Držíte v rukách špeciálne vydanie spravodaja Antifašistickej Akcie Bratislava /AAB/. Po vražde študenta vznikla obrovská mediálna bublina. Väčšina reportáži a komentárov bola poznamenaná nepresnosťami, povrchnosťami a púhymi dohadmi autorov o tomto závažnom probléme, ktorý netrápi Bratislavu dva týždne, ale vyše desaťročie. Väčšina novinárov (ale aj policajtov) ešte stále nedokáže rozlíšiť sharperov od neonacistov, antifašisticky zmýšľajúcich ľudí nazýva „ľavicovými extrémistami“. V novinách sa objavila absolútne nepotvrdená informácia, že antifašisti majú internetovú stránku www.antifa.sk, policajný expert pre týždenník povedal, že „v Bratislave existuje ľavicová extrémistická organizácia AABA“. Navyše, ako sa logicky dalo predpokladať, po krátkodobom záujme médií a ľudí zo šoubiznisu sa všetko vracia do starých koľají. Cítime preto potrebu sa k situácii vyjadriť. Ďalšie informácie získate na stránke www.blava.antifa.net, prípadne píšte na adresu bacityafa@yahoo.com.
NEONACISTI DOBODALI ŠTUDENTA NA SMRŤ ! Zatiaľ, čo niektoré médiá pozývajú fašistu Mariána Kotlebu zo Slovenskej pospolitosti do svojich relácií a dávajú mu priestor vyjadrovať sa, jeho prívrženci vo väčších skupinách ozbrojení zbabelo napádajú mladých ľudí. Takto pred niekoľkými týždňami v trojici napadli bezbranného muža z dôvodu, že bol Róm. Počas poslednej októbrovej noci prepadla skupina neonacistických skinheadov mladých punkerov, pričom jedného z nich šesť krát bodli nožom do oblasti chrbta! Dá sa hovoriť o šťastí, že mladík prežil bez vážnejších následkov. Iba niekoľko dní na to však neonacisti podobný scenár zopakovali. Tentokrát sa to skončilo smrťou. Podľa našich informácii´ neonacistickí násilníci prepadli a nožom bodli v priebehu niekoľkých dní až šesť ľudí. V piatok, 4. novembra na Tyršovom nábreží pri pohostinstve Corgoň prepadli neonacistickí skinheadi siedmych mladých ľudí, ktorí sa „previnili“ tým, že mali dlhšie vlasy. Iba 21- ročného mladíka zo Žiliny, ktorý v Bratislave študoval, bodli sedem krát do tela. Následkom poranení pri prevoze do nemocnice v sanitke podľahol. Násilníci sa tak dopustili neobyčajne krutej vraždy! Ďalší dvaja z napadnutých boli v horšom zdravotnom stave, utrpeli kopance do hlavy aj bodné zranenia.
Majú sa občania spoliehať na políciu? Polícia začala rozsiahlejšie pátranie po vrahoch mladého študenta. Kukláči vrthli na štadión Slovanu na Tehelné pole, aj do niekoľkých krčiem kde chodievajú neonacisti. Desiatich z Tehelného pola, ktorí mali pri sebe nože a boxery predviedli na policajné stanice, po výsluchoch ich prepustili. Polícia sa snaží svoju neschopnosť skryť za niekoľko akcií zameraných proti fašistickej Pospolitosti a po vražde študenta za zásah kukláčov na Tehelnom poli. Snažia sa dokázať, že vec majú pod kontrolou. Pravda je však taká, že podobné útoky sa dejú častejšie a organizovaní neonacistickí útočníci a vrahovia stále behajú na slobode a v násilnostiach pokračujú. Ani dva týždne po vražde mladého Daniela neboli schopní príslušníci policajného zboru vypátrať jeho vrahov! Lepšie povedané, neboli schopní im to dokázať. Každému je pritom jasné, že časom sa zmenšuje šanca na
odsúdenie páchateľov tohoto ohavného zločinu. Stovky neonacistických útokov a niekoľko vrážd. Koľko z útočníkov a vrahov sedí vo väzení? Koľko je ich trestne stíhaných za organizované kriminálne činy? Podľa našich informácií bolo podaných viacero trestných oznámení za ublíženie na zdraví na konkrétnych neonacistov. Odsúdení však neboli. Ako sa potom môže človek spoliehať na políciu, keď ho nedokáže ochrániť? Minister vnútra a policajný hovorca ubezpečujú občanov, že ich „boj proti pravicovým extrémistom“ je účinný. Nie je to pravda. Čo napríklad vyriešil zásah proti Slovenskej pospolitosti v Modre? Policajti na oko ukázali, že majú fašistov pod kontrolou. Ale načo bola celá táto fraška dobrá, keď napokon nebol nikto z vedenia fašistickej Pospolitosti obvinený a iba niekoľko týždňov na to dostali povolenie demonštrovať v Bratislave? Minister vnútra Vladimír Palko po tejto tragickej , udalosti odvolal dvoch policajných riaditel ov , okresného z Petržalky Štefana Božíka a riaditel a , odboru poriadkovej polície Okresného riaditelstva PZ v Trnave Milana Kirscha. Doslova tak využil situáciu, aby sa zbavil vo svojom rezorte ľudí, s ktorými, ako sám povedal, už dlhšiu dobu nebol spokojný. Ako uviedol: „Dôvod odvolania oboch funkcionárov bol aj ten, že idem proti alibizmu.“ Zodpovednosť by mal niesť predovšetkým minister. Ako ste mohli v spravodajstvách televízií, na internete, aj v dennej tlači počuť výpoveď bývalého neonacistického skinheada, spravili aj desať útokov za večer a polícia si ich pritom vôbec nevšímala. Ďalej tvrdí, že medzi nimi boli aj policajti. Kotleba a Kopúnek z Pospolitosti tvrdia, že medzi políciou a armádou majú svojich ľudí, ktorí ich dopredu informujú o chystaných akciách polície. Potvrdzuje to iba skutočnosť, že samotná polícia je plná pravicových radikálov.
Nejde o prvú vraždu neonacistov! Útoky neonacistov na ľudí inej farby pleti, národnosti, bezdomovcov, či alternatívnu mládež sa uskutočňovali od nepamäti. Organizovali rôzne útoky pravidelne. Išlo im o to kopnúť si, udrieť alebo dokonca pichnúť nožom do človeka. Útoky sa niekedy skončili smrťou. V roku 2000 zabili mladí násilníci matku Anastáziu Balážovú v Žiline. Vtrhli do bytu a mlátili ženu aj deti bassebalovými pálkami. Dôvodom bola skutočnosť, že išlo o rómsku rodinu. Pani Balážová zraneniam podľahla, muž tak prišiel o svoju manželku a deti o matku. Vyše desať rokov ubehlo od smrti mladého Mária Gorala zo Žiaru nad Hronom. Neonacisti nabehli do rómskej oblasti a chceli útočiť na Rómov. Mladý Mário nestihol utiecť domov, chytili ho a zmlátili tyčami. Pri tomto čine sa útočníci nezastavili. Poliali ho benzínom a zapálili. Na následky zranení a popálenín zomrel mladý človek, ktorý mal, rovnako ako Daniel, celý život pred sebou. Nejde teda o prvú vraždu neonacistov na Slovensku! Podľa odhadov sa jedná o siedmu oficiálnu (!) obeť intolerantných primitívnych násilníkov.
Musel zomrieť človek, aby sa ľudia prebrali Ľudia by sa mali zamyslieť a neodsúdiť iba vraždu študenta, ale aj existenciu fašistov v našom meste vôbec. Táto vražda je príkladom toho, kam až môže zájsť neschopnosť polície, apatia ľudí voči xenofóbnym útokom (či už slovným alebo fyzickým) a tolerancie netolerantej fašistickej ideológie. K smrti študenta nemuselo prísť, keby sa k problému pristupovalo serióznejšie. Zo strany kompetentných orgánov, obyvateľov mesta aj médií. Denník Nový Čas čas po vražde začal písať na svoje strany heslá ako Stop rasizmu!, Nedajme neonacistom šancu! a podobne. Odštartoval „veľkú kampaň proti rasizmu a násiliu“. Trvala dva týždne a silné heslá zo strán zmizli. Zorganizoval sa pochod a koncert proti neonacizmu, kde sa odprezentovalo množstvo hercov, spevákov a ďalších „známych“ ľudí. Skoro to vyzerá tak, že doteraz tu rasizmus a fašisitické násilie neexistovalo. Nestačilo množstvo dobitých a pobodaných ľudí, musel zomrieť človek, aby sa veci pohli. Aj to však len dočasne. Pokiaľ sa tento problém nebude razantne riešiť, budú musieť zomrieť ďalší.
BRATISLAVSKÝ ŽUPAN ĽUBO ROMAN VIDÍ VRAŽDU DANIELA TUPÉHO INAK
Bratislavský župan Ľubo Roman by mal vážiť svoje slová a najprv si premyslieť, čo povie. Na zasadnutí zastupiteľstva bratislavskej župy hovoril o vražde študenta Daniela Tupého v súvislosti s drogami: „Problémy na tomto nábreží trvajú štyri roky. Predávajú sa tu drogy a všetci o tom vieme. Problém vznikol práve v bufete, kde sa predávajú.“ Keď mu istá poslankyňa oponovala, Roman dodal, že to „vidí trošku inak. Aj tá
druhá skupina má niečo za sebou.“ Rodinkár a župan je známy aj tým, že z nábrežia chce spraviť miesto pre zbohatlíkov. Jeho rodine tu patrí hostinec Leberfinger aj reštaurácia Au Café. Roman zrejme videl šancu v tejto súvislosti zbaviť sa drog z okolia rodinných podnikov a zvýšiť im prestíž. Ako bratislavský župan na tento problém mohol poukázať skôr a hlavne iným spôsobom. Spájať vraždu
nevinnej obete neonacistických útočníkov pre svoje dlhšie vlasy s drogami, je minimálne zarážajúce. Roman to zrejme aj neskôr pochopil a preto sa so sumou stotisíc korún pridal k médiám, ktoré vypísali odmenu za dolapenie vrahov. Tiež by mohol oznámiť, čo myslel tou „druhou skupinou, ktorá má tiež niečo za sebou“. Podľa dostupných informácii, ´ Daniel sa nehlásil k žiadnej skupine obyvateľstva, či subkultúre.
ŠPECIÁLNE VYDANIE ANTIFAŠISTICKEJ AKCIE BRATISLAVA [AAB]
SNS SA DIŠTANCUJE OD KRAJNEJ PRAVICE?
NEONACISTI NAPÁDALI ŽENY, STARŠÍCH MUŽOV A TRINÁSŤROČNÉ DIEVČA! Séria neonacistických útokov pokračuje aj po vražde Daniela. Skupina dvadsiatich nazi - skinheadov vyprovoka bitkubitku v Piešťanoch a mlátila aj ženyaja starších mužov. Vo vlakuVo sa neonacisti snažili napadnúť vyprovokovala v Piešťanoch a mlátila ženy a starších mužov. vlaku sa neonacisti snažili stredoškolákov. V Bratislave zbilištyria staršieho z ktorých polícia zatkla a našla u nich nože napadnúť stredoškolákov. V štyria Bratislave zbilimuža, staršieho muža, dvoch z ktorých dvoch polícia zatkla a našla u anich plynovú V Kežmarku neplnoletí nacistickí pálkami, boxermi a nože apištol. plynovú pištol. V Kežmarku neplnoletí násilníci nacistickíozbrojení násilníci bassebalovými ozbrojení bassebalovými pálkami, slzotvorným plynom napadli iba trinásťročné dievča arómske v rómskej oblasti výtržnosti. Zostaneš boxermi a slzotvorným plynom napadli ibarómske trinásťročné dievča a robili v rómskej oblasti robili naďalej ľahostajný fašistickému násiliu? výtržnosti. Zostanešvoči naďalej ľahostajný voči fašistickému násiliu?
Pravdepodobne najznámejší slovenský nacionalista a šovinista Ján Slota, známy svojimi nemiestnymi a primitívnymi výrokmi, ktorý je tiež považovaný za hanbu slovenskej politickej scény, podal podnet na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – národnej strany na generálnu prokuratúru. Podať žiadosť na rozpustenie strany, o čo už v júli žiadalo združenie ĽPR a neskôr aj samotný generálny prokurátor Dobroslav Trnka na najvyššom súde, sa nedá nazvať ničím iným ako smiešnym populizmom. Na adresu Pospolitosti sme mohli počuť z jeho úst výroky typu: "Sú to všetko pomýlení, psychicky narušení mladí ľudia, ktorí si liečia svoje komplexy... Mali ich tam pochytať, riadne ich vypráskať, vyzliecť ich z tých uniforiem a poslať niekde k lopate, aby trošku zmúdreli". Slota sa pred blížiacimi voľbami snaží vystupovať ako "uvedomelý národniar" a získať hlasy pre svoju stranu. Národniari z SNS zrejme cítia, že strácajú mladých nac(ional)istov. Mládež SNS bola doteraz známa tým, že sa skladala aj z mladých neonacistov. Môžeme si napríklad spomenúť na krajskú predsedníčku mládeže SNS v Košiciach - Zuzanu P., ktorú si vtedajšia predsedníčka Anna Malíková horlivo zastávala s tvrdením, že nie je fašistka. Stíhaná bola za trestný ˇcin ľ podpory hnutí smerujúcich k potlácaniu práv a ˇ ludských slobôd. Až keď sa v novinách objavili fotografie, ktoré ju jasne usvedčili z inklinácie k nemeckému nacizmu, bola vylúčená z mládeže SNS. Pred niekoľkými rokmi bol pri razii na neonacistickom koncerte v Papradne u neonacistu nájdený členský preukaz SNS a rok na to železničná polícia našla preukaz SNS u ďalšieho neonacistu. Takisto máme informácie, že pred poslednými voľbami lepila propagačné letáky SNS v meste Bratislavy aj skupina mladých neonacistických skinheadov. V dnešnej dobe nazi - skinheadi inklinujú skôr k Slovenskej pospolitosti, ktorá sa skladá priamo z fašistov a ktorá vo viacerých prejavoch mala ostrejšie narážky voči SNS. Je to dôvod, prečo Slota sa až teraz „dištancoval od krajnej pravice“.
Presne týždeň po tom, čo nazi-skíni zavraždili v Bratislave študenta siedmymi bodnými ranami, vyčínali v Piešťanoch. Podgurážení alkoholom v dvadsať člennej bande robili v bare výtržnosti. Po tom, čo vyprovokovali bitku, napadli ľudí kameňmi, horiacimi košmi a údajne aj nožmi. Pri útoku pritom vôbec nebrali do úvahy pohlavie, či vek ľudí z baru. Mlátili jak ženy, tak starších mužov. Jednému mladému mužovi dokonca hodili do hlavy tehlu. Štyria ľudia museli byť ošetrení. Vyšetrovateľ obvinil devätnástich výtržníkov, z ktorých niektorí boli ešte neplnoletí. Hrozí im trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Uvidíme, či budú napokon odsúdení, alebo to opäť skončí fraškou, prípadne podmienkou. Pozitívne je, že ošetrení museli byť aj traja nazi-skíni. Aj tu sa ukázala ich primitívnosť. Keď jednému z nich zazvonil mobilný telefón, predstavil sa menom zosnulého Daniela Tupého. Je to teda istou výstrahou pre tých, ktorí , tvrdili, že vražda neonacistov aspoň na chvílu zastaví a vrahovia budú musieť žiť výčitkami do konca života. Opak je pravdou. Zatiaľ, čo niektorí ľudia, či už na protestnom zhromaždení proti neonacistom na Hodžovom nám., alebo v rôznych televíznych debatách sa vyjadrovali vo frázach, že „proti zlu – neonacizmu sa dá bojovať jedine dobrom“, neonacistickí násilníci a vrahovia sa na tom iba zabávali. V záplave hysterických článkov, keď si novinári zrazu uvedomili, že je tu aj
takýto problém, neonacisti sa posmelili na ďalšie útoky. Pri tom sa predbiehajú v tvrdeniach, koho nožík bodol viacej ľudí. Deň po incidente vyčínali aj vo vlaku na trase zo Žiliny do Bratislavy. Snažili sa napadnúť niekoľko stredoškolákov. Dôvodom bola opäť iba skutočnosť, že jeden z nich mal dlhšie vlasy. Študentov zachránil fakt, že si stihli zamknúť dvere. Náckovia sa ich snažili vykopnúť a sprievodca, ktorí incident videl, ani len nezavolal políciu (je to jeho povinnosťou!). Železničná polícia vyhodila z vlaku výtržníkov výtžníkov až na stanici v Trnave, no podľa svedkov sa len prizerala, ako ďalej na študentov pokrikovali, že ich zabijú. Niekoľko dní na to v Kežmarku skupina štyroch sedemnásťročných rasistov v kuklách s bassebalovými palicami napadla iba trinásťročné dievča. Do očí jej nastriekali slzotvorný plyn, ťahali ju za vlasy a kopli do nohy. Den ˇ pred týmto zbabelým a zvrhlým útokom rozbili okná na dvoch rómskych bytoch. Údajne to nebol prvý incident mladých násilníkov. Dlhšiu dobu (podľa policajnej hovorkyne minimálne počas celého mesiaca november) behali po meste v kuklách ozbrojení pálkami a boxermi a snažili sa napádať Rómov. Políciou boli zadržaní a momentálne sa rozhoduje o ich vzatí do väzby. Tak, ako v iných prípadoch, aj títo výrastkovia sú stíhaní na slobode.
DEMONŠTRÁCIA POSPOLITOSTI SA ZMENILA NA DEMONŠTRÁCIU PROTI FAŠIZMU 17. novembra, v deň boja za slobodu a demokraciu chceli fašisti zo Slovenskej pospolitosti demonštrovať v Bratislave na Hodžovom námestí o 13 - tej hodine. Akciu mali prvotne povolenú, nakoniec sa však mestská samospráva rozhodla demonštráciu zrušiť. Polícia pred akciou zatkla dve fašistky z Pospolitosti a pobočníka vodcu, údajne chceli na námestí zatknúť aj samotného Kotlebu. Ten tvrdil, že akcia sa uskutoční aj napriek zákazu, napokon sa však nikto z Pospolitosti neukázal. O 13 - tej sa, na námestie dostavili antifašisti s transparentami „Dost bolo fašizmu i komunizmu“, „Antifašizmus , zodpovednost nás všetkých“ a plagátom s fotografiami obetí neonacistov s nápisom „Už nikdy viac“, väčšina sa
kryla šatkami pred fotografmi. Antifašisticky zmýšľajúcich ľudí bolo na pokojnom zhromaždení asi stopäťdesiat, väčšinu z nich polícia legitimovala a zapísala si ich osobné údaje. V istom denníku sa objavila informácia, že „niektorí demonštranti pripomínali ľavicových extrémistov“. Autor tejto duchaplnej vety by sa mal zamyslieť nad svojou povrchnosťou a mohol by skúsiť opísať, ako taký „ľavicový extrémista“ vyzerá. Na námestí boli ľudia, ktorí prišli vyjadriť svoj negatívny postoj voči netolerantnej, rasistickej a šovinistickej Slovenskej pospolitosti. Pôvodná demonštrácia Pospolitosti sa tak napokon zmenila na demonštráciou proti fašizmu.
NEONACISTI ZABÍJALI AJ V PETROHRADE
Na nemeckých indymedia sa objavila správa, že v Petrohrade boli napadnutí dvaja mladí antifašisti skupinou 8 – 12 noenacistov. Scénar Scenár podobný ako v Bratislave. Napadli ich nožmi. Jeden z nich zomrel na mieste, druhý leží s vážnymi zraneniami v nemocnici. Antifašisti sa 13. novembra vracali z akcie Food Foot not bombs, keď ich napadli. Jeden bol údajne bassgitaristom v skupine Potom budet pozdno (Potom bude neskoro), druhý - ktorý útok neprežil, bol gitaristom Sandinista! a Distress. Nejedná sa o prvú vraždu neonacistov v Rusku ani v samotnom Petrohrade. Pred týždňom v Moskve napadli mladého antifašistu bassebalovou pálkou a takmer zabili. Prežil s vážnymi zraneniami. V poslednej dobe sa neonacisti v tejto krajine rozmáhajú. 7. novembera ich v Moskve pochodovalo podľa odhadov až 3000.
Policajti sa snžili legitimovať všetkých antifašistov
www.blava.antifa.net / bacityafa@yahoo.com
FÜHRER, DUCE, VODCA Marián Kotleba, ktorý sa necháva svojimi fašistickými prisluhovačmi oslovovať „vodca“ sa doslova snaží kopírovať politiku totalitárov, ako bol Benito Mussolini, či Adolf Hitler. Talianské fašistické bojové zväzky „čiernych košieľ“ a nemecké SA (úderné oddiely) nacistickej strany, tzv. „hnedí“ začali svoju činnosť ako malá skupina rovnoodetých ľudí. Slovenská pospolitosť začína rovnako. , Ide o päťdesiat člennú bandu oblečenú do tmavomodrých košiel, ktorá nás nenechala na pochybách, že sa jedná o fašistov. Majú reálnu možnosť prerásť do masového hnutia? Po skončení prvej svetovej vojny sa Taliansko zmietalo v hospodárskej kríze. Bankový systém sa čiastočne zrútil. Nové tlačené peniaze znamenali infláciu. Permanentné štrajky mali za následok prázdne továrne, nepracovalo sa v prístavoch, polia boli neobrobené. Zlú situáciu využil Benito Mussolini. V marci 1919 založil s niekoľkými desiatkami podobne zmýšľajúcich ľudí fasci italiani di combattimento (bojové talianske zväzky). Fašisti, ako sa im začalo hovoriť, spočiatku nemali v každom meste rovnakú štruktúru a postoje. V niektorých mestách išlo skôr o protislovanské a nacionalistické hnutie, inde prevažne o ťaženie proti socialistom, a inde napríklad o hnutie nižších a stredných vrstiev. Fašisti organizovali tzv. „trestné výpravy“, palicami mlátili každého, kto mal čo i len kapesník červenej farby. Neprešiel deň, čo by v Taliansku v pouličných bitkách niekto nezomrel. Či už zo strany červených, alebo fašistov. V novembri roku 1921 bola založená Národná fašistická strana. O rok na to sa uskutočnil pochod na Rím a fašisti prinútili kráľa Viktora Emanuela, aby Mussoliniho vymenoval za ministerského predsedu. V roku 1925 sa stal diktátorom a začala sa éra vraždenia politických nepriateľov. Nemecko sa po prehranej vojne zmietalo v kŕčoch. Mladého Adolfa Hitlera využívalo armádne velenie pre istý styk s radikálnymi pravicovými organizáciami, ktorých bolo po prehratej vojne nespočetne. V roku 1919 navštívil schôdzu Nemeckej robotníckej strany DAP. O niečo neskôr na ďalšej schôdzi strany predviedol svoj prejav. Strana nemala výraznú charizmatickú rečnícku osobu, bola preto vďačná každému, kto bol ochotný rečniť. Hitler v sebe objavil rečnícky talent a znamenalo to začiatok jeho neľútostnej kariéry. Človek, ktorý nedokončil ani len
„Hitlerko“ Marián Kotleba
strednú školu (a napriek tomu sa snažil dostať ako „výnimočný“ talent na vysokú umeleckú) sa onedlho stal vodcom tejto strany, ktorá sa premenovala na NSDAP. V roku 1933 sa Hitler dostal k moci. Nacisti zvolili taktiku jednoduchosti. Nesnažili sa písať rozsiahle, vedecky podložené prejavy. Jednoducho ukázali prstom na Židov s tvrdením, že za všetku biedu sú zodpovední. Absolútne neracionálne tvrdenie sa pod vplyvom Hitlerových demagogických schopností ujalo a vo svojej podstate znamenalo vynesenie rozsudku nad miliónmi ľudských životov. Marián Kotleba. „Vodca“ Slovenskej pospolitosti. Svojimi prejavmi útočí na Židov, Rómov, Maďarov. Podľa jeho vlastných slov, chcú Slovensko slovenské, Slovensko kresťanské a Slovensko biele. Keby žili v krajine (ako napr. USA), kde nie je trestné propagovať fašizmus, určite by na svojich mítingoch dvíhali pravice a na vlajkách by mali hákové kríže. Má jeho hnutie reálnu šancu uspieť, prerásť do masového hnutia, či dostať sa do parlamentu? V prvom rade je treba podotknúť, že doba, ktorú zneužili fašisitickí diktátori sa od dnešnej výrazne odlišuje. Napriek tomu, že Pospolitosť ťaží predovšetkým z apatie majoritnej spoločnosti, myslím si, že ľudia sú dostatočne poučení z histórie. Čo je však dôležité, je tu dostatočne silná antifašistická scéna. Preto by som otázku pozmenil – Duce bol popravený partizánmi a za nohy zavesený na námestí, ako výstraha pre ďalších fašistov, Führer radšej zbabelo vo svojom podzemnom kryte spáchal samovraždu – ako skončí Vodca?
POLÍCIA ZASIAHLA PROTI FAŠISTOM Cez víkend 29. – 30. októbra zorganizovala Slovenská pospolitosť štyri zhromaždenia v Hlohovci, Modre, Černovej a v Prešove. Nevyšlo im to tak, ako by si priali. Už na prvom zhromaždení polícia zatkla jedného z uniformovaných manifestujúcich, pretože mal pri sebe zbraň. V Modre rozohnala polícia fašistické zhromaždenie obuškami. V tomto meste sa zišlo približne 200 manifestujúcich, medzi nimi aj niekoľko desiatok neonacistických skinheadov. Polícia zakročila, keď sa fašisti z Pospolitosti snažili rozdávať svoje propagačné materiály. Keď ich polícia začala legitimovať, fašisti začali skandovať rôzne heslá. V tom ale zasiahli tažkoodenci a obuškami ich rozohnali. Po incidente celé zhromaždenie polícia vytlačila do oploteného dvora na okraji Modry. Dve ženy, ktoré zadržali, obvinili z trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov. V Černovej sa fašisti museli zaobísť bez svojho "vodcu", ktorého zadržala polícia. Zadržali , aj dalšieho fašistu, ktorý mal tlačoviny s ľudovým programom. Posledné zhromaždenie v Prešove polícia napokon rozpustila. Zúčastnilo sa ho iba štrnásť , fašistov, ich prejav úspešne kazilo niekolko antifašistov. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka podal žiadosť o zrušenie Slovenskej pospolitosti - národnej strany na najvyšší súd. Ten nie je viazaný časovou lehotou, v ktorej musí rozhodnúť. Ako uviedla Jana Pôbišová z ministerstva vnútra, "každý prejav podpory a propagácie Ľudového programu tejto strany polícia považuje za trestný čin." Na mieste je preto otázka, prečo Kotleba, ktorý bol aj zadržaný políciou, napokon nebol obvinený z podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov. Pripomeňme, že doteraz sa polícia na akciách poriadaných touto stranou iba nečinne prizerala a umožňovala im verejne šíriť xenofóbne názory. Na internetovej stránke Pospolitosti, na istej fotke z ich akcie z Komárna, majú dokonca napísané „nacionalisti s políciou – polícia s nacionalistami“.
Fašisti zo Slove nskej pospolitosti
Benito Mussolini a Adolf Hitler – Kotleba doslova kopíruje fašisitických diktátorov „Človek by mal vedieť odpúšťať svojim nepriateľom, ale až keď títo visia.“ H. Heine
Antifašistická Akcia Bratislava vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré médiá robia rozhovory s fašistami, alebo ich pozývajú do svojich relácií a tým im umožňujú šíriť svoju zvrhlú propagandu a myšlienky, kvôli ktorým zomierali ľudia. Myslíme si, že človek, ktorý SNP nazýva "boľševickým pučom“ a hrdinov povstania (ktorí významne prispeli k porážke fašizmu) prirovnáva k zradcom, obdivuje Slovenský klérofašistický štát (počas ktorého bolo zavraždených minimálne 59 000 Židov a Slovensko navyše za každého deportovaného do koncentračného tábora platilo 500 RM), verejne šíri rasistické a antisemitské nálady, by nemal dostávať priestor vyjadrovať sa. Namiesto toho by radšej mohli médiá poukazovať na fašisitické fašistické násilie a vraždy v uliciach a na snahu fašistov dostať sa do parlamentu.
ŠPECIÁLNE VYDANIE ANTIFAŠISTICKEJ AKCIE BRATISLAVA [AAB]
TLAČOVÉ PREHLÁSENIE ANT IFAŠIS TICKE J AK CIE B RATISLAVA /AAB / ZAS LANÉ MÉ DIÁM:
ANTIFAŠIZMUS NIE JE REALITY SHOW!!!
Uplynulo presne osem rokov odo dňa, kedy v susedných Čechách zavraždili dvaja neonacisti osemnásťročného sudánskeho študenta Hassana Elamina Abdelradiho. Tragická udalosť, ktorá vyvolala hon na neonacistov a verejné odsúdenie prejavov xenofóbie a rasizmu. Karneval, na čele ktorého stáli najväčšie médiá média a politická špička, pretože obeť bola sudánskeho pôvodu a na českú reakciu sa pozeral celý svet. Dnes je všetko inak. Neonacisti opäť slobodne pochodujú mestami Čiech, organizujú koncerty a to všetko bez povšimnutia kompetentných, pretože problematika neonacizmu nezvyšuje médiam médiám predajnosť, politikom preferencie a diplomatické vzťahy so Sudánom sú opäť v starých koľajoch. Zopakuje sa situácia z Čiech aj na Slovensku a zneužije sa osobná tragédia mladého človeka pre krátkodobý profit zainteresovaných? Piatková chladnokrvná vražda Daniela na Tyršovom nábreží má až príliš mnoho podobností s tragédiou Hassana Elamina Abdelradiho. S odstupom času sa takmer na deň presne zopakoval rovnaký scenár. Tak ako Hassan, ani Daniel sa po útoku neonacistov už viac nepostavil na vlastné nohy a bodné poranenia sa mu stali osudnými. Záujem médií a priam mediálna show, ktorú spustili, sa až príliš nápadne podobá tej českej. Veľké nadpisy vyhlasujúce boj neonacistom v nás nijak nevzbudzujú dôveru v úprimnú snahu eliminovať aktivity krajnej pravice. Nepresvedčili nás ani povrchné vyjadrenia odborníkov, ktorým zjavne chýba akákoľvek znalosť problematiky. Vypísanie odmeny za odhalenie útočníkov-vrahov považujeme len za marketingový ťah. Zmocňuje sa nás zlosť, keď vidíme, ako sa Danielova tragédia zneužíva pre vyššiu predajnosť denníkov a periodík. Nemôžme sa ubrániť pocitu, že o mesiac si na túto tragédiu okrem Danielovych rodičov nikto nespomenie. Nepotrebujeme ďalšiu reality show. Boj proti nacizmu sa nevedie týždeň. Nevedie sa ani mesiac a dokonca ani rok! Danielov prípad je však predsa niečim výnimočný a odlišný od Hassanovho. Absencia medzinárodného tlaku necháva čelných predstaviteľov politického života až nepochopiteľne apatických. V Bratislave došlo k brutálnemu nacistickému útoku, následkom ktorého vyhasol mladý život a politici nemajú ani najmenšiu potrebu prerušiť parlamentnú agóniu, aby sa na protestnom zhromaždení verejne vyjadrili k problému, ktorý ohrozuje našu spoločnosť. Možno by pomohlo, keby mal Daniel sudánsky pôvod. Namiesto toho ostávame šokovaní z policajnej rázie, ktorá svojim zásahom na futbalovom štadióne zakrýva svoju bezradnosť a len veľmi povrchnú orientáciu v problematike. Nepochopiteľné je pre nás použitie hrubej sily represívnych zložiek proti ľuďom zo subkultúry, v ktorej sa pohyboval aj samotný Daniel. Policajná rázia na Subklub, ako aj na nezávislé divadlo a klub Stoka, sa nedajú vysvetliť inak, ako provokácia. Máme zato, že viac ako neschopnosť, je to neochota polície riešiť problém. Až urážlivo smiešne vyznieva tvrdenie policajného pracovníka protiextrémistického oddelenia o dvoch členoch z východného Slovenska, "ktorí v auguste organizovali pochod v Nemecku". V ľahkovážnosti nezaostáva ani vyhlásenie o účasti neonacistov na futbalových zápasoch, "aby sa pobili so skínmi z druhého tábora a vyskúšali si svoje sily". Nemeckí neonacisti rozhodne nenechajú Slovákov organizovať tak významnú udalosť, akou je pochod na uctenie pamiatky Rudolfa Hessa. A chuligáni sú kapitola sama o sebe na to, aby mohli byť tak povrchne hodení do jedného vreca s neonacistami. Takéto tvrdenia sa nedajú nazvať inak, ako zavádzaním spoločnosti a úmyselné podceňovanie hrozby neonacizmu. So znechutením sledujeme, ako jedna ľudská tragédia odhalila tragédiu spoločenskú. Ako sa smrť mladého človeka stala zámienkou pre posilnenie brutality represívnych zložiek štátu a nekontrolovateľne sa obrátila proti všetkým. Neveríme, že záujem médií je hlbší ako len zvýšenie ich vlastnej sledovanosti a predajnosti. Vypísanie odmeny možno prispeje k dolapeniu vrahov, no rozhodne nevyrieši problém neonacizmu. A čo potom? Budeme čakať na ďalšiu nezmyselnú smrť? Antifašistická Akcia Bratislava /AAB/ v Bratislave, 8. novembra 2005
POLICAJNÉ RAZIE A OBVINENIA Po fašistickej vražde Daniela, sa nám polícia snaží ukázať svoj „boj s etrémizmom“. Po prvotných policajných zásahoch v Bratislave, polícia spravila množstvo razií a niekoľkých ľudí obvinila z podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlácaniu práv a ˇ slobôd obcanov aj v iných mestách. Policajti obvinili ˇ dve devätnásťročné príslušníčky Pospolitosti, pretože rozdávali „ľudový program“, ktorý napĺňa skutkovú podstatu trestného činu. Obvinili takisto Jána Kopúnka, 34 - ročného pobočníka vodcu z Trnavy, ktorý požiadal mladé fašistky, aby program rozdávali. Marián Kotleba, 28 - ročný „vodca“ z Banskej Bystrice má byť obvinený ako autor tohoto programu. Polícia ďalej obvinila 19 nazi - skinheadov, ktorí v Piešťanoch vyčínali v bare (ide o neonacistov z Piešt an, Trnavy, Serede, Trencína, ˇ Paty a Šoporne). Dvaja z nich, ktorí vyčínali aj vo vlaku, sedia za mrežami. V Žiline spravili raziu u Martina B., 29 - ročného organizátora black - metalového koncertu, u ktorého našli drogy, CD - nosiče a propagačné materiály so symbolikou Ku - Klux - Klanu a hákových krížov. V Bratislave obvinili z propagácie rasizmu a fašizmu 28 - ročného Andreja Vitka a 36 - ročného Petra Zelenaya, ktorí sú konateľmi firmy na Bielej ulici. Zhabali
im oblečenie s nápismi a symbolmi ako „Eighty Eight“, biela päsť, oblečenie s runovým písmom, materiály s fašistickou tématikou, opasok s hákovým krížom, CD - nosiče s rasistickými textami. Eighty eight (88) je fašistická značka, v ktorej figurujú známe tváre slovenskej nazi - scény. Po zhabaní tohoto oblečenia zo svojej internetovej stránky stiahli fotky a prehlásili, že ide o hip hopové oblečenie. Kapela Juden Mord, ktorej členovia v tričkách Eighty - Eight pózovali, jednoznačne k hip hopu nepatrí! Na nete AAB si môžete pozrieť fotku nazi - manekýnov. Množstvo razií a obvinení v priebehu niekoľkých dní. Polícia vedela, odkiaľ sa šíri fašistická propaganda a kde sa dajú zohnať hudobné nosiče s rasistickými textami a oblečenie so svastikou. Pred vraždou Daniela sa o túto skutočnosť nezaujímali. Takisto vedeli, kde sa schádzajú neonacisti. Keby im boli zabavené nože a iné zbrane skôr, mohli byť objasnené viaceré neonacistické bodné útoky a násilníci mohli byť dávno odsúdení. K vražde Daniela by tak nemuselo prísť. Takmer všetci obvinení sú stíhaní na slobode. Snahe polície eliminovať fašizmus uveríme, až keď budú obvinení skutočne (bezpodmienečne) odsúdení. www.blava.antifa.net / bacityafa@yahoo.com
NIE SME EXTRÉMISTI, SME ANTIFAŠISTI !!! Pričasto môžeme počuť z úst politikov, policajtov a médií pojem „extrémista“. Je zarážajúce, ako s týmto označením narábajú. Po vražde Daniela na Tyršovom nábreží sa o útočníkoch – vrahoch píše a hovorí ako o extrémistoch. Ich presné a výstižné označenie – neonacista, fašista sa objaví len sporadicky. Polícia potom uvedie nepodloženú informáciu, že sa obáva odvety zo strany ľavicových extrémistov. Pojem „ľavicový extrémista“ pritom nijako nedefinuje, označuje ním ale antifašistov, konajúcich samostatne a nie v spolupráci s represívnymi zložkami. Týchto antifašistov potom hádže do rovnakého extrémistického vreca s fašistami. Vieme o množstve rasistických, či xenofóbnych útokoch páchaných fašistami. Nepočul som ale o žiadnom zdokumentovanom útoku spáchanom antifašistami. Fašistická ideológia nenávisti je navyše celá postavená mimo zákon, kedže utláča práva menšín. Naopak, antifašistické postoje by sa v normálnej spoločnosti mali chápať ako morálne vyspelé a správne. Aktívni antifašisti riskujú svoje osobné pohodlie pri konfrontácii fašistických názorov, tolerovaných apatickou väčšinovou spoločnosťou až kým neprerastú do brutálnej vraždy. Za to si pritom vyslúžia označenie extrémista a snahu o ich kriminalizáciu. Keď sa potom v masmédiach objavia výzvy skoncovať s extrémizmom, vyzerá to ako účelová snaha štátnej moci manipulovať verejnú mienku a kriminalizovať i antifašistov, ktorí sa ničím neprevinili a v konečnom dôsledku ako snaha kriminalizovať všetkých slobodne zmýšlajúcich ľudí, ktorí majú iný názor ako ten väčšinový. Teda komfortný. Po vražde Daniela sa objavila záplava článkov o fašistickom násilí. Viaceré z nich sa končia v podobnom duchu: „Daniela zabili neonacisti. Čo s tým urobíme?“. Na rozdiel od autorov podobných článkov, sme sa rozhodli proti fašizmu bojovať. Poukazovaním na hrozbu fašizmu, fyzickou a ideovou opozíciou proti fašistom, konfrontovaním ich štvavej politiky. Ako antifašisti sme označovaní za extrémistov, pretože máme na vec iný názor, ako ĽPR. Nesúhlasíme s posilnením právomocí policajného zboru a s rozširovaním protiextrémistického oddelenia, ktoré funguje len na monitorovanie všetkých, prevažne mladých ľudí, ktorí istým spôsobom vybočujú z radu. Sme názoru, že polícia má aj bez toho dotatok schopností a prostriedkov na elimináciu fašistického násilia. Doteraz to nevyužívala, nemyslíme si, že rozšírenie protiextrémistického môže niečo zmeniť. Po Bratislave nebehajú žiadni stalinistickí totalitári ani komando R.A.F.. Politici, policajti a mediá by mohli definovať pojem extrémista a hlavne pojem „ľavicový extrémista“ a pozrieť sa, na akú vzorku ľudí ho aplikujú. Antifašistická Akcia Bratislava /AAB/, je často takisto označovaná za extrémnu ľavicu, prípadne „ultraľavicu“. Pritom na našej internetovej adrese, hneď na titulnej stránke sa v prehlásení jasne píše, že „AAB za rovnakého nepriateľa slobody ako fašistov pokladá i autoritársku ľavicu a podľa toho na ňu reaguje.“ Komunistickú stranu Slovenska /KSS/ považujeme za rovnakého nepriateľa ako Slovenskú pospolitosť /SPNS/. Tieto dve strany majú podľa nás veľa spoločného. Obidve sa naustále nostalgicky vracajú k totalitným režimom. SP-NS k Slovenskému klérofašistickému štátu a KSS k totalitnému socializmu pred novembrom 1989. Ľudí, ktorí sa totality snažili zvrhnúť, nazývajú rovnakými menami – „zradcovia“. Obidva tieto režimy pritom jednoznačne poškodili milióny ľudí a znamenali úpadok v dejinách ľudstva. Nazývajme veci pravými menami. Skoncujme s fašistami!