Zornicka 2013 14 01 sep

1 ● SEPTEMBER

2013/2014





TAK TO B OLO V ŠK ÔLKE

Bol som lí škou, ja zas myš kou, boli sme a j vtákmi.

Prešlo leto , už ho ni et o, stali sme s a žiak mi.

1

UDELENIE CENY ZORNIČKY V CELOROČNEJ FOTOSÚŤAŽI MOJA NAJ-GRIMASA 2012

Coolpix Nicon pre Viliama Zornička každoročne odmeňuje svojih čitateľov. V celoročnej fotosúťaži MOJA NAJ-GRIMASA zvíťazil jeden z najmladších zorničkárov, dvojročný Viliam VRŠKA zo Starej Pazovy. Tu utešeného chlapca vidíte v spoločnosti mamy Márie, redaktora Zorničky Pavla Matúcha a digitálneho foťáka COOLPIX NICON-a, zaslúženej odmeny, ktorú udeľuje Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Gratulujeme a vyzývame všetkých zorničkárov, aby sa zúčastnili v novej celoročnej fotosúťaži, ktorá práve odštartovala (pozri článok pod týmto). Možno práve niekto z Vás, ktorí čítate tieto riadky, sa stane majiteľom nejakého nového superdigitálneho foťáka, ako sa to podarilo Viliamovi. Šťastlivo!

Foto: Andrej Meleg

NOVÁ CELOROČNÁ FOTOSÚŤAŽ POD NÁZVOM

Všade so Zorničkou Pravidlá sú jednoduché: zasielajte svoje fotky, kde ste vyfotený individuálne alebo skupinovo s uvedením mena zasielateľa fotografie. Kdekoľvek cestujete: do školy, k starej mame, na hrušku, na výlet do susedov, k moru, do Vojlovice alebo Venezuely, Kysáča alebo Kostariky, Selenče alebo na Slovensko, do Padiny alebo do Peru, do Nového Sadu alebo na Novú Guineu, do Šídu alebo na Seychelské ostrovy... všade cestujte – so Zorničkou. Vyfoťte sa s ňou a zašlite do Zorničky na: svcentrum@stcable.rs alebo poštou, na adresu uvedenú v imprese. Najvydarenejšie fotky uverejníme a jednu najlepšiu odmeníme, ako Viliama z horeuvedeného článku.

Najlepšie tak nejak ako to urobili Kysáčania, ktorí nedávno účinkovali v Letnom športovom tábore na Slovensku v Donovaloch, kde im bolo super a pamiatku na zájazd si rozdelili s nami.

Zaslali nám fotku, na ktorej okrem učiteľky Anny Brňovej vidíte ešte aj: (zľava napravo) Marínu Ožvátovú, Marínu Kolárovú, Alexandru Petríkovú, Vladimíra Šuľana, Marínu Pavlovovú, Martina Melicha a Olju Đurićovú.

Milí zorničkári sa vyfotili pri penzióne Zornička so Zorničkou v ruke. Ahoj!

Fotku a text nám zaslala kysáčska pani učiteľka Anna Legíňová

 Milí zorničkári, ešte jeden rok je za nami a jeden pred nami. Mám nádej, že ho strávime spolu a že naše kamarátstvo potrvá, kým nevyrastiete z krátkych nohavičiek a možno aj trochu dlhšie, že si Zorničku budete nosiť v srdci a v pekných spomienkach aj keď sa z nohavičiek stanú nohavice.

Dostávame sa aj tohto septembra do Vašich rúk vynovení a trochu inakší. Napíšte nám, ako

sa Vám takáto Zornička pozdáva, a čo by ste si v nej priali čítať.

Zúčastnite sa v novej fotosúťaži o ktorej sa dočítate na susednej, 2. strane. Aj naďalej sa budeme tešiť a uverejňovať Vaše najlepšie výkresy v Zorničkinej Galérii na VOĽNÚ TÉMU. Spisovateľom a žiakom, ktorí majú spisovateľské vlohy, odporúčame pozrieť si stranu 7, kde sú vypísané dva literárne súbehy.

Tohto roku začíname sa prehŕňať v starých Zorničkách a niečo z nich uverejňovať. Je to príprava na 75-ročné jubileum nášho časopisu, ktoré oslávime v októbri 2014, lebo prvé číslo Nášho slniečka vyšlo v októbri roku 1939 (pozrite s. 4 – 5).

Z tradičných Zorničkiných podujatí ani tohto roku nevystane šachový turnaj ZORNIČKA OPEN, ktorý v októbri zavíta do ZŠ maršala Tita v Padine, kde máme najväčší počet odberateľov nášho časopisu. Dobre sa pripravte zmerať si sily na čierno-bielej tabuli a zasielajte prihlášky na adresu nášho časopisu. Možno práve vo Vašej škole rastie nový šachový šampión.

Lenže ešte o tom nevie. Ani on, ani Vy ☺ Do čítania v októbri. pavel matúch

časopis pre deti č. 1 september 2013 – 2014 ročník 24 (71)

Vydáva Slovenské vydavateľské centrum / Riaditeľ SVC, hlavný a zodpovedný redaktor: Vladimír Valentík / Výkonný redaktor: Pavel Matúch / Zástupca: Martin Prebudila / Členovia redakcie: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry / Technicky upravil: Ján Hlaváč / Číslo ilustrovali: Pavel Koza, Ljubomir Sopka a Renáta Milčaková / Jazyková úprava: Anna Horvátová / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Distribúcia: Andrej Meleg / Adresa redakcie: ZORNIČKA, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 21470 Báčsky Petrovec, Tel./fax: (021) 780-159, e-mail: svcentrum@stcable.rs / web: www.zornicka.com / Vychádza mesačne, okrem júla a augusta / Tlačí: Neografia DOO Báčsky Petrovec / Číslo účtu: Banca Intesa 160-931760-45. / Časopis vychádza s finančným prispením Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad, Fondu Slovenské tlačené slovo NRSNM v Srbsku, Nový Sad, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika.

Titulná strana: Radosť aradáčskej Popopolušky MARÍNY MALOVEJ, momentka z rovnomenného víťazného predstavenia 20. prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove 2013. Foto: Andrej Meleg.

CIP – katalogizacija u publikaciji Narodna biblioteka Srbije, Beograd 82 - 053.2 ISSN-0353-877x COBISS.SR-ID 34103303

S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Časopis v minulosti vychádzal pod týmito menami: Naše slniečko (1939 – 1941, 1946 – 1947), Naši pionieri (1947 – 1970) a Pionieri (1970 – 1990).

www.zornicka.com

3

V ÚSTRETY 75-ROČNÉHO JUBILEU NÁŠHO ČASOPISU (1939 – 2014)

Zorničkine septembre Ak chcete ďalej dôjsť, ako my...

Milí malí súdruhovia! Škola zavolala: „Tu som, drahé deti, pripravená som vám všetkým poslúžiť! Chcem vám pomôcť, aby ste sa ľahko naučili čítať, písať, rátať. Chcem vám dať všetky potrebné vedomosti pre budúci váš život.“ Veru, kým nevieme dobre čítať, písať a rátať, nemôžeme sa sami ďalej vzdelávať. Škola je tu aby vám pomohla. Ona vám dá všetky vedomosti, ktoré budete v živote potrebovať a bez ktorých dnes už nemôžete žiť.

Len sa smelo berte do nej! Nielen malí žiaci, ale aj vy veľkí. Veselo kráčajte do ľudovej školy a veselo do gymnázia. Všade na vašich školách sú teraz vaši učitelia a učiteľky, ktorí vás srdečne privítajú na vašom materinskom jazyku a s láskou vás budú učiť všetkému, čo treba.

Nový školský rok sa začal.

Pribudlo vám nových starostí. Školské starosti však treba, aby vám boli vždy milé. Veľká práca na vás čaká. S chuťou sa dajte do nej. Učte sa, učte sa pilne, aby z vás vyrástli noví, lepší a múdri ľudia. Aby ste boli osožnými členmi novej ľudskej spoločnosti, ktorí vybudujú šťastnejšiu budúcnosť svetu.

Učiť sa je vašou prvou úlohou a povinosťou vo výstavbe nášho nového štátu. To od vás všetkých žiada váš národ a vaša vlasť.

Ak chcete ďalej dôjsť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako my vieme.

Veľa radostí a potešenia a potešenia a mnoho úspechu v škole praje vám všetkým vaša teta Olinka (Naše slniečko, september 1946)

JURAJ TUŠIAK

Znova spolu

A trochu sme sa chválili, čo všetko sme tam zažili: ako nás žrali žraloci, morské psy vyli do noci...

Aj more, že je hlboké, a ktovie čo tam ešte... Škole sa tešíme po troche.

A to je najdôležitejšie!

(Naši pionieri, september 1969)

4

www.zornicka.com

Ilustroval: Aleksandar Pedović

Leto sa minulo ako deň, najedli sme sa čerešieň.

Priniesli sme si od morí belasomodré hovory.

PAVEL MUČAJI

Septembový zvonček September nikam nejde bez zvončeka, najviac ním deťom hlaholí.

Rána sú belšie – trochu ako z mlieka – a to je chvíľa bežať do školy.

Pri rieke smú sa hrať len topole, farebná jeseň sadá na kríčky: Čo čaká deti v škole na stole? Čítanka, ceruza, zošit maličký.

Aj ja ta bežím po ďalekej stope, ktorej už dávno v tráve niet.

Ale je vo mne. Vo mne tuho klope, ako keď som mal sedem liet.

Chodníček v tráve. Septembrový zvonček.

Vzruší mi srdce do plaču.

Kde je ten domček z maľovaných kociek?

Nech chlapci po ňom poskáču.

Slniečko nízke do okienok kuká, na dávne hry si spomína.

Lahodný vánok padá z lipiek dnuka.

Môže sa začať hodina.

Ilustroval: Jovan Lukić

(Naši pionieri, september 1969)

DESANKA MAKSIMOVIĆOVÁ

Prváčik Kohútik, speváčik, prebuď ma včaššie dnes, včaššie než vtáčiky odletia z hniezd, včaššie než ľudia ocitnú sa v poli, aby som nespozdil, aby som nespozdil, dneska do školy.

I ty, slnko biele, za rána na svite do okna mi vlietni, aby ma do školy i Ivan i Janko dneska nepredbehli.

I ty, mamička milá, len čo nám slniečko kukne na oblôčky priskoč mi do izby – odhoď perinôčky, nech sa všetko vzbudí, dnes s kapsičkou v ruke chcem byť žiačik prvý.

Preložil Pavel Mučaji (Naši pionieri, september 1946)

ANNA MAJEROVÁ

Lúčikov pozdrav Letný lúčik nebadane, skryl sa na dno jazera.

Septembrový lúčik rúči, smutno za ním pozerá.

– Unavil ma šplechot vody, na dne sa mi dobre spí, do truhlice pozbieral som: lopty, plavky, letné hry.

Po roku sa isto-iste vrátim ku vám milerád.

I v driemotách myslím na vás.

Váš oddaný kamarát.

(Naši pionieri, september 1969)

www.zornicka.com

5

ELENA HLOŽANOVÁ

Žhon v žáhrade rýchlo sa spamätal!

Na nohy sa postavil...

Zašušľal: Aký krášny žhon a žábava! Šuper je u teba, milá žáhrada!

Ilustroval: Pavel Koza

Keď jašterička záhradou ufrngla, slimák sa z kelového lista pobral.

Mrkvičke sa od zimy noštek do červena sfarbil a kapusta sa do klbka zvinula.

Karfiol bezstarostne v hriadke čupel, petržlen záhradu zdobil, rajčiaky od zdravia líca vytŕčali, žlté tekvice sa slnku usmievali a špenát sa zelenou čipkou pýšil.

Janko, ten zvedavý bol, čo robí myška a mravčeky, z ktorého jabĺčka vykúka červíček, akú farbu majú motýle.

Odrazu HOP! – do krtkovej pyramídy drgol!

Slimáka zočil!

Och! – šťastie, že načas do pŕhľavy odskočil!

V kukuričí sa zatúlal!

V brázde sa roztiahol – no, 6

www.zornicka.com

Z literárneho súbehu Zorničky 2012

Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička, Literárna komisia Výboru pre kultúru NRSNM vypisujú

LITERÁRNA SÚŤAŽ PRE ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKÔL Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec vypisujú

SÚBEH

SÚBEH

na poviedku a báseň pre deti

na žiacke literárne práce (próza a poézia) téma je voľná

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu, vo výške:

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách:

1. cena 12. 000,00 dinárov 2. cena 8. 000,00 dinárov 3. cena 5. 000,00 dinárov Súbeh je otvorený do 1. novembra 2013.

Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Na súbeh Zorničky.

Redakcia časopisu Zornička

Žiaci základných škôl od 5. po 8. ročník: 1. cena – tablet 2. cena – balík kníh SVC 3. ročné predplatné na časopis Zornička / Vzlet Žiaci stredných škôl a gymnázií: 1. cena – mininotebook 2. cena – balík kníh SVC 3. ročné predplatné na časopis Vzlet Súbeh je otvorený do 1. novembra 2013.

Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác.

JÁN ULIČIANSKY

Čierny pasažier Nie každé dieťa vie, čo znamená výraz čierny pasažier, pretože deti a dôchodcovia si nemusia kupovať lístok na mestskú hromadnú dopravu, teda na električku, autobus alebo trolejbus. A tak ani nemôžu byť čiernymi pasažiermi. No keď vyrastú, budú si musieť ten lístok kúpiť. Ak si ho nekúpia a neoznačia ako treba, určite ich skôr alebo neskôr prichytí prísny revízor Zoro Čierny.

Re-ví-zor?!

Pán Zoro Čierny mal naozaj čudné povolanie – bol revízorom mestskej hromadnej dopravy. Kontroloval, či všetci cestujúci majú platné cestovné lístky. Ak nemali, cestovali načierno a na takých bol pán Zoro ako pomstiteľ! Všetci čierni pasažieri z mesta boli na jeho čiernej listine.

– Cestovné lístky prosím!

Nejeden cestujúci pri takejto výzve stuhol.

– Kam som ho dal?! Do peňaženky, do nákupnej tašky alebo len tak do vrecka?

Ak sa lístok nenašiel, človek si musel nájsť peniaze na pokutu. A osobné doklady. A vybavovačky... A všelijaké naťahovačky!

Poďme však pekne po poriadku...

Ako sa to revízorské povolanie vlastne vykonáva? Po prvé, revízor musí byť nenápadný. Zoro Čierny bol presne taký. No napadlo by vám, že slušne oblečený človek v čiernom saku, čiernej košeli, v čiernych nohaviciach, s čiernou šiltovkou na hlave a hompáľajúcim sa čiernym batohom je nejaký revízor? Určite nie. Určite by ste si ho nevšimli. A už vôbec by ste nepostrehli, že takýto solídne vyzerajúci chlap má v batohu dieru.

Veru!

A práve tá diera má všetko na svedomí. Pýtate sa, aké už len môže mať nejaká diera v čiernom batohu svedomie? Nuž... čierne. Ako uhoľ. Tá diera, to nebola len taká obyčajná diera, bola to ČIERNA DIERA. Jasné, keď bola na čiernom batohu, musela byť čierna. Ale táto diera bola naozajstná čierna diera, o akej sa hovorí vo vedeckých knihách a časopisoch. V naozajstnej čiernej diere miznú veci, ľudia, ba aj lietadlá, zvieratá a raz v nej môže zmiznúť celá zem.

– Poď sem, nech ťa zjem! – takto si hovorí hladná čierna diera. Ako vlastne také čiernodierové NIČ vyzerá?

Ktovie! Určite je tam tma. Mamááá! Budeme sa báť?

Nuž, revízora Zora Čierneho sa cestujúci báli. Najmä od chvíle, keď sa v miestnych novinách, v rubrike čierna kronika, začalo písať, že na trase električky číslo trinásť

8

www.zornicka.com

sa dejú čudné veci. Ľudia do električky nastúpili, no nikto ich nevidel vystúpiť.

Bolo to asi takto: Revízor Zoro Čierny si obyčajne vystriehol už na zastávke človeka, ktorý sa mu videl podozrivý. Nastúpil do električky spolu s ním a v okamihu, keď sa zatvorili dvere, revízor sa na neho vytasil svojím revízorským odznakom a pýtal si od neho platný lístok. A keď ho ten dotyčný nemal, Zoro si ho zobral nabok, že si preverí jeho totožnosť.

A na túto chvíľu čakala tá čierna diera v batohu!

Jednoducho urobila HAM – a čierny pasažier bol TAM! Na to, čo sa s jeho batohom deje, prišiel Zoro až po čase. Najprv si vymyslel, že je taký nešikovný, že mu všetci čierni pasažieri miznú sami, že sa pred ním schovajú, skryjú, utečú. Že ho spoznajú skôr, ako ich prichytí.

Jedného dňa sa Zoro Čierny viezol zo zastávky Čierny most do zastávky Biely Kríž.

Všimol si pekné čiernooké dievčatko. Išlo do starkou na trh. Starká bola stará, dievčatko malé, a tak bolo každému jasné, že si nemusia označovať lístok. Každému? Čoby! Čiernej diere na revízorskom batohu to bolo všetko jedno. Čierna diera zasa urobila HAM – a stará mama i vnučka boli TAM! To je horšie ako v rozprávke o Červenej čiapočke! Aj v nej zožral hladný vlk starú mamu i s vnučkou, nakoniec ich však zachránil statočný ujo horár. Kto však vyslobodí tie dve chuderky? Má vôbec ten revízor nad sebou nejakého kontrolóra?

Ilustroval: Zaujíma sa niekto o to, či nerobí Ljubomir nejaké černoty?

Sopka

A sme pri tom! O prípad záhadne miznúcich pasažierov sa začal zaujímať detektív Viťo Červík. A do čoho sa ten zavŕtal, to vyriešil. Ste zvedaví, ako sa dá vyjasniť prípad čiernej diery? Nuž, nepôjde to raz-dva, ani dva-tri, ba ani štyri-päť, teda jednoducho povedané, nebude to hneď.

Najprv tá pažravá čierna diera v revízorovom batohu musela ešte prehltnúť troch horolezcov, ktorí sa viezli električkou číslo 13 na železničnú stanicu. Mali velikánske červené batohy, ale pachltná čierna diera na to nebrala nijaký ohľad, zhltla ich aj so spacím vakom.

Pravda, potom sa jej trošku zazívalo a na chvíľu zaspala, ale keď sa znovu prebrala, zívla a jedným hltom prehltla celú električku!

No toto?!

Revízor Zoro len tak-tak stihol vyskočiť, aby sa sám nestal obeťou svojho podivuhodného zamestnania.

O prípade zmiznutej električky sa potom hovorilo všade. Nielen v novinovej čiernej kronike, ale aj v televíznych správach. Redaktorka televízie ACH len tak vzdychala, aké je to strašné a preukrutne záhadné... a vraj či sa tá trinástka neocitla v čiernej diere...

– Namojveru, – pomyslel si detektív Červík. Tá baba môže mať aj v niečom pravdu!

A tak sa pustil do pátrania. Začal sa ponevierať po zastávkach, kadiaľ premávala trinástka. Hneď si všimol

nenápadne nápadného revízora Čierneho. A jeho bystrému pohľadu neunikla ani čierna diera na jeho batohu, ktorá sa čoraz väčšmi zväčšovala! Detektív Červík sa zavesil Zorovi na päty a nespustil ho z očí. Kam sa pohol Zoro, tam išiel aj on. Mal šťastie, že si predsa len udržiaval istý odstup, aby si ho ten podozrivý revízor nevšimol, lebo inak by sa bol raz-dva ocitol v batohu vedľa tej trinástky, starenky a jej vnučky a stoviek ďalších nešťastníkov.

– No, no, no... to sa ešte uvidí, pomyslel si Zoro a s výrazom pomstiteľa sa k nemu blížil. Už-už sa k nemu natáčal chrbtom, akože on nič, on si ho ani nevšíma, čierna diera už-už otvárala svoje hladné ústa, keď tak zrazu...

Detektív Červík vybral zatvárací špendlík, šikovne dieru prepichol, špendlík zatvoril – a bolo! Diera iba preglgla naprázdno a nemohla už ani pípnuť.

Zato zvnútra batoha sa ozývali čudné pridusené hlasy a detektívovi sa marilo, že tam kdesi počuje aj zvonenie električky.

– Občan, preukážte sa mi! – vyzval detektív Viťo revízora Zora.

– No dovoľte, – ohradil sa revízor. – Toto je moja práca, ja som tu revízor a ja vyzývam vás, aby ste sa mi preukázali.

Viťo sa iba usmial a víťazoslávne nastrčil podozrivému Zorovi svoj služobný preukaz. – Pôjdete so mnou, ste zaistený! Aj s vaším batohom a so všetkým, čo je v ňom!

Revízor Zoro zneistel. Bolo to prvýkrát, odkedy vykonával svoju revízorskú prácu, že by voľakto kontroloval jeho. A aby mu Zoro neušiel, pre istotu si ho k sebe zapol, nie zapínacím špendlíkom, ale normálnymi putami.

Keď potom na polícii otvorili Zorov batoh, neverili vlastným očiam!

Z batohu vyskočila najprv stará mama s vnučkou, lebo starí ľudia a deti majú prednosť.

– Uf, ale tam bolo dusno! – zabedákala starká, presne ako tá v rozprávke Červená čiapočka, keď ju ujo horár vyslobodil z vlkovho brucha.

No a za ňou potom povyskakovali tí zmiznutí horolezci a všetci ostatní.

– Musíte to celé vysvetliť... Ako to v tej čiernej diere vyzeralo?

Ticho.

Nikto si na nič nevedel spomenúť. Akoby mali v hlave tmu. Čierne prázdno.

– To predsa nie je možné, – prosil nešťastný detektív.

– Veď tu ide o prípad storočia! Spomeňte si, čo ste videli v tej čiernej diere?!

– No... ja nič, nevedela som nájsť okuliare, – vzdychla starenka.

Preto dodnes nevieme, ako to tam vyzerá. Pre istotu si však treba kupovať cestovné lístky. Človek nikdy nevie...

www.zornicka.com

9

3 X Ď DNI DETSKÉHO DIVADLA V STAREJ PAZOVE 6. – 9. JÚNA 2013

   Keď všetci múdri a dobroprajní dajú hlavy dokopy, lásku k divadlu a aj tie peniažky: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, školy, pani učiteľky, režisérky, režisér Ján Makan, Stará Pazova a... (dopíšte chýbajúce) tak je výsledok vlani vzkriesená a tohto roku kvitnúca divadelná prehliadka, 18 predstavení, ešte trochu a úplne plná sieň a radosť z divadla. Veríme, že o rok to bude ešte veselšie, organizovanejšie a navštívenejšie!

Popoluška bude predstavovať vojvodinských Slovákov, v organizácii NRSNM, na festivale Zlatá priadka 2014 v Šali, na Slovensku. pavel m., Fotky: Andrej Meleg

Víťazi: ZŠ Bratsvo, Aradáč: Popoluška

ZŠ Jána Kollára, Selenča: Snehulienka a sedem trpaslíkov

KUS Petrovská družina, Petrovec: Paťa a piráti

SKOS Detvan, Vojlovica: Škaredé káča vojlovické

ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Pazovčania: Tom Sawyer

ZŠ 15. októbra, Pivnica: Ako išlo vajce na vandrovku

10

www.zornicka.com

ZŠ maršala Tita, Padina: Akadémia šantenia

ZŠ Mladých pokolení, Kovačica: Najlepší kamarát

ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato: O pyšnom dievčati menom Ajoba

SKOS Erdevík a ZŠ Savu Šumanovića, Erdevík: Traja umelci a drak Samuel s autorom hry Miroslavom Demákom

ZŠ Jána Čajaka, Petrovec: Soľ nad zlato

3 x Ď CENY NAJLEPŠÍM ZŠ Branka Radičevića, Boľovce: Ako si opice stavali dom

SKUS Jednota a ZŠ Sriemskeho frontu, Šíd: Tri perá z drakov

Najsympa herečka: Martina Benková, Petrovec Najsympa herec: Alexander Šproch, Petrovec Neherecký prvok: Ondrej Pavčok, Petrovec Kostýmy: rodičia hercov zo Selenče Scénografia: Anna Koleková, Terézia Trusinová a Anna Petrášová, Selenča Najlepšia réžia: Zuzana Obšustová, Aradáč Debut: Eliana Markušová, Biele Blato Mužská epizódna úloha: Patrik Brachna, Padina Ženská epizódna úloha: Ines Gedrová, Pivnica Najlepší herec: Dário Hlavča, Aradáč Najlepšia herečka: Alisa Oravcová, Vojlovica Eliana, Patrik, Ines, Dário a Alisa sa zúčastnia na Mikulášskych dňoch v Bratislave v decembri t. r. Ich cestu zorganizuje Matica slovenská v Srbsku.

Odmenení dostali diplomy, pre ktoré návrhy vypracovali Jaroslav Petrík z Kovačice a Ivana Zorňanová z Erdevíka.

KEĎ SOM BEHALA BOSÁ: ANNA PAPUGOVÁ (1948)

Bolo to vôbec?

Veru behala som bosá aj doslova! Lebo v čase môjho detstva letá bývali inakšie: horúce a prašné. My deti cupkali sme naboso po jemnom prachu vytvorenom konskými kopytami a kolesami sedliackych vozov. Čože cupkali, bežali sme za každým vozom, čo prešiel vedľa nás. Neviem však, kto dvíhal väčší kúdol prachu – my detváky, či tie vozy. Keby sa tak bol spustil letný lejak, zutiekli sme pred ním, ale len čo prestalo pršať, zasa sme boli na ceste a nohami-rukami miesili sme blato, miesili, každý z nás urobil blatovú guľu v prostriedku dotenka vydlabanú a utekal vystreliť z dela: tresnúť ňou hore dnom o zem, hovoriac pritom: „Humarádzga hu!“ Pravdaže, malo to puknúť čím silnejšie.

Akže nám takáto hra zunovala, šli sme: tri Marky, dve Katky, traja Ondrovia, Janko, Vlado a Vlado, Daňo, Mirka, ešte jeden Vlado, Zuzka, štyri Anny a ešte dakto hľadať slimáky! Ak sa nám pošťastilo, položili sme slimáka na dlaň a spievali: Slimák-bumák, / vystrč rožky, / na parôžky, / ak nevystrčíš, / buchnem ťa o stôl, / bude z teba kostol! Dávali sme veľký pozor, čo sa ďalej bude diať.

Hrávali sme sa aj Na slepú babu, alebo sme sa pochytali za ruky a urobili kolo mlynské, bola aj hra na buchnáty do chrbta, ale aj Húsky moje, poďte domov. To obyčajne v predvečer, kým sa zo stredu dediny neozvali zvony z veže kostola: zvonilo na večer. Domov!

Dedina, v ktorej som vyrastala, bola Petrovec a roky, o ktorých hovorím, boli roky päťdesiate minulého (dvadsiateho) storočia. Neboli vtedy u nás telefóny, aké mobily! Nebola televízia, mohli sme sa spoľahnúť len na vlastnú obrazotvornosť.

Tá je u všetkých detí každej doby nevyčerpateľná.

My sme síce tak nacvičili divadielka a predvádzali ich „pod cieňou“ v niečom dome. Alebo sme usporiadali detstkú svadbu. Vybrali sme „mladuchu“ a „ženícha“, svadobníci boli všetky ostatné deti z ulice, jedno druhému po ucho. Vychutnávali sme koláče, čo nám pripravili mamy alebo staré

12

www.zornicka.com

mamy, spievali a tancovali do nemoty. Divákov bolo habadej!

Utkveli mi však v pamäti aj takéto príhody: Rodičia ma prvýkrát vzali so sebou do kina.

Svetlá zhasli, začali premietať film a ja som na plné hrdlo zavolala: Mama, toto je to kino? Nastal hromový smiech, nebolo mi jasné, prečo. Nikdy na to nezabudnem.

Alebo: Mama mi často robila účes „na slimáka“ s veľkou červenou mašľou. Pri istej príležitosti kde nič tu nič, pravučký pravý kohút našiel sa mi na hlave a začal sa mi hrabať vo vlasoch. Kričala som o ratu, neviem, kto sa viac zľakol – kohút, či ja, či okoloidúci ľudia.

Nuž teda vravím, vyrastala som na dedine, domáce zvieratká a vtáčatká ako kone, kravy, ovce, kozy, prasiatka, husi, kury, kačky, morky, perličky, najmä psíky a mačičky mi neboli neznáme, ba mala som aj miláčika: bieleho zajačka. Ale keď som s rodičmi a s mladším bratom navštívila zoologickú záhradu na Kalemegdane v Belehrade, bol to neopísateľný zážitok. Nielenže som nevedela, ako niektoré divé zvieratá vyzerajú, veď videla som ich v knihe, no nemala som poňatia, že niektoré sú až také veľké a iné i na pohľad dravé!

Kniha! Kniha bola v mojom živote prítomná odmala. V obrázkových knižkách som sama listovala, z rozprávkových mi čítavala mama, ba aj prababička, ktorá Ilustroval: Pavel Koza bývala neďaleko so starý-

mi rodičmi. To kým som ešte nevedela čítať.

Keďže otec robil vo vydavateľstve, mali sme hádam každú knihu pre deti, ktorá u nás vyšla. Mne sa veľmi páčila Hrnček var! A Maruška a zvieratká.

Mali sme aj dve na tú dobu neobyčajné 2D knihy, ktoré otec priniesol z knižného veľtrhu. Pri ich otvorení z jednej akoby z vody vyčnievajú tri plachetnice, na ktorých sa plavil Krištof Kolumbus, keď objavil Ameriku; z druhej vyrastá či vyrástla džungľa a v nej žijúce zvieratká. Tie knihy sme vždy, najprv brat a ja, neskôr moja dcéra a syn, prednedávnom aj moji dvaja vnuci otvárali s veľkou pozornosťou a obdivom a v našej rodine sú podnes.

Počas môjho detstva nebolo veru hračiek na výber a od výmyslu sveta. Lopta, drevené kocky, koníky, tá-ktorá bábika a ešte čo-to. Bola som celkom maličká, keď mi mama v starinárstve kúpila kaučukovú bábku. Mám to na fotografii. Nuž a tú bábku Bábku som odvtedy ešte roky brala do rúk, však iba príležitostne, aby sa nerozbila, keďže kaučuk je veľmi krehká látka.

Moja Bábika je aj teraz pri živote a verím, že patrí k múzejným exponátom.

Kvôli tejto bábke sa vonkoncom nepamätám, ako vyzerali bábky, s ktorými sme sa ja a sesternice, ako aj kamarátky, hrávali. Mali mená? Rozmýšľam, rozmýšľam... nie ani za svet!

Ale zato bicykel, to hej! Môj prvý staronový čerstvo zafarbený bicykel! Urobený z častí niekoľkých starých bicyklov. No a čo? Teraz je nový, natretý modrozelenou farbou. A môj?

Hádam som nikdy nebola šťastnejšia. (Hneď som sa dala vyfotografovať). Mohla som sa so sesternicou a kamarátkami bicyklovať do milej vôle!

Keď som behala bosá, teda za môjho detstva, aj zimy bývali inakšie: dlhé, tuhé a snehové. Vedelo napadať toľko snehu, že sa všetko okolo belelo. Bolo ako v rozprávke. Bolo ako v Neskutočne.

Bolo to všetko vôbec, alebo sa mi iba marí?

www.zornicka.com

13

NAJLEPŠIE KNIHY KREATÍVNEHO CENTRA V SLOVENSKOM PREKLADE

Jasminka Petrovićová a Dobrosav Bob Živković

Čo mám vedieť o sexe?

Milí učitelia, školskí psychológovia a pedagógovia!

Prosím vás o chvíľku pozornosti!

Viem, že ste preťažení každodennými povinnosami a nehoríte túžbou ešte sa so žiakmi a ich rodičmi rozpráva práve o sexe. Ale ubezpečujem vás, že aj najmenšie úsilie, ktoré v tejto oblasti vyviniete, môže pre vašich žiakov urobí veľa dobrého a významne prispie k ozdraveniu atmosféry v škole.

   

14

www.zornicka.com

webmajster JANKO ŽOLNAJ

Milí priatelia, znovu nám leto pod nohami bosými zmizlo. Z otočky rok školský vracia sa, a prázdniny sa znovu zaneprázdnili.

Však nemajte z toho strach.

Isteže už všetci viete čo to znamená - znovu sa budete kamarátiť s Vaším obľúbeným časákom – Zorničkou! ;) Skúsili ste na dovolenky prázdninové čaro vandrovky? Navštívili ste kadečo? Boli ste kadekde? Tu za rohom: v Afrike pri slonoch, v Austrálii pri kengurách, u susedov pri mačíčky či psíčkovi...

Mali ste tam internet?

– Niekedy áno, a niekdy... hmm...

Rozprávajme sa teda o tom „hmm“.

HMM 1...

Bol raz jeden internet.

Ten mal rád ľudí a ľudia taktiež mali radi jeho. Rozhodol sa ten náš internet, že cez prázdniny navštívi všetky dediny, v ktorých ešte nepobudol. Prekvapil sa, keď zistil, že navštíviť by bolo treba aspoň milión krásnych dedín. Niektoré boli tu, neďaleko a niektoré tisííííce kilometrov ďaleko.

Ako sa do každej dostať?

HMM 2...

Viete, čo som sa dopočul? Náš internetový priateľ Google sa znovu rozhodol pomôcť nám. Krásnu vec si zmyslel. Že vraj na každú dedinku, ktorá si ešte stále s internetom netyká, Googletko si posvieti. Ako?

HMM 3...

Balónom. Balóóónom? Áno, balónom. Tisíce balónov nad oblohou zaplávajú a každý bude internetový. Každý bude nosiť so sebou kúsok internetu. Vietor ich bude pohybovať vľavo, vpravo, práve do počítača, do mobilu... neveríte?

HMM 4...

Kto neverí, nech rýchlo naklepe do počítača: www. google.com/loon

HMM 5...

HMM, a hmm...

Psssst, teším sa z Vás, práve tak ako sa Vy tešíte zo Zorničky. Škola je iba začiatok, škola je iba začiatok...

Poooozdravujem. www.zornicka.com

15

Vedie environmentalista ADAM IVAN HUČOK

Zelen· strana Recykl·cia celulÛze Zdravím Vás, milí naši ekozorničkári, zbierku mohli urobiť aj ako celá trieda alebo som veľmi rád, že opäť po prázdninách vidím škola. Papier nazbieraný vo veľkých množVaše pohľady na zelenej strane. Veľa času nemá- stvách sa dá aj predať. Opýtaj sa svojej učiteľky me, ekológovia si vždy vymyslia, čo robiť, a preto alebo učiteľa, či by Vám pomohol so zbieraním aj my ideme už aj recyklovať. papiera, som presvedčený, že aj oni by chceli Recyklácia je proces, keď nejaký materiál zachrániť niekoľko stromov. Mnohé školy už alebo surovinu po použití spracuzbierali papier a urobili si pekné Remember to jeme a vyrobíme nový materiál. zo zozbieraných peňazí Recycle paper! výlety Jeden z takých materiálov je aj alebo si okolo školy vysadili nové papier, ktorý sa relatívne ľahko recykluje. stromy a teraz, keď sa učia, dýchajú Papier sa robí z celulóze, ktorá sa nacháčerstvý vzduch. Urob to aj ty! ☺ dza v stromoch a drevinách, čiže paKontrolná otázka: Akej farby je pier sa vyrába zo stromov. Preto je kontajner určený na papierový veľmi dôležité aby sme papier reodpad? cyklovali, aby ujovia, ktorí vyrábajú Recyklovať sa môže: nový papier, nemuseli stále rúbať Knižný a písací papier, letáky, nonové a nové stromy. Musíme sa viny, časopisy, zošity, knihy, písací preto posnažiť vyzbierať všetok starý papier, papier, telefónne zoznamy, obálky, nezatriediť do kontajneru, kam patrí použitý znečistené papierové obaly, vrecúška z papier alebo pozbierať papier a zaniesť ho potravín (napr. škatuľky z čajov, syrov, dezertov, do zberu. Takýto papier sa spracuje a z neho sa pracích práškov, obaly z múky a pod.), papierovyrobí nový papier alebo kartón. vý odpad z kancelárie, kartónové škatuľky (seAko aby sme my zachránili stromy? Jednoparovaný papier by nemal obsahovať kovové ducho. Zbierajte papier a spony). trieďte odpad. Papier vyRecyklovať sa nemôže: hadzujte do osobitného Tvrdé väzby kníh, asfalkoša. Určite má Váš dedo tové papiere a lepenky, alebo starká kopu starých papier znečistený potravinovín, reklamných letánami, olejom a ropnými kov,... všetko je to papier, produktmi, indigo a kopíktorý môžeme zaniesť do rovacie papiere, použité zberného kontajneru. Nejednorazové plienky, pouzabúdajme, že ekológovia žité papierové utierky, cevždy radšej pracujú v skulofán, umelohmotné obaly. pinách, a preto by ste

16

www.zornicka.com

www.zornicka.com

17

Nový komiks Renáty Milčákovej

Pomiešané písmenká V redakcii sa nám pomiešali písmenká, a preto sa nám rozprávka pomotala. Vieš ju prečítať správne? „Išla dreváreň do mačky myšiť lovy.“ (Išla mačka do drevárne loviť myši.) „Na psíčkovi sedela lavička a mačkala na vrčku.“ (Na lavičke sedel psíček a vrčal na mačku.) „Zľaka sa zmačkala, až sa jej nachvostil jež.“ (Mačka sa zľakla, až sa jej naježil chvost.) „Plece vzalo myš na nohy a vdierla do behy.“ (Myš vzala nohy na plecia a vbehla do diery.) „Zrazu vyskoč psíčkoval, mačkoval naháňu, ale tá vystromovala na vysoký beh, odkiaľ sa smieškovi psíčkovala.“ (Zrazu psíček vyskočil, naháňal mačku, ale tá vybehla na vysoký strom, odkiaľ sa psíčkovi smiala.)

Skús aj Ty niečo podobné: nech sa aj Tebe akože náhodou pomiešajú písmenká. Urob si deň veselším ☺

PLŇOVAČKADOPLŇOVAČKADOPLŇOVAČKADOPLŇOVAČKADOPLŇPLŇOVAČKADO Vitajte opäť v škole. Chce sa vám ráno vstávať? Ak veľmi nie, mám pre vás zaujímavý recept na rezký budíček. Počúvajte... (dokončenie v tajničke) 1. najväčší sviatok v zime

___ ___ ___ ___ ___ ___ ___

2. prví ľudia boli Adam a ...

___ ___ ___

3. nočný vták s veľkými očami

___ ___ ___ ___

4. svetadiel, kde žijeme

___ ___ ___ ___ ___ ___

5. na strome rastú zelené...

___ ___ ___ ___ ___

6. časť tváre pod nosom

___ ___ ___ ___

7. krstné meno redaktora Matúcha ___ ___ ___ ___ ___ 8. peniaze v Európskej únii

___ ___ ___ ___

9. žltá guľa na oblohe

___ ___ ___ ___ ___

10. dolné končatiny

___ ___ ___ ___

11. rybie vajíčko

___ ___ ___ ___

12. Zornička je detský...

___ ___ ___ ___ ___ ___ ___

13. vianočná ryba

___ ___ ___ ___ ___

14. orgán sluchu

___ ___ ___

Tajnička znie: ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___

18

www.zornicka.com

Pripravila Mária Vršková

ZLATÁ BRÁNA MAĽOVANÁ 2013 V KYSÁČI: Prví na tohtoročnej jubilejnej 20. Zlatej bráne, odmenení folklórnym zájazdom na Slovensko roku 2014: veselá mladšia skupina DFS RATOLESŤ z Pivnice

1. SEPTEMBRA 2013 NAMIESTO DO ŠKOLY – NA SVADBU, a to tú kovačickú, ktorá sa tohto roku udiala už po 7-krát. Škola môže aj počkať. Aspoň do 2. ☺

www.zornicka.com

19

LJUBOMIR SOPKA

Náš Ljubo – vulkán umenia Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch (kde sa nazýva láva) prípadne pod vodou alebo ľadom.

Na Zemi sa sopky vyskytujú pozdĺž hraníc tektonických platní a v takzvaných horúcich škvrnách. Názov vulkán je odvodený od názvu sopky Vulcano v Tyrrhenskom mori, prenesene od rímskeho boha Vulkána. Veda skúmajúca sopečnú činnosť sa nazýva vulkanológia.

Tak hovoria múdre Organizátor a umelec: knihy, ale nespomínajú, Michal Madacký (vľavo) že tá sopka môže byť aj a Ljubomir Sopka TEN Sopka a že okrem napočítaného môže svojimi ilustráciami okrášľovať detstvo mnohých generácií. Tak ako to robí Ljubomir Sopka (Nové Orachovo 1950), novosadský ilustrátor, maliar, spisovateľ a karikaturista, ktorý je skutočnou sopkou – vulkánom, vulkánom talentu. Preto ani nie div, že môže písať poéziu, prózu, kresliť, maľovať, ilustrovať, dizajnovať... Zamestnaný je ako výtvarný redaktor rusínskeho detského časopisu ЗАГРАДКА v Novom Sade. Nakreslil nespočetný počet ilustrácií a rovnako toľko ilustroval aj kníh pre deti. O Ljubovom umení sa môžu presvedčiť aj čitatelia jedinečného časopisu pre deti vojvodinských Slovákov – Zorničky – v každom čísle nášho časopisu, kde pravidelne ilustruje tie najlepšie poviedky a básne.

So Zorničkou začal spolupracovať ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia (vtedy sa Zornička volala

20

www.zornicka.com

PIONIERI). Milovníkom kresleného slova mnohé jeho ilustrácie utkveli v pamäti dodnes, ako i kreslené seriály: Mám to na jazyku, Pestročiapka a iné. So Zorničkou Ljubo zotrváva takmer 30 rokov (najsústavnejšie však posledných 8, ako Zorničku rediguje autor týchto riadkov) a jeho ilustrácie sú vždy prekvapivé a krásne, akoby každá z nich bola jeho prvá. Pre tú kontinuitu v tvorbe a spolupráci, pre ochotu ilustráciu dodať do zajtra (ako to už v novinárstve je), pre lásku, ktorá z jeho ilustrácií vyžaruje, hrdo ho voláme NÁŠ LJUBO. Vychutnávať nenapodobniteľnosť a jedinečnosť štýlu Lj. Sopku mali príležitosť aj milovníci umenia v šírom svete, odkiaľ si Lj. Sopka priniesol početné, tie najvyššie ocenenia za svoje Umenie (Belehrad, Tokio, Skopje...)

Sme hrdí a máme česť, že sme svoj hold Ljubomirovi Sopkovi mohli odovzdať aj my dnes, na jubilejnej 20. Zlatej bráne 2013 v tejto krásnej Galérii SND tohto 20. júna. Štipka z bohatej úrodnej lávy tohto človeka – vulkánu je pred Vami.

Iba toľko slov na úvod do krásy sveta Ljubomira Sopku. Všetko ostatné povie vedná disciplína, ktorá raz istotne vznikne, bude skúmať život a dielo tohto vynikajúceho umelca, Sopkovu sopečnú činnosť, a bude sa volať – sopkológia.

Vitajte na 11. samostatnej výstave ilustrácií a karikatúr Nášho Ljubu! pavel matúch (Text prečítaný na vernisáži ilustrácií Lj. Sopku) Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí