Leopold Horovitz 1838 - 1917. Stratený – Nájdený

Stratený

Found

1838 – 1917 Lost

Nájdený

LEOPOLD HOROVITZ 1838 – 1917 Stratený — Nájdený Lost — Found

Jana Švantnerová a kol.

Bratislava 2019

Leopold Horovitz: AutoportrĂŠt / Self-portrait, 1888

OBSAH CONTENTS 6 8

Predslov / Foreword Predslov / Foreword

Robert Pollák Alexandra Homoľová

ŠTÚDIA OPENING STUDY 12

Zabudnuté v prekladoch / Forgotten in Transliteration MEDAILÓNY CAMEOS

58 60 62 66 70 72 74 78 82 84 86 92 94 96 98 100 102 106 108 112 116 120 124 126 128 130 134 138 142 146

Najstaršie známe práce / The Earliest Known Pieces Jana Švantnerová Židia v Košiciach / Jews in Košice Pavol Šalamon Moskovicsovci a Horovitzovci / The Moskovics & Horovitz Families Anna Ötvös Skicáre a raná tvorba / Sketchbooks and Early Work Jana Švantnerová Horovitzovci v Košiciach / The Horovitzes in Košice Pavol Šalamon Prvý učiteľ / The First Teacher Jana Švantnerová Fotograf Imre E. Roth / Imre E. Roth the Photographer Lucia Almášiová & Dušan Béreš Klimkovicsovci a Košice / Klimkovics Brothers and Košice Ivan Havlice Študentské autoportréty / Early Self-portraits Jana Švantnerová Improvizovaná kuchyňa / Artist in a Kitchenette Jana Švantnerová Portréty poľskej aristokracie / Portraits of Polish Nobility Jana Švantnerová Nevinná vojna / Harmless War Jana Švantnerová Šabat / Sabbath Jana Švantnerová Šiva – Židovský nárek / Shiva – Jewish Bereavement Jana Švantnerová Prvorodený / The Firstborn Jana Švantnerová Ferenc Pulszky Jana Švantnerová Gyula Benczúr – Rovesník a rival / Peer & Rival Katarína Beňová Portréty cisára / Portraits of Emperor Jana Švantnerová Dominik Skutezky – Podobnosti a rozdiely / Parallels & Differences Katarína Beňová Poklady z rodinného albumu / Treasures of the Family Album Jana Švantnerová Otec maliar / Father the Painter Jana Švantnerová Maliar Armin a maliarka Janina / Painter Armin & Paintress Janina Jana Švantnerová Armin Horovitz & Irena Matzner Anna Ötvös Elemír Halász-Hradil a Halmiovci / Elemír Halász-Hradil & The Halmis Jana Švantnerová Účasť na košických výstavách / Exhibiting in Košice Jana Švantnerová Oslava storočnice narodenia / Birth Centenary Celebration Jana Švantnerová Cenné reprodukcie / Valuable Reproductions Lucia Almášiová Vzácne dokumenty / Rare Documents Anna Ötvös Distingvovaná sebaprezentácia / Appropriate Self-presentation Jana Švantnerová Bibliografia a pramene / Bibliography and Sources

181

Zoznam ilustrácií / Picture Credits Použité skratky / Abbreviations Fotodokumentácia výstavy / Photographs of the Exhibition Zoznam vystavených diel / List of Exhibited Artworks

192

Rodokmeň / Family Tree

148 153 154

Jana Švantnerová

6–7

PREDSLOV FOREWORD

Po vzniku národných múzeí vo veľkých mestách strednej Európy v druhej polovici 19. storočia zosilnela vlna zakladania kultúrnych a múzejných inštitúcií aj v menších lokalitách. Takým mestom sa stali aj Košice, kde už dlhšie boli badateľné snahy, ktoré v roku 1872 vyústili do založenia Hornouhorského múzejného spolku, ktorého prvá známa zápisnica pochádza z 27. októbra toho istého roka.

K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré stáli pri zrode našej inštitúcie patrili Imre (Imrich) Henszlmann, bratia Béla (Vojtech), Ferenc (František) a Gábor (Gabriel) Klimkovicsovci (Klimkovičovci) a Viktor Myskovszky (Miškovský). Podrobné správy o činnosti spolku a jeho členoch máme z ročeniek, ktoré sa vydávali až do roku 1902. Prvá expozícia vtedy už Hornouhorského múzea bola otvorená v roku 1876 v budove dnes už neexistujúcej Zlatej hviezdy na Hlavnej ulici v Košiciach.

Dôstojný stánok dostalo Múzeum v roku 1903, kde na vtedajšom nám. Františka Jozefa sa 21. júna v roku 1903 otvorila na svoju dobu profesionálna expozícia, ktorej autorom bol Jozef Mihálik. Všetky vystavené zbierky boli zachytené v opisnom zozname, ktorý vyšiel aj tlačou a dodnes patrí k nepostrádateľným pomôckam všetkých, ktorí sa zaujímajú o históriu Východoslovenského múzea v Košiciach. Podľa tohto opisného zoznamu vieme, že v tejto expozícii boli vystavené diela Lajosa (Ľudovíta) Csordáka (Čordáka), V. Myskovszkého alebo Ákosa Aranyossyho. V expozícii však nebolo vystavené žiadne dielo vtedy už známeho umelca Leopolda Horovitza. Možno sa uplatnilo dobre známe, že „doma nikto nie je prorokom“?

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky určujúcou osobnosťou nášho múzea bol Josef Polák. Jeho rozsiahla, rôznorodá, ale najmä výstavná činnosť zanechala v našom múzeu v Košiciach, ale aj v celom československom múzejníctve hlbokú stopu. Labuťou piesňou jeho košických rokov bola výstava, ktorú v roku 1938 venoval 100. výročiu narodenia Leopolda Horovitza.

Práve Polák obohatil fondy múzea o diela tohto umelca.

Ako zaujímavosť uvádzam, že naše múzeum požičiavalo zbierky na výzdoby bytu prezidenta Edvarda Beneša počas jeho pobytu v Košiciach v roku 1945, medzi inými aj štyri Horovitzove olejomaľby. V súčasnosti máme v zbierkach desať diel, s ktorými sa môžete stretnúť na tejto výstave.

Upon the emergence of the national museums in major cities of Central Europe, the second half of the 19th century was marked by the increase in founding of the cultural establishments on the local scale. In the town of Košice the activities of such nature resulted in establishing the Upper-Hungarian Society in 1872, the first register book of which originates in October 27, 1872. Imre Henszlmann, Béla, Ferenc and Gábor Klimkovics and Viktor Myskovszky were the most significant personages who stood at the crib of our establishment. We have detailed information on activities of the Society and their members from the yearbooks, which were issued until 1902. The first exhibition of the Upper-Hungarian Museum (to which the Society later transformed) took place in 1876 in the house ‘The Golden Star’ (currently non-existent) at Hlavná St. in Košice.

The Museum acquired a respectable abode only in 1903 at then Franz Joseph Sq. Jozef Mihálik opened the first professional permanent exhibition in June 21st, 1903. All exhibited collection was recorded in the descriptive catalogue which was published in printed medium and thus it became an indispensable source to all who are interested in the history of the East Slovakian Museum. This catalogue informs us that the exhibition contained artworks by Lajos Csordák, V. Myskovszky and Ákos Aranyossy. However, the artworks

by Leopold Horovitz, although well-established artist at the time, were not included. Perhaps the saying ‘Prophet is not without honor, save in his own country’ applies in this case.

Upon the collapse of Austria-Hungary and the emergence of the First Czechoslovak Republic, the most important figure of the Museum was Josef Polák. His extensive and heterogeneous activity as well as his exhibition concepts made mark not only in the Museum in Košice but also on a nationwide scale. The swan song of his Košice period was the exhibition in 1938 commemorating Horovitz’s birth centenary. Owing to Polák’s acquisitions, the Museum can boast the collection of Horovitz’s works. Their value was very much appreciated considering that four of his paintings were used for decoration of the flat where President Edward Beneš was staying during his visit in Košice in 1945. Currently, we have ten artworks by Horovitz in our collection. They are all present at the exhibition. The collection was richer before the re-distribution of the collection in the 1950s and 1960s when

Pôvodne ich bolo viac, ale v 50. a 60. rokoch minulého storočia sa delimitáciou deväť diel dostalo do Východoslovenskej galérie v Košiciach a jedno dielo do Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Tento krátky historický prehľad som si dovolil uviesť preto, lebo naša inštitúcia, Východoslovenské múzeum v Košiciach, si v roku 2017 pripomína 145. výročie svojho založenia. V rámci koncepcie výstavného programu sme v predchádzajúcich rokoch pripravili viacero výstav výtvarníkov, ktorí v minulosti medzi múrmi našej budovy vystavovali. Na toto výročie sme pripravili rôzne výstavy a podujatia, z ktorých najvýznamnejšia je výstava o živote a diele významného košického rodáka Leopolda Horovitza pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia. Túto výstavu prezentujeme verejnosti od 16. 11. 2017 do 22. 4. 2018 v našej historickej účelovej budove, v tej istej, kde bola výstava v roku 1938.

Ide bezpochyby o jeden z našich najväčších výstavných projektov. Táto výstava by nemohla vzniknúť bez spolupráce a pomoci Slovenskej národnej galérie; chcem za ich neúnavnú prácu osobitne poďakovať hlavne zástupkyni generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandre Homoľovej a kurátorke výstavy Jane Švantnerovej. Veľká vďaka patrí mojim kolegom Ivanovi Havlicemu a Dušanovi Bérešovi, ktorí boli súčinní pri príprave tejto výstavy, pracovníkom z konzervátorských a reštaurátorských dielni nášho múzea a všetkým kolegom, ktorí pomáhali pri príprave a realizácii výstavy. Pri výskume života a diela nám pomohla Štátna vedecká knižnica v Košiciach, menovite Anna Ötvös, a pri archívnom výskume nám pomáhal Pavol Šalamon.

Ďakujeme všetkým inštitúciám a súkromným vlastníkom na Slovensku a v zahraničí, ktorí na výstavu zapožičali svoje zbierky. Za podporu ďakujeme nášmu zriaďovateľovi Košickému samosprávnemu kraju, menovite predsedovi Zdenkovi Trebuľovi, Fondu na podporu umenia a všetkým, ktorí prispeli k realizácii tejto výstavy.

Robert Pollák Riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach Director of the East Slovakian Museum in Košice

nine pieces were relocated to the East Slovakian Gallery in Košice and the Slovak National Gallery in Bratislava received one piece.

I have made this short historical excursus to commemorate the East Slovakian Museum 145th founding anniversary, which occurs in 2017. The exhibition program of previous years included a number of artists who exhibited in the Museum in the past. For this anniversary, we organised various exhibitions and events. The exhibition of Leopold Horovitz – a native of Košice, to commemorate his death centenary, is the most notable one. The exhibition is taking place in the historical building (as was the one in 1938) from November 16, 2017 until April 22, 2018.

The current exhibition of Leopold Horovitz is one of the most significant projects in the recent history of the East Slovakian Museum in Košice. It could not take place, without the cooperation and support from the Slovak National Gallery.

I would like to express my gratitude to the Slovak National Gallery deputy general director Alexandra Homoľová and Jana Švantnerová - the curator of the exhibition in particular for their commitment and tireless effort. Credit is also due to my colleagues Ivan Havlice and Dušan Béreš, members of conservation team and all colleagues who participated in this project.

The State Scientific Library in Košice, namely Anna Ötvös helped us immensely during the research. We also deeply appreciate Pavol Šalamon’s expertise at the archival research.

We are grateful to all institutions and private collectors abroad and in Slovakia, which kindly lent artworks from their collections for our event. The exhibition was made possible by the generous support from our guarantor the Košice Self-governing Region and its director Zdenko Trebuľa and the Slovak Art Council. The great thank you is due to everyone who participated in this project.

8–9

PREDSLOV FOREWORD

Úsilie o modelovanie a cizelovanie obrazu dejín umenia na Slovensku je kontinuálnou súčasťou vedecko-výskumných aktivít Slovenskej národnej galérie. Od konca 90. rokov 20. storočia, keď bol formulovaný veľkorysý výstavno-edičný projekt mapovania jednotlivých historických kapitol našich dejín umenia (Dejiny slovenského výtvarného umenia), SNG širokej verejnosti postupne prezentovala aktuálne najkomplexnejší pohľad na umenie gotiky, renesancie, baroka a 20. storočia. Plánované sú ešte dva výstupy cyklu: romanika a umenie 19. storočia.

Práve k posledne uvedenému sa v ostatných rokoch podarilo pripraviť a zrealizovať viacero relevantných čiastkových – aj monografických – príspevkov. Po výskume venovanom osobnosti a dielu Lászlóa (Ladislava) Mednyánszkeho (v spolupráci s Maďarskou národnou galériou v Budapešti, 2003 – 2004) a Jána Rombauera (v spolupráci so Šarišskou galériou v Prešove, 2010) vrcholí výstavno-edičným projektom viacročný výskum života a diela Leopolda Horovitza, popredného umelca druhej polovice 19. storočia a prvej dekády 20. storočia. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, aj pôsobenie a dielo Leopolda Horovitza prepája stredoeurópsky priestor: umelec sa narodil v Košiciach, vzdelával sa vo Viedni a v Paríži, pôsobil vo Varšave, Budapešti a Viedni.

Horovitzova tvorba sa do Východoslovenského múzea, dokonca do tej istej budovy, vracia po temer osemdesiatich rokoch. Hlavnými iniciátormi výstavy v roku 1938 boli umelcov syn Armin a riaditeľ múzea JUDr. Josef Polák (1886 – 1945). Polák v marci 1919 prevzal zodpovednosť za zbierky vtedajšieho košického Hornouhorského Rákocziho múzea, zotrval na jeho čele dve desaťročia a pod jeho kompetentným a kreatívnym vedením sa múzeum stalo rešpektovanou inštitúciou, možno povedať kultúrnym fenoménom, významne určujúcim a spoluvytvárajúcim charakter vtedajších Košíc ako moderného kultúrneho a spoločenského centra. Misiou prvej košickej výstavy určite bolo i vovedenie diela Leopolda Horovitza do kultúrneho kontextu rodného mesta. Organizátori a autori súčasnej výstavy a katalógu sa ambíciou zmapovať a interpretovať dielo Leopolda Horovitza ako súčasť našich dejín umenia ani v najmenšom netaja. Zrejme práve „svetobežníctvo“ autora, skutočnosť, že žil a pôsobil

The continuous scientific research taking place at the Slovak National Gallery pursues the modelling and refining the picture of the history of fine art in Slovakia. Since 1990s, when we formulated an ambitious plan of exhibition and publishing activities to map the individual historical chapters of our art history (History of Slovak Fine Art), the SNG presented to the public the latest and most complex view on art of Gothic, Renaissance and Baroque period and the art of the 20th century.

Two more grand enterprises are on the schedule: Romanesque art and the art of the 19th century.

With regards to the latter, we have recently managed to realise partial – also monographic – projects. Our activities of previous years bore fruit in a form of successful exhibitions: László (Ladislav) Mednyánszký (in cooperation with Hungarian National Gallery in Budapest, 2003-2004) and Ján (Johann) Rombauer (in cooperation with Šariš Gallery in Prešov, 2010).

Leopold Horovitz ranks among the leading academy artist of the late 19th and early 20th century. The research of several years on his work and life resulted in this exhibition and publishing project. Comparably with previous cases, Leopold Horovitz’s activity encompasses the Central European area: the artist was born in Košice, studied in Vienna and Paris, was active mainly in Warsaw, Budapest and Vienna.

Horovitz works return to the East Slovakian Museum, to the very same building, after nearly 80 years. The main architects of the exhibition in 1938 were the artist's son Armin and the Museum director JUDr. Josef Polák (1886-1945).

Polák assumed responsibility for then Upper-Hungarian Rákoczi Museum in March 1919 and remained in charge for two decades. Under his professional and creative directorship, the Museum became a respected institution, a cultural phenomenon, shaping Košice into a cultural and social centre. The mission of the first Leopold Horovitz exhibition Košice was, presumably, to introduce his work in the cultural context of his native town. The authors of current exhibition and catalogue make no secret of the ambition to map and interpret the work of Leopold Horovitz as a part of our art history. It appears, that his ‘globe-trotting’, the fact that he lived and was active in geopolitical area, which had in the late 19th century and the early 20th century strictly defined borders and competencies. Resulting in tragic historical circumstances, caused, that none of the environments, which

v geopolitickom priestore, ktorý bol v uplynulom storočí striktne štátoprávne rozparcelovaný – samozrejme spolu s tragickými objektívnymi historickými okolnosťami, totiž spôsobilo, že Horovitzova tvorba v žiadnej z dotknutých kultúr dostatočne či natrvalo nezakorenila. Zdieľame ju spolu s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom i Izraelom... akoby však bola tak trocha všetkých, ale zároveň nikoho, a pomaly sa vytrácala z povedomia. Uvádzaný projekt preto možno vnímať nielen ako sumarizáciu a prezentáciu najnovšieho stavu interdisciplinárneho výskumu autorovho života a tvorby, ale tiež ako príspevok k ukotveniu umeleckého odkazu Leopolda Horovitza v jeho prirodzenom kultúrno-historickom kontexte.

Alexandra Homoľová Zástupkyňa generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie v Bratislave Deputy Director of the Slovak National Gallery in Bratislava

Horovitz had ever been to, adopted his work entirely. We share his work with Poland, Hungary Austria, Israel…, as if it belongs to everyone and no one, therefore no one makes him and his work a focus of their attention. The present project, therefore, should be perceived as a presentation of the latest results of the interdisciplinary research on the artist’s work and life and also as a pursuit to set Horovitz artistic statement in its natural cultural historical context.

10 – 11

Leopold Horovitz vo svojom ateliĂŠri vo Viedni / Leopold Horovitz in his studio in Vienna, 1902

Jana Švantnerová

12 – 13

ZABUDNUTÉ V PREKLADOCH FORGOTTEN IN TRANSLITERATION

Predkladaný katalóg a výstava sú výsledkom dlhodobého výskumu života a diela Leopolda Horovitza. Katalóg je zároveň prvou publikáciou zameranou výhradne na tohto umelca, ktorý okrem rodných Košíc dlhodobejšie žil a tvoril v Paríži, Varšave, Budapešti a vo Viedni. Doteraz bolo možné získať základné údaje o jeho tvorbe výlučne z hesiel v encyklopédiách. Zmienky o ňom sa sporadicky objavujú aj v textoch zameraných na umelcov židovského pôvodu, prípadne v súvislosti s osobnosťami, ktoré portrétoval, aj to prevažne v poľskej spisbe. Horovitz tak doplatil na svoj kozmopolitizmus, bol všade, a pritom nikam nepatril.

Venoval sa prevažne portrétnej činnosti, príležitostne žánrovej maľbe. Úplne ignoroval historické maliarstvo, ktoré bolo v tom čase kľúčové pre poľské aj pre maďarské publikum. Oba národy, dovolávajúc sa práva na sebaurčenie, si totiž práve historickým maliarstvom kompenzovali deficit aktuálnych politických a dejinných úspechov. Poľský historik umenia Waldemar Okoń hovorí o mytologizácii histórie, národnom náboženstve patriotizmu a o terapeutických účinkoch historického maliarstva.1 Aj súčasní maďarskí bádatelia definujú národnú školu a národné umenie väčšmi politicky než umelecky.2 Pre kozmopolitne zmýšľajúceho, prípadne národne indiferentného či nevyprofilovaného umelca boli vo vtedajšej rozorvanej Európe portrét a žáner vlastne ideálnymi tvorivými východiskami. Svoju úlohu mohol, ale nemusel zohrať aj Horovitzov židovský pôvod, kvôli ktorému sa necítil byť integrálnou súčasťou žiadneho národa. Terajšia doba sa od minulosti nanešťastie príliš nelíši. V dnešnom svete vyhrocujúceho sa nacionalizmu sa pre Horovitza opäť ťažko hľadá miesto v dejinách, ktoré rovnako ako v 19. storočí majú prezentovať tie najpatriotickejšie osobnosti a udalosti. Horovitzove diela sa síce nachádzajú vo všetkých popredných štátnych zbierkotvorných inštitúciách v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku a na Slovensku a Ukrajine, ale málokde je zastúpený

This catalogue and exhibition present the fruit of the longterm research on Leopold Horovitz’s life and oeuvre. The catalogue is the first publication dedicated solely to the painter – a native of Košice who lived and worked in Paris, Warsaw, Budapest and Vienna. The basic information on his work has been hitherto obtainable only from brief encyclopaedia articles. Mentions on his work can be found in texts on artists of Jewish origin or on people whom he portrayed – mostly in Polish writing. Thus, Horovitz paid for his cosmopolitan life. Being in many places, he never really belonged anywhere. He was active in the portrait and genre painting. He entirely ignored the history painting, which enjoyed a crucial position in the eyes of the coeval Polish as well as Hungarian audience. Both nations, seeking to re-establish the sovereignty, exploited the history painting to compensate the deficit of the current political and historic achievements. Polish art historian Waldemar Okoń elaborates on mythologisation of history, national religion of patriotism, and on therapeutic effects of history painting.1 Similarly, the contemporary Hungarian art historian also defines the national school and art more politically than artistically.2 For a cosmopolitan artist with a less sharply defined national identity in then turbulent Europe, the portrait and genre painting was the ideal option to develop one’s talent.

Horovitz’s Jewish origin, for which he might not feel to be a part of any European nation, might have played (although not necessarily) its role. Alas, present times do not appear to be very different. The extreme nationalism re-emerging in the contemporary society casts a shadow on Horovitz’s place in the history. The history, which is expected to present the most patriotic figures and events as much today as in the 19th century. Artworks by Horovitz make part of collections of the most prestigious stately establishments in Poland, Austria, Hungary, Slovakia and Ukraine. He is rarely, however, included in their permanent exhibitions. Currently, he

1 okoń, Waldemar: Przeszłość przyszłości. Wrocław : Wydawnictwo Uniwersytetu Wrocławskiego, 2005, s. / p. 14-37.

2 király, Erzsébet – róka, Enikő – veszprémi, Nóra [et al.]: XIX. Nemzet és művészet, kép és önkép. (XIX. Art and Nation: Image and Self image) Budapest : Magyar Nemzeti Galéria, 2010.

v ich stálych expozíciách. Momentálne ho nájdeme len vo Varšave a v Ľvove.3 Podobný osud majú aj Horovitzove rukopisy. Nachádzajú sa v zbierkach Rakúskej národnej knižnice vo Viedni, Národnej knižnice vo Varšave, Archívu Maďarskej národnej galérie a v Maďarskej národnej knižnici v Budapešti. Zachovali sa prevažne len vďaka tomu, že boli súčasťou pozostalostí iných významných osobností. Súkromná pozostalosť maliara sa stala obeťou 2. svetovej vojny.

Z vyššie menovaných dôvodov vyplýva, že pre bližšie spoznanie života umelca bol nevyhnutný rozsiahly výskum, a to rovnako z hľadiska časového, ako aj geografického.

Výsledky výskumu realizovaného v rokoch 2003 – 2007 boli prezentované v diplomovej práci obhájenej na Univerzite Komenského v Bratislave v máji 2007.4 Pátranie po osudoch samotného maliara viedlo aj k nečakaným stretnutiam. Členovia Horovitzovej holokaustom zdecimovanej rodiny na dlhé roky stratili vzájomný kontakt. Potomkovia troch z jeho piatich detí sa opätovne stretli v máji 2005 vďaka zhode šťastných výskumných náhod. K ďalšiemu spojeniu popretŕhaných rodinných väzieb došlo v roku 2009, keď na článok uverejnený v časopise ARS 5 reagovali potomkovia Leopoldovej sestry Zsófie Hennefeldovej. Ukázalo sa, že členovia tejto rodinnej vetvy vlastnia niekoľko raných Horovitzových diel a zároveň unikátne fotografie, ktoré sú veľkým prínosom k spoznávaniu tvorby a života maliara.

V priebehu rokov sa na aukciách a v múzeách objavovali nové diela, ozývali sa majitelia jeho diel. Vďaka nadviazaným a udržiavaným kontaktom s členmi rodiny maliara bola jeho stopa takpovediac stále čerstvá.

Keď koncom roka 2015 riaditeľ Východoslovenského múzea navrhol vedeniu Slovenskej národnej galérie spoluprácu na príprave retrospektívnej výstavy Leopolda Horovitza pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia, bolo to splnenie sna, ktorý som sa nikdy neodvážila snívať. Od začiatku bolo mojím hlavným zámerom predstaviť Horovitza v širšom historickom kontexte jeho pôsobenia nielen v Košiciach a Budapešti, ale aj vo Varšave, Viedni a v Paríži. Výber a zloženie výstavnej kolekcie však podstatne komplikoval fakt, že prevažná časť jeho tvorby sa nachádza v zahraničných zbierkach. V tých slovenských je zastúpený menej ako dvomi tuctami diel. Vzhľadom na to, že poplatky spojené so zahraničnými výpožičkami a prevozom nie sú zanedbateľné, bolo nevyhnutné vybrať len tie najdôležitejšie diela, ktoré by výstižne reprezentovali Horovitzovu celoživotnú tvorbu po stránke formálnej aj obsahovej.

can be seen only in Warsaw and Lviv.3 Horovitz correspondence met a similar fate. It is housed in the Austrian National Library in Vienna, National Library in Warsaw, Archive of the Hungarian National Gallery and Hungarian National Library in Budapest. It owes its survival to the fact that it was a part of the collections of other notable figures. The property of the artist fell the victim of the events during the wwii.

Owing to these circumstances, it is clear that in order to grasp Horovitz thoroughly, an extensive research was necessary, both, in terms of time as well as geographical sense.

The results of the research carried out from 2003 to 2007 were presented in the master’s thesis defended at the Comenius University in Bratislava in May 2007.4 The research on the artist’s life resulted in unexpected renewing of the family ties. The members of Horovitz family, decimated by the holocaust, lost contact for decades. Descendants of three out of five artist’s children met again in May 2005. Another event, when family ties were restored, occurred in 2009 when the descendants of Leopold’s sister Zsófia Hennefeld responded to an article in ARS 5 journal. It turned out that this branch of the family own several early Horovitz’s works and unique photographs, which helped immensely during the unveiling of the artist’s private life. The recent years were fruitful in discoveries of the artworks in the auction houses and museums; even the private owners were coming forward. Thanks to both, new and established contacts with the artist’s family, the trail has never gone cold.

When by the end of 2015 the director of the East Slovakian Museum proposed the cooperation to the Slovak National Gallery in organising of the retrospective exhibition to commemorate the artist’s death centenary, the dream, which I had never even dared to dream, came true. My aim from the very beginning has been to introduce Horovitz in the wider historical context of his life not only in Košice and Budapest but also in Warsaw, Vienna and Paris. Selecting the items for the exhibition, we were hampered by the fact that the majority of his oeuvre is abroad. Slovak collections can boast of less than two dozen of his artworks. Owing to the fact that the fees related to the international loans and transport are substantial, we selected arguably the most important pieces, which, I believe, aptly represent Horovitz’s oeuvre from the form as well as subject-matter point of view. At the same time, I felt it was my duty to present the fruit of the research on Horovitz’s journey through his life within the historical context. As I was aware of shortages in results of my pursuit and the potential of deeper archival research, I have sought

3 V SNG bol do roku 2012, keď boli expozície uzatvorené kvôli dodnes prebiehajúcej rekonštrukcii. / He was displayed at the SNG until the closing of the permanent exhibition in 2012 due to the major, still on-going reconstruction.

4 švantnerová, Jana: Po stopách maliara Leopolda Horovitza (1838 – 1917). Bratislava : Katedra dejín výtvarného umenia, FiF UK, 2007.

5 švantnerová, Jana: Po stopách maliara Leopolda Horovitza. In : ARS, 2008, roč. / Vol. 41, č. / No. 1, s. / p. 73-94.

14 – 15 Zároveň bolo žiaduce predstaviť čo najhodnovernejšiu rekonštrukciu Horovitzovho života a dejinných súvislostí.

Nakoľko som si bola vedomá nedostatkov vlastných zistení, a zároveň aj potenciálnych objavov hlavne v oblasti hlbšieho archívneho výskumu, požiadala som o posily. Na moje veľké potešenie prijali ponuku na spoluprácu hneď dvaja znalci košických a budapeštianskych súvislostí – Mgr. Anna Ötvös zo Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach a archivár PhDr. Pavol Šalamon. Výskum pre potreby výstavy sme v tejto zostave realizovali od jari 2016. Postupne sa do neho zapájali aj kolegovia z VSM a SNG, ktorí majú na starosti konkrétne zbierkové fondy, ich pribežný výskum a sprístupnenie. Touto cestou by som sa chcela poďakovať kurátorom Mgr. Ivanovi Havlicemu a Mgr. Dušanovi Bérešovi z VSM, ako aj kurátorkám Mgr. Kataríne Beňovej, PhD. a Mgr. Lucii Almášiovej zo SNG. Som rada, že všetci spolupracovníci prijali moju ponuku prispieť do katalógu medailónmi k vybraným exponátom z výstavy, ktoré sa týkajú ich špecializácie. Za iniciatívu, odhodlanie a podporu ďakujem riaditeľovi VSM PhDr. Robertovi Pollákovi a zástupkyni generálnej riaditeľky SNG PhDr. Alexandre Homoľovej.

V nasledujúcej štúdii stručne zhrniem život a tvorbu Leopolda Horovitza. Komplementárny materiál predstavený v medailónoch reaguje na vystavené diela a dotvára tak príbeh o osude jednotlivca a spoločnosti, v ktorej žil.

UMELECKÉ ZAČIATKY V KOŠICIACH Leopold Horovitz (2. 2. 1838 – 16. 11. 1917) 6 bol jedným z trinástich detí Hermana Horovitza a Márie rod. Grün. Rodina bývala spočiatku v obci Rozhanovce (maď. Rozgony) neďaleko Košíc, keďže židia mali zákonom zakázané usadiť sa v slobodných kráľovských mestách.7 V Košiciach sa Horovitzovci natrvalo usadili až po zrušení zákona, koncom roka 1841. V roku 1844 založili Herman Horovitz a Izrael Moskovics centrum pre export tokajského vína.8 Sklad vína mali aj vo Varšave, kde obchod viedol Hermanov brat.9 V tom čase už boli Košice rodiacim sa kultúrnym centrom Horného Uhorska. V priebehu prvej polovice 19. storočia sa v meste vyprofilovala nová spoločenská vrstva meštianstva. Tá doplnila rady konzumentov a objednávateľov umenia, ktorými dovtedy boli šľachta a cirkev.

out help. To my fortune, two experts on Košice and Budapest matters answered the call: Mgr. Anna Ötvös from State Scientific Library Košice and the expert on archival sources PhDr. Pavol Šalamon. The research for the exhibition purposes has been carried out since spring 2016. Colleagues from the East Slovakian Museum and the Slovak National Gallery in charge of the particular collections joined the endeavour in due time.

I would like to use this opportunity to express my gratitude to curators Mgr. Ivan Havlice and Mgr. Dušan Béreš from the VSM, and Mgr. Katarína Beňová, PhD. and Mgr. Lucia Almášiová from the SNG. I am glad that they have accepted my proposition to contribute to the catalogue with cameos on selected items from the exhibition related to their expertise.

I am grateful to the VSM director PhDr. Robert Pollák and the SNG deputy general director PhDr. Alexandra Homoľová for their initiative and support.

The following study aims to briefly outline Leopold Horovitz’s life and oeuvre. The complementary material presented in cameos relates to the exhibited artworks and concurs to depict the story of the artist and society where he lived.

ARTISTIC BEGINNINGS IN KOŠICE

Leopold Horovitz (2. February 1838 – 16. November 1917) 6 was one of thirteen children of Herman Horovitz and Mária née Grün. Initially, the family lived in Rozhanovce near the town of Košice, due to the then-applicable law forbidding Jews to settle in free royal towns.7 The Horovitzes settled permanently in Košice after the change of the law at the end of 1841. In 1844, Herman Horovitz and Izrael Moskovics established an enterprise to export Tokaji wine.8 The business activities reached as far as Warsaw where they had a warehouse, which was under the management of Herman’s brother.9 At the time, Košice was a thriving cultural centre of Upper Hungary. During the first half of the 19th century, a new bourgeois society emerged in the town. They joined the nobility and church in commissioning and consuming the art.

Young Horovitz got associated with painting more intensively in c. 1850. His first teacher was the painter and art photographer Imre (Emerich) Emanuel Roth (1814-1885), who studied at the Academy of Fine Art in Vienna and made several study trips abroad. Roth was a respectable member

6 Tieto dátumy sa zhodujú s údajmi na náhrobnom kameni Leopolda Horovitza, ktorý sa nachádza na Centrálnom viedenskom cintoríne, miesto 52A-1-17. / These dates are identical with the ones on the tombstone of Leopold Horovitz in Vienna Central Cemetery, place 52A-1-17.

7 Okolnosti Leopoldovho narodenia v Košiciach sú bližšie predstavené v medailóne zameranom na históriu rodiny. / The circumstances of Leopold’s birth in Košice are elaborated on in the cameo on the family history.

8 Histórii židov v Košiciach a vzťahom rodín Horovitz a Moskovics sú venované samostatné medailóny. / History of Jews in Košice and the relationship between Horovitz and Moskovics families are elaborated on in individual cameos.

9 mihóková, Mária: Výtvarný život a výstavba Košíc v rokoch 1848 – 1918. Tematická bibliografia. Košice : Štátna vedecká knižnica v Košiciach / State Science Library, 1986, s./ p. 276.

Imre E. Roth: Leopold Horovitz, okolo / c. 1853

Leopold Horovitz: Ateliér / Studio, okolo / c. 1855

Mladý Horovitz sa dostal do intenzívnejšieho styku s maliarstvom okolo roku 1850. Jeho prvým učiteľom bol maliar a umelecký fotograf Imre (Imrich, Emerich) Emanuel Roth (1814 – 1885), ktorý študoval na viedenskej Akadémii výtvarných umení a podnikol viaceré študijné cesty do zahraničia. Roth bol zároveň váženým členom židovskej obce, a preto bolo logické, že práve on sa stal prvým učiteľom mladého Leopolda.10 Vďaka Rothovej fotografickej praxi sa nám zachoval jedinečný pohľad na mladého adepta maliarstva: sedí pred stojanom a je vyzbrojený paletou a štetcami. Fotografia zrejme vznikla pred jeho odchodom na viedenskú Akadémiu alebo v prvých rokoch štúdia.11 Vďaka archívu viedenskej Akadémie vieme s určitosťou povedať, že Horovitz nastúpil na štúdium v zimnom semestri 1853/1854 po predchádzajúcom „Privatstudiu“. Ďalej študoval v nasledujúcich semestroch: ZS/LS (zimný a letný semester) 1853/54, LS 1854/1855, ZS/LS 1855/1856, ZS/ LS 1856/1857, ZS 1857/1858 a ZS 1858/1859. V posledných dvoch semestroch mu bola dokonca udelená úľava od platenia za štúdium.12

of the Jewish community, hence, it is obvious that he was the first teacher of young Leopold.10 Thanks to Roth’s photographic activities, we have a unique image of the young aspiring artist sitting in front of an easel equipped with a palette and brushes. The photograph was probably taken before his departure for the Academy in Vienna or in the first years of his studies.11 Thanks to the archive of the Viennese Academy, we can say for certain that he enrolled in the winter term of 1853/1854 following his private preparatory studies ‘Privatstudium’. He continued his education in following winter and summer terms: WT/ST 1853/54, ST 1854/1855, WT/ ST 1855/1856, WT/ST 1856/1857, WT 1857/1858 and WT 1858/1859. In his last terms, he was even granted an exception and was exempt from paying the Academy fees.12

10 Kaschauer Zeitung, 10. 10. 1885, roč. / Vol. 47, č. / No. 117, s. / p. 2.

11 O raným dielach Horovitza a o Rothovi ako maliarovi a fotografovi hovoria samostatné medailóny. / Early works by Horovitz and Roth the painter and the photographer are elaborated on in individual cameos.

12 Archiv der Akademie der bildenden Künste Wien, Schülerverzeichnisse, Bd. 70 (Matrikel 1853/54), Bd. 72 (Matrikel 1854/55), Bd. 73 (Matrikel 1855/56), Bd. 74 (Matrikel 1856/57), Bd. 75 (Matrikel 1857/58), Bd. 76 (Matrikel 1858/59); fleischer, Gyula: Magyarok a bécsi képzőművészeti akadémián. Budapest : Magyar Tudományos Akadémia Kiadása, 1935, s. / p. 52.

16 – 17 ŠTUDENTSKÉ ROKY VO VIEDNI

JUVENILE YEARS AT THE ACADEMY IN VIENNA

V polovici 19. storočia existovali vo Viedni staré aj novšie umelecké inštitúcie bok po boku, pričom tradícia tej najstaršej, viedenskej Akadémie (Akademie der bildenden Künste), siahala do záveru 17. storočia. Viedeň bola väčšinou prvou zastávkou začínajúcich umelcov z Rakúska a Uhorska, ktorí následne absolvovali pobyty v Paríži a čoraz častejšie aj v rodiacom sa centre umenia v Mníchove.

Samotný termín akademizmus reprezentuje zásady, ktoré sa vyučovali na maliarskych akadémiách, a zároveň názory kritikov umenia, ktoré vychádzali zo zásad ustálených akademikmi. Akadémie mali hegemonický charakter, okrem výučby organizovali výstavy, udeľovali ceny a štipendiá, usmerňovali umeleckú kritiku, a tým vplývali aj na preferencie odberateľov.13 V hierarchii maliarskych žánrov stáli na prvom mieste historické námety, nasledovala krajinomaľba, portrét, zátišie a žáner.

Horovitz študoval v Prípravke (Vorbereitungsschule) neskôr premenovanej na Všeobecnú maliarsku školu (Allgemeine Malerschule), kde sa vyučovalo kreslenie a maľovanie nielen podľa odliatkov, ale najmä podľa ľudského tela.

Súčasťou výučby boli aj prednášky o perspektíve a dejinách umenia.14 Študovalo tam často aj sto žiakov naraz. Horovitzovými profesormi boli Karl von Blaas (1815 – 1894), Karl Mayer (1810 – 1876) a Karl Wurzinger (1817 – 1883). Profesor Karl von Blaas pôsobil na viedenskej Akadémii od roku 1852 až do roku 1856, keď odišiel do Benátok.15 Nahradil ho Karl Wurzinger, portrétista a maliar historických a náboženských námetov, ktorý dovtedy žil v Ríme.16 Karl von Blaas, ktorý bol vo Viedni vyhľadávaný vyššou spoločnosťou najmä ako portrétista, vo svojej autobiografii napísal, že medzi jeho najlepších žiakov patrili: „Müller, LʼAllemand, Huber, Rieser, Horowitz, Grottger a iní.“17

Zo študentských čias sa nám zachovali štyri Horovitzove skicáre. Jedna z kresieb precízne zachytáva interiér izby a ateliéru v jednom. Je možné, že išlo o Leopoldovo viedenské bývanie. V skicároch nachádzame aj viaceré autoportréty, štúdie portrétov, antických hláv, starozákonných výjavov a jazdeckých scén. Pri ich realizácii mu ako predlohy slúžili staršie diela. Bolo bežnou praxou, že v nižších triedach akadémií kopírovali študenti kresby a rytiny majstrov, zatiaľ čo vo vyšších ročníkoch už kreslili podľa odliatkov antických sôch. V roku 1852 zaviedli na

In mid-19th century Vienna, there was a variety of co-existing art establishments, the eldest of which was the Academy of Fine Art, founded at the end of the 17th century. Vienna was usually the first milestone for the aspiring artists from Austria and Hungary who subsequently made study trips to Paris and Munich – a newly forming cultural centre. The concept ‘academism’ represents principles, which were presented at the art academies and were eagerly supported by art critics. Academies shared a hegemonic character. Apart from the educational activities, they organised exhibitions, awarded prizes, granted scholarships, gave guidance to critics and thus influenced the taste of recipients.13 In the hierarchy of the art genres, the first place belonged to the history subjects, which were followed by landscape, portrait, still life and genre painting.

Horovitz studied at the Preparatory School later renamed General Painting School, where he was taught drawing and painting from plaster casts and life models. Lessons on perspective and history of art were also on the schedule.14 The classes often consisted of a hundred students. Among his teachers were Karl von Blaas (1815-1894), Karl Mayer (1810-1876) and Karl Wurzinger (1817-1883). Professor Karl von Blaas was active at the Academy from 1852 to 1856, when he left for Venice.15 He was replaced by Karl Wurzinger, the portraitist, and painter of history and religious subjects, who lived in Rome before his Viennese period.16 Karl von Blaas, who was a reputable painter sought after by the Viennese higher society mainly as a portraitist, listed in his biography the most talented pupils: “Müller, LʼAllemand, Huber, Rieser, Horowitz, Grottger et al.” 17

We are fortunate enough to be able to explore four Horovitz’s sketchbooks from this period. One of the sketches meticulously depicts the interior of a room serving also as a studio. Leopold probably captured his Viennese abode.

In the sketchbooks, we find a number of study portraits and self-portraits, Greco-Roman busts, scenes from the Hebrew Bible and equestrian scenes. He used classical paintings as an inspiration. To copy drawings and prints was a common practice in lower years whereas in the higher years students drew from plaster casts of Greco-Roman sculptures. Viennese Academy introduced the life models in 1852.18 Drawing was the essence of the academic education as it was considered the skill by which the quality of an artist can be judged in

13 danielewicz, Iwona: Akademizm europejski w XIX wieku. In: danielewicz, Iwona (ed.): Akademizm w XIX wieku. Sztuka europejska ze zbiorów Muzeum Narodowego w Warszawie i innych kolekcji polskich. Katalog wystawy. Warszawa : Muzeum Narodowe, 1998, s. / p. 9-21.

14 lützow, Carl Friedrich Arnold von: Geschichte der Kais. Kön. Akademie der bildenden Künste. Festschrift zur Eröffnung des neuen AkademieGebäundes. Wien : Herold, 1877, s. / p. 111-112.

15 thieme, Ulrich – becker, Felix: Allgemeines Lexikon der bildenden Künstler. IV. Band. Leipzig : Wilhelm Engelmann, 1910, s. / p. 77-79.

16 thieme, Ulrich – becker, Felix: Allgemeines Lexikon der bildenden Künstler. XXXVI. Band. Leipzig : E. A. Seemann, 1947, s. / p. 316.

17 blaas, Karl: Selbstbiographie des Malers Karl Blaas, 1815 – 1876. Hrsg. von Adam Wolf : Wien, Gerold 1876, s. / p. 225-226.

viedenskej Akadémii aj živé modely.18 Kresba bola základom akademickej výučby, nakoľko bola považovaná za najlepšiu vizitku majstra. Virtuozita a precíznosť kresby preukazovali jeho schopnosti, úsilie a vykonanú prácu. Študenti mali okrem reprodukcií a fotografií k dispozícii umeleckú zbierku samotnej akadémie. Zanietené štúdium mladého Leopolda vo vtedajšej cisárskej obrazárni Belvedere spomenul neskôr jeho syn Armin. Horovitz sa vraj najviac nadchol pre tvorbu Rembrandta.19 Na doteraz známych dielach Horovitza z tohto obdobia možno badať inklináciu k charakteristickej Rembrandtovej zemitej farebnej škále a technike šerosvitu. Zároveň je pre tieto diela príznačný oválny formát portrétu v medailóne. Ten kompozične odkazuje na odraz v zrkadle. Takýto typ portrétu začal byť populárny od 17. storočia, keď vzrástol dopyt po nástenných zrkadlách. Tie boli prevažne oválneho tvaru a zarámované.20

Mladý Horovitz sa do povedomia viedenskej verejnosti dostal práve vďaka štúdii Drotára. Bola v roku 1858 na výstave výnimočných prác študentov v Akadémii krásnych umení sídliacej v bývalom jezuitskom kolégiu na Annagasse pri Kostole Sv. Anny. Nasledujúci úryvok z novín opisuje pozornosť a rešpekt, akým sa Horovitzov obraz Drotár tešil dlho po odchode autora zo školy: „Cez prestávky stáli študenti pred obrazmi a cvičili si kritiku na komentároch k obrazom. Pred jednou z týchto štúdií však ostali všetci s údivom stáť. Bolo to poprsie Drotára, ktorému lem klobúka vrhal na hornú časť tváre rembrandtovský tieň. Nielen výnimočný oválny formát, ale v porovnaní s ostatnými obrazmi aj väčšie rozmery spolu s citlivým umeleckým prevedením zaručovali obrazu najlepšie umiestnenie na stene. Nebolo na ňom rozpoznateľné nič školácke ani začiatočnícke. Bola to práca hotového majstra.“ 21

Z prameňov vyplýva, že štylizovaný portrét drotára namaľoval Horovitz pred augustom 1857, keďže v tomto mesiaci už bol vystavený na veľkej Hornouhorskej hospodárskej výstave (Die Ausstellung der oberungarischen Natur- und Industrie-Produkte) v Košiciach. Bola to prvá príležitosť pre maliarov z Košíc a okolia vystaviť svoje diela. Okrem mladého, vtedy len devätnásťročného Leopolda Horovitza boli na výstave zastúpení Imre E. Roth, bratia Béla a Ferenc Klimkovicsovci, Jozef (József) Czauczik a Tivadár (Teodor) Boemm. Horovitzove študijné výsledky reprezentovali diela Drotár, Mladý rybár a Šialený

Leopold Horovitz: Drotár / Tinker, 1858

general. The virtuosity and fastidiousness of the drawing testified to his abilities and meticulous approach to work. Apart from the reproductions and photographs, students had also the Academy collection of artworks at their disposal. Leopold’s fervent approach to studying in the Imperial gallery Belvedere (as it was then named) was commented on by his son Armin. Horovitz was allegedly most impressed by Rembrandt’s work.19 Observing hitherto known Horovitz’s works from this period, one can detect his inclination towards Rembrandt’s characteristic earthly colour range and chiaroscuro.

One of other characteristic features of paintings from this period is the cameo-like, oval framing. This compositional type refers to the picture/reflection in a mirror, thus the most accurate picture/likeness. This type of a portrait gained popularity at the end of the 17th century when the demand for the wall mirrors increased. They were of an oval shape and framed.20 Young Horovitz gained attention of Viennese Academy audience for his portrait of Tinker, which was displayed in 1858 at the exhibition of exceptional student works at the

18 jávor, Anna: The female Nude at the Vienna Academy. In: Györgyi, Imre (ed.): The Modell. Female Nude Imagery in 19th-century Hungarian Art. Budapest : MNG, 2004, s. / p. 279-280.

19 horovitz, Armin – polák, Josef: Leopold Horovitz (1838 – 1917). Katalóg výstavy / Exhibition catalogue. Košice : VSM, 1938, s. / p. 6.

20 calabrese, Omar: Die Geschichte des Selbstporträts. München : Hirmer, 2006, s. / p. 173.

21 Neue Freie Presse, 22. 11. 1917, č. 19129, s. 1-2.

18 – 19

Leopold Horovitz: Šialený košický „gróf“ Boditzký / Košice Eccentric „Count“ Boditzky, 1857

košický „gróf“ Boditzký.22 Všetky nateraz poznáme len z reprodukcií.23

Náznakovú rekonštrukciu Leopoldovho študentského portfólia nám umožňujú aj iné známe diela.24 Sú medzi nimi napríklad dva portréty spolužiakov Ignáca Frankela (Ferenca Ingomára) a Bélu Grosza (Grossa), Portrét vojenského hodnostára, Zuzana v kúpeli, Portrét muža a Portrét dvorného herca Adolfa von Sonnenthal.25 Je zrejmé, že viaceré obrazy namaľoval Horovitz počas pobytu v rodných končinách, napríklad v čase, keď nie je vedený ako poslucháč Akadémie, a síce v ZS 1854, LS 1858 a LS 1859.26 Dôkazmi toho sú viaceré portréty rodinných príslušníkov a známych. Nezodpovedanou otázkou ostáva, či v čase,

Academy, which was housed at that time at the former Jesuit College in Annagasse by the St. Anna Monastery. The following quotation is from the article published in 1917 reporting on the attention and respect which the painting Tinker earned and enjoyed even after the artist accomplished his studies: „At intervals, students loitered around pictures and were exercising the critical thinking by commenting on them. Coming to one particular, however, they stopped in awe. It was a bust of Tinker with a brim of a hat casting a Rembrandtesque shadow on his face. Not only the exceptional format but also a larger size in comparison to other pictures along with sensitive artistic rendering earned the picture the best position on the wall. One could not detect anything in the picture which would suggest inexperience or ineptness. It was a work of a master.“ 21

According to sources, Horovitz painted the Tinker before August 1857. In August, the painting was exhibited at the Exhibition of Upper-Hungarian Natural and Industrial Products in Košice. For painters from Košice and its vicinity, it was the first opportunity to exhibit. Apart from young (then only 19 years old) Horovitz, the exhibition displayed artworks of I. E. Roth, brothers Béla and Ferenc Klimkovics, József Czauczik and Tivadár Boemm. Horovitz exhibited his Academy works: Tinker, Young Fisherman and Košice Eccentric ‘Count’ Boditzky.22 We have learnt about them only from the reproduction.23

There are other artworks which can assist us at the sketchy reconstruction of Leopold’s student portfolio.24 We can name two portraits of classmates Ignác Frankel (Ferenc Ingomár) and Béla Grosz (Gross), Portrait of a Military Officer Fig, Susannah at the Bath Fig, Portrait of a Man Fig and Portrait of a Court Actor Adolf von Sonnenthal 25. It is apparent, that Horovitz painted several paintings during his stay in his hometown, for instance, at the time when he was not registered at the Academy in WT 1854, ST 1858 and ST 1859.26 A number of portraits of family members and friends testify to the fact. The question remains if the artist, at the time of his absence from the Academy, attended courses at the Klimkovics brothers’ school. We first encounter this information

21 Neue Freie Presse, 22. 11. 1917, No. 19129, p. 1-2.

22 sedlář, Jaroslav: Realistické maliarstvo 19. storočia. Bratislava : Pallas, 1979, s. / p. 83-84.

23 Portrét Boditzkého zhorel pri požiari vo VSG v roku 1985. Obraz Drotár chcelo VSM v roku 1938 odkúpiť od viedenskej Akadémie, ale pre nedostatok finančných prostriedkov muselo od zámeru ustúpiť. Ďalší osud tohto obrazu je nateraz neznámy, keďže v súčasnosti nie je evidovaný v zbierkach Akadémie. VSM–SA, Krabica č. 88, Rok: 1938. / Portrait of Boditzký was consumed by fire at VSG in 1985. The VSM intended to purchase the painting Tinker from the Academy in 1938, due to financial reasons, however, the purchase was not realised. According to the Academy database, the painting is no longer in their collection; therefore, the artwork’s whereabouts is unknown. VSM–SA, Košice, box No. 88, year: 1938.

24 Portrétom matky a babičky, raným autoportrétom a dielam, ktorých prípravné kresby nachádzame v skicároch, sú venované samostatné medailóny. / Portraits of Mother and Grandmother, early self-portraits, other artworks and their preparatory drawings in sketchbooks, are elaborated on in individual cameos.

25 Obraz sa spomína aj v medailóne venovanom reprodukciám z výstavy vo VSM v roku 1938. / The painting is also mentioned in the cameo on reproductions at the VSM exhibition in 1938.

26 Dôvody prerušenia štúdia nie sú známe. Je možné, že cestoval, ale nateraz o tom nie sú žiadne dôkazy. / The reason of these intervals is not known. There is a possibility, that he took study trips although we have found no evidence yet.

Leopold Horovitz: Portrét vojenského hodnostára / Portrait of a Military Officer, okolo / c. 1858

keď nebol študentom viedenskej Akadémie, navštevoval súkromnú školu bratov Bélu a Ferenca Klimkovicsovcov.

Po prvýkrát sa s touto informáciou stretávame až v texte Menyhérta Lányiho z roku 1933.27 Neskôr ju, bez udania citácie, opakovali viacerí historici umenia.28 Faktom ostáva, že keď košická tlač informovala o úmrtiach bratov Klimkovicsovcov, neuviedla ani raz meno Leopolda Horovitza. Ako ich úspešný žiak bol menovaný len Gyula (Július) Benczúr.29 V tejto súvislosti je zaujímavé poukázať na dielo Portrét muža s bradou od Ferenca Klimkovicsa z obdobia jeho parížskeho pobytu v rokoch 1856 – 1859, v súčasnosti v zbierke VSG. Stalo sa totiž predlohou pre obraz mladého Benczúra známy pod názvom Španielsky muž zo zbierok VSM. Takýto jasný dôkaz o účasti bratov Klimkovicsovcov na vzdelávacom procese mladého Leopolda nepoznáme.

Leopold Horovitz: Zuzana v kúpeli / Susannah at the Bath, okolo / c. 1858

in the text by Menyhért Lányi dated 1933.27 It was later adopted by many art historians without mentioning the source.28 The fact remains that when Košice press reported on the death of Klimkovics brothers, they never mentioned Leopold Horovitz’s name. They mentioned only Gyula Benczúr as one of the successful pupils.29 In this connection, I would like to draw attention to the painting Portrayal of a Bearded Man

by F. Klimkovics from his Parisian period in 1856-1859, currently property of the VSG. It served as a direct inspiration for young Benczúr who copied it under the title Spanish Man, currently in the VSM. We do not have such positive proof of Klimkovics brothers being involved in Leopold’s training.

27 lányi, Menyhért: Szlovenszkói zsidó hitközségek története. Košice : Athenaeum, 1933, s. / p. 87.

28 vaculík, Karol: Maliarstvo XIX. storočia na Slovensku. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1956, s. / p. 15; štraus, Tomáš: Anton Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. Bratislava : Vydavateľstvo slovenského fondu výtvarných umení, 1966, s. / p. 14; saučin, Ladislav: Slovenské maliarstvo, grafika a sochárstvo. Vysokoškolské skriptá. Bratislava : FiF UK, 1973, s. / p. 21.

29 Kaschauer Zeitung, 12. 2. 1885, roč. / Vol. 47, č. / No. 18, s. / p. 1; Kaschauer Zeitung, 14. 2. 1885, roč. / Vol. 47, č. / No. 19, s. / p. 1-2; Kaschauer Zeitung 12. 4. 1890, roč. / Vol. 52, č. / No. 42, s. / p. 2.

20 – 21 PRVÉ ROKY PROFESIONÁLNEHO ŽIVOTA VO VARŠAVE

FIRST YEARS OF PROFESSIONAL LIFE IN WARSAW

Po ukončení štúdia na viedenskej Akadémii v roku 1859 prebýval Horovitz krátko v Taliansku, Berlíne, Drážďanoch a v Mníchove. Oficiálne však na žiadnej z tamojších akadémií neštudoval.30 Jeden z dobových zdrojov uvádza, že Horovitzovi sa pre nedostatok financií nepodarilo usadiť v Paríži, a preto prijal pozvanie svojho strýka, obchodníka s vínom, do Varšavy.31

Značná časť židov vo Varšave a iných väčších mestách bola do veľkej miery pod vplyvom židovského osvietenstva (haskala) a snažili sa asimilovať s majoritným obyvateľstvom.32 Hlavným cieľom haskaly (vzdelania) bolo šíriť v židovskej spoločnosti modernú európsku kultúru a propagovať náboženské reformy. Židovská mestská buržoázia a inteligencia sa zároveň angažovali v patriotickom boji za suverenitu Poľska. Ich národnostné povedomie bolo veľmi silné. Nazývali sa Poliakmi Mojžišovho vyznania a hlásali heslo: „Doma byť židom, na ulici Európanom.“ 33 Do tejto skupiny patril aj maliar Aleksander Lesser (1814 – 1884). Je považovaný za tvorcu nového historického maliarstva, ktoré neskôr k dokonalosti doviedol Jan Matejko (1838 – 1893).

Horovitzove obrazy boli vystavené na prvej výstave novozaloženého Spolku pre podporu výtvarného umenia (Towarzystwo Zachęty Sztuk Pięknych) v roku 1860 a následne aj ďalšie dva roky. V roku 1860 bola vystavená Horovitzova olejomaľba s názvom Pútnik. O rok neskôr bol Horovitz zastúpený starším obrazom Drotár, Štúdiou Cigánky, dvomi mužskými a jedným ženským portrétom. Horovitz si pravdepodobne rýchlo uvedomil, že ako portrétista si získa najrýchlejšie dobré meno a objednávkové portréty zároveň predstavovali zaručený príjem. Na výstave TZSP v roku 1863 už ukázal len dva mužské a jeden ženský portrét.34 V zbierkach Národného múzea vo Varšave sa zachovali tri olejomaľby z rokov 1861 – 1862. Ďalšie dva známe: Portrét Andrzeja Zamoyského a Portrét generála Aleksandra Nikolajeviča Lüdersa boli rozširované aj formou litografií.

Varšava bola začiatkom 60. rokov 19. storočia mestom s aktívne sa formujúcim umeleckým prostredím. S tým súvisel aj rozvoj varšavskej tlače. V roku 1859 bol založený Tygodnik Ilustrowany, ktorý okrem iného prinášal informácie

Upon the completion of his studies in Vienna in 1859, Horovitz spent a short time in Italy, Berlin, Dresden and Munich.

Officially, however, he never enrolled in their Academies.30 One of the coeval sources claims that owing to the financial situation, Horovitz did not manage to settle in Paris; therefore he accepted the invitation from his uncle, a wine merchant, to Warsaw.31

Jews in Warsaw and other major European cities were under the influence of Jewish enlightenment ‘Haskala’ and they worked towards the integration into the Polish society.32 The main goal of Haskala, (lit. education) was to enlighten the modern Jewish society, spread the European culture and promote the religious reforms. Jewish bourgeoisie and intellectual class were involved also in patriotic struggle for Polish sovereignty. Their patriotism was very strong. They claimed, that they were Poles of Moses faith and their motto was: „Jew at home, European in public.“ 33 The painter Aleksander Lesser (1814-1884) belonged to these circles. He is considered the initiator of the new Polish history painting which was later developed by Jan Matejko (1838-1893).

Horovitz pictures were exhibited at the first exhibition of the newly established Society for the Encouragement of the Fine Arts in 1860 and subsequently in following two years. The first year Horovitz exhibited the oil painting titled Pilgrim; a year later, his older painting Tinker, Study of a Gypsy Woman and two portraits of male figures and one portrait of a woman. Horovitz probably realised, that as a portraitist he had the best chance to gain a good reputation, which would also provide him with steady income. At the TZSP exhibition in 1863, the artist presented only two male and one female portraits.34 The collection of the National Museum, Warsaw contains three oil paintings dated 1861-1862. The other pieces: Portraits of Andrzej Zamoyski and General Aleksander Nikolajewitsch von Lüders were distributed as lithographs and the Museum own theircopies.

Warsaw of the early 1860s was a city with an actively forming artistic environment. Development of Varsovian press was closely connected. For instance, the weekly magazine Tygodnik Ilustrowany, launched in 1859, published reviews, reported on

30 stepień, Halina – liczbińska, Maria: Artyści polscy w środowisku monachijskim w latach 1828 – 1914: Materiały żródłowe. Warszawa : Instytut sztuki, Polska Akademia Nauk, 1994, s. / p. 41.

31 samuel, B.: „Leopold Horowitz.“ In: Ost und West, august 1903, roč. / Vol. 3, č. / No. 8, s. / p. 518-519.

32 Na začiatku roka 1862 tvorili židia štvrtinu obyvateľov Varšavy. / At the beginning of 1862, Jews amounted to a quarter of Warsaw inhabitants. fuks, Marian: Żydzi w Warszawie. Poznań/Daszewice : Sorus, 1997, s. / p. 147-156.

33 borzymińska, Zofia: Dziewiętnastowieczna Warszawa stolicą kulturalną europejskich Żydów. In: bergman, Eleonora (ed.): Żydzi Warszawy. Materiały konferencji w 100. rocznicę urodzin Emanuela Ringelbluma. Warszawa : ŻIH, 2000, s. / p. 133, 143.

34 wiercińska, Janina: Katalog prac wystawionych w Towarzystwie zachęty sztuk pięknych w Warszawie w latach 1860 – 1914. Wrocław : Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1969, s. / p. 122.

Leopold Horovitz: Portrét muža / Portrait of a Man, okolo / c. 1858

a recenzie o výstavách a uverejňoval reprodukcie obrazov.35 Práve z tohto dobového zdroja pochádza väčšina údajov týkajúcich sa Horovitzovho varšavského pôsobenia. Kladné ohodnotenie Horovitzových portrétov a zmienky v tlači boli pre neho najlepšou reklamou.

exhibitions and featured reproductions of artworks.35 This as well as other periodicals are the very sources where from we obtain the most of the information on Horovitz Varsovian period. Positive reviews on Horovitz’s portraying skills and other mentions in press served him as the best promotion.

35 malinowski, Jerzy: Malarstwo polskie XIX. Wieku. Warszawa : DIG, 2003, s. / p. 12-13.

22 – 23 PARÍŽSKE BULVÁRY A KRIŽOVATKY KARIÉRY

BOULEVARDS OF PARIS AND CROSSROADS OF CAREER

Vzhľadom na nedostatok informácií o Horovitzovom parížskom pobyte v rokoch 1863 až 1868 je pre charakteristiku tejto etapy jeho života kľúčové definovať nielen to, čo a ako maľoval, ale aj čo a ako nemaľoval. Paríž 60. rokov 19. storočia bol výnimočne rôznorodým umeleckým prostredím, kde popri hegemónii akademizmu koexistovali viaceré individuálne a skupinové iniciatívy. Ešte v roku 1859 vyzval básnik Charles Baudelaire (1821 – 1867) v eseji Maliar moderného života mladých maliarov k stvárňovaniu moderného života v podobe momentiek zo života pulzujúceho veľkomesta.36 Snahou o zmenu bola charakteristická aj tvorba Gustava Courbeta (1819 – 1877), ktorou sa zasadzoval za kritický realizmus. Vyobrazenia jazdy kočom pozdĺž bulvárov a parkov či Parížanov na promenáde boli úplným protipólom diel vystavovaných na Salóne. Podobné námety s razanciou predstavoval Édouard Manet (1832 – 1883) v obrazoch ako Koncert v záhradách Tuileries (1862). Ale boli to jeho Raňajky v tráve z roku 1863, ktoré vzbudili najväčší rozruch. Vychádzal síce z ikonických diel dejín umenia; Vidiecky koncert od Tiziana a Paridov súd od Raffaela, ale jeho nekonvenčnosť bola v kombinácii dvoch námetov a ich význame, respektíve skôr v jeho absencii.37 Oficiálnym Salónom diskvalifikovaný Manet sa preto rozhodol zorganizovať prvý Salón odmietnutých (Salon des Refusés).

Horovitz teda prišiel do epicentra umeleckej revolúcie presne v momente prvých silných otrasov. Mladý Horovitz sa musel rozhodnúť. Akademická maľba mu ponúkala úspech „tu a teraz“, a zároveň poskytovala jasné vzorce a direktívy čo a ako maľovať. Modernistické snahy Courbetovho a Manetovho okruhu boli neistou pôdou a o úspechu a uznaní v dobovom kontexte nemohla byť vôbec reč. Navyše ich diela nepredstavovali žiaden systém, neexistoval súvislý umelecký ideový program, ktorý by mohol byť vzorom a akousi šablónou. Domnievam sa, že Horovitz si realisticky uvedomoval, že nemá dostatok experimentátorského talentu.

Jedinými nateraz známymi a písomne podloženými faktmi sú údaje o oficiálnom Salóne, na ktorom Horovitz od 1. mája 1863 až do 1. mája 1868 pravidelne vystavoval.

Vo vtedajšom Paríži bol Salón jednou z najlepších možností na prezentáciu tvorby a vytvorenie dobrého mena akademického umelca, čo viedlo k získaniu objednávok. Horovitz mal zároveň aj šťastie, lebo až do roku 1863 sa Salón konal len každý druhý rok, zatiaľ čo od roku 1863 každoročne na jar. Za šesť rokov tam bolo prezentovaných deväť jeho

In general, there is a lack of information on Horovitz’s Parisian period from 1863 to 1868. Therefore, if we aspire to characterise this phase, it is as equally crucial to define what and how he painted as well as what and how he did not. Paris in 1860s was exceptionally heterogeneous artistic environment, where along with the hegemony of academism co-existed various individual or collective endeavours. Charles Baudelaire (1821-1867) challenged young painters in his essay The Painters of Modern Life to depict contemporary life in candid views of living in a vibrant city as early as 1859.36 The oeuvre of Gustav Courbet (1819-1877) is characterised by the pursuit of change, which placed it beyond the critical realism. Pictures of carriages driving along the boulevards and parks and Parisians taking promenades was an absolute opposite of the artworks exhibited at the Salon. Édouard Manet (1832-1883) presented similar motifs with the same vigour. Painting Music in the Tuileries (1862) can serve as an example. Nevertheless, it was Le Déjeuner sur l’herbe (1863), which caused the uproar.

It was based on the legacy of the iconic works from the art history, such as Pastoral Concert by Titian and Judgement of Paris by Rafael, but its unconventional approach dwelt in the combination of two subjects and their meaning or rather the absence of it.37 Hence, Manet, rejected by the official Salon, decided to set up the first Salon of Rejects (Salon des Refusés).

Horovitz, at that time, stood at the epicentre of the first strong tremors of the art revolution. Young Leopold had to make a decision. The academic painting was a ‘success here and now’; it provided clear patterns and rules. Modernistic approach of Courbet and Manet circles had dubious prospects. Their success and recognition in the coeval context was out of question. There was no consistent artistic concept, which could provide a direction or a pattern. I believe that Horovitz pragmatically estimated the value of his experimenting spirit.

The only hitherto known and documented facts are that Horovitz regularly exhibited at the official Salon from May 1st 1863 to May 1st 1868. Salon was in coeval Paris one of the best opportunities for an academy trained artist to present one’s work, earn a reputation and receive commissions. The Salon was taking place only every other year until 1863. From then on, it became a yearly event, taking place in spring; therefore, Horovitz had an opportunity to present his work every year. Within six years, the artist presented at the Salon nine paintings, mainly portraits. Alas, sitters’ names were not used in full in the paintings’ titles. The Košice press reported

36 rosenblum, Robert – janson, H. W.: 19th century art. New York : Prentice-Hall & Abrams, 1984, s. / p. 279.

37 poprzęcka, Maria: Sztuka i zasady. Śniadanie na trawie Édouarda Maneta w świetle akademickich reguł. In: danielewicz 1998 (cit. v pozn. 13 / see note 13), s. / p. 23-33.

Leopold Horovitz: Portrét dievčatka v modrom / Portrait of a Girl in Blue, 1863

24 – 25

Leopold Horovitz: Portrét slečny Eggly / Portrait of Miss Eggly, 1863

obrazov, väčšinou portrétov, pri ktorých neboli uvedené celé mená portrétovaných osôb.

O úspechoch svojho krajana sa zmienila košická tlač hneď v júli 1863, keď parížsky korešpondent pochválil tri vystavené obrazy a dodal, že „v týchto obrazoch je nezvyčajná jemnosť a sila pozorovania, za ktoré si umelec získal uznanie“.38 Horovitzovi bola udelená medaila Mention Honorable, rovnako ako stovke iných umelcov a umelkýň.39 Pre debutanta to však bola akiste veľká pocta.

Popularite v tlači a aj u odborného publika sa tešil Portrét slečny Eggly, ktorý dnes poznáme len z reprodukcie. Druhý, nateraz známy obraz Portrét dievčatka v modrom sa v súčasnosti nachádza v súkromnej zbierke vo Francúzsku.

on their countryman success in July 1863. The Parisian correspondent spoke highly of three exhibited pictures and added that: „These pictures display remarkable sensitivity and observing skill for which the artist gained appreciation.“ 38 Horovitz received the Honourable Mention along with a hundred of other male and female artists.39 Nevertheless, it was certainly an achievement for a debutant. Portrait of Miss Eggly, which we know only from a reproduction, enjoyed popularity in the press as well as among experts. The other known Portrait of a Girl in Blue is in a private collection in France. Both pictures were painted in 1863. In January 1864, the Košice reporter claims that Horovitz „belongs to the biggest Parisian portrait celebrities. His clientele consists of persons from the high society and

38 Kaschau Eperieser Kundschaftsblatt, 24. 6. 1863, roč. / Vol. 25, č. / No. 49, s. / p. 2.

39 sanchez, Pierre – seydoux, Xaver: Les catalogues des Salons, VII, (1859 – 1863). Paris : LʼEchelle de Jacob, 2004, Salon de 1863, s. / p. 117; sanchez, Pierre – seydoux, Xaver: Les catalogues des Salons, VIII, (1864 – 1867). Paris : LʼEchelle de Jacob, 2005, Salon de 1864, s. / p. XIX.

Fotoateliér / Photo studio Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz, okolo / c. 1867

Oba obrazy vznikli v roku 1863. V januári 1864 informoval košický spravodaj, že Horovitz „patrí v Paríži k najväčším celebritám v portrétovaní. Vysoko postavená spoločnosť sa necháva u neho portrétovať a za tieto obrazy získava maliar veľké finančné ohodnotenie.“ 40 Posledným známym dielom, ktoré Horovitz na Salóne vystavil v roku 1868, bola Malá koketka (Coquette sans le savoir).41 Hlavným námetom je približne šesťročné sporo odeté dievčatko, ktoré sa so záľubou a neuvedomelou koketériou prezerá v zrkadle. Tento obraz má po tematickej stránke veľa spoločného s tvorbou Horovitzovho parížskeho súčasníka Timoléona Lobrichona (1831 – 1914), ktorý sa preslávil práve ľúbivými žánrovými obrazmi s detským obsadením. Lobrichonova tvorba bola tiež opakovane prezentovaná na Salóne.

Počas celého pobytu v Paríži býval Horovitz v štvrti Montmartre, ktorá bola v 50. a 60. rokoch 19. storočia pomaly sa transformujúcou vidieckou oblasťou Paríža.

Hlavný nápor výstavby a nárast populácie však zaznamenala až o dekádu neskôr, keď sa začalo so stavbou dnes už charakteristickej panoramatickej dominanty – baziliky Sacré Coeur. Nová štvrť od začiatku priťahovala maliarov

the charges are tantamount.“ 40 The last known artwork exhibited at the Salon in 1868 was the Unwitting Coquette.41 It depicts approximately 6-year-old lightly clad girl who admires herself in a mirror with an unwitting coquetry. Subject-wise, this painting has a good deal in common with Horovitz’s Parisian contemporary Timoléon Lobrichon (1831-1914), who made a name for himself as a painter of genre pictures with childhood scenes. Lobrichon’s works were repeatedly exhibited at the Salon.

Horovitz lived throughout the whole Parisian period in Montmartre which was in the 1850s and 1860s a steadily transforming country suburb of Paris. The main development boom and increase of population came only in later decades when the construction of, nowadays iconic, sight Basilica of the Sacré-Cœur commenced. New suburb was attractive to painters and poets since the very beginning and they set up studios and bohemian cafes there. Horovitz lived in this neighbourhood; in May 1863 at 9 Blvd Pigalle, in May 1864 at 9 Rue Duperré, in May 1865 at 11 Blvd des Martyrs, in May 1866 at 30 Rue Breda, in April 1867 at 11 Place Pigalle and in May 1868 at 9 Rue Bochard-de-Saron.42

40 Kaschau Eperieser Kundschaftsblatt, 13. 1. 1864, roč. / Vol. 26, č. / No. 3, s. / p. 2. K percepcii Horovitzovej kariéry košickými periodikami pozri / For more information on how Horovitz’s career was perceived by Košice press: švantnerová, Jana: Maliar Leopold Horovitz (1838 – 1917) na stránkach košickej tlače. In: kurucová, Angela – feniková čarnogurská, Martina (eds.): Vývoj kultúry východného Slovenska: zborník z konferencie. Košice : ŠVK, 2017, s. / p. 24-35.

41 Salon de 1868. Explication des ouvrages de Peinture, Sculpture, Architecture, Gravure et Lithographie. Paris, 1868, s. / p. 157.

42 sanchez – seydoux 2004, Salon 1863, p. 117; sanchez, – seydoux 2005, Salon de 1864, p. 158, Salon de 1865, p. 139, Salon de 1866, p. 121, Salon de 1867, p. 104; Salon 1868, p. 157 (see notes. 39, 41).

26 – 27

Fotoateliér / Photo studio Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz, okolo / c. 1867

a literátov, ktorí tam vytvorili sieť ateliérov a bohémskych kaviarní. Horovitz býval v priebehu tých rokov priamo v ich susedstve. V máji roku 1863 na Boulevard Pigalle 9, v máji 1864 na Rue Duperré 9, v máji 1865 na Boulevard des Martyrs 11, v máji 1866 na rue Breda 30, v apríli 1867 na Place Pigalle 11 a v máji 1868 na Rue Bochard-de-Saron 9.42

Aj v priebehu parížskeho pobytu sa Horovitz zrejme vracal do Košíc. V roku 1867 namaľoval strohé a reprezentatívne portréty manželov Hermana a Míny Grünwaldovcov 43 a bližšie nedatovanú olejovú skicu Dvojportrét rodičov umelca. Počas niektorej z týchto návštev vznikli v Rothovom fotoateliéri aj tri unikátne fotografie zachytávajúce mladého, bohémsky vyzerajúceho umelca stojaceho v improvizovanom ateliéri s portrétom neznámej ženy na stojane. O niečo neskôr zrejme vznikla aj ďalšia fotografia, ktorá mala vo finálnej podobe vizitkový formát s úpravou dostratena. Horovitz sa priebežne pravdepodobne utvrdzoval v tom, že v rodných končinách ho žiadna kariéra nečaká. Po odchode z Paríža sa preto rozhodol nie pre život v Košiciach, ale pre návrat do Varšavy.

Fotoateliér / Photo studio Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz s rodičmi / Leopold Horovitz with parents, okolo / c. 1867

Even during his Paris period, Horovitz apparently visited Košice. In 1867, he painted reserved and formal portraits of Herman and Mína Grünwald 43 and undated oil sketch of Double-portrait of Artist’s Parents. Three unique photograph by Roth studio were made during one of those visits. They capture a young bohemian-looking artist standing in a makeshift studio with a portrait of a currently unknown woman on an easel. The other photograph was produced some time later and it was altered to a carte de visite format with blurred edges. During these visits, Horovitz probably became convinced that his homeland is not a very suitable place to pursue his career. Therefore, after leaving Paris he opted for Warsaw over Košice.

42 sanchez – seydoux 2004, Salon 1863, s. 117; sanchez – seydoux 2005, Salon de 1864, s. 158, Salon de 1865, s. 139, Salon de 1866, s. 121, Salon de 1867, s. 104; Salon 1868, s. 157 (cit. pozn. 39, 41).

43 Mína bola sestrou Leopoldovej matky Márie rod. Grün. V roku 1934 sa tieto portréty ako prvé diela Horovitza dostali do zbierok VSM kúpou od syna portrétovaných. Archív VSM-SA, 1934a, 70, 166/34. / Mína was a sister of Leopold‘s mother Mária née Grün. These very paintings were the first artworks by Horovitz purchased by the VSM from the son of the portrayed persons in 1934. The VSM–SA, Košice, 1934a, box 70, 166/34.

PRÁCA A RODINA VO VARŠAVE

WORK AND THE FAMILY LIFE IN WARSAW

Horovitz odišiel z Paríža v priebehu leta 1868 a vo Varšave si prenajal byt v budove dnešného Židovského historického inštitútu (Żydowski Instytut Historyczny) na ulici Tłomackie 3/5.44 Dôvodom jeho odchodu mohla byť napätá politická situácia medzi Francúzskom a Pruskom, ktorá napokon v júli 1870 vyústila do vojnového konfliktu. Jeho obraz Coquette sans le savoir bol následne vystavený aj v TZSP vo Varšave spolu s ďalšími štyrmi obrazmi. O Malej koketke si čitateľ Varšavského kuriéra mohol prečítať nasledovné: „Zo žánrových obrazov, ktoré sme mali možnosť na výstave vidieť, žiaden k nám neprehovoril tak úprimne, nevinne a s dôvtipom, ako práve táto v zrkadle sa obzerajúca malá slečinka.“ 45 V časopise Kłosy boli uverejnené karikatúry doplnené ironickými glosami reagujúcimi na diela z výstavy v TZSP. Jedna z nich predstavuje skupinku návštevníkov stojacich pred Horovitzovou Koketkou s komentárom: „Ach, koľko len je pravdy v tom obraze!“ – „Áno, ale nie u nás vo Varšave.“ 46

Horovitzovou hlavnou ambíciu zrejme bolo stať sa portrétistom varšavskej vyššej spoločenskej vrstvy. V tejto oblasti bol konfrontovaný so staršou aj aktuálnou tvorbou viacerých uznávaných kolegov, ale predovšetkým s Józefom Simmlerom (1823 – 1868) a Henrykom Rodakowskim (1823 – 1894). S Rodakowského tvorbou ho spájalo verné podanie výrazu tváre, rúk, prepracovanie detailov šatstva a šperkov, akoby osvetlených bodovým svetlom, a postava ponorená do tmavého pozadia. Žánrovo psychologizujúcu rovinu Rodakowského portrétov však vo vtedajšej Horovitzovej tvorbe nenachádzame. Simmlerove vznešené, luxusné portréty, často aj v životnej veľkosti, boli zároveň obrazom vkusu a požiadaviek varšavskej aristokracie a buržoázie. Jeho tvorba nadväzuje na tradíciu dvorných portrétov (portrait en pied) a vykazuje súvislosti s parížskym maliarstvom takzvaného zlatého stredu (juste milieu), ktoré predstavuje realisticky stvárnenú postavu v reprezentatívnom odeve a interiéri. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť Horovitzov oficiálny reprezentatívny Portrét Fiodora Fryderyka Berga z roku 1874. Kompozične vychádzal zo staršej podobizne grófa od J. Simmlera (1866), ktorú hneď v nasledujúcich rokoch kopírovali Jan Michał Strzałecki (1837/1838 – 1919) a Aleksander Lesser. Gróf Berg bol považovaný za diktátora, ktorý sa po neúspechu protiruského Januárového povstania v roku 1863 dostal k moci a prostredníctvom silného politického aparátu vstupoval do spoločenského života Poľského kráľovstva. Pre Horovitza

Horovitz left Paris in summer 1868. In Warsaw, he rented a flat in the house at 3/5 Tłomackie St., currently Jewish Historical Institute.44 The reason for his departure might have been the political tension between France and Prussia, which in July 1870 resulted in a war. His painting Unwitting Coquette was subsequently exhibited in the TZSP in Warsaw alongside with other four paintings. A reader of Kurier Warszawski could come across a comment on Unwitting Coquette: “From genre paintings which we could observe at the exhibition, the little girl looking in the mirror captivated the audience with its sincerity, innocence and charm like none other“.45 The magazine Kłosy published caricatures accompanied by sarcastic glosses commenting the artworks from the exhibition at the TZSP. One of them represents a group of viewers standing in front of Horovitz’s Coquette with a comment: “There is so much truth in this painting!” – “Indeed, but not here in Warsaw.” 46

Horovitz’s main ambition was to become a portraitist of Varsovian higher society. In this field, he was confronted by the earlier and coeval work of several reputable colleagues but the most notably by Józef Simmler (1823-1868) and Henryk Rodakowski (1823-1894). Rodakowski’s work gained reputation for its accurate rendering of the facial physiognomy and hands, detailed depiction of garment and jewellery, as if lit by a spotlight whereas the figure remains subdued in the dark background. We do not observe, however, the genre - psychological aspect of Rodakowski’s portraits in Horovitz works from this period. Simmler’s grandiose, luxurious portraits, often life-size, encapsulate the very taste and expectations of Varsovian nobility and bourgeoisie. His work builds on legacy of court portraits ‘portrait en pied’ and displays connections with Paris painting of ‘juste milieu’, which realistically depicts portrayed person in a stately attire and interior. In this regard, I would like to draw the attention to Horovitz’s official formal Portrait of Fiodor Fryderyk Berg, 1874. The composition follows Count’s earlier portrayal by J. Simmler (1866), which was copied in the following years by Jan Michał Strzałecki (1837/1838-1919) and Aleksander Lesser. The count was considered a dictator who, after the failure of anti-Russian January Uprising in 1863, came to power and through a strong political apparatus, he became involved in the social life of the Kingdom of Poland. For Horovitz, it was an important commission, which provided him with an opportunity to prove his qualities and future prospects.

It was exactly what he needed. In 1874, Leopold married

44 bergman, Eleonora: Dzieje budynku Ż.I.H. In.: Żydowski Instytut Historyczny, 50 lat działalności. Materiały z konferencji jubileuszowej.

Warszawa : ŻIH, 1996, s. / p. 72.

45 Kurier Warszawski, 18. 8. 1868, roč. / Vol. 48, č. / No. 180, s. / p. 1.

46 Kłosy, 12. 6. 1869, roč. / Vol. 8, č. / No. 208, s. / p. 340.

28 – 29

Leopold Horovitz: MalĂĄ koketka / Unwitting Coquette, 1868

Kazimierz Olszewski: Coquette sans le savoir, 1869

to bola rozhodne veľmi lukratívna zákazka, ktorá jasne potvrdila jeho kvality a pozitívne vyhliadky do budúcnosti. Presne to potreboval. V roku 1874 si Leopold zobral za manželku Rozu (Rozáliu, Różu) London (1853 – 1920), neter vyššie spomínaného maliara A. Lessera. V priebehu rokov 1875 – 1887 sa im narodilo päť detí: Jerzy, Sofia, Armin, Janina a Stefania.47 V druhej polovici 70. rokov bývala rodina na ulici Przechodnia, ktorú už od konca 18. storočia obývalo prevažne židovské obyvateľstvo. Horovitz mal ateliér, podľa slov maliara a kritika Henryka Piątkowského, na Kráľovskom zámku. Bolo to zrejme v období, keď sa Horovitz presadil ako portrétista vyššej spoločnosti.

S tým zrejme súvisela aj zmena bydliska. V roku 1885 už

Rose (Rozália, Róża) London (1853-1920), a niece of the afore-mentioned painter A. Lesser. From 1875 to 1887, she bore him five children: Jerzy, Sofia, Armin, Janina a Stefania.47 In the latter half of 1870s, the family lived at Przechodnia St., which was already since the end of the 18th century predominantly a Jewish borough. Later, Horovitz had a studio at a royal castle, as Henryk Piątkowski – the painter and art critic put it. It was, apparently, a period when Horovitz established himself as a portraitist of the higher society. It might have been a reason to change his residency. In 1885, the Horovitzes lived at Mazowiecka St. in a newer and more comfortable borough.48

Unique drawings from Albertina collection in Vienna capture intimate family moments. One of them, dated April 25, 1874, captures the young wife Rose laying on cushions with a mischievous look. A pencil inscription at the right bottom written by Leopold in French reveals more: “Rose, 9 o’clock in the evening.” This hint delicately conveys its subtly erotic mood. The drawing allowed us to glimpse into Leopold’s privacy, perhaps a tender moment of their very honeymoon. The other drawing depicts Rose as a first-time mother breastfeeding the son Jerzy. The inscription reads: “May 8, 1875 day before the baptising of my beloved son.” Horovitz evidently used the language of assimilated Jews who used the language of majority – Christians – even when referring to their own rituals and sacred buildings. By baptising, he referred to the circumcision, a ritual at which the Babyboy also receives a name. Horovitz evidently used his talent to capture memorable moments of the family life. Similar drawings were most probably destroyed during the wwii.

The fine art flourished in Warsaw at that time as never before. The TZSP and Lucjan Unger Salon, the first private gallery in Warsaw established in 1879, had a lion share in thriving of arts. Aleksander Krywult started to exhibit in the European Hotel a year later where he presented new artistic tendencies in opposition to the TZSP.49 The Society of Friends of Fine Art established its branches in Krakow and Lviv, and Horovitz

47 V Štátnom archíve mesta Varšava sa zachovali matriky narodenia matky Rozalie (dcéry Simona Londona a Zofie rod. Lesser) a detí Jerzyho Jakuba, Sofie a Stefanie Renaty. Inv. č. 72/180-58, 72/200-113, 52. Zarážajúce je, že dátum narodenia Rozalie v matrike (11. 11. 1852) nezodpovedá dátumu uvedenému na jej náhrobnom kameni (8. 11. 1853). Rovnako ani dátumy narodenia detí nezodpovedajú tým, ktoré neskôr uvádzali inde. Pritom nie je pochýb o tom, že ide o tie isté osoby. V literatúre sa spomína, že k chybám v matrikách dochádzalo dosť často, respektíve, že vládla značná benevolencia v prístupe k ich exaktnosti. / In the State Archive of the Capital City of Warsaw, we find registry books with a record of the birth of mother Rose (daughter of Simon London and Zofia née Lesser) and children Jerzy Jacob, Sofia and Stefania Renata. Inv.no. 72/180-58, 72/200-113, 52. To our confusion, the date of Rose’s birth in the register book (11. 11. 1852) differs from the one on her tombstone (8. 11. 1853). Similarly, the dates of birth of children do not match the data mentioned elsewhere, while there is no doubt, they are the same persons. The scholarly literature claims that mistakes in recording occurred often or the notion of exact record was slightly different at that time. jagodzińska, Agnieszka: Pomiędzi. Akulturacja Żydów Warszawy w drugiej połowie XIX wieku. Wrocław : Wydawnictwo Uniwersytetu Wrocławskiego, 2008, s. / p. 275-277.

48 piątkowski, Henryk: Leopold Horowitz (1838-1917). In: Kurier Warszawski, 20. 11. 1917, Vol. 97, No. 321, p. 3; szwankowski, Eugeniusz: Ulice i Place Warszawy. Warszawa : PWN 1963, p. 120-121, 283-258; Information from the reversed side of the painting Firstborn dated 1885, Museum of Sv. Anton (Inv. no. ANT 91).

49 malinowski 2003, (see note 35), p. 16, 256.

30 – 31

Leopold Horovitz: Portrét grófa Fiodora Fryderyka Berga / Portrait of Count Fiodor Fryderyk Berg, 1874

Horovitzovci bývali na ulici Mazowiecka, v novšej a modernejšej časti mesta.48

Intímne rodinné chvíle zachytávajú dve unikátne kresby zo zbierok viedenskej Albertiny. Na jednej z nich, datovanej 25. apríla 1874, vidíme mladomanželku Rozu ležiacu na vankúšoch, ktorá upiera na maliara šibalský pohľad. Viac napovie nápis ceruzkou v pravom dolnom rohu, kde Leopold po francúzsky napísal: „Rose, 9 hodín večer.“ Táto indícia dodáva dielku jemný erotický náboj. Pootvo-

regularly exhibited there.50 He gained the reputation very fast.

In December 1869, the newspaper comments: “... pockets (in our country) are empty but the charges of Mr. Horovitz are rather extravagant, considering current situation.” 51

His clientele consisted mostly of noble families such as Czartoryski, Zamoyski, Lubomirski, Potocki, Sanguszko, Brunicki, Sapieha, Radziwiłł, Ostrowski, Rawicz, Raczyński, Kraszewski, Branicki, Stadnicki etc., who were closely connected through their family ties, which helped to spread

48 Piątkowski, Henryk: Leopold Horowitz (1838-1917). In: Kurier Warszawski, 20. 11. 1917, roč. 97, č. 321, s. 3; szwankowski, Eugeniusz: Ulice i Place Warszawy. Warszawa : PWN 1963, s. 120-121, 283-258; Informácia z reverznej strany obrazu Prvorodený z roku 1885 zo zbierky Múzea vo Sv. Antone (inv. č. ANT 91).

50 In the TZSP in Warsaw he exhibited from 1868 to 1892 every year apart from 1872. Later he exhibited irregularly in 1898, 1907, 1908-1913.), in Unger Salon (1880), and in Krywult Salon (1882-1889); in Krakow in the Society of Friends of Fine Art (1877-1890) and in the TZSP Lviv branch (1882, 1885, 1904, 1909). maurin-białostocka, Jolanta – derwojed, Janusz: Słownik artystów polskich i obcych w Polsce działają,cych. Tom III. Warszawa : Wydawnictwo polskiej akademii nauk, 1979, p. 117; wiercińska 1969 (see note 34), p. 122-123.

51 Kurier Warszawski, 30. 12. 1869, Vol. 49, No. 288, p. 2.

Leopold Horovitz: Manželka Roza s prvorodeným synom Jerzym / Wife Rose with the Firstborn Son Jerzy, 1875

Leopold Horovitz: Mladomanželka Roza / Newly-wed Rose, 1874

rila nám totiž nečakane dvere do Leopoldovho súkromia, možno až k intímnym chvíľam medových týždňov. Druhá kresba zachytáva Rozu ako prvorodičku dojčiacu syna Jerzyho. Nápis vysvetľuje: „8. máj 1875 deň pred krstom môjho milovaného syna.“ Horovitz zrejme používal žargón asimilovaných židov, ktorí pre židovské rituály často používali termíny väčšinovej spoločnosti, teda kresťanov.

Krstom teda myslel obriezku, respektíve rituál, pri ktorom chlapcovi dali meno. Horovitz si zrejme takto zaznamenával významné okamihy svojho života a je možné predpokladať, že podobné kresby boli súčasťou jeho vojnou zničenej pozostalosti.

Výtvarné umenie prekvitalo toho času vo Varšave ako ešte nikdy predtým. O jeho rozvoj sa zaslúžilo nielen TZSP,

the word.52 We can name also several commissions from the upper-class: the portrait of Leopold Kronenberg (1877, 1879), the banker and financial entrepreneur; the portrayal of the second wife of the photographer and lithographer Maksymilian Fajans, Mína (1877); the portrait of the actress Helena Modrzejewska in the role of Adrienne Lecouvreur in a play by Ernest Legouvré and Eugén Scribe 53 (1888) and the portrait of the lawyer Edward Leo (1890). We also know the portrayals of his sister-in-law Maria Landau née London (1896) and her husband Szymon Landau (1905), the notary. Portraits of his daughter Sofia’s parents-in-law Henryk and Amelia Natanson (1897, 1899, 1904) were painted at least in two versions. It was a common practice as larger families often ordered copies for other households.

52 Portraits of Polish nobility are elaborated on in an individual cameo.

53 danielewicz, Iwona: Akademizm w XIX. wieku. In: danielewicz 1998 (see note 13), p. 15.

32 – 33 ale aj súkromný salón Lucjana Ungera, ktorý bol od roku 1879 prvou súkromnou galériou vo Varšave. O rok neskôr začal v Európskom hoteli organizovať výstavy aj Aleksander Krywult, ktorý sa v opozícii k TZSP snažil propagovať hlavne nové umelecké tendencie.49 V Krakove a v Ľvove fungoval Spolok priateľov výtvarného umenia (Towarzystwo Przyjaciół Sztuk Pięknych). Horovitz v týchto inštitúciách pravidelne vystavoval.50 Do povedomia spoločnosti sa zrejme dostal rýchlo. Už v decembri 1869 sa v novinách písalo, že „... vrecká (v našom kraji) sú prázdne a ceny pána Horovitza na dnešné časy prehnane vysoké“. 51

Jeho klientmi však boli prevažne aristokratické rodiny: Czartoryski, Zamoyski, Lubomirski, Potocki, Sanguszko, Brunicki, Sapieha, Radziwiłł, Ostrowski, Rawicz, Raczyński, Kraszewski, Branicki, Stadnicki atď., ktoré boli vďaka príbuzenským väzbám úzko poprepájané, čo umožnilo šírenie pozitívnych referencií o maliarovi.52 Popri ich potrétoch Horovitz vytvoril napríklad podobizne bankára Leopolda Kronenberga (1877, 1879), druhej manželky fotografa a litografa Maksymiliana Fajansa Míny (1877), herečky Heleny Modrzejewskej v úlohe Adrienny Lecouvreur v divadelnej hre od Ernesta Legouvréa a Eugéna Scribea53 (1888) a právnika Edwarda Lea (1890). Poznáme aj podobizne sestry jeho manželky, Marie Landau, rod. London (1896) a jej manžela, notára Szymona Landaua (1905). Portréty svokrovcov jeho dcéry Sofie, manželov Henryka a Amelie Natansonovcov (1897, 1899, 1904), namaľoval minimálne v dvoch verziách. Bola to zrejme bežná prax, pre maliara veľmi výhodná, keď si početnejšie rodiny objednávali duplicitné verzie portrétov.

Od začiatku Horovitzovho pôsobenia vo Varšave boli ohlasy na jeho tvorbu ako kladné, tak aj záporné.

Významní kritici umenia ako Wojciech Gerson, Henryk Struve, Henryk Piątkowski a Władysław Wankie ho považovali za skvelého portrétistu. Kritickejší boli Antoni Sygietyński a Stanisław Witkiewicz. Horovitz mal to (ne) šťastie, že práve roky 1874 – 1890 boli jedným z najplodnejších období poľskej umeleckej kritiky. Antoni Sygietyński (1850 – 1923), literát, umelecký kritik a prívrženec naturalizmu napríklad vyhlásil, že „titul prvého

Horovitz was receiving positive as well as negative reviews of his work since the beginning of his Warsaw period. Important art critics such as Wojciech Gerson, Henryk Struve, Henryk Piątkowski and Władysław Wankie favoured him. Antoni Sygietyński and Stanisław Witkiewicz were more critical. Horovitz was (un)fortunate that the period 1874-1890 was the most prolific in the history of Polish art criticism.

Antoni Sygietyński (1850-1923), the author, art critic and advocate of naturalism claimed: “the title of the first portraitist in Poland was bestowed on Horovitz by conservative people and critics who avoid any display of temperament in painting.” 54 At the Nationwide exhibition at the Krakow Cloth Hall in 1887, Stanisław Witkiewicz (1851-1915), the painter and art critic, encapsulates the nature of Horovitz portraits into one comment: “ever since I have known them, for more or less 15 years, I have not observed any change, no development, nor degradation.“ According to Witkiewicz, Horovitz’s drawing is always diligent, meticulously following the features of the sitter but lacks a spirit and thus the portrait presents a human who “is just posing for the painter.” 55

Henryk Struve (1840-1912), the professor of aesthetics at the Warsaw University, assessed the artist more favourably.

His art criticism was based on pluralism of values. According to Struve Horovitz’s portraits differ from portrayals by other artists, which are “too individual”. Horovitz “does not generate dramas and tragedies of a human soul by form nor subject matter. Nevertheless, his paintings are jewels of art which accurately encapsulate the taste, elegance, dignity, and psychological attitude of the upper class.” 56 It was this stern, cold decency and dignity, which became a trademark of Horovitz’s portraits.

The painter and art critic Władysław Wankie (1860-1925), the advocate of modern trends in painting went further and claimed that Horovitz along with Simmler were the only painters of European format in Warsaw and added: “What Winterhalter meant for Europe in 1860s, Horovitz meant for Warsaw at that time.“ 57

The nobility praised Horovitz for their portraits; public, however, knew him mainly for the portrait of Polish national bard Adam Mickiewicz (1798-1855). We know two drawing portraits – one being the full figure view and the

49 malinowski 2003, (cit. v pozn. 35), s. 16, 256.

50 Vo varšavskom TZSP od 1868 každý rok, okrem roku 1872, až do 1892. Potom vystavoval sporadicky v roku 1898, 1907, 1908 – 1913, v Salóne Ungera (1880), dokonca aj v Salóne Krywulta (1882 – 1889), ďalej v krakovskom Spolku priateľov výtvarného umenia (1877 – 1890) a v ľvovskom TZSP (1882, 1885, 1904, 1909). maurin-białostocka, Jolanta – derwojed, Janusz: Słownik artystów polskich i obcych w Polsce działają,cych.

Tom III. Warszawa : Wydawnictwo polskiej akademii nauk, 1979, s. 117; wiercińska 1969 (cit. v pozn. 34), s. 122-123.

51 Kurier Warszawski, 30. 12. 1869, roč. 49, č. 288, s. 2.

52 O portrétoch poľskej aristokracie hovorí samostatný medailón.

53 danielewicz, Iwona: Akademizm w XIX. wieku. In: danielewicz 1998 (cit. v pozn. 13), s. 15.

54 Prawda, 9. 4. 1883, roč. / Vol. 3, č. / No. 16, s. / p. 186.

55 witkiewicz, Stanisław: Wystawa sztuki w Krakowie. II. Portrety. In: Życie, 31. 11. 1887, roč. / Vol. 1, č. / No. 46, s. / p. 734.

56 struve, Henryk: Leopold Horowitz. In: Kłosy, 27. 4. 1889, Vol. 48, No. 1245, p. 290.

57 wankie, Władysław: Leopold Horowitz. In: Świat, 1. 12. 1917, Vol. 12, No. 48, p. 6.

Leopold Horovitz: Portrét Leopolda Kronenberga / Portrait of Leopold Kronenberg, 1879

Leopold Horovitz: Portrét Heleny Modrzejewskej v úlohe Adrienny Lecouvreur / Portrait of Helene Modrzejewska as Adrienne Lecouvreur, 1888

portrétistu v Poľsku priznali Horovitzovi konvenční ľudia a kritici, ktorí sa vystríhajú každého prejavu temperamentu v obraze.“ 54 V roku 1887 pri príležitosti prvej Všepoľskej (Ogólnopolskiej) výstavy, ktorá sa konala v krakovských Sukienicách, maliar a kritik Stanisław Witkiewicz (1851 – 1915) zhrnul charakter Horovitzových portrétov konštatujúc „odkedy ich poznám, to jest viac-menej pätnásť rokov, nebadať v nich žiadnu zmenu, nijaká stopa napredovania a ani cúvania“. Podľa Witkiewicza bola Horovitzova kresba síce vždy správna a svedomito kopírovala rysy modelu, ale ponechávala ich bez života a portrét tak stále predstavuje človeka, ktorý „pózuje maliarovi“.55

Kladnejšieho ohodnotenia sa maliar dočkal zo strany Henryka Struveho (1840 – 1912), ktorý bol profesorom estetiky na Varšavskej univerzite a jeho kritika umenia bola

other a bust, both inspired by a daguerreotype dated 1842.58 A number of reproductions survived as they were issued as postcards.

In the afore-mentioned hierarchy of art genres, the genre subjects, which were also referred to as Salon art, were in the last place. It was often technically well executed although the concept was rather trivial. Genre paintings with childhood motifs enjoyed extensive popularity. Thematic parallels to the painting Unwitting Coquette can be found not only in Paris but also in Vienna in the oeuvre of Josef Danhauser (1805-1845) and Johann Matthias Ranftl (1805-1854). Wandalin Strzałecki (1855-1917) frequently used this subject in Warsaw. Horovitz contributed to this subject with the paintings Moneylender (1870), Harmless War (1870-1874), Tinkers - Winter Scene (1871), Young Tinker (1884) and The Firstborn (1885).59

58 The drawing of a figure used to be in the collection of Polish Museum in Rapperswil, Switzerland. In 1927, the collection was moved to the Central Military Library (Centralna Biblioteka Wojskowa) in Warsaw, which was bombed in 1939 and their depository was consumed by fire.

59 The paintings Harmless War and The Firstborn are elaborated on in individual cameos.

34 – 35 založená na pluralizme hodnôt. Podľa Struveho sa Horovitzove portréty odlišujú od portrétov iných umelcov, ktoré sú „až príliš individuálne“. Horovitz totiž „nevytvára ani formou, ani obsahom drámy a tragédie ľudskej duše. Jeho diela sú však skvostmi umenia, ktoré charakterizujú výstižným spôsobom vkus, eleganciu, vážnosť a psychický postoj vyšších spoločenských vrstiev.“ 56 Boli to práve strohá až chladná decentnosť a dôstojnosť, ktoré boli akousi značkou a charakteristikou Horovitzových portrétov. Maliar a kritik Władysław Wankie (1860 – 1925), predstaviteľ moderných maliarskych tendencií v umení, dokonca konštatoval, že Horovitz bol spolu so Simmlerom jediným portrétistom európskeho významu vo Varšave, a dodal, že „tým, čím bol Winterhalter pre Európu 60. rokov, tým bol Horovitz pre vtedajšiu Varšavu“.57

Zatiaľ čo do povedomia vyššej vrstvy sa Horovitz dostal ako portrétista, do povedomia širšej verejnosti prenikol hlavne vďaka portrétu poľského národného barda Adama Mickiewicza (1798 – 1855). Známe sú dva portréty v kresbe, jeden zobrazuje básnika po kolená a druhý jeho poprsie.

Oba boli inšpirované daguerotypiou z roku 1842.58 Zachovalo sa viacero reprodukcií týchto portrétov, ktoré boli popularizované aj vo forme pohľadníc.

Vo vyššie spomínanej hierarchii výtvarných žánrov boli na poslednej priečke žánrové motívy, ktoré sa zvyknú označovať pojmom salónne umenie. To bolo často technicky kvalitne prevedené, ale ideovo nenáročné. Žánrové výjavy s deťmi sa tešili výnimočne veľkej popularite. Pre už spomínaný obraz Malá koketka nachádzame tematické paralely nielen v Paríži, ale aj vo Viedni v tvorbe Josefa Danhausera (1805 – 1845) a Johanna Matthiasa Ranftla (1805 – 1854). Vo Varšave bol tvorcom takýchto diel Wandalin Strzałecki (1855 – 1917). Horovitz k tomuto žánru prispel dielami Úžerníčka (1870), Nevinná vojna (1870 – 1874), Drotári – Zimná idylka (1871), Mladý drotár (1884) a obraz Prvorodený (1885).59

Okrem takýchto námetov však venoval Horovitz pozornosť aj námetom zo života židov. V roku 1869 vystavil Horovitz prvý obraz s touto tematikou s názvom Židovský učiteľ, ktorý zachytával štúdium v chudobnom chederi, kde sa chlapci učia základy judaizmu. Tento, dnes nezvestný obraz sa vďaka reprodukcii tešil veľkej popularite.

Leopold Horovitz: Portrét Adama Mickiewicza / Portrait of Adam Mickiewicz, 1889

Horovitz painted also motifs from Jewish religious life.

In 1869, he exhibited the first painting with this subject titled Tutor – Tuition in Cheder, which depicts a lesson in a modest cheder where boys learn the fundamentals of Judaism. Through reproductions, this currently lost painting earned popularity and its place in Jewish households. In the New Year postcard, we can see it on the wall of the room of a young mother, whose children recite the prayer Shema Yisrael.

In May 1870, the newspaper Kurier Warszawski reported that Horovitz is finishing a painting depicting “a poor Jewish family who pray on Tisha B’Av. The background of this characteristic scene is a room, indeed mediaeval, which the artist painted from life in a house in Nalewki.“ 60 In Warsaw Nalewki Street, one could find such small prayer rooms.61 The historian Eleonora Bergman pointed out the fact that Horovitz’s painting represents the first depiction of the interior of a prayer room.

The first photographs originate in 1915.62 Tisha B’Av (Ninth

56 struve, Henryk: Leopold Horowitz. In: Kłosy, 27. 4. 1889, roč. 48, č. 1245, s. 290.

57 wankie, Władysław: Leopold Horowitz. In: Świat, 1. 12. 1917, roč. 12, č. 48, s. 6.

58 Kresba postavy patrila Poľskému múzeu vo švajčiarskom Rapperswile. Jeho zbierky boli v roku 1927 odovzdané Ústrednej vojenskej knižnici (Centralnej Biblioteki Wojskowej) vo Varšave, ktorá v dôsledku bombardovania v septembri 1939 zhorela pri požiari.

59 Obrazom Nevinná vojna a Prvorodený sú venované samostatné medailóny.

60 Kurier Warszawski, 21. 5. 1870, Vol. 50, No. 120, p. 3.

61 fuks 1997 (see note 32), p. 206-209.

62 bergman, Eleonora: „Nie masz bóżnicy powszechnej“ Synagogi i domy modlitwy w Warszawie od końca XVIII do początku XXI wieku. Warszawa : DIG, 2007, s. 247, 249.

Portrét Adama Mickiewicza od Leopolda Horovitza v expozícii Poľského múzea vo švajčiarskom Rapperswile / Portrait of Adam Mickiewicz by Leopold Horovitz in The Polish Museum in Rapperswile Switzerland, okolo / c. 1909

36 – 37

Henryk Filipowicz podľa Leopolda Horovitza: Židovský učiteľ / Henryk Filipowicz after Leopold Horovitz: Jewish Tutor, 1870

Williamsburg Art Company, New York, vytlačené v Nemecku / printed in Germany: Pohľadnica na Nový rok / New Year Postcard, 1910 – 1919

V židovských domácnostiach sa udomácnil natoľko, že na pohľadnici so želaním šťastného nového roku ho vidíme visieť na stene izby rodičky, ktorej deti recitujú modlitbu Slyš Izrael.

V máji 1870 Varšavský kuriér informoval, že Horovitz dokončuje obraz predstavujúci „chudobnú izraelskú rodinu, ktorá sa modlí na Tiša BeAv. Pozadím tejto charakteristickej scény je izba vskutku stredoveká, ktorú umelec namaľoval podľa skutočnosti v jednom dome na Nalewkach.“ 60 Na varšavskej ulici Nalewki sa naozaj nachádzali malé modlitebne navštevované chudobnou židovskou populáciou mesta.61 Historička Eleonora Bergman poukázala na fakt, že Horovitzov obraz predstavuje prvé interiérové zobrazenie takejto modlitebne, prvé fotografie pochádzajú až z roku 1915.62 Dielo Tiša BeAv (Deviaty deň mesiaca Av) stvárňuje pôstny deň spomienky na zničenie prvého a druhého Chrámu a pád Jeruzalema. Ľavý okraj obrazu predstavuje východnú stenu modlitebne s oknami, medzi ktorými je umiestený svätostánok na zvitky Tóry. Naľavo od neho je na stene umiestnený tetragram Božieho mena ‫יהוה‬.

V pravom hornom rohu vidieť dvere, ktorými sa z predsiene vchádza do mužskej časti, ktorá býva od ženskej oddelená zástenou. Žánrovú interakciu predstavuje hlava ženy zvedavo vykúkajúca spoza závesu. Vyššie spomínaný Wandalin Strzałecki sa v roku 1883 pri tvorbe obrazu s identickou témou a názvom Pieseň o zbúraní Jeruzalema priamo inšpiroval Horovitzovým obrazom. Dvojica starý muž s chlapcom,

day of the month Av) is a fasting day commemorating the destruction of the first and second Temple and the fall of Jerusalem. The left edge of the painting represents the eastern wall of the prayer room with windows and between them Torah Ark is placed. On the left wall from the Torah Ark, we see the Tetragrammaton of the name of God in four letters of Hebrew alphabet ‫יהוה‬. In the right upper corner of the painting, we see a door through which one can enter the male part.

The genre interaction lays on the female head peering from behind the curtain. Horovitz’s painting was a direct inspiration for afore-mentioned Wandalin Strzałecki, who painted a picture of similar subject titled Poem on Siege of Jerusalem in 1883. An elderly man and a boy, who helps him, bear a striking resemblance with Horovitz’s composition. The polish historian Jerzy Malinowski pointed out the fact that the paintings Tutor – Tuition in Cheder and Tisha B’Av were the first genre paintings of a Jewish subject painted by an artist of Jewish origin and presented to the public.63 Horovitz was not the first painter of genre scenes from the Jewish environment. Moritz Daniel Oppenheim and Salomon Alexander Hart were pioneers on the European art scene of the first half of the 19th century. Geskel Salomon, Joseph Israëls and Isidor Kaufmann were Horovitz’s contemporaries.

Horovitz, being of Jewish origin, lent his paintings probably something like a stamp of authenticity. The only paintings, which were on the scene before, were depicting Jews involved in Polish historic events, and scenes from

60 Kurier Warszawski, 21. 5. 1870, roč. 50, č. 120, s. 3.

61 fuks 1997 (cit. v pozn. 32), s. 206-209.

62 bergman, Eleonora: „Nie masz bóżnicy powszechnej“ Synagogi i domy modlitwy w Warszawie od końca xviii do początku xxi wieku. Warszawa : dig, 2007, s. 247, 249.

63 malinowsky, Jerzy: Malarstwo i rzeźba Żydów Polskich w xix i xx wieku. Warszawa : pwn, 2000, p. 21.

Leopold Horovitz: Tiša BeAv / Tisha B’Av, 1870

ktorý ho podopiera, sa nápadne podobá tej z Horovitzovho obrazu. Poľský historik umenia Jerzy Malinowski poukázal na významnú skutočnosť, že obrazy Židovský učiteľ a Tiša BeAv boli prvými žánrovými obrazmi so židovskou tematikou, ktoré boli namaľované maliarom židovského pôvodu a predstavené na verejnej výstave.63 Horovitz však nebol ani zďaleka prvým maliarom žánrových výjavov zo židovského prostredia. Priekopníkmi na európskej umeleckej scéne prvej polovice 19. storočia boli Moritz Daniel Oppenheim a Salomon Alexander Hart. Horovitzovými súčasníkmi boli Geskel Salomon, Joseph Israëls a Isidor Kaufmann.

Jewish religious and social life by artists of Christian origin.

We know of such artists from the 18th century and later Piotr Michalowski and Wilhelm Leopolski, to mention a few. The following generation had several notable artists of Jewish faith such as Szymon Buchbinder, Maurycy Gottlieb and Samuel Hirszenberg, who had more spontaneous brushwork and more expressive rendering.64

During Warsaw time, Horovitz’s signature formed into its final shape. At the very beginning, he used „LHorovitz“ and the continuous process of joining the letter „L“ with the first letter of his surname was forming from approximately

63 malinowsky, Jerzy: Malarstwo i rzeźba Żydów Polskich w xix i xx wieku. Warszawa : pwn, 2000, s. 21.

64 Stanisław Heyman (1843-1915) and lesser known Belarusian painter Jakob Markovič Kruger (Krüger) were Horovitz’s pupils. So was Gyula Basch (1851-1928) in Vienna in 1888. maurin-białostocka – derwojed 1979 (see note 50), p. 118; thieme, Ulrich – becker, Felix: Allgemeines Lexikon der bildenden Künstler. II. Band. Leipzig : E. A. Seemann, 1908, p. 592.

38 – 39

Je pravdepodobné, že pre poľskú verejnosť mali Horovitzove obrazy akýsi punc autenticity, ktorý im ako maliar židovského pôvodu prepožičiaval. Dovtedy boli v obehu výlučne obrazy predstavujúce účasť židov na poľských dejinách, či výjavy z náboženského a zo spoločenského života židov prezentované len maliarmi nežidovského pôvodu.

Takéto diela nájdeme u autorov z 18. storočia a neskôr u Piotra Michalowského či Wilhelma Leopolského. V nastupujúcej generácii sa však čoraz častejšie začali presadzovať aj umelci židovského pôvodu ako Szymon Buchbinder, Maurycy Gottlieb a Samuel Hirszenberg, ktorí mali uvoľnenejší rukopis a expresívnejšie stvárňovali námety.64

V priebehu Horovitzovho pôsobenia vo Varšave sa postupne ustálila aj podoba jeho signatúry. Na začiatku používal formu „LHorovitz“ a približne od roku 1862 do roku 1876 prebiehal proces skĺbenia iniciály „L“ so začiatočným písmenom priezviska. Previazané „LH“ používal tiež, prevažne však pri skiciach a návrhoch, nikdy nie na finálnych dielach.65

Nateraz nie je možné s určitosťou povedať, aké boli dôvody Horovitzovho odchodu z Varšavy. Je možné, že ho odtiaľ „vyhnal“ narastajúci národnouvedomovací zápal, ktorý išiel ruka v ruke s narastajúcim antisemitizmom.

Príčinou mohli byť aj jazykové bariéry. Koncom 19. storočia už bola totiž nemčina vo Varšave neakceptovateľným dorozumievacím jazykom. Asimilovaní židia snažiaci sa o úplnú integráciu do poľskej spoločnosti sa jej vyhýbali.66 Horovitz, ktorý nikdy úplne nezvládol poľštinu a profesijnú korešpondenciu viedol vo francúzštine, sa zrejme cítil vo Varšave ostrakizovaný.67

1862 to 1876. Horovitz used also combined „LH“, but only on sketches and drafts, never on final pieces.65

The reasons of Horovitz’s leaving Warsaw cannot be yet satisfactory determined. There is a possibility that the increasing nationalism coming hand in hand with anti-Semitism had its share in his decision. The language barrier might have as well contributed. By the end of 19th century, German language was undesirable in Warsaw. Assimilated Jews pursuing entire integration into the Polish society avoided it.66 Horovitz, who never mastered Polish language and professionally corresponded in French, might have felt ostracised in Warsaw. 67

64 Stanisław Heyman (1843 – 1915) a bližšie neznámy bieloruský maliar Jakob Markovič Kruger (Krüger) boli dokonca Horovitzovými žiakmi.

Vo Viedni v roku 1888 bol jeho žiakom aj Gyula Basch (1851 – 1928).

65 Falzifikát Portrét chlapca sa nachádza v zbierke Muzeum Nadwisłanskie v Kazimierzi Dolnom. V podpise nie je iniciála „L“ previazaná s „H“ a namiesto spoluhlásky „v“ figuruje „w“. Vročenie má okrem udania roku 1880 aj skratku „Lip.“, teda Lipiec (Júl). Táto skratka a použitie písmena „w“ svedčia o tom, že falzum vzniklo v Poľsku. / There is one forgery in the Museum Nadwisłanskie in Kazimierz Dolny. In the Portrait of a Boy the letter „L“ of the signature is not connected with the letter „H“ and the letter „v“ is replaced with „w“. The date marking reads 1880 and abbreviation „Lip.“, Lipiec (July). This abbreviation along with the letter „w“ indicate, that the forgery was produced in Poland.

66 jagodzińska 2008 (cit. v pozn. 47 / see note 47), s. / p 142-143.

67 Umelcov syn Armin poznamenal, že otcova „kostrbatá poľština bola skôr košickou slovenčinou“. horovitz-polák 1938, (cit. v pozn. 19), s. 8. / The artist’s son Armin claimed that father’s “scruffy Polish was more like Košice Slovak“. horovitz-polák 1938, (see note 19), p. 8.

BUDAPEŠTIANSKA EPIZÓDA Podľa informácií v poľskej tlači sa Horovitz s rodinou v roku 1890 presťahoval do Budapešti. Paradoxne o ňom tieto noviny písali ako o „našom rodákovi, ktorého si privlastňuje Uhorsko“.68 S dátumom zmeny bydliska zrejme priamo súvisia fotografie Horovitzových detí z budapeštianskeho ateliéru.69 Ďalším indikátorom Horovitzovho trvalého pobytu v tomto meste je fakt, že v školskom roku 1892/1893 navštevovali jeho synovia Vzorové gymnázium (Trefort Ágoston Gyakorló Gimnázium és Általános iskola).70 Z výkazu školy vyplýva, že bývali na ulici Szentkirályi č. 22, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti MNM, a zároveň blízko židovskej štvrte a synagógy na Dohány utca.

Horovitz bol priebežne aktívny aj v iných mestách.

V roku 1891 sa zdržiaval a vystavoval v Berlíne a o rok neskôr v Mníchove, kde bol zvolený za čestného člena Bavorskej kráľovskej akadémie. V tom istom roku vytvoril v Berlíne viaceré dámske portréty a vo Viedni portrétoval cárskeho veľvyslanca, knieža Alexeja Borisoviča Lobanova-Rostovského. Horovitz zrejme hľadal nové miesto, kde by sa usadil.

V Budapešti mal totiž v oblasti portrétov veľa konkurentov, ktorí boli národne uvedomelejší ako on. Bol ním napríklad Miklós Barabás (1810 – 1898), ktorý bol považovaný za oficiálneho portrétistu. Viackrát portrétoval napríklad básnika Jánosa Aranya (1817 – 1882), ktorého posmrtný portrét vytvoril aj Horovitz, ale až v roku 1887.

Po úspechu portrétu Aranya namaľoval Horovitz v roku 1888 Portrét spisovateľa Móra Jókaiho (1825 – 1904). Aj ten sa tešil veľkej obľube, o čom svedčí aj fakt, že v roku 1893 Vasárnapi Ujság priniesol svojim predplatiteľom tento portrét ako prílohu.71 Po portrétoch dvoch spomínaných literátov vytvoril Horovitz Portrét Ferenca Auréla Pulszkého (1814 – 1897), významného archeológa a riaditeľa MNM. Portrét tohto prešovského rodáka namaľoval v roku 1890.72 Vyhľadávanými portrétistami boli aj Bertalan Székely, Mór Than, ale predovšetkým Gyula Benczúr, pre ktorého oficiálne portréty bola príznačná reprezentatívnosť, neraz podčiarknutá teatrálnou gestikuláciu. U Benczúra si objednávali portréty poprední predstavitelia politického a spoločenského života. Medzi inými napríklad premiér Kálmán Tisza (1830 – 1902) a minister kultúry Ágoston Trefort (1817 – 1888), ktorých podobizne namaľoval Horovitz až o desať rokov neskôr, keď už Tisza nebol premiérom

Leopold Horovitz: Portrét Móra Jókaiho / Portrait of Mór Jókai, 1888

BUDAPEST EPISODE According to the information in Polish press, Horovitz moved with his family to Budapest in 1890. Paradoxically, they describe him as “our countryman annexed by Hungary“.68 The photographs of artist’s children from a Budapest studio indicate a date of change of the residency.69 Horovitz’s son started to attend the Ágoston Trefort Grammar School in Budapest in the term 1892 / 1893.70 We learn from the school records that they lived at 22 Szentkirályi Street, which is in close vicinity to the MNM and also Jewish borough and the synagogue at Dohány St.

Horovitz, however, was active also in other cities. In 1891, he lived and exhibited in Berlin and a year later in

68 Kraj, 10. 4. 1892, roč. / Vol. 11, č. / No. 15, s. / p. 10-11.

69 Rodinným fotografiám je venovaný samostatný medailón. / Family photographs are elaborated on in individual cameos.

70 ELTE Egyetemi Könyvtár és Levéltár: 27. Trefort Ágoston Gyakorló Gimnázium és Általános Iskola, 1873 – 1975.

71 Vasárnapi Ujság, 31. 12. 1893, roč. 40, č. 53, s. 913.

72 Portrétu a jeho významu v rámci Horovitzovej kariéry sa venuje samostatné heslo.

40 – 41 a Trefort nežil.73 Podobizeň K. Tiszu z roku 1894 predstavuje charakteristický Horovitzov oficiálny portrét, ktorý je nanajvýš civilný a akoby nadnárodný. Horovitzovi portrétovaní pôsobia vždy akurátne, vyrovnane, ale pritom nemožno tvrdiť, že sú zbavení emócií, pôsobia distingvovane, ale nie chladne či odťažito.

CISÁROVA VIEDEŇ – BAŠTA AKADEMIZMU Viaceré zdroje uvádzajú, že Horovitz sa do Viedne presťahoval v roku 1893.74 Podľa dobovej tlače si ho dal cisár František Jozef predstaviť na výstave v roku 1893 a uznanlivo sa vyjadril o jeho portréte F. Pulszkého.75 O to viac sa Horovitzovi začali otvárať dvere k ďalším lukratívnym zákazkám viedenského dvora a spoločenskej elity. V roku 1895 sa stal členom Domu umelcov (Künstlerhaus), ktorý bol založený v roku 1861 ako združenie architektov, maliarov a sochárov.76 Táto inštitúcia sa veľmi rýchlo stala kľúčom k úspechu umelcov a neskôr aj neslávnym diktátorom umeleckého vkusu, ktorej každoročne organizované výstavy otváral cisár osobne. Horovitz si zrejme uvedomoval, že najlepšie miesto pre umelca jeho kvalít je práve v okolí dvora a samotného cisára, ktorý bol stúpencov a zástancom akademických tradícií 19. storočia až do svojej smrti v roku 1916. Samotného cisára portrétoval Horovitz od roku 1896 do roku 1906 minimálne štyrikrát.77 Medzi vyhľadávaných portrétistov patrili okrem neho napríklad Hans Canon (1829 – 1885), Franz von Lenbach (1836 – 1904) či Heinrich von Angeli (1840 – 1925).

Proces odumierania starého a vzklíčenia nového sa podľa kritika umenia a publicistu Ludwiga Hevesiho (1843 – 1910) začal vo Viedni okolo roku 1896. V apríli 1897 odišli devätnásti umelci z konzervatívneho Viedenského spolku umelcov (Wiener Künstlergenossenschaft) a založili spolok umelcov neakademického cítenia s názvom Secesia (Vereinigung Bildender Künstler Österreichs Secession), ktorého vedenia sa ujal Gustav Klimt. Hevesiho motto – „Dobe umenie, umeniu jeho slobodu“ – sa stalo krédom mladej generácie. V roku 1908 vyhlásil architekt Adolf Loos ornament za zločin a o rok neskôr založili

Munich where he was elected the Honourable Member of Bavarian Royal Academy. In the very same year, he produced several portraits of ladies and in Vienna he portrayed the Russian ambassador Prince Alexey Borisovich Lobanov-Rostovsky. Horovitz was probably looking for pastures new.

In Budapest, he had a number of competitors, whose national identity was much stronger. Miklós Barabás (1810 –1898), for instance, was considered the official portraitist. He painted several portrayals of the poet János Arany (1817–1882). Horovitz portrayed the poet in 1887, after his death. Having met success with the painting, he painted Portrait of Writer Mór Jókai (1825–1904) in 1888. This portrait became very popular as well. It was published in 1893 as a large-scale print by the newspaper Vasárnapi Ujság as a bonus item for subscribers.71 After these two poets, Horovitz painted Portrait of Ferenc Aurél Pulszky (1814–1897), the distinguished archaeologist and director of the MNM .

Horovitz painted Pulszky – the native of Prešov – in 1890.72 The other sought-after portraitists were Bertalan Székely, Mór Than, and foremost, Gyula Benczúr, whose official portraits were famous for its stately air often enhanced with dramatic gestures. Benczúr was commissioned by the most important figures from the political and societal sphere. We can mention the Prime Minister Kálmán Tisza (1830–1902) and Minister of Culture Ágoston Trefort (1817–1888), who Horovitz painted ten years later when Tisza was no longer in the office and Trefort had passed away.73 The portrait of K. Tisza (1894), is a typical Horovitz official portrayal – very appropriate and somewhat cosmopolitan. His sitters have always got an ambience of propriety and composedness yet we cannot claim they are emotionless. They look reserved, yet not cold or aloof.

IMPERIAL VIENNA – BASTION OF ACADEMISM Many sources claim that Horovitz moved to Vienna in 1893.74 According to coeval press, the artist was introduced to the Emperor Franz Josef at the exhibition in 1893 and he spoke highly of the portrait of F. Pulszky.75 Horovitz’s clientele grew ever more. Commissions were coming par-

71 Vasárnapi Ujság, 31. 12. 1893, Vol. 40, No. 53, p. 913.

72 This portrait and its place in Horovitz’s career is elaborated on in an individual cameo.

73 Originál Trefortovho portrétu od Horovitza sa nateraz nepodarilo lokalizovať. Jednu z dvoch známych kópií v zbierke MNM namaľoval Henrik Pap (1864 – 1910). MNM, inv. č. 524. / The whereabouts of the original of Trefort’s portrait by Horovitz has not yet been determined. One of the two known copies in the collection of the MNM painted Henrik Pap (1864-1910). MNM, Inv. no. 524.

74 fuchs, Heinrich: Die Österreichischen Maler des 19. Jahrhunderts. Band 2. Wien : Selbstverlag 1973, s. K75; Das Allgemeine Künstlerlexikon, Band 75. Berlin: De Gruyter, 2012, s. / p. 8; Montags Zeitung, 19. 10. 1896, roč. / Vol. 23, č. / No. 895, s. / p. 2-3.

75 Vasárnapi Ujság, 2. 4. 1893, roč. / Vol. 40, č. / No. 14, s. / p. 239.

76 brandstätter, Christian (ed.): Kunst des 19. Jahrhunderts. Bestandskatalog der Österreichisches Galerie. Band 2. Wien : Belvedere, 1993, s. 177.

77 O portrétoch cisára hovorí samostatný medailón.

Leopold Horovitz: Portrét Kálmána Tiszu / Portrait of Kálmán Tisza, 1894

42 – 43

Leopold Horovitz: Portrét baróna Oscara Rubena von Rothschild / Portrait of Baron Oscar Ruben von Rothschild, 1898

študenti Akadémie Neue Kunstgruppe smerujúcu k expresionizmu.78

Rôznorodosť umeleckého sveta bola vo Viedni okolo roku 1900 naozaj nevídaná a svet výtvarného umenia bol pre umelca trhoviskom s bohatou ponukou nových ideí a foriem. Horovitz bol opäť, ako už pred rokmi v Paríži, pri zrode nových myšlienok a názorov na význam a poslanie umenia. Ale ani tentoraz nevybočil zo svojej cesty. Pre neho boli časy umeleckej revolúcie časmi plodnými pre lukratívne objednávky. Portrétoval napríklad významného kultúrneho a politického aktivistu a mecenáša umenia Nikolausa Dumbu (1896), skladateľa Johanna Straussa ml.

(1896), priemyselníka Wilhelma Kestranka (1896), princa Karla von Arenberg (1897), spisovateľa a básnika Eduarda Alberta (1899), Idu a Mathildu Liebenové (1896 a 1898), lekára Sigmunda Wahrmana (1900), univerzitného profesora medicíny Hermanna Nothnagela (1901), ekonóma a guvernéra Rakúsko-uhorskej banky Gyulu Kautza (1901), manželku advokáta Wilhelma Salomona Freunda (1901), parížskeho korešpondenta Neue Freie Presse Bertholda Frischauera (1894) a jeho manželku Francis (1909), lekára Leopolda Osera (1909) a grófa Josefa Osvalda Thun-Hohensteina (1913).

Výnimočným sa javí veľkoformátový portrét desaťročného Oscara Rubena von Rothschild (1888 – 1909) z roku 1898. Bol najmladším synom viedenského bankára, filantropa a podporovateľa umenia Alberta von Rothschild (1844 – 1911). Precízne stvárnenie pozadia, ktoré má dokonca dva plány, je v Horovitzovej dovtedajšej tvorbe veľmi zriedkavé. Interiér predstavuje masívne bambusové kreslo, import z Východu, cez ktoré je prehodená drapéria.

Náznakovo stvárnený ťažký záves oddeľuje izbu od terasy a záhrady s jazierkom. Vďaka tejto rozostrenosti pozadia na seba všetku pozornosť púta chlapec. Bordové pančuchy dokonale ladia so zamatovými krátkymi nohavicami, vestou a kabátom s čipkovým golier a klobúkom s perami. Vyobrazenie chlapca s obručou na kotúľanie sa stalo v 18. a 19. storočí pre detský, prevažne chlapčenský, portrét priam ikonické. Kotúľanie obruče bolo populárne až do medzivojnového obdobia 20. storočia. Portrétu nemožno uprieť vysokú kvalitu technického prevedenia, ale jeho reprezentatívnosť je na úkor prirodzenosti portrétovaného.

Horovitz sa vo Viedni nepochybne tešil popularite akademických kruhov a aj samotného cisára. Najlepším dôkazom je fakt, že po tragickej smrti cisárovnej Alžbety (narodenej 1837) v septembri 1898 požiadal cisár Horovitza ako prvého, aby namaľoval jej spomienkový portrét.

V dobovej tlači sa nachádza veľké množstvo informácií

ticularly from the Court and Viennese elite. In 1895, he became a member of the Künstlerhaus, established in 1861 as an association of architects, painters and sculptors.76 This institution rapidly became a key to the artists’ success and later a notorious dictator of the artistic taste. Its annual exhibitions were opened by the Emperor himself. Horovitz was probably aware that the best place for an artist of his reputation is by the Court and the Emperor who was an ardent supporter of academic traditions of the 19th century until his death in 1916. Horovitz portrayed the Emperor at least four times from 1896 to 1906.77 Among other sought after portraitist we can mention Hans Canon (1829-1885), Franz von Lenbach (1836-1904) and Heinrich von Angeli (1840-1925).

According to the art critic and journalist Ludwig Hevesi (1843-1910), the process of gangrene of the old and germination of the new started in Vienna approximately in 1896.

In April 1897, nineteen artists left the conservative Wiener Künstlergenossenschaft and founded a society of non-academic art – Secession. Gustav Klimt became the first leader.

Hevesi’s motto: “To every age its art, to every art its freedom” was adopted by the young generation. In 1908, the architect Adolf Loos declared the ornament a crime and a year later, the Academy students founded Neuekunstgruppe with expressionistic tendency.78

The diversity of the art in the fin-de-siècle Vienna was unprecedented and the world of visual art was for an artist a marketplace with a wide array of new ideas and forms.

Horovitz was again, like in Paris years before, at the birth of new concepts and notions of the very essence of art and its statement. Yet, nor this time did he divert from his path. The time of the art revolution provided him with many lucrative commissions. He portrayed the cultural and political activist and important patron of arts Nikolaus Dumba (1896); the composer Johann Strauss Jr. (1896); the industrialist Wilhelm Kestranek (1896); Prince Karl von Arenberg (1897); the poet Eduard Albert (1899); Ida and Mathilde Lieben (1896 and 1898); the physician Sigmund Wahrman (1900); the university professor of medicine Hermann Nothnagel (1901); the economist and governor of Bank of Austria-Hungary Gyula Kautz (1901); the wife of the solicitor Wilhelm Salomon Freund (1901); the Paris correspondent of Neue Freie Presse Berthold Frischauer (1894) and his wife Francis (1909); the physician Leopold Oser (1909) and Count Josef Osvald Thun-Hohenstein (1913).

The large-scale portrait of 10 years old Oscar Ruben von Rothschild (1888-1909) dated 1898, is rather exceptional.

He was the youngest son of the Viennese banker, philanthropist and patron of arts Albert von Rothschild (1844-1911).

76 brandstätter, Christian (ed.): Kunst des 19. Jahrhunderts. Bestandskatalog der Österreichisches Galerie. Band 2. Wien : Belvedere, 1993, p. 177.

77 Portraits of the Emperor are elaborated on in an individual cameo.

78 fahr-becker, Gabriele: Secesia. Bratislava : Slovart, 1998, s. / p. 335.

44 – 45

Leopold Horovitz: Štúdia k portrétu cisárovnej Alžbety / Study for the portrait of Empress Elisabeth, 1899

Leopold Horovitz: Portrét cisárovej Alžbety / Portrait of Empress Elisabeth, 1899

o maliarovej horúčkovitej činnosti.79 Na príkaz panovníka mu zriadili v Hofburgu pracovňu a dodali fotografie a portréty cisárovnej. Väčšina z nich pochádzala zo 60. a 70. rokov 19. storočia, neskôr totiž Alžbeta, pre pribúdajúce známky starnutia, už nedovoľovala, aby ju portrétovali či fotografovali. Sám umelec vraj videl cisárovnú iba raz a zbežne. Preto do ateliéru prichádzali ľudia, ktorí ju poznali, okrem cisára a dvorných dám dokonca aj jej kaderníčka či krajčírka. V roku 1899 vznikli dve finálne verzie portrétu, ktoré sa líšia účesom a vekom. Cisárovná pôsobí mladšie na portréte bez ofiny a o niečo staršie na tom s ofinou. Približne štyridsaťpäťročnú ju zachytáva len prípravná skica. Alžbeta je na všetkých zobrazeniach odetá do jednoduchých čiernych šiat, aké nosila od samovraždy syna Rudolfa v decembri 1888. Tmavé vlasy spletené do

Meticulous rendering of the background of two plans is in Horovitz oeuvre very rare. The interior accounts for a large bamboo armchair imported from the East partly covered with a drapery. The heavy curtain, the pattern of which is rendered with a lower grade of precision, separates the room from a patio and the garden with a small lake. Owing to this blur background, the focus is drawn to the boy. The burgundy stockings match perfectly the velvet shorts, vest and a coat with a lace collar and a hat with feathers. Depiction of a rolling hoop became an iconic for a child portrait in the 18th and 19th century, particularly for the portrayal of boys. Rolling a hoop was a popular past-time until the interwar period of the 20th century. Despite the unquestionable quality of the technical aspect of the painting, its formal air presents itself on a much larger scale than its spontaneity.

79 Műcsarnok, 15. 1. 1899, roč. 2, č. 3, s. 41-42; Czas, 8. 4. 1899, roč. 52, č. 80, s. 3; Wiener Bilder, 16. 4. 1899, roč. 4, č. 16, s. 1-2; Das interessante Blatt, 20. 4. 1899, roč. 18, č. 16, s. 5-6.

Leopold Horovitz: Portrét cisárovnej Alžbety / Portrait of Empress Elisabeth, 1899

46 – 47

Leopold Horovitz: Portrét Róży Potockej, rod. Lubomirska / Portrait of Róża Potocka née Lubomirska, 1885

hrubého vrkoča má zvinuté do podoby svojho charakteristického účesu – koruny z vlasov. V zopätých rukách drží čiernu čipkovanú kabelku a čierny vejár, ktorým si na verejnosti zakrývala tvár. Portrét s ofinou daroval cisár grófke Márii Terézii Harrachovej a ten druhý grófke Leontíne Andrássyovej. Grófky boli dvornými dámami cisárovnej, viedenskou a budapeštianskou.80 Dôkazmi cisárovej spokojnosti boli čestné vyznamenania Pro Litteris et Artibus a Rád železnej koruny III. stupňa, ktoré maliarovi udelil.81 Podobizeň cisárovnej s ofinou bola mediálne známejšia

In Vienna, Horovitz enjoyed popularity from Academy circles and from the Emperor himself. The fact, that when the Empress Elisabeth (born in 1837) tragically died in September 1898, the Emperor approached Horovitz to paint her portrait before other artists, is the best testimony. The coeval press reported on Horovitz’s feverish work.79 On the Emperor’s orders, a studio was set up for the artist in Hofburg and he was also provided photographs and portraits of the Empress. Most of them originated in the 1860s and 1870s.

As the time affected Elisabeth’s image, the Empress avoided being photographed or portrayed. The artist himself had the pleasure to see the Empress only once and briefly. Hence, the studio was visited by many people who knew her personally. Apart from the Emperor and ladies in waiting, there were also her hairdresser and her seamstress.In 1899, the artist produced two final portraits, which vary in the Monarch hairstyle and age. The Empress appears younger in the portrait without a fringe and slightly older in the one with a fringe. An image of the Empress approximately at the age of 45 is realised only as a preparatory sketch. In all portraits, Elisabeth is wearing a simple black attire, which she adopted since the suicide of her son Prince Rudolf in December 1888.

She had her dark hair braided in a thick plait further braided to the shape of a crown, which was her iconic hairstyle. In her hands, she is holding a black lace handbag and a black fan, by which she used to cover her face in public. The Emperor presented the portrait with a fringe to Countess Maria Theresia Harrach and the other one to Countess Leontina Andrássy. They were her Viennese and Budapest ladies in waiting.80 The token of Emperor’s appreciation was the official award Pro Litteris et Artibus and the Third Class Order of the Iron Crown bestowed on the artist.81 The portrayal with a fringe was better known from the press and later became an inspiration to other painters such as Friedrich August von Kaulbach and Theodor Zasche. Composition-wise, Horovitz’s portrait of the Empress is similar to the older portrait of Róża Potocka née Lubomirska (1860-1881), the wife of count Arthur Potocki, 1885.82 Both portrayed persons are set in plein-air, while the horizon in the portrait of the Empress is lower. The background of the painting from 1885 features a landscape whereas the latter has just abstract colour fields.

The brushwork of the portrait of the Empress has already developed in less formal and more expressive manner.

79 M űcsarnok, 15. 1. 1899, Vol. 2, No. 3, p. 41-42; Czas, 8. 4. 1899, Vol. 52, No. 80, p. 3; Wiener Bilder, 16. 4. 1899, Vol. 4, No. 16, p. 1-2; Das interessante Blatt, 20. 4. 1899, Vol. 18, No. 16, p. 5-6.

80 borovi, Dániel: „A fiatalabb korban elképzelt arc“ – Fotóhasználat Erzsébet királyné időskori arcképein. In: Fotóművészet, 2012, roč. / Vol. 55, č. / No. 4.

81 Képes Családi Lapok (Budapest), 9. 4. 1899, roč. 21, s. / p. 240; Dr. Bloch´s Oessterreichissche Wochensschrift, Wien 23. 11. 1917, č. / No. 45, s. / p. 742743; Művészét, 1917, roč. / Vol. 16, Téli szám (Zimné číslo / Winter number), s. / p. 78-79.

82 Armin Horovitz, in his correspondence claims that his brother Jerzy keeps all reproductions of father’s works in Budapest. There is a possibility, that Horovitz kept the portfolio to show his clients who could choose the composition and format. BN Warsaw, III 11073/t.3/12.

Leopold Horovitz: Štúdia k portrétu kniežaťa Ferdinanda B. Kinského / Study for the portrait of Prince Ferdinand B. Kinski, pred 1900 / before 1900

a neskôr sa stala vzorom iným maliarom, napríklad Friedrichovi Augustovi von Kaulbach alebo Theodorovi Zaschemu. Kompozične je Horovitzovo vyobrazenie cisárovnej podobné jeho staršiemu portrétu Róży Potockej, rod.

Lubomirskej (1860 – 1881), manželky grófa Arthura Potockého, z roku 1885.82 Obe portrétované sú centrálne zasadené do plenéru, pričom horizont je na portréte cisárovnej položený nižšie. Pozadie obrazu z roku 1885 charakterizuje náznak krajiny, zatiaľ čo pri neskoršom portréte už ide o jej abstrahovanie na farebnú škálu. Maľba portrétu cisárovnej je uvoľnenejšia a expresívnejšia.

O Horovitzovej precíznej práci na portrétoch vypovedá dvojica prípravných štúdií z roku 1900, ktoré MNG darovali synovia maliara. Ide o portréty kniežaťa Ferdinanda Bonaventuru Kinského (1834 – 1902) a jeho manželky Márie Josefy rod. Lichtenstein (1835 – 1905). Vďaka reprodukciám výsledných portrétov vieme, že pri portréte grófky zmenil Horovitz kompozíciu aj účes portrétovanej. V doteraz známej tvorbe Horovitza sa zachovalo len ďalších šesť

Leopold Horovitz: Portrét kniežaťa Ferdinanda B. Kinského / Portrait of Prince Ferdinand B. Kinski, 1900

A couple of preparatory sketches dated 1900 donated to the MNM by Horovitz’s sons testify to the artist’s meticulous working approach. It is a portrait of Duke Ferdinand Bonaventura Kinsky (1834-1902) and his wife Maria Josephine née Lichtenstein (1835-1905). The reproductions of these portraits display the fact, that in the portrait of the Countess, Horovitz altered the composition and the hairstyle. In hitherto known Horovitz oeuvre, we record only six other sketches to later realisations. It is the portrait of Honora Krall, Mathilde Lieben, Ida Lieben, Mrs. Morawska, Ferenc Pulszky and Empress Elisabeth.

The press reported, that Horovitz usually worked on a portrait for several months and the number of sittings ranged from ten to twenty. The artist’s role was not restricted to mere painting. The presentation of the final work to a client was equally important, which included even walking around with an artwork until the place of its display was settled. Apparently, this small performance made an impression on clients.83 Following anecdote can further illustrate

82 V tejto súvislosti je zaujímavá informácia z listu Armina Horovitza, ktorý spomenul, že jeho brat Jerzy v Budapešti opatroval reprodukcie všetkých otcových diel. Je možné sa domnievať, že Horovitz svoje portfólio ukazoval klientom a oni si vybrali, ktorá kompozícia a formát im najviac vyhovuje. BN Varšava, III 11073/t.3/12.

83 Neue Freie Presse, 22. 11. 1917, Vol. 43, No. 19129, p. 1-2.

48 – 49

Leopold Horovitz: Štúdia k portrétu kňažnej Márie J. Kinskej, rod. Lichtenstein / Study for the portrait of Princess Maria J. Kinski née Lichtenstein, pred 1900 / before 1900

známych skíc a následných realizácií, ide o portréty Honory Krallovej, Mathildy Liebenovej, Idy Liebenovej, pani Morawskej, Ferenca Pulszkého a cisárovnej Alžbety.

Podľa správ v tlači pracoval Horovitz na jednom portréte aj niekoľko mesiacov, pričom počet sedení sa pohyboval od desiatich do dvadsiatich. Namaľovaním portrétu sa však jeho práca neskončila. Rovnako dôležitou bola aj prezentácia výsledku klientovi, pričom maliar presúval obraz dovtedy, kým nestál v správnom svetle. Toto malé predstavenie vraj vo väčšine návštevníkov zanechalo hlboký dojem.83 Horovitzovo renomé dobre ilustruje aj nasledovný príbeh. Vysoko postavený pán si u neho objednal portrét manželky a naliehal, aby bol obraz čo najskôr dokončený a následne vystavený na verejnej výstave. Horovitz svoju úlohu splnil, ale klient sa s platením neponáhľal. Po dlhšom čase priniesol dotyčný peniaze aj s vysvetlením, že v čase, keď si objednal portrét, mal značné existenčné problémy, ktoré začali presakovať na verejnosť. Rozhodol sa preto

Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Márie J. Kinskej, rod. Lichtenstein / Portrait of Princess Maria J. Kinski née Lichtenstein, 1900

Horovitz’s reputation. A gentleman of a high position commissioned the artist to portray his wife. He pressed him to finish the portrait as soon as possible and then display it at the public exhibition. Horovitz honoured the contract. The client, however, did not make any haste with the payment.

After some time, the gentleman released the money with an explanation that at the time of commissioning, his financial affairs were not favourable. The rumours were spreading causing more harm. He, therefore, ordered a portrait. The rumours were crushed as no one believed that an insolvent client would dare to commission Horovitz.84

The self-portraits have their place in Horovitz’s high and late period. The current stage of the research acknowledges those dated 1888, 1890, 1909, 1911, 1912, 1915 and 1917. The majority is the waist-up portraits with a palette and brushes in his hands. Let us focus on two following pieces.85 The first one depicts a successful man at the peak of his career in 1909. The portrait is at the Uffizi Gallery in

83 Neue Freie Presse, 22. 11. 1917, roč. 43, č. 19129, s. 1-2.

84 ÖNB Viedeň / ÖNB Vienna, Sammlung von Handschriften und alten Drucken, Autogr. 201/4.

85 Other self-portraits are elaborated on in an individual cameo.

Leopold Horovitz: AutoportrĂŠt / Self-portrait, 1909

50 – 51

Leopold Horovitz s rodinou pri príležitosti doktorskej promócie dcéry Stefanie vo Viedni / Leopold Horovitz with the family on the occasion of awarding his daughter Stefania the doctoral degree in Vienna, 1914

Leopold Horovitz s vnúčatkami / Leopold Horovitz with grandchildren, pravdepodobne / probably 1916

pre krycí manéver. Veď kto by veril, že u Horovitza si objedná portrét insolventný klient? 84

V Horovitzovej zrelej a neskorej tvorbe samozrejme nechýbali autoportréty, z ktorých v súčasnoti poznáme realizácie z rokov 1888, 1890, 1909, 1911, 1912, 1915 a 1916/1917. Na väčšine z nich je zachytený do pol pása s paletou a štetcami v rukách. Na tomto mieste spomeniem len dva.85 Prvý predstavuje úspešného muža na vrchole tvorivých síl v roku 1909. Portrét sa nachádza v zbierkach galérie Uffizi vo Florencii, kam ho Horovitz zaslal na žiadosť talianskeho ministra kultúry Luigiho Ravu.86 Druhý, nateraz posledný známy autoportrét sa nachádza u maliarových potomkov. Vznikol pravdepodobne v poslednom roku jeho života. V porovnaní s množstvom autoportrétov sa zachovalo oveľa menej fotografií maliara a jeho rodiny.

Jedna z nich vznikla z roku 1914 pred Viedenskou univerzitou pri príležitosti udelenia doktorátu prírodných vied dcére Stefanii. Druhá zachytáva Horovitza s vnúčatami

Florence where Horovitz sent it on orders of Italian Minister of Culture, Luigi Rava.86 The last know self-portrait (according to the current state of the research) is the one with the artist’s descendants. It was painted probably in his last year.

In comparison with numerous self-portraits, the photograph capturing the artist and his family are scarce. One of them was taken in front of the University of Vienna in 1914 at the occasion of awarding his daughter Stefania the doctoral degree in natural sciences The other photograph captures Horovitz with his grandchildren in approximately 1916. As one can see from these photographs, the painter was not very tall which might have been a reason why he avoided the whole figure self-portrait.87

Thanks to the information obtained from the correspondence and coeval press, we know the addresses of the artist’s residencies and studios. In April 1895 the Horovitzes lived in 4 Ebendorferstraße. From the spring to the late autumn of 1899, the artist temporarily stayed in Italy and

84 ÖNB Viedeň / ÖNB Vienna, Sammlung von Handschriften und alten Drucken, Autogr. 201/4.

85 Ostatné autoportréty sú tematizované v samostatnom medailóne.

86 féher, Ildikó – veszprémi, Nóra: Painters in the Mirror. Hungarian Self-Portraits from the Uffizi Gallery. Budapest : Budapest History Museum, 2014, s. / p. 50; Neue Freie Presse, 31. 10. 1923, č. / No. 21244, s. / p. 4.

87 I have consulted the professor of pathophysiology MUDr. Oliver Rácz, CSc, with photographs from Roth’s and Mieczkowski’s studio (see pages 26, 115). Horovitz’s left hand displays certain pathological symptoms – shortening and atrophy. The fact that Horovitz depicted himself mainly from the right side or with a palette in the left hand encourages the suspicion. If the symptoms are correctly detected, they might indicate a genetic or developmental irregularity, disorder – dysplasia or a result of a complication at birth. Nevertheless, apart from my suspicions I do not have any solid proof for the case.

pravdepodobne okolo roku 1916. Ako vyplýva z týchto fotografií, maliar bol skôr nízkeho vzrastu, čo mohlo byť dôvodom, prečo pri autoportrétoch unikal celofigurálnemu zobrazeniu vlastnej postavy.87

Vďaka údajom zo zachovanej korešpondencie a z dobovej tlače poznáme miesta maliarovho bydliska a praxe.

V apríli roku 1895 bývali Horovitzovci na ulici Ebendorferstraße 4. Od jari do neskorej jesene roku 1899 sa zdržiaval v Taliansku a v Berlíne a zároveň zmenil adresu. V liste z februára 1901 už uvádza adresu Magdalenenstraße 36 – 38. V decembri 1911 sa opäť presťahoval, tentoraz na Linke Wienzeile č. 36.88 Vo všetkých prípadoch išlo o apartmánové domy, ktoré boli vo viedenských obvodoch II. – IX. postavené v rokoch 1870 – 1890 a neskôr. Boli určené pre vzmáhajúcu sa strednú a vyššiu strednú vrstvu. Horovitzovci bývali najprv v I. obvode (Innere Stadt) a neskôr na dvoch adresách v VI. obvode (Mariahilf), ktorý bol hojne obývaný uhorskými židmi. Židovské obyvateľstvo prevažovalo v obvodoch I., II. a IX. V roku 1890 žilo v I. obvode 19,1 % viedenských židov, v roku 1900 v VI. obvode 9,5 % a v roku 1910 dokonca 12,9 %. Najviac židov žilo v II. obvode (Leopoldstadt), pričom prevládali židia z Haliče.

Spoločensky asimilované a finančne vzmáhajúce židovské obyvateľstvo si vyberalo často práve VI. obvod rovnako ako Horovitzovci.89

Unikátny pohľad do ateliéru maliara na Magdalenenstraße 36 pochádza z apríla 1902. Fotografia vznikla v rámci akcie Viedenské potulky za umením (Wiener Kunstwanderungen). Toto podujatie sa prvýkrát konalo práve v roku 1902.90 Denná tlač v priebehu februára až apríla priebežne informovala o harmonograme prehliadok a priebehu tejto dobročinnej akcie. Vďaka nej mohla široká verejnosť obdivovať umelecké predmety a obrazy priamo vo viedenských palácoch, súkromných zbierkach, ako aj priamo u umelcov v ich ateliéroch.

Počas svojej kariéry Horovitz priebežne vystavoval vo všetkých významných európskych mestách: vo Viedni (1873, 1876, 1877, 1882, 1886, 1888, 1893, 1909, 1910, 1913), v Budapešti (1885, 1887, 1896, 1905), Paríži (1881, 1884, 1889, 1894, 1900), Berlíne (1874, 1891), Mníchove (1879, 1888, 1892), v Benátkach (1897, 1901, 1907) a aj v Petrohra-

Berlin and changed his Viennese address. The letter from February 1901 has the address 36-38 Magdalenenstraße.

They moved again in December 1911 to 36 Linke Wienzeile.88 Every residence was a block of apartments built in district II-IX in 1870s, 1890s or later. Their inhabitants were of middle and higher-middle class. At first the family lived in the district I (Innere Stadt) and later at two addresses in district VI (Mariahilf), which was popular among Hungarian Jews. Many Jews resided in districts I, II and IX. The record from 1890 reads that the Jewish inhabitants amounted to 19.1 % in the district I, in 1900, in was 9.5 % in the district VI. and in 1910, no less than 12.9 %. The district II (Leopoldstadt) had the largest number of Jewish inhabitants, mostly from Galicia. The assimilated and financially prosperous Jews often opted for the district VI. The Horovitzes were not an exception.89

A photograph providing a unique view of the artist’s studio at 36 Magdalenenstraße, was taken on the occasion of Viennese Art Wanders (Wiener Kunstwanderungen) in April 1902. This event took place in 1902 for the first time.90 Daily press regularly informed on scheduled viewings and proceedings of this charitable campaign. Thanks to them, the public was able to explore objects of artistic value and paintings in Viennese palaces, private collections as well as directly in artists’ studios.

During his career Horovitz exhibited in many European cities; Vienna (1873, 1876, 1877, 1882, 1886, 1888, 1893, 1909, 1910, 1913), Budapest (1885, 1887, 1896, 1905), Paris (1881, 1884, 1889, 1894, 1900), Berlin (1874, 1891), Munich (1879, 1888, 1892), Venice (1897, 1901, 1907) Sankt Petersburg (1899) and Rome (1911). His success was decorated with many prizes, which he was receiving since 1870s. These awards made him prominent and that was important. He was one of many portraitist whose goal was to work for the European elite. In Vienna, he was awarded the Silver Medal in 1873; in Budapest, the First Prize in 1885; in 1888 the Grand Gold State Medal in Vienna and the Medal II in Munich; in Paris he was awarded the Third-class Gold Medal in 1889, the Medal II in Berlin 1891; the Gold Medal of the Archduke Karl Ludwig in Vienna 1893; at the Millennium Exhibition in Budapest in 1896 he received the First-class

87 Na základe fotografií z Rothovho a Mieczkowského fotoateliéru (pozri strany 26, 115) som o konzultáciu požiadala patofyziológa prof. MUDr. Olivera Rácza, CSc. Išlo o Horovitzovu ľavú ruku, ktorá vykazuje isté patologické prejavy – skrátenie a atrofiu. K tomuto pozorovaniu sa pripojil fakt, že Horovitz sa zobrazoval prevažne z pravej strany, prípadne s paletou v ľavej ruke. Tieto podozrenia môžu podľa profesora Rácza indikovať genetickú alebo vývojovú poruchu, takzvanú dyspláziu, respektíve môže ísť o následok poškodenia pri pôrode. Ide však len o domnienku, ktorá nie je podložená žiadnymi inými indíciami.

88 ÖNB Viedeň, inv. č. 1299/69-1; Műcsarnok, 24. 12. 1899, roč. 2, č. 30, s. 464-466; Archív MNG Budapešť, inv. č. 3566/1939; OSK Budapešť, inv. č. 1932/72; Illustriertes Wiener Extrablatt, 15. 1. 1902, roč. 31, č. 14, s. 5. / ÖNB Vienna, Inv. no. 1299/69-1; Műcsarnok, 24. 12. 1899, Vol. 2, No. 30, p.

464-466; Archive MNG Budapest, Inv. no. 3566/1939; OSK Budapest, Inv. no. 1932/72; Illustriertes Wiener Extrablatt, 15. 1. 1902, Vol. 31, No. 14, p. 5.

89 rozenblit, Marsha L.: The Jews of Vienna, 1867 – 1914. Albany : State University of New York Press, 1983, s. / p. 72-97.

90 Wiener Zeitung, 6. 4. 1902, č. / No. 79, s. / p. 5; Neue Freie Presse, 7. 4. 1902, č. / No. 13512, s. / p. 6; Neues Wiener Tagblatt (Tages - Ausgabe), 7. 4. 1902, roč. / Vol. 36, č. / No. 95, s. / p. 6.

52 – 53

Fotoateliér / Photo studio Anton Ruzicka, Viedeň / Vienna: Pauline St. Angelo-Schwarz, okolo / c. 1913 Leopold Horovitz: Portrét Pauline St. Angelo-Schwarz / Portrait of Pauline St. Angelo-Schwarz, 1917

de (1899) a Ríme (1911). K jeho úspechu prispeli aj rôzne ocenenia, ktoré za svoju tvorbu zbieral už od začiatku 70. rokov 19. storočia. Tieto ocenenia ho patrične zviditeľnili, čo bolo veľmi dôležité. Bol totiž jedným z mnohých portrétistov, ktorí sa snažili dostať sa do priazne európskej elity. V roku 1873 získal vo Viedni Striebornú medailu, v roku 1885 v Budapešti Prvú cenu, v roku 1888 vo Viedni Veľkú zlatú štátnu medailu a v Mníchove Medailu II. triedy, v Paríži získal Zlatú medailu III. triedy v roku 1889, v roku 1891 v Berlíne Medailu II. triedy, vo Viedni Zlatú medailu veľkokniežaťa Karla Ludwiga v roku 1893, na Miléniovej výstave v Budapešti v roku 1896 získal Zlatú štátnu medailu aj Medailu I. triedy a v roku 1900 v Paríži získal Striebornú medailu, v roku 1901 v Benátkach Medailu I. triedy.91

Gold State Medal; the Silver Medal in Paris 1900 and in 1901 the First-class Medal in Venice. 91

In the late years of his career, he expressed his opinion on the issues of coeval art in Viennese press. In one of the articles, he examines the means of improving the position of the visual art. In his opinion, one way of supporting the artists and the Academy in Vienna would be publishing quality reproductions of artworks in saleable periodicals.

The reproductions could be used to decorate one’s abode, in case the original is beyond one’s means, and could also cultivate the public taste.92 The socially committed article from the period of the Great War, in which he reflects upon the poverty of visual artists, is particularly worth mentioning. He points out the destituteness of the young artists who did not have a chance to make their name before the war.

91 t hieme, Ulrich – becker, Felix: Allgemeines Lexikon der bildenden Künstler. Zväzok / Vol. XVII. Leipzig : E. A. Seemann, 1924, s. / p. 525-526; fuchs 1973 (cit. v pozn. 74 / see note 74), s. / p. K167; maurin-białostocka – derwojed 1979 (cit. v pozn. 50 / see note 50), s. / p. 119.

92 Neues Wiener Journal, 1. 1. 1909, No. 5458, p. 3.

Za zmienku tiež stojí, že v závere svojej kariéry sa Horovitz vyjadroval pre viedenskú tlač. V jednom z článkov sa zamýšľa nad zlepšením postavenia výtvarného umenia.

Možnosť podpory umelcov a činnosti viedenskej Akadémie videl v kvalitných reprodukciách diel uverejňovaných v tlači a určených na voľný predaj. Tie by slúžili nielen na skrášlenie príbytkov tých, ktorí si originály nemôžu dovoliť, ale zároveň by viedli ku kultivovaniu ich vkusu.92 Zaujímavý je sociálne angažovaný článok z obdobia 1. svetovej vojny, v ktorom Horovitz reaguje na problém chudoby umelcov. Upozorňuje hlavne na núdzu mladej generácie maliarov, ktorí sa pred vojnou nestihli presadiť. Nezabúda však ani na tých kolegov, ktorí v mierových časoch nezarobili dosť na pokrytie životných nákladov v čase vojny, keď predávajú menej, prípadne vôbec nič. Na ich podporu navrhoval Horovitz zorganizovať výstavu, na ktorej by mohli predstaviť svoje diela umelci v hmotnej núdzi, čím by sa dostali do povedomia širšej solventnej verejnosti a predajom diel si dôstojne zarobili na živobytie.93

Nakoľko boli ohrozené príjmy samotného Horovitza v priebehu tejto vojny, nie je známe. Nateraz poznáme len niekoľko diel z posledného roku Horovitzovho života: portrét klaviristky Pauline St. Angelo-Schwarz (1876 – 1970) a žánrový portrét mladého Mikuláša Kopernika, ktorý zasnene pozoruje nočnú oblohu spoza veľkého gotického okna katedrály. Podľa Leopoldovho syna Armina Horovitza bol posledným dielom jeho otca portrét barónky Barbary Pacherovej von Theinburg (1855 – 1925),94 ktorý dnes poznáme len z fotografie.

Leopold Horovitz zomrel 16. novembra 1917 vo veku 79 rokov vo svojom viedenskom byte. Pochovaný bol v židovskej časti Centrálneho cintorína. Maliar Hugo von Darnaut (1851 – 1937), vtedajší prezident viedenského Künstlergenossenschaft, predniesol pri pohrebe spomienkový príhovor, smútočnú reč mal rabín Dr. Max Grünwald (1871 – 1953).95 Grünwald v roku 1936 vydal knihu o histórii židov vo Viedni, ale medzi maliarmi Horovitza neuviedol.

Horovitz nebol spomenutý ani v rámci prehľadu starších maliarov v knihe vydanej o deväť rokov skôr a venovanej vtedajšiemu židovstvu.96 Pre zapisovateľov židovskej histórie bol, zdá sa, málo židovský.

He does not omit his colleagues who failed to earn enough before the war to take them over the current adversity, when they sell hardly at all. Horovitz proposed to organise an exhibition, where these artist could present their works, and thus become known in collectors’ circles and get a chance to earn a decent living.93

We have no information on Horovitz’s financial income during the war. The current state of the research acknowledges only few pieces from the last year of Horovitz’s life; portrait of the piano player Pauline St. Angelo-Schwarz (18761970) and a genre portrait of young Nicolaus Copernicus gazing at stars from large Gothic window of a cathedral. According to Armin Horovitz, the last artwork by his father was the Portrait of Baroness Barbara Pacher von Theinburg (1855-1925),94 currently known only from a photograph.

Leopold Horovitz died in November 16, 1917 at the age of 79 at his Viennese apartment. He was buried at the Jewish section of the Central Cemetery. Painter Hugo von Darnaut (1851-1937), the president of Künstlergenossenschaft and Rabi Dr. Max Grünwald (1871-1953) had obituary speeches.95 Grünwald published a book on Jews in Vienna in 1936 but he did not mention Horovitz among the painters.

Nor was Horovitz mentioned in the book published nine years prior, on coeval Jewish community featuring the list of older painters.96 It appears that the authors of Jewish history books did not consider him ‘Jewish enough’.

In October1918, the Künstlerhause in Vienna organised a group exhibition of three artists – Leopold Horovitz, the architect Josef Hackhofer (born in 1863) and graphic artist Thomas Hrnčiř (born in 1855), whose only feature in common was the year of their passing away. There were 51 pieces by Horovitz where from 45 pieces were originals (oil painting, pastels, drawings) and the rest were reproductions.

The first and so far the last retrospective exhibition took place in the VSM in Košice to commemorate the artist’s birth centenary in 1938. The main architect of the event was the artist’s son Armin and the director JUDr. Josef Polák.97 The exhibition was one of the last cultural events of the Museum, which during the interwar period in Czecho-Slovakia gained the reputation for their expertise and the progressive approach.

92 Neues Wiener Journal, 1. 1. 1909, č. 5458, s. 3.

93 Neue Freie Presse, 11. 4. 1915, č. 18187, s. / p. 16.

94 horovitz-polák 1938 (cit. v pozn. 19 / see note 19), s. / p. 16, 19.

95 Grünwald viedol kongregáciu synagógy Leopoldstädter Tempel, najväčšej vo Viedni, za ktorej vznikom stáli poľskí židia. Je pravdepodobné, že za výberom kongregácie bola Leopoldova manželka. Dr. Blochʼs Oessterreichissche Wochensschrift, Wien 23. 11. 1917, č. 45, s. 742-743.

rozenblit 1983 (cit. v pozn. 89), s. 152. / Grünwald managed the congregation of the synagogue Leopoldstädter Tempel, the largest in Vienna, which was founded by Polish Jews. There is a possibility that Horovitz’s wife was involved in the selection of congregation. Dr.Bloch´s Oessterreichissche Wochensschrift, Wien 23. 11. 1917, No. 45, p. 742-743. rozenblit 1983 (see note 89), p. 152.

96 kreppel, Jonas: Juden und Judentum von heute. Zürich-Wien-Leipzig : Amalthea Verlag, 1925. grünwald, Max: Jewish communities series – Vienna. Philadelphia : The Jewish publication society of America, 1936.

97 This and other Košice exhibitions, where Horovitz was presented, are elaborated on in individual cameos.

54 – 55

V októbri 1918 sa konala vo viedenskom Künstlerhaus kolektívna výstava troch umelcov, ktorých spájal len rok úmrtia, a síce Horovitza, architekta Josefa Hackhofera (nar.

1863) a grafika Thomasa Hrnčiřa (nar. 1855). Vystavených bolo 51 Horovitzových diel, z toho 45 originálov (olejomaľby, pastely, kresby), zvyšok tvorili reprodukcie portrétov.

Prvá a doteraz jediná väčšia retrospektívna výstava sa konala vo VSM v Košiciach pri príležitosti storočnice narodenia umelca v roku 1938. Hlavnými iniciátormi boli umelcov syn Armin a vtedajší riaditeľ JUDr. Josef Polák.97 Výstava Horovitzovej tvorby bola jedným z posledných kultúrnych podujatí múzea, ktoré v medzivojnovom Československu získalo povesť vysoko odbornej a agilnej inštitúcie.

K AKTUÁLNEJ VÝSTAVE Súčasná výstava sa nachádza v siedmich sálach prvého poschodia historickej budovy VSM zo začiatku 20. storočia. Je prístupná z troch miestností, čo je výstavný zámer korešpondujúci s hlavnými ohniskami výskumu. Centrálny vstup, priamo oproti schodisku, vedie do „showroomu“, reprezentatívnej predvádzacej miestnosti, s najlepšími Horovitzovými portrétmi, ktoré sa nám podarilo na výstavu získať. Z nej vedú dva vstupy do priľahlých sál, v ktorých predstavujeme portrétnu a žánrovú tvorbu maliara. V týchto troch priestoroch má návštevník možnosť zoznámiť sa so štýlom tvorby a s rukopisom Leopolda Horovitza. V ďalších štyroch miestnostiach sa už jeho diela striedajú s dielami iných umelcov, jeho učiteľov, rovesníkov, konkurentov a nasledovníkov. Druhý možný vstup, vľavo od hlavného, vedie do sály venovanej Leopoldovým umeleckým začiatkom v rodných Košiciach a následne vo Viedni. Z nej vedie cesta do miestnosti, v ktorej je predstavená tvorba Horovitzových košických vrstovníkov a mladšej generácie umelcov, ktorí mali priamy kontakt s maliarom. V tejto sále sa nachádza aj priestor venovaný retrospektívnej výstave maliara vo VSM v roku 1938. Tretí vstup, vpravo od centrálneho, vedie k spoznávaniu rodinného zázemia maliara, ktoré ilustrujú materiály z rodinného archívu, fotografie, ale aj originálne maľby, ktoré dotvárajú rozsiahly rodokmeň maliarovej rodiny a potomkov. Zo sály rodinnej pamäte sa dostávame do miestnosti venovanej jeho konkurentom, s ktorými zápasil o priazeň a náklonnosť dobového publika.

Všetky miestnosti sú navzájom priechodné, takže návštevník sa môže slobodne pohybovať po celej výstave, čo zároveň zodpovedá koncepcii retrospektívnej výstavy maliara predstavujúcej vzájomné súvislosti jeho života.

ON CURRENT EXHIBITION The current exhibition is set in seven rooms of the first floor in the historical building of the VSM from the beginning of the 20th century. It is accessible from three points, which reflects the exhibition concept of three focal points of the research and narrative. The central entrance, opposite the staircase, leads to the main hall with the best portraits by Horovitz we were able to obtain. From the main hall, there are two entries to the side rooms, where we present portraits and genre artworks solely by Horovitz. In these three rooms, visitors can explore the artist’s style and brushwork more closely. In the other four rooms, Horovitz’s artworks are blended with art-pieces by other artists – his teachers, contemporaries, rivals and followers. The second access on the left from the main one leads to the room displaying Leopold’s artistic beginnings in his native Košice and later in Vienna. From this room the show continues to the one featuring the artworks by his Košice contemporaries and younger generation who were in contact with the painter. Here we can find a section reflecting upon the retrospective exhibition in the VSM in 1938. The third access on the right from the main entrance leads to the room dedicated to the artist’s family background, which is illustrated by material from the family archive, photographs as well as the original oil paintings depicting the family members and offspring. From family memories, we continue to the room containing exhibits related to the competition, which he encountered and had to share the public favour with. All rooms are pass-through, therefore the visitors can walk around the exhibition freely without any arranged direction. It reflects the concept of the retrospective exhibition which aims to present his life and all its nexuses.

97 Tejto a aj iným menším výstavám, na ktorých boli v Košiciach prezentované jeho diela, sú venované samostatné medailóny.

Leopold Horovitz: PortrĂŠt barĂłnky Barbary Pacherovej von Theinburg / Portrait of Baroness Barbara Pacher von Theinburg, 1917

Výstava diel Leopolda Horovitza vo viedenskom Dome umelcov / Display of works by Leopold Horovitz in Vienna Kßnstlerhaus, 1918

Jana Švantnerová

58 – 59

NAJSTARŠIE ZNÁME PRÁCE THE EARLIEST KNOWN PIECES

V súčasnosti je možné posúdiť ranú Horovitzovu tvorbu vďaka súkromnej zbierke, ktorú v Košiciach pred zničením počas 2. svetovej vojny zachránili potomkovia Leopoldovej sestry Zsófie. Pochádzajú z nej aj dve nateraz najstaršie známe maliarove diela. Ide o portréty matky Márie rod.

Grün, a babičky z otcovej strany Ernestíny rod. Frieder.

Zatiaľ čo portrét babičky bol súčasťou retrospektívnej výstavy Leopolda Horovitza v Košiciach v roku 1938, portrét matky na nej chýbal.

Portrét matky je viditeľne starší a priamo odkazuje na empírovú a biedermeierovskú tradíciu komorných portrétov. Jemná červeň na lícach, výrazné oči mandľového tvaru, ktoré upierajú nevinný a trochu ustráchaný pohľad na diváka, sú maľované so silným citovým zaangažovaním.

Bez prílišného zveličovania možno povedať, že na nás hľadí milujúca a milovaná žena. Maľba je jemná, opatrná, ale dôkladná. Obraz bol pôvodne o niečo väčších rozmerov, na podráme je totiž natiahnuté aj plátno s maľbou kúska spodnej časti odevu matky. Portrét vznikol pravdepodobne v rokoch 1850 – 1852, v čase, keď sa mladý Leopold učil kresliť a maľovať pod profesionálnym dohľadom maliara Imreho Emanuela Rotha.

Portrét babičky je podaný oveľa realistickejšie. Výrazné je využitie bieloby na modelovanie vrások a výrazu. Zároveň ňou maliar vnáša do portrétu svetlo a jas. Prácu s ňou, ako aj tónovanie pokožky, už zvládol Leopold s väčšou sebaistotou a zručnosťou. Prísny, ale zároveň spýtavý pohľad modrých očí zvráskavenej babičky kontrastuje s bezhraničnou milotou v dokonale hladkej tvári matky. Predpokladám, že vidíme jeden z prvých výsledkov pobytu mladého Leopolda na viedenskej Akadémii a stretnutí s tvorbou Albrechta Dürera, Anthonyho van Dycka a jeho najobľúbenejšieho Rembrandta. Leopold nastúpil na štúdiá v zimnom semestri roku 1853 a je prípustné sa domnievať, že portrét babičky vznikol v priebehu jeho pobytu doma. Obraz bol vo veľmi zlom stave, na mnohých miestach s úbytkom farebnej vrstvy, starším vytmeľovaním a hlbokou krakelážou. Pri dôkladnom reštaurovaní pre potreby tejto výstavy bola okrem záchrany diela a prinavrátenia mu jeho pôvodnej podoby odhalená aj raná signatúra. Iniciála „L“ ešte nie je previazaná s prvým písmenom priezviska, tak ako to bolo príznačné pre Horovitzovu neskoršiu a zrelú tvorbu.

We are able to explore Horovitz’s early works thanks to descendants of Leopold’s sister Zsófia, who managed to save their private collection in Košice from perils of the wwii.

Two of the hitherto earliest known artwork come from this collection. It is a portrait of the mother Mária née Grün and the grandmother from father’s side Ernestína née Frieder.

The portrait of the grandmother was included in Horovitz’s retrospective exhibition in Košice in 1938, unlike the portrait of the mother.

The portrait of the mother is evidently older and betrays the legacy of the Empire and Biedermeyer styles of the small-scale portraits. Delicate red hue on her cheeks, ample almond eyes with innocent and shy look are rendered with strong emotional involvement. One can say without overstating that we see a loving and beloved woman. The brushwork is delicate and prudent but thorough. Originally, the picture was larger. A lower part of mother’s clothes overlaps the blind frame. We believe the portrait originates in 1850-1852 – the time when young Leopold was learning drawing and painting under the supervision of the painter Imre Emanuel Roth.

The portrait of the grandmother is rendered considerably more realistically. The use of white paint to model wrinkles and face expression is remarkable. The painter utilises it to bring up the light and glow. The work with the white paint as well as tonal rendering of the complexion was accomplished with confidence and mastered skill. Firm and questioning look of the wrinkled grandmother’s blue eyes juxtaposes with a kind and smooth face of the selfless mother.

We assume, that we observe one of the first results of young Leopold’s studies at Viennese academy and his encounter with works of Albrecht Dürer, Anthony van Dyck and his most favourite Rembrandt. Leopold enrolled at the Academy in winter term 1853 and we believe that the portrait of the grandmother was painted during his vacation at home.

The painting was in a poor state. There were numerous paint chippings, fillings of earlier date, and extensive craquelure. The thorough restoration of the painting executed for the purposes of this exhibition uncovered early signature.

Initial letter „L“ is not yet joined with the first letter of the surname, as it is typical for Horovitz’s later work.

Leopold Horovitz: Portrét matky umelca Márie rod. Grün / Portrait of the Artist’s Mother Mária née Grün, 1850 – 1852

Leopold Horovitz: Portrét babičky umelca Ernestíny rod. Frieder / Portrait of Grandmother Ernestína née Frieder, 1853 – 1854

Pavol Šalamon

60 – 61

ŽIDIA V KOŠICIACH JEWS IN KOŠICE

V roku 1840 povolil zákon č. xxix usadzovanie židov na celom území Uhorska aj v slobodných kráľovských mestách.

Výnimkou naďalej ostávali banské mestá. Z archívnych dokumentov však vieme, že v takzvanom židovskom hostinci na okraji Košíc, ktorý si v roku 1814 vzal do prenájmu otec neskoršieho slávneho fotografa a maliara Imricha Rotha, bývalo niekoľko židov už v 30. rokoch 19. storočia. Dva roky po usadení prvých rodín si Židovská náboženská obec zriadila modlitebňu v budove bývalej sýpky obilia na Zvonárskej ulici. Od roku 1844 (do mája 1889) začali židia pochovávať svojich zomretých na cintoríne na dnešnej Tatranskej ulici. Mesto malo začiatkom roka 1848 skoro 15 000 obyvateľov. Celkový počet židov v tomto roku vzrástol na 650. Židia v Košiciach nežili nikdy v oddelenej časti mesta, ale v domoch, kde ich susedmi boli aj vysoko postavené osoby civilnej a policajnej správy. Na Hlavnej ulici, v dome č. 20 (súčasné číslo), v susedstve policajného riaditeľa, bývali tri rodiny židovských obchodníkov. Prví židia v Košiciach boli väčšinou obchodníci a remeselníci. Hospodársky a spoločenský vzostup tých z nich, ktorí prišli s určitým „kapitálom“ a obchodnými kontaktmi, umožnil ich deťom štúdium na stredných a neskôr aj vysokých školách. Po potlačení revolúcie v roku 1849 došlo v krajine k prevratným politickým a spoločenským zmenám, a tým aj k veľkému pohybu obyvateľstva. Podľa prvého rakúskeho sčítania obyvateľstva v roku 1850 žilo v meste viac ako 13 000 obyvateľov. Židov bolo 729. Cechy a Obchodná komora pritom obmedzovali hospodársku činnosť židov. Prvých židovských obchodníkov prijali do Obchodnej komory až v roku 1852. Presun vidieckeho obyvateľstva do miest v celom Uhorsku bol veľmi výrazný v druhej polovici 19. storočia. Najmä v 50. rokoch pribudlo v Košiciach najviac obyvateľov v dovtedajších dejinách. Viac ako štyridsať percent novousadlíkov boli židia. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 sa stali Košice druhým najväčším mestom Uhorska podľa počtu osôb zamestnaných v remeslách a priemysle. V tom čase tu žilo okolo 1800 židov. Rovnoprávnosť židov formálne deklarovalo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867. Článok č. 17 recepčného zákona židom priznával plnú občiansku rovnoprávnosť s ostatnými občanmi Uhorska. V tom istom roku otvorila Židovská náboženská obec svoju prvú synagógu na dnešnej Moyzesovej ulici. Výstavba tejto, dnes už

In 1840 the Law no. xxix allowed Jewish settlement in Hungarian lands and free royal towns and cities. The mining towns remained an exception. We learn from the archival documents, that several Jews were accommodated in 1830s in a Jewish tavern on Košice outskirts, which was under management of the father of the later famous photographer and painter Imre Roth from 1814.

Two years after the settlement of first families, the Jewish Religious Community set up a prayer room in a converted barn at Zvonárska St. From 1844 (until May 1889), Jews were allowed to bury their departed at the cemetery in current Tatranská St. At the beginning of 1848, the town had almost 15,000 inhabitants. The overall number of Jews increased to 650. Jews in Košice never lived in a particular borough.

They lived in houses neighbouring people with high social status or position in the council office or the police. At 20 Hlavná St. (current address), three Jewish merchants lived neighbouring directly the chief police officer. The first Jews in Košice were often merchants or tradesmen. The economic and societal elevation of those who came with certain ‘capital’ and business contacts enabled their offspring to study at grammar schools and universities. After the suppression of the rebellion in 1849, the country adopted social and political changes, which resulted in migration. According to the first Austrian census in 1850, more than 13,000 citizens lived in the town. There were 729 Jews. Guilds and business associations limited the Jewish economic activity. The first Jewish merchants were admitted to the Chamber of Commerce in 1852. The relocation of the country inhabitants to the towns and cities in whole Hungary gained a large scale in the second half of the 19th century. In 1850s in particular, Košice recorded the most significant increase of inhabitants in the history. More than 40% of new-settlers were Jews. After the Austro-Hungarian Compromise in 1867 Košice became the second largest city in Hungary in respect of people employed in industry and trades. At that time, there were 1800 Jews in Košice. The Compromise formally declared the equalisation of Jews. The article 17 of the Law of Reception granted Jews the civil equalisation with other citizens of Hungary. In the very same year, the Jewish Religious Community opened the first synagogue in currently Moyzesova St. The erecting of this currently non-existent building enlarged the antagonism

Fotoateliér / Photo studio S. Letzter, Košice: Pohľad na Hlavnú ulicu v Košiciach / View on Hlavná street Košice, okolo / c. 1890

neexistujúcej, budovy prehĺbila rozpory vo vnútri náboženskej obce. Ortodoxní židia nielen v Košiciach, ale aj v celom Uhorsku boli proti liberalizácii náboženského života a úplnému integrovaniu sa do života väčšinového obyvateľstva krajiny. Rozpory medzi dvoma hlavnými prúdmi judaizmu viedli nakoniec k jeho rozdeleniu. Neológovia, stúpenci liberálnejšieho smeru judaizmu, boli štátom uznaní v roku 1869. Ortodoxná náboženská obec v Košiciach so všetkými svojimi ustanovizňami vznikla v roku 1871. Modlitebňu na Zvonárskej ulici prebudovali na synagógu pre ortodoxných veriacich v rokoch 1883 – 1884. Dôležitým medzníkom v živote židov bol aj rok 1895, keď uhorský parlament zrovnoprávnil judaizmus s ostatnými uznávanými náboženstvami Uhorska. Zákon prispel k ďalšej spoločenskej integrácii židov a umožnil aj uzavieranie zmiešaných manželstiev.

Na začiatku dvadsiateho storočia, keď mali Košice okolo štyridsaťtisíc obyvateľov, tvorili židia asi štrnásť percent z ich celkového počtu. V roku 1917, keď vo Viedni zomrel Leopold Horovitz, bývalo v Košiciach asi sedemtisíc židov nielen v Starom meste, ale aj na jeho predmestiach.

Za necelých osemdesiat rokov Horovitzovho života sa Košice podstatne zmenili. Židia, ktorí sa usadili v Košiciach, sa po príchode rýchlo udomácnili a stali sa nielen súčasťou hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života mesta, ale viacerí dokonca preslávili svoje mesto aj vo svete.

within the community. The orthodox Jews, not only in Košice but also in the entire Hungary were against the liberalisation of the religious life and the integration into the society. The contradiction between two main streams of Judaism resulted in its division. The neologs, members of the liberal version of Judaism, were recognised by the government in 1869. The orthodox religious community in Košice with their entire establishment originates in 1871. The prayer room at Zvonárska St. was converted to a synagogue for orthodox believers in 1883–1884. 1895 was an important milestone in the life of Jews, when the Hungarian parliament equalised Judaism with other authorized religions in Hungary. The law contributed to further integration of Jews into the society and allowed entering mixed marriages.

At the beginning of the 20th century when Košice had approximately 40,000 inhabitants, the Jewish community had 14% of the overall number. In 1917, when Leopold Horovitz died in Vienna, there were approximately 7,000 Jews in Košice, taking into account the old town as well as the suburbs. Within less than 80 years of his life, Košice changed its face significantly. Jews who came to Košice quickly settled in and became a part of the economic, social and cultural life of the town and many made it famous abroad.

Anna Ötvös

62 – 63

MOSKOVICSOVCI A HOROVITZOVCI THE MOSKOVICS & HOROVITZ FAMILIES

Dejiny významných košických rodín Moskovicsovcov a Horovitzovcov sa začínajú podobne a vyvíjajú sa paralelne. Najstarší známi predkovia oboch rodín sa venovali obchodu s vínom. Leopoldov otec Herman Horovitz (1811 – 1877) pochádzal z tokajskej oblasti, z dediny Olaszliszka. Jeho otec Emanuel Horovitz odtiaľ obchodoval s vínom, ktoré exportoval do Poľska, Ruska, Pruska a Rakúska.

Aby rodinný obchod s vínom zefektívnil, presťahoval sa Herman bližšie ku Košiciam, do Rozhanoviec. Tam sa oženil s dcérou obchodníka s vínom Máriou Grün. Keď bolo v roku 1840 povolené židom usadiť sa v Košiciach, Horovitzova rodina sa tam presťahovala medzi prvými.

Israel Moskovics (1816 – 1884) pochádzal zo Sačurova a okrem vína obchodoval aj s liehom. Dátum jeho príchodu do Košíc nie je známy, ale už v roku 1844, keď vznikol Pohrebný spolok Chevra kadiša, zvolili si členovia židovskej obce za jeho predsedu práve Israela Moskovicsa. Znamená to, že v tom čase už patril medzi popredné osobnosti obce.

V roku 1844 Herman Horovitz spolu s Israelom Moskovicsom v Košiciach zriadili centrum pre export tokajského vína. Vďaka mladšiemu Moskovicsovmu synovi Leovi (1846 – 1913), ktorý pôsobil v 70. rokoch 19. storočia ako lekár v Holandskej Východnej Indii, sa export vína rozšíril až do Batávie (dnes Jakarta).

Horovitz aj Moskovics zmýšľali pokrokovo a svojich synov dali na štúdium do popredného katolíckeho gymnázia premonštrátov. Nakoľko patrili k zámožným židovským občanom mesta, chceli mať zo svojich synov lekárov alebo právnikov. Uvedomovali si význam vzdelania a jeho prínos pri zaradení sa do meštianskej spoločnosti. Vtedajšie liberálne časy a skôr pozitívny prístup Uhorska k židom v nich vzbudili spolupatričnosť s maďarským národom. Preto, ako veľa iných židov, finančne i osobne podporovali aj revolúciu v rokoch 1848 – 1849. Herman Horovitz sa jej zúčastnil ako honvéd.

Horovitzov najstarší syn Emanuel (Manó) začal chodiť na gymnázium v školskom roku 1845/1846 vo veku desať rokov. Triedne knihy zo školského roka 1847/1848 v archíve chýbajú. V nasledujúcom školskom roku 1848/1849 však už v druhom ročníku gramatickej triedy nájdeme aj meno vtedy jedenásťročného Leopolda. Jeho spolužiakom bol Jakab (Jakub) Moskovics (1839 – 1902). V ďalších rokoch už

History of distinguished Moskovics and Horovitz families from Košice began similarly and developed side by side. The eldest known ancestors of both families were wine merchants.

Leopold’s father, Herman Horovitz (1811–1877) came from the Tokaji district, from the village of Olaszliszka. His father Emanuel Horovitz exported wine from the region to Poland, Russia, Prussia and Austria. To make business more efficient, Herman moved closer to Košice – to Rozhanovce (Rozgony).

There he married a daughter of other wine merchant – Mária Grün. When Jews were allowed to settle in Košice in 1840 Horovitz family were among the first ones who moved there.

Israel Moskovics (1816–1884) came from Sačurov and apart from trading wine, his business also entailed spirits.

The date of his relocation to Košice is unknown, but already in 1844, when the Burial Society of Chevra Kadisha (Holy Society) was established, the members of Jewish community elected Israel Moskovics a chairman. That means, he was already a respected personage of the community.

In 1844, Herman Horovitz along with Israel Moskovics established a centre for the export of Tokay wine in Košice. It was thanks to the younger Moskovics’s son Leo (1846–1913), who was active in 1870s as a doctor in Dutch East Indies that the export reached Batavia (currently Jakarta).

The Horovitzes, as well as the Moskovicses, were open-minded people; therefore, they educated their sons in a secular school, the prestigious Premonstratensian Grammar School. Being wealthy Jewish citizens, they wanted their sons to become doctors or lawyers. They acknowledged the value of the secular education and its benefits with regards to integration in the urban society. The coeval liberal atmosphere and more accommodating approach of Hungary towards Jews inspired fraternal approach from their side. Hence, as many other Jews, they supported the Hungarian revolution in 1848 –49 financially as well as personally. Herman Horovitz took part in it as a volunteer of the territorial army.

Horovitz’s eldest son Emanuel (Manó) began to attend the grammar school in 1845–1846 as a ten-year-old boy. The yearly record books from 1847–1848 are missing from the archive. In the following school year 1848–1849, however, we find the name of eleven years old Leopold (Lipót). His classmate was Jakab Moskovics (1839–1902). In later years, the Horovitz brothers do not appear in the school records.

Leopold Horovitz: Portrét Jakaba Moskovicsa / Portrait of Jakab Moskovics, 1853 – 1854

Fotoateliér / Photo studio Imre E. Roth, Košice: Jakab Moskovics s priateľmi / Jakab Moskovics with friends, okolo / c. 1870 Fotoateliér / Photo studio S. Letzter, Košice: Jakab Moskovics, 1886

64 – 65

súrodenci Horovitzovci v registri gymnázia nefigurujú.

Emanuel teda skončil štyri ročníky a Leopold len dva. Jakab v roku 1855 zmaturoval.

Spolužiaci Leopold a Jakab boli pravdepodobne aj dobrými kamarátmi a mali aj iné spoločné záujmy. Svedčí o tom aj fakt, že od roku 1850 obaja chodili na výtvarné lekcie k akademickému maliarovi I. E. Rothovi. Jakab sa rozhodol uprednostniť štúdium medicíny vo Viedni, zatiaľ čo Leopold začal v roku 1853 študovať na tamojšej Akadémii krásnych umení. Obaja teda študovali vo Viedni v rovnakom čase, Leopold do roku 1859 a Jakab do roku 1861.

Z prvých rokov štúdia na Akadémii pochádza Leopoldov portrét kamaráta Jakaba.

Mladý lekár Moskovics sa vrátil do Košíc v roku 1864.

Stal sa členom mestského zastupiteľstva a od roku 1872 až do smrti vykonával funkciu hlavného mestského lekára.

Bol predsedom neologickej židovskej obce aj zakladateľom a veľmajstrom košických slobodomurárskych lóží Haladás (Pokrok), Egyetértés (Svornosť) a Resurrexit. Založil a redigoval maďarský politicko-hospodársky týždenník Haladás, ktorý vychádzal v rokoch 1872 – 1874. Za Moskovicsovej éry sa pomaďarčovala dovtedy nemeckojazyčná židovská neologická náboženská obec a aj základná škola. Bol tiež zakladateľom Telocvičného spolku, Spolku dobrovoľných hasičov, Fröhbelovskej detskej záhrady a dobročinného ženského spolku Humanitas. Podporoval chudobných, založil základinu pre chudobných študentov. Napriek svojej funkcii hlavného lekára mesta a rozsiahlej súkromnej praxi zomrel síce ako takmer nemajetný, ale zato vplyvný a vážený mešťan.

Dospelí Horovitz a Moskovics išli každý svojou životnou dráhou, obaja sa stali úspešnými vo svojich odboroch.

Torzálny stav súkromných archívov oboch rodín nám neumožňuje bližšie prebádať ich vzájomné vzťahy. Dôkazom toho, že ich deti sa poznali, je portrét dcéry Jakaba Ireny, ktorý v roku 1934 namaľoval Armin, Leopoldov syn, ktorý sa tiež stal maliarom.

Therefore, we assume Emanuel accomplished four years and Leopold only two. Jakab took the final exam in 1855.

The classmates Leopold and Jakab seemed to be also good friends and had a good deal in common. This assumption is supported by the fact that from 1850 they both studied at the art studio of the academic painter I. E. Roth. Jakab later decided to study medicine in Vienna, whereas Leopold started his studies at the Academy of Fine Arts in 1853. They both studied in Vienna at the same time – Leopold until 1859 and Jakab until 1861. The portrait of his friend Jakab originates in the initial years at the Academy.

Young doctor Moskovics returned to Košice in 1864. He became a member of the council cabinet and from 1872 until his death he was a chief town physician. He was a chairman of the Neolog Jews Community, as well as a founder and master mason of Košice Masonic lodges Haladás (Progress), Egyetértés (Unity) and Resurrexit. He founded and edited Hungarian political – economic weekly magazine Haladás published from 1872 to 1874. During Moskovics’s period, the Hungarisation of hitherto German speaking Neolog Jewish community as well as the primary school took place. He was also a founder of the Gymnasium Society, Union of Voluntary Fire Brigade, Fröhbel’s nursery and humanitarian female institute Humanitas. He was helping the poor and he funded a primary school for needy students. Despite being in a position of the chief town physician and extensive private medical activities he died an impecunious, albeit influential and respected citizen.

Grown-up Horovitz and Moskovics chose their own path in life; they both met with success in their fields. A fractional state of the private archives of both families prevents us from thorough research of their interaction. The portraits of Irene, – Jakab’s daughter, 1934 by Armin – Leopold’s son, who became a painter, testifies to the fact that the children were acquainted.

Leopold Horovitz: Autoportrét / Self-portrait, 1856

Jana Švantnerová

66 – 67

SKICÁRE A RANÁ TVORBA SKETCHBOOKS AND EARLY WORK

Vzhľadom na absenciu Horovitzovej pozostalosti predstavujú štyri zachované skicáre a niekoľko samostatných listov hotový poklad. Nachádzajú sa v súkromných zbierkach v Škótsku a Izraeli u potomkov sestry Leopolda Horovitza Zsófie. Vďaka tomu, že niektoré kresby sú datované, vieme odhadnúť, že skicáre pochádzajú z rokov 1854 až 1860, pričom nemožno vylúčiť ani staršie či mladšie presahy. Ide teda zhruba o obdobie Leopoldovho štúdia na viedenskej Akadémii. Po technickej stránke obsahujú skicáre kresby ceruzkou a tušom. Po obsahovej sú omnoho rozmanitejšie. Najpočetnejšie sú portrétne momentky a precízne štúdie konkrétnych ľudí, členov rodiny či priateľov, neraz označené ich menami. Objavujú sa aj neznačené štúdie hláv alebo celých postáv. Druhou najrozsiahlejšou tematickou podskupinou sú kópie starších obrazov (Nájdenie Mojžiša v rieke, Návrat vyzvedačov z Kanaánu) či fragmenty vojnových, jazdeckých a galantných scén. Nachádzame aj žánrové momentky (Hráči kariet), výsek krajiny či zobrazenie interiéru maliarovej izby. Príležitostne sa naskytnú aj študentské cvičenia – geometrické tvary, anatómia (ľudská lebka) a kresby antických sôch. V skicároch sa objavujú aj rôzne hravé detské kresby a detinské intervencie, ktoré tam zrejme zanechalo početné Leopoldovo potomstvo počas jeho pobytu doma.

V prípade skicárov je zo strany bádateľa vždy snaha dohľadať skice k následným realizáciám. Nebolo tomu inak ani v tomto prípade. Toto hľadanie prinieslo uspokojujúce výsledky. Prvým z nich je vyobrazenie mladého maliara, ktorý v kruhu rodiny maľuje portrét svojho staršieho brata. Zatiaľ čo skica zachytáva menšiu časť izby a rodiny, vo výslednej olejomaľbe vidíme okrem rodičov aj piatich Leopoldových súrodencov. Najstarší brat Emanuel sedí modelom, staršie sestry Jetta a Zsófia sa prizerajú, pričom tá staršia nabáda posunkom mladšieho súrodenca, aby nevyrušoval. Akt tvorenia sa zrejme v rodine Horovitzovcov spájal s veľkou úctou. Ďalšia malá sestrička so záujmom hľadí na plátno aj bez napomínania. Samotný Leopold pôsobí veľmi odhodlane a svoj model priam hypnotizuje očami. Výsledný obraz je dejovo aj priestorovo rozvinutejší, pričom maliar pozmenil umiestnenie niektorých postáv.

Výjav sa pravdepodobne odohráva v košickom príbytku, ktorého steny zdobia portrétne štúdie mladého študenta.

The lack of Horovitz’s personal effects makes us treasure four surviving sketchbooks and several loose sheets. They are in private collections of Leopold Horovitz’s sister Zsófia’s descendants in Scotland and Israel. Owing to the fact that some of the sketches are dated, we can estimate the period of the sketchbooks’ origin – from 1854 to 1860, albeit we cannot rule out earlier or later entries. It is a period of Leopold’s studies at the Academy in Vienna. From the technical point of view, there are drawings in pencil and ink. When it comes to subject matter, they vary more. The majority of depictions are candid portraits and elaborate studies of concrete people, members of family or friends, often inscribed with their names. There are also studies of heads or whole figures with no inscription. The second largest group of drawings are copies of older paintings (Finding Moses in the River, Return of Spies from Canaan) as well as fragments of battle and equestrian scenes, and Fête galante. We find also genre pictures (Card Players), fragments of a landscape and a depiction of the artist’s studio interior. Occasionally emerge student geometric sketches, anatomical studies (human skull) as well as drawings of Greco-Roman sculptures. In the sketchbooks, we also find various playful child’s drawings and childish interventions, the contribution of which is attributed to Leopold’s playful offspring during artist’s presence at home.

When it comes to the research of the sketchbooks, it is the researcher’s duty to look for sketches for later realised artworks. Acting upon this duty, the search has borne fruit.

There is a depiction of the young artist among the family members painting his older brother. The sketch captures only a part of the room and family whereas the painting depicts, apart from parents, five Leopold’s siblings. The eldest brother Emanuel is sitting as a model, older sisters Jetta and Zsófia are observing while older Zsófia prompts his younger sibling to behave and not to interrupt. The creative process was evidently welcomed in Horovitz family. Another little baby-sister is watching the canvas with an interest without being instructed. Leopold gives an impression of a bold man who seems to be hypnotising his model with his eyes. Compared to the sketch, the painting is more developed in sujet as well in space although the artist altered the position of some figures. The scene takes place probably at Košice home where the walls are decorated with student portrayal studies. Despite

Leopold Horovitz: Autoportrét pri portrétovaní brata v kruhu rodiny / Self-portrait at portraying the brother surrounded by the family, okolo / c. 1853 Leopold Horovitz: Skica k autoportrétu pri portrétovaní brata v kruhu rodiny / Sketch for the self-portrait at portraying the brother surrounded by the family, okolo / c. 1853

68 – 69

Leopold Horovitz: Skica k portrétu Sv. Jeremiáša / Sketch for the Portrait of St. Jeremiah, 1857 – 1858

Aj napriek tomu, že ide o dielo naozaj začiatočnícke a po mnohých stránkach nedotiahnuté a nezvládnuté, predstavuje cennú sondu do maliarskych začiatkov Horovitza a jeho rodinného života. Dodnes sa nachádza v rodinnej zbierke v Izraeli. V prípade druhej zhody ide o kvalitnejšiu olejomaľbu, ktorá je pozoruhodne presným prevedením pôvodnej skice ceruzkou. Originál sa nachádza v Segedíne v Múzeu Ferenca Móru (Móra Ferenc Múzeum). Do zbierok sa dostal už v marci roku 1885 kúpou od riaditeľa košického divadla Vilmosa Lászyho. Ten spolu s numizmatickou zbierkou predal múzeu aj niekoľko obrazov, medzi nimi aj tento. V prírastkovej knihe múzea bol vedený pod názvom „Sv. Jeremiáš“. Toto pomenovanie používa múzeum, už bez úvodzoviek, dodnes. Je pravdepodobné, že išlo o kópiu staršieho diela, ktorú mal Leopold k dispozícii na Akadémii alebo v niektorej viedenskej obrazárni. Podobný portrét v štýle starozákonného proroka sa nachádza aj v súkromnej zbierke v Izraeli. Okrem týchto dvoch štylizovaných portrétov sa v slovenských zbierkach kedysi nachádzalo aj ďalších päť obrazov, ktoré predstavovali portréty mužov v brnení, košického „pomätenca grófa Boditzkého“ a Zuzanu v kúpeli.

Všetky nanešťastie zhoreli pri požiari vo VSG v roku 1985.

the fact that it is student work and in many respects needs more attention, it represents an insight into Horovitz’s artistic beginnings and family life. It is still in the family collection in Israel. The other sketch corresponding with a painting is a more quality oil, which is remarkably precise version of the pencil sketch. The original is in the Móra Ferenc Museum in Szeged. It was acquired in March 1885 when it was purchased from the director of Košice theatre Vilmos Lászy. He vended his collection of coins and several paintings including this one. In the acquisition record book the painting is titled ‘St. Jeremiah’. This museum still uses this title but only without quotation marks. It is possible that it is a copy of an older artwork, which was available to Horovitz at the Academy or other Vienna establishment. A portrait of an Old Testament prophet, similar in style, is in a private collection in Israel.

Apart from these two stylised portraits, Slovak collections could once boast owning other five pieces: Portraits of Men in Armour, “Košice Eccentric Count Boditzky” and Susannah at the Bath. Unfortunately, all of them were consumed by the fire at the VSG in 1985.

Leopold Horovitz: Sv. Jeremiáš / St. Jeremiah, 1858

Pavol Šalamon

70 – 71

HOROVITZOVCI V KOŠICIACH THE HOROVITZES IN KOŠICE

Horovitzovci boli jednou zo židovských rodín, ktoré sa zaoberali obchodom s vínom z Tokajskej oblasti. Herman Horovitz (1811 – 1879) sa do Rozhanoviec (ktoré boli do roku 1840 židovským predmestím Košíc) presťahoval asi v 30. rokoch 19. storočia. Tu sa oženil s Máriou Grün. Ich syn Leopold sa síce narodil 2. februára 1838 v Košiciach v dome na Dominikánskom námestí (dnešné číslo 25), keď bol Herman Horovitz s manželkou v meste na trhu a pravdepodobne aj na obchodnom jednaní. Keďže sa židia mohli usadzovať v slobodných kráľovských mestách, s výnimkou banských miest, len od roku 1840, Herman Horovitz, ktorý už aj pred týmto rokom mal v Košiciach obchodné kontakty a bol správcom obchodníka s vínom Jánosa Ertliho, dostal povolenie na pobyt v meste až koncom roka 1841. Pred príchodom do Košíc sa v Rozhanovciach narodil syn Emanuel aj dcéry Jetta a Zsófia. Všetky ostatné deti sa narodili v Košiciach po roku 1841.

Židia v Košiciach nikdy nebývali v osobitnej časti mesta. Najviac ich bývalo v dnešnom Starom meste – na Hlavnej, Alžbetinej, Mlynskej ulici a Zvonárskej ulici, ale aj na Dolnom predmestí v dnes už neexistujúcej zástavbe na mieste mestskej časti Juh.

Po presťahovaní do Košíc si Herman Horovitz prenajímal byt v hostinci U troch ruží na dnešnej Alžbetinej ulici č. 26 (na mieste ktorého stojí od roku 1900 iný dom), a krátko, v roku 1842, aj v dome č. 29 na tej istej ulici. Neskôr sa Horovitzovci presťahovali na dnešnú Rooseveltovu ulicu č. 12, ale v čase sčítania obyvateľov v roku 1857 nachádzame rodinu opäť na dnešnej Alžbetinej 26. Predpokladáme, že zmena bydliska súvisela aj so zlepšujúcimi sa finančnými možnosťami hlavy rodiny, o čom svedčí aj fakt, že Herman chcel v roku 1861 dom U troch ruží kúpiť, k čomu však nedošlo. Podľa sčítania židov z roku 1875 pravdepodobne od začiatku 70. rokov bývali Horovitzovci v dome na rohu dnešnej Moyzesovej a Timonovej ulice, v priamom susedstve prvej synagógy postavenej v roku 1867.

Herman Horovitz zomrel v Košiciach v roku 1878 a jeho podnikanie s vínom prevzal syn Félix (1855 – 1931).

Leopold navštevoval premonštrátske gymnázium v Košiciach v rokoch 1847 – 1849 a od roku 1853 už študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Vieme, že za života svojich rodičov do svojho rodného mesta chodil často,

The Horovitz family was one of the Jewish wine merchants trading in the Tokay district. Herman Horovitz (1811–1879) moved to Rozhanovce (then Rozgony, which was a Jewish suburb of Košice until 1840) in approximately 1830s. Here he married Mária Grün. Their son Leopold, however, was born on February 2, 1838 in Košice in a house at Dominican Sq. (currently 25 Dominican Sq.) – a market place, where Herman Horovitz with his wife had probably a business engagement.

Jews were not allowed to settle in free royal towns until 1840, the mining towns remaining an exception even after 1840.

Herman Horovitz, who had business contacts before, being a manager for wine merchant János Ertli, received the permission for the settlement in the town at the end of 1841. Before their relocation to Košice, their son Emanuel and daughters Jetta and Zsófia were born in Rozhanovce. All other children were born in Košice after 1841.

Jews never had a particular borough in Košice. Most of them lived in what is now the Old Town – at Hlavná, Alžbetínska, Mlynská and Zvonárska Sts., as well as in Dolné Borough – currently residential borough Juh, in houses, which no longer exist.

After the relocation to Košice, Herman Horovitz rented an apartment in a tavern U troch ruží (The Three Roses) at 26 Alžbetínska St. (another building was erected on the site in 1900) and shortly in 1842 at 29 Alžbetínska St. Later, the Horovitz family moved to currently 12 Roosevelt St., although at the time of census in 1857, we find the family back at 26 Alžbetínska St. We assume, the relocation was related to the family ameliorated financial situation. The fact that Herman intended to purchase the whole house in 1861, although it never materialised, supports the assumption.

According to the Jewish census in 1875, the Horovitz family lived in the house at the corner of currently Moyzesova and Timonova Sts. neighbouring the first synagogue built in 1867. We believe they lived there since early 1870s.

Herman Horovitz died in Košice in 1878 and his wine business was passed on to his son Felix (1855–1931). Leopold attended the Premonstratensian Grammar School in Košice from 1847 to 1849 and from 1853 he studied at the Academy of Fine Arts in Vienna. We know for certain that during his parents life, he visited the town often mainly to see his family, but also to collect the official correspondence (several

Dekrét o zakúpení miest v mužskej a ženskej časti novej synagógy na meno Herman Horovitz / Deed of purchase of places in female and male part of the new synagogue in the name of Herman Horovitz, 1867

predovšetkým kvôli rodine, ale aj kvôli úradnej korešpondencii (viaceré žiadosti o cestovný pas do zahraničia, o potvrdenie domovského práva a o oslobodenie od vojenskej služby v roku 1862), ktorá na jeho meno prichádzala na otcovu adresu. Matka Leopolda zomrela v roku 1904. Vtedy využil maliar všetky svoje konexie na cisárskom dvore a dosiahol, že milovanú matku pochovali vedľa jej manžela na už vtedy pätnásť rokov zatvorenom starom židovskom cintoríne na dnešnej Tatranskej ulici. Dom U troch ruží, v ktorom Horovitzovci bývali najdlhšie a ktorý im zrejme prirástol k srdcu, sa Leopoldovi Horovitzovi v roku 1896 od nových majiteľov kúpiť nepodarilo. Jeho súrodenci však už bývali v iných domoch. Sestra Zsófia sa vydala za Móra Hennefelda a ich potomkovia si priezviská zmenili na Halmi. Táto rodina bývala asi od roku 1910 v známom košickom dome Halmi udvar, kde sa sám Leopold asi nie raz zastavil a možno tam aj maľoval.

Synagóga na dnešnej Štúrovej ulici z roku 1867 / Synagogue at currently Štúrová St. built in 1867, 1895 – 1900

passport applications, application for the confirmation of the settlement rights and exemption from the military service in 1862), which was delivered to his father’s address.

Leopold’s mother died in 1904. The painter used all his connections at the Imperial court to allow his beloved mother to be buried by the side of her husband as the Jewish cemetery at currently Tatranská St. had been closed for 15 years by that time. Leopold, in 1896, attempted to acquire the house U troch ruží (The Three Roses), in which the family lived for the longest time and grew fond of, but failed to persuade its new owners to sell.

His siblings lived in other houses. Sister Zsófia married Mór Hennefeld and their children changed their surname to Halmi. This family lived in the well-known house Halmi udvar in Košice from 1910, where, we assume, Leopold stayed and perhaps even painted.

Jana Švantnerová

72 – 73

PRVÝ UČITEĽ THE FIRST TEACHER

Rodina Imreho Emanuela Rotha (1814 – 1885) patrila k prvým židovským obyvateľom mesta Košice. V roku jeho narodenia si Rothov otec zobral do prenájmu miestny hostinec. Po smrti otca viedla podnik ďalej matka Anna.

Rothovci tak prirodzene patrili medzi zakladajúce rodiny košickej židovskej obce. Dobré finančné zázemie, ako aj pokrokové zmýšľanie matky, umožnili Rothovi štúdium na akadémiách vo Viedni (1829 – 1832), Mníchove (1832) a Düsseldorfe (1841 – 1846). Podnikol tiež viaceré študijné cesty do Paríža, Ríma, Egypta a Carihradu. Približne v roku 1848 sa vrátil do rodných Košíc. Bol jedným z prvých, kto do Košíc priniesol poznatky a trendy zo zahraničných umeleckých centier. Maľoval hlavne portréty a zátišia v štýle neskorého empíru a biedermeiera. Okrem Leopolda sa venoval aj výučbe Jakaba Moskovicsa, ktorý sa neskôr stal lekárom.

V kontexte tvorby Leopolda Horovitza je podstatné hlavne to, ako a čím mohol Roth začínajúceho maliara ovplyvniť, poučiť a inšpirovať. V zbierke VSM sa nachádza šesť zaujímavých Rothových študijných kópií diel z európskych obrazární. Tri z nich sú prepracovanejšie a väčších rozmerov, zatiaľ čo zvyšné predstavujú drobné formáty (okolo 13 × 19 cm) plátna na podráme. Prvá z dokončených kópií predstavuje scénu Ukladania do hrobu od Caravaggia z Vatikánskych múzeí z roku 1836. Ďalšia zachytáva nizozemský portrét neznámeho muža zo 17. storočia z neznámej düsseldorfskej galérie z roku 1841. Posledná dôkladnejšia kópia je Portrét pápeža Júlia II. od Raffaela. Jedna zo študijných kópií, respektíve skíc, z roku 1847 zobrazuje diela z Louvru: Narodenie od Rembrandta a Portrét Henricha IV. od Fransa Pourbusa ml. Posledné dve predstavujú Juditu s Holofernom a Samsona s Dalilou. Ich predlohy nateraz nie sú známe. Vzhľadom na príbuzný formát a prevedenie je možné, že tiež vznikli v Louvri.

Rothove diela sú okrem zbierok VSM zastúpené aj vo VSG, SNG a Šarišskej galérii v Prešove. Dohromady ide o trinásť diel. Pritom zastúpenie kópií je skoro také isté ako jeho vlastná tvorba. Dominujú v nej mužské portréty, napríklad vyobrazenie maliara Petra Josepha Minjona (1816 – 1898) z Düsseldorfu a grófa Józsefa Dessewffyho (1771 – 1843), ktorý bol okrem iného spoluzakladateľom Uhorskej akadémie vied. Portrét grófa je, ako jediný,

The family of Imre Emanuel Roth (1814-1885) was one of the first Jewish citizens of Košice. In the year he was born, his father started to rent a local tavern. After the father’s death, the mother Anna took over the management of the enterprise.

Naturally, Roth family became the founders of Košice Jewish community. Good financial background along with mother’s advanced thinking enabled Roth to study at the academies in Vienna (1829-1832), Munich (1832) and Düsseldorf (1841-1846).

He took several study trips to Paris, Rome, Egypt and Istanbul. In approximately 1848, he returned to his native Košice.

There, he pioneered the knowledge and trends from abroad.

He painted mainly portraits and still lives in the Late Empire style and Biedermeyer. Leopold Horovitz and Jakab Moskovics, who later became a doctor, rank among the pupils of his lessons.

In the context of Leopold Horovitz’s work, it is important to explore how Roth might have inspired and influenced the young aspiring artist. In the collection of the VSM, there are six notable studies – copies of artworks from the European galleries. Three of them are larger and more elaborate whereas the remaining ones are smaller (ca. 13 × 19 cm) canvases on a blind frame. One of the finished copies, dated 1836, depicts a scene of the Entombment of Christ by Caravaggio from the Vatican Pinacoteca. Another captures a Dutch portrait of an unknown gentleman from 17th century from an unknown gallery in Düsseldorf dated 1841. The last accurate copy depicts a portrait of the Pope Julius II by Raphael. One of the study copies – sketches from 1847 depicts artworks from the Louvre: Nativity after Rembrandt and the Portrait of Henry IV by Frans Pourbus the Younger. The last two sketches depict Judith and Holofernes, and Samson and Delilah. Their originals are yet unknown. Judging from the similarities in size and manner, they are possibly from the Louvre.

Apart from the VSM, Roth’s artworks are in collections of the VSG, SNG, and Šariš Gallery in Prešov. They amount to thirteen pieces, whereof the copies count to almost the same number as originals. The collection of originals features mostly male portraits such as the portrayal of the painter Peter Joseph Minjon (1816-1898) from Düsseldorf and Count József Dessewffy (1771-1843), who, among his other activities, was a co-founder of the Hungarian Academy of Science. The portrait of the Count is the only dated work, 1843. The only genre

Obrázok 1 Obrázok 2

Imre E. Roth: Portrét Dr. Ludwiga Augusta Frankla / Portrait of Dr. Ludwig August Frankl, 1850 – 1860 Imre E. Roth: Kópia portrétu pápeža Júlia II. od Raffaela / Copy of the portrait of Pope Julius II by Raphael, 1840 – 1848 Imre E. Roth: Kópia neznámeho nizozemského portrétu z Düsseldorfu / Copy of unknown Dutch portrait from Düsseldorf, 1841 Imre E. Roth: Kópia obrazu Ukladanie do hrobu od Carravagia z Vatikánskych múzeí / Copy of the painting the Entombment of Christ by Caravaggio in Vatican Museums, 1836

datovaný rokom 1843. Jediným žánrovým dielom je vyobrazenie zamyslenej mladej ženy sediacej pri stole s vázou s precízne stvárnenou kyticou v biedermeierovskom štýle. Väčšina diel zrejme pochádza z druhej polovice 30. až polovice 50. rokov. Najprogresívnejšie v zmysle techniky a zachytenia výrazu pôsobí Portrét Dr. Ludwiga Augusta Frankla. Je možné sa domnievať, že ide o vyštudovaného lekára Frankla (1810 – 1894), ktorý sa preslávil hlavne ako básnik, spisovateľ a od roku 1838 pôsobil dlhé desaťročia ako archivár viedenskej židovskej komunity. Cestoval po Ázii, bol v Grécku a v Jeruzaleme. Roth namaľoval portrét na objednávku košického starostu pravdepodobne podľa fotografie v 50. rokoch 19. storočia.

painting is a depiction of a ponderous young woman sitting at the table with a vase and meticulously depicted flowers in Biedermeyer style. The majority of the artworks originate in the period of the other half of the 1830s until the first half of the 1850s. The Portrayal of Dr. Ludwig August Frankl appears to be the most progressive one regarding the technique and rendering of the expression. We believe it is the graduated physician Frankl (1810-1894), who became famous as a poet and writer. He was active as an archivist at the Viennese Jewish community for decades since 1838. He travelled across Asia, visited Greece and Jerusalem. Roth painted the portrait commissioned by the Košice mayor probably in 1850s from a photograph.

Lucia Almášiová & Dušan Béreš

74 – 75

FOTOGRAF IMRE E. ROTH IMRE E. ROTH THE PHOTOGRAPHER

Fotografia ako nový vynález 19. storočia si po prvých ukážkach vo Viedni a Bratislave veľmi rýchlo našla svojich divákov i v hornouhorských Košiciach. V roku 1843 tu ako prvý doložený fotograf svoje dagerotypické služby niekoľko dní ponúkal viedenský maliar a sochár Wilhelm Berg.

V rovnakom roku sa v meste uskutočnila i výstava panorám a dagerotypov D. M. Hortza, fotografa a maliara z Nassauského kniežatstva. Prvý stály ateliér si však v meste otvoril až I. E. Roth, akademicky školený maliar a scestovaný umelec-portrétista. Roth sa s fotografiou v jej prvotných formách (dagerotypia, slaná fotografia) mohol stretnúť na viacerých miestach počas svojich pobytov v zahraničí. Už pred rokom 1841 pobudol v Paríži a v Ríme a začal študovať v Düsseldorfe. Je tiež známe, že v roku 1844 bavil verejnosť v bratislavskom divadle premietaním tzv. Nebelbilder, maľovaných alebo fotografických obrázkov na skle, ktoré sa postupným prekrývaním pri premietaní plynulo prelínali, a teda sa javili ako živé scény. Natrvalo sa Roth usadil v Košiciach niekedy okolo roku 1848 a okrem vlastnej maliarskej činnosti a výučby kresby a maľby sa začal intenzívne venovať aj fotografii. V roku 1853 inzeroval v miestnych novinách svoj maliarsko-fotografický ateliér na Kováčskej ulici na vtedajšom č. 284. V roku 1855 už oznamoval služby na 1. poschodí nárožného domu na Hlavnej ulici č. 12 (dnes tiež č. 12). Podľa zachovaných fotografií mal neskôr na rovnakej strane ulice aj druhý ateliér v dome č. 18 (oproti Kaplnke sv. Michala, dnes č. 28). Ako fotograf nemal Roth v tomto období veľkú konkurenciu, do začiatku 60. rokov tu okrem neho pôsobili iba Lazár Letzter, Johann Lojanek a Kleczer. Vo svojom ateliéri sa Roth venoval najmä portrétnej fotografii, jeho klientelu tvorila celá košická spoločnosť od vážených mešťanov, obchodníkov, výtvarných umelcov až po nižšie vrstvy spoločnosti vrátane miestnych Cigánov.

Fotografie vyhotovoval spočiatku v technike dagerotypie (portréty manželov Friedrichovcov, po 1848), neskôr na slanom a albumínovom papieri. Najmä staršie portréty na slanom papieri zvykol pre oživenie aj ručne kolorovať. Vzácnym dokladom pre štúdium jeho práce je veľký dokumentačný album zachovaný v zbierke Východoslovenského múzea, ktorý obsahuje vyše 4000 kusov nalepených kópií portrétov malého vizitkového i väčšieho kabinetného rozmeru, v závere potom aj niekoľko pohľadov na mestá Košice a Bardejov

Photography as a novel invention of the 19th century found the market in Upper Hungarian Košice soon after it was introduced in Vienna and Bratislava (Pressburg). The first photographer recorded in the town was the Viennese painter and sculptor Wilhelm Berg, who had a stall set in Košice offering his daguerreotypist services for several days in 1843. In the same year, an exhibition of panoramas and daguerreotypes by D. M. Hortz – the photographer and painter from the Duchy of Nassau took place. The first permanent studio, however, was set up by I. E. Roth – the academy educated painter and globe-trotting portraitist. Roth might have encountered photography in its primary forms (daguerreotype, salt print) on his travels. Before 1841, he had already lived in Paris and Rome and started to study in Düsseldorf. It is also known, that in 1844 he entertained an audience in Bratislava theatre by projecting ‘Nebelbilder’ – painted or photographic pictures on glass, which creates an illusion of movement by aligning the projection of two matching images and gradual diminishing the first image while introducing the following one. Roth settled in Košice in approximately 1848 and apart from his own painting production, and teaching drawing and painting, he focused his attention on photography. In 1853, he advertised in a local newspaper his painting – photography atelier at then 284 Kováčska St. In 1855, he advertised the change of premises – 1st floor of the corner house at 12 Hlavná St. (the address is still existent) – the very centre of the town. According to archived photographs, he later established another studio at the same street in the house No. 18 (opposite the Saint Michael Chapel, currently No. 28). Roth, as a photographer, did not have much of a competition at that time. Until 1860s, only Lazár Letzter, Johann Lojanek and Kleczer were active in photography. Roth’s studio gained the reputation for his portrait photography. His clientele ranged from the respectable Košice society of bourgeois, merchants, artists to lower classes including local gypsies. Initially, he produced daguerreotypes (Portrait of Husband and Wife Friedrich after 1848), later the salt and albumen prints. He often hand-coloured the earlier salt prints in particular to achieve more lively effect.

The extensive documentary album in the collections of the VSM containing approximately 4,000 copies of portraits of carte de visite and cabinet cards sizes is an invaluable source for wide range of research. The album also contains several

Fotoateliér / Photo studio Imre E. Roth: Maliar Béla Klimkovics v mladšom veku s manželkou / Painter Béla Klimkovics in early age with his wife, 1853 – 1860

Fotoateliér / Photo studio Imre E. Roth: Herman a Mária Horovitzovci / Herman and Mária Horovitz, 1850 – 1860

76 – 77 alebo okolitú krajinu. Medzi portrétnymi snímkami nájdeme okrem Rothových a Horovitzových podobizní napríklad aj spoločný vizitkový portrét Hermana a Márie Horovitzovcov. Značne poškodená fotografia zachytáva maliarových rodičov z priameho pohľadu jednoducho stojacich pred maľovaným prírodným pozadím, podľa prítomného zábradlia zrejme na dvorovej pavlači jedného z ateliérov. Takmer rovnakú podobu má i spoločný portrét Bélu Klimkovicsa v mladšom veku s manželkou. Rothove dlhodobé priateľské kontakty s miestnou výtvarnou spoločnosťou aj v neskoršej dobe dokladá mierne štylizovaný Skupinový portrét Rotha so svojimi priateľmi, maliarmi Bélom Klimkovicsom a Györgyom (Jurajom) Révészom, vytvorený zrejme už v druhom priestrannejšom a lepšie vybavenom ateliéri. Zaujímavý objav autorky výstavy predstavuje spojenie Rothovho fotografického portrétu neznámeho muža v kabáte s obrazom Bélu Klimkovicsa Portrét revolucionára z roku 1848, nachádzajúcim sa dnes v zbierkach SNG v Bratislave. Fotografický záber je zjavným predobrazom maliarskeho portrétu dnes už neznámeho muža a jednoznačne dokladá určitú formu skorej spolupráce fotografa s miestnym maliarom. Roth mal ako fotograf úspech nielen v domácich Košiciach, ale i v zahraničí v rámci fotografickej časti výstavy voľného a úžitkového umenia (Lʼexposition des arts industriels) v Bruseli v roku 1857.

Fotografovať prestal niekedy pred rokom 1872, keď už stihol oba ateliéry predať alebo odovzdať do správy iným. Zomrel v Košiciach v roku 1885.

Ako presne sa po skončení fotografickej činnosti dostal rozsiahly konvolút Rothových prác v podobe albumu a série samostatných fotografií do zbierok VSM, nie je celkom jasné. Samotné múzeum bolo založené ešte počas Rothovho života v roku 1872 s účasťou oboch bratov Klimkovicsovcov, Imreho Henszlmanna a Viktora Myskovszkého. Z najstarších záznamov múzea sa však zatiaľ dozvieme iba toľko, že album bol bez uvedenia bližších údajov zapísaný do evidencie pravdepodobne niekedy v dobe pôsobenia riaditeľa dr. Josefa Poláka, teda v rokoch 1919 – 1938. V tejto súvislosti je zaujímavý fakt, že v roku 1921 zorganizovalo múzeum výstavu Staré portréty a miniatúry vo vlastnícke košických rodín (Košicei családok birtokában levő régi arcképek és miniatürök kiállitása), na ktorej boli vo vitrínach vedľa fotografií iných autorov (Letzter, Lengyel, Havelka, Megay, Cséri, Podleszny) vystavené i Rothove práce. A hoci zachovaný katalóg výstavy v závere uvádza jednotlivých majiteľov obrazov, majiteľov predmetov vo vitrínach bohužiaľ už nie. Podľa novinových správ vystavilo múzeum Rothove práce opäť v roku 1935 ako doplnok k výstave miestnych fotoamatérov. Fotografie i album boli v tomto období zrejme už v majetku múzea. Pre nás dnes predstavujú vzácne zachovaný celistvý pohľad na miestnu spoločnosť a vtedajšiu módu, zároveň i na prax fotografa a vybavenie jeho ateliéru.

views of Košice and Bardejov townscapes and surrounding landscapes. Among the portrayal photographs, we find, apart from Roth’s self-portraits and portrayals of Horovitz, a carte de visite portrait of Herman and Mária Horovitz – Leopold’s parents. The photograph (considerably damaged) captures the painter’s parents in frontal view standing in front of painted background. Judging from the railing present in the picture, the photograph was problaby taken on a porch of one of his studios. The portrait of Young Béla Klimkovics with his Wife has similar composition. The mildly stylised Group portrait of Roth with his Friends, painters Béla Klimkovics and György [Juraj] Révesz testifies to Roth’s lifelong close relationship with local artistic society. The picture was apparently taken in larger and better-equipped studio. The curator of this exhibition interestingly juxtaposes the portrayal photograph of an unknown man in a coat by Roth and the painting Portrait of a Revolutionary by Béla Klimkovics, 1848, from SNG collection. The photograph is an obvious forerunner of the painting of currently unknown man and it positively testifies to a cooperation between the photographer and local painter before 1848.

Roth met with success as a photographer not only in Košice but also internationally at the Exhibition of Fine and Applied Art in Brussels in 1857. He stopped dealing with photography sometime before 1872 by when he had already sold or rented both studios. He died in Košice in 1885.

It is not clear how the VSM acquired the extensive collection of Roth works (the album and series of individual photographs). The fact is that the Museum was established during Roth’s life in 1872 at participation of both Klimkovics brothers, Imre Henszlmann and Viktor Myskovszky. Nevertheless, the earliest Museum database entry suggests that the album was recorded probably during the directorship of Dr. Josef Polák from 1919 to 1938. In this regard, there is an interesting fact, that in 1921 the Museum organised the exhibition the Early Portraits and Miniatures from the Property of Košice Families, where Roth’s photographs were displayed along with works by other photographers (Letzter, Lengyel, Havelka, Megay, Cséri, Podleszny). Although the exhibition catalogue lists the owners of featured paintings, the owners of photographs were not included in the list. According to press, the Museum exhibited Roth’s works again in 1935 as an addition the exhibition of local photo-amateurs. Photographs and the album had evidently been a property of the Museum by that time. Nowadays, we value them for providing us with an ample view on the local society and coeval fashion and it gives us a good insight to photographic processes and studio furnishing.

Fotoateliér / Photo studio Imre E. Roth: Portrét neznámeho muža / Portrait of an Unknown Man, okolo / c. 1848

Fotoateliér / Photo studio Imre E. Roth: Skupinový portrét I. E. Rotha s priateľmi, maliarmi Bélom Klimkovicsom (vpravo) a Györgyom (Jurajom) Révészom / Group portrait of I. E. Roth with Friends, painters Béla Klimkovics (right) and György Révesz, 1860 – 1870

Ivan Havlice

78 – 79

KLIMKOVICSOVCI A KOŠICE KLIMKOVICS BROTHERS AND KOŠICE

V polovici 19. storočia zemepisná poloha Košíc, hlavne ich vzdialenosť od kultúrnych centier Habsburskej monarchie, podmieňovala umelecký život a vývoj mesta. Možnosti veľkomiest tak skôr či neskôr prinútili umelcov odísť z mesta, pričom často to bolo aj z existenčných dôvodov.

Do širšieho povedomia sa dostávali zväčša len tí z nich, ktorí svoje pôsobenie presunuli do Budapešti, Viedne, Paríža či Mníchova, prípadne neskôr do umeleckých kolónií v Nagybányi (Baia Mare) alebo Szolnoku. Napriek tomu v Košiciach, nazývaných hlavným mestom Horného Uhorska, nachádzali umelci aspoň načas pomerne kvalitné zázemie, a tiež publikum, vďaka silnej meštianskej spoločnosti. Jedným z umelcov, čo študovali na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a aj súkromne u profesora Ferdinanda Georga Waldmüllera (1793 – 1865), bol aj Béla Klimkovics (1823 – 1885). Štúdium však, na veľkú ľútosť svojho profesora, neukončil. Mal vážne dôvody, jednak finančné, a úlohu pravdepodobne zohrala aj choroba otca Ignáca, ktorý onedlho zomrel. Ignác Klimkovics bol autodidakt, výtvarné nadanie zdedil po svojom otcovi Floriánovi, tiež maliarovi. Do Košíc sa presťahoval zo Smolníka na Spiši a venoval sa hlavne reštaurovaniu oltárnych obrazov, oltárnej architektúry a bol aj zdatným rezbárom a pozlacovačom. Jeho štyria synovia – Béla, Ferenc (František), Florián a Gábor (Gabriel) – sa tiež rozhodli pre umeleckú dráhu. Béla sa do rodného mesta natrvalo vrátil v roku 1852. V tom čase plnila významnú úlohu v oblasti výtvarného vzdelávania Škola technického kreslenia (Königliche National Zeichnungsschule zu Kaschau / A Kassai Nemzeti Rajztanoda), kde kreslenie vyučovali miestni umelci Joseph Belágh (1781 – 1869) a Anton Stadler (1828 – 1872). Popri nej vznikali aj súkromné školy kreslenia a maľby, ktoré viedli umelci vo svojich ateliéroch. Boli nimi nielen spomínaný I. E. Roth, ale dávno pred ním aj Henrich Kann (1765 - ?) a neskôr Štefan Hegedüs (1850 – 1911) či Imrich Greguss (1856 – 1910). V roku 1853/1854 si vlastnú maliarsku školu založili aj bratia Béla a Ferenc (1826 – 1890) Klimkovicsovci.

Je málo pravdepodobné, že by si Klimkovicsovci prenajímali na tento účel zvláštny ateliér. Preto je zrejmé, že sa škola nachádzala priamo v dome na dnešnej Kováčskej ulici č. 16, kde býval aj Béla. Podľa zachovanej kresby zachytávajúcej triedu išlo o prízemnú časť tohto domu. Žiakmi školy

In mid-19th century, the geographical position of Košice, mainly its proximity to cultural centres of Austrian Empire, had its share in forming the art life and development of the town. The lack of opportunities, unlike in large cities, made artists eventually leave the town, often due to existential reasons. Those who extended their activity to Budapest, Vienna, Paris, Munich or later to art colonies in Baia Mare or Szolnok became better-known. Nevertheless, artists were able to find at least a temporary, satisfactory ground and audience thanks to a strong bourgeois society in Kosice, which used to be referred to as the capital of Upper Hungary. One of the artists, who studied at the Academy of Fine Art in Vienna as well as privately under the professor Ferdinand Georg Waldmüller, was Béla Klimkovics (1823-1885). Much to his professor regrets, he did not finish the studies due to serious family reasons (father Ignác’s illness and eventual death) and partly due to their financial situation. Ignác Klimkovics was a selftaught artist who got his talent from his father Florián – also a painter. He moved to Košice from Smolník in the Spiš region and he was active in restoration of altar paintings and whole altarpieces as he was a skilful woodcarver and gilder. His four sons - Béla, Ferenc, Flórián and Gábor – also chose an artistic path. Béla returned and settled in Košice in 1852. At that time, the significant role in art education was played by the School of Technical Drawing in Košice, in which the local artists Joseph Belágh (1781-1869) and Antal Stadler (1828-1872) taught drawing. Along with this establishment, the private schools of drawing and painting were operating under the management of local artists in their studios. It was not only afore-mentioned I. E. Roth, but also Henrich Kann (1765-?) before him and later István Hegedűs (1850-1911) and Imre Greguss (18561910). In 1853/1854 Klimkovics brothers Béla and Ferenc (18261890) opened their own school. The Klimkovicses would unlikely hire a special studio for this purpose. Hence, we believe that the school was based in their house in 16 Kováčska St. where Béla also resided. Based on a drawing depicting a class, the studio was on the ground floor of the house. Among the pupils were Gy. Benczúr, L. Csordák and apparently L. Horovitz. Albeit Horovitz was not a regular pupil, as from 1853 to 1859 he studied with small intervals at Vienna Academy.

Ferenc studied from 1856 to 1859 in Paris at École des BeauxArts; therefore, the private school was managed mainly by

Béla Klimkovics: Autoportrét / Self-portrait, 1870 – 1875

Béla Klimkovics: Maliar v ateliéri / Painter in the Studio, 1865 – 1870 Béla Klimkovics: Interiér ateliéru / Interior of the Studio, okolo / c. 1850

80 – 81

boli Gy. Benczúr, L. Csordák a zrejme aj L. Horovitz. Ten však určite nebol pravidelným žiakom, lebo od roku 1853 do roku 1859 študoval s malými prestávkami na viedenskej Akadémii. Nakoľko Ferenc študoval v rokoch 1856 – 1859 v Paríži na École des Beaux-Arts, školu vlastne od začiatku viedol predovšetkým Béla. Popritom vyučoval od roku 1861 kreslenie na Vyššej reálnej škole na Hlavnej ulici. Pôsobil tam až do svojej smrti v roku 1885. Nemáme k dispozícii žiadne známe práce žiakov z jeho súkromnej ani zo štátnej praxe. Béla Klimkovics pravdepodobne žiakov viedol nielen cestou dokonalého zvládnutia technickej kresby, ale ako talentovaný a akademicky vzdelaný maliar im dokázal vysvetliť aj zásady kompozície, farby, svetla a tieňa. Antal Szilárd (Anton Konštantín) Stöhr, riaditeľ reálky a tajomník Hornouhorského múzea, to v Bélovom nekrológu zhrnul slovami: „Vyučoval a jeho žiaci vedeli.“

Bratia Klimkovicsovci sa stali v roku 1872 aj spoluzakladateľmi Hornouhorského muzeálneho spolku v Košiciach, ktorého cieľom bolo zriadenie múzea a budovanie zbierok. V roku 1873 pridelilo mesto na tento účel priestory v dnes už neexistujúcom hostinci „U zlatej hviezdy“ na Hlavnej ulici. Múzeum organizovalo výstavy prevažne zo starších vlastných historických zbierok, ale objavovala sa aj aktuálna tvorba umelcov žijúcich a pôsobiacich v Košiciach. Béla bol dokonca v rokoch 1876 – 1885 prvým riaditeľom Hornouhorského múzea. Spolok a ním založené múzeum si dali za cieľ pomôcť rozvoju umeleckého života a systematicky podporovať žijúcich košických umelcov a prezentovať ich dielo verejnosti. Aktivity múzea sa diali paralelne s pôsobením iných početných spolkov, ktoré organizovali výstavy vo vlastných aj prenajatých priestoroch, prípadne v košických kníhkupectvách. Prax sa teda nakoniec ukázala oveľa zložitejšia. Ani novopostavená budova múzea z roku 1900 a jej „Obrazáreň“ nakoniec nestačili.

Budova totiž okrem výstavných účelov plnila aj úlohu depozitára rozrastajúcich sa rozmanitých zbierok. Samostatné výstavy umelcov, o ktorých zrejme snívali bratia Klimkovicsovci, začalo múzeum usporadúvať až po roku 1918 počas pôsobenia Dr. Josefa Poláka.

Béla. Along with his own school, Béla was active as a teacher of drawing at the Higher Secondary School in Hlavná St. from 1861. He kept this position until his death in 1885. We do not know any works by his pupils neither from his private school nor from his public commission. Assumably, Béla Klimkovics guided his pupils not only to master draftsmanship but also as a talented and academy educated painter, he taught them the principals of composition, colouring and chiaroscuro. Antal Szilárd Stöhr, the director of the secondary school and secretary of the Upper Hungarian Museum summarised Béla’s work in his obituary: „He was teaching and his pupils did learn.“

Klimkovics brothers became co-founders of the Society of Upper Hungarian Museum in Košice in 1872, the aim of which was to establish a museum and its collection. In 1873, the council designated for this purpose a property – a currently non-existent tavern „U zlatej hviezdy“ (The Golden Star) in Hlavná St. The Museum organised exhibitions mainly from its own collections of classical art but occasionally they exhibited contemporary works by Košice artists. Béla was a director of the Upper Hungarian Museum from 1876 to 1885.

The Society and the later founded Museum made its goal to aid the development of art life and to systematically support the living artists in Košice and introduce them to the public.

The activities of the Museum were taking place parallelly with numerous other associations, which organised exhibitions at their own or hired premises, or local bookshops. The reality proved to be more complex than it had appeared before. The newly erected building of the Museum from 1900 and its ‘gallery’ was not enough. The building served also as a depository for various growing collections. The Museum started to organise solo exhibitions, which were dreamed of by Klimkovics brothers, in 1918 under Dr. Josef Polák’s management.

Ferenc Klimkovics: Štúdia starca / Study of an Elderly Man, 1856

Ferenc Klimkovics: Štúdia aktu muža / Study of a Male Nude, 1858

Jana Švantnerová

82 – 83

ŠTUDENTSKÉ AUTOPORTRÉTY EARLY SELF-PORTRAITS

Záujem mladého Leopolda Horovitza o portréty sa prejavil veľmi skoro. Vďaka zachovaným skicárom a niekoľkým raným prácam si môžeme urobiť predstavu o tom, ako mladý umelec hľadal a nachádzal spôsob prezentácie seba samého.

Najstarší známy datovaný autoportrét pochádza z roku 1856. Išlo o jednoduchú kresbu ceruzkou, ktorú dnes poznáme len z reprodukcie. Mladík sa jemným šrafovaním pohrával s modelovaním tieňa na ľavej strane tváre, ktorá je charakteristická jemne vypuklými očami, výraznou líniou nosa a plnými perami. Na ďalšom autoportréte, tiež známom len z reprodukcie, sa mladý Leopold zobrazil v cylindri. V roku 1938 bola táto olejomaľba na dreve vystavená na košickej výstave a datovaná do roku 1857. Majiteľkou obrazu bola v tom čase Dr. Natansonová, teda dcéra maliara Sofia, manželka lekára Antonyho Natansona. Rodina žila vo Varšave a je pravdepodobné, že obraz bol počas 2. svetovej vojny zničený. Mladý Leopold už na diváka hľadí o niečo sebavedomejšie než na predchádzajúcom obraze. Oblečenie na oboch autoportrétoch je elegantné a napovedá, že maliar chcel sám seba prezentovať práve v tomto duchu, ako seriózneho, a v druhom prípade, vďaka cylindru, bielemu golieru a umeleckej mašľovej viazanke, dokonca ako „švihácky“ pôsobiaceho mladého pána. Tieň, ktorý vrhá cylinder na tvár maliara, pripomína Horovitzov oceňovaný portrét Drotára. Ľavá polovica jeho tváre je menej viditeľná aj kvôli perspektívnej skratke, a zároveň vďaka kontrastnému tieňu, ktorý sa láme na línii nosa a plasticky ho tak modeluje. Na rozdiel od tohto premysleného a precízne vypracovaného diela je nečakaným a milým prekvapením drobná kresba v skicári. Táto nenútená portrétna momentka zachytáva sediaceho Leopolda z pravého trojštvrtinového profilu, ako sa obracia k divákovi, zatiaľ čo pravú ruku stále drží na plátne pred sebou. Ďalší autoportrét je datovaný rokom 1858. Na tomto autoportréte sa Horovitz zobrazil s dozadu začesanými vlasmi, ako z ostrého trištvrte profilu uprene hľadí na diváka. Pravá, odvrátená strana jeho tváre je podaná v smelej perspektívnej skratke, zachytáva len časť oka, obočia a líniu líca. Oblečenie je menej formálne než na predchádzajúcich autoportrétoch, ale stále slušivé a decentné. Na všetkých troch dokončených autoportrétoch vidíme podobizeň mladého muža bez akýchkoľvek atribútov jeho profesie. Mladý umelec sa možno ešte ne-

Young Leopold Horovitz’s interest in portraits became apparent rather early. Exploring the artist’s sketchbooks and early works, we can form a notion of the artist’s pursuit for the self-expression and self-presentation.

The earliest known self-portrait is dated 1856. It is a simple pencil drawing currently existing only as a reproduction. The young artist used a fine cross-hatching to achieve various grades of shade, which modelled his facial features.

His face is characteristic of slightly bulging eyes, charismatic curve of his nose and full lips. Another portrait, known also only from a reproduction, captures young Leopold in a top hat. This oil painting on panel was exhibited at the Košice exhibition in 1938 and dated 1857. The owner of the artwork at that time was Dr. Natanson – the artist’s daughter Zsófia, Dr. Antony Natanson’s wife. The family lived in Warsaw and the painting was most probably destroyed during the wwii.

Young Leopold is looking at a viewer with more self-confidence compared to the previous one. The attire in both self-portraits is elegant, which suggests that the painter intends to present himself in a most respectable way. The later portrait goes further and because of the top hat, white collar and artistic tie, Horovitz gives an impression of a ‘dandy’ young gentleman. The shadow cast on his face by the top hat resembles portrait of a Tinker. The left side of the face is obscured due to the foreshortening and chiaroscuro. The line of the nose is the line where the modelling contrast of light and shade meets. In contrast to this neatly arranged and meticulously executed work is a small drawing in his sketchbook, which comes as a pleasant surprise. This casual candid portrait captures seated Leopold in a three-quarter view as he is turning to the viewer while his right hand still touching the canvas in front of him. Another self-portrait is dated 1858. Here, Horovitz depicted himself with slicked back hair in a three-quarter view looking directly at a viewer. The right side of his face is rendered in a bold foreshortening, which depicts only a part of an eye, eyebrow, and a line of a cheek.

The attire is less formal than in previous portraits, nevertheless still decent and fitting. In all three finished portraits, we see a likeness of a young man without any attributes of his profession. The young artist perhaps did not feel yet self-confident enough to present himself as a master of the palette and brush. Nevertheless, it is a waist-up depiction set in an

Leopold Horovitz: Autoportrét / Self-portrait, 1856

Leopold Horovitz: Autoportrét v cylindri / Self-portrait in a Top Hat, 1857

cítil dosť sebaisto, aby na autoportrétoch prezentoval sám seba ako vládcu palety a štetca. Vo všetkých prípadoch ide o zobrazenie poprsia zasadeného do medailónu oválneho tvaru. Tento formát bol Horovitzov obľúbený a stretávame sa s ním na viacerých jeho raných prácach. Pôvodu a významu tohto kompozičného typu portrétov bola venovaná pozornosť v úvodnej štúdii katalógu. Z konca 50. rokov 19. storočia ešte pochádza kresba zo skicára – vidíme na nej Leopolda ako mladého muža s briadkou a fúzikmi, ktorý už smelo a vážne hľadí priamo na diváka.

oval framing. This format was Horovitz’s favourite and we encounter it in many early works. The origin and reason of such format is dealt with in the opening study of this catalogue.

There is one more sketch from the end of 1850s. There we see Leopold as a young man sporting a moustache and short beard looking boldly and seriously directly to viewer’s eyes.

Jana Švantnerová

84 – 85

IMPROVIZOVANÁ KUCHYŇA ARTIST IN A KITCHENETTE

Tento pozoruhodný žánrovo ladený autoportrét bol po prvýkrát predstavený varšavskému publiku v lete roku 1868 v TZSP pod názvom Improvizovaná kuchyňa. Vidíme na ňom maliara, ako si v ateliéri pripravuje pokrm z vajíčok na jednoduchej piecke. Za ňou je o stenu opretý nejaký obraz, asi nepodarok, keďže je odsúdený na zaúdenie pieckou. Okrem toho sa na obraze nachádza viacero ďalších atribútov maliarskeho fachu, napríklad paleta so štetcami, figurína s cylindrom na hlave, sadrové busty a knihy. Sám maliar je zobrazený v nie príliš dôstojnej póze. V miernom predklone so schýlenou hlavou ho vidíme práve v momente, keď sa chystá degustovať svoj kulinársky výtvor. Horovitz sa pravdepodobne inšpiroval niektorým z jeho parížskych ateliérov, kde žil v skromnejších podmienkach. V máji 1868 býval ešte v Paríži, ktorý zakrátko opustil a usadil sa vo Varšave.

Korene fenoménu žánrovo ladených interiérových výjavov zo súkromného života siahajú k holandskému maliarstvu 17. storočia a nebol cudzí ani stredoeurópskemu umeniu 18. storočia. Jeho popularita sa však zintenzívnila v období biedermeiera v druhej štvrtine 19. storočia. Čoraz častejšie sa stretávame s autoportrétmi v ateliéroch, prípadne v rodinnom kruhu, čím umelci pootvorili dvere do svojho súkromia. Ale keď sa zhruba tridsaťročný Horovitz snažil vtipným, sebaironizujúcim žánrovým dielom predstaviť publiku odvrátenú stranu svojej profesie a zároveň zázemie vzniku jeho dobre známych elegantných a dôstojných portrétov, reakcie verejnosti boli rozpačité. V príspevku z dobovej tlače čítame: „Technické stvárnenie tejto scény z umelcovho života je hodné zlatého rámu tej istej hrúbky ako terajší drevený, za nápad by sme ale dali oveľa menej. Pán Horovitz majstrovsky namaľoval na niekoľkopalcovom plátne úbohé podkrovie, kde na železnom sporáku, ovinutý škótskym šálom, varí samotný umelec. Žiaľ nepodarilo sa nám určiť, či varí raňajky, obed, či večeru.“ Stále ešte začínajúcemu umelcovi, ktorý sa snažil etablovať v cudzom prostredí, to pravdepodobne vôbec nepripadalo smiešne. Horovitza sa zrejme satirická glosa vo varšavskej tlači dotkla, a keďže od verejnej mienky závisela jeho existencia, k obdobnému „úletu“ sa už nevrátil a zvyšok svojich známych autoportrétov udržiaval v dôstojnej a reprezentatívnej rovine.

This noteworthy genre self-portrait was first introduced to Varsovian audience in summer 1868 in the TZSP, titled Artist in a Kitchenette. It depicts a painter preparing a modest meal of eggs on a simple stove. Behind the stove leaning against the wall we can observe a canvas – perhaps a reject, as the place behind the stove suggests. In the painting, we can observe further attributes of the artistic profession such as a palette with brushes, figurine wearing a top hat, plaster busts and books. The painter is depicted in a less flattering pose. We see him slightly leaning with the head drawn down, catching him in the moment when he is about to taste the outcome of his culinary effort. Horovitz got probably inspired by some of his Parisian ateliers, where he used to live in modest conditions. In May 1868, he still lived in Paris. Shortly after, he left for good and settled in Warsaw. The roots of the genre indoor scenes from private life reach to 17th century Dutch painting and this subject appeared frequently in the 18th century Central European art. Its popularity increased during the Biedermeyer period in the second quarter of the 19th century. We ever more often encounter self-portraits in studios or artists surrounded by family members which opened the door to their private life. Nevertheless, when approximately 30-yearold Horovitz attempted to introduce this humorous, self-deprecating genre painting as a picture of the other side of his profession and at the same time the place of origin of his famously elegant and respectable portraits, it met with mixed public response. A fragment from an article from the coeval newspaper reads: „From a technical point of view, this scene from the artist’s life deserves golden framing as strong as it bears now in wood. When it comes to a subject-matter, however, it would score much less. Mr Horovitz masterly painted on several-inch canvas a shabby loft where the artist himself wrapped in Scottish shawl is cooking on a cast-iron stove. Alas, we fail to determine if he is preparing breakfast, dinner or supper.“ We can assume that the painter, who was still working hard on establishing himself in a foreign environment, did not appreciate its humorous side.

Horovitz was very likely offended by this satirical glossary in Varsovian press and as he was existentially dependant on public opinion, he never returned to such folly and the rest of his known oeuvre consists of portraits of respectable and formal air.

Leopold Horovitz: ImprovizovanĂĄ kuchyĹˆa / Artist in a Kitchenette, 1868

Jana Švantnerová

86 – 87

PORTRÉTY POĽSKEJ ARISTOKRACIE PORTRAITS OF POLISH NOBILITY

Leopold Horovitz pôsobil vo Varšave viac ako dvadsať rokov. V poľských štátnych zbierkach sa v súčasnosti nachádza najviac jeho diel, prevažne portrétov. Tie sa tam dostali primárne darom alebo kúpou od portrétovaných, prípadne ich potomkov. Istá časť sa do zbierok dostala v roku 1945.

Veľká časť Horovitzovej tvorby sa dodnes nachádza v poľských súkromných zbierkach u priamych potomkov portrétovaných osôb.

Jedným z prvých Horovitzových portrétov nižšej šľachty je Portrét Jadwigy Dembowskej narodenej v roku 1830.

Na portréte z roku 1862 však vôbec nevyzerá ako tridsaťročná. Nakoľko bližšie údaje o nej nie sú známe, môžeme sa domnievať, že zomrela mladá, a preto išlo o spomienkový portrét vytvorený dodatočne podľa fotografie. Jemná a precízna modelácia jej tváre kontrastuje s priam samoúčelnou bohatosťou čiernej hodvábnej saténovej róby.

Portrét pochádza z obdobia prvého Horovitzovho pobytu vo Varšave, keď sa snažil presadiť ako portrétista a získať tak prostriedky na cestu do Paríža. V priebehu druhého varšavského pobytu vytvoril Horovitz desiatky iných portrétov. Tri nasledujúce patria k tým kvalitatívne najlepším a zároveň kompozične rôznorodým. Z roku 1878 pochádza Portrét grófa Stanisława Ostrowského (1812 – 1889). Podľa nápisu na zadnej strane maľoval Horovitz portrét podľa živého modelu, a nie z fotografie. Jednoduchý tmavý kabát a neutrálne pozadie nechávajú vyniknúť citlivo a precízne podané črty tváre muža, ktorého život poznačilo protiruské povstanie v rokoch 1830 – 1831. Po jeho porážke prišla rodina Stanisława o majetky. Po emigrácii do Paríža študoval na École Polytechnique, Sorbone a následne pracoval na Ministerstve verejných prác (Ministère des Travaux Publiques). Po roku 1848 sa vrátil do Poľského kráľovstva a v roku 1860 získal právo na odkúpenie rodinného majetku. Usadil sa v Ujazde pri Tomaszowe Mazowieckom, kde postavil neogotický zámok. Súčasťou jeho interiérov bol dlho aj tento Horovitzov portrét. V súkromných zbierkach rodiny sa dodnes zachovali aj dve kópie tohto portrétu od neznámych autorov, čo svedčí o popularite Horovitzovho diela. Všeobecne boli za najreprezentatívnejšie považované portréty celej postavy a v životnej veľkosti, ktoré boli pokračovaním tradície dvorných podobizní. Podobné veľké formáty neboli v Horovitzovej poľskej tvorbe príliš zastú-

Leopold Horovitz was active in Warsaw for more than twenty years. The most of his artworks, mainly portraits, are currently in Polish public collections. They have been acquired by either donation or purchase from the portrayed person or her /his descendants. A certain part of the collection was acquired in 1945. A great deal of Horovitz work remained in private collections of direct descendants of portrayed persons.

Portrait of Jadwiga Dęmbowski born in 1830 is one of the first Horovitz’s portraits of the lower nobility. In the portrait from 1862, however, she does not appear to be in her thirties.

As more details regarding her life are scarce, we can only assume that she died very young and the portrait might have been executed from a photograph. Fine and meticulous rendering of her face juxtaposes with rather boastful richness of her black silk satin gown. The portrait comes from the period of Horovitz’s first stay in Warsaw, when he endeavoured to establish himself as a portraitist and acquired financial means to visit Paris. During the other Warsaw stay, he realised tens of other portraits. Three of the following portraits, displaying diverse composition, are of the highest quality. Portrait of Count Stanisław Ostrowski (1812-1889) is dated 1878. A note on the reverse side indicates that Horovitz painted the portrait from life, not from a photograph. A simple dark jacket and neutral background allows the focus to fall on the sensitively and diligently rendered facial features of a man whose life was stricken by the Polish – Russian Uprising in 1830 – 1831.

After the defeat, the House of Ostrowski was stripped of their properties. After the emigration to Paris, he studied at École Polytechnique and Sorbone and later worked at the Ministry of Public Commissions. After 1848, he returned to the Polish Kingdom and in 1860 gained the rights to purchase his family properties. He settled in Ujazd by Tomaszów Mazowiecki, where he built a neo-Gothic palace. Horovitz’s portrait was a part of the inventory for a long time. Two copies of this portrait by unknown painters are in in private collections, which is proving the popularity of Horovitz’s work. In general, the depiction of a full-length figure or the life-size portraits were considered the most formal portrayals as they were directly influenced by the tradition of a court portrait. Such portraits are not in a large number in Horovitz’s Polish oeuvre. The Portrait of Karolina Janina Leonia Wereszczakowa (1861-1925), 1883, is one of the exceptions. Horovitz placed the portrayed lady

Leopold Horovitz: Portrét Jadwigy Dembowskej / Portrait of Jadwiga Dembowska, 1862

Leopold Horovitz: Portrét grófa Stanisława Ostrowského / Portrait of Count Stanisław Ostrowski, 1878

pené. Jednou z výnimiek je Portrét Karoliny Janiny Leonie Wereszczakowej (1861 – 1925) z roku 1883. Horovitz umiestnil portrétovanú netradične do prírody vykreslenej síce veľmi náznakovo, ale predsa len čitateľne. Karolina Wereszczakowa, rod. Thieme, dcéra advokáta, sa v roku 1881 vydala za šľachtica Franciszeka Wereszczaka z Rajca v dnešnom Bielorusku. Mladomanželka Karolina pôsobí na portréte skromne a sú to práve rozmery obrazu a výpravné, zrejme, svadobné šaty, ktoré zvyšujú reprezentatívnosť portrétu.

Karolina zomrela bez potomkov. Testamentom odkázala svoju umeleckú zbierku Národnému múzeu vo Varšave.

Išlo o približne 150 artefaktov, prevažne predmetov umeleckého remesla, olejomalieb, akvarelov a kresieb. Takto sa do zbierok múzea dostal aj jej portrét. Rok pred odchodom z Varšavy namaľoval Horovitz Portrét kňažnej Izabely

in the open air which was depicted in undefined manner but still recognisable. Karolina Wereszczakowa née Thieme, a solicitor’s daughter, married a nobleman Franciszek Wereszczak from Rajec currently in Belarus in 1881. In the portrait, the newly-wed Karolina makes an impression of a modest lady.

It is the dimensions of the painting and a grand – probably wedding – dress which lends the portrait the stately air.

Karolina died childless. In her will, she bequeathed her art collection to the National Museum in Warsaw. The collection listed approximately 150 artefacts, mainly objects of vertu and household items of artistic value, oil paintings, watercolours and drawings. The portrait in question was a part of this bulk.

The year before leaving Warsaw, Horovitz painted Portrait of Princess Izabela Sanguszko née Lubomirska (1808-1890). The painting was realised the year before her death and captures

Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Izabely Sanguszko, rod. Lubomirska / Portrait of Princess Izabela Sanguszko née Lubomirska, 1889

Sanguszko, rod. Lubomirska (1808 – 1890). Obraz vznikol rok pred jej smrťou a zachytáva síce stále dôstojnú, ale životom unavenú ženu. Kňažná Sanguszko bola organizátorkou a podporovateľkou charitatívnych spolkov v haličskom Tarnove, kde sa s manželom usadili po porážke vyššie spomínaného protiruského, takzvaného novembrového povstania. Ich domov sa stal spoločenským a intelektuálnym centrom presláveným svojou knižnicou, ktorú kňažná celý život budovala. Kniha, ktorá jej na portréte spočíva v lone, preto môže symbolizovať viac než len bežnú rekvizitu dámskych portrétov.

V roku 1882 si rodina Sapiehovcov z Krasiczyna objednala u Horovitza dva portréty. Jeden z nich sa stal

her being tired of life and yet dignified. Princess Sanguszko was a founder and supporter of charitable organisations in Tarnow in the Galicia district, where she settled with her husband after the defeat in Polish – Russian November Uprising. Their house became a social and intellectual centre renowned for their library, which was the Princess’s lifelong project and passion. Hence, the book, which in the portrait rests on her lap, might signify more than a mere attribute of a lady’s portrait.

In 1882, the House of Sapieha from Krasiczyn commissioned Horovitz to paint two portraits. One of them became Horovitz’s signature piece, which appears in every biography. It is a portrait of Princess Jadwiga Sapieha, née Zamoyska

Leopold Horovitz: Portrét Karoliny Janiny Leonie Wereszczakowej / Portrait of Karolina Janina Leonia Wereszczakowa, 1883

90 – 91 Horovitzovým totemickým dielom, ktoré nechýbalo v žiadnom jeho neskoršom životopise. Ide o portrét Kňažnej Jadwigy Sapieha, rod. Zamoyska (1806 – 1890). Na portréte zobrazujúcom ju do úrovne kolien vidíme kňažnú v smútočných čiernych šatách zdobených čiernou čipkou a s tmavým závojom. Jediným kontrastom s tmavým odevom je jej bledá tvár lemovaná sivými kučerami. A ešte ruky. Dlhé elegantné prsty pravej ruky držiace modlitebnú knižku sú prekryté ľavou rukou, na ktorej vyniká jej jediný šperk – obrúčka. Kňažná bola matkou deviatich detí, z nich sa dospelosti dožil jediný syn. Vo všetkých mestách, kde rodina žila, od Krakova, cez Ľvov až po Krasiczyn, zakladala a podporovala sirotince, útulky a nemocnice. Horovitzova špecialita, neutrálne tmavé pozadie, dáva v tomto prípade naplno vyniknúť všetkým odtieňom a lesku čiernej farby.

Rovnaký odev mala na sebe kňažná aj na fotografii, ktorá vznikla v Ľvove okolo roku 1880. Je pravdepodobné, že si Horovitz pri vernom znázornení odevu touto fotografiou pomáhal. V roku 1883 bol portrét kňažnej vystavený vo Varšave v TZSP a v Salóne Krywulta. V tlači sa okamžite objavili reakcie dobových kritikov umenia. Antoni Sygietyński (1850 – 1923) dal svojej nevôli voľný priechod v charakteristike Horovitzových modelov ako ľudí „v pózach spiatočnícky vážnych, silene skromných, škrobene sviatočných a vyumelkovaných“. Videl v nich osoby „v pózach napomádovaných bez pomád, vyšnurovaných bez šnurovačiek“, ktoré hľadia pred seba sklenenými očami bez života, chváliac sa len rukami. Tie sú podľa autora namaľované prekrásne, smelo, dokonca energicky, a síce nie farbisto, ale aspoň dekoratívne. Podľa autora je škoda, že Horovitz umiestňoval ruky na tú časť plátna, ktorú inak zachytával veľmi nedbalo. Tým upriamoval pozornosť diváka na najslabšiu časť jeho portrétov, na poprsie odeté do hodvábu, kašmíru, čipiek, ktoré však vôbec ako hodváb, kašmír či čipka nevyzerajú. Ako exemplárny príklad takejto nedbalosti uvádza Sygietyński práve portrét kňažnej. V závere svojho článku dokonca vyhlásil, že „titul prvého portrétistu v Poľsku priznali Leopoldovi Horovitzovi konvenční ľudia a kritici, ktorí sa vystríhajú každého prejavu temperamentu v obraze“. Úplne opačný názor na tento portrét mal Henryk Siemiradzki (1843 – 1902), známy maliar historických a náboženských scén. Ten pri návšteve výstavy obrazov v Salóne Krywulta dlhší čas postál pred troma obrazmi, medzi ktorými bol aj portrét kňažnej. Následne pred skupinou znalcov vyjadril plné uznanie a vyzdvihol Horovitzov talent.

Zdá sa, že väčšina dobovej odbornej verejnosti sa stotožňovala s názorom Siemiradzkého. Horovitz za tento portrét totiž v priebehu nasledujúcich rokov získal viacero najvyšších ocenení na výstavách v Budapešti (1885), Viedni (1888), Mníchove (1888) a Paríži (1889). Portrét bol v niekoľkých reprodukciách, celky aj detaily, zastúpený aj na košickej retrospektívnej výstave v roku 1938.

(1806-1890). In the portrait depicts the Princess in three quarter length in a sombre black dress decorated with black lace and dark lace veil. The Princess’s pale face with silver curls make the only contrast to the black dress. As do the hands.

The long elegant fingers of her right hand holding a prayer book are covered by her left hand bearing her wedding ring her only piece of jewellery. She was a mother of nine children.

Sadly, only one son reached the adulthood. In all towns and cities where the House had properties – from Krakow, Lviv to Krasiczyn - she founded orphanages, shelters and hospitals.

Horovitz’s particularity – neutral dark negative space - in this case allows black colour to display fully all shades and shine.

The Princess wore the same dress in the photograph taken in Lviv in 1880. There is a possibility, that Horovitz used this photograph as an aid at painting. The portrait was exhibited in Warsaw at the TZSP and in 1883 and at the Krywult Salon.

The press immediately published the art experts’ reviews. Antoni Sygietyński (1850-1923) did not spare him harsh criticism.

He characterised Horovitz’s models as “backwards, serious in poses, pretentiously modest, snobbishly formal and artificial”. He viewed them as persons “in greased poses without grease, corseted without corset“, who stare in front of themselves with glass eyes and show off their hands. Those are painted beautifully, boldly, even energetically although not colourfully, nevertheless, decoratively. According to the author, the actual spot for placing the hand within the painting was rather unfortunate as it is a place, to which Horovitz usually does not pay particular attention. He was, thus, drawing the viewers’ attention to the weakest spot in the painting – the chest in silk, cashmere, laces, which do not resemble silk, cashmere nor lace.

Sygietyński uses the portrait of the Princess as an example of Horovitz’s lax attitude towards these details. In the end of his article, he declares: “the title of the first portraitist in Poland was bestowed to Horovitz by conservative people and critics who avoid any display of temperament in painting.” Henryk Siemiradzki (1843-1902) – painter of historical and religious scenes was of a contrary opinion. Viewing the exhibition at the Krywult Salon, he spent most of the time among three paintings, among which was the portrait of the Princess. He expressed his admiration before present experts and spoke highly of Horovitz’s talent.

It seems that the majority of coeval press was of the same opinion as Siemiradzki. In the years to come, this portrait brought Horovitz several highest accolades at exhibitions in Budapest (1885), Vienna (1888), Munich (1888) and Paris (1889). The portrait was displayed through several reproductions as the whole work as well as details at the Košice retrospective exhibition in 1938.

Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Jadwigy Sapieha, rod. Zamoyska / Portrait of Princess Jadwiga Sapieha née Zamoyska, 1882

Jana Švantnerová

92 – 93

NEVINNÁ VOJNA HARMLESS WAR

Obraz Nevinná vojna patrí k Horovitzových dielam, ktoré boli silne ovplyvnené jeho parížskym pobytom. Ústrednému dielu tohto obdobia, Malej koketke, bola venovaná pozornosť v úvodnej štúdii. Pre oba tieto obrazy platí úzke prepojenie s tvorbou francúzskeho maliara Timoleon-Marie Lobrichona (1831 – 1914), ktorý sa od 70. rokov 19. storočia začal programovo venovať stvárňovaniu domáckych výjavov so zameraním na deti, ich radosti a starosti. Lobrichon súbežne s Horovitzom vystavoval na parížskom Salóne. Lobrichonov obraz Bojisko (Champ de Bataille) si je s Horovitzovou Nevinnou vojnou veľmi blízky nielen po stránke tematickej a technickej. Po stránke dejovej je jeho pomyselným epilógom. Príbeh odohrávajúci sa v detskej herni začína Nevinnou vojnou medzi dievčatkom a jej mladším súrodencom. Ona dieťa dráždi a hnevá tým, že mu ukrýva bábiku pod vankúšom, na ktorom leží.

Horovitz zastavil dej v momente, keď sa mladší súrodenec chystá udrieť staršiu sestru. Champ de Bataille predstavuje dvoch súrodencov, ktorí unavení po hre na vojnu odpočívajú na pôvodnom vojnovom dejisku medzi porozhadzovanými hračkami. Prípravná štúdia k Horovitzovmu obrazu sa nachádza v zbierkach VSM pod názvom Hrajúce sa deti. Obraz do zbierok daroval maliarov syn Armin, ktorý ho v brožúre k výstave v roku 1938 datoval rokom 1873.

Zároveň uviedol, že hotový obraz sa v tom čase nachádzal v Antverpách. Dnes nezvestná olejomaľba bola vystavená v roku 1875 v TZSP vo Varšave pod názvom Vojna bez nebezpečenstva. V poľskej výtvarnej produkcii boli vtedy známe reprezentatívne a žánrovo, prípadne alegoricky ladené portréty detí aristokracie alebo samotných umelcov.

Výnimku tvorili azda len sociálne kritické a realistické vyobrazenie chudobných roľníckych detí a sirôt.

V roku 1879 bola reprodukcia Horovitzovho obrazu uverejnená v časopise Kłosy pod názvom Nevinná vojna. Na tejto grafickej kópii je výraznejšie viditeľné pozadie za deťmi. Poloha hašteriacich sa detí je skoro nezmenená, k malým úpravám došlo pri šatách dievčatka, držaní rúk a veku mladšieho dieťaťa. Hoci by aj samotný obraz vznikol až po roku 1870, je možné, že štúdia pochádza ešte z parížskeho Horovitzovho obdobia.

The painting Harmless War is one of Horovitz’s painting influenced by Paris experience. The pivotal artwork from this period Unwitting Coquette has been reviewed in the opening study. Both these paintings display a close relationship with work of the French painter Timoleon-Marie Lobrichon (1831-1914), who in 1870s was active in the subject of domestic genre scenes with a particular focus on children, their small woes and joys. Lobrichon exhibited at Paris Salon along with Horovitz. Lobrichon’s painting Battlefield and Horovitz’s Harmless War are related by not only the subject and technique. When it comes to the sujet, one can take it as an epilogue. The story takes place in a children room as a Harmless War between a girl and her younger sibling who she teases and annoys by hiding a doll under the cushion on which s/he is laying. Horovitz suspended the narrative at the moment when the younger sibling is about to hit the older sister. Champ de Bataille depicts two siblings who, fatigued after a game of war, take a rest at the previous battlefield among the disarranged toys.

The preparatory sketch to Horovitz’s painting is in the VSM, titled Playing Children. Armin Horovitz donated the painting to the Museum and he dated it ‘1873’ in the booklet to the exhibition. He also claimed that the painting was in Antwerp at the time. The final version, the whereabouts of which is currently unknown, was exhibited in 1875 in the TZSP in Warsaw under the title Harmless War. Polish fine art at that time recognised only formal, genre and occasionally allegoric portraits of children of aristocracy or the artists’ offspring.

Social criticism and realism in rendering children of lower classes and orphans were very exceptional.

Horovitz’s painting met with success. The print was produced for Polish magazine Kłosy in 1879. This print displays more defined background behind children. The position of brawling children remained almost unaltered; we can observe minor changes in girl’s clothes and the age of her sibling. Although the painting most probably originates from after 1870, the preparatory sketch might come from the Parisian period.

Leopold Horovitz: Nevinná vojna / Harmless War, okolo / c. 1873

Józef Holewiński podľa Leopolda Horovitza / Józef Holewiński after Leopold Horovitz: Nevinná vojna / Harmless War, 1879

Jana Švantnerová

94 – 95

ŠABAT SABBATH

V doteraz známej Horovitzovej tvorbe figurujú len štyri obrazy so židovskou žánrovou tematikou. Prvým dvom bola pozornosť venovaná v úvodnej štúdii. Zvyšné dva, Šiva a Šabat, ostali nedokončené a ako jediné sa nachádzajú na Slovensku.

Vyobrazenia sviatkov a iných špecifických momentov zo židovského života boli veľmi populárne. Jedným z takýchto námetov bol sviatok svätenia soboty ako dňa odpočinku, Šabat, ktorý je zároveň ústredným sviatkom judaizmu. Obraz s takýmto názvom bol vystavený na retrospektívnej výstave v Košiciach. V tom čase bol jeho majiteľom syn Leopoldovej sestry Zsófie Dr. Jenö Halmi.

Prostredníctvom jeho potomkov sa obraz dostal do zbierok VSG, kde figuruje pod názvom U Rabína. Obraz je nedokončený, a tak predstavuje jedinečnú príležitosť prezrieť si Horovitzov tvorivý proces. Maliar si najprv ceruzkou na plátno naskicoval rámcové obrysy predmetov, postáv a ich výrazov a následne už pomocou farieb naznačil farebnú škálu. Neskôr pristúpil k precíznej realizácii jednotlivých postáv a predmetov pravdepodobne na základe prípravných skíc. Výjav nami sledovaného obrazu pozostáva z postavy sediaceho muža odetého do sviatočného čierneho kaftanu s kožušinovou čiapkou, takzvaným štrajmlom, typickou pre chasidských židov. Muž je ponorený do štúdia objemného zväzku, pravdepodobne Talmudu. V zamyslení sa prstami ľavej ruky pohráva s bohatou bradou. Jedine jeho postava je takmer úplne dokončená, s výnimkou ľavej ruky. Horovitz si dal výnimočne záležať na vypracovaní textúry a lesku jeho hodvábneho saténového kaftanu. Muž sedí akoby v prvom pláne obrazu, pred stolom, zatiaľ čo v druhom pláne, za stolom, je zbežne namaľovaná ženská postava s pokrytou hlavou a tácňou v rukách. Vedľa nej je len náznakovo načrtnutá postava malého chlapčeka s pajesami a tiež dievčenská tvár. Na obraze chýbajú tradičné atribúty šabatu, napríklad sviečky či sviatočné pečivo chala. Je možné, že Horovitz ešte plánoval kompozíciu doplniť. V tomto štádiu zachytáva obraz oddychovú náladu posvätnej soboty, keď sa nemá vykonávať manuálna práca a rodina má byť pohromade, užívať si pokoj a spoločné chvíle.

There are only four paintings of a Jewish genre subject in Horovitz’s oeuvre as hitherto established. The first two paintings have been dealt with in the opening study. The other two Shiva and Sabbath remained unfinished and are housed in the VSG.

Depictions of celebrations and other specific moments from Jewish life were naturally very popular. One of such motifs was a celebration of Saturday as the day of rest named Sabbath, which is a crutial day of worship in Judaism. The painting with this title was exhibited in the retrospective exhibition in Košice. It was a property of Dr. Jenö Halmi – the son of Leopold’s sister Zsófia. Through his descendants, this painting came into the VSG collection, which lists it under the title At Rabbi’s. The painting is unfinished and thus, it provides an opportunity to explore Horovitz’s working process. The artist first sketched the rough outlines of items, figures and their expressions in pencil on canvas and subsequently, he set a colour scale with the first use of paint. Later, he came to a definite realisation of each character and item, based probably on preparatory sketches. The painting’s layout consists of a seated figure dressed in formal black kaftan with fur hat ‘shtreimel’, typical for Hasidic Jews. The man is absorbed in studying a volume – probably Talmud. Absorbed in thoughts, his fingers wandered in his ample beard. It is the only almost finished figure with an exception of the left hand.

Horovitz was very particular in depicting the texture and gloss of his silk satin kaftan. The man placed in the foreground is sitting in front of the table whereas the sketched woman with her head covered and a tray in her hands is in the deeper plan. Sketches of a figure of a boy with payot and girl’s face are besides her. The painting does not bear traditional attributes of Sabbath such as candles nor Challah – a ceremonial bread. There is a possibility that Horovitz meant to add other elements to the composition. At this stage, the picture captures a resting phase of a Holy Saturday when it is forbidden to do any manual work and the family is supposed to enjoy the peace together.

Leopold Horovitz: Šabat / Sabbath, 1870 – 1880

Jana Švantnerová

96 – 97

ŠIVA – ŽIDOVSKÝ NÁREK SHIVA – JEWISH BEREAVEMENT

Jedným zo žánrových obrazov zo židovského prostredia, ktoré sa zachovali v košických zbierkach, je obraz Šiva – židovský nárek. Bol vystavený aj na košickej výstave v roku 1938 a v brožúre vedený ako skica k nerealizovanému obrazu. Keďže ide o relatívne veľký formát, je možné sa domnievať, že nejde len o skicu, ale o rozpracované dielo. Tváre jednotlivých postáv sú načrtnuté len zbežne a vzhľadom na Horovitzovu dôslednosť a precíznosť v ich stvárňovaní je zrejmé, že sa k nim ešte plánoval vrátiť. Obraz predstavuje päť postáv – dvoch starších mužov, jednu ženu, chlapca a malé dievčatko. Sedia na dlážke vidieckej izby s charakteristickou veľkou murovanou pecou. V ľavom pláne pod oknom, z ktorého padá do miestnosti mäkké denné svetlo a dramaticky osvetľuje postavy, sedí skupinka mužov. Sivovlasý starec na kraji je schúlený, s hlavou sklonenou, akoby pohrúžený do čítania knižky. Muž v stredných rokoch, sediaci medzi starcom a mládencom, je kompozične výrazným, dominantným prvkom tohto dramatického výjavu.

Jeho impulzívne gesto vnáša do výjavu napätie a dynamiku, keďže zvyšné postavy sú skôr statické. Chlapec po jeho ľavom boku má hlavu otočenú akoby k divákovi, hoci jeho pohľad nie je možné presne zamerať. V strede výjavu sedí na podmurovke pece žena so sklonenou hlavou opretou o ľavú ruku. Pri jej nohách sa hrá malé plavovlasé dievčatko, ktorého bezprostrednosť naznačuje, že si plne neuvedomuje vážnosť situácie. Šiva v hebrejčine znamená doslovne „sedem“, je to sedem dní hlbokého smútku za zosnulým členom rodiny. Trúchliaci majú zakázané nosiť koženú obuv, vykonávať bežné práce, a dokonca aj študovať Tóru.

Počas tohto týždňa smútku sedia pozostalí na nízkych stoličkách či laviciach a modlia sa modlitby za zosnulého.

Tradičný pôvod tohto rituálu je možné odvodiť od siedmich dní smútku, ktoré zachovával Jozef po smrti svojho otca patriarchu Jákoba (Prvá kniha Mojžišova 50, 10). Horovitzovi sa podarilo navodiť tragickosť situácie aj vďaka zemitej palete farieb a kontrastu svetla a tieňa.

O tomto obraze sa dobová tlač vôbec nezmieňuje, a preto je otázne, kedy vlastne vznikol. Zaujímavý je však fakt, že v kompozícii, výraze, ako aj v mimike postáv si je až zarážajúco podobný s najznámejším Horovitzovým obrazom Tiša BeAv – Deviaty deň mesiaca Av z roku 1870, ktorému bola pozornosť venovaná v úvodnej štúdii.

Shiva – Jewish Bereavement is one of the genre paintings from the Jewish environment, which is in the collection of the VSM. It was also exhibited at the Košice exhibition in 1938.

In the booklet, it was described as a sketch to non-realised painting. As it is rather a large-scale work, it is reasonable to believe that it was not meant to be a mere sketch but an unfinished painting. The face of each person is briefly sketched but considering Horovitz’s meticulous approach to their rendering, it is apparent, that he intended to return to it. The painting depicts five figures - two older men, one woman, a boy and a little girl sitting on the floor of a country room with an old kitchen range. In the left part, under the window from which the soft light dramatically illuminates the figures, there is a group of men. The grey-haired man is huddled with the head tilted down as if absorbed in reading a book. The middle-aged man sitting between the old man and a young lad is compositionally more dominant element of this dramatic scene. His impulsive gesture brings dynamism and suspense whereas the other figures are static. The lad has his head turned as if to a viewer although it is not possible to define his look with accuracy. In the middle of the scene, at the foot of the kitchen range, there is a woman with her head tilted down leaning against her left hand. By her feet, there is a little girl whose spontaneity suggests that she is unaware of the gravity of the situation. Shiva in Hebrew means ‘seven’ seven days of mourning for a deceased member of the family.

Mourning people are banned from wearing leather shoes, doing everyday things or even studying Torah. During this week, the mourning people sit on low stools or benches and pray for the deceased. The traditional origin of this ritual might lie in seven days of mourning paid by Joseph upon the death of his father Patriarch Jacob (Book of Genesis 50:10). Horovitz managed to elicit the tragic air of the situation also by sombre palette and chiaroscuro modelling.

The coeval press does not review this painting and thus the date of its origin is questionable. The interesting fact is that the composition, rendering, and face expression is strikingly similar to the most famous Horovitz’s Tisha B’Av – the ninth day of the month of Av, 1870 which is elaborated on in the opening study.

As to which painting was an inspiration to the other remains debatable. Both paintings have approximately the

Leopold Horovitz: Šiva – židovský nárek / Shiva – Jewish Bereavement, okolo 1870

Ostáva teda naďalej sporné, ktorý z obrazov bol inšpiráciou toho druhého. Oba obrazy majú približne totožné rozmery. Rámcom obrazu Tiša BeAv je rovnako ako v prípade obrazu Šiva na ľavej strane okno a na pravej dvere. Je možné, že skromnejšia verzia smútočnej atmosféry počas „sedenia šiva“ vnukla Horovitzovi ideu figurálnejšej kompozície, ale mohlo to byť aj naopak.

same dimensions. The compositional pattern of Tisha B’Av is the same as the one of Shiva – a window on the left and a door on the right. There is a possibility that the modest version of ‘sitting shiva’ inspired Horovitz to create the multi figural composition of Tisha B’Av or vice versa.

Jana Švantnerová

98 – 99

PRVORODENÝ THE FIRSTBORN

Z roku 1885 pochádza jedno z posledných Horovitzových žánrových diel. Ide o obraz Prvorodený, ktorý sa dnes nachádza v Múzeu vo Sv. Antone pod názvom Rodinné šťastie.

Horovitz na obraze zrejme pracoval vo viacerých etapách.

V apríli roku 1880 priniesla poľská tlač správu o tomto diele, ktoré bolo vtedy tesne pred dokončením a autor článku ho videl priamo u Horovitza v ateliéri. Jeho opis bol veľmi oslavný a poetický. Redaktor konštatoval, že táto kompozícia plná krásy priťahuje oči a srdcia divákov a svetlý kolorit akoby vyjadroval nádej a zároveň úsmev nad životom.

Prirodzene, núka sa domnienka, že Horovitza inšpirovalo narodenie vlastného potomka. Jeho prvorodený syn Jerzy sa však narodil ešte v roku 1875. V roku 1880 prišiel na svet syn Armin, čo mohlo byť impulzom na namaľovanie obrazu.

Na zadnej strane jeho rámu sa zachovala nálepka z Budapeštianskej všeobecnej výstavy (Budapesti általános kiállítás) z roku 1885. Pravdepodobne išlo o Všeobecnú krajinskú výstavu (Budapesti Országos Általános Kiállítás), pričom výtvarné umenie bolo vystavené v budove Műcsarnoku. Na evidenčnom lístku figurujú viaceré zaujímavé údaje. Dozvedáme sa napríklad, že v tom roku Horovitz býval, alebo mal ateliér, na ulici Mazowiecka číslo 4. Zo spiatočnej adresy, ktorá sa zhoduje s adresou autora, vyplýva, že obraz bol stále jeho majetkom. Obraz bol určený na predaj, pričom poistná cena, a teda zrejme aj predajná cena, bola 4 000 rubľov. To rozhodne nebolo málo. O majetkových pomeroch prípadných záujemcov si môžeme urobiť predstavu vďaka dobovej tlači. Tá uvádza, že ročný plat varšavského redaktora špecializovaného medicínskeho časopisu bol 2 200 rubľov. Obraz bol následne vystavený vo Viedni v roku 1888 na Medzinárodnej jubilejnej výstave umenia (Internationale Jubiläums-Kunstausstellung) v Künstlerhause. O jeho ďalších účastiach na výstavách nie sú správy. Na výstave v Košiciach v roku 1938 bol zastúpený iba reprodukciou. V katalógu sa uvádza, že patril bulharskému kniežaťu a neskôr, do roku 1918, cárovi Ferdinandovi Coburgovi-Kohárymu (1861 – 1948). Je možné, že obraz bol v čase výstavy ešte v Sofii. F. Coburg priebežne navštevoval Kaštieľ vo Sv. Antone. Intenzívnejšie v kaštieli trávil čas od 30. rokov 20. storočia do roku 1944. V tomto období sa obraz Prvorodený zrejme stal súčasťou inventára kaštieľa.

One of the last known Horovitz’s genre painting is from 1885. It is the painting The Firstborn which is currently deposited at the Museum Sv. Anton under the title Family Happiness. Horovitz worked on the painting in several stages. In April 1880, the Polish press reported on this artwork which was about to be finished and the author of the article saw it with his very eyes at Horovitz’s studio. His description was rather complimentary and poetic. The journalist revealed that the composition, full of beauty, draws the spectators’ eyes and hearts to the bright colours as if to convey a hope and wistful smile over life. Naturally, one is tempted to assume that Horovitz was inspired by the birth of his own son.

His firstborn son Jerzy (Georg) was born in 1875. In 1880, his son Armin was born and that could have been an impulse to paint the picture.

On the reverse side of the original frame, we find a label from the Budapest exhibition from 1885. It was most probably the General Countrywide Exhibition, which took place in 1885 and the visual art was exhibited in Műcsarnok building.

On the inventory card, there are several interesting pieces of information. We learn, that Horovitz resided or had a studio at 4 Mazowiecka St. As the return address of the artwork is the same as the one of the artist, we assume the painting was still his property. We further learn that the piece was for sale.

The insurance value was 4,000 rubles – possibly the asking price. That was anything but cheap. To form a notion of the financial stance of his clientele, let us consider a report from a coeval press claiming that the annual salary of a journalist of the special medical magazine in Warsaw amounted to 2,200 rubles. The painting was subsequently exhibited in Vienna in 1888 at the International Jubilee Art Exhibition in Künstlerhaus. There is no information on participation in other exhibitions. The Košice exhibition in 1938 displayed only a reproduction. The catalogue reads that the painting used to belong to Duke, and later up to 1918, Bulgarian Tsar Ferdinand I. Coburg-Koháry (1861-1948). It is possible that the painting was still in Sofia during the Košice exhibition.

F. Coburg occasionally visited the manor house Sv. Anton. He was visiting the place more regularly from 1930s to 1944. It is the period when the painting The Firstborn became a part the manor house inventory.

Leopold Horovitz: PrvorodenĂ˝ / The Firstborn, 1885

Jana Švantnerová

100 – 101

FERENC PULSZKY

V druhej polovici 80. rokov 19. storočia sa začal Horovitz viditeľnejšie presadzovať aj ako portrétista uhorskej kultúrnej a spoločenskej elity. Prvým nateraz známym bol spomienkový portrét básnika Jánosa Aranya z roku 1887.

O rok neskôr vytvoril portrét spisovateľa Móra Jókaiho.

V roku 1890 vytvoril Horovitz podobizeň prešovského rodáka Ferenca Auréla Pulszkého (1825 – 1904). Pulszky bol nielen významný politik, polyhistor, ale aj riaditeľ Národného múzea v Budapešti. V MNM sa zachovala aj detailná skica tváre identická s finálnou verziou portrétu. Ten bol už v roku 1891 vystavený na Medzinárodnej výstave Spolku berlínskych umelcov v Berlíne. O rok neskôr na 6. Medzinárodnej výstave umenia v Mníchove. V roku 1893 zaň získal Horovitz vo Viedni medailu arcivojvodu Karla Ludwiga.

Podľa dobovej tlače si dal cisár František Jozef predstaviť maliara a o portréte vraj povedal: „Poznám toho pána, je to veľmi významný a šikovný muž. Maliar dobre zachytil jeho podobu a aj jeho ruky sú namaľované veľmi realisticky.“ Jeho masívne žilnaté ruky sú naozaj výrazným prvkom portrétu, ktorý púta pozornosť diváka. Pulszky je stvárnený nanajvýš civilne, bez postranných symbolov či insígnií vplyvu a moci. Takáto priam puristická verzia portrétu bola v budapeštianskych kruhoch skôr zriedkavá. Portréty rešpektovaných osobností boli vtedy v súlade s dobovými požiadavkami a vkusom charakteristické zobrazením stojacej, prípadne sediacej postavy v interiéri vypovedajúcom o spoločenskom postavení portrétovaného/-ej. Podobizne v tomto štýle maľovali od 60. rokov 19. storočia napríklad Miklós Barabás (1810 – 1898) a Mór Than (1828 – 1899). Miklós Barabás, ktorého portréty môžete na výstave vidieť, sa na istý čas stal oficiálnym portrétistom maďarského verejného života. V roku 1859 inicioval založenie Spoločnosti krásnych umení (Képzőművészeti Társulat) a v roku 1862 bol zvolený za jej prvého riaditeľa. Na portrétnu tradíciu najvýraznejšie nadviazal začiatkom 80. rokov 19. storočia Gyula Benczúr, ktorý sa stal akýmsi nepísaným kodifikátorom uhorského reprezentatívneho portrétu. Hoci Barabás, Benczúr, Horovitz a mnohí iní portrétovali tie isté osobnosti uhorského verejného života, spôsob ich prezentácie a zachytenia osobnosti sa pri každom spracovaní líši.

In the latter half of 1880s, Horovitz began establishing himself as a portraitist within Hungarian cultural and societal elite. The commemorative portrait of the late poet János Arany dated 1887 is the first currently known portrayal from this period. A year later, he painted the writer Mór Jókai. In 1890, Horovitz painted Ferenc Aurél Pulszky (1825-1904). Pulszky – a native of Prešov - was not only distinguished politician, polyhistorian, but also a director of the National Museum in Budapest. The MNM collection contains a detailed sketch of the face, which is identical with the portrait’s final version. The portrait was exhibited in 1891 at the International Exhibition of the Berlin Artists Society in Berlin and a year later at the 6th International Exhibition in Munich. Horovitz received the Medal of Archduke Karl Ludwig for this portrait in Vienna in 1893. According to the Viennese coeval press, Horovitz was introduced to the Emperor Franz Joseph I and the Emperor reportedly commented on the portrait: “I know the person; he is a very distinguished and accomplished man. The painter very accurately captured his likeness and his hands, which are outstandingly realistic.” Indeed, his massive veiny hands are a significant feature of the portrait. Pulszky is rendered in a most formal way without any supplementary symbols or other insignia of personal status. This ‘austere’ portrait version was in Budapest circles rather an exception. Portraits of respected figures were very much in accordance with coeval expectations and taste characterised by depicting a standing or sitting figure of a portrayed person in the interior reflecting her/his social status or position. Portrait of such style were painted from 1860s by Miklós Barabás (1810-1898) and Mór Than (1828-1899), to name but a few. Miklós Barabás, whose portraits we can view at this exhibition, became an official portraitist of Hungarian society for considerable time. In 1859, he initiated a foundation of the Society of Fine Arts and in 1862, he was elected the first director. In early 1880s Gyula Beczúr continued to work on the basis of the legacy left behind by previous portraitists. He became an unofficial mentor of the Hungarian stately portrait. Albeit Barabás, Benczúr, Horovitz and other artists portrayed the same figures of the Hungarian society, their approach as well as the rendering of sitters’ personal features were different.

Leopold Horovitz: Portrét Ferenca Auréla Pulszkého / Portrait of Ferenc Aurél Pulszky, 1890

Katarína Beňová

102 – 103

GYULA BENCZÚR – ROVESNÍK A RIVAL GYULA BENCZÚR – PEER AND RIVAL

Mesto Košice bolo pre významného stredoeurópskeho maliara Gyulu Benczúra (1844 – 1920) v ranej fáze jeho tvorby veľmi dôležitým impulzom. V miestnej súkromnej škole Bélu a Ferenca Klimkovicsovcov získal základné výtvarné vzdelanie a vďaka prvým objednávateľom z radov košických podnikateľov aj potrebné finančné prostriedky na štúdium na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. K jeho podporovateľom patril napríklad košický bankár Karol Fiedler (1798 – 1864), ktorého Benczúr portrétoval. Išlo o spomienkový portrét vyhotovený podľa fotografie v roku bankárovho úmrtia. Portrét bol následne dlhodobo vystavený v priestoroch košickej Sporiteľne, ktorej bol Fiedler spoluzakladateľom. Vzťahy medzi Fiedlerom a Benczúrovou rodinou boli intenzívne. Fiedler založil v roku 1836 spolu s otcom maliara, lekárnikom Vilmosom Benczúrom, košický cukrovar.

V rokoch 1861 – 1869 Benczúr študoval v bavorskej metropole a od roku 1865 v ateliéri výraznej osobnosti vtedajšej nemeckej umeleckej scény Karla von Piloty.

Po ukončení školy ostal Benczúr pôsobiť v Mníchove a podarilo sa mu postupne presadiť vo veľkej medzinárodnej konkurencii, ktorá v meste vládla. V roku 1876 sa stal profesorom na akadémii a až do roku 1883 tam pôsobil.

Už počas štúdií vytvoril svoje prvé historické kompozície, napríklad Lúčenie Hunyadyho s vlasťou (1867). Podľa vzoru svojho učiteľa Pilotyho sa venoval problematike historických osobností, pričom si vybral pre 19. storočie dôležitú postavu tragického hrdinu. V podobnom duchu vytvoril i dielo Zatknutie Rákócziho (1869), tematicky súvisiace s jeho obľúbenými Košicami, ktoré boli jedným z centier Kuruckých povstaní.

V rámci postupného podporovania výtvarnej scény hľadala novovzniknutá Akadémia výtvarných umení v Budapešti v roku 1882 adekvátnu osobnosť schopnú viesť prestížny maliarsky ateliér. Pozíciu v roku 1883 ponúkli Benczúrovi, ten ju prijal a viedol svoj majstrovský ateliér až do roku 1919. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa objavili výrazné snahy vytvoriť z Budapešti modernú metropolu, a tak podľa vzoru Viedne prechádzalo mesto významnými prestavbami. Do verejných i súkromných budov sa vyhotovovala adekvátna dekorácia, pričom sa často objavovali aj historické témy. Rozvojom Uhorska získal

The town of Košice was for an eminent Central European painter Gyula Benczúr (1844-1920) an important impulse in the early stage. He obtained the basic art education in the local private school of Béla and Ferenc Klimkovics. Thanks to his first clients - Košice businessmen, he was able to get financial means for his studies at the Academy of Fine Arts in Munich. The Košice banker Karol Fiedler (1798-1864) was one of his supporters who he portrayed. His commemorative portrait was realised in the year of the banker’s death with an aid of a photograph. The portrait was subsequently exhibited in Košice Saving Bank of which Mr. Fiedler was a co-founder.

The relationship between Fiedler and Benczúr’s family was close. In 1836, Fiedler with painter’s father Vilmos Benczúr founded a sugar refinery in Košice.

From 1861 to 1869 Benczúr studied in Munich and from 1865 at the atelier of a significant figure of a coeval German art scene - Karl von Piloty. After the studies, Benczúr remained in Munich and he gradually managed to establish himself in an important international environment. In 1876, he became a professor at the Academy where he was active until 1883.

He created his first historical compositions already during his studies, for instance Ladislaus Hunyadi’s Farewell (1867).

Inspired by his teacher Piloty, he painted historical figures and he chose a tragic hero who was popular in the 19th century.

Similarly, he created Rákoczi’s Arrest (1869) which was thematically related to Košice – centre of the Kurutz rebellion.

The Academy of Fine Arts in Budapest decided in 1882 to engage a competent person to manage the prestigious painting studio to support the art scene. This position was in 1883 offered to Benczúr, who accepted it and managed this atelier until 1919. After the Austro-Hungarian Compromise in 1867, Budapest intended to become a modern city; therefore, following Vienna’s example, there was a dynamic building activity. Public as well as private buildings received adequate decoration wherein we often find historical subjects. Due to the advancement of Hungary, Benczúr gained important commissions in the field of historical painting. Baptism of Stephen I Vajk (1875), and The Recapture of Buda in 1686 (1896) are few of his outstanding contributions to the coeval historicism to mention. In the late period of his oeuvre, he took part in realising the artworks with a subject of Matthias Corvinus for the Buda castle, which was under refurbishment.

Gyula Benczúr: Portrét Karola Fiedlera / Portrait of Karol Fiedler, 1864

Gyula Benczúr: Portrét Kálmána Tiszu / Portrait of Kálmán Tisza, 1885

104 – 105

Gyula Benczúr: Portrét Alberta Ujházyho / Portrait of Albert Ujházy, 1868

Benczúr dôležité objednávky v oblasti historickej maľby.

Jeho významnými príspevkami k súdobému historizmu sa stali napríklad Krst Vajka (1875) alebo Dobitie Budína v roku 1686 (1896). V záverečnej fáze svojej tvorby sa podieľal na vyhotovení diel s námetom Mateja Korvína pre rekonštruované priestory Budínskeho hradu.

Popri svojej akademickej kariére a nespochybniteľnému prvenstvu na piedestáli maďarskej historickej maľby sa Benczúr stal vyhľadávaným portrétistom. Predpokladá sa, že portrétoval viac ako 150 osobností politického, spoločenského a kultúrneho života. V slovenských zbierkach sú

Along with his academic career and prime position in the field of Hungarian historical painting, Benczúr became a sought-after portraitist. We believe, he portrayed more than 150 figures of the political and cultural life. In Slovakian collections, we find Portrait of Albert Újházy and Terézia Újházy née Prissnitz, 1868, who lived in Rožňava and Budimír.

His clientele was very heterogeneous and included the most distinguished figures of the nation ranging from the Emperor Franz Joseph I and his wife Elisabeth to dignitaries of Hungarian political life, such as Kálmán Tisza, Ágoston Trefort, who were as well portrayed by Leopold Horovitz.

Gyula Benczúr: Portrét Terézie Ujházyovej, rod. Prissnitz / Portrait of Terézia Ujházy née Prissnitz, 1868

zachované napríklad portréty Alberta Ujházyho a Terézie Ujházyovej, rod. Priessnitz z roku 1868, ktorí žili v Rožňave a Budimíre. Benczúrova klientela bola veľmi rôznorodá a zahŕňala najvýznamnejšie osobnosti krajiny od cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety až po predstaviteľov uhorského politického života, napríklad Kálmána Tiszu, Ágostona (Augusta) Treforta, ktorých portrétoval aj Leopold Horovitz. Obaja patrili k vyhľadávaným autorom a považovali za dôležité nielen vystihnutie fyziognómie, ale dbali aj na zobrazenie celkového priestoru a doplnkov, ktoré mali dotvárať charakter spodobenej osoby.

Thanks to the particular approach to rendering the physical likeness as well as the space and objects, which were to suggest the character of the portrayed person, both artists were most sought-after painters.

Jana Švantnerová

106 – 107

PORTRÉTY CISÁRA PORTRAITS OF EMPEROR

V priebehu roka 1893 sa Horovitz s rodinou definitívne presťahoval do Viedne. Pravdepodobne si veľmi dobre uvedomoval, že najlepšie miesto pre umelca jeho kvalít je práve v blízkosti cisárskeho dvora Františka Jozefa I., ktorý bol silnou baštou akademických tendencií a tradícií 19. storočia.

Na základe dnes známych kompozičných typov je pravdepodobné, že Horovitz vytvoril minimálne štyri rôzne podobizne cisára. Prvá známa zmienka o Horovitzovom portréte cisára pochádza z konca roka 1896. Cisár bol na ňom zobrazený v uniforme veliteľa pluku britskej Jazdnej hliadky (Horse Guards), ktorú mu darovala kráľovná Viktória. Fotografia tohto diela bola vystavená na košickej výstave v roku 1938 s poznámkou, že obraz sa nachádza v Londýne, kde sa ho však nepodarilo dohľadať. Z roku 1896 pochádza nevydarená skica celofigurálneho portrétu cisára v identickej uniforme, dnes je v zbierke Galérie Belvedere. Tento obraz bol prezentovaný na výstave v roku 1938. Je možné, že išlo o nevydarený variant predchádzajúceho portrétu. V januári 1902 poľská tlač informovala, že Horovitz opäť maľuje portrét cisára, ktorý dňa 14. januára prišiel do jeho ateliéru a pózoval mu jeden a pol hodiny.

Je pravdepodobné, že výsledkom toho sedenia bol portrét publikovaný v knihe Ludwiga Hevesiho z roku 1903. Ďalšiu cisárovu podobizeň začal Horovitz maľovať v roku 1904, tentoraz na objednávku vtedajšieho kancelára Nemeckého cisárstva kniežaťa Bernharda von Bülow. Na košickej výstave bola síce vystavená jeho farebná reprodukcia, ktorá sa však nezachovala. Keďže sa nevie, ako presne obraz vyzeral, ostáva v rovine dohadov, či nejde o portrétne poprsie cisára zo zbierok Galérie Belvedere. Hovoríme o rozhodne najkvalitnejšom dostupnom portréte cisára, aký Horovitz namaľoval. Cisára zobrazuje do pása v uniforme rakúskeho poľného maršála s kabátom prehodeným cez plecia. Je datovaný do rokov 1904 – 1906. Posledným známym vyobrazením je kópia Horovitzovho portrétu cisára, ktorá sa nachádza v zbierkach ÖNB. S opakovanými stretnutiami týchto dvoch pánov sú spojené viaceré historky. Napríklad tá o maliarovom ateliéri, kam musel chodiť cisár pešo, keďže nepoužíval výťah. Košická tlač v roku 1904 hrdo informovala, že ich rodák bol pozvaný k cisárovi na obed.

The painter relocated with his family to Vienna in 1893. Horovitz was well aware that the best place to exploit his qualities is the Court of Franz Joseph I who was an ardent supporter of the 19th century academism.

Based on currently known compositional types, we assume that he executed at least four different versions of Emperor’s portraits. The first known mention of Horovitz’s portrait of the Emperor is from 1896. The Emperor was depicted in a uniform of British Horse Guards commanding officer, presented to him by Queen Victoria. A photograph of this painting was exhibited at the Košice exhibition in 1938 with a credit line reading that the original is in London. However, currently the location of this portrait is unknown. There is a brief sketch of a whole figure portrait in identical uniform at the Belvedere Gallery dated 1896. This painting was exhibited at the exhibition in 1938. Judging from its quality, it might be just preparatory version to the one in London. In January 1902 the Polish press reported, that Horovitz is again painting the Emperor and that the monarch came to his studio on January 14, 1902 to sit for him for one and a half hours. We believe that the result of this sitting was the portrait, which was later published in Ludwig Hevesi’s book, 1903. Horovitz started to paint another Emperor’s portrait in 1904. This time, it was commissioned by the Chancellor of German Empire, Duke Bernhard von Bülow. There was a colour reproduction of this painting at the Košice exhibition but regretfully, it has not survived. As it is not clear what the painting looked like, therefore there is a possibility that it is the portrait from waist up currently in the Belvedere Gallery collection. It is the most quality portrait of the Emperor by Horovitz available. The Emperor is depicted waist up in the Austrian Field Marshal uniform with a coat over his shoulder, dated 1904-1906. The last known portrayal is a copy of Horovitz’s portrait of the Emperor which is in the collection of the ÖNB. Several anecdotes relate to the repeated meetings of these two men. One of them refers to the fact that Horovitz’s studio was based on the upper floor where the Emperor had to ascend using stairs deliberately avoiding the lift. Košice press was proud to report in 1904, that Horovitz – a native to Košice, was invited to dine at the Court.

Leopold Horovitz: Portrét cisára Františka Jozefa I. / Portrait of Emperor Franz Joseph I, 1904 – 1906

Katarína Beňová

108 – 109

DOMINIK SKUTEZKY – PODOBNOSTI A ROZDIELY DOMINIK SKUTEZKY – SIMILARITIES AND DIFFERENCES

Rodina Skutezkých pochádzala z Gajár, kam sa pravdepodobne v priebehu 18. storočia prisťahovala. Tam sa do židovskej mydliarskej rodiny narodil Dávid Skutezky (Skutecký, 1849 – 1921). Ako najmladší získal prezývku „Menike“, čo sa neskôr, najmä počas benátskeho pobytu, zmenilo na Domenike/Dominik. Po predčasnej smrti otca sa rodina usadila vo Viedni, kde aj Skutezky získal výtvarné školenie.

V rokoch 1865 – 1867 bol študentom ateliéru historickej maľby na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Svojou tvorbou vzbudil pozornosť profesora Johanna Nepomuka Geigera (1805 – 1880). Podľa Vojtecha Tilkovského, autora Skutezkého monografie, bol práve on umeleckým vzorom mladého maliara. Na príhovor Geigera poskytla viedenská židovská obec Skutezkému finančnú podporu, aby sa mohol venovať maľbe. Následne vytvoril svoje prvé historické dielo Cisár Maximilián diktuje svoje pamäti, na základe ktorého získal školské štipendium na štúdium Akadémie výtvarných umení v Benátkach.

Skutezky rozbehol svoju kariéru po ukončení akademického štúdia hlavne v Benátkach, kde pôsobil v rokoch 1876 – 1889. Podarilo sa mu úspešne začleniť do prostredia benátskych maliarov žánrových scén, do ktorých Skutezky často pridával anekdotický podtext. Zaznamenával prostredie miestnych kostolov, typické pohľady na dominanty mesta, ako aj žánrové výjavy zo života Benátčanov. Jedným z nich je aj vystavený obraz Prsteň milého z roku 1886.

Skutezky bol počas svojho pobytu obľúbeným členom benátskej society navštevujúcej Caffé Florian, priateľské styky udržiaval s väčšinou benátskych maliarov. V roku 1889 sa z rodinných dôvodov rozhodol presťahovať do Banskej Bystrice, odkiaľ pochádzala jeho manželka Cecília rod. Löwy. Zriadil si ateliér a aktívne sa zapojil do výtvarného života nielen v meste, ale aj všeobecnejšie do kultúrneho života Zvolenskej župy. Svoje diela posielal na výstavy vo Viedni aj v Budapešti. Naďalej sa venoval obsahovo ľahším žánrovým kompozíciám, ale novú tému našiel v prostredí medených hámrov. Tieto silné námety, pri ktorých výtvarnom prevedení priniesol Skutezky nové luministické stvárnenia pracovných dielní a zároveň aj istý sociálny rozmer, však nevyvolali počas jeho života pozitívne ohlasy. Ťažiskom jeho tvorby sa stali portréty. Skutezky, ukotvený v bansko-bystrickom prostredí, portrétoval

The family of Skutezky comes from Gajary where they probably relocated to in the 18th century. David Skutezky (Skutecký, 1849-1921) was born to a family of soap producers. Being the youngest child he earned a nickname „Menike“, which developed into Domenike/Dominic during his Venice period.

After his father’s premature death, the family moved to Vienna where he received art education. He was a student at the studio of historical painting at the Academy of Fine Arts, Vienna, in 1865-1867. His work earned appreciation from professor Johann Nepomuk Geiger (1805-1880). According to Vojtech Tilkovský, the author of the Skutezky monograph, Geiger was his mentor. Geiger put a good word for him at Viennese Jewish Community to receive a financial support to continue his artistic studies. Subsequently, he created his first historical artwork Emperor Maximilian Dictates his Memoirs, which earned him a scholarship at the Academy of Fine Arts in Venice.

Skutezky’s career started upon the end of his academic studies in Venice where he was active from 1876-1889. He managed to mingle with Venetian painters of genre scenes wherein Skutezky often included an anecdotal undertone. He depicted an environment of local churches, typical views of cityscapes as well as genre scenes from the life of Venetians.

One of them is the exhibited painting Ring from Sweetheart from 1886. During his stay in Venice Skutezky was a popular member of Venetian society visiting Café Florian and he kept a close relationship with the majority of Venetian painters. In 1889, he relocated to Banská Bystrica, where his wife Cecilia née Löwy was from, due to family reasons. He set up a studio and he became actively engaged in the artistic life not only in the town but also within the whole Zvolen County. He took part in exhibitions in Vienna and Budapest. He stayed in the field of light genre compositions but widened his range to paintings from the copper smelting workshops environment.

Impressionistic subjects, rendered by Skutezky in a new ‘luministic’ depiction of workshops and at the same time with a certain social aspect, did not meet with appreciation at that time.

Portraits became a focal point of his work. Skutezky, based in Banská Bystrica’s purlieu, portrayed primarily the Zvolen and Turiec county elite. The portrait of Piroska Radvanská, 1886, is a typical example of a commercial formal portrait. Countess Mária Nyáry née Radvánska was a wife of Béla Nyáry and was

Dominik Skutezky: Cisár Maximilián diktuje svoje pamäti / Emperor Maximilian Dictates his Memoirs, 1865 – 1867

Dominik Skutezky: Prsteň milého / Ring from Sweetheart, 1886

110 – 111

Dominik Skutezky: Žena s kvetom / Woman with a Flower, 1880

Dominik Skutezky: Portrét grófky Márie Nyáry, rod. Radvanská / Portrait of Countess Maria Nyáry née Radvanská, 1880

primárne elitu zvolenskej a turčianskej župy. Charakteristickou ukážkou komerčného reprezentatívneho portrétu je napríklad Portrét Pirosky (Pirošky) Radvanskej z obdobia okolo roku 1886. Grófka Mária Nyáry, rod. Radvanská bola manželkou Vojtecha Nyáryho a patrila k dôležitým osobnostiam Banskej Bystrice. Popri komerčných objednávkach často spodoboval členov svojej rodiny i seba samého.

Jedným z takýchto skôr komisných autoportrétov z tohto obdobia je aj vystavený exemplár.

Podľa V. Tilkovského sa Skutezky a Horovitz stretli okolo roku 1910. Ich pomerne neskoré zoznámenie prebeh-

a prominent personage of Banská Bystrica. Along with commercial commissions, he often depicted members of the family and himself. One of such perhaps less refined self-portraits from this period is present at the exhibition.

According to V. Tilkovský, Skutezky and Horovitz met in c. 1910. Their relatively late acquaintance took place in Piešťany Spa and apparently resulted in regular visits. At that time, Horovitz had lived in Vienna for 15 years. Tilkovský identified one of Skutezky’s painting as a portrait of his friend Horovitz and claims, that the artists were exchanging their views on paintings and reviews on exhibited artworks in Vienna.

Dominik Skutezky: Maliar Horovitz pri práci / Painter Horovitz at Work, 1900 – 1910

lo v Piešťanoch a následne sa vraj často navštevovali. V tom čase už žil Horovitz pätnásť rokov vo Viedni. Tilkovský dokonca identifikoval jeden Skutezkého obraz ako portrét jeho priateľa Horovitza a uviedol, že si umelci navzájom vymieňali svoje náhľady obrazov a ohlasy na vystavené diela vo Viedni. Dcéra Skutezkého, Karola, sa rovnako ako Horovitzova dcéra Janina venovala maliarstvu. Jeho syn Alexander sa stal architektom. Je veľká škoda, že pôvodne obsiahla korešpondencia a osobné archívy oboch maliarov sa, rovnako ako ich potomkovia, stali obeťami tragických udalostí 2. svetovej vojny.

Skutezky’s daughter Karola and Horovitz’s daughter Janina were both active paintresses. His son Alexander became an architect. It is a great loss that the originally extensive correspondence and private archives of both artists as well as their descendants became victims of tragic events of wwii.

Jana Švantnerová

112 – 113

POKLADY Z RODINNÉHO ALBUMU TREASURES OF THE FAMILY ALBUM

Potomkovia Leopoldovej sestry Zsófie v Košiciach dodnes opatrujú cennú rodinnú relikviu. Ide o objemný fotografický album v masívnej bordovej zamatovej väzbe s ozdobným kovaním z konca 19. storočia. Pôvodne pravdepodobne patril Leopoldovej matke, Márii Horovitzovej, ktorá v ňom uchovávala podobizne svojich početných potomkov a ich rodín. Okrem mnohých vyobrazení zatiaľ neidentifikovateľných osôb sa tak zachovali aj viaceré jedinečné fotografie Leopolda a jeho detí. Väčšina týchto fotografií sa dodnes nachádza v albume, len niektoré boli vybraté a nachádzajú sa v súkromnej zbierke v Izraeli. Do albumu je vložená aj reprodukcia kresby zachytávajúca päť Leopoldových detí, bližšia pozornosť je jej venovaná v hesle zameranom na podobizne detí maliara. Pravdepodobne najstaršími sú fotografie zachytávajúce rodičov maliara – Máriu a Hermana Horovitzovcov. Vznikli v košickom fotoateliéri I. E. Rotha.

Na jednej z nich stoja manželia pri sebe, zatiaľ čo na druhej ukazuje Leopold rodičom ich dvojportrét. Nasledujú fotografie detí maliara, ktoré vznikli vo Varšave, kde sa maliar oženil s Rozou London. Prvorodený Jerzy, približne dvojročný, pózuje s hojdacím koníkom na fotografii z ateliéru Jana Mieczkowského (1830 ‒ 1889). Ďalšie fotografie Jerzyho a jeho sestry Zsófie pochádzajú pravdepodobne z fotoateliéru Conrad na ulici Erywańska 8. V spodnej časti je v oboch prípadoch dopísaná dedikácia starej mame zo dňa 20. 4. 1881. Ďalšie známe fotografie pochádzajú až z roku 1887. Ide o súbor rôznych záberov Horovitzových štyroch detí, ich starej matky a tety, prípadne pestúnky, počas pobytu v tatranskom Smokovci v septembri roku 1887.

Najmladšia dcéra Stefania sa narodila v apríli toho roku, preto na fotkách chýba, rovnako ako aj jej matka. Fotografie vznikli v sezónnej prevádzke ateliéru Károlya (Karola) Divalda mladšieho (1858 ‒ 1924), ktorý bol najstarším synom zakladateľa prešovskej fotografickej dynastie Károlya (Karola) Divalda staršieho (1830 ‒ 1897). Ich ateliér fungoval v Smokovci od roku 1878. Pobyt Horovitza v Tatrách však nebol výlučne rekreačný. Dobová tlač priniesla v jeseni 1887 správu o tom, že Horovitz sa od leta zdržiaval v Smokovci, kde maľoval fresky na steny sály rodiny arcivojvodu.

Pravdepodobne išlo o arcivojvodu rakúskeho Jozefa Karola Ľudovíta Habsbursko-Lotrinského (Josef Karl Ludwig von Habsburg-Lothringen, 1833 ‒ 1905), ktorý dal v roku

Descendants of Leopold’s sister Zsófia in Košice cherish a valuable family relic. It is an extensive photo album in a massive velvet burgundy binding with decorative metalwork from the end of 19th century. It probably belonged to Leopold’s mother Mária Horovitz, who collected photographs of her offspring and their families. Apart from the manifold likenesses of currently unidentifiable people, we find among them a number of unique photographs of Leopold and his children. Majority of these photographs are still in this album, nevertheless some of them have been taken out and are currently in a private collection in Israel. In the album, we also find a reproduction of a drawing depicting five Leopold’s children which is dealt with in the following cameo on portraits of the artist’s children. Possibly the oldest photographs are the ones of artist’s parents Mária and Herman Horovitz. They have been taken in Košice studio of I. E. Roth. In the first one, the couple stands next to each other and in the other, Leopold is showing his parents their double portrait. Following photographs are pictures of artist’s children taken in Warsaw, where the artist married Rose London. The firstborn Jerzy, approximately two years old, poses with a rocking horse in a photograph from the studio of Jan Mieczkowski (1830-1889). Other Jerzy’s and his sister Sofia’s photographs might come from the photo-studio Conrad in 8 Erywańska St. In the bottom part of both cases, there is written an inscription dedicating them to the grandmother in April 20, 1881. Other known photographs originate in 1887. It is a series of various photographs of four Horovitz’s children, their grandmother and an aunt or nanny while on holiday in Smokovec in High Tatras, in September 1887. The youngest daughter Stefania was born in April 1887, hence she nor her mother are present in the picture. The photographs were produced in the seasonal studio of Károly Divald the Younger (1858-1924), the eldest son of the founder of Prešov dynasty of photographers Károly Divald the Elder (1830-1897).

The studio was operating in Smokovec since 1878. Horovitz’s stay in High Tatras was not only for leisure. In autumn 1887 the coeval press reports, that Horovitz had been in Smokovec since summer and painted frescos in Archduke’s mansion. It was most likely the Austrian Archduke Joseph Karl Ludwig von Habsburg-Lorraine, (1833-1905), who in 1886 commissioned the villa Klotilde (currently villa Kamzík) as a present

Fotoateliér / Photo studio Jan Mieczkowski, Varšava / Warsaw: Malý Jerzy / Little Jerzy, pravdepodobne / probably 1877 Fotoateliér / Photo studio Conrad, Varšava / Warsaw: Malý Jerzy / Little Jerzy, 1881 Fotoateliér / Photo studio Conrad, Varšava / Warsaw: Malá Sofia / Little Sofia, 1881

114 – 115

Fotoateliér / Photo studio Károly Divald, ml. / Jr., Smokovec: Jerzy a neznáma dáma / Jerzy a unknown lady, 1887

1886 postaviť k štyridsiatym narodeninám svojej manželky Klotildy (1846 ‒ 1927) reprezentačné letovisko, vilu Klotilda (dnes vládna Vila Kamzík). V súčasnosti už neexistujúce nástenné maľby vraj zobrazovali najkrajšie miesta Vysokých Tatier. Bol by to unikát v Horovitzovej tvorbe, ktorý sa podľa doterajších zistení krajinárskej maľbe vôbec nevenoval.

Je škoda, že na rodinných fotkách chýba otec Leopold. Jedna z mála známych fotografií maliara v staršom veku pochádza z vyššie spomínaného varšavského ateliéru Mieczkowski. Vznikla pravdepodobne v rokoch 1886 ‒ 1888, súdiac podľa podobnosti so zachovaným autoportrétom z roku 1888.

Fotoateliér / Photo studio Károly Divald, ml. / Jr., Smokovec: Jerzy, Sofia, Armin a / and Janina, 1887

for his wife Klotilde (1846-1927) for her fortieth anniversary.

Currently non-existent murals depicted the most splendid views of High Tatras. It would be an exception in Horovitz work, which according to current state of research, does not include landscape painting.

Regrettably, the father Leopold is not present in the photographs. One of the few known photographs of the artist in his later years come from afore-mentioned Varsovian studios of Mieczkowski. Judging from the resemblance with the self-portrait from 1888, it was probably taken in 1886-1888.

The last identifiable photographs are the ones of Janina and brothers Jerzy and Amin, 1890. They were produced in

Fotoateliér / Photo studio Károly Koller, Budapešť / Budapest: Jerzy a / and Armin, 1890

Fotoateliér / Photo studio Jan Mieczkowski, Varšava / Warsaw: Leopold Horovitz, 1886 – 1888

Fotoateliér / Photo studio Károly Koller, Budapešť / Budapest: Malá Janina / Little Janina, 1890

Poslednými identifikovateľnými sú fotografie Janiny a bratov Jerzyho a Armina z roku 1890. Pochádzajú z budapeštianskeho fotoateliéru Károlya Kollera (1838 – 1889), ktorý fungoval od roku 1874. V čase vyhotovenia fotografie detí už ateliér viedli Kollerovi bývalí zamestnanci. Fotografie vznikli v roku, keď sa rodina maliara presťahovala z Varšavy do Budapešti. V albume sa nachádza ešte niekoľko sporných fotografií, ktorých určenie zostáva naďalej predmetom výskumu.

Budapest studio of Károly Koller (1838-1889), which had been active since 1874. At the time when these photographs were realised, the Koller’s studio was managed by their former employees. The photographs were produced in the year of Horovitz’s family relocation from Warsaw to Budapest. There are several photographs in the album, the identification of which remains a subject of further research.

Jana Švantnerová

116 – 117

OTEC MALIAR FATHER THE PAINTER

Leopold a Roza Horovitzovci mali päť detí. Z dochovaných vyobrazení môžeme usudzovať, že maliar svoju rodinu maľoval často a rád. Obrázky úzkeho rodinného kruhu však pochopiteľne v rodinnom kruhu aj ostávajú. Vzhľadom na pustošivé dôsledky 2. svetovej vojny sa preto takýchto intímnych vizuálnych výpovedí zachovalo žalostne málo. Najstarším vyobrazením, na ktorom Leopold Horovitz zvečnil svoju rozrastajúcu sa rodinu, je nežná kresba zachytávajúca čerstvú mamičku dojčiacu prvorodeného syna Jerzyho/ Györgya (1875 – 1948). V poradí ďalšou, nateraz známou, je portrétna skica jeho druhého syna Armina (1880 – 1965) z roku 1882, na ktorej Armin v bielej košieľke zviera v drobných rúčkach veľkú hrkálku. Ďalší portrét Armina ako šesťročného je skôr momentkou, ktorú maliar zachytil skratkovito a expresívne perokresbou. Pod Arminovým profilom je napísaná jeho poľská maznavá prezývka „Niuniuś“ (čítaj Ňuňuš). Najdojímavejším zobrazením je spoločný portrét všetkých detí pochádzajúci približne z roku 1890. Horovitz na ňom výstižne zachytil charakter svojich potomkov.

Rozvážny a hĺbavý Jerzy, hľadiaci priamo na diváka, sa stará o najmladšiu sestričku Stefaniu (1887 – 1940) plne zaujatú „štúdiom“ knihy. Druhá najstaršia dcéra Sofia (1877 – 1943) sa prizerá, ako Armin kreslí Janinu (1882 – 1941) seriózne pózujúcu v maminom klobúku a kožušine. Zatiaľ čo Armin a Janina išli v otcových šľapajach, Jerzy vyštudoval strojné inžinierstvo. Za úspešné rozvíjanie činnosti automobilky Fiat v Budapešti a vo Viedni získal vyznamenanie (Ordine de la Corona Italiana) od talianskeho panovníka. Pred vojnou sa presťahoval do Mexika, kde zriadil a viedol pobočku tejto automobilky.

Z obdobia dospelosti detí poznáme len dva portréty dcér Sofie a Stefanie. Starším z nich je podobizeň Sofie z roku 1897, keď sa vydala do Varšavy. Symbolom tejto udalosti by mohol byť kvetináč s ružou v rozpuku v pravom rohu obrazu. Portrét bol naposledy vystavený na retrospektívnej výstave v Košiciach v roku 1938 a následne zničený vo varšavskom gete počas 2. svetovej vojny. O tom, že portrét bol príťažlivý práve premyslene a citlivo podanou červeňou šiat, sa dozvedáme len z lakonickej poznámky v dobovej tlači.

Druhou v dospelosti portrétovanou bola dcéra Stefania, ktorej portrét z roku 1907 sa stal známy pod názvom Dcéra

Leopold and Rose Horovitz had five children. Judging from the amount of surviving artworks, the painter was depicting his family often, and with joy. Pictures of close relatives naturally remained in the family. Due to damaging effects of wwii only fragments from the supposedly large collection of these intimate works survived. The oldest likeness in which Leopold Horovitz depicted his growing family is a tender drawing capturing the mother breastfeeding the firstborn son Jerzy (1875-1948), which is elaborated on in the opening study.

The other currently known portrayal sketch is a drawing of his second son Armin (1880-1965), 1882, in which Armin in a white shirt clutches a rattle in his petite palms. Another Armin’s portrait as a six years old boy is a candid sketch rendered in brief, expressive pen drawing. Under Armin’s profile, we find his Polish mushy nickname „Niuniuś“ (Nyunyush).

The picture portraying all children from approximately 1890 is perhaps their most touching likeness. Here Horovitz accurately captured the character of each child. Prudent and contemplative Jerzy, looking directly at the viewer, is taking care of the youngest sister Stefania (1887-1940) who is absorbed in ‘studying’ a book. The second oldest daughter Sofia (1877-1943) watches Armin drawing Janina (1882-1941) having a striking pose in her mother’s hat and fur. Armin and Janina chose father’s path, whereas Jerzy studied engineering. He received an accolade (Ordine de la Corona Italiana) from Italian government for successful development of Fiat endeavour in Budapest and Vienna. Before the war, he moved to Mexico where he set up and directed the Fiat branch.

Only two portraits of the artist’s children as adults are known; daughters Sofia and Stefania. The earlier one is a portrait of Sofia dated 1897, when she was married and relocated to Warsaw. The flowerpot with a rosebud in the picture’s right corner is a symbol of such event. The portrait was last exhibited at the retrospective exhibition in Košice in 1938 and destroyed in Warsaw ghetto during the wwii. Only from a laconic note from a coeval periodical we learn, that the sensitive and delicate use of the red hue of the dress rendered the portrait very appealing.

The other portrayed daughter was Stefania, whose portrait from 1907 became known under the title Daughter in White and its reproductions were published in Polish press in 1909. We believe, it is a father’s gift as Stefania in April 1907

Leopold Horovitz: Horovitzove deti pri hre / Horovitz’s Children at Play, okolo 1890 / c. 1890

Leopold Horovitz: Malý Armin / Little Armin, 1882

118 – 119

Leopold Horovitz: Portrét dcéry Sofie / Portrait of Daughter Sofia, 1897

v bielom a jeho reprodukcie boli už roku 1909 uverejnené v poľskej tlači. Pravdepodobne išlo o otcov dar, keďže Stefania oslavovala v apríli roku 1907 dvadsiate narodeniny.

Horovitz preukázal otcovskú hrdosť tým, že prostredníctvom komorného zátišia so stolčekom a s maliarskou paletou sa stal súčasťou tohto portrétu. Rovnako ako na spoločnom portréte aj tu vidíme Stefaniu nad knihou. Zo všetkých vied ju najviac upútala chémia. V roku 1914 obhájila doktorát z organickej chémie na viedenskej univerzite, pričom už od roku 1913 pracovala ako výskumníčka v tamojšom Inštitúte pre výskum rádioaktivity (Radium-Institut). Spoločne s profesorom Ottom Hönigschmidom (1878 – 1945) publikovali viacero prác o výskume izotopov uránu. Stefania sa po smrti rodičov presťahovala do Varšavy a chémii sa ďalej nevenovala. Je veľká škoda, že práve tento portrét zhorel v roku 1985 pri požiari v depozitári VSG. Tí, ktorí obraz videli, si dodnes spomínajú na výraznú zlatistú farbu drapérie na stole a belosť Stefaniiných šiat, ako aj na celkový dojem, ktorý pôsobil výpravne, ale zároveň aj intímne.

Aniela pred portrétom svojej matky Sofie vo varšavskom byte / Aniela in front of the portrait of her mother Sofia in Warsaw apartment, okolo / c. 1935

celebrated her 20th birthday. Horovitz showed the father’s pride by including a small still life with a side table and painter’s palette. As in the afore-mentioned touching likeness, Stefania is similarly depicted reading a book. Her most favourite science was chemistry. In 1914, she was awarded the doctoral degree in organic chemistry at the University of Vienna, where she worked form 1913 at the Institute for Radium Research (Radium-Institut) as a researcher. She published several studies in cooperation with professor Otto Hönigschmid (1878-1945) on the research of Uranium isotopes. Stefania moved to Warsaw after her parents’ death and abandoned her chemistry studies. It is a great loss that this very portrait was consumed by fire in 1985, which took place in VSG depository. Those who had a chance to see it remember the golden tone of the drapery on a table and whiteness of Stefania’s dress as well as general impression, which was imposing but also intimate.

Leopold Horovitz: Portrét dcéry Stefanie v bielom / Portrait of Daughter Stefania in white, 1907

Jana Švantnerová

120 – 121

MALIAR ARMIN A MALIARKA JANINA PAINTER ARMIN & PAINTRESS JANINA

Vďaka umeleckému nadaniu Leopoldových detí, Armina a Janiny, sa priezvisko Horovitz nevytratilo zo stredoeurópskych výstavných siení ani po jeho smrti. Armin Horovitz (1880 – 1965) bol rovnako ako jeho otec hlavne portrétistom, ale zaujímal sa aj o krajinomaľbu a žánrovú maľbu. Využíval rôzne výtvarné techniky, okrem olejomaľby a pastelu mu bola blízka najmä grafika. Bol žiakom svojho otca a neskôr navštevoval Akadémiu výtvarných umení vo Viedni, v Mníchove a grafické techniky študoval v Paríži. V rokoch 1910 – 1914 vystavoval aj v TZSP vo Varšave. Od roku 1911 pravidelne vystavoval na výstavách Viedenskej secesie.

Počas 1. svetovej vojny pôsobil ako korešpondent na taliansko-rakúskom fronte. Veľa cestoval a z jeho ciest sa zachovalo viacero kresieb a grafík. O jeho návštevách Košíc svedčia nielen signované a datované portréty, ale aj zápis v knihe návštev knižnice Jána Bocatia z roku 1931. Jedným z najpôsobivejších, a zároveň najstarších Arminových diel je krehká portrétna skica sesternice Pirosky, ktorá podľa autorovej dedikácie vznikla v dodnes fungujúcom penzióne Baránok v lete 1902. Dr. Piroska Hennefeldová/Halmiová (1881 – 1958), dcéra Leopoldovej sestry Zsófie, obhájila doktorát z filozofie na univerzity v Kluži (dnes Rumunsko).

Portrét vznikol pravdepodobne v čase jej vysokoškolského štúdia. Bola jedinou kvalifikovanou stredoškolskou profesorkou s doktorátom na Vyššej dievčenskej škole v Košiciach. Ďalším pozoruhodným košickým dielom je farebne nápaditá a podmanivá podobizeň Dr. Márie Hajnalovej z roku 1934. Portrétovaná bola dcérou Arminovej sesternice Eszter Halmiovej. Od roku 1939 pôsobila ako lekárka v detskom domove v Košiciach. Počas prípravy a realizácie otcovej retrospektívnej výstavy v roku 1938 portrétoval Armin aj viacero osobností spoločenského a cirkevného života, napríklad biskupa Jozefa Čárskeho, vládneho radcu Dr. V. Blahu a starostu Milana Maxoňa. Spomínané košické portréty sa dnes nachádzajú v zbierke VSM a u súkromných osôb. Armin žil vo Viedni až do konca decembra 1938, keď odišiel cez Varšavu do anglického Norwichu. Po druhej svetovej vojne, keď bol internovaný na ostrove Man v Írskom mori, sa odsťahoval do Mexika a neskôr do Kanady.

Jeho diela sa nachádzajú v štátnych zbierkach v Rakúsku, Poľsku a na Ukrajine, ako aj u jeho vnuka v Kanade a širšej rodiny v Izraeli a Taliansku. Zo zbierky Národného múzea

Thanks to artistic talents of Leopold’s children Armin and Janina, the surname Horovitz has not spirited away from Central European galleries and exhibitions after his death.

Armin Horovitz (1880-1965) was, like his father, mainly a portraitist but his range extended to landscape and genre painting. He used various art techniques; apart from oil and pastel, he frequently worked in printmaking. He was a pupil of his father, later he attended the Academy of Fine Arts in Vienna and Munich and he studied the printmaking techniques in Paris. From 1910 to 1914, he exhibited in the TZSP in Warsaw.

From 1911, he regularly exhibited at Vienna Secession shows.

During the Great War, he was active as a correspondent from the Italian theatre. He was a keen traveller and created numerous drawings and prints from his travels. His visits to Košice are testified not only by signed and dated portraits but also by the record in Ján Bocatius library in 1931. One of the most impressive albeit oldest artworks by Armin is a delicate sketch of his cousin Piroska, which according to artist’s dedication originated in the (still operating) hotel Baránok in the summer of 1902. Dr. Piroska Hennefeld/Halmi (1881-1958), the daughter of Leopold’s sister Zsófia, finished her PhD in philosophy at the Cluj-Napoca University (currently Romania). The portrait was probably painted during her university studies. She was the only grammar school teacher with PhD degree at the Girls Grammar School in Košice. Another remarkable artwork created in Košice is a gleeful and captivating likeness of Dr. Mária Hajnal from 1934. Mária Hajnal, daughter of Armin's cousin Eszter Halmi, was active from 1939 as a doctor in Košice orphanage. While preparing and setting up the retrospective exhibition of his father’s oeuvre in 1938, Armin portrayed many distinguished people from social life and Christian clergy, such as Bishop Jozef Čársky, the government advisor Dr. V. Blaha and the mayor Milan Maxoň.

These portraits are currently in the collection of the VSM and in private collections. Armin lived in Vienna until the end of 1938 when he fled through Warsaw to Norwich (Great Britain).

After the wwii, during which he was interned on the Isle of Man in the Irish Sea, he relocated to Mexico and later to Canada. His works are in state collections of Austria, Poland and the Ukraine as well as in private collections of his grandson in Canada and distant relatives in Israel and Italy. The exhibited ex libris from the pre-war period created for his niece Aniela

Armin Horovitz: Portrét sesternice Pirosky Hennefeldovej/Halmiovej / Portrait of Cousin Piroska Hennefeld/Halmi, 1902

Armin Horovitz: Portrét Dr. Márie Hajnalovej / Portrait of Dr. Mária Hajnalová, 1934

vo Varšave pochádza vystavený ex libris, ktorý vytvoril ešte pred vojnou pre svoju neter Anielu Natansonovú (1904 – 1950), dcéru svojej sestry Sofie, žijúcu vo Varšave.

Pre Janinu Horovitz (1882 – 1941) bolo pravdepodobne ťažšie uplatniť sa vo svete umenia. Spočiatku kreslila a maľovala predovšetkým portréty svojich príbuzných a priateľov. V roku 1911 debutovala vo viedenskom Dome umelcov (Künstlerhaus) obrazom Portrét dievčaťa, pričom išlo o podobizeň už spomínanej netere. V TZSP vo Varšave vystavovala v rokoch 1912 – 1913 dva portréty rodinných príslušníkov, jeden z nich opäť zobrazoval Anielu.

Natanson (1904-1950) – daughter of his sister Sofia living in Warsaw comes from the National Museum in Warsaw.

For Janina Horovitz (1882-1941) it must have been more difficult to establish herself in the male dominated art field. Initially, she drew and painted mostly portraits of her relatives and friends. In 1911, she debuted in Künstlerhaus in Vienna with the painting Portrait of a Girl. It was her afore-mentioned niece Aniela. In the TZSP in Warsaw in 1912-1913, she exhibited two portraits of relatives whereof one was the likeness of Aniela. The other known painting Portrait of a Girl with a Ball, 1913, was issued as a postcard in

122 – 123

Janina Horovitz: Portrét netere Aniely Natansonovej / Portrait of Niece Aniela Natanson, 1911

Ďalšie dielo, Portrét dievčatka s loptičkou z roku 1913, vyšlo v pohľadnicovej edícii diel viedenských maliarov Wiener Kunst. Podľa správy v tlači z novembra 1925 sa priotrávila prostriedkami na spanie, ktoré vraj dlhodobo užívala.

V tom čase žila Janina v penzióne na Peter Jordan Straße.

Odtiaľ bola prevezená do nemocnice, pričom nebolo jasné, či išlo o nehodu alebo pokus o samovraždu. Hoci sa v závere správy uvádzalo, že: „stav umelkyne vyvoláva obavy“, v nasledujúcich rokoch sa v rakúskej, hlavne viedenskej, tlači priebežne objavovali správy o jej výstavných aktivitách a dielach. V roku 1929 bola uverejnená aj reprodukcia jej portrétu psychoterapeuta Prof. Dr. Alfreda Adlera. Janina

Armin Horovitz: Exlibris netere Aniely Natansonovej / Exlibris of his Niece Aniela Natanson, okolo / c. 1925

edition of Viennese painters Wiener Kunst. According to the coeval press from November 1925, she suffered from overdose of sleeping pills, which she had been using for a long time.

Janina lived at that time in a modest hotel Jordan St. from where she was moved to the hospital. It is unclear whether it was an accident or a suicidal attempt. Albeit the report reads as follows: “The paintress’s condition is concerns-arising”, the following years, the Austrian, mainly Viennese press occasionally reported on her exhibitions and artworks. In 1929, the reproduction of the portrait of the psychotherapist Prof. Dr. Alfred Adler was published. Janina exhibited also in Salzburg and Budapest. Her solo exhibition took place in April 1934 at

Janina Horovitz: Dievčatko s loptičkou / Girl with a Ball, 1913

vystavovala aj v Salzburgu a Budapešti. V apríli roku 1934 sa v Salóne Garlińského vo Varšave konala jej individuálna výstava pozostávajúca z viac ako tridsiatich portrétových štúdií uhľom a pastelom. Podľa správy v dobovej tlači išlo o výstižné momentky zachytávajúce napríklad vystúpenia prokurátorov a advokátov pred súdom či muzikantov počas koncertu. Maliarka pritom vraj verne zachytila aj psychické rozpoloženie portrétovaných. Janina, na rozdiel od svojho brata, ostala žiť vo Viedni a stala sa obeťou rasového prenasledovania Židov počas 2. svetovej vojny, rovnako ako jej sestry Sofia a Stefania.

Garliński Salon in Warsaw where she exhibited more than thirty portraitures in charcoal and pastel. According to the report from the coeval press, they were vivid and accurate depictions of speeches of attorneys and barristers before a court but also musicians during a concert. The paintress apparently captured the psychological state of the depicted persons. Janina, unlike her brother, remained in Vienna and became a victim of the genocide during the wwii along with her sisters Sofia and Stefania.

Anna Ötvös

124 – 125

ARMIN HOROVITZ A IRENA MATZNER ARMIN HOROVITZ & IRENA MATZNER

V roku 1934, počas jednej zo svojich návštev, namaľoval Armin Horovitz portrét Ireny Matznerovej, rod. Moskovics (1879 – 1934). Je možné, že išlo o spomienkový portrét, nakoľko Irena zomrela predčasne ako päťdesiatpäťročná koncom apríla 1934. S Arminom boli skoro rovesníci, bola od neho len o rok staršia. Irena bola dcérou Dr. Jakaba Moskovicsa, spolužiaka Leopolda. Ako hlavný mestský lekár nezištne a diskrétne podporoval svojich chudobných pacientov. Irenina mama Mária rod. Korn (1854 – 1921), bola nielen krásna, ale aj výnimočná žena, ktorá sa neúnavne angažovala v charitatívnych spolkoch. Bola predsedníčkou Fröhbelovskej záhrady, prvej košickej škôlky, a prvou podpredsedníčkou Izraelitského ženského spolku, ktorý spravoval aj ľudovú kuchyňu pre chudobných, a to bez rozdielu náboženstva a národnosti.

Rodičia Irene zabezpečili najvyššie možné vzdelanie, aké v tom čase bolo pre mladé ženy v Košiciach dostupné.

Navštevovala vyššiu dievčenskú školu, ktorá poskytovala všeobecné vzdelanie. Po vydaji v roku 1898 sa sama začala venovať charite. Bola hybnou silou nielen sociálneho, ale aj spoločenského života mesta. Organizovala koncerty, plesy, večierky, pričom výťažok z nich rozdeľovala dobročinným spolkom. V roku 1906 sa stala tajomníčkou Sanatórneho spolku arcikniežaťa Jozefa (József királyi herceg Szanatórium Egyesület) a za svoju prácu získala už v roku 1912 Zlatý záslužný kríž s korunou. Počas 1. svetovej vojny, ako členka Červeného kríža, v auguste roku 1914 za 48 hodín zriadila na železničnej stanici pre transporty prechádzajúcich zranených vojakov stanicu, kde si mohli oddýchnuť a osviežiť sa.

Jej ďalšou veľkou zásluhou bolo založenie Židovského dievčenského spolku (Zsidó Leányegylet) v roku 1924. Od roku 1925 bola majiteľkou kníhkupectva „Genius“ na Mlynskej ulici č. 22, ktoré bolo okrem predaja kníh, písacích potrieb a hudobnín známe aj svojou vydavateľskou činnosťou.

Organizovali tiež komorné koncerty a literárne stretnutia.

K jej najväčším zásluhám patrila účasť na založení Sociálneho podporného spolku pre židov Slovenska (Szlovenszkói Zsidók Szociális Segélyző Egyesülete) v roku 1921.

Tomuto spolku neskôr aj predsedala. V roku 1930 postavil Hugó Kabos, košický staviteľ a majiteľ stavebnej firmy, na vlastné náklady pre tento spolok budovu Krajinského ži-

Armin Horovitz painted a portrait of Irene Matzner, née Moskovics (1879-1934) in 1934, during one of his visits. It is probably only a commemorative portrait as Irene died prematurely, 55 years old, at the end of April 1934. She was nearly of the same age as Armin, only one year older. Irene was a daughter of Dr. Jakub Moskovics, Leopold’s peer and once classmate. As a chief town physician, he was selflessly and discreetly helping his indigent patients. Irene’s mother Mária, née Korn (1854-1921) was a beautiful and remarkable lady who was tirelessly involved in various charity organisations. She was a chairwoman of Fröhbler’s Garden – the first Košice Nursery, and the first vice-chairwoman of the Israelite Female Institute which organised a canteen for needy regardless of their religion or nationality.

Her parents provided her with the best possible education available for women in Košice at the time. She attended the Higher Girl’s School, which provided general education.

When she got married in 1898, she started to be active in charity work as well. She gave an impetus to the humanitarian as well as social activities in town. She organised concerts, balls, soirées and the profit from these events was distributed among charity organisations. In 1906, she became a committee of the Sanatorium of the Society of Archduke Joseph and for her work she was awarded the Gold Cross of Merit with Crown. During the Great War as a member of the Red Cross, she set up within 48 hour a refreshment point at the train station for wounded soldiers being transported further.

Her other great achievement is the foundation of the Jewish Girls’ Institute in 1924. From 1925, she was a proprietor of the bookshop Genius at 22 Mlynská St. which apart from selling books, musical instruments and stationary had publishing activities. They also organised chamber concerts and literary events.

One of her most remarkable achievements is the participation in the foundation of the Society for Social Support of the Slovak Jews, in 1921. Later, she became a chairwoman of the Society. In 1930, Hugó Kabos, the Košice property developer, built at his own expense a building of the District Jewish Orphanage and Boarding School for the Society in Floriánska St. The Armin’s painting portrays Irene standing amiably and proud in front of the institute’s gate, which bore her name after her premature death.

Armin Horovitz: Portrét Ireny Matznerovej, rod. Moskovics / Portrait of Irena Matzner née Moskovics, 1934

dovského sirotského a učňovského domova (Országos Zsidó Árva és Tanoncotthon) na Floriánskej ulici. Na portréte vidíme Irenu Matznerovú prívetivo a hrdo stáť pred bránami tejto ustanovizne, ktorá bola po Ireninej predčasnej smrti na jej počesť po nej pomenovaná.

Ireniným manželom bol dôstojník Samuel Matzner (1868 – 1944). Neskôr sa stal majiteľom tlačiarne a denníka Felsőmagyarország, ktorý často prinášal aj informácie o živote Leopolda Horovitza. Ich staršia dcéra Lola (Ilona) Matzner (1899 – 1986) sa stala manželkou svetoznámeho maďarského spisovateľa Sándora Máraiho (1900 – 1989). Mladšia dcéra Jaqueline (Žaža/Zsazsa), vydatá Kertész (1908 – 2001), pôsobila ako advokátka a súdna tlmočníčka v Košiciach. Irenini potomkovia žijú dodnes už len v zahraničí.

Irene’s husband was an army officer Samuel Matzner (1868-1944), who later became an owner of the printing company and newspaper Felsőmagyarország, which often brought news about Leopold Horovitz. Their elder daughter Lola (Ilona) Matzner (1899-1986) became a wife of the famous Hungarian author Sándor Márai (1900-1989). The younger daughter Jaqueline (Zsazsa), married Kertész (1908-2001) was active as a lawyer and a court interpreter in Košice. Irene’s descendants currently live abroad.

Jana Švantnerová

126 – 127

ELEMÍR HALÁSZ-HRADIL A HALMIOVCI ELEMÍR HALÁSZ-HRADIL & THE HALMIS

V zbierkach potomkov rodiny Leopoldovej sestry Zsófie sa okrem ranej tvorby samotného Horovitza nachádzajú aj diela iných košických umelcov. Jedným z najpočetnejšie zastúpených je Elemír Halász-Hradil (1873 – 1948). Ako mladý a perspektívny absolvent prestížnych umeleckých škôl v Mníchove, Nagybányi, Paríži a po krátkom pobyte vo Viedni sa usadil v Košiciach. Prvé portréty členov rodiny Hennefeld/Halmi vznikli v roku 1904 krátko po jeho príchode. Zaujímavú paralelu predstavuje údaj z monografie umelca, kde sa uvádza, že v zozname jeho prác z rokov 1903 – 1904 sa nachádzali aj kópie portrétov cisára a cisárovnej určené pre košický Tabulárny súd. Ich predobrazom boli oficiálne podobizne, ktorých autorom bol Leopold Horovitz. Halász-Hradil vraj namaľoval kópie priamo vo Viedni s Horovitzovým súhlasom a sčasti aj pod jeho dohľadom. Je možné sa domnievať, že to bol práve Horovitz, kto svojich košických príbuzných inšpiroval k objednávkam portrétov u mladého kolegu. Autor spomínanej monografie Ladislav Saučin uviedol, že Halász-Hradil namaľoval od roku 1904 do 20. rokov 20. storočia skoro dvadsať podobizní tejto rodiny. V súčasnosti poznáme desať z nich. Nachádzajú sa v súkromných zbierkach v Škótsku, Izraeli, Košiciach, ale aj v zbierkach VSM a VSG. Väčšina z mužských podobizní pôsobí konvenčne a odťažito. Samotný L. Saučin ich považoval za „vyslovene objednávkové meštiacke portréty“.

V maliarových pamätiach na margo vyobrazení košickej strednej a vyššej strednej vrstvy nachádzame poznámku: „Už samotný fakt, že väčšina mojich portrétnych modelov boli nezaujímavé, nič nehovoriace tváre, tuctové hlavy, prezrádza, že som ich maľoval iba s utrpením. Absolútne ma nezaujímali. Donucoval ma však k tomu chlebíkový boj.“ V jeho zachovaných denníkoch sa nepodarilo nájsť žiadnu zmienku o portrétoch Halmiovcov či samotnom Horovitzovi. Je pravdepodobné, že akademicky ladené portréty jeho vlastnej produkcie ho popudzovali a nerád sa k nim priznával. Jedine podobizeň Elly Halmiovej si v Saučinových očiach vyslúžila výnimku ako prvé dielo, v ktorom maliar uplatnil poznatky luministického maliarstva v portréte. Je zrejmé, že minimálne niektorí Halmiovci sa povzniesli nad konzervatívny meštiansky vkus a prejavili maliarovi plnú dôveru. Bol to práve luminizmus a neskôr „secesný impresionizmus“, ktoré Halászovi-Hradilovi umožnili naplno

In the private collection of descendants of Leopold’s daughter Sofia, we find, apart from Horovitz’s early works, art-pieces by other Košice artists. Elemír Halász-Hradil (1873-1948) is present in the largest number. As a young and promising graduate from prestigious art academies in Munich, Baia Mare, Paris and after a short stay in Vienna he settled in Košice. First portraits of members of Hennefeld/Halmi family are from 1904, which is a short time after his arrival. An interesting parallel arises from the artist’s monograph data which claim that the works from 1903-1904 include copies of portraits of the Empress and Emperor commissioned for Košice Board Court. Their master pictures were the official portraits by Leopold Horovitz. Halász-Hradil apparently painted these copies in Vienna with Horovitz’s consent and partly under his supervision. It is reasonable to believe, that it was Horovitz, who encouraged his Košice relatives to commission the young artist. The author of the afore-mentioned monograph, Vladimír Saučin claims, that Halász-Hradil painted from 1904 to 1920s almost twenty portrayals of the Halmi family. Ten of them are currently known. They are in private collections in Scotland, Israel, Košice as well as in the VSM and VSG. The majority of male portraits appear conventional and ponderous.

V. Saučin saw them „literally mercantile bourgeois portraits“.

In painter’s memoirs, he comments on the portraits of Košice middle and higher class: „The fact, that the majority of my clients were uninteresting, featureless and mediocre faces, suggests, that I painted them with no pleasure. They were utterly indifferent to me. What made me to do it was the need of bread-and-butter.“ In his diaries, we have found no note about the portraits of Halmi family or Horovitz. It is likely, that his own academic portraits dismayed him and he was reluctant to admit that it is his own production. Only the portrait of Ella Halmi earned appreciation by V. Saučin according to whom it was the first work in which the painter exercised the luministic principals in the portrait. It is evident, that at least some members of Halmi family got over the conservative bourgeois taste and trusted the artist. It was the luminism and later ‘secession impressionism’ which enabled Halász-Hradil to fully display his artistic qualities. In 1913-1914, he attended a workshop at Benczúr’s painting atelier and made a short trip to Munich. His further endeavours in the art world were harshly interrupted by the Great War, where he served as a front

Elemír Halász-Hradil: Portrét Zsófie Hennefeldovej / Portrait of Zsófia Hennefeld, 1904

preukázať skutočné maliarske kvality. V roku 1913 – 1914 absolvoval krátku stáž v Benczúrovej maliarskej škole a krátky pobyt v Mníchove. Jeho ďalšie snahy o prerazenie vo vtedajšom veľkom svete maliarstva prerušila 1. svetová vojna, ktorá z neho urobila frontového maliara. Po návrate do Košíc nadviazal na predvojnové aktivity a postupne sa opäť zapájal do výtvarného života. Bol členom a dlhé roky aj predsedom Výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti (Kazinczy Társaság) a dával súkromné hodiny maliarstva.

Z poznámok ďalšieho historika umenia, Vojtecha Tilkovského, sa dozvedáme, že Halász-Hradil mal ešte aj iný zdroj príjmov. Bolo ním reštaurovanie obrazov. Tilkovský si počas návštevy vnučky Leopoldovej sestry Zsófie poznamenal, že pri reštaurovaní portrétu Leopoldovej sestry Idy odkryl Halász-Hradil staršiu maľbu neznámej ženy. Obraz nanešťastie zhorel pri požiari vo VSG v roku 1985 a zachovala sa len jeho čiernobiela reprodukcia.

Elemír Halász-Hradil: Portrét Elly Hennefeldovej/Halmiovej / Portrait of Ella Hennefeld / Halmi, 1907

line painter. Upon the return to Košice, he continued in his pre-war activities and immersed himself in the art world. He was a member and later a chairman of the Fine Art Branch of the Kazinczy Society and was giving private painting lessons.

From the notes of other art historian Vojtech Tilkovský we learn, that Halász-Hradil had as well other source of income.

It was the painting conservation. Tilkovský, during a visit paid to the granddaughter of Leopold’s sister Zsófia made a note, that at the restoration of the portrait of Leopold’s sister Ida, Halász-Hradil uncovered an older painting of an unknown lady. Alas, the painting was consumed by fire in the VSG in 1985 and only a black-and-white reproduction survived.

Jana Švantnerová

128 – 129

ÚČASŤ NA KOŠICKÝCH VÝSTAVÁCH EXHIBITING IN KOŠICE

V Košiciach boli Horovitzove diela vystavené viackrát.

Debutovo už v roku 1857 na Prvej veľkej košickej hospodárskej výstave, kde bol zastúpený dielami Drotár, Mladý rybár a Šialený košický „gróf“ Boditzký. Od roku 1872 síce už v Košiciach existovalo Hornouhorské múzeum, ale prehliadky súčasného umenia neorganizovalo. Jeho fungovaniu je venované samostatné heslo v kontexte života jeho prvého riaditeľa Bélu Klimkovicsa. Horovitzove diela však mohli byť súčasťou výstav košických dobročinných spolkov. Nateraz o tom nemáme žiadne správy.

Druhý raz sa jeho diela objavili v roku 1902 v rámci prvej putovnej výstavy budapeštianskeho Národného salónu (Nemzeti Szalon), o čom správy priniesla košická tlač.

Vystavený bol Portrét F. Pulszkého a bližšie neznáme Portréty umelcovej dcéry a matky. Následne boli jeho diela zastúpené až na Dobročinnej výstave obrazov hornouhorských maliarov v prospech vojnových sirôt v roku 1918. Tam boli jeho Portréty manželov Fülöpa a Antonie Bródy a bližšie neurčená Štúdia hlavy. V rámci výstavy podobizní a miniatúr z majetkov košických rodín v roku 1921 bolo prezentovaných až sedem jeho diel. Na fotografii z výstavy môžeme vidieť päť z nich. Dvojportrét rodičov sa v súčasnosti nachádza v súkromnej zbierke vo Viedni a Portrét sestry Hermíny v Izraeli. Portréty manželov Bródy, ako aj Oddychujúci žid sú nateraz nezvestné. Z uvedeného vyplýva, že s výnimkou Salónu v roku 1902 boli v Košiciach vystavované prevažne jeho staršie diela z obdobia viedenského štúdia, prípadne z úvodných rokov profesionálneho pôsobenia. Prvá a nadlho posledná retrospektívna výstava Horovitzovej tvorby na území dnešného Slovenska sa konala v Košiciach v roku 1938 vo Východoslovenskom múzeu. Bližšie informácie o nej sa nachádzajú v nasledujúcom hesle. Vďaka tejto výstave ostalo v Košiciach viacero Horovitzových diel. Po jej ukončení nechali deti maliara v múzeu deväť diel ako deponáty. Zo zachovanej korešpondencie v archíve VSM vyplýva, že Armin Horovitz sa už v roku 1945 informoval o ich vrátení. V liste z januára 1950 prenechal múzeu všetky deponované obrazy, okrem autoportrétu otca a jeho portrét z detstva na plátne. Ten žiadal zaslať na adresu jeho bydliska do Veľkej Británie alebo, v prípade svojho úmrtia, synovi do Kanady. Autoportrét otca mal ostať v múzeu až do odvolania za predpokladu, že bude vystavený na

Horovitz’s artworks have been exhibited in Košice several times. The Exhibition of Upper-Hungarian Natural and Industrial Products in Košice, in 1857, where he exhibited; Tinker, Young Fisherman and Košice Eccentric ‘Count’ Boditzky, was his debut. Although the Upper-Hungarian Museum was founded in 1872, the exhibitions of the contemporary art were not on the schedule. Horovitz’s art, however, might have taken part in the exhibitions organised by Košice charitable societies. The confirmation of this fact is yet to be found.

The second time, when his works were exhibited, was at the touring exhibition of the Budapest National Salon, which was reported on in Košice press. The Portrait of F. Pulszky and unspecified Portraits of Artist’s Daughter and Mother are among the exhibited paintings. Subsequently, his works were displayed at the charity exhibition of paintings by Upper-Hungarian artists. The raised funds from the event went to war orphans in 1918. We find there his Portraits of Fülöp and Antonia Bródy and unspecified Study of a Head. Seven of his artworks were presented at the exhibition of Portraits and Miniatures from the Property of Košice Families in 1921. We can observe five of them in the photograph from the exhibition. The Double Portrait of Parents is currently in a private collection in Vienna and the Portrait of Sister Hermina is in Israel. The whereabouts of the Portrait of the Bródys, and Resting Jew are currently unknown. As one can see, Košice exhibitions were limited to Horovitz’s early works from his Academy studies and initial professional years, the Salon in 1902 being an exception. The first, and for a long time, the last retrospective exhibition of Horovitz’s oeuvre in the territory of present-day Slovakia was in Košice in 1938 at the VSM. We will elaborate on this subject in the next cameo. Thanks to this exhibition, many Horovitz’s artworks remained in Košice. Upon the end of the exhibition, Horovitz’s children left nine works in the museum’s temporary care. From the archived correspondence at the VSM we learn, that Armin Horovitz sought to return the artworks as early as 1945. In the letter from January 1950, he donated all paintings to the care of the museum with only two exceptions: his father’s self-portrait and the Armin’s portrait as a boy on canvas. He required the latter to be sent to his British address or in case of his death to his son in Canada. Horovitz self-portrait remained in “temporary care until further notice” under the condition of its display on a visible

Pohľad na diela Leopolda Horovitza na výstave Portrétov a miniatúr vo VSM v roku 1921 / View on artworks by Leopold Horovitz at the exhibition of Portraits and Miniatures in the VSM in 1921

Pohľad do stálej expozície VSM / View on permanent exhibition of the VSM, pred / before 1943

viditeľnom mieste v stálej expozícii. Pre ďalšie jednania splnomocnil svoju neter žijúcu v Košiciach. Povereníctvo školstva a osvety v Bratislave v liste z februára 1950 uviedlo, že podmienkou vrátenia je predloženie potvrdenky vydanej Arminovi dňa 4. 4. 1938. Bez nej by išlo zo strany múzea o benevolentný prístup. Armin zjavne potvrdenie nepredložil, nakoľko je maľba malého Armina dodnes majetkom múzea. Autoportrét bol v roku 1954 prevedený do zbierok novovzniknutej Krajskej galérie (1952, dnes VSG). Našťastie sa nestal obeťou požiaru v roku 1985, pri ktorom zhorelo šesť iných Horovitzových diel, štyri pôvodne z VSM a dve nové akvizície VSG.

Horovitzov obraz Vojenský hodnostár bol aj súčasťou expozície v Historickej budove VSM. Zachytila ho fotografia spred roku 1943. V roku 1952 boli v Krajskej galérii na výstave Východoslovenskí maliari XIX. storočia predstavené tri jeho diela: Autoportrét, Muž v brnení a Portrét dcéry Stefanie. V roku 1955 v rámci výstavy diel Zo zbierok Krajskej galérie v Košiciach boli zaradené tie isté diela a aj Muž z geta. Od druhej polovice 70. rokov 20. storočia sú Horovitzove diela súčasťou expozície umenia 19. storočia vo VSG, ktorá nemá permanentný charakter, nakoľko ide o formát putovnej výstavy. Od roku 1992 sú jeho diela súčasťou stálej expozície VSM.

spot at the Museum’s permanent exhibition. He gave full authority to his niece living in Košice for further negotiation.

The Committee of Education and Enlightenment in Bratislava – a special body within the Ministry of Culture of ČSSR, in the letter from February 1950 replied that the return can be accomplished only upon the receiving the depository receipt issued at the transfer in April 4, 1938. Should he not produce the receipt, the return of the item cannot be accomplished as the transfer has no legal grounds. Armin had not apparently produced the receipt as the painting remained in the museum’s collection. The Self-portrait was in 1954 transferred to the collection of the newly established County Gallery (1952, currently the VSG). Fortunately, it has not been consumed by the fire unlike the other six Horovitz’s artworks – four formerly from VSM and two new acquisitions.

Horovitz’s painting Military Officer was a part of the VSM’s permanent exhibition in the historical building. It is documented by a photograph from before 1943. Three of his works: Self-portrait, Gentleman in an Armour and the Portrait of the Daughter in White (Stefania) were presented at the County Gallery at the exhibition The East Slovakian Painters of 19th Century in 1952. The same paintings with addition of Man from Ghetto were exhibited at the show titled From Collections of the County Gallery in Košice in 1955. The Gallery, due to their special modus operandi, have displayed Horovitz’s paintings within the permanent – touring exhibition of the 19th century art from the latter half of 1970s. The Museum have had Horovitz’s artworks permanently displayed from 1992.

Jana Švantnerová

130 – 131

OSLAVA STOROČNICE NARODENIA BIRTH CENTENARY CELEBRATION

Dodnes najväčšia retrospektívna výstava tvorby Leopolda Horovitza sa konala v Košiciach na jar roku 1938. Príležitosť, akou bola storočnica narodenia umelca, využili vtedajší riaditeľ VSM JUDr. Josef Polák a maliarov syn Armin.

Hlavným organizátorom bol bezpochyby umelcov syn Armin, ktorý bol autorom plagátu aj úvodného textu o otcovom živote a diele. Bol to pravdepodobne opäť Armin, ktorému sa podarilo zhromaždiť päťdesiatjeden originálov, medzi ktorými boli olejomaľby, pastely i kresby, a zároveň zabezpečiť päťdesiatjeden reprodukcií diel, z ktorých veľká časť sa dodnes nachádza v zbierkach VSM. Zo zachovaných fotografií vieme, že výstava bola inštalovaná v dvoch sálach na prízemí historickej budovy múzea. Vystavené diela, fotografie a reprodukcie pochádzali z majetku pätnástich súkromných osôb a piatich inštitúcií. Jednou z nich bolo aj VSM, ktoré v tom čase vlastnilo tri originály (dva Portréty manželov Grünwaldovcov, Štúdia portrétu grófa Josefa Osvalda Thun-Hohensteina) a štrnásť reprodukcií. Útla brožúra sprevádzajúca výstavu pozostávala z 22 strán a bola doplnená len šiestimi ilustráciami. Zoznam vystavených diel s údajmi – technika, rozmery, rok vzniku, vlastník diela – je, vzhľadom na žalostný stav evidencie Horovitzovej tvorby, dodnes veľmi nápomocný. Po ukončení výstavy daroval Armin múzeu osem otcových diel a aj všetky reprodukcie, ktoré pravdepodobne on sám pre potreby výstavy zabezpečil. V archíve múzea sa zachoval aj list Leopoldovej dcéry Sofie žijúcej vo Varšave, ktorá sa kvôli ťažkým cestovným pomerom nemohla výstavy zúčastniť. V liste vyjadrila ľútosť, že nevidela výstavu a krásne Košice, ktoré jej pripomínajú detstvo. Berúc do úvahy neobyčajné úsilie, aké si vyžadovalo zhromaždenie vystavených artefaktov, bola odozva dobovej tlače nepatrná. Na výstavu reagovalo len minimálne množstvo kultúrnych a spoločenských periodík, aj to prevažne lokálnych. Populárny umelecký mesačník Elán napríklad v priebehu marca 1938 avizoval výstavy v Prahe (Lajos Csordák), Bratislave (Jaroslav Jareš) a Mexiku (Koloman Sokol) a v aprílovom čísle referoval o výstave v bratislavskej Umeleckej besede, ale ani slovom nespomenul košickú výstavu. Dôvodom absencie akejkoľvek zmienky o retrospektíve Leopolda Horovitza bola možno skutočnosť, že redakcia považovala Horovitzov výtvarný prejav, rovnako ako jeho životopis, za nezaujímavé. Niektoré

The hitherto largest retrospective exhibition of Leopold Horovitz work took place in Košice in the spring of 1938. The then-director of the VSM JUDr. Josef Polák and the artist’s son Armin seized the opportunity to commemorate the artist’s birth centenary.

The main organisational element was undoubtedly the artist’s son Armin, who was the author of the opening study on his father’s life and work and designed the exhibition poster. It was most likely Armin, who managed to assemble 51 original oil paintings, pastels and drawings, and 51 reproductions, the majority of which is still in the collection of the VSM. From the archived photographs, we learn that the exhibition was installed in two rooms on the ground floor of the historical building of the Museum. The exhibited artworks, photographs and reproductions came from fifteen private collections and five art institutions. One of them was the VSM, which at the time owned three originals (Portrait of the Herman and Mina Grünwald, Study the Portrait of Count Josef Osvald Thun-Hohenstein) and fourteen reproductions. The modest booklet consisted of 22 pages with six illustrations and served as an exhibition guide. The list of exhibited items with the basic data, such as technique, dimensions, year of origin and owner, is due to pitiful state of Horovitz’s archival data, very useful. Upon the end of exhibition, Armin donated to the Museum eight artworks and all reproductions, which we believe he obtained at his own expense. In the Museum archive, we found a letter from Leopold’s daughter Sofia living in Warsaw who, owing to restricted travelling circumstances of that time, was not allowed to view the exhibition.

In the letter, she expressed her regret that she was unable to see the exhibition and beautiful Košice, which would remind her of her childhood. Considering all the effort to assemble all exhibited artefacts, the response of the press was rather diminutive. The show was reviewed by very few local cultural and society periodicals. The popular art monthly magazine Elán reported in March 1938 on the up-coming shows in Prague (Lajos Csordák), Bratislava (Jaroslav Jareš) and Mexico (Koloman Sokol) and in April issue on the exhibition at the Slovak Union of Visual Arts in Bratislava, but entirely ignored the exhibition in Košice. The absence of any review on Horovitz’s retrospective exhibition might dwell in the fact that the press office found his work and life uninteresting.

Armin Horovitz: Plagåt výstavy Leopolda Horovitza vo VSM / Poster for the exhibition of Leopold Horovitz in the VSM, 1938

132 – 133

periodiká však mohli byť ovplyvnené aj vzrastajúcimi a propagandou živenými antisemitskými náladami. Je potrebné si uvedomiť tieto nelichotivé politické a sociálne súvislosti, za akých JUDr. Polák zrealizoval takúto výstavu. Na fakt, že v roku 1938 zorganizoval úspešný riaditeľ múzea židovského pôvodu retrospektívnu výstavu úspešnému umelcovi židovského pôvodu, musíme nazerať aj cez optiku dobovej rasovej neznášanlivosti voči Židom. Retrospektívna výstava Leopolda Horovitza tak bola jednou z posledných výstav vo VSM za éry Josefa Poláka. Tento výnimočný človek, ktorý sa vďaka dlhoročným skúsenostiam a praxi stal doma aj v zahraničí uznávaným muzeológom a znalcom umenia, bol v novembri 1938 nútený ako „český Žid“ z Košíc odísť a v januári 1945 bol zavraždený v koncentračnom tábore Auschwitz. Podobný osud postihol aj tri Horovitzove dcéry vo viedenskom a varšavskom gete.

Other periodicals might have as well been influenced by the increasing propaganda fuelling anti-Semitic feelings. One should take into consideration the precarious political and social circumstances in which JUDr. Polák organised such exhibition. To fully appreciate his endeavour, one needs to realise that the retrospective exhibition was organised by a successful director of the museum for a successful artist, being both of Jewish origin, in 1938, at the time of coeval racial harassment towards Jews. Hence, Horovitz’s retrospective exhibition was one of the last shows at the VSM during Polák’s directorship. This remarkable man, who due to his expertise and experience earned success, respect from colleagues and international reputation, was forced to leave Košice in November 1938 as a „Czech Jew“ and in January 1945, he was murdered in the concentration camp Auschwitz. The similar fate met three Horovitz’s daughters in Vienna and Warsaw.

Pohľad na exponáty retrospektívnej výstavy Leopolda Horovitza vo VSM v roku 1938 / View on the display of the retrospective exhibition of Leopold Horovitz in the VSM in 1938.

Lucia Almášiová

134 – 135

CENNÉ REPRODUKCIE VALUABLE REPRODUCTIONS

Schopnosť fotografie rýchlo, pravdivo a detailne reprodukovať videnú skutočnosť, sa veľmi skoro stala základom pre jej široké uplatnenie aj v oblasti vedeckej dokumentácie, priemyselnej a umeleckej reprodukcie. Od 60. rokov 19. storočia hromadnej produkcii obrázkov významne pomohlo zavedenie lacnejších pozitívnych albumínových papierov, paralelne v oblasti tlače pracovalo viacero vynálezcov na vývoji fotomechanických techník (heliogravúra/fotogravúra, fotolitografia a i.). Prostredníctvom obrázkov sa šírilo poznanie ďalekých krajov, podobizní známych osobností, významných umeleckých diel alebo udalostí svetového významu. Prostredníctvom fotografií sa mohli prezentovať výrobky, úžitkové predmety alebo umelecké diela. A práve takéto použitie fotografií a fotomechanických tlačí máme doložené na už zmienenej posmrtnej autorskej výstave Leopolda Horovitza v Košiciach v roku 1938. Z vystavených exponátov tvorili reprodukcie až polovicu. Nahrádzali nedostupné alebo stratené diela a dotvárali celkový obraz tvorby autora. Dôvod ich vzniku bol rôzny. Niektoré reprodukcie si dal v miestnych fotografických ateliéroch vyhotoviť pravdepodobne sám autor, niektoré neskorší majitelia olejomalieb a niektoré boli súčasťou edícií umeleckých diel rôznych vydavateľov. Katalóg z roku 1938 udáva spolu až 8 rôznych prispievateľov reprodukcií na výstavu, najviac z majetku viedenských Horovitzovcov a košických Halmiovcov. Viacero fotografií a tlačí sa už vtedy nachádzalo v zbierkach VSM, ďalšie sa sem dostali darom od maliarovho syna Armina po skončení výstavy. Reprodukcie zachované dnes v zbierkach VSM nesú najčastejšie značku významného viedenského fotografa a litografa bratislavského pôvodu Josefa Löwyho (1834 – 1902), spolu až na 14 kusoch.

Josef Löwy študoval od roku 1848 litografiu a maliarstvo vo Viedni, istú dobu pôsobil tiež ako putovný fotograf. V roku 1856 si vo Viedni otvoril svoj prvý fotografický ateliér, v roku 1866 ďalší v blízkom Badene. V roku 1872 rozšíril svoju fotografickú činnosť o produkciu fotomechanických tlačí (svetlotlač, heliogravúru) a po úspechu na Svetovej výstave vo Viedni v roku 1873 sa stal renomovaným fotografom a vydavateľom obrazových motívov z oblasti umenia a priemyslu pre celé Rakúsko-Uhorsko. Po jeho smrti v roku 1902 ateliér ďalej viedla jeho manželka Mathilde a po jej smrti v roku 1908 synovec Gustav Löwy pod znač-

The advantage of photography - to reproduce the visual reality fast, accurately and in detail - became the ground for its wide use in the field of scientific documentation as well as industrial and artistic reproduction. From 1860s, the invention of less expensive albumen paper along with various inventions in photomechanical techniques (heliogravure/photogravure, photolithography) significantly helped the mass production of pictures. Pictures aided in spreading the knowledge; one learned about distant places and countries; one was able to see the image of celebrities, artworks and events. Photography enabled to present goods, items of daily use as well as artworks. Such are the photographs and photomechanical prints used at the afore–mentioned posthumous solo exhibition of Leopold Horovitz’s work in Košice in 1938. Half of all exhibited artefacts were represented by reproductions. They were to substitute the unavailable and missing artworks and helped to form an overall image of artist’s work. They were produced for various reasons. Some of the reproductions originated in the local photo-studios probably at the artist’s expense, others at the artwork owners’ expense and some of them were a part of the editions of artworks from various publishers.

The catalogue from 1938 lists eight contributors of reproductions; most of them were the property of Viennese branch of Horovitz family and Halmi family of Košice. A number of photographs and prints were from the collection of the VSM in Košice, others were donated by artist’s son Armin after the exhibition. Fourteen reproductions from the VSM in Košice bear the logo of an important Viennese photographer and lithographer of Bratislava (Pressburg) origin Josef Löwy (1834-1902). He studied lithography and painting in Vienna from 1848; for some period, he worked as a wandering photographer. He opened his own photo-studio in Vienna in 1856 and another studio in Baden in 1866. In 1872, he broadened his photographic activities by the production of photomechanical prints (collotype, heliogravure) and after he met with success at the Vienna World’s Fair, he became a reputable photographer and publisher of pictures from the art as well as industrial field for whole Austria-Hungary. After his death in 1902, the studio was managed by his wife Mathilde and after her death in 1908, by his nephew Gustav Löwy under the brand name Kunstanstalt J. Löwy (Art Establishment J. Löwy).

From the archived reproductions, the photograph of Adolf

Leopold Horovitz: Portrét herca Adolfa Sonnenthala / Portrait of the actor Adolf Sonnenthal, 1859

Leopold Horovitz: Portrét skladateľa Johana Straussa ml. / Portrait of Composer Johan Strauss II, 1896

136 – 137

kou Kunstanstalt J. Löwy (Umelecký podnik J. Löwyho).

Zo zachovaných reprodukcií je zaujímavá najmä fotografia portrétu Adolfa von Sonnenthal, ktorý od roku 1857 pôsobil ako herec v Cisárskom dvornom divadle (Burgtheater) vo Viedni. Jeho maľovaný portrét vyhotovil Horovitz v roku 1859 počas posledného roka svojho štúdia na viedenskej akadémii. Löwyho reprodukcia pochádza podľa značenia pravdepodobne z roku 1899, keď sa už viac ako dve dekády tešil z titulu „dvorný fotograf“. O pár rokov neskôr potom Löwy realizoval v technike heliogravúry napríklad reprodukciu uhľokresby s portrétom známeho rakúskeho hudobného skladateľa Johana Straussa mladšieho, pôvodne z roku 1896, alebo maľovaný portrét nemeckého lekára a profesora viedenskej Univerzitnej nemocnice Carla W. H. Nothnagela vyhotovený Horovitzom v roku 1901. Keďže technika heliogravúry bola určená pre tlač väčšieho počtu kópií, je zaujímavé sledovať, aké diela a postavy z viedenskej spoločnosti si Löwy pre svoje edície vybral. Z ďalších reprodukcií púta pozornosť napríklad obrázok maliarskeho portrétu ruského kniežaťa Alexeja B. Lobanova-Rostovského, ktorý v rokoch 1882 – 1895 pôsobil ako cársky veľvyslanec vo Viedni.

Horovitz jeho portrét namaľoval v roku 1892 na prelome svojho budapeštianskeho a viedenského pobytu. Reprodukciu obrazu vytvoril viedenský fotograf a tlačiar českého pôvodu Jacob Blechinger (1850 – 1930), ktorý mal od roku 1880 vo Viedni štúdio pre heliogravúru a zinkografiu. Tlač vyhotovil pravdepodobne pred rokom 1896, potom jeho ateliér prešiel pod spoločnú značku Blechinger & Leykauf.

Z ostatných zachovaných reprodukcií môžeme spomenúť ešte fotografiu Horovitzovho autoportrétu s maliarskou paletou z roku 1912 z ateliéru M. Frankensteina (Michaela/ Maximiliana Frankensteina) vo Viedni, ďalej fotografiu portrétu barónky Heleny Brunickej, rod. Szymanowska z roku 1895 z fotoateliéru Zygmunta Goldhammera v Ľvove, fotografiu obrazu Prvorodený z roku 1885 z edície spolku Photographische Union v Mníchove alebo reprodukciu kresbového portrétu neznámej ženy z ateliéru Huga Quatza v Berlíne. Posledné menované potvrdzujú záujem o Horovitzove práce aj mimo viedenského prostredia.

von Sonnethal, who was active as an actor at the Burgtheater in Vienna since 1857, is particularly worth mentioning.

Leopold Horovitz painted his portrait in 1859 during the last year at the Vienna Academy. According to the inscription, Löwy’s reproduction comes from 1899 – the period when he had enjoyed the title ‘court photographer’ for more than two decades. Few years later, Löwy produced a heliogravure of the charcoal portrait of Johann Strauss the Younger from 1896 and a painted portrait of German physician and professor of Viennese university hospital Carl W. H. Nothnagel by Horovitz from 1901. As the technique of heliogravure was intended for printing of larger amount of copies, it is interesting to see which artworks and figures of Viennese society Löwy chose for the edition. From the other reproductions, the picture of the painting of Russian Prince Alexey B. Lobanov-Rostovsky, who was active as a Russian ambassador in Vienna in 18821885, captivates the attention. Horovitz painted it in 1892 at the turn of his Budapest/Vienna period. The reproduction of the painting was produced by the Viennese photographer and print producer of Czech origin Jacob Blechinger (1850-1930), who managed a studio producing heliogravure and zincography in Vienna from 1880. He produced the print probably before 1896 when his studio merged with Blechinger & Leykauf.

From the other reproductions we can mention the photograph of Horovitz’s portrait with a palette, 1912, produced by the studio of M. Frankenstein (Michael/Maximilian Frankenstein) in Vienna; further the photography of the portrait of barness Helena Brunicka née Szymanowska dated 1895 from the Zygmunt Goldhammer Studio in Lviv; the photograph of the painting Firstborn, 1885, from the edition of Photographische Union in Munich; or the reproduction of a drawing portrait of an unknown lady by Hugo Quatz’s studio in Berlin. The latter reproductions testify to the fact that the interest in Horovitz’s works was not limited only to Viennese environment.

Leopold Horovitz: Portrét lekára Carla W. H. Nothnagela / Portrait of Physician Carl W. H. Nothnagel, 1901

Leopold Horovitz: Portrét kniežaťa Alexeja B. Lobanov-Rostovského / Portrait of Prince Alexey B. Lobanov-Rostovsky, 1892

Anna Ötvös

138 – 139

VZÁCNE DOKUMENTY RARE DOCUMENTS

V Archíve MNG uschovávajú medzi rukopismi umelcov aj tri listy a dva dokumenty späté s Leopoldom Horovitzom.

Rukopisy sú písané po maďarsky, nemecky a francúzsky, pričom len tri z nich sú maliarom signované. Ide o dva listy vo francúzštine a jeden v maďarčine.

Dva najstaršie listy boli napísané po francúzsky.

Do zbierky MNG sa dostali 20. 11. 1945 darom od redaktora Eleméra Radisicsa (1884 – 1972). Tieto listy Horovitz napísal v apríli roku 1891 počas pobytu v Berlíne. Boli adresované Miklósovi Szmrecsányimu (1854 – 1936), historikovi umenia, ministerskému radcovi a od roku 1888 tajomníkovi Krajinskej uhorskej spoločnosti výtvarného umenia (Országos Magyar Képzőművészeti Társulat).

Z listu z 19. apríla sa dozvedáme o Medzinárodnej výstave umenia (Internationale Kunst-Ausstellung), ktorú v Berlíne otvorili 1. 5. 1891. Maďarská sekcia získala veľkú pochvalu, pričom tlač zvlášť vyzdvihla práve Horovitzove portréty Ferenca Pulszkého (1890) a grófky Groebenovej, ktorý dokončil práve v Berlíne. V liste Horovitz píše, že pani grófka bola chorá, a preto nemohla pravidelne chodiť k nemu do ateliéru, ktorý sa nachádza na Kleiststrasse 3 – 4. S veľkou radosťou pozýva adresáta do svojho ateliéru niekedy vo večerných hodinách, lebo okolo piatej už zvykne byť voľný.

Ubytovaný bol tiež neďaleko, na Kleiststrasse 15.

V druhom liste z 25. 4. 1891 spomína, že obrazy – asi išlo o obrazy na výstavu – doručí adresátovi najneskôr v nedeľu na obed, teda na druhý deň. V liste Horovitz spomenul aj pána Fesztyho a pána Telepyho, ktorým prostredníctvom adresáta posielal pozdrav. Išlo o maliarov Árpáda Fesztyho (1856 – 1914) a Károlya Telepyho (1828 – 1906), ktorí v tom čase tiež boli v Berlíne.

Tretí list, adresovaný historikovi umenia Dr. Bélovi Lázárovi (1869 – 1950), bol napísaný po maďarsky. Do fondu sa dostal 21. 7. 1939 kúpou od adresáta. Ten bol v roku 1901 poverený výberom maďarských umelcov na 4. Medzinárodnú výstavu umenia v Benátkach (Esposizione Internazionale d‘Arte della Città di Venezia). Horovitz napísal list 21. 2. 1901 z Viedne. Informuje v ňom, že sa plánuje výstavy zúčastniť, ale ešte nevie, s ktorým dielom. Prosí Dr. Lázára o dvojtýždňovú lehotu na rozmyslenie, než zašle názov, fotografiu diela a biografické údaje. Vybraný obraz sľúbil zaslať priamo do Benátok. Z katalógu výsta-

The archive of the MNG accommodates among other artists’ hand-written documents three letters and two documents related to Leopold Horovitz. The documents are written in Hungarian, German and French and only three of them are signed by Horovitz – the two of them are in French and one in Hungarian.

Two documents of the earliest date are written in French. They were donated to the MNG by an advisor and editor Elemér Radisics (1884-1972) in November 20, 1945.

Horovitz wrote these letters in April 1891 while living in Berlin. Horovitz’s letters were addressed to Miklós Szmrecsányi (1854-1936) who was an art historian, ministry advisor and from 1888, the secretary of the Country Hungarian Association of Fine Art. From the letter dated April 19, 1891, we learn about the exhibition, which was being set up at the time.

It was the International Art Exhibition, open in Berlin on May 1, 1891. The Hungarian section was very well received, Horovitz’s work in particular. We learn from the coeval press that the most appreciated paintings were the Portrait of Ferenc Pulszky (1890) and Countess Groeben – finished in Berlin.

In the letter Horovitz mentions that Countess Groeben was ill which prevented her from regular sittings. His studio was at the time at 3-4 Kleiststrasse. He invites most warmly the addressee to his studio in the evening hours at about 5pm when he is usually released from his engagements. He stayed at 15 Kleiststrasse.

In other letter from April 25, 1891, he informs the addressee that the painting – possibly a painting for the exhibition – will be delivered to the addressee on Sunday at noon the latest, which was the next day. Horovitz mentions also Mr Feszty and Mr Telepy whom he sends kind regards. He refers to painters Árpád Feszty (1856-1914) and Károly Telepy (1828 -1906) who were in Berlin at the time.

The third letter addressed to the art historian Dr. Béla Lázár (1869-1950) was written in Hungarian. This letter was acquired by the MNG in July 21, 1939 by purchase from the addressee. In 1901, he was appointed to select Hungarian artists for the 4th International Art Exhibition in Venice.

Horovitz wrote the letter in February 21, 1901 from Vienna.

He refers to his plans to take part in the exhibition but he cannot come to a decision as to which painting to present.

He kindly asks Dr. Lázár to give him two more weeks to make

Leopold Horovitz: Listy vo francúzštine adresované Miklósovi Szmrecsányimu / Letters in French addressed to Miklós Szmrecsányi, 1891

140 – 141

vy sa dozvedáme, že sa rozhodol pre Portrét dcéry, ktorý však v súčasnosti na základe známych faktov nie je možné s istotou identifikovať.

Ďalšie dva dokumenty sú životopisného charakteru.

Ten starší pochádza pravdepodobne z roku 1898 a ide o životopis napísaný v tretej osobe. Mladší dokument je dotazník z roku 1908. V oboch sa objavuje viacero významných chýb a nepresností. Je teda sporné, či ich autorom bol Horovitz.

Životopis napísaný po nemecky v tretej osobe sa do zbierky MNG dostal 12. 11. 1926 darom od Dr. B. Lázára.

Uvádza sa tu nesprávny rok narodenia – 1843. Tento dátum následne prevzali aj iní autori a objavuje sa v odbornej spisbe. V životopise sa spomínajú Horovitzove umelecké začiatky a úspechy. Medzi medailami ovenčenými dielami boli spomenuté okrem iných Portréty Jadwigy Sapiehovej, cisárovnej Alžbety a žánrové obrazy Malá koketka, Improvizovaná kuchyňa, Nevinná vojna a Prvorodený, ktoré sú zastúpené aj na tejto výstave.

Dotazník z roku 1908 darovali MNG Dr. János Szendrei a Gyula Szentiványi, ktorí v tom čase zbierali údaje o umelcoch do nimi pripravovaného lexikónu. Žiaľ, vyšiel len prvý diel, do ktorého Horovitz ešte abecedne nepatril.

V dotazníku je opäť hneď na začiatku nesprávny rok narodenia – 1839.

Škoda, že zachované rukopisy Leopolda Horovitza sú také zlomkovité a nie je možné sa z nich dozvedieť viac o jeho súkromnom živote, vzťahoch, kontaktoch a aktivitách aj v umeleckom prostredí. Po prečítaní jeho listov si predstavujem Horovitza ako zdvorilého, jemného človeka, ktorý má v sebe pokoru voči umeniu.

a decision and then he will send the painting’s title, photograph as well as his biographic data. He promised to send the selected painting directly to Venice. From the exhibition catalogue we learn that he selected the Portrait of the Daughter which is currently difficult to identify positively due to a lack of any archived descriptions.

Further two documents are of biographical character.

The earlier one, possibly from 1898, is a biography written in the third person. The more recent document is a questionnaire dated 1908. Both documents contain several major inaccuracies and discrepancies. It is therefore debatable whether its author is Horovitz himself.

The MNG acquired the biography written in German in the third person in November 12, 1926 as a donation from Dr. Béla Lázár. The year of the birth was recorded incorrectly – 1843. This record was subsequently adopted by several art historians and thus it entered the scholarly literature.

The biography reads Horovitz’s artistic beginnings, studies, first achievements. To mention a few artworks decorated with medals, we find the Portrait of Jadwiga Sapieha, Empress Elisabeth and genre paintings Unwitting Coquette, Artist in a Kitchenette, Harmless War and Firstborn, which were also exhibited at this event.

The questionnaire, 1908, was donated to the MNG by Dr. János Szendrei and Gyula Szentiványi who were at that time collecting information on artists for their lexicon. Alas, only the first volume have been published in which Horovitz is not included due to the alphabetical order. In the questionnaire, we find again the wrong year of his birth – 1839.

Regrettably, the handwritten documents by Leopold Horovitz are fragmentary and thus, it is impossible to obtain more information on his private life, relationships, contacts and activities in the art environment. Upon reading his letters, I got the impression that Horovitz was a courteous gentleman, who held art in a great respect.

Leopold Horovitz: List v maďarčine adresovaný Dr. Bélovi Lázárovi / Letter in Hungarian addressed to Dr. Béla Lázár, 1901

Jana Švantnerová

142 – 143

DISTINGVOVANÁ SEBAPREZENTÁCIA APPROPRIATE SELF-PRESENTATION

V predchádzajúcich heslách bola pozornosť venovaná ranej vývojovej fáze Horovitzových autoportrétov, na záver sa pozrieme na jeho zrelú tvorbu. V súčasnosti vieme o siedmich Horovitzových autoportrétoch z obdobia rokov 1888 až 1915. Nachádzajú sa v zbierkach Východoslovenskej galérie, Maďarskej národnej galérie, Galérie Uffizi, Národného múzea vo Varšave, ako aj v súkromných zbierkach v Izraeli a Kanade. Niektoré z nich už boli spomínané v úvodnej štúdii katalógu. Pri tých najmladších z rokov 1888 a 1890, ktoré sa zachovali v štádiu precíznej kresby, sa ponúka možnosť porovnať ich s portrétom Horovitza od iného autora.

Poľský maliar Aleksander Gierymski (1850 – 1901), ktorý bol zároveň aj Horovitzovým priateľom, namaľoval jeho portrét v roku 1889. Jeho reprodukcia vo forme litografie Józefa Holewińského (1848 – 1917) bola dokonca publikovaná vo varšavskej tlači. Zatiaľ čo na Gierymského portréte má Horovitz melancholický až smutný výraz, ktorý spôsobili výrazne zachytené vrásky okolo očí, na autoportréte vyzerá Horovitz mladšie a šarmantnejšie. Decentnej idealizácii teda nepodliehali len jeho modely.

Kresba z roku 1890, ktorá Horovitza zachytáva do pása z ľavého trištvrte profilu s paletou a štetcami v rukách, je jednou z kompozičných variácií typu „umelec s jeho atribútmi“, ktorý sa odteraz bude len minimálne obmieňať.

Táto kompozičná schéma bola veľmi blízka aj viedenskému maliarovi Friedrichovi von Amerling (1803 – 1887). Niekedy po roku 1910, paralelne s pribúdajúcimi rokmi a rednúcimi vlasmi, sa objavila na maliarovej hlave baretka, taká charakteristická pre príslušníka maliarskej profesie. Vo svojich zrelých autoportrétoch Horovitz úplne ignoroval iné kompozičné schémy autoportrétu, napríklad portrét celej, prípadne sediacej celej postavy v ateliéri. Ani v pokročilom veku Horovitz zjavne nepodľahol pokušeniu, ktoré by ho zviedlo k akejsi hre s vlastným výzorom, a možnosti zobraziť seba samého v nereálnych situáciách, akými boli rôzne historizujúce či žánrové štylizácie, aké realizoval napríklad spomínaný Gyula Benczúr. Autoportréty z rokov 1912 a 1915 pôsobia dojmom, že Horovitz sa chcel zachytiť z každého uhla pohľadu, ale vždy len do pása a v identickom odeve.

Ani rukopis Horovitza sa na jednotlivých obrazoch, hoci vznikali v priebehu mnohých rokov, výrazne nelíšil. Bol to stále ten uhladený, jemný, splývavý ťah štetca, ktorým autor

In previous cameos, we elaborated on the early period of Horovitz self-portraiture. As our exploration is drawing to a close, let us focus on the work of his high period. Currently we know about seven Horovitz’s self-portraits from the period from 1888 to 1915. They are in the VSG, MNG, Uffizi Gallery, National Museum in Warsaw, and in private collections in Israel and Canada. Selected pieces have already been mentioned in the opening study. Regarding works from 1888 to 1890, which are of diligent drawing, we are able to compare them with portraits of Horovitz by another painter.

Polish painter Aleksander Gierymski (1850-1901), who was a friend of Horovitz, painted the portrait in 1889. Its reproduction in form of lithograph by Józef Holewiński (18481917) was published in Varsovian press. Gierymski’s portrait captures Horovitz’s melancholic, perhaps forlorn expression, which was a result of particularly rendered wrinkles around eyes. In the juxtaposition with the self-portrait where Horovitz looks younger and endearing, it appears that the subtle idealisation, which he was using for the benefit of his sitters, was utilised also in his self-portraits.

The drawing from 1890, which depicts Horovitz from waist-up in the left three-quarter profile with a palette and brushes in his hands, is one of compositional variations of the type ‘artist with his attributes’, which from then on varies very little. Some time after 1910, parallelly with the age and receding hairline, a beret started to appear on his head, an attribute of the artistic profession. In his mature self-portraits, Horovitz ignored other compositional patterns of self-portrait, such as full figure or sitting full figure portrait in a studio. Even in late period, Horovitz did not surrender to temptation to use or experiment with his figure or likeness in any way in non-realistic situation such as were the historical and various genre compositions realised, for instance, by Gyula Benczúr. The self-portraits from 1912 to 1915 make impression that Horovitz wanted to capture himself from every angle and always waist-up in an identical attire. His characteristic brushwork, although developing throughout years, has not altered significantly in these pictures. It was always that refine, gentle, coalescing brushstroke, by which the artist was meticulously modelling the face, whereas the dark shades of clothes were without further alteration.

Józef Holewiński podľa kresby Aleksandra Gierymského / Józef Holewiński after drawing

by Aleksander Gierymski: Leopold Horovitz, 1889

Leopold Horovitz: Autoportrét / Self-portrait, 1890

144 – 145

Leopold Horovitz: Autoportrét / Self-portrait, pravdepodobne / probably 1917

pozorne modeloval tvár, zatiaľ čo tmavé časti odevu ponechával bez výraznejšej úpravy.

Z doteraz známych Horovitzových autoportrétov sa nezdá, že by bol ako jeho veľký vzor Rembrandt zaujatý dokumentovaním procesov starnutia a zmien vlastnej fyziognómie. Nedozvedáme sa z nich nič bližšie o jeho duševnom rozpoložení, majetkových pomeroch a rodinných vzťahoch.

Na všetkých autoportrétoch pôsobí Leopold Horovitz ako vyrovnaný muž a sebavedomý umelec.

Judging from hitherto positively identified Horovitz’s self-portraits, it appears that the artist, unlike his idol Rembrandt, was not obsessed by documenting the process of ageing and physiological changes of his own body. We do not observe any signs of emotional state, economical background or family situation. In all self-portraits Leopold Horovitz gives impression of a confident artist and contented man.

Leopold Horovitz: Autoportrét / Self-portrait, 1915

BIBLIOGRAFIA A PRAMENE BIBLIOGRAPHY AND SOURCES MEDAILÓNY / CAMEOS (B) Bibliografia / Bibliography

(P) Pramene / Sources

s. 58 – 59 B: horovitz-polák 1938, s. 13. s. 60–61 P: Archív mesta Košice, Zbierky: 1. Súpisy domov a obyvateľov z roku 1857 a 1875; Zbierky: 4. Mapy a plány. s. 62 – 65 B: gašpar et al. 2014, s. 430-431; görög, Artúr: A kassai zsidóság története és galériája. Bnei Brak : Friedmann Lipe, 1991, s. 26, 29-30, 34, 39-42; kerekes, György: A kassai kereskedők életéből harmadfélszázad 1687 – 1913. Budapest : Az Országos Iparegyesület, 1913, s. 228; kolivoško et al. 2001, s. 105-108; lányi 1933, s. 41, 44, 49-50, 52, 64, 70, 75-77, 82-77; Mihóková 1995, s. 286-287; ötvös 2017, s. 27-28. P: Štátny archív, Košice, Hlavné gymnázium alebo Gymnázium premonštrátov Košice, 1845 – 1855. s. 66 – 69 P: Abaúj-Kassai Közlöny, 6. 7. 1876, roč. 5, č. 27, s. 2.; bezerédy, István: Az alapítás és az első igazgató 1880 – 1904. In: Péter, László (ed.): A Somogyi Könyvtár száz éve. Szeged : Könyvtártörténeti tanulmányok, 1984, s. 50. s. 70 – 71 B: lányi 1933, s. 21, 25, 33-34, 86-86; gašpar 2011, s. 153. P: Archív mesta Košice: Conscriptio animarum (Lelkek összeírása), 1842; Magistrát mesta Košice: Vergleiche und auklärende Übersichten der königlichen freistadt Kaschau nach dem stande den Volks und Viehstands, 1857; Index k sčítaniu obyvateľstva v roku 1869/1870; Súpis Židov, 1875, bez signatúry; Zápisnice Rady mesta, Štátny archív, Košice, Hlavné gymnázium premonštrátov Košice, 1845 – 1855. s. 72 – 73 B: beňová 2014, s. 155; singer, Isidore (et al.): The Jewish Encyclopedia, V., New York and London : Funk and Wagnalls company, 1903, s. 495-496; poklembová, Ľubica a kol.: Dejatelia východného Slovenska, I. Košice : ŠVK, 2016, s. 237. P: rybárová, Kristína: Maliar a fotograf I. E. Roth. In: Výtvarný život, roč. 29, 1984, č. 3, s. 43. s. 74 – 77 B: beňová 2014, s. 153-159; gašpar 2011, s. 72, 75; mihóková 1986, s. 92-95, 311-317; éber, László: Művészeti lexikon: építészet, szobrászat, festészet, iparművészet. II. zväzok. Budapest : Győr, 1935, s. 393; hlaváč, Ľudovít: Dejiny slovenskej fotografie. Martin : Osveta, 1989, s. 24, 34, 110-111; Slovenský biografický slovník, V. zväzok (R-Š). Martin : Matica slovenská, 1992, s. 122; thieme, Ulrich – becker, Felix: Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart.

29. zväzok. Leipzig : Seemann, 1950, s. 86-87. P: Košicei családok birtokában levő régi arcképek és miniatürök kiállitása. Kat. výstavy. Košice. Košicén : Keletslovenskói muzeum, 1921; rybárová, Kristína: Počiatky fotografie v Košiciach. In: Revue fotografie, roč. 32, 1988, č. 2, s. 77-81; rybárová, Kristína: Fotografické ateliéry v Košiciach od druhej polovice 19. storočia do roku 1918. In: Historica Carpatica, roč. 21, 1990, s. 47-62; rybárová, Kristína: Prvý košický daguerotypista: Imrich Emanuel Roth. In: Košický večer, 26. 2. 1993, roč. 4, 1993, č. 40, s. 4; Pannonia, 22. 10.

1841, roč. 5, 1841, č. 85, s. 337; Kaschau-Eperieser Kundschaftsblatt, 17. 12. 1853, roč.

15, 1853, č. 48, s. 1; Kaschau-Eperieser Kundschaftsblatt, 8. 5. 1855, roč. 17, 1855, č. 45, s. 4; Kaschau-Eperieser Kundschaftsblatt, 20. 11. 1867, roč. 29, 1867, č. 90, s. 2; Pannonia, 2. 10. 1873, s. 2. s. 78 – 81 B: mihóková, Mária: Stredné školstvo v Košiciach v rokoch 1848 – 1918.

Košice. Tematická bibliografia. Košice : ŠVK, 1981, s. 91-95, 107; mihóková 1986, s. 54-56; mihóková 1995, s. 48-49, 208-212, 381, 409; kataniková, Dana: Umelecká rodina Klimkovičovcov z Košíc. Diplomová práca. Bratislava : Univerzita Komenského, 2016, s. 50-56, 70-74, 87, 92. P: A felső-magyarországi Museum – egylet alapszabályai. 1873. Stanovy Hornouhorského muzeálneho spolku. Archív VSM 66/73; stöhr, Szilárd: Nekrológ-Béla Klimkovics. In: Kaschauer Zeitung, roč.

14, 1885, č. 19, s. 1-2; ambrušová, Uršula: Vzdelávanie učňovskej mládeže v 17. až 19. storočí v zlatníckych cechoch v Košiciach. In: Historica Carpatica 41 – 42/2011, s. 141-166; kopčanyiová, Milada: Československá štátna vyššia reálka v Košiciach v prvom desaťročí existencie Československej republiky – najslabší článok stredných škôl?, In: Zborník Študentskej vedeckej konferencie. Prešov : Prešovská univerzita, 2014, s. 122-130. s. 82 – 83 B: horovitz-polák 1938, s. 13, 19.

146

s. 84 – 85 B: bagińska 2015, s. 119-120; poprzęcka 1991, s. 15; wallis 1966, s. 152. P: Kurjer Warszawski, 21. 9. 1868, roč. 48, č. 217, s. 3; Kłosy, 27. 11. 1869, č. 232, s. 348 s. 86 – 91 B: sapieha, Eustachy – kałamajska-saeed, Maria: Dom Sapieżyński.

Tom 2: Ikonografia. Warszawa : PWN, 2008, s. 251-253, 243-244; link-lenczowska, Stanisława – winiewicz-wolska, Joanna (eds.): Sapiehowie. Kolekcjonerzy i mecenasi. Kraków : Zamek Królewski na Wawelu, 2011, s. 252, 287-288; podlodowska-reklewska, Maria (ed.): Biblioteka Sapiehów z Krasiczyna.

Kraków : Zamek Królewski na Wawelu, 2014, s. 149-151; Portrety osobistości polskich znajdujące się w pokojach i w Galerii Pałacu w Wilanowie. Kat. výstavy. Warszawa, 1967, s. 228-229; Ród Ostrowskich w dziejach Tomaszowa i Rzeczypospolitej. Kat. výstavy. Tomaszów Mazowiecki, 1991; Polski Słownik Biograficzny. Tom XXXIV/4.

Wrocław – Warszawa – Kraków : Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, 1993, s.

521-522. P: janczyk, Agnieszka: Portret istotnie znakomity. In: Spotkania z Zabytkami, roč. 38, 2014, č. 5-6, s. 54-56; Prawda /Warszawa/, 9. 4. 1883, roč. 3, č. 16, s. 186; Kurjer Warszawski, 13. 7. 1883, roč. 63, č. 175, s. 1. s. 92 – 93 B: horovitz – Polák 1938, s. 14, 19; wiercińska 1969, s. 123; Dziecko w malarstwie polskim. Warszawa : Krajowa agencja wydawnicza, 1979, s. 46; Dziecko w malarstwie od XVI do końca XIX wieku ze zbiorów polskich. Warszaway : Muzeum Pałac w Wilanowie, 2004, s. 256-257. s. 94 – 95 B: horovitz-polák 1938, s. 14, 19. s. 96 – 97 B: horovitz-polák 1938, s. 14, 19. s. 98 – 99 B: horovitz – polák 1938, s. 16, 19; číž – lichner a kol. 2000, s. 54, 68-79; holec 2010, s. 176-197. P: Echo, 17. 4. 1880, roč. 4, č. 85, s. 3; Gazeta Warszawska, roč. 112, č. 21, 16. 1. 1885, s. 3; VINCENTI 1888, s. 215. s. 100 – 101 B: basics 2001, s. 51. P: Vasárnapi Ujság, 2. 4. 1893, roč. 40, č. 14, s. 239; A Hét /Budapest/, 5. 1. 1890, roč. 1, č. 1, s. 10-11; A Hét /Budapest/, 7. 12. 1890, roč. 1, č. 49, s. 366-367; Internationale Kunst-Ausstellung. Berlin: Amsler & Ruthardt 1891; Illustrierter Katalog der VI. Internationalen Kunst-Ausstellung. München : Verl.-Anst. für Kunst und Wiss, 1892. s. 102 – 105 B: gašpar et al. 2014, s. 274; beňová, Katarína: Mníchovská akadémia v 19. storočí a jej vplyv na študentov z Uhorska, In: bořutová, Dana – beňová, Katarína (eds.): Mníchovská akadémia a Slovensko. Bratislava : Stimul, 2010, s. 42-43; bellák, Gábor: Benczur Gyula: Vajk megkeresztelése, 1875 és az 1869-es történeti festménypályázat. In: Művészettörténeti értesítő, roč. 35, 1986, č. 1-2, s. 76-78. s. 106 – 107 B: hevesi, Ludwig: Oesterreichische Kunst im 19. Jahrhundert. Leipzig : Seeman, 1903, s. 245; thieme – becker 1924, s. 525-526; kempelen 1937, s. 2731; horovitz-polák 1938, s. 15, 17-19. P: Kraj, 4. 11. 1896, č. 40, s. 19; Kurier Warszawski, 16. 1. 1902, roč. 82, č. 16, s. 7; Felsőmagyarország, 20. 1. 1904, roč. 20, č. 15, s. 4; Felsőmagyarország, 2. 4. 1904, roč. 20, č. 77, s. 4. s. 108 – 111 B: tilkovský, Vojtech: Dominik Skutecký život a dielo. Bratislava : Tvar, 1954, s. 132, 135, 150, 157; keleti, Magda: Dominik Skutecký (1849 – 1921), výstava súborného diela pri príležitosti 140. výročia narodenia umelca. Katalóg výstavy. Bratislava : SNG, 1989; ďuriančik, Jozef: Po stopách Dominika Skuteckého. Banská Bystrica : Dali-BB, 2012; baraníková, Katarína – beňová, Katarína (eds.): Dominik Skutezky: Ars et Amor-Labor et Gloria. Banská Bystrica : Stredoslovenská galéria, 2014. s. 112 – 115 B: płażewski, Ignacy: Dzieje polskiej fotografii 1839 – 1939. Warszawa : Wydawnictwo Książka i Wiedza, 2003, s. 407-408. P: Kassai szemle, 23. 10. 1887, roč. 3, č. 85, s. 2; Zipser Bote, 16. 7. 1887, roč. 25, č. 29, s. 2; gašpar, Ján: Starý Smokovec 210-ročný. In: Tatry, roč. 42, 2003, č. 5; gašpar, Ján: Divaldovci ako fotografi Tatier.

In: Tatry, roč. 36, 1997, č. 5, s. 22-23; gašpar, Ján: Divaldovci ako fotografi Tatier (2. časť). In: Tatry, roč. 36, 1997, č. 6, s. 25-27; kővári, Ilona Ágnes: Koller Károly fényképeinek katalógusa. In: Folia Historica 9. Budapest, 1981, s. 79-114. s. 116 – 119 B: horovitz – polák 1938, s. 15, 19; rayner-canham, Marelene and Geoffrey: Stefanie Horovitz, Ellen Gleditsch. Ada Hitchins, and the discoveries of Isotopes. In: The Bulletin for the History of Chemistry, American Chemical

MEDAILÓNY / CAMEOS Opakovane citovaná bibliografia / Repeated Bibliography

Society, roč. 25, 2000, č. 2, s. 103-108. P: kohn, David: „Leopold Horowitz III.“ In.: Dr. Bloch’s Oessterreichissche Wochensschrift, Wien, 8. 11. 1918, č. 44, s. 710, 711; Budapesti Hirlap, roč. 56, 28. 10. 1936, č. 247, s. 7; Tygodnik Ilustrowany, 16. 1. 1909, č. 3, s. 43. s. 120 – 123 B: thieme – becker 1924, s. 526; wiercińska 1969, s. 122; gašpar et al. 2014, s. 373; maurin-białostocka, Jolanta – derwojed, Janusz: Słownik artystów polskich i obcych w Polsce działających. Tom III. Warszawa : Wydawnictwo polskiej akademii nauk, 1979, s. 115-117. P: Neues Wiener Journal, 11. 11.

1925, roč. 33, č. 11 485, s. 5; Die Bühne, 1929, č. 231, s. 54; Wiadomości Literackie, 15. 4. 1934, roč. 11, č. 15, s. 7; Budapesti Közlöny, 1. 6. 1939, roč. 73, č. 122, s. 2; Budapesti Közlöny, 11. 10. 1941, roč. 75, č. 230, s. 5; http://lettertothestars.at/liste_opfer. php?numrowbegin=100&id=46928&action=search&searchterm=haasgasse&history=&locked=0#46928, 29. 5. 2017. s. 124 – 125 B: görög, A.: A kassai zsidóság története és galériája. Bnei Brak : Friedmann Lipe nyomdájában, 1991, s. 107-109; kolivoško et al. 2001, 101-102; lányi 1933, s. 81-84; mihóková 1995, s. 271; ötvös 2017, s 95-97. P: Štátny archív, Košice, Krajský súd v Košiciach – Firemný register (1872 – 1949) 1876 – 1960. II. zväzok.

Registre a obsah, Košice, 1993. B XI. - 1073, inv. č. 1216. s. 126 – 127 B: saučin, Ladislav: Elemír Halász-Hradil a umenie jeho doby. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenského Fondu výtvarného umenia, 1962, s. 44, 46, 61, 104, 119-120, 126-127. P: AVU SNG, Fond Tilkovský, 12 C4. s. 128 – 129 B: kostičová, Mária – němcová, Helena: 12. január 1985 - 15:50.

Košice : VSG, 2015, s. 31-32; veselská 2005, s. 17-80, 112; sabol 1956, s. 19, 21, 23, 43, 49, 52; mihóková 1986, s. 65, 264. P: VSM - SA, rok 1936c/80, dok.: 701/1936; VSM - SA, rok 1937d/ 86, dok.: 971/1937; VSM - SA, rok 1938/88, dok.: 387/1938; VSM - SA, rok 1947a/108, dok.: 36/1947; 192.244/1947-B; VSM - SA, rok 1950a/115, dok.: 48/1950; 52/1950; 102/1950; Felsőmagyarország, 23. 10. 1902, roč. 18, č. 244, s. 2; Kassa Vidéke, (Oktober) 1902, roč. 5, č. 4, s. 5, 6. s. 130 – 133 B: horovitz – polák 1938, s. 5-11. P: VSM - SA, rok 1938/88, dok.: 387/1938; Slovenský hlas, 24. 3. 1938, roč. 1, s. 9; Kassai Ujság, 30. 3. 1938, roč. 100, č. 74, s. 7; Novosti, 3. 4. 1938, roč. 20, č. 78, s. 4; Lidové noviny, 3. 4. 1938, roč. 46, č. 169, s. 5-6. s. 134 – 137 B: horovitz – polák 1938, s. 13-19; hochreiter, Otto – starl, Tim: Geschichte der Fotografie in Österreich. II. zväzok. Bad Ischl : Vereins zur Erarbeitung der „Geschichte der Fotografie in Österreich“, 1983, s. 117, 149; scheufler, Pavel: Galerie c. k. fotografů. Praha : Grada Publishing, 2001, s. 86-87; starl, Timm: Lexikon zur Fotografie in Österreich 1839 bis 1945. Wien : Albumverlag, 2005, s. 56, 130-131; Encyclopedia of Nineteenth-Century Photography. Ed. HANNAVY, John. Volume I-II. (A-I, J-Z). New York : Taylor & Francis Group, 2008, s. 225-227.

P: http://www.deutschefotothek.de/documents/kue/90042844 (21. 6. 2017). s. 138 – 141 P: Vasárnapi Ujság, 1. 8. 1875, roč. 12, č. 31, s. 369-370; Magyar Iparművészet – Művészi Ipar, 1891, roč. 6, č. 1-2, s. 67; Pesti Hírlap, 29. 4. 1891, roč. 13, č.

117, s. 3; Budapesti Hírlap, 16. 5. 1891, roč. 11, č. 134, s. 3; Pesti Hírlap, 30. 5. 1891, roč. 13, č. 147, s. 3; Budapesti Hírlap, 10. 3. 1901, roč. 21, č. 69, s. 12.; Budapesti Hírlap, 17. 3. 1901, roč. 21, č. 76, s. 13; Budapesti Hírlap, 5. 4. 1901, roč. 21, č. 94, s. 7; Quarta Esposizione Internazionale d‘Arte della Città di Venezia. Katalóg. II ed, Venezia, 1901; http://asac.labiennale.org/it/passpres/artivisive/ava-ricerca.php?scheda=173394&nuova=1&Sidopus=173394&ret=%2Fit%2Fricerca%2Fricerca-persona. php%3Fp%3D378023%26c%3Df (31. 5. 2017); švantnerová, Jana: Po stopách maliara Leopolda Horovitza. In: ARS, roč. 41, 2008, č. 1, s. 73-94. s. 142 – 145 B: micke-broniarek 2014, s. 441. P: Kłosy, 27. 4. 1889, č. 1245, s. 297.

bagińska 2015 / bagińska, Agnieszka: Pracownia artysty w polskiej sztuce i kulturze drugiej połowy XIX i początku XX wieku. Warszawa : Neriton, 2015. basics 2001 / basics, Beatrix: (Self) Portraits of Hungarian artists. Budapest : Budapesti Tőrténeti Muzeum, 2001. beňová 2014 / beňová, Katarína: Maliarstvo a fotografia na Slovensku v 19. storočí.

In: hojstričová, Jana (ed.): Renesancia fotografie 19. storočia : výskum / vzdelávanie / experiment /. Bratislava : Vysoká škola výtvarných umení, 2014. číž-lichner a kol. 2000 / číž, Marian – lichner, Marián a kol.: Kaštieľ vo Svätom Antone. Banská Bystrica : Štúdio Harmony, 2000. horovitz-polák 1938 / horovitz, Armin – polák, Josef: Leopold Horovitz (1838 – 1917). Katalóg výstavy. Košice : VSM, 1938, str. 13. gašpar 2011 / gašpar, Ján: Košice, pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach, I. Poprad : Region Poprad, s.r.o., 2011. gašpar et al. 2014 : gašpar, Ján – blašková, Eleonóra – mihóková, Mária: Lexikón Košičanov 1848 – 1938, I. diel. Košice : Equilibria, 2014. kempelen 1937 / kempelen, Béla: Magyarországi zsidó és zsidóeredetű családok.

I – III. Budapest : Szerző, 1937 – 1939. kolivoško et al. 2001 / kolivoško, Štefan – amrichová, Jana – chmelárová, Alžbeta – kolivošková, Elena – mitrová, Oľga: Slovník židovských osobností Košíc a okolia. Košice : Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach, 2001. lányi 1933 / lányi, Menyhért: Szlovenszkói zsidó hitközségek története. Kassa : özv. Propperné Békefi Hermin, 1933. micke-broniarek 2014 / micke-broniarek, Ewa (ed.): Aleksander Gierymski 1850 – 1901. Warsawa : Muzeum Narodowe, 2014. mihóková 1986 / mihóková, Mária: Výtvarný život a výstavba Košíc v rokoch 1848 – 1918. Košice : ŠVK v Košiciach, 1986. mihóková 1995 / mihóková, Mária: Slovník košických osobností 1848 – 1918.

Košice : ŠVK v Košiciach, 1995. ötvös 2017 / ötvös, Anna: Lola könyve. Kassától Márai Sándorig. Budapest : Helikon Kiadó, 2017 poprzęcka 1991 / poprzęcka, Maria: Polskie malarstwo salonowe. Warszawa : Wydawnictwa Artystycne i Filmowe, 1991. sabol 1956 / sabol, Eugen (ed.): Katalógy košických výstav do roku 1955. Košice : ŠVK, 1956. thieme-becker 1924 / thieme, Ulrich - becker, Felix: Allgemeines Lexikon der bildenden Künstler. Zv. XVII. Leipzig : E. A. Seemann, 1924. veselská 2005 / veselská, Magda: Muž, který si nedal pokoj / Příběh Josefa Poláka (1886-1945). Praha : Židovské muzeum, 2005. vincenti 1888 / vincenti, Karl Ferdinand von: Die Wiener Internationale Jubiläums-Kunstausstellung. In: Die Kunst für alle: Malerei, Plastik, Graphik, Architektur, 15. 4. 1888, roč. 3, č. 14. wallis 1996 / wallis, Mieczysław: Autoportrety artystów polskich. Warszawa : Wydawnictwa artystyczne i Filmowe, 1966. wiercińska 1969 / wiercińska, Janina: Katalog prac wystawionych w Towarzystwie zachęty sztuk pięknych w Warszawie w latach 1860 – 1914. Warszawa : Wydawnictwo polskiej akademii nauk, 1969.

147

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ PICTURE SOURCES s. 4

Leopold Horovitz: Autoportrét, 1888, ceruza, papier, 28,5 × 26,9 cm.

Budapešť, MNG (GRO 1955-5408), repro: Péter Makrai. s. 10 – 11 Fotoateliér Heydenhauss & Robert, Viedeň: Leopold Horovitz vo svojom ateliéri vo Viedni, s venovaním maliara zo dňa 29. 4. 1902, kolódiová fotografia na béžovej lepenke, 26,4 × 32,9 cm (24,8 × 29,4 cm). Veľká Británia, majetok rodiny Janousek, repro: SNG. s. 15 Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz, okolo 1853, fotografický album, albumínová fotografia, 8,7 × 5,7 cm. Košice, VSM (V. 2015/74-2), repro: VSM.

Leopold Horovitz: Ateliér, okolo 1855, kresba zo skicára, ceruza, papier, 18 × 25,5 cm. Veľká Británia, majetok rodiny Janousek, repro: SNG. s. 17 Neznámy fotoateliér: Leopold Horovitz: Drotár (olej na plátne z 1858), 1890 – 1938, želatínová fotografia na hnedom kartóne, 32,5 × 24,3 cm (14,4 × 11,5 cm). Košice, VSM (VIII. 6021), repro: SNG. s. 18 Leopold Horovitz: Šialený košický „gróf“ Boditzký, 1857, olej, plátno, 49,5 × 39 cm. Košice, VSG (O 1115), repro: Archív VSG. Obraz zhorel v roku 1985. s. 19 Leopold Horovitz: Portrét vojenského hodnostára, okolo 1858, olej, plátno, 111,5 × 84,5 cm. Košice, VSG (O 125), repro: Archív VSG. Obraz zhorel v roku 1985.

Leopold Horovitz: Zuzana v kúpeli, okolo 1858, olej, drevená doska, 54 × 31,3 cm. Košice, VSG (O 196), repro: Archív VSG. Obraz zhorel v roku 1985. s. 21 Leopold Horovitz: Portrét muža, okolo 1858, olej, plátno, 58,2 × 46,2 cm.

Bratislava, SNG (O1656), repro: SNG. s. 23 Leopold Horovitz: Portrét dievčatka v modrom, 1863, olej, plátno, 72 × 58 cm. Paríž, súkromná zbierka, repro: David Bordes. s. 24 Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň: Leopold Horovitz: Portrét slečny Eggly (olej na plátne z 1863), 1869 – 1896, albumínová fotografia na béžovej lepenke, 45,8 × 39,8 cm (27,5 × 21,6 cm). Košice, VSM (VIII. 6023), repro: SNG. s. 25 Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz, okolo 1867, fotografický album, albumínové fotografie, á 9 × 5,7 cm. Košice, VSM (V. 2015/2161, 2162, 2163), repro: VSM. s. 26 Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz, okolo 1867, fotografický album, albumínová fotografia, 9 × 5,7 cm. Košice, VSM (V. 2015/59), repro: VSM.

Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz s rodičmi, okolo 1867, albumínová fotografia na béžovej lepenke, 9,3 × 6 cm. Izrael, Haifa, majetok rodiny Schwarz, repro: rodina Schwarz. s. 28 Leopold Horovitz: Malá koketka, 1868, olej, plátno, 114 × 66 cm. Varšava, MNW (MP 251), repro: MNW. s. 29 Kazimierz Olszewski: Coquette sans le savoir. Repro: Kłosy, 12. 6. 1869, roč. 8, č. 208, s. 340. s. 30 Leopold Horovitz: Portrét grófa Fiodora Fryderyka Berga, 1874, olej, plátno, 160 × 124,5 cm. Vroclav, MNWR (VIII-432), repro: MNWR. s. 31 Leopold Horovitz: Mladomanželka Roza, 25. 4. 1874, ceruza, papier, 16,4 × 13,4 cm. Viedeň, Albertina (30975), repro: Albertina.

Leopold Horovitz: Manželka Roza s prvorodeným synom Jerzym, 8. 5. 1875, ceruza, papier, 22,3 × 29 cm. Viedeň, Albertina (30976), repro: Albertina. s. 33 Leopold Horovitz: Portrét Leopolda Kronenberga, 1879, olej, plátno, 130 × 96 cm. Varšava, MNW (MP 4177), repro: MNV.

Leopold Horovitz: Portrét Heleny Modrzejewskej v úlohe Adrienny Lecouvreur, 1888, uhoľ, plátno, 68,5 × 50,5 cm. Varšava, MNW (Rys.Pol.161915), repro: MNW. s. 34 Leopold Horovitz: Portrét Adama Mickiewicza, 1889, ceruza, papier, 33 × 26 cm. Varšava, Múzeum literatúry Adama Mickiewicza (K. 822), repro: Múzeum literatúry Adama Mickiewicza. s. 35 Neznámy autor: Portrét Adama Mickiewicza od Leopolda Horovitza v expozícii Poľského múzea vo švajčiarskom Rapperswile, okolo 1909, pravdepodobne želatínový negatív, sklenená doska, 17,8× 12,8 cm. Varšava, MNW (DDlneg. 3698), repro: MNW.

148

p. 4

Leopold Horovitz: Self-portrait, 1888, pencil on paper, 28.5 × 26.9 cm.

Budapest, MNG (GRO 1955-5408), repro: Péter Makrai. p. 10-11 Photo studio Heydenhauss & Robert, Vienna: Leopold Horovitz in his studio in Vienna, with painter’s dedication dated April 29, 1902, collodion print on beige cardboard, 26.4 × 32.9 cm (24.8 × 29.4 cm). Great Britain, property of Janousek family, repro: SNG. p. 15 Photo studio Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz, c. 1853, photographic album, albumen print, 8.7 × 5.7 cm. Košice, VSM (V. 2015/74-2), repro: VSM.

Leopold Horovitz: Atelier, c. 1855, drawing from a sketchbook, pencil on paper, 18 × 25.5 cm. Great Britain, property of Janousek family, repro: SNG. p. 17 Unknown photo studio: Leopold Horovitz: Tinker (oil on canvas dated 1858), 1890-1938, gelatin silver print on brown paperboard, 32.5 × 24.3 cm (14.4 × 11.5 cm). Košice, VSM (VIII. 6021), repro: SNG. p. 18 Leopold Horovitz: Košice Eccentric „Count“ Boditzky, 1857, oil on canvas, 49.5 × 39 cm. Košice, VSG (O 1115), repro: Archive VSG. Painting was consumed by fire in 1985. p. 19 Leopold Horovitz: Portrait of a Military Officer, c. 1858, oil on canvas, 111.5 × 84.5 cm. Košice, VSG Košice (O 125), repro: Archive VSG. Painting was consumed by fire in 1985.

Leopold Horovitz: Susannah at the Bath, c. 1858, oil on panel, 54 × 31.3 cm.

Košice, VSG (O 196), repro: Archive VSG. Painting was consumed by fire in 1985. p. 21 Leopold Horovitz: Portrait of a Man, c. 1858, oil on canvas, 58.2 × 46.2 cm.

Bratislava, SNG (O1656), repro: SNG. p. 23 Leopold Horovitz: Portrait of a Girl in Blue, 1863, oil on canvas, 72 × 58 cm.

Paris, private collection, repro: David Bordes. p. 24 Photo studio Josef Löwy, Vienna: Leopold Horovitz: Portrait of Miss Eggly (oil on canvas dated 1863), 1869-1896, albumen print on beige cardboard, 45.8 × 39.8 cm (27.5 × 21.6 cm). Košice, VSM (VIII. 6023), repro: SNG. p. 25 Photo studio Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz, c. 1867, photographic album, albumen prints, ea. 9 × 5.7 cm. Košice, VSM (V. 2015/2161, 2162, 2163), repro: VSM. p. 26 Photo studio Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz, c. 1867, photographic album, albumen print , 9 × 5.7 cm. Košice, VSM (V. 2015/59), repro: VSM.

Photo studio Imre E. Roth, Košice: Leopold Horovitz with parents, c. 1867, albumen print on beige cardboard, 9.3 × 6 cm. Israel, Haifa, property of Schwarz family, repro: Schwarz family. p. 28 Leopold Horovitz: Unwitting Coquette, 1868, oil on canvas, 114 × 66 cm.

Warsaw, MNW (MP 251), repro: MNW. p. 29 Kazimierz Olszewski: Coquette sans le savoir. Repro: Kłosy, 12. 6. 1869, Vol. 8, No. 208, p. 340. p. 30 Leopold Horovitz: Portrait of Count Fiodor Fryderyk Berg, 1874, oil on canvas, 160 × 124.5 cm. Wroclaw, MNWR (VIII-432), repro: MNWR. p. 31 Leopold Horovitz: Newly-wed Rose, 25. 4. 1874, pencil on paper, 16.4 × 13.4 cm. Vienna, Albertina (30975), repro: Albetina.

Leopold Horovitz: Wife Rose with the Firstborn Son Jerzy, 8. 5. 1875, pencil on paper, 22.3 × 29 cm. Vienna, Albertina (30976), repro: Albertina. p. 33 Leopold Horovitz: Portrait of Leopold Kronenberg, 1879, oil on canvas, 130 × 96 cm. Warsaw, MNW (MP 4177), repro: MNW.

Leopold Horovitz: Portrait of Helene Modrzejewska as Adrienne Lecouvreur, 1888, charcoal on canvas, 68.5 × 50.5 cm. Warsaw, MNW (Ryp.Pol. 161915), repro: MNW. p. 34 Leopold Horovitz: Portrait of Adam Mickiewicz, 1889, pencil on paper, 33 × 26 cm. Warsaw, Adam Mickiewicz Museum of Literature (K. 822), repro: Adam Mickiewicz Museum of Literature. s. 35 Unknown author: Portrait of Adam Mickiewicz by Leopold Horovitz in The Polish Museum in Rapperswile, Switzerland, c. 1909, probably gelatin silver glass plate, 17.8 × 12.8 cm. Warsaw, MNW (DDWneg. 3698), repro: MNW. p. 36 Henryk Filipowicz after Leopold Horovitz: Jewish Tutor, 1870, woodcut on paper and paperboard, 16.6 × 18 cm. Warsaw, MNW (DI 34466), repro: MNW.

s. 36

Henryk Filipowicz podľa Leopolda Horovitza: Židovský učiteľ, 1870, drevoryt, papier, kartón, 16,6 × 18 cm. Varšava, MNW (DI 34466), repro: MNW.

Williamsburg Art Company, New York, vytlačené v Nemecku: Pohľadnica na Nový rok, 1910 – 1919, farebná tlač, papier, 9 × 14 cm. Jeruzalem, The Stayer collection v Múzeu Izraela (bez inv. č.), repro: Múzeum Izraela. s. 37 Leopold Horovitz: Tiša BeAv (Deviaty deň mesiaca Av), 1870, olej, plátno, 58,5 × 77 cm. Izrael, Ein Harod, Múzeum umenia Mishkan (P 660), repro: Ran Erde. s. 39 Leopold Horovitz: Portrét Móra Jókaiho, 1888, olej, plátno, 122 × 82 cm.

Budapešť, Petőfiho Múzeum literatúry (62.1186.1.), repro: Gál Csaba. s. 41 Leopold Horovitz: Portrét Kálmána Tiszu, 1894, olej, plátno, 148 × 107 cm.

Budapešť, MNM (847), repro: Judit Kardos. s. 42 Leopold Horovitz: Portrét baróna Oscara Rubena von Rothschild, 1898, olej, plátno, 186 × 125,5 cm. Súkromný majetok, predané na aukcii 20. 4. 2010, repro: Aukčný dom Dorotheum, Viedeň. s. 44 Neznámy fotoateliér: Leopold Horovitz: Štúdia k portrétu cisárovnej Alžbety (kresba z 1899), po 1899, želatínová fotografia, 24,6 × 21,2 cm. Viedeň, ÖNB (Pf 6639 E 108), repro: ÖNB.

Fotoateliér Viktor Angerer (Moritz J. Winter), Viedeň: Leopold Horovitz: Portrét cisárovej Alžbety (olej na plátne z 1899), 1899 – 1913, želatínová fotografia, 28 × 19,5 cm. Budapesť, MNM (1430/1952), repro: MNM. s. 45 Leopold Horovitz: Portrét cisárovnej Alžbety, 1899, olej, plátno, 110 × 160 cm. Viedeň, Zámok Schönbrunn (SKB 007430), repro: Alexander Eugen Koller. s. 46 Leopold Horovitz: Portrét Róży Potockej, rod. Lubomirska, 1885, olej, plátno, 144 × 98 cm. Krakov, súkromný majetok, repro: Dariusz Błażewski. s. 47 Leopold Horovitz: Štúdia k portrétu kniežaťa Ferdinanda B. Kinského, pred 1900, ceruza, pastel, papier, 77,2 × 62,3 cm. Budapešť, MNG (GRO 1922-894), repro: Péter Makrai.

Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň: Leopold Horovitz: Portrét kniežaťa Ferdinanda B. Kinského (olej na plátne z 1900), 1900 – 1908, želatínová fotografia na béžovej lepenke, 50 × 39,2 cm (27,1 × 20,9 cm). Košice, VSM (VIII. 5355), repro: SNG. s. 48 Leopold Horovitz: Štúdia k portrétu kňažnej Márie J. Kinskej, rod. Lichtenstein, pred 1900, ceruza, pastel, papier, 79,1 × 62 cm. Budapešť, MNG (GRO 1922-895), repro: Péter Makrai.

Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň: Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Mária J. Kinskej rod. Lichtenstein (olej na plátne z 1900), 1900 – 1908, želatínová fotografia na béžovej lepenke, 49,9 × 38,9 cm (27 × 20,6 cm). Košice, VSM (VIII. 5356), repro: SNG. s. 49 Leopold Horovitz: Autoportrét, 1909, olej, plátno, 80,5 × 63,5 cm. Florencia, Galéria Uffizi (1980 n.3409), repro: Uffizi. s. 50 Neznámy fotoateliér: Leopold Horovitz s rodinou pri príležitosti doktorskej promócie dcéry Stefanie vo Viedni, 1914, pravdepodobne želatínová fotografia, 9 × 12 cm (8,5 × 11,5 cm). Poľsko, majetok rodiny Mikucki, repro: Piotr Mikucki.

Neznámy fotoateliér: Leopold Horovitz s vnúčatkami, pravdepodobne 1916, pravdepodobne želatínová fotografia, 11 × 8 cm. Kanada, majetok Petera Holta, repro: Peter Holt. s. 52 Leopold Horovitz: Portrét Pauline St. Angelo-Schwarz, 1917, olej, plátno, 100 × 73 cm. Veľká Británia, majetok rodiny St. Angelo, repro: Angus Beaton.

Fotoateliér Anton Ruzicka, Viedeň: Pauline St. Angelo Schwarz, okolo 1913, pravdepodobne želatínová fotografia na béžovej lepenke, 15 × 11 cm.

Veľká Británia, majetok rodiny St. Angelo, repro: Angus Beaton. s. 55 Neznámy fotoateliér: Leopold Horovitz: Portrét barónky Barbary Pacherovej von Theinburg (olej na plátne z 1917), 1917 – 1918, matná kolódiová fotografia na zelenom kartóne, 34,2 × 25,5 cm (22,5 × 16,2 cm). Košice, VSM (VIII. 5349), repro: SNG. s. 56 – 57 Neznámy fotoateliér, Viedeň: Výstava diel Leopolda Horovitza vo viedenskom Dome umelcov, 13. 10. 1918, želatínová fotografia, 20 × 28,7 cm.

Košice, VSM (VIII. 6004), repro: SNG.

Williamsburg Art Company, New York, printed in Germany: New Year Postcard, 1910–1919, colour printing on paper, 9 × 14 cm. Jerusalem, The Stayer Collection in the Israel Museum (without inv. no.), repro: Israel Museum. p. 37 Leopold Horovitz: Tisha B’Av (Ninth day of the month of Av), 1870, oil on canvas, 58.5 × 77 cm. Israel, Ein Harod, Mishkan Museum of Art, (P 660), repro: Ran Erde. p. 39 Leopold Horovitz: Portrait of Mór Jókai, 1888, oil on canvas, 122 × 82 cm.

Budapest, Petőfi Literary Museum (62.1186.1.), repro: Gál Csaba. p. 41 Leopold Horovitz: Portrait of Kálmán Tisza, 1894, oil on canvas, 148 × 107 cm.

Budapest, MNM (847), repro: Judit Kardos. p. 42 Leopold Horovitz: Portrait of Baron Oscar Ruben von Rothschild, 1898, oil on canvas, 186 × 125.5 cm. Private property, sold at the auction in April 20, 2010, repro: Auction house Dorotheum, Vienna. p. 44 Unknown photo studio: Leopold Horovitz: Study for the portrait of Empress Elisabeth (drawing dated 1899), after 1899, gelatin silver print, 24.6 × 21.2 cm.

Vienna, ÖNB (Pf 6639 E 108), repro: ÖNB.

Photo studio Viktor Angerer (Moritz J. Winter), Vienna: Leopold Horovitz: Portrait of Empress Elisabeth (oil on canvas dated 1899), 1899-1913, gelatin silver print, 28 × 19.5 cm. Budapest, MNM (1430/1952), repro: MNM. p. 45 Leopold Horovitz: Portrait of Empress Elisabeth, 1899, oil on canvas, 110 × 160 cm. Vienna, Schönbrunn Palace (SKB 007430), repro: Alexander Eugen Koller. p. 46 Leopold Horovitz: Portrait of Róża Potocka née Lubomirska, 1885, oil on canvas, 144 × 98 cm. Krakow, private property, repro: Dariusz Błażewski. p. 47 Leopold Horovitz: Study for the portrait of Prince Ferdinand B. Kinski, before 1900, pencil and pastel on paper, 77.2 × 62.3 cm. Budapest, MNG (GRO 1922894), repro: Péter Makrai.

Photo studio Josef Löwy, Vienna: Leopold Horovitz: Portrait of Prince Ferdinand B. Kinski (oil on canvas dated 1900), 1900-1908, gelatin silver print on beige cardboard, 50 × 39,2 cm (27,1 × 20,9 cm). Košice, VSM (VIII. 5355), repro: SNG. p. 48 Leopold Horovitz: Study for the portrait of Princess Maria J. Kinski née Lichtenstein, before 1900, pencil and pastel on paper, 79.1 × 62 cm. Budapest, MNG (GRO 1922-895), repro: Péter Makrai.

Photo studio Josef Löwy, Vienna: Leopold Horovitz: Portrait of Princess Maria J. Kinski née Lichtenstein (oil on canvas dated 1900), 1900-1908, gelatin silver print on beige cardboard, 49.9 × 38.9 cm (27 × 20,6 cm). Košice, VSM (VIII. 5356), repro: SNG. p. 49 Leopold Horovitz: Self-portrait, 1909, oil on canvas, 80.5 × 63.5 cm. Florence, Uffizi Gallery (1980 n. 3409), repro: Uffizi. p. 50 Unknown photo studio: Leopold Horovitz with the family on the occasion of awarding his daughter Stefania the doctoral degree in Vienna, 1914, probably gelatin silver print, 9 × 12 cm (8.5 × 11.5 cm). Poland, property of Mikucki family, repro: Piotr Mikucki.

Unknown photo studio: Leopold Horovitz with grandchildren, probably 1916, probably gelatin silver print, 11 × 8 cm. Canada, property of Peter Holt, repro: Peter Holt. p. 52 Leopold Horovitz: Portrait of Pauline St. Angelo-Schwarz, 1917, oil on canvas, 100 × 73 cm. Great Britain, property of St. Angelo family, repro: Angus Beaton.

Photo studio Anton Ruzicka, Vienna: Pauline St. Angelo Schwarz, c. 1913, probably gelatin silver print on beige cardboard, 15 × 11 cm. Great Britain, property of St. Angelo family, repro: Angus Beaton. p. 55 Unknown Photo studio: Leopold Horovitz: Portrait of Baroness Barbara Pacher von Theinburg (oil on canvas dated 1917), 1917-1918, matte collodion print on green paperboard, 34.2 × 25.5 cm (22.5 × 16.2 cm). Košice, VSM (VIII. 5349), repro: SNG. p. 56-57 Unknown Photo studio, Vienna: Display of works by Leopold Horovitz in Vienna Künstlerhaus, 13. 10. 1918, gelatin silver print on paper, 20 × 28.7 cm.

Košice, VSM (VIII. 6004), repro: SNG.

149

s. 59

s. 61

s. 63

s. 65 s. 67

s. 68

s. 69 s. 71

s. 73

s. 75

s. 77

s. 79

150

Leopold Horovitz: Portrét matky umelca Márie rod. Grün, 1850 – 1852, olej, plátno, 31,4 × 29 cm. Veľká Británia, majetok rodiny Janousek, repro: SNG. Leopold Horovitz: Portrét babičky umelca Ernestíny rod. Frieder, 1853 – 1854, olej, plátno, 42,5 × 40 cm. Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Fotoateliér S. Letzter, Košice: Pohľad na Hlavnú ulicu v Košiciach, okolo 1890, albumínová fotografia na béžovej lepenke, 10,6 × 16,3 cm (10 × 15,5 cm). Košice, VSM (H 591), repro: VSM. Leopold Horovitz: Portrét Jakaba Moskovicsa, 1853 – 1854, olej, plátno, 59 × 48 cm (v ráme). Izrael, Haifa, majetok rodiny Schwarz, repro: Ariel Warhaftig.

Fotoateliér I. E. Roth, Košice: Jakab Moskovics s priateľmi, okolo 1870, fotografický album, albumínová fotografia, 9,7 × 8,3 cm. Košice, VSM (V.2015/238), repro: VSM. Fotoateliér S. Letzter, Košice: Jakab Moskovics, 1886, albumínová fotografia na krémovej lepenke, 16 × 11 cm (14 × 9,6 cm). Košice, VSM (V. 2070/132), repro: VSM. Leopold Horovitz: Autoportrét, 1856, olej, plátno, 58,2 × 46 cm. Veľká Británia, majetok rodiny Janousek, repro: SNG. Leopold Horovitz: Autoportrét pri portrétovaní brata v kruhu rodiny, okolo 1853, olej, plátno, 46 × 54 cm (v ráme). Izrael, Haifa, majetok rodiny Schwarz, repro: Ariel Warhaftig.

Leopold Horovitz: Autoportrét pri portrétovaní brata v kruhu rodiny, okolo 1853, kresba zo skicára, ceruza, papier, 26,3 × 32,8 cm. Veľká Británia, majetok rodiny Janousek, repro: SNG. Leopold Horovitz: Skica k portrétu Sv. Jeremiáša, 1857 – 1858, kresba zo skicára, ceruza, papier, 13,3 × 16 cm. Veľká Británia, majetok rodiny Janousek, repro: SNG. Leopold Horovitz: Sv. Jeremiáš, 1858, olej, plátno, 50 × 39 cm. Segedín, MFM (50.178.1), repro: Tamás Szabó.

Kníhtlačiareň Carla Werfera, Košice: Dekrét o zakúpení miest v mužskej a ženskej časti novej synagógy na meno Herman Horovitz zo dňa 25. 5. 1867, tlač, papier, 27,5 × 42,5 cm. Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Neznámy autor: Synagóga na dnešnej Štúrovej ulici z roku 1867, 1895 – 1900, kolódiová fotografia, 10 × 17 cm. Košice, VSM (H 66806), repro: VSM. Imre E. Roth: Portrét Dr. Ludwiga Augusta Frankla, 1850 – 1860, olej, plátno, 50,5 × 42 cm. Bratislava, SNG (O 2507), repro: SNG. Imre E. Roth: Kópia portrétu pápeža Júlia II. od Raffaela, 1840 – 1848, olej, plátno, 61,7 × 47,5 cm. Košice, VSM (S 961), repro: Gabriel Bodnár.

Imre E. Roth: Kópia neznámeho nizozemského portrétu z Düsseldorfu, 1841, olej, plátno, 47 × 39,8 cm. Košice, VSM (S752), repro: Gabriel Bodnár.

Imre E. Roth: Kópia obrazu Ukladanie do hrobu od Carravagia z Vatikánskych múzeí, 1836, olej, plátno, 31,8 × 23 cm. Košice, VSM (S 550), repro: Gabriel Bodnár.

Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Maliar Béla Klimkovics v mladšom veku s manželkou, 1853 – 1860, fotografický album, albumínová fotografia, 9 × 6 cm. Košice, VSM (V. 2015/100), repro: VSM. Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Herman a Mária Horovitzovci, 1850 – 1860, fotografický album, albumínová fotografia, 9,5 × 5,7 cm. Košice, VSM (V. 2015/97), repro: VSM. Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Portrét neznámeho muža, okolo 1848, fotografický album, albumínová fotografia, 8,7 × 5,7 cm. Košice, VSM (V. 2015/74), repro: VSM. Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Skupinový portrét I. E. Rotha s priateľmi, maliarmi Bélom Klimkovicsom (vpravo) a Györgyom (Jurajom) Révészom, 1860 – 1870, fotografický album, albumínová fotografia, 9 × 6,2 cm. Košice, VSM (V. 2015/79), repro: VSM. Béla Klimkovics: Autoportrét, 1870 – 1875, olej, plátno, 57 × 47 cm. Košice, VSG (O 348), repro: VSG. Béla Klimkovics: Maliar v ateliéri, 1865 – 1870, ceruza, papier, 26 × 22 cm.

Košice, VSG (K 249), repro: VSG. Béla Klimkovics: Interiér ateliéru, okolo 1850, ceruza, papier, 22,4 × 29,5 cm.

Nové Zámky, GUEZ – Zo zbierky Danice a Ernesta Zmetákových (K 378), repro: Adrián Matušík.

p. 59 Leopold Horovitz: Portrait of the Artist’s Mother Mária née Grün, 1850-1852, oil on canvas, 31.4 × 29 cm. Great Britain, property of Janousek family, repro: SNG.

Leopold Horovitz: Portrait of Grandmother Ernestína née Frieder, 1853-1854, oil on canvas, 42.5 × 40 cm. Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG. p. 61 Photo studio S. Letzter, Košice: View on Hlavná street, Košice, c. 1890, albumen print on beige cardboard, 10.6 × 16.3 cm (10 × 15.5 cm). Košice, VSM (H 591), repro: VSM. p. 63 Leopold Horovitz: Portrait of Jakab Moskovics, 1853-1854, oil on canvas, 59 × 48 cm (framed). Israel, Haifa, property of Schwarz family, repro: Ariel Warhaftig.

Photo studio I. E. Roth, Košice: Jakab Moskovics with friends, c. 1870, photographic album, albumen print, 9.7 × 8.3 cm. Košice, VSM (V.2015/238), repro: VSM.

Photo studio S. Letzter, Košice: Jakab Moskovics, 1886, albumen print on cream cardboard, 16 × 11 cm (14 × 9.6 cm). Košice, VSM (V. 2070/132), repro: VSM. p. 65 Leopold Horovitz: Self-portrait, 1856, oil on canvas, 58.2 × 46 cm. Great Britain, property of Janousek family, repro: SNG. p. 67 Leopold Horovitz: Self-portrait at portraying the brother surrounded by the family, c. 1853, oil on canvas, 46 × 54 cm (framed). Israel, Haifa, property of Schwarz family, repro: Ariel Warhaftig.

Leopold Horovitz: Self-portrait at portraying the brother surrounded by the family, c. 1853, drawing from the sketchbook, pencil on paper, 26.3 × 32.8 cm.

Great Britain, property of Janousek family, repro: SNG. p. 68 Leopold Horovitz: Sketch for the Portrait of St. Jeremiah, 1857-1858, drawing from the sketchbook, pencil on paper, 13.3 × 16 cm. Great Britain, property of Janousek family, repro: SNG. p. 69 Leopold Horovitz: St. Jeremiah, 1858, oil on canvas, 50 × 39 cm. Szeged, MFM (50.178.1), repro: Tamás Szabó. p. 71 Carl Werfer’s Book-printing Comp., Košice: Deed of purchase of places in female and male part of the new synagogue in the name of Herman Horovitz dated 25. 5. 1867, printing on paper, 27.5 × 42.5 cm. Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG.

Unknown artist: Synagogue at currently Štúrová St. built in 1867, 1895-1900, collodion print, 10 × 17 cm. Košice, VSM (H 66806), repro: VSM. p. 73 Imre E. Roth: Portrait of Dr. Ludwig August Frankl, 1850-1860, oil on canvas, 50.5 × 42 cm. Bratislava, SNG (O 2507), repro: SNG.

Imre E. Roth: Copy of the portrait of Pope Julius II by Raphael, 1840-1848, oil on canvas, 61.7 × 47.5 cm. Košice, VSM (S 961), repro: Gabriel Bodnár.

Imre E. Roth: Copy of unknown Dutch portrait from Düsseldorf, 1841, oil on canvas, 47 × 39.8 cm. Košice, VSM (S752), repro: Gabriel Bodnár.

Imre E. Roth: Copy of the painting the Entombment of Christ by Caravaggio in Vatican Museums, 1836, oil on canvas, 31.8 × 23 cm. Košice, VSM (S 550), repro: Gabriel Bodnár. p. 75 Photo studio Imre E. Roth, Košice: Painter Béla Klimkovics in early age with his wife, 1853-1860, photographic album, albumen print, 9 × 6 cm. Košice, VSM (V. 2015/100), repro: VSM.

Photo studio Imre E. Roth, Košice: Herman and Mária Horovitz, 1850-1860, photographic album, albumen print, 9.5 × 5.7 cm. Košice, VSM (V. 2015/97), repro: VSM. p. 77 Photo studio Imre E. Roth, Košice: Portrait of an Unknown Man, c. 1848, photographic album, albumen print, 8.7 × 5.7 cm. Košice, VSM (V. 2015/74), repro: VSM.

Photo studio Imre E. Roth, Košice: Group portrait of I. E. Roth with friends, painters Béla Klimkovics (right) and György Révész, 1860-1870, photographic album, albumen print, 9 × 6.2 cm. Košice, VSM (V. 2015/79), repro: VSM. p. 79 Béla Klimkovics: Self-portrait, 1870-1875, oil on canvas, 57 × 47 cm. Košice, VSG (O 348), repro: VSG.

Béla Klimkovics: Painter in the Studio, 1865-1870, pencil on paper, 26 × 22 cm. Košice, VSG (K 249), repro: VSG.

Béla Klimkovics: Interior of the Studio, c. 1850, pencil on paper, 22.4 × 29.5 cm. Nové Zámky, GUEZ – From Danica and Ernest Zmeták Collection (K 378), repro: Adrián Matušík. p. 81 Ferenc Klimkovics: Study of an Elderly Man, 1856, charcoal and white chalk on paper, 56 × 37 cm. Košice, VSG (K 993), repro: Milan Bobula.

s. 81

s. 83

s. 85 s. 87

s. 88 s. 89

s. 91

s. 93

s. 95 s. 97 s. 99 s. 101 s. 103

s. 104 s. 105 s. 107 s. 109

s. 110

s. 111 s. 113

s. 114

Ferenc Klimkovics: Štúdia starca, 1856, uhoľ, biela krieda, papier, 56 × 37 cm. Košice, VSG (K 993), repro: Milan Bobula.

Ferenc Klimkovics: Štúdia aktu muža, 1858, uhoľ, papier, 60 × 39 cm. Košice, VSG (K 991), repro: Milan Bobula.

Neznámy autor: Leopold Horovitz: Autoportrét (kresba z 1856), po 1856, litografia, papier, 41 × 30,7 cm. Budapešť, MNM (61.97/2423), repro: MNM. Fotoateliér Jan Malarski, Varšava: Leopold Horovitz: Autoportrét v cylindri (olej na dreve z 1857), 1920 – 1937, želatínová fotografia na béžovej lepenke, 34,8 × 26,1 cm (17,3 × 14,1 cm). Košice, VSM (VIII. 6020), repro: SNG. Leopold Horovitz: Improvizovaná kuchyňa, 1868, olej, dubová doska, 24,5 × 19 cm. Varšava, MNW (MP 2318), repro: MNW. Leopold Horovitz: Portrét Jadwigy Dembowskej, 1862, olej, plátno, 70 × 56 cm. Varšava, MNW (MP 2341), repro: MNW. Leopold Horovitz: Portrét grófa Stanisława Ostrowského, 1878, olej, plátno, 101 × 72 cm. Krakov, súkromný majetok, repro: Dariusz Błażewski.

Leopold Horovitz: Portrét Karoliny Janiny Leonie Wereszczakowej, 1883, olej, plátno, 140 × 103 cm. Varšava, MNW (MP 4171), repro: MNW. Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Izabely Sanguszko, rod. Lubomirska, 1889, olej, plátno, 127 × 95,3 cm. Tarnow, Krajské múzeum (MT-A-M 386), repro: Robert Moździerz.

Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Jadwigy Sapieha, rod. Zamoyska, 1882, olej, plátno, 128,4 × 95,1 cm. Krakov, Kráľovský zámok na Waweli (9388), repro: Jan Kietliński.

Leopold Horovitz: Nevinná vojna, okolo 1873, olej, plátno, 66 × 117 cm.

Košice, VSM (S 795), repro: DC – Múzeum SNP. Józef Holewiński podľa Leopolda Horovitza: Nevinná vojna, 1879, drevoryt, papier, 14,9 × 26,5 cm. Varšava, MNW (81980/48), repro: MNW. Leopold Horovitz: Šabat, 1870 – 1880, olej, plátno, 61,7 × 52 cm. Košice, VSG (O 550), repro: VSG. Leopold Horovitz: Šiva – židovský nárek, okolo 1870, skica, olej, plátno, 53,5 × 75,5 cm. Košice, VSG (O 2911), repro: VSG. Leopold Horovitz: Prvorodený, 1885, olej, plátno, 104 × 128 cm. Sv. Anton, Múzeum vo Sv. Antone (ANT 91), repro: DC – Múzeum SNP. Leopold Horovitz: Portrét Ferenca Auréla Pulszkého, 1890, olej, plátno, 105,5 × 78,5 cm. Budapešť, MNG (FEO 2616), repro: Tibor Mester.

Gyula Benczúr: Portrét Karola Fiedlera, 1864, olej, plátno, 124,5 × 95,5 cm.

Bratislava, SNG (O 1123), repro: SNG. Gyula Benczúr: Portrét Kálmána Tiszu, 1885, olej, plátno, 155 × 100 cm.

Segedín, MFM (50.35.1), repro: MFM. Gyula Benczúr: Portrét Alberta Ujházyho, 1868, olej, plátno, 90,2 × 67,8 cm.

Bratislava, SNG (O 1876), repro: SNG. Gyula Benczúr: Portrét Terézie Ujházyovej, rod. Prissnitz, 1868, olej, plátno, 90,2 × 67,7 cm. Bratislava, SNG (O 1875), repro: SNG. Leopold Horovitz: Portrét cisára Františka Jozefa I., 1904 –1906, olej, plátno, 78 × 62 cm. Viedeň, ÖGB (3122), repro: ÖGB. Dominik Skutezky: Cisár Maximilián diktuje svoje pamäti, 1865 – 1867, olej, plátno, 115 × 90 cm. Bratislava, SNG (O 2412), repro: SNG. Dominik Skutezky: Prsteň milého, 1886, olej, plátno, 79 × 63 cm. Bratislava, SNG (O 6714), repro: SNG. Dominik Skutezky: Žena s kvetom, 1880, olej, plátno, 41,4 × 29,5 cm.

Bratislava, SNG (O 963), repro: SNG. Dominik Skutezky: Portrét grófky Márie Nyáry rod. Radvánskej, 1880, olej, plátno, 77 × 57,5 cm. Bratislava, SNG (O 259), repro: SNG. Dominik Skutezky: Maliar Horovitz pri práci, 1900 – 1910, olej, plátno, 52,5 × 38,8 cm. Bratislava, SNG (O 1612), repro: SNG. Fotoateliér Jan Mieczkowski, Varšava: Malý Jerzy, pravdepodobne 1877, albumínová fotografia na oranžovej lepenke, 10,5 × 6,3 cm (9,3 × 5, 4 cm).

Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Fotoateliér Conrad, Varšava: Malý Jerzy, 1881, albumínová fotografia s ochrannou vrstvou na béžovej lepenke, 24,2 × 18,7 cm (15,4 × 10,5 cm).

Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Fotoateliér Conrad, Varšava: Malá Sofia, 1881, albumínová fotografia s ochrannou vrstvou na béžovej lepenke, 24,4 × 18,7 cm (15,1 × 10,5 cm).

Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Fotoateliér Károly Divald, ml., Smokovec: Jerzy a neznáma dáma, 1887, albumínová fotografia na čiernej lepenke, 16,4 × 10,9 cm (14,3 × 10,2 cm).

Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG.

p. 83

p. 85 p. 87

p. 88 p. 89

p. 91

p. 93

p. 95 p. 97 p. 99 p. 101 p. 103

p. 104 p. 105 p. 107 p. 109

p. 110

p. 111 p. 113

p. 114

Ferenc Klimkovics: Study of a Male Nude, 1858, charcoal on paper, 60 × 39 cm. Košice, VSG (K 991), repro: Milan Bobula.

Unknown author: Leopold Horovitz: Self-portrait (drawing dated 1856), after 1856, lithography on paper, 41 × 30.7 cm. Budapest, MNM (61.97/2423), repro: MNM. Photo studio Jan Malarski, Warsaw: Leopold Horovitz: Self-portrait in a Top Hat (oil on wood dated 1857), 1920-1937, gelatin silver print on beige paperboard, 34.8 × 26.1 cm (17.3 × 14.1 cm). Košice, VSM (VIII. 6020), repro: SNG. Leopold Horovitz: Artist in a Kitchenette, 1868, oil on oak panel, 24.5 × 19 cm.

Warsaw, MNW (MP 2318), repro: MNW. Leopold Horovitz: Portrait of Jadwiga Dembowska, 1862, oil on canvas, 70 × 56 cm. Warsaw, MNW (MP 2341), repro: MNW. Leopold Horovitz: Portrait of Count Stanisław Ostrowski, 1878, oil on canvas, 101 × 72 cm. Krakow, private property, repro: Dariusz Błażewski.

Leopold Horovitz: Portrait of Karolina Janina Leonia Wereszczakowa, 1883, oil on canvas, 140 × 103 cm. Warsaw, MNW (MP 4171), repro: MNW. Leopold Horovitz: Portrait of Princess Izabela Sanguszko née Lubomirska, 1889, oil on canvas, 127 × 95.3 cm. Tarnow, District Museum (MT-A-M 386), repro: Robert Moździerz.

Leopold Horovitz: Portrait of Princess Jadwiga Sapieha née Zamoyska, 1882, oil on canvas, 128.4 × 95.1 cm. Krakow, Wawel Royal Castle (9388), repro: Jan Kietliński.

Leopold Horovitz: Harmless War, c. 1873, oil on canvas, 66 × 117 cm. Košice, VSM (S 795), repro: DC – Múzeum SNP. Józef Holewiński after Leopold Horovitz: Harmless War, 1879, woodcut on paper, 14.9 × 26.5 cm. Warsaw, MNW (81980/48), repro: MNW. Leopold Horovitz: Sabbath, 1870-1880, oil on canvas, 61.7 × 52 cm. Košice, VSG (O 550), repro: VSG. Leopold Horovitz: Shiva – Jewish Bereavement, c. 1870, sketch, oil on canvas, 53.5 × 75.5 cm. Košice, VSG (O 2911), repro: VSG. Leopold Horovitz: The Firstborn, 1885, oil on canvas, 104 × 128 cm. Svätý Anton, Museum in Svaty Anton (ANT 91), repro: DC – Múzeum SNP. Leopold Horovitz: Portrait of Ferenc Aurél Pulszky, 1890, oil on canvas, 105.5 × 78.5 cm. Budapest, MNG (FEO 2616), repro: Tibor Mester.

Gyula Benczúr: Portrait of Karol Fiedler, 1864, oil on canvas, 124.5 × 95.5 cm.

Bratislava, SNG (O 1123), repro: SNG. Gyula Benczúr: Portrait of Kálmán Tisza, 1885, oil on canvas, 155 × 100 cm.

Szeged, MFM (50.35.1), repro: MFM. Gyula Benczúr: Portrait of Albert Ujházy, 1868, oil on canvas, 90.2 × 67.8 cm.

Bratislava, SNG (O 1876), repro: SNG. Gyula Benczúr: Portrait of Terézia Ujházy née Prissnitz, 1868, oil on canvas, 90.2 × 67.7 cm. Bratislava, SNG (O 1875), repro: SNG. Leopold Horovitz: Portrait of Emperor Franz Joseph I, 1904-1906, oil on canvas, 78 × 62 cm. Vienna, ÖGB (3122), repro: ÖGB. Dominik Skutezky: Emperor Maximilian Dictates his Memoirs, 1865-1867, oil on canvas, 115 × 90 cm. Bratislava, SNG (O 2412), repro: SNG. Dominik Skutezky: Ring from Sweetheart, 1886, oil on canvas, 79 × 63 cm.

Bratislava, SNG (O 6714), repro: SNG. Dominik Skutezky: Woman with a Flower, 1880, oil on canvas, 41.4 × 29.5 cm.

Bratislava, SNG (O 963), repro: SNG. Dominik Skutezky: Portrait of Countess Maria Nyári née Radvanska, 1880, oil on canvas, 77 × 57.5 cm. Bratislava, SNG (O 259), repro: SNG. Dominik Skutezky: Painter Horovitz at Work, 1900-1910, oil on canvas, 52.5 × 38.8 cm. Bratislava, SNG (O 1612), repro: SNG. Photo studio Jan Mieczkowski, Warsaw: Little Jerzy, probably 1877, albumen print on orange cardboard, 10.5 × 6.3 cm (9.3 × 5. 4 cm). Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG Photo studio Conrad, Warsaw: Little Jerzy, 1881, albumen print with protective veneer on beige cardboard, 24.2 × 18.7 cm (15.4 × 10.5 cm). Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG. Photo studio Conrad, Warsaw: Little Sofia, 1881, albumen print with protective veneer on beige cardboard, 24.4 × 18.7 cm (15.1 × 10.5 cm). Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG. Photo studio Károly Divald Jr., Smokovec: Jerzy and unknown lady, 1887, albumen print on black cardboard, 16.4 × 10.9 cm (14.3 × 10.2 cm). Košice, property of Judita Hálmi, repro: SNG.

151

s. 115

s. 117

s. 118

s. 119

s.121

s. 122

s. 123

s. 125 s. 127

s. 129

s. 131 s. 132

s. 133

s. 135

152

Fotoateliér Károly Divald, ml., Smokovec: Jerzy, Sofia, Armin a Janina, 1887, albumínová fotografia na béžovej lepenke, 16 × 10,3 cm (15 × 10,3 cm).

Izrael, Haifa, majetok rodiny Schwarz, repro: rodina Schwarz.

Fotoateliér Károly Koller, Budapešť: Jerzy a Armin, 1890, albumínová fotografia na béžovej lepenke, 20,5 × 11 cm (18,4 × 10,5 cm). Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Fotoateliér Károly Koller, Budapešť: Malá Janina, 1890, albumínová fotografia na béžovej lepenke, 20,5 × 11 cm (18,4 × 10,5 cm). Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Fotoateliér Jan Mieczkowski, Varšava: Leopold Horovitz, 1886 – 1888, albumínovová fotografia na krémovej lepenke, 10,4 × 6,3 cm (9,3 × 5,5 cm).

Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Neznámy fotoateliér: Leopold Horovitz: Horovitzove deti pri hre (kresba okolo 1890), 1890 – 1905, albumínová fotografia na béžovej lepenke, 25,2 × 32,1 cm (11,2 × 14,8 cm). Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Leopold Horovitz: Malý Armin, 1882, ceruza, akvarel, papier, 29 × 36 cm.

Košice, VSM (S 1084), repro: Gabriel Bodnár.

Neznámy fotoateliér: Leopold Horovitz: Portrét dcéry Sofie (olej na plátne z 1897), po 1897, želatínový negatív, sklenená doska, 13 × 18 cm. Varšava, MNW (DDWneg. 6188), repro: MNW. Neznámy fotoateliér: Aniela pred portrétom svojej matky Sofie vo varšavskom byte, okolo 1935, želatínová fotografia na lepenke, 9 × 6 cm (8,2 × 5,4 cm). Poľsko, majetok rodiny Mikucki, repro: Piotr Mikucki.

Neznámy fotoateliér: Leopold Horovitz: Portrét dcéry Stefanie v bielom (olej na plátne z 1907), 1907 – 1918, pravdepodobne matná kolódiová fotografia na hnedom kartóne, 33,4 × 26,2 cm (22,7 × 14,6 cm). Košice, VSM (VIII.6022), repro: SNG. Obraz zhorel v roku 1985 (Košice, VSG, O 275).

Armin Horovitz: Portrét sesternice Pirosky Hennefeldovej/Halmiovej, 1902, ceruza, papier, 31,4 × 25 cm (v ráme). Košice, majetok Judity Halmiovej, repro: SNG. Armin Horovitz: Portrét Dr. Márie Hajnalovej, 1934, olej, plátno, 90,5 × 75,5 cm. Košice, VSM (H 56883), repro: Gabriel Bodnár.

Janina Horovitz: Portrét netere Aniely Natansonovej (pastel z 1911). Repro: Tygodnik Ilustrowany, 7. 12. 1912, roč. 53, č. 49, s. 1027.

Armin Horovitz: Exlibris netere Aniely Natansonovej, okolo 1925, linoryt, papier, 9,6 × 7,2 cm. Varšava, MNW (Gr.Pol.8491), repro: MNW. Janina Horovitz: Dievčatko s loptičkou (pastel z 1913), po 1913, pohľadnica zo série Wiener Kunst, tlač, papier, 14 × 9 cm. Bratislava, majetok Jany Švantnerovej, repro: SNG. Armin Horovitz: Portrét Ireny Matznerovej, rod. Moskovics, 1934, olej, plátno, 155 × 97 cm. Košice, súkromný majetok, repro: Jozef Jarošík.

Elemír Halász-Hradil: Portrét Zsófie Hennefeldovej, 1904, olej, plátno, 73,4 × 59,6 cm. Veľká Británia, majetok rodiny Janousek, repro: SNG. Elemír Halász-Hradil: Portrét Elly Hennefeldovej/Halmiovej, 1907, olej, plátno, 87,3 × 73,2 cm. Košice, VSM (H 55117), repro: Gabriel Bodnár.

Neznámy fotoateliér: Pohľad na diela Leopolda Horovitza na výstave Portrétov a miniatúr vo VSM v roku 1921, želatínový negatív, sklenená doska, 10 × 15 cm. Košice, VSM (VII.1052), repro: VSM. Neznámy fotoateliér: Pohľad do stálej expozície VSM, pred 1943, želatínová fotografia, 23,5 × 17,7 cm. Košice, VSM (V.584a), repro: VSM. Armin Horovitz: Plagát výstavy Leopolda Horovitza vo VSM, 1938, litografia, 63 × 95 cm. Bratislava, SNG (UP-P 955), repro: SNG. Neznámy autor: Pohľad na exponáty retrospektívnej výstavy Leopolda Horovitza vo VSM v roku 1938, želatínová fotografia, 12,2 × 17 cm. Košice, VSM (V.361), repro: VSM. Neznámy autor: Pohľad na exponáty retrospektívnej výstavy Leopolda Horovitza vo VSM v roku 1938, želatínová fotografia, 12,2 × 17 cm. Košice, VSM (V.363), repro: VSM. Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň: Leopold Horovitz: Portrét herca Adolfa Sonnenthala (olej na plátne z 1859), 1899, želatínová fotografia na béžovej lepenke, 49,9 × 39,5 cm (23,8 × 19,8 cm). Košice, VSM (VIII. 6016), repro: SNG. Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň: Leopold Horovitz: Portrét skladateľa Johana Straussa ml. (uhlová kresba z 1896), 1896 – 1908, matná kolódiová fotografia na béžovej lepenke, 32,4 × 25 cm (15,9 × 11,2 cm). Košice, VSM (VIII. 5348), repro: SNG.

p. 115

p. 117

p. 118

p. 119

p. 121

p. 122

p. 123

p. 125 p. 127

p. 129

p. 131 p. 132

p. 133

p. 135

Photo studio Károly Divald Jr., Smokovec: Jerzy, Sofia, Armin and Janina, 1887, albumen print on beige cardboard, 16 × 10.3 cm (15 × 10.3 cm). Israel, Haifa, property of Schwarz family, repro: Schwarz family.

Photo studio Károly Koller, Budapest: Jerzy and Armin, 1890, albumen print on beige cardboard, 20.5 × 11 cm (18.4 × 10.5 cm). Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG. Photo studio Károly Koller, Budapest: Little Janina, 1890, albumen print on beige cardboard, 20.5 × 11 cm (18.4 × 10.5 cm). Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG. Photo studio Jan Mieczkowski, Warsaw: Leopold Horovitz, 1886-1888, albumen print on beige cardboard, 10.4 × 6.3 cm (9.3 × 5.5 cm). Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG. Unknown photo studio: Leopold Horovitz: Horovitz’s Children at Play (drawing dated c. 1890), 1890 – 1905, albumen print on beige cardboard, 25.2 × 32.1 cm (11.2 × 14.8 cm). Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG. Leopold Horovitz: Little Armin, 1882, pencil and watercolour on paper, 29 × 36 cm. Košice, VSM (S 1084), repro: Gabriel Bodnár.

Unknown photo studio: Leopold Horovitz: Portrait of Daughter Sofia (oil on canvas dated 1897), after 1897, gelatin silver glass plate, 13 × 18 cm. Warsaw, MNW (DDWneg. 6188), repro: MNW. Unknown photo studio: Aniela in front of the portrait of her mother Sofia in Warsaw flat, c. 1935, gelatin silver print on cardboard, 9 × 6 cm (8.2 × 5.4 cm).

Poland, property of Mikucki family, repro: Piotr Mikucki.

Unknown photo studio: Leopold Horovitz: Portrait of Daughter Stefania in White (oil on canvas dated 1907), 1907-1918, probably matte collodion print on brown paperboard, 33.4 × 26.2 cm (22.7 × 14.6 cm). Košice, VSM (VIII.6022), repro: SNG. Painting was consumed by fire in 1985 (Košice, VSG, O 275).

Armin Horovitz: Portrait of Cousin Piroska Hennefeld/Halmi, 1902, pencil on paper, 31.4 × 25 cm (framed). Košice, property of Judita Halmi, repro: SNG. Armin Horovitz: Portrait of Dr. Mária Hajnalová, 1934, oil on canvas, 90.5 × 75.5 cm. Košice, VSM (H 56883), repro: Gabriel Bodnár.

Janina Horovitz: Portrait of Niece Aniela Natanson, (pastel dated 1911). Repro: Tygodnik Ilustrowany, 7. 12. 1912, Vol. 53, No. 49, p. 1027.

Armin Horovitz: Exlibris of his Niece Aniela Natanson, c. 1925, linocut on paper, 9.6 × 7.2 cm. Warsaw, MNW (Gr.Pol.8491), repro: MNW. Janina Horovitz: Girl with a Ball (pastel dated 1913), after 1913, postcard from series Wiener Kunst, printing on paper, 14 × 9 cm. Bratislava, property of Jana Švantnerová, repro: SNG. Armin Horovitz: Portrait of Irena Matzner née Moskovics, 1934, oil on canvas, 155 × 97 cm. Košice, private collection, repro: Jozef Jarošík.

Elemír Halász-Hradil: Portrait of Zsófia Hennefeld, 1904, oil on canvas, 73.4 × 59.6 cm. Great Britain, property of Janousek family, repro: SNG. Elemír Halász-Hradil: Portrait of Ella Hennefeld/Halmi, 1907, oil on canvas, 87.3 × 73.2 cm. Košice, VSM (H 55117), repro: Gabriel Bodnár.

Unknown photographer: View on artworks by Leopold Horovitz at the exhibition of Portraits and Miniatures in the VSM in 1921, silver gelatin glass plate, 10 × 15 cm. Košice, VSM (VII.1052), repro: VSM. Unknown photographer: View on permanent exhibition of the VSM, before 1943, gelatin silver print, 23.5 × 17.7 cm. Košice, VSM (V.584a), repro: VSM. Armin Horovitz: Poster for the exhibition of Leopold Horovitz in the VSM, 1938, litography, 63 × 95 cm. Bratislava, SNG (UP-P 955), repro: SNG. Unknown photographer: View on the display of the retrospective exhibition of Leopold Horovitz in the VSM in 1938, gelatin silver print, 12.2 × 17 cm.

Košice, VSM (V.361), repro: VSM. Unknown photographer: View on the display of the retrospective exhibition of Leopold Horovitz in the VSM in 1938, gelatin silver print, 12.2 × 17 cm.

Košice, VSM (V.363), repro: VSM. Photo studio Josef Löwy, Vienna: Leopold Horovitz: Portrait of the actor Adolf Sonnethal (oil on canvas dated 1859), 1899, gelatin silver print on beige cardboard, 49.9 × 39.5 cm (23.8 × 19.8 cm). Košice, VSM (VIII. 6016), repro: SNG. Photo studio Josef Löwy, Vienna: Leopold Horovitz: Portrait of Composer Johan Strauss II (charcoal drawing dated 1896), 1896-1908, matte collodion print on beige cardboard, 32.4 × 25 cm (15.9 × 11.2 cm). Košice, VSM (VIII. 5348), repro: SNG.

s. 137 Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň: Leopold Horovitz: Portrét lekára Carla W. H. Nothnagela (olej na plátne z 1901), 1902, fotogravúra na krémovom kartóne, 36,5 × 26 cm (30,8 × 20,5 cm). Košice, VSM (VIII. 5347), repro: SNG.

Fotoateliér Jacob Blechinger, Viedeň: Leopold Horovitz: Portrét kniežaťa Alexeja B. Lobanov-Rostovského (olej na plátne z 1892), 1892 – 1906, fotogravúra na béžovom kartóne, 48,9 × 33,2 cm (47,4 × 31,6 cm). Košice, VSM (VIII. 5344), repro: SNG. s. 139 Leopold Horovitz: List vo francúzštine adresovaný Miklósovi Szmrecsányimu, 19. 4. 1891 v Berlíne, atrament, papier, 17,5 × 22,4 cm. Budapešť, Archív MNG (4364/1945/a), repro: MNG.

Leopold Horovitz: List vo francúzštine adresovaný Miklósovi Szmrecsányimu, 25. 4. 1891 v Berlíne, atrament, papier, 17,5 × 22,4 cm. Budapešť, Archív MNG (4364/1945/b), repro: MNG. s. 141 Leopold Horovitz: List v maďarčine adresovaný Dr. Bélovi Lázárovi, 21. 2.

1901 vo Viedni, atrament, papier, 19,9 × 24,7 cm. Budapešť, Archív MNG (3566/1939), repro: MNG. s. 143 Józef Holewiński podľa kresby Aleksandra Gierymského: Leopold Horovitz, 1889, drevoryt, papier, 28,4 × 21,2 cm. Varšava, MNW (81980/44), repro: MNW.

Leopold Horovitz: Autoportrét, 1890, ceruza, uhoľ, papier, 36,5 × 26,3 cm.

Budapešť, MNG (GRO 1901-250), repro: Péter Makrai. s. 144 Leopold Horovitz: Autoportrét, pravdepodobne 1917, pastel, plátno, 93 × 68 cm. Kanada, majetok Petera Holta, repro: Peter Holt. s. 145 Leopold Horovitz: Autoportrét, 1915, olej, plátno, 94,5 × 64 cm. Košice, VSG (O 123), repro: VSG.

p. 137 Photo studio Josef Löwy, Vienna: Leopold Horovitz: Portrait of Physician Carl W. H. Nothnagel (oil on canvas dated 1901), 1902, photogravure on cream paperboard, 36.5 × 26 cm (30.8 × 20.5 cm). Košice, VSM (VIII. 5347), repro: SNG.

Photo studio Jacob Blechinger, Vienna: Leopold Horovitz: Portrait of Prince Alexey B. Lobanov-Rostovsky (oil on canvas dated 1892), 1892-1906, photogravure on beige paperboard, 48.9 × 33.2 cm (47.4 × 31.6 cm). Košice, VSM (VIII. 5344), repro: SNG. p. 139 Leopold Horovitz: Letter in French addressed to Miklós Szmrecsányi, 19. 4. 1891 in Berlin, ink on paper, 17.5 × 22.4 cm. Budapest, Archive MNG (4364/1945/a), repro: MNG.

Leopold Horovitz: Letter in French addressed to Miklós Szmrecsányi, 25. 4. 1891 in Berlin, ink on paper, 17.5 × 22.4 cm. Budapest, Archive MNG (4364/1945/b), repro: MNG. p. 141 Leopold Horovitz: Letter in Hungarian addressed to Dr. Béla Lázár, 21. 2. 1901 in Vienna, ink on paper, 19. 9 × 24.7 cm, Budapest, Archive MNG (3566/1939), repro: MNG. p. 143 Józef Holewiński after drawing by Aleksander Gierymski: Leopold Horovitz, 1889, woodcut on paper, 28.4 × 21.2 cm. Warsaw, MNW (81980/44), repro: MNW.

Leopold Horovitz: Self-portrait, 1890, pencil and charcoal on paper, 36.5 × 26.3 cm. Budapest, MNG (GRO 1901-250), repro: Péter Makrai. p. 144 Leopold Horovitz: Self-portrait, probably 1917, pastel on canvas, 93 × 68 cm.

Canada, property of Peter Holt, repro: Peter Holt. p. 145 Leopold Horovitz: Self-portrait, 1915, oil on canvas, 94.5 × 64 cm. Košice, VSG (O 123), repro: VSG.

POUŽITÉ SKRATKY ABBREVIATIONS AVU SNG Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie, Bratislava /

Fine Art Archive of Slovak National Gallery, Bratislava DC – Múzeum SNP – Digitalizačné centrum – Múzeum Slovenského národného povstania, Banská Bystrica / Digitalisation Centre – Museum of Slovak National Uprising, Banská Bystrica FiF UK Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava / Faculty of Arts of the Comenius University in Bratislava GUEZ Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky / Art Gallery of Ernest Zmetak, Nove Zamky MFM Múzeum Ferenca Móra, Segedín (Móra Ferenc Múzeum) / Móra Ferenc Museum, Szeged MNG Maďarská národná galéria, Budapešť (Magyar Nemzéti Galéria / Hungatian National Gallery, Budapest OSK Maďarská národná knižnica, Budapešť (Országos Széchényi Könyvtár) / Hungarian National Library, Budapest MNM Maďarské národné múzeum, Budapešť (Magyar Nemzéti Múzeum) / Hungarian National Museum, Budapest BN Národná knižnica, Varšava (Biblioteka Narodowa, Warszawa) / National Library, Warsaw MNWR Národné múzeum, Vroclav (Muzeum Narodowe, Wrocław) / National Museum, Wroclaw MNW Národné múzeum, Varšava (Muzeum Narodowe, Warszawa) / National Museum, Warsaw ÖGB Rakúska galéria Belvedere, Viedeň (Österreichische Galerie Belvedere) / Austrian Gallery Belvedere, Vienna

ÖNB Rakúska národná knižnica, Viedeň (Österreichische Nationalbibliothek) / Austrian National Library, Vienna SNG Slovenská národná galéria, Bratislava / Slovak National Gallery, Bratislava TZSP Spolok pre podporu výtvarného umenia (Towarzystwo Zachęty Sztuk Pięknych) / Society for the Encouragement of the Fine Arts ŠVK Štátna vedecká knižnica, Košice / State Scientific Library, Košice VSG Východoslovenská galéria Košice / East Slovakian Gallery Košice VSM Východoslovenské múzeum v Košiciach / East Slovakian Museum

in Košice VSM – SA Východoslovenské múzeum – Spisový archív, Košice / East Slovakian Museum, Archive of Documents, Košice ŻIH Židovský historický inštitút, Varšava (Żydowski Instytut Historyczny) / Jewish Historical Institute, Warsaw č. – číslo / No. – Number dok. – dokument / doc. - Document roč. – ročník / Vol. – Volume rod. – rodená s. – strana / p. – Page

153

154 – 155

FOTODOKUMENTÁCIA VÝSTAVY PHOTOGRAPHIES OF THE EXHIBITION

1 PRIJÍMACÍ SALÓN LOUNGE

156

157

2 PORTRÉT PORTRAIT

158

159

3 ŽÁNER

GENRE WORK

160

161

162

163

4

164

VÝSTAVA 1938 EXHIBITION 1938

165

4

166

MLADŠIA GENERÁCIA YOUNGER GENERATION

167

5 KONKURENCIA COMPETITION

168

KOŠICKÉ ZÁZEMIE KOŠICE BACKGROUND

169

170

171

172

173

6

174

UMELECKÉ ZAČIATKY ARTISTIC BEGINNINGS

175

176

177

7

178

RODINNÉ SÚVISLOSTI FAMILY TIES

179

180

ZOZNAM VYSTAVENÝCH DIEL LIST OF EXHIBITED ARTWORKS

1 2

3

4

5 6

7

1 Prijímací salón / Lounge 2 Portrét / Portrait 3 Žáner / Gengre Work 4 Výstava 1938 / Exhibition 1938

Mladšia generácia / Younger Generation 5 Konkurencia / Competition Košické zázemie / Košice Background 6 Umelecké začiatky / Artistic Beginnings 7 Rodinné súvislosti / Family ties

181

1 PRIJÍMACÍ SALÓN LOUNGE D

A C

B

A

Panely / Panels → čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Jadwigy Sapieha, rod. Zamoyska, 1882, olej, plátno, KZW, Krakov. / Portrait of Princess Jadwiga Sapieha, née Zamoyska, 1882, oil on canvas, KZW, Krakow.

Leopold Horovitz: Autoportrét, 1915, olej, plátno, VSG, Košice. / Self-portrait, 1915, oil on canvas, VSG, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét Karoliny Janiny Leonie Wereszczakowej, 1883, olej, plátno, MNW, Varšava. / Portrait of Karolina Janina Leonia Wereszczakowa, 1883, oil on canvas, MNW, Warsaw.

B

Leopold Horovitz: Portrét grófa Fiodora Fryderyka Berga, 1874, olej, plátno, MNWR, Vroclav. / Portrait of Count Fiodor Fryderyk Berg, 1874, oil on canvas, MNWR, Wroclaw.

C → čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrét spisovateľa Móra Jókaiho, 1888, olej, plátno, PIM, Budapešť. / Portrait of Writer Mór Jókai, 1888, oil on canvas, PIM, Budapest.

Leopold Horovitz: Portrét bankára Leopolda Kronenberga, 1879, olej, plátno, MNW, Varšava. / Portrait of Banker Leopold Kronenberg, 1879, oil on canvas, MNW, Warsaw.

D

Leopold Horovitz: Portrét kniežaťa Leona Sapiehu, 1882, olej, plátno, ZKW, Krakov. / Portrait of Prince Leon Sapieha, 1882, oil on canvas, ZKW, Krakow.

182

2 PORTÉT PORTRAIT

D

A C

B

B

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia herečky Heleny Modrzejewskej v úlohe Adrienny Lecouvreur, 1888, uhoľ, plátno, MNW, Varšava. / Leopold Horovitz: Portrait study of Actress Helena Modrzejewska as Adrienne Lecouvreur, 1888, charcoal on canvas, MNW, Warsaw.

C

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrét grófa Stanisława Ostrowského, 1878, olej, plátno, súkromný majetok, Krakov. / Portrait of Count Stanisław Ostrowski, 1878, oil on canvas, private collection, Krakow.

Leopold Horovitz: Portrét manželky advokáta Wilhelma Salomona Freunda, 1901, olej, plátno, MNM, Budapešť. / Portrait of Wife of Solicitor Wilhelm Salomon Freund, 1901, oil on canvas, MNM, Budapest.

Leopold Horovitz: Portrét pani Morawskej, 1876, olej, plátno, MNWR, Vroclav. / Portrait of Mrs Morawska, 1876, oil on canvas, MNWR, Wroclaw.

Leopold Horovitz: Portrét Artura Müllera, 1893, olej, plátno, MNWR, Vroclav. / Portrait of Artur Müller, 1893, oil on canvas, MNWR, Wroclaw.

Leopold Horovitz: Portrét grófky Pappenheimovej, 1892, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Countess Pappenheim, 1892, oil on canvas, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét Marie, dcéry maliara Ludwiga Passiniho, 1892, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Maria, daughter of painter Ludwig Passini, 1892, oil on canvas, VSM, Košice.

D

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrétna štúdia Honory Sary Krallovej, uhoľ, kartón, 1903, VSM, Košice. / Portrait study of Honora Sara Krall, 1903, charcoal on paperboard, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét Honory Sary Krallovej, 1903, olej, plátno, ÖGB, Viedeň. / Leopold Horovitz: Portrait of Honora Sara Krall, 1903, oil on canvas, ÖGB, Vienna.

3 ŽÁNER GENRE WORK

4 VÝSTAVA 1938 EXHIBITION 1938

D

A C

D A B

A

Leopold Horovitz: Štúdia spiaceho muža, 1870 – 1880, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Study of a Sleeping Man, 1870-1880, oil on canvas, SNG, Bratislava.

B

Leopold Horovitz: Prvorodený, 1885, olej, plátno, MSA, Sv. Anton. / The Firstborn, 1885, oil on canvas, MSA, Sv. Anton.

C

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrét priateľa maliara Bélu Grossa, 1870, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of Friend Painter Béla Gross, 1870, oil on canvas, SNG Bratislava.

Leopold Horovitz: Šabat, 1870 – 1880, olej, plátno, VSG, Košice. / Sabbath, 1870-1880, oil on canvas, VSG, Košice.

Leopold Horovitz: Štúdia muža z ghetta, 1884, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Study of a Man from Ghetto, 1884, oil on canvas, SNG, Bratislava.

Leopold Horovitz: Šiva – židovský nárek, okolo 1870, skica, olej, plátno, VSG, Košice. / Shiva – Jewish Bereavement, c. 1870, sketch, oil on canvas, VSG, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia muža so štrajmlom na hlave, 1870 – 1880, olej, dubová doska, MNW, Varšava. / Portrait study of a Man Wearing a Shtreimel, 1870-1880, oil on oak panel, MNW, Warsaw.

Jenő Doby podľa Leopolda Horovitza: Tiša be Av, 1870, medirytina, papier, MNG, Budapešť. / Jenő Doby after Leopold Horovitz: Tisha B’Av, 1870, chalcography on paper, MNG, Budapest.

Józef Holewiński podľa Leopolda Horovitza: Nevinná vojna, 1879, drevoryt, papier, MNW, Varšava. / Józef Holewiński after Leopold Horovitz: Harmless War, c. 1879, woodcut on paper, MNW, Warsaw.

Leopold Horovitz: Nevinná vojna, okolo 1873, olej, plátno, VSM, Košice. / Harmless War, c. 1873, oil on canvas, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Malá koketka, 1868, olej, plátno, MNW, Varšava. / Unwitting Coquette, 1868, oil on canvas, MNW, Warsaw.

Leopold Horovitz: Malý Armin, 1882, ceruza, akvarel, papier, VSM, Košice. / Little Armin, 1882, pencil, watercolour on paper, VSM, Košice.

D

Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Izabely Sanguszko, rod. Lubomirska, 1889, olej, plátno, KM, Tarnow. / Portrait of Princess Izabela Sanguszko, née Lubomirska, 1889, oil on canvas, KM, Tarnow.

Vitrína / Vitrine Leopold Horovitz: Improvizovaná kuchyňa, 1868, olej, dubová doska, MNW, Varšava. / Artist in Kitchenette, 1868, oil on oak panel, MNW, Warsaw.

B

A

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Horný rad / Upper Line Leopold Horovitz: Portrét herca Adolfa Sonnenthala, pôvodne olej na plátne z 1859, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Actor Adolf Sonnenthal, originally oil on canvas dated 1859, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, gelatin silver print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét slečny Eggly, pôvodne olej na plátne z 1863, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, albumínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Miss Eggly, originally oil on canvas dated 1863, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, albumen print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét dámy z Paríža, pôvodne olej na plátne z 1872, repro: Neznámy fotoateliér, albumínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of a Parisian Lady, originally oil on canvas dated 1872, repro: Unknown photo studio, albumen print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia poľskej aristokratky, pôvodne uhoľ na papieri z 1870 – 1880, repro: Neznámy fotoateliér, albumínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait study of a Polish Noble Lady, originally charcoal on paper dated 1870-1880, repro: Unknown photo studio, albumen print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia kontesy Rzysczewskej, pôvodne uhoľ na papieri z 1880, repro: Neznámy fotoateliér, albumínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait study of Countess Rzysczewska, originally charcoal on paper dated 1880, repro: Unknown photo studio, albumen print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia filozofa a literárneho kritika Georga Brandesa, pôvodne ceruza, uhoľ na papieri z 1885, repro: pravdepodobne Konrad Brandel, Varšava, pravdepodobne albumínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait study of Philosopher and Literary Critic Georg Brandes, originally pencil, charcoal on paper dated 1885, repro: probably Konrad Brandel, Warsaw, probably albumen print, VSM, Košice.

Stredný rad / Central Line Leopold Horovitz: Portrétna štúdia spisovateľa Adama Mickiewicza, pôvodne uhoľ na papieri z 1889, repro: Neznámy fotoateliér, svetlotlač, VSM, Košice. / Leopold Horovitz: Portrait study of Writer Adam Mickiewicz, originally charcoal on paper dated 1889, repro: Uknown photo studio, collotype, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét grófky Wedelovej, manželky ríšskeho veľvyslanca vo Viedni, pôvodne olej na plátne z 1892, repro: Neznámy fotoateliér, albumínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Countess Wedel, Wife of German Ambassador in Vienna, originally oil on canvas dated 1892, repro: Uknown photo studio, albumen print, VSM, Košice.

183

Leopold Horovitz: Portrét kniežaťa Alexeja B. Lobanov-Rostovského, pôvodne olej na plátne z 1892, repro: Fotoateliér Jacob Blechinger, Viedeň, fotogravúra, VSM, Košice. / Portrait of Prince Alexey B. Lobanov-Rostovsky, originally oil on canvas dated 1892, repro: Photo studio Jacob Blechinger, Vienna, photogravure, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia pani Mendelssohn-Bartholdyovej z Berlína, pôvodne ceruza na papieri z 1892, repro: Hugo Quatz, Berlin, pravdepodobne slaná fotografia, VSM, Košice. / Portrait study of Mrs Mendelssohn-Bartholdy from Berlin, originally pencil on paper dated 1892, repro: Hugo Quatz, Berlin, probably salt print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét barónky Heleny Brunickej, rod. Szymanowska, pôvodne olej na plátne z 1895, repro: Neznámy fotoateliér, albumínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Countess Helena Brunicka, née Szymanowska, originally oil on canvas dated 1895, repro: Uknown photo studio, albumen print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Betky Potockej, rod. Radziwiłł, pôvodne olej na plátne z 1904, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Princess Betka Potocka, née Radziwiłł, originally oil on canvas dated 1904, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, gelatin silver print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia grófky Kinsky-Renardovej, pôvodne pastel na papieri z 1895, repro: Neznámy fotoateliér, svetlotlač, VSM, Košice. / Portrait study of Countess Kinsky-Renard, originally pastel on paper dated 1895, repro: Unknown photo studio, collotype, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia skladateľa Johanna Straussa ml., pôvodne uhoľ na papieri z 1896, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, matná kolódiová fotografia, VSM, Košice. / Portrait study of Composer Johann Strauss the Younger, originally charcoal on paper dated 1896, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, matte collodion print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét mecenáša umenia Nikolausa Dumbu, pôvodne olej na plátne z 1896, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, heliogravúra, VSM, Košice. / Portrait of Patron of Arts Nikolaus Dumba, originally oil on canvas dated 1896, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, photogravure, VSM, Košice.

Spodný rad / Bottom Line Leopold Horovitz: Portrét lekára Sigmunda Wahrmana, pôvodne olej na plátne z 1900, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Physician Sigmund Wahrman, originally oil on canvas dated 1900, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, gelatin silver print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét lekára Carla W. H. Nothnagela, pôvodne olej na plátne z 1901, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, fotogravúra, VSM, Košice. / Portrait of Physician Carl W. H. Nothnagel, originally oil on canvas dated 1901, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, photogravure, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét ekonóma Gyulu Kautza, pôvodne olej na plátne z 1901, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, pravdepodobne uhlotlač, VSM, Košice. / Portrait of Economist Gyula Kautz, originally oil on canvas dated 1901, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, probably carbon print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia Emmy Linderovej z Viedne, pôvodne pastel na papieri z 1902, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, fotogravúra, VSM, Košice. / Portrait study of Emma Linder from Vienna, originally pastel on paper dated 1902, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, photogravure, VSM, Košice.

184

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia novinára Bertholda Frischauera, pôvodne ceruza, uhoľ na papieri z 1894, repro: A. Hausser, litografia, papier, VSM, Košice / Portrait study of Journalist Berthold Frischauer, originally pencil, charcoal on paper dated 1894, repro: A. Hausser, lithography on paper, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia Francis, manželky Bertholda Frischauera, pôvodne uhoľ na papieri z 1909, repro: Neznámy fotoateliér, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait study of Francis, Wife of Berthold Frischauer, originally charcoal on paper dated 1909, repro: Uknown photo studio, gelatin silver print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét barónky Barbary Pacherovej von Theinburg, pôvodne olej na plátne z 1917, matná kolódiová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Countess Barbara Pacher von Theinburg, originally oil on canvas dated 1917, matte collodion print, VSM, Košice.

B

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrét kňažnej Márie Josefy Kinskej, pôvodne olej na plátne z 1900, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Princess Mária Josefy. Kinsky, originally oil on canvas dated 1900, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, gelatin silver print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia kňažnej Márie Jozefy Kinskej, rod.

Lichtenstein, pred 1900, ceruza, pastel, papier, MNG, Budapešť. / Portrait study of Princess Mária Jozefa Kinsky, née Lichtenstein, before 1900, pencil, pastel on paper, MNG, Budapest.

Leopold Horovitz: Portrétna štúdia kniežaťa Ferdinanda Bonaventuru Kinského, pred 1900, ceruza, pastel, pa-pier, MNG, Budapešť. / Portrait study of Prince Ferdinand Bonaventura Kinsky, before 1900, pencil, pastel on paper, MNG, Budapest.

Leopold Horovitz: Portrét kniežaťa Ferdinanda Bonaventuru Kinského, pôvodne olej na plátne z 1900, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Prince Ferdinand Bonaventuru Kinsky, originally oil on canvas dated 1900, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, gelatin silver print, VSM, Košice.

D

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Armin Horovitz: Návrh plagátu výstavy Leopolda Horovitza vo VSM s venovaním, 1938, akvarel, pero, papier, VSM, Košice. / Design of the poster for the exhibition Leopold Horovitz at VSM with dedication, 1938, watercolour, pen on paper, VSM, Košice.

Armin Horovitz: Plagát výstavy Leopolda Horovitza vo VSM, 1938, litografia, papier, SNG, Bratislava. / Poster for the exhibition Leopold Horovitz in VSM, 1938, lithography on paper, SNG, Bratislava.

Panel F E

E Pohľad na výstavu diel Leopolda Horovitza vo viedenskom Dome

umelcov v roku 1918, pôvodne želatínová fotografia, VSM, Košice. / View of the Exhibition of works by Leopold Horovitz in Vienna Künstlerhaus in 1918, originally gelatin silver print, VSM, Košice.

F Pohľad na výstavu Leopolda Horovitza vo VSM v roku 1938, pôvodne želatínová fotografia, VSM, Košice. / View of the Exhibition of Leopold Horovitz at VSM in 1938, originally gelatin silver print, VSM, Košice.

4 MLADŠIA GENERÁCIA YOUNGER GENERATION

D C

B

B

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Elemír Halász-Hradil: Portrét Zsófie Hennefeldovej, 1918, olej, plátno, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Portrait of Zsófia Hennefeld, 1918, oil on canvas, property of Judita Halmi, Košice.

Gyula Éder: Portrét Móra Hennefelda, 1923, olej, plátno, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Portrait of Mór Hennefeld, 1923, oil on canvas, property of Judita Halmi, Košice.

Gyula Éder: Portrét Zsófie Hennefeldovej, 1923, olej, plátno, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Portrait of Zsófia Hennefeld, 1923, oil on anvas, property of Judita Halmi, Košice.

Elemír Halász-Hradil: Obdivovateľky krásy – manželka a dcéra umelca, 1913, olej, plátno, súkromný majetok, Košice. / Admirers of Beauty – Artist’s Wife and Daughter, 1913, oil on canvas, private collection, Košice.

Armin Horovitz: Portrét Ireny Matzner, rod. Moskovics, 1934, olej, plátno, súkromný majetok, Košice. / Portrait of Irena Matzner née Moskovics, 1934, oil on canvas, private collection, Košice.

Armin Horovitz: Portrét netere Dr. Márie Hajnalovej, 1934, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Niece Dr. Mária Hajnalová, 1934, oil on canvas, VSM, Košice.

Armin Horovitz: Portrét bratranca Bélu Hennefelda/Halmiho, 1930, olej, plátno, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Portrait of Cousin Béla Hennefeld/Halmi, 1930, oil on canvas, property of Judita Halmi, Košice.

Armin Horovitz: Portrét košického starostu Milana Maxoňa, 1938, pastel, papier, VSM, Košice. / Armin Horovitz: Portrait of Košice Mayor Milan Maxoň, 1938, pastel on paper, VSM, Košice.

C

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Elemír Halász-Hradil: Portrét Jenő Hennefelda/Halmiho, okolo 1905, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of Jenő Hennefeld/Halmi, c. 1905, oil on canvas, VSG, Košice.

Elemír Halász-Hradil: Portrét Bélu Hennefelda/Halmiho, 1904, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of Béla Hennefeld/Halmi, 1904, oil on anvas, VSG, Košice.

Elemír Halász-Hradil: Portrét Zsófie Hennefeldovej, 1904, olej, plátno, majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Portrait of Zsófia Hennefeld, 1904, oil on canvas, property of Janousek family, Great Britain.

Elemír Halász-Hradil: Portrét Pála Hennefelda/Halmiho, 1903, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of Pál Hennefeld/Halmi, 1903, oil on canvas, VSG, Košice.

Elemír Halász-Hradil: Portrét Félixa Hennefelda/Halmiho, 1908, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of Félix Hennefeld/Halmi, 1908, oil on canvas, VSG, Košice.

D

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Elemír Halász-Hradil: Portrét Hedvigy Hennefeldovej/Halmiovej, 1904, olej, plátno, majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Portrait of Hedviga Hennefeld/Halmi, 1904, oil on canvas, property of Janousek family, Great Britain.

Elemír Halász-Hradil: Portrét Pála Hennefelda/Halmiho, 1915 – 1920, olej, plátno, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Portrait of Pál Hennefeld/Halmi, 1915-1920, oil on canvas, property of Judita Halmi, Košice.

Elemír Halász-Hradil: Na prechádzke – portrét umelcovej dcéry, 1910, olej, plátno, súkromný majetok, Košice. / Taking a Stroll – Artist’s Daughter, 1910, oil on canvas, private collection, Košice.

Elemír Halász-Hradil: Portrét Elly Hennefeldovej/Halmiovej, 1907, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Ella Hennefeld/Halmi, 1907, oil on canvas, VSM, Košice.

185

B

5 KONKURENCIA COMPETITION DA B C

A 1 8

5 2

3

4

10 6

7

9

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → 1 Hans Makart: Gambrinus, štúdia, 1875 – 1900, olej, kartón, SNG, Bratislava. / Gambrinus, study, 1875-1900, oil on paperboard, SNG, Bratislava.

2 Dominik Skutezky: Žena s kvetom, 1880, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Woman with a Flower, 1880, oil on canvas, SNG, Bratislava.

3 Dominik Skutezky: Maliar Horovitz pri práci, 1900 – 1910, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Artist Horovitz at Work, 1900-1910, oil on canvas, SNG, Bratislava.

4 Dominik Skutezky: Deti, 1879, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Children, 1879, oil on canvas, SNG, Bratislava.

5 Dominik Skutezky: Prsteň milého, 1886, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Ring from Sweetheart, 1886, oil on canvas, SNG, Bratislava.

6 Kornel Spányik: Svätý Štefan, 1896, olej, plátno, GMB, Bratislava. / St. Stephen, 1896, oil on canvas, GMB, Bratislava.

7 Gyula Benczúr: Portrétna štúdia muža s bradou, okolo 1875, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait study of a Man with a Beard, c. 1875, oil on canvas, VSG, Košice.

8 Dominik Skutezky: Cisár Maximilián diktuje svoje pamäti, 1857 – 1877, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Emperor Maximilian Dictates his Memoirs, 1857-1877, oil on canvas, SNG, Bratislava.

9 Gyula Benczúr: Lúčenie Lászlóa Hunyadyho s vlasťou, 1864 – 1866, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Ladislaus Hunyady’s Farewell, 1864-1866, oil on canvas, SNG, Bratislava.

10 Henrik Pap: Návrat zmrzačeného honvéda, 1890 – 1900, olej, plátno, VSM, Košice. / Return of Wounded Honvéd (Soldier of Territorial Army), 1890-1900, oil on canvas, VSM, Košice.

186

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Louis Jacoby podľa Franza Xavera Winterhaltera: Portrét cisára Františka Jozefa I., po 1865, medirytina, papier, GMB, Bratislava. / Louis Jacoby after Franz Xaver Winterhalter: Portrait of Emperor Franz Joseph I, after 1865, chalcography on paper, GMB, Bratislava.

Louis Jacoby podľa Franza Xavera Winterhaltera: Portrét cisárovnej Alžbety, po 1865, medirytina, papier, GMB, Bratislava. / Louis Jacoby after Franz Xaver Winterhalter: Portrait of Empress Elisabeth, after 1865, chalcography on paper, GMB, Bratislava.

Leopold Horovitz: Portrét cisárovnej Alžbety, pôvodne olej na plátne z 1899, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, pravdepodobne želatínová fotografia, ÖNB, Viedeň. / Portrait of Empress Elisabeth, originally oil on canvas dated 1899, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, probably gelatin silver print, ÖNB, Vienna.

Leopold Horovitz: Portrét princa Karla von Arenberg, pôvodne olej na plátne z 1897, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, heliogravúra, papier, ÖNB, Viedeň. / Portrait of Karl von Arenberg, originally oil on canvas dated 1897, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, photogravure on paper, ÖNB, Vienna.

D

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Dominik Skutezky: Portrét Jána Slivku, 1901, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of Ján Slivka, 1901, oil on canvas, SNG, Bratislava.

Heinrich von Angeli: Portrét vojvodkyne Klementíny Orleánskej, po 1881, olej, plátno, MSA, Sv. Anton. / Portrait of Princess Clémentine of Orléans, after 1881, oil on canvas, MSA, Sv. Anton Hans Canon: Portrét muža s okuliarmi, 1850 – 1885, olej, plátno, GMB, Bratislava. / Portrait of a Man with Glasses, 1850-1885, oil on canvas, GMB, Bratislava Dominik Skutezky: Portrét grófky Márie Nyáry, rod. Radvánskej, 1880, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of Countess Mária Nyáry née Radvánska, 1880, oil on canvas, SNG, Bratislava.

Miklós Barabás: Portrét grófa Pála Dessewffyho, 1871, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Count Pál Dessewffy, 1871, oil on canvas, VSM, Košice.

Panel E F

E Leopold Horovitz: Portrét cisára Františka Jozefa I., 1904 – 1906,

olej, plátno, ÖGB, Viedeň. / Portrait of Emperor Franz Joseph I, 1904-1906, oil on canvas, ÖGB, Vienna.

F Leopold Horovitz: Portrét politika a polyhistora Ferenca Auréla Pulszkého, 1890, olej, plátno, MNG, Budapešť. / Portrait of Politician and Polyhistorian Ferenc Aurél Pulszky, 1890, oil on canvas, MNG, Budapest.

5 KOŠICKÉ ZÁZEMIE KOŠICE BACKGROUND DA B C

C 2

6 4

1 3

5

8 7

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → 1 Gyula Benczúr: Portrét košického bankára Karola Fiedlera, 1864, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of Košice Banker Karol Fiedler, 1864, oil on canvas, SNG Bratislava.

2 Béla Klimkovics: Autoportrét, 1870 – 1875, olej, plátno, VSG, Košice. / Self-portrait, 1870-1875, oil on canvas, VSG, Košice.

3 Ferenc Klimkovics: Portrét Sámuela Csomu z Radzoviec, 1869, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Sámuel Csoma from Radzovce, 1869, oil on canvas, VSM, Košice.

4 Leopold Horovitz: Portrét strýka obchodníka Hermana Grünwalda, 1867, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Uncle Merchant Herman Grünwald, 1867, oil on canvas, VSM, Košice.

5 Leopold Horovitz: Portrét tety Míny Grünwaldovej, 1869, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Aunt Mína Grünwald, 1869, oil on canvas, VSM, Košice.

6 Gyula Benczúr: Portrét otca Viliama Benczúra, 1873, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of Father Viliam Benczúr, 1873, oil on canvas, SNG, Bratislava.

7 Leopold Horovitz: Portrét otca Hermana Horovitza, 1855 – 1858, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of father Herman Horovitz, 1855-1858, oil on canvas, VSG, Košice 8 Gyula Benczúr: Portrét brata Gejzu Benczúra, 1872, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of Brother Gejza Benczúr, 1872, oil on canvas, VSG, Košice.

D

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Gyula Benczúr: Portrét Alberta Ujházyho z Budimíra, 1868, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of Albert Ujházy from Budimir, 1868, oil on canvas, SNG, Bratislava.

Gyula Benczúr: Portrét Terézie Ujházyovej, rod. Prissnitz z Budimíra, 1868, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of Terézia Ujházy, née Prissnitz from Budimir, 1868, oil on canvas, plátno, SNG, Bratislava.

Plán slobodného kráľovského mesta Košice z roku 1869 od Ing. Jozefa Homolku so zábermi zachytávajúcimi Košice v období rokov 1855 – 1930 zo zbierok VSM Košice. / Plan of the Royal Free Town of Košice dated 1869 by Ing. Jozef Homolka with views capturing Košice from 1855 to 1930 from the collection of VSM Košice.

Interaktívny stôl / Interactive desk → čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrétna štúdia politika a polyhistora Ferenca Auréla Pulszkého, pred 1890, ceruza, papier, MNM, Budapešť. / Portrait study of Politician and Polyhistorian Ferenc Aurél Pulszky, before 1890, pencil on paper, MNM, Budapest.

Leopold Horovitz: Skicáre, 1853 – 1859, ceruza, tuš, papier, majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Sketchbooks, 1853-1859, pencil, indian ink on paper, property of Janousek family, Great Britain.

Leopold Horovitz: List vo francúzštine adresovaný Miklósovi Szmrecsányimu, 19. 4. 1891 v Berlíne, atrament, papier, Archív MNG, Budapešť. / Letter in French addressed to Miklós Szmrecsányi, 19. 4. 1891 in Berlin, ink on paper, MNG Archive, Budapest.

Leopold Horovitz: List vo francúzštine adresovaný Miklósovi Szmrecsányimu, 25. 4. 1891 v Berlíne, atrament, papier, Archív MNG, Budapešť. / Letter in French addressed to Miklós Szmrecsányi, 25. 4. 1891 in Berlin, ink on paper, MNG Archive, Budapest.

Leopold Horovitz: List v maďarčine adresovaný Dr. Bélovi Lázárovi, 21. 2. 1901 vo Viedni, atrament, papier, Archív MNG, Budapešť. / Letter in Hungarian addressed to Dr. Béla Lázár, 21. 2. 1901 in Vienna, ink on paper, MNG Archive, Budapest.

Kníhtlačiareň Carla Werfera, Košice: Dekréty o zakúpení miest v mužskej a ženskej časti novej synagógy na meno Herman Horovitz zo dňa 25. 5. 1867, tlač, papier, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Book printing company of Carl Werfer, Košice: Deeds of purchase of places in female and male part of the new synagogue on the name of Herman Horovitz dated 25. 5. 1867, printing on paper, property of Judita Halmi, Košice.

Katalógy výstavy Leopold Horovitz (1838 – 1917) vo VSM v roku 1938, majetok Judity Halmiovej, Košice a majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Catalogues of the exhibition of Leopold Horovitz (1838-1917) in VSM in 1938, property of property of Judita Halmi, Košice and property of Janousek family, Great Britain.

Armin Horovitz: Portrét sesternice Pirosky Hennefeldovej/Halmiovej, 1902, ceruza, papier, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Portrait of Cousin Piroska Hennefeld/Halmi, 1902, pencil, paper, property of Judita Halmi, Košice.

Albert Horovitz: Pôdorysné zameranie objektu Halmiho dvor, 1909, tuš, papier, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Original architectural design of the Halmi estate, 1909, indian ink on paper, property of Judita Halmi, Košice.

Súbor rodinných fotografií Zsófie Hennefeldovej z Košíc, kolódiové a želatínové fotografie, majetok Judity Halmiovej, Košice: Mór Hennefeld (posmrtná kópia), 1906, Košice; Zsófia Hennefeld, pred 1905, Košice; Zsófia Hennefeld so synmi, 1914 – 1918, Košice; Rodina Hennefeld/Halmi v Halmiho dvore (fotografická montáž), 1914 – 1918, Košice. / Collection of family photographs of Zsófia Hennefeld from Košice, collodion and gelatin silver prints, property of Judita Halmi, Košice: Mór Hennefeld (posthumous copy), 1906, Košice; Zsófia Hennefeld, before 1905, Košice; Zsófia Hennefeld with sons, 1914-1918, Košice; Hennefeld/Halmi family in Halmi estate (photomontage), 1914-1918, Košice.

187

Tablet obsah / Contents Potvrdenie predstavenstva obce Rozhanovce o narodení Leopolda Horovitza v Košiciach, 1856 & preklad, Archív mesta Košice. / Letter confirming the birth of Leopold Horovitz in Košice from the councillors of village of Rozhanovce, 1856 & translation, Archív mesta Košice.

6 UMELECKÉ ZAČIATKY ARTISTIC BEGINNINGS

Sčítanie ľudu z roku 1857. Sčítací hárok rodiny Hermana Horovitza, ktorá bývala na dnešnej Alžbetinej ulici č. 26, v dome, ktorý stál na mieste dnešnej zástavby, Archív mesta Košice. / Census from 1857.

Census sheet of Herman Horovitz family who lived at 26 Alžbetina St. in currently non-existent house, Archív mesta Košice.

Leopold Horovitz: Skicáre, 1853 – 1859, ceruza, tuš, papier, majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Sketchbooks, 1853-1859, pencil, indian ink, paper, property of Janousek family, Great Britain.

A

D 2

C

A

Katalóg Medzinárodnej výstavy umenia, Berlín, 1891. / Catalogue of the International Art Exhibition, Berlin, 1891.

17 16 19

Korešpondencia Leopolda Horovitza / Corespondence of Leopold Horovitz Leopold Horovitz: List vo francúzštine adresovaný Miklósovi Szmrecsányimu, 19. 4. 1891 v Berlíne, atrament, papier, Archív MNG, Budapešť. / Leopold Horovitz: Letter in French addressed to Miklós Szmrecsányi, 19. 4. 1891 in Berlin, ink, paper, MNG – Archive, Budapest.

Leopold Horovitz: List vo francúzštine adresovaný Miklósovi Szmrecsányimu, 25. 4. 1891 v Berlíne, atrament, papier, Archív MNG, Budapešť. / Leopold Horovitz: Letter in French addressed to Miklós Szmrecsányi, 25. 4. 1891 in Berlin, ink, paper, MNG – Archive, Budapest.

Leopold Horovitz: List v maďarčine adresovaný Dr. Bélovi Lázárovi, 21. 2. 1901 vo Viedni, atrament, papier, Archív MNG, Budapešť. / Leopold Horovitz: Letter in Hungarian addressed to Dr. Béla Lázár, 21. 2. 1901 in Vienna, ink, paper, MNG – Archive, Budapest.

Katalóg výstavy Leopolda Horovitza, Východoslovenské múzeum, Košice, 1938. / Leopold Horovitz – Exhibition catalogue, East Slovakian Museum, Košice, 1938.

188

B 1

10

15 18

14

3

9 8

13 12

11

7

6

2 5

1 4

← čítaj zprava doľava / read from right to left ← 1 Béla Klimkovics: Maliar v ateliéri, 1865 – 1870, ceruza, papier, VSG, Košice. / Painter in the Studio, 1865-1870, pencil on paper, VSG, Košice.

2 Béla Klimkovics: Interiér ateliéru, okolo 1850, ceruza, papier, GUEZ, Nové Zámky. / Interior of the studio, c. 1850, pencil on paper, GUEZ, Nové Zámky.

3 Béla Klimkovics: Skica ku kompozícii Na trhu II., 1857 – 1862, ceruza, papier, VSG, Košice. / Sketch for the composition At the Market II, 1857-1862, pencil on paper, VSM, Košice.

4 Béla Klimkovics: Predaj čižiem, 1850 – 1870, tuš, pero, ceruza, papier, SNG, Bratislava. / Market Stall Vending Boots, 1850-1870, indian ink, pen, pencil on paper, SNG, Bratislava.

5 Béla Klimkovics: Portrét revolucionára, 1848, olej, lepenka, SNG, Bratislava. / Portrait of a Revolutionary, 1848, oil on cardboard, SNG, Bratislava.

6 Béla Klimkovics: Ruvačka v krčme, 1860 – 1880, akvarel, kartón, SNG, Bratislava. / Brawl in an Inn, 1860-1880, watercolours on paperboard, SNG, Bratislava.

7 Béla Klimkovics: Hlava stareny, 1860 – 1865, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Head of an Elderly Woman, 1860-1865, oil on canvas, SNG Bratislava.

8 Béla Klimkovics: Hlava starca, 1860 – 1865, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Head of an Elderly Man, 1860-1865, oil on canvas, SNG Bratislava.

9 Ferenc Klimkovics: Štúdia mužského aktu, 1858, uhoľ, papier, VSG, Košice. / Study of a Male Nude, 1858, charcoal on paper, VSG, Košice.

10 Ferenc Klimkovics: Štúdia starca, 1856, uhoľ, biela krieda, VSG, Košice. / Study of an Elderly Man, 1856, charcoal, white chalk, VSG, Košice.

11 Ferenc Klimkovics: Štúdia mužského aktu, okolo 1858, ceruza, papier, majetok Kataríny Beňovej, Bratislava. / Study of a Male Nude, c. 1858, pencil on paper, property of Katarína Beňová, Bratislava.

12 Ferenc Klimkovics: Štúdia aktu opierajúceho sa muža, 1856 – 1858, ceruza, papier, majetok Kataríny Beňovej, Bratislava. / Study of a Leaning Male Nude, 1856-1858, pencil on paper, property of Katarína Beňová, Bratislava.

13 Gyula Benczúr: Jemne pozmenená kópia portrétu muža s bradou od

F. Klimkovicsa, 1860 – 1865, olej, plátno, VSM, Košice. / Moderately altered copy of the Portrait of a Man with a Beard by F. Klimkovics, 1860 – 1865, oil on canvas, VSM, Košice.

14 Ferenc Klimkovics: Portrét muža s bradou, 1858 – 1860, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of a Man with a Beard, 1858-1860, oil on canvas, VSG, Košice.

15 Béla Klimkovics: Chlapec, 1850 – 1870, olej, plátno, VSM, Košice. / Boy, 1850-1870, oil on canvas, VSM, Košice.

16 Ferenc Klimkovics: Portrét Johanna Weissa, 1843, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Johann Weiss, 1843, oil on canvas, VSM, Košice.

17 Gyula Benczúr: Portrét brata Gejzu, 1859, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Brother Gejza, 1859, oil on canvas, VSM, Košice.

18 Gyula Benczúr: Portrét dieťaťa, okolo 1865, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of a Child, c. 1865, oil on canvas, VSG, Košice.

19 Béla Klimkovics: Dievča s holubičkou, 1850 – 1860, olej, plátno, VSM, Košice. / Girl with a Dove, 1850-1860, oil on canvas, VSM, Košice.

B

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrét matky Márie Horovitz, rod. Grün, 1850 – 1852, olej, plátno, majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Portrait of Mother Mária Horovitz née Grün, 1850-1852, oil on canvas, property of Janousek family, Great Britain.

Leopold Horovitz: Portrét babičky Ernestíny Horovitz, rod. Frieder, 1853 – 1854, olej, plátno, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Portrait of Grandmother Ernestína Horovitz née Frieder, 1853-1854, oil on canvas, property of Judita Halmi, Košice.

C

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Imre E. Roth: Portrét Dr. Gromichstetena, 1845 – 1855, olej, plátno, VSG, Košice. / Portrait of Dr. Gromichsteten, 1845-1855, oil on canvas, VSG, Košice.

Imre E. Roth: Portrét maliara Andreasa Schneidera, 1841, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Painter Andreas Schneider, 1841, oil on canvas, VSM, Košice.

Imre E. Roth: Portrét maliara Petera Josepha Minjona, 1841, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Painter Peter Joseph Minjon, 1841, oil on canvas, VSM, Košice.

Imre E. Roth: Kópia neznámeho nizozemského portrétu z galérie v Düsseldorfe, 1841, olej, plátno, VSM, Košice. / Copy of an unknown Dutch portrait from the gallery in Düsseldorf, 1841, oil on canvas, VSM, Košice.

Imre E. Roth: Kópia portrétu pápeža Júlia II. od Raffaela, 1840 – 1848, olej, plátno, VSM, Košice. / Copy of the portrait of Pope Julius II by Raphael, 1840-1848, oil on canvas, VSM, Košice.

Imre E. Roth: Portrét grófa Józsefa Dessewfyho, 1843, olej, plátno, VSM, Košice. / Portrait of Count József Dessewfy, 1843, oil on canvas, VSM, Košice.

Imre E. Roth: Portrét Dr. Ludwiga Augusta Frankla, 1840 – 1860, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of Dr. Ludwig August Frankl, 1840-1860, oil on canvas, SNG, Bratislava.

Neznámy rytec podľa Leopolda Horovitza: Autoportrét, po 1856, litografia, papier, MNM, Budapešť. / Unknown engraver after Self-portrait, after 1856, lithography on paper, MNM, Budapest.

Leopold Horovitz: Autoportrét v cylindri, pôvodne olej na dreve z 1857, repro: Fotoateliér Jan Malarski, Varšava, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Self-portrait in a Top Hat, originally oil on panel dated 1857, repro: Photo studio Jan Malarski, Warsaw, gelatin silver print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Drotár, pôvodne olej na plátne z 1858, repro: želatínová fotografia, VSM, Košice. / Tinker, originally oil on canvas dated 1858, repro: gelatin silver print, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Autoportrét, 1853 – 1856, olej, plátno, majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Self-portrait, 1853-1856, oil on canvas, property of Janousek family, Great Britain.

Leopold Horovitz: Skica k portrétu mladého muža, okolo 1856, uhoľ, papier, VSG, Košice. / Sketch of a Portrait of a Young Man, c. 1856, charcoal on paper, VSG, Košice.

Leopold Horovitz: Sv. Jeremiáš, 1858, olej, plátno, MFM, Segedín. / St. Jeremiah, 1858, oil on canvas, MFM, Szeged.

Leopold Horovitz: Skica k portrétu Sv. Jeremiáša, 1857 – 1858, kresba zo skicára, ceruza, papier, majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Sketch of a Portrait of St. Jeremiah, 1857-1858, drawing from a sketchbook, pencil on paper, property of Janousek family, Great Britain.

Leopold Horovitz: Portrét muža, okolo 1858, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Portrait of a Man, c. 1858, oil on canvas, SNG, Bratislava.

Leopold Horovitz: Štúdia dievčenskej hlavy, 1860 – 1870, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Study of a Girl’s Head, 1860-1870, oil on canvas, SNG, Bratislava.

D

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrét Jadwigy Dembowskej, 1862, olej, plátno, MNW, Varšava. / Portrait of Jadwiga Dembowska, 1862, oil on canvas, MNW, Warsaw.

Gyula Benczúr: Dievčatko s bábikou, 1863, olej, plátno, SNG, Bratislava. / Little Girl with a Doll, 1863, oil on canvas, SNG Bratislava.

Vitrína 1 / Vitrine 1 → čítaj zľava doprava / read from left to right → Imre E. Roth: Kópia obrazu Samson a Dalila, 1830 – 1847, olej, plátno, VSM, Košice. / Copy of the painting Samson and Delilah, 1830-1847, oil on canvas, VSM, Košice.

Imre E. Roth: Kópia obrazu Judita a Holofernes, 1830 – 1847, olej, plátno, VSM, Košice. / Copy of the painting Judith and Holofernes, 1830-1847, oil on canvas, VSM, Košice.

Imre E. Roth: Kópia portrétu Henricha IV. a kópia obrazu Narodenia Ježiša od Rembrandta, 1847, olej, plátno, VSM, Košice. / Copy of the Portrait of Henry IV and the copy of the painting Nativity by Rembrandt, 1847, oil on canvas, VSM, Košice.

Imre E. Roth: Kópia obrazu Ukladanie do hrobu od Caravaggia z Vatikánskych múzeí, 1836, olej, plátno, VSM, Košice. / Copy of the painting Entombment ofChrist by Caravaggio from the Vatican Pinacoteca, 1836, oil on canvas, VSM, Košice.

Vitrína 2 / Vitrine 2 Fotoateliér Imre E. Roth, Košice: Fotografický album, 1853 – 1872, VSM, Košice. / Photo studio Imre E. Roth, Košice: Photographic album, 1853-1872, VSM, Košice.

189

7 RODINNÉ SÚVISLOSTI FAMILY TIES

A

D

B

2 3

C

1

A → čítaj zľava doprava / read from left to right → Józef Holewiński podľa kresby Aleksandra Gierymského: Leopold Horovitz, 1889, drevoryt, papier, MNW, Varšava. / Józef Holewiński after the drawing by Aleksander Gierymski: Leopold Horovitz, 1889, woodcut, paper, MNW, Warsaw.

Neznámy autor: Leopold Horovitz, okolo 1900, albumínová fotografia, VSM, Košice. / Neznámy autor: Leopold Horovitz, c. 1900, albumen print, VSM, Košice.

Fotoateliér Heydenhauss & Robert, Viedeň: Leopold Horovitz vo svojom ateliéri vo Viedni, 1902, kolódiová fotografia s venovaním maliara zo dňa 29. 4. 1902, majetok rodiny Janousek, Veľká Británia. / Photo studio Heydenhauss & Robert, Vienna: Leopold Horovitz in his studio in Vienna, 1902, collodion print with artist’s dedication dated 29. 4. 1902, property of Janousek family, Great Britain.

Leopold Horovitz: Autoportrét, pôvodne olej na plátne z 1912, pravdepodobne želatínová fotografia s venovaním maliara zo dňa 22. 2. 1917, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Self-portrait, originally oil on canvas dated 1912, probably gelatin silver print with artist’s dedication dated 22. 2. 1917, property of Judita Halmi, Košice.

B

→ čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Portrét svatky Amelie Natansonovej, 1904, olej, plátno, majetok rodiny Mikucki, Lodž. / Portrait of daughter Sofia’s mother-in-law Amelia Natanson, 1904, oil on canvas, property of Mikucki family, Lodz.

Leopold Horovitz: Portrét svata Henryka Natansona, 1904, olej, plátno, majetok rodiny Mikucki, Lodž. / Portrait of daughter’s father-in-law Henryk Natanson, 1904, oil on canvas, property of Mikucki family, Lodz.

Leopold Horovitz: Portrét svatky Amelie Natansonovej, 1899, olej, plátno, súkromný majetok, Varšava. / Portrait of daughter Sofia’s mother-in-law Amelia Natanson, 1899, oil on canvas, private collection, Warsaw.

D → čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Autoportrét, 1888, ceruza, papier, MNG, Budapešť. / Self-portrait, 1888, pencil on paper, MNG, Budapest.

Leopold Horovitz: Autoportrét, 1890, ceruza, uhoľ, papier, MNG, Budapešť. / Self-portrait, 1890, pencil and charcoal on paper, MNG, Budapest.

Leopold Horovitz: Autoportrét z Galérie Uffizi, pôvodne olej na plátne z 1909, repro: Fotoateliér Josef Löwy, Viedeň, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Self-portrait from Uffizi Gallery, originally oil on canvas dated 1909, repro: Photo studio Josef Löwy, Vienna, gelatine silver print, VSM, Košice.

190

Leopold Horovitz: Autoportrét, pôvodne olej na plátne z 1912, repro: Michael/Maximilian Frankenstein, Viedeň, želatínová fotografia, VSM, Košice. / Self-portrait, originally oil on canvas dated 1912, repro: Michael/Maximilian Frankenstein, Vienna, gelatin silver print, VSM, Košice.

Vitrína 1 / Vitrine 1 → v hornom rade v strede / upper line in the middle → Leopold Horovitz: Deti pri hre, pôvodne kresba okolo 1890, repro: neznámy fotoateliér, albumínová fotografia. / Children at Play, originally drawing dated c. 1890, repro: Unknown photo studio, albumen print. → čítaj zľava doprava / read from left to right → Súbor rodinných fotografií Leopolda Horovitza: Malý Jerzy, 1881, Varšava; Malá Sofia, Varšava, 1881; Malý Jerzy, asi 1877, Varšava; Jerzy a neznáma dáma v Smokovci, 1887; Jerzy a Armin, 1890, Budapešť; Leopold Horovitz, 1886 – 1888, Varšava; Malá Janina, 1890, Budapešť; Mária Horovitzová v Smokovci, 1887; Mária a Herman Horovitzovci, okolo 1867, Košice, albumínové fotografie, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Collection of family photographs of Leopold Horovitz: Little Jerzy, 1881, Warsaw; Little Sofia, Warsaw, 1881; Little Jerzy, c. 1877, Warsaw; Jerzy and unknown lady in Smokovec, High Tatras, 1887; Jerzy and Armin, 1890, Budapest; Leopold Horovitz, 1886 – 1888, Warsaw; Little Janina, 1890, Budapest; Mária Horovitz in Smokovec, High Tatras, 1887; Mária and Herman Horovitz, c. 1867, Košice, albumen prints, property of Judita Halmi, Košice.

Vitrína 2 / Vitrine 2 Fotografický album rodiny Hennefeld/Halmi, zamatová pevná väzba, ozdobné kovanie, kartón, majetok Judity Halmiovej, Košice. / Photographic album of the Hennefeld/Halmi family, velvet binding, decorative metalwork, paperboard, property of Judita Halmi, Košice.

Vitrína 3 / Vitrine 3 → čítaj zľava doprava / read from left to right → Leopold Horovitz: Malý Armin nazývaný „Niuniuś“, 1887, pero, papier, VSM, Košice. / Little Armin nicknamed „Nyunyush“, 1887, pen on paper, VSM, Košice.

Leopold Horovitz: Portrét dcéry Stefanie v bielom, pôvodne olej na plátne z 1907, repro: Neznámy fotoateliér, pravdepodobne matná kolódiová fotografia, VSM, Košice. / Portrait of Daughter Stefania in White, originally oil on canvas dated 1907, repro: Uknown photo studio, probably matte collodion print, VSM, Košice.

Armin Horovitz: Exlibris netere Aniely Natansonovej, okolo 1925, linoryt, papier, MNW, Varšava. / Exlibris of the Niece Aniela Natanson, c. 1925, linocut on paper, MNW, Varšava.

191

RODOKMEŇ FAMILY TREE * narodenie/birth

Emanuel Horovitz

∞ Ernestína Frieder * 1775 Morava

Herman Horovitz

Ignaz

∞ sobáš/marriage Ω úmrtie/death

Mária Grün

* 1811 Olaszliszka

* 1817

Ω 18. 12. 1879 Košice

Ω 31. 3. 1904 Košice

∞

Emanuel

Leopold Horovitz

Samuel

Johanna–Hani

Henrietta-Jetti

Barbora

* 5. 4. 1835 Rozhanovce

* 2. 2. 1838 Košice

* 1840

* 19. 4. 1843 Košice

* 29. 11. 1849 Košice

* 1850 Košice

Ω 13. 12. 1894 Szeged

Ω 16. 11. 1917 Wien

∞

Ω 27. 11. 1928 Košice

Ω 16. 10. 1853 Košice

1. ∞

∞

Eduard Tarnawieczki

Maria Breier

Roza London

* 18. 3. 1843 Kamionki

* 1837 Debrecen

* 8. 1. 1853 Warszawa

↓

↓

Ω 29. 1. 1920 Wien

Jerzy

Sofia

Armin

Janina

Stefania

Hedvig

Horovitz

Horovitz

Horovitz

Horovitz

Horovitz

Hennefeld

* 28. 5. 1875 Warszawa

* 2. 12. 1877 Warszawa

* 19. 10. 1880 Warszawa

* 25. 10. 1882 Warszawa

* 17. 4. 1887 Warszawa

* 27. 8. 1869 Košice

Ω 1948 Mexiko

Ω 1942/3

Ω 16. 6. 1965 Norwich

Ω 31. 10. 1941 Wien

Ω 1942/3

Ω 1. 1. 1934 Košice

∞ 30. 4. 1905 Wien

∞ 19. 9. 1897 Wien

∞

∞ 1913

Franciska

Antoni

Rosa-Maria

Henrik Moskovits

Mauthner

Natanson

Kohn

* 16. 12. 1861

* 20. 7. 1882 Wien

* 11. 10. 1862 Warszawa

* 4. 11. 1888

Ω 24. 2. 1943

Ω 1969 Mexiko

Ω 9. 12. 1933 Warszawa

Ω 1965 Norwich

Ana-Eva

Ernoe-George

Peter-Paul

Sofie

Aniela

Hans-Stefan

Horovitz

Horovitz/Hampton

Horovitz

Horovitz

Natanson

Horovitz/Holt

∞

* 30. 1. 1921

* 1908 Wiener Neustadt

* 28. 11. 1910 Wiener

* 3. 4. 1904 Warszawa

* 18. 5. 1912 Wien

Viktor

Ω 24. 1. 1977 Westminster

Ω 1945

Neustadt

Ω 4. 2. 1950 Łodż

Ω 14. 5. 1987 Kingston

∞ 4. 4. 1957 Kennington

∞

Ω 11. 6. 1966 Mexico City

∞

∞

Patricia-Mary

Eva

∞

Leon

Agnes-Dorothea

Fodor

Oskar Leo Stern

Mikucki

Schaanning

* 19. 8. 1932

* 3. 3. 1914 Budapest

* 22. 9. 1900 Zdounky

* 13. 3. 1905 Lwów

* 22. 1. 1910 Kragero

Ω 1997

Ω 25. 11. 1972 Mexico City

Ω 18. 11. 1974 Kraków

Ω 28. 4. 1993 Sherbrooke

Peter-Georg

Fiona

Marta

Magdolna-Zsófia

Jerzy

Eva

Hampton

Hampton

Horovitz

Horovitz/Horányi

Mikucky

Mikucka

Holt

* 24. 4. 1962

* 14. 11. 1964

* 2. 8. 1940 Budapest

* 20. 11. 1942 Budapest

* 13. 7. 1941 Dąbrowa

* 3. 10. 1934 Warszawa

* 5. 11. 1946 Oslo

∞ 21. 4. 1984

∞

∞

Ω 15. 10. 2009

∞

Ann

András

Pál

∞

Jan

Brown ↓

192

Clare-Smith

Bokor

Verebes

Barbara

Werner

* 24. 12. 1936 Budapest

* 16. 2. 1923 Budapest

Gogolewska

* 1941 Łodż

Ω 17. 3. 1998

* 25. 4. 1929 Pułtusk

Judit

Peter

Piotr

Bokor

Verebes

Mikucki

Agnieszka Werner

* 20. 10. 1978 Tel Aviv

* 15. 1. 1978 Norrköping

* 27. 3. 1957 Łodż

* 12. 4. 1968 Łodż

↓

↓

↓

↓

Peter-Christian

Felix Grün * 1788

Ω pred / before 1855 Košice

∞ Teréz Reizel Brenner * 1780 Tarnów

Ω 23. 6. 1883 Košice

Mína Grün

Adolf Grün

Johanna Grün

Josef Grün

* 1820 Rozhanovce

* 1826

* 1828 Rozhanovce

* 1829

Ω 5. 2. 1867 Košice

∞ Laura Fried

Ω 1906 Sátoraljaújhely

∞ Herman Grünwald

↓

∞ Jozsef Decsényi (Deutsch)

* 1810 Baja

* 1820 Sátoraljaújhely

Ω 27. 2. 1879 Košice

Ω 1881

↓

↓

Chaja-Hermina

Felix-Selig

Albert-Abraham

Alexander-Chajim Saul

Moritz

Ida

Zsófia

* 1. 6. 1853 Košice

* 2. 3. 1855 Košice

* 22. 6. 1856 Košice

* 7. 4. 1858 Košice

* 4. 7. 1859 Košice

* 3. 2. 1862 Košice

* 3. 7. 1841 Rozhanovce

Ω 26. 11. 1942 Košice

Ω 7. 12. 1931 Malacky

Ω 1. 7. 1911 Wien

Ω 6. 7. 1859 Košice

Ω 29. 12. 1929 Košice

Ω 9. 6. 1870 Košice

Ω 25. 10. 1920 Košice

∞ 23. 5. 1886 Košice

∞

∞

∞

Zsigmond

Janka

Anna Drucker

Mór Hennefeld

* 28. 8. 1870 Klatovy

* 9. 4. 1843 Abaújszántó

Drucker

Bródy

* cca. 1846 Klatovy

* 4. 7. 1870 Sajószentpéter

↓

↓

Ω 8. 8. 1905 Košice

Ella

Jenö

Béla

Félix

Pál

Piroska

Ilona Eszter

Hennefeld/Halmi

Hennefeld/Halmi

Hennefeld/Halmi

Hennefeld/Halmi

Hennefeld/Halmi

Hennefeld/Halmi

Hennefeld/Halmi

* 1. 1. 1888 Košice

* 31. 7. 1873 Košice

* 28. 6. 1875 Košice

* 14. 3. 1877 Košice

* 14. 4. 1879 Košice

* 14. 1. 1881 Košice

* 19. 10. 1871 Košice

Ω 1944 Auschwitz

Ω 1944 Auschwitz

Ω 15. 7. 1944 Budapest

Ω 1944 Auschwitz

Ω 29. 10. 1918 Budapest

Ω 19. 10. 1958 Košice

Ω 6. 1. 1949 Budapest

∞

∞

Hedvig Drucker

Grete Herzog

∞ 22. 9. 1907, Košice Károly

* 26. 4. 1889 Košice

* 18. 11. 1888 Hlohovec

Hajnal (Hankert)

Ω 1944 Auschwitz

Ω 1944 Auschwitz

* 31. 10. 1867, Gyula

Ω 1922

István

Magdolna-Judith

Zsófia

Marianna-Herta

Pál

Mária

Pál

Halmi

Halmi

Halmi

Halmi

Halmi

Hajnal

Haubert (Hajnal)

* 1916 Košice

* 23. 3. 1918 Košice

* 1922 Košice

* 10. 2. 1914 Košice

* 10. 9. 1922 Košice

* 10. 12. 1908 Gyula

* 10. 12. 1912 Budapest

Ω 1944

Ω 30. 6. 2001 Haifa

Ω 1945 Auschwitz

Ω 15. 7. 2004 Košice

Ω 11. 4. 1985 Košice

Ω 23. 8. 1974 Budapest

Ω 26. 6. 1964 Sydney

∞

∞

1. ∞

∞ 8. 11. 1951 Hallein

Miklós

Artur

Agnes Vajda

Anna Katharina

Schwarz

Politzer/Patrik

* 3. 6. 1925 Košice

Brandstätter

* 11. 4. 1907 Bratislava

* 6. 5. 1903 Pružina

Ω 13. 11. 2014 Budapest

* 15. 10. 1918 Schärding

Ω 19. 10. 1989 Haifa

Ω 3. 11. 1994 Košice

2. ∞

Ω 23. 7. 2003 Sydney

Helena Ambrózy * 28. 12. 1922 Košice

Ω 24. 2. 1986 Košice 1. ∞

2. ∞

Stephan-Peter

Thomas

Angela

Eva-Marietta

Judita

Ilona Esther

Schwarz

Schwarz

Patrik

Halmi/Halmos

Halmi

Hajnal (Haubert)

* 4. 12. 1947 Košice

* 19. 1. 1949 Košice

* 16. 4. 1946 Košice

* 8. 2. 1946 Košice

* 24. 4. 1956 Košice

* 20. 3. 1953 Greta

Ω 5. 9. 2013 Haifa

Ω 30. 8. 1994

∞

∞

∞

(Australia)

∞

∞

Jiří

Karl

Pavol

∞ 23. 11. 1980 Sydney

Nitza

Eleonora

Janoušek

Dörner

Kalmár

Walter Bairle

Krischer

Bernas

* 13. 9. 1943 Brno

* 5. 9. 1939 Wien

* 25. 10. 1957 Košice

* 8. 2. 1949 Heidenheim

* 21. 3. 1948 Afula

* 21. 1. 1952 Haifa

↓

↓

Ω 14. 3. 2006 Košice

Ω 22. 1. 2008 Sydney

↓

↓

↓

↓

193

Leopold Horovitz (1838 – 1917) Stratený — Nájdený Lost — Found Východoslovenské múzeum v Košiciach / East Slovakian Museum in Košice Historická budova, 1. poschodie / Historical building, 1st Floor Námestie Maratónu mieru 2, Košice 16. 11. 2017 – 22. 4. 2018 Tretie doplnené vydanie a prvé elektronické vydanie / Third reviewed edition and first electronic edition Kurátorka výstavy / Exhibition curator: Jana Švantnerová Zostavovateľka katalógu / Editor: Jana Švantnerová Spolupracovali / Colaborating authors: Lucia Almášiová, Katarína Beňová, Dušan Béreš, Ivan Havlice, Anna Ötvös, Pavol Šalamon Vizuál projektu / Design: Eva Kašáková Reštaurovanie a ošetrenie diel / Restoration and conservation: Kolektív SNG / SNG team: Veronika Gabčová, Lucia Hesterová, Peter Ližbetin, Emília Rudinská, Miroslav Slúka, Andrea Ševčíková, Jarmila Tarajčáková Kolektív VSM / VSM team: Marianna Halčinová, Miroslav Jarábek, Mária Levendovská, Lidia Macurak Texty / Texts: Jana Švantnerová (SNG), Anna Ötvös (ŠVK, Košice), Katarína Beňová (SNG; Katedra dejín výtvarného umenia FiF UK), Lucia Almášiová (SNG), Pavol Šalamon (VSM), Ivan Havlice (VSM), Dušan Béreš (VSM), Alexandra Homoľová (SNG), Robert Pollák (VSM) Jazyková redakcia / Language editor: Ľuďka Kratochvílová, Zuzana Mojžišová Pre-press: Vratko Tóth © Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2019 © Slovenská národná galéria, Bratislava 2019 Texty / Texts © Lucia Almášiová, Katarína Beňová, Dušan Béreš, Ivan Havlice, Alexandra Homoľová, Anna Ötvös, Robert Pollák, Pavol Šalamon, Jana Švantnerová, 2017 Preklad / Translation © Štefan Cebo, 2017 Návrh obálky a grafická úprava / Graphic design © Eva Kašáková, 2019 Reprodukcie / Photographs © Albertina, Wien; Dorotheum, Wien; Galleria degli Uffizi, Firenze; Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky (Adrián Matušík); The Israel Museum, Jerusalem; Magyar Nemzeti Galéria, Budapest (Péter Makrai, Tibor Mester); Magyar Nemzeti Múzeum, Budapest (Judit Kardos); Mishkan Museum of Art, Ein Harod (Ran Erde); Móra Ferenc Múzeum, Szeged (Tamás Szabó); Muzeum Literatury Adama Mickiewicza, Warszawa; Muzeum Narodowe, Warszawa; Muzeum Narodowe, Wrocław; Muzeum Okręgowe, Tarnów (Robert Moździerz); Múzeum vo Svätom Antone, Sv. Anton (Digitalizačné centrum – Múzeum Slovenského národného povstania / Digitalisation Centre – Museum of Slovak National Uprising); Österreichische Galerie Belvedere, Wien; Österreichische Nationalbibliothek, Wien; Petőfi Irodalmi Múzeum, Budapest (Gál Csaba); Schloss Schönbrunn, Wien (Alexander Eugen Koller); Slovenská národná galéria (Oddelenie digitálnych technológii / Digital Technologies Section), Bratislava; Východoslovenská galéria, Košice (Milan Bobula); Východoslovenské múzeum v Košiciach (Gabriel Bodnár); Zamek Królewski na Wawelu, Kraków (Jan Kietliński) a súkromní zberatelia z Veľkej Británie, Francúzska, Izraela, Kanady, Poľska a Slovenska / and private collections from Great Britain, France, Israel, Canada, Poland and Slovakia (Angus Beaton, Dariusz Błażewski, David Bordes, Peter, Holt, Jozef Jarošík, Piotr Mikucki, Ariel Warhaftig).

Fotografie výstavy / Photographies of the exhibition © Martin Deko, 2018

Diela na výstave zo zbierok / List of establisments lending artworks for the exhibition: Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky; Magyar Nemzeti Galéria, Budapest; Magyar Nemzeti Múzeum, Budapest; Móra Ferenc Múzeum, Szeged; Muzeum Narodowe, Warszawa; Muzeum Narodowe, Wrocław; Muzeum Okręgowe, Tarnów; Múzeum vo Svätom Antone, Sv. Anton; Österreichische Galerie Belvedere, Wien; Österreichische Nationalbibliothek, Wien; Petőfi Irodalmi Múzeum, Budapest; Slovenská národná galéria, Bratislava; Východoslovenská galéria, Košice; Východoslovenské múzeum v Košiciach; Zamek Królewski na Wawelu, Kraków a súkromní zberatelia (Veľká Británia, Poľsko, Slovensko) / Private collections (Great Britain, Poland, Slovakia).

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť použitá, šírená elektronickou, fotografickou formou či iným spôsobom bez predošlého súhlasu majiteľov autorských práv.

All rights reserved. No part of this publication may be reproduced or transmitted in any form or by any means without written permission from the publisher.

Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Publikácia reprezentuje výlučne názor autorov a fond nezodpovedá za obsah publikácie.

This project has been supported using public funds provided by Slovak Arts Council. This publication reflects the views only of the authors, and the Council cannot be held responsible for the information contained therein.

Digitálne reprodukcie vznikli aj vďaka národným projektom Digitálna galéria a Digitálne múzeum, ktoré sú spolufinancované zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Tvoríme vedomostnú spoločnosť.

Digital reproductions were made also thanks to national projects Digital Gallery and Digital Museum, which were co-financed by the European Regional Development Fund as a part of the Operational Programme Informatisation of Society. Creating the Enlightened Society.

Digitalizačné

CENTRUM

Výstavno-edičný projekt finančne podporili / The exhibition and publication received a financial support from: Veľvyslanectvo Poľskej Republiky na Slovensku / Embassy of the Digitalizačné Republic of Poland in Slovakia CENTRUM Veľvyslanectvo Štátu Izrael na Slovensku / Embassy of Israel in Slovakia Židovská náboženská obec Košice / Kehila Košice Jewish Community Visit Košice Asprodecus – združenie pre rozvoj a podporu kultúry na východnom Slovensku / Association for the Promotion and Development of Culture and Nature in East Slovakia B´nai B´rith Concordia Košice Stern Family Charitable Trust Primátor mesta Košice / Mayor ofDigitalizačné the Town of Košice CENTRUM Starosta mestskej časti Košice – Západ / Mayor of the Košice borough of Západ

Za pomoc s výskumom, prípravou a realizáciou výstavy v priebehu rokov 2003 – 2018 zostavovateľka ďakuje / The editor would like to express her gratitude for the help with the research, the organisation and the realisation of the exhibition from 2003 to 2018: Rodina Horovitz / Horovitz family: Marta Bokor, Peter Christian Holt, Magdolna Horányi Verebes, Jerzy Mikucki, Piotr Mikucki, Agnieszka Werner Rodina Halmi / Halmi family: Angela Janousek, Ben & Helen Janousek, Eric & Helen Janousek, Jiří Janoušek, Judita Halmiová, Eleonora Schwarz, Nitza Schwarz, Štefan Schwarz Rodina Natanson / Natanson family: Jadwiga Kruger Pozwińska, Anna Wołodkowicz Lucia Almášiová Uršula Ambrušová Katarína Bajcurová Ján Bakoš Peter Barta Martin Bartoš Katarína Beňová Dušan Béreš Eleonora Bergman Dana Bořutová Štefan Cebo Lucia Cebová Erich Emberger Anna Gabor Ján Gašpar Juraj Gembický Ferdinand Gutschi Božena Habalová Petra Hanáková Ivan Havlice Marta Herucová Ján Hollý Peter Hollý Alexandra Homoľová Igor Chomyn Agnieszka Janczyk Lukáš Jeník Eva Kašáková Gabriel Kladek Alexandra Klimeková Mária Kostičová Eva S. Kotláriková Zoltán Kovács Luďka Kratochvílová Joanna Kucharek Alexandra Kusá

Peter Ližbetin Bryna Levy Jana Luková Jerzy Malinowski Anna Masłowska Martin Mešša Caroline Mills Ľudmila Mitrová Oľga Mitrová Katarína Nádaská Piotr Nawrocki Helena Němcová Jan Ostrowski Anna Ötvös Renata Piątkowska Adriena Petrášová Kamilla Pijanowska Robert Pollák Jacek Purchla Diana Sant Angelo Anna Schirlbauer Maroš Semančík Jozsef Sisa Małgorzata Stolarska-Fronia Viktor Szabó Gábor Tomka István Tóth Pavol Šalamon Katarína Ščerbanovská Martin Šugár Ladislav Švantner Jana Švantnerová st.

Jana Urbanová Renata Wunderová Barbara Zbroja Krystyna Znojewska-Prokop

SAIA – Národný štipendijný program / National Scholarship Programme PAIDEIA – The European Institute for Jewish Studies in Sweden Špeciálne poďakovanie Petrovi Absolonovi a rodine Hajnal za doplnenie rodokmeňa / Special credit to Peter Absolon and Hajnal family for refining the Family Tree

ISBN 978 - 80 - 8059 - 228 - 8