Zornicka 2013 14 04 dec

4 ● DECEMBER

2013/2014

Šťastn





ý nový rok ☺ 1

Nakreslil SAŠA

Nakreslila AMADEA

Nakreslil DANKO

Nakreslila VALETNÍNA

Nakreslila TEODORA

Nakreslil BORIS

Nakreslil PETER

Nakreslila MONIKA

GALÉRIA ZORNIČKY

 Milí zorničkári, všetko má svoj koniec – tak aj tento rok, ktorému onedlho zamávame na pozdrav a na Silvestra v dobrej nálade uvítame nový.

Majte radi po celý rok niekoho, kto si to zaslúži. Verím, že medzi takých bude i naďalej patriť aj Zornička. ☺

ča výkresy Amadey Čemanovej a Sašu Gašku.

V tomto čísle odmeňujeme Pivničanku MONIKU VALENTOVÚ knihou Márie Kotvášovej Jonášovej Višňový lekvár a Kulpínčana PETRA BENKU knihou Pavla Mučajiho ROZPRÁVKA O TROCH MUZIKANTOCH A SMUTNEJ PRINCEZNEJ – najnovšie to vydania Slovenského vydavateľského centra pre deti – za najlepšie výkresy, ktoré nám zaslali. Z Pivnice uverejňujeme aj výkresy nádejných škôlkarov Borisa Badinského, Teodory Valentíkovej a Valentíny Kadlikovej.

Z Kulpína uverejňujeme tiež výkres Danka Jakovljevića a z Kysá-

Koniec tohto roku priniesol svetový titul tanečnej kráľovnej, šampiónke EME STUPAVSKEJ z Nového Sadu. Preto jej Zornička gratuluje a jej fotografiu uverejňuje práve na tejto strane. Podrobnejšie o nej v nasledujúcom čísle, tentoraz iba krátka správa v rubrike ZORNIČKINE HVIEZDIČKY.

časopis pre deti č. 4 december 2013 – 2014 ročník 24 (71)

Toto číslo vám prináša i celoročný nástenný kalendár Zorničky, ktorý, verím, bude okrášľovať vaše izby, lebo ho nakreslil svetoznámy umelec, Zorničkin ilustrátor, Ljubomir Sopka.

Milí zorničkári, prajeme vám, aby ste aj vy pekným tanečným krokom vyprevadili starý a uvítali nový rok.

Do čítania v novom roku! pavel matúch

Vydáva Slovenské vydavateľské centrum / Riaditeľ SVC, hlavný a zodpovedný redaktor: Vladimír Valentík / Výkonný redaktor: Pavel Matúch / Zástupca: Martin Prebudila / Členovia redakcie: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry / Technicky upravil: Ján Hlaváč / Číslo ilustrovali: Pavel Koza, Ljubomir Sopka a Renáta Milčaková / Jazyková úprava tohto čísla: Monika Necpálová / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Distribúcia: Andrej Meleg / Adresa redakcie: ZORNIČKA, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 21470 Báčsky Petrovec, Tel./fax: (021) 780-159, e-mail: svcentrum@stcable.rs / web: www.zornicka.com / Vychádza mesačne, okrem júla a augusta / Tlačí: Neografia DOO Báčsky Petrovec / Číslo účtu: Banca Intesa 160-931760-45. / Časopis vychádza s finančným prispením Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad, Fondu Slovenské tlačené slovo NRSNM v Srbsku, Nový Sad, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika.

Na titulnej strane: Nech je nový rok pekný a veselý ako piatačka Vanesa Marková z Padiny!

Titulnú stranu pripravil: Ján Žolnaj. Foto: Andrej Meleg.

CIP – katalogizacija u publikaciji Narodna biblioteka Srbije, Beograd 82 - 053.2 ISSN-0353-877x COBISS.SR-ID 34103303

S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Časopis v minulosti vychádzal pod týmito menami: Naše slniečko (1939 – 1941, 1946 – 1947), Naši pionieri (1947 – 1970) a Pionieri (1970 – 1990).

www.zornicka.com

3

V ÚSTRETY 75-ROČNÉMU JUBILEU NÁŠHO ČASOPISU (1939 – 2014)

Zorničkine decembre ZLATKO KLÁTIK

10 x 10 DESAŤ PEKNÝCH SLOV

Nová škola V novinách ste dočítali, alebo ste počuli: školu novú, novučičkú vystavali v Binguli.

Tam čupela stará škola pred piatimi rokami – fašisti ju do povetria vyhodili mínami.

A, hľa – z trosák, zo zrúcanín – kedy, skoro nevieme – nová škola už vyrástla ako huba zo zeme. Že tak skoro cez noc vznikla, nie je, veru, záhada: vôľa mnohých, keď chce jedno, tak i brehy prekladá.

Keď sa škola otvárala dívalo sa stá očí: z desať dedín hostia prišli pešo lebo na koči.

Slávilo sa do večera, sama radosť, smiech a krik, ale ako pionieri netešil sa iste nik.

Natešení tí lietali, sem-tam jak sokoli, Hrdí boli, lebo takej školy niet na okolí.

Na znak vďaky sväto-sväte prisahali, tajac dych, že odteraz nikdy viacej neprepadne nikto z nich.

Veru správne postúpili, veď je tomu ozaj tak: v takej škole – novej krásnej hanba je byť slabý žiak.

Naši pionieri, november– december 1947

4

www.zornicka.com

LIBUŠA FRIEDOVÁ

Novoročné zrnko – Dnes je 1. január! – zaklopala snehová vločka dievčatku na oblok.

– Rýchle vstaň z postieľky. Ukážem ti Nový rok. Vidíš! Zatiaľ je ako veľké makové zrnko. Celkom bezfarebné, číre a priezračné, podobné rannej rose. Ale hneď zajtra, 2. januára, začne sa zrnko kotúľať od týždňa k týždňu, od mesiaca k mesiacu. Začne sa obaľovať ako snehová guľa. Každý deň v roku sa niečo naň prilepí.

Bude sa zväčšovať a zväčšovať.

Keď sa dogúľa na koniec kalendára, bude z neho obrovské strakaté farebné gulisko! Veľké ako veľryba. Ako vežiak. Bude v ňom všetko možné a nemožné. Päťky, Štvorky, Trojky, Dvojky, ba kde – tu aj dáka Jednička. Žiaľ i bolesť.

Májové slniečko. Aprílový dážď.

Júnové jahody. Októbrové orechy. Jesenné hmly. Zimný sneh.

Všetko dokopy. A celkom na konci silvestrovské prskavky. Áno, počas roka sa z malého zrniečka ugúľa velikánska strakatá guľa, ktorú na Silvestra odkotúľame presne o polnoci do minulosti.

A hneď po polnoci, 1. januára, čaká na nás ďalšie číre, jasné, rosné, priezračné novoročné zrnko.

vločka, zatiaľ, číre, obrovské, strakaté,

gulisko, veľryba, možné (nemožné), dokopy, prskavky.

Pionieri, december 1975

PAVEL GRŇA

Recept Keby sme si istí boli, koľko treba do klobásy: mäsa, papriky a soli, všetci by sme my boli mäsiarmi.

v decembri: zoberieme hodne mäsa, pridáme papriky a soli (pardón, poháriky tu už boli?) a štipka rasce...

Ale keď nevieme, na zakáľačke je hodne kriku (najmä po každom poháriku), každý chce mať hlavnú reč: najprv papriku, len trochu soli, korenie – preč! Údiť však iba toľko, aby klobáse nebolo horko, ale aby chutila našej vnučke Hanke.

Ak sa to všetko nevydarí, potom vari trochu menej soli, korenie po vôli a tri deká – papriku (po každom poháriku). Údiť však iba toľko, aby klobáse nebolo veľmi horko, ale aby chutila našej vnučke Hanke.

Keby ani to neboli klobásy dokonalé, treba skúšať stále, hoci na budúci rok

Údiť však iba toľko, aby klobáse nebolo prenáramne horko, ale aby chutila našej vnučke Hanke.

(Pionieri, december 1989) Ilustroval: Pavel Čáni

www.zornicka.com

5

TOUTO POVIEDKOU ZAZNAMENÁVAME 150. VÝROČIE NARODENIA JÁNA ČAJAKA (1863 – 1944)

Ako sa Miško naučil učiť Miško Sokolovie nebol najhorším žiakom, lebo keď si niekoľko ráz prečítal zadanú mu úlohu, tak ju odrecitoval, že nezastal nikde, len keď si musel vydýchnuť a keď už bol na konci. Ale jednu veľkú chybu mal, že pri učení nerozmýšľal nad tým, čo sa učil, neusiloval sa porozumieť to, čo mu bolo zadané. Práve pre túto príčinu bol najmä v mluvnici a počtoch veľmi slabý. On vedel vyrapotať krát bez chyby, ale čože, keď prišli ťažké úlohy, ktoré požadovali rozmýšľanie, potom nevedel sa ani hnúť. A ešte keď bola reč o zlomkoch a desatinných číslach, tam vždy kuľhal a jeho úlohy nikdy neboli bezchybné.

V takýto čas obyčajne šiel k jednému lebo druhému spolužiakovi a tam si od nich odpísal úlohu, aby ju tak ukázal ako svoju pánu učiteľovi.

Pána učiteľa, pravda, ťažko bolo oklamať, lebo on hneď zbadal, že je to nie jeho práca, lebo Miško pri odpisovaní sa lebo pomýlil, lebo číslo pod číslo dobre nepodpísal. A keď ho vyvolal ku tabuli, tak sa nevedel pohnúť.

Otec jeho už dávno vybadal, že učenie Miškovo mnoho nestojí, a preto raz večer, keď sa už bol naučil úlohu, spýtal sa Miška: – Povedz mi, či ty rozumieš tomu, čo si sa učil teraz?

Miško pozrel na otca a potom bez všetkého vyrecitoval úlohu bez chyby.

– Veď ja vidím, že si sa to dobre naučil, ale nie je dosť vedieť, lež treba i rozumieť a pochopiť. Či ty nad tým rozmýšľaš, čo sa učíš?

Miško mlčal.

– Počul si o takých vtákoch, ktoré sa naučia hovoriť?

– Áno, papagáj sa tiež naučí, keď ho cvičia, a škorce tiež...

– No, vidíš, že vieš... A či ty chceš byť papagájom alebo škorcom, lebo tí sa učia bez rozmyslu?

– Ale čoby, – odpovie Miško a bolo poznať, že mu je nevoľne okolo srdca.

– Keď sa budeš učiť bez rozumu, bez pochopenia, len tak, nuž tvoje vedenie nič viac nebude hodné ako papagájovo alebo škorcovo.

Poviem ti niečo: V škole pilne pozoruj pána učiteľa, on všetko vysvetľuje. Jestli sa máš niečo naučiť, tak si to najprv pomaly prečítaj a premysli. Keď cítiš, že niečomu nerozumieš, tak si to ešte raz prečítaj, spýtaj sa mňa alebo iného, ktorý tomu rozumie, aby ti to vysvetlil.

Vôbec, kým si nie na čistom s niečím, nepopusť to, nemaj pokoja, kým ti nebude jasné, pochopené. A pri počtoch, to ti je len radosť! Veď počty sú nič iné ako pútavé hádanky, skrývačky a oriešky k rozlúšteniu. Všakver, keď príde Zornička alebo Noviny malých, ako ich rád

6

www.zornicka.com

rozlúšťuješ. Tak ti je to aj s počtami. Pomysli si, že každá úloha z počtovanky je taká hádanka, ktorú treba rozlúštiť... Uvidíš, ako sa potešíš, keď sa ti len jednu podarí rozlúštiť.

– Veď ja by som rád, keby som len vedel, – povedal Miško smutne a slzy mu zahrali v očiach.

– Nieže tak, nie. Všetko môžeš, len treba chcieť. Umeň si, že chceš, čo to bude čo stáť a uvidíš, že to prevedieš. Všakver sa ti nelení pri hádanke a iných písomných úlohách. Sprvu ti to pôjde ťažko, možnože ti bude treba niečo aj vysvetliť, ale čím ďalej, tým ľahšie ti to pôjde. Skús len jednu a uvidíš, že akú radosť ti to bude pôsobiť.

Miško zvážnel, nepovedal ani slova, len sa pomaly vyzliekol a keď sa pomodlil a povedal rodičom dobrú noc, tak si ľahol do postele.

Zadlho nemohol spať. Ustavične mu bolo na mysli, že všetko jeho doterajšie učenie nestálo mnoho. A len čo zdriemol, už sa mu snívalo, že videl papagája, ktorý sa mu posmieval, ba zdalo sa mu vo sne i to, že sa sám pretvoril na papagája.

Ilustroval: Pavel Koza

*

*

*

Na druhý deň popoludní nebola škola. Miško sa inokedy v takýto čas sánkoval na záhumní. Teraz sedel v izbe v kútiku a tam niečo písal na tabuľku. Bolo to zvláštne písanie, lebo čo napísal, to hneď zase zotrel a pri tom stonal, akoby bohvieakú ťarchu dvíhal. ,,Čo sa tomu chlapcovi stalo, že tak doma čupí? Čo len môže robiť?“ myslí si otec. Ale aby Miško nezbadal, že ho pozoruje, tak sa tváril, akoby bol zabraný do svojej roboty a Miška akoby ani nebol zbadal.

V izbe bolo ticho, len kedy-tedy bolo počuť škripotanie písatka na tabuľke.

– Už je! – zrazu vykríkol radostne Miško. Vyskočil a držiac tabuľku vysoko, bežal k otcovi. Tvár mu len tak zajasala od radosti.

– Čo že je? – opýtal sa ho otec a pozrel naň s úsmevom.

– Vyrátal som, – a vyšlo bez chyby! Pozrite, či nie je tak! – a podá otcovi tabuľku.

Otec pozrel a videl, že úloha je správne rozlúštená.

– A to si ty sám? – spýtal sa, akoby o ničom nevedel.

– Sám, nikto mi nepomohol.

– No, vidíš, však si teraz už rád, že sám môžeš. A potom vidíš, aké je to zábavné, akoby si rozlúšťoval nejakú hádanku.

– Ale som sa aj natrápil.

– Tým ti je to teraz milšie, keď si premohol všetky ťažkosti. Veď len to má cenu, čo je s námahou spojené. Vidíš, teraz si ma veľmi potešil, – a pohladkal ho. – Zapamätaj si, synku, – pokračoval otec, – jestli chceš dosiahnuť niečo v živote, tak sa musíš cez mnohé prekážky preboriť. I kráľovič v našich krásnych rozprávkach musí prejsť cez sedem vrchov, sedem dolín, musí bojovať s drakmi, strigami, kým dosiahne Zlatovlásku.Teraz len napred, neustupuj, ale sa ta s chuťou do toho. Uč sa odmalička myslieť, rozmýšľať a pracovať. Neustupuj pred prekážkami, ale ich hľaď zdolať, ťažkosti premôcť. Jestli sa odhodlane, smelo proti ním postavíš, uvidíš, ako budú ustupovať pred tebou, ako sa menšiť. I tie zdanlivo neprekonateľné prekážky, jestli sa pevnou, odhodlanou vôľou postavíš proti ním, budú sa menšiť, topiť, až zaniknú a ty dosiahneš žiadaný cieľ.

Miško pozorne počúval otca, tvár jeho stala sa vážnou, takmer tvrdou a bolo poznať na ňom, že sa rodí v ňom sila i vôľa v cestu či v učení, či v inej práci životnej.

www.zornicka.com

7

MÁRIA VRŠKOVÁ

Zimný čas Ťažko sa do školy kráča, keď je ráno ešte tma, keď ešte spí psík aj vtáča a zima svoj koncert má.

Bundy, čiapky, rukavice, učiteľ nás čaká zas, treba sadnúť do lavice či je slnko, či je mráz.

Veď sa v triede ohrejeme a bude aj smiechu dosť, učíme sa ako vieme pre známky aj pre radosť.

A keď zvonček zavrie tašky, spolužiaci, hor sa von, život zrazu nie je ťažký, v parku počuť hluk a zhon.

Ilustrovala: Jana Nováková

Guľujú sa chlapci v snehu, snehuliak už má aj šál, sánky letia dole z brehu, ktože by sa zimy bál?

8

www.zornicka.com

Dievky dajú vrabcom zrnká, teplé mlieko pre mačku, keď im mráz na prsty brnká, hrajú sa na chytačku.

Stromček svetlom obsypaný, pod ním malé balíčky, Vianoce sú, poďte s nami skladať z vločiek pesničky.

BRANKICA RADONJIĆOVÁ

Predstavte si Predstavte si, len si predstavte, že každý dom má strechu a veselý detský smiech.

Predstavte si, len si predstavte, že každé dieťa rastie pri niekom, kto ho dočkáva s rozšíreným náručím.

Predstavte si, že oco je vždy doma a mama nie je vždy unavená.

Predstavte si, že v škole sa vždy dobre zabávame, že spolužiaci nás majú radi, pričom je priazeň napodiv obojstranná.

Predstavte si, že starší bratia nie sú takí otravní a že nudu a nudné slová vôbec nepoznáme.

Predstavte si, len si predstavte, že dospelí nezabudli, aké nádherné je byť dieťa.

Predstavte si takýto jeden svet!

Predstavte si, len si predstavte, nič vás to nebude stáť!

Zo srbčiny preložil Víťazoslav Hronec Báseň Predstavte si (Zamislite) Brankice Radonjićovej získala prvú cenu na 19. medzinárodnom festivale básnikov pre deti Bulka v Crvenke roku 2012. Preložená je z jej knihy Zelená farba dúhy (Zelena boja duge, 2013). (vh)

www.zornicka.com

9

NOVÁ CELOROČNÁ FO

Všade so Naša celoročná fotosúťaž Všade so Zorničkou sa roztáča. Netreba vás napomínať, milí zorničkári, že odmena pre najfotku bude digitálny fotoaparát, ktorý udelíme na Zlatej bráne v Kysáči. Že Zorničku radi majú na Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, svedčia nasledovné fotky štvrtákov, ktoré zaslala pani učiteľka Danka Nakićová. pm

10

Martin Čiep

Ondrej Spevák

Ivana Lekárová

Teodora Tasićová

Simeon Rybovič

Jonatán Fiala

Iveta Kováčová

Maja Tordajiová a Irena Nvotová

Martin Kováč

www.zornicka.com

TOSÚŤAŽ POD NÁZVOM

Zorničkou

ĽUBA Na hodine slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry v Ľube po spracovaní básne Milana Rúfusa Chlieb náš každodenný žiaci sa dali do miesenia chleba. Miesili a upiekli aj voňavý chlebík, čo zjedli. So Zorničkou lepšie chutil, veď Zornička je chutná ako chlebík. Piekli: Snežanka, Viktória, Boženka, Mária a Bojan.

Učiteľka Ruženka Ďuríková

EMA STUPAVSKÁ – SVETOVÁ ŠAMPIÓNKA V TANCI Novosadčanka Ema Stupavská bude mať 7 rokov 3. decembra 2013 a už sa jej podarilo stať svetovou šampiónkou v Scenic Dance Show na World Dance Championship BABYLON 2013, ktorý sa uskutočnil v Liberci (Česká republika) v dňoch 13. – 17. novembra 2013. Na tomto festivale Ema tancovala na veselú melódiu Mačka v klobúku (Cat in the Hat).

BRAVO EMA! O tejto významnej udalosti si pozrite na: https://www.youtube.com/watch?v=XzXS_UxjNew a https://www.youtube.com/watch?v=pQG_UfItf5E

www.zornicka.com

11

KEĎ SOM BEHAL BOSÝ: MIROSLAV DUDOK (1952)

Dvojjazyčnosť v dažďovej kvapke Spomienky sú jediným miestom v našom živote, z ktorého nás nikto nemôže vyhnať. Sú jedinou úplne slobodnou krajinou na svete. Krásne na nich je to, že sa vynárajú, keď to najmenej očakávame. Vedia predĺžiť a zopakovať zážitky, ktoré sa pominuli nedávno alebo veľmi dávno. Sú neopakovateľné, sú len naše a nikto iný do nich nemôže vstúpiť. Zároveň však znova utvárajú skutočnosť, ktorá sa raz stala: náš mozog dokáže zabudnuté miesta z nášho života znova vytvoriť tak, akoby sa stali a všetky kamienky zapasovať do mozaiky skutočného sveta. Zvlášť tvorivým a tvárnym materiálom sú spomienky na detstvo.

Spomienkami mozog rekonštruuje aj to, čo si už nepamätáme. Nepamätám si na svoj domov ako miesto narodenia. A nemôžem si svoj rodný dom v pamäti ani presne vybaviť, lebo v skutočnosti už dávno neexistuje a nejestvujú ani fotografie, na ktorých by som ho spoznal. Na mieste rozľahlého pozemku s veľkým domom starého otca, do ktorého sa vstupovalo po siedmych schodoch – čo bolo veľkou zvláštnosťou v tejto časti fruškohorskej obce – a menšej prístavby, ktorú všetci volali chyška, kde som sa narodil, už dávnejšie vyrástli dva moderné domy mojich bratrancov. Necelé dva roky po mojom narodení sa rodičia zo slovenskej ulice s neslovenským názvom Žabňara presťahovali do srbsko-

12

www.zornicka.com

Ilustroval: Ljubomir Sopka

-slovensko-maďarsko-dalmatínskej ulice Crvenka, do ešte staršieho domu. Brána na dome bola taká stará a deravá, že mi pri hre lopta vždy vybiehala na ulicu. Na druhý deň po presťahovaní som sa v nestráženej chvíli teda vybral aj sám tou ulicou hľadať domov. Keď ma našli a viedli v ústrety ustráchanej mame, ktorá ma už hľadala, na otázku, kam som sa to vybral, odpovedal som – „Domov.“ A tak moje hľadanie domova je jednou z najtrvalejších spomienok. Aby sa to začalo práve na tejto ulici?

Spomínam si, ako som sa už v útlom detstve stal znal-

com jazykov. Veľmi často ma rodičia nechávali u maminho strýka a strynky, keď ma bolo treba postrážiť a ja som sa na tie návštevy vždy tešil.

Mamina rodina má západoslovenské nárečové korene a otcova stredoslovenské. A v rodine strýka Čásara som sa ako trojročné chlapča zvykol vystatovať, že ja rozprávam tromi jazykmi – po slovensky, po pivnicky a po srbsky. Mamička (babka, starká) Dudková vnúčatá zasa poučovala, keď sme jej na otázku, ako je vonku odpovedali, že pršká, že tak rozprávajú iba malé deti.

Aby sa moja jazykovedná univerzitná dráha začala v erdevíckych uliciach?

Dodnes si spomínam ako vonia letný dážď môjho detstva. Vonia ako umytý prach. A táto vôňa sa mi často pripomenie všade tam, kde sa ocitnem vo chvíli, keď začne pršať, či je to mesto môjho pobytu, alebo sú to cudzie prechodné mestá, do ktorých som sa práve kvôli nečakanej vodnej zrážke na prvý pohľad zamiloval, ako napríklad svojho času do Madridu alebo do Tokia či Sapora.

Ulica môjho detstva bola prašná, ale čistá. Často sme sa ako malé deti polonahí po členky zabárali do jemnučkého prachu, ktorý vytvorili ostré kolesá sedliackych vozov. Nepoznám vari mlyny, čo jemnejšie melú.

A brali sme tú jemnú panónsku múčku do hrstí, vyhadzovali do výšky, rýchlo pritom prebiehali popod zaprášený oblak, aby nás nezasiahol a hlasno vykrikovali – „Víchor! Víchor!“ Aby som sa tu začal formovať ako básnik? Alebo ako spiaci bronchiálny astmatik? Možno si na túto príhodu raz ešte spomeniem aj z tohto pohľadu?!

Neviem či našťastie alebo nanešťastie, ale na spomienky veľmi nemám čas. Ale viem, že keď na ne raz budem ten čas mať, tak budú všetkým, čo mám a o čo ma nikto nikdy neoberie.

www.zornicka.com

13

NAJLEPŠIE KNIHY KREATÍVNEHO CENTRA V SLOVENSKOM PREKLADE

Jasminka Petrovićová a Dobrosav Bob Živković

Čo mám vedieť o sexe?

Penis je mužský pohlavný orgán, ktorým z tela Pošva je ženský pohlavný orgán, ktorý spája vychádzajú moč a sperma. Moč poznáte už odmalič- maternicu a pošvový vchod. Je dlhá 7 až 10 cm a ka, no a spermu, ak ste ju ešte nespoznali, spoznáte veľmi pružná a poddajná. Do pošvy totiž v priebehu veľmi skoro. Sperma je tepohlavného styku vniká mukutina obsahujúca spermie. žov penis a pri pôrode ňou Z tela sa dostáva von ejavychádza dieťa. Pri menštrukuláciou pri vyvrcholení ácii cez pošvu odchádza z tela alebo orgazme. Ak sa muž neoplodnené vajíčko a krv. sexuálne vzruší, jeho penis Pošvový vchod zvonka uzatsa vzpriami a stvrdne. várajú dva páry pyskov ohanTomu sa hovorí stoporenie bia. V brušnej dutine má žena alebo erekcia. Pod penisom uložené dva vaječníky, z ktosú v miešku uložené serých sa v pravidelnom cykle menníky. V nich sa tvoria uvoľňujú vajíčka. Vo vaječníspermie. Semenníky sú dva, koch vznikajú aj hormóny jeden je obvykle uložený dôležité pre otehotnenie a nižšie než druhý. Semennívývin dieťaťa – estrogén a ky sú také citlivé, že už len progesterón. Plod sa po oplodpomyslenie na ich poranenení vajíčka vo vajíčkovode nie vyvoláva bolesť. vyvíja v maternici, ktorá je podobne ako pošva veľmi poddajná a môže sa zároveň s vývinom plodu zväčšovať a rozťahovať.

14

www.zornicka.com

webmajster JANKO ŽOLNAJ

Milí priatelia, už ste objavili, že sa vonku chladnejšie dýcha? Akoby sme dýchali ľadové cencúle. Bŕŕŕŕŕ, zima je a kvietky, zľadoveli všetky. :) Tuším, večer sedíte doma, pri teplej piecke, pri útulnom svetle monitora a monitorujete, čo nového na internete. Chudáčisko internet po tej treskúcej zime ešte stále prichádza do každého počítača a ako dedko Mráz cez komín prináša vám digitálne darčeky.

Verím, že už všetci viete, na ktoré spôsoby sa internet pohybuje krížom-krážom po tom bielom svete.

Samozrejme: cez pevnú linku, pomenúvame to ADSL; potom cez rôzne optické káble, tie, cez ktoré pozeráme i súčasnú televíziu; naďalej poznáme i bezdrôtový internet, ktorý pomenúvame Wi-Fi – to je ten čo navštevuje i naše mobilné telefóny... ihaháááj, pozná ten rôzne cestičky. Huncút. No ale, zima je zima!

Predsa, ak je i zima, ešte stále nie je lev. :) Po dlhšom čase premýšľania profesor Harald Haas z univerzity v Edinburghu, hlavného mesta Škótska, prišiel na priekopnícku ideu ako pomôcť internetu. Vyhútal, aby sa internet pohyboval cez svetlo, vlastne cez obyčajnú žiarovku! Tak mu vraj bude teplúčko, čiže žiarovka vytvára i teplotu.

No toto! Či je možné? Áno, áno, možné je, sotvaže uveriteľné, ale predsa možné.

Odporúčam, aby ste si pozreli jeho prednášku a demonštráciu tohto zázraku: http://goo.gl/uSRhko.

Pouvažujme trochu o tejto novinke. Ako ona môže i nám osožiť?

Po prvé, žiarovky máme všade: na povale, v pivnici, na ulici, v škole, vo svojej izbe a koniec-koncov i náš mobil svieti, keď ho zapojíme. Cez všetky tie svetlené zdroje môže cestovať i internet. Harald to pomenúva: Li-Fi. Po druhé, svetelný internet je omnoho rýchlejší. Povedzme, takých 250-krát! Li-Fíííha!

Taktiež, internet cez žiarovku je istejší, pretože ho môže používať iba ten počítač, do ktorého svetlo priamo svieti.

Samozrejme, nastoľuje sa otázka, čo keď žiarovku vypojíme? Pôjde vtedy i internet spať? Pôjde, ale nemusí, pretože v každej takej špeciálnej žiarovke sa môže nachádzať i Wi-Fi internet, ten bezdrôtový, s ktorým sme sa už zoznámili. Taký už v pivnici nebudeme môcť používať, ale kto to videl naberať uhlie cez internet, a pri tom ešte po tme? :) Poooozdravujem.

www.zornicka.com

15

Vedie environmentalista ADAM IVAN HUČOK

Zelen· strana Zimn˝ sp·nok ñ hybern·cia Možno ste si už všimli, že je tá naša príroda v tomto období nejaká zaspatá. Okrem rastlín, ktoré sú všade okolo nás, ale ako keby aj neboli, aj tie živočíchy sa poschovávali. Kde tak môžu byť tie potvorky? Už ani muchy nedotierajú, ani ježko neprebehne po chodníku, ba ani len mravca som už dlho nevidel. Všetci spia.

Zimný spánok (hybernácia) je vlastnosť živých organizmov prezimovať. Oni sa takto rozhodli, lebo si uvedomili, že v zime sú neprajné podmienky a hlavne sa nemajú ako stravovať. Preto sa každý živočích snaží pred začiatkom zimy čo najviac najesť, aby počas dlhého zimného spánku nebol hladný. Potom sa tieto tučné živočíchy ukryjú do svojich brlohov a počas spánku spomalia dýchanie, tep srdca ale aj znížia telesnú teplotu, aby im zásoba skonzumovanej potravy čo najdlhšie vydržala.

Najznámejším naším zimným spáčom je medveď hnedý. Ten sa utiahne do svojho brlohu a celú zimu sa vyvaľuje. K hybernantom patria aj spomínaní ježko, netopiere, 16

www.zornicka.com

svište, sysle, plchy,... V zime málokedy stretneme nejakého plaza a ani hmyz sa nám neukáže. Veru ani ryby neberú na rybačke v zime tak ako v lete, aj tie sa radšej uchýlia do bahna.

Hybernujúce živočíchy by sme nemali zobúdzať, veľmi by sa vyľakali, narušili by sme ich spánok a mohli by uhynúť.

Ježkovia sú známi ako takí nezbedníci, lebo nechcú spať a niekedy sa potulujú aj v zime.

Takýto ježko - nezbedník určite potrebuje vašu pomoc, lebo do jari bez potravy, tepla a spánku neprežije.

Vedci zistili, že sa u „zimospáčov“ vyvinul pomalší životný rytmus a majú podstatne väčšie šance na prežitie oproti celoročne aktívnym zvieratám. Aby to naozaj tak bolo, nechajme našich sedmospáčov počas zimy pokojne driemkať.

Nám ostatným nezostáva nič iné, ako sa poriadne zababušiť alebo sa večer poriadne najesť, zamotať do periny a aspoň na jednu noc vyskúšať, ako je to hybernovať.

www.zornicka.com

17

Vyhútala a nakreslila Renáta Milčáková

Opytuje sa učiteľka Jožinka: Koho viacej poslúchaš: mamu alebo tatu?

– Mamu.

– Prečo?

– Pretože ona viac rozpráva.

Opytuje sa Jožinko tata: – Tata, ako vieme v akváriu, ktorá rybička je dievča a ktorá chlapec?

– Dáš im potravu a ak ZJEDOL, tak je chlapec, ak ZJEDLA, tak je dievča.

– Jožinko, zavri okno, vonku je chladno!

– Ale, pani učiteľka, ak aj zavriem okno, vonku aj naďalej bude chladno.

– Otec, čo chceš aby som ti kúpil k narodeninám?

– Nič, syn môj, práve nie som pri peniazoch...

18

www.zornicka.com

Volá Jožinko do mäsiarne a opytuje sa: – Máte teľaciu hlavu?

Mäsiar odpovedá: – Áno, mám.

– A máte kuracie nohy?

– Samozrejme.

– A morčacie prsia?

– Áno.

– A svinský nos?

– Áno.

– Bože, človeče, na čo sa ty podobáš!

Opytujú sa Jožinka: – Jožinko, prečo plače tvoj brat?

– Neviem, iba som mu trochu pomohol.

– A v čom si mu pomohol?

– Aby zjedol čokoládu.

DobrĂ˝ komiks

www.zornicka.com

19

20 LAUREÁTI SÚŤAŽE SLÓLIA 2013

DETSKÝ ČASOPIS OKIENKO ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

www.zornicka.com

20