aDSL a FWA | TEST PROJEKTOROV A ZÁKLADNÝCH DOSIEK | RADEON 9000/9000 PRO
CD príloha 10/2002 roèník IV.
http://www.pcspace.sk
IT Magazín
cena 69 Sk / 69 Kè
NOVINKY: Novinky z oblasti grafických kariet a èipsetov komplexný preh¾ad trhu
Na CD nájdete:
Zoner Media Explorer 4.5 SELECT plná verzia programu Materiály z vývojárskej konferencie TechEd 2002 Ovládaèe INTEL a VIA Shareware a freeware Star ie èísla PC Space allCLEAR 5.1 diagramy a schémy Zoner Media Explorer 5 Hyena 4.1 úplná správa Windows sietí Aver Security 2EYES a S-EYES Pro Modem WELL EXT 56-TP 22" monitor iiyama VM Pro 512 ATI Radeon 9000 a 9000 PRO Notebooky IBM T30 a Microbook 724TU 3x laserové tlaèiarne pre kanceláriu
Tipy a triky pre Office XP Práca s ve¾kými tabu¾kami v Exceli
LINUX: Súborové systémy a mo nosti pripojenia
PHP triedy a objekty IBM WebSphere Studio
TEST projektorov 15 projektorov v tyroch kategóriách najlacnej í, najmobilnej í, najlep ia kúpa a najvýkonnej ie rie enie
rady, ako správne vybera projektor
TEST
základných dosiek
pre AMD a INTEL zaujímavé rie enia: 3x pre ATHLON, 2x pre P4
SERVIS: Ako dosta z poèítaèa maximum Vieme to aj s monitorom Ako sprevádzkova vysokokapacitné disky
HRA: Mafia: The City of Lost Heaven
aDSL a FWA
základné pojmy, orientaèné ceny, rie enia pripojení koncového u ívate¾a
editoriál Obsah CD Novinky
04
Novinky z oblasti grafických kariet a èipsetov
09
Security novinky
11
aDSL a FWA Test
Vá ení a milí èitatelia, v èase písania tohoto príhovoru je jasné, e do parlamentu sa dostali nasledujúce strany: HZDS, SDKÚ, SMER, SMK, KDH, ANO a KSS. Preèo to spomínam? Je zaujímavé, akým spôsobom sa jednotlivé strany postavili pred vo¾bami k problematike informatizácie spoloènosti. A e te zaujímavej ie bude sledova , aký prístup budú ma k tejto problematike po vo¾bách, ako si budú plni svoje s¾uby a vyhlásenia. Pri písaní nasledujúcich riadkov som vychádzal z materiálu Preh¾ad volebných programov politických strán (Informaèná spoloènos Vo¾by 2002) obèianskeho zdru enia Partnerstvá pre prosperitu. ANO chce implementáciou informaèných technológií rozvíja podnikanie, upravi legislatívu a stanovi jediný (zodpovedný) tátny orgán pre informatizáciu. Chce presadi , aby ka dý iak mohol získa poèítaèovú gramotnos . Rovnako podporuje plnú liberalizáciu telekomunikaèného trhu a alternatívne mo nosti írenia internetu v obciach. HZDS-¼S chce zabezpeèi podporu rozvoja infokomunikácií najmä vytvorením nových mo ností v oblasti vzdelávania a trhu práce, ïalej chce venova pozornos vybaveniu kôl a zabezpeèi iakom prístup ku kvalitným informáciám v rámci programu informaènej spoloènosti. KDH chce prostredníctvom daòového zvýhodnenia modernizáciu digitálnej distribúcie televíznych a rádio signálov, transparentný predaj licencií pre mobilnú komunikáciu vy ej generácie, zintenzívnenie procesu internetizácie Slovenska (v kolách, v rozvodnej káblovej sieti) a zru enie cla na dovoz hardvéru. Vo volebnom programe KSS sa zmienka o IT alebo telekomunikáciách nevyskytuje. SDKÚ chce vytvorí podmienky na vzdelávanie cez internet, dobudova projekt Infovek, chce podporova intenzívnej ie vyu ívanie informaèných technológií v tátnej správe (e-Government), podpori èo najv estrannej ie vyu ívanie internetu a zabezpeèi mláde i èo najväè í prístup k internetu. SDKÚ ïalej podporuje èo naj ir ie sprístupnenie poskytovania internetových slu ieb a elektronického obchodovania. SMER chce racionálne uplatòova informaèné a telekomunikaèné technológie vo v etkých odvetviach a podporuje èo najrýchlej ie zavedenie informatizácie tátnej a verejnej správy. Za významné pova uje zabezpeèenie kompability tátnych informaèných systémov, ochranu informácií a zriadenie osobitného ústredného orgánu pre informatiku. Podporuje komplexnú internetizáciu základného a stredného kolstva a prípravu kvalifikovaných pedagógov v oblasti práce s internetom. SMK sa chce zasadi o povinnú výuèbu výpoètovej techniky a chce iniciova zriadenie sietí tzv. internetových domov, ktoré by aj v malých obciach ka dému sprístupnili slu by v oblasti informatiky. Na prvý poh¾ad by sa mohlo zda , e v etky strany, okrem jednej, chápu dôle itos informatizácie, èi je to naozaj tak, uká e èas. Keï e aj v PC Space stále pova ujeme informatizáciu spoloènosti za ve¾mi dôle itú, budeme ju priebe ne sledova a o jednotlivých krokoch informova . Zatia¾ je jasné, e podporu informatizácie nesie na svojich bedrách vo ve¾kej miere najmä súkromný sektor a iada sa tu väè ia podpora a najmä koordinácia zo strany tátu. Rastislav Turanský
02
14
Projektory pre ka dého
18
AMD verzus INTEL 3x dosky pre Athlon, 2x dosky pre P4
30
Software Linux, alebo praktické rady z unixovskej kuchyne Niektoré súborové systémy a mo nosti pripojenia
36
allCLEAR 5.1 diagramy a schémy
38
Zoner Media Explorer 5 Preview
38
Win4Lin
39
Shareware 10/2002 doplnky pre kanceláriu
40
Hyena 4.1 úplná správa Windows sietí
41
Predstavujeme Aver Security 2EYES a S-EYES Pro bezpeènos nadov etko
42
Life View Fly DV obyèajná karta nielen pre digitálne video
42
Fly CAM USB100
43
ISDN router ZyXEL Prestige 100 IH
44
Modem WELL EXT 56-TP
46
22" monitor iiyama VM Pro 512 (HA202DT)
46
ATI Radeon 9000 a 9000 PRO
47
Mobilný telefón Panasonic EB-GD 67
49
Notebooky s mobilným P4 IBM T30 a Microbook 724TU
50
ZyWALL 100 k¾úè k bezpeènosti
51
ATI Remote Wonder
52
3x rie enie pre kanceláriu Lexmark E210, E320 a HP LJ 1200
53
Internet www.pcspace.sk Zaujímavé www stránky: varenia, hrady a zámky, grafické karty a hardvér
54
Programovanie PHP triedy a objekty
55
Vývojové prostredie IBM WebSphere Studio
57
TIP PC Space:
Servis Ako dosta z poèítaèa maximum Vieme to aj s monitorom
Èervený TIP je prestí ne ocenenie ude¾ované výnimoène. Ude¾ujeme ho produktom, ktoré si zaslú ia maximálnu pozornos . Toto ocenenie mô u získa napríklad originálne, inovátorské technické rie enia a mimoriadne zaujímavé produkty. Zelený TIP je ocenenie za dobré technické rie enie. Výrobky, ktoré budú oznaèené týmto logom sú pod¾a ná ho názoru kvalitné a spo¾ahlivé. Modrý TIP je ocenenie, ktoré budú dostáva produkty s mimoriadne dobrým pomerom cena/výkon. Ka dý produkt v ak musí spåòa aj istú kvalitu.
53
Tipy a triky pre Office XP Ako narába s ve¾kými tabu¾kami v Exceli
60
Ako sprevádzkova vysokokapacitné disky
62
Zábava Mafia: The City of Lost Heaven
Sú a
63 64
Adresa redakcie: PC Space, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, Tel./fax: 0042102/43 41 39 13 E mail: pcspace@pcspace.sk Riadite¾ka: Andrea Ivanièová éfredaktor: Rastislav Turanský Zástupca éfredaktora: Juraj Redeky Redakcia: tefan Stieranka, ¼uboslav Lacko, Juraj ípo Spolupracovníci: Ladislav Jediný, Edmond Kme , Stanislav J. Manca, Jaroslav Oster, Zolo Radnóti, Marián Varga, Milo mirjak, Imrich Buranský, Martin Turanský, tefan Spodniak, Pavol Gono, Radoslav Sirota, Boris Bugáò, Tomá Ulej, Peter Szabó, Ján Lonèík, Jaroslav Huba, Eva Triznová, Martin Redeky Testovacie zariadenie poskytli: SOFOS, s. r. o., tel.: 02/54 77 39 80, http://www.sofos.sk, ASBIS SK, s. r. o., www.asbis.sk Clippart, s. r. o., Nobelova 34 (ar. Istrochemu), tel.: 02/49 51 23 30, www.clippart.sk Administratíva: Henrieta Jazvinská
Grafika: Vojtech Ruman Korektorky: Helga Elexhauserová, Viera Miháleková Webmaster: Edmond Kme Litografie: Petit Press, a. s. Tlaè: TELEM, K+M, a. s. Adresa vydavate¾stva: Agentúra VICTOR&VICTOR, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava Riadite¾ vydavate¾stva: Viktor Cicko Predplatné SR: L.K. Permanent, s. r. o., Dana Dritomská, 02/44 45 37 11 Predplatné ÈR: A.L.L. Production, s. r. o., Simona Zikanová 004202/84 81 07 98 Registrácia: MK SR 2117/99 Roz iruje: PONS, a. s., Mediaprint Kapa, a. s. Názory redaktorov nemusia súhlasi s názormi redakcie. Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Za pravdivos èlánkov zodpovedajú autori. V etky ceny v èasopise sú uvedené ako koncové bez DPH, ak nie je uvedené inak. Mô u sa meni pod¾a predajcu, prípadne kurzu Sk.
01
PC Space 10/2002
obsah CD
Na CD nájdete TechEd 2002 Prvý júlový tý deò sa v Barcelone konala vývojárska konferencia firmy Microsoft TechEd 2002. Zatia¾ sme z nej priniesli len letmé informácie. Preh¾ad odborných predná ok by bol nad rámec celého rozsahu ná ho èasopisu. Preto sme sa rozhodli poskytnú vám kompletný súhrn prezentácií sekcie vývojárskej (kód DEV), databázovej (kód DAT), sekcie venovanej vývoju aplikácií pre mobilné zariadenia (kód MBL) a materiálov z praktických cvièení taz Hands on labov. Prvá èíslica za trojpísmenovým kódom znamená obtia nos (1 najni ia 4 najvy ia)
Vývojárska sekcia DEV200 DEV201 DEV202 DEV205 DEV208 DEV300 DEV301 DEV303 DEV304 DEV305 DEV306 DEV307 DEV308 DEV310 DEV313 DEV314 DEV316 DEV317 DEV318 DEV320 DEV321 DEV322 DEV323 DEV324 DEV325 DEV327 DEV328 DEV329 DEV330 DEV331 DEV332 DEV333 DEV334 DEV335 DEV337 DEV338 DEV339 DEV340 DEV341 DEV342 DEV343 DEV345 DEV346 DEV348
Microsoft .NET Framework Overview Introduction to C# Introduction to ADO.NET Microsoft Xbox Online Achieving Success with Big Projects: Secrets of Most Successful Developers Advanced C# Advanced COM and C/Microsoft Visual C++ Interop from C# Advanced Debugging with Microsoft Visual C++ .NET Exploiting Microsoft Windows XP Features with Visual C++ .NET ATL Server and XML Web Services in Microsoft Visual C++ .NET Deploying Applications with Microsoft Visual C++ .NET Microsoft .NET Framework with Visual C++ Microsoft .NET Under Cover: A C++ Perspective Building Enterprise Applications using Microsoft Visual Studio .NET Enterprise Architect Architecture: Building Application Construction Kits with Enterprise Templates Architecture: UML Modeling in Microsoft Visual Studio Enterprise Architect Edition An Introduction to Microsoft Visual J# .NET Advanced Microsoft Visual J# .NET Migrating Your Java Application with the Java Conversion Assistant Upgrading Microsoft Visual Basic 6.0 Applications to Visual Basic .NET What the Microsoft .NET Framework means to Visual Basic Developers From Declares to Microsoft .NET Top Win32 API Equivalents for Visual Basic .NET Developers Microsoft Visual Basic .NET and Visual Basic 6.0 COM Interoperability Deploying Microsoft Visual Basic .NET Applications Maximizing Microsoft Visual Basic .NET Application Performance Microsoft Visual Studio .NET Tips and Tricks Debugging Microsoft .NET Applications with Visual Studio .NET Advanced Data Access in Microsoft Visual Studio .NET Building Enhanced User Interfaces with Microsoft Agent Microsoft ASP.NET: Blackbelt Web Form Programming Microsoft ASP.NET: Tips and Tricks Microsoft ASP.NET: Building Server Controls, Key Concepts Microsoft ASP.NET: Introduction to Web Forms (Part 1) Microsoft ASP.NET: Introduction to Web Forms (Part 2) Microsoft ASP.NET: Web Application Security Microsoft ASP.NET: Migrating From ASP Enterprise Services and Microsoft ASP.NET; Better Together Microsoft .NET Framework Remoting: Introduction Microsoft .NET Framework Remoting: Tips and Tricks and Advanced Concepts The Microsoft .NET Framework Net Class Libraries: Building Network Applications Web Services Testing Using Application Center Test Comparing Microsoft .NET and Java l Distributed Computing Tomorrow: Web Services and More Multi-language programming with Microsoft .NET
PC Space 10/2002
DEV349 The Microsoft .NET Component Model DEV350 Microsoft Windows Forms: Introduction to Building Smart Client Applications DEV351 Microsoft Windows Forms: No Impact Deployment DEV352 Microsoft Windows Forms: Building Safe Client Applications DEV353 Microsoft Windows Forms: Building Applications that Exploit Windows XP DEV354 Microsoft Windows Forms: Optimizing your Application Stephen Turner DEV355 Microsoft Windows Forms: Advanced Topics in Building Applications DEV356 Building International Applications (Part 1) Globalization DEV357 Building International Applications (Part 2) Resources and Localization DEV358 Architecture: Architecting N-Tier Microsoft .NET Applications DEV359 Enterprise Services Tips and Tricks DEV361 Developing Peer-to-Peer Solutions Using the Microsoft Windows Peer-to-Peer Platform DEV362 Trustworthy Microsoft .NET Framework Coding Practices DEV363 Security in Microsoft .NET (Part 1) DEV364 Security in Microsoft .NET (Part 2) DEV366 Microsoft .NET Framework Under the Hood DEV367 Accessing Microsoft Active Directory Using the .NET Framework and XML DEV368 Source Control and Team Development using Microsoft Visual Studio .NET DEV370 Crypto .NET DEV375 Enterprise Development with Microsoft Visual Studio .NET, UML, C# and Rational XDE DEV376 Performance Tuning Microsoft .NET Applications with the VTune Analyzer DEV379 The Communications Network, Infrastructure and Application under the Hood DEV380 Microsoft .NET in the Real World: Design Rationale and Development Strategy DEV381 Microsoft .NET in the Real World: Architecture Walkthrough of Two .NET Enterprise DEV382 Moving From Microsoft ADO 2.X To ADO.NET DEV383 The Microsoft ADO.NET DataSet and You DEV385 Understanding & Troubleshooting Process & Thread Activity DEV386 Understanding & Troubleshooting Memory Usage on Microsoft Windows 2000/XP/.NET Server DEV387 Microsoft Xbox Development and Graphics DEV392 Building a Fully Functional Web Application in One Hour: A Case Study by Iron Developer (1) DEV393 Building a Fully Functional Microsoft Windows Application in One Hour: DEV397 J2EE and Microsoft .NET Interop: A Design PatternsBased Approach DEV400 Middle-Tier Business Logic Programming in Microsoft Visual Basic .NET DEV401 Threading, Synchronizing, and Performing Asynchronous Operations in Microsoft Visual DEV402 Design Choices for Implementing Distributed Applications in Microsoft .NET DEV420 Common Language Runtime The Source!
Databázová sekcia DAT200 DAT201 DAT202 DAT204 DAT205 DAT300 DAT302 DAT304 DAT311 DAT312 DAT330 DAT340 DAT342
SQLXML: XML Technology for Microsoft SQL Server Introduction to Microsoft SQL Server Replication Introduction to Analysis Services and OLAP Data Mining with Analysis Services 2000 Advanced Data-Mining Using Microsoft SQL Server 2000 Notification Services Programming: Introduction Microsoft SQL Server Distributed Management with SQL Agent and MS Operations Manager Data Warehousing and Data Transformation Services Multidimensional Expressions (MDX) Uncovered (Part 1) Multidimensional Expressions (MDX) Uncovered (Part 2) Building Web Services with Microsoft SQL Server and SQLXML 3.0 Most Common DBA Tasks Microsoft SQL Server Performance and Tuning
02
DAT352 Developing Analysis Services Applications Using Microsoft Office XP DAT353 Analysis Service: Server Internals DAT360 Data Transformation Services (DTS) and Microsoft SQL Server 2000 Best Practices DAT372 Programming Microsoft SQL Server DTS 2000 using .NET (Visual Basic .NET and C#) DAT375 Modeling Business Requirements using Object Role Modeling (Part 1) DAT376 Modeling Business Requirements using Object Role Modeling (Part 2) DAT380 Concurrency problems and locking techniques in Microsoft SQL Server 2000 and VBasic .NET DAT382 Troubleshooting Deadlocks in Microsoft SQL Server 2000 DAT400 Inside Data Access with SQLXML: Architecture Guide DAT402 Microsoft ADO.NET: Blackbelt DAT411 Programming and Deploying Microsoft SQL Server 2000 Replication: Lessons Learned DAT412 Inside Transactional Replication Internals DAT413 Building Mobile Applications with Microsoft SQL Server CE and the .NET Compact Framework DAT420 Building an Analytical Web Service Using XML for Analysis DAT430 Extending Microsoft ADO.NET Building a Custom Data Factory API
Sekcia venovaná vývoju aplikácií pre mobilné zariadenia MBL200 Introduction to the Microsoft Smartphone Development Platform MBL301 Microsoft ASP.NET: Fundamentals of the Mobile Internet Toolkit MBL302 Microsoft ASP.NET: Mobilizing Desktop Web Applications MBL303 Choosing the Right Technologies for your Mobile Application Development Needs MBL304 Building Embedded Devices with Microsoft Windows CE .NET and Windows XP Embedded MBL306 Developing Applications Using Microsoft Visual Studio and .NET Compact Framework MBL307 Microsoft .NET Compact Framework Overview MBL308 Building Microsoft .NET Mobile Applications for Tech Ed Europe and the Future MBL401 Microsoft ASP.NET: Customizing and Rendering for Specific Devices MBL402 Microsoft ASP.NET: Extending Controls and Devices of the Mobile Internet Toolkit MBL403 Building Mobile Enterprise Applications with Microsoft .NET Compact Framework MBL404 Power Programming Enterprise Applications with eMbedded Visual Tools
Materiály z praktických cvièení HOLDAT01 Learn to Data into Information with Microsoft SQL Server 2000 Analysis Services Lab HOLDEP01 Managing Systems Management Server with Microsoft Operations Manager HOLDEV01 Enterprise Services in Microsoft .NET (both Visual Basic and C# versions are available) HOLDEV02 Creating a Distributed Application HOLEBZ01 Microsoft Commerce Server 2002 Advanced Development Lab HOLEBZ02 The Microsoft BizTalk Server 2002 Experience HOLMBL01 Microsoft .NET Compact Framework and Smart Device Extensions Hands On Lab HOLMBL02 Building a Mobile Web Application Using the Mobile Internet Toolkit HOLMBL03 Creating PocketPC application with Smart Device Extensions (SDE), Microsoft ADO.NET and SQL HOLMBL04 Programming Pocket PC 2002 with eMbedded Microsoft Visual C++ 3.0 HOLSEC01 Microsoft Internet Security and Acceleration (ISA) Server 2000 Lab HOLWIN01 Microsoft Windows 64-bit Hands on Lab
¼uboslav Lacko
obsah CD
Na CD nájdete STORMWARE Demo verzia ekonomického systému Pohoda ABEL Prezentácia spoloènosti + video prezentácia SOFOS Offline verzie www stránok spoloènosti Sofos a produktov EIZO Desiatimi prstami + Quick Moto Demoverzie zaujímavých programov. Language Teacher + PC Translator Demoverzie Zoner Media Explorer 4.5 SELECT PLNÁ VERZIA PROGRAMU! Trial-Zoner Callisto 4.0 Trial verzia Zoner InShop Designer 3 Trial verzia
Materiály z vývojárskej konferencie TechEd 2002
Kompletný súhrn prezentácií sekcie vývojárskej (kód DEV), databázovej (kód DAT), sekcie venovanej vývoju aplikácií pre mobilné zariadenia (kód MBL) a materiálov z praktických cvièení taz Hands on labov. Predná ky + ich popis ïalej. Pozri predchádzajúcu stranu.
PC Space odporúèa
Zaujímavé programíky na u¾ahèenie práce v kancelárií, recenzované v októbrovom PC Space + ich recenzie
Star ie èísla PC Space
PC Space 1/2002 a PC Space 8/2002
Ovládaèe
Pre platformu Intel: Intel Application Accelerator (multilanguage a engl.) Intel Chipset Software Driver Intel Ultra ATA Storage Driver (multilanguage a engl.) Pre platformy postavené na èipsete od VIA VIA 4in1 v443
Shareware a freeware
ACDSee správca a prehliadaè grafickych suborov. V najnov ej verzii aj s mo nos ami jednoduchej úpravy obrázkov. BSPlayer dizajnovo nie ve¾mi prívetivý, ale funkènos ou najlep í prehrávaè filmov vo formáte DivX. Podporuje titulky a má ve¾ké mo nosti v nastavení prehrávania. Program je nenároèný na hardvér. CDex malý program na ripovanie hudobných CD, èi e prevod audio CD do formátu mp3, alebo wav. CopyNook z pripojeného skenera a tlaèiarne vytvorí na poèítaèi kopírovaci stroj s mno stvom funkcií. Pracuje cez TWAIN rozhranie, vïaka èomu je univerzálny. CuteFTP Pro jeden z najlep ích a najznámej ích FTP klientov. Desiatimi prstami ak sa chcete nauèi rýchlo písa na klávesnici, alebo písacom stroji, vyskú ajte si tento program. ICQ 2002 stále najpopulárnej í on-line komunikátor. Jeho konkurenciou je snáï len MSN Messenger KaZaA Media Desktop p2p (peer-to-peer) program pre zdie¾anie súborov. LAN SUITE 2002 komunikaèný server urèený pre operaèný systém Windows 98 a vy í, ktorý zahàòa elektronickú po tu, faxovanie, internet pre celú sie ,
firewall a web server. NetCaptor Program (alebo skôr roz írenie Internet Explorera), ktorý Vám umo ní surfova rýchlej ie a pohodlnej ie. Vie otvori viac okien v jednom prostredí, medzi ktorými prepínate pomocou zálo iek. NetPumper download mana ér, ktorý síce neoplýva mno stvom funkcií, av ak je podporovaný hlavne pri s ahovaní hudby. PC SUITE 2001 balík kancelárskych aplikácií. Obsahuje textový editor 602Text pre písanie a editáciu textov, ktorý sa u ívate¾sky podobá textovému editoru WORD a 602Tab, ktorý je u ívate¾sky podobný EXCEL-u z kancelárskeho balíku MS Office. Pri textovom editore i tabu¾kovom procesore je kompatibilita s formátmi doc a xls, tak e balím mô e pokojne nahradi Office. PowerPoin Viewer prezeraè prezentácií vytvorených v programe MS PowerPoint. Teleport Pro Program na s ahovanie celého web serveru na disk. Mo né je zada poèet vnorení, s ahovanie obrázkov, skriptov a podobne. WinISO vytváranie a editácia image súborov z CD. Okrem formátu ISO podporuje aj iné formáty typu BIN, VCD, TAO, DAO, IMG a podobne. WinMX ïal í peer-to-peer program pre zdie¾anie súborov. WinZIP, WinRAR, WinACE = komprimaèné a dekomprimaèné nástroje, ktoré azda ani netreba predstavova . WordViewer prezeraè dokumentov vytvorených v aplikácii MS Word. iaèik v 1.5 Slovenský program pre Win95-XP urèený na precvièovanie a domáce skú anie iakov základných kôl z elementárnej matematiky, vybraných slov a dal ích partií uèiva.
novinky Novinky z oblasti pevných diskov Nové pevné disky od Maxtor Spoloènos ASBIS, najväè í distribútor pevných diskov pre východnú Európu, usporiadala dòa 19. septembra 2002 konferenciu, na ktorej predstavila nové pevné disky z produkcie Maxtor. Okrem noviniek bola oznámená aj významná zmena v poskytovaní záruky. Ve¾kým prekvapením bolo oznámenie zní enia 3 roènej záruky na 1 roènú záruku. K tomu rozhodnutiu dospeli po dohode niektorí výrobcovia pevných diskov, preto e zisk je minimálny a nedoká e pokry záruènú dobu 3 roky. Na tejto významnej zmene sa dohodli najväè í výrobcovia pevných diskov Maxtor, Seagate a Western Digital. Na stanovisko a reakciu ostatných výrobcov sa zatia¾ èaká. Táto zmena by mala by vidite¾ná zaèiatkom októbra, kedy by mali by dodávky pevných diskov s roènou zárukou u na skladoch. Cena pevných diskov sa v ak na úkor zmen enia záruky zni ova nebude. Maxtor v ak okrem roènej záruky bude ponúka aj mo nos roz íri záruku na dva roky, samozrejme za patrièný príplatok. Inú variáciu ponúka v prípade najvy ej rady (MaxLine), kde je záruka 3 roky. V prípade diskov SCSI sa záruèné podmienky nemenia, a zostáva na piatich rokoch. Nové pevné disky Maxtor sú delené do piatich rád: FireBall 3, DiamondMax 16, DiamondMax Plus 8, DiamondMax Plus 9 a MaxLine. Rad FireBall 3 vychádza z rady FireBall 541DX (Athena), ide o 5400 otáèkový disk s jednou platòou a jednou èítacou hlavou (ramenom) a rozhraním ATA133. Hrúbka disku je 17mm, èo má pod¾a vyjadrenia Maxtor vies k lep iemu prúdeniu vzduchu. Bude sa vyrába v kapacitách 20, 30 a èoskoro aj 40GB. Buffer pevného disku bude 2MB. Bude v prevedení s hydrodynamickými aj gu¾ôèkovými lo iskami. Zameranie najmä na kancelárske aplikácie, kde je takáto rýchlos a kapacita postaèujúca. DiamondMax 16 naväzuje na rad D540X. Prichádza s rozhraním ATA133 a aj Serial ATA (SATA). Stále ide o 5400 otáèkový disk, ale kapacita sa posunula na 60 160GB. Vyznaèuje sa vy ou hustotou záznamu na platòu (80GB na platòu). Vyrába sa bude opä s hydrodynamickými a gu¾ôèkovými lo iskami. Rad DiamondMax Plus 8 (Apollo) u prichádza so 7200 otáèkami a nadväzuje na radu FireBall D740X (Viper). Pripravujú sa verzie v kapacitách 20, 30 a 40GB. Aj tu sa opä stretneme s verziou pre rozhranie ATA133 a SATA a pou ité lo iská sú tie hydrodynamické a gu¾ôèkové. V tomto prípade ide tie o tenké disky (17mm). V prípade DiamondMax Plus 9 ide o väè ie kapacity 60, 80 a 120GB. Pou íva sa buffer
PC Space 10/2002
Hardvérové novinky
Abit sa rozhodol pou íva nový typ chladenia pre grafické karty. Pod názvom OTES (Outside Thermal Exhaust System) nájdeme chladiaci systém zalo ený na princípe populárneho chladenia pomocou PCI. Výhoda tohto typu chladenia je v tom, e teplý vzduch je vyfukovaný cez PCI slot von z poèítaèa a súèasne chladí viacero komponentov. V pou ití s grafickou kartou sa súèasne chladí jadro aj s pamä ami, èo urèite uvíta nejeden overclocker. Tie by mal by kvalitnej í aj 2D obraz, nako¾ko VGA výstup bude na samostatnej doske. Hlavnou nevýhodou bude hluènos . História sa opä opakuje. Iste sa pamätáte na uvedenie protokolu AGP 4x. Vtedy boli k dispozícii grafické karty, ale chýbali dosky. Teraz, s AGP 8x, je situácia ve¾mi podobná. AGP 8x karty sú u na trhu, ale chýbajú dosky. V súèasnosti podporuje tento protokol VIA KT400, VIA P4X400 a SiS648. Na ïal iu podporu si budeme musie poèka a do 1. 2. tvr roku 2003. O 333 MHz FSB a AMD sa toho nahovorilo viac ne dos . Koneène je v ak reálne k dispozícii. Konkrétne ide o model Athlon XP 2700+. Oficiálne bude uvedený 7. októbra. Zároveò s 333 MHz FSB sa pripravujú na procesor s kódovým oznaèením Barton a vyzerá to tak, e verzia Athlon XP 2700+ bude posledná na jadre Thoroughbred. Pod¾a dostupných informácii by Athlon XP 2800+ a viac malo be a u na jadre Barton. Èo sa týka èipsetov, podpora bude v VIA KT400, VIA KM400, SiS746 a nVidia nForce 2. ECS patrí medzi najväè ích výrobcov dosiek, a tak nie je prekvapením pripravovaná podpora pre ClawHammer. Prvá doska pre tento procesor by sa mala ukáza v 4.Q 2002. Jej oznaèenie je K8ALA a pozostáva z AMD8151 + AMD8111. Vybavená je 2x DIMM PC2700 DDR SDRAM, 1x AGP, 6x PCI. Má integrovanú 10/100 sie ovku, 6x USB 2.0 a Serial ATA-150. Súèasne s K8ALA sa uká e aj K8VTA2, ktorá je zalo ená na VIA K8T400M a VT8235. Má 2x DIMM PC2700, AGP 8x, 5x PCI a CNR. O nieèo neskôr, v 1.Q 2003, sa objaví K8VMA. Pou itý èipset je VIA K8M400 AGP s integrovaným grafickým jadrom. Má AGP 8x, 3x PCI, CNR, USB 2.0, ATA-133, 100 Mb Ethernet a 6 kanálový AC'97. ECS bude ma dosky aj na èipsetoch SiS, a to K8S5A (SiS 755 a SiS964) a K8S5MG (SiS760 + SiS963). K8S5A má Serial ATA-150, USB 2.0, AGP 8x, 5x PCI, CNR K8S5MG je zase lacné rie enie s integrovanou grafikou Ultra256. Inak má AGP 8x, 2x PCI, CNR, USB 2.0 a LAN. Je naplánovaná na 1.Q 2003. JEDEC pecifikoval DDR-II a v podstate v etci výrobcovia, na èele s ATI a nVidia, deklarovali podporu do konca roka, èo je viac ne pochopite¾né, nako¾ko úzkym hrdlom je práve rýchlos prenosu medzi pamä ou a jadrom. Pod¾a v etkého by s DDR-II nemali by iadne problémy, preto e ide v podstate o vylep ené DDR. Objavila sa chyba v Radeonoch 9700! Konkrétne v spojení s AGP 8x. Ak máte (alebo plánujete kúpu) Radeon 9700 PRO, dajte si pozor na verziu. AE2 toti obsahuje chybu, a tak ju nerozbehnete v re ime AGP 8x. Systém proste ani nenabootuje. Jediným rie ením je manuálne vypnú na doske AGP 8x, resp. prepnú to do AGP 4x alebo 2x. Verzia AE3 je u bezproblémová. Zdroj: http://www.xbitlabs.com/ a iné (ek)
Softvérové novinky
Pomaly sa blí i ïal í rok, a tak spoloènos Symantec pripravila znovu nové verzie svojich hlavných produktov s koncovým èíslom 2003. Azda najviac vyu ívaný je Norton Antivirus, ktorý vo verzii 2003 ponúka nové technológie pre blokovanie internetových èervov a vylep ené automatické rozhodovanie pri detekcii vírusovej infekcie. K dispozícii sú tie nové verzie Norton Utilities, Norton CleanSweep, Norton Ghost (obsahuje nové Windows prostredie), a tie spoloèný balík Norton SystemWorks 2003. S novou verziou Adobe Graphics Server 2.0 prichádza spoloènos Adobe. Tento nástroj ponúka automatizáciu spracovania grafiky, èím etrí mnoho èasu. V tejto verzii ponúka roz írenú podporu formátom EPS, PDF a SVG. Spoloènos Executive Software prichádza s novou verziu nástroja UNDELETE pre obnovu zru ených súborov na systémoch zalo ených na Windows NT. Verzia 3.0 ponúka mno stvo vylep ení, medzi ktorými je napríklad bezpeèné neobnovite¾né ru enie súborov, plná podpora Windows XP a roz írená podpora vyh¾adávania. Na trhu sa tie objavila nová edícia iroko ob¾úbeného digitálneho autoatlasu Route 66 pre rok 2003. K dispozícii
04
je vo verziách Európa 2003 (viac ako 450 000 miest a obcí, 70 000 ïal ích dôle itých miest), táty Európy 2003 (viac ako 4 750 000 ulíc v 21 tátoch a viac ako 650 000 dôle itých miest) a USA 2001-2002 (Spojené táty a èas ju nej Kanady s 2 600 000 ulicami a 750 000 miestami). Spoloènos Zero G Software, Inc., uviedol na trh InstallAnywhere 5, èo je nástroj na vytváranie in talácií (Install Shield tak dostal dobrú konkurenciu). Nová verzia obsahuje podporu XML, mo nos in talácie sady programov, podporu Merge Module, nové funkcie pre tímový vývoj, nástroje pre in taláciu vychádzajúcu z web slu ieb, funkciu drag and drop a ïal ie. ( s)
Linux novinky
Infoworld.com pí e, e Bruce Perens, osobnos v komunite Open Source a stratég v softvérovej skupine HP Linux, oznámil, e odíde zo spoloènosti kvôli politickej aktivite. Vo¾ne dostupného sprievodcu SSL, hoci v angliètine, nájdete na stránke http://www.gothawte.com/rd350.html aj s dôle itými informáciami, ako zabezpeèi Web; budete sa môc zorientova v bezpeènostných otázkach SSL. Itnews.com pí e, e Linux má momentálne ove¾a väè í odbyt u firiem ako sú SUN a Novell, ne produkty Microsoftu. Korporácia nVIDIA oznámila, e technológia nVIDIA Cg Compiler bude spada pod nere triktívnu licenciu Open Source. Idg.net.nz pí e, e spoloènos Air New Zealand sa rozhodla vymeni 150 Microsoft NT serverov za Linux. Netscape sa naïalej vyvíja aj vo svojom star om ate Netscape Communicator 4.8 je ïal ou novinkou z radu Netscape 4.x. Stiahnu ho mo no z ftp://ftp.netscape.com/ pub/communicator/english/4.8 Venezuelská vláda chce pou íva Open Source software, hovoria vládne zdroje vo Venezuele. Na svete je Netscape 7.0 pre Linux. Stiahnu ho mo no z ftp://ftp.netscape.com/pub/netscape7/english/7.0/ unix/linux22/ Vy iel internetovský prehliadaè Mozilla 1.1, niektorí pou ívatelia v ak ostanú zatia¾ verní verzii 1.0, keï e sa pova uje za najstabilnej iu. Theage.com.au pí e, e skupina Australian UNIX and Open Systems User Group (AUUG, Inc.) vyzvala federálnu vládu, aby prijala viac IT rie ení opierajúcich sa o Open Source. Mandrake Linux 9.0 RC2 je momentálne k dispozícii pre odchytávanie chýb pred uvo¾nením ostrej verzie Mandrake 9.0. Caldera mení názov na SCO Group, èím zdôrazòuje svoje zameranie na SCO OpenServer, SCO UnixWare a Linux. Na svete je verzia 1.2 balíka CrossOver Office, ktorý je postavený na Wine okrem podpory MS Office pod Linuxom, podporuje nová verzia aj softvér Quicken pre finanèníctvo a Microsoft Visio. (j )
Herné novinky
Asi najväè ou novinkou uplynulého mesiaca septembra je vydanie dema na Unreal Tournament 2003, ktoré má pribli ne 100 Mb a stiahnu si ho mô ete napríklad odtia¾to: http://trance.releases.cz/temp/demo/UT2003-Demo.exe. Demo je na vy ej úrovni ako Beta 0.974, ktorá mala 2,5 GB a nebolo do nej zahrnuté mno stvo detailov. Ak ste fanú ikmi obrovského The Elder Scrolls: Morrowind, tak vás urèite pote í, e na http://gamespot.com/gamespot/gameguides/all/morrowind/ nájdete kompletného sprievodcu hrou. Príruèka má 140 strán a je tam popis v etkých 300 questov, ktoré v hre mô ete objavi . Prítomné sú aj ïal ie tipy a triky, nutnos ou je v ak ovládanie angliètiny. Mafia momentálne boduje na celej èiare, a to absolútne v ade. Prvý patch by mal v prvom rade zjednodu i preteky asi v tretine hry, kde sa musíte umiestni prvý. Mafia CZ (teda poèe tená Mafia) má vyjs 18. septembra. V tomto èase ju teda nájdete na v etkých pultoch za cenu pribli ne 999 Sk. Ruský tím GSC Gameworld chystá zaujímavý projekt S.T.A.L.K.E.R.: Oblivion Lost. Táto post apokalyptická hra má zachytáva svet v blízkej budúcnosti, v ktorom do lo k výbuchu jedného èi dvoch atómových reaktorov. V týchto radiaèných dierach sa vytvorili mutácie ¾udí a zvierat. A práve Stalkeri sú ¾udia, ktorí sa vydávajú do zakázaných
novinky o kapacite 2 alebo 8MB. Rozhranie sa pripravuje opä ATA133 a SATA. Vo verzii SATA bude pou itý iba 8MB buffer. Pokia¾ ide o pevné disky MaxLine, ide vlastne o roz írenie rady DiamondMax Plus 9 s tým rozdielom, e sa pripravujú kapacity 200 a 250GB, pou itá kapacita bufferu je 8MB. Rozdielom je záruka, ktorá bude u tejto rady 3 roky. Rozhranie bude opä SATA a ATA133. V etky disky sa vyznaèujú nízkou hluènos ou a majú vylep enú logiku vyh¾adávania. Odhaduje sa, e efektivita vyh¾adávania je o 10 15% lep ia. Sú vybavené tzv. Maxtor Shock Protection, ktorý zvy uje odolnos disku voèi nárazom a otrasom. Maxtor pripravuje aj 2,5" pevné disky, ktoré by mali by dostupné v polovici roku 2003. Treba doda , e Maxtor prinesie technológiu SATA implementovanú do pevných diskov e te pred koncom roka 2002, prièom ostatní výrobcovia (Western Digital, IBM, Samsung) prinesú túto technológiu a v prvom kvartáli 2003. (pg)
Pevné disky od IBM Svetoznámeho výrobcu osobných poèítaèov a príslu enstva spoloènos IBM (International Business Machines Corporation) netreba dúfam nikomu predstavova . V tomto èlánku by sme vás v ak ve¾mi radi upozornili na problém, ktorý by vám mohol nasta pri pou ívaní pevných diskov od tohto výrobcu. Pribli ne pred rokom sa na internete objavilo nieko¾ko nepríjemných informácií, dokazujúcich, e rada diskov 75GXP patrila k tým nevydarenej ím. Vtedy do lo dokonca aj k za alovaniu spoloènosti IBM za nespôsobilos ich diskov. Problém bol na svete disky sa neuverite¾ne prehrievali. V etkým je zrejme jasné, e teplota má vplyv na ivotnos . Ak si vezmete do úvahy pracovné nasadenie pevného disku, ktorý sa hneï pri zapnutí poèítaèa roztáèa a pri vypínaní dokrúti ako posledný, navy e je uzavretý v plechovej skrini, èasto obkolesený zhora mechanikou CD-ROM a zospodu malou mechanikou, alebo, nedajbo e, ïal ím zdrojom tepla iným pevným diskom, nie je niè veselé, keï dôjde vplyvom prehriatia k ich po kodeniu. Väè ine výrobcov sa v ak tento problém darí ako-tak udr iava v urèitých medziach. IBM sa to zjavne nepodarilo a pri vydaní novej rady 60GXP zrejme e te nevedeli o problémoch s 75GXP. Objavili ich a pri poslednom rade
zón za úèelom zbierania rôznych artefaktov a ich následného predaja. Urèite netreba hovori , e v zónach nájdete plno degenerovaných (ne)priate¾ov. Autori sa, v zmysle správnej atmosféry v hre, vydali priamo do Èernobylu, aby atmosféru tých miest dokázali prenies aj na monitory na ich PC. Vydanie hry sa oèakáva na Vianoce 2003, demo v januári 2003. Baví vás nová multiplayerovka Battlefield 1942? Rozhodne musí, preto e je geniálna. V tom prípade si urèite nezabudnite stiahnu patch verziu 1.1, ktorá opravuje chyby, ako zlé vyh¾adávanie, opravuje problémy s refresh rate monitora a podobne: http://games.tiscali.cz/clanek/ patche.asp?id=4082. (zr)
antivírusových programov u vírus vedia rozpozna , ak sa mu preto chcete vyhnú , pou ívajte antivírus s èerstvou databázou.
(tu)
Nové DVD rekordéry na obzore!
Dnes si predstavíme vírus Slapper.Worm, ktorý sa ne íri e-mailom, ako väè ina jeho konkurentov, a ani pod systémom Windows jeho cie¾om je Linux. Vyu íva pritom chybu OpenSSL buffer overflow , ktorá sa nachádza vo webserveri Apache a vyskytuje sa len pod spomenutou platformou. Èerv sa pomocou protokolu HTTP sna í vygenerova náhodnú IP a pomocou príkazu Get zis uje, kto sa nachádza na druhej strane. Ak sa zahlási Apache, ktorý navy e be í na platforme Linux, vírus sa pokúsi s pou itím spomenutej chyby cez port 443 na cie¾ový poèítaè zasla svoje zakódované dáta. Ak dáta poèítaè prijme, dôjde k ich dekódovaniu a ulo eniu do /TMP adresára. Preto e ide len o zdrojové kódy, èerv sa ich pokúsi skompilova ak sa mu to podarí, dôjde k ich spusteniu. Èerv si pamätá, z ktorého poèítaèa sa ku vám dostal, a okrem iného, vám do systému vytvorí tzv. zadné dvierka, vïaka ktorým bude vá poèítaè labilný na tzv. DDos útoky. A potom sa celý cyklus zaène opakova Slapper vygeneruje ïal iu IP adresu a pokúsi sa na òu posla svoj kód. V etky aktualizácie
Namiesto informácií o nových filmoch sa dnes pozrieme na situáciu okolo DVD a DVR rekordéroch. Panasonic predstavil svoje nové stolné DVD rekordéry, ktoré pracujú s médiami DVD-R pre jednorazový zápis a DVD-RAM pre mazate¾né disky. Na jeden 4,7 GB disk mô ete, pod¾a kvality, zaznamena od 1 do 6 hodín videa. Existuje tie variant so 40 GB pevným diskom, ktorý umo òuje 52-hodinový záznam videa a funkciu Instant TV, èo je paralelné nahrávanie a prehrávanie videa naraz na jednej mechanike. Je to pokus o záchranu DVD-RAM formátu, ktorý pomaly zanikal kvôli slabej kompatibilite. Ïal ie rekordéry pripravuje aj konkurencia. Napríklad, Sony uvádza na trh mechaniku schopnú pracova s nieko¾kými DVD formátmi (záznam videa na disk), vïaka èomu sa u nemusíte trápi s tým, ktorý DVD formát napokon zví azí. Sony nedávno uviedla, ako prvá na svete, mechaniku s podporou formátu Blu-Ray, èo umo òuje zaznamena na klasický disk ve¾kosti CD neuverite¾ných 27 GB dát pri prenosovej rýchlosti nieko¾konásobne prevy ujúcej dne né DVD. Èína ide vlastnou cestou. Sna ia sa vyvinú rekordér, ktorý bude zaznamenáva na DVD, ale s kompresiou DivX, tak e sa sna ia nezvy ova kvalitu kapacitou média, ale spôsobom kompresie. Tým by bolo mo né pomocou dne ných technológií dosiahnu budúcu kvalitu. Ale zmätok v oblasti formátov sa tým len zvy uje. Nedávno sme dostali e-mail od jedného èínskeho mana éra, ktorý nám ponúkal nový typ prehrávaèa v etkých mo ných diskov. Zatia¾ ho len vyvíjajú, ale vyzerá to zaujímavo. Okrem prehrávania doká e skopírova disk na vstavaný pevný disk, alebo zaznamenáva digitálne video z ¾ubovo¾ného zdroja (video vstupy, disk alebo vstavaný tuner). A to najzaujímavej ie je cena. Celá zostava by mala stá menej ako 300 dolárov, èo znamená, e u nás v obchodoch by mohol tento prístroj stá okolo 15 000 Sk. Objaví sa nieko¾ko prehrávaèov DivX, èo iste ocenia nad enci najmä z radov filmových pirátov. Prví výrobcovia u získali certifikát a pracujú na ich vývoji (medzi inými napríklad Philips), tak e Je to len zaèiatok, a niè to nezmení na tom, e VHS to u má definitívne zrátané. Na celom svete sa hovorí, e tieto Vianoce budú tým, èo rozhodne o definitívnom zániku klasického videa. Digitálny záznam je digitálny záznam a jeho mo nosti sú úplne iné. Nech u to bude DVD, DivX, DVR (HDD rekordér) alebo iný digitálny videorekordér. Nieèo nahradí VHS, a to u èoskoro. Predpokladám, e e te pár rokov tu bude vládnu chaos a bude sa pou íva v etko dostupné, ale potom príde nieèo nové a nastolí opä tandard. Alternatívou najrôznej ích vysokokapacitných diskov by sa mohli sta budúce technológie, ktoré dnes existujú zatia¾ v laboratórnych podmienkach. Sú to multi-layer disky alebo fluorescenèné médiá. Dne né médiá vyu ívajú iba dvojbitový zápis v jednom bode, no u dnes existujú technológie pracujúce na 24-bitovom zápise v jednom-jedinom bode, èo bez zmeny hustoty záznamu umo òuje nahra nieko¾konásobne viac dát na rovnaké médium. Doteraz sa hovorilo o GB, ale pri týchto technológiách sa reálne hovorí o desiatkach TERABytov V poèítaèi máme problém udr a poriadok pri 10 GB, a pri 10 TB to bude e te a ie (jr)
V dòoch 18. a 19. 9. 2002 sa v Banskej Bystrici uskutoènil v poradí u iesty roèník konferencie produktov a slu ieb komunikaèných sietí pod názvom Network Forum 2002. Cie¾om konferencie bolo oboznámi verejnos s novými trendmi v oblasti komunikaèných technológií na slovenskom trhu i vo svete. Prax ukázala, e tieto trendy u nás idú ruka v ruke so svetovými trendmi. Hlavnými sponzormi celej akcie boli AT&T, BGS (Bussiness Global Systems), HP, IBM, nextiraOne, Orange, Slovenské telekomunikácie a SWAN, èo dáva tu i obsah prezentácií. Hlavnou témou boli technológie IP VPN (IP Virtuálne privátne siete), MPLS (Multi Protocol Label Switching), budovanie kostrových sietí na báze
MPLS a s tým spojená, v súèasnosti ve¾mi aktuálna, téma Voice over IP (hlas cez IP) spolu s QoS (Quality of Service) v týchto sie ach a úrovòou garantovaných poskytovaných slu ieb príslu ným operátorom v podobe SLA (Service Level Agreement). Popri týchto nosných prezentáciách boli nemenej zaujímavými aj ïal ie predná ky o podnikových kontaktných centrách, digitálnej identite, globálnom telekomunikaènom trhu, projekt SunONE (Sun Open Network Environment) a ïal ie. Podnetnými informáciami v panelovej diskusii boli vyjadrenia najväè ích slovenských hráèov na IT trhu o ich predstavách a víziách pôsobenia na slovenských komunikaèných trhoch, ktorých nosné my lienky sa sústreïu-
Security a vírusové novinky
Pred mesiacom sme vás informovali o projekte, ktorý sa sna í modifikova hernú konzolu Xbox tak, aby sa na nej dal spusti Linux. Najnov ie správy hovoria, e autorom sa to nakoniec predsa len podarilo. Na Xboxe tak bez obmedzení be í SuSE Linux 8, vrátane Gnome, KDE, Kmail a StarOffice. Jediné existujúce obmedzenie je, e ako obrazovku treba pou i klasický televízny prijímaè. Vývoj stále pokraèuje Autorom stránky malware.com sa toti podaril skvelý kúsok ukázali Microsoftu, e pou itím nieko¾kých zdanlivo nesúvisiacich a na prvý poh¾ad vôbec nie nebezpeèných minichýb v produktoch tohto giganta stvorili dielo , ktoré doká e napadnú vá poèítaè. Vyu íva pritom s ahovanie súborov Microsoft Media Playera. Microsoft momentálne problém tuduje. Organizácia RIAA (The Recording Industry Association of America), ktorá je známa záporným postojom ku zdie¾aniu súborov na internete, èelí naozaj ve¾kej kritike zo strany pou ívate¾ov. Aj vïaka tomu je jej server ve¾mi ob¾úbeným miestom pre hakerov. Nieko¾kým z nich sa v septembri podarilo stránky RIAA koneène doby a hoci samotná organizácia v etko popiera, úplne jasným dôkazom mô e by zmena hlavnej stránky, ktorá v èase po útoku obsahovala odkaz na KaZaA P2P sie na zdie¾anie súborov. Predstavte si, e vám niekto po le wordovský dokument, ktorý máte vyplni , prípadne opravi a posla naspä . Pod¾a Woody's Office Watch i to staèí na to, aby príjemca Vá ho dokumentu o vás zistil neuverite¾ne ve¾a informácii. Vïaèi za to mô eme vo¾nosti, ktorú Microsoft ponechal poliam (fields). Veríme, e chybu èoskoro opraví. (Podrobnej ie informácie nájdete v èlánku na strane 11 a 12)
Linux/Slapper.Worm
diskov 120GXP. Len e tie u boli na svete, tak e jedinou mo nos ou na ich bezpeènej í chod bolo vyda pecifikácie s obmedzením prevádzkového èasu na 333 hodín mesaène. Tým sa problém s prehrievaním trochu obmedzil, ale ka dopádne nevyrie il. Neviem si ani len predstavi to mno stvo nespokojných zákazníkov, ktorí pou ívajú vo svojich poèítaèoch uvedené disky IBM 24 hodín denne (napr. servery). Asi niekedy v polovici apríla pri la IBM s informáciami o novej verzii diskov 120GXP
PC Space 10/2002
06
novinky s oznaèením Vancouver 2 (pôvodný rad mala oznaèenie Vancouver). Nové modely IC35L020AVVN07 (20 GB) a IC35L040AVVN07 (40 GB) majú vo svojom technickom popise, okrem absencie obmedzenia na 333 prevádzkových hodín mesaène, aj nieko¾ko zmien. Prenosová rýchlos na zaèiatku je 48 MB/s u starého 120GXP, nový má 47,5 MB/s. Na konci má starý 23 a nový 22,9 MB/s. Aj seek sa mierne zmenil z 8,5 na 8,8 ms, zo stopy na stopu z 1,2 na 0,8 ms a full seek z 14,7 na 15,3 ms. Z uvedeného vidno, e nová rada je o nieèo hor ia (pomal ia). Av ak v nieèom je predsa len lep ia stratový výkon v pokoji klesol z 6,7 W na 6,2 W. Práve tento parameter udáva mno stvo tepla, ktoré vzniká pri prevádzke disku, èi e hovorí o tom, ako ve¾mi sa disk zahrieva. Hmotnos bola upravená z pôvodných 590 g na 640 g. Z uvedeného vyplýva, e sa na disku uskutoènilo nieko¾ko fyzických zmien, ktoré sa, okrem hmotnosti, trochu odrazili aj na nepatrnej zmene fyzického vzh¾adu. Záverom mô eme zhrnú fakty. Ak ste majite¾om disku rady 75GXP alebo 60GXP, buïte pri práci ve¾mi opatrní a sna te sa zabráni zbytoènému prehrievaniu disku (v predaji je dostatok rôznych ventilátorov, ktoré sa montujú pod pevný disk). Majitelia rady 120GXP sú na tom trochu lep ie, najlep ie obi li tí, ktorí majú na disku dátum výroby 04/2002 alebo nov í (vtedy zmizla zo stránky IBM pri pecifikácii poznámka o trvaní prevádzky). Ako vidíte, aj majster tesár sa obèas utne. Av ak klobúk dolu, priznanie si svojej chyby (aj keï sa u zrejme inak ani nedalo) chce tie urèitú dávku odvahy. To je ve¾ké plus pre inak ve¾mi výkonné disky IBM. (mr)
Spoloènos Matsushita Audio Video (Slovakia) v Krompachoch na východnom Slovensku zabezpeèuje finálnu produkciu a výrobu audio a video produktov znaèiek Panasonic a Technics. V súèasnosti sú u ïal ie dva výrobné závody aj v Trstenej na Orave a v Starej ¼ubovni. Na ploche 38 109 m2 v rámci irokej kály výrobkov zabezpeèujú výrobu dosiek s plo nými spojmi a finálnu produkciu VHS, DVD a kombi DVD/VHS. Do konca roka plánuje spoloènos MAV-SK, okrem iného, vyrába tvr roène viac ako 1 150 000 sérií videorekordérov, 615 000 sérií DVD a 86 800 sád kombi prehrávaèov. Za k¾úèové produkty pre nadchádzajúce obdobie pova uje Panasonic Slovakia DVD videorekordéry, pamä ové médiá (SD karty), multifunkèné kancelárske zariadenia a mobilné telefóny. K¾úèovými produktmi v tejto oblasti sú pre Panasonic mobilný telefón GD 67, ktorý sme vám u mali mo nos predstavi , a mobilný telefón GD 87. V septembri ohlásila HP divízia Imaging zariadení 11 nových modelov tlaèiarní, skenerov a fotoaparátov. Do konca roku sa oèakáva neuverite¾ných 55 modelov, tak e bude z èoho vybera . HP sa vracia k zrkadlovkám! Oèakáva sa nový model PhotoSmart 850, ktorý ponúka mo nosti klasickej zrkadlovky kombinované s výhodami digitálnych prístrojov HP najvy ej triedy (HP ps812). Prekvapivá je pritom najmä ve¾mi priaznivá cena. Skúste kúpi 4 MP zrkadlovku s 8-násobným optickým zväè ením za 25 000 Sk bez DPH! Zaujímavé sú aj nové modely skenerov, prièom sa prvý raz objavil aj model s otváraním na írku. Zaujal nás najmä model 5500c s vysávaèom ! Do zásobníka naukladáte fotografie, ktoré sa pomocou podtlaku z vysávaèa presúvajú na sklo, zoskenujú sa a na druhej strane vyjdú von. Vysávaè teda funguje ako automatický podávaè pre fotografie. K tým najzaujímavej ím zariadeniam sa iste èoskoro vrátime v podrobnej ej recenzii. Program CNAP (Akademický sie ový program Cisco), ktorý vznikol na pôde Ministerstva kolstva Slovenskej republiky získal podporu ïal ích in titúcií, ktoré chápu nepopierate¾ný význam rozvoja a podpory kolstva na Slovensku. Sponzorský dar vzdelávacím in titúciám zapojeným do programu CNAP predstavoval v tomto roku sumu 6 miliónov Sk od generálneho sponzora Slovenskej sporite¾ne, a.s. Z týchto financií M SR vybavilo 16 uèební vybraných kôl. Celková finanèná suma investovaná do projektu od v etkých zapojených in titúcií predstavuje vý ku 13 mil. Sk. Ïal ou in titúciou, ktorá sa rozhodla zapoji do programu je spoloènos Hewlett Packard, ktorá v rámci podpory regionálnych akadémií laboratórne vybavila uèebòu RCNA v Ko iciach 11-timi poèítaèovými zostavami v celkovej hodnote 400 000 Sk. V súèasnosti je v SR vybudovaná funkèná sie , ktorú tvorí 35 stredných a vysokých kôl a v rámci programu tu tuduje viac ako 1 000 tudentov.
Infobahn 2002 Dòa 12. 9. 2002 usporiadali seminár Infobahn 2002 IBM Informix Road Show v bratislavskom Fórume. Cie¾om tohto seminára bolo priblí enie produktového radu Informix od IBM. Prezentovali sa súèasné mo nosti a technológie, rovnako ako aj plány do budúcnosti. Témy, ktoré odzneli, sa týkali aktuálneho diania v oblasti technológií IBM Informix, najnov ích ohlásení pre v etky Informix databázy, stratégií, vlastností IDS 9, ich výhod (a nevýhod), Office Connect 3 a podobne. Na záver ukázali rie enie zalo ené na týchto systémoch, a to KVC v SR. Informix prezentovali aj ¾udia zo zahranièia a poèas prezentácie sa nieko¾kokrát zdôraznilo, e tieto produkty sú lacnej ie ako konkurenèné rie enie od Oracle. (ek)
PC Space 10/2002
jú na liberalizáciu telekomunikaèného trhu vo v etkých aspektoch, orientáciu na zákazníka, na poskytovanie komplexných slu ieb v oblasti prenosu dát i hlasu, na zmeny v prístupe tátu k internetovému pripojeniu v zmysle zní enia nákladov na prevádzku pripojenia koncového pou ívate¾a. Osobne ma zaujala predná ka predstavite¾a firmy CISCO ktorá je technologickým lídrom v tejto oblasti o tom, èo mô u poskytovatelia slu ieb ponúknu a èo zákazník za svoje peniaze mô e dosta , èo mô e oèakáva a èo nie je mo né. Tento poh¾ad druhej strany doplnil celkový obraz o predstavovaných produktoch a ukázal smerovanie v najbli om období pre komunikaèný trh, kde zrejme v súèasnosti sú, a zrejme aj v blízkej budúcnosti budú, najdôle itej ím artiklom dáta v akejko¾vek podobe. (ps)
GPRS prichádza na Slovensko EuroTel ako prvý slovenský operátor uviedol komerènú prevádzku GPRS. Po nedávnej premiére multimediálnych obrazových správ (MMS) EuroTel pripravil slu bu Mobil Internet @ GPRS. Do konca roku 2002 EuroTel pripravil pre svojich zákazníkov peciálnu ponuku. Za mesaèný poplatok 190 Sk (bez DPH) mô u prostredníctvom irokého portfólia aplikácií EuroTelu by
08
nepretr ite on-line, prièom nie sú úètované iadne ïal ie poplatky za prenesené dáta. K populárnym aplikáciám dostupným cez Mobil Internet @ GPRS patrí zoznamka, chat, vtipy, iroká ponuka zvonení, lôg, obrázkových SMS správ, animovaných etrièov displejov a pozadí telefónov, ako aj aktuálne informácie o poèasí, spravodajstvo a galéria farebných obrázkov. EuroTel záujemcom slu bu aktivuje zdarma. Mobil Internet @ GPRS je mo né vyu íva na celom území Slovenska. (Test týchto slu ieb prinesieme v nasledujúcom èísle PC Space.) Spoloènos Orange Slovensko prichádza od 16. septembra 2002 s komerènou prevádzkou slu ieb zalo ených na technológii vysokorýchlostných dátových prenosov GPRS (General Packet Radio Service). Svojim zákazníkom tak sprístupní zá itok z vysokorýchlostného mobilného prístupu k WAP stránkam a k internetu. Orange Slovensko ponúkne svojim zákazníkom od 16. septembra dve nové slu by zalo ené na technológii GPRS. Slu ba Orange panorama umo òuje okam itý prístup k WAP stránkam priamo na displeji mobilného telefónu. Prostredníctvom tejto slu by získajú zákazníci prístup k bohatému zdroju informácií najrôznej ieho charakteru od správ, informácií o mo nostiach trávenia vo¾ného èasu, zdraví, cestovaní èi zábave, ako aj ïal ích oblastí ivota, a to vo farbe. Druhou slu bou je Internet cez mobil (GPRS), ktorá umo òuje prístup do internetu prostredníctvom mobilného telefónu rýchlos ou porovnate¾nou s pripojením cez pevnú telefónnu linku. (Test týchto slu ieb prinesieme v nasledujúcom èísle PC Space.) 31. augusta 2002 uviedli Slovenské telekomunikácie, a. s. a Rádiokomunikácie, o. z., do prevádzky prvé pozemné satelitné zariadenie, ktoré výraznou mierou prispeje k zlep eniu kvality prenosu signálu a takmer 100 % pokrytiu územia SR. Pozemná satelitná stanica je umiestnená v areáli televízneho vysielaèa na Kamzíku v Bratislave. Spoloènos zároveò pre svojich zákazníkov pripravila nový produkt balíèek televíznych a rozhlasových programov Slovak Link, ktorý je mo nou alternatívou káblovej televízie. Spoloènos Logica zaznamenala od zaèiatku pôsobenia na slovenskom trhu najväè í nárast v oblasti telekomunikácií. Spolupracuje s významnými slovenskými podnikmi a in titúciami ako EuroTel Bratislava, Slovenské telekomunikácie, Národná banka Slovenska, Allianz a Výskumný ústav jadrovej energetiky (VÚJE) v Trnave. Spoloènos Logica pova uje stredoeurópsky trh za jeden z najdynamickej ích a pokraèuje v ïal ej expanzii do Maïarska, Chorvátska a Rakúska. Poboèke na Slovensku sa poèas jedného roka podarilo sta sa plnohodnotným èlenom siete spoloènosti Logica. Od 15. marca 2001, kedy spoloènos Logica, okrem obchodného zastúpenia, zaèala budova aj profesionálny tím, narástol poèet zamestnancov prakticky z nuly na 50 odborníkov z odboru informaèných technológií, telekomunikácií, energetiky a financií. Spoloènos Corel Corporation uviedla 19. 8. 2002 na ná trh novú verziu CorelDRAW Graphic Suite 11. Prvé kusy plnej verzie a upgrade sú na slovensku od zaèiatku septembra 2002. Corel zároveò uviedol nové podmienky licencovania svojich produktov. Recenziu CorelDRAW Graphic Suite 11 si u skoro budete môc preèíta aj v PC Space. Predstavitelia spoloènosti IBM Slovensko a BSP Softwaredistribution predstavili softvérové produkty, zamerané na správu podnikových dát: IBM Data Management Software, IBM Informix a IBM WebSphere. Dátové rie enia IBM na celom svete pou íva vy e 60 miliónov u ívate¾ov a 450 000 spoloèností; softvéry IBM spravujú pribli ne 70 percent v etkých podnikových dát na celom svete. Spoloènos BSP Softwaredistribution je distribútorom týchto IBM produktov na Slovensku. Vlajkovou loïou medzi dátovými rie eniami IBM je databáza DB2, z ktorej sa celosvetovo predalo vy e jeden milión licencií. (jr, rt)
grafické karty Novinky z oblasti grafických kariet a èipsetov Nový úsvit polygónových bo stiev
Pamätníci si mo no pamätajú, e v roku 1996 sa poèet spoloèností produkujúcich grafické akcelerátory dal poèíta na desiatky, ale do konca roku 2000 ich poèet prudko poklesol. Spôsob, akým z prvej ligy vycúvala S3 (pohltiac predtým Number9) a nemilosrdná poprava 3Dfx na dlhý èas zobrali chu men ím producentom konkurova dominantnej nVidii. S malou rebéliou, nazvanou Kyro, na krátky èas legendárna Power VR ukázala, e v dy sa dá ukradnú si podiel na trhu. Nasledovala kri iacka výprava ATI s Radeonom a neskôr sa aj ïal í starí hráèi osmelili a vrátili sa k stolu. A zdá sa, e ka dý má nejaké to eso v rukáve.
nVidia NV30
Zatia¾ sa o nej síce len hovorí, ale aj samotné vyhlásenia menia predstavy o mo nostiach grafických akcelerátorov. V na om èasopise sa o tomto projekte, vychádzajúcom z projektov 3Dfx Rampage a Sage (samostatná T&L jednotka pre Rampage), pí e pomerne èasto, tak e len zopár aktuálnych údajov. Èip sa celkom urèite nebude vola GeForce 5, slovo force v ak v názve zostane. S malým nadh¾adom sa dá poveda , e Microsoft pri príprave pecifikácií DirectX 9.1 len okopíruje parametre NV30. Tá toti prekonáva po iadavky na DirectX 9.0 takmer po v etkých stránkach. Nároky na Vertex Shader 2.0 po adujú od èipu 1024 in trukcií, ale NV30 ich podporuje 65 536. pecifikácia po aduje 256 statických in trukcií, NV30 ich má, napríklad k dispozícii 1024. Ïalej, NV30 podporuje 1024 textúrovacích in trukcií, po iadavky na Pixel Shader 2.0 vy adujú len 32. Podobne by sa dalo pokraèova u väè iny parametrov. Zdá sa, e nekoneèné èakanie sa celkom vyplatí. I keï, netrvá to u pridlho?
Matrox Parhelia-512
Matrox sa po dlhom èase tie rozhodol zamie a karty na trhu. Parhelia èiastoène podporuje DirectX 9 (Vertex Shader 2.0, Displacement mapping), Pixel Shader 1.3,
16x FSAA a Surround Gaming (podpora hrania na viacerých monitoroch). Táto kráska má v ak dve vá ne chybièky: tou prvou je vysoká cena. A ïalej, pod¾a doteraj ích testov to vyzerá, e skvelý hardvér je brzdený nedokonalými ovládaèmi. Dúfajme, e Matrox sa pouèil zo situácie s Matrox G200. Tento èip síce teoreticky mohol v 3D konkurova èipu nVidia Riva TNT, ale prvé pou ite¾né ovládaèe pre OpenGL boli pre G200 k dispozícii a takmer o dva roky. A to u bol svet, pochopite¾ne, niekde inde
3DLabs P10 (VPU)
Grafický èip s oznaèením P10 uvedený v máji t. r. je primárne urèený pre trh profesionálnej grafiky. Plne programovate¾ný èip podporujúci OpenGL 2.0 a DirectX 8/8.1 sa vyrába 0,15-mikrónovou technológiou. Po prechode na 0,13, resp. 0,1-mikrónovú technológiu bude mo né èip upravi pre podporu DirectX 9. Èip zatia¾ na iel uplatnenie v rade profesionálnych kariet 3DLabs Wildcat VP optimalizovaných pre nároèné 3D aplikácie. Vlastníkom 3DLabs sa nedávno stala spoloènos Creative, ktorá sa iste pokúsi aj o komerèné vyu itie èipov P10. Spolupráca Creative a 3DLabs v minulosti vyústila do produkcie kariet 3D Blaster s èipmi Permedia a Permedia 2. Momentálne sa h¾adá optimálny pomer vlastností, výkonu a ceny pre hráèsky variant èipu P10. Celkom urèite v ak nebudú èipy dodávané tretím výrobcom. Produkciu desktopových kariet bude zrejme zabezpeèova 3Dlabs; Creative sa v ak nehodlá vzda predaja kariet s èipmi GeForce a Radeon, ktoré jej dodávajú spoloènosti MSI a Gigabyte. Produkty s èipom P10 majú by len ïal ou alternatívou k súèasnej ponuke. Prvé desktopové varianty P10 sa majú na trhu objavi koncom roka 2002.
Trident XP4
Projekt XP4 spoloènosti Trident sme predstavili v minulom èísle. Pod¾a predbe ných parametrov vyzerá celý rad èipov mimoriadne nádejne. Jeho predchodca, Trident Blade XP, síce oèakávania nesplnil, XP4 v ak zrejme nebude podobný prípad: V predbe ných testoch
v UT2003 si referenèná karta s èipom XP4 T2 poèínala viac ako dobre. Èip má implementované takmer v etky známe technológie zefektívòujúce pamä ové prenosy: pixel tiling, occlusion culling, kompresiu textúr, Z-kompresiu a mnoho ïal ích. Okrem plnej hardvérovej podpory DirectX 8.1 podporuje aj základné funkcie DirectX 9.0, napríklad displacement mapping, ktorý predstavil Matrox pri uvedení Parhelie. Pod¾a vyhlásenia Tridentu by sa mali objavi prvé karty na trhu v októbri 2002, na vianoènom trhu by u mal by celý rad XP4 be ne v predaji. iaden zo známych producentov zatia¾ neohlásil vo výrobných plánoch grafickú kartu s èipmi rady XP4, pod¾a na ich predpokladov by to mohli by spoloènosti Innovision (Inno3D), Hightech (HIS), C.P. Technology (PowerColor) a mo no aj Gainward. V etky menované toti donedávna vyrábali karty s èipmi Trident.
SiS Xabre II
Silicon Integrated System pozitívne prekvapila celým radom èipov Xabre. Okrem be ných detských chorôb ka dej novej technológie, najviac utrpel Xabre tým, e výrobcovia odlo ili uvedenie kariet s týmto èipom a na koniec leta 2002. Najväè í konkurent Xabre, GeForce 4MX, sa zatia¾ úspe ne predával a jeho cena klesala.O Xabre II sa toho zatia¾ ve¾a nevie. Podporu AGP 8x zdedí po svojom predchodcovi, z 3D rozhraní má podporova DirectX 9.0 a OpenGL 1.4 (je mo né e aj OpenGL 2.0). Ko¾ko z týchto tandardov bude implementovaných priamo v èipe, sa zatia¾ nevie. Prvé dodávky vzoriek Xabre II by mal SiS poskytnú koncom tohto roka, dovtedy si na bli ie informácie budeme musie poèka .
VIA / S3 SavageXP
Nový rad grafických èipov SavageXP a sesterský integrovaný variant AlphaChrome sú zalo ené na pôvodne mobilnom jadre Zoetrope. Pod¾a predbe ných pecifikácií ide o evolúciu jadra Savage 2000, roz írenú o niektoré pecifikácie DirectX 8 a FSAA. Savage XP podporuje rozhranie AGP 4x, èip bude taktovaný na 200 MHz a DDR pamä na 400 MHz. VIA zaraïuje èipy Savage XP na najni í segment trhu
grafické karty/èipsety a za priamych konkurentov pokladá dnes u dosluhujúce GeForce 2MX400 a ATI Radeon VE/7000. Pod¾a nej dosahuje Savage XP v be ných hrách zhruba 1,5 2-násobku ich výkonu. Prvé karty s týmto èipom ohlásili spoloènosti ManLi a Tyan. Karta Tyan Tachyon G3300 mal by prvým grafickým poèinom tohto známeho výrobcu matièných dosiek, nakoniec jej v ak prvenstvo zobrala karta Tachyon G9000 Pro s èipom Radeon 9000. a ko predpoveda osud èipu, ktorý má zrejme len vyplni medzeru v ponuke VIA, kým nebude k dispozícii jadro Columbia. Najväè ou výhodou Savage XP bude jeho nízka cena. Nezostáva iné, len poèka si na prvé ohlasy, recenziu Savage XP u ohlásil web Digit-Life.
VIA / S3 Columbia a Columbia 2
Grafické èipy nového radu Columbia sú od èias èipu Savage 2000 aspoò papierovo prvé zaujímavé projekty od S3 Graphics. Pod¾a pecifikácie má Columbia, ktorej vzorky by mali by k dispozícii koncom tohto roka, podporova AGP 8x a má disponova plnou podporou DirectX 9.0 (Vertex a Pixel Shadery 2.0). Jadro taktované na 300 a 400 MHz bude vyrábané 0,13-mikrónovou technológiou a obsahuje jednu textúrovaciu jednotku na ka dú z 8 pipeline. Predpokladaný výkon v 3D Marku 2001SE má by okolo 11 15 000 bodov. O projekte Columbia 2 je zatia¾ známe to, e bude ma hardvérovú podporu DirectX 9.1. Pri jeho vývoji teda kon truktéri S3 urèite sledujú projekt nVidia NV30. O vysokú pamä ovú priepustnos sa postará Hierarchical Z-buffer II. Chcete aj teoretický odhad výkonu? Teraz sa podr te: trikrát vy í ako u Columbie, t. j. neskutoèných 33 45 000 bodov v 3D Mark 2001SE! Nu , hádam nám èas do roku 2004, keï má by Columbia 2 dostupná na trhu, ubehne ako voda.
Bitboys AXE
Fínsky vývojársky tím Bitboys u dlhé roky zamestnáva recenzentov informáciami o projektoch, na ktorých pracuje. V roku 1995 (!) mali pripravený návrh èipu Pyramid3D, ktorý mal obsahova programovate¾né Vertex a Pixel Shadery. Ich ïal í projekt Glaze3D roz íril pôvodnú pecifikáciu o pamä ovú architektúru XBA (Xtreme Bandwitch Architecture) s 12 MB integrovanej RAM (eDRAM) na èipe a 8 texel pipeline jednotkami. Teoretický výkon sa pohyboval na úrovni GeForce3. Hoci Bitboys vlastnia mno stvo patentov (napríklad Microsoftom licencovaný DirectX bump mapping), najväè ím problémom sa pre nich stalo získanie silného technologického partnera, ktorý by matematické modely èipov previedol do reálnej podoby. Stala sa ním nemecká spoloènos Infineon (predtým Siemens Semiconductors), ktorá sa venuje výrobe pamä ových modulov a polovodièových komponentov pre mobilné zariadenia. Prvé ovocie spolupráce predviedli Bitboys na tohtoroènej konferencii o grafických èipoch pre mobilné zariadenia vo Fínsku, kde uviedli vzorky 3D èipov pre PDA a mobilné telefóny. Toto integrované mobilné grafické rie enie uviedol nedávno Infineon pod názvom SOLID. Projekt Glaze3D pokraèoval s podporou Infineonu vo vývoji: bol premenovaný na AXE, roz íril sa o T&L jednotku a podporu FSAA patentovanou technológiou nazvanou MatrixAA. Axe plne podporuje tandardy DirectX 8.1 a OpenGL 1.3. Prototyp èipu bol vyrobený 0,17-mikrónovou technológiou, podporuje 128 MB pamäti na karte a AGP 4x. Pod¾a oèakávaní je èip mimoriadne ve¾ký a vy aduje zrejme externé napájanie. Posledné informácie, bohu ia¾, potvrdili, e Infineon nemá v pláne tento èip uvies na trh. Ka dopádne je v ak ve¾ký úspech, e Bitboys doviedli svoj projekt do reálnej podoby a mô u si otestova svoje predpoklady. Kto vie, mo no sa síce v budúcnosti nestretneme priamo s èipmi Axe, ale celkom urèite v licencovanej podobe s niektorou z jeho revoluèných technológií.
Rendition Vérité Vxx00
Spoloènos Rendition patrila k priekopníkom vo vývoji 3D grafických èipov. Jej èipy Vérité V1000 a V2200 uvedené v rokoch 1996 resp. 1997 priniesli do tohto odvetvia revoluèné novinky: full triangle setup, PC Space 10/2002
trilineárne filtrovanie èi MIP mapping. Bez oh¾adu na to, e toto pomenovanie pou ila a nVidia pri Geforce256, lo o prvé GPU s architektúrou typu RISC, plne VGA kompatibilné (teda nielen 3D akcelerátory ako Voodoo), s mimoriadne kvalitným 2D a 3D obrazom. Natívne 3D API firmy Rendition, nazvané Rredline, konkurovalo Glide od 3Dfx a podporovali ho napríklad hry Tomb Raider, MDK èi Quake. I keï sa toto prostredie nakoniec nepresadilo, vïaka kvalitnej architektúre èipu nebolo problémom vytvori ovládaèe pre prostredia DirectX a OpenGL. Nasledovník úspe ných èipov, nazvaný V3300 (konkurent nVidie TNT2), bol zru ený krátko pred svojím dokonèením a Rendition, u ako súèas pamä ového gigantu Micron, v roku 1999 zaèala pracova na ïal ej generácii grafických èipov. Nové grafické jadro V4400e malo pod¾a predbe ných pecifikácií 8 12 MB integrovanej pamäte nazvanej eCache a bolo zlo ené z 125 mil. tranzistorov pre porovnanie, nedávno uvedený Radeon 9700 ich má len 110 mil. Pod¾a neskor ieho vyhlásenia Micronu bola v roku 2000 výroba po adovanou 0,18-mikrónovou technológiou príli nákladná, a tak sa èip V4400e a na òom zalo ené integrované èipové sady Shogun a Scmitar na trh nedostali. V poslednom èase do lo v ak k zaujímavej situácii: Ïal ia divízia spoloènosti Micron, Crucial, zaèala produkova grafické karty s èipom ATI Radeon8500LE. Je mo né, e sa Micron sna í získa skúsenosti s produkciou vlastných grafických kariet a h¾adá miesto na trhu pre èip, ktorého vývoj neustále pokraèuje. Znamenalo by to nielen návrat rozsiahlych investícií do vývoja, ale aj pravidelný odbyt pamä ových modulov. Stále v ak nie je jasné, èi sa nejaká nová Vérité vôbec objaví. Fanú ikovia stále dúfajú, odborníci pochybujú a Micron v etky pekulácie odmieta. a ko v ak ignorova Johna Carmacka z id Software, ktorý nedávno návrat Rendition na trh nepriamo naznaèil. Ïal ie informácie nájdete na Matrox, PC Games Hardware, Anandtech, VR-Zone, Svìt Hardware, Creative, 3DLabs, Anandtech, PC Games Hardware, Trident Microsystems, Anandtech, PC Games Hardware, GamersDepot, Hardware Accelerated, SiS, S3 Graphics, VIA, Digit-Life, Reactor Critical, Bitboys, Infineon, Micron, Bjorn3D forum, 3D Concept, Reactor Critical.
Nové èipsety pre základné dosky
Dávno uplynul èas, keï na trhu èipových sád pôsobilo len nieko¾ko výrobcov. Okrem tradièných producentov vstupujú na tento trh aj spoloènosti doteraz známe predov etkým produkciou grafických èipov: nVidia a ATI. Situácia je dnes podobná automobilovému priemyslu, k dispozícii sú len výrobky dobré a e te lep ie. V dne nom malom preh¾ade si dovolím ignorova novinky spoloènosti Intel, aby som dal priestor ostatným producentom. Najlep ie je zaèa v abecednom poradí. Spoloènos Ali, patriaca koncernu ACER, momentálne zrejme nemá konkurencieschopný èipset pre platformu Athlon. Ani posledná revízia èipovej sady ALi MaGik1 nemô e konkurova novinkám od SiS a VIA. Kon truktéri v ak v etky sily sústredili na vývoj èipovej sady pre novú 64-bitovú platformu AMD K8 (ClawHammer) a výsledkom je sada zlo ená z northbridge èipu M1687 a southbridge M1563. Zatia¾ je známe, e podporuje AGP 3.0 (8x), USB 2.0 a Ultra ATA133. Oba èipy medzi sebou a s procesorom komunikujú cez zbernicu HyperTransport s dátovou priepustnos ou 1,6 GB. Je ve¾mi pravdepodobné, e sa objaví aj variant s integrovanou VGA. Pod¾a doteraj ej spolupráce s firmou Trident bude zrejme VGA èip zalo ený na jadre Trident XP4. Pre platformu Pentium 4 ponúka ALi èipset ALADDiNP4 podporujúci DDR333, Ultra ATA133, AGP 4x a 400 MHz frekvenciu systémovej zbernice (FSB). Èipové sady ALi síce nepatria medzi najvýkonnej ie, je v ak potrebné si uvedomi e vznikajú predov etkým pre vlastnú potrebu spoloènosti ACER, ktorá je významným dodávate¾om desktopových rie ení a notebookov. V tomto segmente sú dôle ité iné kritériá, ako maximálny výkon za ka dú cenu: stabilita, nízka
10
spotreba a spo¾ahlivos . Ïal ie informácie nájdete na www stránkach Acer, ALi, Digit-Life, X-Bit Labs. AMD sa tie nechová maco sky k svojmu novému die a u K8 a chystá preò èipovú sadu AMD-8000. Tá sa skladá z troch èipov: northbridge AMD 8151 bude podporova AGP 8x, southbridge AMD 8111 zaruèí podporu Ultra ATA133 a USB 2.0. Integrovaný Ethernet je dnes u be nou zále itos ou, zvukový èip s podporou 5.1 a S/P DIF výstupom urèite nájde vyu itie. Tretí èip, AMD 8131, bude pou itý len v serverovej, dual-procesorovej variante èipsetu. Jeho pecialitou sú dve 64-bitové PCI-X zbernice, umo òujúce pripojenie a 10 zariadení. Zbernica PCI-X pracuje na frekvencii 133 MHz (oproti 33 MHz pri PCI) a jej teoretická dátová priepustnos je okolo 1 GB/s. Pre porovnanie, priepustnos 32-bitovej PCI je 133 MB/s. Ïal ie informácie nájdete na www stránkach PC Games Hardware, X-Bit Labs. Rozhodnutie ATI prís na trh s vlastnými èipovými sadami bolo pre mnohých urèite prekvapením. Integrované grafické rie enia v ak tvoria významnú èas desktopového a mobilného trhu a ATI má urèite chu na svoj kúsok koláèa . Pre platformu AMD Athlon (K7) sú k dispozícii northbridge Radeon IGP 320 a jeho mobilný variant Radeon IGP 320M. Oba ponúkajú integrované grafické jadro èipu Radeon 7000 (predtým VE), externý AGP 4x slot pre prípadný upgrade grafického akcelerátora a podporu DDR266. Z h¾adiska technických parametrov sú prakticky identické northbridge Radeon IGP 330/340 pre procesory Pentium 4 a Radeon IGP 340M pre mobilné Pentium 4-M. ATI ku v etkým variantom ponúka southbridge IXP 200 a IXP 250. Sú vybavené Ethernet èipom od 3Com, zvukom s podporou 5.1 a iestimi USB 2.0 portami. IXP 250 je vybavený, navy e, podporou vzdialenej správy. Prvé výrobky ohlásili napríklad Gigabyte, PowerColor, Sapphire (matièné dosky) a Fujitsu èi FIC (notebooky). Ïal ie informácie nájdete na www stránkach ATI. Známy producent grafických èipov nVidia získal skúsenosti s integrovanými èipovými sadami pri spolupráci na hracej konzole Xbox a úspe ne ich zúroèil v èipovej sade nForce. V týchto dòoch prichádza na trh jeho nasledovník nForce2, ktorý patrí k tomu najlep iemu pre platformu AMD Athlon. Èipset, pôvodne ohlásený u v marci 2002, podporuje aj najnov ie verzie procesorov Athlon XP s 333 Mhz FSB, pamäte DDR400, disponuje integrovaným grafickým èipom GeForce 4MX s mo nos ou externého AGP 8x portu, Ultra ATA133, USB 2.0 èi 6-kanálový zvuk. Variant nForce2 MCP-T, navy e, obsahuje podporu FireWire, dva integrované Ethernet adaptéry a Audio Processing Unit (známy u z Xboxu) so zabudovaným Dolby Digital enkodérom. Pôvodne mali na trh uvies prvé matièné dosky firmy Asus a MSI, nakoniec v ak prvou na trhu je EPoX s EP-8RDA+. O novom èipsete, urèenom pre platformu AMD K8 a nazvanom nVidia CK8, zatia¾ nie sú bli ie informácie. Ïal ie informácie nájdete na www stránkach nVidia, X-Bit Labs, PC Games Hardware. Ak by existovalo ocenenie za najväè í technologický a kvalitatívny skok, bezpochyby by ho získala spoloènos Silicon Integrated Systems (SiS). Pre procesory AMD Athlon má SiS pripraveného nasledovníka dnes u skoro legendárnych èipových sád SiS735/745, ktorým je northbridge SiS746. Tento, ako prvý na platforme AMD, pri iel s podporou AGP 8x, ïalej podporuje pamäte DDR333 a zrejme neoficiálne aj 333 MHz frekvenciu systémovej zbernice. Pre procesory Pentium 4 má SiS k dispozícii dva northbridge: SiS648 a SiS R658. SiS648 prichádza s podporou 400/533 MHz FSB, AGP 8x a neoficiálne (ale spo¾ahlivo) aj pamäte DDR400. Pod¾a prvých testov prekonáva konkurenèný èipset VIA P4X400 takmer vo v etkých parametroch. S northbridge SiS R658 vstupuje SiS do oblasti, kde doteraz pôsobili len èipsety
èipsety/security Intel; vïaka licencii s firmou Rambus toti prichádza s podporou pamätí RDRAM PC1066. Na výkonnostné testy si v ak e te musíme poèka . SiS upustila od pôvodnej jednoèipovej koncepcie èipových sád, zrejme z dôvodu redukcie nákladov. Southbridge SiS963 je toti spoloèný pre v etky northbridge, kde priná a podporu Ultra ATA133, USB 2.0, integrovaný Ethernet adaptér, FireWire a 6-kanálový zvuk. S northbridge je prepojený zbernicou MuTIOL s prenosovou rýchlos ou 1 GB/s. Pre nové 64-bitové procesory AMD má SiS pripravený èipset SiS755. Ten má, okrem parametrov spoloèných so SiS746, integrovaný grafický adaptér s jadrom Xabre a podporu rozhrania SerialATA. Ïal ie informácie nájdete na www stránkach Silicon Integrated Systems, X-Bit Labs. Stálica medzi výrobcami èipových sád, VIA, priná a tie nieko¾ko noviniek. Pre procesory Athlon je to èipová sada VIA KT400, ktorá podporuje AGP 8x a DDR333. Pre Pentium 4 je tu nový èipset VIA P4X400, ktorého northbridge VT8754 podporuje AGP 8x, oficiálne aj pamäte DDR400 a 400/533 frekvenciu FSB. Zaujímavé je, e matièné dosky s týmto èipsetom uviedla na trh ako prvá práve VIA, respektíve jej divízia VPSD. Èipové sady KT400 a P4X400 vyu ívajú southbridge VT8235, ktorý je s northbridge prepojený zbernicou 8X V-Link s prenosovou rýchlos ou 533 MB/s. Podporuje Ultra ATA133, USB 2.0, integrovaný 6-kanálový AC'97 zvukový kodek s podporou S/P DIF výstupu a Ethernet adaptér. Na príchod procesorov AMD rady K8 sú pripravení aj vo VIA Technology: èipová sada VIA K8HTA, okrem iného, podporuje rozhranie SerialATA. Ïal ie informácie nájdete na www stránkach VIA, PC Games Hardware, X-Bit Labs, Anandtech. Ján Lonèík
Security novinky Ochrana Windows 2000
Nový bezpeènostný benchmark pre Windows 2000 vytvorili spoloène americké vládne agentúry a organizá-
cie. Softvér je bezplatne k dispozícii na stiahnutie z internetovej adresy http://www.cisecurity.org.
Nebezpeèná diera Windows XP
Výnimoène nebezpeèná bezpeènostná diera bola objavená vo Windows XP. Jej vyu itie je ve¾mi jednoduché. Vïaka bezpeènostnej trhline mô e ka dý pomocou krátkeho príkazu vlo eného do address boxu napríklad v Internet Explorere zmaza vybraný adresár zo svojho poèítaèa. To isté v ak mô e jednoduchým spôsobom vykona aj na cudzom poèítaèi. Jediným nástrojom takého útoku je príkaz, ktorý je pou ívaný pri on-line podpore, alebo vzdialenom prístupe pou itím Windows XP Help Center. Staèí napríklad zada príkaz hcp://system/DFS/uplddrvinfo.htm?file:// c:\test\* do address boxu svojho Internet Explorera, kde posledné slovo test bude nahradené menom zvoleného adresára. Obranu Microsoft zahrnul do nedávno vydaného service packu pre WinXP. Jeho èeská alebo slovenská verzia v ak zatia¾ nie je k dispozícii, a tak staèí vymaza alebo iba premenova súbor uplddrvinfo.htm v adresári C:\Windows\PCHEALTH\HELPCTR\SYSTEM\DFS\. Problémy s Help Center sa objavujú u od novembra minulého roku. Pôvodne objavená trhlina v ak bola zacelená iba èiastoène. Pod¾a niektorých zdrojov vedel MS o pokraèujúcom probléme u poèas uplynulých 11 tý dòov, predsa v ak problém tajil a do vydania service packu. Ïal ie informácie na The Register (http://www.theregister.co.uk) alebo The Inquirer (http://www.theinquirer.net).
Chyba v Exchange 5.5 a MMS 2.2
Upozornenie na uvedené problémy sa od Microsoftu objavilo v security bulletin. Exchange Server 5.5 je napadnute¾ný pomocou EHLO príkazu (súèas SMTP protokolu). Vïaka buffer overrun sa potom buï IMC (Internet Mail Connector) zrúti, prípadne spustí kód, ktorý útoèník vsunul. Chyba je oznaèená ako stredne dôle itá vy aduje pomerne ve¾ké mno stvo podmienok, aby bola ¾ahko vyu ite¾ná. Oprava je k dispozícii na adrese http://www.microsoft.com/ Downloads/Release.asp?ReleaseID=40666.
Metadirectory service verzia 2.2 je napadnute¾ná neprivilegovaným u ívate¾om, ktorý mô e získa prístup k dátam v MMS, ktoré majú by prístupné iba administrátorom. Získaný prístup (napr. pomocou LDAP protokolu) je potom mo né vyu i pre zmeny informácií. Oprava je k dispozícii v Service Pack 1 pre MMS 2.2 http://download.microsoft.com/download/mms22/ Patch/Q317138/NT5/EN-US/Q317138.EXE
Nový prístup MS k rie eniu bezpeènostných problémov
V sídle Microsoftu nedávno do lo k významnému rozhodnutiu. A doteraz existovala peciálna adresa secure@microsoft.com, na ktorej bolo mo né MS informova o bezpeènostných dierach v jeho produktoch. Toto sa v ak Microsoftu nezdalo dostatoène reprezentatívne a pru né, zvolil teda klasickú metódu webový formulár. Napriek tomu, e Microsoft u uvedený e-mail neuprednostòuje, je mo né jeho slu by aj ïalej vyu íva . Zberom informácií z mailu sa toti naïalej intenzívne zaoberá MSRC (The Microsoft Security Response Center). Formulár by mal predov etkým spreh¾adni a utriedi získané informácie, a vïaka pecifickým otázkam by mohli sami u ívatelia softvéru prispie k odhaleniu chýb alebo, teoreticky, k nájdeniu príèiny. Bezpeènostné chyby sa v Microsofte sna í rie i peciálny tím bezpeènostných technikov, ktorí sa napr. v roku 2000 zaoberali 5000 mailami. Názory na nový druh bezpeènostného udávania nie sú zatia¾ jednotné. Formulár od Microsoftu nevy aduje iadne kontaktné údaje, ale ak je vy adovaná odpoveï, je v záujme odosielate¾a tieto údaje poskytnú . Anonymní pou ívatelia by sa mali bezpeènostnému formuláru rad ej vyhnú , preto e Microsoft bude sledova a blokova IP adresy zúèastnených (modemisti sú v ak rovnako takmer nedostihnute¾ní ).
Problém Outlook a Outlook Express
Problém v Microsoft Outlook a Outlook Express mô e v niektorých prípadoch umo ni napadnutie poèítaèa príjemcu správy po ty bez toho, aby ju vôbec èítal, dokonca bez toho, aby vôbec zistil, e mu príde. Microsoft Outlook (97, 98 i 2000) a Outlook Express
security (4.x i 5.x) sú napadnute¾né klasickou buffer overrun chybou. Neo etrený buffer zodpovedný za spracovanie vstupných dát v okamihu príjmu správy po ty vedie k havárii aplikácie - v okamihu havárie je v ak mo né podvrhnú vykonate¾ný kód a je tak mo né získa kontrolu nad poèítaèom. Obrana spoèíva v in talácii Internet Explorer 5.01 Service Pack 1 alebo nov ieho Internet Explorer 5.5. Proti tejto chybe sú imúnni pou ívatelia Outlook aplikácií napojení na Exchange Server chyba sa týka s ahovania po ty pomocou Internet protokolov IMAP4 a POP3. Ak teda pou ívate Outlook v re ime Corporate or Workgroup , problém sa vás netýka (zistíte to v About Microsoft Outlook) ak v ak súèasne pou ívate e te IMAP4/POP3 protokol, problém sa vás týka (zistíte to vstúpením do Services a kontrolou, èi je tu Internet E-mail ). Niektoré informácie v ak hovoria, e u ívatelia pou ívajúci Corporate or Workgroup re im mô u by tie v nebezpeèí - pri prípadnej manipulácii so správou mô e dôjs k rovnakému problému. Pou ívatelia Windows 2000 v ak narazia na problém System File Protection neumo ní náhradu kni nice zodpovednej za tento problém, tak e in talácia IE 5.5 im nepomô e jediným rie ením pre u ívate¾ov W2K je in talácia IE 5.01 SP1. Microsoft by mal ve¾mi skoro uvo¾ni samostatnú opravu pre tento problém treba sledova http:// windowsupdate.microsoft.com/. Na adrese www.microsoft.com/windows/ie/download/ critical/patch9.htm je tie mo né nájs samostatnú opravu pre tento problém urèenú pre IE 5.01 (a ve¾mi skoro aj pre IE 4.01 SP2). Z uvedeného vyplýva, e bez upgradu aspoò na IE 5.01, IE 5.5 alebo IE 4.01 SP2 sa nemo no problému zbavi akéko¾vek iné verzie IE sú problematické. Uvedená oprava, navy e, opravuje tri chyby (Persistent Mail Browser LInk, Cache Bypass, Malformed E-Mail Header).
Poèet objavených bezpeènostných dier vzrastá
Organizácia CERT Coordination Centre, ktorá sa systematicky zaoberá bezpeènos ou softvéru, vydala tatistiky, z ktorých vyplývajú alarmujúce údaje. V minulom roku ukazujú tatistiky CERT nárast poètu oznámených bezpeènostných dier o 124 %, za prvý polrok u bolo oznámených 88 % minuloroèného poètu. A zo tatistiky 1. a 2. tvr roku mo no na konci tohto roku predpoklada nárast o ïal ích 79 % na 4369 oznámení. Softvér, operaèné systémy aj aplikácie sa stávajú komplexnej ími a komplikovanej ími, a aj napriek snahe o tzv. bezpeèné programovanie obsahujú aj viac chýb a bezpeènostných problémov. Stúpa aj poèet napadnutí a bezpeènostných hlásení. Vzostup medzi rokmi 2000 a 2001 je tu o 142 %. Za prvý polrok tohto roku bolo hlásených u 82 % minulého stavu. Chyby obsahuje ka dý len trochu komplikovanej í program; ide o to, ako rýchlo budú nájdené a opravené, aby ich nemohli útoèníci zneu i . Medziroèný nárast poètu vydaných bezpeènostných varovaní v roku 2001 bol o 58 %, za prvých 6 mesiacov bolo vydaných 51 % poètu varovaní z minulého roku. Tu, bohu ia¾, niektorí výrobcovia majú snahu chyby zatajova alebo bagatelizova . Chyby v softvéri vyu ívajú aj tvorcovia vírusov. Minuloroèný medziroèný nárast je o 111 %, za prvý polrok u bolo zachytených 80 % minuloroèných zavírovaných e-mailov.
Podozrenie britskej vlády z hackovania novinárov
Nová aféra v Británii otriasa médiami. Novinári tvrdia, e britská vláda vykonáva pioná v ich poèítaèoch. Britská vláda tvrdí, e si to v etko niekto vymyslel. Britská vláda tvrdo odmietla tvrdenie jedného z britských urnalistov, v ktorom obvinil vládu, e sa dostala do útrob poèítaèov v BBC, aby vykonávala pioná zis ujúcu v predstihu, èo bude odvysielané èi zverejnené. John Simpson uverejnil túto informáciu v The Sunday Telegraph v podobe úryvku z pripravovanej knihy a tvrdí, e novinári sú èasto prekvapení telefonátmi vládnych predstavite¾ov, ktorí sa sna ia ovplyvni ich prácu, keï e te nebola ani odvysielaná. Uznáva v ak, e dokáza podobnú èinnos , tzn. ilegálne
PC Space 10/2002
vniknutie do BBC poèítaèov a získanie scenárov a podkladov pre pripravované programy, je prakticky nemo né. Vo svojom tvrdení sa v ak odvoláva na skúsenosti svoje aj ïal ích kolegov. The Telegraph zároveò uviedol príklad z roku 1997, keï do lo k únikom informácií z BBC, a uvádza pritom pomerne jednoduchú mo nos , spoèívajúcu v zapojení bývalých BBC zamestnancov, ktorým nebol zru ený prístup k poèítaèom potom, èo BBC opustili.
PGP technológia napadnute¾ná
Ide o metódu známu ako social engineering . Hoci nejde o ¾ahko a opakovane zneu ite¾nú chybu PGP, ide o praktickú demon tráciu mo ností i obmedzení kryptografických technológií. Bruce Schneier, zakladate¾ a CTO spoloènosti Couterpane Internet Security a hlavne jeden z ve¾mi známych odborníkov na poèítaèovú bezpeènos , varuje pred mo nos ou zneu itia PGP (Pretty Good Privacy), open-source programu zais ujúceho bezpeènú komunikáciu a mo nos pou íva digitálne podpisy pre milióny ¾udí na celom svete. Správy za ifrované pomocou PGP toti mô u by útoèníkom de ifrované pomocou malého podvodu na odosielate¾ovi správy. Tomu mô e útoèník predhodi jeho vlastnú správu, ktorú potom pôvodný odosielate¾ od ifruje a sprístupní ju tak v pôvodnej podobe útoèníkovi. Ten pochopite¾ne nemô e získa najdôle itej iu informáciu, tzn. tajný k¾úè, ale mô e sa dosta k utajenému obsahu. Popísaný útok je mo né vyu i proti GNU Privacy Guard software a pravdepodobne aj voèi ïal ím programom vyu ívajúcim PGP. Vyu íva bezpeènostný nedostatok zistený v PGP minulý rok. Bol síce napravený, ale z dôvodu zachovania kompatibility nie je táto náprava v mnohých programoch zahrnutá. Chyba vyu íva matematické po kodenie odpoèutej ifrovanej správy. Tá je potom poslaná pôvodnému odosielate¾ovi, ktorý musí túto po kodenú správu od ifrova získa v ak len zmes binárnych dát. Útoèník musí presvedèi pôvodného odosielate¾a, aby mu túto zmes poslal a potom mô e pomocou tej istej matematiky získa pôvodnú správu. Zistená mo nos oklamania u ívate¾a PGP, pochopite¾ne, vy aduje jeho vlastnú súèinnos , úèas na podfuku . Nejde teda o chybu v PGP, ani príslu ných algoritmoch, ktorá by bola ¾ahko a automaticky zneu ite¾ná.
Chyba Apache 2.0 pre neUNIX platformy
Nepríjemnú chybu v Apache 2.0 na Windows platformách oznámil e te minulý mesiac Mark J. Cox. Útoèník ju mô e vyu i k po kodeniu servera a získaniu dát, ktoré nemajú by dostupné. Chyba sa týka neUnix platforiem tzn. hlavne Windows, ale tie OS/2 èi NetWare. Rýchle rie enie zamedzujúce mo nosti vyu i chybu na neopravenom Apache spoèíva v pou ití RedirectMatch 4000 \\\.\. v httpd.conf súbore. Chybu je mo né odstráni in taláciou verzie 2.0.40.
Microsoft Word zneu ite¾ný ako SpyWare
Vïaka chybe mo no získa od niè netu iacej obete jej lokálne súbory. Antivírusové programy ani vypnutie makier nie je v tomto prípade niè platné, vyu íva sa iba be ne dostupná funkènos MS Word aplikácie. Ve¾ké roz írenie MS Office aplikácií umo òuje útoky hakerov, prípadne zvedavých kolegov. Oznámenie v Bugraq nasledované informáciami v Woody's Office Watch upozoròujú na Collaboration Spyware chybu, umo òujúcu bez pou itia makier celkom v tichosti vykráda dokumenty z iného poèítaèa èi lokálnej poèítaèovej siete. Microsoft Word 97, ako aj nov ie verzie Wordu umo òujú vyu i fields (pole) v netu enom rozmere. Vytvorením dokumentu, ktorý v pecifických poliach obsahuje referencie na súbory na poèítaèi obete, mo no získa tieto dokumenty. Je pochopite¾ne nutné, aby sa do èinnosti zapojila aj obe . Tej treba takto vytvorený dokument posla a po iada o vykonanie zmien (obe musí dokument otvori a potom ulo i ) a zaslanie zmeneného dokumen-
12
tu. Po doruèení zmeneného dokumentu mo no v pokoji spracova aj do lé dokumenty z poèítaèa obete. Ideálne vyu itie sa vyskytuje vo vnútri firiem, keï treba získa dokument, ku ktorému nie je prístup, ale zato je známe, kto k nemu prístup má. Postaèí pracova na nejakom spoloènom dokumente a ponúkanú mo nos vyu i .
Aj tri malé chyby umoria Windows
Hackeri z Malware.com nedávno názorne predviedli, ako mô u tri správne vyu ité neve¾mi záva né (low-risk) bezpeènostné diery v aplikáciách Windows spôsobi pád celého systému. Je to ¾ahké, Microsoft toti low-risk diery patchuje s ve¾kým oneskorením. Bezpeènostné nedostatky sú èasto známe celé tý dne (alebo aj mesiace), napriek tomu ich Microsoft verejne prizná a vo chvíli opravného patchu. Tím poèítaèových odborníkov Malware.com otestoval Windows obsahujúce aplikácie s low-risk bezpeènostnými trhlinami bez neexistujúcich opráv. Pou itý Explorer verzia 6 ich pod¾a Malware obsahuje minimálne osemnás . Ïal ím bol Windows Media Player a jeho nedostatoèná kontrola pri rozba¾ovaní zapakovaných .wmd súborov. Expertom sa podarilo do testovaného systému prepa ova kód s akýmko¾vek obsahom a funkciami. Platí to pre systémy Windows 98, 2000 a XP. V tomto konkrétnom teste sa, ako výsledok úspe ného pokusu, objavila ohnivo plápolajúca obrazovka. Malware pomenovali túto bezpeènostnú nedostatoènos ako Stench (spisovne prelo ené zápach ). Pre útok vyu ili dve low-risk bezpeènostné trhliny Internet Explorera a u spomínanú trhlinu vo Windows Media Player. Postup vyzerá na prvý poh¾ad ve¾mi jednoducho. Staèí vytvori dva súbory s príponami .asx a .asf a zabali ich ako súbor .wmd. Potom, ako je súbor downloadovaný, je automaticky rozbalený a kód je mo né spusti . V etok dostupný popis a príklady mo no nájs na http:// www.malwarecom. Výsledky svojho pokusu odovzdali Malware Microsoftu, ktorý sa vraj nimi bude zaobera . Pravdepodobne sa tak za pár mesiacov doèkáme nejakého patchu.
Sú hackované telefónne linky v Británii?
Bývalý zamestnanec Britského Telecomu (BT) Bob Godsiff v nedávnej televíznej show uviedol, e BT ignoruje narastajúci problém s hakovaním telefónnych liniek. Pod¾a neho toti k napichnutiu telefónnej linky bohato postaèia základné elektrotechnické znalosti, ktoré mo no získa na strednej kole. Vo Ve¾kej Británii sa u objavilo nieko¾ko prípadov, keï sa zákazníkom záhadne zväè ili telefónne úèty z nieko¾ko sto na pár desiatok tisíc medzi volanými èíslami prevládali hovory na escortné slu by alebo erotické linky. Bob Godsiff si dokonca myslí, e telefónne super-úèty mô u ma na svedomí samotní in inieri britského Telecomu. Hoci sa zdá táto mo nos ve¾mi neuverite¾ná a nepravdepodobná, práve in inieri majú dobrý preh¾ad o telefónnych sie ach a starajú sa o ich nepretr itý monitoring. Postoj BT k tomuto ve¾mi vá nemu problému je rovnako neobvyklý. Hovorca sa okam ite ohradil, e ide o nezmyselné informácie, ktoré po kodzujú ich dobré meno. Ïalej vyhlásil, e prípadov hakovania telefónnych liniek je naprosté minimum: Nemô eme vyhlási , e by k tomu nikdy nedo lo, ale tvrdenie, e ide o roz írený problém, je nezmyselné. Telefónne linky sú ve¾mi starostlivo sledované (zabezpeèené) a ka dý prvok telefónnej siete je v dy podrobený prísnemu testu. Je zvlá tne, e sa objavilo nieko¾ko prípadov, keï sa zákazníci BT nestaèili èudova vý ke svojich telefónnych úètov. Postihnutí mali ve¾ké astie, preto e v èase, keï boli "nepovolené" hovory uskutoènené, nebol nikto z èlenov rodiny doma, nebolo teda èo dokazova . Nech u stojí za hakovaním ktoko¾vek, bolo by vhodné podobným situáciám predchádza a neignorova ich. Faktom v ak je, e uvedené telefonovanie na úèet iného sa vo ve¾kom rozmohlo u dávnej ie v USA (èo prinútilo kona v etky väè ie telekomunikaèné firmy). Nieko¾ko podobných prípadov s negatívnym dopadom pre pou ívate¾ov sa vyskytlo aj v Èesku a na Slovensku. Milo mirjak
aDSL a FWA
aDSL a FWA Ubehlo asi 10 rokov odvtedy, èo sa na Slovensku zaèali prví ¾udia pripája na internet pomocou modemu. Najprv to boli len nieko¾kí nad enci, ale tak, ako sa Internet najmä vïaka slu be World Wide Web (WWW), ktorá je so samotným Internetom èasto zamieòaná postupne roz iroval v okolitom svete, roz iroval sa medzi èoraz ir iu verejnos aj u nás (aj keï v men ej miere). Od týchto nedávnych èias sa u stihlo mnohé zmeni , a tak sa dnes k sieti Internet pripája podstatná èas obyvate¾ov Slovenska. To, e porekadlo s jedlom rastie chu platí aj v oblasti IT, netreba príli vysvet¾ova . Smie ne rýchlosti pravekých modemov u dnes, samozrejme, nestaèia, mnoho ¾udí preto stále èastej ie volí alternatívne spôsoby pripojenia. S nástupom internetizácie spoloènosti zaèína by zaujímavá nielen rýchlos spojenia, ale aj mo nos by 24 hodín denne online. A to v etko za prijate¾nú cenu. A keï e vieme, e kde je dopyt, tam bude skôr èi neskôr ponuka, dne ní u ívatelia majú na výber z nieko¾kých alternatívnych rie ení, akými sú ISDN, FWA, pripojenie cez satelit, pripojenie cez rozvody káblovej televízie a èoskoro aj aDSL. V dne nom èlánku sa zameriame na technológie aDSL a FWA.
FWA (Fixes Wireless Access)
Táto technológia, niekedy nazývaná aj Fixed Radio Wireless, je ob¾úbená najmä vïaka nenároènosti in talácie. Nie je toti potrebné vyu íva existujúce vedenia, alebo aha ku koncovému klientovi vlastné káble. To predurèuje túto technológiu hlavne pre mestské vyu itie, kde by podobná èinnos (rozkopávanie chodníkov) mohla predstavova znaèný problém. Jedinou podmienkou býva priama vidite¾nos prístupového bodu prevádzkovate¾a a vzdialenos do 5 km (ni ie frekvencie) alebo 10 km (vy ie frekvencie). Komunikácia toti prebieha
pomocou bezdrôtovej siete vo frekvenèných pásmach 2,4 GHz (nelicencované pásmo) a 26 GHz (bezpeèné licencované pásmo). Medzi nevýhody rie enia (pri 2.4 GHz) patrí vy ia poruchovos pri zlých poveternostných podmienkach, hlavne poèas búrok a silného da ïa. Vyu itie technológie FWA je obmedzené aj geograficky kvôli obmedzenému dosahu sa spravidla vyu íva iba vo väè ích mestách. Pripojenie FWA vo v eobecnosti vyzerá ako na Obr. 1.
Jadro siete zabezpeèuje výmenu dát medzi jednotlivými prvkami siete; nemusí by realizované výhradne prostredníctvom bezdrôtovej siete. FWA v ak nie je iba o internete. Vïaka irokopásmovej prístupovej sieti umo òuje FWA poskytovanie ïal ích slu ieb, ako VPN (Virtual Private Network), ISDN (hlasové slu by, u nás do liberalizácie telekomunikaèného trhu nepou ite¾né) a peciálne aplikácie, ako napríklad videokonferencie. Z h¾adiska pripojenia k Internetu poskytuje FWA irokú mo nos výberu prenosovej rýchlosti od 32 kbit a po 4 Mbit v závislosti od po iadaviek u ívate¾ov a technológie siete poskytovate¾a. Väè ina slovenských poskytovate¾ov FWA pripojenia ponúka svoje produkty najmä v nelicencovanom 2.4 GHz pásme, ktoré je, samozrejme, lacnej ou alternatívou oproti licencovanému 26 GHz pásmu, ktoré vyu ívajú skôr väè ie spoloènosti na bezpeèné prepojenie firemných poboèiek èi nároèných intranetových aplikácií. Ceny za pripojenie sú u poskytovate¾ov porovnate¾né, slu by sú spoplatòované buï pau álne, bez obmedzenia prenosu dát, pod¾a zvolenej prenosovej rýchlosti, alebo v podobe predplateného mesaèného objemu v MB a minimálnou garantovanou rýchlos ou, s príplatkom pod¾a dát prenesených nad predplatený objem (podobné ako pau ály u mobilných operátorov). Najväè ou investíciou býva zriaïovací poplatok (20 30 tisíc), ktorý v ak niektorí poskytovatelia umo òujú splati nieko¾kými splátkami. Mesaèný pau ál za neobmedzené 64 kbit pripojenie (jeden ISDN kanál) sa pohybuje okolo 7000 Sk, s objemovým obmedzením
Sie FWA mô eme z h¾adiska truktúry rozdeli na 3 základné prvky: Prístupová sie LMDS (Local Multipoint Distribution System) alebo MMDS (Multichanel Multipoint Distribution System) Transportná sie Jadro siete Prístupová sie vyu íva sa buï systém LMDS (vy ie frekvencie) alebo MMDS (ni ie frekvencie nelicencované 2.4 GHz pásmo) a je postavená na platforme ATM (Asynchronous Transfer Mode). Funkène ju tvoria u ívate¾ské terminály na strane klientov, ako aj bázové stanice na strane poskytovate¾a. U ívate¾ský terminál tvorí externé rádiové zariadenie v podobe antény (priemer 30 60 cm, pod¾a vzdialenosti od bázovej stanice) a zariadenie na spracovanie rádiového signálu (napr. PCI karta). Bázová stanica koncentruje u ívate¾ské terminály na strane poskytovate¾a, skladá sa z 2 4 sektorových antén s uhlom pokrytia 90 180°. Sektorové antény pracujú na princípe BOD Multibod, tak e umo òujú pripojenie viacerých u ívate¾ských terminálov zároveò.
aDSL (Asymetric Digital Subscriber Line)
Technológia, ktorá vyvolala pozornos nielen odbornej verejnosti skôr, ako bola oficiálne predstavená. Nebudeme sa v ak zaobera v eobecne známou kauzou, aDSL si predstavíme po stránke technickej. aDSL je jednou z verzií DSL a je primárne urèená na prístup k sieti Internet. Vyu íva fakt, e väè ina prevádzky medzi pou ívate¾mi a poskytovate¾om pripojenia je asymetrická (z toho názov aDSL), èi e pou ívatelia prijímajú nieko¾konásobne viac dát ako odosielajú. aDSL tak disponuje downstreamovým a upstreamovým kanálom s rôznou írkou pásma. Nespornými výhodami sú rýchlos spojenia a èasovo neobmedzený prístup. Spoplatòovanie je rozdelené na dve èasti (podobne ako pri klasickej dial-up forme pripojenia): pau álny poplatok poskytovate¾ovi linky a poplatok poskytovate¾ovi pripojenia. Technológia vyu íva existujúce telekomunikaèné vedenia so peciálnymi ukonèovacími zariadeniami splittermi, ktoré odde¾ujú jednotlivé frekvencie a vytvárajú tak tri nezávislé komunikaèné kanály: upstream, downstream a komunikaèný kanál pou ite¾ný ako ISDN alebo klasická telefónna linka. Hlasovú slu bu a aDSL mo no vyu íva súèasne (Obr. 2).
Orientaèné ceny pre aDSL linku (zamý ¾ané v pozastavenej testovacej prevádzke, ceny bez DPH)
Transportná sie zabezpeèuje prepojenie jednotlivých bázových staníc a koncentruje prevádzku, prípadne zabezpeèuje spojenie s inými poskytovate¾mi slu ieb (napr. hlasové slu by).
ST ISDN DSL
ST TP DSL
Rýchlos
low
standard
high*
low
standard
high*
Zriadenie
4000 Sk
4000 Sk
4000 Sk
4000 Sk
4000 Sk
4000 Sk
Pau ál
1999 Sk
3599 Sk
9999 Sk
1699 Sk
3299 Sk
9699 Sk
*v cene je aj DSL modem
Obr. 1 V eobecné pripojenie FWA
PC Space 10/2002
400 MB zaplatíte za tú istú linku cca 3500 Sk, za ka dý nad limit prenesený MB v ak zaplatíte cca 8 Sk. Vá nou konkurenciou pre tento spôsob pripojenie je najmä aDSL, ktoré ponúka kvalitnej ie slu by za ni ie ceny.
Obr. 2 Schéma prístupu k ST ISDN DSL a ST TP DSL
14
aDSL a FWA
Obr. 3 Pripojenie koncového pou ívate¾a (domáce pou itie)
Obr. 4 Pripojenie koncového pou ívate¾a (malá firma)
Produkty na báze aDSL predstavili aj Slovenské telekomunikácie v rámci pozastavenej komerènej testovacej prevádzky, pre ktorú sú urèené aj ni ie popísané produkty. Èi a ako sa vo finálnej fáze budú technicky èi finanène lí i od teraj ích, nie je mo né s istotou poveda . Pre prístup k samotnej aDSL technológii pripravili Slovenské telekomunikácie dva nové produkty: ST ISDN DSL a ST TP DSL. Oba produkty umo òujú prístup k technológii DSL, lí ia sa iba v poskytovaní dátových a hlasových slu ieb. Zatia¾ èo ST ISDN DSL poskytuje základný ISDN BRA prístup, ST TP DSL obsahuje klasickú analógovú telefónnu linku. V praxi to znamená, e v prípade prechodu na DSL neprídete o telefónnu, prípadne ISDN
V etky balíky od ST Online mali umo i èasovo neobmedzené pripojenie k internetu bez obmedzenia mno stva prenesených dát. Lí ia sa najmä objemom poskytovaných doplnkových slu ieb, ako sú e-mailové kontá (prípadne e-mail
linku. Cena za pou ívanie telefónnej linky, resp. ISDN-BRA, je zahrnutá v cene produktov DSL. Samotný prístup k irokopásmovému internetu umo òujú 3 predstavené balíky v rámci ST Online (Basic, Standart, Premium). Tu sa otvára priestor pre konkurenciu, preto e koncoví pou ívatelia si budú môc vo finálnej fáze vybra iného poskytovate¾a prístupu na Internet, podobne ako to je pri dial-up pripojení. K samému prístupu na Internet je potrebný peciálny aDSL modem. Ten si musí u ívate¾ buï kúpi , alebo mu bude poskytnutý poskytovate¾om, èi u na splátky alebo bezplatne, na dobu u ívania jeho slu ieb.
Orientaèné ceny pre aDSL prístup k internetu (zamý ¾ané v pozastavenej testovacej prevádzke, ceny bez DPH) ST Online DSL low
standard
high*
Basic
999 Sk
2999 Sk
7999 Sk
Standart
1699 Sk
3299 Sk
9999 Sk
Premium
3799 Sk
7149 Sk
10 999 Sk
server), web prezentácie, registrácia domén a podobne. Rozdiel je aj v systéme pride¾ovania IP adries zatia¾ èo pri balíku Basic je IP adresa pride¾ovaná dynamicky, balíky Standart a Premium majú pridelenú pevnú IP adresu. Balíky sú pou ite¾né pre v etky tri rýchlostné varianty (low: 384/128 kbit/s, standard: 768/256 kbit/s, high: 2 048/512 kbit/s).
Rie enie pripojení koncového pou ívate¾a pomocou technológií aDSL a FWA.
V tejto èasti sa zameriame na vysvetlenie, resp. názorné uká ky mo ností pripojenia obidvoma prezentovanými technológiami. Pochopite¾nou otázkou je, èo budeme
aDSL a FWA
Obr. 5 V eobecné pripojenie aDSL
e te potrebova , ak chceme pou íva FWA alebo aDSL. Okrem peciálnych koncových zariadení sa niè nemení. Podporovaný je protokol PPP (Point-to-Point medzi koncovými zariadeniami a, samozrejme, ethernet protokoly (TCP/IP). Technológie FWA a aDSL sú primárne urèené tak pre be ného koncového pou ívate¾a, ako aj pre malé firmy, resp. pripojenia men ích poboèiek väè ích firiem k materskej firme.
FWA rie enia
Väè ina pou ívate¾ov prichádza dennodenne do styku s be nými pevnými telefónnymi linkami, prípadne s mobilnými sie ami niektorého operátora. Preto pova ujeme za potrebné poukáza na ambície FWA. Fixed Wireles Access (pevné bezdrôtové spojenie, resp. prístup) je dizajnované tak, aby ponúklo koncovému pou ívate¾ovi alternatívu pre pripojenie telefónu, faxu, poèítaèa a pod. To znamená, e pou ívate¾ sa nebude stara , èi má pripojenie pomocou medenej krútenej
Obr. 6 Pripojenie koncového pou ívate¾a (domáce pou itie)
podobná tej predchádzajúcej, av ak na rozdiel od nej, tu sa pripájajú iné koncové zákaznícke zariadenia a pripojenie nie je rádiové, ale pomocou metalických spojení.
dvojlinky, alebo rádiovo. Dá sa poveda , e cie¾om je spoji rádiové a pevné pripojenie do jednej slu by, ktorá bude vyu íva výhody bezdrôtového pripojenia a zároveò ponúka slu by na kvalitatívnej úrovni pevnej linky.
Analogicky aDSL pripojenie vo v eobecnosti mô e vyzera ako na Obr.5. U koncového pou ívate¾a situácia vyzerá ako na Obr. 6. V malej firme sa mô eme stretnú so situáciou na Obr. 7.
U koncového pou ívate¾a situácia vyzerá ako na Obr. 3. V malej firme sa mô eme stretnú so situáciou na Obr. 4. Zariadenia, ktoré sú oznaèené ako zákaznícke pripojenie, mô e variova medzi inteligentnej ími zariadeniami akým je brána (GATEWAY), smerovaè (ROUTER), alebo menej inteligentnými , akými mô e by peciálny modem. Na Obr. 3 je zobrazené sie ové operaèné centrum, èo je vlastne poskytovate¾ danej slu by a je tam uvedené spojenie k vy iemu mana mentu spojenia. To mô eme chápa ako servis ná ho pripojenia, resp. konfiguráciu spojení s bázovými stanicami a pod.
Na obrázkoch 6 a 7 sa vyskytuje zariadenie DSLAM (Digital Subscriber Line Access Multiplexer), èo si mô eme predstavi ako ve¾kú rozvodnú skriòu plnú aDSL liniek. Toto zariadenie zabezpeèuje prenos dát do chrbtovej siete poskytovate¾a slu by (napr. E1, ATM, Fame Relay). Ïal ími peciálnymi zariadeniami, ktoré sú potrebné pre koncového pou ívate¾a a mali by by dodané spolu s koncovým zariadením, sú mikrofilter alebo splitter. Tieto zariadenia odde¾ujú aDSL signály od normálnych telefónnych signálov. Telefónne signály a aDSL sa lí ia vo
aDSL rie enia
Situácia pri aDSL rie eniach je ve¾mi
Obr. 7 Pripojenie koncového pou ívate¾a (malá firma)
PC Space 10/2002
frekvencii. Rie enie realizované ST je na Obr. 8.
Záver
Tak, ako posledné roky priali roz irovaniu FWA pripojení, zdá sa, e nasledujúce roky budú patri práve pripojeniu cez aDSL. Predstavené ceny a rýchlosti pripojenia majú oproti existujúcim FWA produktom ve¾kú konkurenènú výhodu, na èo bude musie trh zareagova . Pravdepodobne sa èoskoro doèkáme odpovede zo strany poskytovate¾ov FWA pripojenia, èo prospeje najmä nám, pou ívate¾om. Ka dopádne, ceny stanovené Slovenskými telekomunikáciami nemusia (a pravdepodobne v dlhodobom meradle ani nebudú) koneèné, preto robi akéko¾vek závery by bolo predèasné. Pod¾a schém, ktoré ST zverejnili, v etky koncové zariadenia sú u ST, èo je jedným z predmetov sporu s API. Ka dopádne si myslíme, e sa máme na èo te i . Bli ie informácie získate aj na www.telecom.sk a www.stonline.sk. Peter Szabó, Radoslav Sirota
Obr. 8 irokopásmové pripojenie do internetu pod¾a ST
16
test
Projektory pre ka dého Kde v ade sa pou ívajú projektory? Sú dve základné nasadenia prezentácie/ kolenia a zábava. Projektor nahrádza obrazovku. Ak máte v miestnosti viac ¾udí, je vhodné pou i na demon tráciu práve projektor. ¼ahko ho pripojíte k poèítaèu a dosiahnete ním obraz s nieko¾ko sto centimetrovou uhloprieèkou, o èo by ste sa s TV sna ili márne. V etci tak mô u sledova vá výklad bez obmedzovania. Prerobi obývaèku na plnohodnotné kino tie nie je vïaka projektoru problém. Mô ete tak sledova filmy ako v skutoènom kine, na ve¾kom plátne. Tie výkonnej ie projektory potom pou ívajú aj digitálne kiná na klasickú kinoprojekciu. Projektory vyu ívajú na koncertoch aj hudobné skupiny. Je to zaujímavý doplnok ivého vystúpenia. Alebo si skúste zahra na takom 1,5-metrovom plátne nejakú hru! Získate úplne iný zá itok ako na tom najväè om monitore! Skrátka, projektor je mo né nasadi ako zobrazovacie médium na ve¾a miestach. Nie je to u tak nákladná zále itos , hoci ich ceny sú pre na inca stále dos vysoké. Z roka na rok sa ich mo nosti zlep ujú a ceny klesajú, tak e mo no aj vy zva ujete kúpu niektorého modelu, èi u do firmy, alebo domov. Mo no práve teraz stojíte pred otázkou:
Ako správne vybera projektor? Aby sme si ju mohli zodpoveda , musíme si urèi , na èo chceme projektor vyu íva . Iné po iadavky bude ma èlovek, ktorý potrebuje prezentova tabu¾ky/grafy a iné fanú ik filmov. Dne né projektory sú síce navrhované univerzálne , ale isté rozdiely tu sú. Tým prvým, najpodstatnej ím, je rozlí enie. Pre video v spojení s DVD vám zvyèajne staèí 800 x 600 bodov, no pri ve¾kej projekènej ploche sa odporúèa pou i vy ie rozlí enie. Ideálne je v ak pou íva pomer strán obrazu 16:9 (nie ten be ne pou ívaný formát 4:3), tak e je tu skupinka projektorov navrhovaných peciálne pre tento formát. Ak chcete poèíta do budúcnosti, budete potrebova viac, lebo tandard HDTV sa blí i, a nie v etky projektory sú u dnes pripravené na jeho podporu. Pre klasickú poèítaèovú prezentáciu je vhodnej ie vy ie XGA rozlí enie, ale opä to závisí od vás. Ak sa uspokojíte s ni ím SVGA rozlí ením, ak vám staèí 800 x 600 bodov, mô ete si takmer pri ka dom modeli vybra jeho výrazne lacnej iu SVGA verziu. S rozlí ením toti takmer geometrickým radom rastie cena. Súèasný trend v obrazových zariadeniach naznaèuje neustále zvy ovanie rozlí enia, preto je namieste zvá i rad ej investície do vy ieho rozlí enia, práve s oh¾adom na budúcnos . Ak hovoríme o rozlí ení, máme na mysli fyzické rozlí enie. Projektor mô e zobrazova aj vy ie rozlí enie, no to sa zobrazuje s kompresiou. Poèet bodov je pevne daný maticou zobrazovacieho prvku. Najlep ie vám to uká eme na jednoduchej tabu¾ke: PC Space 10/2002
VGA: 640 x 480 bodov SVGA: 800 x 600 bodov XGA: 1024 x 768 bodov SXGA: 1280 x 1024 bodov UXGA: 1600 x 1200 bodov
si, ako necha svojich divákov sledova nejasný obraz. Výkon je iste dôle itým parametrom, no mo no vás budú zaujíma aj prevádzkové náklady. A práve tu je dôle itá ivotnos lampy. Práve tá toti najlep ie reprezentuje be né prevádzkové náklady. Nie je to iadna malièkos , lebo jej cena je priemerne asi 15 000 a 25 000 Sk (pri tých výkonnej ích aj viac ako 1000 dolárov) a jej ivotnos mô e by iba 1500 hodín! ivotnos lampy je relatívna. Be ná iarovka má ivotnos 2000 hodín a svieti bez problémov aj 30 rokov. U projektorov je to v ak iné. Ka dý vám odporuèí po vyèerpaní lampu ihneï vymeni (projektor má zvyèajne poèítadlo, ktoré vás na to upozorní). Poèítadlo sa dá vynulova a mô ete starú úspe ne pou íva ïalej znova a znova. Po skonèení ivotnosti v ak klesá jej svietivos na úroveò pribli ne 50 % pôvodnej, èo zni uje výkon projektora, nehovoriac o tom, e vám mô e spôsobi aj iné problémy (napríklad mô e vo vnútri prasknú a explodova ). Tak e vymeni ju sa oplatí, aj keï to nie je malá investícia. Väè ina prístrojov pou íva lampy PHILIPS alebo OSRAM. Ich ivotnos je udávaná na cca 4000 hodín, no výrobcovia projektorov týmto lampám udávajú o nejakú tisícku ni iu ivotnos , práve s oh¾adom na bezpeènú prevádzku. Okrem toho je mo né pri väè ine prístrojov zapnú tzv. ekonomický, resp. tichý re im. Vtedy lampa svieti s ni ou intenzitou (nie v dy potrebujete maximálny výkon) a staèí ju aj menej chladi , preto e sa menej zahrieva. Tento re im ju umo òuje pou íva takmer dvojnásobný èas, èo znamená dvojnásobnú ivotnos . Samozrejme, je mo né ekonomickú prevádzku kombinova s plnou a èasy sa potom spoèítavajú. Na ivotnos má vplyv aj zaobchádzanie s projektorom. Otrasy pri transporte, prach, zanedbávaná pravidelná údr ba (napr. èistenie filtrov), zlé chladenie, cigaretový dym to v etko sú faktory zni ujúce nielen ivotnos lampy. To, s èím sa vám prizná málokto, je napríklad ivotnos LCD displejov. Je to ve¾mi diskutabilné. Niekde sa hovorí, e je to okolo 4000 a 6000 hodín, inde, pri tých najkvalitnej ích, je to vraj cca 10 000 hodín, potom sa mô u zaèa prejavova výpadky farieb. Ako prvé vraj odchádzajú" modrá a èervená, vïaka èomu sa obraz farbí do fialova (farby strácajú pru nos a matrica vyzerá akoby bola stále aktívna, tak e fialová prerá a do obrazu). Pravdou v ak je, e pri be nej prevádzke 2 3 hodiny denne by mal displej pre i minimálne okolo 10 rokov, èo je viac ako dos a pri obèasnom (príle itostnom) pou ívaní aj nieko¾konásobne viac. Netreba sa preto obáva , najmä ak si uvedomíte, e u o nejaké tri roky budú dne né moderné projektory morálne zastaralé. Ve¾a závisí nielen od toho, ako èasto, ale najmä ako dlho sa pou ívajú. Pri dlh ích projekciách je mo no vhodnej ie pou i DLP projektor, kde sa problém s prepa¾ovaním obrazu pri dlhodobom svietení nevysky-
Pod¾a pou ívanej technológie zobrazovania by sme mohli rozdeli projektory na tri hlavné skupiny: CRT, LCD a DLP. Technológia CRT sa dnes vyu íva zriedkavo, najmä snáï pri profesionálnych strojoch. Takýto projektor spoznáte na prvý poh¾ad, lebo má tri farebné objektívy, reprezentujúce tri farebné zlo ky = RGB. CRT technológiu vyu ívali aj prvé projektory. Je v ak nákladná na výrobu, preto sa v praxi nepou íva. Takéto prístroje sa v ak vyznaèujú napríklad aj mimoriadne tichou prevádzkou. Najèastej ie sa v praxi stretnete s LCD technológiou. Výrobcov displejov by sme zrátali na jednej ruke, a mo no by vám e te pár prstov ostalo. Tí najvýznamnej í sú urèite Epson a Sony. Ak máte LCD projektor, je ve¾mi pravdepodobné, e vo vnútri je práve jeden z nich. V prípade LCD svetlo z výbojky prechádza rastrovaným farebným filtrom (trojica priesvitných LCD panelov (zlo ky RGB)) a v závere sa spája do jedného. Je to relatívne lacné rie enie s kvalitným výstupom, len e má aj svoje nedostatky. LCD panel je tvorený maticou bodov, èo mô e pri zobrazovaní trochu ru i . Svetlo prechádza cez panel, èím dochádza k malej strate svetelného výkonu a podobne. Preto tu máme tretiu, síce nákladnej iu, ale aj kvalitnej iu DLP technológiu (Digital Light Processing), kde je svetlo zobrazované pomocou DLP èipu (výrobca Texas Instruments), èo je sústava mikrozrkadiel. Je to síce nákladnej ie rie enie, no nestráca sa tu svetelný výkon, obraz má o trochu vy iu kvalitu ako u LCD a nie je tu taký výrazný problém pri zobrazovaní èiernej a bielej. DLP projektor je výrazne lep í pre video. Stretli sme sa v ak aj s názorom, e mô e by poruchovej í! Predsa len, DLP èip je dá sa poveda mechanickou sústavou . Mnohé firmy preto opustili DLP technológiu a sústreïujú sa na LCD. Správy zo servisných stredísk túto informáciu o mo nej poruchovosti DLP nepotvrdili, ale ani nevyvrátili. Svetelný výkon projektorov sa udáva v ANSI lumenoch. Za dne né minimum sa pova uje hodnota okolo 1000 ANSI lumenov, no kvalitný obraz dostanete aj na ni ích hodnotách, napr. 600 ANSI. Kvalita premietaného obrazu závisí od osvetlenia v miestnosti a od vzájomného pomeru kontrastu a svietivosti daného projektoru. Ak chcete istotu, berte 2000 ANSI, ale be ne pri dobrom zatemnení postaèí aj 600 800 ANSI. Staèí len zatiahnu záves alebo alúzie. Ve¾a závisí aj od premietacej plochy. Ak pou ijete kvalitné plátno i s men ím svietením získate dobrý obraz. Pre mobilné projektory vám v ak odporúèame vy í výkon, preto e nikdy neviete, aké zatemnenie budete ma k dispozícii poèas prezentácie. Lep ie je prisvieti
18
tuje tak výrazne, resp. jeho ivotnos je vy ia, ale zase je tu riziko mechanickej poruchy. Projektory produkujú hluk. Sú ove¾a hluènej ie ako monitory alebo televízory. Lampa vo vnútri projektora produkuje ve¾ké teplo a treba ju riadne chladi . Na tento úèel sa pou ívajú ventilátory (pri výkonnej ích je pou itých nieko¾ko) a práve tie sú zdrojom hluku. Moderné projektory vyu ívajú peciálne chladiace systémy, ktoré produkujú hluk necelých 30 dB, èo je u vcelku prijate¾né aj pre pokojné domáce kino , kde nemáte mo nos izolova hluk. Aby sme vám to trochu priblí ili, tak hluk do 35 dB produkuje napríklad kvalitnej í chladiè CPU PC (PC Space 9/2002 str. 18). Hlavným problémom pri zobrazovaní je zobrazovanie èiernej a bielej. Ich vzájomný odstup udáva hodnota kontrast , ktorú nájdete väè inou uvádzanú v tabu¾kách. Èím vy í je vzájomný odstup, tým kvalitnej ie mô e by zobrazovaný obraz. Tento údaj tie vypovedá o kvalite obrazu. Mnohé projektory obsahujú peciálne funkcie pre prezentácie. Nièím výnimoèným, napríklad, nie je pripojenie PC pomocou USB, alebo sériového RS232 portu. S dia¾kovým ovládaním projektora potom mô ete prepína va e slide v poèítaèi (stránky prezentácie), alebo ovláda kurzor poèítaèovej my i vo Windows. Cez tý deò mô ete pou íva projektor v práci a cez víkend doma, ako súèas domáceho kina . Pre tento úèel je väè inou vybavený CINEMA módom s podporou zobrazovania formátu 16:9. Pri transporte iste oceníte ve¾kos a hmotnos samotného prístroja. Tie sa stále zmen ujú. Pred pár rokmi vá il taký projektor aj 10 kg a jeho výkon bol iba pár sto ANSI. Dnes mô ete kúpi projektor ve¾kosti dámskej kabelky s hmotnos ou okolo kilogramu a výkonom ve¾kých strojov. A budúcnos ? U dnes fyzicky existuje najmen í videoprojektor s objemom necelých 3 cm3. Takýto mikroprojektor je schopný zatia¾ zobrazi iba 16 odtieòov farby pri VGA rozlí ení (640 x 480 bodov). Pracuje na podobnom princípe ako TV obrazovka, len e namiesto elektrónového lúèa vysiela laserový lúè. Takýto prístroj je u mo né zabudova napríklad aj do mobilného telefónu. Neponúka kvalitu ako be né aj najlacnej ie modely projektorov, no je to len zaèiatok. Poèkajte si dva-tri roky a uvidíte
Preh¾ad projektorov na na om trhu Ak chceme robi preh¾ad projektorov, musíme sa pozrie najprv na distribútorov. Je ich tu viac ako dos , pod¾a môjho skromného odhadu okolo 100 150 firiem. Podstatní sú v ak tí k¾úèoví, hlavní dodávatelia, nie stovky malých dílerov, a tu sa ná okruh zú i len na pár firiem. Pre niektoré je predaj projektorov len okrajovou èinnos ou, a tak sme napokon ná zoznam zú ili na tyroch najdôle itej ích dodávate¾ov.
test Spoloène majú v ponuke nieko¾ko stoviek prístrojov, èo ako iste uznáte nie je mo né fyzicky otestova . Preto sme si stanovili tyri kategórie projektorov, ktoré reprezentujú najbe nej ie po iadavky zákazníkov. Keï toti h¾adáte projektor, h¾adáte: Najlacnej í k tomu snáï niet èo doda . Cena je iste dôle itá pre ka dého (a èasto rozhodujúca), ale sú organizácie (napríklad koly), ktoré potrebujú projektor a ich finanèné mo nosti sú znaène obmedzené. Táto kategória je iste zaujímavá napríklad aj pre domácnos , alebo kino by chcel asi ka dý, ale financie na drahý výkonný model má málokto. Maximálne mobilný malý, ¾ahko prenosný, dobre pripojite¾ný a kedyko¾vek okam ite pou ite¾ný. Tento typ h¾adajú v etci, èo potrebujú robi mobilné prezentácie. Po aduje sa tu aj univerzálny výkon , preto e nie v dy sú zabezpeèené ideálne podmienky (svetlo a pod.), a keï e hlavné vyu itie sa oèakáva v spojení s poèítaèom (notebook), zaujímavým parametrom bude aj rozlí enie. No uvidíme, ako sa s tým vysporiadali obchodníci. Najlep ia kúpa trochu nároèné je poveda , ktorý projektor má najlep í pomer cena/výkon, lebo ve¾a závisí od individuálnych po iadaviek zákazníka a najmä od rozlí enia. S vy ím rozlí ením takmer geometricky rastie cena projektora a a ko poveda , èi je lep ie u etri , alebo zvý i poèet pixelov. Preto vybra najvýhodnej í model je mimoriadne nároèná úloha. Najvy í výkon projektor na pevnú (stálu) montá , kinoprojektor, projektor s ve¾kou svietivos ou a podobne, skrátka, model s ve¾kým výkonom, urèený pre extrémne nasadenie a pre projekciu na ove¾a väè ie plátno, ako sa be ne vy aduje. Táto kategória obsahuje modely urèené pre peciálne nasadenie, kde je dôle itej í výkon + kvalita ako cena a tieto modely by mali uspokoji aj tých najnároènej ích u ívate¾ov.
1
2
3
4
Pri výbere sme dodávate¾ov nijako neovplyvòovali. Chceli sme po nich, aby nám ponúkli to, èo by ponúkli aj zákazníkovi. Ak by sme vyberali my, mo no by sme zvolili niekde trochu
iné modely, ale myslíme si, e tento spôsob je aj pre vás výhodnej í. A tak sme napokon získali spolu 15 rôznych modelov (od 4 dodávate¾ov), ktoré zhruba reprezentujú ponuku projektorov na na om trhu. V ka dej kategórii sme pou ili iba jeden jediný model, ale pri jeho popise nájdete aj prípadné iné rie enia. Mnohé znaèky tu absentujú, ale, bohu ia¾, nemô eme da priestor v etkým znaèkám, preto e by sme museli zaplni celé èíslo len jednou témou. Nechali sme obchodníkov, aby si sami vybrali ten model, ktorý pova ujú za NAJ. Ak h¾adáte nieèo iné, neváhajte kontaktova niektoré z firiem. V ich ponuke nájdete aj iné modely a niektorý iste vyhovie va im po iadavkám. Teraz sa v ak pohodlne usaïte, aby sme sa mohli spoloène podrobnej ie pozrie na ten ná projektorový trh. Poradie sme tentokrát neurèovali abecedne, ale pod¾a podielu na trhu (poètu predaných kusov v minulom roku). Najúspe nej ia bola firma
AP Media
V sídle firmy je k dispozícii nieko¾ko vzorových prezentaèných miestností, kde vám skúsený tím odborníkov mô e demon trova v estranné mo nosti jednotlivých modelov. Na i pravidelní èitatelia iste dobre poznajú napríklad projektory Mitsubishi, ktorým sme venovali v nedávnom èase dos priestoru a práve Mitsubishi je jednou zo znaèiek, ktoré nájdete v ponuke spoloènosti AP Media. Firma sa nesústreïuje len na jednu znaèku, a tak v jej ponuke nájdeme ve¾ké mená z oblasti projektorov, ako Epson, InFocus, ASK, Sony a Philips. Pre v etky menované je jediným autorizovaným distribútorom v SR! Robí teda ve¾ko- aj maloobchod a momentálne je najväè ím dodávate¾om projektorov u nás. Jej ponuku dopåòajú rôzne vizuálne zariadenia, ako sú plátna, spätné projektory, tabule, ve¾koplo né dispeèingové zobrazovaèe (priemyselné projektory urèené pre peciálne nasadenie, napr. pre energetiku, armádu, telekomunikácie), ïalej kompletné domáce kiná (projektory, plazmové obrazovky, audio, prehrávaèe DVD + komplexné riadiace
Epson EMP-30
systémy pre domy, kongresové sály a pod.). V etky realizácie je mo né dohodnú s dodávkou na k¾úè od návrhu cez dodávku, a po montá . Aktuálnu aktívnu ponuku tvorí asi 40 modelov spomínaných výrobcov. Be né servisné zásahy trvajú max. 14 dní samozrejme, v závislosti od poruchy. Vo výnimoèných prípadoch to mô e by aj viac. V prípade potreby dostane zákazník náhradný projektor na dobu, pokia¾ bude ten jeho v servise, a to bezplatne. Na projektory Sony je ponúkaná záruka 2 roky, na ostatné modely 3 roky. Zaujímavé je, e na niektoré znaèky je trojroèná záruka poskytovaná iba na území Slovenska, zatia¾ èo vo svete je to iba 24 mesiacov. Je to výsledok rokovaní vedenia so zahranièím, ktorým napokon najviac získava ná zákazník. Predsa len, je to nemalá investícia, a rovnako nákladný je aj servis. Predå i záruku dokúpením roz irujúcej záruky (tak ako napríklad pri notebookoch alebo tlaèiaròach) zatia¾ nie je mo né. Projektor si mô ete aj prenaja , prièom ceny sa pohybujú v rozpätí od 2000 do 6000 Sk na deò bez DPH. Po dohode je mo ný aj odvoz a dovoz v rámci Bratislavy. Najlacnej ím projektorom v ich ponuke a zároveò asi aj najlacnej ím modelom na Slovensku (v èase testu) je Epson EMP-30 s cenou pod 74 000 Sk. Oproti konkurencii tento model ponúka záruku 36 mesiacov, èo predstavuje oproti 2-roènej záruke finanènú výhodu asi 10 15 000 Sk. Mohli by sme ho
charakterizova ako multimediálny projektor pre zaèiatoèníkov alebo cenovo citlivých zákazníkov. Tento prístroj sa vyznaèuje vysokou funkènos ou, jednoduchou obsluhou a prvotriednym pomerom cena/výkon. Pri svojej hmotnosti, iba 2,9 kilogramu, je vhodný aj pre mobilné pou itie. Má svetelný výkon 800 ANSI lumenov a efektívne rozlí enie SVGA. So svojimi 35 dB je ve¾mi tichý, èo oceníte najmä pri domácom kine. iarovka projektora má ivotnos pribli ne 1500 hodín, prièom po tomto èase podáva e te minimálne 50 % svojho pôvodného výkonu. Vïaka technológii EPSON ColorReality a EPSON 3-D Color Matching zvláda pä ïal ích re imov projekcie, vrátane re imu sRGB (pre prehrávanie farieb verných originálu), prezentácie (jemnej ími farbami pre tmavé miestnosti), meeting (ve¾ký kontrast pre texty a diagramy), cinema (pre sledovanie filmov s podporou 16:9) a hry (zábava). Tak mo no projekcie kedyko¾vek prispôsobi svetelným pomerom v danej miestnosti a tie individuálnym potrebám pou ívate¾a. Projektor podporuje signály od VGA a po XGA, prièom, ako sme spomínali, pracuje v re ime SVGA. Digitálny zoom umo òuje u ívate¾ovi prispôsobi ve¾kos premietaného obrazu. Zo vzdialenosti iba 1,5 metra premieta EPSON EMP-30 obrazy na plátno a do ve¾kosti 50 palcov ideálne pre reprodukciu hraných filmov v zatemnených miestnostiach. K vyrovnaniu obrazu pri vertikálnych zakriveniach má EPSON k dispozícii digitálnu lichobe níkovú korektúru (keystone) a do uhla +/- 15 stupòov jediným tlaèidlom. Obraz sa narovná
test a stane sa ihneï pravouhlým. Tak sa pri prezentovaní s novým multimediálnym projektorom zaruèene u niè nedostane na ikmú plochu . Dodávka obsahuje dia¾kové ovládanie vo formáte ekovej karty, ktorá sa umiestòuje za klapku v kryte prístroja. Pomocou dia¾kového ovládania mo no projektor obsluhova zo vzdialenosti a 15 metrov. Cez neho mo no tie navoli pomocné HELP menu, ktoré odpovie na najdôle itej ie otázky k obsluhe. V cene je zahrnutý kinofilter, prepravná ta ka a kábel VGA. Ak by sme mali kritizova , tak snáï iba dizajn. Je to hranaté, neforemné, ale niekomu sa mo no páèi práve to! Po obrazovej stránke nemáme výhrady. Epson skutoène prekvapí a aj na relatívne krat iu vzdialenos ponúkne pekný, ve¾ký obraz. Niet sa èo èudova , veï práve Epson je momentálne najväè ím výrobcom LCD panelov vo svete, a to sa muselo trochu odrazi aj na jeho produkte. Do kategórie mobilných projektorov distribútor zaradil nový model ASK M-2. Je to mikroprojektor s hmotnos ou iba 1,1 kg, ktorý by ste mohli pokojne schova do dámskej kabelky, a pritom
Philips bShure XG
S najlep ím pomerom ceny a výkonu je pod¾a AP Medie projektor Philips bShure XG 01. XG v názve naznaèuje maximálne rozlí enie XGA, t. j. 1024 x 768 fyzických obrazových bodov. Svetelný výkon je 1200 ANSI lumenov a kontrast je 300:1, èo pre video plne postaèuje. Na samotné zobrazovanie sa pou ívajú tri 0,7" polysilikónové LCD panely. Mimoriadne zaujímavá je úroveò hluku, ktorá je iba 29 dB! Projektor má aj lacnej í SVGA variant bShure SV1, pri ktorom je hluk e te ni í iba 27 dB! Pravdepodobne je to vôbec najtich í projektor na na om trhu. Od XG1 sa
gia s troma ve¾kými panelmi (1,3" pozn. be ne sa pou ívajú 0,7" LCD). Prístroj disponuje nieko¾kými technológiami na zlep enie kvality obrazu, ako napríklad podpora sRGB. Nachádza sa tu tie inteligentný systém IRIS, ktorý na základe osvetlenia v miestnosti (má zabudované snímaèe) doká e nastavi automaticky optimálny kontrast a svetlos pre èo najlep iu projekciu. ivotnos lampy je 1500 hodín (jej cena je 32 920 Sk). Je to ivotnos udávaná výrobcom projektora, preto e reálna ivotnos pod¾a výrobcu lampy je 4000 hodín. Mô ete tie nastavi re im, kde sa zvý i výkon chladenia, èím sa predl uje ivotnos lampy a aj ivotnos LCD panelov bez straty svetelného výkonu. To, èo sme vám minule neprezradili, je, e pod¾a slovenského dodávate¾a sú práve projektory Mitshubishi jedny z najmenej poruchových. Napríklad projektory X500 sú pou ité v jednom z bratislavských obchodných a zábavných centier, kde be ia bez najmen ej závady alebo servisného zásahu 12 hodín denne u takmer rok (pozn. bez výmeny výbojky! 1500-hodinová ivotnos je pri 12-hodinovej 125 dní!). To je, myslím si, úctyhodný výkon! Mitsubishi má ve¾mi príjemnú obsluhu. Sú to projektory, na ktoré sa dá spo¾ahnú , aj keï ich cena je mo no mierne vy ia, ale investície sa vám vrátia v podobe bezproblémovej prevádzky. A opä pripomínam, e k dispozícii sú
ASK M-2
vyu íva zatia¾ poslednú siedmu generáciu DLP èipov (DMD DDR) a ponúka výkon ve¾kého modelu! Fyzické rozlí enie je XGA, èo zodpovedá dne nej dobe. Výkon 1100 ANSI lumenov a vysoký kontrast 800:1 uspokojí iste aj tých nároènej ích. Pri takto malom projektore by mohol niekto zneu i va u prípadnú chví¾kovú nepozornos a ukradnú ho! Výrobca na to myslel a vybavil projektor Security Lock otvorom pre bezpeènostný zámok s lankom. Podobne sú vybavené napríklad notebooky. Disponuje technológiou Intelligent Electronics pre automatické zis ovanie svetla v miestnosti a nastavenie optických vlastností projektora (mo nos manuálnej vo¾by ostala, toto je èosi podobné ako napríklad IRIS u Mitshubishi). Projektor má M1-D/A konektor, pomocou ktorého mô ete pripoji digitálne aj analógové VGA video. K dipozícii je aj kompozitný cinch a S-VHS konektor. Nechýba tu ani podpora USB a koncom roka bude k dispozícii peciálny Wireless modul pod¾a protokolu IEEE802.11b pre bezdrôtový prenos (11 MB/s) práve pre M1-A/D konektor. Projektor má dva IR snímaèe pre snímanie signálu z dia¾kového ovládania. Jeden je vpredu a druhý vzadu. Vïaka tomu nezále í, kde stojíte, a v dy máte dobrý dostrel . Mimochodom, práve ASK, resp. InFocus (dnes je to jedna firma) bola prvou firmou, ktorá priniesla projektor s DLP technológiou.
PC Space 10/2002
pritom lí i nielen rozlí ením, ale aj lampou, ktorá má dvojnásobnú ivotnos (a 6000 hodín, model XG1 má iba tritisíc), a pritom ponúka rovnaký svetelný výkon. Cena tejto lacnej ej verzie je 118 200 Sk bez DPH, prièom za náhradnú lampu dáte 14 360 Sk bez DPH. Ná model je, okrem tichej prevádzky, dobre vybavený na poèítaèové prezentácie i na projekciu videa. Vzdialenos od plátna je od 1,1 do 10 m, prièom ponúka obraz od 27 do 250 palcov. Zaostrovanie a zoom obrazu sú manuálne. Za samozrejmos pova ujem funkcie preklopenia obrazu pre spätnú projekciu (na plátno zozadu), alebo stropnú montá (obraz hore nohami). Zboku sa nachádza praktické sklopné u ko, ktoré je priamou súèas ou prístroja. Je to dos zaujímavá pomôcka pri transporte. Dizajn nám tak trochu vzdialene pripomínal Panasonic. Projektor je oblý a má atraktívny vzh¾ad.
Panasonic sme u venovali priestor v na om magazíne, tak e skalní èitatelia ich dobre poznajú. V ponuke Videonics je jedna jediná znaèka, èo má svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je, e ak si dobre zvolíte, mô ete si vybudova slu ný sklad, a nemáte problémy zo servisom alebo náhradnými dielmi. Nauèi sa opravova pár modelov, ktoré sú, navy e, ve¾mi podobnej kon trukcie, je jednoduch ie, ako keï máte nieko¾ko rôznych znaèiek, a z ka dej nieko¾ko modelov. Nevýhodou je snáï len obmedzená ponuka modelov. V súèasnosti ju tvorí 10 aktívnych modelov projektorov, ktorými v ak mo no splni väè inu po iadaviek pou ívate¾ov. Okrem projektorov predávajú projektorovú bi utériu , ako sú plátna, tabule, kabelá , plazmové displeje, VHS a DVD prístroje, mikrofóny a podobne. Dodávky je mo né zrealizova na k¾úè od návrhu po samotnú realizáciu (a montá ). Projektor si mô ete aj prenaja , prièom cena za prenájom sa pohybuje od 3000 korún na deò bez DPH a mo ný je po dohode aj odvoz, dovoz, in talácia a obsluha v rámci Bratislavy a západného Slovenska. Záruka na v etky modely je 24 mesiacov. Roz íri ju zatia¾ nemo no, no táto mo nos sa u pripravuje. Poèas opravy je mo né zapo ièa si bezplatne, v prípade potreby, náhradný stroj. Náhradné diely sú väè inou v sklade, tak e oprava je zvyèajne realizovaná pribli ne do tý dòa. Poïme sa v ak u pozrie , ako si s na imi po iadavkami poradili vo firme Videonics a ktoré projektory napokon obsadili na e tyri kategórie. Najjednoduch ie je to v ade s najlacnej ím modelom. Tentokrát to je Panasonic PT-AE100, postavený peciálne pre domáce kino. Je to klasický LCD projektor, ale má LCD panely priamo vo formáte 16:9 (preto to odporúèanie pre domáce kino). Zobrazovanie irokouhlého videa je viac ako prirodzené. Vïaka kvalitnej elektronike nie je problém zobrazi ani formát 4:3 v rozlí ení SVGA. Lampa má ivotnos 2000 hodín pri
Mitsubishi LVP-X500U
Najvýkonnej í model pochádza z dielne Mitsubishi a má oznaèenie LVP-X500U. Mali sme ho mo nos nedávno podrobnej ie otestova , preto sa pokúsim len ve¾mi struène ho pripomenú . Projektor má mierne väè í rozmer, èo je kvôli vy iemu výkonu pochopite¾né. Svetelný výkon je 3700 ANSI lumenov, èo postaèuje pre projekciu aj pri hor ích svetelných podmienkach. Prístroj má fyzické rozlí enie XGA, no pomocou kvalitnej elektroniky nie je problém slu ne zobrazi aj obraz od VGA po SXGA. Zaostrovanie a zoom objektívu sú rie ené elektronicky. Vyu íva sa tu LCD technoló-
aj lacnej ie verzie X490 a S490 s mierne ni ím výkonom. Model X500 má zabudovaný Smart Hub pre priame pripojenie k sieti, alebo zosie ovanie 4 poèítaèov cez projektor.
Videonics
Keï sa povie projektor Panasonic, okam ite sa mi v mysli vybaví Videonics. Práve táto spoloènos je toti jediný autorizovaný distribútor projektorov znaèky Panasonic v SR. Projektorom
20
tandardnom re ime, alebo 5000 hodín v ECO re ime. Prístroj má ve¾mi nízke prevádzkové náklady a ve¾mi priaznivú cenu. Navy e, cena sa zni uje od 1. 10. 2002 o ïal ích 10 000 Sk, èo je na projektor viac ako dobrá cena. Je malý, ¾ahký a má skvelé mo nosti, tak e by sme ho pokojne mohli zaradi aj do kategórií najlep ia kúpa alebo najlep ie mobilné rie enie. Má manuálne zaostrovanie a manuálny zoom objektívu. Pri projekcii je k dispozícii aj digitálne zväè enie vybranej
test LCD panel má formát 4:3, no na výstupe sa dá navoli aj formát 16:9, èo vyu ijete pri videoprojekcii z DVD. Okrem video vstupov má dva VGA konektory, prièom druhý vstup je mo né vyu íva aj ako výstup. Tento model je postavený svojou optikou tak, aby ste mohli pri obzvlá blízkej projekcii zobrazi ve¾ký obraz aj v malých miestnostiach. Zo vzdialenosti 240 cm dostanete obraz s uhloprieèkou 80 cm. Dia¾kové ovládanie obsahuje tlaèidlo Index Windows, ktoré sme popisovali vy ie. Má zabudovaný port RS232. Dokúpi sa dá aj peciálny INFRA modul, pomocou ktorého mô ete obsluhova dia¾kovo aj PC. Okrem klasického ovládacieho krí a sú tu zaujímavé klávesy PAGE UP/DOWN, ktoré sa v poèítaèoch hojne
Panasonic PT-AE100
èasti obrazu. Nájdete tu menu typické pre Panasonic. Jeho obsluha je ve¾mi príjemná a je intuitívna, tak e nájs potrebnú funkciu je hraèka. Obraz mô ete obráti pod¾a potreby v etkými smermi, èo umo òuje aj stropnú alebo spätnú projekciu. Nastavi mo no tie teplotu farieb, lichobe níkové skreslenie a ïal ie parametre. aké be ne nájdete pri projektoroch. Zaujímavé je, e ak pou ijete dia¾kové ovládanie z vy ích modelov, funguje tam aj funkcia INDEX Windows (rozdelenie obrazu na dva, kde v jednom okne je zmrazený aktuálny obraz a v druhom pokraèuje prezentácia alebo video), hoci v menu by ste ju márne h¾adali! Aj to je dôkazom, e je tu pou itá elektronika z vy ích modelov, a hoci sú tu v etky funkcie, niektoré sú kvôli marketingovej politike zablokované . Projektor má men í svetelný výkon (iba 700ANSI), no treba to bra aj s oh¾adom na cenu. Pomer ceny voèi výkonu je, myslíme si, celkom dobrý. Ideálne uplatnenie nájde ako sme spomínali v domácom kine, no hravo
vybavená odklopným u kom, ktoré pri prená aná slú i ako rúèka. Napokon sa vo Videonicse rozhodli pre model PT-LC75E. Je to jeden z tých men ích Panasonicov, ktorý ponúka mno stvo zaujímavých funkcií. Jednou z nich je napríklad automatická korekcia jediným tlaèidlom. Auto setup nájdete aj u konkurencie, ale jedine Panasonic ponúka trochu viac. Vo vnútri projektora je miniatúrny gyroskop, ktorý doká e zisti polohu prístroja, a pod¾a nej automaticky napravi aj lichobe níkové skreslenie. Túto funkciu, samozrejme, nemo no pou i v prípade, ak pou ívate naklonené plátno, no pre tento úèel v menu ostala mo nos manuálneho nastavenia. Vo väè ine prípadov je v ak AUTO SETUP vyhovujúci. Je to taká malá pecialitka, ktorú nájdete len pri projektoroch Panasonic. Mimochodom, automatické nastavenie sa postará aj o korekciu vstupnej frekvencie obrazu, nastavenie jasu a kontrastu pod¾a vstupného signálu, tak ako pri konkurencii. Po stlaèení AUTO SETUP je projektor nastavený a pripravený u
Panasonic PT-L720E
pou ívajú, a klasické laserové ukazovadlo. Ak chcete u etri nejakú tú korunu, odporúèame vám pozrie sa aj na SVGA verziu prístroja LC55E, ktorá sa predáva za 109 000 Sk (bez DPH). Funkcie sú rovnaké, výkon tie , jediným rozdielom je men í poèet obrazových bodov. Súèas ou tandardnej výbavy je aj transportná ta ka a káble, tak ako u väè iny prístrojov. Model s najlep ím pomerom cena/ výkon je u Panasonicu projektor PT-L720E. Jeho brata sme vám tie predstavili v jednom zo star ích èísel, tak e len v kocke: obrazové rozlí enie je XGA, prièom existuje aj jeho lacnej ia SVGA verzia L520E. Investova mô ete tie do drah ieho variantu 730NTE, ktorý má navy e PCMCIA slot a aj samostatnú èítaèku pre pamä ové SD karty. S jej pomocou nepotrebujete pri prezentácii notebook, preto e doká e zobrazova bitmapové obrázky priamo z karty. PCMCIA slot je mo né pou i pre bezdrôtovú komunikáciu v sieti LAN pod¾a tandardu IEEE802.11b, alebo na redukcie pamä ových kariet. Tieto funkcie sú k dispozícii len pri drah ej verzii 730NTE (219 000 Sk bez DPH). Model L720E ich k dispozícii nemá. Svetelný výkon ná ho kandidáta 2200 ANSI uspokojí aj nároènej ích pou í-
Panasonic PT-LC75E
zvláda aj nároènej ie úlohy, tak e ho mo no len odporúèa . Do druhej kategórie (najmobilnej ie rie enie) bolo a ké vybra nejakého kandidáta. Panasonic toti nemá peciálne mobilné projektory. Ka dý be ne predávaný projektor od Panasonicu má toti rozmer pribli ne formátu A4 s vý kou okolo 10 15 cm a hmotnos ou asi 3 kg, èo je samo o sebe vyhovujúce pre transport. Väè ina je dokonca
PC Space 10/2002
vate¾ov. Aj pri ve¾mi miernom zatemnení vám toti podá ve¾mi pekný a jasný obraz. Aj v tomto prípade sú pou ité tri polysilikónové LCD panely s pomerom strán 4 : 3 a s mo nos ou projekcie aj videa vo formáte 16 : 9. Ani tu nechýba AUTO SETUP s gyroskopom pre automatické nastavenie jediným tlaèidlom, ktoré je originálnym technickým rie ením firmy Panasonic. Okrem kompozitného a S-VHS videa má projektor dva VGA (RGB) vstupy, prièom ten druhý je mo né vyu íva aj ako výstup na externý monitor. Na samotné zobrazovanie sa pou íva ve¾ká irokouhlá optika s mimoriadne krátkou vzdialenos ou projekcie. Dvojmetrovú uhloprieèku mô ete získa u zo vzdialenosti 2,5 metra!
za 1,5 sekundy. Svetelný výkon LC75E je 1200 ANSI lumenov, èo je s kontrastným pomerom 400:1 viac ako dos . Lampa má ivotnos 2000 hodín v re ime vysokého výkonu a 3000 hodín v tandardnom re ime (cca o 25 % men í jas). Pri ECO re ime je hluk chladiaceho ventilátora iba 28 dB, èím sa radí medzi najtich ie prístroje. Otáèky sa v dy prispôsobujú chladeniu, prièom ni ie otáèky znamenajú tich iu prevádzku.
22
Obraz je upravovaný pomocou výstupnej 10-bitovej gama korekcie. Za samozrejmos dnes pova ujeme podporu normy sRGB pre èo najvernej ie farebné podanie. Táto norma zabezpeèuje, e farby, ktoré získate skenerom, digitálnym fotoaparátom, kamerou a pod. s podporu sRGB, budú na výstupných obrazových zariadeniach s sRGB podporou (monitor, projektor, tlaèiareò) zobrazované v rovnako verných farbách. Tým sa minimalizujú odchýlky v tónoch farieb a podanie je prirodzenej ie. Norma sRGB je jednoduchým a relatívne lacným rie ením. Projektor má menu typické pre Panasonic. Je ve¾mi preh¾adné, vïaka èomu sa jeho obsluha stáva jednoduch ou. Z tých zaujímavej ích funkcií spomenieme napríklad 3-násobný digitálny zoom vybranej èasti obrazu, kryciu clonu pre zatemnenie obrazu, preddefinované projekèné re imy (STANDARTD, NATURAL, DYNAMIC), vo¾bu teploty farieb, alebo kompatibilitu s HDTV. Je toho viac ako dos . Panasonic PT-L720E je v eobecne vo svojej triede výkonnej í ako mnohé robustnej ie projektory. Najvýkonnej í Panasonic PT-D9610U je zároveò najvýkonnej ím modelom, o akom sme kedy písali. Jeho svetelný výkon je neuverite¾ných 12 000 ANSI
test lumenov, prièom existuje e te peciálna spojovacia optika, ktorou mo no spoji dva takéto projektory k jednej projekcii a dosiahnu výkon neuverite¾ných 24 000 ANSI lumenov! S týmto výkonom si u pomaly vieme predstavi ve¾koplo nú projekciu napríklad v centre Bratislavy uprostred dòa. Samotný projektor je v ak dos nákladný (125 000 USD), tak e kúpi dva, a e te drahú spojovaciu optiku Nie je to malièkos . Okrem ceny zaujme iste aj svojím rozmerom a hmotnos ou. Toto u nie je mobilné rie enie. Kde v ade mô e nájs takýto prístroj uplatnenie? Napríklad v digitálnom kine, kde ponúka projekciu s uhloprieèkou 600" pri formáte 4:3 a 550" pri formáte 16:9! tandardné fyzické rozlí enie je SXGA, no s kompresiou zvládne aj UXGA, èo u je èo poveda . Zobrazovanie je realizované pomocou DLP technológie najnov ej generácie (DMD = Digital Micromirror Device s ve¾kos ou 1,1"). Technológia tekutých kry tálov LCD by pravdepodobne tento extrémne silný svetelný výkon dlho nezvládla. Srdcom projektoru je 1800 W xenónová výbojka, ktorá je vyu ívaná bez zbytoèných strát a na 150 %! Ako je to mo né? Vyu íva sa tu sústava reflektorov (parabolických zrkadiel), ktoré znásobujú svetelný výkon. Mimochodom, lampa sa musí nieko¾ko minút zohrieva , kým sa dostane na správny výkon. Jej udávaná ivotnos je 1500 hodín a pou íva sa tu systém chladenia ANC (Active Noise
Canceling = patent Panasonicu), ktorý pracuje neuverite¾ne ticho vzh¾adom k svojmu výkonu iba 43 dB. Vstupy sú rie ené modulárnym systémom. Od zákazníka teda závisí, aby si sám zvolil, aké porty má ma jeho projektor. Ve¾kou výhodou je dodatoèné roz írenie pridaním ïal ieho modulu v prípade potreby. V ponuke je ve¾mi bohaté príslu enstvo, napríklad aj
Opal Multimedia
V súèasnosti ponúkajú okolo 350 modelov, èo je cca 20 znaèiek. Sú autorizovaným distribútorom projektorov znaèky OPTOMA a EIKI v SR, v ich ponuke v ak nájdete prakticky v etko, èo je na trhu 3M, Acer, ASK, Benq, Barco, Epson, Geha, Hitachi, In Focus, JVC, Mitsubishi, NEC, Panasonic, Philips, Sanyo, Sharp, Sony a Toshiba.
Panasonic PT-D9610U
v podobe ïal ích tyroch objektívov pre rôzne typy projekcie. Kontrast je volite¾ný, resp. prepínate¾ný v rozpätí od 1000:1 a po 550:1, pod¾a potreby. Tento prístroj ponúka extrémne výkonné rie enie, no takéto rie enie s oh¾adom na cenu a mo nosti potrebuje skutoène málo firiem na svete. Zaujímavej ie, a najmä dostupnej ie rie enie od Panasonicu je napríklad model 759XE (3100 ANSI LCD projektor za 300 000 Sk).
Ak sme niektorú znaèku vynechali, tak iste aj tú je mo né kúpi prostredníctvom Opal Multimedia. Sortiment, okrem projektorov, tvorí príslu enstvo, ako sú plátna, prehrávaèe, alebo rôzne projekèné doplnky. Nedávno sme vám, napríklad, priniesli recenziu zariadenia, ktoré nahrádza notebook pri prezentácii (ePack od spoloènosti AverMedia), a práve toto je tie v ponuke Opal Multimedie. Ïalej sú to zariadenia pre spracovanie
videa pomocou PC, profesionálne videosystémy a videotechnika, multimediálne komponenty, TV, video a audio karty, digitálna fotografia, softvér Zhruba 30 % ponuky projektorov je k dispozícii prakticky ihneï (resp. do 24 hodín), zvy ok cca do 7 dní. Servis pre projektory OPTOMA a EIKI sa robí na Slovensku, prièom v prípade potreby si poèas opravy mô ete zapo ièa náhradný prístroj. Ostatné znaèky sú servisované pod¾a výrobcov. Mo ný je aj prenájom prístroja, kde sa ceny pohybujú od 2500 Sk na deò (bez DPH) a mo ný je aj odvoz, dovoz a in talácia (v rámci Bratislavy zdarma). Záruka na prístroje sa lí i pod¾a výrobcu, no vo väè ine prípadov je to 36 mesiacov. Zaujímavé je, e za príplatok je mo né pri kúpe túto záruku e te roz íri a dokúpi sa dá aj expresný servis! To sú slu by, ktoré vám ponúkne skutoène málokto, a pritom, ak sa nieèo pokazí, sú k nezaplateniu. V kategórii najlacnej í by sme mohli pou i model od konkurencie, èo by asi nemalo význam, preto sme po dohode do tejto skupiny vybrali projektor Toshiba TLP 260. Je to prístroj s výkonom 1500 ANSI a rozlí ením SVGA. S kompresiou doká e zobrazova aj XGA, SXGA a UXGA rozlí enie. Na zobrazovanie sa pou ívajú tri 0,7" polysilikónové LCD panely. Pri tomto modeli je zaujímavá najmä irokouhlá optika, ktorá ponúka vy iu ostros a lep ie zobrazovanie aj pri malej
test vzdialenosti. Je to ve¾mi netradièné pre lacnej ie rie enie. Pri optike je k dispozícii tzv. vertikálny SHIFT, èo je funkcia optického vertikálneho posúvania obrazu bez nutnosti korekcie (naklápaním optiky). Je vhodnej ie, pokia¾ sa to dá, pri projekcii zdola/zhora upravova obraz týmto spôsobom, ako dodatoène korigova digitálne lichobe níkové skreslenie. Pre priaznivcov klasického rie enia je v menu prístroja aj táto vo¾ba. Menu má be né funkcie, aké nájdete u väè iny prístrojov. Jeho obsluha bola intuitívna a ve¾mi príjemná. Prístroj má u ko pre transport a zámok, podobne ako notebooky, pomocou ktorého ho mô ete pripevni napr. k stolu. Projektor je malý, ¾ahký a zaujímavý aj z h¾adiska transportu. Niektoré modely Toshiba sú dodávané s miniatúrnou CCD kamerou (0,8 a 1,4 megapixelov) a stojanom, vïaka èomu sa dajú vyu íva aj ako spätný projektor, alebo presnej ie digitálny episkop. Obraz snímaný kamerou (napríklad kniha, èasopis, nákres, fólia, men ie predmety ) sa ihneï prená a do projektora a zobrazuje sa na ve¾kom plátne. Tieto modely sú oznaèované èíslom 1 na konci, tak e v na om prípade by to bol model TLP-261. Ako najmobilnen ie rie enie nám dodal distribútor projektor Optoma 735. Je to celkom zaujímavý prístroj, ktorý vyu íva na zobrazovanie DLP technológiu a jeho svetelný výkon je 1100 ANSI, prièom ponúka slu ný kontrast medzi bielou a èiernou. Prístroj je mimoriadne ¾ahký (iba 1,5 kg), èo je pri mobilnej projekcii ve¾mi zaujímavé. Súèas ou dodávky je, podobne ako pri iných modeloch, bohaté káblové príslu enstvo a transportná ta ka. Projektory Optoma sa vyznaèujú vysokým kontrastným pomerom, ktorý oceníte
Toshiba TLP 260
urèité a kosti. Okrem klasického krí a sa toti pou ívajú dve ïal ie ovládacie klávesy na potvrdzovanie, èo trochu znepríjemní obsluhu. Podobné a kopádne rie enie nájdeme napríklad pri nastavovaní niektorých monitorov. Treba si len zvyknú , a potom to ide. Model 735 ponúka jednoduché a cenovo prijate¾né rie enie pre mobilnú video projekciu a prezentácie. Existuje, samozrejme, aj lacnej í SVGA variant s oznaèením Optoma 730 v cene pod hranicou stotisíc Sk
Najvýkonnej í videoprojektor má oznaèenie NEC LT260. Jeho výkon je iba 2100 ANSI, èo nie je niè mimoriadne. Opal Multimedia ho zaradil do tejto kategórie preto, lebo je to relatívne výkonný mobilný projektor a v jeho ponuke je najvýkonnej í funkciami, èo je zaujímavý údaj. Disponuje ve¾mi vysokým kontrastom 1300:1, tak e napríklad pri sledovaní filmu Hviezdne vojny sa pohybujete v tmavom vesmíre a nie v kalu i edého blata . Pre projekciu videa a predov etkým
Za najlep iu kúpu pova ujú v Opal Multimedia projektor Optoma 755. Tento model je postavený opä na DLP technológii. Jeho svietivos je 2000 ANSI, èo je vyhovujúce aj pri prezentácii s hor ím zatemnením alebo pri projekcii videa. Okrem vysokého kontrastu a dobrého pomeru ceny a výkonu ponúka svoju pripravenos na budúcnos . Nájdete tu napríklad DVI konektor, ktorý je najmä v poslednom èase mimoriadne presadzovaný výrobcami obrazových zariadení. K dispozícii je aj klasický VGA + DVI vstup a zároveò aj VGA výstup pre externý monitor. Projektor ponúka vy ie XGA rozlí enie, prièom s kompresiou je mo né korektne zobrazi aj SXGA rozlí enie. Dia¾kové ovládanie má zabudované
Optoma 755
DVD vy íva prístroj unikátne nastavenie farieb, èím je obraz naozaj na nerozoznanie od zá itku v kine! Projektor má mierne futuristický dizajn. Na zobrazovanie sa vyu íva DLP èip najnov ej generácie, oznaèovaný aj ako DMD (Digital Machine Device) DDR. V podstate ide o dvojnásobné riadkovanie obrazu, èím sa dosahuje vy ia kvalita zobrazenia. Menu je ve¾mi rozsiahle. Nastavova mô ete hádam v etko a, samozrejme, v etko je preh¾adne usporiadané. Menu je rie ené ve¾mi podobne ako klasické Windows okná, vïaka èomu je jeho obsluha e te prirodzenej ia. K dispozícii je aj podrobný anglický HELP. Skutoène to vyzerá, akoby ktosi pou il klasický HELP z PC do tohto projektora. Okienka majú dizajn Windows 9x, dokonca nechýba ani krí pre zatvorenie aplikácie a otáznik pre vyvolanie pomoci k danej funkcii.
Optoma 735
(v spojení s DLP) najmä pri projekcii videa. Fyzické rozlí enie je XGA, prièom bez problémov doká e s kompresiou zobrazi aj SXGA rozlí enie. Pri projekènej vzdialenosti od 1 do 12 metrov dostanete obraz s uhloprieèkou od 20" (0,5 m) do 300" (7,5 m). Prepoji sa mô ete pomocou VGA, resp. videokonektorov (kompozitný + S-VHS mini DIN), ako pri v etkých be ných projektoroch. Menu prístroja je ve¾mi preh¾adné, robené pomocou 5 hlavných podstránok zálo kovým spôsobom (ako menu vyu ívané pri setup vo Windows) a umo òuje pomerne precízne manuálne nastavenie v etkých parametrov. Zoom objektívu a zaostrovanie obrazu sú manuálne. Obsluha bola jednoduchá, ale pohyb v menu mô e spoèiatku spôsobova PC Space 10/2002
Jednou z najzaujímavej ích polo iek je 3D REFORM, ktorá slú i na korekciu obrazu. Okrem klasického lichobe níkového vyrovnávania máte k dispozícii aj rohové korekcie, kde je mo né upravova ka dý vrchol a ka dú stranu individuálne (digitálne). Projekcia je tak mo ná napríklad aj do rohu miestnosti . Ovládanie má zabudované laserové ukazovadlo, no vyvola sa dá aj Pointer , èo je klasická windowsová ípka zobrazovaná na premietacej ploche. Predsa len, tento spôsob je prirodzenej í. K dispozícii je nieko¾ko pointerov od ípky a po ruku s vystretým prstom. Prístroj obsahuje PCMCIA slot pre redukcie pamä ových kariet, prièom priamo na dia¾kovom ovládaèi máte klávesy na obsluhu dát z karty. Mô ete dokonca vstupova do podadresárov, èo nebýva be nou funkciou. Fyzické rozlí enie je XGA, ale vïaka prepracovanej elektronike doká e s kompresiou korektne zobrazi dokonca aj UXGA rozlí enie. Vstupova mô ete
laserové ukazovadlo, èo je ve¾mi praktická funkcia. Ovládaè nám trochu pripomínal mobilný telefón, lebo èas málo pou ívaných funkcií (nastavenia, korekcie) je ukrytá pod odklopným krytom, podobne ako napríklad klávesy na mobile Ericson T30. Samozrejme, e vïaka sériovým portom mô ete po prepojení s PC obsluhova na dia¾ku pri prezentácii aj my . Prevádzka je pomerne tichá (32 dB) a pri domácom kine iste oceníte najmä ECO re im (hluk 28 dB) a podporu HDTV 1080i, alebo projekciu v re ime 16:9. Projektory Optoma sa nám celkom pozdávali, preto sa k nim urèite e te vrátime v niektorom z budúcich èísel trochu podrobnej ie.
klasicky cez VGA (2x) a nechýba ani VGA výstup. Ten je rie ený prepínaním druhého VGA konektora. Projektor má okrem USB portu aj LAN konektor, prièom je mo né spravova ho priamo prostredníctvom siete alebo internetu. Pre kvalitnú DVD a videoreprodukciu je k dispozícii mo nos automatického nastavovania farebných korekcií, peciálny CINEMA re im s formátom 16:9 a nastavením polohy obrazu, nízka hluènos (29 32 dB) a zabudovaný progressive scan. Obraz mô ete, samozrejme, zmrazi , zatemni , digitálne zväè i zvolenú èas a do 400 %, a to v etko ve¾mi jednoducho pomocou dia¾kového ovládania, alebo cez preh¾adné menu. Zvlá tnos ou tohto prístroja je uzavretý prachotesný optický systém, vïaka èomu výrobca umo òuje nasadenie aj v extrémne pra nom prostredí. Údajne staèí èisti len objektív
NEC LT260
24
test
Model Svetelný výkon (ANSI) Fyzické rozlí enie Rozlí enie s kompresiou Zobrazovacia technológia
NAJLACNEJ Í
NAJMOBILNEJ Í
EPSON EMP-30
Panasonic PT-AE100
Toshiba TLP-260
3M MP7740i
ASK M2
Panasonic PT-LC75E
Optoma EP735
800
700
1500
1200
1100
1200
1100
SVGA
SVGA
SVGA
XGA
XGA
XGA
XGA
VGA XGA
VGA XGA
VGA XGA
VGA SXGA
VGA SXGA
VGA SXGA
VGA SXGA
LCD
LCD
LCD
LCD
DLP
LCD
DLP
3x 0,7"
3x 0,7"
3x 0,7"
3x 0,7"
0,7"
3x 0,7"
0,7"
90 1130 cm
40 200" (16:9)
80 600 cm
100 760 cm
80 680 cm
33 300"
20 300"
400:1
500:1
400:1
400:1
800:1
400:1
500:1
1x SVHS, 1x VHS
1x SVHS, 1x VHS
1x SVHS, 1x VHS
1x SVHS, 1x VHS
1x SVHS, 1x VHS
SVHS, VHS
SVHS, VHS
VGA vstup
1x VGA
1x VGA
1x VGA
1x VGA
1x DVI A/D
2x VGA
1x VGA
VGA výstup
1x VGA
N/A
1x VGA
N/A
N/A
1x VGA cez druhý port
N/A
1 W mono
2 W mono
1 W mono
1 W mono
1 W mono
2 W mono
1 W mono N/A
Ve¾kos LCD/DLP panelu Ve¾kos obrazu Kontrast VIDEO vstupy
Zabudované audio My
RS232
N/A
RS232
RS232
N/A
RS232
Hluènos (dB)
35
30
32
34
32
30
35
Rozmer (mm)
224 x 309 x 93
280 x 85 x 242
260 x 96 x 295
289 x 60 x 210
63 x 149 x 199
310 x 86 x 243
225 x 176 x 52
Hmotnos (kg)
2,9
2,7
3,2
2,4
1,1
3
1,5
najlacnej í vo svojej triede
LCD s pomerom strán 16:9
ve¾ká optika, vertikálny SHIFT
zastavenie obrazu
najmen í, vysoký kontrast
Auto Setup
nízka hmotnos
73 900 Sk
79 000 Sk (od 1.10. 2002 zní ená na 69 000 Sk)
103 000 Sk
129 000 Sk
199 900 Sk
149 000 Sk
152 000 Sk
Zvlá tnos Cena prístroja bez DPH Záruka (mesiacov)
36
24
36
24 + 12
36
24
36
Cena náhr. lampy bez DPH
16 100 Sk
12 900 Sk
17 500 Sk
25 000 Sk
22 490 Sk
16 900 Sk
18 000 Sk
ivotnos lampy (plný výk.)
1500 h
2000 h
1500 h
2000 h
2000 h
2000 h
AP Media Devínska cesta 120 Bratislava 02/65 41 11 68 www.apmedia.sk
Videonics A. Hlinku 113 Pie any 033/77 30 93 13 www.videonics.sk
Opal Multimedia Súbe ná 1 Bratislava 02/54 79 30 10 www.opalmultimedia.sk
3M (East) AG Vajnorská 142 Bratislava 02/49 10 52 33 www.3m.sk
AP Media Devínska cesta 120 Bratislava 02/65 41 11 68 www.apmedia.sk
Videonics A. Hlinku 113 Pie any 033/77 30 93 13 www.videonics.sk
Dodávate¾
3M
Poslednou firmou, ktorú vám chceme predstavi , je 3M (East) AG. Od ostatných sa trochu odli uje, preto e nie je distribútor, ale priamo výrobca. Projektory sa samozrejme nevyrábajú na Slovensku. Firma 3M tu figuruje iba ako obchodné zastúpenie a dohliada na distribúciu a servis. Dokonca, ani priamo nepredáva projektory. Stará sa tu o propagáciu znaèky a má 5 hlavných distribútorov, ktorí sú zároveò dovozcami na Slovensko a projektory predávajú prostredníctvom svojich poboèiek. tandardná záruka na prístroj je 24 mesiacov, prièom predå i sa dá bezplatne na 36 mesiacov po registrácii. Servis pre projektory 3M zabezpeèuje nezávislá firma, prièom, ak trvá oprava viac ako 24 hodín, zapo ièia vám 3M bezplatne náhradný projektor. Be né opravy sú vybavované maximálne do 7 dní. Tento model obchodovania nie je nièím výnimoèným. Podobne fungujú aj mnohé poèítaèové firmy. Podobný model vyu íva napríklad aj firma Epson pri distribúcii tlaèiarní. Projektory 3M si mô ete aj prenaja , ale to je u vecou distribútorov. Cena za prenájom, ako sme zistili, sa pohybuje okolo 3500 a 4500 korún na deò. 3M predáva, resp. vyrába, okrem projektorov bi utériu . ako sú plátna, stolíky alebo tabule. Samozrejme, máme na mysli divíziu vizuálnych systémov, lebo 3M ako firma má v portfóliu viac ako 50 000 výrobkov od reflexných fólií pre dopravné znaèenie a po monitorové filtre alebo ergonomické pomôcky. V oblasti IT bola firma známa v minulosti svojou divíziou pamä ových médií (CD, pásky, diskety ), celú divíziu v ak pred cca 6 rokmi odkúpila firma Imation. Súèasnú ponuku projektorov tvorí PC Space 10/2002
Opal Multimedia Súbe ná 1 Bratislava 02/54 79 30 10 www.opalmultimedia.sk
6 modelov. V etky sú v prevedení LCD. Firma 3M ponúka aj DLP projektor, no ten sa na Slovensko nedová a z cenových dôvodov. Na základe na ich po iadaviek vybrali vo firme 3M symbolicky TRI Modely. To preto, e pod¾a zástupcov firmy najlacnej í projektor je zároveò najlep ím mobilným rie ením. Má oznaèenie MP7740i a je skutoène výborný. Svetelný výkon je 1200 ANSI lumenov a rozlí enie je XGA, èo po v etkých stránkach prevy uje na e oèakávania. Odrazilo sa to aj na cene, ktorá je oproti iným, najlacnej ím modelom mierne vy ia. Existuje aj SVGA variant, no ten je, prekvapivo, e te drah í (149 000 Sk)! Projektor na zobrazovanie pou íva, ako sme spomínali v úvode, LCD technológiu. ivotnos lampy je 4000 hodín (pou ité sú lampy Philips), ale 3M udáva ivotnos iba okolo 2000. Predpokladáme, e je to z bezpeènostných dôvodov. Ako sme spomínali v úvode, lampa po vypr aní ivotnosti dramaticky zní i svoju svietivos a navy e mô e explodova . V tichom re ime sa zní i svietivos na úroveò 1000 ANSI a hluk je iba 34 dB, èo je celkom prijate¾né. Nemá síce USB port, ale je tu sériový RS232 port, cez ktorý mô ete obsluhova dia¾kovým ovládaním kurzor my i na pripojenom poèítaèi. Má jediný VGA vstup a dva video vstupy (kompozitný a S-VHS), èo pre prácu be ne staèí. Výstup VGA na prídavný monitor pri tomto modeli k dispozícii nie je. Obraz bol ve¾mi pekný, ostrý a kontrastný, aj keï miestnos , v ktorej sme testovali, nemala takmer iadne zatemnenie. Pomer strán displeja je 4:3, no pri videoprojekcii máte mo nos zmeni
3M MP7740i
ho aj na 16:9, èo je dnes be ná funkcia. Digitálne mô ete upravi aj lichobe níkové skreslenie, èo je opä dnes u tandardná funkcia. Mierne nad tandardnou funkciu je digitálne zväè enie zvolenej èasti obrazu (a 4x). Obraz je digitálne vyhladzovaný, èi e nemusíte pozera na zväè ený nepekný pixelatý obraz, ale na celkom prirodzený. Pou itá je irokouhlá optika, vïaka ktorej dostanete ve¾ký obraz aj pri malej vzdialenosti prístroja od plátna. Rozmery a hmotnos sú prijate¾né, pripravi na projekciu sa dá pomerne rýchlo, nastavený je tie rýchlo, tak e niè nepreká a transportu a va a mobilná prezentácia sa mô e zaèa . Jeden z najpredávanej ích modelov má oznaèenie MP8765. Práve ten je
3M MP8765
26
zaradený u 3M v kategórii najlep ia kúpa. Projektor má výkon 2500 ANSI a fyzické rozlí enie XGA. S kompresiou je mo né zobrazi aj rozlí enie SXGA, ako u väè iny projektorov. Vy ie modelové rady majú v tandardnej výbave laserové ukazovátko zabudované v dia¾kovom ovládaèi. Má dva vstupy pre VGA, výstup na externý monitor, kompozitný a S-VHS video vstup, vstup pre zlo kové video RGB a digitálny DVI-D vstup. Zaujímavou je funkcia korekcie lichobe níkového skreslenia. Okrem klasickej úpravy v horizontálnom smere, mô ete upravova aj vertikálne skreslenie, tak e skorigova obraz mô ete aj v prípade boènej projekcie. Projektor nemusí by umiestnený kolmo na plátno, ani v jednej rovine, a obraz mô e
test NAJLEP IA KÚPA
NAJVÝKONNEJ Í
Philips bShure XG1
Panasonic PT-L720E
Optoma 755
3M MP8765
Mitsubishi LVP-X500U
Panasonic PT-D9610U
NEC LT260
3M MP8775i
1200
2200
2000
2500
3700
12 000
2100
3500
XGA
XGA
XGA
XGA
XGA
SXGA
XGA
XGA
VGA SXGA
VGA SXGA
VGA SXGA
VGA SXGA
VGA SXGA
¾ubovo¾né
VGA UXGA
VGA SXGA
LCD
LCD
DLP
LCD
LCD
DLP DMD
DLP SDR DMD
LCD
3x 0,7"
3x 0,9"
0,7"
3x 0,9"
3x 1,3"
3x 1,1"
0,7"
3x 1,3"
27,5 270"
100 760 cm
22 305 cm
100 760 cm
40 300 cm
100 600"
30 200"
100 760 cm
300:1
400:1
600:1
350:1
500:1
1000:1
1300:1
500:1
RGB/CrCbY, SVHS, VHS
SVHS, VHS
SVHS, VHS
SVHS, VHS
2x SVHS, 2x VHS
volite¾né
2x SVHS, VHS
2x SVHS, 2x VHS
1x VGA
2x VGA
2x VGA + DVI
2x VGA + DVI
2x VGA + DVI
volite¾né
2x VGA
2x VGA + DVI
N/A
1x VGA cez druhý port
áno
áno
áno
volite¾né
áno
áno
6W
2 W mono
2x 3 W
2x 1 W
3x 3 W
N/A
1 W mono
2x 1,2 W
USB, PS/2
USB, RS232
PS/2, USB, RS232
USB, RS232
USB, RS232
volite¾né
2x USB
USB, RS232
29
28
32
36
35
40
32
36
235 x 335 x 108
245 x 118 x 341
277 x 86 x 255
350 x 124 x 289
305 x 148 x 385
680 x 390 x 973
260 x 300 x 120
298 x 139 x 380
3,7
4
3,1
4,2
6,9
98
2,9
6,4
zabudovaný HUB, IRIS
najvýkonnej í, najväè í
nad tandardné funkcie, vysoký kontrast
lichobe níková korekcia horiz. + vertik.
409 900 Sk
$125 000 USD
199 000 Sk
409 000 Sk
tichý chod
Auto Setup
vysoký kontrast
lichobe níková korekcia horiz. + vertik.
151 500 Sk
199 000 Sk
192 000 Sk
269 000 Sk
36
24
36
24 + 12
36
24
36
36
15 410 Sk
17 990 Sk
18 000 Sk
30 000 Sk
32 920 Sk
$1000 USD
21 000 Sk
30 000 Sk
3000 h
2000 h
2000 h
2000 h
1500 h
1500 h
AP Media Devínska cesta 120 Bratislava 02/65 41 11 68 www.apmedia.sk
Videonics A. Hlinku 113 Pie any 033/77 30 93 13 www.videonics.sk
Opal Multimedia Súbe ná 1 Bratislava 02/54 79 30 10 www.opalmultimedia.sk
3M (East) AG Vajnorská 142 Bratislava 02/49 10 52 33 www.3m.sk
AP Media Devínska cesta 120 Bratislava 02/65 41 11 68 www.apmedia.sk
Videonics A. Hlinku 113 Pie any 033/77 30 93 13 www.videonics.sk
by v dy prirodzený. Úprava korekcie je manuálna. Prístroj má automatické nastavovanie obrazu pod¾a vstupného signálu kontrast a jas, frekvencie a podobne. Z tých zaujímavej ích funkcií stojí za zmienku e te zastavenie (zmrazenie) obrazu, 4-násobný digitálny zoom alebo zatemnenie obrazu. Tu sa lampa nevypína, len ju zatemní LCD panel, èím je projektor pripravený na okam ité spustenie a nemusí èaka na opätovné rozohriatie lampy. Pou i mo no nieko¾ko farieb pre zatemnenie a dokonca aj vlastný MyScreen obrázok (napríklad firemné logo), ktorý sa dá jednoducho
zgrabbova z aktuálneho premietaného obrazu a ulo i do pamäte v prístroji. Táto funkciaje zaujímavá napríklad pre distribútorov, ktorí mô u jednoduchým nastavením ulo i do prístroja svoju reklamu, ale aj pre samotné firmy. Pri neaktívnej projekcii si mô ete spusti vlastné pozadie. No a napokon funkcia PIP obraz v obraze. Vyu íva sa dá v nieko¾kých výrobcom vopred definovaných ve¾kostiach a umiestneniach. Túto funkciu nájdete iba pri modeloch vy ej úrovne a funguje iba pre video vstup (kompozitný a S-VHS)! Skrátka, nemo no ho pou i pre dva VGA vstupy, ale iba
pre kombináciu VGA s videom. Pri videu je mo nos zmen i obraz! To pre prípad, e si chcete spravi kino napríklad doma, kde nemáte plátno a projekcia ve¾kého obrazu mô e by problémom. A zároveò sa video zobrazuje v prirodzenom rozlí ení pod¾a normy PAL/NTSC (v závislosti od pomeru strán napr. 704 x 576 bodov = PAL, 4:3). Projektor je pripravený na tandard HDTV 1080i a dokonca aj 1035i. Zaujímavou je tie vo¾ba aktívneho vstupu pre IR, resp. vo¾ba aktívneho snímaèa. Projektor má tri snímaèe vzadu, hore a vpredu. Mô ete si vybra iadne, jedno, dve, alebo v etky tri,
2000 h Opal Multimedia Súbe ná 1 Bratislava 02/54 79 30 10 www.opalmultimedia.sk
3M (East) AG Vajnorská 142 Bratislava 02/49 10 52 33 www.3m.sk
prièom mo ná je ich ¾ubovo¾ná kombinácia. Tento model nemá zabudovanú èasomieru (stopky), ktorá u 3M nechýba ani pri lacnej om MP7740i a má ju aj vy í model MP8775i. Projektor je zaujímavou univerzálnou alternatívou pre jednoduché nasadenie prakticky v ade. Najvýkonnej í model 3M na na om trhu má oznaèenie MP8775i. Jeho svetelný výkon 3500 ANSI lumenov by mal uspokoji aj tých najnároènej ích pou ívate¾ov. Jeho cena je síce vy ia, no vo svojej triede je jedným z lacnej ích projektorov.
test
Neznamená to, e by bol lacný aj na funkcie. Tie sú zhodné s funkciami v predo lom modeli MP8765, tak e výbava je skutoène bohatá. Ani tu nechýba automatické nastavovanie projektora pod¾a vstupného signálu, korekcia obrazu vo vertikálnom aj horizontálnom smere, ako aj funkcie PIP pre video, volite¾ný aktívny IR snímaè, mo nos zmen i obraz pri videoprojekcii, alebo digitálny zoom a zatemnenie s mo nos ou pou i vlastný obrázok. Skrátka, v etky funkcie, ktoré sme u popisovali, nájdete aj tu. Navy e, obraz nemusíte zaostrova manuálne, ale mô ete vyu íva elektroniku. Táto funkcia je zaujímavá najmä pri pevnej montá i s hor ou dostupnos ou (napr. na strop v koliacej èi kongresovej miestnosti), hoci tu väè inou staèí ka dý projektor nastavi len raz, ale, ako sa vraví èert nikdy nespí Vïaka vy iemu výkonu je mierne väè í jeho rozmer aj hmotnos , ale stále nie je problém prená a ho, no v tomto prípade je u rozumnej ia pevná in talácia v miestnosti. Aj model M8775i vyu íva pri zobrazovaní technológiu LCD, preto e DLP projektory 3M sa kvôli nepriaznivej cene na
Záver
Slovensko nedová ajú. Obraz má tandardne formát 4:3, ale podporované je aj zobrazovanie v kinoformáte 16:9. Aj tento model má mo nos zmen i obraz pri projekcii videa.
A máme dobojované. Struène sme vám predstavili tyroch najvýznamnej ích dodávate¾ov a 15 zaujímavých
3M MP8775i
projektorov, ktoré èiastoène reprezentujú ná trh. Zároveò sme vám priniesli mnohé informácie o projektoroch, ktoré by ste márne h¾adali nielen v na ich, ale aj v zahranièných médiách. Videoprojektor u nie je len drahou hraèkou pre vyvolených. kolenie s vyu itím projektorov dostáva nové mo nosti. Rovnako, ikovná prezentácia s ve¾kou projekciou mô e zanecha u obchodného partnera hlb í dojem a skôr mô e pomôc jeho rozhodnutiu.
Vstupy a výstupy sú rovnaké 2x VGA (vrátane digitálneho DVD-D), VHS, S-VHS, zlo kové video RGB a výstup pre externý monitor. Ostatne, v etky parametre sú podrobne zapísané v závereènej tabu¾ke. Radi by sme e te vyvrátili tvrdenie, s ktorým sme sa streli, a to, e firma 3M konèí koncom roka s výrobou projektorov. Ako nám potvrdil priamo výrobca, toto tvrdenie je nepravdivé.
A aj v domácnosti, presnej ie v domácej zábave, nachádza uplatnenie èoraz viac projektorov. Pod¾a na ich odhadov sa v minulom roku na Slovensku predalo roku 700 a 800 prístrojov, prièom tento rok sa oèakáva ove¾a viac predaných kusov! Trh s projektormi celosvetovo rastie, najmä vïaka neuverite¾nému rastu DVD technológie. Práve DVD vyvoláva vysoký dopyt po lacnej ích rie eniach aj pre domáce kino , vïaka èomu sa objavujú výkonné rie enia za stále lep iu cenu. Star ie (vyradené) modely sa dajú kúpi u za 30 000 korún, èo je cena kvalitného televízora, a pritom projektor vám ponúka úplne iný zá itok. Ak zva ujete kúpu projektora, je vhodné necha si ho predvies , preto vám odporúèame nav tívi priamo dodávate¾ov. Nechceme sa postavi do úlohy rozhodcov, lebo kvalifikovane rozhodnú , ktorý model je najlep í, je úloha priam nad¾udská. V etky podstatné dáta sme zhrnuli do ve¾kej závereènej tabu¾ky a koneèný verdikt ponechávame na vás. Veríme, e vám ná text pomohol zorientova sa v doposia¾ neprebádanej d ungli projektorov Juraj Redeky
Predstavujeme ProCA Slovakia Na Slovensko prídu nové notebooky znaèky Brave
budú predáva aj na Slovensku, distribútorom bude spoloènos ProCA. Notebooky sa budú predáva v autorizovaných predajniach pre znaèku Brave, pravdepodobne sa objavia aj v niektorých supermarketoch (napr. Tesco). Na notebooky Brave bude tandardne poskytovaná dvojroèná záruka.
Slovenský trh s notebookmi bude bohat í o pôvodnú èeskú znaèku Brave. Na výrobu týchto notebookov sa majú vyu i overené súèiastky svetových výrobcov. Montá , zahorenie a testovanie sa bude realizova v Èeskej republike v stredisku Jihlava pod¾a noriem ISO 9001. Výhodou tejto znaèky notebookov bude mo nos zostavi notebook pod¾a po iadaviek zákazníka. Voli sa bude môc typ procesora, ve¾kos pamäte, pevný disk, optická mechanika a operaèný systém. Tieto poèítaèe sa
Zatia¾ sú v predbe nej ponuke dva modely lacnej í BRAVE NoteLine 210 (na obr.) a výkonnej í BRAVE NoteLine 510. Ceny pre slovenský trh zatia¾ nie sú stanovené, oèakáva sa v ak lákavá úvodná ponuka.
ProCA Slovakia, ve¾koobchodná a distribuèná spoloènos , pôsobí na Slovensku u 8 rok. Je súèas ou nadnárodnej skupiny AAC holding s konsolidovaným obratom viac ako 170 mil. USD. Neustálym roz irovaním svojej ponuky v oblasti IT a spotrebnej elektroniky si vybudovala stabilnú pozíciu na slovenskom trhu. V roku 2001 zaznamenala spoloènos nárast medziroèného obratu o 60 %. Tento trend pretrváva i v tomto roku. Spoloènos zaznamenala zvý enie obratu o 58 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2001.
Hlavnými aktivitami spoloènosti ProCA Slovakia sú predaj a montá osobných poèítaèov BRAVE postavených na platformách Intel a AMD. PC BRAVE si získavajú stále väè iu popularitu na slovenskom trhu. V testoch odborných èasopisov sa umiestnili na popredných prieèkach (PC REVUE 10/2002, kde PC BRAVE získal prvenstvo v pomere cena/výkon). Na im odberate¾om ponúkame taktie iroký sortiment komponentov z oblasti IT ako procesory INTEL a AMD, pamäte PQI, matièné dosky MSI a SHUTTLE, HDD Western Digital, sto-
rage MITSUMI, LG a LITEON. ProCA Slovakia sa neustále sna í roz irova ponuku slu ieb a produktov. V tomto roku pribudli stavebné prvky pre wireless siete, Bluethooth komponenty, nové 17" LCD LITEON. Ïalej sme ponuku roz írili o spotrebný materiál a médiá Memorex, Emtec, web kamery a polohovacie zariadenia TRUST a reproduktory KINYO. Od októbra tohto roku pribudnú v ponuke ProCA Slovakia notebook ta ky a HiFi reproduktorové sústavy znaèky TEKUNI. ProCA Slovakia je, okrem iného,
výhradným distribútorom spotrebnej elektroniky znaèky LG na Slovensku. Z ponuky LG by sme uvies do pozornosti TV prijímaèe s obrazovkami FLATRON, ktoré patria k svetovej technologickej pièke. V oblasti bielej techniky vás urèite zaujmú chladnièky s funkciou NOFROST a mikrovlnné rúry LG s funkciou INTELOWAWE. Z dôvodu roz irovania aktivít a prijímania nových zamestnancov sa spoloènos ProCA Slovakia onedlho pres ahuje do nových priestorov, kde sa bude sna i ponúknu svojim odberate¾om e te kvalitnej ie slu by. Èlánky dodala spoloènos ProCA Slovakia
PC Space 10/2002
28
test
AMD verzus INTEL
3x dosky pre Athlon, 2x dosky pre Pentium 4 Tentokrát sme sa rozhodli zamera na porovnanie výkonu dvoch platforiem AMD a Intel a zároveò otestova nové dosky. V teste sa nám zi li tri dosky pre platformu AMD, dve s èipovými súpravami VIA KT333 a KT400, jedna s èipovou súpravou od nVidie nForce 415. Ïalej, dve dosky pre Pentium 4, jedna zalo ená na èipovej súprave firmy SIS a druhá na Intel. Èitate¾ si mô e urobi predstavu o výkone jednotlivých platforiem a porovna cenové relácie základných dosiek. V etky testy boli realizované na operaènom systéme Windows 98 SE s DirectX 8.1, aktuálnymi ovládaèmi pre príslu né dosky a grafickú kartu. Ako testovacie softvéry nám poslú ili Ziff Davis s aktualizáciou PC Benchmarks 2002 UI version 1.0.1, Winbench 99 v. 2.0, Bussines Winstone 2001 v. 1.0.3, Media Content Creation Winstone 2002 v. 1.0.1, Sisoft Sandra 2001TE, WinTune 1.0.43, 3DMark 2001SE (Built330) a Quake III Arena Demo 1. Pred zaèatím testov bol defragmentovaný pevný disk. Testy prebiehali trikrát a potom bol z nich vyrátaný priemer. Testovacia zostava pozostávala z pevného disku IBM DeskStar GXP 60 GB (7200 RPM), pamäte 256 MB DDR 333 MHz Apacer CL 2,5, DVD Mechaniky NEC a grafickej karty Chaintech GeForce 4MX 440 64 MB. Pri platforme AMD bol pou itý testovací procesor Athlon XP 1700+ a pri platforme Intel bol pou itý Pentium 4 1800 MHz (400 MHz FSB).
GigaByte GA-7VRXP
s ostatnými poèítaèmi zabezpeèuje integrovaná sie ová karta Realtek RTL8100BL s podporou 100 Mb/s. Pre ïal ie zvý enie diskového výkonu a priestoru je na doske pripravený RAID radiè Promise 20276 s podporou ATA133. Okrem týchto, u skoro be ných komponentov dosky, sa GigaByte sna í oslovi a získa zákazníkov pomocou integrovanej podpory SMART technológie. Doska má priamo na sebe konektory pre vstup a výstup (Smart Card Interface, Secure Digital Memory Card Interface, Memory Stick Interface). Na in talaènom CD sa nachádza aj potrebný softvér pre obsluhu týchto zariadení. K chladeniu systému sú pripravené len dva konektory pre pripojenie ventilátorov. Doska má uká kovo ulo ené konektory radièa diskov, RAID konektorov a konektoru ATX. V etky sa nachádzajú v pravej èasti základnej dosky a nebránia v in talácii alebo pri prípadnej údr be a modernizácii poèítaèa. Na doske sa nachádza manuálny prepínaè frekvencie zbernice procesora (100/133 MHz) a prepínaèe násobièa FSB. BIOS pochádza z dielne American Megatrends, ktorý sa spustí a po detekcii RAID zariadenia. Nachádza sa v òom vo¾ba nájs IDE zariadenia , èo je pomerne prekvapujúce, vzh¾adom na to, e táto vo¾ba u nebýva implementovaná a BIOS rozpoznáva IDE zariadenia automaticky. Zavies operaèný systém ponúka iba zo zariadení, ktoré sú momentálne pripojené, èo je ve¾mi preh¾adné. Okrem základných mo ností umo òuje pokroèilé mo nosti ladenia
Základná doska GA-7VRXP sa dodáva spolu s prepojovacím káblom USB 1.1 s dvoma portami, prepojovacím káblom USB 2.0 so tyrmi portami, krycím plie kom ATX portov, troma ATA 133 káblami, jedným FDD káblom, in talaèným CD, manuálom, manuálom vo forme plagátu na rýchlu in taláciu, nálepkou s popisom dosky (mô e sa nalepi do vnútra skrine PC pre jednoduchú orientáciu) a nálepkou GigaByte. Na in talaènom CD sa okrem potrebných ovládaèov nachádza aj doplnkový softvér v podaní Adobe Acrobat Reader 5.05, Adobe eBook Reader, DirectX 8.1, Norton Internet Security 2002, GigaByte Monitoring Tools a ITE Smart Card GSM Editing Utility. Doska je vybavená èipovou súpravou VIA KT333, pozostávajúcou z obvodov VT8367 (northbridge) a VT8233A (southbridge). Vlastnosti a parametre dosky: podpora procesorov AMD Duron a Athlon/Athlon XP (200 a 266 MHz FSB), 3x 184-pinové sloty DDR DIMM 333 MHz (max. 3 GB), 5x PCI sloty (2,2 rev.), 1x AGP (4x) s poistkou grafickej karty proti vysunutiu, 2x IDE (ATA133), 1x FDD, 2 sériové porty, 1x paralelný port, 8 portov USB. Z toho 4 porty sú pecifikácie 1.1 a 4 porty sú pecifikácie 2.0. Na doske sú priamo vyvedené iba 2 porty USB 1.1, k ostatným sú dodané prepojovacie káble. O multimediálnu podporu sa stará zvukový èip Creative CT5880. Zvuková karta má na doske aj výstup na predný panel, ale prepojenie nie je súèas ou dodávky. Komunikáciu
GigaByte GA-7VRXP
PC Space 10/2002
GigaByte GA-7VAXP
30
výkonu, no mo nosti sú malé. Je mo né nadstavova frekvenciu pamätí na 200/ 266/333 MHz (pou ili sme automatickú detekciu pamätí), CAS Latency a SDRAM Command Rate. Výkon celého systému mo no zvy ova vo¾bou Top Performance , ale tá sa obmedzuje iba na mo nosti zapnutý/vypnutý. Pri AGP slote je mo né nastavova priepustnos AGP (1x/2x/4x), AGP FastWrite (pou ili sme vo¾bu zakáza ) a AGP Aperture Size (vo¾ba 128 MB). Na pretaktovanie sú pripravené mo nosti zvy ova FSB po 1 MHz z rozsahu 100 a 161 MHz. Zvy ovanie napájania procesora je znázornené v percentách, èo je zavádzajúce a nepodáva presný obraz o hodnote napájania (+5 %, +7,5 %, +10 %). Napätie je mo né pridáva aj AGP slotu po 0,1 V z rozsahu 1,5 V 1,8 V a pamätiam tie po 0,1 V z rozsahu 2,5 V 2,8 V. Doska obsahuje monitoring teploty a funkènosti ventilátorov, ako aj odstavenie systému v prípade poruchy. Okrem toho má implementovanú funkciu tzv. Dual BIOS, èo je technológia, ktorá má zabráni po kodeniu BIOSu, èi u jeho preprogramovaním, alebo pri poruche. Ak dôjde k po kodeniu primárneho BIOS, tak jeho funkciu prevezme zálo ný a je mo né ho prekopírova do primárneho. Výkon, ako je vidie z tabuliek, je skutoène vysoký a je porovnate¾ný s doskou od toho istého výrobcu s èipovou súpravou KT400. Spolu s integrovanými komponentmi a novými technológiami dá zákazníkovi za jeho peniaze maximum.
test GigaByte GA-7VAXP
Dodávka pozostáva z prepojovacieho kábla USB 2.0 so tyrmi portami, prepojovacieho kábla FireWire s tromi portami, prepojovacieho kábla pre zvukovú kartu (výstup na zadné reproduktory a optika), krycieho plie ku ATX portov, troch ATA 133 káblov, jedného FDD kábla, in talaèného CD, manuálu, manuálu vo forme plagátu na rýchlu in taláciu, manuálu pre RAID, nálepky s popisom dosky (mô e sa nalepi dovnútra skrine PC pre jednoduchú orientáciu), nálepky GigaByte a základnej dosky. Na in talaènom CD sa okrem potrebných ovládaèov nachádza aj doplnkový softvér v podaní Adobe Acrobat Reader 5.05, Adobe eBook Reader, DirectX 8.1, Norton Internet Security 2002, GigaByte Monitoring Tools a ITE Smart Card GSM Editing Utility. Na doske je nová èipová súprava VIA KT400, doplnená obvodom VT8235 (southbridge). Vlastnosti a parametre dosky: podpora procesorov AMD Duron a Athlon/Athlon XP (200 a 266 MHz FSB), 3x 184-pinové sloty DDR DIMM 400 MHz (max. 3 GB), 5x PCI sloty (2,2 rev.), 1x AGP (8x) s poistkou grafickej karty proti vysunutiu, 2x IDE (ATA133), 1x FDD, 2 sériové porty, 1x paralelný port, 8 portov USB pecifikácie 2.0. Z toho dva sú priamo vyvedené na zadnej strane dosky. K ïal ím tyrom je dodaný prepojovací kábel. Okrem USB podpory má doska integrovanú podporu FireWire (3 konektory). Multimediálnu podporu zabezpeèuje zvuková karta Realtek
ALC650 s podporou 6-kanálového zvuku. Komunikáciu s ostatnými poèítaèmi zabezpeèuje integrovaná sie ová karta Realtek RTL8100BL s podporou 100 Mb/s. Výkon a ve¾kos diskového systému zvý i integrovaný RAID radiè Promise 20276 s podporou ATA133. Táto doska vychádza z predo lého modelu GA-7VRXP, s rozdielom implementovaného èipu (KT400). Tento èip priná a podporu AGP priepustnosti 8x a podporu pamätí DDR o frekvencii 400 MHz, napriek tomu, e tieto pamäte nie sú normalizované. Pamäte DDR 333 MHz (PC 2700) sú zatia¾ posledné pamäte tandardu DDR-I, ktorý schválila organizácia urèujúca väè inu diania v tejto oblasti JEDEC. Hovorí sa aj o neoficiálnej podpore procesorov AMD zalo ených na frekvencii FSB 166 MHz (333 MHz), no èas uká e, èi tieto procesory nebudú potrebova integrova nové technológie (napr. ako problém pri zavedení nových procesorov Intel Celeron Tualatin). Doska má opä integrovanú podporu SMART technológie. Má na sebe konektory pre Smart Card Interface, Secure Digital Memory Card Interface, Memory Stick Interface. Na in talaènom CD sa nachádza potrebný softvér pre obsluhu týchto zariadení. K chladeniu systému sú pripravené zase len dva konektory pre pripojenie ventilátorov. Doska má opä uká kovo ulo ené konektory radièa diskov a konektor ATX . Na doske sa nachádza manuálny
prepínaè frekvencie zbernice procesora (100/133/166 MHz) a prepínaèe násobièa FSB. Award BIOS okrem be ných funkcií ponúka mo nos zavies operaèný systém aj z USB zariadení, prípadne z integrovanej sie ovej karty. Ladièov výkonu pote í mo nos zvy ova FSB procesora, a tak zvý i výkon systému. Frekvenciu je mo né zvy ova v rozsahu 100 a 200 MHz (krok 1 MHz). K stabilite pretaktovaného procesora má pomôc mo nos zvy ovania hodnoty napájania procesora. Táto vo¾ba sa opä definuje pomocou percentuálneho vyjadrenia (+5 %, +7,5 %, +10 %). Je mo né vybra frekvenciu pamätí (200/266/333/400 MHz). Pripravená je aj vo¾ba nastavenia napájania pamätí 2,5 V 2,8 V (krok 0,1 V) a AGP slotu 1,5 V 1,8 V (krok 0,1 V). Chýba mo nos nastavi podiel frekvencií procesora, PCI slotov a AGP slotu, èo priná a vy iu stabilitu pri ne tandardných frekvenciách FSB. Chýbajú aj vo¾by pre ladenie výkonu pamätí. Výkon celého systému je mo né zvy ova vo¾bou Top Performance , ale tá sa obmedzuje iba na mo nosti zapnutý/vypnutý. Doska obsahuje monitoring teploty a funkènosti ventilátorov, ako aj odstavenie systému v prípade poruchy. Okrem toho má tie implementovanú funkciu tzv. Dual BIOS. Výkon systému je o nieèo vy í ako v prípade modelu s èipom KT333. Nárast výkonu sa prejavil aj pri práci s diskom. V prípade práce s grafickou kartou podal,
prekvapivo, testovací program 3DMark 2001 ni í výkon. Výsledky ostatný testov zodpovedajú výkonu èipu KT333. Tento nový èip sme, bohu ia¾, nemali mo nos otestova s grafickou kartou s podporou AGP 8x. Tie sme nemali mo nos otestova podporu pamätí s frekvenciou 400 MHz.
ABIT NV7-133R
Posledná testovaná doska zalo ená na platforme AMD pochádza z dielne ABIT s èipovou súpravou nForce 415. Dodávka obsahuje prepojovací kábel USB s dvoma portami, prepojovací kábel pre zvukovú kartu (výstup na zadné reproduktory a optiku), krycí plie ok ATX portov, dva ATA 133 káble, jeden FDD kábel, in talaèné CD, in talaènú disketu pre RAID, manuál a samotnú dosku. Na in talaènom CD je okrem potrebných ovládaèov pridaný aj softvér Adobe Acrobat Reader 4.05, DirectX 8.1, Norton Antivirus 2002, 3Deep Color, WinDVD, Buzzsoft a Winbond Hardware Doctor. Doska má implementovanú èipovú súpravu od nVidie nForce 415. Vlastnosti a parametre dosky: podpora procesorov AMD Duron a Athlon/Athlon XP (200 a 266 MHz FSB), 3x 184-pinové sloty DDR DIMM 266 MHz (max. 1,5 GB), 5x PCI sloty (2,2 rev.), 1x AGP (4x) s poistkou grafickej karty proti vysunutiu, 2x IDE (ATA133), 1x FDD, 2 sériové porty, 1x paralelný port, 8 portov USB. 4 porty sú pecifikácie 1.1 a 4 porty sú pecifikácie 2.0. Na doske sú priamo vyvedené iba 2 porty USB 1.1. Prepojovací kábel
test
ABIT NV7-133R
MSI 645E MAX2-LRU
je dodaný iba k tyrom portom USB 2.0. Ozvuèenie zabezpeèuje zvuková karta, ktorá je súèas ou èipu nForce s podporou 6-kanálového zvuku. Výmenu informácií s inými poèítaèmi zabezpeèuje sie ová karta Realtek RTL8201L s podporou 100 Mb/s. Doska obsahuje aj integrovaný RAID radiè HighPoint HPT372 s podporou ATA133. K chladeniu systému sú pripravené tyri konektory pre pripojenie ventilátorov. Umiestnenie konektorov IDE je vyhovujúce (v pravej èasti základnej dosky), ale s umiestnením ATX konektora sme u spokojní neboli. Ten sa nachádza v¾avo pod procesorom. BIOS pochádza z dielne AWARD a nastavenia sú ve¾mi skromné. Nastavenia pamätí sa obmedzujú na vo¾bu èasovania pamäte, tu je v ak mo né nastavi buï optimal alebo Agressive a CAS Latency Override. Nastavenie AGP slotu je mo né len pomocou volieb AGP Aperture Size (128 MB) a AGP Fast Write (vypnutá). Pretaktovanie je mo né len pomocou prednastavených hodnôt. Ne tandardné hodnoty AGP slotu a pamätí je mo né Business Winstone 2001 v. 1.0.3 Business Winstone 1280 x 1024 x 32 @ 75Hz
Media Content Creation Winstone 2002 v. 1.0.1
upravova podielom frekvencie CPU ku AGP a CPU k pamätiam. Napájanie procesora je mo né zdvihnú o 3 %. Doska obsahuje monitoring teploty a funkènosti ventilátorov, ako aj odstavenie systému v prípade poruchy. S doskou sme mali problém pri in talácii operaèného systému Windows 98 SE. K tomuto operaènému systému neboli na CD dodané kompletné ovládaèe. Pri pou ití ovládaèov priamo z nVidia domovskej stránky pre èipovú súpravu nForce do lo k zamrznutiu systému. Ovládaèe toti obsahovali aj ovládaèe pre grafickú kartu a in talátor nebol schopný rozpozna príslu né komponenty dosky. Problém sme vyrie ili a po stiahnutí ovládaèov zo stránky výrobcu dosky. Niekedy nastával problém pri vypínaní a re tartovaní poèítaèa, keï sa nedokázal sám vypnú , respektíve resetnú . Výkon systému zalo eného na èipe nForce, ako je vidie z tabuliek, je ni í ako v prípade KT333 alebo KT400. Pokles sa prejavil pri práci s diskom. Tie celkový výkon je o nieèo ni í. nVidia v ak v podaní svojich èipových súprav
GigaByte GA-7VRXP
GigaByte GA-7VAXP
ABIT NV7-133R
MSI 645E MAX2-LRU
Chaintech 9EJL1
54
53
52,4
48,1
50,4
GigaByte GA-7VRXP
GigaByte GA-7VAXP
ABIT NV7-133R
MSI 645E MAX2-LRU
Chaintech 9EJL1
23,3
22,6
24,5
20,9
21,9
GigaByte GA-7VRXP
GigaByte GA-7VAXP
ABIT NV7-133R
MSI 645E MAX2-LRU
Chaintech 9EJL1
Default
5587
5492
5490
5237
5392
1280 x 1024 x 32 @ 75Hz
4203
4182
4166
4052
4108
GigaByte GA-7VRXP
GigaByte GA-7VAXP
ABIT NV7-133R
MSI 645E MAX2-LRU
Chaintech 9EJL1
4090,3
4097,3
4045,7
3257
3472,3
1280 x 1024 x 32 @ 75Hz
3D Mark 2001 SE (built 330)
SiSoft Sandra 2001TE CPU Dhrystone (MIPS) FPU Whetstone (MFLOPS)/SSE2
(southbridge). Vlastnosti a parametre dosky: podpora procesorov Intel Pentium 4, Celeron (Socket 478, 400/ 533 MHz FSB), 3x 184-pinové sloty DDR DIMM 333 MHz (max. 3 GB), 5x PCI sloty (2,2 rev.), 1x slot CNR, 1x AGP (4x) s poistkou grafickej karty proti vysunutiu, 2x IDE (ATA133), 1x FDD, 2 sériové porty, 1x paralelný port, 10 portov USB 2.0. 2 porty sú priamo vyvedené na zadnej strane dosky, k ïal ím iestim sú dodané prepojovacie káble. Multimediálnu podporu dosky zabezpeèuje zvuková karta integrovaná v èipe SIS 961B. Komunikáciu s ostatnými poèítaèmi zabezpeèuje integrovaná sie ová karta Realtek RTL8101L s podporou 100 Mb/s. Pre ïal ie zvý enie diskového výkonu a priestoru je na doske integrovaný radiè RAID v podaní neznámeho výrobcu Acard Achip ATP865. Výrobca MSI sa sna í oslovi zákazníkov integrovanou podporou Bluetooth a integrovaným modemom (prepojovací kábel nebol súèas ou dodávky). K chladeniu systému sú pripravené len dva konektory pre pripojenie ventilátorov.
útoèí aj na tento segment trhu. V doh¾adnom èase by sa mala objavi aj nová èipová súprava z tejto dielne, ktorá bude priná a podporu nových technológií a pravdepodobne prinesie vy í výkon.
MSI 645E MAX2-LRU
Prvá z dosiek pre platformu Intel Pentium 4 je zalo ená na èipe SIS a priná a podporu 333 MHz pamätí a podporu FSB 133 MHz (533 MHz). Dodávka pozostáva z dvoch káblov ATA 133, jedného kábla FDD, prepojovacieho kábla USB (dva porty) s LED indikátormi, prepojovacieho kábla USB (4 porty), prepojovacieho kábla pre zvukovú kartu (optický výstup, zadné reproduktory), manuálu, dvoch CD, diskety s ovládaèom pre RAID, kalendára MSI a nálepky MSI. Na in talaènom CD sa okrem potrebných ovládaèov nachádza aj doplnkový softvér Adobe Acrobat Reader 5.0, DirectX 8.1, softvér pre podporu technológie Bluetooth, monitorovacie utility pre dosku a MSI DVD. Na palube sa nachádza èipová súprava SIS 645DX doplnená obvodom 961B Ziff Davis Media WinBench 99 v. 2.0
GigaByte GA-7VRXP
GigaByte GA-7VAXP
Business Disk WinMark (kB/s)
9950
10 666,7
7716,7
6666,7
6846,7
High End Disk WinMark(kB/s)
25 266,7
25 666,7
23 766,7
23 033,3
24 066,7
MSI 645E MAX2-LRU
Chaintech 9EJL1
Business Graphics WinMark
676,3
676
658
414
441,3
High End Graphics WinMark
2076,7
2093,3
2066,7
1170
1236,7
GigaByte GA-7VRXP
GigaByte GA-7VAXP
ABIT NV7-133R
MSI 645E MAX2-LRU
Chaintech 9EJL1
GL extension off Normal 640 x 480
99,0 fps
98,7 fps
99,3 fps
99,3 fps
99,3 fps
GL extension on High Quality 1024 x 768 x 32
144,9 fps
143,0 fps
142,7 fps
145,1 fps
142,1 fps
WinTune 1.0.43
GigaByte GA-7VRXP
GigaByte GA-7VAXP
ABIT NV7-133R
MSI 645E MAX2-LRU
Chaintech 9EJL1
CPU Integer (MIPS)
4501,3
4503,9
4444,6
3179,3
3337,2
CPU Floating Point (MFLOPS)
1844,5
1853,3
1828,5
969,6
1025,1
Video (2D) (MPixels/s)
256,6
260,6
279,2
234,2
256,6
Quake III Arena Demo 1
2040
2036,3
2011
CPU Multimedia Integer
8168,3
8181
8075
6848,3
7235,3
CPU Multimed. Floating Point
9382,3
9392,7
9281
8480
8964
Memory Integer ALU
807,3
769
835,7
1190,3
1047,3
Memory (MB/s)
2321,3
2308,2
2316,5
3936,9
4084,9
172,9
177,8
288,1
288,7
300,5
7,4
7,7
7,7
6,4
7,1
Memory Float FPU Drive Benchmark
PC Space 10/2002
1033,7/2134,7 1088,3/2266,3
ABIT NV7-133R
899,7
850,7
892,3
1184,7
1102,7
Cached Disk (MB/s)
26 671,3
26 263,3
26 663
26 182,7
26 287
Unchached Disk (MS/s)
32
test Doska má nevhodne umiestnený konektor ATX (v¾avo dolu pod procesorom). BIOS pochádza z dielne American Megatrends, ktorý sa spustí a po detekcii RAID zariadenia. Zavedenie operaèného systému ponúka iba zo zariadení, ktoré sú momentálne pripojené k systému. Ladenie výkonu mo no realizova pomocou nadstavení Cas Latency, Timing Settings Mode (Safe/Normal/Fast/Turbo/ Ultra), MA 1T/2T Select (Delay 1T/ Normal), Host To Memory Latency (Normal/Fast). Nastavenie AGP slotu sa obmedzuje na nastavenie AGP Aperture
Size. BIOS ponúka mo nos nadefinova Ultra-DMA podporu pre zariadenie ATA100 alebo ATA133. Zvý enie výkonu je mo né realizova v ponuke rýchlosti zbernice procesora, ktorú je mo né nastavova z rozsahu 100 a 200 MHz v kroku 1 MHz. Stabilitu pretaktovanému procesoru mô me doda zvý ením napájania, a to z rozsahu 1,475 1,600 V (krok 0,025 V). Pripravená je aj vo¾ba násobièa FSB, ale tá je v prípade uzamknutého procesora neaktívna. Frekvenciu pamätí mô eme upravova vo¾bou pomeru procesora a pamätí a je
mo né nastavi aj ich napájanie zo kály 2,5 2,8 V (krok 0,1 V). Nechýba podpora monitoringu teploty a funkènosti ventilátorov, ako aj odstavenia systému v prípade poruchy. Výkon systému zalo eného na èipovej súprave SIS 645, ako si mô e èitate¾ porovna v tabu¾kách výsledkov testov, je ni í ako v prípade dosiek zalo ených na platforme AMD. O nieèo ni í výkon je pri práci s pevným diskom. Výkon procesoru v syntetických testov sa javí tie ni í, pokia¾ sa nevyu ívajú in trukcie SSE2. Nárast výkonu sa prejavil pri práci
s pamä ou, kde sa dokonale vyu ije technológia DDR 333 MHz (zaujímavá by mohla by podpora pamätí DDR 400 MHz). Výkon pri práci s grafickou kartou je vyrovnaný na oboch platformách (Intel/AMD).
Chaintech Apogee CT-9EJL1
Druhá z testovaných dosiek pre platformu Intel Pentium 4 je z dielne Chaintech a nesie oznaèenie Apogee vrchol. Je zalo ená na èipovej súprave Intel, a u z balenia vidie , e nepôjde len tak o be nú dosku. Dodávka
Výrobca
Model
Socket
Èipová sada
BIOS
Rozmery (mm)
Maximálna FSB
Typ pamäte
Maximálna pamä / poèet slotov
GigaByte www.giga-byte.com
GA-7VRXP
Socket A
KT333
American Megatrends
305 x 235 / ATX
161 MHz
DDR
3 GB / 3
GigaByte www.giga-byte.com
GA-7VAXP
Socket A
KT400
AWARD
305 x 234 / ATX
200 MHz
DDR
3 GB / 3
ABIT www.abit.com.tw
NV7-133R
Socket A
nForce 415
AWARD
305 x 245 / ATX
157 MHz
DDR
1,5 GB / 3
MSI www.msi.com.tw
645E MAX2-LRU
Socket 478
SIS 645DX
American Megatrends
305 x 230 / ATX
200 MHz
DDR
3 GB / 3
Chaintech www.chaintech.com.tw
Apogee 9EJL1
Socket 478
Intel 845E
AWARD
305 x 230 / ATX
255 MHz
DDR
2 GB / 2
Výrobca
Zvukový èip
Identifikácia stavu
AGP/PCI/ISA/AMR/CNR
IDE/RAID
USB/USB 2.0
Serial/PS2/Paralel
Dodávate¾
Cena bez DPH
GigaByte www.giga-byte.com
Creative CT5880
1/5/0/0/0
ATA133/ATA133
4/4
2/2/1
I.M.Computer, a. s. 02/63 81 06 89, www.imc.sk
4777 Sk
GigaByte www.giga-byte.com
Realtek ALC650 6-kanálový zvuk
1/5/0/0/0
ATA133/ATA133
0/8
2/2/1
I.M.Computer, a. s. 02/63 81 06 89, www.imc.sk
5796 Sk
ABIT www.abit.com.tw
nVidia 6-kanálový zvuk
2/2/1
BGS Distribution, a. s. 02/49 10 15 25, www.bgsdistribution.sk
5715 Sk
MSI www.msi.com.tw
SIS 961B 6-kanálový zvuk
LED
1/5/0/0/1
ATA133/ATA133
0/10
2/2/1
EMSONIC, s. r. o. 02/49 23 47 00, www.emsonic.sk
5335 Sk
Chaintech www.chaintech.com.tw
CMI 8738 6-kanálový zvuk
1/6/0/0/1
ATA100/
0/6
2/2/1
ASBIS SK, s. r. o. 02/44 87 15 89, www.asbis.sk
5976 Sk
Sloty
1/5/0/0/0
ATA133/ATA133
4/4
Chaintech Apogee CT-9EJL1
obsahuje predný panel do 3,5" achty, s výstupom pre tyri porty USB, výstupom na reproduktory a mikrofón, slúchadlá s emuláciou priestorového zvuku, dva okrúhle káble ATA 133, jeden okrúhly kábel pre FDD, tyri CD, manuál a manuál vo forme plagátu pre rýchlu in taláciu. Na CD sa nachádzajú okrem potrebných ovládaèov aj Norton Internet Security 2002, Norton Antivirus 2002, Adobe Active Share, Adobe Acrobat Reader 5.0, Adobe Acrobat eBook Reader, Imagemore a Thiz 6.0 Linux Desktop vo verzii Európskej a Ázijskej. Doska po vybalení zaujme tak okrúhlymi káblami, ako aj svojím vzh¾adom. Sloty pre roz irujúce karty a pamäte sú v zelenom prevedení. Kovové èasti sú sfarbené zlatou farbou, èo e te viac umocòuje prvý dojem z dosky. Je zalo ená na èipovej súprave Intel 845E, pozostávajúcej z obvodov MCH (FW82845E) a ICH4 (FW82801DB). Vlastnosti a parametre dosky: podpora procesorov Intel Pentium 4, Celeron (Socket 478, 400/533vMHz FSB), 2x 184-pinové sloty DDR DIMM 333 MHz (max. 2 GB), 6x PCI sloty (2,2 rev.), 1x slot CNR, 1x AGP (4x) s poistkou grafickej karty proti vysunutiu, 2x IDE (ATA133), 1x FDD, 2 sériové porty, 1x paralelný port, 6 portov USB 2.0. 2 porty sú priamo vyvedené na zadnej strane dosky a tyri je mo né vyvies na predný panel (prepojenie sa dodáva). Multimediálnu podporu dosky zabezpeèuje integrovaná zvuková karta CMedia CMI 8738. Komunikáciu s ostatnými poèítaèmi zabezpeèuje sie ová karta Realtek RTL8100B s podporou 100 Mb/s. K chladeniu systému sú pripravené dva konektory pre pripojenie ventilátorov. Doska má dobré umiestnenie konektorov radièa diskov a ATX konektora, ktoré sú rozmiestnené po pravej strane dosky. Zvukovú kartu a sie ovú kartu je mo né odstavi prepínaèom na doske. Doska obsahuje aj konektor pre èítaèku Smart kariet. Na CD sa nachádzajú aj potrebné utility a softvér pre prácu s týmito zariadeniami. AWARD BIOS nepriná a iadne novinky, obsahuje nastavenia, ktoré sa stávajú u tandardom. Operaèný systém
vie zavies aj z USB zariadení. Pre taktovanie procesora BIOS podporuje zmenu frekvenciu FSB po 1 MHz zo kály 100 255 MHz, prièom stúpa aj frekvencia pamätí. Nastavenie napájania procesora je mo né z intervalu 1,5 1,85 V (krok 0,025). Frekvenciu pamätí je mo né nastavova na hodnoty 200, 266 MHz a Auto. Doska neponúkala mo nos pou i pamäte na frekvencii 333 MHz napriek tomu, e sa manuál zmieòuje o jej podpore. Ani tu nechýba kontrola napájania pamätí, a to z rozsahu 2,5 2,95 V (krok 0,15 V). Ne tandardná frekvencia AGP slotu sa dá upravi vo¾bou AGP Clock Synchronize . Napájanie AGP sa dá upravi na hodnoty zo stupnice 1,5 1,95 V (krok 0,15 V). Aj tu je samozrejmos ou monitoring teploty a funkènosti ventilátorov. Doska je výkonnej ia ako model s èipom SIS. Ide o top model Chaintech-u a dáva to najavo aj oznaèenie série Apogee (výkon). Ako v ak vidie v syntetických testoch, výkon procesora o nieèo zaostáva oproti platforme AMD. Nárast je v ak pri práci s pamä ou, kde sa dokonale vyu íva priepustnos medzi procesorom a pamä ou. Výkon pri práci s grafikou je o nieèo ni í ako v prípade platformy AMD. Doska útoèí na zákazníkov okrem výkonu aj bohatým príslu enstvom. Lákadlom sú okrúhle káble pre pevné disky a slúchadlá s emuláciou priestorového zvuku. Èitate¾ mô e namieta , e slúchadlá sa nemô u rovna kvalitným reproduktorom. Ale treba si uvedomi , e ide o súèas dodávky dosky. Plusom je aj mno stvo softvéru, ktoré sa dodáva a na tyroch CD. Súèas ou je aj operaèný systém Thiz 6.0, èo tie nie je na zahodenie. Na kodu je mo nos osadi iba dva moduly pamätí a podpora radièa ATA100, ale to je u dané architektúrou èipu.
Záver
V teste boli predstavené rozlièné dosky od rôznych výrobcov. Niektoré èipové sady sú u nejaký èas na trhu, niektoré sú novinky. Najzaujímavej ou doskou v teste bola doska s èipovou súpravou KT400 s podporou pamätí DDR 400 MHz a priepustnos ou AGP portu 8x.
34
Bohu ia¾, ide o také novinky, e sme nemali mo nos túto dosku vyu i na maximálny výkon, preto e na trhu nie sú v dostatoènom mno stve dostupné komponenty podporujúce túto technológiu. Urèite sa k tomuto èipu e te v budúcnosti vrátime. Otázkou je, èi je vhodné investova do dosky podporujúce technológie, ktoré nie sú e te dostatoène zabehnuté . Najvýhodnej ou doskou z testovaných modelov pre platformu AMD sa nám zdala doska GigaByte GA-7VRXP, ktorá má vynikajúci pomer cena/výkon. V cene dosky je zahrnutá podpora technológie Smart Card, a RAID radiè Promise. Základná doska ABIT s nVidia èipom bola trochu sklamaním, hlavne vïaka problémom pri in talácii. Výkonom tie trocha zaostávala za èipmi od VIA. V blízkej dobe sa urèite pozrieme na nové èipové súpravy od nVidia, aké nové technológie a výkon prinesie. Na platforme Intel Pentium 4 zaujala doska Chaintech vzh¾adom na svoju cenu, bohaté a zaujímavé príslu enstvo a tie mno stvom prilo eného softvéru. Doska s èipom SIS podala men í výkon oproti èipu Intel, av ak nárast bol pri práci s pamä ou, nako¾ko 333 MHz pamä vyu ila na plný výkon. Èitate¾a treba upozorni na fakt, e napriek tomu, e výkon platforiem pre Pentium 4 sa javí ni í, nie je to v skutoènosti tak. Ide toti o syntetické testovacie programy a výkon celého systému je na rovnakej úrovni. Zodpovedajú tomu výsledky 3DMark, kde výkon je síce o nieèo vy í v prospech AMD, ale ide o pomerne vyrovnané hodnoty. Èitate¾ a prípadný záujemca si u musí zvá i cenové relácie jednotlivých dosiek a procesorov. Aby sme sa vyhli argumentom oh¾adne stability jednotlivých systémov, musíme doda , e sme sa nestretli s nestabilitou a iadnymi problémami ani u jednej platformy. Pavol Gono
linux
Linux alebo praktické rady z unixovskej kuchyne Niektoré súborové systémy a mo nosti pripojenia TMPFS
S verziou jadra 2.4 sa objavuje aj mo nos pou íva nieko¾ko nových súborových systémov. Pod súborovým systémom chápeme priestor alebo formát na disku èi v pamä ovom médiu, do ktorého sa ukladajú dáta. Spomedzi súborových systémov na pevnom disku spomenieme napríklad súborový systém Ext2 alebo Ext3, ReiserFS, XFS SGI atï. Posledné tri súborové systémy sú urnálové. Súborových systémov je, pravda e, viac a patrí medzi ne aj súborový systém TMPFS, ktorý nie je urnálový súborový systém, ale súborový systém virtuálnej pamäte (VM). TMPFS v súèasnosti predstavuje aj najlep í spôsob vyu ívania RAM disku v Linuxe a v jadre 2.4 sa objavil na pote enie v etkých pou ívate¾ov. Ak by som chcel vysvetli jedným dychom aj laikovi, èo TMPFS je, povedal by som, e TMPFS je ako ramdisk, av ak nie celkom, preto e TMPFS súèasne s vyu itím pamäte RAM mô e vyu íva aj súbor swap, ktorý je zase na rozdiel od TMPFS ulo ený na pevnom disku. TMPFS sa teda delí o pamä RAM s pamä ou swap. (Ak náhodou neviete, èo je swap inak známy aj z prostredia Windows swap je súbor alebo samostatný diskový oddiel, ktorý systém vyu íva ako pamä , t. j. ukladá doò dáta.) Zatia¾ èo tradièný ramdisk je blokové zariadenie, ku ktorému potrebujete príkazy ako mkfs (na vytvorenie súborového systému pred jeho pou itím), TMPFS nie je blokové zariadenie iba ho pripojíte a hneï aj pou ívate. Vïaka okam itej mo nosti pripoji RAM a vyu íva VM je TMPFS fe ákom v rade súborových systémov vytvoríte ho nekomplikovane a rýchlo. Aby sme trochu objasnili termín blokové zariadenia , povieme si, e blokové zariadenia sú zariadenia pre prístup k diskom (vytváranie, pripájanie súborových systémov, najmä dátové nosièe); znakové zariadenia sú najèastej ie zariadenia pre prístup k portom (prenos dát po znakoch). Výhody TMPFS je tie známy ako virtuálny pamä ový súborový systém. TMPFS nie je ako ostatné súborové systémy (ext2, ext3, XFS, JFS, ReiserFS atï.), preto e sedí priamo na vrchu VM. Netreba ho teda formátova , iba ho pripojíte príkazom mount a hneï pou ívate. TMPFS je rýchly ako blesk. Tu sa pravda e otvárajú ïal ie mo nosti nielen zdie¾anie swapu a TMPFS, ale aj mo nos vytvori diskový priestor na ukladanie dát, ktoré potrebujete iba chví¾u, alebo ich máte zálohované na pevnom disku a v TMPFS ich vyu ívate kvôli rýchlosti. Dynamické pride¾ovanie ve¾kosti súborového systému TMPFS. Nevýhody Súborový systém TMPFS je v pamäti, preto po re tarte/vypnutí poèítaèa sa dáta ulo ené v súborovom systéme TMPFS nenávratne stratia.
a zmen ova ako pongia pod¾a toho, ako ju systém stláèa pod¾a svojich potrieb. Ak TMPFS pripojíte pod¾a uvedeného príkazu, adresár /mnt/tmpfs bude ma poèiatoènú kapacitu malú, ale pri kopírovaní súborov bude ma èoraz väè iu ve¾kos (kritérium je fyzická ve¾kos RAM). Ak súbory vyma ete, súborový systém TMPFS sa zmen í. Ïal ou výhodu TMPFS je jeho blesková rýchlos , le í toti v RAM. Zápis a èítanie prebieha okam ite, ale, pravda e, dáta ulo ené v TMPFS sa stratia po re tarte systému, je teda jasné, e názov TMPFS má svoje opodstatnenie ide o doèasný súborový systém (temporary file system). Na druhej strane sa to v ak mô e ukáza ako ve¾mi u itoèné pri nepotrebných dátach, ktoré sa napríklad vytvárajú v adresári /tmp. TMPFS zbehnete na jadre rady 2.4 s aktívnou podporou pre VM FS (Virtual Memory File System súborový systém pre virtuálnu pamä ), èo je u nastavené v súèasných distribúciách, ako napr. RedHat, SuSE, Lycoris, Mandrake atï. Èo sa v ak stane, keï súborový systém TMPFS narastie do rozmerov, keï nebude staèi fyzická pamä a ani swap? Je to mrzutá situácia, v ktorej jadro 2.4.4 spôsobí zmrznutie poèítaèa. Jadro 2.4.6 to rie i aspoò èiastoène má zabudované funkcie na uvo¾nenie pamäte, nájde proces a zabije ho. Nedostatok vo¾ného miesta v súborovom systéme TMPFS mô e teda donúti jadro, aby zabilo procesy ako X server atï. Preto je vhodné pri pou ívaní TMPFS zadefinova ve¾kos pri jeho pripojení. Ak chcete vytvori TMPFS s maximálnou ve¾kos ou 64MB, pou ijete tento príkaz: mount tmpfs /dev/shm -t tmpfs -o size=64m Tentoraz sme v ak namiesto pripojenia nového súborového systému vytvorili TMPFS v /dev/shm. Ak chceme ve¾kos TMPFS obmedzi na 1 GB, pou ijeme size=1g . Súèasné verzie Linux RedHat majú v súbore /etc/fstab implicitne po in talácii zadefinovaný tento riadok: none /dev/shm tmpfs defaults 0 0 none /dev/shm tmpfs size=32m 0 0 Do TMPFS pristúpime takto: mkdir /dev/shm/tmp èím sme vytvorili adresár /tmp v súborovom systéme TMPFS. Ak chceme zobrazi dáta èi adresáre v súborovom systéme TMPFS, aplikujeme príkaz ls takto: ls /dev/shm V star om jadre rady 2.2 sa systém s a oval, keï sme sa pokúsili pripoji nieèo do adresára mount, v ktorom u nieèo bolo pripojené. Dnes tento problém u nové jadro elegantne vyrie ilo, vïaka èomu mô eme pripoji existujúci adresár /tmp aj v prípade, e u je niekde pripojený. mount tmpfs /tmp -t tmpfs -o size=64m
Prikroème teraz k praktickým krokom, ako vytvori súborový systém TMPFS a ako ho pou íva . Súborový systém TMPFS vytvoríte príkazom mount takto: mount tmpfs /mnt/tmpfs -t tmpfs
Týmto príkazom sme docielili, e súborový systém TMPFS je pripojený do adresára /tmp a jeho maximálna ve¾kos bude 64 MB.
Po aplikovaní uvedeného príkazu budete ma súborový systém TMPFS pripojený v adresári /mnt/tmpfs, ktorý si, pravda e, mô ete pripoji aj inde. Nepotrebujete teda spú a iadny príkaz ako mkfs.tmpfs (ktorý, mimochodom, ani neexistuje). Ide o ve¾ký rozdiel v porovnaní s tým, ako Linux siaha na tandardný ramdisk ten musí by naformátovaný so súborovým systémom a a potom ho mo no pripoji . TMPFS je teda na rozdiel od ramdisku hneï k dispozícii i bez zbytoèného kompilovania jadra, kde treba stanovi maximálnu ve¾kos ramdisku, ktorá èasto býva implicitne nastavená iba na 4096 MB. Ak hovoríme o ve¾kosti súborového systému TMPFS tá funguje na inom princípe ako v ramdisku výhodou TMPFS je dynamické pride¾ovanie ve¾kosti súborového systému. TMPFS sa mô e zväè ova
Bind mounts
PC Space 10/2002
Bind mounts (alebo prepojené pripojenie) je spôsob, vïaka ktorému mô eme pripoji celý súborový systém alebo èas u pripojeného disku na iné miesto, prièom súborový systém bude prístupný z oboch bodov pripojenia v tom istom èase. Pomocou bind mounts pripojíte svoj koreòový adresár do iného adresára, napr. /home/zaloha takto: mount --bind / /home/zaloha Keï sa teraz pozriete do adresára /home/zaloha, uvidíte v òom koreòový súborový adresár /, t. j. /home/zaloha/ etc, /home/zaloha/opt, /home/zaloha/usr atï. Ak máte k adresáru /usr pripojený iný disk, nebudete ho vidie v adresári /home/zaloha. Keï modifikujete nejaký súbor
36
(súbory) v koreòovom adresári /, zmenu uvidíte aj v adresári /home/zaloha. Pomocou prepojeného pripojenia bind mount docielime ve¾a zaujímavých vecí súèasne u itoèných aj pre TMPFS, t. j. napr. nalinkujeme adresár /tmp na /dev/shm. Povedzme, e máte súborový systém TMPFS v /dev/shm a rozhodnete sa pou íva TMPFS aj pre adresár /tmp na pevnom disku. Buï pripojíte nový súborový systém TMPFS do adresára /tmp (èo je tie mo né), alebo sa rozhodnete, e pou ijete u existujúci adresár v /dev/shm. Ak ste si vytvorili adresár tmp v /dev/shm (mkdir/dev/ shm/tmp), aplikujte príkaz: chmod 1777 /dev/shm/tmp mount --bind /dev/shm/tmp /tmp Pomocou chmod 1777 nastavíme práva potrebné pre adresár /tmp. Výhodou tohto kroku mô e by napríklad mo nos , ak máte nejaké iné súbory/adresáre v /dev/shm, nebudú sa zobrazova v adresári /tmp. Súbor /tmp/xxx sa bude odkazova aj na /dev/shm/tmp/xxx, ale súbor /dev/shm/yyy nebude vidite¾ný v adresári /tmp.
DEVFS
Aby mal pou ívate¾ Linuxu aspoò aký-taký preh¾ad a vedel sa zorientova aj v termínoch súborových systémov, patrí sa poveda pár slov o vyu ití súborového systému DEVFS (súborový systém pre zariadenia), ktorý poskytuje nový spôsob, ako pristupova k blokovým a znakovým zariadenia, ktoré sa nachádzajú v adresári /dev. Aj keï je DEVFS pekná vec, skôr si myslím, e je vhodná pre laptopy a e ju na PC netreba za normálnych okolností in talova , preto tomuto súborovému systému nevenujem väè í priestor. Adresár /dev obsahuje stovky a stovky súborov, ktoré zaberajú ve¾a miesta a z ktorých mnohé vôbec nepou ívame. Cie¾om súborového systému DEVFS je da adresár /dev do prijate¾nej ej podoby. Keï DEVFS zaregistrujeme, t. j. keï ho aktivujeme v jadre a aplikujeme nieko¾ko zmien v spú acích skriptoch, potom re tartujeme PC, vtedy pôvab DEVFS spozorujeme tak, e jadro vytvorí v etky potrebné (existujúce) zariadenia automaticky, ale adresár /dev u nebude zaplnený stovkami súborov, ktoré systém inak nepou íva. Ak máte napríklad prenosný poèítaè, zariadenia sa mô u magicky objavi a strati v adresári /dev pod¾a toho, aké zariadenia (napr. PCMCIA karty) ste pripojili, alebo aké zariadenia aktuálne pou ívate. In talácia Ak nemáte ve¾ké skúsenosti, musíte si by vedomí, e rozbehnutie DEVFS nie je ¾ahké a systém mô ete znefunkèni , preto by bolo lep ie pou i nejaký náhradný poèítaè s Linuxom, alebo stiahnu si distribúciu u nastavenú na DEVFS (pozri Softvér). Nechcem dáva presný a podrobný návod, keï e ide o nároènú problematiku, chcem v ak iba struène uvies a ukáza , ako mo no DEVFS in talova . Ak chcete rozbehnú DEVFS, potrebujete jadro verzie 2.4 a nieko¾ko krokov. Podporu pre DEVFS povolíme v jadre príkazom menuconfig alebo xconfig z prostredia X. Po vyvolaní konfiguraèného okna pre kompiláciu jadra klikneme v hlavnom menu na Code mature level option a aktivujeme polo ku Prompt for development and/or incomplete code/drivers. Potom prejdeme do sekcie File systems kernel configuration a vyh¾adáme podporu pre súborový systém /dev /dev file system support (EXPERIMENTAL) a aktivujeme ju. Uvidíme tu aj nieko¾ko dodatoèných volieb, ako napr. automatické pripojenie /dev jadrom. Po konfigurácii niektorých inicializaèných skriptov sa o ïal iu prácu postará daemon DEVFSD.
linux Èo je chroot? Chroot redefinuje koreòový adresár / pre login alebo programy na iný adresár (aj podadresár). Mo no sa spýtate, ako chroot súvisí s TMPFS alebo DEVFS? Chroot definuje koreòový súborový systém, ku ktorému pristupujú pou ívatelia, tak e v tomto oh¾ade mo no poveda , e príkaz chroot je spriatelený s mo nos ou pristupovania do súborového systému. Aplikovaním príkazu chroot na adresár docielime, e v etky adresáre mimo adresára, ktorý sme urèili príkazom chroot, nebudú dostupné. Uvedieme si to na príklade. Máme adresár /ivan. Ak v adresári /ivan bude podobná hierarchia ako v koreòovom adresári, t. j. /bin, /etc, /tmp, /usr atï., pou ívate¾, ktorému je pomocou príkazu chroot priradený adresár /ivan ako koreòový, nebude môc èíta súbory mimo tohto adresára, t. j. nebude môc sprístupni skutoèný (pôvodný) koreòový adresár. Mo no sa spýtate, na èo je to dobré? Ak sa napríklad niekto vláme do vá ho poèítaèa, nebude vidie ostatné súbory a bude si myslie , e koreòový adresár je ten, ktorý vidí. Príkazom chroot si vytvoríme alternatívny koreòový adresár, av ak nemusia v òom by rôzne dôle ité utility/slu by, ktoré by sa inak dali zneu i . Ako mô eme uplatni chroot na v etko? Podrobný návod je tie dos komplikovaný, ale pre jednoduchos uvediem aspoò rýchle kroky, ktoré si mo no okam ite odskú a . Vytvoríme si adresár /ivan (alebo /chroot) a umiestnime doò niektoré slu by a programy: Apache sa bude nachádza v adresári /ivan/etc/httpd, ssh bude v adresári /ivan/etc/sshd, PostgreSQL v adresári /ivan/etc/postmaster, named bude v /ivan/etc/named atï. Do adresára /ivan prekopírujeme programy adresár /bin, /sbin a /boot, /home, /lib, /usr atï. Keï e pomocou príkazu chroot maskujeme skutoèný koreòový adresár /, t. j. pôvodnú hierarchiu súborov, do ktorej má vstup len systémový administrátor, ak útoèník prenikne do systému cez neprivilegovaný úèet, a ko narobí nejakú kodu, iba ak tam, kde prenikol. A ak prenikol a oblas je viac-menej celá vlastnená administrátorom, bude ma menej mo ností. Ak sú v adresári (/ivan alebo /xxx) dôle ité programy a kni nice, staèí zada príkaz: chroot /ivan alebo chroot /xxx kde xxx je adresár slú iaci ako alternatívny koreòový adresár / a systém u nebude vidie pôvodný koreòový adresár. Ak z nejakého dôvodu chcete zru i nový koreòový adresár, staèí napísa do príkazového riadku exit (ako pou ívate¾ root).
Na internete existuje nieko¾ko èlánkov o aplikovaní vo¾by (príkazu) chroot a jeho vyu itie mô e by v elijaké, najmä v ak bezpeènostné. Pre uplatnenie chroot na slu bu DNS alebo named existuje aj linuxovské HOWTO: http://www.linuxdoc.org/HOWTO/Chroot-BIND8-HOWTO.html alebo http://www.linuxdoc.org/HOWTO/Chroot-BIND-HOWTO.html Chroot ponúka pod¾a môjho názoru pièkové rie enie z bezpeènostného aspektu. Z tohto poh¾adu by bolo vhodné aj implicitné nastavenie chroot na niektoré citlivé slu by. Keby niektorá distribúcia hlavného prúdu ponúkala slu by ukryté v adresári vytvorenom príkazom chroot, bola by to vynikajúca distribúcia. Ak pou ívatelia majú mo nos konfigurova systém na úrovni GUI, nepotrebujú vidie èrevá a ani vedie , èo sa odohráva pod povrchom. Staèí im návod na konfiguráciu a pribli ne vedie , e to funguje.
Tipy a slovníèek Atribúty súborov mo no ïalej modifikova tak, aby ich nikto nemohol zmeni èi vymaza . Linux k tomuto úèelu pou íva príkaz chattr. Napí ete napr. do príkazového riadku chattr +i /etc/lilo.conf , èím zabránite akýmko¾vek zmenám alebo vymazaniu tohto súboru. Ak napí ete príkaz: hdparm -c3 /dev/hdX kde X je abecedné oznaèenie vá ho disku, príkazom hdparm nastavíte 32-bitový transfer na disk. Ak neviete, aké abecedné oznaèenie pou íva vá disk, zadajte príkaz: df a v terminálovom okne uvidíte text podobný tomuto: Filesystem
1k-blocks
Used
Use %
Mounted on
/dev/hdb1
3020140
1320500 1546224
Available
47 %
/
none
39188
0
0%
/dev/shm
39188
Riadok /dev/hdb1 je aktuálny disk so systémom. Po aplikovaní príkazu hdparm -c 3 /dev/hdb1 budete vidie výpis o úspe nom alebo neúspe nom nastavení transferu na 32 bitov:
Ïal í príklad chroot v praxi Chroot pou ívajú aj iné systémy Unix Debian BSD ako port operaèného systému Debian Linux pre jadro NetBSD je jedným z nich. I keï je projekt iba na svojom zaèiatku, systém Debian BSD je vlastne Linux, resp. adresárová hierarchia identická s hierarchiou Debian Linux pod systémom NetBSD nieko¾ko desiatok megabajtov, ktoré iba rozbalíte vo vami vytvorenom adresári v systéme NetBSD, napr. /debian (nie do koreòa /) a na adresár, kde sa nachádza Debian Linux, aplikujete príkaz: chroot /debian
/dev/hdb1:
Debian BSD vyu íva systémové volania jadra NetBSD, teda pracuje pod ním, ale u ívate¾sky ide o Debian Linux, t. j. súborová hierarchia je rovnaká, balíky *.deb sa in talujú rovnako, podobne aj slu by sa aktivujú rovnako; konfiguraèné súbory sa nachádzajú na tom istom mieste. Pre pou ívate¾ov je najdôle itej ie spomenú aj vyu itie systému Debian BSD v re ime pre správu balíkov, t. j. ich in taláciu/dein taláciu pomocou nástrojov dpkg (dpkg je program pre správu balíkov v systéme Debian Linux) a apt-get (program na in taláciu balíkov). Debian BSD v spolupráci s nástrojom pre správu balíkov zoberie aj zdrojové kódy (dpkg source), prekompiluje ich a nain taluje. Debian BSD si stiahnete z adresy: http://www.srcf.ucam.org/~mjg59/debian-netbsd/debian-netbsd.tar.gz. Balík predstavuje nieèo vy e 40 MB. Problémy pri portovaní Debian Linuxu pod jadro NetBSD a vychytávanie chýb mô u urèite pomôc a nasmerova ïal í vývoj projektu Debian BSD, z ktorého budú urèite èerpa aj iné BSD systémy. Najelementárnej í zmysel portovania Linuxu do NetBSD spoèíva v skutoènosti, e NetBSD be í na ove¾a ir ej kále hardvérových platforiem ako Linux. Juraj ípo
Softvér
setting 32-bit I/O support flag to 3 HDIO_SET_32BIT failed: Invalid argument I/O support = 0 (default 16-bit) FHS je skratka pre File Hierarchy Standard ( tandard súborovej hierarchie), pred ktorým bol iný tandard FSSTND. Tento tandard definuje súborovú hierarchiu, teda súbory, ktoré budú v adresári /etc alebo /usr/X11R6/bin atï. FSSTND (FileSystem StaNdarD) bol jedným z prvých tandardov. DEVFS je skratka pre Device File System
Green Frog Linux je malá a kompaktná distribúcia Linuxu s jadrom 2.2.x+devfs/glibc 2.1. Ide v podstate o minimálny systém s mo nos ou kompilova programy, pou íva sie . Distribúciu si stiahnete zo stránky http://www.sigusr1.org/ Projects/GFL/. ctk-adm-dns-chroot je program, ktorý vytvorí minimálnu súborovú truktúru pre adresár tak, aby ste mohli vy íva program bind v prostredí chroot ako neprivilegovaný pou ívate¾. ALT Linux Castle je bezpeènostná distribúcia, kde v etky slu by be ia v prostredí chroot, prièom systémové balíky sú u nakonfigurované pre maximálnu bezpeènos . ALT Linux Castle je plnohodnotná distribúcia o ve¾kosti jedného CD a stiahnete si ju z adresy ftp://ftp.altlinux.ru/pub/distributions/ALTLinux/ISO/. Kaladix Linux je ïal ia bezpeènostná distribúcia s ochranou proti buffer overflow, takmer v etky daemony be ia v prostredí chroot, integrovaná je podpora pre kryptografiu, ako aj silné mo nosti pre firewalling vrátane systému detekcie prieniku nepovolaných náv tevníkov. Domovská stránka tejto distribúcie je na adrese http://www.kaladix.org.
software
allCLEAR 5.1 diagramy a schémy Potrebujete vytvára diagramy a schémy za úèelom rôznych analýz? Ste zodpovední za dokumentáciu pracovných postupov alebo organizaèných schém vo va ej firme? Alebo pripravujete certifikáciu pod¾a normy ISO 9000? Tak potom práve vám mô e by ve¾mi nápomocný program allCLEAR 5.1 od spoloènosti SPSS Inc. Tento program doká e vytvára irokú kálu najrôznej ích diagramov a schém, a to dokonca priamo z textových súborov ktoré sú zapísané jednoduchou, ¾ahko zapamätate¾nou koncepciou. Mo nosti vytvárania diagramov sú iroké, napríklad diagramy procesov, stromové diagramy, rozhodovacie diagramy, organizaèné schémy, diagramy rybacej kosti. Tie sú obsiahnuté diagramy pou ívané pri certifikácii ISO 9000. Vytváranie diagramov z textových súborov je automatické, pomocou interpunkèných znamienok je mo né meni truktúru diagramov (napríklad ? vytvára rozhodovací box). Pre rýchle úpravy mô ete pou i automatické formátovanie diagramov (upravuje rozlo enie boxov, prepojenie, vytvára viacstránkové diagramy). Zobrazi si mô ete Drag and drop boxy pre jednoduché a rýchle vkladanie potrebných èastí a symbolov do schém. K boxom mô u by pripojené poznámky, dáta a ïal ie prílohy. Z týchto boxov mô ete dokonca spú a aplikácie, grafy alebo www stránky. allCLEAR automaticky vytvorí, umiestni, presunie a spojí rámèeky, presmeruje úseèky, prekreslí spojenia. Schémy, ktoré sa nezmestia na jednu stránku, automaticky rozdelí na viacero stránok a vytvorí spojovaèe stránok v logických bodoch pre zvý enie pochopite¾nosti celej schémy. V prípade, e nie sme s tvarom alebo úpravou vytvorenej schémy
spokojní, existuje mo nos ïal ích úprav. K dispozícii je nieko¾ko stoviek tvarov rámèekov, rôzne definície èiar, rôzne týly, zmena farieb a výplne, zmena tvarov, náèrtky, celková úprava grafických stránok, mo nos vlo enia clipartov alebo obrázku a ïal ie editaèné schopnosti.
(DBF) a ASCII text (TXT). Ïalej mô ete importova diagramové boxy vo formátoch Windows Metafiles (WMF) a Enhanced Metafiles (EMF). Pri exporte vytvorených diagramov a schém sú mo né formáty HTML, MS Excel 4.0 a ni ie verzie (XLS), ASCII text (TXT), Windows Metafiles (WMF), Enhanced Metafiles (EMF), PNG, JPG, BMP, CGM Metafiles (CGM), PostScript (EPS), Tagged Image (TIF) a Macintosh PICT Files (PCT). Minimálne systémové po iadavky allCLEAR sú poèítaè s procesorom Pentium 90 MHz a lep ím, 50 MB vo¾ného miesta na pevnom disku, 16 MB RAM, SVGA monitor. Ako operaèný systém mô ete pou i Microsoft Windows 95/98, NT 4.0, 2000, Me a tie XP. Tie je vy adovaný Internet Explorer 3.0 a vy í, alebo Netscape Navigator 3.0 a vy í pre HTML export.
Záver
Prostredie allCLEAR 5.1
Tvorbu schém je mo né vytvára v textovom alebo grafickom okne, prípadne pou i obidva spôsoby súèasne, keï prevedené zmeny sa navzájom prená ajú medzi schémou a textom. Pre zaèínajúcich pou ívate¾ov sú v programe pripravené návody (sprievodcovia) na vytvorenie rôznych typov diagramov, s ktorými nie je problém schému vytvori . Import dát pre vytvorenie diagramov je podporovaný z formátov MS Excel (XLS), Lotus 1-2-3 (WK), dBASE
allCLEAR vytvára diagramy z textových súborov alebo pomocou metódy drag and drop. Ak pou ijete ktorúko¾vek z týchto metód, nemusíte sa za a ova kreslením a sústredíte sa priamo na opisovaný proces. Celkovo mo no allCLEAR hodnoti ako vynikajúci nástroj, urèený analytikom a mana érom, ktorým u etrí mno stvo èasu pri návrhu a kreslení diagramov.
Výrobca: SPSS Inc. Zapo ièal: Zebra systems, s. r. o., Ostrava
tefan Stieranka
Preview Brnianska spoloènos ZONER software je urèite ve¾mi dobre známa hlavne svojou grafickou aplikáciou Zoner Callisto (predtým z názvom Zebra), ktorá získala ocenenia nielen na domácej pôde, ale aj v zahranièí. Spolu s Callistom bol dodávaný aj správca multimediálnych súborov Zoner Media Explorer, ktorý v ak v dy zostával trochu v ústraní. Spoloènos ZONER sa v ak na základe potrieb pou ívate¾ov rozhodla Zoner Media Explorer o ivi a pripravi tak pièkové svetové rie enie pre iroký okruh pou ívate¾ov. Dvojroèný vývoj novej verzie Zoner Media Explorer 5 predstavoval najväè í projekt v histórii firmy, a to nielen poètom vývojárov, ale aj rozpoètom. Pozrime sa teda, ako sa tento projekt vydaril, a èo nové nám Zoner Media Explorer 5 prinesie. V rokoch 2001 a 2002 sa ZONER zaèal na Zoner Media Explorer viac koncentrova , z èoho vznikla verzia 4.5, ktorej programový kód je kompletne prepracovaný, je nieko¾konásobne rýchlej ia a ponúka mo nos zaslania fotografií do digitálneho fotolaboratória cez internet. Najnov ia verzia 5 ponúka profesionálne funkcie pre vylep ovanie fotografií, výkonný tlaèový výstup so zabudovaným grafickým editorom, export obrázkových albumov do PDF a netradièný grafický vzh¾ad.
digitálny fotoaparát ), prostredníctvom TWAIN rozhrania (skener, web kamera ), prípadne zo systémovej schránky. Zaujímavá je mo nos stiahnu obrázky z urèenej web stránky (s urèením poètu vnorení), kde sú automaticky rozpoznávané obrázky, ktoré sa nemajú s ahova (napr. banery). Mno stvo zmien a vylep ení nájdete pri úpravách a editácii obrázkov. Je to otáèanie, orezávanie (aj automaticky pre formát fotografií), zmeny ve¾kosti,
Záver
Èo je nové?
Vzh¾ad Zoner Media Explorer 5 (ZME5) je podobný ako predchádzajúce verzie, rozvrhnutie okien je rovnaké, av ak plne konfigurovate¾né, tak e okrem klasického vzh¾adu mô ete zobrazi okná podobne ako v Norton Commander. Prostredie je, navy e, riadené grafickými ablónami (skiny), tak e mô e by plne modifikovate¾né. Zaujímavos ou je, e ZME5 nemá klasické menu typu File, Edit, View, atï. Hlavné okno obsahuje len vo¾by pre zobrazenie okien a v eobecné nastavenia, ostatné funkcie sa vyvolávajú z okien prehliadaèov. Funkcie sú zdru ené do tyroch skupín, pod¾a druhu èinnosti s obrázkami Získa (Acquire), Upravi (Image), Organizova (Manage) a Publikova (Publish). Obrázok mô ete získa buï z nejakého média (disk, PC Space 10/2002
súèasne upravova viac vybraných obrázkov. Pri organizovaní obrázkov mô ete vyu i funkcie pre vytváranie albumov, filtrova ich, vyh¾adáva pod¾a viacerých parametrov, modifikova vlastnosti obrázkov, alebo vytvára slide show. Publikovanie zo ZME5 je mo né buï na tlaèiareò, v HTML formáte, alebo v PDF formáte. Zaujímavou vlastnos ou je mo nos tlaèe cez vstavaný grafický editor (ako keby bol v programe vektorový grafický editor Zoner Callisto 4.) Pri tlaèi máte buï be né mo nosti vytlaèenia, prípadne mô ete tlaèi prostredníctvom grafických ablón (formátu Zoner Callisto). ablóny predstavujú akési grafické pozadie, do ktorých mô ete umiestni jeden alebo viacero obrázkov a je mo né pripravi ich pod¾a definovaných pravidiel v Zoner Callisto. Podobne ako pri tlaèi, aj výstup do HTML mô ete realizova prostredníctvom ablón. Následne ho mô ete ulo i na disk alebo na zadanú FTP adresu. Lákadlom (ktoré obsahovala aj verzia 4.5) je mo nos odosielania fotografií do digitálnych fotolaboratórií. Staèí len vybra príslu né obrázky, urèi formát fotografií a odosla . Táto slu ba u bude podporovaná aj na Slovensku.
V etky operácie sú prispôsobené pre be ného u ívate¾a, ktorý má malé vedomosti o krivkách a histograme. Pri oprave farebnej teploty sa nastaví iba zdrojové svetlo a cie¾ové svetlo.
vylep enie farieb (RGB, gama, odtieò, sýtos , jas, kontrast), farebná teplota, ostros , antivignetting (opravuje nerovnomerne presvetlené obrázky), vyrovnávanie horizontu, kolinearita (oprava perspektívy zu ovania pri objektoch na obrázku), redukcia èervených oèí. Pri obrázkových efektoch tu nájdete explóziu, olejoma¾bu, vlnenie, kreslenie pastelkou, posterizáciu, efekt pretlaèenia, sépie, obálka (orezanie pod¾a vzoru), tlaèítko, vlo enie obrázka do obrázka, vlo enie textu. Pote ite¾né sú zlo ené konverzie a úpravy, kde mô ete
38
Je vidie , e ZME5 je skutoène novým programom, ktorý ponúka oproti predchádzajúcim verziám ove¾a viac. U to nie je len obyèajný prehliadaè, ale ponúka aj pièkové nástroje pre úpravu digitálnych fotografií, vrátane ich publikovania alebo odoslania do digitálnych fotolaboratórií. Dodávaný bude v dvoch variantoch HOME a PROFESSIONAL. Zapo ièal: ZONER, s. r. o. tel./fax: 02/63 81 16 15 info@zoner.sk, www.zoner.sk Cena: Home: 999 Kè Professional: 1559 Kè vrátane DPH. tefan Stieranka
software
Win4Lin Popularita OS Linux zaznamenala v posledných rokoch nesmierny nárast a poèet jeho pou ívate¾ov sa stále rozrastá. Jednou zo slabín OS Linux je nedostatok aplikácií a neochota pou ívate¾ov uèi sa práci v novom prostredí. Liekom na tieto problémy má by projekt spoloènosti Netraverse, ktorá prednedávnom uviedla novú verziu svojho produktu Win4Lin. Win4Lin umo òuje spú a aplikácie pre MS Windows v prostredí OS Linux. Vïaka tomu majú pou ívatelia Linuxu k dispozícii v etky aplikácie urèené pre OS Windows, prièom naïalej pracujú v im známom prostredí a zároveò vyu ívajú v etky výhody OS Linux, predov etkým vy iu bezpeènos a stabilitu.
In talácia
Win4Lin sa in taluje pomocou programu, ktorý zistí, akú distribúciu, verziu distribúcie a verziu jadra pou ívate. Na základe týchto informácií stiahne zo servera spoloènosti NeTraverse príslu né balíky a vykoná in taláciu Win4lin. Win4Lin sa skladá z dvoch èastí. Z èasti be iacej v re ime jadra a z procesov v u ívate¾skom priestore. Vzh¾adom na úpravu jadra je potrebné vykona re tart poèítaèa. V prípade, e v systéme nie je tandardné jadro dodávané s distribúciou, je potrebné vykona úpravu jadra ruène pomocou záplat (patches). Po re tarte nasleduje in talácia MS Windows. Pri nej je potrebné originálne in talaèné CD MS Windows. Pri in talácii dôjde k ulo eniu balíkov (cabs) na pevný disk a k vytvoreniu zavádzacieho disku. Následne je potrebné pre ka dého pou ívate¾a, ktorý bude pou íva Win4Lin, vytvori u ívate¾skú in taláciu. Administrátor má mo nos vytvori ablóny in talácií MS Windows pod¾a skupín pou ívate¾ov, ktorí pou ívajú rovnaké aplikácie. Takéto ablóny je mo né jednoducho kopírova .
Technológia
Win4Lin v samotnom Linuxe funguje ako virtuálny poèítaè, ktorý sa v porovnaní s doteraz známymi rie eniami javí ako ve¾mi výkonný. Je to dané tým, e na rozdiel od klasických virtuálnych poèítaèov, ktoré emulujú kompletný hardvér poèítaèa od procesoru a po periférie, Win4Lin priamo pou ije reálny procesor a namiesto emulácie hardvéru obsahuje ovládaèe pre MS Windows, ktoré komunikujú buï priamo s reálnym hardvérom, alebo s kni niènými funkciami Linuxu a systému X-window. Vïaka tomu aplikácie pracujú vo Win4Lin natívnou rýchlos ou.
Èas v jadre Linuxu
Ako sme u spomenuli, Win4Lin sa skladá z èasti, ktorá je v jadre Linuxu a zo súboru procesov v u ívate¾skom priestore. Prvá èas be iaca v re ime jadra kontroluje prístup k re imom procesora a prístup k pamäti. Medzi hlavné funkcie èasti v jadre patrí kontrola prístupov k re imom procesora. Operaèný systém be iaci v takomto virtuálnom poèítaèi má prístup k reálnemu procesoru, preto je nutná urèitá kontrola. Ak zoberieme do úvahy funkcie, ktoré plní operaèný systém, tak prístup emulovaného MS Windows k reálnemu procesoru, na ktorom be í hos ujúci operaèný systém (v tomto prípade OS Linux), by spôsobil fatálne kolízie v pride¾ovaní systémových prostriedkov. Preto èas , ktorá sa nachádza v jadre, zabezpeèuje kontrolu prístupov k privilegovaným re imom procesoru. Pre emulovaný MS Windows je prístup k týmto re imom virtualizovaný, vïaka èomu neohrozí beh OS Linux. Ïal ou dôle itou funkciou èasti be iacej v re ime jadra je prístup k pamäti. Tak ako v prípade re imov procesora, aj priama manipulácia s pamä ou by viedla k havárii Linuxu. Vïaka virtualizácii prístupov k pamäti, získal emulovaný Windows výhody výkonného pamä ového mana mentu OS Linux. Okrem kontroly prístupu k módom procesora a prístupom k pamä ovému mana mentu, zabezpeèuje èas v jadre aj priamy prístup ku sériovým portom, paralelným portom a game portu. Technológia, ktorú Win4Lin vyu íva, umo òuje povoli prístup prakticky k ¾ubovolnej èasti hardvéru, ale Win4Lin túto mo nos nevyu íva. Dôvodom je zachovanie vysokej stability
systému. Zvy né èasti, ako napríklad klávesnica, radiè preru enia sie ovej karty, obvody hodín reálneho èasu alebo pamäte CMOS, do ktorej si BIOS ukladá konfiguráciu Win4lin emuluje.
Èas v u ívate¾skom priestore
Druhá èas , ktorá sa nachádza v u ívate¾skom priestore, sa skladá z nieko¾kých procesov. Hlavným je proces samotného virtuálneho poèítaèa. Ten zabezpeèuje komunikáciu s èas ou be iacou v re ime jadra, emuluje PC BIOS a umo òuje peciálnym ovládaèom Win4Lin komunikova s procesmi mimo virtuálneho poèítaèa. peciálne ovládaèe nahrádzajú emuláciu hardvéru (grafická karta, diskové zariadenia) vo virtuálnom poèítaèi a nahrádzajú tandardné ovládaèe MS Windows. Proces virtuálneho poèítaèa komunikuje s èas ou v jadre pomocou MKI (Merge Kernel Interface). Ovládaèe, ktoré nahradil Win4Lin pri in talácii Windows, umo òujú pripoji ako disk ¾ubovo¾ný adresár zo systému Linux. tandardne pri in talácii pripojí tri takéto disky. Okrem pripojenia adresára ako disku je mo né pripoji
ako v prípade diskových lokálnych staníc. Keï e desktopové prostredie sa nachádza na serveri a nie na pracovnej stanici, pou ívate¾ má svoje desktopové prostredie k dispozícii na ktoromko¾vek tenkom klientovi, na ktorom sa prihlási. Táto vlastnos nájde svoje vyu itie predov etkým v prostredí, kde sa na jednej pracovnej stanici striedajú viacerí pou ívatelia (call centrum, helpdesk a pod.).
Z poh¾adu bezpeènosti
Vïaka vyu ívaniu súborového systému OS Linux (ext2, ext3, raiserfs, jfs, xfs...) získajú pou ívatelia zvý enú bezpeènos v podobe vyu ívania prístupových práv implementovaných v Linuxe. V prípade zákazu zápisu do oblastí súborového systému, kde sa nachádzajú systémové kni nice, prípadne zákazu zápisu do spustite¾ných súborov MS Windows, znemo níme írenie väè iny poèítaèových vírusov. V èase nárastu poèítaèovej kriminality je ve¾mi významným prínosom aj zvý enie odolnosti voèi neoprávneným prienikom.
Záver
Win4Lin v spojení s nasadením technológie tenkých klientov zjednodu uje proces zvy ovania celkového výkonu IT prostriedkov. Keï e po iadavky na výkon sú prenesené na stranu servera, nasadenie novej aplikácie so zvý enými nárokmi na poèítaèový výkon vy aduje iba zvý enie výkonu servera a nevy aduje iadne investície do pracovných staníc. Týmto dochádza k znaènej úspore pri budúcich investíciách do výpoètovej techniky. Viac informácií nájdete na www.netraverse.sk. Ing. Patrik Ostrihoò, Ing. Rastislav Smerecký ProWeb Consulting, a. s. Cena: Desktop verzia 89,99 USD
ako disk blokové zariadenie (napr. CDROM) a obraz (image) disku zo súboru. Zobrazovanie zabezpeèuje ovládaè, ktorý vykonáva preklad volaní grafického ovládaèa MS Windows na volania kni nice X-window systém. Takýmto prístupom sa v MS Windows vytvorí grafická karta , ktorá namiesto ukladania dát do grafickej pamäte posiela pomocou X protokolu údaje na zobrazovanie X serveru. Keï e X protokol je sie ovo transparentný, mô e ovládaè komunikova s X serverom, ktorý sa nachádza na bezdiskovej stanici. Tento ovládaè vytvorí z desktopového prostredia MS Windows X-window aplikáciu. Do MS Windows je zavedených e te nieko¾ko ovládaèov, ktoré zabezpeèujú komunikáciu s ïal ími perifériami a so samotným linuxovým prostredím. Patria medzi ne ovládaè zvukovej a sie ovej karty, ovládaè tlaèiarne, ale napríklad aj kni nica, ktorá zabezpeèí prenos schránky (clipboardu) medzi Windows a X-window. Ka dý takýto ovládaè zvyèajne komunikuje s niektorým procesom v u ívate¾skom priestore (napríklad auserver zvukový server, ktorý je schopný komunikova tandardom oss alebo pomocou esd démona).
Z poh¾adu administrátora
Okrem mo nosti spú a aplikácie MS Windows pod OS Linux, získa pou ívate¾ plne centralizovanú správu desktopového prostredia MS Windows na úrovni serverových systémov. Celý proces mana mentu IT prostriedkov sa zjednodu í na administráciu servera. Táto technológia je obzvlá vhodná pre nasadenie technológie tenkých klientov. Samotný tenký klient mô e by vytvorený z be ného PC bez diskových zariadení (prípadne len s FDD a CD mechanikami). Firmware postavený na jadre OS Linux umo ní vyu íva nielen lokálne periférie ako floppy disk, CD-ROM mechaniku èi lokálne tlaèiarne, ale napríklad aj vyu íva zvukovú kartu napriek tomu, e aplikaèný softvér be í na strane servera. Ve¾mi jednoduchým a efektívnym spôsobom mô e administrátor pride¾ova oprávnenia k jednotlivým èastiam súborového systému a k lokálnym perifériám. V prípade poruchy na strane tenkého klienta staèí jednoduchá výmena hardvéru a nie je nutná rein talácia
39
software
Shareware 10/2002 doplnky pre kanceláriu Poèítaè v kancelárii má v estranné pou itie (kávu v ak stále nevarí J) a prácu bez neho si u ani nevieme predstavi . Z h¾adiska softvérového vybavenia je to vo väè ine prípadov operaèný systém MS Windows a balík kancelárskych aplikácií MS Office (alebo jeho èasti Word a Excel). My sa v ak pozrieme aj na zaujímavé doplnky z oblasti shareware, ktoré vám prácu v kancelárii u¾ahèia. Je to faxovací program (FaxAmatic), vïaka ktorému mô ete odosiela faxy priamo z poèítaèa, u itoèný tlaèový mana ér (FinePrint), ktorým mô ete zefektívni tlaè a u etri papier, nástroj pre jednoduché vytváranie PDF dokumentov (pdfFactory), ktoré sú dnes tandardom v oblasti elektronického publikovania, elektronický kalendár (Kalendár Pro), ale tie zabezpeèovací program (Hlídací pes), vïaka ktorému mô ete riadi prístup k poèítaèu alebo zisti , kedy a ako sa s poèítaèom pracovalo. Mnoho z týchto programov je v slovenskej alebo èeskej mutácii, tak e ich zvládnu aj neskúsení pou ívatelia.
FaxAmatic 9.45
Tento program zasielanie a príjem faxových správ je urèený pre Windows 95 a XP. In talácia je jednoduchá a rýchla, potrebné je vybra pripojený modem (program obsahuje autodetekciu) a zada telefónne èíslo. Program sa nain taluje ako virtuálny tlaèový ovládaè (teda ako tlaèiareò ElectraSoft Print to Fax ). Výhoda je v tom, e fax mô ete posla z ¾ubovo¾nej Windows aplikácie, ktorá podporuje tlaè (Word, Excel, WordPad, ale aj NotePad a podobne). Podporované sú a 4 modemy (alebo modemové karty), prípadne aj peciálne viaclinkové modemy. Dokonca je mo né z programu vytvori fax server, prostredníctvom ktorého budú faxova ostatné poèítaèe v sieti. Odoslanie faxu je rovnaké, ako keby ste tlaèili na tlaèiarni. Rozdiel je v tom, e musíte vybra adresáta faxu zo zoznamu, prípadne èíslo zapísa ruène. Tie mô ete zada mnoho ïal ích parametrov, ako vybra automaticky generovanú úvodnú stránku, formát papiera (A4, A5, Letter, Legal ), nastavi tlaè na vý ku alebo írku, urèi rozlí enie dokumentu, nastavi dátum a èas odoslania (zaèiatok zasielania faxových správ je mo né naplánova a automaticky spú a v noèných hodinách) a podobne. Samozrejmé je viacnásobné vytáèanie obsadených liniek. Na prípravu jednoduchých faxových správ je integrovaný jednoduchý textový editor. Príjem faxov prebieha na pozadí a správy sa ukladajú na pevný disk alebo sa mô u odosiela priamo na urèenú tlaèiareò. V prípade potreby ich mô ete exportova do formátu PCX. Prehliadaè faxových správ obsahuje aj jednoduchý OCR modul. Web: http://www.electrasoft.com Download: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/comm/faxasx.exe Ve¾kos : 1 MB Cena: 59 USD
FaxAmatic 9.45
FinePrint 2000
Tento u itoèný program pracuje ako obyèajný ovládaè tlaèiarne vo Windows (mô ete dokonca vytvori viac takýchto tlaèiarní s rôznymi nastaveniami). Umo ní vytlaèi viac stránok na jeden list papiera (a 8). Poskytuje náh¾ad na tlaèenú stránku a doká e tlaèi okraje (napríklad na zo ívaèku, zakladaè) okolo ka dej stránky umiestnenej na liste. Kvalita tlaèe je ve¾mi dobrá, aj pri PC Space 10/2002
8 stránkach na jednom liste pri laserovej tlaèi je text stále èitate¾ný. FinePrint podporuje v etky tandardné funkcie tlaèe, ako je napríklad zaraïovanie do fronty a rozvrhovanie. Poskytuje tie mno stvo týlov papiera, ktoré dodajú tlaèeným dokumentom grafický vzh¾ad. Výhodou je mo nos tlaèe na rôzne formáty a tlaè ve¾kých web stránok na jednu A4 stránku. Podporovaná je aj vodotlaè rôznych nápisov (napríklad Tajné alebo Len pre internú potrebu a podobne). Na stránku si mô ete prida aj záhlavie a pätu. Integrovaná je mo nos ulo enia stránok urèených na tlaè vo formáte BMP, TIFF a JPG. Ve¾mi jednoduchá je tlaè bro úr (napríklad príruèka A5 vytlaèená na pozdå nu A4) alebo obojstranná tlaè na akejko¾vek tlaèiarni. FinePrint poskytuje výborné funkcie pre riadenie tlaèe a je u itoèný z mnohých dôvodov pre archiváciu dokumentov, pre tlaè letákov, bulletinov a podobne. K dispozícii je aj verzia FinePrint Enterprise, ktorá ponúka centralizovanú in taláciu a správu, vhodnú pre sie ové prostredie. Dostupný je pre Windows 95/98 alebo Windows NT/2000. K dispozícii je tie slovenská lokalizácia. Web: http://www.fineprint.com Download: SK lokalizácia: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/ utiltext/fnpr95sk.zip, fnprntsk.zip, alebo fnprensk.zip
Ve¾kos : 1,65 MB Cena: 39,95 USD
Download: SK verzia tandard: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/ pc/utiltext/pdff95sk.zip, pdffntsk.zip, pdffensk.zip Ve¾kos : 1,14 MB Cena: 49,95 USD, verzia PRO: 99,95 USD
Kalendár Pro 2.0
V ka dej kancelárii (ale aj v ka dom poèítaèi) je nenahradite¾ný poriadny kalendár s roz írenými funkciami. Keï e Microsoft v tejto oblasti etril, pomô eme si inými programami, ako napríklad slovenským Kalendár Pro, ktorý je urèený pre Win 95 a 2000. Na prvý poh¾ad vyzerá Kalendár Pro ve¾mi skromne, av ak ponúka naozaj ve¾a. Okrem be ných kalendárových funkcií (teda zobrazenie kalendára vo viacerých podobách a listovanie v òom) je to pripomínaè termínov, databáza krstných mien a tátnych sviatkov (Slovensko a Èesko), kondiciogram a najrôznej ie kalendárne výpoèty (poèet pracovných dní medzi 2 zvolenými dátumami, výpoèet n-tého dòa od zadaného dátumu a podobne). K ïal ím funkciám patria: urèenie fázy mesiaca, horoskopové znamenia (be né aj èínske) a ïal ie funkcie. Tlaè vybraného mesiaca alebo roka na zvolenom podkladovom obrázku. Zobrazuje poèet dní do konca roka alebo do iného zvoleného dátumu (kalendárne alebo pracovné), ïalej je to výpoèet poètu kalendárnych/ pracovných dní, sviatkov a víkendov medzi dvoma zvolenými dátumami a podobne. Vypoèítava mô ete termíny Ve¾kej noci pre zvolené roky, kondiciogram s mo nos ou tlaèe, fázy mesiaca. Mesaèný alebo roèný kalendár mô ete exportova s urèením obrázku pozadia do HTML formátu. Web: http://mifko.host.sk Download: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/sk_made/kalendar.zip Ve¾kos : 1,18 MB Cena: 200 Sk
Hlídací pes 1.0
pdfFactory
pdfFactory
Formát súborov PDF je pou ívaný k elektronickej náhrade tlaèených dokumentov. Druh písma, formátovanie a rozlo enie textu sú pri zobrazení a tlaèi rovnaké ako v pôvodnom dokumente. Na ich prehliadanie je urèený vo¾ne írite¾ný prehliadaè Adobe Acrobat Reader, ktorý existuje na viacerých platformách. S programom pdfFactory je vytvorenie PDF dokumentov ve¾mi jednoduché. Keï e tento program pochádza od firmy FinePrint Software, pracuje na podobnom princípe ako opisovaný FinePrint 2000 ako virtuálny tlaèový ovládaè, ktorý umo òuje spracova tlaèový výstup z ¾ubovo¾nej Windows aplikácie. Vytvorený PDF dokument obsahuje v etky informácie o pou itých fontoch a formátovaní dokumentu. Pri tlaèi jednoducho vyberiete tlaèiareò FinePrint pdfFactory . Namiesto tlaèe sa v ak zobrazí okno, v ktorom máte mo nos prezrie si dokument urèený na konverziu v predbe nom zobrazení, pred samotným ulo ením na disk mô ete skontrolova jeho vzh¾ad s pou itím externého PDF prehliadaèa a tie posla PDF dokument na urèenú e-mailovú adresu. Dobrá je mo nos spoji takéto tlaèové výstupy z viacerých aplikácií do jedného PDF dokumentu. K ïal ím výhodám patrí mo nos vylúèi zo spracovania ne iaduce strany, zmeni mno inu pou itých fontov a podobne. K dispozícii je aj verzia pdfFactory Enterprise, ktorá priná a centralizovanú in taláciu a správu programu, ktorá je vhodná pre lokálne siete. Verzia pdfFactory PRO obsahuje oproti tandardnej verzii navy e 40-, resp. 128-bitové ifrovanie PDF súboru, ktoré zabraòuje kopírovanie textov a grafiky z vytvorených PDF dokumentov. Program pdfFactory je urèený pre Windows 95 a XP a je k dispozícii aj v slovenskej lokalizácii. Web: http://www.fineprint.com
40
Mo nosti na zabezpeèenie osobného poèítaèa pred neautorizovaným prístupom a skrytý záznam uskutoèòovaných aktivít ponúka èeský program Hlídací pes. Tieto funkcie sa ve¾mi dobre hodia, ak na jednom poèítaèi pracuje viac pou ívate¾ov, alebo má k vá mu poèítaèu prístup aj niekto iný, napríklad vá éf J. Ak ste v ak tým éfom vy, mô ete kontrolova vyu itie poèítaèa podriadenými. In talácia je jednoduchá a bezproblémová. Program svoju èinnos indikuje malou ikonou v systémovej li te Windows, vyvoláva sa klávesovou skratkou. Konfigurácia síce nie je práve najpreh¾adnej ia, av ak funkcie programu stoja za to. A èo v etko tento program ponúka? Je toho dos . V prvom rade sú to mo nosti pre riadenie prístupu k poèítaèu. Mô ete nastavi napríklad automatické odhlásenie po urèitej dobe, alebo mô ete zakáza prístup k disketovej mechanike (povoli /zakáza èíta alebo zapisova ) a CD-ROM mechanike (mô ete povoli len pou itie zadaných CD médií vytvori zoznam na základe mena CD). Ïal ou vlastnos ou je riadenie prístupu k internetu, kde je mo né zakáza prístup na zvolené adresy, obmedzi dobu pripojenia a podobne. Dokonca mô ete riadi prístup k urèeným aplikáciám alebo polo kám Ovládacieho panelu (nepôjdu spusti , zakázanie in talácie nových aplikácií a podobne). Ak na poèítaèi pracujú zaèiatoèníci, je dobré vyu i mo nos skry adresáre Windows, Program Files a Dokumenty. Hlídací pes ponúka tie detailné monitorovanie aktivít uskutoèòovaných na poèítaèi. To prebieha na pozadí, obsluha teda nemusí o nièom vedie . Monitorujú sa názvy spú aných aplikácií a otváraných súborov, pou itie tlaèiarne a CD-ROM mechaniky, èasy a då ky pripojenia na internet, zoznamy nav tívených http adries, objemu prenesených dát a podobne. Z týchto údajov mô ete generova preh¾adné tatistiky. Web: http://www.novosoft.cz/hpes.htm Download: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/security/hlidpes.zip Ve¾kos : 1,77 MB Cena: 485 Kè tefan Stieranka
software
Hyena 4.1 úplná správa Windows sietí Správcovia Windows NT/2000 sietí to nemajú ¾ahké, hlavne ak sú spravované siete rozsiahle, s mno stvom serverov a pou ívate¾ov. K dispozícii je v ak mno stvo najrôznej ích nástrojov pre u¾ahèenie týchto èinností. Jedným z nich je aj program Hyena, produkt firmy SystemTools Software Inc. (predtým Adkins Resource), urèený pre správu poèítaèových sietí zalo ených na báze Windows NT/2000. Hyena umo òuje zjednodu i prácu administrátorov tým, e obsahuje kompletné mo nosti mana mentu a nie je potrebné pre ka dý úkon spú a samostatné utility Windows NT/2000. V tomto produkte sú v etky NT/2000 doménové objekty ako pou ívatelia, sie ové servery a ïal ie administratívne funkcie hierarchicky usporiadané pre mo nos jednoduchej a intuitívnej administrácie.
In talácia a systémové po iadavky
In talaèný balík zaberie len nieèo vy e 2 MB a aj in talácia má len 3 MB. Hyenu spustíte na ¾ubovo¾nom PC s Windows NT 4.0/2000/XP. Spravova v ak mô ete aj Windows NT 3.51 servery alebo aj Citrix WinFrame. K dispozícii je aj verzia Enterprise Edition, ktorá oproti tandardnej zahàòa podpory Terminal Serverov a mo nos konfigurácie pou ívate¾ov v Exchange 5.5/2000 Server.
Prostredie
Pracovné prostredie Hyeny je príjemné, èo umo òuje rýchlu a pohodlnú konfuguráciu celej siete. Podobne ako Windows Explorer je rozdelené na dve èasti, kde v jednej je stromová truktúra v etkých nájdených objektov siete, a v druhej sú zobrazované zoznamy objektov, súbory, vlastnosti a podobne. Nechýba ani nástrojová li ta s èasto pou ívanými funkciami. Ovládanie je intuitívne. Vo ve¾kej miere je vyu ívané pravé tlaèidlo my i pre otvorenie kontextového menu, prostredníctvom ktorého je prístup k funkciám pre prácu s objektmi.
V etko v jednom
Hyena v jednom nástroji priná a integrované mo nosti v etkých originálnych administraèných nástrojov z Windows NT, ako sú napríklad User Manager, Server Manager a File Manager / Explorer a mnoho MMC komponentov Windows 2000. To v etko ponúka v jednom ¾ahko pou ite¾nom, centralizovanom programe. Hyena usporiada v etky systémové objekty, ako napríklad pou ívatelia, servery a skupiny do hierarchického stromu pre jednoduchú a logickú správu systému. A èo v etko umo òuje? V etko, èo originálne administratívne nástroje Windows NT alebo Windows 2000 správu pou ívate¾ov a skupín, správu serverov, správu slu ieb, prehliadanie udalostí, správu a plánovanie úloh, správu tlaèiarní a tlaèových úloh, správu diskov a adresárov, komplexný reporting. Zabudnú by sme nemali ani na integráciu do Active Directory. Urèite najviac èasu pri administrácii Windows NT sietí strávia správcovia
pri práci s u ívate¾skými úètami a skupinami a s tým súvisiacou konfiguráciou. Hyena tu v ak priná a ablóny, èo sú vlastne nastavené vlastnosti, na základe ktorých mô ete vytvára nových pou ívate¾ov alebo skupiny. Automaticky sa teda vytvorí domovský adresár, zdie¾ané adresáre, prístupové práva k adresárom a podobne. Ïalej Hyena pri správe pou ívate¾ov a skupín ponúka rýchly preh¾ad v etkých pou ívate¾ov serveru alebo stanice, èlenstvo v skupinách, mo nos napríklad vytvori , modifikova , zru i pou ívate¾ov, skupiny, mô ete definova èlenstvo v skupinách, kopírova pou ívate¾ov z jedného poèítaèa na iný, vyh¾adáva pod¾a rôznych vlastností, vymaza heslo, editova login script a ïal ie. Ve¾kou výhodou je, e rôzne u ívate¾ské vlastnosti mô ete upravova jednotlivo alebo spoloène (oznaèíte potrebných pou ívate¾ov a v spoloènom dialógu vlastnosti zmeníte potrebné nastavenia pre v etkých oznaèených). Dokonca je podporované nastavovanie vlastností Terminálového servera (napríklad Citrix WinFrame alebo MetaFrame) a nastavenie po tových schránok MS Exchange. Hyena poskytuje nieko¾ko rôznych spôsobov poh¾adu na poèítaèe a servery v sieti, mô ete ich rozli ova alebo filtrova pod¾a typu (napríklad len Terminálové servery), èi sú on-line a podobne. Mnoho funkcií Windows NT / 2000 je riadených prostredníctvom slu ieb. Hyena ponúka funkcie na ich riadenie zastavenie, spustenie, zmeny spôsobu tartovania, ich odstraòovanie, nastavovanie vlastností a podobne. Samozrejmos ou je mo nos prehliadania udalostí, ktoré mô ete filtrova na základe nieko¾kých vlastností, pou íva rôzne poh¾ady, uklada ich alebo maza . Správa a plánovanie úloh je tie pomerne èastou úlohou správcov. Tu Hyena ponúka tandardné mo nosti vytvárania, ru enia a konfigurácie úloh, ktoré mô u by spustené jednorazovo, alebo v nastavených intervaloch. Výhodou je spoloèné plánovanie úloh pre viac serverov, kopírovanie úloh a podobne. U itoèná je tie mo nos dia¾kového spustenia aplikácií na rôznych poèítaèoch v rovnakom èase, ako aj shutdown a re tart pracovných staníc alebo serverov. Tlaèiarne a servery Windows NT sú ve¾mi èasto problematické (a to nehovorím o Terminálových serveroch, kde sa tlaèiarne s ob¾ubou zaseknú). Navy e sa Microsoft príli nezaoberal nástrojmi pre správu tlaèiarní a tlaèových úloh, a tak to aj vyzerá. Hyena v ak rie i aj tento problém a ponúka dobré mo nosti pre prístup k serverovým tlaèiaròam a tlaèovým úlohám. Tlaèiarne mô ete pozastavova , ru i alebo vo Windows 2000 aj vytvára . Plne mô ete ovláda aj tlaèové úlohy pauza, obnovenie, re tart, zru enie. Disková a adresárová správa Hyeny zahàòa rutinné súborové operácie, zdie¾anie, sledovanie diskového priestoru a ïal ie úlohy, najèastej ie vykonávané správcami. Ve¾mi jednoducho mô ete prechádza zdie¾ané polo ky serverov,
kopírova a ru i súbory bez nutnosti mapovania diskov. Dokonca mô ete vytvori nové sie ové disky, definova ich vlastnosti a podobne. Mô ete spravova v etky zdie¾ané polo ky, pridáva alebo odobera prístupové práva k súborom alebo iným sie ovým zdrojom, vytvára nové zdie¾ania a podobne. Výhodou je mo nos zobrazi súèasne v etky zdie¾ané polo ky. Tie mô ete prehliada disky a kontrolova ich na jednom nebo viacerých poèítaèoch s mo nos ou sledovania obsadenia diskov jednotlivých pracovných staníc. Hyena sa tie zameriava na detailný reporting o sie ových konfiguráciách, ktorý vo Windows NT/2000 úplne chýba. Mo nosti sú tu skutoène iroké. Mô ete pou i samostatný nástroj Hyena's Exporter, ktorý exportuje do textového súboru vybraných pou ívate¾ov, skupiny, tlaèiarne, poèítaèe, èlenov skupín, alebo aj slu by pre celú sie alebo jej urèenú èas . Hyena tie zahàòa 18 integrovaných zostáv Microsoft Access (pre ich vyu itie v ak musíte ma nain talovaný MS Access), ktoré pokrývajú oblas pou ívate¾ov, skupín, prístupy k súborom, udalosti a diskový priestor. Informácie z Hyeny mô ete v textovej podobe kopírova aj cez systémovú schránku. To v ak e te nie sú v etky mo nosti, ktoré Hyena pri správe Windows NT alebo Windows 2000 sietí ponúka.
41
Nájdete tu aj ïal ie nástroje a mo nosti, ktorými si mô ete znaène u¾ahèi prácu pri administrácii NT serverov. Hyena ponúka iroké mo nosti pri vyh¾adávaní objektov pod¾a zvolených kritérií, zaujímavá je mo nos vytvárania skriptov, prostredníctvom ktorých si mô ete ve¾a vecí zautomatizova (vyu itie nájde hlavne pri rozsiahlej ích sie ach).
Záver
Hyena je jedným z najlep ích nástrojov pre správcov NT sietí, ktorý ponúka administráciu pou ívate¾ov a skupín (miestne aj globálne), domény, poèítaèe, slu by, udalosti, súbory, tlaèiarne a tlaèové úlohy, otvorené súbory, priestor na disku, u ívate¾ské práva a mno stvo ïal ích nástrojov pre takmer kompletnú administráciu. Tento program je navrhnutý tak, aby maximálne zjednodu oval a centralizoval ka dodenné úlohy administrátora. Urèite stojí za vyskú anie. Zapo ièal: Abakus Distribution, s. r. o. abakus@abakus.sk Cena bez DPH: Standard Edition 9270 Kè (pre jedného správcu) Enterprise 11 250 Kè (pre jedného správcu) tefan Stieranka
PC Space 10/2002
predstavujeme
Bezpeènos nadov etko
Aver Security 2EYES a S-EYES Pro V poslednom èase sa na nás obracajú stále èastej ie ¾udia s otázkami okolo bezpeènostných kamier. Kráde e existujú u milióny rokov, no dnes má ¾udstvo ove¾a viac prostriedkov, ako im zabráni , aj prostredníctvom poèítaèov. Èlovek v ak nemô e by v ade, preto príde vhod viac oèí. To, èo by sme vám teraz radi predstavili, je práve tých viac oèí . Sú to Security karty, ktoré majú nieko¾ko vstupov pre videokamery a doká u na obrazovke PC naraz zobrazi obraz zo v etkých vstupov. Oznaèované sú aj ako Video Miltiplexery. V redakcii sme mali dva modely, ktoré sa vzájomne odli ovali najmä poètom vstupov. Obe karty pochádzali z dielní spoloènosti AverMedia a ich názov bol AverSecurity. Tá jednoduch ia a lacnej ia verzia má dva kompozitné vstupy pre video. Vnútorne sa karta nelí i od jednoduchého videograbberu. Ako hlavný videoèip je pou itý procesor BT878A, ktorý je hlavnou súèas ou nejednej be ne predávanej TV karty. V etko ostatné je zále itos ou vhodného softvéru. Ten umo òuje súèasne zobrazova obraz zo v etkých kamier. Obrazovku je mo né rozdeli na 4 rovnaké èasti, alebo tri men ie a jeden ve¾ký obraz. K dispozícii je aj funkcia záznamu obrazu. Rýchlos síce nie je 25 fps ako pri klasickom videu, ale pre bezpeènostnú kameru to ani nie je nutné, a napokon, výsledné video má men iu kapacitu. 99 % videonahrávky je aj tak z h¾adiska archivácie nezaujímavých. S pripojením na sie je mo né sledova kamery aj prostredníctvom siete. Karta má externý vývod vzadu na 5 V. Jednoduchým prepnutím jumperu je mo né ho prepnú na 12 V a vyu i
ju na napájanie kamery. Ve¾mi podobnú kartu som videl u dávnej ie pri star ích webkamerách práve od Averu. Predpokladám, e kon truktéri pri tvorbe vychádzali práve z tohto rie enia, av ak, aby sa zabránilo zneu itiu softvéru, program je chránený hardvérovým k¾úèom. Drah í model Aver Security, ktorý sme mohli otestova , má 4 vstupy. Dostupné sú aj 6- a 8-vstupové karty, ale ich cena rastie geometrickým radom a takéto rie enie potrebujete zriedkavo. tyri oèi by mali postaèi väè ine pou ívate¾ov a navy e cenový rozdiel medzi 2- a 4-vstupovou verziou je pomerne malý, tak e sa celkom oplatí investova . Kon trukcia karty je výrazne odli ná od lacnej ieho modelu. Karta má 4 nezávislé videoporty, prièom sú pou ité BNC konektory. Toto naznaèuje profesionálnej ie nasadenie. Karta obsahuje aj 15-pinový konektor, podobný klasickému VGA výstupu. Tu sa v ak pou íva na komunikáciu s bezpeènostnými prvkami, ako sú èidlá na dverách, pohybové senzory, detektory dymu a podobne. Na výstupe mô ete ovláda alarmy, alebo napríklad zámky na dverách. Skrátka, PROfesionálne rie enie pre ochranu. Dodávaná je tie inovovaná verzia softvéru. Mimochodom, táto u nie je chránená hardvérovým k¾úèom, ale iba sériovým èíslom. Je tu v ak cíti väè iu previazanos na nároènej í hardvér, tak e táto ochrana je postaèujúca. Vstup do softvéru je chránený ID a heslom. To umo òuje administrátorovi systému nastavi individuálne práva aj pre viacerých u ívate¾ov. Obsluha softvéru je jednoduchá a u ívate¾sky prítulná. Dodávané sú verzie pre operaèné systémy Windows od 9x po XP/2000.
Aver Security S-EYES Pro
Aver Security 2EYES
Záver: Ak potrebujete viac oèí, Aver má pre vás rie enie. Za kartu a peciálny softvér je cena celkom prijate¾ná. Hardvérové nároky sú prijate¾né a obsluha nenároèná.
Zapo ièal: Opal Multimedia, s. r. o. tel.:02/54 79 30 10 www.opalmultimedia.sk Cena bez DPH: 2EYES: 13 500 Sk S-EYES Pro: 15 900 Sk
LifeView Fly DV
obyèajná karta nielen pre digitálne video
Na transfer digitálneho videa do poèítaèa potrebujete digitálne rozhranie. Pécéèka be ne takto vybavené nie sú, preto je nutné dokúpi si prídavnú kartu. V minulých èíslach sme vám predstavili nieko¾ko takýchto rie ení, no prichádzajú nové, a tak neza kodí pozrie sa aj na nieèo iné.
obraz z kamery ako dáta. To je obrovský rozdiel oproti analógovému videu, kde na kvalite karty závisela kvalita videa. Lep ia karta vám ho v prípade DV iba sama nevylep í, lebo jej snímacia funkcia je rovnaká ako u ná ho lacného rie enia. Teda za predpokladu, e máte zodpovedajúci poèítaè. Rozdiely pocítite pri strihu s profesionálnymi softvérmi, ale na domáce grabbovanie a strih vám to mô e by jedno.
Karta je v prevedení PCI. Má dva DV konektory v plnej ve¾kosti. Pracuje pod¾a tandardu IEEE 1394 ako klasický FireWire radiè. Jej vnútorné vybavenie je ve¾mi skromné. Je to v podstate iba jeden èip s najnutnej ou elektronikou a dvoma konektormi na PCI doske. Èo sa týka kvality obrazu, tak tu vám mô e by prakticky jedno, èi máte kartu za 100 alebo za 100 000 korún, preto e digitálnym konektorom sa prená a
Minimálna odporúèaná konfigurácia je Celeron 400 MHz, 64 MB RAM a najmä ve¾ký a rýchly disk! Odporúèa sa èo najväè ia kapacita, preto e asi 20 minút videa vám zaberie pribli ne 4 GB na disku (v DV formáte) a viac ako 7000 otáèok za minútu. Toto staèí na rozchodenie karty a pribaleného softvéru,
42
ktorým je v poslednom èase ve¾mi populárny WinCoder a WinProducer. Je to relatívne jednoduchý program, ktorý doká e striha video, ozvuèova ho a dorába titulky. Slú i tie na encodovanie a grabbovanie videa, prièom na patriènej zostave zvládne aj real-time grabbovanie do formátu MPEG 1 a 2. Tým sa z neho stáva zaujímavý nástroj, napríklad pri výrobe domácich DVD alebo VideoCD diskov. Pre prácu s MPEG 2 videom vám v ak odporúèame výkonnej iu zostavu (PIII-500 MHz, 128 MB RAM). Predsa len, nároky na encoding sú vy ie. Záver: Karta ponúka lacné rie enie pre prácu s digitálnym videom. Jej mo nosti sú znaène obmedzené, preto e ide iba o základný radiè, no väè ina
pou ívate¾ov h¾adá práve toto! Balenie obsahuje aj pomerne podrobný tlaèený manuál a DV kábel pre pripojenie kamery. Tento kábel stojí okolo 500 Sk. Keï si k tomu pripoèítate softvér, vychádza z toho atraktívne rie enie! Bundlovaný softvér je zaujímavou alternatívou pre zaèiatoèníkov a domácich u ívate¾ov koketujúcich s digitálnym videom. A nezabudnite, e toto je v prvom rade FW radiè, tak e, okrem videa, mô ete kartu pou íva ako rozhranie
pre pripojenie extrených diskových mechaník, MP3 prehrávaèov, digitálnych fotoaparátov, napa¾ovaèiek skrátka v etkého, èo je vybavené IEEE1394 portom.
Zapo ièal:
Opal Multimedia, s. r. o. tel.: 02/54 79 30 10 www.opalmultimedia.sk Cena bez DPH: 1590 Sk
Fly CAM USB100 Kamera je dodávaná v priesvitnom plastovom obale. Súèas ou dodávky je okrem nej aj CD s príslu nými ovládaèmi a softvérom. Kamera má tvar gule, ktorá je pripevnená k podstavcu, okolo ktorej mô e rotova . Zariadenie má napevno pripojený USB kábel, èo je pod¾a nás nevýhoda. V prípade po iadavky na dlh í USB kábel sa musí u ívate¾ porozhliadnu po predl ovacích kábloch, èo v prípade USB nie je be ná zále itos . Då ka kábla je cca 1,5 metra. V hornej èasti kamery je tlaèidlo, ktoré ihneï urobí fotografiu. Kamera sa dizajnovo ve¾mi podobá kamerám od firmy Logitech (QuickCam). Po pripojení kamery k poèítaèu bolo automaticky rozpoznané nové zariadenie. Po nain talovaní príslu ných ovládaèov a softvéru pribudne v skupine programy zlo ka FlyCAM-USB 100. Podporované sú operaèné systémy Windows XP, Windows 2000, Windows Millenium a Windows 98. Pomocou programu FlyCAM je mo né robi základné nastavenia a ovláda kameru. Tie sú podporované rozlí enia 160 x 120, 176 x 144, 320 x 240, 352 x 288, 640 x 480 pixelov. Ïalej je mo né nastavova jas, kontrast a ïal ie parametre obrazu. Okrem obrazu, aplikácia podporuje priamo nastavenie zvuku. Pri nahrávaní toti vyu íva zvukovú kartu, ktorá je integrovaná v systéme poèítaèa. Obraz je mo né zachytáva maximálne rýchlos ou 30 obrázkov sa sekundu, tento parameter je mo né meni .
Softvér podporuje priamo zachytávanie obrazu do videosúboru (avi) a prípadne ukladanie fotografií do súboru bitovej mapy (bmp, jpg). Dokonca, je tu integrovaný prehrávaè videosúborov (avi), ktorý má slú i hlavne na rýchle prezeranie u ulo ených záznamov. Poslednou zaujímavou polo kou je mo nos robi obrázky v pravidelných intervaloch. Na in talaènom CD sa nachádza doplnkový softvér Adobe Acrobat 5.0, IrfanView na prezeranie multimediálnych súborov, Real Player, Real Producer a TeVeo's Video Suite. Kvalita obrazu a zachyteného videa je pomerne slu ná a adekvátna k cene a nasadeniu zariadenia. Prenos obrazu po internete nezávisí ani tak od kamery samotnej, ako od rýchlosti pripojenia, ktorou sa do internetu pou ívate¾ pripája. Pre porovnanie kamery s inými zariadeniami tohto typu odkazujeme na èlánok Webkamery aj s mo nos ou digitálnej fotografie PC Space, marec 2002, str. 31 32. Pavol Gono Zapo ièal:
Opal Multimedia, s. r. o. tel.: 02/54 79 30 10 www.opalmultimedia.sk Cena bez DPH: 2060 Sk
43
predstavujeme
ISDN router ZyXEL Prestige 100 IH Spoloènos ZyXEL Communications Corporation v oblasti routerov v segmente men ích a stredne ve¾kých podnikov naozaj netreba predstavova . Tak ako aj zariadenie z produkcie tohto svetového výrobcu, ktorému sa budeme venova Prestige 100 IH. Toto zariadenie je u na slovenskom trhu dobre známe, hlavne kvôli svojmu mnohostrannému vyu itiu a aktuálne sa s ním mô ete stretnú aj v ponuke Slovenských telekomunikácií. A keï e najdostupnej ou technológiou na Slovensku je zatia¾ stále ISDN, tak si povieme o mo nostiach vyu itia tohto smerovaèa a rozoberieme si jeho niektoré hlavné funkcie.
Prenosová rýchlos ZyXEL Prestige 100 IH podporuje komunikáciu buï jedným B-kanálom (64 kb/s) alebo spojením dvoch B-kanálov (128 kb/s). O toto sa stará funkcia PPP Multilink. Ïalej je mo né nastavi dynamické pripájanie a odpájanie komunikaèných B-kanálov pod¾a potreby na komunikaènú rýchlos (Bandwidth on demand).
internetové konto pridelené poskytovate¾om. LAN-to-LAN prepojenie ZyXEL Prestige 100 IH je mo né pou i aj v nároènej ích aplikáciách, ako je vzájomné prepájanie lokánych sietí. Napríklad, firma chce prepoji svoje poboèky v B. Bystrici a Ko iciach s centrálou v Bratislave.
Na prvý poh¾ad Predný panel Prestige 100 IH je osadený LED indikátormi, ktoré informujú o aktuálnom stave zariadenia. Zadný panel tvorí sie ový vypínaè zariadenia, ïalej konektor pre napájací adaptér, tyri konektory ethernet 10 Base-T Hub-u (RJ-45), sériový port pre konfiguráciu zariadenia, dva tzv. a/b porty (RJ-11) slú iace pre pripojenie analógových zariadení (napr. telefónu, faxu ) a v neposlednom rade BRI rozhranie pre pripojenie samotnej ISDN linky. etrenie nákladov hneï v prvotnej investícii Vïaka integrovanému 4-portovému Hub-u je mo né pripoji ku Prestige 100 IH tyri pracovné stanice bez nutnosti investova do samostatného Hub-u, èo eliminuje poèiatoèné investície pri budovaní malých sietí. Mo nos pripojenia analógových zariadení ZyXEL Prestige 100 IH má dva a/b porty (analógové porty) pre pripojenie analógových zariadení, ako telefón, fax, modem alebo PBX. Pre hlasové slu by sú na a/b portoch podporované tandardné doplnkové funkcie (Suplementary services).
PC Space 10/2002
Vzdialený prístup do firemnej siete Mo no ste aj vy uva ovali o tom, aké by to bolo, keby ste sa mohli z pohodlia vá ho domova pripoji do va ej firmy a spravi si svoju prácu. Vïaka rýchlostiam, ktoré ISDN podporuje a routera Prestige 100 IH sa mô u va e predstavy sta realitou. ZyXEL Prestige 100 IH podporuje funkciu RAS servera (Remote Access server), ktorá umo òuje vzdialený prístup pou ívate¾a do lokálnej siete. Pre zvý enie bezpeènosti a ochrany slú ia autentifikaèné protokoly PAP/CHAP alebo CLID. Okrem toho, ZyXEL Prestige 100 IH podporuje funkciu spätného volania (Call back), ktorá tie slú i na ochranu a z poh¾adu firmy na spreh¾adnenie nákladov za telekomunikaèné slu by. Záverom ZyXEL Prestige 100 IH je vïaka podporovaným funkciám zariadením, ktoré má bezpochyby mnohostranné vyu itie. Je urèené aj pre nároènej ie aplikácie malých a stredných firiem. Roman Pinèek èlánok dodala Data, spol. s r. o. Cena bez DPH: 12 650 Sk Záruka: 3 roky
Konfigurácia Prestige 100 IH je mo né konfigurova viacerými spôsobmi. Cez RS-232 konzolu a ¾ubovo¾ný terminálový program, cez dodávanú Windows utilitu PNC (rýchla konfigurácia pre be ného pou ívate¾a), alebo, pre potreby vzdialenej konfigurácie, je mo né pou i telnet aplikáciu.
Technické pecifikácie
Zdie¾anie prístupu na internet Typickou aplikáciou routera ZyXEL Prestige 100 IH je zdie¾anie prístupu na internet. Umo òuje pripoji viac poèítaèov v lokálnej sieti na internet a doká e vïaka funkcii SUA (Single User Account) zdie¾a jedno u ívate¾ské
Rozmery ( írka x vý ka x håbka)
260 mm x 40 mm x 170 mm
Hmotnos
770g (bez obalu)
Napájanie
16 V AC / 1 A
Fyzické rozhrania
ISDN BRI rozhranie, 2x a/b port, 4x 10 Mb/s 10Base-T HUB, 1x RS-232 rozhranie pre konzolu
Doplnkové slu by na a/b portoch
Call Waiting, Call Hold, Three Way Conference, Call Transfer, Call Forwarding
Podporované tandardy a funkcie
44
TCP/IP Routing DHCP server/client/relay PPP/MP BACP pre dynamické spájanie B-kanálov Kompresia STAC
RIP 1, 2B, 2M CHAP/PAP/CLID CallBack optional/mandatory IP/Generic filter Budget management Scheduling
predstavujeme
Modem WELL EXT 56-TP Nedávno sme mali mo nos zoznámi sa s novým typom modemu WELL EXT 56-TP. Ide o modem z kategórie klasických externých modemov, teda v etka práca s dátami sa vykonáva na úrovni modemu. Do poèítaèa a von prúdia dáta u v spracovanej forme.
Dodávka a in talácia
Modem pou íva klasické sériové rozhranie RS-232C, teda by mal vyhovova aj najstar ím poèítaèom. Súèas ou balenia bol kábel RJ-11 na prepojenie s telefónom. Na disku CD-ROM bol dodaný výborný komunikaèný softvér SuperVoice, ktorý z modemu a poèítaèa vytvorí faxové a záznamníkové pracovisko a in talaèné drivery. ia¾, slovenèina alebo èe tina medzi podporovanými jazykmi chýbala, preto ak nám nebudú vyhovova odkazové hlásenia v angliètine, musíme si ich sami nahra . Ten, kto by chcel najnov iu verziu in talaèných súborov alebo iné informácie, mô e si ich stiahnu z internetovej stránky dovozcu www.joyce.cz. Súèas ou dodávky bola aj krátka papierová in talaèná príruèka. Modem je v súèasnosti homologizovaný v Slovenskej i Èeskej republike a oproti minulému roku je vybavený kvalitnej ou ochranou proti prepätiu na telefónnej linke. Modem mô eme nain talova buï ako nové modemové zariadenie, alebo mô eme ho necha h¾ada poèítaèom. Po ich nain talovaní je mo né modem ihneï pou i . Dôle ité je prekontrolova polo ku Wait for dial tone before dialing v zálo ke Modems, teda to, aby modem neèakal na oznamovací tón,
Teoreticky maximálnou rýchlos ou 56 000 bps sa modemy nikdy nepripoja. Straty urobia svoje, a tak sa modemy v dy pripoja iba na ni ej rýchlosti.
modem otestovali na intenzívnom jednominútovom prenose v protokole HTTP, prièom softvér zaznamenával èas a objem prenesených dát. Potom nám vypoèítal strednú prenosovú rýchlos prepoèítanú na vzorovú stránku HTML s ve¾kos ou 50 KB. V tomto prípade sa prejavila aj úroveò komprimovania dát.
Pou ili sme odskú anú a preverenú linku s napojením na digitálnu ústredòu, na ktorú sa modem najèastej ie pripojil rýchlos ou 49 333 bps , èo je aj v súlade s jeho kon trukciou. Okrem pripojovacej rýchlosti je dôle itá reálna rýchlos modemu, na ktorú majú vplyv straty na linke, v poèítaèi a na modeme. Skutoèná prenosová rýchlos je teda v dy men ia. Modem sme skú ali ako obvykle s testovacím programom Modem Wizard ver. 4.52 od spoloènosti KISS Software Corp. (www.kissco.com). Samotné testovanie prebiehalo v troch fázach. V prvej sme
Druhá fáza spoèívala v odmeraní skutoènej prenosovej rýchlosti pomocou sprievodného programu Net Monitor z balíka Modem Wizard. Test spoèíval v prená aní testovacieho súboru. Softvér pri testovaní zaznamenával odoslané a doruèené dáta a zis oval èas prenosu, okam itú rýchlos a ostatné údaje, ako sú chyby prenosu, opakovanie blokov a podobne. Potom program prepoèítal údaje a výsledkom bola skutoèná prenosová rýchlos . Testovanie sme opakovali desa krát a program nakoniec vytvoril preh¾adný graf. Pritom sme zároveò sledovali pribli né za a enie procesora a stav linky pomocou programu WinSytem. Nakoniec sme otvorili nieko¾ko okien a stránok www v programe MS Internet Explorer 6.0 a sledovali sme správanie sa systému.
ktorý je pri na ich linkách iný, ako je potrebné.
Ako sme testovali
Testovanie sme vykonávali s procesorom Intel Pentium III 1 GHz. Operaèný systém sme zvolili Windows 98 SE SK.
Vyhodnotenie a záver
Modem predstavuje vo svojej kategórii kvalitný typ. Pracoval bez výpadkov a súbory prená al bez problémov. Výhodou je aj spotrebovaný výkon procesora, ktorý dosahoval hodnotu cca 10 20 %. Nevýhoda sériového modemu je iba v tom, e má úzke hrdlo, ktoré predstavuje sériový port. Ten, ako je známe, be ne umo òuje maximálnu prenosovú rýchlos iba 115 200 bps, èo mô e by v niektorých prípadoch limitujúce. Existuje v ak napríklad softvér SHSMOD, ktorý doká e nastavi vy iu prenosovú rýchlos aj na be ných sériových portoch www.devdrv.co.jp/shsmod/ download.htm. Poèas testov modem ukázal dobrú stabilitu. Nízke za a enie procesora, kon trukcia, výsledky testovania a pou ité rozhranie naznaèujú, e testovaný produkt je vhodný nielen na be né prehliadanie internetu a obèasné s ahovanie súborov, ale aj pre intenzívne pou itie, pre on-line hráèov, intenzívne s ahovanie súborov a aj pre slabé a zastarané poèítaèe. Stanislav J. Manca Prenos stránky http: za 60 sek.: 611 KB, prepoèítané na 50 K page = 10 sekúnd. Zapo ièal: ROPLA, s. r. o. 02/45 64 27 41 www.ropla.sk Cena bez DPH: 2495 Sk
22" monitor iiyama VM Pro 512 (HA202DT) Monitor je ve¾mi dôle itou súèas ou poèítaèa. V súèasnosti je kompromisom ve¾kos 19". Monitory tejto kategórie nie sú a tak extrémne drahé (slu ný monitor o tejto ve¾kosti kúpite za cenu okolo 12 000 Sk), ale pomaly to u predsa nie je ono, najmä v oblasti DTP. Logicky nasleduje 21", prípadne 22". Preto sme sa rozhodli pozrie na profesionálny monitor od spoloènosti iiyama s názvom Vision Master Pro 512., ktorý je urèený pre DTP, CAD, ale aj pre kancelárske a video aplikácie a hry. Vision Master Pro 512 je 22" monitor s Diamondtron obrazovkou. Èiarovú masku má 0,24 mm, ale obraz je vynikajúci. Zobrazenie farieb je optimalizované technickými pecifikáciami ako je gamma korekcia, korekcia svetelného bodu a OPQ (Optimize Picture Quality). Okrem be ných vecí, ktoré sa od monitora oèakávajú, ponúka aj integrovaný USB hub resp. rozboèovaè, tak e s novým monitorom získate aj ïal ie tyri USB 1.1 výstupy. Najlep ie na tom je, e sú na stole hneï po ruke. Má v sebe aj dva reproduktory (2x 1 W) na nenároènej iu reprodukciu hudby. Hub aj reproduktory sú zabudované priamo v podstavci, èo je celkom praktické. Rovnako sa tam nachádza aj OSD ovládanie (4+1 tlaèidlo). Vision Master Pro 512 sa na svoju takmer 30 kg hmotPC Space 10/2002
nos natáèa ve¾mi ¾ahko, ale inak je to poriadny macko s rozmermi 493 x 500 x 479 mm. Je v ak pekne zaoblený, tak e pôsobí celkom elegantne. Èasto sa na monitory umiestòujú rôzne filtre, kryty a obyèajne
nájdete v zadnej èasti rovno dva D-Sub vstupy. Z prednej èasti podstavca pomocou peciálneho tlaèidla urèujete, ktorý vstup má by aktívny. Kvalita obrazu u monitorov iiyama je ve¾mi dobrá, èo potvrdil aj nami testovaný model. Mo nosti nastavenia sú ve¾mi bohaté. Okrem tandardných ponúka aj mo nos nastavenia teploty farieb v 100 K krokoch od 4500 10 000 K, èo pri ka dom monitore nenájdete. Dokonca, niektoré profesionálne monitory umo òujú posúva sa iba po 500 K krokoch. S nastaveniami sme v podstate nemali iadne problémy a máloèo sa muselo konkrétne definova . Proti Vision Master Pro 512 sme mali v podstate iba jednu výhradu. Bolo òou ovládanie OSD. Je síce pohodlné s ve¾mi bohatým mno stvom parametrov, ale predsa mu nieèo chýba. Dosta sa k práve po adujúcej polo ke bolo obèas viac ne únavné a navy e sa nedalo odv adia¾ ís na vy iu úroveò, tak e kým ste sa dostali k Esc, museli ste prejs celé aktuálne submenu. Omnoho lep ie to majú rie ené napríklad monitory Philips, u ktorých je namiesto tyroch smerových tlaèidiel pou ité rolovacie tlaèidlo.
ich nie je o èo zachyti . Vision Master Pro 512 má na tento úèel dva záchytné body, tak e niè nie je treba doslovne lepi na monitor. Okrem toho sa niekedy stáva, e treba pripoji dva výstupy na jeden monitor. Vtedy sa zvyèajne ruène prepína, èo práve v danom okamihu treba. Pri Vision Master Pro 512 mysleli aj na takúto mo nos (veï je urèený aj profesionálnym pou ívate¾om), a tak
46
Zhrnutie Vision Master Pro 512 je ve¾mi jednoduché. pièkový monitor za ve¾mi priaznivú cenu. K tomu u nie je èo doda , azda u len podporované rozlí enia: 2048 x 1536 / max. 87 Hz 1840 x 1440 / max. 92 Hz 1600 x 1280 / max. 105 Hz 1600 x 1200 / max. 110 Hz 1480 x 1024 / max. 130 Hz 1280 x 1024 / max. 130 Hz 1024 x 768 / max. 175 Hz 800 x 600 / max. 180 Hz 640 x 480 / max. 180 Hz. Edmond Kme Zapo ièal: EMT Computers 02/52 62 47 51 www.iiyamask.sk Cena bez DPH: 31 010 Sk Záruka: 3 roky Technické parametre Obrazovka
Diamondtron NF-CRT 22" (20" vidite¾ná uhloprieèka)
Rozostup bodov
èiarová maska 0,24 mm
Riadková frekvencia
30 140 kHz
Snímková frekvencia
50 180 Hz
írka obraz. pásma Max. rozlí enie Odporúèané rozlí enie Ergonómia Príkon
390 MHz 2048 x 1536 / max. 87 Hz 1280 x 1024 x 85 Hz TCO 99 170 W, 3 W v úspor. re ime
predstavujeme
ATI Radeon 9000 a 9000 PRO V dne nom teste sa zameriame na karty z dielne firmy ATI, konkrétne ATI Radeon 9000 a 9000 PRO. Obe su postavené na èipe Radeon 9000, ktorý je spolu s najvýkonnej ím èipom Radeon 9700 poslednou novinkou od tejto kanadskej firmy. Oznaèenie karty mô e niekoho pomýli , preto e doteraz ATI dodr iavala oznaèenia kariet podla verzie DirectX, na ktorú bol èip urèený, to znamená, e podporoval plne hardvérovo v etky funkcie tej ktorej verzie DirectX. Spomenieme napríklad èipy Radeon 7000/7200 (DirectX 7.x), Radeon 8500 (DirectX 8.x). V prípade èipu Radeon 9700 je toto oznaèenie správne, preto e je to èip urèený pre verziu DirectX 9 (ktorá by mala vyjs do konca roka). V prípade kariet zalo ených na èipe Radeon 9000 je toto oznaèenie tro ku nelogické, keï e je to vlastne oprá ený a upravený èip Radeon 8500, t. j. je zameraný na DirectX 8.x. Pod¾a dokumentov, ktoré má firma ATI na stránke, je v ak vy ie uvedené oznaèovanie nesprávne. Prvé èíslo oznaèuje generáciu èipov, posledné trojèíslie oznaèuje pomyselnú výkonnostnú hranicu (t. j. 9500 je výkonovo slab ie ako 9700). Neviem potom, ako do tejto novej generácie zapadá èip 9000, keï e je to v podstate len nepatrne pozmenený èip Radeon 8500. Takisto by sa zdalo, e nov í èip bude výkonnej í ako jeho star í model, ale ako sami uvidíte neskôr v testoch, nie je to celkom tak. Dalo sa to v ak predpoklada u pri uvedení cien za nové karty (sú ve¾mi silnou konkurenciou pre karty triedy GeForce4 MX), ktoré sú ve¾mi nízke v porovnaní s cenami pri uvedení èipu Radeon 8500. Dnes sú karty postavene na tomto star om èipe e te stále drah ie ako nové Radeony. Nove plány firmy ATI, ktoré sa nedávno objavili na internete, v ak ukazujú, e ve¾ký výkonový rozdiel, ktorý momentálne vznikol medzi Radeon 9000 a Radeon 9700, bude vyplnený èipom s názvom Radeon 9500, ktorý bude s najväè ou pravdepodobnos ou okresanou verziou èipu Radeon 9700. Mal by by uvedený e te do konca roka.
Architektúra
Do testu sa nám dostali karty vyrobené firmou SAPPHIRE (obe osadené 64MB pamä ou), ktorá je autorizovaným výrobcom kariet poháòaných èipmi od ATI a pod¾a stratégie, ktorú firma nastolila od uvedenia èipu Radeon 8500, sú tieto karty oznaèené ako Powered by ATI . V etky karty z dielne ATI sú zasa oznaèované ako Build by ATI . Karty dodr iavajú tandardný dizajn (ako väè ina ostatných autorizovaných výrobcov), tak e jediná zmena, ktorá je na kartách vidite¾ná, je zmena farby podkladu, na ktorom je karta postavená (klasická zelená, zatia¾ èo ATI zaèala vyrába karty na èervenom bordovom podklade) a tie nálepka na chladièi, kde je uvedené u vy ie spomínané Powered by ATI . Vybavenie kariet zahàòa len základné
veci, t. j. CD s ovládaèmi, SW na prehrávanie DVD (CyberLink PowerDVD), adaptér DVI > monitor, adaptér S-VHS > CINCH. Rozdiel medzi kartami 9000 a 9000 PRO je v takte samotného èipu a pamäti. Karty Radeon 9000 a 9000 PRO sú navy e osadené dvoma DAC prevodníkmi (400 MHz), èo umo òuje úplne nezávislé pripojenie dvoch monitorov pri pou ití ve¾mi vysokých obnovovacích frekvencií. Na ovládanie týchto funkcií je urèený softvér s názvom HydraVision. Ïal í rozdiel je ten, e na karte 9000 je pou itý len pasívny chladiè, oproti aktívnemu na 9000 PRO a teda aj celý PC je o málièko tich í, keï e je v òom o jeden ventilátor menej. V porovnaní s èipom Radeon 8500 sú na tejto karte nasledovné zmeny: Namiesto 2 textúrovacích jednotiek je na novom èipe len 1 textúrovacia jednotka (èo sa v niektorých prípadoch dos prejavuje na slab om výkone karty v porovnaní s jej predchodcom). Vylep ená Pixel & Vertex Shader jednotka, ktorá sa pou íva v hrách urèených pre DirectX 8.x (umo òuje vytvára ve¾mi realistické grafické efekty v reálnom èase, napr. rôzne svetelné efekty, zrkadlové odrazy, efekt vody ). táto jednotka bola v podstate prebraná z výkonnej ieho èipu Radeon 9700, tak e v hrách, ktoré vyu ívajú hlavne funkcie Pixel & Vertex Shader jednotky, sa Radeon 9000 hravo vyrovná èipu Radeon 8500 a v niektorých prípadoch ho dokonca prekonáva. FULLSTREAM je názov pre nový spôsob spracovávania videa na èipoch od firmy ATI. Jednoducho povedané, funkcia spracovávania (prehrávania) videa, ktorú mal doteraz na starosti èip Rage Theater , bola presunutá na u spomínanú jednotku Pixel & Vertex Shader . Ako najviac vidite¾ná a pou ite¾ná funkcia je tzv. vyhladzovanie videa. Urèite ka dý pozná kockaté prehrávanie videa, hlavne pri klipoch Real Media, ktoré je spôsobené ve¾mi vysokou kompresiou. Funkcia FULLSTREAM robí v podstate vyhladzovanie hrán pri prehrávaní videa, nieèo na spôsob vyhladzovania hrán v 3D hrách, èím obraz získava na kvalite. Porovnanie nájdete na obrázku è. 1 (v¾avo je pôvodné video a vpravo je video prehrávané za pou itia funkcie FULLSTREAM). Testovacia zostava + pou ité testy Testy boli vykonané na nasledovnej zostave: Základná doska Epox 8K3A (2815 BIOS) Procesor AMD Athlon XP 1500+ @ 1800+ (reálne 1,5 GHz) RAM 1x 512 MB DDR Apacer PC266, CL2 (na 300 MHz) HDD Seagate Barracuda IV 60GB DVD-ROM Pioneer DVD 104F CD-RW Yamaha SCSI + Adaptec SCSI Controller
Monitor Philips Brilliance 107P (1600 x 1200 @ 75Hz) My / Klávesnica MS Intellimouse Optical USB / Chicony Systém Windows XP Professional Karty pou ité v teste, ovládaèe a taktovacie frekvencie: ATI Radeon 9000 64MB 250 MHz (èip)/ 400 MHz 2x 200 MHz (pamä ) ATI Radeon 9000PRO 64MB 275 MHz (èip)/550 MHz 2x 275 MHz (pamä ) ATI Radeon 8500 64MB 275 MHz (èip)/ 550 MHz 2x 275 MHz (pamä ) Verzia ovládaèov v6.13.6159 Catalyst 02.2 + Control Panel v6.13.10.3019 Pou ité testy: Quake3 Arena + patch v1.16h (testuje výkon v OpenGL) demo01 3Dmark 2001 SE + patch330 (testuje výkon v DirectX 8.x) default benchmark CodeCreatures Benchmark PRO (vyu íva DirectX 8.x a je zameraný hlavne na výkon Pixel & Vertex Shader jednotky) GL eXcess v 1.1a (testuje najnov ie funkcie OpenGL)
Skúsenosti s kartami
Z výsledkov je zrejmé, e karty sú cenovo a výkonovo urèené skôr pre irokú verejnos ako pre náru ivých hráèov, ktorí po adujú èo najvy í výkon vo vysokých rozlí eniach. Aj z vyjadrení firmy ATI je zrejmé, e tieto karty sú urèené ako konkurencia kartám GeForce4 MX a z výsledkov, ktoré sa dajú nájs na internete, je vidno, e sa im to darí vynikajúco. Bohu ia¾, nemali sme k dispozícii iadnu z týchto kariet, tak e som nemohol spravi vlastné porovnanie. Èo sa týka kvality zobrazovania, sú na tom karty od ATI, ako obvykle, ve¾mi dobre v porovnaní s konkurenciou. Prehrávanie DVD a videa je na ve¾mi vysokej úrovni a takisto aj TV výstup (za pou itia S-VHS výstupu; ku kartám sa v ak dodáva adaptér na CINCH pre tých, ktorí nevlastnia TV s kvalitnej ím S-VHS vstupom). Kvalita ovládaèov je s ka dou pribúdajúcou verziou lep ia, i keï v dy je èo doladi , vylep i , opravi . Výnimkou nie je ani konkurencia, o ktorej si ve¾mi ve¾a ¾udí myslí, e robí dokonalé ovládaèe. Kto vie trochu anglicky, staèí, ak nav tívi diskusnú skupinu ATI alebo nVidie, a bude mu jasné, e obaja
predstavujeme
ATI Radeon 9000
ATI Radeon 9000 PRO
výrobcovia sú na tom dnes v podstate rovnako z h¾adiska kvality a stability ovládaèov. I keï posledný pokus od nVidie ovládaèe verzie 40.41 sa dá nazva fiaskom (nakoniec ich nVidia musela zo stránky stiahnu ), preto e to¾ko problémov, ko¾ko mali pou ívatelia s týmito ovládaèmi, sa naozaj len tak nevidí. Nikto nie je dokonalý, a tie nikto nehovorí, e sa nieèo podobné nemô e sta aj firme ATI. Ako som spomínal, stabilita bola vynikajúca a v etky pou ité hry be ali bez problémov (pre príklad spomeniem Morrowind, DeusEx, Serious Sam 2, Warcraft III, demo verzia No One Lives Forever 2, The Thing). Softvér na prilo enom CD obsahuje ovládaèe (v teste v ak boli pou ité nov ie, stiahnuté z internetu) a multimediálny softvér ATI Multimedia Center vo verzii
3D Mark 2001 SE + patch330 ATI Radeon 9000
7.7. Na stránke ATI je v ak uvedené, e sa ku kartám 9000 / PRO na prilo enom CD dodáva verzia 7.8 (zrejme sú tým myslené balenia kariet priamo od ATI. Ostatní výrobcovia nemusia byt v dy up to date , èo sa týka SW na prilo ených CD).
sa dal pretaktova bez problémov a z pôvodnej frekvencie 275 MHz/275 MHz sa mi túto kartu podarilo stabilne pretaktova na 308 MHz/295 MHz. Nárast výkonu si mo no pozrie v testoch, av ak v eobecne (aj pri pou ití iných testov a hier) sa dá poveda , e nárast bol cca 4 8 %, pod¾a pou itia aplikácie a rozlí enia.
Mo nos pretaktovania kariet bola rôzna. Model Radeon 9000 nebolo mo né pretaktova ani za pou itia najnov ích verzií najznámen ích SW (Powerstrip, Rage3D Tweaker). Pri pokuse o potvrdenie novo nastavenej frekvencie sa v dy nastavila pôvodná hodnota. Je mo né, e má táto karta nejaký spôsob ochrany proti pretaktovaniu, i keï skôr by som povedal, e to bude problém SW na pretaktovanie a e v najbli om èase sa objavia opravené verzie. Je to ve¾mi pravdepodobné aj z toho dôvodu, e model 9000 PRO
No AA, Trilinear 1024 x 768 x 16
No AA, Trilinear 1280 x 1024 x 16
No FAA, Trilinear 1600 x 1200 x 16
Záver
Èo doda záverom? Karty majú vynikajúci pomer cena/výkon, keï e za minimálnu cenu priná ajú podporu DirectX 8.1 (v porovnaní s GeForce4 MX, ktoré podporujú v plnej miere akurát DirectX 7, DirectX 8.x podporujú neúplne a takisto väè inu funkcií èipu Radeon 8500, ktorý bol donedávna vlajkovou loïou firmy ATI. Výkon nie je, samozrejme, porovnate¾ný, ale za tú cenu Kvalita ovládaèov a zobrazovania je,
Temple Mark
ako som u spomínal, výborná a s pribúdajúcimi verziami ovládaèov mô eme èaka len vlep enia a prípadne (i keï minimálne) nárasty výkonu v urèitých oblastiach. ATI sa vývoju a optimalizovaniu ovládaèov venuje od uvedenia Radeon 8500 naozaj na stodesa percent a vidno to aj na samotných ovládaèoch. Martin Meli ko Zapo ièal: BGS Distribution, a. s. 02/49 10 15 25 www.bgsdistribution.sk Cena bez DPH: ATI Radeon 9000 3619 Sk ATI Radeon 9000 PRO 4829 Sk
1024 x 768 x 32 @ 85 Hz
1280 x 1024 x 32 @ 85 Hz
1600 x 1200 x 32 @ 75 Hz
9291
6725
5222
ATI Radeon 9000
86,8
56,5
40,8
ATI Radeon 9000 PRO
10 161
7505
5850
ATI Radeon 9000 PRO
90,2
63,9
43,9
ATi Radeon 8500
11 618
9479
7648
ATi Radeon 8500
129
87,9
63,8
No AA, Trilinear 1024 x 768 x 32
No AA, Trilinear 1280 x 1024 x 32
No FAA, Trilinear 1600 x 1200 x 32
7001
5348
4051
7615 / *7954
6090 / *6584
4762
8988
7426
5910
3D Mark 2001 SE + patch330 ATI Radeon 9000 ATI Radeon 9000 PRO ATi Radeon 8500
CodeCreatures Benchmark Pro
GL eXcess v. 1.1a
No AA, Trilinear filtering
Default 1024 x 768 x 32 @ 85 Hz
ATI Radeon 9000
1063
ATI Radeon 9000
5158
ATi Radeon 9000 PRO
1018
ATi Radeon 9000 PRO
5003
ATi Radeon 8500
1532
ATi Radeon 8500
5892
*hodnota získaná pretaktovaním na 310/295 MHz (èip/pamä )
Village Mark
1024 x 768 x 32 @ 85 Hz
1280 x 1024 x 32 @ 85 Hz
1600 x 1200 x 32 @ 75 Hz
ATI Radeon 9000
53
34
23
ATI Radeon 9000 PRO
55
37
26
ATi Radeon 8500
111
72
48
Quake III Arena + patch v. 1.16h
Testované modely disponovali 64 MB pamäte.
PC Space 10/2002
48
High Quality (max. detail.) (NO AA, Trilinear) 1024 x 768 / 85 Hz 16bit 32bit
1280 x 1024 / 85 Hz 16bit 32bit
1600 x 1200 / 75 Hz 16bit 32bit
ATI Radeon 9000
156,6
138,1
101,2
88,1
70,9
ATI Radeon 9000 PRO
172,1
156,4
115,4
102
80,6
71,3
ATi Radeon 8500
186,6
178,6
158,8
141,1
116,9
100,5
61,1
predstavujeme
Mobilný telefón Panasonic EB-GD67 Panasonic nikdy nepatril ani ku pici, ani ku spodnej èasti rebríèka výrobcov mobilných telefónov. Jednoducho, tvoril na iados mainstreamu. V súèasnosti pripravuje dva hlavné prúdy, a to GD67 a GD87, prièom ten druhý bude k dispozícii o dva mesiace neskôr a pôjde o TOP triedu. GD67 je v ak jasný low-end, sna iaci sa obsahova èo najviac moderných noviniek, ktoré sme dosia¾ poznali len z najvy ích tried. V prvom rade sa es desiatsedmièka odli uje od ostatných prístrojov farebným displejom a polyfonickým zvonením. To sú dve hlavné devízy, na ktoré, popri nízkej cene, sa Panasonic rozhodol stavi . Farebný displej sám o sebe nie je nijako extra zaujímavý, no v low-end triede ho e te nemal nikto odvahu zakomponova do prístroja. Display má rozlí enie 101 x 80 bodov s 256 farbami. Z èoho vyplýva, e aj keï ide o farby, tak to nebude celkovo také horúce (Samsung S100 má 65 000 farieb). Na druhej strane display je podobný tomu z T68(i). GD67 zobrazí es riadkov s maximálnym poètom estnástich znakov na ka dý riadok. V praxi to vyzerá tak, e ak ste dosia¾ nemali skúsenos s farebným displayom, tak budete celkom milo prekvapení. No ak ste u mali mo nos pohra sa aj s nieèím iným farebným, tak sa iadne prekvapenie nekoná, resp. budete mierne sklamaní. Hlavne, ak máte k dispozícii niektorú vy iu farebnú triedu. Po grafickej stránke mobil podporuje ukladanie prijatých obrázkov a podobné okrajové príjemnosti, na ktoré Nokiová Slovaè e te nie je celkom pripravená. Rozhodne by som si vedel predstavi kraj ie grafické spracovanie menu a aj obyèajných obrázkov na pozadí, ktoré raz za èas predvedie nejakú animáciu. Treba v ak poveda , e s farebnými displaymi sme e te len v plienkach, i keï práve Panasonic má, ako svetový výrobca, asi najväè ie skúsenosti s týmito citlivými elementmi
mobilných telefónov. Paradoxne, ani jemu sa nevyhol nastupujúci problém, ktorým je zlá èitate¾nos na dennom svetle. Pri priamom slnku máte èo robi , aby ste zistili aspoò èas. Tento problém sa v ak týka v etkých znaèiek. Uvidíme, ako sa s ním vyrovnajú. Druhým lákavým aspektom je polyfonické zvonenie, ktoré je tie prvé medzi low-endmi. V praxi to opä nie je také ru ové, preto e mobil obsahuje pribli ne 23 prednahraných melódií, ktoré nestoja ani za vypoèutie, plus dva vo¾né sloty pre vlastnú melódiu. Úplne geniálne by bolo, keby sa vám z telefónu, namiesto klasického zvonenia, ozvala va a ob¾úbená MP3-ka. A pritom by telefón ani nemusel priamo podporova formát MP3. Staèilo by hudobnú stopu prenies káblom do pamäte. V na om prípade ste nútení prilo i mikrofón telefónu k reproduktorom, prièom nemusím hovori , e o nejakej kvalite melódie sa nedá vôbec hovori . Rie enie je také, e èlovek je nútený nahráva melódie jednoduché, ako húkanie sirény a podobne. Okrem toho si melódiu mô ete nahra klasickým spôsobom, a to tak, e stláèaním kláves udávate jednotlivé tóny, ktoré tvoria spolu jednu melódiu. Ïal ou novinkou v low-end segmente je podpora GPRS. V prípade GD67 je k dispozícii v konfigurácii 4+1 timeslot, a to nielen pre WAP, ale aj pre be ný dátový prenos. Je to príjemný fakt, otázkou v ak je, kto tento fakt vyu ije, keï je telefón urèený pre low-end skupinu. Tým pádom sú firemné skupiny mimo hry, pre nich existujú úplne iné telefóny. Za zmienku tie stoja ïal ie funkcie telefónu, ako je hlasový zápisník, hlasové vytáèanie, kalendár, svetový èas a dve hry, z ktorých len jedna je hrate¾ná. Java aplikácie tu svoje uplatnenie nenájdu. Na druhej strane, rovnako ako pri star ích typoch Panasonicu, k telefónu
nepotrebujete handsfree, preto e ich má telefón integrované. Vnútorná pamä má kapacitu stavanú na 100 záznamov, ostatné je nutné ulo i na SIM karte. Èo sa týka SMS aktivít na mobilnom telefóne, Panasonic koneène odhalil existenciu SMS chatu. Absencia tohto na Slovensku príli nevadí, preto e som osobne v praxi ani neza il sms chat v podaní Nokie èi inej znaèky. Pote ujúca je tie podpora EMS, èo umo òuje pridáva do SMSky melódie a obrázky. Panasonic tie koneène odpozeral mo nos zasielania jednej správy viacerým u ívate¾om naraz. Energetická kapacita telefónu v oficiálnych èíslach hovorí o 690 mAh, èo znamená 190 hodín pohotovosti,
resp. 6,5 h hovoru. Mne osobne sa podarili podstatne ni ie èísla. Príjemným nápadom Panasonicu na zmenu výzoru telefónu je princíp papierika, ktorý sa podlo í pod priesvitný kryt na chrbte telefónu. K telefónu sú u nejaké pribalené, ale niè vám nebráni zobra fixku a vytvori si svoje. Rozmery: 109 x 45 x 20 Hmotnos : 81 gramov Batéria: 690 mAh, 190 hodín pohotovosti, 6,5 h hovoru Zapo ièal: Panasonic Slovakia, s. r. o. Cena bez DPH: Orange 10 967,50 Sk Akcia Orange 4056,90 Sk
predstavujeme
Notebooky s mobilným P4 Notebook IBM T30
V jednom zo star ích èísiel sme informovali o rade T30, ktorý nahradil rad T23. Na prvý poh¾ad boli hlavné zmeny v procesore a v pamäti. Pri druhom ste zistili, e sa toho zmenilo ove¾a viac. Zaujal nás takmer okam ite. Bohu ia¾ v ak, existovalo iba zopár kúskov, a tak sme si museli poèka pokia¾ nebudú fyzicky aj u nás na Slovensku. Do rúk sa nám dostal model vybavený procesorom Mobile Intel Pentium 4 o frekvencii 1,6 GHz, 256 MB PC2100 DDR SDRAM, 8 x DVD-ROM, 14,1" TFT XGA (1024 x 768). Ako grafická karta bol pou itý ATI Mobility Radeon 7500 s 16 MB DDR (AGP 4x). Notebook mal 20 GB disk, 56K modem a 10/100 Ethernet. Disponoval 2x USB, 1x Serial, 1x Parallel, S-Video Out, IrDA, dock/port replikátor, výstupom na externý display, Line In/Out, Mic. Na ïal ie roz irovanie bol vybavený slotom 2x Type II alebo 1x Type III. Prvý dojem je vraj ten najdôle itej í. Hranatý design trochu zaujme, preto e väè ina notebookov je skôr oblá. Pôsobí to spoèiatku nepohodlne. Prax v ak ukázala, e je to výhodnej ie. Notebook v ta ke lep ie sedí , na kolenách nekå e. Klávesnica má plnú ve¾kos a je ve¾mi intuitívna. Kto by v ak chcel pou íva na pracovisku vlastnú klávesnicu, má smolu, resp. musí ma USB verziu, lebo
Microbook 724TU
O tom, e slu ný notebook sa u dnes dá kúpi za slu nú cenu, sme sa mohli presvedèi na testovanom modeli z radu Microbook. Z výbavy, ako aj celkového prevedenia produktu je zjavné, e je urèený ¾uïom, ktorí potrebujú notebook vyu íva predov etkým na prácu a nie sú ochotní zaplati výrazne vy iu sumu za rie enie od známeho znaèkového výrobcu. Testovaný kus v striebornom prevedení pôsobí elegantne, no nezaprie, e nejde o high-end prevedenie. Medzi rozhraniami nie je sériový ani paralelný port, absentuje aj port IrDA. Nájdeme tu v ak tri USB porty, PS/2 port na pripojenie externej my i, modemový RJ-11 port, RJ-45 LAN port, S-Video výstup, VGA výstup, rozhranie FireWire a jednu PCMCIA achtu. Notebook obsahuje 14,1-palcový TFT panel s maximálnym rozlí ením 1024 x 767, na ktorý je pri správnom nastavení jasu dobre vidie aj zboku. Kvalitne zobrazuje tak grafiku kancelárskych aplikácií, ako aj videá pri prehrávaní cez celú obrazovku. Na základnej jednotke nájdeme integrované stereoreproduktory, tlaèidlá re imu spánku a zapnutia/vypnutia, pohodlnú klávesnicu, touchpad, 4 klávesy Quick Key na rýchle vyvolanie funkcií Internetu a e-mailu, vstup pre externý mikrofón, výstup na slúchadlá a regulátor hlasitosti. Multimediálne vlastnosti doplòuje 8-rýchlostná DVD mechanika. Márne budete h¾ada disketovú mechaniku, výrobca ju v ak dodáva PC Space 10/2002
notebook nie je vybavený PS/2. U IBM je taká drobná pecialitka osvietenie klávesnice. Hore v paneli sú zabudované dve lampièky. V noci ich mô ete zapnú a hneï sa lep ie pí e. Rad T30 obsahuje IBM ThinkPad UltraNav multi-pointing system s TrackPointom, touchpadom a Access ThinkPad. Ka dý si príde na svoje. IBM dodáva k notebooku mno stvo utilít, helpov a podobných u itoèných vecí. Pre zaèínajúceho pou ívate¾a je to trochu nepreh¾adné. Pomocou Access ThinkPad sa otvorí nieèo ako hlavné menu týchto nastavení a odtia¾ je u celá správa triviálna.
nenájdete iadne CD, maximálne nieko¾ko manuálov. Preèo? IBM má toti recovery systém umiestnený priamo na disku. Je to síce pohodlné, ale mali sme pocit, e to a príli zväzuje ruky. V prípade in talácii iných systémov je to dokonca na obtia . Keï e mal slu nú grafiku na be né pou ívanie a zbytoène dobrú urobili sme aj grafický test v 3D Marku 2001 a výdr batérie v Battery Marku. V etky testy prebehli na operaènom systéme Windows XP Professional. Meralo sa 3x a bol urèený aritmetický priemer. Keï e P4-M má technológiu SpeedStep, rozhodli sme sa, e vykonáme testy v dvoch re imoch. Najprv v High Battery s napájaním z batérie, potom Max Performance s napájaním z elektrickej siete. Poèas takmer troch tý dòov neustálej prevádzky T30-ka v podstate nahradila aj na e desktopy. Ponúka toti slu ný výkon,
Na svoju výbavu mal nami testovaný notebook tie správne èísla. Ve¾kos 307 x 250 x 34.2 mm, spolu s hmotnos ou 2,4 kg sa radí medzi stred a lep í stred. Najlep ie na tom je, e pri slu ných hodnotách je naozaj viac ne odolný. Na prezentácii vo Viedni nám demon trovali be né zaobchádzanie. Postavili sa naò, vyskú ali ním pevnos stola a podobne. Notebook pre iel v etky body bez ujmy. Navy e sa tandardne dodáva s trojroènou zárukou (batéria jeden rok), tak e ak sa náhodou predsa len nieèo stane, mô ete by relatívne pokojní.
Business Winstone 2001 BatteryMark v. 1.0 Nastavenie high battery (h:min.)
2:17
Nastav. max. performance (h:min.)
2:01
3D Mark 2001SE (ver. 330)
Po softvérovej stránke bol vybavený operaèným systémom Windows 2000, ale existuje aj varianta s Windows XP Profesional za identickú cenu. V balení
v základnej výbave v externej forme pre USB port.
Batéria
Adaptér
1024 x 768 x 16 bit
3945
3978
1024 x 768 x 32 bit
3319
3326
Intranet). Menej praktické sa ukázali tlaèidlá Quick Key, ktoré sa nachádzajú na èelnom paneli základnej jednotky. DVD mechanika pri in talácii, alebo èítaní z CD rezonovala. Pri sledovaní DVD sa v ak tento nedostatok neobjavoval. Klávesnica so slovenskými znakmi splnila svoj úèel, vïaka svojej ergonómii a ve¾kosti kláves umo òuje pohodlné písanie aj rozsiahlej ích textov, menej pohodlný u bol TouchPad, to je v ak skôr nedostatok TouchPadov v eobecne. Pomocou sie ovej karty sme notebook pripojili tak do 10, ako aj 100 Mbit siete. Súèas ou príslu enstva je aj bra òa Windows XP Home.
Srdcom notebooku je procesor Mobile Pentium 4 tikajúci na frekvencii 1.9 GHz a 256 MB DDR RAM, z ktorej si v ak pod¾a nastavenia BIOSu odkrajuje integrovaný grafický 2D/3D procesor s grafickým èipom SiS pod¾a poterby a 64 MB. Integrovaná je tie zvuková karta podporujúca 3D audio a DirectSound, sie ová 10/100 Mbit LAN karta a 56k modem. Na po iadanie je mo né notebook obohati o bezdrôtový LAN (protokol 802.11b) alebo Bluetooth. Na ukladanie dát je k dispozícií 30 GB pevný disk.
Aby v ak hodnotenie nevyplývalo iba zo subjektívnych pocitov, podrobili sme zariadenie sérii tandardných testov. Testy prebehli na novonain talovaných Windows XP v rozlí ení 1024 x 768 pri 32-bitových farbách.
Na testovaný model sa nám bezproblémovo podarilo nain talova Windows 98 SE ako aj Windows XP. Bootovanie z diskety, napriek externému prevedeniu, nie je problém, výrobca podporu integroval priamo v BIOSe. Bezproblémové boli tie ovládaèe, ktoré sú dodávané na CD (v prípade Windows 98, Windows XP väè inu ovládaèov obsahuje). Reprodukcia zvuku z integrovaných reproduktorov je dostaèujúca, je tu v ak kvalitatívna rezerva, èo sa prejavilo najmä pri tich ích scénach pri sledovaní DVD filmu. Prehrávanie DVD filmov je plynulé a vïaka dodávanému prehrávaèu PowerDVD aj jednoduché. Vyskú ali sme tie integrovaný modem (homologizovaný pre Slovensko), pomocou ktorého sa nám na prvý pokus podarilo zrealizova stabilné spojenie tak do internetu, ako aj pripojenie na iný modem (VPN, firemný
Zapo ièal: IBM Slovensko Cena bez DPH: pribli ne 113 206,50 Sk
SiSoft Sandra 2001 TE
Batéria
Adaptér
CPU Dhrystone (MIPS)
3009
3046
FPU Whetstone /SSE2 (MFLOPS)
833/1924
835/1970
CPU Multimedia Integer (it/s)
6324
6376
CPU Multimedia Floating Point (it/s)
7851
7871
Int. ALU/RAM Bandwidth (MB/s)
1083
1090
Float FPU/RAM Bandwidth (MB/s)
1095
1102
Ziff Davis Media Winstone 2001 v. 1.0.2 Business Winstone 1024 x 768 x 32 Ziff Davis Media WinBench 99 v. 2.0
Microbook 724TU 28
Microbook 724TU
Business Disk WinMark (kB/s)
2590
High End Disk WinMark (kB/s)
5850
Business Graphics WinMark
252
Tento notebook osloví najmä ¾udí, ktorí potrebujú pracova mimo pohodlia kancelárie, ale nechcú plati za drahé znaèkové rie enie. Vïaka celkovému výkonu a multimediálnym vlastnostiam sa mô e sta dobrým spoloèníkom. Radoslav Sirota
High End Graphics WinMark
291
CPU Multimedia Integer (it/s)
7519
Zapo ièal:
CPU Multimedia Floating Point (it/s)
9323
Memory Integer ALU
859
Memory Floating Point FPU
858
ts-pro, s. r. o. 02/52 49 14 91 www.tspro.sk
Cena bez DPH: MicroBook 724T, 14,1"TFT/ P4-M 1,9 GHz /256 RAM/20GB/DVD-CDRW/56k/ LAN//LiIon/Bra òa/WXPH/ 78 990 Sk
Záruka: 2 roky
50
nad tandardné mo nosti, dobrú odolnos , pohodlné ovládanie.
SiSoft Sandra 2001 TE CPU Dhrystone (MIPS) FPU Whetstone /SSE2 (MFLOPS)
Business Winstone 2001 BatteryMark v. 1.0
Microbook 724TU 3638 989/2337
1:58
predstavujeme
ZyWALL 100 k¾úè k bezpeènosti Bez oh¾adu na to, akým spôsobom sa pripájame k internetu, ka dý z vás bude súhlasi , e internet je neuverite¾ný nástroj pre získavanie a zdie¾anie informácií. Av ak pou ívanie tohto fantastického nástroja priná a so sebou aj urèité riziká. Dnes sa u nás hovorí o ADSL; bezdrôtové pripojenia v domácnostiach zaèínajú by pomaly samozrejmos ou, o podnikových pripojeniach na internet 24 hodín denne 7 dní v tý dni snáï ani netreba hovori . Jednoducho, vysokorýchlostný prístup na internet sa stáva stále viac dostupnej ím pre irokú verejnos . Pou ívame ho v práci, v kole, ale aj doma. Len e neuvedomujeme si, a mo no aj ignorujeme fakt, e poèas vychutnávania rýchleho prístupu a surfovania po internete sme vystavení nebezpeèným elementom. Na jednej strane jednoduch ia dostupnos internetu, na strane druhej o to viac príle itostí pre poèítaèových hackerov. Nezostáva nám niè iné, len sa bráni . Na astie je na na om trhu dostupná iroká kála rie ení. Jedným z nich je aj zariadenie od spoloènosti ZyXEL. ZyWALL 100 mô eme struène charakterizova ako hardvérový firewall router urèený pre stredne ve¾ké podniky a poskytovate¾ov internetu. Jeho úlohou je, okrem zdie¾ania prístupu na internet, aj zabezpeèenie lokálnej siete pred útokmi z vonkaj ej siete. Integrovaná podpora VPN na druhej strane rie i otázku zabezpeèenia prená aných dát cez internet. Na èelnej strane ZyWALLu sú LED diódy informujúce o stave zariadenia. Poèítaèe v lokálnej sieti pripájame na 10/100 Mb/s ethernetový port. Vonkaj ím rozhraním (WAN port) je tie tandardný 10/100 Mb/s ethernetový port, na ktorý mô eme pripoji zariadenia napríklad pre bezdrôtové alebo DSL technológie. ZyWALL 100 disponuje samostatným sériovým portom pre zálohovanie výpadku spojenia cez Dial up pripojenie (klasická analógová linka alebo ISDN). Kto pou íva notebook a potrebuje sa vo¾ne pohybova medzi kanceláriami, ocení funkciu bezdrôtového Access pointu, ktorú ZyWALL 100 spåòa po zasunutí PCMCIA
bezdrôtovej karty. Bezpeènos va ej siete má na starosti firewall. Vo východzom nastavení umo òuje poèítaèom v lokálnej sieti neobmedzený prístup k internetu, a, pochopite¾ne, blokuje v etky pokusy o prístup do va ej siete zvonka. Aby boli va e servery (napr. Web, mail alebo FTP server) prístupné z internetu a súèasne dostatoène zabezpeèené, slú i tzv. demilitarizovaná zóna. ZyWALL 100 disponuje samostatným 10/100 Mb/s ethernetovým DMZ portom, ktorý je fyzicky oddelený od lokálnej siete. Najmä poskytovatelia uvítajú mo nos umiestni toto zariadenie do racku, kde zaberie ve¾kos 1 U. Okrem tandardných funkcií súvisiacich s bezpeènos ou, ako je preklad sie ových
adries NAT (Network Adress Translation) alebo filtrovanie paketov (Packet filter), ZyWALL 100 podporuje aj pokroèilé firewall funkcie. Pomocou metódy Stateful inspection (dôkladná in pekcia paketov) je zabezpeèené zabránenie prieniku nevy iadaných paketov smerujúcich do lokálnej siete. Èastým typom útoku na verejne prístupné servery umiestnené v lokálnej sieti sú tzv. DoS útoky, ktoré sú cielené na zablokovanie poskytovaných slu ieb. Ochranu proti tomuto typu naru enia zabezpeèuje funkcia blokovanie DoS (Denial of Service) útokov. Pre obmedzenie prístupu na internet máte k dispozícii dva
nástroje filtrovanie k¾úèových slov (pokia¾ názov serveru obsahuje zadaný re azec znakov, prístup k nemu bude zamietnutý) a blokovanie vybraných slu ieb (napr. ICQ, HTTP, JAVA, ActiveX atï.). V obidvoch prípadoch mô ete nastavi dni v tý dni a presný èas, keï sa majú príslu né re trikcie uplatni . Ka dý, kto za il hackerský útok uzná, e v takom prípade rozhoduje èas. Èím skôr sa vám podarí zareagova , tým sa zmen uje rozsah napáchaných kôd. Na to, aby ste mohli okam ite reagova na prichádzajúci útok, vás ZyWALL upozorní cez e-mail v reálnom èase. Nezabudlo sa ani na systémových administrátorov, pre ktorých je tu mo nos vytvárania detailných záznamov, tzv. logov.
Pokia¾ potrebujete bezpeène prená a dáta, napr. medzi dvoma poboèkami va ej firmy alebo medzi obchodnými cestujúcimi a centrálou firmy, potom vám urèite príde vhod podpora virtuálnych privátnych sietí (VPN). ZyWALL 100 umo òuje vytvori súèasne a 100 takýchto bezpeèných spojení. Dôle itá je podpora tandardu IPSec, ktorá zais uje kompatibilitu s ostatnými VPN produktmi. ZyWALL 100 mô eme pou i ako centrálny bod v hlavnom sídle firmy, a na poboèkách budú nasadené napr. ni ie rady ZyWALL produktov, prípadne iné VPN zariadenia èi softvérový VPN klienti. Takýmto spôsobom sa vytvorí
virtuálny tunel, ktorý je, po prvé, zabezpeèený proti prieniku a po druhé, dáta v òom teèú ifrované. Pre jednoduchú konfiguráciu máte k dispozícii preh¾adné webové rozhranie. So základnými nastaveniami vám pomô e sprievodca, ktorý si vy iada v etky potrebné informácie. Pokroèilé nastavenia umo òuje systémové terminálové menu. Vzdialený mana ment v ré ii systémových administrátorov je mo ný pomocou protokolu SNMP. ZyWALL 100 je vïaka svojím vlastnostiam ideálnym rie ením pre stredne ve¾ké firmy a poskytovate¾ov internetu. Predstavuje ¾ahko konfigurovate¾né zariadenie s dostatoènými funkciami pre ochranu va ich dát. Záver Z poh¾adu pou ívatela sme ocenili koncepciu tvorenia pravidiel pre blokovanie alebo prepú anie komunikácie. Tieto pravidlá sú aplikované buï v eobecne, alebo na konkrétne IP adresy a slu by (slu ba je typicky definovaná TCP/UDP portom). Samozrejme, mô ete pracova aj s rozsahmi IP adries a portov. Vïaka tomu viete presne definova a kontrolova toky dát medzi va ou sie ou a internetom. Tie sa nám páèilo, ako je vyrie ené obmedzenie prístupu na internet (filtrovanie obsahu). Predpokladáme, e túto mo nos vyu ijú hlavne administrátori v kolských a podnikových sie ach. V na om testovacom prostredí fungoval tento produkt spo¾ahlivo. Nevyskytli sa iadne neoèakávané komplikácie. ZyWALL príjemne prekvapil jednoduchou in taláciou a tie jednoduchou úvodnou konfiguráciou. Treba v ak podotknú , e je to ve¾mi komplexné zariadenie a ikovný pou ívate¾ si ho mô e plne prispôsobi . Roman Pinèek, Peter Linder Zapo ièal:
Data, s. r. o. 02/44 87 36 56 www.data.sk Cena bez DPH: 40 440 Sk Záruka: 3 roky
predstavujeme
ATI Remote Wonder Nikomu asi netreba predstavova firmu ATI. Od zaèiatku svojho pôsobenia sa dostala do povedomia výrobou kvalitného hardvéru, z ve¾kej èasti grafických kariet. Pokusy v iných oblastiach (zvukové karty atï.) nedopadli práve najlep ie, a tak ATI nezostalo niè iné, ako osta pri grafických kartách a vlo i do ich vývoja v etok svoj potenciál. Postupom èasu si ATI získavala stále viac a viac priaznivcov hlavne vïaka výborným kartám AIW (All-In-Wonder). Výrobky, ktoré sa sna ia kartám od ATI konkurova buï nemajú takú bohatú výbavu, alebo nemajú taký vyspelý SW, prípadne sa kvalitou nepribli ujú kartám od ATI. Preèo to v ak spomínam? Keï e sa firma ATI sna í stále zdokona¾ova svoje produkty, pri la v najnov om rade svojich AIW kariet (t. j. ALL IN WONDER RADEON 8500DV) s novinkou. Nebolo to niè iné, ako dia¾kový ovládaè. Keï e sa po uvedení tejto karty na trh stretla firma ATI s ve¾mi pozitívnym ohlasom práve na dia¾kový ovládaè, rozhodla sa zaèa ho ponúka ako samostatný produkt, ktorý je kompatibilný so v etkými typmi kariet rady ATI RADEON.
majú AIW karty). In talácia prebehla bez akýchko¾vek problémov a myslím, e ju zvládne naozaj ka dý. Ak by boli predsa len problémy, dodáva sa ku karte preh¾adný manuál, v ktorom je opísaná in talácia krok za krokom. Ako prvú vec treba pripoji do USB slotu Receiver (t. j. rádiový prijímaè). Ako ste u iste postrehli, ovládaè funguje na základe prenosu rádiových vån (frekvencia 433 MHz) a nie je potrebné, aby ste na poèítaè museli s dia¾kovým ovládaèom mieri presne na PC. Toto je jedna z jeho najväè ích výhod a oproti ovládaèom podobného typu má týmto výrobok od ATI rozhodne navrch. USB receiver by mal by ulo ený èo najïalej od ostatných zariadení, aby nedochádzalo k prípadnému ru eniu. Musím sa prizna , e podobné problémy sa u mòa nevyskytli, a to mám v okolí PC naozaj
li te pribudne nová ikona malièkého dia¾kového ovládaèa. Cez túto ikonu máte okam itý prístup k tzv. ovládaciemu panelu pre ATI Remote wonder, cez ktorý je mo né nastavova v etky funkcie ovládaèa. Jednou z prvých funkcií, ktoré si urèite po nain talovaní skúsi ka dý, je ovládanie hlasitosti výstupu z PC. U len táto jednoduchá funkcia ve¾mi u¾ahèuje a spohodlòuje ovládanie PC. Mô ete si pokojne sadnú (alebo tí lenivej í a pohodlnej í ¾ahnú ) na gauè alebo niekam mimo PC a bez problémov ovláda hlasitos na dia¾ku. Ovládaè okam ite po nain talovaní podporuje tieto programy: Winamp, Powerpoint a klasický MediaPlayer vstavaný vo Windows. Èo sa týka Winampu a Powerpointu, je nastavenie ovládaèa rie ené pomocou tzv. pluginov.
pecifikácia/Funkcie
Èo sa týka balenia, nájdete v òom tieto vecièky: ATI REMOTE WONDER ovládaè, USB Receiver (prijímaè, ktorý sa pripája do PC pomocou USB portu), 4 ks batérií typu AAA (mikrotu kové), in talaèné CD, príruèka. Systémové po iadavky: Pentium® 4/III/II alebo kompatibilný, jeden vo¾ný port USB v1.1 a vy í, CD-ROM mechanika. Podporované operaèné systémy sú: Windows® 98 SE/2000/ ME/XP. Majitelia poèítaèov Apple majú smolu, preto e karta typu AIW sa zatia¾ na tejto platforme neobjavila, ale mo no to èasom firma ATI napraví. Medzi základné a najviac pou ívané funkcie patrí: Ovládanie my i + ovládanie pravého a ¾avého tlaèidla my i Ovládanie hlasitosti Ovládanie hudby a mno stva rôzneho multimediálneho SW Ovládanie DVD a iných typov videa (cez niektorý s populárnych prehrávaèov videa, ako napr. Media Player, DVD prehrávaè zo SW balíèku Multimedia Center od firmy ATI atï.) Ovládanie a pozeranie TV cez PC (len pre karty ktoré majú na sebe TV tuner) 6 programovate¾ných tlaèidiel (A, B, C, D, E, F) Ovládanie slideshow v programe PowerPoint. Konfigurácia testovacieho PC bola nasledujúca: základná doska Epox 8K3A, AMD AthlonXP 1600+, RAM 2x 256 MB PC266 Apacer, HDD 60GB Seagate Barracuda IV, Grafická karta ATI Radeon 8500 64MB, Operaèný systém Windows XP.
Samotný ovládaè a softvér
Ked e bol dia¾kový ovládaè testovaný s kartou ATI Radeon 8500, nebolo v mojich silách otestova v etky jeho funkcie (nemám na karte TV tuner ako PC Space 10/2002
Programovate¾ných tlaèidiel na ovládaèi je 6, a je mo né im priradi rôzne funkcie, od spú ania SW cez simulovanie stlaèenia klávesových skratiek (ako napr. ALT + TAB, CTRL + C, atï.). Klávesové skratky sa bohu ia¾ nedajú pridáva a vyu íva je mo né len prednastavené, èo vidím ako ïal í z mála nedostatkov, ktoré tento výrobok má. Nastavenia ovládaèa umo òujú jednu ve¾mi dobrú vec, a tou je mo nos nastavenia funkcií buï v eobecne pre celý Windows, alebo jednotlivo pre ka dé aktívne okno. Takto mô ete ma pustený Winamp, MediaPlayer, Powerpoint a DivX player a mô ete ich bez problémov ovláda . Medzi klávesovými skratkami pre tlaèidlá je ALT + TAB, t. j. prepínanie medzi sputenými aplikáciami. Hneï ako sa prepne okno na Winamp, mám mo nos ovláda prehrávanie mp3. Ak sa prepnem na DivX player, mô em si pú a video alebo iné. Ovládanie hlasitosti je funkcia v eobecná, tak e hlasitos mô ete nastavova kedyko¾vek. Ovládaè má aj vstavané funkcie, ktoré nie je mo né preprogramova . Sem patrí u spomínané ovládanie hlasitosti a takisto ve¾mi zaujímavá funkcia, ovládanie my i (spolu s pravým a ¾avým tlaèidlom). Táto funkcia sa, samozrejme, nedá pova ova za úplnú náhradu my i, keï e je tu obmedzená citlivos a presnos ovládania kurzora. Skôr to pova ujem za núdzové rie enie v situáciách, keï nie je mo né vyu i funkcie priamo vstavané v ovládaèi, alebo naprogramované pomocou niektorého z pluginov.
Záver
dos zariadení (audiove a, receiver, reproduktory, TV). Ovládaè funguje dokonca aj cez stenu , tak e si mô ete v pokoji vypeckova svoju ob¾úbenú hudbu a poèúva ju aj vo ved¾aj ej miestnosti. Výkon a vzdialenos od PC, v ktorej ovládaè doká e e te fungova , závisí od stavu batérií v ovládaèi, tak e pre bezproblémové fungovanie odporúèam pou íva nové batérie. Do 3 4 metrov bol ovládaè schopný pracova aj s pou ívanými batériami, ale väè ie vzdialenosti u boli problémom. Ïal ím krokom v in talácii bolo zapnutie PC a po nabehnutí systému nain talovanie ovládaèov + dodávaného SW (je to v podstate jedna in talácia, ktorá nain taluje aj driver, aj SW na nastavenie dia¾kového ovládaèa). Odporúèam vám stiahnu si najnov iu verziu priamo zo stránky ATI (odkazy nájdete na konci èlánku). Poèas testu bola prístupná verzia 1.2. Po re tarte vám Windows automaticky zdetekuje pripojený USB receiver a v pravom spodnom rohu vám na
ATI na svojej stránke ponúka k Remote Wonder vývojársky kit, pomocou ktorého je mo né takéto pluginy vytvára (pomocou niektorého z programovacích jazykov ako Visual Basic atï.). Týmto spôsobom je vyu itie Remote Wonder ovládaèa v podstate neobmedzené. Jediné obmedzenie vidím v mno stve programovate¾ných tlaèidiel na ovládaèi, preto e nie v etky sa dajú preprogramova . Rovnako sme oèakávali ihneï po nain talovaní podporu väè ieho mno stva softvéru. Verím, e èasom sa ponuka rozrastie. Ïal í softvér, ktorý ponúka plugin pre ATI Remote Wonder, je DivX. Konkrétne ide o DivX Player Aplha 5, ktorý je súèas ou vo¾ne stiahnute¾nej verzie DivXu (v 5.02). V etky tri spomínané programy majú mo nos ovláda funkcie, ako je prepínanie dopredu/ dozadu, stop, play, pauza, zväè ovanie videa na fullscreen/do okna a takisto ka dý má svoje pecifické nastavenia, napr. Winamp má ïal ie funkcie, pokia¾ máte aktívne okno Playlistu, ktorý sa dá kompletne ovláda .
52
ATI nám opä predviedla, e vie na trh doda naozaj zaujímavé výrobky, èoho je tento ovládaè dôkazom. Môj osobný názor na uvedený ovládaè je ve¾mi pozitívny. Doteraz som sa nestretol s jediným problémom a v etko od zaèiatku funguje tak ako má. Je pravda e má drobné nedostatky. Vyu itie nájde hlavne u pou ívate¾ov kariet AIW, ktoré sú na tento ovládaè prispôsobené (pomocou MMC Multimedia Center od firmy ATI, ktorý obsahuje prehrávaè DVD, tie klasických formátov videa, ovládaè TV tuneru, kodeky pre nahrávanie videa atï.; v tomto balíèku je priamo zahrnutá podpora Remote Wonder). Ostatní pou ívatelia si budú musie asi e te chví¾u poèka , kým si ovládaè získa ir iu podporu od ostatných výrobcov softvéru. Ak je v ak momentálna funkènos pre niekoho dostatoèná, nemám inú mo nos , ako tento ovládaè plne odporúèa . S pribúdajúcim softvérom sa to bude urèite len zlep ova . A èo konkurencia? Na internete som na iel ovládaè od firmy StreamZap, ktorý v ak funguje na princípe IR (t. j. ako be né ovládaèe, ktoré je nutné namieri priamo na zariadenie, ktoré chcete ovláda ). Má v ak iné výhody, ako je väè ia podpora aplikácií a takisto podpora vynikajúceho programu Girder, ktorý doká e spracova akýko¾vek vstup a interpretova ho do príkazov pre PC. ATI Remote Wonder takúto podporu zatia¾ nemá. Martin Meli ko Cena bez DPH: 979 Sk
predstavujeme
3x rie enie pre kanceláriu Lexmark E210, E320 a HP LJ 1200 Atramentová tlaèiareò je lacná, dostupná a doká e tlaèi farebne, len e jej prevádzkové náklady sú vy ie ako napríklad pri laserovej, alebo LED tlaèi. Tu síce získate iba èiernobiely výstup, no v reálnom ivote väè inou staèí. Pri tlaèi dokumentov v kancelárii je preto vhodnej ie vyu íva práve tento spôsob, najmä ak tlaèíte na firemný hlavièkový papier. Text je ostrý a náklady sú nízke, aj keï cena èiernobielej tlaèe sa v poslednom èase ve¾mi priblí ila aj v atramentovej forme k cene za laser. V poslednom èase sme pomerne ve¾a priestoru venovali atramentovej tlaèi, preto sme radi prijali výzvu spoloènosti Euromedia otestova v redakcii nové laserové tlaèiarne Lexmark. A aby sme priniesli vyvá enej í poh¾ad, otestovali sme pri tejto príle itosti aj konkurenèné rie enie od HP, preto e Lexmark je odpoveïou práve na ich modely.
Prvá Lexmark E210 je urèená skôr pre domácnos alebo men iu kanceláriu. Tlaèí do formátu A4 pri rýchlosti 12 strán za minútu. Fyzické rozlí enie je 600 alebo 300 DPI. Valec sa nahreje za 13 sekúnd, tak e prvú stránku dostanete pomerne rýchlo. Tlaèiareò má 4 MB vstavanej pamäte, èo úplne staèí. Vo vnútri je ukrytý 66 MHz RISC procesor, ale inak je tlaèiareò klasickým zástupcom GDI, èo znamená, e jej výkon je znaène závislý na výkone PC. Pripoji sa dá pomocou PP (parelelného) alebo USB portu, èím sa stáva ve¾mi univerzálnym rie ením. Ovládaè sa zdal by pomerne stabilný a nastavovanie bolo ve¾mi preh¾adné
a príjemné. Okrem základných nastavení mô ete navoli napr. Watermark (jemnú podtlaè simulujúcu vodotlaè), tlaè Fit-to-Page, percentuálne kálovanie dokumentu alebo tlaè posterov. Odporúèané maximálne za a enie je 5000 strán mesaène. Zásobník je na 150 strán a k dispozícii je aj manuálny podávaè. Papier sa pohybuje po dráhe tvaru U . V prípade hrub ích médií je mo né prepnú výstup smerom dole, tak e papier pôjde po dráhe L .
Výkonnej í model Lexmark E320 je stavaný pre väè iu mesaènú zá a 10 000 strán. Je preto aj výkonnej í (16 strán za minútu), hoci pou íva iba o 1 MHz výkonnej í procesor (67 MHz). Opä ide o GDI tlaèiareò, tak e celkový výkon závisí od výkonu PC. Kvalita tlaèe zodpovedá 1200 DPI, hoci fyzicky je k dispozícii 600 a 300 DPI. Zabudované sú síce iba 4 MB RAM, ale be ne to postaèuje a roz irova sa dá a na 64 MB. Oba modely sú dodávané aj s ovládaèmi pre v etky Windows a Linux! Výkonnej í model E310 má navy e ovládaèe pre systémy Novell, MacOS, IBM AS/400 a dokonca aj peciálne drivery pre serverové OS Windows (od NT 4.0 Server po 2000 Advanced Server)! Z toho vidie , e výrobca poèíta s nasadením vo firemnej sieti, èomu sú prispôsobené aj ovládaèe. Pripoji sa opä dá na PP alebo USB port. Mimochodom, ako príslu enstvo sa dá dokúpi prídavný zásobník na ïal ích 250 listov. Inak je prevedenie ve¾mi podobné ni iemu modelu E210. Rýchlos tlaèe pri farebnom dokumente bola výrazne ni ia ako u E210, ale to je dané najmä vy ou kvalitou výstupu, resp. vyhladzovacích algoritmov. S kvalitou výstupu sme boli
ve¾mi spokojní. V etky tri modely ponúkajú ve¾mi podobný pièkový výstup. Modelu 210 zodpovedá u HP model LJ1000w, ktorý sme vám predstavili u dávnej ie a 320E je najpodobnej ia HP LaserJet 1200, tak e sme ju pribrali do ná ho testu. Aj tu máte na výber medzi USB a PP portom, prièom sú dodávané ovládaèe pre Windows a Mac OS. Rýchlos tlaèe je 14 strán za minútu a valec sa na haví za menej ako 10 sekúnd (u E210 sme namerali cca 20 sekúnd a u E320 to bolo asi 14 sekúnd). Tlaèiareò sa dodáva v troch prevedeniach 1200 je základný model, 1200n má navy e sie ový server a 1220 je model so skenerom a kopírkou.
A4. Pou i mô ete rôzne médiá (od obálky po fólie) a rôzne formáty, èo je mo né navoli v prepracovaných ovládaèoch. So skenovacím modulom funguje aj ako kopírka alebo skener, prièom zosnímaný dokument mô ete posla e-mailom, alebo cez modem ako fax. Tým sa stáva z tlaèiarne multifunkèné zariadenie. HP 1200 je výkonná kvalitná tlaèiareò, ale, bohu ia¾, odrazilo sa to aj na cene, ktorá je tým pádom vy ia ako u konkurencie. Ponúka v ak viac a má o nieèo ni ie náklady na tlaè. Ako sme testovali? Testy sme robili na na om redakènom PC, kde testujeme tlaèiarne, tak e výsledky si mô ete porovna aj so star ími testmi. Printery sme pripojili na USB 1.1 port a pou ívali sme tandardné nastavenie od výrobcu pod Windows 98SE. Tie sme pou ili tandardné testovacie dokumenty a výsledky nájdete zhrnuté v závereènej tabu¾ke Viac informácií nájdete na stránkach www.lexmark.cz a www.hp.sk. Juraj Redeky
Srdcom v etkých troch modelov je procesor Motorola 90 MHz, ktorý je doplnený o 8 MB pamäte RAM, ktoré mô ete ïalej roz irova . Výstup je v rozlí ení 1200 x 1200 DPI, v skutoènom fyzickom rozlí ení! (Pozn.: u E320 je to len optické/retu ované, fyzické je 600 DPI). Zásobník na papier je dole (u Lexmarku bol hore) a jeho kapacita je 250 hárkov Ceny spotrebného materiálu (toner)
Zapo ièal:
Euro Media 041/51 16 11 1 www.euromedia.sk Cena bez DPH: Lexmark E210: 9990 Sk Lexmark E320: 11 924 Sk HP LJ 1000w: 11 301 Sk HP LJ 1200: 17 489 Sk HP LJ 1220: 20 955 Sk Cena bez DPH/ poèet strán
Lexmark E210
3960 Sk / 2000
Lexmark E320
4406 Sk / 3000, 6344 Sk / 6000
HP LJ1200 / 1000w
3415 Sk / 3500 6 strán ÈB dokument Word
6 strán farebný dokument Word
TART
STOP
TART
STOP
Lexmark E210
0:02
0:41
0:08
0:43
Lexmark E320
0:03
0:27
0:08
1:52
HP LJ1200
0:03
0:32
0:03
2:31
internet
Zaujímavé www stránky:
varenie, hrady a zámky, grafické karty a hardvér Varenie
Je to neuverite¾né, ale na väè ine serverov je varenie zaradené do kategórie zábava. Som zvedavý, èo by na to povedali na e eny, ktorým sa také nede¾né varenie urèite nezdá ako zábava. Ak v ak nemáte niè proti vareniu, ako ja, urèite vás pote í pár nasledujúcich liniek. Ka dý aj skúsený kuchár, aj zaèiatoèník potrebuje na svoje jedlo recept, ktorý má v hlave alebo na papieri. My sme v ak deti kremíka a preto si nalistujeme http://recepty.dct.sk, kde sa na nás vyvalí rovno 3500 receptov. Veï preèo to nepreháòa , v ak? Ak by ste si aj denne navarili tri jedlá z tohto receptára, vydr al by vám na viac ako tri roky bez toho, e by sa opakovalo jedno jedlo dvakrát. Jedlá sú na portáli, samozrejme, roztriedené, a tak si vyberie ka dý. K dispozícii je aj diskusia, kde sa mô ete pos a ova , ak vám napríklad cesto nekysne a podobne. Celkom zaujímavý server, ktorý sa orientuje skôr na cukrárstvo, sídli na http://www.cukrar.cz. Tu nenájdete len suché recepty na výrobu cukroviniek, ale aj mnohé èlánky z histórie a podobne. Je tu ve¾a informácií, ktoré vás budú zaujíma , a pritom sa vôbec nemusíte zaobera nejakým varením. Zase, na druhú stranu, také Nízkokalorické angre tové mandlové øezy (http:// www.cukrar.cz/show.asp?id=217) musia vyzera zaujímavo. Na ïal ej èeskej stránke sídli Dadalova kuchaøka http://dadala.hyperlinx.cz. Autor uvádza, e v etky recepty pozháòal sám a obzvlá je py ný na svoje nesladké recepty, prièom tie sladké má vo svojej oddelenej Dadalovej sladkej kuchaøce . A opä , mno stvo návodov, ako si vytvori chutný pokrm. Niektoré ani nie sú také zlo ité, ako vyzerá výsledné jedlo. K dispozícii je cez tisícku nesladkých receptov a cez stovku múènikov a iných sladkostí. No a nakoniec, ako inak, varenie vína. O tom si mô ete preèíta napríklad na http://www.gurmania.sk. Prièom ostatné mie ané nápoje tie neprídu skrátka. Teda, gurmania.sk sa zaoberá v etkým od varenia cez jemný alkohol a po pivo.
Hrady a zámky
Hrady a zámky sú ve¾mi atraktívne staro itnosti, ktoré paradoxne na Slovensku nemajú na ru iach ustlaté. E te pár generácií a v etky hrady a zrúcaniny sa nám rozpadnú ako domèeky z kariet. Treba s tým nieèo robi . Odporúèal by som teda náv tevu niektorých z nich, kým ich e te nav tívi mô ete. Samozrejme, nemáte èas, tak e aspoò virtuálne: Absolútnym slovenským navigátorom v obore hradov a zámkov je stránka http://www.zamky.sk. Obrovský zoznam zahàòa od tých najkraj ích zámkov a po posledné zrúcaniny, teda skoro v etko. Ku ka dému hradu je tu charakteristika, história, opis exteriéru (veï krá¾ovské záhrady bývajú tie z
najkraj ích), súèasný stav, prístup k nemu, okolie a ïal ie zaujímavosti. Neuverite¾né mno stvo informácií nájdete u len v kategórii Hrady. Hrady sú v ak len jednou zo tyroch kategórií, nasledujú ka tiele, história, turistika. V ka dej z nich nájdete kvantum informácií. Pomocnou stránkou je aj http://www.caramba.cz/page.php? PgID=589, èo je vyh¾adanie slovenských hradov a zámkov na www.caramba.cz. K dispozícii je tak ïal ie mno stvo alternatívnych informácií, ktorých musíte ma u maximálne dos , ak nav tívite tretiu stránku o hradoch a zámkoch. http://www.hrady.sk/index.php je stránka, ktorá na prvý poh¾ad neponúka také objemné mno stvá informácií ako dva predo lé odkazy. No aj napriek tomu
èasto aktualizovaným zdrojom informácií v jazyku na ich západných hokejových rivalov. Pravidelné a aktualizované informácie o novinkách vo svete h¾adajte na stránke Tom's Hardware (www.tomshardware.com), najmä reportá e z ve¾trhov stoja za preèítanie. Ïal ou zastávkou vo svete by mal by Anandtech (www.anandtech.com), kvôli ktorého podrobným recenziám zrejme zapnete tlaèiareò. Nemali by ste obís ani v eobecne hardvérovo zamerané stránky zaoberajúce sa aj grafickými kartami ako VR-Zone (www.vr-zone.com), OCWorkbench (www.ocworkbench.com), Warp2Search (www.warp2search.net), Sharky Extreme (www.sharkyextreme.
http://www.sharkyextreme.com
tu nájdete abecedný zoznam hradov a zámkov s príslu nou legendou, fotkami a doplòujúcimi informáciami. V súvislosti s hradmi a zámkami urèite existuje nejaká turistika. Ak si chcete pozrie viacero slovenských pamätihodností, potrebujete na to viac èasu. A to sa jednoducho robí tak, e niekde prespíte. Normálne v stane, ale mô ete sa aj ubytova ! http://www.ubytujsa.sk/hrady rie i tento problém. Ponúka informácie o hradoch, zámkoch, jaskyniach, re tauráciách a podobne. Je tu aj zoznam hotelov, hostelov a ïal ích -telov. Online rezervácia týchto zariadení je pre zákazníka výhodná men ou z¾avou, ktorá sa èasto ponúka pri vyu ití internetu. Samozrejmos ou sú vïaèné odporúèania kultúrnych akcií v spojitosti s pamiatkami daného regiónu. Prípadne, ak máte záujem o ïal ie informácie z urèitých oblastí, odporúèame linky spomenuté v minulom èísle.
Grafické karty, hardvér
Pri h¾adaní v eobecných informácií o grafických akcelerátoroch zaèneme najskôr v blízkom okolí: èeské stránky PC Tuning (pctuning.zive.cz), Technet (www.technet.cz) a Svìt Hardware (www.svethardware.cz) sú pomerne
com) a X-Bit Labs (www.xbitlabs.com). Skvelým v eobecným webom je ExtremeTech (www.extremetech.com), odporúèam v sekcii o 3D hlavne seriál o histórii 3D enginov. Na i ruskí bratia vydávajú hardvérový web v anglickom jazyku Digit-Life (www.digit-life.com), ktorého mesaèné hromadné recenzie grafických kariet patria k najlep ím. Pravidelne toti robia aktualizované testy hardvéru a sledujú mo né nápravy chýb v ovládaèoch. Hodnotiace kritériá a porovnania kvality obrazu skutoène vyèerpávajúcim spôsobom odhalia klady aj zápory ka dej karty. Ich archív je, bohu ia¾, momentálne nedostupný, dúfajme e len doèasne. 3Dfx Pre majite¾ov kariet s èipmi 3Dfx je prvou zastávkou adresa Voodoofiles (www.voodoofiles.com), kde nájdu takmer v etky oficiálne aj neoficiálne ovládaèe pre svoju kartièku. Najlep í tweakovací program pre èipy Banshee a Voodoo5 sa volá V.Control a nájdete ho na stránke autora (http://ve3d.com/ koolsmoky). Ak h¾adáte radu v rodnom jazyku, nav tívte 3Dfx sekciu na diskusnom fóre Overclocking.cz. ATI Majite¾om grafických kariet ATI asi netreba pripomína adresu www.ati.com. Fandovský web Rage3D
(www.rage3d.com) priná a mno stvo zaujímavých tipov a utilít, rie enie 60Hz chyby v hrách pod Win2k/XP nájdete na www.radeon2.ru/refreshfix_eng. html. Radeon Glide wrapper umo òuje hra na kartách ATI Radeon emulovane star ie tituly pre rozhranie Glide, nájdete ho na http://home.t-online.de/home/ zsack/. Náv teva ATI sekcie v Overclocking.cz nemô e by na kodu. nVidia Stránky momentálne najsilnej ej spoloènosti v 3D odvetví asi nebudete h¾ada dlho, www.nvidia.com. Informácie o neoficiálnych ovládaèoch vychádzajú pravidelne na Warp2Search.net, najlep ie informácie o utilitách nájdete na Guru3D (www.guru3d.com). Odpovede na v etky otázky o GeForce nájdete v projekte GeForce FAQ (www.geforcefaq.com). PowerVR Najnov ie ovládaèe h¾adajte na stránke PowerVR Technologies (www.powervr.com). Neu kodí ani pravidelná náv teva fandovských stránok ParaKnowYa (http://www.paraknowya.com) a pri problémoch náv teva PowerVR sekcie u spomínaného fóra na Overclocking.cz. S3 Pre vlastníkov kariet Savage je dobré vedie , e súèasnú adresu spoloènosti S3 (www.s3graphics.com). Ich podpora v ak výrazne zaostáva, pravidelné novinky a najlep ie ovládaèe pre v etky karty s èipmi S3 nájdete na stránke JGC (http://jgc.homeip.net). Na tejto adrese je aj diskusné fórum, kde zodpovedia v etky otázky èo sa týka S3. Bývalá fandovská stránka Savagenews (www.savagenews.com) má dnes u skôr v eobecne hardvérový charakter. SiS Ovládaèe na star ie grafické karty s èipmi SiS nájdete na stránke tejto spoloènosti www.sis.com, grafické èipy Xabre majú vlastnú stránku s podporou www.xabre.com. Prvá fandovská stránka Xabregamers pre èipy Xabre a SiS v eobecne je na adrese xabregamers.free.fr Ostatné Matrox (www.matrox.com), Trident (www.tridentmicro.com), Bitboys (www.bitboys.fi), 3DLabs (www.3dlabs.com). Dôle ité utility: PowerStrip (www.entechtaiwan.com) asi jediná utilita, ktorú skutoène budete potrebova . Súèasná verzia podporuje v etky systémy Windows, väè inu grafických èipov a monitorov. Umo òuje komfortné nastavenie väè iny potrebných parametrov grafickej karty a monitora, rie i aj známu 60Hz chybu v hrách pod Windows 2000 a XP. Medzinárodná verzia je s èeským prekladom. Shareware. Fraps (www.fraps.com) program na benchmarkovanie DirectX a OpenGL hier, umo òuje uklada do textového súboru záznam o priebehu fps/sek., zobrazuje v rohu aktuálne fps a v neposlednom rade umo òuje uklada screenshoty. Freeware. Zoltán Radnóti, Ján Lonèík
programovanie
PHP triedy a objekty Tvorcovia metodík a nástrojov pre objektovo orientované programovanie si kládli za cie¾ zvý i efektívnos práce programátorov. Vznikli èisté objektové jazyky, napr. Smalltalk, Ada, Java, C#. O mo nos vyu ívania objektov boli roz írené aj truktúrovo a procedurálne orientované jazyky (napr. jazyk C bol roz írený na C++). Z tohto poh¾adu sa aj PHP javí ako jazyk, ktorý bol prispôsobený pre mo nos vyu ívania objektovo orientovaného programovania. Tým, ktorí majú zvládnutú mo nos vyu ívania objektov a tvorbu tried v iných programovacích jazykoch, pou itie PHP sa mô e zda na prvý poh¾ad ako krok spä k procedúram, resp. k funkciám. Tento názor podporuje aj skutoènos , e za svoju krátku históriu bolo pre PHP vytvorených mno stvo rôznych funkcií. Tie sú tematicky ladené a spravidla majú vo svojom názve predponu, ktorá pomáha priradi funkciu k príslu nej téme. Tak funkcie pre prácu s databázovým strojom MySQL majú predponu mysql_ , napr. mysql_connect, mysql_query, mysql_error a ïal ie. Existujú odhady, ktoré tvrdia, e v roz íreniach PHP je u viac ne tisíc funkcií (to musí by poriadny zmätok, v ak? ;-( ), pritom stále pribúdajú nové. Postupom èasu sa niektoré osvedèené funkcie z roz írení dostávajú do vlastného PHP a stávajú sa jeho súèas ou. Ako príklad je mo né uvies funkcie pre správu relácií (sessions), ktoré sa objavili ako súèas PHP od verzie 4.0. V poslednom èase sa popri funkciách zaèínajú v roz íreniach PHP objavova aj objekty. Napríklad z dokumentácie k PHP (PHP manual) sa dozvieme, e funkcia mysql_fetch_object vracia objekt s vlastnos ami (properties), ktoré kore pondujú s poliami (ståpcami) riadku výsledku dopytu. V predo lom èlánku sme pou ili túto funkciu pre výpis príspevkov diskusie k webovej stránke. Existujú aj ïal ie funkcie, ktoré vracajú objekty. Spomeòme e te napr. funkciu domxml_new_doc vytvára nový objekt, ktorý umo òuje manipulova s XML dokumentom. Ukazuje sa teda, e PHP je nasmerované do objektového sveta. Je to mo né tvrdi aj napriek tomu, e v knihe renomovaného vydavate¾stva Wrox Press s názvom Professional PHP Programming, ktorá vy la aj v èeskom preklade vo vydavate¾stve Computer Press, z celkového poètu viac ne 650 strán je problematike objektového programovania venovaných iba necelých trinás strán (posudzované pod¾a èeského prekladu). Dá sa v ak oèakáva , e zanedlho aj v PHP budeme viac ne s funkciami pracova s objektmi. Pozrime sa na podporu tvorby tried, ktorá je zabudovaná v PHP. Tí, èo zvládli základy objektovo orientovaného programovania, budú aj v PHP h¾ada , ako je vyrie ené: zapuzdrenie (encapsulation), dediènos (inheritance), polymorfizmus.
Tieto aspekty tvoria k¾úè k pochopeniu podstaty objektovo orientovaného programovania. Preto e syntax PHP sa podobá na syntax programovacieho jazyka C, zoh¾adnenie uvedených troch aspektov objektového programovania v PHP budeme porovnáva s mo nos ami, ktoré sú ponúknuté v C++.
hodnotu, ale aj priradi jej novú hodnotu. Pre overenie schopnosti ochrany pred manipuláciou s èlenskou premennou triedy CA je mo né pou i kód v tab. 2.
Zapuzdrenie
<?php // Vytvoríme objekt: $A = new CA(); // Vypí eme hodnotu - obsah èlenskej premennej $A->a echo "a=$A->a .. po vytvorení objektu \$A = new CA();<br/>\n"; // Voláme èlenskú metódu. V nej sa mení hodnota èlenskej premennej. $A->NejakaFunkcia(); // Vypí eme hodnotu èlenskej premennej: echo "a=$A->a .. po volaní \$A->NejakaFunkcia();<br/>\n"; $A->InaFunkcia(); echo "a=$A->a .. po volaní \$A->InaFunkcia();<br/>\n"; $A->a=77; echo "a=$A->a .. po nastavení \$A->a=77;<br/><br/>\n"; ?>
Zapúzdrenie je mo né zjednodu ene charakterizova ako ochranu proti manipulácii s èlenskými premennými a s niektorými èlenskými funkciami. Preskúmame to na jednoduchej triede CA napísanej v PHP. Kód skriptu je v tab. 1. Tab. 1 Trieda CA pre overenie zapúzdrenia. <?php class CA { // Zoznam èlenských premenných: var $a; // príklad èlenskej premennej // ...... ïal ie èlenské premenné ........ // Kon truktor - funkcia, ktorej názov je zhodný s názvom triedy: function CA () { $this->a="CA::CA()"; // nastavenie poèiatoèných podmienok } // Èlenské funkcie: function NejakaFunkcia () { // Tu je mo né manipulova s obsahom èlenskej premennej $a: $this->a="CA::NejakaFunkcia ()"; } function InaFunkcia () { // Aj tu je mo né manipulova s obsahom èlenskej premennej $a: $this->a="CA::InaFunkcia ()"; } // ...... ïal ie èlenské funkcie ........ } ?>
Zápisom class CA { } získavame nový dátový typ triedu. V zlo ených zátvorkách je mo né deklarova premenné a definova funkcie. Niekedy sa zvykne pou íva prívlastok èlenské sú èlenmi triedy. Hovoríme potom o èlenských premenných a èlenských funkciách triedy. Premennú, ktorú získame ako in tanciu triedy, nazývame objektom. Hodnoty èlenských premenných odrá ajú vlastnosti (properies) objektu. Volaním èlenských funkcií (metód) vyvoláme urèitú èinnos správanie sa objektu. V na ej pokusnej triede CA je deklarovaná èlenská premenná $a a definované tri funkcie. Funkcia, ktorej meno je také isté ako meno triedy, sa nazýva kon truktorom. V triede CA sú okrem kon truktora e te dve funkcie NejakaFunkcia a InaFunkcia. Pre overenie správania sa objektov triedy CA budeme do èlenskej premennej $a zaznamenáva text. Bude informova o tom, ktorá funkcia bola naposledy volaná. Zápisom $this->a v èlenských funkciách získavame mo nos manipulova s èlenskou premennou $a zisti jej
Tab. 2 Kód pre overenie zapuzdrenia.
Zápisom $A = new CA (); získavame in tanciu triedy CA objekt $A. K vlastnosti tohto objektu sa dostaneme zápisom $A->a. Volanie èlenských funkcií dosiahneme zápisom $A->xx(); kde xx je meno èlenskej funkcie. Pri definícii triedy CA kódom v tab. 1. a pou itím tejto triedy tak, ako je uvedené v tab. 2, dostaneme takýto výstup: a=CA::CA() .. po vytvorení objektu $A = new CA(); a=CA::NejakaFunkcia () .. po volaní $A->NejakaFunkcia(); a=CA::InaFunkcia () .. po volaní $A->InaFunkcia(); a=77 .. po nastavení $A->a=77;
Overovanie sa zakladá na tom, e prostredníctvom vytvoreného objektu triedy CA sú volané èlenské funkcie, ale je aj priamo manipulované s èlenskou premennou. Ako sa ukázalo, PHP priamu manipuláciu s èlenskými premennými umo òuje. V uvedenom príklade to bolo vyu ité pre výpis hodnoty èlenskej premennej $A->a v príkaze echo, ale aj pri nastavení jej hodnoty na 77 zápisom $A->a=77. Péhápéèko neprotestovalo! Nevydalo iadne varovanie a zmenu hodnoty realizovalo. Nedoèítal som sa o iadnej mo nosti, ako tomu zabráni . Neexistuje iadna obdoba klasifikátorov public, protected a private, ktoré sa v jazyku C++ pou ívajú na obmedzenie mo nosti manipulácie s èlenskými premennými a funkciami triedy. Z toho som si odvodil záver, e princíp zapuzdrenia v návrhu roz írenia PHP pre podporu objektovo orientovaného programovania nebol zatia¾ dostatoène zoh¾adnený. Nie je v ak mo né vylúèi , e pri postupnom vývoji PHP bude táto mo nos doplnená. Programátorovi preto nezostáva niè iné, ako poèíta s tým, e ochrana manipulácie s èlenskými premennými zatia¾ nie je. Mal by starostlivo zva ova priamu manipuláciu s èlenskými premennými
u aj preto, aby nedo lo k zmene jej typu. V uvedenom príklade je pre ilustráciu priradená èíselná hodnota èlenskej premennej, ktorá pôvodne obsahovala re azec textu priradenie $A->a=77. V jazykoch s typovou kontrolou, akým je aj C++, to nie je mo né. Treba upozorni aj na to, e v PHP nie je mo né pou i pre a ovanie èlenských funkcií. V jazyku C++ sa za pre a ené funkcie pova ujú funkcie s rovnakým názvom, ale s parametrami rôznych typov. Na základe typovej kontroly prekladaè vie rozhodnú , ktorú funkciu treba vola . Preto e v PHP typová kontrola nie je, nie je mo né uva ova ani s pre a ením funkcií. Podobne ako v C++, aj v PHP je mo né pou i implicitné hodnoty parametrov. Ak v triede CA vytvoríme funkciu X, ako ukazuje tab. 3, potom je mo né vola túto èlenskú funkciu bez parametra, ale aj s parametrom. Ukazuje to kód v tab. 4.
príklade je to InaFunkcia(). Pre overenie správania objektu typu CB pou ijeme kód z tab. 6. Tab. 6. Kód pre overenie dediènosti. <?php $B = new CB(); echo "a=$B->a .. po vytvorení objektu \$B = new CB();<br/>\n"; $B->NejakaFunkcia(); echo "a=$B->a .. po volaní \$B->NejakaFunkcia();<br/>\n"; $B->InaFunkcia(); echo "a=$B->a .. po volaní \$B->InaFunkcia();<br/>\n"; $B->DalsiaFunkcia(); echo "a=$B->a .. po volaní \$B->DalsiaFunkcia();<br/>\n"; $B->a=88; echo "a=$B->a .. po nastavení \$B->a=88;<br/><br/>\n"; ?>
Dostaneme výstup: a=CB::CB() .. po vytvorení objektu $B = new CB();
Tab. 3 Èlenská funkcia triedy CA s implicitnou. function X ($x="xxx") { $this->a=$x; }
Tab. 4 Volanie èlenskej funkcie bez parametra aj s parametrom. $A->X(); // uplatní sa implicitná hodnota "xxx" echo "a=$A->a .. po volaní \$A->X();<br/><br/>\n"; $A->X("aaa"); // náhrada implicitnej hodnoty "xxx" hodnotou "aaa" echo "a=$A->a .. po volaní \$A->X(\"aaa\");<br/><br/>\n";
Kódom z tab. 4 dostaneme takýto výsledok: a=xxx .. po volaní $A->X(); a=aaa .. po volaní $A->X("aaa");
Programátorom, ktorí sú zvyknutí na C++, v PHP bude chýba mo nos definova operátory. Ak treba porovna dva objekty urèitej triedy (napr. objekty $O1 a $O2), nie je mo né poèíta s mo nos ou zápisu: if ($O1 < $O2) .... ale treba uva ova so zápisom: if ($O1->JeMensiAko($O2) ) .... Prvý zápis predpokladá mo nos definovania operátora < ako èlenskej funkcie triedy. V C++ taká mo nos je, ale mo nos definovania operátora v PHP som neobjavil. Preto treba uva ova iba s druhým zápisom. Ten predpokladá definovanie èlenskej funkcie (v uvedenom príklade je jej názov JeMensiAko). Odovzdáva sa jej objekt, s ktorým sa má daný objekt porovna . Prebrali sme viaceré èrty PHP, ktoré viac alebo menej súvisia so zapuzdrením. Poïme sa teraz venova dediènosti.
Dediènos
Pre overenie princípu dediènosti vytvorme jednoduchú triedu CB, ktorá roz iruje mo nosti triedy CA. Ukazuje to kód v tab. 5. Tab. 5 Trieda CB roz irujúca triedu CA. <?php // Trieda CB roz iruje triedu CA class CB extends CA { // CB dedí èlenské premenné rodièovskej triedy CA // Tu by bolo mo né doplni èlenské premenné pre triedu CB. function CB () { // Toto je kon truktor triedy CB $this->a="CB::CB()"; // nastavujem èlneskú premennú triedy rodièa } // Trieda CB dedí funkciu NejakaFunkcia triedy CA. function InaFunkcia () { // Takúto funkciu má aj rodièovská trieda - mô em ju nahradi . // Je mo né manipulova s obsahom èlenskej premennej $a: $this->a="CB::InaFunkcia ()"; } function DalsiaFunkcia () { // Takúto funkciu rodièovská trieda nemá. // Aj tu je mo né manipulova s obsahom èlenskej premennej $a: $this->a="CB::DalsiaFunkcia ()"; } } ?>
a=CA::NejakaFunkcia () .. po volaní $B->NejakaFunkcia(); a=CB::InaFunkcia () .. po volaní $B->InaFunkcia(); a=CB::DalsiaFunkcia () .. po volaní $B->DalsiaFunkcia(); a=88 .. po nastavení $B->a=88;
Po vytvorení objektu $B triedy CB sme získali výpis a=CB::CB() .. Svedèí to o tom, e k slovu sa dostal kon truktor triedy CB. Po volaní funkcie $B->NejakaFunkcia(); získavame výpis $a=CA::NejakaFunkcia ()... Znamená to, e bola volaná funkcia zdedená od rodièovskej triedy CA. Volaním funkcie $B->InaFunkcia(); sa dostáva k slovu èlenská funkcia triedy CB, hoci túto funkciu má aj rodièovská trieda CA. V triede CB je mo né definova aj také funkcie, ktoré rodièovská trieda nemá $B->DalsiaFunkcia(); Niè nebráni tomu, aby sa prostredníctvom objektu typu CB priamo manipulovalo s èlenskými premennými jej rodièovskej triedy zápis $B->a=88; Z uvedeného príkladu vidie , e s dediènos ou sa pri kon trukcii tried v PHP dá uva ova . Treba by v ak v strehu, lebo bez obmedzenia sa dá manipulova so v etkými èlenskými premennými rodièovskej triedy nefunguje riadenie prístupu k èlenským premenným rodièovskej triedy. V jazyku C++ pre vytvorenie novej triedy CB odvodenej od CA sa pou íva zápis: class CB : public CA { ... } Namiesto pecifikátora public je mo né pou i aj pecifikátor private. Urèuje sa tým, ako je mo né v novej triede CB manipulova s èlenskými premennými a funkciami rodièovskej triedy. V PHP taká mo nos nie je, a tak namiesto dvojbodky a pecifikátora sa pou íva k¾úèové slovo extends. Na rozdiel od C++ v PHP nie je ponúknutá mo nos viacnásobnej dediènosti, t. j. aby nová trieda mala viaceré rodièovské triedy. Pravdupovediac, takáto mo nos v C++ sa len zriedkakedy pou íva a mo no viac ne k preh¾adnosti vedie k zmätoèným situáciám.
Polymorfizmus
Polymorfizmus ako schopnos existencie druhu vo viacerých podobách je ve¾mi silný nástroj. Jeho podstata spoèíva v tom, e aj v prípade manipulácie s objektom urèitej triedy vo forme objektu rodièovskej triedy tento objekt si zachováva svoje pôvodné funkcie. Viem, e uvedená definícia namiesto vysvetlenia pojmu mô e vyvola nejasnosti, a tak sa to pokúsim ukáza na konkrétnom príklade v jazyku C++. Majme triedu CX s èlenskou funkciou VS deklarovanou ako virtual. Nech trieda CX je rodièovskou triedou pre CX1 aj CX2. Triedy CX1 a CX2 nech majú definovanú funkciu VS. Vytvorme objekty tried CX1 a CX2. CX1 *pX1 = new CX1(); CX2 *pX2 = new CX2();
Premenné pX1 a pX2 sú ukazovatele (pointre) na objekty triedy CX1 resp. CX2. Definujme ukazovate¾ na triedu rodièovského typu takto: CX * pX;
Pri opise podobnej kon trukcie, aká je pou itá pri tvorbe triedy CB, sa zvykne hovori , e trieda CB je potomkom triedy CA. Dedí vlastnosti rodièovskej triedy, t. j. má právo manipulova s jej èlenskými premennými. Má právo pou íva èlenské funkcie rodièovskej triedy bez zmeny v na om príklade je to NejakaFunkcia(). Ale má právo aj zmeni èlenské funkcie rodièa v na om
Postupnos príkazov pX=pX1; pX->VS();
vedie k volaniu funkcie VS triedy CX1. Ale postupnos príkazov pX=pX2; pX->VS();
vedie k volaniu funkcie VS triedy CX2. Ak si zakryjeme v posledných dvoch dvojiciach príkazov prvý riadok, budeme vidie v jednom aj druhom prípade príkaz pX->VS(). Je to ten istý zápis, ale v druhom prípade vedie k inej funkcii ne v prvom. Ak vysvetlenie polymorfizmu z úvodu aj naïalej vyvoláva nejasnosti, potom mô em odporuèi siahnu po klasikoch (Bjarne Stroustrup, Bruce Eckel ), ktorých vysvetlenie je dostatoène vyèerpávajúce (sám som bol z toho spoèiatku vyèerpaný). Vrá me sa k PHP. Aj tu majme triedu CX s funkciou VS, jej roz irujúce triedy CX1, CX2 a v ka dej z roz irujúcich tried definovanú funkciu VS. Potom budeme môc napísa takýto kúsok skriptu: $X1 = new $X2 = new $X=$X1; $X->VS(); $X=$X2; $X->VS();
CX1(); CX2(); // bude volaná funkcia triedy CX1 // bude volaná funkcia triedy CX2
Ak uvedený kód porovnáme s tým, èo u bolo opísané pre jazyk C++, zdá sa, e sme dosiahli efekt, ktorý bol pomenovaný ako polymorfizmus. Dos bolo teoretizovania, poïme vyskú a konkrétne rie enie. Vyu ime k tomu triedu CA a CB, ktoré boli uvedené. Vytvorme novú triedu CC, ako v tab. 7. Tab. 7. Trieda CC roz irujúca triedu CA. <?php class CC extends CA { // CC dedí èlenské premenné od rodièovskej triedy CA function CC () { $this->a="CC::CC()"; // nastavujem èlneskú premennú triedy rodièa } function InaFunkcia () { // Takúto funkciu má aj rodièovská trieda mô em ju nahradi . // Je mo né manipulova s obsahom èlenskej premennej $a: $this->a="CC::InaFunkcia ()"; } } ?>
Vytvorme pokusný skript, ktorý je v tab 8. Tab. 8. Skript pre overenie polymorfizmu. <?php $B = new CB(); $C = new CC(); $X=$B; $X->InaFunkcia(); echo "a=$X->a .. po priradení \$X=\$B; a volaní \$X->InaFunkcia();<br/>\n"; $X=$C; $X->InaFunkcia(); echo "a=$X->a .. po priradení \$X=\$C; a volaní \$X->InaFunkcia();<br/>\n"; ?>
Získame takýto výsledok: a=CB::InaFunkcia () .. po priradení $X=$B; a volaní $X->InaFunkcia(); a=CC::InaFunkcia () .. po priradení $X=$C; a volaní $X->InaFunkcia();
Mòa osobne ukázaný výsledok dostatoène uspokojuje a dáva mi oprávnenie tvrdi , e v PHP je polymorfizmus zabezpeèený. Opísali sme tri základné princípy objektového programovania a posúdili sme úroveò ich zoh¾adnenia v PHP. So zapuzdrením ja osobne nie som ve¾mi spokojný. Napriek tomu uplatnenie objektovo orientovaného prístupu pri tvorbe PHP skriptov nielen e pripú am, ale túto mo nos vrelo odporúèam. Musím v ak upozorni na to, èo mne zatia¾ v PHP chýba. Je to základ, na ktorom je mo né tvori nové triedy. V jazyku C++ programátor mô e ráta so solídnym základom objektovej kni nice. V prostredí MS Visual C++ je to kni nica MFC (Microsoft Fundation Class). Firma Borland ponúka vo svojom C++Builder VCL (Visual Component Library). Navy e sú k dispozícii kni nice ablón. Nové triedy programátor spravidla odvodzuje od tried v kni nici. Kni nièné triedy mu umo òujú efektívne manipulova s údajmi, organizova ich v rôznych poliach a zoznamoch. V PHP sme zatia¾ odkázaní stava na zelenej lúke bez kni nice tried. Pova ujme za po¾ahèujúcu okolnos pre PHP to, e nám ponúka ve¾ké mno stvo funkcií a v poslednom èase aj triedy, hoci tie nie sú systematicky vytvárané tak, aby vytvárali stromovú hierarchiu. Imrich Buranský
Vývojové prostredie IBM WebSphere Studio jednoduché a komplexné interaktívne webové aplikácie. Vývojové prostredie obsahuje napríklad nástroj Page Detailer na analýzu a optimalizáciu webových stránok. Samozrejmos ou je podpora tímovej spolupráce, výkonný debugger pre JSP a technológiu Java.
V slovníku mô eme pre anglické slovo Sphere nájs asi dve desiatky významov. Dva asi najvýsti nej ie sú odbor pôsobnosti a zemegu¾a. Asi tak by sa dali charakterizova zámery firmy IBM v oblasti vývoja aplikácií. Produkty rodiny WebSphere pomáhajú vytvára a spravova výkonné siete, napríklad pre prechod od jednoduchého publikovania informácií na webe k pokroèilým podnikovým aplikáciám typu e-business. WebSphere je softvér typu middleware pre infra truktúru internetu. Je multiplatformový, to znamená, e umo òuje vyvíja , prevádzkova a integrova aplikácie pre e-biznis na rôznych platformách. Serverový softvér WebSphere je vybudovaný na otvorených tandardoch typu J2EE, XML a nových normách pre webové slu by. Hlavou rodiny je aplikaèný server WebSphere Aplication Server, ktorý vytvára platformu zalo enú na otvorených tandardoch pre vývoj a prevádzku webových aplikácií. Práve na tento aplikaèný server úzko naväzuje vývojové prostredie WebSphere Studio.
U poèas in talácie je po adovaná urèitá nezáväzná profilácia vývojára, keï je potrebné zada primárnu oblas aplikácií, ktoré mienime vyvíja . Mô eme si vybra z týchto mo ností: vývojár J2EE aplikácií, vývojár webových aplikácií, vývojár Javovských aplikácií, vývojár webových slu ieb a je tu aj mo nos Iné. Opakujeme, e ide o nezáväzný výber, ktorý má zrejme vplyv len na personalizáciu vývojového prostredia. V ïal om dialógu je znovu rázcestie. Tu sa mô eme rozhodnú , aký nástroj pre tímovú spoluprácu budeme prípadne vyu íva , napríklad CVS (Concurrent Versions System), Rational ClearRose a iné.
Eclipse
IBM WebSphere Studio vzniklo na základe známej vývojárskej platformy Eclipse (www.eclipse.org), ktorá je typu Open Source. Komunita Eclipse sa venuje vytváraniu technológií a nástrojov pre vývoj webových aplikácií pomocou technológií Java, C++ a EJB (Enterprise Java Beans). Nástroje Eclipse sú platformovo nezávislé (Windows, Linux, QNX ) a tie aj nezávislé pou itého programovacieho jazyka. Eclipse ponúka vývojárom portálový prístup k integrácii, ktorý zvy uje ich produktivitu vïaka pomerne jednoduchej truktúre návrhového procesu. Vïaka nástrojom Eclipse pracujú v jedinom tandardizovanom vývojovom prostredí a mô u sa zamera na budovanie aplikácií pomocou pièkových nástrojov od rôznych tvorcov. Nemusia venova èas a kopádnej a èasovo nároènej integrácii nástrojov. Eclipse získava èoraz väè iu podporu vïaka desiatkam spoloèností, ktoré poskytujú vývojové nástroje pre toto prostredie. Samotná platforma Eclipse je napísaná v programovacom jazyku Java. Firma IBM s touto komunitou, samozrejme, intenzívne spolupracuje. Tak e jedného predka vývojového prostredia IBM WebSphere Studio u poznáme. Druhým predchodcom a zároveò aj spolupútnikom je známa rodina vývojových prostredí od IBM s názvom Visual Age For , kde si za tri bodky mô eme dosadi napríklad Java, C++, alebo aj COBOL, PL1 a iné.
Ako ilustraèný obrázok vývojového prostredia sme úmyselne vybrali príklad jednoduchého formulára webovej aplikácie. Tu sa väè inou s ka dým vývojovým prostredím zaèína. Pokraèuje to obvykle nejakým skriptovým systémom, napríklad JSP (Java Server Pages) a po databázové a podnikové aplikácie.
WebSphere Studio
Oblas pou itia vývojového prostredia WebSphere Studio je, ako u bolo spomenuté v úvode, ve¾mi iroká, od jednoduchého publikovania na webe a po celopodnikové spracovanie transakcií. Vývojové prostredie výrazne urých¾uje tvorbu webových stránok hlavne vïaka výkonným vizuálnym nástrojom pre technológie JSP, HTML a D-HTML. Aj bez programovania umo òuje tvorbu zlo itých webových aplikácií s logikou na serveri, tak e aj neprogramátori mô u vytvára
Pomocou menu File / New Project mô eme zalo i nový projekt. Na výber máme pestrú kálu mo ností,
57
vývoj napríklad webový projekt, HTML súbor, JSP stránku, EJB, J2EE, Java, Plug-In development , a to sme zaèali vymenováva len zlo ky, v ktorých sa jednotlivé typy projektov ïalej èlenia. Pre zoznamovanie sa s týmto vývojovým prostredím odporúèame prejs si príklady, ktoré sú spolu s ním dodávané. Po otestovaní skutoène bohatých mo ností návrhového vizuálneho editora dynamických HTML stránok sme sa pustili do testovania o nieèo zlo itej ieho, no pomerne zrozumite¾ného príkladu, webového projektu na vyh¾adávanie kníh, zalo eného na technológii XML bez podpory databázy. Údaje o jednotlivých knihách sú v tomto príklade ulo ené v XML súbore. Postupne sme takto testovali èoraz zlo itej ie príklady, samozrejme, pokia¾ nám to pamä ová kapacita testovacieho poèítaèa dovolila. Pritom sme sa zoznamovali so zobrazovacími a editaènými schopnos ami jednotlivých vizuálnych nástrojov. Spomenieme heslovite aspoò niektoré z nich: Web Development Workbench Zapuzdruje v etky komponenty projektu a funguje ako spú acia platforma pre ostatné nástroje pod¾a typu spracovávaného objektu. Integrovaný vizuálny návrhár stránok Presne ako vyplýva z jeho názvu, tento nástroj umo òuje jednoduché vytváranie a editovanie stránok, èi u HTML, DHTML alebo JSP. Je zalo ený na technológii NetObjects TopPage. Sprievodcovia generovaním servletov (Servlet Generation Wizards) Sprievodcovia umo òujú dokonca aj vývojárom bez bravúrnej znalosti programovacieho jazyka Java vytvára aplikácie obsahujúce relatívne zlo itú obchodnú logiku vo forme servletov, ktoré be ia na aplikaènom serveri WebSphere. Sprievodcovia mô u napríklad generova SQL dopyty, JSP stránky, prípadne vytvori servlet z objektu typu JavaBean. NetObjects ScriptBuilder Umo òuje prácu zo zdrojovým textom v mnohých programovacích a znaèkovacích jazykoch, napríklad v Jave, JavaScripte, XML, HTML, DHTML, JSP a WML(Wireless Markup Language pre vývoj aplikácií
pre mobilnú platformu WAP). Umo òuje jednoduché vytváranie referencií a pridávanie nových jazykových elementov, napríklad tried. NetObjects BeanBuilder Umo òuje vizuálne a takmer bez programovania vytvára Javovské aplety a objekty typu Java Beans. Zlo itej ia aplikaèná logika mô e by pridaná napríklad povolením interakcie medzi jednotlivými komponentmi, alebo pomocou definovania pravidiel ako má urèitá udalos spojená z jedným objektom vyvola akciu v inom objekte.
Porovnanie
Ak by sme mali WebSphere Studio zaradi do rodiny konkurenèných produktov, konkuruje napríklad vývojárskym nástrojom, ako sú Oracle 9i JDeveloper alebo Borland JBuilder 7.0. Hoci to tieto ve¾ké firmy radi poèujú, ale neradi vidia, je tu nielen konkurencia, ale aj spolupráca. Napríklad Borland JBuilder 7.0 doká e vyvíja aplikácie pre aplikaèný server IBM WebSphere a podobne.
IBM WebSphere Application Server
Aplikaèný server vo v eobecnosti poskytuje prostredie a podporu pre prevádzku aplikácií. IBM WebSphere Application Server, samozrejme, podporuje hlavne èoraz roz írenej ie a populárnej ie technológie XML, XLS Java, JSP a webové slu by. Je navrhnutý aj pre heterogénne prostredie, a teda aj pre úzku spoluprácu s mnohými inými podnikovými databázovými transakènými a e-business systémami a aplikáciami. Obsahuje IBM HTTP Server zalo ený podobne ako mnohé produkty konkurencie na populárnom webovom serveri Apache, rovnako ako podporu pre ïal ie známe webové servery s roz íreniami pre ich zabezpeèenie a správu. Poznámka redakcie: Keï u hovoríme o produktoch konkurencie, pri testovaní rôznych vývojových prostredí a aplikaèných serverov (Oracle 9iAS a Oracle 9i JDeveloper, Borland JBuilder, IBM WebSphere) sa nám z týchto apaèov na testovacom poèítaèi vytvorila celkom poèetná indiánska rodinka, ktorá za ato zápasí o porty, prièom primárne s Windows XP nain talovaný Internet Information Server
sa v tomto zápase nedá nièím zahanbi , ale napodiv to celé po urèitom usmernení funguje celkom uspokojivo.
WebSphere Portal
Portál býva pomerne èasto vstupnou bránou do internetového a intranetového prostredia. Umo òuje ¾ahkú personalizáciu, èím zvy uje produktivitu práce jeho pou ívate¾ov. Výhodou je hlavne vzájomné zdie¾anie informácií a personalizovaná interakcia s aplikáciami, inými osobami a procesmi. Webové portály sú ve¾mi perspektívne, napríklad túdie Giga Information Services hovoria, e trh podnikate¾ských portálov bude rýchlo rás z 850 miliónov USD v roku 2002 na 2 miliardy v roku 2005. Forrester Research tvrdí, e okolo 60 % spoloèností bude ma roku 2002 rozbehnutý portálový program. Preto aj IBM prichádza s portálom IBM WebSphere 4.1. Hlavnými novinkami sú prípadový mana ment (mana ment riadený udalos ami), roz írená podpora webových slu ieb, rýchlej í vývoj portletov, zvý ená bezpeènos a nový vyh¾adávací engine.
Linux
Nedávno spoloènos IBM predstavila nové vývojové produkty z rodiny WebSphere Studio aj pre Linux. Nové nástroje pre Linux sú zalo ené na otvorených tandardoch a umo òujú vývojárom rýchlo a jednoducho budova , skú a , nasadzova a udr iava nové podnikové aplikácie. Novým nástrojom je napríklad integrované testovacie prostredie podporujúce distribúciu Linuxu Red Hat aj SuSE vo verzii 7.1 a vy ej. Podobne ako jeho dvojník pre Windows obsahuje aj WebSphere Studio Application Developer pre Linux intuitívne rozhranie, ktoré mo no zvládnu ve¾mi rýchlo.
Záverom
Softvér z rodiny IBM WebSphere nájde uplatnenie hlavne v podnikových sie ových aplikáciách. Výhodou vývojového prostredia WebSphere Studio je jeho multilatformové pou itie. Záujemcom o bli ie zoznámenie sa s vývojovým prostredím Eclipse a WebSphere Studio odporúèame do pozornosti odkazy http://www.eclipse.org/org/index.html http://www.ibm.com/developerworks/ ¼uboslav Lacko
Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM Vieme to aj s monitorom Monitor je aj v súèasnosti pou ívate¾mi znaène zanedbávanou èas ou poèítaèovej zostavy. Je ve¾a pou ívate¾ov, ktorí kúpu nového monitora odkladajú a na poslednú chví¾u. Treba v ak ma na pamäti, e za ergonómiu práce a na u pohodu je v prvom rade zodpovedný monitor. Klasický monitor je aj dnes zatia¾ najroz írenej ou zobrazovacou jednotkou pre osobné poèítaèe. Hoci má relatívne dos vysokú cenu, pomer ceny a kvality obrazu je pri klasickom CRT monitore najvýhodnej í medzi v etkými zobrazovacími jednotkami. Medzi jeho nevýhody patria predov etkým nedokonalosti v stabilite obrazu (najmä náchylnos na ru enie elektromagnetickými poliami), ve¾ké rozmery a hmotnos , spotreba elektrickej energie a vy arovanie elektromagnetického iarenia. Takzvané ploché monitory, LCD, sú stále viac ob¾úbené; medzi ich dobré vlastnosti patria men ie rozmery a hmotnos , geometria obrazu, ni ia spotreba elektrického prúdu a lep ie ergonomické vlastnosti. Oproti klasickým CRT monitorom nevy arujú elektromagnetické iarenie. Nestretneme sa pri nich s problémom, e kvôli nízkej obnovovacej frekvencii by dávali blikajúci obraz, ktorý unavuje oèi. Ich obraz je ostrý na v etkých èastiach zobrazovacej plochy a má výbornú geometriu. Naopak, ich cena je aj dnes e te stále privysoká. Medzi ostatné nevýhody patrí to, e sú urèené na prevádzku v tzv. prirodzenom rozlí ení napríklad 15'' displeje sú tvorené maticou 1024 x 768 pixelov (ka dý je zlo ený z trojice subpixelov èervenej, modrej a zelenej farby). Ka dý pixel zobrazuje práve jeden bod a preto 15'' LCD PC Space 10/2002
monitory ideálne zobrazujú práve v re ime 1024 x 768 bodov. Pri ni om rozlí ení dochádza k interpolácii a výsledný obraz býva rozmazaný. Ïalej pri niektorých monitoroch LCD nie je vo v etkých èastiach displeja rovnomerné podsvietenie. Pri hraní hier èi premietaní videa a filmov vystupuje do popredia iný problém týchto monitorov doba odozvy, ktorá udáva, za aký èas v milisekundách je displej schopný strieda jednotlivé farby. V tomto parametre monitory LCD nedosahujú takú nízku dobu odozvy, ktorú poznáme z klasických CRT monitorov. Problémom býva e te u í uhol poh¾adu a zbiehavos farieb v horizontálnom smere. Zdá sa teda, e na ich plné praktické uplatnenie si e te nejaký èas poèkáme.
vacích cievok. Tie pracujú ako silný magnet a odkláòajú lúèe elektrónov do v etkých strán tak, aby boli nasmerované na po adované miesto na obrazovke. Vychy¾ovacia cievka sa skladá z magnetického materiálu a usmeròuje lúèe v smere z ¾avého horného rohu obrazovky do pravého. Zaka dým sa lúè posunie o jeden riadok ni ie, a dorazí do pravého spodného rohu obrazovky. Odtia¾ je opä nasmerovaný v¾avo hore (tzv. spätný beh). Týmto spôsobom sa obraz obnovuje ve¾akrát za sekundu (= obnovovacia frekvencia). Z technologických dôvodov nemô u by elektrónové lúèe vychy¾ované o viac ako 110°, èo limituje zmen ovanie håbky obrazovky a tým celého monitora.
Princíp zobrazenia
Ïalej sa budeme venova klasickým monitorom CRT, preto e majú bezpochyby bli ie k be nému spotrebite¾ovi. Najprv si povieme nieèo o základných vlastnostiach ka dého monitora. Monitory vytvárajú obraz zlo ený zo skupiny blízko ulo ených bodov. Obraz je vykres¾ovaný na obrazovke pri farebných monitoroch pomocou troch elektrónových lúèov pohybujúcich sa po tienidle. Obrazovka je vzduchoprázdna sklenená banka ve¾ká elektrónka. V jej zadnej èasti je katóda oznaèovaná ako elektrónové delo, emitujúca elektróny smerom k anóde, ktorú tvorí tienidlo obrazovky. Elektróny sú na tejto ceste vychy¾ované elektromagnetickým po¾om, ktoré vytvárajú vychy¾ovacie cievky. Usmeròované sú pomocou vychy¾o-
58
Obrazovky s vychy¾ovacím uhlom 110° v ak potichu zmizli z ponúk výrobcov i obchodníkov, hoci iba prednedávnom boli hitom. Snaha o èo najplochej iu obrazovku v prípade takéhoto vychy¾ovacieho uhla bola
s a ovaná ni ou kvalitou obrazu. Dnes teda máme na trhu opä stostupòové poèítaèové obrazovky. Takéto obrazovky sú o nieèo dlh ie, a preto sú aj monitory o nieèo väè ie. Maska obrazovky je ve¾mi dôle itá pre verné farebné zobrazenie, je tvorená kovovou fóliou s mnohými otvormi a usmeròuje elektrónové lúèe na správne body. Najzákladnej ie delenie masiek je na typ Invar (bodová maska) a Trinitron (apertúrna mrie ka). Na presné umiestnenie lúèa, teda na to, aby mohol zasiahnu iba po adovaný fosforeskujúci bod, je nutné zariadenie, ktoré blokuje zblúdené lúèe a usmeròuje ich tam, kam patria. Najbe nej ím rie ením je tienidlo, ktoré tvorí v prípade bodovej masky kovová doska, do ktorej sú vypálené drobné otvory, ktorými lúèe prechádzajú. Tienidlo sa v prevádzke zahrieva a roz ahuje, tak e sa lúèe hor ie triafajú do správnych bodov. Preto je tienidlo zakrivené, a to je aj dôvod, preèo je zakrivené aj sklo obrazovky s bodovou maskou. Obrazovky typu Trinitron majú namiesto kovového tienidla sie z jemných drôtikov, umiestnených zhora dole. Týmto spôsobom mô e preniknú k fosforu obrazovky viac elektrónov, tak e jednotlivé body iaria lep ie. Jednotlivé otvory v maske sú pri be ných obrazovkách typu Invar najèastej ie kruhové, èo spôsobuje kruhové body. Monitory s obrazovkou Trinitron (napríklad od firmy SONY) majú tieto body v tvare trojuholníka a sú schopné vykres¾ova jemnej iu grafiku. Mnohí výrobcovia si masky a obrazovky upravujú pod¾a svojich výsledkov výskumu (Tension mask, FexScreen, CrystalClear, Diamondtron/Mitsubishi prilepené ploché èelné sklo na mierne zakrivenú obrazovku a podobne), èím napríklad zlep ujú tradièné obrazovky na úroveò trinitronových, tak e ide iba o ve¾mi hrubé rozdelenie. Monitory s apretúrnou mrie kou oproti monitorom s bodovou maskou dosahujú lep í jas a kontrast i výborné farebné podanie. Sú èastou vo¾bou grafikov. Ich ostros v ak vo vy ích rozlí eniach nie je obyèajne najlep ia. Jemné drôtiky mrie ky sú vo svojej polohe dr ané dvoma vertikálnymi drôtikmi, a preto sú pri týchto monitoroch vidite¾né dve tmavé tenké linky (asi v tretine obrazovky hore i dolu), ktoré na niekoho pôsobia ve¾mi ru ivo. Rovnako sú monitory s apretúrnou mrie kou znaène citlivé na interferencie elektromagnetického po¾a. Kvalitný monitor mô e ve¾mi zvý i produktivitu práce s osobným poèítaèom a naopak. Menej kvalitný obraz (èi presnej ie jeho ergonómia) vyvoláva bolesti hlavy, pálenie oèí, únavu a pri dlhodobej práci aj po kodenie zraku. Preto by kvalitný monitor mal ponúka èo najmenej mihotavý obraz, kvalitnú geometriu a ergonomické vlastnosti, vysokú rozli ovaciu schopnos , vysoký kontrast, ve¾kú zobrazovaciu plochu a èo najmen ie mno stvo vy iareného elektromagnetického iarenia. Pri výbere monitora musíme v ak h¾ada kompromis medzi cenou monitora a jeho parametrami.
Základné parametre monitorov
Najdôle itej í parameter monitora je ve¾kos uhloprieèky obrazovky. Táto ve¾kos sa udáva v palcoch a má vplyv na grafické módy, ktoré sa dajú pou íva pri zachovaní vyhovujúcej ergonómie práce. V minulosti sa pou ívali monitory s ve¾kos ou uhloprieèky 14". Dnes je tandardom obrazovka s uhloprieèkou 17", ktorá umo òuje mód rozli ovacej schopnosti 1024 x 768 (v súèasnosti aj 1280 x 1024 a viac), lep ia je obrazovka s uhloprieèkou 19" a viac, ktorá umo òuje mód 1600 x 1200. Kedysi luxusné monitory s uhloprieèkou 15" sú dnes v ponukách iba tých najlacnej ích akciových zostáv, ale podobne je to aj v prípade ostatných komponentov poèítaèa. Pre pou ívate¾ov so slab ím zrakom je výhodnej ie odporúèaný mód daného rozmeru uhloprieèky posunú o jednu èi dve triedy ni ie, teda napríklad obrazovku s uhloprieèkou 15" pou íva pre mód rozli ovacej schopnosti 640 x 480 a obrazovku s uhloprieèkou 17" pre mód 800 x 600 a tak ïalej. Pre profesionálnych pou ívate¾ov pracujúcich s programami CAD/CAM alebo DTP v rozlí ení minimálne 1280 x 1024 sú urèené monitory s uhloprieèkou 21" a viac. E te v nie ve¾mi vzdialenej minulosti platilo, e minimálny re im pre prácu so systémom Windows je 640 x 480 bodov. Rozvoj internetu spôsobil, e v súèasnosti je základný re im 800 x 600 bodov, no niektoré internetové stránky sú korektne zobrazené a v re ime 1024 x
768 bodov. Pre prácu s ostatným aplikaèným softvérom takisto platí, e re imy s vy ím rozlí ením sú vhodnej ie. Sme limitovaní iba technickými mo nos ami grafickej karty, monitora a na imi predstavami. Pamätajme v ak, e èím máme väè ie rozlí enie, tým síce máme väè iu plochu zobrazenia, ale zobrazené predmety (ikony, okná a podobne) sú men ie. Ïal í ve¾mi dôle itý parameter je frekvencia snímkového rozkladu, ktorý urèuje, èi monitor bude poskytova stabilný obraz, èo nebude blika . Informuje o tom, ko¾kokrát za sekundu je vykreslený obraz na tienidle obrazovky. tandard VESA síce hovorí o 72 Hz (frekvencia snímkového rozkladu be ného televízora je 50 Hz v re ime interlaced), ale z moderného poh¾adu je minimom aspoò 75 Hz. Ma v ak monitor nastavený na èo najvy iu hodnotu snímkovej frekvencie (nezriedka 140 160 Hz i viac) nemá iný dôvod, iba honbu za èo najvy ím fps pri hrách, preto e ¾udský zrak nedoká e rozdiel pozna . Navy e, kvalita zobrazovania pri takýchto vysokých frekvenciách prudko klesá, obraz sa rozostruje. Za rozumné optimum mo no pova ova hodnotu 85 Hz (presnej ie 85 100 Hz). Kvalitné monitory dosahujú hodnotu snímkovej frekvencie v rozsahu 50 160 Hz. Platí v ak, e monitory i grafické karty poskytujú lep í obraz pri ni ej frekvencii snímkového rozkladu. Obraz sa výrazne rozostruje pri hraniènej frekvencii ka dého rozlí enia (obvody monitora sú znaène namáhané a zni uje sa jeho ivotnos ), frekvencie nad 100 Hz zasa grafická karta nedoká e korektne spracova (vplyvom korekèných obvodov, ktoré zni ujú elektromagnetické ru enie, no zni ujú aj írku pásma zobrazenia). Ve¾mi dôle itý je ïal í parameter oznaèovaný ako frekvencia riadkového rozkladu. Udáva maximálny poèet riadkov, ktorý je monitor schopný zobrazi za jednu sekundu. Meria sa v kHz. Kedysi dávno sa vyrábali monitory s interlaced re imom, ktoré pou itím triku zobrazovania ka dého druhého riadku ako je to v be nej televíznej technike dosiahli zobrazovanie dvoch snímok s frekvenciou riadkového rozkladu zodpovedajúcou jednej snímke. Spôsobovalo to nestabilný a neostrý
obraz pri vy ích rozlí eniach a dnes sa pou íva výhradne re im non-interlaced, teda sa zobrazuje ka dý riadok, podobne ako pri televízii HDTV (pri be nej televízii sa stále pou íva interlaced re im). Kvalitné monitory dosahujú hodnotu frekvencie riadkového rozkladu v rozsahu 30 130 kHz i viac. Ïal í dôle itý údaj, ktorý ovplyvòuje zobrazovaciu schopnos monitora, je tzv. írka pásma. Táto sa udáva v MHz a informuje o tom, ko¾ko bodov je monitor schopný zobrazi za jednu sekundu. Kvalitné monitory dosahujú túto hodnotu v rozsahu 280 320 MHz i viac. Ve¾mi dôle itá je ve¾kos bodu (alebo presnej ie vzdialenos medzi bodmi) obrazovky. Pri rôznych monitoroch sa mô eme stretnú s ve¾kos ou bodu v rozmedzí od 0,5 mm pri historicky najhor ích a po cca 0,19 pri pièkových. Niekedy býva maska kon trukène upravená tak, e iné hodnoty rozostupu bodov sú v horizontálnom (H) a iné vo vertikálnom (V) smere. Vyu íva sa pritom vlastnos , e obrazovka nie je tvorcová, ale má obdå nikový tvar. Body v ir om horizontálnom smere majú men í rozostup (napríklad 0,24 0,21 mm) a v krat om vertikálnom smere väè í rozostup (napríklad 0,28 0,25 mm). Takto sa jednoduchým spôsobom dosiahne kvalitnej í obraz. Kvalitné monitory 17" dosahujú rozostup 0,26 0,25 mm, 19" 0,25 mm a 21" 0,23 mm a menej. Pokraèovanie nabudúce Stanislav J. Manca
59
servis
Tipy a triky pre Office XP Ako narába s ve¾kými tabu¾kami v Exceli Excel je náramný pomocník pri spreh¾adnení v etkých druhov údajov, ktoré sa dajú zapísa do tabu¾ky alebo databázy. Mô e to by adresár organizácií, výsledky chemických pokusov, bankové operácie, inventúra z predajne alebo recept do domácnosti. Zvykli sme si u , e v etko sa dá zapísa do riadkov a ståpcov. Excel navy e ponúka formátovanie textu a úpravu tabu¾ky, preto je hneï v údajoch poriadok a preh¾ad. Postupom èasu v ak údaje pribúdajú, úlohy sú zlo itej ie a tabu¾ky rastú. Nezmestia sa u na jednu obrazovku, nedajú sa jednoducho vytlaèi a zrazu sú pekne pozapisované dáta zase nepreh¾adné. Tu prídu na rad ïal ie nástroje Excelu pre usporiadanie dát v tabu¾kách. Nasledujúce návody sú urèené mierne pokroèilým pou ívate¾om, ktorí u nejakú tú tabu¾ku v Exceli vytvorili a majú skúsenosti s formátovaním obsahu a úpravou vzh¾adu tabu¾ky.
Ako vyh¾adáva
Prvým spôsobom, ako sa orientova v rozsiahlej ej báze dát, je vyh¾adávanie. Po stlaèení skrátenej vo¾by Ctrl+F alebo vo¾by v menu Úpravy H¾ada sú v etky mo nosti pre vyh¾adávanie a zároveò aj nahrádzanie nájdeného textu preh¾adne usporiadané v jednom okne.
rozrás aj obyèajný zoznam adries dodávate¾ských firiem a treba v òom ustaviène listova . Rie ime to najprv tým, e zmen íme písmo a ve¾kos bunky, aby sa toho na obrazovku zmestilo èo najviac, mô eme si kúpi aj väè í monitor, ale keï musíme aj tak v tabu¾ke prechádza a za stranu s oznaèením ståpcov a riadkov, zaruèene sa stratíme. Mnohí skú ali vytvori si peòa ný denník pre jednoduché úètovníctvo v Exceli, èo je ve¾mi jednoduchá úloha a vynikajúco pomáha pri výpoètoch, ale práve nutnos listova po obrazovkách ich od pou ívania odradila. Ukotvenie prieèok na obrazovke je liek práve na tieto problémy a my si mô eme tabu¾ku zobrazi tak, aby sme stále videli oznaèenie riadkov a ståpcov. V prípade adresára organizácií budú v hornom riadku názvy polo iek adresára a v ¾avom ståpci názvy firiem. Kurzor umiestnime do bunky s oznaèením B2 a v menu vyh¾adáme vo¾bu Okno a príkaz Ukotvi prieèky. Od tejto chvíle, nech sa budeme pohybova kdeko¾vek v rozsiahlej tabu¾ke, budeme v dy vidie , ku ktorému ståpcu a riadku daná bunka patrí a pomenovanie ståpcov a riadkov sa nám nikdy neschová. Ak chceme ukotvi iba záhlavie tabu¾ky, umiestnime kurzor do bunky s oznaèením B1. Ak chceme ukotvi viac ståpcov alebo riadkov, kurzor umiestnime v dy do prvého ¾avého horného políèka obsahu tabu¾ky, ktorý sa roluje. Prieèky zru íme, keï znova zapneme vo¾bu Okno a príkaz Zru i prieèky.
Pod tlaèidlom Mo nosti v okne s názvom Zoradi sa skrýva ïal ia vymo enos Excelu, a to zoradenie pod¾a zoznamu. Zoznam je preddefinovaná postupnos rímskych èísel, dní v tý dni, mesiacov v roku, iakov v triede, alebo iných slov. Úprava zoznamov je prístupná v menu Nástroje Mo nosti Vlastné zoznamy. Mô eme pou i asi tyri predvolené zoznamy, alebo si vytvori aj vlastné. Buï nový zoznam zapí eme do priestoru oznaèeného Polo ky zoznamu a stlaèíme Prida , alebo oznaèíme urèitú oblas textu v hárku a vyhlásime ju za zoznam tak, e stlaèíme tlaèidlo Importova .
Ako zoradi údaje v tabu¾ke
Za zmienku stojí tlaèidlo Mo nosti, pod ktorým sa skrývajú ïal ie vo¾by na vyh¾adávanie. Excel dovo¾uje h¾ada text pod¾a formátovania, napr. príslu ný textový re azec iba tuèným písmom, alebo rozli ova pri h¾adaní ve¾ké a malé písmená. Pre naozaj ve¾ké databázy alebo pomalé poèítaèe je dobré pou i vo¾bu preh¾adáva po ståpcoch alebo po riadkoch. Pokia¾ vieme vopred, kde sa asi h¾adaný údaj vyskytuje, u etríme tým trocha èasu.
Ako ukotvi prieèky na obrazovke
Ve¾mi rozrastené tabu¾ky mô eme ich nazýva aj databázy sú nepríjemné hlavne tým, e sa nezmestia celé ani na nieko¾ko obrazoviek. Takto sa nám mô e
Ïal í spôsob, ako usporiada údaje v tabu¾ke pre lep iu orientáciu v nich, je v menu Údaje Zoradi . Zoradi mô eme údaje pod¾a ktoréhoko¾vek ståpca, prièom sa dajú kombinova tri mo nosti a k tomu e te vybra zostupné alebo vzostupné zoradenie pod¾a abecedy, alebo poradových èísel. Ak má tabu¾ka hlavièku, ponúknu sa v okienku Zoradi pod¾a názvy jednotlivých ståpcov; ak nemá, objaví sa v eobecné oznaèenie Ståpec A, B Pre tabu¾ku s hlavièkou sa pou íva vo¾ba Má hlavièku, aby sa text hlavièky nezoraïoval spolu s obsahom tabu¾ky. Ak chceme zoradi len urèitú èas tabu¾ky, oznaèíme si ju ako blok. Kritériá zoradenia sa potom aplikujú len na oznaèenú oblas . Najjednoduch ie triedenie je pomocou ikony na tandardnom paneli nástrojov s oznaèením AZ , ktorá zoradí údaje pod¾a ståpca, v ktorom je práve kurzor vzostupne, alebo ZA zostupne.
Tip navy e: Keï si u dáme tú prácu a vytvoríme si vlastný zoznam, mô eme ho pou i hocikde pri zadávaní textu v hárku tak, e do jednej bunky napí ete prvú polo ku zoznamu, potom my ou uchopíme malý èierny tvorèek v pravom dolnom rohu bunky a aháme v smere zvislom alebo vodorovnom. Bunky sa postupne vypåòajú polo kami zo zoznamu.
Ako pou íva automatický filter
Automatický filter je ve¾mi jednoduchý a efektívny nástroj na usporiadavanie dát aj pre zaèiatoèníka. Výsledok filtrovania sa dá dokonca kopírova a prená a na iné miesto v hárku, zo ite alebo aj do iného súboru, kde sa z prenesených údajov vytvorí úplne nová a samostatná tabu¾ka. V menu Údaje Filter za krtneme vo¾bu Automatický filter. Vzh¾ad hárku sa trochu zmení. K názvom ståpcov pribudnú malé ípky v sivom tvorèeku, ktoré slú ia na obsluhovanie automatického filtrovania. Ak tabu¾ka nemá názvy ståpcov, treba im nejaké doda , preto e filter zaène pou íva ako názvy prvý riadok tabu¾ky a nezahrnie ho do filtrovania. Ak máte v tabu¾ke prázdny riadok, pova uje ho filter za koniec tabu¾ky a ïalej vo filtrovaní nepokraèuje. Táto vlastnos sa dá vyu i tak, e ak chceme filtrova len èas tabu¾ky, ohranièíme ju zdola a zhora prázdnym riadkom a kurzor umiestnime niekde v záujmovej oblasti pre filtrovanie dát. Ako príklad pou ijeme znova adresár dodávate¾ských firiem a stlaèíme ípku v prvom ståpci s názvami firiem. PC Space 10/2002
60
Z ponuky si mô eme vybra zobrazenie buï v etkých polo iek, prvých 10, alebo jednotlivých záznamov. Poslednou z ponúkaných mo ností je vytvori vlastné kritérium pre filtrovanie. Do prvého riadku zadáme, e h¾adáme v etky polo ky v tomto ståpci, ktoré sa zaèínajú na A a do druhého riadku zadáme, e chceme tie firmy, ktoré sa konèia na s. r. o. Podobne mô eme postupova v ïal ích ståpcoch tabu¾ky a selektova len tie záznamy, ktoré majú e-mailovú adresu, faxové èíslo a pod. Ak zmeníme úplne kritérium výberu, musíme zaèa znova od zaèiatku a najprv da zobrazi v etky záznamy pomocou príkazu menu Údaje Filter Zobrazi v etko. Excel si pamätá predo lé nastavenia a výsledok nového filtrovania nemusí by správny. Automatický filter vypneme úplne tak, e znova stlaèíme vo¾bu Automatický filter v menu Údaje.
Ako pou i medzisúèty
Ïal ou funkciou v menu Údaje je tvorba Medzisúètov. Je to výborný pomocník, ak tabu¾ka obsahuje èíselné údaje, ktoré treba spoèíta , urèi poèet výskytov, priemer, rozptyl, maximum, minimum a pod. Ako príklad pou ijeme tabu¾ku výdavkov v domácnosti za tri mesiace, zoradenú pod¾a dátumu. Samozrejme, e druhy platieb sa stále opakujú, a tak dáme tabu¾ku zoradi zostupne pod¾a druhu platby. Potom na
zoradenú tabu¾ku aplikujeme funkciu Medzisúèet a v dialógovom okne zadáme, e pri ka dej zmene v polo ke Druh platby, pou i funkciu Súèet na ståpec Ko¾ko a pridaj výsledok do tabu¾ky. Po takejto úprave vyzerá tabu¾ka trochu ináè, ale mô eme v nej ukotvi prieèky, aby sme záhlavie tabu¾ky mali stále na obrazovke a navy e na ¾avej strane sú li ty na vypínanie a zapínanie jednotlivých úrovní. Pomocou týchto nástrojov ve¾mi rýchlo a bez námahy získame preh¾ad o údajoch.
Ako tlaèi dlhé tabu¾ky
Ak chceme vytlaèi iba èas tabu¾ky, v menu Súbor Nastavenie strany v zálo ke Hárok nastavíme Oblas tlaèe, napríklad aj my ou tak, e stlaèíme malú ikonu na pravej strane a vyznaèíme èas tabu¾ky pre tlaè. Ïalej mô eme oznaèi oblas tabu¾ky ktorá sa objaví na ka dej vytlaèenej strane. Najèastej ie sú to názvy riadkov a ståpcov. Opä zvolíme Súbor Nastavenie strany Hárok a nastavíme do okienok Hore opakova riadky hodnotu $1:$1 a V¾avo opakova ståpce hodnotu $A:$A, alebo zase stlaèíme ikonu v pravej èasti zadávacieho po¾a a my ou uká eme priamo na hárku, ktorý riadok alebo ståpec chceme ma vytlaèený na zaèiatku ka dej strany.
Ve¾mi dlhé tabu¾ky sú èasto nepreh¾adné aj po vytlaèení, ak nemajú potrebné oznaèenie. Tak e v menu Hlavièka a päta vyu ijeme mo nos vlo i èíslovanie strán, názov tabu¾ky a ostatné ponúkané mo nosti pre hlavièku a pätu. Eva Triznová
61
servis
Ako sprevádzkova vysokokapacitné pevné disky Po iadavky softvéru kladú stále vy ie nároky na hardvér. Kým v minulosti na be nú prácu s poèítaèom staèila dnes u zastaralá 386 a pevný disk 120 MB, dnes kúpite najmen í pevný disk pracujúci na zbernici IDE (lep ie povedané Enhanced IDE) s kapacitou 20 GB. Pri súèasných výrobných nákladoch sa neoplatí produkova malé disky pod 20 GB. To v ak robí majite¾om star ích poèítaèov jeden ve¾ký problém ako zariadi , aby bol takýto disk funkèný? Istotne sa aj vám niekedy stane, e starý disk budete nahradzova novým. Veï len sám Windows pohltí ve¾kú èas vo¾nej kapacity, nehovoriac o digitálnom videu (DV). Problém v ak nastane, keï budete chcie takýto disk nain talova do star ích poèítaèov (a tým myslím aj 2 3-roèné). Existujú toti kapacitné bariéry, ktoré BIOS nedoká e sám prekona . Tie pou ívaný operaèný systém rozhoduje v istej miere o ve¾kosti disku, s ktorou pod ním mô ete pracova . V nasledujúcej tabu¾ke nájdete orientaèné dátumy verzie BIOS s opisom podporovanej kapacity pevného disku. Tento dátum je mo né zisti ve¾mi jednoducho pomocou príslu ného softvéru alebo z úvodnej obrazovky pri spustení poèítaèa. Dátum systému BIOS
Kapacita podporovaná BIOS
do augusta 1994
podpora do 528 MB
do februára 1996
podpora do 2,1 GB
do januára 1998
podpora do 8,4 GB
do júna 1999
podpora do 32 GB
Operaèný systém
Kapacita podporovaná BIOS
DOS 6.xx a skor í
Maximálne do 8,4 GB
Windows 3.1x
Maximálne do 8,4 GB
Windows 95
Nepodporuje disky nad 32 GB
Windows NT
Windows NT 4.0 so Service Pack 4 a nov ím nad 8,4 GB S príslu nými ovládaèmi podporuje disky nad 8,4 GB
Novell NetWare 4.11 Novell NetWare 5 OS/2 Warp
Podporuje disky 8,4 GB a väè ie Potrebuje patch na podporu diskov nad 8,4 GB
Bariéra 32 GB
Podaktoré BIOS vydané pred júnom 1999 si nevedia poradi s pevným diskom nad 32 GB. Pokia¾ chcete takýto disk nain talova a poèas detekcie alebo bootovania dôjde k zamrznutiu systému, zrejme máte BIOS, ktorý nie je kompatibilný s vysokokapacitnými diskami. Ak sa vám nepodarí vykona update BIOS (odporúèame nav tívi stránku výrobcu základnej dosky), neve ajte hlavu máme pre vás rie enie. Preto e ka dý výrobca pou íva iný softvér a iné nastavenie jumperov, budeme sa venova napríklad diskom IBM a Western Digital, ktoré sú okrem Seagate a Maxtor azda najroz írenej ími diskami na na om trhu. Podobné operácie ako sú opísané ni ie treba vykona aj na diskoch iných znaèiek. Treba len nav tívi webstránky výrobcov, kde sa u dozviete bli ie informácie.
Western Digital Bariéra 528 MB
Väè ina poèítaèových systémov s BIOS vytvoreným pred augustom 1994 nepodporuje disky s kapacitou prekraèujúcou 528 MB, pokia¾ systémový BIOS neobnovíte nov ou verziou (update), nenain talujete EIDE (Enhanced IDE) radiè s vlastným BIOS, alebo nepou ijete softvér priamo od výrobcu pevného disku, pomocou ktorého doká ete tieto limity preskoèi .
Bariéra 2,1 GB
Niektoré poèítaèe s BIOS do februára 1996 nepodporujú pevné disky s viac ako 4095 cylindrami (t. j. disky s kapacitou nad 2,1 GB), pokia¾ nevykonáte v etky opatrenia na prekonanie bariéry 528 MB.
Bariéra 8,4 GB
Na niektorých systémových BIOS je ïal ia bariéra 8,4 GB (16.320 cylinders, 16 heads, 63 sectors). Na sprístupnenie plnej kapacity 8,4 GB alebo väè ieho zariadenia je potrebné, aby mal vá BIOS podporu roz írených funkcií (extended BIOS functions) a aby ich vá operaèný systém dokázal rozlí i (podrobnej ie informácie o podpore jednotlivých operaèných systémov nájdete ïalej). V tomto prípade je dos a ké poveda èi vá BIOS podporuje 8,4 GB alebo vy iu kapacitu. Preto odporúèam pou i softvér od výrobcu disku na zabezpeèenie podpory jeho plnej kapacity. Ïal ím z mo ných rie ení je vykona update BIOS (odporúèam) alebo zakúpi nový radiè. Rie enie s novým radièom tie nie je na zahodenie. Nie je to síce zadarmo, ale mô e vám to výrazne urýchli prácu nového disku. Pou ívaním disku ATA-100 (100 MB/s) na ATA-33 (33 MB/s) je toti degradáciou jeho výkonu. Roz írené funkcie BIOS podporujú nasledujúce operaèné systémy : Windows 95 (OEM SR2) Windows 98 a Windows 98 Second Edition Windows Millenium Windows 2000 Windows NT s balíkom Service Pack 4 alebo nov ím Windows XP Roz írené funkcie BIOS nepodporujú operaèné systémy uvedené v tabu¾ke: PC Space 10/2002
Najskôr skúste nastavi prepínaèe (jumpers) do polohy odporúèanej výrobcom, t. j. spojte kontakty 1 2 pre CABLE SELECT (ak je táto funkcia podporovaná doskou), 4 6 pre SINGLE (samotný disk alternatívne mô ete jumper vybra úplne, èím si disk urèí, èi je SINGLE alebo MASTER), 5 6 pre MASTER (pri zapojení dvoch zariadení) a 3 4 pre SLAVE (pri zapojení dvoch zariadení). Ak vám pri detekcii alebo bootovaní poèítaè prestane reagova , zrejme nepodporuje in talovaný disk, a preto skúste toto alternatívne rie enie: Pou ite zdvojené nastavenie prepínaèov (double jumpering). To znamená, e pre SINGLE spojte 3 4 a 5 6, pre MASTER (dve zariadenia) spojte 1 2 a 5 6 a pre SLAVE (dve zariadenia) spojte 1 2 a 3 4. Týmto nastavením vá BIOS identifikuje disk na svoj maximálny limit. Ak napríklad in talujete 40 GB pevný disk, BIOS vám ho u nájde napríklad ako 32 GB. Ale bez potrebného softvéru sa bude vá disk aj správa ako 32 GB, èo znamená, e zvy ných 8 GB nevyu ijete. Skúste teda stránku http://support.wdc.com/download/index.asp, kde nájdete ikovnú utilitu, nazvanú DataLifeguard Tools. Tá vám vytvorí systémovú disketu, z ktorej po nabootovaní vyberte z menu plne automatickú in taláciu. Disk sa naformátuje a pred ka dým bootovaním sa mu nastaví plná ve¾kos . Nevýhodou tohto rie enia je to, e Windows musíte nain talova odznova a e pri bootovaní z iného zariadenia mô u nasta problémy s identifikáciou disku.
IBM
Rie enie od IBM je tie ve¾mi jednoduché. A na to, e nastavovanie prepínaèov je zaujímavým námetom na diplomovú prácu, preto e pri poh¾ade na rozpis nastavení na zadnej strane disku sa mi zakrútila hlava. Nebudem sa teda rozpisova o konkrétnych nastaveniach, ale prejdem rovno k veci. Tak ako sme u písali, najskôr vyskú ajte, èi vám disk doká e BIOS nájs . Ak áno, máte vyhrané. Ak nie, skúste toto: Pri nastavovaní nepou ívajte iadne zdvojené prepínaèe, ani tzv. 32 GB clip, ako je zobrazené vzadu. Spravte jednoduché tandardné nastavenie SINGLE, MASTER alebo SLAVE pod¾a vyobrazenia. Zapnite poèítaè a vstúpte do nastavenia BIOS (väè inou stlaèením F1, Delete alebo Escape pod¾a dokumentácie k základnej doske). V nastaveniach diskov vyberte pri po adovanom disku namiesto mo nosti AUTO (automatická detekcia)
62
polo ku NONE ( iaden disk). Neskú ajte automatickú detekciu, lebo tá funguje len vtedy, ak BIOS pozná uvedený disk. Inak by to mohlo spôsobi stuhnutie poèítaèa a stratíte nieko¾ko sekúnd opätovným resetom. Ulo te nastavenie a re tartujte systém z diskety IBM STD Disk Manager, ktorú si stiahnete priamo z http:// service.boulder.ibm.com/storage/hddtech/dm955.exe, alebo ju nájdete na stránke www.ibm.com (aktuálna verzia je 9.55). V menu, ktoré sa vám následne spustí, vyberte 2 Disk Manager v9.xx: Hard Drive Installation. Z hlavného menu zvo¾te Advance Options > Maintenance Options > Utilities > Your Drive > Set Drive Size. V menu Set Drive Size stlaète Enter, èím akceptujete odporúèané nastavenia. Re tartujte systém a vstúpte do BIOS. Zmeòte nastavenie disku naspä na AUTO. Ulo te nastavenie a opä rebootujte pomocou diskety DiskManager. Po spustení programu si vyberte druh in talácie (Easy jednoduchá, alebo Advanced pre pokroèilej ích). Program vám vytvorí partition a naformátuje pevný disk na jeho skutoènú ve¾kos . V porovnaní s Western Digital sa mi ve¾mi páèil softvér DiskManager 2000, ktorý nájdete tie na adrese IBM. Jeho pomocou mô ete in talova disk priamo pod systémom Windows. Jednoduchým kliknutím na ikonu in talácie nového disku sa vytvorí partition, naformátuje sa disk a star í disk (ak má men iu kapacitu) sa kompletne skopíruje na nový. Rozumné je aj to, e ak túto èinnos vykonávate napríklad pod Windows XP (Windows 2000) s diskom na FAT32, nový disk bude ma partition NTFS. Výhodou NTFS je okrem iného aj to, e mô e pracova aj s ve¾kými súbormi. Kým u FAT16 bol limit ve¾kosti súboru 2 GB, u FAT32 je to u 4 GB a u NTFS je ve¾kos súboru ovplyvnená ve¾kos ou disku. Preto je pre prácu s DV (digitálne video) jednoznaènou nutnos ou vytvori pevný disk s partition NTFS. Tam toti 20 minút videa zaberie súbor ve¾kosti okolo 5 GB, ktorý presahuje kapacitu FAT32. Väè ina súèasných ATA-rozhraní vyu íva 28-bitové adresovanie pre dátový prenos medzi operaèným systémom, BIOS a pevným diskom. Jeho obrovskou nevýhodou je, e na sprístupnenie po adovanej adresy na pevnom disku má vo¾ných len 28 bitov, èo vedie pri obsadení v etkých bitov ku kapacite 137 GB. Western Digital je prvou spoloènos ou, ktorá na ná trh pri la s 200 GB pevným diskom, ktorý má 48-bitové adresovanie. Vïaka tomu sa im podarilo prekroèi ïal iu kapacitnú bariéru spomínanej ve¾kosti 137,4 GB. Zdvojnásobením poètu bitov na sprístupnenie po adovanej adresy na pevnom disku umo òuje 48bitové LBA adresovanie pretlaèi sa ku limitu 144 PB pentabytov (1 PB=1.024 TB=1.048.576 GB). Ïal ou výhodou 48-bitového adresovania je mo nos prenosu viac ako 256 sektorov súèasne (t. j. a do 65 536 sektorov). Výrobcovia sa sna ia o zaruèenie spätnej kompatibility medzi 48-bitovým a 28-bitovým adresovaním star ími a nov ími (väè ími) diskami in talovanými na jednom systéme. Staré rozhranie ATA tak nahradí jeho mlad í brat menom Serial ATA. Poznámka na záver: Definícia jedného megabajtu (1 MB) mô e by dvojaká. Operaèné systémy berú 1 MB ako 1024 kB (kilobajtov), èi e 10242 bajtov (220). Takto je definovaný binárny megabajt. Výrobcovia harddiskov v ak pou ívajú praktickej í (na výpoèet jednoduch í) decimálny megabajt, ktorý je zlo ený z 1 000 000 bajtov (106). To znamená, e ak si kúpite pevný disk s kapacitou 20,4 GB, jeho ve¾kos udaná výrobcom bude 20 416 MB, ale systém vám zobrazí 20 416 787 760 bajtov, èo zodpovedá 19 938 MB. Nebuïte teda dodatoène sklamaní z toho, e namiesto 20,4 GB vám Windows zobrazí 19,01 GB. V etko je len dôsledkom definovania jednotiek. Martin Redeky
zábava
Mafia: The City of Lost Heaven Tak sme sa predsa len doèkali, a ten vytú ený deò nadi iel. Ani si neviete predstavi , aké napätie mnou pulzovalo, keï som koneène vkladal do mechaniky prvé z troch CD novej hry od Illusion Softworks z Èeska. Ide toti o to, e tvorcovia slávneho Hidden & Dangerous u len z faktografického výpisu mo ností Mafie vytvorili hromadný o ia¾, ktorý mal prevalcova aj v etko okolo Grand Theft Auto III. Nastala trocha iná situácia, ale vôbec nemo no hovori o nieèom inom, ako o takmer maximálnom úspechu. Nieko¾kokrát odlo ená hra, na ktorej sa zaèalo pracova u pri dokonèovaní Hidden & Dangerous, je ve¾mi ve¾kým lákadlom aj pre slovenské peòa enky, ale o tom ïalej. Mafia je nieèo ako celoveèerný film s dvoma rozdielmi. Po prvé, nie je to film, ale hra, a logicky príbeh hráte vy sami. Po druhé, nejde len o jeden veèer. Dramatický príbeh s neopakovate¾nou atmosférou prená a hru aj cez sklo monitora k vám. Aby boli v obraze aj príle itostní hráèi, o èom vlastne tá Mafia je? Príbeh sa odohráva v tridsiatych rokoch, v èase americkej prohibície, burzových pádov, jednoducho v èase klasickej mafie. Dej sa odohráva vo vymyslenom meste USA a v jeho okolí, nielen v samom centre. Hráè zaèína ako obyèajný taxikár, ktorému sa podarí pod hrozbou násilia oslobodi dvoch mafiánov od prenasledovania. Za toto sa mu mafia, samozrejme, finanène poïakuje a ponúkne pracovné miesto. Samozrejme, po pár hektických prevá aniach rozmaznaných cestujúcich si poviete, e peniaze sa zídu, a pritom nemáte iadnu rodinu. Od tejto chvíle je z vás mafián, ktorý má pred sebou jednoduché (porozbíja pár áut nepriate¾skej skupiny) i ve¾mi a ké úlohy (zastreli enu). Hra sa netvári ako fra ka a za ijete ve¾a krvi, pobavenia, lásky a podobných vecí, ktoré k ivotu patria. Hra v takmer iadnej recenzii nedostala menej ako 90 %, a teraz si povieme preèo. V prvom rade je to zmieòovaná atmosféra, ktorá sa vám dostane do krvi, a u vás jednoducho nepustí. Potom je to vynikajúca hrate¾nos , ktorú len akcelerujú èasté animácie v engine hry. Tvorcovia sa toti riadili heslom, e èo sa dá odohra hráèom, to mu jednoducho treba da do rúk. Príbehové zvraty a podobné veci u rie ia animácie. Ale verte mi, e si maximálne u ijete. Celkovo misie vyzerajú asi tak, e vznikne problém, vy si vezmete auto, zbrane a up- up ponáh¾ate sa rie i problém. To v ak neznamená, e takto robíte jednu misiu za druhou. Pod¾a mòa to vyzeralo tak, e ka dá misia v sebe obsahuje èas hlavného príbehu. Tak e jediný èas, ktorý je naozaj free , je ten pri presune, prièom niekedy ani ten nie je free, teda vo¾ný, lebo sa jednoducho niekam ponáh¾ate. Èo znamená taký presun? V prvom rade si treba predstavi megamesto tridsiatych rokov s plne fungujúcou dopravou, MHD, policajným systémom a podobne. Jednoducho, je to ivé mesto, prièom ka dý vá krok vyvoláva nejakú reakciu. Od ne kodných zápch na ceste, a po màtvolami posiate chodníky. Mafia sa pý i viacerými prvenstvami, jedným z nich je absolútne najlep í fyzikálny model áut, aký sa kedy objavil v podobnej poèítaèovej hre (GTAIII sa mô e schova ). Vo¾né zavesenie náprav, rôzna odozva tlmièov pri rôznych povrchoch, realistické po kodenie, jednoducho kompletka. To v ak sami zistíte aj pri testovaní výdr e vozidiel dobovými zbraòami, ktorým bezkonkurenène kra¾uje Thompson
Tommy Gun s ve¾kým kruhovým zásobníkom. Nechýba skrátená brokovnica, boxer, bejzbalová pálka a podobne. Väè ina misií sa toèí okolo roztr iek s nepriate¾ským gangom, políciou a niektorými invíduami. Pri pohybe mestom mô ete vyu íva tak povrchovú rýchlodráhu, ako aj elektrièky èi obyèajné autá. Ukradnú si v ak zo zaèiatku nemô ete v etky. Rôzne typy áut sa len uèíte kradnú , a tým sa vám otvárajú nové mo nosti. Tak e a ku koncu hry si de facto mô ete ukradnú akéhoko¾vek táto a. No, táto a ako táto a. Autá v tom èase vedeli spo¾ahlivo vyvinú rýchlos max. 70 mph. V hre v ak za ijete aj poriadnu rýchlos na hranici 140 mph pri dobových pretekoch. Tento pretek, v ktorom musíte by prví, je a í, no dá sa po piatich iestich opakovaniach zvládnu . Pritom sa Amerièania momentálne s a ujú, aká je hra neuverite¾ne a ká. Pre istotu teda u vy iel opravný patch. Budete sa divi , ale Mafia si na seba uplietla aj biè v podobe nepriamych chýb. Hra je krátka, mne sa teda osobne zdala by krátka. Na druhej strane, kto to vie objektívne posúdi , keï sa hra páèi skoro v etkým a najrad ej by ju v etci hrali nonstop. V skutoènosti v ak za ijete pôsobivý príbeh, ktorému mô u závidie mnohé kasové trháky hollywoodskej produkcie. Ïal ou men ou chybou sa mi zdá by absencia postranných misií, ktoré by naozaj boli zaujímavé, aj keï sa netoèia okolo hlavnej dejovej línie. Také sú v celej hre len dve-tri, èo je dos málo. Rozhodne by to minimálne predå ilo hrací èas. V poslednom èase je ve¾mi zanedbávaný faktor ozvuèenia. Tu vás okam ite po príchode do hlavného menu prekvapí výborný orchester melódiou, ktorá vôbec nepatrí len do hry, ale aj do klasického prehrávaèa. Tým skladám poklonu výbornej hudbe, ktorá pôsobivo podfarbuje dôle ité momenty v hre. Pomimo nezostali ani zvuky, prièom u pri úvodných titulkoch vám budú povedomé talianske mená ¾udí, ktorí prepo ièali svoje mafiánske hlasy virtuálnym postavám. Èo sa týka grafického spracovania, celá hra má úroveò vysoko nad priemerom. Je to taký maximalizovaný Max Payne. Grafika naozaj zaèína príjemne silne kore pondova s fotorealistickou grafikou. Èoko¾vek bolo v mo nosti programátorov, je dotiahnuté do dokonalosti. Od nablýskaných lakov áut, a po goliere mafiánov. Samozrejme, pre tie najväè ie detaily v 1024 x 768 x 32 si pripravte poèítaè s procesorom okolo 1.5 GHz. Hra je v ak v pohode hrate¾ná aj na nejakom Pentium 600 s GeForce2 MX, tak e sa netreba bá .
Digitálny svet je nová relácia vysielaná Slovenskou televíziou ka dý tvrtok na STV1 o 21.30. Ka dé vydanie tohto magazínu prezentuje aktuálne informácie z oblasti informaèných technológií, ktoré sú súèas ou ivotného týlu 21. storoèia. Reláciou, ktorou vás sprevádza moderátor Tomá Novotný, získate rozh¾ad nielen z oblasti poèítaèov èi mobilných technológií, ale oboznámite sa aj s aktuálnou problematikou a dianím v spoloènosti. Dôraz sa v ak kladie na zaujímavé internetové stránky, poèítaèové zariadenia, hardvér, softvér èi nové mobilné technológie. Digitálny svet pravidelne priná a zaujímavé spravodajstvo zo zahranièia, tak e po nové vedomosti a novinky u nebudete musie nikam cestova . Relácia tohto typu sa na STV prakticky nikdy neobjavila. Jej tvorcovia vám teda ponúkajú dynamicky tvorený magazín pre v etky vekové kategórie. Nasledujúce vydania Digitálneho sveta vám prinesie: Relácia è. 27 vysiela sa 3. 10. 2002 1. Lovci duchov 2. Kybernetické útoky 3. Lekárske konzultácie cez internet 4. Cédeèka zadarmo 5. Internetové prehliadaèe Relácia è. 28 vysiela sa 10. 10. 2002 1. Kamióny s hrou EverQuest 2. Po iadavky Hollywoodu 3. Technika horolezectva 4. Supermoderné akvárium 5. Globálna simulácia Relácia è. 29 vysiela sa 17. 10. 2002 1. Rýchle bicykle 2. Taxikár konzultantom 3. Tabletka s kamerou 4. Symfónia hraèiek 5. Nové funkcie formátu DVD 6. DVD história a formáty Relácia è. 30 vysiela sa 24. 10. 2002 1. Ponorka Hunley 2. Server Hotornot 3. Hravá tvorivos 4. Televízia s vysokým rozlí ením HDTV 5. Supermoderné helmy 6. Pero na digitálne èítanie Relácia è. 31 vysiela sa 31. 10. 2002 1. Kriedové znaèky 2. Film Teknolust 3. Bezpeènostný videosystém Tyzx 4. Virtuálna kolonoskopia
Hra by mala by o takomto èase aj na pultoch slovenských obchodov s tým, e je lokalizovaná do èe tiny, rovnako ako Flashpoint. Tie mo no poèíta s èeským dabingom. Osobne v ak odporúèam anglickú verziu hry, preto e hneï pri tutoriale budete poèu typický mafiánsky hlas, ktorý sa vám bude ve¾mi páèi . Pote ujúcou správou je tie fakt, e hra sa na Slovensku bude predáva pribli ne za 990 Sk a peciálna edícia, s mapkou mesta a podobne, pribli ne za 1 300 Sk. A e te jedna malá informácia na záver. Viete o tom, e vydavate¾ hier Grand Theft Auto III a Mafia je ten istý? Je ním Take2, ktorý vydal GTAIII pred dvoma mesiacmi, teda pred Mafiou. Viete si predstavi , èo by sa stalo pri opaènom poradí vydania týchto dvoch hier? Predajnos GTAIII by nedosiahla ani polovicu. Zolo Radnóti
63
PC Space 10/2002
DVD SÚ A Nezabudli sme ani na DVD sú a ! Máme pre vás pripravených zopár magických diskov, ktoré nám venovala spoloènos Bonton Home Video. Vyhra mô ete, ak budete ma astie a napí ete nám správnu odpoveï na sú a nú otázku:
1. Aká DVD mechanika (resp. formát DVD) pre viacnásobný zápis sa objavila ako prvá? (Pomôcka: DVD-RW, DVD+RW alebo DVD-RAM?) 2. Poznáte nejaký Authoringový softvér pre výrobu DVD? Ak áno, ktorý?
Odpoveda mô ete na www.pcspace.sk, prostredníctvom e-mailu na adresu dvd@pcspace.sk alebo po tou na adresu redakcie.
OBJEDNÁVKA PREDPLATNÉHO ÈASOPISU PC SPACE Objednávam si roèné predplatné za 360 Sk (30 Sk/1 výtlaèok) Platbu za predplatné vykonám týmto spôsobom: VYPLNENÚ OBJEDNÁVKU ZA LITE NA ADRESU: PO TOVOU POKÁ KOU TYPU C PREPLATENÍM VYSTAVENEJ FAKTÚRY Priezvisko:
L.K. Permanent, spol. s r. o. po t. prieèinok 4 834 14 Bratislava 34
Meno: Firma: IÈO/DIÈ: Ulica: PSÈ:
Èíslo: Mesto:
tel.: 02/44 45 37 11, fax: 02/44 37 33 11 e-mail: lkperm@lkpermanent.sk www.lkpermanent.sk