4. Registrácia a príprava vzorky

Neúspechy sú súčasťou života, ale nemusíme sa nimi len posúvať, nie je v tom náš životný zmysel. Niečím sa môžeme aj zabávať.

aj zabávať, to je lepšia definícia života, nájsť si niečo, čo máte radi, čo vás napĺňa.

Ako ste to našli? Vždy ste chceli byť herečkou? Vždy som to brala tak, že uvidíme, čo bude. Od mladosti som bola pripravená robiť hocičo, nebola som fixovaná na niečo konkrétne. Od ôsmich rokov som chodila do rozhlasu, bol to pre mňa záujmový krúžok. Prihlásila som sa na herectvo, ale viac-menej som bola vnútorne zmierená s tým, že tam brali málo ľudí a ja nie som ani z hereckej ani umeleckej rodiny. Aj rodičia mi hovorili, nerátaj s tým, tak som s tým nerátala a dala si prihlášku aj na inú školu.

Čo bola tá druhá škola? Druhú som mala filozofickú – taliančinu a nemčinu.

Venujete sa jazykom? Nemecky som vedela dobre, aj som hrala v nemčine, v taliančine nie, ale veľmi sa mi ten jazyk páči. Keď som mala 29, tak som sa začala učiť po anglicky a stále sa učím. Máte nejaký hendikep, ktorý ste v mladosti brali fatálne a dnes ho beriete ako prednosť? Okrem krátkozrakosti, ktorá sa vyriešila operáciu, o ničom neviem. Kým som bola mladá, tak som nikdy nerozmýšľala nad tým, či mám nejaký hendikep. Až keď som nastúpila na vysokú školu na herectvo, zrazu mi všetci začali hovoriť, v čom všetkom som nedostatočná. Napríklad, že neviem chodiť poriadne po javisku, lebo som nebola zvyknutá na javisko. Chvíľu som tú kritiku počúvala a potom som vyhrala konkurz do SND na postavu Cecil v Nebezpečných vzťahoch s režisérom Strniskom, tak som sa odpútala od školy a išla si zase svoje. Herec si musí vytvoriť sám seba a nesmie myslieť na svoje hendikepy, naopak, musí na všetky zabudnúť a byť sám sebou za každých okolností. Každý iste máme nejaké nedostatky, ale kým nás na to niekto neupozorní, tak sú pre nás skryté.

V národnom ste boli šestnásť rokov. Prečo ste z neho odišli? Lebo som sa tam necítila dobre, nevidela som tam svoje miesto v budúcnosti. A mala som tam konflikt pre novostavbu SND. Všetci boli za presťahovanie, ja jediná z celého hereckého súboru som bola proti.

Nikdy ste to neoľutovali? Oľutovala, ale ja som nemala na výber, či odídem, alebo nie. No keby som neodišla, tak by som tam teraz bola nešťastná, desiata v rade by som tam sedela a smutne pozerala na všetkých, ktorí hrajú. Myslím si, že by som ďalej neobstála medzi tými ľuďmi, ktorí tam sú. Bola som vtedy rozhodnutá, že nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať a pod týmto heslom, keď nemôžem byť dobrá a keď nemôžem robiť svoju prácu, tak musím začať robiť niečo iné.

V čom sa ľudia vo vás najviac mýlia? Moja sestra mi hovorí, že pôsobím na ľudí odmerane.

A nie ste odmeraná? Nie, vôbec, skôr som plachá, opatrná, lebo v našej brandži sa ťažko nadväzujú priateľstvá. Ale myslím si, že som menej odporná ako kedysi, že vekom som začala byť trochu príjemnejšia.

Máte nejaký nesplnený sen, na ktorý zatiaľ nebol čas, peniaze… Nie, lebo ja si plním všetky moje sny.

Čo ste si naposledy splnili? Ja si plním sen aj týmto filmom. Vždy som chcela robiť niečo podľa seba a toto je vlastne už tretí veľký projekt. Prvý bol film Pani dokonalá, potom 40-dielny seriál Som mama. Plní sa mi sen, že môžem prenášať svoju tvorivosť do celkového diela, nielen naplniť svoju hereckú časť. To je pracovne splnený sen. Mám dve deti, čo som vždy chcela mať, rodinu perfektnú, mám dosť času

pre seba, nie som zamestnaná, mám len malý úväzok v ZUŠ-ke, kde som založila odbor herectva.

Keby ste vyhrali milióny a mali možnosť robiť bez finančných obmedzení, čo by ste robili? Mňa nebaví robiť bez finančných obmedzení, to je veľmi nevďačné. V našej práci musíte mať oponentov, ktorí vás aj vytrápia, aj finančné obmedzenia, to všetko vytvorí tlak, aby mal projekt hlavu a pätu a bol konkurencieschopný. Takže keby som mala milióny, tak založím charitatívnu organizáciu a budem pomáhať ľuďom, určite by som to neminula na prácu.

Keby ste mali možnosť spýtať sa niečo vševedúceho šamana, akú otázku mu položíte? To je moja obľúbená časť Simpsonovcov, ako Homer išiel za guruom a mal možnosť položiť len tri otázky. A Homer sa spýtal: Vy ste guru? Fakt? To ako vážne? Váš čas vypršal! Tak ja si takto predstavujem, že by som sa podobne spýtala.

Na čo sa najbližšie tešíte? Teším sa na život, na každý deň sa teším. Som človek, ktorý ráno vstane a už sa teší. Fakt, to nepreháňam, úplne všetko, čo teraz robím, ma baví, baví ma záhrada, kamaráti, koncerty. Teším sa, že žijem. Aj napriek dvojročnej pandémii. Najväčšia depka môjho života bola teraz táto Ukrajina, úplne ma to paralyzovalo, nedokázala som myslieť na nič iné, len na tú strašnú situáciu. Ale teraz je to presný opak, ráno vstanem a hneď sa teším a dúfam, že tých ľudí, ktorí ráno vstanú a budú sa tešiť, bude čoraz viac a povedia životu áno.