Rovina 2013 01 02

Autoservis Triaška Ján Triaška · podnikateľ Báčsky Petrovec,

SLOVENSKÝ MAGAZÍN číslo 1 – 2, 2013

ročník 20

cena 100 din

021/780-382

Bul. M. Pupina 1/IV 21000 Nový Sad Tel./fax: +381 21 422 989 e-mail: office@rada.org.rs www.rada.org.rs

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

SIMPLY CLEVER

Oprávnený servis M. Kardelisa 22, Kysáč Tel./fax: 021/827-364 Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec e-mail: msbp@neobee.net

|

& aneta lomenová |

Orchester na vystúpení v Selenči

V slovenskom evanjelickom chráme v Bijeljine

Komorný zbor Agapé K

omorný zbor Agapé, ktorý úspešne prezentuje Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev v Novom Sade, vznikol v roku 2005 z dievčenskej speváckej skupiny SKC P. J. Šafárika. Členky speváckej skupiny si povedali, že svoje hlasy venujú aj cirkevným službám a odvtedy toto spevácke teleso sústavne pracuje pri evanjelickom cirkevnom zbore. Od začiatku táto skupina pôsobila pod vedením dirigenta Janka Zorjana ako dievčenský spevokol a potom ho nakrátko vystriedala Marína Kováčová, v čase, keď sa k dievčatám postupne pripájala aj chlapčenská zložka zo speváckej skupiny. V roku 2007 si členky spevokolu pre svoj komorný zbor zvolili meno Agapé.

V súčasnosti zbor spravuje Olivera Gabríniová.

Zo začiatku prednesy zboru boli dvojhlasné a neskoršie trojhlasné, a capella, alebo za sprievodu harmoniky, zriedkavejšie syntetizátora, či organu. Často sa členovia predstavia aj sólovým spevom duchovných piesní alebo prednesú trio, a čoraz častejšie mládežnícke náboženské piesne. Najprv bol repertoár zboru, a aj naďalej je prevažne z Evanjelického spevníka, potom sionské piesne a niekedy aj ľudové melódie s náboženskou tematikou. Odnedávna sa pre cirkevné ciele zapája aj orchester pôsobiaci pri centre Šafárika, ktorý vedie Leonóra Súdiová a takýto štedrý gest svedčí o mimoriadnom úsilí, ktorý s láskou vynakladá táto mládežnícka skupina. Z prekrásnej cimbalovky sa neraz ozývajú melódie vianočných kolied, či svetoznámych piesní. Občas si komorný zbor svoje vystúpenie spestrí aj príležitostnou básňou.

Komorný zbor Agapé sa intenzívne podieľa na zveľaďovaní svojho poslania tak v domácej cirkvi, ako aj medzi evanjelikmi

V novosadskej katedrále

v celej Vojvodine a v zahraničí. Pre svoj, ako vidno, pestrý a bohatý repertoár piesní a hudobných interpretov mali príležitosť zúčastňovať sa na rôznych ekumenických a cirkevných koncertoch, na náboženských podujatiach a neraz boli hosťujúcim zborom v okolitých evanjelických chrámoch na sviatky, či rôzne výročia. Za takmer osem rokov svojej existencie vystúpení bolo veľa, no hodné je spomenúť aspoň niekoľko: vystúpenie v rímskokatolíckom kostole v Krempachoch v Poľsku, účasť na humanitárnom koncerte v novosadskej synagóge, účasť na tradičných ekumenických vianočných koncertoch v Ben Akibe v Novom Sade, koncert v Selenči, vystúpenie v Pivnici, Jánošíku, Hajdušici, Slankamenských Vinohradoch, Starej Pazove, vystúpenie na medzinárodnom humanitnom koncerte Harts in harmony v Novom Sade, koncert v Belehrade na Kolarci, účasť v televíznej relácii po slovensky Dotyky a vo vianočnom koncerte RTV, tiež v relácii po slovensky, roku 2010, vystúpenie na SNS v Báčskom Petrovci, v Katolíckej katedrále v rámci koncertu organovej hudby v Novom Sade, na stretnutí zborov v Hložanoch, na ekumenickom koncerte zborov Vojvodiny v Petrovci, na vianočnom ekumenickom koncerte v Selenči atď.

Výsledkom úspešnej činnosti Komorného zboru Agapé je aj nahrané CD pod názvom Čuj, aká prekrásna pieseň, ktoré pod vedením Janka Zorjana vo februári roku 2010 vydala Slovenská evanjelická cirkev v Novom Sade. V rámci vianočného programu v roku 2010 si zbor Agapé pripomenul svoje päťročné pôsobenie a usporiadal koncert v novosadskom chráme Božom. Vianočné a veľkonočné vystúpenia v novosadskej cirkvi sú už tradičným pôžitkom pre telo a dušu. Podobne to bolo aj v uplynulom roku a na sviatok Troch kráľov 6. januára odznel bohatý koncert zboru Agapé, ktorý prebiehal v domácom chráme v Novom Sade a o jeho úspechu svedčia aj pozitívne reakcie a spokojnosť obecenstva. Za takéto sviatočné fluidum vďaka patrí predovšetkým koordinátorke pre prácu s deťmi a mládežou Juliane Brtkovej. Po rokoch sa často speváci striedajú, no treba zdôrazniť, že aj napriek tomu zbor si vie udržať svoje kvalitné prejavy, ba aj zlepšovať ich a do svojho repertoáru pridávať nové piesne.

Nebolo by prekvapením, ak onedlho uzrie svetlo sveta aj nové CD náboženských piesní v podaní Komorného zboru Agapé.

editoriál

| ján hlaváč |

Trochu matematiky s Noem Vydáva: Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci / Riaditeľ SVC: Vladimír Valentík / Šéfredaktor: Ján Hlaváč / Členovia redakcie: Viera Benková, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Alena Gajanová, Michal Gombár, Marína Hríbová, Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Lovásová, Mária Lučetincová, Dipl. vet. Juraj Pálenkáš, Viera Tomanová, Jaroslav Zaťko / Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková / Korigovala: Zuzana Sudická / Technická úprava: Ján Hlaváč / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Návrh hlavičky: Martin a Karl Kizúrovci / Manažér reklamno-inzerčného oddelenia & distribúcia: Andrej Meleg, mobtel: 064 4 184 359 / Objednávky na predplatné: e-mail: svcentrum@stcable.rs; Slovenský magazín Rovina, Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tlačí: NEOGRAFIA DOO, Báčsky Petrovec / Periodicita: mesačník / Cena: 100 din / Adresa redakcie: Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tel./fax: (021) 780-159 / www.svcentrum.com / e-mail: svcentrum@stcable.rs alebo rovina@svcentrum.com / Číslo účtu v Banca Intesa: 160-931760-45 / Magazín vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika; Pokrajinského sekretariátu pre kultúru Nový Sad, Srbsko, a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad / Nevyužité rukopisy a fotografie sa nevracajú.

CIP – Katalogizacija u publikaciji, Narodna biblioteka Srbije, Beograd 323.15 (497.113) ISSN 0354-8929 98 = Rovina COBISS.SR-ID 17620482

Na obálke: Nezbedníci bratia Viliam (v popredí) a Vasko Vrškovci medzi svojimi plyšovými kamarátmi

Vážení čitatelia!

Všetko, čo má svoj začiatok, musí mať i koniec, a tak je to aj s kalendárnym rokom. Znovu nám jeden odletel ako vtáci nedozerní a my znovu robíme súhrn a bránu otvárame dokorán pre svoje nové vtáčiky, nové začiatky mnohých vecí.

Zdá sa, že pri každom začiatku akoby sme mali dve tváre. Jedna robí súvahu roka za nami a tá druhá kuje plány do budúcna. Na konci roka zasa sa všetko otočí a tvár, ktorá plánovala, robí súvahu, a tá druhá zasa plánuje…

Nuž, koleso je predsa okrúhle. Číslo 12 v kalendári vystriedala trinástka. Pre poverčivých je to nešťastné číslo, ale pre extrémistov, naopak, číslo prinášajúce šťastie. Toto číselko sprevádza veľká ostražitosť až panika, čo nemôže vyvolať nič iné, ako skutočnú tragédiu. Ale čo v skutočnosti znamená tento mýtus? Naozaj sa mu treba vyhýbať?

Azda nám v tom pomôže pradávna minulosť... V piatok totiž bol ukrižovaný aj Ježiš a pri Poslednej večeri okolo stola sedelo 13 ľudí. Tým trinástym bol Judáš.

I vďaka tomuto vznikla povera, že pri stole nemôže sedieť 13 stravníkov. Trinástka podľa numerológov dopláca na svoje miesto za číslom dvanásť, ktoré považujú za číslo plnosti – 12 mesiacov v roku, 12 znamení zverokruhu, 12 bohov Olympu, 12 úloh pre Herkula, 12 kmeňov Izraela, 12 Ježišových apoštolov, 12 vajec v tucte. U nášho nebohého novinára Vadimíra Dorču síce bolo Trinásť do tucta, ale to bolo v inom kontexte a v reportážach sa často aj nemožné stáva možným...

Rôznych povier, skutočných príbehov, nešťastí a podobných udalostí týkajúcich sa tohto dátumu je mnoho. Stačí len seba sa opýtať, či týmto mýtom skutočne veríme a či sa nimi budeme riadiť.

Pretože skutočnou otázkou je, či si stálym strachom a ostražitosťou pred týmto číslom podľa zákona príťažlivosti to nešťastie skutočne neprivoláme. Dalo by sa povedať, že je to iba program, ktorý nám vštepili. Ale povel, ktorý vydávame, môžeme predsa kedykoľvek zmeniť.

Ako? Nuž tým, že zmeníme svoje presvedčenie. Máme nádej, že rozum prevládne a že číslo 13 budeme chápať ako obyčajné, ako hociktoré iné číslo.

A hoci sme ešte len v prvej šestinke roka, keď tých „zvládnutých” 40, 50 čísel odrátame, aj tak ich zostáva vyše tristo... Je teda ešte hodne času, aby ste si v rámci svojich novoročných predsavzatí v bežnom roku skvalitnili svoj život. Pomôže možno i príbeh o Noemovej arche.

Noemova múdrosť nám môže dať po-

naučenie aj v dnešných uponáhľaných časoch...

1. Nezmeškaj svoju loď.

2. Pamätaj, že všetci sme na tej istej lodi.

3. Rob si plány do budúcnosti. Keď Noe staval svoju bárku, ešte vôbec nepršalo.

4. Udržuj sa v kondičke. Ak budeš mať 60, možno ťa niekto požiada, aby si vykonal niečo veľké.

5. Nestaraj sa o tých, čo ťa kritizujú.

Rob to, čo robíš rád.

6. Tvoje plány nech vždy mieria do výšav.

7. V záujme bezpečnosti cestuj vždy vo dvojici.

8. Rýchlosť nie je vždy dôležitá. Aj slimák sa vezie na tej istej lodi ako panter.

9. Keď si v strese, vznášaj sa trošku.

10. Pamätaj: archu postavili laici, Titanic však odborníci.

11. To nič, že je búrka, ak je Boh s tebou, nakoniec sa vždy objaví dúha.

Noemove múdrosti i dnes platia.

Rovno tak, ako sa už od detstva človek učí chodiť, rozprávať, písať, rátať a ešte veľa iných potrebných úkonov... Učíme sa zvládnuť všetky úlohy a tým, že sa učíme – rastieme. Ten rast sa však ani v dospelosti nekončí. Nezaškodí, keď pri ňom vedľa seba vždy budeme mať aj toho svojho Noema.

z obsahu Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávať . . 4 Celá ľudová tradícia v jednom dome . . . . . . . . . . . . 6 Spomienky z Vansovej Lomničky . . 7 Návrh na Reprezentačnú listinu dedičstva UNESCO . . . . . . . . . . 8 Maliar iný ako iní . . . . . . . . . . . . . 9 Maliar nedozernej roviny . . . . . . . 10 Šafárikovské potulky po Čiernej Hore . . . . . . . . . . . 12 Vždy otvorený novým myšlienkam 13 Osvedčený trojlístok – dôvera mladých . . . . . . . . . 15 Zumba – dovolená droga . . . . . . 17 Salsa, zumba cvičenie v páre . . . . 18 Prvý predseda Petrovského spevokolu učiteľ Ondrej Garaj . . . 20 Najnovšie knihy Slovenského vydavateľského centra . . . . . . . 21

3

v zákulisí

|

svetluša hlaváčová / archív miliny heverovej chrťanovej |

Zo seminára vo Vyšnej Boci na Slovensku.

Milinka ako Mária Pospíšilová so Štúrom, august 1996

Sólo výstup Sen s javajkou v Kysáči 1. septembra 1999

S BÁBKOHEREČKOU MILINOU HEVEROVOU CHRŤANOVOU

Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávať N

ie náhodou sa hovorí, že sám život je režisérom. Veď nám do cesty prináša také dokonalé scenáre, ktoré, keď si ich prečítame – neraz aj s obľubou a celkom spontánne predvádzame. Aj do života profesionálnych divadelníkov často zvykne zasiahnuť. Veď má na to plné právo, lebo je predsa – život. Kto mu z nás dokáže oponovať?! Ako režisér zaúradoval i v živote našej profesionálnej bábkoherečky Miliny Heverovej Chrťanovej z Kysáča, dnes redaktorky v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Milinka je jednou z mála profesionálnych tvorcov na scéne nášho slovenského divadelníctva vo Vojvodine, ale jej aktuálna bábkoherecká kariéra je životne nasmerovaná do iných sfér. Profesionálne sa realizuje v médiách a bábku dočasne vystriedala mikrofónom. Nie celkom. V srdci ju bude mať navždy a keď život napíše trefný scenár, určite aj na javisku. Pozrime sa, ako si teda profesionálna bábkoherečka kompenzuje svoje nadanie v živote a off line...

Zdá sa, že pre váš profesionálny divadelný rast náš rozhovor treba začať akurát prínosom Združenia divadelných ochotníkov Slovenska (ZDOS) pre naše slovenské dramatické umenie vo Vojvodine. Čiže v 90. rokoch minulého storočia táto organizácia sústreďovala našich

4

divadelných ochotníkov – hercov a režisérov na seminároch vo Vyšnej Boci. Aj vy ste sa na ňom zúčastnili a dokonca si spomínam, že ste tam v exteriéri predviedli aj efektnú scénku. Čo vám dala divadelná Boca?

– Bol to seminár pre divadelných ochotníkov a zúčastnila som sa ho dvakrát. V rokoch 1994 a 1996. Mali sme tam teoretickú i praktickú časť, dokonca aj niečo z dejín slovenského divadla. Bolo to veľmi inšpirujúce. V scénke, ktorú spomínate, som si zahrala Máriu Pospíšilovú pri stretnutí so Štúrom. Na tento výstup ste mi ochotne požičali svoju sukňu, lebo ja som tam žiadnu nemala... Práve tu som sa dozvedela o možnosti štúdia bábkoherectva.

Kedy sa to vlastne s vaším divadelným životom začalo?

– Ešte ako žiačka základnej školy som začala navštevovať divadelný krúžok, ktorý viedol Ján Privizer v KIS Kysáč. Bolo to asi v roku 1993. Štúdium bábkoherectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave vám teda dalo nový životný rozmer...

– Mala som to šťastie venovať sa štúdiu naplno a ešte väčšie, že som mala vynikajúcich pedagógov. Individuálne hodiny na jednotlivých predmetoch tiež schvaľujem.

Tu sme mali možnosť vyjadriť sa úplne.

Tiež vyskúšať si rôzne typy bábok a bábkarských techník.

Divadelník plus bábka: tento súčet sa rovná výlučne iba detskému divákovi, alebo ho možno využiť aj alternatívne?

– Väčšina z nás si bábku spája s deťmi.

Pravdou je, že ju v niektorých divadlách používajú práve preto, že dokáže to, čo nedokáže živý herec.

S ktorou bábkou ste najviac narábali – marionetou, maňuškou, javajkou alebo tieňohernými či totemovými? A ktoré sú tie vaše?

– Bolo to tak asi vyvážene. S jednoručnými maňuškami sme začali hrať už v prvom ročníku. Študentka bábkarskej dramaturgie a réžie Veronika Belošovičová spolu s nami šiestimi – toľko nás bolo Do terénu za novými stretnutiami a inšpiráciami v ročníku, a našimi pedagógmi nacvičili

|

svetluša hlaváčová / archív miliny heverovej chrťanovej | v zákulisí

hru Gyula Urbána a Lewitta Hima Modrý Peter. Hrávali sme ju potom aj pre škôlkarov, tiež v bratislavskej Bibiane a mali sme aj malé turné na Orave.

S marionetami naviazanými na zvislom vahadle sme sa zoznámili a techniku zvládli na etudách v rámci bábkohereckej tvorby, a potom som si ju zaradila aj do umeleckého prednesu, s ktorým som sa dostala „až” na Cibulák.

Javajka si ma získala gracióznym pohybom a patetickým gestom, ale neodvážim sa tvrdiť, že je to tá moja.

Tieňohra s hereckým pohybom, svetlom a hudbou sa mi tiež veľmi páčila. No najúžasnejšie hádam bolo absolventské predstavenie Carmina Burana Carla Orffa. Tu sme v maske vytvárali štylizované postavy, pohybujúce sa medzi poetikou bábkového konania a konania realistického. Používali sme aj bábky manekýnov, ktorých animácia si vyžaduje viac ako jedného bábkovodiča a kde je potrebná súhra všetkých animátorov.

Dalo by sa povedať, že všetky bábky, s ktorými som mala možnosť si zahrať, ma každá svojím spôsobom chytili za srdce.

Po návrate do rodiska po ukončení vysokej školy ste mali šance uplatniť sa tu v profesionálnom divadle, respektíve v ochotníckom?

– V profesionálnom je to zložité a v ochotníckom sú dvere stále otvorené. Treba ich len nájsť a nebáť sa ich otvoriť. Hrať s bábkou ešte chcem. Život si pre vás vytypoval médiá, konkrétne Novosadský rozhlas, a určite vám to dalo iné dimenzie.

Dnes ste tam redaktorkou programu v slovenskej reči. Ako vás táto práca napĺňa a ktoré relácie pripravujete?

– Fascinujú ma naši ľudia, nárečia, ľudia, ktorí ešte majú čo povedať. Relácia, ktorú pripravujem, sa volá Z každého rožka troška.

Nechýba vám aktívny divadelný život? Darí sa vám nejakým spôso-

Časť slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu, Milinka tretia sprava

bom kompenzovať lásku k divadlu svojím zamestnaním?

– Na obidve vaše otázky by som mohla odpovedať – aj áno, aj nie.

Predsa ste si však našli cestičku, na ktorej časť svojich profesionálnych zručností prenášate na iných...

– V rámci KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči koordinujem literárno-recitačnú sekciu. Snažím sa tam deťom priblížiť umelecký prednes tak, ako nás učili v rámci predmetu umelecký prednes na KBT VŠMU. A keď nerecitujeme, píšeme.

Zato ale vaša komorná domáca divadelná scéna na sto percent funguje. Zvlášť odkedy vám a vášmu manželovi pribudli skutočné postavičky Andrejko (5) a Monika (4)... Áno. Najnovšia etuda im je napodobňovanie jogínov v ich krkolomných pózach.

S dcérkou Monikou a synom Andrejkom Zahráte si s nimi možno aj bábkové divadielko? Ako ho oni vnímajú? Alebo si radšej kreslia a vystrihujú?

– Pred pár rokmi dostali na Vianoce prstové bábky a vnímali ich bez rezervy. Maňuška sa im tiež zdá živá. Kým boli menší, zahrali sme si počas prebaľovania. Máme doma aj pár typov marionet, ale po potáraní nití ich zatiaľ iba z diaľky obdivujeme.

Keď si ju uvedomia, láka ich Princezná z môjho študentského predstavenia Princezná na hrášku, ktorú tiež máme doma. Teraz veľmi radi kreslia, vystrihujú a Monika radšej ako Andrejko ešte aj recituje a hrá vymyslené postavičky... ... sú priam akoby ušité do detskej divadelnej inscenácie, ktorej scenár zasa píše život sám. A my sa, takto započúvaní, tešíme z ozveny ich radostí. Neviem, aký mal Winston Churchill vzťah k divadlu, ale jeho univerzálny, priam kultový výrok nesie v sebe ešte aj dnes energiu, ktorú nezničili ani delobuchy druhej svetovej vojny. Pozitívna literatúra ho zaraďuje medzi dôležité pravidlá úspechu. Zopakujme si ho ešte raz i v našom prípade a nezabúdajme, s akou silou ho Churchill vyslovil na rozhodujúcej životnej scéne: „Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdáChrťanovci spolu pri sviečkach tort svojich detí vajte!”

5

klenoty

|

& jaroslav zaťko |

Celá ľudová tradícia v jednom dome V

máloktorom petrovskom dome je toľko ľudových klenotov, slová. A to najprv z rádia, tranzistora, pozdejšie z kaziet, cédeako u Ivičiakovcov. Tento manželský pár si akoby za úlohu čiek, dnes ich už vyhľadá na internete. „Každý máme svoj počítač. Kým ja prehadzujem moju zbierzobral zachovať našu ľudovú tradíciu, a to výborne robia.

Mária je predsedníčkou Združenia petrovských výtvarných ku hudby z analógneho na digitálny zápis, manželka si zaraďuumelcov a okrem toho už desať rokov členkou Spolku petrov- je svoje mnohopočetné fotografie.”

Fotografia je Máriina najnovšia ských žien. Odnedávna sa zúčastňuje záľuba. Hovorí, že chodí po dedine v práci lokálnej turistickej organizácie s foťákom a fotí všetko, čo sa okolo Petrovillage. Pred asi pätnástimi rokmi nej deje. Už má na desaťtisíce fozhotovila svoju prvú olejomaľbu, bretiek. zy, obraz ktorý ešte stále krášli rodinný „Tak, ako má niekto potrebu zapáliť dom. Odvtedy sa na jej obrazoch si cigaretu, ja mám potrebu fotiť,” prevažne javí dolnozemská tematika. dáva mi do rúk zarámovanú fotografiu Ondrej už oddávna zbiera slovenobdivuhodnej kvality, s tmavým neské ľudové piesne. bom hore a oslnenými kvetmi maku „Keby som ti pustil hudbu, ktorú dole. som doteraz nazbieral, za tridsať dní, Na svoje koníčky si doma určili 24 h denne, nezopakovala by sa ani spoločnú miestnosť a nazvali ju Etno jedna pesnička.” art ateliér. Na otázku, či rozmýšľali aj Okrem toho ho zaujalo vyšívanie, o otváraní nejakého priestoru pre veštrikovanie, háčkovanie. Prvú vyšívaMária a Ondrej so synom Miloslavom rejnosť, dákeho múzea, či galérie, nú košeľu urobil pred asi dvadsiatimi odpovedajú, že keby bolo viacej financií, zriadili by celý starý rokmi, keď švagor vydával dcéru. Odvtedy ich spravil 50. „Môžem sa pochváliť, že moju košeľu vlastní aj bývalý prezi- dom v rúchu ľudovej tradície. „Z dvoch rodičovských domov som nazbieral okolo 500 kudent Srbska Tadić a prezident Slovenska Gašparovič. Moja košeľa sa nachádza na každom svetovom kontinente. Okrem sov starožitností. Taniere, lampy, krosná, pluhy, nábytok...” možno Ázie,” hrdo vraví Ondrej, kým gazdiná vyberá zo skrine vysvetľuje Ondrej, že by mal čo vystavovať. „Chlieb a účty sú záväzok, toto všetko, tieto naše koníčky, to ukážky panamy, ktoré zhotovil jej manžel. „Vyšívať na krížik nie je problém. Každý, kto má vôľu, sa to je už luxus,” rozvážna je Mária.

Kým mi nosí vidieť svoje pyrografické práce, do dreva spanaučí. Aj teba naučím za desať minút,” ukazuje Ondrej spôsob, akým ihlou a hodvábom na bielom plátne tvaroval krásne oz- ľovaním vrezané portréty Štúra a Štefánika, rozpráva, ako ho baví aj tapisédoby. „Ja to potom zašijem na košeľu. Z nášho domu vychádza ria, vyšívanie hotová krojová košeľa. Len obliecť,” doložila Mária a zobrala do garnitúr, zhotofigúrok ruky drobnú košieľku. „A obliekam do košele aj metličky a fľaše venie z dreva... pálenky a tým im dávam na vzácnosti” vraví.

Mária z vaPrvú vzorku pre kroj zobrali z dedovej, vyše 100-ročnej košele a od nej, celkom neplánovane, začala záľuba a remeslo, renej vŕby pletie košíky, ktorému sa Ondrej chce venúvať ešte dlho. „Aj synovi som ukázal, ako vyšívať. Sám si zhotovil košeľu upravuje kvetina folklórne vystúpenia”, pohľadom sprevádza syna Mila, ktorý novú záhradku a aranžuje ikepráve vošiel do izby. „V rodine nám koluje láska k národnému umeniu,” hovorí bany.

Keďže je aj Mária. „Aj dcéru, kým sa nevydala, zaujímal folklór a vyšívanie a aj jej dcérka, naša vnučka, preukázala veľký talent pre maľo- f i l a t e l i s t o m , Ondrej už rozvanie, ako ja,” usmieva sa.

Mária s obrazmi Kým mi ona nadšene ukazuje náušnice a prstene, ktoré ne- mýšľa o budúdávno zhotovila, gazda donáša tri knihy slovenskej ľudovej cich Slávnostiach, pre ktoré chystá sériu poštových značiek s tvárou Presleyho. Nadchádzajúcu zimu, keď sa práce v pohudby, ktoré vydal. „Prvá časť je vypredaná, tretiu som vydal vlani. Prvé dve li zakončia, chce predovšetkým venovať svojej hudobnej financoval švagor Kováč, kamenár, za tretiu som pýtal a dostal zbierke.

Mária plánuje zveľadiť prácu petrovských výtvarnísom prostriedky kov a zdokonaliť svoje zručnosti vo fotografii. V januári zo Slovenska. ju čaká aj rekapitulácia dielní, ktoré absolvovala so V každej je 50 svojím združením vo Vukováre a tradične sa chystá aj skladieb. Materiálu na Vianočné trhy. Želá si v budúcnosti pracovať na mám na aspoň kalendároch, pohľadniciach, suveníroch s petrovskou ešte tri zbierky.” tematikou.

Knihu spracoval Kým sa Mária pokúša rozpamätať, čo by ešte mohla v spolupráci so spomenúť, čomu sa venujú vo voľnom čase, manžel Samuelami Kovás úsmevom preruší jej kontempláciu: čovcami, starším „Mamo, nechaj, celá Rovina bude o nás!” a mladším, poVeru by sa aj dalo písať o Ivičiakovcoch ešte veľa, zdejšie aj s Ondrelebo zoznam ich záujmov nemá konca. jom Pavčokom. „Ľudová tradícia tu kvitne. A kým máme takýchto Kým sa oni sústreľudí, o budúcnosť našej tradície sa nemusíme obávať.” dili na písanie nôt, Ondrej a Mária

Ondrej zapisoval s vyšívanou panamou a vyšívanou košeľou

6

|

michal ďurovka / miluška grňová | festivaly

S RECITÁTORKOU MILUŠKOU GRŇOVOU Z KYSÁČA

Spomienky z Vansovej Lomničky C

eloslovenská súťaž pod patronátom Únie žien Slo- smrti. Tento Papagáj je taká výnimka z jeho tvorby, lebo venska, 45. Festival umeleckého prednesu žien Petrovský je realistický spisovateľ a toto je niečo iné od toho, čo písal. v poézii a próze pod názvom Vansovej Lom– Ako ste sa pripravovali na túto súťaž? nička, sa uskutočnil v Banskej Bystrici na – Ja som sa nepripravovala priamo na túto Slovensku v dňoch 20. až 21. apríla 2012, súťaž, ale keď si to moje spolkárky vypočuli, tak v Štátnej vedeckej knižnici a Literárnom ocenili, že by som mohla s tým pokračovať ďalej a hudobnom múzeu. Účastníčkami boli i a išla som potom na regionálnu súťaž do Lalite. predstaviteľky Asociácie slovenských spolTu sa zúčastnili predstaviteľky spolkov žien kov žien Vojvodiny. Členka Spolku kysáčz Báčky. Ďalej som postúpila do nasledujúceho skych žien Miluška Grňová bola zaradená do kola, ktoré bolo v Báčskom Petrovci, a tu sa zústrieborného pásma v kategórii prednesu častnili predstaviteľky Báčky, Banátu a Sriemu. prózy žien nad 40 rokov. Vychovávateľke Najviac v príprave tohto textu a vôbec na zvýšev kysáčskej škôlke Lienka Miluške sme zaMiluška Grňová ní úrovne prednesu mi pomohla predsedníčka blahoželali k tomuto peknému úspechu a poprosili sme ju, aby našim čitateľom sprítomnila dojmy nášho spolku žien Ľudmila Berédiová-Stupavská, ináč profesorka slovenčiny v kysáčskej základnej škole. z tohto festivalu.

– Mali ste už skúsenosti v umeleckom prednese prózy – Bolo tam 36 účastníčok z celého územia Slovenska a my dve zo Srbska, okrem mňa i Anita Mišićová-Jonášo- alebo poézie? vá z Bieleho Blata, ktorú zaradili do zlatého pásma v prednese poézie v kategórii žien do 40 rokov. Bola to už jej druhá účasť na tomto festivale a jej prednes Sládkovičovho Zúfalca bol ozaj perfektný a výnimočný. S nami šla i pani profesorka Mária Gašparovská z Báčskeho Petrovca, tajomníčka ASSŽ, ktorá nám bola morálnou podporou. Ináč Banská Bystrica je prekrásna sama osebe, navštívili sme hrob Terézie Vansovej na banskobystrickom evanjelickom cintoríne, ako i Bábkové divadlo, kde sme si pozreli inscenáciu Variácie lásky. Bol to prekrásny zážitok samým tým, že ju napísali Timrava a Šoltésová.

Miluška Grňová, Anita Mišićová-Jonášová a Mária Gašparovská v slávnostnej sieni Štátnej vedeckej knižnice

Mgr. Zlata Troligová – kurátorka pre literatúru, Miluška Grňová, Anita Mišićová-Jonášová, Mária Gašparovská a Elena Cmarková, banskobystrická poetka

– Ako vyzeral samotný festival?

– Festival prebiehal počas dvoch dní. V piatok prebiehali súťaženia v dvoch kategóriách: ženy do 25 rokov a ženy od 25 do 40 rokov. V sobotu v prednese poézie a prózy súťažili ženy nad 40 rokov. Zároveň v sobotu bol aj rozborový seminár, to bolo po súťaži a pred rozhodnutím odbornej poroty.

– Čo ste vy predniesli?

– Ja som si zvolila rozprávku Gustáva Maršalla Petrovského Papagáj. To preto, že je 150.-te výročie jeho

– Recitovala som ešte počas školských dní, ale potom som sa už viacej nezúčastňovala na žiadnych súťaženiach. Prednes pekného slova ponechala som si pre deti v mojej výchovno-vzdelávacej skupine v škôlke. Moja dcéra Martina a syn Štefan tiež majú blízky vzťah k peknému slovu, čo ma nesmierne teší, a aj môj manžel mi je morálnou podporou.

– Čo vás najviac oslovilo na Vansovej Lomničke?

– Samotný ten zámer festivalu, že v tejto súčasnej pretechnizovanej dobe sa rozvíja a podporuje umelecký prednes, a to práve žien, a že nám tam poskytli ten priestor na umeleckú sebarealizáciu. Avšak najviac mi v pamäti utkvela jedna výpoveď samotných organizátorov: „Keď dozrie slovo v pere básnika, je to sviatok.

A keď dozrie báseň v ústach žien, je to Vansovej Lomnička.”

7

|

& ján špringeľ | UZNANIE INSITNÉMU UMENIU SLOVÁKOV V SRBSKU

Návrh na Reprezentačnú listinu dedičstva UNESCO R

Umenovedca Štefana Tkáča (1931 – 1989) mnohí považujú oku 1992 z Galérie Babka prvýkrát verejnosti predostreli požiadavku nemateriálne kultúrne dedičstvo Kovačice na- za „otca” slovenskej insity. Tento tvorca Medzinárodného trievrhnúť na zoznam UNESCO. Na Slovensku na sklonku toho is- nále insity v Bratislave pod názvom INSITA mal kladný vzťah tého roku úsilie Pavla Babku spropagoval Ján Jančovic. V tom článku bolo hodne symboliky. Nitriansky publicista a manažér je narodený v Pôtre, dedine v Okrese Veľký Krtíš, odkiaľ sa do Kovačice prisťahoval veľký počet slovenských rodín.

Pavel a Klára Babkovci potom požiadavku pozmenili a znásobili, keď počas početných svetových výstav a organizácií Svetového dňa materinského jazyka v Kovačici mierili na listinu, do ktorej by sa zaradilo Insitné umenie Slovákov v Srbsku.

Snahu Galérie Babka podporili aj Obec Kovačica, Galéria insitného umenia v Kovačici a Dom kultúry v Padine. Navyše sa vlani koncom februára v PRS Relax konalo celoštátne dvojdňové sympózium na tému ochrany nemateriálneho kultúrneho dedičstva v Srbsku.

Minister kultúry, informovania a informačnej spoločnosti Predrag Marković vyhlásil v polovici minulého roku počas otvorenia Strediska pre nemateriálne kultúrne dedičstvo Srbska Dve tretiny zo súčasných členov Galérie insitného umenia v rámci Etnografického múzea v Belehrade, že Komisia pre na výstave v Belehrade zápis elementov nemateriálneho kultúrneho dedičstva do nacionálneho registra podala Nacionálnemu komitétu pre nehmotné voči slovenskému insitnému umeniu v Srbsku a určite by sa kultúrne dedičstvo Srbska 36 návrhov na zápis. Zo spomína- tešil z návrhu zaradenia tunajších insitných maliarov na reprených návrhov potom Nacionálny komitét Srbska navrhol na zentačnú listinu. Podľa Tkáča slovenskí insitní umelci vo vtedajšej Juhoslávii „tvorivú silu a pôvab zápis na Reprezentačnú listinu nemačerpali iba z hlbín svojej duše, z čistého teriálneho kultúrneho dedičstva čloosobného poznania, izolovaného od večenstva UNESCO osem návrhov. výtvarných skúseností širšieho ľudskéMedzi nimi je i Insitné umenie Slováho spoločenstva”. kov v Srbsku.

V budove Berlaymontu v Bruseli, Starostlivosť sídle Európskej komisie, Galéria Babo tradičnú ľudovú kultúru ka vystavovala druhýkrát od polovice mája do 4. júna 2012. Predtým mala Prednášky popredných odborníkov spomínaná kovačická obrazáreň výz Bratislavy a Belehradu pre kultúrnych stavu v dome najvyššieho výkonného dejateľov a organizátorov kultúrnych orgánu Európskej únie roku 2007 podujatí vojvodinských Slovákov pod (Insitné umenie Srbska). Vlaňajšia spoločným názvom Starostlivosť o travernisáž Slovenská insita v Srbsku dičnú ľudovú kultúru prebiehali v sobobola v znamení 210. výročia osídlenia tu 6. októbra 2012 v Galérii Babka.

Pavel Babka, riaditeľ Galérie Babka, a Mária Kovačice Slovákmi. Slávnostné otvo- Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia, Mgr. art. Vladimír Kysel zo SĽUK-u – Korenie výstavy olejomalieb prebiehalo uvítali významných odborníkov na prednáškach ordinačného centra Tradičnej ľudovej 15. mája, v deň „narodenín” Kovači- pod spoločným názvom Starostlivosť o tradičnú kultúry Slovenska prednášal na tému ľudovú kultúru ce. Výstavu si dôkladne pozrel a poStarostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru zitívne ju ohodnotil i Štefan Füle, vedúci odboru rozšírenia a na Slovensku. Námetom a názvom výkladu doc. Mgr. Juraja susedskej politiky Európskej komisie.

Hamara, CSc., riaditeľa Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a pedagóga a tajomníka Katedry estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol Reprezentačný zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva v medzinárodnom a v národnom meradle. Pavel Babka, riaditeľ Galérie Babka a člen komisie Ministerstva kultúry Srbska pre nehmotné kultúrne dedičstvo, stručne osvetlil jeho skúsenosti na príprave projektu Slovenské insitné umenie v Srbsku, ako súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva v Srbsku.

Vedecká pracovníčka etnografického inštitútu Srbskej akadémie vied a umení Dr. Gordana Blagojevićová ozrejmila prítomným prvé ešte neúradné výsledky zo začiatku jej vlastného o insitnom umení Slovákov v Srbsku ako súčasti nemateriálneho kultúrneho dedičstva Srbska. Jej prvá časť výskumu je vytlačená prednedávnom v Zborníku Matice srbskej. Celkový výskum Dr. Blagojevićová vyloží pri príležitosti Svetového dňa Ján Strakúšek, jeden z najstarších maliarov v Kovačici materinského jazyka 21. februára 2013.

8

umenie

|

& ján špringeľ |

Jubileá maliara a matrikára

P

äťdesiatu samostatnú výstavu olejomalieb Jána Bačúra slávnostne otvorila v Kovačici 5. septembra 2012 Alexandra Lašandová, tretia tajomníčka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Padinský umelec – člen Galérie insitného umenia, vystavil v známej obrazárni 103 portrétov.

Maliar a matrikár Ján Bačúr vlani oslávil životné jubileum – 75. narodeniny (narodil sa 22. októbra 1937 v Padine). Maliar dediny a roviny a kronikár padinského života pripravil k spomínanej výstave aj CD, na ktorom je 255 podobizní. Kým ešte nebol na dôchodku a pracoval ako matrikár, prezradil publicistovi Slavomirovi Vojinovićovi, že najradšej maľuje v zime, počas daždivých dní a neskoro v noci. Pre prácu matrikára je mimoriadne dôležitá presnosť. Maliar Bačúr si tú precíznosť prepožičal od matrikára Bačúra. Na jeho olejomaľbách a kresbách sú takmer bezchybne znázornené kúty a zákutia jeho rodnej Padiny.

|

& ján špringeľ

|

umenie

PORTRÉT PADINČANA MICHALA POVOLNÉHO

Maliar iný ako iní „Jeden z priekopníkov kovačickej školy insitného umenia v Padine je jedným už z mála predstaviteľov pôvodnej kovačickej insity. Povolného maliarska produkcia je kvantitou neveľká, ale o to kvalitnejšia a vzácna. K tomu si ako málokto štetce vyrába sám a maľuje farbami, ktoré si mieša sám,” povedal pred viac ako rokom na slávnostnom otvorení desiatej výstavy olejomalieb Michala Povolného výtvarný kritik Vladimír Valentík.

Symbolom tvorby Michala Povolného je veterný mlyn, u majstra štetca a u obyvateľov Vojvodiny i znak úrodnosti a zaistenia chleba.

V. Valentík spomenul, že je „rumovisko veterného mlyna v Padine symbolom zašlých čias, ktoré si umelec praje zachovať na maliarskom plátne”.

Maestro Povolný roky stvárňuje povestnými žltohnedými farbami svet Padiny i jej okolia. Narodil sa 10. marca 1935, po zakončení piatich tried základnej školy sa stal roľníkom. Poľnohospodárstvu sa naplno venuje dodnes. Talent v kreslení si povšimli ešte učitelia v základnej škole. Do odchodu na vojenčinu hlavným koníčkom mu bola hudba. Hral na flaute, klarinete, husliach a trúbe. Po návrate z juhoslovanskej armády začína maľovať, najprv kopírovať a na rozhraní rokov 1963 – 1964 aj tvoriť originály.

O umeleckom diele Jána Bačúra na vernisáži rozprával Vladimír Valentík

Bačúr si matrikársky pedantne robí záznamy o výtvarnej a výstavnej činnosti. Vlastnej, ale i jeho kolegov umelcov. Prvú samostatnú výstavu olejomalieb mal Ján Bačúr v Galérii insitného umenia v Kovačici 19. mája 1985 (vtedy ešte v priestoroch Domu kultúry).

V osade insity mal šesť samostatných výstav, v srbskej metropole jedenásť, v rodnej dedine štyri, v iných mestách Srbska šestnásť, na Slovensku dvanásť a v Česku jednu samostatnú výstavu. S jeho tvorbou sa mohli dôkladnejšie zoznámiť i obyvatelia Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Kysáča a Jánošíka. „Na kolektívnych výstavách sa moje obrazy tešili ešte záujmu milovníkov insity i z ďalších krajín. Prvé zahraničné kolektívne výstavy som mal v Česko-Slovensku roku 1986. Pred štvrťstoročím sme vystavovali v Singapure a Malajzii, potom aj vo Francúzsku, Rumunsku, Austrálii, Španielsku, Portugalsku, Bulharsku, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Anglicku, Izraeli, Belgicku, Taliansku a Slovinsku,” hocikedy hociktorému záujemcovi môže presnosťou švajčiarskych hodiniek podať informácie Bačúr. Majster si zo začiatku viedol záznamy o umeleckej činnosti, kde dal dokopy viacej rokov tvorby, ale už roky to robí inak. Osobitné každoročné knihy poznámok vedie od roku 1991.

O umeleckom diele Jána Bačúra na vernisáži rozprával Vladimír Valentík. Výtvarný kritik zdôraznil, že „zaznamenať a zachovať jedinečnosť a neopakovateľnosť ľudského obličaja v pominuteľnosti a prchavosti času bolo a zostalo jedno z poslaní umenia”. Výsadou zvečniť sa na maľbách patrila skôr iba boháčom. Vynález snímky to umožňoval i iným ľuďom a podľa Valentíka „autorské výtvarné podanie začalo nadobúdať nový zmysel”, keďže sa „začalo viacej prihliadať na psychologický profil zobrazenej osoby”. Často sa hovorí, že je oko do srdca okno a kritik Valentík si všimol, že z očí na portrétoch príbuzných, susedov, známych a kolegov vyžaruje kladná energia. „Mladším maliarom hovorím, že je talent dôležitý na pätnásť percent. Všetko iné – dopracovať sa k vrcholu insitnej tvorby – činí robota. Prvýkrát som portréty vystavoval na Jána roku 1992 v tejto istej inštitúcii. Podobizne nie je ľahko robiť, treba preštudovať charakter a fyziognómiu človeka a potom robiť v jednom ťahu, neprestávať kresliť. Z portrétov sa dá neraz vidieť, aký život prežil alebo prežíva ten človek,” povedal početným médiám Bačúr.

Maliar Michal Povolný z Padiny

„Učiteľke Kotvášovej som ešte nejaké práce prekreslil v napodobňovanej technike a na prvej pôvodnej olejomaľbe som nakreslil naše prasce vo dvore. Nasledovala maľba pod názvom Studňa a ďalšie. Od roku 1965 spolupracujem i s galériou, neskorším Múzeom insity Srbska v Jagodine. V roku 1967 na mňa vplývalo stretnutie s výtvarným kritikom Oto Bihalji Merinom. Prvú samostatnú výstavu som mal v roku 1968 v Pančeve. Organizoval mi ju tamojší profesor Stojan Trumić. Prvú samostatnú výstavu v Kovačici som mal presne pred štyrmi desaťročiami. Aj táto samostatná výstava mi je jubilejná, desiata. Okrem o pôdu staral som sa i o kravy, kone, bravy, ovce, robote bolo habadej, kreslil som najčastejšie cez zimu, a od jari do jesene iba sporadicky, najčastejšie v nedeľu. Medzi známejšie olejomaľby mi patrí dielo Jarmok z roku 1973 a heslo mám i v Svetovej encyklopédii insitného umenia,” prízvukuje maliar Povolný, ktorý okrem iného výrazne vplýval i na ďalších padinských maliarov (Anna Kotvášová).

V Galérii insitného menia v Kovačici je Povolný členom viac ako štyridsať rokov. Hoci mal majster štetca z Padiny málo samostatných výstav, kolektívne vystavoval v Tel Avive, Ríme, Berlíne, Mníchove, Zürichu, Jeruzaleme, Amsterdame, Düsseldorfe. Je typickým nedeľným maliarom a azda jediným zo staršej generácie, ktorý sa dodnes zaoberá roľníctvom, čo bolo najčastejšie zamestnanie pionierov insity.

Tí, ktorí ho lepšie poznajú, hovoria o maliarovi Povolnom ako o poctivom, pracovitom, skromnom a rodinne založenom človekovi.

Michal Povolný je ženatý, s manželkou Katarínou žije 53 rokov. Ich deti, syn Ján a dcéra Katarína Macková žijú vo Švédsku. Povolnovci majú troch vnukov – Viktóriu, Marka a Denisa. Okrem maľovania Povolný sa vo voľnom čase zaoberá i tvorbou inštrumentov – klarinetu, píšťal a všeličoho iného, čo šikovné ruky – nielen majstra štetca – dokážu.

9

portréty

|

olinka glóziková jonášová |

|

& mária vršková | rozhovory (4)

IN MEMORIAM

Rozhovory

NAMIESTO PORTRÉTU

Odišiel maliar nedozernej roviny (1954 – 2013) Dlhoročný člen kovačickej Galérie insitného umenia – náš známy maliar strednej generácie Martin Markov zomrel 21. januára a pochovaný bol 22. januára 2013 na padinskom cintoríne.

Martin Markov – vo svojom okolí známy ako Marci Markov – narodil sa 30. júna 1954 v Pančeve. Základnú školu vychodil v Padine a remeslo absolvoval v Ade. Pracoval v továrni lietadiel Utva, pobočka v Padine. Svoj prvý obraz namaľoval roku 1977. Po prvýkrát vystavoval v Padine roku 1981 a roku 1986 sa stal členom kovačickej Galérie insitného umenia. Za sebou má 22 samostatné výstavy a vyše 300 spoločných výstav nielen v našom štáte, ale i v zahraničí.

Maliar Martin Markov

Výtvarné dielo Martina Markova charakterizuje predovšetkým oddávanie sa maľbe. Jeho krajina predstavuje na univerzálny spôsob širokú banátsku krajinu s vysokým nebom a hlbokým horizontom, na ktoré sú umiestnené osamelé biele domce s červenými strechami a kolmé, obnažené stromy. Na jeho olejomaľbe sa striedajú ročné obdobia: banátske letá, zimy a najčastejšie sú jesene, keď rovina prináša svoje plody. V popredí sa tu často stretávame so symbolmi plodnosti, ktoré prináša rovina: tekvica, kukurica alebo slnečnica. Plodnosť roviny je spätá s ľudskou prácou. Preto často na rovinných výjavoch Martina Markova v popredí nachádzame ľudí pri rôznych prácach.

Martin Markov sa zúčastnil početných medzinárodných snemovaní u nás a v zahraničí, za svoje dielo získal množstvo uznané, diplomov a poďakovaní. „Banátska rovina, život na dedine a zážitky z detstva sú mojou nevyčerpateľnou inšpiráciou...” – hovoril Martin Markov.

Ako spoluautor sa podieľal na niekoľkých monumentálnych obrazoch, ktoré sú vystavené na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, na Ministerstve kultúry v Bratislave, či v Múzeu trúby v Guči.

Poslednýkrát vystavoval v matičnej Galérii insitného umenia v Kovačici v júni minulého roku, kedy bola usporiadaná retrospektívna výstava jeho olejomalieb.

Okrem členov rodiny, syna Alexandra, dcéry Natálie a kolegov, na komemorácii v budove Domu kultúry Michala Babinku v Padine sa zúčastnili aj početní občania Padiny. Na začiatku sa na česť zosnulému príhovorila riaditeľka Domu kultúry Michala Babinku v Padine Anna Sládečeková. Potom sa slova ujala riaditeľka kovačickej Galérie insitného umenia Mária Raspírová, predeseda Združenia samostatných umelcov Smäd z Padiny Ján Husárik, člen Združenia Smäd Pavel Povolný Juhás a v mene členov kovačickej Galérie hovoril Drago Terzić.

Nech mu je ľahká jeho rodná zem. Česť jeho pamiatke.

Foto: Ján Špringeľ

10

R

ozprávajú slovensky, obdivujú krásy našej krajiny, majú blízko k našej kultúre, zvedavo si nás obzerajú, vypytujú sa a nakoniec sa plní príjemných pocitov a dojmov vracajú hore na sever, domov za hranice Slovenskej republiky.

(Ne)obyčajní ľudia, ktorým sa naskytla príležitosť z rôznych dôvodov navštíviť našu oblasť. V krátkych rozhovoroch vám prinášame ich spomienky a pohľad na Srbsko. Nech sa páči...

Poďme k rozhovoru Meno, vek, bydlisko: – Ing. Miroslav Bujda, 53 rokov, Bardejov.

Zamestnanie: – Vedúci oddelenia školstva a telesnej kultúry na mestskom úrade v Bardejove.

Koľkokrát ste boli v Srbsku?

– Prvú návštevu do Srbska som absolvoval v roku 2000.

Vtedy to bola ešte Juhoslávia. V tom čase som pracovne pôsobil na okresnom úrade v Bardejove. V júni roku 2000 ma oslovila pani Popovcová – vedúca folklórneho súboru Kurovčan, že majú pozvanie na folklórny festival Kucurská žatva do mestečka Kucura. V minulosti som niekoľko rokov pôsobil v súbore Kurovčan, preto som ani chvíľu neváhal a zapojil som sa do organizovania pripravovaného zájazdu. Vec sa vydarila a my sme cestovali v auguste do Srbska. Odvtedy som v Srbsku dva- až štyrikrát za rok.

Aké oblasti, mestá, miesta ste navštívili?

– Všetky moje návštevy smerovali do Vojvodiny. Navštívil som mesto Nový Sad, Petrovaradin, Sriemske Karlovce, Sriemsku Mitrovicu, Báčsky Petrovec, Ruský Kerestúr, Kucuru, Bikić Do, Šíd a okolité dedinky, v ktorých žijú ľudia s rusínskou národnosťou. Čo bolo dôvodom Vašich potuliek Srbskom?

– Najprv to boli návštevy mestečiek, kde žijú ľudia, ktorých predkovia z oblasti východného Slovenska sa vysťahovali na Dolnú zem. Neskôr to boli národnostné festivaly, potom návštevy srdečných a príjemných ľudí, s ktorými som sa spriatelil. Čo sa Vám tu najviac páčilo?

– Každý kraj je niečím zaujímavý. Pochádzam z oblasti, v ktorom prevažujú kopce. Váš kraj je naopak prevažne samá rovina, nad ktorou sa vypína Frušká hora. Ale najviac ma zaujalo cítenie ľudí hlásiacich sa k národnostným menšinám, k domovine svojich predkov, ich chuť a elán udržiavať staré tradície a zvyky, ktoré si do novej domoviny priniesli ich pradedovia.

Prekvapilo Vás tu niečo?

– Skromnosť a srdečnosť tunajších ľudí.

Vyskúšali ste nejaké balkánske jedlá?

– Áno. Každý kraj má svoju typickú kuchyňu. U vás mi chutia grilované mäsá na rošte. Ale najlepšie, čo som jedol, je rybací paprikáš a pečené ryby, ktoré vedia najlepšie pripraviť v Ruskom Kerestúre v reštaurácii Longov pri malom kanále.

Udržujete priateľské kontakty s ľuďmi zo Srbska?

– Moje návštevy, tak ako som už naznačil, smerovali po stopách našich predkov. Sám som rusínskej národnosti, preto aj väčšina mojich návštev je do oblastí, kde žijú Rusíni, ale aj Slováci. Práve v tejto komunite mám niekoľko dobrých priateľov. Celé moje cestovanie vyvrcholilo do nadviazania priateľských kontaktov medzi mojím rodným mestom Bardejovom a srbským mestom Sriemske Karlovce. Tieto mestá majú podpísanú zmluvu o vzájomnej spolupráci. Veľkú zásluhu na podpise tejto zmluvy má primátor mesta Sriemske Karlovce Milenko Filipović. Je to človek s veľkým srdcom a vrelým citom pre podporu slovanskej vzájomnosti.

|

& mária vršková | rozhovory (4)

a potulky po Dolniakoch Čítali ste nejakú srbskú knihu, videli srbský film?

– Mám niekoľko desiatok kníh zo Srbska. Niektoré sú napísané v slovenskom jazyku, niektoré v rusínskom jazyku, mám

Miroslav Bujda (prvý zľava) s kolegami

aj knihy písané v srbskom jazyku. Najviac kníh mám z dielne publicistu Mirona Žiroša, ale aj od iných autorov. Srbské filmy sa na Slovensku premietajú veľmi málo. Keď som v Srbsku, tak televíziu pozerám zriedkavo, skôr sa venujem osobným rozhovorom s priateľmi a inými zaujímavými ľuďmi. Čo hovoríte na srbský jazyk?

– Je to jazyk, ktorý patrí do skupiny slovanských jazykov.

Tieto jazyky majú rovnaký základ, skoro rovnaké pravidlá tvorby slov a viet. Z tohto dôvodu nemám problém rozumieť Srbom, ba dokonca ovládam aj niektoré jednoduché frázy v tomto jazyku. Myslím si, že tento jazyk sa dá rýchlo naučiť.

Chceli by ste sa do Srbska ešte niekedy vrátiť?

– Určite áno. Čo odkážete vojvodinským Slovákom?

– Veľmi im držím prsty, aby aj napriek súčasnej globalizácii, napriek útoku rôznych informačných technológií sa im podarilo aj naďalej udržiavať a rozvíjať materinský jazyk, aby slovenské školy v Srbsku nemali problém s nedostatkom žiakov.

Prajem im, aby aj vláda Slovenskej republiky na nich pamätala a podporovala ich pri rozvoji národnostnej kultúry. Ďakujem za rozhovor

Veronika sa tiež pripojila k rozhovoru Meno, vek, bydlisko: – Veronika Šmídová, 25, Bratislava (západné Slovensko).

Zamestnanie: – Finančný analytik Koľkokrát si bola v Srbsku?

– Dohromady už 9-krát.

Aké oblasti, mestá, miesta si navštívila?

– Najmä Belehrad, raz som navštívila aj Nový Sad a mesto Bor. Čo bolo dôvodom tvojich potuliek Srbskom?

– Hlavným dôvodom je fakt, že zo Srbska pochádza môj priateľ. Čo sa ti tu najviac páčilo?

– Jednoduchá otázka, ťažká odpoveď. V Srbsku sa mi totiž páči strašne veľa vecí. Ale najradšej mám určite ľudí. Získali

si ma svojou bezprostrednosťou, otvorenosťou a vtipom.

Nikdy som sa medzi nimi necítila ako cudzinka, vždy ma veľmi ľahko prijali medzi seba. Veľmi si cením ich priateľskosť.

Takisto ma fascinuje bohatosť kultúry a histórie. Vlastne až natoľko, že ich objavovaniu sa venujem v rámci svojho voľného času.

Prekvapilo ťa tu niečo?

– Každý nový zážitok či vedomosť je pre mňa malým prekvapením. Ale hádam asi to, ako rýchlo som si na Srbsko zvykla, a cítila sa tam ako doma.

Vyskúšala si nejaké balkánske jedlá?

– Samozrejme, už niekoľko. Už som ochutnala pljeskavicu, ćevapi, kajmak či burek. Musím sa priznať, že mi všetko veľmi chutí a vždy sa teším, keď si opäť môžem dať nejakú balkánsku dobrotu. Zo všetkého najradšej mám asi sarmu, to je úžasné jedlo. Zbožňujem, ako sa rozplýva na jazyku.

Videla si nejaký srbský film, alebo počúvala srbskú hudbu?

– Film Ko to tamo peva som videla už minimálne trikrát, patrí k mojím najobľúbenejším filmom vôbec. Videla som aj Maratoncov, Varljivo leto, Živeti kao sav normalan svet a Kusturicov film Čierna mačka, biely kocúr. Veľmi ma baví objavovať nové filmy, najmä tie, čo boli natočené v časoch bývalej Juhoslávie. Juhoslovanská kinematografia je mimoriadne bohatá, preto sa stále teším na nové a nové zážitky.

Podobne je to aj s hudbou. Nikdy ma neprestane udivovať to nepreberné množstvo spevákov, speváčok a skupín. Zakaždým spoznám nejakého nového zaujímavého interpreta.

Momentálne najčastejšie počúvam skupinu Ekaterina Velika.

Kvôli výbornej hudbe, textom a podmanivému hlasu Milana Mladenovića.

Bola si sa aj niekde v noci zabaviť? Kde? – V Belehrade som bola raz v malom nočnom klube na rockovom koncerte a raz na koncerte hudobníka, ktorý si hovorí Kralj Čačka.

Jeho koncert bol kdesi v centre mesta, v budove, ktorá vyzerala navonok opustene, ale vnútri bola plná ľudí a hýrila životom.

Oba večery boli veľmi príjemné.

Akí sú tu chlapci? ☺ – Ja mám len dobré skúsenosti. :) Čo hovoríš na srbský Veronika Šmídová jazyk?

– Srbčina ma od prvej chvíle uchvátila a môžem povedať, že dnes ju už ovládam na celkom dobrej úrovni. Keďže je veľmi podobná slovenčine, učenie bolo veľmi príjemné a zabávné a všetko šlo ako keby samo. Na srbčine sa mi najviac páči, že je to jazyk veľmi bohatý, hravý a skočný. Mám pocit, ako keby som objavila temperamentnejšiu verziu svojho rodného jazyka.

Chcela by si sa do Srbska ešte niekedy vrátiť?

– Myslím, že odpoveď na túto otázku je v mojom prípade jasná. :) Čo odkážeš vojvodinským Slovákom?

Možno to bude znieť čudne, ale chcela by som im odkázať, že na nich často myslím a veľmi sa teším na to, kedy ich konečne pôjdem navštíviť do Kovačice či do Báčskeho Petrovca.

Cítim sa byť pomaly už jednou z nich – srdcom na Slovensku i v Srbsku. Ďakujem za odpovede

11

|

& katarína mosnáková |

Záber z hosťovania v Denníku čiernohorskej štátnej televízie RT CG 1

Vôľu nemám, vôľu nemám..., ojcha!

Šafárikovské potulky po Čiernej Hore

Z

ájazdy našich folklórnych súborov sa obyčajne konajú v le- pripravili bohatý a pestrý program, ktorého doplnila aj spevácte. Tie zimné nie sú až tak typické. A ešte menej je typic- ka skupina Chorvátskeho kultúrno-osvetového spolku Stanislaké vybrať sa v decembri do Čiernej Hory, kam obyčajne cestu- va Prepreka z Nového Sadu. Na jednej strane sa choreografiami jeme k moru. Členovia Slovenského kultúrneho centra P. J. z regiónov Slovenska – z Myjavy, Horehronia, Podpoľania a zo Šafárika z Nového Sadu však skúsili aj zimnú Čiernu Horu. Zemlína poukázalo na širokú paletu krojov, hudby a tanečných Vybrali sa koncertovať do Podgorice a Danilovgradu cez víkend 7. – 9. decembra 2012, práve keď v našej krajine napadal prvý sneh.

Cesta bola síce dlhšia, ale aj zaujímavejšia, keďže z autobusu mohli sledovať aké krásne je Srbsko pod snehom a na prestávkach si veru nenechali ujsť ani veselú guľovačku.

V Čiernej Hore ich privítal Michal Spevák, predseda organizácie Čiernohorskoslovenské priateľstvo, vďaka ktorej sa SKC P. J. Šafárik už po druhýkrát predstavil v tejto krajine. Prvýkrát, v roku 2008, zavítal do severovýchodnej časti Čiernej Hory, Čiernohorský fotopozdrav šafárikovcov a ich hostiteľov do Mojkovca a okolitých miest, pokým teraz vystúpil priamo v podgorickom Kultúrno- prvkov slovenského folklóru, pokým na strane druhej sa tanca-informačnom centre Budu Tomovića, ako aj v susednom meste mi, ako sú Priadky, Drotári idú, Regrútsky tanec a i. zdôraznili špecifiká tradičnej kultúry vojvodinských Slovákov. Sólisti Anna Danilovgrad.

Koncert v Podgorici, ktorý bol súčasťou podujatia Decembro- Zorňanová, Ivan Slávik a Katarína Mosnáková, ako aj ľudový vá umelecká scéna, uviedli Michal Spevák, Martin Čaveliš, orchester Šafárik predviedli niekoľko slovenských vojvodinpodpredseda Chorvátskeho združenia, a Ján Slávik, umelecký ských piesní a nechýbali ani srbské, vojvodinské, kosovské a vedúci SKC P. J. Šafárika, ktorý z tejto príležitosti Miomirovi chorvátske piesne v podaní speváckych skupín. Ako malé Mugošovi, starostovi mesta Podgorica odovzdal darček. Svojou prekvapenie na záver odznela aj známa čiernohorská pieseň prítomnosťou podujatie poctila aj Magdaléna Šestáková-Janí- Oj, Vrsuto goro velja, ktorá doslovne vyvolala ovácie publika.

S podobným programom vystúpili aj v Danilovgrade, odkiaľ ková z Bratislavy, z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý tento projekt podporil. Okrem toho koncert sledovali z javiska odišli priamo na bohatú večeru a zábavu do tradičnej ďalší početní významní hostia, predstavitelia štátnych orgánov, reštaurácie Konoba Bandići. Hostitelia sa pochválili aj krásnymi veľvyslanectiev, rôznych ustanovizní a organizácií. Dokopy ich Vianočnými trhmi v Podgorici, kde pozornosť zaujal najmä bolo vyše 400 a medzi nimi aj 25 Slovákov, ktorí súčasne žijú stánok Slovenského veľvyslanectva v Čiernej Hore.

Potom už šafárikovcov čakala cesta do zaviatej Vojvodiny. v Podgorici. Nemožno nespomenúť, že večer slovenskej kultúry zaujal aj veľký počet médií a že šafárikovci mali možnosť pred- A doma ich dočkala spústa odkazov, správ, gratulácií a poďakovaní za skvelé výkony. Hovoria, že spätná väzba publika je staviť sa aj v Denníku RT CG 1.

Podľa reakcie prítomných môžeme povedať, že výkon novo- vždy tou najlepšou motiváciou pre umelcov, a preto aj týmto sadských folkloristov bol aj nad ich očakávania. A akoby aj nie, novosadským prajeme, aby ona bola vzpruhou do ich ďalšej keď koncertu predchádzala seriózna viacmesačná príprava. úspešnej činnosti, ktorú už roky vykonávajú s veľkým entuFolklórny súbor Šafárik, spevácke skupiny, orchester a sólisti ziazmom.

12

|

svetluša hlaváčová /

archív spž| v retrospektíve

Z ČINNOSTI SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Vždy otvorený novým myšlienkam U

ž dávno sú prežitkom časy, keď sa ženy v mnohých našich rodinách starali iba o domácnosť. To však neznamená, že k dôležitým hodnotám, akými sú výchova detí, kuchyňa či odchod do kostola, zvlášť v 19. storočí, s dobou nepribudli aj iné okruhy ich sociálnych a duchovných záujmov. Emancipácia neskoršie okrem iného ženám umožnila aj vzdelávať sa na vysokých školách alebo zastávať dôležité posty. Takto náznakovo sme sa pokúsili dočariť ovzdušie doby, v ktorej postupne vnútorne silnela nielen naša slovenská vojvodinská žena.

Roku 1921 v Báčskom Petrovci vznikol ženský spolok. Dovolíme si poznamenať, že vďaka aj tomuto spolku ženy už v tom čase získali jedinečnú príležitosť na svoj intenzívnejší rast a vďaka spoločným silám otvorenejšie sú i novým myšlienkam.

Tak už počas Národného zhromaždenia prvých Slovenských národných slávností 28. augusta 1919 v Petrovci bola usporiadaná prvá umelecká výstava, ktorú „organizoval prvý školený maliar z radov vojvodinských Slovákov Karol Miloslav Lehotský a petrovské ženy”.

Roku 1921 teda vznikla Odbočka Spolku československých žien. Predsedníčkou sa stala Adela Greisingerová, ktorá túto funkciu vykonávala dvadsať rokov, čiže do roku 1941, keď spolok zanikol. V roku 1945 bol založený Protifašistický front žien – AFŽ. Na jeho čele najprv bola Elena Ponigerová a potom Terézia Imreková.

sedníčku je vymenovaná učiteľka Drahotína Dorčová, ako bolo spomenuté, po druhýkrát, tentoraz na štyri roky. V roku 2006 spolok bol registrovaný a za predsedníčku bola zvolená Katarína Arňašová, ktorá túto funkciu vykonáva aj dnes.

Prvý dvojciferný dôvod na oslavu Spolok petrovských žien rovno v deň, keď 6. januára bolo zakladateľské zhromaždenie, ibaže v roku 2012 oslávil desiate výročie svojej činnosti. Oslavu SPŽ svojou prítomnosťou poctili aj predsedníčky spolkov žien z Kulpína, Hložian a Silbaša, ako i predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová. V programe koncipovanom z prednesu úryvkov spomienok na detstvo autoriek Marieny Czoczekovej-Eichardtovej, Márie Myjavcovej a Viery Benkovej, ktoré prečítali Katarína Arňašová, Zuzana Medveďová Koruniaková a Mária Gašparovská, dve starodávne petrovské piesne zaspievala Katarína Balážová. V príjemnom ovzduší všetkým na Tri krále chutila i fazuľa s pampúšikmi, a najmä priateľské rozhovory, ktoré ako taká vzácna sociálna spona mnohých domov dlho do noci nepustila.

Pohľady na prejdenú desaťročnú cestu

Aktuálna predsedníčka SPŽ Katarína Arňašová nám osvietila tie najvýznamnejšie aktivity spolku od roku 2002: „Od obnovenia Spolku petrovských žien sme si okrem iného Obnovenie spolku roku 2002 dali za úlohu navštíviť všetky slovenské dediny, kde žijú SlováV príspevku Zuzany Medveďovej Koruniakovej v Rovine č.1- ci. K tejto súvislosti je zaujímavé povedať, že v tom období 2/2012 sa uvádza, že „dňa 6. januára 2002 bolo zakladateľské ešte spolky žien neexistovali a náš spolok bol založený medzi prvými. Takže akurát z iniciatívy nášho spolku sa začali zakladať ženské spolky aj v iných našich osadách.

Našou úlohou od začiatku pôsobenia bolo zachovanie zvykov a obyčají našich predkov. Uvedomili sme si, že je to najúčinnejšie prostredníctvom národopisných výstav. Tak sme počas desiatich rokov nainštalovali vyše 50 výstav – čo národopisných, čo príležitostných – k Vianociam, Veľkej noci, ku Dňu planéty Zeme, ku Dňu Petrovca, k Slovenským národným slávnostiam... Dodnes si s radosťou spomíname napríklad na niektoré z výstav: Pradenie a tkanie, Žatva v spomienkach, Chmeľová oberačka, Rozpomienka na našu národnú minulosť, Z klenotnice našich rodičov, Čarovná niť v ruke ženy, Bohatstvo slovenských ľudových krojov vo Vojvodine...

Niektoré naše tematické výstavy svojimi exponátmi obohacujú i členky iných ženských spolkov z Báčky, Banátu a Sriemu, čo je iba prejavom dobrej spolupráce a našej otvorenosti prijať novinky. Svoju prácu sme zviditeľnili aj Z výletu členiek SPŽ do Banskej Bystrice a okolia, október 2012 v iných prostrediach, čiže vystavovali zhromaždenie, čiže bol založený Spolok petrovských žien. sme napríklad v Kysáči, Erdevíku, Selenči, Pivnici, Kovačici, Udialo sa to vďaka iniciatíve novinárky Anny Dudášovej, ktorú Aradáči a inde.” podporilo niekoľko žien, medzi nimi aj učiteľka Drahotína DorPrednášky, torty, rarity... čová, obdivuhodná aktivistka, ktorá bola dva razy predsedníčkou spolku a ešte stále je hybnou silou všetkých podujatí Členky Spolku petrovských žien rozprúdili i prednáškovú a celkovej činnosti SPŽ”. činnosť z rôznych oblastí, a tým pozitívne vplývajú na edukáciu Prvou predsedníčkou obnoveného spolku (SPŽ) sa stala žien v prostredí. Zvlášť je to zaužívané v zimnom období a téučiteľka Mariena Majerová, avšak už 11. júna 2002 za pred- my, ktorých sa doteraz dotkli, sú najmä zo zdravotníctva, ná-

13

v retrospektíve

|

svetluša hlaváčová /

boženstva i ekológie, ale s tendenciou neustáleho rozširovania sa a obohacovania.

Petrovské spolkárky sú veru i šikovné cukrárky. Svojráznu kulinársku zručnosť prejavujú zvlášť počas tzv. Tortiády ku Dňu Petrovca. Už tradične návštevníkom čarujú nielen výzorom, ale i storakými chuťami. Sú z nich hotové umelecké diela. Škoda len, že na zjedenie.

archív spž

|

hol Matej Čáni r. 1745 a aj do Petrovca priviedol prvých Slovákov. Členky SPŽ okrem v Málinci boli aj vo Zvolenskej Slatine, kde navštívili pamätnú izbu spisovateľky Terézie Vansovej a v Banskej Bystrici odovzdali kyticu na jej hrobku. V Málinci odprezentovali svoj čerstvý receptár Takto to chutí po petrovsky, ale prichutili ho i ponúkaním slaných a sladkých dobrôt.

Nechýbala ani tu chýrečná torta doboška. V programe sa predstavili piesňami o Petrovci a čítali úryvky z tvorby petrovských spisovateliek M. Czoczekovej-Eichardtovej, M. Myjavcovej, A. Majerovej, V. Benkovej a X. Mučajiovej. Je obdivuhodné, že receptár vzbudil veľký záujem. Ako sa zdá, bude ho čoskoro treba dotlačiť a doplniť i receptami z Málinca a zo Zvolenskej Slatiny.

Deň otvorených dverí a teplo otvorenej náruče Vedeli ste, že každý posledný piatok v mesiaci je v SPŽ Dňom otvorených dverí? V ten deň je tu možnosť pozrieť si nainštalovanú výstavu a kúpiť si tradičné i súčasné pečivá, respektíve ručné práce.

V Deň otvorených dverí členky spolku so svojimi sladkými dobrotami

Ba môžu sa pochváliť i raritou, ktorá nevojde do kroniky žiadneho ženského spolku. Sotvaže sa niekto môže pochváliť, že trikrát uhostil hlavu štátu. Bol to bývalý prezident Srbska Boris Tadić, ktorému na jednej z návštev venovali košeľu s vyšívaným predkom. Samozrejme, modrú.

Edičná činnosť a súťaže krásneho slova K množstvu vydaných flyerov či pútačov ako trvalých svedectiev o činnosti spolku v SPŽ sa v roku jubilujúcom (2012) podujali vydať i svojrázny receptár Takto to chutí po petrovsky. Knihu napísali členky redakcie: Mariena Hašková, Katarína Hlaváčová, Zuzana Hmiráková, Zuzana Kopestinská a Mária Šramková. Zostavili ju Mária Gašparovská a Zuzana Medveďová Koruniaková, ktorá mala i jazykovú úpravu. Grafickú podobu jej dal Miroslav Šuster a za vydavateľov sa podpísali Katarína Arňašová a Vladimír Valentík. Zo stručného predslovu K. Arňašovej vyberáme: „Spolok petrovských žien poznáte ako strážcu a ochrancu tradície svojich predkov prostredníctvom národopisných výstav a naším receptárom chceme pripomenúť, že tradíciu predkov treba zachovávať aj v príprave jedál...” Členky SPŽ sa pravidelne zúčastňujú i na súťaži v prednese poézie i prózy, ktorú organizuje Asociácia slovenských spolkov žien a víťazky z nej odchádzajú do Banskej Bystrice na súťaž Vansovej Lomnička. Literárne nadané členky spolku sa zúčastňujú na literárnych stretnutiach v organizácii Spolku pivnických žien, kde čítajú vlastnú tvorbu. Ku krásnemu slovu hovorenému nemysliteľne patrí i slovo spievané. Tak členky zo zabudnutia oprašujú starodávne ľudové pesničky alebo aj tie novšieho dáta a s láskou si ich spievajú v rámci svojich programov. Nielen na okriatie vlastnej duše, ale i na potešenie svojich ctiteľov.

Návšteva Málinca To, že jablko nepadá ďaleko od stromu, potvrdia i členky SPŽ. Aj pre ne totiž patrí príslovečné – ako aj pre nás Slovákov – pracovať, a len pracovať. Z príjmov, ktoré tieto šikovné manažérky majú napríklad z Dolnozemských jarmokov, Jarmoku umenia či z bazárov, veľtrhov, Vianočného trhu v Petrovci, si za predané ručné práce, resp. kulinárske špeciality šetria prostriedky a potom ich zainvestujú účelovo. Tak to bolo aj v októbri r. 2012, keď sa rozhodli vyfinancovať si cestu do Málinca na Slovensko ako odmenu za nepretržitú desaťročnú prácu. Pre Málinec sa rozhodli preto, že je táto dedinka známa ako rodisko predkov petrovských Slovákov. Akurát odtiaľ tia-

14

Vydarená tematická výstava v SPŽ – Chmeľová oberačka v roku 2008

Členky spolku v plnom zmysle slova poznajú zmysel dobrovoľnej práce. Nielen vo svojom prostredí, ale aj širšie, prikladajú ruky k mnohým humanitným akciám, ba ani kultúrne či matičné podujatia nie sú mimo nich. Spolupracujú s Klubom poľnohospodárov, so Združením detí s osobitnými potrebami My, Strediskom pre sociálnu prácu a pod.

Zoznam ich aktivít tu ani zďaleka nie je vyčerpaný. Azda v tom najlepšie pomôže monografická publikácia, ktorou, veríme, že nás v budúcnosti prekvapia.

Záverečná s batôžkovou V zimnom období to svedčí so zábavami a veselicami. Obliecť sa do parádneho kroja, do batôžka čo-to pod zub pribaliť a vybrať sa do spoločnosti, ku muzike. Znovu závan tej nevysychajúcej tradície v Spolku petrovských žien. Tentoraz pod rúškom Batôžkovej zábavy, ktorú už po druhýkrát zorganizovali v novembri. Pre počasie ju presunuli z jarných mesiacov na chladnejšie a zimou voňajúce dni. Neúnavné spolkárky tentoraz privítali predstaviteľky jedenástich spolkov žien a ako šikovné hostiteľky zo svojho veľkého batoha pre všetkých sa postarali o svoj brand – svadobnú kapustu. Medzi sladkosťami opäť dominovala torta doboška a svojím ľubozvučným hlasom do tanca hostiteľky a hostí pobavila interpretka Jarmila Bohušová. Bolo to jej krásne gesto, mimoriadny darček k desiatemu výročiu Spolku petrovských žien. Čo ešte doložiť? Azda už len to, že jubileá zaväzujú i v budúcnosti úspechy zopakovať a v dosiahnutom sa vyššie a vyššie posúvať. Všetko uvedené je dôkazom, že Spolok petrovských žien na to potenciály vždy bude mať.

|

&

jaroslav feldy |

matičiari

Z ČINNOSTI NOVOSADSKÝCH MATIČIAROV

Osvedčený trojlístok – dôvera mladých N

Z úcty voči našim predchodcom na začiatok uvediem realia sám začiatok sa akoby nastoľuje konštatovať, že novosadský je špecifickým, a podľa mnohých jedným možno aj záciu aj ich ideí. Teda jednoducho sme na štarte pokračovali tam, kde oni začali. Ukončili sme začaté projekty zabezpečenia z úspešnejších MOMS. Špecifickosť spočíva predovšetkým v tom, že v Novom Sade – vybavenia a nábytku, pričinili sme sa o spoločnú matičnosú matičiari zoskupení z rôznych našich slovenských prostredí. cirkevno-spolkovú miestnosť, do matičného členstva a do Každý si priniesol i kúsok rodiska, v ktorom vyrastal, a na nás správnej rady sme zapojili mladých ľudí. Potom sa, pravda, po všetkých zostalo jednoducho to bohatstvo zvykov a špecifík dať ich príchode všetko rozbehlo inými otáčkami. Osobitné programy s hosťami, tiež mladými, sme pravidelne v máji – mesiaci nejako dokopy. Okrem toho Slováci sú tu zoskupení – od žiakov, lásky usporadúvali, zúčastnili sme sa v príprave osláv jubilea študentov, robotníkov, až po profesorov, lekárov, novinárov, – 20 výročia obnovenej činnosti MOMS, pomohli v zariadení spisovateľov... Žiaľ, ďalšie špecifikum nevedie vodu na mlyn. Ide o to, že vo Spomienkovej matičnej miestnosti, mali účasť na výsadbe líp veľkom meste, akým je Nový Sad, možnosti na pobavenie, vo dvore starej fary... Okrem toho mládež spolupracuje na usporiadaní nášho archívu, pomáha pri príprave webovej rôzne aktivity a trávenie voľného času sú viacnásobnejšie ako napríklad v našich osadách. Toto potom, pravda, nejako odpú- stránky WWW.MOMSNS.ORG, ktorú úspešne vedie náš člen Pavel Ľavroška. ta i záujem o prácu na roli dedičnej, teda i od Matice.

Treba spomenúť i ďalšie zveľaďovanie spolupráce s cirkevSamozrejme, z rozličných a špecifických podmienok rezultovali aj zvláštne výsledky práce. Po prvé je to bezmála 160 ným zborom, ktorý sa stal aj významným finančným podporomatičných večierkov s rôznym programom a náplňou. Od ob- vateľom našej činnosti. Naďalej je tu i príkladná spolupráca novy MOMS večierky sa usporadúvali každú prvú stredu v me- so SKC P. J. Šafárika, ktorá sa reflektuje i v podobe spoločných siaci. Výnimkou boli, pravda, iba mesiace počas leta, teda počas programov. Okrem veľkej totožnosti v spoločných podujatiach prázdnin a dovoleniek. Na večierkoch nikdy nechýbala ani te- tohto trojlístka je tu i ďalšie zveľaďovanie spolupráce s profesormi a žiakmi základných škôl v Novom Sade a okolí. matika z našich národnostných a kultúrnych dejín, ani témy zo Za najväčšie úspechy aktuzdravotníctva, poľnohospodárálnej správnej rady MOMS stva, umenia... slovom, zo všetNový Sad okrem zapájania sa kých oblastí, ktoré život činia mladých musíme osobitne vyzživotom. dvihnúť príkladnú spoluprácu Po obnove MOMS Nový Sad s médiami, inými MOMS a spoljeho prvým predsedom bol spikami – v Báčskom Petrovci, sovateľ Ing. Ján Labáth. Zloženie Starej Pazove a v Kysáči, ale aj vtedajšieho spravujúceho výbov Aradáči, Dobanovciach, Lugu, ru (dnes správna rada) pozostáBajši... Veľmi sme hrdí aj na valo prevažne z intelektuálov – vydanie knihy – monografie teda z profesorov, básnikov, o dvadsaťročnej činnosti MOMS novinárov... Bola to i nejaká Matičná budúcnosť – najmladší novosadskí matičiari Na krídlach jubilea a na dobrú potreba slovensky sa prejaviť, lebo situácia v krajine bola špecifická. Ten začiatočný zápal a entu- spoluprácu s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov. ziazmus spolupatričnosti tak vyústil napríklad i v zakladanie sekcií, Nemožno neuviesť i pravidelnú starostlivosť o hrobky zaslúžilých Slovákov. Teší nás i medzinárodná spolupráca, ktorá sa ktoré mali pôsobiť z veľkej časti i v smere upevnenia národnostného povedomia. To v podmienkach všeobecnej krízy a v pohnu- začala družbou s mestečkom Čerenčany, kde sa narodila pre novosadských Slovákov a širšie známa osobnosť – Dr. Miloš tých časoch nejako akoby spontánne vtedy bolo potrebné.

Obdobie predsedovania novinára Jána Struhára napríklad Krno. Hrdí sme aj na našu družbu s Nadáciou M. R. Štefánika v Bratislave, ktorej celkové vedenie v roku 2011 bolo našimi okrem iného poznačilo veľmi úspešné využitie archívu RTV v smere večierkami väčšmi ozrejmiť život a diela významných hosťami. Vďaka finančnej podpore Slovenskej národnostnej osobností našich dejín, taktiež pokračovať v spolupráci so rady sme ako MOMS napríklad – 4. mája 2012 mali aj aktívnu žiakmi základných škôl, ktorí sa učia slovenčinu iba fakultatív- účasť v programe pri príležitosti 93. výročia jeho zahynutia.

Išlo o kladenie venca a príležitostný prejav pri pomníku v Brane.

Predsedníčka MOMS Zdenka Babićová so správnou radou, tislave, ale i o návštevu mohyly v Košariskách na Bradle. Čo by som želal MOMS-u? Predovšetkým to, aby ho mladí ktorú viedla, sa viac orientovala na spoluprácu so spolkami žien, ale aj hmotné zabezpečenie MOMS. Konalo sa to hlavne ľudia neopúšťali a aby sme tak už zabehanú činnosť mali komu za pomoci sponzorov a projektov, a tak MOMS získal aj potreb- zanechať. Želám si aj to, aby webovú stránku WWW.MOMSNS. ORG o našej činnosti pozrel čím väčší počet záujemcov. Tiež né elektronické vybavenie a základnú inventúru.

Ani správna rada, ktorú koordinuje moja maličkosť, nesedí aby z nákladu našej knihy Na krídlach jubilea, zamknutých v skrini, zostalo iba zopár exemplárov. Máme i plán, aby sa so založenými rukami. Hneď na začiatku sme si otvorene povedali, že sme tu predovšetkým preto, že nás matičná činnosť naša pohyblivá – mobilná výstava o našej zahraničnej činnosti napĺňa, a že z toho cítime i druh vlastného uspokojenia a nad- dostala do čím viac prostredí. Pri tejto príležitosti nemôžem nevyjadriť aj poľutovanie nad tým, že sa niektorí ľudia, ktorí chýnania... Takí, ktorí nie sú ochotní ľubovoľne obetovať časť majú česť a privilégium pracovať na pracoviskách, kde sa dovlastného voľna a neraz i viac, sotva v podmienkach čistého stali aj vďaka tomu, že sú Slováci, pomerne málo odplácajú amaterizmu niečo významnejšie i dokážu. Moji spolupracovníci tejto, v dnešných časoch často neraz i veľkej výhode. Podľa na rozmanitú činnosť vždy mali nové a nové návrhy, a v tom som ako bývalý novinár tiež nezaostával, takže keď ide o ná- mňa postačilo by aj to, keby niektorí aspoň štipku získanej mety a nové témy nikdy neboli problémy. Skôr tomu bolo zručnosti a vedomosti, a to na znak úcty a vďaky, aspoň občas – bez úhrady presadili v niektorom našom spolku alebo MOMS. opačne. Času na realizáciu všetkého navrhnutého vždy chybovalo a chybuje... Slovom, niektoré pútavé témy čakajú v pora- Tým by sa kvalita v našom amaterizme a matičnej činnosti značne zvýšila. dovníku i dodnes.

15

spolky

|

& jaruška ferková

|

|

& jaruška ferková | tvorivosť

Najväčší sviatok našich žien

V

Členky Spolku pivnických žien s predsedníčkou Annou Valášekovou (štvrtá zľava)

Šikovné ženské ruky

rámci Medzinárodného dňa vidieckych žien dňa 13. októbra 2012 na Námestí slobody v Subotici usporiadali Výstavu tvorivosti vidieckych žien. Organizátormi boli Ústav pre rodovú rovnosť, Sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť AP Vojvodiny a Mesto Subotica. Na podujatí mali účasť aj vzácni hostia – primátor mesta Subotice Modest Dulić, podpredsedníčka Zhromaždenia Srbska Gordana Čomićová, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin, riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť Vesna Šijački. Prítomná bola aj naša známa herečka Mira Banjac a podujatie bolo spestrené kultúrno-umeleckým programom, v ktorom vystúpili tamburášsky orchester Ravnica a MKUS Mladosť.

Č

innosť dedinských žien prostredníctvom spolkov, do ktorých sa zapájajú, zo dňa na deň sa stáva čoraz viditeľnejšia a výraznejšia. Svojimi schopnosťami a tvorivou energiou príslušníčky ženského rodu dávno prekonali rámce nepísaných dedinských pravidiel o úlohe ženy. Okrem povinností v domácnosti, na poli, alebo v zamestnaní žena si vždy utvorí priestor aj na svoje záľuby a záujmy. Ručnými prácami, tvorivosťou a nápaditosťou sa ženy neustále snažia prekročiť hranice neviditeľnej spoločenskej skupiny. Dlhý rad rokov v našich vojvodinských osadách pôsobia ženské organizácie, ktoré si touto cestou vytvárajú aj trvalý vzťah ku kultúre, tradícii, gastronómii a pod.

Viacročnou úspešnou prácou sa môže pochváliť i pivnický Spolok žien, ktorý má asi 30 členiek. V čele tejto skupiny je predsedníčka Anna Valášeková. Koncom r. 2008 si pivnické spolkárky kúpili dom vďaka peňažnému daru od Jána Belániho s rodinou z Austrálie. V tomto Diakonickom dome si upravili všetky miestnosti. Tak napr. do jednej umiestnili stálu výstavu – slovenskú izbu, ktorá dočaruje časť minulosti našich predkov.

Okrem toho neustále inštalujú nové výstavy – ručných prác, starých predmetov, fotografií...

Na pravidelných posedeniach sa stretávajú raz v týždni, organizujú aj rôzne prednášky, kamarátia sa nielen v Pivnici, ale i na cestovaniach. Spolupracujú s Gerontologickým strediskom a Ľudovou knižnicou Veljka Petrovića v Báčskej Palanke a pobočkou tejto knižnice vo svojej osade, s pivnickou ZŠ 15. októbra, s ASSŽ. Veľmi rady cestujú, zúčastňujú sa na početných vojvodinských podujatiach, ako napr. na Medzinárodnom veľtrhu turistiky v Novom Sade (v septembri 2012), na Výstave tvorivosti vidieckych žien v Subotici, kde sa v októbri r. 2012 predstavili tromi pivnickými krojmi – najstarším zberankou, novším čepčenie mladej a potom i kartúnkami. V Subotici prezentovali niektoré svoje tradičné gastronomické špeciality, ale i moderné originálne stvárnené pochúťky.

Od r. 2011 z iniciatívy predsedníčky spolku A. Valášekovej začali vo svojej osade organizovať podujatie pod názvom Literárne stretnutie.

Na tomto podujatí sa stretávajú predstaviteľky spolkov z takmer všetkých vojvodinských Výstava v Spolku pivnických žien osád a mnohí vzácni hostia. Literárne stretnutie je ďalším potvrdením, že dedinské ženy majú schopnosť tvoriť aj s perom v rukách a podpisujú sa ako autorky zaujímavých príbehov zo skutočného života, dočarených nárečovou podobou.

16

Momentka zo Subotice a vzácni hostia Vesna Šijački (prvá zľava) a Miroslav Vasin (v strede)

Obecenstvo malo pôžitok aj z parády, na ktorej sa ukázala krása všetkých vojvodinských krojov.

V rámci Medzinárodného dňa vidieckych žien vo vestibule subotickej radnice bola usporiadaná výstava fotografií Portréty vidieckych žien vo Vojvodine a obrazov so slamenou technikou Žena inšpirácia.

Na Námestí slobody v Subotici sa ženská tvorivosť ukázala v plnej kráse a nádhere. Mnohopočetné stánky s výrobkami starých remesiel, ale aj tradičných gastronomických špecialít prezentovalo vyše 150 spolkov žien z Vojvodiny. Dnes na území Vojvodiny pôsobí 300 ženských organizácií, ktoré v rámci svojej činnosti prezentujú aj tvorivosť žien, so všetkými zručnosťami a schopnosťami.

Aj Silbašanky mali svoj stánok (na fotke vpravo)

Výstavu tvorivosti vidieckych žien navštívilo niekoľko tisíc návštevníkov, ktorí si tu mohli kúpiť slané a sladké pečivá, torty a iné tradičné špeciality z pestrej vojvodinskej kuchyne.

Na otvorení sobotňajšieho októbrového podujatia v Subotici pokrajinský tajomník Miroslav Vasin okrem iného povedal, že „tu boli všetky ženy a národy zo všetkých vojvodinských miest spolu, preto je to najväčší sviatok našich žien”.

|

& mária vršková | záľuby

Zumba – dovolená droga Rôzne druhy Zumby

N

iektorí z vás možno podrobnejšie poznajú, čo sa ukrýva pod pojmom Zumba®. Pre tých, ktorí o tomto fenoméne mnoho nevedia, dovoľte, aby som vám poodhalila dvere a predostrela kúsok zo sveta športu, ktorý zachvátil desaťtisíce ľudí po celom svete.

Čo je to Zumba...

Definícia je jednoduchá – je to veľmi zábavný, veselý tanečný fitness program. Spojenie tanca a posilňovacích cvičení. Aeróbny tréning, kde sa striedajú rýchle a pomalé hudobné skladby. Využívajú sa kroky z tancov salsa, samba, cha-cha, merengue, cumbia, reggaeton, calypso, bachata, flamenco, belly dance, ale aj hip-hop... Ľudia si ani neuvedomujú, že cvičia, pretože sa v rytme tanca cítia ako na párty, sú usmiati, plní pozitívnej energie. Vďaka hlasnej hudbe a kvalitnému vedeniu inštruktora – predcvičovateľa vás zaplaví endorfínové opojenie a cítite sa šťastní. Zumba nie je len o

Alberto „Beto” Perez

Pretože Zumba uchvátila bez rozdielu všetky vekové kategórie, vzniklo viacero typov Zumby: Zumba Toning – je kombinácia tanca a posilňovania, kde sa využívajú malé činky.

Cvičenie je preto efektívnejšie, výborne sa formuje telo, človek rýchlo chudne.

Zumba Gold – určená seniorom, kde je potrebný miernejší, šetrnejší prístup.

Zumba je naozaj pre každého, aj pre tehotné ženy, ľudí po úrazoch alebo menej

zdatných tanečníkov.

Aqua Zumba – cvičí sa vo vode. Telo je nadľahčované, menej zaťažujeme kĺby a je veľmi zaujímavé tancovať v bazéne.

Zumbatomic – určené pre deti od 4 do 12 rokov. Lekcia je kratšia, hravejšia, trvá približne polhodinku. Pretože detské telíčko je krehké a ešte vo vývine, eliminujú sa tu rôzne prvky, napr. vlnenie bokmi.

Je to droga

Pod spotenými tričkami sa ukrývajú endorfíny šťastia

fyzickej aktivite, veľmi výrazne pôsobí aj na psychiku, je to výborný relax, ktorý vám dodá novú silu, optimizmus.

Pozor, keď raz navštívite hodinu Zumby, hrozí vám, že si tento šport natoľko obľúbite, že sa stanete v pozitívnom zmysle závislými. Prejaví sa to tým, že sa na ďalšie cvičenie mimoriadne tešíte, aj mimo tréningov počúvate Zumba music, hľadáte na internete rôzne videá, kupujete Zumba oblečenie (športové tričká a tepláky so Zumba nápismi). Zumbu reprezentujú rôzne heslá, napr. Feel The Music (Precíť hudbu), Join The Party (Pridaj sa k párty), Wild For Zumba (Zbláznený do Zumby), Come Alive (Tak oži!), Move Me (Rozhýb ma)…

Muž, ktorý za tým stojí Koncom deväťdesiatych rokov sa kolumbijský fitness tréner Alberto Perez, prezývaný „Beto”, ponáhľal na hodinu aerobiku. Zabudol si však podkladovú hudbu. Jediné CD, ktoré pri sebe mal, boli latinsko-americké skladby. Na aerobik sa veľmi nehodili, ale Beto improvizoval a vymýšľal si nové choreografie. Cvičencom sa tento nový štýl tak zapáčil, že si ho sami žiadali aj na nasledujúcich tréningoch. Beto sa neskôr presunul do USA, kde založil organizáciu Zumba Fitness LLC. Za oficiálny vznik Zumby sa považuje rok 2001.

Ako vyzerá tréning Na hodinu Zumby potrebujete športové oblečenie a obuv, malý uterák a fľašu vody. Cvičenie začína warm-upom, rozohriatím, rozcvičením stuhnutého tela. Ďalej nasleduje tanečná párty, kde za hlasnej hudby sledujete inštruktora, opakujete po ňom jednoduché tanečné kroky a pokojne môžete pridať svoje vlastné prvky tak, ako to cíti vaše telo.

Cvičenie zvládnu všetci, nemusíte sa báť, že nie ste tanečný expert. Šesťdesiat minút vám zbehne ako voda. Záverečná skladba je pomalá, potrebujeme cool down – upokojiť sa, znížiť tepovú frekvenciu, vydýchať sa. Ľudia odchádzajú z telocvične, ale ostáva im dobrá nálada, energia, neopísateľná radosť. Cvičiť sa dá aj osamote doma podľa videa, ale očividne tu bude chýbať skvelá atmosféra, ktorú vie vytvoriť skupina nadšencov v prepotených tričkách ☺.

Úsmev na tvári nesmie nikomu chýbať

Tréningy bývajú zväčša dva až tri razy do týždňa. Keď sa poinformujete, dúfam, že nájdete hodiny Zumby aj vo vašom okolí. Cvičí sa v Novom Sade, Subotici, Rume, Sombore, Vršci, Futogu, Bečeji, Apatine, Sriemskej Mitrovici, Starej Pazove, Padine, Inđiji, Zreňanine… Či ste žena, muž, tínedžer alebo senior – ak máte možnosť, určite sa vyberte na hodinu Zumby. Atmosféra, ktorú vytvoria všetci prítomní, určite stojí za to.

A preto palec hore a FEEL THE MUSIC!!! ☺.

17

záľuby

|

& ružena kraticová

|

S PADINČANKOU MAJOU BOKOROVOU

Salsa, zumba cvičenie v páre M

aja Bokorová sa rozhodla po skončení kovačického gymnázia zapísať študijný odbor sociálna pedagogika v Bratislave. Prijímačky nemusela skladať, na zápis odcestovala s kamarátkami, dobre sa vynašli, lebo tam boli starší a skúsenejší študenti, ktorí im pomohli. Maja je ubytovaná v internáte, skončila bakalár, pokračuje s magistratúrou.

– Maja, povedz nám niečo o svojich prvých bratislavských dojmoch a skúsenostiach.

Bratislava je veľké mesto a prvý deň, keď som nastúpila do autobusa, pokazil sa a povedali nám jednoducho – vystúpte. Najprv mi prebehlo mysľou čo teraz, ale vynašla som sa.

Na začiatku mi bolo ťažšie, kým som si zvykla na špecifické výrazy, prostredie, nové spolubývajúce. Moja prednosť je v tom, že sa dokážem rýchlo prispôsobiť.

– Okrem povinností na fakulte, učenia predsa je tu i voľný čas? Ako ho tráviš?

Najprv som sa chodievala korčuľovať. Už som mala skúsenosť s rollerami, tak som si myslela, že sa budem vedieť postaviť.

Vždy ma láka niečo nové, v Padine také možnosti nie sú. Potom som Mám rada i rýchlosť a motorky si všimla ponuku v internáte na cvičenie zábavného aerobika – salsu.

Odišla som sa pozrieť s kamarátkou a zapáčilo sa mi také cvičenie.

Skupinové cvičenie je vždy zaujímavé, skamarátila som sa s inštruktorkou, ktorá ma uviedla do salsu a ja som ju zapojila do Oriflanae. Výskumy vedcov ukazujú na to, že tí, ktorí cvičia s niekým, sú úspešnejší od tých, ktorí cvičia sami. Zapáčila sa mi taká téza a pokračovala som aj neskoršie so zumbou.

Pri temperamentných pohyboch tanca triasla sa celá telocvičňa

18

– Vďaka tvojim skúsenostiam a ochote tieto cvičenia mali možnosť uplatniť aj Padinčanky.

Vlani som počas prázdnin začala v školskej telocvični organizovane cvičiť s jednou skupinou dievčat a mladších žien. Zumba je kombinácia aerobika a latinskoamerických tancov.

Pohyby sú príliš temperamentné, zaťahujú sa svaly, spaľujú sa kalórie, potením Maja s bakalárskym diplomom sa vylučujú toxíny.

Potrebné je zdolať koordináciu pohybov, ktoré nie sú zložité.

Na veku nezáleží, treba len mať dobrú vôľu. Aj sa zabavíme, zažartujeme si, všetci odchádzajú domov dobre naladení. Cvičíme dvakrát týždenne po jednu hodinu.

– Už druhé leto sa takto bavíš, održiavaš aj svoju kondíciu, motivuješ mladé osoby robiť na sebe. Aké máš ďalšie plány?

Toho roku je skupina menšia.

Preto by som o rok chcela urobiť lepšiu reklamu. Všetkým v skupine udeliť tričká s printom – ZUMBA S MAJOU, viesť na internete skupinu.

– Tohto leta v Padine si aj športovala. Povedz nám niečo „Medaily, medaily, o tom. škoda, že sme nezískali Klub študujúcej mládeže zorgatú najlesklejšiu,” povedali jednohlasne nizoval turnaj – volejbal na piesku.

Margaréta, Maja Hrali sme vo večerných hodinách. a Andrea v drepe Hrala som v ekipe spolu s Andreou Tomečekovou a Magdalénou Slivkovou. Súťažilo sedem ekíp, a naša získala bronzovú medailu. Leto prešlo, pomaly sa vraciam do kolotoča študentského života.

– Vieš si už predstaviť, čo a ako ďalej? Štúdiá trvajú ešte dva roky. Na Slovensku mám šancu sa aj zamestnať. Ale nevie sa, čo mi život donesie. Mám nádej, že budem robiť v odbore to, na čo som sa učila, to, čo som študovala. Je to poradenstvo, môžem robiť v škole, v školskej inšpekcii. Zaujíma ma i psychológia. Ten predmet je zaradený i do môjho školenia.

Maja záverom povedala: – Keď sa vraciam na Slovensko, hovorím idem domov, čo sa mojej mame vonkoncom nepáči. Všade dobre, ale doma najlepšie, poznamenala som, ako nám to hovorí porekadlo.

Ako som si všimla, doma bude pre Maju akiste tam, kde bude mať raz svoju rodinu.

osobnosti

|

& ján špringeľ

|

|

& vlado mlynár

|

jubileá

SPOMIENKA PO ROKU

NAMIESTO PORTRÉTU

Pavel Nemček – Kapko (Kovačica 2. októbra 1951 – Pančevo 1. januára 2012)

S

tovky spoluobčanov, hudobníkov a pedagógov aj z iných osád vyprevadilo na poslednú cestu v jeho rodnej Kovačici v utorok 2. januára 2012 Pavla Nemčeka – Kapku.

Pedagóg Pavel Nemček hudobný talent zdedil od svojho otca, kantora a člena vychýreného orchestra bratov Nemčekovcov. Výnimočné nadanie prejavoval už na školských podujatiach. Vyškolil sa za hudobného pedagóga. Hudba sa stala jeho povolaním. Na Základnej škole Mladých pokolení pôsobil od konca sedemdesiatych rokov Pavel Nemček Kapko minulého storočia. Pre zdravotné problémy odišiel do predčasného dôchodku pred dvoma rokmi. Tvorivých síl a energie mal i v posledných týždňoch.

Lásku k hudbe nevštepoval mladším pokoleniam iba na základnej škole. Pavel Nemček Kapko bol popredným predstaviteľom Folklórneho súboru V šírom poli hruška. „Hruškárom” bol viac ako 45 rokov. Roky aj hybnou silou hudobnej časti Hrušky. Upravoval piesne nielen pre Rosičku a Rovinu.

Bol spoluzakladateľom a tretím vedúcim ľudového orchestra Rosička. Podobne bol ideovým tvorcom detského festivalu pôvodných slovenských ľudových piesní Rozospievané klenoty. Prvý festival sa uskutočnil pred dvomi desaťročiami (1992) a už dlhé obdobie má prívlastok festivalu pokrajinského rázu.

Pavel Nemček sa podieľal ako člen orchestra Rosička na vydaní dlhohrajúcej platne a audiokazety Keď si ja zaspievam (Jugoton Záhreb 1984). Rovnako tak na dvoch audiokazetách hudobnej skupiny Rovina, ktorej bol 26 rokov vedúcim (Už kohútky spievajú 1996 Elit Belehrad, Jurajovi Nemčekovi s úctou (2004, súkromný vydavateľ Pančevo). V Dome kultúry 3. októbra zorganizoval aj koncert pri príležitosti štyridsiateho výročia založenia Roviny (2008). Zúčastňoval sa na mnohých rozhlasových a televíznych hudobných reláciách tak vo verejnoprávnych RTV, ako i v RTV lokálneho rázu. Veľakrát vystupoval na Kovačických októbroch, Slovenských národných slávnostiach, festivaloch Tancuj, tancuj, ale i početných podujatiach v iných mestách v Srbsku, na Slovensku a zviditeľňoval Kovačicu prostredníctvom slovenskej ľudovej piesne i v zahraničí. Často i na oslavách menín a svadobných hostinách. Slovom, virtuóz na kontrabase Kapko bol spolu s kapelou Rosička známy skvelou interpretáciou slovenskej ľudovej piesne.

Na festivale orchestrov Vojvodiny v Rume, rosičkári, medzi ktorými bol aj Pavel Nemček, získali štyrikrát zaradom cenné odmeny: v rokoch 1977 a 1978 obsadili tretie miesto, v roku 1979 získali striebro a v roku 1980 sa stali šampiónmi súťaže. Vlani matičiari jednoznačne a jednohlasne udelili jednu z minuloročných cien ľudovému orchestru z Kovačice, ktorej bol Pavel Nemček najstarším členom.

Na komemoračnom zhromaždení a pohrebe sa o jeho zaslúžilej práci a umeleckom prínose na národa roli dedičnej zmienili kolegovia zo ZŠ Mladých pokolení a FS V šírom poli hruška. Na rozlúčku Pavlovi Nemčekovi zaspievali mladšie spevokoly oboch cirkevných zborov a „poslednú spoločnú próbu” Rosička mala pri jeho hrobke, keď milovanému Kapkovi zanôtila K Tebe, ó Bože môj... Česť jeho pamiatke!

Jubilejný rok Gustáva Klimta „Kto sa chce o mne dozvedieť viac, nech si pozorne pozrie moje obrazy.”

V roku 2012 by sa Gustáv Klimt, významný rakúsky maliar a predstaviteľ viedenskej moderny, dožil 150 rokov. Svojho času kontroverzný a zároveň úspešný. Gustáv Klimt, jedna z hlavných osobností viedenského „Fin de Siècle” – epochy, ktorá poznačila začiatok moderny.

Ako predseda Spolku výtvarníkov Rakúska je hlavou tzv. secesionistov, ktorí sa snažili vynoviť umenie. Je to obdobie najväčších umeleckých škandálov, ktoré vrcholí v roku 1900 obrazmi, ktoré Klimt vytvoril pre Viedenskú univerzitu. Dielom Beethovenfries, ktoré vzniká pre XIV. výstavu secesie v roku 1902, začína nová fáza jeho tvorby. Dominancia ornamentov a používanie zlata predzvestuje obdobie tvorby Gustáva Klimta, ktorého vyvrcholením je namaľovaný obraz Bozk.

Gustáv Klimt bol maliarom rozvíjajúceho sa občianstva, ktoré stvárňoval predovšetkým vo svojich obrazoch so ženskou tematikou. Obraz Adele Bloch-Bauer I sa už niekoľko rokov radí k najdrahším obrazom na svete. V Emilie Flöge, majiteľke módneho salónu, nachádza Klimt svoju životnú priateľku. Práve ona mu pomohla spoznať krajinu okolo jazera Attersee, kde až na pár výnimiek trávil letá a vytvoril očarujúce krajinomaľby.

Pri príležitosti jubilea bolo na Attersee otvorené Klimtovo centrum.

Okrem portrétov sa Klimt počas svojho života venoval aj kresbám. Sama kvalita (zachovalo sa približne 3000 kresieb) značí význam tohto umeleckého druhu pre Klimtovu tvorbu. Vo svojej skvelej kvalite patria kresby k najväčšiemu umeleckému dedičstvu svojho druhu.

Posledný a jediný zachovaný ateliér Gustáva Klimta vo Viedni – Hietzig bol po rozsiahlej renovácii v lete 2012 otvorený a ponúka pohľad do umelcovej pracovnej a životnej atmosféry.

Pri príležitosti jubilejného výročia prezentujú viaceré významné viedenské múzeá Gustáva Klimta. Viedenská Secesia disponuje známym obrazom Beethovenfries, ktorý je vystavený na tom istom mieste, na ktorom bol prezentovaný verejnosti po prvýkrát. Viedenské múzeum vlastní celosvetovo najväčšiu zbierku Klimtových kresieb zo všetkých umelcových období tvorby. Ďalšia rozsiahla zbierka sa nachádza vo vlastníctve viedenského múzea Albertina.

Výstava „Aug in Aug mit Gustav Klimt” v Umeleckohistorickom múzeu bola predĺžená do 6. 1. 2013. Vystavených je okrem iného 13 malieb a ich predkreslenia pri zariaďovaní veľkého schodišťa múzea.

Do 6. 1. 2013 bola v hornom Belvedéri verejnosti prístupná jubilejná výstava: 150 rokov Gustáva Klimta. Belvedér vlastní celosvetovo najväčšiu zbierku Klimtových obrazov.

19

z našej minulosti

|

viera benková

|

Prvý predseda Petrovského spevokolu učiteľ Ondrej Garaj (1865 – 1919)

P

ráve po 27. auguste sa u nás v Petrovci konajú už dobre známe a tradičné Petrovské dni divadelné. Ako pamiatku na veľkú postavu našich dejín pripomenieme dnes učiteľa Ondreja Garaja... Keď sa budú písať dejiny tohto významného národného a k tomu kultúrno-umeleckého spolku, na čele ktorého až do svojej smrti v roku 1919 stál významný jeho zakladateľ a petrovský učiteľ Ondrej Garaj, mnohí budú prekvapení, čo všetko tento významný petrovský rodák pre svoje prostredie urobil. K tomu treba pripomenúť, že bez neho a bez pochopenia jeho otca a najmä matky v rodisku učiteľa Ondreja Garaja by sa neboli hrávali divadlá, nečítali v Nedeľnej škole dobré hospodárske a literárne almanachy – zborníky – teda knihy, ktoré obec výrazne poľnohospodárska a k tomu aj silne podfarbená remeselníckymi snahami vyniknúť a afirmovať sa aj v širšom okolí – veľmi potrebovala a ktoré ešte jeho otec ako učiteľ, keď prišiel do Petrovca, získal ako dobrú skúsenosť od kolegu a agilného muža – cirkevného učiteľa a kantora Félixa Kutlíka a preniesol to aj na mladšie generácie svojich žiakov, ale najmä na syna Ondreja.

Učiteľ Garaj ako cirkevný učiteľ a k tomu zakladateľ Petrovského spevokolu vedel, že dobrých a roduverných Petrovčanov bude mať pokope, a najmä mládež, ktorá sa už pomaly oslobádzala od veľmi zakonzervovaných a spiatočníckych rozmýšľaní svojich otcov, že s nimi môže plánovať dlhodobejšiu národnobuditeľskú prácu, ak ich zoskupí zrovna v období zdanlivej poľnohospodárskej nečinnosti, teda v zime na spevácke a divadelnícke próby, kde okrem povinných dochádzok učiteľ Garaj zaviedol aj čítanie tlače, diskusie o poľnohospodárskych vymoženostiach, uhorskej politike a parlamentárnych voľbách, ktoré sa práve roku 1895 nevydarili so slovenským kandidátom Pavlom Mudroňom ako tie slávne z roku 1869 s Viliamom Paulinym-Tóthom.

Učiteľ a prvý predseda Petrovského spevokolu Ondrej Garaj sa narodil v Petrovci roku 1865 a pochádzal, ako sme už spomenuli, z učiteľskej rodiny, ktorá vedela, že syna dať na školenie do uhorských škôl bude skúškou jeho schopností vydržať v cudzom, väčšinou pomaďarčenom prostredí, ale aj uplatniť sa ako mladý muž plný ambícií a pracovať na poli národnom. A tak sa po domácej učiteľskej príprave dostal ako gymnazista do chýrečného, kedysi takmer slovenského mestečka Sarvašu a po skončení učiteľskej preparandie sa ihneď stal pomocným učiteľom v rodisku. Po roku, teda 1884, sa stal učiteľom v Hajdušici, ale vrátil sa znova do Petrovca, kde sa natrvalo usadil. Stal sa nielen cirkevným učiteľom, ale aj kantorom pri evanjelickej cirkvi, kde to bolo od nepamäti zvykom – takto si evanjelická cirkev zabezpečovala svoju akú-takú samostatnú politiku a dbala, aby sa do jej radov dostávali dobrí učitelia, a najmä kantori a vychovávatelia ľudu...

Keď prišiel učiteľ Ondrej Garaj do Petrovca, a myslíme na Ondrejovho otca, zastihol tu rozhárané rady cirkevníkov, ktorí pod vplyvom ostarnutého kňaza Jána Stehlu nedokázali hneď na začiatku prikloniť sa k agilnému mladému výpomocnému kňazovi Jurajovi Mrvovi a hádky u cirkevníkov a obyvateľov Petrovca pokračovali niekoľko rokov, kým striezliví a pokrokoví muži zoskupení najmä vôkol učiteľského kolektívu nerozhodli, aby sa novým petrovským kňazom stal práve Zvolenčan Juraj Mrva a rady sa náhle zomkli; učitelia

20

dostali možnosť dokázať sa ako pastieri nielen svojich žiakov, ale aj starších, a v obnovenej Nedeľnej škole znovu začali prednášky a riadna dochádzka na večerné a čitateľské kurzy.

Do takéhoto ovzdušia potom vstúpil aj mladý učiteľ Ondrej Garaj a ponaučený otcom a pochopený najmä kňazom Jurajom Mrvom začal veľmi plánovitú buditeľskovzdelávaciu prácu, čo ho neraz privádzalo aj pred maďarské policajné a župné úrady; čo i s pokutami neprestal pracovať na roli dedičnej. A keď sa koncom 19. stor. začali mladí hasiči naplno angažovať vo vlastných radoch a za pomoci učiteľa Garaja hrávať aj divadlá, školiť sa aj v hudbe a speve, a keď veľmi nápomocný hostinský Lovaš v rozhovore s mladými zistil, že nemajú kde cvičiť divadelné próby, zoskupovať sa najmä vo sviatok pri dobrej knihe a besede, rozhodol sa vystavať pre nich hostinec s veľkou sieňou pre potreby divadelníkov, mnohých zoskupených aj v spevokole. A návrh sa pozdal aj učiteľom, a najmä Ondrejovi Garajovi, a hostinskému prisľúbili, že divadelné próby i próby spevokolu budú aj v Lošerovom hostinci, ktorý stál onedlho ako nová budova na začiatku Kvačalovej ulice a hľadel vysvietenými oblokmi na pomaly tečúci Begej. Odvtedy okrem Fábryho hostinca (dnes budova Spolku petrovských žien) tu sa už riadne hrávali divadelné predstavenia, konali sa aj próby kultúrno-umeleckých večierkov, agitácie a próby a nástup spevokolu.

Spevokol začal veľmi ambiciózne a učiteľ Ondrej Garaj, ako prvý jeho predseda, získaval s mladými členmi tohto spolku veľké uznania celej vtedajšej dolnozemskej Slovače, ale aj potupy a provokácie od vypolitizovaných maďarských žandárov, ktorí každé takéto podnikania videli ako prejav panslavizmu – len čakali, ako učiteľa a jeho pomocníkov privedú pred policajný výsluch. Veľmi poučný bol zájazd mladých a povedomých petrovských roľníkov s pána učiteľom Garajom do novosadskej opery, o čom sa zmienila aj vtedajšia tlač, kde sa uvádzalo, že ani lístky zdarma týchto panslavistov nepresvedčili o kráse spevavej maďarčiny!

Učiteľ Ondrej Garaj bol aj dopisovateľom mnohých slovenských, najmä cirkevných časopisov, vo svojich príspevkoch neraz kritizoval vyostrené politické vzťahy, riadne zaznamenával všetky petrovské významné usporiadania a udalosti...

Svoju životnú a najmä buditeľskou prácou vyplnenú púť zakončil 12. novembra 1919, čiže rok po skončení 1. sv. vojny. Pochovaný bol na petrovskom cintoríne, kde ho vyprevadil nedozerný front Petrovčanov, ale aj dolnozemcov, ktorí sa mali od koho učiť hrávať a režírovať divadlá, usporadúvať veľkolepé oslavy slovenského rodu, majálesy, spevokoly... Petrovčania veľmi dobre vedeli, koho stratili, ale vďaka jeho žiakom, a najmä niekoľkým takým mužom, akým bol aj sám učiteľ Ondrej Garaj – muž doby, v ktorej žil, Petrovec získal onedlho i svoju prvú kníhtlačiareň, gymnázium, Slovenské národné slávnosti a mnohé iné významné ustanovizne, združenia a organizácie, ktoré mu pomohli pretrvať vo svojej cieľavedomej ceste k vlastnej afirmácii; najmä v neblahých časoch po 1. sv. vojne a po odštiepení sa od materskej krajiny... Pri nejednej príležitosti si treba pripomenúť neľahkú prácu i uč. Ondreja Garaja, kňaza Juraja Mrvu, ale aj Júliusa Kubániho, Samuela Štarkeho, Jozefa Šimeka, Andreja Labátha a iných významných mužov minulej doby, ktorá zanechala stopy v našom živote na Dolnej zemi.

Najnovšie knihy (v roku 2012)

Michal Babiak: Anabáza.

Estetické štúdie a eseje.

Strán 192.

Cena: 300 din.

Milan Súdi: Môj život je tisíc piesní.

Zbierka piesní. Strán 208.

Cena: 300 din.

Slovenského vydavateľského centra

Miroslav Dudok: Celebes, Celebes.

Výber z lyriky.

Strán 112. Cena 350 din.

Ján Kvačala: Komenský.

Jeho osobnosť a jeho sústava vedy pedagogickej.

Strán 176. Cena 500 din.

Spolok petrovských žien: Takto to chutí po petrovsky. Zbierka receptov.

Strán 72. Cena: 350 din.

Víťazoslav Hronec: Viacrukosť poézie.

Eseje.

Strán 192. Cena 400 din.

Jozef Podhradský: Tragédia Tatry 2, Výber z diela Jozefa Podhradského 4.

Strán 368. Cena 700 din.

Zuzana Hurtajová: Rytierske príbehy.

Utešené, zábavné, ale aj podivné rytierske histórie.

Strán 196. Cena 500 din.

Miroslav Bielik: Aj keby som nebol.

Výber z básní, dvojjazyčne.

Strán 104. Cena 400 din.

V. A. Hronjec: The Antology of Slovak Vojvodina’s Poetry.

Strán 200. Cena 1000 din.

Ľudmila Danková: Kuchárka. Desiate vydanie najznámejšej kuchárky.

Strán 184. Vypredané.

Jaroslav Supek: Vyšinuté slová.

Zbierka vizuálnych básní.

Strán 96. Cena 300 din.

Anna Balážová: Oči v piesku.

Zbierka básní.

Strán 64. Cena 300 din.

Radovan Vlahović: My House Is at the End of the Village. Výber z lyriky dvojjazyčne (srbský, anglický). Strán 128. Nepredajné.

Juraj Ribay: Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. října 1782. Bibliofília.

Strán 8. Nepredajné.

Gustáv Maršall-Petrovský: Jánošík – kapitán horských chlapcov jeho búrlivý život a desná smrť, román.

Strán 264. Cena 500 din.

Adam Jonáš: Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2011.

Strán 240. Cena 300 din.

Ján Salčák: To čo sa vo mne o mňa chvie. Zbierka básní.

Strán 84. Cena 300 din.

Martin Prebudila: No tak, usmej sa...

Román.

Strán 176. Cena 400 din.

Národný kalendár na rok 2013.

Strán 384.

Cena 450 din.

21

pasie

|

mr. pavel lomiansky |

Spoločné vydanie Srbska a Slovenska

OKIENKO DO FILATELIE

Novinky z filatelie Srbska (Príležitostné známky Srbska v prvom polroku 2012)

P

ošta Srbska pripravila zodpovedajúci Program emitovania príležitostných poštových známok, ktorý obsahuje 17 príležitostných vydaní zo súhrnne 34 známok, 22 FDC obálok a 5 CM. V programe sú zahrnuté tradične prítomné témy, akými sú: Veľká noc, Európska ochrana prírody, Európa, umenie, muzeálne exponáty, Vianoce a iné, ktoré sa striedavo javia každoročne v srbskej produkcii poštových známok. Okrem toho v roku 2012 sa oslavovali jubilejné XXX. Letné olympijské hry v Londýne, vydanie venované čínskemu horoskopu: roku 2012, ktorý je v znamení draka, prvé spoločné vydanie Srbska a Slovenska, Európa (navštív Srbsko) ako aj niektoré iné udalosti, ktorých jubileá si pripomíname v tomto roku. Tiež sa predpokladajú aj možné novely, ktoré prináša každodenný život v prípadoch, ktoré sa zjavia a vyžadujú si aj filatelistickú pozornosť.

V prvom polroku 2012 boli emitované nasledujúce príležitostné vydania: 1. 6. 1. 2012 – 100 rokov založenia afrického národného zjazdu. Tejto udalosti bola venovaná jedna známka v nom.

46 din., tlačená v pošt. hárčeku z 10 známok. Tiež FDC obálka.

Ideovo-výtvarné spracovanie: 100 rokov založenia Marina Kalezićová, ak. maliarka. afrického národného zjazdu Motívy na známke, resp. FDC: Obraz vodcu tohto zjazdu Nelsona Mendelu, logo zjazdu a zástava Juhoafrickej republiky s mottom: Jednota v rozličnosti.

2. 6. 2. 2012 – lunárny horoskop – rok draka. Príležitostnú 2 – znám. emisiu činia nom. 22 a 55 din. v dvoch hárčekoch tlačených v 4 rovnakohodnotných známkach. Prináležia jedna obálka FDC a dve CM. Ideovo-umelecké spracovanie: Mr. Boban Savić, ak. maliar. Motívy: horoskopové znaky pre rok draka.

3. 2. 3. 2012 – umenie – architektúra.

Emitovaná bola štvorznámková séria v nom. 22, 33, 46 a 55 din. v hárčekovej podobe s 10 Sakami, tiež 4 FDC. Ideovo-výtvarné spracovanie: Nadežda Skočajićová, ak. maliarka. Motívy: Prvá známka: Tovarový magazín v Belehrade, druhá: Telefonická centrála v Belehrade, tretia: Hotel Moskva v Belehrade a štvrtá: 100 rokov Mestského domu v Subotici.

4. 9. 3. 2012 – 125 rokov národného divadla v Niši. K tomuto jubileu bola vydaná jedna známka v nom. 22 din. v hár-

22

čekovej úprave z 8 známok, resp. vinety v strede, ako aj FDC obálka. Ideovo-výtvarné riešenie: Marina Kalezićová, ak. maliarka. Motívy na známke a FDC: budova tohto divadla, text: rokov 125, resp. divadelné masky. Na vinete: Logo ND v Niši.

5. 15. 3. 2012 – Veľká noc. Táto tradičná téma bola zaznamenaná dvoma známkami v nom. 22 a 46 din. Tlač. v pošt. listoch po 25 známok. Jedna obálka FDC. Ideovo-výtvarné riešenie: Nadežda Kočajićová, ak. maliarka. Motívy: obrazy Vzkriesenia Kristovho (rozdielne na známkach), a na FDC: obraz Tajnej večere.

6. 30. 3. 2012 – VEDA. Tejto téme bola venovaná 3známková séria v nom.: 22, 33 a 44 din. Tlač. poštové hárčeky s 10-timi známkami a troma obálkami FDC. Ideovo-výtvarné riešenie: Mr. 125 rokov národného divadla Boban Savić, ak. maliar. Mov Niši tívy: 1. známka: 75 rokov Múzickej akadémie v Belehrade – budova tejto školy so stojacou ženskou figúrou s vavrínom na hlave a s múzickým inštrumentom, 2. známka: 75 rokov Akadémie výtvarných umení – Budova tejto ustanovizne v Belehrade so sediacou ženskou figúrou s maliarskym príborom (štetcom a farbami), 3. známka: 150 rokov Gymnázia v Požarevci – Budova tejto školy so sediacou ženskou figúrou s knihou v ruke, perom a glóbusom pri sebe.

7. 12. 4. 2012 – spoločné vydanie Srbska a Slovenska.

Prostredníctvom spoločných vydaní poštových známok pošty uskutočňujú a prehlbujú spoluprácu a komunikáciu, tiež vymieňajú drahocenné skúsenosti. Týmto prostriedkom pošty ľahko komunikujú bez ohľadu na to, koľko sú geograficky vzdialené, resp. jazyk, ktorým sa z nich hovorí. Pri tomto vydaní spoločnú sponu činí známy slovenský umelec-skulptor Ján Koniarek, ktorý svoje umelecké idey vbudoval do skulptorstva v Srbsku, kde učil na stredných školách v Belehrade a v Šabci v období pred prvou svetovou vojnou a v prvých rokoch vojny, keď bol ranený a vrátil sa na Slovensko.

Spoločné vydanie bolo venované tomuto skulptorovi a spoločným motívom bolo jeho dielo Hlava Jána Krstiteľa (bronz), ktorá sa nachádza v Národnom múzeu v Belehrade. Srbská známka bola vydaná v nom. 50 din. v pošt. hárčeku (osem známok s vinetou: farbisté zástavy oboch krajín). Na srbskom vydaní FDC je tiež znázornená busta tohto autora: prof. Milorada Pavlovića-Krpu (patinovaný gyps), ktorý sa tiež nachádza v Národnom múzeu.

Slovenské vydanie je s rovnakým motívom, v nominále 1,20 €, v menších hárčekoch (2 známky a vineta v strede: pomník

| bojovníka). Slovenská FDC obálka sa tiež rozlišuje od srbskej, keďže je tu znázornená socha dievky. Grafické stvárnenie srbského vydania: Nadežda Skočajićová, ak. maliarka. Slovenské vydanie: Návrh: Fero Horniak, ak. maliar, ktorý urobil aj rytinu. Liniovú rozkresbu urobil doc. Milan Činovský, ak. maliar.

8. 21. 4. 2012 – 25. Belehradský maratón. Toto vydanie v nom.

22 din. bolo venované 25. Belehradskému maratónu, jednému z najvýznamnejších športových podujatí v našej krajine. Tlač. v pošt. listoch s 25 známkami. Okrem známky vydaná bola FDC obálka a CM. Umelecké spracovanie: Radomir Bojanić, ak. maliar. Motívy: Silueta mesta Belehrad v diaľke a nohy bežca s logom BM. Na FDC je silueta Belehradu s bežcami s páskou a logom maratónu. Tento motív sa nachádza aj na Karte maximum.

9. 30. 5. 2012 – Európa (navštív Srbsko). K tejto téme bola už tradične emitovaná dvojznámková séria v nom. 44 a 77 din. ako aj FDC obálka. Tlačené v pošt. hárčekoch s 8-mimi známkami a vinetou v strede. Umelecké riešenie a spracovanie: Radomir Bojanić, ak. maliar. Motívy: na 1. známke: historické pamiatky Srbska – kláštory a kostoly, resp. na 2. známke: prírodné krásy Srbska. Na vinetách Panoráma Belehradu, resp. Zlatibora, s vypísanou výzvou: visit Serbia (navštív Srbsko). Na obálke FDC je znázornený motív zo Zlatibora, ako aj cestovná taška s turistickými nálepkami.

10. 1. 6. 2012 – Európska ochrana prírody – horské prírodné rezervácie. Tento každoročne prítomný námet v srbskej filatelii tiež sa prezentuje v emitovaní dvoch príležitostných známok a FDC obálky.

Známky v nomin. 22 a 46 din. Tlač v hárčekovej podobe: 8 zn. a vineta.

Umelecké riešenie a spracovanie: Marina Kalezićová, ak. maliarka. Motívy: Chránené drevinové druhy – stromy v špeciálnych prírodných rezerváciách Srbska, a to: 1. známka – krymská borovica (Pinus nigra Arn.Var. pallasiona) – z rez.

Jarešnik, 2. známka – Horský javor (Acer Heldreichil), Tisa (Taxus baccata) Európska ochrana prírody a Buk (fugus moesiaca) – z rez. Jaseňová hlava. Tieto sa nachádzajú aj na FDC. Na vinetách sú krajinky z uvedených prírodných rezervácií.

11. Fauna – plazy. Uvedený živočíšny druh v tomto námetovom celku bol prezentovaný 4-známkovou sériou v nom. 22, 33, 44 a 66 din. Známky boli tlačené v pošt. hárčekoch po 5 komletných sérií s vinetou v strede, ktorá dáva vcelku obraz vodopádu. K vydaniu patri aj FDC obálka.

Umelecké spracovanie: Mr. Boban Savić, ak. maliar. Motívy na známkach od najmenšej po najväčšiu hodnotu: had – coronella austriaca, stepná jašterica – podarcis taurica, zelená jašterica – Lacerta viridis, korytnačka močiarna – Emys orbicularis. Na FDC na ľavej strane obraz vodopádu (z hárčekových vinet).

Ako vidno, po kratšej prestávke, novoutvorený podnik na vydávanie poštových známok Srbija marka pracuje na plné obrátky, pokračujúc v tradičnej a zachodenej produkcii poštových známok Srbska.

vladislava lovásová |

Obdobia života Príroda je usporiadaná tak, že sa striedajú v nej štyri obdobia, v ktorých nadvládu majú slnko, vietor, sneh, či dažde. Človek ako časť prírody je usporiadaný tak, že také podobné obdobia zaznamenáva vo svojom živote tiež. No v živote človeka sa neopakujú tak, ako je to v prírode.

Jar, či vesna života. Plná sily, nových prúdov a rozvetveného šťastia a slobody. Detstvo a mladosť. „Túžba živá po kráse,” ako to hovorí aj básnik Andrej Sládkovič.

Leto – obdobie vychutnávania krás života. Sila v plnom prúde. Teplo, jas slnka, len niekedy prudké letné dažde, ktoré však rýchlo prebehnú. Ja osobne ho mám najradšej zo všetkých ročných období.

Jeseň. Dozrievanie plodov prírody, ale aj našich životov. Na jej počesť vystavujeme plody prírody v našich chrámoch (Poďakovanie za úrody zeme), aj v našich školách (program Slnečná jeseň života), usporadúvame aj iné výstavy tohto druhu. V knihe Tri opice spisovateľ Boris Filan hovorí: „Na jeseň ma začnú obchádzať spomienky. (...) Aby som priblížil – na jeseň žijem zo spomienok na silné letné zážitky.” Súhlasím s ním, a preto si myslím, že to leto života treba urobiť takým, aby bolo na čo spomínať neskôr, v jeseň. Pravdaže, dbať, aby tie spomienky boli čím krajšie. Avšak v prírode má jeseň svoje finty. „Na jeseň sa znova stane ten zázrak – zelené listy stromov opadajú a skrásnejú. Dostanú nádherné odtiene zelenožltej farby, žltej, červenej, hnedej. Pozorujem tie nádherné opadané listy a hovorím si, aké by to bolo, keby ľudia zo stromu života spadli v ohňostroji farieb.

Namiesto toho, aby zošediveli, zvráskaveli a oplešateli. Bolo by nádherné, keby sme pred koncom zažiarili farbami.” (Boris Filan) A záverom roka, teda obrazne i života, je – zima.

Drsne chladná, avšak i milá, nežná, biela. Privoláva zoskupiť sa rodinne, či v kruhu priateľov na útulné zimné rozjímanie, posedenie pri teplej peci. Prác je menej, ale času ešte stále dosť. Aj zima má svoje radosti a pôvaby. Len ich treba vedieť nájsť.

V prírode je to azda trochu ináč ako v našich životoch, no všetko je to výrazne späté vo veľkej harmónii tohto sveta. Pravda je tá, že každé obdobie má svoje hodnoty, svoj pôvab a každý si ho obľúbi pre nejaké svoje dôvody. Presne tak je to aj v živote.

KAMENÁRSKA DIELŇA

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel: 021/780-158, fax: 021/780-772 www.kamenbartos.co.yu e-mail office@kamenbartos.co.yu

majiteľka MÁRIA ŽIAKOVÁ

SILBAŠ 021/ 764-560 764-083

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu

23

dobroducháreň (6)

|

annamária boldocká grbićová

|

Držať na seba

T

akým, akým sa ukážeš, tak, ako sa ukážeš, ako seba prezentuješ, či projektuješ, tak ťa ľudia berú. Vlastne všetko je to o tom, ako si vedieš. Hlavne musíš, ako to povedia, držati do sebe. Toto mi svojho času povedala moja priateľka, a ešte stále takou je, pri kávičkovaní v jej „dievockej” izbe na poschodí s pohľadom na pole. Asi sme si spoločne vydedukovali takýto uzáver na základe toho, že sme už vtedy boli hlboko zahryzli do života, do vlastného spoznania a do korpusu, v ktorom sme, v ktorom sa pohybujeme a do ktorého patríme... Je tomu už určite pätnásť rokov. Pravdaže, mal by si pritom mať nejaké vedomosti, poznatky o niečom, alebo aspoň dobrý dôvod, prečo by si si mal takto počínať v spoločnosti iných ľudí. Aj tieto slová odzneli vtedy, pred pätnástimi rokmi. Presadil sa u ľudí, zabojoval do vyššej súťaže ľudí. A dokonca načo sa presadzovať. Stačí byť dôsledný úprimný, konštruktívny a hlavne sebakritický. Načo sa presadzovať (pokračovalo vtedy rozjímanie) aj tak ľuďom nevyhovieš, ani vkusom, ani tomu ,čo si o tebe myslia, ani čo by si mali myslieť... Ale – bez ohľadu na to, že ťa fakt netrápi, čo si ľudia o tebe myslia, predsa sa im zaliečaš a ukazuješ sa v tom najlepšom svetle. Koketuješ s ľuďmi. Bez ohľadu na to, akej si sorty, pôvodu, z akej si rodiny, s akou minulosťou, s akým spoločenským postavením a akým IQ, príde vhodná chvíľa, situácia, v ktorej sa prejavíreflex, či lepšie povedané inštinkt, dokázať, ukázať iným, že si lepší.

Všetci ľudia viac-menej chcú byť predmetom obdivu, chcú zabodovať u svojich súkmeňovcov. Ak zaujmeš médiá a medzi rovnakými vynikáš – to je asi bezpečne najlepšia, výherná situácia. Keď si vieš tu, vo svojej brandži obratne počínať!

Na toto rozjímanie spred pätnástich rokov a na jeho výsledný uzáver, teda, že ťa berú tak, akým sa ukážeš, a ktorý sa odvtedy viackrát potvrdil, osvedčil životom a jeho situáciami, spomenula som si teraz v januári, keď sa odohrali tri zhody okolností, ktoré zase vyústia do tejto rubriky. (A toto sa mi na nej i páči, že ju vypisuje život a preto si tu dovoľujem i indiskréciu, nemajte mi za zle.)

Prvá bola hosťovanie Josipy Lisac v televízii Prva. Na otázku moderátora „Uvek ste držali do sebe?” táto dáma odpovedala: Vždy som mala svetonázor a vedela som si ho obhajovať. A mala si ten svetonázor aj z čoho budovať. Hlas, extravagancia, expresia a Pokaži mi gdje Dunav ljubi nebo...

Tejto televíznej predchádzala ďalšia skutočná udalosť. Tri dámy cestujú autom do práce z Magliću do Nového Sadu, pravdaže, takto je to úspornejšie. Jedna vždy šoféruje svojím autom a dve sú permanentky- pasažierky. A sama do tejto konštelácie zapadám iba vo štvrtok, keď s nimi cestujem iba do Petrovca.

Takto zachodenú ženskú jazdu narušila v ten štvrtok pasažierka navyše, ktorá sa pridala náhodou. Lebo sľúbená preprava jej nevyšla, a tak ide i ona – naša inak celkom fajn suseda. Ja som sa reflexne, obetavo – vybrala na školský autobus, ktorý už bol pripravený vyraziť. A ona, i keď nezahlásená, nech ide autom.

Nastúpila som do autobusa, ale šofér potreboval drobné, nuž som vystúpila a podišla ku svokre, aby mi ich požičala. Za ten čas tá neplánovaná pasažierka nespokojne vošla do autobusa.

Keď som predsa vošla do auta, počas celej jazdy, ktorá mi suverénne patrila, ako vždy – vopred zahlásená a dokonca i zaplatená – trápilo ma, prečo sa toto takto nešikovne pokrútilo.

Vodička mi hovorí: Musíš DRŽATI DO SEBE. Ty si tuná stála a suseda je tu náhodou a k tomu sa ma nič ani neopýtala. Ty tu máš prednosť! Nad týmto som sa zamyslela: Fakt, /ne/držím do seba, keď bezpodmienečne držím na iných? Mám vyhradený svetonázor, pani Josipa?

Situácia 3. Na školskej chodbe som náhodou vypočula rozhovor dvoch gymnazistov: Ja som z tej hodiny vyšiel sám, mám svoju hrdosť, nepodceňujem seba, viem, že mám pravdu, viem, že som to dobre urobil a kto za to vynovatý, že seba podceňujete, že NEDRŽÍTE DO SEBA! S touto srbskou frazémou sa stretáme bežne, aj si ju osvojujeme, ale v slovenčine existuje jej náležitý ekvivalent.

Frazéma DRŽATI DO SEBE sa v Rečniku srpsko hrvatskoga književnog jezika vysvetľuje ako „ceniti”, napríklad

24

Skupo drži svoju rusu glavu (Maž.) a v slovenčine sa používa ako: DRŽAŤ NA SEBA, DRŽAŤ NA PEKNÉ ŠATY, ale i NEDAŤ NA SEBA. V Slovníku slovenského jazyka pod heslom držať je vysvetlenie: 9. ľud. (na koho, na čo) dbať, mať zreteľ: držať na seba. V Krátkom slovníku slovenského jazyka je však vysvetlenie: 12. dbať, starať sa: držať na seba.Teda bez „ľud.” /NE/ZÁBUDKY... z Nadlaku V októbri 2012 boli dolnozemci „na skúške”. So šiestimi žiakmi Gymnázia Jána Kollára sme pobudli v Nadlaku, kde sme sa zúčastnili 8. ročníka Putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií.

Na tejto súťaži, ktorú organizoval Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, ako potvrdili samotní organizátori, sa po druhýkrát v dejinách zúčastnilo všetkých šesť gymnázií a lýceí na Dolnej zemi; vrátane nášho petrovského gymnázia aj: lýceá z Nadlaku a Bodonošu, gymnáziá z Békešskej Čaby, Budapešti a Gymnázium Mihajla Pupina z Kovačice. Žiaci Gymnázia Jána Kollára sa predstavili dvoma prácami: Znamenitosti Petrovca a Esprit dolnozemských poetiek – paberky minulosti a paberky terajška. Prvá práca bola vo forme powerpoint prezentácie, koncipovaná ako turistická ponuka, a tá druhá, zložená z dvoch blokov, bola vo forme scénicko-vizuálnej formy – polohrana, tvrdenia podporené prednesom poézie, videonahrávky a interview s poetkou Katarínou Hricovou nakrútené na našom gymnáziu v rámci Sládkoviča.

Dobrosrdeční Nadlačania v čele s podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov Pavlom Hlásnikom a jeho tímom, vrátane divadelníčky Michaely Chrapanovej, Petrovčanom zorganizovali návštevu Temešváru a divadelného predstavenia ochotníkov zo slovenských Budmeríc. Počas druhého dňa zájazdu sme si spolu s domácimi pripomenuli aj Deň Lýcea Jozefa Gregora Tajovského. Celý zájazd bol vydarený i tým, že sme nadviazali nové styky a vzťahy a upevnili dolnozemskú svojbytnosť a svornosť.

Pekne bolo aj na nadlackých prechádzkach – stretnúť Nadlačanov, aj starú mamku Zuzanu Červenákovú, ktorá nám porozprávala o dejinách ich kostola, o tom, že ešte tká, a o tom, ako je činná v spolku. Zážitok bol stretnúť aj básnika Ivana Miroslava Ambruša a príjemné bolo zistenie, že nás všetci v Nadlaku poznajú aj vďaka festivalu Cez Nadlak je... ktorý preslávil našich spevákov.

Milé bolo tiež naše spoznanie, že Nadlačania sú nárečovo to isté, čo naši Aradáčania. A že naše svadobnuo koláča majú aj oni – ale ako svadobné a pohrebné koláče. Ďalšie prekvapenie bolo okolo prechádzky. Hostiteľka Michaela Chrapanová sa ma opýtala: – Kam sa pôjdeme ŠEJTAŤ? Bola som tým zarazená – a hneď nato som sa pýtala, či Nadlačania poznajú toto srbské slovo vďaka srbským televíziám, ktoré sa tu stále pozerajú. Ale kdeže!

My sme sloveso „šétať” do nárečia prebrali zo srbčiny a oni z maďarčiny.

V Etymologickom slovníku sa uvádza, že ŠETATI, ŠETAM má južnoslovanský, praslovanský pôvod a maďarčina si ho prebrala.

SÉTA, -ÁT – prechádzka:, SÉTAL, -TAM, T-, JON – prechádzať sa.

SÉTANY, -T, -OK – promenáda (Artbauerová-Schultz: Príručný slovník reči slovenskej a maďarskej, 1949) Do rubriky Nezábudky treba dodať i slovko nami už pomaly zabúdané ŤERIGAŤ SA: – Čo sa budeme ťerigať, – povedala mi Nadlačanka Michaela, v komunikácii bezprostredná a ležérna, prototyp ochotníckej divadelníčky, čo DRŽÍ NA SEBA. V Slovníku slovenského jazyka sa ťerigať vykladá takto: TERIGAŤ SA, -á, -ajú nedok. expr. s námahou, pomaly sa pohybovať, škriabať sa niekam, vliecť sa, teperiť sa: Rýchlo pozväzovala batôžok, chytila koše a terigala sa z vozňa. (Min.) Terigá sa oblak. (Hviezd.)

poučky

|

zuzana medveďová-koruniaková |

SLOVENČINA NAŠA

12 jazykových poučiek

M

y Slováci v Srbsku ovládame okrem materinského slovenského jazyka aj srbský jazyk, a tak neraz jednoducho srbské slová zamiešame do našej slovenčiny. Často je to pri pomenúvaní nových javov, pojmov, vecí, keď sa totiž nové slová dostanú do našej slovenčiny zo srbčiny. Uvedieme dvanásť takých neslovenských čiže poslovenčených srbských slov, ktoré v spisovnej slovenčine treba nahradiť spisovnými slovenskými slovami.

V srbčine „hala”, pravdaže, vyslovujeme, čítame „chala”, nebude v slovenčine chala, ale hala.

Srbské slovo „hodalica” (chodalica) nie je v slovenčine chódalica, ale chodúľ („pomôcka pri chôdzi ovládaná oboma rukami”).

V srbčine „hol” (chol) v slovenčine nie je chól, ale: predsieň, dvorana, vestibul, foyer (foajé).

Po srbsky „kada”, po slovensky nie káda, ale vaňa.

Srbské slovo „letnikovac” nebude po slovensky letníkovec (ľetňíkovec), ale letohrádok, tiež: besiedka alebo záhradná besiedka, záhradný domček, záhradná búdka, altán, altánok, altánka, filagória.

V srbčine „obilaznica” (alebo „obilazni put”), v slovenčine obchvat.

Srbské slovo „plastenik” nenahradíme v slovenčine slovom plasteník, ale slovom fóliovník.

Po srbsky „rukohvat”, po slovensky nie rukochvat, ale zábradlie alebo držadlo.

V srbčine „staklenik”, v slovenčine skleník.

Srbské slovo „strelica” nebude v slovenčine strelica (ani strelička), ale šípka – význam „značka v podobe hrotu, alebo priamka na jednom konci zahrotená, ukazujúca, označujúca smer”, napr. aj: šípka na monitore.

V srbčine „trpezarija” nebude v slovenčine trpezária, ale jedáleň.

Srbské slovo „tuš” – významy: „prúd vody a zariadenie na rozstrekovanie prúdu vody” – nebude v slovenčine tuš, ale sprcha.

aforizmy

|

miroslav danaj |

Vybrané aforizmy a sentencie – Láska dá všetko okrem istoty.

– Pretvárka sa rada objíma.

– Niektorí dospelí sú ako deti – hovoria pravdu.

– Najviac krásy vidíme zatvorenými očami.

– Niekto sladí umelým sladidlom preto, lebo cukor je rafinovaný.

– Na prácu zubára pozeráme s otvorenými ústami.

– Vlky vedia, ktoré ovce majú zlého pastiera.

– Víťazstvo nad sebou vavrínový veniec nepotrebuje.

– Keď kričíš o pomoc, ozvena ti nepomôže.

– Beletriu číta málo ľudí – väčšina číta s opovrhnutím bulvár.

– Vôňa kávy by mohla rozprávať romány.

– Antipatia vyčerpáva.

– Nechcené sa vždy vráti okľukou.

– Najlepšie sa radí tomu, kto si vie poradiť aj sám.

– Niekto zvládne tóny, ale nezaspieva pieseň.

– Čím tichšie slovo, tým väčšie ucho.

– Lákavé veci majú veľa strážcov.

– Skôr má problém génius ako hlupák.

– Problém je tým väčší, čím viac je tvoj.

– Víťaz berie všetko – na seba.

– Potešenie je nepoučiteľné.

– Nezáleží koľko slov – ale od koho.

– Niektorých ľudí ľutujeme – a pritom sú šťastnejší ako my.

– Ťažko sa odchádza zo seba samého.

Zo zbierky aforizmov OnaQjšia káva (2011)

michaelove miniatúry

Prvé spomienky z detstva

M

alý Mišík sa zobudil z predpoludňajšieho spánku. Poobzeral sa po izbe. Bol sám, rodičia ho vždy nechávali doma samého. Otec bol v robote a mama Katy upratovala dom, dvor a záhradku pred domom, kde na želiarstve v Belehrade bývali.

V postieľke mal hračky, s ktorými sa začal hrať, z fľaštičky vypil mliečko, čo mu mama pripravila. Zrazu zvonku, zo dvora, počul mamin hlas. Načúval, či je to naozaj jej hlas. Keďže mama zabudla zdvihnúť ohrádku, nebolo mu ťažko zliezť z postieľky.

Dobehol k obloku, odkiaľ počul mamin hlas. Zavolal: „Mama!”

Mama ho nepočula, nuž zavolal druhýkrát: „Mama! Mama!”

Zasa nič, nik ho nepočul.

V blízkosti okna stál malý stôl na jedenie. Mišík ho nejako potisol k obloku, priložil k nemu stoličku a pomocou šamlíka vyšiel na stoličku, z nej na stôl a už bol v okne. Oblok bol dvojkrídlový, so sklom, bez priečok. Pozrel dolu. Videl tam svoju mamu, ako okopáva záhradku a pritom sa rozpráva so susedami. Zavolal zase: „Mama!”

Bol šťastný, že vidí mamu, dupkal nohami a rukou búchal o sklo. Nadarmo. Mama ho nepočula. Začal búchať oboma rukami, až sklo začalo nebezpečne cvendžať. „Mama, mama!” začal už i plakať.

Odrazu ho jedna suseda zbadala a zakričala: „Katy! Pozri! Mišík je v okne.”

Katy sa pozrela hore do obloka, naľakala sa a utekala do domu. Preskakovala dva schody naraz, aby čím skôr prišla k svojmu Mišíkovi. Zúfalo s plačom volala: „Mišík môj, dávaj si pozor! Tu je tvoja mama!” vbehla do izby s krikom. „Mišík môj, dieťa moje! Čo si to spravil?” dobehla k oknu, vzala ho do náručia, pritisla si ho k hrudi, bozkávala ho a s plačom vravela: „Joj! Dieťa moje! Mohol si vypadnúť z okna!”

Dobehli s plačom i susedy. Mišík na ne len hľadel a nebolo mu jasné, prečo vlastne plačú. Veď on chcel len vidieť svoju mamu.

Onedlho sa celá rodina presťahovala do Pančeva.

Bolo krásne júnové odpoludnie. Loď sa vyplavila z pančevského prístavu smerom do Belehradu. Na palube lode bol medzi inými cestujúcimi i Mišík s otcom Michalom. Mišík práve skončil tretiu triedu základnej školy. Otec Michal mu pred dvoma dňami povedal, že oni dvaja pôjdu k mamičke do Erdevíka. Bol šťastný, že pôjdu oni dvaja. Na prechádzku do mesta chodil len s mamou a mladším bratom Viliamom, otec nikdy nemal času.

Mama povedala, že musí robiť a zarábať na živobytie.

Loď sa plavila riekou. „Pozri sa tu;” povedal mu otec, „tu sa Tamiš vlieva do Dunaja.”

Pozeral na tú mohutnú rieku, pozeral, ako loď zanecháva za sebou ohromné vlny, ktoré končia na brehu. Otec s úsmevom pozeral na Mišíka, aký je nadšený týmto zážitkom. Slnko sa už chýlilo k západu a na ďalekom horizonte sa spájalo s Dunajom.

Zakotvili v belehradskom prístave. „Tu sme, Mišík môj, v Belehrade,” povedal otec a dodal: „Teraz pôjdeme električkou do mesta a do domu, kde prespíme.”

Električka ich priviezla do centra mesta, na Slaviju. Prešli cez ulicu, zastali pred jednou uličnou bránou a vošli do dvora.

Išli ďalej chodníkom, pri ktorom bola záhradka s kvetmi, ružami a rôznymi pekne formovanými kríkmi. Chodník ich viedol do jednoposchodového domu. Nad vchodom bolo dvojkrídlové, nabielo natreté okno bez priečok. Mišík zastal a díval sa na okno, na záhradku, na otca, ktorý sa naňho usmial.

Mišík bol v rozpakoch. Znovu pozrel na dom, na okno a na záhradku. Bol si istý, že je to ten dom, kde kedysi bývali, lebo mu je to všetko známe.

Michael Rybár

25

kamarátenie

|

pripravila mária vršková

|

Stránky Ježka Dežka Ahoj, priatelia, srdečne Vás zdravím v novom roku 2013 a želám Vám, aby ste v každom dni zažili niečo pozitívne, prekvapivé, krásne a dobrodružné. Ako ste strávili Vianoce a vítanie Nového roka? Mňa zo všetkých tých ohňostrojov, petárd a rachotiacej pyrotechniky boleli ušká, tak som sa radšej schoval pod vankúš a premýšľal, o čom vám dnes budem písať. A keďže je január začiatkom roka a symbolom niečoho nového, prvého... vybral som si pre vás tému obyčajné písmenko „A”. Stojí na čele abecedy tak, ako január stojí na čele celého nasledujúceho roka. Takže Ahoj a Absorbujte Aktuálne a... a... a... Ježkoviny ☺ Ježko Dežko

Hádanky Z dvanástich je ôsmy brat.

Celé dni sa môžeš hrať, do školy sa nechodí.

Slnko ťa zve do vody.

Ako sa volá ôsmy brat?

(August) Prvý muž, čo v raji žil, s Evou jedol, s Evou pil.

Had ich však raz prekabátil a tak prvý muž raj stratil.

Poznáš jeho meno?

Abeceda V lesnej škole zvieratká učili sa vedu.

Tabuľa je prikrátka, píšu abecedu.

Učiteľka Sova Sivá stýkrát opakuje, ale líška spí, jež zíva, zajko vyrušuje.

Abecedu nik nepozná, Sova je preto zlostná, úroveň je v triede hrozná, každý len to svoje vie.

Vlk „vavoouu” a had „sí, sí”, veverička „ňuch”, macko „brum” a pod lístím počuť myš „šuch, šuch”. Á, bé, cé, dé nikto nevie, iba papagáj, nuž sa sova domov berie a všetci majú po škole pokoj, ticho, raj.

Okienko tety Sovy

(Adam) Oceán je medzi nami, letí sa tam lietadlami.

Moderná zem, mrakodrapy, New York ťa za srdce lapí.

Ako sa volá ďaleká zem?

(Amerika) Volant, štyri kolesá, bez benzínu nehne sa.

Na cestách nám poslúži, potom spinká v garáži. Čo je to?

(Auto) Máš na cudzie reči vlohy?

V škole sa ich učia mnohí.

School, book, dog and pen... po „británsky” viem.

Aká je to cudzia reč?

(Angličtina) 26

Básnička

Dnes sme sa múdrej Sovy Sovákovej opýtali: Prečo u nás nerastie AnAnÁs?

Iste viete, že ananás je sladké, tropické, voňavé ovocie. Rastie ako bylina – veľký, mohutný kvet, ktorý má výšku až 1,5 m. Ukrýva sa v ňom veľa dôležitých látok, napr. vitamíny B, C, betakarotén, draslík, horčík, vápnik, zinok...

Preto jedzme ananás kvôli zdraviu, aj ako chutnú sladkosť.

Ananás pôvodne pochádza z južnej Ameriky.

Neskôr sa rozšíril do sveta, ale rastie iba v oblasti trópov – kde je veľmi slnečno a teplo. Ananás má rád teploty nad 15 °C, vtedy sa mu darí dobre. U nás je však počas roka častejšie chladno, v jari, jeseni a v zime teplomer ukazuje aj pod 15 stupňov. Keby sme sa snažili pestovať ananás v našich podmienkach, rástol by dlho, bol by malý a kyslý. A v zime by zamrzol.

|

pripravila mária vršková | kamarátenie

Doplňovačka Doplňte správne odpovede a všímajte si písmenká v tmavších okienkach. Pospájajte ich a dostanete tajničku. Je v nej ukryté meno môjho zvieracieho kamaráta, samozrejme, začínajúceho s písmenkom „A”.

1. ročné obdobie so snehom

__ __ __ __

2. siedmy deň v týždni

__ __ __ __ __ __

3. štvrtý mesiac v roku

__ __ __ __ __ __

4. mama v nedeľu pečie sladký...

__ __ __ __ __

5. keď chcem v izbe vyvetrať, otvorím... __ __ __ __ __ 6. „nie”, po nemecky

__ __ __ __

7. koľko je tri plus sedem?

__ __ __ __ __

8. v zime si varíme horúci mätový...

__ __ __

Tajnička znie:

__ __ __ __ __ __ __ __

Labyrint

Básnička

Akvárium

Nájdite a ceruzkou označte cestičku, ktorou musí prejsť slnečný lúč, aby zasvietil na kvietok.

Zvedavý je malý Peter, veď zajtra má meniny.

Nechce hračky, nechce sveter, darček chcel by jediný.

Má rád vodu, má rád rybky a treba mu udicu.

Pri rieke je šťastný, hybký, rybárči na palicu.

Dedko – rybár, to je číslo!

Ten má dlane šikovné.

Pod udicou hneď sa blyslo, chytil ryby výstavné.

Peter chce byť ako dedko.

Z hračiek má už doma všetko, chce udicu od mamy.

Rozbaľuje darček cenný – a je veľmi prekvapený... je tam akvárium s rybkami!

Slovný maratón (hra) Túto hru si môžete zahrať s rodinou alebo kamarátmi, na počte hráčov nezáleží. Budete potrebovať len hodinky, perá, papiere a zapnutý mozog.

Vašou úlohou bude napísať za 1 minútu čo najviac podstatných mien na vopred dohodnuté začiatočné písmeno, napr. A. Takže stopujete čas 1 minútu a píšete čo najviac slov na A (atrament, apríl, august, anténa, Anna, Adam, aktovka, auto, autobus…). Keď prejde jedna minúta, položíte perá a navzájom si prečítate svoje výtvory. Za každé slovo získavate jeden bod.

Hra pokračuje, dokedy vás to baví. Vždy si vyberiete iné začiatočné písmenko, napr. K (koláč, košík, kôň, koza, Katka, kvet…) alebo Z (zuby, zebra, zvon, Zuzana, zlato, zima…). Ak vám jedna minúta nestačí, pokojne si premeňte pravidlá – a stanovte si dlhší čas, 2 minúty. Vyhráva ten, kto počas celej hry nazbieral spolu najviac bodov.

27

zorove príbehy

|

mária vršková |

Skúpy Zoro alebo Oko za oko, zub za zub

D

ecember bol veľmi pestrý a zaujímavý. Napadlo hodne snehu a tak sa Zoro mohol s kamarátmi sánkovať, dokonca postavili v blízkom parku velikánskeho snehuliaka.

Potom mala meniny kamarátka Lucia, prišli na rad vianočné darčeky, pekný darček dostal Zoro od Deda Mráza, a na Nový rok navštívila Zora stará mama, ktorej z tašky zase vykúkal nejaký-ten balíček s prekvapením. Preto má teraz Zoro veľa nových hračiek, kníh, dokonca jedno nové pyžamo a svetrík. A modré papuče. Tie nosí veľmi rád, lebo sú mäkučké a ľahko sa obúvajú. A tak môže vonku pokojne zúriť počasie pani Zimy. Zoro je spokojný, lebo sa izba zmenila na hračkárstvo. Občas má mama problém vytiahnuť malého nezbedníka, aby sa naobedoval.

Dnešný deň je však zase o niečo pestrejší. Volala teta Klára, že príde na návštevu. Je to mamina kamarátka, poznajú sa už celé veky. Keď sa tie dve stretnú, narozprávajú viac ako rádio. Teta Klára nežije v našom meste. Býva v akejsi dedinke, kde treba hodinu cestovať autom.

Crrrrrrrrn... a je to tu. V otvorených dverách stojí vysoká a štíhla Klára a vedľa nej nízka a otravná dcéra Aňa, s okuliarmi na nose a dvoma zapletenými vrkočmi. Áno, je otravná a drzá, lebo kým mamy sedia v kuchyni a rozoberajú všetky problémy sveta, Zoro má s Aňou len trápenie. „Choďte sa hrať do izbičky,” povie mama s úsmevom, žmurkne na Zora a vráti sa k šálke kávy. Aňa sa do izby vrúti prvá, hneď si sadne na Zorovu stoličku a obzerá, aké zaujímavosti sú na chlapčenskom stole. Atlas zvierat, autíčko, rozbalené cukríky, nedomaľovaný obrázok starého hradu, kľúče od kufríka, kde má fotky... „Aký tu máš neporiadok, vidno, že si chlapec,” povie Aňa namyslene. „Čo pcháš nos do cudzích vecí, toto je predsa chlapský poriadok,” odvrkne Zoro. Ale Aňa pokračuje a vymenúva, čo má doma na stole ona: farbičky – pekne poukladané v plechovej škatuľke, lampu – z ktorej každú sobotu utiera prach, a malé rádio, na ktorom si sama ladí stanice s peknou hudbou. A viac nemá na stole nič, pretože tam chce mať čisto a poriadok. Hop, zoskočí zo stoličky a prstom jemne prechádza po polici, dotkne sa plyšových hračiek, časopisov, kociek zo stavebnice. Zoro si z nich práve včera postavil vysokánsku vežu... „Nechytaj to, rozumieš!? Ešte ti tá veža spadne a toľko som mal s ňou roboty.”

Ale Aňa ďalej nakúka na policu, znechutene zvraští čelo a odfúkne si z prsta prachový chumáčik. „Veď ty tu máš kilo prachu. Keby si radšej namiesto stavania somarín z kociek zobral handričku a všetko si tu utrel,” poučuje dievča. „Čo máš stále s tým upratovaním, si strelená? Nebudem tu behať s leštidlom, keď sa to aj tak zase zapráši. Radšej sa budem nerušene hrať,” potiahne Zoro nosom a už je z toho dievčiska nervózny. Lebo Aňa mu už lezie do skrinky a chce sa hrať s autíčkom na diaľkové ovládanie. „Toho sa ani nedotkni, to je drahé auto! A ty sa s ním aj tak nevieš hrať!” vytrhne Zoro návšteve autíčko z ruky. Aňa sa takmer urazila. „Chlapci sú divné stvorenia,” pomyslela si. Hrajú sa na indiánov, šoférov a policajtov. Aha, aj tu v škatuli je akási detská sivá pištoľ, namiesto nábojov má farebné guľôčky. Aňa si chcela vyskúšať, aký je to pocit držať v ruke zbraň, hoci len hračkársku. No len čo sa po ňu zohla, Zoro ju hneď zastavil:

28

„Ani náhodou, nedám ti ju. Môžeš si ublížiť, pištole nie sú pre dievčatá.” Ešte chvíľu sa takto naťahovali o pár hračiek, až sa nakoniec krehká Aňa rozplakala a bežala do kuchyne žalovať. „Už len to mi chýbalo,” zagúľal očami mladý pán a čakal od mamy výprask, alebo aspoň riadny krik.

Na prekvapenie však teta Klára včas zasiahla a milo povedala svojej dcérke: „To nič, hračky sú jeho! Choď do predsiene, máš tam tašku, ktorú si si zobrala do auta.”

Dievčatku sa rozsvietili očká a už bežalo do predsiene a o chvíľu sa s tajomnou taškou zložilo v obývačke na pohodlnom gauči. Zoro od zvedavosti naťahoval krk a myslel si: „Čo tam len má?

No Aňa sa mu otočila chrbtom, vybrala akúsi červenú škatuľku a z nej vytiahla chlpaté čierne čudo s dlhým chvostom. Potom sa z tašky vynoril naozajstný školský peračník, v ňom pestré farebné ceruzy, strúhadlo, pravítko a originál kružidlo na geometriu. Zoro takmer nedýchal, rád by si vyskúšal, ako sa kružidlom robia kruhy. „Požičiaš mi ho?” opýtal sa a ukázal prstom na lesklý kov. „Psch! Ani za svet,” odvetila víťazoslávne Aňa. Vybrala z peračníka ceruzku, otvorila svoj denník a čosi si tam zapisovala. Usmievala sa. „Čo si tam čmáraš?” vyzvedá sa Zoro.

Ale Aňa len mykne plecom a odvrkne: „Daj mi pokoj!

Choď sa radšej hrať s tým svojím perfektným autíčkom na diaľkové ovládanie!”

Zoro by išiel do kuchyne posťažovať sa mame, aká je Aňa namyslená pipina, ale... hanbil sa. A taký zahanbený sa vrátil do svojej izby, sadol si do stanu a pustil na zem smutnú slzu. Cink.

Plyšové zvieratká ožili. „Prečo si tu s nami, ty trdlo, veď máte návštevu. Choď sa radšej venovať kamarátke,” hovorí sloník ľudskou rečou.

Ale nešťastný Zoro ticho šepne: „Ona sa už so mnou kamarátiť nechce.” „Híííí,” zhíkne somárik. „Ajajaj,” pokrúti hlavou hroch. „A čo sa stalo?” vyzvedá ovečka.

Zoro svojim rozprávkovým pomocníkom všetko vysvetlil.

Sám si uvedomil vlastnú chybu, keď videl, ako sa Aňa k nemu teraz správa. Ale čo s tým? Aňa sa hnevá, určite Zorovi nebude chcieť ukázať to čierne čudo s dlhým chvostom, ani kružidlo mu nepožičia... Plyšové zvieratká nechceli chlapca dlho zdržiavať. Zhodli sa na tom, že Zoro dostal len to, čo si zaslúžil... skúposť za skúposť. Poradili mu však, aby sa dievčatku ospravedlnil a pozval ho zase do svojej izby a dovolil mu so všetkým sa hrať. Zorovi nebolo veľmi veselo, keď si predstavil, že má takému drzému dievčisku povedať „prepáč”.

Keď vyšiel z izby, teta Klára už stála na chodbe oblečená v kabáte a Aňa sa práve obúvala. Pri nohách mala položenú tajomnú tašku plnú zaujímavostí. Kým sa mamy na rozlúčku objali, Zoro pristúpil k dievčaťu a ticho a rýchlo, s pohľadom zapichnutým do zeme, zamumlal krátke slová na ospravedlnenie. Aňa milo prikývla, akože odpúšťa... Podali si ruky a návšteva odišla.

Keď ostali sami, Zoro si ťažko vzdychol a oprel sa o dvere. „Čo je s tebou, čo sa mračíš?” veselo vyzvedá mama. „Ááále nič,” mávne rukou Zoro, odšuchtá sa do izby a cez plece povie len: „Aňa ma dnes naučila, čo to znamená – oko za oko, zub za zub.”

na pobavenie I naďalej pokračujeme s odmeňovaním troch vyžrebovaných výhercov, ktorí dostanú odmeny Slovenského vydavateľského centra. Rozlúštenie tajničky zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec.

ŠKANDINÁVKA V januári voda,... (dokončenie je v tajničke)

PYRAMÍDA VODOROVNE: 1.Chemická značka bóru; 2. Rieka v Rusku; 3. Postranná časť tela; 4. NÁŠ REŽISÉR, ALEXANDER; 5. Vodné pary tvoriace celok vo vzduchu; 6. Jednoduchá drevená stavba; 7. Pichľavá rastlina; 8. Veľká dlaba.

KRÍŽOVKA Pojmy zo súpisu umiestnite do krížovky tak, aby ste v označených stĺpcoch dostali názov básnickej zbierky Paľa Bohuša.

8 písmen: ESTETIKA, TROJHRAN 7 písmen: KANÁRIK, RADOSTI 6 písmen: ATLANT, ISKRIL 5 písmen: NEMOC 4 písmená: ADAM, ALAS, ATAK, CHAOS, KATA 3 písmená: ALE, ALT, ARA, ASI, COS, EDO, KRK, ONO, PST, RAD, TUR, ÚLE 2 písmená: AR, ICH, TI, JA, KS, KT, OK, SO, TO, UE

Vylúštenie škandinávky číslo 11 – 12 VODOROVNE: Opakovať, býk, hala, schod, raž, aa, Rb, so, H, dalo, B, výherca, pochodom, e, atol, B, kk, As, kl, lom, ťava, opál, sen, majorita.

Správne znenie tajničky: PÝCHA PEKLOM DÝCHA Výhercov žrebovala pracovníčka SVC Katica Matićová a šťastie mali: 1. Olivera Ivaničová, Boračka 12, 26 000 Pančevo 2. Zuzana Širková, Ul. 2. októbra 26, 26 215 Padina 3. Michal Rybár, Savska 14, 22 000 Sriemska Mitrovica

Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

VTIPY V temnej uličke prepadne lupič mladú ženu. Kričí: „Vyzleč sa!”

Mladá žena dá zo seba dolu drahý kožuch... „Všetko dolu! Vyzleč sa do naha!!” nestačí to však lupičovi. „Keď sa ja hanbím...” odporuje mladá žena. „Nemáš sa čo hanbiť!” vysvetlí lupič. „Ja som bývalý lekár!” o O o

Mara vojde do veľkého obchodu so zbraňami. Želá si: „Prosím si brokovnicu. Mám manžela poľovníka.” „A povedal vám, akú značku máte kúpiť?” „Robíte si srandu? Ten ani nevie, že ho chcem zastreliť!”

29

pre deti Milé deti, aj tentoraz sme vám pripravili rôznorodé rozptýlenia. Veríme, že nám i naďalej budete pravidelne zasielať vylúštenia našich doplňovačiek. Zároveň nám môžete zasielať i svoje práce alebo návrhy, ktoré radi uverejníme alebo uplatníme. Vopred sa tešíme na spoluprácu.

Správne vylúštenie napíšte na pohľadnicu alebo na korešpondenčný lístok a zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21470 Báčsky Petrovec. Trom šťastlivcom zašleme knižné odmeny.

PYRAMÍDA

LABYRINT

VODOROVNE: 1. Nový (skr.); 2. Predložka; 3. Starogrécky boh lesov; 4. Bublinky na povrchu kvapaliny; 5. Krvná cieva, artéria; 6. Ktorá vyjadruje pietu, úctu; 7. OKRASNÁ RASTLINA, PETÚNKA.

Pomôžte malému medvedíkovi dostať sa cez labyrint k svojej mame medvedici.

OSEMSMEROVKA

PAZL

Priezviská svetových filmových hercov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám desať neprečiarknutých písmen, ktoré, čítané radom, tvoria priezvisko nášho známeho režiséra – Andreja.

Pred sebou máme skladačku s 38 rôznorodými pazl. Šaško Kučerko Strapatý dostal za úlohu nájsť v nej rovnaké diely, ako pod značkami A, B, C a D.

DOPLŇOVAČKA

VODOROVNE: 1. Rastlina, ktorá má ako plod zrno, zrnovina; 2. Vertikálny; 3. Najdôležitejšia časť, podstata; 4. Bezplatne, zdarma; 5. Druh zeleniny; 6. Človek, ktorý niečo zradil; 7. Zoradenie jednotlivcov za sebou; 8. Zapriahnuté zviera; 9. Viacej vecí rovnakého druhu zviazaných dovedna; 10. Zasekli do niečoho (Všetky pojmy majú prvé písmeno Z).

Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci dostanete názov básnickej zbierky Paľa Bohuša.

Správne vylúštenie doplňovačky z minulého čísla je Aerosmith. Žreboval pracovník počítačovej úpravy Vladimír Sudický a šťastie mali: 1. Zdenko Gajan, Spoľnostarčevačka 111, 26 000 Pančevo 2. Timea Širková, Jána Kollára 5, 26 215 Padina 3. Jarmila Gajanová, Oslobođenja 39/13, 26 000 Pančevo

30

SMIECHOTY

ALLEN

FORD

MUNI

BELMONDO HOLDEN

NIVEN

BRANDO

CHAPLIN

REED

BURTON

LANCASTER SCOTT

CRUISE

LEMMON

SINATRA

DELON

LEWIS

STALLONE

FONDA

LEE

USTINOV

Ide Jožko zo školy a v kríkoch počuje: „Smradoch!”

Príde domov a pýta sa mamy: „Mami, čo je to smradoch?”

Mama odpovie: „Gauč.”

Zase ide Jožko zo školy a v kríkoch počuje: „Sviniar!”

Príde domov a pýta sa mamy: „Mami, čo je to sviniar?”

Mama odpovie: „Botník.”

Na tretí deň ide znova Jožko zo školy a v kríkoch počuje: „Idiot!”

Príde domov a pýta sa mamy: „Mami, čo je to idiot?”

Mama odpovie: „Vešiak.”

Cez víkend prídu babka a dedko. Hneď k nim pribehne Jožko a vraví: „Tak, klobúk si zaveste na idiota, topánky si dajte do sviniara, a sadnite si na smradocha!”

|

dipl. vet. med. juraj pálenkáš |

okom odborníka

Výživná hodnota sóje Sója pochádza z východnej Ázie, skadiaľ sa rozšírila do všetkých oblastí sveta, v ktorých klimatické podmienky umožňujú vysoké výnosy a dobrú kvalitu zrna. V súčasnosti najväčším výrobcom sóje sú USA. U nás pestovanie tejto rastliny nemá dlhú tradíciu. Sója vyžaduje dostatok tepla a spŕšok, prípadne zavlažovanie pôdy. Obsahuje menej tukov ako slnečnica, takže náš olejársky priemysel donedávna neprejavoval o túto plodinu väčší záujem.

Pretože sója predstavuje nielen veľmi kvalitné krmivo, ale i dôležitú surovinu na výrobu rôznych potravinových článkov vhodných pre výživu ľudí, v poslednej dobe nadobúda na význame nielen vo svete, ale i v našej krajine.

Zrno sóje obsahuje celý rad výživných látok. Najviac má bielkovín (28 – 30 %), potom tukov (18 %), škrobu a cukrov (12 %), minerálnych látok (5 % ) a niektoré vitamíny.

Bielkoviny sóje patria medzi najkvalitnejšie rastlinné bielkoviny, lebo obsahujú všetky nevyhnutné aminokyseliny. Svojou kvalitou sa približujú bielkovinám živočíšneho pôvodu. Zo sóje sa preto i vyrába umelé mäso, ktoré sa svojím vzhľadom a zložením veľmi podobá prirodzenému.

Z nevyhnutne potrebných, tzv. esenciálnych aminokyselín bielkoviny sóje majú značné množstvo lyzínu, ktorý sa považuje za najdôležitejšiu aminokyselinu. Túto aminokyselinu v dostatočnom množstve nemá ani jedna kŕmna zrnovina (kukurica, jačmeň, pšenica, ovos, cirok), preto ich bielkoviny nepostačujú pre pravidelný telesný vývin. Z týchto dôvodov ošípané, kurčatá a mladý hovädzí dobytok vykrmovaný prevažne kukuricou zaostávajú vo vývoji a na kilogram prírastku spotrebujú až dvojnásobne viac krmiva, ako keď sa vykrmujú kŕmnou zmesou, v ktorej je trochu sójového extrahovaného šrotu alebo rybej múčky.

Zrno sóje obsahuje i značné množstvo tukov (okolo 18 %).

Tuky sóje pozostávajú z glycerínu a nezasýtených mastných kyselín bez cholesterolu. Lisovaním a extrahovaním tukov sa získa sójový olej, ktorý sa používa vo výžive ľudí, ako i značné množstvo extrahovaných šrotov. Sójové výlisky a šroty predstavujú vynikajúce bielkovinové krmivo vhodné na výživu všetkých druhov domácich zvierat a hydiny.

Sója obsahuje i okolo 12 % cukrov, predovšetkým trstinového (sacharóza). Obsah vlákniny (celulóza) sa pohybuje okolo 5 %, čo znamená, že je sója kvalitným krmivom.

Z kŕmnych zrnovín sója obsahuje najviac minerálnych látok.

Má dosť fosforu, menej vápnika, horčíka a tzv. stopové prvky (Cu, Mn, Zn, Co, Fe).

Z vitamínov sója obsahuje značné množstvo vitamínov B skupiny (B1, B2, B6), vitamíny A a E. Na základe chemického zloženia sa dá usúdiť, že sója predstavuje veľmi kvalitné krmivo. Zrno sóje však obsahuje určité škodlivé látky (antitrypsín, soyín a i.), znemožňujúce pravidelné trávenie krmiva, prípadne majú horkú chuť. Pre tieto príčiny sa sója v pôvodnom tvare, teda surová nepoužíva vo výžive domácich zvierat. Vo výkrme zvierat sa najčastejšie používajú extrahovaná šroty („sačma”), pretože sa pri ich výrobe používa vysoká teplota, ktorá zničí spomínané škodlivé látky.

Vo výkrme kurčiat sójové extrahované šroty sú nepostrádateľné, lebo bez nich je ťažko pripraviť kvalitnú kŕmnu zmes

zabezpečujúcu rýchly rast a malú spotrebu krmiva na kilogram prírastku. Je pravda, že sójové výlisky možno nahradiť podzemnicovým (arašidovým) šrotom, ale pre pomerne častú nakazenosť mykotoxínmi, najmä aflatoxínom, podzemnicový extrahovaný šrot vo výkrme kurčiat sa používa iba výnimočne.

Vysoká znáška vajec je podmienená použitím určitého množstva sójových extrahovaných šrotov v kŕmnej zmesi pre nosnice.

Pridaním malého množstva (5 – 10 %) sójového extrahovaného šrotu do krmiva ošípaných sa v značnej miere zníži spotreba krmiva na kilogram prírastku, kŕmniky nadobudnú zdravý výzor a pravidelne sa vyvíjajú.

Teľce a mladý výkrmový dobytok oveľa rýchlejšie rastú, keď v krmive dostávajú určité množstvo sójových výliskov. Podobne i dojnice citeľne zvyšujú produkciu mlieka, keď dostávajú trochu sójového šrotu.

Okrem extrahovaného šrotu vo výžive domácich zvierat sa s veľkým úspechom používa i pražené zrno sóje. Na teplote 100 – 120 °C v priebehu 30 minút v zrne sóje sa zničia škodlivé látky, ktoré znemožňujú úplné využitie výživných látok sóje. Takto tepelne spracované zrno sóje sa zošrotuje a pridáva do krmiva. Tento spôsob prípravy sóje sa používa v malochovoch, teda tam, kde sa vykrmuje malý počet zvierat a hydiny.

Zrno sóje sa pred použitím môže i uvariť a pridať do krmiva. Toto je však dosť nevýhodné, lebo sa musí každodenne variť.

V prípade, že je teplé počasie, uvarené zrno sóje sa môže usušiť na vybetónovanom priestore.

Dobre vysušené uvarené zrno sóje sa zosype do priliehavých vriec (nie nylonových) a uskladní na suchom a tmavom mieste.

Takto pripravená sója sa pred použitím zošrotuje.

I keď sa vo výžive domácich zvierat sója najčastejšie používa vo forme extrahovaného šrotu, v krajinách, kde sa dopestuje veľké množstvo tohto krmiva, vo výžive sa používa i v inej forme.

Vo výkrme hovädzieho dobytka s úspechom sa môže použiť i celá rastlina, a nie iba zrno. I napriek tvrdému a chĺpkami obrastenému steblu sóje hovädziemu dobytku veľmi chutí i v zelenom stave. Na tieto účely zvlášť sú cenné neskoré odrody, ktoré majú veľa listov. Zelená sója veľmi priaznivo vplýva na množstvo a chuť mlieka.

Celá rastlina sóje sa môže kosiť v zelenom stave a sušiť.

Týmto spôsobom sa získa kvalitné seno, ktoré i napriek tvrdosti kravy rady konzumujú.

V zelenom stave sóju možno použiť i na výrobu veľmi dobrej siláže. Pretože obsahuje vysoké percento bielkovín a málo glycidov, zo samej sóje sa siláž dosť ťažko pripravuje, preto sa jej pridá zelená kukurica, lucerna alebo melasa. Takto sa zvýši i jej chutnosť, lebo siláž zo samej sóje je menej chutná.

Zelená sója sa môže usušiť prirodzene na slnci alebo v dehydrátore, zomlieť, a tak pripraviť sójovú múčku, prípadne granuly.

Poslednú dobu vďaka prenikavým úspechom na poli genetického inžinierstva vytvorená bola geneticky modifikovaná sója, ktorá sa vyznačuje nielen prirodzenou odolnosťou na niektoré choroby, vysokými výnosmi, ale i väčším obsahom výživných látok, predovšetkým bielkovín a oleja.

31

užitočné

|

pripravila mária lučetincová |

Pestujeme slivkoviny Aj keď slivkoviny nepatria medzi nosné plodiny nášho ovocinárstva, tešia sa veľkej obľube, lebo ich hodnotné plody sa dajú všestranne využiť, či už na priamy konzum, spracovanie, výrobu lekvárov alebo destilátov. Medzi slivkoviny patria slivky, poloslivy, mirabelky a ringloty. U nás najviac pestujeme slivky.

Najlepšie sa im darí v nadmorskej výške 450 m. Odporúčané odrody sú Valjevka, Čačanska lepotica, Čačanska Najbolja, na výrobu slivovice sa javí ako najvhodnejšia odroda Stanley.

Pri kúpe stromčekov dávame pozor v prvom rade na celkový vzhľad stromčeka, ktorý úzko súvisí s jeho zdravotným stavom.

Skúsení pestovatelia pri kúpe volia jednoročné výpestky bez bočného obrastu, pretože si z nich „užijú” stromčeky, aké potrebujú. Minimálna výška stromčeka je jeden meter, priemer kmienika v polovičnej výške má byť 6 cm. Dvojročné výpestky pozostávajú z kmienika vytvoreného v prvom roku a z korunky, ktorá sa vytvorila v druhom roku. Ak je koruna správne zapestovaná, terminál-stredník a 4 až 5 bočných konárikov, a ak nemáme skúsenosti s rezom takýchto mladých stromčekov, volíme pri kúpe radšej tento typ. Dávame pozor, aby bol kmienik dostatočne hrubý, a aby miesto štepenia, ale aj všetky ostatné časti stromčeka boli bez vážnejších poškodení a rán.

Pozornosť venujeme aj koreňovému systému. Korene majú mať prirodzenú hnedú a vláskové korienky bielu, bielo-žltú farbu. Dvojročné stromčeky majú mať relatívne veľa koreňov dĺžky závislosti od veľkosti stromčeka 25 až 35 centimetrov. Ak sú čierne, je ich málo a nie sú husté, sú pravdepodobne odumreté a takéto stromčeky by sme nemali kupovať. Pri transporte dbáme na to, aby korene nevyschli, takisto pred výsadbou majú byť stále vlhké.

Existujú dva termíny výsadby – jarný a jesenný. Jarný termín je vhodný pre oblasti, kde je skorý nástup jesenných mrazov.

Pri výsadbe dbáme na to, aby bolo miesto štepenia nad zemou. Odstránime choré a odumreté časti a odstrihneme asi jednu tretinu dĺžky všetkých korienkov. Po vysadení stromček zalejeme a priviažeme ku kolíku minimálne na dvoch miestach.

60 až 80 cm. Na kmeni necháme 3 až 5 konárikov vzdialených od seba asi 20 až 30 cm. Zastrihneme ich v rovnakej výške asi 30 cm pod stredníkom.

Všetko ostatné odstránime.

Pri jarnom termíne výsadby režeme hlbšie. Stredník skrátime až o tri štvrtiny a bočné výhonky ošetríme ako v predchádzajúcom prípade. Pri príliš bujnom raste môžeme počas vegetácie v lete uplatniť letný rez a odstrániť nevhodne rastúce letorasty. Sú to tie, ktoré rastú do koruny, stáčajú sa, rastú príliš kolmo – konkurujú stredníku.

Rez v druhom a ďalších rokoch

V druhom roku sa vyhýbame príliš hlbokému rezu. Odstraňujeme zhruba jednu tretinu dĺžky. Rast stromčekov by mal byť po vhodnom reze v prvom roku vyrovnaný a pri slivkách relatívne bujný a silný. Režeme stredným skracovacím rezom a formujeme polokostrové konáre a konáre nižších radov. Ak sú prírastky príliš slabé, v tomto roku nerežeme. Letným rezom regulujeme rast celej koruny. Dbáme, aby sa celá koruna vyvíjala dostatočne a rovnomerne. Na jar v druhom roku po výsadbe odstraňujeme prehustené konáre, konkurenčné výhonky, konáriky smerujúce dovnútra koruny, ovísajúce konáriky, ktoré sú dlhšie ako terminál, či konáriky rastúce pod príliš ostrým uhlom. Režeme ich podobne ako v prvom roku, na rovnakú výšku. Stredník má byť dominantný a vždy vyšší ako ostatné kostrové konáre. Dopestujeme ho striedavým rezom, to znamená, že režeme v jednom roku na púčik smerujúci doľava, a na druhý rok na púčik smerujúci doprava.

Vhodný čas na rez je od konca vegetačného pokoja až do Pri nástupe do rodivosti je našou prvoradou úlohou túto rozačiatku pučania. Hĺbka rezu závisí od termínu výsadby. Pri divosť udržať čo najdlhšie. Ošetrovanie je založené na rovnajesennom termíne výsadby máme výhodu v tom, že stromček kých zásadách. Odstraňujeme zahusťujúce konáre, konkurenje na jar pevne zakorenený a pripravený na rast a príjem vody čné výhonky, konáre smerujúce dovnútra koruny a, samozrejme, a živín bezprostredne s náspoškodené či odmrznuté. tupom vhodných vonkajších V tomto životnom období je podmienok. vhodnejší letný rez. Ročný Začíname s rezom stredprírastok by mal byť 40 až níka. Skrátime ho na púčik, – Keď je novoročná noc tichá a jasná, veští dobrý rok.

60 cm. Ak sú prírastky tao polovicu až dve tretiny. – V januári mráz, teší nás; v januári voda, večná škoda. kejto dĺžky, stačí stromček Pristúpime k rezu bočných len občas presvetliť.

– Januárové hmly veštia mokré jaro. konárikov, ktoré budú záklaV záhradách vídať aj kodom pre kostrové konáre. – Január tvrdý a drsný prospieva siatinám. runy, z ktorých je stredník odstránený. Najčastejšie Pri slivkách ich nechávame – Keď na Nový rok padá dážď, na Veľkú noc bude sneh. obvykle 5 až 8. Skrátime ich je to tvar ihlanovej koruny – Keď je v januári teplo – úbohé úrody jesto. s odstráneným stredníkom a na púčik smerujúci von z komenším počtom kostrových runy tak, aby boli v rovna- – Ak koncom januára uľaví – február si to nahradí. konárov. Ich počet sa pohykej výške, asi 20 až 30 cm – Ak jesto trávy v januári, nebude jej v máji. buje okolo troch, vzdialepod stredníkom. Konáre, kto- – Keď nie je zima v januári, bude v apríli a v máji. nosť medzi nimi je 30 až 40 ré nemajú dostatočný uhol cm. Druhé poschodie koruodklonu od stredníka, odstránime rezom na konárový krúžok, alebo ich vyviažeme. ny zakladáme v piatom až siedmom roku po výsadbe a až Takisto odstránime všetky konáriky, ktoré sú pod hranicou bu- potom odstránime stredník. Do záhrad sú vhodné aj štvrťdúcej výšky kmienika. Pri zákrpku je to 60 až 90 cm a pri kmene s dutou korunou a tromi kostrovými konármi bez stredníka, voľne rastúca palmeta, štíhle vreteno, vretenové štvrťkmeni 100 až 110 cm.

Pri pyramidálnej korune nechávame 3 až 5 kostrových koná- zákrpky a ovocné steny. Podmienkou je použitie slaborastúcich rov, stredník zrežeme vo výške 90 až 100 cm, pri výške kmeňa podpníkov typu Pixy alebo St. Julien A.

Rez v prvom roku po výsadbe

Príslovia o počasí

32

|

pripravila mária lučetincová | užitočné

Škola záhradkára Obilniny – základ výživy Obilniny spracované na chlieb sú už tisícročia základom ľudskej výživy na celom svete. História chleba siaha do doby kamennej, keď si človek z rozdrveného obilia robil kašu a tú piekol na horúcich kameňoch. Faraóni už poznali kvasenie a mali chlieb kysnutý.

Chlieb z kysnutého cesta piekli v starom Grécku i v Ríme. Dnes si môžeme kúpiť množstvo rôznych chlebov i pečív, no aj napriek tomu si začíname viac všímať samotné zrno.

zorňujú na svoju prítomnosť.

Nebezpečné je ich neviditeľné pôsobenie – tvorba toxínov – Pohár dáme na svetlé, teplé jedovatých látok, šíriacich sa miesto a dva razy za deň aj v zdanlivo zdravých, nenaprepláchneme. Za tri dni sú klíčky pripravené. padnutých častiach potravín.

Tieto toxíny môžu vyvolať Obilné zrno obsahuje celý rad choroby pečene, pľúc a sú pominerálnych látok, vitamínov i dozrivé i z vyvolávania nádomikroelementov. Spracovaním rových ochorení. v mlynoch a pekárňach sa väčšiPlesne však nie sú len „nena týchto cenných látok stráca. priateľom” človeka, ale i jeho Naopak, v klíčiacom zrne sa pomocníkom. Existuje niekoľJednu dávku – štyri lyžice kvalitného pšeničného zrna dáme všetko to najcennejšie znásobko druhov, ktoré majú mimodo pohára a niekoľkokrát dobre premyjeme vodou ňuje. Naklíčené obilniny môžu riadny význam. Peobohatiť stravu o celý rad látok významných pre naše zdravie. nicilín, dobre známy Pochúťku z naklíčených zŕn si môžeme pripraviť a vyskúšať sami. a významný liek, sa vyrába z plesní rodu Penicillium. Niektoré lahôdky, ako je syr camambert a roquefort, vyrábame pomocou niektorých druhov plesní, o ktorých môžeme povedať, že sú ušľachGázou a gumičkou uzavrieme pohár tilé. a vylejeme nadbytočnú vodu

Príslovia o počasí Naklíčené zrno má príchuť orechov a hodí sa k ovseným vločkám, mlieku a plátkom ovocia – jabĺčko, kivi

Plesne škodlivé a užitočné Plesne patria k rastlinám. Sú to huby, nemajú chlorofyl – zelené listové farbivo, preto nemôžu vytvárať organické látky. Výživou sú odkázané na iné organizmy – zelené rastliny, zvieratá i človeka. Vnímame ich predovšetkým ako pôvodcov nepríjemných chorôb – múčnatka, pleseň sivá na rastlinách, rôzne plesne na potravinách, plesňové ochorenia na koži človeka.

Spóry, rozmnožovacie bunky húb, sú vo veľkom množstve rozptýlené vo vzduchu a rýchlo sa aj s jemným prachom usadia v prostredí, v ktorom môžu rásť a ľahko sa šíriť ďalej.

Vytvárajú rôzne typy plesňových povlakov, ktorými nás upo-

– Keď sa mačka vo februári na slnci ohrieva, v marci pôjde zasa na pec.

– Matej ľady láme (24. 2.), ak ich nenájde, tak ich narobí.

– Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.

– Silné vetry ku koncu februára predpovedajú dobrý rok; ak nepotiahne severák vo februári, veštia mokré leto.

– Ak je vo februári teplo, treba sporiť so senom, lebo jaro opozdí.

– Ak vo februári komáre bzučia okolo uší, v marci nás bude na ne oziabať.

– Keď sa vtáčik na Hromnice (2. 2.) z koľaje napije, tak v marci zamrzne.

– Hromnička čistá, konôpka istá.

33

naši miláčikovia

Najexkluzívnejšie psie postele Keďže mnohí z nás považujú svojich štvornohých kamarátov priam za členov rodiny, prečo by nemali mať aj podobný luxus, ako máme my? V tomto prípade teda nie je nič zvláštne ani na psích posteliach, no nie?

Zaslúžia si ten najlepší nábytok Svojich psíkov máme skutočne veľmi radi, a preto je niekedy trochu zarážajúce, v akých podmienkach ich necháme žiť.

V podstate im len málokto dopraje trochu toho potrebného lepšieho štandardu, ktorý je pre ľudí taký typický. To sa týka aj psieho nábytku. Keď niekto, kto sa trochu vyzná v dizajne, vidí niektoré kúsky, nie je práve to najlepšie potešenie pre oko.

Ukážeme vám niečo lepšie Práve z vyššie spomínaného dôvodu by sme vám radi ukázali zopár dizajnovo skutočne zaujímavých psích postelí, ktoré sa vo všeobecnosti vyznačujú čistými líniami, neutrálnymi farebnými tónmi, kvalitnými materiálmi a úplnou absenciou toho, čo by sme mohli nazvať klišé.

V skutočnosti sú tieto postele úžasné. Pozrime sa napríklad na posteľ s názvom „SnoozeSleeper” od spoločnosti DoggySnooze. Tá je vybavená matracom s pamäťovou penou, ktorá si veľmi dobre zapamätá tvar a obľúbenú polohu vášho psíka, ktorému sa na nej bude spať jednoducho božsky.

Leňoška pre psíka Alebo ďalšia ukážka, ktorou je posteľ od spoločnosti Vurv Design Studio.

Vlastne nejde ani tak o klasickú posteľ, ako skôr o akýsi „dog pod”, respektíve by sme tento nábytkový kúsok s oblým dizajnom mohli nazvať „psou leňoškou”.

Samotný výrobca o svojom výtvore vraví, že je to skôr kreslo ako posteľ, alebo niečo ako pohodlná stolička pre vášho najlepšieho priateľa. A my len môžeme dodať, že s takýmto a podobným nábytkom bude nočný alebo popoludňajší oddych pre vášho chlpatého kamaráta skutočne niečím fantastickým.

Búdy ako zo žurnálu Pes je pre mnohých ľudí dôležitým členom domácnosti a v rodine má významné miesto. Niektorí „páničkovia” doprajú svojim štvornohým miláčikom taký luxus, o akom sa veľa bežným ľuďom ani nesníva. Typické je to napríklad pre bezdetných ľudí, ktorí majú psa ako určitú „náhradku” dieťaťa, alebo pre veľmi bohatých majiteľov psov, ktorí si naozaj môžu dovoliť zainvestovať do vybavenia pre psa.

Nie je búda ako búda Búda pre psa by mala v prvom rade slúžiť na ochranu psa pred nepriazňou počasia a byť pre neho akýmsi miestečkom, kam sa môže utiahnuť, keď chce mať pokoj a podobne. No iste uznáte, že ak má človek niekoľkomiliónovú vilu, taká obyčajná z dosiek „zbúchaná” psia búda by narúšala dojem luxusu domu i jeho okolia, bola by jednoducho rušivým elementom.

Bohatí ľudia, alebo takí, ktorí svoje zvieratko milujú nadovšetko, doprajú mu neraz viac než sebe samému, totiž zabezpečia i luxusnú a hriešne drahú psiu búdu pre svojho miláčika.

Ako môže búda vyzerať?

V zahraničí sú napríklad obľúbené psie búdy, ktoré sú vernou (len menšou) napodobeninou samotného domu. Výhodou je, že búda dokonale zapadá do prostredia domu a je pekným doplnkom exteriéru. Či ste vyznávačom klasického štýlu alebo dávate skôr prednosť tomu modernejšiemu, dizajnéri psích búd vám dokážu splniť vaše želanie do bodky. Váš pes môže mať dokonca búdu v podo-

34

be rozprávkového zámku, hradu či dokonca v podobe karavánu.

Búdy mávajú i terasy či balkóniky a môžu byť doplnené vhodným oplotením. Niektoré majú dookola i vysadené kvety. No nie je to rozkošné? Asi netreba zdôrazňovať, že taká dizajnérska búda stojí nemalé peniaze, no ale čo by človek neurobil z lásky k zvieraťu?

Veľakrát si však títo štedrí „páničkovia” neuvedomujú, že luxusná búda ich psa vôbec nezaujíma a viac ako po takomto dome túži po ich pozornosti a láske. Ktovie, koľkí psi naozaj trávia čas v super-luxusnom „domčeku” a koľkí radšej aj tak ležia pred dverami domu svojho majiteľa...

15 „uletených” faktov o psoch Bežný človek, ale aj mnohí majitelia psíkov a skúsení chovatelia majú v znalostiach o psíkoch často väčšie či menšie nedostatky a tiež o týchto zvieratkách koluje veľké množstvo mýtov. Pripravili sme si pre vás niekoľko zaujímavých a zrejme nie veľmi známych faktov o najlepšom priateľovi človeka. Ktoré z nich sú pre vás úplnou novinkou?

1. Pes vo veku jedného roka je fyzicky tak vyspelý ako človek vo veku 15 rokov.

2. Hlavným zdravotným problémom dnešných psov je... obezita. Dalo by sa povedať, že sú na tom tieto zvieratká, žiaľ, podobne ako veľká časť ľudskej populácie.

3. Najmenšie plemeno psa je čivava a za najväčšie plemeno sa považuje írsky vlkodav.

4. Najväčší pes sveta však je nemecká doga, volá sa George, s výškou 109 cm a váhou 111 kg. Jeho prvenstvo potvrdzuje aj zápis v Guinnessovej knihe rekordov. George žije v Arizone a známy je aj pod menom „Giant George”.

5. Pes sa potí iným spôsobom ako ľudia, jeho potné žľazy sa totiž nachádzajú na labkách, v priestore medzi prstovými vankúšikmi.

6. Psi sa dožívajú rôzneho veku, zvyčajne maximálne okolo 15 rokov. Rekordom v dĺžke psieho života je pes, ktorý sa dožil úctyhodných 29 rokov aj pár mesiacov.

7. Odtlačky nosa sú u každého psa jedinečné, podobne ako u človeka odtlačky prstov.

8. Šteniatka spia prvých niekoľko týždňov svojho života až 90 % dňa, čo si mnohí chovatelia zamieňajú s chorobou a veterinári sa tak často stretávajú s „príliš spavými” šteniatkami, ktorým pritom absolútne nič nie je.

9. Dalmatínci sú pri narodení bez akýchkoľvek škvŕn, sú teda celí bieli.

10. Uši sú skutočne silným orgánom psa – pes dokáže zachytiť zvuk prichádzajúci zo štyrikrát väčšej vzdialenosti ako človek.

11. Je dokázané, že ak človek chová psíka, má to pozitívny vplyv na krvný tlak daného človeka (znižuje ho).

12. Pozoruhodný je aj čuch psa – pes dokáže cítiť a zachytávať pachy asi 1000-krát lepšie ako človek. Je na to vybavený až asi 220 miliónmi čuchových buniek, pričom človek ich má len 5 miliónov.

13. Pach psieho moču je pre iných psov dobrým zdrojom informácií. Dokážu z neho zistiť, či ide o sučku alebo psa, či je to mladý alebo starý pes, dokonca i to, či má nejaké zdravotné problémy a či je šťastný alebo naopak.

14. Čerstvo narodené šteniatka nemajú žiadne zuby, sú hluché a slepé.

15. Psovi by ste nemali dávať čokoládu, je totiž pre tieto zvieratá toxická. Problémom je látka teobromín obsiahnutá v čokoláde a všeobecne v kakau. Nebezpečná je nadmerná nárazová konzumácia čokolády, po ktorej by pes mohol naozaj zomrieť, ale aj pravidelný prísun menších dávok tejto pochúťky.

Zo zahraničnej tlače

životný štýl

Feng-shuei ~ Feng-shuei Psy ako energia, mačky ako bohatstvo Ako dobre vieme, učenie feng-shuei sa točí okolo energií.

Rozoznáva dve základné – jin a jang. Zatiaľ čo jin ako ženský princíp nám do domu prináša mačka, pes funguje ako predstaviteľ jangovej energie. Aký je medzi tým vlastne rozdiel?

Je síce pravda, že jinová energia je vhodná ako zdroj prosperity, bohatstva a peňazí, má však aj svoje temné stránky.

Preto je mačka často v mnohých kultúrach vnímaná ako mystické zviera, v starom Egypte dokonca ako prostredník medzi svetom živých a mŕtvych. Psa však učenie feng-shuei vníma ako nositeľa životnej energie, radosti, vitálnosti...

Mali by ste teda zistiť, aká energia vo vašom domove prevažuje a podľa toho sa rozhodnúť pre psa alebo mačku. Ak sa vám napríklad zdá, že v dome je priveľa jangovej energie, zaobstarajte si jinovú mačku. Obe energie by totiž mali byť neustále v rovnováhe, pretože len tak môžeme skutočne dospieť k harmónii. Ani to dobré, ani to zlé by nemalo prevažovať.

A čo iné zvieratká?

Psy alebo mačky, samozrejme, nie sú jedinými predstaviteľmi domácich miláčikov. Máme tu napríklad aj také rybičky plávajúce v akváriu, ktoré sú podľa feng-shuei symbolom úspechu.

Ak však chcete trochu popracovať na dlhovekosti, mali by ste si zaobstarať korytnačky. No môžeme bez obáv povedať, že každé zvieratko nám môže priniesť radosť a prispieť k celkovej harmónii domova a života, musíme sa však oň starať s láskou a trpezlivosťou.

10 krokov k feng-shuei bývaniu Všetci už iste dobre viete, aký je zaujímavý pohľad na náš život a bývanie prostredníctvom starobylého čínskeho učenia feng-shuei. Poďme si teda zhrnúť desať krokov, po ktorých k nemu postupne prídeme.

Cieľom feng-shuei je využívať okolitú energiu pre vlastné ciele, zvyšovať jej kvalitu, harmonizovať ju a tým zlepšovať svoj život. Harmónia a vyváženie energie sú rozhodujúce faktory feng-shuei. Každá budova, rodinný dom, byt, či jednotlivé miestnosti sú energetickými poľami a žijú svojím vlastným energetickým životom.

Prvý krok Pokiaľ sa chystáte rozmiestňovať nábytok, mali by ste myslieť na to, ako sa vo vašom budúcom príbytku budete pohybovať. Pokojne si môžete nakresliť plánik, akými smermi a odkiaľ a kam budú smerovať vaše obvyklé kroky a podľa toho by ste nábytok mali rozmiestniť. Môžete tak predísť vytváraniu tokov negatívnej energie.

Druhý krok Váš príbytok vlastne ilustruje váš život. Množstvo kútov a rohov vám totiž bráni v plynulom pohybe, čo v podstate znamená, že ani váš život neplynie tak hladko, ako by mal.

Prekážky, či už vo vašom dome alebo vo vašom živote, totiž bránia v dosiahnutí cieľov.

Tretí krok Ak sa chcete vo svojom bývaní riadiť zásadami tejto starej filozofie, ako prvé by ste sa mali zhlboka nadýchnuť a vojsť do svojho bytu či domu s uvoľnenou mysľou. Na základe vašich pocitov spoznáte, či má tento priestor pozitívny alebo negatívny náboj. Potom o svojich pocitoch premýšľajte a analyzujte, či sa v tomto prostredí cítite dobre alebo zle. Štvrtý krok Mali by ste urobiť jedno – vyhádzať všetko nepotrebné. Veci, ktoré zbytočne zavadzajú, brzdia totiž prúdenie životnej energie čchi. Týka sa to aj vecí z vašej minulosti, na ktorých ste emocionálne závislí. Tie vás udržiavajú v minulosti, často bolestivej, a bránia vám hľadieť s nádejou do budúcnosti. Preto sa zbavte všetkého nepotrebného a zbytočného.

Piaty krok Piatym krokom je upratovanie. Starostlivo a zodpovedne dajte svoje bývanie z každej strany do poriadku, pretože neporiadok takisto brzdí prúdenie energie čchi. Čistota a poriadok navyše veľmi pozitívne vplývajú na vašu myseľ a rovnako na telo. Už len samotný proces upratovania dáva vášmu bytu a tiež vám nový, pozitívny náboj a smerovanie. Šiesty krok Ďalším dôležitým krokom na ceste za harmóniou je správna voľba farieb vo vašom interiéri. Tie vás totiž dokážu buď upokojiť, alebo povzbudiť k činnosti, alebo rozrušiť a znepokojiť. Z hľadiska feng-shuei platia určité farebné pravidlá pre jednotlivé miestnosti. Napríklad studené farby opticky zväčšujú priestor, teplé ho naopak zmenšujú. Farbami môžete jednotlivé priestory povzniesť, zviditeľniť a rozprúdiť v nich energiu.

Siedmy krok Vhodné miesto pre obývačku je blízko ku vchodu, kreslá a stoličky rozmiestnite tak, aby z nich bolo vidieť na vchod do miestnosti. Sedávajte striedavo na všetkých stoličkách. Ôsmy krok Kto pracuje pri sporáku, mal by vidieť bez otáčania na dvere, alebo si zavesiť pred seba zrkadlo. Kohútiky utesnite, kvapkajúca voda totiž „odplavuje” peniaze. Podobne aj viditeľné vodovodné potrubie.

Deviaty krok Kúpeľňa a toaleta by v ideálnom prípade mali byť na okraji domu či bytu, nie v strede. Z pohľadu feng-shuei by to mali byť oddelené miestnosti, a to aspoň čiastočne. S odtekajúcou vodou „odtekajú” peniaze i láska. Dvere majte zavreté a dovnútra i zvonka zaveste na steny zrkadlá. Symbolicky tak zmiznú.

Desiaty krok V spálni cez deň vetrajte a majte vyhrnuté rolety, priamo na posteľ by ale slnečné svetlo dopadať nemalo. Nohy postele by nemali smerovať priamo ku dverám, a ak sú nad hlavou trámy, treba ich prekryť. Posteľ by sa nemala odrážať v zrkadle. Takisto nemajte v spálni ostré svetlo ani hrany.

Zo zahraničnej tlače

35

zdravie

Extra tipy na rozprúdenie krvného obehu D

obrý krvný obeh má zásadný význam pre každú časť ľudského tela, pretože krv prenáša kyslík a živiny do všetkých tkanív a orgánov a pomáha odstrániť odpadové produkty. Ale čo sa stane, keď váš krvný obeh nie je taký dobrý?

Odpoveďou je stav nazývaný ochorenie periférnych ciev. Rad problémov môže vyplývať práve z neho. Chlad, necitlivosť a brnenie v končatinách. V najhorších prípadoch môže hroziť tkanivu smrť a amputácia. Existuje však niekoľko jednoduchých spôsobov, ako zlepšiť krvný obeh a vyhnúť sa zdravotným komplikáciám.

Cvičenie k zlepšeniu krvného obehu Je iróniou, že ľudia, ktorí majú zlý krvný obeh, sa často stávajú menej aktívni v priebehu času, pretože fyzická aktivita je pre nich namáhavá, v niektorých prípadoch aj bolestivá.

Už aj mierne kardiovaskulárne cvičenie podporuje pozitívne zmeny v cievnom tkanive zvýšením dopytu po kyslíku. Bohužiaľ, pre niektorých to môže byť celkom nepríjemné, pretože môže dôjsť k bolesti na ich maximálnej úrovni tolerancie. Treba sa premôcť. Cvičenie by malo pokračovať v priebehu niekoľkých mesiacov, ale zlepšenie budete pravdepodobne vidieť až za niekoľko týždňov.

Nezabudnite: • 30 minút mierneho cvičenia zvýši cirkuláciu a podstatne posilní cievy.

• Poraďte sa so svojím lekárom pred začatím akéhokoľvek cvičebného programu, ak trpíte vážnym ochorením.

Strava „Ste to, čo jete,” ako sa hovorí, ale pre ľudí so zlou cirkuláciou krvi to platí obzvlášť. Niekoľko potravín obsahujú dôležité živiny, ktoré zlepšujú krvný obeh.

Tekvicové semená obsahujú vitamín E. Bolo preukázané, že pôsobia proti tvorbe krvných zrazenín tým, že znižujú lepivosť krvi. Čím je krv menej lepkavá, tým ľahšie prúdi v cievach.

Spolok Aroma predsedníčka

Jasna Podkonjaková 062/225-706

– reštaurácia – denné menu – ubytovanie – prednášky z gastronómie

Báčsky Petrovec XIV. VÚSB 14 Tel.: 021/780-557 www.nacionalnakuca-aroma.net 36

Pomaranče sú bohaté na vitamín C, sú silný antioxidant, obsahujú bioflavonoidy, ktoré posilňujú tepny a zabraňujú hromadeniu plaku, čo vyvoláva prejavy aterosklerózy.

Cesnak znižuje krvný obeh tým, že zabraňuje hromadeniu plaku v tepnách. Okrem toho má silné antibiotické vlastnosti.

Losos a avokádo obsahuje na srdce zdravé omega-3 mastné kyseliny, ktoré zlepšujú krvný obeh. Len nezabudnite, že losos obsahuje aj zvýšené hladiny ortuti.

Hrozno okrem toho, že výborne chutí, plody obsahujú aj zdravé flavonoidy. Bolo dokázané, že stimuluje metabolizmus.

Okrem týchto potravín, vhodných pre srdce, treba piť veľa vody. Ľudské telo tvorí väčšinou voda, je nevyhnutná pre každú jednotlivú funkciu tela, vrátane vlastnej krvnej cirkulácie.

Malinovky a káva nemajú rovnaké hydratačné schopnosti ako čistá voda, pretože obsahujú kofeín. Kofeín dehydruje organizmus, takže krvný pohyb je ťažší.

Existuje celý rad lekárskych pozorovaní, ktoré škodia správnemu krvnému obehu. Fajčenie spôsobuje, že sa krv stáva lepkavou a hromadí sa na stenách tepien. Diabetici majú často problémy s krvným obehom, pretože majú poškodené cievy a chronicky zvýšenú hladinu cukru v krvi.

To najlepšie, čo môže pre svoj krvný obeh diabetik urobiť, je okrem kontroly hladiny cukru v krvi pravidelne cvičiť. Nohy diabetika sú obzvlášť citlivé, takže by mal denne kontrolovať svoje chodidlá a všetky známky obehových problémov a všetky zranenia.

Prirodzená liečba zlého krvného obehu Existuje niekoľko úprav, ktoré sú známe po stáročia a zlepšujú krvný obeh. Sú stále veľmi populárne v alternatívnych liečebných kruhoch a veľmi jednoduché na praktizovanie. Môže ich vykonať každý.

• Zdvihnite si nohy: na krátku dobu môže tento krok zlepšiť krvný obeh tým, že sa krv nehromadí v dolných končatinách a prúdi späť k srdcu rýchlejšie.

• Urobte si teplý kúpeľ: Teplo z teplého kúpeľa zvyšuje prietok krvi tým, že spôsobí rozšírenie krvných ciest. Ak vaňa nie je vhodná, namáčajte zasiahnuté oblasti, ako sú ruky, či nohy v teplej vode. Má to rovnaký efekt.

Zo zahraničnej tlače

SUR

ROVINA Ul. Ruda Hrubíka 9 Báčsky Petrovec Tel.: 021/780-429

Vitajte u nás!

|

pripravila mária lučetincová | receptáreň

Sójou za zdravím Nepriaznivá skladba našej stravy sa odzrkadľuje v zdravotnom stave obyvateľstva, hlavne vo vysokom percente srdcovo-cievnych ochorení a artérioskleróze. Jednou z možností nápravy je zaradenie sóje do nášho jedálneho lístka. Sójové bôby obsahujú viac bielkovín ako mäso, viac vitamínov skupiny B ako droždie, okrem toho vitamín E, lecitín, minerály, najmä draslík a vápnik.

Významný je aj podiel vlákniny.

Sójovo-zeleninový guláš: 150 g sójových plátkov, 1 lyžica pochutiny „začin C”, 1 cibuľa, 1 strúčik cesnaku, olej, rasca, mleté čierne korenie, lyžička mletej papriky, 2 rajčiny, 2 papriky, soľ, majorán.

Sójové plátky zalejeme vriacou vodou, pridáme „začin C” a 15 minút varíme. Potom vodu zlejeme, plátky vyžmýkame a pokrájame na kocky. Na oleji speníme pokrájanú cibuľu, pridáme roztlačený cesnak, sójové kocky, mletú papriku, korenie i rascu. Podlejeme trochou vody a chvíľu dusíme. Pridáme pokrájané rajčiny a papriky, osolíme a dusíme do mäkka. Nakoniec ochutíme majoránom.

Sójové kocky na šampiňónoch: 150 g sójových kociek, „začin C”, sójová omáčka, 100 g šampiňónov, 100 g mrazeného hrášku, 1 cibuľa, soľ, olej.

Sójové kocky na 1-2 hodiny namočíme (alebo 15 minút varíme) vo vode ochutenej „začinom C” a sójovou omáčkou. Potom ich zlejeme a vyžmýkame. Na oleji speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme pokrájané šampiňóny, krátko podusíme, pridáme hrášok a pripravené sójové kocky. Trochu podlejeme, osolíme a zakryté dusíme do mäkka. Posypeme pažítkou a podávame s ryžou.

Sójové rezy: 500 g hladkej sójovej múky, 500 g práškového cukru, 1 vajce, balíček prášku do pečiva, 4 lyžice rozpusteného masla, 750 ml mlieka. Poleva: 120 g margarínu, 150 g práškového cukru, 2 lyžice kakaa, kokosová múčka.

Vo väčšej nádobe spolu dobre vymiešame všetky suroviny na cesto. Vylejeme ho na vymastený a múkou vysypaný plech.

Dáme do mierne vyhriatej rúry a upečieme. Do rozpusteného tuku pridáme cukor, kakao a trošku vriacej vody. Dobre vymiešame. Touto polevou polejeme vychladnuté cesto a ešte pred stuhnutím posypeme celý povrch koláča kokosovou múčkou.

Cibuľové špeciality Kurča pečené v cibuli: 1 kurča, mleté čierne korenie, 700 g cibule, 1 červená a 1 zelená paprika, 60 g tuku, 2 dl bieleho vína, 3 dl mäsového bujónu, 1 dl sladkej smotany.

Kurča umyjeme, nakrájame na menšie kúsky, posolíme a okoreníme. Očistenú cibuľu nakrájame na menšie kolieska, pridáme papriku nakrájanú na rezance, podlejeme vínom, bujónom, posolíme, okoreníme, prikryjeme a 15 minút dusíme. Kurča vložíme do pekáča, zalejeme cibuľovou zmesou, prikryjeme a vo vyhriatej rúre pečieme 40 minút. Potom odkryjeme, polejeme posolenou smotanou a upečieme dočervena.

Cibuľa plnená mletým mäsom: 4 stredne veľké cibule, 8 dl mäsového bujónu, 1,5 dl sladkej smotany. Plnka: 500 g bravčového mletého mäsa, lyžička mletej červenej papriky, zvyšky varenej cibule, soľ, mleté čierne korenie, mletá rasca, strúčik cesnaku, polovica červenej a polovica žltej papriky.

Očistenú celú cibuľu varíme 15 minút v mäsovom bujóne, vyberieme a necháme čiastočne vychladnúť. Potom odrežeme spodok cibule, zvrchu narežeme do kríža, stred vyberieme a odložíme do plnky. Plnku vtlačíme do cibule, zvyšnú rozotrieme do zapekacej misy, vložíme naplnené cibule, zalejeme smotanou rozšľahanou so soľou a vo vyhriatej rúre zapečieme. Plnka: Mäso zmiešame s mletou paprikou, posekanými zvyškami cibule, posolíme, okoreníme, posypeme rascou a pridáme pretlačený cesnak a papriku nakrájanú na drobné kocky.

Kysnutý cibuľový koláč: 400 g polohrubej múky, lyžička soli, 20 g droždia, lyžička cukru, 2,5 dl mlieka, 1 vajce, 2 lyžice oleja. Plnka: 1,5 kg cibule, 1 pór, 200 g prerastenej údenej slaniny, 4 lyžice vody, soľ, mleté čierne korenie, 2,5 dl kyslej smotany, 1 vajce, 250 g tvrdého syra.

Múku zmiešame so soľou, urobíme jamku, rozdrobíme droždie, posypeme cukrom, zalejeme vlažným mliekom a necháme vykysnúť. Pridáme vajce, olej a vypracujeme vlažné cesto. Prikryjeme utierkou a necháme vykysnúť. Cesto roztlačíme na vymastený plech, rovnomerne rozotrieme plnku a ešte 15 minút necháme kysnúť. Vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C a upečieme do zlatista.

Plnka: Slaninu nakrájame na rezančeky, rozškvaríme, pridáme cibuľu pokrájanú na kolieska, podusíme, podlejeme vodou, posolíme, okoreníme a necháme vychladnúť. Zalejeme smotanou rozšľahanou s vajcom, soľou, postrúhaným syrom a premiešame.

Cibuľový šalát: 6 červených cibúľ, 4 lyžice oleja, 3 lyžice vínneho octu, lyžička cukru, lyžička soli, mleté biele korenie, 1 šalátová uhorka, 200 g šunky, 200 g ovčieho syra, 4 natvrdo uvarené vajcia.

Očistenú cibuľu nakrájame na tenké kolieska, zalejeme horúcim nálevom uvareným z oleja, octu, cukru, soli a korenia. Premiešame a necháme vychladnúť. Uhorku umyjeme, pozdĺžne prekrojíme a nakrájame, šunku nakrájame na rezance, syr rozdrobíme, vložíme do misy, pridáme cibuľu a zľahka premiešame. Šalát podávame s vajcami rozkrojenými na štvrtky.

Jednoduché koláče Čokoládový smotanový zákusok: 8 vajec, 180 g cukru, 160 g mletých orechov, 100 g hrubej múky, 1/2 prášku do pečiva.

Krém: 1 liter sladkej smotany, 250 g várovej čokolády na posypanie mleté orechy. 24 hodín pred pečením koláča prevaríme smotanu s čokoládou za stáleho miešania. Po vychladnutí ju vložíme do chladničky. Na druhý deň vymiešame žĺtky s cukrom, pridáme orechy, múku a prášok do pečiva. Vymiešame tuhý sneh z bielkov.

Cesto rovnomerne rozotrieme na plech vyložený mastným papierom. Upečieme v predhriatej rúre. Po upečení vyklopíme na dosku a papier odstránime. Čokoládovú smotanu vyšľaháme na krém, ktorý navrstvíme na vychladnuté cesto. Povrch posypeme strúhanou čokoládou alebo orechmi.

Bomba jablčník: 200 g polohrubej múky, 200 g cukru, 4 vajcia, balíček prášku do pečiva, 100 ml oleja, 100 ml vody. Plnka: 1 kg jabĺk, 2 balíčky vanilkového pudingu, 4 lyžice cukru, 300 ml vody.

Vajcia s cukrom vyšľaháme do penista. Pomaly primiešame olej, vodu a potom múku s práškom do pečiva. Cesto rozotrieme

na vymastený a múkou vysypaný plech a upečieme. Jablká postrúhame do hlbšej nádoby. V 300 ml vody rozmiešame pudingový prášok, zmiešame ho s jablkami a cukrom a uvaríme hustú kašu.

Ešte vlažnú plnku rozotrieme na cesto a necháme stuhnúť. Pokrájame na kocky a ozdobíme šľahačkou.

Marhuľový koláč: 400 g polohrubej múky, 2 vajcia, 200 g cukru, 1 pohár (700 ml) marhuľového kompótu, 2 lyžičky sódy bikarbóny. Poleva: 125 g margarínu, 70 g kakaa, 210 g práškového cukru, 50 ml vody.

Cukor a vajcia spolu vyšľaháme, pridáme šťavu z kompótu a postupne múku so sódou bikarbónou. Nakoniec pridáme marhule a všetko spolu zmixujeme. Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a dáme piecť do vyhriatej rúry. Mierne vychladnutý koláč polejeme polevou, ktorú si urobíme takto: tuk, kakao, cukor a vodu dáme do hrnčeka a zohrievame. Keď začne vrieť, na miernom ohni za stáleho miešania varíme ešte asi 10 minút.

37

gastro

|

pripravila mária lučetincová |

Pochúťková žemľovka

Haruľa s kyslou kapustou

Potrebujeme: 5 rožkov, 250 g tvarohu, 4 vajcia, 1 balíček ovocného pudingu, 1 l mlieka, 5 lyžíc cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 4 jablká, čokoláda na varenie.

Rožky pokrájame a dáme ich do hlbšej misy. Pol litra mlieka rozmiešame s 2 vajíčkami a 2 lyžicami cukru a polejeme ním rožky. Z prášku uvaríme podľa návodu puding. Jablká očistíme a postrúhame.

Do vymasteného pekáča rozložíme polovicu rožkov a postrúhané jablká.

Vylejeme na ne puding, rozotrieme tvaroh rozmiešaný s 2 vajíčkami a vanilínovým cukrom.

Napokon rozložíme druhú polovicu rožkov. Žemľovku dáme piecť do vyhriatej rúry asi na pol hodiny. Hotovú ju polejeme čokoládovou polevou.

Potrebujeme: 750 g zemiakov, 1 cibuľa, 5 strúčikov cesnaku, soľ, mleté čierne korenie, majorán, 1 lyžička rasce, 3 vajcia, 50 ml sladkej smotany, 5 lyžíc polohrubej múky, 250 g kyslej kapusty, 150 g údenej slaniny, petržlenová vňať.

Zemiaky ošúpeme, umyjeme a postrúhame. Osolíme ich, pridáme koreniny, pokrájanú cibuľu i roztlačený cesnak, vajcia rozmiešané v smotane a múku.

Všetko spolu dobre premiešame.

Cesto rovnomerne rozotrieme na vymastený plech a pečieme asi 40 minút.

Potom haruľu posypeme vrstvou kyslej kapusty a ešte krátko zapečieme.

Haruľu pokrájame na porcie a každú posypeme na pásiky pokrájanou opraženou slaninou a ozdobíme posekanou petržlenovou vňaťou.

Rady do kuchyne – Ak vám chlebíčky v načatom vrecku zvlhli, chrumkavosť im ľahko vrátite. Skúste ich na 30 sekúnd vložiť do mikrovlnky alebo, ak práve pečiete, do elektrickej rúry. Budú opäť ako čerstvé.

– Niektoré druhy zákuskov treba po upečení z plechu vybrať. Aby ste ich vyklopili jednoduchšie, vysteľte 38

pekáč papierom na pečenie tak, aby na oboch stranách aspoň kúsok prečnieval. Cesto sa neprilepí o boky plechu a vyklopíte ho bez porušenia.

– Pri príprave pokrmov v pare by mali mať všetky suroviny približne rovnakú veľkosť. Časť nádoby nechajte voľnú, aby mohla para voľne cirkulovať.

|

& michal ďurovka |

Novoročná estráda v Kysáči V sobotu 29. decembra 2012 vo veľkej sále KIS Kysáč prebiehalo tradičné podujatie – Novoročná estráda.

Podobne ako predchádzajúce roky aj tentoraz sa diváci pobavili v spoločnosti členov všetkých odbočiek KIS, ktorí prezentovali to, čo počas roka 2012 vo svojej oblasti urobili a čím predstavovali Kysáč na rôznych festivaloch, prehliadkach a podujatiach doma a v zahraničí a dosiahli aj pozoruhodné výsledky.

Na jagavom javisku v trojhodinovom programe sa striedali detské folklórne súbory Krôčik, Slniečko a Vienok, FS Vreteno, ako i spe-vácke skupiny detská, dievčenská, ženská a mužská. Z mladších sólistov spievali: Milan Joković, Jana Ďurovková, Andrea Miháľová, Nina Francistyová a Aňa Kardelisová a z tých skúsenejších Vladimíra Kolárová, Ján Francisty, Juraj

Detská spevácka skupina

So ženskou speváckou skupinou zaspievala sólo členka Mária Hlaváčová

DFS Vienok uviedol Vítanie jari

Kulík a dueto Anna Marčoková a Ján Ravza. Tanečníkov a spevákov sprevádzal orchester pod taktovkou Miloslava Kardelisa – harmonika, a boli tu ešte Nelu Žuržovan – gitara, Jougen Homa – husle a Zoltan Fabian – kontrabas.

Melódie lahodiace uchu na gitare zahrali gitaristi hudobnej dielne Saša Vrška, Ivan Martiš a Peter Ďurovka. Humoristickými vystúpeniami početné obecenstvo rozosmiali kysáčski herci.

V novoročnej gratulácii riaditeľky KIS Anny Chrťanovej-Leskovac boli zrekapitulované všetky vlaňajšie podujatia ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, ako i zájazdy a úspechy ochotníkov. Na záver programu nasledovala tombola, o ktorú sa darčekmi pričinili početní sponzori a program moderovali Denisa Miháľová a Ivan Privizer.

Dievčenská spevácka skupina

|

& marína hríbová |

Benátky po polnoci: začiatok ohňostroja

Bolo by romantické plaviť sa gondolou po benátskych kanáloch

Za novoročnou krásou K

ráľovná Jadranu, mesto kanálov a palácov... alebo voda a paláci, odčitovanie: o koľko hodín a minút vyprevadíme starý a pevnina, dlhá história a pochybná budúcnosť, vzdušná privítame nový rok...

Boli to nezabudnuteľné zážitky. Nikto a nič nám ich nemôže elegancia a matná melanchólia. Po tisíc rokov bolo mesto jednou z najväčších námorných mocností. Dnes niekdajšia sláva zobrať zo srdca. Aj fotografie sú len fotografie ako dokument, ale opadla, mesto stratilo lesk, leží mimo času a priestoru. Na jeho pravý pocit, to pravé plesanie vedľa srdca a pohľad očí na tú ubolenú krásu určite nezabudnete. Majú dva typy ulíc – kanály krásu – to môže zažiť len ľudská bytosť, ak navštívi toto mesto.

V Taliansku je to tak presnejšie. Čiže a chodníky. Áno, sú to Benátky. v Benátkoch veľký ohňostroj nezačína Neviem ani sama, čo je to vo mne hneď o polnoci, o 00:00, ale o pätnásť také silné, také mocné, že Benátky aj minút neskôr... Ohňostroj a jeho sila, farba napriek tomu, že som ich už raz navštía krása na nebi – podľa tohto si budem vila, aj naďalej ma veľmi lákajú... Čo to pamätať prvé minútky neznámeho 2013. fascinujúce v sebe skrývajú? Meno, arroku... Ohňostroj pramenil z loďky, teda chitektúru, históriu alebo naozaj neznáz mora, a bol natoľko silný a veľký, že mu a lákavú budúcnosť? Alebo je možno zafarbil celú, celučičkú oblohu. V tom naozaj niečo v maskách, pod ktorými sa okamihu sme vypli fotoaparáty a kochali skrýva táto kráľovná Jadranského mora? sa v kráse pre dušu a srdce, užili sme si Neviem! Ale vstúpiť do nového roku obraz, ktorý nám Benátky v tom okamihu 2013 práve v tomto meste bol pre mňa vďačne a nesebecky ponúkli... Tlkot poháveľkým, priam ohromným zážitkom... rov, pohľad na krásnu nočnú hladinu, Oslava Nového roku je vždy pod veľkým úsmev na tvári a nová strana do života sa otáznikom. Kam odísť? Novoročné začala písať... Vyprevadili sme starý a priovzdušie vie byť pod veľkým stresom... vítali nový záhadný rok. O druhej hodine Čo si obliecť, aký účes si dožičiť, ako sa Aj zmoknutá je fotogenická ráno loďkou sme sa vrátili späť do hotela... vyhnúť niektorým veciam, ktoré sa dejú z roka na rok, lebo oslava Nového roku, aj keď je nová, je vždy O dva dni sme znovu navštívili Benátky... V to januárové ráno, a prevažne všade tradičná. Preto je najlepšie zbaliť sa, vyhľadať kým sme v reštaurácii pri káve ochutnávali taliansky sladký koláč kanceláriu, ktorá ponúka zľavu na novoročné sviatky, a – od- podobný nášmu srbskému kuglofu alebo slovenskej bábovke, cestovať. Zažiť a prežiť nádherné novoročné chvíle inak a tak- kvapky dažďa kropili okno . Deň predtým, keď sme navštívili Veronu, bol slnečný, a práve teraz, keď sa máme znovu vrátiť do mer za rovnaké peniaze.

Taliansko... Ráno sme docestovali do Terstu. Voľakedy, po- mesta vody a turisticky zažiť Benátky – prší! Ak už počasie zlyhačas SFRJ, to bolo pre nás mesto nákupov. Dnes je to tichučké lo, naša nálada sa nezmenila. Nasadili sme úsmevy a nedovolili mesto. 31. decembra 2012 sme sa poprechádzali popri mori a počasiu, aby pokazilo nastávajúci, ale aj ten predchádzajúci zážikochali sa v kráse zimného decembrového, aj keď slnečného tok. A tak sa loďka už kolísala morom smerom k benátskemu dňa, pozerajúc sa na obletujúce čajky v prístave. Pokračovali prístavu, kvapky dažďa nechávali stopu, kým zvedavé tváre cessme cestou do Palmanova outlet village, kde sme mali 4 – 5 tujúcich pozerali na hladinu. A keď sme nohou vykročili na pevnihodín na nákupy. Predvečerom sme docestovali do turistického nu Benátok, sprievodca nám ukázal, kde si možno kúpiť dáždniky, mestečka Lido di Jesolo a ubytovaní sme boli v hoteli vzdiale- keďže sme si ich nechali doma, v Srbsku ☺. Tak sa nám dáždnik nom na 3 minútky od veľkej piesočnatej 9-kilometrovej pláže. s celkovou nálepkou Benátok, vyrobený v Číne (stál 10 eur), stal Keď sme si trochu oddýchli, šli sme si obzrieť toto veľmi zaují- dobrou a peknou pamiatkou a nezabudnuteľným zážitkom z dažmavé mestečko. Dostali sme sa k pobrežiu a obdivovali vlny divých Benátok... Mesto žilo a nikto z turistov z celého sveta sa v tme... Zvláštny pocit: december, more, zima a vlny v tme... vôbec nesťažoval na počasie. Iba jedna čajka nemala dobrú nálao 20. h sme v prístave Punto Sabioni nastúpili do loďky, ktorá du, nemohla letieť, nuž sa ponevierala po Námestí Sv. Marka. Tak nás Benátskou lagúnou zaviezla po kráľovnú Jadranu, mesto sa stala fotomodelkou všetkých okoloidúcich. Zostala na tom kanálov a palácov, totiž do Benátok. V zázračnej noci nás priví- daždi, my sme sa aspoň mohli skryť do kaviarne, z ktorej sme mali tal lesk a blesk jedného z najkrajších miest nielen v Európe, ale krásny pohľad na mosty, spájajúce dva brehy. Spev spevákov na aj vo svete... Novoročné ovzdušie, na stovky tisícok turistov na gondolách, ktoré sa plavia kanálom, akoby šiel s melódiou dažjednom mieste, k tomu pod maskami. A čaro sa začalo... Na ďa... Hádam sa nesplnia zlé predtuchy, podľa ktorých by Benátky Námestí Sv. Marka bola hlavná fiesta a na špeciálnom javisku mali byť zaplavené. Dúfam, že toto nedoceniteľné bohatstvo stála veľká maska – maskot Benátok v diamantoch... Ponad, na predsa len zostane na zemi.