Zornicka 2013 14 10 jun

10 ● JÚN

2013/2014

Ročník 24 (71)

Cena 90 din.

FOTO SÚ ŤA Ž 20 13 /2 01 4 VŠA DE ZO ZO RN IČKOU : VÍŤAZ SA MK O

1

Nakreslila MIA

Nakreslil MILAN Nakreslila VALÉRIA

Nakreslila SÁRA

Nakreslil ANDREJ

GALÉRIA ZORNIČKY

TRI VESELÉ KAMARÁTKY Z JÁNOŠÍKA ANDREA VANEKOVÁ, DARINKA VANEKOVÁ a ANĐELA MRĐOVÁ, členky fotosekcie na ZŠ T. G. Masaryka, rady fotia všetko, čo vidia, a keďže sú takmer vždy spolu, vyfotili sa navzájom, a keďže rady čítajú Zorničku – tu ich máme. Fotky zaslala riaditeľka školy Zuzana Halabrínová, za čo sa pekne poďakúvame.

R.

J Ú N O VA N I E Milí zorničkári, vláčikom tohto školského roka sme prišli na konečnú. Máme nádej, že sme Vám boli zaujímaví, že ste nás radi čítali a učiteliek sa nedočkavo dozvedali: ,,Prišla už nová Zornička?“

Samko je víťazom našej celoročnej fotosúťaže VŠADE SO ZORNIČKOU. Gratulujeme!

Samko, veríme, že keď sa od septembra staneš piatakom, Zorničku budeš aj ďalej čítavať – už aj kvôli tvojej vernej Vrndži, ktorá je tiež veľmi zvedavá na každé nové číslo ☺

Priali by sme si aby tomu bolo tak aj v nasledujúcom školskom roku, keď oslávime úctyhodné jubileum: 75 rokov od prvého čísla, ktoré vyšlo v októbri roku 1939 pod menom Naše slniečko. Rozhútali sme si, aby sme 75-ročné jubileum oslávili vydaním čísla, ktoré bude mať (najmenej) 75 strán!

Ako najlepšie výkresy v júnovej Galérii Zorničky odmeňujeme práce našich najusilovnejších spolupracovníkov zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči: druhákov ANDREJA DUDÁŠA a MILANA JOKOVIĆA J cédečkami Digitalizovaného archívu nášho časopisu 1939 – 2014.

Uverejňujeme aj práce ich kamarátov Sáry Gaškovej, Valérie Vitézovej, Mie Mešiovej a Milana Ferka.

O tomto jubileu budeme hovoriť aj v dielni ZORNIČKOZOR na 3 x Ď v Starej Pazove (6. – 8. júna).

ZORNIČKA A JA – to b bude našej d názov á š j celoročl č nej výtvarnej, literárnej a fotosúťaže. Preto píšte literárne práce, kreslite výkresy, foťte.

Najlepšie práce uverejníme a odmeníme. Tak ako sme odmenili SAMKA BARCU, štvrtáka z Kovačice, za fotku na titulnej strane – digitálnym fotoaparátom, ktorý mu bude udelený na Zlatej bráne v Kysáči 21. júna 2014, keď bude otvorená aj výstava nášho vynikajúceho ilustrátora Pavla Kozu.

časopis pre deti č. 10 jún 2013 – 2014 ročník 24 (71)

PRE DOSPELÝCH literátov Zornička LITERÁRNU SÚŤAŽ na lit át Z ičk vypísala í l LI poviedku a báseň pre deti. Podrobnosti kuknite na s. 20. Leto strávte s perom v ruke, možno vo Vás drieme spisovateľ, a keď sa zobudí z letných driemot, ihneď to zapíšte a – šup do Zorničky.

Milí naši zorničkári, do dlhého teplého leta, do 3 x Ď v Starej Pazove, do Zlatej brány v Kysáči, do septembrovania pozdravuje Vás pavel matúch

Vydávajú Slovenské vydavateľské centrum a Fond Slovenské tlačené slovo (NRSNM), Nový Sad / Riaditeľ SVC a hlavný redaktor: Vladimír Valentík / Zodpovedný redaktor: Pavel Matúch / Zástupca: Martin Prebudila / Členovia redakcie: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry / Technicky upravil: Ján Hlaváč / Číslo ilustrovali: Pavel Koza, Ljubomir Sopka Renáta Milčaková, Miško Bolf / Jazyková úprava: Anna Horvátová / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Distribúcia: Andrej Meleg / Adresa redakcie: ZORNIČKA, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 21470 Báčsky Petrovec, Tel./fax: (021) 780-159, e-mail: svcentrum@stcable.rs / web: www.zornicka.com / Vychádza mesačne, okrem júla a augusta / Tlačí: NEOGRAFIA DOO, Báčsky Petrovec / Číslo účtu: Banca Intesa 160-931760-45. / Časopis vychádza s finančným prispením Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika.

TITULNÁ STRANA: Štvrták SAMKO BARCA – víťaz celoročnej fotosúťaže VŠADE SO ZORNIČKOU. Samko so Zorničkou bol pri mori, panónskom, v lavóre kovačickom.

CIP – katalogizacija u publikaciji Narodna biblioteka Srbije, Beograd 82 - 053.2 ISSN-0353-877x COBISS.SR-ID 34103303

S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Časopis v minulosti vychádzal pod týmito menami: Naše slniečko (1939 – 1941, 1946 – 1947), Naši pionieri (1947 – 1970) a Pionieri (1970 – 1990).

www.zornicka.com

3

V ÚSTRETY 75-ROČNÉMU JUBILEU NÁŠHO ČASOPISU (1939 – 2014)

Zorničkine júny

Prichádza leto Koniec školského roka je predo dvermi. Treba rozmýšľať o tom, aký bude výsledok celoročného učenia. Kto počas celého školského roka pilne pracoval, bude sa usmievať, lebo je isté, že jeho práca odmenená je dobrým úspechom.

Kto málo pracoval, má teraz veľa starostí. Ponáhľa, aby ešte poopravoval čo sa dá – aby svedectvo bolo aspoň dostatočné. Kto však bol celý rok lenivý a vždy ,,mal času“, teraz ho nemá. Ten už nedohoní, čo zameškal a bude mať špatné leto, lebo bude musieť cez celé leto doháňať to, čo cez celý školský rok stratil.

Kto sa pilne učil, bude mať slobodné, radostné letné prázdniny.

Dobrý pionier už teraz vie, čo bude robiť cez leto. Bude sa snažiť, aby čím viac času trávil v prírode na voľnom vzduchu, na ulici, aby sa duševne osviežil a svoje telo otužil. A to je veru vážna vec pre žiakov. Lebo žiaci počas celého školského roku zväčša sedeli v zatvorených miestnostiach v škole, v učebniach a doma v izbe a učili sa. Teraz je tu krásny letný čas, keď je žiak voľný a môže sa vonku pohybovať. Čo vy, slovenskí pionieri, budete cez leto robiť?

Budete sa kúpať a slniť, budete sa hrať, ale budete aj svojim rodičom pomáhať pri prácach v poli a záhrade.

Budete sa starať o svoje mladšie sestry a bratov, budete ich zabávať a hrať sa s nimi, aby matka mohla viac pracovať

v poli, keď bude žatva, alebo v domácnosti.

Dobrí pionieri ani v lete na knihy nezabudnú. Dobrá kniha má vždy byť ich priateľom a učiteľom. Ona aj zabaví, aj poučí. Bude dobre, keď už teraz urobíte plán a pripravíte si knihy, ktoré cez leto prečítate.

Na knihy, a zvlášť na tie vypožičané, treba dať veľký pozor. Aby sa nezašpinili a nedotrhali, musíte ich zabaliť do čistého papiera. Prečítané knihy si môžete navzájom vymieňať.

Choďte bosí, aby sa vaše nohy pravidelne vyvinuli a zmocneli, to je podmienka pre dobrého a vytrvalého pešiaka a bežca. Pamätajte, že chodiť boso je veľmi zdravé.

Keď budete v prírode, pozorujte život zvierat, vtákov a chrobákov. Žiaci gymnázia môžu si doplniť zbierky chrobákov a rastlín.

Zbierajte liečivé rastliny, lipový kvet, harmanček, myší chvostík a iné. Pozorne ich osušte a dobre osušené do papierových vrecák poukladajte a zakvačte do komory alebo na povalu, aby vaše matky v zime mali zásobu. To všetko sú osožné práce, ktoré môžete cez leto vykonať.

Poslúchajte rodičov, ktorí sa o vás vždy s láskou starajú. Vážte si ich prácu.

Snažte sa tak, aby vaši rodičia z vás mali radosť a aby ste vášmu národu a krásnej juhoslovanskej vlasti boli k prospechu.

Za vlasť s Titom napred!

(Naši pionieri, máj – jún 1947)

4

www.zornicka.com

ROZPRÁVKA BEZ SLOV

( Pionieri, jún 1972)

www.zornicka.com

5

LIBUŠA FRIEDOVÁ

O menách, ktoré mala blška Jedno dievčatko ráno na Nový rok povedalo: – Dobrý deň! Oznámim vám niečo veľmi dôležité. Bude to zaujímavé, a preto dávajte pozor!

Potom povedalo, že sa v tomto roku nebude volať stále rovnako.

Lebo je to nudné.

– Budem si mená vymieňať. Dnes sa ešte volám po starom. Ale zajtra, v pondelok, som Alexandra, lebo je to prvé meno pre dievčatká v kalendári. Láskavo si to pamätajte, nehovorte nič a rozhodne si to zapíšte za uši. Potom prišiel utorok a volalo sa Daniela. V stredu Andrea.

V ďalšie dni Bohuslava, Daša, Malvínka, Kristínka, Nataša, Bohdana, Drahomíra, Zora, Tamara, Ema, Tatiana, Veronika, Agátka, Dorotka, Vanda, Zoja, Gabika, Perlička.

– Vidíte, ako je to veľmi vážne, – povedalo dievčatko.

A pokračovalo.

Volalo sa potom Idka, Miloslava, Vlasta, Lívia, Eleonórka, Etelka, Zlatica, Anežka, Františka, Angela, Matilda, Svetlana, Lea, Ľubica, Alenka, Soňa, Vieroslava, Zitka, Miroslava, Irenka, Milena, Esterka, Justínka, Jelka, Danka, Jaroslava, Jarmilka a Anastázinka.

Dni bežali ako zajace, už bol mesiac máj a dievčatko si neprestávalo dávať ďalšie mená.

Vravelo: – Neprerušujte ma! Sadnite si! Prerušovať sa nepatrí. Radšej ma počúvajte a všim6

www.zornicka.com

nite si, že teraz budem Galinka, Hermínka, Monika, Ingridka, Viktória, Blaženka, Žofka, Gizka, Violka, Gertrúda, Zinka, Julka, Želmírka, Ela, Vilma, Petronela, Xénia, Karolínka, Lenka, Laura, Stanislava, Margarétka, Dobroslava, Blanka, Valéria aj Paulínka.

Každý bol z toho dievčatka už veľmi unavený. Ale pretože to dievčatko bolo ináč veľmi príjemné a milé, všetci vraveli: – Skúsme to vydržať.

– Kto by také niečo čakal?

– Možno sa to už čoskoro skončí.

– Ešte nie, – povedalo to dievčatko. – Lebo som v menách v najlepšom. Asi uprostred.

Potom sa volalo Sidónia, Adriána, Beáta, Melánia, Dianka, Berta, Patrícia, Lujza, Amálka, Milotka, Nina, Margitka, Kamilka, Magdalénka, Oľga, Anička, Boženka, Marta, Libuša, Božidarka, Hortenzia, Jozefína, Štefánia, Ľubomíra, Zuzanka, Darinka, Marcelka, Milica, Etelka, Helenka, Lýdia, Anabelka, Janka a Silvinka.

– Hrôza! Ešte to nie je všetko? – pýtali sa ho doma.

– My už strácame trpezlivosť.

– Ako by to mohlo byť všetko?

Nie ste trochu pohodlní? – povedalo to dievčatko.

– Nevravte už nič, a počúvajte. Musím si meniť mená ďalej a ďalej, keď som sa už raz rozhodlo.

A dievčatko bolo ďalej Ruženka, Nora, Drahoslava, Linda, Rozália, Regínka, Alica, Mariana, Miriam, Martinka, Mária, Jolana, Ľudmila, Olympia, Eugénia, Ľuboslava, Zdenka, Editka, Stela, Viera, Natália, Eliška, Br rigitka, Valentínka, Terézia a, Hedviga, UršuBrigitka, Terézia, ľa,, Alojzia, Kvetoslava, Sabín nka, Klárika, AuAuSabínka, rélia.

Neberrte všetko veľ ľmi – Neberte veľmi žno predsa bu ude vážne. Mož Možno bude skôrr, ako sa nazdánazd dákoniec skôr, utešo ovali sa všetci. me, – utešovali

Ilustroval: Ljubomir Sopka

– Koniec ešte nemôže byť, pretože ešte nie je koniec.

To si pamätajte! – povedalo dievčatko.

A nasledovali mená Denisa, Renátka, Irma, Agnesa, Klaudia, Alžbeta, Elvíra, Cecília, Emília, Katarína, Henrietka, Bibiánka, Barbora, Marína, Izabela, Hilda, Otília, Lucia, Branislava, Ivica, Albínka, Kornélia, Slávka, Juditka, Dagmar, Adelka, Nadežda, Evka, Filoménka, Ivana a Miladka.

A potom bol odrazu koniec.

– To je naozaj konečný koniec, – vyhlásilo aj dievčatko. – Lebo som už malo všetky mená pre dievčatká, ktoré sú v slovenskom kalendári. Podľa sviatkov sa volať nemôžem. Bolo by čudné, keby som sa volalo Veľkonočný pondelok.

Alebo Dievčatko 1. máj! Čo urobím? Asi začnem znova od začiatku.

Ale nezačalo. Našťastie mu to všetci vyhovorili. Pretože ho i tak každý doma odjakživa po celý rok volal iba Blška!

– Blška, sem!

– Blška, tam!

Lebo to dievčatko stále poskakovalo.

A najmä bolo malé ako blška.

Keby bolo len o trochu menšie, mohol by ho otecko pokojne nosiť na prechádzku do lesa v náprsnom vrecku.

Mohlo by sa aj pokojne hojdať mame na uchu ako náušnička.

A tým sa rozprávka o menách, ktoré mala Blška, končí. Ešte treba povedať, že keby si bol chcel meniť mená dajaký chlapec, bola by rozprávka kratšia.

Pretože mien pre chlapca je v slovenskom kalendári oveľa menej. www.zornicka.com

7

JOZEF PAVLOVIČ

Óda na radosť Nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven bol v živote najšťastnejší vtedy, keď začal chodiť no Slovensko. Mal 26 rokov a bol už štyri roky Viedenčan. On sa však lepšie cíti ako vidiečan. Preto navštevuje kaštieľ v Dolnej Krupej. Našiel tam niečo, čo sa nedá zaplatiť peniazmi a vyvážiť zlatom. Úprimných priateľov a veľkých obdivovateľov. Najmä tri milé slečny – Giuliettu, Teréziu a Jozefínu.

Boli zaľúbené do jeho hudby, ale aj do neho. Mladý úspešný skladateľ ich náklonnosť opätuje hudobnými skladbičkami. Vtedy ešte netušil, čo mu neúprosný osud chystá. Že zostane navždy sám.

Po tridsiatke začal strácať sluch a ani nie päťdesiatročný ohluchol úplne. OSUD zaklopal na jeho dvere, ako len vedel najkrutejšie.

Najgeniálnejšiemu skladateľovi v dejinách hudby nadelil hluchotu. Beethovenovi to vyrazilo dych. No nevzdáva sa, robí, čo je v jeho o nevzdáv silách. skladateľ. Zložil symfóniu silách. Bráni saa ako skla c-mol Búši ňou na všetc-mol a nazval ju OSUDOVÁ.

OSUDO ky cudziemu nešťastiu hluché. ky bubienky, k cudziem Skutočne Skutočne tak znie, znie, akoby akob v nej niekto zúfalo búchal a nástojčivo. Tibúchal na drevo drevvo dverí. Zúfalo Z titi – tá, tititi – ttá: á:

Boj s hluchotou hlucho otou je tichý, tic ale o to bolestivejší. Taký boles bolestivý, stivý, že ide srdce roztrhnúť.

Nešťastný Bee Beethoven, sa môže dorozuethoven, ktorý k mievať len p pomocou omocou konverzačných zošitov, sa pred d svetom uzatvára sám do seba.

Samota však však ešte väčšmi jeho život zamotá. On všetko zúfalstvo n však prekoná pre a beznádej. vrcholného nebeznád dej. V období ob šťastiaa vytvára svoje vrcholné diela.

V čase najväčšieho smútku skladá na slová Friedericha Schillera aj svoju Ódu na Schill radosť: 8

www.zornicka.com

Radosť, radosť, milá radosť, rajská dcéra na zemi, pení.. urobila si mi zadosť v mojom veľkom trápení. al, Ty si ako vlahý vánok, ktorý ráno prvý vstal, a odniesol ako rieka doďaleka všetok žiaľ. la m áš, Radosť moja, radosť čistá, ty anjelské krídla máš, tiene, ktoré život chystá, bielym plášťom prikrývaš.

Ty poleješ tvrdú hrudu, si obláčik žiadaný,, ami.. všetci ľudia bratia budú pod tvojimi krídlami.

www.zornicka.com

9

BESTSELLER

Nebuď internetová ovca – spoznaj Nové médiá prinášajú na jednej strane možnosť rýchlej a bezproblémovej komunikácie, výmeny nápadov a vzdelávania, na druhej strane predstavujú virtuálny svet, realitu bez pevne stanovených pravidiel. die el.

Deti a dospievajúci si neuvedoedo omujú, akou emocionálnou silou lou u na nich médiá vplývajú, preto o sa OVCE.Sk zameriavajú na ší-renie osvety o bezpečnom používaní internetu a mobilov, o rizikách virtuálneho ho o

10

www.zornicka.com

priestoru a možnostiach získania poradenstva a pomoci.

OVCE.sk je slovenský animovaný seriál, ktorý zobrazuje príbehy o bačovi, valachovi a naivných ovečkách, na ktoré čí číhajú nebezpečenstvá vo svete médií mé a obzvlášť internetu. Seriál bol vyrobený v roku 2009 a má b 21 2 častí. Autorom je Miro Drobný n a režíroval ho Jaroslav Baran.

Miro Drobný napísal aj knihu s rovnomenným názvom OVCE.SK, ro kktorú torú tu dnes predstavujeme. Ilustroval

ju Jaro Baran. Knihu a seriál si môžete pozrieť na internete a facebooku. Kniha sa rýchlo stala bestsellerom – najpredávanejšia slovenská detská kniha. Seriál a kniha sú preložené do mnohých svetových jazykov a čoskoro budú aj v srbčine.

K tomu M. Drobný spolu s Monikou Gregusovou napísal aj knihu DETI V SIETI (Ako uchrániť seba a naše deti na internete), ktorá je adresovaná rodičom a hovorí o nástrahách internetu.

Na internetovej stránke OVCE.sk okrem kresleného seriálu nájdeš aj mnohé hry, komiksy, testy... ktoré Ťa pobavia a poučia.

Veríme, že si toto leto zapamätáš práve podľa internetovej stránke OVCE.sk Vrele Vám ju odporúčame a veríme, že s týmito ovcami sa na obojstrannú radosť budeme kamarátiť aj v novom školskom roku. pripravil pavel matúch

Niečo ku knihe: Hneď na úvod sa ti musím s niečím priznať – veľmi rada používam internet a nikam sa nepohnem bez môjho mobilu. Vďaka nim som stále v kontakte s kamarátmi, hrám hry, fotím, čo sa mi páči, a pozerám si videá. Ty tiež? To je skvelé! Ale vieš, že to môže byť aj nebezpečné? Že nie? Ponúkam ti teda zopár užitočných tipov odo mňa a mojich kamarátov ovečiek a barančekov: * Nikdy nevieš, kto je na druhej strane internetu, preto never každému a buď opatrný! * Ak si s niekým četuješ na internete alebo cez mobil a dohodneš si stretnutie, povedz o tom rodičom a nikdy tam nechoď sám, radšej zober so sebou aj kamaráta. * Ak sa ti niekto vyhráža cez internet alebo mobil alebo ťa k niečomu núti, neodpovedaj a určite o tom povedz rodičom. * Nedávaj nikomu cez internet alebo mobil svoje skutočné meno, telefónne číslo, adresu alebo fotku! Vymysli si prezývku, aby ťa podľa nej nikto nespoznal. * Ak ťa na internete niečo vyľaká, našiel si niečo škaredé alebo nepríjemné, odíď zo stránky. Popros rodičov, aby ti vysvetlili, čo to bolo. * Nájdi si rôzne záľuby, neseď iba za počítačom! Tvoji kamaráti sa určite potešia, keď s nimi vybehneš von a zahráte sa.

Tvoja internetová ovečka www.zornicka.com

11

KEĎ SOM BEHALA BOSÁ: RENÁTA MILČÁKOVÁ

Ako z rozprávky...

Listujúc postupne číslo za číslom Zorničky zisťujem, že vychádzam ako najmladší prispievateľ a spomínateľ v rubrike Keď som behal bosý... Neviem, či sa k behu vôbec dostanem, keďže nie som a nikdy som nebola behajúci typ a bosky už vôbec nie. Rozmýšľam, nakoľko sa vzdialil svet, ktorý by som mala spomienkami sprítomniť.

Naše sídlisko vždy pripomínalo malý národný park, lebo jeho prví obyvatelia vysadili okolo bytoviek ihličnaté stromčeky, vzorne sa starali o trávniky s lavičkami a chodníky vychádzajúce z jednotlivých vchodov lemovali záhony ruží. Po chodníkoch sa dalo dobre bicyklovať, kolobežkovať, prechádzať sa alebo tlačiť kočíky, hračkárske i ozajstné. Brezy akoby tam rástli odjakživa, v ich korunách sídlili vrabce a sýkorky. Na okenné rámy alebo na zábradlie balkónov zvedavo prilietali aj iné vtáčiky, spevom budili už od skorého rána. Kto chcel vidieť holuba, drozda, trasochvosta bieleho, kukučku, nemusel listovať v hrubých atlasoch. Uprostred sídliska boli štyri obchody: cukráreň, mäsiarstvo, potraviny a zelovoc. Najviac sme, samozrejme, navštevovali cukráreň. Kto našiel na zemi alebo vo vrecku korunu, kúpil si malú. Za dve koruny predávali veľkú (točenú zmrzlinu). ☺ Netušili sme, ktorá bude v daný deň ponúkaná, čokoládová alebo vanilkovo-jahodová? Niekedy bolo lízanie zmrzliny zakázané, aby nás neboleli hrdlá. A tak sme chodili na žuvačky: pýtali sme Pedro alebo Bajo. Myslím, že Bajo bolo populárnejšie, lebo skrývalo obrázok. Obrázky sme zbierali, rovnako obaly zo sladkostí, servítky, známky a céčka. Céčko bolo farebné oko reťaze v tvare písmena C. Existovali priesvitné, hranaté i fosforeskujúce céčka. Každý mal minimálne dvoj- alebo trojmetrovú reťaz.

Do potravín nás posielali kupovať rožky, maslo, chlieb, malinovku. V decembri tesne pred Mikulášom dostali Kinder vajíčka, to bolo! Rýchlo vypýtať 15 korún, jedinou nevýhodou bolo to, že väčšiu ra-

dosť robili chlapcom, ukrývali autíčka a lietadielka na všetky spôsoby.

Sídlisko postavili hneď vedľa starého evanjelického cintorína, húštiny, miesta tajomstiev. Práve naša bytovka stála v jeho bezprostrednej blízkosti. Na jeseň sme pod storočnými gaštanovníkmi čakali na vietor, aby nám pozhadzoval lesklé veľké gaštany. O cintorín sa nikto nestaral, pripomínal tajnú záhradu z rovnomenného románu od F. H. Burnettovej. Vchádzali sme dnu cez deravý plot, pozdĺž ktorého rástol biely a lilavý orgován s prenikavou vôňou.

Nevedno, či ten malý kamenný domček uprostred cintorína dali zbúrať, alebo sa časom postupne sám zrúcal... boli sme presvedčení, že dnu býva ktosi, koho radšej nikto nesmie vidieť. Na jar nás lákali najkrajšie jarné kvietky, neskôr ako študentke gymnázia mi zapĺňali herbár: snežienky, modravé pečeňovníky, prvosienky, fialky, žlté blyskáče, modrice...

Presuňme sa do mojej izby, kde sa skrývalo všetko podstatné, čo zanechalo stopy až dodnes. Humoristický časopis Roháč, vychádzal tuším raz do týždňa, síce pre dospelých, ale celý obrázkový, plný kreslených vtipov. Vystrihovala som si z neho a lepi-

Ilustrovala: autorka

12

www.zornicka.com

la do zošitov komiks Bill a Mary. Mám ich dodnes.

Bill bol malý, plešatý, s jazvou na líci, žiaden kovboj, v rifliach a občas nosil čierny klobúk, neprestajne mal v kútiku úst cigaretu, ale jeho žena Mary bola fešanda, oblečená podľa poslednej módy, blondína. Chodila v ihličkách (dámske lodičky na nie veľmi vysokých tenkých podpätkoch). Jasné, že som si ich musela vyskúšať, nakresliť a niektoré epizódy z ich života vymyslieť. Nezažívali ktovieaké dobrodružstvá, zobrazovali ich v práci, doma, na dovolenke, so susedmi a priateľmi, žili skrátka životom vtedajších osemdesiatych rokov. A nesmierne sa mi páčili obrázkové knihy. Aj ja som chcela kresliť obľúbené rozprávkové postavičky. Rada som počúvala, keď mi čítali a rada som počúvala rozprávky z LP platní.

Uvediem TOP zoznam: Múdra Katarína, Div a zázrak, Krása nevídaná, Zlatá kniha rozprávok, Biela kňažná, Andersenove rozprávky, Slovenské ľudové rozprávky, Zlatý kľúčik a Pipi Dlhá Pančucha, ktorú ilustroval Peter Kľúčik. Jeho ilustrácie ma očarili úplne najviac. Pipi by som bola kreslila a počúvala donekonečna, knihu som preto poznala textovo i ilustračne takmer naspamäť. Pipi bola iná, mala všetko iné i dívala sa na svet inak – neobyčajne výmyselnícko-umelecky. Prvá bábika Barbie bola oblečená iba v zelených plavkách, celé telo sa jej dalo rozobrať a opäť poskladať a vlasy jej vychádzali z vrchnej časti hlavy tak, že keď sa nadvihli, ostala plešatá. ☺ Vôbec sa mi nepáčila a v tom čase nikto netušil, že tá štíhla bábika je za hranicami našej krajiny slávna Barbie. Neskôr mi pribudli do zbierky ďalšie štíhle bábiky, ohybné v kolenách i lakťoch, s dlhými hustými vlasmi. V bežných hračkárstvach sa stali podpultovým tovarom a v Tuzexe, obchode so zvláštnym platidlom, bývali tie najkrajšie s nábytkom, všakovakými doplnkami a šatami. Keď som práve nekreslila, farbičky a štetce som vymenila za ihlu a niť. Každý kúsok zaujímavej látky ma inšpiroval k vymýšľaniu rôznych modelov. Šila som sukničky, nohavice, plesové šaty, tričká, klobúky aj kabelky. V jednom zahraničnom katalógu som videla, že bábiky majú aj náušnice. Vzala som špendlíky s farebnými hlavičkami, prirobila som z korálok ozdôbku a šup zapichnúť do umelohmotného ucha! Ešteže ich to nebolelo. ☺ Hrali sme sa s populárnymi opičkami mončiči (už ani neviem, ako sa to písalo v origináli) a pod vianočným stromčekom každý túžil nájsť Lego. Rada som skladala malé mestečko s ulič-

kami, domčekmi, poštou, obchodíkmi a námestím.

Z inej škatule som mohla postaviť hrad s vyklápacím mostom, vstupovali po ňom rytieri na koníkoch.

Sídlisko je teraz hádam aj krajšie, lebo stromy riadne podrástli, park akoby sa zmenil na les. Po chodníkoch sa stále dá dobre bicyklovať, dokonca aj online korčuľovať, treba ešte zaplátať diery a vypukliny vytvorené od tuhých mrazov a páliaceho slnka. Pribudli však susedom psíčkovia, jeden menší ako druhý. Denne ich chodia venčiť na vôdzkach. Z cukrárne i zelovocu urobili krčmu, mäsiarstvo nahradila pizzéria, ostali iba potraviny, no všetci chodia nakupovať do neďalekých dvoch hypermarketov. Cintorín chráni nový plot s bránou zamknutou na kľúč. Nik v ňom nestraší, nik sa v ňom neskrýva, pôsobí pokojnejšie, možno ho stráži nový anjel z bieleho mramoru. Roháč už dávno nevychádza, dobrých dvadsať rokov, ak nie viac. Poštová schránka však nezostáva prázdna, prichádza predsa Zornička. ☺ Našťastie vychádzajú aj krásne rozprávkové knihy. Nekreslím už na výkresy fixkami a temperami a nehrám sa na vydávanie kníh a časopisov. Všetko je naozaj.

Vo výklade kníhkupectva vystavujú aj moju knihu.

www.zornicka.com

13

MONIKA NECPÁLOVÁ

Motúzy múzy Zuzy

V opere s Vrankou Operenou Krá, krá, krá... kráka madam vrana. Pardón, celým terárneho, hudobného a vizuálneho vyjadrenia. Vďaka menom Vranka Operená – operná speváčka. Netreba tomu považujeme operu za jeden z vrcholov kultúry.

Opera je teda hudobno-dramatický žáner, v ktorom sa jej báť – na rozdiel od iných čistokrvných čiernych vrán – Vranka Operená nosí len farebné šaty. Lepšie v sa celý príbeh vyjadruje spevom so sprievodom ornich vynikne na scéne. Vranka má už za sebou 60 rokov chestra. Keď si, kamaráti moji milí, predstavíte speváv opere. Odspievala už toľko piesní, že ich prestala aj kov (ktorí sú zároveň tak trochu aj hercami) na javisku, počítať. Kritici jej spev oceňujú najvyššími uznaniami. musíte si hneď predstaviť, že nespievajú len tak sami.

Niekto im predsa musí hrať. Preto spevákov spreAle počkať, počkať, kamaráti, začala som vám tu p predp stavovať jednu slávnu operenú opernú pernú ú vádza hudobný orchester. Dirigent v čierno-bielom fraku ako lastovička určuje poe, že no-bi speváčku – veď o vtáčkoch sa vie, mocou paličky muzikantom v orcheskrajšie od nich nevie spievať nik – a m tri, kedy má kto hrať. pritom som vám zabudla vysvetliť, ť, tr Spevácke hlasy sa v opere rozdeľučo je to vlastne tá opera. Vydržte mi-nútku, nech si len z klbka svojich dlj podľa hĺbky. Mužské hlasy, ako má jú hočizných vlasov múzy vytiahnem vvo vtáčej opere napríklad Havran sa označujú od najhlbšieho takto: bas, jeden motúz... Ááá, tu ho máme, ... barytón a tenor. Havran je bezpochytoto je ten správny motúz, ktorýý ukrýva všetky tajomstvá o opere. by tenorista a už ho chceli angažovať, V opere spievajú významní spe-teda d prijať, aj do najslávnejšej opery v Taliansku – do La Scaly v Miláne. Táto váci. Ich hlas je niekedy taký preni-Talia opera bola založená ešte za čias významkavý, že keď zanôtia svoje tráááááá-ope nej vládkyne Márie Terézie. la-la-la, popraskajú všetky sklenené ne Ženské hlasy delíme na alt, mezpoháre na stopke. Opera to je, kamaráti moji, aj miesto, kde operní zzosoprán a soprán. Vranka Operená je speváci vystupujú, ale zároveň slovom vom vvýnimočná sopranistka. Nedávno opera môžeme označiť aj celé umelecké dielo, účinkovala v Metropolitan Opere v ké di l úč Ilustroval: l l Pavell Koza ktoré si prídeme do budovy opery pozrieť. A čo tam New Yorku, v Spojených štátoch amerických. Budovy teda môžeme vidieť? Opýtajme sa Vranky Operenej. opier sú väčšinou nádherné stavby. Už len vstúpiť do Predsa len má za sebou šesťdesiatročnú spevácku ka- nich je zážitok. Obrovské lustre, zdobené steny, zamariéru opernej speváčky. „Krá-krá-krá, opera je vlastne tová opona, balkóny, z ktorých možno sledovať predveľdielo. My speváci na scéne spievame slávne príbe- stavenie.

Napísať operu znamená skomponovať hudbu pre orhy... Počujete dobre, v divadle sa príbehy hrajú a herci rozprávajú. My v opere príbehy tiež vlastne hráme a chester aj časti, ktoré majú spievať operní speváci. Operu máme oblečené farebné kostýmy, ale namiesto hovo- preslávili hlavne Taliani. Takže, priatelia, ak sa vyberiete reného slova spievame. Spievame napríklad o láske, o do Benátok a preveziete sa na lodičke gondole, možno túžbach, ale niekedy musíme vyjadriť spevom aj smú- vám nejaký gondoliér zaspieva jednu zo slávnych árií.

Len vás chcem poprosiť, zapamätajte si melódiu a tok.“ Spevácke výstupy v opere nazývame árie. V operných piesňach – áriách vyjadrujú postavy svoje pocity. ak sa dá, aj text v taliančine. Mnohé opery sa totiž v Samozrejme, postavy v opere sa musia nejako aj roz- tomto jazyku spievajú po celom svete. Jednoducho, taprávať, ale to všetko len prostredníctvom spevu... také- liančina je jazykom opery. A hoci ste sa ho možno neumuto spievanému rozhovoru sa potom hovorí recitatív. čili v škole, operní speváci v krásnych róbach na scéne Predstavte si, že Vranka Operená v postave učiteľky od- vám príbeh odspievajú tak, že vám bude hneď všetko krákala zadanie domácej úlohy Havranovi, ktorý stvár- jasné. Navyše, ísť do opery (a vyparádiť sa) je veľký zážinil postavu lenivého žiaka. Podstatou opery je súlad li- tok.

webmajster JANKO ŽOLNAJ

Milí priatelia, milovníci slniečka a pekného počasia, konečne nám škola prináša niečo báječné – začínajú sa prázdniny! Huráááá! Rýchlo povolajte bosé nohy na ulicu, nech ich trochu šteklí zelená trávička. Budete sa chichotať spolu s nimi – učarí Vám to.

Niektorí z Vás budú až natoľko láskaví z tej radosti, že dovolia rodičom, aby ich zaviedli niekam na dovolenkovanie :) Niečie bosé nohy sa p ponoria onoria do yssoké Tatmora, niečie sa vyšplhajú na Vysoké ry, niečie pôjdu do Hložian, Selenče, le enče, Kovačice, Pivnice a niečie sa predre edsa rozhodnú, že zaskočia iba do susedovho dvora po loptu :) Bez ohľadu na rozhodnutie,, jedno je na sto percent isté:: nudno Vám isteže nebude..

Možnože, ihahaaj, dávajte sii pozor, možnože sa niekto z Váss i zamiluje! To sa už potom pozmeení na opravdivú letnú parádu ;)) Bolo by výborne, keby ste te tie achránili prázdninové dobrodružstvá zzachránili od zabudnutia. Potom Vás cez zimu budú ohrievať, kým sa cez okno budete pozerať, ako snehuliaky vystrájajú po dvore :) Samozrejme, najjednoduchšie je fotiť. Dnes každý chce vlastniť foťák, a to nie iba jeden. No opravdivá výzva je dobrodružstvo – zapísať! Skúste, milí hrdinovia, trochu i machuliť, čarbať a čmarigať. Aspoň takú poviedočku, príhodičku a ja Vám odhalím, čo sa s ňou môže ešte robiť, okrem toho, že ju niekto môže i prečítať (ako napríklad zodpovedný redaktor Zorničky) :)

Pýtate sa čo? Urobiť z nej papierovú loďku? Isteže, ešte ak ste ju písali na počítači :) Podobnú otázku si nastolila i jedna dievčina z New Yorku, ktorá sa menuje Hannah Davis. Uvažovala tak ona, premýšľala, zmýšľala, až jedného krásneho slnečného dňa – odhalila! Poviedka môže zahrať i pesničku!

– Olalaaa, zahrať pesničku? Ako je to možné?

Vlastne veľmi jednoducho. Napísala počítačový program, d do ktorého sa poviedočka vsunie, potom potto ju program, podľa slov, ktoré sm m používali, analyzuje. Tak zistí, sme či je e príbeh smutný, veselý, ľúbostný ý dobrodružný a podľa toho ný, vvytvorí y pesničku. Iba tak, hop a h hotovóóó.

Neveríte?

Sadajte ihneď za počítač a d do prehliadača naklepte: w w www.musicfromtext.com.

Na tejj webovej stránke si môžete vypo o vypočuť už hotové melódie pre rozpráv v rozprávky, ako sú Malý Princ, Alica v zázzr krajine zázrakov, Peter Pán... to všakáno poznáte :) Žiaľ, program ešte nie je prístupný verejnosti na používanie, no kto vie, kým sa skončia prázdniny, kým poviedočku napíšete, možnože ju už budete môcť i zhudobniť.

Niektorí z Vás na rok však postúpia do vyšších ročníkov, ako napríklad náš verný čitateľ Samko.

Tušíme, že aj napriek tomu neprestane sledovať náš najveselší časopis a zašle nám svoje hudobné príbehy, nech si spolu zatancujeme :) Pooozdravujem

www.zornicka.com

15

Vedie environmentalista ADAM IVAN HUČOK UČOK

Zelen· strana

Dokedy s˙ ml·Ôat· ñ ml·Ôat·?

Čo robíme, keď nemáme čo robiť? Hráme sa, nie. Hrať sa môžeme všelijako: môžeme sa naháňať, na schovávačky, na počítači, na vojakov, na modelky, na dospelých,... Skrátka na všetko, ale my nie sme jediní, ktorí sa radi hrajú. Každé dieťa, a aj to zvieracie, sa hrá vždy, keď sa len dá. Ale na čo sa len môžu hrať tie malé zvieracie potvorky?

Všetky zvieratká majú podobné hry. Jedna z prvých hier, ktorú sa naučia hrať, sú schovávačky. Túto hru hrávajú niektorí až do konca života. Ide o to, že zvieratká nemajú školy, ale všetkému, čo potrebujú, ich učia rodičia. Hra je najlepší spôsob, ako sa možno niečo naučiť. Tak si tí zvierací rodičia navymýšľali hry a hrávajú sa – učia svojich potomkov to, čo sa oni naučili od svojich rodičov alebo ich život poučil. Ako sme už povedali jedna z hier je na schovávačky. Najobľúbenejšia hra, ale zároveň aj najdôležitejšia lekcia.

Hádajte, cez ktoré hry sa zvieratká učia telocviku. Samozrejme, naháňačky. Niektoré zvieratká si to sťažili, a tak sa počas naháňania aj šplhajú, plávajú a rôznymi spôsobmi doplňujú kondíciu.

16

www.zornicka.com

Obľúbená hra šeliem, najmä mačkovitých je na lovcov. Táto hra im nikdy nezunuje. Niekedy zvieratorodičia aj ľutujú, že ich naučili takto sa hrať. Často darmo, najmä v lete, volajú svoje ratolesti domov, že je hotová večera alebo nebodaj že už treba ísť spať. Nie, ony sa ešte chcú hrať (Mne sa to veru nikdy nestalo, aby som zostal tak dlho vonku. A Vám?).

Niekedy ich mamky doma aj pokarhajú, ale vedia, že je to pre nich veľmi dôležitá hra, lebo tak sa učia, ako loviť potravu, aby v dospelosti neboli hladné.

Najdôležitejšie zo všetkého je to, že sa živočíchy hrávajú spolu s kamarátmi. Takto sa učia byť spoločenské, pomáhať si navzájom, učia sa spolupracovať a dôverovať si.

Idu prázdniny, najlepšie obdobie na hranie, ale aj pozorovanie živočíchov. Zistite, ako a na čo sa hrajú živočíchy vo vašom okolí a čo sa učia počas tej hry. Ale nezabúdajte sa hrať aj Vy a učiť sa. Etológovia hovoria, že dokedy sa mláďatá hrajú, považujú sa mláďatami. Hrajte sa aj vy tak dlho, ako sa len dá, nech mama niekedy aj kričí, keď sa začne stmievať, veď ona vie, že ste sa išli za kamarátmi niečo naučiť a nie aby ste jej robili na zlosť.

Pekné environmentálnoekozorničkárske prázdniny želáme.

www.zornicka.com

17

Vyhutuje a kreslí Renáta Milčáková

Jožinko si odrel kolienko. Otec ho teší: – Veď sa to zahojí, kým sa budeš ženiť.

– Béééé, a nemôžem sa ženiť razom?

Matka vraví synovi: – Jožinko, umy si ruky kým pôjdeš do školy.

A Jurko na to: – Prečo, veď sa nebudem hlásiť.

Jožinko príde do lekárne a vraví: – Prosím si nejaké upokojujúce lieky!

– A pre koho? – pýta sa lekárnik.

– Pre rodičov... nesiem domov vysvedčenie!

Na hodine náboženstva sa katechét spytuje žiaka: – Jožinko, čo musí urobiť človek, aby sa dostal do neba?

– Umrieť!

Júlový vtip?

– Škola volá.

–Tak nedvíhaj.

Učiteľ napísal do žiackej knižky: Žiak jedol cez hodinu a neponúkol ma.

– Ako sa volá western spoza školských lavíc?

–?

– Sedem nedostatočných.

Otec sa spytuje svojho syna.

– No tak, Jožinko, ako stojíš v škole?

– Celkom dobre, otec.

Každý deň v inom kúte.

Učiteľ hudby varuje žiaka: – Ak ma budeš ďalej takto hnevať, tak nahovorím tvojej matke, že máš veľký talent.

Jožinko sa chváli v triede.

– Ja mám doma psa a ten vie klamať.

Pravdaže mu nikto neverí. Na druhý deň ho prinesie do školy. Významne sa postaví a pýta sa: - No Beli, ako robí mačička?

- HAF, HAF! Jožko sa pýta učiteľky: – Koľko je hodín?

– Na čo to potrebuješ vedieť?

– Aby som vedel koľko ešte máme matiky.

– Do konca školského roka, a aj v ďalšom ročníku, Jožko.

PRÍPRAVA Í NA PRÁZDNINY Á

Miško Bolf kreslí pre vás

www.zornicka.com

19

Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička a Literárna komisia Výboru pre kultúru NRSNM vypisujú

LITERÁRNU SÚŤAŽ na poviedku a báseň pre deti Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu vo výške: 1. cena 20. 000,00 dinárov 2. cena 10. 000,00 dinárov 3. cena 5. 000,00 dinárov

Súbeh je otvorený do 1. septembra 2014.

Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky.

Redakcia časopisu Zornička

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

20

www.zornicka.com

O L E VES ÍN! N D Z Á R P DO