4 ● DECEMBER
2014/2015
Ročník 25 (72)
Cena 90 din.
ŠŤASTNÝ NOVÝ 2015
1
ONI PESTUJÚ NAJKRAJŠIE SLOVENSKÉ SLOVÁ – TRADIČNÁ ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV, Štúdio M, Nový Sad 12. 10. 2014. Víťazi v kategórii ročníkov základných škôl.
Čestným hosťom bol člen našej redakcie Miroslav Demák: vtipný, veselý a zaujímavý, ako vždy; tu ho vidno v spoločnosti zodpovedného redaktora P. Matúcha
Letiaci pozdrav z Bieleho Blata
2
www.zornicka.com
N OVOR OKOVA N I E Milí zorničkári, Pomaličky mávame na pozdrav ešte jednému roku a tešíme sa novému. Aby ten odchod bol čím krajší, postaralo sa Slovenské vydavateľské centrum, ktoré okrem Zorničky, aby novoročný stromček bol čím krajší, prikladá až tri nové knihy pre deti: CHLAPEC, ŠTETEC, KOBEREC Pavla Mučajiho, ktorá vyšla len niekoľko dní po jeho odchode na druhý breh, toto je posledná kniha P. Mučajiho a v detskom ilustrátorskom opuse prvá, mladej Emílie Valentíkovej, a dolnozemská prvotina ŠTVORLÍSTOK veľmi pilnej spolupracovníčky Zorničky Márie Vrškovej zo Starej Pazovy. Tá tretia je druhotina (druhá kniha) NA PÍSMENKO, NA PÍSMENKO autorky, ktorá tiež uverejňuje na stranách Zorničky, Anny Kukučkovej. Aby vám sviatkové dni boli aj sviatočné, v tomto čísle uverejňujeme z každej po troche. Literárna súťaž Zorničky 2014 na najlepšiu báseň a prózu dosúťažila. Komisia v zložení: Monika
Necpálová (predsedníčka), Ladislav Čáni (spisovateľ) a Jan Žolnaj (člen redakcie Zornička) ako najlepších vyhlásila nasledujúcich: PRÓZA: 1. Záhadný hosť – Anna Malková 2. Ranná pesnička – Mária Vršková 3. Čo to na zem padá? – Miroslav Demák Navrhnuté na uverejnenie v Zorničke: Isidora autora Martina Prebudilu, Dáždnik autorky Anety Lomenovej a Z Mirky speváčka nebude autorky tiež Anety Lomenovej. POÉZIA: 1. Psíček Max – Zuzana Čížiková 2. Čím chcem byť? – Mária Vršková 3. Čudný Dedko Mraz – Anna Malková Navrhnuté na uverejnenie v Zorničke: Učíme sa I s Vlčkom autora Lýdie Cickovej, U mojej Ruženy autorky Márie Vrškovej a Mier v tanieri autora Jána Valentu. GRATULUJEME! Celoročná literárna, výtvarná a fotosúťaž pre žiakov – čitateľov Zorničky má rovnaké meno či tému: ZORNIČKA A JA. Niektoré príspevky môžete vidieť na s. 17. Najlepšie príspevky budú odmenené. Aby sa to stalo, najprv ich musíte zaslať ☺ Aj tohto roku sme pripravili pre Vás nástenný Kalendár Zorničky 2015. Zaň sme povďační pánovi majstrovi Ljubomirovi Sopkovi. Znázornil na ňom všetkých členov redakcie Zornička. Majte sa radi ako títo dvaja na fotke. Šťastný nový rok, štastní noví Vy, milí zorničkári ☺ pavel matúch
časopis pre deti č. 4 december 2014 – 2015 ročník 25 (72)
Vydávajú Slovenské vydavateľské centrum a Fond Slovenské tlačené slovo (NRSNM), Nový Sad / Riaditeľ SVC a hlavný redaktor: Vladimír Valentík / Zodpovedný redaktor: Pavel Matúch / Zástupca: Martin Prebudila / Členovia redakcie: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry, Ljubomir Sopka a Pavel Koza / Technicky upravil: Ján Hlaváč / Číslo ilustrovali: Pavel Koza, Ljubomir Sopka, Renáta Milčaková, Miško Bolf / Jazyková úprava: Anna Horvátová / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Distribúcia: Andrej Meleg / Adresa redakcie: ZORNIČKA, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 21470 Báčsky Petrovec, Tel./fax: (021) 780-159, e-mail: svcentrum@stcable.rs / web: www.zornicka.com / Vychádza mesačne, okrem júla a augusta / Tlačí tlačiareň HLPRINT, Báčsky Petrovec / Číslo účtu: Banca Intesa 160-931760-45. / Časopis vychádza s finančným prispením Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika. TITULNÁ STRANA: Renáta Milčáková želá šťastný nový rok zorničkárom. Ďakujeme ☺
CIP – katalogizacija u publikaciji Narodna biblioteka Srbije, Beograd 82 - 053.2 ISSN-0353-877x COBISS.SR-ID 34103303
S finančnou podporou
Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Časopis v minulosti vychádzal pod týmito menami: Naše slniečko (1939 – 1941, 1946 – 1947), Naši pionieri (1947 – 1970) a Pionieri (1970 – 1990).
www.zornicka.com
3
MÁRIA VRŠKOVÁ NOVÁ KNIHA SVC
Štvorlístok Rátaj so mnou Ja viem rátať výborne, spočítam vám hneď všetko, čo ma zaujalo, od jeden do päť. Jeden koník vlečie vozík, v ohrade sú len dve kozy, tri vtáčky si štebotajú mačky štyri labky majú, päť koláčov zjem. Zrátať všetko viem!
Uspávanka Spinkaj, búvaj, zatvor očká, volá ťa už posteľočka, všetky deti išli spať, budeme sa zajtra hrať. Spinká auto, spinká vláčik, spinká šašo aj bubon, aj ty spinkaj, náš miláčik, pôjdeme aj zajtra von, keď sa vyspíš do ružova, zahráme sa potom znova.
Jazykolamy – Slnko svieti v spleti detí rôznej pleti. – V rodnej Krupine v našej rodine sa narodila Radmila Roríková. – Tibor je môj brat – a aj kamarát, Karol je môj kamarát – ale nie aj brat. – Moja mama – to je dáma, keď však srší – je to dráma! – Piati priatelia sa spriatelili na priateľskom pobyte v Porúbke. – Prechádzajúc križovatku videla som kamarátku krátkozrakú Katku Krátku. – V hrnci na sporáku opražená ryža zružovela. – V zelenej tráve rastie červená hlávka muchotrávky bielobodkovanej. 4
www.zornicka.com
Susedy Usilovná Anna vstala zavčas rána, umyla sa, obliekla, pagáče už napiekla, izbičku si upratala, aj zajacom trávu dala, čaj navarí, usmieva sa, vôkol nej je samá krása.
Zúbky Umývam si zúbky dole, nech sú zdravé, a nie choré. Aj tie hore umývam, zvládnem to už celkom sám.
Susedovie Dana prespí dlhé rána, až naobed vstane, vlasy nečesané, dlážka metlu pýta, koza nie je sýta, v políčkach prach býva, ale Dana zíva.
Varí mama Varí mamka kašu pre Zuzanku našu. Varí mamka vajíčka jesť ich bude Sonička. Pre Maťka a pre Ivicu varí mamka šošovicu. A ja chcem hneď zjesť – palaciniek šesť!
Hádanky Vo vinici rastie, zreje, zješ ho s chuťou, keď čerstvé je. Vínko biele, červené, z bobuliek je spravené. (onzorh)
Pestrá hlava, dlhé hlasy, letí, keď sa vietor hlási. Behám si s ním po lúke s motúzikom v ruke (nakraš) V sklenom dome rada pláva, celý deň nič nerozpráva. Vymieňame jej tam vodu, nech má čisto a pohodu. (uirávka v akbyr) Ilustrovala: Irena Ivovićová
www.zornicka.com
5
ANNA KUKUČKOVÁ NOVÁ KNIHA SVC
NA PÍSMENKO, NA PÍSMENKO
Vybral som sa do sveta Keď som mal päť rokov, vybral som sa do sveta. Hľadať šťastie! Veď v každej rozprávke niekto ide do sveta hľadať šťastie. Kto ma však pozná, povedal by, že som až príliš šťastný chlapec. Mám rodičov, ktorí ma zbožňujú. Prečo? Lebo sa im narodil vytúžený syn. Sestry, tie ma zbožňujú tiež. Prečo? Nuž, som ich mladší brat. Mne to však nestačilo. Chcel som viac. Chcel som OZAJSTNÉ šťastie. Do sveta som sa nevybral nepripravený. V nedeľu som si prichystal veci, ktoré si so sebou do sveta zoberiem. V pondelok som si to poukladal do tašky a v utorok som vyrazil. Počkal som, nech sa trochu zotmie, aby ma niekto nevidel. Rozlúčil som sa iba so psom Rexom. Môj plán bol takýto: vyjdem za dedinu, prejdem sedem kopcov a za tými siedmimi kopcami nájdem šťastie. Ak som si to dobre vypočítal, malo by sa to stať o takých sedem – osem dní. Je to dlhý čas, ale som bol presvedčený, že to šťastie nájdem. A tak som sa s taškou na chrbte vybral do sveta... Vyšiel som na ulicu. Po dvoch – troch krokoch som začul akýsi šramot. V tráve sa hýbalo niečo strašné. Zostal som bez dychu. Rýchlo som sa vyšplhal na najbližší strom. Nič som však nevidel. Bolo počuť iba strašné fučanie. Hýbalo sa to veľmi pomaly. Drak! Som si istý, že to bol drak. To draky tak strašne fučia a vyliezajú von iba vtedy, keď sú hladné. Tento drak určite prišiel po mňa. Ja som ho však prekabátil. 6
www.zornicka.com
Rýchlo som z tašky vybral kus slaniny, hodil som ju drakovi, zoskočil som zo stromu a ozlomkrky utekal do dvora. Chvíľu som tam stál a načúval. Drak si to zrejme rozmyslel a nenaháňal ma. Moja cesta do sveta mohla pokračovať. Bezpečnejšie bolo ísť záhradou. V záhrade však bola taká hustá tma, že by ju človek mohol krájať. Nedovidel som si ani na koniec nosa. Len čo som urobil niekoľko krokov, v tráve niečo zašuchotalo. Pre istotu som sa vyšplhal na najbližší strom. V tráve som videl hnedú hrivu. Lev! Som si istý, že to bol lev. Levy sú hnedé, majú veľkú hrivu a vyliezajú von iba vtedy, keď sú hladné. Tento lev prišiel po mňa. Ja som však prekabátil aj jeho. Z tašky som vybral kus klobásy, hodil som ju levovi, zoskočil som zo stromu a utekal som do dvora ako mi para stačila. Chvíľu som tam stál a načúval. Keďže ma lev neprenasledoval, mohol som pokračovať v ceste, avšak inou trasou. Do sveta som išiel Kolárovým dvorom. V Kolárovom dvore bola tma ako v rohu. Urobil som zopár krokov, keď na strome niečo začalo hrozivo šramotiť. Čupol som si do trávy. Videl som iba strapatú hlavu, ako sa kýva hore-dolu. Bosorka! Na sto percent som si istý, že to bola bosorka. To bosorky bývajú strapaté a chodia po svete vtedy, keď sú hladné. Aj bosorku som však prekabátil. Z tašky som vybral kus jablko, hodil som ho pod strom a utekal som do dvora. Chvíľu som tam stál. Keďže sa bosorka za mnou nerozbehla, môj plán mohol pokračovať, ale zase som ho musel zmeniť. Do sveta som vyrazil cez Dudášov dvor. Urobil som iba zopár krokov, keď na strome niečo hrozivo zrevalo. Čupol som si do trávy a pozoroval som. Videl som iba chvost a dve veľké svietiace oči. Tiger! Na sto percent som si istý, že to bol tiger. Tigre majú chvost, v noci im svietia oči a chodia po svete, keď majú hlad. Iste prišiel po mňa. Ja som však prekabátil aj tigra. Z tašky som rýchlo vybral hrušku, hodil som ju pod strom, vyskočil z trávy a ako bez duše utekal do dvora. Chvíľu som stál. Keďže sa tiger nenaháňal, môj plán mohol pokračovať. Budem však musieť niečo zmeniť. Do sveta pôjdem zajtra... Prečo? No, niežeby som sa bál, ale v taške som už nič nemal. Ilustroval: Aleksandar Pedović
www.zornicka.com
7
PAVEL MUČAJI NOVÁ KNIHA SVC
Chlapec, štetec, koberec Cesta do sveta
Blší trh
Anton, Anna, Alžbeta pobrali sa do sveta, ale hádka vznikla medzi nimi troma. Nuž zostali doma.
Blcha, blchy, blší trh. Bol som tam raz na nákup. Domov som si z trhu priniesol len blchu.
Letné slnko Iba jedno slnko svieti a spotení sme. Ako by nám bolo teplo, keby hriali dve?
8
www.zornicka.com
Internet Ivo, Iva, internet je to celkom nový svet. Ivo o ňom všetko vie ale Iva ešte nie. Iva má um pavúčí, ktovie, či sa naučí.
Pieseň
Koník
Ak máš rada pieseň, ja ti zaspievam. Ja od každej piesne zlatý kľúčik mám.
Bežal koník po poli, skúšal nové podkovy. Prvýkrát ich vtedy mal, skákal, spieval, až sa smial.
Ak chceš, môžeš spievať so mnou celú noc, v mojom srdci žije pekných piesní dosť. Každá pesnička má prútik čarovný, ľuďom v každej chvíli srdce otvorí. Spievaj, spievaj, spievaj, zrána, zvečera, nešťastný je každý, ktorý nespieva.
Koník, nerob koniny s podkovami novými.
IMA MUČAJIOVÁ
Vnučka dedkovi Dedko môj – pre teba nemám rada zimu, lebo dažde ako slzy po okne plynú, kam sa ponáhľajú? Odkiaľ prichádzajú? Kým som mala dedka, on vedel všetko: – že sa slzy menia na hviezdičky! Len treba mať úsmev na líčku, a fúkať, fúkať, aby vločky našli miesto všade na políčku. www.zornicka.com
9
10
www.zornicka.com
www.zornicka.com
11
KEĎ SOM BEHAL BOSÝ: JÁN STUPAVSKÝ (1947)
Kukučka – puká a nekuká! Prešiel som krížom-krážom ako drobček, aj chalan naším dvorom, roľou, viničom, ulicou, pažiťou, možno viac ako moji rovesníci, bosou nohou. Moje bosé nohy šliapali prach – blato, hnietili hrnčiarsku hlinu u susedov, za naším rodinným domom tvoril hrnčiar hrnce a iné hlinené nádoby. Chodil som horúcim letným prachom, teplými mlákami po
letnom daždi – kanálmi v uliciach. Pichľavým strniskom, šliapal po bodľačiach – dikici a pŕhľave na trojuholníkovej pažiti. Hrali sme futbal – tá moja ľaváčka bola pre brankárov strach a boľačka, potkýnal som sa do tvrdých hrúd, tehál, dourážal palce, podošvy do modra – krvi. Tu v Paromlynskej ulici v tzv. Malom Groberšore, kraj ako raj, pazovská zvláštna štvrť s hrobmi – cintorín v záhumní, širokými ulicami a priestranstvom do neba: Hrali sa pilcige, langamenty, hajšovkalo sa pod košatými morušami. Tu neďaleko v učupenom k zemi domčeku, tu vyrastal som s tromi nezbednými súrodencami. Rástol som a vykonával pokorne – ako sa sluší – rodičovské pokyny strohého, ale pilného otca, popredného a príkladného staropazovského roľníka, záhradkára, ovocinára, vinohradníka, šikovného a zručného remeselníka na košíky – „korpy“, pletené z mladého vŕbového prútia. Robil krásne metly z ciroku a „metlíňa“. Rástol som po boku zhovieAutor je prvý akademický sochár z radov vojvodinských Slovákov.
12
www.zornicka.com
vavej a pilnej matky – kde ona okom a ja skokom, poslušne vykonával pomocné domáce a poľné práce, a potom iba školské povinnosti. Nakázanú prácu som z radosti vykonával, urobil nákup v obchode, zadovážil čerstvý voňavý chlieb, v známej pekárni U Trnovca. Povinnosť mi bola priniesť čerstvú pitnú vodu z artézskej studne – Bezdánu, čo stojí na rohu druhej križovatky od nášho domu. Vystriedali sa mnoho dní a nocí, prichádzal, prichádzal až prišiel po letných prázdninách – 1. september,
keď mozoľnaté dlane bolo už na čase priložiť na knihy a školskú lavicu. Prihnala sa už potom aj časom jeseň a daždivé – chmúrne nekonečné dni, a blata po kolená – hura nová detská idea, radosť v Groberšore, decká z ulice pozhŕňali sme sa na chodníku priedomia a vyhlásili „kukučkovú“ súťaž. Nahrnuli sme si každý kôpky „krásneho“ blata z cesty, prehnietili dva-trikrát a z beztvárneho blata – kôpky o chvíľu sme každý šikovnými detskými rukami vytvarovali – „krásku“ oválneho tvaru, zvanú kukučku, ktorá puká a nekuká, s dierou v prostriedku a do vhĺbeniny sme napľuli trochu slín do nej. Pozdvihli čo vyššie, ponad hlavu a bác – bum – plesk o tehlový chodník kukučky dobre urobené podľa pravidiel pukli a potrhali sa na márne kúsky. Niektorými sa kukučky odmlčali – ani škrk, bola zlá diera v prostriedku – málo slín – alebo sily. Kukučka z blata zostala zalepená o tehlový chodník a stála ako pamätník, z nezdaru sa dievčatá uškŕňali a pošepkávali, lebo celú súťaž modelovania zvedavo sledovali a niekomu aj fandili a z nevydarených si uťahovali, alebo na nový pokus podporovali. A PRETO, MILÍ ZORNIČKÁRI, DO ÚSPECHU A VRCHU CESTA KĽUKATÁ – NIE ĽAHKÁ! www.zornicka.com
13
Motúzy múzy Zuzy VEDIE MONIKA NECPÁLOVÁ
Tanečné hodiny pani Sovy Sone (S)nežnej „Raz – dva – tri; dva – dva – tri; raz – dva –tri; dva – dva – tri. Áu, tá spodná bola moja! Kto nevie chodiť, nech nejde na tanec,“ povedala učiteľka tanca a urobila päťnásobnú otočku. Palec na pravej nohe jej ofialovel od bolesti, ale ona sa i tak na tom prste krútila ako pravá balerína. Pritom pani tanečnica Sova Soňa (S)nežná, pred vydajom Nežná, potom už len Snežná, je už napohľad dôstojná babka, o ktorej by ste si nikdy nepomysleli, že sa ešte dokáže tak vrtieť na parkete. Tanec je jej parketa odvtedy, čo ju prvýkrát pozvali na tanec. Vrabčiak Fero Skákavý si vtedy (a je tomu už pár desaťročí dozadu) nahodil frak, až si ho Sovička Sonička najprv pomýlila s tučniakom. Lenže Fero Skákavý vôbec nebol malátny ako tučniak a svoju tanečnú partnerku už vtedy priučil klasickému tancu, akým je valčík. Hrali im vtedy skladbu známeho rakúskeho skladateľa Johanna Straussa mladšieho Na krásnom modrom Dunaji a oni viedenský valčík tancovali v trojštvrťovom takte. Tancovali tak dokonale, až perie letelo na všetky strany. Sova Soňa (S)nežná od tej noci navštevovala všetky viedenské bály. Tancovala celé noci aj také tance ako sú waltz – to jest anglický valčík, svižnú polku aj čertovsky dobrý čardáš. Návrhári zo všetkých kútov sveta jej navrhovali na každý ples inú róbu. Sova ako jediná vydržala vždy tancovať do rána. Dodnes sa všetci divia, ako je to možné. Kým ostatným tanečníkom sa už pred polnocou driemalo, Sova Soňa bola práve v najlepšom. Jej oči žiarili ako dve hviezdy. Netrvalo dlho a pani Sovu Soňu pozvali, aby svojím tancom otvorila Opernball, ples vo Viedenskej štátnej opere. Je to dodnes najslávnejší ples v Európe, ktorý je každoročne vyvrcholením plesovej sezóny.
14
www.zornicka.com
Toho dňa odštartovala kariéru učiteľky tanca. Začala pôsobiť vo vychýrenom tanečnom štúdiu Špička-Päta, kde učí mladé sovy, aby napriek svojim oblejším tvarom neváhali tancovať. „Aj tanec je do istej miery šport, nielen umenie. Môže vám formovať postavu do krásy,“ vysvetľuje učiteľka tanca. Kolibríkom zas dohovára, aby sa radšej venovali samby, lebo tento latinsko-americký tanec vyzerá pri ich rýchlosti kmitania krídielok dostatočne dynamicky. Obľúbeným temperamentným tancom je aj tango, v ktorom najlepšie zo žiakov vynikajú bociany. Sú totiž štíhle, vysoké a čo je najdôležitejšie – majú pevné držanie tela. „Vystrieť chrbát, hlavu hore, prepnúť nôžky,“ dookola opakuje na večerných hodinách tanca nežným hlasom pani Sova Soňa. Tanečník, ktorý jej stúpil na prsty, až od bolesti vykríkla „áu“, chodí na jej hodiny už skoro rok. Lenže pani Sova ho nemôže naučiť ani len dvojkročku. „Tanec je ako let,“ opakuje mu neúnavne, „predstav si, že tancuješ vo vetre, rozprestri krídla a nechaj sa unášať hudbou.“ Jej slová však letia do vetra. Vyskúšala už všetky pedagogické metódy, ale ten žiak nikdy nebude tancovať ako lastovička, nikdy sa nebude vznášať pri tanci akoby mal krídla. Raz darmo, nebude z Dunča svetový tanečník. Ale verme, že s trpezlivou učiteľkou tanca sa naučí aspoň základný krok a na psiu tanečnú maškarádu vo februári 2016 bude môcť pozvať zlatú tanečnicu svetového šampionátu v štandardných tancoch cicu Mortadelu Mňau Mačiakovú. Smiem prosiť? Na palec Vám stúpa Vaša Múza Zuza
webmajster JANKO ŽOLNAJ
Milí priatelia, uznajte, že máte radi vianočné a novoročné sviatky. Kto by ich nemal rád? Veď vtedy Babka Mrázovná znovu vyšle Dedka Mráza, aby nám pod stromčekom vybudoval darčekový kaštieľ :) Vysnívaná radosť. Všetci sú cez sviatky nadšení a usmiati od ucha po ucho. Dokonca aj škola si dá voľno od žiakov a veselo si pospevuje :) e i st taS pôžitkom navštívime starých rodičov, u ktorých sa vždy ty. nájdu kadejaké maškrty. Niekto im možno zašle i pohľadnicu. Marke a Zuzke záväzne zašleme sviatočnú esemesku. Paľkovi, Števkovi a Samkovi napíšeme žartovný e-mail.l. nci Z dobrej nálady, na konci ulácie každej sviatočnej gratulácie uložíme i jeden smajlík a usmejeme sa spolu s ním :) Pristavme sa však trochu pri tom smajlíku a dovoľte, nech sa Vás opýtam – viete, kto ho vyhútal? Nie? No tak, bol to jeden starý pán, profesor na americkej univerzite v Pittsburghu. Volá sa Scott Fahlman. Presne 19. septembra roku 1982 vtipný profesor, ktorý sa i sám tak trochu podobá na Dedka Mráza, prišiel na prekrásnu ideu. S cieľom spestriť komunikáciu medzi profesormi a študentmi navrhol, aby sa v e-mailoch používal emotikón – grafický symbol zložený z interpunkčných znakov, ktorý znázorňuje úsmev. Pomenoval ho celkom trefne – smajlík.
Vyzeral práve takto :-) Študentom sa ten nápad veľmi zapáčil a ihneď si ho osvojili. Vkladali ho do každého e-mailu a čoskoro sa začal používať takmer v celom svete! Fíííha! Ubehlo odtedy, verili – neverili, už presne 32 rokov! Našťastie, ešte stále mu nezačala riasť braako jeho tvorcovi tvorco ovi :) Práve naopak, ešte stále je da ako rrovnako ovn usmievavý a mladučký, ak ako keby včera bol po prvý výkrát napísaný. Neskoršie vznikla opravdiv kopa rôznych iných emová tikónov, ktoré predstavujú city. Verím, že ste sa i s nimi už zoznámili. Nap Napríklad, keď sme smutný, nap píšeme: -( alebo o :( napíšeme: Keď šibalsky žmurkneme na Marku a Zuzku, napíšeme ;-) alebo ;) Keď však Marke a Zuzke chceme zaslať bozk, urobíme to tak, že napíšeme :-* alebo :* Keď už sto hodín sedíme za počítačom a zasielame smajlíky až nám oči idú vypadnúť, najlepšie to znázorníme, keď napíšeme: %-) Odporúčam, keď sa po vianočných a novoročných sviatkov znovu stretnete so Zorničkou v školských laviciach, aby ste nám zaslali jeden krásny e-mail, v ktorom nám napíšete, ako ste strávili prázdniny. Záväzne na konci pridajte i jeden smajlík :) Šťastný Nový rok ☺. Pooozdravujem.
www.zornicka.com
15
Vedie environmentalista ADAM IVAN HUČOK UČOK
Zelen· strana EkosystÈm stojat˝ch vÙd
Ide o všetky vodné, vnútrozemné (nie moria a oceány) ekosystémy, ktoré netečú, čiže nie rieky. Názov tohto textu mal byt pôvodne JAZERÁ, ale potom som si uvedomil, že by som urazil všetky nádherné živočíchy a rastliny, ktoré obývajú rybníky, mŕtve ramená riek, mlák a podobných stojatých vôd. Hlavným a najznámejším predstaviteľom stojatých vôd sú jazerá, preto si teraz o nich budeme najviac hovoriť, ale e nesm nesmieme mieme zabudnúť, prosím Vás, ani príbuzné ekosystémy, lebo by sa na nás nahnevali. Jazerá sú vodné nádrže, ktoré vznikli pôsobením rôznych prirodzených síl napr. vetrom, posuvom ľadovcov, zemetraseniami alebo si ich spravil človek (človekom vytvorené jazerá sa volajú umelé jazerá). Pre nás nie je podstatné to, ako vznikli, ale čo sa v nich nachádza. Typické pre jazerá, ale všeobecne pre stojaté vody, je fitoplanktón a zooplanktón. Fitoplanktón sú drooobné (mikro)organizmy, ktoré sa podobajú rastlinám, sú zelenej farby a zooplanktón predstavujú mikroorganizmy, ktoré sa podobajú živočíchom a stravujú sa fitoplanktónom. Dno jazier zväčša tvorí bahno, ktoré je takisto plné života. Žijú tam rôzne červy, korýtka alebo larvy hmyzu (vážky, podenky). V bahne korenia vodné rastliny – lekná, trstina, pálky, kosatec... Všetky tieto rastliny dávajú priestor a umožňujú úkryt najznámejším predstaviteľom všetkých
16
www.zornicka.com
vôd – rybám. V každom jazere je veľa druhov rýb, podstatné je to, čím sa stravujú, či sú bylinožravé alebo dravé, čiže mäsožravé. Skúste vymenovať niekoľko bylinožravých a niekoľko mäsožravých rýb. Samozrejme, aká by to bola stojatá voda, ak by z nej nevykúkala žabka, ak by nás z nej nestrašil nejaký had, alebo ak by sa na jar na vyčnievajúcej skale neslnila kkorytnačka. orytnaačk Obojživelníky ľ sú neodmysliteľnou časťou jazera, ako aj vodné vtáky. Niektoré vtáky síce využívajú jazero ako samoobslužnú reštauráciu, lebo chodia sem len kvôli potrave, ale ekosystém a kolobeh potravy na jazere by bez nich nefungoval. Nesmieme zabudnúť ani na chlpatých vodných predstaviteľov, ktorých nestretneme na každej stojatej vode, ale ich prítomnosť by nás nemala prekvapiť. Sú to ondatry, vydry, bobry a podobné cicavce. Ako aj vždy, radím Vám navštíviť nejakú najbližšiu stojatú vodu a popozerať sa, čo sa tam nachádza. Samozrejmé, je zima, nebude tam až tak rušno, ako tam býva napríklad na jar, ale má to jednu výhodu. Ak je voda zamrznutá, neexistuje lepší spôsob ako stráviť prázdniny „kĺzajúc“ sa, prípadne hrať hokej, ale pozor!!! Voda v jazerách nikdy nezamŕza úplne, len na vrchu, ľad môže prasknúť. Práve preto vodné živočíchy dokážu prežiť celú zimu.
CELOROČNÁ FOTOSÚŤAŽ
ZORNIČKA A JA Milan Joković, tretiak z Kysáča, s radosťou číta Zorničku na novembrovom slniečku a púpavy nakúkajú ☺
Aj v španielskom Erdevíku deti čítajú Zorničku: Sára Činčuráková; foto: mama Jovanka
Som v pohode, nie? Mikuláš je dedko starý, – Milan Ferko, tretiak z Kysáča, vie on robiť veľké čary. Zorničku číta aj na lavičke v škole; Prinesie ti radosti fotky zaslala ich učiteľka Anna Legíňová – čižmu plnú sladkostí. Toto je básnička, ktorú sa novosadskí Slováci naučili v rámci projektu Slovenčina v mojom srdiečku, ktorý vedie psychologička Alenka Repac. Učí ich krásam slovenského slova, dvakrát v týždni. Ak chcete do tejto peknej hry zapojiť aj Vašich zorničkárov, zavolajte Alenku na 063 563 616. Málo nás, poďte deti medzi nás – volajú (zľava) Andrej Lazár, Števko www.zornicka.com 17 a Paľko Matúchovci.
O Vianociach hovorí mamička Jožinkovi: – Jožko, zapáľ vianočný stromček. Za chvíľu príde Jožko a hovorí: – Aj sviečky?
– Mama, cítiš to? Vôňu vanilky, čerstvo vyrúbanej jedličky, vianočného pečiva... – Cítim, cítim, – tí susedia sa ale majú! Jožinko sa pýta na Štedrý deň rodičov: – Určite mi toto všetko priniesol Ježiško? Mamička na to: – Áno, a kto iný? Jožko sa zamračí: – A čo ste mi teda priniesli vy?
Malý Jožinko píše Ježiškovi, čo by chcel na Vianoce pod stromček. Chcel by som: sánky, nové značkové lyže a lyžiarky, bicykel, kolobežku, kolieskové korčule, tablet, nový LCD televízor, mp3 prehrávač, snowboard s výbavou, notebook, playstation, nové hodinky, autíčko na diaľkové ovládanie, štyri 3D hry do počítača... a veľa iných vecí, ale keďže som veľmi skromný, tak tie iné veci ani nemusia byť. Štyri etapy života muža: Veríš v Deda Mráza. Neveríš v Deda Mráza. Robíš Deda Mráza. Vyzeráš ako Dedo Mráz.
18
V škótskej rodine: – Detičky, už ste si pozreli darčeky? – Áno, áno! – Tak ich pekne zabaľte, aby sa do budúcich Vianoc nezaprášili.
www.zornicka.com
VRABČIAK KOĽA Matejko, prečo si zašpinil Jarmilu?
Však, pre šťastie Jarmila je usilovná, na písomnej ona sa nespolieha úlohe... na šťastie.
Vyhutuje a kreslí: Hugo Nemet
Miško Bolf kreslí pre vás
www.zornicka.com
19
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Hložianski prváci si splnia mnohé sny v novom roku a v tom im pomôže ich učiteľ Ondrej Chlpka
www.zornicka.com
20