Rovina 2015 03 04

SLOVENSKÝ MAGAZÍN

číslo 3 – 4, 2015 ročník 22 cena 100 din

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec

SIMPLY CLEVER

e-mail: msbp@neobee.net

Oprávnený servis M. Kardelisa 22, Kysáč Tel./fax: 021/827-364 Bul. M. Pupina 1/IV 21000 Nový Sad Tel./fax: +381 21 422 989 e-mail: office@rada.org.rs www.rada.org.rs

Autoservis Triaška Ján Triaška · podnikateľ Báčsky Petrovec 021/780-382

|

"&

andrej meleg |

Ako sa robí kniha?

Rovnako uzrela svetlo sveta aj kniha Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Mladá autorka na prezentáciu zavítala s dielkom Jednozubý úsmev. Jej životná cesta sa začala v Jánošíku, tu rástla, i chodila do školy. Svoju Jánošíčanku prišli podporiť nielen deti zo základnej školy, ale aj príbuzní, kamaráti a milovníci pekného slova z Jánošíka a okolia. Úvodné slová patrili riaditeľke Základnej školy Zuzane Halabrínovej, ktorá vyjadrila potešenie, že sa aj v takom malom prostredí, ako je Jánošík, vyskytla možnosť nazrieť do vydavateľskej kapsy Slovenského vydavateľského centra a vypočuť plány do budúcna. Srdečne pozdravila aj Katarínu Mosnákovú-Bagľašovú, ktorej knižný debut bol potom predstavený. Pred prezentáciou knihy Vladimír Valentík vysvetlil deťom a ostatným prítomným, aké edície jestvujú v petrovskom vydavateľstve a pospomínal všetky knihy, ktoré boli vydané v roku 2014. Ďalší priebeh prezentácie prebrali žiačky jánošíckej školy Tijana Gabrišová a Anežka Horniaková, ktoré viedli program ako svojské interview so spisovateľkou a riadite-

ľom vydavateľstva. Autorka ochotne odpovedala na otázky moderátoriek a detí. Zaspomínala si na svoje detstvo v Jánošíku, odkiaľ čerpala inšpiráciu na písanie väčšiny poviedok. Rozprávala o svojich spisovateľských začiatkoch, o zážitkoch s kamarátmi a bratom, rozpamätala sa aj na časy, keď bola folkloristkou a choreografkou v jánošíckom folklórnom súbore. Deťom sa tieto príbehy páčili, až mladej autorke nedovolili ani zakončiť prezentáciu, neustále sa vyzvedali zaujímavosti o jej živote v melebnej dedinke a o písaní poviedok, básničiek a kníh.

Pod dohľadom učiteľky Martiny Zríniovej si deti pre všetkých prítomných nacvičili aj divadielko podľa jednej z rozprávok – Ako sa lahôdky poklbčili. Zaujímavé sú ďalšie veselé príhody: Jednozubý úsmev, Škŕkavka, Banátsky korčuliar... Knižku pokrstili priamo na prezentácii. Tej cti sa dostalo jánošíckemu farárovi, Kataríninmu kamarátovi z detstva, Slaďanovi Danielovi Srdićovi. Pomohli mu pritom deti, oblečené ako anjeliky, ktoré krstili knihu mydlovými bublinkami. Teraz kniha môže pokojne cestovať k čitateľom a žiť si svoj večný život.

Na záver stretnutia riaditeľ SVC Vladimír Valentík odovzdal knižné darčeky vydavateľstva pracovníčke Obecnej knižnice Vuka Karadžića v Alibunári, oddeleniu v Jánošíku, Ľudmile Gábrišovej a riaditeľke Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku Zuzane Halabríniovej.

Na predajnej výKatarína Mosnáková-Bagľašová stave publikácií Slovenského vydavateľského centra po prezentácii si prítomní mohli zadovážiť najnovšie tituly. Bez knihy domov odišiel v ten slávnostný krstinový deň málokto. Veď do školských tašiek i na tváre chlapcov a dievčat pribudol rozprávkový úsmev. •

Knihu Jednozubý úsmev pokrstil pán farár Slađan Daniel Srdić, a to mydlovými bublinkami

Knižný darček SVC prijala riaditeľka Základnej školy T. G. Masaryka Zuzana Halabríniová

... opýtala sa smelo odvážna školáčka jánošíckej Základnej školy T. G. Masaryka riaditeľa Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca. Prezentácia minuloročného vydavateľského plánu na podujatí Zima s knihou v tejto banátskej dedinke 12. februára tak dostala patričnú dynamiku a niesla sa v duchu hravej zvedavosti, takej vzácnej, a predsa takej príznačnej pre detské hlavičky.

Riaditeľ jej to stručne vysvetlil a všetkým bolo oveľa jasnejšie, ako sa rodia knihy.

Riaditeľ SVC Vladimír Valentík a autorka knihy Katarína Mosnáková-Bagľašová

editoriál

| ján hlaváč |

Dokážete potešiť aj zaujať?

z obsahu Byť svoja za každú cenu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Rodiná holičská tradícia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Aké drevo, taký klin, aký otec, taký syn . . . . . . . . . 7 Slováci z Orientu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Pavel Povolný-Juhás . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Krása konskej sily . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Okamihy z našich stretnutí . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Zima a vítanie jari s knihou . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Sladká päťdesiatka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 Zázračná kniha. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 3 hrivny z Kysáča . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Mozaika z Kysáčskej školy . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Kolárovci v Pivnici – pivňickí Koláráci . . . . . . . . . . 21

SUR

ROVINA Ul. Ruda Hrubíka 9 Báčsky Petrovec Tel.: 021/780-429

Vitajte u nás!

Mesiac apríl je štvrtý mesiac v roku gregoriánskeho kalendára. Jeho pomenovanie pochádza pravdepodobne z latinského Aprilis, čo znamená otvoriť...

Z toho si dovolíme vyvodenie, že sú nám brány otvorené do všetkého. Akoby len včera bola Veľká noc, keď sa chodilo v našich dedinách hore-dolu ulicami a hlavne mládež oblievala známych a rodinu a, samozrejme, chlapci dievčatá. Či už to boli oblievačky také tradičné, ako ich pred niekoľkými rokmi nahrávala TV Pančevo vo Vojlovici, tiež so zábavou, alebo len bežné, keď mládenec oblial v pondelok dievku a dievka potom v utorok mládenca. To sa akiste dozvieme až po čase v niektorom médiu.

Nechcel som písať o tradícii, veď tú už dobre poznáme, ide o čosi iné. Spomenul som si na jeden rozhovor pred desiatimi rokmi, keď som sa stal šéfredaktorom vášho a nášho rodinného magazínu Rovina. Ako čerstvý šefredaktor obvolal som po prvom vytlačenom a rozposlanom čísle všetkých kolportérov a opýtal som sa na ich mienku o čísle, lebo takto priamo sa mi zdalo ako z pravej ruky. A tak som otáčal čísla so znamymi i neznámymi ľuďmi. Jedného dňa na rad prišla i pani učiteľka Evka Lenhartová z Vojlovice. Povedala mi takto: „Dlho už rozmýšľam, že vám zavolám alebo napíšem list do redakcie. Možno je takto i lepšie, zavolali ste a ja vám rovno do telefónu poviem svoju mienku, akákoľvek je – buď pozitívna alebo negatívna. Veď to mám v krvi ako učiteľka, známkovala som žiakov a tak i vás teraz oznámkujem. Hádam sa mi nenahneváte, keďže sme sa ešte osobne nezoznámili, ale mnoho toho o vás viem.” Tak sa pani učiteľka pustila do rozprávania: „Viete, ja si dovolím aj nášmu pánovi farárovi povedať svoju mienku a tak aj vám poviem, čo sa mi páči a čo nie. Po prvýkrát som si vás všimla, keď ste so Svetluškou na škole boli robiť rozhovory so žiakmí.

Pod ruku mi občas príde i mládežnícky časopis Vzlet a tak si i to prečítam. Potom nasledovalo Stretnutie pod lipami v našom parku za kostolom. Všimla som si, že píšete občas i do novín, ale najviacej vaše fotografie...

Poďme už k veci. Bola som i kolportérkou Roviny, ešte od prvého čísla, ale už teraz som sa toho vzdala. No Rovinu si aj napriek tomu prečítam od prvej po poslednú stranu a akiste patrím medzi vašich najstarších čitateľov. Keď prečítam magazín, tak sa už teším na ďalšie číslo. Svojou prácou mi robíte radosť a s veľkým zanietením čítam stranu po strane. Veď vyberať si strany nemá zmysel, a takto mám prehľad celého čísla. Mnohokrát i ľuďom prerozprávam obsah a na ten spôsob pribúdajú i noví predplatitelia. Niekedy si želám, aby Rovina mala viacej strán, pretože ma zarmúti, keď sa dostanem k poslednej strane. Ste potechou v každodennom živote, rada čítam a vážim si vašich dopisovateľov.

Sú skvelí, kde len nájdu také priliehavé témy, o korých sa ešte nepísalo. Ani by som nevedela, že v každom prostredí žijú a pôsobia takí zaujímaví a nepovšimnutí ľudia...”

A ako roky plynuli, tak sme si s pani učiteľkou volali aspoň raz do mesiaca. Niekedy som potreboval radu, inokedy sa iba ozvať. Vždy, keď mi bola potrebná určitá mienka, pani učiteľka bola pohotová a ešte stále aj je vnímavým pozorovateľom svojho prostredia. Medzičasom sa vzdala kolportérovania, ale radiť predsa neprestala. Veď nie darmo sa hovorí, že stretnúť a porozprávať sa so starším a skúsenejším človekom je hotová múdrosť...

Nuž toľko to k tej ľudskej otvorenosti štvrtého mesiaca.

Nezdá sa vám, že takí otvorení a úprimní by sme si v živote mali byť nielen v apríli, ale aj častejšie? •

3

interview

|

marína listmajerová /

maja miloševićová |

Byť svoja za každú cenu Osemnásť rokov v malej banátskej dedinke Jánošík vyrastá krásne rozspievané dievča, plné života, energie, vždy s úsmevom na tvári, lebo si uvedomuje, že úsmev zohreje srdce a každého poteší. Je to Maja Miloševićová, žiačka Jazykového gymnázia vo Vršci. Tancuje a spieva a na dôvažok je aktívnou členkou ev. mládeže v Jánošíku. Mikrofón akoby jej bol najlepší kamarát, nohy vždy pripravené do tanca a pery v každej chvíli môžu zaspievať pesničku. S Majou, mladou, atraktívnou a skvelou Jánošíčankou sa spoznajú aj čitatelia nášho a vášho rodinného magazínu Rovina.

– Ako by si seba predstavila našim čitateľom, ktorí Ťa nepoznajú?

Menujem sa Maja Miloševićová, pochádzam z Jánošíka, mám osemnásť rokov, milujem život, žijem ho naplno a dýcham plnými pľúcami.

– Aké bolo Tvoje detstvo?

Ako malá som bola veľmi hyperaktívne dieťa. Každé ráno, keď som vstala, opýtala som sa mamy: Kde dnes pôjdeme?

Vždycky som chcela všetko vedieť, všade byť, všetko skúsiť.

Myslím, že je to definícia môjho detstva.

– O čom si snívala ako malé dievča?

Pretože som kreatívna a vynaliezavá mnohokrát som snívala o rôznych veciach, ale najviac o tom, že budem speváčkou, tanečníčkou, všetkým tým, do čoho mám vložiť energiu.

– Kedy a ako sa v Tebe zrodila túžba a láska stať sa časťou kultúrneho života jánošíckych Slovákov?

V spolku si aktívna, tancuješ, spievaš, i v speváckej skupine... Aké sú Tvoje zážitky z kultúrneho života?

Myslím si, že mládež z Jánošíka odchádza, málo nás tu zostalo, a preto som hrdá na to, že pochádzam z Jánošíka, mám vôľu aj tancovať a spievať pre našu osadu.

Zážitky sú mi krásne z kultúrneho života, lebo máme tu naozaj dobrých spevákov a tanečníkov, len mi je ľúto, že nás je stále menej.

– Ako sa cítiš, keď vyjdeš na javisko? Čo je ľahšie pre Teba, zobrať si mikrofón do rúk a zaspievať, alebo zatancovať?

Veľmi ťažká otázka. Pekne sa cítim na javisku, lebo je to priestor, kde môžem ukázať, čo viem a na čom pracujem. Chcem aj tancovať aj spievať, lebo už keď mám talent aj na Maja ako modelka tanec aj na spev,

4

ťažko mi je rozhodnúť sa len pre jedno.

– Jánošícky spolok je jeden zo zriedkavých spolkov, kde je predsedníctvo len mládežnícke.

Celý spolok je v rukách vás mladých ľudí. Povedz, ako fungujete, ako ste sa vynašli v takej úlohe?

Spolok je malý, ale všetci držíme spolu a usilujeme sa dobre fungovať, veľmi dobre sme sa vynašli.

– Na ktorých festivaloch si sa zúčastnila a aké Maja Miloševićová odmeny si získala?

Mnoho festivalov, mnoho odmien... Od jánošíckeho festivalu Jánošícke perly a V Šandore na bráne po festivaly na Slovensku a v Rumunsku. Dostala som odmeny zo strelectva a z rybárskych súťaží, môžem sa pochváliť víťazstvami z basketbalu...

Na Veľkonočný pondelok Maju chlapci obliali vedrami vody

– Ktorá Ti odmena najväčšmi prirástla k srdcu?

Najvzácnejšia mi je odmena z roku 2011, keď som získala prvú cenu na festivale Rozspievané klenoty v Kovačici.

– Tvoja najobľúbenejšia pesnička, ktorú si spievala...

Je to pieseň, ktorú som aj nahrala v štúdiu: Láska je sloboda.

– Si aj členkou evanjelickej mládeže a spievaš sólo aj v kostole na rôznych programoch. Ktoré piesne sú Ti bližšie srdcu, náboženské alebo ľudové? Môžu sa vôbec porovnať?

Nemôžu sa porovnať, alebo ich ja nemôžem porovnať.

Inak ich cítim, viacej emocií vložím do náboženských pesničiek.

– Zúčastnila si sa aj na Televíznej šou Pusti svoj glas v TV Vršac. Povedz nám niečo o tom.

Je to šou známa na území Banátu, vo všetkých stredných školách a ja som vystúpila v mene môjho gymnázia, len tak,

|

marína listmajerová /

maja miloševićová| interview

zo žartu, lebo v našom gymnáziu bolo veľmi málo kandidá– Ako žije tov. Postúpila som do semifinále s piesňou skupiny Negativ a ako sa zabáva – Ja bih te sanjala. O pár dní má byť semifinále, tak držte mi mládež v Jánošípalce. Keď vyjde rodinný magazín Rovina, už budú známe ku? výsledky.

Stále nás je me– Aký je život v žiackom domove? nej, mnohí pricháVšelijaký. Z jednej strany je dobre, že sú tam vždy ka- dzajú len počas maráti a nikdy nie je nuda. Žiacky domov ako taký je dobrý, väčších sviatkov, ale niekedy mi chýba predsa môj dom, rodičia a rodný Já- takže nežije toľko nošík. mládeže v Jánošíku – Aké máš ďalšie plány, čo po ukončení gymnázia? ako skôr, ale som Nateraz ešte premýšľam, či študovať anglický jazyk alebo rada, že koľko-toľko slovenský jazyk v Novom Sade. sa s mládežou robí – Tvoj idol... v kostole a aj vo Mama a otec sú mi opravdivými idolmi. folklórnom spolku – Tvoj koníček... zachovávame kulFotografia, milujem fotografovanie. túrny život Jánošíka.

– Vyfotografované zábery svedčia, ža naozaj miluješ fotografiu. Kedy sa zrodila láska k fotografii?

Kamarát z triedy sa tým od malička Maja rada tancuje zaoberá, mnoho fotografuje, tak často som mu aj sama – Ako tráviš bola modelom. A za voľný čas? tú moju ochotu ma Voľný čas rada potom začal zaúčať trávim na koníčky fotografovaniu, tak ako sú fotografia, i mňa samu fotoutekanie, kamarágrafia zaujala, ako i tenie, ale nemám samotné fotografotoľko voľného času, vanie, a mnoho koľko by som chcela. som sa od neho – Čo si myslíš, naučila. v čom spočíva Členovia hudobnej odbočky v žiackom domove vo Vršci – Čo pre Teba ľudské šťastie? znamená fotografia?

Na túto otázku nemôžem presne odpovedať, lebo sa aj ja Fotografiou sa pýtam, čo ľudí v dnešnej dobe robí šťastnými. Ale z mojej dá ukázať mnoho- perspektívy myslím, že človek môže byť šťastný, len keď mu krát to, čo sa slo- je plné srdce, keď má svojich blížnych pokope, väčšie šťastie vami nedá opísať. od toho niet.

Myslím si, že dobrá – Tvoje životné motto? fotografia môže Byť svoja za každú cenu. mnoho toho opísať, – Dosiahla si cieľ svojho života? čo slová nedokážu.

Nie, ale som so svojimi osemnástimi rokmi spokojná – Čo všetko fo- s tým, čo som doteraz urobila. Mám nádej, že je ešte mnoho tografuješ? toho predo mnou.

Všetko možné, – O čom dnes snívaš? pejsáže, každodenNechať stopy za sebou, lebo je priveľa ľudí na zemi, a proste né situácie, úsmeby som sa chcela vyčleniť a nechať stopu po sebe. vy, všetko, čo nám – Tvoje plány do budúcna? život prináša.

Skončiť gymnázium a potom fakultu. Ďalej neviem kam – Čo pre Teba ma už život zavedie. znamená Jánošík?

– Ako vidíš seba o takých desať rokov?

Môj domov je tu, Ako šťastnú osobu, ktorá koná robotu, z ktorej sa dá tu som odrástla, normálne žiť, má rodinu... Myslím si, že je to cieľ každého emotívne som naň mladého človeka. viazaná. V Jánošíku Maja, buď navždy svojou, ako si aj doteraz bola, mám kamarátky, nájdi v sebe odvahu nasledovať svoje srdce a vlastnú rodinu, tancujem a spievam v spolku, intuíciu, lebo už dopredu vedia, čím sa skutočne chceš mám rada náš slo- stať. Snívaj svoje sny otvorenými očami a pozeraj sa venský jazyk, naše na život a budúcnosť ružovými okuliarmi... Ďakujem Ti obyčaje, proste všet- za tento rozhovor a nech sa Ti všetko, čo v živote začMaja ako modelka ko, čo je vôkol nás. neš, aj podarí ukončiť. •

5

interview

|

&

vladislava havranová a archív adama ľavrošku |

Rodiná holičská tradícia K

aždý človek na tomto svete je predurčený na niečo, každý hneď ten večer mi dal do ruky nožničky (a to ešte tie malé, na dostal od Boha nejaký dar. A tak je to aj dobre. Ten, kto je nechty, iné sme tam nemali), hrebeň a strihal som. Celý som sa spotil, ale kolega bol spokojvo svojom povolaní „doma” a má ho rád, je ozajstným ný. Zajtra som ostrihal ďalšieho kumštárom. Pozitívny, veselý, prívetivý, žartovlivý a odkolegu v letovisku a potom to už borník vo svojom remesle – taký je i Adam Ľavroška z Arašlo. Tak sa začalo moje kaderdáča, dedinský holič. níctvo.

Holičstvo je tradíciou vo Vašej rodine...

Roku 1991 som bol v tej vojne – Áno, holičstvom sa zaoberali aj môj „apka” (starý a tam im bol potrebný holič a kaotec) Adam, aj „apa” (môj otec) Adam a teraz aj ja, teda derník. Z domu mi manželka je to už tretia generácia holičov v našej rodine. Mám priniesla moje kadernícke náčidcéru, ktorá je teraz v druhom stave, mala by mať chlapnie, keďže to, čo tam mali, bolo ca. Takže teraz už len ak by ten môj vnuk pokračoval už tupé. Takže aj v takých chvíďalej v tejto rodinnej tradícii. ľach som sa môjmu remeslu ve„Apka” kedysi „vyberal” aj zuby ľuďom po dedine noval. a riadne aj „púšťal krv” tým, ktorým to bolo potrebné Pán majster Adam pri práci Existuje aj taký kadernícky skrze tlak a podobné ťažkosti. Ukážem vám aj tie náčinia, ktorými to robil. Môj „apa” tiež vybral pár zubov. Mám ešte aj žart o tom – aký je rozdiel medzi dobrým a zlým účesom. Odtie kliešte v dielni. Po dedine aj mňa niektorí ľudia volali, aby poveď je – 2 týždne. ☺ Koľkých zákazníkov máte? som im vybral zuby, no ja som to nikdy nerobil.

– Riadne chodím raz týždenne, v piatok, holiť domov, mám Tomuto remeslu som sa naučil od otca. Otec sa to tiež naučil od svojho otca. Už od môjho desiateho roku som pomáhal ot- viacerých starších a chorých zákazníkov, ktorí do holičstva necovi, keď to bolo potrebné, mydlil som tváre zákazníkov. Neja- môžu prísť. K jednému zákazníkovi napríklad už 15 rokov choká škola pre holičov ani neexistuje, je len kadernícka. Otec dím domov. Okrem toho mám aj svojich riadnych zákazníkov, ktorí sa chodia holiť ku mne do holičstva. prestal holiť asi 6 týždňov pred svojou Viacej sa chodia holiť starší ako mladší ľusmrťou. Vtedy som intenzívne začal dia, no sú všelijaké prípady. Niektorí záv holičstve pracovať ja a robím to, hľa, kazníci z mesta, teda zo Zreňaninu, sa už 20 rokov. chodia riadne holiť ku mne.

V minulosti boli v dedine hádam aj Každodenne si riadne vediem evidenciu štyria holiči. To bolo obyčajou chodiť sa o tom, koho holím alebo strihám. holiť k holičovi. Keď prišiel holič do Vaše osobné anekdoty z holičského židomu, oholil potom hneď všetkých mužských členov, ktorí boli v dome. vota...

Holím britvou, niekedy aj žiletkou.

– Mal som zákazníka, ktorý sa chodieval Britvu ostrím v Novom Sade, no veľmi holiť ku mne a keď nemohol sám prísť, dcéra z Nového Sadu ho ku mne priviezje potrebné vedieť ju aj „apcigovať”. To la. Vtedy som ešte chodil holiť po domoch je ako keď si mäsiari naostria nože v nedeľu, keďže som bol zamestnaný. a potom nimi ešte doma prejdú po tej Domáca pred holičstvom Jeho dcéra ma stretla raz v nedeľu, keď osi na ostrenie. Starý otec ostril nože som šiel holiť, a spýtala sa ma: „Majstore, jel vi idete i po ešte tu v Zreňanine, vtedy sa to ešte mohlo aj tu robiť. Čo Vám z rozprávaní starého otca a otca o tomto remesle kućama? Zašto moj tata kaže da ne idete?” Ja som jej na to so žartom povedal: „Zato što se kaže da kod vas Srba posle brice zvlášť utkvelo v pamäti?

– Existuje pravdivá udalosť o tom, že prišiel raz jeden známy u kuću samo pop dođe.” O týždeň, v nedeľu, som ho potom šiel z Nemecka a rozbolel ho zub. Odišiel k zubárke a tá mu to oholiť domov a on v utorok zomrel.

A takých zaujímavých udalostí je ešte veľa. „maľuvala” (röntgenovala) a videla, že sa nedá oprávať, tak mu zub vybrala. Až potom videla, že vybrala zub, ktorý bol vedľa, Čím ste sa v živote ešte zaoberali, kde ste boli zamestnaný?

– Dvadsaťpäť rokov som pracoval v spoločnosti Šinvoz teda zdravý zub. Hlavné je to, že musel zaplatiť vyberanie oboch zubov, na čo sa on potom aj sťažoval. Podobný príklad je v Zreňanine. Tam som tiež strihal mojich kolegov. Samozrejme, aj tento: totiž, keď môj „apka” chodil holiť po domoch, lebo že som im to neúčtoval. vtedy ani jeden holič nemal dielňu, Prečo práve holičstvo? prišiel raz v noci do jedného domu.

– Je to rodinná tradícia. Priznám sa, že pre mňa to bolo najprv ako Oholil tam koho mal a vrátil sa domov. hobby, ale potom som si to celkom Tu zrazu prišiel jeden sused, že ho bolí zub a chce, aby mu ho „apka” vybral. obľúbil.

Mám také 3 pravidlá: prvé – muBola už noc a aj „apka” bol unavený, takže naraz ten človek vraví: „Ten zub sím robiť tak, aby zákazník bol popri!” Nuž, čo sa dalo robiť, vybral mu s mojou prácou spokojný, druhé – záaj ten, ale povedal mu: „Za ten druhý kazník sa musí cítiť príjemne, tretie – neplatíš!” ak to ešte môže byť za nejakú slušnú Ste aj kaderníkom... cenu, budú zákazníci najšťastnejší.

– Mal som 16 rokov a počas leta Nejaký odkaz pre čitateľov Roviny...

Muži sa počas sviatkov a v nedeľu schádzali som pracoval v mestečku Promajna pri – Vždy hovorím, že každé remeslo pred barbierňou a hrali karty Makarskej, teda v Chorvátsku, v jeda každé povolanie treba robiť s chunom letovisku. Jednému kolegovi sa bolo treba strihať a sťa- ťou. Len vtedy to bude urobené, ako sa sluší. žoval sa, že kvôli tomu musí ísť do Makarske. Ja som spomePrajem vám ešte mnoho ďalších zákazníkov a veľa úspechu nul, že keby tu bol môj otec, ten by ho ostrihal. Keď to počul, v práci. •

6

|

&

ružena kraticová |

Aké drevo, taký klin, aký otec, taký syn

B

ulharské porekadlo hovorí i takto: – Stromy rastú na bové, agátové, topoľové. Skorej som sošky natieral sazemi pre potešenie. Drevo je aj v piesňach ospieva- dolínom alebo lakom a teraz ich natieram voskom, lebo sa tak lepšie vidí štruktúra né, aj pre básnikov inšpirádreva. ciou. A pre Ondreja Urbana, – Kde nachádzaš inšpiráPadinčana, vďačný materiál ciu alebo čím sa inšpiruješ? na sošky. Drevo je vďačný Zaujali ma starodávne materiál na rôzne výrobky. práce a udalosti ako napríkTreba ho dôkladne poznať lad – človek sedí na sude, a rozumieť mu, aby sme alebo je vincúr, alebo symvedeli využiť jeho silné bolizuje donášanie vody, ako stránky a potlačiť tie menej sa to robilo v minulosti; fiprijateľné. Spracovanie dregúrka padinskej ženy, ktorá va nie je príliš náročné pre drží kozľa; človek píli drevo, človeka, ktorý má primerané drží kôš s nazbieranými teknáradie v dielni a vzťah vicami. Rád dávam drevu k manuálnej práci. Domáce podobu rôznych živočíchov. majstrovanie sa mu doslova Hneď na začiatku som urobil ponúka. Kým sa však pustídcérin Alenin portrét, ktorá me do jeho spracovania, Ondrej Urban je teraz už gymnazistkou. vyberme si správny materiál – Si členom v kovačickom združení Kreatornica. Ako a venujme pozornosť jeho dôkladnej príprave. Práca funguje toto združenie? s drevom je voňavá, krásna, upokojujúca.

V Kreatornici každý z nás robí niečo iné: niekto pletie, – Ondrej, ako sa to začalo, kedy si prejavil záujem o iný zasa maľuje... Takým spôsobom je ľahšie zúčastniť drevené figúrky?

Otec sa zaoberal drevom, bol tzv. pintier, a starý otec sa na rôznych výstavách, jarmokoch alebo bazároch. Na robil i nábytok, ešte máme zachované stoličky a stôl, pláne máme aj výstavy v zahraničí.

– Máš aj objednávky? Nebyť tvojho hosťovania v TV ktoré on urobil. V detstve som si aj sám stružlikal pre seba hračky. Pamätám sa na jeden taký príbeh zo svojho nevedela by som, že sa niekto v Padine takýmto niečím detstva – starý otec si prichystal dosku a ja som si z nej zaoberá...

V lete ma oslovila Mária spravil meč. Samozrejme, to ho veľmi Raspírová, či by som pre rozhnevalo. A ja som sa len chcel hrať medzinárodnú výtvarnú na Sandokana. kolóniu neurobil sošku Mi– Mal ešte niekto z tvojich súrodenhajla Pupina. Majiteľ rybej cov podobné vlohy? reštaurácie v Boľovciach si Ani jeden brat nemá takýto koníobjednal dve ryby, ktoré ček. Zdá sa, že len u mňa sa rozvil zavesil nad vchod do retalent a záľuba k spracovaniu dreva. štaurácie ako reklamu.

– Koľko času je potrebné na zhotoVšeobecná situácia u nás venie sošky do konečného tvaru? nám viac škodí ako pomáTejto svojej záľube sa venúvam len ha, ale ja mám z tejto v posledných rokoch, tak som možno práce radosť a vypĺňam si ešte nezískal rutinu. Potrebné mi je voľný čas, keď nerobím niekoľko dní. Niekedy zájdem do dielne a myslím si, že tam zostanem len s bratom. Robíme ako hodinku, ale zdržím sa omnoho dlhšie. Manželka má majstri, obkladáme keramikou a vykonávame aj iné porozumenie pre túto moju práce. záľubu.

Vo dvore a v samom dome mnoho toho urobili Ondre– Kde si si zaobstaral náči- jove ruky. Ani som si všetko nestihla dôkladne poobzerať nie na jemné spracovanie v ten sobotný sychravý podvečer. Vnútri som si popozerala takmer všetko, čo Ondrej vytvoril z dreva, ale dreva?

Niektoré náčinie som na- vonku sa to nedalo všetko vidieť. Cez jarok postavený šiel v špecializovaných ob- mostík, sme však dobre videli.

Kde všetko Ondrej vystavoval? Bolo to v Pančeve chodoch u nás v Srbsku v Dome JĽA, potom v Belehrade v Tenisovom klube. a niektoré v zahraničí.

– Aké drevo používaš na S Kreatornicou plánujú vystavovať v Slovenskej republike. vyrezávanie figurín?

Ondrejovi prajem ešte mnoho vydarených figúrok Na vyrezávanie figurín je orechové drevo najlepšie, má a mnoho vydarených výstav tak v domácom prostredí, najkrajšiu textúru, tiež i vŕ- ako i v zahraničí. • 7

|

&

zuzana pavelcová |

Božena Farhátová s delegáciou Ľ. Jahnátka počas jeho návštevy v Bejrúte

Daniel Zemančík (riaditeľ KM MS), Dušan Tóth (Kanada) a Božena Farhátová (Libanon) pri príležitosti prezentácie knihy Marka Stolárika v Krajanskom múzeu MS v Martine

Slováci z Orientu Rozhovor s Boženou Farhátovou (Slovenkou žijúcou v Libanone)

B

ožena Farhátová-Popadičová pochádza z východného Slo- sledujúci: Sýria – pred krízou – 189 osôb, Libanon – 136 osôb, venska. Po absolvovaní SVŠ v Snine pokračovala vo svojich Jordánsko – 82 osôb. štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vyštudovala sloPredpokladá sa, že to môže byť aj trocha väčší počet, údajne venčinu – ruštinu. Od roku 1971 pracovala ako hlásateľka v Čes- sú aj takí, ktorí sa ešte nezaregistrovali. Jedno príslovie na výkoslovenskom rozhlase v Bratislave. Absolvovala niekoľko stáží chodnom Slovensku hovorí: „Malá hrudka, dobrý syr.” Inými slov Rádiu Nový Sad ako lektorka slovenčiny, v Rádiu Varna, v Prahe vami – nie v množstve, ale v kvalite je sila. Libanonské krajanky na stanici Hviezda a v štúdiu Košice. V roku 1974 obhájila rigoróz- – inžinierky, ekonómky, laborantky, lekárky a iné stredoškolské nu prácu z problematiky rozhlasovej správy, z jej kompozície a vysokoškolské kádre – nielenže sa s vervou zapojili do práce, a interpretácie a získala titul PhDr. ale sú pritom aj veľmi úspešné. Samy zvládli úskalia arabského V roku 1985 odišla za manželom, ktorý vyštudoval medicínu jazyka a svoje deti dokázali naučiť po slovensky, čo je v tunajšom na LFUK v Bratislave, do Libanonu. Od začiatku sa angažovala náročnom anglicko-francúzsko-arabskom výchovno-vzdelávacom v Asociácii absolventov českých a slovenských škôl, obnovila procese záslužný počin, a nielenže sa s úspechom zhostili rodinspoluprácu so slovenským rozhlasom, prispievala najmä do relá- ných povinností v odlišnej mentalite Orientu, ale získali uznanie cie Štúdia svet, RSI, rádia Viva, do TASR a do novín. a rešpekt svojou pracovitosťou, kultúrnou rozhľadenosťou, systéMá tri vysokoškolsky vzdelané deti. V poslednom čase strieda- mom vo fungovaní rodiny a výchove detí, rešpektovaním domávo žije v Libanone, v Londýne a na Slovensku. cich tradícií a spoločenskou angažovanosťou.

Veľmi málo Slovákov žijúcich na Slovensku vie, že naši Niektoré z nich sú členkami krajanského spolku – Asokrajania žijú v početnej komunite aj na ázijskom kontinen- ciácie absolventov českých a slovenských vysokých škôl. te, v Libanone. Čo spája týchto krajanov? Aký bol dôvod Čo znamená byť členom tejto asociácie? ich emigrácie do Libanonu?

Vlastne všetky krajanky sú členkami Asociácie absolventov Máte pravdu, v povedomí Slovákov pretrváva predstava, že českých a slovenských vysokých škôl v Libanone, podobne ako aj krajania žijú prevažne na Dolnej zemi a v zámorí – v Amerike, ich manželia a dospelé deti, činnosť krajaniek je úzko spätá Kanade a v Austrálii. Keď som v Bratislave na Konferencii Slová- s programom a činnosťou tejto organizácie, veď práve ony ju kov žijúcich v zahraničí v roku 2007 instmeľujú a dávajú jej patričnú spoloformovala zástupcov krajanov z celého čenskú prestíž. V poslednom desaťročí sveta o slovenskej komunite v Libanosú krajanky zastúpené aj vo výbore ne, Sýrii a Jordánsku, vyvolalo to veľké organizácie, čím sa priamo podieľajú na prekvapenie a zároveň i záujem. Nikto tvorbe programu, na realizácii rôznych predtým netušil, že i na Blízkom výchoakcií, na propagácii mnohých zaujímade žije komunita krajanov, ktorí neprevých podujatí, ktoré čiastočne priprastávajú byť Slovákmi a ktorí všestranne vujú s Veľvyslanectvom Českej republipropagujú dobré meno Slovenska v reky a Veľvyslanectvom Slovenskej gióne Blízkeho východu. Spája ich činorepubliky v Bejrúte. Asociácia absolrodá práca a obdivuhodné úsilie pri zaventov českých a slovenských vysokých chovávaní národných tradícií jazykového škôl patrí medzi najúspešnejšie organiDušan Tóth (Kanada) a Božena Farhátová povedomia a zdedených kultúrnych zácie podobného druhu v Libanone, (Libanon) pri príležitosti prezentácie knihy a spoločenských hodnôt, ktoré vštepujú o čom svedčí hodnotenie Ministerstva Marka Stolárika (Kanada) v Krajanskom múzeu aj svojim deťom. Väčšina krajaniek vnútra. Eviduje 500 členov a oficiálne Matice slovenskej v Martine prišla do tejto oblasti za svojimi manpovolenie k činnosti dostala v roku želmi, ktorí študovali – hlavne v bývalom Československu – na 1993, hoci už od začiatku 80-tych rokov v Bejrúte pracovala aknašich vysokých školách. tívna skupina absolventov, ktorí všestranne propagovali krajiny, V akom počte sú naše krajanky v Libanone zastúpené? v ktorých vyštudovali. Títo lekári, inžinieri, technici zastávajú Nie je nás veľa, nie sme početnou skupinou krajanov a pokiaľ v ekonomickom a spoločenskom živote Libanonu vysoké posty, ide o Libanon, sme aj zvláštnou komunitou, ktorá svoje aktivity pracujú na ministerstvách, vysokých školách, v energetike, v spospája s Asociáciou absolventov českých a slovenských vysokých joch, v poľnohospodárskych firmách, v zastupiteľských orgánoch škôl v Libanone. Podľa záznamov, ktoré mi poskytol vlani konzul a v politickom živote krajiny. Okrem toho, že šíria dobré meno Ivan Kratochvíl v Bejrúte na Veľvyslanectve SR, pre Sýriu, Liba- nášho školstva, sú aj aktívnymi propagátormi Slovenska a slonon a Jordánsko je počet krajanov v spomínaných krajinách na- venskej kultúry.

8

|

&

zuzana pavelcová |

Výbor asociácie absolventov českých a slovenských vy- Slovenského rozhlasu, zahraničného vysielania RSI, TASR, Rádia sokých škôl každoročne pripravuje niekoľko profilových Viva, časopisu Slovenka, ..., informovala slovenskú verejnosť o našich kultúrnych a spoločenských podujatiach, ktoré boli záropodujatí. Aké podujatia to sú?

Program asociácie je bohatý a rôznorodý. Veľkej obľube sa veň propagáciou Slovenska v tomto regióne. Ako členka výboru tešia vianočné večierky, na ktoré každoročne príde aj 300 záu- som bola spoluautorkou myšlienky – s bývalým veľvyslancom SR jemcov. Sú to naozaj česko-slovenské Vianoce so všetkým, čo v Damasku O. Hlaváčkom – o spolupráci s krajankami v Sýrii k tomu patrí – výzdobou počnúc, pohostením, programom a hud- a Jordánsku, neskôr so slovenskou komunitou na Cypre. Stretnubou končiac. Úsilie krajaniek a výboru oceňujú najmä rodiny tia v Damasku, v Homse a Limasole potvrdili, že Slovenky chcú aj a priatelia našich absolventov. Medzi profilové podujatia patrí už touto cestou upevňovať krajanské vzťahy a zároveň svojimi poduviac rokov aj tzv. Takrim, na ktorom sú odmeňovaní zaslúžilí čle- jatiami oboznamovať verejnosť na Blízkom východe so Slovennovia. Diplomy preberajú z rúk predstaviteľov oboch veľvyslanec- skom, s jeho kultúrou, históriou a súčasnosťou.

Slovenky žijúce v Libanone sa stretávajú na ázijskom tiev a zástupcu Ministerstva vnútra Libanonu. Podujatie je spájané s propagáciou kultúry a školstva oboch krajín a profesijných kontinente s úplne odlišnou kultúrou i mentalitou ľudí. Čo úspechov odmenených absolventov. Veľmi úspešné boli aj mnohé ste sa z našej kultúry pokúsili implementovať do života semináre. Spomeniem aspoň Seminár o rozvoji obchodných Libanončanov a čo práve naopak si osvojili naše krajanky?

Neraz som mala možnosť presvedčiť sa, že iba človek, ktorý si vzťahov medzi Libanonom, Českom a Slovenskom, Seminár o privatizácii, Seminár o rozvoji cestového ruchu, ktorý bol úspešnou ctí tradície a kultúrne hodnoty svojho národa, môže mať dobrý propagáciou našich kúpeľných miest, či Seminár o možnostiach vzťah ku kultúre a tradíciám iného národa. A iba tolerantný človek štúdia Libanončanov na našich vysokých školách. Veľkú populari- sa ľahšie prispôsobí životu v tej-ktorej krajine. O Libanone sa tu získali Večery poézie z tvorby našich popredných básnikov. hovorí, že je mostom medzi Orientom a Európou. Je to moslimJeden večer bol venovaný exilovým slovenským básnikom. Jedi- sko-kresťanská krajina s bohatou históriou a nepokojnou súčasnečné boli aj tri veľké výstavy slovenského ľudového umenia, nosťou. Pokiaľ ide o kultúru, výrazne ovplyvnenú Francúzmi, a remesiel a tradícií a českého kriš„inú” alebo „inakšiu” mentalitu táľu, ktoré v Bejrúte a Sajde Libanončanov, Slovenky si trousporiadali krajanky. Výstavy boli cha dlhšie zvykali práve na tú mentalitu. Libanončania sú spojené s kvízom pre žiakov veľmi bezprostrední, priateľskí, stredných škôl – čo vieš o Slovenprehnane hrdí na svoj pôvod, sku, čo vieš o Česku. Výbor sa štedrí a pohostinní až do takej angažoval pri výsadbe ohrozenémiery, že vás budú stále pozýho cédra a v rámci akcie Za zelený vať na spoločenské obedy Libanon prispel desiatkami stroa večere, že vás budú často mov, ktoré vysadili v južnom Linavštevovať, že prídu na návbanone. Krajanky zorganizovali števu i o desiatej večer. Na toto niekoľko veľmi populárnych a mnohé krajanky, najmä tie úspešných stretnutí s libanonskýz mesta, neboli zvyknuté. Zato mi ženami, ktoré zaúčali piecť sa im podarilo vniesť do libaslovenské zákusky a koláče. Libanonskej rodiny slovenskú ponončanky s uznaním hodnotia širiadkumilovnosť, precíznosť, kovnosť našich žien. To bolo iba Slovenky učia ženy na juhu Libanonu piecť slovenské koláče dochvíľnosť, pevný systém vo niekoľko podujatí z programu Asociácie a aktivít krajaniek. Vie o nich široká libanonská verej- výchove detí, vzťah k prírode a životnému prostrediu a už spomínanú spoločenskú angažovanosť. Aj prostredníctvom niekoľkých nosť a o účasť na týchto podujatiach nikdy nie je núdza.

Pred Vianocami výbor pripravuje Vianočný večierok výstav slovenského ľudového umenia, tradícií, zručnosti krajav Bejrúte. Je poňatý veľmi tradične, slovensky. V akom niek, mnohých spoločenských akcií, prostredníctvom spolupráce s domácimi organizáciami žien a s inými kultúrnymi spolkami duchu naše krajanky vychovávajú svojich potomkov?

Mala som milú povinnosť – ako členka výboru a ako bývalá v Libanone, široká libanonská verejnosť o Slovensku vie. A čo si hlásateľka – podieľať sa na príprave kultúrneho programu a mo- osvojili naše krajanky v tejto krajine, resp. čo si najviac cenia u derovania niekoľkých vianočných večierkov. Spolu s krajankami Libanončaniek? Predovšetkým ich priateľský a nekonfliktný vzťah sme si dali záležať na tom, aby to bol ozajstný vianočný sviatok k cudzincom, ich silné rodinné zázemie, obdivuhodnú úctu k mat– s vôňou ihličia, stromčekom a s medovníčkami, makovými ke, ich žičlivosť a príslovečnú hrdosť. Libanončan nikdy nezaprie a orechovými koláčmi, koledami i celkovou atmosférou pripomí- svoj pôvod. Aj tých 12 miliónov Libanončanov roztrúsených po najúcou domov. A keď to robíme na večierku pre 300 hostí, viete celom svete zostáva Libanončanmi, sú hrdí na svoju krajinu, na si predstaviť, ako vyzerajú naše domácnosti na Vianoce. Naše toľkokrát zruinovaný a znovu prosperujúci Bejrút, na svoj národdeti sa už počas adventu tešia na ich príchod, na rituálny štedro- ný symbol – majestátny céder.

Moja záverečná otázka je tak trošku hypotetická. Nievečerný stôl, na to, ako libanonská rodina i známi obdivujú naše tradície, bohaté pohostenie a jedinečné zvyky, ktoré sa snažíme ktorí krajania zakladajú v iných štátoch dcérske ustanovizaj tu, ďaleko od domova dodržiavať. Naše deti vyrástli so sloven- ne Matice slovenskej a ich odbory. Viete si predstaviť, že aj skými rozprávkami na dobrú noc, spoznávali krásu riekaniek, v Libanone by bol založený Miestny odbor Matice slovenučili sa správne tvoriť slovenské vety, spoznávali zemepisné skej? Bol by oň medzi našimi krajankami záujem?

Možno by som si to vedela predstaviť pri väčšej komunite, a historické zaujímavosti Slovenska, mnohé absolvovali kurzy slovenského jazyka v Modre – Harmónii. Slovensko je pre ne ale hlavne pri väčšom počte mladých ľudí a za predpokladu, že druhým domovom, o ktorom s veľkou pýchou rozprávajú svojim by miestna ustanovizeň MS nebola len libanonskou záležitosťou, ale skôr organizáciou združujúcou aj krajanov zo Sýrie spolužiakom a známym v arabskom svete.

Ako dlho ste členkou tejto asociácie? Čo Vás do nej pri- a Jordánska. Bohužiaľ vieme, aká je momentálne nebezpečná a ničivá vojna v Sýrii – s miliónmi utečencov, medzi ktorých viedlo? Členkou Asociácie absolventov českých a slovenských vyso- patrí aj väčšina sýrskych krajaniek. Ťažko predpovedať, že kých škôl v Libanone som prakticky od jej oficiálneho založenia mier v tejto nepokojnej oblasti je už na obzore. Aj vzhľadom na v roku 1993. Máloktorá Slovenka (až na výnimky) sa nezapojila túto situáciu, ktorá sa bezprostredne dotýka aj Libanonu a Jordo jej činnosti. Šesť rokov som bola členkou výboru, mala som dánska, je dosť ťažké dať optimistickú predpoveď, či pozitívnu v náplni kultúrny program a kontakty so zahraničím. Svoje pôso- odpoveď na túto otázku. Ďakujem za rozhovor. • benie v organizácii som využila na to, aby som prostredníctvom

9

|

&

ružena kraticová |

|

&

jarmila pálenkášová

|

Krása konskej sily

N

Pavel Povolný-Juhás s dcérinými a synovými deťmi a s pravnukom

Pavel Povolný-Juhás

V

Padine žijú rodiny s priezviskom Povolný alebo Juhás, ale len jeden Padinčan sa píše Povolný-Juhás. Je to poľnohospodár, insitný maliar, spisovateľ, zalesňovateľ a možno som niečo aj vynechala. Pavel vysvetlí, ako nastalo to druhé priezvisko – Juhás...

– Ako a kedy sa zrodila idea pre písanie knihy Prvé ulice?

– V Padine žije asi dvadsať rodín s prímením Juhás. Už sa rodí desiata generácia Povolných s prímením Juhás. Rodina dostala toto pomenovanie na ceste zo Slovenska, pri sťahovaní na Dolnú zem. Je to podrobne opísané v knihe Prvé ulice.

– Všetko, čo si počul z rozhovorov starších, si iba pamätal, alebo si niečo aj zapisoval?

– Zaujímali ma tie historické príbehy alebo historky o osídľovaní Padiny. Začal som zapisovať to, čo som počul od starších. Nakoniec som to dal do takej podoby a nastala kniha Prvé ulice.

– Ako vznikla idea urobiť podľa knihy inscenáciu, a to práve keď sa dcéra vydávala?

– Stalo sa to náhodou. Chcel som knihu vydať k výročiu – dvesto rokov osídľovania Padiny. A v tom roku sa mi vydávala aj dievka.

Práve vtedy nacvičili podľa mojej pripravenej knihy divadlo, režisérom bol Fedor Popov. Tak som odviedol svadobníkov do divadla. Dali sme do pozvánky – svadba a aj vstupenka do divadla. No na premiéru prišli aj nevolaní Padinčania. Bolo v sále blízo 600 divákov.

– Ako si dostal inšpiráciu na písanie románu po srbsky pod názvom Male i velike posledice?

– No tie deväťdesiate. Proste som cítil, že to musím opísať, tie malé a veľké následky.

– Píšeš a maľuješ. Sú to dva tvoje talenty. Ale pestuješ aj okrasné stromky a kríky. Aj tu je potrebná zručnosť, vedomosti a láska k prírode...

– Keď máš rozličné záľuby, nedosiahneš nič veľké. Ja to viem, ale predsa to tak robím.

– Jestvuje ešte v Padine entuziazmus pre zalesňovanie? Robí sa niečo v združení Jedlička?

– Jedlička nefunguje a Padina je čoraz zelenejšia. Myslím si, že sme to rozbehli akurát vtedy, kým fungovala.

– V poslednom čase tvoja inšpirácia pre obrazy boli vinohrady, pivnice, v ktorých sa skladovalo víno. Myslíš si aj ty, že vo víne je pravda? Ako chápeš tie práce a život v minulosti v porovnaní s dnešnou dobou?

– Maľoval som na rôzne témy, no víno ma vari najdlhšie drží.

Neviem prečo, hádam preto, že je – vo víne pravda.

– Koľko si mal doteraz výstav? Vedieš si takú evidenciu?

– Táto výstava v Česku by mala byť dvadsiata.

– Aké sú tvoje plány na rok 2015?

– Plány nerobím vopred. Čas donese svoje. Daj Bože zdravia, potom budú aj úspechy.

– Môžem napísať, že si vitálny prastarký? Máš nejaký recept, rady na dobré zdravie a kondíciu?

– Som hrdý na to, že som prastarký.

– Nejakú devízu, svoje „vjeruju”?

– Buďte veselí, nebudete chorí. Smiech je liek. •

10

a Mikovom sálaši nie sú priestranné dvory, ani veľké staviská.

Tam sa domy, na krivolakých uličkách, priam túlia k sebe. Hádam sú si aj ľudia navzájom o čosi bližší. Každý o každom takmer všetko vie, lebo sa nikto s ničím netají. Žiadne prekvapenie, keď sa dozviete, že u Brtkovcov k novému domu pristavali priestrannú, viacúčelovú šopu – maštaľ a že si v nej opatrujú prekrásneho dvojročného žrebca.

– Toto čo má znamenať? – pýtam sa takpovediac suseda z môjho kraja Jána Brtku.

Odpovedá otázkou: – Povedz, aký by som to bol predseda Klubu milovníkov koní, ak sám nemám koňa? Naskytla sa príležitosť kúpiť jedného krásavca, nuž, neodolal som. Mal som s ním plán venovať ho vnukovi Zorkovi. Pomyslel som si: „Radšej nech má koňa ako motorku.”

Na vlastné oči som sa presvedčila, že na Mikovom sálaši vystavali Brtkovci maštaľ.

Po niekoľkých dňoch od tej udalosti som na petrovskom Jarmočisku a pozerám sa na živý, prekrásny obraz. S gracióznosťou, akú môžete vypozorovať len u koňa, cválal Armageddon okrajom toho priestoru, ťahajúc za sebou vozík a na ňom trénera Pavla Cerovského z Kulpína. Jeho majiteľ Zorko Brtka sedel na lavičke pri „ceduliarni”, sledoval každý krok koňa a čakal na svoj rad, povoziť sa. Rozprával mi, že od augusta, keď od deda dostal tento vzácny dar, sa oň stará on. Chová ho, kúpe, češe, denne s ním prichádza na Jarmočisko, trénuje ho, pravdaže, pod dozorom trénera. Pripravujú ho na dostihy. Je to vraj veľmi komplikované. Celá veda je o tom, aké má mať podkovy, aby klusal správne, čo sa mu už darí a naberá na rýchlosti.

Zorko Brtka, Armageddon a tréner Cerovský v prestávke tréningu

Nešťastný je Zorko, že má ešte iba dvanásť, že sa má načakať, pokiaľ bude môcť súťažiť so svojím zverencom. – Kedy budem plnoletý? Jáj, až o šesť rokov, – ťažkal si.

Vtom dobehol Armageddon a tréner uvoľnil miesto Zorkovi, prikazujúc, že sa koník musí už „chladiť”, tak treba ísť s ním len krokom. Zorko poslúchol...

Odchádzam z tréningu opakujúc si meno koňa – Armageddon.

Zračí z neho akási božská sila. Iste mnohí vedia o tom, že sa vo Svätom písme výraz Armageddon používa na vyjadrenie kataklizmatického boja medzi silami dobra a zla. Je v tom biblické posolstvo – božia vojna, ktorá ukončí všetky vojny. Tak sa volá kôň. Aj Winnetou by mu mohol na ňom závidieť.

Meno koňa možno niekomu naznačí jeho pôvod (Izrael), ale symbolizuje aj čosi iné. Silné puto, ktoré sa už vytvorilo medzi dvanásťročným chlapcom – majiteľom a týmto zvieraťom. Verme, že Zorko Brtka v čakaní na svoju plnoletosť bude robiť všetko pre dobrú kondíciu a zdravie svojho koňa, a že sa v dobrej viere dočká víťazstva na súťažiach.

Tak ako neuveriteľne ľahko krása konskej sily fascinovala adolescenta, fascinuje každého, kto sa k nej čo len priblíži. Som si však istá tým, že na Mikovom sálaši (a nielen tam) sú aj ďalší dedovia, ktorí sa snažia svojim vnučkám a vnukom vštepiť kladný vzťah ku zvieratám. •

divadelný festival

Zvíťazili ochotníci zo Starej Pazovy V poradí 21. ročník festivalu DIDA trval od 27. marca do 5. apríla 2015 v Pivnici, v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana.

Za deväť festivalových dní bolo predvedených sedemnásť divadelných predstavení.

Z

a najúspešnejšie predstavenie bolo vyhlásené predstavenie Živý bič, autora Mila Urbana, režisérky Aničky Balážovej a v prednese ochotníkov SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy. Tento súbor vystúpi na festivale Palárikova Raková v Čadci na Slovensku. Toto rozhodnutie schválila posudzovacia komisia, ktorá pracovala v zložení: Zuzana Tárnociová (predsedníčka), Zuzana Týrová a Vladimír Valentík.

Správa posudzovacej komisie: V súťažnej časti podľa pravidiel Didy vystupujú súbory, ktoré nacvičili divadelnú inscenáciu slovenského dolnozemského autora, alebo ostatných dolnozemských autorov, ak priamo alebo nepriamo hovoria o živote Slovákov na Dolnej zemi.

Tohto roku to boli súbory: Kolektív kreatívnych amatérov Kovačica – KOKRAM s predlohou Dragana Karlečíka pod názvom I na U, v réžii Danky Svetlíkovej a Dragana Karlečíka, Kultúrne centrum Aradáč, divadelná sekcia Branislava Vierga, s predlohou Láska, alebo niečo tomu podobné, ktorú napísal Jano Hrubík a režírovali Jano Hrubík a Ján Zvara, Ochotnícke divadlo Michala Benku-Uču pri KUS Štefánika z Lalite, s predlohou Byko sa pustil, autora Jana Hrubíka, v réžii Maríny Párnickej, Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu zahralo hru Naša, autora Vladimíra Hurbana Vladimírova, réžiu mal na starosti Rastislav Zorňan, Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, Ochotnícke divadlo Kysáč zahralo hru Sladká päťdesiatka, autora Jána Chalupku, v réžii Jána Privizera. Žiaci Základnej školy 15. októbra z Pivnice podali inscenáciu na motívy knihy Márie Kotvášovej-Jonášovej Len tak, autorky a režisérky boli Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová, Deti z Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačného strediska Kysáč, Ochotnícke divadlo Kysáč, hrali predstavenie Zázračná kniha na text Svetlany Gaškovej, ktorá bola aj režisérkou.

Sedem napočítaných predstavení súťažilo o cenu za najlepšiu divadelnú inscenáciu, dramatizáciu, cenu Janka Čemana, tri herecké ceny a zároveň i cenu za najlepšie predstavenie.

Iba o cenu za najlepšie predstavenie, ktoré bude tohtoročnú Didu predstavovať na festivale Palárikova Raková v Čadci, na Slovensku, okrem už uvedených predstavení súťažili aj nasledujúce predstavenia slovenských autorov: Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca s hrou

Kataríny Hitzingerovej – Hore nohami, v réžii Hany Tancikovej, Divadlo VHV vystúpilo i s hrou autora a režiséra Petra Serge Butku – Od zajtra nepijeme, SKUS Janka Čmelíka, Slovenské divadlo VHV Stará Pazova s hrou podľa románu Mila Urbana – Živý bič, ktorú režírovala Anička Balážová, Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen – Detské divadielko Kulpín, na námet ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského – Soľ nad zlato, v réžii Moniky

Kolektív kreatívnych amatérov Kovačica – KOKRAM vystúpil predlohou pod názvom I na U

Necpálovej, Divadelná sekcia Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy s inscenáciou Jána Uličianskeho – Cesta ku šťastiu, v režii Aničky Balážovej a Ivana Ječmena.

Mimo konkurencie, ale na naše potešenie vystúpili – hostia zo Slovenska, víťazi festivalu Palárikova Raková v Čadci, Divadelný súbor Jána Chalupku, mesta Brezno, s hrou Staroba, autorky a režisérky Dany Turanskej, hostia Divadelného súboru Daxner z Tisovca, zo Slovenskej republiky, s hrou Slučka pre dvoch, autora Ivana Bukovčana a v réžii Michala Stejskala, Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice – Dokonalá analýza v podaní papagája, autora Tenessee Williamsa, v réžii Jána Kmeťka, Ochotnícke divadlo Janka Čemana – členovia detskej scény podľa rozprávky z Kanady autora a režiséra Petra Hudáka, a na počesť odmenených, ale i všetkých divákov vystúpili členovia Divadla VHV, scény pri Dome kultúry 3. októbra z Kovačice, s divadelnou inscenáciou, ktorá zvíťazila na minuloročnom Vavríne v Kovačici – Starý frfloš autora Carla Goldoniho a v réžii Jána Makana.

(Pokračovanie na s. 39.)

11

|

&

ján hlaváč |

IN MEMORIAM

ZA DR. ANDREJOM MYJAVCOM

Okamihy z našich stretnutí (6. 3. 1933 – 10. 3. 2015) „Každý človek bol zrodený pre nejaké dielo.

Každý, kto chodí po tejto zemi, má nejaké povinnosti k životu.”

(Stanislaw Jerzy Lec) Pán doktor Andrej Myjavec, náš známy odborník z oblasti poľnohospodárskych vied, sa svojím nedávnym odchodom z tuzemska so svojimi životnými povinnosťami rozlúčil tiež. So svojím dielom ani nie celkom, lebo ho ponechal svojim pokračovateľom vo vede a vede samej. Dlho som uvažoval o tom, akým spôsobom sa s ním rozlúčim v mene našej redakcie, a rozhodol som sa, že si jednoducho zaspomínam na časy, keď sme sa zoznámili a keď sme určitý čas i dobre spolupracovali.

Kedysi na sklonku šesťdesiatych pre deti a mládež bolo športové stredisko Vrbara veľmi populárnym miestom na pobavenie, či už v lete, alebo v zime.

Na rybníku sa v zime deti korčuľovali a bolo to v rokoch, keď v Petrovci pôsobil i hokejový klub. Počas letných prázdnin deti zasa chodievali ku rybníku na rybačku a medzi nich som patril aj sám.

Jedného dňa, ako som tak rybárčil, pristúpil ku mne istý chlapec a začali sme rozhovor o rybách a o rybačke. Neskôr som sa dozvedel, že je to Branislav Myjavec, syn pána doktora Myjavca. Ku rybníku nechodieval kvôli chytaniu rýb, lež kvôli kamaráteniu. Raz, ako sme tak sedeli, pozval ma do záhrady, kde bol i vinohrad a v ňom, samozrejme, výborné hrozno. Bol som trochu rozpačitý a spýtal som sa ho, čo sa stane, ak nás niekto takto dostriehne... Braňo ma ihneď upokojil slovami, že je to ich záhrada a vinohrad, a že si strapec hrozna smieme odtrhnúť. Nuž odložil som rybársky prút a šli sme do Myjavcovej záhrady. Vo vinohrade mi potom Braňo vysvetľoval, aké tam všetko majú odrody. Na pár krokov od nás sa zrazu zdvihla mužská postava a Braňo ma posmelil, aby som sa nebál, že je to jeho otec. Nuž a tak sme sa pustili k nemu a on nás zaviedol k tým najkrajším a najzrelším bobuliam. Vrátili sme zasa k rybníku, kde sme pri rozhovore vychutnávali výborné a voňavé ovocie. Tak vyzeralo moje prvé stretnutie s pánom doktorom Andrejom Myjavcom.

Do Myjavcovcov som po mnohých rokoch tiež chodieval, ale častejšie za pani doktorkou Máriou Myjavcovou, Andrejovou manželkou. Zásobovala ma rukopismi svojich pútavých esejí pre Rovinu alebo pre Nový život.

Vždy som sa porozprával aj s pánom doktorom. Spájala nás stará, k môjmu detstvu siahajúca téma – vinohradníctvo.

12

Keď som pred dvomi rokmi s ním robil interview, na konci som sa ho spýtal: Nakoniec ešte posledná otázka, ktorú by Vám istotne položili mnohí naši čitatelia. Ste spokojný so svojím doterajším životom a so svojím životným povolaním?

Odpovedal mi takto: „Celkove som spokojný s odborom, ktorý som si zvolil na štúdiách a potom aj na pracovisku. Na vysokej škole som mal výborných učiteľov. Jednotlivé predmety som skladal pred siedmimi akademikmi, teda členmi Akadémie vied. To mi istotne pomohlo k tomu, že som sa na pracovisku dobre uplatnil a rýchlo osamostatnil. Som spokojný aj so svojou vedeckou a odbornou i šľachtiteľskou činnosťou. Veľmi som spokojný aj so súkromným rodinným životom. Nie som však spokojný, že som pre predčasný odchod do dôchodku nedokončil ináč rozpracovaný program na selekcii odolných odrôd metlového ciroku. Nie som celkom spokojný však ani s tým, že som sa pre prílišné zanietenie odborno-vedeckou prácou nedostatočne venoval svojim deťom...”

Po tom, ako interview vyšlo v Rovine, stretli sme sa a pán doktor mi povedal: „Musím sa ti priznať, že na tú poslednú otázku pri našom interview som zabudol niečo pripomenúť, a preto to urobím teraz... Keďže som sa pre zanietenie odborno-vedeckou prácou nevenoval dostatočne svojim deťom, tak sa teraz, ako dôchodca, venúvam vnúčatám. Spolu sa hráme a čítam im rozprávky...”

Naposledy, keď sme sa videli v minulom roku, a bol som ho poprosiť o článok do Národného kalendára, témou nášho rozhovoru už bola choroba. Medziiným mi povedal, aby som s jeho článkom veľmi nepočítal...

A asi o mesiac zazvonil telefón v našej redakcii, keď zavolala pani doktorka Myjavcová. Zmienila sa však iba o svojom článku. Bol som veľmi spokojný a poďakoval som jej v mene redakcie. Avšak predsa som len mal štipku nádeje, že mi v pokračovaní rozhovoru povie i o tom, v akom štádiu je článok pána doktora.

Namiesto toho mi ho pozvala k telefónu. Takto si začal náš posledný rozhovor: „Nuž čo by som ti povedal...

Veľmi som chcel napísať ten sľúbený článok, ale nemôžem. Choroba sa mi zhoršila a necítim sa dobre, polihujem... Snáď na budúce vyzniem optimistickejšie...”

Niekoľkokrát som sa po tom telefonáte rozprával s pani doktorkou, ale už ani ona nebola optimistkou.

Hovorila, že jeho choroba nejde na lepšie, ba naopak...

Z presýpacích hodín Dr. Andreja Myjavca čas sa začal merať už len poslednými zrnkami... Aj napriek tomu, že sme o tom vedeli, predsa nás ako strela pichla bolestná správa o jeho poslednom odchode.

Nech mu je ľahká milovaná petrovská zem. •

|

vladimír valentík /

archív SVC |

Spomienka na Michala Kiráľa (1955 – 1995) pri príležitosti 60. výročia narodenia a 20. výročia úmrtia

M

ichal Kiráľ sa u nás, v kultúre a vo výtvarnom umení Slovákov v Srbsku, zaslúžil ako umelec estét a vrcholný profesionál vo svojom odbore. Michal Kiráľ sa narodil 21. februára 1955 v Báčskom Petrovci.

Stredoškolské umelecké vzdelanie nadobudol na Strednej umeleckej škole Bogdana Šuputa v Novom Sade a vysoké na Fakulte úžitkových umení v Belehrade, kde roku 1979 vyštudoval knižnú a voľnú grafiku. Pracoval ako výtvarný pedagóg na petrovskom gymnáziu (1979 – 1981) a v tom období bol i iniciátorom a jedným zo zakladateľov petrovskej Galérie Blatno. Jeho Michal Kiráľ zásluhy na propagácii výtvarného (1955 – 1995) umenia v Petrovci sú mimoriadne.

Po pedagogickej práci na gymnáziu v Petrovci pracoval určitý čas ako technický redaktor týždenníka Hlas ľudu a od roku 1985 pôsobil ako ilustrátor, grafický a výtvarný redaktor vydavateľstva Obzor-Tvorba v Novom Sade. V najťažších rokoch tohto vydavateľstva bol aj jeho posledným riaditeľom (1993 – 1994). V tomto období bol určitý čas i prednášateľom typografie na Fakulte úžitkových umení v Belehrade. Od roku 1995 – po pripojení vydavateľstva Obzor-Tvorba k Účastinnej spoločnosti tlačiareň Kultúra v Petrovci – mal pracovať na mieste námestníka riadiKytice k nedožitým teľa pre vydavateľskú 60. narodeninám činnosť. Osud mu to však nedoprial. Po kratšej a zákernej nemoci umrel v Petrovci 28. februára a pochovaný bol na petrovskom cintoríne 1. marca 1995.

Michal Kiráľ zostane u nás známym predovšetkým ako výtvarný a grafický redaktor knižných vydaní a časopisov, najmä časopisu pre deti Pionieri, resp. Zornička.

Neobmedzoval sa však iba na ilustráciu, ale venoval pozornosť i ďalším komponentom kníh a časopisov, pričom organizoval všetky stavebné prvky časopisu alebo knihy tak, aby vytvoril štýlovo harmonický a jednotný objekt.

Kvety na hrob Michala Kiráľa v mene Slovenského vydavateľského centra, respektíve Múzea vojvodinských Slovákov, či Galérie Zuzky Medveďovej položili riaditelia Vladimír Valentík a Pavel Čáni Michal Kiráľ bol členom Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Vojvodiny v Novom Sade a členom Spolku grafikov Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave.

Vystavoval svoje práce na spoločných výstavách oboch združení (v Juhoslávii od roku 1977) a začiatkom roka 1994 sa jeho meno a reprodukcia jednej jeho práce dostali i do veľkého spoločného katalógu najpoprednejších slovenských grafikov, ktorý vydala Slovenská výtvarná únia v Bratislave.

Samostatnú výstavu, najmä svojej úžitkovej grafickej tvorby, mal v Galérii Forma v Novom Sade v júni roku 1988. Bol členom Rady Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci a tri jeho práce sú súčasťou stálej výstavy Zbierky súčasného slovenského výtvarného umenia v Srbsku v Galérii K. M. Lehotského na petrovskom gymnáziu. •

KAMENÁRSKA DIELŇA

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel: 021/780-158, fax: 021/780-772 www.kamenbartos.co.yu e-mail office@kamenbartos.co.yu

majiteľka MÁRIA ŽIAKOVÁ

SILBAŠ 021/ 764-560 764-083

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu

13

|

katarína mosnáková-bagľašová /

andrej meleg |

Zima a vítanie jari s knihou Tohtoročné podujatie Zima s knihou v organizácii Slovenského vydavateľského centra zaznamenalo rekordný počet prezentácií.

Z

ima s knihou 2015 v organizácii Slovenského vydavateľského centra je priamym svedkom toho, že vojvodinskí Slováci, tak deti, ako i dospelí, ešte stále majú záujem o knihu a najnovšie tituly v slovenskom jazyku. Potvrdiť to môže veľký počet prezentácií, ale i bohatá návštevnosť večierkov a záujem účastníkov o zadováženie si najnovších titulov.

Zima s knihou je putovné podujatie, ktorým SVC Báčsky Petrovec Ľudmila Berediová-Stupavská, prezentuje a popularizuorganizátorka večierka v Kysáči je svoju najnovšiu knižnú produkciu. Večierky sú usporiadané tak, že riaditeľ Vladimír Valentík predstaví minuloročné vydania a všeobecne vydavateľský rok SVC, pokým pracovník Andrej Meleg usporiada predajnú výstavu kníh. Spravidla si na Zimu s knihou pozvú hosťa – spisovateľa, alebo vyhovejú požiadav-

14

kám lokálneho organizátora, aby v ich dedine na niektorú z kníh, dali osobitný dôraz, resp. si uctili toho-ktorého autora.

Tohtoročná prezentácia knižných vydaní SVC sa začala 4. februára v Knižnici Michala Babinku v Kysáči a už 12. februára bola v Jánošíku, v Základnej škole T. G. Masaryka. Nasledovali Hložany (23. februára), za iniciatívy Spolku žien Slovenka, a Nový Sad (4. marca) v miestnostiach SKC P. J. Šafárika v organizácii MOMS Nový Sad. V Báčskom Petrovci

Zima s knihou v Hložanoch

Vladimír Valentík, Katarína Verešová a Igor Feldy boli hostia na večierku MOMS Nový Sad

boli dve podujatia Zimy s knihou. Prvýkrát bol hostiteľom Literárny krúžok Sládkovič na Gymnáziu Jána Kollára (26. februára) a druhýkrát Spolok petrovských žien (9. marca).

V Aradáči toto podujatie zorganizoval MOMS Aradáč (27. februára), v Padine a Kovačici Obecná knižnica (13. marca) a v Hajdušici MOMS Hajdušica (15. marca).

V každom prostredí večierky spestrili šikovní recitátori, herci, interpreti krásneho slova, alebo aj hudobníci a iní umelci. Svojou účasťou Zimu s knihou poctili a slovenskú vojvodinskú literatúru oživili autori, spisovatelia, zostavovatelia publikácií, recenzenti a literárni vedci, ktorí predstavili svoju tvorbu a spravidla rozvinuli zaujímavú a podnetnú diskusiu s návštevníkmi. Tak hosťmi boli spisovateľka pre deti Anna Kukučková (na večierku v Báčskom Petrovci), Katarína Verešová a Igor Feldy (na večierku v Novom Sade), Katarína Mosnáková-Bagľašová (Kysáč, Jánošík, Aradáč, Padina, Kovačica a Hajdušica), Adam Svetlík (Aradáč) a Anna Horvátová (Hložany).

Anna Kukučková predstavila svoje knihy na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci

Zima s knihou na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci: nechybovali ani hudobné čísla

|

katarína mosnáková-bagľašová /

Momentka z prezentácie kníh v Kovačici

andrej meleg |

Večierok v organizácii Spolku petrovských žien

Vladimír Hudec, organizátor večierka v Hajdušici

Zima s knihou v Padine

Pre veľký záujem SVC pokračoval s prezentáciami aj v jarnom období. Najbližšie Vítanie jari s knihou usporiadali v Lugu, 22. marca, s dôrazom na knižku Anny Kukučkovej Na písmenko, na písmenko. V Pivnici v rámci festivalu DIDA sa toto podujatie už tradične organizuje, tentoraz bolo 28. marca o 18.00 hodine. Na knihy z produkcie SVC sa tohto roku budú môcť tešiť aj Dobanovčania a Staropazovčania.

Prezentácia najnovších slovenských titulov v Srbsku vyvrcholí na 21. medzinárodnom veľtrhu kníh v Novom Sade, ktorý sa bude konať v dňoch 18. – 25. Literárny vedec Dr. Adam Svetlík na Zime s knihou v Aradáči apríla 2015. •

Žiaci jánošíckej základnej školy s Vladimírom Valentíkom a Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou (foto: Vladimír Hudec)

15

divadlo

|

&

michal ďurovka |

Denisa Miháľová, Branislav Čeman, Ján Jambrich a Tatiana Klinková ako päťdesiatnici

Dušan Francisty a Svetlana Chrťanová tiež zapôsobili na obecenstvo

PREMIÉRA V KYSÁČI

Sladká päťdesiatka O

chotnícke divadlo KIS Kysáč v sobotu 14. marca 2015 vo ktorých prvá rodina prebudí z driemot, a zvlášť s priznávaním, veľkej sále KIS Kysáč premiérne zahralo divadelnú hru kto, kedy a čo s kým prežil. Dej dosť naberie na zápletke a autora Jána Chalupku Sladká päťdesiatka. Scenár pre kysáč- obohatí príchod gymnazistky Júlie, ktorá je dcérou prvého páru skych ochotníkov napísal a hru režíroval a má tajomnú túžbu Ján Privizer. O inscenácii povedal: stať sa herečkou, – I keď je to text Janka Chalupku (poživ čom jej nesebecky čaný príbeh), ktorý robil s vojlovickým pomáha päťdesiatsúborom, dovolil som si na základe toho nik z inej rodiny, jeho textu napísať scenár pre kysáčsky ináč starý divadelsúbor, kde som oslovil takpovediac z kažník... Predstavenie predsa nepovažudého rožku trošku, v spoločnosti štrajk jem ako také za vrprofesorov, učiteľov, ktorí pomaly padajú cholné v kysáčskej na najnižší stupienok v boji o prežitie – divadelnej tvorbe, školstvo ako také a zároveň odchod 32 000 ale keď som si polomladých ročne z matičky zemičky,... zložil otázku, prečo dejstvo, t. j. podnikateľstvo ako také,... toto predstavenie... neskutočné diplomovky, magistratúry preto, lebo si ho zaa doktoráty, ktoré, ak nezatvoríš okno na sluhujeme vospolok, aute, prechádzajúc povedľa niektorých Tatiana Klinková a Ján Jambrich tak súbor pri tvorbe, školských ustanovizní, za groš za dva presvedčivo zahrali manželský pár ako aj diváci, aby môžu ti zlietnuť rovno do lona... No predsa držal som sa základu, pôvodného textu, a to je téma ľahko sa rozptýlili a na hodinku a dvadsať minút ušli z reality skutočrozpoznávajúca v samom názve Sladká päťdesiatka. Objavujú ného žitia. Dakto tomu hovorí – dobitie bateriek.

Postavy v tejto veselohre úspešne zahrali: Ján Jambrich, sa tu dve rodiny päťdesiatnikov. Jedna ešte stále vymýšľa rôzne predohry, nepriznala si to krásne výročie pädesiatku. Tatiana Klinková, Branislav Čeman, Denisa Miháľová, Svetlana Druhá rodina zasa sa opustila a z päťdesiatnikov sú starčekovia, Chrťanová, Dušan Francisty a Milan Klinko. Šepkárom bol Jaroslav Marčok, fotograf a trajler Ivan Čief, scénografiu mal na starosti kolektív, kostýmy tiež kolektív a Mária Kohútová. Svetlárom bol Branislav Agársky a zvukárom Dobroslav Filko.

O techniku sa postarali: Ondrej Srnka, Pavel Surový, Dušan Francisty, Ondrej Gaško, Ján Kohút a Miroslav Chrťan. Na projekte pracovali: Alena Páliková a Vladimír Medveď a produkciu mala na starosti Anna Chrťanová-Leskovac.

Predstavenie vyfinancovali: Správa pre kultúru Mesta Nový Sad, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a kolektív OD KIS Kysáč.

V preplnenej veľkej sále okrem domácich divákov nechýbali ani početní hostia z divadelných súborov z iných osád. Keďže režisér J. Privizer hru prispôsobil aktuálnej situácii v našom štáte, skúsení herci sympatickým stvárnením svojich postáv zapôsobili na obecenstvo, takže nevystali ani silné potlesky z hľadiska. • Celý herecký súbor si vyslúžil silný potlesk

16

|

&

michal ďurovka | divadlo

PREMIÉRA V KYSÁČI

Zázračná kniha D

etská divadelná scéna Ochotníckeho divadla KIS Kysáč v sobotu 14. februára 2015 vo veľkej sále KIS Kysáč premiérne zahrala divadelné predstavenie pre deti: Zázračná kniha, autorky textu a režisérky Svetlany Gaškovej.

Postavy v tomto modernom predstavení plnom rôznych súčasných scénických efektov vydarene zahrali: Miroslav Kolár, Ema Francistyová, Alexander Kolár, Kristína Madacká, Kristián Križan, Hana Katarína Ďurovková, Ivan Madacký, Daniel Miháľ a Miroslav Ďurko Vrška. Asistentkou réžie a šepkárkou bola Tatiana Klinková, scénografiu mal na starosti kolektív. Návrh plagátu zhotovil Ivan Čief. Kostými mali na starosti Svetlana Gašková a Mária Kohútová. Pod výber hudby sa podpísala Svetlana Gašková, zvukárom bol Dobroslav Filko a svetlárom Branislav Agársky. O techniku sa postarali: Ondrej Srnka, Ondrej Gaško a Pavel Surový. Produkciu mala na starosti Anna Chrťanová-Leskovac. Predstavenie vyfinancovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a finančne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Hitzingerová, ktorá aj povedala, že je to v poriadku. Čo bolo ľahšie, napísať text, alebo režírovať?

– To je ťažká otázka... Je to vlastne taký proces, ani neviem povedať, že čo je ľahšie a čo ťažšie, lebo aj s tým režírovaním sa vlastne učíš nové a rastieš ty sám. Ale čo sa týka napríklad už samého toho tvorenia predstavenia, tej réžie, tak si myslím, Kristína Madacká a Ivan Madacký že som sa lepšie cítipresvedčivo zahrali svoje roly la, kým som to režírovala, lebo sa mi dobre robilo, aj herci boli takí inšpiratívni aj poslušní a môžem povedať, že majú veľmi, veľmi rozšírenú imagináciu, a to sa mi páčilo.

V predstavení nechýbala ani zima so snehom

Po úspešnej premiére, na ktorú sa prišli pozrieť početní diváci, autorka Svetlana Gašková, ktorá je študentkou divadelnej réžie a dramaturgie na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici, prezradila, ako sa zrodilo toto predstavenie: – Predloha vznikla na seminári Píšeš? Píšem! v Pivnici, a to dramatizáciou troch rozprávok. Text potom upravila Katarína

Herci s autorkou a režisérkou

Inscenácia obsahuje mnoho pohybových scén

V čom je odkaz predstavenia Zázračná kniha?

– Odkaz predstavenia je v tom, že sa netreba vysmievať iným ľuďom, ale radšej im treba pomôcť, lebo proste preto sme ľudia, aby sme si pomáhali, aby sme sa neodcudzovali. Dnešné mladé generácie sa dosť šikanujú medzi sebou a myslím si, že by sa to nemalo stávať, lebo v tom období, v ktorom sú oni, je najťažšie to zažívať a prežívať...

Aké sú tvoje plány, keď ide o nové predstavenia, eventuálne réžie?

– Chcela by som ešte robiť určite niečo s deťmi, cez leto možno, kým som tu, ale chcela by som robiť aj s dospelými niečo. Mám totiž rozpísaný jeden text a myslím si, že aj to bude niečo celkom iné pre Kysáčanov, niečo nové, a som zvedavá, ako na to budú reagovať... •

17

nádejné mladé talenty

|

&

anna legíňová

|

3 hrivny z Kysáča V Biblii sa spomínajú talenty, ktoré človek má... Sú to hrivny, ktoré by mal každý z nás využiť k niečomu dobrému – zošľachtiť seba a iných. Práve to platí o kysáčskych žiakoch.

Milan Joković z III. 2 je vynikajúcim spevákom, tanečníkom, maliarom, kresliarom, futbalistom a nanajvýš dobrým spolužiakom. Darí sa mu matematika, lebo má záľubu aj v číslach.

Viackrát sa záčastnil na festivale Rozspievané klenoty v Kovačici, odmenený bol na festivale Cez Nadlak je cesta... v Rumunsku a na súťažiach časopisu Zornička. Je to vynikajúce dieťa, výborný spolužiak a džentlmen, ktorý s radosťou pomáha dievčatám. Za takú peknú výchovu môže vďačiť svojej maminke, ktorá mu vždy pripomína, že sú dievčatá veľnežné stvorenia Na fotografii Milan Joković a huslistka mi Michaela Marková z Kovačice a má ich chrániť a opatrovať ako vodu na dlani. Pomáha aj slabším spolužiakom, keď niečo nevedia. Aby dieťa bolo také všestranné, potrebuje podporu viacerých osôb.

Keď ho treba niekam previezť, vždy sú tu starí rodičia Ravzovci a ocko Slavko.

Milan Joković z III. 2

Odmeny za čitateľské denníky z r. 2013: Marína Šmitová a Sára Gašková z Kysáča so svojou pani učiteľkou Annou Legíňovou

18

Matej Mucha je tiež žiakom III. 2. Je to chlapec, ktorého baví neobyčajný šport – šermovanie. Ani by ste si nevedeli predstaviť, ako šikovne narába s flobertkou a mečom v boji so súperom! Okrem tohto talentu má i iné: vymýšľa neobyčajné básne, kvalitne opisuje, zaujímavo kreslí a maľuje, inklinuje k abstarkcii, smelo a bez chyby recituje a s radosťou diskutuje na rozličné témy. Za literárne a výtvarné práce bol aj odmeňovaný. Majú z neho radosť mama, ocko a stará mama Muchová, ako Matej Mucha s darčekom pre mamu... Šermiar mäkkého srdca... i starí rodičia Vrškovci.

Matej Mucha z III. 2

Marína Šmitová z III. 2 je výbornou speváčkou, kresliarkou, maliarkou, ale i tanečníčkou. Pravidelne vystupuje na Kysáčskom spevníku, zúčastnila sa aj v Kovačici na Rozspievaných klenotoch, kde bola odmenená ako najmladšia účastníčka. Viackrát získala odmeny za výtvarné práce, dostalo sa jej uznania aj za najkrajšie čitateľské denníky, výborne opisuje, vymýšľa básne, zručne pletie vrkoče na rôzne spôsoby, taktiež vám z gumičiek upletie čokoľvek!

Sebe uplietla puzdro na mobil.

Ručičky má veľmi šikovné aj na pohladenie a nešetrí úsmevom, detinskou láskou a úprimnosťou. Rodičia a starí rodičia Šmitovci a Vozárovci majú z nej veľkú radosť! Keď narastie, chcela by byť kaderMarína Šmitová z III. 2 níčkou!

|

&

anna legíňová |

V Knižnici Michala Babinku v Kysáči knihovníčka Alenka Uhláriková 5. februára 2015 usporiadala dielne so žiakmi z III. 2.

Téma dielne bola Svätý Valentín.

Mozaika z Kysáčskej školy

Dňa 9. februára 2015 v ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči udeľovali odmeny a diplomy za najkrajšie čitateľské denníky. Komisia v zložení: Anna Gašparovićová, knihovníčka, Mariena Madacká, profesorka slovenčiny, a Anna Legíňová, profesorka triednej výučby a master výtvarnej kultúry, prezreli 75 denníkov žiakov nižších ročníkov a 54 denníkov žiakov vyšších ročníkov. Vybrali z nich 37 najkrajších. V usporiadanom programe účinkovali žiaci VI. 3 a Hana Katarína Ďurovková a Darko Novaković. Žiaci s najkrajšími denníkmi dostali diplomy, ktoré im udelila Anna Gašparovićová. Všetky prítomné deti na programe dostali cukríky.

Aj Milan Ferko (nie spisovateľ, ale inklinuje k tomu!!!) zbožňuje svoju maminku Jasminku, ktorá sa sama stará o dve deti, o chlapcov, a pritom je podnikateľkou.

Darček, ako i láska dvoch ratolestí, jej však dodá sily do ďalšieho boja v podnikaní.

Tak len smelo, mamina!

Andrej Dudáš s maminou, ktorá sa potešila ôsmomarcovému darčeku, ktorý prichystali vlani v škole. Tohto roku sa poteší nielen darčeku, ale i dalšiemu synčekovi, Feďkovi, ktorého s radosťou (možno aj 8. marca?!) očakáva aj braček Andrejko.

Dva darčeky k sviatku!

Skvelé!

19

& anna kovárová |

|

Slovenčina, kto ti dal toľko nežných krás? Žiačky Gymnázia Savu Šumanovića, ktoré sa učia slovenčinu: Saňa, Katarína, Silvia, Sára a Ivana

Gymnazistky Saňa Stupavská, Silvia Krošláková a Ivana Kovačevićová prezentovali slovenské časopisy: Zorničku, Vzlet, Hlas ľudu a Rovinu

Oslavy Dňa materinského jazyka

N

a Základnej škole Sriemskeho fron-

Na Gymnáziu Savu Šumanovića

tu a na Gymnáziu Savu Šumanovića

v Šíde Deň materinského jazyka si už

v Šíde 21. február je zvláštny dátum.

roky pripomínajú príležitostným škol-

Už tradične na počesť toho dňa sa chys-

ským programom. Tohto roku gymna-

tajú špeciálne nástenky a školské prog-

zistky, ktoré sa fakultatívne učia slo-

ramy.

venčinu, sa rozhodli, že obecenstvu

Tohto roku pre Deň materinského jazyka

na tomto programe slovenský jazyk

na Základnej škole Sriemskeho frontu žia-

predstavia dvomi recitáciami a pre-

ci, ktorí navštevujú hodiny slovenského

zentáciou

jazyka s prvkami národnej kultúry, spolu

Zorničky, Vzletu, Hlasu ľudu a Roviny.

s profesorkou Annou Kovárovou svoj slo-

Na konci časti programu venovanej

venský kútik, ako si ho volajú, na chodbe

slovenskému jazyku obecenstvu roz-

v škole, vyzdobili ďalšími a novými citátmi

delili časopisy, ktoré im predtým

o slovenskom jazyku a slovenskom národe, ale aj obrázkami zo svojich hodín, zájazdov a vystúpení.

predstavili.

časopisov:

•

Katarína Najdanovićová recitovala báseň 10 000 novembrov Michala Habaja

Žiaci od prvej po štvrtú triedu, ktorí sa učia slovenčinu na ZŠ Sriemskeho frontu, ich slovenský kútik a učiteľka

20

slovenských

Sára Šerféziová recitovala báseň List Víťazoslava Hronca

|

ján guba |

rodokmeň

Kolárovci v Pivnici – pivňickí Koláráci R

ozšírené priezvisko vzniklo z kolárskeho remesla, výroby 1802), potom dvojičky: Adam (21. 8. 1805 – 11. 9. 1805) kolies a vozov z dreva, ale aj iných pomôcok človeku. Je a Eva (21. 8. 1805 – 5. 7. 1807). možné, že i podľa majstra s menom Kolár jeho remeslo doMatrika sobášených odhaľuje údaj, že vdovec Michal Kolár stalo pomenovanie. Rodu dalo významných dejateľov. Adam 17. 10. 1808 po sobáši odviezol 18-ročnú Annu Kubicovú, František Kollár (17. 4. 1718 Terchová – 10. 7. 1783 Viedeň) rodičov Pavla a Kataríny Blažko (Blažek ?) do Bajše.

Michal Kolár predošlých rodičov sa oženil až 25-ročný (1. bol knihovník, historik, pedagóg, dlhé toky pracoval v Dvorskej štátnej komisii za panovania Márie Terézie. U nás je 11. 1819) s Julianou, rod. Tárnociovou, rodičov Martina známejší Ján Kollár (29. 7. 1793 Mošovce – 24. 1. 1852 a Kataríny, r. Valentíkovej. Sestra Alžbeta mala skorej sobáš, Viedeň), autor Slávy dcéry. Vyštudoval teológiu, bol farár, už 16-ročná sa vydala 1. 10. 1815 za Jozefa Krošláka, syna básnik, archeológ, filológ, ideológ slovanskej vzájomnosti. Jakuba a Judity, rod. Vitkovej.

Mal styky s pivnickým farárom Samuelom Borovským.

Jediný záznam o Jánovi Kolárovi, od otca Ondreja a matky Na území Vojvodiny sa vyskytuje v mnohých slovenských Márie, rod. Čížikovej, je, že mal sobáš 20. 11. 1809 s Annou osadách ako Kolár. Sú to: Aradáč, Begeč, Belehrad, Binguľa, Morávekovou (1794 – 27. 11. 1814), rodičov Pavla a Kristíny Čelarevo, Erdevík, Hajdušica, Jánošík, Kovačica, Kulpín, Ky- Gašparekovej. Mali syna Martina (22. 10. 1813 – 19. 2. sáč, Lug, Palanka, Pazova, Petrovec, Pivnica, Selenča, Šíd, 1816). Po ovdovení Ján Kolár mal sobáš s 18-ročnou dievčiVojlovica. Ako Kollár je zapisovaný v osadách: Bajša, Erde- nou Alžbetou Slávikovou, rodičov Jána a Kataríny, rod. Kovávík, Ilok, Kovačica, Kulpín, Kysáč, Lug, Palanka, Petrovec, čovej. Bolo to 4. 11. 1816. Iný vdovec Ján Kolár sa sobášil Pivnica, Selenča. Tak uvádza a píše vo svojej knihe Priezviská s vdovou Máriou Vrana 30. 11. 1816. Niet údajov o rodičoch Slovákov v Juhoslávii Dr. Daniel Dudok, Nový Sad 1999. Sú Jánoch Kolárovcoch, lebo v matrikách nie je zapísaný vek prípady, že jedna, mladoženícha a metá istá osoba je zaná jeho rodičov. pisovaná s jedným Rovnaký osud l, Kolár, alebo s dvoznášali i manželia ma ll: Kollár.

Adam Kolár a KataV Pivnici je zapírína, rod. Podmasaných do matriky jerská: ani ich prínarodených 117 chod a sobáš osôb, sobášov bolo v Pivnici nepozná71 a do matriky me. Mali Zuzanu zomretých 75 je(asi 1796 – ?), Pavdincov do roku la (1800 – 5. 4.

1920. Po roku 1896 1813), Alžbetu (11. narodení, čo pre2. 1803 – ?), Evu stúpili na iné nábo(21. 4. 1806 – 24. ženstvo, nemuseli 4. 1807), Michala byť zapisovaní do (12. 4. 1808 – 18. matrík SEAVC v Piv4. 1812) a Ondreja nici.

(2. 5. 1810 – ?).

Prvý zápis je Údaje o sobáši v matrike narodez tejto rodiny sú iba ných 16. 12. 1792, pre Zuzanu, keď sa keď manželstvo 16. 11. 1812 ako Rodina Kolárová 4. 4. 1937 Ondreja a Márie 16-ročná vydala za bolo požehnané sy22-ročného Michala nom Pavlom, ktorý umrel v pätnástom roku života, 3. 3. Supeka, rodičov Michala a Kataríny, rod. Chalek.

1807. Tí istí rodičia mali i dcéru Máriu, narodenú 30. marca V manželstve Jána a Zuzany, rod. Sirom, svetlo sveta 1796, ale niet údajov o jej úmrtí. Ďalšia rodina Kolárovcov, uzreli deti: Eva (12. 2. 1810 – 7. 2. 1810), Ján (27. 12. 1810 Ján a Alžbeta, rod. Pintírová, v ten istý deň pokrstili dievčat- – 29. 1. 1811), Zuzana (5. 12. 1811 – 30. 6. 1881), Katako Máriu (30. 3. 1796 – 3. 9. 1799). rína (10. 3. 1814 – ?), znovu Eva (24. 6. 1816 –7. 1. 1882), V matrike sobášov je prvý záznam sobáša vdovcov Ondreja Ondrej (29. 11. 1818 – ?), Ján (5. 6. 1821 – 30. 10. 1822), Kolára a Kristíny (otec Pavel ?) 26. 11. 1805. O Kristíne niet Štefan (2. 5. 1824 – 6. 3. 1866), ešte raz Ján (31. 3. 1827 údajov o dievockom priezvisku, zapísané je, že bola vdova po – 24. 2. 1834).

Jediný syn Michala a Zuzany, rod. Sirom, ktorý sa dožil Pavlovi Morávekovi. Mali syna Martina, ktorý umrel trojročný.

Priezvisko Vrana je zaznamenané iba v Pivnici. Vdova po viacero rokov, Štefan, mal sobáš 1. 10. 1847 s Máriou, rod.

Adamovi Kubica (1762 – 3. 1. 1816 Pivnica), Mária Vrana Horňákovou, rodičov Štefana a Márie Cerovskej.

Zuzana tých istých rodičov sa vydala 25. 10. 1830 za Jumala sobáš s vdovcom Jánom Kolárom 30. 11. 1816, ale raja Grňu, rodičov Michala a Evy, rod. Uličná. Katarína sa iných údajov niet.

Niet údajov, odkiaľ prišli, ani kde sa zosobášili Ján Kolár stala manželkou 7. 11. 1831 Ondreja Tóta, rodičov Petra a Alžbeta, rodom Pintírová. V manželstve mali potomstvo: a Anny, rod. Šonkolovej. Eva pred oltárom vernosť prisahala Jána, ktorý s nimi docestoval do Pivnice a za družku do živo- Pavlovi Trnkovi, rodičov Jána a Kataríny, rod. Činčurákovej.

Manželstvo Michala Kolára a Juliany, rod. Tárnociovej, ta si zvolil ako 20-ročný 18. 11. 1807 16-ročnú Zuzanu, rod.

Sirom, z Kulpína. Jej rodičia boli Pavel a Alžbeta, rod. Ďurišo- bolo požehnané desiatimi dietkami. Prvorodené dievča dedilo vá. Potom mali Michala, nebol narodený v Pivnici (1791 – 30. meno po matke: Juliana (22. 9. 1820 – 14. 11. 1889). Nasle10. 1859). Nasledovala Mária (30. 3. 1796 – 23. 7. 1799), dovala Alžbeta (28. 7. 1822 – ?), dvakrát dali meno deckám Alžbeta (30. 3. 1799 – 30. 1. 1863), Eva (2. 4. 1802 – 10. 4. Mária, ale obe poumierali v útlom veku. Zuzana uzrela svetlo

21

rodokmeň

|

ján guba |

sveta 15. 9. 1827 – niet údajov o jej úmrtí. Michal bol prvým Beňáková) 9. 11. 1840 a Zuzana 13. 11. 1845 za Adama synom v rodine (19. 9. 1829 – 12. 6. 1883), o štyri roky Dubovského, želiara z Lalite. Zuzanin brat Michal Kolár (Mineskoršie na svet prišla Eva (23. 12. 1833 – 28. 8. 1834), chal – Juliana Tárnociová) mal svadbu 1. 10. 1847. Mladupotom Jozef (1. 1. 1836 – 14. 12. 1906), Katarína (10. 12. chou bola Zuzana Imreková (Štefan – Zuzana Škodáčeková).

1837 – 29. 5. 1913) a naposledy Ján (5. 9. 1841 – 21. 1. Ďalší syn či brat z tejto rodiny Jozef za mladuchou zaskočil 1877). Ako vidno, sedem detí sa dožilo vyššieho veku a tri takmer do susedov, podľa vtedajšieho číslovania domov (Kolár 434 – Milec 458), tam si našiel mladuchu Zuzanu Midievčatká poumierali v detskom veku.

Ján Kolár v manželstve s Alžbetou, rod. Slávikovou, do lecovú (Ondrej – Zuzana Maronová), pred oltár si zastali 24. matriky zapísali osem krstov. Prvý krst mala Juliana (3. 9. 10. 1856. Sestra Katarína mala sobáš o týždeň neskoršie, 1817 – 22. 12. 1817), potom Alžbeta (13. 1. 1819 – 14. 1. 31. 10. 1856, s Michalom Činčurákom (Ondrej – Katarína 1872), Štefan (5. 12. 1821 – ?), po druhý raz Juliana (2. 11. Šťukovská) a ďalší brat Ján za spolucestujúcu životnou drá1825 – ?) a Zuzana 19. 12. 1827 – 5. 8. 1854). Nasledovali hou si zvolil 3. 8. 1861 Alžbetu Čobrdovú (Michal – Mária Maglovská). chlapci: Ján (16. 6. 1830 – 15. 8. 1854), Michal a Zuzana, rod. Imreková, mali Ondrej (13. 10. 1832 – 19. 3. 1915) najprv syna Michala (1849 – 18. 7. a Pavel (7. 4. 1835 – 18. 4. 1835).

1849). Možno nebol narodený v „pivnicV matrike sobášov je za sebou sedem kom chotári”, lebo niet o tom záznam vydajov – oddáfkí – z rodín Kolárových. v matrike narodených. Nezaháľali, lebo Rodičia Ján a Zuzana, rod. Siromová, už 5. 2. 1849 svetlo sveta uzrel Ondrej, vystrojili už spomenuté dcéry: Zuzanu, dožil sa sedemdesiatin, umrel 27. 2.

Katarínu a Evu. Nasledovali sobáše z ro1919. Po Ondrejovi mali Julianu (22. 8. diny Jána a Juliany, rod. Tárnociovej: 1851 – ?) a Máriu (6. 7. 1861 – ?).

Juliany 30. 10. 1839 za Štefana Kmeťka Jozef s manželkou Zuzanou, rod. Mile(Juraj – Mária Ruman). Tu sa do poradí covou, sa tešili z bohatšieho potomstva. zamiešala Alžbeta, Jána a Alžbety, rod.

Prvej dcére dali meno po matke – Zuzana Slávikovej, o ruku ju požiadal 18. 11.

(27. 10. 1857 – 30. 6. 1881). Syn dostal 1839 Ján Móric (Jozef – Anna Dubravčík) meno po otcovi, Jozef (18. 4. 1860 – 14. z Lalite. Po ovdovení Alžbeta sa znovu 12. 1906). Katarína im umrela na druhý vydala, tentoraz do Petrovca za 48 ročdeň po narodení (19. 6. 1862 – 21. 6. ného vdovca Mateja Madáča.

1862). Nasledovali Juliana (25. 7. 1864 Štefan Kolár v manželstve s Máriou, – ?) a znovu Katarína (14. 11. 1866 – ?), rod. Horňákovou, najprv uvítali dcérku Mária (31. 7. 1869 – ?), Alžbeta (4. 8.

Katarínu (16. 10. 1848 – ?), potom Julia1871 – 14. 1. 1872), ešte raz Alžbeta (2. nu (4. 2. 1851 – ?), bola manželkou od 1. 1874 – 25. 4. 1922) a naposledy Eva 16. 11. 1868 Alexandra Klúčika (Ján – (29. 12. 1876 – 23. 11. 1940).

Zuzana Imreková) a synov Štefana (24.

Mladomanželia Ondrej Kolár a Anna, Ján Kolár a Alžbeta, rod. Čobrdová, 7. 1858 – ?) a Juraja (10. 4. 1864 – 17. rod. Brňová, 14. 4. 1910 mali v spoločnom živote dvakrát smútok 10. 1867). Štefan sa až ako 27-ročný sobášil 11. 11. 1885 s Alžbetou, rod. Trnka, rodičov Jána a iba raz radosť. Prvým dvom synom dali meno Michal, obaja pomreli v detskom veku. Tešili sa z tretieho syna Jána (30. 9. a Márie, rod. Séčovej.

Rodina Kolárová žila aj v Bajši. Ján Kolár v manželstve 1887 – ?). Bolo to po 22 rokoch od úmrtí prvých detí! Žiaľ, s Annou, rod. Makanovou, mali synov: Jána (1840 Bajša – 4. niet iných údajov o Jánovom ďalšom osude.

Z rodiny Kolárovej, kde obaja rodičia mali rovnaké priez9. 1904 Pivnica) a Martina (1843 Bajša – 11. 4. 1898 Pivnica).

Obaja mládenci si mladuchy vyhľadali v Pivnici, sobáš mali visko, starší Pavel za vyvolenú si zvolil Zuzanu Milecovú, rov ten istý deň: 22. 11. 1866. Ján vernosť sľúbil Márii Čásarovej dičov Samuela a Kataríny, rod. Grňovej. Mladší Štefan prisa(Ondrej – Zuzana Šusterová) a mladší Martin družku do živo- hal Zuzane Blatnickej, rodičov Samuela a Alžbety, rod. ta našiel v rode, bola to Katarína Kolárová, rodičov Štefana Tárnociovej. Na bratov sa tak i sluší, rodičom zmenšiť trovy, a Zuzany, rod. Horňákovej. Starší mladomanželia nemali po- bratia mali sobáš v ten istý deň: 14. 2. 1904.

Ondrej Kolár (5. 2. 1849 – 27. 2. 1917) je bez záznamu tomstvo zapísané do matrík v Pivnici, mladším to nejako vyšlo: zo siedmich detí až päť pochovali v útlom veku. Ostali synovia v matrike sobášených, pri úmrtí je zápis, že po 47-ročnom manželstve vdovou sa stala Katarína, rod. Séčová (8. 7.

Pavel (8. 1. 1878 – ?) a Štefan (8. 8. 1880 – ?).

Bajšan Adam Kolár (Ondrej – Alžbeta Valová) mal sobáš 1854 – 30. 8. 1930), dcéra Ondreja a Anny, rod. Mockovej.

Ondrejove sestry: Juliana sa vydala 26. 11. 1869 za Jána v Pivnici 27. 11. 1856, mladuchou bola 16-ročná Zuzana Činčuráka (Michal – Zuzana Šranková) a Mária sa 12. 2. 1879 Vargová, dcéra Pavla a Juliany, rod. Čuhovej.

Vyslúžený vojak, 31-ročný Ondrej Kolár stál pred oltárom stala manželkou Michala Činčuráka (Ján – Alžbeta Dingová).

O manželstve Jána Kolára a Anny Maronovej a ich synovi 26. 10. 1863 s chudobnou dievčinou, 20-ročnou Katarínou Ondrejovi je iba údaj, že 22-ročný Ondrej mal sobáš 9. 1.

Miták, otca Štefana a matky Evy Čuhovej.

Selenčan Pavel Pavlov, 40-ročný vdovec, sa zosobášil 20. 1872 s Katarínou, rod. Séčovou (30. 10. 1853 – 15. 8. 1935), 12. 1863 so 42-ročnou vdovou po Štefanovi Marekovi, Kata- rodičov Martina a Alžbety, rod. Bolehradskej.

Ondrej Kolár a Katarína, rod. Séčová, mali 10 detí – ale 5 rínou Kolárovou.

Zuzana Kolárová, rodičov Jána a Anny Kottman (asi Nem- pochovali v detskom veku. Ondreja (15. 3. 1873 – 19. 1. ka zo susednej Torže – Savino Selo) sa vydala 3. 5. 1866 za 1883), Michala (30. 8. 1876 – 1. 10. 1931), Jána – umrel Pivničana Michala Kunčáka, rodičov Michala a Alžbety, rod. v deň narodenia 7. 8. 1879, znovu Jána (25. 7. 1880 – 29.

7. 1880), piatym bol Štefan (5. 10. 1881 – 17. 11. 1881), Horňákovej.

Zuzana Kolárová (1848 – 20. 12. 1894) sa stala manžel- Alžbeta (20. 4. 1883 – 14. 10. 1884), Jozef (6. 3. 1886 – 5. kou 2. 12. 1877 Martina Matuského (7. 10. 1845 – 13. 12. 5. 1889), Katarína 11. 10. 1888 – 8. 4. 1912), Juraj (21. 4.

1900), rodičov Martina a Zuzany, rod. Polákovej. Obom toto 1891 – ?) a Ondrej (31. 1. 1894 – 19. 3. 1915). Zahynul v S. Tropen v 1. sv. vojne. bolo druhé manželstvo.

Potomstvo manželov Jozefa Kolára a Zuzany, rod. MilcoEšte dva sobáše dievok po matke Juliany, rod. Tárnociovej: Alžbeta sa vydala za Ondreja Čásara (Pavel – Anna vej, sa tešilo novým láskam. Zuzana sa 26. 10. 1877 stala

22

| manželkou Michala Čásara (Štefan – Katarína Kámaňová), Jozef si zvolil 8. 11. 1882 Katarínu Grňovú (Ján – Judita rod. Činčuráková), Juliana sa vydala 22. 11. 1884 za Jozefa Valihoru (Jozef – Katarína Uherová), Katarína prisahala 28. 1. 1885 Ľudovítovi Dreňovskému (Michal – Alžbeta Činčuráková), ktorý skorej žil v Bajši a Kulpíne. Mária si manžela našla 29.

12. 1888 v osobe Juraja Mocku (Jozef – Zuzana Valentíková), Alžbeta si pred oltár zastala 22. 11. 1893 s Ondrejom Bélom (Štefan – Mária Čobrdová) a posledná dievka tejto rodiny Eva vernosť prisahala 30. 1. 1895 Ondrejovi Sičovi (Štefan – Zuzana Čásarová). Boli to moji deda a dedofka po mamičkinej strane.

Pavel, po rodičoch Pavla a Zuzany, rod. Milecovej, sa narodil 8. 2. 1905. Potom svet uzreli sestry Zuzana 12. 3. 1909 a Juliana 10. 2. 1915. Tu končia údaje o tejto rodine v Pivnici.

Manželia Katarína, rod. Grňová, a Jozef Kolár sa tešili hŕbe detí. V Pivnici temu hovoreli: mali jích dva šore okolo peci.

Vystrojili spolu deväť krstov, ale mali i tri pohreby. Štefan žil v dvoch storočiach (7. 1. 1884 – 7. 7. 1955). Mária sa dožila iba jedného mesiaca, o Kataríne je iba údaj, že sa narodila 20. mája 1887 – potom nasledovali: Michal (17. 1. 1889 – ?), Ondrej (26. 10. 1891 – 20. 2. 1916), Terézia (17. 11.

1895 – 31. 3. 1900) a Jozef (26. 10. 1899 – 9. 5. 1900), znovu Terézia (14. 10. 1901 – ?) a naposledy ešte raz Mária (11. 7. 1903 – ?).

Michal Kolár, rodičov Ondreja a Kataríny, rod. Séčovej, prisahal vernosť 13. 11. 1900 Kataríne Ďugovej, otca neznámeho a matky Anny Ďugovej. O novomanželoch ďalších údajov niet. Juraj sa zamiloval do Zuzany, rod. Dankovej (Juraj – Juliana Kováčová), 23. 11. 1912 prisahal vernosť pred oltárom. Katarína sa 23. 11. 1907 stala manželkou Adama Vlčeka (Ján – Anna Činčuráková).

Potomstvo po Jozefovi Kolárovi a Kataríne, rod. Grňovej, sa tiež množilo. Štefan si lásku podelil so Zuzanou, rod.

Kunčákovou, 26. 4. 1902. Svokrovcami sa mu stali Pavel Kunčák a Katarína rod. Čobrdová. V manželstve mali dvoch chlapcov a štyri dievky. O chlapcoch sú údaje iba v matrike sobášených.

Katarína si vyhľadala manžela tiež v rodine Kunčákovej, pred oltárom stála s Jánom Kunčákom 15. 6. 1905 a svokrovcami jej boli Michal a Katarína, rod. Imreková. Pri Michalovi niet dostatok hodnoverných údajov o sobáši, žil v partnerstve s Katarínou, rod. Terekovou, mali syna Michala (3.

8. 1909 – 28. 8. 1986), ktorý si za manželku zvolil 6. 5.

1930 Alžbetu, rod. Valentíkovú (Michal – Katarína Valentíková).

ján guba |

rodokmeň

Terézia sa po sobáši 27. 5. 1919 stala manželkou Juraja Hodoliča (Juraj – Katarína Danková). Ondrej si spolucestujúcu životnou dráhou našiel u Anny Brňovej 14. 4. 1910 (Michal – Anna Benková) a najmladšia Mária prisahala vernosť 27.

11. 1919 Jozefovi Durgalovi (Pavel – Zuzana, rod. Hemelová). Jozef Durgala s Máriou sa vysťahovali do Argentíny roku 1937. Syn Jozef, narodený už v Argentíne, s manželkou navštívili rodisko predkov Pivnicu v marci 2013. Boli prekvapení prívetom a veľkou rodinou, čo si na nich spomenula.

Iba v matrike sobášov je údaj, že sa Anna Kolárová (Peter – Mária Uhláriková) ako 19-ročná stala manželkou 4. 10.

1930 Pavla Milca (Ján – Judita Grňová).

Matrika zaznamenala i údaj o rozvedených – rozsobášených: 33-ročného Štefana Kolára a 37-ročnej Juliany Séčovej, že uzavreli nové manželstvo svätým sobášom 2. 11.

1939. Štefan Kolár s manželkou Zuzanou, rod. Kunčákovou, vystrojili svadby svojim synom, zapísaným do matriky sobášov: Pavel mal sobáš 28. 11. 1936 s Julianou, rod. Bolehradskou (Juraj – Verona Žihlavská), mladší Ján si zastal pred oltár s Julianou, rod. Zárli, dcérou Jozefa a Juliany, rod. Mahdíkovej. Dcéry spomenutých rodičov: Alžbeta, tiež bez iných údajov, bola manželkou od 20. 11. 1928 Pavla Rumana (Pavel – Zuzana Sičová), Katarína sa vydala 25. 11. 1933 na svoje meniny za Štefana Čobrdu (Štefan – Juliana Hemelová), Juliana prisahala 3. 6. 1936 Michalovi Činčurákovi (Michal – Juliana Grňová). O najstaršej dcére Zuzane je iba údaj, že sa narodila 26. 4. 1909.

Ondrej a Anna, rod. Brňová, mali synov Ondreja a Jozefa, ktorí pokračovali v predĺžení rodu. Ondrej svoju družku mal po 29. 8. 1934 u Alžbety, rod. Týrovej, a Jozef znášal život v spoločnosti Kataríny, rod. Valentíkovej.

Jozef Kolár sa oženil 10. 11. 1938 s Katarínou, rod. Valentíkovou. Ich syn Jozef žije v Austrálii a dcéry s rodinami v Pivnici.

Juraj Kolár s manželkou Zuzanou, rod. Dankovou, sa stali rodičmi troch detí: Juraja, Zuzany a Ondreja. Iba Ondrej (29.

6. 1918 – 3. 6. 1981) im priniesol radosť, žil v manželstve od 22. 9. 1940 so Zuzanou, rod. Sičovou, rodičov Štefana a Zuzany, rod. Pudelkovej.

V rode a rodinách Kolárovcov, žijúcich i podnes v Pivnici, je veľa nedostatkov v údajoch zapisovaných do matrík cirkevného zboru SEAVC v Pivnici. Niektoré rodiny sa presťahovali do osád v Srieme: Šíd, Erdevík, Grk (Višnjićevo) a iných.

Potomkovia Kolárovcov a Kollárovcov žijú aj v Austrálii, Argentíne, Kanade... Možno si niekto z nich ďalším bádaním vyhľadá svojich predkov a bude mať z toho radosť. •

)

vy Slo da ve va ns ce te ké (v nt ľs ho ra ké 20 ro k ho 14 u

Najnovšie knihy

Vladimír Hurban (1850 – 1914). Monografia.

Zostavila Katarína Verešová.

Strán 180. Cena 400 din.

Sny a hviezdy profesora Michala Filipa.

Zostavil Martin Prebudila.

Strán 128. Cena 400 din.

Národný kalendár na rok 2015.

Zostavil: Vladimír Valentík.

Strán 384. Cena 450 din.

23

festivaly (2)

|

janko čérný |

Pivnica, Pivnica, ach, tá Pivnica Z

roka na rok sa do Pivnice hrnulo čoraz viacej mladých spevákov a zároveň sa zvyšovala i kvalita prednesu. Dokonca naša ľudová hudba sa predovšetkým zásluhou tohto festivalu neustále pestuje a pieseň ako zložka kultúrneho života jedného národa nachádza v ňom svoju plnú afirmáciu. Mnohé pesničky až dodnes pretrvávajú v pamäti milovníkov ľudových piesní, a to nielen v samotnej Pivnici, ale aj širšie. Hoci je veľký počet osád a spolkov, ktoré doteraz účinkovali na Stretnutí, len Pivnica a Kovačica mali predstaviteľov na všetkých doterajších programoch a o niečo menšiu účasť zaznamenali Báčsky Petrovec, Padina, Stará Pazova, Kysáč, Selenča a Ilok, ale vcelku pozorované, je veľmi pozoruhodný počet osád a spolkov, ktoré zasielali svojich predstaviteľov-účastníkov do Pivnice. Už roky sa na pivnickom javisku dokazujú aj nové spevácke talenty a Stretnutie je nie ničím iným, ako preverenou formou odhaľovania nádejných rozhlasových spevákov slovenských ľudových piesní, čo má nesmierny význam pre obohacovanie nášho hudobného fondu.

Stretnutie už roky svoju sviežosť čerpá z bohatého slovenského kultúrneho dedičstva.

Mária Žiaková z Lalite

Roky ubehli, striedali sa speváci, organizátori, spoluorganizátori a realizátori. A ten už spomínaný význam tejto našej hudobnej manifestácie by sa mohol aj číslicami predstaviť ako bohatá zbierka ľudových piesní, ako dlhý zoznam účastníkov z radu spevákov, zberateľov, hudobníkov a iných entuziastov a podporovateľov, vedomých si toho, že len tvrdá a svedomitá práca na každom poli prináša tie pravé a sladké plody uspokojenia, potešenia, nových nádejí a posmelení. Zozbierané pesničky nebudú zabudnuté a zostanú trvalým bohatstvom nášho hudobného fondu. Aj dnes ešte žije medzi ľudom na desiatky pesničiek, ktoré treba zapísať, naučiť sa ich spievať a tak zachovať pre budúce generácie a naše pokolenie.

Pekná je naša slovenská pesnička, a preto je potrebné, aby sme si ju aj naďalej pestovali a na ňu nezabúdali. Zostáva nám veriť, že si festival aj v budúcnosti budeme ešte starostlivejšie ochraňovať. Veď je to v záujme všetkých nás. Veríme, že si nedovolíme, aby zanikol pivnicky festival, ktorý medzi Slovákmi trvá najdlhšie, neuznáva a nepozná hranice.

Stretnutie v pivnickom poli je sviatok milovníkov hudby.

Sviatok mládeže... Sviatok slovenskej ľudovej pesničky, ktorá si tu, neohrozená modernými tónmi, odznieva 3 dni, lepšie povedané 3 večierky, či noci. Ale je to sviatok aj všetkých nás, ktorým Pivnica prirástla k srdcu.

A tých nie je málo!

Pieseň je pieseň, len roky pribúdajú. Kratší pohľad dopredu však nemôže zmenšiť pôžitok z dlhšieho pohľadu dozadu.

Lebo speváci prichádzajú a odchádzajú. Stretnutie zostáva, rastie a rozmáha sa. Niekedy pomalšie, inokedy silnejšie. A tak, veríme, donekonečna.

oOo Pivničania sa vždy vedeli tešiť peknej piesni a Na Stretnutiach v pivvždy sa snažili čo najsrdečnejšie prijať a uhostiť nickom poli v rokoch všetkých tých, ktorí pieseň podobne ako oni mali 1966 – 2012 bolo prihláradi a ktorí si ju vedeli s úctou zachovať, pestovať sených 1 411 spevákov, ju, a tak vyrvať zo zabudnutia. Prostredníctvom ale všetci do Pivnice nerozhlasu a televízie táto naša ochotnícka práca pricestovali. Na pivnicdostáva sa ďaleko a žije medzi ľuďmi. kom javisku na tomto Pivnický festival potvrdil svoju životaschopGustáv Babiak z Báčskej Palanky podujatí svojich predstanosť a perspektívu. A to i napriek akútnej zmenenej ekonomickej a politickej situácii. Tými duchovnými viteľov malo 46 osád a 96 spolkov a prihlásených bolo 49 zdrojmi jeho pretrvávania však zostávajú mladosť, pôvab a osád a 101 spolkov. Javiskom predefilovalo 818 spevákovpredovšetkým preukázaný záujem aj mladých generácií, ktoré účastníkov (počítaná je len jedna účasť speváka) v súťažnej sú zárukou pokračujúcej štafety kultúrneho dedičstva. Pre- časti a na 154 koncertoch zaspievali 2 462 pesničiek (počítané sú aj tie, čo sa opakovali – je to počet na základe počtu hliadka piesní a tancov naozaj nestarne.

Taktiež treba uznať, že sa z času na čas objavujú aj pesimistické spevákov, ktorí vystúpili v programoch Stretnutia). Keď eliúvahy, či priamo obavy o budúcnosť tohto nášho podujatia venova- minujeme tých spevákov, ktorí vystupovali v dvoch alebo v troch ného hudobnému prejavu. Obavy z toho, že by mohol zaniknúť spolkoch, tak bolo 769 účastníkov-spevákov na Stretnutí v Pivtento festival pre nejaký nedostatok a nedostatočnú podporu alebo nici.

Je dobre, že sa Stretnutie opakuje každý rok, ale vždy je pod vplyvom iného záujmu, sú opodstatnené, alebo nie? Zriekneme sa tejto formy odhaľovania nádejných rozhlasových spevákov mladšie, predsa skúsenejšie, bohatšie od predošlého. Na Streta obohacovania slovenského hudobného fondu? Na to myslieť nás nutí sa predstavujú mladí, ešte málo skúsení speváci, ktorým zaväzujú budúce Stretnutia. Porozumenie a pochopenie potrebu- tú dávku trémy nemôžeme a ani nechceme zazlievať, ale pivjeme čoraz viacej, lebo sa nachádzame tesne pred dvermi 50. nické obecenstvo vie pozdraviť a zatlieskať aj jedným, aj druročníka Stretnutia v roku 2015. Všetkým, čo priložili ruky, úprimne hým. Tento festival by však nebol opravdivým festivalom, keby ďakujeme a želáme čím úprimnejšiu spoluprácu aj do budúcna, sa nestali aj také veci, že sa účastník pomýli, zaslzia sa oči, avšak treba sa pozastaviť nad otázkou, do akej miery je úspeš- zjavia sa utrápené tváre. Nemôžeme to nikomu ani zazlievať. ný priebeh Stretnutia a dodržiavania sa jeho koncepcie záleži- Teda bez trémy, veselo a s usmievavejšou tvárou a možno práve ten nasledujúci festival bude práve váš. Skúste! • tosťou všetkých organizátorov alebo spoluorganizátorov.

24

|

hana košková |

z tvorby slovenských autoriek

Rozhovor s mlčaním – Ešte nedávno som každý deň zabehla štyri kilometre. zrazu zmenil na svätojánske mušky, ktoré udržiavajú kontakt so Najšťastnejšia som bola, ak som nestretla ani živú dušu. A te- záhrobím. Mihla sa jeho košeľa pomaľovaná sivými tieňmi.

Musím konečne pochopiť, že sa za ním a jeho košeľou zavreraz... Ženy na nemocničných posteliach si povedia viacej, ako by la zem a už sa neotvorí...

Františka si nastokla na opuchnuté nohy papuče s labutientoho povedali pred najbližšími, deťmi, či mužom.

– Predstav si, Grétka, moja starká hovorievala, že žena po kou. Asi sa šuchtá do záchodu, ktorý navštevuje dvadsať pacientok z oddelenia. Pach, ktorý sa šíri po celom oddelení za pôrode sa s mužom nesmie stýkať len po šiestich týždňoch.

– Vari nechceš povedať, že si to vydržala aj ty? Červenovlás- každým otvorením a zatvorením dverí, dlho zostal v izbe.

Počuť hlas sestričky: „Kam idete, pani?” ky sú besné. Vrhnú sa na chlapa po troch dňoch, ako sa vrátia – Len ruky umyť. z pôrodnice. Vraj šestonedelie. Pre teba, chceš povedať, že Od mastných rezňov by si mala vyčistiť zuby, povyberať tuk platilo?

– Z nášho balkóna vidieť na balkón oproti. Pravidelne o šies- spod nechtov a možno by mala celá vojsť do odmasťovacieho tej večer vyjde naň chlapík s ďalekohľadom. Taký trpaslík. Po- stroja. Túto noc jej nočný stolík napchatý do prasknutia ešte zerá, pozerá akoby objavoval Ameriku. Oblečený v lete i v zime zažije nejednu jej návštevu.

Bežkyňa tiež nespí. Krúti sa na posteli ako kobra, vystrkuje v hrubom pásikavom župane. Prášim obrus po večeri, sem-tam mu vyplazím jazyk. Zalezie a o chvíľu už ide so psom vyoblie- hlavu, štuchá lakťom do Mariany, ktorá zajtra pôjde domov na kaným ako primadona dolu po chodníku. Hodinky by si si priepustku. Ako z basy. Nemocničná priepustka však nie je za mohla podľa neho nastavovať. Neraz som tak urobila. Počuješ? vzorné správanie. Doma bude riadiť, prať, pchať narýchlo povarené jedlá do mrazničky a po priepustke opäť obsadí spotenú Či už driemeš? posteľ v parádnej nočnej košeli, ktorú si odkladá do nemocnice.

Z vedľajšej postele počuť odfukovanie Mariany.

– A vy? Už spíte? Či sa len tak robíte? Celý čas čo ste s nami Doma, pred mužom si ju ešte neobliekla.

– Nezdá sa vám, že je tam vonku pridlho? na izbe, som nepočula od vás ani slovíčko, – domŕza Františka, – Od toľkej žranice aj musí byť, – so závisťou v hlase zašepobézna odfarbená blondína s britvou namiesto jazyka.

– Niektoré ženy sú ako kvargle. Tak s kým sa mám rozprá- kala na kosť vychudnutá Mariana. Zásielková balíková služba jej nosí tony stravy. vať?

– Pani Mráziková, čo urobíme s vaším cholesterolom? Berie– Mlčím. Myslím na to, ako prídem do prázdneho domu rozsvieteného zábleskmi z námestia. Všetky domy, aj ten náš, te lieky poriadne? Nezdá sa mi. Hodnoty sú nadpriemerné, – akoby sa náhlili niekam, kde ich nikto nečaká. Chodím okolo konštatuje na každej vizite izbový lekár.

– Pán doktor, všetky lieky užívam. Ešte sa nestalo, aby som nich oblečená do prázdnoty, zastretá zimou, dažďami, pochmúrnou jeseňou a neznesiteľnými horúčavami juhu. Chvíľu nejakú tabletku, ktorú ste mi naordinovali, vynechala, – každé čakám, či sa niečo zmení... Zmena sa však prechádza niekde ráno sa bráni Františka. inde, zaujatá očarením, nenávisťou, nedostatkom, dňami od Bežkyňa sa znovu začala rozprávať s Marianou. Mariana sa výplaty k výplate. Za nemocničným oknom, pri ktorom mi je jej zdôverila, že jej deti nevyrastajú podľa rodičovského pravidúplne jedno, či pôjdem domov, alebo tu ostanem do konca ži- la a už sa ani nesnaží merať šírku a hĺbku ich prehreškov. Ešte vota, robotníci z nočnej zmeny vykladajú kotúče s káblami. sa len začali dotýkať života a už sa jej vykĺzli z rúk: – Fakt neOnedlho ich budú vkladať do vykopaných jám. Do zeme osadia viem, čo s nimi, nevie to ani manžel, tak... stĺpy. Okno je tmavé ako obrovská čierna čeľusť, ktorú z neZ chodby počuť ruch. Hrkoce vozík. Hlasy. Telefón, náhlivé mocničného dvora každý vníma inak. kroky. Rozhovor bežkyne a Mariany tíchne. Bežkyňa podišla – Muž mi vždy hovoril: „Len tam sa nedostať. Lebo...” Vtedy k dverám izby. Do nákladného výťahu sanitár vtláča vozík sa mi zdalo, že sa mu v ústach rozmnožujú prvé tóny nešťastia. s ležiacim telom. Bežkyňa zhrozene cúvla.

Neraz som ho zahriakla: „Stále – Na vozíku som zazrela hovoríš nezmysly.” Na chvíľu sa Hana Košková (1942 v Tuhári), po štúdiách na SZŠ ženu v kvetovanom župane. mi zazdalo, že je táto izba plná v Lučenci pracovala ako zdravotná sestra, neskôr ako redak- V takom istom, ako má Františmasiek. Trubači a bubeníci torka okresných novín Ipeľ a regionálneho týždenníka No- ka. stíchli, len mužova tvár kope vo vohrad v Lučenci. Od roku 1992 pôsobí ako poetka v slobod– Moja milá, takých županov mne jamu. nom povolaní. Do literatúry vstúpila v roku 1976 zbierkou Číňania predávajú stovky.

Sestrička pred hodinou bola Pod teplom krvi, v ktorej sa sústredila na intímnu lyriku Zdesenie oboch sa mi zdalo zhasnúť. Františka chcela svoj a materstvo. Tradičné motívy rodiny, dedinského prostredia ako spojenectvo slnka s dažnabrúsený jazyk použiť na a medzigeneračných vzťahov spracovala v súbore lyricko ďom. Chýbala len dúha. Príliš „príjemnejšie” veci ako sú roz- reflexívnych básní Spojitosť, ďalej vydala zbierky Spätné krátkodobé pri pomyslení, akí hovory s pacientkami. Začala zrkadlo, Tvár pri tvári. Problematiku životných peripetií sú- sme všetci malí a na aký krátky šuchotom a presúvaním vrecú- časnej ženy priblížila v zbierke lyrických miniatúr Vnútroze- čas nám svet požičiava svoj šok v nočnom stolíku. Vybrala mie. Nasledovali zbierky Záhrada, zviera vo mne, Náhrdelník exteriér. si rezeň a chlieb, zostatok zo z hrdličiek, Súrodenci zo sna. V poslednom období sa venu– Pani, vás to nezaujíma, čo suchej večere. Na túto chvíľu je aj próze pre deti. Napísala Príbehy z Ľudožrútskej ulice, sa stalo? – oslovila ma bežkydravého zahryznutia čakala už Mara medvedia, Povesti a legendy z Novohradu a ďalšie. Jej ňa. príliš dlho. Dva razy grgla, vy- poézia bola preložená do literárnych časopisov v Poľsku, Zrazu sa otvorili dvere dokolovila ďalší ešte väčší rezeň Bulharsku, Rumunsku a na Ukrajine. Získala za ňu viaceré rán... V nich ako Socha slobody a zo susedného stolíka salámu ocenenia. stála Františka. a syr bežkyne, ktorá sa jedla – Taká som bola zapečená, ani nedotkla. Nehanblivo žviachala, akoby sa bála, že jej chlieb či čo. Nie a nie vyjsť odtiaľ. A ešte som si zabudla aj toaleťák. s rezňom príde niekto vytrhnúť z tučných rúk a ujde s ním na – Si to naozaj ty? – zhíkla Mariana. – Mysleli sme si, že... ulicu medzi bezdomovcov.

Františka naplno pustila vodu z vodovodného kohútika. Zdalo Na dokrkvanej posteli sa pohniezdila Grétka. V svetle neónu, sa, že nadišla vhodná chvíľa, v ktorej ju mastné odtlačky na ktorý osvecoval izbu, sa mi zdalo, že vidím obrovský oblak dymu vodovodnej batérii usvedčia z jej plnokrvného styku s tým, čo z mužovej cigarety. Je ho priveľa na jednu cigaretu. Dym sa je pre ňu posvätné. •

25

poučky (3)

|

(podľa ZMK) samuel koruniak |

NAŠE JAZYKOVÉ HLAVOLAMY

Prosím ťa, nezabudni „zapraviť” dvere, keď pôjdeš z domu.

V

äčšinou pri každodennej komunikácii, kde používame rôznorodé slová, slovné spojenia, výrazy, nám nepríde na um, alebo vôbec nedumáme o tom, či je použité slovo spisovné, nárečové, alebo priam nespisovné. Prirodzene si ho berieme ako spisovné slovo, keďže všetky jazykové ukazovatele asociujú na to, že nemá byť prečo nespisovné, nesprávne.

Avšak z vlastnej skúsenosti, keď ide o náš dolnozemský, slovenský jazyk, vieme, že to tak nemusí byť. Sú mnohé jazykové prípady, keď dané slovo, výraz, či slovná, vetná konštrukcia, aj keď na prvý pohľad spisovná, z lingvistickej, lexikálnej, ale aj inej jazykovej stránky je však nesprávna, nespisovná, či používaná s nesprávnym výrazom, alebo s nesprávnym významom.

Takáto jazyková situácia je prítomná aj pri slove zaprav, odprav, (ako aj zapraviť, odpraviť) vo význame zapraviť dvere, čiže pomocou kľúča, alebo aj diaľkovým ovládaním priviesť dvere, auto, zámku do stavu, že znemožnia prístup dovnútra, iba následným použitím toho rovnakého kľúča, či ovládača. Sémantika tohto nesprávneho výrazu je predovšetkým v tom, že zapravením dverí kľúčom, zaistíme, aby sa cez tie dvere nik nedostal, a pri odpravení umožníme opačnú situáciu. Dané výrazy sú pre nás mnohých spisovné a nehodnotíme ich ako nesprávne výrazy. Výkladové slovníky pri týchto slovách podávajú však úplne iný význam od toho nášho, akoby nárečového. Pri týchto slovách napr.

Krátky slovník slovenského jazyka sa zmieňuje, že je to dokonavé sloveso vo význame vsunutím niečoho pripevniť, umiestniť (zapraviť rúry do steny, zapraviť na dom pamätnú tabuľu), ako aj pridaním zložky upraviť (zapraviť tekvicu mliekom, mäso zapravené so šunkou). Taktiež aj výrazy odprav, odpraviť sa používajú v inom význame, ako v tom, ktorý väčšinou my používame. Spomenutý slovník znovu dáva inú sémantiku slova: zabiť, (tajne) zavraždiť, odpratať – protivníkov odpravili, ako aj vyhnať, odohnať, odmietnuť – cudzincov štát odpravil. Celkovo sú to správne slová, avšak ich používame v inom, nesprávnom význame. Preto ich v tom prvotnom význame hodnotíme ako nárečové, či hovorové. Ak však chceme poukázať na spomenutú činnosť, musíme použiť výrazy, ktoré sú, samozrejme, spisovné.

Namiesto zapraviť, zaprav dvere, auto, či zámka na bicykli, použijeme slová zamknúť, zamkni dvere, auto.

Rovnako tak namiesto výrazov odpraviť, odprav zámku na bicykli, dvere, auto budeme mať výrazy: odomknúť, odomkni dvere... Okrem iného môžeme použiť aj morfologicky príbuzné slová: zamkýnať, zamykať, odmykať, odomkýnať. Tak veta z titulu tohto textu bude spisovne znieť takto: Prosím ťa, nezabudni zamknúť dvere, keď pôjdeš z domu, ako aj: Musíš najprv odomknúť dvere, aby sme sa dostali dnu.

Slová zapraviť, odpraviť považujeme za nespisovné, nárečové vo význame uzavrieť kľúčom dvere, prípadne otvoriť diaľkovým ovládaním dvere na aute. Preto používajme spisovné slová, ktoré prináležia k tomuto významu, a to sú: zamykať, zamkýnať, odomknúť, odomykať, odomkýnať.

Ešte tu slovne ozrejmíme takúto situáciu. Asi sa Vám stalo, že ste zabuchli, zatvorili dvere a uvedomili ste si, že kľúč ste si nechali vnútri, nik nie je doma, a že jediný spôsob, ako sa dostanete dnu, je iba kľúčom, ktorý je vnútri, prípadne si budete musieť počkať na niekoho, kto vám odomkne dvere. Pri takejto okolnosti použijeme výraz vymknúť sa, čiže: Prosím Vás, pošlite mi niekoho s náhradným kľúčom, lebo som sa vymkol.

Znovu som čakal tri hodiny na ulici, lebo som sa vymkol.

26

Mám taký pocit, že nás niekto „prisluškuje” cez telefón.

V bežnom dorozumievaní, samozrejme, z nedbanlivosti, sa nám mnohé srbské výrazy dostávajú do nášho slovenského jazyka. Je to už akoby trend a v mnohých prípadoch to robíme automaticky, nesnažiac sa siahnuť po spisovných slovenských slovách, ktoré ich máme nadostač. Možno to súvisí aj s našou jazykovou kultúrou dať prednosť nespisovnému, srbskému termínu, pred tým slovenským, samozrejme, spisovným.

Takto sa nám do našej podoby slovenčiny dostalo aj srbské slovo prisluškivanje, prisluškivati, ktoré sme poslovenčili a nájdeme ho v takejto podobe: prisluškíva, prisluškívať. Počuť napríklad takéto vety: Zdá sa mi stále, že nás niekto prisluškuje cez telefón. Zasa v televízii hovoria o prisluškívaní prezidenta. Spisovný ekvivalent v slovenčine pre spomenuté srbské výrazy bude odpočúvanie, odpočúvať. Slovníky slovenského jazyka nám hovoria, že ide o význam: zámerne (tajne) počúvať, vypočuť, napr. odpočúvať telefonický rozhovor, prípadne počúvaním sa (na)učiť, napr. dobre odpočúvaná výslovnosť (Krátky slovník slovenského jazyka).

Synonymický slovník slovenčiny nám ponúka ďalší výraz pre toto slovo, a to vypočuť, napríklad: Vypočula si telefonický rozhovor za dverami.

Srbský výraz prisluškivati, prisluškivanje by sme mali v spisovnej slovenčine, ale aj v bežnej komunikácii v slovenskom jazyku nahradiť slovenským výrazom, a to odpočúvať telefonický rozhovor, odpočúvať rozhovor za dverami, odpočúvať rozhovor cez mobil, ako aj v dnešnej dobe cez skype. Treba tu spomenúť aj prídavné meno odpočúvací, ktoré znamená určený, slúžiaci na odpočúvanie: odpočúvacia služba, odpočúvací prístroj, odpočúvacia aparatúra, odpočúvacie zariadenie a iné. Tak dané vety budú znieť spisovne po slovensky takto: Vždy sa mi zdá, že nás niekto cez telefón odpočúva. Zasa v televízii hovoria o odpočúvaní prezidenta.

Pri tomto chceme ozrejmiť aj situáciu, keď schádzame do predajne, či do obchodného centra a vidíme po srbsky napísané: Pod video nadzorom; v slovenčine táto vetná konštrukcia, či oznam, alebo aj výstraha bude: Objekt je chránený (monitorovaný) kamerovým systémom.

Z ničoho nič, som sa „osvitol” vo dverách.

Aj v tu chceme poukázať na nespisovný výraz, ktorý sa do nášho jazykového povedomia dostal pod vplyvom väčšinového jazyka, čiže srbského. Samozrejme, srbský jazyk nám často pomáha upevniť si slovnú zásobu vlastného jazyka, avšak mnohokrát sme nie vstave rozlíšiť a správne použiť dané výrazy z tohto jazyka. V bežnej komunikácii zriedka, ale predsa ho počuť, použijeme slovný výraz osvitnúť, či jeho zvratný tvar osvitnúť sa. Napr. Osvitol sa vo dverách. Osvitli sme sa v nebezpečenstve. Toto slovo nachádzame iba vo výkladovom Slovníku slovenského jazyka, kde sa uvádza ako hovorové dokonavé sloveso, s významom: byť zastihnutý svitaním, rozvidnievaním, napr. Keď osvitla, varila kávu, čiže keď bola zastihnutá svitaním, čiže keď vstala, tak varila kávu. Taktiež je tu aj ďalší význam: zastihnúť svitaním, rozvidnievaním v spojení koho, napr. Len čo ťa deň osvitol, chceš všetko porobiť. Inak povedané: Ešte si sa dobre ani nezobudil, už chceš všetko porobiť. Tento slovník podáva aj tretí význam, a to básnický: zažiariť, osvetliť sa, napríklad vo vete: Nebo osvitlo hviezdami, alebo inak povedané Nebo zažiarilo, osvietilo sa hviezdami.

| Avšak vo význame, v akom toto slovo my používame, sa hodnotí ako nespisovné, čiže ako srbizmus. Srbské slovo osvanuti, ktoré sme my pretransformovali do slova osvitol, osvitol sa, má význam v slovenčine náhle sa objaviť, zjaviť sa, ukázať sa, ocitnúť sa, nájsť sa, dostať sa. Tento srbský výraz má dva významy, čiže osvanuti, ako svitnúť, rozvidnieť sa, napr. Nebo osvitlo hviezdami, Nebo zažiarilo hviezdami; tento význam však vieme v spisovnej slovenčine nahradiť slovenskými ekvivalentmi. Čo nám však robí problém, je transformácia srbského slova osvanuti do slovenskej podoby osvitol sa, vo význame náhle sa zjavil niekde. Tak nespisovný termín môžeme nahradiť spisovnými formami, a to: objaviť sa, zjaviť sa, nájsť sa, dostať sa, ocitnúť sa, ale aj prísť (Prísť do takého stavu), zostať, prípadne expresívne tvary tohto slova: pripliesť sa, podpliesť sa. Napríklad vo vetách: Dom osvitol vylepený plagátmi, Náhodou sme sa tam osvitli. Osvitli sme sa v nebezpečenstve, Neviem ani sama, ako som sa tam osvitla, musíme nespisovné slovo osvitnúť nahradiť výrazmi v duchu spisovnej slovenčiny. Samozrejme, uvedené vety budú znieť takto: Dom bol vylepený plagátmi (tu úplne vynecháme dané slovo osvitol a nahradíme ho pomocným slovesom byť v minulom čase), alebo môžeme tú vetu povedať aj takto: Na dome sa objavili plagáty. Ďalšie vety budú znieť takto: Objavil sa vo dverách nečakane, Náhodou sme sa tam ocitli, Ocitli sme sa v nebezpečenstve, Neviem ani sama, ako som sa tam ocitla.

Na záver iba toľko, že treba podbať na významy a používanie slov z dvoch kontaktových jazykov. Titulná veta bude spisovne po slovensky znieť takto: Z ničoho nič, som sa ocitol vo dverách. •

annamária boldocká-grbićová |

dobroducháreň (18)

Hrubozrnný život!

N

áš novodobý život je zázrak! Internetová mánia, či akási internetová gramotnosť je živel nezastaviteľný, to večné sedenie za facebookom je zasa vec vkusu, prestíže, priečok, ale najmä rýchlej a pohotovej informácie, vec spojenia sa so svetom, ktorý je zrazu virtuálne blízko.

Všetko sa nám zdá byť také dostupné, riešiteľné, je z toho taká neznesiteľná ľahkosť cyber bytia!

Pre všetko napočítané neraz vyplýva, že vlastne sme nereálni a nekritickí, poondiati, zjednodušení – čiže digest – dalo by sa povedať. Neuveriteľne ľahko tak, sediac za faceom totižto sa zaputnáme do cyber pasce – o sebe získame predstavu ako o niekom, kto je vďaka nepatrnej námahy veľmi významný, vynikajúci. Mať tvár na facebooku – to je vymoženosť! Miera úspechu, nie si nič, ak a pokým nie si na facebooku! Ak o tebe nevedia.

A tak sa to banálne, povrchové stáva dôležité.

Každá nepatrnosť a priemernosť, malosť má svoj priestor?! Ale čo je s priečkami, s cťou? Popularita bez výsledkov, dobré umiestnenie bez hodnoty, instant dôležitosť, instant pretenzie!

Negramotnosť v tradičnom ponímaní, virtuálne stiera! Taká kategória je nepotrebná. Načo syntax, metafory, zanietenie, načo sa vciťovať, niečo naplno prežiť, hodnoty, cit! Kto to ešte potrebuje?! Život žijeme my, či život žije nás!? Takéto básnické zvolanie sa dá preformulovať do výroku: Internetom žijeme my, či internet žije nás!

A potom tie frašky politiky a spoločnosti! Post zbombardovaného života! Gýč, povrchnosť a banalita a najťažšie choroby sa šíria ako epidémia, ako španielska chrípka. Treba získať gramotnosť prežitia! To všetko azda už len debelokošci môžu zniesť... V relatívne krátkom časovom rozpätí som takéto formulácie zachytila v každodennej bežnej komunikácii so súčasníkmi, či zasa v menej bežnej, či komunikácii s jazykovými partnermi, ktorí dbajú na sémantický trojuholník. Na dôvažok, zima taká, aká býva – dlhá a trápna, plná účtov z vykurovania plynom, depresie či podobných represálií v dôsledku štátnych úchyliek a prestreliek – a taká – priam hýrila takýmito konštatáciami.

Prichodí sa nám preto vrátiť k večnej téme – ku klasike a jej výzve prebúdzať sa do nových začiatkov! Resetovať! Prenikavá vôňa jari vzbudzuje v človeku nežný smútok. A tu čitateľovi treba čo-to povedať o citlivosti, empatii, fajnovosti, zdvorilosti, vzornosti a jemnocite.

Ešte stále, už v poveľkonočnej nálade, sa treba doúčať v oblasti gramotnosti prežitia, opierajúc sa o Rúfusovu Modlitbu so zajačikom: kde ho autor prosí spraviť malý zázračik, navrátiť čistú vodu človečiemu rodu. Aby všade naokolo zas tak bolo ako bolo.

Ako bolo, kým život nezačal vážne škodiť zdraviu... ako to poznamenal Ladislav Čáni. Ľudia hrubnú, necitliví sú a neempatickí. Viac niet ani štipky grácie, graciozity, vznešenosti, glamoura. Do štítu si dnes život dáva niečo iné.

Hrubosť, bezškrupulóznosť, nerafinovanosť, necitlivosť, nekultivovanosť. Banálnosť. A kto to výsledne zhodnotí, ak nie divadelný znalec! Život je fraška, a to je hrubozrnná forma!

Tú hrubozrnnosť sprevádza teror zdravého života, večnej krásy a mladosti, teror náruživého dosiahnutia šťastia a úspechu za každú cenu,

teror príliš zjednodušených vecí, neetickosti, uravnilovky totiž rovnostkárstva mediokritov, konzumu, a z druhej strany vážne nástrahy pred zhubnosťou zo stresu, znečistenia prostredia a nechránenými stravujúcimi výrobkami a návykami. Z kyslých a zásaditých prostredí. A zasa teror z umelo vyvolaných oprávnených a neoprávnených strachov...

Slovníček DEBELOKOŽAC: Veľmi často, v snahe vyhnúť sa tomuto srbskému slovu povieme, že niekto veľa znesie, nič sa ho nedotkne, najmä čo sa týka jeho cti. Treba tu však siahnuť po takejto formulácii: Mať hrošiu (hrubú) kožu – byť necitlivý, všetko zniesť (Krátky slovník slovenského jazyka a Malý frazeologický slovník) – o človeku, ktorého sa nič nedotkne Napríklad: Mládenec mal hrošiu kožu. Nielenže sa nezahanbil, ale sa aj tváril, ako keby sa nebolo nič stalo. (H. Zelinová) Veľmi zdvorilo mu naznačia, že si síce jeho prácu vysoko vážia, ale vzhľadom na to, že je veľa mladých uchádzačov, bolo by dobre, keby si to rozmyslel... Narážky počuje často aj od svojich spolupracovníkov a musel by mať naozaj hrošiu kožu, keby si to nerozmyslel. (Pravda) ... Ešte horšie je, ak sa ten človek ukazuje ako niekto, kto má hrošiu kožu...

Aj v našom texte bolo o ľuďoch, ktorí by naozaj museli mať hrošiu kožu, aby sa ich nič nedotklo. Ale nedá sa to! Ide o drsných ľudí. (drsný človek – hrubý, surový; ale i drsný hlas, drsná povaha, drsné správanie, aj chladný, nepríjemný: drsné podnebie, počasie, drsný vietor, drsná zima).

Pejoratívny význam tu nadobúda spojenie: hrubozrnný človek; hrubozrnný – zrnitý – drsný, drapľavý povrch (Synonymický slovník slovenčiny); hrubozrnný – príd. m. majúci hrubú, zrnitú štruktúru: hrubozrnný chlieb, hrubozrnná soľ, hrubozrnná malta, hrubozrnné sedimenty, hrubozrnná omietka pren. pejoratívne: hrubozrnný človek, hrubozrnná matka, hrubozrnné reči, hrubozrnný prejav (Krátky slovník slovenského jazyka).

Netreba nič vysvetľovať, vieme, ako to je.

Ono je to tak, že každý volí politikov na svoj obraz. Je to jednoduché. Kultivovaný a vzdelaný človek bude voliť politikov kultivovaných, jednoduchý, hrubozrnný človek bude voliť grázlov a tým aj bude veriť. To je všetko. (Sme) ... Ale na to, aby na Teba niekto zaslal „hrubozrnnú energiu”, musíš mať obranný mechanizmus... (Plus sedem dní)

neZábudka Oferovať Pamätám si hrejivo na túto jazykovú perličku starej mamy. V pôvodnom význame: venovať peňažnú sumu, dar, milodar na niečo.

V prenesenom význame dávať, venovať, darovať, darúvať: toľko peňazí na dovolenku neoferujem, oferuj mi ešte trocha času.

Mne nik neoferuje pozornosť. (Timrava) Oferujme si sebe tú gráciu, cibrime sa v jemnocite. „Preosejme” hrubozrnnosť na hladkosť! •

27

kamarátenie

|

pripravila mária vršková |

Stránky Ježka Dežka Ahoj, kamaráti, aj vy sa tešíte, že prichádza pani Jar a s ňou akási veselšia, farebnejšia nálada? V mojej záhrade už vystrčili hlávky prvé jarné kvety a z prúteného košíka počuť drobné mačiatka. Všetky deti zhodili šály, rukavice a vytiahli bicykle. Príroda pučí, bzučí, žblnkoce a ochotne sa prebúdza. Mám rád tento jarný svet. Preto som si pre ďalšie riadky vybral tému ŽIVOT. Mimochodom, dokážete jednou vetou povedať, čo je to život? ☺ Užívajte si jar plnými dúškami.

Zdraví vás Ježko Dežko

Hádam, hádaš Žlté, biele tam dnu býva, v sladkej torte tiež sa skrýva.

Sliepka mu je blízka známa, uvariť ho viem aj sama. (ecjav)

Spinká malá bábika, je spokojná, nevzlyká.

Keď chce mlieko, ústa špúli, k mamičke sa sladko túli.

Veršovačky

(oktäbáb) Prosba športovca Slnko, ty máš v lúčoch zlato, roztop sneh a vysuš blato.

Celý deň svieť na náš dvor, chcem hrať futbal už čím skôr.

Tuláčik Zvedavé mača po múre kráča.

Ku susedom nazerá, na Dunča sa vyškiera: „Len z reťaze vidíš svet. Čau, ja idem na výlet.”

Dve huby Sťažuje sa bedli bedľa: „Čo sa tlačíš? Ustúp vedľa!”

Druhá bedľa v klobúku prešla z lesa na lúku.

A po lese hubár kráča, nesie bedľu do pekáča.

O láske Ujo Topoľ si je istý. „Bude svadba,” vraví.

A na všetky svoje listy píše milej správy.

Kolobeh Zmizol naraz sneh. Šiel do neba, nech, ako dážď sa vráti k nám.

Sneh či kvapku v dlani mám?

28

Je v mori, aj v oceáne, napúšťaš si ju do vane.

Chce ju zviera, chce ju kvet, na smäd je tu pomoc hneď. (adov)

Úloha 1 Ku každej rozprávkovej bytosti doplň to, čo sa k nej podľa rozprávky hodí: trpaslík, čižmy, vlk, slamený domček, zlatá rybka, mesiačik, mak s popolom, medovníkový domček. ČERVENÁ ČIAPOČKA

___________________

PRASIATKO

___________________

RYBÁR

___________________

SNEHULIENKA

___________________

IVICA A MARICA

___________________

KOCÚR

___________________

POPOLUŠKA

___________________

MARUŠKA

___________________

|

pripravila mária vršková |

Doplňovačka

Okienko tety Sovy

Dopíš správne odpovede. Pospájaj písmenká z vyznačených políčok, dostaneš tak tajničku.

K životu je potrebný vzduch aj voda, ale tiež aj láska a _________________________ .

1. máme ich na ruke, je ich päť

__ __ __ __ __

2. čo je to Dunaj?

__ __ __ __ __

3. rozprávka ... i Marica

__ __ __ __ __

4. štvrtý mesiac v roku

__ __ __ __ __

5. čo sa vyrába v tehelni?

__ __ __ __ __

6. ženská podoba mena Erik

__ __ __ __ __

7. Ľuboslava, domácky

__ __ __ __ __

8. žltá guľa na nebi

__ __ __ __ __

9. napíš slovom číslo 1 000

__ __ __ __ __

10. časť dňa, keď sa stmieva

__ __ __ __ __

11. masline, po slovensky

__ __ __ __ __

Tajnička znie: __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __

Úloha 2

kamarátenie

Koľko rokov máš ty? A koľko tvoji súrodenci alebo rodičia? Človek sa môže dožiť až sto rokov.

Teta Sova nám dnes prezradí, ako je to vo zvieracej ríši.

Ktoré zviera žije najkratšie a ktoré najdlhšie?

Odpoveď je jasná ☺ Najkratšie žije hmyz. Ku rekordérom patrí PODENKA. Je to najstarší okrídlený hmyz, nájdeme ho najmä vo vode, ale aj na lúkach po celom svete. V teplom počasí žije podenka iba niekoľko hodín, v chladnom počasí sa dožíva aj niekoľko dní.

Najdlhšie žije KORYTNAČKA galapágska. Tiež ju volajú slonia, lebo je to najväčšia korytnačka na svete.

Dospelý jedinec váži až 200 kg a meria 1,2 m.

Vo voľnej prírode ich nájdeme iba na súostroví Galapágy. Najstaršia z nich menom Adwaita sa dožila až 255 rokov.

Vyfarbi

Doplň na voľnú čiaru ku každému zvieratku to, čo sa k nemu hodí: kopyto,

krídlo,

šupiny,

dlhý krk,

hrb,

domček,

vajce,

sieť,

bodky.

SLIEPKA

_________________

KAČKA

_________________

KÔŇ

_________________

ŤAVA

_________________

SLIMÁK

_________________

ŽIRAFA

_________________

RYBA

_________________

PAVÚK

_________________

LIENKA

_________________ 29

zorove príbehy

|

"

mária vršková |

Zoro a zatúlané mača alebo Malý sen D

opoludnie v škôlke ubehlo rýchlo. Deti už boli po chutnom obede a chystali sa do postieľok. Zoro spával na zelenom vankúši s veľkým drakom a pod perinu si vždy schoval nejakého plyšového kamaráta. Učiteľka pomáhala, komu bolo treba. Každého pohladkala po vláskoch, poodchýlila jedno okno a zaželala príjemný oddych. Potom už musel každý zatvoriť oči a tíško ležať. Kým deti spali, ona zvyčajne sedela za veľkým stolom, pila kávu a usilovne čosi písala do hrubého zošita. Lenže dnes ani Zoro, ani ostatní spolužiaci zaspať nemohli. Pod oknami škôlky totiž ktosi žalostne plakal. Nebol to obyčajný plač, ale akési škrečanie. Dlhé a smutné. „Kto to tam vyvádza?” myslí si Zoro. „Hádam sa len nejaké dievčatko nestratilo svojej mame. Alebo to nie je dievčatko?” Detské hlávky sa rad-radom nadvihovali z postelí a zvedavo pozerali k oknu. „To je nejaké zatúlané mačiatko,” postavila sa učiteľka a potichu okno zatvorila. „A teraz je najvyšší čas, aby ste už spali. Dobrú noc.”

Niektorí huncúti sa pod perinou zasmiali. Akáže noc? Veď je pravé poludnie! Zoro aj tak nemohol spať, nuž sa len tak so zatvorenými očami tváril. Stále napínal sluch, aby počul, či už mačiatko odišlo. Chúďa malé, ako sa dostalo až ku škôlke? A kde má mamu? Čo ak je hladné, alebo sa bojí?

Hádam ho nikto nepristúpi, keď je také maličké. V posteli mu bolo dlho, čas sa akosi vliekol a kým prišla mama, to bola doba!

Zoro mame všetko vyrozprával ešte na chodbe v šatni. Ústa sa mu nezastavili a hneď aj prosíkal: „Keď to mačiatko teraz vonku nájdem, môžem si ho zobrať domov?”

Mama len nechápavo krútila hlavou. „Aké mača? A čo ti na ňom tak záleží? Teraz v jari je všade plno mačiek. Určite už odišlo preč.” Lenže Zoro sa nedal odbiť. Pred budovou zbystril zrak a poobzeral sa po okolí. Zaujímavé, mačiatko nikde nevidel, ale odkiaľsi z diaľky počul jeho smutný plač. Mama mu však nedovolila, aby sa pustil trávnikom, k plotu, aj poza škôlku, len aby zvieratko našiel. No povedzte – čo s ním potom Zoro urobí? Hádam ho len neponesie celou cestou v rukách! A tak sa Zoro na mamu trochu nahneval a držalo ho to celý deň. Nechcel sa rozprávať, ani sa neusmial a na otázky len krátko odsekol. Mohol mať mačiatko už doma, hral by sa s ním, dal by mu mlieko aj salámu a to chúďa by viac neplakalo.

Lenže teraz, kvôli mame, to mača stále škrečí pred škôlkou. Márne mu mama vysvetľovala, že mačky sú už raz také, stále sa túlajú a chcú objavovať svet. Nebudú sedieť verne pri dome ako pes. Zoro mal zamknuté uši a stále si myslel svoje.

Večer, skôr ako zaspal, si pomyslel: „Anjeliček strážny, ak naozaj existuješ, tak ťa prosím, aby si sa postaral o mačiatko. Nech si nájde svoje miestečko, kde by bolo spokojné a sýte. Počuješ, anjelik?” a na očká mu už sadol sen.

Na druhý deň bol mladý dobrodruh veľmi zvedavý, či mačiatko pred škôlkou uvidí a či zase bude počuť to smutné mňaukanie. Lenže ráno Zoro nič nevidel, nič nepočul. „No toto, kde sa stratilo?” premýšľal. Záhada sa vysvetlila čoskoro, keď sa deti vyšli hrať na ihrisko. Prechádzajúc dvorom okolo škôlkarskej jedálne a kuchyne, z otvorených okien k nim zavanula vôňa jedla. A vonku, v kúte pri dverách, čo nevidia! Misku, okolo porozlievané mlieko a dve veselé mačiatka, ktoré sa spolu hrajú a skáču ako bláznivé. Jedno

30

strakaté, druhé fľakaté. Zorovi na tvári zažiaril najkrajší úsmev. Tak predsa našiel to klbko v kožúšku, a hneď rovno dve. Aspoň im je takto spolu veselšie. Od tej chvíle bol veselý už aj Zoro a v duchu si pomyslel: „Jedno sa bude volať Angela a druhé Angelo”... A to podľa anjelika, ktorý splnil Zorovi malý sen. •

Medzinárodný letný tábor Nezabudnuteľné zážitky a bohatý dvojtýždenný program ponúka letný tábor Matice slovenskej, ktorý už po 24-krát otvára svoje brány.

Nielen oddych, krásnu tatranskú prírodu, ale aj atraktívny program si vychutnajú všetci tí, ktorí sa rozhodnú stráviť prvé dva júlové týždne v stredisku Detský raj Tatranská Lesná vo Vysokých Tatrách. Tábor Matice slovenskej navštevujú deti zo všetkých kútov Slovenska i zo zahraničia. Na početných prechádzkach a túrach ani v tomto roku neobídeme kaskádové Vodopády Studeného potoka, čarovné tatranské horské chaty a útulne, Štrbské, Popradské, Jamské, či Hincové plesá. Vodu okúsime aj v neďalekom popradskom Aquacity. Povozíme sa na Kométe, historickej železničke, vyberieme sa do zoologickej záhrady i na hrad. Navštívime Važeckú jaskyňu s kosťami jaskynného medveďa, absolvujeme skvelé adrenalínové jazdy na motokárach.

Nebol by to matičný tábor, keby doň opäť nezavítal remeselník s ukážkami tradičného slovenského remesla. Tentoraz deťom predvedie svoje zručnosti drevorezbár. Toto krásne, tradičné remeslo si deti budú môcť aj vlastnoručne vyskúšať.

Zábavné popoludnie si pre deti pripravili profesionálni hasičskí záchranári a ako prezradili, nenechajú na nás ani nitku suchú. So svojimi zážitkami a skúsenosťami sa príde podeliť skúsený horský vodca a jedno popoludnie bude patriť našim štvornohým kamarátom – psíkom z tréningovej stanice v Štrbe. Bobová dráha, lezecká stena, športové turnaje, hry a diskotéky sú samozrejmosťou. No a večer si posedíme pri táborovej vatre, opečieme špekáčiky.

Ak máte deti vo veku od 7 do 16 rokov a chcete, aby prežili zábavné prázdniny, nezabudnite poslať čo najskôr prihlášku. Ten tohtoročný tábor začína už 5. 7. a končí sa 19. 7. 2015. Tešíme sa na Vás. Ďalšie informácie nájdete na internetovej stránke www. matica.sk Mária Sokolíková

na pobavenie I naďalej pokračujeme s odmeňovaním troch vyžrebovaných výhercov, ktorí dostanú odmeny Slovenského vydavateľského centra. Rozlúštenie tajničky zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec.

ŠKANDINÁVKA V tajničke je meno drámy slovenského dramatika Štefana Králika (1909 – 1983)

DOPLŇOVAČKA VODOROVNE: 1. Úsečka spájajúca dva body na kružnici, 2.

Slovenská osada pri Zreňanine, 3. Ešte raz, znova, 4. Cicajúce mláďa, 5. Zaškrtiť, zadusiť, 6. Bedákať, jojkať.

Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označených stĺpcoch dostanete názov tradičného májového folklórneho festivalu.

OSEMSMEROVKA Ženské mená zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov slovenskej osady.

Vylúštenie škandinávky číslo 1 – 2 VODOROVNE: Protijed, lapaj, La, epik, vek, Vis, kone, AN, Er, ad, aktív, Y, g, bazén, ich, PA, ač, gama, hra, ara, kroj, NT, dobrí, tajomník.

Správne znenie tajničky: ... tak ich narobí Výhercov žrebovala pracovníčka SVC Katica Matićová a šťastie mali: 1. Ľudmila Pániková, Námestie X. VB 8, 26 000 Vojlovica-Pančevo 2. Paulína Valentová, Sonje Marinkovićovej, 26 215 Padina 3. Michael Rybár, Savska 14, 22 000 Sriemska Mitrovica

KÁČER KÁDER KALIŠTEK KARTA KATARÍNA KOCKA

KOČOVNÍK KOLESO KOLIBA KOPEC KORAL KOVAČICA

KREDIT KRITIKA KUKUČKA KUKURICA KURÍN KVARTA

VTIPY Policajt sa pýta: – Ako sa máte, pán Lakatoš?

– Ako pamätná tabuľa.

– A to je už ako?

– Čakám, kedy ma odhalia. * * * Nešťastná pani stojí pri zdemolovanom aute a lamentuje: – Čo ja teraz poviem manželovi?!

Okoloidúca si z nej utiahne:

Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

– Veď zafúkajte poriadne do výfuku a karoséria sa vám vyrovná!

31

pre deti Milé deti, aj tentoraz sme vám pripravili rôznorodé rozptýlenia. Veríme, že nám i naďalej budete pravidelne zasielať vylúštenia našich doplňovačiek. Zároveň nám môžete zasielať i svoje práce alebo návrhy, ktoré radi uverejníme alebo uplatníme. Vopred sa tešíme na spoluprácu.

Správne vylúštenie napíšte na pohľadnicu alebo na korešpondenčný lístok a zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21470 Báčsky Petrovec. Trom šťastlivcom zašleme knižné odmeny.

DOPLŇOVAČKA

LABYRINT Martin stratil svoje najmilšie autíčko.

Krúti sa na jednom mieste, lebo vie, že je autíčko tu niekde nablízku. Zakrútilo sa mu v hlave, tak nevie, ktorú cestu si má vybrať. Pomôžte mu!

PYRAMÍDA

VODOROVNE: 1. Značka pre tonu, 2.

Iniciálky vedca Teslu, 3. Ukazovacie zámeno, 4. Momentka po srbsky, 5. Jedno z nariadení na počítači, 6. Šuchanie, 7. Ľahostajne, nečinne, 8. POČÍTAČOVÉ SPOJENIE SO SVETOM.

VODOROVNE PO HRUBŠIU ČIARU: 1. Rímsky boh lásky, 2. Pletenec povrazov, 3. Slávnostný oblek, 4. Hlavné mesto Nórska, 5. Vojenská jednotka, 6. Na inom mieste, 7. Popruh, 8. Ženské meno, Mária, 9. Vriedok na tvári, 10. Znak zastaviť sa.

VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. Beztvarý Výťah ťahaný lanom, 3. Sústava hviezd, 4. Prihovoriť sa niekomu, 5. Rotačný stroj, 6. Príkazy na nákup tovaru v cudzne, 7. Ťažne motorové vozidlo, 8. Najdlhšia bežecká dráha, 9. Vzťahujúci sa na Uhorsko, 10. Rozpustili, roztopili.

Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci dostanete názov predpisu poradia úkonov na riešenie zložitej úlohy.

SMIECHOTY

KOCKA

– Ocko, máš dobrú optickú pamäť?

– To mám, synček. Prečo sa pýtaš?

– Práve som ti rozbil zrkadlo na holenie.

NAJKRATŠIA CESTA Len po jednej z týchto štyroch kľukatých a poprepletaných ciest sa môžeš najrýchlejšie dostať do školy.

Koľko kociek je na tomto obrázku?

Koľko chybuje, a koľko by bolo, keby sa poskladali po vrch všetky, ktoré chýbajú?

* * * Pýta sa dieťa rodičov: – Žijú sardinky v mori?

– Samozrejme.

– A ako trafia do škatuľky?

Správne vylúštenie doplňovačky z minulého čísla je: ZLATAR, GOČ, TARA. Žreboval pracovník počítačovej úpravy Vladimír Sudický a šťastie mali: 1. Elena Vršková, Republiková 39, 21 412 Hložany 2. Andrej Holok, Šandora Petefiho 121, 26 000 Vojlovica-Pančevo 3. Ján Širka, 2. októbra 28, 26 215 Padina BLAHOŽELÁME.

32

SMIECHOTY Syn kričí: – Mami, mami, zabil som päť múch!

Dvoch samčekov a tri samičky.

– Ako vieš, ktoré boli samičky a ktorí samčekovia?

– Dve muchy boli na pohári od piva a tri sedeli na zrkadle...

|

"

dipl. vet. med. juraj pálenkáš |

okom odborníka

Novinky z chovu kurčiat P

odobne ako v iných odvetviach živočíšnej výroby tak i v chove kurčiat stále sa vynachádzajú nové plemená, nové odchovné spôsoby, nové zloženia krmív na výkrm. Viacročné úsilia početných vedeckých ustanovizní priniesli prvé plody ich namáhavej práce. Posledné roky boli vytvorené nové plemená vyznačujúce sa či už vysokou znáškou vajec, alebo vynikajúcimi úspechmi vo výkrme. Zvlášť náhle sa zväčšil počet krížencov rôznych plemien používaných v rýchlovýkrme kurčiat. Dokázané bolo totiž, že krížence (hybridy) určitých plemien oveľa rýchlejšie rastú, ako keď sa odchovávajú v čistom plemene.

Vďaka veľkému pokroku vedy o výžive domácich zvierat i v chove brojlerov v poslednom čase sa zaznamenávajú priam fantastické výsledky. Kým ešte pred niekoľkými rokmi priam senzačne pôsobili údaje hovoriace o tom, že 10-týždňové kurča môže vážiť 1 kg a na kilogram prírastku spotrebiť iba 2,5 kg stravy, zatiaľ v súčasnosti v tomto ohľade sa dosahujú oveľa lepšie výsledky. Dnes už nie je zriedkavosťou, keď kvalitné kurčatá iba za 6 týždňov dosiahnu váhu tela až 1,7 kg pri spotrebe okolo 2 kg zodpovedajúcej kŕmnej zmesi na kilogram prírastku. Za takéto skvelé výsledky okrem priliehavého hybridu najväčšie zásluhy patria kŕmnym zmesiam vynikajúcich vlastností. Dnešné kŕmne zmesi na výkrm brojlerov sú tak zostavené, že umožňujú veľmi rýchly rast, malú spotrebu krmiva na kilogram prírastku a kvalitné mäso.

Pretože sa už dávno zistilo, že vo výkrme brojlerov jestvujú značné rozdiely medzi kurčatami mužského a ženského pohlavia, najnovšie vedecké bádania sú usmernené na praktické využitie tohto javu. Touto otázkou sa zvlášť intenzívne zaoberajú v Anglicku.

Po veľmi serióznych pokusoch sa zistilo, že kurčatá mužského pohlavia oveľa rýchlejšie priberajú na váhe a spotrebujú značne menej krmiva na kilogram prírastku ako kurčatá ženského pohlavia. Tak napríklad kohútiky hybridných brojlerov vo veku 56 dní vážia okolo dvoch kilogramov a sliepočky iba 1,7 kg.

Pri týchto pokusoch sa tiež zistilo, že ak sa kurčatá mužského pohlavia vykrmujú kŕmnymi zmesami obsahujúcimi 24 % bielkovín, oveľa rýchlejšie rastú a spotrebujú menej krmiva na kilogram prírastku ako kurčatá ženského pohlavia vykrmované takou istou stravou. Oproti tomu kurčatá ženského pohlavia dosahujú rovnaké výsledky tak na krmive s vysokým, ako i na krmive s nižším obsahom bielkovín. To znamená, že ak sa chce zabezpečiť maximálna rentabilita v chove brojlerov, musia sa oddelene vykrmovať sliepočky od kohútikov rozličnými krmivami. To preto, lebo ak sa vykrmujú spolu kŕmnou zmesou obsahujúcou 22 % bielkovín, kohútiky nebudú tak priberať na váhe a spotrebia viac krmiva na kilogram prírastku, ako by mohli, keby sa vykrmovali kŕmnou zmesou obsahujúcou 24 % bielkovín. V opačnom prípade, teda keby sa i sliepočky vykrmovali kŕmnou zmesou obsahujúcou 24 % bielkovín, predsa by nerástli tak ako kohútiky a zbytočne by trovili takéto zložitejšie a samým tým i drahšie krmivo.

Výsledky týchto pokusov tiež dokázali, že kurčatá mužského pohlavia oveľa účinnejšie využívajú krmivo, ak je v ňom zastúpená rybia múčka. Tak napríklad použitím rybej múčky kohútikom sa za 6 týždňov zväčšila hmotnosť tela o 140 g a spotreba krmiva sa znížila z 2 kg na 1,90 kg na kilogram prírastku. Oproti tomu kurčatá ženského pohlavia rovnako priberali na hmotnosti, i keď sa vykrmovali kŕmnymi zmesami s rybou múčkou alebo bez nej. Kurčatá ženského pohlavia teda rovnako rastú, i keď sa vykrmujú krmivom, v ktorom sú z bielkovinových krmív iba sójové výlisky. Pretože je cena rybej múčky vysoká, kŕmna zmes bez nej je hodne lacnejšia. Terajšie kŕmne zmesi pre kurčatá sú vlastne robené pre kurčatá mužského pohlavia, lebo záväzne obsahujú rybiu múčku, prípadne iné krmivá živočíšneho pôvodu.

Toto sú celkom nové spoznania z tejto problematiky. Doteraz sa o nich nevedelo a mienilo sa, že kurčatám oboch pohlaví sú potrebné rovnaké živiny a že sa preto majú vykrmovať rovnakými krmivami.

Dnes je už jasné, že toto bola mylná mienka, a že ak sa chce vo výkrme brojlerov dosahovať najvyššia rentabilita, majú sa oddelene vykrmovať kurčatá mužského a ženského pohlavia už od prvého dňa. Na začiatku výkrmu kurčatá mužského pohlavia by mali dostávať kŕmnu zmes obsahujúcu 24 % bielkovín, ako i patričné množstvo rybej múčky. V druhej polovici výkrmu v kŕmnej zmesi má byť 19,5 % bielkovín. Kurčatá ženského pohlavia majú mať v krmive zo začiatku 21 % a neskôr 17 % bielkovín výlučne rastlinného pôvodu, teda bez rybej múčky.

Takto vykrmované kurčatá budú rovnakej váhy, budú spotrebovať najmenej krmiva na kilogram prírastkov a medzi nimi nebude značných rozdielov ako v prípade, keď sa spolu vykrmujú kurčatá oboch pohlaví. Toto je veľmi dôležité vo veľkovýrobniach, ako i vždy, keď sa chce dostať čím vyrovnanejšia hmotnosť vykrmovaných kurčiat. V doterajšom spôsobe odchovu, teda pri vykrmovaní kurčiat oboch pohlaví, kohútiky až o týždeň skôr dosiahli jatočnú hmotnosť od sliepočiek.

Aby sa tieto najnovšie vedecké poznatky mohli plne uplatniť v každodennom živote, kurčatám sa musí určiť pohlavie hneď po vyliahnutí. Pre toto jestvuje až niekoľko spôsobov. Najstarší spôsob určovania pohlavia jednodňovým kurčatám sa zakladá na určitých rozličnostiach chvostového a krídelného peria.

Najrozšírenejší je tzv. japonský spôsob určovania pohlavia prezeraním kloaky. Najnovšie určiť pohlavie jednodňovým kurčatám sa dá podľa sfarbenia peria. Jestvujú totiž také hybridy kurčiat, ktorých kohútiky majú rozdielne sfarbenie od sliepočiek, ktoré je veľmi viditeľné hneď po vyliahnutí. •

– reštaurácia – denné menu – izby – prednášky z gastronómie

Spolok Aroma predsedníčka Jasna Podkonjaková www.nacionalnakuca-aroma.net 33

užitočné

|

" pripravil ján hlaváč |

Mandľa pre krásu i úžitok Hľadáte strom do predzáhradky, solitéru, do záhrady či ovocný strom rodiaci chutné oriešky?

Všetko toto vám splní mandľa.

M

andľa obyčajná (Amygdalus communis, srb. badem) je teplomilný ovocný strom, ktorý upúta pekným vzhľadom.

Kvitne skoro na jar, už začiatkom marca, veľkými bielymi, bieloružovými alebo ružovými či ružovočervenými kvetmi. Listy má ako broskyňa, úzke, podlhovasté až kopijovité, na vrchnej strane veľmi lesklé. Plod je suchá kôstkovica, ktorá pozostáva z kožovitého obalu a kôstky podlhovastého tvaru.

V kôstke sa nachádza zvyčajne jedno jadro, ktorého chuť môže byť sladká alebo horká. Podľa toho rozlišujeme dva druhy – sladko chutí jadro druhu dulcis a horko zasa jadro druhu amara. Na konzumáciu sú vhodné len sladké jadrá, horké obsahujú nebezpečný alkaloid. Dekoratívny je najmä mladý strom, ktorý má úzku vzpriamenú korunu. V zime vynikajú tenké červenkasté letorasty. Dobre rastie a rodí najmä v polohách s nadmorskou výškou do 250 m a s priemernou ročnou teplotou 8 – 9 °C. Treba však rátať s tým, že za nevyhovujúcich klimatických podmienok nekvitne a neprináša úrodu. Vyžaduje slnečné stanovište a záhrevné pôdy s dostatkom draslíka. Počas letných horúčav je vďačná za výdatnú zálievku.

Výsadba a pestovanie Mladé stromčeky na výsadbu nakupujte najlepšie v našich ovocných škôlkach. Vysádzajte ich na jar, podobne ako marhule či broskyne. Pred výsadbou skráťte korene a stromček vložte do jamy tak, aby miesto očkovania bolo asi 10 cm nad zemou. Zeminu okolo korienkov v jame dobre utlačte, na povrchu vytvorte „misu” a stromček výdatne zalejte. Vody doprajte mandli na začiatku čo najviac, najmä ak je suchá jar. Korunku tvarujte tak, aby zostalo štyri až šesť kostrových konárov rovnomerne vyrastajúcich zo stredníka. Snažte sa vypestovať redšiu, otvorenú a rozloži-

34

tú korunku. Do stredu rastúce a zahusťujúce výhonky pravidelne odstraňujte, lebo v prvých rokoch vytvára úzku korunu. V období rodivosti nezabudnite na udržiavací rez, pričom odrežte len zahusťujúce a poškodené konáre. Termíny všetkých rezov sú rovnaké ako pre všetky kôstkoviny.

Mali by ste vedieť, že mandľa – menej kvitne, ak predchádzajúci rok trpela nedostatkom vody, – ťažko znáša zimu, ak jej aj na jeseň nedoprajete zálievku, – znesie i vyšší obsah vápnika v pôde, – je citlivá na neskoré jarné mrazy, – znáša aj intenzívnejší rez, vďaka čomu sa môže ľubovoľne tvarovať, – nedostatok vody signalizuje zvädnutým vzhľadom ako izbová rastlina.

Zber Skoré mandle začínajú dozrievať v septembri, neskoršie až v októbri. Zberať začínajte jednoducho vtedy, keď škrupina na plodoch začína praskať a plody sa začínajú uvoľňovať.

Pozberané plody očistite, usušte, suché porozbíjajte a povyberajte jadrá.

Odrody mandlí V minulosti boli v sortimente len staršie krajové odrody, ktoré sa ešte stále sadia. V súčasnosti už môžete pestovať i šľachtené alebo podpníkové odrody.

V ovocných škôlkach si môžete zaobstarať odrody Teksas (Texas; je to kalifornská odroda) a Feranjez (Ferragnez: je to francúzska odroda).

Použitie Suché jadrá povarte niekoľko minút vo vriacej vode, ochlaďte pod tečúcou vodou na sitku a očistite od šupky. Získate biele jadrá, ktoré môžete využiť v kuchyni.

Pražené slané mandle Olúpané biele mandle opražte na oleji, posoľte. Po vychladnutí sú výbornou pochúťkou k vínu.

Mandle v karameli Z kryštálového cukru urobte karamel, pridajte mandle, zamiešajte a odstavte. Postupným miešaním vyberte jednotlivé jadrá na alobal jemne potretý olejom a nechajte vychladnúť. •

|

" pripravil ján hlaváč | užitočné

Krehké a chutné jarné šaláty Zelené lístky šalátov sú už súčasťou takmer každej zeleninovej hriadky.

Viete však o ich pestovaní a účinkoch naozaj všetko?

Š

alát je pre svoju chuť a možnosť použitia ako doplnku k najrôznejším pokrmom veľmi obľúbenou zeleninou. Podporuje chuť do jedla, trávenie a tvorbu krvi, lebo obsahuje aj železo.

Výhodou pestovania šalátov je pomerne krátke vegetačné obdobie a nie príliš vysoké nároky na pestovateľské prostredie. Vyhovujú im kypré, humózne pôdy, bohato zásobené živinami. Najlepšie sa im darí v hlinitopiesočnatých a piesočnato-hlinitých pôdach s možnosťou závlahy. Jarné šaláty si dokonca vypestujeme aj vo Vyšších polohách s nižšími priemernými teplotami. Na ich pestovanie však najviac vyhovujú chránené a teplé polohy.

Najčastejšie choroby Na šaláte sa vyskytujú choroby hubového pôvodu, ako sú pleseň šalátová (Bremia lactucae), pleseň sivá (Botrytis cinerea) a septorióza šalátu (Septona lactucae). Ošetrovanie chemickými prípravkami je veľmi obmedzené pre nebezpečenstvo pôsobenia chemických zvyškov na rastline.

Naša rada: Proti botrytíde a sklerotíniovej hnilobe šalátu môžeme použiť prípravok Rovral Flo v 0,2 % koncentrácii. Prvé ošetrenie robíme štyri až päť dní po výsadbe, druhé o dva týždne neskôr. Po ošetrení pôdu neobrábame. Čakacia lehota prípravku je 14 dní. Čo by sme mali vedieť: Horkastú chuť majú šaláty pestované v pôdach chudobných na živiny. Rastú navyše pomaly a sú tuhé; zlé zavinovanie hlávok spôsobujú teploty nad 15 °C pri nedostatku vlahy; veľké kolísanie denných a nočných teplôt nie je škodlivé, naopak, šalátu prospieva.

Príprava priesad a výsadba na hriadky Skoré jarné odrody šalátov pestujeme z priesad. Už koncom zimy a v predjarí vysievame osivo husto do debničiek. Len čo sa objavia prvé dva lístky, rastliny rozsadíme, najlepšie do zakoreňovačov. Dva až tri dni ich udržujeme pri teplote okolo 18 °C, neskôr im však teplotu znížime až na 15 °C, v noci na 10 °C. Polievame opatrne ráno, aby rastliny do večera obschli, inak im

hrozí napadnutie hubovými chorobami. Rastliny potrebujú dostatok svetla a vetranie.

Priesady na hriadky vysádzame do sponu 25 x 30 cm od polovice marca, keď majú 5 až 6 pravých listov. Pri všetkých typoch šalátov je dôležité plytké sadenie, aby srdiečko rastliny bolo aspoň centimeter nad úrovňou pôdy. Správnym rozložením termínu sejby a vysádzania môžeme skorý šalát zberať už od konca apríla až do konca júna. Potom nastupuje pestovanie letných odrôd.

Rýchlejšie rastú pod netkanou textíliou Pri pestovaní všetkých druhov šalátov sa veľmi dobre uplatňujú netkané textílie.

Hneď ako vysadíme priesady na hriadky, prikryjeme ich a necháme rásť až do zberu. Neskoršie výsadby odkrývame asi týždeň pred zberom. V májových výsadbách netkané textílie odstránime hneď po zakorenení rastlín.

Aj zberové obdobie šalátu pestovaného vo fóliovníkoch urýchlime prekrytím netkanou textíliou. •

Jednoduché a chutné šaláty z prvej úrody om Hlávkový šalát s jogurtom ia, 4 hlávky šalátu, 4 vajcia, 2 jogurty, citrónová šťava, olej, cukor, soľ.

Dôkladne umytý šalát nakrájame na štvrtky, dáme me do misky a zalejeme sladkokokyslým nálevom, olejom a rozšľahaným jogurtom. Podávadávame s uvarenými vajcami a chlebom.

Hlávkový šalát s kyslou smotanou 1 hlávka šalátu, 250 g kyslej smotany, 100 g tvrdého syra, 1 vňaťová cibuľka, 4 natvrdo uvarené vajcia, soľ, čierne mleté korenie, reďkovky a pažítka na ozdobenie.

Do misky nastrúhame syr, pridáme smotanu, nadrobno nakrájanú cibuľku, soľ, čierne korenie a všetko premiešame. Opláchnutý šalát natrháme, pridáme do misky a prelejeme smotanovým dresingom, doplníme vajcami, posypeme pažítkou a nakrájanými reďkovkami.

35

šaláty (1)

|

" pripravil ján hlaváč |

Zdravé šaláty Obohatené zeleninou z vlastnej úrody jarného, letného a jesenného zberu (Všade tam, kde je odporučená majonéza, môžete použiť kyslú smotanu, všade tam, kde sú odporučené syry, salámy alebo iné mäsité výrobky, môžete použiť opraženú tekvicu, sójový syr, opečené cestoviny, alebo zemiaky, sú zdravšie a obsahujú menej tuku.)

Švajčiarsky šalát Potrebujeme: 150 g tvrdého syra – ementál, 150 g šunky, 150 g sterilizovanej kapie, 150 g sladkokyslých uhoriek (kvasených), 50 g cibule, 100 g bieleho jogurtu, 50 g majonézy (kyslá smotana), 1 lyžica vínneho octu (citrónovej šťavy), soľ, čierne (biele) mleté korenie.

Pracovný postup: Syr, šunku, kapiu a uhorky nakrájame na pásiky, pridáme na tenké polkrúžky nakrájanú cibuľu, biely jogurt, majonézu, ocot alebo citrónovú šťavu, soľ, korenie, všetko zľahka premiešame a vychladíme. Šalát prizdobíme hlávkovým šalátom a petržlenovou vňaťou.

Pikantný syrový šalát Potrebujeme: 200 g syra eidam, 50 g šunkovú salámu, 100 g sterilizovaných šampiňónov, 50 g kapie, 1 vajce natvrdo, 30 g kečupu, 30 g stolného oleja, 20 g horčice, citrónovú šťavu, soľ.

Pracovný postup: Syr, šunku a kapiu nakrájame na tenké pásiky, šampiňóny na plátky a spojíme kečupom, olejom, horčicou, citrónovou šťavou a soľou. Nakoniec pridáme nasekané vajce uvarené natvrdo a jemne premiešame.

Syrový šalát so zelerom (môže byť lahôdkový zeler, pri ktorom sa používajú stopky veľmi krátko povarené v slanej vode) Potrebujeme: 100 g tvrdého syra, 200 g sterilizovaného zeleru, 100 g jabĺk, 100 g sterilizovaných uhoriek, 100 g varených zemiakov, 50 g cibule, pažítku.

Zálievka: 100 g kyslej smotany, 50 g oleja, šťavu z polovice citróna, 1 lyžičku horčice, soľ, čierne mleté korenie.

Pracovný postup: Všetky suroviny nakrájame na kocky, cibuľu jemne pokrájame a všetko premiešame zálievkou.

Syrový šalát so šunkou Potrebujeme: 150 g tvrdého syra, 50 g šunky, 100 g jabĺk, 50 g sterilizovaných uhoriek (kvasených), 30 g kapie, 20 g cibule, 100 g majonézy (kyslej smotany), 100 g bieleho jogurtu, 10 g horčice, soľ.

Pracovný postup: Všetky suroviny nakrájame na pásiky, cibuľu nadrobno a spojíme zálievkou z majonézy, jogurtu, horčice a trochu soli.

Syrový šalát s jablkom a jogurtom Potrebujeme: 150 g tvrdého syra, 150 g olúpaných jabĺk, 100 g bieleho jogurtu, 50 g kyslej smotany, citrónovú šťavu, cukor, soľ, na ozdobu 30 g slaných mandlí alebo orieškov.

Pracovný postup: Syr a olúpané jablká nakrájame na pásiky a spojíme so zálievkou z bieleho jogurtu, šľahačky, citrónovej šťavy, cukru a soli. Šalát vychladíme a ozdobíme sekanými mandľami alebo orechmi.

36

Syrový šalát s feferónkami Potrebujeme: 150 g tvrdého syra – eidam, 200 g sterilizovaného paprikového šalátu, 50 g sterilizovaných uhoriek, 50 g kapie, 50 g feferónov, 50 g oleja, (môže byť aj kyslá smotana), čierne mleté korenie, soľ, worcester.

Pracovný postup: Syr, uhorky a kapiu nakrájame na pásiky. Pridáme prekrájaný sterilizovaný paprikový šalát, nasekané feferónky a premiešame s olejom, čiernym korením, soľou a worcestrom.

Bavorský syrový šalát Potrebujeme: 300 g pevného syra (na type syra nezáleží), 150 g mäkkej salámy (mortadelly, diétnej salámy alebo šunkovej salámy), 10 ks reďkoviek, 100 g cibule, 1 lyžičku nasekanej pažítky, klasickú zálievku, čierne korenie.

Pracovný postup: Syr a salámu nakrájame na plátky a tie potom na väčšie štvorčeky, pridáme tenké kolieska nakrájanej reďkovky a cibule, nasekanú pažítku, všetko premiešame a zalejeme klasickou zálievkou.

Holandský syrový šalát Potrebujeme: 150 g syra – eidam (môže byť aj iný druh syra), 150 g šunkovej salámy, 150 g jabĺk, 150 g sladkokyslých uhoriek, 1 lyžičku sekanej pažítky, 100 g majonézy (kyslej smotany), 50 g bieleho jogurtu, 1 lyžicu citrónovej šťavy, 1 lyžičku horčice, soľ, na ozdobu hlávkový šalát.

Pracovný postup: Syr, salámu, olúpané jablká a uhorky nakrájame na jemné pásiky, pridáme sekanú pažítku, majonézu, biely jogurt, citrónovú šťavu, horčicu, trochu soli, premiešame a dáme vychladiť. Podávame na listoch hlávkového šalátu.

Pražský syrový šalát (hermelínový) Potrebujeme: 1 syr hermelín, 150 g nejakého iného druhu syra, 150 g šunky, 150 g olúpaných jabĺk, 150 g rajčín, 150 g olúpaných banánov, 150 g tatárskej omáčky alebo chrenovej majonézy (alebo len lahôdková smotana, kyslá), na ozdobu hlávkový šalát.

Pracovný postup: Hermelín (plesnivec) a iný druh syra nakrájame na kocky, pridáme pásiky nakrájanej šunky a jablká a rajčiny sparíme, olúpeme a nakrájame na kocky, banány nakrájame na kolieska, všetko zľahka premiešame s tatárskou omáčkou alebo s chrenovou majonézou a šalát navŕšime na listy hlávkového šalátu.

Syrový šalát s paprikou a jablkami Potrebujeme: 250 g tvrdého syra (eidam, gouda), 100 g zelenej papriky, 100 g červenej papriky, 150 g olúpaných jabĺk, 100 g majonézy (kyslá smotana), 50 g bieleho jogurtu, 1 lyžicu citrónovej šťavy, soľ, cukor, môže byť i čierne korenie.

Pracovný postup: Všetky suroviny nakrájame na pásiky, pridáme majonézu, biely jogurt, citrónovú šťavu, trochu soli a cukru, všetko zľahka premiešame, vychladíme. Prizdobíme hlávkovým šalátom. •

|

" pripravil ján hlaváč | receptáreň

Cibuľové variácie Pri príprave jedál sa bez cibule takmer nezaobídeme.

V surovom stave cibuľa má podobné liečivé účinky ako cesnak.

Cibuľová polievka 500 g cibule, olej, 200 g zemiakov, 80 g červenej papriky, 150 g hydinových párkov, zeleninový vývar, soľ, mleté biele korenie, bobkový list, celé čierne korenie, petržlenová vňať.

Očistené cibule pokrájame a orestujeme na oleji. Potom podlejeme zeleninovým vývarom, ochutíme bobkovým listom, celým čiernym korením, necháme variť na miernom ohni. Keď je cibuľa polomäkká, pridáme očistené a nakrájané zemiaky, červenú papriku a párky. Premiešame a spolu dovaríme. Hotovú polievku dochutíme soľou, mletým bielym korením a ozdobíme petržlenovou vňaťou.

Pečená cibuľa 400 g farebných cibúľ, 40 g šunky, 20 g červenej papriky, 100 g topeného syra, nastrúhaný tvrdý syr, soľ, olej, mleté čierne korenie, petržlenová vňať.

Z očistených cibúľ odrežeme vrchnú časť a odložíme. Vnútro vydlabeme a tiež odložíme. Časť vydlabanej cibule a červenú papriku nakrájame na drobné kocky, ktoré premiešame s topeným syrom a posekanou petržlenovou vňaťou. Zmes posolíme, okoreníme mletým čiernym korením a naplníme ňou vydlabané cibule. Zapekaciu misu potrieme olejom. Dáme do nej naplnené cibule, klobúčiky položíme vedľa a necháme zapekať.

Pred dokončením cibule posypeme postrúhaným tvrdým syrom a necháme dopiecť. Pred podávaním klobúčiky položíme na vrchnú časť zapečenej cibule.

Plnené cibuľové kolieska Tri väčšie cibule, nakrájané plátky šunky, nahrubo ostrúhaný syr, petržlenová vňať, soľ, mleté čierne korenie, ovčí syr alebo nejaký iný syr.

Cestíčko: Jedno až dve vajcia rozšľaháme, pridáme trochu mlieka, soľ, mleté čierne korenie a hladkú múku.

Ošúpané cibule nakrájame na kolieska, posolíme ich, okoreníme a necháme chvíľu postáť. Potom medzi dve kolieska dáme nakrájanú šunku, nastrúhaný tvrdý syr a kúsok petržlenovej vňate. Takto naplnené kolieska k sebe pritlačíme, obalíme v hladkej múke a v cestíčku. Vyprážame v panvici na oleji z oboch strán.

Hotové posypeme ovčím syrom alebo nejakým iným.

Cibuľový koláč Cesto: 250 g polohrubej múky, jedno vajce, soľ, 125 g masla, jednu až dve lyžice studenej vody.

Plnka: 600 g cibule, olej, soľ, mleté čierne korenie, 200 g kyslej smotany, štyri vajcia, 100 g nastrúhaného tvrdého syra, 100 g prerastenej slaniny.

Postup: 1. Z múky, masla, vajca a vody vypracujeme hladké cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske.

2. Cibuľu očistíme a nastrúhame na strúhadle. Prerastenú slaninu pokrájame na menšie kúsky.

3. V panvici na oleji orestujeme cibuľu so slaninou. Kyslú smotanu zmiešame s vajcami, soľou a mletým čiernym korením. Tvrdý syr postrúhame.

4. Na vymastený plech dáme rozvaľkané cesto, na ktoré rozložíme udusenú cibuľovú masu. Posolíme a okoreníme mletým čiernym korením.

Zalejeme kyslou smotanou zmiešanou s vajcami a posypeme nastrúhaným syt ú a ý ttvrdým dý sy rom. Vložížíme do o vyhriatejj rúry a upečieme. me.

Vychladnutý nutý koláč nakrájame na kúsky. •

37

|

" pripravil ján hlaváč | gastro

Parmské teľacie rezne Vydáva: Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci / Riaditeľ SVC: Vladimír Valentík / Šéfredaktor: Ján Hlaváč / Členovia redakcie: Viera Benková, Annamária Boldocká Grbićová, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Alena Kulíková, Michal Gombár, Marína Listmajerová, Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Havranová, Mária Lučetincová, Dipl. vet.

Juraj Pálenkáš, Mária Vršková / Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková / Korigovala: Zuzana Sudická / Technická úprava: Ján Hlaváč / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Návrh hlavičky: Martin a Karl Kizúrovci / Manažér reklamno-inzerčného oddelenia & distribúcia: Andrej Meleg, mobtel: 064 4 184 359 / Objednávky na predplatné: e-mail: svcentrum@stcable.rs; Slovenský magazín Rovina, Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tlačí: HL PRINT, Báčsky Petrovec / Periodicita: mesačník / Cena: 100 din / Adresa redakcie: Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tel./fax: (021) 780-159 / www.svcentrum.com / e-mail: svcentrum@ stcable.rs / Číslo účtu v Banca Intesa: 160-931760-45 / Magazín vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika; Pokrajinského sekretariátu pre kultúru Nový Sad, Srbsko, a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad / Nevyužité rukopisy a fotografie sa nevracajú.

CIP – Katalogizacija u publikaciji, Narodna biblioteka Srbije, Beograd 323.15 (497.113) ISSN 0354-8929 98 = Rovina COBISS.SR-ID 17620482

Na prípravu potrebujeme: 4 teľacie rezne zo stehna, soľ, hrubú múku, 2 vajcia, strúhanku, 50 g tvrdého strúhaného syra.

Postup: Mäso umyjeme, osušíme, vyklepeme, na okrajoch dvakrát narežeme, posolíme, obalíme v múke, vo vajciach rozšľahaných so soľou a v strúhanke zmiešanej so strúhaným syrom. Olej necháme pri miernej teplote zohriať, potom vložíme rezne a pomaly vypražíme. Na každý rezeň dáme plátok citróna a podávame so zemiakovým šalátom bez majonézy. Zemiaky uvarené v šupke očistíme a nakrájame ich na plátky. Pridáme očistený pór pokrájaný na kolieska, pokrájané kyslé uhorky a scedené olivy bez kôstok, rozkrojené napoly. V miske rozšľaháme asi 200 ml vychladnutého zeleninového bujónu, 4 lyžice bieleho vínneho octu, 6 lyžíc oleja, 1 lyžicu horčice, soľ, mleté čierne korenie, posekanú petržlenovú vňať a vylejeme na šalát. Dobre premiešame a necháme na chladnom mieste odležať. •

Sýta omeleta so syrom Na prípravu potrebujeme: 8 vajec, 150 ml sladkej smotany, soľ, mleté biele korenie, 150 g kuracích pŕs, 1 cibuľu, olej, 1 červenú papriku, 150 g tvrdého syra.

Postup: Vajcia dobre vyšľaháme so smotanou, osolíme a okoreníme. Mäso umyjeme, osušíme a nakrájame na rezančeky. Vo väčšej hlbšej panvici na rozohriatom oleji opražíme cibuľu pokrájanú nadrobno, pridáme mäso a krátko popražíme. Potom pridáme očistenú papriku pokrájanú na drobné kocky, osolíme, okoreníme a pri miernej teplote dusíme asi 10 minút. Zalejeme vajcami rozšľahanými so smotanou, potrasieme panvicou, aby sa v nej rovnomerne rozliali, posypeme nahrubo postrúhaným syrom, prikryjeme a pri miernej teplote pečieme asi 20 minút. Občas panvicou potrasieme. Potom odstavíme a vyklopíme na veľký tanier. Nakrájame na porcie a podávame obložené zeleninou, so zemiakovou kašou, alebo s chlebom či pečivom. •

Šunková pizza na posedenie

Na titulnej strane: Maja Miloševićová z Jánošíka. Hovorí: – Ružiam je potrebné svetlo a ženám láska.

Foto: Emil Omast

38

Na prípravu potrebujeme: 200 g polohrubej múky, soľ, 20 g droždia, 1 lyžičku cukru, 100 ml vlažnej vody, 50 ml oleja.

Na obloženie: 50 ml olivového oleja, 1 strúčik cesnaku, sušenú bazalku, soľ, 1 – 2 zelené papriky, 150 g šunky nakrájanej na plátky, 300 g paradajok, 100 g vykôstkovaných olív, majorán, mleté čierne korenie, 100 g tvrdého syra.

Postup: Do misy preosejeme múku, zmiešame so soľou, urobíme jamku, rozdrobíme do nej droždie, posypeme cukrom, zalejeme vlažnou vodou a necháme kysnúť.

Potom pridáme olej, dobre vypracujeme vláčne lesklé cesto, prikryjeme utierkou a necháme vykysnúť. Vykysnuté cesto znovu na pomúčenej doske premiesime, rozvaľkáme na obdĺžnik a preložíme na vymastený plech (alebo rozvaľkáme na okrúhle placky). Potrieme olivovým olejom rozšľahaným s pretlačeným cesnakom, bazalkou a soľou, obložíme očistenou paprikou pokrájanou na rezance, plátkami šunky, paradajkami nakrájanými na kolieska, pokrájanými olivami, posypeme majoránom, korením a postrúhaným syrom. Vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C a upečieme. •

divadelný festival

Zvíťazili ochotníci zo Starej Pazovy (Dokončenie zo s. 11.)

Keď ide o počet divadelných inscenácií, môžeme byť úplne spokojní, a aj s kvalitou prednesu stvárnených postáv. Trochu menej sme spokojní s hovorenou spisovnou slovenčinou v niektorých hereckých prednesoch, čo sa pri ďalších podaniach môže napraviť. Najspokojnejší sme, ba aj hrdí my ako porota, ale i organizátori tohto festivalu, že sa na tohtoročnej Dide hrali až tri inscenácie našich slovenských dolnozemských auto-

rých predstaveniach bolo menej divákov, ale na to vplývala jar a jarné práce, menej ľudí bolo hlavne počas pracovných dní. Preto je na organizátorovi, aby doriešil, ako ďalej robiť, ak sa prihlási taký veľký počet súborov ako tohto roku. Taký ohlas za predchádzajúcich 20 rokov nebol.

Výsledky práce posudzovacej komisie sú takéto: V konkurencii dvoch nových divadelných textov – I na U, autora Dragana Karlečíka, a Zázračná kniha, autorky Svetlany Gaškovej, cenu udeľujeme Draganovi Karlečíkovi, členovi divadelného súboru KOKRAM z Kovačice za divadelný text I na U. Teda je to prvý nový text do novej, tretej zbierky divadelných inscenácií.

Cenu Janka Čemana udeľujeme predstaveniu Sladká päťdesiatka v podaní divadelníkov KIS Kysáč – Ochotnícke divadlo Kysáč, ktoré režíroval Ján Privizer.

Vesne Kámaňovej a Jarmile Čobrdovej udeľujeme cenu za dramatizáciu textu Len tak? na motívy knihy Mať pätnásť je také ťažké, autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej. Hrali žiaci ZŠ 15. októbra z Pivnice.

Žiaci Základnej školy 15. októbra z Pivnice podali inscenáciu Len tak

rov, zaradených do knihy Nová slovenská vojvodinská dráma II, ktorá vyšla vlani pri príležitosti 20-tej jubilejnej Didy, práve vďaka tomuto festivalu, lebo si to tie inscenácie zasluhujú.

Teda zámer tohto festivalu sa napĺňa a divadelné súbory si ľahšie môžu nájsť texty pre svoju činnosť, lebo sú zhrnuté už v dvoch knihách, a odo dneška začíname zbierať texty pre novú, tretiu knihu, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta aspoň o 9 rokov.

Tohtoročnú Didu obohatili 4 sprievodné akcie – dokumentárna výstava 150 rokov novín a časopisov vo Vojvodine, autora Vladimíra Valentíka, samostatná výstava voľnej výtvarnej tvorby mladej akademickej výtvarníčky Andrey Merníkovej, výstavný spomienkový kútik Janka Čemana, ako i veľmi úspešne realizované Vítanie jari s knihou, ktoré čítaním úryvkov z novovydaných kníh obohatili žiaci pivnickej Základnej školy 15. októbra pod vedením učiteľky Tatiany Kolárovej.

Pred samotným udelením cien môžeme sa pochvalne zmieniť o usilovnosti členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana pri organizovaní tohto festivalu, ale aj okolo úpravy divadelnej siene v dnešných materiálne neblahých časoch, ako i o obecenstve, ktoré sledovalo predstavenia. Je pravda, že na niekto-

Záber z najúspešnejšieho predstavenia Živý bič, ochotníkov SKUS hrdinu Janka Čmelíka

Záber z premiéry kníh SVC pod názvom Vítanie jari s knihou: (zľava) Tatiana Kolárová, Vladimír Valentík a Vladimír Brňa

Cenu za herecký výkon si zaslúžili mnohí, ale my sme ich rozdelili takto: 1. Ján Jambrich z Kysáča dostal cenu za stvárnenie úlohy Ľuba v predstavení Sladká päťdesiatka, 2. Miroslav Sabo z Kovačice za úlohu vojaka v predstavení I na U, 3. Jaroslav Čapeľa z Aradáča za úlohu Serváca v divadelnej hre Láska alebo niečo iné a Anna Zorňanová z Nového Sadu za úlohu Naši v hre Naša.

S potešením konštatujeme, že sme na tohtoročnom divadelnom festivale v Pivnici mali až 5 detských predstavení, teda aj veľký počet detí, budúcich veľkých hercov. Rozhodli sme sa udeliť knižné odmeny, ktoré zabezpečilo Slovenské vydavateľské centrum, najvýraznejším hercom z každého detského predstavenia. Sú to: Tiana Čobrdová z Pivnice, ktorá hrala Inu a neskôr režisérku v predstavení Len tak; Ema Francistyová z Kysáča za úlohu Sáry v predstavení Zázračná kniha; Vladimír Zima z Kulpína za úlohu Jakuba v predstavení Soľ nad zlato; Marta Kukučková zo Starej Pazovy za úlohu Kristíny v predstavení Cesta ku šťastiu; Gustáv Merník z Pivnice za úlohu v predstavení Pes Jeana Labadieho.

Dopracovali sme sa k cene za najúspešnejšie predstavenie slovenského autora, ktoré bude predstavovať festival DIDA na festivale Palárikova Raková v Čadci na Slovensku. Je to predstavenie Živý bič autora Mila Urbana, režisérky Aničky Balážovej, ktoré zahrali ochotníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Slovenské divadlo VHV, Stará Pazova. • Posudzovacia komisia: Zuzana Tárnociová (predsedníčka), Mr. Zuzana Týrová a Vladimír Valentík

|

"&

vladislava havranová |

Temešvár