2002-01

Page 1

Test procesorov a dosiek | Digitálna fotografia | Windows XP | GeForce 3 Ti 500

2x sú a 1/2002 roèník IV.

http://www.pcspace.sk

Novinky Technológia DSL a HomePNA I-Home Internetový dom SOFTWARE

Star Office 6.0

Winows XP pod lupou PartitionMagic Pro 7.0 Zoner Callisto 4

Linux

video pod Linuxom

INTERNET

Zaujímavé www stránky portovanie Ochrana proti útokom a naru eniu súkromia z internetu:

odporúèania pre administrátorov a správcov systémov odporúèania na zabezpeèenie web servera na platforme Windows 2000

SERVIS

Ako dosta z poèítaèa maximum

grafická karta

Heslá, generátory hesiel, uchovávanie hesiel

IT Magazín

cena 43 Sk / 43 Kè

Sú a te a vyhrajte ! 2 x Compaq iPAQ 3850 (str. 42) Antivírusový softvér AVG 6.0 (str. 48) Získajte tlaèiareò HP photosmart 1115! (str. 17)

Test procesorov a dosiek: AMD alebo Intel?

Je digitálna fotografia lacnej ia? 3 x test digitálnych fotoaparátov do 21 000 Sk 4 x test tlaèiarní na tlaè fotografií Pevné disky Maxtor: Harddisky Atlas 10K III (SCSI) D540X-4K 80 GB D740X-6L 40 GB

Ako si udr a funkèný systém Správa systému

Windows Klávesové skratky urýchlite svoju prácu ZÁBAVA HRY

Return To Castle Wolfenstein

ä

Predstavujeme:

AVerMedia TV Studio

MicroStar GeForce 3 Ti 500 Pro VTG Microsoft ItelliType Office Keyboard Ericsson T68 Monitor LG Studioworks E700B MP3 Prehrávaèe do vrecka od ko ele


editoriál Novinky Technológia DSL a Home PNA Vízia blízkej budúcnosti internetový dom

06 08

Test Aká je dnes digitálna fotografia 3 x digitálne fotoaparáty u za pribli ne 20 000 Sk bez DPH Akumulátor Herkules 4 x tlaèiarne na tlaè fotografií AMD alebo Intel? Test procesorov a základných dosiek oboch platforiem pod Windows 98 SE

10 10 12 14

18

Software Windows XP pod lupou Star Office 6.0 konkurencia MS Office? PartitionMagic Pro 7.0 Zoner Callisto 4 vektorový grafický editor Linux alebo praktické rady z unixovskej kuchyne Video pod Linuxom

22 24 26 27 28

Predstavujeme Monitor LG Studioworks E700B Microsoft IntelliType Office Keyboard AVerMedia TV Studio DVD Cesta z mìsta Pevné disky Maxtor ve¾ký, rýchly a SCSI Ericsson T68 MP3 Prehrávaèe do vrecka od ko ele MicroStar GeForce 3 Ti 500 Pro VTG

30 30 31 31 32 33 34 36

Internet www.pcspace.sk Zaujímavé www stránky: porty a veci okolo toho Ochrana proti útokom a naru eniu súkromia z internetu (pokraèovanie)

37 39

Servis Heslá, generátory hesiel a uchovávanie hesiel Ako si udr a funkèný systém Správa systému Windows Klávesové skratky urýchlite svoju prácu Ako dosta z poèítaèa maximum ideme na grafickú kartu I

43 44 45

Vá ení a milí èitatelia, v oblasti informaèných technológií bol minulý rok azda dramatickej í ako ostatné. Výraznej ie ako inokedy sa niesol v znamení zásady rýchlej ie a kvalitnej ie . Z h¾adiska be ného pou ívate¾a PC bol zaujímavý výrazný pokles cien pamätí, u takmer isté ví azstvo pamä ovej platformy DDRAM nad RDRAM a uvedenie nových grafických kariet ATI Radeon a GeForce3. Vïaka týmto faktorom mô ete ma dnes doma PC s grafickým a procesorovým výkonom grafických staníc èi serverov spred pár rokov. tandardným vybavením PC sa pomaly stávajú TV a video karty, DVD mechaniky, CD prepisovaèky, ba i modemy. V blízkej budúcnosti to v ak mô u by aj DVD prepisovaèky, fototlaèiarne, digitálne kamery èi LCD panely a dúfajme aj vysokorýchlostný internet. Nezanedbate¾nou udalos ou bolo uvedenie systému Windows XP od Microsoftu na trh. Ako sa mô ete doèíta v èlánku Windows XP pod lupou, tento operaèný systém berie do úvahy v etky spomenuté trendy a podporuje napríklad napa¾ovanie médií èi prehrávanie rôznych formátov videa a hudby. Mohlo by sa zda , e výrobcovia softvéru podobného zamerania budú odsunutý na ved¾aj iu ko¾aj, nie je to v ak pravda. Pod¾a mojich skúseností rie enia ponúkané Windows (napa¾ovanie, prehrávanie) majú skôr základný charakteru a ka dý trochu nároènej í pou ívate¾ sa uchýli k svojmu ob¾úbenému prehrávaèu alebo grabberu hudby èi napa¾ovaciemu softvéru. Zaujímavou a reálnou víziou je aj I-Home, aj keï mo no nie práve v takej dokonalej podobe, ako v èlánku na strane 8. Nezriedka sa stáva, e v niektorých domácnostiach nájdete nové PC, staré PC a notebook, prípadne vreckový poèítaè. A zohna káble, sie ové karty a hub, prípadne switch u nemusí by a taký problém. Z h¾adiska svojpomoci mô e by problémom vytvorenie komplexného rie enia tak, ako je to opísané v èlánku. Èo sa týka obchodnej sféry v oblasti IT, najvýznamnej ou udalos ou bolo avizované prevzatie spoloènosti Compaq spoloènos ou Hewlett-Packard. Aj keï niè nie je e te stopercentne isté, vyzerá to tak, e niekedy koncom zimy bude HP znaèka e te silnej ia. Ako to v ak bude s produktovým portfóliom Compaqu, vedia asi iba tí najzasvätenej í. Okrem zopár kandálov èo sa týka zaobstarávania IT rie ení, bolo výraznou udalos ou roku 2001 schválenie zákona o elektronickom podpise. Minister hospodárstva v tejto súvislosti pris¾úbil zavedenie pilotného projektu podávania daòových priznaní prostredníctvom internetu. Uvidíme, èi jeho realizácia nebude odsunutá napríklad z dôvodu prebiehajúcej privatizácie SPP. Uplynulý rok rástli ceny za pripájanie sa na internet, v roku 2002 to nebude inak. Neroz írilo a ani sa zrejme neroz íri portfólio spôsobov pripojenia klasický dial-up a ISDN budú u nás asi prevláda dovtedy, pokia¾ sa z nich z poh¾adu telekomunikácií nevy a í finanèné maximum. Zaujímavos ou je podpis Letter of Intent medzi Slovenskou republikou a spoloènos ou Microsoft. Plné znenie tohto listu nájdete na www.pcspace.sk, struène by sa jeho význam dal charakterizova ako my (MS) vám dáme licencie a vy (vláda) bude prísnej ie dohliada na dodr iavanie autorských práv. Ako budú ustanovenia dokumentu napåòané v ak uká e a èas. Poèítaèe nás èastokrát vedia poriadne nahneva , ale v niektorých oblastiach ¾udského ivota výpoètová technika priná a napríklad aj lieèenie niektorých psychických problémov. Istá ena v USA sa zbavila akútnej arachnofóbie oboznamovaním sa s pavúkmi prostredníctvom virtuálnej reality. Niektorí na i poslanci sú známi svojou absenciou v parlamente, schva¾ovaním zákonov, ktoré treba novelizova (v lep om prípade ihneï), nesprávnym hlasovaním a podobne. Mo no by im ka dodenný pobyt vo virtuálnej realite pomohol napríklad natrénova stláèanie hlasovacieho tlaèidla alebo by ich zbavil averzie nav tevova parlamentnú budovu. Verím, e ste èas medzi sviatkami venovali oddychu a e ste naèerpali mno stvo síl do ïal ieho roka. Prajem Vám èo najbezproblémovej ie pou ívanie PC. Rastislav Turanský

46

Zábava Return to Castle Wolfenstein

Sú a

47 48

Adresa redakcie: PC Space, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, Tel./fax: 0042102/43 41 39 13 E mail: pcspace@pcspace.sk Riadite¾: Andrea Ivanièová éfredaktor: Rastislav Turanský Zástupca éfredaktora: Juraj Redeky Redakcia: tefan Stieranka, ¼uboslav Lacko Spolupracovníci: Ladislav Jediný, Edmond Kme , Stanislav J. Manca, Jaroslav Oster, Zolo Radnóti, Juraj ípo , Marián Varga, Milo Smirjak Testovacie zariadenie poskytli: SOFOS, s. r. o., tel.: 02/54 77 39 80, www.sofos.sk, ASBIS SK, s. r. o., www.asbis.sk FLOPPY, tel.: 032/77 13 11 5, www.floppy.sk Administratíva: Mária Toma ovièová

01

Grafika: A. Danìk, Vojtech Ruman Korektorka: Helga Elexhauserová, Viera Miháleková Webmaster: Edmond Kme Litografie: Petit Press Tlaè: TELEM, K+M, a. s. Adresa vydavate¾stva: Agentúra VICTOR&VICTOR, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava Riadite¾ vydavate¾stva: Viktor Cicko Predplatné SR: L.K. Permanent, s. r. o., Dana Kordo ová, 02/44 45 37 11 Predplatné ÈR: A.L.L. Production, s. r. o., Simona Zikanová 004202/84 81 07 98 Registrácia: MK SR 2117/99 Roz iruje: PONS, a. s., Mediaprint Kapa, a. s. Názory redaktorov nemusia súhlasi s názormi redakcie. Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Za pravdivos èlánkov zodpovedajú autori.

PC Space 1/2002


novinky Hardvérové novinky

S EuroTelom mobilne a 43,2 kbps. EuroTel bude od 1. 1. 2002 ako jediná spoloènos na Slovensku zákazníkom ponúka novú slu bu High Speed Data. Slu ba bude umo òova vysokorýchlostný prenos dát v mobilných sie ach, a to rýchlos ou a do 43,2 kbps, èo je porovnate¾né s be ným pripojením na internet prostredníctvom pevnej telefónnej linky. Ïal ím krokom má by pod¾a EuroTelu spustenie slu ieb na základe GPRS (uskutoènili sa u prvé úspe né testy). Èas pripojenia vysokorýchlostným dátovým prenosom v rámci tejto novej slu by EuroTelu sa bude spoplatòova najvýhodnej ou sadzbou, teda ako hovory v rámci siete EuroTel (napríklad cez víkendy a sviatky len 1 Sk/min.). Aktivaèný poplatok slu by High Speed Data predstavuje 500 Sk a mesaèný poplatok 350 Sk. Pre existujúcich pou ívate¾ov slu by Mobil Internet 4 ponúka EuroTel od 1. 1. 2002 do 28. 2. 2002 prechod na slu bu High Speed Data bez akéhoko¾vek poplatku. V rámci týchto noviniek EuroTel od zaèiatku roka 2002 zni uje aj mesaèný poplatok slu by Mobil Internet 4 z 300 Sk na 150 Sk. V ponuke EuroTelu je momentálne pä mobilných telefónov na vyu itie slu by High Speed Data: Nokia 6210, Nokia 9210, Nokia Card Phone 2.0, Ericsson T39m a Ericsson T 65. U onedlho sa na na om trhu objavia aj ïal ie vrátane absolútnych noviniek Ericsson T68, Nokia 8310 a Nokia 6310. Slu ba High Speed Data je zalo ená na princípe pride¾ovania prenosových kapacít pomocou technológie HSCSD (High Speed Circuit Switched Data), ktorá umo òuje simultánny prenos vo viacerých kanáloch (timeslotoch) prenosovou rýchlos ou do 43,2 kbps. Slu ba je teda primárne urèená na prená anie väè ieho objemu dát. Pri prenose dát pomocou slu by High Speed Data si pou ívate¾ mô e sám zvoli , akú prenosovú rýchlos pou ije pre príjem, a tie pre odosielanie dát, zále í len od úèelu pou itia. Súèasné terminály umo òujú dva varianty nastavenia pre príjem a vysielanie dát. Symetrické nastavenie umo òuje vyu i dva kanály (timesloty) na príjem dát a dva na odosielanie dát v závislosti od úèelu aplikácie. Rýchlos prenosu je 28, 8 kbps smerom od pou ívate¾a, aj smerom k pou ívate¾ovi. Asymetrické nastavenie umo òuje vyu i tri kanály (timesloty) na príjem dát a jeden na odosielanie dát v závislosti od úèelu aplikácie. Rýchlos prenosu je do 43,2 kbps pre príjem dát. (rt)

Oracle unbreakable výzva pre hackerov! Produkty firmy Oracle, hlavne databáza 9i a aplikaèný server 9iAS, sú známe tak svojím výkonom, ako aj spo¾ahlivos ou. Preto sú tieto produkty zastúpené hlavne vo sfére bánk, pois ovní, ve¾kých internetových obchodných domoch i obchodných re azcoch klasických kamenných obchodných domov proste v ade tam, kde sa vy aduje spo¾ahlivá prevádzka 24 hodín poèas 7 dní v tý dni. Marketingoví pecialisti firmy Oracle sa teda pochopite¾ne zamerali hlavne na spo¾ahlivos . A kto by u mal viac veri svojmu produktu, ak nie sám CEO spoloènosti Oracle - Larry Ellison (nájdete ho v rebríèku najbohat ích ¾udí sveta niekde okolo tvrtého miesta). Práve Ellison hodil symbolickú rukavicu hackerom, keï vo svojom vystúpení na jesennom Comdexe 2001 oznaèil

PC Space 1/2002

ATA/133 sa zaèína pomaly rozbieha . Svedèí o tom aj uvedenie dosky Abit KR7A-133R. Ide o Socket A dosku postavenú na VIA KT266A èipsete s integrovaným HPT372 ATA/133 IDE RAID radièom. Má 4 DIMM sloty s podporou PC1600/PC2100 DDR SDRAM, AGP 4x slot a 6 PCI slotov. Objavili sa správy, e Intel a aj AMD majú problémy s 0,13-mikrónovou technológiou. Dôsledkom mô e by ome kanie uvedenia u ohlásených nových procesorov. ATI plánuje posilni ATI Radeon 8500, preto e nVidia plánuje uvies budúci rok èip NV25. V súèasnosti Radeony 8500 celkom úspe ne konkurujú nVidii. K novému èipu NV25 v ak momentálne nemajú niè nasadi , tak e aspoò zvý ia frekvenciu jadra z 250 MHz na 300 MHz a frekvenciu pamäte z 275 MHz na 300 MHz. Èi sa im to podarí s pamä ou aj v praxi, to je otázka, preto e teraz je problém nájs 300 MHz DDR pamäte. Asus poskytol informácie o prvej duálnej Socket A doske A7M266-D. Je zalo ená na èipsete AMD-760MPX (AMD-762 North Bridge a AMD-768 South Bridge), podporuje dva Socket 462 AMD procesory, má 4 DIMM sloty pre DDR pamä . Obsahuje 3 32bit/33MHz PCI sloty, 2 64bit/32bit 66MHz/33MHz PCI sloty, AGP Pro slot, 4 USB porty a integrovaný zvukový èip C-media CMI8738. Podporuje ASUS iPanel. Vïaka technológii ASUS C.O.P. (CPU Overheating Protection) chráni procesory pred prehriatím. FSB je mo né nastavova po 1 MHz krokoch. K dispozícii by mala by v dobe èítania tohto textu. Seagate ohlásil nový prírastok do rodiny pevných diskov. Ide o Barracuda 36ES2. Toèí sa rýchlos ou 7200 rpm, pripája sa pomocou Ultra160 SCSI. K dispozícii sú 18.4GB a 36.9GB verzie. Intel robí problémy AMD v low-end segmente. AMD má toti problémy s dodávaním Duronov, naopak, Intelu nerobí iadny problém dodáva dostatoèné mno stvá Celeronov. NV17 bude uvedený a v januári a nie v decembri, ako sa pôvodne oèakávalo. NV25 bude uvedený a po NV17. Kentron Technologies Inc., ST Microelectronics Inc. a Integrated Circuit Systems Inc. (ICS) ohlásili nové pamä ové moduly pou ívajúce QBM technológiu. Masová produkcia prvých QBM SDRAM pamätí s max dátovým tokom 3.2GB/sec (PC1600 x 2) a 4.2GB/sec (PC2100 x 2) sa plánuje na Q1 2002. Neskôr bude 5.4GB/sec (PC2700 x 2) a 6.4GB/sec (PC3200 x 2) niekedy v roku 2003 2004. Tento mesiac sa objavilo e te nieko¾ko ïal ích dosiek s AMD-760MPX. Viac údajov v tabu¾ke. Okrem toho sa ohlásil èipset KT333. Oproti star ej verzii podporuje PC 2700 DDR SDRAM a vïaka VIA VT8233A South Bridge aj ATA/133. Dodáva by sa mal niekedy v januári februári.

ABIT WA-2A ASUS A7M266-D

je plne kompatibilný s Windows XP a umo òuje skenova prichádzajúcu a aj odchádzajúcu elektronickú po tu, prípadne blokova nebezpeèné skripty na internete. Norton AntiVirus 2002 je zlep ený v oblasti automatizácie dôle itých úloh bez nutnosti zásahu pou ívate¾a, medzi ktoré patrí automatická oprava vírusom po kodených súborov, s ahovanie nových aktualizácií z internetu a blokovanie vírusov zalo ených na skriptoch. Zlep ená bola kontrola elektronickej po ty, kde pribudlo skenovanie odchádzajúcej po ty, èím sa dá zabráni íreniu vírusov. Nezahá¾a ani Autodesk, ktorý uviedol èeskú lokalizáciu AutoCAD LT 2002 CZ. Tento produkt je celkom lokalizovaný, teda nielen prostredie, ale aj nápoveda. AutoCAD LT 2002 je odvodený od ve¾kého AutoCAD 2002, èo zabezpeèuje dostatoènú kompatibilitu. Verzia 2002 je oproti predchádzajúcej zlep ená hlavne v podobe nových návrhárskych nástrojov pre tímovú spoluprácu. Tie je mo né vyu íva na zdie¾anie súborov, pre prístup k zdrojom návrhov a pre komunikáciu celých projektových tímov v reálnom èase. Cena za jednu licenciu Autodesk LT 2002 je 950 euro, upgrade zo star ích verzií 300 euro. K dispozícii je tie 15-dòová skú obná verzia. Spoloènos Adobe uviedla na trh Adobe Approval 5.0, patriaci do rodiny produktov Adobe Acrobat. Approval 5.0 ponúka mo nosti PFD dokumentov zamerané na formuláre. Pou ívate¾om umo òuje jednoduché vyplòovanie, kontrolu pravopisu, digitálne podpisovanie, ukladanie a posielanie elektronických formulárov, ktoré boli vytvorené pomocou Acrobatu 5. Integrované je 128-bitové ifrovanie a ochrana heslom. Spoloènos LLP Group uviedla na trh novú verziu svojho produktu time@work 2.0. Ide o lokálne vyvinuté softvérové rie enie na meranie a zúètovanie èasu urèené pre firmy poskytujúce profesionálne slu by (Professional Services Organisations PSOs). Medzi k¾úèové vlastnosti novej verzie patrí zlep ené internetové rozhranie s novými funkciami, roz írené funkcie pre vytváranie rozpoètov a fakturáciu a plná podpora Unicode. Pou ívatelia tak majú mo nos spracováva akéko¾vek súbory znakov (vrátane ázijských, latinských a ïal ích) v jedinom systéme. Zákazníci, ktorí pou ívajú Microsoft® Exchange si mô u z webu stiahnu Exchange 2000 Service Pack 2 (SP2), ktorý má by spo¾ahlivej í. Balík priná a nové nástroje pre diagnostiku, in taláciu a migráciu pre administrátorov IT, vïaka ktorým bude infra truktúra Exchange stabilnej ia; zdokonalené funkcie pre koncových pou ívate¾ov zasa poskytujú lep iu navigáciu a celkový zá itok. ( s, rt)

DDR DIMM

AGP

64bit 66MHz PCI

32bit 33MHz PCI

Dual Ultra 160 SCSI

IDE RAID

10/100Mbit Ethernet

4

AGP Pro

2

4

3Com 3C920

AC'97

4

AGP Pro

C-media CMI8738

3

Promise PDC20267

Intel 82559

AC'97

2

3

Intel 82559

AC'97

2

3

Adaptec 7899W

3Com 3C920 (2 controllers)

2

4

3Com 3C920

2

Gigabyte GA-7DPXDW

4

AGP Pro

2

MSI K7D Master-L

4

AGP Pro

TYAN Thunder K7X

4

AGP Pro / integrated ATI Rage XL

TYAN Tiger MPX

4

AGP 4x

3

Strihová karta Matrox RT2500 a RT 2000 je ponúkaná s aktualizovanou sadou nástrojov Matrox Video Tools 3.1. Balíèek obsahuje viacjazyènú podporu a zlep uje spoluprácu s procesorem Intel Pentium 4.

Zdroj: http://www.xbitlabs.com/

Softvérové novinky

Sound

(rt, ek)

Spoloènos Symantec uviedla na trh novú verziu jedného z najznámej ích antivírusových programov Norton AntiVirus 2002. Nová verzia poskytuje zlep enú ochranu pred poèítaèovými vírusmi a nebezpeènými kódmi. Ako obvykle je podporovaná automatická aktualizácia vírusových definícií a programu z internetu. Integrovaná je úzka spolupráca s Windows Explorerom. Norton AntiVirus 2002

Linuxové novinky

Easy Software Products oznámil, e vychádza verzia 1.1.12 tlaèového systému CUPS (Common Unix Printing System). SuSE 7.3 pre Intel si stiahnete z adresy http:// www.suse.com/us/support/download/ftp/int_mirrors.html Nessus ako bezpeènostný skener je projekt, ktorý zaèal a dosia¾ udr iava Renaud Deraison. Softvér je pod licenciou GPL. Nessus zbehnete na mnohých Unixoch ako klient a server, na platforme Win32 ako klient. Kylix 2 Open Edition je k dispozícii na domovskej stránke Borland (www.borland.com). Kylix je pièkové programátorské prostredie pre vývojárov. Vývojári Open Source formátu PNG a jeho derivátu MNG oslovili firmu Apple s otázkou, èi vlastníctvo k¾úèových komponentov PNG firmou Apple bude bráni ich ïal ej práci.

02


novinky VMWare Workstation 3.0 je v SuSE, v komerènej distribúcii Linuxu. Jednou z hlavných vlastností VMWare 3.0 je podpora Windows XP. Profesionálny názor z www.reactivelinux.com hovorí, e je len jeden dôvod pre upgrade na RedHat 7.2. Tento dôvod mo no vyjadri jedným slovom ext3. KDE 2.2.1 je portovaný do projektu Cygwin. Cygwin je prostredie Unixu pod systémom Windows. Na stránke http://sourceforge.net/forum/ sa pí e, e väè ina aplikácií síce be í, ale pomaly. OpenOffice je uvo¾nený kód StarOffice a k dispozícii je u dlh ie na stránke http://www.openoffice.org/dev_docs/ source/download.html, no novinka je najnov ia verzia (Build 00641B) pre PPC Linux. OpenOffice si mô ete, samozrejme, stiahnu aj pre Intel. Zaèiatkom decembra 2001 vy iel OpenBSD 3.0, systém zameraný najmä na bezpeènos . Interview na stránke http://kerneltrap.com/ so zakladate¾om OpenBSD (Theo de Raadtom) hovorí aj o zákulisí pri vývoji tohto pièkového systému. Mandrake 8.1 je k dispozícii u aj pre 64-bitovú architektúru Intel Itanium. Ximian (www.ximian.com) uvo¾ní zaèiatkom roka 2002 Ximian Connector pre Linux. Ximian Connector bude vedie komunikova so serverom Exchange 2000, èo v ak doká e aj program Evolution pod GPL. Ximian Connector bude ma v ak pridané vlastnosti podobne ako v Outlooku (skupinový kalendár, kontakty atï.). http://news.cnet.com pí e o niektorých vyjadreniach L. Torvaldsa, komentujúceho vývoj okolo jadra 2.5.0, ktoré zaèalo ako kópia jadra 2.4.15, no bolo vymenené za jadro 2.4.16, preto e jadro 2.4.15 mohlo po kodi súborový systém. (j )

Internetové novinky

Uvedený bol nový herný produkt Slovenèiny herného portálu GamesWEB.SK na adrese www.slovenciny.sk. Slovenèiny sú slu bou zaoberajúcou sa lokalizáciou hier i neherného softvéru do slovenèiny. V pravidelne aktualizovanej databáze prekladov si budete môc vo forme patchu stiahnu preklad, ktorý sa vám po spustení in talaèného súboru sám nain taluje do po adovaného programu. Predvianoèná hektická doba opä rozbehla obchodovanie na slovenskom internete. V tomto roènom období pod¾a

agentúry MA-REK obrat stúpol o 20 % a poèíta sa s tým, e sa pred Vianocami bude e te zvy ova . Softvérová spoloènos ui42 predala internetovú slu bu Yeti na snehu (http://www.yeti.sk) cestovnej kancelárii Limba. Predaj je pokraèovaním stratégie ui42 sústredi sa na vývoj a predaj internetových produktov a slu ieb, hlavne redakèného systému Buxus. Softvérová spoloènos ui42 taktie prispela na Kore pondenèný seminár z programovanie sumou 10 000 korún. Na novej adrese www.shop.sme.sk mô u pou ívatelia internetu nakupova nielen knihy, poèítaèové programy, hardvér, mobilné telefóny a elektroniku, ale aj portové potreby èi tovar pre domácnos . Zaèiatkom nového roka v rámci www.shop.sme.sk budú prístupné nové sekcie s hudobnými a videonosièmi. Za tovar mô u kupujúci zaplati prostredníctvom internetu, alebo si ho objedna na dobierku. (rt)

Herné novinky

Zostáva minimálne pár mesiacov do údajného dátumu vydania reklamou vychválenej hry Medal Of Honor: Allied Assault a u po deviatom filmovom klipe z hry je tu ïal ia èas reklamnej kampane v podobe dema na túto hru (http://www.plnehry.sk/down.asp?id=451&t=1 120 Mb). Demo je len multiplayerové a odohráva sa prakticky len v jednom dome. Ide o klasický èi tímový deathmatch, prièom sa kvalitatívne s multiplayerom z hry Return To Castle Wolfenstein nedá príli porovnáva (Demo 114Mb: http://www.plnehry.sk/down.asp?id=448&t=1). Grafika je na podobnej úrovni, obe hry toti poháòa modifikovaný Quake3 Arena Engine. Po neskutoènom útoku mno stva hier, ktoré sa na nás zosypalo minulý mesiac, sa v súèasnej dobe brodíme hrami skôr len po èlenky. Nastal ve¾mi zaujímavý paradox, keï pribli ne dva tý dne pred Vianocami prakticky nevychádzajú iadne schopné hry, i keï obdobie vianoèných nákupov by malo spôsobova opak. Za zmienku stojí azda len MotoRacer3 a MegaRace3. Oba tituly sú pokraèovaním pradávnej série pretekov. Zatia¾ vieme, e MegaRace3 skonèil maximálne zle a MotoRacer3 skôr naopak. Obe hry si u mo no kúpi v obchodoch. Momentálne by ste mali na pultoch obchodov s hrami nájs aj novinku pokraèovanie hry Serious Sam pod názvom Second Encounter od chorvátského tímu Croteam. V èase prípravy tohto èísla hra e te nevy la, no demo u je

produkty rodiny Oracle 9i za unbreakable , èi e neprelomite¾né. Toto vyhlásenie pochopite¾ne vyvolalo vlnu útokov hlavne na webový server www.oracle.com. Pod¾a informácií od firmy Oracle stúpol poèet hackerských útokov na ich webové sídlo takmer desa násobne, èo predstavuje nieko¾ko desiatok tisíc útokov tý denne. Zatia¾ v ak bezvýsledne, o èom svedèí poh¾ad na www.oracle.com, ale aj na webovú stránku www.oracle.sk v èase písania tohto príspevku (18. 12. 2001). Nestáva sa èasto, aby éf firmy polo il ruku do ohòa za svoje vlajkové produkty, tak e snaha firmy Oracle v tomto prípade vyznieva ve¾mi sympaticky. Nevýhody tejto marketingovej stratégie nevidíme momentálne iadne. A výhody? Viac ne trojnásobne zvý ený poèet prístupov na www.oracle.com poèas tejto marketingovej kampane je pre firmu Oracle neklamným znakom úspe nosti akcie. A èo výhody pre ostatných? Preverenie bezpeènosti a ochrany databázy a aplikaèného servera dodávaného druhou najväè ou IT firmou je, dalo by sa poveda , vo verejnom záujme. A ak niekto túto ochranu predsa len prelomí, bude to ma mo no katastrofálne následky pre Oracle, ale prípadný naru ite¾ sa urèite aspoò na krátky èas stane nekorunovaným krá¾om hackerov a o ponuky lukratívnej práce istotne nebude ma núdzu. Dr me teda firme Oracle palce, aby im táto stratégia vy la, a tie aj hackerom, aby vyu ili svoje nadanie nie na nièenie, ale aby sa zapojili do testovania bezpeènosti informaèných systémov. Poznámka redakcie: O význame slova hacker sme nedávno v PC Space písali, tak e teraz sa mô u predvies pred IT verejnos ou v tom lep om svetle. (ll)


novinky k dispozícii a to aj napríklad na: http://www.plnehry.sk/down.asp?id=444&t=1. Treba poveda , e ide o FPS, kde sa opä ponoríte do úlohy Seriózneho Sama a v takmer bezpríbehovej strie¾aèke budete zabíja doslova stovky nepriate¾ov. A to v etko v prekrásnej farebnej grafike, ktorá predbehne nejeden áèkový titul. Aliens vs. Predator 2 je rozhodne výborný titul, ktorý by nemal ujs va ej pozornosti, aj keï sa u nieko¾ko mesiacov pohybuje na hernom poli. Pozitívnou správou je asi aj vyjdenie patchu (5Mb) ftp:// ftp3.sierra.com/pub/patches/pc/avp2_en_093.exe. Pre nové multiplayer mapy si mô ete skoèi na ftp://ftp3.sierra.com/pub/patches/pc/ avp2_en_mp1.exe (13Mb). V balíku sú nielen klasické deathmatch, ale aj Survivor, Evac a ïal ie mapy. Rýchlosti je v poslednej dobe dos . A to èi u v podobe vynikajúceho Ballistics alebo klasického Rally Trophy. Ak sa vám v ak u spomínané hry obohrali, urèite uvítate demo na SpaceHaste 2001. Rýchle a futuristické autá na rýchlych a futuristických tratiach s miliónom farieb. http://www.dreams-interactive.com/spacehaste/ SpaceHaste2001Demo.exe (18,5 Mb)

Slovenský FPS Chaser sa u vyvíja ve¾mi dlho v tíme Cauldron. No hra má vyjs a v tre om tvr roku 2002. Chlapci nás v ak u teraz pekne prikrmujú filmami z hry, z ktorých jeden si mô ete dokonca pozrie na: http://download.bonusweb.cz/trailery/ cloakntvideo.wmv (31,5Mb). (zr)

Siemens Gigaset 4000

archív okam ite preh¾adáva a pripravova nové kampane. Videá sú dostupné v kvalite DVD a audio tie príli nezaostáva. Celý archív bol vybudovaný za pomoci softvéru IBM Content Manager a Lotus Domino Notes. Samozrejme, aj hardvérové rie enie je postavené na storage technológiách IBM.

Spoloènos Siemens predstavila nový model populárneho radu bezdrôtových telefónov Gigaset. Ide o mobilný telefón pre domácnos , lebo svojimi funkciami a prevedením (dizajnom) sa podobá skôr mobilom ako bezdrôtovým telefónom. Za v etky funkcie spomenieme napríklad posielanie SMS správ prostredníctvom klasickej analógovej telefónnej linky (zatia¾ nepodporované na Slovensku), funkcia Walkie-Talkie (pou ívanie telefónov ako krátkovlnných vysielaèiek s dosahom cca 300 500 m), Babyphone atï. Pripravujeme recenziu, kde sa pozrieme na nový Gigaset podrobnej ie.

Notebooky HP

Spoloènos Hewlett-Packard predstavila nové modely notebookov. Najzaujímavej ím modelom je nepochybne HP Omnibook 6100 s výkonom stolového PC. Pre be ných ¾udí je urèený HP Omnibook xe3 so svojou od¾ahèenou verziou. Za menej ako 50 000 Sk (bez DPH) si toti mô ete dopria znaèkový poèítaè HP s vyrovnaným výkonom. Populárny ultra¾ahký model HP Omnibook 500 nahradí v marci nový zlep ený HP Omnibook 510. Pri tejto príle itosti nás zaujímalo, ako sa predávajú notebooky HP u nás. Za posledný rok zaznamenali v HP 500-percentný nárast predaja. Svoj podiel na tom má nepochybne aj masívna reklamná kampaò. A plány do budúcnosti? Záujem rastie, ceny sa zni ujú, výkon sa zvy uje Skúste si tipnú !

O ivenie divízie IBM Storage

Napriek zdanlivo nezastavite¾nému postupu firmy EMC a klesajúcej výkonnosti ekonomiky sa podarilo spoloènosti IBM upevni si svoje postavenie v oblasti archivaèných technológií a vráti sa na stupienok ví azov. Poèet zákazníkov IBM neustále rastie, èo dokazuje napríklad aj zmluva s firmou Wal-Mart, ktorá zamenila doteraz pou ívané systémy EMC a Hitachi práve za rie enie od IBM. Mimochodom, systémy IBM Shark má nain talovaných 63 % zo 100 najväè ích spoloèností (pod¾a rebríèka Fortune 100). Pre nás je najviac pote ite¾ný fakt, e èo sa týka Storage zariadení, sme na tom najlep ie v strednej Európe! Slovensko sa tak dostáva na úroveò vyspelých západných tátov aspoò v tejto oblasti.

Digitálny archív Coca-Cola od IBM

Spoloènos Coca-Cola oznámila, e pou ije najpokroèilej iu technológiu IBM na vytvorenie a správu svojej novej digitálnej kni nice. V kni nici bude uchované celé storoèie reklamných a firemných symbolov firmy Coca-Cola. Nemusíme azda zdôrazòova , e ide o gigantický archív, obsahujúci desa tisíce video- a audio- spotov, fotografií, letákov, plagátov, billboardov Ide o jeden z najväè ích archívov tohto druhu na svete. Vïaka IBM mô u PR mana éri pomocou k¾úèových slov PC Space 1/2002

DVD novinky

MICROSOFT sa tlaèí do DVD? Áno, pravdepodobne sa èoskoro doèkáme na svojich DVD prehrávaèoch a mechanikách loga Microsoftu! Tento gigant toti podpísal zmluvu s väè inou spoloèností vyrábajúcich dekódovacie èipy pre MPEG video, a tým aj pre DVD. Microsoft nechce vstupova na trh DVD ako výrobca softvéru pre prehrávaèe (aspoò zatia¾). Ide im o vlastný formát WMA a WMV (Windows Media Audio/Video). Chcú presadi , aby výrobcovia èipov (ako napríklad Cirus Logic, LSI Logic, Zoran, ESS Tech. a ïal í) mysleli popri èipoch pre DVD aj na podporu audio- a videokodekov Microsoft. Vïaka tomu nebude problém legálne prehráva na svojich prehrávaèoch aj iné video formáty, ako je napr. MPEG-1/2. Nebude to DivX, ale

jeho pôvodná verzia MPEG-4 zakomponovaná v Microsoftovom kodeku. Tieto formáty boli od svojich zaèiatkov navrhované na distribúciu videa/audia s kontrolou (nie vo¾ne írite¾né ako MP3 alebo DivX), preto by neprekvapilo, keby sa toho chytili aj nahrávacie spoloènosti a filmové túdiá. Takto mô u kontrolovane predáva a legalizova svoje výrobky na internete (hudobné nahrávky a filmy). Tak e Microsoft má ancu uspie . Nebolo by zaujímavé kúpi si film cez internet, napáli ho na disk a prehra si ho v prehrávaèi? Len e, znamená to koniec pirátov? Nebol by som taký optimistický. Piráti tak skoro nevymrú ani u nás, ani na východe èi západe. V dy ide o peniaze. Ak mô e by nieèo zadarmo, tak preèo plati , v ak? Microsoft len ponúka mo nosti robi to legálne, pohodlnej ie a azda aj lacnej ie ako dnes. Pravdu povediac, e te niè nie je definitívne a presadenie WM formátu nezávisí len od Microsoftu. Èi sa to uplatní, uká e èas.

(jr)

v oblasti vedy a softvérového vývoja na troch slovenských univerzitách, èím sprístupní najmodernej ie technológie tudentom. V oblasti softvérových licencií sa nadvia e na u existujúcu dohodu Akademický Select medzi spoloènos ou Microsoft a Ministerstvom kolstva SR a Slovenskou lekárskou komorou.

IBM na tému Lotus

29. 11. 2001 sa uskutoènilo tlaèové posedenie firmy IBM na tému Lotus, jedného zo tyroch softvérových pilierov spomínanej firmy. Systém Lotus Domino Notes bol prezentovaný ako most medzi mana mentom a výkonnou bunkou podniku. Na posedení boli zvýraznené náväznosti a prepojenia medzi výkonnou a riadiacou silou podniku. Pritom ako rie enie sa uvádzal Lotus Domino Notes, systém, ktorý by zvládal komplexnú komunikáciu od klasického chatu, videokonferencie, IP telefónie a po zdie¾anie aplikácií. Ako príklad mô eme spomenú projekt IBM a britského telekomunikaèného operátora Vodafone, kde príslu ník podnikového mana mentu bude môc pristúpi k firemným dátam prostredníctvom inteligentného mobilného telefónu. Slu ba nazývaná Vodafone Office Live tak dáva klientom digitálnych sietí GSM a GPRS mo nos prístupu k údajom svojej kancelárie z ktoréhoko¾vek bodu pokrytia. Systém Lotus Domino Notes bol tie úspe ne aplikovaný v pois ovníctve. Pre urýchlenie vybavenia poistky sú v etky údaje od klienta do pois ovne, a naopak, spravované týmto softvérovým systémom. Dochádza tak k urýchleniu vybavovacieho èasu, a tým k zvý eniu efektívnosti a ni ím nákladom.

Microsoft a vláda SR

Poèas náv tevy Prahy sa Bill Gates stretol s Mikulá om Dzurindom, predsedom vlády SR a Milanom Ftáènikom, ministrom kolstva SR a vedúcim Rady vlády Slovenskej republiky pre informatiku. Stretnutie vyústilo k podpísaniu Dokumentu o zámere spolupracova Letter of Intent medzi oboma zúèastnenými stranami. Slovenská republika prejavila podpisom Dokumentu o zámere spolupracova záujem o spoluprácu so spoloènos ou Microsoft v oblastiach prechodu Slovenskej republiky k informaènej spoloènosti a zvý enia efektivity verejnej správy. Spoloènos Microsoft je pripravená poskytnú pomoc v plnení Akèného plánu a súvisiacich strategických dokumentov, ktoré vyplývajú z vládnej stratégie informatizácie spoloènosti, v oblasti podpory a kapacít rozvoja obchodu, transferu know-how a softvérového vývoja a v oblasti softvérových licencií. Spolupráca medzi Slovenskou republikou a spoloènos ou Microsoft pomô e zvý i priemyselný a obchodný tandard slovenských spoloèností, s ktorými nadvia e spoloènos Microsoft certifikované partnerstvo. V oblasti kolstva a vývoja softvéru Microsoft poskytne do 30 povolení na pou ívanie svojich hlavných produktov

Compaq podporuje slovenské kolstvo

Celkovo spoloènos Compaq poskytla Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Technickej univerzite v Ko iciach, Ekonomickej univerzite v Bratislave, Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, Nadácii Ba a Junior Achievement a Nadácii Infovek 12 miliónov korún, hlavne formou poskytnutia pièkového hardvéru a finanèných príspevkov. Vïaka spoloènosti Compaq sa podarilo vybudova spoloèné iCentrum v rámci Centra výpoètovej techniky Technickej univerzity v Ko iciach, ktorá získala mo nos vyu íva najnov ie technológie Compaq a Microsoft v procese výuèby. Pre Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave spoloènos Compaq venovala tyri nové AlphaServery DS 20e na vybavenie centra superpoèítaèových aplikácií CCMS v hodnote 7,5 milióna Sk. Pre CICSO Akadémiu na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU poskytla spoloènos Compaq kompletné hardvérové vybavenie, a tie prispela na prezentaèné komplety (notebook a projektor) pre 6 fakúlt STU. Pou ité AlphaServery 2100 a 4100 dostali viaceré ïal ie univerzity. Celkovo takmer milión korún pou ila spoloènos Compaq na aktivity a výpoètovú techniku Nadácie Infovek ako svoj vklad k internetizácii slovenského kolstva.

Hewlett-Packard svojimi softvérovými rie eniami oslovuje tradièné podniky i úplné nové firmy

Spoloènos Hewlett-Packard rozlí ila svoje softvérové ponuky do dvoch oddelených, ale navzájom prepojených rodín: HP OpenView a HP Netaction èím umo nila svojim zákazníkom ¾ah í výber. Portfólio HP OpenView poskytuje úplné rie enie pre správu e-slu ieb (slu ieb

04


novinky poskytovaných prostredníctvom elektronických médií) vrátane aplikácií, slu ieb, hardvéru a úschovy dát, zatia¾ èo softvérový balík HP Netaction umo òuje vývoj, integráciu a sprevádzkovanie týchto slu ieb. Okrem toho spoloènos HP ponúka obchodné integraèné slu by, ktoré pomáhajú zákazníkom vyu íva v plnej miere softvérové rie enia HP OpenView a HP Netaction. Aby sa zabezpeèilo splnenie obchodných po iadaviek zákazníka, tieto dizajnérske slu by integrujú softvérové rie enie do konkrétneho zákazníckeho prostredia a implementujú príslu né slu by za úèelom vybudovania a prevádzkovania rie enia pri optimálnej rýchlosti.

Objem elektronického obchodovania dostal Compaq do prvej desiatky rebríèka Interactive 500

Spoloènos Compaq Computer Corporation sa dostala na iestu pozíciu v rebríèku Interactive 500, ktorý zostavujú internetové noviny Interactive Week. Táto pozícia predstavuje zlep enie o 13 miest oproti 19. prieèke, ktorú spoloènos obsadila minulý rok. Takmer polovica roèného obratu spoloènosti Compaq, èo predstavuje pribli ne 20 miliárd USD, pochádza z operácií e-com-

merce. Interactive 500 je kompletným zoznamom najúspe nej ích on-line hráèov na základe zisku z operácií elektronického obchodovania. Pod¾a Worldwide Quarterly PC Tracker spoloènosti International Data Corporation (IDC) zo septembra 2001 vzrástol podiel spoloènosti Compaq na trhu medziroène o 70 percent, èím sa Compaq dostal na druhé miesto v oblasti priameho internetového predaja. Nasledujúci mesiac ïal ia správa od bostonskej výskumnej firmy Summit Strategies uviedla, e vïaka modernizácii je stránka Compaq.com výnimoèným zdrojom informácií o produktoch a slu bách pre potenciálnych zákazníkov.

Intel: Makroprocessing je výpoètová architektúra budúcich rokov

Prezident a výkonný riadite¾ spoloènosti Intel Corporation, Craig Barrett, naèrtol poèas konferencie Oracle Openworld kon trukèné princípy nových podnikových a e-Business rie ení, ktoré zmenia spôsoby výstavby a prevádzkovania výpoètovej a komunikaènej infra truktúry mnohých firiem. V hlavnom prejave konferencie Barrett zdôraznil, e makroprocessing je moderným a cenovo výhodným rie ením, ktoré umo ní podnikom prispôsobova dátové

centrum aktuálnym potrebám a výpoètovým po iadavkám. Makroprocessing je v podstate peciálny model nasadenia výpoètovej techniky, kde sú výhody mikroprocesorov (ekonomické výhody, výkonnos , stála inovácia a priemyselné tandardy) doplnené tak, aby spåòali po iadavky kladené na servery v internetovej ekonomike. Na vôbec prvom technologickom predvedení budúceho 64-bitového procesora Intel "McKinley" s be iacou aplikáciou Oracle9i Real Application Clusters C. Barrett predviedol, akým spôsobom je systém schopný kálovate¾nosti pri spracovaní ve¾kých databáz, multimédií, webových slu ieb a ïal ích e-Business aplikácií. Na výstave be al procesor McKinley (druhý produkt spoloènosti Intel v procesorovom rade Itanium®, ktorý bude dostupný v polovici roku 2002) v tvoruzlovom klastri s binárne kompatibilnými procesormi Itanium a procesormi Intel Xeon. Craig Barrett predviedol, ako mô e lekár získa zabezpeèeným spôsobom a zároveò ve¾mi rýchlo v etky lekárske záznamy o pacientovi pri vyu ití technológie rozpoznávania otlaèkov prstov a ako rýchlo doká e táto konfigurácia vyh¾adáva v obrazovej databáze so stotisícmi multimediálnych súborov. (jr, rt, zr)

Technológia DSL a HomePNA Na Slovensku sú mo nosti pripojenia na internet oproti susedným krajinám podstatne obmedzené a na slovenské platy aj drahé. Pozrime sa preto na ïal ie alternatívy DSL a ethernet cez telefón, ktoré, dúfajme, aspoò za nieko¾ko rokov dorazia aj k nám. DSL (Digital Subscriber Line niekde sa pí e aj Loop) je technológia, ktorá vyu íva existujúcu telefónnu linku a poskytuje vysokorýchlostné pripojenie na internet. Výhodou DSL je skutoènos , e mô e existova na be nej telefónnej linke, kadia¾ prechádza tradièná hlasová (prípadne faxová) komunikácia. Frekvencie POTS (klasický telefónny prenos), DSL a ethernetu cez telefón (technológia HomePNA) sú, ako vidie na obrázku, rozdielne. Sie tak nie je ru ená ka dodenným pou ívaním faxu, telefonovaním alebo pripojením na internet cez ten istý telefónny obvod. Pou íva sa na to technológia FDM multiplex s kmitoètovým delením (Frequency Division Multiplexing), ktorá diferencuje frekvenèné pásma na tzv. kanále, kde ka dému prenosu analógovému telefonovaniu hlasom, prenosu digitálnej informácie sú pridelené samostatné kanály.

smerom (obyèajne downloadom). · G.Lite je pomal í ADSL. · SDSL (Single-pair Digital Subscriber Loop) podporuje prenosovú rýchlos 1,5 Mbps oboma smermi. SDSL si vy aduje samostatnú linku. · VDSL (Very High Rate Digital Subscriber Loop) je DSL vo vývoji. Pre download je mo ná rýchlos a 52.8 Mbps a pre upload 2.3 Mbps.

Pre pripojenie technológiou DSL je potrebný peciálny DSL modem.

Sie cez telefónnu linku technológia HomePNA

Technológia DSL je urèená najmä pre SOHO market (domáce a malé firmy), ktorý potrebuje rýchle pripojenie na internet za rozumnú cenu. Telekomunikaèné spoloènosti sa tejto technológii bránia, lebo si vy aduje investície, a ceny za DSL nemô u by nerozumné.

Rodina DSL je ir ia, ale uvedieme aspoò:

· ADSL (Asymetric Digital Subscriber Line) podporuje prenosovú rýchlos a 8 Mbps. Výraz asymetrický znamená, e prenosová rýchlos je vy ia iba jedným PC Space 1/2002

HomePNA (Home Phoneline Networking Alliance) je organizácia, ktorá sa zaoberá tandardom rýchlych a cenovo primeraných sietí cez telefónne linky v domácnostiach a jej domovská stránka je na adrese http://www.homepna.org/. Inými slovami mô eme túto technológiu nazva aj ethernet cez telefón . Rýchlos takejto siete je a 1 Mbit/s i viac. Technológia HomePNA pou íva ovládaè Windows® NDIS pre u existujúce ethernetové karty, nie je teda potrebné zháòa peciálne ovládaèe, kupova a na ahova nové káble. Sie ové karty na báze technológie HomePNA sa pohybujú v cene pod 100 dolárov. Vzdialenos medzi dvoma poèítaèmi mô e by 170 metrov i viac. Sie sa vybuduje v jednej domácnosti a pred susedmi je nevidite¾ná ,

èím je zaruèená bezpeènos . Aliancia HomePNA vznikla s cie¾om vytvori tandard pre domáce sie ové rie enie, ktoré vyu íva u existujúce telefónne káble namiesto sie ových.

Aké sú ceny? Nu napríklad SDSL v Nemecku mesaène (ceny sú orientaèné): 144 Kbit/s 256 Kbit/s 512 Kbit/s 1024 Kbit/s

249 DM 590 DM 1090 DM 1390 DM

DSL basic

DM 84,16 (zákl. poplatok za 768 kBit/s download, 128 kBit/s upload) DM 100,86 jednorazovo (zriadenie) 0,81 DM za minútu

Iná stránka v USA uvádza 256K DSL za sumu 21.95 USD mesaène. V Èeskej republike u DSL be í v experimentálnej fáze a aj ïal ie slu by sú pripravované, ale ich konkrétne znenie zatia¾ nie je vykry talizované. Znevýhodnené budú lokality s malým poètom obyvate¾ov. V prípade men ích miest treba pri ADSL zachova maximálnu vzdialenos od telefónnej ústredne, ktorá by nemala by väè ia ne 4,2 km.

Na záver Za ve¾kou mlákou sa technológia DSL pohla dopredu najmä kvôli konkurencii. Na Slovensku monopoly idú skôr do regresu a nie je isté ani to, èi ceny nezdvihnú e te vy ie. Technológia HomePNA je vhodná aj pre malé firmy, ale tenký ethernet má tie svoje výhody. Nielen v telefónnych kábloch, ale aj v infra truktúre káblovej televízie je budúcnos , len tomu stále akosi nikto nechce uveri . Juraj ípo

06


i-home

Vízia blízkej budúcnosti Internetový dom Vyu ívanie jedného, alebo èoraz èastej ie aj viacerých lokálnou sie ou prepojených poèítaèov v domácnosti, ba i pripojenie na internet nie je v dne nom èase nièím zvlá tnym. Mo nosti dne ných multimediálnych domácich miláèikov ich predurèujú by centrami domácej výuèby a zábavy. Staèí ma primerane ve¾ký monitor, televíznu a rádiovú kartu, kvalitné reproduktory (najlep ie s dekodérom dolby surround), kvalitný joystick, skener Týmto výpoètom sme v ak mo nosti, ktoré poskytuje dne ná technológia, ani zïaleka nevyèerpali. Objavujú sa prvé aplikácie na ovládanie ústredného kúrenia, osvetlenia, ovládanie zalievania záhrady, ovládanie príslu enstva akvária a podobne. Ná dom alebo byt sa zavádzaním spomínaných aplikácií pomaly, ale isto stáva inteligentným. Tí predvídavej í dokonca u pri stavbe alebo rekon trukcii bytu myslia na umiestnenie príslu ných káblov na vyu ívanie IT technológií. Mierny náskok pri budovaní inteligentných budov má firemná sféra, ale istotne nie je ïaleko èas, keï nám zabudované inteligentné aplikácie budú u¾ahèova a spríjemòova ivot. Ako prvé lastovièky vo sfére obytných domov vznikajú z iniciatívy spoloènosti CISCO Systems inteligentné internetové domy (I-HOME). Zatia¾ boli internetové domy realizované v Austrálii, voFrancúzsku, v Taliansku, vo védsku, vajèiarsku, v Singapure, Anglicku, Rakúsku a v USA. Pri poh¾ade na tento zoznam krajín dilema, ktorý internetový dom nav tívi , má jednoduché rie enie v susednej Viedni.

V prípade normálneho obytného domu by to nebolo príli slu né, ale v prípade prototypového predvádzacieho domu mô eme urobi malú výnimku a podrobne preskúma v etky miestnosti.

svojich predstáv, cítili trochu nesvoji. Dominantným prvkom je, samozrejme, pracovný stôl s poèítaèom. Joystick ved¾a klávesnice neomylne naznaèuje najèastej iu oblas pou itia. Niektorý håbavej í potomok iste vyu ije hlavne vzdelávací potenciál internetu. Ozaj, viete, aký je rozdiel medzi de mi, ktoré sa teraz na poèítaèoch hrajú a tými, èo sa vzdelávajú a programujú? Tí druhí budú èoskoro éfmi tých prvých.

Nervové centrum domu serverovòa

Pracovòa

Obývacia hala

Dominantným IT zariadením obývacej haly je irokouhlý televízor s bezdrôtovou ASCII klávesnicou a peciálnym ovládaèom s dotykovým farebným displejom WEBPAD TOUCHPANEL. Okrem sledovania televíznych programov je mo né prostredníctvom IP televízie sa venova rôznym zábavným aj vzdelávacím aktivitám.

Spálòa

Chýbajúcou snímkou tejto miestnosti chceme predsa len ako-tak naznaèi urèitú intimitu tejto miestnosti. Nie je tu pochopite¾ne ani kamera (ak nám ju potomkovia sem nenastra ili). Namiesto obligátneho televízora je v spálni internetového domu len plochý monitor poèítaèa Compaq IPAQ. Televíziu pochopite¾ne internetovú v spálni budeme môc sledova , ale pomocou bezdrôtovej klávesnice a my i mô eme aj odtia¾ ovláda v etky ovládate¾né zariadenia v dome.

Ak tento èlánok zo záujmom èíta napríklad man elka tú iaca po lep om bývaní, nasledujúcich nieko¾ko viet s odbornými výrazmi mô e pokojne preskoèi . Hlavným iniciátorom projektu a poskytovate¾om technológie je firma CISCO, ktorá vybavila inteligentný internetový dom LAN-Switchmi, Wireless LAN-rádiom a ADSL-smerovaèom s FIREWALL/VPN a aj IP/televíziou a IP telefónmi. Konkrétne ide o produkty: CISCO Catalyst 3524 XL, Inline power Switch CISCO 1750, ADSL smerovaè CISCO 350, AIRONET ACCESSPOINT CISCO 350, AIRONET Wireless LAN adaptéry, CISCO IP telefóny (typu 7960) a CISCO ROUTER 2611 (CALLMANAGER a VOICEGATEWAY). Väè ina týchto zariadení je umiestnená v klimatizovanej technologickej miestnosti. Okrem firmy CISCO sa v I-HOME nachádzajú poèítaèe firmy COMPAQ, softvér a poèítaèové príslu enstvo od firmy MICROSOFT, rýchle internetové pripojenie zriadila firma Jet2Web.

Pracovòa

Obývacia izba Priznám sa, e pred náv tevou internetového domu I-HOME vo Viedni som mal trochu zmie ané pocity. Bol som pripravený na technokraticky neútulne zariadené miestnosti plné výpoètovej techniky, príslu enstva a spleti káblov (ako napríklad v mojej pracovni). U pri poh¾ade na sprievodné fotografie je jasné, e som sa mýlil. Inteligentný internetový dom toti zvonku a na prvý poh¾ad aj zvnútra vyzerá ako be ný obytný dom, navy e ve¾mi útulný a esteticky zariadený. Dom je dvojposchodový s obytnou plochou 118 m2. V inteligentnom dome sa nain talovaná technika sna í v emo ne spríjemòova a u¾ahèova ivot jeho obyvate¾om. Ráno napríklad riadiaci systém otvorí okná, zapne príjemnú hudbu, pripraví rannú kávu, zistí stav poèasia, prinesie najnov ie ranné správy. Ak to situácia vy aduje, zapne napríklad zavla ovanie trávnika. Na noc zasa povypína svetlá i hudbu a kúrenie nastaví na noèný re im. Dom je mo né ovládat' cez internet alebo prostredníctvom SMS správ, odoslaných z mobilného telefónu. Inteligencia riadiaceho systému v ak aj bez nutnosti vá ho zásahu vykoná mnohé u itoèné èinnosti, napríklad pred príchodom èlenov rodiny zapne kúrenie, alebo v prípade predpovede zlého poèasia pozatvára v etky okná. Kontrolný systém mô e kedyko¾vek, napríklad na podnet majite¾a, skontrolova uzavretos okien a dverí. V prípade dlhodobej ej neprítomnosti obyvate¾ov domu simulovaním zapínania a vypínania osvetlenia systém zabráni zlodejom túto skutoènos zisti a zneu i . V prípade neoprávneného vniknutia do domu cudzou osobou alebo iného nebezpeèenstva, napríklad po iaru, riadiaci systém upovedomí nielen majite¾a domu (napríklad prostredníctvom SMS správy poslanej na mobilný telefón), ale aj kompetentnú zásahovú zlo ku, napríklad políciu alebo po iarnikov. PC Space 1/2002

U letmý poh¾ad na ilustraèné fotografie navodzuje príjemnú pracovnú atmosféru. Tu zrejme domáca pani (alebo skôr architekt) tolerovala umiestnenie viacerých druhov kancelárskej techniky aj na zemi pod pracovným stolom, kde je napríklad integrovaná kopírka a tlaèiareò. Telefónne hovory sa, samozrejme, uskutoèòujú prostredníctvom IP telefónie (tejto téme sme v PC Space nedávno venovali rozsiahly èlánok).

Detská izba

Prostredníctvom webových kamier je mo né nahliadnu do vybraných priestorov bytu, napríklad kontrolujú sa malé deti v detskej izbe alebo priestor pred vchodovými dverami a podobne. Zhodou okolností práve detská izba pôsobila trochu neprirodzene. Jednak tam nebol typický neporiadok (malý obytný priestor tejto izby by to mo no ani nedovolil) a miestnos bola príli neosobná. Rodièia tíned erov urèite vedia, o èom teraz hovoríme; detská izba v prezentovanej podobe bez plagátov, malieb a iných imid ových prvkov síce predstavuje rodièovský sen, ale ich potomkovia by sa tam prvú polhodinu, kým by si neprispôsobili detskú izbu pod¾a

Technologické centrum serverovòa internetového domu Názov ná ho èlánku je mierne zavádzajúci. I-HOME je viac produktom súèasnosti, ne budúcnosti. Vyu íva toti len technológie v Rakúsku be ne dostupné, netestujú sa tu teda nijaké betaverzie spomínaných produktov a softvéru. Tak e to nie je vízia budúcnosti pre informatikov, skôr je to vízia blízkej budúcnosti pre stavebné firmy a rodiny, ktoré sa rozhodnú zriadi si takéto zaujímavé a moderné bývanie. I-HOME je súèas ou bytovej tvrte prototypových montovaných domov. Ak vás ná èlánok zaujal, mô ete tento dom po predchádzajúcom sa ohlásení aj sami nav tívi a prezrie si ho spolu so sprievodcom. Adresa: Domová tvr Blue lagoon , dom è. 92, Viennese Neudorf Viedeò www.ihome.at e-mail: info@ihome.at

Takémuto pracovnému kútiku v detskej izbe by sa isto pote il ka dý tíned er

¼uboslav Lacko

08


test

Aká je dnes digitálna fotografia? Vraj drahá! Je to naozaj tak? Slu ný digitálny fotoaparát stojí nieko¾konásobne viac ako ve¾mi dobrý klasický fotoaparát. Fotografiu be ného formátu 10x15 cm vám dnes pod¾a reklamy vyrobia vraj aj za menej ako tri koruny. Fotografia, ktorú si vytlaèíte na tlaèiarni, vás vyjde zhruba na 10 a 50 korún. Za získanie fotiek z 36-okienkového filmu v ak zaplatíte 250 Sk a pribli ne 200 Sk stojí priemerný film. A keï si to spoèítate, tak jedna fotka má cenu aj viac ako 10 Sk. Je v ak skutoène drah ia? Do digitálneho fotoaparátu nemusíte kupova film. Ten nahrádza pamä ová karta. Nevydarené obrázky sa dajú zmaza , zatia¾ èo pri klasickom filme nie, a to stojí peniaze. Fotíte rýchlej ie a viac. Nemusíte toti spotrebova celý film, aby ste ho mohli da vyvola . Keï potrebujete svojmu klientovi èosi ukáza (urobi a posla obrázok e-mailom alebo urobi fotomontá napr. reklamy na budove), je výrazne jednoduch ie a rýchlej ie urobi digitálnu fotografiu. Cvak, pripoji k poèítaèu a máte hotový záber. S digitálnym fotoaparátom budete foti viac! Je to toti skutoène lacnej ie. Fotky ulo íte na pevný disk, na CD alebo dokonca na FOTO CD, ktoré sa dá prehráva aj na väè ine stolných DVD-videoprehrávaèov a zistíte, e pribli ne 500 a 1000 fotiek vás stojí okolo 10 a 20 korún (to¾ko dnes stojí prázdne CD). Ak si chcete nieèo vytlaèi na tlaèiarni, pri be nom formáte 10x15 cm vás to bude stá viac. Hovoríme len o iadaných, teda

vydarených záberoch, èo pri klasickom filme nie v dy vyjde. Treba poèíta aj s nepodarkami, ktoré treba zaplati . Navy e fotografia formátu A4 vytlaèená fototlaèiaròou je u výrazne lacnej ia ako klasická! Klasická fotka A4 toti stojí 80 a 100 korún a vytlaèená fotografia 50 a 80 Sk! A to ani nehovorím o problémoch, keï si budete chcie urobi POSTER (plagát). Väè iu fotku ako A4 vám dnes u urobí len málokto a nechá si to dobre zaplati . Dodacie termíny sú tie zaujímavé! Digitálnu fotku si vytlaèíte sami. Staèí ma poèítaè a fototlaèiareò, èo je dnes be ná výbava PC. Nemusíte nikam chodi , stráca drahocenný èas a tlaèíte si len to, èo chcete a ako chcete be ne a do formátu A4, obèas aj A3. Na inkjetových plotroch nie je problém urobi aj ten poster, len e na to u nestaèí väè ina digitálnych fotoaparátov rozlí ením. Existujú firmy, ktoré dnes urobia fotografie nielen z klasického filmu, ale aj z

pamä ovej kartièky. Aj keï vám ich urobia do hodiny, v dy treba vsta od stola, zanies film a vráti sa po hotové fotografie.

Digitálna fotografia je skutoène LACNEJ IA ako klasická! Digitálne fotoaparáty sú stále zaujímavej ie a dostupnej ie. Modely, ktoré pred rokom stáli 30 40 000 Sk bez DPH, dnes kúpite za polovicu. Na trhu je mno stvo modelov a zorientova sa medzi nimi je trochu problematické. Preto by sme vám aj my radi pomohli pri správnom výbere na ím minitestom. Je to len malá vzorka z trhu, ale pokúsime sa vám da zopár rád, na èo sa pri kúpe zamera . Vybrali sme 3 digitálne fotoaparáty a 4 tlaèiarne s podporou fototlaèe. Na e kritériá pre výber boli ve¾mi jednoduché to, èo si e te mô e dovoli be ný smrte¾ník s priemerným platom a citom pre

sporenie. Napríklad pre digitálne fotoaparáty sme oslovovali dodávate¾ov s prosbou o to najlep ie do 20 000 korún . Pri fotoprístrojoch nás zaujímali mo nosti nastavovania, rozlí enie, príslu enstvo, výbava a, samozrejme, kvalita. Pri tlaèiaròach sme sa tentoraz zamerali iba na FOTO re im, tak e nás nezaujímala rýchlos tlaèe kancelárskych dokumentov, ale iba rýchlos tlaèe vo fotore ime a výsledná kvalita tlaèe. Zaujímavým faktorom je okrem kvality a mo ností ovládaèov aj cena tlaèe. Tlaèili sme na fotopapier, a ak to niektorá tlaèiareò vy adovala, pou ili sme peciálny fotoatrament. Skú ali sme tlaèi vo formáte A4 na v etkých tlaèiaròach, aby sme otestovali ich mo nosti pri snahe dosiahnu èo najvy iu úroveò. Opä sme jednotlivé modely usporiadali pod¾a abecedy. A ako to napokon celé dopadlo?

3 x DIGITÁLNE FOTOAPARÁTY u za pribli ne 20 000 Sk bez DPH! HP photosmart 715

Spoloènos HP v septembri ohlásila svoju aktívnej iu orientáciu na digitálnu fotografiu a predstavila nové modely digitálnych fotoaparátov. Nejde pritom o drahé profesionálne rie enia, ale o rie enia pre priemerných spotrebite¾ov. Niektoré modely sme vám u predstavili v minulých èíslach. Dnes tu máme najvy í rad fotoaparátov HP Photosmart s oznaèením 715. Testovaný prístroj má rozlí enie 3.34 megapixelov, èím nám HP dokazuje, e dobrý fotoaparát aj s vysokým rozlí ením sa dnes dá kúpi aj pod 20 000 Sk. Dodáva sa spolu s 16 MB pamä ovou kartou, èo vám postaèí na pribli ne 10 záberov pri najlep om rozlí ení, 20 pri strednom a dokonca okolo 162 záberov pri nízkom (webovom) rozlí ení. Pou íva pamä ové karty Compact Flash a pri JPEG obrázkoch sa vyu íva progresívna kompresia, vïaka èomu poèet obrázkov závisí od nároènosti scény. Ak je èas obrazu jednoliata farebná plocha, zmestí sa na rovnakú kapacitu viac obrázkov ako pri graficky nároènej ích pestrofarebných plochách s mno stvom detailov. Nastavovanie je jednoduché. Ide o prístroj s obmedzenými mo nos ami manuálneho nastavovania. Zvolíte si rozlí enie a mô ete cvaka . Spú má dve polohy nastavovaciu a snímaciu. O v etko sa v podstate stará automatika, èo skúsenej í fotograf urèite odmietne. Urobi s automatikou dobré obrázky sa toti nemusí v dy podari , len e

naèo v etko komplikova ?! Automatický proces je v tomto prípade ve¾mi dobrý, èím HP dokazuje, e aj s automatikou sa dajú urobi dobré fotografie. V HP za li a tak ïaleko, e dokonca neexistuje iadne menu prístroja na LCD paneli. Tu mo no prezera a vymazáva jednotlivé zábery (podporovaná je aj funkcia zoom 4x), formátova kartu a nastavova prístroj (pípanie, dátum, svetlos LCD, jazyk a podobne). Niè nevyhnutné pre fotografovanie. Je jedno, èi fotografujete pri silnej om dennom svetle, pri umelom osvetlení alebo v noci, preto e prístroj v dy urèil správne mód a pod¾a toho nastavil potrebné parametre. Ide o prístroj typu zamier a cvakni , len e s vy ou kvalitou. Ono maximálne rozlí enie 2048 x 1536 je viac ako dos na detailné zábery. Naèo veci komplikova , keï HP ponúka rie enie pre v etkých. Istú zásluhu na kvalite obrázkov má aj pomerne robustná optika. Pri tomto type prístrojov ( zamier a cvakni ) je to ve¾mi zriedkavé, èo je nepochybne koda. Ale zrkadlovka to nie je. Prístroj je vybavený malým optickým h¾adáèikom, ktorý mô ete doostri manuálne. To iste ocenia ¾udia s drobnou zrakovou vadou, preto e nemusia pri fotografovaní pou íva okuliare. Záber dobre doostrí automatické zaostrovanie fotoaparátu, tak e vy sa mô ete sústredi na samotné snímanie. Fotoaparát má zabudovaný aj malý blesk na krátku vzdialenos . Okrem ve¾kosti záberu a (rozlí enia) re imu je blesk asi poslednou vecou, ktorú mô ete manuálne nastavova . Re imy rozpoznáva tri NORMAL, MACRO (detaily na malú vzdialenos od 20 do 100 cm) a TIMER (oneskorená spú ). Prístroj disponuje dvojnásobným digitálnym zväè ením a trojnásobným optickým zväè ením. To nám spolu dáva a 6-násobný ZOOM. Softvérová výbava je tie ve¾mi dobrá. Tvorí ju skupina programov pod spoloènou znaèkou HP, ako sú HP Printing, HP Imaging a HP Photo scanner, doplnená o skvelý browser ACD SEE. Správa obrázkov, ich spracovanie a tlaè sa tak stávajú hraèkou. Fotoaparát sa pohodlne dr í. Jeho hmotnos nie je ve¾ká, hoci je napájaný tyrmi batériami AA. Výdr batérií bola tie dos dobrá a mo no pou i aj externý adaptér alebo HERKULES akumulátor. K poèítaèu sa pripája cez rozhranie USB. Dodávaný softvér automaticky prekopíruje obsah aparátu na disk na základe vá ho nastavenia.

Záver:

Naèo veci komplikova ?! S týmto fotoaparátom urobíte slu né obrázky aj bez väè ích znalostí techniky fotografovania. Automatika na v etko nestaèí, ale na be né fotografie je to úplne vyhovujúce. Profesionál bude urèite h¾ada nieèo viac a aj za viac peòazí. Vo svojej kategórii je HP azda najzaujímavej ia vo¾ba, najmä pre domácnos , vzh¾adom na pomer cena/výkon a jednoduchos ovládania. Fotoaparát je pre be ných ¾udí, a pritom sa kvalitou snímok (aj pri automatike) vyrovnáva najdrah ím modelom. PC Space 1/2002

10


test MINOLTA Dimage E 201

Klasický malý kompaktný prístroj. Malá optika je ukrytá pod dômyselnou krytkou, ktorá chráni o ovku pred prachom a neèistotami. Jej odklopením sa uvádza jednotka snímania automaticky do èinnosti. Po uzavrení a stlaèení displejového tlaèidla sa spú a prehrávací mód. Pôsobilo to trochu neprirodzene, no je to vec zvyku a má to azda aj svoje výhody (napríklad pri prehrávaní je optika ukrytá). Prístroj nemá optický ZOOM, ale iba dvojnásobný digitálny, aj keï treba uzna , e ve¾mi kvalitný. Napriek tomu, e rozlí enie je iba 2.3 megapixela (èo zodpovedá fyzickému 1792 x 1200 pixelov), mô eme zodpovedne vyhlási , e ponúka e te dobrú kvalitu aj pre tlaè a do formátu A4. To je dos neobvyklé, ale predsa len ide o znaèkový prístroj. Malý rozmermi ve¾ký mo nos ami. Aj takto by sme mohli charakterizova túto Minoltu. Kvalita obrázkov bola skutoène excelentná. Automatika dobre zaostrí od vzdialenosti asi 60 cm donekoneèna, prièom re im MACRO pracuje korektne u pribli ne od 30 do 60 cm. Okrem statických obrázkov a sérii snímkov doká e zachytáva aj krátke video. Tu pracuje s M-JPEG kompresiou pri rozlí ení 320 x 240. Urobí síce iba 15 obrázkov za sekundu (pribli ne polovicu v porovnaní s videokamerou), no obraz je e te relatívne plynulý. koda len, e nedoká e zaznamena aj zvuk. K poèítaèu sa pripája pomocou USB. Po nain talovaní základného ovládaèa sa vytvorí nová disková jednotka, èo je vlastne pamä ová karta fotoaparátu. tandardne sa dodáva 8 MB Compact Flash, ktorá postaèuje na 1 záber v najlep ej kvalite, 9 obrázkov v pièkovej, 24 v tandardnej alebo 44 v ECO re ime. Pri zní ení fyzického rozlí enia na polovicu mo no urobi v tandardnej kvalite viac ako 100 obrázkov, v re ime ECO dokonca 178 snímok (webové rozlí enie). Mimochodom, na túto kartièku zaznamenáte a 41 sekúnd videa, èo je 615 záberov (41 sek x 15 fps)! A komu sa to zdá málo, mô e si dokúpi ïal iu pamä . Dimage má aj výstup na video. V re ime prezerania si mô ete zvoli aj tento výstup a prípadne spusti automatickú SLIDE SHOW. Pri automatickom prezeraní sa dá nastavi interval jednotlivých záberov od 3 do 60 sekúnd. Táto funkcia bude pre vás zaujímavá, ak sa rozhodnete napríklad pre archiváciu na videorekordér, èo je tie jedna z mo ností, ako uklada digitálnu fotografiu. Dodávaný je aj softvér pre úpravu fotografií Adobe PhotoDeluxe Home Edition 4.0 (verzia pre MAC je iba 2.0), no a, samozrejme, CD s ovládaèmi a manuálmi. Tu by som rád podotkol, e vo výbave nájdete ve¾mi podrobný a preh¾adne tlaèený manuál, dokonca aj jeho stostránkovú slovenskú verziu (preklad). A e te jedna drobnos ko ené puzdro na fotoaparát. Vyu íva 4 batérie typu AA, ktoré mô ete vymeni za kvalitnej ie dobíjate¾né akumulátory, a tým si znaène zní i prevádzkové náklady.

Záver:

Minolta je zaujímavou znaèkou. Hoci je prístroj malý, ponúka pomerne dos . Fotografie urobené automatikou boli slu né a prístroj mo no nastavi aj jemným manuálnym ovládaním. Nezabúdajme na mo nos zaznamenáva video a spätný videovýstup. Kapacita dodávanej pamä ovej karty je primeraná rozlí eniu 2.34 megapixelov.


test OLYMPUS Camedia C-200 ZOOM

Olympus bol v dy dobrou znaèkou medzi fotoaparátmi a inak to nie je ani v prípade C-200. Tento model je vybavený CCD snímacím prvkom s 2.11 miliónmi pixelov, èo pre be né fotografovanie úplne postaèuje. C-200 je kompaktný automat s pokroèilými funkciami typickými pre rad Olympus Camedia. Ide o kompaktný prístroj so stredne ve¾kou optikou. Ako nám u napovedá názov, má aj funkciu ZOOM. Pou i mô ete dvojnásobný digitálny a trojnásobný optický zoom, èo vám spolu dá mo nos a es násobného priblí enia. Na náh¾ad je k dispozícii okrem klasického farebného LCD panelu aj malý optický h¾adáèik s mo nos ou korekcie. Hoci sa dá plne spo¾ahnú na automatický re im, práve rad Camedia ponúka pomerne slu né mo nosti manuálneho ovládania. Okrem manuálneho nastavovania vyva ovania bielej mô ete nastavi manuálne expozíciu, ISO, kontrast èi ostros záberu. Pri tro ke skúsenosti mô ete dosiahnu skutoène profesionálne zábery aj tam, kde je automatika krátka. Maximálne fyzické rozlí enie je dané snímacím prvkom. Je to 1600 x 1200 bodov, prièom sa pou íva progresívny JPEG, tak e poèet záberov je závislý od zlo itosti scény. Pre maximálnu kvalitu záznamu mô ete pou i aj TIFF formát, len e tu rátajte iba s jediným záberom v prípade 8 MB karty. Ak máte dynamickú scénu a chcete zachyti jediný okamih (napríklad pri portovom zápase), mô ete zvoli peciálny rýchlopalný mód. V rýchlom slede sa urobí 8 záberov a je len na vás, ktorý sa rozhodnete archivova . K dispozícii je aj MOVIE re im pre záznam 15-sekundových klipov pohyblivého videa. Boli sme milo prekvapení kvalitou a plynulos ou videa. Tých 15 sekúnd nie je síce ve¾a, len e treba to bra ako bonus. Na dlhé záznamy videa je tu predsa videokamera. Výrobca udáva, e re im MACRO je pou ite¾ný vo vzdialenosti od 20 do 60 cm, no my sme sa presvedèili, e dobré fotky mô ete robi u zo vzdialenosti od 9 cm! V Olympuse je zabudovaný blesk pre krátke vzdialenosti. Ten sa ikovne skrýva s optikou pod výsuvným krytom. Jeho posunutím sa uvádza do prevádzky celý prístroj. Nastavovanie sa realizuje pomocou tlaèidiel vzadu a LCD panelu. V etko je preh¾adne rozlo ené a orientácia v menu je ve¾mi jednoduchá. Prístroj sa dá pohodlne obsluhova a vïaka dobrému dizajnu aj pohodlne dr a . K poèítaèu sa pripája pomocou USB portu, èo by bolo dobré rie enie, keby existoval normálny ovládaè. Na presun fotografií z fotoaparátu do PC sa pou íva program Camedia, èo pod¾a ná ho názoru nie je najideálnej ie rie enie. Program Camedia Master slú i zároveò aj na jednoduch iu úpravu bitmapových obrázkov. Olympus je napájaný pomocou 4 ks batérií typu AA, ktoré vydr ia pomerne dlho. Prístroj má nieko¾ko úsporných re imov, ktoré pomô u predå i prácu.

Samozrejmos ou pri tejto znaèke je aj mo nos výstupu na video (kompozitný cinch). Nastavova sa dajú len základné mo nosti. Ako pamä ové médium pou íva Olympus kartièky SmartMedia. tandardne sa dodáva 8 MB pamä .

Záver:

Olympus nás opä nesklamal. Aj keï ide o ni iu strednú triedu s rozlí ením 2.1 megapixel, urobíte s ním kvalitné fotografie, pou ite¾né aj pre dobrú tlaè do formátu A4. Jedinou slabinou je azda len nedorie ený ovládaè. U nov ích modelov je tento problém odstránený, lebo sa pou ívajú ako u konkurencie (vytvorí sa virtuálny drive). Vïaka mo nosti manuálneho nastavenia pri snímaní s malými skúsenos ami urobíte ve¾mi slu né zábery aj vo výrazne s a ených podmienkach. Camedia C-200 je urèite dobrou vo¾bou.

HP photosmart 715

Minolta Dimage E201

Olympus Camedia C-200 ZOOM

3.34 megapixelov

2,3 megapixelov

2,11 megapixelov

2048 x 1536

1792 x 1200

1600 x 1200

Pamä ové médiá

Compact Flash

Compact Flash

Smart Media

Dodávaná pamä

Poèet pixelov Maximálne rozlí enie

16 MB

8 MB

8 MB

Optický Zoom

3x

nemá

3x

Digitálny Zoom

2x

2x

2x

Rozhranie

USB

USB

USB

nemá

kompozitný

kompozitný

nie

áno

áno

4 x AA

4 x AA

4 x AA

Videovýstup Záznam videa Batérie Hmotnos bez batérií

308 g

210 g

240 g

Rozmery (mm)

127 x 82 x 63

114 x 65 x 45

117 x 66,5 x 49,5

Cena (bez DPH)

20 990 Sk

15 972 Sk

20 990 Sk

Dodávate¾ Kontakt

Hewlett-Packard

Minolta

Olympus

www.hp.sk, tel.: 02/50 20 56 11

www.minolta.sk, tel.: 02/68 28 25 66

www.olympus.sk, 02/44 45 79 33

Akumulátor Herkules Ten má to, ten zas toto. Podarilo sa nám získa tri výborné prístroje a zále í aj na vás, èi uprednostníte kvalitnú automatiku od HP alebo rad ej mo nosti jemného manuálneho ovládania v prípade konkurencie. Tak èi tak neprerobíte. Digitálna fotografia je skutoène lacnej ia a verte mi, e s digitálnym fotoaparátom budete fotografova èastej ie a viac. A bude vás to iste aj viac bavi , preto e výsledok vidíte prakticky okam ite. U by to chcelo iba jedno dobré batérie s èo najdlh ou ivotnos ou. Aj na to máme rie enie. Tentoraz nejde o drahý zahranièný výrobok, ale o domáci produkt. Áno, toto je vyrobené skutoène na SLOVENSKU a pritom ide o skvelý nápad. Nie je to iadny miniatúrny monoèlánok, ale poctivý OLOVENÝ akumulátor! Taká miniatúrna autobatéria do vrecka. Trochu mi to pripomína ten vtip, keï ide babka s kuframi a na ruke má hodinky s poèítaèom, satelitom, DVD a neviem èím v etkým. Náhodný okoloidúci sa neveriacky prizerá, kde sa to dá kúpi . Takých je tu dos , PC Space 1/2002

vzdychne babka. Zdvihne kufre a mizne v dave. Len keby tie batérie neboli také a ké Ná akumulátor je v ak ve¾ký pribli ne iba ako klasický kompaktný prístroj. Nosi ho mô ete napríklad zavesený na opasku alebo prevesený cez plece. Puzdro na nosenie nájdete pribalené. K fotoaparátu sa pripája pomocou pribli ne metrového kábla ukonèeného koncovkou ako pri adaptéri. Práve tou sa pripája k fotoaparátu ako externý adaptér. Nevýhodou akumulátora je hmotnos 800 g, ale tá výdr . Fakt to prekvapí. Myslím si, e v redakcii fotografujeme dos a napriek tomu bol trochu problém vybi akumulátor. Koneène si mô ete dopria hodiny a hodiny fotografovania aj so zapnutým LCD panelom. Technické parametre nájdete v tabu¾ke, tak e vás nimi nebudem za a ova . Pre úplné nabitie potrebuje by dobíjaný asi 10 hodín, ale dobíja ho mô ete

12


test

kedyko¾vek, nemusíte èaka do úplneho vybitia. Jeho vyu ite¾ná kapacita je 4 Ah (6 V) a nevykazuje pamä ový efekt. V etko potrebné je súèas ou základného balenia. Okrem samotného akumulátora manuálu nechýba ani adaptér pre dobíjanie (pritom dobíjaèka batérií je pri digitálnych fotoaparátoch nezanedbate¾ná cenová polo ka), puzdro na nosenie a dokonca aj adaptér pre nabíjanie v aute. Batéria je schopná prevádzky v ¾ubovo¾nej polohe. Skrátka, kedyko¾vek a kdeko¾vek je vám k dispozícii pre pohodlnú prácu. Èo nás príjemne prekvapilo je fakt, e servis vám urobia okam itou výmenou kus za kus.

Záver:

Perfektný nápad! Akumulátor je prenosný, má výbornú výbavu, vysokú výdr a pritom rozumnú cenu. Herkules si skutoène svoje meno zaslú i. Je výkonný a spo¾ahlivý. Pritom nezabúdajme, e ide o slovenský výrobok! Akumulátor nás nato¾ko nadchol, e sme sa rozhodli po prvý raz v histórii ná ho magazínu udeli TIP REDAKCIE. Je to skutoène drobnos , ktorá sa vyplatí, teda za predpokladu, e je vá fotoaparát podporovaný. Nami testované modely kompatibilné boli a keï e ide o univerzálny akumulátor, pou i sa dá nielen ako doplnok k digitálnemu fotoaparátu. Nahrádza èi dopåòa mô e aj batériu walkmanu, rádia, kamkordéru alebo dokonca mô e napája aj prenosnú fototlaèiareò.

Kapacita (20 ° C)

4 Ah

Za a enie

300/500 mA 3,6/6 VA

Rozmery

68 x 45 x 115 mm

Hmotnos

800g

Dodávate¾

DP Studio, s. r. o., Bratislava

Kontakt

Cena bez DPH

Záruka

www.dpstudio.sk, tel.: 02/54 77 24 74 2 431 Sk vrátane príslu enstva 6 mesiacov výmena kus za kus


test

4 x tlaèiarne na tlaè fotografií CANON BJC-8200

Prvou tlaèiaròou, ktorá sa nám dostala pod drobnoh¾ad , je známa znaèka Canon. Ide o trochu star í model, no k dispozícii sme dostali upgrade-kit. Celé rie enie upgradu spoèíva v inovovaných tlaèových zásobníkoch s pou itím nov ieho obslu ného softvéru. Kvalita tlaèe sa tak posúva o úroveò vy ie, a pritom cena tlaèiarne sa nemení, lebo hardvér zostáva pôvodný! Je to nepochybne zaujímavé rie enie. Získate tak v podstate model tlaèiarne S800, ktorý stojí takmer dvojnásobok. Upgrade kit obsahuje CD a 6 farebných zásobníkov, toto v etko získate za 1880 Sk (bez DPH). Zaujímavos ou je, e len samotné náplne pre S800 stoja cez 2000 Sk bez DPH. In talácia a obsluha tlaèiarne boli triviálne. Zvládne to aj èlovek bez väè ích hardvérových znalostí. V etko je preh¾adne opísané v manuáloch a navy e aj samotný program vás pomáha vies . K dispozícii je, samozrejme, aj lokalizovaná verzia ovládaèov. K poèítaèu sa pripája pomocou USB rozhrania. Mimochodom, v etky testy sme prevádzali na tomto rozhraní. Má samostanú tlaèovú hlavu oddelenú od atramentových zásobníkov. Toto rie enie je iste ekonomické, no nezabúdajme, e aj tlaèová hlava má svoju ivotnos . Faktom v ak ostáva, e výmena, resp. doplnenie iba jedinej farby je výhodnej ie, preto e mô ete tlaèi ka dý zásobník a nadoraz. Na prípade Canonu sme jasne videli, ako vplýva atrament na kvalitu tlaèe. Distribútor nám toti dodal dva druhy zásobníkov pou ite¾ných do tohto modelu star í a nov í. Rozdiel v kvalite vytlaèenej fotografie bol obrovský. Akoby ste sa dívali na iný výtlaèok a pritom sme v oboch prípadoch pou ili rovnaké nastavenia! Farby boli iv ie, prirodzenej ie a kraj ie. Tak e pozor na to, èím a najmä na èo tlaèíte. Ve¾mi toti závisí aj od vhodne voleného média. Najideálnej ie je v dy pou íva aj papier od výrobcu tlaèiarne, no excelentné výsledky mô ete dosiahnu aj pri pou ití konkurenèného média. Canon je schopný tlaèi na v etky typy médií. Canon je známy aj tým, e tlaèovú hlavu mô ete vymeni za skenovaciu, a tak premeni vá printer na skener. Upgrade sa, samozrejme, týkal aj zlep ení v oblasti skenovania, no tieto zmeny nás tentoraz nezaujímali.

Záver:

Canon nás nezaujal len pièkovou kvalitou tlaèe, ale aj dobrou cenou vytlaèenej fotografie. Priznávame sa, e sme vychádzali iba z údajov výrobcu, no ide o solídnu firmu s tradíciou, tak e nepredpokladáme, e sa sna ili uvádza nepravdivé hodnoty. K cene treba priráta aj tlaèovú hlavu, ktorá má tie len obmedzenú ivotnos a mala by sa meni po urèitom poète strán, no aj tak si myslíme, e Canon sa oplatí.

EPSON Stylus Photo 895

Stylus Photo 895 sa od modelu 890 lí i len vo výbave. Má toti integrovaný PCMCIA slot, ktorý mo no s redukciou pou íva ako èítaèku na pamä ové karty, tak e sa dá tlaèi aj bez pripojenia k PC. Tomu je prispôsobená výbava tlaèiarne. Má pomerne ve¾ký displej. Nejde o farebný èi nebodaj grafický panel, ale iba o jednoduchý zobrazovací LCD, na ktorom vidíte aktuálne nastavenia. Vïaka tomu máte tlaè celkom pod kontrolou. Kvalita a ostatné mo nosti tlaèiarne sú rovnaké ako pri modeli Stylus Photo 890. Pou íva pigmentový atrament nielen èierny, ale aj farebný, vïaka èomu sú vytlaèené obrázky odolnej ie voèi vode. Pigmentový atrament sa od toho klasického lí i v tom, e obsahuje mikroskopické pevné èastice. Tie sa pri tlaèi nevpíjajú do papiera, ale ostávajú na povrchu, vïaka èomu sú farby ostrej ie a odolnej ie. Epson udáva ivotnos vytlaèených dokumentov a fotografií cez 20 rokov, èo sme, samozrejme, nedokázali overi . Pri digitálnej tlaèi nie je zaujímavá ivotnos vytlaèených dokumentov, ale archívnych kópií (dát, ktoré sa pou ívali pre tlaè). Kedyko¾vek si toti mô ete vytlaèi nový originál a mo no aj v lep ej kvalite, ako bol prvotný výtlaèok. Kvalita tlaèe bola výborná. Epson pou íva pre fotorealistickú tlaè 6 farebných zásobníkov. Pre najlep í výsledok je pou itých nieko¾ko technológií, ako napríklad MicroPiezo (premenná ve¾kos atramentovej kvapky), lep ie uchytávanie kaziet, integrovaný èip priamo v atramentovej kazete, rýchloschnúci atrament, lep í tlaèový algoritmus a v neposlednom rade aj nová tlaèová hlava schopná robi 3 picolitrové mikrokvapky. Je toho skutoène viac ako dos . K poèítaèu sa pripája pomocou USB alebo paralelného portu. In talácia prebehla bez problémov. Podporované sú v etky tandardné operaèné systémy. Ovládaèe sú preh¾adné a mo nosti nastavovania sú rozumne navrhnuté pre be ných pou ívate¾ov i pre profesionálov s väè ími skúsenos ami.

Záver:

Ako novinku priniesol EPSON niekedy v lete tlaè a k okraju zo v etkých tyroch strán. Týka sa to fotografického formátu 10 x 15 cm a formátu A4. Nepochybne je to zaujímavos , ale za omnoho zaujímavej í pova ujeme nadstavec pre rolku fotopapiera irokého 10 cm. Takto mô ete tlaèi fotografie ako na be iacom páse. Po oboch stranách je tlaè a po okraj, dve strany (pás) odstrihnete a máte fotografie, ktoré sa kvalitou vyrovnajú klasickým. Testovaný model sa nám ve¾mi páèil. Je vidno, e Epson sa sna í získa prvenstvo v oblasti digitálnej tlaèe. V jeho prospech hovorí aj mno stvo pou itých nových technológií a inovácií. Zaujímavé rie enie.

PC Space 1/2002

14


test HP photosmart 1115

Do ná ho testu sme vybrali model z radu photosmart s oznaèením 1115. Samotný názov photosmart u vopred napovedá, e ide o rie enie zamerané na digitálnu fotografiu. Testovaná tlaèiareò je postavená na technológii HP PHOTO RET III, ktorú nájdete pri v etkých modeloch s èíselným oznaèením od 900 vy ie. Pou íva iba dva zásobníky (èierny a farebný), ale so tyrmi farbami (CMYK) ponúka porovnate¾ný èi lep í výsledok, ako konkurencia so iestimi farbami. Technológia photo RET je o mie aní farieb, nie o zvy ovaní rozlí enia. V ka dom bode mo no pou i nieko¾ko mikrokvapiek zo v etkých farieb. Ich vzájomným mie aním dosiahnete omnoho bohat iu farebnú kálu ako na ktorejko¾vek inej atramentovej tlaèiarni. Tým je vytlaèený obraz realistickej í. Pre tlaè pou íva dva rôzne druhy atramentov. Zatia¾ èo èierny atrament je pigmentový (kvôli lep ej ostrosti tlaèených textových dokumentov), farebný atrament je bez pevných èastí. To umo òuje aj jeho jednoduch ie mie anie. Ve¾kos vytlaèeného bodu je tak malá, e ju vo¾ným okom a ko rozoznáte (vidíte ho len pod lupou). Na dosiahnutie najlep ieho výsledku sa pou ívajú doplnkové vyhladzovacie algoritmy. Tlaèiareò obsahuje aj èítaèku pamä ových kariet z digitálnych fotoaparátov. Tento model podporuje dva najpou ívanej ie typy (CF a SM) na rozdiel od vy ích modelov, ktoré sú vybavené aj podporou kariet spoloènosti Sony (Memory Stick). Vïaka tomu mô ete vytlaèi fotografie aj bez poèítaèa! Zasuniete kartu, nastavíte papier, ve¾kos , poèet, kvalitu a mô ete tlaèi . Keï e k dispozícii je iba jednoriadkový displej, tlaèiareò umo òuje vytlaèi indexovú stránku s náh¾admi obrázkov z pamä ovej karty. Potom vám u staèí len zvoli si po adované èísla fotografií a stlaèi ve¾ké tlaèidlo PRINT. K poèítaèu sa pripája prostredníctvom USB portu, no k dispozícii je aj staruèké paralelné rozhranie. Zaujímavý je postup in talácie, kde najprv nain talujete softvér a ovládaèe, a potom sa pripája hardvér. Teda v prípade in talácie na USB. Vyhnete sa tak mo ným problémom pri prvotnej detekcii zariadenia. Zdroj je zabudovaný priamo do tlaèiarne, tak e vám nebude preká a na pracovnom stole. Tlaèiareò je pomerne skladná. Zásobník na papier je umiestnený v spodnej èasti a obsahuje aj polièku na fotopapier 10 x 15 cm pre tlaè fotografií klasickej poh¾adnicovej ve¾kosti alebo pre tlaè na obálky.

Záver:

HP photosmart 1115 ponúka za prijate¾nú cenu výbornú kvalitu. V podstate sa mô ete rozhodnú pre ktorýko¾vek model od HP dj 900 vy ie, lebo v etky pou ívajú rovnaký spôsob tlaèe, rovnaké tlaèové hlavy a rovnaké zásobníky na atrament, tak e výsledok je ve¾mi podobný. Séria photosmart má vyladenej ie ovládaèe pre tlaè fotografií, hoci s preh¾adom zvláda aj tlaè kancelárskych dokumentov. Prevádzkové náklady sú prijate¾né. koda len, e zásobníky s atramentom nemo no meni separátne.

LEXMARK Z53

Koncom leta predstavila spoloènos Lexmark nový rad tlaèiarní. Ide u o tretiu ve¾kú generáciu (s trojkou na konci). Výkon jednotlivých modelov od seba rozlí ite ihneï pod¾a oznaèenia: Z13 je najslab í model, Z33 výkonnej í, Z43 e te viac a Z53 skúste háda ! Lexmark pou íva dve tlaèové hlavy èiernu a farebnú. V prípade, e chcete tlaèi farebné fotografie, mô ete vymeni èiernu hlavu za PHOTO kazetu. Tá obsahuje okrem èiernej aj ïal ie dve doplnkové farby (svetlú azúrovú a svetlo purpurovú). Kvalita fotografií sa tým zlep í a vyrovná sa aj konkurencii. Výrobca prezentuje tento model ako tlaèiareò pre firmu a domácnos s výkonom profesionálnej triedy. Rýchlos tlaèe v tej najvy ej mo nej kvalite vás nijako neoslní, no výsledok bol celkom slu ný. Zásluhu na tom má iste aj vysoké rozlí enie tlaèiarne 2400 x 1200 DPI. V tomto rozlí ení tlaèí na v etky typy médií, no praktický význam to má asi len pri pou ití Photo papiera. Pri Lexmarku sa nám páèili ovládaèe. Po ívate¾ má v etko ve¾mi preh¾adne usporiadané a nastavovanie je hraèkou aj bez väè ích technických znalostí. Navy e sú lokalizované, tak e odpadá akáko¾vek jazyková bariéra. K poèítaèu ju pripojíte pomocou USB alebo paralelného portu. Ani v jednom prípade sme nemali najmen ie problémy. Napájanie je rie ené cez externý zdroj, no káble sú dostatoène dlhé, aby mohol by ukrytý kdesi pod stolom. Tlaèiareò má zaujímavý dizajn. Je ve¾mi skladná. Keï ju práve nepou ívate, mô ete ju posklada , a tak vám zaberie na stole výrazne menej miesta. Test prebehol s klasickou farebnou kazetou (nie foto). Tomu odpovedal aj výsledok detailnos obrazu bola na výbornej úrovni, ale mierne zaostávala farebnos . Pod¾a na ich skúseností v ak s pou itím fotonáplne dosiahnete výsledok schopný konkurova uvedeným tlaèiaròam.

Záver:

Lexmark je zaujímavou znaèkou. Firma síce nie je na trhu nováèikom, ale poci ujeme urèitý hendikep. Predsa len táto znaèka e te nemá u nás takú tradíciu ako HP, EPSON èi CANON a azda aj to je dôvod, preèo k nej mnohí zákazníci pristupujú s nedôverou. Je to iste koda, lebo Lexmark si trochu va ej dôvery urèite zaslú i. Zatia¾ sa mu úspe ne darí sekundova ve¾kým znaèkám a mo no nás v budúcom rade Z54 prekvapí nieèím výnimoèným. Zatia¾ dr íme palce.

PC Space 1/2002

16


test Záver testov:

Dosiahla digitálna fotografia svoj vrchol? Sme presvedèení, e e te nie, hoci vývoj bude zrejme pomal ie napredova . Nová digitálna fotografia sa kvalitou vyrovnáva klasickej a rýchlos výroby je pritom výrazne men ia. Stále je v ak èo zlep ova . A tak sa azda èoskoro doèkáme tlaèiarní, èo budú tlaèi e te dokonalej ie obrázky s vy ím rozlí ením a fotografiu A4 vytlaèia za pár sekúnd.

Hoci v tom nevidíme extrémne ve¾ký prínos pre pou ívate¾a, predpokladáme, e sa v etky znaèky èasom zaènú ubera smerom, ktorý dnes predstavil EPSON tlaè a k okraju. Tým sa e te viac pribli uje digitálna fotografia klasickej. Aj v HP u èo-to naznaèili svojou malou prenosnou tlaèiaròou HP photosmart 100, ktorá tlaèí z troch strán na formát 10x15 a po okraj. Biely pásik na

konci je perforovaný, tak e ho staèí odtrhnú a máte tlaè a k okraju v ade. Èi to bolo kvôli existujúcim médiám, alebo majú stále problém s presným vedením papiera na konci, nevieme, no aj toto rie enie sa nám celkom pozdávalo. Nech sa rozhodnete pre ktorúko¾vek znaèku, pre ktorýko¾vek model zastúpený v na om teste, budete iste spokojní. A ak

sa pustíte do digitálnej fotografie, budete vyrába stále viac a viac záberov, lebo po zoh¾adnení faktov uvedených v úvode èlánku je digitálna fotografia skutoène lacnej ia! Juraj Redeky

Canon BJC-8200

Epson StylusPhoto 895

HP photosmart 1115

Lexmark Z53

2400x1200

2880x720

2400x1200

2400x1200

PP / USB

PP / USB

PP / USB

PP / USB

PCMCIA redukcia

CF / SM

interný

interný

interný

externý

0:37

0:39

0:52

0:19

4:07

5:56

6:27

10:24

6 separátnych

4 farby / 2 zásobníky

4 farby / 2 zásobníky

4/6 farieb / 2 zásobníky

390 Sk

1 160 Sk

2 814 Sk

1 961 Sk

5 x 390 Sk

940 Sk

1 487 Sk

2279 Sk / 2280 Sk (photo)

Upgrade kit

1 880 Sk

Tlaèová hlava

5 000 Sk

Cena fotografie A4 75 % pokrytie farbou

49,80 Sk / 61,25 Sk

62,30 Sk / 76,63 Sk

60 Sk / 73,80 Sk

62,30 Sk / 76,63 Sk

Cena fotografie 10x15 cm 75 % pokrytie

11,90 Sk / 14,64 Sk

14,80 Sk / 18,20 Sk

13,30 Sk / 16,36 Sk

14,80 Sk / 18,20 Sk

Cena fotografie 9x13 cm 75 % pokrytie

9,30 Sk / 11,44 Sk

11 Sk / 13,53 Sk

10,40 Sk / 12,79 Sk

11 Sk / 13,53 Sk

Rozlí enie DPI Komunikaèný port Snímaè pamä ových kariet Zdroj Tlaè PHOTO A4 v BEST kvalite: zaèiatok tlaèe testovacieho obrázku koniec tlaèe testovacieho obrázku

Ceny bez DPH * (ceny fotogrfií sú vo formáte cena bez DPH / cena s DPH) Zásobníky Cena èiernej náplne Cena farebnej náplne

Cena tlaèiarne Dodávate¾

8 900 Sk

12 000 Sk

9 490 Sk

7 115 Sk

European Peripherals www.europeri.sk tel.: 02/44 45 04 25

BGS Distribution www.bgsdistribution.sk tel.: 02/49 10 15 12

Hewlett-Packard www.hp.sk tel.: 02/50 20 56 11

Euromedia www.euromedia.sk tel.: 041/51 16 11 1

*(pozn.: Ceny sú orientaèné. V cene tlaèe je zarátaný aj PHOTO papier! Pri Canon BJC-200 je cena tlaèe urèená z ceny Upgrade kitu.)


test

AMD alebo Intel? Test procesorov a základných dosiek oboch platforiem pod Windows 98 SE. Je dávno známe, e procesor je najdôle itej í komponent v poèítaèi. Pre svoju èinnos v ak potrebuje kvalitnú základnú dosku. Ak si to prirovnáme k automobilu, Trabant bude asi a ko jazdi s motorom Rolls Royce a naopak, Rolls Royce s motorom Trabanta. Pred kúpou poèítaèa sme preto postavení pred otázku zásadného charakteru aký procesor èi základnú dosku zvoli ?

Ako dosiahneme najvýhodnej iu kombináciu? Pri rozhodovaní sa mô eme orientova , aspoò pribli ne, pod¾a výrobcu procesora. Do úvahy prichádzajú prakticky dve firmy AMD a Intel, prípadne aj Via, jej procesory v ak nie sú na na om trhu roz írené. Ka dý procesor má svoje výhody aj nevýhody, ani výkon nie je rovnaký, ako to ukázali aj na e testy. Zúèastnili sa ich

tri základné dosky (MSI K7T266 Pro2, ECS P4VXAD, Chaintech CT-6OJA3T) a es procesorov (AMD Athlon XP 1600+ /skutoèná frekvencia 1,4 GHz/, Athlon 1 GHz, Duron 1 GHz, Intel Pentium 4 1,6 GHz, Celeron 1,2 GHz a Celeron 1 GHz). Venujme sa najprv podrobnej ie základným doskám.

Chaintech CT-6OJA3T pre Celerony a Pentiá III

povytiahnutiu grafickej karty zo slotu), es slotov PCI (Master) v. 2.2 a jeden slot CNR (Communication Network Riser), ktorý sa v ak v na ich konèinách pou íva málo. Ostatné komponenty sú be né jeden radiè FDD s podporou dvoch disketových mechaník, dva sériové porty, jeden paralelný port a tyri USB porty. Na doske sa tie nachádza obvod na monitorovanie prevádzkových parametrov poèítaèa (teplota, otáèky ventilátora) ITE 8712 LPC. Doska umo òuje pomerne dobre experimentova s rôznym nastavením hodnôt FSB, multiplikátora a napätia jadra procesora (133 166 MHz alebo 100 133 MHz, 5,5 x 12 x, nastavenie napájania jadra ako odchýlku od automaticky detekovanej hodnoty v rozsahu +0,275 V 0,025 V). Výhodné je, e na doske je mo né nastavi asynchrónny re im v rozsahu 66,6 MHz 100 MHz

133 MHz, prípadne mô eme zvoli re im Auto. Na doske sa nachádzajú dva konektory na pripojenie ventilátorov (procesor, èipset), jumper na vymazanie pamäte CMOS, konektory na pripojenie kariet podporujúcich funkciu Wake Up on LAN, Modem Wake Up, konektory Modem In, AUX Line In a CD In. Výhodné je aj to, e doska obsahuje integrovaný systémový reproduktor (buzzer), tak e ho mô eme vyu i a nemusíme pripája externý. V prípade potreby ho mô eme, samozrejme, vypnú . Frekvenciu zbernice je mo né nastavi priamo jumperom (100, 133 MHz) alebo je mo né zvoli automatické nastavenie pod¾a pou itého procesora. Frekvencia pamätí pracuje asynchrónne, teda pri frekvencii FSB 66 a 100 MHz pracujú pamäte na frekvencii 100 MHz, pri frekvencii FSB 133 MHz pracujú na frekvencii 100 MHz alebo 133 MHz.

ECS P4VXAD pre Pentium 4 (Socket 478 + DDR pamäte)

unbuffered modulov (tri DIMM sloty). Doska obsluhuje jeden slot AGP 4x v. 2.0 s AIMM, a tie so zámkom (spo¾ahlivo zabraòuje povytiahnutiu grafickej karty zo slotu), pä slotov PCI (Master) v. 2.2 a jeden slot CNR (Communication Network Riser). Ostatné komponenty sú be né jeden radiè FDD s podporou dvoch disketových mechaník, dva sériové porty, jeden paralelný port a es USB portov (dva konektory sú súèas ou dosky, tyri je mo né pripoji ako externý modul). Na doske sa tie nachádza obvod na monitorovanie prevádzkových parametrov poèítaèa (teplota, otáèky ventilátora), konektory na pripojenie ventilátorov, jumper na vymazanie pamäte CMOS, konektory na pripojenie kariet podporujúcich funkciu Wake Up on LAN, Modem Wake Up, konektory Modem In, AUX Line In a CD In. Doska umo òuje lep ie experimentova s rôznym

nastavením hodnôt ako predchádzajúci typ mô eme zvoli nastavenie frekvencie a automatické èasovania pamätí pod¾a hodnôt pamäte SPD alebo manuálne. V prípade, e zvolíme manuálne nastavenie, máme pomerne iroké mo nosti nastavenia ostatných parametrov pamätí, ako napr. CAS Latency, Bank Interleave, Precharge a ïal ích. Pri nastavovaní zbernice AGP nechýba mo nos vo¾by re imu 4 x, èakacích cyklov a re imu Fast Write. Za zmienku e te stojí nastavovanie zbernice PCI (CPU to PCI Write Buffer, oneskorenie zápisu a èakacie cykly). Najdôle itej ie je nastavenie frekvencií a napätia procesora, èo má doska vyrie ené dobre (Auto Detect PCI Clk, Spread Spectrum, CPU/Host/AGP PCI Clock, CPU Voltage regulator, CPU Ratio. Na výber máme automatické alebo manuálne nastavovanie.

MSI K7T266 Pro2 pre procesory Athlon a Duron (DDR pamäte)

èo dovo¾uje vopred na ahova viac dát, nový pamä ový radiè doká e prenies a osem quad words poèas jedného taktu, èo je dvojnásobok, ako mala KT266. Z toho vyplýva, e KT26A by mala by výkonnej ia asi o 10 15 % ne KT266. Vybavenie dosky je viac ako dostatoèné. Podporuje a es portov USB 1.1, obsahuje tri pamä ové sloty DIMM, èím je zabezpeèená podpora pamäte DDRAM s celkovou kapacitou 3 GB. Doska obsluhuje jeden slot AGP 4x v. 2.0 so zámkom (spo¾ahlivo zabraòuje povytiahnutiu grafickej karty zo slotu), pä slotov PCI (Master) v. 2.2 a jeden slot CNR (Communication Network Riser). Na doske sa okrem tradièného radièa IDE nachádza radiè RAID, ktorý mô e pracova v norme 0 alebo 1.

Tak mô eme pripoji na dosku a osem zariadení. Je tu tie integrovaný zvukový procesor (dva softvérové kanály) a kodek AC97. Ostatné komponenty sú obvyklé jeden radiè FDD s podporou dvoch disketových mechaník, dva sériové porty, jeden paralelný port a zvyèajné hardvérové monitorovanie parametrov, konektory na pripojenie ventilátorov, jumper na vymazanie pamäte CMOS, konektory na pripojenie kariet podporujúcich funkciu Wake Up on LAN, Modem Wake Up, konektory Modem In, AUX Line In a CD In. Typickou výbavou dosiek firmy MSI je sústava testovacích diód D-LED, a ani táto nie je výnimkou. Svietia v rôznych kombináciách pod¾a toho, v akom tádiu tartu sa poèítaè práve nachádza, a tak je mo né

ECS P4VXAD

MSI K7T266 Pro2

Doska predstavuje alternatívne rie enie tradièného typu s èipsetom od firmy Intel, ktoré tvorí významnú protiváhu roz írených èipsetov od firmy VIA (v minulosti to bolo práve naopak). Disponuje päticou Socket 370, teda je urèená najmä pre procesory Intel Pentium III FC-PGA èi Celeron (Coppermine, Tualatin) s frekvenciou 500 MHz 1 GHz a viac. Základom dosky je èipset Intel 815EP, teda obvody FW82815EP a FW82801BA. Podporuje 66 100 133 MHz FSB, dva kanály IDE s podporou Ultra DMA-100 a zvukový kodek AC97 v. 2.1. Na doske je zabezpeèená podpora pamätí SDRAM s kapacitou 256 MB alebo 512 MB PC100 PC133 (3 x DIMM), teda s maximálnou kapacitou 1,5 GB. Doska obsluhuje jeden slot AGP 4x v. 2.0 s AIMM so zámkom (spo¾ahlivo zabraòuje

Druhá doska Elitegroup ECS P4VXAD je osadená kandálnym èipsetom VIA P4X266 (Northbridge VIA VT8753, Southbridge VIA VT8233) a je urèená pre platformu Intel Pentium 4 (Socket 478). Ak sa tento èipset pou ije s pamä ami DDR SDRAM, tak ako v na om prípade, zabezpeèí mu to porovnate¾ný výkon pri práci s pamä ami, ako v prípade èipsetu Intel 850, ktorý pou íva RDRAM pamäte. Od dosiek tradièného typu sa doska ECS P4VXAD odli uje mierne pozmenenou architektúrou V-Link, ktorá zabezpeèuje vy iu priepustnos pamätí. Podporuje 400 MHz FSB, dva kanály IDE s podporou Ultra DMA-100 a zvukový kodek AC97 v. 2.2 s 18-bitovým prevodníkom DA a AD. Na doske je zabezpeèená podpora pamäte DDRAM s celkovou kapacitou 3 GB registrovaných modulov alebo 1,5 GB

Tretia doska Microstar MSI K7T266 Pro2 predstavuje luxusný variant s èipsetom VIA Apollo KT266A, ktorý je urèený pre procesory AMD Duron a Athlon vrátane najvýkonnej ieho typu Athlon XP. Samotný èipset predstavuje revíziu star ieho èipsetu KT266 (je zmenený obvod North Bridge). Nový radiè je oznaèovaný ako Enhanced Memory Controller with Performance Driven Design. Oproti svojmu predchodcovi má KT266A zlep ené èasovanie s ni ími èakacími stavmi a väè iu priepustnos (teoretická je pri pamätiach DDRAM 2,1 GB/s, prakticky sa dosahuje asi 900 1000 MB/s). Dátová cache obvodu Northbridge je zväè ená,

Chaintech CT-6OJA3T PC Space 1/2002

18


pomerne ¾ahko urèi príèinu ne tartujúceho, zaseknutého èi inak trajkujúceho poèítaèa. Výhodné je aj to, e v etky tri dosky obsahujú integrovaný systémový reproduktor (buzzer), tak e mô eme vyu i ten a nemusíme pripája externý. V prípade potreby je ho mo né, samozrejme, vypnú . Prirodzene, buzzer nám nezabezpeèí iadnu kvalitu zvuku, ide iba o systémovú kontrolu pípaním. Dosky MSI tradiène dovo¾ujú iroké experimentovanie s nastaveniami, èo bolo v tomto modeli vyrie ené najlep ie spomedzi testovaných. Ve¾mi výhodné je, e umo òuje nastavi frekvenciu zbernice a pamätí

samostatne, v asynchrónnom re ime. Ak nechceme experimentova , mô eme zvoli nastavenie pod¾a obvodu SPD. Ostatné parametre sú zvyèajné, ako je to be né pri èipsetoch VIA (CAS Latency, Row Precharge Time, RAS Pulse Width, RAS to CAS Delay, Bank Interleave, Burst Lenght a podobne). Ani bezpeènos nie je pre spoloènos MSI neznámy pojem, a preto ako bonus k doske dostanete aj bezpeènostný k¾úè SmartKey pripojite¾ný do USB portu. Pomocou neho mô ete na úrovni Bios alebo Windows uzamknú svoje PC.

Dodávka a in talácia

Ako sme testovali

V etky tri dosky boli dodané v papierových katuliach s tradièným príslu enstvom, ktoré zahàòa FDD kábel, 80- ilový kábel pre HDD kategórie UltraDMA-66-100 MHz, návod a in talaèné CD. Okrem toho sa pri doske MSI vo výbave nachádzal expandér so tyrmi USB portami, D-Bracket (zásuvka s D-LED + 2 USB porty) a Smart Key s predl ovaèkou, èo je oproti ostatným doskám asi najväè í rozdiel. In talácia prebehla jednoducho. Po vybalení a odstránení antistatického obalu sme si ka dú dosku rozlo ili na na e testovacie pracovisko. Ako pamä sme pou ili v prípade dosky Chaintech 6OAJ3T redakènú SDRAM 1 x 256 MB PC133, ktorá pri tejto frekvencii dovo¾uje nastavi CL (CAS Latency) =3. ia¾, pri iadnej frekvencii oficiálne nepodporuje CL=2. Pri doskách ECS P4VXAD a MSI K7T266 Pro2 sme pou ili znaèkovú pamä Kingmax DDR SDRAM 1 x 256 MB PC 2100, ktorá v ak tie nepodporuje CL=2. V etky pamäte sme nain talovali v dy do prvého pamä ového slotu (DIM0). Keï e sme mali k dispozícii es procesorov a tri základné dosky, pou ili sme nasledujúce kombinácie: Doska ECS P4VXAD s procesorom Intel Pentium 4 1,6 GHz, doska Chaintech 6OAJ3T s procesormi Intel Celeron 1 GHz a 1,2 GHz, doska MSI K7T266 Pro2 s procesormi AMD Athlon XP 1600+, Athlon 1 GHz (266 MHz FSB) a Duron 1 GHz. Pri tak vysoko taktovaných procesoroch je ve¾mi dôle ité správne chladenie, i vzh¾adom na to, e napríklad procesor Intel Pentium 4 pri vy ej teplote automaticky zni uje svoju frekvenciu. Pre procesory AMD i pre Celeron 1,2 GHz sme pou ili turbínový chladiè Titan Gold, pre procesor Intel Pentium 4 a pre Celeron 1,0 GHz originálny chladiè, preto e i lo o boxované typy. Ako grafickú kartu sme pou ili videoakcelerátor nVidia GeForce2 MX 400 s 32 MB RAM vo vyhotovení AGP 4x. Nain talovali sme pevný disk Seagate Barracuda 20 GB s 7200 otáèkami a podporou UltraDMA-100 MHz a ako mechaniku CD-ROM sme nain talovali NEC. Keï e v etky tri dosky obsahovali minimálne integrovaný codec AC97, pou ili sme ho a nepridávali sme iadnu externú zvukovú kartu. Ako monitor sme pou ili typ LCD StudioWorks 560LS od firmy LG s aktívnou matricou TFT. Jeho maximálne rozlí enie je 1024 x 768 x 75 Hz pri maximálnom poète 262 144 farieb, èo zodpovedá palete VGA. Doska MSI K7T266 Pro2 dovo¾uje zapojenie a 8 IDE diskov, prièom tyri sú zapojené tradièným spôsobom a mô u pracova v re ime UltraDMA-100 MHz. Ïal ie tyri sú zapojené na prídavný radiè IDE Promise PCD 20265R a mô u tie pracova v re ime UltraDMA-100 MHz. Pri testovaní sme ho v ak z dôvodu ¾ah ieho vzájomného porovnania nepou ili a vo v etkých doskách sme pou ili integrované radièe. Testovací disk sme pripojili v dy ako primárny na prvý kanál, mechaniku CD-ROM ako primárny na druhý kanál radièa. Po spojazdnení poèítaèa sme nain talovali operaèný systém a testovacie programy. Poslednou fázou in talácie bolo nain talovanie doplnkových driverov pre èipsety VIA a Intel z in talaèného CD i z internetu, ako aj v etkých potrebných driverov. Z h¾adiska kon trukcie dosky predstavujú solídne odvedenú prácu, montá bola ¾ahká a iadna súèiastka pri jednoduchom osadení nepreká ala.

19

Hardvér Pri obidvoch základných doskách sme z dôvodu vzájomného porovnania a bezproblémovej práce pou ili tzv. default nastavenie parametrov Setup systému BIOS, s drobnými zmenami. Pri nastavovaní pamätí sme pou ili hodnoty pod¾a obvodu SPD EEPROM (CL=3), procesor sme nechali detekova automaticky a napätia sme nezvy ovali. Pre videokartu sme nechali nastavený jeden èakací cyklus zbernice AGP pre operácie èítania i zápisu a povolili re im AGP 4x. Povolili sme aj re im oneskoreného zápisu s vyu itím bufferov s názvom Delay Transaction pre zbernicu PCI a pre videokartu sme nastavili re im AGP Fast Write. ia¾, Bios dosky Chaintech CT-3OJA3T túto vo¾bu nemal, a tak sme tento re im nemohli pou i . Pre signály systémovej zbernice sme nastavili tzv. ostré signály, teda Spread Spectrum na Disable. Keï e ani jedna doska u neobsahovala zbernicu ISA, jej parametre sme nenastavovali. Softvér Ako operaèný systém sme pou ili Windows 98 SE americkú verziu. Ovládaèe sme pou ili najnov ie z internetu, a pre radiè IDE sme nastavili prenosový re im DMA. Pre prostredie DirectX sme pou ili najnov iu verziu 8.1. Presnej ie pre èipsety VIA sme vystaèili so známou zostavou 4in1 verzia 4.36, pre èipset Intel 815EP sme pou ili drivery INFINST v. 3.20.1008, èo je upgrade in talaèných súborov INF a podpory pre USB i AGP od Intelu. Pre re im UltraDMA-100 radièa IDE sme pou ili Intel Accelerator, èo je napriek honosnému názvu a opisu iba driver na podporu zmieneného prenosového re imu. Ako testovací softvér sme pou ili osvedèený benchmark WinBench 99 v1.1 od spoloènosti Ziff-Davis, SiSoft Sandra 2001te od spoloènosti SiSoftware, kvalitný a jednoduchý WinTune vo verzii 1.0.43 (wintune.winmag.com), populárny 3DMark 2001 s vypnutou HW podporou a známy Quake 3 Arena (s vypnutou podporou OpenGL). Testy sme vykonali trikrát a pou ili sme priemernú hodnotu. Ako posledný test sme vykonali kódovanie videosúboru DVD (1000 snímok) do formátu DIVX programom FlasK Encoding MPEG v. 0.594. Pou ili sme tandardné nastavenie a merali sme èas, za ktorý prebehne kompletné kódovanie. Pre v etky testy sme pou ili grafický re im 1024 x 768 x 32 bit x 75 Hz. Softvér WinBench ve¾mi dobrým spôsobom otestuje v etky komponenty poèítaèa, prièom okrem tradièných benchmarkových testov pou íva aj mno inu aplikácií upravených do testovate¾nej podoby. Takto získané výsledky sú ve¾mi podobné praktickej práci s poèítaèom. SiSoft Sandra je softvér, ktorý sa te í ve¾kej ob¾ube napriek tomu, e existujú pochybnosti o jeho nestrannom a nezaujatom testovaní. Jeho benchmarky v ak majú dobrú vypovedaciu schopnos a obsahuje mno stvo modulov na ve¾mi podrobné otestovanie v etkých komponentov poèítaèa. Je to asi jediný softvér na testovanie výkonu pamätí, ktorý sa dá v praxi pou i . Pou ili sme ho na otestovanie ich výkonu i výkonu procesora. Do úvahy sme brali výsledné hodnoty, napríklad v programe WinBench to bol systém WinMark, v programe SiSoft Sandra interné body, v hre Quake 3 poèet FPS a podobne.Pri kódovaní videa krat í èas znamenal lep í výsledok, pri ostatných programoch to bolo práve naopak (väè ie hodnoty znamenali aj lep ie výsledky).


test WinBench 99 (WinMark) Doska

ECS P4VXAD

Chaintech CT-6OAJ3T

MSI K7T266 Pro2

Procesor

Intel Pentium 4 1,6 GHz

Intel Celeron 1 GHz

Intel Celeron 1,2 GHz

AMD Athlon XP 1600+

AMD Athlon 1 GHz (266 FSB)

CPU Mark

(93,5)

65,5

96,9

126

94,5

AMD Duron 1 GHz 80,2

FPU Mark

(5515)

5285

6565

7600

5430

5420

Business Disk WinMark

8205

5800

6060

9465

8630

8535

High End Disk WinMark

21850

19250

21000

23750

21850

21200

Business Graphics WinMark

350

356

472

579

461

439

High End Graphics WinMark

1035

1035

1340

1950

1420

1390

WinTune 1.0.43 Doska Procesor

ECS P4VXAD

Chaintech CT-6OAJ3T

MSI K7T266 Pro2

Intel Pentium 4 1,6 GHz

Intel Celeron 1 GHz

Intel Celeron 1,2 GHz

AMD Athlon XP 1600+

AMD Athlon 1 GHz (266 FSB)

(2928,5 MIPS)

2950,3 MIPS

3615,9 MIPS

4266,4 MIPS

3045,9 MIPS

3041,2 MIPS

CPU Floating Point

(893,8 MFLOPS)

1152,6 MFLOPS

1375,8 MFLOPS

1755,5 MFLOPS

1241,8 MFLOPS

1257,7 MFLOPS

Video(2D)

171,8 MPixels/s

107,8 MPixels/s

117,6 MPixels/s

189,9 MPixels/s

170,1 MPixels/s

173,3 MPixels/s

Direct3D

135,2 MPixels/s

139,6 MPixels/s

135,4 MPixels/s

142,2 MPixels/s

141,3 MPixels/s

141,5 MPixels/s

OpenGL

21,7 MPixels/s

21,7 MPixels/s

21,7 MPixels/s

21,7 MPixels/s

21,6 MPixels/s

21,7 MPixels/s

Memory

3349,8 MB/s

1920,0 MB/s

2568,0 MB/s

2094,6 MB/s

2663,4 MB/s

2362,5 MB/s

Cached Disk

155,7 MB/s

135,2 MB/s

200,1 MB/s

160,2 MB/s

123,8 MB/s

134,1 MB/s

Uncached Disk

5,98 MB/s

10,2 MB/s

12,4 MB/s

6,3 MB/s

6,1 MB/s

6,0 MB/s

CPU Integer

AMD Duron 1 GHz

SiSoft Sandra 2001te Doska Procesor

ECS P4VXAD

Chaintech CT-6OAJ3T

MSI K7T266 Pro2

Intel Pentium 4 1,6 GHz

Intel Celeron 1 GHz

Intel Celeron 1,2 GHz

AMD Athlon XP 1600+

AMD Athlon 1 GHz (266 FSB)

AMD Duron 1 GHz

3018

2708

3371

3915

2740

2780

948 / 1974

1342

1608

1933

1361

1372

Multimedia Integer MMX (it/s)

6288

5433

6532

7757

5437

5526

Multimedia Integer FPU SSE2 (it/s)

CPU Dhrystone (MIPS) FPU Whetstone (MFLOPS) / SSE2

7775

6646

8109

8920

6775

6355

Memory CPU (MB/s)

842

289

305

690

585

584

Memory FPU (MB/s)

874

312

312

763

762

661

Quake 3 (maximálna kvalita) Doska Procesor

ECS P4VXAD

Chaintech CT-6OAJ3T

MSI K7T266 Pro2

Intel Pentium 4 1,6 GHz

Intel Celeron 1 GHz

Intel Celeron 1,2 GHz

AMD Athlon XP 1600+

AMD Athlon 1 GHz (266 FSB)

AMD Duron 1 GHz

24,6

24,6

24,6

24,7

24,7

24,3

FPS

3Dmark 2001 Doska Procesor

ECS P4VXAD

Chaintech CT-6OAJ3T

MSI K7T266 Pro2

Intel Pentium 4 1,6 GHz

Intel Celeron 1 GHz

Intel Celeron 1,2 GHz

AMD Athlon XP 1600+

AMD Athlon 1 GHz (266 FSB)

AMD Duron 1 GHz

2075

1438

1763

2380

2104

1944

Body

FlasK Encoder MPEG (v. 0.594, tandardné nastavenie) Doska Procesor

ECS P4VXAD

Chaintech CT-6OAJ3T Intel Celeron 1 GHz

Intel Celeron 1,2 GHz

AMD Athlon XP 1600+

AMD Athlon 1 GHz (266 FSB)

AMD Duron 1 GHz

2' 37''

3' 36

3' 00''

2' 04''

2' 54''

2' 50''

Èas (MMX)

Vyhodnotenie a záver

Dobojované! A ako dopadli na e testy pod Windows 98 SE? Jednoznaèné ví azstvo patrí favoritovi doske MSI K7T266 Pro2 a procesoru AMD Athlon XP 1600+. Tento jednoznaèný ví az, hoci pracuje na ni ej reálnej frekvencii (cca 1,37 GHz) ako konkurent Intel Pentium 4, predstavuje skutoène kvalitatívnu pièku. Jeho silnou stránkou je jeho výkonnos aj pri práci so 16-bitovým kódom. Je známe, e Intel svoje procesory optimalizuje na 32-bitový kód, prièom výkony procesorov Pentium 3 a Pentium 4 sú pri práci so 16-bitovým kódom ni ie. Preto sú tieto procesory vhodné pre èisto 32-bitový operaèný systém a softvérové vybavenie (napr. Windows XP), kde by istotne preukázali vy í výkon oproti Windows 98SE. Naproti tomu sú procesory AMD vhodné na prácu so 16-bitovým i 32-bitovým kódom. Sila procesora AMD Athlon XP 1600+ sa prejavila nielen pri syntetických testoch, no aj v reálnom za a ení pri kódovaní videa. Firma AMD ikovne vyu ila reklamnú kampaò spoloènosPC Space 1/2002

MSI K7T266 Pro2

Intel Pentium 4 1,6 GHz

ti Microsoft a prihriala si svoju polievoèku. Nový procesor AMD Athlon XP 1600+ (Extra Performance) predstavuje zlep ený typ, vyrobený tzv. organickou technológiou, ktorá mu zabezpeèila lep ie taktovanie a produkovanie men ieho mno stva tepla. Oznaèený je tzv. PR Ratingom, ktorý predstavuje pribli nú výkonnostnú rovnos s procesormi Intel pod¾a nezávislých testov. Do procesora bola integrovaná tepelná dióda, ktorá presnej ie meria jeho stav, bola pridaná podpora in trukcií SSE (3DNow! Professional) a zlep ený hardvér. Na výborný výkon mala nemalý vplyv aj pou itá základná doska, ktorej èipset VIA Apollo KT266A spolu s pamä ami DDR SDRAM predstavuje prakticky to najlep ie od výrobcu VIA. Procesor Intel Pentium 4 v tomto a ani v ostatných testoch nevedel zabodova . Pri programe WinBench i WinTune ho po¾ahky predbehol dokonca Intel Celeron. Procesor Intel Pentium 4 je postavený na mikroarchitektúre NetBurst s technológiami Hyper Pipelined, Rapid Execution Engine, Execution Trace Cache a 400 MHz

zbernica, ktorá síce pracuje na frekvencii 100 MHz, ale prená a údaje tyrikrát za cyklus, èím sa dosiahne celková priepustnos 3,2 GB/s. Zdá sa, e jediná platforma, na ktorej vynikne jeho výkon, je práca s grafikou. Pod takéto výsledky sa pravdepodobne podpísala aj pou itá èipová súprava a základná doska. Je to na kodu, preto e samotné pamäte DDR SDRAM pri teste SiSoft Sandra ukázali pri tejto doske dobrý výkon, dokonca lep í, ne pri doske MSI K7T266 Pro2 a samotný procesor do príchodu procesorov AMD Athlon XP prakticky nemal konkurenciu. Doska ECS P4VXAD predstavuje cenovo zaujímavú alternatívu pre procesor Intel Pentium 4, ktorá nie je z dielne spoloènosti Intel. Procesory Intel Celeron predstavujú výkonnostne zaujímavú alternatívu, urèenú pre nenároèný trh. Z tohto h¾adiska bol lep í procesor Intel Celeron 1,2 GHz, ktorý je postavený na jadre Tualatin a je vyrábaný 0,13-mikrónovou technológiou, má zväè enú pamä L2 Cache na 256 KB a je vybavený funkciou Data Prefetch,

20


test ktorá zrých¾uje niektoré operácie. Pre lep í prestup tepla do chladièa bol vybavený medenou do tièkou (puzdro FC-PGA2). Aj jeho slab í súrodenec, procesor Intel Celeron 1 GHz, podal v testoch pomerne dobrý výkon, i keï bol prakticky najslab í, okrem syntetického testu procesora WinBech (CPU a FPU Mark), keï predbehol dokonca Intel Pentium 4. Pripomíname, e obidva procesory Celeron pracujú s pamä ami SDRAM a s frekvenciou zbernice 100 MHz, èo na dne nú dobu nie je ve¾a. Medzi procesormi AMD Athlon 1 GHz a AMD Duron 1 GHz prebehol tesný súboj, z ktorého napokon predsa len vy iel ví azne AMD Athlon. V niektorých èiastoèných testoch sa v ak karta obrátila v prospech procesora AMD Duron. Tento procesor s novým jadrom u má integrovanú hardvérovú funkciu Data Prefetch a podporuje in trukcie SSE. Podrobnej ia analýza výsledkov ukázala, e procesor AMD Athlon dosahuje ví azstvo najmä pri syntetických testoch procesora, èo svedèí o tom, e je kon trukène predsa len lep í. Testovanie ob¾úbenou hrou Quake3 neprinieslo oèakávané jasné výsledky. Na úèely testovania sme zablokovali hardvérovú integráciu a podporu do prostredia OpenGL, a tak sme program donútili vyu íva

Výrobca

softvérovú emuláciu 3D vlastností. Ukazuje sa v ak, e hranice tohto softvéru nie sú vo frekvencii a type procesora, ale skôr v pou itej grafickej karte èi v zbernici AGP. Z tohto h¾adiska mali ove¾a vy iu vypovedaciu schopnos testy so softvérom 3DMark 2001. Z h¾adiska základných dosiek je, ako sme u uviedli, jasným favoritom MSI K7T266 Pro2. U v základnej výbave získa pou ívate¾ integrovaný radiè RAID, mo nos dobrej diagnostiky systémom svietiacich diód D-LED, integrovanú zvukovú kartu, iroké mo nosti pretaktovania, podporu DDR pamätí, es portov USB a ïal ie. Doska Chaintech CT-6OAJ3T s èipsetom Intel 815EP predstavuje zaujímavú alternatívu k favoritovi od spoloènosti MSI. Èipsety z rodiny Intel 815 predstavujú menej nároèné rie enie, ktoré je zamerané na pokrytie komplexnej potreby pou ívate¾a (napríklad Intel 815E obsahuje integrovanú grafickú kartu), podpora pamätí SDRAM je v ak v súèasnosti na ústupe. Testovaná doska pracovala a na malé výkyvy v stabilite pomerne spo¾ahlivo, nevedela v ak správne identifikova procesor Intel Celeron 1,2 GHz, ktorému chybne zobrazila frekvenciu ako 3,5 x 100 MHz, no na samotné testovanie to pod¾a v etkého nemalo vplyv. Nová verzia Biosu by to mala

napravi , no ostáva otvorený problém s kompatibilitou èipsetu Intel 815EP s týmto procesorom (pätica FC-PGA2). Väè ím problémom je v ak to, e Bios nemá mo nos vo¾by AGP Fast Write. Èo doda na záver? Testy aj napriek niektorým výsledkom poskytujú dobrú orientáciu èo sa týka výkonu procesorov a tým aj platforiem pod operaèným systémom Windows 98 SE, ktorý obsahuje 16- i 32-bitový kód a patrí medzi najviac roz írené systémy. Najlep í pomer cena/výkon pre be ného a mierne nároèného pou ívate¾a poskytujú procesory AMD èi u Duron alebo klasický Athlon, v tesnom závese za nimi je nový Celeron 1,2 GHz. Pre nároèných je jednoznaènou vo¾bou Athlon XP, pou itie Pentia 4 na prácu so star ím a nie plne 32-bitovým softvérom neodporúèame. Pre objektivitu musíme doda , e niektoré testovacie programy sú u star ieho dáta, èo sa prejavilo najmä pri procesore Intel Pentium 4, na druhej strane to v ak vypovedá o jeho výkone pri pou ití star ích aplikácií. (Pozn. redakcie k testovaniu základných dosiek najmä pre procesory od Intelu sa podrobnej ie vrátime na stránkach PC Space na jar.) Stanislav J. Manca

AMD

AMD

AMD

Intel

Intel

Model

Athlon

Athlon XP 1600+

Duron

Celeron

Celeron

Frekvencia procesora

1 GHz

1,37 GHz

1 GHz

1 GHz

1,2 GHz

Frekvencia FSB (MHz)

266

266

200

100

100

Pamä ová platforma

DDR / SDR

DDR / SDR

DDR / SDR

SDR

SDR

Pätica

Socket A

Socket A

Socket A

FCPGA

FCPGA

L1 / L2 cache (KB)

128 / 256

128 / 256

128 / 64

32 / 128

32 / 256

Cena bez DPH (pod¾a predajcu)

4389 Sk

6886 Sk

3597 Sk

3839 Sk

5451 Sk

Záruka

Zapo ièal

Výrobca Model

1 rok

1 rok

1 rok

1 rok

1 rok

Asbis SK, s. r. o. www.asbis.sk tel.: 02/44 87 15 89

Agem, s. r. o. www.agem sk tel.: 02/63 81 00 49

Agem, s. r. o. www.agem sk tel.: 02/63 81 00 49

Asbis SK, s. r. o. www.asbis.sk tel.: 02/44 87 15 89

Asbis SK, s. r. o. www.asbis.sk tel.: 02/44 87 15 89

Intel

Chaintech

ECS

MSI

Pentium 4

6OJA3T

P4VXAD

K7T266 Pro2

Frekvencia procesora

1,6 GHz

Frekvencia FSB (MHz)

400

max. 133

max. 266

max. 266

Pamä ová platforma

DDR / RDR / SDR

SDR

DDR

DDR

PGA 478

FCPGA

PGA 478

Socket A (Socket462)

L1 / L2 cache (KB)

8 / 256

Cena bez DPH (pod¾a predajcu)

9668 Sk

4211 Sk

4686 Sk

6116 Sk

1 rok

2 roky

1 rok

3 roky

Asbis SK, s. r. o. www.asbis.sk tel.: 02/44 87 15 89

Asbis SK, s. r. o. www.asbis.sk tel.: 02/44 87 15 89

Agem, s. r. o. www.agem sk tel.: 02/63 81 00 49

Emsonic www.emsonic.sk tel.: 02/49 23 47 00

Pätica

Záruka

Zapo ièal


software

Windows XP pod lupou Dátum 25. október 2001 sa pravdepodobne významne zapí e do poèítaèovej histórie. Uvedenie nového operaèného systému na trh toti nie je udalos ou ka dodennou. Operaèné systémy typu Windows sú na trh uvádzané pomerne èasto, ale nie v dy ide o také významné technologické a dizajnové zmeny. Podobná dizajnová revolúcia sa naposledy udiala pri nástupe operaèného systému Windows 95. Ozaj, pamätáte sa e te na jeho predchodcu Windows 3.11? Zmeny pri nástupe operaèných systémov Windows 2000, Windows 98 a Millennium neboli a také výrazné, aj keï na druhej strane nemô eme súhlasi ani s názorom, e vtedy i lo len o nájdenie toho správneho odtieòa modrej farby pre pracovnú plochu. Nepochybne s nástupom ka dej novej verzie sa odstránili niektoré nedostatky a chyby predo lých verzií (pod¾a Murphyho zákona sa pritom vyrobili nové) a v dy dochádzalo aj k zlep eniu grafického prostredia a zjednodu eniu ovládania.

neosobný. Samozrejme, v etko si mô eme prispôsobi (ikony, motívy pracovnej plochy ), ale aj keï nebudeme do vzh¾adu Windows XP nijako zasahova , bude sa postupne personalizova . Nad tlaèidlom TART sa objavia ikony, ktoré najèastej ie pou ívame, postupne sa nám prispôsobuje systém menu a podobne. Ku komfortu viacerých pou ívate¾ov urèite prispeje systém individuálnych profilov jednotlivých pou ívate¾ov a rýchle prepínanie medzi viacerými pou ívate¾mi. Táto funkcia si, samozrejme, vy aduje viac operaènej pamäti, minimálne 256 MB, hlavne ak majú jednotliví pou ívatelia otvorených viac aplikácií. Otecko si teda pokojne mô e od rozrobeného projektu odskoèi k futbalu alebo politickej besede v televízii, zatia¾ èo sa poèítaèa doèasne zmocnia potomkovia zo svojimi hrami. Po futbale, ak mu to potomkovia dovolia a nemusí práve umýva riad, mô e jednoduchým prepnutím pou ívate¾ského profilu vo svojej práci neru ene pokraèova .

Grafické prostredie a ovládanie

Èo sa týka grafického návrhu pracovnej plochy a ostatných grafických obrazoviek, mô eme u po letmom zoznámení kon tatova , e nový operaèný systém priniesol v tejto oblasti zmeny k lep iemu. Technologicky orientované grafické návrhy obrazoviek a dialógových okien vystriedali nové, efektne zaoblené, pou ívate¾sky orientované návrhy v ivých , elegantných farebných kombináciách. Podstatne sa zjednodu ilo aj ovládanie jednotlivých funkcií a slu ieb operaèného systému. Zdalo by sa, e pou ívate¾a zvyknutého na star ie verzie operaèného systému Windows nemô e niè prekvapi . Tlaèidlo TART je predsa na svojom mieste, zatlaèíme ho a zrazu vidíme, e hlavné menu operaèného systému je akési iné, ne na èo sme boli dosia¾ zvyknutí.

Menu, ktoré sa rozvinie nad tlaèidlom TART, je rozdelené na dve polovice. ¼avá polovica obsahuje programy a dokumenty, s ktorými najèastej ie pracujeme. Pravá polovica hlavného menu obsahuje zálo ky dokumentov a polo ky pre nastavenie operaèného systému, vyh¾adávanie a spú anie programov. V novom operaènom systéme je markantná snaha, aby hlavné menu a pracovná plocha obsahovala len najpou ívanej ie ikony a zlo ky súborov. Pou ívate¾ osobného poèítaèa je len èlovek, spravidla zvedavý, ktorý v elièo skú a, in taluje rôzne programy, hry, napríklad z CD pribalených k èasopisom a podobne. Potomkovia a ostatní rodinní príslu níci, s ktorými PC zdie¾ame, sa v týchto aktivitách väè inou tie nedajú zahanbi , tak e pracovné plochy a menu Windows sa plnia nepou ívanými, a teda zbytoènými polo kami a ikonami. Sami sa ich odstráni neodvá ime, veï èo ak sa budú e te niekedy na nieèo hodi . V etci poznáme Murphyho zákon o tom, e roky nepou ívaná vec sa spravidla stane nepostrádate¾nou hneï na druhý deò po tom, ako sme ju vyhodili. Operaèný systém Windows XP sa aj do tejto veci sna í vná a poriadok. Urèitá snaha tu bola u aj vo verziách Windows 2000 a Millennium, kde sa systém sna il skrýva menej èasto pou ívané polo ky menu. Windows XP je v tejto zále itosti podstatne zdokonalený. Ihneï po in talácii nás zarazí, e pracovná plocha je takmer prázdna, obsahuje len ikonu smetného ko a. Po nain talovaní je teda nový operaèný systém pomerne PC Space 1/2002

zaèa proces napa¾ovania. Kópiu CD s implementovanou ochranou proti kopírovaniu, samozrejme, takto nevyrobíte. Mierne klamlivá je informácia o prehrávaní filmových DVD. Windows Media Player prehráva filmy na DVD a po doin talovaní dekodéra z webu alebo v na om prípade z in talaèného CD grafickej karty Matrox G450. Po nain talovaní operaèného systému Windows XP ho treba e te aktivova , èi u telefonicky alebo prostredníctvom internetu, inak sa nám operaèný systém po tridsiatich dòoch porúèa do veèných loví . O aktivácii produktov rady XP sme u v PC Space písali, túto slu bu-neslu bu sme aj pomerne dôkladne otestovali, tak e sa k nej nebudeme znovu vraca .

Funkcie a slu by operaèného systému.

Technologické novinky

Nový operaèný systém nepriná a len zmeny grafického prostredia. Najvýznamnej ie novinky sú spravidla ukryté v jeho vnútri. Zaèneme trochu nelogicky vymenovaním toho, èo u vo Windows XP u (na astie) obsiahnuté nie je. Nie je tu toti zahrnutý 16-bitový kód operaèného systému MS DOS, ani 16-bitové kódy, prípadne èasti kódov operaèných systémov Windows 3.11 a Windows 95. Tieto kódy sa zachovávali kvôli kompatibilite star ích aplikácií vyvinutých pre MS DOS a Win 3.11 a znaènou mierou sa podie¾ali na nestabilite nov ích verzií Windows vetvy Win 98 a Millennium. Mô eme namieta , e u Millennia neobsahovali dosovský kód. Nie je to pravda, obsahovali, len sa navonok tvárili, e neobsahujú. Chýbajúce konfiguraèné súbory autoexec.bat, config.sys a systémové súbory io.sys a msdos.sys toti e te nesvedèia o neprítomnosti celého jadra kódu operaèného systému MS DOS. Bohu ia¾, ani nové XP neobsahuje podporu technológie Bluetooth pre výmenu údajov medzi mobilnými zariadeniami (mo no v niektorom servispacku). K novým technológiám pridaným do verzie XP patrí napríklad ClearType pre kvalitné zobrazovanie fontov na LCD displeji, technológia 802.11b pre wireless network, ifrovanie diskov a podobne. Hlavne vo verzii Server sa urèite zaène masívne vyu íva aj nová serverová technológia .NET.

In talácia operaèného systému

Poèas in talácie operaèného systému na dvoch testovacích poèítaèoch boli rozpoznané v etky zariadenia a periférie testovacieho PC vrátane in talácie správnych ovládaèov. Jedinú výnimku ( e by potvrdzujúcu pravidlo?) tvorila televízna karta ATI TV Tuner, ktorá síce rozpoznaná bola, ale softvér k nej bolo potrebné stiahnu z webu. Nepotrebnými sa stali in talaèné CD ku grafickej karte (Matrox G450, GeForce 400 MX), k zvukovej karte (Sound Blaster Live), skeneru (Acer S2W), a fakticky aj in talaèné CD k napa¾ovaèke (Teac). Príjemným prekvapením bola natívna podpora USB skenera a hlavne CD-RW mechaniky. Napa¾ovanie súborov na príslu né médiá je aj napriek trochu obmedzeným mo nostiam vyrie ené intuitívne. Staèí umiestni predmetné súbory a adresáre do virtuálneho adresára pre napa¾ovanie priradeného napa¾ovaèke a

Postupnými inováciami operaèného systému Windows, potrebujeme ku ka dodennej práci s poèítaèom èoraz menej ovládaèov, programov a utilít od tretích firiem. Operaèný systém Windows XP v sebe zahàòa nielen prostriedky na údr bu diskov, správu pamäti cache, ale aj ïal ie programy a utility, napríklad pre browsovanie internetom (Internet Explorer 6), prehrávanie multimediálnych súborov (Windows Media Player), nástroj pre záznam a strih domáceho digitálneho videa (Windows Movie maker), nástoj pre napa¾ovanie súborov a adresárov na médiá CD-R a CD-RW a podobne. Je len logické, e ostatné firmy (na rozdiel od spokojných pou ívate¾ov operaèného systému) týmto trendom asi nie sú príli nad ené, z èoho pramení aj mno stvo súdnych sporov vedených proti firme Microsoft. Firmu AOL urèite nepote í Windows Messenger, firmu RealNetworks ako dodávate¾a RealPlayeru urèite nenadchne Windows Media Player, firma Symantec ako dodávate¾ populárnych Nortonových utilít si u mo no èasom èiastoène zvykla na utility Windows na údr bu diskov, podobne ako firma Netscape si u pravdepodobne èiastoène zvykla na Internet Explorer. A to sme nevymenovali firmy dodávajúce softvér pre napa¾ovanie CD, editovanie a strih videa, softvér pre digitálnu fotografiu, skenery a podobne. Taktie programu pcAnywhere na prístup ku vzdialenému poèítaèu pravdepodobne s nástupom Windows XP, ktoré vo verzii Professional majú u túto slu bu implementovanú nesvitá na kraj iu budúcnos . Advokátom, hlavne v USA, v najbli om období nedostatok zaujímavej práce urèite nehrozí. Firma Microsoft pochopite¾ne nezabúda ani na známe pravidlo, e utrácanie peòazí je významným rozvojovým faktorom ekonomiky, a tak do Windows XP sú zakomponované aj také milé zákernosti, ako objednávanie a nakupovanie obrázkov, on-line objednávanie tlaèe fotografií, nákup hudobných súborov a podobne, zriadenia konta .NET Passport (nastavte si Outlook Express ako po tový klient a uvidíte, o èom je reè) a podobne. Urèite nie je náhoda, e tieto objednávacie a nákupné slu by vo väè ine prípadov oslovujú Billovi blízke firmy, ako napríklad MSN. Pod pojmom slu by operaèného systému budeme rozumie nielen utility, s ktorými pou ívate¾ priamo pracuje, ale aj systémové slu by, ktoré vyu ívajú ostatné aplikácie. Ako príklad mô eme uvies otváranie súboru. Dialóg pre otváranie súborov je rovnaký v prieskumníku, vo Worde, ale hoc aj v aplikácii Paintbrush. Ve¾mi príjemné je, e ikony adresárov nám ukazujú, aké dokumenty a obrázky tieto adresáre obsahujú. Ak ponecháme kurzor my i na ikone adresára trochu dlh ie, zobrazí sa nám v tooltipe struèný preh¾ad, aké súbory tento adresár obsahuje.

22


Verzie

Nový operaèný systém Windows XP je zatia¾ k dispozícii v dvoch verziách: Windows XP Home Edition Windows XP Professional Edition Ak by sme mali uvies na správnu mieru pekulácie o tom, èi je Windows XP nástupcom vetvy Windows 98, Windows Millennium alebo vetvy Windows NT, Windows 2000, mohli by sme zodpovedne vyhlási , e áno, Windows XP je nástupcom obidvoch vetiev. Zjednodu ene by sme mohli poveda , e Windows XP Home Edition je marketingovým nástupcom operaèných systémov Windows 98 a Millennium. Takéto jednoduché poèty v ak u nemô eme pou i pre Windows XP Professional Edition. Táto verzia je marketingovým nástupcom operaèného systému Windows 2000 Professional. Celkom logicky sa v ak objaví otázka, aký operaèný systém bude nástupcom systému Windows 2000 Server. Predplatitelia slu by MSDN (Microsoft Developer Network) to u vedia, preto e v novembrovom balíku dostali CD s názvom Windows XP Server codename Whistler s Beta 2 verziou nového operaèného systému, ktorý nahradí Windows 2000 Server. Ak by sme mali struène opísa rozdiel medzi Home Edition a Professional Edition, tak z verzie Home Edition boli vypustené niektoré nároènej ie, hlavne sie ové funkcie a bolo pou ité robustnej ie nastavenie niektorých parametrov tak, aby vyhovovalo aj po iadavkám menej skúsených pou ívate¾ov. Najvýznamnej ie rozdiely medzi obidvoma verziami charakterizuje tabu¾ka.

a menia sa len resources , kde sú ulo ené texty re azcov.

Praktické skúsenosti

Na Windows XP som pre iel z operaèného systému Windows 2000 Professional, ktorý som predtým pou íval pribli ne rok. Po tyroch mesiacoch skúseností s pou ívaním najskôr beta verzie (RC2) a neskôr, keï bola k dispozícii, aj finálnej verzie Windows XP Professional musím potvrdi 100-percentnú stabilitu tohto operaèného systému. To znamená, e sa mi nikdy na vlastné oèi nepodarilo uvidie známu modrú obrazovku , ktorú poznáme z predchádzajúcich verzií Windows, tak e vôbec neviem, ako táto obrazovka vo verzii XP vyzerá a èi je e te stále modrá. Vo verzii Windows 2000 som ju za rok intenzívneho pou ívania videl len raz, keï sa mi za jazdy podarilo neúmyselným potiahnutím za kábel vysunú z PCI slotu televíznu kartu. Ak má problémy niektorá aplikácia, operaèný systém ju korektne ukonèí a ponúkne pou ívate¾ovi mo nos odosla informáciu o aktuálnom probléme na server Microsoftu. Takto firma zozbiera od pou ívate¾ov informácie o prípadných problémoch, aby ich mohla zahrnú do servisných balíèkov.

Jazykové verzie.

Zjednodu ene by sa dalo poveda : budú aj nebudú. Tak e nedoèkáme sa slovenských Windows XP, ale ani èeských, nemeckých èi francúzskych verzií. Slovenská verzia systému Windows XP Professional bude k dispozícii len vo forme balíka MUI (Multilingual User Interface viacjazyèné pou ívate¾ské rozhranie). In taláciou balíka MUI na systém Windows XP v anglickom jazyku získate pou ívate¾ské rozhranie v slovenskom jazyku. Pod¾a informácií z www.microsoft.sk verzia Windows XP Home vôbec nebude k dispozícii v slovenskom jazyku. Viac informácií o jazykových pou ívate¾ských rozhraniach nájdete na adrese http://www.microsoft.com/globaldev/FAQs/ Multilang.asp. Konkrétne oznaèenie èeských a slovenských MUI je 0405 Czech CS.MUI a 041b Slovak SK.MUI. V decembrovej zásielke MSDN sa u objavili dve CD s viacerými MUI, bohu ia¾, èeské ani slovenské medzi nimi nebolo. Predáva sa teda bude len anglické in talaèné CD s jednotným binárnym kódom. Lokalizácia sa dotkne len menu, pou ívate¾ského rozhrania slu ieb, pomocníka a podobne. Zdalo by sa, e takto to bude stabilnej ie a nebude pri lokalizácii èo pokazi . Trochu to pripomína ten vtip, ako sa postar í dedinèan díva na plagát s nápisom U zajtra tu bude cirkus a mrmle si: a doteraz tu bolo èo? . Vývojári aplikácií pre Windows vedia o lokalizácii svoje. Binárny kód zostáva

V beta verzii Windows XP som narazil na jediný vá ny problém, kedy nebolo mo né nain talova databázový Microsoft SQL Server 2000 (CD s trial verziou MS SQL Serveru 2000 bolo prilo ené v augustovom èísle PC SPACE). Po konzultáciách so pecialistami od Microsoftu sa mi tento problém jednoduchou úpravou v databáze registra podarilo prekona . Beta verzie programov sa pochopite¾ne posudzujú benevolentnej ie, ale aj tak je zaujímavé, e to bol práve produkt Microsoftu, ktorý mal pod novým operaèným systémom rovnakej firmy problémy. Navy e ne lo o nejakú nepodstatnú utilitku, produkt Microsoft SQL Server 2000 sa prepracoval do tzv. miliardového klubu (to znamená, e zarobil firme MS miliardu USD). Konkurenèný produkt, databázový server Oracle 9i som nain taloval a aj testoval pod beta verziou Win XP úplne bez problémov. Vo finálnej verzii Win XP sa u problém s in taláciou SQL Servera 2000 nevyskytol, tak e je vlastne v etko v poriadku. Prvé dojmy aj praktické skúsenosti z nieko¾komesaèného pou ívania Windows XP sú jednoznaène priaznivé, a tento operaèný systém bude zrejme rozhodujúcim spôsobom ovplyvòova trendy v IT technológiách, IT priemysle a IT obchode. ¼uboslav Lacko Poskytol: Microsoft Slovensko

Funkcia Vzdialená pracovná plocha. Prístup k osobnému poèítaèu pou ívate¾a zo vzdialeného poèítaèa. Súbory a prieèinky v re ime off-line. Prístup k súborom a prieèinkom na zdie¾anom sie ovom prostriedku pri odpojení od servera. kálovate¾ná podpora pre procesory. Mo nos obojsmernej podpory pre viacero procesorov. Systém ifrovania súborov. Ochrana citlivých údajov na NTFS diskoch. Riadenie prístupu. Mo nos obmedzenia prístupu k vybratým súborom, aplikáciám a iným prostriedkom. Centralizovaná správa. Pripojenie systému Windows XP Professional k doméne Windows Server umo òuje vyu i nástroje pre správu a zabezpeèenie. Skupinová politika. Zjednodu enie správy skupín pou ívate¾ov alebo poèítaèov. In talácia a údr ba softvéru. Automatické in talovanie, konfigurovanie, opravy a odstraòovanie softvérových aplikácií. Profily pou ívate¾ov viacerých poèítaèov. Prístup pou ívate¾a k jeho dokumentom a nastaveniam bez oh¾adu na poèítaè, na ktorom sa prihlási. Remote Installation Service (RIS). Podpora pre vzdialenú in taláciu operaèného systému. Viacjazyèné pou ívate¾ské rozhranie (MUI).

23

Windows XP Home Edition

Windows XP Professional

N

A

N

A

N

A

N

A

N

A

N

A

N

A

N

A

N

A

N

A

N

A


software

StarOffice 6.0 konkurencia MS Office? Tak, a bude znovu o èom diskutova . e preèo? Objavila sa toti nová verzia balíka kancelárskych aplikácií StarOffice 6.0, ktorý je k dispozícii úplne zdarma. Zatia¾ ide len o betaverziu (ostrá verzia sa chystá niekedy zaèiatkom budúceho roku), ktorá je v ak stabilná a plne funkèná. To, e najpou ívanej í balík kancelárskych aplikácií je Microsoft Office, je azda ka dému jasné. Situácia u nás je navy e skomplikovaná lokalizáciou a podporou diakritiky, èo Office od Microsoftu zvládol na výbornú u pomerne dávno, tak e konkurencia to má ove¾a a ie, ako napríklad v anglicky hovoriacich krajinách. Situáciu v ak mô u zmeni kvalitné kancelárske balíky, ktoré sú zdarma. Takým je aj StarOffice od spoloènosti Sun Microsystems. Výhodou StarOffice 6.0 sú skutoène kvalitné aplikácie, pripravovaná èeská lokalizácia, verzie pre prostredia Windows, Linux a Sun, ako aj kompatibilita s najpou ívanej ími kancelárskymi aplikáciami (vrátane MS Office). Preto sme sa pozreli na mo nosti tohto kancelárskeho balíka podrobnej ie (aj napriek tomu, e zatia¾ ide len o betaverziu).

ve¾a a bez problémov doká e konkurova ktorýmko¾vek komerèným produktom. Nové dokumenty sa otvárajú v samostatných oknách vrátane li ty Windows, aj keï Writer je spustený len raz (podobne ako Word 2000 a XP). Ovládanie editora je tandardné, ako aj u iných Windows editorov, tak e pou ívatelia so znalos ami Windows aplikácií by nemali ma iadne problémy (podobné klávesové skratky, spôsob editácie a i.). Prostredie je pomerne preh¾adné a rýchlo si naò zvyknú aj pou ívatelia MS Wordu. Pri vytváraní nových dokumentov mô ete vyu i slu ieb AutoPilota, èo je vlastne sprievodca, prostredníctvom ktorého vytvoríte nielen textové dokumenty (listy, faxy, poznámky), ale aj prezentácie, web stránky, mô ete konvertova dokumenty, importova dáta a podobne. Zaujímavou mo nos ou je hromadná konverzia mien v dokumentoch na euro. Pri editácii a formátovaní textu je mo né pou íva mno stvo be ných funkcií pre odseky, ako kopírovanie, zarovnávanie, èíslovanie, ståpce, odrá ky, ohranièenie, odsadzovanie, zmena farby, zvýrazòovanie a ïal ie

Balík StarOffice sa skladá z mnohých aplikácií, nájdete tu: Textový editor StarOffice Writer, tabu¾kový procesor StarOffice Calc, program pre vytváranie prezentácií StarOffice Impress a kresliaci program StarOffice Draw. K dispozícii je aj StarOffice Math pre tvorbu matematických vzorcov a programovacie prostredie StarOffice Basic Dodávka a in talácia

Najjednoduch í spôsob distribúcie StarOffice je internet, odkia¾ si mô ete stiahnu in talaèný balík. Ak máte pripojenie k internetu pevnou linkou (prípadne ISDN), nebude to iadny problém. S klasickým modemom by som sa do toho príli nepú al (5 hodín s ahovania je skutoène dos ). In talácia v prostredí Windows je rýchla a jednoduchá. Prostredie in talaèného programu je preh¾adné, samozrejmos ou je výber typu in talácie, prípadne podrobný výber komponentov balíka. Plná in talácia zaberie na disku pribli ne 200 MB. Systémové po iadavky sú be né poèítaè s procesorom Pentium, 64 MB RAM, 250 MB na disku, grafické rozlí enie 800 x 600 alebo vy ie. Pre rýchlej iu prácu v ak budete potrebova Pentium 200 MHz a 128 MB RAM. Windows verziu mô ete pou i spolu so systémami Windows 95, 98, Me, NT, 2000 alebo XP (Windows 95 vy aduje aktualizáciu DCOM 95).

mo nosti. Vyu itie nájde urèite aj ve¾ké mno stvo atribútov textu, kde sú okrem be ných mo ností aj niektoré nad tandardné, ako tieòovanie, obrysy, medzery medzi znakmi, ve¾kos znakov v percentách, pevné medzery, párovanie znakov a podobne. Integrovaný je aj kerning (zmen enie medzery v texte), av ak v testovanej betaverzii obèas hneval . Pre vybranú èas textu je mo né nastavi aj jazyk, pod¾a ktorého sa potom bude vykonáva kontrola pravopisu. Ve¾mi dôle itou novinkou je podpora Unicode, ktorá umo òuje spoloèné pou itie ¾ubovo¾ných znakov, teda napríklad text s diakritikou spolu s ázijským textom.

Kancelársky balík

StarOffice je univerzálny kancelársky balík, ktorý nájde uplatnenie v ka dej oblasti. Jeho výhodou je to, e má verzie pre Windows, Linux a Sun, preto je ho mo né ve¾mi úspe ne nasadi v mnohoplatformových prostrediach. Ako ka dý kancelársky balík sa skladá z mnohých aplikácií, najdôle itej ie sú: textový editor StarOffice Writer, tabu¾kový procesor StarOffice Calc, program pre vytváranie prezentácií StarOffice Impress a kresliaci program StarOffice Draw. K dispozícii je aj StarOffice Math pre tvorbu matematických vzorcov a programovacie prostredie StarOffice Basic. Oproti predchádzajúcej verzii tu nenájdete klienta elektronickej po ty, plánovaè a ïal ie drobné aplikácie. Ide síce len o betaverziu, no integráciu týchto aplikácií neèakajte ani vo finálnej verzii. Sun Microsystems sa rad ej sústredí na hlavné èasti balíka. Ïal ou súèas ou, ktorú v novej verzii nenájdete, je StarDesktop. Na astie nechýba mne a urèite ani mno stvu ïal ích pou ívate¾ov. StarDesktop bol najkritizovanej ou èas ou predchádzajúcich verzií a dos znaène znepreh¾adòoval prácu s aplikáciami (hlavne pre menej skúsených pou ívate¾ov). Keï e aplikácie u nie sú integrované do StarDesktop, mô ete ich teraz spú a úplne samostatne, ako je to be né u iných programov.

Textové dokumenty

Textový editor StarOffice Writer bude pravdepodobne najpou ívanej ou èas ou balíka. Ponúka toho skutoène PC Space 1/2002

StarOffice Writer ponúka pre editáciu textu mno stvo mo ností Ve¾mi ikovné je plávajúce okno Stylist, prostredníctvom ktorého mô ete ve¾mi rýchlo a pohodlne meni formátovanie dokumentu. Pri tvorbe textu urèite oceníte mo nos písania na ¾ubovo¾nom mieste stránky, kde umiestnite kurzor my i Writer si doplní chýbajúce odriadkovanie a tabulátory. Vhod príde aj automatické doplòovanie slov, ktoré boli v texte u pou ité. V prípade, e si na to zvyknete, mô e vám to u etri trochu èasu. K dispozícii sú be né mo nosti formátovania stránky, ako hlavièka, päta, pozadie, okraje a ïal ie. Medzi ïal ie zaujímavé funkcie patrí automatické vkladanie tabuliek vrátane automatického formátovania, vkladanie grafov, obrázkov a ïal ích objektov, pre ktoré mo no pou i najrôznej ie druhy umiestnenia, formátovania, obtekania a podobne. Nechýba ani galéria 3D obrázkov, animácií, symbolov, obrázkov, zvukov a podobne. Prostredníctvom funkcie AutoText mô ete do dokumentu vklada preddefinovaný formátovaný text. V zlo itých a rozsiahlych dokumentoch získate ve¾mi

dobrý preh¾ad o objektoch v dokumente pomocou nástrojov plávajúceho okna Navigator, kde v nich mô ete aj vyh¾adáva . Nechýba samozrejme ani kontrola pravopisu a slovník synoným. Uvidíme, èi sa doèkáme aj podpory slovenèiny (osobne dúfam, e áno). Ve¾mi dôle itou vlastnos ou textových editorov je podpora importných a exportných formátov. Writer v tomto smere pokroèil a zameral sa hlavne na kompatibilitu s MS Word, kde sú podporované formáty od verzie 95 a po najnov iu verziu XP. Podpora tohto importu je ve¾mi dobre prepracovaná, èo nasvedèuje tomu, e nie príli zlo ité dokumenty boli bezproblémovo importované betaverziou, a to vrátane OLE objektov, automatických tvarov, rámèekov, grafov a podobne (aj keï nie je problém vytvori Word dokument ktorý Writer nenaèíta, ba dokonca ho zhodí ). Okrem toho je obojsmerne podporovaný e te univerzálny formát RTF a, samozrejme, TXT. Pri importe je podporované mno stvo známych formátov. Zmeny sa objavili aj v internom formáte StarOffice. Okrem zachovania podpory pre star í formát je tu aj formát nový, a to XML. Áno, v etky dokumenty z programov StarOffice (teda nielen Writer, ale aj tabu¾ky, prezentácie alebo obrázky) sú ukladané do formátu XML. Tento formát je úèinne komprimovaný, tak e nezaberá príli ve¾a miesta. Navy e je podporované 128-bitové ifrovanie. Samozrejmá je aj iroká podpora HTML formátu, kde Writer slú i ako program pre vytváranie web stránok. Jeho mo nosti v tejto oblasti nie sú nijako zvlá tne, no pre be né stránky úplne postaèia. K dispozícii sú tandardné mo nosti tvorby textu, hypertextových odkazov, tandardné formulárové prvky a podobne. Taktie je mo né vytvára HTML dokumenty obsahujúce rámce. S vytvorením web stránky ve¾mi úèinne pomô e AutoPilot.

Tabu¾ky

V balíku StarOffice nájdete, samozrejme, aj tabu¾kový procesor Calc, ktorý v tejto kategórii síce nepatrí medzi svetovú elitu, no ponúka pre be nú prácu v etko potrebné. Jeho prostredie je úplne rovnaké ako pri ïal ích aplikáciách StarOffice, tak e ovládanie bude bez problémov. Samozrejmos ou sú zálo ky v dokumente. Spôsobom práce je podobný iným tabu¾kovým procesorom. K dispozícii sú v etky be né funkcie vlastné pre tabu¾kové procesory. Pri editácii obsahu bunky je mo né v jednej bunke pou i rôzne atribúty písma, orientáciu textu, zarovnávanie, farby a podobne. Taktie mô ete nastavi mno stvo typov formátov zobrazenia dát v bunkách vrátane definície vlastných. K dispozícii je mno stvo typov orámovania, mo nosti pre vkladanie grafiky, hlavièka, päta a podobne. Základnou vlastnos ou tabu¾kových procesorov je ich schopnos vykonáva rôzne výpoètové operácie. V tejto oblasti Calc pokryje prakticky v etky po iadavky pou ívate¾a. Obsahuje viac ako 360 najrôznej ích funkcií, ktoré sú pre preh¾adnos rozdelené pod¾a typu do 11 skupín databázové, dátumové a èasové, finanèné, informaèné, logické, matematické, maticové, tatistické, tabu¾kové, textové a pridané. Zadávanie funkcií je, samozrejme, mo né ruène, no pre menej skúsených pou ívate¾ov vynikajúco poslú i AutoPilot, prostredníctvom ktorého je doplòovanie potrebných parametrov jednoduch ie. Calc obsahuje aj mno stvo funkcií pre zjednodu enie ovládania, zadávania a zobrazenia dát. Pri vkladaní dát do buniek dobre poslú i funkcia vyplòovania èíselných radov. K základným mo nostiam pri práci s dátami obsahuje Calc triedenie a filtrovanie pod¾a najrôznej ích parametrov. Obsiahnuté sú aj ïal ie mo nosti, dostupné v tabu¾kových procesoroch vy ej triedy, ako je napríklad pomenovávanie buniek a oblastí. Takto definované meno bunky alebo oblasti je mo né pou íva ako zástupcu vo vzorcoch, funkciách, odkazoch a podobne. Medzi základné vlastnosti tabu¾kových procesorov patrí vytváranie grafov. K dispozícii je 13 základných typov grafov a mno stvo ich podskupín so irokými mo nos ami formátovania. Sprievodca pre vytvorenie

24


software grafu je preh¾adný a jednoduchý, so zobrazením nadh¾adu vytváraného grafu. Vytvorené grafy sú ve¾mi pekné a efektné, hlavne tie 3D. Nechýbajú opisy, legendy a iné. Podobne ako Writer, aj Calc sa ve¾mi intenzívne sústreïuje na kompatibilitu s produktom od Microsoftu, Excelom. Ve¾mi dobre je tento formát podporovaný na obojsmernej úrovni od verzie 95 a po verziu XP. Okrem toho sú podporované formáty star ích verzií StarOffice, dBASE. Pri importe sú podporované aj ïal ie formáty. Ako nový vlastný formát pou íva Calc formát XML. Calc, samozrejme, ponúka aj mno stvo ïal ích funkcií ktoré nájdete aj vo Writeri. Okrem toho disponuje databázovými funkciami (mô ete ich vyu íva aj v ïal ích aplikáciách), prostredníctvom ktorých vytvoríte jednoduché databázy, rôzne evidencie a podobne. Mô ete definova formát dát, pou íva filtre a rozsah, triedi dáta, vyh¾adáva atï.

Prezentácie

Súèas ou StarOffice je aj program pre vytváranie prezentácií StarOffice Impress. Prostredie a ovládanie je rovnaké ako pri ostatných aplikáciách balíka. Impress síce nie je vo svojej kategórii iadny preborník, av ak pre be né prezentácie úplne postaèí. Pri tvorbe novej prezentácie mô ete vyu i sprievodcu AutoPilot pre vytvorenie kostry prezentácie, alebo niektorú z pripravených ablón pre jednotlivé stránky. Do prezentácie je mo né vklada najrôznej ie objekty, ako napr. text, bitmapové obrázky, grafy, texty alebo vlastné grafické výtvory. Pri vytváraní textu sú k dispozícii mo nosti textového editora. Výhodou je, e text mô ete vlo i do rámca s pevnou ve¾kos ou, kde sa automaticky prispôsobí jeho ve¾kos tak, aby tento rámec vyplnil. K dispozícii sú nástroje pre vytváranie a vkladanie vektorovej grafiky, automatické tvary, kliparty a podobne. Nechýbajú ani nastavenia efektov pri zobrazovaní objektov v prezentácii. Vybra si mô ete z mno stva najrôznej ích zobrazovaní, priletení, roletových efektov a podobne (nieko¾ko desiatok typov). Objektom tie mô ete priradi urèitú funkènos , napríklad po kliknutí na objekt sa mô ete presunú v prezentácii dopredu alebo dozadu, zobrazi alebo skry objekt, prehra zvuk alebo video, spusti externý program a podobne. Samozrejmé je nastavenie spôsobu premietania jednotlivých strán prezentácie (efekty prechodu, èasové intervaly a podobne). Výslednú prezentáciu je mo né ulo i vo vlastnom formáte, alebo vyu i ve¾mi dobrú podporu Microsoft PowerPoint 97/2000/XP. Prezentáciu v ak mô ete exportova aj do HTML alebo do grafického formátu. Pri importe sú podporované aj mnohé ïal ie formáty.

Kreslenie

Nie v ka dom kancelárskom balíku mô ete nájs pomerne kvalitný vektorový kresliaci program. Súèas ou StarOffice v ak takýto program je StarOffice Draw. Neèakajte iadneho konkurenta CorelDRAW alebo

StarOffice Calc postaèí na be né kancelárske pou itie Adobe Illustratora, no funkcie zamerané na kancelárske pou itie urèite zaujmú ka dého pou ívate¾a. Okrem tandardných kresliacich funkcií, ako sú èiary, krivky, obdå niky, elipsy a mnohouholníky, má Draw aj celý rad peciálnych kresliacich funkcií pre vytváranie rôznych grafických objektov. Sú to napríklad funkcie pre priame vytváranie 3D objektov, ako valce, kocky, ihlany, prstence a gule. Ïalej napríklad èiary so ípkami, kótovacie èiary s vy ahovacími èiarami a automaticky doplnenou kótou (na základe mierky dokumentu), mnoho typov spojovacích èiar s uchopovacími koncami. Text je mo né umiestni vo¾ne, do rámu alebo vytvára textové popisy. Pre u¾ahèenie tvorby grafických objektov sú k dispozícii mrie ky, vodiace èiary, pravítka, mierka dokumentu, zarovnávanie objektov a mno stvo ïal ích funkcií. Ka dý vytvorený objekt má svoje pecifické atribúty, ako sú parametre a typ èiar, výplò, vzor, farba, tieò a podobne. V etky objekty je mo né modifikova , vytvára skupiny, zluèova , prekrýva , meni ich ve¾kos , otáèa , deformova , mô ete im priradi text a ïal ie úpravy. Nechýba ani mo nos vytvorenia prechodu medzi dvoma objektmi. Pre 3D objekty je navy e mo né natáèanie vo v etkých osiach, vybra spôsob povrchovej úpravy, umiestnenie a charakteristiku svetelných zdrojov, geometrické parametre rotácie, tieòovanie, textúry a ïal ie mo nosti. Prepracovaná je funkcia gradientnej výplne, rôznych farebných prechodov a výplòových vzoriek. Draw dokonca podporuje prácu s hladinami. Nechýba ani internet podpora, a tak mô ete objektom priraïova URL odkazy.

Draw pracuje tandardne s vlastným formátom (èo je vlastne XML formát). Pri importe a exporte v ak podporuje v etky najznámej ie grafické formáty BMP, EMF, EPS, GIF, JPEG, MET, PBM, PCT, PGM, PNG, PPM, RAS, SVG, SVM, TIFF, WMF a XPM. Pre import je navy e podporované aj mno stvo ïal ích formátov, napríklad DXF, PSD a podobne. Exportova mô ete aj do HTML.

Záver

Balík kancelárskych aplikácií StarOffice 6.0 vyzerá celkom nádejne. Neobsahuje síce príli mnoho funkcií, av ak ponúka v etko potrebné pre be né kancelárske potreby. Ve¾kým prínosom je zru enie StarDesktopu a osamostatnenie jednotlivých aplikácií, èím sa stal lep ie a preh¾adnej ie pou ite¾ným. Porovnanie s komerènými programami typu Microsoft Office alebo Corel WordPerfect Suite urèite nie je na mieste, preto e na ne skrátka StarOffice nemá (a pravdepodobne ani nikdy ma nebude), no s prihliadnutím, e je úplne zdarma a podporuje MS tandardy, je to dobré rie enie. Ak sa navy e doèkáme aj slovenskej lokalizácie (prípadne aspoò kontroly pravopisu a delenia slov), bude tento kancelársky balík ob¾úbený aj u nás.

STRUÈNE

Výrobca: Sun Microsystems, www.sun.sk/staroffice Cena: zdarma

tefan Stieranka


software

PartitionMagic Pro 7.0 Program PartitionMagic od americkej spoloènosti PowerQuest urobil pred nieko¾kými rokmi revolúciu v oblasti správy a organizácie oblastí pevného disku. Odvtedy sa stal neodmyslite¾nou súèas ou softvérových nástrojov systémových administrátorov, servisných technikov a v etkých skúsených pou ívate¾ov poèítaèov. V súèasnosti je k dispozícii u jeho siedma verzia, ktorá má znovu ïal ie zaujímavé zlep enia a zjednodu enie správy oblastí pevného disku.

Na èo to vlastne je?

PartitionMagic je program pre jednoduchú správu a organizáciu oddielov pevného disku. PartitionMagic ponúka funkcie na vytváranie nových oddielov, ru enie existujúcich, ich kopírovanie, zväè ovanie, zmen ovanie, presúvanie a podobne. Ve¾kou výhodou je fakt, e v etky tieto operácie mô ete vykonáva so zachovaním dát na disku, tak e nepotrebujete dáta zálohova a potom ich znovu obnovova . Okrem týchto mo ností umo òuje aj konvertova rôzne typy oblastí, kontrolu chybných sektorov pri zmenách a vytváraní nových oblastí, ukrytie o odkrytie oblasti (vhodné ako jednoduchá ochrana citlivých dát), zmenu aktívnej oblasti a podobne. Ïal ou vynikajúcou funkciou je rozde¾ovanie a zluèovanie oblastí so zachovaním v etkých dát na oddieloch disku. Rozde¾ovanie je mo né vybratím adresárov a súborov v koreòovom adresári, ktoré majú by v novej diskovej oblasti. Zluèovanie je tie úplne jednoduché, prièom je mo né dáta danej oblasti umiestni do samostatného podadresára (kvôli prípadnej zhode názvov adresárov a súborov v zluèovaných oblastiach). V niektorých (nezávideniahodných) prípadoch vás mô e zachráni funkcia na obnovu zru ených oddielov (ktoré boli odstránené úmyselne alebo neúmyselne, prípadne zákerným vírusom). Úspe nos je v ak závislá od toho, èi ste so zru eným oddielom nijako nemanipulovali. Pre menej skúsených pou ívate¾ov sú k dispozícii sprievodcovia pre najèastej ie vykonávané operácie programu (vytváranie oblasti, zmena ve¾kosti, rozdistribuovanie vo¾ného priestoru medzi oblas ami, zluèovanie a kopírovanie oblastí). Neviem v ak, èi sprievodcovia majú nejaký význam. Je síce pravda, e pomô u s prácou s oddielmi, no profesionáli, ktorým je program urèený, si rad ej v etko urobia sami. A menej skúseným pou ívate¾om by som PartitionMagic do rúk pre istotu nedával. U itoènou mo nos ou je zaheslovanie programu, tak e bez hesla ho nespustíte (vyu ijete napríklad, ak na poèítaèi pracuje viac pou ívate¾ov). Profesionálna verzia PartitionMagic s oznaèením Pro ponúka aj nástroje na prácu v sie ach. PartitionMagic Pro obsahuje mo nos práce s diskovými oddielmi zo vzdialeného poèítaèa pomocou TCP/IP. Prostredníctvom utility Boot Disk Builder vygenerujete bootovaciu disketu so sie ovými ovládaèmi, s ktorou staèí nabootova na vzdialenej stanici, na ktorej potom mô ete vzdialene vykonáva zmeny diskových oddielov. PartitionMagic je k dispozícii vo verzii nielen ako aplikácia pre Windows, ale aj ako DOS aplikácia, ktorá sa zmestí na jednu disketu a ve¾mi dobre sa s òou pracuje. DOS aplikácia pracuje len z èistého DOS-u a v etky zmeny aplikuje priamo. Pri pou ití Windows verzie mô ete robi v etky zmeny oddielov priamo v systéme Windows bez potreby jeho ukonèovania, av ak skutoèné zmeny sa vykonajú a pri novom tarte poèítaèa. Funguje to tak, e v etky vykonané operácie sa ukladajú do zoznamu (ktorý je mo né upravova ), ktoré sa potom postupne aplikujú. Nechýba ani mo nos vytvorenia skriptov, a to buï ruèným zápisom, alebo záznamom práce s programom, ktoré pomô u zautomatizova prácu s programom (aj pri vzdialenej správe prostredníctvom siete). PartitionMagic doká e pracova s oddielmi FAT (DOS, Windows, Windows 95/98), FAT32 (Windows 95 OSR2, Windows 98/2000/Me), HPFS (OS/2), NTFS (Windows NT, Windows 2000, Windows XP), Linux ext2 a Linux Swap (rôzne verzie Linuxu). Tak ako v predchádzajúcej verzii sa spolu s PartitionMagic Pro 7.0 dodáva aj nieko¾ko ïal ích utilít. PC Space 1/2002

DriveMapper je urèený pre premapovanie existujúcich diskov na iné oznaèenie (napríklad z D: na E:). Pri svojej èinnosti prechádza dátami na disku a h¾adá odkazy v programoch, súboroch a registroch na pôvodné oznaèenie disku, ktoré následne prepí e. Create Rescue Diskette je u itoèná pomôcka na vytvorenie súpravy bootovate¾ných disket s DOS verziou PartitionMagic a so zálohou systémových oblastí disku. Utilita PartitionInfo poskytne rýchly preh¾ad o rozdelení diskov na oddiely.

Èo nové?

Prostredie PartitionMagic 7.0 zostalo oproti predchádzajúcej verzii takmer nezmenené, keï e bolo ve¾mi dobre prepracované, preh¾adné a ¾ahko ovládate¾né. Zachované zostali aj v etky zvyklosti v ovládaní a spôsob práce programu s diskovými oddielmi. A kde sú teda tie zmeny? Tie sú skryté hlavne pod kapotou , èi e na prvý poh¾ad ani nezistíte e pracujete s novou verziou programu PartitionMagic. Jednou z najviac propagovaných noviniek je plná kompatibilita a podpora nového systému Windows XP, èím sa roz írila podpora pre v etky existujúce verzie Windows. Výraznej ím zlep ením je v ak schopnos zluèovania NTFS oblastí, a to so zachovaním dát na diskoch. Táto nová vlastnos roz íri mo nosti správy systémov na báze Windows NT.

Prostredie PartitiomMagic 7.0 So zluèovaním súvisí aj ïal ie zlep enie, a to mo nos rozdelenia oblasti nielen pod¾a koreòových adresárov, ale aj pod¾a vnorených podadresárov. Vïaka tomu u pri práci s diskovými oblas ami nebudete ma takmer iadne zábrany a práca s nimi bude taká jednoduchá ako s adresármi. Ïal ím zlep ením je mo nos obnovenia zru ených oblastí z vytvoreného záchranného disku (preto je dobré si ho v programe v dy po reorganizácii oblastí vytvori ). Integrovaný je teraz aj defragmentátor pre Windows, ktorý zabezpeèí defragmentáciu dát oddielu, èím získate ir í priestor na zmenu ve¾kosti oddielov (a nebudete musie pred prácou z PartitionMagic spú a externé programy pre defragmentáciu). Rýchly vývoj v hardvérovej oblasti si vy iadal zlep enia aj v tomto smere. Podporované sú koneène disky s kapacitou vy ou ako 80 GB, tak e budú môc mo nosti PartitionMagic vyu i aj majitelia ve¾kokapacitných diskov, ktorých cena je mimoriadne priaznivá. Tie sú podporované externé pevné disky pripojené prostredníctvom rozhrania USB (len vo Windows verzii programu). Okrem iného sa v ak zvý ila aj výkonnos celého programu, èo poznáte pri práci s programom (oproti predchádzajúcej verzii sú operácie s oblas ami o nieèo rýchlej ie).

BootMagic

Na in talaènom CD nájdete tradiène aj znaène ob¾úbený program BootMagic, ktorý umo ní zdie¾anie a spú anie viacerých operaèných systémov na jednom PC. Výber operaèného systému je preh¾adnom v grafickom rozhraní. Program mô ete konfigurova z prostredia Windows alebo DOS. Do výberu bootovania staèí prida dostupnú oblas , na ktorej je bootovate¾ný systém. Ïalej mô ete nastavi , ktoré oblasti budú vidite¾né, heslo na spustenie bootovania a podobne. Takto mô ete na jednom poèítaèi a disku spolu zdie¾a

v etky verzie Windows, DOS, Linux, BeOS, Linux a podobne. Princíp BootMagic spoèíva v tom, e si do master boot oblasti disku nain taluje svoj kód, ktorý pri tarte mení pod¾a výberu aktívnu bootovaciu oblas . Na rozdiel iných bootmana érov nemusíte vytvára zvlá tnu oblas s potrebným kódom, ten je toti umiestnený v koreòovom adresári bootovacieho disku.

Prakticky

Z praktického h¾adiska je mo né PartitionMagic ve¾mi dobre vyu i pri prvotnom rozdelení disku, namiesto tradièného FDISK-u. Vytvoríte si DOS verziu programu na bootovacej diskete. Po nabootovaní z diskety potom v programe pohodlne vytvoríte po adované oblasti. Ve¾mi dobré je v etky oblasti vytvori ako primárne, èím ihneï získate mo nos bootova z ka dej oblasti, èi e in talova v poèítaèi viac operaèných systémov (FDISK vám to neumo ní). Niè sa v ak nestane, ak tak neurobíte, preto e PartitionMagic doká e konvertova logické oblasti na primárne a naopak. Pri tandardnom nastavení kontroluje PartitionMagic pri vytváraní oblastí povrch disku, èo mô e v niektorých prípadoch zdr ova . Preto ak ste si istý nepo kodenos ou disku, mô ete kontrolu vypnú v nastaveniach Preferences. Vytvorenie oblastí tak bude ve¾mi rýchle. Oblasti vytvorené pomocou PartitionMagic sú u naformátované a pripravené k okam itému pou itiu. V prípade, e chcete in talova viac systémov (napr. Windows 98 + Windows 2000), je potrebné in talova BootMagic. E te predtým v ak na ka dú vytvorenú primárnu oblas in talujte èistý systém, napríklad z diskety (SYS A: C:, SYS A: D: atï.). Prvú primárnu oblas (teda C: ) je potrebné vytvori ako formát FAT32 (prípadne aj FAT, tam je v ak maximálna kapacita 2GB). Potom na òu nain talujte systém, napríklad Windows 98, a následne nain talujte BootMagic. Pri jeho konfigurácii automaticky zistí na ktorých oblastiach máte systém a ponúkne ich pre mo nosti bootovania. Urèite teda potrebné oblasti pre bootovanie, pomenujete ich (napr. Windows 98 a Windows 2000 ), zvolíte oblasti, ktoré budú vidite¾né, prípadne heslo pre bootovanie. Pri ïal om tarte poèítaèa sa u zobrazí ponuka BootMagic, kde vyberiete Windows 2000 a nabootuje len èistý systém, ktorý ste sem prozrete¾ne preniesli po vytvorení oblastí. Potom u len staèí spusti ovládaè pre CD-ROM, zalo i CD s Windows 2000 a tento systém nain talova (najlep ie na FAT32 a po nain talovaní skonvertova na NTFS). V niektorých prípadoch sa vám mô e sta , e Windows 2000 pri in talácii prepí e master boot sektor a pri tarte nenabehne ponuka BootMagic pre výber systémov, ale len Windows 2000. Potom staèí poèítaè nabootova z diskety, DOS utilitkou PQBoot (dodávanou spolu s PartitionMagic) urèi prvú bootovaciu oblas , na tartuje sa Windows 98, kde znovu zaktivujete BootMagic. Potom si u mô ete pokojne pou íva viac systémov. Ïalej u len podobným spôsobom nain talova Linux, prípadne iný systém. Samozrejme, e spôsob in talácie a manipulácie s diskovými oblas ami mô e by aj iný. Zále í len na po iadavkách pou ívate¾a a hlavne na jeho skúsenostiach a zvyklostiach.

Záver

K PartitionMagic 7.0 azda u ani niet èo doda . Ak ste pochopili mo nosti práce s diskovými oblas ami, tak sa tento skvelý nástroj stane va ím neodmyslite¾ným pomocníkom. Nemal by urèite chýba systémovým administrátorom, správcom a servisným technikom, ktorým mô e u etri mno stvo práce. tefan Stieranka Zapo ièal:

Zebra systems, s. r. o. tel.:069/69 12 96 1 info@zebra.cz Dodávate¾ pre SR: Mgr. Vlastimil Sedláèek tel.: 0849/53 34 28 Cena bez DPH: verzia Personal 2604 Kè

26


software

Zoner Callisto 4 Vektorový grafický editor Predpokladám, e tento vektorový grafický editor u asi poznáte. Minimálne ste sa u urèite stretli s jeho star ími verziami alebo ste o òom aspoò poèuli. Zoner Callisto vo svojej tvrtej verzii prekonal ve¾kú zmenu, v ktorej bol od základu naprogramovaný znovu, èím sa odstránili mnohé neduhy ni ích verzií. Grafické nástroje omnoho lep ie hospodária s pamä ou, èo sa prejavuje hlavne pri väè ích dokumentoch.

Podpora èiarového kódu

Systémové po iadavky

Import

Mo no sa vám zdá, e trochu predbieham, preto e systémové po iadavky sa zvyknú uvádza na záver, ale myslím si, e by sme sa mali s nimi oboznamova pri ka dom produkte hneï na zaèiatku, aby sme vedeli, èi sa nám vôbec oplatí venova sa ïal iemu èítaniu, resp. in talácii. Nemajte v ak strach, po iadavky sú úplne minimálne. Staèí vám obyèajné PC Pentium, 32 MB RAM, 20 MB miesta na HDD, Windows 95, 98, NT alebo 2000 s národnou podporou, my a zobrazovanie minimálne PCI VGA 800 x 600 HiColor. Doma som tento program testoval na ove¾a výkonnej om poèítaèi, ale pokúsil som sa ho nain talova aj na 486 s 28 MB RAM, 640 x 480, 256 color. Program sa mi v pohode podarilo rozbeha , len to bolo o nieèo hor ie s rýchlos ou a nie v etky nástroje sa mi korektne zobrazovali. Rozhodne to v ak funguje. Èo mi v ak chýba, to je podpora pre systém Linux, prípadne MAC.

In talaèný balík

In talaèný balík je v peknej katuli, ktorá okrem základnej in talácie obsahuje aj nieko¾ko vecí navy e. Okrem samotného vektorového editora, ku ktorému mimochodom získate automaticky hneï dve licencie, dostanete na jednom CD aj Zoner Media Explorer 4, Zoner Viewer 4, Zoner Gif Animator 4, Èeské kliparty 1 (viac ne 2000) a peknú sadu 111 True Type fontov (v etky vrátane národných znakov). Obsa ný výuèbový manuál je v rámci balenia samozrejmos ou. Èo ma v ak mierne prekvapilo a pote ilo, je vzorkovník písma a zoznam najèastej ie pou ívaných klávesových skratiek. Èo by to bolo za firmu, keby zároveò nepribalila aj reklamné letáky k svojim ostatným produktom a, samozrejme, registraènú kartu?

Prostredie

Privíta vás na prvý poh¾ad ve¾mi jednoduché a chudobné pou ívate¾ské rozhranie, ktoré sa vzdialene podobá Corelu. To v ak iba dovtedy, kým si nenastavíte jednotlivé li ty a galérie pracovných nástrojov. Potom sa zo karedého káèatka vyk¾uje mocný nástroj na spracovanie vektorovej grafiky. Vrátim sa v ak na chví¾u ku galérii pracovných nástrojov. Konkrétne tu existujú tyri samostatné galérie pre prácu s transformáciou objektov; farebnou výplòou, tieòmi a prieh¾adnos ou objektov; tretiu paletu tvoria nástroje pre prácu s hladinami a posledná, tvrtá, je pre nastavovanie týlov. Ka dá z týchto galérií obsahuje funkcie, ktoré patria do jednej príbuznej kategórie, resp. navzájom úzko súvisia. S týmito galériami som mal spoèiatku mierny problém s minimalizáciou do jednej li ty. Aj keï sa mi to nakoniec podarilo vyrie i , predsa len toto ostáva slabou stránkou Callista. Galérie sa dajú fixne uchyti k pravému scrollbaru, aby nedo lo k zbytoènému prekrývaniu pracovnej plochy, ale tie to má jednu nevýhodu. Nedokázal som nijako da pod seba viac ako dve galérie, a tak pri rozbalení v etkých nástrojov zostane pre pracovnú plochu málièko viac ako polovica monitora. Ovládanie má síce svoje charakteristické èrty, ale na prácu si rýchlo zvyknete a aj bez tudovania manuálu ho za chví¾u budete môc plynulo ovláda , èo je tie jednou z hlavných predností programu.

Funkcie

Zoner Callisto 4 je na funkcie dos bohatý program a dokonca v mnohých oh¾adoch je porovnate¾ný so star ím a dokonalej ím kolegom Corelom. Editor doká e kresli preddefinované tvary vychádzajúce z polygónov, prípadne hviezdicové tvary. Pri kreslení si mô ete zvoli zaujímavé doplnky pre prednastavenie kreslenia z rohu alebo zo stredu objektu. Kreslenie kriviek od ruky bolo ve¾mi výrazne zdokonalené, èo uvidíte hlavne pokia¾ miesto my i pou ívate pre grafické editory tablet. Medzi nepochybne kvalitné funkcie pribudli logické operácie, ktoré umo òujú objekty spája do jedného, vzájomne ich orezáva alebo stanovi výsledný objekt ako prienik stávajúcich objektov. Ku grafickým vlastnostiam objektov od minulých verzií pribudla definícia prieh¾adnosti objektov, automatické vytváranie tieòov a podobne. Aj kopírovanie objektov sa doèkalo zlep ení, napríklad je mo né kopírova objekt po zvolenej krivke. Tie bola zlep ená tlaè hotových dokumentov pre billboardy. Systém vám obrázok automaticky rozdelí pod¾a parametrov va ej tlaèiarne tak, aby ste dosiahli optimálny výsledok.

Hladiny

Program podporuje prácu v hladinách, èo ocení ka dý, kto sa trochu vá nej ie zaoberá grafikou. Hladiny v tomto programe by si v ak zaslú ili nieko¾ko miernych zlep ení, ako napríklad kopírovanie hladiny. Ináè mám pocit, e v etky ostatné funkcie hladín sú dobré a prepracované.

Text

Písanie textu pre lo tie sériou zlep ení a bolo od základu prepracované. Zjednotila sa editácia umeleckého a odstavcového textu vrátane rozbitia odstavcového textu na krivky. Oba druhy textu sú plne transformovate¾né. Samozrejmos ou je prichytenie textu ku krivke a pridanie perspektívy.

Táto funkcia je ve¾mi silnou stránkou editora. Obsiahnuté sú najpou ívanej ie èiarové kódy pou ívané v SR, ÈR a vo vyspelých krajinách. Výhodou pou itia Zoner Callista 4 pre tlaè èiarových kódov je nezávislos na type tlaèiarne, rozsiahle grafické mo nosti programu, vysoká presnos a a tvrtinová cena oproti pecializovaným programom.

Import je ïal ou silnou stránkou Zoneru Callista. Zvláda toti podporu ve¾kého mno stva formátov: WMF, DXF, DWG, AI, EPS, CDR 3 8, CMX 5 7, CGM, PS, DRW, DSF, EMF, ZBR, ZMF, ZCL, PCX, GIF, TIF, WPG, MAC, TGA, ICO, BMP, RLE, PCD, JPG, PNG, BMI, DIB, PLT a HGL. Importova je mo né súbory aj priamo zo skenera. S touto funkciou sme sa síce navzájom pochopili a na tretí pokus, ale odvtedy si krásne rozumieme.

Export

Tak ako je import prepracovaný, je zjavné, e výrobca nemá ve¾mi ve¾ký záujem na pou ívaní iných editorov, a tak je export ove¾a chudobnej í. Napríklad mi ve¾mi chýba export do formátu CDR. Systém v ak zvládne (väè inou bez problémov a korektne) výstup do formátov PDF, WMF, DXF, AI, EPS, EMF, PCX, GIF, TIF, WPG, TGA, BMP, JPG, PNG a BMI. Pri exporte do formátov EPS a PDF, ostalo zachované len poradie objektov, rozmiestnenie a aspoò ako tak farebnos . Naopak pote ením boli formáty JPG a GIF, ktoré vyu ijú hlavne web dizajnéri. Napríklad formát prieh¾adného GIFu ma ve¾mi prekvapil svojím plynulým prechodom tieòa.

Záver

Tento program patrí medzi pièkové nástroje pre domácu prácu s vektorovou grafikou a, samozrejme, tie pre tvorbu webovej grafiky. Tempo, ktoré nasadil Zoner pri vývoji produktu je také, e ak v òom vytrvajú, stane sa z neho ve¾mi rýchlo nástroj, ktorý sa bude môc hrdo postavi zoèi-voèi profesionálnym nástrojom ako je napr. Corel Draw. Ladislav Jediný Zapo ièal: Zoner, s. r. o., tel.: 02/63 81 16 15, www.zoner.sk Cena bez DPH: 2667 Sk


linux

Linux alebo praktické rady z unixovskej kuchyne

Video pod Linuxom

Video pod Linuxom sa dá profesionálne prezera i spracováva za predpokladu, e máte dos rýchly procesor a pamä , ktorej ve¾kos by mala by aspoò 128 MB. Ale skôr, ne zaèneme hovori o spracovaní videa, mali by sme si na úvod poveda nieko¾ko slov o tejto problematike. Technológia videa, jeho spracovávania, je úzko spojená s technológiami televíznych výrobcov, podobne ako aj v inom odvetví, kde pou ívanie a osvedèenie najnov ích technológií sa prenieslo do povedomia ir ej verejnosti. Ako príklad mô em uvies satelity, ktorých hlavným pôvodným cie¾om bolo plnenie vojenských úèelov, a a neskôr zaèali slú i na prenos televízneho signálu. Vývoj a po iadavky na spracovanie, strih, zachytávanie a kompresiu videa teda zaèal u samotných výrobcov technológií prenosu obrazu a zvuku. S príchodom poèítaèov sa ir ej verejnosti do pozornosti dostali programy pre tzv. domáce pou itie, t. j. podomácky nakrútený rodinný film si postriháme a upravíme na poèítaèi. Niektoré programy pre tento úèel (Adobe Premiere) spåòajú aj profesionálne po iadavky na strih a spracovávanie videa. Toto, ia¾, o Linuxe mô eme poveda iba ojedinele, najmä ak máme na mysli bezplatné programy. Pou ívatelia, ktorí iba zaèínajú pracova s videom, sa ne¾ahko zorientujú v zmätku rôznych formátov, z ktorých v ak niektoré uvediem. Jedným z najstar ích videoformátov je QuickTime a AVI. QuickTime pochádza od firmy Apple a pou íva sa na platforme Intel u dos dlho. Apple Macintosh má e te viac predností, týkajúcich sa multimediálnej výbavy, a mnohí grafici uprednostòujú práve Mac. Prezera videosúbory vo formáte QuickTime umo ní softvér,

Pri kúpe karty, ktorá by sa hodila aj pre Linux, sa treba obráti na výrobcu, poskytujúceho ovládaèe aj pre Linux. Medzi takéto karty patria napríklad DC10Plus od Pinnacle Systems (http://www.pinnaclesys.com/), LML33 od Linux Media Labs (http://www.linuxmedialabs.com/) a Buz od firmy Iomega (http://www.iomega.com/). Linux Media Labs ponúka okrem iného PCI MPEG-1 kartu LM1011 pre zachytávanie videa aj s hardvérovou kompresiou, PCI MJPEG kartu LML33 pre playback a zachytávanie videa a PCI kartu LinTV pre prehrávanie TV a zachytávania videa. Firma Linux Media Labs bola zalo ená v roku 1998, jej výrobky pou ívajú americké vládne organizácie ako NASA, US NAVY a spoloènos má vedúce postavenie na trhu s kartami pre videokompresiu na linuxovskom poli. Spoloènos ïalej ponúka vlastný videoeditaèný softvér Broadcast a videokameru.

Niektoré videoformáty

H.261/H.263 slú ia ako tandard pre videokonferencie cez ISDN. MPEG-1 je najstar í formát a existuje u od roku 1993. MPEG-2 uzrel svetlo sveta v roku 1995 a umo òuje rýchlej í dátový tok ako MPEG-1. MPEG-4 je videoformát s cie¾om poskytnú najlep iu kvalitu pri najni om dátovom toku. DIVX je klon formátu MPEG-4. V terminológii videotechnológií sa pou íva výraz lineárne video, èo je video, ktoré mô ete prezera ako na páske, prièom na niektoré zaujímavé sekvencie musíte èaka , kým sa páska pretoèí, èo je nepohodlné. Nelineárne video je video, kde dáta (sekvencie obrázkov,

Pre niektoré uvedené systémy nie je MpegTV SDK u aktualizovaný.

Xmovie

Xmovie je asi najlep í free prehrávaè videosúborov. Nepodporuje síce to¾ko formátov ako Xanim, ale zobrazí ich bez problémov, aspoò mám takú skúsenos . Podporuje formáty QuickTime, mpeg-1, mpeg-2 a vie prehráva súbory vo formáte VOB (Video Object) z DVD.

Videoeditory

Broadcast2000 umo òuje editova , nahráva , tvori a prehráva audio a video pod Linuxom. Podporuje schopnos pracova v reálnom èase, umo òuje zachytávanie videa pomocou video4linux, 24bitové audio, výstup vo formáte QuickTime, dekódovanie MP3 súborov atï. Broadcast2000 je nelineárny audio- a videoeditor pre Linux. Mô ete nahráva TV programy èi filmy a potom ich prezera v pôvodnej kvalite. Pre video- a audioprodukciu budete potrebova nejaký slu ný Linux, program Broadcast 2000, Gimp a azda nejaký mp3 kódovaè. Broadcast2000 zachytí video v plnom rozlí ení na video/TV karte kompatibilnej s Linuxom. Neskôr je mo né video skomprimova pre pou itie v prehrávaèi MPEG 2 Movie, alebo vytvori video v aplikácii RealProducer. Broadcast2000 má nasledujúce po iadavky: Linux 2.4.3 a vy í (jadro) XFree86 4.0.1 a vy í libc 2.1.94 BT848, BT878 kompatibilná videokarta kompresná karta LML33 Zvuková karta

Pod tlakom operaèného systému MS Windows sa, samozrejme, presadili formáty, ktoré Linux nemô e ignorova . Netreba sa teda bá , e by v Linuxe nebolo mo né editova , striha èi konvertova video tak, ako to ide pod operaèným systémom MS Windows. ktorý uvádzam ni ie (napr. Xanim). Súbory QuickTime majú príponu MOV. Medzi videoformáty patria aj tzv. streaming media, èo sú komprimované formáty slú iace najmä na prenos cez sie v reálnom èase. Medzi ne napríklad patria Real Media a mpeg. Aplikáciu RealTime Player pre Linux si stiahnete z domovskej stránky firmy RealMedia, kde okrem iného nájdete e te aj demo verziu servera RealServer, ktorý umo òuje vysielanie obrazu a zvuku v reálnom èase po sieti, a teda aj na internet. Microsoft má vlastný formát pre takýto druh stream záznamu s príponou ASF (Advanced Streaming Format). Video súbory RealMedia majú zase príponu RM. Rodinu MPEG formátov mô eme zhruba rozdeli na mpeg-1, mpeg-2 a mpeg-4, hoci existuje aj posledný projekt mpeg-7. Profesionálne karty na zachytávanie videa pou ívajú aj vlastný formát, napr. hardvérový formát MJPEG, t. j. sériu komprimovaných obrázkov JPEG. Formát ako VideoCD (VCD) bol pôvodne urèený najmä na prehrávanie videa na stolných zariadeniach, hoci v súèasnosti ho be ne prehráme na ka dom poèítaèi s CDROM mechanikou, ktorá podporuje CD-i. LiViD je skratkou pre Linux Video a DVD s domovskou stránkou na www.linuxvideo.org. Projekt LiViD prezentuje video a DVD projekty pre pou ívate¾ov, kde si nájdu potrebné koncentrované informácie a podporu k tejto problematike. Cie¾om projektu LiViD je zabezpeèi jednotnú informaènú stránku pre vývoj aplikácií súvisiacich s video a DVD oblas ou pod Linuxom. Videoformátov, resp. kodekov je ve¾mi ve¾a. Netreba zachádza do peciálnych technických detailov, ktoré by definovali, aký je presný rozdiel medzi videoformátom a kodekom. Kodek je metóda kompresie videa, napríklad vo formáte AVI s kodekom DIV3. To znamená, e formát AVI mô e obsahova e te kompresiu. Keï e kodekov je ve¾a, tak aj formát AVI mô e by skomprimovaný v rôznych kodekoch. Ak si vá prehrávaè nevie poradi s kodekom, ktorý je implementovaný v aktuálnom videosúbore, otvorte si ho v textovom editore a hneï na samom zaèiatku uvidíte nieèo, ako je napríklad DIV3. PC Space 1/2002

zvuku) mô eme prezera ¾ubovo¾ne, bez èakania. Ob írnej ie odpovede k technológii spracovania videa treba h¾ada inde. Tu chcem len priblí i softvér pre Linux, vïaka ktorému je mo né prezera a spracováva video.

Xanim

Xanim je bezplatný program, ktorý sa nachádza skoro v ka dej linuxovskej distribúcii. Podporuje formáty SGI Movie Format, MOV, FLI, FLC, IFF, animovaný GIF97 a GIF89, Amiga Movie Setter. Xanim mi v ak zle zobrazil niektoré videá vo formáte mpeg.

DVDview

DVDview je MPEG-1/2 video dekodér (prehrávaè) pre Unix. peciálnou súèas ou programu je schopnos navrstvi ïal ie informácie do videosekvencie. Medzi ïal ie vlastnosti patrí mo nos prehráva formát VideoCD.

MTV

MTV je komerèný prehrávaè formátov VideoCD a MPEG. Výrobca ponúka aj jeho miniatúrnu verziu pod názvom PocketTV, urèenú pre vreckové poèítaèe. Firma ïalej poskytuje MpegTV SDK, pomocou ktorého mô u programátori vytvori dekodér na rôznych platformách. PocketTV je vytvorený týmto nástrojom. MpegTV SDK je dostupný na stránke http://www.mpegtv.com/sdk/ pre nasledovné platformy: WinCE 2.11 (MIPS, ARM, SH3, SH4) WinCE 3.0 Pocket PC (MIPS, ARM, SH3) Linux x86 glibc Linux x86 libc5 Linux Alpha Linux PPC / MkLinux Solaris SPARC Solaris x86 Dec-Alpha OSF1 V4.0 HP-UX BSD/OS 3.0 SCO OpenServer Rel 5

Linux Video Studio

Linux Video Studio je GUI program napísaný v GTK na zachytávanie videa z externého zdroja cez karty ako Pinnacle DC10(+), Iomega Buz, Matrox Marvel G200/G400/G-runner series a Linux Media Labs 33. Linux Video Studio má ambíciu sta sa plne vyu ite¾ným programom na editovanie videa, jeho zachytávanie a spracovávanie. Aplikácia pou íva MJPEG-Tools, èo je súbor programov pre zachytávanie videa. Pred pou itím Linux Video Studio treba ma nain talovaný tento balík. Linux Video Studio pou íva aj extenziu Xvideo v XFree 4.x. Momentálne Linux Video Studio iba zachytáva obraz.

MainActor

MainActor je komerèný softvér a je mo né stiahnu ho zo stránky http://www.mainconcept.de/mainactor.shtml. Na stránke je, samozrejme, aj demo pre Windows. Pomocou programu MainActor je mo né vytvára výstup pre DV a analógové video pásky, DVD, CDROM, ako aj internetovské videoprezentácie. MainActor pozostáva z nieko¾kých pecializovaných programových èastí: Video a DV zachytávanie umo òuje ¾ahko importova video z analógových a digitálnych zdrojov. VideoCapture spolupracuje s populárnym hardvérom a DV-Capture s OHCI kompatibilnou kartou IEEE 1394/FireWire. MainActor Video Editor ¾ahko konvertuje medzi rôznymi videoformátmi, doká e zmeni poèet snímok. Mô eme napríklad odstráni nepotrebné snímky z videa alebo animovaného gifu. MainActor Sequencer je editor, pomocou ktorého zmeníme/vytvoríme titulky, 2D a 3D titulky, rôzne efekty. Obsahuje prehliadaè súborov, z ktorého importujeme dáta a efekty aplikujeme ahaním a pustením my i (drag-and-drop). MainActor DV-Out je optimalizovaný modul pre export DV projektov. Podporuje Type 1 a Type 2 DV AVI súbory a konverziu.

28


linux

Cena softvéru sa pohybuje okolo 100 dolárov a na stránke je dostupný aj upgrade a MPEG-2 plug-in. Demo verzia zobrazuje v ka dom editovanom súbore text MainActor a registrova sa mô eme zadaním registraèného k¾úèa do okna, ktoré vyvoláme stlaèením Ctrl+Shift+F3. Demo MainActor pre Linux má nieèo vy e 12 MB a softvér sa in taluje do adresára /opt/MainActor z balíka rpm. MainActor Sequencer spustíte príkazom maseq a MainActor Video Editor príkazom mave. MainActor Sequencer pri spustení ponúkne okno, kde si zvolíme profil, napr. MPEG-1 Video (film), MPEG-1 Video (NTSC), MPEG-1 Video (PAL), Digital Video (DV-NTSC, 30 fps), Digital Video (DV-PAL) atï. Po potvrdení OK mô eme video vlo i do projektu MainActor Sequencer kliknutím na ikonu Insert Multimedia. MainActor Sequencer podporuje rôzne formáty, okrem iného AVI, MPEG, MOV, ale aj animácie vo formáte FLI, FLC, GIF. V editaènom okne sa po vlo ení videosúboru do prostredia editora zobrazí v dvoch pásoch video a zvuk a po editácii exportujeme upravený videosúbor kliknutím na File, Export, Configure Export Module. Z modulov (klikneme na prednastavený modul AVI) potom vyberieme napr. MPEG-1 èi QuickTime, alebo ponecháme AVI. Po spustení programu MainActor Sequencer sa nám na obrazovke okrem hlavného okna zobrazia e te tri men ie TimeLine Player, Preview a MainActor Browser. TimeLine Player zobrazuje tlaèidlá, ktorými prehrávame buï audio a video samostatne alebo súèasne. Po kliknutí na tlaèidlo Play sa video, ktoré sme vsunuli do projektu cez ikonu Insert Multimedia, spustí v okne Preview, kde si ho prezrieme. Ïal ie okno je MainActor Browser, v ktorom nakonfigurujeme rôzne 3D (alebo iné) videoefekty. Spustením programu mave (MainActor Video Editor) získame zase preh¾ad o poète snímok. Video súbor

otvoríme normálne cez menu File, Open, vyberieme niektorý MPG alebo AVI súbor a napokon sa tento zobrazí v okne nie ako jeden, ale ako ve¾a snímok. V prípade krátkeho záznamu (1 minúta a 10 sekúnd) sa mi zobrazilo 2017 snímok, z ktorých ktorúko¾vek mô em vymaza èi upravi . Dvojitým kliknutím na snímku sa mi táto zobrazí aj s mo nos ou prehra ostatné snímky. Podobným spôsobom vsunieme do projektu aj MP3 súbory (bez videa), ktoré mô eme samostatne editova , resp. vymaza niektoré èasti, ktoré sa zobrazia tie ako snímky . MainActor som in taloval na systéme RedHat 7.0 a program fungoval bez najmen ích komplikácií. Toto rovnako platí o Mandrake 7.0, Slackware 7.1 a Caldera 2.4 eDesktop, kde som MainActor testoval. Treba v ak pripomenú , e MainActor, aby správne fungoval, musí by nain talovaný v adresári /opt/MainActor. MainActor bez problémov i iel aj pod systémom FreeBSD 4.1. Softvér pracoval e te rýchlej ie ako pod systémom RedHat 7.0. Rovnako bolo mo né spusti MainActor aj pod NetBSD 1.5, prièom akcieschopný bol iba MainActor Sequencer; MainActor Video Editor ne iel spusti (po zadaní príkazu mave z príkazového riadku). Firma MainConcept (www.mainconcept.de) je výrobcom softvéru pre profesionálne spracovávanie videa. Jej produkty sú kvalitné a spo¾ahlivé.

Tipy a slovníèek

MIME alebo Multipurpose Internet Mail Extensions slú i na posielanie binárnych súborov cez internet. Binárne súbory posielané cez e-mail sa najprv konvertujú cez MIME, UUencode alebo Binhex do ASCII formy a po ich prijatí druhou stranou sa dekonvertujú spä na binárne. MPEG Motion Picture Experts Group. Príkazom "chmod-x*" ulo eným v spustite¾nom

súbore s nejakým názvom (napr. xx ) zbavíte v etky súbory v aktuálnom adresári atribútu executable (spustite¾ný súbor). Toto má výhodu, ak pripojíte nejaké dosovské disky, v ktorých súbory na diskovom oddieli FAT32 alebo FAT majú globálne rovnaké práva a chcete ich kopírova na diskový oddiel ext2. Keï e súbory na dosovských diskoch nemajú súborové vlastnosti ako v Linuxe, systém ich v etky vidí ako executable . Ak pou ívate Midnight Commander, nemô ete sa dosta do zapakovaných súborov klávesou ENTER, lebo systém sa pokúsi súbor spusti . Príkaz "-x*" je vhodný na odstránenie atribútu executable na súboroch. Toto mô eme e te obís aj tým, e dosovské disky pripojíme príkazom: mount -t msdos -o noexec /dev/hda1/disks/c. Tu prepínaè "-o noexec" zabezpeèí, e nijaký súbor nebude spustite¾ný.

Softvér

GTV je prehrávaè videa. V nov ích verziách RedHat ho nájdete v menu Multimedia pod menom GTV Mpeg Player . LAMP Linux Animation and Movie Player podporuje dos kodekov, napr. Cinepak, MPEG-4 atï. Sampeg je softvér na vytváranie videosúborov vo formáte mpeg. Podporuje aj vyu itie in trukcií MMX na poèítaèoch x86. avi2divx a mpeg2divx konvertujú AVI a MPEG video na AVI súbory s kodekom DivX video a MP3 audio. GAnSO je animaèné túdio, pomocou ktorého si budete môc vytvori vlastné videá pod desktopom GNOME. Program sa dá podstatne roz íri plug-inmi. Juraj ípo


predstavujeme

LG Studioworks E700B Monitorov je na trhu ako húb po da di. Niekto by si teda mohol poveda , e nie je problém vybra si ten-ktorý model. Nie je to v ak pravda reálna kvalita obrazu sa mô e v praxi rozchádza s deklarovanou. Preto sa priebe ne venujeme testovaniu monitorov aj na stránkach PC Space. LG Studioworks E700B je monitor s plochou obrazovkou za prijate¾nú cenu. Maximálne mo né rozlí enie je 1280 x 1024 @ 60 Hz, odporúèané výrobcom je 1024 x 768 @ 85 Hz. Nami odporúèané rozlí enie je 1152 x 864 @75 Hz. Obraz bol pri tomto nastavení dostatoène kvalitný. Základné parametre: uhloprieèka 17" (vidite¾ná 16") rozostup bodov 0,25 mm maximálne rozlí enie 1280 x 1024 bodov @ 60 Hz optimálne pracovné rozlí enie 1024 x 768 @ 85 Hz spåòa vy arovacie normy TCO 99, MPR II antireflexný a antielektrostatický povrch obrazovky obrazová frekvencia horizontálna 30 a 70 kHz, obrazová frekvencia vertikálna 50 160 Hz maximálny príkon 105 W, be ný príkon 74W podpora DDC 2B rozmery 40,0 x 39,5 x 42,4 cm hmotnos 16,0 kg cena bez DPH: pribli ne 9559 Sk (pod¾a predajcu)

Príslu enstvo monitora je klasické manuál, ovládaèe a kábel. Na nastavovanie obrazu slú i 6 rozumne vyrie ených tlaèidiel. ípkami bez nutnosti vstupu do men nastavíte jas a kontrast. Menu poskytuje nastavenie rozmerov a polohy obrazu, geometrie obrazu (rotácia, súdkovitos , paralelogram, trapezoid a korigovanie rohov), korekciu moiré a nastavovanie farieb. Celkovo nás monitor prekvapil vyrovnaným výkonom v jeho cenovej kategórii to nebýva zvykom, takmer v dy sa nájde parameter, ktorý výrazne zni oval kvalitu obrazu. Geometria bola v úplnom poriadku (odchýlky boli v rámci normálu), farby boli zobrazované korektne. Konvergencia mierne zaostávala iba v rohoch. Rozlí enie, ostros a èitate¾nos boli tie na dobrej úrovni. Moiré bolo iba mierne. Zmena rozmerov obrazu pri striedaní bielej a èiernej farby bola pribli ne 1 mm, èo mo no v tejto cenovej kategórii pova ova za prijate¾né. LG Studioworks E700B je monitor vhodný do domácnosti èi do kancelárie azda pre ka dú oblas nasadenia. Svojím obrazom vás nesklame, pou ite¾ný je do rozlí enia 1152 x 864 @75 Hz. Rastislav Turanský Zapo ièal:

BGS-Distribution a. s. tel: 02/49 10 15 25 www.bgsdistribution.sk Cena bez DPH: 9559 Sk Záruka: 3 roky

Microsoft IntelliType Office Keyboard Klávesnice Microsoft sú jedny z najznámej ích na svete. Boli to toti prvé ergonomické klávesnice (zlomené v strede pre pohodlnej ie písanie). Trh sa v ak uberal trochu iným smerom, ako predpovedal Microsoft. ¼udia dávajú prednos klasickej klávesnici s viacerými funkciami a podporou pre multimédiá. Reakciou Microsoftu je rada Office klávesníc, ktorá výrazným spôsobom zjednodu í obsluhu v etkých aplikácií. Klávesnica má mno stvo nových tlaèidiel umiestnených v¾avo a hore. Mô ete napríklad upravova hlasitos priamo klávesom, alebo prehráva CD/DVD/TV/Rádio bez vstupovania do aplikácií. Mô ete stlaèením jediného tlaèidla spú a Word, Excel, zavola svoju predvolenú web stránku, alebo narába s dokumentmi. Sú tu klávesy ako napríklad NEW, SAVE, FIND a podobne, ktorými sa vyvolávajú najbe nej ie povely.

Celý princíp je postavený na obsluhe Windows klávesnicou. Tak napríklad, ak v aplikácii stlaèíte CTRL+N, zvyèajne sa to pova uje za NEW. Kláves NEW je teda len kombináciou existujúcich klávesov. Rovnako sú na tom funkcie CUT, COPY a PASTE. Aj pre ne existujú v pravej èasti funkèné klávesy. Práca s dokumentmi sa výrazne urýchli. Klávesnica obsahuje pomerne ve¾ký valèek, s ktorým mô ete listova dokumentom. Samozrejme, je mo né vyu íva ho na viac funkcií (napríklad ZOOM). Je to len iná podoba Intelli kolieska známeho z my í. Nefunguje ako tlaèidlo, no inak sa správa rovnako. Blízko neho sa nachádzajú klávesy na prepínanie aplikácií. Je to obdoba funkcie (skratky) ALT+TAB. Funguje to smerom vpred aj vzad, prièom je mo né ich vyu íva napríklad aj pri browsovaní. Nechýbajú ani klávesy na uspatie PC (prechod do re imu SLEEP) a nájdete tu aj takú pecialitu, ako je kláves LOG OFF. Dodávaný softvér je ve¾mi prepracovaný (ako sa na Microsoft patrí). Máte mo nos priradi ka dému klávesu vlastný príkaz, vlastnú funkciu. Práca sa výrazne skráti a azda aj vzrastie produktivita. Na klávesnicu si treba, samozrejme, chví¾u zvyka . Hoci navonok je rozlo enie rovnaké ako pri klasickej PC klávesnici, mnohé veci sa pomenili. Tak napríklad funkèné klávesy F1 a F12 preberajú aj aplikaèné funkcie

(HELP, NEW, SAVE ), tak e ka dý má teraz dve funkcie. Drobná zmena nastala pri navigaèných klávesoch HOME, END, INSERT, DEL a PgUP/PgDWN sú rozlo ené inak. Mo no logickej ie, ale je to inak, ako býva zvykom. To spôsobí spoèiatku ve¾ké problémy pri písaní. V etko je to v ak vecou zvyku Pre maximálne pohodlie pribudla opierka na zápästie, ktorú iste oceníte pri dlh om písaní. ia¾, predáva sa iba v anglickej verzii bez slovenských alebo èeských klávesov. Èo teraz? Nálepky na klávesnice pôjdu znovu na odbyt Klávesnica Office je vynikajúca, no trochu drahá. Skutoène urých¾uje va u prácu, no jej plné vyu itie nájdu najmä ¾udia, ktorí ve¾a pí u a ve¾a pracujú na PC. Na hranie hier sa dá tie pou i (najmä vzh¾adom na preddefinovanie klávesov), no v tomto prípade je to trochu zbytoèný luxus. Treba si dobre zvá i , èi investova do tohto prevedenia, alebo si rad ej kúpi nejakú slu nej iu klávesnicu za menej korún a dokúpi si k tomu e te herný ovládaè. Juraj Redeky Zapo ièal: Microsoft Slovensko, www.microsoft.sk Cena bez DPH: 1595 Sk Záruka: 1 rok

30


AVerMedia TV Studio Televíznych kariet je ako húb po da di. Je to zaujímavý hardvér, a pritom to a tak ve¾a nestojí. Navy e vývoj postupuje u dlh í èas ve¾mi pomaly. Dalo by sa poveda , e sa takmer zastavil. Takmer v etky modely, èo sme mali mo nos v poslednom období otestova , majú skoro rovnakú architektúru. Dokonca sa dajú pou íva rovnaké ovládaèe a obslu ný softvér. Inak to nie je ani v prípade AVerMedia. Predov etkým ide o televíznu kartu. To znamená, e mô ete na poèítaèi sledova televíziu a s novým softvérom dokonca s pozastavením prehrávania. S touto funkciou pri iel pred krátkym èasom ATI Radeon. Time Shift má ten význam, e keï potrebujete na nieko¾ko minút odbehnú (zvoní telefón, plaèe die a a podobne), zastavíte si obraz. Program sa zaène okam ite uklada na disk a keï sa vrátite, dej pokraèuje tam, kde ste ho zastavili. Nahrávku mô ete, samozrejme, kedyko¾vek preru i a vráti sa k ivému vysielaniu. Je to v podstate èosi ako videorekordér. Kartu mô ete pou íva aj ako videograber èi digitálny videorekordér analógového signálu. Okrem TV tuneru má aj kompozitný VHS vstup (pozor, S-VHS vstup nemá). Nahráva, ia¾, iba do formátu AVI s HW kompresiou, ale je to len v ovládaèoch. Srdcom systému je èip Fusion 878A, vïaka èomu mô ete pou i softvér a ovládaèe konkurenèných znaèiek. Takto sa mô ete vyhnú problémom napríklad pri dlh om nahrávaní, preto e formát MPEG nepozná obmedzenia, ako pri AVI (2 GB limit). Testovali sme napríklad ovládaèe a softvér od ATI s kartou AVer a v etko fungovalo bez problémov. TV tuner je slu ný, no ovládaèe nie sú najvydarenej ie. Niektoré stanice sme museli doladi manuálne, preto e ich automatické vyh¾adávanie ignorovalo. Manuálne ladenie je síce ve¾mi presné a dostatoène citlivé, ale h¾ada dnes stanice manuálne je trochu neobvyklé. Medzi softvérom nájdete aj teletextový dekodér. Softvér mal v etky funkcie, ktoré sme od neho oèakávali, no v etko to bolo akési a kopádne. Nakoniec sme vyskú ali dia¾kové ovládanie. V etky funkcie sa dajú pohodlne nastavova a obsluhova pomocou dia¾kového ovládania. Práve to je primárne urèené na obsluhu celého systému. Softvér

je len jeho doplnkom, a tak sa s ním nikto nehral. Ovládaè má klasickú ve¾kos a napája sa dvoma batériami typu AAA. Dosah je asi rovnaký ako u be ného dia¾kového ovládaèa. Okrem sledovania televízie mô ete poèúva aj rádio. Karta má toti FM tuner, tak e sa dá pou íva aj ako rádio. Samozrejmos ou bolo predprogramovanie staníc do pamäte. S dodávaným softvérom mô ete kartu (za predpokladu, e máte videokameru) premeni na internetový videotelefón. Jednoducho mô ete komunikova s kýmko¾vek na dia¾ku aj vizuálne.

Záver:

Zaujímavá TV karta, ale, bohu ia¾, s nevydareným softvérom. Tento hendikep na astie rie i slu ný dia¾kový ovládaè s mno stvom funkcií na pohodlnú obsluhu TV, CD, videa a FM rádia mô ete siahnu po konkurenènom rie ení, preto e ide o klasickú TV-card architektúru, postavenú na èipe BT787. Nepáèilo sa nám, e kartu nemo no prepoji interne so zvukovou kartou. Je vybavená len externým konektorom, ale na astie má priechodný konektor pre zvuk, tak e máte jeden audio LINE IN stále vo¾ný (aj keï je zdie¾aný ). Tie sa nám nepáèila absencia S-VHS mini DIN konektoru, hoci väè ina videozariadení stále pou íva len kompozitný cinch konektor, ktorý karta obsahuje. Zaujímavá je funkcia Time Shift, ktorú zatia¾ e te konkurencia ponúka len ve¾mi zriedkavo. Juraj Redeky Zapo ièal:

IMC a. s., tel.: 02/63 81 06 89 www.imc.sk Cena bez DPH: 4839 Sk Záruka: 6 mesiacov

DVD Cesta z mìsta Do dne nej DVD rubriky sme vybrali filmový titul, ktorý je trochu iný, ako by ste mo no oèakávali. ijeme v pretechnizovanom svete, a tak si myslíme, e toto je pravá relaxácia od poèítaèového stresu. Ná hrdina Honza pracuje s kolegom v softvérovej firme, kde je hlavným programátorom a ako taký dovolenku nepozná. ije mo no ivot ako väè ina z nás uzavretý v meste, v kancelárii s poèítaèmi A sa raz rozhodne zobra syna na výlet preè z mesta. Tu spoznává ivot bez techniky, bez hodiniek a bez poèítaèov priamo v lone prírody. Proste malý raj na zemi, po ktorom v etci tú ime. Trochu sa to zvrtne. Uviaznu tu, a tak sa utáboria u babky korenárky . Postupne sa mení ich mestský poh¾ad na svet. Zaènú i vidiecky ivot. Len e to priná a zo sebou trochu zvlá tne problémy, ktoré mestský èlovek nepozná. Pod tlakom udalostí sa nakoniec vrátia k osvedèenému ivotu v dennodennom strese ve¾komesta. O FILME: Hlavným mottom filmu je citát Ludvu (Polívka): Já ti øeknu jednu vìc Kompjùtr nepodojí ! Celkom dobrá komédia. Nie je to americká crazy vec, ale taká jemná èeská romantika. Hlavnú postavu skvele zahral Tomá Hanák. Po jeho boku si zahralo zopár hercov aj nehercov. Za v etkých spomeniem Bolka Polívku, Báru Nimcovú, Ljubu Skoøepovú, Evu Holubovú, Milana teindlera Scenár napísal a film zre íroval známy re isér Tomá Vorel. O DVD: Menu disku je skutoène originálne. Je toti urobené ako prostredie Windows. Jednotlivé polo ky menu sú rie ené ako windowsové ikony. Zaujímavý nápad. Okrem interaktívneho DVD menu je disk vybavený aj nejakým tým bonusovým materiálom. Nájdete tu

31

napríklad tri videoklipy s hudbou z filmu, 15-minútový dokument film o filme a uká ky (trailery) z filmov Pelí ky a Musíme si pomáhat. A keï e film mal mno stvo sponzorov, nechýbajú ani tri reklamné videá hlavných sponzorov. Disk je vybavený èeskou audiostopou s mo nos ou zapnú CZ / ENG titulky. Cesta z mìsta je nepochybne zaujímavou snímkou. Odporúèame v etkým, ktorí si nevedia predstavi dne ný ivot bez techniky, aby si nenechali tento DVD disk ujs . Juraj Redeky Formát: DVD-9 (jednostranný, dvojvrstvový) Då ka: 107 minút Obraz: 4:3 Zvuk: DS 2.0 Región: ALL (multiregión) Info: www.cestazmesta.cz, www.sonymusicbonton.cz Zapo ièal: Alert Computers, www.alertshop.sk Cena: 1099 Sk vrátane DPH


predstavujeme

Pevné disky Maxtor ve¾ký, rýchly a SCSI Pevné disky sú dôle itou súèas ou poèítaèa. Ich výkon toti dnes ve¾kou mierou ovplyvòuje výkon celého systému. Èas, keï na prácu bohato staèili 20 MB disky s nízkou prenosovou dobou, je u dávno preè. Dnes treba ma aspoò nejaký 20 GB disk (odporúèame aspoò 60 GB :-) so 7200 rpm. A to je iba najpotrebnej ie minimum. Ak pracujete napríklad s videom, tak budete potrebova hlavne ve¾ký disk s rozumným výkonom. Ak ste e te viac nároèní, sú tu stále SCSI disky, ktoré by sme skôr odporúèali do serverov a ve¾mi nároèných grafických staníc. Táto trieda diskov má vynikajúci výkon, ale v porovnaní s be nými E-IDE diskami aj vy iu cenu. Pri SCSI diskoch treba myslie na to, e k cene disku je nutné priráta aj cenu za radiè a káble, ktoré predstavujú tie cite¾nú investíciu. Nám sa podarilo získa do testu SCSI disk 36,7 GB Quantum Atlas 10KIII, ktorý údajne predstavuje pièku vo svojej triede. Okrem neho sme testovali aj dva E-IDE disky od Maxtoru:80 GB D540X-4K a 40 GB D740X-6L. Testy sme vykonali na be nom stroji 800 MHz Thunderbird, doska MSI KT7 Pro, 256 MB 133 MHz RAM (80 GB disk GB D540X-4K) a na 1 GHz Thunderbirde, doska MSI KT266 Pro, 768 MB 133 MHz RAM (40 GB D740X-6L). SCSI disk bol pripojený na radiè Adaptec 29160N (Ultra 160 SCSI). Zo softvérovej stránky bola testovaná zostava vybavená Windows 98 SE, VIA 4in1 vo verzii 4.33. Pre Adaptec boli pou ité posledné ovládaèe z internetu. S pôvodnými ovládaèmi sme toti nedosahovali výkon ani slabých 5400 rpm E-IDE diskov. Ako testovací softvér sme pou ili SiSoft Sandru 2001, WinTune, HD Tach 2.52 a WinBench 99. Osobne odporúèame riadi sa hlavne údajmi HD Tachu a WinBenchu. 80 GB disk D540X-4K od Maxtoru bol vybavený rozhraním ATA/100. Jeho rotaèná rýchlos je 5400 rpm, èi e ide o triedu ni ích, teda low-endových, diskov. Má tandardný 2 MB buffer. Pri tomto pevnom disku sme boli milo prekvapení tichým chodom. Vo svojej kategórii mal pod¾a oèakávania konkurencieschopný výkon. Vyrába sa v kapacitách 80, 60 a 40 GB. O jeho dobrých vlastnostiach svedèí aj to, e sme chví¾u pomý ¾ali ho kúpi a pou íva pre archivaèné a menej nároèné úèely. Odporúèame ho do v etkých kancelárií, be ným pou ívate¾om a proste v ade tam, kde je dôle itý pomer cena/výkon. Druhý, 40 GB Maxtor D740X-6L, je urèený pre nároènej ie pou ite, o èom svedèí aj jeho 7200 rpm a ATA/133 rozhranie. Opä má tandardný 2 MB buffer. Nebol najtich í, no pri be nom pou ívaní nebýval hluènej í ako ventilátor, resp. nebolo ho cez hluk zo zdroja poèu . Disk podal slu ný výkon pri celkovo rozumnej cene. Mô eme ho porovnáva s Barracuda ATA IV prípadne IBM Desktar 60GXP. Zákazníci si mô u vybra 20, 40, 60 alebo 80 GB verziu. Posledným diskom, ktorý je skôr lahôdkou, je 36,7 GB Maxtor Atlas 10K III. Ide o SCSI disk s 10000 rpm. Má 8 MB buffer. Testovali sme ho spolu s radièom Adaptec 29160N. In talácia bola bezproblémová. Hneï po BIOS-e radiè na iel disk, pre istotu sme skontrolovali nastavenia a vhupli sme do Windows. Tu sa idylka skonèila. Samozrejme, e sme nemali poruke ovládaèe, tak e sme pou ili tandardné Windows, a tak to aj dopadlo. V testoch boli výsledky na bode mrazu. Po nain talovaní posledných ovládaèov bolo v etko v poriadku rados ïalej pracova . Disk reagoval ve¾mi svi ne a pracoval rýchlo takto nejako si predstavujeme kvalitné disky. Bohu ia¾, SCSI technológia je stále pre be ného pou ívate¾a cenovo nedostupná. S Atlas 10K III sme boli ve¾mi spokojní. Jeho primárne urèenie je hlavne pre servery, nároèné pracovné stanice a podobne, kde nájde ve¾mi dobré uplatnenie. Poèas testovania sa cite¾ne zahrieval, preto odporúèame pou i chladiè. V tomto malom teste sme sa pozreli na disky reprezentujúce jednotlivé kategórie trhu. Pre low-end je urèený disk D540X-4K, ktorý ponúka dobrý pomer medzi cenou a výkonom, pritom je ve¾mi tichý. Strednú kategóriu tvorí disk D740X-6L, ktorý je urèený pre nároènej ích pou ívate¾ov. Ponúka slu ný výkon vo svojej kategórii. Napokon, posledný disk Atlas 10K III je urèený pre ve¾mi nároèné nasadenie od serverov po grafické stanice. Edmond Kme

Maxtor Atlas 10KIII

Maxtor D540X-4K, D740X-6L Maxtor D540X-4K

Maxtor D740X-6L

Maxtor Atlas 10KIII

80 GB

40 GB

36,7 GB

Poèet fyzických hláv

1

4

Poèet platní

2

2

Max. plo ná hustota

17,9 Gb/inch

Kapacita

Buffer

2 MB

2 MB

8 MB

5400 rpm

7200 rpm

10 000 rpm

ATA/100

ATA/133

320 a U160

12 ms

8 ms

4,5 ms

<1 per 1016

Drive Index

21 578

26 064

35 233

Random Read

6 MB/s

7 MB/s

11 MB/s

Random Write

8 MB/s

11 MB/s

14 MB/s

8 ms

7 ms

5 ms

Rotaèná rýchlos Rýchlos rozhrania ATA/SCSI Priemerný èítací prístupový èas Error Rate (neobnovite¾ná) SiSoft Sandra 2001se

Average Access Time HD Tach 2.52 Read Speed Maximum Read Speed Average Read Speed Minimum CPU Utilization Random Access Time

D540X-4K 80 GB

D740X-6L 40 GB Atlas 10K III 36,7 GB

Cena bez DPH:

7778,10 Sk (97,23 Sk/GB)

4875 Sk (121,9 Sk/GB)

18 495 Sk (504,0 Sk/GB)

Záruka:

3 roky

3 roky

5 rokov

41 314 kbps

56 789 kbps

39 906 kbps

47 485 kbps

26 458 kbps

32 455 kbps

38 714 kbps

4,3 %

6,4 %

7,6 %

11,7 ms

8,6 ms

5,9 ms

4,1 MB/s

5,9 MB/s

6,8 MB/s

WinTune Uncached Disk

Zapo ièal: Asbis SK, s. r. o., tel: 02/44 87 15 89, www.asbis.sk

36 011 kbps 33 174,2 kbps

WinBench 99 Business Disk WinMark 99 *

5430

6380

8690

High-End Disk WinMark 99 *

17 600

21 000

32 900

Disk Transfer Rate:Beginning

33 900

41 600

54 500

Disk Transfer Rate:End

20 200

25 300

33 300

Disk Access Time

19,3 ms

12,4 ms

7,92 ms

Disk CPU Utilization

1,89 %

1,87 %

1,82 %

*kb/sec.

PC Space 1/2002

32


predstavujeme

Ericsson T68 Telefón Ericsson T68 zaujme svojimi malými rozmermi, prekvapivo nízkou hmotnos ou a vynikajúcim dizajnom. K dobrému dojmu z prístroja výrazne prispieva jemne pogumovaná zadná stena, preto sa telefón dobre dr í v ruke a nekå e po podlo ke. Jeho ve¾kos (alebo skôr malos ) u zaèína by kontroverzná, tak e sa hodí skôr pre jemné enské prstíky, ale dobre vyrie ená klávesnica èiastoène pomáha tento rozmerový hendikep prekona a vyhovuje aj hrubým mu ským prstom. Ïal ou výraznou èrtou, ktorá nás nepochybne na novom telefóne zaujme, je podsvietený farebný displej s vynikajúcim

star ím modelom Ericssonu, napríklad s telefónom R320s, zistíme, e ak jeden robí to isté, nemusí to by v dy to isté. Star ie telefóny umo òovali rozpozna len presne vyslovené hlasové znaèky, tak ako sme ich predtým nahrali. Telefónu T68 príli nevadí, ak vyslovíme meno a priezvisko napríklad v opaènom poradí. Testovali sme vo¾bu telefónnych èísel nie na menách a priezviskách osôb, ale na názvoch in titúcií, preto e sa skladajú z viacerých slov. Neverili by ste, aké in titúcie doká u kompetentní vymyslie , len aby zamestnali v tátnej správe èo najviac potrebných úradníkov L. Telefón

Telefón s farebným displejom podporujúci technológie GPRS a BLUETOOTH kontrastom. Telefón podporuje aj technológie GPRS a BLUETOOTH. Tieto v ak u podporoval (stále musíme doda , e na rozdiel od obidvoch slovenských mobilných operátorov) aj mobilný telefón T39m. Tie na vyu itie technológie BLUETOOTH je potrebné ma minimálne dve takýmto spôsobom spolupracujúce zariadenia, napríklad PCMCIA kartu do notebooku a podobne. Dokonca ani nový operaèný systém Windows XP tento tandard nepodporuje napriek skutoènosti, e firma Microsoft stála pri jeho zrode. Na plne grafickom farebnom displeji telefónu s rozmermi 30,3 x 24 mm mo no zobrazi obrázok s rozlí ením 67 x 101 pixelov. Ve¾kos zobrazenia textu je nastavite¾ná, pod¾a nastavenej ve¾kosti fontov je mo né zobrazi 5 a 8 riadkov a 8 a 40 znakov na riadok. Výrazná zmena, samozrejme, k lep iemu nastala aj v ovládaní menu. tyri do krí a usporiadané kurzorové tlaèidlá nahradil miniatúrny joystick s presným chodom, ktorý mô eme vychýli do tyroch smerov a zatlaèi . Telefón podporuje v etky obvyklé funkcie a mo nosti, ich opisovaním by sme plytvali èasom. Taktie mo nosti organizátora a plánovaèa èasu patria k tandardnej výbave moderných mobilných telefónov. Vyzdvihnú v ak musíme napríklad podporu dlhých SMS správ (6 x 160 znakov) alebo EMS (Enhanced Messaging Service mo nos posiela obrázky a melódie v správach). Èo sa týka prenosu údajov medzi telefónom a PC, prípadne notebookom, v etci èo nemáme Bluetooth zariadenie musíme pou i buï infraèervené rozhranie pre notebook, alebo pre klasické PC kúpi komunikaèný kábel pre sériový port alebo pre USB. Kábel ani CD s komunikaèným a synchronizaèným softvérom nie je súèas ou tandardnej dodávky, preto sme komunikáciu s PC netestovali. Kapacita telefónneho zoznamu v prístroji je 510 telefónnych èísel. Pä desiat z nich je mo né voli hlasom. Pri vo¾be telefónnych èísel hlasom sa na okamih pristavíme. Ak porovnáme túto funkciu s niektorým

Ericsson T68 obstál v tomto teste ve¾mi dobre, preto e spo¾ahlivo rozlí il napríklad Agentúru pre regionálny rozvoj od Agentúry komunikaèných a informaèných systémov. Tento test vonkoncom nie je a taký zbytoèný, ako by sa mohlo na prvý poh¾ad zda . Kým star ie modely umo òovali voli hlasom len nieko¾ko èísel, bolo pomerne ¾ahké priradi blízkym osobám hlasové znaèky typu miláèik , teta Elvíra a podobne. Ak chceme efektívne vyu i 50 hlasových znaèiek, musíme, èi chceme, alebo nie, pou íva hlavne mená a priezviská osôb a názvy in titúcii. Telefón Ericsson T68 je svojimi rozmermi, dizajnom, komunikaènými mo nos ami a funkciami (v neposlednom rade aj cenou) urèený predov etkým pre top mana érov, sekretárky a podobne. Ob¾ubu si celkom iste získa aj medzi mladými, hlavne po doplnení volite¾ného príslu enstva FM rádia alebo prehrávaèa MP3. ¼uboslav Lacko Zapo ièal:

Ericsson Slovakia, s. r. o., tel.: 02/49 49 91 11, www.ericsson.sk Cena s DPH: pribli ne 29 000 Sk Technické údaje Podporované frekvencie:

900 MHz, 1 800 MHz, 1 900 MHz

Podporovaná rýchlos GPRS:

3+1 CS-2 (53.6 kbps) ; multislot class 8; kbps

Podporovaná rýchlos HSCSD:

2+1 (28.8 kbps) kbps

WAP:

verzia 1.2.1

Mód WAPu:

CL/CO

Zabezpeèenie WAP WTLS:

Level 3

Rozmery:

100 x 48 x 20 mm

Hmotnos :

84 g

Batéria:

lithium-polymer 700 mA (pohotovostná doba: 165 290 hodín, doba hovoru 180 780 minút, doba nabíjania 2,5 hodiny)

Pamä :

510 tel. èísel v telefóne + 100 a 250 èísel na SIM karte, 510 e-mailových adries

Hlasový záznamník:

kapacita 3 minúty záznamu


predstavujeme

MP3 Prehrávaèe do vrecka od ko ele Zvukový formát MP3 hádam nikomu netreba predstavova . Je to spôsob, akým vtesna ve¾ké mno stvo zvukových dát do malého dátového priestoru. Skladba, ktorá zaberá na disku desiatky MB v nekomprimovanej podobe, sa pomocou MP3 zmen í na desatinu pôvodnej ve¾kosti s minimálnou stratou kvality. Skutoèný audiofil ho nikdy neuzná, preto e sa kompresiou strácajú dáta. Strácajú sa zvuky, ktoré ¾udské ucho aj tak nevníma, len e vïaka tomu je mo né na jedno 74-minútové CD nahra v MP3 formáte obsah cca 12 diskov! A to nehovoríme e te o formáte MP3Pro, ktorý doká e v pribli ne rovnakej kvalite nahra dvojnásobok!

Ve¾mi dlho sa viedli spory o legálnosti a nelegálnosti kopírovania skladieb do MP3 formátu. MP3 toti dáva ka dému mo nos jednoduchého kopírovania. Výroba a poskytovanie kópií je v rozpore s autorským zákonom, ale prevod legálne kúpenej nahrávky do formátu MP3 pre svoju osobnú potrebu je úplne legálny. MP3 v ak nemá mo nos kontroly, a tak, ak si napríklad vá disk s MP3 po ièia a okopíruje sused, poru í sa tým zákon, no nik tomu nemô e zabráni . Aj napriek v etkým ob trukciám nahrávacích spoloèností dnes MP3 vládne svetu. Existujú vreckové prehrávaèe, podporu formátu MP3 majú aj CD rádiá, hifi ve e a dokonca aj DVD prehrávaèe. MP3 u nie je

zále itos ou lacných èínskych prístrojov. Nájdete ich aj v znaèkovej elektronike! E te nedávno v etci svetoznámi výrobcovia tvrdili, e MP3 nebudú podporova , no dnes sa predbiehajú v tom, kto ponúkne skôr znaèkový model s MP3. Znaèkové DVD s funkciou MP3 u dnes nie je nièím výnimoèným (pozri Philips), no stále sú tu firmy, ktoré to zatia¾ ignorujú. MP3 je trochu aj o slobode. Napríklad o slobode pohybu. Teraz máme na mysli prenosné prehrávaèe. Zopár modelov sme vám u na na ich stránkach predstavili a radi v tom budeme pokraèova i naïalej. Ak nájdeme nieèo zaujímavé, radi o tom napí eme. Ako napríklad aj dnes.

Digital Square POP3 Telefónny zoznam je vlastne MEMO box, kam mô ete zapisova svoje krátke správy (SMS). Výrobca ho oznaèuje ako PHONE BOOK, azda pre malý rozsah ka dej správy, ktorá sa zobrazuje na displeji. Displej je skutoène pekne ve¾ký a dokonca sa dá zapnú aj podsvietenie! Svetlo nie je najsilnej ie, len e ka dá minca má dve strany. Takto sa vám aspoò etria batérie. Názvy skladieb sa zobrazujú ako názvy súborov, èo je spôsob, ktorým si väè ina ¾udí archivuje svoje nahrávky. Spotrebuje vám asi v etky MP3 myslím tým najrôznej ie dátové toky mono aj stereo. Okrem CD

roz irova externými kartami, je dnes be né napríklad aj pri digitálnych fotoaparátoch HP. Pod¾a ná ho názoru je to dobrý nápad. V hornej èasti je umiestnený miniatúrny mikrofón. Vïaka nemu je mo né pou i prehrávaè aj ako diktafón. A nahrá toho skutoène dos a 110 minút hlasového záznamu, ia¾, ni ej kvality. Ako zdroj energie sú pou ité dve batérie typu AAA. Musíme uzna , e toho vydr ali pomerne dos . Tento prehrávaè MP3 je skutoèný MP3-man. Nemá toti mechanické súèasti, ale iba èistú elektroniku. Mô ete s ním beha , skáka , trias a aj bez vyrovnávacej

Pod¾a ná ho názoru je to jeden z najzaujímavej ích pamä ových prehrávaèov na na om trhu. Je toti presne tým, èo h¾adá väè ina pou ívate¾ov, a pritom to v etko ponúka za ve¾mi priaznivú cenu!

Krajinou pôvodu je Kórea. To sa trochu prejavilo na ovládaèoch. Obèas sa toti objaví nezmyselné chybové hlásenie (zhluk znakov), ktorý mo no nieèo znamená v pôvodnej reèi (kórejské znakové písmo), no pre Európana je to len nezmysel. Softvér je rozdelený na nieko¾ko èastí, z ktorých najdôle itej ou je POP3Manager. S ním mô ete presýpa dáta smerom dnu aj von do prehrávaèa aj z prehrávaèa. Má v sebe aj malý CD RIPer, ktorým prevediete jednoducho CD do MP3 súboru a dokonca s touto utilitou mô ete mana ova aj nastavenia rozhlasových staníc a telefónny zoznam! Áno, POP3 má aj rádio! Pracuje síce iba v FM norme, ale to staèí. Väè ina staníc u aj tak vysiela na FM frekvenciách. Pou i mo no manuálny mód, automatické ladenie, pamä na nieko¾ko rádiostaníc a má dokonca aj LOCK mód, ktorý automaticky dolaïuje zvolenú stanicu. Skrátka, plnohodnotný rádiowalkman.

Model

Rozmery

Digital Square POP3 Intel Pocket Concert PC Space 1/2002

Hmotnos

kvality si tak mô ete vychutna hodiny zvukových nahrávok, napríklad hovoreného slova v nízkom rozlí ení. Nedoèítali sme sa niè o prípadnom upgradovaní firmwaru cez web, ale veríme, e aj to bude mo né a budú sa da upgradova nové kodeky. Prehrávaè má vlastný ekvalizér s preddefinovanými týlmi ROCK, JAZZ, CLASIC a podobne. Ak vám ani jeden nevyhovie, mô ete si upravi basy a vý ky individuálne. K poèítaèu sa pripája pomocou paralelného portu. Nie je to naj astnej ie rie enie, no vïaka tomu je prehrávaè prístupný prakticky komuko¾vek, kto vlastní PC. Tento MP3 prehrávaè je aj pre majite¾ov star ích poèítaèov (star ie Pentiá èi dokonca aj 486). Toto rie enie je trochu pomalé, no dáta aj tak prehráte za pár minút. Rýchlos prenosu je 730 kbps a 32 MB dát nahráte asi za 6 minút. Ako pamä ové médium je mo né pou íva klasickú pamä ovú kartièku SmartMedia. Len e iadna sa s prehrávaèom nedodáva! Ten má toti zabudovanú pevnú pamä 32 MB. Nie je to ve¾a, no na pol hodinku hudby v kvalite CD to postaèí. A komu je to málo, mô e si dokúpi ïal iu a ïal iu SmartMedia pamä . Rie enie, kde je pamä priamo v prístroji a mo no ju

pamäte hrá bez preru ovania. Aby sa vo vrecku náhodou nepreru ovali skladby nechceným stlaèením niektorého tlaèidla, je vybavený aj funkciou HOLD, ktorá zablokuje klávesy. Èo nám e te chýba? Slúchadlá! Nehrajú úplne zle, no iadna sláva. Sú to lacné tuple do u í. Rozhodne kazia celkový dojem z kvality, len e na astie ich mô ete jednoducho vymeni za nieèo slu nej ie.

Záver:

Digital Square POP3 je pod¾a ná ho názoru jeden z najzaujímavej ích pamä ových MP3 prehrávaèov na na om trhu. Nie je drahý, a pritom ponúka presne to, èo h¾adá väè ina pou ívate¾ov dobrý prehrávaè s mno stvom nad tandardných funkcií za ¾udovú cenu. Má v sebe rádio, pamä ový blok, diktafón, telefónny zoznam Skrátka, mo no ho len odporúèa . Zapo ièal:

Westech, s. r. o. tel.: 02/43 41 38 04 www.westech.sk Cena bez DPH: 4609 Sk

Rozhranie Interná pamä Externá pamä

Frekvenèný rozsah

Výstup

Rádio

Batérie

55x82x22 mm 68 g

PP

32 MB

20 Hz 20 kHz

5 mW

FM tuner

2 x AAA

97x62x24 mm 97 g

USB

128 MB

20 Hz 20 kHz

11 mW

FM tuner

2 x AAA

SmartMedia - nemá -

34


predstavujeme

Intel Pocket Concert v predo lej recenzii nie je problém slúchadlá vymeni . Z PC dostanete dáta do prehrávaèa pomocou USB portu. Je to elegantné a rýchle rie enie. Nahra tých 128 MB vám potrvá zhruba 6 minút, èo je rovnaký èas, ako nahra 32 MB dát cez PP do POP3 recenzovaného vy ie. Na tento úèel vám poslú i celý rad utilít Intelu od FM mana éra cez audio graber a transfer a po MP3 prehrávaè pre PC.

Pri samotnej práci sme nenarazili na iadne problémy. Okrem v etkých mo ných dátových tokov MP3 prehráva i WMA súbory a dokonca umo òuje aj upgrade nov ích kodekov prostredníctvom internetu. Znamená to, e ak príde nieèo nov ie ako MP3, budete môc sami upgradova . Ak chcete pou íva tento prehrávaè vo ve¾kom, odporúèam dokúpi si príslu enstvo. To tvorí napríklad

pièkové znaèkové rie enie bez mo nosti roz irovania, ale so zabudovanými 128 MB postaèujúcimi na 2 hodiny hudby v CD kvalite.

Z trochu iného súdka je prehrávaè MP3 od Intelu. Na prvý poh¾ad ide o profesionálnej ie rie enie. Je to vidie nielen na dizajne, ale aj na obsluhe, ktorá je intuitívnej ia. Displej má pekné modré podsvietenie, ktoré by som azda prirovnal k dobrému mobilu. Displej je ve¾ký, vïaka èomu bude obsluha preh¾adnej ia a pohodlnej ia. Keï sa na prístroj pozriete pozornej ie, zistíte, e nemá iadny otvor pre pamä ovú kartu! Je to skutoène tak, pamä pri Inteli nemo no roz irova , ale nie je to a také kritické, lebo prehrávaè má integrovaných 128 MB pamäte. Postaèuje to na asi dve hodiny hudby v CD kvalite, alebo na nieko¾konásobne viac muziky v ni om rozlí ení. Dve hodiny sú dos , no aj tak sa to èasom obohrá , keï nie je po ruke poèítaè. Pre tento prípad je Intel vybavený zabudovaným FM rádiom s rozsahom od 88 MHz do 108 MHz, èi e ide aj v tomto prípade o klasické digitálne rádio. Na ladenie sa vyu íva elektronika a presnos ladenia je 0,2 MHz (200 kHz), èo je viac ako postaèujúce. Príjem bol slu ný. Ako anténa sa pou ívajú slúchadlá. To nie je niè výnimoèného, lebo toto rie enie sa be ne pou íva pri najrôznej ích walkmanoch. Intelové slúchadlá v ak majú zvlá tny tvar. Kto oèakával klasické tuple do u í, ten bude prekvapený. Toto je toti nejaký hybrid. Tvar slúchadiel (mu lí) je nieèo medzi klasickými walkmanovými a ve¾kými túdiovými. Také mini-MIDI slúchadlá. To je len dobre, preto e mô u lep ie hra (najmä basy sú pln ie). Problémom je dr iak mu lí, to U, ktoré spája slúchadlá, aby vám nepadali z hlavy. Je príli malý a nemo no ho nejako roztiahnu (nastavi ). Nie je urèený na hlavu zhora (ako sa be ne pou íva), ale zozadu (smerom na krk). Toto trochu netradièné rie enie mi osobne nevyhovovalo, ale platí to, èo sme písali

V etko potrebné nájdete na prilo enom CD, ktoré ako malý bonus obsahuje aj zaujímavé MP3 súbory. Nev imol som si medzi nimi iadnu odrhovaèku , v etko to bola príjemná muzika (väè inou rock). Napájanie je rie ené pomocou dvoch batérií typu AAA, ktoré vydr ia viac ako 10 hodín prehrávania MP3 alebo vy e 16 hodín v prípade rádia. Obsluha bola preh¾adná. Okrem prehrávacích kláves (dopredu, dozadu, play/pause) tu nájdete dve tlaèidlá na ovládanie hlasitosti (+/-), tlaèidlo SETUP a intelli koliesko. Nazval som ho preto tak, lebo má rovnaké prevedenie ako koliesko na známej poèítaèovej my i. To funguje na rolovanie MENU a potvrdzovanie ENTER. Samozrejme, nechýba ani mechanické aretovanie tlaèidiel (HOLD). Prehrávaè nemá vlastný ekvalizér, ale nechýba v òom korekcia basov a vý ok. Pravdu povediac, niekedy to je aj lep ie.

adaptér pre prehrávanie v aute, Stereo DOCK Station alebo ko ené puzdro. Prehrávaè má síce sponu na opasok, no èlovek nikdy nevie

Záver:

Skvelý prístroj, ia¾, nie za práve naj¾udovej iu cenu. Má to rádio, prehráva v etky mo né formáty (súèasné aj budúce), ale pamä nie je upgradovate¾ná. Tých 128 MB zase nie je a tak ve¾a, ako sa mo no zdá na prvý poh¾ad. Aj napriek tomu je Intel dobrou vo¾bou. Juraj Redeky Zapo ièal:

Asbis SK, s. r. o. tel: 02/44 87 15 89 www.asbis.sk


predstavujeme

MicroStar GeForce 3 Ti 500 Pro VTG

V minulom èísle sme predstavili nové grafické karty s èipmi od spoloènosti ATI Radeon 7500 a 8500 spolu so zlep enou verziou GeForce 2 GeForce 2 Ti. Tentoraz sme sa zamerali na azda najvýkonnej iu grafickú kartu urèenú hráèom. V cenníkoch distribútorov mô ete vidie aj jej lacnej iu a menej výkonnú verziu GeForce 3 Ti 200, táto v ak a do uzávierky èísla nebola na skladoch. Marketingový ah od firmy nVidia a reakcia na uvedenie nových Radeonov od ATI je zlep ený rad grafických èipov s názvom GeForce 3 Titanium. Dá sa pretaktova a na frekvenciu 270 MHz jadra a 590 MHz pamätí, èo je naozaj ve¾mi ve¾a. Priná a dve novinky (3D textúry a Shadow Buffer) a zvý enie rýchlosti grafického èipu a pamätí. Prvou z noviniek sú 3D textúry, ktoré sa pou ívajú na vytváranie objektov z pravých priestorových materiálov. Dajú sa pou i napríklad pri efektoch volumetrickej hmly, dreva èi mramoru. Objekty u nemusia by duté a zjednodu ene potiahnuté akousi ko ou ako doteraz. 3D textúry objektom priradia vlastnosti trojrozmerného materiálu budú plné a budú ma definovanú svoju vnútornú truktúru. Napríklad bude ve¾mi ¾ahké vymodelova letokruhy na dreve. Technológia 3D texturing je implementovaná ako súèas pôvodnej nfiniteFX Engine. Ïal ia novinka sa volá Shadow Buffer a pou íva sa na realistické vytváranie real-time tieòových efektov, umo òuje vytvára v reálnom èase skutoèné tiene. Koneène sú podporované mäkké tiene vrátane tých, ktoré predmety vrhajú samé na seba. Tie je tu zaruèená vy ia realita zobrazenia, napríklad pri volumetrických efektoch.

U itoènou novinkou je VGA SafeBIOS jumper ak náhodou nesprávne pretaktujete kartu alebo zle aktualizujete BIOS, tento zázraèný jumper vám ju pomô e sfunkèni . Apropo aktualizácia slu ba MSI Live Update Series vám umo òuje cez internet pohodlne aktualizova ovládaèe alebo Bios karty. Odporúèame v ak stabilnú linku. Ak by sa v ak náhodou poèas aktualizácie nieèo stalo, niè nie je stratené, je tu predsa záchranný jumper. Ako sme u spomínali, softvérová výbava je nad tandardná. Asi najzaujímavej ie programy sú: 3D Turbo 2001 umo ní vám nastavovanie výkonu karty (frekvencia jadra/pamäte), obrazu, poskytuje informácie o karte a ovládaèoch, zobrazuje informácie o stave karty (teplota a otáèky ventilátora) hra Sacrifice nahrávací a videoeditovací nástroj Wincoder a Winproducer MSI 3D Theater 3D browser a statické aj pohyblivé 3D demá (odporúèam pozrie ). 3D okuliare skú ali ste ich u niekedy? Neèakajte virtuálnu realitu, ani okam itý 3D zá itok. Chce to trochu èasu na privyknutie a nájdenie optimálnych nastavení. Ale je to zaujímavá hraèka, ktorá pri vhodnom pou ití zvý i zá itok z hier a azda aj z filmov.

Výkon a pou ívanie

Karta podáva v na om preh¾ade najvy í výkon, aj keï Radeon 8500 za òou zaostal iba o pár bodov èi snímok. V teste 3D Mark 2001 bol dokonca Radeon 8500 pri ni om rozlí ení výkonnej í.V prípade Radeona 8500 v ak lo o test s nedoladenými ovládaèmi (prvá verzia). Pod¾a mnohých zdrojov na internete je výkon Radeona 8500 s novými ovládaèmi podstatne vy í, zrejme sa k tejto karte v testoch e te vrátime. Po nain talovaní v ak karta dlho podávala výkon ni í ako klasická GeForce3. Dôvodom bolo nevhodné nastavenie Biosu

3D Mark 2001 (default)

dosky. Bolo nutné zvý i AGP Aperture Size na 128 MB a zapnú Video RAM Cacheable, potom karta lapala ako hodinky. Z toho mo no tu i , e minimálna zostava pre in taláciu tejto grafickej karty je aspoò procesor s frekvenciou 1 GHz a 256 MB RAM. Inak sa vám mô e sta , e výkon procesora bude limitujúcim faktorom výkonu celého systému. E te malé upozornenie karta alebo jej ovládaèe zrejme z dôvodu stability nepodporujú Fast Write. Karta i la pretaktova z pôvodnej hodnoty frekvencie 240/500 MHz (jadro/pamä ) na pribli nú hranicu 261/573 MHz, prièom sa výkon karty zvý il asi o 10 % (z hodnoty 2004 na 2208 pri teste 3D Mark 2001 a QAA).

Testovanie

Na e tandardné testy prebehli na PC od ASBISu 1 GHz Athlone, 256 MB 133 MHz SDRAM pamä ou a 20 GB 7200 rpm diskom Barracuda ATA III. V etky komponenty boli napojené na základnú dosku CT-7AJA2 (VIA KT133A èipset). Pou ili sme operaèný systém Windows 98 SE, na ktorom boli DirectX 8.1 a nové Detonatory XP (ver. 21.88w zo stránky MSI).

Záver

Vysoký výkon, bohatá výbava a cena okolo 17 600 Sk bez DPH MicroStar GeForce 3 Ti 500 Pro VTG je výborná vo¾ba pre tých, ktorí majú výkonný poèítaè a primerane bohaté konto. Rastislav Turanský, Stanislav J. Manca Zapo ièal:

Agem, s. r. o., tel.: 02/63 81 00 49 www.agem.sk Cena bez DPH: 17 479 Sk Záruka: 2 roky

1024 x 768/85 Hz 1280 x 1024/85 Hz 16 bit 32 bit 16 bit 32 bit

1600 x 1200/75Hz 16 bit 32 bit

MSI GF3 (SF822) 64MB

5072

5000

4423

4221

3728

3433

ManLi GF2 Ti 64MB

3969

3597

3602

2806

3110

1995

ManLi Radeon 7500 64MB

3846

3719

3338

3251

2798

2670

ManLi Radeon 8500 64MB

6469

6142

5704

5190

4786

4198

MSI Ti 500 (8854) 64 MB

5985

5918

5395

5292

4795

4513

MicroStar GeForce 3 Ti 500 Pro VTG

V niektorých cenníkoch mô ete túto kartu nájs aj pod oznaèením MicroStar 8854. Oznaèenie VTG znamená, e výbavu okrem manuálu, káblov (S-Video a konvertor S-Video cinch, napájenie 3D okuliarov) a bohatého softvéru (5 x CD) aj 3D stereo okuliare. Ak si ich chcete zapoji , potrebujete pecialny plie ok s obslu nou elektronikou samozrejme, aj ten je súèas ou balenia. U dizajn karty signalizuje jej vysoký výkon, neprehliadnute¾né sú mohutné chladièe procesora a pamätí. Karta je bohato vybavená aj konektormi, nájdete na nej TV Out (cinch aj S-video), Video in a klasický VGA port.

nVidia GeForce 3 Ti 500 Poèet tranzistorov

57 miliónov

Výrobný proces

0,15 mikróna

Poèet pipelines

4

Frekvencia jadra

DirectX testy: 3D WinBench/ WinMark 2000 (fps)

MSI GF3 (SF822) 64MB

198

192

144

ManLi GF2 Ti 64MB

188

140

132

ManLi Radeon 7500 64MB

152

143

107

ManLi Radeon 8500 64MB

235

204

MSI Ti 500 (8854) 64 MB

netest.

213

OpenGL testy: Quake III Arena Time Demo 1, max. kvalita, (fps)

92,1

112

105

100

63,2

100

80

74,4

181

150

135

113

netest.

163

134

127

1024 x 768/85 Hz 1280 x 1024/85 Hz 16 bit 32 bit 16 bit 32 bit

1600 x 1200/75Hz 16 bit 32 bit

117

116,5

103,3

100,1

81,7

75,3

ManLi GF2 Ti 64MB

133,1

110,5

103,6

72

76

47,1

ManLi Radeon 7500 64MB

106,9

103,9

74,3

70,1

52

49,8

ManLi Radeon 8500 64MB

133,2

130,9

121,4

113,8

99,7

88,8

MSI Ti 500 (8854) 64 MB

138,6

136,4

123,8

118,1

101,2

93,3

*nastavenie HQ

240 MHz 250 MHz DDR (500 MHz)

Pamä ová zbernica

128 bit DDR

3D Mark 2001 testy so zapnutým

Operácií za sekundu

960 miliárd

Quincunx antialiasingom

Priepustnos pamätí

139

1600 x 1200/75Hz 16 bit 32 bit

MSI GF3 (SF822) 64MB*

Frekvencia pamätí

Fill Rate

1024 x 768/85 Hz 1280 x 1024/85 Hz 16 bit 32 bit 16 bit 32 bit

3,84 AA gigapixelov za sekundu 8,0 GB/s

MSI GF3 (SF822) 64MB MSI Ti 500 (8854) 64 MB

1024 x 768/85 Hz 32 bit

1280 x 1024/85 Hz 32 bit

netest.

netest.

netest.

4504

3126

3009

1600 x 1200/75Hz 16 bit 32 bit 1408/1760* 2004

*hodnota získaná pri pretaktovaní na 250/550 MHz

PC Space 1/2002

36


Zaujímavé www stránky: porty a veci okolo toho Hráme sa na zimných portovcov:

Táto zima je zatia¾ tedrá na sneh a mráz a preto je, myslím si, na a povinnos upozorni na web http://www.skonline.sk/lyzovanie.html, kde nájdete mno stvo informácií aj o tej va ej ob¾úbenej zjazdovke. Podobných webov je na slovenskom internete dos , ale tým sa nebudeme teraz venova . Ly iarsky výstroj je aj pre chudobných Slovákov jednoznaène otázka priority. Èo sa v ak stane, keï si výstroj kupova nechcete, no ly ovali by ste radi? Jednoznaène treba nav tívi niektorú z po ièovní zimných portových potrieb. Jedna takáto sa nachádza aj na adrese http://web.stonline.sk/rpakos. Nájdete tu slu by týkajúce sa predaja, servisu a spomínanej po ièovne. Cenník výpo ièných poplatkov si mô ete pozrie rovno na http://web.stonline.sk/rpakos/pozicovnac.htm, kde vás vyjde snoubord èi ly iarsky komplet na jeden deò na 250 Sk. http://www.skiservis.sk je stránka s urèite dokonalej ím grafickým dizajnom, ne to bolo v predchádzajúcom webe. To v ak nie je podstatné, dôle ité je to, e aj tu si na svoje prídu fanú ikovia sne ných radovánok. Stránka je navy e trojjazyèná (nem., ang., slov.), tak e porozumie by nemal by problém. Po ièiava sa dajú, okrem ly í (170 200 Sk/deò) a snoubordu (250/deò) aj také veci, ako sú boby (60 Sk/deò) èi sánky (100 Sk/deò) (moje jediné ob¾úbené zimné náèinie). Pritom ly iarsky komplet vás bude stá 250 a 300 Sk na deò. K dispozícii je tie servis a second hand predaj. Stránkou na medzinárodnej úrovni je http:// www.slovakiatravel.sk, ktorá je jasne urèená nielen domácim ly iarom. Web je kompletne v angliètine a je preh¾adne spracovaný. Bohu ia¾, z cien som vyèítal, e po ièovné je viac mierené na zahranièných turistov (ly iarsky komplet za 290 a 390 Sk). Stránku v ak urèite odporúèam u len z toho dôvodu, e v núdzovej situácii nikdy neviete, kde budete musie zháòa náhradu za svoje dolámané ly e. Slu nou stránkou je aj http://www.velka-raca.sk, kde sú k dispozícii slu by, ako sú úschovòa, servis èi po ièovòa ly iarskych potrieb. Zatia¾ èo sa ceny za po ièanie ly í pohybujú na úrovni 240 Sk/deò, tak snoubord si po ièiate a za 120 Sk/hod. To pova ujem za dos ne astné rie enie, keï e len pol hodinu vám bude trva , kým snoubard skutoène uplatníte na svahu. No aby som len nekritizoval, na webe je vystavený aj cenník servisných úkonov, ktorý urèite pomô e, ak niet èasu postara sa o ly e e te v teple domova. Èo sa týka samotného zimného portu, urèite s ním súvisí aj hokej. Mno stvo noviniek z (nielen zámorského) hokeja (a nielen neho) nájdete na ve¾mi ob¾úbenom webe http://www.sport-news.sk. Napríklad sa tu dozviete, aké nominácie v ¾adovom hokeji majú konkrétne táty na ZOH 2002. Web tie obsahuje informácie z futbalu, basketbalu, tenisu, atletiky, formuly 1 a ïal ích portov. A e te raz o hokeji, keï e si myslím, e po sporadických úspechoch na majstrovstvách sveta stúpol na Slovensku záujem o tento port. Na http://www.extraliga.sk logicky nájdete výsledky, informácie a podobné zále itosti z oblasti extraligy. Hokejistom musí by známa stránka http://sk.nhl.cz, resp. http://www.nhl.sk. Http://www.hokej.sk je typicky slovenský web, kde nájdete zväè a informácie slovenského charakteru, napr. o rôznych vekových skupinách v hokeji a podobne. Ïal í pekný zimný port, ktorý sa bude páèi hlavne ne nému pohlaviu, je krasokorèu¾ovanie. Toho sa na Slovensku ve¾a neurodilo, no maximálne internacionálnu stránku mô ete nájs na http://www.euroskate2001.sk. Tá je zostavená kôli tomu, e u nás v roku 2001 boli majstrovstvá sveta v tomto studenom porte. O tom, e na tomto webe nájdete v etko, èo sa týka spomínanej akcie, vás dúfam nemusím presviedèa . Èeský web http:// www.multiweb.cz/magazinfigureskating je tie

37

fanú ikovský skoroportál , ktorý nový náv tevník bude skúma minimálne hodinku, kým si prezrie v etky zaujímavosti. Opä tabu¾koidná grafika.

Hráme sa na gymnastov:

Gymnastika nie je ve¾mi populárny port, no mo no je medzi vami nad enec, ktorý strieda krivenie chrbta pred poèítaèom s jeho narovnávaním na inenke. Alebo jednoducho ste fanú ikom tohto portu. Potom by vám urèite nemal ujs ve¾mi kvalitný web http://www.geocities.com/Colosseum/arena/5055. Evidentná je strohos grafiky, no aspoò èlovek nie je pri tudovaní výsledkových tabuliek rozpty¾ovaný rôznymi grafickými parádièkami. Ve¾mi slu ný web o gymnastike nájdete aj na http://www.gymnastics-slovakia.com v anglickom jazyku. Evidentne ju robí nejaký fanú ik (Stano), no ide mu to celkom dobre. Teda a na tú grafiku.

Hráme bedminton:

Asi na Slovensku nehráme bedminton, preto e sa mi skoro vôbec nepodarilo nájs nejakú rozumnú stránku. No bedmintonoví nad enci sa mô u realizova na stránke opavského bedmintonového klubu, kde nájdu aj niektoré rady a vyjadrenia odborníkov http://www.volny.cz/badminton.

Hráme bejzbal:

Ak by niekto namietal, e nie sme dostatoène americkí, tak nech sa neobáva. Máme aj bejzbal a rovno aj bejzbalovú federáciu (http://www.sbf.sk). Tento port sa u sna íme predstavova aj men ím dorastencom (http://www.mbl.cz), èo urèite ovplyvní ich ivot. Ak va a ratoles prejavuje pozitívne sklony k portu, v ktorom sa lopta tak trochu drsnou cestou dostáva k svojmu cie¾u, tak si urèite pozrite http:// www.zoznam.sk/Sport/Baseball, kde zistíte, e v ka dom väè om meste u nejaký ten bejzbalový klub je.

Hráme sa na bojovníka:

Ob¾úbenos bojových umení u detí je, zdá sa, po postrevoluènom nástupe amerických a hongkonských bojových filmov na ústupe. No ak vás bojové umenia zaujímajú viac ako len po titulky vo filme, tak urèite odporúèam http://www.bojova-umeni.tnet.cz. Prelistova si ich mô ete pod¾a krajiny, z ktorej pochádzajú. Podobne i pokia¾ ide o umenia Okinawa, Kobudó (http://www.okinawa.sk/), Kung-Fu (http://freeweb.coco.cz/kung-fu), Iaido a Kendo, Jodo a Kyudo (http://www.kendo.sk). Zväz branných portov (sebaobrana, potápanie, horolezectvo, strelectvo, para utizmus, pre itie) má svoju základòu na http://www.zbs.host.sk. Tu mô ete nájs kontakty na zodpovedných ¾udí, ktorí vám o danom porte povedia viac a odporuèia vám, kde by bolo najlep ie zaèa . éfredaktor pre mòa pripravil riadnu búdu. WWW stránky o portoch. Pre mòa, ktorý som portový antitalent! Zaèal som teda tudova techniku vrhania no ov pre prípad ïal ej podobnej témy. Vrhanie no ov je údajne v prvom rade port, tak e ak aj vy ste na niekoho tro ku nazubení , tento port mô ete tudova na http://www.noz.sk, èi http://www.knife.sk .


internet

Hráme kolky:

http://www.mlb.sk Major League Bowling zdru ujúca v etkých profesionálnych, i neprofesionálnych nad encov tohto sladkého portu, pri ktorom sa netreba prive¾mi hýba . Oficiálny kolkársky zväz nájdete na http://www.vadium.sk/skz, (ak vám zále í na nejakých tie oficialitách).

Hráme paintball:

Kto u dnes nepozná pu ky nabíjané farebnými gu¾ôèkami, ktoré vám vá protivník s rados ou rozple tí na plexiskle va ej masky? Paintballové klany vznikajú aj na Slovensku ako huby po da di. Men í skoroportál sa vám ponúka na http://www.akcnesporty.sk,

kde v prvom rade mô ete zisti odpovede na otázky Kde? Kedy? Ako? a hlavne Za ko¾ko? Pokraèova mô ete napríklad na http://www.krc.sk . Ak máte proti tomuto agresívnemu a militantnému portu nejaké námietky, mô ete si predstavi , e by si napríklad Usama bin Ládin ventiloval svoju zúrivos touto cestou. Slovenský paintballový zväz: http://www.paintball.sk.

Hráme volejbal:

Plá ový, ako inak. Horúci piesok, chladné nápoje, opálené telá Vonku to teraz predsa len vyzerá trochu inak. Asociácia plá ového volejbalu sídli na http:// www.apvapv.sk. Asociácia plá ových rozhodcov mô e by celkom rozumné hobby (http://avr-sr.host.sk), hlavne keï vy sedíte na tej vysokej stolièke a kocháte sa hrou bez toho, aby bolo nutné beha sem a tam.

Hráme sa na cyklistu:

Budete prekvapení, ko¾ko miest na internete je venovaných bicyklu. Ak to s cyklistikou nemyslíte vá ne a plá-

nujete sa len tvári , e chudnete, èi sa vám iada prírodná prechádzka, odporúèam: http://www.matrix.cz/ kola. Nájdete tu nielen tipy a triky na prekonanie zákerností, ktoré na vás mô u èaka na ceste, ale aj presné cyklotrasy. Bohu ia¾, len pre regióny v ÈR. Ïal ou èeskou stránkou je http://www.cyclonavigator.com. U pri vstupe si uvedomíte, e títo chlapci u urèite chodia trocha na iroko. Jednoducho ma stránka zaujala elegantnos ou, s akou je cyklistika prezentovaná. A ak vás tento port zaujme, tak si na http:// www.cykloshop.sk mô ete hneï aj zisti , ko¾ko vás to v etko bude stá . Praktické cvièenia na slovenských cyklotrasách http://www.skonline.sk/turistika/ cyklo-turistika.html.

Tipujeme:

Vedeli ste, e aj tipovanie je port? Ja teda nie a myslím si, e to ani nie je iadny extra port. Vonia trochu hazardom a pekulovaním. No preèo by sme nepomohli aj týmto portovcom, v ak? Hokej a futbal na http://www.mojweb.sk/tipovaniefutbal. Stávková kancelária aj na adrese http://www.terno.sk. Ak si v ak chcete stavi on-line, a to poriadne, za doláre, a do zahranièia, tak pekne prosím na http:// www.gamebookers.com. Samozrejme, nes a ujte si, ak sa va e peniaze stratia. Na vlastnú zodpovednos !

Hráme sa na netopiera:

Nie, nebojte sa, nebudem prezentova nepochopené snahy tudentov visie v elektrièke dole hlavou, ale predstavíme jaskyniarstvo. V tomto roènom období je také poèasie, e by bolo treba naozaj schova sa niekam do jaskyne. Do akej, to vám poradia napríklad na http://www.speleobratislava.host.sk, èo je jaskyniarska skupina Slovenskej speleologickej spoloèno-

sti, pôsobiaca v oblasti Malých Karpát a Vysokých Tatier. Tie sa mô ete doèíta o expedícii Velebit 2001 a objavení akejsi najväè ej vertikály na svete na http://www.lps.sk/sports/jaskyne/velebit.

Hráme tenis:

Tenis sme e te nehrali a port je to zaujímavý, minimálne ako v etky ostatné. Okrem iného na Slovensku tie sem tam vyrastie nejaký ten tenisový talent. Talent si teda mô eme objavova napríklad na stránkach Slovenského tennisového zväzu (http://www.stz.sk). Na http://web.stonline.sk/vistenis mô eme zisti , ko¾ko nás budú stá nejaké pono ky, trenírky a, samozrejme, nejaká raketka. Ak ste v tenise slabí a nikto

s vami nechce hra , tak sa vybláznite na http:// www.accent.sk/dubys. Niè nie je lep ie ako tenis bez protihráèa, v dy toti vyhráte vy. A v neposlednom rade tie klub amatérskeho tenisu na: http://www.cat2000.sk/homepage.html èi http://www.tenniscat.com/homepage.html.

portová centrála:

Zaujímavý web som na iel na http://www.sportcentral.sk. Je akýmsi men ím zoznamom portových predajní, servisných a po ièiavacích miest a podobne. Na stránky servera si tie mô ete prida inzerát, samozrejme, len ak má portový charakter. Bohu ia¾, nie je príli èasto updatovaný, no aspoò ako miesto, kde sa dozviete lokácie dosia¾ neobjavených po ièovní, poslú i celkom dobre. A dohrali sme. A ani to nebolelo. Zoltán Radnóti


www.pcspace.sk

Ochrana proti útokom a naru eniu súkromia z internetu (pokraèovanie) V èlánku nájdete:

Odporúèania pre bezpeènostných architektov a prevádzkovate¾ov systémov Odporúèania pre administrátorov a správcov systémov Odporúèania pre zabezpeèenie web servera na platforme Windows 2000 Záver

Odporúèania pre rie enie ochrany Odporúèania pre bezpeènostných architektov a prevádzkovate¾ov systémov

Prístup k rie eniu známych problémov pri zabezpeèovaní systémov mo no zhrnú do nieko¾kých odporúèaní (preverených èasom) predov etkým pre bezpeènostných architektov a prevádzkovate¾ov systémov: 1.Potrebné je zavies taký bezpeènostný systém, ktorý bude v èo najväè ej miere automatizovaný a nezávislý od jednotlivých pou ívate¾ov. 2.Citlivé a utajované dáta je treba chráni ifrovaním. Je to jediná mo ná metóda ochrany dát pred ich odpoèúvaním na komunikaèných linkách, pri ich prenose internetom alebo inými spôsobmi a jediná spo¾ahlivá metóda, ako ochráni dáta pred kráde ami alebo stratami archívnych a pamä ových médií. 3.Implementova èo najkvalitnej iu metódu autentizácie a na òu nadväzujúci systém riadenia prístupu pou ívate¾ov ku v etkým dátam. 4.Ka dá sie pripojená k internetu by z bezpeènostných dôvodov mala ma len jedno prípojné miesto (ustrá enie styèných miest). Pre mnohé organizácie to platí prirodzene dvojnásobne. 5.Vzh¾adom na skutoènos , e principiálne existuje spôsob prekonania akejko¾vek bezpeènostnej bariéry, je nevyhnutné, aby v poèítaèoch pripojených k internetu neboli spracovávané a uchovávané iadne utajované informácie. 6.Aj takéto poèítaèe v ak tie musia by odde-

lené od internetu spo¾ahlivou a bezpeènou ochrannou stenou (firewall), preto e nie je mo né sa spolieha na disciplínu pou ívate¾ov (urèite sa nájde aspoò jeden pou ívate¾, ktorý zákaz poru í). 7.Pre zodpovedné zabezpeèenie optimálnej úrovne ochrany siete musia by ochranné mechanizmy a celý bezpeènostný systém navrhnutý na základe vykonanej analýzy rizík a spracovaného bezpeènostného projektu. Súèasne musí by spracovaná bezpeènostná politika ochranného systému a celej siete. 8.Uvedená analýza musí by periodicky opakovaná (perióda bude v dy uvedená v naposledy spracovanom bezpeènostnom projekte). Dôvodom je neustály rozvoj vlastnej siete, internetu a hlavne nástrojov autorizovaného aj neautorizovaného prieniku do cudzích sietí. 9.Nevyhnutné je, aby bezpeènostný správca siete pravidelne analyzoval a vyhodnocoval (aspoò raz za deò) auditný záznam. Následne a bezodkladne (v prípade potreby) musí prija príslu né opatrenia. 10.Heslá pou ívané v ochrannom systéme je potrebné udr iava v za ifrovanej forme kvalitným a otestovaným (domácim) algoritmom. Rovnaké kritériá platia aj pre autentizaèné algoritmy. 11.Pre dôle itej ie siete má zásadný význam, aby súèas ou ochrannej steny bola aj bezpeènostná nadstavba pre pripojenú privátnu sie . Preto je tie potrebné, aby v etky heslá, k¾úèe a iné dôle ité informácie boli aj v rámci vlastnej siete prená ané v za ifrovanom tvare a realizované bolo riadenie prístupu. 12.Ani k sieti pripojenej k internetu nesmie by ïalej pripojená iadna ïal ia privátna sie , ktorá spracováva utajované informácie.

Odporúèania pre administrátorov a správcov systémov

Ïal ie odporúèania sú urèené pre administrátorov a správcov systémov na zvý enie ochrany a zabezpeèenia u pou ívaných systémov: v prvom rade je potrebné, aby mali administrátori a správcovia dobré znalosti o tom, èo prevádzkujú (pre pochopenie v etkých súvislostí),

pravidelne sledova zverejòovanie v etkých nových bezpeènostných problémov a chýb a ich záplat pou ívaných systémov (Translate:f, NULL.HTW a iné), prija doèasné bezpeènostné opatrenia (do momentu realizácie opravy) a po vypracovaní záplaty ju okam ite aplikova , otestova svoj systém peciálnymi prostriedkami alebo vyu i testy na dôveryhodných stránkach (napr. [12] alebo URLcheck), zabezpeèi , aby web na svojej IP adrese neposkytoval aj zdie¾aný prostriedok (napr. priamo disk), nepride¾ova prístupové práva k zdie¾anému prostriedku skupine EVERYONE, nenecha web otvorený cez FrontPage Server pre skupiny ako EVERYONE alebo aj cez FTP server (èo hacker skôr alebo neskôr odhalí a vyu ije), zamedzi tomu, aby pou ívate¾ TEST mal aj heslo TEST a navy e bol v skupine Administrators (mo nos kompletného ovládania celého stroja Windows NT nástrojmi dia¾kovej správy), pride¾ova a spravova heslá ka dý pou ívate¾ by mal ma vlastné a dostatoène zlo ité heslo (napr. bez hesla býva pou ívate¾ sa pri in taláciách SQL servera), neumiestòova databázu Access do miest vo¾ne prístupných pomocou prehliadaèa, nenecháva administraènú èas webu alebo webové aplikácie vo¾ne prístupné verejnosti (napr. vo¾ne prístupné aplikácie IISADMIN alebo IISADMPWD, nenecháva webové aplikácie bez kontroly prihlásenia do administraènej èasti aplikácie alebo umo ni overovanie prístupu len k prvej stránke a ïal ie necha celkom vo¾né), pravidelne sledova dianie v systéme (zaznamenáva podozrivé otázky, filtrova neprípustnú komunikáciu na nevhodných portoch, monitorova zmeny súborov a úètov, vykonáva audit v reálnom èase), neotvára prílohy neoèakávaných emailov s neznámym obsahom (súèasne pouèi aj jednotlivých pou ívate¾ov), pred otvorením neznámej prílohy ju skontrolova antivírusovým programom (na pevnom disku).


internet Odporúèania pre zabezpeèenie web servera na platforme Windows 2000

Mnohým bezpeènostným a výkonovým problémom mo no predís vhodným nastavením servera. Takto mo no ochráni server aj pred doteraz neobjavenými alebo nepublikovanými bezpeènostnými dierami. Niektorým chybám sa vyhnú nedá (ak sa neobjaví záplata, pozri chyba Translate:F), ale je mo né minimalizova ich následky. Najväè í problém pri zabezpeèovaní Windows NT/ 2000 IIS spoèíva v ¾ahkosti jeho ovládania. Kým k rozchodeniu www servera napr. na Linuxe potrebuje administrátor pomerne znaèné znalosti, na Windows to ide zdanlivo samo. Staèí prida slu bu Internet Information Services (IIS) a web ide. e nie optimálne a s dierami to u nikomu nepríde na um. Uvádzané odporúèania pre Windows IIS ako najpou ívanej ej platformy web serverov vychádzajú z podkladov stránky venujúcej sa otázkam bezpeènosti IT [12]:

1. Internet Information Services

Odstránenie Default web site Pri in talácii IIS je vytvorená Default Web Site virtuálny web server obsahujúci rôzne záludné virtuálne adresáre, napr. /scripts , /iissamples , /mdac . Väè ina bezpeènostných problémov vyu íva chyby v predin talovaných skriptoch. Default Web Site sa nevypláca maza (systém sa mô e správa dos èudne), ale treba pomocou MS Management Console zmaza v etky predin talované virtuálne adresáre. A najjednoduch ie je Default Web Site proste zastavi a vytvori vlastnú stránku. Takto je mo né odstráni celú mno inu bezpeènostných rizík, ktoré majú vz ah k predin talovaným skriptom. Odstránenie prebytoèného mapovania Treba pozrie konfiguráciu App mappings (pravým tlaèidlom na názov poèítaèa > Properties > WWW Service master properties > zálo ka Home Directory > tlaèidlo Configuration: » Odstránenie mapovania v etkých prípon nepou ívaných súborov a hlavne mapovania akýchko¾vek extenzií na kni nicu webhits.dll. Takto bude odstránená tá skupina problémov, ktorá sa týka ne-ASP skriptovacích technológií (asi aj tak nepou ívaných, napr. chyby typu +.htr alebo null.htw ). » Pridanie mapovania súborov s príponou .inc rovnakým spôsobom, ako sú mapované súbory ASP. Ak je prípona .inc pou ívaná pre include súbory, budú týmto o etrené aj tieto. Ak ostanú nenamapované, bude vo¾ne vidite¾ný ich obsah. V prípade pou itia len technológie ASP (èo asi áno), by mali by namapované len tri prípony: .asp, .asa a .inc, v etky na kni nicu asp.dll. Presunutie webov na nesystémový disk Weby treba umiestni na iný logický a pokia¾ mo no tie fyzický disk. Ak budú dáta ulo ené na inom fyzickom disku ne systém (t. j. nielen na inej partition), je mo né získa aj na výkone. Existujú bezpeènostné chyby umo òujúce prístup k súborom mimo oblas urèenú WWW serveru, ale pravdepodobne v etky sú obmedzené na ten istý logický disk. Útoèník potom nebude ma prístup k dôle itým systémovým súborom. Ulo enie neverejných súborov mimo verejnú oblas Týka sa predov etkým umiestnenia Access databáz. Dátové .mdb súbory treba fyzicky umiestni v adresári nedostupnom z webu. Ak to poskytovate¾ hostingových slu ieb neumo ní, treba ho zmeni . V tom prípade je to len jeho lenivos èi neschopnos , technicky nejde o problém. Písanie bezpeèných aplikácií Ve¾a bezpeènostných dier vzniká nepozornos ou programátora webových aplikácií. Treba strá i pou ívate¾ské vstupy a myslie na to, e pre útoèníka nie je be né obmedzenie iadnou preká kou (kontrola JavaScriptov, odovzdávanie parametrov metódou POST).

Schéma útoku z internetu na nechránenú sie LAN

Windows NT/2000 na tieto chyby nie je taký náchylný ako systémy Unix, napriek tomu mô u peciálne znaky spôsobi problémy tam, kde nemajú èo robi . Mô u tie spôsobi problémy náv tevníkom webu. Ak existuje mo nos zapisova HTML kód pri vkladaní napr. komentárov, nie je problém napísa JavaScript, ktorý ne astného pou ívate¾a presmeruje na inú stránku (napr. porno) alebo ho bude sofistikovane ob a ova . Pozor na chybové hlásenia Niektoré systémové chybové hlásenia mô u by nebezpeèné! Mô u pou ívate¾ovi zobrazi èasti zdrojového kódu alebo SQL otázok, príp. cestu k include súborom a odhali tak citlivé údaje o aplikácii. Preto treba o etri opísané chyby a pou ívate¾ovi zobrazi iba hmlisté hlásenie v duchu pri behu aplikácie do lo k chybe . Detailnú informáciu treba posla mailom administrátorovi. Nepou íva execute Virtuálnemu adresáru web servera mo no prideli práva read, execute a script. Nastavenie execute umo òuje spú anie CGI skriptov tj. EXE alebo DLL aplikácií a súèasne ASP skriptov. Nastavenie script umo òuje spú anie iba ASP skriptov. Ak sa nepou ívajú EXE alebo DLL aplikácie, nepou íva oprávnenie execute. Existuje rodina bezpeènostných dier umo òujúcich chybným parsovaním URL spú a programy nain talované na serveri, prípadne zaslaný binárny kód (chyby typu stack overflow). Po in talácii je v Default Web Site vytvorený virtuálny adresár Scripts s nastavenými právami execute. Ïal í dôvod zne kodni Default Web Site. Zabezpeèenie SMTP servera Aj ochrana po tového servera pred zneu itím na spamovanie je bezpeènostný problém. Základom je zabezpeèi server tak, aby neumo òoval tzv. open relay (rozosielanie mailov), ktoré nie sú urèené pou ívate¾om, ani od nich nepochádzajú. Ak je server vyu ívaný aj ako be ný mail server pre prijímanie po ty, treba príslu ne nastavi mail server. V prípade pou ívania len MS SMTP Service pre odosielanie po ty z WWW servera (napr. pomocou CDONTS alebo Mail Pickup Service) treba zabezpeèi SMTPSVC. Ak toti MS SMTP Service nebude nain talovaný, tandardne je iroko otvorený svetu. Naj¾ah ie nastavenie je zablokova rozsah IP adries, ktoré sa k serveru smú pripoji nastavi ho na 127.0.0.1, tak e pripojenie zo siete nebude mo né. Toto nastavenie sa vykonáva pomocou Internet Service Manageru vo vlastnostiach SMTP servera, zálo ka Access, tlaèidlo Connection.

2. SQL server

Zabezpeèenie SQL servera Ak je ako dátový sklad pou ívaný MS SQL Server a nie MDB databáza, treba zakáza k nemu prístup zvonka. Ak je na SQL zvlá tny stroj, treba ho prepoji s webom fastlinkom (krúteným káblom na odli nej dvojici sie ových kariet a na privátnych IP adresách).

Ak je mo né, treba zakáza prístup na SQL server z internetu (porty 1433, 1434). Ak sa objaví nejaká bezpeènostná diera a útoèník si preèíta heslo do SQL, bude mu naniè, preto e sa k nemu aj tak nepripojí. Zaheslovanie u ívate¾a SA Pou ívate¾ s názvom sa je na SQL serveri to isté, èo v NT Administrator teda správca systému s maximálnymi právami. Po nain talovaní SQL Server ver.7.0 je heslo tohto pou ívate¾a prázdne! Ihneï po nain talovaní MS SQL preto treba heslo zmeni (pomocou Enterprise Managera, vetva Security/Logins). Ak sa to neuskutoèní, útoèník nebude musie ani pátra po diere v softvéri proste sa pripojí a je administrátorom. Ide o drobnú nedomyslenos v MS SQL7. Predchádzajúca verzia (6.5) aj nasledujúca (2000) pri in talácii pýta heslo.

3. Windows

Ustrá enie bezpeènostných dier Treba sa zapísa do konferencií ako NT BugTraq alebo Microsoft Security Notification Service. Tam sa mo no dozvedie o mo ných bezpeènostných problémoch a ich rie ení. V prípade problémov s angliètinou mo no èíta [12]. Pou itie firewallu Pokia¾ mo no, treba pou íva firewall ako peciálne zariadenie (poèítaè alebo pecializovaný hardvér) predradené web serveru, alebo aspoò nastavi filtrovanie portov. K filtrovaniu portov mo no pou i buï IP security (IPSEC), alebo Routing and remote access RRAS. Nastavenie RRAS je jednoduch ie a navy e menej za a uje systém. Zakáza treba v etky porty s výnimkou tých, ktoré pou ívajú legálni náv tevníci servera spravidla 53/tcp a 53/udp (DNS), 80/tcp (HTTP), 443/tcp (HTTPS), 20/tcp a 21/tcp (FTP). Ak na tom stroji be í aj mail, bude to e te 25/tcp (SMTP), 110/tcp (POP3) a mo no aj 143/tcp (IMAP4). Na v etky ostatné porty pou ite¾né pre dia¾kovú správu treba urobi dieru vo firewalle len pre vlastné IP adresy. Ak je vlastná IP adresa dynamická (typicky dial-up) alebo treba úroveò zabezpeèenia ïalej zvý i , mo no pou i VPN. Tak vznikne bezpeèný (za ifrovaný) kanál, ktorým povedie v etka komunikácia. Mo no pou i aj peciálny softvér, ktorý v prípade poru enia ochrany nielen e útoèníka nepustí ïalej, ale mu aj zablokuje prístup (efektívne marí port scan) a vyhlási poplach (napr. e-mailom). Ani ten najlep í firewall v ak neochráni pred útokmi pomocou HTTP protokolu (napr. Translate:F chyba). Pozor na NetBIOS Ïal ia mno ina bezpeènostných rizík sa via e k chybám týkajúcim sa NetBIOS ( zdie¾anie windows ). Ide o DoS alebo buffer overflow útoky, prípadne o vyzradenie citlivých údajov cez null share. Potom mo no zablokova prístup na porty 137/tcp, 137/udp, 138/udp a 139/tcp. Ak netreba vyu íva slu by


ako zdie¾anie súborov alebo vzdialená administrácia cez MMC, mo no zakáza alebo odin talova (v nastavení siete) Client for Microsoft Networks a File and printer sharing for Microsoft Networks . Pou íva ne tandardné metódy prístupu Ak je mo nos (t. j. napr. slu bu pou ívate iba vy a nikto iný), treba urobi administratívne rozhranie na nejakom hodne obskúrnom porte (napr. pre FTP je tandardný port 21, pou i mo no teda napr. 2121). Prípadne mo no èíslo portu obèas meni . Pozor na heslá Nepou íva pou ívate¾a Administrator, administrátorské heslo by nemalo nikdy ís po sieti ne ifrovane a pokia¾ mo no ani za ifrované nie. Vytvori treba iného pou ívate¾a s nevinným menom, ktorý bude ma pridelené potrebné právomoci. Administrátora treba pou íva len v prípade osobnej prítomnosti priamo pri serveri. Schovanie alebo znièenie nebezpeèných súborov Nastavi treba prístupové práva na dôle ité a zneu ite¾né súbory (napr. ftp.exe, net.exe apod.) tak, aby sa k nim nedostal pou ívate¾ IUSR alebo LocalSystem. Vytvori treba skupinu napr. Admins, a tej ako jedinej da právo s týmito nástrojmi pracova (odobra ho treba v etkým ostatným). LocalSystem má pomerne vysoké oprávnenia a existuje nieko¾ko dier, ktoré umo òujú spú a programy pod jeho autorizáciou. Sledovanie logov Sledova treba v etky systémové logy a pátra po známkach èohoko¾vek neobvyklého. Existujú nástroje, ktoré umo òujú centrálne a poloautomaticky spravova eventlogy z viac poèítaèov cez WWW rozhranie. U itoèné informácie mo no získa aj z iných logov, napr. z HTTP logu. Sledovanie tatistík Ak je mo né, treba sledova objem prenesených dát. Akáko¾vek neoèakávaná zmena je podozrivá tak zmena smerom hore (niekto to mô e zneu íva k spamovaniu) ako aj dolu (nieèo nefunguje). Nein talova obskúrny softvér Na serveri by malo by nain talované iba minimálne mno stvo softvéru a komponentov. In talova treba iba to, èo skutoène treba! Miesto rôznych obskúrnych programov pre dia¾kové ovládanie (osobitne zlé skúsenosti sú s PC Anywhere a VNC) treba pou íva na serveri vstavané terminal services. Ka dý program treba najskôr otestova na pokusnom serveri (aj v etky hotfixy a service packy) a a ak nevzniknú problémy, mo no ho in talova na ostrý server. Nein talova zbytoèný softvér Predtým, ne je na server nain talovaný nejaký softvér alebo systémový komponent, treba pouva ova , èi je tam ten softvér skutoène potrebný. To sa týka hlavne rôznych démonov (programov be iacich stále na

pozadí). peciálny dôraz je nutné polo i na programy, ktoré aktívne komunikujú so sie ou alebo poskytujú sie ové slu by, napr. vlastné WWW rozhranie. Tieto slu by predstavujú riziko pre výkon a stabilitu aj bezpeènos . In talova anglické verzie programov S príchodom Windows 2000 servera sa objavili nové problémy národné verzie. Microsoft tvrdí, e s novým systémom jazykovej podpory by sa nemalo stáva , e niekto omylom prelo í aj názov premennej a e to potom nebude fungova . Tomu netreba celkom veri , èo podporujú skúsenosti viacerých ¾udí. Navy e, v etky záplaty a opravy sa robia ako prvé na anglickú verziu a na ïal ie verzie s oneskorením. In taláciou anglickej verzie pri správnom nastavení system locale nevzniknú iadne problémy s fontami, formátom dát ani triedením. Neupgradova , rad ej in talova Ak je mo né, treba in talova softvér v dy naèisto a neupgradova z ni ej verzie (hlavne operaèný systém a SQL server). Hoci by to teoreticky by nemalo, èisto in talované programy sa správajú inak, ne upgradované. Pri upgrade mô u by v základoch systému neisté kamene. Ïalej, ak bude in talovaný Windows 2000 na èistý stroj, bude nastavenie práv k súborom iné (bezpeènej ie) ne pri upgrade zo tandardnej in talácie NT4. Niektorým chybám sa vyhnú nedá Proti niektorým chybám nie je obrana (aspoò v eobecná nie). Sú v zásade dva druhy chýb: na ktoré doteraz neexistujú záplaty a DoS útoky. Zástupcom prvej skupiny je napr. Translate: f chyba, na ktorú nebola pár dní záplata. Potom nemo no robi niè, ne len èaka . Ak v ak budú dodr ané v etky ostatné zásady, bude minimalizovaný rozsah kôd. Inou kapitolou sú DoS útoky, ktoré vyu ívajú dieru v softvéri, ktorá ho umo ní vysoko za a i pri pou ití malého vstupu (napr. zacyklením). Také diery v ak bývajú spravidla rýchlo zaplátané výrobcom. Zákernej ie sú DoS útoky vyu ívajúce v podstate legálne prostriedky. Nedávno postihol nieko¾ko ve¾kých serverov na èeskom internete DoS útok na slu bu SMTP. Páchate¾ posielal na SMTP servery stovky tisíc nedoruèite¾ných e-mailov. Pri kombinácii takého útoku s IP spoofingom (podvrhnutie nepravej IP adresy) je obrana prakticky nulová. Útok toti zdanlivo prichádza z desiatok tisíc IP adries (spravidla nevinných) a ani zablokovaním na firewalle sa nedá pomôc . DoS útoky sú nebezpeèné tromi spôsobmi: a) Totálne pre a enie servera postihnutý proces zaberá to¾ko procesorového èasu, pamäti, miesta na disku a pod., e sa napadnutý server celkom zablokuje. Nepríjemné hlavne tým, e server je celkom nefunkèný a zároveò nie je mo né ho dia¾kovo spravova . b) Pre a enie konkrétnej slu by nedôjde k vyradeniu celého servera, len napadnutej slu by. Pri útoku

Schematické znázornenie internej ochrany siete LAN

41


internet mô e server normálne fungova , ak je nastavený na akceptovanie najviac napr. 20 súèasných pripojení. Slu ba SMTP nemô e zabra v etky dostupné prostriedky, útoèník mô e v ak zabra v etkých 20 konexií a normálne maily nechodia, resp. chodia so znaèným oneskorením. c) Zabratie írky pásma nastane najskôr pri serveroch pripojených na (relatívne) pomalú linku. Dátový tok útoèníka je taký ve¾ký, e linka je pre a ená a prakticky nepou ite¾ná. Ak útok prichádza z jedného miesta (resp. nie je skrytá IP adresa), mo no sa efektom a) a b) vyhnú zablokovaním IP adresy pou ívate¾a na firewalle. Inou kapitolou sú DDoS útoky (na server útoèia tisíce poèítaèov z celého internetu). Takto bolo zaèiatkom 2/2000 odrovnaných nieko¾ko významných serverov, ako napr. Yahoo. Zálohovanie a paranoja iadne zabezpeèenie nie je dokonalé a sta sa mô e èoko¾vek. Preto treba starostlivo zálohova a citlivé údaje ifrova . Na pamäti treba ma jedno: Dobrý administrátor nemusí by paranoidný. Ale ve¾mi to pomáha.

Záver Dokonalé vyrie enie v etkých bezpeènostných problémov v konkrétnych podmienkach je ve¾mi zlo itý problém. Informaèné systémy mô u by ve¾mi rozmanité a len a ko mo no poskytnú univerzálny návod, ktorý by dostatoène rie il v etky konkrétne po iadavky. Dôle ité je pri tom jednotlivé ochranné mechanizmy kombinova . Pre zvládnutie problémov spojených s bezpeènos ou informaèných systémov a ochranou dát treba rie enie konzultova so pecializovaným konzultantom a celkové rie enie zveri pecializovanej organizácii (vrátane bezpeènostného auditu). Doteraz uvedené prístupy k rie eniu ochrany je mo né zov eobecni a zhrnú do nasledujúcich krokov: 1. v prvom rade zvládnu a dobre pozna vlastný systém,

2. následne vyu i v etky mo nosti ochrany poskytujúce vlastný systém a nastavi ich pod¾a urèenia systému, spôsobu pripojenia a reálne pôsobiacich hrozieb (v prípade informaèného systému pod¾a po iadaviek spracovanej bezpeènostnej politiky), 3. v dy sledova vznik v etkých nových bezpeènostných chýb a problémov a okam ite aplikova zverejnené záplaty, 4. v rámci rozsiahlej ích systémov dodr a legislatívny rámec rie enia bezpeènosti umo òujúci komplexnos ochrany pri minimalizácii nákladov: bezpeènostný zámer a projekt, bezpeènostná politika, bezpeènostná smernica, plán obnovenia funkènosti, 5. v ka dom prípade pou i vhodný antivírusový program, 6. vhodný bezpeènostný nástroj zvoli pod¾a konkrétneho charakteru a spôsobu pripojenia systému k internetu, napr.: pre web stránku zvoli nástroj proti útokom DoS, pre domáceho pou ívate¾a s rýchlym a trvalým pripojením káblom alebo DSL zvoli osobný firewall s blokovaním prístupu, pre väè ie a dôle ité systémy zvoli profesionálny externý firewall (vrátane ifrovacích vlastností s podporou virtuálnych privátnych sietí VPN), a pod. 7. pri prenose citlivých dát cez internet pou íva zásadne prostriedky ifrovej ochrany: jednotlivý domáci pou ívate¾ si zvolí ifrovacie programy pod¾a ich ceny, prípadne pou ije freewarovú verziu prevereného PGP ( ifrovanie súborov alebo elektronickej po ty), väè ie organizácie (predov etkým tátne) pou ívajú profesionálne produkty preverené poverenou domácou organizáciou so zameraním na úroveò ochrany, dostatoènos då ky k¾úèa, odolnos voèi útokom hrubou silou a známym kryptoanalytickým útokom (pri vy ích stupòoch aj s hardvérovou podporou alebo externými ifrovacími prostriedkami),

8. zabezpeèi riadenie prístupu v rámci celého systému (zamedzi prideleniu neprimeraných právomocí jednej osobe, pride¾ova prístupové práva jednotlivým pou ívate¾om a kontrolova tvorbu a zmenu hesiel a pod.), 9. realizova ifrovania lokálnej komunikácie a vytvori siete VPN (pod¾a podmienok prevádzky, umiestnenia klientov, citlivosti dát a existujúcich hrozieb), 10.dáta na disku chráni ifrovaním (dôvody rovnaké, ako v bode 9), 11.priebe ne sledova v etky aktivity (predov etkým podozrivé) a pravidelne vyhodnocova obsah logov (auditných záznamov), 12.pod¾a vlastných mo ností zálohova dôle ité programy a dáta (najlep ie na fyzicky vzdialenom mieste). Ing. Milo mirjak, CSc.

Literatúra [1] Rothfeder, J.: Nedostatek soukromí pøi práci na Internetu. In: Computerworld 19/97, str. 21 26 [2] Bass, S.: Zabraòte hackerùm v útoku. In: PC World 2/2000, str. 53 [3] Doèekal, D.: Ka dý tøetí èeský IIS Web je dìravý. In: CHIP 9/2000, str. 134 135 [4] Churá, M.: Velký internetový podvod. In: CHIP 11/2000, str. 108 [5] Flídr, M.: pioni na va em poèítaèi? In: PC World 12/2000, str. 58-64 [6] U ák, M.: Po tár Postfix. In: PC Revue 7/2001, str. 98-99 [7] Miatkowski, S.: Pavuèina. In: PC World 8/2001, str. 37-43 [8] Reichelt, D., Zákostelný, P., Kuèera, M.: Bezpeènì na Internetu. In: CHIP 8/2001,str. 108-111 [9] Jedlièka, P.: Hackeøi nejsou nejnebezpeè-nìj í. In: Business World 9/2001, str. 14 [10] mirjak, M.: Bezpeènos informaèných systémov a ochrana dát, www.programovanie.pc.sk, 2001 [11] mirjak, M.: Nebezpeèenstvá èíhajúce na Internete. In: PC Space 10/2001, str. 38-41 [12] www.security.namodro.cz


Heslá, generátory hesiel a uchovávanie hesiel Vymyslie bezpeèné heslo èasto nie je jednoduchý problém. Pokia¾ sa vám nechce rozmý ¾a nad vhodným heslom, mô ete pre tento úèel vyu i vo¾ne írite¾né programy (rôzne podobné utilitky mô ete nájs v kategóriách freeware i shareware) na to urèené generátory hesiel. Pozrime sa aspoò na dva Advanced Password Generator a Password Generator.

Program umo òuje okrem hesla (vytvoreného pou ívate¾om alebo generovaného programom) uchováva nasledujúce údaje: skupina umo òuje jednotlivé kontá zgrupova do ideových skupín názov konta link poznámku

Generovanie hesiel

Jednou zo súèastí tohto programu je tie generátor hesiel. Principiálne sa nelí i od u opisovaných generátorov hesiel umo òuje generovanie jednotlivých hesiel s då kou 3 a 40 znakov s mo nos ou definovania aké typy znakov majú by pou ité pri generovaní hesla (èísla, malé znaky, ve¾ké znaky, ostatné, prípadne ich kombinácia).

Advanced Password Generator

Umo òuje generovanie viacerých hesiel v poète od 2 do 2000 rôznych hesiel volite¾nej då ky od 4 do 34 znakov. Pou ívate¾ mô e urèi , èi sa pri generovaní majú pou íva v etky znaky, len èísla, len písmená alebo kombinácia písmen a znakov. Takto vygenerované heslá je mo né exportova do textového súboru alebo tlaèi , alebo prostredníctvom zápisníkovej pamäte prenies do inej aplikácie, kde je toto heslo po adované. Program mô ete získa na internetovej adrese http://www.segobit.com/apg.htm.

Password Generator

Má jednoznaène obmedzenej ie mo nosti ako Advanced Password Generator, najmä èo sa týka mo ností nastavenia parametrov generovaného hesla. Umo òuje generovanie jednotlivých hesiel volite¾nej då ky v rozsahu od 6 do 10 znakov, pou ívate¾ má mo nos definovania rozsahu znakov pou itých pre generovanie malé/ve¾ké/oboje znaky. V kategórií vo¾ne írite¾ných programov nájdete e te viacero generátorov, v etky v zásade disponujú nasledujúcimi základnými funkciami: mo nos vo¾by då ky generovaného hesla mo nos vo¾by skupín znakov pou itých pri generovaní hesla (alfa znaky, numerické, ve¾ké, malé, ostatné znaky ) skopírovanie hesla do zápisníkovej pamäte ulo enie hesla/hesiel do súboru prípadne tlaè Z ¾udského h¾adiska majú generátory hesiel azda len jednu malú nevýhodu pri generovaní hesla neberú do úvahy faktor pamätate¾nosti hesla. Výsledkom je teda èasto vygenerovanie re azca znakov, ktoré by som (pod¾a mojej osobnej mienky) nenazval ¾ahko zapamätate¾nými.

Bezpeèné uchovánie hesiel Popri generovaní bezpeèného hesla je èastým problémom jeho bezpeèné uchovávanie a pou ívanie. Odhliadnuc od pou itia externých hardvérových prvkov (napr. tokenov) je vhodné najmä pri ni ích nárokoch na bezpeènos vyu i rôzne programy urèené na uchovávanie hesiel. Väè ina dnes dostupných programov (mnohé v kategórii freeware) sú zabezpeèené prístupovým heslom a pre ochranu databázy hesiel pou ívajú ifrovacie algoritmy rôznej sily. Pre archiváciu hesiel na prístup k systémom obsahujúcich dôverné èi strategické údaje je vyu itie vo¾ne írite¾ných programov urèite sporné, ale v prípade be ného pou ívate¾a je to nesporne lep ie rie enie ne heslá poznaèené v kalendári alebo na post-it bloèku prilepenom na ráme monitora èi na nástenke za poèítaèom. Jedným z takýchto systémov je tie Password Agent Lite. Zjednodu ene je mo né ho definova ako jednoduchý databázový program pre evidenciu hesiel a základných informácií nále iacich k danému heslu.

43

Password Agent Lite mo no hodnoti ako jednoduchý, intuitívne ovládate¾ný program, ktorý ka dému zábudlivcovi mô e by pomerne dobrým pomocníkom. V súèasnosti existuje rad podobných programov umo òujúcich chránené uchovávanie hesiel a nadväzujúcich informácií. Mô u by u itoèným pomocníkom najmä pre aktívnych surferov pravidelne nav tevujúcich rozlièné www stránky vy adujúce prihlasovanie menom a heslom. Program mô ete získa na internetovej adrese http://www.moonsoftware.com/frames.asp?page =pwagent.asp.

Bezpeènostné predmety bezpeèné generovanie a uchovávanie hesla Ako som u uviedol, ak po adujete bezpeèné heslo a po adujete ho bezpeène uchováva , je vhodnej ie siahnu po spo¾ahlivej om a najmä bezpeènej om rie ení. Jednou z mo ností je vyu itie tzv. bezpeènostných predmetov. Tie umo òujú v chránenej pamäti uchováva heslá pre prístup do rôznych aplikácií, VPN èi uchováva digitálne certifikáty (èo sú v urèitom zjednodu enom ponímaní) vlastne tie heslá. Výhodou je, e takéto predmety mô e pou i len ten kto ich má, a teda pokus o získanie hesla bez vlastníctva predmetu a znalosti PIN chrániaceho predmet pred zneu itím nie je mo né. Aké bezpeènostné predmety sa dnes v praxi vyu ívajú? èipové karty bezkontaktné pamäte (touch memory) USB tokeny (napr. iKey) ich nespornou výhodou je skutoènos , e súèasné poèítaèe vyu ívajú USB port ako tandardnú výbavu, a teda na ich pou itie nie je potrebná in talácia iadneho ïal ieho èítacieho zariadenia. Niektoré modely umo òujú napr. aj generovanie privátnej èasti ifrovacieho k¾úèa priamo v tokene tá vlastne nikdy neopustí token, a teda jej prelomenie je znaène problematické. Urèite ve¾ká budúcnos patrí systémom pri ktorých nebude potrebné pou íva heslo v súèasne známej forme, ale nosite¾om prvkov tvoriacich heslo budú biologické danosti ka dého pou ívate¾a odtlaèky prstov, truktúra dúhovky oka, analýza hlasu a ïal ie. U dnes existuje rad biometrických systémov vyu ívajúcich uvedené vlastnosti a ich cenová dostupnos sa èoraz viac pribli uje reálnym mo nostiam be ných pou ívate¾ov.

Jaroslav Oster


servis

Ako si udr a funkèný systém Správa systému Windows V spojitosti s operaèným systémom Windows 9x sa èasto spomína, e neponúka takmer iadne prostriedky na správu systému a prípadný záujemca je odkazovaný na softvér tretích strán. Nie je to úplne pravda, aj tento systém obsahuje zaujímavý a pou ite¾ný softvér, ktorý nám mô e pomerne úèinne pomôc pri správe systému. V tomto èlánku sa budeme venova tomu, èo ponúka systém Windows 98 SE (podobným nástrojom disponuje aj Windows XP).

Microsoft System Information

Softvér pre systémovú správu a údr bu sa volá Microsoft System Information (Systémové informácie) a spú a sa súborom MSINFO32.EXE. Predstavuje akýsi systémový základ a zároveò mana éra ïal ích systémových programov, ktoré sa mô u spú a aj samostatne, preto e ide o externé moduly. Samotný program Microsoft System Information ponúka základný preh¾ad konfigurácie systému. V podobe stromovej truktúry sa mô eme presvedèi o základných komponentoch poèítaèa, akými sú verzie operaèného systému a prehliadaèa internetu, èas od zapnutia poèítaèa, ve¾kos pamäte a vo¾ných systémových prostriedkov, vo¾né miesto na diskoch. Ïal ia zlo ka poskytuje preh¾ad o hardvérových zdrojoch (konflikty/zdie¾anie, DMA, IRQ, vynútený hardvér ). Údaje sa spracovávajú z registraèných súborov (system.dat a user.dat), teda nejde o zvlá tny diagnostický postup. V praxi sa teda mô e sta , e chyba v registraèných databázach sa prenesie aj do programu Microsoft System Information, preto e softvér neposkytuje osobitnú diagnostiku, ako napríklad ob¾úbená Sandra (no i tá pomerne dos údajov preberá zo súborov registraèných databáz).

e mô eme zadefinova maximálnu obnovovaciu frekvenciu grafickej karty a monitora, preto e mnohé karty pri prekroèení doporuèenej frekvencie zni ujú výkon (DA prevodník má príkaz zobrazova viac snímok, ako ich doká e procesor vytvára , a tak obnovuje zostávajúce snímky, èo zasa zdr uje procesor pri vytváraní ïal ích snímok a ich presune do zobrazovacieho buffera). Windows Report Tool je softvér, urèený pre systémových in inierov a vývojárov. Pomocou neho vyrobíme hlásenie o problémoch, ktoré doruèíme firme Microsoft. Treba len dúfa , e to pomô e vývoju lep ieho softvéru. System File Checker (Kontrola systémových súborov) je jedným z najdôle itej ích nástrojov. Doká e nahradi softvér tretích výrobcov, ktorý je v ak nutné zakúpi osobitne. System File Checker umo òuje sledova v etky zmeny v in talácii systému Windows. Po prvom spustení si vytvorí databázu, do ktorej zapisuje základné údaje o súboroch, ako sú ve¾kos , dátum a èas vytvorenia, verziu a CRC. Pri ïal ích spusteniach údaje vzájomne porovnáva a v prípade zmeny ponúkne nieko¾ko mo ností vrátane novej in talácie, prièom premazávaný súbor je mo né ulo i pre jeho prípadné neskor ie vyu itie. Implicitne je program nastavený tak, e kontroluje základné systémové súbory a kni nice v najdôle itej ích adresároch systému Windows, no je mo né ho nastavi tak, aby kontroloval v etky súbory

v základom nastavení urèujú, èi sa systém Windows bude spú a v normálnom, selektívnom èi v diagnostickom re ime. V selektívnom re ime urèujeme, èi sa v procese bootovania budú zavádza základné systémové súbory Autoexec.bat, Config.sys, Win.ini, System.ini a tartovacie programy. Roz írené nastavenie podáva v prístupnej om tvare parametre súboru Win.com, ktoré by sme inak museli zadáva v príkazovom riadku pri nábehu systému. Väè ina z nich slú i na odstránenie prípadných problémov s kompatibilitou, napríklad pomocou neho ohranièíme maximálne pou ívanú pamä pri problémoch s òou, nanútime systému Windows VGA re im 640 x 480 x 16, zru íme pou itie oblasti tzv. UMB pamäte (adresy A000-FFFF) pre expandovanú pamä EMM a podobne. Ak napríklad nemáme nain talovaný príslu ný opravný patch, mô eme zvoli zakázanie rýchleho vypnutia, ktoré pri rýchlych procesoroch mô e spôsobi problémy a iné. V preh¾adných oknách ïalej vidíme v etky príkazy základných systémových súborov (Autoexec.bat, Config.sys, Win.ini, System.ini a tartovacie programy),

Azda ka dý z nás pozná problémy so stabilitou a udr aním výkonnosti systému Windows 9x. Mnohí v takomto prípade zvolia prein talovanie systému. Existuje v ak aj iná mo nos , pomocou ktorej sa vám pri troche snahy mô e dari udr a Windows dlho stabilný a výkonný. Po struènom úvode sa venujme trochu podrobnej ie jednotlivým èastiam systému Microsoft System Information. Zlo ka Components (Súèasti) je interný modul programu, ktorý poskytuje preh¾ad o nain talovaných komponentoch a vie zobrazi aj prípadné konfliktné zariadenia a zdroje. Údaje sú tie spracovávané z registraèných súborov. Pomocou tohto nástroja napríklad presne vieme, ktoré zariadenie aké drivery pou íva. Zálo ka softvérového prostredia (Software Environment) ponúka dobrý preh¾ad o nain talovaných systémových driveroch, kni niciach, spustených úlohách a programoch, ktoré sa zobrazujú spolu s cestou. Zálo ka venovaná Internet Exploreru podáva dobrý preh¾ad o tomto programovom systéme vrátane podrobností o nain talovaných súboroch. Posledná zálo ka je venovaná nain talovanému programovému vybaveniu Microsoft Office.

Externé programy

Pre potreby práce so systémom sú zaujímavé mo nosti, ktoré ponúka vo¾ba pracova s externými programami. Tvoria dôle itú súèas práce so systémom Windows. Ide o súbory, ktoré mô eme spú a priamo v programe Microsoft System Information, alebo ich mô eme spú a aj samostatne. Pomocou Internet Explorer Repair Tool mô eme prein talova chybné súbory, a nielen to. Dajú sa s ním pridáva èi ubera nain talované komponenty, a tak si mô eme prispôsobi celý systém Internet Explorer pod¾a svojho. DirectX Diagnostic Tool je diagnostický nástroj pre prostredie DirectX. Je dostatoène známy ako samostatný program, ktorý sa nain taluje spolu s týmto prostredím, a preto sa mu nebudeme venova podrobnej ie. Struène povedané poskytuje preh¾ad o pou itých súboroch systému DirectX a základnú diagnostiku grafickej a zvukovej karty. Ve¾mi dobrá vlastnos je, PC Space 1/2002

na v etkých diskoch. Ak si program vhodne nastavíme, mô eme ho pou i aj na kontrolu zmenených súborov po in talácii nekorektného softvéru, ktorý prepisuje systémové súbory svojimi verziami bez varovania. Ïal ou mo nos ou je pou i System File Checker na kontrolu vírusmi zmenených súborov, prípadne súborov, ktoré sa z akýchko¾vek príèin po kodia. Signature Verification Tool je nástroj na vyh¾adávanie digitálne podpísaných súborov z dielne Microsoftu. Registry Checker (Kontrola databázy Registry) je ïal ím z dôle itých súborov z kolekcie. Ide vlastne o súbor Scanregw.exe, ktorý slú i na kontrolu súborov registraèných databáz Reg.dat a User.dat. Po úspe nej kontrole, ktorá doká e eliminova a ké fatálne chyby, znemo òujúce úspe né spustenie systému Windows, sme vyzvaní na ich prípadné zálohovanie. Ako je známe, Windows si ukladá implicitne pä posledných súborov registraèných databáz v komprimovanom tvare a pri prípadnej a kej chybe systém ich automaticky obnoví z poslednej zálohy. Automatic Skip Driver Agent (Agent automatického vynechania ovládaèov) je nástroj, ktorý automaticky detekuje fatálne chyby pri zavádzaní jednotlivých driverov poèas spú ania systému. V korektne pracujúcom poèítaèi sa program nedá spusti ,v poèítaèi, ktorý zhavaroval v dôsledku pokusu o spustenie nekorektného drivera ho mô eme jeho nastavením vyradi zo spú ania. Dr. Watson je softvér dobre známy z predchádzajúcich verzií systému Windows. Slú i ako pomocný softvér na odha¾ovanie nekorektne pracujúceho a padajúceho softvéru, ale nikdy nedosiahol také postavenie a roz írenie, ako by si elal sám Microsoft. System Configuration Utility (Pomôcka konfigurácie systému) je bezpochyby najdôle itej ím nástrojom balíka. Ide vlastne o súbor Msconfig.exe, ktorý slú i na základnú systémovú konfiguráciu a poskytuje naozaj hodnotné slu by. Pozostáva z nieko¾kých okien, ktoré

kde sa mô eme rozhodnú , ktorý príkaz sa poèas bootovania spustí a ktorý nie. Takto mô eme ¾ahko a jednoducho riadi spú anie jednotlivých príkazov a eliminova prípadné problémy èi meni vlastnosti systému. Asi najviac to oceníme pri práci so zálo kou tartovacích programov (Startup), preto e je ve¾a takých programov, ktoré sa po nain talovaní do systému zaènú spú a nevhodne spolu so systémom Windows hneï po tarte. Èasto o tom ani nevieme a takto drzé bývajú nielen rôzne sharewarové programy, ale aj originálny softvér. Spustené programy sa niekedy prejavia ako ikony v systémovej li te, no niekedy vieme o nich iba tak, e zni ujú vo¾né systémové prostriedky a spoma¾ujú poèítaè. Editácia je ve¾mi jednoduchá a po re tartovaní sa zvolený softvér u nenatiahne do pamäte (program si oznaèuje príslu né riadky v súboroch registraèných databáz, a tak znemo òuje ich spustenie). Ïal ím z ponuky je starý známy Scandisk (Scandskw.exe), ktorý slú i na systémovú kontrolu súborov a povrchu diskov. Mô eme ho pou i na pevné disky i na diskety. Posledným z ponuky je Version Conflict Manager (Správca konfliktov verzií). Softvér pri in talácii obyèajne prepisuje systémové súbory svojimi nov ími verziami. Systém Windows to èasto doká e zachyti , prièom ulo í star ie, premazané súbory do zvlá tneho adresára (Sysbackup) a zapí e údaje o tom do tabu¾ky. Potom je na nás, aby sme sa prípadne rozhodli, ktoré verzie vrátime do systému a ktoré nie. Niekedy sa prirodzene stáva, e Windows chybne detekuje nov ie verzie a do systému zavedie práve star ie, ale to ¾ahko zbadáme a napravíme, preto e v okne vidíme údaje o starých i nových súboroch. Neposkytuje to síce taký komfort a automatizáciu správy, akú ponúkajú vy ie verzie operaèného systému Windows, ale ide o pomerne dostatoènú kontrolu, ktorá na rozdiel od nich nespôsobuje spoma¾ovanie poèítaèa. Stanislav J. Manca

44


Klávesové skratky urýchlite svoju prácu! Mo nos pou i klávesové skratky je známa u z obdobia, keï sa pou íval iba operaèný systém MSDOS (a, samozrejme, UNIX). MSDOS pou íva skratky ako Esc, prípadne Alt Q, F10 alebo Alt X, ktoré ukonèujú napríklad hry èi iné programy (T602, Telix, Norton Commander atï.). E te z obdobia Windows 3.x prebral i dne ný systém Windows 9.x skratky, z ktorých uvediem tie najpodstatnej ie. Opisované skratky platia pre: Microsoft Windows ME, 98 SE, 95. Mnohé budú fungova aj pod Windows XP èi Windows 2000. Pozor! + " nechápte ako samostatný znak, + v tomto texte znamená spojenie dvoch kláves, napr. Ctrl+Esc znamená podr a klávesu Ctrl a stlaèi Esc.

DOS

Nasledujúce skratky platia, samozrejme, aj v systéme Windows (MS Word tie ) a sú ve¾mi vhodné v prípade, keï je potrebné napísa opaèné lomítko ako \, prièom som vybral iba tie najdôle itej ie. Podr íte ¾avú klávesu Alt a na NUM klávesnici zvolíte èíslo: Alt Alt Alt Alt Alt

NUM NUM NUM NUM NUM

60..................... 62..................... 92..................... 64..................... 36.....................

< > \ @ $

Alt Alt Alt Alt Alt

NUM NUM NUM NUM NUM

35..................... 129................... 151................... 148................... 164...................

# ü ù ö ñ

WINDOWS F1 nápoveda (aj v programoch ako Word, Excell) F3 h¾adanie súborov a prieèinkov CTRL+ESC otvorí sa menu tart ALT+TAB prepínanie medzi otvorenými programami ALT+F4 ukonèenie programu CTRL+C kopírujeme text oznaèený v bloku CTRL+X vystrihneme text oznaèený v bloku CTRL+V vlo íme text, ktorý sme skopírovali z bloku CTRL+Z vrátime sa o krok spä (ak sme sa pomýlili) CTRL+B písmo v aplikácii (Word, Wordpad atï.) zmeníme na tuèné (takto) CTRL+U písmo v aplikácii zmeníme na podèiarknuté (takto) CTRL+I písmo v aplikácii zmeníme na kurzívu (takto) kliknutie pravým tlaè. my i zobrazí na paneli Windows alternatívne príkazy ALT+ dvojité kliknutie LT zobrazí vlastnosti (prieskumník) SHIFT+DELETE vyma e objekt bez jeho umiestnenia do ko a

Ïal ie pou itie kláves SHIFT+F10 to isté, ako keï kliknete pravým tlaèidlom my i na objekt (napr. vo Worde na text) SHIFT ak stlaèíte klávesu SHIFT, dr íte ju a vlo íte CD-ROM, obídete automatické spustenie CD (autorun) ALT+medzerník zobrazí menu okna pre jeho minimalizovanie, maximalizovanie atï. ALT+ podèiarknuté písmeno v menu otvorí toto menu ALT+medzerník+C ukonèenie

Windows explorer (prieskumník) F2 ..................................................... premenuje objekt F3 ..................................................... h¾adanie súborov CTRL+X ............................................ vystrihnutie súborov CTRL+C ............................................ kopírovanie súborov CTRL+V ............................................ vlo enie súborov ALT+ENTER ...................................... zobrazí vlastnosti CTRL+A ............................................selekcia v etkých súborov

Kopírovanie súborov Stlaète klávesu CTRL, dr te ju a my ou ahajte súbor na iné miesto (do iného adresára).

Vytvori odkaz na súbor Stlaète CTRL+SHIFT a ahajte súbor na desktop alebo do adresára. CTRL+A oznaèí v etko do bloku (aj v prieskumníkovi i vo Worde atï.) BACKSPACE v prieskumníkovi sa dostaneme do rodièovského adresára

Klávesnica upravená pre systém Microsoft (Microsoft Natural Keyboard Keys) Windows Logo menu tart Windows Logo+R dialógové okno Windows Logo+F1 nápoveda Windows Logo+E prieskumník Windows Logo+M minimalizácia otvorených okien (aj Windows Logo+D) Windows Logo+F h¾adanie súborov a prieèinkov Windows Logo+D minimalizuje v etky otvorené okná a zobrazí desktop CTRL+Windows Logo+F h¾adá poèítaè

45

Windows Logo+Break systémové vlastnosti ENTER je ekvivalentom kliknutia na objekt/tlaèidlo ESC je ekvivalentom kliknutia na tlaèidlo Cancel (Spä )

NIEKTORÉ APLIKÁCIE

Netscape/Internet Explorer Ctrl+O zobrazí sa okienko na zadanie www/ftp adresy Alt+ ípka v¾avo zobrazené stránky sa vracajú o krok spä Alt+ ípka vpravo stránky opä zobrazíme krokom dopredu Ctrl+F h¾adanie textu na stránke Ctrl+S ulo enie stránky Ctrl+B zobrazí zálo ky (Favorites) Ctrl+H zobrazí históriu nav tívených stránok Ctrl+P tlaè Ctrl+A v etko oznaèí do bloku Ctrl+R obnoví naèítanie stránky

Microsoft Word (niektoré klávesnicové skratky budú fungova aj pod Excellom, prípadne Wordpadom) Ctrl+N nový dokument CTRL+O otvori dokument CTRL+W zavrie dokument CTRL+S ulo i dokument ALT+F6 prepnutie medzi oknami CTRL+H zameni text v dokumente CTRL+SHIFT+F zmeni font CTRL+SHIFT+P zmeni ve¾kos fontu CTRL+] zväè ovanie fontu CTRL+[ zmen ovanie fontu SHIFT+F3 menenie ve¾kých a malých písmen CTRL+SHIFT+D dvojité podèiarknutie (napr. takto) CTRL+SHIFT+K zmen enie ve¾kých písmen (napr. TAKTO) CTRL+Rovná sa (=) dolný INDEX (napr. takto) CTRL+SHIFT+PLUS horný index (napr. takto) CTRL+1 riadkovanie hneï pod seba CTRL+2 tandardné riadkovanie ako v strojopise (obriadok) CTRL+J zarovnanie písma k pravému okraju CTRL+F3 odstrihni text (v bloku) do pamäte Spike CTRL+SHIFT+F3 vlo obsah pamäte Spike spä do textu ALT+CTRL+písmeno vkladanie znakov ako TM, Copyright Alt+CTRL+T CTRL+K vlo i URL Pravý Alt+z (US klávesnica) > Pravý Alt+? (US klávesnica) * Pravý Alt+v @ Pravý Alt+c &

LINUX (aj ostatné Unixy)

Konzola Keï sa vám pri tarte Linuxu objaví Lilo prompt, stlaète Tab a zobrazí sa menu operaèných systémov, ktoré mô ete spusti zadaním ich názvu tak, ako ich vidíte po stlaèení klávesy Tab. Toto neskôr zmeníte v súbore /etc/lilo.conf. Shift+Page Up roluje okno konzoly s poslednými príkazmi (aj OpenBSD, vo FreeBSD pou ite Scroll Lock) ípka hore ak pou ívate Bash, zobrazí sa história príkazov (v etky Unixy) Ctrl+C zabije aktuálne proces, ktorý vidíte be a na konzole

KDE (niektoré skratky fungujú aj v iných Window Manageroch) Alt Tab alebo Alt Shift Tab prechádzanie cez otvorené okná Ctrl+Tab prechádzanie desktopmi Alt+F2 okno na zadanie príkazu Alt+F3 Window menu Alt+F4 zatvorenie aktuálneho okna Ctrl+Alt+Esc ak potom kliknete na niektoré okno, bude zru ené Ctrl+Alt+Backspace nekompromisný odchod z X Window (aj GNOME atï.) CTRL+C kopírujeme text oznaèený v bloku CTRL+X vystrihneme text oznaèený v bloku CTRL+V vlo íme text, ktorý sme skopírovali z bloku Ctrl Alt F1. vyberieme inú virtuálnu konzolu (toto nie je závislé od prostredia KDE a funguje to aj v systéme X, teda aj v iných X Window Manageroch) Alt Esc alebo Ctrl Esc uká e Session Manager, z ktorého mô ete ís do aplikácie alebo odís z KDE

Juraj ípo


servis

Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM ideme na grafickú kartu I Moderné grafické karty predstavujú dôle itú súèas poèítaèa, v súèasnosti sa radia na druhé miesto hneï za procesor. Ich vývoj bol pomerne dlhý a obtia ny. Od jednoduchých èiernobielych zobrazovaèov cez farebné a stále zlo itej ie karty a po dne né moderné 3D akcelerátory. Spoloènou èrtou v etkých súèasných grafických kariet nie je výkon èi kvalita zobrazenia, ale to, e sa na trhu dlho neohrejú . Táto situácia je vyvolávaná zväè a umelo, v snahe získa èo najväè í podiel na trhu. Pre pou ívate¾a to priná a potrebu nemalých investícií do stále nov ích a nov ích modelov, v èoraz krat ích èasových intervaloch.

prestane vyrába . Drivery, ktoré sú obsiahnuté v systéme Windows, predstavujú iba akýsi základ, zabezpeèujúci spustenie a minimálnu funkènos , bez vyu itia v etkých jej vlastností. Poèítaèové a herné èasopisy nové drivery obyèajne umiestòujú na prilo ené disky CD-ROM, druhou cestou je ich stiahnutie z internetu. 5. Ma grafickú kartu od znaèkového výrobcu e te nie je záruka, e budeme ma rovnako v dy k dispozícii drivery i podporu. Za v etky príklady staèí spomenú neseriózny prípad firmy 3Dfx Interactive, ktorá bola kúpená a prakticky zlikvidovaná spoloènos ou

11.

Je lep ie a racionálnej ie poèka si na ich zásadnej iu inováciu hoci aj dlh iu dobu a èas zatia¾ rad ej venova zlep ovaniu vlastností a výkonu súèasnej karty. S trhom sa v ak nedá bojova . Realita býva iná, ako ju prezentujú obchodníci i rôzne médiá. Ma v dy, v ka dom èase a za ka dých okolností pièkové hardvérové vybavenie je méta, ktorú mô u dosiahnu iba tí solventnej í z nás. Mohli by sme polemizova aj o nutnosti takého poèínania. Osobitne pri grafických kartách platí, e ich vlastnosti nevyu ijeme nielen pri be nej práci, ale èasto ani pri aktuálnych hrách. Ve¾akrát obsahujú také technológie, na vyu itie ktorých sa e te len èaká. Ne dôjde k ich praktickému uplatneniu, je tu opä nová generácia grafických kariet s novými vlastnos ami, prièom sa mô e sta , e niektoré z technológií zaniknú skôr ako sa vôbec na trhu uplatnia. A pravdu povediac, generácie grafických kariet sa obyèajne od seba lí ia ve¾mi málo, èasto ide iba o marginálne zlep enia. Prv ne sa pustíme do praktického zlep ovania grafických kariet, venujme sa úvodným, teoretickým èastiam a montá nym radám: 1. Tak ako aj pri ostatných komponentoch poèítaèa, starostlivý výber vhodnej grafickej karty je základom budúceho úspechu i jej bezproblémového pou ívania. Nevhodný typ nám spôsobí iba problémy, nenároèný typ zastará nepomerne rýchlej ie ako model pre nároènej ích. 2. Nemenej dôle itú váhu má kvalita grafickej karty. Menej seriózni výrobcovia nevenujú dostatoènú pozornos kvalite pou itých komponentov, napríklad pamätí alebo ostatnej bi utérii . Ve¾akrát dokonca nevenujú dostatoènú pozornos návrhu dosky a schémy zapojenia, ktorá sa mô e v negatívnom zmysle lí i od vzorovej schémy, doporuèenej výrobcom grafického èipu. To máva vá ny vplyv na výkon, spo¾ahlivos a kvalitu. V praxi sa mô e ¾ahko sta , e takúto grafickú kartu nedoká eme pretaktova , budeme ma problémy s kompatibilitou, alebo sa v zobrazení budú vyskytova rôzne ru ivé pruhy a iné poruchy, najmä pri vy ích rozlí eniach. Urobíme teda dobre, ak kúpime znaèkový výrobok. Kvalitní výrobcovia obyèajne venujú znaènú pozornos výberu vhodných komponentov, vývoju driverov a servisnej podpore. 3. Otázka vhodných driverov je ve¾mi dôle itá. Ka dá grafická karta bez nich predstavuje iba kus eleza, ak nerátame podporu Biosu v operaènom systéme DOS a základné zobrazenie (320x200x256), tzv. VGA v systéme Windows, prirodzene, bez 2D a 3D akcelerácie. Správne navrhnuté a naprogramované drivery dovo¾ujú podstatne zvý i výkon, doplni podporu nových funkcií a vlastností (vyu itím hardvéru karty alebo softvérovou emuláciou procsorom), odstráni predchádzajúce chyby a nedostatky ako aj zlep i kvalitu a kompatibilitu. Dobré drivery dovo¾ujú aj mnohoraké nastavenie, èím sa mô u podstatne zmeni vlastnosti a kvalita zobrazovania karty. 4. Znaèkoví výrobcovia zvyèajne venujú primeranú pozornos vývoju a aktualizácii driverov, èasto aj nieko¾ko rokov po tom, ako sa príslu ný model PC Space 1/2002

6.

7.

8.

9.

10.

nVidia. Zo dòa na deò tak skonèila bez náhrady akáko¾vek podpora a vývoj driverov, ktoré sú teraz iba v rukách nieko¾kých skupín nad encov (X3dfX Community Development, Xpentor Optimizers Team, Cuneyt a podobne). Majú ve¾ký hendikep v tom, e hoci na výrobky Voodoo existuje pomerne dobrá a bohatá dokumentácia, zdrojové kódy k driverom sú u majetkom nVidie, a tak sa vývoj nových verzií driverov obmedzuje iba na experimentovanie s nastaveniami a prípadné pokusy o disassemblovanie a men ie úpravy. So znaèkovými výrobcami súvisí aj ve¾mi dôle itá, no èasto zabúdaná otázka chladenia komponentov. Vysoko nataktované a najmä pretaktované grafické procesory, pamäte i stabilizátory napätia sú zdrojmi pomerne znaèného tepla, ktoré treba odvies . Profesionálne systémy pou ívajú aj technológie vodného chladenia a Peltierových èlánkov, pre obyèajných smrte¾níkov obyèajne postaèuje výkonný a kvalitný chladiè s ventilátorom. A práve tu je ten kameò úrazu. Nemô eme oèakáva , e neznaèkový výrobca bude venova výberu vhodného ventilátora nále itú pozornos a v takom prípade sa dokonca mô e sta aj to, e ho tam zabudne nain talova . Ventilátory pre grafické èipy mávajú malé rozmery (4 x 4 cm) a vyrobi takéto malé lo isko tak, aby aj èosi vydr alo, býva problém. To spolu s pomerne vysokou teplotou, nevhodným mazivom (vysychavý riedky olej, ktorý vyschne alebo vyteèie) a zle uzatvoreným lo iskom (obyèajne papierová nálepka) spôsobí, e ventilátory pre grafické karty mávajú e te men iu ivotnos , ako pre procesory. Na vine sú aj obchodníci, ktorí síce predávajú ventilátory aj od kvalitných výrobcov, èasto sú to v ak tie najjednoduch ie a najlacnej ie typy z ich portfólia, s trecím lo iskom. Dôle itý údaj ventilátora je výkon vo Wattoch. Ventilátor s vy ím výkonom doká e vyvinú väè iu silu (väè í poèet otáèok), teda presunú väè í objem vzduchu a pri problémoch s lo iskom doká e jeho prípadný odpor prekona . Pred kúpou je asi najzákladnej ou otázkou ujasni si, na èo budeme grafickú kartu pou íva . Do kancelárie urèite nebudeme potrebova napríklad GeForce 3 Ti 500 a na hry zasa S3 Trio. Na kancelárske vyu itie je dobrou vo¾bou napríklad nVidia Riva TNT2, niektorý z lacnej ích modelov od ATI, èi obdobný typ. Ak nie sme s grafickou kartou spokojní a nechceme, èi nemô eme investova do nového typu, mô eme sa pokúsi zlep i jej vlastnosti v duchu ná ho seriálu. Tí odvá nej í sa mô u dokonca pusti aj do hardvérových zmien, o ktorých si povieme neskor ie. Nie je to v ak podmienkou a priná a to dos znaèné riziko po kodenia èi znièenia karty i poèítaèa. Dne ným tandardom, pokia¾ ho niektorý iný nevytlaèí z trhu, je zbernica AGP. Realita je v ak taká, e v na ich konèinách sa, i vzh¾adom na ekonomickú situáciu, èasto nachádzajú star ie typy

12.

13.

14.

poèítaèov. Nezriedka sú to dokonca muzeálne kusy . Spoloènou èrtou v etkých star ích poèítaèov (3 5 rokov) je to, e nemajú zbernicu AGP a interná zbernica FSB pracuje na frekvencii 66 100 MHz. Pre ne sú urèené grafické karty PCI, ktoré majú svoje miesto aj ako sekundárne karty v najrôznej ích poèítaèoch vrátane moderných typov. E te star ie typy základných dosiek nemávajú ani zbernicu PCI, iba ISA. V takom prípade sa v ak nedá robi niè iné, iba kúpi novú základnú dosku a ostatné potrebné komponenty. Zohna na trhu novú kvalitnú grafickú kartu PCI, hoci sa to na prvý poh¾ad nezdá, je v na ich konèinách riadny problém. V ponuke sú iba ve¾mi nedostatoèné karty s èipom S3 Trio, niektorí predajcovia e te ponúkajú typy GeForce 2 MX a Radeon, ktoré sú v ak finanène nevýhodné. Ve¾mi dobré karty s èipom 3Dfx, alebo Riva TNT2 sa dajú kúpi u len nelegálne. Dôle itý údaj je typ pou itých pamätí. Pokusy s pamä ami VRAM a WRAM takmer zanikli; dnes kra¾ujú DDRAM, ktoré umo òujú prístup akoby dvojnásobnou rýchlos ou. Zo star ích typov sa pou ívajú SDRAM a SGRAM. V tomto prípade dajme prednos typom SGRAM, ktoré disponujú peciálnymi funkciami pre prácu s grafickými dátami (Write Per Bit, Block Write, Color Register, Mask Register), a pomerne výrazne urých¾ujú prácu snimi. írka zbernice grafickej karty je ve¾mi dôle itý údaj, ktorý hovorí o jej výkone. Zbernicou s dvojnásobnou írkou sa teoreticky za jednotku èasu presunie dvakrát to¾ko údajov, preto e sa pracuje s dvojitou írkou slova. Dobrým tandardom je 128 bitov. Vyhnime sa kartám, ktoré pou ívajú 64-bitovú írku zbernice, nech by ponuka znela akoko¾vek lákavo. Stretnú sa mo no e te aj s 32-bitovou írkou, èo v ak rozhodne patrí do múzea. Niektorí výrobcovia pou ívajú trik, keï ponúkajú karty s poloviènou írkou zbernice (64 bitov), no s pamä ami typu DDRAM. Ak sa to dá, rad ej sa im vyhnime, preto e nikdy nedosiahnu taký výkon, ako plné typy (128 bitov DDRAM). Z tohto poh¾adu je priam zverstvo pou íva karty s pamä ami SDRAM a írkou zbernice 64 bitov, napríklad Riva TNT2 M64. Oproti plným typom so írkou zbernice 128 bitov predstavujú hlboký prepad vo výkone, ktorý je výrazne poznate¾ný nielen pri práci s 3D, ale aj s 2D grafikou. Nenapraví ho ani prípadné pretaktovanie pamätí, preto e by muselo by vykonané teoreticky a na dvojnásobok frekvencie.

Nabudúce: Pokraèovanie Stanislav J. Manca

46


zábava

Return To Castle Wolfenstein Naèakali sme sa dostatoène. No koneène pri iel deò D, RTCW je u medzi nami, a táto recenzia má presvedèi aj najväè ích odporcov FPS (first person shooter) o tom, e sa oplatí RTCW hra a dohra . V prvom rade si musíme poveda , o èo vlastne ide. Pochybujem, e na tejto planéte existuje èlovek, ktorý by nepoèul o legendárnej hre od Id Software Wolfenstein. Je to zakladate¾ FPS ánru a celej DOOM mánie. Ako agent britskej spravodajskej slu by ste mali za úlohu v èase druhej svetovej vojny odstráni rôznych rí ských führerov, mimochodom, aj samotného Hitlera. No, nebudem sa tu rozpisova o minulosti, keï prítomnos je rovnako mo no e te viac vhodná na hranie. Ako ste u asi správne pochopili, v súèasnosti sa na pultoch obchodov ponúka pokraèovanie pod názvom Return To Castle Wolfenstein. Hra bola tvorená naozaj dlho a jej vývoj sa vôbec neodohrával len v samotnom Id Software. Ten bol rozlo ený na Raven Soft., Gray Matter Interactive a samotný Id Soft. Tým chcem poveda , e je zbytoèné obáva sa nejakého pocitu opakovania be ných vecí, keï okolo vznikajú desiatky FPS. U samotný príbeh je slu ne pútavý. Niekedy na prelome prvého a druhého tisícroèia v Európe existoval barón, ktorý si hovoril Dark Knight. Bol ukrutne brutálny a vyh¾adával vojny a súboje, kde svoju brutalitu uplatòoval. Ak sa nemohol bi v nejakom súboji, zaèal jednoducho vra di v etkých, èo boli na dosah. A jedného dòa ho doslova pochoval pod zem starý mág. To sa odohralo priamo v hrade Wolfenstein. Èas plynul, a pri la prvá polovica dvadsiateho storoèia, konkrétne rok 1943. Nemci cítili, e sa blí i ich koniec a spojenecké línie zadr iavajú z posledných síl. Preto bol Hitlerom povolený vývoj v etkých mo ných smrtonostných zbraní.

47

Od hromadného rozpra ovania CyklónuB cez lietadlá s kolmým tartom a po rôzne amanské výstrelky. A práve tie posledné (a nielen tie) zahàòa aj príbeh RTCW. Nemci toti na li pohrebisko Dark Knighta a Himmler ho chcel za ka dú cenu postavi do svojej armády. Asi nemusím pokraèova , aby ste sa dovtípili, e hra sa pevne nepridr iava faktov, ale ide svojím retro sci-fi týlom s príchu ou mystiky. To mô e trochu vadi militaristickým povahám, ale tie nech si poèkajú na Medal of Honor: Allied Assault. Vy, ako agent Blaskowitz, sa vraciate do hradu Wolfenstein, aby ste vysondovali, o èo vlastne Nemcom ide a akú hrozbu to znamená pre spojencov. Samozrejme, e celú hru sa nebudete pohybova len v spomínanom hrade. V òom hru len zaènete a ukonèíte. Medzitým preskúmate takmer v etky experimentálne laboratóriá na výrobu spomínaných smrtonostných zbraní. Niektoré sa budú zaklada na pravde (lietadlá s kolmým tartom) a niektoré nie (laboratórium na výrobu super vojaka Ûber Soldat). Podstatné je, e prostredie sa bude neustále meni a zavítate tak od tmavých kobiek hradu Wolfenstein, cez zasne ené Nórsko a zeleò Nemecka a po mestá, kde bude prebieha vojna. Ka dý si príde na svoje. V spomínanom vojnovom meste tak napríklad za ijete situáciu podobnú z filmu Zachráòte vojaka Ryana. Pobe íte po ceste, a zrazu len poèujete tupý uder, to vám gu¾ka ostre¾ovaèa práve roztrhla zápästie. Asi a tvr sekundy potom poèujete výstrel! Neklamný znak ostre¾ovaèa na zvonici. Samozrejme, na pomoc vám príde spojenecký tank, ktorý zvonicu trochu zmení. No prebiehanie cez krátery a pou ívanie pevných a kých gu¾ometov na valiace sa hordy nacistov bude vo vás vyvoláva pocit autentickosti. S autentickos ou sú na tom va e osobné zbrane trochu hor ie. Pribli ne polovica z nich je pravdivá. K dispozícii budete ma gu¾omety Sten, Thompson,

zbrane ako Panzerfaust, plameòomet, granáty a podobne. Zbrane takýchto rozmerov v druhej svetovej vojne urèite nechýbali. Druhú polovicu vá ho arzenálu budú v ak tvori futuristické verzie v etkého mo ného, a nachádza ich budete postupne, ako budete vykráda experimentálne laboratóriá. Získate tak Venom rotaèný gu¾omet, Tesla Gun zbraò zalo enú na elektrických výbojoch a ïal ie. Treba v ak poveda , e RTCW sa nikdy nehralo na ultimátnu simuláciu vojaka 2. svetovej vojny. Grafika je absolútne dokonalá a je to jednoducho grafický vrchol dne nej doby. Èo sa asi tak dá vytknú modifikovanému enginu Quake3? Celkom niè. Stretnete sa tak s detailnými textúrami potiahnutými na detailných modeloch ¾udí a prí er. To si hlavne uvedomíte, keï proti vám vybehne nacistické komando ien v ko ených obtiahnutých kostýmkoch a s tichými gu¾ometmi v ruke. A pritom na 640 x 480 v plných detailoch, potrebujete len P2 300 MHz so 128 MB RAM a grafickým akcelerátorom! Pre 1024 x 768 x 32 u je potrebná taká P3 850 MHz, 256 MB a nieèo na úrovni GeForce2. Zbytoène v ak budem opisova grafiku, tú treba jednoducho vidie . RTCW je jednoducho hra, ktorá tu chýbala. Bravúrne spracovaný singleplayer s revoluèným multiplayerom (zabudnite na klasický deathmatch a predstavte si nemeckú obranu pevnosti a koordinované americké dobývanie, rôzne povolania pre vojakov v tíme a pod.) v prostredí nádhernej grafiky a atmosféry. Priestor pre túto recenziu je príli malý, aby som mohol opísa v etky krásy nového Wolfa. Verte mi, e to stojí za to. Zoltán Radnóti

PC Space 1/2002


SÚ A STOP VÍRUS Odpovedzte správne na otázku a staòte sa jedným z troch výhercov antivírusového softvéru AVG 6.0

Ako sa volá internetovský èerv schopný napadnú aj webovský server? A I worm/NIMDA B I worm/LIMBDA C I worm/LINDA Odpovede s adresou mô ete posiela e-mailom, faxom alebo po tou na adresu redakcie. Výhry venovala spoloènos CÍGLER SOFTWARE Slovakia, a. s. (tel.: 02/ 44 46 27 44, www.ciglersw.sk). Správna odpoveï z èísla 12/2001 bola: Systém AVG je vyrábaný v tyroch jazykových mutáciách.

OBJEDNÁVKA PREDPLATNÉHO ÈASOPISU PC SPACE Objednávam si roèné predplatné za 360 Sk (30 Sk/1 výtlaèok) Platbu za predplatné vykonám týmto spôsobom: VYPLNENÚ OBJEDNÁVKU ZA LITE NA ADRESU: PO TOVOU POKÁ KOU TYPU C PREDPLATENÍM VYSTAVENEJ FAKTÚRY Priezvisko:

L.K. Permanent, spol. s r. o. po t. prieèinok 4 834 14 Bratislava 34

Meno: Firma: IÈO/DIÈ: Ulica: PSÈ:

Èíslo: Mesto:

tel.: 02/44 45 37 11, fax: 02/44 37 33 11 e-mail: lkperm@lkpermanent.sk www.lkpermanent.sk


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.