5 ● JANUÁR
2014/2015
Ročník 25 (72)
Cena 90 din.
1
GALÉRIA ZORNIČKY VIRTUÁLNA 3D ZORNIČKA: Nakreslil Milan Ferko, tretiak z Kysáča
Nakreslil Pavel Vlček, druhák z Padiny
AKO JANKO A MARIENKA HĽADALI VIANOČNÚ ROZPRÁVKU – PREDVIANOČNÝ PROGRAM V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV. Sladkú rozprávku so sladkým koncom predviedli 22. decembra 2014 zorničkári Monika Necpalová (scenár a réžia) a Ján Žolnaj v preplnenom ústave. Rozprávku našli, Vianoce zachránili a početné deti s náručou plnou sladkých balíkov potešili svoje vianočné stromčeky. Foto: Annamária Valentová
2
www.zornicka.com
JA N UÁ R OVA N I E Milí zorničkári, prázdniny odleteli a zase sme spolu. Spolu nám bude krajšie a veselšie aj v novom roku. Dajte sa do učenia a do – Zorničky. Prispievajte, ako to urobil MILAN FERKO, tretiak, z Kysáča, prácu ktorého uverejňujeme v Galérii Zorničky a odmeňujeme peknou knihou. Viem, že viete, ale predsa: spoločná téma pre Vaše žiacke literárne, výtvarné a fotopríspevky v tomto školskom roku znie: ZORNIČKA A JA. Zasielajte, uverejníme a odmeníme.
V tomto čísle sa rozlučujeme so starým rokom a vítame novú literárnu nádej našej literatúry: Katarínu Mosnákovú-Bagľašovú a jej knižný debut z nášho Slovenského vydavateľského centra pod názvom JEDNOZUBÝ ÚSMEV. Na mnohé z týchto neobyčajných a inakších rozprávok si možno spomeniete z minulých ročníkov Zorničky. Zornička si tak dopestovala ešte jednu autorku pre deti. Gratulujeme a uverejňujeme! Katarínu tu vidíte v spoločnosti ešte dvoch vzácnych zorničkiných autoriek: Márie Vrškovej (vľavo) zo Starej Pazovy a Anny Kukučovej (vpravo) z Lugu, knihy ktorých sme predstavili v minulých číslach. Tri pekné úsmevy nech vás privedú k ich úsmevným poviedkam či básňam. Tieto mená si zapamätajte, lebo sa Vám zídu: raz ich budete čítať aj v čítankách ☺ pavel matúch
foto: Andrej Meleg
časopis pre deti č. 5 január 2014 – 2015 ročník 25 (72)
Vydávajú Slovenské vydavateľské centrum a Fond Slovenské tlačené slovo (NRSNM), Nový Sad / Riaditeľ SVC a hlavný redaktor: Vladimír Valentík / Zodpovedný redaktor: Pavel Matúch / Zástupca: Martin Prebudila / Členovia redakcie: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry, Ljubomir Sopka a Pavel Koza / Technicky upravil: Ján Hlaváč / Číslo ilustrovali: Pavel Koza, Ljubomir Sopka, Renáta Milčaková, Miško Bolf / Jazyková úprava: Anna Horvátová / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Distribúcia: Andrej Meleg / Adresa redakcie: ZORNIČKA, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 21470 Báčsky Petrovec, Tel./fax: (021) 780-159, e-mail: svcentrum@stcable.rs / web: www.zornicka.com / Vychádza mesačne, okrem júla a augusta / Tlačí tlačiareň HLPRINT, Báčsky Petrovec / Číslo účtu: Banca Intesa 160-931760-45. / Časopis vychádza s finančným prispením Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika. TITULNÁ STRANA: Renáta Milčáková.
CIP – katalogizacija u publikaciji Narodna biblioteka Srbije, Beograd 82 - 053.2 ISSN-0353-877x COBISS.SR-ID 34103303
S finančnou podporou
Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Časopis v minulosti vychádzal pod týmito menami: Naše slniečko (1939 – 1941, 1946 – 1947), Naši pionieri (1947 – 1970) a Pionieri (1970 – 1990).
www.zornicka.com
3
KATARÍNA MOSNÁKOVÁ-BAGĽAŠOVÁ NOVÁ KNIHA SVC
Jednozubý úsmev Ako sa lahôdky poklbčili Pobila sa kapustová haluška Miluška s čerstvo vypraženou škvarkou Markou. Bola to celkom vážna vec. Keby ich osud neprinútil žiť blízko vedľa seba, vari by sa ani nerozprávali. Ba naopak. Jedna druhej si všeličo vykričali. Škvarka Marka haluške Miluške vyčítala najmä to, že si svoju kapustu všade roztriasa a robí v dome neporiadok a haluška MiMike e luška škvarke Marke zazlievala, že je tlstá, á, nedostatočne vypra-žená a teda zaberá veľa miesta. Takto sa už ďalej žiť nedá. Nie-kto z nich musí čoskoro preč. Ešte horšie bolo, keď ď sa im do ich malého o domčeka nasťahovala fazuľa Zuzuľa. Fazuľa so škvarkou závideli, že e je haluška taká pekná, á, vysoká a štíhla. Haluška ka a a fazuľa sa zasa nemohli hli zmieriť s tým, že škvarka arka tak krásne rozvoniava. ava. Škvarka a haluška zase e nenávideli fazuľu, lebo ju všetci, a najmä deti, majú radi. Príčinou ich
4
www.zornicka.com
škriepky nebol iba malý domček, ale predovšetkým závisť a nedostatok tolerancie. Aká len búrka nastala, keď k nim na návštevu prišli lekvárová palacinka Katarínka a biela káva Jaroslava! Treskot, rachot, škrekot... Už to išlo do tuhého. Namojveru, milé dámy, to sa nesluší! tob bôžž nie takým laA tobôž hô hôdkam, ô ako sú h haluška Miluška, šškvarka Marka, fa fazuľa a Zuzuľa, p palacinka Katarínka a biela káva Jaroslava. O tom, že sa hašteriť nesluší, vedia aj deti. Ale pravdepodobne ešte netušia, kde sa nat chádza toto zvláštne lahôdkové bojisko? Odpoveď znie: U Žiakovcov. Žiak kov v Presnejšie? Presne ejšie? V kuchyni kuch hyni starej mamy. ma a Ešte presnejšie? prresnejšie? V presýtenom presý ýtenom brušku brušš deväťročného Miloslava. Milosllava.
Džami Poznáte hru džami? Zrejme nie. Vymysleli ju vraj deti z malej vojvodinskej dediny Jánošík. Tvrdia, že džami je ich dielom. Pravda – nepravda, hra je na svete. A vďaka nej sme aj my, sedem malých kúskov rozbitej škridle, dostali na význame. Máme svoju škatuľku, detského pána, ktorý sa o nás stará, a máme hlavnú rolu v hre džami. Vieme, vieme..... nič nechá nechápete. ápete. Poďme však od začiatku. ačiatku. Sme teda čriepky pky zo škrid-le, ktoré slúžia na a jedinú užitočnú v vec ec na hru džami. JJe e nás sedem, rôznych ch veľkostí. Keď ssa a predvečerom zídu du deti z malej ulice e pred Buzášovým domom, začína sa naša sláva. Vlado Sokola a s bratom Janom a kamarátom Milom m sa objavia prví. O chvíľu sú tu sestry Šterbové a za nimi aj sestry Zríniové. Supekovci sa náhlia k skupine dojedajúc chlieb posypaný s cukrom, kým Paci vyznačuje čiary ihriska kriedou, ktorú včera ukradol v škole. Pricupitajú aj niektoré deti z Kemenej ulice, ale aj tie z Pažite, ktoré túto hru už akotak zvládli. Napokon prichádzajú bratia Halabrínovci. Slávnostne nosia škatuľu a v tej škatuli sme my, sedem kúskov škridle. Všetci netrpezlivo čakáme, aby sa zápas začal. Deti sa rozdelia do dvoch skupín, Paci určí diaľku, z ktorej nás budú triafať a hra sa začína. Skupina A si nás postaví na zem do tvaru pyramídy. Jeden na druhý, teda od najväčšieho po najmenší kúsok. Hráči skupiny B nás rad-radom triafajú loptou z asi päťmetrovej vzdialenosti. Keď nás zasiahnu, snažia sa opäť nás poskladať do pyramídy, ale deti zo skupiny A im to nedovoľujú a triafajú ich loptou. Ak ich všetkých zasiahnu predtým, než poskladajú kúsky
škridle, zvíťazila skupina A. Ak sa zasa deťom zo skupiny B podarí poskladať črepiny skôr, než ich všetkých zasiahnu, víťazia ony. Prvý začína Milo. Namieri, urobí niekoľko krokov, zasiahne loptou terč, nič sa však nedeje. Pyramída sa ani len nepohla. Po ňom loptu hádže Zuza. Ani tá dnes nemá šťastie. Tretíkrát sa hádam pošťastí, pomyslí si Ivan Supek rie loptu. Pozrie Po a ber berie na nás, my zasa na na neho a ani neviem me kedy, lopta sa vieme obja av priamo pred objaví nam m a trááááááás!!! nami R o Rozletíme sa na v všetky strany. A ešte ani na zem nespadneme, pred nami sa už strhne loptový boj. Jedny triafajjú, iní sa snažia lo o lopte vyhnúť. Najp ku nám priNajprv J behne Jaro a postaví Ilustroval: Đula Šanta prvý čriepok na miesto. Za ním je už Kristína, ale Vlado jej hodí loptu do chrbta skôr, než sa zohla k zemi. Pre ňu sa táto hra skončila. Ivan pridá druhý kúsok, Jaro dva ďalšie. Vesna povzbudzuje svoju skupinu, aby dávala väčší pozor, vtom však pribehne Daro a priloží posledné tri kúsky pyramídy. Víťazoslávne zvolá: džami! – Hurááááááá!!! – ozýva sa z malej ulice v Jánošíku. – Huráááááá!!! oslavuje víťazstvo skupina B. Radosť je to obrovská. Dnes večer im patrí celý svet. – Hurááááááá!!! – radujú sa rodičia, lebo až domov počujú hlas svojho natešeného dieťaťa. Hurááááááá!!! – tešíme sa aj my čriepky, lebo sme zasa poskladané do pyramídy a vieme, že hra bude pokračovať. Takto sa teda hrá chýrečná hra džami. Hra, kde sa bezvýznamné kúsky polámanej škridle stávajú dôležitými účastníkmi veľkého duelu a kde je ich pyramída v tom okamihu väčšia než hociktorá iná na celom svete.
www.zornicka.com
5
ANNA MALKOVÁ
Čudný dedko Mráz Udialo sa toto raz, keď k nám prišiel dedko Mráz. Nie cez komín, ako chodí, nie na saniach, čo sob vodí. Rovno z auta vystúpil. Ozaj, kto mu ho kúpil? Keď na zvonec zazvonil, otecko mu otvoril. Mama sa s ním zdravila, babka koláč spravila. Stromček sa už v izbe jagal, Dedko Mráz si za stôl sadal. Mama k nemu: čo si dáš? Pohár vína, veď to znáš.
Čudný dedko teraz vraví: Už odchádzam, buďte zdraví! O rok zase prídem k vám, darčeky vám odovzdám. Keď do auta nastúpil, ešte nám aj zatrúbil. My sme sa už tešili, že sme sa ho zbavili. Udialo sa toto raz, keď k nám prišiel dedko Mráz.
Ja so sestrou udivene dívame sa, čo sa deje. Aký je to čudný dedko? Poplietol si asi všetko. Nevie, že ho čakáme, darčeky či zbadáme. A pri druhom poháriku vypýtal si harmoniku. Ako vedel, že ju máme? Či sa možno nepoznáme? Hral, spieval a tancoval, nás si vôbec nevšímal. Ocko potom vraví práve: Daj darčeky a choď ďalej. Nie si tu len ako hosť. Urob deťom už radosť. 6
www.zornicka.com
Táto báseň získala tretiu cenu za poéziu na Literárnej súťaži Zorničky 2014 Ilustrovala: Marija Kovačević
Ilustroval: Nikola Dragaš
NIKOLA STOJANOVIĆ
Psí štekot
Vystúpil som večer z domu tajnosť svoju nebu zdeliť, nočnú tíš však zrazu preťal smutným hlasom náš psík biely. Strieborná noc svetielkuje spoza mesačného svitu a v skučaní môjho psíka roznecuje bolesť skrytú. Rozlieha sa nocou štekot, akoby psa bodal meč. „Či len šteká? A či plače?“ spytujem sa zobďaleč. Podišiel som bližšie k nemu, začal krútiť dlhým chvostom, lenže smútok jeho očí prináležal k hviezdnym skvostom. Chápem, že ho z výšav neba iba žltý mesiac ruší, nuž svoju tvár, sťa o vankúš, opieram o jeho uši.
O chvíľu však znova šteká, akoby ho bodal meč, zatiaľ čo na jeho rozruch pozerám sa zobďaleč. Mama vraví: „Poď dnu, synak, psíka predchol z neba des.“ A ja túžim nepohnute byť na chvíľku smutný pes. Vcítiť sa do jeho žiaľov, z ľudských túh sa povyzliekať a spolu s ním roztúžene na mesačný dukát štekať. Môj psík ďalej smutne šteká, akoby ho bodal meč, zatiaľ čo na jeho rozruch pozerám sa zobďaleč. Prebásnil Víťazoslav Hronec Básnička Psí štekot (Pseći lavež) Nikolu Stojanovića (Velika Kruševica, 1992) získala vlani prvú cenu na 20. medzinárodnom festivale básnikov pre deti Bulka v Crvenke. Toho roku bola zaradená do jeho knihy Rozmýšľam pristúpiť k nej (Ja razmišljam da joj priđem), ktorú tento festival vydal. (vh)
www.zornicka.com
7
MÁRIA VRŠKOVÁ
Ranná pesnička Matej je úplne obyčajný chalan, chodí už do školy. A vlastne je celkom neobyčajný, pretože pravé tento Matej je na svete iba jeden. Je ráno a budík zvoní, až sa pod ním natriasa stolík. No chlapcovi sa vstávať nechce. Otočí sa na druhý bok a rád by ešte v teplom brlôžku dosníval svoj sen a pretekoch atlétov. Ale dvere do izby sa otvoria a mama už zo syna sťahuje perinu: – Vstávaj, spachtoš, učiteľka ťa chce vidieť aj dnes. A keď sa mama z izby vyparí, Matej si znova vytiahne perinu až k brade, zatvorí oči, no o chvíľu ich otvorí a zúfalo precedí pomedzi zuby: – Do čerta, zasa škola! Každý deň len tá škola! V tom malý čertík vyskočí Matejovi z úst na rameno a začal veselo tancovať, lebo sa tešil na spoločný deň s kamarátom. Kým sa Matej pripravil a vybral z domu preč, nič sa mu nedarilo. V kúpeľni si omylom zobral sestrinu zubnú kefku, v kuchyni rozlial čaj, chlieb s medom mu spadol na koberec a v predsieni zistil, že mama mu zabudla umyť zablatené tenisky. Nakoniec nemohol nájsť kľúč. – To je ale ráno, – šomre chlapec, – keby bola sobota, mohol by som ešte spať. – Dnes je však streda a zo slovenčiny ho čaká diktát. V škole bolo veselo a pri spolužiakoch sa Matejovi nálada zlepšila. Ale smola sa mu ďalej lepila na päty. Najprv si pricvikol prst do dverí, na schodoch takmer spadol, zabudol si učebnicu dejepisu, matikár ho pred všetkými pokarhal za vyrušovanie a na de-
8
www.zornicka.com
siatu mu mama namiesto pizzového rožka zbalila žemľu so syrom. A diktát? Sedem chýb, trojka. A čo ho škrelo najviac, doobeda ani na chvíľku nezazrel Alenu z vedľajšej triedy.
– Do kelu, to je teda deň! – Matej sa mrzuto vliekol zo školy so sklonenou hlavou, kopal do kamienkov a ani sa mu nechcelo pomyslieť na to, že doma sa musí zase učiť, lebo zajtra je štvrtok a majú šesť hodín. Za chrbtom mu zatrúbilo auto, lebo nekráčal po chodníku, ale po okraji cesty. – Idiot, čo tak vytrubuješ, – zamrmlal Matej a rozhodol sa, že domov ešte nejde. Zabočil na námestie, v stánku si kúpil dvojitú zmrzlinu a sadol si na lavičku. Najprv sa s chuťou pustil do vanilkového krému, potom si poobzeral okolie a nakoniec sa započúval do rozhovoru na vedľajšej lavičke.
Ilustroval: Ljubomir Sopka
Starší muž so sivou bradou rozprával akejsi pani o pesničke, ktorú ráno počul v rádiu: – Celý deň si tú melódiu v duchu spievam, nemôžem si pomôcť, ale mozog si ju ráno nahral a teraz mi tú pieseň púšťa dokola. Ach, mozog, to je zázračná vec. Vedela si o tom, že ako ráno vstaneš, taký bude aj tvoj deň? Vstaneš s pozitívnymi myšlienkami a máš vydarený deň. Lebo to pozitívne, čo z teba ide, je ako magnet. Priťahuje k sebe všetko pozitívne a nakoniec sa k tebe vráti. Počula si už o tom? – zvedavo sa pýtal starší muž a žena s úsmevom na tvári súhlasne prikyvovala. Matej sa snažil predstaviť si, ako dobrá myšlienka vychádza z človeka a lieta po okolí, aby sa potom poobliepaná ďalšími dobrými myšlienkami vrátila naspäť. – To je ale riadna somarina, – pomyslel si a zmrzlina mu capla na tričko. Čertík vykukol spoza chlapcovho ramena a veľmi sa potešil, aký je dnes krásny deň. Ďalšie ráno budík zvonil, až sa pod ním natriasal stolík. Matej si pretrel oči a rukou našmátral na stolíku žuvačku. Bol to jeho pripravený trik, aby sa mu ľahšie vstávalo. Žuvačky sú osviežujúce, šťavnaté a má ich veľmi rád. Najradšej má tie nové, škoricové. Keď sa otvorili dvere a mama sa už-už chystala sťahovať zo syna perinu, od prekvapenia vypleštila oči ako sova. Matej sedel na posteli a vyzliekal si pyžamo. – Dobré ráno, – pozdravil a žmurkol, – dnes bude pekný deň, však? Mama nemohla uveriť, že tento chlapec na posteli je ten istý ako včera. Radšej však nič nekomentovala, len sa usmiala a šepla: – To teda bude... teda... vlastne už aj je, – a radšej vycúvala z izby. Matej bol veľmi zvedavý, či mal muž so sivou bradou pravdu. Podišiel k stolu, pustil si rádio a cez okno mu na ramene pristálo zopár slnečných lúčov. A v ten deň zase videl Alenu v krásnych modrých šatách. Táto práca získala druhú cenu za prózu na Literárnej súťaži Zorničky 2014
www.zornicka.com
9
10
www.zornicka.com
www.zornicka.com w ww ww.zzo zorn r nic icka.com
11
KEĎ SOM BEHAL BOSÝ: JÁN ŽOLNAJ (1972)
Zbabelci Neuveriteľný je fakt, že každý z nás raz bol dieťaťom. S odstupom času sa to zdá byť i priam neskutočné. Keď si na to obdobie my, akože dospeláci pripomenieme, pozdáva sa nám to, akoby sme sa pozerali na nejaký rozprávkový, bájoslovný svet. Na začiatku všetko bolo veľké, velikánske, ohromitánske a deň za dňom, ako sme rástli, všetko sa to zmenšovalo. Nohavice, ktoré sa nám ťahali po zemi sa zmenili na krátke nohavičky. Ponožky, tie s koníkmi a kačičkami, sa až natoľko zmenšili, že nám prsty napokon z nich nazízali do malilinkých topánok. Zmenšil sa i šerblík, cumlík a všetky tie blbosti. Iba vlasy nám rástli, ruky, nohy a pohľad na svet. Nakoniec sa z nás všetkých stali obdivovatelia toho čarodejného obdobia. Aby Vám však nebolo nudno, keď už toto čítate, kuknime trochu, čo sa to mne tam medziiným prihodilo. Ja som sa, ako i každé správne dieťa, narodil na dedine. V Kovačici. Jeden svetoznámy francúzsky básnik menom Jacques Prévert povedal, že vraj Všetky skutočné hodnoty pochádzajú z provincií, tak i rieka Seina. Práve preto každý z nás by mal byť hrdý na svoj pôvod, na svoje rodné mesto. Ja som. Veď akoby nie, keď práve tie najväčšie blázonstvá som vystrájal doma. Pamätám sa, napríklad, že mi raz dedko z potulkov po zahraničí priniesol taký zvláštny darček – plastickú pištoľu! Práve takú, akú mali kovboji, ktorých sme napodobňovali, kým sme sa bosý hrali na ulici. Zvláštna to bola pištoľa, všetci mi na nej závideli. Samozrejme, skrze nej hneď sa so mňa stal vodca našej malej družiny. Na konci ulici, na rohu, sa nachádzal susedov neukončený, nový domček. Práve naň pridali okná.
12
www.zornicka.com
Keďže tam ešte nikto nežil, hrávali sa v ňom i deti zo susednej ulice. Návrh bol – zaútočiť na nepriateľské opevnenie! Ihneď sme vysadli na naše imaginárne tátoše. Zdvihol som pištoľu vysoko nad seba a zhúkol: Úúútok! Invázia sa začala!
Ilustroval: Ljubomir Sopka
– Huráááá!!! – ručali sme ako šialení, kým sme cválali smerom k pevnosti, ktorú bolo treba dobyť. Aj keď protivnícka banda bola omnoho početnejšia, vyľakali sa našej nebojácnosti a rýchlo sa dali na útek. Každý svojím smerom, domov, k rodičom do útočiska. Zbabelci. Boj bol ukončený skôr než sa vôbec i začal. Zostúpili sme z tátošov a vychutnávali si víťazstvo. Jeden robil kotrmelce, druhý vyspevoval, tretí sa pokúšal o stoj na rukách... Pozrel som sa na svoju novú pištoľu a výsostne povedal: Poďme rozbiť okná! Všetci zrazu utíchli a pohľady sa im postretali.
– Ukážme im, kto sú opravdiví panovníci tejto ulice! – hrdo som vyhlásil. Ako správny vodca, neváhal som mnoho a vlastným príkladom im predviedol čo treba činiť. Otočil som pištoľu v ruke a rukoväťou zaútočil na najbližšie okno. Bááám!!! Zhrmotalo akoby koniec sveta bol na dva kroky od nás. Okno sa rozprasklo na milión malých kúskov. – Áhahááá, no tak to je radosť! – vyvreskoval som a útočil na ďalšie okno. Bááám!!! Bááám!!! – To je sila! To je moc! Bááám!!! Bááám!!! Bááám!!! Frčalo sklo na všetky strany sveta. – Do toho sa, do toho sa! – hmleli sa mi oči. No keď som pozrel vôkol seba, dočkal ma nemilý údiv – nikoho tam nebolo! Ani družiny, ani tátošov. Všetci sa v diaľke menili na malé bodky, ktoré uháňali domov, k rodičom do útočiska. Zbabelci! Iba jedna bodka sa blížila ku mne a postupne sa menila na výkričník. Hneď som v ňom spoznal suseda, ktorý niečo hrozné a nezrozumiteľné nadával. Zahodil som pištoľu, vzal nohy na plecia a aj sám som sa začal meniť na bodku. Zbehol som do svojej izby, strelil dverami, ukryl sa do postele a tváril som sa, že spím. Iba ušiská nazízali spod koberca a načúvali, čo sa stane. Ubehla taká nekonečne dlhá pol hodinka kým sa otec ako obor neobjavil nado mnou. – Jano, toto je tvoja pištoľa? Ďalej sa neopovážim porozprávať Vám čo sa stalo. Pravda je, že na susedovom domčeku sa znovu zajagali nové okná, celkom nevysvetliteľne, a že dodnes sa tam pyšne pozerajú na svet vôkol seba. No to je už nejaký iný svet, pre nás dospelákov, už celkom ďaleký, skorože sa začal meniť na bodku. Autor je spisovateľ pre deti, člen redakcie Zorničky (kukni s. 15), herec a webmajster.
www.zornicka.com
13
Motúzy múzy Zuzy VEDIE MONIKA NECPÁLOVÁ
Schovávačka s Rýmusom Rímskym Kde sa skryl? No toto! Prehľadávam všetky stránky, dokonca aj webové, a Rýmusa nikde. „Rýýým!“ to nie je fér. Chceli sme sa hrať na skrývačku, ale až takto sa skryť nemusel. Viete, kamaráti moji šikovní, čo mi dalo práce nejaký rým vôbec nájsť?! A keď som j ho našla, povedal, že najradšej sa hrá á so všetkými básnikmi na skrývačku: „Som Som Rýmus Rímsky. Ak ma chceš do básne ne dať, musíme sa najprv hrať. Na schoovávačku! Kým narátaš do sto, skryjem m sa ti pod stôl.“ A odvtedy ho hľadám. Vraj všetci tci básnici tak hľadajú rýmy. Že som sa ja na toto nahovoo dala nahovo riť! Ale bez Rýmusa básničku nenapíšem. A do nového roku som si dala takéto predsavzatie: Zrýmujem takú básničku, že ju nerozrýmuje ani Romulus, ani jeho brat Rémus. Niektoré básne veľkých básnikov majú dokonca príbeh. Tak slávny slovenský romantický básnik Ján Botto napísal dlhočiznú báseň o národnom hrdinovi Jánošíkovi. I niektoré básničky, či vlastne poetky, píšu básne na rôzne témy: Napríklad báseň Žabiatko napísala Ľudmila Podjavorinská. Hádajte, o čom hovoria verše? „Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo.“ Moja básnička začína takto: „Za noci, za rána, oblapím barana.“ Napísal už niekto z vás nejakú báseň, teda povie sa to múdro – poéziu? Lebo, ak áno, to mi môžete poradiť, kde Rým nájdem. A nie ten s mäkkým i, ten viem, že je v Taliansku a na mape. Ale ten môj potvorský Rý-
14
www.zornicka.com
mus s ypsilonom v strede mena. Ten sa teda schoval poriadne. „Tu som, tu som, pod autobusom!“ Kde? Obzerám sa, veď tu ani autobus nie je! „Ukryl som sa v diere y vp primeranejj miere,“ vysmieva sa mi znova odniekiaľ Rýmus. Ale žiadnu dieru nevid nevidím. Žeby sa ukryl do myš myšacej? Do myšacej ru ruku nedám, ešte o p prst prídem. „Poď p po schodoch dolu, ne nebudeš mať smolu lu,“ našepkáva mi Rý Rým, kde ho mám hľadať. Ale tu je len jeden schodík, aj ten vedie do... do podkrovia! Čo si to ten Rýmus vymýšľa! Vari sa len nešiel schovať do tej tmy. „Kto sa bojí čiernej noci, nech nevstáva o polnoci. No ak máš rád noc, poď mi na pomoc,“ hovorí Rým tlmeným hlasom, akoby z diaľky, nejaké zaklínadlo. Ten hlas ide z podkrovia. Ale hoci ho stále nevidím, je to nepochybne on. Veď rýmuje. A rýmovať v bežnej reči dokáže len Rýmus Rímsky. No veď počkaj, už viem, ako ťa dolapím, ty Rýmisko rýmovaté. Fantázii prišróbujem krídla, nech má dobrý rozlet a vymyslím si takú rýmovačku, že Rým od hanby sám vylezie zo skrýše. Nie je jediný rým na svete. Cha! Dobre ma teraz počúvaj, Rýmus: „Cez zavreté dvere, v tom najlepšom smere, vidím, kde si skrytý. Taký neumytý! Celý si sa zašpinil, keď si čistil komíny. Tá sadza ti nezavadzia? A dokonca cez špinu nevidno ti ofinu. Bol si fešák kedysi, dnes však ruky umy si! Vylez z toho komína, táto hra ma omína. Pozor, už sa blížim! Nech ti neublížim! Chcem ťa iba do básne, to nech ti je hneď jasné. Tam aj patrí každý rým, do básne ťa zatvorím. To ti bude dom a aj s komínom.“ Tak vidíte, kamaráti, rým som našla skôr, ako by sa zdalo. Vyskúšajte to aj vy, Rým vám skočí do básní! Rýmuje Vám múza Zuza
webmajster JANKO ŽOLNAJ
Milí priatelia, spozorovali ste ten čudesný jav? Znovu sa to stalo. Akoby nič, prázdniny bleskurýchle zmizli spolu so snehuliakom! Veľmi je to podozrivé. Proste mám pocit, že ich snehuliak, potmehúd, uchmatol a ufujazdil do chladnejších krajov. Na severný pól prinajmenej. Nasledujúcej zimy ho záväzne treba posadiť na šamlík a rodičovsky sa s ním porozprávať :) No čo nás aj po prázdninách, akk Dedko Mráz splnil svoje sľuby a priniesoll nám práve to, čo sme mali naplánované :) Presne tak, tajomstvo kvalitného ého darčeka spočíva vo včasnom plánovaní. vaní. Preto navrhujem, aby ste začali ačali o tom uvažovať hneď na začiatku u roka. Zornička ako správny kamarát má pre Vás už prichystaný návrh! Olalalááá! Do toho sa! No tak, volá sa to Cicret Bracelet.. Ohohooo, čo to len môže byť? Ak by ste kukli do anglického slovníka, ovníka, tak by ste sa dozvedeli, že slovko Bracelet znamená – náramok. Viete, to, čo dievčence nosia evčence nos sia na ruke ako ozdobu :) Čóóóó, náramok ako darček za Nový rok??! – presne Vás počujem ako híkate – tejto Zorničke asi poriadne šibe! :) Našťastie, predsa tu nejde o ten obyčajný náramok, ale priam o čarodejný! Áno, ča-ro-dej-ný! Sadnite si ku počítaču a rýchlo naklepte do internetového prehliadača: www.cicret.com. Tu býva zázrak. Ihneď ho uvidíte. Je to taký zvláštny náramok, ktorý je bezdrôtovo pripojený na Váš mobilný telefón.
Zamávate rukou-hore dolu a hop! – Vaša ruka, vlastne predlaktie sa stáva dotykovou obrazovkou! Presnejšie, dotýkate sa predlaktia a riadite Váš mobil! Ako to teraz? V náramku sa nachádza miniprojekčné zariadenie, ktoré, akoby ste boli v kine, Vašu ruku používa ako filmové plátno. p Predstavte si tú kopu možností: ležíte vo Pred vani, kkúpete sa, mobil je vo Vašej izbe a Vy hráte hry, alebo pozeráte kreslené filmy na vlastnej vlastn ruke! Potom si predstavte, že napríklad sedíte v škole na hodine a píšete kontrolnú úlohu, pre ktorú ste sa, ako sa to t len mohlo stať, neprichystali. Znovu zamávate rukov a pod rukáZ vom sa zjavia odpovede. Ak Vás pani učiteľka aj spozoruje, pokojne poviete, uči že V Vás svrbí ruka, a preto po nej tlačíte :) Samozrejme, ja som Vám o tom nič nepoSamoz vedal :) Kde Dedko Mráz zadováži pre Vás tento krásny darček? Žiaľ, ešte stále nikde, preto že ešte nie je v predaji. Spoločnosť Cicret doposiaľ ešte nezohnala nadostač peniažkov, aby vlastnú ideu zrealizovala. No do konca roka by to i mohlo byť. Práve preto je dobre začať načas plánovať a zaslať dedkovi Mrázovi list, v ktorom ho o tomto náramku poinformujete. Možno ešte ľahšie, zašlite mu tento textík ;) Pooozdravujem.
www.zornicka.com
15
Vedie environmentalista ADAM IVAN HUČOK UČOK
Zelen· strana Od prameÚa po deltu
Už snáď každý z nás dobre vie, že bez vody sa nedá žiť, no nie hocijakej vody, ale tej sladkej. Aj keď je vody na svete viac ako súše, pre človeka, pozemských živočíchov a rastliny, ako aj sladkovodné organizmy je životu dôležitá hlavne sladká voda a tej je na našej zemeguli málo. Človek bez jedla vydrží aj mesiac – dva, ale bez vody sotva viac ako týždeň. Podobne je na vodu závislá aj väčšina cicavcov. Toto hovorí o tom, že sladká voda a ekosystémy, v ktorých sa nachádza, sú pre nás a vôbec pre celú prírodu veľmi dôležité. Vzhľadom na to, že sme si o jazerách už niečo povedali, pohovoríme si teraz o riekach a tečúcej vode. Ekosystém riek je veľmi všeobecný pojem, lebo pod riekami mám na mysli aj rôzne potoky, riečky ale aj obrovské rieky. Všetky tieto majú jedno spoločné: každá má prameň, stredný tok a ústie alebo deltu. Rieka zvyčajne pramení vysoko v horách, kde zo zrážkovej vody a podvodných prameňov tečie potok. V horných úsekoch je voda veľmi chladná a krištáľovo čistá. V tomto úseku rieky žije pomenej živočíchov a rastlín, väčšinou tie najodolnejšie, ako napríklad lišajníky a machy, a z rýb tí najvytrvalejší plavci, pstruhy. O trošku ďalej, kde voda už nie je až taká zúrivá a dno je vystlané drobnejšími skalami, ako vo vysokohorských potokoch, žije lipeň.
16
www.zornicka.com
Keď sa rieka vynorí z horských oblastí, spád sa stáva miernejší, aj samotná rieka sa upokojí a trochu spomalí. V takejto časti má rieka pieskovité dno, na ktorom korenia rôzne rastliny. Takéto hladké dno je super domovom pre rôzne larvy hmyzu, prípadne niektoré škľabky a rôzne červy. Pomalšia voda bohatá na potravu tu udržiava hlavne mreny a uhry. Ako sa rieky blížia k moru spájajú sa a ústia do jednej veľkej, ktorá ich vedie k delte. Takáto rieka je hlboká a pokojne tečie cez príjemné roviny. V tejto časti rieky je život najbohatší. Húfy rýb, napríklad beličky, sa živia plávajúcim planktónom, alebo sa vynárajú nad hladinu, aby chytali muchy. Dravé ostrieže a šťuky číhajú na korisť v hustých okrajových porastoch trstiny, kde žijú rozličné druhy hmyzu a vtákov, ako sú kačice potápky a volavky. Bahnisté koryto rieky sa hmýri zahrabávajúcimi sa živočíchmi. V hustej trstine často šuchocú rôzne cicavce, ako ondatry a hraboše. Až napokon sa ustatá, pomalá, ale zato veľmi silná rieka vlieva do mora vo svojej širokej delte. Ja si vždy, keď počujem slovko rieka, spomeniem na rieku Tisu, lebo je to „moja“ rieka. Máš aj Ty svoju rieku? Keď nemáš, odporúčam Ti zvoliť si tú svoju, lebo len tak si budeš vedieť vážiť všetky ostatné.
V Kovačici už 16 rokov prebieha festival populárnej hudby pre deti LETÍ PIESEŇ, LETÍ. Na fotke vidíte víťazku vlaňajšieho festivalu Ivetu Petrovičovú z Padiny.
V Kovačici už 8 rokov prebieha DETSTKÁ SVADBA. Organizuje ju Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Pavlom Balážom. Dobrý chýr o nej sa rozniesol aj do Belehradu, kde Belehradčania boli zvedaví, ako sa to svadbia v Kovačici. Kovačičania im to ukázali v januári 2015 na belehradskom chýrečnom podujatí ULICA OTVORENÉHO SRDCA. Z tejto príležitosti Vás pozývame na 9. Detskú svadbu do Kovačice 30. augusta 2015 o 15.00 hodine. Vitajte a nevyzúvajte sa ☺ Foto: Ján Špringeľ
www.zornicka.com
17
Jožinko píše Ježiškovi: ,,Ježiško, keď mi donesieš motorku, budem celý týždeň dobrý.“ Jožinko sa zamyslí a povie si, ale ja nevydržím byť dobrý celý týždeň, roztrhá list a píše nový: ,,Milý Ježiško, keď mi donesieš motorku, budem celý deň dobrý.“ Zase sa zamyslí a roztrhá list. Potom sa pozrie na obraz Panny Márie a zamkne ho do skrine. Začne písať nový list: ,,Milý Ježiško, zajal som tvoju matku, výkupné je motorka!“
VRABČIAK KOĽA NENÁVIDÍM VÍKENDY
O Vianociach hovorí mamička Jožinkovi: – Jožko, zapáľ vianočný stromček. Za chvíľu príde Jožko a hovorí: – Aj sviečky?
Jožinko dostane pod stromček obálku s 5 eurovkou. Mamička: A čo máš povedať tete? Jožinko: Stará držgroška? Idú dve blondínky po ulici a jedna vraví druhej: – Vieš, že tento rok budú Vianoce v piatok? – Dúfajme, že nie trinásteho!
18
www.zornicka.com
Vyhutuje a kreslí: Hugo Nemet
Miško Bolf kreslí pre vás
www.zornicka.com
19
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
LAUREÁTI LITERÁRNEJ SÚŤAŽE ZORNIČKY 2014 V decembri sme v Zhromaždení AP Vojvodiny udelili ceny najlepším spisovateľom, vlastne spisovateľkám na Zorničkinej súťaži, ktorú podporuje NRSNM. Gratulujeme všetkým a uverejňujeme fotku na nezabudnutie: (zľava) V. Valentík (riaditeľ SVC), A. Tomanová-Makanová (predsedníčka NRSNM), Mária Vršková (druhá cena za poéziu a prózu), Anna Malková (prvá cena za prózu a tretia cena za poéziu), Zuzana Číziková (prvá cena za poéziu), P. Matúch (redaktor Zorničky), Z. Valentová-Belićová (predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM), Monika Necpálová (predsedníčka komisie) a J. Žolnaj (člen komisie a redakcie Zorničky). Foto: A. Meleg
www.zornicka.com
20