Rovina 2015 05 06 by Slovenské vydavateľské centrum

SLOVENSKÝ MAGAZÍN Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec e-mail: msbp@neobee.net

Autoservis Triaška Ján Triaška · podnikateľ Báčsky Petrovec 021/780-382

Bul. M. Pupina 1/IV 21000 Nový Sad Tel./fax: +381 21 422 989 e-mail: office@rada.org.rs www.rada.org.rs

SIMPLY CLEVER

Oprávnený servis M. Kardelisa 22, Kysáč Tel./fax: 021/827-364

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

číslo 5 – 6, 2015 ročník 22 cena 100 din

do vienka

" & michal ďurovka |

Padinčania Na hajšovkách boli prví

Petrovčania s Hrou o chlebe boli druhí

Zvíťazili Padinčania N

a 22. Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči Čižmanský, Miroslav Vrška a Ivan Madacký. Text na motívy v nedeľu 21. júna 2015 početných účastníkov a milovníkov Snehulienky napísal a režíroval Ján Privizer. detského folklóru na zámku Zlatej brány na nádvorí ZŠ ĽudoV rámci galakoncertu vystúpili detské súbory z Aradáča, víta Štúra privítala Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka festi- Boľoviec, Dobanoviec, Lalite, Ľuby, Erdevíka, Bingule, Hlovalu a Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie žian, Šídu, Báčskeho Petrovca, Lugu, Pivnice, Kulpína, VojloviKultúrno-informačného strediska. V otváracom ceremoniáli sa ce-Pančeva, Kovačice, Selenče, Padiny, Kysáča, zo Starej Pazoprihovorili: Miloš Vučević, primátor mesta Nový Sad, Miroslav vy, Stepanovićeva, z Iloku (Chorvátsko), Hontianskych Nemiec Vasin, podpredseda pokrajinskej vlády, a Anna Tomanová-Ma- (Slovenská republika) a Viedne (Rakúsko). Predviedli 44 takanová, predsedníčka NRSNM. V obecenstve bola aj Katarína nečných a hudobných bodov. Podľa rozhodnutia odbornej poroMelegová-Melichová, predsedníčka MSS, ako i početní výborní- ty v zložení: etnologičky Anna Séčová-Pintírová a Anna Medveci v mestskom a poslanci v pokrajinskom a republikovom ďová-Gašková a hudobník Ervín Malina, zvíťazil DFS Holubička zhromaždení, predstavitelia cirkví, spolkov, združení... DK M. Babinku v Padine s detskými hrami Na hajšovkách. Autorkou a nacvičovateľkou Festival otvorili Miroslav Kolár, herec, odmenený na bola Anna Halajová a vedúprehliadke 3 x Ď v Starej Pazocim orchestra Vladimír Halaj. ve, a členovia DFS Vienok st., Druhú cenu získal DFS KUS Petrovská družina (ml. skupiktorí získali striebornú plaketu na 54. hudobnom festivale na) s Hrou o chlebe autorky detí Vojvodiny v Báčskej Toa nacvičovateľky Daniely Legíňovej-Sabovej, vedúcim poli. Otvárací program moorchestra bol Ján Andrášik. derovala Svetlana Gašková, ktorá bola i asistentkou réžie, Tretie miesto obsadil DFS a na fujare hral Jaroslav MarSKOS Šafárik z Dobanoviec pri čok. Moderátormi boli: Hana Slovenskom národnom dome Katarína Ďurovková, Kristína (st. skupina) so štylizovaným Madacká, Ema Francistytancom Dobanovce autora ová, Alexander a Miroslav Koa nacvičovateľa Vladimíra lárovci, Daniel Miháľ, Ľudmila Radonjića a vedúcim orchesa Daniela Zorjanové, Saša tra bol Marjan Šajben. • Detský orchester zo Selenče

DFS Slniečko z Kysáča

Húsky moje poďte do Boľoviec

editoriál

| mária vršková |

O cudzinke a domove

z obsahu Umenie pod kôrou ľudských dejín . . . . . . . . . . . . . 4 Človek sa učí celý život . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Záľuby a lásky Samuela Boldockého . . . . . . . . . . . . 8 Odišiel nenahraditeľný odborník a nenahraditeľný znalec duše zvierat . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Vzdelávací program ako v škole – všetko na minútku naplánované . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Do sveta za lepším životom . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Kultúra ruku pod ruku so slovenskou tradíciou. . . . 13 O dievčati, čo bolo premenené na vtáčika . . . . . . 14 Ijujúúúúú, naša mladá! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15 40 rokov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec . . . . . 18 Zveľaďovanie Kysáča . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Dingovci v Pivnici – pivňickí Dingáci . . . . . . . . . . . 22 Pivnica, Pivnica, ach, tá Pivnica . . . . . . . . . . . . . . 24

eď som dostala ponuku napísať úvodník do tohto čísla Roviny, bola som veľmi prekvapená. Ja? Ja mám osloviť všetkých čitateľov a hladko ich uviesť do ďalších strán časopisu? Nemám na to vek, rozhľad ani skúsenosti, no je to pre mňa výzva, ktorá sa neodmieta. Nasledujúce riadky budú príliš osobné, pretože vyvierajú priamo zo srdca. Keď som sa v roku 2007 presťahovala z rodného Slovenska do Starej Pazovy, prvé mesiace boli dobrodružné – objavovala som novú krajinu, spoznávala inú mentalitu, učila sa cudzí jazyk. Potom prišlo vytriezvienie. Nikto ma nechcel zamestnať, aj preto, lebo som nemala srbské občianstvo a s tým spojené potrebné papiere... Som vcelku introvert a pocítila som tu sociálnu izoláciu. Keďže som v minulosti v Srbsku nechodila do školy ani do práce, chýbali mi v okolí spolužiaci, kolegovia, kamaráti. Venovala som sa iba rodine, domácnosti, handmade tvorbe a písaniu. Pamätám sa, aký pozitívny šok som zažila, keď som sa na internete vďaka náhode dozvedela o existencii SVC. Čože? V Srbsku funguje vydavateľské centrum, slovenské? Časopisy v slovenčine? Áno, pre vás je to bežné, normálne, pretože odmalička poznáte tunajšiu situáciu a pomery. Pre mňa je to dodnes prekvapivé objavovanie nových vecí, vzťahov, zvučných mien, kultúrnych spolkov a akcií. Cítim sa ako cudzinka, ktorá krok po kroku spoznáva všetko, čo vy už dávno viete. Samozrejme, že som sa hneď skontaktovala so SVC. Písanie mám v krvi, lásku k slovenčine tiež. Od detstva som sa venovala divadlu, knihám, tvorbe. Preto som sa potešila, keď mi šéfredaktori Zorničky a Roviny dali priestor na svojich stránkach. Zrazu som sa cítila zmysluplnejšie, užitočnejšie a sebavedomejšie. Táto spolupráca trvá dodnes. A okrem toho viditeľného a hmatateľného, teda výsledného textu v časopisoch, SVC mi dalo ešte viac – možnosť nazrieť do zákulisia a odniesť si aj neviditeľné hodnoty, ktoré majú pre cudzinku veľký význam. Rozširuje sa moje videnie, sociálne kontakty sú bohatšie, spoznávam a lepšie chápem vzťahy a prepojenia v kultúrnej oblasti, vďaka možnosti pravidelne písať zrejem a zdokonaľujem sa – a to všetko vplýva na to, že sa tu viac a viac cítim doma, na svojich nohách, s vlastnými novými skúsenosťami. Myslím, že vtedy dávno na internete to vlastne nebola náhoda. Bolo to osudové kliknutie na stránky www.svcentrum.com. Našla som tak kúsok svojej cesty, po ktorej ma baví kráčať, kúsok školy, v ktorej ma baví sebavzdelávanie, a kúsok reality, ktorá ma napĺňa. Je krásne a chvályhodné, že Vy, vojvodinskí Slováci, sústavne zveľaďujete svoju kultúru, že si uchovávate tradície, máte záujem stretávať sa v rôznych združeniach, organizujete pestré podujatia. A je obdivuhodné, že v dnešnej šialene rýchlej a premodernizovanej dobe tu v Srbsku stále existuje slovenské vydavateľstvo, ktoré šíri medzi ľudí knihy a časopisy v slovenčine... Mnohí priatelia zo Slovenskej republiky si ani nedokážu predstaviť, aká veľká, silná a vzájomne poprepájaná rodina Slovákov žije vo Vojvodine. Som rada, že som makovým zrnkom medzi Vami. Som šťastná, že moje deti chodia do slovenskej škôlky. A dúfam, že v tejto krajine sa bude naďalej rodiť, rásť, bujnieť a kvitnúť slovenský život. Erasmus Rotterdamský povedal: „Domov mám tam, kde mám svoje knihy.” Nuž, tu v Pazove ich mám toľko, že treba dokúpiť nové police... •

" & ján hlaváč | ROZJÍMAME S MONIKOU BOVDIŠOVOU, MLADOU KUNSTHISTORIČKOU

Umenie pod kôrou ľudských dejín Dejiny študujeme preto, aby sme rozumeli dobám minulým lepšie než tí, ktorí v nich žili. (F. Vymazal)

oľkokrát sa prekvapíme, keď počujeme, že v našom okolí pájaním vštepuje záľuba k umeniu. Veď cieľom inštitúcie múzea žije toľko zaujímavých mladých ľudí s neobyčajným povo- je vzdelávanie spoločnosti prostredníctvom umeleckých diel. R: Ako ty osobne vnímaš umenie? laním a sú všelijaké dôvody na to, prečo niekedy zostávajú MB: Umenie je integrita konceptuálneho obsahu identifikonepovšimnutí. Spravidla to býva hlavne do chvíle, kým sa neuplatnia vo svojom odbore, kým sa teda nezamestnajú. V rozho- vaného v materializovaných podobách. Umelecká tvorba (činvore s Máriou Lučetincovou dozvedel som sa o Monike Bov- nosť, pre ktorú sú nevyhnutné predispozície tvorcu, akými sú dišovej z Báčskeho Petrovca, mladej kunsthistoričke... Nuž a nadanie a kreativita) tvarovaním obrazov materializuje poznatak sme v podstate otvorili dvere zo zákulisia anonymity. Inter- nie o skutočnosti, vnútorného citového stavu, postojov umelca. view sme začali klasickou otázkou: Ako sa zrodila jej idea Vizuálne formy sú najstarším komunikačným prostriedkom človeka s okolitým svetom. Popritom, že je osobným prejavom zapísať sa na štúdiá dejín umenia? MB: Ako žiačka grafického dizajnu začala som sa viac zaují- umelca, je omnoho komplexnejším javom; umenie má morálmať o umenie. Počas školenia okrem praktických aktivít moja no-didaktickú funkciu, je zobrazenie sociálnych ideálov, propapozornosť bola zameraná aj na teóriu umenia a práve vďaka mnohým prednáškam v tejto oblasti som sa rozhodla pre štúdium dejín umenia... R: Bol to možno Tvoj dávny sen, alebo to vyplynulo z Tvojho vzťahu k umeniu? MB: Nepovedala by som, že to bol konkrétne môj dávny sen. Zvolenie štúdia v tomto odbore nebolo výsledkom dlhoročného rozhodnutia, ale umenie bolo vždy mojou veľkou záľubou. Hlbšie ma zaujalo na hodinách dejín umenia v strednej škole, čo ma viedlo k mojmu rozhodnutiu. R: Keďže si prakticky odborným teoretikom umenia, čo si myslíš, čo ono predstavuje v živote dnešného kultúrneho sveta? MB: Človek si vyhľadá uspokojenie svojich kultúrnych potrieb rôznymi spôsobmi. Predsa každé obdobie prináša vlastné predstavy a záujmy. Z pohľadu súčasného človeka je nepredstaviteľné, aby ako napríklad v 19. storočí boli výstavy navštevované tisícami obdivovateľov. V dnešnom svete kultúra nezaberá také dôležité miesto v živote indiviMonika na jednej z početných výstav v Dome vojska Srbska duálov, a tým ani výtvarnému umeniu nie je venovaguje určité politické názory a postoje. Pokiaľ sa novoveké, ná veľká pozornosť. Preto mnohé múzeá organizujú dielne pre deti, ktorými sa respektíve akademické umenie zakladalo na výchovných, kreatívnymi návštevami výstavných priestorov a aktívnym za- vzdelávacích hodnotách, príchodom moderny sa rozvinula estetická stránka, dielo získava autonómiu a stáva sa expresiou konkrétnych emócií. Umenie predsa nemožno definovať a ohraničiť niekoľkými slovami. Keď sa umenie pozoruje v rozličných obdobiach a v rôznych oblastiach, jeho primárny charakter sa značne odlišuje, tým sa aj individuálny pohľad na odpoveď, čo je to umenie rozlišuje. Príchodom avantgardných hnutí na scénu sa pojem umenia zrelativizoval. Ale nadovšetko predstavuje jedinečnosť umeleckého prejavu, za pomoci ktorého umelec vyjadruje svoj vnútorný svet a zároveň jeho funkciou je emotívne pohnúť pozorovateľa. Známy maliar Jackson Pollock povedal: ,,Maľovanie je objavovanie samého seba. Každý dobrý umelec maľuje to, čím je.” R: Na dejiny umenia sa nemožno pozerať na vytrhnutie z kontextu dejín ako takých. Ako toto prelínanie vnímaš ako kunsthistorička? MB: Ako povedal umelec Robert Rauschenberg ,,Úlohou umelca je byť svedkom svojho času v histórii.” Samé dejiny umenia sú definované ako veda, ktorá pozoruje umelecké dielo v historickom kontexte, preto nemôžu byť z neho vytrhnuté. Umenie sa nevyvíjalo nezávisle, ale vo veľkej miere závisí od historických a sociálnych okolností. Je v spätnej väzbe s dejiFrederik Leighton, umelec, ktorý bol maliarom nami a nemôže byť pozorované mimo časového kontextu. Pre a sochárom; jeho práce obsahovali historické, biblické a klasické obsahy spoznanie určitého diela je mnohokrát nevyhnutné získať his-

| torické informácie. Potrebné je porozumieť širšiemu významu a času vzniknutia konkrétneho diela, aby bolo interpretované a analyzované správnym spôsobom. Stopy histórie sú v mnohých dielach, ktoré môžu v sebe obsahovať údaje o spôsobe života, postavení sportrétovaných osôb, mnohých udalostiach a zobrazenie atmosféry určitej epochy, čiže dielo vlastní dokumentárne hodnoty. Zobrazené motívy sú vždy pod vplyvom prostredia a obdobia, v ktorom dielo vzniká. R: Je zrejmé, že sa cez určitý umelecký predmet možno dostať hlboko pod „kôru ľudských dejín”. Mala si už nejaké zaujímavé objavy v tomto zmysle? MB: Každé umelecké dielo ukrýva v sebe množstvo údajov bez ohľadu na to, či sú individuálneho, alebo všeobecného charakteru. Ono sa stáva dôležitým svedkom ľudských dejin. Vzhľadom na to určité dielo nás môže mnohému naučiť. Ak sa pozeráme na celkové dejiny umenia, takýto príklad môžeme určite nájsť v maliarstve historických tém, ktoré reprezentuje ľudskú aktivitu podobne ako písané dejiny. Autentickým zobrazením udalosti pri maľovaní maliar musel dodržiavať dekorum, vedieť podstatu udalostí, byť vzdelaný a vlastniť vynikajúcu zručnosť v kresbe. Preto stálo na najvyššom mieste rebríčka hierarchie žánrov. Alebo taktiež aj pri iných témach, ak sa pozeráme na motív veduty, na základe obrazov sa často dajú zrekonštruovať architektonické diela, ktoré v súčasnosti nie sú zachované, čo je pre niektorých výskumníkov dôležitou zložkou. R: Keby človek vedel, aké všetko potenciály umenie skrýva – poznávacie, emocionálne, estetické alebo etické, možno by mu venoval väčšiu pozornosť. Čo si myslíš, prečo to ľudia takto nevnímajú? MB: Myslím si, že je najväčšou prekážkou nedostatok poznania. Práveže si človek nie je vedomý hlbšieho významu umenia v kultúrnych dejinách. Keby to tak nebolo, pravdepodobne by si viac vážil umenie, snažil sa mu porozumieť a získať viac vedomostí aj v tejto oblasti. R: Kde si vyštudovala dejiny umenia a čím sa práve zaoberáš? MB: Dejiny umenia som vyštudovala na Univerzite v Belehrade, kde práve pokračujem na master štúdiách na Katedre európskeho umenia 19. storočia. R: Ako vyzerala tvoja prax? MB: Počas štúdií som mala možnosť byť zapojená do viacerých výstav. Väčšina z nich sa týkala 19. storočia, na ktoré sa špecializujem. Tým bolo moje nadšenie väčšie, pretože stretávanie sa s dielami veľkých umelcov je neporovnateľné s fotografickými reprodukciami. Práca v múzeách bola pre mňa vynikajúcou skúsenosťou a veľmi zaujímavým zážitkom. R: Splnilo štúdium tvoje očakávanie? MB: Vo veľkej Nebolo tej výstavy v Belehrade, ktorú miere áno, štúdium si Monika nepozrela. Rovnako tak ako dejín umenia bolo pri výstave Vlaha Bukovca, kde sa nádhernou a výnijej zapáčil obraz Pokles Ikara močne zaujímavou a kde sa aj vyfotografovala

" & ján hlaváč |

Monika Bovdišová v galérii Domu vojska Srbska pri obraze kráľovnej Natalije Obrenovićovej

skúsenosťou. Umožnilo mi rozšíriť si vedomosti o umení a zaoberať sa tým, čo ma baví. Aj keď mi časová obmedzenosť znemožňovala dostatočne sa venovať určitým oblastiam výtvarného umenia, je pravdou, ako zvykla hovoriť moja profesorka modernizmu, že umenie nemá konca-kraja... R: Tvoje voľno je zrejme tiež späté s umením, čiže úžitkovým umením... MB: Určite áno, keď si nájdem na to čas, veľmi rada maľujem, kreslím a venujem sa podobným veciam. R: Tvoji rodinní príslušníci si s umením tiež rozumeli, čiže rozumejú... MB: Moja rodina má umelecké afinity, niekoľko rodinných príslušníkov sa zaoberalo umením rôznymi spôsobmi. Zvlášť však môj dedko, ktorý bol maliarom. R: Máš vzťah aj k iným druhom umenia okrem k výtvarníctvu? MB: Výtvarné umenie je pre mňa číslo jeden, ale popritom mám rada aj hudbu. Práve hudba ma inšpirovala pri formovaní mojej master práce, v ktorej sa zaoberám konceptom hudby zobrazenom v esteticizme v druhej polovici 19. storočia vo viktoriánskom Anglicku. V práci sa venujem rôznym formám prejavu ženských portrétov v zobrazovaní konceptu hudby a významu synestézie, čiže prelínania sa rozličných foriem umenia a teóriám estetiky, v rámci ktorých je abstraktnosť hudby sprostredkovateľkou k estetizovaniu výtvarného znázornenia, keďže je estetizmus založený na senzuálnom, zmyselnom vnímaní umenia a oslobodenia od narácie. R: Ako a kde seba vidíš v budúcnosti? MB: Nie som zvyknutá robiť si detailne plány pre budúcnosť. Myslím si, že to bude závisieť od príležitostí, ktoré budú stáť predo mnou. Ale bola by som veľmi rada, keby som mala príležitosť uplatniť sa v odbore, v ktorom som sa školila a ktorý ma zaujíma. R: Nuž vďaka za rozhovor a prajeme ti ešte mnoho úspechov v ďalšom školení. •

štúdiá | " & ružena kraticová |

Človek sa učí celý život V

šestranná mladá dáma Elenka Ďurišová, o ktorej som mnoho počula, vyrozprávala mi svoj životný príbeh, nuž ho dávam na papier. Prečo si sa po skončení gymnázia rozhodla odísť na štúdiá na Slovensko? – Do posledného momentu nemienila som ísť študovať na Slovensko. V Belehrade som bola zapísala biológiu, no nakoniec, pretože finančné dôvody nedovolili, na Slovensku som zapísala slovenský jazyk a kultúru a taliansky jazyk a kultúru. Keďže sa jazyky neštipendujú, po úspešnom skončení prvého semestra musela som to zanechať. Konečne, ako to hovoria, do tretice pošťastilo sa mi a zapísala som učiteľstvo pedagogiky a estetického Elenka Ďurišová vzdelávania. Život je divná rieka. S týmito štúdiami som konečne dostala aj štipendium a podarilo sa mi splniť aj sen študovania jazykov, v tomto prípade taliančiny. Súkromne som sa učila taliančinu a získala sertifikát. Mala si nejaké dilemy okolo odboru, ktorý budeš študovať? – Myslím si, že najhoršie je, keď vás nič nebaví, aj keď vás veľa toho baví. To druhé je so mnou. Ale najlepšie bolo toto tretie: pedagogika, lebo mám rada deti, analyzovanie, psychológiu a estetiku, lebo mám rada symbolizmus, mystickosť, čo v podstate umenie je aj. Ako to bolo na začiatku so zoznamovaním sa s krajinou našich predkov? – Sám môj prvý príchod na Slovensko, presnejšie do Nitry, bol markantný, význačný. Bola som so sestrou a mali sme sa stretnúť s jedným pánom z Padiny, ktorý tam už dlho rokov pracoval. Miesto stretnutia bol Hotel Nitra. Na vstupe do Nitry sme šoférovi povedali, aby zastal, že sa tam máme stretnúť. Uisťoval nás, že to nie je tu, ale ak sme sa tak dohodli, tak nám

to splní. Keď sme volali toho pána, že stojíme pred hotelom, aj on nám povedal, že stojí tiež. Lenže on stál pred hotelom Nitra v centre Nitry a my na okraji. Tak sme s kuframi, ako ich len ženy vedia nabaliť, počítačom, osobnými taškami a igelitkami šli pešo po centrum Nitry. Pokiaľ sme prišli, hotel zavreli a museli sme ísť na ďalší kraj Nitry – do Hotela Olymp. Tomu teda hovoríme pravé spoznávanie mesta. Zapamätala si si možno nejakú anegdotu zo študentských dní? – Áno, je ich poriadna hŕbka. Pokiaľ som si zvykla na, pre mňa spomalené pokojnejšie tempo Slovákov na Slovensku a kým si oni zvykli na moje rýchle a netrpezlivé, našla som sa vo všelijakých situáciách. Napríklad mnohí mysleli, že nám je Kosovo hlavné mesto, jedna kolegyňa ma vždy profesorom opravovala, že som z Ruska, len to neviem povedať, jeden profesor sa hneval, že sa nepíšem s -ová, tak ma volal Srbka.

Elenka so svojím obľúbeným fotoaparátom Nikonom D 5000

Elenka v Leviciach

Najlepšie bolo pri prezentáciách. Ako to zvyčajne býva, keď prezentujúci hovorí, ostatní si šepcú medzi sebou. Keď som ja hovorila, zázračne všetci mlčali. Jeden profesor povedal, že je to kvôli dobrým hlasivkám. Ešte jeden príbeh z prezentácií. Počas prezentovania ma profesorka prerušila, že odkiaľ som, že v ten deň už piaty študent jej opakuje totoka, taktoka, tutoka. Keď som povedala, že som zo Srbska, skontrolovala, a aj tí boli tiež zo Srbska. Dovtedy som si ani nevšímala, že to tak tuná hovoríme. Ako ťa akceptovali domáci? – Keď vynecháme, že ma raz spolubývajúce obkradli, nemala som nejaké veľké konflikty. Najlepšie vzťahy môžem podeliť podľa odborov. Neviem, prečo to tak bolo, ale keď som študovala slovenčinu a taliančinu, kolegovia zo slovenčiny si mysleli, že som terorista, kým z taliančiny mi dodnes zostáli verní kamaráti. S kolegami z pedagogiky, tiež môžem povedať, že som sa viac kamarátila ako s tými z estetiky, ale nie sú také veľké rozdiely ako na spomenútych odboroch. Obdobie školenia sa skončilo, prišla si do Padiny, s akými plánmi?

| – Do Padiny som sa vrátila, lebo v SK som sa cítila veľmi osamelo. Skôr než som sa vrátila, dohovorila som sa na Katedre dejin umenia v Belehrade, že budem pokračovať v študovaní, ale to sa mi nepodarilo. Konečne, tohto roku sa mi podarilo začať na nostrifikácii pedagogiky. To je čo sa týka krátkodobých plánov. A sú to iba kroky do môjho utopického cieľa, a to založiť vlastnú umeleckú galériu s edukačným centrom. Verím, alebo iba dúfam, že ak budem vytrvalá, jedného dňa sa mi sen splní. Zúčastňuješ sa na rôznych podujatiach; napočítaj ich. – Áno, zúčastňujem sa, ale myslím si, že sú to veľmi malé podujatia... Medzi tých zopár, čo sú naozaj pozoruhodné, sú moje dve spoločné výstavy a moderovanie na jubilejnej manifestácii venovanej 160. výročiu narodenia Alberta Martiša. Chcela by som sa aspoň raz zúčastniť na Noci múzeí, je to pre mňa veľmi zaujímavé podujatie. Máš blízko aj k úžitkovému umeniu. Ako sa to začalo? – Popritom že píšem a kreslím, rada aj modelujem. Ešte ako malá som mala rada plastelín, do takých mojich desiatich – pätnástich rokov na parkete často zostali zalepené kúsky plastelínu. Ide tu aj o rodinný tvoriaci gén. S polymernou hlinou som sa stretla na hodinách experimentálnej dielne, kde sme skúšali rôzne materiály a techniky. Tvorím ph obrazy, šperky a figúrky. Je to mojou meditáciou. Veľmi som rada, že som mala príležitosť tohto roku sa zaradiť medzi svetové polymérne umelkyne uverejnením článku v poľskom časopise Beading Polska. V poslednom čase si začala prispievať do Hlasu ľudu. Páči sa ti novinárska práca? – Celkove sa zaoberám smermi umenia, ku ktorým som mala sklony odmalička. Aktívnejšie som sa začala zaoberať písaním na gymnáziu, najviac vďaka „nepredvídavým” hodinám profesora srbského jazyka Igora Sucháneka. K rozvoju môjho písania mal veľký vplyv aj profesor Goran Herling a profesor estetiky Ľubomír Plesník. Zatiaľ som sa iba trikrát zúčastnila na literárnych konkurzoch, a to iba na Kovačickom mozaiku. Prvýkrát som získala tretiu cenu, potom druhú a tretíkrát špeciálnu cenu. Tohto roku som si vyskúšala aj písať ako dopisovateľka pre Hlas ľudu. Som veľkým fanúšikom Huntera S. Thompsona a ak by som mala opísať, čo pre mňa znamená písanie do tohto týždenníka, použila by som jeho slová: „Hoci je to vždy len práca, je to vždy hodná námaha práce.” Za tento krátky čas zažila som aj prí-

Elenka spolu s Jánom Bačúrom na výtvarnej kolónii

" & ružena kraticová | štúdiá

Stopy dejín Elenku zaviedli i do prekrásneho Paríža

jemné aj nepríjemné skúsenosti, ale sú to skúsenosti hodné prežitia. Predpokladám, že rada čítaš. Ktoré sú tvoje obľúbené knihy? – Som obsesným kupcom kníh. Nerada si požičiavam knihy, a tak isto aj nerada niekomu požičiam knihu. Moje knihy sú plné poznámok, podčiarkujem si v nich. Nie som príliš rýchly čítač, ale detailný. Vždy čítam niekoľko kníh naraz a jedna je kniha, ktorú čítam roky, a ešte nechcem, aby som ju dočítala. Je to Zen a umenie ošetrovania motocykla od Roberta M. Pirsiga. Spomínaní profesori ma spoznali s Danilom Kišom a Encyklopédiou mŕtvych, Mešom Selimovićom, Paulo Koeľom a Umbertom Ekom. K obľúbeným spisovateľom patrí aj Hunter S. Thopson, ktorého som si objavila sama a ktorý, popri spomenútych, vo veľkej miere ovplyvnil aj moju tvorbu. Neviem povedať, ktorá mi je obľúbená kniha, ale sú mi obľúbení spisovatelia. Prezraď nám, ktorú ešte máš záľubu? – Fotografia je moja dlhodobá záľuba. Roku 2009 som mala česť byť zaradená medzi dvadsiatich najlepších Nikon fotografov v Srbsku a vyskúšať si vtedy nový Nikon D 5000. Žiaľ, táto moja záľuba je čitateľom menej známa, lebo nevlastním drahé komponenty a fotoaparáty. No kolegovia, ktorí sa verejne zaoberajú fotografiou a mi v tom dosť pomáhajú, tvrdia, že to nevplýva na kvalitu mojich záberov. Dúfam, že sa mi raz podarí predstaviť aj svojim spoluobčanom moje fotografie. Máš nejaké motto, ktorého sa pridržiavaš v živote? – Moje motto je viac ako mantry. Otec ma naučil, že vždy sa mám spoľahnúť len na seba, a rád opakuje Leninove slová – učiť, učiť, učiť a ešte raz učiť. S tým úplne súhlasím. Človek sa učí celý život. Keď prestane, smrť nastane. Matka ma naučila veriť. Nemôžem povedať, že som veľmi religiózna, ale je pekný pocit, keď viete, alebo sa presvedčíte, že nie sme sami. No takým najvýstižnejším mojím mottom je „čo veríš, to sa stáva”. Elenka, prajem Ti, aby sa tvoje túžby čo najskôr splnili. Zaslúžila si si to. •

" viera benková /

archív rodiny boldockej |

IN MEMORIAM

NEPOSLEDNÉ SLOVKO O ODCHODE KAMARÁTA

Záľuby a lásky Samuela Boldockého (1943 – 2015)

prof. Samuelom Boldockým sme sa poznali dlho rokov; zoznámili sme sa ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na slovakistických posedeniach v Novom Sade, Petrovci, na programoch a na posedeniach v KUS Šafárik v Novom Sade; bol i členom v oceňovacích porotách v rozhlase, na literárnych stretnutiach a snemovaniach, v rodisku sa aktívne zapojil do veľkej prípravy významného 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca, zúčastnil sa prípravy zborníkov a monografií, intenzívne pracoval vo vydavateľskej rade i v matičných radoch. So Samuelom Boldockým sa práca na kultúrnom a organizačnom poli dobre plánovala – pri takýchto príležitostiach mal vždy praktické, vhodné a použiteľné návrhy... Bývali sme za jeho detstva neďaleko seba. On v rodičovskom dome v chýrečnom petrovskom Mikovom salaši, ja tiež, lenže z vonkajšej strany, kde všetky ulice vyúsťujú do tohto tradičného rázovitého kraja. „Kto raz do neho zavítal, veru sa

Samka, ale i básnika Paľa Bohuša, som stretávala skôr neočakávane, obaja sa ponáhľali zavčas rána do chotára, raz za kanál, inokedy iným smerom; jeden z nich – básnik, uháňal na bicykli vyhľadávať v rodnom chotári námety do poézie na relax svojej duše, druhý si zasa išiel obzrieť svoje zasadené žitko, kukuričku alebo liečivé rastliny, ktoré pomáhali v domácnosti, aby sa platy mohli použiť aj na náročnejšie nákupy... a veru i na dovolenky.

Pred maturitným večierkom spolužiaci oslavovali Nový rok 1963: (zľava napravo) J. Ďurčianska, S. Boldocký, A. Bohušová, J. Oros, J. Husil, A. Dudková, J. Čech a K. Činčuráková

ľahko z neho nevymotal!” zvykol spomínať aj náš, tiež svojrázny a špecifický dolnozemský autor Ján Čajak ml., ale aj humorista a novinár Samuel Miklovic, i iní, ktorí tieto zamotané petrovské ulice poznali ako vlastné vrecko... A Petrovec, jeho dejiny, najmä život na jeho gymnáziu, kde dlho rokov, vlastne až do odchodu do dôchodku, pracoval aj môj kamarát Samuel Boldocký, veru dobre poznal aj inak – nielen literárne, ale i nekaždodenne – tradične archaicky... O tom hovoria jeho mnohé knihy, kde svojimi literárnovednými príspevkami vydolovával krásy nejedného tvorivého pera z tohto prostredia.

Obaja v rodnej černozemi hľadali stopy stáročí, ale i hlbokú brázdu a stupaje našich predkov, naše literárne a duchovné hodnoty; obaja načierali do týchto našských írečitých dolnozemských tvorivých literárnych vôd. Spolupracovali autorsky so slovenskou redakciou Novosadského rozhlasu – Bohuš ako autor lyrických príhovorov k Novému roku a Boldocký ako tvorca príležitostných výberových literárnych vysielaní. Ale najlepšie zážitky som mala z posedenia matičiarov Petrovca a Kysáča pri petrovskom kanáli, na tzv. Širine pri kedysi známej tlačiarenskej chate, kde sa v 90. rokoch minulého storočia čítali rôzne príležitostne napísané literárne a jazykovedné príspevky a v družnej besede objavovali i témy z minulosti. Vtedy už bol S. Boldocký celý rad rokov predsedom petrovského Miestneho odboru Matice slovenskej, ktorý mohutne rozhýbal svojimi organizačnými schopnosťami a dynamickým myslením...

Samuel Boldocký, Mária Boldocká (rod. Labátová) a Vladimír Fekete v Smederevskej Palanke ako vojak

S kolegami na výlete v Grécku

Na verande: profesor Boldocký, vnuk Janko, matka a švagor Miroslav Boldocký

| Naša spolupráca sa upevnila i na matičnej pôde a potom v Rádiu Petrovec, kde sme obaja vydržali prispievať do programu mnoho rokov a každú nedeľu až podnes uverejňovať naše príspevky Z našej minulosti a Matičný kútik. Nesmieme zabudnúť ani na ďalšie aktivity profesora Boldockého – úctyhodnú prekladateľskú činnosť, zostavovanie stredoškolských učebníc a príručiek, na výbery z tvorby slovenských dolnozemských autorov na literárnych matičných a miestnych programoch, na jeho preklady zo srbčiny a slovenčiny, účasť na matičných konferenciách na Slovensku a na dolnozemských literárnych stretnutiach v Nadlaku, kde sa angažoval aj

Na návšteve u kmotra Vladimíra Feketeho (stojí v strede) v Báčskej Palanke: (sedia zľava napravo) Ondrej a Tatiana Korošovci, Mária a Samuel Boldockovci

ako dlhoročný redaktor Dolnozemského Slováka. Táto jeho mnohostranná činnosť je hodná povšimnutia už aj preto, že sa s nami nečakane rozlúčil a odišiel do nebeského úhoru odpočinúť si z toľkej námahy, ale i z múdreho hľadenia do tečúcej vody kanála, ktorá mu všeličo našepkávala a zdieľala, len nám už o tom nestačil všetko povedať. V jeho počítači zostali mnohé materiály, i tie už dobre „prehútané”, ale i tie iba v zárodku... Je to veľká škoda; doceniť jeho dielo budú iste môcť po analytickom výskume jeho textov už len mladšie generácie... Nedokončená práca, i úvahová umná, priam nápovedná úvaha pri preberaní literárnej Ceny v Nadlaku o tvorbe a o nás Slovákoch v našich komunitách v čase silnej globalizácie, je veru na zamyslenie... Bolo to na jar tohto roku. Môj kamarát mal dilemu, či zvládne náročnú cestu v chorobnom stave do susedného Rumunska, a veru ju hrdinsky zdolal. Bola to pre neho veľmi náročná a ťažká cesta z Petrovca do Nadlaku, ale po návrate z nej bolo vidno, že mal z nej nielen radosť, ale aj spokojnosť, že sa jeho mnohorakej kultúrnej a literárnej činnosti dostalo takého vysokého uznania – Ceny Ondreja Štefanka za literárnu činnosť.

Gymnaziálny kolektív, jubilanti a penzisti s riaditeľom Paľom Beličkom (v strede)

" viera benková /

archív rodiny boldockej |

Tentoraz nebudem podrobne spomínať, čo všetko pán profesor a môj kamarát napísal a knižne vydal. Pre čitateľov Roviny radšej pootvorím dvere do jeho povahy a venujem pozornosť láskam a záľubám, ktoré ho krášlili a boli pre neho také charakteristické... Aké boli jeho hlavné koníčky, ktoré tu spomíname i fotograficky? Nuž bolo ich hodne. Okrem iného neraz bol pravým dedovským pomocníkom pri oprave bicyklov svojim vnúčencom, rád si posedel s rodinou na oslavách narodenín a menín, obľuboval výlety k pokojne tečúcemu kanálu za Petrovcom, a to najmä pri kulpínskom moste. Ten bol svedkom i jeho dávnych príchodov do Kulpína za svojou láskou, neskôr celoživotnou družkou Máriou Labátovou. Veľmi typické boli i jeho tiché hovory s rybami, ktoré ak chytil na udičku ešte mladé a malé, pustil s príkazom – aby ste do roka vyrástli na poriadne ryby! A keď už spomíname rybačku, športovec prvej triedy vo volejbale, korčuliar na Begeji alebo na zmrznutých Jamách prof. Boldocký sa dožil aj nejednej romantickej a krásnej chvíle na vodách, ktoré ho vždy lákali pozerať sa do ich tokov a prostredníctvom nich sledovať život a jeho meandre... A k jubilejnej sedemdesiatke dostal krásny, humorný dar od synovca Rastislava Boldockého, syna svojej sestry Vierky, žijúceho v Bratislave. Rasťo mu prišiel zagratulovať veľmi originálne – priniesol mu fiktívnu žartovnú, a nie skutočne uverejnenú, kolorovanú obálku časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, na ktorej je pán profesor s kapitálnym úlovkom v rukách a krásTakto humorne synovec nym, až prešťastným úsmeRastislav Boldocký zagratuloval vom na tvári! Bol to taký svojmu ujovi k sedemdesiatke nápaditý a trefný dar, pri ktorom sa Samko smiechom priam zadúšal... Jeho synovec, ktorý je sám milovník humoru, priam psychologicky vedel, čím svojho uja poteší. Kapitálny úlovok na petrovskom kanáli bol totiž večnou túžbou rybára a snilka Samuela Boldockého. Avšak skutočným kapitálnym úlovkom preň navždy zostane jeho duchovná spätosť s prostredím, s pedagogickou prácou na gymnáziu a vydané knihy, zverejnené antológie z našej tradičnej tvorby, preklady, učebnice, ktoré o ňom viac povedia ako všetko iné... Naozaj bol majster, uznali neraz jeho tvorivé vízie nielen jeho kamaráti, ale i oponenti... A to je hádam najreálnejšie svedectvo o práci, tvorbe, záľubách a láskach, môjho kamaráta – profesora a literárneho kritika Samuela Starí rodičia s vnúčencami: Boldockého... (zľava v úzadí) profesor Samuel, Janko Nech mu je ľahká Topoľský, (vpredu) Petra Topoľská, petrovská rodná zem! profesorka Mária, Miško Topoľský a celkom vpredu Mia Grbićová •

" ján hlaváč | IN MEMORIAM

ZA DIPL.VET. MED. JURAJOM PÁLENKÁŠOM

Odišiel nenahraditeľný odborník a nenahraditeľný znalec duše zvierat (5. 12. 1931 – 15. 5. 2015)

ednou z postáv, čo sa svojou prácou a obetavosťou natrvalo snažil sa zostať nezmenený, optimistický, na situáciu vôkol zapísala do dejin petrovského prostredia, je v každom prípade seba sa i naďalej pozerať z pozitívneho uhla. Tak ako je to Dipl. vet. med. Juraj Pálenkáš. Svoj činorodý potenciál, svoje všade vo svete, kde sa striedajú smutné veci s peknými a prívedomosti a skúsenosti zacielil a plne použil v prospech odbor- jemné s nepríjemnými. Podobne si pomáhal a proti samote ného vzdelávania našich ľudí nielen vo svojom rodisku, ale i bojoval so psíkmi. Často ich porovnával s ľuďmi. V jednej veci omnoho širšie. Popri svojej základnej, namáhavej, ale veľmi však nemožno dať paralelu medzi nimi, lebo zvieratá nesklamú, úspešnej každodennej, terénnej práci vydal i viacero odborných s majiteľom zostávajú i v dobrom, i v zlom. kníh a publikácií. Nepretržite prispieval do novín a časopisov, Nespomínam si presne, kedy sme sa s pánom doktorom rozhlasu a televízie, ba svoje odborné rady ponúkal i prostred- zoznámili. Akiste v teréne alebo v zverolekárni. Posledných níctvom dlhodobej prednášateľskej činnosti, v priamych roz- desať rokov sme omnoho viac hovorili a debatovali o všeličom. hovoroch s majiteľmi domácich zvierat, i v telefonických rozho- Napríklad i o politike, o kultúrnych dianiach. Najčastejšie ale voroch. Využíval pritom všetky dovtedajšie a uvádzal zároveň i o zvieratách, bez toho sa naše stretnutia nekončili. Keď som bol po prvýkrát u Pálenkášovcov, tak ma nové, celkom originálne formy a poznatky odborného vzdelávania. ich psíkovia privítali brechotom, poJuraj Pálenkáš počas svojej dlhodotom nasledoval ich rituál – ovoniavabej veterinárskej stáže nadobudol hodnie a obaja sa dali do behu s veľkým ne odborných poznatkov. Pochopil i neštekotom oznámiť domácim môj príoddeliteľnú zložku tejto profesie – lásku chod. Počas rozhovoru psíkovia prik zvieratám. Mnohí majitelia domácich behli a ľahli si na sedačku ku mne miláčikov sa s prosbami obracali na položiac si hlávky na moje nohy. Pritútohto nášho vynikajúceho odborníka lili sa ku mne a ja som využil príležia u neho vždy nachádzali vzácne rady, tosť a pohladil som ich. Pán doktor sa úprimnú ústretovosť a ochotu pomôcť. len usmieval a povedal mi vtedy, že Svoje dôchodcovské dni si spestroval psy spoznajú človeka, ktorý má rád Pán doktor Juraj Pálenkáš so svojimi miláčikmi s najdokonalejšími domácimi miláčikmi zvieratá. Nebolo mi to vtedy jasné, – psíkmi. Každé naše stretnutie s pánom zverolekárom sme ako môžu vedieť a cítiť. Po čase, keď náš psík raz zmenil svoje končili rozhovorom o zvieratkách a o jeho bohatých postrehoch vo správanie, často odišiel k susedovej ohrade, štekal do ich dvovzťahu medzi človekom a psom, v ich spoločnom prostredí... ra, nechcel jesť a pár dní bol smutný a chodieval za mnou bez – So zvieratami treba zaobchádzať veľmi pozorne... – hovoril vôle, spomenul som si na pána doktora Pálenkáša a zavolal mi často pán zverolekár Pálenkáš a vysvetľoval, že zvieratá si som mu. Ochotne prišiel hneď, niekoľko dní mu dával injekcie, treba, tak ako i človeka, vážiť a chápať ich charakter: – So zvie- ale aj po vyliečení ho prišiel pár dní vidieť. Mňa pochválil, že ratami je to podobne ako i s ľuďmi. Musíme byť dobrými psycho- rozumiem psíkovi. Taký bol pán zverolekár Juraj Pálenkáš. lógmi a pedagógmi, aby sme s nimi vedeli správne zaobchádzať. S pánom doktorom sme sa do sýtosti vyrozprávali aj pri stretObyčajný psík má tiež svoj vnútorný život a charakter, vie sa aj on nutí na ulici, aj uňho doma na návšteve. Naposledy to bolo na tešiť, uraziť, a vie byť aj smutný. Keď je chorý, tak sa inak správa, začiatku mája, keď sa už vrátil z nemocnice. Avšak upozornili ale od nás závisí, či rozumieme takému správaniu... ma, že možno ani nebude chcieť hovoriť, lebo mu organizmus Také chvíle som i sám skúsil so svojím psíkom. Veď nie ná- v nemocnici zoslabol. Keď som vytočil číslo, ozval sa mi pán hodou sa hovorí, že psík nie je zlý, ale je zlý majiteľ. Od maji- doktor a ja som bol veľmi šťastný. Bol som si vedomý toho, že teľa mnoho závisí, čo sa zo psíka stane. Dôležité je aj, v akej náš rozhovor už nebude môcť byť taký dlhý ako skôr. Jeho hlas dobe psíka dostaneme – či je to mladý psík, ktorého ešte mô- už znel pesimisticky a povedal mi, že už od neho viac texty do žeme formovať alebo ho dostaneme v staršom veku, už formo- Roviny nedostanem, že to bolo naposledy. Pripomenul tiež, že vaného, so svojimi zvykmi, ktoré formoval majiteľ alebo ulica. si budeme musieť nájsť niekoho iného, kto nám napíše podobJe to otázka na povšimnutie, aby sme svoju chybu nezopako- né texty nielen do Roviny, ale i do Národného kalendára. Skúšal vali ako psíkov majiteľ pred nami... som mu dodať vôle do ďalšieho života, ale nedalo sa. V priebePán doktor vždy hovorieval, že najľahším a najlepším ukazo- hu rozhovoru som si spomenul na jeho knihy, opýtal som sa, či vateľom, ako zistiť vyspelosť prostredia, je množstvo zákonov, môžem z nich použiť texty. Odpovedal mi, že je to samozrejmé. ktoré regulujú dopravu, ekonomiku... ale primeraný zákon, Dostal som vtedy od neho všetky práva na uverejňovanie texktorý by reguloval správanie sa ľudí k zvieratám, nemáme. Vo tov pre potreby časopisu a Národného kalendára. To bol náš vyspelých krajinách je to bežná vec. Napríklad ak sused vidí posledný rozhovor. Ani týždeň neprešiel, keď mi kolega Jarosalebo počuje zo susedovho dvora žalostné skučanie alebo bre- lav Čiep z Hlasu ľudu priniesol smutnú správu, že jeho suseda chanie psíka, telefonicky oznámi príslušníkom patričných orgá- už nebudem viac môcť navštevovať. Chystal sa práve k nemu nov, ktorí rýchlo prichádzajú a previnilca trescú za zlé postupy. na návštevu. Avšak aj u neho to zostalo len ako chystanie... Na pána doktora si mnohí budeme len v dobrom spomínať. Nedajbože, ak majiteľ svojho miláčika vypustí na ulicu – ako to u nás býva celkom bežné. Potom sa to tresce nielen peňažne, Nech nám nezmiznú z pamäte jeho slová, ktoré ešte kedysi neraz previnilci zakončia aj vo väzení, čo už závisí od prečinu. dávno vyslovil: nejestvuje zlý psík, zlý môže byť iba jeho Ku koncu svojho života i pán zverolekár Pálenkáš zažil nie- majiteľ... Nech mu je ľahká petrovská zem. • koľko veľkých životných strát, keď zostal celkom sám. Avšak

ružena kraticová

Vzdelávací program ako v škole – všetko na minútku naplánované V

kabinetov a mali nové prednášky, samozrejme, s prestávkami. Prednášky trvali až do 19.00 h, keď sme mali večeru. Po večeri bola ešte jednu prednáška s vedúcim, po ktorej sme mali voľno. Cez voľný čas sme písali svoje projekty, alebo sme čas trávili na socializovanie. – Víkend bol taktiež pracovný, alebo boli organizované výlety do okolia? Víkend sa nelíšil od pracovných dní, ale posledný deň vždy bola nedeľa, keď sme robili prezentácie našich projektov, a to celý deň, iba Alexandra rada cestuje večer sme mali voľno. Výlety do okolia sa organizovali len počas letných seminárov a boli to obyčajne Gradac, Valjevo alebo Petnické jazero. – Čo sa ti tam páčilo, keďže si už viackrát navštívila Petnicu? Najviac sa mi páčilo, že som sa dozvedela, čo je to lingvistika v skutočnosti. Ale som získala i mnoho nových priateľov. – V ktorom odbore si pracovala?Je to individuálna práca, alebo sa robí v skupinách? Mala som aj individuálnu prácu, ktorú ešte stále robím, ale aj mnoho prác po skupinách. Individuálna práca je niečo, čo sa robí počas celého roka a skupiny sú menšie, práca v nich sa ukončí na seminari. – Ovplyvnila Ťa tá práca aj pri plánovaní budúceho povolania? Áno, rozmýšľam pokračovať v štúdiách na filologickej fakulte. – Máš obľúbených spisovateľov? Ktoré knihy si naposledy čítala? Nemám obľúbených spisovateľov, ale rada čítam tínedžerské knihy a odborné. – Máš vlohy aj pre šport: Je to len tak rekreačne, alebo...? Trénujem volejbal, ale iba rekreačne. – Máš nejaký odkaz pre svojich vrstovníkov? Ak niekoho zaujíma niektorá veda a chcel by sa o nej ešte viac dozvedieť, najlepšia je na to Petnica. Prajeme mnoho zdaru AlexanSkupina žiakov na školení v Petnici a Alexandra je piata zľava dre aj v ďalšom školení... • celkom vpred v prvom rade

zdelávacie programy Výskumnej stanice Petnica (VSP) sú určené pre rôzne kategórie hlavne mladých ľudí – žiakov, študentov, doktorandov, učiteľov, pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o vedu a výskum, buď ako svoju odbornú činnosť, alebo ako hobby či osobnú potrebu získať lepšie informácie a vedomosti. Prednášateľom či učiteľom VSP zvlášť záleží na tom, aby zapojili do svojich programov študentov z prostredia, kde nie je dostatok podmienok na ďalšie vedecké informácie a vzdelávanie. Na Kovačickom gymnáziu sme sa dozvedeli, že sa na vzdelavácich programoch v Petnici zúčastnila i Alexandra Hlavčová. Porozprávali sme sa s ňou o jej skúsenostiach z Petnice. – Ako si sa dozvedela o Petnici a čo bolo podmienkou, aby si sa do nej dostala? O Petnici som sa dozvedela v škole. Podmienkou nebol výborný prospech, ale kreativita a nápaditosť. Bolo treba zaslať esej, ktorej tému zvolili v Petnici, ako aj odporúčanie profesorov. – Aké boli Tvoje prvé dojmy? Nevedela som, čo ma tam očakáva, ale bolo oveľa lepšie, než som predpokladala. – Ako vyzeral jeden pracovný deň? Pracovný deň v Petnici sa začínal o 8.45 h, keď sme mali zraz, kde sme sa rozpráVýskumná stanica Petnica vali o všelijakých veciach a vydáva aj svoj časopis spoznávali sa navzájom, o 9.00 h nasledovali raňajky a o 10.00 h prvá prednáška, na ktorej sme sa zoznámili s lingvistikou. Prednáška trvala dopoludnia a do 14.00 h bola prestávka. Popoludní sme sa znovu vracali do

výročia | " & aneta lomenová | NOVOSADSKÍ ŠAFÁRIKOVCI NA OSLAVÁCH V NEMECKU

Do sveta za lepším životom V

súčasnosti Slováci z Dolnej zeme emigrujú do sveta azda za Srbsko Božidar Vučurović, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúlepším životom a vyšším životným štandardom, a tak sa do- cich v zahraničí Peter Prochácka, starosta Gomaringena Stefan stali aj do Nemecka. Tu si postupne vydobyli svoj kultúrny kútik Hes, predstavitelia Spolku Staropazovčanov z Bratislavy, skupina a založili Slovenský spolok, v ktorom si rozvíjajú slovenskú reč, podunajských Švábov a iní. Zo zájazdu šafárikovcov v Nemecpísmo, zvyky a ľudovú slovesnosť. Slovenku okrem nezabudnuteľných zážitkov ský spolok e. V. v Gomaringene v Nemecku tohto roku oslavuje 20. výročie založenia. existujú aj tlačové a video záznamy, Od začiatku svojho pôsobenia nemeckí ktoré spracovali zamestnanci slovenSlováci zoskupujú vo svojom spolku Slováskej redakcie Rádio televízie Vojvodikov zo štátov bývalej Juhoslávie, ale aj zo ny a Novinovo-vydavateľskej ustanoSlovenska. Ich cieľom je organizovať rôzne vizne Hlas ľudu. Program odsledovalo kultúrne aktivity a vytvoriť podmienky na aj Rádio Slovakia international z Brazachovávanie slovenskej identity a tradície tislavy. Hostitelia si ako vždy na svoprostredníctvom stretávania sa so svojimi jich zábavách aj svoje oslavy priali rodákmi. ukončiť tanečnou srbsko-slovenskou Na oslavách svojho 20. výročia pôsobe- Predsedníčka Katarína Mosnáková-Bagľašová zábavou, o ktorú sa postaral Hot music s predsedom a podpredsedom Slovenského nia Slovenský spolok v Gomaringene band z Kovačice. spolku v dňoch od 8. 5. – 12. 5. 2015 hostil jednéPodujatie spestrila tiež výstava paho z najstarších spolkov vo Vojvodine, Slovenské kultúrne cen- nelových fotografií autora Michala Madackého a z produkcie trum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu. Galakoncert v rámci Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Potešila mnohých osláv prebiehal v sobotu 9. mája a niesol sa v znamení umelecké- prítomných, lebo si mohli zaspomínať na svoje rodiská zvečnené ho príbehu sťahovania Slovákov do zahraničia, hľadania nového na fotografiách. Avšak rodisko im pripomenuli najmä naši šafáridomova a neustáleho boja o zachovanie vlastnej identity. V gala- kovci, ktorí pochádzajú z rôznych slovenských osád z Vojvodiny. koncerte, ktorý šafárikovci prichystali pre svojich nových priate- Stretli sa tak rodiny, kamaráti, známi..., ale sa aj zrodili nové ľov, odzneli tance zo Slovenska a z Vojvodiny (pod vedením Ivana priateľstvá. Slávika), slovenské ľudové piesne v prednese sólistov z Padiny Na záver programu, predtým než zaznela (už takmer) hymna (Andrea Lomenová), Kovačice (Tatiana Jašková), zo Selenče zahraničných Slovákov Po nábreží, predsedníčka Slovenského (Anna Margaréta Valentová) a zo kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Starej Pazovy (Michaela Kočišová Sadu Katarína Mosnáková-Bagľašová sa s harmonikovým sprievodom Igora srdečne poďakovala hostiteľom za účasť na Žolnaja), tiež v prednese dievčenskej ich jubileu a za krásne privítanie a odospeváckej skupiny Šafárika a orchesvzdala dary predsedovi Slovenského spolku tra, ktorý pracoval v plnom zložení e. V. v Gomaringene Martinovi Valovcovi pod taktovkou Tatiany Jaškovej. Proga podpredsedovi Jánovi Turčanovi. ram moderovala Anna Margaréta VaPočas pobytu v Gomaringene domáci lentová. zorganizovali pre členov Šafárika aj obTanečníci pred slovensko-nemechliadku miest Stuttgart a Tübingen, takže kým obecenstvom premiérne vystúpina tento zájazd šafárikovci budú spomínať li aj s najnovšou choreografiou Drevoskôr ako na jarnú dovolenku. rubači, autorov Ivana a Anny Slovenskému kultúrnemu centru P. J. Dievčenská spevácka skupina Valentovcov, ktorou sa predstavili na Šafárika bude cťou tohto roku privítať Slozaspievala zmes ľudových piesní tohtoročnom Folklórnom festivale vákov z Gomaringenu na oslavy – 95. výroTancuj, tancuj... v Hložanoch. Úvodom zazneli aj zvuky špecific- čia pôsobenia, na ktoré ich predsedníčka Katarína Mosnákovákého a jedinečného slovenského tradičného nástroja – fujary, v Bagľašová aj verejne pozvala. Za toto podujatie a návštevu vďaka duete Ivana Slávika a Ivana Bagľaša, ktoré domácich mimoriadne patrí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenskému nadchli. Program svojou prítomnosťou poctili aj konzul Republiky spolku v Gomaringene, ktorí toto všetko finančne podporili. •

Momentka pred galakoncert

" & marína hríbová |

MENŠINOVÉ JAZYKY V OBLASTI VZDELÁVANIA A VÝUČBY: VÝZVY A NOVÉ SMERY

Kultúra ruku pod ruku so slovenskou tradíciou

a Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade sa v dňoch 28. – 30. 5. 2015 konala 15. medzinárodná konferencia o menšinových jazykoch. V rámci konferencie bolo aj podujatie Veľtrh menšinových a regionálnych jazykov a kultúr, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia početných menšinových spoločenstiev zo Srbska, prezentujúci vlastný jazyk a kultúru svojej komunity. Slovenský jazyk a kultúru prezentovalo aj Oddelenie slovakistiky. Na stánku tohto oddelenia boli vyložené početné odborné publikácie tak autorov zo Slovenska, ako aj tunajších kolegov slovakistov, publikácie významných slovenských inštitúcií zo Srbska, encyklopédie, slovníky slovenského jazyka, rôzne

Stánok Oddelenia slovakistiky Katedry slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade

učebnice, cédečká a pod. Návštevníci mali príležitosť ochutnať tradičné slovenské jedlá, nápoje a sladkosti. Stánok ozdobovali ručné práce a bábky v tradičnom slovenskom kroji, ktoré pre potreby podujatia ochotne poskytla pani Anna Kucháriková, členka Miestneho odboru Matice slovenskej Vojlovica – Pančevo. Slovenskú hudbu a spev účastníkom konferencie a publiku predstavili členovia orchestra SKOS Andrej Krištofík a Ivana Ivaničová Detvan, ktorí sa na veľtrhu v Belehrade tohto podujatia s radosťou zúčastnili na pozvanie Oddelenia slovakistiky. Ľubozvučnú slovenčinu si mohli návštevníci vypočuť v jazykovej kaviarni, kde sa mohli oboznámiť aj s rôznymi zaujímavosťami týkajúcimi sa tohto slovanského jazyka. Pri slovenskom stánku si radi postáli aj študenti slovakistiky. •

Spoločná fotografia so svojimi hosťami – účastníkmi programu

SKOS Detvan na veľtrhu

" & viera tomanová | KULTÚRNE PODUJATIE V BOĽOVCIACH

O dievčati, čo bolo premenené na vtáčika

nedeľu 31. mája t. r. vo veľkej sieni Domu kultúry v Boľovciach prebiehala premiéra divadelného predstavenia pre deti pod názvom O dievčati, čo bolo premenené na vtáčika. Malým a veľkým divákom sa predstavili už známi herci: Miroslav Havran v postave kráľoviča, Maja Plachtinská v úlohe kráľovnej, Monika Zlochová zahrala starenku, Marína Tomanová sa predstavila v úlohe babičky, Danuša Tomanová bola rozprávačkou, Zdenka Barnáková hrala mládenca-Mexičana a Martina Kukučková stvárnila vlka. O vydarené a tvorivé vyriešenie kostýmov sa postarala Monika Zlochová, pútavé huJana Tomanová dobné motívy do divadelného ovzdušia vsunula Marína Tomanová. Celková herecká zostava sa podieľala na vypracovaní masiek. Ich bohatstvo oduševnilo malých divákov. Scénografiu podpísali Ivan Lukáč a Jana Tomanová. O techniku sa staral Stefan Despotović. Scenár je urobený na moPo premiére bolo veselo: (zľava) tívy srbskej ľudovej Monika Zlochová, Marína Tomanová, Maja Plachtinská a Zdenka Barnáková rozprávky.

Záber z generálnej skúšky bez masiek

Ako to už býva, bola raz jedna kráľovná a tá mala jedného syna. Keď syn vyrástol a dospel na ženenie, kraľovná ho poslala do sveta, aby si šiel nájsť nevestu. Tak sa mladý kráľovič vydal do sveta. Pochodil mnohé kraje, utratil mnoho peňazí, ale nevestu nenašiel. Na štastie stretol jednu starenu, ktorá mu poradila, čo by mal urobiť. O tom, ako si našiel nevesKráľovič Miroslav Havran tu a či zostal skamenený a jeho nevesta Daniela ako tá socha, dozvedelo Plachtinská sa boľovské obecenstvo zoskupené v spomenutý nedeľný podvečer. Onedlho sa o tomto príbehu dozvedeli aj malí milovníci Tálie v Starej Pazove na 22. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, na ktorú sa boľovskí herci prihlásili s cieľom hrať v kategórii dospelí deťom. Divadelné predstavenie bolo dynamické, s tvorivo vyriešenými scénografickými prvkami a celkové podanie Rozprávačka Danuša Tomanová sálalo energiou, mladistvým vzletom, tvorivosťou a tímovou prácou, v ktorej sa iskrila hravosť. Všetko to dať do jedného fantastického divadelného zážitku sa podarilo mladej režisérke Jane Tomanovej, ktorá réžiu po prvýkrát podpisuje. Od Jany sme sa dozvedeli, že je študentkou Učiteľskej fakulty v Belehrade a divadlo hrá od druhého ročníka základnej školy, čiže presne 12 rokov. Na otázku: prečo si zvolila práve divadlo, nám odpovedala: – Mám rada divadlo, lebo zahŕňa v sebe všetky prvky umenia. Ním komunikujeme na všetkých úrovniach, vyjadrujeme všetky ľudské city a vlastnosti. Prostredníctvom divadla odhaľujeme všetky ľudské tajomstvá. Okrem toho jestvovala skupina mladých, ktorí mali vôľu hrať divadlo, a tak sa to začalo. Na fotografiách vidno, ako prebiehalo predstavenie a podľa potlesku publika uzavierame, že sa vydarilo. Kiežby sa im darilo tak aj naďalej. •

Slávnostný sprievod viedol lalitský zváč Ján Zorňan-Pekár

juraj pucovský | zábavy

Vitaj, svat z Ratkova!

ÔSMA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Ijujúúúúú, naša mladá! P

redstavte si, čo tohto roku na 8. Krojovej zábave 18. apríla 2015 vystrojili členky Združenia žien Matkino srdce v Laliti. Pozvali si hostky na svadbu! Nie preto, že niektorá z nich so svojím vyvoleným predstupovala pred oltár, veď to všetky už dávno majú za sebou. Svadba, svadobné obleky, zvyky a obyčaje, piesne, tance, vinše, jedlá – všetko to, čo je späté s veselou udalosťou v živote mladuchy a mladoženícha bolo témou už tradičnej, 8. Krojovej zábavy. Počasie tentoraz nie veľmi žičilo účastníkom zábavy. Bolo príliš chladno, občas mrholilo, ale svadobčania, ponajviac svadobčianky predsa šli do sprievodu. Slávnostný sprievod pekne vyobliekaných, vyparádených žien, Treba to nosiť: parta kulpínskej detí a mužov najprv tiahol mladuchy váži šesť kilogramov!

Zo Spolku petrovských žien pozvali všetkých na Deň Petrovca a zaspievali aj pieseň Na svadbu sa richtuvala...

hlavnou lalitskou Ulicou maršala Tita zo Základnej školy Nestora Žučného do etnodomu. Hemžilo sa tam vyše 150 ľudí takmer zo všetkých kútov našej Vojvodiny. Počúvali sme krásne, veselé piesne, ktoré sa najčastejšie spievajú na svadbách, a občas tí najveselší či najsmelší hlasno zavýskali: Ijujúúúúú, naša mladá! Na návštevu etnodomu, o ktorý sa s veľkou láskou a starostlivosťou starajú Laliťanky, boli tri dôvody. Členky ZŽ Matkino srdce sa chceli predovšetkým pochváliť pekne upravenou starodávnou lalitskou kuchyňou, obývačkou a spálňou, čiže čistou izbou, ako o tejto časti domu hovoria v najmenšej dedine Odžackej obce. Pozornosť návštevníkov zaujala aj výstava starých fotografií mladomanželov v Laliti z minulosti, takmer od príchodu na Dolnú zem. Boli to časy, keď mladuchy pred oltár odchádzali v sedliackych sukniach a s vencom na hlave, ktorý kedysi vážil aj do sedem kilogramov, a mladoženísi na ľavej strane čierneho obleku mali pripnuté veľké pierko a šnúrky, ktoré nezriedka boli dlhé až po zem. Autorka výstavy Božena Farkašová zdôraznila, že posledná svadba mladuchy s vencom bola 3. mája 1969, keď si Ján Zorňan-Sódar bral za ženu Elenu Turčanovú. Do Mladý a mladucha zo Selenče tretice domáci a hostia mali možnosť kochať sa z krásy vystavených okrasných a úžitkových predmetov, ktoré servítkovou technikou (dekupáž), zhotovuje členka ZŽ Matkino srdce Jana Miksádová. Škoda, že pre špatné počasie program 8. Krojovej zábavy nemohol byť vonku na dvore. Sála lalitského Domu kultúry je príliš malá, aby mohla prijať zvedavé domáce obecenstvo, takže sa v svadobných zvykoch mohli naplno kochať iba členky spolkov a hostia. Program v lalitskom Dome kultúry sa začal viacerými príhovormi. Všetkých účastníkov a hostí najprv privítala predsedníčka ZŽ Matkino srdce Katarína Benková. Potom sa prihovoril

zábavy

& juraj pucovský |

Členky hložianskej Slovenky v nových kartúnkach podali aj niekoľko receptov svadobných jedál

Družbovia na slovenskej svadbe v Laliti kedysi po polnoci mladuche snímali veniec z hlavy, kým svadobníci spievali Stratila som partu, zelený veniec...

riaditeľ Turistickej organizácie Obce Odžaci Marko Drobac – „hrdý, že sa takéto podujatie usporadúva v ich prostredí”. Predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová zdôraznila, že ľudové kroje, tak slovenské, ako aj srbské a iné, tiež pesničky, tradícia nám pripomínajú vlastný pôvod

a reč. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová pochválila ženy, ktoré sú jednak v rodine, ale aj v spoločnosti nositeľkami tradície: „Chcem sa všetkým poďakovať, že vštepujete tie tradície aj našim deťom. Pretože, je to zárukou, že sa tradícia zachováva, a tak ponechávame živé

Obecenstvo so záujmom sledovalo všetkých účastníkov zábavy

Lalitskí škôlkari tiež boli veselí...

Silbašanky Katarína Ušiaková, Božena Šmitová a Elenka Galambošová (zľava) predstavili oblek kmotier na svadbe a zaspievali autentickú silbašskú svadobnú pieseň

Vojlovičanky prišli tiež v slávnostnom svadobnom kroji

Táto Odžačanka sa hrdí v báčskom srbskom kroji

Pivničanky priniesli zvyk, ako sa deň pred sobášom išli k mladému kupovať duchny, a zaspievali pieseň Domu šuhaj, domu, ktorou sa vyprevádzali svadobníci s vankúšmi

juraj pucovský | zábavy

Členky ZŽ Koštana z Karavukova prišli v krojoch z okolia Vranja

stopy o našom slovenskom živote, ale aj o živote iných národov. Vy ženy robíte to úprimne, rozdávate svoju energiu, svoju lásku, svoj čas, svoje vedomosti v prospech všetkých nás. S hlbokou úctou otváram toto podujatie!” Aká by to svadba bola, keby nemala svojho zváča? V tejto, aj v Laliti kedysi na svadbách významnej role vystúpil Ján Zor-

V Kovačici taká obyčaj, že keď sa „ide s pierím”, pán starejší spolu s fľašou dostane aj košeľu...

Lalitskí nušićovci obecenstvu ukázali, ako „se prati kum”, človek, ktorého si najviac vážia na srbskej svadbe

ňan-Pekár starší, ktorý na úvod položartovne všetkých pozval na svadobné veselie známym vinšom: „Prichádzam k vám s tým cieľom, aby som vám predovšetkým oznámil, že slobodná panna Matkino srdce zaumienila si svoj panenský stav zmeniť a do stavu manželského vstúpiť...” Takto sa to začalo.

Vierka Miškovicová vraví: „Ochutnajme túto svadobnú bránu!”

Na lalitskom javisku sa svadobnými zvykmi, piesňami, tancom, vinšami predstavili: Spolok petrovských žien, Etno-sekcia MOMS zo Selenče, Spolok pivnických žien, Aktív žien zo Silbaša, Spolok žien Slovenka z Hložian, Spolok kulpínskych žien, Ženský spolok z Kovačice, Ženský spolok z Vojlovice, Združenie žien Koštana z Karavukova, Združenie žien Odžaci, Združenie žien Đurđic z Ratkova, KUS Branislava Nušića z Lalite, lalitský KUS Štefánik, lalitskí škôlkari a dve pesničky zaspievala aj sólistka Marína Šimeková. Ako hostky do Lalite pricestovali členky ženských spolkov z Báčskej Palanky a Srbského Miletića, ale v úradnom programe, ktorý moderovala Marína Párnická, sa nezúčastnili. Svadobné veselie v Laliti sa skončilo večerou, tancom, zábavou a tombolou, pričom účastníkov svojou hudbou zaBez nich by to nebolo: bával Cardio band Laliťanky sa postarali o každého hosťa zo Selenče. •

pasie

& pavel lomiansky |

OKIENKO DO FILATELIE

40 rokov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec

znik filatelie tesne súvisí s rozvojom poštovej dopravy a s uvádzaním poštovej známky ako prostriedku na platenie poštových služieb. Všeobecne sa mieni, že začiatok filatelie tesne súvisí s vydávaním prvej poštovej známky tzv. Čiernej penny v Anglicku: 12. mája 1840. Po tejto historickej udalosti známka sa veľmi rýchlo uvádza do všetkých európskych krajín. Koncom 19. a v priebehu 20. storočia sa uvádza v celom svete. Po jej uvádzaní sa hneď javia aj jej prví milovníci – zberatelia, čím vlastne bola aj otvorená cesta rozvoju filatelie na celej planéte. Keď hovoríme o našom prostredí, nachádzame nepatrný počet stôp, resp. písaných dokumentov o poštovej preprave. Jedným zo zriedkavých je ten, datuje z roku 1723, ktorým rakúsky cisár Karol VI. uvádza poštovú prepravu na linke Viedeň – Belehrad – Carihrad. Konala sa v smere Graz – Varaždin – Sl. Brod – Vukovar – Báč – Hložany – Petrovaradin – Beška – Zemun a potom Belehrad. Po príchode prvých Slovákov do týchto krajov bola v roku 1749 uvedená poštová stanica koňmi. (Spolok filatelistov v Petrovci oslávil 250. jubileum tejto udalosti v roku 1999 príležitostným vydaním a pečiatkou.) V priebehu 19. storočia poštové zásielky boli z Petrovca prepravované záprahovým vozidlom do novosadskej pošty. Odtiaľ boli zasielané na sever, do Uhorska, resp. na juh, do Sriemu, resp. Srbska. Tak to trvalo do 6. 6. 1861, keď aj Petrovec dostal poštový úrad. (Sídlil v Petrovci v budove na mieste terajšieho Floriánovho domu na Ulici Kvačalovej). Keďže v tom čase už boli v obehu poštové známky Rakúska (uvedené v roku 1850), predpokladá sa, že aj tam pôsobili jej zberatelia, milovníci týchto „malých obrázkov” prvotne s podobizňami panovníkov, erbov štátov a neskôr i miest. Pravdepodobne to bolo číro ochotnícke zbieranie s menšími kolekciami, ktoré sa stratili vo víre časov. Vo Vojvodine, ako aj v Srbsku, organizovaná filatelia sa javí len začiatkom 20. storočia. Vtedy boli založené aj prvé spolky

v Subotici, Sombore, Novom Sade, vo Vršci... Počas druhej svetovej vojny ich činnosť zaniká. K oživovaniu filatelie prichádza po oslobodení. V rokoch 1949 až 1953 Zväz filatelistov Srbska iniciuje akciu na zriaďovaní svojich pobočiek v celom Srbsku. Vtedy bola aj v Petrovci (na gymnáziu) zriadená pobočka tohto zväzu. Avšak pôsobila veľmi krátko, keďže jej členovia boli mladí, a ich život po ukončení školenia viedol inými cestami.

Petrovskí filatelisti, ktorí sa javia v období rokov 1954 – 1957 boli zapojení vo filatelistických spolkoch v Novom Sade alebo v Báčskej Palanke. Preto aj bolo ich želaním a potrebou mať vlastný spolok. Dňa 11. mája 1975 z iniciatívy vtedajšieho Klubu mladých remeselníkov a jeho predsedu Jána Rybárskeho bol založený spolok filatelistov Báčsky Petrovec. Pri zakladaní Spolok mal 17 členov. Prvým predsedom sa stal Štefan Grňa, výkonný výbor okrem predsedu tvorili: Biserka Puškášová, tajomníčka, Karol Jurík, Anna Hložanová a Ján Urbanček, členovia. Dozorný výbor tvorili: Samuel Máľach, predseda, Andrej Myjavec a Katarína Kunčáková, členovia. Prvý čestný súd bol v zložení: Andrej Bohuš, Pavel Kováč a Martin Sýkora. Funkciu predsedu v období od roku 1975 dodnes okrem Štefana Grňu konali Pavel Lomiansky a Andrej Myjavec a podpredsedu Ján Rybársky, pokladníka-distributéra: Ján Rybársky, Ján Mučaji, Ondrej Ivičiak a Fedor Červenský. Spolok sa ďalej rozvíjal zväčšovaním členstva a aktivít. Dôraz a pozornosť usmerňoval na šírenie poznatkov o filatelii, na stretnutia a výmeny skúseností a filatelistických materiálov, edukáciu, usporadúvanie filatelistických výstav, účasť na iných výstavách v krajine a v zahraničí, na príležitostné vydania a publikácie. Bez skúseností, ale s veľkým entuziazmom spolok už v prvom roku svojej práce usporiadal svoju prvú výstavu 7. 12. 1975 na počesť 30. výročia oslobodenia od fašizmu v remeselníckom spolku v Báčskom

| Petrovci so 7 vystavovateľmi z Petrovca a 3 vystavovateľmi z Nového Sadu. Keďže to bola prvá výstava tohto druhu usporiadaná v dejinách Petrovca, vzbudila vynikajúcu pozornosť verejnosti, nadobudnúc tiež značnú návštevnosť. Pri tejto príležitosti uzrelo svetlo sveta aj I. vydanie (príležitostná obálka) s príležitostnou pečiatkou. Takto spolok úspešne započal svoju vystavovateľskú a vydavateľskú činnosť, s ktorými sa neskoršie zaradil do radu najúspešnejších spolkov vo Vojvodine a širšie. Od začiatku svojho pôsobenia je zapojený v pôsobení ZFV, respektíve ZFS. Za uplynulých 40 rokov Spolok filatelistov usporiadal 28 filatelistických výstav, z ktorých dve boli súťažiace a 10 bolo s medzinárodnou účasťou. Z uvedeného počtu najvýznamnejšie boli: III. Pokrajinská mládežnícka filatelisitická výstava – POFIZ 1979, tiež II. Medzinárodná pod názvom PROOLYMPIA 2004. Obe podľa počtu účastníkov a exponátov prekonali všetky minulé výstavy. Okrem toho jediné boli oceňujúceho rázu. Vo vydavateľskej a publicistickej činnosti sa dosiahli tiež pekné rezultáty. Počas minulých 40 rokov vyšlo 178 vydaní (132 obálok, 4 karotky, 9 CM – analogické pohľanice, 31 korešpondenčných lístkov, 2 Spomienkové listiny). V obdobi medzi poslednými dvoma jubileami (35-tym a terajším 40-tym) vyšlo 45 príležitostných vydaní s pečiatkami (21 obálok, 17 korešpondenčných lístkov, 3 CM – 3 analogické pohľadnice, 2 pohľadnice, 2 spomienkové listy). Pre výstavy bolo vytlačených 5 katalógov, 9 artfišov pozvánky, plagáty, oznámenia a pod. Spomedzi vydaných publikácií najhodnotnejšie sú: Pamätnica Spolku filatelistov Báčsky Petrovec 1975 – 1995, vydaná pri príležitosti 20-teho výročia, tiež Pamätnica II., SF Báčsky Petrovec 1975 – 1995 – 2010, pri príležitosti 35-teho výročia. Bezpochyby najväčším úspechom spolku v uplynulom období je iniciovanie a neskoršie aj realizácia konkrétneho vydávania – emisie príležitostnej juhoslovanskej poštovej známky SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI pri príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov do Juhoslávie (pracovný názov na Dolnú zem), 3. 8. 1995. Motív na známke: Olejomaľba Zuzky Medveďovej: Slovenská svadba. Pošta vydala aj dve FDC (jednu s chybou v dátume 3. 8. 1994 a potom korigovanú so správnym dátumom). Spolok vydal tri príležitostné obálky, ako aj jednu CM – analogickú pohľadnicu (v 2 variantoch, so slovenským, resp. srbským textom).

pavel lomiansky | pasie

V priaznivých podmenkach pre filateliu, v 80-tych rokoch min. storočia, počet členov v Spolku filatelistov sa pohyboval od 40 do 50. V krízových a vojnou zasiahnutých 90-tych spolok živoril na hranici existencie, ale sa snažil, čo sa mu aj podarilo, nezaniknúť. I keď mu nekvitnú ruže ani teraz, zaznamenáva stredný rast počtu členov – 25. Aj popritom sa snaží držať krok

s najvýznamnejšími spolkami v krajine, takže aj naďalej je zaradený medzi nepočetné spolky, ktoré organizujú výstavy, resp. iné filatelistické podujatia. Členovia spolku úspešne vystavujú na výstavách v krajine a v zahraničí. Aj pri tejto príležitosti s vďakou si spomíname na zaslúžilých členov filatelistov, ktorí nie sú viacej s nami: Štefana Grňu, prvého a dlhoročného predsedu, Dr. Andreja Myjavca, skorejšieho predsedu a člena správnych orgánov, Jána Mučajiho, dlhoročného pokladníka a distributéra, aktivistov Pavla Myjavca a Jána Cibulu, čestných členov Pavla Kováča a Jána Langhoffera a iných. K tomuto významnému jubileu spolok plánuje usporiadať 2 výstavy: a) tradičnú lokálnu Dni známky Petrovca IV. – 22. 5. 2015, b) 11. medzinárodnú v rámci Slovenských národných slávností 2015, a c) pracovno-slávnostné zasadnutie venované usporiadaniu I. filatelistickej výstavy, ako aj I. príležitostnému vydaniu s pečiatkou v Petrovci, ktoré sa plánuje 6. 12. 2015. Na tomto zasadnutí by sa mala aj prezentovať tretia kniha pod názvom: 40 rokov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec 1975 – 1995 – 2015, v ktorej sa plánujú vytlačiť všetky doterajšie príležitostné farebné vydania – nakoľko sa podarí zabezpečiť prostriedky. •

majiteľka MÁRIA ŽIAKOVÁ

SILBAŠ Jána Kollara 13, Báčsky Petrovec

021 / 780-184

www.ddor.rs

021/ 764-560 764-083

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu

ddorns

cirkev (1)

michal gombár /

michal madacký

SLOVENSKÍ PRISŤAHOVALCI POSLOVENČILI, ROZŠÍRILI A ZVEĽADILI OSADU KYSÁČ (1773 – 2015)

Zveľaďovanie Kysáča K

ňaz evanjelickej a. v. cirkvi Karol Langhofer pôsobil v Kysáči od roku 1899 do roku 1923, teda 29 rokov. S kysáčskymi cirkevnikmi hodne toho urobil: kostolnú a staro-farskú uličnú časť nielenže ohradil, ale i okrášlil železnou, kovanou ohradou. Dodnes obom budovám a i dedinskému prostrediu tie ohrady zaisťujú nielen dôstojný, ale i príjemný estetický vzhľad... Mimo týchto, ale i iných prác, v tichosti dedinského farského úradu napísal dokumentovaný, širší spis pod menom História cirkvi evanjelickej a. v. v Kysáči. (Spis bol zverejnený v Tranovskom kalendári v roku 1906 na stranách 52 – 58.) Na margíne prvej strany toho spisu medziiným stoji: ...pred príchodom evanjelikov bývali v Kysáči Srbi, a aspoň podľa dát z roku 1752 bolo tu 100 srbských rodín, ktoré mali dvoch „popov” (kňazov). Srbi, tí neboli natoľko chtiví práce, preto blízke futocké panstvo zavčasu začalo k svojim hospodárskym potrebám tu osádzať hornozemských Slovákov... (Prvá slovenská rodina, ktorá na panstve natrvalo zostala, bola Vardžíková, pôvodom z Piliša z Peštianskej stolice v roku – 1773...) Najviacej slovenských prisťahovalcov prišlo z Terian (42 rodín), potom s Luciny (25 rodín), zo Šámšonházy (16 rodín), z Petrovca (13 rodín), z Vanacu (13 rodín), z Apovy (10 rodín), z Guty (9 rodín), z Biru (6 rodín), z Dunaegyházu (5 rodín), Piliša (5 rodín), z Kesihoviec (4 rodiny), z Gutašu (4 rodiny)...atď.” Podľa histo-

tovanie. Boli to „koliby” sčasti v zemi zakopané. Volali ich podzemné koliby. Keď potom v prisťahovalcoch dozrela mienka, že na tomto panstve chcú zostať a osadiť sa, dostávali stavebný pozemok v trochu vzdialenejšej dedine menom Kysáč.

Domy z chmeliarskej prosperity (1900 – 1925)

Starší kysáčsky dom – dedinská zriedkavosť

rika Jozefa Málika (1856 – 1945) Kysáč – zhodou okolností – bol akýmsi migračným „strediskom”, ...V tých časoch nebolo zriedkavosťou, že sa slovenské rodiny – ktoré ináč šli celé do iných prostredí a keďže neboli spokojné s tým, čo sa im tam ponúkalo – v ďalších „potulkách” po Dolnej zemi sa mnohé z nich natrvalo osádzali v Kysáči... Ináč do tejto osídľovacej problematiky „zasiahol” i nástupca farára Langhofera kňaz Pavel Turčan (1924 – 1959). Od P. Turčana sa dozvedáme, že rodina Srnková prišla s Dunaegyházu roku 1786, rodina Kulíková z Terian roku 1777, rodina Madacká z Madačky-Lucina (1786), rodina Ďurovková z Opavy (1786), rodina Francistyová z Vanyarcu (1776), rodiny Nátoňová a Sabadošová z Terian (1776)...atď. Vcelku slovenskí osadníci pochádzajú z 10 stolíc a až z 55 dedín. Tak sú začrtnuté kontúry rozlohy osady Kysáč – postupom času vypĺňali ju prevažnou domináciou slovenskí obyvatelia.

Domce prisťahovalcov boli stavané v rovných – akoby z pušky vystrelených uliciach... Obdobne potom v nich pribúdali nové a nové domy. Avšak vo všetkých prípadoch sa dodržiavala tá akoby navždy zadaná rovnosť dedinskej ulice. Tunajším obyvateľom, potom i náhodilým pocestným, sa akosi do očí vrýval uhľadný obraz kysáčskej osady, v ktorej všetko na ulici malo svoje miesto, ale i zdôvodnenie... Hodne pred prvou svetovou vojnou prišlo v Kysáči k organizovanej dedinskej akcii sadenia moruší po všetkých uliciach. Dôvod bol nasledujúci: listie moruší malo slúžiť na odchovávanie priadky morušovej, tzv. hodvábnikov. To by poskytovalo zárobok dedinčanom, ktorí by mali o to záujem. Avšak vysadené moruše prispeli k ďalšej humanizácii dedinského prostredia...

oOo Podľa historika Jozefa Maliaka Hadíkovo panstvo z Futogu malo pre prichodiacich prisťahovalcov zaistené nutné uby-

Obecný dom – stredisko dedinskej a štátnej správy

michal gombár /

michal madacký

cirkev (1)

Kysáčske domy slovenských prisťahovalcov boli čo do vzhľadu akosi jednotvárne... Skoro všetky boli zo zeme, nabíjané, zväčša trstinou pokryté. Okná na nich boli malých rozmerov a obyčajne iba jednokrílne. Zvonku i z nútra ich steny boli blatom oblepené a záväzne kalené, t. j. líčené haseným vápnom. Keď ide o vonkajšiu, uličnú stenu (tzv. fasádu), tá už mala akú-takú ozdobu. Okenné otvory, potom úzka časť okolo okien bývali spravidla olíčené modrým. V dolnej časti domového predka – fasády bola modrá čipka, tzv. sokla, ktorá už prispievala k súladnejšiemu farebnému vzhľadu celej prednej časti domu. Všetko ostatné bolo olíčené dobiela – pravda, haseným vápnom. Vďaka všetkému tomuto v uliciach vládla vkusná bielomodrosť dlhých kysáčskych uličných priestorov. Bola to akási typizovaná slovenská farebná uličná ozdoba, ktorá sa potom dlho vytrvale v dedine uctievala a i úporne zachovávala. – V každej rodine, kdesi v šope sa nachádzalo vrece s hlinou, ktorá v dome mala svoje poslanie. Každú sobotu domáca Slovenský národný dom – Spoločensko-kultúrne stredisko rodiny robila hustejší roztok hliny vo vode a potom – či už handrou, alebo vechťom z česaných konooOo pí nanášala ten roztok na izbovú, zemovú podlahu. Hlinový nános mal znemožniť Orientačne by sa mohlo povedať, že od dvíhanie prachu po izbe. Keď ale na podlaroku 1885 – v okolí Kysáča sa začal pestohu prestreli handrovky, boj proti prachu vať chmeľ. Na tie časy bola to pestovateľbol vyhratý. ská novinka. Zo začiatku Kysáčania V priestranných kysáčskych uliciach v chmeľniciach len robili ako nájomná nežili iba Slováci, ale i Srbi, ktorí boli starpracovná sila. Časom sa do pestovania šími osadníkmi Kysáča. U Srbov zasa dochmeľu i sami púšťali. Pestovateľská a minovala žltá farba s jej odtieňmi. Z týchto pracovná zručnosť zaistila Kysáčanom dôvodov farebnosť srbských domov vyvochýr o ich úspechu v pestovaní chmeľu dila žltosťou... Očami Kysáčanov, pocesta chýr o spoľahlivých chmeliaroch... Na tie ných prechodiacich osadou, nemohli byť časy bola to po troche i lichotivá pracovná nepovšimnuté tieto, nielen farebné, ale i reputácia ich národného etnika... iné bežné, životné danosti, akými sú jaVlastníkom chmeľníc v tých časoch zyk, náboženstvo a ozaj primeraná znáúroda prinášala veľký zárobok... Pestovašanlivosť slovensko-srbských susedov. Ninie chmeľu v Kysáči dosiahlo taký rozkomu z občanov tohto kysáčskeho mach, že najbližšie okolie osady bolo akoprostredia nič z tých očitých rázovitostí by opásané drôtenou „pavučinovou” nebolo natískané, ale boli rešpektované, chmeľnicovou konštrukciou... výhradne tolerované a zachovávané... Nahromadený kapitál z chmeľu sa v KyOkaté nápadné zaujímavosti zo života sáči trovil z prípadu na prípad... Mnohí týchto rôzno-rečových susedov medziiným kupovali ornú pôdu, či už v kysáčskom hovorí i toto: Všestranne ujatú, kresťanskú chotári, alebo v jeho okolí.... i hentam, za Kostol Evanjelickej a. v. cirkvi v Kysáči modlitbu: Otče náš... Srbi odriekali v tzv. Dunajom. Za pôdou sa šlo až do ďalekého cirkevno-slovanskom jazyku a Slováci zase v českom, pričom Sriemu. Ale nielen to. V tom čase si v okolí Kysáča niektorí tá jazyková zložka modlitby im nezavadzala, aby Hospodinovi budovali sálaše, zvlášť tí so sústredenejšími pozemkovými juodosielali svoju vrúcnu oddanosť, svoje žiadosti a očakávania... trami a fertáľmi. V Srieme sa však výlučne vysádzali vinice a Cirkevné knihy (napr. Biblia, spevníky) u Srbov boli písané stavali i povestné chyžky v tej odľahlej lesnej sriemskej pacirkevnoslovanskou cyrilikou a u Slovákov v českom jazyku, ale horkatine. No predsa v prevažnej miere sa ten peniaz vkladal písané takzvaným švabachom. Každý z nich si tieto rečové a i do nových domov vystavaných nemeckými stavebnými podpísomné rázovitosti nielen ctil, ale i zdôvodnené ospravedlňoval nikateľmi... a úporne sa ich pridržiaval... Domy robené pred tým „chmeľovým Eldorádom” charakterizovala výrazná, ba povedalo by sa až prehnaná skromnosť... Prejavovala sa v samom budovaní, jednotvárnosti tak vo vonkajšom vzhľade, ako i vo vnútornom životnom pohodlí... Viac-menej si domy občania sami stavali alebo za pomoci príbuzných, priateľov a i budúcich susedov, takzvanou móbou... V čase takpovediac „chmeľového výboja” celkovú robotu okolo výstavby domu preberajú na seba nemeckí podnikatelia zo Šovy (Ravno Selo), z Kiru (Zmajevo) a z Buľkesu (Bački Maglić). Stavebné mužstvá týchto podnikateľov už tvoria vyučení majstri svojej práce, akými boli: murári, stolári, tesári, klampiari... Priestorové a vnútorné vyriešenia nových domov charakterizovala kvalitná dokonalá remeselnícka stavebná prax s prihliadaním na vzhľad budovy tak v okolí, ako i v dedinskom prostredí. Vnútorné usporiadanie, obytný komfór spočívali už na širších európskych stavebných skúsenostiach, ale zrovna i na vtedy súčasných či dobových stavebných zameRoľnícke družstvo v Kysáči raniach. •

rodokmeň

ján guba |

Dingovci v Pivnici – pivňickí Dingáci P

riezvisko Dinga má pôvod z pomenovania skupiny drevoruV matrikách narodených a zomretých je údaj, že Juraj Dinga bačov s vedúcim majstrom. Tak vysvetľuje vznik priezviska a Anna, rod. Filková, mali dcéry Annu (12. 9. 1826 – ?) a Evu Dr. Daniel Dudok vo svojej knihe Priezviská Slovákov v Juho- (21. 12. 1829 – 19. 8. 1830). Rovnaký je prípad aj v manželslávii, Nový Sad 1999. stve Pavla Dingu a Kataríny, rod. Tótovej. Mali Michala (1828 Prvý záznam priezviska je v roku 1400 na rodinu Pavla – 24. 1. 1828) a Alžbetu (15. 8. 1829 – 26. 8. 1829). Taktiež Dingu. Vypracovaním pozemkových kníh, tzv. urbárov počas Peter Dinga a Zuzana, rod. Petrášová, mali syna Jána (21. 3. panovania Márie Terézie v Rakúsko-Uhorsku v roku 1715 priez- 1847 – 8. 4. 1847), ale v matrike sobášov niet údajov o sobávisko je zaznamenané na lokalitách v okolí Trenčína – Dolný šoch, a tým ani údajov o ich rodičoch. Moštenec. Tam žila rodina Jána Dingu a v Podskalí žili rodiny Je pravidlo, že sobáš, keď bol uzavretý v rodisku mladuchy, Martina a Juraja Dingu. V súčasnosti sa tam bol i zapísaný. Iba pri krste detí sa Dingovci nachádzajú v hojnom počte na dozvedáme o sobáši rodičov. Keď sa naroSlovensku, tiež v Maďarsku. Na našich dilo dieťa niekde na vzdialenom sálaši, tak priestoroch mimo Pivnice žijú v Erdevíku, niet všetkých pravdivých údajov o narodeHložanoch, Laliti, Báčskej Palanke... V Laní, ale iba o úmrtí. liti ich zapisovali aj Dingo. Miroslav, alias Emerícius alebo Imre Prvý záznam rodu Dinga je v matrike Dinga mal 21 rokov, keď si zastal 23. 11. narodených, keď sa Miroslavovi Dingovi 1843 spolu so Zuzanou, rod. Baďurovou a Zuzane, rod. Horňákovej (3. 8. 1798 – (Michal – Zuzana Činčuráková) pred oltár, 5. 4. 1860) narodilo dievčatko Juliana 8. aby si prisahali vernosť. 1. 1815. Zápis je v latinčine a krstné meno Katarína Dingová (12. 6. 1824 – ?) žila otca je Emerícius – po latinsky, potom to v manželstve s Jánom Vágalom (Štefan – pomaďarčili na Imre. Miroslav bol narodeŽofia Cechmajstrová) po sobáši 13. 11. ný roku 1795, ako mládenec prišiel do 1843. Mária si zvolila za manžela 4. 1. Pivnice. Zomrel 17. 2. 1840. Po ovdovení 1850 Juraja Kubicu (Michal – Anna GrňoZuzana sa vydala za Štefana Vágalu. vá) a Alžbeta Jána Činčuráka (Michal – Manželia potom mali Zuzanu (9. 5. Zuzana Benková) 25. 11. 1850. Juraj Din1817 – 26. 7. 1866), Petra (26. 6. 1819 – ga, tých istých rodičov, za spolucestujúcu 14. 1. 1878), Emerícia, totiž Miroslava životnou dráhou 26. 11. 1853 si zvolil Zu(22. 10. 1821 – 22. 2. 1882), Katarínu zanu, rod. Trnkovú (Pavel – Eva Kolárová). (12. 6. 1824 – ?), Pavla (17. 1. 1827 – 10. Deti Petra a Zuzany, rod. Neuročnej, 1. 1828), Petra (17. 1. 1827 – 14. 1. dorastali k samostatnosti. Najstarší Štefan 1878), Máriu (20. 1. 1829 – 22. 7. 1900), mal sobáš 7. 1. 1868 s Annou, rod. ŠimoAlžbetu (11. 1. 1832 – ?), Juraja (1. 2. novou (Ján – Katarína Kubicová). Po ovdo1834 – 8. 7. 1907) a Michala (15. 9. 1838 vení 3. 4. 1874 nečakal dlho a už 17. 5. Štefan Dinga – ?), ale o ňom iných údajov niet. 1874 zastal pred oltár so Zuzanou, rod. v rovnošate Sokolskej jednoty Matrika sobášov zaznamenáva údaj, že Slávikovou (Martin – Alžbeta Vágalová). sa Mária Dingová, otec Pavel, sobášila 30. 11. 1826 s Jánom Pred oltár sa poponáhľala i 17-ročná Zuzana a vernosť prisahaAndrášikom, občanom zo susedného Silbašu. Ďalší údaj zazna- la 25. 1. 1870 Petrovi Papovi (Samuel – Eva Tótová). Nasledomenáva sobáš 25. 1. 1829, keď sa vdovec Ján Dinga a Katarína, val Michal, (9. 8. 1850 – ?), ktorý bol dlhšie vojakom a až potom rod. Moráveková (Martin – Anna Sajáneková) stali manželia. si zastal pred oltár, 3. 2. 1873 s Alžbetou Marekovou (Ondrej Môže sa predpokladať, že Dingovci: Miroslav, Mária a Ján boli z tej – Zuzana Švarcová) a naposledy aj dcéra Juliana z tretieho istej rodiny, ďalším bádaním dalo by sa zistiť, odkiaľ pochádzali. manželstva sa 22. 11. 1880 vydala za Pavla Čásara (Michal – Z prvej spomenutej rodiny Dingovcov pred oltár si zastala Anna Monori). Juliana a vernosť prisahala 30. 10. 1833 Jánovi Imrekovi (Ján Miroslav s manželkou Zuzanou, rod. Baďurovou, po troch – Eva Činčuráková). Nasledovala Zuzana, stala sa manželkou rokoch spolužitia mali syna Miroslava (24. 12. 1846 – 6. 5. 13. 11. 1837 Jána Séča (Michal – Zuzana Cibulová). Syn Peter 1868), potom mŕtvonarodené dieťa zapísané ako Ján (24. 6. si vyvolenú našiel v rodine Mertelovej. Štefan a Eva, rod. Šveh- 1849 – 24. 6. 1849), Máriu (14. 6. 1850 – 4. 9. 1878), bola líková mu podali ruku dcéry Anny 23. 10. 1839 a stali sa jeho manželkou Ondreja Cibulu (Pavel – Alžbeta Krošláková), znovu svokrovcami. Manželstvo netrvalo dlho. Anna umrela ako Jána (15. 12. 1852 – ?), Juraja (6. 3. 1856 – 23. 10. 1856), 21-ročná 1. 4. 1842. Predtým pochovali jediné dieťa, syna Zuzanu (14. 4. 1858 – 19. 10. 1866), ešte raz Juraja (28. 3. Štefana (16. 7. 1841 – 3. 8. 1841). Peter sa znovu oženil 23. 1862 – ?) a naposledy Michala (13. 9. 1864 – 12. 2. 1927). 11. 1843 s vdovou Zuzanou, rod. Neuročnou (Juraj – Alžbeta V manželstve Juraja Dingu a Zuzany, rod. Trnkovej, bolo Škodáčeková). Manželstvo bolo požehnané piatimi deťmi. Syn viacej smútku ako radosti. Ponajprv bola radosť, na svet prišiel Štefan (9. 2. 1845 – 24. 7. 1930), dcéra Zuzana (16. 5. 1848 Ondrej (5. 11. 1854 – 28. 10. 1888), nasledovala Eva (20. 6. – 17. 12. 1849), Michal (9. 8. 1850 – ?) a znovu Zuzana (4. 11. 1856 – 9. 3. 1929). V rokoch 1860 až 1866 pochovali päť svo1852 – 12. 8. 1879) a Ján (15. 12. 1854 – 14. 3. 1855). Rodi- jich detí! Potom mali Katarínu (5. 3. 1869 – 8. 7. 1907). Znovu nu zasiahol znovu smútok, manželka a matka Zuzana zomrela nasledovali dva pohreby, Juraja a Jána, a naposledy Zuzana sa 10. januára 1855. Malé deti bolo treba opatrovať, chýbala narodila 13. 4. 1876. Štefan Dinga, rodičov Petra a Zuzany, rod. Neuročnej, ženská ruka, čo donútilo otca rodiny na tretie manželstvo. Po troch týždňoch vdovstva 4. 2. 1855 mal sobáš s vdovou po s manželkou Annou mali najprv dve dievčence, umreli v detJánovi Strenkovi Juditou, rod. Bordáčovou. Manželstvo bolo skom veku, a syna Štefana (7. 9. 1872 – 17. 11. 1956). S drupožehnané synom Petrom (29. 12. 1855 – 28. 9. 1859), synom hou manželkou Zuzanou, rod. Slávikovou, tiež bolo mnoho Samuelom (16. 8. 1858 – 28. 9. 1859), dcérou Julianou (20. 4. smútku. Pochovali päť detí, zo štyroch mali potešenie; boli to 1861 – 21. 9. 1923) a synom Samuelom (7. 6. 1865 – 4. 2. Ondrej (30. 11. 1878 – 4. 9. 1932), Zuzana (25. 1. 1882 – 2. 1887). 10. 1966), Alžbeta (3. 11. 1885 – 1952) a Miroslav (Imre) (4.

| 11. 1888 – ?). Brat Michal s Alžbetou, rod. Marekovou, mali syna Michala (21. 11. 1876 – 1. 10. 1915), ktorý odišiel do Ameriky, kde i umrel. Miroslav s manželkou Zuzanou vystrojili svadby trom synom, Jánovi, Michalovi a Jurajovi. Ján mal sobáš 2. 11. 1877 s Julianou, rod. Žihlavskou, rodičov Juraja a Terézie, rod. Tótovej. V rokoch 1878 až 1891 sa im narodilo šesť detí – všetky poumierali v detskom veku! Michal si zvolil Julianu Šusterovú (Peter – Zuzana Cibulová), pred oltárom vernosť prisahali 6. 2. 1884. O dva roky neskôr 21. 2. 1886 i Juraj dal sľub andikinej sestre Alžbete Žihlavskej (Juraj – Terézia Tótová). Potomstvo rodičov Juraja a Zuzany, rod. Trnkovej, sa postaralo o svadobné veselia svojej rodine. Druhorodená Eva bola prvá pred oltárom 11. 5. 1875 s Jozefom Maďarom (Michal – Alžbeta Valachová). Syn Ondrej, i keď starší, bol vojakom a za družku si zvolil Annu Vlčekovú (Ondrej – Katarína Pecho). Svadba bola 4. 1. 1878. Pre sestru Katarínu prišiel zo Selenče 7. 2. 1888 Pavel Lekár, syn rodičov Pavla a Anny, rod. Mučajiovej. Zuzana sa vydala 2. 11. 1893 za Jozefa Bélu (Samuel – Zuzana Mudrochová). Štefan Dinga (7. 9. 1872 – 17. 11. 1956) sa zamiloval do Evy Kubicovej (23. 12. 1874 – 13. 8. 1901), rodičov Štefana a Juliany, rod. Slávikovej, čo im požehnal farár Karol Borovský 14. 11. 1891. V potomstve mali Michala a Alžbetu, ktorí poumierali v detskom veku, a Ondreja (15. 6. 1900 – 25. 4. 1978). Po ovdovení ako 30-ročný pred oltárom sľúbil vernosť 8. 2. 1902 Zuzane Gubovej (Ján – Zuzana Činčuráková). Mali dcéru Annu (11. 9. 1905 – 7. 12. 1952 v Maďarsku). Znovu utratil manželku 31. 11. 1909 už ako 39-ročný, znovu stál pred oltárom s 20-ročnou Máriou Hodoličovou (Samuel – Juliana Tordajová). Mali syna Štefana-Jozefa (15. 3. 1916 – 21. 3. 1991). Starší Štefan, čiže otec, bol dlhoročný údržbár na základnej škole – školník. Mladší Štefan bol aktívnym členom „sokolskej jednoty” a mal i stroj na mlátenie slnečnice a mrvenie kukurice. Ondrej, syn z prvého manželstva, mal sobáš 27. 11. 1919 so Zuzanou, rod. Činčurákovou. Tu pokračuje potomstvo, mali tiež Ondreja, ktorý žil v manželstve s Juditou, rod. Imrekovou... Brat Ondrej (matka Zuzana, rod. Sláviková) si zvolil Zuzanu Valentíkovú (Jozef – Katarína Pintírová) za družku do ďalšieho života 15. 11. 1898 a potvrdil to svätým sobášom. V potomstve mali dve dcéry. Sestra Zuzana prisahala vernosť 5. 11. 1903 vdovcovi Pavlovi Čásarovi. Alžbeta si pred oltár zastala so Štefanom Hemelom (Ondrej – Mária Pudelková) 13. 5. 1905 a naposledy aj syn Miroslav – Imre mal sobáš 2. 5. 1907 s Julianou Českovou (Ján – Alžbeta Činčuráková). Michal a Juliana (Šusterová) z desiatich detí viacej ako polovicu pochovali už v detskom veku. Zostali Ondrej (29. 11. 1884 – ?), Zuzana (29. 2. 1892 – ?), Štefan (18. 8. 1896 – ?) a Juliana (10. 5. 1896 – ?).

ján guba |

rodokmeň

Mapka okolia Myjavy

Juraj v manželstve s Alžbetou, rod. Žihlavskou, pokrstili svoje ratolesti takto: Juraj (28. 10. 1882 – 29. 4. 1901 – Michal (25. 8. 1886 – 18. 4. 1916) – Zuzana (27. 12. 1889 – 17. 11. 1955) – Ján (27. 3. 1892 –26. 6. 1897) – Jozef (15. 3. 1894 – ?). Ondrej Dinga a Zuzana, rod. Valentíková, mali v spoločnom živote dve dcéry: Alžbetu (1. 9. 1899 – ?) a Evu (5. 12. 1903 – 22. 8. 1977, bola manželkou Pavla Cibulu. Potomstvo po Michalovi a Juliane, rod. Šusterovej, je tiež ochudobnené na údaje. Pre syna Ondreja je iba uvedený dátum narodenia. Dcéra Zuzana žila po 21. 1. 1911 v manželstve s Ondrejom Kováčom (Štefan – Mária Valachová), Juliana sa 17. 5. 1919 stala manželkou Ondreja Činčuráka (Ondrej – Mária Nímetová). Syn Štefan povedal „ áno” pred oltárom 8. 5. 1920 Juliane Imrekovej (Štefan – Alžbeta Činčuráková). Mali dcéru Evu, prvým manželom jej bol Ján Tót. Miroslav-Imre a Juliana (Česková) sa tešili príchodu na svet Jánovi (15. 11. 1909 – ?), Mirkovi (3. 6. 1911 – 10. 2. 1912) a Miroslavovi (22. 11. 1913 – ?), Jozefovi... Ján žil v manželstve s Julianou, rod. Činčurákovou (Ondrej – Juliana Šmitová) a Miroslav-Imre 26. 4. 1932 vernosť prisahal Karolíne Mudrochovej (Michal – Juliana Papová), Jozef Dinga mal prezývku Starší, žil v manželstve s Julianou, rod. Cabukovou... •

SUR

KAMENÁRSKA DIELŇA

ROVINA

BARTOŠ

Ul. Ruda Hrubíka 9 Báčsky Petrovec Tel.: 021/780-429

Vitajte u nás!

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel: 021/780-158, fax: 021/780-772 www.kamenbartos.co.yu e-mail office@kamenbartos.co.yu

festivaly (3)

janko čérný |

Pivnica, Pivnica, ach, tá Pivnica V

rokoch 1967 – 2012 som odsledoval 46 ročníkov Stretnutia a je to 45 rokov od môjho prvého odchodu na Stretnutie a v tomto období z celkového počtu účinkujúcich spevákov odsledoval som 1230 účastníkov a keď ide len o jednu účasť, tak ich bolo 750 (v prvom ročníku v roku 1966 som nebol prítomný, takže tých 19 účastníkov som na javisku nevidel a ďalších 5 som odsledoval už v ročníkoch, ktoré som pravidelne a bez prestávky sledoval). Prvá prehliadka slovenských ľudových piesni a spevákov v Pivnici, ktorú som sledoval, bola v roku 1967. Od toho ročníka sústavne som bol prítomný v sieni. Prvý účastník Stretnutia, ktorého som si vypočul na pivnickom javisku, bola Katarína Krížová zo Selenče (vystupovala v poradí ako prvá v tomto ročníku) a zaspievala pieseň – Musím sa ja obzrieť ešte raz... V roku 1967 bolo 18 účastníkov, v roku 1968 až 27 účastníkov a počet sa z roka na rok zväčšoval. Niektorí účastníci mi viacej utkveli v pamäti a niektorí menej. V tomto príspevku spomeniem len niekoľkých účastníkov Strenutia v pivnickom poli: – 1967 1. Katarína Krížová, Selenča – účinkovala aj na festivale v Selenči, Kysáči a v Hložanoch; 5. Juliana Šomodiová, Silbaš; 10. Anna Belanová, Ľuba – účinkovala aj na festivale v Selenči a v Kysáči. Jej dcéra Anna Dudková v roku 1995 bola víťazka Stretnutia v pivnickom poli; 15. Jozef Popovič, Ostojićevo; 18. Miluška Matúšová, Ilok (vystúpila ako posledná v tomto ročníku) a jej syn Želko Dubovský sa taktiež v roku 1994 zúčastnil na Stretnutí; – 1968 20. Samuel Peťkovský, Petrovec; 25. Anna Kucháriková, Kovačica – bola víťazka Stretnutia v pivnickom poli v roku 1970, účinkovala aj na festivale v Kysáči; 30. Gustáv Babiak, Báčska Palanka – prvý účastník z tohto prostredia, víťaz v roku 1968 a dlhoročný člen hudobného orchestra v Pivnici, dcéra Jarmila taktiež bola členkou orchestra a v roku 1989 ako účastníčka Stretnutia získala cenu za autentickosť piesne; 35. Anna Čobrdová, Pivnica; 40. Mária Vršková, Kysáč – účinkovala aj na festivale v Kysáči a Selenči. V mojej rodine bola ubytovaná a bolo to po prvýkrát. V zozname účastníkov bola uvedená ako Zuzana, ale v knihe o Stretnutí v pivnickom poli je už uvedená ako Mária. Bola vtedy stredoškoláčka ako aj ja a skúšali sme sa navzájom, kto koľko pozná slovenčinu. Rovno slovo skretničar (otec jej bol železničiar) mám pripísané pri ročníku Stretnutia 1968, a tak mi to slovko aj teraz pripomína tento ročník pivnického festivalu;

Účastníci festivalu roku 1967

– 1969 45. Božena Vanečková, Končanice – je to prvá účastníčka z tohto chorvátskeho prostredia; 50. Anna Poničanová, Silbaš – účinkovala aj na festivale v Selenči. V tomto roku vystupovali až tri predstaviteľky zo Silbaša, teda aj Zuzana Ušiaková a Zuzana Makanová. Anna zaspievala pieseň: Tá silbašská, pekná hradská... Je to skladba jej manžela Michala Poničana, harmonikára a viac rokov účastníka (skladateľa) na festivale teraz pod menom Zlatý kľúč v Selenči, kde získal aj odmeny. Zaujímavé je, že práve táto pieseň v roku 1992 získala cenu za Ľudmila Hrubíková z Lugu autentickosť piesne, ale teraz v prednese Daniely Čelovskej zo Silbaša (ináč je to dcéra Ondreja Čelovského, taktiež účastníka Stretnutia v rokoch 1970 a 1973). 55. Zuzana Cicková, Padina; 60. Juliana Hodoličová, Pivnica – účinkovala aj na festivale v Selenči. Bola členkou súboru piesní a tancov V pivnickom poli. V roku 1969 sa začala udeľovať cena za autentickosť piesne a boli udelené tri ceny, jednu z nich získala menovaná. Syn Miroslav Juraj Bela v roku 2004 bol úradne vyhlásený za tisíceho účastníka a v roku 2005 získal špeciálnu cenu odbornej poroty; – 1970 65. Vladimír Mega, Petrovec – Menovaný a Katarína Labátová sú prví účastníci, ktorých prihlásil Dom kultúry v Petrovci. V rokoch 1966 – 1969 účastníkov prihlasoval Mládežnícky kulturno-umelecký spolok Jána Marčoka...; 70. Mária Žiaková, Laliť – prvá účasť osady na podujatí; 75. Katarína Gašparovská, Selenča – prvá nositeľka ceny za autentickosť piesne z tohto prostredia; 80. Jozef Ruman, Pivnica; – 1971 85. Štefan Topoľský, Ľuba; 90. Zuzana Obšustová, Aradáč; 95. Anna Pavelková, Báčska Palanka; – 1972 l00. Mária Hrubíková, Hložany – účinkovala aj na festivale v Kysáči a v Selenči. V roku 1974 – taktiež predstavovala aj Báčsku Palanku na festivale v Pivnici; – 1974 125. Štefan Valentík, Pivnica – účinkoval dvakrát a získal cenu obecenstva. Jeho syn Vladimír bol taktiež účastníkom Stretnutia v roku 2001 a ovenčil sa cenou poroty. •

táňa keleová-vasilková |

z tvorby slovenských autoriek

Moja prvá višňa – poviedka Poviedka v kocke, 1963: ...zamerajte sa na kratší, s ním nemá nič spoločného. Ešte jeden nádych a... časovo obmedzený úsek. Na začiatku je dobré odhodiť Sakramento! Obed! Fuj, to je smrad. Pridáme dve vajíčplány, že píšete svoje vrcholné dielo a chcete obsiahnuť ka, chi-chi... párok... Prvá láska, la-la-la... Moja prvá všetko poznané aj nepoznané. Správny poviedkar je čerešňa... Zamiešame... Furt prší, boooha ti! Kde to skromný pozorovateľ života svojho a svojho okolia. Je bolo? Paragrafy, ťuk! Ako postupuje dej, môžete paragrafy nenápadne zapisovateľ, služobník pera, no nie jeho otrok. Píše s potešením, ale aj disciplinovane. La-la-la... tu to máme! predlžovať. Čitateľ sa dostal za vodu, previedli ste ho Kvôli prehľadnosti (Majte v úcte svojho čitateľa! Pre váš cez lávku z vášho pera a teraz pracujete s tempom text tu nikoho iného nemáte.) oddeľujte myšlienkové rozprávania. Tempo, rrrytmus... aerobik... Ako džezový hudobník frázujete, vraciate sa, odhaľujete nové motícelky do paragrafov. Ťuk! Kde to jeee? ...nadpis, nadpis... Nadpis je závesný bod vy, no držíte sa témy... kruhy okolo hodeného kamienka čitateľovej pozornosti, venujte mu preto patričnú pozor- vibrujú a rozchádzajú sa po hladine, pritom zachovávajú nosť. Ak nazvete svoju prácu o prvej láske Prvá láska, tvar a centrum. Sú voľné, no zároveň prísne sústredriskujete tým okamžitú kompromitáciu. Ak sa v tejto né. Tu si založil toaleťák! Čože, ty brďo, on si spravil próze hovorí o tom, ako ste spolu jedli čerešne, a vy ju záložku z toaleťáku! Môj priateľ si do knihy založil ako nazvete Moja prvá čerešňa, je tu už drobný stupeň ta- záložku toaleťák! Môj milý... ša-la-la!... si založil... trajomstva, čo poviedke nikdy nie je na škodu. Predmet dádadá-ups-jé!... do knihy ...ta-dúbadáda-ta-didlididlilásky je tak premenený na sladkú prvú čerešňu. Odráža- jé! uá! pups! jé!... to-pa-a-pa-le-pe-ťák... to-pápa-ate sa od metafory, trochu ošúchanej a strnulej, no nedaj- pápa-le-lelele-ťák... bum-bum! Kde si ešte podčiarkol? te sa odradiť a hľadajte ďalej. Blá, blá – krá, krá! Ty Ťapák, toalepaťák, chi-chi! Tu je podčiarknuté, že: Neakademický chuj! To poznáš, že meno kórejského veľ- nechajte sa odradiť... dvakrát podčiarknuté!: nepochovyslanca? Žuj-muj-chuj, ha-ha–ha! Strana 12: Poviedka pením okolia... aha, pán umelec... moja prvá láska, je od prvého riadku boj o čitateľovu pozornosť. Nudiť je moja prvá čerešňa! Poviedkarčenie môže niekomu prísť v 20. storočí kriminálny čin. Správna poviedkarská práca ako chodenie na ryby. Utiekate sa k svojmu písaciemu je zlatou cestou medzi obsedantným popisovaním listov stroju, zatvárate dvere, často neprítomne sedíte a prepapiera a nezáživným popisom udalostí a stavov s ohľa- beráte posledný napísaný paragraf, kým... Kapitola 3, za dé: Trvácnosť témy je ďalším dôležitým dom na pravidlá. Ani grafománia, ani akademickosť. Dobre, dobre, blbečku, poďme k veci...Kapitola 3: Výber hľadiskom. Ak sa príliš rozpíšete, je to akoby ste zaspatémy – štartér. Čo? Aha: Kvôli prehľadnosti (Majte v úcte li vo vlaku. Rýchly šprint môže rovnako neosožiť, príbesvojho čitateľa! Pre text tu nikoho iného nemáte.) odde- hu sa potrhajú šľachy. Raz, dva, tri... aerobik! Téma nie ľujte myšlienkové celky do paragrafov. Ťuk! je plastelína. Treba ju s citom, až strategicky rozložiť. Príklad 1): V predchádzajúcej kapitole sme spomínali Keď už raz čitateľ nebodaj vie, ako bude váš text pokrapoviedku o prvej láske. Nuž, pozrime sa bližšie na sa- čovať... Podčiarknuté!!!: za éé: Prekvapenie, zvrat, pomotnú tému. Aké sú očakávania? Oblúk deja sa pravde- inta a iní svätí. Jak já ťa prekvapím... Pomiešame, posopodobne bude točiť okolo zoznámenia, pubertálnej líme... Ja ťa neotrávim, moja prvá láska, moja čerešňa! trápnosti, emocionálnych búrok a prvých dotykov s cu- Ja ti to dám vyžrať! Aby videli, prečo kukáš do steny... dzou pokožkou. Spomeňte si, koľko textov na túto tému nádych, výdych... pokoj! Počítajte do desať, každá myšste už čítali. Dokážete ju ešte nejako inak spracovať, lienočka skočí na svoje miesto a vy začínate svoju poponúknuť niečo navyše? Na druhej strane netreba sa viedku. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7... moje šťastné numero! Nádych, zameriavať na kŕčovité bádanie. Pri všetkej skromnosti výdych... 8, 9... Inak to ja urobím... Moja prvá višňa!!! aj zdravých ambíciách si poviedkar uzná, že s novou Pošlem im to aj ja, aby videli, že podľa príručky to zvládne témou, ktorú ešte nik pred ním počas 3000-ročnej pí- nielen každý chuj, ale aj každá riadna chujavica! Dobré somnej histórie na papier, papyrus či tabuľku nepoložil, rady na záver: Ak to nie je v zámere vašej práce (spomeňte si na príklad s kamienkom asi ťažko príde. Téma by nemala Táňa Keleová-Vasilková sa narodila roku hodeným na hladinu, všetko by byť prekážkou, ale štartérom pre celý diapazón možností. Ty 1964 v Chomutove (Česká republika). V rokoch sa malo od niečoho odvíjať), si celý diapazón! Šuch, šuch... 1980 – 1983 študovala na gymnáziu v Bratislave, nerobte zbytočné vlny používav rokoch 1983 – 1987 na Filozofickej fakulte Uniním vulgarizmov v texte. Aha ho! Cvičenia... Fajn! Sedíte pred verzity Komenského v Bratislave, odbor žurnalistibielym listom, či hladnou obra- ka. Po štúdiách pracovala ako novinárka, od roku Počítač mi podčiarkol vulgarizzovkou (doplnené v treťom vy- 1994 je spisovateľkou v slobodnom povolaní. Žije mus! Počítač nepozná vulgarizdaní z r. 1991). Vaša hlava je a tvorí v Bratislave. Debutovala v roku 1997 knihou mus, pako! Ani pako... Ogrgeň, plná náznakov, ktoré chcete próz, vydala vyše dvadsať knižných próz a medzi pačmaga, skaderuka-skadenoha! materializovať. Zhlboka sa na- nimi v roku 2006 Modrý dom. Nasledovali Dúhový Veď ty ešte len budeš kukať do dýchnite, zakrúžte hlavou, aby most (2008), Rozvité šťastie (2008), Klamstvá steny, ovečky počítať, ceruzku (2009), Srdce v tme (2009), Liek na smútok strúhať! Ťuk! sa vám uvoľnila krčná chrbtica, (2013), Julkina pekáreň (2014)... Moja prvá višňa • ktorá často pri písaní trpí, hoci 25

poučky (4)

(podľa ZMK) samuel koruniak |

NAŠE JAZYKOVÉ HLAVOLAMY

Päťka, pätorka, jednotka

kolská terminológia, či slovenské výrazy, ktoré patria pod strechu vzdelávacích ustanovizní, sa mnohokrát nahrádzajú srbskými ekvivalentmi, alebo nárečovými slovkami, či termínmi, ktoré v súčasnej slovenčine už nie sú aktuálne, čiže ich jazykovedná verejnosť hodnotí ako zastarané, hovorové archaické slová, historizmy. Samozrejme, na túto problematiku upozorňovali a ňou sa zaoberali už viackrát na stranách našich novín (predovšetkým Hlas ľudu), ale aj v rádiových reláciách, mnohí naši renomovaní a perfektní znalci problematiky slovensko-srbských jazykových vzťahov, či nespisovnej, nárečovej podoby nášho vojvodinského slovenského jazyka, tzv. naši vojvodinskí slovenskí jazykovedci v praxi (Dr. M. Myjavcová, Dr. M. Týr, Z. Medveďová-Koruniaková, A. Horvátová...). Avšak vždy sa nám asi z tej nedbalosti, alebo aj pre iné dôvody tieto nesprávne, nespisovné slová nevytrácajú z našej hovorovej slovenčiny. Nie je potešujúca ani situácia, keď ide o verejné vystúpenia mnohých našich predstaviteľov kultúrneho, spoločenského a politického života, predovšetkým keď ide o spisovnú podobu slovenského jazyka. Taktiež svedkami sme toho, že práve mladšia generácia, predovšetkým stredoškoláci, ale aj študenti s odchodom na stredné školy do srbského prostredia, si nielen školskú terminológiu, ale aj iné odborné výrazy požičiavajú, či aj takmer preberajú zo srbčiny a dosadzujú, či menia do podoby slovenského jazyka, čiže akoby vytvárajú nový srbsko-slovenský slang. Je to iba jeden z dôvodov (je ich, samozrejme, viacej, o tom však pri inej príležitosti), prečo sú vlastne takéto slová čím častejšie prítomné v slovnej zásobe mladej, či mladistvej generácie. Teraz však poďme spoločne na niektoré nesprávne, nespisovné, posrbčené používané slová v našom každodennom jazyku z prostredia školy. Samozrejme, podstatou školy a úspešného ukončenia žiaka okrem nadobudnutia poznatkov a skúseností v odbore (keď ide o stredné a vysoké školy) je hodnotenie, či spätná väzba, ktorá sa žiakovi, študentovi dostáva. Hodnotenie žiaka, ako aj výsledok žiakovej práce je spojené so slovom prospech, čiže je to sumárne hodnotenie žiaka, číselné, ale aj slovné, pre daný ročník. Napríklad vety s týmto výrazom budú znieť takto: „Žiaci piateho ročníka mali celkovo uspokojivý prospech.”, „Za výborný prospech som dostala nový bicykel.” Keď je prospech nevyhovujúci, nedosiahol sa požadovaný stupeň znalostí, máme z niečoho nedostačujúce poznatky, je to nedostatočný prospech, zlý prospech, alebo len nedostatočne. Opačný prípad je, keď prospech vyniká, keď sa dosiahnu výborné, vynikajúce výsledky, znalosti a je to potom výborný prospech. Medzihodnotenia, čiže hodnotenia medzi nedostatočným a výborným prospechom sú: dostatočný (minimálne znalosti), dobrý (priemerné výsledky), veľmi dobrý (nadpriemerné výsledky), alebo na vysokej škole sa používa aj stupeň hodnotenia uspokojivý prospech, uspokojivo, čiže ako prijateľné výsledky. Spomenuté hodnotenia sa však používajú skôr ako slovné hodnotenia, alebo pri všeobecnom prospechu, ako aj výsledku práce žiaka v škole. Stupeň hodnotenia sa taktiež podáva aj číslicami, čiže v bežnej školskej terminológii používané slovo známka, alebo množné číslo známky. Tak najvyššia známka na základných a stredných školách, čiže výborná známka je päťka, pätorka. Zasa na vysokých školách v Srbsku sa táto známka považuje ako negatívne hodnotenie, čiže nedostatočne. Rovnaká situácia je aj na základných a stredných školách na Slovensku, čiže päťka sa hodnotí ako najnižšia, nedostatočná známka. Tu však chceme upozorniť na slovo päťka, ktorú v našom vojvodinskom prostredí vyslovujeme ako slovo pätka, čo však znamená niečo iné. Pätka je malá päta, časť chodidla, deminutívum – zdrobnené podstatné meno od slova päta, ale je to aj časť niektorých zariadení alebo strojov. Takže keď ide o známku, čiže o vyjadrenie hodnotenia žiaka treba správne vyslovovať, čiže použiť výraz päťka: „Včera som z matematiky dostal päťku.” Potrebné je tu zdôrazniť, že často u nás dosť frekventované slovo jednička sa v súčasnej slovenčine vôbec nepoužíva. Slovníky (ako napríklad Peciarov výkladový šasťzväzkový Slovník slovenského jazyka, alebo aj Slovník súčasného slovenského jazyka H-L, ale aj Krátky slovník slovenského jazyka) pri hesle jednička odporúčajú používať slovo jednotka, čiže

hodnotia toto slovo ako nespisovné, kým Pravidlá slovenského pravopisu výraz jednička nepoznajú. Po päťke podľa stupňa hodnotenia, teda známka druhého stupňa je štvorka, čiže je to veľmi dobré hodnotenie. Ďalej nasleduje známka tretieho stupňa dobrá, teda trojka, za ňou dostatočná známka – dvojka, a nedostatočná známka, čiže známka piateho stupňa je jednotka. Keďže sme tu spomenuli celkové hodnotenie nielen na všetkých troch stupňoch štúdia, iba pre zaujímavosť, že vysokoškolské hodnotenie na Slovensku je trošku odlišné ako na stredných a základných školách. Tu je akoby systém hodnotenie písmenkami od A, čo je výborné hodnotenie, výborná známka až po E, ktoré vykazuje dostačujúce znalosti. Fx je akoby nedostatočná známka, nedostatočné hodnotenie. Zasa na vysokých školách v Srbsku sa hodnotí známkou 10, čo je vlastne výborné hodnotenie (počuť napríklad vety: „Z poslednej skúšky som dostal desiatku.” – myslí sa na známku s hodnotou 10) až po známku 5, ktorá predstavuje negatívne hodnotenie, čiže neúspech na skúške. Taktiež pri mnohých predmetoch nie je stupnicový systém hodnotenia, čiže nemáme hodnotenie podľa známky, ale sú iba slovné hodnotenia, a to akoby v dvojiciach, ktoré sú v opozícii, čiže v bipolarite: absolvoval – neabsolvoval, prospel – neprospel, úspešný – neúspešný, uspokojivý – neuspokojivý atď.

Vymeškané hodiny Na tomto mieste venujeme pozornosť slovným spojeniam či výrazom, ktoré súvisia so školskou dochádzkou. Medzi našou školskou mládežou počuť mnohokrát slovné spojenia vyostáte hodiny, ale aj vyostáť z hodine atď. Slovo vyostáť sme do nášho bežného jazyka pretransformovali s významom neprichádzania, nedochádzania do školy, ale aj do práce, na zasadnutia, na schôdze, stretnutia atď. Analyzovaný výraz však v spisovnej slovenčine neexistuje, preto ho považujeme za nespisovné slovo. Spisovná slovenčina má pre spomenutý význam slovo vystať, ale častejšie však slovo vymeškať. Takže v slovných spojeniach vyostáte hodiny, vyostáť z hodine nahradíme nespisovné slová spisovnými vystať, alebo vymeškať, a tak bude: vymeškané hodiny, vystať z hodiny, alebo len nebol som prítomný na hodine. Teda aj samotné výkladové slovníky nám pri termínoch vystať a vymeškať predkladajú význam, že niečo nebolo, neuskutočnilo sa, že niekto niečo vynechal, alebo v niečom, na niečom chýbal. Synonymický slovník slovenčiny nám vedľa týchto spisovných slov ponúka aj ďalšie, a to: meškať, premeškať, ako i vynechať, chýbať, byť neprítomný. Musíme tu spomenúť aj cudzie slovo absencia, termín, ktorý sa používa predovšetkým na vysokých školách na Slovensku, napr. vo vete: „Povoľujem Vám počas semestra dve absencie.” Taktiež môže byť absencia v škole, absencia v práci, na zasadnutiach a niekedy počuť aj ako zdrobneninu tohto slova absenčka, ktorá sa však hodnotí ako nespisovné hovorové slovo, patrí skôr do študentského slangu. Podstatné meno absencia môžeme nahradiť aj domácimi výrazmi, ekvivalentmi, a to neprítomnosť, neúčasť. Spisovnej slovenčine neznámy termín vyostať musíme nahradiť slovom vystať, čiže akoby bez samohlásky o, vystať zo školy, vystať z hodiny. Prídavné meno vystáty (v hovorovej slovenčine s významom unavený) je v súčasnej slovenčine menej používané, pričom používame slová vymeškaný, vymeškané hodiny. Samozrejme, keď máme mnoho vymeškaných hodín, alebo sme dlho neprítomný na pracovisku, v škole, musíme priniesť ospravedlnenie, zväčša od lekára. S týmto súvisia aj prídavné mená ospravedlnený a neospravedlnený. Slovo ospravedlnený sa používa, keď existuje priamy dôvod, prečo sme napríklad vymeškali zasadnutie. Pritom budú aj slovné spojenia: ospravedlnené vymeškané hodiny, ospravedlnená absencia, ospravedlnená neprítomnosť na zasadnutí, alebo aj vety: „Keďže ste chýbali na hodine, prineste mi ospravedlnenie od lekára.” (alebo ospravedlnenku, slangové slovo). Opak je situácia, keď odôvodnenie neexistuje, vtedy máme neospravedlnené hodiny, neospravedlnenú absenciu, alebo aj neospravedlnenú neúčasť. •

annamária boldocká-grbićová |

dobroducháreň (19)

Nebudeš mať iné modly... V

Roku Ľudovíta Štúra sa 23. ročník literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko s medzinárodnou pôsobnosťou niesol v znamení pripomínania si jeho dvojstého narodenia a po prvýkrát sa ho, vedľa našich ocenených žiakov, zúčastnili i ich pedagógovia. Tak sme ako pätnásťčlenná výprava zo Srbska mali 3. až 6. júna 2015 nevšedný zážitok zo slávnostného ceremoniálu udelenia cien v Nových Zámkoch, ale aj zo študijnej cesty po stopách štúrovcov v Modre a v Bratislave. Umožnili nám to Matica slovenská v Srbsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Novozámocká slávnosť odštartovala ceremoniálom kladenia vencov k pamätníku Antona Bernoláka. V pokore nad kodifikátormi jazyka a ich ratolesťou sa poklonil herec a recitátor Juraj Sarvaš, aj herci Andreja Bagara z Nitry a FS Matičiarik. Modra sa chystá na októbrové vyvrcholenie osláv, takže Múzeum Ľ. Štúra s pamätnou izbou v tzv. Emreszovskom dome, v ktorej Štúr strávil posledné chvíle, je momentálne v rekonštrukcii. Nenechali sme si zato ale ujsť Galériu Ignáca Bizmayera a obdivovať úžitkovú dekoratívnu keramiku tohto národného umelca. Zastavili sme sa i pred Evanjelickým gymnáziom, kde pôsobil Karol Štúr a absolvovali ho, okrem iných, aj Holuby a Šulek a J. Jovanović Zmaj. Vykonali sme pietnu návštevu hrobky Karola a Ľudovíta Štúrovcov. Ako tí výpravníci absolvovali sme aj „repliku” Vychádzky na Devín, plavbu Dunajom od Devína po bratislavský prístav, návštevu jaskyne Driny za Modrou, jedinú v západoslovenskom kraji. Dominantou cesty bola návšteva výstavy Ľudovít Štúr (1815 – 1856) reformátor slovenskej spoločnosti na 3. poschodí Bratislavského hradu, ktorou sa otváral Rok Ľ. Štúra a trvá do 17. januára 2016. Jej autor PhDr. Pavol Komora erudovane a zrozumiteľne tlmočil skutky, život, Ľudovíta Štúra, ktorý, ako povedal, poznáme len v hrubých rysoch. A po ňom zostalo nepatrne vecí. Ľudovít Pomichal – zamestnanec Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý nás pri prehliadke sprevádzal a zaujato a nápadito obhajoval život a skutky Štúra a vyvracal falošné pochybnosti, sa priznal: Štúr je moja modla. A ďalej pokračoval: – Viete, mňa zaujíma nadsádzka a vtip v histórii. A fakt ten pohľad na Štúra v roku jemu venovanom, však už môže byť kritický, sebakritický, atypický, demytizujúci či obrazoborecký. Povšimnutiahodné vyznanie, a teda i spojenie som si nenechala ujsť, dokonca mysľou sa mi hneď mihol ekvivalent: môj idol, by to teda mal byť? a verš piesne Ne veruj u idole skupiny Piloti. Zalistovala som v slovníkoch, čo mi tá modla -y -diel ž. dá: 1. plastická podoba pohanského boha: uctievať m-y; rúcať m-y i pren. odstraňovať prežitky 2. idol: stať sa m-ou divákov (Krátky slovník slovenského jazyka) idol predmet zbožňovania • modla: herec sa stal idolom, modlou divákov • ideál: byť niekomu ideálom • expr.: bôžik • boh: žena bola jeho bôžikom, bohom modla 1. plastická podoba objektu náboženského uctievania, najmä u primitívnych národov • bôžik: chrám bol plný modiel, bôžikov, 2. zbožňovaná osoba, zried. i vec • idol: stať sa modlou, idolom mládeže • fetiš • bôžik: z bytu si urobila fetiš; hračka sa stala pre dieťa bôžikom (Synonymický slovník slovenčiny). Aj prvé tri prikázania hovoria o modle. Dokonca Druhé prikázanie znie: „Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania.” Ak prestávame veriť v božské hodnoty. Prestávame veriť v tie pravé modly! Holdujeme falošným modlám. Modlám konzumizmu! Pochopiteľne, nie celkom z nás môžu byť neoromantici, ale mali by sme si aspoň v tomto roku uctievať štúrovský vzor. Štúrovskú „mustru”!

Slovníček BITI NEČIJI IDOL: Veľmi často používame takéto spojenie v snahe ukázať, ako veľmi sa k niekomu prihlasujeme, alebo ako veľmi nám na niekom záleží, alebo si ho priam zbožne uctievame, až sa mu prikláňame. Možno tu teda siahnuť po vyššie popísanom spojení: Byť niečia modla, napríklad: Vilma Cibulková je moja modla (Plus sedem dní), Anna, Lola, Isla – moje modly do života (Fórum), ...preto nemodlím sa k bohu, moja hudba – moja modla.

Na fotografii je záber z Bratislavského hradu, kde bola v januári otvorená výstava venovaná Ľudovítovi Štúrovi pozostávajúca z 19 tematických panelov a prostredníctvom múzejných, galerijných a archívnych exponátov jeho život a dielo v kontexte slovenských dejín od čias Veľkej Moravy po súčasnosť – výstava tým nesie náboj posolstva dnešku, povedal Ľudovít Pomichal – zamestnanec Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý nás pri prehliadke sprevádzal.

... Môžeme si povedať, že pri toľkom množstve sponzorských darov skončili jeho peniaze aj tam, kde neplánoval, že bol proste oklamaný. Áno, aj. Iste nemôže rozumieť všetkému. Áno, aj. Iste necháva časť sponzorských aktivít aj na iných ľudí. Áno, aj. Avšak značná časť prostriedkov mierila a mieri cielene do sociálneho inžinieringu v zmysle vyššie popísaných snáh. Feeney je ďalšia falošná modla, aj keď svoje aktivity vidí pravdepodobne ako pomoc ľudstvu. Realita je zložitá. (Hospodárske fórum) … Každá modla, ktorú niekto uctieva, si spravidla vyžaduje obete. Tak je to aj s modlou voľného trhu, zameraného na čo najväčší zisk. Jej obeťou je zdevastovaná planéta, milióny ľudí po celom svete, ktorí sú neraz nútení pracovať v zlých podmienkach a za minimálnu mzdu. (Hospodárske noviny)

NeZábudka Mustra Tá modla mi pripomína našu expresívnu hovorovú mustru. Mustra je v krajčírskej lexike starej mamy natrvalo zaštepená do nášho korpusu. Nemám mustru, často zvykla hovoriť. A potom i vo význame Ty si ale mustra, vy ste ale mustry. Mustry „bečke”takto sme hovorili ešte koncom minulého storočia, keď sme chceli povedať o niekom „kto by ani na ohni nezhorel”.Toto je pokus o zabránenie zániku tohto slovka. mustra, -y, 6. p. -e, mn. č. 2. p. -tier žen. r. i muster, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre . hovor. zastar. vzor, vzorka, príklad: vziať si mustru (muster) z niečoho, z niekoho muštra, -y žen. r. hovor. zastar. 1. cvičenie, vychovávanie, muštrovanie: Túto muštru pes nemohol vydržať. (Kuk.) ● vziať niekoho na m-u cvičiť, drezírovať; 2. vzor, vzorka, mustra: zoberte niekoľko muštier (Kuk.) Čo povedať, muštrujme si vzory! A možno z nás raz budú modly! •

kamarátenie

pripravila mária vršková |

Stránky Ježka Dežka Ahoj, kamaráti, čo hovoríte na počasie? V tomto období je príjemné, však? Príroda je teraz oveľa veselšia než v zime... a školákov určite teší, že sa blížia letné prázdniny. Kým však vytiahnete plavky a opaľovacie krémy, nájdite si čas aj na dobrú knihu alebo časopis. Pre mňa je čítanie veľkou zábavou v každom počasí – v lete pri rieke v tieni stromu, cez bielu zimu v teplej posteli, alebo s dekou na terase, keď dážď bubnuje na strechu. Kto uhádne, aká bude téma nasledujúcich riadkov? Predsa p-o-č-a-s-i-e ☺. Zdraví vás Ježko Dežko

Hádanky Prší, pritom nebo svieti, ukryli sa všetky deti. Dunia bubny spoza mrakov, strach sa dívať do oblakov. (akrúb) Zvláštny majster – nemá ruky, postavil most ponad lúky. Slnko s dažďom – maliari, farby na most vyliali. (ahúd) V zime štípe, chladí, hryzie, poza krk ti smelo vlezie. Šteklí líca, prsty láme, hneď do tepla utekáme. (zárm)

O počasí veselo a vážne Každá hádka by mala byť ako búrka – na konci sa vyjasní a zasvieti slnko. Kto nosí v daždi slnečník? Nik! Presná predpoveď počasia – ráno hmlisto, cez deň jasno, v noci tma. Jedným z rozdielov medzi človekom a zvieraťom je, že človek často nadáva na počasie. Keby sme mali iba jedno ročné obdobie, nepotrebovali by sme také veľké skrine.

Vieš? (testík) 1. Ako sa volá veda, ktorá sa zaoberá počasím? a) hydrológia b) meteorológia c) scénografia 2. Koľko farieb má dúha? a) dve – žltá a modrá b) štyri – červená, žltá, zelená, modrá c) šesť – červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová 3. Keď je vonku 15 stupňov Celzia, oblečieš si: a) mikinu s dlhým rukávom b) tielko bez rukávov c) šál a rukavice 4. Akí sú to meteosenzitívni ľudia? a) stále nadávajú na počasie b) počasie vplýva na ich zdravotný stav c) píšu správy o počasí 5. V ktorom ročnom období rastú na ovocných stromoch kvety? a) koncom zimy b) v horúcom lete c) v jari (c 5, b 4, a 3, c 2, b 1 :edevopdo)

Roztancuje sukne, vlasy, aj s konármi rande dá si. Píska, letí, všetko berie, pozatvára okná, dvere. (roteiv) Lopta v modrej perine cez deň páli, v noci nie. Žltá guľa svet hreje, keď zasvieti, pekne je. (oknls) 28

Okienko tety Sovy Múdra teta Sova nám dnes vysvetlí jedno extra odborné slovíčko. Viete, čo je to O-B-S-E-R-V-A-T-Ó-R-I-U-M? Observatórium, ľudovo nazývané aj hvezdáreň, je miesto, kde sa pozorujú a skúmajú pozemské (na Zemi) alebo nebeské (na nebi) úkazy a javy. Sú to miestnosti vybavené špeciálnou technikou, pomocou ktorej sa dá sledovať Slnko, hviezdy, planéty, ale aj stavba Zeme, výskyt sopiek alebo zmeny počasia. Preto častou súčasťou observatórií sú aj meteorologické stanice – zariadenia, ktoré pomáhajú určovať predpoveď počasia.

pripravila mária vršková |

kamarátenie

Úloha

Kto vie, odpovie

Skúste ku každému slovu priradiť, v akom je to jazyku: anglický, nemecký, slovenský, srbský, český, slovinský

1. Aký čas môže ukazovať hodinka tak, aby sme na ciferníku videli iba jednu ručičku (a druhá je schovaná pod ňou)? 2. Čo znamenajú skratky AM a PM, ktoré v zahraničí pomáhajú určiť denný čas?

DÁŽDNIK –

_____________________

REGENSCHIRM –

_____________________

KIŠOBRAN –

_____________________

4. Vymenuj tri verejné miesta, kde nájdeš hodiny.

DEŠTNÍK –

_____________________

5. Vieš, o koľkej hodine si sa narodil(a)?

UMBRELLA –

_____________________

DEŽNIK –

_____________________

Pesnička Možno ste už počuli o Spievanke a Zahrajkovi alebo o Fíha Tralala. Sú to veľmi obľúbené a úspešné slovenské postavičky a ich projekty sú plné krásnych pesničiek, mnohé z nich sa týkajú aj počasia. Nedávno sa deťom predstavili noví Tanculienka a Smejko, ktorí spievajú napríklad aj o dúhe. PS: veselé pesničky ľahko nájdete na youtube.

DÚHA Slniečko sa rozplakalo, za mrakom sa hanbí, že má iba žlté lúče, nevie ich vyfarbiť. Utešuje mráčik slnko: „Nebuď smutný, šuhaj!” Odvtedy keď slnko plače, z neba padá dúha.

3. Poznáš aspoň troch výrobcov hodiniek?

Aforizmy Veselá to dedina, keď sú všetci sťa jedna rodina. Kamarátstvo často končí tam, kde začína vlastná pýcha. Ak ublížil ti kamarát, ty mu to len dobrom vráť. Dobrý kamarát ti požičia kalkulačku, ale nekalkuluje, čo za to dostane. Ak ti v škole chýba spolužiak, ktorý je chorý, nie je to spolužiak – ale priateľ. Skutočný priateľ ti nevykope jamu, ale keď do nej spadneš, podá ti ruku. Na svete je všetko možné – z priateľov sa môžu stať nepriatelia, ale aj z nepriateľov sa môžu stať priatelia. Aj keď už nie sú voľné sedadlá, dobrí ľudia sa nejako pomestia. V každom priateľstve je schovaný veľký kus lásky. Keď som sa narodil, vraj som plakal. Asi som si spomenul, koľko učenia v škole ma čaká.

Vyfarbi

zorove príbehy

mária vršková |

Zoro sa sťahuje alebo Keď niečo staré končí, nové sa začína

ama bola ráno nejaká roztržitá. Na raňajky pripravila chlieb s maslom a namiesto džemu ho natrela kečupom, nezvyčajne dlho stála pred skriňou a keď odchádzali spred domu do škôlky, ešte raz sa musela vrátiť dnu po akési papiere. Zoro si pomyslel, že sa mama asi zle vyspala. Pred triedou to tiež vyzeralo čudne – kým mama čosi rozprávala a vyzerala vážne, učiteľka len ticho počúvala a s úsmevom a pochopením prikyvovala. Deň v škôlke bol ako každý iný. Najprv voľná hra, potom trochu rozmýšľania nad pracovným listom, kreslenie a rozhovor. Dnes sa téma točila opäť okolo rodiny. Učiteľka ukazovala obrázky, pýtala sa, deti odpovedali a opakovali si pojmy, ktoré sa naučili minule – kto je to súrodenec, strýko, teta, kto patrí medzi rodičov a starých rodičov. Veľa spolužiakov má brata alebo sestru, pehavý Ivan má dokonca až troch súrodencov. A chudák Zoro nikoho, je sám. „Načo by mi aj bol brat, len by mi bral autíčka a so všetkým by som sa musel deliť. A sestra? Tá by stále len fňukala, žalovala a hrala sa s bábikami,” pomyslel si Zoro a sám seba chcel presvedčiť, že mu je samému najlepšie. Veď tak má mama aspoň viac času iba na neho. Malý hrdina však musel uznať, že mu je občas aj smutno a nudí sa... ale čo už, v škôlke s kamarátmi si to všetko vynahradí. Deti dostali aj domácu úlohu – na ďalší deň priniesť obrázok, akého zvieracieho miláčika doma majú alebo by chceli mať. „My máme psa, aj sliepky,” vykríkla Daša. „A my krtkov v záhrade,” smeje sa Peter. „A ja by som chcel korytnačku,” povie Dušan. A Zoro cez celý obed premýšľal, aké zvieratko by chcel. Škoda, že dinosaurus už neexistuje... s ním by bola zábava ako v tej rozprávke o vianočnom Dinovi! Keď Zoro odchádzal s mamou zo škôlky preč, prekvapila ho nová trasa cesty. „Kam to ideš, mama? Bývame predsa tam,” a ukázal rukou doprava. „Viem, pokladík. No chcem ti prezradiť jedno tajomstvo a niečo ti ukázať.” Zoro od údivu otvoril ústa. Jéééj, to bude zaujímavé dobrodružstvo... ide a nevie, kam. A na konci cesty ho čaká určite niečo perfektné. Možno veľký zákusok a zmrzlina. Alebo nový detský fúrik s náradím do záhrady. Nastúpili do mestského autobusu a viezli sa dve zastávky. Cesta viedla z centra mesta na okraj, kde za veľkým obchodom a zeleným parkom boli už len tiché uličky a rodinné domy s peknými, rozkvitnutými záhradkami. „Hádam nejdeme na návštevu k maminej kamarátke?! To by bola riadna otrava!” zamračí sa mladý pán. Keď vystúpili z autobusu a prešli zopár metrov, Zoro neveril vlastným očiam. Čakal ich tam otec, usmieval sa od ucha k uchu a v ruke zaštrngotal akýmisi kľúčami. Čo má toto znamenať? „Nech sa páči, vstúpte, rodinka,” smeje sa otec a otvára bráničku, za ktorou sa rozprestiera veľký dvor a krásny, svetlohnedý dom. „Kto tu býva? A ako môžeš sám odomykať bránu? Nebude na nás niekto kričať?” nechápe Zoro a obzerá sa po okolí. „Poď, najprv si tu všetko prehliadneme a povieš mi, či sa ti tento domček páči,” povedala mama, žmurkla a zobrala Zora za ruku.

Na dvore bola široká hojdačka so strieškou, pieskovisko, garáž a pod stromami záhradný stôl so stoličkami. Okolo domu záhon kvetov, pár schodíkov k vchodovým dverám a za nimi sa skrývalo hotové kráľovstvo. Všetky izby boli priestranné, svetlé, síce ešte málo zariadené, ale veľmi moderné a čisté. Kuchyňa bola prepojená s obývačkou, takže sa od sporáka videlo až na televízor. Krásna terasa, tyrkysová kúpeľňa so snehobielym sprchovacím kútom, na chodbe zrkadlová skriňa, drevené schody... Zoro nevedel, kam sa dívať skôr. „Poď hore, mám úlohu, ktorú môžeš vyriešiť iba ty,” tajomne sa usmiala mama. Na poschodí ukázala Zorovi dve útulné izby. Jedna mala žlté, druhá jemne oranžové steny. „Vyber si, v ktorej izbičke by si chcel bývať?” Chlapec takmer spadol na zadok. Teraz začínal chápať, prečo otec mohol odomknúť bráničku, aj čo znamenajú všetky tie škatule, s ktorými rodičia chodili posledné dni hore-dolu. Vyskočil mame okolo krku, tuho ju objal a zakričal: „Ja chcééém... chcééém... tú žltú!” Rodičia sa zasmiali a mama jemne odsunula Zora od seba. „Počkaj, valibuk, teraz mi nemôžeš príliš tlačiť na bruško. Bola som u lekára...” „... si chorá? Máš chrípku?” skočil jej do reči Zoro. Mama zavrtela hlavou. „Nie, som zdravá ako repa. No v tom brušku sa ukrýva tvoj malilinký braček.” To už bolo na Zora priveľa. Chvíľu nevedel, či mu od toľkých noviniek náhodou aj nepraskne hruď. To sú teda rodičia! Mohli to vymyslieť aj inak a nie hodiť na Zorovu hlavu toľko prekvapení naraz. Kto to má teraz uniesť? Pekný dom, nová izba, pieskovisko, ozajstný brat... hneď zajtra musí v škôlke všetkým povedať, že aj on bude mať súrodenca. To je perfektné! Budú sa spolu hrať, behať po dvore, možno budú mať aj psa a rovno z gauča pri telke poprosia mamu, nech im upečie palacinky. V ten večer Zoro dlho nemohol zaspať. Pred očami sa mu mihali obrazy, ako to všetko bude vyzerať. Bol naplnený šťastím a želal si, aby taký pocit spokojnosti mohli pocítiť všetky deti na svete. A tu sa naše príbehy o chlapcovi Zorovi končia. Lebo všetko, čo sa stane ďalej, už patrí do celkom novej rozprávky, ktorú vám porozprávam možno niekedy nabudúce a možno niekde inde...

– reštaurácia – denné menu – izby – prednášky z gastronómie

Spolok Aroma predsedníčka Jasna Podkonjaková www.nacionalnakuca-aroma.net

na pobavenie I naďalej pokračujeme s odmeňovaním troch vyžrebovaných výhercov, ktorí dostanú odmeny Slovenského vydavateľského centra. Rozlúštenie tajničky zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec.

ŠKANDINÁVKA Studený máj... (dokončenie je v tajničke)

DOPLŇOVAČKA VODOROVNE OD HRUBŠEJ ČIARY DO KONCA: 1. Najzdravší nápoj, 2. Moc, energia, 3. Ovinúť, 4. Svalové okraje ústneho otvoru, 5. Meno speváčky Turnerovej, 6. Dlhá a namáhavá turistická cesta, 7. Vyžarovaná teplota, horúčava, 8. Rytmický celok, rytmus. VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. Príslušník vysokej šľachty, 2. Úradne podávala správu, oznamovala, 3. Uviesť do pôvodného, zlepšeného stavu, 4. Krycie, trvanlivé vodové farby, 5. Mladé obilie, alebo iný porast, 6. Materiál na čítanie, 7. Človek, ktorý niečo praží, 8. Styk, súčinnosť. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci dostanete meno nášho osvedčeného režiséra.

OSEMSMEROVKA Názvy okrasných rastlín zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov ešte jednej ozdobnej rastliny.

AKANT AZALKA FIALKA FIKUS GERBERA GLADIOLA KOSATEC NARCIS OLEANDER Vylúštenie škandinávky číslo 3 – 4 VODOROVNE: Posledná, r, maliar, Es, obed, dva, Al, g, Lena, oči, otava, et, že, Alisa, krv, tvar, a, šk, Oli, vari, IS, dedina, t, prekážka. Správne znenie tajničky: Posledná prekážka Výhercov žrebovala pracovníčka SVC Katica Matićová a šťastie mali: 1. Jarmila Gajanová, Ul. oslobođenja 39/13, 26 000 Vojlovica-Pančevo 2. Darko Kratica, Ul. proletárska 20, 26 215 Padina 3. Luka Gigić, Ul. bratstva a jednoty 73a, 26 000 Vojlovica-Pančevo

ORGOVÁN ROZMARÍN RUŽA SLEZ SNEŽIENKA TULIPÁN

VTIPY Novomanžel sa pýta svojej plavovlasej ženy: – Prečo už pol hodiny držíš tú sliepku za krk?

Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

– Varím! – A to takto? – No veď tu sa píše: Sliepku pol hodiny mierne dusíme.

pre deti

DOPLŇOVAČKA Pojmy zo súpisu umiestnite do doplňovačky tak, aby ste v označených stĺpcoch dostali dve nevyhnutné školské pomôcky.

RÉBUSY

KRÍŽOVKA

V rébusoch a v prešmyčkách vylúštite názvy niektorých našich osád.

Pojmy zo súpisu umiestnite do krížovky tak, aby ste v označených stĺpcoch dostali názov tradičného folklórneho festivalu v Hložanoch.

D I P E

ČA

AAAAA ÁČ ROZLÚŠTENIE P a DI na – PADINA s E len ČA – SELENČA A rad ÁČ – ARADÁČ

Milé deti, aj tentoraz sme vám pripravili rôznorodé rozptýlenia. Veríme, že nám i naďalej budete pravidelne zasielať vylúštenia našich doplňovačiek. Zároveň nám môžete zasielať i svoje práce alebo návrhy, ktoré radi uverejníme alebo uplatníme. Vopred sa tešíme na spoluprácu. Správne vylúštenie napíšte na pohľadnicu alebo na korešpondenčný lístok a zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21470 Báčsky Petrovec. Trom šťastlivcom zašleme knižné odmeny.

PREŠMIČKY

VEC PRETO... KRAJAN PRILBA ŽERIAV

SMIECHOTY Malý Maťko donesie domov veľmi zlú známku zo zemepisu a otec na neho kričí: – Ty hlupák, ako si mohol dostať takú zlú známku? Čo si vlastne, ty „chytrák”, nevedel, há? – Kde leží Afrika. Do rozhovoru sa zapletie aj mama: – A ty, muž môj, vieš, kde leží Afrika? – Aby si vedela, tak náhodou viem, že to je určite niekde blízko, lebo k nám do práce chodí jeden černoch na bicykli! Správne vylúštenie doplňovačky z minulého čísla je: ALGORITMUS. Žreboval pracovník počítačovej úpravy Vladimír Sudický a šťastie mali: 1 Jana Mareková, Sv. Markovića 97a, 26 000 Vojlovica-Pančevo 2. Michael Rybár, Savska 14, 22 000 Sriemska Mitrovica 3. Ján Pánik, Námestie XII. V. B. 8, 26 000 Vojlovica-Pančevo BLAHOŽELÁME.

ŽAL, NOHY... TÁ SOVA RAZ PAKAČICA VO... ROZLÚŠTENIE PETROVEC, HLOŽANY, STARÁ PAZOVA, KOVAČICA

CEDUĽA PRESUN RAKETA

Pripravil: Ján Marčok

SMIECHOTY – – – –

Filipko, odkiaľ máš cukríky? Mamka, veď si mi dala 50 dinárov. Áno, ale do kostola. Do kostola ma pustili zadarmo.

* * * Babka číta rozprávku neposlušnej vnučke: „Keď budeš zlá, zožerie ťa vlk ako Červenú čiapočku!” „Ale nezabúdaj, koho zožral prvého!” uštipačne doloží vnučka.

8 písmen: INŠTINKT, JANIČIAR 7 písmen: KVARTET, NALIEVA 6 písmen: INOTAJ, KMOTOR, KOLESO, NEOLIT, ODRODA, TANDEM, TROLEJ 5 písmen: NEVER, OLIVA, PLEVA, UVILO 4 písmená: CELA, IVAN, KLIN, NIVA, OSLO, TELO 3 písmená: ALI, ARC, ILI, LET, LIM, NIK, OTO, TEN 2 písmená: AL, AR, AS, DK, NE, OČ, OL, PM, SL, TO, TU, VO

ODTIENE Pozrite si motýle a každému nájdite zodpovedajúci odtieň!

dipl. vet. med. juraj pálenkáš |

okom odborníka

Poruchy zdravia domácich zvierat spôsobené vysokou teplotou P

odobne ako nízke i vysoké teploty môžu zapríčiniť rôzne poruchy zdravia všetkých druhov domácich zvierat. Okrem toho vysoké teploty v značnej miere znižujú úžitkovosť chovu. Pôsobením vysokých teplôt u všetkých druhov dobytka klesne apetít, čo má za následok spomalené priberanie na váhe, zníženú produkciu mlieka a vajec. Pod vplyvom vysokých teplôt zoslabne organizmus zvierat, čím sa zníži jeho prirodzená odolnosť a potom sa stane obeťou zárodkov zapríčiňujúcich rôzne choroby. Tak napríklad červienka ošípaných je často vyvolaná veľkými horúčavami. Veľmi vysoké teploty môžu u dobytka zapríčiniť úpal, slnečný úpal a popáleniny rôzneho stupňa. Vysoké teploty u domácich zvierat spôsobujú hlavne tri skupiny porúch: – znižujú apetít, priberanie na váhe, produkciu mlieka a vajec, – zoslabujú organizmus zvierat a umožňujú vznik niektorých chorôb, – zapríčiňujú úpal, slnečný úpal a popáleniny. Na vysoké teploty sú zvlášť citlivé ošípané, pretože sa nemôžu potiť, ako i preto, že v podkoží majú značné množstvo tukov. Z týchto dôvodov počas veľkých horúčav ošípané majú veľké ťažkosti s regulovaním telesnej teploty. Aby sa ako-tak prechladili, vyhľadávajú vlhké miesta a vodu. Tiež líhajú do válova s pitnou vodou, pričom zašpinia vodu, preto sa do nej dostane veľké množstvo rôznych mikroorganizmov. Keď sa napijú takejto vody, môžu dostať hnačku a iné poruchy zdravia. Aby sa tomuto vyhlo, ošípaným treba znemožniť špinenie vody vo válove. Škodlivému vplyvu vysokých teplôt sú zvlášť vystavené ošípané v betónových chlievoch. Aby sa čiastočne znížila teplota, treba v chlieve zvýšiť prúdenie vzduchu. To sa dosahuje otváraním všetkých okien a dverí, ako i robením dodatočných otvorov na povale a streche. Vysoká teplota v betónovom chlieve sa najúčinnejšie znižuje polievaním podlahy. Pri odparovaní vody zo vzduchu sa odoberá teplota, a tak sa čiastočne rozchladí. Pri polievaní chlieva musí sa dávať pozor, aby voda nebola veľmi studená, lebo kŕmniky môžu prechladnúť, pretože si hneď líhajú na polievané miesta. Aby v chlieve bolo nadostač tieňa, potrebné je v jeho blízkosti zasadiť košaté stromy (orechy, moruše a pod.). Hovädziemu dobytku tiež škodia vysoké teploty. Dlhé pôsobenie vysokých teplôt môže zaviniť neprežúvanie, zdutie, hnačku a iné poruchy zdravia. Pretože hovädziemu dobytku najlepšie vyhovuje teplota pohybujúca sa od 10 – 15 °C, v prípade, že teplota okolia stúpne nad 20 °C, dobytok má veľké problémy s regulovaním telesnej teploty. V takomto prípade apetít klesne, dojenie a priberanie na hmotnosti stagnuje. Už na základe týchto niekoľko poznatkov možno usúdiť, akú veľkú chybu robia tí chovatelia, ktorí počas veľkých horúčav hovädzí dobytok držia v dusných a sparných maštaliach. Pretože väčšina maštalí nemá ventilačné zariadenia, a keďže sa pre nedostatok času podstielka neriadne vymieňa, takéto maštale sú opravdivou mučiarňou pre dobytok. Aby sa tomuto vyhlo, s príchodom prvých teplejších dní hovädzí dobytok treba vyviesť z maštale pod otvorenú šopu. Takto dobytok ľahšie znesie vysoké teploty, bude zdravší a obľahčí sa práca súvisiaca s kŕmením a ošetrovaním dobytka. Tiež treba pripomenúť, že vysokú teplotu veľmi ťažko znášajú i mladé teľatá. Na teplote vyššej od 20 °C niekoľkodňové teliatko veľmi zrýchlene dýcha, potí sa, menej cicia a ak vysoká teplota potrvá dlhšie, dostane zápal pľúc a srdcovú slabosť. Vysoké teploty škodia i hydine. Kurčatá odchovávané na vysokej teplote pomalšie rastú a veľmi rýchle sa začnú zobať.

Sliepkam najlepšie vyhovuje teplota pohybujúca sa od 5 – 15 °C. Vyššie teploty zapríčiňujú nosenie menších vajec s tenšou škrupinou. Na 30 – 33 °C sliepky dýchajú veľmi zrýchlene s otvoreným zobákom. Znáška značne klesne. Ak teplota stúpne na 38 °C a potrvá viac ako 8 hodín, veľký počet nosníc zahynie. Pre tieto príčiny za sparných dní sliepkam sa musí umožniť skrývanie sa do tieňov. Na schladenie sliepok dobre poslúži i tzv. popolenie „kúpajúc” sa v piesku, prachu alebo popole. Sliepky si tak z peria odstraňujú horúci vzduch. Dlhé vystavovanie zvierat vysokej teplote, či už na úpeku alebo v dusnej, prehriatej miestnosti, môže zapríčiniť úpal a slnečný úpal. Slnečný úpal najľahšie a najčastejšie dostanú zvieratá vystavené dlhému pôsobeniu slnečných lúčov počas veľkých horúčav. Pohyb a telesná námaha, ako i vzrušenie, v značnej miere prispievajú k vzniku slnečného úpalu. Pre tieto príčiny ošípané veľmi ľahko dostanú slnečný úpal, ak sa počas veľkých horúčav preháňajú na väčšie vzdialenosti (odpredaj do bitúnku, ku kancovi ap.). Aby sa tomuto vyhlo, vždy, keď teplota stúpne nad 25 °C, ošípané treba transportovať iba v noci alebo včasráno. Slnečný úpal môže dostať i hovädzí dobytok na pastve, ak sa aspoň cez poludnie nemôže uchýliť do tieňa. Podobne i hydina vystavovaná dlhému pôsobeniu priamych slnečných lúčov dostane slnečný úpal. Slnečný úpal sa prejavuje zvýšením telesnej temperatúry až na 42 °C. Dýchanie je veľmi zrýchlené. Postihnuté zviera dýcha cez otvorené ústa. Zvieratá, ktoré sa môžu potiť (kone, hovädzí dobytok) veľmi rýchle sa spotia. Srdcová činnosť je veľmi zrýchlená. Spočiatku je postihnuté zviera veľmi splašené, neskoršie však nastúpi apatickosť. Chôdza je potácavá a ak sa načas neposkytne účinná pomoc, zviera padá na zem a hynie v priebehu niekoľkých hodín. Úpal má podobné príznaky. K nemu prichádza vo veľmi dusnej maštali, v železničnom vozni, kamióne alebo na obyčajnom voze. V dôsledku vysokých teplôt a nedostatočného prúdenia vzduchu v zatvorenom priestore sa náhle zvýši teplota, ktorá spôsobí prehriatie organizmu so všetkými zhubnými následkami. Poskytovanie pomoci pri úpale a slnečnom úpale je zamerané na rozchladzovanie tela, napomáhanie srdcovej činnosti a nahrádzanie tekutiny stratenej potením. Postihnuté zviera treba čím skôr odviesť do tieňa, pokropiť ho vodou, napojiť, dať studený obklad na hlavu a robiť mu prievan mávaním šatkou alebo ventilátorom. V ťažkých prípadoch, keď poskytnutá pomoc neprináša zvieraťu úľavu, musí sa vykonať núdzové zabitie, lebo príde k uhynutiu. V prípade, že na organizmus zvierat pôsobia extrémne vysoké teploty, nastanú popáleniny. Popáleniny najčastejšie nastanú počas požiarov, pôsobením elektrickej energie a hromu. Ošípané sa môžu popáliť i počas výkrmu zabáraným krmivom. Prasatá popáli nízko postavená infračervená lampa. Podľa toho, ako silne pôsobilo teplo na kožu, rozoznávame štyri stupne popálenín. Popáleniny I. stupňa sa prejavujú sčervenením a miernym opuchnutím kože. Pri popáleninách II. stupňa na koži sa tvoria menšie alebo väčšie mechúriky, ktoré po prasknutí zanechávajú červené, mokvajúce, veľmi bolestivé vredy. Popáleniny III. stupňa charakterizuje tvorenie suchých chrást a odumretie kože. Pri popáleninách IV. stupňa koža je úplne zuhoľnatená. Pre popáleniny, ako i opareniny je charakteristická veľká bolestivosť. V prípade, že je popálená 1/3 až 1/2 povrchu tela, veľmi často nastane smrť pre intoxikáciu alebo srdcovú slabosť. •

užitočné

" pripravila mária lučetincová |

Listová výživa zeleniny

elenina patrí medzi plodiny, ktoré si zo všetkých kultúrnych rastlín vyžadujú najnáročnejšiu agrotechniku. Táto skupina má aj najväčšie nároky na spotrebu hlavných živín dodávaných vo forme organických a priemyselných hnojív. Listová či foliárna alebo mimokoreňová výživa sa zakladá na schopnosti rastlín prijímať živiny aj listami. Nemôže však nahradiť výživu koreňmi z pôdy, iba ju dopĺňa. Ani intenzívnym listovým hnojením v štrnásťdňových alebo sedemdňových intervaloch nemôžeme kryť plnú potrebu živín, pretože v listových hnojivách je ich koncentrácia nízka. V optimálnych podmienkach, ak má zelenina dostatok živín, je hnojenie na list neúčinné, vhodná je len na rýchlu nápravu ich nedostatku. Pri takomto spôsobe používame komplexné hnojivo s mikroelementmi, aby sme neporušili pomer živín a zachovali rovnováhu harmonickej výživy. Z makroelementov sa v listovej výžive najviac uplatňuje dusík, predovšetkým jeho močovinová forma. Pri prijímaní fosforu a draslíka nie je úloha listov rovnocenná s koreňmi, pretože listy sú pasívnejšie pri ich odovzdávaní do ostatných orgánov rastliny. Horčík a najmä mikroelementy cez listy prijímajú dobre. Pridaním stimulátora rastu do hnojiva zvýšime prenikanie živín do listov, najmä dusíka. Mimokoreňová výživa listovými hnojivami obsahujúcimi NPK a mikroelementy má priaznivý vplyv na látkovú výmenu v zelenine a na tvorbu úrody. Rastliny prijímajú živiny na líci i rube listov. Celý proces závisí od miery ich zmáčania. Najoptimálnejší čas aplikácie je v podvečer, menej vhodný skoro ráno. Ak už hnojíme na list ráno, najefektívnejším je časový interval od 6. do 10. hodiny, keď väčšinou býva bezvetrie. Listovú výživu aplikujeme

vždy za podmračného počasia. Za slnečného počasia prijme rastlina menej živín a náhle vyschnutie roztoku jej môže spôsobiť popáleniny. Optimálna teplota vzduchu je 20 – 21 °C. Pri teplote pod 15 °C je príjem živín pomalý a nedostatočný, rovnako ako pri teplom slnečnom počasí. Opakovane prihnojujeme každých 7 až 10 dní. Najväčší účinok má mimokoreňová výživa v období rastu a vývinu zeleniny. Postrekujeme však až vtedy, keď sú listy dobre vyvinuté, aby rastlina mohla prijímať živiny čo najväčším povrchom. Platí, že mladé listy majú väčšiu schopnosť prijímať živiny než staré. Mimoriadne účinné je hnojenie na list mikroelementmi. Pri tomto spôsobe je spotreba mikroelementov neporovnateľne nižšia ako pri klasickom hnojení do pôdy a výsledky sú obyčajne lepšie pri listovej aplikácii. Viacnásobné hnojenie na list môže v plnej miere uspokojiť potrebu mikroelementov väčšiny zeleniny. Treba však vedieť, že v listových hnojivách sú mikroelementy viazané prevažne chelátovou väzbou. Keďže je predávkovanie chelátmi pre rastliny toxické, musíme dbať na dodržiavanie predpísanej koncentrácie a počtu zásahov. Tento spôsob výživy rastlín uplatňujeme predovšetkým v špeciálnych podmienkach. Ide o prípady zasolenia pôdy a vysokého obsahu vápnika v pôde, ktoré brzdia príjem celého radu živín, ďalej pri dlhodobom zamokrení po dlhotrvajúcich zrážkach alebo naopak, pri dlhšom období sucha. Pomáha aj pri zlom prezimovaní rastlín a po studenej, vlhkej jari. Listovú výživu aplikujeme aj na rastliny zoslabnuté po napadnutí chorobami a škodcami, alebo na rýchle odstránenie porúch vo výžive, pri chloróze a podobne. Na tento účel používame špeciálne hnojivá alebo výluhy priemyselných hnojív v 0,5 – 2 % koncentrácii.

Čo s ježkovitými korunami

ablone či marhule s ježkovitým vzhľadom koruny nie sú, najmä v osadových záhradách ojedinelé. Ako vznikli? Dobre sformovanej korunke s optimálnym počtom základných konárov pestovateľ neurobil skracovací rez na posilnenie a na vytvorenie ďalšej časti konárov s dlhším a krátkym rodivým obrastom. Ponechané konáre rástli len do výšky a bočný obrast sa tvoril len ojedinele. Po troch až piatich rokoch ovocinár urobil na vysokých stromčekoch vo výške dvoch-troch metrov jednotný rez. V ďalších rokoch vyrástli na konci každého silnejšieho konára ďalšie, ktoré potom každoročne skracoval. Takýto rez spôsobil dáždnikové zahustenie, pod ktorým ostalo riedko rozložené rodivé drevo s veľmi priemernou úrodou. Ako chybu napraviť? Vo výške 120 až 150 centimetrov, podľa výšky kmeňa, znížime pílkou takmer celú korunu a ponecháme len 4 až 5 základných konárov, čo najviac vzdialených od seba. V priemere majú mať asi 5 centimetrov, to znamená, že silnejší môžeme zrezať na

konárový krúžok. Rezné rany, pílkou rozstrapkanú kôru s pletivami, odporúčame zahladiť nožom. Potom rany ošetríme štepárskym voskom alebo stromovým balzamom. Pri marhuliach začneme s týmto úkonom, keď sú pletivá aspoň čiastočne naplnené miazgou. Vtedy je prirodzené hojenie rán rýchlejšie.

" pripravila mária lučetincová | užitočné

Čo so záhradou po krupobití

k vašu záhradu postihne krupobitie, dôležité je najmä nezúfať, hoci pohľad na zničenú úrodu zeleniny a ovocia je bezútešný. Pustite sa do odstraňovania škôd spôsobených týmto ničivým živlom. Väčšie rany na stromoch zatrite štepárskym voskom. Polámané konáre odrežte, pričom nezabudnite prihliadať na tvar koruny. Na rýchlu regeneráciu a spevnenie rastlinných pletív dodajte stromom rýchlo prijateľné živiny, z ktorých najdôležitejší je draslík, a to buď formou zálievky, alebo

lepšie prihnojením na listy. Dôležitý je aj postrek proti hubovým chorobám, ktoré sa po krupobití môžu rozšíriť. Poškodené ovocie treba urýchlene konzumovať alebo spracovať. V budúcom roku sledujte poškodené konáre, aby nemali rakovinu alebo aby ich nenapadla vlnačka krvavá (srb. krvava štitna vaš). Zeleninu prihnojte rýchlo pôsobiacim hnojivom alebo pri väčšom poškodení, ak ešte nie je neskoro, nanovo vysejte alebo vysaďte. Podobne ošetrite aj kvetiny.

Choroby kôstkovín Škvrnitosť listov

Múčnatka

Je to nebezpečná choroba, ktorú spôsobuje huba Clasterosporium carpophilum za chladného a vlhkého počasia. Postihuje teplomilné kôstkoviny – marhule, broskyne, mandle, tiež čerešne a višne, niekedy škodí aj na slivkách. Na hostiteľských rastlinách sa objavujú okrúhle, suché, hnedé až hnedočierne škvrny, ktoré vypadávajú. Na plodoch sa vytvárajú škvrny, ktoré môžu byť aj vyvýšené, a niekedy sa tvoria kvapôčky gleja. Silnejšie napadnuté plody sa znetvoria. Časté sú aj infekcie kôry letorastov sprevádzané glejotokom. Chemicky zasahujeme 3 až 4 týždne po odkvitnutí a v desaťdňových intervaloch ošetrenie opakujeme najmä v oblastiach s väčším množstvom zrážok, prípravkami ako Delan, Dithan a pod.

V niektorých rokoch môžeme na listoch, letorastoch aj na plodoch broskýň vidieť múčnatý povlak, ktorý spôsobuje huba Sphaerotheca pannosa. V polovici leta vznikajú múčnaté povlaky na listoch a letorastoch a na šupke plodov škvrny pokryté podhubím huby. Ten istý druh, ale iná forma múčnatky sa vyskytuje aj na ružiach. Ochranu realizujeme pri prvých príznakoch na citlivých odrodách preventívne od konca mája. Použijeme sírnaté prípravky.

Chrastovitosť broskýň a marhúľ Pôvodcom je huba Venturia carpophila. Najčastejšie sú napadnuté broskyne. Huba postihuje predovšetkým plody v druhej polovici vývinu. Vytvárajú sa na nich spočiatku žltokrémové zatvrdnuté škvrny na šupke, ktoré sa pokrývajú zamatovým, takmer čiernym povlakom. Škvrny sú okrúhle, veľké 2 až 3 mm, často splývajú a vytvárajú rozsiahle chrasty. Môže dochádzať aj k ich prasknutiu. Ochorenie podporuje daždivé leto a rosa.

Monilióza kôstkovín Huba Monilia laxa spôsobuje na plodoch tzv. hnedú hnilobu. Na rozdiel od moniliózy jadrovín môže napadnúť aj kôru letorastov. V priebehu dozrievania plodov buď priamo na strome, ale aj počas skladovania vznikajú hniloby, na ktorých sa vytvárajú vankúšiky krémovej farby. Sú to zhluky výtrusov, ktorými sa monilióza šíri do okolia. Najčastejšie sú napadnuté plody poškodené živočíšnymi škodcami, mechanicky poškodené praskaním, ľadovcom, kolísaním teplôt a pod. Napadnuté zhnité mumifikované plody, ktoré neodstránime zo stromu, zostávajú tam až do jari a sú zdrojom infekcie. Preventívnu ochranu robíme na začiatku a na konci kvitnutia stromov zodpovedajúcimi prípravkami, ktoré nám odporučia odborníci v poľnohospodárskych lekárňach.

Kučeravosť broskýň Je najvážnejším ochorením broskýň. Postihuje predovšetkým listy, ale v rokoch s daždivým jarným počasím sa občas vyskytuje aj infekcia plodov, ktoré sa deformujú a majú červené škvrny. Ochranu uskutočňujeme v období vegetačného pokoja až do nalievania púčikov meďnatými a sírnatými prípravkami a najneskoršie do obdobia rozkvetu organickými fungicídmi.

Šarka sliviek Nebezpečné vírusové ochorenie postihuje aj broskyne. Okrem slivkovín ochorenie bolo zistené aj na višniach a orechu a prenáša sa aj niektorými burinami a okrasnými rastlinami. Prenášačom vírusu je viac druhov vošiek, z ktorých najvýznamnejšia je voška broskyňová... Vírus šarky sliviek nevyvoláva síce hynutie stromov, ale výrazne zhoršuje celkový rast, rodivosť a kvalitu úrody. Plody predčasne odpadávajú, majú zníženú akosť, málo cukrov a kyselín. Príznaky vidieť predovšetkým na plodoch vo forme prstencov. Na listoch sa niekedy vytvárajú belavé prstence, pásikavé kresby alebo žltá žilnatina. Najdôležitejšie ochranné opatrenia spočívajú v dôslednej kontrole rozmnožovacieho materiálu. Kupujeme len výpestky z ovocných škôlok, zabezpečujeme pravidelnú chemickú ochranu proti voškám a v zamorených záhradách sa osvedčujú tolerantné odrody. Chorý strom sa nedá vyliečiť a najlepšie je hneď po zistení napadnutia vykopať ho, aby nebol zdrojom infekcie pre zdravé stromy. • 35

šaláty (2)

" pripravil ján hlaváč |

Zdravé šaláty Obohatené zeleninou z vlastnej úrody jarného, letného a jesenného zberu (Všade tam, kde je odporučená majonéza, môžete použiť kyslú smotanu, všade tam, kde sú odporučené syry, salámy alebo iné mäsité výrobky, môžete použiť opraženú tekvicu, sójový syr, opečené cestoviny, alebo zemiaky, sú zdravšie a obsahujú menej tuku.)

Vajíčkový šalát Potrebujeme: 5 vajec uvarených natvrdo, 100 g varených zemiakov, 75 g sterilizovaných uhoriek, 50 g cibule, 30 g horčice, 100 g majonézy (kyslá smotana), soľ, ocot, čierne mleté korenie. Pracovný postup: Natvrdo uvarené vajcia, uhorky a varené zemiaky nakrájame na kocky, pridáme na jemno nakrájanú cibuľu a premiešame s majonézou, horčicou, octom, soľou a čiernym korením.

Vajíčkový šalát s cesnakom Potrebujeme: 6 vajec natvrdo uvarených, 250 g vareného domáceho údeného mäsa, 100 g majonézy (kyslá lahôdková smotana), 100 g bieleho jogurtu, 2 – 3 mesiačiky cesnaku, 1 lyžička horčice, soľ, čierne mleté korenie, na ozdobu hlávkový šalát, rajčiny a posekanú pažítku. Pracovný postup: Vajcia natvrdo a varené údené mäso nakrájame na kocky, pridáme majonézu (smotanu) rozšľahanú s bielym jogurtom, roztlačeným cesnakom, horčicou, soľou, a čiernym korením, všetko premiešame a dáme vychladiť. Šalát kladieme na listy hlávkového šalátu a prizdobíme plátkami rajčín a potom posypeme nasekanou pažítkou.

Fazuľový šalát s chrenom

Potrebujeme: 5 vajec natvrdo, 70 g diétnej salámy, 70 g sterilizovaného zeleru (lahôdkového – listového zeleru môže byť aj dvojnásobok hmotnosti), 30 g mrkvy, 50 g cibule, 100 g bieleho jogurtu, 50 g majonézy (kyslej smotany), 20 g horčice, ocot, cukor, soľ, čierne mleté korenie. Pracovný postup: Vajcia nakrájame na osem častí, salámu na pásiky, sterilizovaný zeler na kocky, mrkvu nastrúhame nahrubo, cibuľu nakrájame na jemno, sparíme ju horúcou vodou, všetky suroviny spojíme rozšľahaným jogurtom s majonézou a horčicou. Dochutíme cukrom, octom, soľou a čiernym korením.

Potrebujeme: 125 g farebných alebo bielych fazúľ, 100 g tenkých párkov, 75 g sterilizovaného zeleru (vareného stopkového zeleru), 75 g sterilizovanej mrkvy, 50 g cibule, 100 g majonézy (odporúčame nahradiť smotanou), 50 g krémovej smotany, 2 – 3 plné lyžice strúhaného chrenu, soľ, čierne mleté korenie, cukor, ocot. Pracovný postup: Namočenú fazuľu uvaríme do mäkka a necháme vychladnúť (môžeme použiť 300 g sterilizovaných fazúľ), pridáme nakrájané párky na tenké kolieska, sterilizovaný (krátko varený stopkatý zeler) zeler a mrkvu, jemne nakrájanú cibuľu, majonézu, kyslú smotanu, strúhaný chren, soľ, čierne korenie (podľa chuti ocot a cukor), všetko premiešame a vychladíme.

Veľkonočný šalát

Fazuľový šalát s klobásou

Potrebujeme: 5 vajec uvarených natvrdo, 100 g salámy Junior (môže byť i iná diétna saláma), 50 g tvrdého syra, 100 g zelenej papriky, 100 g žltej papriky, 125 g rajčín, 75 g sladkokyslých uhoriek, 50 g cibule, 100 g majonézy (kyslej smotany), 100 g bieleho jogurtu, 1 lyžičku horčice, soľ, čierne mleté korenie. Pracovný postup: Varené vajcia nahrubo posekáme, salámu, syr a papriku nakrájame na pásiky, rajčiny sparíme, olúpeme a nakrájame na kocky, pridáme na kocky nakrájané uhorky, na jemno nakrájanú cibuľu, majonézu, biely jogurt, horčicu, soľ, čierne mleté korenie a všetko zľahka premiešame. Vychladíme a podávame na liste hlávkového šalátu.

Potrebujeme: 300 g varenej fazule (125 g surových), 50 g klobásy, 1 kyslú smotanu, 50 g kyslých uhoriek, 25 g cibule, 25 g kečupu, horčice, ocot, soľ, čierne mleté korenie. Pracovný postup: Dopredu namočenú fazuľu uvaríme vo vode, scedíme a necháme vychladnúť (môžu byť aj sterilizované fazule). Nakrájanú klobásu orestujeme (trochu posmažíme) na panvici. Uhorky nakrájame na pásiky, cibuľu nadrobno. Všetky suroviny premiešame s kečupom, horčicou, octom, čiernym korením a soľou.

Vajíčkový šalát s hubami

Potrebujeme: 200 g farebnej fazule, 100 g bielej fazule, kyslú smotanu, 150 g anglickej slaniny, 5 lyžíc oleja, 1 lyžicu vínneho octu, 5 – 7 mesiačikov cesnaku, soľ, čierne mleté korenie, 1 lyžičku majoránu, 1 lyžičku oregana, 1 lyžičku tymianu, 1 lyžičku rozmarínu. Pracovný postup: Fazuľu prepláchneme a namočíme cez noc do väčšieho množstva vody. Neosolenú varíme asi 2 hodiny, pred varom ju trochu osolíme, scedíme, pridáme orestovanú nakrájanú anglickú slaninu a ešte do teplého základu vmiešame marinádu z oleja, octu, roztlačeného cesnaku so soľou, majoránom, oreganom, tymianom, rozmarínom a čiernym korením. Šalát necháme pri izbovej teplote niekoľko hodín naležať. •

Štefanský šalát (zelerový)

Potrebujeme: 4 vajcia uvarené natvrdo, 200 g nakladaných húb (môžu byť aj čerstvé v slanej vode varené huby), 100 g šunkovej salámy, 100 g vareného (lahôdkového, listového) zeleru, 1 hlávka šalátu, 50 g cibule, 100 g majonézy (kyslej smotany), 50 g bieleho jogurtu, 1 lyžicu horčice, 1 lyžicu octu, soľ, čierne mleté korenie. Pracovný postup: Vajcia natvrdo a nakladané huby nahrubo posekáme, šunkovú salámu, varený zeler a hlávkový šalát nakrájame na pásiky, pridáme na jemno nakrájanú cibuľu, majonézu, biely jogurt, horčicu, ocot, soľ, čierne korenie a všetko premiešame.

Fazuľový šalát s cesnakom

" pripravila mária lučetincová | receptáreň

Grilujeme v prírode Kuracia pečeň so slaninou 400 g kuracej pečene, 0,11 oleja, 1 cibuľu, potlčené čierne korenie, 1 lyžicu majoránu, 200 g údenej slaniny, soľ, 1 červenú papriku, 300 g kukuričiek v sladkokyslom náleve. Pečeň opláchneme studenou vodou a osušíme. Do oleja pridáme najemno postrúhanú cibuľu, korenie, majorán, premiešame, vložíme pečeň a na chladnom mieste necháme niekoľko hodín. Občas premiešame. Pečeň vyberieme z marinády, väčšie kúsky prerežeme a každý zabalíme do tenkého plátku slaniny. Položíme na rozohriaty rošt a grilujeme sedem minút. Kúsky pečene podávame napichnuté na drevené špajdle spolu s nakrájanou paprikou a kukuričkami. Podľa chuti posolíme.

Grilované kuracie stehná 600 g kuracích stehien, 0,11 oleja, soľ, mleté biele korenie, čerstvý rozmarín, 100 g tvrdého syra. Stehná vykostíme, vložíme do oleja rozmiešaného so soľou, korením a posekaným rozmarínom, premiešame a na niekoľko hodín dáme na chladné miesto. Stehná rozložíme na rozohriaty rošt kožou hore a grilujeme dočervena. Potom otočíme, potrieme zvyšnou marinádou a ešte niekoľko minút grilujeme. Nakoniec posypeme postrúhaným syrom a ešte krátko grilujeme. Podávame s čerstvou zeleninou.

Maďarské klobásové ražniči 400 g mäkkej klobásy, 1 červenú a 1 žltú papriku, 2 kyslé jablká, 150 g šampiňónov. Marináda: 0,2 l slnečnicového oleja, citrónová šťava, 1 lyžica mletej červenej papriky, mleté čierne korenie, 1 strúčik cesnaku. Klobásu nakrájame na kúsky dlhé 5 cm a kraje narežeme do kríža. Papriku očistíme a nakrájame na kúsky veľké ako klobásy. Jablká umyjeme, zbavíme jadrovníkov a nakrájame na plátky. Šampiňóny očistíme a necháme celé. Všetky suroviny vložíme do marinády a na niekoľko hodín dáme na chladné miesto. Na kovové ihly striedavo napichujeme klobásu, jablko, papriku a šampiňón. Na rozohriatom grile grilujeme 5 minút z každej strany. Počas grilovania potierame zvyšnou marinádou. Marináda: Olej rozšľaháme s citrónovou šťavou, mletou paprikou, korením a pretlačeným cesnakom.

Pstruh s bylinkovým maslom 4 pstruhy, 1 citrón, soľ, mleté čierne korenie, 200 g údenej slaniny. Bylinkové maslo: 125 g masla, 1 cibuľu, 1 strúčik cesnaku, čerstvú bazalku, rozmarín, estragón, petržlenovú vňať, kôpor, soľ. Očistené pstruhy pokvapkáme citrónovou šťavou a na chladnom mieste necháme pätnásť minút. Posolíme, okoreníme, do brušnej dutiny vložíme tri plátky stuhnutého bylinkového masla, obalíme plátkami slaniny a na rozohriatom rošte grilujeme z každej strany po sedem minút. Podávame obložené plátkom citróna a bylinkového masla. Bylinkové maslo: Maslo vymiešame dopenista, pridáme najemno postrúhanú cibuľu, pretlačený cesnak, posekané bylinky, soľ a premiešame. Na chladnom mieste necháme stuhnúť. •

Rady do kuchyne – – Doma pečený bochník chleba bude mať zaručene pekný lesklý povrch, keď ho bezprostredne po upečení potrieme studenou vodou. – Zvyknú sa vám kysnuté buchty po upečení trhať? Vypnite rúru, keď majú buchtičky na povrchu zlatú farbu, ale plech v nej nechajte ešte 5 minút. – Ovocie pri rozmrazovaní púšťa vodu a len ťažko možno jednotlivé kúsky od seba oddeliť. Vložte zmrazenú hrudku do mikroténového vrecka a ponorte do teplej vody. – Fašírky môžete pripraviť aj zo šošovice. Uvarte ju do mäkka a prepasírujte. Pridajte krupicu, vajce a opraženú cibuľu. Zmes okoreňte, vytvarujte fašírky, obaľte v strúhanke a vyprážajte. – Z koreňovej zeleniny ako mrkva, kaleráb či reďkovka odtrhnite listy hneď, nie až pri čistení, pretože odoberajú koreňom vlhkosť, čo spôsobuje ich starnutie a vysychanie. – Horúcu zápražku zalievajte vždy len studenou vodou alebo mliekom, inak zhrudkavie. – Uvarená mrkva obsahuje trikrát viac antioxidantov než surová. Ak varenú mrkvu konzumujete spolu s jedlom obsahujúcim tuk, vaše telo dokáže oveľa efektívnejšie vstrebávať betakarotén. •

" pripravila mária lučetincová | gastro

Čerešňové rezy s mandľami Vydáva: Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci / Riaditeľ SVC: Vladimír Valentík / Šéfredaktor: Ján Hlaváč / Členovia redakcie: Viera Benková, Annamária Boldocká Grbićová, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Alena Kulíková, Michal Gombár, Marína Listmajerová, Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Havranová, Mária Lučetincová, Dipl. vet. Juraj Pálenkáš, Mária Vršková / Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková / Korigovala: Zuzana Sudická / Technická úprava: Ján Hlaváč / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Návrh hlavičky: Martin a Karl Kizúrovci / Manažér reklamno-inzerčného oddelenia & distribúcia: Andrej Meleg, mobtel: 064 4 184 359 / Objednávky na predplatné: e-mail: svcentrum@stcable.rs; Slovenský magazín Rovina, Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tlačí: HL PRINT, Báčsky Petrovec / Periodicita: mesačník / Cena: 100 din / Adresa redakcie: Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tel./fax: (021) 780-159 / www.svcentrum.com / e-mail: svcentrum@ stcable.rs / Číslo účtu v Banca Intesa: 160-931760-45 / Magazín vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika; Pokrajinského sekretariátu pre kultúru Nový Sad, Srbsko, a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad / Nevyužité rukopisy a fotografie sa nevracajú. CIP – Katalogizacija u publikaciji, Narodna biblioteka Srbije, Beograd 323.15 (497.113) ISSN 0354-8929 98 = Rovina COBISS.SR-ID 17620482

8 vajec, 140 g práškového cukru, 140 g nelúpaných mandlí, 3 lyžice strúhanky, tuk a strúhanka na prípravu plechu, 500 g čerešní, cukor na posypanie. Sedem žĺtkov a jedno celé vajce vymiešame s cukrom do penista, pridáme postrúhané mandle, tuhý sneh z bielkov a strúhanku. Polovicu cesta rozotrieme na vymastený a jemnou strúhankou posypaný plech. Čerešne umyjeme, vykôstkujeme, rozložíme ich na cesto a posypeme práškovým cukrom. Na čerešne nalejeme druhú polovicu cesta, opäť naň dáme čerešne, posypeme cukrom a dáme do vyhriatej rúry piecť. Vychladnutý koláč pokrájame na rovnaké kúsky. •

Čerešňový krém 500 ml mlieka, 70 g práškového cukru, 1 vanilkový puding, 2 vajcia, 150 g čerešní, šľahačka na ozdobu. V mlieku rozšľaháme pudingový prášok, cukor a žĺtky a za stáleho miešania varíme, kým puding nezhustne. Dáme ho vychladnúť (občas premiešame). Z bielkov ušľaháme tuhý sneh a spolu s umytými, vykôstkovanými čerešňami ho zľahka vmiešame do pudingu. Dobre vychladený krém plníme do vypláchnutých pohárov, vrch ozdobíme šľahačkou, čerešňami, prípadne aj postrúhanou čokoládou. •

Jemný čerešňový koláč 125 g margarínu, 4 vajcia, štipka soli, 150 g práškového cukru, 200 g polohrubej múky, 2 zarovnané lyžice prášku do pečiva, 2 lyžice mlieka, 500 g čerešní, tuk na vymastenie tortovej formy, vanilínový cukor na posypanie koláča. Margarín, žĺtky, polovicu cukru a štipku soli vymiešame do penista. Potom striedavo vmiešame múku s práškom do pečiva a mlieko. Bielky so zvyškom cukru ušľaháme na sneh a zľahka ho primiešame do cesta. Polovicu cesta rozotrieme na dno pripravenej tortovej formy. Na cesto uložíme vykôstkované čerešne. Na čerešne navrstvíme druhú polovicu cesta. Koláč pečieme asi hodinu v predhriatej rúre. Po upečení ho posypeme vanilínovým cukrom. •

Na titulnej strane: pivnická staršia skupina DFS Ratolesť na tohtoročnej Zlatej bráne v Kysáči. Foto: Michal Ďurovka.

Čerešňové guľky 100 g masla, 200 g práškového cukru, 1 balíček pudingu, 2 lyžice rumu, 2 lyžice mlieka, 1 lyžica kakaa, zavárané čerešne, kokosová múčka. Všetky prísady okrem čerešní spracujeme na hladkú masu. Sformujeme guľky, do každej zatlačíme čerešňu, obalíme ich v kokosovej múčke a poukladáme do košíčkov. •

" & juraj pucovský |

NA 13. DIVADELNÝCH DŇOCH MICHALA BENKU-UČU

V Laliti iba veselohry P

osledné tri júnové nedele v Laliti prebiehali 13. Divadelné dni Michala Benku-Uču. Tentoraz na javisku lalitského Domu kultúry vystúpilo šesť súborov. Jedno predstavenie bolo pre deti a mládež, ostatných päť pre dospelých, a čo je najzaujímavejšie, všetko komédie.

Laliťania sa znova páčili domácemu obecenstvu

v našej spoločnosti, akými sú: štrajk učiteľov, masový odchod mladých ľudí do zahraničia, získavanie falošných diplomov... Dominantnou témou hry je predsa kríza stredných rokov, najmä u mužov päťdesiatnikov, ktorí sa ešte stále snažia páčiť mladým dievčatám. Do tretice vystúpili ochotníci Rusínskeho národného teátra Petra Rizniča Ďaďu z R. Kerestúra v koprodukcii s KUS Žatva z Kucury. V rusínčine zahrali komédiu Jána Lazoríka Bereme sa, tak nám aj treba! Toto predstavenie je venované režisérovi Silvesterovi Dorokházimu, ktorý sa nedočkal premiéry, lebo sa presťahoval do večnosti. Jeho robotu dokončil Vladimír Naď Ačim. Dej veselohry stvárňuje zvyk, keď otec s mladoženíchom a kmotrom odchádzajú k svatovcom na dohovor o vydaji už dobre viditeľne tehotnej dievčiny... Obecenstvo najviac rozosmiali známi herci ÖÖ

Pivničania oduševnili hostí v Benkovej krčme: Kristína Šusterová, Jaroslav Šimon a Marína Čásarová (zľava)

Otvárací termín 14. júna 2015 podvečer patril Detskej divadelnej scéne Ochotníckeho divadla KIS Kysáč. Mladí Kysáčania zahrali predstavenie Zázračná kniha. Autorkou textu a režisérkou je mladá študentka réžie a dramaturgie na Slovensku Svetlana Gašková. Herci v tejto hre divákovi odkazujú, že sa netreba vysmievať druhému, nepekne sa správať, čo je dnes častým javom medzi mládežou, ale radšej človekovi pomôcť a uctiť si ho. Plne sa im to vydarilo. Javisko po deťoch obsadili herci OD KIS Kysáč, ktorí vynikajúco zahrali veselohru Jána Chalupku Sladká päťdesiatka. Autor scenára a skúsený režisér Ján Privizer dal hercom za úlohu predstaviť javy

Zápletky kysáčskej Sladkej päťdesiatky poriadne rozosmiali aj lalitské obecenstvo

" & juraj pucovský

| Traja umelci sa veľmi rozčarovali, keď zbadali, že Našu (prvá zľava) stará mama vydala za bohatého pána...

menom Naša, do ktorej sú potajomky aj zamilovaní, ale zažijú veľké sklamanie, keď toto mladé dievča stará mama vydá práve za bohatého pána, majiteľa bytu, v ktorom umelci žijú. Režisér OD Janka Čemana z Pivnice Ján Kmeťko odviedol svojich hercov do Benkovej krčmy, aby zahrali komédiu Dokonalá analýza v podaní papagája, autora Tennessee Wiliamsa. Tak sa divadlo do tohto priestoru, kde sa do roku 1962 hrávali

ÖÖ Emil Ňarady, Mihajlo Varga, Janko Lender a páčili sa aj kucurské dievčatá ako družice. V nedeľu 21. júna 2015 do Lalite zavítali členovia divadelnej sekcie Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu. Predstavili sa veselohrou Naša, autora Vladimíra Hurbana Vladimírova, v réžii Rastislava Zorňana. Je zaujímavé, že sú všetci herci a režisér pôvodom Laliťania (Svetluša Zorňanová, Bojan Brnadić, Samo Valent), pričom Nataša – Naša (hrá ju Anna Zorňanová), má lalitsko-pivnické korene. Dej sa odohráva v byte, v ktorom žijú maliarka, spisovateľ a herec. Inšpiráciu pre svoju tvorbu čerpajú v práčke bielizne

Rusínski svatovci sa dlho jednali o výbave, kým nepožehnali sňatok svojich detí

Kysáčske deti nám odkázali, že si ľudí treba uctievať a pomáhať im

takmer všetky predstavenia v Laliti, prinavrátilo po viac ako polstoročí. Dve priateľky, Flora a Bessie, si po vypitom poháriku-dvoch jedna druhej povedali všetko, čo roky v sebe potláčali a diváci mali z toho krásny pôžitok. V tretiu nedeľu, 28. júna 2015, tohtoročné 13. DMBU uzavreli domáci Laliťania veselohrou Jána Hrubíka Byko sa pustil, ktorú režírovala Marína Párnická. Je to obraz z nášho reálneho života, kde sú časté nedorozumenia troch generácií jednej rodiny, ktorá žije pod jednou strechou. Zaváňa to rozkladom spoločnosti v krajine, ktorá čoskoro zažije bombardovanie silami NATO aliancie. •