ZAHRANIČIE
Pre Slovensko podľa neho nie je nič dôležitejšie, ako mať bezpečné a prosperujúce susedstvo s množstvom príležitostí aj pre našich občanov. Počas pracovnej cesty sa štátny tajomník rezortu diplomacie SR stretol aj s velením slovenského kontingentu vo vojenskej operácii EÚ EUFOR Althea. Tlmočil vysoké uznanie za pôsobenie desiatok našich vojakov a vojačiek, ktoré je vyjadrením silného záväzku Slovenska smerom k bezpečnosti
a stabilite Bosny a Hercegoviny, ako aj širšieho regiónu či celej Európy. „Slovenská republika bude v záujme zachovania mieru aj naďalej všestranne podporovať transformačno-integračné úsilie
Bosny a Hercegoviny. Naši priatelia v Sarajeve nám dali jasne najavo, že stoja o členstvo v EÚ. Záleží nám na mierovej budúcnosti a prosperite tejto krajiny, preto ponúkame pomocnú ruku. Navyše, de-
saťtisíce slovenských veriacich nedávno využili 40. výročie Zjavenia Panny Márie v Medžugorí na návštevu tejto balkánskej krajiny, dlhodobo obľúbenej aj medzi Slovákmi,“ uviedol Martin Klus. Slovensko má aj naďalej veľký záujem o udržanie intenzívneho a vyváženého politického dialógu s predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny. V tejto súvislosti MZVEZ SR víta rozhodnutie zriadiť diplomatické zastúpenie Bosny a Hercegoviny v Bratislave a vníma ho ako odraz dlhoročnej kvality dvojstranných vzťahov a snahu ďalej ich prehlbovať.
Litva má problém s nelegálnou migráciou, pomáha aj Slovensko Litva aktuálne čelí výraznému prílevu ilegálnych migrantov, prevažne Iračanov, z Bieloruska. Litovské úrady i EÚ majú podozrenie, že tento nápor je organizovaný a podporovaný režimom v Minsku ako odveta za sankcie, ktoré EÚ v reakcii na politiku bieloruského vedenia uvalila na vybrané fyzické a právnické osoby. red, TASR, foto: TASR/AP
E
urópska únia vyvíja tlak na Irak, aby pomohol zastaviť prílev migrantov do Bieloruska, odkiaľ sa potom nelegálne snažia dostať do Litvy a tým aj na územie EÚ. Vo svojom vyhlásení Brusel uviedol, že hranicu do Litvy - a EÚ - za posledné mesiace ilegálne prekročilo vyše 2 700 migrantov, z ktorých väčšina pochádza z Iraku. Hovorca EÚ uviedol, že veľká časť osôb prichádzajúcich ilegálne do Litvy zrejme ani nespĺňa podmienky pre podanie žiadosti o azyl. Komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vo svojom liste informovala ministrov z členských štátov EÚ, že s irackou vládou rokovala o dôslednejšej kontrole letov do Bieloruska a prijímaní irackých štátnych príslušníkov, ktorí sa buď chcú dobrovoľne do Iraku vrátiť alebo nemajú právo na medzinárodnú ochranu. Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell uviedol, že s irackým ministrom
zahraničných vecí Fuádom Husajnom rokoval o tom, ako riešiť problém, ktorý predstavuje „zvýšený počet irackých občanov ilegálne prichádzajúcich z Bieloruska do Litvy“. Borrell zdôraznil, že „toto je otázka, ktorá znepokojuje nie len jeden členský štát, ale celú EÚ a tá počíta s podporou Iraku“.
rí údajné pašovanie ľudí do Litvy, a zriadil spoločný výbor s EÚ, ktorý má diskutovať o otázkach migrácie. Medzičasom v Litve silnie odpor proti prílevu ilegálnych migrantov. Pred úradom vlády vo Vilniuse sa minulý štvrtok konalo protestné zhromaždenie, ktorého účastníci sa vyslovovali proti dočasnému umiestňovaniu mig-
rantov v migračných centrách v mestách Dievenišks a Rudnikaj. Podľa spravodajského webu Delfi.lt došlo aj k potýčkam demonštrantov s políciou. Demonštranti deklarovali, že sa obávajú o svoju bezpečnosť a apelovali na vedenie krajiny, aby zahraničná politika Litvy bola v súlade so záujmami jej občanov.
Protesty vo Vilniuse Bagdad sa začiatkom tohto mesiaca zaviazal, že prešet-
Irackí migranti v jednom z utečeneckých táborov
Slovenská pomoc Slovensko minulý piatok vypravilo humanitárnu pomoc pre Litvu určenú na zvládnutie narastajúcej nelegálnej migrácie a pandémie. Pomoc v hodnote viac ako 85 000 eur bola vyčlenená zo zásob ministerstva vnútra. Humanitárna pomoc Litve zahŕňala najmä spacie vaky, karimatky, prikrývky, ohrievače, stany, ako aj osvetľovacie súpravy. Zásielka bola doplnená aj o 1 500 kusov hygienických balíčkov od Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR, ktoré budú do Litvy prepravené v polovici augusta 2021. Štátna tajomníčka rezortu diplomacie Ingrid Brocková k vypraveniu humanitárnej pomoci poznamenala, že rozhodnutie o poskytnutí okamžitej pomoci je prirodzeným prejavom solidarity a spolupatričnosti. Zároveň je aj konkrétnym krokom, ktorým Slovensko prispeje k ochrane schengenského priestoru a stabilizácii celého regiónu Pobaltia. „Litva je partnerom Slovenska v európskych aj transatlantických štruktúrach, ktorý v súčasnosti čelí dramatickému prílevu nelegálnych migrantov. Vzniknutú situáciu cielene stimulovanou bieloruským režimom môžeme nazvať hybridnou hrozbou, ktorá sa však netýka len Litvy samotnej, ale má dopad na všetkých členov EÚ, nevynímajúc Slovensko,“ povedala Brocková.
KOMENTÁR
nému Balkánu, priniesť v prvom rade pokrok v európskom integračnom procese,“ vyhlásil M. Klus.
11
Martin KLUS štátny tajomník MZVEZ SR za SaS
ČO NÁS DOSIAĽ NAUČILA PANDÉMIA?
Spomedzi poučení z pandémie COVID-19 Slovensku špeciálne záleží na zachovaní otvorených európskych hraníc. Nedávno som mal možnosť zavítať v rámci pracovnej cesty medzi našich partnerov v Čiernej Hore a Bosne a Hercegovine. Po jarných návštevách Severného Macedónska a Albánska to bolo pokračovanie môjho „turné“ po západnom Balkáne, v rámci ktorého hlasno zdôrazňujem vytrvalú podporu európskej integrácie krajín z tohto regiónu. Na vlastné oči som videl túžbu občanov aj ich politických zástupcov patriť do európskej rodiny a zdieľať nielen hodnoty, ktoré v EÚ máme, ale aj „výhody“ ako možnosť sa kedykoľvek a kdekoľvek v EÚ zamestnať či presťahovať, cezhraničné mobilné „dátovanie“ ako doma, zrušenie hraničných kontrol (mimo obdobia pandémie), študijný program Erasmus+ a podobne. Zároveň som sa presvedčil, že pandémia viaceré z krajín západného Balkánu bohužiaľ tvrdo zasiahla. Som presvedčený o tom, že ako členovia EÚ by sa s bolestivými následkami koronakrízy vysporiadali rýchlejšie a ľahšie. Pretože spolupráca, vzájomná pomoc a solidarita je to, čo nás robí silnejšími. A preto chceme, aby patrili medzi nás. A tu sa už dostávam k poučeniam z pandémie, o ktorých bola pre zmenu reč na júlovom mimoriadnom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) v Slovinsku, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ. Spolu s mojimi kolegami a kolegyňami z európskej 27-mičky sme sa zhodli na tom, že každá minca má dve strany. Na jednej strane sme zistili, kde sú naše limity, no na druhej strane sme vďaka pandémii dostali jedinečnú príležitosť poučiť sa, aby sme mohli v budúcnosti účinnejšie čeliť podobným výzvam. Slovensko je krajinou s významným počtom tzv. cezhraničných pracovníkov, ktorých kríza mimoriadne zasiahla. Preto som v rámci hodnotenia poučení z pandémie hlasno volal po garanciách otvorených hraníc a podľa možnosti spoločných európskych pandemických riešeniach do budúcnosti. Neopomenul som ani to, že musíme ďalej posilňovať jednotný trh, zlepšiť podnikateľské prostredie, ako aj chrániť naše ekonomické záujmy, postavené na voľnom obchode. Preto aj budovanie odolnosti a ekonomická obnova po koronakríze, s dôrazom na tzv. zelenú a digitálnu transformáciu, sú oblasti, ktoré musia byť v centre našej pozornosti. Držme si všetci palce, nech to spolu zvládneme!
