PROGRESÍVNE ZDRAVOTNÍCTVO

Faceli ing je pre mňa najťažšou, ale aj najlákavejšou formou plastickej chirurgie

PROGRESÍVNE ZDRAVOTNÍCTVO

Z vysokého počtu faceli ov, ktoré ročne vykoná, je zhruba tretina sekundárnych. I tento fakt ho viedol k vyvinutiu vlastnej technológie V Li , ktorú si nechal patentovať. Zdôrazňuje, že väčšina plastických chirurgov má vlastný rukopis, s čím súvisia rozdiely, ktoré pri estetických zákrokoch vznikajú. On sám je zvyknutý, že sa na neho obracia čoraz viac klientov, ktorí už majú za sebou operačný zákrok na inom pracovisku. Dokonca je v tomto smere vyhľadávaným odborníkom. No samotných poznávacích znamení nájdeme v jeho prípade podstatne viac. O plastickej chirurgii a estetických zákrokoch, ktorých ročne realizuje tisícku, sme sa porozprávali s MUDr. Tomášom Ventrubom, primárom, plastickým chirurgom so špecializáciou na operácie tváre, zakladateľom súkromnej kliniky V-Clinic v Brne, ktorý pôsobí aj ako odborný asistent na Masarykovej univerzite v Brne.

Autor: Danka Šoporová Foto: archív T. Ventrubu Ako plastický chirurg sa zameriavate hlavne na oblasť tváre. Čím si vás získal tento medicínsky odbor a vaša následná, už dlhoročná špecializácia? Od začiatku štúdia medicíny som vedel, že sa chcem venovať plastickej chirurgii. Fascinovala ma i cievna chirurgia, no rozhodol som sa pre tú plastickú. Najskôr som vykonával prakticky väčšinu štandardných úkonov, predovšetkým rekonštrukciu prsníkov u onkologických pacientok a taktiež mikrochirurgiu. No vždy ma to podvedome ťahalo k úpravám tváre, pretože tú neskryjete do nohavíc alebo pod tričko. Presne z tohto dôvodu je pre mňa faceli ing tou najťažšou, ale zároveň i najlákavejšou formou plastickej chirurgie.

Ako sa rokmi zmenili klienti skrášľovacích kliník? V ostatnom období sa výrazne zlepšila informovanosť o zákrokoch i dostupnosť estetických ošetrení. Stali sa totiž bežnou súčasťou života žien, ale i mužov. Veľmi intenzívne vnímam záujem mladých žien, ktoré sa prídu informovať o alternatívach udržania zdravia pokožky, hydratácie či prevencie vrások. Staršie klientky čím ďalej, tým častejšie uprednostňujú prirodzený vzhľad, neinvazívne či nanajvýš miniinvazívne zákroky, ktoré im výrazne ne(z)menia mimiku a výraz tváre.

Pooperačná starostlivosť má nesmierny význam. Postupom času, hojením dochádza k tomu, že sa tvár „usadí“ a pomaly dostáva do požadovanej formy.

Inovujem teda „v behu“, na skutočných pacientkách, ale vždy po minimálnych častiach, aby som nevybočil z vopred odkonzultovaného výsledku.

Nadviažem na vašu odpoveď. Dnes si aj dvadsaťročné dievčatá nechávajú aplikovať botulotoxín a iné výplňové materiály. Nie je to priskoro? Myslím si, že je to individuálne. Každá tvár je iná a každý doktor, ktorý tento úkon vykoná, by mal vedieť klientku usmerniť, povedať jej vlastný názor. Ak má chirurg pocit, že by s tým mala ešte počkať, treba brať do úvahy jeho argumenty. V praxi nie je núdza o klientky, ktoré za nami prichádzajú v osemnástich rokoch presvedčené, že potrebujú aplikovať botulotoxín. Osobne na tom nevidím nič zlé, avšak len v prípade, že klientka má vrásky skutočne viditeľné a trápia ju – z pracovných či súkromných dôvodov. Vtedy je na mieste pomôcť jej, veď na to tu predsa sme. Využíva sa kyselina hyalurónová, botulotoxín či plazmali ing.

Plastická chirurgia napreduje obrovskou rýchlosťou a neustále prináša novinky. Čo považujete v tomto smere za prevratné vy, z pohľadu odborníka? Čo sa týka operačných techník, prevratné zmeny som akosi nespozoroval. Ale čo je úžasné, používa sa vlastný tuk na vyplnenie vrások a kontúrovanie tela! Používame kvalitnejšie a menej „traumatizujúce“ inštrumenty, novinky pozorujem aj v súvislosti s neinvazívnymi metódami. Máme k dispozícii rôzne prístroje, ktoré dokážu napnúť tvár, zredukovať prebytočný tuk atď. Aj keď si myslím, že chirurgický zákrok je efektívnejší a trvácnejší. Za prevratnú vec možno považovať aplikáciu botulotoxínu do vrások na tvári a takisto kyselinu hyalurónovú – telu vlastnú látku. Ako doplnok faceli u, browli u či blefaroplastiky sú mimoriadne účinné. Najväčšou výzvou ale pre mňa zostávajú zákroky – reoperácie, keď zasahujem už do operovanej oblasti. Výsledok býva menej predvídateľný, ako keď sa operuje prvý raz. To je pochopiteľné. Opravy sú zakaždým ťažšie, pretože už je zmenený „terén“. To značí, že nie je všetko na svojom mieste. Aj preparácia v mäkkých tkanivách býva nesmierne ťažká, keďže podaktoré štruktúry môžu byť, a aj bývajú, na iných miestach.

Ak si vezmeme sled jednotlivých úkonov, predchádza im pochopiteľne konzultácia s klientkou. Čo všetko v rámci nej riešite? Je nevyhnutné vopred si všetko špecifikovať. Vezmime si, že žena príde na konzultáciu s tým, že sa jej páči tvár, a teda zákrok, ktorý videla niekde na fotografii či v televízii. Ide zväčša o faceli , čiže operačné riešenie estetických nedostatkov. Faceli je invazívny zákrok, vykonávajú sa rezy na tvári, nuž a to si klientka veľakrát neuvedomí. V tejto fáze sa preto musíme rozlúčiť. Nie je na to jednoducho nastavená a nechce absolvovať náročnejšiu procedúru, celý proces si predstavovala triviálnejšie. Klientky mávajú pomerne často skreslenú predstavu aj o jazvách. To je rovnako bod, ktorý si musíme špecifikovať. Rozkreslím preto plánovaný zákrok a ozrejmím obdobie rekonvalescencie, počas ktorého gro úspechu ostáva v pacientkiných rukách. Stáva sa mi, že klientku aj odmietnem operovať, pretože ak má klientka celkom iné očakávania, než som schopný a ochotný zrealizovať, je lepšie sa do operácie nepúšťať.

Každý organizmus je špecifický, aj spomínané jazvy sa hoja u každej osoby odlišne. Dokážete s veľkou presnosťou odhadnúť výsledok zákroku? Áno. V plastickej chirurgii sú jasne dané základné typy tváre. Pokiaľ je klientka chudšia, nazývam to fajčiarska tvár. Máva drobnejšie a prepadlejšie vrásky. Výsledok zákroku bude úplne iný než u ženy, ktorá má oblejšiu tvár s podbradkom. Po rokoch praxe pomerne presne odhadnem finálny výsledok. Ten ale v podstatnej miere závisí aj od procesu hojenia a pooperačnej disciplíny pacientky.

Keď je reč o jazvách, existujú nové metódy, vďaka ktorým vieme ich stopy minimalizovať? Podstatnú úlohu zohráva vždy technika operatéra, akou ranky zašíva. Jazvy totiž nesmú byť pod napätím. K výsledku prispieva samozrejme i materiál na šitie. Ja rád používam tkaninové lepidlo, ktoré sa aplikuje do hlbších štruktúr a znižuje ťah na jazvu. V pooperačnom období je nevyhnutné nanášať odborníkom odporúčané masti, krémy a nezanedbávať tlakové masáže, pretože aj tie sa v nemalej miere podieľajú na bezchybnom výsledku.

Predpokladám, že veľmi často navštevujete semináre a školenia v zahraničí. Patríte k špičke, vzdelávanie je nepochybne nevyhnutnou súčasťou vášho napredovania. Je dôležité nezaspať na vavrínoch a zdokonaľovať sa, to máte pravdu. Obzvlášť v tejto profesii, ktorá sa dynamicky rozvíja, a to denne. Naposledy som bol pred mesiacom na stretnutí najlepších plastických chirurgov v Gardone Riviera – Salò v Taliansku, špecializujúcich sa na tvárovú estetiku. Treba vidieť a vedieť, či chirurg postupuje správne, aké máme v odbore novinky, ktoré inovácie sú len v zárodku, no s perspektívou dosiahnuť revolúciu v plastickej chirurgii. Najčastejšie navštevujem trojdňové sympóziá, kde počas každého dňa prebiehajú dve „live“ operácie. Prítomní plastickí chirurgovia predvádzajú ďalším odborníkom novinky, respektíve vlastné, inovatívne metódy vykonávania faceli ingu.

Ktorú krajinu považujete za mekku plastickej chirurgie? Jednoznačne Taliansko. Ak je teda reč o mojej špecializácii – operatívnych úpravách tváre. Práve z tejto krajiny pochádza najviac odborníkov, ktorí moje postupy precíznym prístupom, prácou a znalosťami ovplyvnili najviac. A práve Taliansko je krajinou, kde najčastejšie jazdím na kongresy a workshopy nevyhnutné pre vzdelávanie a vykonávanie mojej praxe. Dlhodobo sledujem prácu niekoľkých doktorov. Ak mi to pracovné povinnosti umožnia, absolvujem ich prednášky. Na internete vyhľadávam rôzne kongresy, workshopy či sympóziá, na ktorých bude daný špecialista prítomný. V Salò na Gardone Riviera organizuje pravidelné sympóziá Dott. Giovanni Botti. Prof. Mario Pelle Ceravollo je tiež človek na správnom mieste, ten sa zúčastňuje stretnutí

MUDr. Tomáš Ventruba

Vedúci lekár, majiteľ a zakladateľ súkromného pracoviska V-Clinic. Patrí k vyhľadávaným plastickým chirurgom so špecializáciou na operácie tváre. V roku 2007 promoval na Lekárskej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Po ukončení štúdia nastúpil na Chirurgickú kliniku MU a FN Brno.

Svoju kvalifikáciu získal na Klinike plastickej a estetickej chirurgie Fakultnej nemocnice U Sv. Anny v Brne. V rokoch 2016-2020 pôsobil na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Fakultnej nemocnice Brno, kde bol členom mamárnej komisie a vykonával rekonštrukcie pŕs u onkologických pacientok a pacientok s BRCA mutáciou.

Od roku 2011 je asistentom na LF MU. Má atestáciu v odbore plastická chirurgia s licenciou Českej lekárskej komory. Pravidelne sa zúčastňuje i prednáša na odborných kongresoch a seminároch.

„Z môjho pohľadu by sa plastický chirurg mal jednoznačne na niečo špecializovať.“

„Ľudia niečo vidia, povedia si, že je to fajn, dajú sa zoperovať, ale vôbec neriešia, kto ich operuje. Bohužiaľ.“

s odborníkmi z celého sveta na rôznych miestach. Na nimi organizovaných eventoch sa snažím nechýbať. V poslednej dobe je to i Andrew Jacono, plastický chirurg z New Yorku, propagátor Deep Plane faceli ingu.

Aké portfólio, respektíve počet zákrokov by ste museli mať za sebou, aby ste mohli pôsobiť v Taliansku na prestížnej klinike? Nemyslím si, že je to o počte operácií. Ročne zrealizujem viac než 900 plastických operácií, z toho približne 260 faceli ov. Mám za to, že v Taliansku by som sa nestratil. Každý chirurg vykonáva faceli určitým spôsobom. Mojím unikátom je, že dokážem urobiť rozsiahlu úpravu iba v lokálnej anestézii. Nehovorím, že som v tomto smere jediný na svete. No viem, že v tak veľkom rozsahu to nerobí takmer nik. Keď som začínal, zákrok mi trval tri až štyri hodiny. Teraz je to hodinka a pol až dve hodiny. Je to z dôvodu, že v dňoch, keď operujem, mám dve až tri klientky s daným typom zákroku, istá rutina v tom preto už bude. Pochopiteľne, netreba zabúdať na fakt, že každá tvár je iná a vyžaduje si individuálny prístup.

Robili ste transplantáciu tváre? Napríklad po požiari, prípadne, ak si ju vynútili fatálne nehody. Transplantáciu tváre som robil zatiaľ len čiastočne. Ale mám za sebou rekonštrukcie, ktoré sme realizovali na rekonštrukčnej chirurgii. Riešili sme posuny po rozsiahlych deformáciách spôsobených zhubnými nádormi a úrazmi. Vtedy sa pristupuje k lalokovým plastikám, pri ktorých sa posúvajú miestne laloky či vzdialené laloky. Zákrok prebieha tak, že sa urobí rotačný lalok – z čela alebo z tváre – a posúva sa do tej oblasti, ktorú potrebujeme prekryť.

Ak vám pri práci napadne niečo nové, ako to realizujete v praxi? Predsa len, klientka nie je figurína, metódu pokusu a omylu si nemôžete dovoliť. V súčasnosti operujem takmer neustále. Takže svojím spôsobom skúšam nové veci pravidelne, no po malých krôčikoch. To testovanie, ak to tak laicky nazveme, prebieha teraz s novými stehmi, ktoré som si nechal urobiť v Taliansku. Chcel som byť spokojnejší, istejší, predtým som totiž používal pletené, nevstrebateľné vlákno. Nechal som si urobiť pletené vlákno spojené s monofilným, ktoré má podstatne lepšiu výdrž. Rovnako skúšam nové techniky rezov a posunov. Inovujem teda „v behu“, na skutočných pacientkách, no výlučne po minimálnych častiach, aby som nevybočil z vopred odkonzultovaného výsledku, s ktorým bude spokojná klientka i ja.

V súčasnosti sa množstvo tvárových procedúr realizuje pomocou prístrojov. Aký typ chirurga ste? Viete sa spoľahnúť len na moderné technológie, alebo ste radšej, keď máte nad zákrokom úplnú kontrolu? Treba si špecifikovať dve základné zložky. Prvá je chirurgická, tou druhou je plasticko-estetická. Vtedy máva operatér k dispozícii nevyhnutné nástroje, akými sú skalpel a nožnice. Za tie roky mám jasno v tom, aké nožnice potrebujem. Rozsahom 18 centimetrov a viem, akú majú mať čepieľku, ako majú byť zahnuté. Používam i rôzne špeciálne háky. Niektoré som si nechal vyrobiť na mieru, iné mi doviezli z Talianska či z Nemecka. Potom sú tu prístroje na zastavenie krvácania, čiže elektrokautery. K dispozícii máme tiež rôzne aparáty na odstraňovanie dymu, vychádzajúceho z elektrokautera. Keď operujem klientov v lokálnej anestézii, vďaka nim nevdychujú tieto výpary. Ďalej existuje dermatologická či dermato-estetická stránka. Pri nej ide hlavne o prístroje. To znamená, že sa aplikuje – dajme tomu – kyselina hyalurónová s plazmou a vykonáva sa plazmoterapia. Sú to miniinvazívne zákroky na tvári, ktoré robí plastický chirurg, prípadne dermatológ. Niektoré jednoduchšie úkony môže prevádzať aj iná odborná osoba. Mám na mysli najmä aplikáciu botulotoxínu, kyseliny hyalurónovej, plazmoterapiu či chemický píling.

tragus – a za uchom do vlasatej časti hlavy. Pri operácii používam tkanivové lepidlo. V Li sa vykonáva v lokálnej anestézii (v kombinácii s analgosedáciou) a trvá zhruba 2 hodiny. Zákrok je možné kombinovať s ďalšími výkonmi, napríklad s lipofillingom tváre, prípadne s operáciou očných viečok. Bezprostredne po zákroku je pacientke nasadený sterilný obväz, ktorý si nechá na hlave. Za 2 dni sa obväz zloží a nasadím jej kompresnú ohlávku, tú odporúčam nosiť po dobu 10 dní. Stehy sú kompletne vstrebateľné, čiže sa nevyťahujú. Po zložení obväzu treba jazvičky dezinfikovať, neskôr je vhodné premasťovať ich a robiť tlakové masáže.

Hoci sa ani zďaleka nepribližujete k dôchodkovému veku, vychovávate si svoju nastupujúcu generáciu plastických chirurgov? Áno, myslím na ďalšie generácie plastických chirurgov a rád ich mentorujem. Počas zákroku mávam pri sebe tím ľudí, najmä sestričiek, ktorého veľkosť sa odvíja od náročnosti zákroku. Vo väčšine prípadov, ak to pojmem vo všeobecnosti, operuje plastický chirurg s inštrumentárkou a cirkulujúcou zdravotnou sestrou. Mávam pri sebe kolegyňu – plastickú chirurgičku so zameraním na faceli ing. Tu by som rád podotkol, že nájdeme veľa pracovísk so zameraním na faceli ing, hoci ide spravidla o minimálne úpravy tvárovej oblasti s krátkou dobou účinku. V zahraničí tomu hovoria „weekend li “. Touto cestou sa neplánujem uberať. Chcem robiť kvalitné zákroky, pričom tie vykonávame šetrne a iba v lokálnej anestézii. Presne tým sa, ako som už spomínal, odlišujeme od konkurencie, dokonca by som povedal, že práve daný typ anestézie pri takýchto úkonoch robí z nášho tímu unikát.

Vašou špecializáciou sú, ako ste už spomínali, zákroky estetickej chirurgie v oblasti tváre. Ktorý z nich považujete za najnáročnejší? Za mňa je to jednoznačne faceli , ktorý je skutočne rozsiahlym úkonom. V minulosti mával až príliš jednoduchú schému: zárez, posunutie tkanív a hotovo. V posledných rokoch je celý postup nepochybne zložitejší, využívajú sa špecifické techniky: miniinvazívne faceli y, rozsiahle, hlboké, SMAS či High-SMAS, Deep Plane. Je ich veľmi veľa. Presne na tento fakt som reagoval a nechal si patentovať vlastný druh faceli u V Li . Ide o modifikovaný vertikálny typ faceli u, ktorý uvoľňuje svalové vrstvy SMAS – platyzma komplexu (čo sú svaly a fascie) – a predovšetkým hlbšie vrstvy svalov zodpovedné za výraz tváre. Vďaka V Li u získa tvár opäť oválny tvar, je spevnená a mladistvo atraktívna. Rezy sú vždy vedené dovnútra do ucha – za výbežok zvaný

„Ak má klientka celkom iné očakávania, než som schopný a ochotný zrealizovať, je rozhodne lepšie sa do operácie ani nepúšťať.“

Ako by ste zhodnotili pomer motivácií klientov k absolvovaniu zákroku – prevažujú zdravotné dôvody, alebo skôr estetické? Jedno i druhé. Pri viečkach je to dokonca 50 na 50 %. Ťažké viečka, rozostrené videnie, častá únava. Aj tieto faktory dokážu znížiť kvalitu života a mnohí ľudia o tom netušia. Pretože sa ich to netýka. Na hornom viečku máme dva tukové vačky, pri dolnom tri, ktoré rovnako spôsobujú padanie viečok a operujeme ich pomerne často. Klientom pomôžeme tým, že ich do určitej miery odstránime,