Patológia

„Ak je vo vzťahu niečo rušivé, ak partnerstvo nefunguje, táto diagnóza je katalyzátorom a dvojica sa rozíde. Naopak, ak bol vzťah funkčný, ešte viac sa zblížia. “

Po dvoch rokoch, keď je pacientka v poriadku, čo sa týka primárneho ochorenia, môže ísť na rekonštrukciu. Čas môže predĺžiť ožarovanie, ak sa pri ňom výrazne poškodí kožné tkanivo.

nefunguje, táto diagnóza je katalyzátorom a dvojica sa rozíde. Naopak, ak bol vzťah funkčný, ešte viac sa zblížia.

Aké sú dôvody žien, ktoré rekonštrukciu odmietnu?

Niektoré ako dôvod uvádzajú obavy z anestézie. Je možné, že niekto reaguje na anestéziu zle, ale osobne to vnímam ako náhradné vysvetlenie, nie pravý dôvod. Staršie pacientky nad tým často mávnu rukou, nepovažujú to za potrebné, vravia, že už to nejako doklepu s jedným prsníkom. Mladým ženám operácia vráti sebavedomie, pocit kompletnosti tela, psychologicky sa uzavrie skúsenosť s onkologickým ochorením. Je to taká pekná bodka na záver.

Akú má životnosť táto operácia? Musí sa opakovať?

Žena je po tomto zákroku sledovaná rovnako ako zdravá klientka po výlučne estetickej operácii. S ohľadom na onkologickú diagnózu chodieva väčšinou raz do roka na preventívne mamografické a sonografické vyšetrenie. Implantáty sú čoraz kvalitnejšie, len výnimočne sa stáva, že sa poškodia mechanicky a je potrebná reoperácia. Takisto sa môže stať, že telo pacientky implantát odmietne ako cudzie teleso, objavia sa zápaly a iné komplikácie. Vtedy sa musí odstrániť a plastický chirurg musí zvažovať iné alternatívy.

Myslia onkochirurgovia už počas odstraňovania nádoru na to, že prsník sa bude rekonštruovať a prispôsobujú tomu operáciu?

Môj operatér bol veľmi osvietený a urobil zákrok tak, aby vo výstrihu nebolo vidno jazvu. Napriek tomu bol vedený rez priečne a odstránili mi aj bradavku. Pri jednej mojej priateľke operatér použil postup, keď jej nechal väčšiu časť kože prsníka, akési vrecko, ktoré jej prišili o telo. Po dvoch rokoch, pri rekonštrukcii ho rozbalili a vyplnili implantátom. Ona má teda prsník so zachovanou bradavkou. Postupov je viac. Je to veľmi individuálne, pri každej pacientke operatér volí tú najvhodnejšiu metódu.

Neuvažovali ste o využití vlastného tukového tkaniva?

Sú rôzne typy rekonštrukcie prsníkov – buď sa pri nich využívajú expandery a silikónové implantáty, alebo sa využije tkanivo získané z podbruška ženy – TRAM lalok (transverse rectus abdominis musculocutaneous flap, lalok z priečneho brušného svalu). V druhom prípade vyzerá výsledok prirodzenejšie, treba však rátať s oblúkovitou jazvou, navyše v oblasti bikín. Keďže ja som bola po liečbe dosť vychudnutá, v mojom prípade operatér siahol po prvej možnosti.

Čo v prípade, keď telo ženy implantát odmietne?

V tom prípade sa použije spomínaný brušný lalok. Stalo sa to jednej mojej priateľke. Jej telo zle reagovalo na implantát, mala opakované zápaly. Operácia pomocou druhej metódy vyriešila jej problém.

Vo vašom prípade radikálnej mastektómie museli kožu najskôr na silikónový implantát pripraviť…

Áno, keďže kože bolo po operácii málo, museli mi vložiť pod kožu expander, ktorý postupne napĺňali fyziologickým roztokom. V tomto prípade je určujúci vek pacientky, aby bola zachovaná pružnosť pokožky. Keď mi lekár povedal, že mi vložia expander, ktorý budú dofukovať, predstavila som si, že budem mať pod pazuchou ventil ako na plávacom kolese… Roztok sa však aplikuje ihlou do otvoru expanderu, ktorý je celý pod kožou.

Bol zákrok, pri ktorom vám implantovali expander, bolestivý?

Tri dni po operácii som sa cítila tak, akoby ma Messi kopol do brucha. Svalovicu som mala všade. Nevedela som si ani sama sadnúť, museli mi pomáhať. Po zahojení som sa však nemusela vôbec obmedzovať, mohla som aj športovať. Počas ďalších návštev u lekára mi dopĺňali fyziologický roztok, kým sa prsník nenaplnil do požadovanej kapacity.

Veľkosť prsníka ste si určili vy alebo lekár?

Lekár, podľa mojej telesnej konštitúcie. Po rekonštrukcii odstráneného prsníka je však viditeľná asymetria s druhým, zdravým prsníkom. Jeden je prirodzený a druhý ako na bábike Barbie. Preto som sa rozhodla aj pre úpravu zdravého prsníka, čo sa udialo pri druhej operácii, keď mi zároveň vymenili expander za silikón.

Čo všetko vám urobili na zdravom prsníku?

Tiež mi vložili implantát, ktorý skorigoval disproporciu a pri treťom zákroku mi plastický chirurg zdvihol bradavku.

Aký bol potom váš pohľad do zrkadla, aký bol váš návrat k ženskosti?

Mala som pocit, že som opäť kompletná žena. Hoci bez podprsenky to vyzerá stále trochu asymetricky, podstatné je, že mám dva prsníky. Na modelovanie bradavky, ktorá sa dá tiež vytvoriť lalokmi na koži, sa mi už nežiadalo ísť.

Aj dvorec sa dá rekonštruovať, použitím pigmentovaného kožného transplantátu pacientky alebo dotetovaním. Vy ste to vyriešili inak.

Vyriešila som to tak, že som si dala cez prsník urobiť veľké tetovanie, aby som prekryla jazvu, chýbajúci dvorec a bradavku. Tetovanie tak očarilo jednu rádiologičku na mamografii, že ma požiadala, či si môže môj prsník odfotiť, aby inšpirovala iné ženy, ako sa to dá urobiť.

Aké bolo vrátiť sa po tejto skúsenosti a s novými prsiami k naturizmu, ktorý vyznávate?

Počas liečby, keď som nemohla chodiť na slnko, som nuda pláž vynechala. Po rekonštrukcii som si chránila prsia podprsenkou, pretože jazvy nemohli ísť na slnko. Bolo to komické, lebo som mala nie spodný, ale vrchný diel plaviek. Bola som jednoznačne najnápadnejšia, ale

„Mladým ženám operácia vráti sebavedomie, pocit kompletnosti tela, psychologicky sa uzavrie skúsenosť s onkologickým ochorením.“

„Možno aj vďaka mojej profesionálnej skúsenosti s médiami sa nám podarilo vybudovať imidž organizácie, v ktorej nie sú zúfalé pacientky hľadajúce pomoc, ale veselé a krásne ženy, ktoré pomoc vedia dávať.“

komunita, v ktorej sa pohybujem, to akceptovala. Po zahojení som sa vrátila k naturizmu so všetkým, čo k tomu patrí. Nebolo to také jednoduché, musela som svoj nový výzor a jeho odhalenie spracovať, ale bola to výzva. Veľmi sa teším, že obáv z vyzliekania na verejnosti sa zbavili aj moje priateľky z nášho občianskeho združenia Amazonky. Je nás viac, každá má iný zákrok a jedna dokonca chodí na nudu bez prsníka. Je to veľmi oslobodzujúce, je to návrat k normálnosti.

Pred desiatimi rokmi ste boli nesprávne, respektíve neskoro diagnostikovaná, avšak nie z vlastnej viny, preto bol zákrok taký radikálny. Čo by ste s dnešnými skúsenosťami urobili inak?

Urobila som všetko, čo pacient urobiť má. Našla som si hrčku a išla som za odborníkom. Isteže, chcela som počuť dobrú správu. Keď mi povedali, že to je tuková hrčka a nemám sa znepokojovať, tešila som sa. Veď to som chcela počuť. Preto som sa nedožadovala ďalších vyšetrení. Žiaľ, neposlali ma ani na mamografiu. Až keď sa nádor začal zväčšovať, spozornela aj moja gynekologička a veci sa konečne pohli. Moje kamarátky, ktorým sa stalo niečo podobné, počúvali svoju intuíciu, ktorá im hovorila, že to nie je v poriadku. Išli na iné pracovisko alebo trvali na tom, aby boli dôkladne dovyšetrené. Ja som to neurobila, ale nevnímam to tak, že to bola moja chyba.

Ako si vymieňate v rámci združenia Amazonky informácie, aj o rekonštrukčných operáciách?

Na Facebooku máme uzatvorenú skupinu a poradňu. Tu si vymieňame konkrétne skúsenosti s plastickými chirurgmi a spôsoby zákrokov. Keď sa stretneme na nejakej našej akcii, na toaletách s hrdosťou ukazujeme adeptke na operáciu naše prsníky. To by ste mali vidieť… Ženy sú pozitívne šokované, aký výsledok sa dá dosiahnuť a ich rozhodnutie pre operáciu to len podporí.

Združenie Amazonky, ktorého ste predsedníčkou, vzniklo pred deviatimi rokmi. Čo všetko robíte pre svoje členky?

Svojim členkám, ktorých je približne 350, poskytujeme celý balík služieb. Spolupracujeme s dvomi psychologičkami, poskytujeme sociálno-právne služby – pomáhame pri