Rovina 2015 07 08 by Slovenské vydavateľské centrum

SLOVENSKÝ MAGAZÍN

Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec e-mail: msbp@neobee.net

Bul. M. Pupina 1/IV 21000 Nový Sad Tel./fax: +381 21 422 989 e-mail: office@rada.org.rs www.rada.org.rs

Autoservis Triaška Ján Triaška · podnikateľ Báčsky Petrovec 021/780-382

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

číslo 7 – 8, 2015 ročník 22 cena 100 din

last minute

" & svetluša hlaváčová |

Z MANDARÍNKOVÉHO DOMČEKA V DOBRÝCH VODÁCH

Zátišie pri palme a lastovičky

Päťdesiat odtieňov modrej

ž sa začali presýpať aj tie posledné hodiny na pracovisku, a môj kufor ešte zíval prázdnotou. Tak býva, keď si človek do poslednej chvíle po chronickom ruchu nedokáže uvedomiť, že mu už len veľmi málo chýba, aby konečne nastal pokoj. Čo aj dočasný. Zamykám firemné dvere a v myšlienkach sa ešte vždy vraciam k počítaču. Na desktope nechávam stopy. Relaxujúca fotka z Corniglie ma privíta po návrate svojím rozptyľujúcim záberom. Neuveriteľné: všetko je už pripravené na príchod, ale odísť ešte stále nijako. Žasnem ešte i teraz nad mojím nekonečným odchodom na dovolenku... Konečný pokoj sa ma akosi s obavami dotkol až po nastúpení do autobusu. Predel v podobe nočnej jazdy niekam smerom k lastovičkám a prvý kontakt so svetlom nasledujúceho dňa až pri A la – Palma de Mallorca Skadarskom jazere. Čakalo na mňa mlčky zahalené do svojich bujných listov lekien, ktoré si na tento rok svoju krásu dávno odpracovali. Ako človek ku šťastiu potrebuje málo! Upokojujúci pohľad na jazero priniesol okamžitý pokoj. Čiernohorské ráno napĺňa čerstvými pocitmi. Keď sa slnko rozleje nad morskou hladinou na ďalekom pohyblivom trojuholníčku, hráme sa na chytačky. Raz ho mám po ľavej strane, potom zasa opačne. Zákruty a pohoria sú v tom mojimi prekážkami. Kým takto surfujeme, stále mi unikajú. Postupne sa vzdávam, lebo sa z toho mála zrazu vykľuje ohromné priestranstvo, ktoré už nie je možné podceňovať... More je more! – blesne mi a schválne to nahlas vyslovím, jednak si uvedomujúc realitu a správny tip na dovolenku a jednak vyjadrím poklonu jeho energii, ktorú mi v symbióze so slnkom v nastávajúcom čase pripravia.

Doma, v kovačickej uličke Víta nás milý úsmev priateľky a hostiteľky Zuzky Lenhartovej. Ako balzam po dlhej noci, aj keď previazanej snom. Dolu

briežkom, hore briežkom a sme v kovačickej uličke Dobrých Vod. Idúcky nás zo svojej terasy teplým pohľadom prívetivo sprevádza teta Anna Barcová. Oproti zasa bývajú Labátovci. Aj keby sme to nevedeli, ich modrý domček spolu so zábradlím smelo prezrádza pôvod svojich ma- Zuzana Lenhartová a Alžbeta Petrovičová: kolegiálne, kamarátsky, susedsky jiteľov. Veru toľko a ešte na storako... dobra v tých Dobrých Vodách... A ani sa to poriadne nerozbalíme, už sme pri úhľadnom sivobielom domci Petrovičovcov z Padiny. Bez hľadania akejkoľvek logiky, budí v nás pocit priestrannej lekárne... Ich susedovci Funtíkovci práve odcestovali a v uličke vedľa sú tu na svojom zasa Staropazovčania... Deň čo deň – to nová kapitola. V duchu si opakujem: ako mi dobre v tomto všetkom dobrom... A čo more? To predsa nie je špás. Hneď v prvé doobedie zahnalo únavu – úľavou odmenilo. Silu vzalo, potom ju dalo. Posledný augustový týždeň si ho ešte naplno vychutnávalo veľké množstvo jeho ctiteľov. V tomto dočasnom domove dobra – miesta pre všetkých. V občasných hojdačkách sa hralo či mladé, či staršie, či zdravé, či choršie. Všetci v ňom našli svoju váhu, mieru, svoju hĺbku, koridor. Svoj svet...

Čiernohorsko-dolnozemské príchute Nami to akosi voňalo i v Tropickom bare na konci pláže, ktorý na skalách lemoval záliv. Úspešne tu počas leta pôsobí i ďalšia sympatická Kovačičanka, mladá dievčina Monika Barcová s neuveriteľne trefne zvoleným rámom na okuliare. V jej pracovisku sme často hľadali poludňajšiu skrýšu pod trstinovými slnečníkmi. Dokonca objavili sme ešte jednu dolnozemskú notu: slnečníky s pôvodom z Bieleho Blata. Kedysi dávno, za nášho veľkého spoločného štátu, takýmto detailom by sme sa vôbec nečudovali. Dnes sme ale radi, keď teraz, v tom istom, ďalekom svete, nájdeme akékoľvek súvislosti či styčné body, ktoré nás navzájom zbližujú... (Pokračovanie na s. 39.)

editoriál

| ján hlaváč |

Ak veríš, tak dokážeš hocičo

z obsahu Šatník plný slovenských krojov a obrazov . . . . . . . 4 Jubileá – spomienky na naše korene . . . . . . . . . . . 6 Nech je naša nádrž vždy plná . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Rádio Kysáč polstoročné . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Aj my sme MUDRLANTI... . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 S príchuťou soli, alebo nič! . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Bol manželom, otcom a starým otcom . . . . . . . . . 15 Zveľaďovanie Kysáča . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

– reštaurácia – denné menu – izby – prednášky z gastronómie

Spolok Aroma predsedníčka Jasna Podkonjaková www.nacionalnakuca-aroma.net

SUR

ROVINA Ul. Ruda Hrubíka 9 Báčsky Petrovec Tel.: 021/780-429

Vitajte u nás!

ž starí Rimania pochopili význam tejto výpovede, ktorú napísal Riman anonym a podľa ktorej teda deň treba naplno využiť. Prečo sme práve takto začali?! Nuž na štarte sme nového obdobia – i školského i kalendárneho, a preto vás chceme načas upovedomiť, aby ste sa v ktorejkoľvek oblasti svojho pôsobenia načas mali k činu. September vlastne ani nevyžaruje akúsi silnú symboliku začiatkov, ale poprázdninová fáza je predsa len nejakým koncom, a tak i september berme ako istý začiatok. Naši starí hovorievali, že keď prejdu Slovenské národné slávnosti, letu pomaly odzváňa a nastúpi chladnejšie počasie alebo inak povedané – jeseň. Aspoň si o mesiac dožičíme ešte trochu klamlivého leta, trebárs i toho babieho. Veď nenahneváme sa mu, len nech ho máme čím dlhšie. Koniec je teda dovolenkovaniu, prázdninám. Kto spomínal školu?! Nuž teda využite deň, týždeň, polrok, či nové obdobie pred sebou a vychutnávajte si z plodov práce nečakajúc na zajtra. Veď každý deň v škole zažijete niečo nové, nebudete sa nudiť a k tomu si i rozšírite pohľad na svet a získate nové poznatky. Ak veríte, tak dokážete hocičo. Herakleitos tiež učil svojich žiakov, že sa všetko mení okrem zákonov o zmene. Takisto je známe, že dvakrát nemožno vkročiť do tej istej rieky. Rieka sa predsa mení v každom okamihu, ako i človek, ktorý do nej vkročil. Život je neustálou zmenou a jediné, čo je v ňom isté – je dnešok. Prečo by sme si dnes kazili krásu žitia trápením sa nad problémami, ktoré pribudnú zajtra?! Veď sú predsa zahalené neustálou zmenou a neistotou. Veď budúcnosť s istotou nikto nemôže predvídať... Milí naši, takto sme si to teda vytýčili poučení skúsenosťou filozofov pôsobiacich ešte pred naším letopočtom... A aby sa vám v predsavzatiach naplno darilo, predovšetkým je dôležité, aby ste sa uvoľnili. Predpokladom uvedeného je zdravý život, pokojný sen, hudba i smiech. Tešte sa z hudby, dožičte si dlhý spánok a vnímajte veselú stránku života. Ak si uvedené rady načas uvedomíte, pochopíte, čo znamená šťastie a, jasné, výsledok všetkého – zdravie... V tomto dvojčísle Roviny sme najväčšiu pozornosť venovali Slovenským národným slávnostiam, zaregistrovali sme výstavu v Etnografickom múzeu v Belehrade, ktorú pripravilo Múzeum vojvodinských Slovákov z Báčskeho Petrovca, 270 rokov života Slovákov v Petrovci, oslavy Rádia Kysáč... A už len otočka na začiatok textu: nezabúdajme teda na krásu dneška. Dokážeme všetko, ak, samozrejme, veríme... • 3

" & andrej meleg | V BELEHRADE BOLA VÝSTAVA SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH KROJOV Z BÁČKY A OBRAZOV ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Šatník plný slovenských krojov a obrazov O

d pradávnych čias mal odev nielen praktické využitie, ale ukrýval v sebe aj magické módne tajomstvá spoločnosti. Ľudový kroj má však aj oveľa vyšší cieľ: Pretrvať! Kroj vraj svedčí o kultúre, tradícii a historickom vývoji národa. Ak je to tak, prečo potom nevyrozprávať pekný príbeh o národe, ktorý sa pred 270 rokmi prisťahoval na územie Vojvodiny? Ten príbeh nám rozpovedia kúsky oblečenia, ktoré si ľudia doniesli so sebou z krajiny svojich predkov na Dolnú zem. Originálna idea prezentovať slovenský štýl odievania sa zrodila v hlave Miroslavy Blažićovej, autorky výstavy Slovenský ľudový kroj v Báčke. Výstavu otvorili v Etnografickom múzeu v Belehrade 4. augusta tohto roku. Súčasťou výstavy, ktorú pripravilo Múzeum vojvodinských Slovákov z Báčskeho Petrovca (MVS), bola aj zbierka obrazov prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. V Belehrade sú vystavené časti ľudového odevu, ako sú oplecko, ručník, košeľa s predkom, ružička z Pivnice či rubáš. Priestor dotvorili figuríny oblečené v kompletných krojoch. Návštevník si môže pozrieť sedliacke i panské kroje, a tie, ktoré sa nosili na zábavu a do poľa. Prekrásna je predovšetkým expozícia detských krojov. Naši predkovia mali rôznorodé kroje na každú príležitosť. Niektoré obleky sa nosili pri každodenných prácach, jedinečné sú však práve slávnostné odevy Slovákov z Vojvodiny a detské oblečenie. Obradné odevy sa spájajú s kľúčovými momentmi života dedinského spoločenstva. Do tohto šatníka patril odev ku krstu, konfirmácii, svadbe, pohrebu a smútku. Vernisáž si desiatky návštevníkov budú pamätať aj vďaka priliehavému programu: predstavili sa svetoznáme aradáčske meškárky i fujarista Branislav Kováč zo Starej Pazovy, speváčku Katarínu Mosnákovú-Bagľašovú sprevádzal na harmonike

Miroslava Blažićová, autorka výstavy, a Pavel Čáni, riaditeľ MVS

Ondrej Maglovský. Zaujímavým detailom celého programu bola aj aradáčska obyčaj čepčenia mladej ženy. Program moderoval a prvý sa početnému belehradskému obecenstvu prihovoril riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. Prítomných oboznámil s históriou a prácou múzea. Obrazy Zuzky Medveďovej bližšie ozrejmil výtvarný kritik a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík. V Etnografickom múzeu sú vystavené najznámejšie maliarkine obrazy, ako sú Svadba či Žatva. Slovenský ľudový kroj váženému publiku predstavila a o výstave krojov z Báčky porozprávala Miroslava Blažićová, spolupracovníčka MVS.

Obecenstvo v Etnografickom múzeu

Riaditeľka Etnografického múzea Mirjana Menkovićová s darčekmi od riaditeľa Pavla Čániho

Účastníkov programu, hostí z MVS a ostatných prítomných privítala a spoluprácu vďačne ocenila riaditeľka Etnografického múzea v Belehrade Mirjana Menkovićová, ktorá od riaditeľa múzea Pavla Čániho dostala pekný darček: reprodukciu obrazu Svadba od maliarky Zuzky Medveďovej, reprodukciu obrazu Ľudovíta Štúra a knihu. Dodajme, že výstava bola zrealizovaná za pomoci Ministerstva kultúry Republiky Srbsko. Svoje dojmy z výstavy nám prezradil i jeden z účastníkov vernisáže – Vladimír Valentík: „Bol to vynikajúci utorkový podvečer. Blahoželám Múzeu vojvodinských Slovákov k vysoko profesionálne pripraveným expozíciám a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov k trefne koncipovanému programu vernisáže. Príležitosť predstaviť svoju menšinovú kultúru a tradície v hlavnom meste Srbska sa nenaskytuje často, a preto ju treba plne využiť pre vlastné zviditeľnenie. A v predslávnosťový utorok v renomovanom Etnografickom múzeu v Belehrade sa to v úplnosti podarilo. Škoda, že medzi našimi a belehradskými médiami, ktoré si nedali ujsť historickú udalosť – prvé hosťovanie Múzea vojvodinských Slovákov v Etnografickom múzeu v Belehrade – nebol aj televízny verejný servis Vojvodiny, lebo takéto udalosti sú zriedkavé a podporujú pocit sebaúcty a národnej hrdosti našej čoraz menšej menšiny v Srbsku (napríklad výstava obrazov Zuzky Medveďovej bola v Národnom múzeu pred štrnástimi rokmi). Zabodovali sme však medzi Belehradčanmi, ktorí sa v hojnom počte zúčastnili vernisáže. Neprekážala im ani tropická páľava doliehajúca z rozžeraveného mesta. Etnofolk-performancia čepčenia, aradáčske meškárky, báječný zvuk fujary Branislava Kováča, ktorý prítomní sledovali od údivu s polootvorenými

Katarína Mosnáková-Bagľašová a Ondrej Maglovský počas programu

" & andrej meleg |

ústami, a zázračný spev Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorý nedoliehal na uši, ale priamo do sŕdc obecenstva. Následne naskakovali zimomriavky i napriek takmer neznesiteľnému teplu. Číra exotika a nezopakovateľný zážitok.” Na záver môžeme ešte pripomenúť, že exponáty vystavené v Belehrade sú časťou etnologickej zbierky Múzea vojvodinských Slovákov a Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Výstava je nainštalovaná a širšej verejnosti sprístupnená do 25. augusta 2015. Veľká vďaka patrí organizátorom Čepčenie mladej ženy: tohto podujatia. Len chváKatarína Mosnáková-Bagľašová lu si zaslúži inštitúcia voja Mária Viliačiková vodinských Slovákov, ktorá využila príležitosť predstaviť naše obyčaje a náš život obyvateľom a návštevníkom srbského hlavného mesta. Kiežby sme si všetci, vrátane predstaviteľov lokálnej samosprávy v Báčskom Petrovci a predstaviteľov štátneho média, akým je RTV redakcia v slovenskej reči, uvedomovali, že toto podujatie by si zaslúžilo oveľa väčšiu podporu. Predstaviteľom múzea v Petrovci prajeme ešte veľa podobných výstav. •

Návštevníci obdivovali expozíciu vystavených obrazov a exponátov

Účastníci vernisáže

jubileum | " & mgr. anna dudášová | PETROVEC 1745 – 2015

Jubileá – spomienky na naše korene V

bez svojich národných patrónov, inteligencie, učiteľov a duchovných, Petrovci sa už vlani kde-tu spomínalo, že „na rok (rozumej: a preto uplynulo celých 60 rokov, kým zaznamenali prvé viditeľné v roku 2015) oslavujeme”. V súvislosti s tým sa hneď kuli aj ekonomické, spoločenské a kultúrne úspechy a výsledky. Stavbu plány, ako príchod prvých Slovákov do Petrovca (1745) osláviť po kostola dokončili a vysvätili roku 1823, Združenie remeselníkov zalo270 rokoch. Ale nie všetci boli „za oslavy”. Vraj nárok na „veľké oslavy majú iba okrúhle výročia”, hovorili. Pričom pod tým „okrúhžili roku 1842 a Poľnohospodárske družle” chápali 100, 150, 200, 250 rokov... Keďže sme 250-tku slovenstvo založené roku 1846 bolo druhé vo ského Petrovca roku 1995 oslávili veľkolepo a na úrovni, po oslavách vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. bolo počuť aj ... „no, kto ozaj dožije 300 rokov...”. Roku 1844 Petrovec mal 6 000 obyAle rok 2015 je pre Petrovec predsa len oslavným rokom, i keď vateľov, bohatšiu sedliacku vrstvu a 70 znovu počuť hlasy, „že čím viac osláv, tým menej ulíc preliatych novým remeselníkov organizovaných do svojej asfaltom”. Tak či onak, je to pekne a hádam aj dobre, že sa predsa len organizácie, cechu. Veľká slávnosť bola oslavuje, a ako pozitívum treba brať aj to, že organizátori osláv neprev lete roku 1845, keď Petrovčania zalohliadli krízové roky, v ktorých žijeme, že sa troví s mierou... Osobne žili Nedeľnú školu, v ktorej dospelí nasom tej mienky, že sa sluší aj v tých „nie celkom okrúhlych” výročiach dobúdali vedomosti z poľnohospodárpripomenúť si tú odvahu našich predkov, to ich dobrodružstvo, na stva, matematiky, biológie, včelárstva, ktoré sa podujali, keď sa na jar roku 1745 zo svojej rodnej slovenskej Erb Petrovca – lemeše, hydinárstva a iných oblastí hospodárezeme „hnaní žitia nevôľou” dali na cestu neistôt a prišli sem, na futockosák, lopata... O čom je nia. Škola pracovala v nedeľu, a preto tu reč? Predsa o robote! sa tak volala. V tom roku bola otvorená ké panstvo Mihajla Čarnojevića. Keďže tento zemepán na okolí nemoSlovák sa roboty nikdy hol zohnať nadostač pracovnej sily, poprosil slobodníka Mateja Čániho, aj knižnica ako prvá verejná ustanovinebál, preto sa aj rodom z Málinca na Slovensku, ktorý sa „táral” po Rakúsko-Uhorsku, zeň tohto druhu medzi Slovákmi na onehdy vysťahoval aby mu priviedol poddaných z Hornej zeme (Slovensko). Tento to aj juhu, ktorá sa vydržiavala z darov z rodného Slovenska, z kamenistej zeme, a šiel a členských príspevkov čitateľov. urobil a na jar roku 1745 doviedol prvých slovenských vysťahovalcov ta, kde ho volali drieť na do Báčky, kde im Čarnojević ustúpil časť starej obce Petrovec, v ktorej V lete roku 1866 petrovská mládež úrodnej černozemi... vtedy bývalo 19 srbských rodín. zahrala prvé ochotnícke divadelné Prví slovenskí prisťahovalci pochádzajú z Novohradskej stolice predstavenie Starý kočiš Petra III. Hra oduševnila divákov, a tak sa (jej prevažná časť sa teraz nachádza v Maďarsku), z Hontianskej už v jeseň toho istého roku „dávala” nová hra – Štyri stráže. stolice, ako aj z iných slovenských alebo zmiešaných slovenskoPo vytvorení prvého juhoslovanského štátu, keď sa Slováci -maďarských sídel v Peštianskej stolici. z južných častí Uhorska ocitli v severných častiach Juhoslávie (teda Prvé údaje o počte obyvateľov datujú z roku 1772 z čias tzv. pomimo územia svojej materskej krajiny), zaznamenávajú svoj urýchlený samostatný rozvoj. Roku 1919 zakladajú svoje Slovenzemkovej regulácie Márie Terézie, keď v Petrovci žilo 423 rodín (z toho ské gymnázium, veľa rokov jedinú slovenskú 37 srbských), úhrnne strednú školu mimo územia Slovenska. V tom 2 000 obyvateľov. No istom roku začína s prácou aj tlačiareň, po vydaní jozefínskej v ktorej rok po založení začína vychádzať kráľovskej listiny alebo Národná jednota. Roku 1923 v Petrovci vzniTolerančného patentu ká Slovenský športový klub, od roku 1932 tu roku 1785 došlo k ďalzačína pôsobiť Matica slovenská... Od roku šiemu a intenzívnej1919 sa konajú Slovenské národné slávnosti šiemu prílevu osídpodľa vzoru na martinské slávnosti, ktoré sa lencov, a tým aj Petrovčanom zapáčili, lebo mnohí na ne chok rýchlejšiemu prírastdievali. ku slovenskej časti 270 rokov je v dejinách ľudstva „kvapka obyvateľstva. Noví priv mori”, ale v dejinách jedného národa, sťahovalci prišli z Lipv tomto prípade slovenského, resp. jeho tovskej, Oravskej, Tur„odlomenej vetvy” si pri každom výročí uvečianskej a Zvolenskej domujeme, že sa do toho, pre dejiny skromstolice, čo vidno z ich ného rozpätia rokov, predsa len veľa vmestí. priezvisk, lebo sa časZ programu Petrovec vo svojej jedinečnosti – najmladší Trefné scenáre na osvieženie pamäte to volali podľa mien tanečníci KUS Petrovská družina oblečení po starodávne rodných obcí alebo na javisku petrovského Domu kultúry so svojou choreografkou z 270-ročných dejín Petrovca a Petrovčanov stolíc. Petrovec sa tak pomenované Petrovec vo svojej jedinečnosti Danielou Legíňovou-Sabovou v priebehu 18. a 19. a Ajhľa strom a naše korene v ňom napísali storočia stal najväčšou slovenskou obcou v Báčke a zaujímavé je, že predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a Svetluša Hlavákoncom 19. storočia mal viac obyvateľov ako dnes. čová. Prvý scenár petrovskí matičiari realizovali počas májových V roku príchodu (1745) si slovenskí prisťahovalci v Petrovci zaosláv Dňa Petrovca a časť z neho zreprízovali aj počas otvorenia ložili základnú školu a kúpili aj kostolný zvon, ktorým zvonili iba tohtoročných Slovenských národných slávností spolu so scenárom v noci, lebo evanjelická viera vtedy ešte nemala právo na farára, na Svetluše Hlaváčovej. kostol, ani na zvon. Treba uznať, že autorky a ich spolupracovníci mali šťastnú ruku Zmluvu o osídlení a vzájomných právach a povinnostiach s novým a šikovne oprášili spomienky na našu minulosť, ale neignorovali ani pánom Petrovčania uzavreli 25. mája 1747, čím sa z „večných nevoľprítomnosť a budúcnosť, teda to, „ako sa bude rozrastať a košatieť níkov” stali „zmluvnými” a ich páni už viac nemali právo uberať od nich náš strom”. Čo všetko nevošlo do ich scenárov, po čo všetko prišli, dane mimo zmluvy. Na návrh Rady Miestneho spoločenstva Petrovec čo vyhrabali z dejín... Všetci sme obdivovali. Kopanie kanálov a Besa 25. máj od roku 2002 oslavuje ako Deň Petrovca. – Kto si neváži geja, prvé železné pluhy a „tlačiarky”, železnicu, prvú poštu, zaklaminulosť, nie je hoden budúcnosti! – takto rozmýšľajú Petrovčania. danie spolkov a združení, chmeľové sklady a sušiarne... SprítomniNa dlhej ceste materiálneho a duchovného rozvoja Petrovec spolu li organizovanie cirkevného života, prvých farárov, školy, roztrúsené so svojimi novými obyvateľmi prežil rôzne pokušenia. Slováci, regrupo Petrovci, prvých učiteľov, rok 1862, keď mal Petrovec 7 460 tovaní z najchudobnejších vrstiev nevoľníkov, prišli do týchto končín evanjelických duší a keď sa narodilo 327 detí... Len na porovnanie

" & mgr. anna dudášová | jubileum

– Petrovec mal pri poslednom sčítaní v roku 2011 6 669 obyvateľov ment, nezmazateľnú stopu trvania Petrovca – pamätnicu Petrovec a v tom istom roku sa narodilo 60 detí! 1745 – 1995. Spoločné dielo kolektív autorov v čele so zostavovaPri 270-ročnom výročí si Petrovčania práve vďaka oslavným teľom, nedávno zosnulým Samuelom Boldockým. Kolegyňa Jarmila programom spomenuli aj na voľakedajšiu Nedeľnú školu, na začiatPálenkášová sa v autorskom článku pozastavila nad tým, čo by asi ky knižnice, na prvé divadelné predstavenie, na život spolkov od pán profesor, keby mu to osud bol doprial, pridal k obnovenému toho prvého – Petrovského spevokolu (1891) až po dnešnú Petrovvydaniu pamätnice s dvadsaťročným doplnkom. skú družinu. Autorky scenárov nezabudli ani na Slovenské národné – V mnohom by sme túto monografiu mohli považovať za šlabikár slávnosti, dnes už národný sviatok Slovákov, na gymnázium, výživota Slovákov v Petrovci. Zostavovateľ a autori sa snažili neprestavbu žiackeho domova, na začiatky tlačiarne, na prvé slovenské hliadnuť ani jeden segment tunajšieho života. Patria k nemu dejiny noviny, učebnice, kalendáre, časopisy... Našla si tam miesto aj a ten nevyhnutný národný pohyb, veď čo by bolo, keby k nemu nekonštatácia, že náš Petrovec bol svojho času metropolou vojvodinbolo prišlo? – pýta sa kolegyňa a pokračuje: – Dnes, po dvadsiatich ského chmeliarstva, kde sa chmeľom zásobovali vtedy najznámejrokoch, by si naisto zostavovateľ monografie počínal trochu inak. šie svetové pivovary. Na chmeli Petrovčania zbohatli, o čom svedčí Život veľa toho v tomto našom Petrovci nenechal na pokoji. Uplynu„pozmenená tvár osady” v prvej polovici 20. storočia, keď sa tu lé roky z mapy nášho mesta vymazali mnohé podniky, obdobie tzv. stavali gazdovské domy, poschodové sklady, ktorých vraj v roku transformácie dalo pocítiť, akú má drsnú metlu a ako ňou nemilo1924 už bolo vyše 20, sušiarne chmeľu... Nezabudlo sa ani na kosrdne zametá. Nemáme Kooperatívu, Tatran, Inox, Obnovu, a to, čo nope, ktoré voľakedy našich predkov živili a obliekali, na konopné máme, sa stále nevyrovnáva niekdajšej sile tých podnikov. fabriky, ktoré „aj horeli a martýrom aj život vzali”. Oprašovali sa Nemáme už ani delegačnú sústavu a snemovne v obecnom spomienky aj na na cirok a Proletár (Kooperatívu), najväčšiu fabrizhromaždení, prestali sme trénovať samosprávny socializmus. Teku na výrobu cirokových metiel na Balkáne. Ale tá už žije iba raz je v móde čosi iné. Ale je dobre, že aj o tomto období nášho v spomienkach. „Zjedla” ju novodobá transformácia, ako aj väčšinu života sa v monografii píše. Nech aj budúce generácie vedia a vidia, tunajších firiem, v ktorých si tí, čo nesedliačili, zarábali na chlieb... čím všetkým ich predkovia prechádzali, čo v konečnom nie je na V roku jubilejnom si Petrovčania spomehanbu. Nikomu. Aj nuli aj na zakladanie svojej Matice (1932), na povedľa oblasti dujej pôsobenie, na to, ako bola jej činnosť chovnej kultúry zmeny neprešli tak, aby dvakrát prerušovaná (1941 a 1948), v roku sa o ňu nešuchli. 1990 znovu obnovená a po dvoch rokoch boli Lenže pozor, za všetobnovené aj Slovenské národné slávnosti. kým je človek! Keď Oslavný rok bol vhodný aj na sprítomnenie takto hovoríme, máslobodárskych tradícií Petrovca a Petrovčame pred očami náš nov, založenie XIV. VÚSB, vojnové obete... svojpomocne vystaPozornosť sa venovala aj povojnovému kovaný Dom kultúry, munálnemu a hospodárskemu rastu Petrovktorý dnes už nepatrí ca, početným novým inštitúciám. Petrovcu. TransformoAle 270-ročné dejiny slovenského Petrovca val sa na Slovenské tunajšiemu obyvateľstvu nepripomenuli iba vojvodinské divadlo spomenuté dva scenáre a programy, na ktoSlováci ako repa – členovia dychového orchestra SEAVC a štátna inštitúcia sa rých boli realizované. Boli tu aj osobitné v Petrovci si dali ušiť slovenské košele, ako sa to na Slovákov o tento majetok stará programy, ktoré veľmi dobre zapadli do roku v ich národný sviatok, a v roku jubilejnom, aj patrí tak, že mnohým pri jubilejného. Matica slovenská v Srbsku počas pohľade naň sťahuje pri srdci. Žiaľ, neodišiel Petrovčanom iba Dom tohtoročných Slávností návštevníkom sprostredkovala zaujímavú kultúry, lebo aj Galéria Zuzky Medveďovej a najstarší dom sa ubeputovnú výstavu Biblia na cestách, vzácnu a rôznorodú zbierku rozrajú tou istou cestou, so slovenským prívlastkom. A nemalo by to ličných vydaní Biblie. Lektor výstavy Milan Šurman prítomných upotak byť, lebo keby Zuzka Medveďová chcela svoju pozostalosť vezornil na exempláre z rokov, keď sa Slováci sťahovali do Petrovca novať všetkým vojvodinským Slovákom, tak by to hádam urobila. a keď si do batoha pribalili aj Spevník a Bibliu... Petrovské spolkárky Ibaže ona to nechcela, lebo všetky svoje diela táto naša prvá akasamostatne „velebili” konope, ako povedali – „perlu medzi tunajšími demická maliarka – žena venovala svojim Petrovčanom! Najstarší priemyselnými rastlinami”. To „ženské” znázornenie pestovania dom, na šťastie, nikto z Ulice Braňa Mokića nikam neodtiahne, ale a dorábania konopí, tie „mladé, dopestované konope z Výskumnej” čo z toho, keď sa o ten dom nestará tak, ako by sa malo. Je priam na ich dvore, vôňa tých konopí, plátenná výbava mladej nevesty neuveriteľné, že tí, ktorí by to mohli spraviť jedným ťahom pera, uložená v starodávnej láde, aj to urobilo veľký rozruch v Petrovci nechcú pripustiť, žeby sa o najstarší dom starali členky SPŽ, i keď a mimoriadne dobre zapadlo do roku jubilejného. Týždne potom sa sa tej práce už dávnejšie domáhajú. rozprávalo o tom. – Spomínaš si, ako sme chodili do bare? Ako sme Vraj ony by to neurobili profesionálne. Teraz je na scéne rýdza mlátili konope, ako sme ich česali, ako sa priadli, tkalo, plátno bielilo, ako sme ho polievali a dbali, aby ho husi neo... O tomto sa rozpráva- profesionalita! Stále ešte nie je tu uvedené všetko, čo sme mali a už nemáme: lo v nedeľu v petrovských radách. Istý Petrovčan, ktorý dlho rokov do zoznamu patrí niekdajší Obecný súd, v ktorom sa pred dvadsiažije v Austrálii, z tých sviežich konopí, tzv. „semeňačov” z Výskumnej timi rokmi ešte vo veľkom riešili spory a nezhody a v ktorom javory pár listov zmrvil v dlani a každému vôkol seba dal privoňať „tú neprerastali múrik. Na výdychu bola aj tlačiareň, našťastie tú zavôňu”... Pritom mal slzy v očiach... – Ovoňajte, pravé, pravučičké chránila ustanovizeň Hlas ľudu, ktorá tu dnes tlačí aj svoj rovnokonope!, – hovoril. A ľudia zbystrili pozornosť. – Je! Je, konope! menný týždenník. Ale v tej voľakedajšej tlačiarni robotníci pracovBože, ako dávno som nezavoňal tú vôňu! – hovoril každý, kto ovoňal. nými akciami, dobrovoľne, udržiavali poriadok nielen za bránou Skrátka – ľudia boli „na tenko” pri spomínaní na minulosť. A ako by tohto podniku, ale aj pred ňou... aj neboli! Minulosť človeka zahrňuje aj jeho mladosť, radostné chvíle, Máme na mysli ešte veľa toho, čo bolo a už nie je, ibaže ten život priadky, Lesík, trombetášov, močidlá, ľudskú vravu, život, ktorý sme prežili... Aj preto treba oslavovať výročia a nielen tie „okrúhle”. Výroakoby nasadil piatu rýchlosť a núti sústrediť sa aj na iné témy. čia sú stopy po nás a po našich predkoch, je to nielen naša, ale aj Uteká kamsi do neznáma a my s ním. Výhovorka? Možno. No len mladosť tých pred nami... Kto tvrdí, že „jubileá sú iba trova”? Sú aj prednedávnom sme boli malí a, hľa, na čo sme vyšli dnes? Že na trova, ale aj oveľa, oveľa viac... čo? Zostarli sme. Nuž aj preto, aby sa vedelo, čo sme tu robili alebo Ináč do osláv 270. výročia príchodu Slovákov do Petrovca sa nerobili, bolo by treba písať. Veľa písať. Oveľa viac, ako sa vmestí zaradili aj Petrovské noviny, ktoré Miestne spoločenstvo Petrovec do týchto riadkov. Či druhý diel monografie o Petrovci? – pýta sa na vydáva od marca roku 2003. Nielen tak, že písali o programovej záver svojho príspevku v Petrovských novinách autorka Jarmila náplni roka, ale aj samy oprášili spomienku na jeden dôležitý dokuPálenkášová. A sama si hneď aj odpovedá: – Prečo nie? •

SNS 2015 |" svetluša hlaváčová / ján hlaváč | NIEKTORÉ POSLÁVNOSŤOVÉ POHĽADY

Nech je naša nádrž vždy plná Ž

stretnutí počas troch slávnosťových dní?! Niektoré z nich sa nám z pamäte vynorili už dávno po Slávnostiach. A nech! Aspoň nádrž doplnili čerstvou iskrou. Mnohí z hostiteľov a organizátorov sa po Slávnostiach pýtali, či ukázali to najkrajšie, čo majú, môžu a dokážu?! Bolo predsa hodne rozličných vkusov, chutí, kritických pohľadov... (?) Iste... a zasa sme len pri človekovi, našincovi. Veď dávno starší a skúsenejší od nás povedali, že Slávnosti sú predsa o ľuďoch, o ich stretnutiach Vysokí hostia v rámci Otváracieho programu 54. Slovenských národných a predovšetkým slávností o ľudskosti. Keď je „živiteľky”, alebo akú hlbokú máme nádrž... Aj tohtoročné 54. niekto úprimný, dal by i seba saSlovenské národné slávnosti plne možno považovať za zdroj mého. A práve to je to vzácne, takej virtuálnej nádrže. Tento jediný oficiálny sviatok nášho čoho dnes na svete, žiaľ, nie je A zhmotnený dar spoločenstva v Srbsku je magnetom pre Slovákov z takmer veľmi mnoho, ale z druhej strany, do vienka Petrovčanom – dielo rúk umelca práve naopak, počas Slávností celého sveta... z pravlasti: Matej Čáni. Každé Slávnosti prinášajú svoje špecifiká. Tohtoročné od- ho tu bolo hodne. Netreba mať Stačí už len: Živio! zneli v duchu príchodu Slovákov do Petrovca pred 270 rokmi. obavy, ľudia to dokážu pocítiť A Ľudovít Štúr? Tento kodifikátor spisovnej slovenčiny sa naro- a oceniť... dil až o niekoľko generácií po usadení našich predkov v južnom Tak sa teda v tej umelo vytvorenej, ale živej rieke, ktorá od Uhorsku. Je preto obdivuhodné pozorovať vzájomnú súvislosť piatka, 7. augusta 2015 tiahla Petrovcom od areálov Vrbary uvedených jubileí z hľadiska udržateľnosti nášho spoločenstva niekam do stratena až po ich tretí deň (či aj tu do stratena?), až do dnešných dní. Aj napriek hrozbám bieleho moru, asimilá- našlo široké spektrum generácií, profilov, záujmov... Každý cie, migrácií, či obsahu iných cudzích slov, ktoré nám doba z nich si vyskladal slávnosťovú mozaiku podľa vlastného modevnucuje, predsa sme ešte stále vždyzeleným fenoménom, ktorý je tu iba na nás šitý akoby na mieru. Teda aj napriek všetkým tým javom ešte stále na mnohých našich školách, javiskách, úradoch alebo v médiách počuť slovenskú reč. Samozrejme, netreba idealizovať, každá minca má predsa i tú druhú stranu. Veď práve preto je dôležité, aby sme seba stotožňovali s fenoménom, ktorým sme takto zadefinovaní a vďaka ktorému tu ako takí teda existujeme, sme... Čím všetkým preto Slávnosti pre nás sú? Čím sa to každoročne snažia robiť nás (možno) ešte lepšími, než sme? Sme to najsamprv my sami. Naše stretnutia so stiskom pravice priateľov – blízkych, ďalekých, oficiálnych, ale aj tých novoAktéri časti galaprogramu Ajhľa, strom... vzniknutých. A koľko len bolo takých e nie sme iba chlebom živí, často dokazujú naše spomienky. Z nich tiež dokážeme čerpať silu – niekto mesiac, niekto aj dlhšie, to už podľa toho, ako hlboko sa nám vrezali tieto naše

"svetluša hlaváčová / ján hlaváč | SNS 2015

Hostitelia Petrovčania

Tradične vynikajúci tanečníci Hložančania

Z otvorenia putovnej výstavy Biblia na cestách v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka

Po organovom koncerte v chráme Božom MgA. Vladimírovi Kopáčikovi zablahoželal petrovský farár Vladislav Ivičiak

Ani Dobanovčanom sa do Petrovca neťažilo

Vzácni hostia či skôr priatelia zo Slovenska vo svojej prezentácii na jarmoku umenia

lu. Niekto sa rozhodol skúmať slovenský vojvodinský naturel s cieľom trvale ho zachytiť, prekvapiť publikáciou, niekto iba ochutnať oškvarky, klobásku, alebo zaklopať na dvere pracovným partnerom... Alebo posedieť pri muzike, zatancovať si, vypočuť organový koncert v kostole, pookriať pri učiteľoch, filatelistoch, novinároch, zašportovať si... Či len tak prejsť sa oblečený v ľudovom kroji, zapózovať si a zvečniť sa a aj tak pookriať a pokropiť nadšenie možno aj slzou. Nech. Veď predsa i to patrí do obsahu nádrže našej slovenskosti a existencie tuná na Dolnej zemi. Na tejto večnej križovatke národov, do otvorenej náruče tohto tak často uboleného, ale ako fénix sa vždy vzkriesujúceho Balkánu... •

Z galaprogramu našich folklórnych súborov a sólistov: do Petrovca na jarmok zavítali i Staropazovčania

jubileum | " & michal ďurovka |

Rádio Kysáč polstoročné B

ývalí a terajší členovia redakcie Rádia Kysáč spolu s poslucháčmi počas celého roka 2015 rôznymi podujatiami a programami oslavujú 50 rokov založenia prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Spomínajú si na časy, keď Kysáčsky rozhlas začal s prácou toho dávneho 1. mája roku 1965 ako Mládežnícka rozhlasová stanica Kysáč, na stredných vlnách 191,7 metra. Povolenie sa dostalo v Belehrade vo Zväzovom sekretariáte dopravy a spojov. Založenie rádia inicoval Ján Lomen, ktorý bol i jeho úradujúcim riaditeľom a organizátorom. Prvým hlavným a zodpovedným redaktorom bol Pavel Grňa, hlásateľom Milan Súdi a technikom Vladimír Kardelis. Prvým predsedom rozhlasovej rady bol Michal Anušiak. Druhým šéfrePavel Grňa daktorom, ktorý túto funkciu vykonával dlhú dobu, bol Michal Naď. Časom prichádzali a odchádzali ďalší redaktori, novinári a hlásatelia: Ján Agársky, Zuzana Madacká, Ružena Švorcová Závišová, Ján Pálik, Anna Červená Privizerová, Andrej Marčok, Anna Medovarská, Michal Vrška, Ondrej Hloška, Michal Ivičiak, Pavel Pálik, Zuzana Filková, Snežana Erdeljanová, Veljko Popović, Vladimír Radojev, Ondrej Pixiades, Zuzana Páliková-Ferková, Elena Naďová-Šranková, Staniša ĐoMilan Súdi kić, Pavel Ivičiak... Technici boli: Vladimír Jambrich, Mária Ďurovková, Pavel Filko, Pavel Čeman, Juraj Madacký, Ondrej Sabadoš... Rozhlas sa najprv nachádzal v Bartošovom dome, potom v Obecnom dome a neskoršie v budove v strede Kysáča vedľa vtedajšej banky. K zlepšeniu technického vybavenia finančne prispeli aj občania Kysáča a Obec Nový Sad, a tak bolo zadovážené kompletné zariadenie. V nahrávacej sieni, neskoršie zbúranej, vznikala plejáda rozhlasových spevá-

Vladimír Jambrich, Ján Lomen a Anna Privizerová, apríl 1971

kov tak kysáčskych, ako aj z iných slovenských osád, ktorých sprevádzal kysáčsky orchester Detvan. V improvizovanom štúdiu, v tzv. dielni, piesne zachované dodnes nahrali: Pavel Pixiades, Michal Madacký, Ján Miháľ, Mária Vršková-Makovníková, Mária Súdiová-Ferková, Pavel Lazár, Ján Macho, Michal Pudelka, Ján Rajčan, Ján Týr, Michal Zolárek, Juraj Kubečka a mnohí iní. Vtedy sa program vysielal aj po uliciach, zvlášť v centre Kysáča a volalo sa to Rozhlas po drôte. V tom období okrem Kysáčanov rozhlas počúvali aj poslucháči v Pivnici, Kulpíne, Selenči, BeMichal Naď geči, vo Futogu, v Šíde, Odžaku, Bijeljine, aj v Rumunsku, v Nadlaku, odkiaľ zasielali listy so želaním vypočuť si obľúbenú pieseň. Prostredníctvom strednovlnovej rádiostanice informačná činnosť sa v Kysáči konala do roku 1980, keď sa pokrajinským Zákonom o rádiodifúzii určilo jestvovanie rádiostaníc iba v rámci jednej alebo viacej obcí. Rádio Kysáč ako informačný prostriedok občanov Kysáča znovu začalo vysielať v rámci Kultúrno-informačného strediska Kysáč 1. októbra 1991, Vladimír Kardelis znovu z iniciatívy Jána Lomena, vtedajšieho riaditeľa KIS Kysáč. Sídlilo najprv v predsieni kinosály a neskoršie v iných miestnostiach KIS. Vysielalo sa na frekvencii UKV 104,8 MHz, v stredu, sobotu a nedeľu. Od leta roku 1994 do leta 1996 sídlilo v miestnostiach vedľa banky, potom sa presťahovalo na poschodie hasičského domu. Slávnostné otvorenie nových priestorov Rádia Kysáč, v podkroví Kultúrno-informačného strediska, so súčasným štúdiom a modernými miestnosťami sa uskutočnilo v piatok 4. novembra 2005, a to vďaka Zhromaždeniu Mesta Nový Sad, ktoré ako zakladateľ aj financovalo informatívnu činnosť Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč. V marci 2008, keď zverejnili Ján a Magdaléna Lomenovci výsledky súbehu,

| ktorý vypísala Republiková rádiodifúzna agentúra, na listine 235 elektronických lokálnych médií, ktorým dali povolenie na vysielanie programu platné osem rokov, bolo aj Rádio Kysáč. Na programe informatívneho, vzdelávacieho a zábavného charakteru od obnovenia činnosti roku 1991 až doteraz sa striedali: Ján Lomen, Pavel Čeman, Zuzana Filková, Ján Pálik, Pavel Pálik, Ján Balca, Vladimír Ondrej Hloška Sabo, Kristína Filková, Michal Ďurovka, Anna Chrťanová-Leskovac, Anna Sláviková-Marčoková, Pavel Kolár, Elena Šranková, Zorica Pavlovová, Vladimír Radojev, Pavel Drieňovský, Monika Závišová, Saňa Šranková, Marína Závišová, Peko Rončević, Irena Miljevićová, Biljana Vukovićová, Michal Francisty, Zuzana Peťkovská, Marína Ďurovková, Ivan Ferko, Elena Bičiarová-Čiefová, Anna Legíňová, Anna Madacká, pani farárka Darina Marčoková, pán farár Ondrej Marčok, pravoslávny kňaz Vinko Stojaković, Dr. Mária Vozárová, farmaceutPavel Čeman ky Anna Bičiarová a Jasmina Miháľová-Pavlovová, Jaroslava Srnková, Miloslava Francistyová, Bojana Savinová, Vesna Milicaiová, Anna Vozárová, Mária Kardelisová-Domoniová, Milina HeverováChrťanová, Michal Vrška, Dana Šuľanová, Marína KoJán Pálik a Ružena Švorcová zová, Slavomír Pixiades, Ivan Domoni, Branislav Balca, Ivan Klinko a iní... Za mix pultom sa striedali technici: Ondrej Sabadoš, Ján Sabadoš, Ján Šranka, Vlasto Ferko, Marína Ferková, Rastislav Chrťan, Branislav Kokavec, Ján Sabadoš ml. V súčasnosti Rádio Kysáč vysiela každodenne od 18.00 do 23.00 hodiny, v nedeľu od 10.00 do 18.00 hodiny, na VKV 103,8 MHz, týždenne produkuje 38 hodín vlastného programu, z toho 33 hodín programu v slovenskej a 5 hodín v srbskej reči. Náplňou denného programu je vysielacia schéma takéhoto obsahu: Oznamy, Správy a Detský blok. Podľa toho, ktorý je deň, striedajú sa vysielania: Nedeľná kronika, Novinky zo športu, Hudobné pozdravy a blahoželania, Nedeľné popoludnie, Odborník Vám radí, Aktuality z Vojvodiny – v spolupráci s lokálnymi rozhlasmi,

" & michal ďurovka | jubileum

ktoré vysielajú po slovensky, vysielanie pre ženy Jednej z Vás, Postoj chvíľa z literatúry, kultúry a umenia, vysielania Folklór zo Slovenska, Hrajú dychovky, Hudba z gramofónu, rubrika o reči a jazyku Slovo o slove, Bontón, Cestujte s nami, Špecialita z nášho receptára, Na želanie poslucháčov, Humor, Zábavný blok a sú tu i kresťanské vysielania Manna, Quo Vadis, Kompas – Biblická panoráma, Pravoslavlje a Boh hovorí aj dnes. Na programe informatívneho, vzdelávacieho a zábavného charakteru poslednú dobu sa angažuMária Ďurovková je redakcia v zložení: riaditeľka KIS Kysáč a hlavná a zodpovedná redaktorka Anna Chrťanová-Leskovac, redaktor denného programu Michal Ďurovka, novinári a moderátori: Elena Čiefová, Elena Šranková, Pavel Pálik, Anna Legíňová, Anna Madacká, ako i páni farári Darina a Ondrej Marčokovci a Vinko Stojaković. Technici sú Ondrej Sabadoš a Ján Sabadoš. Programovú Pavel Filko činnosť podľa projektov financujú Mesto Nový Sad, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, Úrad pre Slo- ÖÖ

Členovia vysielania Z pera mladých literátov

jubileum | " & michal ďurovka ÖÖ vákov žijúcich v zahraničí a Výbor pre informovanie

NRSNM. Kysáčskemu rozhlasu sa dostali aj nasledujúce ocenenia: Cena Miestneho spoločenstva Kysáč za rok 2005, Plaketa Červeného kríža Nového Sadu za výnimočný prínos v uskutočňovaní cieľov a úloh Červeného kríža v roku 2008, Strieborný odznak Červeného kríža Srbska za významné výsledky v realizácii úloh a cieľov Červeného kríža v roku 2013, Cena NRSNM za výnimočný prínos k zachovávaniu, rozvoju Vladimír Sabo a Anna Chrťanová, 1992 a prezentácii ná-

Ondrej Sabadoš, Milina Heverová a Michal Ďurovka, 25. apríla 2004

mená sú nechtiac nespomenuté. Jedni vytrvali desaťročia, iní zasa iba niekoľko týždňov, lebo Rádio Kysáč v podstate vždy zápasilo s finančnými ťažkosťami. Aj toho času všetci

Členovia redakcie, 17. novembra 2014

rodnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v roku 2015 a Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť v MSS v roku 2015. Od 1. mája 1965 až doteraz na príprave a realizácii programu sa podieľalo mnoho spolupracovníkov, redaktorov, novinárov, hlásateľov, lektorov a technikov, ktorých

Redakcia vysielania Quo vadis

tvorcovia a realizátori programu pracujú honorárne, teda iba vďaka neúnavnému zanieteniu najvytrvalejších Rádio Kysáč pretrvávalo, a to vždy s novými dôvodmi na prežitie až dodnes, keď na dvere klope privatizácia a množstvo iných problémov a výziev?!... •

KAMENÁRSKA DIELŇA

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel: 021/780-158, fax: 021/780-772 Členovia redakcie pri udelení Ceny Miestneho spoločenstva Kysáč za rok 2005, 13. mája 2006

www.kamenbartos.co.yu e-mail office@kamenbartos.co.yu

" & anna legíňová | tvorivé dielne

MLADUČKÍ SPISOVATELIA Z KYSÁČA

Aj my sme MUDRLANTI...

Strižkáme, lepíme, vlastnú knihu tvoríme...

Na dvore ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči: všetci účastníci dielne s Monikou

Aký príbeh dám do mojej knižky? – rozmýšľa každý osve, kým Monika vysvetľuje...

očas prázdnin, v júli, na Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči bolo dosť rušno. Monika Necpálová, divadelníčka a herečka zo Slovenska, viedla literárno-dramatické dielne s dvanástimi deťmi rozličného veku. Monika je autorkou projektu Mudrlantky knižky, za ktorým stojí združenie Kultúra na dlani a finančne ho podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Deťom sa v dielni veľmi páčilo, získali mnoho skúsenosti v písaní vlastnej knižky, ako i v herectve. Bavíme sa a učíme... •

Literárna súťaž

Nového života Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisujú súťaž na najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej. Oceňovacia porota vymenovaná Literárnou komisiou Výboru pre kultúru NRSNM udelí jednu prvú (30. 000,00 din), dve druhé (15. 0000,00 din) a tri tretie ceny (5. 000,00 din). Súťaž je anonymná a rukopisy treba zaslať v troch výtlačkoch pod značkou. Rozlúštenie značky, teda meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Literárna súťaž Nového života najneskoršie do 1. novembra 2015. Výsledky súťaže budú zverejnené v Novom živote a slovenských vojvodinských médiách. Odmenené, ale i neodmenené kvalitné texty budú uverejnené v Novom živote. Redakcia Nového života

Ako utvoriť rozprávočku, Amadea? Pýta sa ťa knižka...

portréty | " & annamária boldocká-grbićová | IN MEMORIAM

ŽIADOSŤ K AUTOROM

S príchuťou soli, alebo nič! (28. 7. 1938 – 17. 8. 2015)

šetci chceli byť ako Arsen, jediný sa o to v piesni priznal sky dvojkonfesiBalašević, Čorba, Predin a hádam aj Bregović sa tvárili onálny výrobok, podľa jeho kantautorského archetypu, všetci z ich čiernych Záhreb mu dodal vĺn, rockov a pankov v pokore odkukávali svetonázor uči- gráciu rakuskoteľskej modly. -uhorského štichu Nikdy od nás neodídu tí, čo nás dotvárali a vypĺňali, aby ži- a Dalmácia šírku vot nebol banálne dutý. Arsena mi priniesol roku 1977 okamih a vrtošivosť. „Mám s rádioprijímačom, v ktorom mama pospevuje Vraćam se tu šibenský základ a zrkadlí sa v otcových oporných očiach. Bolo to pre mňa jedno a záhrebskú nadz prvých ubezpečení o láske a o sile poézie. A ona v tomto stavbu.” Keď totiž v 60. rokoch v loDome pre vtáky spievávala. Takéto okamihy trvajú. Biografický dokumentárny film Moj zanat režiséra Mla- kálnom literárnom dena Matičevića – v minulom roku v Belehrade Arsen od- časopise poprosil premiéroval slovami „ak je niečo nedopovedané, prichá- svätých, aby: „učiArsen Dedić dzam dopovedať po domoch”. Juhoslovanský básnik Arsen nili čudo kad ljudi Dedić často „hosťoval” v našom dome. Veľmi priskoro som više nisu za čuda”, zapadol do nemilosti, a odvtedy odzistila, že je vážne odmerane povznesený, verný sebe mietal postavenie, funkcie, vybral si autsajdrovskú pozía cechovským pravidlám, od ktorých neodstúpil ani za cenu ciu – byť vždy oproti, nad, bez manažéra a ako zvykol hladovania, ani za vysoké náhrady. „Aby do piesní preniesol hovoriť, byť stále v civile. Myslievať zakázané myšlienky, črepiny života”. Holdoval pravým ľudským hodnotám, ale i všetko, čo sa zrodí zo samoty a melanchólie, z nevyužitých príležitostí, ciest-neciest, zlých skúsepochybnostiam. Jeho veľkosť je ností, porážok. Ale aj z lásky. Bolo v ňom niečo, v tomto relativizovaní života čo ho oddeľovalo, a zároveň tak veľmi viedlo a seba, v prehodnocovaní hodnôt k nám. – „ja som len možný básnik” – ve„Moj život”, zacitoval raz Feliniho, „sú cirkus del hovoriť autor takých Ne daj se a ženy”. Všetky mali žiadosť ho liečiť – ako dievka Ines, Víno i gitare, S okusom soli! „Ja spievam, aby mi tu nejak pri z jeho kraja, alebo tá za jeden deň. Ines ho vraj vás prešiel čas”... To relativizovanikdy, ani na chvíľu, nezanechala. Za takouto nie autora sa vznáša nad mojím pózou bola ale jediná, ktorú miloval svojím spôperom aj teraz, kým píšem tento sobom a bol jej osobným autorom. Keď sa ho text, s ktorým nikdy celkom nebupýtali, ako sa volá, hovoril: Gabi Novak a Arsen Matija, Gabi a Arsen dem spokojná, ale tak treba mi Dedić... „Jej žánrom bol džez a ja som sa zame(zľava na pravo) povedať, že vždy písal, ako keď sa ral na autorskú skladbu. Keď som mal 23 rokov, rozpráva s čašníkom za šenkom na „fajronte” – poctivo, napísal som jej pieseň Niekto bdie nado mnou a takto zostaintímne a povznesene nad pochybnosťami právd: „Moje lo dodnes. Bolo medzi nami podobností, už aj v intonácii remeslo mi dalo špičku, z ktorej raz spadnem”, bez falošnej hlasu, ktorá je po troške zatemnená, ktorá nesie mieru disskromnosti vedel už na svojom začiatku, kam patrí Arsen krécie, ale aj presvedčivosti.” A Gabi mala recept: „Pamätám Dedić, ktorý do hudby priniesol gramotnosť. K vtedajšiemu sa iba na šťastné dni...” Na obraze presvedčivého (aj) maliaskalnému MY priniesol JA. Svoju optiku. Ironik, keď treba, ra Dedića je namaľovaná za kuchynským drezom, ako ju a treba, aj cynik prvej triedy okrieval inakosťou. Nútil roz- často vídal. mýšľať, učil o dezilúziách, ale i o hojivej radosti z nich, Osobitné miesto v jeho opuse však zaberá takpovediac z melanchólie. Burič a huncút svojskej nonšalancie, ktorý si úžitková hudba, ktorú písal pre divadlo, televíziu a film. Nascénu zdieľal so Sergiom Endrigom, Okudzhavom, a doká- písal vyše 34 skladieb. Za hudbu z filmu Gospoda Glembajezal by aj s Brelom a Aznavourom, Montanom. Moderný vi Antona Vrdoljaka získal Zlatú arénu. Tento film odsledovašansoniér, pesničkár, lo niekoľko generácií gymnazistov v Petrovci na súkromnej skladateľ a spevák, hodine srbčiny – VHS premietaný v našej obývačke. o sebe najradšej hovoSme poctení, že sme žili v jeho dobe, v jeho čase. ril, že je vokálny sólis- A v tomto „nečase” hlavne všetko vyspievané po ňom, zdá ta. 60-ročnú kariéru sa, je fraška. „Čistím svoj život” – povedal v jednej z poodštartoval ako flau- sledných piesní. Ako každý čestný a poctivý ochotník tista v šibenskej dy- umenia, ktorý „dobrotvoril”. V postšlágrovskej postsocialischovke, vedľa otca, tickej exdobe vládne doba irónie, vládne teror ružového, ktorý v nej amatérsky kancerogénnych televízií, sociálnych sietí, pologramothral, odvtedy skončil ných, poloautorov a profitérskej čriedy, a tak na správu takmer dve fakulty o smrti autora mám jedno zvolanie! (nech je v tom zároveň (Hudobnú a absolvo- výzva k začínajúcim autorom): Polopíšuci a polospeváci, val Právnickú) a tak- poloumelci, netvorte! Alebo sa aspoň vyhýbajte amuletu – Kemal Monteno (vľavo), Gabi povediac formoval tri číremu veľkolepému motívu z Glembajovcov s motívom Novak, Stjepan Mihaljinec kariéry (vrátane Mati- Valse triste, ktorý má silu soli. Naše rany zahojí, ale čo a Arsen Dedić, priatelia a častí bude s vašimi?! • spolupracovníci na hudobnej scéne ju Dedića), Dalmatín-

prebrané z internetu | potomkovia slávnych

Bol manželom, otcom a starým otcom Eugen Suchoň bol na dcéru pyšný. Všetci vedia, že je autorom prvej slovenskej národnej opery Krútňava a patrí k najváženejším hudobným skladateľom. Eugen Suchoň mal aj svoje súkromie. Jeho dcéra Danica dodnes žije v rodičovskom dome, kde jej ho každý predmet pripomína. Najmä v obývačke, ktorá je nedotknutá, všetko je tam tak ako pred rokmi. Pri dverách pracovný stôl, pri ňom aktovka a, samozrejme, nechýba klavír – krásne koncertné krídlo Blüthner. Domáca pani dokonca tvrdí, že v izbe dodnes cíti atmosféru spred rokov. „Ako deti sme boli dosť živé, a hoci nás otecko miloval, občas sa stávalo, že musel zasiahnuť. V tvorivom procese však potreboval absolútny pokoj. Vyrušoval ho i pocit, že niekto za dverami stojí a počúva. Už takmer hotové dielo ustavične cibril a zdokonaľoval, často i počas samotného naštudovania. Sedel na skúškach a robil posledné úpravy spoločne s dirigentom. Doktor Ľudovít Rajter by vedel spomínať... Vydala som sa a prišli deti. A opäť sa vynoril problém tichej pracovne. Bývali sme spolu a otecko prišiel o svoj vysnívaný pokoj. To bola vec, ktorá ho prenasledovala už od samej mladosti. Veď napríklad aj Krútňavu komponoval medziiným aj vo františkánskom kláštore, v ktorom mu dal k dispozícii jednu miestnosť jeho známy – domovník. Bolo tam absolútne ticho. V miestnosti sa kúrilo pieckou na drevo a podlaha bola tiež drevená. Samozrejme, že sa jedného dňa piecka prevrátila a podlaha začala horieť.”

Tvrdý chlebík Keď mala Danica štyri roky, začal ju otec zaúčať do tajov klavírnej hry. Neskôr prebrala dozor nad mladou klaviristkou pani profesorka Elanová. „Veľmi som chcela ďalej študovať klavír na konzervatóriu, ale otecko sa s mojou ideou nestotožnil. Napriek naliehaniam profesorky Elanovej neustúpil. A tak som išla na gymnázium, ale pani profesorku som navštevovala ďalej súkromne.

Po maturite som sa dala na štúdium jazykov na Filozofickej fakulte UK, no v treťom ročníku som sa vydala a prišli deti, dvaja chlapci, nuž som školu prerušila.”

Danica Štilichová túžila po kariére klaviristky. Nevyšlo to, ale zastrája sa, že sa k svojmu obľúbenému nástroju vráti.

Ale krv nie je voda a stále ju to ťahalo k hudbe. Veď koncertné sály a divadlá boli odmalička jej druhým domovom. Keď chlapci podrástli, rozhodla sa pre inú formu štúdia hudby – hudobnú vedu. Od skončenia školy, už dvadsaťsedem rokov, pôsobí v Hudobnom múzeu SNM na Bratislavskom hrade. Tu spravuje aj pozostalosť svojho otca. „Otecko mi pri štúdiu, ktoré nebolo pri dvoch malých deťoch jednoduché, veľmi pomáhal. Myslím, že deň mojej promócie bol jedným z jeho najšťastnejších dní. Z detstva si pamätám koncertné sály i hľadiská divadiel. Pri premiére Svätopluka som mala desať rokov. Ako deti sme boli na skúškach, generálke i na premiére. Úprimne nás to bavilo. Tak ako bol otecko prísny na seba, bol aj na druhých – teda aj na nás deti. Každý náš úspech bral ako samozrejmosť. Naša mamička bola prísna, ale mimoriadne praktická žena, ktorá sa vedela dokonale postarať o celý chod domácnosti. Tým odbremenila otca od všetkého preňho nepodstatného a umožnila mu venovať sa naplno nielen tvorbe, ale aj pedagogickej činnosti. Mal svoj pokoj na prácu a k tomu vyžadoval v domácnosti aj presnosť. Napríklad obed musel byť vždy presne o dvanástej na stole. Ako umelec bol veľmi citlivým človekom. Neznášal nezhody, mal rád harmóniu vo všetkom, najmä v medziľudských vzťahoch. To platilo nielen doma, ale aj medzi kolegami a spolupracovníkmi.”

Načo prechádzka?

Manželia Suchoňovci sa nádherne dopĺňali, i keď boli úplne rozdielne povahy

Slávny hudobný skladateľ sa rozhodne nemohol považovať za domáceho majstra. Tak ako neznášal neporiadok v medziľudských vzťahoch, neznášal ho ani doma. Ak bolo treba čo-to opraviť, zavolal radšej odborníkov. „Miloval Malé Karpaty, okolie Pezinka, Modry, Harmónie, Zochovej chaty, ale i Vysoké Tatry. Turistom bol 15

potomkovia slávnych

prebrané z internetu

Majster Suchoň sa svojim vnukom venoval, rád im rozprával príbehy a rozprávky

však skôr spoza okna svojej starej tatry. Bol vášnivým šoférom, vychutnával si krajinu za oknom, a tak sa stávalo, že cesta do Tatier nám niekedy trvala aj tri dni. Prechádzky nemal veľmi v láske, považoval ich za stratu času. Vždy hovorieval, že za ten čas mohol urobiť niečo užitočnejšie. Okrem prechádzok by sa bol rád vzdal aj ovocia a zeleniny. Ale lekár naordinoval vitamíny. Dodnes si pamätám na ten jeho kyslý výraz, keď sa k nemu blížila mamička s tanierom plným ovocia. Bol pôžitkár, vychutnával dobré veci – vynikajúce pezinské vínko, vyprážaný rezeň a najmä sladkosti. Zdravé veci ho akosi neoslovovali. Jedol pomaly a ku všetkému musel byť chlieb. V čase, keď už bol pripútaný na lôžko, ležal v izbe na poschodí. Pri posteli mal malú skrinku s odbornou hudobnou literatúrou, ktorú musel mať vždy poruke. V tom čase mu už lekár neodporúčal sladké a mamička na to prísne dozerala. Po jeho smrti sme v onej skrinke objavili za knihami dômyselne ukryté čokoládky a iné sladkosti.” Kým žila stará mama, otcova mama, ktorú volali ómama, musela byť každú nedeľu pri obede celá rodina spolu. Z troch bratov Suchoňovcov, najmladší Tonko zomrel ešte ako študent na zápal pľúc, ostali dvaja – starší Imrich a mladší Eugen. Ómama, ktorá žila v domácnosti staršieho Imriška v Royko pasáži na Obchodnej ulici, bola autoritou celej rodiny. Vo vážnych veciach vždy rozhodovala ona a synovia ju rešpektovali. Po jej smrti prevzal rituál nedeľňajších obedov Eugen. A Imriško, jeho brat, už ako vdovec nesmel chýbať.

Svadobný dar Možno málokto vie, že sa mladý Pezinčan, skladateľ samouk, venoval v mladosti aj inej múze – maľovaniu. Bratia Suchoňovci vyrastali v tom čase so svojou matkou a starým otcom v dome oproti farskému kostolu v Pezinku, kde pôsobil ich otec ako regenschori. V dome, v ktorom bývali, bola jedna prázdna izba, ktorú Serafína Suchoňová prenajímala, aby si trochu prilepšila. Istý čas sa v tejto izbietke ubytoval aj pezinský rodák maliar Štefan Polkoráb, ktorý sa vrátil zo štúdií v Prahe. Malý 16

Eugen sedával pod stolom a fascinovane pozoroval majstra pri práci. V niektorých biografiách sa dokonca mylne uvádza, že bol jeho žiakom. Maľovanie mu učarilo natoľko, že z jeho mladíckeho ošiaľu vzniklo okolo 35 olejomalieb – krajinky, zátišia, portréty... Keď sa mladý Suchoň ocitol na rázcestí a rozhodoval sa, čomu zasvätí svoju budúcnosť, stál pred dilemou – bude to maliarstvo, hudba či futbal? Suchoň bol totiž aj výborným brankárom futbalového mužstva ŠK Pezinok! Napokon zvíťazila hudba. A predsa vzal štetec do rúk ešte raz v roku 1939, keď so svojou snúbenicou navštívil drážďanskú galériu. Tu sa jej zapáčil obraz starého talianskeho majstra Giorgioneho s názvom Koncert. Kúpil si farebnú reprodukciu obrazu, namaľoval ho a v deň ich svadby ho daroval už svojej manželke ako svadobný dar. Dodnes visí v ich dome na čestnom mieste. Pani Danica nikdy nevnímala otcovu slávu ako poľahčujúcu okolnosť. Len raz sa jej istý pedagóg na vysokej škole opýtal, či je vnučkou majstra Suchoňa. „Mal už štyridsaťdva rokov, keď som sa narodila, ale duchom bol vždy veľmi mladý. Bolo to iné ako dnes. Rodičia boli pre nás vždy autoritou a úcta detí k rodičom bola samozrejmosťou.”

Obálka pre Urbana Spomína, že otec doma vlastne hudbu skoro vôbec nepočúval. Oveľa radšej študoval partitúry. Keď mu už zdravotný stav nedovoľoval zúčastňovať sa na premiérach svojich mladších kolegov, poprosil ich, aby mohol nahliadnuť do partitúr ich diel. „Bol to veľmi dobrý človek. Koľkým v živote pomohol! Nielen duchovne, ale aj hmotne. Kto prišiel, neodišiel naprázdno. Opera Krútňava vznikla na motívy novely Mila Urbana Za vyšným mlynom. Suchoň bol s Milom Urbanom v úzkom priateľskom kontakte, vážil si ho ako vynikajúceho románopisca. Obidve rodiny sa priatelili a často sa navštevovali v Chorvátskom Grobe, kde Urban so svojou rodinou býval. Lenže v štyridsiatom siedmom bol už Milo Urban Prvé dotyky s hudbou v detstve v nemilosti, takže na (E. Suchoň vpravo) premiérovom plagáte Krútňavy v roku 1949 sa jeho meno nesmelo objaviť. A Suchoň mu rok čo rok na Vianoce odnášal obálku so sumou, ktorá Urbanovi ako tvorcovi námetu prináležala.

Novomeský Po triumfálnej premiére Krútňavy 10. 12. 1949 stiahlo divadlo na odporúčanie kultúrnej komisie ÚV KSS

prebrané z internetu | potomkovia slávnych žiadal ma, či by som ho neodviezol. Čo si vtedy dvaja umelci povedali, nevedno. Ale mne vysilený Novomeský potichu zašepkal: Suchoň bol charakter. Bolo to dojímavé a smutné zároveň. Pochopili sme, že Ladislav Novomeský, ktorý bol v roku 1950 na čele komisie ÚV KSS, ktorá Krútňavu odsúdila, nemohol konať ináč, i keď mu možno jeho vnútorné presvedčenie hovorilo čosi iné. Krátko po tejto udalosti Novomeský skonal.”

Aktovka Ako oko v hlave si skladateľ celý život strážil svoju aktovku a nikomu nedovolil, aby do nej nazrel. Po jeho Prvým pôsobiskom Eugena Suchoňa po štúdiách bola tzv. knedlíková akadémia. Pre jej poslucháčky zložil pieseň Aká si mi krásna.

operu z repertoáru. Zástancovia komunistickej ideológie sa nevedeli vyrovnať s kresťanským vyznením diela. Trvali na tom, aby sa dielo režijne prepracovalo a aby sa zmenil sa záver opery. Autor to odmietol. Pomaly sa

V obývacej izbe sa nič nezmenilo, všetko je tak ako kedysi

Reprodukcia obrazu renesančného maliara je dielo Eugena Suchoňa

zmieroval s myšlienkou, že Krútňava zapadne prachom. Až ho v jeden deň vyhľadal dirigent Zdeněk Chalabala s prosbou, či by pristúpil na požadované zmeny. Tak vznikla nová verzia Krútňavy. O udalostiach okolo Krútňavy vie svoje aj manžel pani Danice básnik Peter Štilicha: „Jedného dňa roku 1976 zavolal primár zo štátneho sanatória, že u nich leží básnik Ladislav Novomeský a vyjadril prianie stretnúť sa s majstrom Suchoňom. Po-

smrti si ju nedovolili otvoriť. Až po desiatich rokoch sa manželia Štilichovci rozhodli do nej nazrieť a ostali v nemom úžase: nachádzali sa v nej rôzne rodinné doklady Suchoňovskej rodiny, ale najmä zápisnica zo zasadnutia kultúrnej komisie ÚV KSS z roku 1950 a rukou písané výhrady E. Suchoňa i menoslov aktérov tohto komplotu. Keďže mnohí z nich ešte žili, bol natoľko veľkorysý, že nechcel ublížiť ľuďom, ktorí tak veľmi ublížili jemu. V roku 2008 si celá kultúrna verejnosť pripomenula sté výročie narodenia majstra Suchoňa. Spomienkové podujatia, výstavy a koncerty sa konali takmer vo všetkých mestách na Slovensku, ale aj po celom svete. •

majiteľka MÁRIA ŽIAKOVÁ

SILBAŠ Jána Kollara 13, Báčsky Petrovec

021 / 780-184

www.ddor.rs

021/ 764-560 764-083

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu

ddorns

cirkev (2)

michal gombár /

michal madacký

SLOVENSKÍ PRISŤAHOVALCI POSLOVENČILI, ROZŠÍRILI A ZVEĽADILI OSADU KYSÁČ (1773 – 2015)

Zveľaďovanie Kysáča T

akto Švábmi zhotovené domy vo vtedajšej kysáčskej skutočnosti predstavovali stavebnú novosť. Bola to na diele epochálna, civilizačná stavebná novosť. Už samotné vnútorné usporiadanie obytných domov, k tomu záhradná dekorácia zelene, okrasné kríky, kvetinové hriadky boli ozajstnou novosťou v Kysáči. Keď k tomu všetkému pridáme ten uličný vzhľad domu ozdobený rôznofarebnými betónovými a keramickými kachlicami a dekoračnou stavebnou plastikou, fasády tých domov predstavovali opravdivú rozkoš v porovnaní s dovtedajšou tradičnou výstavbou skromných kysáčskych obytných domov. Čo všetko ako stavebnú novinku ponúkali tieto novostavby? Nuž, eliminovali nabíjanie stien zo zeme, uviedli používanie betónu, cementno-vápenno-pieskovú omietku, zvýšenie podlahy domu od uličnej úrovne o takých 75 cm, potom i celkové zvýšenie domovej kontúry, dom sa už pokrýval výlučne škridlicami – črepom. Okná týchto domov sú nepomerne väčšie a spravidla dvojité, tzv. dvojkrídlové, vchodové dvere v značnej miere zasklené. Kedysi vnútorné práce s drevom konali spravidla tesári... V nových domoch ich už strieda vynikajúca, kvalitná stolárska práca. V konečnej, finalizujúcej práci v použití bola už širšia farebná paleta mastnej, tzv. firnajzovej farby, či už na dverách, oknách, alebo na podlahových dlážkach. Do stavebnej konštrukcie domu pribúda široké podstrešie – gong

Výsledok prestavby kysáčskeho bývania vniesol do dediny humanizáciu nielen v samom bývaní, ale i v bezprostrednom okolí novostavieb. Podnikatelia veľmi úporne presviedčali domácich, že si nielen samotné bývanie, ale i bezprostredné okolie vyžaduje už niečo krajšie a ľudskejšie, ako to vravievali, niečo fajnovejšie... Podľa nich k tomu mali prispieť: okolitá zeleň (tráva, povestný krušpán), kvetinové hriadky, okrasné kríky, vydláždené chodníčky...

Základná škola Ľudovíta Štúra v Kysáči

Dlho sa potom v Kysáči spomínali mená týchto stavebných podnikateľov – Wilhelm Werner (Nová Šova – Ravno Selo), Kristian Mayer a Filip Wagner (Buľkes – Báčsky Maglić) a Henrik Haller (Kir – Zmajevo)... Neskoršie sa do Kysáča prisťahoval aj Nemec Jozef Ples, i dom si tuná postavil... Roku 1925 bol v Kysáči založený remeselnícky spolok. Všetci uvedení podnikatelia Nemci boli členmi spolku. Je pravda, že svojou pracovnou schopnosťou ozdobili Kysáč, ale taktiež je pravda, že z tej práce vyťažili určitý hmotný zisk...

oOo

Dom Poľovníckeho spolku Bažant – v Kysáči

alebo felešov, potom schody, ako prístupný prvok vchodu do stavby. Tradičné domáce otvorené ohnisko vystriedali murované i dymové prípoje, tzv. sáry vedúce k ústrednému komínu hore na povale. Táto novinka potom prispela k afirmácii kominárskeho remesla. Kvôli nočnému zastieraniu okien pribúdajú doštené obločnice či okenice a šalokátre a znútra okien záclony, tzv. firange, okenné garnišle. Podlahy v kuchyni a na podstreší pokrývajú betónové kachlice... Keď sa toto podstrešie ohradilo drevenou a sklenenou konštrukciou, prebralo na seba izoláciu pred krutým mrazom a pred vetriskom, bola tepelnou izoláciou. Táto novostavba obytných domov bola v Kysáči stavebnou revolúciou, ktorá úspešne prebiehala v čase pred veľkou hospodárskou krízou v dvadsiatych rokoch minulého storočia. V tejto vlne dedinskej obytnej prestavby boli všetky starodávne domy v povestnej kysáčskej Širokej ulici vystriedané už týmito novinkami... Vzhľad tejto ulice zdobila stavebná rozkoš nielen v dedinskom, kysáčskom rámci, ale i hodne širšie od dedinského grážu... Potom sa s tou stavebnou praxou pokračovalo aj v susedných uliciach, na Šimandre a v Tretej ulici. V okrajových uliciach v Kysáči, takzvaných pažitiach tieto novostavby už bývali zriedkavejšie...

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia, podmienečne povedané – odohrala sa v Kysáči aj druhá domovo-bytová revolúcia. Uvedieme jej základné charakteristiky. Nové domy sa už mohli stavať len a len z tehál a betónu podľa schválených architektonických nákresov. V tom čase Kysáčania to takto komentovali: „Teraz sa domy môžu stavať len z tvrdého materiálu a podľa plánu.” Do novopostaveného domu pribudli voda, kúpeľňa, kotolňa... Podlaha v izbách bola parketová, z dubových alebo jaseňových doštičiek. Podlaha v kuchyni a v komore čiže špajze bola oblepená farebnými keramickými kachličkami. V časoch, keď sa tá druhá stavebná revolúcia začala, Kysáč nemal centralizovaný vodovod, preto do novostavieb inštalovali automatické vystrojené vodné nádrže – rezervoáre, takzvané hydrofory. Z nich pod tlakom vychádzala voda, ktorá bola rozvádzaná po stavisku, ale i všade tam, kde si to domáci priali. Na znečistenú, odpadovú vodu sa kopali hlboké nádrže, v dedine ich volali septické jamy. Vykurovanie bytov bolo rozličné. Niekde tradičné, teda každá miestnosť mala svoj vykurovací zdroj – pec. Ale vo veľkej miere bolo v budovách inštalované ústredné vykurovanie. Ako palivo sa používali: drevo, uhlie, balíkované rastlinne odpadky, ropové prefabrikáty, tzv. olej na vykurovanie mazut a najnovšie sa používa i plyn... Najväčšou novinkou tejto revolúcie boli poschodové domy alebo priestranné prízemné budovy. Do nových stavísk nielenže pribúdali technické zariadenia, ale i iné

michal gombár /

potrebné vybavenia, či už z keramiky, alebo z kovu. Hotové novostavby boli zariadené novým, súčasným nábytkom, kobercami, dekoračnými záclonami a svetelnými zdrojmi. Klasické uličné ohrady a uličné vchody v minulosti bývali murované z tehál, brány, dverce z drevených dosák, z pletenej drôtovej ohrady... Teraz to vystriedalo kované železo a iné železné prefabrikáty a tu i tam ozdobné drevené dekoračné prvky... Ak kedysi úroveň bývania Kysáčanov výrazne zaostávala za svetovými výdobytkami, ako i bežnou úrovňou bývania, v tejto druhej revolúcii bývania sa už ich úroveň značne priblížila bežným svetovým štandardom. Ale ak predošlú bývaciu prestavbu (1900 – 1925) umožnil peňažný príliv z chmeľu, potom túto najnovšiu bývaciu prestavbu umožnila finančná politika štátu prostredníctvom vyhradených, povinných peňažných fondov, ako i úverovou politikou tak bankových inštitúcií, ako i obchodných podnikov. Uličnú komunálnu výstavbu umožnilo sebazdanenie občanov. Urbanisti sa snažili zachovať staré stavebné dedičstvo Kysáča. V poslednej dobe zavládlo akési živelné stavanie... Miznú navidomoči staršie pekné domy. Nahrádzajú ich poschodové domy s tabuľkou: „Tento dom stráži zúrivé psisko.”

oOo V roku 1925 sa začalo v Kysáči budovať nové sídlisko, takzvaný Nový Kysáč. K tomu prispel prirodzený prírastok obyvateľstva, ale i prisťahovalci z iných prostredí. Územie, na ktorom vyrastalo nové sídlisko, bolo kedysi grófskym pasienkom. Zriadením vlastníckych vzťahov s grófom Rudolfom Chotekom rozbehli sa staviteľské práce... Už skorej vybudovaná železničná trať akosi hatila výstavbu v smere na východ, preto sa sídlisko šírilo smerom na západ. Na neštastie výstavba Nového Kysáča zapadla do vtedy zúriacej svetovej hospodárskej krízy.

michal madacký

cirkev (2)

opačnú stranu ulice z rôznych materiálov, ako sú: pleva, slama, obhryzené kukuričie čiže zetky... Ak kedysi dávno (1773) Mišo Vardžík z Piliša (Peštianska stolica) bol prvým slovenským občanom Starého Kysáča, v Novom Kysáči zase to bol Vardžík, teraz už Jano Vardžík (1926), ktorý si prvý urobil dom na Hlavnej ulici v Novom Kysáči... Divná kysáčska koincidencia... Dnes Nový Kysáč má päť pozdĺžnych a dve priečne ulice. Do roku 1930 v národnostnom ohľade Kostol Pravoslávnej cirkvi v Kysáči bol Nový Kysáč čisto slovenské prostredie. V tom roku niekoľkí kolonisti srbského pôvodu si vybudovali tuná svoje domy a trvale sa osadili. V priebehu druhej svetovej vojny ich okupanti všetkých, ako i tých z Tankosićeva, deportovali za Sávu do Srbska. Po vojne sa všetci prinavrátili do svojich ošarpaných domov... V časoch po druhej svetovej vojne sa v Novom Kysáči mnoho toho zmenilo. Vybudované sú chodníky po uliciach, rozvedený je elektrický prúd, prevažná časť občanov svoje zamestnanie nachádza v mestských službách a v hospodárstve Nového Sadu. Dnes sa už Novokysáčania i bytovým, osobným a i komunálnym štandardom vyrovnali so životnou úrovňou Starokysáčanov. V niečom ich už i prestihli... V roku 1930 sa začína budovať nové sídlisko, ktoré bolo pomenované Tankosićevo. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Nového Kysáča. Do tohto sídliska prišli po prvej svetovej vojne zaslúžilí vojnoví účastníci Srbi z oblastí Hercegoviny, Bosny, Čiernej Hory, Liky... V čase vzniku Tankosićevo administračne prislúchalo osade Stepanovićevo, pokiaľ so všetkými životnými potrebami jeho občania boli viazaní ku Kysáču...

Metodisticko-evanjelická cirkev v Kysáči

To potom vplývalo na bežnú výstavbu. Prejavovalo sa to v preskromnom obytnom pohodlí Novokysáčanov. O nič lepšie to nebolo ani v komunálnej úprave ulíc. V nich nebolo murovaných chodníkov pre chodcov a nebola vykonaná ani nivelizácia ako úprava na odvod atmosferických vôd. Totálna chudoba a životná bieda zhoršovali život tunajších obyvateľov. Iba koncom tridsiatych rokov 20. storočia vtedajší Bánsky úrad z Nového Sadu pridelil tomuto sídlisku peňažnú dotáciu, z ktorej medziiným bol vybudovaný prvý murovaný, uličný chodník šírky 75 cm na Hlavnej ulici, a to iba jednou stranou. V lete Novokysáčanov hrdúsil prach a v daždivých časoch blato a vodné kaluže... Peňažné zárobky Novokysáčania si viac-menej zaisťovali v roľníckych sezónnych prácach, ale – v menšej miere odchádzali na zárobky do zahraničia. Blížiaca sa druhá svetová vojna ich skoro všetkých vrátila s malými úspormi domov. Nový Kysáč mal svoje dedinské rarity... Jedna z nich bola: Novokysáčania v daždivých časoch, mohli prísť do Starého Kysáča za svojou robotou len po prahoch – šliperach povedľa nachodiacej sa železničnej trate. V Hlavnej ulici bolo množstvo provizórnych priechodov na ten jediný v celom Novom Kysáči chodník. Občania z opačnej strany si robili svoj priechod na

KYS – Kysáč – Kultúrne a informačné stredisko

Po druhej svetovej vojne, od roku 1950, Tankosićevo je pripojené Kysáču. Dnes sú už občania Tankosićeva úplne vymiešaní so Slovákmi, žijú bez akýchkoľvek výstredností či už národnostného, alebo náboženského rázu. V sídlisku Tankosićevo Radovan Moštrokol z Cetinja bol prvým, ktorý si vybudoval svoj obytný dom. •

rodokmeň

ján guba |

Milecovci v Pivnici – pivňickí Milčáci P

riezvisko Milec bolo pridelené milej, dobrej osobe, teda miláčikovi. Tak tomu nasvedčuje etymológia – veda, ktorá skúma a vysvetľuje vznik mien a priezvisk. Niet záznamu, odkiaľ sa Milecovci dostali na naše priestory koncom 18. storočia. Podľa Dr. Daniela Dudka, autora knihy Priezviská Slovákov v Juhoslávii – Nový Sad 1999 – priezvisko sa vyskytuje v Palanke, Pivnici a Silbaši. Je pravdepodobné, že ide o tie isté rodiny vzhľadom na to, že sú v blízkosti a v minulosti mali tiež rodinné styky. V matrike narodených SEAVC v Pivnici je zapísaných 122 krstov, čiže narodených. K tomu sú doložené dve osoby – rodiny, ktoré patrili medzi prvoprisťahované. V sledovanej dobe bolo 58 sobášov a 90 pohrebov. Najstarší, prvý záznam je v matrike sobášených, keď si Judita Milecová, dcéra Ondreja a Alžbety (?) a Martin Klúčovský, syn Martina a (?) prisahali vernosť 24. januára 1796. Po smrti manžela Judita sa vydala 27. 1. 1826 za Alexandra Ededyho do Futogu. Michal Milec, otca Ondreja a matky Anny, rod. Pintírovej (1751 – 29. 11. 1791) mal sobáš v Kysáči 11. 11. 1800 s Julianou Papovou, dcérou Štefana a Zuzany. Ďalší záznam je tiež v matrike sobášov. Zuzana Milecová bola najprv manželkou Štefana Selčániho (1767 – 12. 1. 1800) a potom sa ako vdova vydala 21. 10. 1800 za 28-ročného učiteľa Gašpara Lepórisa (1772 – 8. 12. 1804). V matrike zomretých sú údaje o úmrtí: Ondreja Mileca (1746 – 25. 4. 1810) s pripomienkou nobilis – slávny, tiež druhého Ondreja Mileca (?? – 1. 11. 1826). V matrike narodených je zapísaný ako prvorodenec rodiny Ondrej Milec (8. 2. 1795 – 13. 6. 1859), syn Ondreja a matky Kataríny. Pri sobáši je údaj, že matka bola rodom Pavlovičová. Tí istí rodičia mali aj syna Miroslava, ktorý bol starší a narodený možno v rodisku matky (Laliť ?). Sobáše mali 15. a 16. februára 1813. Ondrej prisahal vernosť Zuzany Sapacient (?) z Petrovca, rodičov Jána a Alžbety, rod. Ivaničovej. Po ovdovení sa oženil 16. 11. 1829 s 19-ročnou dievčinou Zuzanou Maronovou (Juraj – Zuzana Oeši). Starší Miroslav si zvolil 16. 2. 1813 Pivničanku Zuzanu Horňákovú, dcéru Štefana a Márie, rod. Bukovskej. Ďalšie záznamy rodiny Milecovej sú už úplnejšie. V manželstve Michala a Juliany, rod. Papovej, na svet prišlo šesť detí – piati chlapci a dievčatko. Životom brodili traja synovia. Samuel (20. 1. 1808 – 16. 9. 1871), Michal (22. 4. 1812 – 12. 9. 1879) a Ján (20. 10. 1819 – 10. 6. 1872). Samuel sa zamiloval do Kataríny, rod. Horvátovej (Štefan – Mária Čuhová), a pred oltár si zastali 5. 6. 1826. Michal o tri roky neskoršie, 26. 10. 1829 prisahal Márii Burkušovej (Michal – Alžbeta Žemberiová). Najmladší Ján neponáhľal do manželského života, mal už 26 rokov, keď podal pravicu 31. 10. 1838 19-ročnej Kataríne Imrekovej (Ján – Judita Gazdíková). Niet záznamov o tom, ktorý Ondrej Milec a ktorá Zuzana Ivaničová sa stali manželmi a kde mali sobáš. Ich manželstvo bolo plodné, ale i smútkami popretkávané. Splodili deväť detí, ale iba tri sa dožili vstupu do svojho manželstva. Judita (15. 2. 1817 – 19. 3. 1859) bola tretia v poradí. Jej vyvoleným sa stal 23. 11. 1835 Michal Pintír (Pavel – Anna Chrčeková). Potom Ján (19. 2. 1819 – 19. 4. 1873) si za družku do života 23. 10. 1839 zvolil Julianu Šusterovú (Juraj – Alžbeta Krištofová). Siedmym dieťaťom v poradí bol Ondrej (4. 2. 1823 – 10. 6. 1847). V krátkom manželstve po sobáši 21. 11. 1842 žil so Zuzanou Vlčekovou (Pavel – Zuzana Čuhová). Mali deti Štefana a Alžbetu, ktoré pomreli ešte za života svojho otca. Ondrej Milec s manželkou Zuzanou, rod. Maronovou, sa potešili dievčatkám: Juliane (15. 1. 1834 – 12. 2. 1871) po sobáši 24. 1. 1853 bola družkou Michala Náhlika (Michal – Alžbeta Smišeková), Zuzane (10. 8. 1837 – 28. 1. 1878), ktorá žila od 24. 10. 1856 v manželstve s Jozefom Kolárom (Michal – Juliana Tárnoci-

ová). Ľudovít sa narodil 25. januára 1848, niet údajov o dátume smrti, sobášil sa 28. 10. 1867 so Zuzanou, rod. Čásarovou (Štefan – Katarína Kámaňová). Po ovdovení stál pred oltárom 23. 5. 1870 s dievčinou Zuzanou, rod. Horvátovou (Pavel – Katarína Séčová). Naposledy mali Samuela, vo februári 1852, žil krátko. Ľudovít Milec s manželkou Katarínou sa presťahoval do Solian v Slavónsku v Republike Chorvátsko. Tam sa im narodili i ďalšie deti, ale údaje sú iba o synovi Pavlovi (1884 – 1971). Ako mladík spoznal Máriu Mihálikovú (24. 1. 1866) a čoskoro mali i sobáš. Túžba po zárobku a blahobyte odviedla Pavla do Ameriky, neskoršie i manželka Mária vycestovala za ním, aby 6. mája 1908 vystúpila na pobrežie v New Yorku. Usadili sa v Akrone, Ohio – kde si po menšom zárobku zakúpili pekáreň a Mária prevádzkovala penzión pre nových prisťahovalcov. Darilo sa im dobre a čoskoro mali našetrených nad tisíc dolárov. Tam sa im narodilo viacero detí, prežil syn Ludwig – Ľudovít, ale umrel v mladom veku v Soľanoch na týfus. Pavel patril medzi horlivých Slovákov a keď sa dopočul o kríze na Balkáne, zbalili veci a hybaj do vojny za oslobodenie Slovákov. Na lodi utratili tiež dieťa, bolo pochované do mora. Po príchode do Solian narodila sa im dcéra Paulína (13. júna 1913). Vo vojne veľká časť prebehla do zajatia, Pavel to prežil na Sibíri a stadiaľ sa v roku 1920 pešo vrátil do Solian. Zarobené peniaze im „prepadli”, lebo boli vymenené na srbské dináre! A znovu od počiatku. V Soľanoch, v Grgu (Višnjićevo), Bijelina, ba i v meste Brčko. Tam „niekde” do rodiny pribudli Ondrej a Peter. Potom nasledoval návrat do Pivnice a prevádzkovali svoju pekáreň na mieste, kde bola neskoršie mäsiareň Igora Šustera a potom i družstevná. Keď počul, že Hitler vykonal okupáciu Rakúska, zbalili kufre a vysťahovali sa do Kanady, hospodárili na svojej farme a neskoršie sa ta presťahovali i rodiny Šusterové, zať Jaromír s manželkou Paulínou a v roku 1952 aj brat Igor Šuster, mäsiar, so svojou rodinou. Tam i podnes žijú potomkovia rodín Milecových a Šusterových. Paulína tam opatrovala svoje a matkine kuchárske recepty, ktoré teraz popularizuje vnučka Tonya Harmonová. Pavel Milec a synovia Ondrej a Peter hospodárili na farme. Ondrej mal „marxistické” zmýšľanie a bol vyhostený z Kanady na Slovensko, lebo bol Slovákom, má tam svojich potomkov. Peter hospodáril a rozmnožoval rod v Kanade, má tam bohaté potomstvo. Prípad Jána vstúpením do rodiny Šusterovej poznačila skorá smrť manželky Juliany a umrelo im aj dieťa. Jeho švagrom bol Michal Šuster, mlynár, ženatý s Johanou, rod. Dubovskou (Štefan – Mária Figurová). Tak sa stalo, že 23-ročný vdovec Ján Milec si prebral opateru potomkov sobášom 21. 11. 1842 s 29-ročnou vdovou Johanou Dubovskou. Johana v prvom manželstve porodila štyri deti, dve umreli v útlom veku. Zostali: Michal (1. 5. 1841 – 28. 2. 1894) a Jozef (13. 2. 1843 – ?), ktorý sa narodil po smrti otca, ale je zapísaný pod priezviskom Šuster. V druhom manželstve pribudli ďalšie deti, pospolu štyri, najprv dvojčatá, ale poumierali v útlom veku. Po smrti manželky Johany (14. 8. 1813 – 3. 3. 1850) Ján si po tretíkrát zastal pred oltár 4. 11. 1850 a podal ruku vdove Juliane, rod. Klúčikovej. Do rodu pridali ďalších sedem detí. Eva umrela trojročná, Alžbeta po roku. Znovu mali Evu (11. 4. 1855 – 11. 10. 1892), bola manželkou od 22. 11. 1873 Daniela Papa (Samuel – Eva Tótová), potom i Alžbetu (25. 10. 1857 – 11. 9. 1912); tu končia jej údaje. Juliana sa narodila 27. 5. 1860 a od 26. januára 1880 stála po boku Samuela Činčuráka (Samuel – Anna Rumanová). Potom nasledovali Jánovia, prvý umrel po roku a druhý (14. 1. 1865 – 25. 11. 1924) prisahal 4. 5. 1887 Zuzane, rod. Čérnej (Peter – Zuzana Tárnociová). Samuel Milec a Katarína, rod. Horvátová, v rokoch 1826 až 1850 splodili trinásť detí. Ľudovít umrel ako 18-ročný mládenec, Ondrej (1. 9. 1827 – ?), Samuel umrel šesťročný, Zuzana

| (12. 8. 1831 – 16. 17. 1874), Štefan trojmesačný opustil rodičov, Terézia (30. 5. 1835 – 22. 2. 1881), Juliana sa dožila iba piatich rokov, Katarína ani roka, znovu Juliana (30. 12. 1840 – ?), Eva sa dožila štyridsiatky (26. 2. 1843 – 2. 11. 1883), Alexander dožil necelé štyri roky, Samuel iba jeden rok a naposledy mali Jána (25. 5. 1850 – 12. 11. 1876). Terézia sa 19. 11. 1852 stala manželkou Pavla Macka (Michal – Agata Varady), Eva sa vydala 28. 1. 1861 za Jána Várošiho (Michal a Zuzana Hodoličová). To sú moji praprarodičia po praslici. Naposledy po meči nasledoval Ján, umrel ako 26-ročný, niet údajov o jeho sobáši v Pivnici. Manželstvo Ondreja Mileca a Kataríny Klovanovej (Jozef – Alžbeta Danková) bolo uzavreté sobášom 28. 9. 1847. Tešili sa

Pohreb Jána Mileca (1881 – 1960) zoskupil takmer všetkých príbuzných žijúcich v Pivnici

siedmim ratolestiam, ale tri zavčasu odprevadili k odpočinku. Pavel (4. 10. 1852 – ?) bol treťou ratolesťou a jediným synom, ale zostal bez iných údajov. Naposledy mali Teréziu (6. 10. 1855 – 22. 2. 1881), Annu (18. 6. 1858 – 1. 9. 1920) a Julianu (25. 1. 1861 – ?). Terézia sa vydala 18. 11. 1874 za Petra Dingu (Peter – Judita Bordáčová). O Anne a Juliane niet iných údajov. Michal Milec v manželstve s Máriou, rod. Burkušovou, mali desať krstov svojich ratolestí, ale až osem pohrebov. Dve dcéry, Alžbeta (13. 10. 1836 – ?) a Juliana (1. 1. 1839 – 9. 8. 1910) sa dožili vstupu do manželstva. Alžbeta si zvolila 7. 3. 1856 Jozefa Tomeka, syna Jána a Alžbety (?) z Kulpína. Juliana sa vydala do Kysáča 18. 1. 1866 za Michala Vestega (Adam a Zuzana Francistyová). Ján Milec a manželka Katarína, rod. Imreková, v rokoch 1839 až 1864 splodili dvanásť detí. Mali chlapcov: Štefana (19. 8. 1839 – 24. 2. 1867), Alexandra (22. 3. 1843 – 17. 11. 1904), Jána (26. 3. 1843 – ?) a dcéru Zuzanu (1. 3. 1845 – 17. 2. 1914). Potom nasledovali krsty a pohreby: Michala, Juliany, tiež Juliany, Jozefa a ešte raz Jozefa. Desiatemu dieťaťu dali meno Peter (31. 5. 1857 – 25. 7. 1919), nasledovala znovu Juliana (25. 12. 1859 – 16. 5. 1943) a naposledy ešte raz Michal, ktorý umrel v útlom veku. Štefan si za družku života zvolil 25. 10. 1858 Julianu Esterákovú (Ján – Alžbeta Kolníková). Alexander stál pred oltárom 30. 9. 1861 s Katarínou Cibulovou (Pavel – Alžbeta Krošláková). O Jánovi niet údajov o sobáši a úmrtí v tunajších matrikách. Zuzana sa 17. 11. 1864 stala manželkou Jána Lamoša (Štefan – Alžbeta Siváková). Peter bol 22-ročný, keď 21. 4. 1879 prisahal vernosť 20-ročnej Márii Činčurákovej (Ondrej – Mária Hodoličová). Poslednú svadobnú veselicu mala Juliana 12. 2. 1879 s Danielom Čobrdom, synom Daniela a Márie rod. Víziovej. Samuel bol prvým synom Štefana a Juliany, rod. Esterákovej. Jeho vyvolená bola 21. 4. 1879 Katarína Grňová (Michal – Zuzana Séčová), už vdova po Samuelovi Mackovi. Mali dcéru Julianu (27. 9. 1880 – 12. 6. 1900; zomrela v Gajdobre a pravdepodobne je tam i pochovaná, lebo niet o tom záznam v pivnickej matrike), tiež dcéru Zuzanu; spomína sa v matrike sobášov 14. 2. 1904 – stala sa manželkou Pavla Kolára (Martin – Katarína

ján guba |

rodokmeň

Kolárová), Michala, umrel v detskom veku, Štefana (11. 10. 1864 – 20. 1. 1920 Akron, Ohio), bol ženatý s Julianou Kolníkovou (dcérou Jozefa a Márie Esterákovej) a Alžbetu (21. 5. 1867 – 28. 11. 1893), ktorá bola manželkou od 2. 11. 1883 Ondreja Činčuráka (Ondrej – Mária Hodoličová). Štefan s Julianou mali syna Štefana (29. 1. 1899 – ?), ktorý s rodičmi vycestoval do zámoria. Alexander a Katarína (Cibulová) mali v manželstve dve dievčence: Katarínu (22. 10. 1862 – ?) a Julianu (14. 1. 1869 – ?). Peter Milec a Mária, rod. Činčuráková, sa tešili zo štyroch krstov. Prvým bol Ján (20. 6. 1881 – 5. 11. 1960), potom Jozef (5. 2. 1884 – ?) a Mária a Michal, ktorí poumierali v detskom veku. Bratia mali sobáš v ten istý deň: 9. 11. 1904. Ján prisahal Judite Grňovej (Ján – Katarína Činčuráková) a Jozef Kataríne Dankovej (Daniel – Alžbeta Medovarská). Ján Milec a Zuzana, rod. Čérná, sa tešili deťom: Jánovi (12. 12. 1887 – 17. 3. 1889), Zuzane (6. 10. 1889 – ?), Eve (15. 12. 1891 – 11. 10. 1892), Ondrejovi (19. 7. 1893 – 22. 12. 1952), Jánovi (23. 7. 1898 – 7. 7. 1966) a dvojičkám: Juliane, umrela v útlom veku, a znovu Eve (25. 9. 1900 – ?), ktorá bola manželkou od 25. 1. 1919 Jána Mareka (Pavel – Juliana Cibulová), po ovdovení sa vydala 18. 2. 1928 za Michala Žilajiho (Ondrej – Zuzana Hemelová). Zuzana s Michalom Cibulom (Michal – Zuzana Maďarová) si zastali pred oltár 13. 11. 1907, Eva sa vydala 25. 1. 1919 za Jána Mareka (Pavel – Juliana Cibulová). Ondrej mal sobáš 8. 5. 1919 so Zuzanou, rod. Belániovou (Michal – Juliana Belániová) a o 10 dní neskoršie Ján prisahal Alžbete Valentíkovej (Michal – Alžbeta Maďarová). Ondrej a Zuzana mali dcéru Zuzanu (11. 2. 1920 – 7. 3. 1992): po sobáši 8. 9. 1936 stala sa životnou družkou Jána Horňáka (Ján – Mária Pintírová). Jána a Alžbetu potešilo dievčatko 17. 2. 1920, pri krste dostalo meno Eva. Stála pred oltárom 17. 11. 1937 s Ondrejom Kuchtom (Ondrej – Katarína Imreková). Štefan Milec a Juliana, rod. Kolníková, skorej ako vycestovali za oceán vybavili štyri krsty. Mali Štefana, umrel v detskom veku, Julianu (6. 7. 1891 – 5. 4. 1966 Akron, Ohio), mala sobáš 12. 4. 1910 s Martinom Samuelom Esterákom (Samuel – Katarína Rumanová), Zuzanu (26. 12. 1896 – ?), stala sa 5. 4. 1913 manželkou Pavla Hrnčára (Ján – Katarína Séčová) a Štefana (29. 1. 1899 – ?). Táto rodina obývala rodinný dom 528, podľa vtedajšieho poradového číslovania. Rozkvet rodu Milcovcov nastal sobášom 9. 11. 1904 Jána (20. 6. 1881– 5. 11. 1960) a Judity Grňovej (Ján – Katarína Činčuráková). Splodili päť synov: Jána (16. 8. 1905 – 14. 5. 1983), Jozefa (9. 7. 1907 – 27. 5. 1985), Pavla (23. 1. 1910 – ?), Štefana (11. 2. 1912 – ?) a Petra (15. 6. 1914 – 26. 4. 1986). Brat Jozef a Katarína (Danková) mali dva krsty svojich detí. Michal umrel mladučký a Zuzana sa narodila 29. mája 1907. Bratia žili v rodičovskom dome s poradovým číslom 716. Ján Milec sa oženil 24. 11. 1925 s Evou, rod. Klúčikovou (Juraj – Zuzana Bélová) – Jozefovi sa zapáčila Zuzana Čobrdová (Štefan – Juliana Hemelová) a zastali si pred oltár 22. 2. 1927. Pavel prisahal 4. 10. 1930 Anne Kolárovej (Peter – Mária Uhláriková), Štefan podal pravicu 19. 9. 1931 Alžbete Čásarovej (Pavel – Zuzana Dingová) a naposledy najmladší Peter po sobáši 19. 9. 1933 žil v manželstve s Katarínou Grňovou (Ján – Juliana Mocková). V matrike narodených sú zapísané novorodeniatka; mali sobáše v iných osadách. Sú to: Michal Milec (10. 12. 1905 – 1. 4. 1906) a Mária Milecová (29. 5. 1907 – ?), rodičov Jozefa Mileca a Kataríny, rod. Dankovej. Jozef Milec a Zuzana, rod. Rybárska, obývali niektorý sálaš. Pokrstili dievčatko Máriu 29. 5. 1906. Priezvisko Milec nachádzame v Chorvátsku, Slovinsku, Nemecku, samozrejme, na Slovensku a v zámorí... •

adam jonáš |

Slováci (A tótok)

ažko by sa našla v celom štáte čo aj najodľahlejšia dedina, veľké smrekové lesy, ktoré im, samozrejme, dávajú tú možkde by sa nedostal aspoň raz slovenský človek, buď ako nosť. Vyrábajú dosky, latky a šindle, s ktorými cez rok obchodrotár, oknár (sklár), alebo ako výrobca drevených nádob, dujú. alebo ako predavač plátna. Ľahko ich tam prepozná každý; po hladko vyholenom líci, širokom klobúku, medenej šnúre na remeni a po bačkorách. Naši horní Slováci (tótok), domáci synovia a inak sa Slovákmi nazývajú. V tejto krajine už oddávna bývali, keď Maďari, ale aj iné národy na túto zem prišli okrem Slovanov, tu žili, ktorí sa znášali s Maďarmi a v najlepšom porozumení spolupracovali. A Slovania po utratení vlasti ešte dlho žili roztrúsení po štáte v osobitných krajoch, aj na tých miestach, kde teraz iba Maďari žijú. Sú tam stopy aj dnes, nespočetné slovenské názvy osád, ako, Tót-falu, Tót-háza, Tót-keszi a iné. Dnes Slováci v severozápadnom Maďarsku žijú, počnúc od Požoňu (Bratislavy) po Šepeš a Šariš. No vyskytujú sa slovenské osady v Békeščabianskej stolici, v okolí Budapešti, aj inde. Slováci (tótok) na zvláštny spôsob si zarábajú chlieb, ochotní sú podľa situácie meniť bydlisko, už ako im to vyhovuje. Kde je pôda neúrodná, tu si ručnou remeselníckou prácou zabezpečujú chlieb (živobytie). Šarišania a Gemerčania vyrábajú hlinené nádoby, ktoré potom predávajúc skusujú ďaleké Slováci v Margoni (Šarišská stolica) kraje. V Budapešti raz ročne nakladajú loď s nespočetnými výrobkami, zo Šarišu a Gemeru, ako sú hlinené hrnce, panviZnámi obchodníci Turčianskej stolice sa nazývajú šafárikáce a misy, ktoré nesú dolu Dunajom do Srbska, Rumunska ri, lebo na ten spôsob chlieb zarábajú. Nielen maďarský štát, a Bulharska. Slováci zo Zemplínskej stoliale aj všetky európske stanice, ba viacPrameň: OLVASÓKÖNYV (Čítanka) krát aj Perziju pochodili. Už ako trinásťce šikovne pletú košiare a zvláštne drevené nádoby, a chodia s nimi po celom štáte. pre IV. triedu národných škôl, Buda- roční slovenskí chlapci sa zjednaju robiť Na sto spôsobov vedia drevo využiť, vyrá- pešť 1892, s. 164 – 167 k obchodníkom ako pohoniči koní. Na taMaďarská čítanka prvého bielo- komto vandrovaní medzičasom sa naučia bajú drevené misy, poháre, drevené lyžice, soľničky a píšťalky. Svoj tovar naložia blatského učiteľa Štefana Hargaša niekoľko jazykov, spoznajú kvalitu tovaru na koče alebo na dvojkolesové vozidlo (1866 – 1942). Tu pracoval na Zá- a ceny. Z nich sa stanú pomocníci, a poa s dobrou spoločnosťou sa vydajú na kladnej škole v rokoch 1889 – 1925. zdejšie, ak si zaslúžia gazdovu dôveru cestu. Keď bola núdza o kone a záprahy Na vnútornej strane obálky píše: a donesú mu zisk, stanú sa jeho zástupna jarmo, bez pohoniča ťahali samí malé Hargas tanito úr (pán učiteľ Hargaš). cami. Na takýchto pomocníkov gazda dvojkolesové vozíky. Podľa starej obyčaje zverí celý voz tovaru s jedným kočišom matka, synovia a manželka manželovi dali grajciar, pred a niekedy aj on sám mu pomôže, a tak sa pustia na cestu. odchodom na cestu, aby mal Ojedinelí gazdovia často mali aj zo desať takýchto obchodníšťastie. Tak šli z jarmoku na jar- kov zástupcov. Sám gazda obchodník riadne mohol doma zomok, na určitých miestach vyloži- stať, na tovar mu dozerali cestujúci pomocníci, a on sa mohol li svoj tovar, niekto z nich vytiahol venovať rodine, aby z neprítomnosti otca rodina netrpela. píšťalku a hral pesničky, jednu V podaktorých krajoch nemohla sa vidieť dospelá mužská krajšiu ako druhú, tak priťahoval hlava, všetci obchodujú, výnimky sú poniektorí gazdovia kupcov (zákazníkov). a sluhovia, ktorí so ženami spolu zem obrábajú. Viackrát Liptáci na dobrých pasienkoch zostanú aj päť rokov na jednej ceste. Manželkám často zasiepestujú ovce, a z ovčieho mlieka lajú peniaze zo zahraničia, prstene, alebo krásne látky na vyrábajú chutný liptovský syr, šaty. ktorý má dobrý odbyt a prináša Z vandrovania sa šafárikári zvyčajne načas vracali, čo aj za obchodný zisk. Slováci (tótok) cenu, že v noci ani riadne nespali. V tom čase už znepokojené z Trenčianskej stolice ako drotári kone so zvončekmi a s veľkým hlukom sa hnali do osady. chodia po svete. Druhí vnútro- A ženy, ktoré čakali svojich manželov domov, višli von z domu zemní krajania zase zjari odchá- a každá si myslela, že sa jej manžel vrátil. Na druhý deň potom dzajú na Dolnú zem do žatvy, kde sa vystrojila veľká hostina na počesť návratu, na tretí deň pojednu čiastku platu dostanú po mocník vyúčtoval gazdovi šafárikovanie, pol zárobku pripadol skončení práce a náklady zaokryjú jemu, potom si na dobrvo poriadne pľasli dlaňami. živobytie. Zárobok prinášajú doSlováci (tótok) úplne s radosťou pracujú a, pravda, vydržia mov, aby početnú rodinu počas v robote. Aj v hlavnom meste sú, prídu v spoločnosti, a tu zimy mali čím vyživiť. V chudob- ručnou prácou zarobia si na každodenné živobytie. Treba ich ných stoliciach a okolo toku rieky vidieť, akú ťažkú prácu vykonávajú, na výstavbe domov alebo Váh slovenskí osadníci sa väčšinou na brehu Dunaja, nakladajú ťažký tovar, alebo nosia vrecia, zaoberajú pltníctvom a spracova- buď na loď alebo z lode na breh. • ním dreva. V tomto kraji rastú Z maďarčiny preložil Adam Jonáš Slovák – oknár (sklár)

janko čérný |

festivaly (4)

Pivnica, Pivnica, ach, tá Pivnica – 1976 150. Vladimír Miksád, Ilok – účinkoval na podujatí žívala slovenský jazyk v komunitrikrát a jeho dcéra Anna mala účasť v rokoch 2007 a 2008, keď kovaní, ale za prednes piesne získala cenu poroty obecenstva. podujatie už malo medzinárodný ráz; – 1977 175. Pavel Sľúka, Radoš – prvý účastník z tohto Účinkovala aj v roku 2008 a vtedy už výborne komunikovala po prostredia, ale predstavoval aj Ilok; – 1978 200. Martin Nemček, Vojlovica – na podujatí vystúpil slovensky; – 1999 525. Marína Sláviková, aj v roku 1995; – 1980 225. Anna Omastová – Biele Blato – účinkovala aj Nový Sad – dcéra Juliany Domov roku 1981 a bola prvou účastníčkou z tohto prostredia (obdo- niovej-Slávikovej, ktorá v rokoch 1978 – 1991 vystupovala päťkrát bie 1967 – 2012); na podujatí; – 1981 250. Anna Šimová, Kulpín; – 2001 550. Marína Čérná, – 1983 275. Svetlana Zoláreková, Selenča – je prvá účastníčka z druhej generácie účastníkov Stretnutia, lebo jej otec Báčska Palanka – je vnučka Pavla Čérného (divadelník a harmoMichal účinkoval na tomto podujatí v roku 1966. Jej dcéra Monika Zolňanová je prvá účastníčka z tretej generácie účastní- nikár), v rokoch 1967 – 1971 bol členom ľudového orchestra v spolkov, lebo je vnučkou Michala Zoláreka; – 1985 300. Zuzana Selenštianska, Petrovec – vystupovala ku, hral na klarinete a v roku 1971 na harmonike a je to zárodvakrát a predstavovala Dom kultúry a KUS Braňova družina; – 1987 325. Ľudmila Hrubíková, Lug – vystupovala viackrát, veň aj rok, keď v orchestri nebol Mária Vršková-Makovníková v roku 1987 získala tretiu cenu odbornej poroty, v rokoch 1989 zastúpený cimbal (bolo to po prz Kysáča výkrát); a 1990 cenu za autentickosť piesne; – 2002 575. Tamara Pucovská, Ilok – v roku 2007 predsta– 1989 350. Ondrej Jurica, Padina – ako účastník získal vovala Radoš, malú osadu pri Iloku; tretiu cenu odbornej poroty; – 2003 600. Adriana Struhárová, Šíd; – 1991 375. Jaroslava Abelovská, – 2005 625. Milina Speváková, Petrovec – na tomAradáč; to podujatí účinkovala trikrát a predstavovala dva – 1992 400. Martin Klátik, Nový Sad spolky. V roku 2012 získala cenu za autentickosť – získal druhú cenu odbornej poroty; piesne; – 1994 425. Miluška Andrišková, – 2006 650. Andrej Meleg, Petrovec – jeden z druŠíd – na podujatí vystupovala dvahej generácie účastníkov Stretnutia, na ktorom v roku krát, a to ako predstaviteľka SKOS 1966 účinkoval aj jeho otec Andrej Meleg. MenovaJednota a MOMS; je dcéra Štefana ný v tomto roku vystupoval ako dueto Andrej Meleg – Andrišku, ktorý účinkoval v rokoch Miroslav Macák a získali špeciálnu cenu odbornej po1969 a 1971, keď získal i cenu poroty roty; obecenstva; – 2007 675. Sabína Rumanová, Pivnica; – 1996 450. Zuzana Popićová, Biele – 2008 700. Ján Častvan, Selenča; Blato – vystúpila po desaťročnej pre– 2011 725. Marína Demrovská – predstaviteľka stávke z tohto prostredia; Gymnázia Jána Kollára, Petrovec – druhým predstavite475. Kvetoslava Tomečeková, Jánoľom z Petrovca bol Igor Baláž, KUS Petrovská družina, šík – vystúpila dvakrát, a to ako predSamuel Peťkovský z Petrovca získal cenu za ľudový odev, zaspieval pieseň Mám ja staviteľka MOMS a Domu kultúry; prsteň z bjeľim očkom... pieseň, ktorú v roku 1966 za– 1998 500. Melinda Čérná, Budapešť – prvá účastníčka Slovákov z Maďarska, kým druhým spieval Andrej Meleg, účastník prvého ročníka tohto podujatia; účastníkom bol Levente Galda. Vtedy ako pätnásťročná nepou730. Iveta Tárnociová, Pivnica – jedna z druhej generácie účastníkov, lebo jej mama Anna Činčuráková, účastníčka v roku 1989, získala cenu poroty obecenstva. Iveta za svoju účasť získala cenu za autentickosť piesne. Druhým predstaviteľom SKUS Pivnica bol Miroslav Šuster a získal cenu obecenstva; 735. Ivan Beláni, Báčska Palanka – jeden z druhej generácie účastníkov, lebo jeho mama Vesna Dingová v roku 1977, predstaviteľka SKUS Pivnica, získala cenu poroty obecenstva. Ivan za svoju účasť na Stretnutí získal cenu za autentickosť piesne a v roku 2013 zvíťazil v záverečnom decembrovom kaleidoskope Rádia Nový Sad, kde získal najviac hlasov poslucháčov novosadského rozhlasu; 740. Sanja Špoljarić, Osijek – ide o prvú účasť predstaviteľky Matice slovenskej z tohto chorvátskeho mesta, Účastníci festivalu v roku 1969 ako aj prostredia. •

spomienky

michael rybár |

Náš koník Dečko D

armo náš koník načúval. Vo dvore bolo počuť rozhovor. Počul mnoho hlasov, ale nepočul ten jemu známy hlas. Hlas jeho pána, nášho deda Ďura, ktorý každé ráno prichádzal do stajne nachovať, napojiť a pripraviť ho do roboty. Darmo čakal, volali sme ocka, plakali sme, nik neprichádzal. Keď ráno dedo pripravoval Dečka do roboty, koník jedol chovu, ktorá sa mu dala. Dedo ho vyčesával, hladkal a rozprával mu, kde dnes pôjdu, čo budú robiť a všetko tak pokojne, potichu a pomaly, že sa i Dečko tak zvykol robiť, správať a chodiť. Niekoľkokrát sme my vnúčky prišli do stajne, ale tak, aby to dedo nevidel. Počúvali sme, čo koníkovi dedo rozpráva, a začali sme sa smiať, bolo nám to smiešne. Keď dedo počul, že sme v stajni a ako sa smejeme, posadil nás na ten široký Dečkov chrbát. Najprv sme mali strach, no dedo nás posmelil, aby sme sa nebáli, že nám koník nič nespraví. Ozaj, Dečko nás len pozrel tými jeho veľkými guľatými očami a pokračoval v jedení. My dve sme sa kochali na jeho chrbte, zapletali mu hrivu, pokiaľ dedo nepovedal: „Dosť bolo s hraním. Choďte k mame, a my ideme do roboty.” Dedo zo všetkých koní mal najradšej Dečka, preto si ho i nechal naposledy. Keď ráno dedo priahal Dečka do koča, bol to pravý rituál. Najprv vytiahol koč pred stajňu, potom vyviedol Dečka, priahal ho a rozprával mu. My dve sme sa cez okno pozerali, mávali koníkovi a chichúňali sme sa. Ako sme tak stáli pri okne, medzi nás sa chcel vtisnúť náš malý brat Darko. Dečko sa na nás len pozeral a zdalo sa nám, že nám pokýval hlavou a pozdravoval nás. Dedo Dečka priahal do fedorovho koča, ktorým prevážal svoje včely alebo ovocie, ktoré predával na trhoch v Šíde alebo v Sriemskej Mitrovici. To prevažanie sa konalo obozretne a pomaly, na čo si i koník zvykol. Keď dedo šiel do poľa alebo do vinice robiť, s ním išla i stará mať. I tentoraz tak bolo, ale volali i nás dve. „Táňa, Staša, pôjdete aj vy s nami!” „Ideme do vinice oberať čerešne,” povedal dedo. „Budeme oberať čerešne!” „Mama, Darko, donesieme aj vám!” veselo sme vykrikovali. Dedo priahal Dečka, stará mať kládla do koča aj naše veci a iné potreby na celý deň. Dedo a stará mať sedeli v koči vpredu a nám urobili sedisko zo slamy za ich chrbtom. Usadili sme sa na to vrece. Dedo pohol koč. Mávali sme mame a Darkovi na pozdrav. Dečko rovnomerne ťahal koč, my dve sme sa kochali na našom sedisku, pozerali sme ulice a domy, skade sme šli, potom polia, lúky a vinice, ktoré boli vedľa cesty. Stará mama sa hnevala, že všetko ide tak pomaly. Dedo ju upokojoval a hovoril jej: „Všetko stihneme a načas urobíme.” Ak popri ceste bola ďatelinka alebo mladé žito, Dečko mal zvyk zastať a trochu si pochutnať. Tak to bolo i teraz. Zastal, a trochu sa pásol. Darmo ho stará mať poháňala, aby šiel ďalej, on sa ani len nepohol. Dedo ju miernil a povedal: „Nehnevaj sa, žena moja, on si tak zvykol!” Starú mať od hnevu chcelo rozhodiť. Dečko si zvykol i z koľaje piť vodu, ak bola čistá. Na jednom mieste voda bola vždy taká priezračná, že on vždy zastal a zahášal si smäd, pil pomaly, starý otec ho nehnal. Keď sa Dečko napil, sám pohol ďalej a mamička sa len hniezdili na sedisku. Keď sme nadišli na prvé vinice, kde už ľudia robili, videli sme aj uja Ďura a jeho koníka a začal sa rozhovor. Dečko sám zastal, keď začul zdravenie. „Ó, dobrý deň, ujo Ďuro! Idete aj vy do vinice?” Rozprávali sa o postreku viniča, ovocia a o včelárskych problémoch. Starý otec vedel všetkým poradiť, pri rozhovore sa ponúkala i sklenka s pálením. Stará mať prevracala očami, ale nemohla nič urobiť. Keď Dečko ocenil, že je rozhovor pri konci, sám potiahol koč a šlo sa ďalej na starej materino uľavenie. Vo vinohrade nám starý otec odpílil z čerešne jeden konár, aby sme si mohli naoberať a jesť čerešne. Dávali sme aj koníkovi. Kým starý otec a stará mať oberali čerešne, my dve sme sa nahá-

ňali po vinohrade, kričali, skákali, trhali ďatelinku vedľa vinohradu a podávali koníkovi. On sa na nás len pozeral a mali sme pocit, že by sa aj on chcel s nami hrať na naháňačku. Pri tej naháňačke nám prešiel deň. Keď starý otec zbadal, že sme stíchli, priahalo sa a poberali sme sa domov. Pamätám sa len, že nás posadili do koča na naše miesto vzadu. Keď sme pocítili vôňu slamy, tak sme zaspali. Nevieme, či sa Dečko ponáhľal domov, alebo nie. Doma nás vraj nemohli zobudiť, tak nám len umyli nohy a uložili do postele. Dečkovi sa splnila žiadosť, aby sa s nami hral na naháňačku, keď starý otec povedal, že si ideme zaplávať. Bol horúci letný deň, keď nás vyviezli na ich políčko, cez ktoré pretekal potok s teplou vodou. Voda vyvierala z jazera Baňa, ktoré sa nachádzalo na okraji erdevíckeho lesa, kde je teraz veľké jazero Bruje. „Vy dve si zaplávajte tu, a my so starou materou budeme na druhom konci,“ povedal starý otec. Pokiaľ si starý otec a stará mať vymáčali staré kosti, my dve sme vyvreskovali, skákali po vode, fŕkali jedna druhú. Zatiaľ sa Dečko slobodne pásol po lúke. Keď počul naše vrieskanie, pricválal k nám a pozeral sa na nás. Fŕkali sme i jeho, aby sa trochu občerstvil. Pripojil sa k našej hre. Cválal okolo nás, keď sme vyšli von z potoka, tak nás svojou hlavou vracal späť do potoka, potom sa dal do cválania po lúke a my za ním. Cválal tak ako nejaký parádny kôň. My sme sa len uškŕňali, vykrikovali a utekali za ním. Ako a kedy sme sa doviezli domov, nevieme. S takými zážitkami nám ubehlo leto. Vymenila ho jeseň, prišiel i čas oberačky. Keď u starého otca bola oberačka, povolaní bolí príbuzní a susedia na pomoc. Detí bolo, čo by sa povedalo, plný koč. Všetky boli šťastné, že sa budú môcť hrať s naším koníkom. Dečko bol priviazaný o koč a jedol ďatelinku, čo mu starý otec dal. My sme behali okolo koča a čakali, kedy kto príde na rad, aby ho posadili na ten Dečkov široký chrbát. Starý otec mal plné ruky roboty a náš koník to všetko pokojne znášal, ani sa len nepohol. Stál, ani chvostom nepohol. Odháňali sme mu muchy a ovady, ktoré by ho veľmi štípali. Starý otec posadil i malého Darka na ten vytúžený koníkov chrbát. Darko bol veľmi zvedavý, nikde nemal pokoj, všetko ho zaujímalo. Tak to bolo i teraz. Začal sa vrtieť, obzerať okolo. Starý otec ho napomínal, aby bol pokojnejší, lebo môže spadnúť. Dečko bol tiež obozretný, prestal i jesť, stál mierne, i keď ho ovad napádal. Darko ho chcel odohnať a ako sa tak nahol, skĺzol z chrbta a spadol koníkovi pod nohy. Všetci sa veľmi zľakli, Darko začal plakať. Dečko stál, ani sa len nepohol. Keď starý otec Darka zodvihol, koník zafrčal a chvostom tak švihol ovada, že sa ten hneď rozpadol. Teraz nik neprichádza do stajne nachovať koníka. Plačúc sme volali otecka, aby prišiel. „Deti moje, ja som nemohol skorej prísť,” povedal otec. Vošiel do stajne a my sme šli za ním tak, aby nás nevidel. Počúvali sme a pozerali, čo bude robiť. Otec mu dal chovu, pohladkal ho, a rozprával mu: „Koník môj, nikdy viac nepríde tvoj Ďuro nakŕmiť ťa a napojiť. Nebude ti viac rozprávať, kde pôjdete a čo budete robiť. Ja nemám času s tebou chodiť do poľa, musíme ťa predať.” Dečko ho len pozrel, nechcel ani jesť, očakával starého otca Ďura. On neprichádzal. My dve sme v kúte stáli a plakali. Otec nás chytil za ruky a vyviedol von, aj jeho oči sa zaligotali. O niekoľko dní prišli dvaja ľudia. Povedali nám že sú to džambáši. Vošli do stajne spolu s otcom a niečo sa dohovárali. Nakoniec vyviedli Dečka. My dve spolu s malým Darkom sme len pozerali cez okno, čo sa vonku deje, a plakali sme. Jeden viedol nášho koníka a druhý ho poháňal, aby šiel rýchlejšie. Keď prišli na miesto, kde ho starý otec priahaval, zastal, pozrel na nás, kývol hlavou akoby na pozdrav a šiel ďalej. My sme nariekali. Mama nás nemohla utíšiť. Džambáši ho nemilosrdne hnali, ale koník na to nedbal. Z kroka na krok, ako vždy, vyšiel z dvora. Odviedli ho! •

ivica ruttkayová |

z tvorby slovenských autoriek (1)

All you need is love S

Stále sa jej nedotknem. Má v očiach slzy. Moje pery sa napomína si na vetu, ktorá sa jej objavila na monitore hlavy, keď sa dozvedela, že postúpil na kandidátke a jeho strana kláňajú nad jej. Pozoruje ma v zrkadlení zreničiek, ktoré sú mu umožnila stať sa zástupcom ľudu. Veta znela – Moc je silné čoraz väčšie a väčšie. Som zvedavá, či hlavou prekvapene afrodiziakum. Nerozumela, prečo práve táto veta. Veta – Moc trhne, alebo či pokojne prijme prvý ženský bozk vo svojom žije silné afrodiziakum. A on bol poslancom. Bolo to už dávno, aj vote. Teraz si môžeme konečne potykať. Ale predchádzajúca sekvencia vlastne nebola až taká dôlekeď nevie, ako by sa vlastne mal merať čas... Možno by sa mohol čas merať hudbou. žitá, naznačuje len ďalšiu možnú interpretáciu textu (kalkuláTeraz sa musí sústrediť, aby vám to vysvetlila. Tak teda po- cia pre mužských čitateľov, ktorí so zaľúbením pozorujú dve maly a zreteľne. Nepamätá sa, že sa jej to už niekedy stalo. láskajúce sa ženy. Funguje to? Vzrušuje vás, keď si predstaHudba. Napĺňa sa hudbou... Má nezvládnuteľnú potrebu počú- vujete dve ženské telá spojené niekoľkými spôsobmi naraz na vať hudbu. koberci?) Hovorme o tebe a o ňom... Už môžeme – potykali sme si. Hromadí CD-éčka. Chodí po uliciach s priblblým úsmevom a so ON – Rubrika: O kom sa klebetí / (Zdroj: najčítanejší týžslúchadlami na ušiach, pokúša sa každý rozhovor ukončiť v tretine, pretože chce počúvať hudbu. Je posadnutá... Ako popíše, že denník) O poslancovi je známe, že je veľmi výbušný a nemá problémy sa kŕmi zvukom klavíra? Slová strácajú rozmer, živí sa tou hudbou, je tou hudbou, stúpa a existuje v paralelných vesmíroch. pourážať v debatách svojich kolegov na pôde parlamentu. Stal Dejú sa jej heroínové tripy po tónoch. Už nejaký čas jej sa známy návrhmi radikálnych zákonov v oblasti súkromného v mozgu hrá len hudba. Dokáže presne určiť, ktorá melódia je podnikania, ktorými popudil proti sebe väčšinu ekonomických ňou a ako sa ďalej vyvíja... Hudba je dôvodom jej existencie, oponentov. Na druhej strane však pestuje imidž intelektuála. pretože existencia nikde okrem hudby neplatí. Jednoducho len Doma údajne nemá ani len televízor a po večeroch radšej číta knihy. Okrem toho sa o ňom klebetí, že je zaťažený na starožitznie, znie... Môže o tom povedať jediné, je to neovládateľné... Rozprával vám už niekto také nezmysly? Čítali ste už nieke- nosti. Jeho manželka nedávno navštívila v sprievode poslanca malý obchodík v centre Bratislavy. Spoločne sa stali majiteľmi dy také nezmysly? Sedí pri počítači a píše. Môžete ju pozorovať zboku. Tento pozoruhodného kúsku – intarzovanej skrinky z 18. storočia. Pán poslanec sa aj tentoraz prejavil ako znalec. Nábytok sa obraz nie je taký výnimočný. Protagonisti textov sedia za počítačom a píšu. Čo iné by sa od nich malo očakávať? Ale vlastne nepochybne zaskvie v ich novopostavenom dome v tichej časti je to inak. Zakláňa hlavu. On sa jej dotýka hrdla. Dotýka sa pod hradom. bielej kože. Jediným prstom. Pomaly. Od hrdla sleduje líniu TY – rozhovor z kuchyne – Prišiel telefónny účet. Preboha, a medzi jej ťažkými prsiami. Každá stredová línia patrí Bohu. na koľko? To je už jedno. Upomienka, ak to nezaplatíš, tak nám Sleduje prstom božiu cestu. Pozorne. Dokonale. Stredná línia vypnú telefón... Hovorila som ti, aby si toľko netelefonoval... ju rozochvieva. Oslovuje jej vnútornú podstatu. Vibruje jej hl- TY telefonuješ. Strašne si sa zľakla – ak to nezaplatíš, nebude bokou podstatou. Prst sa blíži k pupku. Ona má zavreté oči a ti telefonovať domov. Ako mu, preboha, vysvetlíš, že ti nefunústa sa v rytme akéhosi tanca dobrovoľne pootvoria. Hlava sa guje linka? Bolo ti to strašne trápne a začala si sa sama pred ešte viac zakloní... vlasy sa spájajú so zemou v sladkom oblú- sebou hanbiť... Musíš niekde tie peniaze zohnať... Úloha mobilného telefónu v milostnom živote. Úloha mobilku. Prst v spomalenom zábere klesá nižšie a prechádza kučierkami... Naráža na prvý výkrik a nachádza konečnú zmyslupl- ného telefónu v intímnom živote je nezastupiteľná. Revolučná. nosť ženského tela. Vlasy splývajú s láskavým kobercom, na Nerozumieš tomu, ako bol vôbec možný pred vynájdením a ktorom už takmer leží. Vzlyká... Pohyb pokračuje. Odpovedá rozšírením mobilného telefonovania. Celý tvoj erotický život sa pohybom. Dýcha tak ticho, až sa zdá, že prestáva dýchať. Toto odohráva vďaka tomuto malému prístrojčeku. Nenávidíš ho a nie je pokus o pornografiu, toto je láska, priatelia... miluješ zároveň. Nosíš ho pri sebe ako osobnú zbraň, ako saVídala ho na tvárach obrazoviek. Bol starší a vyzeral str- mostatný orgán tvojho tela. Čakáš na jeho pípnutie, pretože to haný. Hlas mal podstatne hrubší, posadený v celkom neprav- máš najradšej. Telefón pípne, stlačíš jeho erogénne zóny a depodobnej polohe. Podobal sa na seba len veľmi vzdialene. môžeš si prečítať, čo ti píše. Kedy a kde. Odpovedal na otázky s akousi zvláštnou nezúčastnenosťou. Alebo zazvoní. Kdekoľvek si. Zazvoní a počuješ jeho hlas. Akoby hral divadelnú rolu poslanca, zastávajúceho stanovis- Lenže jeho hlas má znova tú čudnú oficiálnu polohu, akoby ká štátostrany a bojujúceho o demokratické princípy riadenia hovoril pred auditóriom. Nehovorí s tebou, oznamuje politické našej krajiny. Aproximácia práva, Európska únia, veď áno. vyhlásenia. Odpovedáš, mýliš sa, zúfalo sa snažíš naladiť sa na NATO. Rozprával s pohľadom uprejeho frekvenciu. Naladiť ho na seba, tým za kameru. Niekoho jej stále Ivica Ruttkayová (1963), absolvovala vyso- ale nejde ti to. Oslovuje ťa láskavo pripomínal a ona toho niekoho ľu- koškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzi- moja, čo ťa trochu mätie. Z tých tovala. Nemohla si pomôcť, bolo ty Komenského v Bratislave, odbor teória kultúry. málo telefonátov, ktoré volal pri jej ho strašne, strašne ľúto... Na Od roku 1989 pôsobí ako redaktorka RTVS Sloven- tebe, si nadobudla istotu, že všetky dne tej ľútosti bola zúčastnenosť, ského rozhlasu. Venuje sa kultúrnej a umeleckej ženy na svete oslovuje jednoducho ktorej sa rýchlo zbavila prepnutím publicistike a problematike spoločenských vied, moja... Nevyplynulo z toho žiadne kanála. prevažne vo vysielaní rozhlasovej stanice Rádio poučenie. Telefón máš pri tele aj Ešte o láske? Sedí pri počítači a Devín. Jej rozhlasová tvorba bola viackrát ocenená v noci. Neopustíš ho. Objavil sa na píše. Môžete ju pozorovať zboku. Ak v novinárskych súťažiach. Debutovala v roku 2002 ňom predsa ten krátky text – Chcem chceme o takých intímnych veciach básnickou zbierkou Anjeličkárka – Komentáre; ťa. Neopustíš ho, ani keď nezvoní a hovoriť, mali by sme si potykať. nasledovala zbierka krátkych próz a rozhlasových nepípa. Si mu verná. Je aspoň poPribližujem sa k nej, hladkám ju po dramatických textov Marylin miluje literatúru tencionálnym spojivom medzi vami. vlasoch. Zakláňa hlavu. Prstom jej (2007). Nedávno vydala poetickú zbierku Hadia Ako možnosť, ako výzva. Ako sladký naznačím polkruh okolo líca. Nedo- žena (2012), ktorá bola ocenená. Je autorkou milovaný vibrátor. týkam sa jej. Pozerá sa mi do očí. rozhlasových hier Dievča na telefóne a Dekády. (Dokončenie v budúcom čísle.) Má v očiach slzy. pripravuje v. benková

poučky (5)

samuel koruniak |

NAŠE JAZYKOVÉ HLAVOLAMY

„Daj mi tú negazíranú vodu, nech sa trochu osviežim!”

letnom, slnečnom počasí, keď človek väčšinou dovolenkuje, alebo ide k moru, prípadne na nejaké pohorie (ak nemá rád veľmi slnečné a teplé počasie), si dopraje oddychu tam, kde mu bude príjemne, naplní baterky na ďalšie pracovné dni, alebo len tak na moment vypadne z každodennej reality, keďže v súčasnom období funguje na relácii práca – dom – rodina. Cez leto človek pri horúcom počasí potrebuje štipku osvieženia a tí, ktorí si ho doprajú v tvare oddychu v zahraničí, alebo len tak pri vode, alebo doma, sa ochladia aj nejakou tekutinou, čiže nápojom. Najbežnejším osviežením je chladná obyčajná voda, alebo len voda zo studne. Mnohokrát sme pritom upozorňovaní tým, že tzv. voda z vodovodu je nezdravá, je chemicky nevyhovujúca, čiže je nevhodná na pitie. V takýchto situáciách siahame potom po pramenistej vode, mikrobiologicky bezchybnej vode z prírodných podzemných zdrojov, ktorá vyviera na zemský povrch, po čistej vode, čiže v našom prípade po minerálnej vode. Ide o prírodnú vodu, ktorá v jednom litri obsahuje viac ako 1 gram rozpustených solí alebo väčšie množstvo oxidu uhličitého, alebo aj iných látok. Pomenovanie minerálna voda, aj keď veľmi bežné, pod vplyvom, samozrejme, väčšinového srbského jazyka používame nesprávne, čiže ako nespisovné. Je to, ako sme už v minulých „hlavolamoch“ hovorili, z nedbalosti, nezaujatosti, alebo iba z toho, že sú nám srbské výrazy blízke. Slovné spojenie minerálna voda počujeme aj v danej srbskej podobe mineralna voda, kde v slove mineralna nevyslovíme dlhé á, ale dáme srbský prízvuk. V slovenčine sa okrem iného používa aj univerbizované slovo, čiže použijeme tvorenie slov na základe univerbizácie, keď z daného slovného spojenia urobíme jednoslovné pomenovanie. Tak je to aj so slovným spojením minerálna voda, z ktorého dostaneme minerálka, ktoré sa v spisovnej slovenčine hodnotí ako spisovné, kým minerálna voda sa považuje ako spisovné slovo hovorové (Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2004). My tu žijúci Slováci práve pri tomto slovnom spojení vykonávame nespisovnú univerbizáciu pod vplyvom srbčiny, keď z daného srbského slovného spojenia mineralna voda, utvoríme jednoslovné pomenovanie mineralna. Je to predovšetkým vo vetách: „Dáš mi mineralnu.”, „Nestihol som kúpiť nič, iba mineralnu.” V súčasnej dobe pod vplyvom rôznych chemických pokusov a analýz sme schopní predostrieť, na základe množstva chemických prvkov, na aké liečebné, preventívne účinky je minerálna voda určená. V súvise s typmi minerálnych vôd sa nám pod vplyvom srbčiny stáva, že nesprávne použijeme výrazy, čiže keď nám niekto položí bežnú otázku „Akú chceš minerálnu vodu?”, si zväčša pri odpovedi pomôžeme nesprávnym, srbským ekvivalentom, a to gazíraná, negazíraná mineralna voda, odpoveď bude: „Dáš mi gazíranu, a jemu negazíranu vodu.” Avšak spisovná slovenčina takéto výrazy nepozná, takže spomenuté srbské slová považujeme za nespisovné, nesprávne. Na konto toho slovenčina má vo svojej slovnej zásobe spisovné ekvivalenty pre srbské slová gazirana a negazirana, a to: perlivá, neperlivá voda, alebo aj sýtená a nesýtená voda. Taktiež je tu aj jemne perlivá, jemne sýtená minerálna voda, čiže minerálka, alebo často máme aj ochutené minerálne vody (s príchuťou nejakého ovocia, alebo rastlín). Zopakujeme si ešte raz spätnú reakciu, otázku – odpoveď: „Akú si prosíte minerálku, sýtenú alebo nesýtenú?” – „Pre mňa perlivú a pre kamarátku neperlivú.”, „Zabudol som kúpiť jednu jemne sýtenú a pre babku ochutenú minerálnu vodu.” Taktiež titulná veta spisovnou slovenčinou bude znieť: „Podaj mi, prosím ťa, neperlivú minerálnu vodu, nech sa trochu osviežim.” Nepite toľko soku, račej si dajte svieže ovocie Konštantným problémom v spisovnej slovenčine sú tie každodenné slová, ktoré v posrbčenej podobe nechceme vymazať z nášho slovníka. Medzi takéto slová patrí aj srbské slovo sok, vo význame nápoja z rastlinných plodov (v dnešnej dobe chemicky spracovaného), ktorý si robíme doma, alebo si ho kúpime v predajni. Termín sok pozná aj spisovná slovenčina, ale v inom význame, ako ho my použí-

vame, a to ako súper, rival, protivník (Krátky slovník slovenského jazyka, 2004). Spomenuté nespisovné slovo sok v zmysle ovocného nápoja sa v spisovnej slovenčine používa v tvare šťava. Avšak prvý význam tohto slova znie, že je to aj tekutina tvoriaca väčší diel, súčasť živočíšnych alebo rastlinných organizmov (Peciarov 6-zväzkový Slovník slovenského jazyka, 1968). Zabudnúť na tento prvý význam, treba namiesto slova sok, používať v spisovnej slovenčine výraz šťava – ovocná šťava: jablková, pomarančová, broskyňová (nie sok od breskve), jahodová, malinová, čučoriedková (nie borovnicoví sok), ananásová; zeleninová šťava: paradajková, mrkvová, cviklová... Okrem iného mnohokrát máme problém použiť aj spisovný výraz pre druh danej šťavy. Predovšetkým je to slovné spojenie hustý sok, napríklad vo vete: „Ja si dám pomarančový hustý sok.” Pri tomto slovnom spojení máme na mysli hustejšiu ovocnú alebo zeleninovú šťavu, pri ktorej sa buď nedáva príliš veľa vody, alebo sa plod veľmi nevyšťaví. Aj keď prídavné meno hustý evokuje takýto druh šťavy, môžeme ho uznať ako spisovné slovo, ale s podstatným menom šťava, čiže hustá šťava. Spisovná, súčasná slovenčina však uprednostňuje slovo džús, ktoré sa do slovenčiny dostalo z angličtiny. Veta z názvu spisovne bude znieť: „Nepite toľko šťavy/džúsu, skôr si dajte svieže ovocie.” „Mama, ja chcem ešte ednu gučku sladolédu.” Z titulku vyplýva, že znovu budeme hodnotiť už dosť premleté nespisovné slovo, ktoré sa v našom jazyku drží ako hladný chleba. Znovu sme si tento výraz prevzali z kontaktového srbského jazyka, s ktorým sme v neustálom styku. Chladené nápoje nám niekedy proti slnku nepostačia, lebo chceme mať možno niečo viacej osviežujúce, sladšie, proste mať zamrznutý sladký zákusok. Tak počas slnečných dní kupujeme zamrznutý krém z vajec, cukru, mlieka, s rôznymi príchuťami, známy v našom prostredí ako sladoléd. Tento srbský ekvivalent sa logicky hodnotí ako nespisovný, keďže ho srbčina má v rovnakom význame ako aj slovenčina, a to ako zamrznutý krém, čo aj sama sémantika slova hovorí, že ide o sladký ľad (sladak led). V spisovnej slovenčine sa slovo sladoléd nahrádza spisovným slovom zmrzlina, zmrzlinový: oriešková (nie ľešnik), čokoládová, vanilková, citrónová (nie limun), punčová, banánová,... zmrzlina. V súvislosti s pojmom zmrzlina sa nám ako používateľom slovenského jazyka stane, že nesprávne použijeme výraz gučka, v zmysle že pri kúpe zmrzliny si chceme pridať ďalšiu guľku, čiže chceme skombinovať viacej druhov zmrzlín. Slovo gučka nájdete aj v slovníkoch slovenského jazyka, kde je vysvetlené ako zdrobnenina zo slova guča, čiže hrča. Nesprávne použitý výraz jedna, dve gučky sladolédu sa v spisovnej slovenčine zamení slovom kopček, alebo slovom guľka. Spisovne bude: jeden kopček zmrzliny, dva kopčeky zmrzliny, alebo aj: „Poprosím jednu guľku vanilkovej zmrzliny, a ďalší kopček čokoládovej zmrzliny.” Okrem nesprávnych použitých výrazov sa nám stane, že nepoznáme niekedy súčasný, spisovný výraz pre daný predmet, ktorý tak často používame. Tak keď ide o slovo zmrzlina, zväčša keď si ju kupujeme v cukrárni (tu pri tomto termíne počujeme zväčša nárečový variant cukrázda), máme možnosť si ju dať do obyčajného, alebo sladkého kornúta, zväčša urobeného z oblátky. U nás je tento termín známy pod slovom plásta („Chcem zmrzlinu do obyčajnej pláste”), čo hodnotíme ako hovorové nespisovné slovo. Keď si však kupujeme zmrzlinu v predajni, zväčša si ju kupujeme, po našsky povedané, na drevenej paličke, pričom slovo nekvalifikujeme ako nespisovné, ale skôr ako hovorové. Krátky slovník slovenského jazyka má pre tento tvar zmrzliny výraz nanuk, o ktorom hovorí, že je to: názov mrazeného predmetu krémového výrobku (obyčajne na paličke). Zopakujeme si tak ešte raz použitú titulnú vetu: „Mama, ja chcem ešte jeden kopček zmrzliny.” „Dobre. Ale dám ti ho do obyčajného kornúta. Potom budeme musieť ísť kúpiť aj bratovi ovocný nanuk.” •

annamária boldocká-grbićová |

dobroducháreň (20)

Život v trinástej komnate bez železnej rezervy N

emožno si vari nevšimnúť neexistenciu tabu. Už len málo zostalo tabu témou. Niečoho, o čom sme mali zakázané hovoriť, či priam myslieť, alebo čo bolo z akýchkoľvek dôvodov nedostupné. Kľúče od tabu odomkýna veľa dverí. Čo bolo tabu, je dnes klišé. Tajomstvá života pre malých a veľkých sú už pootvorené. Explicitné. Súbežne so stratou etických a morálnych hodnôt stupňuje sa manko zakázaných, nedotknuteľných vecí. Všetko je prístupné, odhalené, skorože i dvere do manželskej spálne, všetko je jednorazové, do ruky, so sebou, zriedkavé sú i ľudské spojenia. Tým pádom sú veci vari zbavené slasti postupného odhaľovania. Zachvení. Naivity pátrania. A sebapotvrdenia. Zodpovednosti. Záruky. Veď žijeme vari ako tie naše novodobé elektrické spotrebiče. Uponáhľané, urobené tak, aby sa čím rýchlejšie pokazili, aby boli vymenené inými. Krajšími a lesknúcejšími. Aká reality show! Náš štát ale oplýva tabu témami. Keby ho nebolo, bolo by ho treba vymyslieť! Postsocialistická tranzičná spoločnosť – „demokratická” spoločnosť – je eldorádo pre zbohatlíkov, salónnych politikov a kancerogénne mediálne obsahy. Diletantov. A tak, s nimi a okolo nich, je aspoň niečoho nadostač, a to tých famóznych rúškov tajomstiev, a tak to celé vyznieva, že aspoň v tabuizovaných, ostro utajených veciach nemáme nedostatku! Hlavne tichom tolerujeme všetku tú špinu a všetko to bahno, čo zopár vyvolených pácha pod rúškom blaha pre národ, pod rúškom demokracie a pod rúškom humanizmu, pod rúškom kvality a pod rúškom života. Realita je zložitá! Príkladov na tabu – neúrekom! Začnúc vojnami, ktoré sme neviedli, obeťami, ktorých nieto. Kto, ako a prečo vytvára a financuje a zneužíva ultras, kto financuje voľby, ktorých je inflácia, kto zasa financuje strany, kam skončia sponzorské dary, nadácie, priemerná mzda, spotrebiteľský košík. Tabu téma sú i týrané ženy. Tabu vie byť aj to famózne – koľkí ťa mali predtým, než som prišiel ja... Kto jej vskutku nadŕža a kto a čo podrýva Národnostnú radu, kto je sivá eminencia a aká loby vládne svetom. Kto vytvára konflikty, koalície a kto z nich ťaží... A téma všetkých tabu tém je, ako zbohatli tí najbohatší. Nič to zato, vedeli a mohli. Kradli, prechmatli a dostali! Človek vraj v živote najdrahšie zaplatí lacných ľudí. Dnešný pridrahý život vážne škodí zdraviu, kým pochopíš, že ťa strápňuje a bolí vlastne ani nie toľko tá ich lacnota, ani nikdy existujúca spravodlivosť, ale to, ako lacno sa to medzi nás votrelo! Ako indiferentne nepreberáme veľkú zodpovednosť za to, že je to samozrejmosť, a že sa z toho už prestávame hanbiť v ich mene! Slizká je tá inflácia podvodníkov – predátorov, ktorým patrí dobrý život. Luxus a okázalosti! Lacní ľudia si štedro žijú s peniazmi aj našich predkov! Aká poetika paradoxov. Avšak ži a nechaj žiť! Čuš a tvár sa! Mlčanie je zlato. A tak veľká väčšina z nás mlčí, že už nie sú skorože ani dobré staré zlaté rezervy. Dimenziu frašky nadobudla akási hanba, ktorá nám akosi nedá vyrieknuť, že nie je základných vecí na živobytie a že to teda zapríčinili dve slabé, temné stránky radových ľudských jedincov – čo chleba pýtajú – srdce a poctivosť. Čestná robota. Lebo ľudia sa odjakživa najviac chcú lesknúť v očiach iných. To je pokrytecky, hoci rovnako tak veľmi ľudsky. Čušať, prípadne ešte lepšie poklonkovať sa, to je ono! Miera úspechu! Možno sa aj im tak ulezie zo zlatých rezerv zbohatlíkov. Alebo z bánk, s ktorými zaručene získame finančnú istotu! Zlatá rezerva na našom účte?! Ale ba! Pričasto „ideme do mínusu”. A tak dokola – v tichu pred búrkou sa akiste čaká na hlas volajúceho z púšte, alebo z kontajnera.

Slovníček TABU TÉMA: V našom texte bolo reči o tabu témach. Keď potrebujeme siahnuť po takýchto témach, netreba sa zdráhať použiť ani toto zaužívané slovo cudzieho pôvodu, avšak súčasná slovenčina nám v tomto prípade núka peknú, potroške metaforickú syntagmu: trinásta komnata. Tá vyšla z rozprávok. Keď potrebujeme povedať, že je niečo tabu témou, môžeme to, pekne po slovensky, nahradiť trinástou komnatou. Tak napríklad v našom texte všade tam, kde sme mali slová tabu tému, dalo by sa ich nahradiť ekvivalentom, teda: Otázka financovania volieb a strán je trinástou komnatou. Priemerná mzda je trinástou komnatou. Dvere do spálne sa zrazu stali dverami do trinástej komnaty. (Báječná žena) Trinásta komnata známych hviezd: o tomto sa rozprávať nechcú. (plus sedem dní) Makroekonomika – trinástou komnatou. (Sme) ZLATÁ REZERVA: O finančných rezervách, aké kedysi boli, dnes sotvaže možno vo väčšine hovoriť. Keď chceme použiť toto spojenie v takomto význame, radšej si ho formujme ako železná rezerva: Železná finančná rezerva je kľúčom k lepšiemu životu. ... Vytvárať si finančnú rezervu z každomesačného príjmu môže drvivá väčšina Slovákov. ... Nežijete v strese, máte istotu na niekoľko mesiacov, nezadlžujete sa zbytočne a nevýhodne. Túto železnú rezervu istotne nepoužite na kúpu auta, nábytku, využijete ju pre užitočné veci… Mali by vám, z vďačnosti za „minulú štedrosť” poskytnúť našetrenú železnú rezervu a prilepšenie ku kvalite bývania. (Pramene: sme.sk) … Nezmýli sa človek, čo nič nepovie! •

Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička a Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM vypisujú

LITERÁRNU SÚŤAŽ na poviedku a báseň pre deti Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu vo výške: 1. cena 20. 000,00 dinárov 2. cena 10. 000,00 dinárov 3. cena 5. 000,00 dinárov Súťaž je otvorená do 1. novembra 2015. Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky. Redakcia časopisu Zornička 27

kamarátenie

pripravila mária vršková |

Stránky Ježka Dežka Prázdniny, slnko, bazén, výlety s kamarátmi... alebo azda nuda, horúčavy a nič sa vám nechce robiť? Tu je môj návod, ako prežiť letné mesiace, keď sa nechodí do školy a aj v tenkom tielku je vám teplo: RÁNO – kým máte dosť energie a nie sú ešte horúčavy, choďte si zabezpečiť potrebné veci na dnešný program. V papiernictve si kúpte niečo pekné na výtvarnú aktivitu. Alebo v kiosku detské krížovky. V potravinách obľúbený džús. V knižnici si pohľadajte zaujímavé knihy alebo časopisy. DOOBEDA – opýtajte sa rodičov, či im môžete s niečím pomôcť. Potešíte ich a určite vás pochvália. Po práci je čas na relax – nájdite si pekné miesto v tieni. Prečítajte si požičané knihy. Alebo sa pohrajte so zvieratkom. Alebo zavolajte súrodenca či kamaráta a vytiahnite spoločenskú hru. K tomuto oddychu určite patrí pohár džúsu s ľadom a kolieskom citróna. OBED – pokojne si pospite dve hodiny. Taliani a Španieli tento čas volajú siesta. POOBEDE – idete na bazén? Alebo dávajú v telke dobrý film? Ak nie, to nič! Určite máte fixky, farebné papiere, nožnice... na internete nájdete veľa nápadov, čo vytvoriť. Stačí si vyhľadať DIY paper. DIY – Do It Yourself, návody, ako si sami vyrobiť čokoľvek. A keď už budete na internete, vyhľadajte pre mamu aj recept na domácu zmrzlinu ☺. VEČER – keď už slnko nie je také horúce, môžete sa hrať na čerstvom vzduchu. Bicykel, korčule, švihadlo, lopta... Popolievajte kvety a vytiahnite rodičov na prechádzku. A skôr, ako pôjdete spať, vezmite si do postele krížovky alebo Rovinu. Ach, takýto deň by som chcel každý deň... Pekné leto želá Váš Ježko Dežko

Hádanky

Ľadový krém na paličke, bývať môže len v mrazničke. Keď ho vezmeš, rozbalíš, sladkú zimu pocítiš. (kunan) Obláčik má štyri rohy, nevykladaj si naň nohy. Mäkká malá poduška, čo ti šepká do uška. (šúknav) Jemných vláskov na tisíce, nestrihajú ich nožnice. Dlhé steblá v zeleni, kosačka tu nelení. (avárt)

Básnička

Katka Nudila sa Katka Krátka. Pustila sa do lízatka, ľahla si a zase vstala, kocky na stôl vysypala, no hrať sa jej nechcelo. Umyť riad ju bolelo. Nudí sa. „Čo robiť?” húta. Vyškiera sa na kohúta a psíkovi rozpráva: „Bicykel je otrava.” Od nudy sa Katka ježí, no bábika v kúte leží, v knižkách veľký neporiadok. Čítala z nich? Ani riadok! Kresliť sa jej neráči, program v telke nepáči...

Má jedno uško a prázdne bruško. Vriacu vodu jej tam daj, o chvíľu máš v brušku čaj. (akláš)

Počúvaj, ty, Kaťa Krátka, pre teba je rada krátka – tu máš zoznam od mamy s domácimi prácami.

V zime nemá šaty, v lete chládok dá ti. Vtáky na ňom bývajú, všetky listy čítajú. (morts) 28

Hádanky

Lenivá si, rozmaznaná, práca šľachtí, to vieš sama. A keď sa ti nechce, veru nespravíš do sveta dieru...

Jazykolamy Povedz päťkrát rýchlo za sebou: Zmrzlina sa rozmrazila a kornútok rozmrvil. Klára Kučerová má krásne kučeravé kadere. Čokoláda a limonáda sú lepšie ako roláda s orechami. Päťkrát päť je dvadsaťpäť, delené piatimi je päť.

pripravila mária vršková |

kamarátenie

Okienko tety Sovy Zdá sa vám, že sú letné prázdniny krátke? Chceli by ste mať voľno tri mesiace? Alebo štyri? Pol roka? Rok? Pani Sova nám prezradí niečo bližšie o knihe, ktorá sa volá

Mäkké cesto sme na pomúčenej doske posypali múkou.

Dva roky prázdnin

Úloha

Autorom knihy je svetoznámy francúzsky spisovateľ Jules Verne (1828 – 1905). Považuje sa za jedného zo zakladateľov vedeckofantastickej literatúry. Vo svojich dielach opisoval rôzne objavy, ktoré neskôr naozaj vznikli (let balónom, skafander, elektrický motor, helikoptéra...). Knihu Dva roky prázdnin vydal v roku 1888. Príbeh sa odohráva na opustenom ostrove, kde sa ocitne skupinka mladých chlapcov, ktorí boli na výlete loďou a stroskotali. Dva roky museli žiť sami v jaskyni, naučili sa postarať sa o seba a zažili mnoho dobrodružstiev. Prežili len vďaka pevnému priateľstvu a disciplíne. A ako sa príbeh končí... to vám neprezradím. Šup, šup, do knižnice. ☺

Vieš? Na voľný riadok doplň správny význam slova. (huby, ústa, vlajka, sova, písacie potreby, zmrznutá voda, odev na kúpanie, bus stop, vodná krútňava, súlad) PERA –

_____________________

PERÁ –

_____________________

ZASTÁVKA –

_____________________

ZÁSTAVKA –

_____________________

PLÁVKY –

_____________________

PLAVKY –

_____________________

VÍR –

_____________________

VÝR –

_____________________

Táto slovná hra vám roztočí mozgové závity a určite sa pobavíte. Môže ju hrať 1, 2, 3 ... hráči a potrebujete len pero a papier. Na vrch papiera si napíšte ľubovoľné dlhšie slovo, v ktorom sa bohato striedajú rozličné písmenká. Z týchto písmenok si skladajte nové slová, pričom každé písmeno môžete použiť len raz. Vyhráva ten, kto si dokáže vytvoriť najviac nových slov. Príklad:

LAD –

_____________________

ČASOPIS ROVINA

ĽAD –

_____________________

ČASOPIS ROVINA – sova ČASOPIS ROVINA – srna

Doplňovačka V tajničke sa ukrýva názov letného športu. Máte s týmto športom skúsenosti? 1. ovocie podobné marhuli

__ __ __ __ __ __ __ __

2. jeden, po nemecky

__ __ __ __

3. starý otec

__ __ __ __

4. kto chytá myši

__ __ __ __ __

5. pomôcka na šitie

__ __ __ __

6. zmrzlina na paličke

__ __ __ __ __

Úloha

ČASOPIS ROVINA – rosa ČASOPIS ROVINA – čaro ČASOPIS ROVINA – pivo ČASOPIS ROVINA – riasa ďalej: čas, opis, osnova, proso, ropa, prasa, psina, osa, nos, oči, nora, vrana, vina, čin, osnova ... atď. atď. Príjemnú zábavu!

Vyfarbi

7. dvanásť mínus deväť __ __ __ 8. hlavné mesto Nórska __ __ __ __ 9. číslo, ktoré vyjadruje nič __ __ __ __ Tajnička znie: __ __ __ __ __ __ __ __ __ 29

deti a svet

mária vršková |

Dobrodruh B

olo teplé leto a oslava u uja Tomáša sa pomaly končila. S manželom sme vstali a lúčili sa s domácimi. Ale zachmúrený Peter stále sedel pri stole a veril, že tretiu porciu zmrzliny predsa len dostane. „Vstávaj, Peťo, sladkého si mal už dosť. Poď, ideme domov,” ťahám za ruku päťročného syna a ten sa len mračí a kriví ústa. Pred domom oslávenca nasadáme do auta. Peter však stojí ako socha a potom povie: „Nepôjdem s vami, nahnevali ste ma. Chcel som ešte zmrzlinu... no keď ste mi ju nedali, idem domov pešo!” A ďalej stojí ako herec, čaká, čo sa bude diať. „Sadaj!” povie mi manžel. „Keď uvidí, že naozaj odchádzame, rýchlo si to rozmyslí.” Sadám, štartujeme a syn sa len spokojne usmieva. Nakoniec sa obráti chrbtom, pustí sa domov veselým krokom a rukami od radosti hompáľa až nad hlavu. Nechcem mu prekaziť ten príjemný pocit zo slobody. Lenže nemôžem nechať päťročné dieťa, aby samo cupitalo dva kilometre až

LITERÁRNA Á SÚŤAŽ ÚŤ Ž Ž ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKÔL Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec vypisujú

SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) téma je voľná Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách: Žiaci základných škôl od 5. do 8. ročníka 1. cena – tablet 2. cena – balík kníh SVC 3. ročné predplatné na časopis Zornička / Vzlet Žiaci stredných škôl a gymnázií 1. cena – tablet 2. cena – balík kníh SVC 3. ročné predplatné na časopis Vzlet Súbeh je otvorený do 1. novembra 2015. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác.

na okraj mesta. Čakajú ho semafory, dlhá ulica a na jej konci neoznačená križovatka. Čo robiť? „Tu za rohom mi zastav,” vravím manželovi. Rýchlo vystupujem z auta a schovávam sa za veľkú tabuľu, aby ma syn ne-zbadal. Nech si ide sám, ale musím ho vidieť, strážiť, ochraňovať aspoň pohľadom. A tak je zo mňa detektív, tajne ho sledujem. Ups, semafor. Krv mi tuhne, srdce búši. Ako ten malý dokáže prejsť na druhú stranu? No ako... normálne. Peter sa postavil ku skupinke ľudí, čakal a pozoroval, kedy zasvieti zelený panáčik. „Výborne. Výborne, chlapče,” myslím si a schovávam sa za stromy, stĺpy, zaparkované autá. To nič, že musím ísť cez trávnik a vyzerám ako idiot. V duši môjho syna sa predsa odohráva niečo veľkolepé – spoznáva chuť slobody, samostatnosti a to má určite veľký vplyv aj na formovanie jeho sebavedomia. Zrazu sa Peter zastaví pri lavičke, kde sedí starší manželský pár. Čosi im vysvetľuje, rozhadzuje rukami, oni sa obzerajú. Zdá sa mi, že syn plače. Možno sa zľakol, že ide domov ozaj sám a už mu je ťažko. Po chvíli malý dobrodruh pokračuje v ceste. „Prepáčte, ten chlapec plakal?” pýtam sa manželov na lavičke a v skratke im objasňujem situáciu. „Nie, bol veselý. Všetko nám vyrozprával, dokonca povedal adresu, kde býva a pozval nás na kávu,” udivene odpovedajú tí dvaja. „Tak niekedy príďte,” usmejem sa a pokračujem v úlohe detektíva. Nič netušiaci Peter si poskakuje a stále pritom hompáľa rukami. Blíži sa k neoznačenej križovatke. Odtiaľto k nám vedú dve malé uličky a domov to už máme blízko. On zabočil doľava, ja radšej pokračujem rovno, aby ma nezbadal. „Chlapče, nechávam ťa napospas osudu,” myslím si, prechádzam cez mostík a za zákrutou spustím šprint, aby som bola doma prvá. Stihla som to. Manžel už na dvore majstruje, ja rýchlo beriem krhlu a polievam kvety v záhradke. „Ahoj, tak som doma,” ozve sa veselý hlas pred bránou. Synak sa tvári hrdo. Manžel ho tľapká po pleci, ja gratulujem. „Musíte ma pochváliť,” dvíha Peter hlavu hore. „Tu na konci som spadol a odrel som si koleno, ale vôôôbec neplačem,” ukazuje rukou na dochrámanú nohu. Koleno je od prachu a krvi sivo-červené, ale čo tam po tom. Na Petrovej tvári je široký, spokojný úsmev a na problém so zmrzlinou sa už dávno zabudlo. Porozmýšľaj, odpovedz: 1. Prečo sa mama schovávala a nechcela, aby ju Peter po ceste zbadal? ____________________________________________ 2. Aké vlastnosti sa rozvíjali u chlapca, keď išiel domov sám? ____________________________________________ 3. Vieš, kde bývaš? Poznáš svoju adresu? ____________________________________________ Doplň na semafore správnu farbu:

ČAKAJ!!!

IDEŠ •

na pobavenie I naďalej pokračujeme s odmeňovaním troch vyžrebovaných výhercov, ktorí dostanú odmeny Slovenského vydavateľského centra. Rozlúštenie tajničky zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec.

ŠKANDINÁVKA V tajničke je mužské meno, ktoré oslavujeme 26. augusta.

DOPLŇOVAČKA VODOROVNE OD HRUBŠEJ ČIARY: 1. väčší vodný tok, 2. ostré a tvrdé výrastky na rastlinách, 3. ženské meno, 4. taliansky futbalový klub, 5. niť (zdrob.), 6. breh pri Belehrade. VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. robí postrek, 2. srdito, hnevlivo, 3. jedna zo strán pravouhlého trojuholníka, 4. počítačová tlačiareň, 5. sanitné auto, 6. budovala. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci ste dostali názov nášho rodinného časopisu.

OSEMSMEROVKA Názvy rastlín zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám päť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov jednej ozdobnej rastliny.

AMARANT

HLOH

KLEN

BANÁN

HOREC

KUKURICA

BOROVICA

HRAB

LIANA

Vylúštenie škandinávky číslo 5 – 6

BREZA

HRUŠKA

MALINA

ČAKANKA

KAMÉLIA

NETATA

VODOROVNE: podkovka, opáti, ad, Savo, obe, Ela, Alán, komplet, ak, raj, s, l, št, kosisko, lano, pod, uno, čaro, má, bolel, ploštice. Správne znenie tajničky: ... v stodole raj

FIALKA

KARAFIÁT

TULIPÁN

Výhercov žrebovala pracovníčka SVC Katica Matićová a šťastie mali: 1. Michal Kalmár, Ul. oslobođenja 39/13, 26 000 Vojlovica-Pančevo 2. Marko Kratica, Ul. proletárska 20, 26 215 Padina 3. Darko Povolný, Ul. proletárska 9, 26 215 Padina BLAHOŽELÁME.

VTIPY V parku uprostred mesta pracujú dve blondínky. Jedna vždy vyhĺbi jamu a druhá, ktorá ide za ňou, ju zase vykopanou hlinou zaplní. Pracujú tak s vervou celý deň bez odpočinku, jedna vykopáva diery, druhá ich zase zasypáva. Okoloidúcemu pánovi to nedá pokoja a po chvíli sa ich pýta: – Oceňujem vašu usilovnosť, slečny, ale boli by ste také láskavé a vysvetlili by ste mi, aký zmysel má vaša práca?

Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

Tá prvá sa zastaví, utrie pot z čela a hovorí: – Viete, normálne pracujeme v trojici, lenže kolegyňa, ktorá sadí stromčeky, je dnes chorá.

pre deti Milé deti, aj tentoraz sme vám pripravili rôznorodé rozptýlenia. Veríme, že nám i naďalej budete pravidelne zasielať vylúštenia našich doplňovačiek. Zároveň nám môžete zasielať i svoje práce alebo návrhy, ktoré radi uverejníme alebo uplatníme. Vopred sa tešíme na spoluprácu. Správne vylúštenie napíšte na pohľadnicu alebo na korešpondenčný lístok a zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21470 Báčsky Petrovec. Trom šťastlivcom zašleme knižné odmeny.

DOPLŇOVAČKA Pojmy zo súpisu umiestnite do doplňovačky tak, aby ste v označenom stĺpci dostali názov dokladu, ktorý žiak dostáva po ukončení školy (svedectvo).

MATEMATISKOP

LABYRINT

NÁDRŽ

Pomôžte žitku, aby prišlo najkratšou cestou k chlebíku.

V jednej nádrži bolo 240 litrov vody. Zakaždým, keď sa otvorí kohútik, do nádrže pritečie 17 litrov vody. Keď sa otvorí druhý kohútik, z nádrže vytečie 11 litrov vody. Po 36-tich otváraniach tých kohútikov v nádrži bolo 292 litrov vody. Koľkokrát bol otvorený prvý a koľkokrát druhý kohútik?

JABLKÁ Predavač v prvý deň predal 32 kg jabĺk a na druhý štvrtinu zo zvyšku. Zostalo mu ešte 126 kg. Koľko kilogramov jabĺk mal spolu?

CHODCI Dvaja žiaci Mirko a Vladko sa súčasne pohli z mesta A do mesta B, ktoré sú vzdialené 6 km. Mirko ide rýchlosťou 4 km/h a Vladko 5 km/h. Keď Vladko prišiel do mesta B, pustil sa späť. Na akej vzdialenosti od mesta A stretne Mirka?

SVIEŽE OVOCIE Do skladu priviezli 100 kg sviežeho ovocia, ktorého vlaha bola 99 percent. Po niekoľkých dňoch ovocie sa osušilo, takže malo vlahu 98 percent. Aká bola hmotnosť suchého ovocia?

RYBY Týchto dvanásť rýb vyzerá rovnako, ale iba dve z nich skutočne sú úplne rovnaké. Ktoré sú to ryby?

ŠTVORCIFERNÉ ČÍSLO

MUCHA: 140 km (ak auto do mesta B ŠTVORCIFERNÉ ČÍSLO: To číslo je 1349. SVIEŽE OVOCIE: 50 kg. mesta A. CHODCI: Na vzdialenosti 5 1/3 km od JABLKÁ: 200 kilogramov. druhý 20-krát. NÁDRŽ: Prvý bol otvorený 16-krát a ROZLÚŠTENIE

Automobil sa pohol z mesta A do mesta B, ktoré sú vzdialené 110 km rýchlosťou 110 km/h. Jedna veľmi rýchla mucha sa pohla súčasne, keď aj auto rýchlosťou 140 km/h. Pohla sa z mesta A, prišla do mesta B a vracia sa späť. Koľko kilometrov prešla mucha, kým auto neprišlo z mesta A do mesta B? Pripravil: Ján Bažík

príde za jednu hodinu, mucha za tú ho-

Správne vylúštenie doplňovačky z minulého čísla je: Krieda a tabuľa. Žreboval pracovník počítačovej úpravy Vladimír Sudický a šťastie mali: 1. Martin Holok, Šandora Petefiho 121, 26 000 Vojlovica-Pančevo 2. Jana Mareková, Sv. Markovića 97a, 26 000 Vojlovica-Pančevo 3. Ľudmila Pániková, Námestie XII. V. B. 8, 26 000 Vojlovica-Pančevo BLAHOŽELÁME.

MUCHA

dinu prejde 140 km).

VODOROVNE OD HRUBŠEJ ČIARY DO KONCA: 1. Oračka, 2. Meno speváčky Turnerovej, 3. Napísaná alebo vypovedaná myšlienka, 4. Záchrany, ratovanie, 5. Strelná zbraň, 6. Peňažná sústava štátu, 7. Údermi spracúva kov, 8. Organizmus, 9. Oživiť, 10. Ženské meno, Eva, 11. Ustálená trasa, dráha. VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. Utváranie, tvorenie, 2. Obraz vyrytý do dosky, 3. Osvetová činnosť, 4. Zmeny polohy, obraty, 5. Bolo v sediacej polohe, 6. Odplata, odmenenie pre niečo, 7. Štepí očkom, 8. Pohybovalo sa vo vzduchu, 9. Rozmnožovať, 10. Odrastené dievča, deva, 11. Prevetrávať.

Nájdite štvorciferné číslo, v ktorom je prvá číslica tretina z druhej, tretia súčet prvej a druhej a štvrtá trojnásobok druhej.

SMIECHOTY – Mamička, mamička! – kričí dievčatko. – Vždy ti pripomínam, že deti majú rozprávať, až keď sa ich dospelí na niečo opýtajú. – Tak rýchlo sa ma spýtaj, či nekypí mlieko!

* * * „Ocko, máš dobrú optickú pamäť?” „To mám, synček. Prečo sa pýtaš?” „Práve som ti rozbil zrkadlo na holenie.”

* * * Pýta sa dieťa rodičov: – Žijú sardinky v mori? – Samozrejme. – A ako trafia do škatuľky?

dipl. vet. med. juraj pálenkáš |

okom odborníka

VODA A VZDUCH AKO PRÍČINA PORÚCH ZDRAVIA

Vzduch V

zduch je zmes rôznych plynov, mechanických častíc a mikroorganizmov. Vdychovaním zvieratá do svojho tela neustále vnášajú ohromné množstvo vzduchu, a preto vzduch má veľký vplyv na ich organizmus. Domáce zvieratá sú vystavené pôsobeniu nielen atmosferického vzduchu, teda vzduchu voľnej prírody (tzv. makroklíma), ale predovšetkým pôsobeniu maštaľného vzduchu (mikroklíma). Atmosferický vzduch obsahuje 78,1 % dusíka, 20,1 % kyslíka, 0,03 % kysličníka uhličitého, 0,5 % vodných pár a zvyšok tvoria tzv. inertné plyny (argón, neón, kryptón a hélium). Vzduch v maštali sa v značnej miere rozlišuje od atmosferického, čo však závisí od hygieny maštaľného prostredia. Zvieratá nevyhnutne potrebujú vzduch, lebo je jediný prameň kyslíka, bez ktorého by život nebol možný ani za chvíľočku. Pre tieto príčiny kyslík je najdôležitejšou zložkou vzduchu. Každé zníženie množstva kyslíka vo vzduchu organizmus zvierat ťažko znáša. Najviac kyslíka je v lesoch, pretože stromy a rastliny vôbec produkujú kyslík. I napriek tomu, že kysličník uhličitý (CO2) organizmus zvierat nepotrebuje, predsa od jeho množstva vo vzduchu v značnej miere závisí zdravotný stav, dokonca i život zvierat. V maštaľných priestoroch prípustná koncentrácia kysličníka uhličitého je 0,25 – 0,30 %. V prípade, že sa vo vzduchu zvýši množstvo CO2 na 8 – 10 %, nastane smrť v dôsledku prestátia činností dýchacieho strediska v mozgu. Kysličník uhličitý vzniká pri výmene plynov v telesných bunkách, a preto ho je veľa vo vydýchnutom vzduchu. Zvieratá totiž spotrebujú kyslík a produkujú kysličník uhličitý. Okrem toho tento plyn sa vytvára i pri rozklade organických látok v maštali. Na nedostatok kyslíka a zvýšené množstvo kysličníka uhličitého zvlášť sú citlivé kurčatá, tak počas vývoja vo vajci, ako i prvé dni života. Ak je počas liahnutia v liahni nedostatočná výmena plynov (ventilácia), kurčatá sa môžu zadusiť. Aby sa tomuto vyhlo, miestnosť, kde sa liahnu kurčatá, musí byť dobre vetraná a dostatočne veľká. Na 1000 nasadených vajec má byť 4 m3 vzdušného priestoru. Kurčatá sa tiež môžu zadusiť, aj keď sa dlho nechajú prikryté v debne, aby im nebola zima. Vlhkosť vzduchu tiež v značnej miere vplýva na zdravie zvierat. Najvýhodnejšia (optimálna) vlhkosť vzduchu pre všetky druhy domácich zvierat sa pohybuje okolo 70 % relatívnej vlhkosti. Na zdravie zvierat veľmi nepriaznivo pôsobí vysoká vlhkosť vzduchu. Ustajnenie zvierat vo vlhkých, nevetraných maštaliach a chlievoch, v ktorých je relatívna vlhkosť vzduchu 90 – 100 %, má za následok častý zápal dýchacieho ústrojenstva, výskyt žalúdočných a črevných katarov, zápal vemena, pupka, svalového a kĺbového reumatizmu. Vlhký vzduch priaznivo vplýva na rozmnožovanie choroboplodných zárodkov a plesní. Zvieratá odchovávané vo vlhkom prostredí slabšie priberajú na hmotnosti, majú vyššiu spotrebu krmiva a horšiu odchovnú rentabilitu i preto, že zvýšenú vlhkosť vzduchu obyčajne sprevádza i nízka teplota. Najväčším producentom vodných pár v maštali a chlieve sú samotné zvieratá. Rozlievanie vody, vyparovanie moču, neriadne vynášanie vlhkej podstielky v značnej miere zvyšuje vlhkosť vzduchu. Nedostatočné vetranie tiež zapríčiňuje zvyšovanie množstva vodnej pary v maštaľnom ovzduší. Proti zvýšenej vlhkosti vzduchu v maštali a chlieve najúčinnejším opatrením je neprepĺňanie odchovných priestorov dobytkom, dobrá tepelná izolácia stavebného materiálu, dostatočné podstielanie suchou slamou, dobrá kanalizácia, znemožňovanie rozlievania vody, pravidelné odstraňovanie vlhkej podstielky, ako i udržovanie dostatočnej teploty v odchovnom prostredí.

Okrem spomínaných opatrení proti vlhkosti a zdusenosti maštale a chlieva s úspechom sa používa i umelé hnojivo – superfosfát. Je veľmi hygroskopický, viaže na seba značné množstvo vodnej pary a iné nepríjemne zapáchajúce plyny (amoniak, sírovodík), čím sa skvalitní celkové ovzdušie maštale a chlieva. Pretože obsahuje značné množstvo fosforu, obohacuje maštaľný hnoj o túto minerálnu látku. Superfosfátom sa posýpa podlaha chlieva a maštale raz denne v množstve 10 – 20 dag na 1 m2. Amoniak (NH3) sa v atmosferickom vzduchu nenachádza, ale mikroklíma maštale ho obsahuje v menšom alebo väčšom množstve. Amoniak sa vytvára rozkladom dusíkatých látok, najmä moču, výkalov a podstielky. Pretože veľmi zapácha, cíti sa i v malých množstvách. Dovolené množstvo amoniaku v maštali je 0,02 mg na 1 liter vzduchu. Podľa množstva amoniaku sa posudzuje i celková hygienickosť ovzdušia maštale. Amoniak veľmi zhubne pôsobí na organizmus zvierat. Už v malom množstve dráždi sliznicu oka a dýchacieho ústrojenstva. Dlhšie pôsobenie silnejších koncentrácií amoniaku zapríčiní zápal priedušiek a pľúcny katar, ako i chronické otrávenie celého organizmu. Pre tieto príčiny treba sa snažiť, aby sa v maštali nevytváralo väčšie množstvo amoniaku. To sa dosahuje pravidelným odpratávaním podstielky, odvodom močovky do odpadových jám a neprepĺňaním odchovných priestorov. Týmto spôsobom sa skvalitní ovzdušie a zlepšia zdravotné podmienky nielen pre zvieratá, ale i pre ľudí, ktorí ich opatrujú. Toto tiež prispeje k zlepšeniu akosti mlieka, pretože mlieko vpíja rôzne zápachy zo vzduchu. Vo vzduchu sa môže nachádzať i prach. Počas kŕmenia zaprášeným senom, podstielania slamy plnej prachu, zametaním, vyskakovaním zvierat, do vzduchu v maštali sa môže dostať veľké množstvo prachu, častíc rastlín, suchého hnoja, zvieracia srsť, bunky pokožky, peľové zrnká a iné drobulinké častice. V 1 m3 maštaľného vzduchu môže byť i 500 000 rôznych častíc prachu. Zadržiavanie častíc prachu vo vzduchu závisí od ich veľkosti a váhy. Väčšie častice v neprúdiacom vzduchu veľmi rýchle padajú na podlahu. Menšie častice klesajú rýchlosťou asi 10 cm za hodinu a tie najjemnejšie iba 1 mm za hodinu. Škodlivé pôsobenie prachu na organizmus zvierat sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Dlhší pobyt v zaprášenom vzduchu podráždi sliznicu dýchacích orgánov, predovšetkým sliznicu nosa, priedušnice a priedušiek až do tej miery, že nastane ich zápal. Okrem toho zaprášený vzduch môže zaviniť zápal oka, kože, prípadne vyvolať alergickú precitlivenosť. Prach tiež napadá i do mlieka a zníži jeho hygienickú akosť. Aby sa všetkému tomuto vyhlo, v maštaliach treba znemožňovať tvorenie prachu. Okrem prachu vo vzduchu sa môže nachádzať i väčšie množstvo dymu, sadze (tzv. smog), plynov z továrenských komínov a rôzne mikroorganizmy. Do maštaľného vzduchu mikroorganizmy sa dostanú buďto zvíreným prachom alebo vykašlaným vzduchom z pľúc zvierat a ľudí. Závisle od veľkosti častíc vzduchu (tzv. aerosoly) tieto sa vo vzduchu môžu zadržať niekoľko minút až hodín. Silnejšie prúdenie vzduchu aerosoly môže preniesť i na väčšie diaľky. Bez ohľadu na to, že sa vo vzduchu vo väčšine prípadov nachodia mikroorganizmy, ktoré nezapríčiňujú ochorenia zvierat, predsa vzduch dosť často obsahuje zárodky spôsobujúce ťažké ochorenia zvierat. Týmto spôsobom, teda vzduchom, sa šíri nákazlivý kašeľ (chrípka) koní, tuberkulóza kráv, slintačka a krívačka, mor ošípaných a hydiny a iné nákazlivé choroby. •

užitočné

" pripravila mária lučetincová |

Čo s trávnikom v septembri

septembri sa zvyšuje intenzita narastania biomasy, čo pozitívne vplýva na vzhľad trávnikovej mačiny. Po letných horúčavách býva mačina (kus trávnika s vrstvou zeme) značne poškodená vyschnutím listových čepelí v trávnych trsoch, čo spôsobuje senový žltý vzhľad. Koncom augusta a v septembri je zvýšený patogénny tlak hrdze trávnej, ktorá vytvára škoricovohnedé škvrny na listových čepeľoch. Náchylnejšie sú intenzívne, vysoko prešľachtené odrody. Pri silnom výskyte patogénu treba aplikovať postrek fungicídom. Porasty dostatočne zásobené živinami sú hubou menej napadnuté. Vzhľadom na zvýšenú intenzitu rastu v septembri vyžadujú trávnikové porasty častejšie kosenie a zvýšené hnojenie. Výhodné je využívať komplexné viaczložkové hnojivo, ktoré zásobuje trávnikový porast nielen dusíkom, ale aj ostatnými živinami pre ich dobrú jesennú kondíciu. Kvalitné, dobre živené trávnikové porasty

lepšie prezimujú, sú počas jesene i zimy krajšie a v jarnom období spontánne rýchlo odrastajú. Doplňovanie živín pre trávnikové porasty je výhodné riešiť špeciálnymi dlhopôsobiacimi hnojivami, prípadne kombinovanými hnojivami pre trávnikové porasty. V septembri môžeme pokračovať so zakladaním nových trávnikov, ale aj s rekonštrukciou starých plôch prísevom pre vertikuláciu. Staré plochy trávnikov obsahujú v mačine veľký podiel suchých odumretých častí rastlín, ktoré treba odstrániť vyčesaním, vertikuláciou. Súčasne s vertikuláciou sa čiastočne naruší povrch pôdy pre možné dosievanie a následné vzídenie nových rastlín. Po vertikulácii je veľmi účelné zapieskovanie povrchu a prisiatie osiva. Celú plochu nakoniec zahrabeme trávnikovými drôtenými hrabľami a dôkladne zavlažíme. Závlaha nesmie vyplavovať piesok ani osivo. Na prísev treba použiť kvalitné osivo, najlepšie rovnaké, z akého bol trávnik založený.

Včely a úroda zelenín Zelenina je popri ovocí neodmysliteľným článkom racionálnej výživy. Záhrada bez nej by vlastne ani záhradou nebola. Na rozdiel od ovocia oveľa menej vnímame, že kvitnúce porasty väčšiny zelenín sú významnou ponukou nektáru a peľu pre včely, a že včely medonosné sa svojou opeľovacou aktivitou môžu podieľať na zvýšených úrodách plodov a semien. Priamy podiel včiel na možných zvýšených úrodách sa týka nasledujúcich zelenín: uhorka, tekvica, dyňa, melón, fazuľa, hrach, bôb, prípadne mak, paprika, rajčiak, baklažán, teda tie zeleniny, z ktorých konzumujeme plody alebo semená. Na zvýšených úrodách zelenín, z ktorých konzumujeme vegetatívne časti, majú včely medonosné nepriamy podiel, a to prostredníctvom vyššieho počtu a niekedy aj veľkosti semien, vytvorených po ich opeľovacej aktivite na kvetoch. K takýmto zeleninám radíme cibuľu, pór, pažítku, cesnak, špargľu, mrkvu, petržlen, zeler, kôpor, topinambur, reďkovku a všetky kapustoviny. Uhorka. Keďže je cudzoopelivá, bez opelenia hmyzom neprinesie takmer žiadne plody. Včely medonosné

sú jej najpočetnejším opeľovačom. Aby sa však z kvetu vyvinul štandardný plod, musí byť kvet včelou navštívený a opelený najmenej 10 až 15 ráz. Z nedostatočne opeleného kvetu sa obyčajne vyvinie deformovaný a malý plod a úrody uhoriek sa znižujú o 60 až 90 %. Priemerný počet plodov na jednej rastline opelenej včelami je 17, po opelení iným hmyzom 2,1 a po ručnom opelení 6,1. Tekvica. Je príbuzná uhorke a uvedené údaje v podstate platia aj pre ňu, ako aj pre dyne a melóny. Podľa niektorých amerických prameňov straty na úrodách plodov, keď sú kvety včelami slabo opelené, dosahujú časta až 80 %. Fazuľa. Z jednotlivých druhov fazule je pre včely medonosné najpríťažlivejšia tyčinková fazuľa. Je cudzoopelivá, po opelení včelami nasadí 12 až 19 % plodov, kým bez opelenia nanajvýš 1,2 %. Naša bežná fazuľa záhradná je samoopelivá a pre včely medonosné ponukou nektáru a peľu málo zaujímavá. Hrach. Je samoopelivý a pre včely medonosné ponukou nektáru a peľu nezaujímavý. Nie je zatiaľ známe, či by po doopelení včelami priniesol vyššie úrody. Mak. Pre včely je mimoriadne atraktívny, pretože kvet produkuje veľké množstvo kvalitného peľu, ktorý včely potrebujú pre výživu včelieho plodu. Nektár netvorí. Včely sú pri zberaní peľu z kvetov maku mimoriadne nervózne (zatiaľ nie je jednoznačne dokázaný dôvod), preto neodporúčame citlivým či alergickým osobám zdržiavať sa v blízkosti hriadky maku. Rajčiak. Jeho kvety nektár nevytvárajú. Ako výrazne samoopelivá plodina nepotrebuje včely na to, aby sa

| vytvoril plod. Avšak ich veľmi dobrými opeľovateľmi sú rôzne druhy čmeliakov. Po ich opeľovaní nezriedka bývajú zvýšené úrody plodov. V súčasnosti sa veľmi rozmáha zámerné doopeľovanie rajčiakov v skleníkoch vo veľkovýrobe pomocou úlikov s čmeliacim osadením. Pre individuálnych záhradkárov, ktorí pestujú rajčiaky v skleníkoch v malom, to nemá zmysel. Plne postačí ponechať otvorené dvere do skleníka najmenej na 5-6 hodín denne, čmeliaky už nalietajú dnu samy. Cibuľa. Je prevažne cudzoopelivá. Včely medonosné tvoria rozhodujúcu masu opeľovateľov jej semenných

" pripravila mária lučetincová | užitočné

porastov. Zámerné doopelenie včelami zvyšuje úrody cibuľového osiva v rozmedzí od 30 do 90 %. Veľmi dobre „medzuje”. Z rozsiahlejších semenných plantáží v zahraničí sú známe cibuľové medy, ktoré sa vyznačujú mimoriadne vysokým obsahom draslíka. Cibuľový zápach medu sa pri jeho dozrievaní stráca. Mrkva. Je čiastočne cudzoopelivá a na dosiahnutie vysokých úrod semien potrebuje včely medonosné, ktoré však na jej kvetoch zberajú nektár len za veľmi priaznivého počasia. Podobné vlastnosti vo vzťahu k včelám majú aj semenné porasty petržlenu, zeleru a kôpru. Kapustoviny. Takmer všetky odrody kapustovín sú v kvitnúcom stave veľmi dobré, nektárodajné a peľodajné. Sú čiastočne až p r e va ž n e cudzoopelivé a nedostatok včiel medonosných zapríčiňuje výrazné zníženie úrody osiva, niekedy až o 90 %.

Ako pestovať stále rodiace jahody Pre stále rodiace jahody platia približne rovnaké pestovateľské zásady ako pre raz rodiace. Rastú však podstatne slabšie, menej vytvárajú poplazy, a preto ich odporúčame vysádzať do hustejších sponov. Ďalšou výhodou pestovania je ich schopnosť prinášať plody aj v takých klimatických podmienkach, kde by iné odrody v kvete zamrzli. V zberovom období raz rodiacich jahôd v mesiaci jún stále rodiace jahody poskytnú len tretinovú úrodu. Ďalej sú však schopné za vhodných podmienok, najmä ak majú dostatok živín a vody, vytvárať ďalšie kvety a plody až do zimy. Teplé a suché letné mesiace nie sú pre tvorbu plodov najvhodnejšie. Plody sú menšie, rôzne deformované a bez závlahy celkom neatraktívne. S príchodom jesene, keď teploty klesnú a zvyšuje sa relatívna vzdušná vlhkosť, plody stále rodiacich jahôd znova získavajú veľkosť podobnú jarnému obdobiu. Dozrievanie sa pomaly predlžuje, ale kvalita chute či arómy sa znižuje. Pokiaľ prídu holomrazy, jahody rýchlo skončia vegetačné obdobie. Ak však porast pokryje vrstva snehu, nachádzame pod ním plody. Aby sme

predĺžili zberové obdobia, odporúčame použiť fóliové tunely, pod ktorými jahody ešte dozrejú. Neskoro v jeseni môžeme však kvety pozaštipovať ako aj kvetné puky a plôdiky, aby sa jahodové trsy vystavené dlhotrvajúcemu zberovému obdobiu mohli pripraviť na zimu. Odporúčame vhodné prihnojenie a po príchode silných mrazov môžeme porast rôznymi materiálmi zakryť. Jedným zo spôsobov pestovania stále rodiacich jahôd je spôsob „popínavých jahôd”, hoci jahody nemajú úponky ako vinič či hrach a iné rastliny, ktorými by sa mohli prichytiť na podperu. Pre vyväzovanie na podperu využívame tie odrody, ktoré vytvárajú dlhé poplazy, na ktorých vytvorené mladé rastliny dokážu zakvitnúť a priniesť plody. Odporúčame konštrukcie z dreva, alebo bambusu, nie z kovu. Ďalšie špecifiká súvisiace s úspešným pestovaním týmto spôsobom spočívajú v dostatočnej výžive – materská rastlina vyživuje 10 až 15 listových ružíc s plodmi, v závlahe, ale aj vyššej relatívnej vlhkosti vzduchu, lebo rastliny dokážeme vytiahnuť do výšky 1 až 2 metre. Odrodené poplazy po zbere odrežeme a spálime. Na jeseň platia tie isté odporúčania ako pri bežne pestovaných stále rodiacich jahodách. Ďalšou možnosťou je pestovanie v rôznych nádobách na balkónoch, či oknách, odkiaľ prevísajú poplazy, ktoré kvitnú a prinášajú plody, podobne ako v prvom prípade s menšími nákladmi. • 35

šaláty (3)

" pripravil ján hlaváč |

Zdravé šaláty Obohatené zeleninou z vlastnej úrody jarného, letného a jesenného zberu (Všade tam, kde je odporučená majonéza, môžete použiť kyslú smotanu, všade tam, kde sú odporučené syry, salámy alebo iné mäsité výrobky, môžete použiť opraženú tekvicu, sójový syr, opečené cestoviny alebo zemiaky. Sú zdravšie a obsahujú menej tuku.)

Sicílsky fazuľový šalát Potrebujeme: 250 g varených fazúľ (125 surových), 75 g majonézy (kyslá smotana), 50 g sardelových rezov, 25 g cibule, 50 g sterilizovanej kapie, 50 g sterilizovaných uhoriek, ocot, cukor, čierne mleté korenie. Pracovný postup: Do varených vychladnutých fazúľ nasekáme nadrobno sardelové rezy aj s olejom, pridáme majonézu, nadrobno sekanú cibuľu, na pásiky nakrájané kyslé uhorky a kapiu. Ochutíme octom, cukrom a čiernym korením. Môžeme použiť sterilizovanú fazuľu a namiesto sardelových rezov 100 g matjesov (ružové rybie mäso) v oleji.

Texaský fazuľový šalát Potrebujeme: 250 g sterilizovaných fazúľ, 100 g šunkovej salámy, 100 g syra eidam, 50 g zelenej čerstvej papriky, 50 g červenej čerstvej papriky, 50 g cibule (najlepšie červenej), 50 g sterilizovaných šampiňónov alebo hlív, 100 g uvarených farebných cestovín. Zálievka: 3 lyžice octu, 3 lyžice oleja, 1 lyžicu cukru, 1 lyžičku soli, čierne mleté korenie. Pracovný postup: Do misy vložíme odkvapkané farebné fazule, pridáme na pásiky nakrájanú salámu, syr a papriku, na tenké polkolieska nakrájanú cibuľu, na plátky nakrájané huby, uvarené farebné cestoviny a našľahanú zálievku. Šalát necháme v chlade trochu uležať.

Fazuľový šalát s kečupom Potrebujeme: 250 g bielej fazule, 1 bobkový list, 3 guľky nového korenia, 200 g mäkkej salámy, 200 g sladkokyslých uhoriek, 100 g cibule, 10 g kečupu, ocot, soľ, čierne mleté korenie. Pracovný postup: Bielu fazuľu namočíme cez noc do vody, v druhý deň pridáme bobkový list, nové korenie a varíme domäkka. Z varených fazúľ zlejeme vodu, vychladíme, pridáme na pásiky nakrájanú salámu a uhorky, na jemno nakrájanú cibuľu, kečup, ocot, soľ, čierne korenie a premiešame.

Rezancový šalát s údeninou Potrebujeme: 200 g širokých rezancov, 200 g šunkovej salámy, 125 g sladkokyslých uhoriek, 75 g cibule, 1 ochutenú majonézu (kyslú smotanu), 2 lyžice bieleho jogurtu, 1 lyžičku horčice, čierne mleté korenie, sekaná pažítka. Pracovný postup: Široké rezance (môžu byť aj farebné) uvaríme v slanej vode, scedíme, vložíme do misy, pridáme na pásiky nakrájanú salámu a uhorky, na jemno nakrájanú cibuľu, ochutenú majonézu premiešanú s jogurtom, horčicou, čiernym korením a sekanou pažítkou. Obmena: môžeme pridať i na jemno krájaný tvrdý ementál alebo údené mäso.

Cestovinový šalát so zeleninou Potrebujeme: 250 g cestovín – kolienka, 200 g šalátových uhoriek, 150 g žltej papriky, 200 g rajčín, 50 g cibule, 100 g ochutenej majonézy (kyslá smotana), 100 g bieleho jogurtu, čierne mleté korenie, soľ. Pracovný postup: Cestoviny uvaríme v slanej vode, necháme odkvapkať, vložíme do misy, pridáme na kocky nakrájané šalátové uhorky, papriku a rajčiny, jemne nakrájanú cibuľu, ochutenú majonézu, biely jogurt, čierne korenie, soľ, všetko premiešame a vychladíme.

Jarný vretenový šalát Potrebujeme: 250 g cestovinových vretien, 200 g šalátových uhoriek, 200 g rajčín, 100 g póru, 10 ks reďkoviek, 250 g kyslej smotany, 1 mesiačik cesnaku, 1 lyžičku paprikovej vegety, 1 lyžicu citrónovej šťavy, čierne mleté korenie. Pracovný postup: V slanej vode uvarené cestoviny necháme odkvapkať, vložíme do misy, pridáme na polkolieska nakrájanú čerstvú uhorku, na tenšie časti nakrájané rajčiny, na kolieska nakrájaný a sparený pór, na plátky nakrájané reďkovky, zalejeme rozšľahanou kyslou smotanou s roztlačeným cesnakom, paprikovou vegetou, čiernym korením a citrónovou šťavou. Všetko zľahka premiešame a necháme v chlade odležať.

Cestovinový šalát so šampiňónmi Potrebujeme: 250 g cestovinových mušličiek, 200 g čerstvých alebo sterilizovaných šampiónov, 30 g rastlinného tuku, 100 g póru, 100 g rajčín, 100 g majonézy (kyslej smotany), 100 g bieleho jogurtu, 1 lyžičku citrónovej šťavy, 1 lyžicu vínneho octu, soľ, čierne mleté korenie, štipku oregana, sekanú petržlenovú vňať. Pracovný postup: Cestoviny uvaríme v dostatočnom množstve osolenej vody, scedíme a necháme vychladnúť. Čerstvé šampiňóny nakrájame na plátky a mierne ich orestujeme na tuku a vychladnuté pridáme k cestovinám (môžeme použiť nakrájané sterilizované šampiňóny), ďalej pridáme na jemne nakrájaný a sparený pór, na kocky nakrájané rajčiny, zálievku z majonézy, bieleho jogurtu, citrónovej šťavy, vínneho octu, soli, čierneho korenia a oregana. Všetko premiešame a necháme v chlade rozležať. Šalát posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou.

Ryžový šalát s poličanom (akákoľvek kvalitná suchá saláma) Potrebujeme: 240 g dlhozrnnej ryže, 3 lyžice oleja, 2 lyžice vínneho octu, 4 lyžice kečupu, 1 lyžičku cukru, 100 g salámy, 100 g tvrdého syra, 150 g zelenej čerstvej papriky, 250 g rajčín, 40 g jadier vlašských orechov, soľ, biele mleté korenie. Pracovný postup: V slanej vode uvarenú ryžu vložíme do misy a ešte teplú zľahka premiešame so zálievkou z oleja, octu, kečupu, cukru, soli a čierneho korenia a necháme chvíľu odležať. Pridáme na tenké pásiky nakrájanú salámu a tvrdý syr, na kocky nakrájanú papriku a rajčiny (tie najprv sparíme a olúpeme), rozsekané orechy, všetko veľmi zľahka premiešame a vychladíme. •

" pripravila mária lučetincová | receptáreň

Slivkové hody Slivkovo-tvarohová torta: 220 g polohrubej múky, 60 g cukru, 100 g masla (margarínu), 2 žĺtky. Plnka: 250 g tvarohu, 40 g Gustinu, 1 žĺtok, vrecúško vanilkového cukru, 50 g práškového cukru, 600 g slivák. Múku zmiešame s cukrom, maslom a žĺtkami. Cesto odložíme na 20 minút do chladničky. Po odležaní ho rozvaľkáme na pomúčenej doske a prenesieme do vymastenej, múkou vysypanej okrúhlej formy, kde ním vystelieme dno i boky. Na cesto dáme tvarohovú plnku a očistené slivky. Pokvapkáme 15 g rozpusteného masla a vložíme piecť do vyhriatej rúry. Pečieme pri teplote 180 °C 60 až 70 minút. Vychladnutú tortu pokrájame, posypeme práškovým cukrom a ozdobíme opraženými orieškami. Plnka: Tvaroh zmiešame s vanilkovým cukrom, práškovým cukrom, žĺtkom a Gustinom. Slivková roláda: 4 vajcia, 100 g múky, 100 g cukru, 100 g práškového cukru a škorica na ozdobenie, tuk na vymastenie a múka na vysypanie plechu. Plnka: 200 g zaváraných sliviek, 100 g masla, 500 g tvarohu, 3 lyžice kryštálového cukru, 3 lyžice rumu, kôra z 1/2 citróna, 2 lyžice mletej škorice, 1 balíček vanilkového cukru. Žĺtky oddelíme od bielkov, vymiešame s cukrom a z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Do žĺtkov pridáme múku, sneh z bielkov a dobre premiešame. Plech vymastíme, pomúčime a vylejeme naň cesto. V dobre rozohriatej rúre pečieme 15 minút. Upečené cesto vyklopíme na utierku a ihneď zvinieme do rolády. Plnka: Scedené a odkvapkané slivky nakrájame na kocky. Maslo vymiešame s cukrom, pridáme tvaroh, rum, strúhanú citrónovú kôru, mletú škoricu a vanilkový cukor. Do krému primiešame slivky. Roládu pomaly rozvinieme, natrieme kré-

mom a znovu zvinieme. Posypeme práškovým cukrom a škoricou. Koláč s plnkou: 350 g múky, 120 g cukru, 220 g masla, 1 žĺtok, štipka soli, 700 – 800 g sliviek. Plnka: 3 vajcia, 250 g kyslej smotany, 100 g kryštálového cukru, 140 g pomletých orechov, 2 lyžice Gustinu. Z múky, cukru, masla, žĺtka a štipky soli vypracujeme cesto, ktoré na 20 minút odložíme do chladničky. Potom ho rozvaľkáme na pomúčenej doske, prenesieme na vymastený, múkou vysypaný plech a predpečieme vo vyhriatej rúre 8 až 10 minút. Cesto z rúry vyberieme, uložíme naň vykôstkovené slivky, ktoré prikryjeme orechovou plnkou. Vložíme späť do rúry na 25 až 35 minút dopiecť. Plnka: Z bielkov a cukru vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vymiešame so smotanou a Gustinom. Do tuhého snehu zľahka pridáme vymiešané žĺtky, pomleté orechy a dobre premiešame. Koláč s posýpkou: 400 g múky, 100 g pomletých mandlí, 80 g cukru, 1 vajce, 80 g masla, 0,25 – 0,3 l mlieka, 30 g droždia. Plnka: 1,5 kg sliviek. Posýpka I: 100 g masla, 100 g cukru, 200 g hrubej múky. Posýpka II: 200 g zomletého maku, 100 g cukru. Do 0,1 litra vlažného (srb. mlako) mlieka dáme droždie, štipku soli, trochu cukru a necháme nakysnúť kvások. Do misky nasypeme múku, pomleté mandle (nemusia byť), trochu cukru, celé vajce, zmäknuté maslo, zvyšné mlieko a nakysnutý kvások. Vypracujeme hladké cesto, ktoré prikryjeme a na teplom mieste necháme 30 minút kysnúť. Po nakysnutí cesto rozvaľkáme, preložíme na vymastený plech a naukladáme naň umyté a pokrájané slivky. Posypeme posýpkou pripravenou zmiešaním masla, cukru a múky, alebo pomletým makom s cukrom. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180 °C 40 – 50 minút. •

Paprikové variácie Papriková pizza: 2 mrazené pizze (polotovar), 400 g rajPaprika na mexický spôsob: 4 menšie zelené papriky, 150 g baklažánu, olivový olej, 2 cibule, 3 strúčiky cesnaku, 120 čiakov, 2 strúčiky cesnaku, mleté čierne korenie, soľ, oregano, g ryže, 350 g rajčiakov, 0,4 l zeleninového vývaru, soľ, lyžička bazalka, 2 zelené papriky, 1 červená paprika, 4 feferónky, 4 čili omáčky, koriandrová a petržlenová vňať. cibule, 100 g šampiňónov, 30 g zelených olív, 200 g strúhaného Papriku umyjeme, osušíme, skrojíme vŕšky a vyberieme se- syra, 1 lyžica nahrubo tlčeného koriandra. mená. Baklažán umyjeme, konce odrežeme a nakrájame na Pizzu necháme rozmraziť. Rajčiaky na spodnej časti nakocky. Cibuľu a cesnak očistíme a nadrobno nakrájame. Umyté režeme, sparíme vo vriacej vode, ošúpeme a rozmixujeme. rajčiaky nakrájame na drobné kúsky. Na rozohriatom oleji prud- Cesnak očistíme a pretlačíme. Do hrnca vložíme rajčiakovú ko opečieme baklažán, pridáme cibuľu a cesnak, krátko popraží- masu, pridáme cesnak, korenie, soľ, posekané bylinky, me, pridáme ryžu a pražíme do sklovita. Potom pridáme rajčiaky, krátko povaríme a necháme vychladnúť. Na vymastený premiešame, zalejeme 0,3 l vývaru, prikryjeme a pri miernej plech položíme korpusy pízz a potrieme rajčiakovou omáčteplote dusíme 10 minút. Odstavíme a prikryté necháme postáť kou. Obložíme paprikou, feferónkami nakrájanými na repäť minút. Posolíme, okoreníme a posypeme nadrobno poseka- zance, cibuľou nakrájanou na kolieska, plátkami šampiňónou koriandrovou vňaťou. Ryžovou zmesou naplníme papriky, nov a olív. každú prikryjeme vŕškom, rozložíme na plech, podlejeme zvyšPosypeme syrom, korením, vložíme do vyhriatej rúry a peným vývarom a vo vyhriatej rúre na 180 °C pečieme asi 45 mi- čieme 10 minút. nút. Podávame posypané posekanou vňaťou. Paprika plnená paštétovou penou: 4 zelené papriky, soľ, Opekané zemiaky s paprikou: 60 g stredne veľkých ze- 1 pečeňová paštéta, 80 g masla, 1 vajce uvarené natvrdo, 1 miakov, olej, 1 červená, žltá a malá uhorka, 1 rajčiak. Keď nemáme poruke váhu zelená paprika, 1 strúčik cesnaku, Papriku umyjeme, po soľ, mleté čierne korenie, lyžica dĺžke rozkrojíme na polovi1 polievková lyžica je: 13 g cukru (kryštálového), 7 g oregana. ce a semenníky vyberieme. kakaa, 5 g kávy (mletej), 15 g krupice (griz), 15 g Gustinu, Zemiaky umyjeme, osušíme a Vnútro osolíme. Pomocou 20 g majonézy, 12 g margarínu, 15 g masla, 25 g medu, 13 pozdĺž rozrežeme na hranolky. Na vrecúška s ozdobnou rúrg mlieka, 15 g múky, 10 g oleja, 15 g ryže, 15 g smotany, rozohriatom oleji ich prudko opekou nastriekame do polovi15 g strúhanky (prezla), 15 g syra (strúhaného), 13 g tuku čieme a pri miernej teplote dusíčiek paštétovú penu. Pri(roztopeného), 35 g tvarohu, 10 g vločiek (ovsených). me 10 minút. Papriky očistíme, pravíme ju vymiešaním 1 čajová lyžička je: 6 g cukru (kryštálového), 3 g kakaa, zbavíme jadrovníkov a nakrájame paštéty s maslom do peny. 2 g kávy (mletej), 7 g Gustinu, 7 g majonézy, 18 g medu, 5 g na rezance. Pridáme k zemiakom Naplnené papriky ozdobíme oleja, 3 g prášku do pečiva, 8 g rajčiakového pretlaku, 5 g a ešte 10 minút dusíme. Ochutíme kolieskami vajca, vejárisoli, 8 g syra (strúhaného). pretlačeným cesnakom, posolíme, kom uhorky a osminkami 1 plný (200 ml) pohár (hrnček) je: 100 g cukru (kryštáokoreníme, posypeme oreganom, rajčiakov. Podávame s bielového), 110 g múky, 160 g ryže, 70 g vločiek (ovsených). • premiešame a podávame. lym chlebom. •

" pripravila mária lučetincová | gastro

Jesenný šalát Vydáva: Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci / Riaditeľ SVC: Vladimír Valentík / Šéfredaktor: Ján Hlaváč / Členovia redakcie: Viera Benková, Annamária Boldocká Grbićová, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Alena Kulíková, Michal Gombár, Marína Listmajerová, Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Havranová, Mária Lučetincová, Dipl. vet. Juraj Pálenkáš, Mária Vršková / Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková / Korigovala: Zuzana Sudická / Technická úprava: Ján Hlaváč / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Návrh hlavičky: Martin a Karl Kizúrovci / Manažér reklamno-inzerčného oddelenia & distribúcia: Andrej Meleg, mobtel: 064 4 184 359 / Objednávky na predplatné: e-mail: svcentrum@stcable.rs; Slovenský magazín Rovina, Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tlačí: HL PRINT, Báčsky Petrovec / Periodicita: mesačník / Cena: 100 din / Adresa redakcie: Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tel./fax: (021) 780-159 / www.svcentrum.com / e-mail: svcentrum@ stcable.rs / Číslo účtu v Banca Intesa: 160-931760-45 / Magazín vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika; Pokrajinského sekretariátu pre kultúru Nový Sad, Srbsko, a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad / Nevyužité rukopisy a fotografie sa nevracajú. CIP – Katalogizacija u publikaciji, Narodna biblioteka Srbije, Beograd 323.15 (497.113) ISSN 0354-8929 98 = Rovina COBISS.SR-ID 17620482

300 g šunkovej salámy, 300 g rajčiakov, 1 malá cibuľa, 150 g nakladaných uhoriek, ocot, soľ, olej, 1 vajce a pažítka. Salámu pokrájame na rezance, umyté rajčiaky na malé mesiačiky, cibuľu na kolieska a uhorky na malé kocky. Všetku pokrájanú zeleninu a salámu dáme do porcelánovej misky. Dochutíme octom, soľou a pokvapkáme olejom. Zľahka premiešame, rozdelíme do misiek a povrch ozdobíme dielikmi uvareného vajca a posypeme nadrobno pokrájanou pažítkou. •

Cibuľový koláč 1,5 kg cibule, 40 g oleja, 1 šľahačková smotana, 4 vajcia, soľ, mleté čierne korenie, mletý muškátový oriešok a 1 lístkové cesto (250 g). Očistenú cibuľu pokrájame na kolieska a udusíme na oleji (asi 20 minút). Potom k cibuli primiešame smotanu, do ktorej zamiešame 4 vajcia, soľ, mleté čierne korenie a mletý muškátový oriešok. Rozmiešame a natrieme na rozvaľkané lístkové cesto. Pečieme v dobre vyhriatej rúre 45 minút. •

Žilinské rezy 250 g smetolu (lahodný margarín s maslovou príchuťou), 250 g práškového cukru, 100 g čokolády na varenie, 6 vajec, 100 g polohrubej múky, 100 g piškótových omrvín, 50 g mletých orechov. Plnka: 3 dl mlieka, 150 g práškového cukru, 160 g kandizovaného ovocia, 100 g mletých orechov, 200 g piškótových omrvín, trochu rumovej príchute, 100 g čokolády na varenie. Margarín s práškovým cukrom vymiešame do peny. Postupne pridáme rozpustenú čokoládu a po jednom celé vajcia. Nakoniec vmiešame preosiatu múku, piškótové omrviny a mleté orechy. Cesto rozdelíme na dve časti a upečieme na vymastených a vysypaných hrubou múkou plechoch. Plnka: Mlieko s cukrom uvaríme. Potom ho odstavíme, pridáme posekané kandizované ovocie, mleté orechy, piškótové omrviny, rumovú príchuť. Jeden plát natrieme plnkou, priložíme druhý plát, ktorý tiež potrieme plnkou, a povrch polejeme roztopenou (nie horúcou) čokoládou. •

Zapekaný karfiol Na titulnej strane: Katarína Mosnáková Bagľašová a Mária Viliačeková. Foto: Andrej Meleg.

400 g vareného hovädzieho mäsa, soľ, 100 g tvarohu, 1 väčší karfiol (asi 700 g), 20 g oleja, 20 g masla, 1 dl kyslej smotany, 1 lyžica strúhanky. Mäso opláchneme, zomelieme, osolíme a zmiešame s tvarohom. Karfiol uvaríme v slanej vode a rozdelíme ho na ružičky. Polovicu karfiolu uložíme do ohňovzdornej misy vymastenej olejom. Na karfiol navrstvíme mäsovú zmes, ktorú pokryjeme zvyškom karfiolu. Pokvapkáme roztopeným maslom, vrch prelejeme smotanou, do ktorej sme primiešali strúhanku, a necháme v dobre rozohriatej rúre zapiecť do ružova. Podávame so zemiakovou kašou a hlávkovým šalátom. •

" & svetluša hlaváčová | last minute

(Dokončenie zo s. 2.) Kým nám Monika za šenkom chystá presso pod vojvodinskými slnečníkmi, užívame si chvíle relaxu s pohľadom na roztancované perlivé more, aj keď tak nemilosrdne bičuje vyčnievajúce čierne skaly. Z ležadla, keď sa mi koncentrácia nad knihou mizne, ukradomky sa zapozerám na mohutné hrebene Rumije, dotvárajúce ten pravý pohľadnicový obraz morskej krajinky. Z mimoriadne silného podnebia srší sila. Mať ju tak teraz, aspoň za škatuľku...

V opere Terasa Lenhartovcov je tepnou ich mandarínkového domu. Všetky miestnosti dýchajú teplom, sú útulné a všetko v nich do detailov premyslené. Predsa sme na terase najviac. Ani hrubú vrstvu soli zo seba neponáhľame zmyť, dobre nám takto s odolnosťou oddať sa pohodliu. Zvlášť keď štyridsaťčlenný lastovičí chór spustí svoju bezmennú áriu. Aj palma lístím vydá šelest, akoby si upravovala svoje gala róby za scénou, keď sa z neba zdvihe modrá opona... Síce bez potlesku, ale veľmi vítame takéto chvíle. Niekto vedľa rozvonia parfumom s citrusovým základom a jemnou dávkou rozmarínu a ihličnanov. Vpíjame ich otvorenými pľúcami... Tak nám deň čo deň servíruje kapitolu za kapitolou. Len čo príde prostredná, už aj podľa stránok z románu cítiť, Monike Barcovej nikdy nechýbal že sme ich začali meniť na úsmev drobné. Dej zaletí k francúzskemu pobrežiu Atlantického oceánu a ja vôbec netuším jeho rozuzlenie. Azda aj preto, že zásoby takmer napĺňam energiou. More mám už v krvi. Osciluje vo mne i na pevnine. Žeby ma to namiesto nôh niesli vlny? A keď na náš mandarínkový príbytok a nad jeho terasu bez zábradlí padne tmavá opona, nečujne sa k nám prikradne sova a bez mihnutia načúva potôčiky tečúce z našich sŕdc. Vtedy a tu sa rodí pokojná myseľ, s ľahkosťou vánku kujú plány, až kým ich nevyruší svorka túlavých psíkov hľadajúcich večeru – a surovo nás hodí do reality.

Ich výber bol skvelý

ročná z Bosny kolonizovala do Čonoplje pri Sombore. Vyrastala v multikulturálnom prostredí, a tak od útleho veku úprimne prijíma a spoznáva iné etniká. I v posledný deň nášho pobytu si blahodarne vymieňame názory a spája nás v tých chvíľach iba vodný svet. Prejde aj hodina a témy neprestajne ku nám plávajú. Ako drobné čierne rybky, ktoré sa po jemnom dotyku v priezračnom mori bleskovo vytratia. Hlad a smäd boli jediným znakom, že nastal čas na zmenu...

Klimatické podmienky na pohľadanie

Pátram po ňom občas s pohľadom na rozvlnené more. Kontrastuje tam s tmavomodrou hlbinou. Jeho majiteľka, sympatická pani z Belehradu, obohatila ma svojím príbehom. Ako

Rovnako tak spontánne prišla ešte jedna nevyhnutná zmena: vymeniť príchod za odchod. Divné, ale tentoraz bez pocitu nostalgie... S plnými zásobami pokoja, vôní i soli, ktorými budeme napĺňať nové, dobré dni. •

Chýrečná Ruža Vjetrova

Dobre Vode: „Dobrý deň” a „Do videnia”

Mávnuť ešte bielemu klobúčiku

Ime ostaje isto (foto: Ľudmila Ďugová)

Punkenstein (foto: Andrej Meleg)

Rocktón ako elixír mladosti Slovenské národné slávnosti v Báčskom Pet- svojich potomkov. Rock tu vlastne dokázal spojiť rovci by neboli slávnosťami, keby v petrovskej dokonca až tri generácie hudobných labužníkov. Vrbare neodznel aj koncert rockovej hudby. Po- I tohtoročné SNS rozličnými druhmi hudby ešte tvrdil to i piatkový slávnosťový večer – 7. augusta, raz potvrdili, že ich organizátori a ideoví tvorcovia keď tam prebiehal populárny tradičný Rocktón. dokázali návštevníkom trafiť na žilku bez rozdielu na vek i vkus. Vystúpilo nieBolo počuť, koľko kapiel: že zvuky gitár K. Z. S. z Báčči bicích ďaleskeho Petrovca, ko doliehali miPunkenstein a mo športového Undead pulse areálu Vrbary. zo Selenče, Ani totiž veľmi Ime ostaje isto neprekážali z Padiny a aranávštevníkom dáčsky Zemljov blízkych krčtres. mičkách. Pri Teda rôzne rocku sa celštýly – primekom dobre barané rôznym vili, akiste ešte vkusom. Mladlepšie ako tí ší mali šancu pri reproduknakuknúť na toroch, keďže niekdajšie husi mohli v podobné trendy koji aj pohovosvojich rodiriť... čov a títo zasa Kazna za sluh (foto: Ľudmila Ďugová) jh na alternatívu

Zemljotres (foto: Andrej Meleg)

Udead pulse (foto: Andrej Meleg)