Gaudeamus 1/2010

Gaudeamus Škols ý a pi SŠv N žnej N ember 2010 R í V. sl I.

Editoriál

Ži tak, aby aj tvoj život bol značkový Redakčná rada:

alebo cestujete v autobuse a samé nadávky, urážky, ohováranie. Nič sa nikomu nepáči, najradšej by vyvraždili celý svet. To je ich značka, ich vizitka? Tak potom nie sú vôbec na značky.

A preto sa pokúsme žiť tak, aby aj náš život bol značkový. Prajem vám, aby tá vaša značka života bola čo najkvalitnejšia a najkrajšia.

Šéfredaktorka: Andrea Telúchová Zodpovedná vedúca: Monika Barčáková

(aďkovnik)

Redaktori: Paulína Matějová

Obsah

Andrea Aďkovnik Telúchová

Ži tak, aby aj tvoj život bol značkový 2

Katarína Nogová Lucia Nel Ragulová Angelika Gega Paliderová Veronika Brunčáková Simona Prídavková Andrea ANdry Nakačková Mirka Koleňová Janka Smolková Mária Megy Škobárová Patrícia Ryuk Baranyaiová Fotograf: Paulína Matějová Grafická úprava: Angelika Paliderová Stránka SŠ: www.ssnizna.edupage.org Tlač: Ondrej Kubík

2

Milí čitatelia, opäť je tu nový školský rok a s ním náš i váš časopis. Pribudli nám nové posily, naši bažanti, ktorých medzi nami vítam a teším sa na ich tvorivosť a nápaditosť.

Dúfam, milí čitatelia, že ani tento školský rok na nás nezabudnete a budete nás čítať. V tomto čísle pribudlo pár nových stránok, ale aj tie staré dobré zostali. Dočítate sa tu hlavne o sebe, o pánovi vrátnikovi a tom, ako dopadol bažantský, o 17. novembri, o novej ankete a, samozrejme, veľa významných udalostí. Len čítajte. Sme tu pre vás.

Chcem sa s vami podeliť o jednu moju skúsenosť, ktorá ma veľmi obohatila. Jedno (neviem či bolo slnečné) poobedie som dostala do rúk maličkú knižočku plnú citátov. (Inač, ďakujem darkyni.) Ako som si ju čítala a listovala, môj zrak sa uprel na jeden citát, vôbec nie dlhý a ani ťažký na pochopenie. Bol na strane 36 (pre zaujímavosť) a znel: ,, Dnes sú v móde značkové výrobky: skús žiť tak, aby aj tvoj život bol značkový.“ Zamysli sa. Ten citát úplne zapadá do dnešného sveta. Len sa pozrime okolo seba. Všade adidas, puma, nike,... drahé, ale pekné veci. Ľudia ich radi nosia, láka ich to, ale to nezakryje ich povahu, ich tvár. Idete po ulici

„Nežná“ 3 Kvôli futbalu zabudol aj na husi 4 - 5 Stratené vo svete... 6 Bažantský 7 Všetko raz skončí... 8 Cesta k hájnikovej žene 9 Oravský hrad 10 Oswienčim 11 Noví prisťahovalci 12 - 13 Do you speak english??? 14 - 15 Počas finále snáď (ne) budem plakať 16 O nás bez nás 17 Elyonova krajina 18 - 19 Hip - Hop 20 Počiatok, Robin Hood 21 Auto snov 22 Anketa 23 Hruštín 24 For you 25 Priateľ je človek, ktorý ťa podrží na ceste, ktorú si si vybral 26 -27 Umelec 28 Každý s každým 29 S úsmevom je život krajší 30 - 31

Aktuálne

hh Nežná revolúcia, ktorá sa konala v novembri v roku 1989, zosobňuje pád totalitného komunistického režimu. Podľa môjho názoru, významným spôsobom zviditeľnila vo svete Československo ako vysoko kultivovanú spoločnosť s uvedomelými občanmi a s totalitnou schopnou vládou. V týchto časoch sa uskutočnil prevrat v demokratickú spoločnosť, ktorý nám mohol závidieť celý svet. Ako je písané v dejinách, tak priebeh „nežnej revolúcie“ bol vynikajúco pripravený. Priehľadnosť celej akcie mala v očiach verejnosti zastrieť fáma o nevydarenom puči ŠTB, ktorý v kritickom bode zlyhal a ktorý využili demokraticky zmýšľajúce sily v prospech „nežnej revolúcie“. Pozitívne treba hodnotiť fakt, že celý prevrat bol pokojný, bez vážnejších hospodá rsk ych kol aps ov, či vysokých strát na životoch.

17. november 1989 sa stále oslavuje ako symbol študentskej revolúcie. Symbolom, okrem spevu hymny na námestiach, sa stali štrngajúce kľúče a tiež TRIKOLÓRA - trojfarebná stužka z farieb našej vlajky, ktorú všetci nosili na kabátoch, čiapkach alebo

„Nežná!“

na kočíkoch. Pre nás sa otvorili hranice s Rakúskom, s Nemeckom a s ďalšími štátmi. Hymnou Nežnej revolúcie sa stala pieseň martinského pesničkára Ivana Hoff mana Sľúbili sme si lásku. K udalostiam okol 17. novembra sa bezpochyby radia aj nasledovné piesne: Pravda víťazí – Tublatanka, Pocta Majakovskému – Robo Grigorov, Bratříčku, zavírej vrátka – Karel Kryl, či Modltitba pre Martu – Marta Kubišová.

Historické udalosti, ako sú prevraty a revolúcie, mávajú neraz dramatický dej a podobu. Odohrávajú sa na scéne života pred obecenstvom.

Ako každý dramatický príbeh, aj ten, ktorý sa odohral 17. novembra 1989 v Prahe a v nasledujúcich dňoch a týždňoch v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a v iných mestách, mal svojich aktérov i štatistov, divákov i komparz. Do našej najnovšej histórie vošiel pod názvom „nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia.

Istý známy politológ sa vyjadril takto: „Akáže revolúcia, obyčajné divadlo na prevzatie moci, ktorá aj tak už ležala na zemi, len ju zodvihnúť.

Komunistický režim u nás by sa bol zrútil aj bez toho smiešneho a trápneho vykrikovania amatérskych samozvancov na námestiach. Keď padol komunistický režim v Poľsku, Maďarsku, vo východnom Nemecku, v Rumunsku a v Bulharku, myslíte si, že by sa bol udržal práve v Československu? Nebolo ho treba dobýjať ako Bastillu či Zimný palác, skolaboval sám od seba - tak akáže revolúcia!“ Nech už nazveme túto udalosť akokoľvek – revolúcia, prevrat, prevzatie moci, bol to historický zvrat, ktorý bol nevyhnutný. A keď prišiel, musel mať predsa nejakú viditeľnú, identifi kovateľnú a zapamätateľnú podobu.

(Paulína)

Aforizmy: • Keď uvidíš dobrého človeka, snaž sa ho napodobniť, keď uvidíš zlého človeka, všímaj si sám seba.

• Dal by som všetko, čo viem, za polovicu toho, čo nepoznám.

• Veľké duše majú vôľu, tie malé iba priania a túžby.

• Naozajstnej múdrosti predchádza spoznanie vlastnej nevedomosti.

• Kto nerozumie jedinému pohľadu, ten nepochopí ani dlhé vysvetľovania.

• Dobré slovo nestojí nič, a predsa je najkrajším darom.

• Aj najmenšia kaluž odráža nebo.

• Spravodlivosť je pravda v akcii.

• Povinnosť poznáš najmä podľa toho, že ti nedáva právo výberu inej možnosti.

• Dobro konaj radšej okamžite, lebo by si si to mohol rozmyslieť. Zlo nekonaj nikdy hneď, lebo si to ešte môžeš rozmyslieť.

• Milovať, to neznamená pozerať sa zamilovane na seba, ale pozerať sa spolu tým istým smerom.

• Ak nevieš, do akého prístavu plávaš, nijaký vietor nebude správny.

• Trocha prejavenej dobroty pre človeka znamená viac než láska k celému ľudstvu. (gega)

3

Interview

Kvôli futbalu zabudol aj na husi SEN Počuť tlkot srdca, ktorý pohlcuje moje slová...

Bije, bije stále bez prestávky, necíti, že sa dostalo do rozprávky.

Necíti, že sa dotklo fantázie, ale stále cíti, že žije, že stále neistotou bije.

Túla sa, túla sa v sile snov, tam kde luna má svoj nov.

Kde myšlienky vytvárajú slová, kde minulosť vracia čas od znova.

Kde šum krídel nikdy neprestáva, kde jeho JA stále s ním zostáva.

Bije, bije viac s istotou, aj keď stále blúdi len samotou.

Vtedy si uvedomí, že si stúpa po snoch, že na prežitie niečoho krásneho treba dvoch.

Stále len pustou samotou bije, ale verí, že jeho sen raz ožije!

Počuje hlas, neprestáva veriť, viera mu dáva dôvod na zemi byť.

Zdá sa byť všetko istejšie, akoby sa všetko zlo stratilo v tme a ostalo len to najkrajšie.

Zvonivý hlas si našiel v srdci miesto a tak sa z pustatiny vytvorilo mesto.

Bije, bije rýchlejšie, lebo sa stráca v ňom a tak stále blúdi krok za krokom...

Zistilo, že snívalo zbytočne, a tak jeho myslené slová sa zdali náročné.

Tento rok si v našej stálej rubrike Interview chceme trošku posvietiť na nepedagogických zamestnancov školy, bez ktorých si naše študentské časy nevieme vôbec predstaviť.

Každý zainteresovaný i nezainteresovaný, keď len otvorí bránu (dvere) našej školy, ako prvého stretne uja vrátnika. Nižší, večne usmiaty, vždy s vtipnou a trefnou poznámkou, s trošku tvrdým trnavským akcentom... To je presne on, pán Martin Varsík, ktorý sa dostal na udicu nášho školského časopisu ako prvý. Čítajte ďalej a dozviete sa aj to, koho chce náš veľký rybár poraziť. Žeby dopadol ako Santiago v diele Starec a more? „Človeka možno poraziť, ale nie zničiť.“

Vieme, že v našej škole pracujete už nejaký ten piatok. Ako dlho sa venujete profesii nášho vrátnika?

V tejto škole pracujem 6 rokov.

Že vraj ste športovec? Aspoň sme to o vás počuli. Čo je na tom pravdy, že veľa športujete?

4

Počas štúdií a aj po ukončení školy som súťažne hrával futbal a hokej, na tú dobu pomerne vysokú súťaž v rámci Slovenska.

Teraz, vzhľadom

na svoj vek, si zahrám stolný tenis a keďže v škole sú lepší hráči, napr. p.

Janota, p. Puvák a p. Daňa, toto ma inšpiruje trénovať, aby som ich porazil.

40 sa mi asi nepodarí... (smiech)

Ako ste sa dostali po tom všetkom na túto pozíciu? Čo konkrétne vás na nej baví najviac?

Za bývalého režimu som pracoval vo funkcii vedúceho ZÚ (zvláštne úkoly), čo bola vedúca funkcia členov ZS (závodnej stráže). Keď som sa dozvedel, že v SŠ by som mohol pracovať ako vrátnik, uchádzal som sa o túto funkciu a nakoľko som mal skúsenosti s týmto povolaním, bol som prijatý.

Vo svojom detstve ste určite prežili veľa pekných a vtipných momentov. Mohli by ste sa s nami aspoň o jeden podeliť?

V svojom detstve som na jar, v lete a v jeseni pásaval husi. Niekedy sa mi stalo, že som hral futbal a zabudol som na husi. Ony samé od seba pri-

Interview

hh šli po ceste domov a keď som prišiel ja, mama ma poriadne „zdrala“ remeňom. Vtedy to nebolo vtipné, ale teraz sa nad týmito spomienkami usmejem.

Deti majú vždy nejakú túžbu stať sa niekým, keď vyrastú. Čím ste sa ako malý chceli stať vy?

Chcel som byť futbalistom. Veľmi som uznával československého reprezentanta a najlepšieho hráča Európy v roku 1962, Jozefa Masopustu. Bavilo ma zememeračstvo. Vybral som si štúdium na strednej priemyselnej škole, ktorú som ukončil. Bavilo ma odvodňovanie a zavlažovanie pôdy. Nakoľko však dominujúcim v mojom živote bol futbal, tak som nerobil to, čo som vyštudoval.

Aká hudobná skupina sa vám páči najviac?

V študentských rokoch sa mi páčila hudobná skupina Beatles a potom Elán.

Hovorí sa: Sto ľudí, sto chutí. Čo teda chutí najviac vám?

Bol som naučený jesť pečenú hus s lokšou, čo mi veľmi chutilo. Nakoľko je to skôr sezónne jedlo, zjem skoro všetko, čo moja manželka navarí.

Pochutím si aj na strave, ktorú uvaria naše kuchárky.

Začalo nad myšlienkami tuho premýšľať, nad každou hláskou sa začalo zamýšľať.

Všetky tie tiché nevyslovené slová, vrátili mu biedny život od znova.

A tak si povedalo: ,,Čo sú vlastné sny?“ Odpoveď v tichu zaznela: ,,Nesplnené najkrajšie myšlienky!!!“

V škole máme mnoho rozličných odborov. Ktorý je vášmu srdcu najbližší?

(Miroslava) PRIATEĽSTVO

Nemám nijaký vytipovaný odbor, ktorý sa v našej škole vyučuje. Ale som presvedčený, že všetko, čo sa v škole naučíte, bude ako základ domu, ktorý bez základov nemôže stáť.

Možno myslíš si, že bez kamarátov si vystačíš, no nie jednu vec sa v živote naučíš.

Síce láska krásny cit je, no priateľstvo je viac, to každý vie.

Dennodenne sa s vami stretávame hneď pri vstupe do školy, čo by ste teda na záver odkázali nám, študentom Spojenej školy v Nižnej?

Snažte sa poslúchať profesorov, majstrov a to, čo vás učia, berte vážne a zodpovedne. O to to budete mať v živote ľahšie a na tých spomínaných základoch budete môcť vybudovať svoj život.

Možno niekedy sa cítiš v pohode, keď tráviš čas v tichosti a samote.

No dobrý priateľ ti vždy rád poradí, výborne ti rozumie a nikdy ťa nezradí.

(Dominika)

Pánovi vrátnikovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa pohody v živote a držíme mu palce, aby raz porazil spomínaných borcov v stolnom tenise.

(Katka)

5

Udalosti

Stratené vo svete...

Je viac než len ťažké písať tento článok. Opísať Írsko objektívne a nie zakomplexovane, bude dosť ťažké. Za tých 9 mesiacov si každý z nás odtiaľ priniesol iné zážitky a skúsenosti. Či už pozitívne alebo negatívne. Veď sto ľudí, sto chutí...

No myslím si, že Írsko má čo ponúknuť každému. Ja to nádherne zelená krajina s malými kopčekmi, roztrúsenými domčekmi, kopou kravičiek všade naokolo, s ohromne bohatou kultúrou a históriou, hotový raj, no nie?

Aj ja som si to na začiatku myslela. V nových rodinách sa k nám všetci správali tip-top, snažili sa s nami komunikovať a my sme len prikyvovali a prikyvovali. Čo iné nám ostávalo, keď sme im dokopy nič nerozumeli. Ten ich *úžasný* írsky prízvuk nám to veľmi neuľahčoval. No človek si zvykol a viacerí sme aj ten írsky prízvuk časom chytili.

S rodinou na Slovensku sme neboli príliš v kontakte. Zakázali nám často volať a písať domov, aby nám nebolo smutno, čo bolo obmedzene aj tak vďaka tomu, že na niektorých miestach nebol signál a mnoho ľudí nemalo v rodinách prístup k internetu. Každý si asi prežil pár slz a mal momenty, keď sa chcel v rá-

6

tiť domov. Ale potom si uvedomil, že so smútkom si toho veľa neužije a že ten rok mal byť pre nás niečím NAJ a tak nasadil úsmev a snažil sa doslova *vycucať* všetky +, ktoré Írsko ponúkalo. Škola, to je kapitola sama osebe.

Spolužiaci boli super. Najprv sme boli pre nich len cudzinci, čo im narušili ich stereotyp, ale časom si človek vybudoval perfektne priateľstvá, ktoré trvajú doteraz. Niektorí sa dokonca snažili učiť po slovensky, čo sa vždy skončilo záchvatom smiechu a nezrozumiteľnými hatlaninami. Írsky školský systém je však úplne odlišný od toho nášho.

Stredná škola tam je od 12- 13 rokov a končia ju v 18-tich. Každý deň majú rovnaký počet vyučovacích hodín, čo však nikdy nie je menej ako 8! Pravdou je, že hodina má len 35minút, ale ako bonus majú AŽ dve prestávky za deň, takže žiadna výhra. No najväčší šok boli asi tie školské pravidlá. Napr.

UNIFORMA! ... sukňa, košeľa, kravata, sveter... Malo to svoje výhody. Človek si ráno aspoň mohol pospať a nemusel sa trápiť tým, čo si oblečie a iní ho nehodnotili podľa toho, aké drahé a značkové veci ma na sebe. Ale nad druhej strane, pravidlá, ktoré sa týkali uniforiem, boli na každej škole iné.

Niekde boli až príliš prísne, inde skoro žiadne neboli. Napr. na niektorých školách ste nemohli mať iné ako čierne topánky a ponožky, musela byť dotiahnutá kravata, zapnuté všetky gombíky na košeli a v zime, ak ste nemali bundu školy, tak ste si museli mrznúť len vo svetri. A inde, košele rozopnuté, kravaty len aby sa nepovedalo a pod. Niekto mal šťastie, iní nie. Ďalšia vec bol make-up. Namaľované dievčaťa alebo chalani s nagelovanými vlasmi počúvali len jednu vetu.

UMYŤ! ...dosť kruté, nemyslíte? Mali by sme si uvedomiť, aké máme v našej škole šťastie, že nič z toho nemusíme zažívať.

Ono to asi z tohto môjho pohľadu vyzerá dosť desivo, no Írsko je super krajina. Jednoznačné to je perfektná príležitosť vidieť kúsok sveta, spoznať nových ľudí, kultúru, miesta a naučiť sa angličtinu. Na otázku, čí by sme sa tam chceli vrátiť, máme však s Nikki rozdielne odpovede. Prežili sme obe 9 mesiacov vo svete a môžeme vám len odporučiť, ak budete mať niekedy podobnú príležitosť, chopte sa jej! Lebo také ponuky sa často neopakujú.

(Nel)

Udalosti

Bažantský

hh Mne, ako bažantovi, sa štvrtok 14. októbra veľmi pozdával, aj keď, pravdupovediac, väčšiu rolu hrala najmä bažantská diskotéka. Na nej som spoznala veľa zaujímavých osôb z našej podarenej školy. Avšak nechcem tým povedať, že samotný bažantský sa mi nepáčil, lenže dosť ma sklamalo, keď som videla sedieť všetkých tých hyperaktívnych bažantíkov, ktorí dychtili aspoň okúsiť bryndzové halušky na tvári alebo zjesť jedlo, pri ktorom sa vám zdvíha žalúdok.

No nič z toho sa neuskutočnilo, čo ma trocha mrzelo. Avšak, zachránila to bažantská párty, ktorá všetkých rozhýbala. Dosť som sa jej obávala, keďže som zvyknutá na iný druh huby, nedúfala som, že sa na nej dokážem zabaviť, no zistila som, že v prítomnosti tých správnych ľudí sa dá všetko. Pohľad na neprestajne sa kývajúce telá na našom parkete v jedálni ma dostal do varu. Uvedomila som si, že som šťastná, že práve ja som v tejto škole a som obklopená veselou kopou ľudí. Čo sa odzrkadlilo aj na našom vtipnom bažantskom, ktorý sa niesol v znamení Súdnej siene. Veľmi sa mi páčilo, keď po slovách sudcu: „Obžalovaní, vstaňte!“ sa postavili všetci prváčikovia. Vtedy sme boli akoby jeden ce-

lok a výrok - Všetci za jedného, jeden za všetkých! - by sa v danej chvíli určite hodil.

Musím povedať, že na tejto škole máme klub výmyselníkov, ktorí sa na bažantskom o zábavu určite postarali. A ja som si ho určite užila, keďže aj ten môj bažantský je len raz za život...

(Ryuk)

Imatrikulácia z pohľadu organizátorov Imatrikulácia či bažantský? Je to vždy veľká a väčšinou prvá akcia na začiatku roka, a tak povediac, aj najťažšia.

Najťažšia v tom, že nevieme, akí sú tí naši prváci, čo majú radi, čo ich baví a či vlastne majú chuť na niečo také. Úzkosť a strach zviera všetkých tesne pred tým. Bojíme sa taktiež ich odporu.

Vždy sa dlho debatuje o tom, čím ich pobavíme, ale nie potýrame. Možno prváci čakali niečo horšie, ale my sme prišli na mierumilovný spôsob zábavy a privítania našich bažantov. Zorganizovať takúto úlohu nie je vôbec ľahké, ale všetci v „študentskej“ vedia, čo to je a aký je to pocit, keď je to už za nami. Keď nás pochvália, ale zároveň povzbudia do ďalších akcií. My vidíme nádej v mladých, a preto sa snažíme vytvoriť aj v našej škole príjemnú atmosféru. Ďakujem všetkým organizátorom, že sa nevzdali a dúfam, že vy, milí bažanti, ste sa dobre zabávali a len tak nezabudnete na váš deň D. A zároveň ďakujeme za spoluprácu aj z vašej strany. Ste už naši. (organizátori)

Príslovia a porekadlá starých Egypťanov: Načúvaj svojmu presvedčeniu, aj keď sa rozumu zdajú byť nezmyselné.

Poriadok je ovocie činnosti, nie spánku.

Keď nebola vládnuca trieda vybraná pre schopnosti, ale pre bohatstvo, vždy to znamená úpadok, najnižšiu úroveň, akú môže spoločnosť dosiahnúť. Človek nemôže byť sudcom susedovej inteligencie. Jeho vlastná životná skúsenosť nikdy nie je susedova.

Každé potešenie má cenu, kt. zaň musíš zaplatiť.

Ak človek skúša kormidlovať v neznámych vodách, riskuje stroskotanie.

Vedieť, znamená vpísať sa do pamäte jedinca, ale pochopiť znamená splynúť a prispôsobiť sa mu.

Skutoční mudrci sú takí, ktorí dávajú čo majú bez sebeckosti a bez záhad.

Láska je jedna vec, poznanie druhá.

7

Spomienky

Všetko raz skončí...

Krik duše Márne sú me ódy svieže, márne! Že sú mimo?

Kdeže!

Márne k svetu stále kričím, márne vaše peklo ničím.

Moje srdce stále verí, že raz nájdem kľúč od dverí.

Zlatý kľúčik novej doby, kde len nie sú tichých hroby.

Novej doby, nových ľudí, novú lásku, čo nenudí.

Nový pokoj, nové cnosti, kde ostanú zloby kosti.

Slepí ste jak mŕtvi, viete?

Všade máte svoje siete.

Stále bažiac len po moci, neprespíte kľudne noci.

Pravé šťastie na tom svete? Čo vy stále nechápete!!!

Nie je hlavné skončiť vyššie, šťastie je tu a je nižšie.

Keby ste len trochu nemí, hľadali ho bližšie zemi.

Nenájdete šťastie iba, veriť v prachy - to je chyba!

8

Nikdy nevieme, čo kedy začína a čo kedy skončí. Nikto z nás s určitosťou nevie, kedy odbije posledná minúta nášho života. Každý deň si užívame, blbneme a nerozmýšľame nad smrťou. Určite ani Martin Kudla nad tým nerozmýšľal. Odišiel bez slova rozlúčenia. Určite nik nečakal, že náš kamarát, spolužiak a študent Martin tak rýchlo odíde.

Muselo sa to stať v takom mladom veku? Veď tak sa tešil zo života, vážil si spolužiakov a učiteľov a tešil sa do školy. Asi taký je život... Ale my nezabúdame, že si bol, si a budeš v našich srdciach.

My sa teraz pozeráme na prázdne miesto v triede, na tvoju stoličku a už len spomíname na teba. Kde si? A preto aj takto sa s tebou zhovárame: Martin! Bol si tiché svetlo v našej triede, bol si s každým v triede kamarát.

Martin bol dobrý kamarát, s ktorým bola vždy sranda.

Dobrý spolužiak, s ktorým bola zábava, tešili sme sa spolu na stužkovú, ale hlavne na dozvuky. Budeš nám chýbať, ale stále budeš medzi nami. Odišiel si bez rozlúčky.

Bol si dobrý spolužiak aj kamarát, veľmi nám budeš chýbať.

Bola s tebou sranda, skoro vždy sme sa na niečom zasmiali.

Bol si super Martin a obsaď nám tam hore. Verím, že sa na nás dívaš.

Martin bol náš kamarát, ktorý od nás odišiel bez rozlúčky.

No náš Martin? Bol to človek, ktorého len tak nevidno. Na povrchu veľký drsňák a vo vnútri citlivý chlapček. Vedel sa vždy zasmiať, ale aj súcit s ostatnými mal.

Martin! Pochovali sme si ťa, ale tvoja duša tu ostane navždy s nami.

Počkaj tam na nás!

Martin, si v našich srdciach navždy.

Spi sladko!!! (tvoja III. C )

Potulkami svetom

Cesta k hájnikovej žene

hh

8. október 2010!!! Áno, obyčajný deň, ale pre triedy 2. AUD a 2. A1 bol tento dátum dôvodom na šťastie aj preto, že bol piatok, ale aj preto, že sme boli na exkurzii na Slanej vode. Tu sme mali možnosť pozrieť si územie, na ktorom známy spisovateľ a náš rodák, Pavol Országh Hviezdoslav, tvoril tie najkrajšie diela v literatúre.

Ráno sa nám začal deň detským šanpanským a trošku smutnou správou, no napriek tomu každému sa pohrával veselý úsmev na perách. Očká nam jagali dobrou náladou už v autobuse. Keď sme vystúpili, niektorí z nás potrebovali menšiu pauzičku. Ale to len na 2 ťahy. Niektorí zas zistili, že biele topánky na túru nie sú tou najvhodnejšia obuvou, pretože nás čakala dlhá a sem-tam zablátená cesta k hajnikovej žene. Každý z nás to ale úspešne zvládol. Krok sem, krok tu a už sme boli tam. Aj keď chlapci boli prví, dostali sme nejaký spoločný čas na odpočinok, na naplnenie našich hladných brušiek. (Aj keď chlapci si asi mysleli, že hájnikova žena bude predávať hot-dogy.) Onedlho sme dostali nové informácie o tvorbe P. O. Hviezdoslava, ale aj o jeho živote. Potom sme sa rozhliadli po vnútri, kde bolo naozaj krásne. Boli tam články, ktoré napísal sám Hviezdoslav a mnoho jeho kníh. Nakoniec sa 2. AUD a 2. A1 podpísali do knihy návštev. Vnútro expozície múzea Hájnikovej ženy i múzea Mila Urbana a k tomu celková príroda na okolí boli fascinujúce. Mnohým z nás sa nechcelo ani odísť.

Všetci sme si to skutočne užívali, jašili sa po vonku, smiali, zabávali. Z tohto očarujúceho miesta nám zostali nádherne spomienky.

Ľudia ja už neviem za to, čo povedať vám už na to. Čo sa stále spytujete, čo je dobré, veď to viete!

Skúste chvíľu srdcom myslieť, svoju pýchu nechať visieť.

Nájdete vy poklad číry, o ktorom ja nesiem chýry... (arugr)

ŽOLÍK!!!

1) Žolík Ti umožní, že sa aspoň raz pred tabuľou nebudeš potiť.

2) Môžeš ho použiť len 1x za polrok z jedného predmetu.

3) Žolík sa nevzťahuje na vopred ohlásené písomky.

ODKAZY Odkazy, pozdravy, ktoré chcete uverejniť v časopise, hádžte do schránky Gaudeamus.

Svoje pripomienky, návrhy, tvorivé podnety smerujte čierne na bielom do schránky Gaudeamus.

(Paulína, II. AUD)

9

Potulkami svetom

Oravský hrad Po príjemných dvojmesačných prázdninách sme vstúpili opäť do nového školského roku tou pravou nohou.

Pomaličky nám prešiel mesiac školy a my, rezbári 4. D, sme si už s úsmevom vykračovali na výlet do nášho zachovalého Oravského hradu, ktorý sa týči na strmom vápencovom bradle priamo pod obcou Oravský Podzámok.

Bolo krásne ráno, cestou nás sprevádzala dobrá nálada a o 9:00 sme sa všetci nejakým spôsobom dopravili do nášho cieleného bodu, pod ktorým už netrpezlivo čakal dozor majstrov. Pomaličky sme vstúpili hradnou bránou s prijemným sprievodcom, ktorý nám pripomenul a oživil spomienky o histórii hradu. Naším cieľom bolo inšpirovať sa niečím zaujímavým pre naše maturitné práce. Prechádzajúc z jednej hradnej budovy do druhe,j sme si niečo nafotili i interiér, ktorý sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu.

Najzachovalejší je interiér kaplnky s vnútorným zariadením z 1752, výnimku tvorí výstavný náhrobok Juraja Thurzu z 1616.

V kaplnke bol pôvodne krídlový renesančný oltár, ktorý neskôr nahradili barokovým. Zároveň sme počúvali, čo nám tieto hradn é

10

múry a pamiatky o sebe prezradia. Tento 112m vysoký hrad nad hladinou rieky Orava nám prezrádza, že vznikol v 13. storočí na mieste staršieho osídlenia, pochádzajúceho azda z rozhrania letopočtu. Dejiny osídlenia odkryl archeologický výskum, ktorý doložil aj zvyšky veľkomoravského sídliska s hrádkom z 9. storočia. Prvé písomné doklady o hrade pochádzajú z roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balaša a stal sa kráľovským majetkom. V roku 1298 patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po jeho smrti sa Orava dostala do rúk mocného magistra Donča. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu. Pričom Pálff yovci (poslední majitelia hradu) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu. Správca Jozef Pálff y obnovil po roku 1896 Korvínov palác a zariadili ho dobovým neslohovým nábytkom s jedálňou a knižnicou. V priestoroch inštalovali aj obrazovú galériu oravských županov. Komplexná obnova hradu začala v roku 1953. Vymenili sa strechy, vyriešili sa statické poruchy, odviedla sa voda, ktorá narušovala hradné bralo a obnovili sa vonkajšie renesančné omietky s pôvodnou výzdobou. Pokračovalo sa interiérovými prácami na obytných budovách stredného hradu a bránach. Hrad bol odovzdaný do uží-

vania múzea, ale práce na hrade prebiehajú s prestávkami dodnes.

A preto sme si hrad obzreli len do polovice, kvôli rekonštrukcii. Po dvoch hodinkách sme exkurziu ukončili peknou spoločnou fotkou a môhli sme ísť s príjemným zážitkom domov. Pevne dúfame a čakáme, že nám majstri opäť oznamia, že vycestujeme za ďalším historickým dobrodružstvom.

(Simonka)

Potulkami svetom

Oswienčim

hh Ťažké ráno... Hmla sa držala pri zemi a zdalo sa, že ani slnku sa veľmi nechce vyjsť na oblohu. Pod rúškom tmy som hľadala posledné veci a otupená myseľ po spánku sa rozpamätávala na čas, kedy som mala stáť pred školou. Nádych studenej hmly mi vrážal do mysle otázky. Čo tam vlastne je? Uvidíme len nejaký ostnatý drôt s výkladom lektorky, alebo naozaj pocítime ten pach smrti vznášajúci sa po celom areáli, skrývajúci sa za zub času a vysokých plotov?

trochu pripomínajúcich internáty zo starších francúzskych fi lmov. Kým naše pani profesorky kupovali vstupenky, my sme tam len stáli a so záujmom si prezerali ľudí z celého sveta. Číňania, Japonci, Židia a Afričania sa tam premávali a zháňali lístky. Po chvíli sa objavili naše pani profesorky a my sme sa rozdelení do dvoch skupín vybrali cez vstupnú bránu, kde každý predtým ako vošiel do areálu, dostal slúchadlá s vysielačkou, ktorú si zavesil na krk.

19. októbra sme sa teda zišli v Nižnej, odkiaľ nás vyzdvihol pohodlný autobus. Cesta bola dlhá, vyčerpávajúca a mnoho zákrut i silná vôľa vodiča dostať sa tam rýchlo, spôsobili nemálo ľuďom ťažkosti so žalúdkom. Keď sme tam prišli, na prvý pohľad to vyzeralo ako komplex budov,

Hneď pri vstupe nás vítal nápis:

Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odkázaný na to, aby ju prežil znova.

Tu sa nás už začala zmocňovať triaška a je otázne či len preto, že vonku bola taká poriadna zima. Vstúpili sme cez hlavnú bránu do „pracovného tábora“. Lektorka, hoci bola Poľka, vedela skvelo po slovensky a všetko mala dôkladne naštudované. Prevádzala nás jednotlivými budovami a my sme sa len s hrôzou prizerali, aké strašné veci sa tu diali. Neľudskosť a nenávisť tu boli ešte prednedávnom jediným citom. Potkany tam mali väčšiu hodnotu ako človek.

Mnohé budovy boli zreštaurované od doby, kedy sa koncentračný tábor zatvoril, ale zlo, ktoré sa dialo za týmito múrmi v nich, zostane navždy vpité. Nejednému z nás vyhŕkli do očí slzy, keď sme stáli v tvz. „kúpeľni“ a jediné miesto, odkiaľ prichádzalo svetlo, boli dva štvorcové otvory na strope.

Asi dve hodiny sme prechádzali v Oswienčime časťou zvanou Auschwitz. Táto časť koncentračného tábora bola najmenšia. Neskôr sme sa autobusom presunuli do druhej časti zvanej Birkenau. Táto časť tábora bola najväčšia, ktorý do konca vojny dosiahol

rozlohu až 140 hektárov. Ak sme boli v Auschwitze znechutení, nebolo to nič, oproti tomu, čo sme videli tu. Pozdĺž sa do neviditeľného neznáma tiahol ostnatý drôt a koľajnice. Chatrče vyzerali horšie ako tie najzanedbanejšie chlievy. Už aj tak zlú atmosféru ešte dotvárali všade prítomné vrany, ktoré akoby ešte znásobovali zlo až hmatateľné v tomto areáli.

Všetko, čo sa tu dialo, sa, samozrejme, tajilo pred verejnosťou. Snažili sa to zakryť vysokými hradbami a popol z ľudí a ľudských kostí sypali do riek, alebo ním hnojili okolité polia. Vlasy a veci židov predávali a na deťoch a ženách robili rôzne pokusy, častokrát, keď boli obete pri vedomí. A ľudia skutočne verili, že idú na východ za prácou...

Preto nedovoľme, aby sa opäť opakovalo to, pri čom i spomienka je silným a bolestivým zážitkom. A preto každý, kto sa bude spravodlivo rozhorčovať nad niektorými riadkami tohto článku, nech skúsi upriamiť pozornosť aj na vlastný vnútorný život, kde môže s prekvapením zistiť, že pôsobením prezentovanej brutality vo fi lmoch môže aj on prispievať svojou „troškou do mlyna“. (gega)

11

Gaudeamus na stope

Noví prisťahovalci 4) Moje deti a rodina. Chodím do prírody, turistika, hrám na klavíri.

Život je už raz taký. Niekto odchádza a niekto prichádza. Ako ktosi múdry raz povedal: „Kde iní končia, my začíname.“ Aj tento rok k nám zavítali okrem nových študentov aj noví učitelia a majstri – noví prisťahovalci, a my sme ich hneď zahrnuli otázkami, na ktoré museli „krvopotne“ odpovedať. Ak ich ešte nepoznáte a chcete o nich vedieť čo-to viac, čítajte ďalej a zistíte, že ani oni všetko nevedia.

Otázky:

5) Áno.

6) Pavúky.

7) a) Život je otázka priorít.

Mgr. Katarína Mušáková 1)Breza 2) Slobodná, bezdetná.

3) Som čisto absolvent VŠ.

4) Filmy, hudba, knihy.

1) Odkiaľ ste?

2) Ste slobodný(á) / ženatý(á)?

Máte deti?

3) Kde ste pracovali / študovali pred nástupom do tejto školy?

4) Aké máte záľuby?

5) Vždy ste chceli byť učiteľom / učiteľkou?

6) Čo vás najviac desí?

5) Ani nie.

6) Momentálne fakt, že mám málo času.

7) Pomaly ďalej zájdeš.

b) Sú to činy a nie ich plody, čo je dôležité. Snaž sa robiť to, čo považuješ za správne, aj keď výsledky sa nie vždy dostavia. Ale ak nebudeš robiť nič, nebudú ani výsledky. c) Rozdiel medzi úspešným človekom a ostatnými nespočíva v nedostatku síl alebo v nedostatku vedomostí. Spočíva skôr v nedostatku vôle.

8) Nechcem byť zvieraťom, chcem byť človekom.

9) Pravdupovediac, neviem.

10) Závisí od okolností. Pri serióznej spolupráci sa vždy dá dohodnúť.

8) Mačkou. Je to domáci miláčik, avšak vie byť i nezávislou.

9) Springfield.

10) Ničím, som nepodplatiteľná.

7) Aké je vaše obľúbené motto?

8) Akým zvieraťom by ste chceli byť, keby ste neboli človekom?

9) V ktorom meste žijú Simpsonovci?

10) Čí m by ste sa dali poplatiť od študentov?

Ing. Lenka Kuzárová 1) Z Podbieľa.

2) Slobodná, bezdetná.

Mgr. Kristína Puková

12

1)Z Krivej.

2) Som vydatá. Mám 2 deti.

3) Pracovala som v ZŠ v Hladovke.

3) Som čerstvou absolventkou elektrotechnickej fakulty v Žiline, konkrétne odbor Biomedicínske inžinierstvo.

4) Záľub mám veľa. V zime je to predovšetkým lyžovanie, v lete plávanie, hory a bicyklovanie. No a, samozrejme, hudba a knihy.

Gaudeamus na stope

hh 5) Na vysokej škole som si vždy vravela: „Ja a učiteľka? Nikdy!“ Ale v dnešnej dobe je veľmi ťažké pre mladého človeka nájsť si prácu a hlavne vo svojom odbore. A keďže som si popri štúdiu spravila Doplňujúce pedagogické minimum, začala som hľadať voľné miesta v učiteľskom smere.

2) Jednoznačne, slobodný.

3) Študoval som v tejto škole (Spojená škola Nižná).

4) Moje hlavné záľuby sú florbal a práca na PC. 5) Nie nikdy som nechcel byť učiteľ, ale tak nakoniec som tu.

6) Strata svojich najbližších.

6) Vulgárne správanie žiakov.

7) Život je ako pohár, je len na tebe, čím ho naplníš, lebo si to nakoniec aj tak všetko vypiješ sám.

8) Určite psom, pretože ich mám veľmi rada a ako sa hovorí, pes je najlepší priateľ človeka.

9) V Springfielde.

10) Len dobrými vedomosťami.

Ing. Ján Daubner 1) Námestovo.

2) Ženatý / 2 deti (baby).

3) Žilina (AQUACHEMIA).

4) Basketbal.

5) Nie. (Áno, keď som študoval na VŠ.)

6) Nič.

7) Když jsem blbej, tak se zeptám.

(Ako hovoria bratia Česi.)

Ing. Tomáš Kubinec 1) Medvedzie, Tvrdošín.

2) Slobodný, bezdetný.

3) Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky.

4) PC, extrémny šport, internet, akcie s priateľmi, záhradníctvo, basketball, hakysek..

5) Určite nie, vždy som chcel byť beta-testerom.

6) Ľudská hlúposť.

7) - Ak nesvietiš, nezavadzaj!

- This is our world now. The world of the electron and the switch, the beauty of the baud.

We exist without nationality, skin colour or religious bias.

You wage wars, murder, cheat, lie to us, and try to make us believe it‘s for our own good, yet we‘re the criminals.

Yes, I am a criminal.

My crime is that of curiosity.

I am a hacker and this is my manifesto.

You may stop me, but you can‘t stop us all.

8) Orol.

9) Springfield.

10) Ja som nepodplatiteľný.

8) Žiadnym.

9) „Spriengild“.

10) Vedomosťami.

p. Lukáš Lepáček 1) Z malého mestečka Tvrdošín.

7) „Kto nikdy nebol dieťaťom, nemôže sa stať dospelým.“ 8) Psom, je to krásne zviera.

9) Netuším, lebo to nepozerám.

10) Asi ničím.

Našim nováčikom ďakujeme za spoluprácu a prajeme im, aby sa medzi nami cítili dobre a aby boli zhovievaví...

(Janka)

13

Zábava iného uhla

Do you speak english??? Šplechy: Narysujte si ľubovoľný 3-cm rovnoramenný trojuholník.

A tieto prvky delíme POĎLA ŤAVITEĽNOSTI. Žiaci: Môžeme už ísť???

Učiteľ: Tak utekajte, ale pomaly!!!

Fúúj, jak to tu vonia...

Nepichaj do mňa tou tempelkou (pentelkou).

Učiteľ: Žiaci, tak zajtra si napíšeme písomku. Žiak: Čó??? To sa dám radšej potratiť!

Učiteľ: Aký je to racionálny vzorec? Žiak: Kukuričný! Nie? Ty si tú rovnicu vyriešil úplne sám?

Nie. S dvoma neznámymi.

Veď ale, pán učiteľ, ten príklad je nejaký na hlavu, ako môže mať izba 10 x 3m? A z druhej lavice sa ozve: „To nie len príklad, to celá matika je na hlavu!“

Hovoríš po anglicky?

Je tu ďalší rok a s ním opäť veľa predmetov a učenia. Opäť sa len učiť a počúvať, ale určite ste cez prázdniny boli niekde na dovolenke, alebo aspoň v susednej dedine, a museli ste sa nejako dohovoriť. Do sveta bije, ako som už naznačila, krásna, ale aj ťažká angličtina. S ňou nove slovíčka a gramatika, tie nerozumné texty na CD-éčkach..., ale netreba sa vzdávať – no need to give up.

Ako minulý rok, tak aj teraz sa vám pokúsim priblížiť angličtinu z tej stránky zábavy, krížoviek a vtipov... (dúfam, že to zvládnete aj bez slovníka)... Veď škola nie je len o naučených frázach a nudných hodinách, veď na hodine plnej krížoviek a hier sa musíte zabávať.

Ešte že máme takých učiteľov, ktorí sa nám naplno venujú. Prajem vám...

Príjemné lúštenie a plno smiechu pri vtipoch... good luck (veľa šťastia) Policajt: „Kde sú tie prachy?“ Prekladateľ: „Where is the money?“ Zlodej: „I ll not tell it!“ Prekladateľ: „Nepovie.“ Policajt: „Ak to nepovieš, tak ta zavrieme!“ Prekladateľ: „If you don‘t tell it, you will be arrested.“ Zlodej: „I will not tell it!“ Prekladateľ: „Nepovie.“ Policajt: „Ak to nepovieš, tak ta zastrelíme!“ Prekladateľ: „If you don‘t tell it, we will shoot you.“ Zlodej: „I have hid them in the garrage next to my home!“ Prekladateľ: „Aj tak nepovie!“ Jock spadol do nádrže plnej žralokov-ľudožrútov, ale prežil to. Dôvod? Mal oblečené tričko s nápisom: „Škótsko vyhrá majstrovstvá sveta vo futbale“ a dokonca ani žraloky toto nedokázali stráviť.

- Jean!!! Podajte mi pohár vody!!!

14

- Áno, pane.

- Jean!!! Zavolajte hasičov, takto ten požiar neuhasíme!

V lietadle sedí Slovák, Rus, Američan a Brit. Náhle sa im vznieti motor a majú len tri padáky. Prvého padáku sa chytí Rus so slovami: „Ako príslušník najinteligentnejšieho národa mám právo sa zachrániť,“ a vyskočí. Druhý padák pre seba urve Američan. Prehlási: „Ako príslušník najbohatšieho národa mám právo na život,“ a tiež vyskočí. Brit s kľudom Angličana prenesie smerom k Slovákovi: „Mal by som síce právo vyskočiť, ale ako gentleman vám prenechám zostávajúci padák.“ Slovák sa samozrejme nenechá vyviesť z miery a prehlási: „Môžeme kľudne skočiť obaja, pretože príslušník najinteligentnejšieho národa vyskočil s mojím vakom.“ Američan a Rus si telefonujú: „Ivan, v televízii hovorili, že tam u vás sú hrozné mrazy, okolo -60 stupňov.“ „To je hlúposť, najviac tak -20.“ „No nie, teraz to hovorili na CNN, vraj cez -60.“ „Ale no tak, možno niekde majú -25, ale to skôr výnimočne.“ „No ale tie zábery boli hrozné, tie omrznuté stromy, baraky ...“ „Jáj, ty myslíš vonku ?!! No tak to, áno.

A teraz trošku lúštenia, doplň po anglicky a uvidíš čo ti vyjde a to čo ti vyjde, to ti potom aj prajeme...

1. You unlock the door with....?

2. Finished story.....?

3. You are as fat as.....?

4. Girls´ colour.....?

5. Note..... ?

6. Mum, dad, son, ter,... – in one word.... ?

- Áno, pane.

7. Originálny

- Jean!!! Podajte mi pohár vody!!!

8. You go as........as slug

- Áno, pane.

- Jean!!! Podajte mi pohár vody!!!

9 Udrieť....?

10. Grown up boy....?

11.I broke my.....

daugh-

Zábava z iného uhla

hh U nás jeden spolužiak povedal vtip o druhom spolužiakovi. Zrazu sa ozval ďalší spolužiak: „Ja som tomu nepochopil.“ A ten o kom bol vtip: „Opováž sa to pochopiť!!!“ Kričal som na učku, lebo sa hádala so spolužiakom... a kričím na ňu: ,,Pani učiteľkááá!“ Asi 7 krát... nič... a keď som sa išiel spýtať ôsmykrát, oslovil som ju: ,,Mami, ...“ Fakt neklamem.

Spolužiak pri písomke: Učiteľka: To je ťahák?!

Spolužiak: Nie, ale aj tak ho nepoužívam.

Uiteľka: Pripravte si literatúru.

Môj kamoš: O.k., dajte mi liter a idem na túru.

Slovenčinárka: Diktujte, čo ja píšem!!!

A ešte niečo na koniec. Mala osemk rížovka.

Kam môžeš isť v sobotu poobede?

Nájdi 10 skrytých výrazov...

Kamoš vedľa ktorého som sedel na teste: „Neodpisuj!“ Ja: „Neodpisujem. Ale v prvom príklade máš chybu.“ Žiak: Pani učiteľka, mohol by som ísť na 2?

Druhý žiak: Toto nie je Modré z neba.

Dúfam, že sa vám to páčilo a zvládli ste to. Teším sa na ďalšiu zábavu......

(Zdroj: Mgr. Zuzana Ficeková Spracovala: aďkovnik )

(študentský parlament)

15

Mikroblog

Počas finále snáď (ne)budem plakať V poslednom čísle minulého ročníka časopisu Gaudeamus sme načrtli dlhodobo aktuálnu anketu Moja naj kniha, ktorú vyhlásila Slovenská televízia STV2 25. marca 2010. Ide o celonárodnú anketu vyhlásenú na základe licencie BBC, ktorá projekt prezentovala v roku 2003 pod názvom The Big Read. Už koncom septembra bolo nominovaných Top 10 kníh, z ktorých Slováci môžu do 31. októbra 2010 vybrať tú svoju naj knihu. Zapojiť sa do ankety je jednoduché. Najpohodlnejšie je to cez internet na stránke http://www.mojanajkniha.sk/naj -kniha/s92/naj-10-knih.html.

Samozrejme, je možné hlasovať aj prostredníctvom SMS a hlasovacích kupónov uverejnených v tlači, vo vybraných knižniciach a vo vybraných kníhkupectvách Panta Rhei, Gorila, Martinus, Christina.

Zoznam nominovaných kníh: Alchymista - Paulo Coelho Anna zo Zeleného domu Lucy Maud Montgomeryová Da Vinciho kód Dan Brown Hlava XXII - Joseph Heller

16

Chatrč - William Paul Young Ja, Malkáč - Ľudo Dobrovoda Jane Eyrová - Charlotte Bronteová Malý princ - Antoine de Saint-Exupéry Slovenské rozprávky - Pavol Dobšinský Súmrak - Stephanie Mayerová Tak ich tu máme. Top 10 kníh celoslovenského hlasovania o najmilšiu knihu Slovenského národa. Keď sa dívam na tento zoznam, musím sa smiať.

Len smiať. No na druhej strane si predstavujem desať možností podôb finálneho večera ankety a smiech sa z mojej tváre vytráca. Zračí sa v nej prekvapenie a hrôza. Toto ste si vybrali, Slováci?

Ak medzi, jemne povedané, „zberbou“ knižných vydaní sa kde-tu objavia skutočné skvosty písaného slova, nemôže to svedčiť o ničom inom ako o žalostnej skutočnosti, že úroveň inteligencie a záujmu veľkého množstva Slovákov sa nachádza na beznádejne nízkej úrovni. Tento kultúrno-vzdelávací projekt, ktorý by z podstaty mal prispievať k zvýšeniu záujmu o literatúru zo strany detí, mládeže, dospelých sa pre moju sklamanú osobu stáva bezvýznamným, ak výhercom má byť nejaký chvíľkový bezobsažný bestseller.

Nemôžem očakávať, že slovenskí čitatelia sa zaoberajú len tými skutočne náročnými výtlačkami a že v spleti neprekonateľnej komercie siahnu po skutočne kvalitnej knihe. Viditeľne boli moje očakávania od tejto ankety privysoké. Možno ale nakoniec ľudské mozgy a svedomie budú pre zmenu spoločne mlátiť na poplach a v spoločnosti sa čosi pohne. Možno Slováci predsa len ukážu zmysel pre kvalitnú literatúru a anketa „Moja naj kniha“ bude mať aspoň minimálny zmysel.

(ANdry)

Študentský parlament

O nás bez nás šenie problémov, ale veľa zábavy a úsmevu na spoločných akciách.

Príslovia a porekadlá starých Egpťanov II. :

AKO FUNGUJE PARLAMENT?

Odpoveď nedáva zmyel, ak otázka dospela k bodu, kde vznikla odpoveď, ktorá sa stala jej ovocím. Preto sa nauč klásť otázky.

hh

- schádzame sa každý pondelok o 12:05 vo veľkej klubovni - na zasadnutí by malo byť minimálne 10 ľudí a hlavne TY PRÁVA ŠTUDENSKÉHO PARLAMENTU: - právo podávať návrhy na skrášľovanie tried, chodieb, areálu školy, ...

- organizovať rôzne akcie: imatrikulácia, vianočná akadémia, diskotéky,...

Už pár rokov u nás funguje študentský parlament. Sú to mladí a kreatívni ľudia. Ľudia, ktorí chcú zmeniť život v našej škole.

Prišiel ďalší rok a s ním aj ,,malí“ nováčikovia, ktorí ešte netušia o čo ide. Preto ponúkame našu spoločnú organizáciu. Veď na to sme tu... ČO JE ŠTUDENTSKÝ PARLAMENT? Sú to študenti z našej školy, ktorí sa s radosťou stretávajú s učiteľom (už pár rokov drží nad nami ochrannú ruku p. p Kakačková) a riešia dane problémy, zabávajú sa a tvoria akcie. Nemusíte sa p. profesorky báť, veď drží neustále s nami. Žiaci majú niekedy strach povedať svoje pocity alebo problém učiteľovi, a preto má každá trieda svojho ,,zástupcu“, ktorého úlohou je zastúpiť triedu a problém sa môže vyriešiť medzi nami. Študenti tu nezažijú, len rie-

Prvé, čo sa týka tajomstiev: Všetko poznanie pochádza zvnútra, my sme teda zasvätený len nami samými, ale učiteľ nám dáva kľúče.

Druhé, čo sa týka spôsobu: Hľadať nepotrebuje učiteľ, aby ho (človeka) sprevádzal a dvíhal, keď padá, ale aby ho doviedol naspäť na správnu cestu, keď zablúdi.

- hlasovať a byť volený v školskom parlamente

Chápanie sa vyvíja postupne.

- zúčastňovať sa všetkých akcií a zasadnutí aj cez hodiny

Pšenica neporastie tam, kde nie je zasadené obilie.

- do popuku sa smiať ČLEN JE POVINNÝ: - zúčastňovať sa zasadnutí

Poznaj svet v sebe. Nikdy nehľadaj seba v svete, mohlo by to vytvoriť ilúziu.

- aktívne sa zapájať - radovať sa a usmievať s nami Ak ti nie je ľahostajný život tvojej triedy, tak príď medzi nás, veď nikto nechce, aby sa o nás rozhodovalo bez nás. Nezabudni, že sa budeš s nami zabávať, ulievať, zažívať super akcie a stretávať bombových, mladých a aktívnych ľudí. Čakáme práve na teba a tešíme sa na tvoje JA.

Len jediná vec je ponižujúca bezmocnosť.

Neviazanosť je dobrým impulzom k činu, ale vnútorné svetlo rastie v tichu a sústredení. (gega)

(Študentský parlament)

17

Od nadpisu k zmyslu

Elyonova krajina V tomto ročníku knižne zam e r anej rubriky som sa rozhodla upriamiť svoju pozornosť, ale aj pozornosť všetkých tých, ktorí o to budú stáť, na druh literatúry, ktorý sprevádza ľudstvo od prvých ústnych podôb príbehov a prekvapujúco pretrváva aj v súčasnosti – v spoločnosti, v ktorej je tak samozrejmé uprednostniť niečo komerčné, čo nás nenúti uvažovať; v spoločnosti, ktorá mylne predkladá názor, že s nástupom stále sa zdokonaľujúcej techniky, knihy a knižnice postupne vymiznú z bežného života. Nemôžem tvrdiť, že tento scenár je absolútne nereálny, nakoľko vidím, že človek je asi najhorší tvor z ľudí, schopný zbaviť sa

18

všetkého, čo sa nedá vtesnať do stručného obsahu. Zúfalo však chcem veriť tomu, že až sa táto nočná mora všetkých vášnivých čitateľov stane skutočnosťou, snáď tu už nebudem...

Patrick Carman Elyonova krajina Za hradbami: 218 strán, 140 x 205 mm Údolie tŕňov: strán, 145 x 210 mm

173

Desiate mesto: 158 strán, 145 x 210 mm

o čom príbeh je: o objavovaní tajomstiev

vydavateľsvo: FRAGMENT

príbeh: Elyonova krajina je fantastickým svetom plným neprebádaných miest, kde ešte ľudská noha nemala možnosť stúpiť. Taká divočina prináša množstvo krásy a nespútanosti, ale taktiež riziko nebezpečenstva. Z tohto dôvodu obklopujú kráľovstvo, pozostávajúce z miest Lunenburg, Lathbury, Turlock a Bridewell, hrubé vysoké múry, vďaka ktorým sa nikto a nič z vonkajšieho sveta nemôže dostať dnu. Ale ani naopak. Alexa Daleyová tak ako každý rok v lete cestuje s otcom do hlavného mesta – Bridewellu. Každý rok sa stretávajú starostovia miest z dôvodu rokovaní o rôznych vnútorných záležitostiach. Zakaždým bývajú v tom istom starom dome,

v tých istých izbách pre hostí. A Alexa, tak ako všetky ostatné roky predtým, sa pokúša objaviť tajnú cestu za hradby. Tento rok, takmer hneď po príchode do hlavného mesta, je Alexina osoba otrasená úmrtím Thomasa Warvolda – hlavného predstaviteľa a vodcu kráľovstvá. Práve vďaka Thomasovej smrti sa začína náročná cesta tohto dvanásťročného dievčaťa. Vďaka stopám, ktoré po sebe Thomas zanechal, sa Alexa dostáva za hradby. Na svojej ceste neostáva sama. Thomas sa postaral o to, aby mala Alexa po boku niekoho, komu on sám bezvýhradne dôveroval. Týmto sprievodcom je trpaslíčí mužík Yipes, žijúci v divočine medzi zvieratami. S jeho pomocou nájde Alexa jokastu – zvláštny žiarivý kameň, vďaka ktorému je schopná porozumieť reči zvierat. No vďaka Thomasovym stopám Alexa príde na to, že sa na mesto chystá vpád trestancov, ktorí boli pred niekoľkými rokmi prepustení z väzenia do Temných hôr. Thomas vybral Alexu, aby odhalila zradcu v priestore uzavretom múrmi, pretože bola dostatočne prefíkaná, prispôsobivá a rovnako aj nenápadná. Kto by od dvanásťročného dievčaťa čakal, že je schopné zastaviť hordu vzbúrených trestancov? Koniec prvého dielu Elyonovej krajiny sa nesie vo videní nového sveta bez hradieb.

Prešiel ďalší rok a Alexa sa kochá pohľadom na divokú prírodu, ktorú môže pozorovať pri sprevádzaní svojho otca na ceste do Bridewellu. Akosi si nevie zvyknúť na pocit, že teraz už nie je ničím obmedzovaná. Hradby, ktoré pre ňu boli trochu aj väzením, odrazu neexistujú a Alexa cíti, akoby nebolo nič, čo by kráľovstvo chránilo. Nie je však čas uvažovať nad tým, či bolo správne zrúcať hradby. Thomas Warvold predvídal všetky udalosti a Alexe pripravil novú úlohu. Dievča sa vydáva na náročnú cestu za Údolie tŕňov, sprevádzaná svojimi starými priateľmi, ktorých získala prostredníctvom svojho predchádzajú-

Od nadpisu k zmyslu

hh ceho dobrodružstva. S ich pomocou sa spojí s vyhladovanými zúrivými psami a obyvateľmi Castalie, aby spoločne porazili hordu zlobrov, ktorým vládne Grindal v službách Abaddona – večného protivníka Elyona. Znova sa stretáva s Thomasom Warvoldom, ktorý svoju smrť fingoval, aby sa podarilo uskutočniť celý jeho plán. Alexe a jej stúpencom sa darí porážať zlobrov a všetko ukazuje v Alexino víťazstvo. Avšak v konečnom strete vzbúrencov a krutovládcu sa Grindalovi podarí zajať Yipesa a utiecť.

Grindal smeruje do Bridewellu, aby pre Abaddona podmanil celú Elyonovu krajinu.

Alexa Daleyová, veveričiak Murphy, vlčica Odessa, jastrabica Grófka, obor Armon, vodca vzbury v Castalii – Balmoral, Thomas Warvold, Roland Warvold a Catherine Warwoldová (známa tiež ako Renny). To je osadenstvo paluby Warwického majáka, ktorý sa pokúša predbehnúť Victora Grindalla a jeho zlobrov, aby uchránili kráľovstvo a celú Elyonovu krajinu pred vládou zla. Alexa sa odhodláva na nebezpečnú misiu – uvoľniť Yipesa stráženého zlobrami – čo sa jej s pomocou Armona aj podarí. Celá skupina „bojovníkov za oslobodenie Elyonovej krajiny“ však padne do rúk Grindalla. Alexa je nútená za pomoci poslednej jokasty odhaliť Grindallovi cestu k Desiatemu mestu, aby Abaddon mohol definitívne poraziť Elyona a podmaniť si celú jeho krajinu. V tomto okamihu zasahuje do deja sám Elyon a vďaka ľstivosti zaženie Grindalla a zlobrov do nekonečnej priepasti. Abaddon nemá žiadnu moc bez svojich stúpencov. Napriek tomu, že krajina je oslobodená, tento boj priniesol aj straty. Thomas Warvold, ktorý predtým fingoval svoju smrť, príde na Zradnom poli o život. Elyon otvorí cestu k desiatemu mestu pre Armona, ktorý môže byť šťastný len tam. Armon odíde k Elyonovi s Thomasom v náručí. Alexa sa vracia domov, kde ju čaká odhalenie o svojom skutočnom pôvode.

Po istom čase si uvedomí, že na pevnine ju nečaká už žiadne dobrodružstvo a tak na palube Warvického majáka odchádza s Murphym a svojím strýkom Rolandom na more.

medzi riadkami: Trilógia Elyonovej krajiny je určená predovšetkým mládeži a teda je aj tak písaná. S týmito knihami v rukách netreba mať príliš vysoké očakávania. Každopádne, knihy udržujú svojho čitateľa v nekonečnom napätí. Čas s nimi ubieha skutočne rýchlo a človek sa nevie dočkať, ako veci nakoniec dopadnú. Elyonova krajina je typ príbehu s ústrednou hrdinskou postavou, v tomto prípade dievčaťom Alexou, ktorá nakoniec všetko na dobré obráti. kritickými očami: Prvý diel Elyonovej krajiny je skutočne napínavý, čitateľ má dojem, že každá udalosť, každá postava má v príbehu svoje miesto bez akejkoľvek náhody, ako sa to niekedy pri písaní fantastického príbehu autorovi môže stať, ba aj tie najmenšie drobnosti sú dokonale premyslené. V druhom dieli sa čitateľ vydáva na vzdialenú cestu do najtajnejších kútov Elyonovej krajiny. Autor úžasným jednoduchým popisom ukazuje mizériu života spoločnosti pod vládou tyranie.

Posledný diel trilógie poskytuje najväčšie množstvo dobrodružstiev, ktorým ale autor často daruje len jeden či dva odseky alebo niekoľko riadkov. Ba aj samotný koniec je akoby nedomyslený, nakoľko do príbehu vstupuje vyššia sila a vyrieši celý problém prostým zrútením stúpencov zla z útesu. V celom dieli je rozoberaný problém boja dobra a zla, čo je už akýmsi trápnym klišé.

Treba však mať na pamäti, že stále ide predsa len o literatúru pre deti a mládež. Túto drobnú chybičku autora teda treba brať s rezervou. úryvky: - Než som múr postavil, mal som si zistiť, čo múrom uzavriem, čo nechám von-

ku a koho sa tým azda dotknem. Je čosi, čo tu nemá rado múr a chce ho zbúrať - Ak si niečo zvolíš za svoj životný cieľ, dbaj na to, aby to bolo niečo, z čoho môžeš mať dobrý pocit, keď budeš stará.

- Byť prekvapený, čudovať sa, znamená začať chápať.

- Je to zvláštny druh tmy, keď v noci zhasnete jedinú lampu a vaše oči ešte stále očakávajú svetlo, ale nijaké nie je. To je úplná tma, ktorá zosiluje všetky ostatné zmysly.

- Tí dvaja poznali v živote iba riziko a nebezpečenstvo a odmenou im bol pohľad, ktorý som videla v ich očiach. Boli to dvaja ľudia prekypujúci životom a ja som sa im chcela podobať ešte väčšmi.

- Keď zmizol, moje srdce naplnila hrozná prázdnota.

- Ako keby každý deň prinášal ťažkosti, a predstava, že by to mohlo byť inak, je iba pre hlupákov.

- Dospelí vedia byť niekedy hlúpi.

- Bez ohľadu na to, aká vzrušujúca, ťažká a pamätná je naša minulosť, príde čas, keď musíme ísť ďalej.

(ANdry)

19

Hudba

Hip - hop Je jeden z najpopluarnejších a najpočúvanejších štýlov hudby v súčasnosti. Jeho korene začínajú v 70. rokoch v USA (New Yorku) u mladých černochov v chudobných štvrtiach. Pre nich bol Hip-hop viac ako hudba, bol to životný štýl.

V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. „4 elementy“, t.j. rap, djing, b-boying a graffity. Neskôr sa pridal tzv. piaty element beatbox. Aj u nás v škole sa nájdu ľudia, ktorí sa týmto veciam venujú a sú v tom vážne dobrí.

V New Yorských kluboch bola v 70. rokoch populárna predovšetkým disco hudba, na uliciach to však bol funk, soul a reggae. Konali sa tzv. „block parties“, kde didžeji používali na reprodukciu hudby dva gramofóny. Pomocou mixovacích techník predlžovali inštrumentálne pasáže funkových piesní, do ktorých niekto spontánne animoval publikum a tak vznikol rap. K tejto hudbe sa taktiež vyvinula samostaná forma tanca, nazvaná breakdance, ktorý na Slovensku zviditeľnil Lacy Strike. Vizuálnu stránku hip-hopovej kultúry dopĺňala v počiatkoch aj špeciálna zložka graffity, chápa né

20

KOKO ŠAJS: Pravý hrdina bol Ježiš Kristus, či už to je pravdivý príbeh, či veľký mýtus.

Boží syn bol symbol toho kráľa, ktorý nemal hrad človeka, ktorý vedel, že dávať je viac jak brať. ako vandazlizmus, spôsob zviditeľnenia sa alebo úteku od všednosti a každodennosti života vo veľkomeste.

Hip-hop na Slovensko prenikol až v 90-tych rokoch, hoci náznaky tohto štýlu sa u nás objavili napr. v skladbe Petra Nagya, Taxis. Za „krstného otca“ slovenskej hip-hopovej hudby sa pokladá Dávid zo Senca. Prvé skupiny a interpréti sa objavili v Bratislave (Genuine Gem neskôr Žužuleta), Košiciach (Rap Steady Crew) a Piešťanoch (Pa3k Metamorfolord, dnes známy ako Rytmus zo skupiny Kontrafakt).

Veľa mladých v hip-hope našlo útočisko a niektorí si ním aj zarábajú. Mnoho ľudí však stále berie hip-hop ako len nejaké rozprávanie básničky do hudby, alebo ako kopu nadávok, ktoré nemajú zmysel.

Pre ľudí, ktorí sa však tomuto venujú, je to jeden možno z mála spôsobov ako vyjadriť svoj názor, takpovediac *na plné ústa*.

Medzi najznámejších raperov zahraničnej scény patria: 2pac, Eminem, 50-cent, Snoop Dog a mnoho ďalších výborných raperov. Zo slovenskej scény sú to skupiny a raperi ako napr: Kontrafakt, Vec, H16, Druhá strana, Kali, Moja reč, AMO, Drvivá menšina a pod. V súčasnosti je však pre mnoho interprétov hip-hop len vidina ako zbohatnúť a pritom si neuvedomujú o čom hip-hop v skutočnosti je.

Tiež vedel, že nič na svete ti neni viac jak brat.

Všetci sme súčasť prírody a to je viac jak fakt!

Hrdinom sa človek nerodí, no stane sa ním svojím životom a svojou prácou, svojím zamestnaním a nemusí byť génius ani veľký bojovník, stačí, keď hrdo žije život, trebárs ako poľovník, trebárs ako pomocník či dobrovoľný ochotník, čo slúži ľuďom okolo seba jak bod oporný.

A má čistú myseľ aj srdce a pred sebou cieľ a vôbec nemusí mať oNobelovu cenu za mier.

Stačí, keď rozdáva pokoj a radosť a vidí svet taký, aký je ... a cení si ho taký, aký je ...

Hrdina je pre mňa každý obyčajný človek, čo zachová si zdravý rozum v tejto chorej dobe.

A nosí úsmev na tvári a stále hlavu hore a vždy verí, že tie lepšie veci sú na obzore-.!/ HRDINA (úryvok Moja reč - Hrdinovia) (Kronc)

Film

Počiatok, Robin Hood

hh Počiatok

ten tón, ktorý potrebovala. Po skončení takýchto filmov každý premýšľa a uvažuje, ako to vlastne všetko bolo.

Ja som sa behom chvíle uvedomila viacero riešení, ktoré ešte stále pribúdajú. Podľa môjho osobného názoru Nolan už nie je režisér, ale farmár. Zasieva myšlienku do divákovej mysle, stará sa o ňu, necháva ju klíčiť, zalieva ju a aj keď na konci nevieme, či nám vykvitla kukurica alebo kaleráb, zožne úspech, lebo publikum sa nasýti.

Robin Hood

Réžia: Christopher Nolan „V noci sa mi snívalo, že som motýľom a teraz neviem, či som človek, ktorý sníva, že je motýľ, alebo či som motýľ, ktorý sníva, že je človekom.“ (Čuang-C‘)

Dokonalý film by si zaslúžil dokonalú recenziu, avšak moje nadšenie z tohto filmu je také obrovské, že (p)o ňom nedokážem súvislejšie rozmýšľať. Ešte stále sa totiž nechcem prebudiť z toho okúzľujúceho filmového tranzu, do ktorého ma Nolan v priebehu tohto filmu dokázal priviesť. Tento snímok presahuje možnosti filmu ako takého. Či už z pohľadu technickej vycibrenosti, hereckej brilantnosti v každom okamihu, ucelených myšlienkových sledov alebo režisérskych manévrov kráľa svojho remesla. Hudobnej zložke musím venovať samostatnú vetu, pretože tá je v tomto filme kategóriou samou o sebe. Kompozične absolútna špička, každá sekunda filmu dostala presne

Réžia: Scott-Crowe Legenda sa vracia! Scott-Crowe opäť priniesol svoje ovocie. Možno nie tak zrelé, ale stále kvalitné a šťavnaté. Jeho vyžmýkaním vzniká lahodná záležitosť, ktorú keď si vychutnáte v kinách, určite neoľutujete. Tento anglický hrdina si určite zaslúžil opätovné spracovanie, pretože to hollywoodské spred dvadsiatich

rokov z neho spravilo romantického samaritána. A tak sa patriot Ridley rozhodol s tým niečo spraviť a spravil dobre, že sa rozhodol a spravil. Toto je niečo úplne iné, než som čakala, pretože tento film sa vôbec nepodobá na žiadny z predchádzajúcich robinovských spracovaní. Každopádne aj mňa by už asi omrzelo, keby som sa mala pozerať na to, ako celý film banda lúpežníkov skáče zo stromov a prepadúva koče plné truhlíc so zlatom. Tento členitý a pomerne pestrý príbeh je veľkou devízou a historické fakty určite potešia hlavne nekritických divákov voči svojvoľnému manévrovaniu s nimi. Výprava, akčné scény z osobných súbojov či z bitiek samotných sú na vrcholnej úrovni, kamera na nomináciu, hudba trošku v úzadí. Herci sú zárukou kvality, ktorú svojím výkonom podtrhol najmä Mark Strong.

Každopádne Ridley „na pľace“ nestráca nadhľad ani na minútu. Film zbytočne neromantizuje, ale ani veľmi nedramatizuje. Dej vás zhltne na toľko, že film budete musieť dopozerať do konca.

(Paulína)

21

Tvorivý tvor vytvor výtvor

Auto snov Želanie: Dnes ráno som si všimol, aký smutný si sa zase prebudil. Pozrel si von oknom a zahľadel si sa priamo na mňa.

Ale tvoj pohľad bol celkom neprítomný. Chcel som zlepšiť tvoju náladu a tak som poslal hŕstku vrabcov, aby ti zaspievali. Ale ty si sa rozhodol zahĺbiť sa do svojho vnútra a preto si ich vôbec nepočul.

Chcel som sa lepšie prizrieť tvojmu trápeniu v tvári, aby som ho mohol lepšie pochopiť a pomôcť ti, preto som prinútil oblaky, aby sa rozplynuli a zasvietilo slniečko. Ale ty si sa schoval pod čiernu kapucňu a hľadel do zeme.

Chcel som, aby si zblízka pocítil Moju prítomnosť, tak som ti fúkol vietor do tváre. Ale ty si si iba upravil strapaté vlasy a ešte viac si sklopil svoj zrak.

Chcel som, aby si nebol osamelý a poslal som ti niekoľko priateľov, aby vykúzlili úsmev na tvojich perách.

Ale ty si ich odohnal hlúpou výhovorkou a zostal si zatvorený vo svojej izbe.

Chcel som, aby si vedel, že rozumiem tvojim starostiam a chápem tvoj smútok, a tak som dovolil nebu, aby ticho plakalo. Ale ty si len otrávene pozrel na mihotajúce sa mláky na ulici a rozhodol si sa so mnou neplakať.

V jedno krásne poobedie nám, členom redakčnej rady školského časopisu, bliklo, že by sme mohli vyhlásiť nejakú súťaž. Veď prečo nie? A tak sa rozmýšľalo a rozmýšľalo, čo bude v súťaži... Dospelo sa k výsledku. Veď sú tu aj chlapci či chlapi a tí predsa milujú autá. Prečo by nemohli navrhnúť originálne AUTO svojich snov? A neskôr sa tak stalo. Súťaž sa vyhlásila a tvojou úlohou bolo len nakresliť niečo na kolesách a podpísať svoj výtvor.

Tak sme čakali a vyčkávali, a predsa sme sa dočkali. Nerobili sme to nadarmo a nakoniec prišlo 5 súťažných prác, z čoho máme obrovskú radosť. A poviem vám, tie auta aj vyzerajú ako auta. Som rada, že niekomu to nebolo ľahostajné a s chuťou sa pustil do toho.

2.

Víťazom gratulujeme a ako bolo sľúbené, čakajú Vás sladké odmeny.

A toto sú už víťazné práce a nasledovné umiestnenie.

1. miesto Luscoň Jozef - II. AUD

2. miesto Nogová Katarína – III. AU

3. miesto

3.

Kovalčík Michal – II. AUD (2 práce)

4. miesto Kolčák Martin - III. B EŠTE RAZ GRATULUJEME!!! (redakčná rada)

22

1.

4.

Tvorivý tvor vytvor výtvor

Anketa

hh

Chcel som ti darovať nezabudnuteľný okamih prežitia večnosti, a tak som pre teba večer posial oblohu žiariacimi hviezdami. Ale ty si zostal voči Môjmu predstaveniu ľahostajný, zatiahol si žalúzie a zapol televízor.

A aby sme nezabudli na našu starú, ale dobrú anketu, tak otázky o autách mohli aj vás zaraziť.

Vyspovedaných žiakov bolo 55, samozrejme aj so mnou.

Tu sú novinky o autách pre vás ako inšpirácia do budúcB nosti. Tak príjemM né čítanie. ZverejneW né sú len tie najvtipnejšie...

A U D i

1. otázka – Aké meno by si dal pre svoje autíčko?

GUSTO, LAMA, TÁTOŠÍK, ZLATKO, ŽIHADLO, ADAMKO, ŇUFKO, PIŠTA, TRHAČ ASFALTU. Š

L

k

A

o

M

d

B

a

O

2. otázka – Ktorá značka auta ti otvorí ústa do korán?

A to je k prvej ankete všetko. Ďakujem všetkým za účasť a opäť na budúce. Teším sa na vaše príspevky a tvorivé výtvory. (aďkovnik) Dnes som sa celý deň snažil rozveseliť ťa. Chcel som vidieť Svoje dielo v jeho plnej kráse, chcel som ťa vidieť, ako robíš to, čo ti ide najlepšie - smeješ sa, blázniš, rozveseľuješ okolie, vyvádzaš a zase sa smeješ. S ľuďmi, vďaka ktorým si skutočne šťastný. Ale teraz, práve v tomto momente, sa na teba dívam, ako ležíš v posteli a chystáš sa na spánok. A vidím, ako ti po tvári zase stekajú drobné kvapôčky...

R G I N Y

P

F

E

E

U

R

G

A

E

R

O

I

T

t

j

B

R

A

U

A

G

G

B

U

A

A

A

T

N

R

T

T

I

M U S T A N G

V O L V O

F O R D

O C T A V I A

23

Tam, kde bývame

Hruštín Latinské výroky: A cane non magno saepe tenetur aper. Často aj malý pes udrží diviaka.

Amicus cognoscitur amore, more, ore, re.

Priateľ sa pozná podľa lásky, mravov, reči a skutkov.

Avaro omnia desunt, inopi pauca, sapienti nihil Lakomcovi chýba všetko, chudákovi málo, múdremu nič.

Bacchus et argentum mutant mores sapientum.

Víno a peniaze menia mravy múdrych.

Beatam vitam in animi securitate et in omnium vacatione munerum ponimus.

Blažený život nachádzame v duševnom pokoji a oslobodení od všetkých povinností.

(Cicero) Cogito, ergo sum.

Myslím, teda som.

(René Descartes) Canis

caninam non est

Pes psa nezožerie.

24

Dedinka medzi Oravským Podzámkom a Babínom. Niektorí ju poznajú aj pod skratkou HRTN CITY. Nachádza sa tu Vasiľovská hoľa, je to lyžiarske stredisko, v ktorom si lyžiari i snowbordisti prídu na svoje.

Cez Hruštín preteká rieka Hruštinka, ktorá pramení na Zábave – to je chatová oblasť. A už keď sme pri tej zábave, nie je zábava ako zábava.

Hruštín je známy aj svojimi koncertmi a veselicami, ktoré sa tu často organizujú. Takže sa tu pokojne dá vyskákať a poriadne sa vytancovať kedykoľvek (teoreticky aj kdekoľvek). Okrem zábav sa každoročne robia aj akcie pre ľudí, čo sú snowbordisticky založení a venujú sa tomuto športu plnohodnotnejšie. A keď nie je sneh, ide sa na skate. Taktiež sa tu každoročne koná akcia Skate day.

Toto všetko hrá Hruštínu do karát, no musím tejto, na oko parádnej, dedine aj niečo vytknúť. Nie z každej akcie sa ľudia vracajú čistí a celkom pri zmysloch a asi si chcú v tomto stave niečo dokázať a robia neplechu... Nie raz som počula ako boli vysypané koše či dolámané bránky.

No čo je ešte horšie, chlapci sa nevedia spratať do kože a svoju silu si merajú päsťami. Čo mi je ľúto, pre-

tože kvôli hlupákom trpia všetci.

Ak budete prechádzať v noci cez Hruštín po pol dvanástej, nezľaknite sa tmy. Je to zaujímavé, ale po pol dvanástej v Hruštíne nesvietia pouličné lampy. Má to na svedomí... kríza. Takže, keď pôjdete cez HRTN city, majte oči dokorán otvorené, pretože to, čo uvidíte, sa vám zapíše do pamäti.

(Megy)

Odkazy

hh Slnko, voda, zábava, priatelia, letné lásky, oddych, nezabudnuteľné zážitky, ale aj tvrdohlavý, neústupčivý dážď, ktorý sa začal postupne upokojovať ako malé dieťa, ktoré práve otvorilo oči a prebudilo sa zo svojho sladkého sna, okúzľujúce hviezdy, ktoré sa na tajomnej večernej oblohe bili o miesto, to všetko si budem pamätať. Pekné spomienky na tieto posledné letné prázdniny. Pomaly sa blíži koniec prázdnin a ja si začínam uvedomovať, že ma ešte čaká dlhá a posledná školská plavba s mojimi priateľmi 4D (už je to vyšší level ako 3D). Chcem vám povedať, že ste mojou neoddeliteľnou súčasťou života.

Naše spoločné kroky počas celého roka budú viesť k naplneniu našich sŕdc pocitom šťastia.

Milujte ľudí len preto, že sú tu a dovoľte slovu ľudský byť synonymom milovaný. A keď sa naše cesty rozídu, hľadajte v živote reálny význam slova milovať a učte sa ho aplikovať. Počas plavby našou loďou nás čaká veľa prekážok. Jednou bude isto aj maturita. Často snívame o živote bez akýchkoľvek problémov a ťažkostí, keď ide všetko ako po masle.

Boh však vie lepšie, čo je pre nás dobré. Pevne verím, že to spolu zvládneme. A nezabudnite, že život bez lásky a priateľstva ani nie je životom.

S pozdravom Váš anjel. :)

Čiernovlasá prváčka praje príjemný deň vlasatému chalanovi z II. AU. P.S. Usmievaj sa častejšie.

For you

ľahnúť na to, že každý zajtrajšok Ti ponúkne nové možnosti. Každý deň pre Teba chystá nádherné momenty a nové sny, ktoré čakajú len na to, že ich objavíš... Veľa šťastia. :) Megy, v mene celej triedy Ti blahoželám k narodeninkám, ale neteš sa pridlho, o chvíľu si každá z nás bude vyspevovať 17 a pocit ženy :). Nezabudni! Si ďalší originál zo zbierky II. AUD. Všetci Ťa ľúbkame :).

Pozdravujem super ľudkov z 3. AU. :) Ste super!

Pozdravujem celú 3. AU, no osobitne Maťu Tarčákovú, Maťu Furindovú, Simu Šindlerovú a Lucku Tomajkovú. (Šmolinka) Chcem pozdraviť všetkých, ktorí sú v žiackej školskej rade. (luuboos) Chcem pozdraviť všetkých tých, ktorých poznám. Ďakujem. (anonym z 2. AU) If you are justice, kiron... Tak si ťa nájdem a tvoje meno vlastnoručne napíšem do Death Lotu (nič osobné, veď vieš), je to moja práca. (L) Pozdravujem to najšpeciálnejšie a najlepšie stvorenie na škole Nix Si putna, moja, 25% je tvojich, aj keby čo bolo. Ďakujem, že ťa mám. (Nel)

Chcem pozdraviť celú II. D. A počúvajte heavy metal.

Majka, Aďka, veľmi rada by som vám poďakovala za všetko, čo pre túto školu robíte. A tiež vám pogratulovať za úspešne zvládnuté týždne, kedy ste vynaložili toľko námahy. Máte môj úprimný obdiv! Veľa šťastia

Baba z I. AU pozdravuje modrookého Ivana z III. C a praje mu pekný deň.

Pozdravujem moje dievčence z intráku.

Už mi chýbate. Vaša mazuľa.

Každý nový deň je ako vlna v oceáne, ktorá sa vracia k brehu a Ty nevieš, čo prinesie. Vôbec netušíš, aké prekvapenie Ti príboj chystá. Počas pokojných dní nájdeš v piesku len obyčajné mušličky, ale po búrke oceán vydá zo svojich hlbín tie najvzácnejšie poklady, vzácnosti, určené len tým, ktorí majú trpezlivosť ich odhaliť. Život a jeho etapy sú rovnako nepredvídateľné ako nálady oceánu – niekedy plynú hladko, inokedy búrlivo.

Za touto tajomnou neistotou sa však skrýva niečo nemenné... Hoci nikdy nebudeš vedieť, čo Ti život zajtra prinesie, môžeš sa spo-

FANDÍM: - prvákom, ktorí sa rýchlo aktualizovali, - volejbalovému a basketbalovému teamu, ktorí na tréningoch nie len makajú, ale zažijú aj kopec srandy,

kam, ktoré ma stravujú, - maturitnému ročníku, lebo ich čakajú ťažké chvíle, - všetkým profesorom, aby vydržali.

Pozdravujem vychovávateľov, ktorí majú veľa práce s nami a hlavne trpezlivosti, aby ste nás proste chápali.

Pozdravujem moje milé dievčaťa... majku a aďku z 3au. (maja) Pozdravujem celu 4. AU. Navždy sa zachová v pamäti stužková! (maja) Chcel by som poďakovať všetkým ľuďom zo študentskej rady, pretože ani neviete, ako sa títo ľudia snažia, aby vymysleli niečo, čo ako-tak uspokojí všetkých.

Míňajú svoj vlastný čas pre všetkých študentov v škole a nič za to nechcú. Ďalej by som chce poďakovať profesorom za to, že s nami vydržia a nestrácajú nervy, hlavne so 4. A1 a pánovi riaditeľovi, že schválil bažantskú zábavu a iné ďalšie akcie . ĎAKUJEM. (MIIKQ) Ďakujem všetkým, ktorí akokoľvek prispeli pri tvorbe tohto časopisu. Nie je to ľahké, ale spolu to zvládneme. (XY) Anjelik môj, kde lietaš? Pamätáš? :) Aďka, ďakujem Ti za všetko, čo pre mňa robíš. Za to, že za mnou kráčaš životom, že si! A prosím prepáč mi tie moje nálady :( Heh. Mám Ťa véééľmi rada!. Veď vieš :)

- všetkým, krotí pripravujú časopis, lebo sa ukracujú o svoj voľný čas a žijú v zhone, - celej študentskej rade, ktorá chystá vždy perfektné akcie, - pani bufetárke, ktorá je rýchla ako víchor, - paniam kuchár-

25

Píšem, píšeš, píšeme

Priateľ je človek, ktorý ťa podrží...

Da ubi consistam, et terram caelumque movebo.

Dajte mi pevný bod a pohnem zemeguľou aj nebom.

(Archimedes) Est modus in rebus, sunt certi denique fines.

Na všetko jestvuje spôsob, ale všetko má svoje hranice.

(Horatius) Faber suae quisque fortūnae Každý je strojcom svojho šťastia.

Facile

erit contentus cuius conscientia est munda.

Ľahko bude spokojný ten, koho svedomie je čisté.

Gaudium est miseris socios habere poenarum.

Pre nešťastných je útechou, keď v nešťastí nie sú sami.

Geminat paccatum quem delicti non pudet Dvojnásobne je vinný, kto sa za svoje previnenie nehanbí.

Genetrix virtutum frugalitas.

Poctivosť je matkou všetkých cností.

26

On bol vysoký s tmavými vlasmi a hlbokými hnedými očami. Jeho rodičia boli podnikatelia, a tak sa často sťahovali. Nikdy sa dlho neohrial v novej škole, takže nemal ani čas spoznať rovesníkov natoľko, aby mal dobrých priateľov, ktorým by mohol dôverovať.

Všade teda chodil sám, osamelosť mu vyhovovala. Svoje súkromie si dôverne strážil. Voľný čas trávil v knižnici alebo v starom poloprázdnom kine, kde premietali čiernobiele filmy.

Ona bola drobné vychudnuté dievča s kučeravými vlasmi. Jej oblečenie bolo celkom obyčajné, strácala sa v dave. V jej očiach bola nekonečná túžba po živote. Jej rodičia donekonečna vyhľadávali tých najlepších lekárskych špecialistov. Často bola chorá a nemohla vychádzať von. Spočiatku ju priatelia chodili navštevovať, no postupom času chodili čoraz zriedkavejšie, až nakoniec neprišli vôbec. Preto sa uchyľovala do sveta fantastických dobrodružstiev ukrytá medzi stenami z kníh.

Ona nastúpila do tej istej triedy, tri mesiace potom, ako sa jeho rodina presťahovala do mesta. Obaja boli jedinými pravidelnými návštevníkmi školskej knižnice, bývali v rovnakej štvrti a do školy cestovali rovnakým autobusom a tak sa, prirodzene, spriatelili. Spolužiaci si ich doberali, ale im to bolo jedno. Hlavne, že mohli byť spolu. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu obaja chápali, že medzi chlapcom a dievčaťom môže byť priateľstvo bez toho, aby bol ktokoľvek čokoľvek komukoľvek dlžný.

Ona ho naučila vidieť celkom bežné skutočnosti v novom svetle – z koruny

stromu pozorovali východ slnka, bosí chodili po mäkkej tráve od skorého leta do neskorej jesene, počúvali šum motýlích krídel. On ju naučil jazdiť na bicykli a ukázal čaro starých čiernobielych filmov.

Jeden deň sa neukázala v škole. On si z toho nerobil ťažkú hlavu a po vyučovaní sa zastavil u nich doma. Ochorela. Prišiel ju pozrieť aj na druhý deň a prišiel aj všetky ostatné dni, kedy ona nemohla opustiť steny svojej izby.

V jeden daždivý deň, keď opäť prišiel navštíviť svoju priateľku, mu jej rodičia oznámili, že dcéru museli previezť do nemocnice. Cestoval metrom cez polovicu mesta, aby ju mohol vidieť. Celú cestu stál pri východe – strnulo, bez pohybu. Sledoval ručičky na hodinkách. Čas sa vliekol nekonečne pomaly. Akoby náročky predlžovali okamih jeho utrpenia, neprekonateľného strachu, zúfalstva. V daždi utekal prázdnou, zlovestne tmavou ulicou bez života. Únava prestala existovať. Premočený vstúpil do nemocničnej, príliš sterilnej izby. Ona bez pohybu ležala pohrúžená v spánku. Drobná postava sa strácala v obrovskom nemocničnom lôžku. Sadol si vedľa nej na prázdnu stoličku. Opatrne si vložil jej maličkú ruku do svojej dlane. Sklopil zrak. Kvapky slanej vody mu stekali po tvári a dopadali na jej vychudnuté studené prsty. Ohlušujúca ozvena sa

Píšem, píšeš, píšeme

...na ceste, ktorú si si vybral

hh

rozliehala miestnosťou pri každom dopade ďalšej kvapky.

V nasledujúcich dňoch bolo jej miesto v triede prázdne. On chodil každý deň po škole za ňou zakaždým s novou knihou a zostával pri nej do neskorej noci. Spolužiaci sa dozvedeli o jej chorobe. V nasledujúci deň ju prišli všetci navštíviť. V prvom okamihu bola šokovaná, no hneď na to začala hystericky kričať a všetkých vyhnala z miestnosti. Ona nedokázala pochopiť, prečo by mala na poslednú chvíľu meniť svoje postoje a názory len preto, že ľudia sa odrazu cítia byť vinní.

On stál pri dverách a nechápavo hľadel na slabé unavené dievča, čo v dlaniach skrývala svoju tvár. Nerozumel, prečo nechce prijať ľudí, ktorí majú dostatok síl na to, aby uniesli bremeno mizérie jej života. V tichosti vyšiel von a pešo kráčal domov. V noci nespal a premýšľal nad správnosťou svojich konaní. Ráno sa rozhodol vymeškať školu a zájsť za ňou, ale jej izba bola už prázdna. Cestou domov zaklopal na dvere domu, kde bývala. Jej rodičia ho privítali so slzami v očiach. Pochopil, že od dnešného dňa už žiadny z východov slnka nebude vnímať tak

ako predtým.

Na jej pohrebe stál obďaleč a ticho so sklopenou hlavou pozoroval svoje bosé chodidlá. Prešlo niekoľko dní a on sa neukázal doma. Jeho rodičia začali mať strach a tak zverili svoje starosti o syna polícii, ktorá našla nevládne telo chlapca v podzemnej dráhe metra v jeho vzdialenej časti. Vo vnútornom vrecku jeho zakrvavenej bundy našli odkaz.

Bol som presvedčený, že mám právo rozhodovať za inú osobu. Predkladať pred ňu vzorec chovania, ktorý som sám pokladal za neoblomne správny. Nechápal som, že invázia ľudí do života tejto osoby, snaha zmeniť ju na dokonalý obraz mojich predstáv, bol tým najhorším riešením, aké som mohol uskutočniť. Mýlil som sa. Cítim potrebu nájsť jej súčasné JA a bez očakávania odpustenia povedať: „Prepáč.“ Nie je to často s nami všetkými presne takto? Sme schopní nahnevať sa na iných ľudí kvôli predsudkom, ktoré nám vštepila spoločnosť, morálka, náboženstvo, politika... a nie tým, čo sa nám snaží vštepiť skutočné priateľstvo

bez hraníc, či pocitu dlžníctva. Nechávame predsudky, aby z nášho života vyseparovali ľudí, ktorí sa na veci nedívajú rovnakými očami. Horkosť sa rozplýva na našom jazyku, keď príliš neskoro zistíme, že nie len z nášho stanovišťa je viditeľná pravda. A potom všetko ľutujeme. Žalostne blúdime v kruhu výčitiek v zúfalej snahe odčiniť minulé krivdy. A možno jediným liekom by bolo prestať vyplakávať nad neslávnou minulosťou našich činov, neľutovať chyby, ktorých sa denne dopúšťame. Možno stačí konečne sa vykašľať na predsudky, ktoré v nás vyvolá hnev či nepochopenie. Prestať bezhlavo veriť všetkému, čo je pred nás predkladané a viac sa spoliehať na vlastné skúsenosti. Nikto nie je v tomto živote sám. Nikto nie je osamelý. Všetci sme len tak trochu nepochopení.

Priateľ je človek, ktorý ťa podrží na ceste, ktorú si si vybral a nie človek, ktorý ťa chce ťahať po tej svojej (ANdry)

27

Píšem, píšeš, píšeme

Umelec Raz uzrel svetlo svetla mladík, chápajúci potreby a pocity druhých, a zároveň túžil nájsť hlbší a hodnotnejší zmysel života. Neskôr sa jeho život uberal iným, doposiaľ nepoznaným, smerom. Časom dychtil po potrebe všetko poznať, nech už išlo o ľudí, hudbu, farby alebo tvary. Prekonával všetky prekážky na svojej ceste za poznaním. A tak si svojím šarmom získal sympatie každého stvorenia na tomto nudnom mieste zvanom Zem. No svoje okienko do duše otvoril len jednej, považoval ju za svetlo v tme, za hviezdu v hmle, za svojho Anjela. Hneď pochopil všetky poučky o láske. A on jej tiež nebol ľahostajný.

Najprv len púčik sympatií rozkvitol v krásny živý kvet Lásky, ktorá sa medzi nimi po čase zrodila. On vlastnil schopnosť bystrého vytvárania krásnych farebných obrazov, kreslil len pre ňu, skladal len pre ňu, nadovšetko ju miloval.

Všetko bolo až príliš dokonalé, rozprávkovo krásne, neuveriteľne harmonické...

A zrazu nastal temný deň, temný pre mladého umelca.

Slnečný deň chcel spraviť ešte krajším zavčas rána.

On zmyslel si, že poteší svoju drahú polovičku kyticou ruží avšak zasiahla ho rana...

Prebudil sa v nemocnici, zdravý prestal byť, pripútaný k vozíku, teraz musí žiť.

lebo cítil, že vyhasol ten plameň nádeje.

Vyhasla v ňom schopnosť opísať svoje city slovami, svoje strastiplné muky vyjadroval maľbami.

Zavretý medzi štyrmi stenami, maľoval tam bez štipky radosti, odkázaný žiť bezcieľne v prítomnosti.

Keď to zistil, slzy po tvári... ... stekať mu začali.

Z lôžka on vyšiel, v dave sa začal strácať.

Chcel on k nej pribehnúť, srdce začalo krvácať.

Zarazene naňho hľadela, bozk už od neho nechcela.

Odišla preč ...

Odrazu farebný svet nabral rýchly spád, čierno-bielym začal byť, nik ho nemal rád...

Umelec, čo vkladal do ľudí dôveru, netušil, že pred nim dvere tak bezcitne zoberú.

Budúcnosť mu zrazu vyhasla.

Maľoval deň a noc obraz, vystihujúc dať si povraz.

Nechcel on viac žiť, srdce mu postupne prestávalo biť.

Obraz bol hotový, žiadnej farby na ňom, vziať si život nemal právom.

Nechcel on žiť život, v ktorom sa dusil, na vlastnej koži už všetko skúsil.

Preto nedokázal uspieť v akýchkoľvek smeroch, veľmi sa sklamal, sklamal sa v ľuďoch.

Bezcitne ho všetci obchádzali, za znetvoreného ho pokladali.

Vyjsť z izby on nechcel už, žiadnej by nepripadal ako dokonalý muž.

Chytila ho prirodzená túžba opäť vstať, pripadal si smiešny, že pokus bol zas len po stýkrát neúspešný.

28

Vo svojej izbe smútkom zaliaty je,

Opustilo ho všetko, čo rád mal, keď ona odišla, on dávno skrachoval.

Ignorujúc zvonček, (ktorý stláčala na dverách bytu ONA) umelec navždy zaspal, skonal...

(Ryuk)

Šport

Každý s každým...

hh

Hodie mihi, cras tibi Dnes mne, zajtra tebe.

Homines sumus, non dei Sme ľudia, nie bohovia.

Non omnes quod liced honestum est.

Nie všetko čo je dovolené je správne.

Poeta nascitur, non fit Básnikom sa človek rodí, nie stáva.

Tempora mutantur, et nos mutamur in illis

bo 7 súťažiacich. V skupine hral každý s každým a prví dvaja zo skupiny postúpili. Zostalo 8 študentov, ktorí hrali tým istým systémom – každý s každým.

Časy sa menia a my s nimi.

Verba movent, exempla trahunt Slová povzbudzujú, príklady priťahujú.

A tu sú záverečné výsledky: Chlapci:

Alea iacta est

1. miesto: Tomáš Staš (I. A)

Kocky sú hodené.

2. miesto: Milan Staš (I. A)

(Julius Caesar)

3. miesto: (II. AU)

Martin

Zmrazek Aliis alia placent Koľko ľudí, toľko chutí.

Dievčatá: 1. miesto: (III. AU)

Lucia

Ragulová

2. miesto: Nikoleta Krajewská (III. AU)

Audaces fortuna adiuvat Odvážnemu šťastie praje.

(Vergílius)

3. miesto: Simona Orčová (III. T) 6. októbra mali niektorí študenti Spojenej školy v Nižnej v sebe športového ducha. Ducha, týkajúceho sa školského stolnotenisového kola. Zúčastnilo sa ho 25 chlapcov a 4 odvážne dievčatá. Hralo sa systémov, kde boli 4 skupiny, v ktorých bolo 6 ale-

(gega)

Víťazom blahoželáme!!!

(Simonka, IV. D)

29

Zábava

S úsmevom ... Žabička ide k zverolekárovi a má na hlave ponožku. Keď príde zverolekár, pozrie sa na ňu začudovane a spýta sa: ,,Žabička, kto ti to urobil?!“ Žabička mu odpovie: ,,Drž hubu, starý, toto je prepadnutie!“

Túto hádanku napísal ešte v minulom storočí A. Einstein. Tvrdil, že 98% ľudí ju nedokáže vyriešiť! Patríš medzi tie dve percentá???

Rozprávajú sa dvaja poľovníci Fero a Mišo. Fero mu vraví: „Ty, počuj, neuveríš, čo sa mi včera stalo. Idem si po lese a zrazu medveď, tak som sa zľakol a utekal som a zrazu tresk, medveď spadol. Mišo mu na to: „Ja byť na tvojom mieste, tak by som sa asi posral.“ Fero: „No a čo myslíš, na čom sa ten medveď pošmykol!“

3. Týchto 5 obyvateľov pije svoj nápoj, fajčí svoje cigarety a chová svoje zviera.

FAKTY: 1. Je tam 5 domov v 5-tich rozdielnych farbách.

2. V každom dome žije osoba rozdielnej národnosti.

4. Nikto nepije to, čo ostatní, nefajčí to, čo ostatní a nechová to, čo ostatní.

RADY: 1. Angličan žije v červenom dome.

2. Švéd chová psov.

3. Dán pije čaj.

4. Zelený dom je naľavo od bieleho.

Raz si Dávidko kúpil psíka a na druhý deň sa ho pýta kamarát Jakub: „Má ten pes rád aj deti?“ A Dávi na to: „Áno, ale radšej mu dávam granule.“ -Dva hady na púšti: -Počuj, my sme jedovaté?

-A čo ja viem? Prečo?

-Práve som si zahryzol do jazyka.

Viete, čo spieva upír keď loví svoju obeť????

Chcem sa z teba napiť...

5. Obyvateľ zeleného domu pije kávu.

6. Ten, čo fajčí Pall Mall, chová vtáky.

7. Obyvateľ žltého domu fajčí Dunhill.

8. Ten, čo žije v strednom dome, pije mlieko.

9. Nór žije v prvom dome.

10. Ten, čo fajči Blend, žije vedľa toho, čo chová mačky.

11. Ten, čo chová kone, žije vedľa toho, čo fajčí Dunhill.

12. Ten, čo fajčí Blue Master, pije pivo.

13. Nemec fajčí Prince.

14. Nór žije vedľa modrého domu.

15. Ten, čo fajčí Blend má suseda, ktorý pije vodu.

30

OTÁZKA:

Kto chová ryby???

AKO ZISTIŤ ČI SI DIEŤA 21.

STOROČIA 1. Omylom vyťukáš svoj PIN-kód na mikrovlnku.

2. Na t r o j č l e n - nú rodinu máš 15 rôznych telefónnych čísel.

3. Človeku sediacemu vedľa teba posielaš e-maily.

4. So známymi nemáš kontakt, pretože nemáš ich e-mailovú adresu.

5. Na pokeci máš 300 priateľov, ale najlepšieho kamoša v skutočnosti nemáš.

6. Zavoláš mame, či je doma, zatiaľ čo vchádzaš bránkou do dvora.

7. Na konci každej reklamy je internetová adresa.

8. Keď odídeš z domu bez mobilu, spanikáriš a okamžite sa poň vrátiš.

9. Ráno zapneš počítač skôr, ako si urobíš raňajky.

10. Keď prídeš zo školy, zapneš najskôr telku, až potom si vyzlečieš bundu.

11. Zatiaľ, čo toto čítaš, usmievaš sa a pri- kyvuješ.

12. Si príliš zaneprázdnený, aby si zbadal, že na zozname chýba 9 bod.

13. Naozaj si sa pozrel, či v zozname chýba 9 bod.

14. Zdá sa, že si nezbadal ani to, že na zozname sú dve 5.

15. Aj to si sa opäť pozrel.

16. A teraz sa smeješ sám na sebe.

17. Prečo asi...?

Zábava

... je život krajší

hh

Po skončení futbalového zápasu príde hráč porazeného tímu za rozhodcom a pýta sa ho: Pán rozhodca a ako sa má váš pes?

A rozhodca nato: Pes, však ja nemám psa. A hráč odpovedá: Škoda, slepý a nemá psa.

Prídu do baru hokejista a futbalista. Hokejista hovorí: Čašník! Whisky s ľadom! Futbalista sa nedal zahanbiť a povie: - Čašník! Aj mne whisky, ale s trávou!

Ide blondínka so psom a zastaví ju policajt. „Kde máte košík pre psa?“ pýta sa policajt.

Blondínka na to: „A načo košík, veď nejde na nákup.“ Policajt odpovedá: „Jáááj, tak prepáčte!“ Móricko dostal domácu úlohu na tému: Moja cesta do školy.

Na druhý deň Móricko číta: ,,Vyjdem z domu a idem dolu ulicou, na prvom rohu stojí prostitútka, na druhom tiež, na treťom tak isto...“ - Dosť! - skríkne pani učiteľka, - Móricko, ihneď choď k pánu riaditeľovi a ukáž mu svoju úlohu! O chvíľu sa Móricko vráti z riaditeľovej pracovne s balíčkom cukríkov. - Móricko, odkiaľ máš tie cukríky? - pýta sa podozrievavo učiteľka. - Dal mi ich pán riaditeľ!- Za čo? - Že som mu povedal, kde bývam.

Počúvaj, Jožo, ty meníš priateľky ako ponožky. Ale kdeže! Ja si ponožky tak často nemením.

sa jej pýta: viete mi popísať činnosť motora?

- Áno, môžem vlastnými slovami?

- Áno.

- Brrm, brrrrrrmmmm, bbbbrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrm Jeden ujko býva v mrakodrape na 100 poschodí. Každé ráno, keď ide do práce, ide dolu výťahom, ale keď ide späť domov, výťahom ide len po 50 poschodie a ďalej schodmi. Prečo?

Odpoveď: Ujko je malého vzrastu, nedotiahne na 100 gombík.

Viete, čo je najväčšia odvaha???

Keď si zoberiete preháňadlo a lieky na spanie naraz!

Viete, čo je absolútna ne-inteligencia? Keď sa človek snaží zistiť, kedy mu na pamäťovú kartu končí doživotná záruka.

(Veronika)

Čo vznikne, keď skrížime slona a kenguru??? Veľké diery po celej Austrálii.

Viete ako sa vojdú 4 slony do trabantu? Normálne, 2 vpredu, 2 vzadu. Viete ako sa dostanú 4 žirafy do trabantu? Nijak, sú tam slony.

-Prečo nemajú blondínky obednajšiu prestávku? -??? -A kto by ich po obede znovu zaúčal?

Blondínka skončila autoškolu a učiteľ

31

To sa predsa, môže stať každému Vytiahnite si pomôcky, diktujem...

Pán profesor, ospravedlníte ma, prosím, nemám zošit, ale...

... nezmestil sa mi do kabelky.