Zornicka 2014 15 02 okt by Slovenské vydavateľské centrum

2 ● OKTÓBER

2014/2015

Ročník 25 (72)

Cena 90 din.

ZORNIČKA A JA ZORNIČKA A JA V mojej izbe osamelí: Zornička a ja, že čoskoro začne škola, vieme obaja. Prázdniny sme mali pekné, bolo veľa slniečka, ale niečo chýbalo nám – naša Zornička. Ale už nie zaveľa, už len trošíčku, príde pani učiteľka, prinesie novú Zorničku. A my deti usilovné do práce sa dáme: vyfarbíme, podčiarkneme, všetko prečítame. A po všetkej práci tejto, každý žiačik zvolá: Zornička si veľmi milá, z múdrosťou si sa podelila so všetkými nami!

Nakreslil Alexander Saša Gaško, tretiak z Kysáča 2

www.zornicka.com

Andrej Dudáš, tretiak z Kysáča

J U B I L OVA N I E ŠŤASTLIVÉ NÁM 75. NARODENINY Milí zorničkári, takto vyzerá náš rodokmeň: praprapradedko SLÁVIK, prapraprababka ZORNIČKA, obaja narodení v Novom Sade roku 1864, praprastará matka ZORNIČKA, narodená roku 1925 v Starej Pazove, prastarý otec NAŠE SLNIEČKO, narodený roku 1939 v Báčskom Petrovci, dedko NAŠI PIONIERI, narodený roku 1947 v Báčskom Petrovci, otec PIONIERI, narodený roku 1970 v Novom Sade, a ZORNIČKA, narodená roku 1990 v Novom Sade, toho času žijúca v Báčskom Petrovci. O tom však podrobnejšie píše člen redakcie Miroslav Demák na strane 4. K tomuto jubileu sa budeme vracať počas celého tohto školského roka na stranách Zorničky.

8. ZORNIČKA OPEN – tradičný šachový turnaj sa uskutočnil 27. septembra v ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch. Prvú cenu získal štvrták Alexej Bartoš z Aradáča. Obsiahlejšie o turnaji čítajte v budúcom čísle Zorničky. K narodeninám sme si aj sami niečo darovali: digitalizovaný archív časopisu Zornička 1939 – 2014. Môžete ho vidieť na našej internetovej stránke: www. zornicka.com Privďačili sme sa aj dvomi pekným darčekmi: skvelými ilustrátorkami Máriou Kovačevićovou a Sandrou Živkovićovou, ktorých práce prvýkrát v Zorničke môžete vidieť na stranách 8, 9 a v Mravci. Mária a Sandra, vitajte v Zorničke!

Na základe hore uvedeného dobrý matematik mohol vypočítať, že tohto roku oslavujeme 150 rokov slovenskej detskej tlače vo Vojvodine a 75 rokov nepretržitého vychádzania časopisu Zornička – lebo ostatní naši predkovia žili len krátko. Naše slniečko vyšlo presne pred 75 rokmi, v októbri roku 1939 a vychádza nepretržite dodnes, čo s hrdosťou vyzdvihujeme a do rúk Vám odovzdávame slávnostné, jubilejné číslo. ZORNIČKA A JA – tak sa spoločným menom volá naša celoročná básnická, výtvarná a fotosúťaž pre žiakov – zorničkárov, ktorí vedia písať básničky, kresliť a fotiť. Najlepších odmeníme. Ako to má vyzerať, kuknite na strane 2 a 17. Svoje básnické, výtvarné a fotopráce zasielajte na mail alebo adresu uvedenú v imprese. A kto vie, môže Zorničke napísať a skomponovať aj pesničku, veľmi by sme sa jej potešili ☺

časopis pre deti č. 2 október 2014 – 2015 ročník 25 (72)

Kým nám aj Vy, milí zorničkári, nezagratulujete, robíme to sami: Šťastlivé nám narodeniny! pavel matúch

Vydávajú Slovenské vydavateľské centrum a Fond Slovenské tlačené slovo (NRSNM), Nový Sad / Riaditeľ SVC a hlavný redaktor: Vladimír Valentík / Zodpovedný redaktor: Pavel Matúch / Zástupca: Martin Prebudila / Členovia redakcie: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry / Technicky upravil: Ján Hlaváč / Číslo ilustrovali: Pavel Koza, Ljubomir Sopka Renáta Milčaková, Miško Bolf / Jazyková úprava: Anna Horvátová / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Distribúcia: Andrej Meleg / Adresa redakcie: ZORNIČKA, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 21470 Báčsky Petrovec, Tel./fax: (021) 780-159, e-mail: svcentrum@stcable.rs / web: www.zornicka.com / Vychádza mesačne, okrem júla a augusta / Tlačí: HLPRINT, Báčsky Petrovec / Číslo účtu: Banca Intesa 160-931760-45. / Časopis vychádza s finančným prispením Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika. TITULNÁ STRANA: Svojou láskou, srdcom a farbičkami 75. narodeniny nám zavinšovala naša zorničkárka z Levoče Renáta Milčáková. Ďakujeme pekne! POSLEDÁ STRANA: Zorničkár, člen redakcie, Ján Žolnaj zaslal farebnú gratuláciu k narodeninám nám aj Vám ☺ CIP – katalogizacija u publikaciji Narodna biblioteka Srbije, Beograd 82 - 053.2 ISSN-0353-877x COBISS.SR-ID 34103303

S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Časopis v minulosti vychádzal pod týmito menami: Naše slniečko (1939 – 1941, 1946 – 1947), Naši pionieri (1947 – 1970) a Pionieri (1970 – 1990).

www.zornicka.com

JUBILEUM: 150 ROKOV DETSKEJ TLAČE VO VOJVODINE A 75 ROKOV NEPRETRŽITÉHO VYCHÁDZANIA 1939 – 2014 MIROSLAV DEMÁK

Tretia ZORNIČKA v našej rodine

Zornička 1864

Zornička 1925

www.zornicka.com

Praprapradedko sa nám volal SLÁVIK a prapraprababka ZORNIČKA. Vďaka Jozefovi Podhradskému sa tak náš rod zapísal ako najstarší v slovenskej reči a zároveň aj prvý vo Vojvodine. Písal sa rok 1864 a sme naň väčšmi hrdí, než to na nás poznať. Praprastará matka sa volala tiež ZORNIČKA. Vydával ju v Starej Pazove učiteľ Ferdo Klátik v rokoch 1925 – 26. Časy to boli chudobné a naši predkovia sa netešili dlhému veku. Životaschopným fafrnkom sa ukázal náš prastarý otec. Volal sa NAŠE SLNIEČKO, narodil sa roku 1939, cez vojnu sa skrýval, ale po vojne ho deti znovu dostali do rúk. Dedko dnešnej Zorničky bol chalan netrpezlivý. Otca si poslal do dôchodku už mesiac pred prázdninami a v júni roku 1947 sa predstavil žiakom: – Hľa, to som ja, časopis pre deti NAŠI PIONIERI. Ten bol takmer neúnavný. Deťom sa prihováral až do leta roku 1970, kým namiesto neho nezačal vychádzať časopis, ktorý ste naposledy dostali do rúk tesne pred tohtoročnými prázdninami.

Slávik 1864

Naše slniečko 1939

Naši pionieri 1947

Pionieri 1970

Hádam ani netreba hovoriť, že sa volal PIONIERI. Mal už plných dvadsať rokov – je to vek, keď mládenci na vojenčinu idú – a tak pred vás zasiela svoju dcérku ZORNIČKU. Ako vidíte, je to krásavica, ktorá akoby otcovi z oka vypadla. S novým členom v rodine nám však nepribudol nový priestor v dome, a tak sa pod istým krovom aj naďalej bude zdržiavať aj Zorničkin starší brat (to nič, že je ešte stále ako Janko Hraško, desať rokov bude mať onedlho) MRAVEC.

Zornička 1990

Zornička je dievča a možno sa po niekoľkých rokoch vydá. Ako sa na rodičov patrí, výbavu jej začíname chystať odo dňa narodenia. Svadbu vystrojíme veľkú. Vy budete na tej svadbe sedieť za vrchstolom. Presne pred najväčšou tortou. Najväčšou a najsladšou. A že bude sladká, zaručil sa nám dedko, ktorý už repu zasial. (Úvodník k prvému číslu tretej Zorničky, september 1990)

TAKTO SME RÁSTLI, TAK VYZERALI NAŠE TVÁRE

Prehľad titulných strán prvých čísel našich časopisov pre deti: Slávik (1864 –1865) Zornička (1864 –1865) Zornička (1925 –1927) Naše slniečko (1939 –1941, 1946 – 1947) Naši pionieri (1947 – 1970) Pionieri (1970 – 1990) Zornička (1990 – ?)

Zornička 2014

www.zornicka.com

GROZDANA OLUJIĆ

Nebeská rieka Rieky tiekli každá po svojom: jedna na východ, druhá na západ a ďalšia z hôr rovno do mora. Veď napokon, kam aj? Veľká matka riek spokojne dozerala na zrod nových riek a vopred im určovala koryto. Rieky neprinášajú prekvapenie, niet s nimi starosti. Nerodia sa často také pochabé ako tá, čo chcela tiecť pod zemou. Matka všetkých riek sa usmiala na dcéru, ktorá sa práve narodila, a ukázala smerom na západ, no malá tvrdohlavá rieka p povedala:

– Nechcem ísť na západ! – Tak teč na juh a môžeš aj na sever! – trpezlivo povedala veľká matka riek, ale dcéra, čo sa práve narodila, nechcela tiecť ani na sever, ani na juh, ani z hôr do mora. Celá svetlá a priezračná vrtela hlavou a opakovala: – Nie a nie! Veľká matka riek si povzdychla: – Všetky rieky chcú tiecť do mora! – povedala a pohladkala najmladšiu dcéru po tvári. Tá odvrkla: – Ja nie! 6

www.zornicka.com

– A kam chceš ísť? – znepokojila sa matka všetkých riek. Malá svojhlavá rieka mlčala. Osudom riek je tiecť do doliny, do mora, ale ju priťahovali zasnežené vrcholce hôr a kvet slnka neba, očarúvali očarrúvvali ju oblakyy a v blankyte neba, hviezdy. hviezdy. m sa mohla moh hla stať – Keby som nebeskou riek kou! – zašepkala zašep pkala a nebeskou riekou! veľká matka riek sa za-veľká chvela od hrôz zy. chvela hrôzy. nebolo o, ani ne– To nebolo, bude, dcéra m oja! Ani bude, moja! je edna ri ieka ešte nevys-jedna rieka túpila na nebo. neb bo. Radšej sa túpila ponáhľaj, aby si dobehlaa do o ponáhľaj, doliny, do mora, mo ora, kým ne edoliny, neprídu mrazy, – pov vedalaa prídu povedala mattka všetk kých riekk matka všetkých

prísne a rozhodla sa dávať pozor na dcéru, čo sa práve narodila. Malá rieka sa voľkynevoľky začala spúšťať dolinou, ale od tej chvíle ju všetky rieky a riečky, všetky pramene a potoky pozorne strážili. Brehy a koryto dávali pozor, aby neušla, skaly jej zahatávali cestu, vrchy ju zastavovali. Kto by mohol utiecť pred toľkými strážcami? Malá rieka mlčala umierajúc túžbou a dni sa odlupovali ako kukuričné zrnká. Matka všet-

Ilustroval: Ljubomir Sopka

kých riek už uverila, že jej najmladšia dcéra zabudla na svoje pochabé želanie, keď sa jednej noci strhla búrka. Blesky skákali po nebi ako ohnivé zmije a hromy strhávali skaly z hôr. Hory prestrašene čušali schúlené vo svojich korytách a neodvážili sa ani pohnúť. No keď svitlo ráno, matka všetkých riek zbadala, že koryto malej rieky je prázdne, a preľakla sa. Kam mohla odísť? – Hľadajte ju! – prikázala všetkým vodám v horách, a tak sa začalo veľké hľadanie, hoci ešte mrholilo. Strážcovia ju hľadali všade, nazreli do každého kúta, aj do lesa, aj medzi skaliská, aj do jaskyne, aj do húštiny! Ale po malej rieke ani stopy! Matka všetkých riek už chcela prikázať, aby hľadali znova, ale tu pocítila, že dážď pomaly prestáva a začula prekvapený krik akéhosi vtáka: – Pozrite! Veľká matka utrápene zdvihla hlavu a povedala: – Nehľadajte ju viac! Celým nebom sa ako pestrý oblúk tiahla žiarivá malá rieka. Jeden koniec oblúka sa dotýkal vrcholu hory, druhý sa nežne ponáral do mora ale ona sama nepatrila ani horám, ani moru. Bola to nebeská rieka a nazvali ju dúhou. Preložila Mirjana Šišoláková www.zornicka.com

Malý básnik Smutná kniha Krú

Ilustrovala: Marija Kovačevićová

www.zornicka.com

M U ČA

ti h ruk lavou ou h až k t l a č í r y z i e p l z a m o n eč n e í č k o e r o y s l e tak n ý I to z č k o ačal .

matka, otec , m á v m je u b u ľ S i vám pionieri, e budem že sa učiť riadn erí. každý nech to v oly chodím k š o d ď e k , z ra Te m mieri v krásnom novoetky deti chcel by boli vš dobrí pionieri. Keď narastiem nie za dlho budem znať i vyše drahí moji pionieri to vám Ičko píše.

PA VEL

lený í s y am r lež lka z o k apie k fia č I p í a Sed d ním ntom j vieži. pre trame drý s s a ný mo pek

Toto bola prvá báseň, ktorú v našom časopise uverejnil Básnik (Naši pionieri, september – október 1947, s. 8) a v dnešnej Zorničke uverejňuje dodnes. Šťastné 85. narodeniny, pán profesor, ktoré oslavujete 11. októbra 2014!

MÁRIA VRŠKOVÁ

Karneval Škola chystá akciu a nebude učenie. Úzkosť trápi Luciu, kde len masku zoženie? Výhru chce mať predsa ona, za čo sa však prestrojiť? Výzor strigy, šaša, slona na to treba kostým šiť. Húta, dumá, čím sa stane, v časopisoch listuje, keď zrazu na jednej strane nápad sa jej zjavuje.

Nelenila Lucka malá, do práce sa pustila, papier, glitre, aj lep vzala, peknú hviezdu spravila. Keď nastala maškaráda, všade farby, hudba, bál! Malá hviezda bola rada, každý na ňu pozeral. Šaty po zem dlhé, zlaté, požičané od mamy a naa čele symbol sym mbo o v zlate, perlami. krkk obsiaty p erla Časopisy lesklej Čas sopisy v le eskkle taške, titulky trčia titu ulky z nej trči ia von, uhádnuť uhá ádnuť už nie e jje ťažké, máá Luckaa zaa lubom. čo m celé v zlate, Dievčaa v šatách, š to je e ranná ran n hviezdička, nepoznáte? či ju ju prosím pr Veď sa Ve sa volá Veď

Ilustrovala: Sandra Živkovićová

www.zornicka.com

www.zornicka.com www zornicka com

KEĎ SOM BEHALA BOSÁ: ANNA KARDELISOVÁ-KURIĆOVÁ (1960)

Hra, ktorá sa len raz hrá PAZOVA. Detstvo i mladosť do skončenia strednej nej školy šško koly ly som strávila v jednom útulnom, sriemskom meste, naa rov rovine. ovin ine. e. Volá sa Stará Pazova. Ako moja generácia rástla a nadobúdado obú búda d la poznatky tohto sveta, tak sa menila a rozmachovala la i Stará Star St aá Pazova. Boli sme svedkami, ako sa postupne nabíjané bíjíjíjan ané é domy robené z blata menia na domy robené z tehál, ul ulice, okrem dvoch najpremávkovejších, ktoré mali turececkú kaldrmu, začali pomaly dostávať asfaltové kabáty a zvuky kolies z vozov s konským záprahom sa stávalii zakaždým nečujnejšie, lebo ich začali prehlasovaťť traktory, kombajny a autá... Už vyše dvadsať rokov žijem zhodou okolností ttíí v Španielsku, – pri mori, kde vládne mediteránna klímaa a na červenej zemi, kde sa pestujú pomaranče, artičooky, olivy... I možno kvôli tomuto skutku, spomienkyy na moju Pazovu, keď som behala bosá, sú podmienené ročnými obdobiami pazovského kontinentálneho podnebia. Najviac zimou a letom, lebo sú tuhé vo svojich extrémoch a tvoria neoddeliteľnú charakteristickú črtu temperamentu svojich obyvateľov. ZIMA. Šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia, pozdná jeseň, dedinka i jej obyvatelia žili vo vyčkávaní vážnych mrazov a či je všetko pripravené na uvítanie bieleho hosťa. Zásoby ohrevu: zabezpečené; konzervovaná zelenina a ovocie v skleničkách: uschované; komíny: vyčistené; sporáky a kachľové pece: vyskúšané; a vo dvoroch čardáky, na popučenie plné kukurice, hvízdajú a vŕzgajú pod dirigentským prútikom vetra, lebo sa šúľky kukurice vysúšajú a hniezdia. Z domácich zvierat len mačka užíva privilégium utiahnuť sa do domu, najčastejšie do kuchyne, ku sporáku, lebo pre tieto stvory teplota je fantastická na driemkanie. Najdôležitejšie je dbať, aby sa neutiahla do sušiarne, kde dozrievajú klobásy, šunky, slaninka... A potom, v jednej chvíli, ktorá sa nikdy nemôže odhadnúť dopredu, začne: jedna, dve... jedna, tri... desať, a nasledujúce je nemožné odhaliť počet kôpok snehu, ktoré sa rútiaa z neba. Najväčšie vzrušenie prejavujú deti výskaním,, d smiechom, prekvapením, akoby sa spamätúvali od e-minulého roku tohto zázraku. A dospelí, i keď nepreIlustroval: Pavel Koza

www.zornicka.com

javujú záujem s toľkou intenzitou o biely príbeh, tiež vychádzajú von z domu, obzerajúc prvý sneh s jedným ledva badateľným úsmevom. Div divúci je vždy rýchlosť, ktorou sa mení vzhľad celého prostredia. byť nižšie, s bielou čapipros pr o tr tred edia i . Do Domy m sa sa zdajú z zd cou co u trochu hu nakrivenou, nak akri riive veno ou a stromy, s bielou pokrývakoby sa zhrbili. Vtedy nastákou, u ako oby zzostarli ossta tarl r i a trochu tr zhon domov v hľadaní drevených va zho h n i vo o vväčšine äččši š ne n d lopát odhadzovanie snehu, znášaní sálopá pát na o dha nok z povál, po á lebo pre deti je vtedy najpová dôležitejšie dô ôle ežite žite ejš j vybehnúť na ulicu medzi prvými prvý pr výými m so svojimi sánkami. Tak sa začína začčína za čína hra, ktorá sa len raz v roku hrá, a preto je tak dôležité h hr účinkovať v nej od samého ú začiatku. Škoda len, že dni z krátko trvajú, ale je to predsa kr praktické: deti sa s prvým súpa pr mrakom, unavené a spotené, mrr ale a e predovšetkým radostné, al rozpŕchnu do svojich domov, ro o kde k ich čaká lahodné teplo a vznešená vôňa prichystanej a večere. Nálada je u všetkých v domácich slávnostná, všetci d sa s cítia bezpečne a spokojne. ne Na stoloch sú rôzne mancháry: opekané zemiaky, c oškvarky, štipľavé klobásy, o májošky, kapustníky, krumm pľovníky, rožky, pampúchy, p rejteša, buchty, pukance, rej kompóty... Očká detí sa poko stupne zavierajú, sníček je už stu u tu a tu je i posledná nevyslovená ve e žiadosť dňa: nech napadá d do zajtra čím viac snechu, aby ab apko zapriahol Malého do d veľkých saní, kde sa vmestíí veľa detí naraz. Uj-ju-júj, aký zážitok! zážž zá Znovu 60. i 70. roky minulého storočia, pozdná jar, dedinkaa sa zobúdza oveľa včaššie. Biele závoje hmly sa schováBii vajú va v záhradách, pokým ich slnko sln neodhalí a nerozplynie. Vôňa V ň kvitnúcich líp je všade Vô

prítomná a láka na rýchle ponorenie do novej avantúry – do nového leta. Preteky sa začali medzi ľuďmi a prírodou. Dvory sú plné novorodených mačiatok, psíkov, kureniec, húseniec, morčeniec… i súrodencov. Niekomu sa dostal braček, niekomu sestrička. Všetko sa nachádza v nepretržitom pohybe. Deti, i keď na prázdninách, majú obrovskú aktivitu. Dni sú dlhé a hry nevyčerpateľné. Každý dvor má svoje koryto naplnené vodou na špliechanie a neskoršie, keď sa voda zohreje, i na kúpanie. LETO. Cez leto, trávenie viac času s rodičmi alebo so starými rodičmi pri ich prácach, je nevyhnutné. Na ten spôsob sa malí zbojníci, kovboji a princezné maskujú na mechanikov, záhradníkov, kuchárky… Každé skúšanie šikovnosti ich napĺňa hrdosťou... Medzičasom dozreli dyne a melóny a hrozno v Slankamenských Vinohradoch začalo zabronievať. Vtedy začína sťahovanie do Vinohradov. Apko priaha kone, cestuje sa zavčasu a dôležité je, aby nebolo búrky, lebo po blate kone do brehu nevytiahnu voz. Chleba máme do týždňa, lebo nikdy sa nevie: ak sa zmení počasie, budeme nútení zostať, pokým cesta neuschne. Konečne, po troch hodinách cesty, nachádzame sa na špičke sveta; na ktorúkoľvek stranu obzoru usmerníme pohľad, stávame sa pozeráčmi nesmierneho nekonečna, ktoré nás obklopuje. Z jednej strany brehu: Dunaj, ohromný, ťahavý, a z druhej: polia, ktoré sa podobajú na zošité obdĺžnikové záplaty: zelené, žlté, oranžové… Cez noc začína zvláštne divadlo: najtrblietavejší pokrovec prekrýva oblohu a na veľkú radosť vnukov, ohník pred chalupou tancuje, vyčíňa a povzbudzuje ich obrazotvornosť vysielaním praskavých iskričiek. ,,Aj, mamija! A rozprávka?” V babkinom objatí, na improvizovanom lôžku, začínajú ožívať výnimoční hrdinovia a hrdinky, záhadné zvieratá a strašidelné obludy: Žena, človečina smrdí! MOJE. Vďaka vzdialenosti a veľkému rozdielu v podnebiach na týchto dvoch koncoch Európy, moje pazovské detstvo sú predovšetkým tieto dve ročné obdobia. Ich špecifickostí, krás a dôležitosti pôsobenia na tvarovanie osobnosti jedného dieťaťa, v tomto prípade jedného dievčatka, som sa stala vedomá oveľa neskoršie... Autorka je prvá diplomovaná herečka z radov vojvodinských Slovákov

www.zornicka.com

Motúzy múzy Zuzy VEDIE MONIKA NECPÁLOVÁ

Prvá dáma Obyčajná Ceruzka V dúhovom balíčku prebýva deväť sestier. Keď sa ráno zobudia, každá s inou náladou! Jedna vreští, že je hladná... od revu div neofialovie. Druhá už od piatej číta ľúbostný list od svojej lásky a celá sa pritom červená. Tretia – parádnica – ide večer na konkurz na modelku (štíhlejšia je ako prst) a odieva si oranžové šaty. Modrá má svoj modrý pondelok. Ďalšiu zase včera zlomili. Ona však nestráca nádej a celá zelená od zlosti zostra povie: „Veď počkaj, bezo mňa sa ti les na výkrese zelenať nebude!“ Tu sa ozve Žltá: „Nie si taká tupá!“ Čože toľko kriku... – Hnedá hneď od ľaku zbledla. Dokonca aj na papieri to bolo razom vidieť. Zem, ktorá bola dosiaľ nakreslená hnedou, sa stratila; zostala po nej len biela diera. A keďže aj Ceruzky vedia, že žiadna biela diera neexistuje (lebo by ju na bielom papieri nebolo ani vidieť), razom z nej spravili Čiernou čiernu dieru. Všetky farby sa zaradovali v momente, ako vyriešili problém s prázdnym miesto na papieri. Veď nebyť ich, žiadna kresba by nevznikla. „Cha, to si myslí len vás deväť,“ vyšmotkala sa odkiaľsi sivá Obyčajná Ceruzka. „Bez vás by sa kresliari razom obišli. Všetky farby nahradím. Hoci som len jedna... Vari, neviete, že kresliar najprv celý obraz načrtne so mnou,“ poznamenáva akoby mimochodom Obyčajná Ceruzka a dodáva: „Dokonca sú niektorí takí leniví, že napokon načrtnutý obraz ani nevyfarbia, len ho vytieňujú s mojou pomocou.“ Obyčajná sa potmehúdsky vyškerí a Oranžová div neodpadne, keď vidí, že jej stranu drží aj Strúhadlo. „Presne tak, Obyčajná je najvzácnejšia pre každého kresliara!“ Kresliar? Kto je to? Aj mne múze Zuze sa to občas v hlave dopletie... „Kresliar je ten, kto dobre kreslí. Škôlkari a školáci vedia nakresliť tiež skvelé výkresy,“ vysvetľuje mi Obyčajná. Jáj, už mi trklo, kamaráti! Ak sa budete zdokonaľovať v kreslení, budú galérie plné vašich kresieb. Ale kto je potom

www.zornicka.com

kreslič? „Kreslič je ten, kto kreslí technické výkresy,“ ozvala sa Guma. Tá sa v tom musí vyznať... nezostal z nej už skoro ani kúsok. Tuto na stole zvŕta sa Obyčajná Ceruza. Oči má tmavé a môže mať aj tmavšie... stačí, ak tuha z grafitu, ktorú v sebe ukrýva, má inakšiu tvrdosť. Tie tuhy, ktoré sa označujú písmenkom B, sú mäkké a možno nimi kresliť portréty. Tie, čo sa označujú písmenkom H, používajú sa na rysovanie. Kresliarske umenie sa skutočne poľahky zaobíde s Obyčajnou Ceruzkou. Len skúste nakresliť zátišie kvetov – malé sedmokrásky a červené maky spozná každý aj napriek tomu, že ich nevyfarbíte. Obrázok azda poteší niekoho, na kom vám záleží. Maliari často používajú kresbu na vypracovanie štúdií – návrhov svojich budúcich malieb. Leonardo da Vinci je autor jednej z najslávnejších kresieb sveta – Vitruviánskeho muža. Kreslilo sa odjakživa. A, uznajme, Obyčajná Ceruzka by si konečne zaslúžila miesto v škatuľke medzi ostatnými farbičkami! Čo na tom, že nie je farebná? Aj tak ju všetci nosíme na rukách ako prvú dámu kresliarskej výbavy! Vaša múza Zuza

webmajster JANKO ŽOLNAJ

Milí priatelia, oslavovali ste už niekedy vlastné narodeniny? Aspoň raz? Dvakrát, päťkrát? Verím, že áno, ale 75-krát? Ihaháááj, veď je to o štipku menej ako miliónkrát! Toho sa ešte dočkáte, prinajmenej takých nespočetne mnoho dní :) Vyznie to trochu neuveriteľné, ale Vašej Zorničke sa to práve teraz stáva! Kuknite znovu na titulnú stranu – áno, Zornička v tomto mesiaci oslavuje vlastných 75 rokov! Olalaaaa! Presne 1. októbra roku 1939 v tlačiarni v Báčskom Petrovci zasvietilo slniečko – Naše slniečko. Možno ste nevedeli, ale Zornička kým bola maličičká, malinká sa práve tak menovala – Naše slniečko. Časom, ako dospievala, keď jej bolo nudno, tak menila mená. Práve preto v máji, roku 1947 zmenila meno na Naši pionieri. No ako čas ubiehal, aj to meno jej zunovalo a rozhodla sa, že ho znovu zmení. Tentoraz v septembri roku 1970 si zvolila vyspelejšie a navyše originálnejšie meno. Nazvala sa krátko, iba: Pionieri. Premýšľala tak ona, zmýšľala, uvažovala, lebo sa jej ani to meno nepozdávalo, až sa na konci slávnostne rozhodla – presne prvého septembra roku 1990 stala sa z nej Zornička, taká, akú ju aj dnes poznáme! Hurááá! Samozrejme, nemenila iba meno. Menila i účes, štýlový oblek, číslo topánok a keď sa dopočula, že

deti objavili internet, zhrmotala na pána redaktora Matúcha a roku 2007 sa zjavila i v každom počítači. Tuším, že už Všetci z pamäti poznáte tú chýrečnú internetovú adresu: www.zornicka.com! Po tom všetkom nasledovala digitalizácia. Každé číslo, každá strana, každé písmenko, ktoré sa zajagalo v časopise od prvého tlačeného slova, vyskytlo sa na tej internetovej stránke. Takých 608 čísel! To bola ale obrovská práca! Zdalo sa, že sto obrov by bolo treba, aby ju ukončili, no podarila sa, veríte či neveríte, vďaka iba dvom škriatkom – Paľkovi a Jankovi :) Šuchlo sa to i verejnosti, a tak minulý mesiac Vaša Zornička získala i zvláštne ocenenie – Cenu Národnostnej rady! Pamätáte sa, zverejnili sme ju v septembrovom čísle na titulnej strane. To je tá krásna socha, ktorú zmajstrovala naša svetoznáma umelkyňa Mira Brtková. Nakoniec nech Vám prezradím i jedno tajomstvo. Povráva sa v zákulisí, že vraj najvychýrenejší kúzelník z krajiny najzázračnejších zázrakov chystá pre Zorničkine 75. narodeniny takú nádhernú tortu, o akej človečenstvo ani neslýchalo. Každý kúsok tej torty budeme ochutnávať spolu, milí priatelia, v ďalších číslach Vášho obľúbeného časopisu. Dobrú chuť. Zornička – šťastlivé Ti narodeniny! Pooozdravujem

www.zornicka.com

Vedie environmentalista ADAM IVAN HUČOK UČOK

Zelen· strana

EkosystÈm tr·vnat˝ch porastov

Milí naši ekozorničkári, keďže už vieme, čo je to ekosystém, poďme k tomu trávnatému. Ako už aj samotné meno hovorí, trávnatý ekosystém charakterizujú porasty tráv a nízkych rastlín (rôznych bylín), nepatria sem stromy a drevnaté rastliny. Takýchto systémov je viac a patria sem hlavne lúky a pasienky, ktoré sú u nás najznámejšie. Podľa toho, či sa nachádzajú na vyšších nadmorských výškach, alebo nízko nad morom, môžu byť vysokohorské alebo nížinné. Jedno je isté, aj jedny aj druhé by neexistovali, ak by im človek nepomohol. Lúky sú tie trávnaté plochy, ktoré človek kosí, a pasienky sú tie, kde ľudia pasú domáce zvieratá. Lúky a pasienky sú najkrajšie na jar, keď kvitnú. Pestrosť a rôznorodosť rastlín umožňujú dostatok slnka a zrážok. Ak sú medzi vami aj hubári, tí vedia, že v takýchto ekosystémoch sa dajú nájsť aj rôzne huby a pečiarky (jedlé; ale pozor! aj jedovaté). Lúka by nebola lúkou, keby tam nebolo dostatok hmyzu, ktorý je najpočetnejší v období kvitnutia lúčnych rastlín. Možno sa nám zdá, že tam nežijú žiadne iné živočíchy, ale to je omyl. V prvom rade musíme spomenúť živočíchy, ktoré žijú pod zemou, a to sú rôzne chrobáky, stonohy, dážďovky,

www.zornicka.com

ale aj kráľ podzemia: krtko. Tesne nad zemou sa schovávajú drobné hlodavce: myšky, hraboše, chrčky, sysle,... Nesmieme zabudnúť na zajace, ktorých vyčnievajúce uši z rastlinného porastu často môžeme stretnúť na prechádzke lúkou či pasienkom. Takúto prechádzku nám neraz môže spríjemniť pasúca sa srnka, prípadne jeleň. Keďže sme si už spomenuli producentov – rastliny, konzumentov – bylinožravé živočíchy, dekompozitorov – huby, nesmieme zabudnúť ani na „trávnatých“ predátorov. Najznámejším lovcom v trávnatých ekosystémoch je líška, ktorá vždy striehne na zajaca alebo drobné cicavce. Často to môže byť aj mačka, ktorá je ešte šikovnejším lovcom. Ale najpočetnejší sú vtáci, či už tí, ktorí si vychutnávajú hmyz, alebo sovy, myšiaky či sokoly, ktoré nehniezdia priamo v tomto ekosystéme, ale väčšinu dňa strávia tu a majú bystrým zrakom zmapovanú každú časť lúky či pasienka. Úloha: opýtajte sa učiteľke, učiteľovi, rodičom alebo niekomu, aby Vám povedal, aké rastliny rastú na lúkach, lebo každá tráva a bylina v tom obrovskom priestore za dedinou a mestom má svoje meno. Alebo niektoré už aj poznáte?

CELOROČNÁ FOTOSÚŤAŽ

VŠADE SO ZORNIČKOU

Aj v Báčkom Petrovci Zornička je obľúbeným časopisom. Radi ju čítajú nielen v škole, ale aj keď sa idú s ňou pochváliť tomu podľa ktorého tamojšia škola dostala meno – spisovateľovi Jánovi Čajakovi. Ako to bolo s Andrejom Struhárom. Andrej Struhár chodí na tenisový tréning spolu s kamarátkou, škôlkarkou Kseniou Vujačićovou a Zorničkou. Pri jednej takej príležitosti sa vyfotili oni traja a – tréner Samuel. Fotky zaslal A. Struhár, druhák ZŠ J. Čajaka v Petrovci, avšak ako prvý v našej celoročnej fotosúťaži VŠADE SO ZORNIČKOU. A kde ste sa Vy fotili so Zorničkou? Nezabúdajte, že odmena pre naj-fotku VŠADE SO ZORNIČKOU je digitálny naj-foťák, ktorý udelíme na Zlatej bráne 2015 v Kysáči ☺

8. Kovačická svadba 31. augusta 2014 www.zornicka.com

Mara odišla na služobnú cestu. Manžel ráno zobudí Jožinka, vychystá ho a idú do škôlky. Prídu do prvej a vychovávateľka ockovi povie, že k nim synček nepatrí. Idú teda do druhej, tretej, štvrtej a všade mu oznamujú, že k nim jeho synček nepatrí. Keď vyjdú z piatej škôlky, Jožinko vraví ockovi: – Ocko, ešte jedna škôlka a ja do tej školy už fakt nestihnem načas.

Pani učiteľka, môžem byť potrestaný za to, čo som neurobil? – Nie, Jožinko, nemôžeš. – Tak sa priznám. Neurobil som si domácu úlohu.

☺☺

PREČO SÚ MAČKY NERVÓZNE? Vzdýchne si Jožinko pred písomnou prácou: - Ach, keby sme tak boli na Mesiaci. - A to už prečo? – pýta sa ho priateľ. - Lebo na Mesiaci je všetko 6-krát ľahšie.

www.zornicka.com

– Vidíte, deti, že socha Slobody v New Yorku drží v jednej ruke fakľu a v druhej knihu. Kto by mi vedel povedať, čo symbolizuje fakľa? Ty, Jožinko! – Iba to, že v tme sa nedá čítať.

☺ ☺

JA TI DÁM POČÍTAČ!!!

VRABČEK KOĽA OHO, TO ŽIACI ZNOVU IDÚ DO ŠKOLY,

PRETO IM ZAŽELÁM TROCHU ŠŤASTIA...

,,CESTA DO PEKLA JE DLÁŽDENÁ DOBRÝMI ÚMYSLAMI!“

Vyhutuje a kreslí: Hugo Nemet

Miško Bolf kreslí pre vás

www.zornicka.com

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí