Zaujímavosti z EURO2020

It’s coming to Rome: zaujímavosti

ano, foto: TASR/AP Futbalový sviatok starého kontinentu trval presne jeden mesiac. Za ten čas zavítal do 11 krajín, v ktorých sa celkovo odohralo 51 zápasov. V nich sa 24 tímov pobilo

o trofej Henryho Delaunaya, ktorá napokon

neputovala „domov“, ale „do Ríma“. Prečítajte

si zaujímavosti európskeho futbalového

šampionátu EURO 2020.

Majstrovstvá Európy 2020 sa pôvodne mali konať minulé leto, no pandémia koronavírusu ich posunula o rok. Názov si však zachovali ako EURO 2020.

„Nespravodlivo rozťahaný“ šampionát

Európska futbalová asociácia prišla s nápadom okoreniť boj o šampióna starého kontinentu rozťahaním konania turnaja po celej Európe. Hostiteľmi sa tak stalo 11 miest v 11 európskych krajinách. To si napokon vyslúžilo veľkú kritiku, keďže jednotlivé tímy mali, čo sa týka nalietaných kilometrov, veľmi rozdielne podmienky prípravy na zápasy. Najviac času strávili vo vzduchu Švajčiari, ktorí nalietali neuveriteľných 15 316 kilometrov a svojich 5 zápasov odohralo v štyroch rôznych krajinách. Na druhej strane, Anglicko odohralo päť so svojich šiestich zápasov doma vo Wembley a cestovať museli len na štvrťfinálový zápas do Ríma, teda vo vzduchu strávili 2 874 km. Vôbec najmenej precestovali Škóti (666 km), ktorí však odohrali len tri zápasy základnej skupiny. Pre zaujímavosť, slovenskí futbalisti, ktorí taktiež skončili na turnaji už po skupinovej fáze, nalietali 7 158 kilometrov.

Zdá sa, že aj tento „nespravodlivo“ rozdelený čas strávený vo vzduchu mohol mať nemalý dopad na výkony jednotlivých tímov. Tie, čo nalietali najviac, mali totiž výrazne sťaženú regeneráciu po zápase i prípravu na ďalší zápas. Skvele to dokumentuje počet nalietaných kilometrov finalistov – Taliani nalietali 3 275 km, Angličania už spomínaných necelých 3 000.

It’s coming to Rome

Nič to však nemení na tom, že podľa odbornej i laickej verejnosti sa do finále dostali dva najlepšie celky. I keď postup Angličanov bol pošpinený diskutabilnou penaltou, ktorú dostali k dispozícii v predĺžení semifinálového zápasu s Dánskom. V každom prípade obaja finalisti, ako Angličania tak Taliani predvádzali na šampionáte najkrajší futbal a miestenku vo finále si zaslúžili. Domáci fanúšikovia mali od družiny Garetha Southgatea veľké očakávania. Verili, že by sa Anglicko pod jeho vedením a na domácom trávniku mohlo dočkať svojho prvého európskeho titulu, čo podčiarkli heslom: „It’s coming home“ (ide to domov). Hoci sa ujali vedenia už v druhej minúte finálového zápasu, keď svoj vôbec prvý gól v reprezentačnom drese zaznamenal obranca Shaw, Anglicko na trofej nesiahlo. V 67. minúte totiž vyrovnával Bonucci, a keďže ďalší gól už nepadol, a to ani v predĺžení, o majstroch Európy rozhodovali penalty. V nich mali pevnejšie nervy Taliani, ktorí sa tak tešia z druhého titulu európskych šampiónov. Naň čakali od roku 1968. Heslo vyvrcholenia turnaja sa tak zmenilo na – „It’s coming to Rome“ (ide to do Ríma).

Penaltový nezdar a anglickí chuligáni

Mimochodom, Angličania v penaltovom rozstrele potvrdili, že táto herná situácia im vôbec nesedí. Na veľkých turnajoch (ME, MS) totiž prehrali rozstrel z bieleho bodu už po siedmykrát z deviatich prípadov (od roku 1990). Na brankára Donnarummu tentokrát nevyzreli traja hráči Marcus Rashford, Jadon Sancho a Bukayo Saka. Všetci traja v zápase striedali, pričom prví dvaja menovaní v samom závere druhej časti predĺženia. Kvôli výberu strelcov zobral tréner Southgate vinu za prehru na seba, no najviac si to aj tak odskákali samotní hráči. Od svojich vlastných fanúšikov museli zniesť nechutné rasistické urážky na sociálnych sieťach, čím sa zaoberá aj anglická polícia.

Pravdou je, že to nebolo jediné previnenie anglických fanúšikov. Tí sa pred zápasmi pri hraní hymien súperov prezentovali pískaním a bučaním a spôsobili tiež chaos pred finále. Ešte pred samotným finálovým zápasom sa na štadión vo Wembley snažili dostať ľudia bez vstupeniek, proti ktorým musela zakročiť polícia. Výtržnosti pokračovali aj po prehratom dueli v londýnskych uliciach. Strety sklamaných fanúšikov s políciou vyústili do zranenia 19 policajtov a 49 zatknutých ľudí. Anglickí futbaloví fanúšikovia znepríjemnili Talianom aj noc pred zápasom, keď odpálili ohňostroj pred tréningovým centrom Tottenhamu, kde talianska reprezentácia spala.

Diskutabilná účasť fanúšikov

Apropo, aj účasť fanúšikov na stretnutiach bola problémovým bodom tohtoročného šampionátu. UEFA vyžadovala od organizátorských miest zabezpečenie účasti aspoň obmedzeného množstva divákov na štadiónoch. V našich zemepisných šírkach, kde môžeme o plných štadiónoch len snívať, asi každého zaskočili pomerne plné hľadiská fanúšikov bez rúšok či iných ochranných prostriedkov. Tak sa napríklad stalo, že väčšina fínskych fanúšikov si domov z Petrohradu priniesla aj nechcený suvenír v podobe koronavírusu. V čase, keď sa Európa pripravuje na ďalšiu vlnu pandémie, je konanie Európskej futbalovej únie pre odborníkov doslova nepochopiteľné. Obmedzenia v súvislosti s koronavírusom majú však aj iný rozmer, ktorý vytvoril neférové podmienky pre jednotlivé tímy. Britská vláda totiž neschválila výnimku z povinnosti 14-dňovej karantény pre fanúšikov prichádzajúcich do krajiny kvôli účasti na zápasoch. To malo za následok, že zápasy vyraďovacej fázy si tak mohli pozrieť priamo na štadióne takmer výlučne ľudia žijúci na ostrovoch, čo bola nemalá výhoda domáceho tímu. Ten tak vo finále hnalo vo Wembley takmer 60 tisíc fanúšikov, pričom tých talianskych bolo na štadióne asi tisíc. Celkovo videlo zápasy priamo na štadiónoch 1 099 278 fanúšikov, čo je priemer 21 554 na zápas.

Slabé penalty

Keď sa vrátime k penaltám, tak tie boli celkovo na tomto šampionáte kopané viac než zle. Rozhodcovia nariadili celkovo 17 pokutových