Viskupič: Berme si príklad z úspešných

poslanec NR SR za OĽaNO a predseda Výboru pre hospodárske záležitosti

Peter

KREMSKÝ

KOMENTÁR

MOTANICA V DŽUNGLI INFORMÁCIÍ

Známy a dlhoročný bývalý policajný funkcionár tvrdí, že počul, že iný dlhoročný funkcionár hovorí, že minister kedysi vraj zobral úplatok. Iný dlhoročný funkcionár zasa prišiel s tým, že ten prvý funkcionár zobral úplatok, ale ten prvý tvrdí, že mu ho hneď vrátil, keď zistil, čo to je. Ďalší zdôrazňuje, že hovorí iba pravdu, hoci sa ukázalo, že v minulosti viackrát klamal. Slovensko sa ocitlo v džungli. V bludisku protichodných tvrdení, reálnych aj vymyslených informácií, vzájomného obviňovania policajtov, prokurátorov, sudcov. Často sa k tomu radi pridajú aj politici. Najmä tí, čo cítia, že im tečie do topánok a svedectvá obvinených pomaličky rozpletajú klbko kontaktov a korupcie až na najvyššie miesta bývalej smerovlády. Pri takejto motanici si vždy treba položiť otázku, komu môže poslúžiť a kto za koho hrá. Je to ťažká úloha, rozlišovať jednotlivých hráčov, tímy a ich taktiky. Až by sa žiadalo zaspievať si s Elánom „Tak oblečte si dresy, nech vidíme všetci, kto za koho kope!“ Vzájomné boje a obviňovania v polícii a súdnictve sú vždy traumou pre krajinu. Áno, treba to vyčistiť, veď posledné roky Slovensku vládla mafia a ohýbala si silové zložky aj súdnu moc podľa svojej ľubovôle. Rozhodnutia sa nerobili podľa zákonov a pravidiel, ale podľa chuti mocných pánov z Nitry na správnych poschodiach bratislavských budov. Tam zadávali úlohy šéfom polície, prokuratúry, súdov i finančnej správy. Samozrejme, s požehnaním najvyšších politikov tejto krajiny a samozrejme, že nie zadarmo. Toto sa v krajine nikdy nesmie stať, aby moc prevzali oligarchovia a mafiáni, pretože ju to zničí. Preto to treba potrestať. Podľa zákona a pravidiel, dôkazov a svedectiev je dosť a dosť. Niečo iné sú však obvinenia typu „počul som“ alebo „jedna pani povedala“. Na ich základe šikanovať a zastrašovať policajtov, ktorí si konečne môžu robiť svoju prácu, to je krok späť. Do krajiny, kde každý na každého niečo vie a tak ho za niečo drží. Poďme von z džungle, plnej mätúcich spravodajských informácií do otvoreného sveta, kde platia jasné pravidlá pre každého. Motanica slúži len na znechutenie ľudí, že všetci sú rovnakí a nikdy to inak nebude. Je to lož, Slovensko má na to, aby sa zmenilo.

Poslanec Viskupič: Berme si príklad z úspešných krajín

red, tv, foto: archív tv, shutterstock Aj napriek tomu, že čísla pozitívnych prípadov

na koronavírus naprieč krajín Európskej únie stúpajú, opatrenia zďaleka

nie sú také drastické. Hlavne krajiny, ktorých ekonomiky sú závislé od turizmu, vítajú turistov bez zásadných karanténnych opatrení. Jednou z nich je aj Spojené kráľovstvo, kde od pondelka 19. 7. zrušili drvivú

väčšinu opatrení spojených s pandémiou. Zároveň, v ten istý pondelok sa

novou vyhláškou ešte viac sprísnil režim na slovenských hraniciach.

Na rozdiel od Slovenska, iné krajiny v strednej Európe stále vítajú turistov a domácich bez karanténnych obmedzení. Prísny režim na hraniciach a karanténne opatrenia, ktoré sú diametrálne odlišné od tých v okolitých krajinách, kritizoval aj poslanec Viskupič (SaS): „Rozumnejšie než vynachádzať vlastné, viac alebo menej hranaté koleso, je inšpirovať sa od úspešných krajín."

Koniec respirátorom, otváranie nočných klubov a svadby ako predtým

Vláda Konzervatívnej strany v Spojenom kráľovstve rozhodla o veľkom uvoľňovaní opatrení, ktoré sa spustilo už začiatkom tohto týždňa. S touto pilotnou schémou sa rozhodla britská vláda začať aj napriek stále rastúcim číslam pozitívnych prípadov vďaka delta variantu. Iba cez víkend sledovalo britské Grand Prix F1 v hľadisku 140 000 divákov. V rámci uvoľňovania opatrení sa otvárajú nočné kluby, ruší sa príkaz nosenia rúšok v interiéri a udalosti ako svadby sú bez obmedzení. Rušia sa aj opatrenia týkajúce sa sociálneho dištancovania. Aj keď nie je jasné, dokedy sa v Británii podarí udržať situácia pod kontrolou, je evidentné, že krajina sa rozhodla podporiť svoju ekonomiku. Môžu tak urobiť aj vďaka vysokej miere zaočkovanosti a stavu, že i napriek silne rastúcim číslam prípadov sa komplikované priebehy vyžadujúce hospitalizácie zvyšujú len minimálne. nulý mesiac, keď britský minister zdravotníctva Sajid Javid ohlásil neprecedentné uvoľňovanie opatrení. Viskupič na facebooku verejne Javida podporil: „Nasledujme zdravý rozum, nasledujme dobrý príklad aj my. Nepridávajme ľuďom i ekonomike stále ďalšie nezmysluplné obmedzujúce opatrenia.“ Ďalej dodáva: „Británia možno práve ukazuje svetu cestu rozumného spolužitia s Covidom. Nevieme ako britská cesta dopadne, je však potrebné ju pozorne sledovať a v prípade úspechu nasledovať. “

Zmysluplné karanténne opatrenia aj v Izraeli

V letných mesiacoch je pre ekonomiku viacerých krajín dôležité, aby turistický ruch fungoval relatívne normálne, a to aj počas pandémie. Jednou z takých krajín je aj Izrael, ktorý sa naopak od Británie rozhodol sprísniť režim na hraniciach. Izrael zaviedol 24-hodinovú karanténu pre všetkých, ukončenú testom zadarmo. Takýmto spôsobom sa môže vláda uistiť, že maximálne ochránila verejné zdravie ľudí a zároveň drasticky nepoškodí ekonomický vývoj a turistický ruch. Na Slovensku je od pondelka na hraniciach ešte prísnejší režim, kde povinne idú do 14-dňovej karantény už aj ľudia zaočkovaní prvou dávkou. Viskupič porovnal prístup k opatreniam na hranici Izraela s tým naším: „Krajina potrebuje triezve hodnotenie situácie, predvídateľné, jednoduché a pochopiteľné opatrenia. Potrebujeme efektívne vynakladať finančné a personálne zdroje a hlavne rozumne narábať s časom a s náladami občanov.“

Aký dopad budú mať karanténne opatrenia na slovenskú ekonomiku?

Preplácanie PN a OČR ľudí v karanténe, zdecimovaný cestovný ruch, nedostatok personálu v prevádzkach, firmách a úradoch sú príklady negatívneho dopadu karanténnych opatrení, na ktoré Viskupič poukázal. „Títo ľudia v karanténe (a teda na PNke) budú chýbať v ekonomike - firmám, úradom, zdravotníctvu. Preplácanie PN bude štát stáť veľké peniaze. Sú to peniaze, ktoré zdravým ľuďom pre plácajú sedenie doma. O akejkoľvek efektivite použitia verejných zdrojov sa dá len ťažko hovoriť. Aj tieto peniaze mali a mohli radšej skončiť v zdravotníctve. Som presvedčený, že práve tam budú veľmi chýbať,“ okomentoval predseda finančného výboru. Od turistického ruchu počas letných mesiacov je do určitej miery závislá aj slovenská ekonomika. Aj keď turistický ruch netvorí zásadnú časť slovenského HDP, zamestnáva množstvo ľudí a venuje sa mu množstvo malých firiem. Cestovný ruch a gastro priemysel zaknihuje ďalšie straty, keďže Slovensko bude vďaka režimu na hraniciach a neustále meniacim sa opatreniam menej atraktívnou destináciou. Hlavne občania susedných krajín, ktorí letné dovolenky na Slovensku obľubujú, sa môžu rozhodnúť stráviť svoju dovolenku inde. „Dosah aktuálnych pravidiel na už aj tak zdecimovaný domáci cestovný a turistický ruch si netrúfam odhadnúť,“ dodal poslanec.

Zo slov poslanca Viskupiča je zrejmé, že sa aj v rámci koalície nájdu rôzne názory na reštrikcie, ktoré sa vláda na Slovensku rozhodla prijať na samom začiatku letnej sezóny. Dopad na ekonomiku a jej odvetvia, ktoré sú už takmer rok a pol ťažko skúšané koronakrízou, sa dá nateraz iba odhadnúť. Ak budú čísla pozitívnych prípadov vďaka delta variantu neustále stúpať aj na Slovensku, dajú sa očakávať ďalšie sprísnenia. Poslanec Viskupič už ale dlhšie apeluje na to, aby sme sa s Covidom naučili žiť normálne aj za podmienok, že riziko infekcie tu bude stále. 