúci polootvorený kontakt sa uzatvorí. Soketov s polospojením mô e by toti otvorených len obmedzené mno stvo. Pokia¾ teda hacker rýchlo vytvorí mnoho polokontaktov, ïal ie sa u vytvori nemô u. Tak sa nikto iný na takto postihnutý server nedostane. Bráni sa pred útokmi tohto typu je mo né napr. tak, e budú v operaènom systéme limity pre iadosti z jedného miesta na internete. V takomto prípade útoèník zaplní len svoj limit. Ani toto rie enie nie je celkom bez problémov. Jednak kontrola pôvodu po iadavky za a uje server a jednak v prípade útoku typu DDoS sa aj tak mô e zaplni celkový limit daného servera.

Útok typu Man-In-The-Middle (Èlovek uprostred) Ïal ím miestom na útok mô e by prenosové prostredie pri spojení medzi dvojicou poèítaèov. Pri tomto type útoku (pozri obr. è. 1) predstiera útoèník obom komunikujúcim stranám, e práve on je tá druhá oprávnená strana. Útoèník po analýze dát vymieòaných medzi dvoma stranami v etky skutoène odovzdáva na príslu nú cie¾ovú adresu. V etko si v ak starostlivo zaznamenáva, a tak získava prístup k rôznym cenným chráneným informáciám (napr. pri platobných transakciách èísla platobných kariet). Hneï ako sa útoèníkovi podarí zmanipulova server (napr. DNS - Domain Name Server), ten na otázku o URL (Unified Resource Locator) vráti webovému prehliadaèu pou ívate¾a vhodnú adresu útoèníka namiesto adresy druhej oprávnenej strany. Ak sa iné DNS servery obrátia na napadnutý server, dostanú od neho tie chybnú adresu a útoèník sa tak dostáva k ïal ím potenciálnym obetiam. Kým sa na podvod príde a upravené budú záznamy vo v etkých serveroch, mô e prejs ve¾a èasu.

Útoky na elektronické bankovníctvo Hackeri zistili, e je mo né vstúpi do operácií elektronického prevodu peòazí medzi bankami. Základom akcie bolo presmerovanie toku peòazí v priebehu prenosu na ich vlastné konto. Nebezpeènos takéhoto útoku je mo né dokumentova na príklade systémov elektronického bankovníctva, kde existuje ve¾mi reálne riziko zneu itia úètu klienta v takých prípadoch, ak sa na autentizáciu prístupu do systému alebo verifikáciu bankovej transakcie pou íva statické nemeniaci sa údaj (napr. PIN, TAN, heslo a pod.). Takýto záver urobila spoloènos UNICOM na základe analýzy zabezpeèenia

I n t e r n e t elektronického bankovníctva v desiatich významných slovenských bankách. Pre prípadného útoèníka vôbec nie je zlo ité pri súèasných technických mo nostiach odchyti a zneu i údaje prená ané po internete, verejnej telefónnej sieti a pod. Spoloènos UNICOM aj prakticky demon trovala mo nos odcudzenia takýchto údajov pri komunikáciiklienta s automatom telefónneho bankovníctva. Preto by sa mali bezpodmieneène pou íva kryptografické metódy ochrany prená aných informácií. Pritom je ove¾a dôle itej í fakt skutoèného nasadenia a pou ívania týchto metód, ne to, aké metódy budú pou ité (symetrické s tajným k¾úèom alebo asymetrické ifrovanie s verejným k¾úèom).

Mo nosti hacknutia e-mailu Útoky na e-maily sa stali, zvlá v poslednom èase, ve¾mi ob¾úbenou zábavou istého typu pou ívate¾ov internetu. Ste si skutoène istí, e vá kolega vám neèíta tajne va u milostnú kore pondenciu? Keï obídeme mo nosti, ktoré vy adujú urèité, i keï nie príli hlboké znalosti (napríklad odchytávanie TCP/IP paketov u ne ifrovaných e-mailových systémov, teda u tých, ktoré nepou ívajú pre komunikáciu s pou ívate¾om protokol https) aj mo nosti, ktoré potrebujú hlboké znalosti a nákladné vybavenie (de ifrovanie za ifrovaných paketov pri protokole https), ostáva nieko¾ko ciest, ktoré mô e ikovný hacker pou i na nájdenie károèky v e-mailovom systéme: l Pou itie peciálneho softvéru - existujú programy (vo¾ne dostupné i na internete), ktoré umo òujú vyskú a v etky mo né kombinácie hesiel, teda pou itím hrubej sily (brute force). l Nasadenie piónov na poèítaèi - opä ide o ¾ahko dostupné programy, ktoré umo òujú zapisova do súboru (prípadne aj odosiela e-mailom) klávesy, ktoré sú stláèané na poèítaèi. Pokia¾ je program vhodne nastavený, mô e napr. zapisova prvých dvadsa znakov, ktoré bezprostredne nasledujú po zadaní login name. Proti dvom predchádzajúcim mo nostiam sa prakticky nie je mo né bráni . Proti pou itiu hrubej sily sú väè inou freemailové systémy chránené tak, e neumo nia opakované zadávanie hesiel k jednému úètu. Pokia¾ sa napríklad niekto pomýli pri zadávaní hesla 1000krát za sebou, je na tom asi nieèo èudné. Nasadenie piónov mô e o etri len osoba, ktorá o poèítaèoch nieèo vie. Niekedy ani tá nie. l Uhádnutie hesla - pokia¾ je zvolené príli jednoduché heslo, napríklad meno man elky alebo dokonca vlastné meno, nie je príli ve¾ký problém ho uhádnu . Aké heslo teda voli ? Najlep ie je heslo absolútne nezmyselné, kombinácie èíslic a písmen, aspoò osem znakov dlhé. Ako príklad vhodného hesla mô eme uvies gf6sfg45 , retzer2ds a podobne. Je to síce zle zapamätate¾né, ale ove¾a bezpeènej ie. l Uhádnutie odpovede na kontrolnú otázku - asi najèastej í postup pri hackovaní e-mailu. Kým heslo si väè ina ¾udí volí rozumne , na kontrolnú otázku u neostávajú sily, tak e sa volí jednoducho uhádnute¾né otázky - Aké je moje rodné èíslo , Ko¾ko mám detí a podobne . Kto uhádne kontrolnú otázku, má mo nos necha si vypísa aj heslo.

Obr. è. 2. Schéma DoS útoku typu SYN Flooding

Obr. è. 3. Schéma DoS útoku typu SYN Flooding v kombinácii s útokom typu IP Spoofing

Najlep ie je teda nevoli kontrolnú otázku vôbec alebo voli opä nieèo nezmyselné ( Ko¾ko je jedna a jedna , odpoveï: lietadlo ). Tu je v ak riziko, e v prípade zabudnutia hesla sa u do svojej schránky pou ívate¾ nedostane. O prípadoch, keï si pou ívate¾ napí e login, heslo a názov slu by ( Peter , heslo , email.cz ) na Post-It a prilepí na monitor poèítaèa, ani hovori netreba. Pritom ve¾ké percento ¾udí túto vec robí. Ak to niekto robí tie , potom mu hacknutie e-mailu patrí.

Útoky typu DoS Mno ina útokov typu DoS (Denial of Service) má za cie¾ realizovanie odmietnutia slu ieb napadnutých poèítaèových prostriedkov tým, e danému serveru zne

Obr. è. 4. V eobecná schéma DDos útoku

I n t e r n e t mo nia vykonáva jeho tandardné slu by. Cie¾om pritom nie je po kodi alebo odcudzi dáta. Podstatou je snaha o zahltenie servera zasielaním takého poètu iadostí a paketov, ktorý presahuje jeho maximálnu kapacitu. Server potom absolútne nemô e stíha vybavovanie v etkých po iadaviek. Typický priebeh útoku spoèíva v získaní kontroly nad prostriedkami urèitého sprostredkovate¾ského systému a zneu itie týchto prostriedkov na následné vykonanie vlastného útoku. Najznámej ím typom útoku je tzv. SYN Flooding (pozri obr. è. 2), pri ktorom je zneu ívaná vlastnos TCP protokolu nazvaná three way handshake (doslova trojnásobné potrasenie rúk). Ide o overenie záujmu klienta a servera synchro nizaènými paketmi SYN (Synchronize Sequence Number) o dané spojenie v troch krokoch, keï útoèník v tre om kroku zámerne neodpovedá a server musí èaka po dobu vyhradenú na reakciu a a potom pokus o spojenie definitívne ukonèí. Mo nos spätného vystopovania IP adresy útoèníka bola odstránená kombináciou s útokom typu IP Spoofing (u opísaný) s predstieraním falo nej IP adresy (najlep ie poèítaèa v èase útoku nedostupného, keï nehrozí ukonèenie nadväzovaného spojenia). Schéma kombinovaného útoku SYN Flooding a IP Spoofing je na obr. è. 3. Úèinnej ím spôsobom je útok typu DDoS (Distributed DoS). Na rozdiel útoku DoS vyu íva na dosiahnutie toho istého cie¾a väè í poèet napadnutých (sprostredkovate¾ských) staníc. V týchto staniciach útoèník najskôr zistí skenovaním ich zranite¾né miesta (slabiny), prenikne do nich a nain taluje potrebné nástroje na pripravovaný hromadný útok na záujmový server (najznámej í je útok na server yahoo.com). Na realizáciu útoku DDoS (pozri obr. 4) existuje viacero nástrojov: Smurf je zalo ený na zasielaní stoviek ICMP echo paketov, Trinoo je zalo ený na vyu ívaní urèitých tcp a udp portov pomocou ne ifrovanej komunikácie, TFN (Tribute Flood Network) je zalo ený na prístupe klient/ server, Stacheldraht (v preklade ostnatý drôt) je zalo ený na útoku cez protokoly TCP a ICMPs mo nos ou vzdialeného upgradu a nadväzuje na Trinoo a TFN, Shaft vychádza z Trinoo, TFN a Stacheldraht a ponúka viacero zlep ení na s a enie detekovate¾nosti útoèníka, TFN2K (TFN 2000) umo òuje väè inu útokov a komunikácia medzi jednotlivými prvkami TFN2K je ifrovaná.

Útoky na bezpeènos telekomunikaèných sietí Mohlo by sa zda , e stupeò zabezpeèenia väè iny komunikaèných systémov je u ve¾mi vysoký, ale v skutoènosti opak je pravdou. Kráde e napríklad telefónnych slu ieb toti mô u prenika do ná ho ivota viac, ne väè ina zarytých bezpeènostných expertov vôbec pripú ala. Páchate¾mi sú väè inou poèítaèoví hackeri a ¾udia patriaci k zloèineckej elite. Niektorí podozrievajú aj zamestnancov medzimestských prepravných spoloèností. O tom svedèí aj prípad spoloènosti MCI Communications Corp., ktorá pomohla súdne stíha svojho zamestnanca, ktorý predával telefónne prístupové kódy.

V Èesku boli v decembri 2000 zverejnené informácie o útokoch medzinárodných podvodníkov na pou ívate¾ov poèas ich práce s internetom. Pou ívate¾a bez jeho vedomia presmerujú na iného poskytovate¾a zo zámoria. Pou ívate¾ tak pretelefonuje za minútu 67,30 Kè (4038 Kè za hodinu, 40 tis. Kè pri 10-hodinovej prevádzke). Takéto spojenie je pod¾a Èeského Telecomu v poriadku a nemo no ho reklamova , preto e len pou ívate¾ zodpovedá za to, kam telefonuje (aj keï nevedomky). U jedna takáto s a nos vraj bola zamietnutá a vy etrovate¾ prípadu uznal tento postup spoloènosti za oprávnený. Po kodený v ak predsa má mo nos poda trestné oznámenie na neznámeho páchate¾a. Pri útoku sa na poèítaèi klienta spustí program, ktorý: 1. Odpojí modem od miestneho poskytovate¾a internetu. 2. Odpojí reproduktor poèítaèa, aby pou ívate¾ nepoèul vytáèanie telefónneho èísla nového poskytovate¾a. 3. Nadvia e spojenie s poskytovate¾om v zámorí, s následným úètovaním nieko¾konásobne vy ích súm ako v prípade miestneho hovoru. Pou ívate¾ po skonèení práce s internetom ukonèí spojenie klasickým odpojením svojho poèítaèa od internetu. Pri tom sú ohrození pou ívatelia modemového spojenia s klasickou telefónnou linkou i pou ívatelia euroISDN linky (nie pou ívatelia s pevnou linkou). Podvod sa uskutoèòuje pri spojení sa na stránky s nelegálnym obsahom (napríklad pornografia, MP3 súbory alebo warez). Aj na Slovensku sú u registrované podobné prípady, ktoré sa mô u sta komuko¾vek z nás. V decembri 2000 pri iel jednému zákazníkovi domov úèet za telefón v neèakanej sume. Infotel, RT SR, Banská Bystrica jeho s a nos zamietli preto, e a. s. nezodpovedá za nelegálne presmerovanie na iného providera. V irokej verejnosti sa toti málo dostáva informácia o tzv. podvodoch Activex (Èeský Telecom, www.zive.sk...). Aj samotné ST priznávajú, e pou ívate¾ nie je schopný dané zneu itie odhali (100 %), ale vykázané impulzy pova ujú za pretelefonované. ACTIVEX prvky s ahované spolu s webstránkami z internetu, ktoré zneu ívajú modem na vytáèanie rôznych audiotextových a iných komerèných telefónnych èísel (èo sa následne prejavuje v telefónnom úète) sú prirodzene protiprávne. Bez súhlasu vyu ívajú zariadenie na obohacovanie sa prevádzkovate¾a takejto slu by a pou ívate¾ovi spôsobujú finanènú ujmu. Ako príklad protiopatrení mô e slú i napr. blokovanie dia¾kových liniek, eliminácia hovorov do zahranièia, lep ie sledovanie záznamov hovoru alebo èastej ie zmeny prístupového kódu. Konferenèné systémy by mali by vytvárané èo najkomplikovanej ie a telefónne èísla pre jednotlivé konferencie by mali by èo najèastej ie menené a mosty pre vytváranie rozhovoru by mali by aktivované len pri ohlásení. Nabudúce: Prostriedky útoku, Problémy bezpeènosti radového pou ívate¾a, Bezpeènostné slabiny a systémové chyby. Milo mirjak

space

Literatúra 1. Èáp, J.: Internet guru. In: PC World 2/1999, str. 118-121 2. Ziemann, F.: Nenechte si vykrást svùj obchod. In: : Computerworld 27/2000, str. 18 3. Pinte, M.: Hacker útoèí. In: : CHIP 10/2000, str. 103-104 4. mirjak, M.: Bezpeènos informaèných systémov a ochrana dát. Seriál o poèítaèovej bezpeènosti, http://programovanie.pc.sk, 2001 5. Smejkal, V., Valá ek, M. A.: Nepøítel naslouchá? In: CHIP 5/2001, str. 54-56 6. Webová stránka o poèítaèovej bezpeènosti http://security.namodro.cz 7. Bezpeènostní mana er si nasazuje hackerský klobouk. In:Computerworld 9/2001, str. 20 8. Pøiná íme vám dobrovolné pøiznání hodného hackera. In: Computerworld 10/2001, str. 17-18 9. Nebezpeèný ISA Server. In: Computerworld 16/2001, str. 5 10. Potøebujete heslo? Staèí zavolat help desk. In: Computerworld 19/2001, str. 17 11. Agresivita hackerských útokù a jejich úspì nost je okující. In: www.underground.cz Poznámka redakcie: V texte boli pou ívané v eobecne roz írené oznaèenia ako hacker, hackovanie. Pod¾a èlánku z PCSpace 9/2001 na strane 43 je vhodnej ie pou íva výrazy cracker, crackovanie.

S e r v i s Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM - ideme na zvukovú kartu Dvadsiatym prvým pokraèovaním seriálu Maximum sme sa dostali do druhej etapy nastavovania. V predchádzajúcich èastiach sme sa zaoberali nastaveniu systémov Bios a èipset. Nauèili sme sa, ako vy a i z poèítaèa, presnej ie zo základnej dosky maximum výkonu bez toho, aby sme boli nútení rekon truova systém, teda kúpi nové komponenty. V ïal ích èastiach sa budeme venova optimalizácii aj iných hardvérových komponentov a, samozrejme, nevynecháme ani softvér, teda operaèný systém. Budeme sa venova aj zvy ovaniu frekvencie, teda pretaktovávaniu, ale prísne v duchu na ich zásad. Zaèíname so zvukovkou Kde mo no h¾ada rezervy vo zvý ení výkonu i v zlep ení ú itkovej hodnoty hardvérových komponentov? V prvom rade je to základná doska, o nastavení ktorej sme u hovorili. Procesor predstavuje nemenej významnú èas , o ktorej si povieme v ïal ích èastiach seriálu. Keï e asi najviac kritickými aplikáciami na výkon poèítaèa sú hry, dôle itým komponentom je grafická karta a po nej v etky ostatné komponenty, ako zvuková karta, pevný disk, disketová mechanika, CD-ROM a podobne. V tejto èasti si povedzme nieèo o zvukových kartách. Zaènime tým, akú kartu si vybra . Asi to nebude pre nikoho prekvapením, ak bude dobrá rada znie - SoundBlaster Live! od spoloènosti Creative Tech. S oh¾adom na finanèné mo nosti be ných obyvate¾ov Slovenska, pokia¾ sa nevenujeme komponovaniu a práci s hudbou profesionálne, nemá význam kupova plné verzie týchto kariet. Ostatné, lacné modely tohto výrobcu, ako napríklad SoundBlaster PCI64, PCI128 a podobne sú u pre itkom a nemá zmysel sa im bli ie venova . Rovnako zvukové kodeky, integrované v niektorých èipsetoch predstavujú naozaj iba základné, núdzové rie enie, obyèajne s pomerne nízkou kvalitou, no ak zvolíme túto cestu, mô eme sa pokúsi zmeni a zlep i ich nastavenie, a tým aj vlastnosti. Z palety kariet SoundBlaster Live! nám teda na výber ostalo nieko¾ko modelov. Star ie, pôvodné karty u v obchode nekúpime, iba ak na inzerát. V súèasnosti sú dostupné modely SoundBlaster Live! 1024 a SoundBlaster Live! 5.1. Èo sa na karte zmenilo oproti star iemu modelu? Asi najvýznamnej ou zmenou je digitálny výstup, ktorý je teraz na karte priamo integrovaný ako ïal í konektor mini-jack. Ak ho máme ako vyu i , zíde sa. Pomerne významnej ie zmeny sú v ak na karte menej vidite¾né. Z ná ho h¾adiska je dôle itou zmenou to, e karta pou íva nov iu, zmenenú a zlep enú verziu hlavného integrovaného obvodu EMU 10K1, ktorý pracuje s vy ou frekvenciu. Na karte pribudol aj ïal í obvod - násobièka frekvencie, ktorá má preletovanými prepojkami stanovenú frekvenciu. Okrem toho má karta zmenenú a zlep enú analógovú èas , ktorá zabezpeèí lep iu kvalitu zvuku. Dôle itou zmenou je pou itie nového 18-bitového prevodníka AD/DA od firmy SigmaTel (STAC 9721/23). Ale pozor! Ten je prítomný iba v niektorých verziách, inak sa pou íva obyèajný 16-bitový prevodník Creative. Nový prevodník poskytuje nielen brilantnej í a kvalitnej í zvuk, najmä vo vysokých frekvenciách, ale má zabudovaný aj hardvérový expander 3D. Táto funkcia nám zabezpeèí ve¾mi zaujímavé obohatenie zvuku o priestorový efekt, bez úèasti softvéru k zvukovej karte (LiveWare). V be nom stave je v ak táto funkcia vypnutá a bez peciálneho softvéru, èi znalostí programovania ju nedoká eme vyu i . Zvuková karta SoundBlaster Live! 5.1 nám umo ní dekódovanie zvuku pod¾a normy 5+1, teda najèastej ie vyu itie bude pri práci s filmami DVD a podobne. Obyèajná karta nám dovolí poèúva zvuk iba zo tyroch reproduktorov, èo v ak be ne úplne staèí.

AC97 Mixer

Pre na e potreby poèítaèových majstrov a zlep ovaèov budú iste u itoèné nasledujúce poznámky. Zvuková karta SoundBlaster Live! 1024 má u zvý enú frekvenciu, tak e nemá zmysel na tom nieèo meni . Takto výkonnostne staèí na generovanie 1024 softvérových + 64 hardvérových hlasov. Ak je nám to málo, musíme poèka a na etri si na SoundBlaster Audigy (pozn. redakcie: recenziu tejto karty si mô ete preèíta v tomto èísle na strane 30), ktorá by mala ma a tyrikrát vy í výkon. Zatia¾ sa mô eme venova spomenutému prevodníku AD/DA, ktorý predstavuje aj akýsi mixá ny pult a zvukový kodek, so vstupmi aj výstupmi. Na ovládanie tohto, ale aj iných prevodníkov typu AC97 je urèený program AC97 Mixer ukrajinského autora Alexa Minu. Nájdeme ho na adrese www.upsystems.com.ua/support/alexmina. V aktuálnej verzii 1.13 poskytuje vynikajúci nástroj na prácu so zvukovou kartou. Program sa jednoduchým spôsobom in taluje. Po spustení sa nám zobrazí hlavná obrazovka, ktorá pozostáva z grafického zobrazenia mixá neho pultu a z hlavného menu. Softvér podporuje tieto zvukové karty, èi presnej ie obvody: Yamaha YMF724, YMF740, YMF744, YMF754, Aureal AU8820/30 (Vortex 1/2), VIA integrated VT82C686A/B, VT8233, Creative EMU10K1 (SB Live!), Intel MX440, 82801AA, 82801BA, 82901AB, Ensoniq ES1371/ES1373 (SB64), ESS Maestro 1/2/2E/3i/ Allegro, Cirrus Logic CS461x, CS4281, Trident DX, NX, SiS 7018 a ForteMedia FM801. Zahàòa teda pomerne irokú paletu rôznych obvodov od spomenutého EMU 10K1, cez populárne a lacné Yamahy, a po integrované obvody v èipsetoch základnej dosky, ako sú VIA VT82C686 a Intel MX440 a podobne. Prvá polo ka hlavného menu - File - slú i na ulo enie èi naèítanie tzv. Presetov, teda predvolieb. Jednoduchým spôsobom si mô eme ka dé nastavenie ulo i a neskor ie naèíta . Okrem toho dovo¾uje aj import nastavení kodekov, teda nastavovacích registrov, ktorý získame napríklad pomocou èasti programu s názvom Register Dump.

Najdôle itej ia èas je samotné nastavenie, oznaèené ako Codec. Budeme vychádza zo zvukovej karty SoundBlaster Live! 1024 s 18-bitovým prevodníkom SigmaTel STAC 9721T. V èasti Information nájdeme dostatok informácií o obvodoch AC97 zvukovej karty, napríklad aj to, èi karta pou íva 16-, 18alebo 20-bitový prevodník. Informácie sú zobrazené v preh¾adnom tvare, prièom za krtnutá polo ka znamená, e karta disponuje tou-ktorou vlastnos ou. Samozrejme, oznaèenie je len informatívne a nedá sa zmeni . V tomto prípade teda budú oznaèené polo ky 18-bitov pre èas AD i pre èas DA. Je to preto, lebo niektoré zvukové karty, napríklad Creative PCI128

pou ívajú iné rozlí enie pre èas AD a iné pre èas DA. Platí zásada, e èasto sa pre èas DA pou íva kvalitnej í, napríklad 18-bitový prevodník a pre èas AD menej kvalitný, napríklad 16-bitový prevodník. Znamená to v ak, e pri samplovaní zvuku na takejto karte nedosiahneme takú kvalitu, ako pri prehrávaní hotového záznamu. V èasti oznaèenej Advanced nájdeme doplnkové informácie a nastavenie, napríklad prepínanie mikrofónových vstupov, nastavenie mono výstupu èi funkciu zvýraznenia basov vo zvuku - Bass Boost, samozrejme, ak na karte existuje.

Ïal ia èas je oznaèená Model Specific. Tu nájdeme nastavenie doplnkových, no dôle itých vlastností AD/DA prevodníka, pod¾a typu. Napríklad Analog Special Register pri karte SoundBlasterLive! 1024 dovo¾uje stlmi o es decibelov vstupy a výstupy prevodníka. Druhým, ve¾mi dôle itým nastavením je Surround DAC Phase, keï mô eme nastavením fázovo prevráti signál oproti zadným reproduktorom èi subwooferu. Pre hlb ie poznanie je potrebné pre tudova si dokumentáciu k obvodu AD/DA, ktorú nájdeme na stránke výrobcu. Èas oznaèená ako S/PDIF Output poskytuje dostatoène iroké mo nosti na nastavenie výstupu S/PDIF. Dôle itá je aj predposledná èas - Register Dump, ktorá nám zobrazí v maticovom tvare registre kodeka. Hodnoty sú zobrazené v hexadecimálnom tvare a mô eme ich ¾ahko editova .

Poslednou èas ou tejto vo¾by je Reset, ktorou zresetujeme nastavenie registrov na default hodnoty. Ïal ou èas ou hlavného menu je Options, ktoré má zatia¾ iba jedinú vo¾bu - zamknutie be cov ¾avého a pravého kanála na mixá nom pulte. Urèite ju vyu ijeme pre ¾ah ie ovládanie. Poslednou èas ou je Help, kde nájdeme struèné informácie. Po zoznámení s vo¾bami mô eme pristúpi k samotnej práci s programom. Na hlavnej obrazovke vidíme sústavu potenciometrov - abie¾, ktorými ovládame jednotlivé vstupy a výstupy prevodníka (Master, Line In, CD, Aux, Video, PCM Out, Rear, Mic, Record, Tone a 3D. Pod nimi sú vo¾by na nastavenie útlmu pre jednotlivé vstupy/výstupy (Mute) a ostatné podrobné vo¾by, ako napríklad zvý enie citlivosti mikrofónového vstupu o 20 dB a zapnutie hardvérového efektu 3D. V prípade, e niektorá vo¾ba je vyznaèená sivou farbou a nedá sa zvoli , znamená to, e karta òou nedisponuje. Pre nás sú dôle ité najmä mo nosti nastavenia úrovne jednotlivých vstupov, preto e takto mô eme zmeni hlasitos vstupov, prípadne odstráni skreslenie premodulovaných vstupov priamo na AD/DA prevodníku, èo nám softvér, dodávaný k zvukovej karte, napríklad SoundBlaster LiveWare neumo òuje. Rovnako mô eme takýmto spôsobom zapoji efekt 3D a nastavi jeho úroveò. Nabudúce: Pokraèovanie Stanislav J. Manca

S e r v i s Microsoft Word 2002 a technológia elektronického podpisu Poslednou novinkou kancelárskych aplikácií z dielne spoloènosti Microsoft je nová verzia textového procesora MS Word 2002, ktorá je súèas ou balíka MS Office XP. Nebudem na tomto mieste rozobera nové prvky zamerané na zvy ovanie komfortu, budem sa venova výhradne otázke vyu itia elektronického podpisu pre ochranu dokumentov.

MS Word 2002 - elektronicky podpísaný dokument Prvým predpokladom pou ívania elektronického podpisu je vlastníctvo tzv. digitálnej identity (privátny i verejný ifrovací k¾úè a digitálny certifikát). Na tento úèel mô ete pou i slu by niektorej z certifikaèných autorít www.verising.com alebo na ej www.psca.sk, ktorá vám vystaví digitálny certifikát. Väè ina certifikaèných autorít vystavuje aj testovacie certifikáty (certifikáty s obmedzenou èasovou platnos ou).

Podpísanie vytvoreného dokumentu v MS Word 2002 je jednoduché: 1. zvo¾te menu Nástroje/Mo nosti 2. zálo ku Zabezpeèenie 3. tlaèidlom Digitálne podpisy vyvoláte okno na pridanie podpisu 4. stlaète tlaèidlo Prida na výber digitálneho certifikátu, ktorý pre podpis bude pou itý (príslu ný certifikát musí by registrovaný v operaènom systéme) MS Word od vás bude pred pridávaním podpisu po adova ulo enie tohto dokumentu 5. vyberte z ponúknutého zoznamu príslu ný certifikát (mô ete ich ma viac) 6. tlaèidlom Zobrazi máte mo nos necha si zobrazi detaily certifikátu a tlaèidlom OK vlo i digitálny podpis do dokumentu - systém umo ní overenie platnosti príslu ného certifikátu prostredníctvom slu ieb certifikaènej autority 7. úspe ný podpis sa prejaví zobrazením ikony èervenej peèate v stavovom riadku, ktorá slú i nie len ako informácia o podpise dokumentu, ale bude slú i aj pri overovaní platnosti podpisu.

Dokument v rukách nepovolaného Situácia - dokument sa dostáva do rúk nepovolanej osoby, ktorá nedisponuje digitálnym certifikátom pou itým pri podpisovaní daného dokumentu (vá ho osobného certifikátu). Daný dokument mô e otvori a modifikova , ale pri ukladaní mu textový procesor oznámi, e pri ukladaní budú

z dokumentu odstránené v etky podpisy. A nako¾ko daný fal ovate¾ nemá mo nos pou i vá certifikát na podpísanie, t. j. nemô e podpísa dokument vo va om mene nemô e v òom nepozorovane vykona iadne zmeny. Povedané zjednodu ene, upravený dokument po ulo ení u nie je digitálne podpísaný. Dokument v rukách príjemcu U pri otváraní podpísaného dokumentu je príjemca informovaný o tom, e daný dokument bol jeho pisate¾om podpisovaný - v stavovom riadku pri názve súboru zobrazí informáciu o tom, e dokument je podpísaný. Overenie platnosti podpisu Zároveò mô e pou ívate¾ overi èi je podpis platný, t. j. èi príslu ný digitálny certifikát nie je u vydávajúcej certifikaènej autority uvedený v zozname zneplatnených certifikátov. Dvojitým kliknutím na ikonu èervenej peèate sa vykoná pripojenie na webserver certifikaènej autority, ktorá daný certifikát vydala a MS Word automaticky vykoná kontrolu platnosti. Bez overenia platnosti podpisu Pokia¾ nie je nutné, aby ste overovali platnos podpisu (dôverujete odosielate¾ovi), staèí nepovoli pripojenie k internetu (pokia¾ pou ívate dial-up pripojenie) a zobrazí sa okno, v ktorom budete môc získa bli ie informácie o certifikáte pou itom pri podpísaní dokumentu. A èo bezpeènos ? Jedným z rizík praktického pou ívania digitálneho podpisu (certifikátu) je mo nos jeho zneu itia, resp. odcudzenia v prípade, e ho máte ulo ený len na disku alebo na zdie¾anom zariadení. Aby ste tejto situácii zabránili, mô ete pou i pre ulo enie svojej digitálnej identity niektorý z bezpeènostných predmetov - napr. token iKey. V prípade, e digitálny certifikát máte ulo ený v pamä ovej oblasti èipu v iKey proces podpisovania dokumentu sa roz íri v bode (5) o nutnos pripojenia iKey k USB portu a zadaniu PIN kódu. Certifikát pou itý k podpisu je potom prevzatý z tokenu. Digitálny podpis z trochu iného poh¾adu MS Word 2002 v rámci nových funkcií zabezpeèenia nevyu íva technológiu digitálneho podpisu len pre podpisovanie dokumentov. Autori stavili aj na mo nos vyu itia digitálneho podpisu pri ochrane proti kodlivým makrám. Základnou filozofiou je rie enie, kedy je umo nené spú anie len tých makier, ktoré sú digitálne podpísané dôveryhodným zdrojom. Prakticky to funguje tak, e vývojári prostredníctvom editora Visual Basic podpí u príslu né makro svojím digitálnym podpisom. Príjemcu dokumentu obsahujúcom makrá sa opýtajú, èi daný zdroj makier je pova ovate¾ný za dôveryhodný. Následne umo òuje spustenie len tých makier, ktoré sú podpísané dôveryhodným zdrojom alebo len tie, ktoré povolí pou ívate¾ (pod¾a nastavenia). Podobne je mo né vyu íva digitálny podpis v prostredí MS Excel 2002 a MS PowerPoint 2002. Postup je vo v etkých rovnaký, tak e s praktickým pou itím by nemal ma pou ívate¾ iadne problémy. Jaroslav Oster

1/2 TS PRO stojato str. 43

S e r v i s Aktivácia produktov Microsoftu Postupne sa zaèali na na om trhu objavova nové produkty firmy Microsoft s príponou XP, ktoré v najbli ej budúcnosti, èi chceme alebo nechceme, urèite ovplyvnia oblas IT. Zistili sme v ak zaujímavý jav. Èitate¾ov viac ako samotné produkty zaujíma ich aktivácia. Je to podobné, ako keï malé die a dostane pod stromèek vláèik, ale ono sa viac ako o vláèik zaujíma o katu¾u v ktorej je zabalený. Téma je to zaujímavá, tak e jej venujeme priestor aj v na om èasopise. Èitatelia sa zaujímajú hlavne o mo nos opakovanej aktivácie, napríklad v prípade výmeny disku, výmeny operaèného systému a podobne. Niekedy je upgrade operaèného systému bez problémov (napríklad pri upgrade z Windows 98 na Millennium, alebo na Windows 2000 Professional), inokedy je potrebné v etko prein talova , preto e napríklad upgrade z Windows 2000 Professional na Windows 2000 Server nie je mo ný. V takýchto prípadoch je potrebné znovu a znovu produkt aktivova . Èitatelia taktie neveria tomu, e aktivácia je anonymná. Preèo aktivácia? Z h¾adiska legálneho nadobúdate¾a softvéru je to urèite nadbytoèná formalita. Pochopite¾ne netre-

ba si mýli aktiváciu s registráciou. Registrácia so sebou priná a pre majite¾a softvéru nesporné výhody, napríklad technickú podporu, informácie o prípadnom upgrade, o novinkách a podobne. Aktivácia slú i výhradne na boj s poèítaèovým pirátstvom. Tu si treba uvedomi spoloèenskú nebezpeènos takého javu, akým je poèítaèové pirátstvo vo ve¾kom. To znamená, e tento krok smeruje hlavne proti tie podnikate¾om ktorí predávajú no-name poèítaèe s predin talovaným nelegálnym softvérom. Takýto krok im umo òuje dosiahnu ni ie ceny oproti serióznej konkurencii, a druhej strane máloktorá firma má záujem postihnú tudenta, ktorý si nelegálne nain taluje na svoj poèítaè jej pièkové (a pre tudenta, samozrejme, drahé) produkty a urobí pomocou nich svoju diplomovú prácu. Firmy si toto uvedomujú a poskytujú pre koly peciálne z¾avy, prípadne rôzne trial verzie softvéru zdarma. tudent predsa aj v budúcnosti pou ije produkty na ktoré je zvyknutý. Takto je mo né získa napríklad 120-dòovú trial verziu Microsoft SQL Serveru (bola ako CD príloha v augustovom èísle PC SPACE) a podobne.

Marketingoví odborníci Microsoftu si pravdepodobne dobre zvá ili, èi je pre nich aktivácia produktov výhodná alebo nie. Zdalo by sa toti , e to má len výhody, ale treba myslie aj na pohodlie legálneho pou ívate¾a, preto e je tu konkurencia. Iste si pamätáte, e v ére diskiet sa mnohé firmy rôznymi technickými prostriedkami a organizaènými opatreniami tie sna ili chráni si svoje produkty. V konkurenènom boji v ak pohoreli , a to práve v obchodnom súboji s takými firmami ako Microsoft, Borland a podobne, ktoré v tom èase ochranu proti kopírovaniu nepou ívali. Aktivácia prostredníctvom internetu v ak nevy aduje takmer nijaké dodatoèné kroky, poèet poèítaèov pripojených na internet rastie, tak e urèité nádeje na úspech tu sú. Ako to v praxi funguje? Po in talácii produktu firmy Microsoft, napríklad kancelárskeho balíka Microsoft Office XP, od októbra aj nových Windows XP a aj iných produktov tejto firmy, musíme nain talovaný produkt aktivova . Ak produkt neaktivujete, produkt prejde po uplynutí urèitej lehoty do re imu s obme-

dzenou funkènos ou. Napríklad pri MS Office XP potom nebude mo né ulo i zmeny v dokumentoch ani vytvori nový dokument. Zároveò budú obmedzené aj ïal ie funkcie produktu. iadne existujúce súbory ani dokumenty, ktoré tvoria produkt v ak nebudú po kodené. Aktivácia v podstate overuje èi unikátny in talaèný k¾úè (Product Key - väè inou umiestnený na zadnej strane obalu CD) nebol pou itý na viacerých zariadeniach, ako umo òuje licenèná zmluva. Pri prvom spustení produktu sa objaví úvodný dialóg s oznámením. Kópiu balíka Office XP Standard ste e te neaktivovali. Tento produkt mô ete spusti e te 49-krát. Potom ho bude nutné aktivova . Aktiváciu je mo né vykona dvoma spôsobmi: buï prostredníctvom internetu, alebo telefonicky. Aktivácia prostredníc-

S e r v i s tvom internetu pozostáva z nieko¾kých kliknutí tlaèidla my i, tak e tu sa ve¾a o vlastnom priebehu aktivácie nedozvieme. Ove¾a názornej ia je telefonická aktivácia, ktorú sme sa rozhodli otestova . Prvý pokus sme uskutoènili v sobotu podveèer. Na bezplatnom telefónnom èísle 0800 178 278, samozrejme, nikto nebol. Ako u bolo spomenuté, produkt mô ete spusti po nain talovaní 50-krát, alebo v prípade Windows XP pou íva urèitú dobu. V prípade Beta verzie je to 14 dní. Táto zásoba nám preto v pohode vydr í na preklenutie víkendu, alebo hoci aj zahraniènej slu obnej cesty. Tak e aktivácia je síce potrebná, ale nejakú chví¾u s tým mô eme poèka . Pri ïal om pokuse v pracovný deò sme na bezplatnom èísle zistili, e aktivácia sa zatia¾ vykonáva na inom, be nom, a teda tarifovanom telefónnom èísle. Na tomto èísle prebehla aktivácia normálne. Po nadiktovaní dátumu a inicializaèného kódu, v na om prípade 114818 - 107953 - 067261 767753 - 247746 - 792316 839676 -277702 -23

nám bol poskytnutý aktivaèný kód. V na om prípade to bol re azec: 082880 - 032942 - 876503 307576 - 690795 - 105444 984 158

Overovali sme, preèo nefungovala aktivácia na bezplatnom èísle a boli sme ubezpeèení, e to bolo len prechodné nedorozumenie. Skúsili sme produkt nain talova na druhý poèítaè. Registraèné centrum toti umo ní takto registrova produkt pod¾a licenèných podmienok na dva poèítaèe, na desktop a prenosné zriadenie. Pri druhom pokuse o dva dni u prebehla aj registrácia na bezplatnom èísle v poriadku. Mô e pritom dôjs k zneu itiu osobných údajov? Microsoft ubezpeèuje, e in talaèné ID nesie v sebe zakódovanú informáciu o nain talovanej verzii softvéru (získanú zo zadaného Product Key) a o pou itom hardvéri. Firma doslova tvrdí, e tento kód v iadnom prípade nenesie akúko¾vek privátnu informáciu. Ïal ie tvrdenie, ktoré sme sa rozhodli overi je veta, e aktivácia mô e by úplne anonymná, bez poskytnutia osobných údajov. Toto tvrdenie sme si overili ako prvé. Pracovník aktivaènej slu by skutoène pri aktivácii iadne informácie nevy adoval. Navrhol len, e v prípade, e tieto údaje poskytneme, bude jednoduch ie a ove¾a efektívnej ie prípadné neskor ie vyh¾adanie pre úèely opakovanej aktivácie. Pri procese aktivácie je mo né

taktie vykona registráciu a objedna si zasielanie informácií týkajúcich sa aktivovaného produktu alebo aj iných produktov, prípadne si zaisti bezplatné predplatné firemného èasopisu. Overi si informácie o tom, e pri aktivácii neposkytneme nevedomky iadnu privátnu informáciu bolo u o nieèo a ie. Preto sa pokúsime vydedukova , aké údaje obsahuje aktivaèný kód. Pod¾a údajov Microsoftu in talaèné ID obsahuje informácie o desiatich náhodne vybraných hardvérových komponentov, napríklad procesor, matièná doska, disk, grafická karta...). Pä 5 z nich sa dá vymeni , bez toho aby to spôsobilo problémy pri opakovanej aktivácii. Ak sa vymení viac ako 5 komponentov je potrebné rie i aktiváciu individuálne. Samozrejme sme to overili. V poèítaèi sme vymenili disk a grafickú kartu (GeForce MX za Matrox GX 450). Na nový disk sme nain talovali aj nový operaèný systém Windows XP RC1. Napriek tomu, e obidve povolené aktivácie na desktop a notebook boli u vyu ité , opätovná aktivácia aj po spomínanej výmene dvoch hardvérových komponentov prebehla bez problémov. Ale vrá me sa k problému ko¾ko údajov by mohol pou ívate¾ nevedomky poskytnú tým, e by oznámil in talaèné ID. Neveriaci Tomá ovia, samozrejme, zvolia telefonickú aktiváciu, aby mali jej priebeh pod kontrolou. Pokúsme sa definova , ko¾ko informácie by teoreticky dokázal Microsoft prepa ova z vá ho poèítaèa pomocou ID pri telefonickej aktivácii. ID kód je 50-miestny. Po zadaní tohto kódu osoba na druhom konci telefónnej linky vedela, e ide o Office XP tandard. Predpokladajme, e Microsoft dodáva maximálne 1000 produktov, to znamená, e tri èíslice z kódu potrebuje na identifikáciu konkrétneho typu produktu. Krajinu poznajú pod¾a toho, na ktoré aktivaèné èíslo sa volá, tak e tento údaj teoreticky nemusí by súèas ou ID, ale pravdepodobne je. Minimálne 6 èíslic z kódu potrebuje Microsoft na identifikáciu konkrétneho kusa produktu. ID obsahuje údaje o desiatich HW komponentov. Z internetu sme získali tabu¾ku, z ktorej je zrejmé, ko¾ko bitov je pravdepodobne potrebné na ulo enie týchto informácií: To znamená 64 bitov, èi e 8 bajtov. Tak e minimálne 16 znakov ID re azca, (preto e na vyjadrenie obsahu bajtu treba dve èíslice) sa spotrebuje na poskytnutie informácie o hardvéri. Predpokladajme, e zopár èíslic sa pou ije pre ïal ie úèely, napríklad presné urèenie verzie, servispaku a podobne. 50 znakov in talaèného ID by mohlo by pravdepodobne vyu itých takto Nakoniec nám pri na ej úvahe zostalo neobjasnených 22 èíslic. Dvanás èíslic by mohla by IP adresa, týmto oznámením by sa ve¾a nezískalo. Ve¾a

space

Odvodené od Processor model string Processor serial number string Memory MAC address string SCSI host adapter ID string IDE controller ID string Harddrive ID string CD-ROM drive ID string Volume serial number string Graphics Adapter ID string Dockable Unused (should be 0x1)

bitov 3 6 3 10 5 4 7 7 10 5 1 3

rozsah 0x0 - 0x7 0x00 - 0x3F 0x0 - 0x7 0x000 - 0x3FF 0x00 - 0x1F 0x0 - 0xF 0x00 - 0x7F 0x00 - 0x7F 0x000 - 0x3FF 0x00 - 0x1F 0x0 - 0x1 0x0 - 0x7

16 èíslic .... informácie o hardvéri 3 èíslice ...... identifikácia konkrétneho typu produktu 3 èíslice ...... identifikácia krajiny urèenia 6 èíslic ...... identifikácia konkrétneho kusa produktu ================= 28 èíslic domácich poèítaèov zatia¾ do internetu nie je zapojených, prípadne sa IP adresa pride¾uje dynamicky. Alebo by sa mohlo pomocou tých 22 èíslic prepa ova 11 bajtov iných informácií. Pri in talácii kancelárskeho balíka je praktické zada meno pou ívate¾a a pri in talácii operaèného systému sa mô e zada názov firmy. Pomocou 22 èíslic (16 bajtov) v ak tieto údaje nijako neprenesieme. Na e odhady sú, samozrejme, len

teoretické, ale dáva to èitate¾ovi pribli nú predstavu, aké obrovské mno stvo informácií by Microsoft pomocou aktivaèného ID teoreticky dokázal z ná ho poèítaèa prepa ova . Èi Microsoftu jeho zámer s obmedzením nelegálneho pou ívania jeho produktov zavedením aktivácie vyjde alebo nie, uvidíme. Zatia¾ je na akéko¾vek ïal ie údaje priskoro. ¼uboslav Lacko

G a m e s W E B

o d p o r ú è a

Alone In the Dark 4: New Nightmare Urèite dobre spomínate na rok 1992, kedy sa po prvý raz na na ich PC monitoroch objavila hra Alone In The Dark, ktorá spôsobila takú men iu revolúciu. Dosia¾ hranatých a zvyèajne nesmrte¾ných hrdinov v emo ných adventúr vystriedal na na ich monitoroch prakticky trojzormerný dobrodruh, ktorého ivot stále visel na vlásku. Poh¾ady na hrdinu z viacerých uhlov, animované sekvencie, predrenderované prostredia, to v etko dodávalo na dokonalej stra idelnej atmosfére. Odvá im sa tvrdi , e AITD polo il základy akèným adventúram. Èasom nasledovali ïal ie 2 diely, viac-menej rovnakého razenia, ktoré u príli nového nepriniesli. Po 5 rokoch ticha u asi nikto neèakal, e by sa trojica príbehov doèkala ïal ieho pokraèovania. Prvé zmienky o tvrtom diele Alone In The Dark s podtitulom The New Nightmare zaèali presakova niekde zaèiatkom roku 2000. Príbehom nás nebude prevádza nikto iný, ne Edward Carnby, súkromný detektív, ktorý teraz pracuje pre agentúru, ktorú zalo il jeho priate¾ Charles Fiske. Obaja sa pecializujú na túdium paranormálnych javov, èo sa stáva pre Charlesa osudným. Jeho telo nájdu na záhadnom ostrove nazvanom Shadow Island. Edward neváha a pú a sa do pátrania po príèinach smrti svojho priate¾a. A kde inde zaèa , ne priamo na Ostrove tieòov? . Ako je u z opísaného príbehu jasné, i tento diel vás vtiahne do hrozivej atmosféry ostrova, ktorú dr ia diabolské sily vo svojej moci. Na pomoc príbehu v ak prichádzajú najnov ie techniky poèítaèovej grafiky a zvuku. Èaká tu toti na vás viac ne 1200 predrenderovaných pozadí, ve¾mi detailných a sugestívnych, to v etko zakomponované do viac ne 120 lokácií. Mno stvo rôznych uhlov poh¾adov na jednu scénu mnohokrát pomô e pri h¾adaní tak po skrytých predmetoch, ako i krvilaèných mon trách. Preto e v ade prítomná temnota nahráva nepriate¾ovi, tak má Edward k dispozícii baterku. Preto e svetlo tu hrá významnú úlohu a je mnohokrát ve¾mi úèinnou zbraòou, vyvinuli tvorcovia hry ve¾ké úsilie pri jeho stvárnení. iarivý ku el svetla vykrajujúci ostré obrysy v tme a realistické pohyby tieòov pôsobia ve¾mi vierohodne. A o to tu práve ide. Autorom i lo o to, aby sa hráèovi zdalo, e ovláda filmové postavy, ktoré sa pohybujú v reálnom prostredí. To sa im na astie úplne perfektne podarilo. V opaènom prí-

pade by toti i lo len o trochu zlep ené pokraèovanie kedysi slávnej hry. Vïaka pièkovému spracovaniu sa tvorcom podarilo hráèom prednies èo najvierohodnej iu hrôzyplnú atmosféru ostrova, ktorá ich udr í v ustaviènom napätí. Tak e verte, èi nie, ale pri hraní AITD 4 sa budete ¾aka ivých i ne ivých prí er, ktoré èakajú v úkryte zahalené tmou, èi visiace na strope a vo vhodný moment zaútoèia. Stretnete sa s pribli ne 20 rôznymi druhmi nepriate¾ov. V ka dom prípade nejde len o nejaké hlúpe zvieratká - niektoré typy èakajú samotné v tme, iné útoèia v skupinách, sna iac sa svoju koris obk¾úèi . Niektoré stvorenia vycítia zdravotný stav obete, a pod¾a toho sa rozhodnú èi zaútoèia. Na obranu proti nim dostal Edward k dispozícii 12 typov zbraní, èo je skutoène ve¾ký pokrok oproti minulým dielom. A ako som u spomenul, ako zbraò mô e poslú i i baterka. Pre niektoré bytosti je svetlo nato¾ko nepríjemné, e zabudnú na pocit hladu a uteèú spä do temnoty. Aby sa v ak svetlo nestalo univerzálnym stra iakom, mô e iné zvieratká naopak privábi . Mo no si spomeniete na prvý diel, kedy si hráè mohol vybra , èi bude ovláda mu ského hrdinu alebo si zvolí enskú hrdinku. Tie sa tu okrem samotného Edwarda stretnete s predstavite¾kou enského pohlavia. Tou je archeologièka Aline Cedrac. Opä je tu teda mo nos hra s 2 postavami, prièom tak, ako sa lí ia ich charaktery a metódy vy etrovania, tak sa lí ia i mo nosti postupu v hre. Navy e tu nejde len o jednoduchý výber osoby na zaèiatku hry, ale poèas pátrania sa budete striedavo stretáva s obidvomi aktérmi - v ostatných prípadoch iba cez vysielaèku. AITD 4 mal pôvodne vyjs u koncom roku 2000, ale termín odlo ili a teraz na leto kvôli chybám v hre, ktoré e te neboli doladené. A ten deò je práve tu, doèkali sme sa. Pravdupovediac, Infogrames sa asi rozhodli správne, preto e ja som na AITD 4 nena iel viac-menej iadne chyby a priznám sa, e kvalitnej iu hororovú atmosféru som dosia¾ neza il v iadnej 3D akènej hororovej adventúre, èo znamená, e aj môj ob¾úbený povestný Resident Evil teraz klesol vïaka AITD 4 o prieèku ni ie. Verím, e Alone In The Dark 4 opä obháji svoje prvé miesto na stupni najnov ích hier, ktoré pred 9 rokmi získala. Ivo Ninja

Alone in the Dark 4: New Nightmare Výrobca: Darkworks/Spiral House Distribútor: Infogrames Minimálna konfigurácia: Pentium II 300 Mhz, 64 MB RAM 3D karta: nie Multiplayer: nie Typ: Adventure Verdikt: Verím, e Alone In The Dark 4 opä obháji svoje prvé miesto na stupni najnov ích hier, ktoré pred 9 rokmi získala. Hodnotenie: 88 %

T l a è o v é

Tlaèové správy FUJITSU SIEMENS COMPUTER NA SLOVESKU Jedna z najvýznamnej ích IT spoloèností v Európe to so Slovenskom myslí vá ne. Ak bude v etko pokraèova pod¾a plánu, tak by sme sa mohli doèka zhruba do troch rokov otvorenia Slovenskej poboèky FSC. Spoloènos Fujitsu Siemens Computer vznikla pred dvoma rokmi 1.októbra 1999 ako spoloèný podnik Fujitsu Computers a Siemens Computer. Momentálne prevádzkuje poboèky v 25 krajinách Európy. Strategické plánovanie firmy sa robí maximálne na tri roky dopredu, èo je viac ako rozumné vzh¾adom na ialené tempo vývoja IT technológií. Aj to je jeden z dôvodov, preèo sa vo svete FSC tak darí... BULL HÚ EVNATO VSTUPUJE NA TRH TANDARDIZOVANÝCH PODNIKOVÝCH SERVEROV Bull predstavil novú líniu svojich podnikových serverov zalo ených na architektúre procesora Intel® Itanium . Bull bude ponúka tieto nové servery s komplexnou sadou programov a slu ieb. Nová línia odpovedá potrebe rastúcej generácie vysokonároèných obchodných aplikácií a infra truktúr, ako napr.: spevnenie a roz írenie Windows®, rozsiahle databázy a skladovanie dát, aplikácie ERP/CRM, vysokobezpeèné prostredia internetu a vysokonároèné výpoèty. Nové modely ponúkajú tie mo nos 1a 16-cestného multiprocesingu a výber operaèného systému vrátane systémov Unix a AIX. MICROSOFT SHAREPOIN PORTAL SERVER 2001 Spoloènos Microsoft dopåòa svoju ponuku .NET (dot) serverov s SharePoint Portal Server. Ide o nástroj na budovanie intranet/extranet portálov pre tímovú spoluprácu. Ako sám názov napovedá hlavnou výhodou bude spolupráca v etkých v tíme od perfektného zdie¾ania dokumentov, cez správu a po vyh¾adávanie. Je to technológia, ktorá umo òuje aj ve¾kým podnikom vybudova vo ve¾mi krátkom webové portálové rie enie s prihliadnutím na individuálne potreby zákazníkov a s oh¾adom na bezpeènos .

s p r á v y

JESEÒ HP V ZNAMENÍ NOVÝCH MODELOV Spoloènos HP na tlaèovej konferencii koncom septembra predstavila nové modely periférií pre poèítaèe. Ide najmä o nové modely tlaèiarní a skenerov s vy ím výkonom, men ou spotrebou a lep ou cenou. Medzi skenermi boli predstavené aj nové modely HP ScanJet 4470 a 5470, ktoré sme recenzovali u v minulom èísle. Spomedzi ïal ích noviniek nás najviac zaujal farebný fax HP fax 1220 a nová laserová tlaèieraò HP LaserJet 1000w s mo nos ou jednorazového odpisu. Táto Low End tlaèiareò je odpoveïou HP pre v etkých, èo potrebujú profesionálnu kvalitu a výkon za domácu cenu. Obe spomínané zariadenia sa u nachádzajú v na ej redakcii, tak e sa k nim v budúcom èísle urèite vrátime... KONFERENCIA DATA/VOICE/VIDEO@CISCO Firma Cisco v spolupráci s partnerskými firmami usporiadala v dòoch 18. - 19. septembra 2001 konferenciu na tému Komunikaèné technológie v novej ekonomike Data/Voice/Video, IP Telefonie a elektronický obchod. Úèastníci konferencie sa pod¾a svojho zamerania mohli zúèastni predná ok v sekciách ESMB - SEKCIA PRE PODNIKOVÉ RIE ENIA, SP - SEKCIA PRE POSKYTOVATE¼OV DÁTOVÝCH A HLASOVÝCH SLU IEB, TECHNOLOGICKÁ SEKCIA a SEKCIA CNA - CISCO NETWORKING ACADEMIES (vzdelávací program CISCO). Ve¾mi zaujímavým exponátom bol napríklad vreckový poèítaè Compaq iPAQ, ktorý po doplnení o wireless kartu a softvér fungoval ako bezdrôtový IP telefón. NETWORK FORUM 2001 V dòoch 18. - 19. septembra 2001 sa konal v Kongresovom centre Krajského úradu v Banskej Bystrici u tradièný piaty roèník konferencie produktov a slu ieb komunikaèných sietí Network Forum. Konferencia bola rozdelená do tyroch sekcií - E-commerce/M-commerce, Operátori sietí, Sie ové technológie a Wireless. So svojimi produktmi a rie eniami sa tu predstavili popredné svetové a domáce firmy z oblasti IT, ako IBM, SUN Microsystems, Oracle, HTC, BGS, EuroTel, Slovanet a ïal ie. Zaujímavos ou bola realizácia priameho zvukového a obrazového prenosu z konferencie Data/Voice/ Video@Cisco, ktorá sa konala v tom istom termíne v Prahe.

Súèas ou konferencie boli u tradiène aj neformálne recepcie, koktejl párty a u tretí roèník Golf CUP-u. MICROSOFT EXPERIENCE ROADSHOW Dòa 19. 9. 2001 sa uskutoènila v Bratislave v Kine Istota akcia Microsoft eXPerience Roadshow, kde bola prezentácia posledného operaèného systému Windows XP. Rovnako tu boli predstavené aj iné produkty spoloènosti Microsoft. Poèas tvorhodinovej uká ky boli prezentované výhody posledného operaèného systému a niektoré vlastnosti aj podrobne predvedené. Akcia bola skonèená rebovaním v sú a i o hodnotné ceny, medzi ktorými v ak e te Windows XP neboli. XP sa zaènú dodáva od 25. októbra 2001. DAMOVO Bývalá spoloènos Ericsson Business System Slovakia oznámila 13. septembra 2001, e má nové obchodné meno - Damovo Slovakia. Spoloènos Ericsson odpredala u v marci tohto roku 80 % svojej divízie Ericsson Enterprise, zaoberajúcej sa priamym predajom a slu bami, spoloènosti Apax Partners Funds za 480 miliónov USD. Nová spoloènos pod menom Damovo plánuje do troch rokov zdvojnásobi svoje príjmy a roz íri svoje portfolio ponuky. OKI Spoloènos OKI usporiadala dílerskú konferenciu pre partnerov, na ktorej prezentovala nový partnerský program. Hlavným nástrojom komunikácie sa má sta webová stránka www.shinraioki.cz, na ktorej sa budú nachádza potrebné a zaujímavé informácie, podrobnosti o technických parametroch a mo nostiach produktov OKI. Takisto boli prezentované najnov ie farebné LED tlaèiarne C7000 a C9000. SUNFIRE DAY Spoloènos SUN usporiadala patnerskú konferenciu, na ktorej prezentovala novinky z produktového portfólia ako servery SunFire a Sun StorEdge 9900. Prezentovaný bol aj stále vyspelej í a vo¾ne stiahnute¾ný kancelársky balík StarOffice 5.2. Okrem toho prebiehali aj prezentácie ako ERP cez internet (pripravovaný hosting aplikácií Oracle + Sun) a Konsolidácia a migrácia.

1/2 INVEX - LEZATO str. 47

space

S ú a

SÚ A - MONEY, MONEY, MONEY... Odpovedzte správne na otázku a staòte sa jedným z troch výhercov ekonomického systému MONEY 2000 SE. Otázka:

Ako sa volá nová verzia ekonomického systému Money 2000, ktorá bude predstavená 15. októbra na výstave Invex Computer? 1 - Money 2002 2 - Money S3 3 - Money Xp

Odpoveï: ............................................................................................................................................................. Va a adresa (palièkovým písmom): ............................................................................................................................................................. Odpovede s adresou mô ete posiela e-mailom, faxom alebo po tou na adresu redakcie. Produkty do sú a e venovala spoloènos CÍGLER SOFTWARE Slovakia, a. s. (tel.: 0707/7801 041, www.ciglersw.sk), Správna odpoveï z èísla 9/2001 bola: Balík ekonomického systému Money 2000 SE urèený pre malé a zaèínajúce firmy má oznaèenie Money 2000 SE - Lite.

Nabudúce... Test dosiek s podporou DDR, Ve¾ká téma DVD: testy hardvéru a softvéru, Pokraèovanie seriálu Nebezpeèenstvá èíhajúce na internete, Recenzie najnov ích produktov od HP, Test optických my í, PartitionMagic 7.0, Adobe Acrobat 5.0, Corel BRYCE 5.

Predplatné P r e d p l a t n é

è a s o p i s u

P C

S P A C E

Objednávam si roèné predplatné za 300 Sk (25 Sk/1 výtlaèok)

Platbu

predplatné

vykonám

Po tovou pouká kou typu C L. K. Permanent, spol. s r. o., po t. prieè. 4 834 14 Bratislava 34

týmto

Predplatením vystavenej faktúry IÈO/DIÈ: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ............................................

tel.: 02/4445 3711 fax: 02/4437 3311 e-mail: lkperm@lkpermanent.sk, www.lkpermanent.sk Meno/Firma: Ulica/Èíslo: Mesto/PSÈ:

s p ô s o b o m: