Gaudeamus1 2012

Gaudeamus Školský časopis SŠ v Nižnej November 2012 Ročník VII. Číslo I.

Ma js t e r škol y v...

Ta m, kd e chod í me

Estonia Keď p rvác i boli u pot e n í...

Čí m oč a ril pá n riadit e ľ pa n i riadit e ľ ovu

Editoriál

Rýchlosť času Redakčná rada :

že tých ľudí nebudeme stretávať večne. Až keď rozveselíte človeka, až vtedy si môžete povedať, že to nebol stratený deň, pretože na všetko ostatné zabudneme, iba šťastie nám ostane v spomienkach dlho. Veď život preletí a na konci cesty budú len spomienky. A povedzte, nebolo by pekné, keby mali pozitívny charakter?

Šéfredaktor: PatríciaBaranyaiova (Triss) Zodpovedná vedúca: Monika Barčáková Redaktori: Angelika Medvecká Denisa Halušková Andrea Nakačková (ANdry) Katarína Piknová Patrícia Baranyaiova (Triss) Barbora Brandysová(Blek) Jana Klocháňová Lucia Kubasákova Fotograf: Patrícia Baranyaiova Barbora Brandysová Grafická úprava: Michal Kašuba Jakub Latka Stránka školy: ssnizna.edupage.org ssnizna.sk Foto titulka: Barbora Brandysová Tlač: Ondrej Kubík

2

Konečne sme pozbierali sily a je tu prvé číslo nášho časopisu Gaudeamus v tomto školskom roku. Bolo ťažké vrátiť sa do starých koľají „pracoviska“, ale čas pridal ruku k dielu a je to tu.

Na úvod by som chcela v mene študentskej rady srdečne privítať našich „bažantíkov“.

Dúfame, že sa vám v našej škole bude páčiť a že ste sa tu už aj trocha udomácnili.

Ale nebojte, blúdenie po chodbách a hľadanie učební zažil každý z nás. Taktiež mi nedá spomenúť minuloročných maturantov, ktorí tu ostávajú iba v spomienkach a ktorých nahradila nová tlupa štvrtákov.

Tí už pomaly, ale iste chystajú to isté. Natáčanie intra, príprav na stužkovú a ešte mnoho ďalších povinností, ktoré čakajú každého z nás. Veď niečo pekné sa končí a niečo pekné začína.

Letné prázdniny sa nám tratia zo spomienok a my si už určite brúsime nechty na tie vianočné. Nestihneme sa spamätať a bude koniec roka. Posúvame sa ďalej. Ďalší ročník, potom ďalší a zrazu sa dostávame do ďalšej etapy života. Tak ma to prinútilo už počas prázdnin premýšľať nad rýchlosťou času. Ani poriadne nevnímame, že niečo začalo a hľa, je tu už koniec, tak ako v prípade prázdnin. A školský rok nebude výnimkou. Nestihneme si všimnúť ako rýchlo ubehne a onedlho už bude iba minulosťou. A aby sme sa hrdo mohli za ňou obzrieť, snažme sa každý rok prežiť šťastne. Veď za šťastie sa ešte nikto nikdy nehanbil. Žime tak, aby sme sa za svoju minulosť nemuseli hanbiť, či už za včerajší deň alebo minulý rok. A dôležité je, aby sme vôbec žili. Veď hodnota života v sebe ukrýva mnoho. Tak ako som už veľakrát spomínala úsmev ako dar, chcem s ním začať aj tento rok. Tak rozdávajme ľuďom úsmev, preto-

Dúfam, že aj čítanie Gaudeamusu vám vyčarí úsmev na tvári. Dočítate sa o AU-čkárskom výlete za exkurziou do Bratislavy, taktiež tu nájdete klasické rubriky ako O nás s nami, zábava, šport a hudba. Dozviete sa ako to klape u Smolárovcov a ako to vyzeralo u prvákov na bažantskom, ako dopadla diskotéka a mnoho ďalších zaujímavosti. Tak neváhajte a smelo sa ponorte do čítania. :))) (Triss) Obsah Rýchlosť času 2 Päsť alebo tolerancia? 3 Čím sa navzájom očarili manželia Smolárovci? 4-5 Odkaz dejín dnešku 6 To tu ešte nebolo 7 Keď chcete hovoriť a nemôžete 8-9 Žiadna profilovka nebude 10 Keď prváci boli upotení 11 Dlho očakávaný deň D nakoniec naozaj nastal 12 Oravský mikrofón 13 Skills for future, skills for life! 14 Príbeh jedného „loosera“ 15 Nezatvárajme oči a uši 16 A vždy len po svojich 17 Otupné zrkadlo 18 Dážď mi bude štítom, možno 19 Horkýže slíže 20 Moc podvedomia 21 Keď hudci vyhrávajú 22 Do“ h!! Simpsonovci 23 Majster školy v stolnom tenise 24 Spustili sme šnúru 25 Postup nám unikol o vlások 26 Snívalo sa mi 27 Senzačný úspech na Jablotron Cup 28 O zábavu sa postaráme 29 Sudoku 30 Optické ilúzie 31

Aktuálne

Päsť alebo tolerancia?

Dážď mi bude štítom, možno

hh

Horká pachuť jesene ma šteklí po lícach, tvár mi zima objíma, vznešene spomínam na jar..

Zvädol kvet, ríš vtáctva odletela, vyprázdnilo ulice jak to, čo som už dávno chcela, a síce, myslieť na to nebudeme..

Len nejasné krídla leta strácajúce sa v chladných dňoch, všetky radosti zmieta lež báseň to nie je o vtákoch.

Keď som tak listovala v kalendári, zrak sa mi zastavil na 16. novembri. Je to deň, kedy si celý svet pripomína niečo tak pekné, ako je TOLERANCIA. Čítate správne. Táto myšlienka pochádza od organizácie UNESCO. Avšak Medzinárodný deň tolerancie vyhlásilo valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (VZ OSN) v roku 1996.

mätajme na generačné spolužitie starca a chlapca, ktoré je aj po rokoch stále aktuálne a nadčasové. Buďme hrdí na rozmanitosť kultúr a obyvateľstva.

Veď mnohé rozmanitosti - náboženské, jazykové, kultúrne, etnické - nemajú byť zámienkou pre vznik konfliktu. Práve naopak, ľudia by ich mali považovať za poklad, ktorý ich všetkých obohacuje. Spojme sa teda v jeden cieľ.

Poslaním tohto dňa je pripomenúť spoločnosti, aká je dôležitá tolerancia a jeho cieľom je znížiť počet rasistických útokov. Ide o posilnenie základných ľudských práv a vyzdvihnutie rešpektu voči ostatným ľuďom. Všetci ľudia by mali hľadať pochopenie medzi sebou. Nehľadať chyby na druhom a vyzdvihovať ich, ale práve naopak, vedieť názory druhých prijať. Veď riešiť to hneď päsťou či diskrimináciou je nielenže, podľa mňa, neľudské, ale zahanbujúce pre nositeľov rovnakého genetického kódu.

Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor. (Viktor Frankl)

Žijeme na tej istej planéte. Sme na tej istej lodi, tak prečo sa hádžeme cez palubu namiesto toho, aby sme si pomáhali? Skúsme zabudnúť na šikanu či rôzne formy násilia. Pa-

(Triss)

I vietor bežiaci po stranách moje vlasy volá k hre, no nevyloví ma, pohltená vo vlnách pravidelnej depresie Hora lístia smútku naberá a prázdno vypĺňa strach, cestou jesene sa uberám, ak spomienky nechám v driemotách.

Nebude to len pustým trikom zastaviť ten príval slov?

Ak dážď mi bude iba štítom, smútok zmyje sa pred dúhou.

Tam hore zvliekam to telo zo skazy a prúd jej myšlienok odplaví sa von, aj keď ma jeseň zamrazí a v hrudi srdce jak zvon, odpúšťam ti duša moja... plač a raz sa možno rany zahoja možno, možno...

(Triss)

3

Interview

Čím sa navzájom očarili manželia Smolárovci?

Chcete vedieť, ako sa randilo pred pár desiatkami rokov? Alebo ako sa stať riaditeľom?

Všetko sa dozviete, ak si prečítate rozhovor s pánom riaditeľom a pani vychovávateľkou. Zhodnú sa v odpovediach na rovnaké otázky? Čítajte ďalej! :) Ing. Peter Smolár

1. Ako ste sa stali riaditeľom?

V roku 2002 som nastúpil do tejto školy ako učiteľ odborných predmetov. Mal som za sebou 11 ročnú prax učiteľa v SPŠ v Tvrdošíne a SPŠ v Martine. V tom čase bol riaditeľom školy Ing. Zimáň, ktorý v roku 2003 ukončil funkciu riaditeľa a odišiel do dôchodku.

Bolo vyhlásené výberové konanie, na ktoré som sa prihlásil, čo bolo dosť odvážne po jednom roku pôsobenia v tejto škole.

Výberová komisia akceptovala moju víziu školy a navrhla ma za riaditeľa.

2. V čom vidíte plusy a mínusy funkcie riaditeľa školy?

Jednoznačný plus je v samej podstate f unkcie ria-

4

diteľa. Ak máte víziu, ako by škola mala napredovať, tak ju môžete realizovať. Je to v podstate naplnenie vašich snov. Keby to ostalo len v tejto podobe, bolo by to veľmi jednoduché a krásne, preto musia existovať aj mínusy tejto práce. Je to predovšetkým obrovská zodpovednosť za zamestnancov školy v zmysle udržateľnosti zamestnania, na čo treba vynakladať nadľudské úsilie. Ďalej je to zodpovednosť za žiakov, za ich odbornú prípravu a nakoniec zodpovednosť za niekoľko stotisícový majetok školy.

3. Aké zmeny chystáte v našej škole? Máme sa tešiť alebo smútiť?

Vždy sa snažím urobiť zmeny k lepšiemu a nie k horšiemu, preto si myslím, že sa môžete tešiť. Máme schválený projekt Comenius na výmenné pobyty žiakov v zahraničí. Aktívni žiaci, ktorí sa zapoja do projektu, môžu vycestovať do Španielska, Maďarska, Fínska a Poľska. Plánujeme posta-

viť v telocvični lezeckú stenu pre oddychové aktivity žiakov. Na chodby ideme postupne nakupovať sedacie sety namiesto provizórnych drevených lavičiek pre pohodlné sedenie žiakov.

Postupne sa pretvára átrium s altánkom a lavičkami na alternatívne vyučovanie a relax žiakov počas pekných dní. Sú pripravené besedy a odborné prednášky s odborníkmi z praxe na rôzne témy – výchovné a vzdelávacie. Od januára 2013 sa má naplno rozbehnúť spolupráca s Centrom voľného času v Nižnej, od ktorej si sľubujeme najmä finančnú podporu voľnočasových aktivít žiakov.

4. Vaša manželka pracuje tiež v tejto škole, aké to má výhody a nevýhody?

Výhoda je v tom, že máme spoločné dovolenky, čo nám dovoľuje tráviť hodne času spolu, nevýhodou je, že riešime spoločné problémy školy, ktoré sú v tomto prípade dvojnásobné, ona svoje a ja svoje.

Interview

hh

5. Ako ste sa zoznámili so svojou manželkou?

Bolo to v roku 1975, keď sme ako študenti chodili cez prázdniny na brigády do bývalej Tesly Orava. Boli sme študenti v rovnakom veku na spoločnej brigáde. V tom čase to bolo bežné, že študenti chodili celé prázdniny na brigády. Je paradoxné, že vtedy všetci pracovali a ešte bolo dosť práce aj pre brigádnikov. Dnes to už neplatí.

6. Čo ste si na nej všimli ako prvé?

Veľké krásne oči. Dôležité je však niečo iné, nie vzhľad (aj keď je to prvé, čo vás upúta), ale pravidlo hľadania – „Kde hľadáš, tam nájdeš.“ Ak hľadáš v bare, bude mať rada bary, ak hľadáš na horách, bude mať rada prírodu, ak hľadáš v práci, bude pracovitá. Toto pravidlo sa potvrdilo a nielen u mňa.

7. Kde bolo vaše prvé rande?

V parku v Tvrdošíne a potom v uličkách, kde nesvietili pouličné lampy.

8. Kto určuje pravidlá v domácnosti?

Muž je hlavou rodiny a žena krkom, ktorý otáča hlavu. Vyberte si.

9. Kto vyberá dovolenky?

Je to vždy spoločné rozhodnutie, ide o to, aby sme sa obaja na dovolenke cítili dobre.

10. Aký je váš recept na šťastné manželstvo?

Je to v prvom rade obrovská dávka tolerancie jedného voči druhému a po druhé aspoň jeden spoločný záujem. No a bez lásky a pozornosti nefunguje žiadny recept.

1. Ako ste sa stali vychovávateľkou?

Po skončení strednej školy som dostala ponuku robiť vychovávateľku v SOU-E Nižná. Nakoľko ma technika vôbec nelákala, prijala som túto prácu s radosťou, ale aj s rešpektom. Nevedela som, ako prácu s mladými ľuďmi budem zvládať, pretože vekový rozdiel bol len 2 roky.

2. V čom je iná výchova vlastných detí od tých v školskom internáte?

Vlastné deti vychovávame určite prísnejšie, ale s veľkou dávkou pozornosti a tolerancie. Určite sa snažíme brať svoje deti aj ako kamarátov, ale hranica slušnosti musí byť. U deti v školskom internáte je to iné. Najprv sa musíme spoznať. Niekto má zdravé návyky z domu a u niekoho ich musíme okresávať. Ale práca s vami je určite veľmi pekná a činorodá.

3. Čím vás najviac prekvapili študenti?

Nedá sa to zhrnúť do jedného momentu. Tých prekvapení bolo až nad očakávanie veľa. Možno je to tým prostredím, v ktorom žijete, veľa spolupatričnosti, ohľaduplnosti, kamarátstva, taká prirodzená pomoc a odvaha. Takže tých milých prekvapení je veľa. Tie tmavšie stránky nebudem rozoberať. Ale aj to patrí k internátu.

4. Váš manžel pracuje tiež v tejto škole, aké to má výhody a nevýhody?

Myslím si, že to nemá žiadne výhody. Niekedy je to ťažké, lebo problémy školy riešime spolu, ale každý tie svoje.

Výhodou sú len spoločné dovolenky.

va. Tam vzniklo naše kamarátstvo a študentská láska.

6. Čo ste si na ňom všimli ako prvé?

Určite pery (vtedy ešte nemal fúzy) a pekné mandľové oči. Páčila sa mi u neho jemnosť a slušnosť. Bolo krásne od neho každý týždeň dostávať kvietok.

7. Kde bolo vaše prvé rande?

Prvé rande sme mali v Tvrdošíne v parku.

8. Kto určuje pravidla v domácnosti?

Pravidlá sú rozdelené rovnocenne, vždy sa nájde kompromis.

9. Kto vyberá dovolenky?

Dovolenky vyberáme spoločne, nakoľko máme spoločné záujmy (hory, príroda, kultúra).

Aký je váš recept na šťastné manželstvo?

V manželstve musí byť určite láska a porozumenie.

Manželom Smolárovcom ďakujeme za rozhovor a prajeme im ešte veľa rokov spoločného kráčania životom a prekonávania problémov!

(Jana Klocháňová)

5. Ako ste sa zoznámili so svojím manželom?

Ako študenti sme v r. 1975 chodili cez prázdniny na brigády do bývalej Tesly Ora-

5

Udalosti

Odkaz dejín dnešku V priestoroch našej školskej klubovne sa v dňoch od 20. 9. 2012 do 12. októbra 2012 nachádzala putovná výstava Anny Frankovej. Táto výstava putuje po celom svete a na Slovensku je už po ôsmykrát.

Samotnej výstave predchádzalo školenie mladých lektorov, ktorí sa neskôr starali o chod výstavy a jej prezentáciu. Školenie trvalo 2 dni, zúčastnilo sa ho 13 študentov a študentiek z technickej i z umeleckej školy a hlavným školiteľom bol pán Peter Leponi z Bratislavy.

Prvý deň bol dosť náročný na sústredenie a pozornosť, pretože sa na nás valilo množstvo informácií o samotnom príbehu 13-ročného dievčaťa Anny a jej rodiny, ale taktiež súvislosti s 2. svetovou vojnou, počas ktorej sa tento príbeh odohrával. Ďalej sme sa naučili, ako treba zaujať poslucháčov, kde nerobiť chyby a ako reagovať na nemiestne poznámky, ktorým sme sa určite nemohli vyhnúť. Druhý deň sme si už prakticky na vlastnej koži skúšali prezentáciu výstavy. Rozdelili sme sa po dvojiciach, v ktorých sme mali pracovať až do skončenia výstavy. Nakoniec bola generálna skúška. Vždy iná dvojica prednášala časť výsta-

6

vy, ktorú si pripravila a ostatní vytvárali atmosféru, ktorú mohli zažiť v ďalšom priebehu výstavy pri sprevádzaní študentov z našej školy. A tak sme sa stali kvalifikovanými profesionálnymi lektormi pre túto výstavu. Myslím si, že školenie a neskoršia prezentácia výstavy nám pomohla prekonať určitú hanblivosť a vieme sa lepšie vyjadrovať pred väčším množstvom poslucháčov, takže aj tí, ktorí sa chceli len uliať, sú určite spokojní, pretože naozaj nič nestratili, len získali.

Dňa 27. septembra sa konalo slávnostné otvorenie výstavy, ktorého sa zúčastnil pán riaditeľ, nižňanský pán starosta a niektorí páni profesori z našej školy. Na začiatok všetkých privítal pán profesor Kázik, jeho dcéra Katka zahrala na flaute na počesť obetiam vojny a Matej Stachera predniesol báseň, a potom prenechali slovo nám, sprievodcom.

Výstava niesla v sebe odkaz dejín dnešku, posolstvo mieru vo sve-

te, aby sa už nikdy neopakovala hrôza, ktorá pripravila o život 6 miliónov nevinných ľudí len kvôli egoizmu jedného človeka. „Nebolo zavraždených šesť miliónov Židov, bol zavraždený jeden Žid, a to sa stalo šesť miliónov krát.“ Na záver chcem poďakovať p. riaditeľovi, že umožnil zrealizovať takúto výstavu práve v našej škole a p.p. Kázikovi, ktorý dohliadal na chod výstavy a aby všetko fungovalo, ako má. Verím, že všetci, ktorí sa zúčastnili tejto výstavy, si z nej niečo odniesli a budú sa snažiť byť lepšími ľuďmi, pretože ak chceme, aby vládol pokoj a mier na zemi, nemôžeme chcieť zmeniť celý svet, treba začať od seba a tak sa môže celý svet premeniť na raj.

(Jana Klocháňová, II. AU)

Udalosti

To tu ešte nebolo odkryli aj ďalšie možnosti, ktoré ponúkajú novovybudované priestory školskej záhrady.

hh

tento sen stal skutočnosťou. Mladá školská skupina (v zložení: Vladimír Grižák, Marián Chorvatovič, Marek Džubek, Matej Stachera) si pre svoju hudobnú premiéru zvolila priestory školskej záhrady a pod názvom Slnečný koncert to za krásneho jesenného počasia „vypálili“ naplno.

Koncert školskej kapely! Tak takéto niečo múry školskej budovy v Nižnej minimálne posledné desaťročie nepočuli. V jeden septembrový deň sa

Je obdivuhodné, že za tak krátky čas, ktorý mali chlapci na prípravu, zrealizovali prvý slnečný koncert so skvelými hitmi. Vo vlastnom programe školská kapela hostila aj hudobné zoskupenie Tadeáša Lašáka (rovnako žiaka Spojenej školy).Týmto nám nielenže spríjemnili jesenné odpoludnie, ale nám

Na budovaní školského areálu sa podieľal aj člen hudobnej skupiny Vladimír Grižák, ktorý sa zapojil do projektu podporovaného nadáciou Intenda. Tá každoročne podporuje aktivity študentov prostredníctvom grantovej výzvy „Oživujeme verejný priestor“. V 4. grantovom kole bol úspešný práve spomínaný študent našej školy s projektom Slnečné koncerty.

Vďaka nadácii bolo možné zakúpiť do školskej záhrady lavičky, ktoré vytvorili hľadisko pre koncerty na čerstvom vzduchu.

S časom možno naložiť všelijako. Študentské roky sa tak môžu stať buď iba nevyhnutným zlom potrebným tento čas prežiť alebo najkrajším obdobím mladosti. Pre mnohých žiakov je Spojená škola miestom, odkiaľ sa neuteká krátko po zazvonení. Je miestom, kde sa môžu realizovať, ukázať svoj talent, svoje organizačné schopnosti a tímovú prácu.

Chlapci zo školskej kapely, už teraz sa tešíme na pozvanie na ďalší koncert.

(Ryuk)

7

Udalosti

Keď chcete hovoriť a nemôžete Najkrajšie leto = Estónsko!

Hneď po príchode do tejto krajiny moja myseľ hľadala náhradnú cestu späť. Strach! Nerozumiem ničomu a takmer nikomu. Čo tu budem robiť? Vďaka Bohu strach sa u mňa neudomácnil na dlho a po prvých „okukovačkách“ bola neistota preč.

Tento projekt bol skvelý nielen kvôli perfektným ľuďom, ale aj kvôli poznaniu niečoho nového. Spoznali sme nové kultúry, nové zvyky, ochutnali sme mnohé delikatesy národných jedál (Aj keď najviac mi chutili naše bryndzové halušky a rosanka od p.p. Krilekovej). Veselé tančeky s Estóncami, vyspevovanie so Švédmi a nočné halúzenie s Turkami boli na denno-nočnom poriadku. Každý deň bol nezabudnuteľný, lebo bol strávený s ľuďmi, ktorí sa vedia zabávať a aj z jednoduchých vecí vedia vyčariť nemožné. Famózne bolo zistenie, že ešte stále sme generáciou, ktorá sa dokáže zabávať bez akýchkoľvek výdobytkov techniky (PC, TV, internet), stačí len skvelý nápad a správna partia ľudí.

8

No predsa bola jedna vec, ktorá mi vadila. Bola to moja nie veľká schopnosť „spikovať“. Ale keďže Slovák sa vo svete nestratí, tak sme sa dorozumievali aj rukami-nohami, sem-tam niečo ruské, no vzťahy sme nadviazali. Toľko by som im toho narozprávala, no musela som sa krotiť. Po týždni sa moja slovná zásoba predsa len obohatila o neja-

ké tie anglické slovíčka, dokonca pribudlo aj zopár švédskych, estónskych a hlavne tureckých.

Leto strávené v Estónsku bolo jednoducho úžasné. Tak krásne a zároveň šialené chvíle sú neoceniteľné.

A za to všetko ďakujem hlavne Monike, Zuzke, Ive, Ivanke, Jusufovi, Petrovi, Turkom, Švédom, Estóncom, Bobovi a Jute, Tetli.

(Mirka Koleňová)

Udalosti

hh

krajín nám otvoril kultúru rôznych zemí a naučili sme sa, že aj keď angličtinu neovládame až tak perfektne, no podstatné je to, že ak sa chceme dorozumieť, tak sa dohovoríme a o to viac je to zábavnejšie a vzácnejšie. Aj keď, samozrejme, jazyk je na prvom mieste a treba sa ho učiť, aby sme ovládali aspoň základy a potom to už ide zoči-voči ľahšie.

(Iveta Kormaňáková)

Výlet do Estónska som od začiatku pokladala za veľké dobrodružstvo, pretože som prvýkrát bola tak ďaleko od Slovenska, od rod i n y , od priateľa a od všetkého, čo je môjmu srdcu blízke.

Cesta tam aj späť bola fajn. Prvýkrát som letela lietadlom, čo bolo veľmi zaujímavé a bol to pre mňa zážitok, na ktorý určite nezabudnem. No tým najväčším zážitkom bolo pre mňa samotné Estónsko. Ľudia, ktorých som tam stretla, aj keď mi občas nerozumeli a ja im, mi zostanú dlho v spomienkach. Úžasné chvíle, ktoré sme spolu prežili sa nedajú ani opísať. Estónci nás hostili skvelo. Tento spoločný pobyt mladých ľudí zo štyroch

9

Udalosti

Žiadna profilovka nebude!

Scénka ako z hororu, avšak bol v tom menší háčik, toto horor nebol. Ako jedna z mála krajín sme boli obohatení o veľmi vychýrenú výstavu uskutočnenú v Inchebe, ktorej zámerom bolo ukázať ľudské telo tak, ako to doteraz nikto nevidel. Nič z toho vám však nepriblížime cez obrázky, lebo nebolo nám dovolené vyfotiť sa s týmito výstavnými modelmi. Musí nám postačiť len moje slovo.

Dlhá cesta do Bratislavy, ktorá viedla kľukatými a dierami preplnenými cestami Slovenska, nás zaviedla k tomuto skvostu. K výstava ľudských tiel. Hneď ako sme zhliadli neprehliadnuteľnú ceduľu oboznamujúcu nás s cestami nášho veľkomesta, tak sme spozorneli. Síce nás očividne upútali aj reklamy, no my sme sa prišli predovšetkým pokochať dokonalosťou a prepracovanosťou ľudskej maličkosti.

Hneď pri vstupe do priestorov nás schladil studený vánok, pretože sme boli nútení odložiť niekoľko vrstiev oblečenia. Ako pri všetkých vzácnostiach sme boli oboznámení o pravidlách, ktoré musíme dodržiavať, aby sme sa mohli zdržiavať v priestoroch s vystaveným materiálom. Prvý dojem budilo už len pro s t re d ie , v ktorom sme sa na-

chádzali. Bolo veľmi chladné. Bez sprievodcu sme sa pustili do pozorovania nášho cieľa, kvôli ktorému sme tu prišli.

Niektorým toto celé prišlo nechutné, no na druhej strane nás oboznámilo detailnejšie so stavbou nášho tela, dokonca sme videli niečo, čo nemá príležitosť hocikto len tak vidieť. Za pár drobných sme sa na niečo menej ako hodinu stali patológmi, ktorí si mohli dokonale, či už z vnútra alebo z vonka, poobzerať a pokochať sa našimi telami.

Pri niektorých štúdiách o poznávaní nás samotných nám prebehol mráz po chrbte. Všetci sme mali dostatočne silné žalúdky na to, aby sme tam nevyvrátili jeho obsah.

Každý z nás si podrobne preštudoval a prezrel to, čo upútalo jeho pozornosť a mal potrebu poinformovať sa bližšie a to nie len cez slová, ale dopriali sme aj očiam.

Výstavné kusy museli byť určite na smrť unavené z neustáleho pózovania. A to sme boli aj my.

Ako čerešničku na torte, teda na výlete, sme si nemohli odpustiť menší rozbeh po obchodných centrách, ktoré nás dokážu uspokojiť. Najviac nás však potešila cesta domov po „únavnom“ dni.

(Blek)

10

Udalosti

Keď prváci boli upotení

hh

bielok, kreslenie so zavretými očami, písanie na písacom stroji, zbieranie topánok, písanie príbehov, luhovanie čaju... Taktiež nemohol chýbať každoročný pochod po Nižnej. No nebolo to len tak! S tým bola spojená aj jedna zo súťaží. Počas prechádzky malebnou obcou, do ktorej budú naši prváci prichádzať minimálne tri či štyri roky, si mali všímať tabule s nápismi a citátmi. Z toho vyplývala posledná súťaž, v ktorej mali zapísať, čo videli na tabuliach. Výhercovia, žiaci 1. AU triedy, získali chutnú odmenu...

Po povinnej „jazde“ bažantskou alejou už každý očakával vytúženú zábavu, o ktorú sa postarali DJ ERO, DJ MARVIN a ich lajzer show. Zažalo to síce tradične ako po minulé roky tým, že všetci sedeli na sedačkách dookola „parketu“ a nikto netancoval, no neskôr sme ich povyťahovali na parket. Ľudia sa postupne pridávali a danceplocha sa zaplnila. Mysleli sme si, že keď táto zábava bude len pre našich študentov nepríde ich veľa, ale mýlili sme sa a milo ste nás prekvapili. Všetci sa podľa všetkého zabávali. Študenti boli spokojní a dokonca aj veľmi upotení, čo značí, že sa vytancovali až-až. Takže sme s úsmevom na tvári ukončili aj tento ročník bažantskej zábavy. Š.R.: Samozrejme sa tešte na ďalšie akcie, ktoré pre vás pripravujeme. :)))

žantského bol celkom dobrý.

Najviac sa mi pozdával ten humus, čo sme museli jesť :))).

Uvažujem, že asi prepadnem, aby som to zažil celé ešte raz. :))) (anonym I. C)

Jedného krásneho dňa v stredu sa konal v našej škole bažantský, odborne nazvané imatrikulácia. Ak by sme vám to ešte bližšie priblížili, išlo o prijatie prvákov, čiže nás, do kolektívu tejto školy. Poprechádzali sme sa po Nižnej a potom nás „veľkí študenti“ zaviedli do jedálne, kde nás rovno odsúdili. Inak povedané, kde prebiehal celý súdny proces. Celý program bol riadne super. „Hrali sme sa“ na odsúdených. (Riadne sme z toho nemohli.) Rozsudok sme tušili, však čo... skorumpované slovenské súdnictvo :))) Trest nám udelili vo výmere 4 roky. Po všetkých splnených úlohách (aj po Dávidovom príbehu-nepríbehu), mierne znetvorení i vylepšení, sme sa stali oficiálnymi žiakmi Spojenej školy. A potom už začala vytúžená diskotéka. Bolo tam veľa ľudí a pekných báb. Zábava bola jednoducho super.

Sme radi, že sme mohli prežiť imatrikuláciu práve v tejto škole. (kolektív I. AMC)

(Denisa Halušková)

Pár postrehov od našich prvákov: Tak ako každý rok, tak aj tento sme poriadne potrápili našich nových „prirastencov“. Myslím, že podľa ich výrazov na tvárach sa skutočne zabávali.

Pripravili sme im súťaže ako: šľahanie

Páčilo sa mi skoro všetko. Jediné, čo mi vadilo, bolo to nechutné jedlo. Ale ináč v pohode. (anonym I. C) Môj dojem z ba-

11

Súťaže

Dlho očakávaný deň D nakoniec naozaj nastal ske stoly s teplou aj studenou kuchyňou. Na rozdiel odo mňa, chlapci toho veľa nezjedli, skôr sa zaujímali o tričká, ktoré rozdávali hostesky podujatia.

(Alebo o tie hostesky???)

Celá akcia zanechala vo mne veľmi dobrý pocit, nielen z priebehu slávnosti, ale hlavne z našich študentov, ktorí vystupovali veľmi príjemne a milo.

PlayEnergy 2012, Bratislava, 25 któber.

(Ing. Ľubová, Koordinátor EnV)

ZENIT

Ale ako to bolo na začiatku? Na začiatku boli aktivity nášho študenta Matúša Skurčáka, ktorý na realizáciu energetických úprav v záhrade dostal pred rokom grant. Po realizácii projektu, sme v duchu hesla: „Dobrá vec sa nestratí.“ vstúpili do viacerých odborných súťaží. A výsledky naozaj nenechali na seba dlho čakať. V celoslovenskom kole medzinárodnej súťaže PlayEnergy 2012, sme skončili na druhom mieste.

Predmetová komisia Elektroniky a silnoprúdovej techniky zorganizovala teoretickú časť školského kola súťaže „Zenit“ v elektronike. Tohto vzájomného zápolenia sa zúčastnili žiaci tretích ročníkov študijného odboru mechanik elektrotechnik. Zámerom súťaže bolo prispievať k vyhľadávaniu nadaných a talentovaných študentov, podporovať ich ďalší rast, tvorivo rozvíjať kompetencie, viesť ich k samostatnej tvorivej činnosti a podporovať ich záujem o samovzdelávacie.

Vyhodnotenie súťaže:

Keďže organizátor súťaže mi umožnil oceniť aj ďalších študentov len na základe môjho osobného uváženia, vybrala som tých študentov, ktorí si dané ocenenia aj zaslúžia za svoje výsledky, prácu, či správanie sa na hodinách.

Do Bratislavy nás odviezol objednaný autobus organizátora súťaže a tým začala naša super akcia preberania ocenenia. Celú slávnosť uvádzal

12

Trieda: III. A: 1. Lukáš Kakačka, 2. David Zigman, 3. Dominik Klimčík Trieda: III. AM: 1. Martin Hutyra, 2. Kamil Halimovič, 3. Mário Maťús Trieda: III. BC: 1. Michal Sitárik , 2. Matúš Brenkus, 3. Miroslav Kšenzulák

Ďuro Mokrý svojim typickým štýlom.

Hosťom programu bol Majk Spirit, ktorý odrecitoval približne desať pesničiek, ktoré mali celkom výstižné slová a myšlienky. Po oficiálnom programe nás čakalo občerstvenie, švéd-

Trieda: III. C: 1. Peter Pažitný, 2. Peter Brezoňák, 3. Tomáš Florek Absolútnym víťazom sa stal žiak III. C triedy Peter Pažitný, ktorý získal najviac 19 bodov .

Gratulujeme víťazom a ďakujeme všetkým zúčastneným!

(Ing. Nabočík Juraj)

Súťaže

Oravský mikrofón

hh

v úlohe hostí pre interview našich súťažiacich. Pozitívne hodnotíme aj príležitosť, ktorú nám ponúkli usporiadatelia pre vybraných žiakov z našej školy, ktorí vytvorili vnímavé a kultivované obecenstvo. Mnohých z nich práve takáto skúsenosť posmelila a posunula k rozhodnutiu, že na budúci rok sa naše moderátorské talenty na súťaži rozrastú.

(Táňa Rosinová)

Slnko v našej záhrade Medzinárodná energetická súťaž U4energy

Minuloročný úspech našich žiakov nebol iba náhodný.

Poslaním súťaže je vyhľadávať a prezentovať mladé moderátorské talenty a motivovať mladých ľudí k umeleckej prezentácii textu. Žiaci Spojenej školy už po druhýkrát v súťaži dokázali, že je potrebné s nimi na podobných podujatiach počítať.

V tomto roku SŠ v regionálnom kole zastupovali dvaja súťažiaci: Janka Klocháňová z II. AU a Matej Stachera z III. AM. Náročnosť súťaže sa potvrdila aj v tom, že okrem talentu, svedomitej prípravy veľkú úlohu pri jednotlivých moderátorských vystúpeniach zohrávala práve skúsenosť. Janka Klocháňová si moderátorské kreslo pred očami poroty vyskúšala prvý raz a zvládla to veľmi dobre. Matej Stachera minuloročný postup na krajské kolo nielenže zopakoval, ale svoje umiestnenie ešte vylepšil, a tak sa stal víťazom vo svojej kategórii. Obidvom súťažiacim patrí náš obdiv.

Osobitne je potrebné vyzdvihnúť aj herecké výkony Lukáša Komperdu a Matúša Geráta. Zaujali porotu natoľko, že sa stali súčasťou pozitívnho záverečného hodnotenia napriek tomu, že mali vystupovať len

Projekt SUN IN THE GARDEN, ktorého hlavným realizátorom je študent Matúš Skurčák, sa nestratil medzi 63 prácami z celej Európy. Slávnostné odovzdávanie ceny bude 25. 11 - 28. 11.

2012 v Bruseli, za účasti popredných predstaviteľov energetiky, v rámci EÚ.

Víťazstvo nášho študenta teší o to viac, že naša škola obhájila svoje víťazstvo z minulého roku. Blahoželáme!

(B. Ľubová)

Dobré správy samosprávy

ľom tohto podujatia je Žilinský samosprávny kraj.

Súťaž, určená pre žiakov stredných škôl, má dve kategórie - Najlepšie video a Najlepšia powerpointová prezentácia. Aj prostredníctvom takejto aktivity chce náš zriaďovateľ viesť mladých ľudí k tomu, aby nachádzali krásu vo svojom rodnom kraji a cítili hrdosť na svoju vlasť, svoj región a ľudí, ktorí v ňom žili a žijú.

Do tejto celokrajskej súťaže zaslali prezentácie aj študenti Spojenej školy v Nižnej a to Rebeka Budzeľová (IV. AU), Andrea Nákačková (IV. AU) a Marek Bíreš (II. BC). Vďaka našim žiakom prišli k nám zo Žiliny naozaj dobré správy. Pri neudelenom 1. mieste získal Marek Bíreš druhé miesto a Andrea Nákačková tretie. Okrem pocty, ktorou bolo ocenenie samotným predsedom ŽSK Jurajom Blanárom, si naši úspešní reprezentanti odniesli so sebou pekný zážitok a hodnotné ceny. Uznanie a poďakovanie patrí nielen víťazom Markovi a Aďke , ale i Rebeke.

Veríme, že prístup, aktivity a úspech našich reprezentantov budú povzbudením aj pre iných žiakov našej spojenej školy.

(Mgr. Miloš Kázik)

16. októbra 2012 sa v Žiline uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie 5. ročníka súťaže Dobré správy samosprávy, s podtitulom ,,ktorá pre vás mnohé spraví“. Vyhlasovate-

13

Comenius

Skills for future, skills for life!

Whot is it?

Toto je názov projektu, do ktorého je zapojená naša škola. Je to obrovská príležitosť. Že aká?

V prvom rade je tento projekt o získavaní zručností. Všeobecných. Nie je to len o anglickom jazyku. V projekte sú zapojení aj ľudia, ktorí v angličtine práve nevynikajú. Ide o to, dostať sa do toho, pretože práve v praxi sa učí najlepšie a kým sa do toho dostaneme, vždy je tu niekto, kto pomôže. Budeme sa učiť správne podať prvú pomoc, pracovať v kolektíve, tvoriť projekty, dozvieme sa niečo o politike v našom regióne, o systéme našich vysokých škôl, o cestnej premávke a o mnohých ďalších zaujímavostiach. Jednou z tých zábavnejších aktivít je natáčanie vlastných príbytkov ako spôsobu bývania. (Už teraz sa obávam, že si ten neporiadok asi budem musieť upratať.) Niečo na spôsob Cribs 3D (na MTv to dávajú). Výsledné produkty projektu, napríklad webová stránka, fórum, fotoalbum, brožúra o našej krajine, atď., atď.

No samotný projekt nie je len o našej škole. Ide o medzinárodný projekt a už vo februári k nám, na naše Slovensko, do našej školy, zavíta návšteva. Kto? Žiaci a učitelia z Fínska, Španielska, Poľska

14

a Maďarska. Po ich príchode budeme prezentovať naše projekty, porozprávame si o našich krajinách, zasúťažíme si a ostatné zatiaľ neprezradím. :))) Ja ako jedna zo zúčastnených sa teším na stretnutie s novými ľuďmi, na nové skúsenosti a určite aj na zážitky a zábavu. A ak je niekto, kto nevedel o projekte a je šikovný, nemusí zúfať. Do projektu sadá zapojiť aj počas celého roka.

Tento projekt má trvať dva roky, tak-

že všetkým projektovým aktivistom želám veľa šťastia a úspechov pri jeho realizácii a ďakujem vedeniu školy za možnosť zúčastniť sa ho a hlavne p. p. Ficekovej, Krilekovej a Pilárovej za to, že stoja pri jeho realizácii .

Thank you very mach.

(Angelika Medvecká)

Iuventa

Príbeh jedného „loosera“

hh

V našej novej rubrike Iuventa vám budeme prinášať zaujímavosti, novinky a ponuky priamo z Iuventy. Že neviete, o čo ide? Iuventa je štátna inštitúcia, ktorá sa zameriava na prácu s mládežou mimo školy. Organizuje mnohé aktivity pre mladých, do ktorých by sme sa mohli zapojiť aj my, teda keby sme o nich vedeli :))). A práve toto chceme zmeniť. Vzájomnou informovanosťou s touto inštitúciou by sme vám prinášali nápady, ponuky, aktivity, ktoré ľudia z tejto organizácie robia. Tak teda čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Už na základke ma triedna zhodnotila ako debila, ktorý je predurčený na kariéru murára a to sa so mnou tiahlo až do deviatky. Bol som... Ako to vraví moja dcéra? „Looser?“ Lenže, prešlo pár rokov a je zo mňa celkom iný človek. Ľudia si ma vážia, volajú ma na konferencie, píšem do rôznych odborných i laických časopisov, robím speakera, prednášam, hodnotím projekty, s priateľmi zakladám vlastnú školu, rozbieham s jedným „bláznom“ iniciatívu iní-alternatíva k rutine (www.ini.sk) a dokonca mi čochvíľa vyjde rozprávková knižka. Predstavte si tú absurditu. Triedny hlupák a „outsider“ sa stane uznávaným, váženým a úspešným človekom. Svet je celý naruby! „Ako je to možné?“ spýtal by sa jeden. Nuž, stalo sa to celkom náhodou a neplánovane. Vo svojom voľnom čase som organizoval rozličné špor tové a kultúrne podujatia, realizoval som s deckami všakovaké akcie a výlety, hľadal cesty, ako decká zaujať netradičnými prejavmi počas vyučovania i mimo neho.

Všetky tie vyššie spomínané aktivity rozvíjali moje ko-

munikačné a prezentačné schopnosti, tiež ma nútili efektívne pracovať s ľuďmi a organizovať ich prácu, aby sme všetko stihli (čo sa nám prirodzene nie vždy podarilo), oprášil som svoju detskú fantáziu a prezliekol ju do odevu s názvom kreativita, no a napokon to hlavné, naučil som sa motivovať seba i druhých, aby sme ako tím, v konečnom dôsledku podali nadľudské výkony. A dnes som tým, kým som.

Prečo vám toto všetko rozprávam(píšem)? Lebo práve tie zručnosti, ktoré som ja získal v bežnom živote, máte vy možnosť nadobudnúť v rámci národného projektu KomPrax – Kompetencie pre prax (www.komprax.sk). Pravdepodobne tajne dúfam, že vás môj príbeh bude inšpirovať...Držím vám všetkým palce... Adios!

(Mgr. Dávid Králik)

A práve Iuventa je miesto, kde ťa podporia a kde môžeš získať skúsenosti.

Máme pre vás tri hlavné projekty, ktoré zastrešujeme a do ktorých sa môžete zapojiť, keďže cieľovou skupinou IUVENTY sú mladí ľudia vo veku od 13 do 30 rokov.

Aktuálny projekt IUVENTY – KomPrax (Kompetencie pre prax) Toto nám už nie je neznáme, pretože niektorí žiaci sú do tohto projektu zapojení. Kto sa chce dozvedieť viac „guglite“ na www.komprax.sk alebo na interaktívnej FB stránke: http://www.facebook.com/komprax.

Asi „najeu r ó p s k e j š í m“ zo všetkých programov či akcií je práve Mládež v akcii. Bol zriadený Európskou komisiou aj parlamentom a členskými štátmi EÚ a zameriava sa na podporu aktívneho občianstva mladých ľudí a pod. Na stránke www. mladezvakcii.sk si nájdete všetky informácie o tomto projekte.

Posledný projekt, ktorý spomenieme je Eurodesk - európska informačná sieť, ktorá poskytuje nielen informácie o možnostiach získania finančných prostriedkov na vzdelávacie, voľno časové aktivity, ale informuje aj o aktuálnych výzvach, súťažiach, návodoch ako sa k týmto aktivitám dostanete. A ako sa dostanete k Eurodesku? Všetky informácie sú poskytované bezplatne, na základe telefonickej, písomnej alebo elektronickej žiadosti.

Niektoré z informácií môžete nájsť priamo na www.eurodesk.sk alebo na www.eurodesk.eu.

(Bc. Nina Pavlovova)

15

O nás s nami

Nezatvárajme oči a uši Stačí jedna malá ironická poznámka, ktorá vyvolá roztržku častokrát aj medzi kamarátmi. To prerastá do menšieho súboja a nakoniec sa z toho vykľuje neľútostná bitka o česť. Mnohokrát to tak ani nie je myslené, no druhá strana to pochopila inak.

Určite sa každý z nás stal niekedy terčom narážok a trápnych poznámok, ktoré našu osobnosť ponižovali a zodvihli sme päsť na agresora. Podpichovanie, urážky, posmešky sú na dennom poriadku, hlavne, ak sme v spoločnosti. Kto by sa rád nepredvádzal a nedokazoval si svoju silu na slabšom? Z jednej menšej slovnej prestrelky alebo „poštuchovačky“ sa môže stať pravidelné ubližovanie niekomu, kto vlastne za nič nemôže. Niektorí z nás si len potrebuje dokázať svoju ohromnú schopnosť strápňovať a ponižovať slabších, ktorí sa v mnohých prípadoch ani nebránia. Načo.

Je jednoduchšie šikanovať, ako byť šikanovaný. Keby som bol šikanovaný, oznámil by som to niekomu? Pomohol by mi niekto? Ako šikanovanie sa chápu aj slovné urážky a neustále ponižovanie pred spolužiakmi či kolektívom. Prečo ponižujem iných, ak ja sám nechcem byť poni ž ova ný?

Na to by si mal

16

zrejme odpovedať každý sám. Nerobím iným to, čo nechcem, aby iní robili mne. Pravdaže vždy to tak byť nemusí a je jednoduchšie byť na strane toho, kto šikanuje, nie pri tom, komu sa ubližuje. Ako deti sme sa určite stretli s tým, že od nás naši „kaVšetko v rámci zábavy je v poriadku, no ak to presahuje hranice ľudského chápania, malo by to prestať. Obeť tohto skutku môže pociťovať veľké fyzické, ale aj psychické ujmy. Tie sú zvyčajne horšie a môžu viesť až k vážnym psychickým „defektom“. Vlastne sa to kľudne môže skončiť aj premýšľaním o spáchaní nie veľmi príjemného skutku.

Mali by sme si dávať veľký pozor na to, čo z našich úst vypustíme.

(Blek)

maráti“ z vyšších ročníkov chceli desiaty. Od desiaty sme sa dostali k nejakým drobným a to vzrástlo k opakovanému útoku na našu osobnosť. Občas si sami nedokážeme pomocť, a preto máme kamarátov, no i tí sa nám častokrát v takýchto prípadoch obracajú chrbtom. Nechcú s tým mať „nič spoločné“. No pravý priateľ zotrvá a pomôže. Čo zmôže jeden proti viacerým. Ostatní sa radšej len ticho prizerajú alebo vedia ešte jedno, posmievať sa. Takéto fámy sa šíria veľmi rýchlo. Snáď rýchlejšie než svetlo.

Tam, kde chodíme

hh

... rok čo rok nám z tohto miesta niekto máva a pokiaľ sa tomu môžeme len prizerať zdola, akosi menej nás to bolí. Už viete, o čom bude reč? Tento rok sme našu rubriky Tam, kde bývame trošku pozmenili a chceme vám miesto našich rodných dedín priblížiť miesta, na ktoré počas štyroch stredoškolských rokov každý z nás aspoň raz svojou nohou vkročí.

Impozantná Ostražica sa pýši svojou 767,7 metrovou nadmorskou výškou. V priebehu každého dňa okolo nej

A vždy len po svojich

dych. Úzky chodníček, ktorý smeruje okolo obecného cintorína, nás privedie až na samý vrch tohto kopca. Dvojkríž, ktorý sa tam nachádza, má tiež svoju symboliku. Slovenská vlajka, ktorá je pevne zapichnutá v zemi, veje a hmýri sa podľa nálady vetra. Za pozornosť stojí aj pohľad na osvetlený dvojkríž.

Pri západe slnka toto miesto evokuje určitý nával emócií, ukrýva v sebe tajomstvá, ktoré nikdy nevyjdú na povrch, ostanú zaryté hlboko v zemi.

Príroda sa s týmto malebným kop-

Prečo sa študent nemá čas učiť?

Skutočne to nie je jeho chybou, ak nedokončil ročník, alebo ak má veľa nesplnených skúšok. Rok má totiž len 365 dní.

A toto je vedecké vysvetlenie: 1. Nedele - Každý rok ich má 52.

Zostáva 313 dní 2. 50 Letných dní - takých, kedy je až veľmi teplo na to, aby sa človek učil.

Zostáva 263 dní 3. 8 hodín spánku denne - to je spolu 122 dní.

Zostáva 141 dní 4. Jedna hodina denne patrí športovaniu, čo je dobré pre zachovanie zdravia - spolu 15 dní.

Zostáva 126 5. Dve hodiny denne patrí stravovaniu. Jedlo je potrebné dôkladne prežuť v ústach, aby človeka nebolel žalúdok. Spolu 30 dní.

Zostáva 96 dní 6. Jedna hodina denne pripadá na kecanie (človek je tvor spoločenský) - 15 dní.

Zostáva 81 dní 7. Skúškové dni - je ich najmenej 35 ročne.

Zostáva 46 dní 8. Dovolenka a štátne sviatky - 40 dní.

Zostáva 6 dní 9. Najmenej 3 dni ročne sú študenti chorí.

Zostáva 3 dni

prechádzame, máme na ňu priamy pohľad i z viacerých učební našej školy, no skoro nič o tomto mieste nevieme.

Tento menší vrch či kopec sa rozprestiera nad obcou Nižná. Výhľad, ktorý pri pohľade evokuje mnohé myšlienkové pochody stojí za to. Každý rok si na ňu vďaka branným cvičeniam odšliapu viacerí z nás. Z výhľadu máme aj všetky horstvá ako na dlani. Ostražica mala v minulosti strážnu funkciu, no dnes slúži skôr na prevetranie a prečistenie si myšlienok v hlave. Jednoducho, krásne miesto na od-

com celkom milo pohrala. Dopriala mu zelene, ktorá ho po celý rok dáva do parády. Zliezť z Ostražice nie je jednoduché a už vôbec nie za sychravého počasia. Cestička sa vtedy stáva potôčikom, ktorý z nej robí masu blata, čím sa stáva poriadne ťažkým terénom, a to hlavne v teniskách. Mnohí viete, o čom hovorím. A tí, ktorí túto „radosť“ ešte nezažili, tešte sa, bude veselo. :))))) (Blek)

10. Filmy a iná zábava - najmenej 2 dni.

Zostáva 1 deň 11. Posledný zostávajúci deň sú, samozrejme, narodeniny študenta.

17

Román na pokračovanie

Otupné Zrkadlo Zak rádala sa nocou, pretože iba tma noci ju ukryla pred očami obyvateľov Otupného(krivého) Zrkadla.

V tejto zanedbanej dedine, kde už dlho nevkročil nový človek, bolo všetko akési čudné. Široko-ďaleko nebolo nikoho a ničoho. Toto miesto obmývala pustatina a prázdnota. Povráva sa, že zakladateľ Otupného Zrkadla mal tak rád samotu, že sa rozhodol vyplieniť ostatné dediny, na ktoré natrafil. A vraj preto, lebo len jemu mala patriť zem. Bol tak trochu vyšinutý, ale keď si niečo zaumienil, vždy to dosiahol, ako aj v prípade vyvraždenia ostatných dedín. V tých časoch nemal veľa vojakov, ale stačilo mu zopár žiab, ktorých v tunajších močiarov bolo vždy veľa, a niekoľko byliniek, ktoré rástli hneď vedľa jeho sídla. Nikto nevie, ako sa tvorca Otupného Zrkadla volal, odkiaľ pochádzal a ani ako vyzeral, ale prezývali ho Sir Rem a jediné, čo sa v dedine vedelo je, že mal tak dlhé vlasy, že ich ťahal za sebou ako nejaký závoj.

A vždy chodil zahal e n ý

18

v čiernom plášti. Vraj v kuchyni trávil celé hodiny a vyváral vo veľkom. Vďaka svojim jedom sa stal obávaným súperom pre iných panovníkov. Svoje elixíry skúšal na náhodných cudzincoch, ktorý sa v Otupnom Zrkadle stratili a prišli prosiť o nocľahy. Milý pán im vždy rád ponúkol kus chleba, ba dokonca i pohár vína, pretože mal s nimi veľké plány. Pošuškáva sa, že kopec, ktorý je v Otupnom Zrkadle najvyšší, je hŕba kostí obetí, ktoré Sir Rem otrávil. Bolo to tak dávno, že na kosti usadla hlina a tým sa vytvoril kopec.

Na ňom stojí najstarší zámok, z ktorého ešte stále kričí história.

Veľká pevná brána vydávala pri pohybe podivné zvuky. Jej vrzgot znel ako hlasný výkrik človeka, ktorý v tej chvíli prežíva najhoršie muky. Ľuďom naháňala strach. Jej hroty vyzerali tiež veľmi chmúrne. Chodník, ktorý pri nej začínal a končil, bol iba z obyčajných kameňov naukladaných vedľa seba. Na túto cestičku z oboch strán útočila prapodivná príroda. Stromy, aj keď ich konáre siahali veľmi vysoko, rástli veru krivo. Ich korene sa mnohí snažili vypíliť, ale márne. Veru, mali ich prečo nazvať - divostromy.

Ich večne vyschnutá kôra bola tmavo sfarbená.

Nikdy nemali žiadne plody a ani lístie na nich nenarástlo. A preto v dedine poznali iba neskorú jeseň. Tak ako celá dedina i táto záhrada bola veľmi zanedbaná. Na zámku neboli takmer žiadne okná, ale za to dverí tam bolo neúrekom. Vchodové dvere boli dominantné, najväčšie a najvyššie v dome.

Vo vnútri miesto dverí prevládali klenby. Všetky vyvolávali strach. Niektoré boli úplne prázdne, iné zas preplnené starožitnosťami, ktoré tu po predchodcoch zostali. V každej izbe nechýbal obraz, z ktorého vždy sálal smútok. Ich neznámy autor nebol optimista, keďže sa farebnosti vyhýbal.

Pár ľudí, ktorí sa dostali tak hlboko do zámku, sa domnievali, že autorom bol samotný Sir Rem. Steny však boli biele, akoby vyblednuté. Farba stien sa dokonale bila s farbou nábytku. Ten bol naopak veľmi tmavý, miestami ako uhoľ. Staré skrine boli veľmi mohutné, lebo strop mohol mať aspoň päť metrov. V každom jednom rohu sa týčila obrovská pavučina, ktorá sa tiahla minimálne dva metre nadol. Obrovské lustre robili miestnosť ideálne presvietenou, keďže denné svetlo sa nemalo poriadne ako dostať dnu. Hrubé múry spôsobili, že v chodbách zámku bol vždy chlad.

V zadnej časti hradného pozemku stál drahý pomník zakladateľa dediny, ale žiadny z členov rodín, ktoré bývali v hrade, naň nechodil. Možno sa bál, alebo to nepovažoval za potrebné. Jedno je však isté, spáchal toľko zločinov, že je nemožné, aby ho niekto vymodlil z pekelných brán. Na jeho hrobe nikdy nevyrástla živá rastlina, či steblo trávy. Hlina vyschla a na pomník zaľahol prach.

(Triss)

Píšem, píšeš, píšeme

Dážď mi bude štítom, možno Horká pachuť jesene ma šteklí po lícach, tvár mi zima objíma, vznešene spomínam na jar..

Zvädol kvet, ríš vtáctva odletela, vyprázdnilo ulice jak to, čo som už dávno chcela, a síce, myslieť na to nebudeme..

Len nejasné krídla leta strácajúce sa v chladných dňoch, všetky radosti zmieta lež báseň to nie je o vtákoch.

I vietor bežiaci po stranách moje vlasy volá k hre, no nevyloví ma, pohltená vo vlnách pravidelnej depresie Hora lístia smútku naberá a prázdno vypĺňa strach, cestou jesene sa uberám, ak spomienky nechám v driemotách.

Nebude to len pustým trikom zastaviť ten príval slov?

Ak dážď mi bude iba štítom, smútok zmyje sa pred dúhou.

Tam hore zvliekam to telo zo skazy a prúd jej myšlienok odplaví sa von, aj keď ma jeseň zamrazí a v hrudi srdce jak zvon, odpúšťam ti duša moja... plač a raz sa možno rany zahoja možno, možno...

(Triss)

hh

Dážď mi bude štítom, možno

Dohorieva

Plamienok sviečky zhasol. Dym stúpal, no i napriek tme v miestnosti ho je veľmi dobre vidieť. Ostré lúče lampy z ulice sa prebíjajú pomedzi špáry na záclone. Na stene sa zjavili obrazce krajky záclony. Vidieť ich intenzívnejšie, keď po ceste prechádza auto a jeho svetlá mi udierajú priamo do bytu. V rohu sa hmýria chumáče prachu. Už vychádza, musela som prižmúriť oči. Slnko, nový deň. Nové strasti života. Končeky prstov na nohách mám úplne studené. Niet na nich náznak života, akoby odumreli. Zázraky sa nedejú. Ďalšie trápenie. Choroba ma premáha, snažím sa jej oponovať, dlhý čas spolu bojujeme a bezúspešne. Podvoliť sa jej nechystám, nie je však isté, dokedy budem schopná bojovať. Nedokážem do rúk poriadne zovrieť ani pohár s čajom. Necítim jeho horkastú chuť a vlastne ani to, či je horúci alebo vlažný. Odumiera mi telo.

Postupne ma prestanú nosiť aj moje nohy, no dovtedy som mala ešte toľko plánov. Chcela by som sa zahľadieť úprimne do očí človeku, ktorý sa mi snažil pomôcť. Nie je to však v mojich silách, žiadnu silu už nemám. Ostala mi len chuť bojovať i keď dobre viem, že je to dopredu prehraný boj. Ochabla som. Stala sa zo mňa chodiaca mŕtvola so štipkou života a chuťou čeliť svojmu osudu. Nie je to jednoduché, ani náhodou. Spoločnosť? Tento výraz poznám len ako slovo. Nikdy som netrávila čas v spoločnosti. Ale videla som to v televízii. Unavuje ma to. Unavuje ma moje telo, moja duša. Unavuje ma to, že stále musím oponovať a bezvýznamne bojovať. Vzdať sa by bolo jednoduchšie, nie som však naučená prehrávať. Doktor povedal, že mi ostáva nanajvýš mesiac a chcela som si ho prežiť v spoločnosti inej osoby. Prešla som zoznam.

Mená, ktoré mi skoro nič nehovoria, mená, pri ktorých sa mi nevyjaví žiaden zážitok, nič. Vyrovnať sa s tým nebolo jednodu-

ché. Vlastne stále niekde v hĺbke cítim bolesť a najradšej by som sa ľutovala a celé dni preplakala, no k ničomu by to neviedlo. Nezačala som poriadne žiť a musím umrieť.

Kde zmizla spravodlivosť.

Za nič nemôžem, veď som predsa bola predurčená na niečo iné. Možno je to niečo viac.

Chcem to! Konečne zistím, čo sa skrýva na druhej strane. Čas vydal zo seba všetko a vezme si svoju daň. Pohltí ma temnota a studená zem. Viem, že život nemá len dve farby, viac som ich však nevidela. Unavuje ma stereotyp. Postrehla som, že kvietok, ktorý som dostala, vraj z lásky, začal v nemalej miere kvitnúť. Zlá burina nevyhynie, takže aj so mnou to tak skoro neskočí.

Popasujem sa sama so sebou a uvidíme, kto z koho. Stojím uprostred miestnosti, vlastne v tme, v ničom.

To nič ma obklopuje z každej strany, mám strach, nechcem byť sama. Chcem sa podeliť s niekým o to, čo cítim, čo v sebe mám. Čo tak zastaviť čas? On spôsobuje toto všetko. Vzal mi krásne detstvo.

(Blek)

19

Ušami Barbory Brandysovej

Horkýže slíže Zaujmavé fakty: Jablko vám z rána dodá viac energie ako silná káva.

Najviac prachu vo vašom dome je prevažne z mŕtvej pokožky.

Krava dokáže výsť po schodoch do hora, ale dole už nie.

Walt Disney sa bál myší.

Tri najhodnotnejšie mená na svete sú : Marlboro, Coca-Cola a Budweiser.

35% ľudí, ktorí si dávajú inzeráty na stretávky, sú v tej dobe už v manželstve.

Elektrické kreslo bolo vymyslené zubárom.

V angličtine neexistuje slovo, ktoré sa rýmuje so slovom „Month“ Slony sú jediné zvieratá, ktoré nedokážu skákať.

Priemerní ľudia sa viac boja pavúkov ako smrti.

Hurikán vyprodukuje za 10 minút viac energie ako všetky nukleárne zbrane na svete.

Zapaľovač na cigarety bol vynájdený skôr ako zápalky.

Krokodíl nemôže vystrčiť svoj jazyk von z úst.

V starovekom Egypte si ľudia odstraňovali všetko ochlpenie na celom tele, aj obočie, aj riasy.

Všetky polárne medvede sú ľaváci.

20

Čo ucho nepočulo, to oko nečítalo, a preto sme sa rozhodli, že v tomto školskom roku vám na stránkach nášho časopisu chceme dať do pozornosti populárne slovenské hudobné skupiny. Tak teda sa usaďte, dajte slúchadlá do uší a počúúúúúúúúvajte...

Horkýže slíže je 20-ročná slovenská kapela, ktorá sa zrodila v Nitre.

Ich hudbu mnohí radia do punku, ale ja by som skôr povedala, že má niečo aj z rocku. Tak teda ju označíme ako rock-punkovú.

Každý ich fanúšik vie, že táto kapela má štyroch šialených členov a to sú: Peter Hrivňák, tiež známy pod pseudonymom „Kuko“, ktorý pobaví takmer každého svojimi strelenými poznámkami. Jeho spev je veľmi špecifický. Juraj Štefánik, vystupujúci pod prezývkou Doktor, robí garde na gitare Márianovi „Sabotérovi“ Sabovi, ktorý zahrá na strunu takmer každému. Post bubeníka zaujal Vandel, vlastným menom Marek Viršík, ktorý nahradil bývalého bubeníka kapely Martina Košovana. V roku 1993 sa v kapele vystriedal basgitarista Martin Žiak, ktorý ale z vlastného presvedčenia odišiel.

Na tejto pozícii sa necelé štyri mesiace držal Noro Ivančík. Sú známi svojimi humornými textami skladieb, ktoré sú okrem iného aj veľmi chytľavé. Veď nie nadarmo v jednej piesni

spievajú: „My máme silný refrén jak hovado, každý ho hmká celý deň od rána, potom všetci zblbnutí rad radom, dokola naj naj na na na na na na .“ Prvýkrát sa táto kapela objavila pred kamerou v roku 1995, keď natáčali klip k skladbe Stretol veselý... Vtedy jeden z členov kapely spieval v istom songu slová výstižné pre tento jav: „... a už kráča do telkáča.“ Na konte majú 12 albumov, pričom ich najnovší album má názov 54 dole hlavou.

Nuž, podľa mňa, to patrí k ich najslabšiemu albumu. Po jeho vydaní ma celkom zarmútili, keďže som ich dlhoročným fanúšikom a nielen chvíľkovo vzbĺknutý počúvajúci. Ich album Kýže slíž som mala napočúvaný odpreduodzadu už v desiatich rokoch a ich texty ma vedia vždy ovládnuť. Práve preto im verím, že v ďalšom albume vydajú zo seba maximum. Avšak počet ich nových skladieb sa stále viac a viac zvyšuje a je možné, že ma ešte prekvapia. Ale nedá mi nespomenúť, že koncerty, kde hrali práve Horkýže slíže, považujem za tie najlepšie, ktoré som zažila. Takže ďakujem a zároveň im želám ešte veľa „masakerných“ textov a nápadov.

(Blek)

Očami Lucie Kubasákovej

Moc podvedomia

hh

V knihe Moc podvedomia nám učiteľ pozitívneho myslenia Dr. Murphy vysvetľuje, akú dôležitú úlohu zohráva podvedomie v našom živote. Práve ono je podľa autora rozhodujúcou silou, ktorá určuje nielen duševný, ale aj telesný a spoločenský rozvoj človeka.

mocou uskutočniť všetky svoje ciele, získať pokoj, šťastie, harmonické vzťahy s okolím a dokonca aj zbaviť sa strachu a duševných zábran.

V úvode knihy nám autor objasňuje pojmy vedomie a podvedomie, ako fungujú a ako sa navzájom ovplyvňujú. Ďalej ponúka návod, ako s jeho po-

Kniha ma zaujala nielen svojím názvom, ale našla som v nej oveľa viac ako som čakala. Dala mi odpovede na mnoho otázok a aj dnes mi často pomáha pri riešení rôznych problémov. Veľmi rada sa k nej vraciam, často aj vtedy, keď mám zlú náladu, pretože inšpiratívne príbehy mi vždy dodajú energiu.

Dr. Murphy takisto kladie veľký dôraz aj na vieru, modlitbu a odpúšťanie, učí nás myslieť pozitívne.

Knihu určite odporúčam všetkým ľuďom, ktorí majú radi inšpiratívne čítanie a hľadajú pozitívne riešenia, no myslím si, že nie každý sa stotožní s autorovými myšlienkami.

Citáty z knihy „Kto vie správne čítať, vlastní kľúč k veľkým činom, k netušeným možnostiam, k opojne krásnemu, zmysluplnému a šťastnému životu.“ (Aldous Huxley, citát na začiatku knihy)

Je ťažké ostať sám Deň čo deň slza v oku Nie posledná v tomto roku Srdce už bije na poplach Zabil lásku temný vrah Darmo sa snaží anjel život vrátiť Len zašepkal „Bude ťažké lásku v nádej obrátiť“ Stíchol svet, stíchlo dievča v kúte, Vraví si ďalej bez teba to bude kruté Hľadá v beznádeji poslednú silu Objatie jej pomôže v túto chvíľu Príde, ostane, či už sa nevráti Život, čo jej zobral, snáď jej to aj vráti Oči nevedia pozerať sa kam, Chýba jej osoba, je ťažké ostať sám Cez vlasy jej len slabo fúkol vánok Dievča popadol nekonečný spánok.

(Katarína Piknová)

„Akúkoľvek myšlienku, presvedčenie, mienenie, teóriu či dogmu odovzdáte natrvalo svojmu podvedomiu, uskutoční sa vo forme určitej okolnosti, stavu či udalosti vo vašom živote.“ „Šťastie je otázkou duševného postoja.“ „Čím viac lásky a dobrej vôle človek vyžaruje, tým viac jej k nemu zo všetkých strán prichádza.“ „Kto chce byť šťastný a zdravý, musí najprv odpustiť každému, kto mu urobil niečo zlé.“

21

Hladný vlk

Keď hudci vyhrávajú Niektorí túto stravu milujú a iní ju nemusia. Veď ako sa hovorí: sto ľudí, sto chutí.

A predsa sa naše kuchárky snažia a varia nám rôznorodú zdravú stravu, aby nám len zachutilo. Častokrát pestrou stránkou našich školských dní je práve obed. Ideme si nohy dolámať, len aby sme čím skôr mohli naplniť naše prázdne žalúdky. Veď kto by aj odolal, teplé jedlo je raz len teplé a tie bonusy (jogurty, keksíky, ovocie) k tomu nás vždy potešia. Viete, že „deti“ vo vývoji potrebujú konzumovať veľa, takže čokoľvek prihodíte, všetkému sa potešíme.

Neraz nám názov jedla príde zvláštny, no keď ho ochutnáme, zrazu meníme svoj názor. Môžeme byť teda radi, že máme takéto skvelé tety kuchárky, ktoré sa snažia obohatiť našu slovnú zásobu i spestriť nám náš jedálniček a, hlavne, naplniť tie naše vyhrávajúce žalúdky.

Nielen obedy sú tu pre nás. Pre tých, ktorí sú ubytovaní v školskom internáte, ale aj pre tých, ktorí majú poobednú prax, ponúka školská jedáleň raňajky a večere! Môžeme byť veľmi radi, že nám škola poskytuje aj takúto vymoženosť, pretože sú školy, ktoré školskú jedáleň nemajú a ak ju aj majú, určite nemajú také

22

skvelé kuchárky ako sú v tej našej. Preto im patrí veľká vďaka. Panie kuchárky, ĎAKUJEME VÁM a nech sa vám aj naďalej dobre varí...

Ak si chcete vylepšiť svoj stravovací návyk, ponúkame vám 12 rád, ako na to. No je zrejmé, že ak vám doteraz boli zásady zdravého stravovania cudzie, tak sa vám asi nepodarí naraz dodržať všetkých dvanásť bodov súčasne.

No skúste to a potom nám dajte vedieť, lebo nám sa to asi tiež nepodarí. :))) 1. Jedlo ochutnajte predtým, ako si pridáte soľ. Skúste namiesto soli vyskúšať iné korenie.

2. Znížte spotrebu živočíšnych tukov a nahraďte ich rastlinnými olejmi.

3. Jedzte aspoň 5 porcií čerstvého ovocia alebo zeleniny denne.

4. Vyberte si typy varenia, ktoré neobsahujú veľa tuku (varenie na pare, pečenie, dusenie, grilovanie a podobne). Vyhýbajte sa vyprážaným jedlám.

5. Ako dezert uprednostnite čerstvé ovocie alebo ľahký ovocný či mliečny dezert.

6. Spravte si z niektorých dní bezmäsité.

7. Preferujte celozrnný alebo ražný chlieb.

8. S každým jedlom jedzte zeleninu alebo ovocie.

9. Ako nápoj k obedu uprednostňujte pitnú vodu.

10. Nastavte si stravovanie vhodné práve pre vás. Strava má byť pestrá a má zahŕňať zeleninu, ovocie, sušené ovocie alebo mäso s nízkym obsahom tuku.

11. Počas dňa je odporúčané skonzumovať štyri až päť jedál v menších porciách. (Týmto skúsime argumentovať na hodine, keď už nevieme vydržať bez nezdravej, ale výbornej desiaty.)

12. Denne pite aspoň dva litre tekutín.

Uprednostňujte pitnú vodu a nesladené nápoje.

Pravidelné stravovanie je jedna vec, vhodné jedlá už tá druhá. Aby sme metabolizmus naozaj nakopli k zlepšeniu, mali by sme dbať na potraviny, ktoré do tela posielame.

(Denisa Halušková)

Seriál

Do´h!! Simpsonovci...

hh

Povedzme si to takto. Kto ich nepozná? Najskôr nemá doma televíziu, nekupuje časopisy a v obchodoch si nevšíma nič, iba to, čo práve hľadá. Nájdete ich na tričkách, kraťasoch, pyžamách, ba dokonca som videla aj spodky a ponožky a určite je toho viac. :))) Tak pre tých, ktorí ich nepoznajú? Simpsonovci sú rodinka s piatimi členmi. Hlava rodiny Homer so štyrmi vlasmi na hlave, s pivným bruchom a alkoholickými sklonkami si preskákal v živote hocičo. Niekedy mu to vyšlo a inokedy nie. Vtedy skončil v nemocnici. Okrem iného bol barmanom, hercom, astronautom, spevákom, ale aj gitaristom, a keď nie je pod vplyvom alkoholu a spomína si na svoju rodinu, je vcelku aj dobrým otcom. Spolu s manželkou Marge zvládajú každodenné problémy a stara-

jú sa o deti. Marge je doma ako správna mama, varí, upratuje, žehlí, atď. Ale keďže žena nechce celý život len trčať doma, aj ona vyskúšala veľa vecí. Bola na plastike (nechtiac), robila policajtku, bola reklamnou tvárou (na rukavice po zväčšení pŕs), pekárkou a mnoho ďalších. S Homerom majú 3 deti.

Bart – večný nezbedník a „skejter, Lisa - malá šprtka, čo často hľadá kamarátov a hrá na saxafón a nakoniec Meggie – malé nemluvňa, ale aj tak je nebezpečné :))).

V mestečku Springfield sa odohráva obrovské množstvo príbehov s množstvom postáv, ktoré nadabovali aj veľmi známe celebrity ako napríklad Bono, Lady Gaga, James Hetfield, Meg Ryan, Tony Hawk a mnohí daľší. Každá časť má ale v sebe isté poučenie. Čo sa mne osobne páči je, že poukazujú na to, aká dôležitá je láska v rodine, aké zlé je sebectvo. Reč je tu aj o znečisťovaní prírody, o zločine a poukazuje sa tu aj na zodpovednosť. Vytkla by som ale tú brutalitu.

V niektorých častiach je totiž veľa krvi – viď seriál Itchy a Scretchy .

Inak je to majstrovské dielo, ktoré vytvoril skvelý Matt Greoning (Simpsonovci, Futurama). Seriál ukazuje svetu svoju tvár už 23 rokov a ja mu môžem len zaželať, aby tak skoro neskončil. A tí, ktorí ste ho ešte nevideli, skúste to, verím, že Homer, Marge či Lisa si vás získajú.

Zaujímavé fakty: Ak budeš kričať 8 rokov, 7 mesiacov a 6 dní, vyprodukuješ toľko zvukovej energie, že by si mohol rozbiť šálku kávy.

Najsilnejší sval v tele je jazyk.

V priemere ľudia, ktorí sú praváci žijú o 9 rokov viac ako ľaváci.

Mravec dokáže odniesť 50-násobok svojej váhy, odtiahnuť 30-násobok a vždy, keď je opitý, padá na pravú stranu.

Sumec má okolo 27 000 chuťových pohárikov.

Blcha dokáže vyskočiť do výšky 350 krát väčšej ako je ona sama vysoká. Je to približne ako keby človek skákal do výšky takú vzdiaľenosť, ako je široké futbalové ihrisko.

Niektoré levy sa pária viac ako 50-krát do dňa.

Motýle ochutnávajú pomocov ich nôh.

Morské hviezdice nemajú mozog.

Odpudzovače na komáre vás neochraňujú, pokiaľ máte odpudzovač na sebe, komár vás nevidí, ruší mu to jeho senzory.

Zubári hovoria, že zubné kefky máte mať minimálne 6 stôp od záchodu, aby zabránili vzdušnému prenosu zo záchodu.

Viac kalorií spáliš, keď spíš, ako keď pozeráš televízor.

Americké aerolínie ušetrili 40 000 $ od roku 1987 na tom, že dávali do sendvičov v 1. triede o jednu olivu menej.

(Angelika Medvecká)

23

Šport

Majster školy v stolnom tenise nám podarilo vyrovnať na konečných 3:3. V ďalších dvoch zápasoch sme už suverénne dominovali po všetkých stránkach a súperov sme nepustili takmer k ničomu. Chalani si mohli s chuti zastrieľať, čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Nakoniec nám to stačilo na konečné 2. miesto. Študentov musím pochváliť za vzorné reprezentovanie našej školy.

V tomto školskom roku sme trochu porušili tradíciu a stolný tenis sme odohrali ako druhý školský turnaj. Záujem je, ako každoročne, veľký. Zúčastnilo sa ho 20 chlapcov v štyroch skupinách a jednu skupinu tvorili štyri dievčatá.

Favoriti súťaže, tri roky po sebe, bratia Stašovci a Martin Zmrazek, nechýbali. Pre ostatných mladších spolužiakov boli výzvou, ktorej sa zhostili veľmi zodpovedne. Videli sme množstvo zaujímavých zápasov a myslím, že si všetci súťažiaci naozaj dobre zahrali.

Výsledky: SŠ Nižná – GMH Trstená 1:3 SŠ Nižná– SŠ Tvrdošín 3:3

Po štyroch hodinách sa rozhodlo takto:

SŠ Nižná– SOŠ lesnícke 9:2

1. Tomáš Staš III. A 2. Milan Staš III. A 3. Martin Zmrazek IV. AU 4. Marek Džubek II. C V dievčenskej kategórii si štyri miesta rozdelili: 1. Janka Klocháňová II. AU 2. Naďa Slačková III. T 3. Monika Švedová II. AU 4. Lenka Kubasáková II. AU Víťazi z oboch kategórii postupujú na okresné kolo a to traja chlapci a tri dievčatá. Budeme im držať palce,

24

aby sa im podarilo postúpiť vyššie.

Ešte raz G R A T U L U J E M E! (kabinet TSV)

Okresné kolo vo florbale ( študenti ) V utorok 6. 11. 2012 sa naša škola zúčastnila OK vo florbale študentov na GMH v Trstenej. Spomedzi piatich škôl sa naši chalani určite nestratili. Už v prvom zápase natrafili na najťažšieho súpera a to domáce GMH z Trstenej. O konečnom výsledku rozhodli chyby v obrane a premieňanie šancí. Bohužiaľ, úspešnejší boli v týchto momentoch domáci, ktorí nás zdolali 3:1. V druhom stretnutí sme narazili na SŠ Tvrdošín, ktorá mala taktiež najvyššie ambície.

Súper bol veľmi nebezpečný a takmer celý zápas vyhrával. Chalani ale nezložili zbrane a pred koncom zápasu sa

SŠ Nižná– Gym. Tvrdošín 7:1 (J. Daňa)

Šport

Spustili sme šnúru... a gratulujeme!

hh

Nechcem sa opakovať, ale boli by sme nesmierni spokojní, keby ich výkony a úspechy naštartovali mladších spolužiakov a najmä spolužiačky, pretože pre budúci školský rok 2013/2014 potrebujeme nových nadšencov.

Týmto našim maturantom ďakujeme za vzornú reprezentáciu školy počas celého ich štúdia!!!

Naše dievčatá sa snažili ale na postup to nestačilo tov trochu dopredu tušili, stále sme čakali, ako si chlapci rozdelia tento rok stupne víťazov.

Finálny zápas nakoniec rozhodol v prospech Richarda Kurňavku zo IV. BC, druhé miesto si odniesol Lukáš Regula zo IV. C a tretie miesto si vybojoval nováčik z I. C triedy J. Vrana.

Každoročne sa v našej škole konajú rozličné medzi školské turnaje, na ktorých sa zúčastňujú študenti stredných škôl. Ani tento rok nebude tomu inak a šnúru súťaží spustil bedmintonový turnaj o majstra školy v kategórií chlapcov i dievčat, kde prvý dvaja automaticky postupujú na okresné kolo. Školské kolo sme usporiadali dňa 02. 10. 2012 v priestoroch telocvične našej školy, zapojilo sa 15 chlapcov a 3 dievčatá, ktoré si medzi sebou zmerali svoje sily. Majsterkou školy sa stala Monika Švedová z II. AU triedy, druhé miesto obsadila Anička Jarinová z III. T a tretie miesto si zaslúžila Naďa Sláčková takisto z III. V kategórií chlapcov bolo súťaženie dramatickejšie, aj keď sme finalis-

Našim víťazom srdečne gratulujeme a prajeme veľa úspechov v ďalších súťažiach.

Cezpoľný beh Každoročná športová stredoškolská sezóna začína už tradične cezpoľným behom, ktorý sa koná pri ZŠ v Zuberci. Vytrvalostných, prípadne cezpoľných bežcov v našej škole veľa nie je, tí však, ktorí sa takýchto športových disciplín zúčastňujú, sú skutočnými nadšencami. Je len na škodu, že sú to už štvrtáci.

Našu školu tak 25. septembra reprezentovali Matúš Skurčák (IV. C), Matúš Briš (IV. C) a Michal Ďubašák (IV. AM). Po výbornom výkone však nestačili na stredoškolákov zo SOŠ lesníckej a obsadili 2. miesto. Napriek, podľa nich, neúspechu, sme im za ich výkon vďační

Dňa 9. 10. 2012 naša škola organizovala OK vo veľkom futbale SŠ dievčat. Zúčastnili sa ho okrem našej školy aj dievčatá z Gymnázia Martina Hattalu z Trstenej. Proti silnému súperovi sme chceli príjemne prekvapiť. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám zachytiť úvod zápasu, keď už od začiatku sme rýchlym gólom prehrávali. Nedarila sa nám kombinačná hra, čo súper využil a do polčasu nám strelil ešte dva góly. Po zmene strán naše dievčatá nastupovali s úmyslom aspoň skórovať. Súper bol ale vo všetkých stránkach lepší a zaslúžené postúpil na RK po výsledku 8:0. Našim dievčatám však treba poďakovať a veriť, že o rok to bude už len lepšie. (kabinet TSV)

25

Šport

Postup nám unikol o vlások Dňa 11. 10.

2012 sa konalo OK vo veľkom futbale SŠ chlapcov.

Turnaja sa zúčastnilo všetkých 5 škôl z okresu Tvrdošín. Už prvý zápas v skupine bol pre nás veľmi náročný a rozhodol v ňom jediný gól. Po priamom kope Martina Papalu sme sa právom radovali z tesného víťazstva. V druhom stretnutí sme bojovali o postup do finále. Hneď na začiatku sme si vypracovali niekoľko šancí, ktoré sme trestuhodne pozahadzovali. Vykúpením nám boli nakoniec presné zásahy Štefana Baraniaka a Dávida Poláčeka. Vo finále si chalani veľmi verili a bojovali až do samotného konca. Začali sme veľmi dobre a už v úvode sme sa ujali vedenia. Škoda inkasovaného gólu, ktorí sme dostali tesne pred prestávkou. V druhom polčase sme zahodili veľkú šancu, keď sme nastrelili žrď súperovej bránky a z nasledujúceho brejku sme inkasovali. Bol to zlomový moment celého zápasu. Chalani sa síce snažili a bojovali do samého konca, ale, bohužiaľ, sa im vyrovnať už nepodarilo. Patrí im však veľká vďaka za vzorné reprezentovanie našej školy.

Výsledky: SŠ Nižná – GMH Trstená 1:0 SŠ Nižná – SOŠ Lesnícka 2:0 SŠ Nižná – SŠ Tvrdošín 1:3

26

(kabinet TSV)

Opäť len druhé miesto Vo štvrtok 25. 10. 2012 sme sa zúčastnili OK v halovom futbale SŠ študentov, ktoré sa konalo v športovej hale v Tvrdošíne. Odohrali sme tri zápasy v skupine, kde víťaz postupoval do RK. V prvom zápase nás čakalo domáce gymnázium. Zápas bol veľmi vyrovnaný a rozhodovali maličkosti. Po zbytočnej chybe sme rýchlo prehrávali, ale chalani v priebehu zápasu zlepšili pohyb a rázom sme stav otočili vo svoj prospech. Nakoniec sme tesný výsledok neudržali a do konca stretnutia sme ešte dvakrát inkasovali. V ďalších dvoch stretnutiach sme už dominovali vo všetkých stránkach, čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Chalanom ďakujem za vzorné reprezentovanie našej školy a dúfam, že v zime v zmiešanom futbale sa nám podarí doniesť konečne prvé miesto!

Výsledky: SŠ Nižná – Gym. Tvrdošín 2:3 G: Pikna, Baraniak

SŠ Nižná – SOŠ lesnícka 5:3 G: Pikna 3, Poláček 2 SŠ Nižná – GMH Trstená 4:2 G: Zmrazek, Pikna, Poláček 2 (J. Daňa)

Mikroblog

hh Vidím množstvo kopcov. Nie vysokých, ani ostrých. Podobajú sa skôr ohnutým chrbtom staručkých ľudí nakláňajúcich sa k zemi, kam sa raz poberú. Kamkoľvek sa pozriem, ktorýmkoľvek smerom sa otočím, všade sú len kopce. Tiahnu sa kamsi k horizontu a možno aj ďalej, ale tam už nedovidím. Pod bosými nohami cítim mäkkú trávu. Nie je privysoká, ale ohýba sa a vlní, keď po nej prejde dych teplého vánku.

Zrazu si uvedomujem, že na tomto mieste nie som jediná. Vôkol mňa sú roztrúsení ďalší ľudia. Neviem, či ich poznám – nevidím im do tváre, sú akoby zahalené v priehľadnom opare, akoby rozmazané. Ale určite viem, že sa všetci dívajú k jednému bodu niekde na horizonte. A na čosi čakajú.

Otočím sa tým smerom a odrazu s všetko navôkol zmení. Cítim, že všetci zneisteli, stŕpli. Ťaživý nepríjemný pocit je znásobený hrôzostrašným tichom. Vzadu v diaľke sa čosi objavilo. Na prvý pohľad to vypadá ako tenká jasne červená šnúrka nesúca sa vzduchom. V skutočnosti je to červený ohnivý stĺp týčiaci sa od čiernych mrakov až po vyschnutú zem. Blíži sa rýchlo a v zemi za sebou zanecháva hlbokú ostrú prasklinu. Keď je ohnivý stĺp pri nás už celkom blízko, vidím, ako všetci odhadzujú svoje keramické šálky smerom k tomu lúču. Nechápavo pozriem dolu na moje ruky a zisťujem, že tiež jednu držím. „Odhoď to, rýchlo!“ počujem odkiaľsi.

V hrozivom tichu pozorujeme, ako sa naše šálky gúľajú, miestami posko-

Snívalo sa mi

čia na nejakom kamienku a blížia sa k praskline v zemi. Všetky sa zastavujú ešte pred ňou, len tá moja sa stále gúľa a gúľa. Pozorujem ju očami, sústreďujem sa len na ňu a v duchu ju prosím, aby už zastala, aby ma zachránila. A ona sa len gúľa a gúľa a jej hladké steny pri dotyku s nerovným povrchom zeme vydávajú škripotavé zvuky. Podskočila na jednom z kameňov, ktoré jej stáli v ceste, naklonila sa na hranu dna a balansujúc sa krúživými pohybmi nebezpečne priblížila k praskline v zemi.

V ten okamih sa zablýskalo a oblohou sa niesol dunivý zvuk hromu.

Odtrhla som zrak od šálky a obzrela sa za ostatnými. No nikto tam už nebol, ani stopa po tom, že by tam bol aj niekto iný okrem mňa. Všade len pustatina. Obrátila som sa späť smerom k praskline a tadiaľ som aj vykročila.

Kráčala som, netuším ako dlho.

Zrazu sa predo mnou črtali línie staručkej schátranej chalúpky. Nevypadala obývateľne ale vo vnútri sa svietilo a dym z polorozpadnutého komína stále stúpal – niekto musel byť vo vnútri. Niekto, kto mi snáď vysvetlí, čo sa tu deje.

Pristúpila som k dverám, no ešte predtým, ako som na ne stihla zaklopať, mi ktosi otvoril. Keď som uzrela tvár toho človeka, prešiel ma mráz po chrbte. Mal akúsi zvláštnu zdeformovanú, či zohavenú tvár – vôbec nevypadal ako človek. Čo bolo ale oveľa nepochopiteľnejšie, že sa na mňa usmial, akoby sme boli starí známi. Posunkom ruky mi naznačil, aby som vošla a potom zmizol niekde v dome. Ponáhľala som sa za ním, aby som ho nestratila z dohľadu, no neprestajne kľučkoval v krátkych úzkych chodbičkách a ja som videla len jeho strácajúce sa päty v znova ďalších a ďalších dverách. Konečne sme sa dostali do neveľkej miestnosti, uprostred ktorej stál drevený stôl a nie práve pevne vyzerajúce stoličky. Okolo stola sedelo niekoľko ďalších osôb s rovnakými tvárami, akú mal ten, čo mi otvo-

ril. Neviem, či vôbec zaregistrovali moju prítomnosť. Každý na mňa na okamih pozrel ale nikto z nich mi nevenoval väčšiu dávku pozornosti. Smiali sa a rozprávali, ako rodina pri večeri. Myslím, že to aj bol čas večere.

V ďalších dverách sa ukázala ďalšia postava a v rukách niesla nádobu na polievku. Ktosi odtiahol stoličku od stola a ponúkol mi ju. Posadila som sa. Predo mnou na stole bol prázdny keramický tanier. Biely. A prostá kovová lyžica. Vrava neutíchala, každý načrel veľkou naberačkou na dno nádoby a obsah nalial do svojho taniera. Ktosi naložil na tanier aj mne. Keď som sa lepšie prizrela obsahu svojej porcie, zbledla som, srdce mi začalo biť oveľa rýchlejšie, na čele som zacítila chladné kvapky potu.

Bola to krv. Sýto červená, pariaca sa krv, tak úžasne kontrastujúca s bielym tanierom. Nemohla som sa zbaviť pocitu, že je moja. Nikto ma nemohol presvedčiť o opaku. A zároveň som vedela, že ak dám čo i len v najmenšom najavo, že viem, čo to vlastne máme všetci v tanieroch, bude po mne. Tak som len trasúcou sa rukou siahla po lyžici a robila to, čo ostatní.

(ANdry)

27

Oxymoron

Senzačný úspech na Jablotron Cup 2012 V pondelok 5. 11. 2012 sme sa vybrali na sever Čiech do pekného mesta Liberec, kde sa 6. 11. 2012 konala odborná súťaž pod názvom Jablotron cup 2012.

Súťaže sa zúčastnili stredné školy z celej Českej republiky - 16 škôl a Spojená škola Nižná, ktorá ako jediná zastupovala Slovensko. Prvýkrát sme sa do tejto súťaže zapojili pred tromi rokmi, kde sme ako nováčik súťaže spoznávali prostredie.

Minulý rok sme už boli úspešní a obsadili sme pekné 5. miesto.

V nastavenom trende vyučovania a budovania priestorov zabezpečovacej techniky od firmy Jablotron sme pokračovali, tvrdo sme sa pripravovali, čoho výsledkom je aj obrovský úspech dvoch našich študentov a to Matúša Skurčáka zo IV. C a Miroslava Kakačku zo IV. BC. Obaja žiaci preukázali obrovskú chuť, čo najlepšie reprezentovať školu, seba a „predať“ všetky svoje vedomosti a zručnosti. Výsledkom čoho bolo 2. miesto Matúša Skurčáka v jednotlivcoch a 3. miesto zo 17 účastníkov pre našu školu, čo je obrovským úspechom a zároveň záväzkom pokračovať vo vzdelávaní a rozvoji aj naďalej. Zo súťaže sme si priniesli naozaj skvelé ceny - GD 04 Dávid v hodnote 17000 Kč a žiak

28

Matúš získal GSM Bezpečnostnú 3G kameru v hodnote 8000 Kč.

Súťaž pozostávala z troch časti : 1. Odborný vedomostný test - 117 otázok za 25 minút z oblasti EZS, kamerových systémov a PC sieti.

2. Zapájanie EZS - 45 minút spolu s rozpoznávaním produktov od firmy Jablotrón.

3. Programovanie - práca s ústredňou Oasis 82 K. Počas súťaže, ktorá prebiehala v Strednej odbornej škole a v Gymnáziu v Liberci sa zástupcovia všetkých škôl vybrali na exkurziu do firmy Jablotron v Jablonci nad Nisou, kde sme mali možnosť, okrem produktov firmy, vidieť aj samotnú výrobu všetkých zložiek, od technickej dokumentácie až po finálny výrobok.

Počas vyhlasovanie výsledkov a odovzdávania cien predstaviteľ firmy Jablotron, jeden z hlavných organizátorov súťaže

Ing. Ježek, vyzval všetkých študentov k vzdelávaniu, pretože dnešná doba si vyžaduje veľké množstvo odborníkov - technikov a tých je v súčasnosti ako „šafránu“. Preto pevne veríme, že aj tento úspech bude motivovať ďalších.

(Mgr. M. Tomaga a L. Lepáček)

Hlási sa parlament

O zábavu sa postaráme

hh

študentskej rady tvoria zástupcovia tried. Je nás veľa, mená teda vypisovať nebudem, ale určite viete, kto tam je :) Sme tu hlavne preto, aby sme pomáhali vyriešiť vaše sťažnosti týkajúce sa školy, aby sme pripravovali akcie, tvorili školské nástenky a aby sme sa aj navzájom spoznávali, k čomu nám slúžia tzv. „študentské chaty“.

A čo nás čaká tento rok?

Tak ako v každom čísle nášho časopisu prispievame krátkymi článkami o žiackej rade, tak aj v tomto čísle článok o našich zástupcoch tried nesmie chýbať.

Preto by sme ho mohli nazvať aj úvodným.

Množstvo akcií je pred nami: každoročná imatrikulácia prvákov, zbierky ako červená/ biela stužka, Mikuláš, Vianočná akadémia, pečenie palaciniek a ešte veľa iných zaujímavých akcií, na ktorých nesmie chýbať poriadna zábava...

Ak sa chcete o nás dozvedieť viac, alebo sa nás niečo opýtať, ak máte rôzne nápady, alebo nebodaj sťažnosti, môžete nám napísať na e-mail. Toto všetko je na našej webovej stránke: http://ziackaskolskarada.webnode.sk (Denisa Halušková)

Po dvoch mesiacoch voľna sme sa opäť stretli a rozdelili sme si úlohy. Poviem vám, máte sa na čo tešiť, čaká vás znova veľa akcií, zbierok a pod. Náš tím sa rozrástol a zároveň zatiaľ zúžil, keďže sme sa museli minulý rok rozlúčiť so štvrtákmi a prváci sa ešte nepridali.

Takže pre tých, ktorí ešte nevedia o činnosti našej študentskej rady, prinášam pár základných informácií.

Ako vždy je našim „Bossom“ (koordinátorom) p.p. Karin Kakačková, ktorá minulý rok uspela v súťaži ZLATÝ AMOS. Okrem nej „výplň“

29

Zábava

Sudoku Rok 2012 Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami Starnúť, a pritom zostať mladým, je najväčší poklad.

(Slovenské príslovie) Za všetko musíme v živote platiť: za mladosť hlúposťou, za múdrosť starobou. (Václav Dušek) Dnešná mládež je hrozná. Ale najhoršie je, že už k nej nepatríme.

(Pablo Picasso) A predsa je to krásne, keď si človek zaspomína, aký bol hlúpy v mladosti.

(Romain Rolland) Mladosť nekúpiš, starobu nepredáš!

(Ruské príslovie) Každý si želá dlho žiť, ale nikto nechce byť starý. (Jonathan Swift) Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela. (Johann Wolfgang von Goethe) Nikto nie je taký starý, aby nechcel žiť ešte rok, nikto nie je taký mladý, aby nemohol umrieť ešte dnes.

(Anglické príslovie) Všetci radi starneme, keď máme osemnásť rokov.

(Elbert Hubbard) Zostarnúť nie je umenie – umenie je vyrovnať sa s tým.

(Johann Wolfgang von Goethe) Mladosť žije z nádejí, staroba zo spomienok.

(Slovenské príslovie)

30

Zábava

Optické ilúzie Vtipy: Jeden muž zomrie, nato sa ocitne pred sv. Petrom a ten mu hovorí, že ak chce, môže ísť ešte na zem, ale iba ak ako sliepka. Tak muž jednoznačne odpovie, že chce ešte žiť a je mu jedno ako čo. Tak príde na svet ako sliepka, behá si po dvore, dzobe si, zrazu cíti, že ide zniesť vajíčko, tlačí, tlačí, keď ho zrazu budí manželka: „Vstávaj Feri, bože, nie zasa do postele... “ Muž zobere manželku na diskotéku.

Je tam chlapík v strede parketu, riadne si to dáva, moonwalk, break dance, saltá proste kadečo. Manželka sa otočí na svojho manžela a vraví: „Vidíš toho chlapa ? Pred 25-timi rokmi ma požiadal o ruku a ja som ho odmietla“. Muž pohotovo : „Vyzerá tak, že to ešte stále oslavuje“.

Hovorím svojej priateľke: „Prosím ťa, podaj mi noviny.“ „Neblázni,“ odpovedá, „môžeš si požičať môj iPad...“tá sprostá mucha nikdy nebude vedieť, čo ju zabilo.

Pýta sa vnuk deda: „Dedo nevidel si niekde moje pilulky,bolo na nich napísané „LSD“.(Dedo):Na pilulky sa vykašli, ale videl si toho draka v kuchyni? :) :) :)

31

hh