Pamätnica Spojenej školy v Nižnej

Spojená škola, Hattalova 471, 027 43 Nižná

PLOŠNÉ SPOJE A PLOCHY SPOJENIA (Pamätnica Spojenej školy v Nižnej)

Zostavovatelia: Miloš Kázik a Eva Káziková

VTEDY NA SEVERE ...

Vznik strednej odbornej školy v Nižnej je úzko spojený so vznikom a rozvojom priemyslu v tejto malej oravskej obci. O tom, akou radikálnou zmenou prešla Nižná a s ňou celá Orava po druhej svetovej vojne, svedčí aj článok o začiatku výstavby nižnianskej fabriky na zelenej lúke, resp. na kapustových poliach.

15. júna 1947 vystúpil z vlaku Jozef Simora, ktorý mal pracovať pri vymeriavaní novej ľanárskej fabriky v Nižnej a zabezpečiť potrebný počet pracovných síl. V ruke mal drevený kufrík a hľadal byt. Ľudia sa vyzvedali, prečo prišiel do dediny, a keď sa dozvedeli, že jeho príchod znamená vymeriavanie, odvracali sa od neho. Prešiel celou dedinou a nenašiel porozumenie u nikoho. Až na konci dediny našiel prístrešie u súdruha Murcina.

Na druhý deň sa vybral za pracovnými silami. Chlapi odmietali, robili si z neho posmešky, urážali ho. O dva dni neskoršie sa začalo vymeriavanie. Gazdovia a ich ženy postávali obďaleč, hľadeli na vymeriavanie a neboli skúpi na nadávky. Prelomovou situáciou bol príchod prvého buldozéru. Buldozerista mal likvidovať úrodu na tých čiastkach pozemku, o ktorých prehlásili majitelia, že ich dajú len za cenu vlastnej „mŕtvoly“. Buldozerista nastúpil a začal. Uprostred práce zazrel húf dedinčanov ozbrojených sekerami, motykami, krikom a nadávkami. Dav sa najprv vrhol na búdu s materiálom. Dedinčania ju zrútili a ich zlosťou ju premenili na hŕbu dosák s trčiacimi klincami. Buldozerista ušiel, nechal svoj stroj na poli a prehlásil, že sa zabiť nedá.

Buldozerista sa už nechcel vrátiť a súhlasil len vtedy, ak bude pokračovať pod dohľadom príslušníkov národnej bezpečnosti, čo mu bolo prisľúbené i splnené.

Buldozerista síce skončil prácu, ale pomery v dedine sa len tak rýchlo neurovnávali. Keď sa opätovne vytýčili profily stavby, opakovali sa útoky zo strany dedinčanov, tentoraz pod rúškom noci. Dedinčania zas povytrhávali kolíky, no čin previedli „potichu“. Bol to posledný čin zabrániť zrodu fabriky.

OD PLÁTNA K TELEVÍZOROM (1957 – 1967) „Orava spieva vyťahuje výšky Nad svojím včera spieva svoje dnes Prastarý bocian nad fabrikou sviští Akoby svišťal nad trávnicou džez“ (Ľubomír Feldek)

Prvá dekáda v kocke V rámci industrializácie Slovenska po 2. svetovej vojne sa v roku 1947 začal budovať textilný závod v Nižnej. O dva roky neskôr dostali Oravci pracovné príležitosti v Ľanárskych závodoch ORAVA. Robotníckych rúk bolo však viac ako možností pracovať v tomto závode. Podľa rozhodnutia centrálnych štátnych orgánov sa preto od 1. januára 1957 začala písať história nového priemyselného odvetvia – elektroniky. Vzniká národný podnik TESLA Orava Nižná.

Organizácia novej výroby musela prekonávať veľké ťažkosti. Bolo potrebné preškoliť všetkých pracovníkov, zabezpečiť kvalifikovaných technikov z iných podnikov a zo škôl a vytvoriť aj vlastné zariadenie na výchovu mladých robotníkov.

1. septembra 1957 bola otvorená závodná učňovská škola. Do 1. ročníka bolo prijatých 31 žiakov v učebnom odbore rádiomechanik. Títo boli rozdelení do dvoch tried a vyučovanie prebiehalo v areáli podniku TESLA Orava. Žiaci vyšších ročníkov boli do ZUŠ preradení z učňovskej školy TESLA Bratislava.

Závodnú učňovskú školu riadil kádrový odbor podniku a jej vedením bol poverený pracovník školského oddelenia Jozef Britan, ktorý riadil učilište do roku 1966.

V rokoch 1958 - 1960 vyučovali teoretické predmety len externí učitelia. Prvý interný učiteľ nastúpil až v roku 1960 a bol ním Ján Jurík. V období nasledujúcich rokov sa stali členmi učiteľského zboru títo pedagógovia: E. Kollárová, V. Marciňáková, V. Lupták, M. Veselá.

Odborný výcvik žiakov prebiehal zo začiatku v troch dielňach priamo vo výrobnej hale závodu. Prvým majstrom v odbore rádiomechanik bol pracovník podniku Jozef Šaliga. Od 1. 8. 1958 prišiel z TESLY Bratislava Koloman Šándor a začal pracovať vo funkcii vrchného majstra. Majstrom odborného výcviku pre strojné profesie sa stal Metod Pažítka.

Pretože počet žiakov v prvom desaťročí existencie OU prudko rástol, prichádzali noví majstri: I. Papp, P. Kulíšek, J. Ťapák, A. Špavor, J. Kuka, K. Kubiš, J. Zimáň.

Pozoruhodná je od začiatku mimoškolská činnosť žiakov. Dobré výsledky boli dosiahnuté v STTM i v práci záujmových krúžkov -

hokejového, stolnotenisového,

lyžiarskeho, basketbalového, recitačného.

V OU sa neučili iba žiaci z blízkeho okolia, ale aj zo všetkých kútov Slovenska.

Pretože sme nemali vlastný internát, bývali žiaci ubytovaní v súkromí v Nižnej, Podbieli, Tvrdošíne. Preto bolo nevyhnutné prijať vychovávateľov, ktorí by dokázali riadiť mimovyučovaciu činnosť týchto žiakov. V roku 1961 do tejto funkcie nastupujú I. Čibík a E. Hučala. Vzrástol počet krúžkov a boli dosiahnuté viaceré úspechy, hlavne v športových súťažiach. Začali sa budovať aj školské tradície, ako prijímanie prvákov do cechu i reprezentačný ples.

Koncom desaťročia dochádza v OU k niektorým zmenám. Do funkcie riaditeľa je v roku 1966 menovaný vedúci školského oddelenia podniku Jozef Končitý.

V súvislosti s potrebou skvalitniť televízne prijímače zvýšili sa nároky na kvalifikáciu pracovníkov. V školskom roku 1966 /1967 boli prijatí žiaci aj do 1. ročníka päťročného súvislého štúdia, ktoré sa končilo maturitnou skúškou. Táto skutočnosť naznačila novú etapu vo vývoji učilišťa.

Mozaika desaťročia Prvý riaditeľ o prvom zvonení Po SNP som nastúpil do práce v bavlnárskych Mautnerových závodoch v Rybárpoli. V decembri 1950 si ma zavolal vtedajší sociálny riaditeľ Matej Droppa a povedal mi: „Britan, rozhodli sme sa vyslať ťa na Oravu do Nižnej. Je tam otvorený nový podnik Ľanárske závody a je potrebné personálne ho zabezpečiť.“ (Treba povedať, že Rybárpole bolo investorom ĽZ Orava.) „Zriadiš školské oddelenie, Závodnú školu práce a odborné učilište, odbor tkáč.“ Aby som bol úprimný, nijako sa mi na Oravu nechcelo, lebo som ju vôbec nepoznal. Ružomberok bol už v tej dobe pomerne živé mesto a mal som tu svojich spolužiakov a priateľov.

Po zdĺhavých úvahách predsa som sa len 5. februára 1952 rozhodol na Oravu ísť.

Prihlásil som sa u vtedajšieho riaditeľa ĽZ Karola Staneka.

Po uvítaní mi neostávalo nič iné, len sa pustiť do práce. Časom som zistil, že aj na Orave žijú dobrí ľudia a hneď som sa s niektorými spriatelil. Mimo ZŠP sme pre potreby fabriky školili nástrojárov, zámočníkov a elektrikárov. Išlo vtedy už o dospelých pracovníkov. Rovnobežne sme robili nábor do jednoročného učebného pomeru v odbore tkáč.

1. septembra 1952 bol slávnostne otvorený prvý ročník ZUŠ. Počas 4 rokov v tomto odbore získalo kvalifikáciu 180 absolventov, ktorým boli vydané výučné listy.

Tu chcem poznamenať, že prvé dotyky s novou výrobou televíznych prijímačov, ktorú sme vtedy prebrali z Tesly Strašnice

a Tesly Pardubice, zabezpečovali aj títo ľudia –

textiláci. Veľký kus produktívnej práce v textilnej výrobe a neskôr i pri montáži a nábehu televíznych prijímačov odviedli mladí muži, absolventi Baťovej školy zo Svitu, ktorí k nám prišli v počte 22 absolventov – pletárov. Veľmi rýchlo sa preškolili na slaboprúdovú výrobu a taktiež prispeli k spoločenskému životu v Nižnej.

Aby sme náročnú úlohu týkajúcu sa výroby televízorov zvládli bez problémov, vyšla nám v ústrety bratislavská TESLA, ktorá nám dala k dispozícii jednu triedu 3. ročníka profesie rádiomechanik. Z Bratislavy boli vyslaní do Strašníc a Pardubíc, aby si tam osvojili televíznu techniku a na Oravu prišli pripravení. Všetko toto sa odohrávalo v rokoch 1957- 1959 pred vyradením vlastných absolventov, teda v čase začatia výroby televízorov na Orave. Počnúc jesennými mesiacmi 1956 sme pristúpili k náborovému riadeniu pre novú profesiu smer 0506 – vysokofrekvenčná elektrotechnika a nástrojár.

Dňom 1. septembra 1957 bol u nás slávnostne otvorený prvý ročník učebného pomeru vysokofrekvenčný elektrotechnik a prvý ročník trojročného učebného pomeru nástrojár. Výučné listy boli odovzdané 31 televíznym technikom a 33 nástrojárom. Boli však medzi nimi aj maturanti. Z rozširovaním sa fabriky TESLA zvyšoval sa aj počet učňovského dorastu. V tejto súvislosti treba dodať, že roku 1958 bola zriadená jedna trieda dvojročného učebného pomeru pre maturantov. Išlo o experiment, od ktorého sa však zakrátko upustilo.

Pokiaľ ide o teoretickú výučbu, túto sme zabezpečovali predovšetkým externými učiteľmi. Postupom času sme získali na kľúčové predmety aj interných učiteľov, ale počas môjho pôsobenia neobišli sme sa bez externistov. Horšie to bolo so strojovým vybavením dielní, ale i tu sme nachádzali u vedenia podniku porozumenie. V ústrety nám všestranne vychádzal vtedajší riaditeľ Vladimír Stoje. V čase môjho odvolania z funkcie

riaditeľa v roku 1965 bolo strojné vybavenie v takom štádiu, že osnovy praktického výcviku boli zabezpečované. Absentovala však mimoškolská výchova, pretože k výstavbe učilišťa sa pristupovalo dosť „liknavo“. Často sa menila projekčná pripravenosť. Tu by som ešte poznamenal, že ideálne internátne ubytovanie mali učni textiláci. Celé dva internáty na Malej Orave sme mali k dispozícii a čo je snáď paradoxom, bývali tu i učni z Nižnej a blízkych dedín. Prechodom na novú výrobu došlo k likvidácii internátu pre učňov a priestory boli zmenené na slobodárne.

Toľko teda k obdobiu, ktoré predchádzalo výrobe televíznych prijímačov a začiatkov televízie.

(OTF, 35/1997) Oravskej mládeži a rodičom V tomto roku budú už do našej závodnej učňovskej školy prijímaní chlapci a dievčatá nielen pre odbor rádiomechanický, ale tiež pre odbor nástrojársky a rovnako tak bude aj v ďalších rokoch. Tu sa naskytuje veľká príležitosť pre tých absolventov osemročných stredných škôl, ktorí majú pre uvedené odbory záľubu a predpoklady, aby sa tak pripravili pre svoje budúce povolanie. Aké sú tieto predpoklady? Predovšetkým je to dobrý celkový prospech, menovite dobré znalosti z matematiky, fyziky a kreslenia a manuálna zručnosť.

Po absolvovaní trojročnej závodnej učňovskej školy budú

postupne zaraďovaní ako odborní robotníci, skupinári a nakoniec aj majstri...

Z uvedeného je vidieť, že existencia nového slaboprúdového podniku na Orave dáva všetkým chlapcom a dievčatám dosiaľ netušené možnosti pre uplatnenie a zaistenie peknej životnej existencie. Zostáva však ešte povedať niekoľko slov samým rodičom: menovite s. Nákačkovi, členovi MNV a predsedovi rodičovského združenia pri OSŠ v Nižnej.

Keď na minulej schôdzi rodičovského združenia s. riaditeľ Tomčík dočítal leták n. p. Tesla Orava o prijímaní detí do závodnej učňovskej školy, nastalo medzi rodičmi tiesnivé ticho. Toto bolo zapríčinené poslednou vetou letáku: „Pre veľký záujem o prijatie do ZUŠ budú do tejto prijímané len deti bezmajetných rodičov a deti, ktorých rodičia sú členmi JRD. Deti súkromne hospodáriacich rodičov nebudú prijímané...“ Deti nemôžu za svojich rodičov, to je pravda. Nemôžu za to, že ešte teraz sú takí rodičia, ktorí nechcú o družstve ani počuť. Avšak rodičia by mali pochopiť, že oni svojím odporom k družstvu, pripútavajú svoje deti k tej drine, na ktorú si sami po celý svoj život zvykli, avšak na ktorú si ich deti, ktoré okolo seba už vidia radostnejší život, budú veľmi

ťažko zvykať. Keď teda už nie pre seba, ale pre svoje deti, pre ich budúcnosť rodičia azda pochopia, kde je ich miesto a potom už letáky TESLY nebudú vyvolávať rozhorčenie, deti budú mať slobodu, socialistickú slobodu pri voľbe povolania a v celom trstenskom okrese bude krajšie a omnoho krajšie ako dosiaľ.

(Tesla Orava, 3/1958) Príprava žiakov ZUŠ na postupové skúšky Prvý učebný rok na našej ZUŠ sa chýli ku koncu. Všetci s napätím očakávame na výsledok našich postupových skúšok. Už od začiatku roka sme sa na ne svedomite pripravovali za pomoci našich vyučujúcich.

Zaujatí učením ani sme nezbadali, ako tento rok rýchle utiekol. Veď v dobrom kolektíve, v ktorom je veselosti nadostač, sa i čas rýchlo míňa. Pre väčšinu z nás bolo učenie prvoradou záležitosťou. Po druhej klasifikačnej porade bolo konštatované, že úroveň žiakov ZUŠ, či už po stránke teoretickej alebo praktickej je dobrá, čo je pre nás najlepšou odmenou.

Teraz stoja pred nami postupové skúšky. Dúfame, že tieto dopadnú k spokojnosti našich vyučujúcich aj nás, lebo našim heslom je: „S chuťou a dobrou prípravou na postupové skúšky!“ (Tesla Orava, 12/1958) Prvá hra divadelného krúžku odborného učilišťa Každý človek má svoje osobné záľuby. Aj v našom odbornom učilišti sa tieto záľuby prejavujú v rôznych smeroch. Je u nás mnoho žiakov, ktorí sa zaujímajú o divadelnú činnosť, a tak bol zriadený divadelný krúžok pri OU. Prvá hra tohto krúžku bola

„Amerikán“ od Jozefa Hollého. Po nacvičovaní a skúškach, ktoré prebiehali

v zimnom období, nadišiel deň, keď mladí ochotníci vystúpili s touto hrou a to pred svojich najbližších, ktorí boli prítomní na polročnom hodnotení výsledkov žiakov nášho učilišťa. Všetci ochotníci sa veľmi tešili na prvé vystúpenie. I keď mali obavy, ako toto dopadne. Potlesk, ktorý povzbudil účinkujúcich, ich veľmi potešil a mali za to, že sa hra páčila. Nechceme týmto jedným vystúpením ukončiť svoju činnosť, a preto sa pripravujeme na nácvik novej hry, s ktorou chceme pobaviť našich pracujúcich.

Ľutujeme, že naša prvá hra sa dostala na verejnosť len jedenkrát. Veríme však, že s budúcim programom budeme vystupovať nielen v Nižnej, ale i v okolitých obciach.

(Tesla Orava, 6/1959) Ako žijeme v odbornom učilišti Rodičia a verejnosť sa majú sústavne oboznamovať s tým, čo žiaci robia, musia sa zaujímať o ich mimoškolskú činnosť, ktorá je druhým hlavným výchovným prostriedkom. U nás je to dôležité hlavne z toho dôvodu, že nemáme pre žiakov internáty, naši žiaci dochádzajú zo svojich domovov, prípadne ubytovní, čo znemožňuje našu mimoškolskú prácu. Je preto treba vynaložiť väčšie úsilie jednak u nás a potom u rodičov, aby bola väčšia kontrola mimoškolskej činnosti. Aj pri týchto ťažkostiach sme vykázali určitú prácu a mimoškolskú činnosť. Mám za to, že nie je takého zamestnanca v závode, aby nebol navštívil našu výstavu učňovských prác a nezmienil sa o nej pochvalne. Tu však bola iba nepatrná časť našej práce. Iste každý otecko alebo mamička aj tak bol hrdý na to, čo ich synček, prípadne dcérka vytvorili. Nemožno nespomenúť prácu kultúrnu a to divadelný, technický, hudobno-spevácky krúžok, ktorého sú členmi tiež naši žiaci. Tak sme v priebehu roku nacvičili niekoľko recitácií a iných vystúpení.

Najviac je u nás rozvinutá športová činnosť. Táto sa prejavuje v rôznych oddieloch, či už v rámci závodu alebo samotnej školy dosiahli naši žiaci aj niektoré pekné výsledky.

Všestranné sú záujmy našich žiakov a my tieto ich dobré záujmy snažíme sa rozvinúť, aby sme mohli sformovať správneho človeka pre našu spoločnosť. Pri výchove našich učňov je nezbytná i politická práca, ktorej je potrebné venovať veľkú pozornosť, a to hlavne preto, že prichádzajú k nám žiaci s rôznou domácou výchovou, s rôznymi názormi, čo má vplyv na ich celkový život. Pri tejto práci má najväčší podiel organizácia ČSM, ktorá má na svojich členov najväčší vplyv. Je to hlavne preto, že naši žiaci všetci dochádzajú, teda nie sú izolovaní od vonkajšieho života a vplyv výchovných pracovníkov je tým pochopiteľne ukrátený. Často zlý príklad, ktorý sa dostáva niekedy žiakom v prostredí, v ktorom žijú, má na nich zhubný následok...

Na zväzáckych schôdzach sa okrem iného rozpráva o programe na leto, o brigádach na pomoc nášmu socialistickému poľnohospodárstvu, no pri týchto prácach nezabudneme aj na zábavu a kultúrne podujatia vhodné na leto, najmä na turistiku. Denne sa dozvedáme zo zväzáckeho denníka Smena, ako sa organizácie ČSM pripravujú na

prežitie prázdnin, resp. dovolenku. My tiež nechceme zostať pozadu za nimi. Časť našich žiakov pôjde do stanových táborov, ako napr. 2. ročník na „branný tábor zdatnosti“, na výlety, rekreácie a pod. Sú to veľké a krásne plány, aké sme si my, starší robiť nemohli.

Tu sa odzrkadľuje veľká starostlivosť strany a vlády o náš mladý dorast a denne sa presviedčame o veľkej starostlivosti dať mladým ľuďom to, čo im patrí, čo za kapitalizmu naši pracujúci nikdy nemali.

(Tesla Orava, 11-12/1959) Výchova učňov vecou nás všetkých V pondelok 7. septembra nastúpilo do tunajšieho odborného učilišťa opäť 50 nových žiakov, pre učebný odbor rádiomechanik a univerzálny nástrojár. Zasadli do školských lavíc, aby začali ďalší nový rok usilovnej práce, aby si rozšírili vedomosti o nové poznatky vedy, techniky a kultúry...

Nových učňov uvítali medzi nami zástupcovia zložiek a podnikový riaditeľ s.

Stoje, ktorý pri tejto príležitosti odmenil najlepších piatich za dosiahnuté výsledky z predchádzajúcich dvoch rokov. Odmeny pozostávali z rádioprijímačov a iných vecných darov, ktorými boli odmenení: Glonek Vladimír, Paškaj Ján, Podhoranská Viera, Orolímová Mária a Genšor Vendelín.

Záverom vedúci OU s. Britan poukázal i na niektoré nedostatky, ktoré sa vyskytli v priebehu roka, zvlášť u starších učňov, ako je fajčenie, drobné krádeže a u niektorých aj uvoľnená pracovná morálka. Ubezpečujeme rodičov nových učňov, že sa budeme o ich deti všestranne starať.

(Tesla Orava, 18/1959) Spomienky pamätníka - Krátky pohľad do minulosti Moje spomienky ako pamätníka počiatkov odborného učilišťa v Nižnej siahajú do 1. júla 1956, keď ako absolvent Strednej priemyselnej školy strojníckej v Ružomberku som dostal umiestenku do vtedajších Ľanárskych závodov v Nižnej. Pri prvej ceste ma čakalo prekvapenie v Kraľovanoch, keď som nasadal na vláčik s dvoma vagónmi, v strede ktorých stála školská pec. Vagóny ťahala fučiaca „Anča“, veľmi smädná, pretože krátko za tunelom sa napájala ¾ hodiny a v Dlhej znova.

Konečne drevená búdka s tabuľou Nižná. Keď som sa tretí raz spýtal sprievodcu na skutočnú stanicu ľanárskych závodov, jeho pohľad mi jasne povedal, aby som vypadol z vlaku. Od stanice úzka cestička dlhá asi 50 metrov viedla k baráčiku, ktorý sa mi na ďalšie obdobie stal ubytovňou s honosným názvom „Škvarobarák“. Zamestnanie som dostal na technickom oddelení.

Po skončení vojenskej služby v decembri 1958 som sa hlásil do materského podniku. Pri ceste na vrátnicu som stretol Jozefa Britana, riaditeľa odborného učilišťa. Po zvítaní som dostal ponuku, aby som robil majstra odborného výcviku. Prácu som, samozrejme, prijal, pretože sa mi začal plniť môj tajný životný sen.

Po nástupe a vybavení formalít jednou z prvých úloh bolo prevzatie dielne a komunálneho náradia. Úloha bola splnená veľmi rýchlo, lebo inventár dielne pozostával zo sústruhu, starého sústruhu na drevo, stolovej vŕtačky, frézky, zváracieho transformátora a desiatich pracovných stolov. Z náradia tu boli pilníky, nejaké nože na sústruh, frézy na nože a veľká kopa vrtákov. 3. január 1959 bol mojím pamätným dňom, keď som prvýkrát predstúpil pred žiakov. V tom čase sa vyučovalo systémom, čo trieda to majster. Bolo sa treba poriadne obracať, aby bola pre všetkých žiakov zabezpečená práca, výkresy, materiál, náradie.

Náplňou práce v tom období bola výroba regálov, pomocné práce pre výrobu a učilište a cvičné práce, súvisiace s vyučovaním učebného odboru. Rozširovaním výroby stúpali požiadavky na doplnenie strojového parku, špeciálneho náradia a meracích prístrojov. Bol to neprekonateľný problém, zvlášť, keď u viacerých vedúcich podniku prevládal názor, že učňom sa stačí učiť na starých opotrebovaných strojoch s použitým náradím a pomôckami. V tom čase už podnik bol rozkúskovaný na oddelenia a učilište ako nevýrobná sféra sa pre podnik stalo piatym kolesom na voze.

Naše sebavedomie a meno odborného učilišťa stúplo pri „hasení“ jedného horáku, keď nám bola vnútená práca na vŕtaní rámikov na televízor Palas. Túto úlohu sme zvládli a odmenou nám bolo potrasenie ruky personálnym námestníkom. Nie je to samochvála, len konštatovanie, že po takejto a ďalších a ďalších podobných akciách mali sme otvorené dvere pre naše požiadavky na stroje a zariadenia, ktorými sa zlepšovala výučba učebných odborov.

(Metod Pažitka, bývalý vrchný majster)

Naši učni v diele klasika V rokoch 1960 - 1961 pôsobil v Nižnej ako redaktor závodného časopisu významný slovenský spisovateľ Ľubomír Feldek. Ten vo svojom románe Van Stiphout prerozprával, ako sa v závode TESLA Orava rozbehla výroba prvých oravských televízorov (Oravan, Kriváň). Feldek vo svojom diele takto priblížil prácu našich učňov v hektickom období, v ktorom sa rozhodovalo o tom, či ľudia v oravskej Tesle dokážu zvládnuť výrobu televíznych prijímačov: No aby sa to podarilo, potrebovala výroba každé ruky – nikoho nemohla uvoľniť na overovačku Oravana. Overovačku Oravana nechali teda robiť učňov. Toľko problémov sa už ohlásilo – a učni! Nebola aj to chyba? „Tak nám to kluci zvrzali. Voni měli kluci snahu, ale zvrzali to,“ prišiel mu hlásiť technický námestník, keď prijímače vyrobené na overovačke učňami nefungovali. Technický námestník a spol. tam potom pri oživovaní prijímačov z overovačky trávili noci. Zavinili chyby, ktoré odstraňovali, naozaj len učni? Nakoniec tých 50 kusov horko-ťažko fungovalo. Ale sériová výroba je čosi iné ako partizánske oživovanie. Stáli pred zásadným rozhodnutím, či pustiť Oravana do výroby. No zásoby materiálu na Mánes sú úplne vyčerpané. A 15. apríla sa už majú expedovať prvé Oravany. Ale veď nie sme prvý raz v bojovej situácii. V uplynulých dvoch rokoch sme nerobili azda zázraky? Musí sa nám podariť zvládnuť aj toto. Rozhodol som – zajtra, 8. apríla, sa to spustí ...! (Ľubomír Feldek – Van Stiphout) Mali sme rodičovské združenie Naše odborné učilište prežilo nedávno dôležitú udalosť: Zhodnotili sme svoju spoločnú prácu pred rodičmi žiakov.

Od tohto priameho pohovoru s rodičmi sľubovali sme si veľa. Hlavne preto, že výsledky našich žiakov neboli na polroku celkom uspokojivé. V mnohých prípadoch rodičia nejavili o ne ani záujem, mnohí si mysleli, že ich syn alebo dcéra utŕži pochvalu a boli prekvapení opakom.

Celkové percento našich prepadajúcich je 7,5 perc. Polovicu z toho tvoria žiaci bývajúci u vlastných rodičov, takže aj týmto možno pripísať veľkú časť zodpovednosti.

Rodičia by si mali uvedomiť, že ak ich deti neprospejú ani na konci roka, budú musieť opakovať ročník a náklady s tým spojené budú musieť uhradiť sami.

Mladosť – radosť, hovorí sa, a dnes majú mladí ľudia pre nachádzanie tejto radosti oveľa viac možností ako voľakedy. Majú dokorán otvorené dvere k štúdiu, práci i zábave a hádam práve preto si mnohí tieto vymoženosti nevedia dosť vážiť. Zdá sa, že súdruhovia Sedlačko, Kačena a iní, ktorí neprospeli, si myslia, že sa netreba učiť a že svoj cieľ dosiahnu aj bez práce. A koľko námahy sme venovali týmto súdruhom, aby sme ich dostali na novú cestu života, k záujmu o prácu a štúdium, aby mal každý svoje predsavzatie! Ak sa to zatiaľ nepodarilo, leží vina aj na rodičoch, najmä na tých, ktorí si ani nepokladali za povinnosť prísť na naše rodičovské združenie a ponúknuť nám svoju pomoc.

Skúsenosti potvrdzujú, že každá práca prináša najlepšie ovocie, keď je plánovaná, sústavná a cieľavedomá. A to sú práve zásady, na ktoré naši žiaci najviac zabúdali.

Výsledok? Nepríjemnosti, zatajovanie žiackych knižiek a neúspechov

pred rodičmi

a strach, že sa rodičia dozvedia pravdu.

Na rodičovskom združení nám však mnohí rodičia už prisľúbili, že nás budú pravidelne navštevovať a zaujímať sa o výsledky svojich detí. To v nás upevňuje nádej, že na konci školského roku budeme môcť zhodnotiť svoju prácu s väčšou radosťou, ako dnes.

Treba však spomenúť aj dobré stránky, máme medzi sebou aj mladých ľudí, ktorí nevybíjajú svoju energiu v malichernostiach a hlúpostiach, ale vkladajú ju do úsilia niečo vytvoriť, čímsi byť. Napríklad náš druhý ročník sa pripravuje na TTM. Bude okrem iného vystavovať tieto exponáty: miniatúrny televízor Mánes, diaľkovo ovládaný semafor a skúšač obrazoviek. Aj žiaci prvých ročníkov budú vystavovať svoje najlepšie práce zhotovené v rámci výrobného výcviku.

Všetci sa so svojimi mladými súdruhmi z týchto úspechov tešíme a myslím, že každý sa pričiní, aby radosti bolo čím ďalej, tým viac. Veď vychovávame generácie, ktoré budú uskutočňovať odveký sen ľudstva – preniknutie hranice našej planéty, budú dokončievať našu cestu k beztriednej spoločnosti a musíme ich na to pripraviť dokonale.

(Orava, 10 – 11/1960) Rodičovské snemovanie v ZUŠ Bola sobota 12. novembra, keď sa v slávnostne vyzdobenej jedálni začali schádzať rodičia našich žiakov. Zišli sa takmer všetci. Hlavný prejav predniesol riaditeľ učilišťa s. Britan. Zhodnotil klady aj nedostatky v práci žiakov a potom nasledovala

diskusia, v ktorej sa rodičia dotkli niektorých závažných otázok, ako je bytová a pod. Po diskusii si rodičia prezreli závod.

Medzi hosťami, ktorí v tento deň k nám zavítali, boli aj dievčatá z Trstenej a Dolného Kubína. Tieto, pravda, prišli kvôli tancu a dobrej hudbe, ktorá nechýbala na záver tohto rušného dňa. Z našich dievčat sa najlepšie vytancovala Marienka T. z 1.B. Svojím charlestonom zanechala nezabudnuteľný dojem. Dúfame, že všetci rodičia boli s naším rodičovským združením plne spokojní.

(Orava, 46/1960) Beseda so spisovateľom V utorok 24. 1. 1961 pripravilo pre nás vedenie nášho učilišťa príjemné prekvapenie. Usporiadalo besedu spisovateľa Miloša Krnu s učňami nášho OU. Už dlho pred besedou sme sa starostlivo pripravovali. Vedenie OU zohnalo pre nás spisovateľove knihy Živiteľka a Vrátim sa živý, ktoré prebehli slušným počtom rúk a mnohí z nás sa dobre podkuli na diskusiu.

Diskusia bola zaujímavá a Miloš Krno musel odpovedať na mnoho zvedavých otázok. Rozprával o svojej mladosti a začiatkoch, o tom, ako sa dostal od veršov k románom, aj o svojich cestách v zahraničí.

Rozchádzali sme sa s pocitom využitého, dobre vyplneného večera, ktorý v nás zanechal cenné poznatky a dojmy. Všetkým, ktorí tento večer pre nás pripravili, patrí naša srdečná vďaka.

(Kristián Straka, Tesla Orava 5/1961)

Bola v Prahe 16. júna sa konalo v kráľovskej záhrade Pražského hradu stretnutie najlepších absolventov škôl II. cyklu s predstaviteľmi strany a vlády, na čele s prvým tajomníkom ÚV KSČ a prezidentom republiky s. Antonínom Novotným. Boli tu prítomní aj súdruhovia Široký a Bacílek.

Na tomto stretnutí bolo zastúpené aj naše odborné učilište. Zúčastnila sa ho s.

Mária Orolímová.

V rozhovore nám medzi iným prezradila: „V Prahe som bola prvýkrát. Je tam krásne. Mala som sa dobre. Besedovali sme dosť dlho. Na druhý deň sme si prezreli

výstavu 40 rokov boja KSČ a nakoniec sme mali prechádzku Prahou. Z Oravy sme tam boli tri, ale všetky sme boli rovnako nadšené.

(Tesla Orava, 24 - 25/1961) Na ľanovej brigáde Takmer dva týždne, každé ráno, spred nášho závodu odchádzala zelená ,,vetrieska“ naplnená žiakmi odborného učilišťa do Zemianskej Dediny. Tu svoj náklad zložila a o chvíľu naši učni začali s trhaním žltozeleného ľanu. O tom, že vykonali kus práce, svedčí aj to, že vytrhali a vyriadkovali 5 ha tejto dôležitej poľnohospodárskej plodiny. Ich práca nebola zbytočná, jednak pomohli brigádami patronátnemu JRD a o pár dní ich čakal výlet na 3. brnenský veľtrh.

(Tesla Orava, 37 - 38/1961)

Boli sme v Brne So spevom a smiechom odišiel v piatok ráno, 15. 9. 1961 z nášho závodu autobus naplnený žiakmi druhých ročníkov nášho odborného učilišťa. Cieľ našej cesty bolo Brno – prehliadka 3. medzinárodného veľtrhu.

Po krátkej obedňajšej zastávke v Žiline sme prišli priamo na brnenskú priehradu.

Tam sme rozložili stany. Počasie nám celou cestou prialo a nebolo pochýb, že nám vydrží do nedele. Večer prvého dňa sme strávili prehliadkou Brna – mesta. Netrpezlivo sme očakávali ďalší deň, cez ktorý sme si mali prezrieť medzinárodný veľtrh. Hneď ráno, len čo sa otvorili brány veľtrhu, začali sme s prehliadkou tohto veľkého medzinárodného podujatia. Videli sme tam mnoho pekných a doposiaľ pre nás neznámych vecí. Všetci sme obdivovali naše TVP Azurit a mutáciu Štart, a boli sme hrdí, keď sme videli okolo týchto televízorov stále plno záujemcov.

S touto vydarenou cestou sme boli úplne spokojní. Veď táto cesta bola odmenou za našu prácu vykonanú brigádami na JRD, a preto sme všetci mohli povedať, že túto cestu sme si plne zaslúžili.

(Tesla Orava, 37 - 38/1961)

Na nás sa nehnevajte Možno aj vy patríte medzi tých, ktorí si z nášho závodu odkúpili televízne prijímače, predávané za pomerne nízke ceny. A možno práve aj vy nadávate na tých, ktorí televízor robili. Ako je to teda s tými televízormi?

Zhotovujú ich učni z 2. ročníka, ktorí opravujú TVP z „cintorínov“. Na ich vyhotovenie dostávajú iba zmetkový materiál, ktorý si sami musia opravovať. Preto je zbytočné nadávať na nás, veď ani TVP z kvalitného materiálu nie sú bez poruchovosti.

A za tú cenu, ktorú ste za televízor dali, ktorý by mal byť odmenou za vašu prácu v závode, nebolo by spravodlivé rozčuľovať sa za každú závadu, ktorá sa vám naskytne.

Veď ani naše vedomosti nie sú ešte na takej úrovni, aby sme už všetko mohli dokonale ovládať. Práve na opravách týchto televízorov sa učíme. To, čo sa naučíme teraz, budeme môcť uplatniť v budúcnosti, keď už budeme pracovať na páse. A o koľko nám to pôjde ľahšie.

Preto, keď sa na vašom televízore vyskytne nejaká závada, nehnevajte sa na nás.

(Tesla Orava, 13/1962) Dočkáme sa?

Kedysi na začiatku roku ma súdružka redaktorka požiadala o „prvé dojmy“ z odborného učilišťa.

Hneď v prvej vete môžem úprimne povedať a s radosťou konštatovať, že tie dojmy sú pekné a lepšie, ako som čakala. (Takže sa ani v najmenšom nesplnili predpovede rôznych známych, prorokujúcich mi ťažký život „medzi tými beťármi“.)

Naši chlapci a dievčatká sú milí, ochotní a slušní. Kvôli pravde však musím poznamenať, že niekedy pre rôzne „naskrze dôležité vážne príčiny“ si zabudnú preštudovať látku.

Ako študentka a budúca adeptka učiteľského povolania som razila heslo, že žiaci sa učia alebo neučia podľa toho, ako zaujímavo či nezaujímavo vyučujúci vykladá. Dnes mi je trochu nepohodlné pre vlastné svedomie udržať si tento názor, ale zatiaľ neustupujem.

A práve preto, že našim žiakom verím, že ich mám rada, že som s nimi až na niektoré ich svojrázne perličky spokojná; preto, že ich ochota je skutočne príkladná, píšem tieto slová o radu.

Iste viete, že v Nižnej niet telocvične. Toto boľavé miesto žiakov i učiteľov telocviku sa snaží liečiť každý telocvikár podľa vlastného receptu. My sme si chceli tento nedostatok pohybu nahradiť aspoň veľmi skromne stolnotenisovými tréningami. Chlapci majú záujem, zohnali stôl, tešili sa na každodenné turnaje a naraz neriešiteľný problém: nemáme v závode taký kus miesta, kde by mohol stôl stáť. (Nieto ešte nedajbože, improvizovať telocvičňu!) Alebo lepšie takto: nemáme v závode taký kus miesta, kde by našim chlapcom povolili hrať. Našli si miesto vo vnútri závodu, musela som im reprodukovať výhrady k tomu, že v popoludňajších hodinách nemajú žiaci v závode čo hľadať. Našli si iné riešenie – vestibul jedálne, ktorý má vchod spredu. Zamietli. ZK ROH neprichádza v úvahu, pretože je večne obsadený.

Obraciam sa teda na Vás, súdruhovia, ktorí môžete o tom rozhodovať – je to maličkosť, ale pre našich chlapcov veľmi dôležitá. (Všetci vieme, že toho rozptýlenia nemajú v Nižnej až tak veľa.)

A ešte niečo – strašne nerada sa sťažujem, vždy radšej verím v dobro ľudí, prosím, nesklamte ani teraz. Viem, že keď žiaci uvidia vašu i našu ochotu, budú ju splácať dvojnásobne.

A tomu peknému, hoci trochu nepopulárnemu gestu – podať vždy a všade ochotnú pomocnú ruku by sa vari mali naučiť od nás, však?

(Eva Kollárová, Tesla Orava, 40/1963) Neučme mládež pretvárke Živo sa pamätám na vlaňajšiu oslavu Októbra. Vtedy mnohí sväto-sväte sľubovali, že také nepodarené akadémie sa už nesmú opakovať. Pamätám sa i na jednu búrlivú diskusiu kultúrnej komisie ZV ROH, ktorá dosť dlhú dobu diskutovala na tému: kvalitné akadémie v Nižnej, pretože občania nám na ne úplne prestanú chodiť. (A stalo sa!)...

Tohtoročná akadémia k Októbru bola fiaskom. Po nej boli dosť búrlivé diskusie – hľadal sa vinník, pedagógovia sa rozhorčovali nad nevychovanosťou mládeže. Nijako sa jej nechcem zastávať, pretože to chovanie našich chlapcov z OU sa ma dotklo a dosť nepríjemne. Ale teraz vinu váľať len na žiakov je prinajmenšom nespravodlivé.

Program sa začal s vyše polhodinovým oneskorením a trval necelú hodinu! Bol veľmi „bohatý“: improvizované krátke zahájenie nepripraveného rečníka, krátke recitačné pásmo žiakov OU, zborové spevy ZDŠ, zapĺňajúce každú medzeru na

slávnostných akadémiách a schôdzach, a slávnostný prejav. To bolo všetko, čoho sa mladé publikum po dlhom čakaní dočkalo. (Zabudla som povedať, že divadlo z „technických príčin“ odpadlo). Dospelí sa rozčuľovali, ale žiaci, ktorí svoju nespokojnosť prejavili nakoniec pískaním, asi budú trestaní...

Máme neposlušnú a nevychovanú mládež, ale zaujali sme ju natoľko, aby taká nebola? Pripravili sme čo len jednu-jedinkú akadémiu tak, aby sa to mládeži mohlo páčiť? A ideme jej vôbec príkladom? Najprv vyhlásime žiakom povinnú účasť, poprichádzajú kvôli nevydarenej polhodinke vlakom a potom rozčarovaní odchádzajú...

Ale nezabúdajme, že akí sme my, takú mládež vychováme. Mládež sa od nás učí a naučí odflákať veci. Zabudne, alebo lepšie, ani sa nenaučí robiť veci s láskou. A to je najhoršie. V tom je náš neúspech.

Ak ten Október skutočne chceme osláviť, tak to robme tak, aby mládež videla, že to, čo robíme, robíme s láskou, nadšením, že do toho dávame všetko, nielen, aby sa to rátalo. Prečo učíme mládež pretvárke? Ak skutočne nemá kto slávnostnú akadémiu v Nižnej pripraviť, tak načo sa pripravuje? Kvôli hláseniu, že v Nižnej dôstojne slávili veľký Október?...

Keď chceme vychovávať, musíme byť sami takí, aby nám žiaci verili, aby sme ich vedeli oduševniť. Lebo ľahostajnosť a pasivita je ten najhorší učiteľ!

(Eva Kollárová,Tesla Orava, 41/1963) Chválime Rada by som sa touto písomnou formou poďakovala svojim bývalým žiakom učilišťa za vzorné a slušné cestovanie na veľkonočné sviatky.

Okamžite vstali, keď prišiel starší, nehrali v karty, čo býva sprievodným a stereotypným rozptýlením cestovania podobných skupín (nielen učňovských), čítali si a bavili sa na úrovni o škole (pričom vôbec netitulovali svojich vyučujúcich zvieracími a inými pejoratívnymi epitetami). Proste boli výborní a nesmierne potešili moje pedagogické srdce.

Môžbyť namietnete, že to všetko je ich najvlastnejšia povinnosť. Iste, vrele súhlasím, že je celkom namieste oceniť aj dodržiavanie povinností, keď už zabúdame zhodnotiť (čo je tiež namieste) a zovšeobecniť (čo už namieste vonkoncom nie je) ich negatívne stránky.

Nijako sa neopovažujem tvrdiť, že všetci učni sú hotoví anjeli, ale veľká väčšina z nich sú sľubní mladí ľudia, ktorých si vážim a mám rada a za tie ich pekné vlastnosti a ukáznené vystupovanie im zo srdca ďakujem!

(Tesla Orava, 15/1966) Prvá veľká kultúrna udalosť mladých Kto stretol koncom februára našich chlapcov a dievčatá, ako ťahali za sebou dlhočizné oceľové trubky, pásovinu, pertinax, kus laty alebo veľký trojuholník, ihneď adresoval otázku: „Načo to bude?“, ale my sme sa tvárili tajomne. Pripravovali sme sa na svoju prvú veľkú kultúrnu udalosť a chceli sme dokázať, že aj „učni“ niečo vedia, pretože to podceňovanie nás mrzelo.

29. februára o 19,30 hod. sa začal I. reprezentačný ples OU. Hostia s miestenkami v rukách vstupovali do miestnosti. Uvádzacie páry ich vedú ku vkusne pripraveným boxom a stolom s občerstvením.

Presne podľa stanoveného programu estrádna skupina OU otvára náš ples. Na javisku sa striedajú speváci, tanečnice, veselé vystúpenia, z ktorých najmä satirické scénky z OU veľmi zapôsobili. Priam búrlivý potlesk získal žiak 3. ročníka František Morovič za skvelé napodobnenie niektorých učiteľov a majstrov a zvlášť za to, že si neváhal vyholiť hlavu, aby sa stal verným dvojníkom s. Juríka.

A potom sa už začala ozaj veselá zábava, a že to bola zábava slušná a naozaj študentská, za to patrí vďaka hlavne žiakom 1. a 2. ročníkov. Zároveň by sme chceli poďakovať všetkým tým, ktorí nám vyšli svojou ochotou v ústrety.

(Tesla Orava, 10/1964) Taká hokejová sezóna ešte nebola Hokej je na našom učilišti jeden z najpopulárnejších športov a práve tohtoročná sezóna bola v histórii trvania učilišťa najúspešnejšia. Ukázalo sa, že pri správnom podchytení sa dajú i v tomto športe dosiahnuť hodnotné športové výsledky.

Na zimnom štadióne v Žiline hokejové mužstvo OU vyradilo z ďalších bojov favorizované mužstvá z odborných učilíšť Kysuckého Nového Mesta, Martina a Liptovského Hrádku s celkovým skóre 11:1 a bez jedinej prehry sa kvalifikovalo do

ďalšieho kola. Vyvrcholením bol turnaj na zimnom štadióne v Trenčíne o postup do preboru ČSSR. Šťastie nám však neprialo a skončili sme na 3. mieste. Najviac mrzí prehra 3:4 s Dubnicou, kde „úradovali“ rozhodcovia. Zápas rozhodoval tréner dubnického dorastu, ktorý uznal gól, ktorý nebol a víťazný gól dosiahla Dubnica z prihrania cez dve čiary.

V poslednej tretine naše mužstvo nehralo ani raz v plnom počte (stále vylučovanie) a celý rad nepremenených šancí znervóznel našich natoľko, že prehre už nemohli zabrániť.

Najúspešnejším strelcom v hrách MVS z nášho mužstva bol Bandík Karol s 10 bránkami, pred Lonekom 7 a Ďurčákom, ktorý vsietil 4 bránky.

Celkove však i 3. miesto na Slovensku je veľmi cenným úspechom.

(Tesla Orava, 12/1964) Aby mali krajšie prostredie v OU Učiteľ národov J. A. Komenský vo svojich spisoch napísal: „Kto má rád poriadok, čistotu a žije v peknom pracovnom prostredí, ten nemôže byť zlým človekom.

Mladých treba k tomu vychovávať!“ Na našom odbornom učilišti vraciame sa k tejto myšlienke už pol tisícročia starej, začíname ju uplatňovať a vidíme aj prvé výsledky.

Mnohí pracovníci na nás šomrali, keď sme uzavreli vchod cez učilište pre vstup do výroby. Každý nám musí prepáčiť, že tam, kde prejdú denne jednou úzkou chodbou stovky pracovníkov, nedá sa udržať ani čistota ani poriadok, ako by sa na školu patrilo.

Dnes máme svoje priestory vyhradené, sami ich udržujeme v čistote a poriadku, nemáme sa na koho vyhovárať. Doterajšie sociálne zariadenie – spoločné i pre pracovníkov výroby a učilišťa sú len naše. Sami sme ich vyčistili, opravili, vybielili, natreli počmárané steny a sami sa budeme starať o udržiavanie čistoty. Dali sme vyprať závesy ku sprchám, zavedieme pre každého žiaka uterák a ukradnuté zrkadlá nahradíme.

Spôsobenú škodu dáme k náhrade tomu, kto zaviní poškodenie.

Aj naše učebne, ktoré aj keď sa zamykali, slúžili často na rôzne „akcie“ pre niektorých pracovníkov popoludňajšej zmeny ako kútik oddychu. Časopisy sa tratili, výzdoba poškodila, školský majetok sa ničil a o čistote netreba hovoriť. Dnes zásluhou triednych učiteľov, hlavne súdružky Kollárovej a vedúceho mimoškolskej výchovy s.

Helienka, ktorí pripravili kvetinovú výzdobu, reprodukcie našich maliarov a nástenky do tried a na chodbu, dostáva naše učilište ráz školy. Podobne boli vybielené i dielne a šatne,

na čom majú zásluhu majstri odborného výcviku. Pekné a čisté prostredie a poriadok na pracovisku nezvádzajú žiakov k tomu, aby mysleli len na nezbedy...

(Tesla Orava, 33/1964) Celoštátny prebor v stolnom tenise Na tohtoročné prebory učňovského dorastu v stolnom tenise v Přerove sa po prvý raz popri družstve dorastencov, ktorí na tomto vrcholnom podujatí štartovali už i vlani, prebojovalo i družstvo dorasteniek z OU Tesla Nižná. Potešilo nás, že ani jedno družstvo nebolo outsiderom celoštátnych preborov a veľmi dobre obe družstvá reprezentovali Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. Dorastenci sa umiestnili na 5. mieste, dorastenky taktiež na 5. mieste.

Do celoštátneho finále sa prebojovalo celkovej 24 učňovských zariadení, v ktorých odborné učilište Tesly Orava skončilo na 4. mieste.

(Tesla Orava, 10/1965) Pieseň Spartakiády znie ďalej Odzneli tóny strahovskej symfónie, chýrnej oslavy našej telesnej kultúry, ktorá i tentoraz očarila nielen nás, ale i prítomných desaťtisíc zahraničných hostí. Spartakiáda sa stala pojmom, stredobodom širokého obdivu svojou ojedinelou súhrou masovosti, zdatnosti, disciplíny, krásy a pohybovej živej symboliky nášho života i túžby po mieri.

Vyše jeden a pol milióna, najmä mladých ľudí – cvičencov, cvičiteľov, organizátorov bolo zapojených do tejto mohutnej oslavy nášho telovýchovného diania v rámci 20. výročia oslobodenia. Každý desiaty občan sa zúčastnil nácviku. Každý piaty sa zúčastnil ako divák na oblastných a okresných kolách a celoštátnej spartakiády.

Televízia umožnila ďalším tisícom vidieť spartakiádu v Prahe na obrazovkách.

Na Orave sa nácviku zúčastnilo 4,5 tisícky občanov. Skoro všetko mládež.

Nacvičoval každý 19. občan okresu. Do Prahy išlo 460 cvičencov a pretekárov. Sklamali dospelí, z ktorých na Strahove vystúpilo len 40. Zo 16-tisíc žien, cvičiacich v Prahe, nebola ani jedna pracovníčka z Nižnej. Keby nie učni, náš závod by z tejto akcie dostal nedostatočnú. Musíme si priznať, že v tomto smere sme naozaj sklamali...

(Tesla Orava, 28/1965)

Ach, tí učni!

Leninova poučka, že kritika má byť vecná a adresná, platí ešte aj dnes. Ak boli obvinení učni a žiaci ZDŠ, že sa zdržujú na chodbe OÚNZ a robia výčiny, treba povedať kedy a ktorí a hlásiť to na učilišti alebo ZDŠ.

Súhlasili by ste s tým všetci, keby niekto uverejnil, že pracovníci n. p. Tesla Orava sa pravidelne v Červenom maku opíjajú? Isteže nie, hoci vieme, že áno, ale žiadalo by sa povedať ktorí. Tak je to aj o správaní učňov. Často nám volajú príslušníci VB, že učeň ten a ten večer niečo vyviedol. My s poľutovaním oznamujeme, že učňa toho mena nemáme. Volá pokladník železničnej zastávky, že mu učeň ten a ten rozbil oblok na čakárni. Nemáme ho, lebo je to žiak z inej školy. Cestná správa Tvrdošín zahlásila mená chlapcov, ktorí oberali slivky pri ceste. Neboli to učni, ale chlapci, čo sa vydávali za učňov...

Sú však prípady, keď aj učni niečo vyvedú a podľa povahy priestupku dostanú napomenutie, trest, náhradu škody, predvolávame rodičov a podobne. Na výchove učňov nám veľmi záleží, lenže aj výchova má svoje formy a metódy a nesprávna môže niekedy viac uškodiť ako napraviť.

(Tesla Orava, 8/1966, reakcia riaditeľa OU na kritický článok) Pripomíname si jednu zo zakladajúcich osobností odborného vzdelávania v Nižnej Jednou zo zakladajúcich osobností učňovského školstva v Nižnej bol aj Koloman Šándor, ktorého si pripomenieme článkom publikovaným pri príležitosti jeho životného jubilea. „O štarte Kolomana Šándora na pedagogickú dráhu rozhodla číra náhoda.

Koloman bol už vyučeným automechanikom, ale v kúte jeho srdca mu ležal nesplnený detský sen stať sa rádiomechanikom. Nakoniec sa ním – učňom prvého ročníka bratislavského OU TESLA vo svojich 23 rokoch života stal. Jeho vek medzi omnoho mladšími spolužiakmi bol rozhodujúcim momentom pre Kolomanov odborný a pedagogický rast. Ako učňa ho často poverovali zodpovednými úlohami, ktoré on ako učeň „veterán“ dokázal do litery splniť. Len čo vo svojej dvadsaťpäťke prevzal do rúk už druhý výučný list, jeho kroky vedú rovno za pracovný stôl majstra odborného výcviku.

Po dvoch rokoch majstrovania poverili K. Šándora úlohou vrchného majstra. V tejto funkcii požiadali 30-ročného Kolomana v roku 1958 ísť na Oravu pomôcť vybudovať

novovytvorené odborné učilište do podniku, ktorý sa z textilného prebudoval na slaboprúdový.

Kolomanov príchod na Oravu bol vlastne aj jeho svadobnou cestou do tohto, vtedy ešte nepoznaného kúta Slovenska. Tešil sa na ňu a skúšal tu vydržať aspoň tie dva roky, o ktoré ho doma v Bratislave zodpovední pracovníci požiadali. Kolomanovi sa Orava, ale aj jej ľudia veľmi zapáčili a veru svoj pôvodný sľub musel porušiť, keď sa rozhodol zostať na Orave natrvalo.

Za roky trvania nášho OU sa všeličo zmenilo k lepšiemu, no najmä rozrástla sa rodina učňov i majstrov odborného výcviku. „Kým v prvom roku po vytvorení OU,“ vyznáva sa zo svojich spomienok Koloman, „ som velil iba trom majstrom OU a necelej stovke učňov, dnes v úlohe zástupcu vedúceho OU riadim odborný výcvik s dvoma vrchnými majstrami a 23 majstrami odborného výcviku, poväčšine nižnianskymi vyučencami v kolektíve takmer 700 učňov. Zmenili sa neporovnateľne aj podmienky najmä v mimoškolskej výchove učňov vybudovaním nového internátu. Vyrástla tiež nová škola, len odborný výcvik robíme ešte v starých nevyhovujúcich objektoch.“ Koloman Šándor sa výchove učňov upísal navždy a jeho rukami prešli stovky vyučencov slaboprúdu, z ktorých sa mnohí stali odborníkmi svojho „fachu“, ba dokonca získali aj inžinierky diplom.

(Oravský Teslák, 15/1977)

NAŠE VEĽKÉ A MALÉ PREMENY (1967 – 1977) „Milí rodičia, vaše deti začínali školský rok štátnou hymnou. Za jej zvukov stáli vari vzpriamenejšie ako po iné roky a bolo na nich vidieť, že časť posledných udalostí prežívali s vami. Vzpriamenejšie stáli aj učitelia, ktorí vedia, čo znamená štátna hymna v ťažkých chvíľach národa a čo znamená výchova mladej generácie pre ohrozený národ. Učitelia si uvedomili, akú generáciu potrebujeme, my aj oni, akú generáciu potrebuje tento štát, aby sa mohol úfať slobode...

(Orava 36/1968 – úryvok z článku o začiatku školského roku po sovietskej okupácii ČSSR)

Druhá dekáda v kocke Druhé desaťročie existencie školy je aj druhou etapou jej rozvoja, obdobím významných zmien a výstavby vlastných budov učilišťa. Ako prvý bol v roku 1972 daný do užívania internát, v roku 1974 to bola 8-triedna budova pre teoretické vyučovanie.

Problémy sa však celkom nevyriešili, lebo aj naďalej ostalo dvojzmenné vyučovanie.

Zmeny nastali aj vo vedení školy. V rokoch 1970 - 1971 vykonával funkciu vedúceho OU Ondrej Vrtielka, ktorého v roku 1971 vystriedal v tejto funkcii Peter Oleš.

Významne sa rozvinula aj forma päťročného súvislého štúdia a v roku 1971 vyšli z brány školy prví maturanti. Ako jedno z prvých učilíšť na Slovensku sme už v roku 1974 zriadili 4-ročné experimentálne štúdium v odbore mechanik elektronických zariadení.

V súvislosti s tým sa značne zlepšilo personálne zabezpečenie teoretického vyučovania. V roku 1970 vystriedal V. Luptáka vo funkcii zástupcu riaditeľa školy M. Jakubec. K už spomínaným členom učiteľského zboru pribudli E. Tóthová, K. Demovič, J. Vrábel, J. Lacko, J. Brezovský, P. Jablonský, J. Tomaga, M. Hrkeľ, J. Chmelka, E. Potašová, M. Súlovcová, E. Červenková, M. Šmelková, J. Vengríni, J. Ťapák, T. Halčin, A. Vengríniová. Aj keď niektorí z učiteľov prešli na iné školy, učiteľský zbor sa v tomto období skonsolidoval.

Odborný výcvik prebiehal stále v priestoroch podniku. Vzrast počtu žiakov a učebných odborov tu tiež viedol k potrebe dopĺňať zbor majstrov OV. Na tieto miesta nastupujú mnohí bývalí žiaci OU, ako napríklad M. Hrkeľ, J. Ferenčík, J. Zimáň, R. Ragula, Z. Ruml, E. Gabčo, S. Pekarčík. Nedostatok dielní bol však neustálym problémom pri plnení úloh odborného výcviku. Aj napriek tomu dosiahli žiaci pod

vedením majstrov odbornej výchovy v súťažiach zručnosti, STTM a na výstavách ZENIT pekné úspechy.

Dôležitým obdobím svojho rozvoja prešiel úsek výchovy mimo vyučovania.

Prvým vedúcim sa stal B. Helienek. Po ubytovaní časti žiakov v slobodárni v Medvedzí prichádzajú ďalší vychovávatelia: A. Shurgerová, J. Dulík, A. Maruniak, V. Trstenská.

V rámci tohto úseku sa podstatne zmenila situácia po ukončení výstavby domova mládeže v Nižnej. Tým sa zlepšili podmienky pre štúdium, krúžkovú činnosť, spoločenské akcie a zároveň pribudli viacerí noví vychovávatelia, ako napríklad J. Železňák, J. Chmelka, P. Šmelka, F. Orolímová, H. Paulíniová, E. Chmelková, J. Capuliak, E. Podroužková, O. Bologová, Š. Kuchčák a ďalší. Je ťažko vymenovať všetkých, pretože fluktuácia na tomto úseku bola mimoriadne vysoká. Povolanie vychovávateľa bolo totiž stále neatraktívne z hľadiska platov a pracovnej doby. Napriek týmto problémom sa vychovávatelia s pomocou učiteľov a majstrov snažili o to, aby žiaci užitočne trávili voľný čas. Pracovali rôzne záujmové krúžky: recitačný, fotografický, čitateľský, hudobný, stolnotenisový, volejbalový, basketbalový, lyžiarsky, hokejový a krúžky technického zamerania. Žiaci OU dosahovali úspechy v rezortných, okresných, krajských a celoštátnych súťažiach, a to v športe (lyžovanie, stolný tenis, futbal), v recitácii (Hviezdoslavov Kubín, Olympiáda ruského jazyka) a aj v záujmovo-umeleckej činnosti (spev ľudových piesní, hudobná skupina a pod). Pravidelne sa organizovali spoločenské podujatia, ktoré sa stali tradičnými (slávnostné prijímanie do cechu). V rokoch 1972 - 1973 vychádzal školský časopis ELÁN.

Mozaika desaťročia Spomienky pamätníka - Porozumenie v zborovni Pri jubilejných výročiach sa človek nevyhnutne musí vracať do minulosti, hoci tieto návraty znamenajú isté nebezpečenstvo. Farby minulosti bývajú totiž vždy svetlejšie a krajšie ako farby prítomnosti a „starecké“ spomienky majú obyčajne vôňu nostalgie.

Do učilišťa som prišiel v roku 1971. Aby som bol presný – do starého učilišťa.

Tak sme nazývali tých niekoľko dielní a tried za bránami fabriky. Bolo ich skutočne iba

niekoľko. Učilo sa na dve zmeny, oproti triedam dielne, jedna učebňa bola dokonca „za rohom“, a tak riziko, že bude predčasne prázdna, bolo pomerne veľké.

V malej zborovni sa stretávala hŕstka učiteľov, vedúci vychovávateľ a prichádzali sem aj majstri odborného výcviku. Kabinety? O tých sme v tej dobe mohli iba snívať.

Zdalo by sa, že sme si museli liezť na nervy, trpieť „ponorkovou chorobou“. No nemyslím si, že to tak bolo. Možno naozaj človek rád zabúda na nepríjemné veci, ja však stále spomínam na tie roky ako na obdobie vzájomnej znášanlivosti, tolerancie, porozumenia. A verím, že moji vtedajší kolegovia sa so mnou stotožnia.

Nemienim týmito riadkami ospevovať starinu. Je pekné mať priestrannú školu, dielne, internát, telocvičňu, jedáleň. Chcel som iba pripomenúť, že materiálne hodnoty nie sú prvoradé, a preto kolektívu učilišťa želám predovšetkým krásne medziľudské vzťahy, vzájomnú úctu, kolegialitu.

PhDr. Jozef Brezovský

Sila vôle zvíťazila

Kto navštívil nižnianske odborné učilište TESLY, nemohla jeho pozornosti uniknúť vari stovka diplomov a vyznamenaní, rozvešaných po chodbe učilišťa, získaných od najnižších po najvyššie športové súťaže dorastu. Preplnená vitrína pohárov, plakiet a medailí ešte znásobuje úspechy učilišťa v telovýchovnom hnutí za posledných 5 – 6 rokov. Je samozrejmé, že tieto výsledky sa nezrodili z večera na ráno a hlavne neprišli sami od seba. Stoja za nimi stovky hodín, potu a námahy, ktoré pre školskú telovýchovu v nižnianskom učilišti venoval vedúci mimoškolskej výchovy učňov Bohuslav Helienek. Ťažko spočítať jeho pracovné, či mimopracovné hodiny, ktoré už 6 rokov trávi pri trénerskej, rozhodcovskej práci v učilišti. Neraz dokázal pripraviť svojich zverencov cez husté sitá vyraďovacích bojov až na celoštátne kolbištia. Napríklad volejbalové družstvo chlapcov prebojovalo sa až na celoslovenské kolo medzi 6 najlepších družstiev, keď v oblastnom kole v Prievidzi vyradili družstvá Stavbára Žilina, SVŠ Žilina a SVŠ Banská Štiavnica. Ešte cennejší úspech zaznamenali dievčatá Milrádová a Žuffová na celoštátnych preboroch MŤP v stolnom tenise v Ostrave, kde v štvorhre dievčat obsadili veľmi pekné druhé miesto za víťaznou dvojicou z pražskej Sparty.

Sám Bohuš bol pred rokmi vynikajúcim športovcom. Hrával súťažne futbal, stolný tenis, hokej, hádzanú, basketbal, lyžoval, pretekal na bicykli, plával, behal.

Slovom bol všestranným športovcom. No ťažká havária na motocykli ho nešťastne vyradila „navždy“ zo športového života. Aspoň tak to potvrdzovalo ťažké bezvedomie a hlavne priebeh jeho rekonvalescencie. Trvalo dobrého pol roka, kým sa 17-ročný Bohuš opäť postavil na vlastné nohy. Ochrnuté ruky a nohy nesľubovali ani kúštik nádeje návratu k športu. Sám sa s touto skutočnosťou bol schopný zmieriť. No jednako nevzdal sa akej-takej nádeje vrátiť sa medzi športových priateľov. Nezlomnou silou vôle začal sa vracať k športovej abecede. S veľkou dávkou sebazaprenia postupne sa naučil to, čo niekedy znamenite ovládal. Vrátil sa opäť na ihrisko, na dráhu, vrátil sa k športovej rodine, aby opäť úspešne pokračoval v športovej kariére. To sa už vtedy mohol pochváliť slovenským dorasteneckým rekordom na 4 x 400 m. Aj po vyliečení sa mu v športe neprestalo dariť, lebo už v rokoch 1953 – 1954 si Bohuš oblieka basketbalový dres Lokomotívy Bratislava. Keď v roku 1961 prišiel zo Sládkovičova

na Oravu,

z obľúbených športov mu už ostal iba stolný tenis a volejbal. V oboch až donedávna úspešne reprezentoval mužov nižnianskej TESLY, i keď v oboch sa už od roku 1962 venuje trénerskej práci so žiakmi OU i SPŠE. Ako dôstojníkovi v zálohe mu v Nižnej pribudla v práci s mládežou aj ďalšia robota v brannej výchove učňov a brancov. Nie zadarmo mu za jeho výsledky udelili vyznamenanie „Za vzornú prípravu brancov“. Aj v súťaži „Signál x 5“ bol Bohuš zapriahnutý po uši. Jeho obetavosť našla si aj tu zaslúžené ocenenie v podobe pamätnej medaily „Signálu x 5“. Obetavú prácu s mládežou v športe i v práci ČSM ocenil aj OV ČSZM, keď ho v novembri minulého roku pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva vyznamenali Čestným odznakom ČSM. Meno Bohuslava Helienka je úzko spojené so všetkými troma spartakiádnymi podujatiami. Ako cvičiteľ ZTV mal s ňou veľa do činenia. Prvej celoštátnej spartakiády v Prahe sa zúčastnil ako cvičenec, v druhej už zastával dôležité miesto pomocníka náčelníka zoradišťa v Prahe, tretia ho zastihla v Nižnej, kde ako cvičiteľ viedol nácvik.

Znie to na neuverenie, ale pravda je taká, že na III. CS nacvičil 382 cvičencov v 4 skladbách a aj s nimi vystúpil! Za jeho neúnavnú prácu v spartakiádnych podujatiach mu udelili vyznamenanie „Za zásluhy“ v krajských telovýchovných slávnostiach v Trenčíne, „Za zásluhy I. ČSŠH“ a „Za zásluhy III. CS“.

(Orava 25/1968)

Miss Orava Ženy a krása – to ide dohromady. A pretože v našom podniku pracuje väčšia polovica žien, nuž aj krásy by malo byť dosť. O tom, že veľmi nenadsadzujeme, nás v minulých dňoch presvedčila Jana Bandíková, žiačka nášho odborného učilišťa, ktorú v Istebnom vyhlásili za Miss Oravy. Sedemčlenná porota okrem fyzickej krásy hodnotila všeobecnú inteligenciu. Dievčatá vysvetľovali podstatu známych výrokov slávnych mužov, predstavili sa spevom, recitáciou a pod. Jana si vybrala moderné tance, ktoré predviedla s partnerom...

Skutočnosť, že Miss Oravy je z nášho stredu, je pre všetkých potešením. Želáme jej úspechy v krajskej súťaži.

(Tesla Orava, 7/1969) Výučný list do rúk Ďalší školský rok je opäť za nami a čo nevidieť vyše 100 chlapcov a dievčat 3. ročníka nášho OU obdrží výučný list v profesiách mechanik elektronických zariadení, nástrojár, frézar a sústružník. Vyše 100 mladých odborníkov posilní výrobné prevádzky nášho podniku. Aj keď nie všetci budú vedieť plne uplatniť získané vedomosti, veľa je takých, na ktorých sa majstri doslova tešia. Tí, čo skončili školu s vyznamenaním, nastúpia po vyučení v pracovnej triede R5, kým ostatní sa k nej dostanú v kratšom či dlhšom časovom odstupe. Vyššia kvalifikačná trieda nie je jedinou odmenou vyznamenaným žiakom. Pribudne k nim vecná odmena – látka na šaty, ktorú už po viac rokov venuje vedenie OU svojim najlepším žiakom. Aj tí, čo v 3. ročníku „iba“ prospeli, budú mať dosť možností svoje školské nedostatky nahradiť statočnou, zodpovednou a hlavne kvalitnou prácou, lebo aj ona je školou nášho každodenného života.

(Oravský Teslák, 27/1969) V šľapajach rodičov Keď pred ôsmimi rokmi nastúpila Eva Košťálová do 1. ročníka novozriadenej Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, nevedela, že hneď po jej ukončení zasadne za učiteľskú katedru v nižnianskom odbornom učilišti.

Aj keď prišla do OU dobre „podkutá“ teoretickými znalosťami, jednako sa obávala, ako obstojí v kolektíve o 2-3 roky mladších žiakov. Dievčatá, no najmä chlapci sa snažili v mladej Eve vidieť skôr priateľku než učiteľku. Priateľkou im zostala, no zo svojej učiteľskej prísnosti nič nezľavila.

Dnes má Eva za sebou 4 roky učiteľskej praxe. Nadobudla skúsenosti a nové poznatky v pedagogickej výchove učňov. Pred rokom ukončila DPŠ na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, ktoré jej dodalo chuti a nových síl pokračovať vo svojich školských plánoch spred štyroch rokov na vysokej škole elektrotechnickej. O niekoľko rokov bude z nej inžinierka. Ani po ukončení vysokej školy nechcela by učilište opustiť.

Rada by aj naďalej odovzdávala svoje skúsenosti najmladším teslákom.

Eva si veľmi obľúbila aj oravskú prírodu. Nachádza v nej kus životnej romantiky.

S jej organizačnými schopnosťami sú na ňu hrdí aj nižnianski turisti. Nie náhodou ju vybrali aj do novoutvoreného výboru Slovenského zväzu turistov v Bratislave.

Lásku k horám a vôbec k prírode zdedila vlastne po svojich rodičoch – učiteľoch.

Nie je nijakým prekvapením, ak na hociktoré turistickú podujatie „vyrukuje“ celá rodina Košťálovcov.

Dvadsaťtriročná učiteľka má smelé životné plány, ale i dostatok pevnej vôle, aby ich splnila.

(Oravský Teslák, 40/1969) Za odmenu zájazd Na úlohách plnenia plánu sa v nemalej miere podieľajú aj učni 3. ročníka. Neraz, keď to vo výrobe „horí“, pomáhajú v krízovej situácii zachraňovať splnenie plánu.

V prevádzke Tesla Orava v Trstenej mali nemalé starosti so zabezpečovaním zvýšeného plánu UHF dielov. Za účinnej pomoci učňov 3. ročníka z triedy jemných mechanikov sa so zvýšenými úlohami dokázali vyrovnať. Za príkladnú snahu a obetavosť im vedenie podniku poskytlo 3-dňový autobusový zájazd po Slovensku.

Vyše 20 mechanikov, medzi nimi aj 10 dievčat, navštívilo v prvý týždeň júna Vysoké Tatry, zámok Betliar, jaskyňu Domica, kúpele Dudince a Banskú Bystricu. Zaiste bude vzpruhou do náročných úloh na nových pracoviskách.

(Oravský Teslák, 24/1970)

Rozlúčka so školským rokom Na zakončenie školského roka usporiadalo vedenie OU pre svojich žiakov na ihrisku v Podbieli veľký juniáles. Po celý deň sa učni zabávali pri rôznych atraktívnych hrách, akými boli preteky vo vreciach, v chôdzi na rukách, súťaž v pití malinovky z fľaše s cumľom a rad ďalších hier. Chlapci si neodpustili futbalový zápas (nástrojári – elektromechanici 7:3). Zvláštnu príťažlivosť malo ministretnutie dievčat a výchovných pracovníkov OU. Dievčatá boli dôstojným partnerom skúsenejšiemu súperovi a po obetavej hre zvíťazili nad mužmi OU presvedčivo 3:1. Po športových súťažiach vo futbale a kolkoch prišiel na rad aj tanečný parket, na ktorom už od samého poludnia vyhrávala vlastná učňovská hudba.

(Oravský Teslák, 27/1970) Súťaž spevákov Sála spoločenského domu RADAR bola koncom septembra 1971 zaplnená do posledného miesta mladými dievčatami a chlapcami – účastníkmi speváckej súťaže Hľadáme talenty, ktorú zorganizovala hudobná skupina Tesla Music pri OU v spolupráci s vedením ZK ROH. V prvom kole, ktoré bolo určené pre žiakov OU, stretlo sa pred mikrofónom 8 dievčat a chlapcov. Okolo 300 mladých účastníkov súťaže s obdivom sledovalo zápolenie mladých spevákov z učňovských lavíc, ktorých po celú dobu sprevádzala učňovská hudba pod vedením Eduarda Gabča.

Hoci o primát najlepšieho speváka súťažili učni všetkých troch ročníkov OU, najväčšieho obdivu sa dostalo žiačke prvého ročníka Zdene Krkoškovej z Nižnej s piesňou Smát se budu já pred I. Jašicom a M. Javorkovou (obaja druhý ročník). Známej speváčke ľudových piesní sa v súťaži nedarilo a skončila až na piatom mieste.

Všetci účastníci súťaže Hľadáme talenty boli odmenení vecnými cenami ako aj účasťou na Oravských synkopách v Istebnom.

(Oravský Teslák, 39/1971) Úspech učňov v Ostrave V dňoch 9. až 11. decembra 1971 uskutočnilo sa v Odbornom učilišti NHKG v Ostrave medzinárodné majstrovstvo učňov v stolnom tenise.

V bojoch nechýbali ani stolní tenisti nášho OU. Potvrdili dobrú formu a dosiahli viacero úspechov. V kategórii dievčat si žiačka prvého ročníka OU Antónia Maškarová vybojovala v silnej medzinárodnej konkurencii čestné druhé miesto. V súťaži družstiev v kategórii chlapcov trojica Bednár, Zajac a Žuffa sa spomedzi 20 družstiev z celej republiky umiestnila ako štvrtá. Aj súťaž jednotlivcov – dorastencov priniesla nášmu OU výrazný úspech, keď všetci traja hráči obsadili v skupinách proti nasadeným ligovým hráčom NHKG Ostrava 2. miesto.

O najväčšie prekvapenie sa postaral B. Helienek, ktorý v súťaži trénerov učilištných celkov obsadil 1. miesto.

(Oravský Teslák, 50/71) Zvíťazil Elán V konkurze o pomenovanie učňovského časopisu zvíťazil spomedzi vyše 100 návrhov návrh žiačky 2. ročníka OU Antónie Poláčikovej zo Štefanova. Aj ďalšie návrhy zúčastnených učňov, akými boli Oko, ABC učňa, Mladý odborník, Echo, Elektrón a ďalšie, mali výstižné zameranie. Víťazné „slovo“ sa však dostalo „ELÁNu“, ktorému touto cestou prajeme veľa úspechov do jeho prvých krokov redigovania a najmä vytrvalých prispievateľov.

(Oravský Teslák, 45/1972) Obohatili jedálny lístok o nezvyčajnú pochúťku Stalo sa už takmer tradíciou, že OU a vedenie podniku organizujú pre najlepších žiakov 2. ročníka zájazd k moru, aby takto poznávali socialistické krajiny, zdokonaľovali sa v zemepise, ale aj nazbierali nové sily. Jednotlivé ročníky už navštívili Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko a Juhosláviu. Na budúci rok by chceli ísť do ZSSR. Pobytovým miestom tohto roku sa stala bulharská pláž Luna. Pobyt pri mori trval 7 dní, ďalší týždeň poznávali bulharské mestá a ich pamätihodnosti a zaujímavosti.

Veľa bolo zážitkov, ktoré nikomu z účastníkov zájazdu rýchle nevymiznú z pamäti. Jeden z nich bol napríklad, keď sa skupina učňov išla kúpať a práve v tom čase mali výcvik na loďkách mladí námorníci. Tí si počas prestávky v mori nalovili škeble, ktoré položili na platňu rozpálenú od slnka. Keď mäkkýše upiekli, začali ich jesť. Celá skupina uprela na námorníkov oči a nedôverčivo pozerali na pochúťku. Preto ich

námorníci pozvali na koštovku. Prvý ochutnal súdruh Lacko a hneď začal pochvaľovať.

Za ním sa do jedenia pustili aj žiaci. Ešte toho dňa nalovili veľa škeblí, aby o túto podivuhodnú pochúťku neprišli i ostatní...

(Oravský Teslák, 31/1972) Prvé dojmy z Domova mladých Nová sedempodlažná budova Domova mladých pri OU Tesla Orava dostala v pondelok 20. novembra 1972 nových obyvateľov. Štyridsať žiakov prvého ročníka prešlo pod dozornú starostlivosť vychovávateľského kolektívu. Celkom náhodne sme sa opýtali niektorých žiakov z Domova mládeže na ich prvé dojmy z prostredia ich internátu, ich nového domova.

Dušan Labuda, Žilina: ,,Už od malička som bol vedený k dodržiavaniu zásad spoločenských noriem, preto ani trošku na mňa nezapôsobilo kolektívne prispôsobenie sa domovému poriadku. Máme to tu naozaj pekne zariadené a bude záležať v nemalej miere aj od nás „chovancov“ domova, aby sme šetrili zverené vybavenie a najmä, aby sme si vytvorili také prostredie, že tu nájdeme svoj druhý domov. My sa budeme o to naozaj usilovať.“ Tibor Hanniker, Trnava: ,,Nové priestranné miestnosti internátu vybavené moderným zariadením sú veľkým ocenením starostlivosti nášho štátu o učňovskú mládež. Aj keď som tu iba niekoľké hodín, som pevne presvedčený, že život v Domove bude veselý, pretože sme tu chlapci rovnakých záujmov a so spoločným cieľom – popri úlohách v škole aj na úseku mimoškolskej činnosti najmä v kultúrnom a športovom živote.“ Štefan Šimík, Trnava: ,,Aj keď sme si v izbe slobodárne na Malej Orave s učňami 2. a 3. ročníka celkom dobre rozumeli, život v domove mládeže, najmä po úplnom dokončení čistiacich prác bude mať celkom iný charakter. Účelné vyžitie dňa bude mať vplyv aj na dokonalé pripravovanie sa na vyučovanie, a tým aj predpoklad na úspešné dokončenie tej ktorej profesie.“ Karol Navrátil, Kňažia: ,,Ani zďaleka sa nedajú porovnať možnosti žiakov bývajúcich v domove s podmienkami tých, ktorí denne strávia cestovaním do školy a domov 4-5 hodín času. Sám som vstával o 4. hodine ráno, aby som o 6. hodine mohol byť na svojom pracovisku či v dielni. Čas strávený v internáte môžem o to viac využiť nielen pre štúdium, ale aj pre záujmovú činnosť v športovom či kultúrnom odvetví. Aj zariadenie

izieb, i keď ešte nie je celkom úplné, je pre nás, najmladších teslákov príjemným prekvapením a najmä prejavom starostlivosti školy o náš mimoškolský život.“ Miroslav Karcoľ, Zázrivá: ,,Naša 40-členná skupina zložená zo žiakov 1.A a 1.B triedy je prvou, ktorá začína písať nové dejiny učňovského života v Nižnej. Naše prvé kroky v domove sú pre nás niečím novým, príjemným povzbudením do ďalších učňovských rokov. Náš trojročný pobyt v domove môže len prispieť k rozvoju osobnosti každého žiaka, lebo po ukončení učňovských rokov každého z nás bude čakať vojenská rovnošata.

Tu, v domove, budeme mať možnosť sa na ňu čo najlepšie pripraviť.“ (Oravský Teslák, 46/1972) Užitočná družba V minulom roku došlo k nadviazaniu družby medzi kolektívom výchovných pracovníkov nášho OU s pracovníkmi vo výchove v OU Tesla Liptovský Hrádok, ktorí navštívili náš podnik v novembri minulého roku.

V piatok 16. februára 1973 vyše tridsaťčlenný kolektív učiteľov, majstrov a vychovávateľov nášho OU odplatilo návštevu liptovským teslákom. Aj keď medzi oboma kolektívami bola už dlhoročná dobrá spolupráca, nadviazaním vzájomnej družby sa len upevnil kamarátsky zväzok.

V „úradnej“ časti návštevy OU Tesla v L. Hrádku si jednotlivé pracovné skupiny vymenili názory a skúsenosti z ich spoločne vykonávanej profesie. Pracovná porada vyvrcholila spoločnou prehliadkou jednotlivých prevádzok podniku.

Spoločenská časť stretnutia sa uskutočnila v Klube mladých teslákov a niesla všetky znaky bezprostredného stretnutia.

Veľa si toho všetci povedali o svojom spoločnom remesle pri výchove mladých odborníkov a nie menej si chcú ešte povedať pri ďalších vzájomných návštevách na Orave a Liptove.

(Oravský Teslák, 8/1973) Väčšiu pozornosť mládeži K problémom výchovy mladej generácie zameral svoj diskusný príspevok na celozávodnej konferencii KSS vedúci nášho odborného učilišťa s. Peter Oleš. Vychádzal z dokumentov ÚV KSČ a ÚV KSS o ideologických otázkach, kde je zvýrazňovaná

výchova mladej generácie ako jedna z hlavných úloh: „Medzi prvoradé úlohy ideologickej práce patrí výchova najmä mladej generácie v duchu pokrokového svetonázoru. Základom takejto výchovy mládeže je jej účasť na plnení budovateľských úloh, lebo človek v zápase o bohatší a lepší zajtrajšok nemení len prostredie, v ktorom žije, ale mení i sám seba...“ Z jeho príspevku vyberáme: ,,S dokumentami ústredných orgánov strany boli oboznámení všetci výchovní pracovníci nášho odborného učilišťa. Vedenie OU chce docieliť, aby naša mladá generácia bola nielen odborne vzdelaná, ale plne sa angažovala v prospech socialistického budovania našej spoločnosti, a tým našla plné uplatnenie v živote. Preto považuje za nevyhnutné, aby jednotlivé úseky výchovného pôsobenia – teoretické vyučovanie, praktická činnosť i mimoškolská činnosť – venovali maximálnu pozornosť politickej, odbornej, kultúrno-spoločenskej i športovej činnosti našej učňovskej mládeže...“ (Oravský Teslák, 12/1973) Učni v úlohe diváka V pondelok (9. 4. 1973) študenti trstenského gymnázia prišli do Nižnej na brigádu. Za úlohu dostali vyčistiť priestor okolo internátu nášho odborného učilišťa. Na tom by nebolo nič zlé, snáď len otázka, či aj z pedagogického hľadiska je správne, aby študentky zo susedného mesta robili poriadky okolo internátu našich učňov. Ostrú kritiku si však jednoznačne zasluhujú učni, najmä tí, čo miesto pomoci vyšli na balkóny a z brigádničok si robili vtipy.

Pýtame sa vychovávateľov a vedúcich OU, prečo si túto skutočnosť nevšimli a včas nezasiahli.

(Oravský Teslák, 16/1973) Malý článok – veľká nespokojnosť V 16. čísle podnikového časopisu Oravský Teslák sme zverejnili kritiku pod názvom „Učni v úlohe diváka“, v ktorom sme kritizovali chovanie sa učňov voči brigádničkam SVŠ-ky a vyslovili údiv nad tým, prečo do priestoru nášho OU museli prísť brigádnici na úpravu terénu. V závere článku bola vyslovená otázka

vychovávateľom a vedúcim OU, prečo si nevšimli chovanie učňov a včas nezasiahli. Článok vyprovokoval kolektív vychovávateľov k napísaniu odpovede.

Výchovní pracovníci vo svojom stanovisku majú pravdu v tom, že vyslanie brigády do priestoru OU bolo zbytočné, keďže túto prácu mali v programe aj samotní učni v rámci jarného upratovania. Z ich listu vyplýva, že to bolo údajne akési „východisko z núdze“, ktoré uplatnil pracovník investičného oddelenia, keď študenti z Trstenej prišli a pôvodne plánovaná úloha sa z vážnych dôvodov prideliť nemohla. Ďalej kolektív vychovávateľov vo svojej odpovedi píše: „Pri tejto príležitosti sa žiada spomenúť, že za dobu trvania OU (16 rokov) sa učni v nemalej miere podieľali na budovaní takých stavebných objektov, akými boli: Spoločenský dom RADAR, kúpalisko, štadión, lyžiarsky vlek, pamätník osloboditeľom i samotná budova internátu. Vždy od vedenia OU i výchovných pracovníkov a učňov bolo snahou pomôcť čo najviac. Zásluhou samotných učňov bol aj internát odovzdaný do užívania pred termínom. Nuž, že by zrazu učni a vychovávatelia OU nemali záujem na tom, aby si v období jarného upratovania nedali do poriadku malý kúsok priestoru, čo delí budovu od cesty? Len čo im navozili zeminu, urobili to bez toho, aby čakali na slová príkazu.

Samozrejme, nechceme ospravedlňovať učňov, ktorí v čase, keď pracovali študentky z Trstenej pod ich oknami, vyšli na balkóny a so sympatickými brigádničkami nevhodne vtipkovali...

Zdá sa, že tentoraz sme opäť doplatili na živelnosť, keď nevie pravá ruka, čo robí ľavá.

(Oravský Teslák, 19/1973) Kiežby ním zostal aj naďalej Aký krásny pocit má človek, keď druhí o ňom vyslovujú slová chvály a uznania.

Vtedy si ocenený uvedomí, že to, čo dokázal, môže ešte stokrát prekonať a je odhodlaný svoje ciele aj vskutku uskutočniť. Hrejivý pocit, že za ním niekto stojí, praje mu, iba poháňa koleso rozhodnutia rýchlejšie vpred. A za Ivanom Baroňákom, najlepším učňom VHJ Tesla takto stoja nielen spolužiaci, ale celé OU. Z malej dedinky od Žiliny prišiel na Oravu tento tichý talentovaný chlapec, aby sa tu mohol venovať štúdiu elektrotechniky. Na priemyslovku sa nedostal, ale ani svojej túžby sa nevzdal. Prihlásil sa na nižniansku učňovku. Po pekných koncoročných

výsledkoch mu povolilo vedenie OU prestúpiť na päťročné súvislé štúdium tohto odboru. Žiak, ktorému škola, dá sa povedať, je „ľahkým problémom“, sa pre dostatok času mohol venovať aj iným záujmom. Prehlboval si vedomosti v medzitriednych i medziškolských súťažiach, ba pekné miesto dosiahol so svojimi spolužiakmi aj v súťaži vyhlásenej generálnym riaditeľstvom Tesla. Nie sú to však len pekné výsledky v škole a v súťažiach.

Ivan sa zapája aj do športovej činnosti. Najradšej sa stretáva s futbalom, ale aj plávaniu dá zadosť. Vo futbalovom športe reprezentuje svoju rodnú obec a tá, vedie tabuľku aj jeho pričinením.

Keď sa znovu vrátime ku škole, aj tam nájdeme veľa činností, ktoré Ivana zaujímajú. Pracuje ako predseda triedy. Dobrá je práca s kolektívom spolužiakov, lenže pevnejšie ho stmeliť nie a nie, hovorí 18-ročný zväzák. Jeho ďalšia záujmová činnosť je práca v kabinete pri tvorbe pomôcok pre učňov. Momentálne pracuje pod vedením súdruha učiteľa Vrábla na výrobe skúšača elektrónok.

Prax, to je jedna a veľmi dôležitá časť nadobudnutia zrelších vedomostí.

Uvedomuje si to aj Ivan, preto sám už ako „ucho“ občas odbehol od mechanickej roboty k súdruhovi Šimákovi, ktorý jemu i ostatným zvedavcom sem-tam niečo vysvetlil. „Dnes je to už ináč,“ hovorí Ivan, „pracujeme, akoby sme ani školákmi neboli. Sú z nás platní pracovníci. Lenže dopoludnia práca v montáži, odpoludnia škola, takže máme toho naozaj dosť. Ja som si k tomu ešte ani zmenu nevymenil, mám preto problémy s uvoľňovaním ako iste mnohí moji spolužiaci.“ Práca – škola, práca – škola, takže voľného času je fakt primálo. Ale na prečítanie dobrej knihy okrem merania a iných obľúbených i menej obľúbených predmetov sa nájde hŕstka voľného času. Rád si prečíta aj kapitoly z filozofie, pretože tie privádzajú človeka do sveta úvah a rozmýšľať, to je niečo pre Ivana.

Tento skromný tichý chlapec je rád, že je spoločnosť s ním spokojná, že ho odmenila takým vzácnym titulom. Veď od dojatia, možno snáď pre trochu trémy, ani nepoďakoval za odmenu. A koľkým chcel poďakovať za pomoc. Predovšetkým vedeniu OU, súdružke triednej učiteľke Marciňákovej, súdruhovi Ing. Trnkovi, súdruhovi Ing. Mokošovi, súdruhovi učiteľovi Vráblovi a samozrejme svojim spolužiakom.

Ešte necelé dva roky a Ivan Baroňák začne zabúdať na školské lavice, na kamarátov z nižnianskej Tesly, pretože príde práca. Ivan chce zostať verný svojim ideálom, ktoré rozvíja už štvrtý rok. A pretože domov ťahá, predsavzal si pracovať vo výskumno-vývojovom laboratóriu v Žiline. Kiežby to bol aj v budúcnosti ten Ivan,

ktorého poznáme dnes ako svedomitého žiaka i pracovníka, ako dobrého športovca i kamaráta.

(Oravský Teslák, 39/1973) Poznámka: - Ivana Baroňáka, ktorý ako učiteľ pôsobil na Slovenskej technickej univerzite, vymenoval prezident republiky Ivan Gašparovič za vysokoškolského profesora v odbore telekomunikácie.

Učni sa zabávali Po trojmesačnej tvrdej príprave v kurze spoločenských tancov sa minulý týždeň v stredu – 6. februára – uskutočnil záverečný večierok učňov v klubovni nového učňovského internátu. Radosť bolo pozrieť na 25 párov tanečníkov, keď pretancovávali všetky nacvičené klasické i moderné tance, ktoré boli doplnené zábavnými súťažami. Za nácviky tancov patrí vďaka manželom Raifovcom, ktorí svojou trpezlivosťou a dobrými radami zaúčali 50 žiakov OU do tajov tanca.

Určite to nebol posledný kurz v tomto školskom roku. Veríme, že vedenie OU usporiada pre našich učňov aj ďalšie kurzy spoločenských tancov.

(Oravský Teslák, 7/1974) Učni zvíťazili V dňoch 7. až 9. apríla 1974 sa naši učni Ján Špitál, Jozef Orovčík a Anton Zatovič zúčastnili súťaže II. kola Učňovskej akadémie v Banskej Bystrici v rámci GR Tesla. Z 22 trojčlenných družstiev z celej republiky OU pri jednotlivých Teslách sa naši žiaci umiestnili na 1. mieste pred OU Tesla Karlín a Tesla Brno.

9. apríla navštívili všetci účastníci súťaže pamätníky hrdinských partizánskych bojov v Nemeckej a Kremničke, kde položili kytice červených karafiátov.

Naše družstvo tak postúpilo do III. kola Učňovskej akadémie, ktoré sa uskutoční v rámci rezortu v máji v Zlatých Moravciach.

Na budúci rok bolo naše OU poverené usporiadaním III. ročníka Učňovskej akadémie v rámci GR, čo je veľký záväzok na zvládnutie tak veľkého podujatia, nielen pre OU, ale aj pre vedenie podniku a CZV SZM, od ktorých si sľubujeme veľkú pomoc.

(Oravský Teslák, 16/1974)

Najlepší vo VHJ Tesla Už po viac rokov bojovali učni – futbalisti o cennú trofej – Putovný pohár GR VHJ Tesla. V minulom roku im len o vlások unikol titul najlepšieho družstva OU Tesla, keď vo finále prehrali s Teslou Pardubice.

V tomto roku opäť zverenci Jozefa Vrábla odchádzali do Pardubíc v úlohe favorita, s víťazstvom však nerátali. Turnaja sa zúčastnilo 13 družstiev, ktoré boli rozdelené do troch skupín. Naši učni už v úvode upozornili na seba, že budú bojovať vo finálovej skupine. Postupne porazili Teslu Banská Bystrica 2:0, Teslu Liptovský Hrádok 1:0, Teslu Hloubětín 6:0 a Teslu Elektroakustika Bratislava 3:1. Vo finále už 19. ročníka tohto turnaja zvíťazili najprv nad vlaňajším víťazom Teslou Pardubice 1:0 a v rozhodujúcom súboji o prvenstvo sa stretli s Teslou Stropkov. Stretnutie sa skončilo nerozhodne 2:2 a o víťazovi celého turnaja museli nakoniec rozhodnúť pokutové kopy.

V nich mali naši učni viac pokoja a športového šťastia a víťazstvom 5:4 si zaslúžene odviezli cennú trofej na Oravu.

O tento veľký úspech v histórii športových stykov učňov OU Tesla sa zaslúžilo družstvo v zložení: Porubský, Potoček, Letrich, Kubík, Turčák, Kráľ, Mravec, Jozef Žofaj, Gavalier, Zdeno Žofaj a Sirota. Najlepšími strelcami nášho družstva boli Peter Kráľ a Milan Sirota s piatimi gólmi.

Víťaznému družstvu odovzdal diplomy, putovný pohár a krištáľovú vázu zástupca GR VHJ Tesla s. Hyka a podnikový riaditeľ n. p. Tesla Pardubice Ing. František Utíkal. Účasť našich učňov – futbalistov mala aj spoločenský význam. Za 5-dňového pobytu v rekreačnom stredisku Tesly Pardubice v Horním Bradle si mladí Oravci našli nových priateľov a v nemalej miere tak posilnili bratský zväzok Čechov a Slovákov.

(Oravský Teslák, 22/1974) Ring voľný V dňoch 24. a 25. júna nás navštívili pracovníci Slovenskej televízie z Bratislavy, hlavná redakcia vysielania pre deti a mládež, hlavný redaktor s. Miroslav Horák a Ing. Ján Strmeň, aby v našom SOU prerokovali podmienky súťaže Ring voľný, kde budú naši učni súťažiť s OU Banská Bystrica.

Natáčať sa bude v mesiaci októbri. Súťažiť sa bude v 4 kolách. 25-zväzáci sa jej zúčastnia ako fanúšikovia. Súťaž má za úlohu nielen mladých ľudí zabaviť, ale aj propagovať profesie a závody, kde sa vybraní učni učia.

Veríme, že naši učni sa budú v tejto súťaži držať dobre a že pomocnú ruku pri zabezpečovaní cien a suvenírov, ktoré si pri tejto súťaži súťažiaci vymenia, podajú i vedenie podniku a CZV ROH. Výber súťažiacich bude prevedený zo strany hlavného redaktora M. Horáka na našom OU v septembri.

(Oravský Teslák, 27/1974) Prví absolventi – stolári Medzi takmer 160 učňami nášho odborného učilišťa, ktorí v najbližších dňoch obdržia výučný list, je aj šesť absolventov v odbore stolár.

Aj keď skupina učňov stolárov pod vedením svojho majstra s. Jozefa Verčeka mala pomerne ťažkú úlohu pri zabezpečovaní odbornej prípravy, mladí absolventi ju zvládli dobre, ba dokonca dvaja z nich – Peter Krafský a Gustáv Trnovec skončili záverečné učňovské skúšky s vyznamenaním. O dobrej úrovni v znalostiach svojho remesla sa pochvalne vyjadril aj zástupca Ministerstva školstva z Bratislavy Ing. Lukáč.

V doterajšej 16-ročnej histórii bola výuka v tomto odbore zabezpečovaná v odbornom učilišti Nový domov v Spišskej Novej Vsi. V odbore stolár pokračuje v štúdiu 12 žiakov v druhom ročníku a 18 žiakov prechádza do posledného tretieho ročníka.

(Oravský Teslák, 27/1974) Skúmali podmienky učňov Naše odborné učilište navštívila dňa 14. októbra 1974 študijná delegácia z Ministerstva školstva ZSSR v Moskve. Jej úlohou bolo preskúmať podmienky pre výchovu učňov v našom národnom podniku. V dopoludňajších hodinách si pozreli dielne a školy a popoludní besedovali s našimi učňami v internáte OU. Pochvalne sa vyjadrili o starostlivosti o učňov zo strany vedenia podniku. Po besede ešte vedenie OU a súdružka Anna Švecová, kádrová a personálna námestníčka, hovorili o možnostiach výmenného zájazdu s podobnou školou zo ZSSR, a to s Rigou alebo Ľvovom.

Ak sa zájazd uskutoční, iste si žiaci nášho OU nájdu veľa nových priateľov, s ktorými budú tráviť prázdniny.

(Oravský Teslák, 43/1974) Trojstretnutie družby Na našom OU sa už tradične v Mesiaci ČSSP a z príležitosti Dňa študentstva poriada športové trojstretnutie so sovietskymi vojakmi, VVTŠ Liptovský Mikuláš a naším OU. Je to vždy podujatie, ktoré sa nesie v duchu priateľstva a družby.

Tentoraz bolo trojstretnutie 14. novembra. Dopoludnia prebehli športové súťaže v stolnom tenise, v streľbe na 50 metrov z malorážky a volejbale. Výsledky športových súťaží: Stolný tenis: 1. OU Tesla Orava, 2. VVTŠ Liptovský Mikuláš, 3. vojaci sovietskej armády.

Streľba z malorážky: 1. OU Tesla Orava, 2. vojaci sovietskej armády, 3. VVTŠ Liptovský Mikuláš.

Volejbal: 1. VVTŠ Liptovský Mikuláš, 2. OU Tesla Orava, 3. vojaci sovietskej armády.

Poobede si hostia prehliadli priestory OU, dielne a internát. Potom bola na programe beseda so sovietskymi vojakmi. Naši učni sa v nej oboznámili s prácou Komsomolu, ale hovorili aj o sovietskych športovcoch, stavbách komunizmu, ich rodnom kraji. Žiaci nášho učilišťa pri besede preukázali aj dobré znalosti z ruského jazyka. Veď tlmočník počas besedy vôbec nebol zamestnaný. Na všetko si vystačili sami.

Večer v spoločenskom dome Radar boli odovzdané vecné ceny a diplomy pre víťazov športových súťaží. Učni vystúpili s krátkym kultúrnym programom. Potom sa už rozprúdila naozajstná dobrá nálada. Ešte viac sa upevnilo priateľstvo a lúčiť sa bolo ťažko. Sovietski vojaci odchádzali s pozdravom: Dovidenia na budúci rok!

(Oravský Teslák, 47/1974) Pedagogické štúdium v Nižnej Dnes každý vie, že výchovná práca je namáhavá, náročná, zložitá a veľmi zodpovedná. Nie je tomu inak ani v našom odbornom učilišti. Na rozdiel od bývalej individuálnej výuky sa dnes uplatňuje takmer výlučne kolektívna výchova, a preto sa

dnes ani učitelia, ani majstri a ani vychovávatelia vo svojej práci pri doterajších odborných vedomostiach nezaobídu bez pedagogického vzdelania. V dôsledku toho zriadilo naše oddelenie výchovy dospelých od 1. septembra 1975 pri odbornom učilišti konzultačné stredisko Pedagogickej fakulty z Banskej Bystrice pre doplnkové pedagogické štúdium.

DPŠ bude 4-semestrové s 260 konzultačnými hodinami. Štúdium bude zakončené záverečnou prácou. Vyučovacie predmety budú: pedagogika, filozofia, psychológia, sociológia, vývoj biológie a metodiky odborných predmetov. Na rozdiel od doterajšej dochádzky do Banskej Bystrice, kde sa na konzultácie dochádzalo dva razy mesačne, budú konzultácie zlúčené do 2–3-dňových sústredení v Odbornom učilišti v Nižnej. Tým sa náklady na celkovú výuku podstatne znížia a naši poslucháči túto formu štúdia uvítajú, pretože ich nebude zaťažovať nepohodlné cestovanie.

Konzultačné stredisko DPŠ bude zriadené iba pre jeden 4-semestrový kurz, preto by všetci pracovníci, ktorí pedagogické vzdelanie potrebujú, mali túto možnosť využiť.

(Oravský Teslák, 11/1975) Na zájazde v Krkonošiach Vyše 80 učňov 1. ročníka a výchovných pracovníkov OU Tesla Nižná sa v prvých dvoch týždňoch marca zúčastnilo výchovno-výcvikového lyžiarskeho zájazdu v známom turisticko-lyžiarskom stredisku Krkonôš – v Špindlerovom Mlýne. Účastníci oboch turnusov boli príjemne prekvapení, pretože celý pobyt v zotavovni ROH „Pětiletka“ mohli využiť na lyžovačkou, akou sa viac rokov nepotešili ani na „lyžiarskej“ Orave. Kým začiatočníci začali s „brúsením“ prvkov lyžiarskeho umenia na miernych stráňach, žiaci s dobrými, resp. priemernými znalosťami lyžiarskej techniky si hneď od začiatku cibrili prívratné a znožné oblúky na známom lyžiarskom svahu na Pláni vo Sv. Petri. V začiatkoch ich odvaha sotva stačila na turistickú 3,5 km dlhú zjazdovku, za 2-3 dni už spoľahlivo „šúsovali“ známu 800 m dlhú pretekársku zjazdovku, na svahoch ktorej sa pred pár dňami konali akademické majstrovstvá ČSSR. Na záver oboch turnusov usporiadali organizátori VVLZ lyžiarske preteky v obrovskom slalome.

VVLZ však nebol vyplnený iba lyžovaním. Učni si pod vedením svojich vedúcich prezreli aj blízke okolie Špindlerovho Mlýna. Žiaci 2. turnusu mali možnosť „prežiť“

chvíľku pravej krkonošskej zimy na hrebeňovej ceste od Špindlerovej boudy po Petrovu boudu poznačenej hmlou a snehovou víchricou.

V rámci pobytu v zotavovni „Pětiletka“ sa učni zúčastnili kvízu o krkonošských horách, v ktorom sa mali možnosť bližšie zoznámiť so životom v tomto najväčšom českom pohorí. Znalosti o ňom prehĺbila aj účasť na besede s pracovníkom Horskej služby o nebezpečenstve na horách.

Pobyt v Špindlerovom Mlýne bol pre 16-ročné dievčatá a chlapcov silným zážitkom k bližšiemu spojeniu s prírodou v zimných podmienkach a určite ich natrvalo získal pre lyžiarsky šport. O to sa v nemalej miere pričinili oba kolektívy výchovných pracovníkov OU pod vedením majstrov odborného výcviku Jána Ferenčíka a Jozefa Zimáňa.

(Oravský Teslák, 12/1975) Úspech OU Na celoodborovom veľtrhu ZENIT, ktorý sa skončil v Prahe 29. júna 1975 získali exponáty odborného učilišťa nášho národného podniku III. miesto a tým bronzovú medailu hnutia ZENIT s plaketou a finančnou odmenou.

Naše odborné učilište vystavovalo tieto exponáty: dvojkotúčová brúska, vŕtačka, zosilňovač Mono 20, zosilňovač Hifi stereo, stabilizovaný zdroj a nabíjačka akumulátorov.

Záverom treba povedať, že tento 1. všeodborový veľtrh mládežníckeho hnutia ZENIT bol prvým veľtrhom tohto druhu v rámci výrobnohospodárskych jednotiek a veľkou mierou prispel k propagácii mládežníckeho hnutia ZENIT, ako aj výrobkov nášho národného podniku.

(Oravský Teslák, 28/1975) Učni k moru Dňa 11. augusta 1975 odcestuje k Čiernemu moru do Rumunska vyše 90 vybraných učňov 2. ročníka a výchovných pracovníkov OU nášho podniku.

Počas dvoch týždňov v zahraničí sa najmladší tesláci zoznámia s viacerými kultúrno-historickými pamiatkami Rumunska, ale hlavne počas pobytu pri mori

v Navodari si niekoľko dní budú môcť zašantiť v morských vlnách, do chutí sa vykúpať a tí, čo sú neplavci, osvojiť si základy plaveckého výcviku.

Cestou od mora sa účastníci budú vracať severnou časťou Bulharska, kde sa mienia zastaviť pri historickom priesmyku Šipka, známeho z oslobodzovacích bojov Bulharska z tureckej nadvlády v rokoch 1877-1878. K spiatočnej ceste bude patriť aj návšteva maďarskej Budapešti, kde si účastníci zájazdu prehliadnu známy futbalový Népstadion,

Margitin

ostrov,

ZOO

a Vidámpark

ako

i ďalšie

zaujímavosti

dvojmiliónového mesta.

(Oravský Teslák, 28/1975) Máme najlepšie odborné učilište V piatok 26. septembra bude v našom odbornom učilišti milá slávnosť. Žiaci medzi sebou privítajú svojich mladších kolegov – prvákov. Budú ich „pasovať“ do cechu učňovského.

Pri tejto príležitosti bude OU odovzdaný čestný titul „Najlepšie OU“ v Generálnom riaditeľstve VHJ Tesla. Tiež dvom absolventom OU Pavlovi Virdzekovi a Pavlovi Uličnému odovzdajú vyznamenanie „Najlepší učeň GR VHJ Tesla“. Je to už po tretíkrát za sebou, čo žiaci nášho OU boli vyhodnotení ako najlepší v rámci GR VHJ Tesla.

V školskom roku 1972/73 to bol Ivan Baroňák, o rok neskôr Jozef Orovčík a za uplynulý rok dokonca dvaja žiaci. Svedčí to o dobrej práci a usilovnosti žiakov, o dobrej práci učiteľov, majstrov a výchovných pracovníkov. Čestný titul „Najlepšie OU“ nebude odovzdaný nášmu učilišťu náhodou. Za svoju činnosť v uplynulom školskom roku si ho plne zaslúži. Žiaci sa zúčastnili troch kôl televíznej súťaže Ring voľný a postúpili do finále. Boli sme usporiadateľmi 2. kola Učňovskej akadémie a 20. ročníka futbalového turnaja o pohár generálneho riaditeľa VHJ Tesla. Obidve akcie sme zvládli k plnej spokojnosti všetkých zúčastnených. Žiaci čestne bojovali za dobré meno odborného učilišťa a podniku.

Väčšina mladých ľudí sa vyznačuje množstvom energie, ktorú nie vždy uplatňujú na správnom mieste. Sme výberové učilište, ktoré by mali navštevovať aj výberoví žiaci.

Preto mimoškolská činnosť v školskom roku 1975/76 bude na dobrej úrovni. Pričinia sa o to aj samotní žiaci, hlavne členovia SZM. Plán činnosti CUO SZM predložia na

výročnej konferencii tak, aby obsahoval všetky oblasti práce v OU, aby činnosť bola aspoň taká ako v uplynulom roku, keď sme získali titul „Najlepšie OU“.

Pred blížiacim sa XV. zjazdom KSČ si budú žiaci a pedagogickí pracovníci dávať socialistické záväzky, ktoré prispejú k zvýšenej aktivite a lepšej politickej práci.

(Oravský Teslák, 37/1975) Pomáhajú poľnohospodárom Každý rok v jesennom období žiaci nášho OU odchádzajú zo školských lavíc a spoza pracovných stolov v dielňach, aby pomohli socialistickému poľnohospodárstvu pri zbere úrody zemiakov.

Aj v tomto roku sa vyše 350 učňov a výchovných pracovníkov rozišlo do polí JRD Štefanov a JRD Orava, aby pomohli pri zbere druhého oravského chleba – zemiakov. Brigádnici z OU sú rozhodnutí za každého počasia vynaložiť všetky sily k úspešnému a dobrému zberu zemiakov.

V priebehu 10 dní, ktoré má OU stanovené na pomoc poľnohospodárom, bude určite snahou učiteľov, majstrov, ale najmä brigádnikov čo najzodpovednejšie pracovať.

Značná časť žiakov 1. ročníkov je z miest a mnohí sa po prvý raz zoznamujú s oravským poľom, ale i „výrobou“ zemiakov vôbec.

Odmenou za prácu

všetkým učňom bude určite vďaka

a spokojnosť

družstevníkov, ale aj vlastný pocit, že významnou mierou prispeli k dobrému zberu úrody zemiakov.

(Oravský Teslák, 37/1975) Dievčatá idú príkladom Medzi najaktívnejších členov oddielu mladých turistov „Zelenáči“ zložených z učňov 1. a 2. ročníka OU Tesla patria od založenia oddielu Oľga Baleková a Anna Tomčíková.

Keď sa pred necelými troma rokmi spolu s ďalšími spolužiačkami rozhodli prihlásiť do novovytvoreného kolektívu mladých turistov, nerátali, že by v ňom za pomerne krátku dobu mohli navštíviť toľko prekrásnych kútov Slovenska, a najmä počas spartakiádneho zrazu spoznať hlavné mesto našej republiky.

,,Chlapci z nášho kolektívu to mali podstatne ľahšie pravidelne sa zúčastňovať turistických podujatí, lebo pre väčšiu vzdialenosť chodili domov 1 – 2 razy do mesiaca, kým my, dievčatá zo severnej Oravy, sme sa museli častejšie „ukázať“ doma,“ spomína dnes už vyše 18-ročná Oľga. ,,Postupne sme si zvykli čoraz viac chodiť do prírody, ba aj naši rodičia si privykli na našu občasnú prítomnosť doma. Zrástli sme s kolektívom a najmä prírodou za tie necelé tri roky nášho spoločného putovania,“ prezrádza teraz 20-ročná Anna Tomčíková, tiež žiačka 3. ročníka, ktorá v aktivite spolu s Oľgou šliapu najaktívnejším chlapcom v pätách, či už ide o účasť na podujatiach, v brigádnickej činnosti a ostatných podujatiach oddielu. Obidve dievčatá majú nemalý podiel na tom, že mladý kolektív turistov predčasne splnil podmienky záväzkov o Vzorný kolektív STO II. stupňa.

Od septembra minulého roku pribudla Oľge ďalšia starosť „na krk“. Spolu s ďalšou ,,Zelenáčkou“ Vierou Danišovou sa rozhodli viesť krúžky pionierov a iskričiek v miestnej ZDŠ. Hanke zas pribudli nové povinnosti v CUV SZM na odbornom učilišti.

Obidve členky turistického kolektívu sú už od 1. ročníka členkami celoučilištného výboru SZM. Čo nevidieť O. Baleková opustí učňovské lavice s výučným listom v ruke, kým A. Tomčíková si ešte musí „odkrútiť“ dva ročníky päťročného štúdia. Obidve však aj naďalej zostanú vernými členkami kolektívu Zelenáčov a v úlohách cvičiteliek turistiky sa chcú podieľať na vyhlásení nových záväzkov o najvyšší štít v politicko-výchovnej súťaži o Vzorný kolektív STO I. stupňa.

(Oravský Teslák, 5/1976) Spomienky pamätníka - „Zelenáčske roky“ V ktoromkoľvek čase si rád spomínam na moje desaťročné pôsobenie v SOU, hoci v dvoch obdobiach s desaťročnou prestávkou.

Prvé dvojročné patrí záverečným rokom textilnej výroby, keď som po absolvovaní večernej Priemyselnej školy textilnej

v Nižnej (odlúčená trieda

ružomberskej SPTŠ) vo svojej osemnástke nastúpil do jednoročnej Závodnej učňovskej školy v Nižnej v odbore tkáč / tkáčka. ZUŠ mala iba 4 roky svojho trvania a čo bolo na tú dobu zvláštne, sa týkalo povinného ubytovania žiakov v jednej zo slobodární na Malej Orave. Týkalo sa to aj žiakov z Nižnej. Všetky finančné náklady samozrejme platila fabrika.

Po prebudovaní ZUŠ na OU Tesla Orava som sa na jar v roku 1967 vrátil na učilište, kde som do roku 1974 pôsobil ako vychovávateľ.

Kým OU nemalo vlastný internát, jeho vtedajší mimooravskí žiaci boli ubytovaní privátne v Nižnej a okolitých obciach a mestách. Mojou úlohou bolo navštevovať žiakov na privátoch, no na požiadanie triednych učiteľov či majstrov OV som navštevoval žiakov u ich rodičov. V jarnom alebo jesennom období som takého návštevy absolvoval v rôznych kútoch Oravy a viackrát som za povinnosťami SOU navštívil aj Kysuce.

V rokoch 1970 – 1972 prvých vyše 60 žiakov – chlapcov bolo ubytovaných v dočasnom internáte, v budove súčasného okresného úradu v Tvrdošíne. Takmer tri mesiace po otvorení školského roku 1972/73 bol v areáli OU postupne po jednotlivých poschodiach otvorený nový internát, v ktorom bolo ubytovaných vyše 200 chlapcov z celého Slovenska.

Ako viacročnému turistickému „koníčkarovi“ sa mi naskytla príležitosť založiť pri domove mládeže turistický krúžok v počte 20 až 30 žiakov všetkých ročníkov pod názvom ZELENÁČI. Prvé dva roky som mladých nadšencov turistiky viedol ako pracovník SOU a ďalších osem rokov už ako pracovník výchovy a vzdelávania, neskôr redaktor podnikových novín. Počas desiatky „zelenáčskych“ rokov som s mladým kolektívom absolvoval viaceré celoslovenské zimné zrazy v rámci turistických oddielov mládeže Slovenska. Samozrejme s každou garnitúrou Zelenáčov sme „prebrázdili“ všetky zaujímavé miesta Oravy a viaceré aj v susedných okresoch. Dve skupiny s 8 – 10 účastníkmi sa mali možnosť zúčastniť desaťdňových spartakiádnych zrazov v rámci konania ČSS 1975 a ČSS 1980 v Prahe. Okrem účasti na generálke programu mali možnosť v rámci odznaku Zlatá Praha navštíviť zadarmo vyše 20 pražských múzeí a významných objektov hlavného mesta bývalého Československa.

S odstupom času si rád zaspomínam nielen na pravidelné lyžiarsko-výcvikové zájazdy, v tom čase v rámci rekreácie ROH v Krkonošiach, Krušných horách, Moravsko– -sliezskych Beskydách a samozrejme vo Vysokých Tatrách, ale aj tradičné letné zájazdy druhákov k Čiernemu moru alebo raz aj k azurovému Jadranu.

(Emanuel Hučala)

V ten deň zabudneš pero v lavici Pretože to sú chvíle, ktoré trpia na návraty ... Na spomienky. Na ozveny.

Jedno obyčajné ráno, s obyčajným zvonením budíka, s obyčajným ruchom a zhonom – s neobyčajným pocitom. S veľkým očakávaním, nemalou nervozitou, troškou obavy a veľkou odvahou!

A kráčali známou cestou do školy... Mali dvadsať rokov, sviatočné tváre, nové šaty – trochu poblednutí, zopár zmiešaných pocitov vo svojej študentskej nálade, niekoľko otázok na adresu vlastnej sebadôvery a v gombíkovej dierke oceán plánov do budúcna.

Chodba sa slávnostne ligoce, tie známe tváre sú odrazu nové, tabuľa čistá a tváre z násteniek a obrazov hľadia zvedavejšie. Každá minúta je veľká, dôležitá a zelené súkno mnoho symbolizuje. Nádej, presvedčenie i obavy, či mi otázka „sadne“, či to „nezbabrem“, aby som potom so sklamaním v hlase nepresviedčal: „Ja som to vedel, len...“ Trochu stŕpnuto vnímam odpoveď kamaráta. Ja – študent, ja – maturant. Kdesi vo vrecku zvlhol zabudnutý „ťahák“, ešte bleskove dolujem v pamäti matematické vzorce, dáta z literatúry a poučky z fyziky. Už – neistou rukou vyberám spomedzi bielych otázok...

Tohtoročné maturity „päťročiakov“ OU v Nižnej prebiehali v prvom júnovom týždni. V priebehu šiestich dní si maturitná komisia preverila vedomosti štyridsiatich štyroch absolventov (z toho päť dievčat) zo štyroch maturitných predmetov: jazyk slovenský a literatúra, matematika, fyzika-elektronika, meracie prístroje (meranie, automatizácia).

Sobotňajšie popoludnie – čas, keď sa vo všednodenných chvíľach nedejú zvlášť zaujímavé veci. Piaty jún je v budove učňovského strediska inou sobotou. Na šedých dlaždiciach pred internátnou klubovňou prestupujú, prešľapujú štyria z NICH. Nie je ďaleko chvíľa, keď sa stanú majiteľmi listiny s titulom: Maturitné vysvedčenie. Aj v ich odpovediach sa zažne záslužná práca pedagógov a majstrov a priblíži sa päťročná spolupráca, kde najdôležitejšou doménou musí byť vždy obojstranné porozumenie a spoľahnutie. Väčšina absolventov OU nájde po ukončení učňovského pomeru zamestnanie v našom podniku vo funkcii mechanik elektronických zariadení. Budú uplatňovať získané vedomosti i učňovskú prax na mnohých zodpovedných miestach.

Aktívnym prístupom k práci budú pomáhať pri rozvoji výrobných síl i kvalitnej realizácii

výrobkov, a tak vytvárať nového hodnoty nášho socialistického vlastníctva. 18,2 % maturantov sa rozhodlo prehĺbiť svoje odborné znalosti štúdiom na vysokých školách príbuzného odboru. Tým, ktorí vypĺňali prihlášku, želáme mnoho šťastia pri prijímacích pohovoroch, úspešné štúdium a pevnú vôľu dokázať, že nižnianske učilište posiela z radov svojich zverencov generáciu mladých ľudí, ktorí zodpovedným prístupom k práci a k riešeniu nových problémov reprezentujú dobré meno školy i patronátneho závodu.

Jedným z mnohých, ktorí aktívne pristupujú ku všetkým spomínaným skutočnostiam, je aj vyznamenaný maturant Ján Zimáň, chlapec so všetkými vlastnosťami príznačnými pre našu mládež. S gratuláciou mu dávame niekoľko otázok, z odpovedí ktorých vyberáme. Na 25-ku nezabudne. Bolo to jeho posledné klasifikačné poradové číslo. V ten deň s dátumom 2. júna s neurčitými pocitmi, trošku „postrašený“ výstrahami štyroch kolegov, ktorí „tými chvíľami už preplávali“, stál pred zeleným stolom. Vtedy určite nemyslel na včerajšok ubehnutých piatich rokov. Ale keby sa mal ešte raz rozhodnúť, nemenil by. Štúdium bolo náročné i forma obtiažna, ale má jednu veľkú prednosť. Sústavná jednota teórie s praxou pomáha ľahšie si osvojovať nadobudnuté vedomosti, overovať si ich podstatu a zároveň byť v stálom styku s problémami výroby a životom celej tesláckej rodiny. Na mnohé ťažké chvíle, keď neraz po nočných zmenách zasadli do školských lavíc premáhajúc únavu, už len s úsmevom spomína. A čo po maturite? Už tento rok sa budú vracať prví absolventi vysokých škôl a v posluchárňach ich vystriedajú mladší kolegovia. Určite i on šťastnou rukou vypísal prihlášku na Vysokú školu dopravnú, podobne ako viacerí spolužiaci s úsilím dokázať, že to, čo prijímajú a absorbujú od spoločnosti dnes, mohli zajtra vrátiť, ba pridať viac.

Nuž, – tebe Janko, i všetkým – na križovatky nových ciest vždy „zelenú“ a do nových dní vždy taký úsmev ako na maturitnom table.

(Oravská Tesla, 24/1976) Školský rok v znamení kvality Začal sa nový školský rok, a tým aj ďalšia etapa života a práce mládežníckej organizácie v odbornom učilišti. V súčasnom období je v SZM organizovaných 223 žiakov a 21 zväzákov je z radov pedagogických pracovníkov. Do konca októbra chceme získať v 4-ročnom štúdiu 100 % organizovanosť a v 3-ročnom štúdiu 85 % organizovanosť. Splnenie tejto úlohy si bude vyžadovať aj zvýšenie a skvalitnenie celej

zväzáckej činnosti v našom odbornom učilišti. K tomu celoučilištný výbor SZM, ZO KSS a vedenie OU urobili určité opatrenia.

Z CUV boli uvoľnení dvaja členovia pre pasivitu a na ich miesto prišli noví mladí ľudia, od ktorých očakávame kvalitnú a systematickú prácu na zverenom úseku.

Triednym organizáciám druhého a tretieho ročníka boli pridelení aktivisti z radov majstrov, učiteľov

a výchovných pracovníkov, ktorých povinnosťou bude sledovať

činnosť triednych organizácií, poukazovať na nedostatky v práci a pomáhať triednym výborom v práci a podľa potreby sa zúčastňovať jednotlivých akcií a podujatí.

V prvom ročníku sú pripravované ustanovujúce členské schôdze SZM a školenie funkcionárskeho aktívu, ktoré bude ešte do konca septembra.

Politické vzdelávanie v rámci Učňovskej akadémie nebolo doteraz na žiaducej úrovni a z toho dôvodu pre tento rok sú vybraní a ZO KSS schválení lektori, ktorí budú prednášať

témy: Postavenie, úloha a poslanie ROH, XV. zjazd KSČ – významný

medzník v rozvoji socialistickej spoločnosti a tri témy z oblasti mládežníckeho hnutia.

Priebeh, úroveň a účasť na prednáškach bude pravidelne sledovaná nielen CUV SZM, ale aj ZO KSS a vedením OU. Práca triedneho učiteľa, vychovávateľa a majstra bude hodnotená nielen podľa učebných výsledkov, ale i podľa toho, ako sa jeho trieda, skupina či oddiel bude zapájať do činnosti SZM. Vedenie OU a stranícka organizácia plne podporujú CUV SZM v jeho činnosti a kladú veľký dôraz na prácu zväzáckej organizácie, čo rozhodne prispeje k dosahovaniu ešte lepších výsledkov v našom odbornom učilišti.

(Oravská Tesla, 35/1976) Mladí priatelia ZSSR Bohatý a plodný život socialistickej spoločnosti má svoj odraz aj v živote nášho odborného učilišťa. V mimoškolskej výchove si veľmi dobre počína Klub mladých priateľov ZSSR. Členovia z radov žiakov OU pravidelne navštevujú filmové predstavenia výchovno-zábavného zamerania, organizujú tematické zájazdy. Vo štvrtok 10. októbra 1976 navštívili členovia klubu mladých priateľov ZSSR výstavu Fotofórum, Galériu Ľ.

Fullu a výstavu Bavlna 77 v Ružomberku.

Učni kontra majstri a učitelia V III.A triede odborného učilišťa pri našom podniku majú žiaci športového ducha.

Vyznajú sa vo viacerých športoch, no v poslednom období ich najviac zaujal futbal.

Futbalové umenie si chceli vyskúšať so zdatným súperom. Nevedno akými trikmi, ale isté je, že sa im na futbalový štadión podarilo vylákať svojich učiteľov a majstrov.

V piatok ráno už na dverách vo vstupnej hale do školy viseli dva oznamy – jedenástka učňov, ale aj ich súpera.

Po mnohých odkladoch nastúpili v piatok 29. októbra o 15.00 hod. kompletné jedenástky na nižniansku Maracanu. Už od prvého hvizdu rozhodcu, ktorý bol určite zo strany učiteľov a majstrov podplatený, mali možnosť diváci preplneného štadióna vidieť veľa športového, ale aj humorného futbalu. Jeden zo základného kádra učňov k zápasu hovorí: „Že rozhodca bol ,,kúpený“, to je jasné, len čo sme sa priblížili na dosah lopty, už pískal. Dokonca za celkom normálnych okolností nariadil pokutový kop a z kopačky Cíbu, najlepšieho hráča na ihrisku, sme dostali prvý gól“.

Po zmene strán nastali zmeny v zostavách oboch družstiev. V rozpätí niekoľkých minút inkasoval brankár učňov ďalšie dva góly. A to bolo posledné slovo zo strany zdatných učiteľov a majstrov. K slovu sa dostali učni. Bol to z ich strany ukážkový futbal, no výsledok sa im už nepodarilo zmeniť. Vraj učni nepremenili ani jednu čisto vyloženú šancu preto, aby svojim predstaveným nepokazili čisté konto. Zápas sa teda skončil víťazstvom učiteľov a majstrov 3:0. No obidve družstvá si vyskúšali svoje futbalové umenie a zažili pekný športový zážitok.

(Oravská Tesla, 45/1976) Učňovská akadémia začala V našom odbornom učilišti je vytvorených 17 krúžkov Učňovskej akadémie, do ktorých sú zapojení všetci žiaci. V rámci Učňovskej akadémie sa 1. novembra 1976 začalo politické vzdelávanie mládeže. V dvoch zostávajúcich mesiacoch do konca roka si žiaci vypočujú témy: XV. zjazd KSČ – významný medzník v rozvoji socialistickej spoločnosti a Úlohy, ciele a postavenie ROH. V januári a februári budúceho roku v rámci vzdelávania preberú ešte mládežnícku problematiku, v marci si doplnia svoje vedomosti zo všetkých študijných odborov cestou filmu, čítaním vhodnej literatúry a formou besied.

V apríli sa študijný rok Učňovskej akadémie končí a začnú prebiehať základné kolá súťaže. Najlepší postúpia do 2. kola, ktoré bude v máji 1977 v Piešťanoch.

Učňovskej akadémii venuje OU veľkú pozornosť. Celoučilištný výbor SZM, vedenie OU a stranícka organizácia urobili pre dobrú prípravu a začatie nového študijného roka naozaj maximum. K jeho dobrému priebehu prispeje určite aj nový DV ROH, ktorý poskytne lektorov a pomôže aj organizačne.

(Oravská Tesla, 45/1976) Poučne i zábavne v OU v III.B Pred konaním členskej schôdze TO SZM III.B triedy si zväzáci triedu vymaľovali, vyzdobili a spolu s triednym učiteľom Jozefom Vengrínim pripravili kultúrno-spoločenský program. Členská schôdza sa konala v znamení osláv 59. výročia VOSR, ktorú si pripomenuli básňou Andreja Plávku „Vetrík od východu“.

Predsedníčka TO SZM Mária Bajdichová vo svojej správe kriticky zhodnotila činnosť za obdobie jún – október 1976 a prečítala úlohy, ktoré ešte majú splniť v najbližšom období. Zväzáci splnili svoj záväzok, ktorý si dali spolu s TO SZM III.A – brigádnicky pomôcť podniku v rámci svojho osobného voľna v plnení plánu výroby.

CUV SZM a vedenie OU im vyslovuje pochvalu a poďakovanie. Členská schôdza schválila Protokol o výmene členských preukazov SZM a doporučila vymeniť členský preukaz 31 členom TO SZM. V diskusii vystúpili žiaci so svojimi pripomienkami a návrhmi, ktoré riešilo vedenie OU. V rámci diskusie bola tiež odprednášaná časť z témy XV. zjazd KSČ.

Vypočuli si ju pozorne a v závere vedeli pohotovo odpovedať na kontrolné otázky.

Po členskej schôdzi uskutočnili súťaž o ideálne dievča a chlapca a kvíz na aktuálne otázky. Takto spojili žiaci odborného učilišťa poučenie aj zábavu.

(Oravská Tesla, 46/1976) Prisahali vernosť svojmu „cechu“ Mohutné „Tak prisahám!“ zaznelo 19. novembra 1976 v odpoludňajších hodinách v kinosále ZK ROH. To 245 žiakov prvého ročníka nášho odborného učilišťa skladalo prísahu vernosti cechu učňov a svojim profesiám. Nad celým aktom bdeli dôstojní muži

v talároch so zdvihnutou šabľou. Každý žiak jednotlivo potvrdil prísahu tak, že ruku položil na zverák a pravou sa dotkol šable, ktorá bola pod malou dávkou elektrického napätia. Združenie rodičov a priateľov odborného učilišťa venovalo všetkým prvákom malé spomienkové predmety. Označenie „ucho, bažant, holub“ platilo pre nich v tento deň naposledy. Teraz, keď ich už ostatní prijali do svojho cechu, sú riadnymi žiakmi nášho OU a toto označenie im už nepatrí.

Po imatrikulácii si spolu s účastníkmi družobného stretnutia pozreli kultúrny program, ktorý pre prvákov pripravili ich starší kolegovia – spolužiaci. Po spoločnej slávnostnej večeri sa všetci zúčastnili spoločenského večierka. Prváci na tento deň určite nezabudnú.

Vedenie OU verí, že sa všetci aktívne zapoja do pracovnej i mimopracovnej činnosti a že neskôr na svojich pracoviskách dokážu uplatniť svoje vedomosti a schopnosti pre dobro celej našej spoločnosti.

Tak vitajte medzi nami!

(Oravská Tesla, 48/1976) Včera pionieri – dnes zväzáci Pod týmto heslom začali v prvých ročníkoch odborného učilišťa ustanovujúce schôdze triednych organizácií Socialistického zväzu mládeže.

Prvá slávnostná ustanovujúca schôdza bola v I.B. Žiaci vyobliekaní do zväzáckej rovnošaty mali slávnostnú náladu. Akoby aj nie, veď odovzdanie preukazu člena Socialistického zväzu mládeže ich zaradí do veľkej zväzáckej rodiny. Hosťami schôdze boli riaditeľ OU Peter Oleš, predsedníčka celoučilištnej organizácie SZM Mária Bandíková, triedna učiteľka Alžbeta Vengríniová a aktivista CZV SZM Miroslav Trnavský.

Prípravný výbor zvládol svoju úlohu veľmi dobre. Vzorne pripravil program členskej schôdze. Hoci celý kolektív pracuje spolu iba tri mesiace, správa o činnosti bola bohatá. A taký je aj plán práce do konca školského roku 1976/77. Je všestranný a každý člen triednej organizácie nájde v ňom svoje uplatnenie. Problémy určite budú. Všetci zväzáci sú z Oravy a veľká väčšina dochádza z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, no aj napriek tomu, ako to potvrdili v diskusii, pracovať chcú čo najlepšie.

Ustanovujúca schôdza schválila 9-členný výbor SZM, predsedníčkou ktorého sa stala Ľubomíra Švábová.

(Oravský Teslák, 50/1976)

Problém v internáte riešia V decembrových číslach podnikových novín Oravská Tesla boli uverejnené na internát nášho odborného učilišťa dve oprávnené kritiky. Internát OU bol stavaný na kapacitu 150 žiakov. Do užívania bol odovzdaný v roku 1972. Dnes po piatich rokoch je v internáte ubytovaných 327 žiakov. Šestnásť žiakov sa delí o dve umývadlá, jednu sprchu, WC a odpadový kôš. V celom internáte pracuje jedna upratovačka. Táto 6poschodová budova má aj výťah, no do dnešného dňa nebol odovzdaný do užívania.

A tak žiaci, vychovávatelia a ostatní zamestnanci chodia po schodoch minimálne šesťkrát denne.

Vyhadzovanie odpadkov je problém taký starý ako internát sám. Prijímali sa k nemu rôzne stanoviská, vydávali zákazy, nariadenia, príkazy. Ako však vidieť, nie s trvalým účinkom. Nepomáha ani to, že ten, koho pristihnú pri vyhadzovaní odpadkov z okna, zbiera ich potiaľ, kým sám nepristihne iného.

Od nového roku posudzujú v internáte tento priestupok oveľa prísnejšie, vychovávateľom v ich práci pomáhajú aj obyvatelia bytoviek pri internáte, ktorí sledujú život a prácu našich žiakov, upozorňujú menovite na ich správanie.

Uvedomujeme si, že celá záležitosť týmto nekončí. Veď na výchovu mladého človeka vplýva veľa faktorov a hovorí sa, že vychovávateľmi sme všetci a najlepšia forma výchovy je osobný príklad.

(Oravská Tesla, 2/1977) Náš učeň – najlepší strojný zámočník Odborné učilište Tesla Orava usporiadalo 4. až 7. apríla tretie kolo súťaže o najlepšieho strojného zámočníka v rámci VHJ generálneho riaditeľstva Tesla. Súťaž prebiehala v areáli odborného učilišťa. Zúčastnilo sa jej 14 trojčlenných družstiev.

Z prihlásených sa nezúčastnila Tesla Kolín. Podľa hodnotenia komisie sa čiastočné nedostatky objavili v otázkach z lícovania a tepelného spracovania kovov.

Výsledky: 1. miesto – Jozef Dendis, Tesla Orava, 2. miesto – Miroslav Beneš, Tesla Hloubětín, 3. miesto – Miroslav Sova, Tesla Hloubětín. V súťaži družstiev na 1. mieste skončila Tesla Hloubětín, druhé patrí súťažnému družstvu nášho OU a tretie Tesle Valašské Meziříčí.

Účastníci súťaže si vo voľných chvíľach boli pozrieť Roháče a pobudli v múzeu oravskej architektúry v Brestovej. Na cintoríne padlých na Zverovke položili kyticu kvetov.

(Oravská Tesla, 16/1977) Taký neobyčajný deň Rušno bolo v utorňajší deň v odbornom učilišti Tesla Orava. Mesiac jún priniesol so sebou aj to, na čo mnohí študenti čakajú počas celých rokov učenia. V odbornom učilišti to boli záverečné učňovské skúšky. Pokrčené papiere, otvorené knihy v rukách učňov svedčili ešte o posledných snahách po vedomostiach, pretože čochvíľa príde tá chvíľa a každý z nich vstúpi do miestnosti so zeleným stolom... „Tretia C to už má za sebou,“ pomyslel si nejeden žiak 3.D triedy, pretože práve on v tento utorok ešte len bude skladať skúšku. Jedna trieda mechanikov elektronických zariadení je už odskúšaná, triedna učiteľka Ing. Estera Červenková sa spokojne usmieva, pretože „jej“ žiaci to už majú šťastne za sebou. Ale v 3.D napätie nepoľavuje. Za skúšobným stolom sedia majstri odborného výcviku Jozef Zimáň, Ladislav Kubeš i Alojz Kumor, pozorne sleduje aj triedny učiteľ Jaroslav Chmelka. Dnes ich 37 chlapcov a dievčat oblečených v zväzáckej rovnošate možno posledný raz zasadlo za školský stôl. Niektorí budú skladať skúšky s istotou, pretože ich výsledky počas celých troch rokov boli vynikajúce. Sú to: Jozef Bartoš, Ľubomír Kremeň, Ján Laštík i Ladislav Theina. Ako hovorí Ing. Tomáš Halčin, vari niektorým sa podarí aj získať preukaz člena robotníckej triedy...

(Oravská Tesla, 26/1977) Presvedčivé „tak sľubujeme“ V spoločenskom dome Radar boli pospolu tri triedy: 3.E, čiže novopečení nástrojári, a triedy 3. D a C mechanici elektronických zariadení. Pre nich pripravili členovia ZPOZ MNV Nižná v spolupráci s odborným učilišťom slávnostné vyradenie.

Triedni učitelia Valéria Marciňáková, Ing. Estera Červenková aj Jaroslav Chmelka ich už iste pár podobných do života odprevadili. Tak sa lúčili aj na slávnosti. Krásne to boli chvíle, keď Jozef Wollner ako prvý za 3.C čítal slávnostný sľub z pamätnej knihy. „My príslušníci robotníckej triedy sľubujeme, že budeme čestne a obetavo pracovať pre ďalší rozvoj našej socialistickej vlasti, že budeme strážiť a naďalej rozvíjať revolučné tradície

robotníckej triedy, že budeme žiť a pracovať v súlade s princípmi socialistickej morálky...“ znel jeho hlas sálou a ostaní svojím spoločným „tak sľubujem“ prisvedčili.

Milé boli aj slová privítania v tesláckom kolektíve predsedníčky CZV SZM Márie Bandíkovej, Viktora Tokára, predsedu MNV i Bedricha Vilčinského, keď im odovzdával preukaz člena robotníckej triedy. Šťastlivcov, ktorí ho dostali, bolo 75. František Kozlík prečítal prejav robotníka a zástupcovia učňov poďakovali všetkým za životné myšlienky.

Sľúbili, že dôveru nesklamú, že budú s istotou kráčať životom, tou cestou, ktorá je určená robotníckej triede v našej spoločnosti.

Vyšli zo školy. Mladí, rozjasaní, so snami aj perspektívami do ďalších dní. Mladí ľudia. Robotníci. Príslušníci tej triedy, ktorej dávame prívlastok prioritná. Prvá. Vedúca...

(Oravská Tesla, 28/1977) Moskovčania hosťami našich učňov ,,Išli sme do Československa radi. Vedeli sme, že máme u vás dobrých priateľov,“ začal svoj príhovor vedúci delegácie moskovských vysokoškolákov, ktorí sú tu na neoficiálnej návšteve medzi študentmi Vysokej školy dopravnej v Žiline.

Desať študentov dostalo možnosť spoznať naše závody, výrobu v nich. A veru nešetrili slovami chvály a vďaky za to, že takúto možnosť majú. Minulý štvrtok zavítali Moskovčania aj medzi žiakov nášho odborného učilišťa. V družnej besede sa naši učni dozvedeli čo-to o Moskve. Zaujímali sa o študijné odbory na Vysokej škole elekrotechnickej v Moskve, o prax, i o prácu v Komsomole.

Po rozhovoroch nastala družná zábava. Juraj Kiripolský perfektne zvládol úlohu uvádzača spoločenských hier. V tanci sa vírili páry sovietskych chlapcov a slovenských dievčeniec. A zase sovietske študentky vošli na tanečný parket ruka v ruke so žiakmi odborného učilišťa.

V spoločenských hrách sa každý snažil o čo najlepší výsledok. Keď sa súťažilo o najrýchlejšie zjedenie papriky bez pomoci rúk, nejednému sa tisli slzy do očí od štipľavej papriky. Ale súťažilo sa, nikto sa nechcel dať zahanbiť. „Veter tichoj pesne nad rekoj plyvjot,“ začali spievať dievčatá zo speváckej zložky súboru Oravan známu Rjabinušku. Dve slohy dospievali, sem-tam sa pridali aj sovietski hostia. Tretiu slohu, práve tú, ktorú dievčatá nevedeli, začalo spievať dievča z Moskvy. Zasólovalo, refrén sa spieval opäť spoločne. Na oplátku dve sovietske dievčatá za sprievodu gitary zanôtili našu slovenskú „Tancuj, tancuj, vykrúcaj...“

Tak sa po celý čas ozývali klubovňou odborného učilišťa piesne priateľov.

V besede okrem iného hovorili aj o probléme dopravy zamestnancov do podnikov. Tak sa začalo hovoriť o problémoch dopravy v Moskve. Žiaci si spoločne pospomínali na metro a iné druhy dopravy. Medzi debatou v kultúrnom programe vystúpil žiak 1.D triedy Milan Hrčka. Dobrou hrou na gitare a spevom očaril svojich poslucháčov.

Pohovorilo sa toho dosť. Pospomínalo, žiaci sa viac dozvedeli o krajine našich priateľov susediacich s našou vlasťou. Potom už zostal čas na spoločnú zábavu. Učňom iste zostali milé spomienky na vydarený spoločenský večer, ktorý svojím obsahom naozaj splnil požiadavky.

(Oravská Tesla, 32/1977)

ISTOTY REÁLNEHO SOCIALIZMU (1977 – 1987) A komu vďačiť za to, aký som ?

Komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom?

(Miroslav Válek, Slovo)

Tretia dekáda v kocke Rýchly rozvoj techniky si vyžadoval skvalitnenie prípravy mladej generácie robotníkov. Nový názov školy Stredné odborné učilište elektrotechnické v Nižnej signalizoval významné zmeny. Do popredia sa dostal štvorročný študijný odbor mechanik elektronik, ale záujem bol aj o ďalšie trojročné a dvojročné učebné odbory.

Zavedenie povinnej desaťročnej dochádzky nám však v roku 1984 spôsobilo aj vážne problémy. Vzrástol počet žiakov a znovu sa muselo vyučovať na dve zmeny.

Táto otázka sa vyriešila prístavbou dielní, ktoré boli dané do užívania v roku 1988.

Zvýšenie počtu tried si vyžiadalo rozšírenie pedagogického zboru. Pribudli noví učitelia všeobecnovzdelávacích i odborných predmetov, noví majstri i vychovávatelia.

Zmena sa udiala aj vo vedení SOUE, od roku 1980 sa stal riaditeľom Ing. A. Kamody. Za jeho zástupcov boli postupne vymenovaní: K. Šándor (odborný výcvik), PhDr. B. Helienek (ved. MŠV), J. Lacko, J. Kuka (výchova mimo vyučovanie), PhDr. M. Jakubec a J. Vrábel (teoretické vyučovanie). V školskom roku 1985/1986 bola zriadená funkcia výchovného poradcu, ktorú zastávala M. Súlovcová.

Významným prínosom pre skvalitnenie vyučovania bolo využitie modernej techniky. Do učební bol zavedený televízny okruh, zriadilo sa laboratórium elektrických meraní a učebňa pre výpočtovú techniku.

V roku 1978 sa zlepšila situácia aj na odbornom výcviku, pretože bola dokončená budova dielní, ku ktorej boli v roku 1986 pristavané ešte ďalšie miestnosti. Pre veľký záujem o štúdium v SOUE však ani táto skutočnosť neumožnila prejsť na jednozmenné vyučovanie.

V poslednom desaťročí sa významne rozšíril rozsah a skvalitnil obsah výchovy mimo vyučovania. Už spomínané vybudovanie internátu, telocvične, ale aj zvýšenie počtu pracovníkov na tomto úseku zohrali svoju úlohu. Úspechy, ktoré dosiahli žiaci

v tejto oblasti, boli nemalé a nie je možné ich všetky vymenovať. Zo športovcov sa významne zapísali do histórie učilišťa futbalisti, atléti, lyžiari i plavci.

Dobré meno si získali aj recitátori (Hviezdoslavov Kubín, Puškinov pamätník, Olympiáda ruského jazyka). Ďalšími úspešnými reprezentantmi učilišťa na prehliadkach záujmovej umeleckej činnosti boli speváci, hudobníci a fotografisti.

Rozvinuli sa i družobné vzťahy učilišťa s inými školami. Už od roku 1970 bola nadviazana spolupráca s VVTŠ Liptovský Mikuláš a od roku 1975 sa nadviazala odborná spolupráca s učilišťom v Mühlhausene (NDR).

Mozaika desaťročia Učilište suverénne najlepšie Na Odbornom učilišti Tesla Orava nejeden žiak v posledných týždňoch sa viac ako inokedy pozerá do školských písaniek a kníh, pretože polrok je predo dverami a ten hovorí: zaber, nenechaj svoj mozog lenivieť, lebo sa ti to prejaví čierne na bielom na vysvedčení. I keď ešte pred mesiacom predpokladané študijné výsledky neboli ružové, teraz, zdá sa, po dobrom prístupe žiakov aj učiteľov, sa situácia lepší. Pedagógovia venovali nejednu doučovaciu hodinu žiakom so slabším prospechom, k aktivite prispela aj socialistická súťaž medzi triednymi organizáciami. Prijaté socialistické záväzky na zlepšenie prospechu tiež nemožno obísť, lebo priemer je priemer, aký si ho žiaci stanovia, tak ho každý jeden z nich musí vytvárať čo najlepšie. „Keby nie tá matematika či meranie,“ vzdychne si nejeden študent. Aj s ruským jazykom to nie je také ľahké. „Nebyť týchto predmetov, ľahšie by sa nám dýchalo,“ priznávajú, ale musia uznať, hlavne „štvorročiaci“, že bez týchto predmetov by nedosiahli vytúžené stredné odborné vzdelanie. ,,Žiaci päťročného štúdia zatiaľ vykazujú horšie výsledky ako zo štvorročného, avšak títo piataci sú zase lepší ako tí vlani,“ porovnáva vedúci odborného učilišťa Peter Oleš. Zdá sa, že štvrtáci neberú na ľahkú váhu maturitu, nikto zatiaľ nie je kandidátom na prepadnutie, trošku by sa mali však vylepšiť tretiaci z „áčky“.

V okresnom meradle sa hovorí o našom učilišti, že je suverénne najlepšie. „Možno máme možnosť vyučiť žiakov pre zamestnanie pre nich atraktívne. Môžeme si zo žiakov vyberať a možno aj ten nie veľmi čulý mestský ruch je dôvodom, že žiaci majú viac času na štúdium,“ hodnotí Ján Lacko, predseda ZO KSS odborného učilišťa. „Dá sa

ľahšie zvládnuť aj výchovná práca a kladne hodnotíme aj činnosť spoločenských organizácií.“ Zdá sa, že učilište ide tou správnou cestou. Keďže aj ono prejde do jednotného systému stredných odborných učilíšť, verme, že aj podľa tejto novej štruktúry budeme v okresnom meradle počuť o nich len to dobré. Tak, ako to bolo počuť na komisii mládeže pri OV KSS Dolný Kubín v januári tohto roku.

(Oravská Tesla, 4/1978) Vierka nás dobre reprezentovala Už tradične každý rok sa konajú olympiády ruského jazyka. Zúčastňujú sa ich mnohí žiaci, ktorých záľubou

je spoznávať krajinu našich priateľov vo všetkých

smeroch. Jednou z nich je aj Viera Domiňáková, žiačka Odborného učilišťa Tesla Orava.

V. Domiňáková získala prvé miesto v okresnom kole a po tomto úspechu nás dobre reprezentovala aj v krajskom kole olympiády ruského jazyka. Na olympiáde, ktorá bola v Nižnej 25. apríla, získala v kategórii učňovských škôl druhé miesto, čo je veľkým úspechom nielen Vierky, ale aj školy.

(Oravská Tesla, 19/1978) Radi tu prídu zas Výmenná prax žiakov nášho odborného učilišťa a žiakov družobného závodu VEB Rohrenwerk Mühlhausen má už 3-ročnú tradíciu. Tohto roku sa praxe u nás zúčastnilo deväť dievčat a traja chlapci z NDR. Viedli ich riaditeľ odborného učilišťa Klaus Dieter Krumbein a učiteľ odborných predmetov Wolfgang Riedl. Strávili u nás 19 dní.

Vedenie nášho odborného učilišťa a zväzácka organizácia sa snažili pre svojich hosťov pripraviť pútavý program, aby získali poznatky nielen z oblasti praxe, ale aby videli, ako trávia svoj voľný čas žiaci OU v Tesle a odniesli si od nás pekné zážitky.

V prvý deň pobytu u nás ich prijal podnikový riaditeľ Ing. Anton Kamody, v druhý deň si žiaci z Mühlhausenu prezreli výrobu televízorov, televíznych skriniek a novovybudované dielne odborného výcviku.

Ten istý deň popoludní ich medzi sebou privítali zväzáci odborného učilišťa.

Desiatky otázok o práci FDJ, využívaní voľného času, práci žiakov v škole, urobili besedu veľmi zaujímavou.

Aby rovesníci z NDR videli a poznali i krásy našej vlasti, pripravili pre nich zväzáci dvojdňový zájazd na východné Slovensko. Navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu, zámky Betliar a Krásna Hôrka. Najkrajšie spomienky im však určite ostali z návštevy našich veľhôr - Vysokých Tatier, ktoré im učarovali svojou krásou. Spoznali i krásy Oravy. Prezreli si múzeum oravskej dediny v Brestovej, Oravský hrad, Oravskú galériu na Slanickom ostrove.

Aj voľný čas využili učni z NDR účelne. Zväzáci z odborného učilišťa pripravili pre nich športové súťaže pre získanie festivalového športového odznaku, ktorý všetci splnili.

Už tu bol posledný deň pobytu. Na rozlúčkovom večierku poďakoval súdruh riaditeľ Klaus Dieter Krumbein za starostlivosť a ochotu, s akou sa stretávali všade, kde prišli. Povedal, že si odnášajú domov veľmi pekné spomienky na našu vlasť a radi sa k nám opäť vrátia.

(Oravská Tesla, 26/1978) Naša predsedníčka do Havany Keď si Mária Bandíková vybrala pre svoj život odbor mechanička elektronických zariadení, už vtedy vedela, že sa bude viac prikláňať k zväzáckej práci.

V Odbornom učilišti Tesla Orava, kde je jej úlohou založiť triedne organizácie SZM na čele s celoučilištným výborom, zvýšiť organizovanosť, dať na úroveň politické vzdelávanie robotníckej mládeže. Po prvej celoučilištnej konferencii v roku 1976 dokázala, že dala mladým žiakom odborného učilišťa švih. Naučila ich samostatne pracovať a pokrokovo zmýšľať.

Koncom mesiaca, keď 500 ľudí z celej našej vlasti odletí na jedenásty svetový festival mládeže a študentstva na Kube, bude medzi účastníkmi aj ona. Mladá, ambiciózna a skromná žena, ktorá si zaslúži reprezentovať oravskú mlaď, lebo jej je naozajstným zväzáckym vzorom.

(Oravská Tesla, 29/1978)

Za odbornú výchovu Naše stredné odborné učilište dosiahlo v socialistickej súťaži v rámci Generálneho riaditeľstva Tesla najlepšie umiestnenie a na základe výborných minuloročných výsledkov postúpilo do vyhodnotenia v rámci Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva ČSSR. A ani na tomto poli nezostala práca výchovných pracovníkov, najmä čo sa týka odbornej výuky, bez povšimnutia. V piatok 24. novembra 1978 v Dome kultúry kovopriemyslu v Prahe prevzal riaditeľ SOU v Nižnej súdruh Peter Oleš z rúk ministra Všeobecného strojárstva Ing. Pavla Bahyla „Čestné uznanie za odbornú výchovu“.

(Oravská Tesla, 48/1978) Najviac je tretiakov (alebo „ Spev o krvi“) Učiteľom trpezlivosť a lásku k deťom, žiakom zas nie spokojnosť s výsledkami v podobe známok, ale určenie si meradla, ktoré hovorí, do akej miery tvorivo uplatnia vzdelanie pre rozvoj spoločnosti. Tento a ďalšie vinše i nároky na dva póly a priateľstvá zároveň, ktoré tvoria učiteľ – žiak, si vypočuli počas otvorenia školského roku študenti z úst ministra školstva SSR prof. Juraja Bušu.

Tí naši teslácki žiaci, ktorí od 4. septembra budú v Strednom odbornom učilišti Tesla Orava Nižná postupne ako doma alebo zas ako doma, počúvali blahoprajné slová ministra z reproduktorov kinosály ZK ROH v spoločenskom dome Radar. Tu totiž prišli na svoj zvítací deň so školou. Mnohí s oboma rodičmi, lebo otcovia a matky chcú vedieť, kde ten ich synáčik bude nadobúdať odborné vedomosti, mnohí, tí nižnianski chlapci, bez rodičov, lebo veď sú doma a sú z nich skoro regrúti. Takýchto udivených prvákov je v 918-člennom kolektíve žiakov, ktorí budú Stredné odborné učilište v Nižnej tohto roku navštevovať, 242. Najviac žiakov majú tretie ročníky – 346, „najmenej“ – 83 – dve štvrté triedy. Iste sa divíte tomu – vraj akéže stredné odborné učilište. Presne tak. Od 1. septembra 1978 už naše učilište nenesie názov odborné učilište, ale je povýšené na stredné odborné učilište. Úspešne zvládlo „overovačku“ od roku 1974/75, ktorá sa začala obsahovou prestavbou školstva a zaradilo sa medzi 116 stredných odborných učilíšť na Slovensku. Žiaci tu môžu získať stredné a stredné odborné vzdelanie v profesiách mechanik elektronik, obrábač kovov, mechanik elektronických zariadení, strojný

zámočník, kuchár, čašník, predavač, prevádzkový elektromontér, maliar, inštalatér, stolár, nástrojár.

Počas rozdeľovania žiakov – prvákov do tried sa prítomní spolužiaci schuti zasmiali, keď sa dopočuli, že ich spolužiakom bude Peter Colotka (menovec predsedu vlády SSR).

V Nižnej sa rozprúdila mladá krv. Tvoria ju chlapci a dievčatá, ktorí tu prišli za vzdelaním. Ale treba si uvedomiť, že aj krv, tak ako my, má svoje reguly a kanály. Môže a musí iba to a až toto. Uvedomme si to v prvý školský týždeň, milí žiaci. Ak budeme plniť svoju študentskú funkciu tak ako tá nenahraditeľná tekutina, staneme sa energiou národa. A na takú vzácnu energiu čaká naša socialistická spoločnosť.

(Oravská Tesla 35/1978)

O tituly BSP aj najmladší Tesláci Po vzore socialistického súťaženia dospelých sa v posledných rokoch začalo pri odborných učilištiach a učňovských zariadeniach hlásiť k životu hnutie „Záloh brigád socialistickej práce“ v duchu hesla : „Učiť sa socialisticky pracovať a žiť“. Svoje úsilie a iniciatívu zameriavajú na získanie pracovného majstrovstva, zručnosti, teoretických vedomostí, príkladné plnenie úloh, pomoc slabším členom kolektívu, verejnú a spoločenskú angažovanosť, zvyšovanie svojej kultúrnej úrovne a fyzickej zdatnosti, osvojenie si rysov socialistickej morálky; na nezmieriteľnosť k neporiadkom a lajdáctvu ako i k ochraňovaniu spoločenského vlastníctva.

Poslaním patronátu kolektívu dospelých je sledovanie členov záloh BSP, viesť a učiť ich socialisticky pracovať a žiť a po vyučení zaraďovať najlepších z nich do svojho kolektívu, prípadne ich prostredníctvom ZV ROH a ZO SZM zaradiť do jednotlivých BSP na iných pracoviskách.

V našom SOU o titul Záloha BSP súťažia tri súťažné kolektívy, ktoré sú zálohou BSP I. stupňa majstrov odbornej výchovy pod vedením Zdenka Rumla.

Dva súťažné kolektívy mechanikov elektronických zariadení vedú žiaci Milan Toraň a Ján Jasaň pod patronátom majstrov odbornej výchovy Imricha Pappa a Jozefa Jurčiho. Tretí súťažný kolektív zámočníkov vedie Marián Kršák pod patronátom majstra odbornej výchovy Jozefa Hučalu.

Uvedené kolektívy si vzorne vedú svoje kroniky a v nich aj záznamy o plnení vytýčených úloh pri vstupe do súťaže o získanie názvu „Záloha BSP“. ,,Prvé tri súťažné kolektívy v našom SOU sú prvými lastovičkami aj v okresnom meradle, kde sa ešte len čaká na širší rozvoj tohto, v iných okresoch už rozšíreného hnutia,“ prezrádza predseda DV ROH pri SOU Tesla a zároveň vrchný majster odbornej výchovy pri SOU Tesla Jozef Kuka.

S udelením čestného názvu „Záloha BSP“ môžu členovia, ktorí sa najvýraznejšie podieľali na výsledkoch kolektívu, získať odznak člena zálohy BSP. Po obhájení titulu záloha BSP, môžu uvedený odznak získať aj ostatní členovia kolektívu.

(Oravská Tesla, 3/1979) Učni si merali sily Z poverenia Generálneho riaditeľstva Tesla usporiadalo naše Stredné odborné učilište v dňoch 10. – 12. apríla súťaže v umeleckom prednese, speve a amatérskej fotografii učňov. Zúčastnilo sa jej 12 učilíšť GR Tesla, ktoré reprezentovalo 47 súťažiacich.

V umeleckom prednese súťažilo 22 recitátorov. Prvé miesto v tejto súťaži pridelila porota Michalovi Horňákovi z nášho Stredného odborného učilišťa, ktorý tiež získal cenu diváka. Druhý najlepší prednes mala Alena Glaxnerová z SPV Brno a tretí Jana Janoušková z SOU Pardubice.

Trinástimi účastníkmi bola zastúpená súťaž v speve so sprievodom. Výsledky: 1.

Květoslava Dvořáková z US Litovel, ktorá získala aj cenu diváka, 2. Anna Adamcová z SOU Nižná a 3. Zuzana Ptášková z SPU Rožnov.

Súťaž amatérskej fotografie obsadilo 19 súťažiacich so 70 fotografiami. Námetom pre autorov bola práca žiakov v mimoučebnej činnosti, teoretickej príprave a odbornom výcviku i ľubovoľná téma. Na prvom mieste sa umiestnil Jiří Doležal z SOU Pardubice, druhé získal Zdeno Šándor z nášho SOU a na treťom mieste skončili Luděk Kubertl a Radomír Koutný z SOU Valašské Meziříčí. Úroveň fotografií bola dobrá, a preto mala porota dosť roboty, aby objektívne vyhodnotila najlepších.

(Oravská Tesla, 16/1979)

U takých priateľov sa vždy budeme dobre cítiť Po dlhej, pomerne únavnej ceste do krajiny priateľov sme očakávali prvé stretnutia, ktoré pre nás pripravili naši hostitelia v nemeckom Mühlhausene. Nebolo nás veľa – dvanásť žiakov stredného odborného učilišťa, ktorí sa prišli zoznámiť s prácou v spriatelenej krajine, dvaja ich vedúci – predseda CUO SZM Eduard Gabčo a vedúca vychovávateľka Emília Chmelková. K tejto skupine sa pričlenili aj traja zástupcovia CZV SZM, ktorých úlohou bolo okrem spoznávania práce mládežníckej organizácie i podpísanie dohody o priateľstve. Tento spoločný dokument bol podpísaný v posledný deň nášho pobytu.

Málokedy sa nám podarí užívať takmer dva týždne s takými sympatickými a neúnavnými hostiteľmi. Keď sa nás počas pobytu riaditeľ odborného učilišťa v Mühlhausene Klaus Krumbein pýtal, čo ešte majú zlepšiť v klubovni, v ktorej sme sedeli, zostalo zrazu ticho. Každý premýšľal, čo mu ešte chýba. A veru nikomu sa nepodarilo na niečo prísť. I to bol dôkaz, že sme sa u nich cítili ako doma. Naši priatelia nám umožnili nazrieť i do ich domácností. Príjemné večery strávili zväzáci u predsedu FDJ Rudigera Dietricha či redaktora podnikového časopisu Reinera Schmalzla alebo u referentky pre ideologickú prácu Mariany Fritsche. Boli to večery, počas ktorých sme hovorili o spoločnej práci. Pravdaže, sľúbili sme si pevné priateľstvo. S niektorými sa stretneme počas tohtoročnej dovolenky, pretože oni ju budú tráviť u nás v Nižnej.

Najviac dojmov z Nemeckej demokratickej republiky a pobytu v Mühlhausene si však určite priniesli žiaci stredného odborného učilišťa. Študentka Anna Gembalová spomína: ,,Program pobytu bol výborný. Nechcelo sa nám ani domov ísť. Stravovali nás tak, že sme nikdy nevládali všetko zjesť. Diskotéky, ktoré pre nás pripravovali, nám umožnili lepšie spoznať mládež NDR.“ Zdenko Šándor sa pridáva: „Odnášam si z NDR veľa pekných spomienok. Čistota v závode – to bol poznatok, ktorý si naši nemeckí rovesníci z návštevy nášho podniku iste neodniesli. Veď pod frézou či sústruhom boli čisté parkety!“ A do tretice Dana Žuffová: „Ako sme sa dorozumievali? Každú napadlo nejaké slovo po rusky, až z toho vznikla veta. To všetko ešte jedna doplnila pár slovami po česky, a tak sme sa celkom pekne dohovorili.“ (Oravská Tesla, 23/1979)

Vysoké ocenenie učilišťu Ako nás informoval minister všeobecného strojárenstva, naše stredné odborné učilište elektrotechnické dosiahlo za výsledky socialistického súťaženia v zariadeniach pre výchovu učňov nášho rezortu za školský rok 1978/79 v súťaži odborných učilíšť 3. miesto. S týmto ocenením je spojené i udelenie Čestného uznania II. stupňa.

Srdečne blahoželáme celému kolektívu učňov, pracovníkom nášho učilišťa, učiteľom, majstrom a riaditeľovi k udeleniu tohto vysokého vyznamenania a očakávame, že SOUE i v ďalšej práci splní ako doposiaľ svoje úlohy pri výchove našej mladej generácie.

(Oravská Tesla, 47/1979) Spomienky pamätníka - Televízny okruh Už pri svojom vzniku pútal televízny okruh mimoriadnu pozornosť. Neudivovalo to, že vznikol na elektrotechnickom učilišti, ale skôr to, že na dedine a na Orave. Pri jeho zrode a realizácii

stáli

Ing. Tomáš

Halčin a náš

prvý absolvent

4-ročného

experimentálneho štúdia Ladislav Kvak. Vďaka týmto aj iným nadšencom vzniklo to, čo nám mnohí závideli. Išlo o to, aby dostupná technika a učebné pomôcky efektívne slúžili vyučujúcim, a tým sa aj zvýšila úroveň vyučovacieho procesu. Od vyučujúcich sa žiadalo, aby využívali učebné pomôcky. Škola vlastnila veľa filmov, diafilmov a jeden či dva premietacie prístroje, tri diaprojektory – viac poruchové ako funkčné. Nedostatok týchto prístrojov, už spomínaná poruchovosť, strach a obava z ich používania vyučujúcimi, ich prenášanie z kabinetov do učební (väčšinou cez 5 minútové prestávky), nedostatočné zatemnenie učební a celý rad iných dôvodov nedali tvorcom okruhu pokoj.

A vyplatilo sa. Našli porozumenie vo vedení učilišťa, ochotu mali, nuž sa im podarilo úlohu zrealizovať tak, že obraz z filmu a diafilmu dostal sa priamo k vyučujúcemu do učebne v požadovanom čase. Predovšetkým tvorcovia vybudovali provizórne štúdio, v ktorom umiestnili premietačky a diaprojektory. Zo štúdia viedli rozvody do jednotlivých učební a napojili na ne televízory. Toto umožnilo využívať filmy a diafilmy bez obáv vyučujúcich o technickú stránku.

Do štúdia sa postupne zhromaždili filmy a aj niektoré diafilmy z jednotlivých kabinetov, aby boli dostupné pre záujemcov. Stačilo v dohodnutom termíne požiadať technika Laca a zámer sa mohol uskutočniť. V jednej učebni – volali sme ju jazykovou – sa podarilo dosiahnuť ešte viac. Bol tu namontovaný telefón a diaľkové ovládanie

premietačky a diaprojektora. Prakticky to vyzeralo tak, že vyučujúci vo vopred dohodnutom termíne telefonicky počas vyučovania požiadal technika o spustenie patričného prístroja, ale ostatné úkony (zastavenie prístroja, vrátenie obrazu a pod.) ovládal vyučujúci z učebne, čo pôsobilo nielen efektne, ale aj efektívne. Okrem toho mal tu vyučujúci možnosť používať kameru, keď chcel pripravený materiál preniesť na obrazovku. Jednalo sa o drobné materiály, ktorých demonštrácia pre žiakov by bola zdĺhavá. Takto sa podarilo dostať na obrazovku aj obrázok z poštovej známky. Kamera pomáhala vyučujúcemu aj v takých prípadoch, keď by potreboval meotar aj epidiaskop.

Nuž, sľubne sa televízny okruh vyvíjal. Nadšenie nechýbalo. Plány a perspektívy sa črtali čoraz jasnejšie. Tvorcom sa podarilo vyriešiť mnoho naoko neriešiteľných problémov. To, že práca začala stagnovať a okruh prestal s činnosťou, ovplyvnilo viac ukazovateľov. Predovšetkým to bol fakt, že schopného technika začali poverovať aj inými úlohami, takže na pôvodnú prácu už nestačil. Práca prestala, ako keby „uťal“, po zavedení farebných televízorov do učební. Nesmieme zabúdať, že na elektrotechnickom učilišti sa žiaci vo svojom odbore teoreticky aj prakticky vzdelávali. Mnohých lákali nové poznatky a zhotovovanie si vlastných elektrotechnických zariadení. Hlad po súčiastkach sa prejavil aj v ich odcudzovaní z televízneho okruhu.

Prínos okruhu bol veľký. Slúžil vyučujúcim, žiakom a bol ozdobou učilišťa. Škoda, že jeho hviezda, ktorá sa objavila na učilištnom nebi, tak rýchlo zapadla.

(Mgr. Jozef Vengríni) Nacvičujú aj učni Aj v našom SOUE žijeme spartakiádnymi prípravami. Nacvičujeme skladbu s 18 chlapcami a rovnakým počtom dievčat. Vedenia chlapcov sa ujala s. Branická, dievčatá nacvičuje Eva Podroužková. Spartakiádna skladba učňovského dorastu je cvičením s tyčou.

V súčasnosti ovládajú žiaci už tri štvrtiny skladby, každá skupina nacvičuje zvlášť a len v záverečných fázach sa bude skladba zocvičovať spoločne. Cvičencom sa skladba páči. Svedčí o tom aj prístup k cvičeniu, chuť a prejavujúci sa elán.

Po zosúladení skladby a vylepšení niektorých prvkov chceme aj my vystúpiť na miestnej a okresnej spartakiáde, a tak dôstojne prispieť k oslavám 35. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou.

(Oravská Tesla, 6/1980)

Výchova k vedeckému svetonázoru V oblasti výchovy k vedeckému svetonázoru sme si naplánovali 24 konkrétnych úloh, zameraných na skvalitnenie ideovopolitického pôsobenia, výchove k vedeckému svetonázoru, dodržiavanie školského poriadku a socialistickej zákonnosti.

Veľkú pozornosť sme venovali výchove marx-leninskému svetonázoru, na hodinách občianskej náuky, psychológie, dejepisu, formou besied, prednášok, prehľadov tlače a názornou agitáciou i desaťminútovkami. Prieskum formou anonymnej ankety však prezrádza, že i naďalej je 20 % žiakov ešte stále zaťažených idealistickým svetonázorom.

(Oravská Tesla 9/1980) Mladí cykloturisti v SOUE Najmladším spomedzi desiatky krúžkov mimoškolskej výchovy v Domove mládeže v SOUE je cykloturistický krúžok, ktorý v jeseni minulého roka založil majster odbornej výchovy Marián Vasek, bývalý pretekár v cyklistickom športe.

Len čo zmizne sneh a vonku sa oteplí, chlapci sa vydajú na svojich favoritoch po cestách Oravy za poznaním jej prírodných krás. Počítajú aj s náročnejšími túrami po Orave a mimo nej a samozrejme sa zapoja do plnenia turistickej akcie Sto jarných kilometrov.

(Oravská Tesla, 13/1980) Za prvenstvo v kráse slova Každoročne sa v rámci Generálneho riaditeľstva VHJ Tesla koná celoštátna súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy a v speve so sprievodom. I naši žiaci mali záujem na tejto súťaži, a tak pod vedením súdružky V. Klačanskej, vychovávateľky domova mládeže, putovali do Rožnova pod Radhoštěm, kde sa prehliadka krásy slova tohto roku konala. A teslácki študenti nešli nadarmo. Ukázali, čo vedia a výsledkom bolo prvé miesto žiačky 3.A Eleny Adamčákovej v umeleckom prednese poézie, 2. miesto žiačky 2.D Ivety Deganovej v umeleckom prednese prózy a 3. miesto žiačky Anny Adamcovej v speve so sprievodom. Na gitare ju sprevádzal žiak 4.B Milan Gebura. Bol to pekný úspech žiakov SOUE, veď z 25 súťažiacich nebolo ľahké vyberať. No oni predsa

dokázali, že patria medzi tých najlepších. Vzorne reprezentovali nielen našu školu, ale i podnik.

(Oravská Tesla, 18/1980) Zvučiaca iniciatíva Štvrtok – 5. júna – kinosála spoločenského domu RADAR rozkolísaná tónmi. hudby mladej, bezprostrednej, pravdivej, vecnej a snaživo cibrenej. Počas dvoch dní sa v nižnianskom „kultúrnom stánku“ organizátori, usporiadatelia z SOUE všestranne usilovali vytvoriť čo najideálnejšie prostredie pre mladých účastníkov amatérskej súťaže finálového kola Federálneho ministerstva všeobecného strojárenstva – v speve so sprievodom.

V prvý deň odzneli piesne s angažovanou náplňou, ktorej mottom bolo: „Angažovanou

piesňou

mládeže

na

podporu

osláv

35.

výročia

oslobodenia

Československa Sovietskou armádou“. V priebehu druhého dňa sa mladí hudobníci predstavili skladbami podľa vlastného výberu.

V textovej zložke dominovali tie najvplyvnejšie motívy – priateľstvo, láska, láska k vlasti, materinský cit, mier. Teda všetko to, čo mladícka, zdravo, harmonicky sa rozvíjajúca vitalita potrebuje pre svoje „najmodrejšie rána“, „najvyššie poschodia“, „skoky cez kaluže“, „námornícke uzly na cieľoch“ – pre všetky radosti v jednej radosti, „takej, čo zvykne byť bez príčiny a nepýta sa prečo“.

Súťaž bola na vysokej spoločenskej, kultúrnej a politickej úrovni. Konečne – snaha usporiadateľa – SOUE v Nižnej bola príkladná.

(Oravská Tesla, 24/1980) Vzdelávame aj na objednávku Absolventi sa pripravujú pre potreby hlavnej výroby a prevádzok Tesly Orava ako je závodná kuchyňa, Radar, bufety a pod. Pripravujeme však tiež žiakov aj pre iné socialistické organizácie z celého Slovenska, ktoré si výuku objednali a financujú ju.

V tomto školskom roku vyučujeme žiakov pre 92 socialistických organizácií, najviac pre ZVT Banská Bystrica, závod Námestovo, Teslu Karlín, prevádzku Podvysoká, Teslu OP, Priory, ZVL Kysucké Nové Mesto, ZŤS Martin, ZVL Dolný Kubín, Tatraľan Kežmarok a pod.

(Oravská Tesla, 34/1980)

Hádzanársky turnaj Štadión SNP v Nižnej patril uplynulé dva týždne plne pracovníkom podniku. Pekné počasie po celý čas prialo a na športoviskách to vyzeralo presne tak, ako si poriadatelia podnikových turnajov, členovia telovýchovnej komisie pri ZV ROH predstavovali.

Hádzanársky turnaj mužov za účasti desiatich družstiev sa vyznačoval veľkou bojovnosťou a vyrovnanosťou. Zvíťazilo družstvo SOUE v zložení: Ján Lacko, Jaroslav Chmelka, Karol Ištok, Miroslav Gándi, Jozef Leštinský, Ľubomír Hlatký, Bohuslav Helienek, Milan Brija, Rudolf Ragula, Miroslav Mišík.

(Oravská Tesla, 39/1980) Jánošík v nehistorickej úlohe So „skutočným“ Jurajom Jánošíkom sa môžeme stretnúť aj v Nižnej. Je ním žiak 2.A triedy SOUE Tesla, kde sa učí za mechanika elektronických zariadení. Hoci na Oravu prišiel z Považskej Bystrice, rané roky jeho života patria Nižnej, odkiaľ pochádza jeho matka. Aj Jurajov otec má k Nižnej blízky vzťah. Pred 16 rokmi sa tu vyučil remeslu, ktorému sa dodnes priúča jeho syn.

Jurajovi sa v školských laviciach ušlo a dodnes ujde nejedna štipľavá poznámka od spolužiakov, súvisiaca s menom svojho historického predchodcu. Nedávno na hodine dejepisu triedny profesor vysvetľoval historické postavenie Jánošíka. Zvýraznil, že Jánošík bol z pohľadu vtedajšej feudálnej šľachty považovaný za povaľača, zbojníka či kriminálny živel. V tom celá trieda vybuchla v hurónsky smiech a Jurajovi dodnes „prischol“ tento neopodstatnený prívlastok. Ešteže sa Juraj dokáže ľahko cez to preniesť.

(Oravská Tesla, 52/1980) Šport tvrdých chlapov

Po

troch

rokoch

príprav,

jednania,

hecovania

a konečne

i v dobrých

atmosferických podmienkach, uskutočnilo sa v piatok 23. januára na nižnianskom ľade hokejové derby medzi „skoroprofesionálmi“ z OTS a „zapadajúcimi hviezdami“ SOUE. Nižniansky „zimný štadión“ bol zaplnený do posledného miesta nepriehľadnými radmi neplatiacich divákov. Všetci videli najlepšie výkony tejto sezóny na domácom ľade. Priebeh zápasu neovplyvnil ani slabšie behajúci rozhodca bez pomocníkov na

postranných čiarach. Kvôli objektívnosti treba ale dodať, že tí ani nechýbali, pretože sa, bohužiaľ, na toto vydarené stretnutie nepodarilo pre vysoké finančné nároky žiadnu čiaru zabezpečiť. A tak len dobrá orientácia a herná disciplína hráčov oboch celkov umožnili viesť zápas v rámci pravidiel. O tom, že zápas prebiehal v duchu „fair play“ svedčí i to, že boli vylúčení len dvaja hráči z každého celku asi na pol minúty za bežné a neúmyselné priestupky v zápale boja. Takisto lekári oboch celkom museli zasahovať len kde-tu, pri nejakom škrabanci či opuchnutej hube a okrem niekoľko vybitých dosiek z mantinelov či zopár zlomených hokejok nevideli „krvdychtiaci“ diváci žiadne pästné či grécko-rímske zápasnícke vložky, ktoré sú v podobných nervydrásajúcich stretnutiach skôr pravidlom ako výnimkou. Naopak, milovníci mužného športu si prišli na svoje. Je len na škodu, že ľadová „rolba“, ktorá udržiava ľadovú plochu, je pokazená, a tak ľad má niektoré defekty. Tiež kanadské rozmery plochy robili hodne starostí obom súperom, pretože v mnohých prípadoch nemohli superrýchli útočníci spolu so svojimi krídlami úspešne ukončiť akciu pre nedostatočnú brzdnú dráhu za oboma bránkami.

Keďže zápas v normálnom čase skončil nerozhodne, rokovalo sa o predĺžení, resp. o trestnom strieľaní. Ale vzhľadom na úplné vyčerpanie hráčov, ľadovej plochy, divákov a ostatných povzbudzujúcich prostriedkov sa od toho upustilo. Pri zelenom stole sa rozhodlo, že zápas sa bude opakovať.

Po zápase sa mužstvá odobrali do svojich kabín, kde si po niekoľkohodinovom sústredení znovu z viacerých pamäťových záznamov pozreli jednotlivé situácie, dôkladne ich rozobrali a prijali do odvety patričné takticko-technické varianty.

Veríme, že odveta sa vydarí. Pre cezpoľných fanúšikov sa pripravuje špeciálny vlak a niekoľko autobusov.

SOUE: F. Svinčák – M. Vasek, G. Habovštiak, J. Iskra, J. Adámus, R. Ragula – J. Ujmiak, J. Zaťko, J. Bielončík, M. Kubala, J. Tomkuliak, J. Jurči, S. Pekarčík, morálna podpora L. Kubeš.

Góly: P. Hluško, J. Mores, J. Molnár, V. Koleják, resp. J. Zaťko, J. Bielončík, J. Adámus, M. Vasek po jednom. Ako najlepší hráči boli vyhodnotení: OTS – dirigent J. Latka, SOUE – debatujúci bránkár F. Svinčák.

(Oravská Tesla, 6/1981)

Sľubné výsledky mladého pretekára Ivan Baďura, žiak 2.D triedy SOUE v ostatnom období dosahuje veľmi dobré výsledky v športovej cyklistike. Hoci štartuje za ZVL Žilina, trénuje v Nižnej pod vedením majstra odbornej výchovy a zároveň trénera II. triedy Mariána Vaseka.

Poctivá tréningová práca a veľký elán mu v tomto roku začali prinášať ovocie.

Koncom mája sa zúčastnil 3. kola Slovenského pohára v Spišskej Novej Vsi. Za účasti 82 pretekárov na trati dlhej 85 km obsadil výborné 2. miesto. Na medzinárodných štvoretapových pretekoch starších dorastencov „Mládí Bohemie“ za účasti pretekárov zo 7 krajín v celkovom počte 72 účastníkov obsadil Ivan 7. miesto, keď pred ním boli len traja reprezentanti z celku ČSSR a po jednom zo Švajčiarska, Maďarska a Interu Bratislava.

(Oravská Tesla, 28/1981) Na majstrovstvách republiky Žiaci nášho SOUE, ktorí v Banskej Bystrici začiatkom apríla vyhrali krajské majstrovstvo v cezpoľnom behu, zúčastnili sa v dňoch 14. – 15. apríla v Kolíne majstrovstiev ČSSR v tejto športovej disciplíne. Spomenutý pretek sa hodnotil v dvoch disciplínach: ako Gagarinov beh a pretek FMEP. V rámci Gagarinovho behu skončil Peter Kanderka tretí, v preteku FMEP obsadil druhé miesto v kategórii mladších dorastencov. Pekné umiestnenie patrí i Eve Sumegovej, ktorá v Gagarinovom behu obsadila 4. a v ďalšej súťaži 3. miesto.

(Oravská Tesla 17/1981) Úspechy majstrov odborného výcviku Ich úsilie, ktorým sa zaviazali skvalitniť odborný rast svojich zverencov, nebolo bezvýsledné. Už v prvý rok ich spoločného súťaženia priniesol aj prvé ovocie v podobe vyhlásenia SOUE za najlepšie v rámci GR VHJ Tesla. Latku náročnosti neznížili ani v ďalších rokoch a ešte intenzívnejšie kráčali za svojím cieľom získaním bronzových a dnes už aj strieborných odznakov BSP. Výsledkom ich snaženia bolo aj štvornásobné zopakovanie víťazstva Najlepšie SOU GR VHJ Tesla z roku 1975, ktoré svojimi výsledkami spečatili aj v rokoch 1978 – 1980. Významným ocenením pedagogickoodborných zásluh majstrov bolo Čestné uznanie II. stupňa Za odbornú výchovu, ktoré v roku 1978 udelilo Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva ČSSR v Prahe.

Najvyššie uznanie v ich doterajšej zodpovednej výchovnej práci sa im dostalo pred dvoma rokmi, keď v súťaži o Najlepšie SOUE v rámci FMVS získali veľmi cenné 2. miesto.

Významné výsledky a úspechy školy na prípravu odborníkov v slaboprúde si všimli aj politické a hospodárske orgány okresu, keď im v roku 1978 udelili vyznamenanie ONV Za zásluhy o výstavbu Oravy.

V kolektíve majstrov sú dvaja členovia BSP, ktorí boli vyhodnotení medzi najlepšími pracovníkmi GR VHJ Tesla, ktorými boli K. Šándor a J. Kuka. Vrchnému majstrovi Metodovi Pažítkovi bolo udelené vyznamenanie Najlepší pracovník podniku.

Medzi najlepších pracovníkov strediska patria aj: J. Šimák, C. Kubala a E. Gabčo, ktorý obdržal od KV SZM aj významné zväzácke vyznamenanie Za aktívnu prácu v SZM a Majster zajtrajška. Cenným uznaním je aj odborársky bronzový odznak Za odborársku prácu, ktorý ÚRO udelila predsedovi DV ROH na SOUE J. Kukovi.

Bohatá a pestrá je činnosť kolektívu majstrov SOUE, ktorý si v súčasnom období plní vytýčené úlohy na získanie najvyššieho stupňa socialistického súťaženia o zlaté odznaky BSP. (Oravská Tesla, 10/1981) Športový talent v učilišti Aj Martin Šiška zo Zuberca nepatril počas rokov ZDŠ medzi športové talenty.

Ten v ňom až v 1. ročníku prebudil telocvikár Miroslav Gándi. Na jednej z hodín branej výchovy hádzali granátom do diaľky. Martinov hod za hranicu 60 metrov udivil nielen spolužiakov, ale najmä učiteľa a v súčasnosti Martinovho trénera v ľahkoatletickom krúžku. Pre jeho ďalší rozvoj sa mu zdala byť najvhodnejšia disciplína hod oštepom, uvažoval tréner. Pri jednej z návštev dolnokubínskeho kúpaliska si odskočili pozrieť na tréning dorastu zverencov trénera B. Üvegeša, uznávaného odborníka ľahkej atletiky. Tu sa Martin po prvý raz zoči-voči stretol so svojím budúcim športovým náčiním – oštepom.

Prvý dotyk s oštepom znamenal pre Martina 40-metrový hod a ten doslova „posadil“ trénera na zem. Najmä preto, že podobné výkony v jeho veku dosahujú už dobre trénovaní športovci.

Aj prvé preteky v družstve D. Kubína v krajskom kole v Banskej Bystrici potvrdili jeho talent, keď hodom 47 m dlhým si v kategórii 15 a 16- ročných vybojoval 3. miesto. Ani na majstrovstvách kraja jednotlivcov v Ružomberku nepôsobil Martin

dojmom nováčika, lebo oštep z jeho rúk putoval už na päťdesiatmetrovú hranicu (49,90 m). Tá znamenala preň nielen víťazstvo v kategórii 15-ročných, ale i postup na majstrovstvá Slovenska. Nové Mesto nad Váhom, kde sa stretnutie mladých atlétov Slovenska konalo, opäť potvrdilo jeho vzostupnú formu a zlepšenie osobného rekordu o 36 cm znamenalo ďalšie víťazstvo a získanie titulu Majster Slovenska.

Na majstrovstvá ČSSR v Prahe odchádzal Martin s predsavzatím obstáť čo najlepšie, no nerobil si ani najlepšie nádeje na popredné umiestnenie. No aj napriek skromným ambíciám si hodom dlhým 50,40 m vybojoval veľmi pekné štvrté miesto.

* Veľkého uznania sa Martinovi Šiškovi dostalo na Olympiáde učňovského dorastu v Pardubiciach v roku 1983. Vo svojej disciplíne sa mu podarilo hodiť 63,62 m a to preň znamenalo medailové 3. miesto. Spolu s ním štartoval aj ďalší žiak SOUE Tesla Nižná Anton Habovštiak, ktorý výkonom 55,42 m skončil na peknom 5. mieste.

Na majstrovstvách ČSSR dorastu v atletike na štadióne E. Rošického v Prahe skončil M. Šiška na druhom mieste aj napriek tomu, že urobil školácku chybu, keď oštep vymrštil z ruky niekoľko metrov pred odhodovou čiarou.

Martinovým cieľom je aj naďalej postupne si zlepšovať výkony a čo najbližšie sa dostať k výkonu čs. rekordéra J. Železného z Mladej Boleslavi (74,34 m).

(Oravská Tesla, 37/1981, Oravská Tesla, 32/1983) Mimoškolská výchova na SOU Keďže nemôžeme a ani sa nechceme vyhnúť zodpovednosti, naše úsilie smeruje k zabezpečeniu rozvoja metód a foriem výchovnej práce v zložkách komunistickej výchovy v takých podmienkach, aké máme. Trvalé návyky na život v našej spoločnosti usmerňujeme cez režim dňa, kde vhodnými formami organizujeme štúdium a záujmovú činnosť. Pravidelným sledovaním a usmerňovaním činnosti žiakov odstraňujeme z ich života povrchnosť a svojvoľnú činnosť. Žiakov, ktorí sa pripravujú na maturitné skúšky, nadmerne nezaťažujeme vedľajšou činnosťou. V súlade so záujmami spoločnosti organizujeme a prehlbujeme jednotu výchovného pôsobenia školy a rodiny tak, aby žiaci nadobudli vyhranené komunistické presvedčenie a konanie. Na naše podmienky dobre pracujú niektoré záujmové krúžky. Organizujeme cykly besied, prednášok a kvízov, v ktorých vysvetľujeme prednosti socializmu. Rozvíjame kultúrno-športové styky

s družobnými školami, vedieme žiakov k láske k vlasti, materinskému jazyku, k socialistickým vymoženostiam, zmyslu pre povinnosť a uvedomelú disciplínu. Snažíme sa odstraňovať zlozvyk fajčenia, požívania liehovín a vyžadujeme dodržiavanie platných noriem a zákonov. Pre našich žiakov vytvárame možnosti príťažlivej činnosti, chceme docieliť, aby sa každý žiak v priebehu školského roka zapojil najmenej do pätnástich podujatí. Na úseku mimoškolskej výchovy je mesačne vytýčených 50 až 80 úloh a podujatí, ktoré sú zabezpečované v spolupráci s vedením SOU a spoločenskými organizáciami. Veľmi dobre pracuje organizácia SZM pod vedením Eduarda Gabču a organizácia ZČSSP pod vedením Jána Capuliaka. V mesiaci ČSSP pripravujeme celý rad podujatí, ako sú Mlaď republiky, výstava kníh a suvenírov, Melódie priateľstva, Puškinov pamätník, týždeň sovietskych filmov, beh VOSR, futbalový, basketbalový a šachový turnaj a iné. Okrem veľmi dobrých vedúcich krúžkov, akými sú napríklad učitelia Ján Lacko a Miroslav Gándi, sa do plnenia úloh zapájajú aj viacerí členovia brigády socialistickej práce vedenej Vlastou Klačanskou, ktorí už súťažia o získanie zlatého odznaku.

(Oravská Tesla, 47/1981) Vo Vyškove medzi najlepšími V dňoch 1. až 4. februára 1982 sa v športovej hale TJ vo Vyškove uskutočnil celoštátny prebor rezortu Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu v basketbale. Preboru, ktorý z poverenia FMEP organizovalo SOU Zbrojovka Vyškov, sa zúčastnilo deväť krajských družstiev, ktoré si účasť vybojovali na okresných a oblastných preboroch.

Družstvo Stredoslovenského kraja, ktoré tvorili žiaci SOU ZVT Banská Bystrica a SOU Tesla Orava Nižná, viedol Ján Lacko. Vo finálovej skupine skončilo na peknom 3. mieste. Z jeho zverencov – teslákov (Pavol Wister, Miroslav Psota, Stanislav Srnec, Ivan Kaďara a Dalibor Komenda) sa najlepšie darilo Pavlovi Wisterovi. Len krôčik mu chýbal v hodnotení pre zaradenie do družstva FMEP na zimnú olympiádu učňovského dorastu v Moste. Proti hráčom, akým bol 211 cm vysoký Vokáč z Brna, ale i ďalším ligovým hráčom sa však mohol len veľmi ťažko presadiť.

(Oravská Tesla, 7/1982)

Päťdesiatka tvorivého života Pred pár dňami oslávil životnú päťdesiatku. Jubilant Peter Oleš, vedúci kádrového odboru, sa poohliadol do rokov minulých i rokov svojej mladosti. Neboli to veru roky ľahké, aké prežíva dnes najmladšia generácia. Položenie roľníka s ôsmimi deťmi v období vrcholenia hospodárskej krízy za bývalej Československej republiky bolo tvrdým údelom, ktorý navyše poznačili aj roky druhej svetovej vojny.

Rok víťazstva pracujúceho ľudu nad domácou reakciou bol významnou chvíľou jeho života. V ňom bez problémov a starostí mohol Peter Oleš ísť za učňa do závodnej učňovskej školy pri terajších ZŤS Dubnica. S výučným listom strojného zámočníka i poznatkami z večernej „majstrovskej“ priemyselnej školy sa pri sústruhu i v odbore technickej kontroly v Dubnici a Konstrukte Trenčín podieľal na hospodárskych úlohách oboch podnikov.

Po dvanástich rokoch sa v ňom ozvalo „volanie“ rodného kraja s novou túžbou, doterajšie nadobudnuté skúsenosti využiť v prebudovanom podniku Tesla v Nižnej.

V technologickej dielni jednoúčelových strojov mal dosť príležitostí svoj zámer v plnej miere realizovať. Už v prvých rokoch príchodu do Nižnej si obzor vedomostí rozšíril o štúdium „strojariny“ na SPŠE v Nižnej. Tie mu potom nemálo pomohli v úlohách majstra, vrchného majstra, konštruktéra i vedúceho konštrukcie jednoúčelových strojov.

Skúsenosti z riadenia mu významne poslúžili v náročnej funkcii vedúceho odborného učilišťa Tesla, ktoré úspešne vykonával až do konca roku 1980.

Roky prežité dnes už v Strednom odbornom učilišti boli obdobím najväčšieho tvorivého rozvoja i významných pracovných výsledkov. Keď preberal „do rúk“ vedenie učilišťa s okolo 300 žiakmi a sotva 30 pracovníkmi výchovy, nerátal, že svojmu nástupcovi Ing. A. Kamodymu bude odovzdávať „učňovský gigant“ s tisíckou žiakov a vyše stovkou pedagogických pracovníkov.

Roky, keď Peter Oleš pôsobil v Strednom odbornom učilišti Tesla, boli aj rokmi veľkého rozmachu učilišťa s výstavbou nových zariadení. Postupne to bol domov mládeže, budova školy a dielne na odbornú prípravu žiakov. Za významný predel v príprave žiakov na budúce povolanie možno označiť rok 1975, keď sa otvorením dvoch tried experimentálneho štvorročného štúdia s maturitou začala pripravovať pôda na postupný prechod školy na túto študijnú formu v rámci obsahovej prestavby učňovského školstva. Tá vyvrcholila v roku 1976 vyhlásením učilišťa na stredné odborné. Peter Oleš

bol v tom čase členom poradného výboru pri GR VHJ Tesla pre prestavbu novej školskej sústavy a zavádzanie nových učebných odborov.

V nových moderných priestoroch SOU sa aj učebno-výchovnej práci začalo dariť ako nikdy predtým. Trikrát po sebe bolo učilište vyhodnotené ako najlepšie vo VHJ Tesla. V roku 1978 k nim pribudlo vyznamenanie najcennejšie – prvé miesto v hodnotení učilíšť v rámci Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva, ktoré o rok neskôr opäť spečatilo druhým miestom v tejto súťaži.

Za významný podiel na týchto úspechoch bol Peter Oleš vyznamenaný striebornou medailou Za socialistickú výchovu, medailou Za výchovu učňovskej mládeže, ktorú mu v roku 1976 udelilo GR VHJ Tesla. K nemu patrí aj ďalšie vyznamenanie VHJ Tesla – Najlepší pracovník. To ostatné ocenenie jeho práce patrí minulému roku, keď z rúk generálneho riaditeľa VHJ Tesla – spotrebná elektronika Ing. Jozefa Stanka obdržal vyznamenanie ešte s vyšším puncom – Najlepší pracovník ministerstva.

(Oravská Tesla, 8/1982) Gratulácia od Emila Zátopka V stredu 14. apríla sa v Kolíne uskutočnil 17. ročník behu J. A. Gagarina ako celoštátne preteky učilíšť a zároveň Majstrovstvá ČSSR FMEP SOU. Čestným hosťom, štartérom i gratulantom bol zaslúžilý majster športu Emil Zátopek. Pretekov sa zúčastnil i so svojou manželkou Danou.

Na pretekoch bolo 256 účastníkov z 26 učilíšť. Pretekalo sa v šiestich kategóriách SOU. Teslu Orava zastupovalo 7 pretekárov. Najväčší úspech dosiahla Eva Sunegová, ktorá vyhrala suverénnym spôsobom svoju kategóriu a Marián Čakloš, ktorý vo svojej kategórii získal 3. miesto.

(Oravská Tesla 16/1982)

Na festivale nesklamali V dňoch 17. až 21. mája 1982 sa v SOUE v Starej Turej uskutočnil z poverenia FMEP 1. ročník festivalu záujmovo-umeleckej činnosti. V rôznych súťažiach sa ho zúčastnilo okolo tristo žiakov ministerstva elektrotechnického priemyslu. VHJ Tesla – spotrebná elektronika zastupovali žiaci nášho SOUE Tesla Nižná. Hoci sa festivalu zúčastnili v nepočetnej skupine, v meraní síl s ostatnými účastníkmi obstáli úspešne.

V prednese poézie si žiačka 4. ročníka Iveta Deganová odniesla pekné 2. miesto.

Spomedzi šiestich hudobných súborov s elektroakustickým vybavením si žiaci nášho SOUE J. Mihok, J. Sabela, M. Nemček, P. Gondkovský a Š. Ríz odniesli prvenstvo a za vlastnú skladbu „Smog“ získali Čestné uznanie OV SZPB. Aj v súťaži jednotlivcov sa nám v Starej Turej darilo. O prekvapenie sa postaral najmä Jozef Babinský, ktorý za vlastnú skladbu „Žijeme v mieri“ dostal ďalšie Čestné uznanie OV SZBP. Druhý festival záujmovo-umeleckej činnosti sa na budúci rok bude konať v Banskej Bystrici. Veríme, že aj tu budú žiaci nášho SOUE stáť medzi najlepšími.

(Oravská Tesla, 22/1982)

Pohár generálneho riaditeľa do Nižnej Generálne riaditeľstvo v Bratislave poverilo SOUE Nižná zorganizovať na Orave 1. ročník stretnutia učňovskej mládeže koncernu Tesla – spotrebná elektronika, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 26. až 29. mája 1982. Zúčastnilo sa ho 220 reprezentantov učňovských zariadení z učilíšť Bratislava, Nové Zámky, Litovel, Přelouč, Holešovice, Nižná a VEB Mühlhausen, ktorého učni sú u nás momentálne na výmennej praxi.

Súťažilo sa vo futbale, volejbale i nohejbale a v preteku brannej všestrannosti, ktorý sa skladal z cezpoľného behu, určenia azimutu, streľby z malokalibrovky a vzduchovky i hodu granátom na cieľ a do diaľky.

Po zrátaní bodov si celkové prvenstvo vybojovali žiaci SOUE Nižná (29 bodov) pred SPV Litovel (22 bodov), SPV Nové Zámky (20 bodov), SOUE Bratislava, Přelouč a SPV Holešovice.

Stretnutie učňovskej mládeže preverilo telesnú a brannú zdatnosť žiakov a prispelo k utuženiu priateľských vzťahov medzi jednotlivými školami koncernu.

(Oravská Tesla, 23/1982) Rozlúčka s hosťami z Mühlhausenu Stredné odborné učilište Nižná bolo v druhej polovici mája hostiteľom 16-člennej delegácie žiakov a výchovných pracovníkov z družobného učilišťa v Mühlhausene. Počas pobytu našim hosťom oravská príroda pripravila mnohé zážitky. Najväčšie dojmy si

odnášali z Juráňovej doliny, Roháčov a Oravskej priehrady. Nezabudnuteľný bol aj jednodňový výlet do Vysokých Tatier. Podujatia kultúrne, športové a iné si pochvaľovali, ale hlavne sa im páčilo športové stretnutie tesláckej mládeže VHJ, na ktorom sa aj zúčastnili.

Veľkým prínosom bola odborná prax, kde si žiaci odnášali pracovné skúsenosti.

Pracovné výsledky spolupráce oboch škôl boli zhodnotené na výstave Zenit, kde prvenstvo získal exponát zhotovený v Mühlhausene. Pre ďalšie obdobie sa zástupcovia oboch škôl dohodli pripravovať podklady pre zhotovenie exponátu na rok 1983, Nižná – examinátor a učilište Mühlhausen generátor. Určil sa termín pracovného stretnutia 3. – 6. októbra 1982, kde zástupcovia škôl dohodnú termín budúcej výmennej praxe a program.

Vedúci delegácie Dietrich Gezer na záver pobytu v Nižnej vyslovil poďakovanie celému učilišťu za príjemný pobyt v Nižnej na SOUE a so želaním sa lúčil do skorého videnia opäť v Mühlhausene. Na stanici sa 4. júna s delegáciou rozlúčil riaditeľ učilišťa Ing. Anton Kamody a celé vedenie školy.

(Oravská Tesla, 24/1982)

Prvenstvo III.C triedy Socialistické súťaženie v našom podniku má vytvorenú dlhoročnú tradíciu.

Nielenže sa skvalitnila jeho organizačná a metodická činnosť, ale postupne pribúdajú aj nové formy súťaženia v kategórii jednotlivcov i kolektívov. Medzi ne patrí aj súťaž SOUE Tesla o najlepšieho žiaka triedy, ročníka i školy, ako aj súťaž o najlepšiu triednu organizáciu SZM. Vo svojej podstate je to pracovné hodnotenie žiakov i tried v oblasti študijných výsledkov i odbornej a mimoškolskej činnosti.

V socialistickej súťaži o najlepšiu triednu organizáciu SZM v školskom roku 1981/82 spomedzi 24 triednych organizácií si prvenstvo odniesla bývalá 3.C trieda mechanikov elektronikov (v súčasnosti sú štvrtáci) triedneho profesora Jána Lacku, ktorý po celé tri roky bol kolektívu zväzákov aj obetavým aktivistom. Ich úspešný štart do súťaže o najlepšiu triednu organizáciu vlastne začal už v 1. ročníku SOUE, kde sa kolektív formoval a nadobúdal potrebné skúsenosti na neskorší „útok“ na prvenstvo.

V ich bohatej všestranne zameranej činnosti vysoko prevládala spoločenskokultúrna aktivita, ktorá vyvrcholila nielen víťazstvom hudobnej skupiny Signál v rámci súťaže VHJ Tesla v Starej Turej, kde túto vyhrali, ale i piate miesto v najvyššom

rezortnom kole súťaže Malá učňovská akadémia v Čáslavi, ktoré vybojovali žiaci triedy Jozef Diňa, Stanislav Ďurkovič, Jaroslav Jančovič a Peter Tomčala.

Nemalým úspechom triedy je aj účasť v III. kole súťaže zručnosti v Bratislave.

V kategórii žiakov štvorročného štúdia získali Ján Sopúch druhé a Jozef Diňa šieste miesto, čím sa postarali o prvenstvo družstva SOUE Tesla Orava v kategórii „štvorročiakov“.

Významnou súčasťou ich mimoškolských výsledkov je športová činnosť. Takmer tretina žiakov triedy spomedzi vyše tridsať chlapcov a dvoch dievčat sú hráčmi volejbalového a basketbalového družstva SOUE Tesla. Piati žiaci aktívne pracujú v astronomickom krúžku pod vedením Ing. M. Horáka.

Ich najväčším športovým úspechom je prvé miesto vo volejbale v stretnutí učňovskej mládeže GR VHJ Tesla – spotrebná elektronika v Nižnej v máji tohto roku.

V družstve SOUE totiž boli dve tretiny žiakov 3.C triedy. Aj druhé miesto v celoškolskom turnaji volejbalistov spomedzi dvanástich zúčastnených družstiev je vyjadrením športového snaženia. So športovou činnosťou kolektívu triedy úzko súvisí aj turistická. Počas druhého polroka absolvovali dve horské túry. Prvá z Oravíc ich zaviedla na Skorušinu a po hrebeni do Nižnej, kým druhá patrila najkrajšej časti Roháčov – roháčskym plesám a vodopádu. Poznávanie vlasti si rozšírili aj o poznanie pracovné.

V rámci trojdňovej exkurzie navštívili sesterské podniky Tesla vo Vrábľoch, Piešťanoch a Bratislave. Okrem toho si prezreli aj televízne štúdio v Mlynskej doline, Slavín, nádvorie Bratislavského hradu, Zlaté piesky a ďalšie zaujímavosti mesta na Dunaji.

Medzi aktíva súčasných víťazov školy patrí aj spolupráca so SOU Makyta Námestovo.

Nedávno zorganizovali družobný večierok a ešte v tomto školskom roku majú plánovaných šesť spoločných podujatí. V súčasnosti sa kolektív žiakov pod vedením J. Lacka usiluje o ďalšie prehĺbenie študijnej, pracovnej i spoločenskej aktivity na počesť III. zjazdu SZM a 65. výročia VOSR. Na počesť týchto udalostí prijali socialistické záväzky zamerané na znižovanie absencie, zlepšenie prospechu, pomoc JRD pri zbere zemiakov, zhotovenie učebných pomôcok a pod., ktoré chcú naplniť statočnými činmi, aby aj za tento školský rok prvenstvo obhájili.

(Oravská Tesla, 38/1982)

Spomienky pamätníka – List bývalého žiaka Po prijatí do experimentálneho študijného odboru mechanik elektronik na SOUE v Nižnej som v septembri 1982 nastúpil do tohto učilišťa. Bolo to v čase, keď SOUE slávilo 25 rokov založenia a zároveň prežívalo obdobie svojho rozkvetu. Nebolo ľahké stať sa jeho žiakom, avšak o to viac sme si to vážili. Povedať niekde na Slovensku, že som absolvent učilišťa v Nižnej, znamenalo istotu v práci a lepší pohľad na človeka, o čom svedčili aj nadobudnuté vedomosti a skúsenosti z daného odboru. No učilište samotné by neznamenalo toľko, keby v ňom tieto vedomosti neodovzdávali profesionálni odborníci, učitelia, majstri, vychovávatelia, ktorí boli pre svoju profesiu povolaní.

Spomínam si na moje prvé dojmy po príchode na internát, kde sme sa rozlúčili s rodičmi a ostali sme sami, bez kamarátov z detstva, sami v cudzom svete. Boli sme zo všetkých kútov Slovenska, nepoznali sme sa, len sme vedeli, že patríme do jednej triedy súdružky Súlovcovej a „nejakého oddielu“, ktorému velil v tom čase nejaký súdruh Capuliak... Odrazu som sa ocitol v akomsi „trojstupe“ a šlo sa do jedálne na obed.

Netrvalo dlho a mal som za sebou prvý týždeň, mesiac, polrok... Organizácia dňa bola väčšinou nasledovná: doobeda škola alebo prax, potom obed, štúdium na internátnych izbách, vychádzky alebo nejaká spoločná akcia SZM. Dalo sa na to rýchlo zvyknúť, lebo nebol čas rozmýšľať nad iným. Zodpovednosť za rodičov plne prebrali vychovávatelia, ktorí robili s nami všetku výchovnú činnosť a formovali našu osobnosť mimo školy. Rodičia si mohli byť istí, že je o nás postarané.

K tomuto statusu školy prispieval dôležitou mierou aj materský podnik Tesla Orava, ktorý učilište veľmi podporoval vo všetkých oblastiach, napr. materiálnej, technickej, ekonomickej, výchovnej, kultúrnej a iných. Taktiež organizácia SZM pracovala v učilišti na výbornej úrovni. Cez zväz mládeže sme sa ako študenti zúčastňovali rôznych aktivít, výmenných praxí a poznávacích zájazdov. Za všetkým stáli ľudia ochotní pracovať a plniť si svoje povinnosti niekedy nad rámec svojich pracovných povinností.

Aj dnes po viacerých rokoch od absolvovania SOUE môžem povedať, že toto učilište mi odovzdalo pre môj život veľa dobrého, čo v mojom živote často využívam a zhodnocujem. Prajem tomuto učilišťu do ďalších rokov, aby si udržalo jeho zvučné meno medzi školami na Slovensku, aby prekonalo prekážky doby, ale hlavne, aby v ňom pracovali odborníci povolaní pre pedagogické majstrovstvo, ktoré mu toto meno zabezpečia.

Som rád, že som mohol poznať prostredníctvom 4-ročného štúdia na SOUE krásny oravský kraj, spôsob života a dobrosrdečnosť ľudí, ktorí tu žijú.

(Peter Tamaši, absolvent SOUE v Nižnej, apríl 2007) Z deviatich päť prvých Žiaci SOUE Nižná zožali v kultúrno-záujmovej činnosti v rámci celoštátneho kola VHJ Tesla, spotrebná elektronika, ďalšie úspechy. Súťaže záujmovo-umeleckej činnosti sa z učilišťa zúčastnilo iba 9 žiakov, odniesli si však 5 prvých a 2 druhé miesta.

Prvé miesto patrí Ivanovi Dzurňákovi (spev s doprovodom), Ivete Regulyovej (prednes poézie), Ivanovi Markovi (prednes prózy), skupine Signál a Milošovi Kubíkovi (amatérska fotografia). Grafické práce Romana Petrikoviča si vyslúžili druhé miesto. Úspech je pekný, teší, ale zároveň aj zaväzuje obstáť rovnako úspešne i v druhom ročníku tohto festivalu.

(Oravská Tesla, 8/1983) 186 mladých odborárov „Buďte vítaní v radoch ROH,“ týmto heslom 3. marca 1983 vítala vyzdobená kruhová sála ZK ROH 186 prvákov zo 6 tried SOUE. Zišli sa tu, aby z rúk predstaviteľov podniku a odborovej organizácie prevzali členské preukazy odborárov. Okrem predstaviteľov učilišťa boli na slávnosti prítomní aj predseda CZV KSS Václav Vojáček a tajomník ZV ROH Jozef Sabo.

Hostia vo svojich vystúpeniach hovorili najmä o význame a poslaní ROH, jeho úlohách a cieľoch najmä pri príprave robotníckej generácie. Preukazy Revolučného odborového hnutia potom jednotliví úsekoví dôverníci prevzali od zástupcov tejto najmasovejšej organizácie.

(Oravská Tesla, 10/1983) Úspešný jubilejný školský rok V tomto roku bola SOUE na okresnej konferencii KSS udelená Červená zástava OV KSS, ktorú za výsledky v socialistickej súťaži z rúk vedúceho tajomníka RSDr. P. Kymana prevzali Ing. A. Kamody a J. Vrábel. Červenú zástavu Okresného výboru SZM udelil OV SZM aj CUO SZM za príkladnú iniciatívu a aktivitu.

(Oravská Tesla, 29/1983)

Učilišťu názov Najlepšie Komisia pre rozvoj socialistického súťaženia učňovskej mládeže koncernu Tesla – spotrebná elektronika na základe pokynov a metodiky FMEP posúdila a vyhodnotila výsledky socialistickej súťaže v učňovských zariadeniach. Základnými hodnotiacimi kritériami bola činnosť v oblasti ideovovýchovnej a verejnoprospešnej práce, odborného rozvoja a výchovy mimo vyučovania.

V hodnotení získalo SOUE Nižná prvé miesto s počtom 320 bodov a súčasne aj čestný názov Najlepšie SOUE VHJ pred SOUE Bratislava a SOU Přelouč. SOUE Nižná súčasne postúpilo do rezortného kola socialistickej súťaže FMEP. Čestný názov Vzorný učeň VHJ bol navrhnutý udeliť žiakom Jozefovi Diňovi, Stanislavovi Gostíkovi, Pavlovi Kolejákovi a Ľubomírovi Marešovi. Žiak Diňa bol navrhnutý na udelenie čestného titulu Vzorný učeň rezortu FMEP. (Oravská Tesla 35/1983) Za ochotu a spoluprácu Riaditeľstvá KPÚ v Banskej Bystrici, Pobočky Inštitútu ruského jazyka A.S. Puškina v Bratislave ďakujú vedeniu SOUE za poskytnutie priestorov pre uskutočnenie 2. ročníka celoslovenského seminára Konfrontácie interpretačných snáh v slovenskom a ruskom umeleckom prednese.

Demonštrácia školského okruhu v školskej praxi na SOUE zásluhou J. Vrábla, J. Vengríniho, Ing. T. Halčina a L. Kvaka mala živý ohlas a stretla sa so skutočným uznaním prítomných vysokoškolských pedagógov, okresných metodikov, inšpektorov i učiteľov 1. a 2. cyklu.

(Oravská Tesla, 43/1983) Učili sa abecede lyžovania Prvé tri týždne februára bolo SOUE v Nižnej akoby „vykoľajené z pravidelného“ odborno-vzdelávacieho rytmu. Počas nich sa vyše dvesto žiakov prvého ročníka v troch týždenných turnusoch zúčastnilo povinného výchovno-výcvikového lyžiarskeho kurzu. Školiace a rekreačné stredisko Tesla Orava pod Roháčmi sa už po štvrtý raz stalo miestom ich týždenného pobytu v horách, zameraného na výuku lyžiarskej abecedy.

Z roka na rok – ako sme sa po ich návrate domov dozvedeli od inštruktorov z radov učiteľov a majstrov odbornej výchovy – pribúda tých, čo už majú aké-také znalosti zo základov zjazdového lyžovania. Prispela k tomu nielen lavínovite sa šíriaca „lyžiarska horúčka“ ľudí všetkých vekových skupín, ale aj viacročné organizovanie lyžiarskych kurzov v ZDŠ. S tými, čo zjazdové lyže už spoľahlivo ovládli, inštruktori mohli podstatne rýchlejšie zvládnuť metodiku lyžovania, keď navyše k výuke im veľmi dobre poslúžil aj vyše 1000 metrov dlhý lyžiarsky vlek Tatra Poma v Zuberci. Aj dostatočná snehová prikrývka dožičila mladým lyžiarom dostatok pohody.

Tým žiakom, ktorí sa na zjazdovke na Janôvkach osvedčili najlepšie, inštruktori umožnili vyskúšať si aj známu roháčsku zjazdovku na Spálenej s krkolomným „padákom“ v jej závere. Medzi účastníkmi bol však aj rad takých, ktorým jazda aj z toho najmenšieho briežku robila problémy či skôr sa obávali pádu. Tým sa vyčlenení inštruktori venovali osobitne a v blízkosti rekreačného strediska ich učili nielen jednotlivým základným cvikom, ale aj prepotrebnej odvahe.

Súčasťou lyžiarskeho kurzu boli aj záverečné „turnusové“ preteky medzi slalomovými bránkami, ktoré najlepšie ukázali kvalitu ich lyžiarskeho umenia. Jediný „odpočinkový“ deň účastníci všetkých turnusov po vedením profesorov Petra Murgaša, PaedDr. Miroslava Gándiho a Júlie Venglarčíkovej využili na prehliadku neďalekého Múzea oravskej dediny na Brestovej i na peší výlet pod roháčske končiare. Pre mnohých z nich bola cesta do druhého najvyššieho horstva v ČSSR prvou v ich živote, preto ich obdiv bol dvojnásobne väčší. Aj beseda s náčelníkom Horskej služby oblasti Západné Tatry-sever Júliusom Šiškom všetkým priblížila život hôr, ich krásu, nástrahy i nebezpečia a potrebu ich ochrany pre ďalšie generácie. Obohatením ich týždenného pobytu pod Roháčmi bol nielen zoznamovací, ale aj záverečný „diskotékový“ večierok.

Týždenný pobyt v horách všetkým z nich pridal na sviežosti ducha, obohatil ich o nové lyžiarske poznatky a dodal nových síl do ďalších dní v škole či v dielni a najmä zblížil ich záujem s bielym športom.

(Oravská Tesla, 8/1984) Najrýchlejší plavec z Nižnej Vonku bolo pravé aprílové počasie, no dolnokubínska krytá plaváreň ničím nepripomínala rozmary aprílových dní. V rámci športovej časti Čs. spartakiády 1985 sa tu v dňoch 26. – 27. apríla 1984 konalo nezvyčajné športové podujatie – spartakiádna

plavecká štafeta 1000x100 metrov. Dolný Kubín bol iba jedným zo 48 miest v republike, kde sa táto súťaž konala a do ktorej bolo zapojených takmer 70-tisíc účastníkov v tisíc členných štafetách.

Do plaveckej štafety v okresnom meste sa šestnástimi percentami a 177 účastníkmi zapojila aj Nižná. Vo štvrtok odpoludnia sa do štafety zapojilo 143 žiakov a pedagogických pracovníkov SOUE, ktorým patrilo vyše päť hodín „plaveckého času“.

V dvadsaťpäť metrov dlhom bazéne si z nich najlepšie viedol František Farago, žiak 4.D triedy, ktorý dosiahol čas 1,07,1 min., ktorý súčasne bol najlepším časom v štafete.

Priemerný čas zúčastnených žiakov školy činil dve minúty. V „mokrej“ dráhe si veľmi dobre počínali aj učitelia, majstri odbornej výchovy a telovýchovní inštruktori, z ktorých za bojové úsilie najviac potlesku od žiakov dostali majstri Eugen Habovštiak a Ján Adámus.

Dúfame, že podobné podujatie budeme mať možnosť zorganizovať v budúcom roku i v našom bazéne v Nižnej, čo je iste prianím všetkých nás.

(Oravská Tesla, 20/1984) Opäť najlepší V minulom mesiaci zasadala komisia pre rozvoj socialistickej súťaže učňovskej mládeže koncernu Tesla – spotrebná elektronika, ktorá na základe platnej metodiky Federálneho

ministerstva

elektrotechnického

priemyslu

a GR

Tesla

posúdila

a vyhodnotila výsledky socialistickej súťaže učňovských zariadení v školskom roku 1983/84. Hodnotenie bolo zamerané na oblasť výchovy mimo vyučovania. Na prvom mieste sa v tejto súťaži umiestnilo SOUE Nižná s počtom 275 bodov, 2. miesto patrí SOUE Bratislava (250 b.) a 3 miesto získalo SOUE Přelouč (175 b.). Čestný titul Vzorný učeň VHJ bol navrhnutý Jozefovi Klusovi a Petrovi Kuchčákovi, žiakom SOUE Nižná.

Peter Kuchčák bol navrhnutý i na udelenie čestného titulu Vzorný učeň Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu. Víťazné kolektívy i jednotlivci budú po schválení OOR a politicko-výchovnou komisiou prihlásení do socialistickej súťaže v rámci rezortu elektrotechnického priemyslu.

(Oravská Tesla, 31/1984)

Opäť medzi svojimi V rámci programu UNESCO v rozvojových krajinách, najmä v Ázii a Afrike pomáhajú aj mnohí československí experti na rôznych úsekoch činnosti.

Zo šesťročného pracovného pobytu v hlavnom meste Tuniska v Tunise sa v minulých dňoch do Nižnej vrátil jeden z pracovníkov nášho podniku, majster odbornej výchovy na SOUE Tesla Jozef Zimáň. Počas uvedeného obdobia vyučoval odborné predmety slaboprúdu na Štátnom technickom gymnáziu Bab El Khadra. Bol jedným z okolo tristovky profesorov školy s vyše dvetisíckou žiakov.

Prvé roky Jozefa Zimáňa na „čiernom kontinente“ neboli najľahšie. Hoci francúzštinu ovládal dobre, starosti mu robila neznalosť jazyka domorodcov a trvalo peknú chvíľu, kým porozumel reči svojich zverencov. J. Zimáň už pred odchodom na africký kontinent mal bohaté teoretické poznatky zo slaboprúdu a aj takmer dvadsaťročná práca majstra OV preň bola výbornou zásobárňou pri odovzdávaní poznatkov svojim africkým žiakom. Významne ju obohatil aj ďalším štúdiom slaboprúdu diaľkovou či externou formou na VŠDS v Žiline. Škola, najmä v prvých rokoch, bola preň celodenným vyplnením času od pondelka do soboty. Nedele už pochopiteľne boli v

„jeho rukách“. Patrili najmä

koníčkom – kúpaniu a potápaniu sa v mori. Inokedy zasa patrili mototuristike pri poznávaní krajiny bohatej na prírodné krásy a zaujímavosti. Stredozemného mora, najmä jeho najkrajších pláží v Tunisku, si užil naozaj dosýtosti, no vždy sa v ňom prebúdzala túžba po kraji, v ktorom vyrastal a žil – Orave.

Opäť sa vrátil medzi svojich spolupracovníkov, priateľov a kamarátov, aby pokračoval vo výchove najmladších teslákov v SOUE v Nižnej a teda v práci, ktorá sa mu stala nielen cieľom života, ale aj osobným koníčkom.

(Oravská Tesla, 35/1984) SOČ treba podporovať Stredoškolská odborná činnosť je jednou z hlavných foriem študijnej aktivity mladých ľudí, ktorá nadväzuje na výchovno-vzdelávací proces a prispieva k príprave žiakov na život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti. Najrozšírenejšou formou SOČ je riešenie úloh výrobnej a spoločenskej praxe, zlepšovateľská činnosť, navrhovanie a tvorba učebných pomôcok. Riešenie týchto úloh uskutočňujú tak jednotlivci ako aj

kolektívy v SOUE. V súčasnosti prebieha už druhý ročník SOČ s tým, že vhodne dopĺňa už stanovené a využívané metódy ako je ZENIT, Reflektor mladých, stanice mladých technikov, družobná spolupráca a výmena skúseností. Vyvrcholením tejto technickej tvorivosti mladých ľudí sú výstavy, ktoré sa pravidelne organizujú v marci. Na minulej výstave bolo v SOU vystavovaných 28 prác, autori ich obhájili pred odbornou porotou.

Víťazné práce potom postupujú do vyšších kôl.

V súčasnej dobe súťažné odbory SOČ predstavuje 20 oblastí, v ktorých mladí ľudia majú možnosť uplatniť svoje návrhy, myšlienky. Prakticky zachytávajú všetky odborné aj prírodovedné odbory. V SOU žiaci pracujú väčšinou v kolektívoch, ktoré vedú majstri OV. Tí zároveň plnia úlohu aj konzultantov zadaných úloh, ktoré kolektív rieši. Je to práca náročná, ktorá si vyžaduje zodpovedný prístup od všetkých zainteresovaných. Práve preto sa v minulom ročníku SOČ zaviedlo aj odmeňovanie vedúcich krúžkov. Prispieva to k skvalitňovaniu celej činnosti pri dodržiavaní stanovených kritérií. Veci však neprospieva, ak sa odmena majstrom OV nevyplatí včas a bezdôvodne sa odďaľuje, ako je to v súčasnej dobe. Pracovníci tak strácajú motivačný stimul, čo sa odzrkadľuje aj na príprave prác SOČ v tomto školskom roku...

SOČ je záujmovou činnosťou SZM. Je to pre žiakov činnosť dobrovoľná, a preto jej treba pomáhať. Cieľom je dosiahnuť všestranný a harmonický rozvoj osobnosti žiaka – budúceho priekopníka svojej doby, popredného robotníka, technika a možno i vedca.

(Oravská Tesla, 48/1984)

Pokračujú v tradíciách školy Imatrikulácia žiakov 1. ročníka má na nižnianskom SOUE dlhoročnú tradíciu a stala sa významným kultúrno-spoločenským podujatím učilišťa.

Na slávnostné prijatie do „cechu učňovského“ nastúpilo v stredu 7. novembra 1984 v kruhovej sále ZK ROH 350 žiakov 1. ročníka všetkých foriem štúdia i viacerí noví pedagogickí a výchovní pracovníci.

Uvítacie slovo s veršami básne P. O. Hviezdoslava Ó, mládež naša ... patrilo predsedníčke CUO SZM Anne Jadrňákovej a kultúrnej referentke DM pri SOUE Eve Teťákovej.

Hosťami slávnostnej imatrikulácie boli zástupcovia družobnej zväzáckej organizácie z VVŠT v Liptovskom Mikuláši, zástupcovia vedenia SOUE i viacerí pedagogickí pracovníci učilišťa. „Pojednávací proces“, ktorého réžiu mali v rukách žiaci 3.B a 3.C triedy začal „obžalobou“ žiakov 1. ročníka za „trestný čin“ beztrestného opotrebovávania areálu SOUE počas 66 dní, ktoré uplynuli od ich nástupu do lavíc SOUE. Súdny tribunál v dobovom odeve, spestrený prítomnosťou historických zbrojnošov a katov ešte zvýraznil význam tohto pre žiakov – prvákov už neodmysliteľného podujatia.

Pred vlastným aktom imatrikulácie či slávnostného zápisu žiakov do školy, sudcovia senátu prečítali „trestné oznámenie“ na žiakov, ktorí na znak oľutovania činu a prijatia do učňovského cechu spoločne zložili prísahu. Po nej nasledoval vlastný obrad imatrikulácie. Každý z prítomných učňov a učníc i žiakov štvorročného štúdia prešiel symbolickým derešom, na ktorom ho „krutý dráb“ nemilosrdne „pohladil“ varechou po zadnej časti tela. Druhou skúškou spôsobilosti pre vstup do cechu bola „koláčová skúška“. Všetci si museli na nej odhryznúť z koláča natretého marmeládou a veru máloktorému z nich sa to podarilo s čistým obličajom tváre. Pečiatka na čele s vytlačenými arabskými číslami, ktorou označili každého prváčika, zas symbolizovala stupeň prospechu žiakov – známkami , s ktorými sa počas štúdia môžu stretať. Poslednou a vari najobávanejšou skúškou či „operáciou linky“ pre vstup do elektrikárskeho cechu bol dotyk oboch rúk zveráka a meča. Maličké „kopnutie“ samozrejme nikoho na zem nezrazilo, ale bolo prejavom odbornej spôsobilosti pre prijatie za žiaka SOUE, k čomu každý dostal aj príslušné oprávnenie v podobe „kráľovského dekrétu“ s vyznačením povinností, ktoré pre vstup do cechu stanovil „kráľovský magistrát“.

Ukončením slávnostného aktu imatrikulácie program pokračoval radom scénok, ktoré so žiakmi tretej „béčky“ a „céčky“ pripravili A. Jadrňáková a E. Teťáková. Bol pripravený na „spôsob“ televízneho vysielania. Začal sa večerníčkom a cez reklamy, predpoveď počasia, televízne noviny, chvíľku poézie a televízny film sa štáb organizátorov dostal až ku záverečným gólom – bodom – sekundám. Scénky z vlastnej produkcie sa prítomným žiakom, ale i pedagogickým pracovníkom veľmi páčili a naznačili aj pre nových žiakov školy možnosti dostatočnej realizácie v kultúrnej a spoločenskej oblasti.

V závere spoločenského programu už parket patril najmladším školákom a hudobnej skupine Atomic, ktorú vedie majster OV Daniel Pazúrik.

(Oravská Tesla, 48/1984)

Aktívne v mesiaci ČSSP Jedným z mnohých podujatí CUO SZM pri SOUE, konaných na počesť Mesiaca ČSSP, bola aj súťaž hudobných skupín školy, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 29. 11.

1984 v kinosále ZK ROH. Celoučilištný výbor SZM, ktorý riadi činnosť takmer tridsiatich triednych organizácií SZM, v snahe usmerniť začínajúcich hudobníkov, si na súťaž do poroty pozval odborníkov, ktorí sú v populárnej hudbe „doma“. Jej predsedom bol popredný čs. klavírny virtuóz, pracovník OOS v Banskej Bystrici Ján Gonda. Ďalších členov tvorili Dušan Mutňan, Václav Václavů, predsedníčka CUO Anna Jadrňáková a zástupca riaditeľa SOUE Koloman Šándor.

Preplnená sála z radov žiakov SOUE bola výbornou kulisou pre členov piatich súťažných skupín. Každá z nich mala za úlohu v limite dvadsiatich minút reprodukovať ukážky známych skupín v oblasti populárnej hudby a základnou podmienkou súťaže bolo zahrať vlastnú skladbu.

Snaženie i kvalitu prehrávok jednotlivých skupín porota ocenila udelením II. ceny pre najlepšiu zo skupín – Atomic, ktorú vedie MOV Daniel Pazúrik. Tretiu cenu porota udelila 5-člennej skupine Akcent, ktorej vedúcim je T. Šandor.

Po ukončení súťaže sa všetci účastníci súťaže stretli na seminári, na ktorom pozvaní členovia poroty z Banskej Bystrice a Dolného Kubína nielen odovzdali bohaté poznatky z vlastnej hudobnej práce i práce porotcov, ale najmä ich usmernili a mladým adeptom hudobného života povedali „do duše“ i poradili im, akým smerom sa majú uberať, aby ich cesta za úspechmi bola čo najpriamejšia.

Medzi ďalšie akcie CUO SZM, ktorými obohatili Mesiac ČSSP boli tradičný beh VOSR, oslavy Medzinárodného dňa študentstva, hudobná hodinka s premietaním diapozitívov a ďalšie.

V rámci družobných stykov s NDR trojčlenná delegácia pracovníkov SOUE navštívila družobnú organizáciu v Mühlhausene, aby dohodli plán družobných stykov na rok 1985 a súčasne si vymenili tradičný exponát, ktorým tentoraz bola Sonda 85.

(Oravská Tesla, 50/1984)

Náš učeň na majstrovstvách sveta vo vzpieraní Osobitný úspech pre školu zaznamenal československý juniorský reprezentant vo vzpieraní Marián Čiernik, keď na Majstrovstvách sveta a Európy v Taliansku získal piate, resp. 4. miesto.

(Oravská Tesla, 3/1985) Dvaja na olympiádu učňov Jedným z najlepších športových a branných krúžkov v SOUE je lyžiarsky. Už 13 rokov na jeho čele stojí aktívny lyžiarsky pracovník, vrchný majster odbornej výchovy na SOUE Ján Ferenčík.

V súčasnosti sa stará o vyše 30 zverencov (z nich 4 dievčatá), ktorí sa raz v týždni stretávajú na zjazdovke v Nižnej, aby lepšie zvládli slalomovú techniku. Jeho dvaja zverenci – Róbert Potočník z 3.E triedy a Gabriela Djobeková z 1.E triedy si v krajských pretekoch rezortu FMEP vydobyli účasť na celoštátnych preboroch učňovskej mládeže v zjazdových disciplínach, ktoré sa uskutočnili v dňoch 18. – 21. 2. 1985 v rekreačnom stredisku Soláň pri Rožnove pod Radhoštěm.

R. Potočník tu v silnej konkurencii pretekárov v špeciálnom i obrovskom slalome zhodne obsadil pekné 5. miesto. Dobre si počínala aj G. Djobeková, ktorá si v kategórii dievčat v oboch zjazdových disciplínach vybojovala 8. miesto.

R. Potočník a J. Holubčíková (bežkyňa na lyžiach) si vo svojich celoštátnych preboroch FMEP vybojovali účasť na Zimnej olympiáde učňovského dorastu na Šachtičkách pri Banskej Bystrici. Veríme, že aj tu budú čestne reprezentovať farby oravskej Tesly.

(Oravská Tesla, 8/1985)

Putovný pohár zostal doma Športovo-branné stretnutie robotníckeho dorastu VHJ koncernu Tesla – spotrebná elektronika začali písať novú históriu spolupráce u najmladšej generácie teslákov koncernu. Usporiadaním už 4. ročníka podujatia, ktoré sa konalo v dňoch 4. – 7. júna 1985 v Nižnej, bolo poverené SOUE Nižná. Konalo sa v znamení osláv 40. výročia

oslobodenia našej vlasti sovietskou armádou za účasti SOUE Bratislava, Přelouč a domácich a zúčastnili sa ho aj tri miestne odlúčené skupiny učňov z Holešovíc, Litovelu a Nových Zámkov. Športovo-branného stretnutia sa zúčastnilo vyše 100 učňov, z toho 20 dievčat a ten istý počet výchovných pracovníkov. Slávnostné otvorenie sa konalo na štadióne SNP v Nižnej za účasti predstaviteľov koncernu, politicko-hospodárskeho vedenia podniku a vedenia SOUE. Pred ním sa všetci účastníci stretli pri pamätníku oslobodenia v Nižnej, aby si položením kytice kvetov uctili pamiatku osloboditeľov.

V boji o celkové prvenstvo si na jednotlivých úsekoch športu najlepšie počínalo domáce družstvo, keď zvíťazilo vo volejbale, stolnom tenise i v branných pretekoch chlapcov. Dievčatá v nich skončili druhé a druhé miesto si Nižná vybojovala aj vo futbalovom turnaji. Celkovým víťazstvom si vybojovala Putovný pohár GR VHJ koncernu spotrebná elektronika i ceny pre najlepších.

Súčasťou športovo-branného stretnutia boli aj viaceré

spoločensko-kultúrne

podujatia. V spoločenskom kvíze si opäť najlepšie viedlo družstvo domácich.

Hosťom zo spomínaných učňovských zariadení sa predstavil aj folklórny súbor Oravan. Uskutočnila sa aj diskotéka i záverečný mládežnícky večer. Vedúcim jednotlivých výprav i organizátorom bolo určené posedenie pri partizánskej vatre. Športovo-branné stretnutie, ktoré sa konalo za zvýšených úloh školy, malo dôstojný rámec a vyžiadalo si nemálo úsilia v príprave i počas jeho organizovania. Slová vďaky za aktívny prístup k úlohám patria najmä J. Kukovi, V. Kubalovej, M. Gándimu, R. Ragulovi, A. Špavorovi, Š. Šaligovi, Ľ. Hlatkému, E. Teťákovej, E. Brezovskej a ďalším.

(Oravská Tesla, 24/1985)

Z Nižnej do festivalovej Moskvy Už po druhý raz bude metropola ZSSR – Moskva v posledných dňoch júla a začiatkom augusta tohto roku hostiť mladých ľudí zo 150 krajín celého sveta, ktorí prídu na XII. Svetový festival mládeže a študentstva.

Tohto sviatku mládeže celej planéty sa zúčastní aj čerstvá maturantka 19-ročná delegátka z SOUE Nižná Magdaléna Herudová, ktorá bude zastupovať takmer 900-

člennú organizáciu zväzu mládeže SOUE a spolu s ďalšou delegátkou okresu Dolný Kubín bude zastupovať aj mládež celej Oravy.

Od začiatku návštevy učilišťa Magda nebola iba výbornou žiačkou triedy a skupiny odbornej výchovy, ale aj aktívnou členkou zväzáckej organizácie SOUE. Už počas pionierskych rokov z nej mali radosť učitelia ZŠ, lebo bola talentovanou recitátorkou poézie v slovenskom i ruskom jazyku. Vo svojej záľube neustala ani počas učňovských rokov v Nižnej. Jej aktívna účasť na kultúrno-spoločenskom živote učilišťa rozšírila aj ambície školy v oblasti recitačného prejavu poézie. Aj tu získala pre ňu viaceré prvenstvá. Ako predtým, aj v učňovských laviciach jej patrilo miesto na pódiu Hviezdoslavovho Kubína. No Magda Herudová nebola len úspešnou reprezentantkou SOUE v oblasti kultúry. Úspešne ho reprezentovala aj v odborných súťažiach. Potvrdzuje to najmú vlaňajšie prvenstvo v krajskej súťaži škôl II. cyklu v mikroelektronike i postup do celoslovenského kola.

Keď sa na sklonku zimy Magda dozvedela o jej výbere za delegátku na XII. SFMŠ v Moskve, veľmi ju to potešilo. Je rada, že bude medzi tými, čo budú môcť pred tvárou celého sveta odsúdiť „hru s ohňom“, ktorú americký imperializmus zo dňa na deň stupňuje, a spoločne s mladými ľuďmi – účastníkmi festivalu pozdvihne hlas na obranu mieru a života na Zemi.

(Oravská Tesla, 28/1985)

Krytá plaváreň odovzdaná do užívania V piatok 23. augusta 1985 o 12.00 hod. podnikový riaditeľ Ing. Rudolf Richter slávnostne prestrihol pásku a odovzdal riaditeľovi SOUE Ing. Antonovi Kamodymu do užívania stredisko plaveckého výcviku. Po siedmich rokoch výstavby sa tak konečne Nižná dočkala krytej plavárne. Hodnota diela, ktoré sa realizovalo v akcii Z, je 9,8 mil.

Kčs.

V úvodnom prejave podnikový riaditeľ zdôraznil, že plaváreň je ďalším objektom, ktorý nebude slúžiť len mládeži v SOUE, ktoré je jeho prevádzkovateľom, ale aj pracujúcim nášho koncernového podniku. Potom si všetci prítomní prezreli novovybudovaný areál. Stredisko plaveckého výcviku bude širokej verejnosti sprístupnené po mesačnej skúšobnej prevádzke.

(Oravská Tesla, 34/1985)

SOUE vyzvalo k pomoci Vzhľadom k mimoriadnej situácii, ktorá sa v našom koncernovom podniku vytvorila po požiari, prijali pracovníci SOUE socialistický záväzok odpracovať v tomto roku bezplatne jednu zmenu v hlavnej výrobe. Chcú i takto pomôcť čím skôr likvidovať sklzy vo výrobe a zmierniť škody spôsobené požiarom. Zároveň DV ROH pri SOU vyzval k prijatiu podobných záväzkov všetky dielenské organizácie, závody, úseky a prevádzky nášho koncernového podniku.

(Oravská Tesla, 45/1985)

Spomienky pamätníka - Za hrsť spomienok Keď som sa zamyslela nad rokmi prežitými na SOUE v Nižnej, ťažko mi bolo vybrať z mojich spomienok niečo, čo by som považovala v mojej práci za prvoradé, čo by bolo treba opísať, zverejniť. Čas väčšinou vymaže všetko nepríjemné a v pamäti ostávajú len príjemné spomienky, ktoré znásobujú kvety od bývalých žiakov ku Dňu učiteľov, stretnutia s bývalými žiakmi, prípadne pohľadnice k meninám.

Predsa však najradšej spomínam na obdobie, keď sa na našej škole v roku 1985 zaviedla funkcia výchovného poradcu, ktorú som začala vykonávať. Už v tom čase si vedenie uvedomovalo, že charakteristickou črtou modernej civilizácie je pretechnizovaný svet, rýchle tempo života, ktoré so sebou prináša stresy, psychickú labilitu osobnosti, dôsledkom ktorej je stúpajúca tendencia trestnej činnosti mládeže a vzrastajúci počet drogovo závislých.

Aby sme prekonali nedostatky vo výchove, hľadali sme nové metódy a formy práce, ktoré povyšovali za cieľ školy výchovu, a nie iba vzdelávanie. Spôsob riešenia výchovných problémov žiakov, ktorý sme vtedy vytvorili, pretrváva dodnes, dokonca ho prebrali iné učilištia.

O dva roky neskôr začala na škole pracovať aj školská psychologička. V prvom ročníku diagnostikovala sociálnu štruktúru tried, systematicky pracovala so žiakmi, ktorí sa opakovane dopúšťali priestupkov. Identifikovala príčiny a navrhovala riešenia, ktoré pedagógovia realizovali.

Pomáhali sme spoločne žiakom prekonávať adaptačné

problémy pri prechode na strednú školu. Aj keď sa časom z finančných dôvodov táto funkcia musela zrušiť, spolupráca s Centrom poradensko-psychologických služieb

pretrváva dodnes. A čo je najdôležitejšie, naši bývalí žiaci sa naučili riešiť vážnejšie životné problémy pomocou psychológa.

Dnes sa často hovorí o kríze človeka, o jeho odcudzení sebe samému, ktorá sa prejavuje úpadkom mravných hodnôt, konzumným spôsobom života, deformujúcou masovou kultúrou, pocitmi beznádeje, drogami, neschopnosťou hodnotne prežiť vlastný život.

Východiskom z tejto situácie môže byť len nový postoj k mladému človeku, plný pochopenia, lásky a trpezlivosti k nemu, prijatie mladého človeka takého, aký je.

Priala by som si, aby žiaci našej školy nachádzali vo svojich pedagógoch práve takýchto chápajúcich, trpezlivých a láskavých učiteľov, ktorí im dokážu odovzdať nielen vedomosti, ale sú im tiež dobrými priateľmi, radcami, pomocníkmi pri riešení ich životných problémov.

(Mgr. Mária Súlovcová) Záleží nám na výsledkoch Na úseku mimo vyučovania pracuje 23 výchovných pracovníkov, ktorí sa starajú o 370 ubytovaných a 730 neubytovaných žiakov. Organizujú ich prácu v záujmových krúžkoch, plynulý chod CUO SZM, športové, kultúrne a ideovopolitické podujatia.

Naším spoločným cieľom je

výchova všestranne rozvinutej harmonickej osobnosti

mladého človeka. Človeka, ktorý v rozhodujúcich životných situáciách bude vedieť, kde je jeho miesto, bude vedieť hľadať a nachádzať dobro a krásu okolo seba vo veciach, ľuďoch a vzťahoch. Vieme, že sú to vysoké ciele a boli by sme neúprimní, keby sme tvrdili, že sa nám vždy darí ich dosiahnuť. Veď k nám prichádzajú i také deti, ktoré nevedia, že jesť sa má príborom a spať v pyžame, nevedia si uložiť svetrík a nikdy neprezliekali posteľnú bielizeň. Treba ich naučiť pravidelnosti v hygiene, dôslednosti v štúdiu, ale i prišiť si gombík a zahnať clivotu za mamou. Aj to je naša práca.

Možností a príležitostí, kde môžu ukázať, čo sa naučili, čo dokážu, majú naši žiaci naozaj dosť. Majú možnosť zapojiť sa do práce v krúžkoch, zúčastňovať sa na podujatiach,

ktoré

organizujeme.

Skvalitnením

práce

CUO

SZM

a získaním

vychovávateliek pre dochádzajúcich žiakov sa nám darí čoraz viac zapájať do činnosti aj dochádzajúcich žiakov. Žiaci teda možnosti majú. Mnohí ich aj využívajú k našej radosti a spokojnosti. Radosť robí hudobný krúžok, dobré meno majú recitátori a speváci, podobne športovci, astronómovia či fotografi a výtvarníci.

Isteže, stáva sa, že musíme riešiť i niektoré priestupky, ktorých sa naši žiaci dopúšťajú. Fajčenie, pitie alkoholických nápojov, nevhodné správanie sa, poškodzovanie školského majetku, šikanovanie. Snažíme sa zabrániť podobným prejavom intenzívnym výchovným pôsobením a ak sa nám to nepodarí, zostávajú už len postihy a ďalšia nekonečná výchovná práca.

Všetkým nám záleží, aby naša práca bola úspešná, aby jej výsledky bolo vidieť na každom kroku. Pomáha nám pri tom

aj metodická komisia pod vedením Emílie

Chmelkovej. Opierame sa o pomoc CUO SZM pod vedením Jána Capuliaka. Nemalú zásluhu na úspechoch má BSP pod vedením Vlasty Klačanskej. Veľký kus práce odviedli Anna Jadrňáková, Eva Teťáková, Tatiana Greššová, Zdenka Maťková a mnohí ďalší.

(Oravská Tesla, 1/1986) Večer trochu inak Streda. Poviete si: Ako každá iná. Ale táto 22. januára 1986 pre pracovníkov mimoškolskej výchovy bola trochu slávnostnejšia. Práve na tento deň pripravila obetavá Vlasta Klačanská večer indickej poézie, ktorú má sama veľmi rada.

Súdružka Klačanská už nejeden rok v SOUE vedie recitačný krúžok. V tejto práci sa nezameriava iba na prípravu žiakov pre súťaž. Umelecké slovo v podaní talentovaných žiakov krúžku umocnené prostredím, oblečením typickým pre túto krajinu a diapozitívmi, zanechalo u pracovníkov krásny, hrejivý pocit uspokojenia vlastných záujmov.

(Oravská Tesla, 4/1986)

Karneval SOUE Ak ste išli 18. 2. 1986 podvečer po Nižnej, mohli ste na ulici stretnúť také maškary, ako Jánošík, samuraj, Indián, upratovačka a podobne.

Práve v tento deň sa konal karneval SOU. Mládežnícky klub zmenil svoju tvár výzdobou, ktorú pripravila ZO SZM II.C triedy pod vedením Edity Kapjorovej. Najlepšie masky dostali malé upomienky.

(Oravská Tesla, 8/1986)

Zo srdca od kolektívu Dobré vzťahy a pochopenie v pracovnom kolektíve sa zákonite odzrkadľujú v kvalite vykonávanej práce. Kolektív majstrov OV v SOUE sa snaží medziľudské vzťahy skvalitňovať už aj z toho dôvodu, že všetci sú zapojení do socialistického súťaženia BSP a väčšina z nich je držiteľom bronzových a strieborných odznakov, ktoré v najbližšom období doplnia aj zlaté odznaky za vykonanú prácu pri výchove mládeže.

Tieto dobré vzťahy sa odzrkadlili aj pri svadbe najmladšieho člena kolektívu Mariána Kulinu. Prípravou svadobného daru sa zaoberal celý kolektív a nakoniec pripravil originálny dar – „automatickú práčku“, ktorá sa skladala z dreveného korýtka a rajbačky .

Kolektív BSP majstrov OV praje svojmu spolupracovníkovi aj v ďalšom jeho živote naplnenie jeho osobných, ale aj pracovných plánov, ktoré by spoločne s kolektívnou prácou pri výchove mladej generácie vytvárali pre našu spoločnosť hodnoty na podporu plnenia náročných úloh pri budovaní socialistickej spoločnosti.

(Oravská Tesla, 9/1986) „Železní muži“ vo futbale Z podnetu redakcie týždenníka Mladý svět, futbalových nadšencov zo SOUE Nižná a ich telovýchovného inštruktora Miroslava Gejdoša sa v piatok 21. februára 1986 v telocvični SOUE uskutočnil futbalový nonstop zápas. K tomuto maratónskemu meraniu síl bola zameraná aj samotná príprava v podobe behov v teréne i desiatkach hodín v telocvični či na kúpalisku. Takto pripravení sa o dvadsiatej hodine mohli proti sebe postaviť šesťčlenné družstvá „Sparty“ a „Slovana“, aby sa popasovali s časom i futbalovým umením. ,,Najkritickejšie obdobie pre hráčov nastalo od jednej do tretej hodiny rannej.

Okrem pohybu hráčov a zvukov lopty celú noc nám pomáhali tóny popmuziky, ktoré nám pomohli prekonať krízu a nútili nás k neustálemu pohybu,“ vyznal sa jeden z realizátorov myšlienky nonstop futbalu M. Gejdoš. ,,O tom, že sa podujatie tešilo veľkej pozornosti a popularite, svedčí aj fakt, že nás vždy prišiel niekto pozrieť a povzbudiť.“ Futbalový kolotoč ustal v sobotu o jedenástej hodine po pätnástich hodinách urputného boja na palubovke. Prekonali nimi nielen rekord školy, ale i rekord okresu.

Cenné a nezvyčajné prvenstvo si zaslúžene odnieslo družstvo „Slovana“, keď do brány „Sparty“ poslali loptu 466 ráz, kým súper zaznamenal len o 17 gólov menej.

Všetkým patrí športové uznanie za športové majstrovstvo. Týmto vyzývajú aj ostatné kolektívy, aby sa zapojili do tejto masovej súťaže a pokúsili sa prekonať spomínanú časovú hranicu.

(Oravská Tesla, 10/1986)

Nie je tanec, ako tanec Aj keď tanec patrí k obľúbeným formám zábavy mladých ľudí, na šesťhodinové nonstop tancovanie našlo odvahu iba 8 párov. Parket mládežníckeho klubu patril 24. 2.

1986 len súťažiacim.

Patronát nad akciou mala ZO SZM 2.B. Žiaci tejto triedy zabezpečili úpravu miestnosti, hudbu a tiež hodnotili tancujúcich. Všetky páry vydržali a boli sladko odmenené. Na zdarnom priebehu podujatia sa podieľali vychovávateľky Edita Kapjorová a Jana Repelová.

(Oravská Tesla, 11/1986) Medzi najlepšími Viacúčelová športová hala TJ Drôtovne Hlohovec bola 1. – 2. apríla 1986 dejiskom súťaže „Hľadáme najzdatnejšieho žiaka, žiačku SOU“. V modernej telocvični sa odohrávali tuhé boje naplnené súťažnou atmosférou, zážitkami i vôňou masážnych emulzií.

V súťaži starších dorastencov naše SOUE reprezentoval Ivan Drgáň. O tom, že sa rád popasuje s činkami, presvedčil aj na majstrovstvách SSR. Činku o hmotnosti 50 kg vytlačil 31 ráz. Na hrazde sa vytiahol 20 ráz. V trojskoku znožmo skočil 815 cm a urobil za pol druha minúty 81 pohybov sed – ľah. Celkove mu to vynieslo pekné 5. miesto.

Súťaž dokázala, že má svoje opodstatnenie. Nie je náročná na čas, materiálne zabezpečenie a priestor. Hodí sa najmä k testovaniu sily a obratnosti. Ponúka šancu všetkým, ktorí chcú merať svoje sily a zvýšiť si telesnú zdatnosť.

(Oravská Tesla, 15/1986)

Ich sila je v kolektíve Jedným z troch kolektívov, ktorým začiatkom júla na aktíve BSP boli prepožičané zlaté odznaky BSP, bol aj vyše päťdesiatčlenný kolektív majstrov odborného výcviku, technických a obslužných pracovníkov v SOUE, ktorý od vzniku vedie Zdenko Ruml...

Roky súťaženia pre nich priniesli významnú zmenu aj v plánoch odborného výcviku, kde dovtedajší systém prípravy mladých odborníkov vymenili za nový, zameraný na výcvik na produktívnych prácach. Jeho zavedenie do plánov odbornej výchovy učňov predstavuje za dobu súťaženia finančný efekt takmer trištvrte milióna korún. Aj pri prácach na dielňach pozornosť sústredili na výrobu úžitkových predmetov s možnosťou ich odpredaja v rámci platných cenníkov.

Odborný výcvik žiakov SOUE má výdatnú podporu v dlhoročnej družbe učilíšť SOUE Nižná s VEB Elektronik Mühlhausen v NDR. Každoročná praktická výmena žiakov priniesla nielen nové poznatky a prístupy v odbornej výchove, ale našla uplatnenie aj v mnohých súťažiach ZENIT i v SOČ.

Majstri OV sa počas súťaženia významne zaslúžili aj o aktívnu pomoc poľnohospodárom, nemálo času venovali skrášľovaniu životného a pracovného prostredia. Neoceniteľnú pomoc učilište pocítilo pri dobudovaní dielne na odborný výcvik i pri nedávnom zavedení vnútorného televízneho okruhu do dielní. Aj výstavba nového hutného skladu i zhotovenie zariadení pre šatne na dielňach odborného výcviku sa neobišli bez ich obetavých a zručných rúk. Nemalú zásluhu majú aj pri dokončovaní areálu krytého kúpaliska a aj vďaka nim sú jeho návštevníci vysoko spokojní s jeho dôstojným miestom oddychu a zábavy.

Aj športovú činnosť v kolektíve BSP možno označiť za príkladnú. Nielenže pomáhajú organizovať významné koncernové či rezortné podujatia, ale aj sami idú príkladom svojim zverencom. Väčšia polovica majstrov odborného výcviku ovláda aj zjazdové lyžovanie i jeho metodiku, preto niet divu, že sa nemalou mierou pričinia na zvládnutí lyžiarskej abecedy žiakov – prvákov v rámci organizovaných výchovnovýcvikových lyžiarskych kurzov. Aj družobné styky s partnermi v SOUS v L. Hrádku sú úzko spájané aj so športovou činnosťou, najmä vo futbale a ľadovom hokeji. Práve športu na ľade v ostatných rokoch venujú nemalú pozornosť. Pred pár rokmi z vlastnej iniciatívy zhotovili nové mantinely a hokejové ihrisko a hre na ľade venujú nejednu voľnú zimnú chvíľku.

V posledných rokoch SOUE Nižná zaznamenalo pozoruhodné výsledky v socialistickej súťaži učilíšť v rámci VHJ Tesla – spotrebná elektronika. Na viacnásobnom prvenstve nižnianskeho učilišťa má zásluhu aj kolektív BSP Z. Rumla i zástupca riaditeľa pre odborný výcvik Koloman Šándor.

Zlaté

odznaky,

ktoré

prevzali

od

zástupcov

politicko-hospodárskeho

a odborového vedenia podniku sú pre nich záväzkom neustať v dosiahnutej aktivite. Ich cieľom bude nielen si ju udržať, ale hľadať aj nové možnosti na zlepšenie práce v oblasti odbornej výchovy žiakov i na každom úseku ich všestranne zameranej činnosti.

(Oravská Tesla, 37/1986)

V detskom domove Tretiaci z triedy B a C sa na návštevu detí v detskom domove pripravili zodpovedne. Známou rozprávkou „O repke“ a čítaním veršov z rozprávkovej knižky sa snažili rozžiariť očká tridsiatich detí v Istebnom. Prv než deti z košíka Červenej čiapočky dostali darčeky, ochotne spievali a recitovali. Potom sa pri stoloch rozvinuli debaty o škole, voľnom čase, ba nakoniec nám ukázali aj svoje izby a vzorne vyukladané skrine.

Fotograf ujo Jozef bol stále vyhľadávaný, pretože deti sa chceli so svojimi novými kamarátmi fotografovať.

Nie je ľahké rozdávať lásku toľkým deťom. O tom, že v Istebnom to vedia, sme sa osobne presvedčili.

(Oravská Tesla, 7/1987)

Ples SOUE Nielen v škole či pri výchovnej práci sa stretávajú žiaci so svojimi pedagógmi. Aj na IV. reprezentačnom plese, ktorý otvoril riaditeľ školy Ing. Anton Kamody, sa stretli vekovo zmiešané generácie, a predsa našli spoločnú reč. „Staročeskú polku“ pod vedením Jána Capuliaka predtancovali žiaci tretích ročníkov. Za úspešný priebeh a organizáciu patrí poďakovanie ZO SZM 3.A triedy a ZO SZM č. 34.

(Oravská Tesla, 10/1987)

Zelená estetickej výchove V poslednom období sa čoraz viac a hlasnejšie hovorí o zintenzívňovaní či prehlbovaní estetickej výchovy na stredných školách. Preto aj naše učilište z poverenia rezortného metodického strediska Inštitútu elektrotechnického priemyslu usporiadalo celoslovenský seminár o umeleckom prednese. V dňoch 16. – 18. 3. 1987 sa v ZK ROH v Nižnej zišlo 25 účastníkov seminára a 7 lektorov. Ako hosť sa seminára zúčastnil aj pracovník RMS IEP Ján Rippl.

Lektori Doc. Dr. J. Rybák, CSc., básnik

L. Lajčiak, zaslúžilá umelkyňa E.

Kristínová, PhDr. E. Kollárová, PhDr. I. Štofániková, PhDr. J. Brezovský a Ing. K. Hanuľák nielenže zaujali poslucháčov svojou fundovanosťou, ale svojou láskou k umeleckému slovu, nadšením a hlbokou ľudskou múdrosťou sa im podarilo vnútorne obohatiť poslucháčov, zapáliť v nich ohník odhodlania a odovzdávať mládeži získané vedomosti a vštepovať jej lásku k múdrosti a kráse.

Takmer trojdňový program seminára bol spestrený výstavkou kníh a obohatený o účasť na nácviku Divadielka poézie. Hlboké dojmy zanechalo v účastníkoch seminára pôsobivé vystúpenie zaslúžilých umelkýň K. Havlíkovej a E. Kristínovej. Súčasťou seminára a jeho veľkým prínosom boli i diskusie, v ktorých si učitelia, vychovávatelia a osvetoví pracovníci vymieňali poznatky a skúsenosti zo svojich pracovísk.

Veríme, že zorganizovaním seminára naše SOUE pomohlo urobiť ďalší krok k tomu, aby umelecké slovo, krása a múdrosť našli svoje pevné miesto v živote mladej generácie.

(Oravská Tesla, 15/1987)

Súťaž preverila vedomosti Súťaž „Generácia zajtrajška“, ktorú z poverenia VHJ Tesla SE organizovalo v piatok 24. apríla 1987 SOUE Nižná za účasti družstiev zo všetkých odborných učilíšť VHJ, hodnoverne preverila vedomosti súťažiacich žiakov.

Družstvá si merali vedomosti v rámci kvízu v týchto súťažných okruhoch: 1.

Organizácia SZM a ROH v socialistickej spoločnosti, 2. Spoločensko-politické aktuality, kultúra a šport, 3. Mladý človek v socialistickej spoločnosti, 4. Podiel rezortu elektrotechnického priemyslu na plnení úloh 8. päťročného plánu. Súťaž vo forme

písomných a ústnych odpovedí najlepšie zvládli domáci žiaci SOUE Nižná, ktorí získali 1. miesto (2. miesto – SOUE Bratislava, 3. miesto – SOUE Přelouč).

Celodenný program bol zavŕšený zájazdom po Orave, spojený s návštevou Hviezdoslavovej hájovne pod Babou horou.

(Oravská Tesla, 17/1987)

Na vlastných nohách (1987 – 1997) ,,Lodi, ktorá pláva do neznáma, rieka zablúdiť nedovolí.“ (Tublatanka)

Štvrtá dekáda v kocke Po páde komunistickej totality roku 1989 nastali v našej spoločnosti veľké politicko-hospodárske zmeny, ktoré výrazne ovplyvnili fungovanie firmy Tesla Orava, ktorá sa v podmienkach otvorenej trhovej ekonomiky a v silnej medzinárodnej konkurencii snažila udržať svoje pozície pod novým názvom Oravská televízna fabrika.

Zmeny v našom materskom podniku sa výrazne odrazili aj na živote našej školy. Tým, že sa znižovali počty pracovníkov OTF Nižná, sa následne znižovali aj počty žiakov, ktorí sa pripravovali pre potreby tejto organizácie. Preto sa riaditeľstvo SOU snažilo o zavedenie nových študijných a učebných odborov, ktoré by boli pre žiakov atraktívne.

V školskom roku 1992/1993 sa otvoril nový 4-ročný študijný odbor umelecko-remeselné spracúvanie dreva – rezbárske práce a 3-ročný učebný odbor elektromechanik – stroje a zariadenia.

Hoci záujem žiakov z Oravy o štúdium v elektroprofesiách a strojných profesiách na našej škole klesol, prechodne sa zvýšil záujem z iných regiónov Slovenska o študijný odbor mechanik elektronik.

Dôležitým medzníkom v tomto období bola delimitácia školy od firmy OTF k 31.

03. 1991. Týmto krokom sa SOUE, pod vedením prvého demokraticky zvoleného riaditeľa – Ing. Jozefa Zimáňa, stalo samostatným právnym subjektom, riadeným MH SR. V priebehu týchto rokov dochádza k viacerým personálnym zmenám a do funkcií zástupcov riaditeľa SOU boli postupne menovaní títo riadiaci pracovníci: Mgr. J. Kuka (zást. pre VMV – 1985), Ing. V. Pösinger (zást. pre OV – 1987), Mgr. J. Vengríni a Ing. A. Puvák (zástupcovia pre TV – 1990), Mgr. G. Garajová (zást. pre VMV – 1990), Mgr. M. Súlovcová (zást. pre TV – 1994). V roku 1988 bola zriadená funkcia zástupcu riaditeľa pre technicko-ekonomickú činnosť, do ktorej bol menovaný Ing. Ľ.

Bobrovský. V roku 1996 dochádza na tomto poste k zmene, keď do tejto funkcie bol menovaný Ing. R. Javorek.

Pre veľký záujem absolventov školy o štúdium popri zamestnaní bol v šk. roku 1992/1993 zriadený 2-ročný študijný odbor elektrotechnika a o rok neskôr aj 2- ročný študijný odbor strojárstvo, ktorý bol určený pre absolventov strojárskych profesií.

Vývoj techniky si vyžiadal, aby pre výučbu výpočtovej techniky boli zriadené dve učebne a odborná učebňa pre vyučovanie profesie elektromechanik.

Pretože v posledných rokoch výrazne klesol záujem dievčat o štúdium na našej škole, v školskom roku 1997/1998 bolo prijatých 11 dievčat do 1. ročníka 3-ročného učebného odboru technickoadministratívny pracovník. Pre zvýšený záujem o štúdium stolárstva bol od 1. 9. 1997 otvorený učebný odbor stolár, ktorý sa aj v minulosti na našej škole vyučoval.

Pre vyučovanie nových odborov bolo treba prijať majstrov odborného výcviku a učiteľov odborných predmetov, medzi inými I. Sameliaka, J. Horníka, Ľ. Bakoša, P. Sitaša, M. Gillovú, I. Brezovskú a ďalších.

O tom, že sa na našej škole aj v tejto dekáde darilo žiakom v mimoškolskej činnosti, svedčia úspechy žiakov v športe (hlavne vo volejbale), kultúre, matematickej olympiáde, súťažiach zručnosti a pod.

Mozaika desaťročia Aj napriek prekážkam sa im darí Hnutie BSP má hlboké korene aj v nižnianskom SOUE, kde spomedzi troch výchovno-pedagogických kolektívov dva dosiahli najvyššie ocenenia – III. stupňa BSP a zlatých odznakov (tretí kolektív učiteľov, ktorí sú pracovníkmi SKNV, nie je do súťaže zapojený). Popri kolektíve BSP majstrov OV je to 33-členný kolektív pracovníkov mimoškolskej výchovy pod vedením Jozefa Kuku a vedúcej BSP Vlasty Klačanskej, ktorá od vzniku BSP v roku 1976 riadi jej činnosť.

Keďže sa kolektív vo výchovnom pôsobení už od začiatku zameriaval okrem iných zložiek výchovy aj na internacionálnu, od prvých chvíľ svoje úsilie zameral na úzku spoluprácu so ZO ZČSSP, ktorého sú dnes všetci nielen aktívni členovia, ale viacerí i funkcionári učilištnej odbočky.

Mesiac ČSSP, pred ktorým práve stojíme, býva v ich kolektíve obdobím zvýšených úloh a povinností, lebo počas neho sa snažia využiť čas na kolektívne podujatia, programované na toto významné obdobie roka.

Ešte pred vstupom do súťaženia v súčasnom jadre kolektívu prišli na myšlienku vytvoriť z jednotlivých výchovných skupín kluby mladých priateľov ZSSR, s možnosťou vzájomného merania síl vo viacerých odboroch navrhovanej činnosti. Od slov k činom nebolo ďaleko a dnes po vyše desiatke rokov ich trvania sú počtom desať klubov nielen najpočetnejší v okrese, ale ich aktívna práca už dosiahla rad cenných výsledkov. V čom je ich práca najvýraznejšia? Aj keď hlavné ťažisko činnosti klubov pripadá na Mesiac ČSSP, ani počas ostatných mesiacov školského roka nezaháľajú. Svoj celoročný program orientujú predovšetkým na odber sovietskej tlače, pravidelné sledovanie sovietskych televíznych programov, kultúrne posedenie pri samovare, výstavky suvenírov a úžitkových predmetov vyrobených v ZSSR, kvízové súťaže a besedy o ZSSR, účasť na podujatiach Puškinov pamätník, Melódie priateľstva a mnohé ďalšie. Každý z desiatich klubov má výbor i predsedu z radov žiakov i vlastnú kroniku. Nad činnosťou každého z klubov má patronát člen BSP v úlohe vedúceho klubu, ktorý je nielen za činnosť klubu zodpovedný, ale najmä dbá o jeho pravidelnú činnosť a aktivitu a je akýmsi inštruktorom či poradcom svojim zverencom. „Strešným“ orgánom klubov je výbor odbočky ZČSSP na SOUE. Že sa vo svojej činnosti kluby nehrajú na svojom „piesočku“, okrem iného dokazuje účasť klubov na stretnutiach mládeže Oravy, kde im v rôznych súťažiach vždy prináleží popredné umiestnenie. Aj účasť v Dome ČSSP v Banskej Bystrici v minulom roku, kde s vlastným programom reprezentovali okres Dolný Kubín, hovorí o aktívnej práci, ktorá ctí predovšetkým kolektív BSP, lebo ich klubové podujatia spravidla mávajú celoškolský charakter.

Vari najpresvedčivejšou formou zbližovania a prejavu internacionálneho cítenia bola dvojnásobná návšteva Sovietskeho zväzu, ktorú zorganizovala odbočka ZČSSP na učilišti pre najaktívnejších členov klubu a vedúcich klubov z radov členov BSP. Boli to viacdenné zájazdy do Ľvova a Užhorodu, ktorý si v druhom prípade spojili aj s návštevou Dukly...

(Oravská Tesla, 41/1987)

Čestné uznanie učilišťu V piatok 20. novembra 1987 sa zástupcovia SOUE v Nižnej zúčastnili slávnostného stretnutia žiakov, pedagogických pracovníkov a predstaviteľov FMEP, ktoré sa konalo v Prahe a bolo spojené s vyhodnotením socialistickej súťaže pracovníkov a žiakov stredných odborných učilíšť za školský rok 1986/87.

Ako vzorný pedagogický pracovník FMEP bol ocenený Daniel Pazúrik, majster OV nášho SOUE. Absolvent Stanislav Daňko bol vyhodnotený ako vzorný žiak FMEP v šk. roku 1986/87. Čestné uznanie za výsledky v socialistickej súťaži kolektívu SOU, ktoré bolo udelené nášmu učilišťu, prevzali zástupcovia kolektívu SOUE. Čestným uznaním boli ocenené výborné výsledky, ktoré sme dosiahli v oblasti výchovy a vzdelávania mladej robotníckej generácie a celoročné úsilie všetkých pedagogických pracovníkov SOUE. Ocenenie je odmenou práce kolektívu pedagógov, výchovných pracovníkov i žiakov.

(Oravská Tesla, 47/1987)

Orava mu zostala v srdci Medzi hosťami nedávnych osláv 30. výročia založenia SOUE Nižná bol prítomný aj jeho bývalý učiteľ, dnes vedúci Kabinetu tvorby učebných pomôcok pri Mestskom pedagogickom ústave v Bratislave Ing. Karol Demovič.

S Oravou a Nižnou je úzko spojené meno tohto slaboprúdara – pedagóga. V roku začatia slaboprúdovej výroby prišiel do Nižnej ako čerstvý absolvent VTA v Brne.

Prvých desať zo 14 „oravských“ rokov patrí útvaru odbyt a OTK a neskôr pedagogickej činnosti na SPŠE, vtedy ešte umiestnenej pod strechou nižnianskej zédeešky. Ostatné 4 roky patria školskej katedre na SOUE, kde vyučoval elektrotechnické predmety. Do histórie SOUE sa významne zapísal nielen presadzovaním potreby úzkeho spojenia teoretického vyučovania s praktickým, ale aj knižným vydaním dvoch dielov učebných skrípt pod názvom Obvody televíznych prijímačov.

(Oravská Tesla, 13/1988)

Zaujímavý názor mladých Hovorí sa: „Mládež – budúcnosť ľudstva“. Mládež v Nižnej sa však pýta: „Čo dospelí ľudia pre mládež robia, aké podmienky vytvárajú pre využitie voľného času?“ Nepozerajme len na vytvorené krúžky. Nie každý má vlohy pre jednotlivé činnosti, ktoré sa v nich realizujú, ale každý mladý človek sa rád voľne zabaví pri dobrej hudbe, v príjemnom prostredí a pri občerstvení bez „grádov“.

Nižná je pomerne veľká obec, stredisková, je sídlom koncernového podniku a dodnes nebola vytvorená jediná miestnosť, kde by mládež trávila svoj voľný čas približne od 15.00 do 19.00 hod. Ako soľ by sme potrebovali „mliečny bar“ v tom pravom slova zmysle, kde by hrala dobrá hudba, podávali by sa výlučne nealko nápoje, ovocné poháre, pudingy, kokteily, zákusky a podobne, kde by sme sa mohli zabávať.

Máme zhruba od 15 do 18 rokov a radi by sme takto trávili voľné chvíle. Zakúpiť pár počítačov s hrami, stolové hry by pre MNV ani pre Teslu nemalo znamenať veľkú investíciu, ktorá by sa im po čase vrátila niekoľkonásobne. Veď vychovať z nás mladých dobrých občanov by určite neznamenalo žiadnu stratu.

Zatiaľ sa na nás iba nadáva, ruku nám však nikto nepodal. My by sme ju nielen radi prijali, ale s ochotou by sme i pomohli tam, kde by to bolo treba. Z mliečneho bufetu sa stalo pohostinstvo neznámej kategórie, je pomaly hanbou ísť sadnúť si do Radaru, o „Maku“ nehovoriac. A my, mladí, stále čakáme.

(Oravská Tesla, 13/1988, článok 29 tretiakov SOUE) Družba na ľade V stredu 23. marca 1988 sa na umelom ľade na štadióne Partizán L. Mikuláš uskutočnilo už deviate družobné stretnutie v ľadovom hokeji medzi domácim družstvom SOUE L. Hrádok a kolektívom BSP majstrov OV zo SOUE Nižná.

Vzájomné meranie síl oboch celkov sa skončilo nerozhodne 3:3 a malo veľmi dobrú športovú úroveň. Pri troche šťastia v premieňaní šancí mohlo družstvo Nižnej rozhodnúť výsledok vo svoj prospech. Veľmi dobrý výkon v drese Nižnej podali brankár D. Adámus, K. Bandík, a M. Vasek, z ktorých posledne dvaja menovaní strelili po jednom góle. Tretí pripojil L. Kubeš. Po skončení zápasu si hráči oboch mužstiev spoločne posedeli a dohodli sa na ďalšom rozšírení športových stykov. Obohatia ich o súťaženie vo futbale už v tomto roku. Prvé meranie síl by sa malo uskutočniť v júni na ihrisku v Nižnej.

(Oravská Tesla, 16/1988)

Nižná plná umenia „Umením za mier, život a krásu, za šťastnú budúcnosť ľudstva...! V duchu tohto hesla sa niesli súťaže záujmovej umeleckej činnosti žiakov SOU bývalého FMEP, ktorých usporiadateľom bolo naše SOUE v Nižnej. 97 súťažiacich z 9 VHJ súťažilo v prednese poézie a prózy, v speve ľudovej a populárnej piesne, v hre na hudobný nástroj, v tanci spoločenskom, ľudovom, diskotanci a balete. O priazeň poroty sa uchádzali aj fotografické a literárne práce, ktoré boli vystavené v ZK ROH a pútali pozornosť nielen účastníkov súťaže záujmovej umeleckej činnosti, ale i náhodných návštevníkov ZK v Nižnej.

V súťažiach získalo naše SOUE 4 druhé miesta: Jozef Šuška v prednese prózy, Peter Veselý v speve populárnej piesne, Pavol Jurina v sólovom ľudovom tanci a spolu s Dankou Kováčovou ako tanečný pár. Čestné uznanie udelila porota Ľubomírovi Šupalovi za jeho hru na husle a Danke Kováčovej za spev ľudovej piesne. Sme presvedčení, že medzi ocenenými by sme našli aj mená Mirky Jandurovej a Adriany Adamčákovej, ktoré však boli práve v čase súťaží na zájazde v ZSSR. Zájazd dostali ako odmenu za aktívnu činnosť v SZM a vzornú reprezentáciu SOUE. Súťaže skončili a na nás, organizátoroch je, aby sme úprimne poďakovali všetkým k ich príprave a úspešnému priebehu. Ďakujeme predovšetkým PhDr. Eve Kollárovej, ktorá nám venovala veľa svojho voľného času, pomáhala cennými radami pri príprave akcie i svojou tvorivou účasťou na súťažiach. Naše poďakovanie tiež patrí pracovníkovi propagačného oddelenia pri ekonomickom úseku Jaroslavovi Králikovi, pracovníkom propagačného oddelenia pri obchodnom úseku Antonovi Hlaváčikovi a Petrovi Kočalkovi. Na úspešnom priebehu súťaží majú veľkú zásluhu pracovníci ZK ROH, predovšetkým PhDr. Cecília Matysová, ktorá nám plnila i nesplniteľné želania a potvrdila svojím porozumením pre naše problémy našu už tradične dobrú spoluprácu. Svojimi vystúpeniami sa úspešne prezentovali krúžky ZK ROH: Oravan, Rotas, dychový súbor Nižnianka i Oravienka. Pomohli nám i Ladislav Chrenka a Ľubomír Jarolín. Svoj voľný čas venovali súťaži Ján Kollár, Alojz Ťapajna a Viktor Kubala.

Na úvodný večer sme srdečne pozvali aj obyvateľov Nižnej. Úprimne sme sa tešili každému návštevníkovi, mimoriadne nás potešil záujem podnikového riaditeľa Ing. Rudolfa Richtera, ktorý prijal naše pozvanie na slávnostné otvorenie súťaží ZUČ.

Účastníci súťaží sa u nás na Orave cítili dobre. Pochvalne sa vyjadrovali o organizácii, úrovni podujatia i bohatom programe. Slová ich chvály i vďaky chceme tlmočiť všetkým, ktorým patria.

(Oravská Tesla, 24/1988) Tretie miesto Šindlera V dňoch 16. – 19. júna 1988 boli v Bratislave 16. Dni stredoškolskej mládeže, vyhlasovateľom ktorých je Slovenský ústredný výbor SZM. Tomuto vrcholnému stretnutiu predchádza celý rad súťaží v oblasti výtvarnej, fotografickej, tvorbe nástenných novín a stredoškolských časopisov. Celoučilištná organizácia SZM pri SOUE Nižná prihlásila do takejto súťaže fotografie Dušana Hošťáka, výtvarné práce Moniky Valaštekovej, Romana Šindlera, nástenné noviny výchovných skupín Gabriely Regulyovej, Jána Capuliaka a Márie Zsabkovej i školský časopis Učeň.

Najúspešnejší bol Roman Šindler, ktorý získal 3. miesto.

Dní stredoškolskej mládeže sa z CUO SZM zúčastnila Eva Teťáková a Miloš Šindlík. Stretnutie bolo zamerané na kultúrno-výchovnú činnosť zväzáckych organizácií.

Uskutočnili sa tvorivé dielne záujmovo-umeleckej činnosti, seminár k problematike voľného času 14 – 18-ročných, súčasťou Dní boli aj tradičné podujatia, súťaže zručnosti ZENIT, súťaž stredoškolských časopisov, výtvarná súťaž, volejbalový turnaj a pod.

(Oravská Tesla, 25/1988) Spisovatelia medzi žiakmi SOUE V podjesennom čase sa už pravidelne Dolný Kubín stáva dejiskom stretnutia najlepších recitátorov z celého Slovenska. Koná sa tu totiž sviatok slova – celoslovenská súťažná prehliadka záujmovej umeleckej činnosti v umeleckom prednese a tvorbe divadiel poézie – Hviezdoslavov Kubín. Zúčastňujú sa ho aj významní literáti. Pravidlom sa stalo, že delegácia spisovateľov prichádza za svojimi čitateľmi do škôl, kultúrnych zariadení, knižníc.

V rámci 34. ročníka Hviezdoslavovho Kubína sa možnosť besedovať so spisovateľmi naskytla aj nám. V piatok 7. októbra, niečo po 10.00 hodine sa kruhová sála závodného klubu zaplnila žiakmi 3. a 4. ročníka SOUE Tesla. Srdečne vítali dvoch slovenských

spisovateľov:

Petra

Štrelingera,

pracovníka

Zväzu

slovenských

spisovateľov, a Ľuboša Juríka, ešte donedávna redaktora Nového slova, dnes redaktora Literárneho týždenníka.

Už od samého začiatku malo stretnutie neformálny ráz. Bolo to určite aj bezprostrednosťou oboch hostí – práve ňou si získali sympatie mladých. Hovorilo sa o poslaní literatúry, o súčasnej sovietskej literatúre, o skúsenostiach a zážitkoch z množstva ciest po zahraničí. Ale neobišli sa ani zvedavé otázky študentov o tzv. povinnom čítaní mládeže vôbec, prvých láskach, ale i o tom, aká je dnešná mládež.

Zo záverečného slova Ľuboša Juríka, adresovaného mladým, sa dá voľne interpretovať: „Zmysel života je život sám. Život máme len jeden a treba ho vedieť žiť.

Tomu napomáha aj literatúra, ktorá vychádza zo života a k nemu nás inšpiruje.“ Bolo to podujatie, ktoré určite v prítomných mladých ľuďoch vyvolalo záujem siahnuť po dielach spisovateľov – hostí. A to je určite dobre.

(Oravská Tesla, 40/1988) Dobré dielo sa podarilo Jedným z obmedzujúcich faktorov rozvoja nášho SOU je nedostatok dielní pre praktický výcvik žiakov. Pre 87 skupín máme k dispozícii len 16 dielní, z čoho vyplýva nutnosť 2-zmennej prevádzky. Je to problém viacročný a čiastočne bude vyriešený prístavbou učilišťa, ktorá by mala byť ukončená v najbližších dňoch.

Naliehavým problémom, súvisiacim s bezpečnosťou pri práci žiakov, boli strojné dielne, kde sústruhy, frézy, ale najmú brúsky boli nutne rozmiestnené tak tesno, že sa nedalo medzi nimi ani prechádzať a situácia sa stala predmetom mnohých vážnych upozornení odboru ORBP i pracovníkov SOU. Doslova sme si oddýchli, keď sa začiatkom decembra podarilo ukončiť prestavbu týchto dielní tak, že môžu byť pýchou nášho učilišťa. V tejto súvislosti chcem vyzdvihnúť iniciatívu a ochotu našich majstrov OV Cypriána Kubalu, Vendelína Vaseka, Alojza Tekeľa a ďalších, ale tiež ostatných pracovníkov SOU – Ing. Ľudovíta Bobrovského, Vladimíra Pösingera, Jána Šimáka, ktorí bez diskusie, či je to ich pracovná náplň alebo nie (ako to býva zvykom u niektorých odborov), robili tie najťažšie práce, zabezpečovali dodávateľa, atď., aby mohla byť prestavba dielne čo najskôr ukončená.

Dobré dielo sa podarilo...

(Oravská Tesla, 1/1989)

Aj Slovan by závidel...

Tak ako každý rok na konci hokejovej sezóny, aj v tomto roku v druhej polovici marca vycestovalo hokejové družstvo SOUE Nižná do Liptova na „zápas roka“ SOUE Liptovský Hrádok – SOUE Nižná.

Pretože sa už niekoľko rokov náš hokejový kolektív márne pokúša o víťazstvo nad dobre trénovaným súperom, rozhodli sme sa tento rok zmeniť taktiku prípravy.

Mužstvo prevzala nová trénerská dvojica Jozef Bielončík a Vierka Kulinová. Príprava bola tvrdá. Niektorí hráči si na súpera tak šetrili sily, že si korčule obuli prvý raz v tomto roku až tesne pred zápasom. Splnilo to náš cieľ, lebo sme nemali pretrénovaných hráčov.

Po takejto príprave „na suchu“ (niektorých aj na ľade) sme konečne vycestovali. Privítal nás slnečný Liptov a pekný hokejový štadión v L. Mikuláši, o akom my Oravci iba snívame.

Po krátkom zvítaní sa s hostiteľmi sme si obliekli výstroj a pod vedením mladej rozhodcovskej trojice začali stretnutie. Tak ako predošlé roky, aj tento sa hralo korektne, bez úmyslu o nečisté zákroky. Začali sme s túžbou po víťazstve, ktorým sme chceli prerušiť sériu remíz z posledných rokov. Prvý gól stretnutia, ktorý vsietil M. Vasek, poznačil priebeh celého stretnutia. Znásobil v hráčoch presvedčenie, že nad súperom sa dá zvíťaziť. Zápas sa nakoniec pre domácich, ktorí mali vo svojich radoch aj viacerých bývalých hokejistov, skončil nečakane smutne výhrou Nižnej 4:2 (2:1, 0:1, 2:0). Tento výsledok dal v našom mužstve zabudnúť na modriny, narazené palce či roztrhnuté nohavice. U domácich na Liptove zavládol ešte väčší smútok ako po prehre 0:1 so Slovanom.

V našom kolektíve si za zodpovedný prístup k reprezentácii SOUE i za dobré výkony na ľade zaslúžia pochvalu najmä J. Ferenčík, M. Jurinec, M. Vasek, M. Kulina a E. Habovštiak. Najväčší pokrok oproti vlaňajšku zaznamenal jeden nemenovaný hráč, ktorý už prestal používať hokejku na znižovanie rýchlosti či brzdenia.

Po stretnutí nás domáci aj napriek prehre pozvali na družobné posedenie v Liptovskom Jáne. Na ďalšie dve hodiny zavládla príjemná atmosféra zo stretnutia oboch kolektívov. Okrem výmeny veselých zážitkov zo stretnutia, vymenili si aj skúsenosti z oblasti výchovy mládeže na oboch SOUE. (Oravská Tesla, 14/1989) Krakatit v Plzni

Po nedávnom získaní druhého miesta hudobnej skupiny SOUE Krakatit na krajskej súťaži ZUČ v Prievidzi, si skupina úspešne počínala aj na rezortnom finále v Plzni v dňoch 11. – 14. 4. 1989. Spomedzi dvanástich účastníkov, víťazov krajských kôl si skupina Krakatit pod vedením Daniela Pazúrika v silnej konkurencii vydobyla pekné 4. miesto a čestné uznanie. Čestné uznanie na súťaži získal aj Alojz Babic za najlepší vokálno-inštrumentálny výkon.

(Oravská Tesla, 18/1989)

Stanovisko komunistov SOUE Na júlovej členskej schôdzi prijali komunisti zo SOUE stanovisko, ktoré formou listu odoslali ÚV KSČ. V stanovisku sa uvádza: S rozhorčením sme prijali stanovisko niektorých popredných umelcov našej republiky, ktorí svojím podpisom súhlasili s obsahom vyhlásenia nelegálnej skupiny pod názvom „Niekoľko viet“. Svojím podpisom dali súhlas k rozvracaniu našej socialistickej spoločnosti.

My, komunisti ZO KSS č. 14 pri š. p. Tesla Orava Nižná, ktorí vychovávame našu budúcu robotnícku generáciu, sme rozhodne proti narušovaniu nášho socialistického zriadenia a veríme, že nedostatky, ktoré sa v minulosti vyskytli, budeme postupne odstraňovať, a tak dovedieme prestavbu našej spoločnosti do úspešného konca.

Sme si vedomí toho, že pod vedením našej KSČ sme dosiahli mnohé úspechy a náš život sa úplne zmenil. K tomuto vedieme aj našu budúcu robotnícku generáciu.

Stojíme a budeme rozhodne stáť za vytýčeným programom našej KSČ a za dôsledné dodržiavanie zákonnosti v našej republike.

(Oravská Tesla, 31/1989)

Strieborná medaila Emílii Chmelkovej V utorok 10. októbra v Dome kultúry v Považskej Bystrici bol Piesňou práce otvorený slávnostný aktív, ktorý organizoval KVOZ pracovníkov v kovopriemysle, KV SZM a krajská komisia FMHSE pre rozvoj socialistickej súťaže SOU. V referáte predsedníčka krajskej komisie súdružka Verešová zhodnotila činnosť 25 učilíšť nášho kraja. Nižnianske učilište dosiahlo najlepšie výsledky v kultúrnovýchovnej a športovej činnosti. V týchto oblastiach boli organizované súťaže na úrovni

kraja (plávanie) i rezortu (prednes poézie, prózy, MJF a DP). V celkovom hodnotení v silnej konkurencii sa naša škola neumiestnila na prvých miestach. Veríme, že ďalšou svedomitou prácou a možno aj objektívnejším hodnotením sa nám v socialistickej súťaži v budúcnosti podarí obstáť lepšie.

Na aktíve pedagogických pracovníkov bola vyznamenaná Emília Chmelková, ktorej KV SZM udelil Striebornú medailu za socialistickú výchovu, žiakovi 4.A triedy Marekovi Bučkovi Čestné uznanie KV SZM za dobré študijné výsledky a mimoškolskú aktivitu. Čestné uznanie bolo udelené aj kolektívu 4.C, ktorý pracuje pod vedením triedneho učiteľa Milana Hrkľa a vychovávateľa Jána Capuliaka. Trieda dosahuje nielen dobré študijné výsledky, ale od prvého ročníka je na prvých miestach v socialistickej súťaži o najlepšiu ZO SZM. Záver aktívu patril kultúrnemu programu, v ktorom účinkovali najlepší ZUČ-kári.

Jedným z nich je aj Peter Veselý z 3.A, ktorý hrá a spieva folkové pesničky.

Všetkým vyznamenaným blahoželáme a ostatným patrí poďakovanie za prácu v uplynulom školskom roku 1988/89.

(Oravská Tesla, 40/1989)

Odkaz od umelca Popredný československý husľový virtuóz, zaslúžilý umelec Peter Michalica, rodák z baníckej Kremnice, nie je na doskách javiska ZK ROH v Nižnej neznámym hosťom. Tri koncertovania s manželkou Elenou – klaviristkou – v Nižnej ich hrou nadchli nejedného z ich obdivovateľov.

Moje nedávne úplne náhodné stretnutie pri stole baru bratislavskej autobusovej stanice na Mlynských Nivách sa neobišlo bez spomienok na príjemne prežité tri večery v Nižnej. Veľmi si pochvaľoval ukáznené a vnímavé obecenstvo, no osobitne z neho vyzdvihol žiakov Stredného odborného učilišťa z Nižnej, ktorí sa zúčastnili jeho koncertov. Pri rozlúčke mi nezabudol zdôrazniť odovzdať slová chvály a poďakovanie pre najmladších teslákov za ich nevšedné ukáznené správanie sa počas koncertovania.

Nemohol som jeho skromnej požiadavke nevyhovieť...

(Emanuel Hučala, Oravská Tesla, 46/1989)

Problémy neobchádzajú ani SOUE Občianske hnutie Verejnosť proti násiliu pri SOUE Tesla vzniklo takmer súbežne s celopodnikovou „vépeenkou“ a po počiatočnej ignorácii – ako nás informovali jeho zástupcovia PhDr. Miroslav Mišík a PhDr. Miroslav Gándi, našli svoje zastúpenie v novovytvorenom celopodnikovom výbore VPN. Ich

zástupca „zastrešuje“ názory

nielen 150 pedagogických a ostatných pracovníkov, ale aj takmer tisícku žiakov.

Pri návšteve učilišťa sme sa ich podrobnejšie opýtali na ich problémy i riešenie pripomienok či požiadaviek. Z nich, najmä v učiteľskej zložke, najviac dominuje postavenie v kolektíve teslákov.

Od vzniku učilišťa v roku 1957 sú jeho učitelia pracovníkmi súčasného ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy. Donedávna patrili aj do odborového zväzu školstva, no pred 4-5 rokmi sa stali odborármi podniku. Tým, že zostali pracovníkmi ministerstva ŠMaTV sa im naďalej „zatvorila“ cesta k takým občianskym požiadavkám, akou je napríklad pridelenie bytu od organizácie, v ktorej sú skutočnými pracovníkmi, tak ako sú nimi ich partneri – majstri odbornej výchovy a vychovávatelia.

Keďže bytová otázka podniku je veľmi nepriaznivá, šanca na prípadné pridelenie bytu pre niektorého z nich je prakticky nulová. No aj napriek tomu veria, že ich požiadavka musí byť riešená aj k ich spokojnosti.

Aj pracovníkov na úseku odborného výcviku trápi viac problémov, najmä v oblasti parku meracích prístrojov, nedostatok náradia na elektronickú výučbu i nedostatočné vybavenie strojných a ručných profesií s komunálnym náradím.

Keďže doteraz nie je jasné začlenenie SOUE v systéme učňovského školstva, zástupcovia odborného výcviku navrhujú, aby zriaďovateľom učilišťa aj naďalej zostal štátny podnik Tesla Orava.

Už dlhší čas sa na strojných dielňach prejavuje nevyhovujúci stav v údržbe strojných zariadení, preto majstri OV požadujú každodennú údržbu s vyčlenením potrebného času v rozvrhu hodín odborného výcviku. Aj dlhodobá požiadavka týkajúca sa celého učilišťa na zriadenie bufetu by sa konečne mohla pohnúť z miesta. Vylúčilo by sa ňou množstvo stratového času, najmä pracovníkov SOUE. Nie je im ľahostajný ani vzhľad areálu SOUE i neestetické okolie pred BTÚ a autobusovým parkoviskom ČSAD, po ktorých sú porozhadzované obaly z hranolkov, čo nerobí dobrý dojem nielen na pracovníkov podniku, ale aj jeho návštevníkov.

Veríme, že nové vedenie SOUE na čele s Ing. Jozefom Zimáňom v požiadavkách učiteľov, majstrov i vychovávateľov (hoci neboli vyslovené) budú postupne, podľa ich naliehavosti, riešiť k ich odstráneniu. (eh, Oravská Tesla, 6/1990)

Dva dni poézie Máme niekedy smutný dojem, že ľudia v dnešnej spoločnosti radšej konzumujú ako tvoria. Vždy sme však radi, keď sa nájde niekto, čo nás presvedčí o opaku.

V dňoch 3. a 4. mája 1990 to bolo 714 mladých ľudí z oboch našich republík, účastníkov rezortného kola FMHSE v slovesných odboroch ZUČ. Súťaže v prednese poézie, prózy a malých javiskových foriem organizovalo SOUE. V priebehu dvoch dní žiaci stredných odborných učilíšť ukázali, že umelecké slovo si našlo cestu k umu a srdciam, že krásna literatúra nie je pre nich iba obsahom výkladov v kníhkupectvách, ale niečím, čo berú do ruky a prijímajú. Nielen prijímajú, ale chcú aj odovzdať jej posolstvo ostatným. A to bolo na tomto podujatí najkrajšie.

Pri vyrovnaných výkonoch súťažiacich nebolo ľahké určiť víťazov. Zaslúžia si, aby sme ich vymenovali: prednes poézie: Mário Bobek – SOUE Vráble, prednes prózy: Pavel Žatečka – SOUS Hradec Králové, malé javiskové formy: SOUS Chodov, divadielka poézie: SOUB Rudňany.

Poroty vlastne ľutovali, že museli určovať poradie. Veď podstata podobných stretnutí nespočíva v určení „najlepšieho výkonu“, ale v radosti zo vzájomného pochopenia, v poznaní krásna, ktoré dokáže rozochvieť naše duše bez ohľadu na vek, národnosť povolanie. Pretože najpodstatnejšie v umení je naša ľudskosť.

(J. Brezovský, Oravská Tesla, 19/1990)

Prišiel čas prázdnin O tom, ako skončil školský rok 1989/1990 i o tom, čo čaká žiakov, učiteľov, majstrov, vychovávateľov, ale aj rodičov v novom školskom roku sme sa porozprávali s riaditeľom SOUE Ing. Jozefom Zimáňom.

Zmena politického a spoločenského systému priniesla nemalé premeny aj v oblasti školstva. O aké predovšetkým ide?

Do platnosti vstúpili úpravy školského zákona. Nový zákon upravuje povinnú školskú dochádzku na deväťročnú. Z uvedeného dôvodu sme zrušili dvojročnú formu štúdia. Doterajší prváci už nenastúpia do druhých ročníkov, ale zo školy odchádzajú. Po prvýkrát v učňovskom školstve platia prázdniny celé dva mesiace aj pre žiakov SOU. Taktiež všetkým pedagogickým pracovníkom sa zvýšila dovolenka na 6 týždňov.

Odideologizovalo sa školstvo, odpadla povinná ideovopolitická výchova, nábory žiakov do vojenských škôl, nábory novín a časopisov, nastúpila sloboda presvedčenia a podobne. V personálnej oblasti sa uskutočnilo šesť zmien vo funkciách.

Zmenil sa aj vzťah učiteľ – žiak, žiaci sa snažia vyjadriť svoj názor, taktiež sa pýtajú na názory vyučujúceho k danej problematike. Posilnila sa aj vzájomná dôvera.

Stretávame sa však aj s nesprávnym pochopením slova sloboda a demokracia. Nedá mi nespomenúť uvedomelý postoj pracovníkov našej školy, že bez vyhrážok a zvýšených kontrol sa vytratil problém požívania alkoholických nápojov. Bohužiaľ, u žiakov sme sa stretli s viacerými priestupkami a za posledný polrok sme pristúpili k najtvrdším trestom – vylúčeniu 3 žiakov.

Demokratický vývoj našej spoločnosti po nedávno skončených slobodných a demokratických voľbách určite postihne aj ďalšie nové zmeny. Ktoré z nich očakávate v najbližšom období?

Vyučovanie bude prebiehať podľa nových učebných dokumentov, postupne zavádzaných v troch etapách. Máme možnosť úpravy obsahu učiva, najmä v odborných predmetoch až do 30 % jeho rozsahu zaradením nových poznatkov vedy a techniky, prispôsobením sa špecifickým podmienkam podniku. Počet týždenných hodín jednotlivých povinných vyučovacích predmetov môže riaditeľ školy vo všetkých ročníkoch upraviť až do výšky 10 % celkového počtu týždenných vyučovacích hodín.

Vo všetkých ročníkoch učebných a študijných odborov sa upravuje denná dĺžka odborného výcviku nasledovne: Prvé a druhé ročníky na 6 hodín, v treťom a štvrtom ročníku na 7 hodín. Počet dní OV ostáva naďalej v platnosti. Od budúceho školského roka sa z učebného plánu vyraďuje predmet branná výchova a branný kurz. Naproti tomu žiaci absolvujú dva výcvikovo-športové kurzy. V prvých ročníkoch namiesto jednej hodiny telesnej výchovy týždenne sa zvyšujú na tri hodiny.

Od septembra sa nahradzuje predmet ruský jazyk predmetom cudzí jazyk. V pláne máme vyučovať ruský, anglický a nemecký jazyk. Dôležitou zmenou je to, že zo

všetkých platných učebných dokumentov

sa vyraďujú tie časti textov, ktoré

nezodpovedajú novej Ústave ČSFR. Do učebného plánu 1. ročníkov u všetkých odborov sa zavádza nový vyučovací predmet základy ekológie.

V súvislosti s prechodom podniku na trhovú ekonomiku sa často hovorí o „rozbití“ mamutích podnikov na menšie, čo sa dá očakávaj aj v našom štátnom podniku. To si podľa všetkého vyžiada aj značnú korektúru v dopĺňaní nových odborných kádrov. Aké sú perspektívy SOUE v tomto smere do najbližšej či vzdialenejšej budúcnosti?

V prvom rade by som chcel vyjadriť spokojnosť s terajším vedením podniku, že dodržal počet prijatých žiakov. Je už veľa zriaďovateľov, ktorí obmedzili počet prijímaných žiakov alebo úplne zrušili odborné učilištia s odôvodnením, že pre podnik sú tieto školy nerentabilné. Ešte si úplne neuvedomujeme, čo je to prepúšťanie z práce. Je logické, že aj pri terajšom stave žiakov budeme musieť uskutočniť niektoré zmeny v doterajšom

obsadení

pracovníkmi.

Terajší

stav

pedagogických

a správnych

pracovníkov je 156.

Všetkým nám je dobre známe, že terajší stav elektroniky u nás je oneskorený niekoľko desaťročí oproti vyspelým krajinám. Samozrejme, že to platí adekvátne aj o úrovni školstva. Podľa mňa v budúcnosti bude veľa záležať od nášho zriaďovateľa, ako sa k tejto problematike postaví. Čo sa týka ďalšej budúcnosti našej školy, som trochu optimista, lebo sme zameraní na profesiu, o ktorú je a bude stále záujem. Podľa nového školského zákona budeme môcť prijímať žiakov súkromníkov. Pre rodiča (zákonného zástupcu) postačí licencia súkromníka a potvrdené konto v banke počas celého štúdia. Predbežný odhad na jedného žiaka by mal v mesačnom poplatku činiť okolo 2-tisíc korún. Už v tomto školskom roku sme mali prvých záujemcov.

(E. Hučala, Oravská Tesla, 25/1990)

Spríjemňujú si život v internáte Spomedzi vyše osemsto žiakov SOUE Tesla je v domove mládeže ubytovaných 229 žiakov všetkých ročníkov, z nich 54 dievčat. Predovšetkým pre nich sú – ako nás informovala zástupkyňa riaditeľa SOUE pre mimoškolskú výchovu Gabriela Regulyová

– vytvorené záujmové krúžky zamerané na rôzne oblasti života. Sú určené nielen žiakom 1. ročníka, ale aj ostatným žiakom školy. V prevažnej miere ich vedú pedagogickí pracovníci školy – učitelia, majstri OV a vychovávatelia, ale aj pracovníci mimo radov SOUE. Oproti uplynulému školskému roku, keď bola práca krúžkov úplne či čiastočne honorovaná, bol ich počet podstatne vyšší, než je tomu dnes. Súčasní vedúci krúžkov svoje záujmové hobby vykonávajú úplne zadarmo, preto im dvojnásobne patrí poďakovanie, že svoje skúsenosti, no najmä voľný čas venujú svojim zverencom. Ide o krúžky: astronomický (vedúci učiteľ SOUE na dôchodku Ing. M. Horák), hudobný (O. Merešš), recitačný (A. Pažítková), fotografický (J. Bielončík), atletika (F. Sabo), volejbal – dievčatá (E. Teťáková), basketbal – chlapci (J. Lacko), stolný tenis (J. Janota), futbalový (D. Adámus), cyklistický (M. Vasek) a lyžiarsky (J. Ferenčík).

Pri SOUE je zriadený aj celý rad technických krúžkov, ktoré sú organizované po linke odbornej výchovy v rámci SOČ a ich vedúcimi sú všetko majstri OV. Novozaloženým krúžkom je krúžok mladých gazdiniek, určený pre mladé dievčatá, ktorý vedie vychovávateľka Anna Argalášová. Okrem zamerania na varenie a pečenie dievčatá

v ňom nájdu aj mnohé ďalšie užitočné poznatky, ktoré môžu

v domácnosti vždy uplatniť. Krúžok navštevujú aj dvaja chlapci a celkom radi sa zoznamujú s dievčenskými úlohami v domácnosti.

Vedenie SOUE má záujem rozšíriť paletu krúžkov o ďalšie, rovnako „bezplatné“.

Ich založenie je však podmienené záujmom samotných žiakov, najmä ubytovaných v domove mládeže. (eh, Oravská Tesla, 8/1991) Už nie sú divíziou podniku Ešte pred dvoma mesiacmi bolo nižnianske SOUE jednou zo 16 divízií podniku.

SOUE, ako je známe, stalo sa samostatným právnym subjektom Ministerstva hospodárstva SR. O tom, čo všetko sa zmenilo prechodom SOUE pod ,,novú strechu“, hovorí riaditeľ SOUE Jozef Zimáň: ,,4. 4. 1991 spolu s riaditeľom š. p. Tesla Orava Ing. Š. Stárekom, CSc. Sme boli pozvaní na MH SR do Bratislavy, kde sme prevzali rozhodnutie jeho ministra Ing. Jozefa Belcáka, v ktorom sa dňom 31. 3. 1991 vyčleňuje zo š. p. Tesla Orava Nižná jeho vnútorná organizačná jednotka, ktorá má povahu stredného odborného učilišťa. Od 1. 4.

1991 zriaďuje zo stredného odborného učilišťa samostatnú príspevkovú organizáciu –

SOUE a ukladá riaditeľovi š. p. a riaditeľovi príspevkovej organizácie vykonať delimitáciu majetku najneskôr do 31. 5. 1991. Ako riaditeľ príspevkovej organizácie som prevzal zriaďovaciu listinu so základným účelom a predmetom činnosti – príprava mládeže na robotnícke povolanie a s tým spojenú teoretickú a praktickú výuku vrátane výchovy mimo vyučovania.

Vymedzenie sa týka majetku, s ktorým sme hospodárili ku dňu 30. 6. 1990 a majetku, ktorý na nás prejde uzavretím delimitačného protokolu medzi štátnym podnikom a SOUE. Ako príspevková organizácia sme boli zriadení na dobu neurčitú...

Súčasný stav podniku je naozaj kritický, ale pevne verím, že sa to urovná a elektronika v Nižnej zostane. Aj preto, že je tu veľa vynikajúcich odborníkov a SOUE sa jedného dňa do Tesly vráti tam, kde vzniklo a patrí...

Ešte nedávno bolo SOUE v priestoroch podniku. Náš areál sa postavil v roku 1978 za peniaze fabriky. Napriek tomu sme s podnikom veľmi zviazaní, či už energetikou, materiálom, údržbou, atď. Toto všetko sa bude ťažko prekonávať, no najdôležitejší budú žiaci. Ak sa títo nedostanú na prax (na odborný rozvoj do výroby), stratia to najdôležitejšie – možnosť naučiť sa remeslu.“ (eh, Oravská Tesla, 17/1991) Nastúpili na odborný rozvoj Od septembra nového šk. roka 1991/1992 nastúpilo na odborný rozvoj v našom podniku 91 učňov 3. ročníka odboru mechanik elektronických zariadení a 46 učňov strojárskych profesií z nižnianskeho SOUE, aby po ňom žiaci uvedených profesií absolvovali záverečné učňovské skúšky.

Z uvedeného počtu žiakov MEZ najviac (42) nastúpilo do divízie montáž, 17 do závodu v Trstenej, 14 do závodu Oravská Lesná, 12 boli v divízii technický vývoj a 5 boli zaradení do divízie OTS. Učni tzv. čiernych profesií boli na odborný rozvoj zaradení na rôzne pracoviská v podniku a jeho závodoch.

Aj keď situácia v našom podniku, najmä v jeho výrobných útvaroch je stále nepriaznivá, predstavitelia jednotlivých závodov pochopili situáciu pri naliehavej potrebe rozmiestnenia učňov do odborného rozvoja a ochotne vyšli v ústrety SOUE pri začlenení všetkých treťoročiakov do výrobného procesu. (eh, Oravská Tesla, 27/1991)

Bufet aj v SOUE V súčasnosti je v našom podniku v Nižnej šesť bufetov, vrátane hlavného v objekte závodnej jedálne. O zriadenie vlastného bufetu sa po viac rokov usilovalo aj vedenie SOUE, dnes patriace pod Ministerstvo hospodárstva SR. Tento zámer sa im v plnej miere podarilo realizovať začiatkom tohto roka, keď vo vestibule domova mládeže otvoril súkromný bufet bývalý riaditeľ š. p. Tesla Orava, dnes dôchodca pán Ing. Rudolf Richter.

Bufet je otvorený počas vyučovacích dní v týždni už od pol siedmej hodiny ráno a dopoludňajší predaj v ňom trvá do ukončenia veľkej prestávky o 10,15 hod. Odpoludnia má bufet svoj predajný čas od 13. do 15. hodiny. V prípade ubytovania cudzích návštevníkov v DM je bufet otvorený na požiadanie.

A čo tvorí sortiment? Úvodom treba povedať, že si ho žiaci školy vybrali vo vyhlásenej ankete. Žiaci, ale aj pracovníci SOUE si v ňom môžu zakúpiť pečivo, mlieko, mliečne výrobky, keksy, dobošky, čokolády, cukríky, ale aj párky, tlačenku, salámu či obložené rožky, ktorých sa tu denne predá najmenej sto kusov. K občerstveniu žiakov i dospelých má bufet k dispozícii štyri druhy nealkoholických nápojov a kávu.

Bufet je využívaný najmä cez vyučovacie prestávky, počas ktorých sa tu doslova tvoria rady čakajúcich, ktoré sa tu – ako sme sa na tvári miesta presvedčili – za pár minút stratili. „Musíme žiakov školy, najmä klientov „učňovského bufetu“ pochváliť za ich príkladné správanie sa pri čakaní na obsluhu. Sám som bol pred 45 rokmi učňom slaboprúdového odboru v Prahe, a keď porovnám moje a ich roky učňovania, no najmä možnosti čo-to si kúpiť do úst, dnes je to situácia neporovnateľne lepšia aj z hľadiska vreckového žiakov a učňov,“

vyznal sa nám majiteľ útulne zariadeného bufetu p.

Richter. (eh, Oravská Tesla, 11/1992) Kuchyňa s jedálňou aj pre SOUE V októbri t.r. sa pri SOUE Nižná začne s prístavbou jednopodlažnej budovy školskej kuchyne a jedálne pre 600 žiakov SOUE, ktorej náklady budú činiť 7,5 mil. Kčs.

Ešte v tomto roku by sa na prístavbe – ako nás informoval riaditeľ SOUE Ing. Jozef Zimáň – malo preinvestovať 1,5 mil. Kčs. Po finančnom prísľube z MH SR bude

realizátor stavby známy po konkurznom konaní, ktoré by sa malo uskutočniť koncom tohto mesiaca.

Prístavba bude mať v prízemnej časti skladovacie priestory a na podlaží bude jedáleň s 200 stoličkami. Denne vo vyučovacích dňoch bude kuchyňa zabezpečovať 600 obedov a polovičný počet večerí. S jej uvedením do prevádzky sa ráta v priebehu 2-3 rokov. (eh, Oravská Tesla, 15/1992) Kurz s americkými lektormi Počas prvých dní letných prázdnin sa v domove mládeže SOUE uskutočnil kurz angličtiny, ktorého organizátorom bolo metodické centrum, kabinet anglického jazyka v Banskej Bystrici pod vedením vedúcej kabinetu PhDr. Ireny Štofanikovej, dlhoročnej učiteľky na Základnej škole v Nižnej.

Kurzu sa zúčastnilo 32 učiteľov zo stredných škôl stredného Slovenska.

Vyučujúcimi boli 4 americkí lektori z Peace Corps (mierové zbory) z USA, ktorí už celý školský rok bezplatne pôsobili na viacerých stredných a vysokých školách na Slovensku.

Gregory Shaughnessy, Elizabeth Coghlan i manželia Raquel a Andrew O̕ Hara sa počas dní kurzu na Orave cítili výborne a svojim zverencom sa čo najviac snažili pomôcť k osvojeniu si správnej jazykovej výslovnosti vyučovacieho jazyka, najmä v rámci konverzačných cvičení.

K úspešnému priebehu kurzu im pomohlo nielen vedenie SOUE, ale aj videocentrum školy i vedenie domova mládeže. (eh,OTF, 28/1992)

Medzinárodné učilište V súčasnosti má SOUE Nižná vo všetkých triedach učebného a študijného odboru vyše 800 žiakov.

Od nového šk. roka 1992/93 MŠ SR zaradilo do nižnianskeho SOUE 3 žiakov z Poľska, z oblasti, ktorá v minulosti patrila slovenskej Orave, z ktorých dvaja sú už žiaci 2. ročníka.

V záverečných dňoch septembra tohto roku SOUE rozšírilo stav žiakov učebného odboru o ďalších dvoch žiakov – prvákov v odbore mechanik elektronických zariadení, ktorí na Oravu prišli zo slovenskej obce v rumunskom Nadlaku. Sú nimi 16-ročný Daniel Fábry a 15-ročný Patrik Demián.

Obom žiakom – hoci boli v SOUE iba 3 dni – sa v Nižnej páči a dostalo sa im dôstojného privítania zo strany vedenia SOUE, ale aj ich spolužiakov. Kým žiaci z Poľska majú možnosť navštevovať rodičov každý týždeň, Danielovi a Patrikovi sa takáto príležitosť naskytne iba počas krátkodobých školských prázdnin (jesenné, vianočné a jarné) a samozrejme hlavných letných.

Jedným z mnohých prekvapení, s ktorými sa stretli v Nižnej, bol spôsob klasifikácie ich vedomostí v škole a na odbornom výcviku. Kým v Rumunsku počas navštevovania slovenskej ZŠ (počas nej sa povinne učili aj domáci jazyk – rumunčinu) ich klasifikovali desaťstupňovým rozsahom známok 10 – 1, v SOUE si budú musieť zvyknúť na odlišný – opačný systém s polovičným rozsahom známok 1 – 5.

Keďže

Slovensko, bývalú vlasť ich prarodičov, doteraz ešte nenavštívili,

postupne cez poznanie Oravy sa chcú s ním bližšie zoznámiť a navštíviť aj veľmi blízke Poľsko.

Ich rodná obec Nadlak, ležiaca v blízkosti maďarských hraníc, sa môže pochváliť pekným novým prírodným bazénom, a preto s radosťou privítali, že ich možnosť kúpania v domácom bazéne nahradí krytý bazén.

Veľkým handicapom oproti ostatným žiakom, najmä z Oravy je pre nich neznalosť lyžovania, ktoré je v ich južnej a teplej krajine a najmä v oblasti, v ktorej žili, takmer neznámym športom a doteraz ani nemali možnosť si ho vyskúšať. Za to sa tešia, že sa to už môže stať za pár týždňov či mesiacov.

Tak, ako si na Nižnú za mesiac zvykli poľskí spolužiaci, veria, že si aj oni, možno o čosi ťažšie tiež zvyknú na život v „cudzom svete“. (eh, OTF, 37/1992) Budujú novú tradíciu Od nového šk. roka 1992/1993 v SOUE popri tradičných elektrotechnických a strojárskych odboroch zaviedli ďalšie dva nové. V učebnom odbore silnoprúdu profesiu

elektromechanik, so zameraním na navíjanie a opravy elektrických motorov a od neho úplne odlišný študijný odbor umelecké spracúvanie dreva – umelecký rezbár s 19 žiakmi z celého Slovenska, medzi ktorými sú aj 4 dievčatá.

Jednu z dvoch odborných výcvikových skupín sme navštívili na odbornom výcviku v dielni ešte v závere októbra. Dva dni v týždni – ako nás informoval jeden z dvoch MOV, rezbársky majster Jozef Jadroň (druhý je Miroslav Jurinec) si každá z odborných skupín musí „odbiť“ na dielni vybavenej desiatimi rezbárskymi hoblicami, aby sa počas nich zoznámili so základnými poznatkami o dreve, jeho vlastnostiach i spôsoboch opracovania pílkou, hoblíkom a neskôr aj dlátom. Školská tabuľa na ich novovytvorenej dielni je neodmysliteľnou pomôckou na hodinách OV, poznačeného od začiatku novej profesie aj nedostatkom vhodného, mäkkého vysušeného dreva.

Tri dni každého týždňa školského roka zas naopak patria teoretickej príprave v učebniach školy. Rezbári sa vzdelávajú v odborných predmetoch – dejiny umenia, kreslenie, základy modelovania a základné rezbárske práce, na výučbe ktorých sa podieľajú rezbársky majster Jozef Jadroň, odborní učitelia Ing. Magdaléna Gillová a Jozef Miloslav Bašista i triedna profesorka

Mgr. Mária Súlovcová. Ostatné

všeobecnovzdelávacie predmety vyučujú interní učitelia SOUE. Žiaci nového študijného odboru, ktorí sa zúčastnili aj talentových prijímacích skúšok, musia postupne ovládať nielen náročné techniky rezbárskeho spracovania dreva, ale aj opravy najrôznejších druhov starožitností. Na záver školského roka vyhotovia súborné práce a na konci štúdia na nich čaká vyhotovenie záverečnej práce, ktorá bude vizitkou ich štvorročnej prípravy a schopnosti na zvládnutie svojho budúceho povolania. (eh, OTF/1992) Úspešné výsledky ZUS, ale...

V prvej dekáde decembra sa v SOUE Nižná uskutočnili záverečné učňovské skúšky žiakov učebných odborov mechanik elektronických zariadení. Zo 66 žiakov 18 prospelo s vyznamenaním a 27 žiakov skončilo ZUS veľmi dobre.

V triede nástrojárov ukončilo ZUS všetkých 30 žiakov. Traja boli vyznamenaní a desiati prospeli veľmi dobre. Aj v profesii obrábač kovov s 26 žiakmi boli 6 vyznamenaní a 10 prospeli veľmi dobre, medzi nimi aj Štefan Chomistek a Miroslav

Medvecký, ktorí v júni v uplynulom šk. roku v SOUS v Považskej Bystrici získali medzinárodný certifikát v profesii sústružník.

Ako nás informoval zástupca riaditeľa SOUE pre OV Ing. Vladimír Pösinger ZUS – teoretické i praktické – mali plynulý priebeh a chlapci i dievčatá v nich preukázali veľmi dobrú úroveň vedomostí.

Len škoda, že len veľmi málo absolventov spomínaných učebných odborov (z cudzích podnikov) dostane príležitosť pracovať vo svojich profesiách. (eh, OTF, 47-48/1992) Majstri Slovenska z Nižnej V dňoch 25. – 27. januára sa uskutočnil v Starej Turej turnaj OU v stolnom tenise o majstra Slovenska. SOUE Nižná v záverečnom finále, do ktorého postúpilo 10 družstiev, zvíťazilo pred Kysuckým Novým Mestom a Prievidzou. Nižnú reprezentovali R. Belopotočan, Z. Drbiak a P. Farský.

(OTF, 6/1993) Prví na Slovensku Po víťazstve družstva žiakov SOUE Nižná v krajskom kole súťaže zručnosti v elektronike v Banskej Bystrici si jeho členovia pod vedením MOV Jozefa Bielončíka, ktorý ich na súťaž pripravoval, v zložení Anton Piták, Marián Jakmaš a Miloš Kuchčák zabezpečili účasť v celoštátnej súťaži. Tá sa uskutočnila v dňoch 25. – 26. mája 1993 v SOUE Chirana v Starej Turej pod patronátom MH SR a Inštitútu prípravy povolaní a rekvalifikácie v Bratislave.

V prvý deň boli na programe praktické skúšky, počas ktorých trojčlenné družstvá z predloženej dokumentácie mali v limite 8 hodín i v potrebnej kvalite vyhotoviť, nastaviť a zmerať parametre na televíznom generátore.

Druhý deň patril teoretickej časti vyplnenej testami i písomnou prácou z elektroniky. V konečnom bodovom hodnotení si družstvo Nižnej s náskokom vyše 200 bodov získalo zaslúžené prvenstvo s počtom 1322 bodov, pred SOUE Banská Bystrica (1090) a SOUE Prešov (1011).

Aj v súťaži jednotlivcov si oravskí elektronici počínali znamenite, keď Anton Piták sa stal suverénnym víťazom, tretie miesto získal Marián Jakmaš a tretí člen družstva Miloš Kuchčák skončil štvrtý.

Výsledky z Banskej Bystrice, no najmä zo starej Turej iba potvrdili, že nižnianske SOUE svoju prítomnosť, ale i budúcnosť stavia na vysokej odbornosti a to je v podmienkach trhového mechanizmu chvályhodná skutočnosť. (eh, OTF, 18/1993) SOUE Nižná suverénne prvé V dňoch 30. 5. – 1. 6. 1994 sa v SOUE Nižná uskutočnilo rezortné súťažné kolo v odborných vedomostiach

a zručnostiach študijného odboru mechanik – elektronik

v súťaži jednotlivcov i trojčlenných družstiev. Organizoval ho Inštitút prípravy povolaní a rekvalifikácie MH SR v Bratislave v úzkej spolupráci s majstrami praktického vyučovania SOUE Nižná, na čele s vedúcim Ing. Vladimírom Pösingerom. Rezortného kola sa zúčastnilo 7 trojčlenných družstiev zo SOU Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Vráble, Piešťany, Stropkov a domáca Nižná, ktoré si účasť vybojovali v oblastných kolách.

V prvý deň súťaženia úlohou zúčastnených žiakov – jednotlivcov – bolo v trvaní 8 hodín vyhotoviť podľa predloženej dokumentácie, potrebného materiálu, náradia i meracej techniky číslicový teplomer, ktorý sa po vyhodnotení súťaže stal darom všetkým súťažiacim. V druhý deň súťaže bola na programe teoretická časť. Počas 4 hodín museli súťažiaci vyplniť písomné testy a vyrátať 5 praktických príkladov z elektroniky.

V záverečnom vyhodnotení rezortného kola boli odmenení diplomami a vecnými cenami traja najlepší jednotlivci i tri družstvá. Stupeň víťazov obsadili dvaja z troch členov nižnianskeho družstva – víťaz Dušan Pilarčík, strieborný stupienok patril Petrovi Jadroňovi a bronzová priečka patrila žiakovi zo SOUE Krompachy.

Aj v kategórii družstiev s prevahou zvíťazilo domáce SOUE Nižná so 400,67 bodmi pred SOUE Vráble (324,08) a SOUS Dubnica n/Váhom (264,46). (eh, OTF, 22/1994)

Najlepší elektronici z Nižnej

V dňoch 28. – 30. 3. 1995 sa v SOUE Liptovský Hrádok uskutočnila celorezortná súťaž praktických zručností a odborných vedomostí v odbore mechanik-elektronik. Počas troch dní ju organizovalo domáce SOUE pod záštitou Inštitút prípravy povolaní a rekvalifikácie MH SR. V praktickej časti mali súťažiaci za úlohu počas 7 hodín zhotoviť, nastaviť a funkčne odskúšať časový spínač. V odbornej časti zúčastnení žiaci absolvovali test z teoretických znalostí v elektronike.

Zo zúčastnených 7 trojčlenných družstiev sa najlepšie darilo žiakom SOUE Nižná, ktoré v družstvách získalo nielen prvenstvo, ale aj všetci jeho traja súťažiaci, v poradí Tomáš Herud, Peter Tyrol a Roman Mikula, získali všetky medailové umiestnenia. Na druhom mieste so stratou vyše 50 bodov skončilo družstvo SOUE Stará Turá a 3. miesto si vybojovalo domáce družstvo SOUE Liptovský Hrádok. (eh, 14/1995) Mládež a drogy Sprievodným podujatím putovnej výstavy „Vlak bez hraníc“ (celoslovenská súťaž stredoškolskej mládeže, zameraná na problematiku drog) bola beseda, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 25. mája v Dome kultúry v Nižnej. V seminári s protidrogovou problematikou dominovali 3 témy (čo mladých ľudí vedie k drogám a iným toxikomániám, prevencia a dôsledky drogovej závislosti), o ktorých besedovalo okolo 80 študentov SOUE z Nižnej.

Besedu, zameranú hlavne na prevenciu, viedli PhDr. Kakáčová z pedagogickopsychologickej ambulancie v Dolnom Kubíne a MUDr. A. Beňová z psychiatrickej ambulancie z Dolného Kubína.

Zaujímavým bolo rozprávanie A. Šuvadovej, ktorá nebola drogovo závislá, ale sa podrobila protidrogovému výcviku v protidrogovom centre Monar v Poľsku. (lo, OTF, 20/1995)

Aj „večernisti“ úspešne

Popri dvoch triedach 4-ročného študijného odboru mechanik-elektronik v závere mája na SOUE Nižná maturovali 4 triedy večerného dvojročného štúdia na získanie maturitného vysvedčenia.

V odbore elektrotechnika v dvoch triedach maturovalo 48 žiakov, dve triedy maturantov strojárstva mali iba 33 žiakov.

Predsedovia maturitných komisií zo SOU v Martine, Istebnom a Dolnom Kubíne vysoko hodnotili úroveň vedomostí žiakov „večernistov“, o čom sa presvedčili aj piati učitelia SOUE Nižná, ktorí pôsobili v úlohách predsedov maturitných komisií v iných SOU na Orave i mimo nej.

Je to nemalá zásluha učiteľov a majstrov SOUE Nižná, ktorí svojich zverencov – učňov dobre vyzbrojili odbornými vedomosťami. (eh, OTF, 21/1995) Medzi nami babami Každý, kto navštevuje našu školu, si určite všimol, že ženské pohlavie je zastúpené omnoho chudobnejšie. Aby táto skupinka dievčat dokázala fungovať v silných chlapčenských zoskupeniach, vznikol pod vedením profesoriek E. Kubošovej a I. Brezovskej krúžok s názvom „Medzi nami babami“. Sám názov hovorí, že sa tam nedebatuje o elektrotechnike, ale o vonkajšej a vnútornej kráse ženy. Veď aj jeden spisovateľ napísal: „Žena, ktorá sa okrášľuje, plní si len svoju povinnosť.“ A my tiež chceme plniť svoju povinnosť. Lenže v našom veku potrebujeme radu či informáciu o starostlivosti o pleť, vlasy, účes, oblečenie a pod. V tomto školskom roku sme sa stretávali v stredu. Okrem rozhovorov o vzhľade, sme absolvovali fotografovanie na portrét, stretnutie s kozmetičkou i prvou miss Gaudeamus Oravy. V budúcom školskom roku v stretávaniach budeme pokračovať. (Školský časopis No a čo? jún 1996) Výlet do Bratislavy Naskytla sa nám príležitosť navštíviť hlavné mesto našej republiky – Bratislavu a to len za ,,trápnych“ 300 Sk. Bol to trojdňový poznávací výlet a musíme uznať, že sme videli aj spoznali veľa vecí, o ktorých sme mohli iba snívať. Boli sme sa pozrieť v múzeu hodín, zbraní a v múzeu umeleckých výrobkov, kde sme spoznali aspoň niečo z histórie. Ďalej sme spoznali Primaciálny palác (to sme sa nastriehli, kým sme stráž vystriehli), Bratislavský hrad, absolvovali sme okružnú plavbu loďou, vyšplhali sme sa aj na Devín

a nakoniec sme boli v SND na balete „ Z rozprávky do rozprávky“, kde sme si pripadali ako prezidenti, pretože sme mali vlastnú lóžu. Najviac sa nám páčilo Staré mesto, ktoré bolo celé rozkopané a pokryté bagrami, ktoré sa ho snažili silou mocou zrekonštruovať.

Keď sme po tomto všetkom sedeli v rýchliku a fúkali sme si naše boľavé nohy, zhodli sme sa, že Bratislavu by mal vidieť a spoznať každý, pretože je naozaj krásna.

A čo nakoniec? Nakoniec jedno heslo: „Všade dobre, doma najlepšie.“ (Školský časopis No a čo?, jún 1996) Pán profesor ďakujeme...

V tomto článku chcem pripomenúť mnohým profesorom, majstrom a žiakom človeka, ktorý od nás náhle odišiel, ale v našich srdciach naňho ostáva stále živá spomienka. Bol to náš dobrý profesor JÁN TOMAGA. Tí, čo ho poznali, pamätajú si ho ako človeka veľmi zásadového, prísneho ale zároveň aj veľmi usilovného a vitálneho. Zo všetkými profesormi vychádzal veľmi dobre, pretože mal rád ľudí, život, prácu, dobrú spoločnosť a humor. Na žiakoch si veľmi cenil usilovnosť, skromnosť, múdrosť a láskavosť.

Pána Tomagu sme poznali nielen ako výborného učiteľa, ale aj ako vzorného syna, manžela a otca.

Pán profesor, za všetkých žiakov, ktorých ste učili viac ako dvadsať rokov, Vám chcem ešte raz povedať ĎAKUJEM. (Daniela Loffayová, školský časopis Gaudeamus, december1996) Oslava dňa študentstva 17. november patrí študentom. Je to ich deň. Ten tohtoročný pripadol na sviatočnú nedeľu, keď sú školské brány zatvorené. Dlho sme neváhali a bolo rozhodnuté. Budeme sláviť pred termínom i po ňom. Úvod našich osláv patril halovému futbalu. Vo štvrtok 14. 11. nastúpili v našej telocvični dve mužstvá. Za študentov kopali Miro Sága, Paťo Kubala, Braňo Neupauer, Dušan Šugár. Za internacionálov p. Kocián, p. Vasek, p. Adámus, p. Janota. Študenti sa nedali. Svoju mladosť oslávili energeticky výhrou 7:5.

V piatok 15. 11. sa rozozvučali vlny nášho školského rozhlasu. Po triedach sa rozliehal Gaudeamus a za celý profesorský zbor sa našim žiakom prihovoril prof. Kázik.

Potom sa pretrhlo vrece s pesničkami na želanie, ktoré venovali triedni učitelia svojim žiakom.

18. 11. sme opäť nedali pokoj telocvičným priestorom. Tentokrát tu panovala volejbalová nálada. Pod sieťou nastúpili dve družstvá študentov a dve družstvá pedagogických pracovníkov. Pracovne sme sa podelili na ,,akože amatérov“ a ,,akože profesionálov“. Všetci bez rozdielu sme však k hre pristupovali s poriadnou dávkou profesionality.

A ako to dopadlo? Amatéri 2:0 pre študentov. Profesionáli 2:1 pre pedagogických pracovníkov.

Ale pozor! Neviem, neviem, aký konečný výsledok by sme zaznamenali, keby si taký Dano Luhový mohol udrieť tak, ako je zvyknutý. Trošku sa mračil, ale ... naším cieľom predsa nebolo stáť na najvyššej priečke stupňa víťazov. Nešlo nám o výsledky.

Náš cieľ bol úplne iný.

Viete aký? Pouvažujte. Aj tí, ktorí ste utekali domov. Nám ostatným sa to podarilo na jednotku.

(Iveta Brezovská, školský časopis Gaudeamus, december1996) Deň plný prekvapení Deň piaty december sa volal v domove mládeže dňom prekvapenia. Všetci vedeli, že v tento deň chodí Mikuláš, ale nič tomu nenasvedčovalo. Nakoniec predsa prišiel.

Večer o 18.00 hodine sme sa všetci zišli v jedálni SOUE a veľká show sa už začala. Za sprievodu hudby sa z výšin nebeských zjavil anjelik s množstvom detí, „drobcov“ s prskavkami v rukách. Neskôr sa nám predstavila Snehulienka so svojím farebným snehom a po nej čertisko čierny a zlý ako ... čert. No a za nimi kto? Predsa starý dobrý Mikuláš. Mikuláš však nebol len tak. Všetkým sa pekne prihovoril a rozdal im štedré balíčky. Atmosféru sviatočného večera sprevádzali malí školáci zo ZŠ v Nižnej so svojím kultúrnym vystúpením, dobrá a štedrá večera so slávnostne prestretým stolom, vianočná hudba a verím, že aj dobrý ľudský pocit v srdciach zúčastnených.

Na záver chcem poďakovať za pekne pripravený večer žiakom prvých ročníkov, žijúcim v DM, ktorí pekne vyzdobili jedáleň, a predovšetkým všetkým vychovávateľom v DM, ktorí toto prekvapenie pripravili.

(Anna Pažítková, školský časopis Gaudeamus, december1996) Prišiel, videl, zvíťazil

Kulturistika napomáha zdokonaľovaniu a harmónii svalových partií ľudského tela, a preto nečudo, že aj na našej škole je viacero chlapcov, ktorým učaroval tento krásny no tvrdý šport. Práve preto sme sa rozhodli vyspovedať víťaza kulturistickej súťaže Fitness Weekend Grand Prix v Žiline Michala Tonhausera, nášho študenta zo 4.B, ktorý nám priblíži atmosféru spomínanej súťaže.

Michal, koľko rokov sa venuješ kulturistike? ,,Kulturistike sa prakticky venujem iba od svojich 15 rokov, ale ešte predtým, ako som sa s ňou zoznámil, som robil súťažne judo.“ Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa prihlásil na súťaž Fitness Weekend Grand Prix v Žiline? ,,Predovšetkým som si chcel overiť svoje kvality. Chcel som sa aj trošku oťukať v tomto športe. Zatiaľ som s tým nemal veľké skúsenosti, tie som získal až po tejto súťaži.“ Aké podmienky si musel splniť, aby si sa prihlásil do súťaže? ,,V mojej kategórii sme mohli mať najviac 17 rokov. Podmienka na vstup do súťaže bola, aby sme boli registrovaní v oddieli a hlavne prihlásiť sa na štartovnú listinu a to dva týždne pred súťažou.“ Obsadil si prvé miesto, s ktorým môžeš byť spokojný, ale čo ďalej? Budeš sa aj naďalej venovať tomuto krásnemu športu? ,,Samozrejme. V súčasnosti sa pripravujem na majstrovstvá republiky, ktoré sa uskutočnia na jar, ale tiež si nenechám ujsť ani pohárové súťaže.“ (Školský časopis Gaudeamus, december1996) Poznámka: – Náš úspešný reprezentant a sympatický mladý muž, Michal Tonhauser tragicky zahynul pri autohavárii niekoľko rokov po maturite na našej škole. Česť jeho pamiatke i pamiatke všetkých našich žiakov, ktorí odišli z tohto sveta predčasne.

Ad revidendum Škola dnes vonia

rokmi polstoročia.

Deň podobný je sviatku – oslave.

Do okien tajomstiev slnko zažmurká.

Spomienky blikajú ako semafory...

Vo svetle zelenej sú bránou do života večery s priateľmi na medzi, pri Orave, či tajným písmom slová lásky znova a znova vyznané.

Gaštany pred školou zakvitli nabielo.

Víta nás dospelosť.

Posledná hodina, tak trochu prikrátka rovnako ako slová triedneho profesora... Že bolo ako viacej nebude.

V úlomkoch času – tu, na oravskej hrude... Či pravdivé sú?

Ktovie? Snáď...

Púpavy zmokli v rannom daždi.

Posledná úloha nestrpí neisté slová,

klamlivé odpovede.

Ad revidendum!

Rozlúčka slzu zabalí do úsmevu.

Okamžik objatí...

A z rúk sú smelé krídla.

Prázdniny prišli v objatí výnimočnosti. „Ozvi sa, prosím,“ priateľstvo sa zmení na číslo v mobile.

Komunikovať budú už moderne.

Tak trochu blázni, trochu mudrci, vykročia do leta.

Slniť sa chcú v lesku sveta...

A cesta späť sa volá domovom.

Poznámka: - Túto báseň venovala našej škole pri príležitosti jej jubilea pani Margita Kuchčáková – učiteľka, poétka a matka dvoch našich úspešných absolventov.