Vajnorské novinky č 5-6/2019 by Artúr Soldán

Nepredajné l Ročník XXV l 5 — 6/2019 / ISSN 1339-0201

Vajnorské novinky Dvojmesačník občanov mestskej časti Bratislava–Vajnory

Prvý úver je splatený Challenge day Vajnory 2019 Máj sa začal tradičnou opekačku Snímka: M. Grebeči

OBSAH MILÍ PRIATELIA, DRAHÍ VAJNORÁCI, Artúr Soldán, prednosta MiÚ Vajnory

po daždivom a chladnom máji, ktorý svojím počasím pripomínal skôr neskoré jesenné mesiace, sa prihlásilo nedočkavo leto. Vonku je krásne teplučko, ľudia sú usmievaví, veď kto by sa netešil, keď je vonku slnečno. Plánovanie dovoleniek je už v plnom prúde. Ako tramp a ochranca prírody sa prihováram všetkými desiatimi za pobyt v krásnej prírode, kde sa človek príjemne schladí a naberie novú energiu. Dávam tento úžasný ekosystém za vzor najmä nám ľuďom, pretože „v lesnom spoločenstve“ komunikujú medzi sebou nielen stromy, ako dominantné jedince, ale svoje rozhovory vedú aj kríky, trávy, rastliny, ktoré si vysielajú vzájomné signály. Nepochybne, najväčšiu radosť z prichádzajúceho voľna majú deti. „Povinné“ dvojmesačné prázdniny, to je to, o čom snívajú už od Vianoc. Horúce letné dni prinášajú aj množstvo diskutovaných otázok v súvislosti s následkami klimatických zmien. Zmeny v klíme na planéte Zem, boli aj v minulosti a dejú sa i v súčasnosti ale rýchlejšie a intenzívnejšie. Z toho dôvodu už nie je problematika klimatických zmien v súčasnosti vnímaná len ako možná budúca hrozba, skôr je považovaná za jeden z najväčších environmentálnych problémov súčasnosti. Aj u nás vo Vajnoroch zreteľne cítime následky globálneho otepľovania, a tak sa na mestskej časti zamýšľame nad ich dôsledkami a snažíme sa environmentálnymi opatreniami zmierňovať ich následky. Tento rok vytvoríme kvitnúcu pestrú bylinnú lúku, zloženú z bylín, letničiek, trvaliek a tráv. Takto dopestovaná a udržiavaná lúka zmierňuje dosahy sucha a záplav, chráni a zlepšuje kvalitu životného prostredia, vodné zdroje a ich kvalitu v obci. Mestská časť pripravuje projekt na zachytávanie dažďovej vody na ďalšie využitie, pravidelne vysádzame nové stromy a kríky a odpad, ktorý pochádza z údržby v rámci Vajnor, sa snažíme likvidovať ekologickým spôsobom, najmä bioodpad, odovzdávame na ďalšie spracovanie do kompostárne. Na kultúrno-spoločenských a športových akciách na území obce, ktoré sú organizované pre verejnosť alebo za účasti verejnosti bude platiť zákaz používania jednorazového plastového riadu. Na úrade tiež vylúčime používanie jednorazových plastov. Vajnory priateľské k životnému prostrediu, ekológii a obyvateľom sú trvalým cieľom našej samosprávy. Verím, že v naplnení tohto cieľa nám pomôžete aj vy, Vajnoráci.

Vajnorské novinky E–mail: redakcia@vajnory.sk Internetová adresa: www.vajnory.sk

Vajnorské novinky

www.vajnory.sk

OBSAH

s.3 Kontajner pod lesom nezostal prázdny / Vandali sú veční nepriatelia s. 4 Stretnutie s investorom Nových Vajnor / Tvoríme kvitnúcu bylinnú lúku s. 5 Výsledky hlasovania o participatívnom rozpočte / Výsledky volieb do EP / Informácia o prijatí detí do MŠ a ZŠ na rok 2019/2020 s. 6 Pri Pastierni uvažujeme o špecializovanom zariadení pre seniorov / Seniorklub blahoželá s. 7 Poplatok za rozvoj / Uznesenie z miestneho zastupiteľstva s. 8 Úver na výstavbu MŠ je splatený s. 9 Vyvlastňovacie konanie pod stavbu diaľnice / Škôlka a zábava ss.10-11 Počasie bolo bezchybné, MDD zas úžasný s. 12 Challenge day Vajnory – súboj, kde nie je dôležité víťazstvo s. 13 Máj sa začal opekaním s. 14 Všedné aj nevšedné zázraky Jána Pavla II. s. 15 Cena Kataríny Brúderovej... / Spoločenská etika (5.) s. 16 Beseda so spisovateľkou M. Hlušíkovou s. 20 Deň otvorených dverí pivníc 2019 / Inzercia s. 21 A ja mam koníčka vraného / Letná škola vajnorských tradícií 2019 ss. 22-23 Najznámejší vajnorský recitátor má 70 rokov s. 24 klop, klop, klop.../ Škôlka plná zábavy / ŠKD pri ZŠ s MŠ sv. Jána Pavla II. na Kačíne s. 25 Dopravný deň v škôlke / Exkurzia –Brno / Deň matiek v ZŠ s MŠ sv. Jána Pavla II. ss. 26-27 Život FK Vajnory ss. 28-29 Šesdesiat rokov hádzanej vo Vajnoroch (časť 3.) s. 30 Svetový deň stolného tenisu / Stolný tenis s. 31 Školská vedecká konferencia /Slávik Slovenska 2019 /Dúha - celoslovenská súťaž v umeleckej tvorbe detí ss. 32 -33 Reprezentovali sme Vajnory v Číne ss . 34-35 Z kroniky Uršuly Pilnej s. 36 Fotoreportáž

AKTUALITY

KONTAJNER POD LESOM NEZOSTAL PRÁZDNY Igor Kňazovický, snímky autor

Jarné upratovanie vajnorského revíru sa už stáva tradíciou skupinky členov dobrovoľníkov z Poľovníckej spoločnosti Vajnory. Tohto roku aktivitu podporil aj miestny úrad zabezpečením kontajneru na odpad. Poľovníci sa tiež prihlásili k výzve starostu Michala Vlčka „Upraceme si Vajnory“. Tak ako v minulých rokoch aj túto prvú májovú sobotu sa dali na čistenie vinohradov, potokov a ciest pod lesom od všetkého, čo akýmsi zvláštnym „omylom“ skončilo v prírode namiesto v zbernom dvore komunálneho odpadu. Teraz sa k tomu pridalo aj sťahovanie z chaty, ktorú mali poľovníci v prenájme, do nových vlastných priestorov. Novú chatu si upravujú svojpomocne a bude

Iniciátor čistenia vajnorských vinohradov od odpadu Ján Panák a jeho jedenásť pomocníkov. sa využívať aj na akcie pre iné organizácie. Napríklad, už v júni sa v okolí chaty bude konať spoločná akcia pre žiakov zo ZŠ Kataríny Brúderovej. Na brigáde sa zúčastnilo 12 členov a spolu vyzbierali plný kontajner odpadu. Niekedy človeku rozum ostáva stáť, čo všetko ľudia „zabudnú“ v lese, v potoku či medzi vinohradmi. Staré chladničky, rozbitý nábytok, stavebný odpad, plastové fľaše, igelitové vrecká a tašky, proste odpad, ktorý nepatrí do lesa, ale na zberný dvor spoločnosti OLO. Brigáda poľovníkov síce nevyčistila celý les, ale svojou troškou prispela k povedomiu, že príroda nie je smetisko.

Kopec z odpadkov v kontajneri, ktoré už nebudú strašiť v lese.

VANDALI SÚ VEČNÍ NEPRIATELIA Igor Kňazovický, snímka archív

str. 10

str. 28

Miestny úrad

Mestská časť Bratislava - Vajnory Roľnícka 109, 831 07 Bratislava Tel. číslo do digitálnej ústredne: 0850 24 25 24 Mailová adresa : vajnory@vajnory.sk , redakcia@vajnory.sk

Dôležité kontakty

Hlásenie porúch BVS: 0800 121 333 Hlásenie porúch ZSE: 0800 111 567 Hlásenie porúch VO: 02/6381 0151 Hasičská služba: 150, 112 Záchranná služba: 155, 112 Mestská polícia: 159 Havarijná služba: 0123

Dvojmesačník občanov Mestskej časti Bratislava – Vajnory. Vydáva Vajnorská podporná spoločnosť, sídlo: MÚ Vajnory, Roľnícka 109, 831 07 Bratislava, IČO: 00 304 565. ISSN 1339-0201. Registračné číslo: EV 3049/09. Redakcia: MÚ Vajnory, Roľnícka 109, 831 07 Bratislava. Náklad: 2 300 výtlačkov. Nepredajné. Vydané 28. júna 2019, číslo 5-6/2019, ročník XXV. Šéfredaktor: Igor Kňazovický. Redakčná rada: predsedníčka Soňa Molnárová, podpredseda : Peter Chandoga, členovia: Marek Grebeči, Ing. Vaclav Fekete, Jozef Šimonovič , Edita Jaslovská. Jazyková redaktorka : Edita Jaslovská Dtp a tlač: Ultra Print s.r.o, Pluhová 49, 831 03 Bratislava. Inzeráty: redakcia@vajnory.sk, knazovicky@vajnory.sk, tel. č. : 0850 24 25 24. Vydavateľ nezodpovedá za obsah inzerátov. Redakcia nevracia nevyžiadané rukopisy a fotografie. Za obsah jednotlivých príspevkov zodpovedajú v plnom rozsahu autori. Názory autorov a redakcie nemusia byť totožné. V čísle boli použité fotografie od Antona Jakubáča, Igora Kňazovickáho a z archívu redakcie.

Vandali boli v minulosti výbojným a agresívnym kmeňom, ktorí v staroveku napadli a zničili Večné mesto - Rím. Od tých čias je ničenie verejného majetku spájané s pomenovaním vandalský čin. Mestská časť Vajnory má s takým konaním skúsenosti už z minulosti. Vandali nám ničili lavičky, cvičebné zariadenia, či značky. V minulom čísle sme poukázali na vandalov, ktorí ukradli kvety vysadené pri pamätnej tabuli Ferdiša Jurigu. Teraz sa vandali zamerali na priestory určené našim deťom. Vandali zničili besiedku, ktorá stoji v školskom dvore. Vedenie školy musí pravidelne opravovať vylomené dosky. Samozrejme, nie je to zadarmo a tie peniaze potom chýbajú. Dali by sa za ne kúpiť iné pomôcky do školy. V altánku sa v

poslednom čase stretávajú výrastkovia, ktorí si z neho urobili svoju klubovňu. Trávia tam večery do skorých ranných hodín, konzumujú alkohol a možno aj iné omamné látky. Ihrisko využívajú tiež ako alternatívne kynologické

cvičisko pre svojho pitbula. Rušia nočný pokoj, na čo sa sťažujú obyvatelia ulice. Riešením sa zaoberá aj príslušná komisia. Keď to bude treba, prikročíme aj k represívnym opatreniam.

SPRAVOVANIE OBCE

www.vajnory.sk

NOVÉ VAJNORY: HLAS VAJNORÁKOV SA RÁTA Michal Vlček, snímka Veronika Feketeová

Stretnutie starostu a poslancov so zástupcom Nových Vajnor Vajnory sú výnimočné svojou polohou, históriou aj rázovitou, dedinskou atmosférou. Malé aj väčšie zmeny sú časom prirodzené, verím však, že by sa mali diať koncepčne, uvážene a s jasným cieľom. Nie všetko je priamou právomocou mestskej časti, ale pri veľkých stavebných projektoch nie je pasivita namieste, a to ani v prípade, že ide o súkromného investora. Chceme byť hlasom, ktorý tlmočí preferencie obyvateľov, a ktorý je rovnocenným partnerom developerov pri rozhodovaní v kľúčových otázkach. Preto sme koncom mája iniciovali stretnutie s predstaviteľmi finančnej skupiny Nordic Investors, ktorá je právoplatným majiteľom pozemkov na území bývalého športového letiska Vajnory. Skupina má jasný záujem postupovať vo svojom pláne výstavby obytnej zóny Nové Vajnory. Aby sme smerovanie projektu dokázali včas ovplyvniť, je nevyhnutné vstúpiť do diskusie a developerom požiadavky mestskej časti tlmočiť. Pavel Lupínek, ktorý investorov na stretnutí zastupoval, otvorený prístup miestneho úradu privítal

a prisľúbil aktívnu spoluprácu. Mestským poslancom tiež opísal aktuálny stav a plánované výstupy, ktoré sme nasledovne pripomienkovali. Mestská časť otvorila pálčivú otázku odvodnenia územia, pretože v súčasnosti ide o jednu z neignorovateľných priorít. Investor pracuje s návrhom jazera, ktoré by okrem pomoci s problémom podzemných vôd prinieslo nový priestor na oddych a rekreáciu. Keďže časť verejnosti o funkčnosti tohto riešenia pochybuje, dohodli sme sa na vytvorení nezávislej odbornej skupiny, ktorá funkčnosť návrhu posúdi a v prípade potreby navrhne alternatívu. Diskutovali sme aj o symbolickom využití priestoru. S investorom sa zhodneme na zachovaní pamiatky na návštevu Jána Pavla II. vo Vajnoroch. Aby sa zaručila jej dôstojnosť, developer vyhlási architektonickú súťaž a o víťazovi z troch najlepších návrhov budú môcť hlasovať aj samotní

Vajnoráci. Samozrejme, opäť sme prízvukovali aj témy, ktorým sa vo Vajnoroch nedá vyhnúť - citlivé riešenie dopravy a rešpektovanie vidieckeho rázu Vajnor. Radi by sme spísali memorandum o porozumení medzi mestskou časťou a investorom, ktorého znenie bude garantovať rešpektovanie vajnorských priorít. Rovnako budeme postupovať v komunikácii s každým developerom, aktívnym na našom území. Považujem tiež za dôležité, aby developer komunikoval s mestskou časťou nie len cez jej zástupcov, ale aj priamo s obyvateľmi. Preto pre vás čoskoro pripravíme verejnú diskusiu, na ktorej investora vyzveme predstaviť svoj zámer obyvateľom. Vajnoráci tak dostanú možnosť vyjadriť svoje predstavy, požiadavky aj prípadné obavy. Uvedomujem si, že Vajnorákom na osude areálu bývalého športového letiska záleží. Ako obyvatelia citlivo prežívame, keď územie dlhodobo využívané ako verejný priestor prejde do súkromného vlastníctva a začne výrazne meniť svoju tvár. Areál letiska však už dlhé roky nie je majetkom mestskej časti a súkromné vlastníctvo je nevyhnutné rešpektovať. Vstúpením do otvorenej diskusie s investormi však vieme prispieť k tomu, aby bola výsledná podoba Nových Vajnor prínosom pre nás všetkých a pomáhala riešiť, a nie zvyšovať, dlhodobé problémy, s ktorými sa vo Vajnoroch stretávame.

TVORÍME KVITNÚCU BYLINNÚ LÚKU Michaela Hrčková

V mestách a v prímestských častiach žijeme čoraz vzdialenejšie od prírody. Naša zeleň sa postupne mení na betónové stavby a spevnené plochy. Pravidelne nízko kosený zelený trávnik sa v letných mesiacoch mení z plochy, ktorá by mala územie v lete ochladzovať, na plochu, ktorá sa mimoriadne vysoko prehrieva. Viaceré výskumy potvrdili, že jeho teplota je porovnateľná s rozohriatym asfaltom (Hudeková, 2007). Nasledovný dážď nie je schopný do takto presušenej pôdy vsiaknuť, alebo len v

Vajnorské novinky

obmedzenej miere, a z územia jednoducho odtečie. Na pestrom trávniku v bežnom meste sa nachádza okolo 20 druhov, na poloprírodných lúkach 40 a viac druhov rastlín. V trávniku žijú a sú reťazcom vzťahov prepojené mikroorganizmy s hubami, huby majú symbiotický vzťah s rastlinami a tie sú viazané so živočíchmi. (Príroda v meste, nový pohľad na tvorbu zelene a záhrad, ŽIVICA). Na každý druh rastliny je viazaný určitý druh hmyzu, ktorý sa tu živí, vyvíja a potrebuje rastliny, ako aj ako úkryt. Nízkym kosením trávnika, používaním chemických hnojív a pesticídov tieto vzťahy organizmov veľmi narušujeme až ničíme. Mestská časť Bratislava-Vajnory sa rozhodla zmeniť svoj prístup k úprave trávneho porastu na kvitnúcu lúku na jednotlivých plochách verejnej zelene na Jačmennej ulici a po súhlase Magistrátu

hl. mesta, ako správcu pozemku, na križovatke ulíc Rybničná, Osloboditeľská a Dorastenecká. V záujme mestskej časti Bratislava-Vajnory je vytvoriť kvitnúcu pestrú bylinnú lúku, zloženú z bylín, letničiek, trvaliek a nižšieho podielu tráv, v priebehu 3 až 4 rokov, ktorá sa bude kosiť dva krát ročne vo výške 5 – 10 cm vo vhodných termínoch v mesiacoch jún až júl a po 15. septembri. Takto dopestovaná a udržiavaná lúka má viaceré výhody: • zmierňuje dosahy sucha a záplav, • podporuje rôznorodosť organizmov v prostredí, • chráni kvalitu život. prostredia, vodné zdroje a ich kvalitu v obci, • chráni zdravie obyvateľov, • šetrí finančné náklady obce, • môže slúžiť ako botanická náuka pre naše deti.

AKTUALITY

VÝSLEDKY HLASOVANIA O PARTICIPATÍVNOM ROZPOČTE 2019 Participatívny rozpočet, ako projekt zapájania a aktivizovania sa občanov do rozhodovania o využití časti vajnorského rozpočtu, pokračoval aj v roku 2019. Boli vyčlenené finančné prostriedky v sume 10 320 €. Hlasovanie prebiehalo od 3. mája do 31. mája 2018, a to vyplnením hlasovacieho lístka vo Vajnorských novinkách, alebo aj na našej webovej stránke v časti Participatívny rozpočet. Tento rok bolo spolu zaznamenaných 106 hlasov, či už v písomnej forme alebo elektronickej.

Víťaznými návrhmi sú tieto: - nové hracie prvky na ihrisku Koniarkova, - skultivovanie zberného hniezda na ul. Tomanova, Poradie 1. 2. 3. 4. 5.

- odhlučnenie sál v Dome kultúry Vajnory. Ďalšie projekty budú realizované podľa finančných možností rozpočtu. Nižšie zverejňujeme výsledky hlasovania.

Návrh Nové hracie prvky Zkultivovanie zberného hniezda (estetické ohradenie) „Odhlučnenie sál v DK Vajnory“ Stojany na bicykle Doplnenie informačných zariadené na vylepovanie plagátov v obci SPOLU

Počet hlasov 34 34 24 11 3 106

% 32,10% 32,10% 22,60% 10,40%

Odhad. Náklady 3000,3000,3000,1300,-

2,80% 1500,100,00%

AKO DOPADLI VOĽBY DO EUROPARLAMENTU VO VAJNOROCH Voľby do Európskeho parlamentu sa konali 29. mája 2019. V nasledujúcich tabuľkách ponúkame štatistické výsledky, ako sa volilo vo Vajnoroch.

Gabriela Zemanová

Volebný okrsok číslo 1

SMER - SOCIÁLNA DEMOKRACIA

8,43%

Okrsok

Spolu

č. 1 - 5

7,87%

7,62%

10,55%

13,61%

143

9,53% 9,06%

KOTLEBA - ĽUDOVÁ STRANA NAŠE SLOVENSKO

8,81%

7,30%

10,16%

8,73%

10,54%

136

KRESŤANSKODEMOKRATICKÉ HNUTIE

8,43%

10,11%

7,94%

5,45%

8,16%

122

8,13%

SLOBODA A SOLIDARITA

16,86%

18,26%

18,73%

17,09%

14,29%

257

17,12%

KOALÍCIA PROGRESÍVNE SLOVENSKO A SPOLU OBČIANSKA DEMOKRACIA

32,18%

141

39,61%

117

37,14%

36,00%

30,95%

465

34,78%

Okrsok

Spolu

Volebný okrsok číslo 1

č. 1 - 5

Počet voličov zapísaných v zozname voličov

998

100,00%

906

100,00%

891

100,00%

894

100,00%

905

100,00%

4594

100,00%

Počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní

264

26,45%

365

40,29%

323

36,25%

279

31,21%

303

33,48%

1534

33,39%

Počet voličov, ktorí odovzdali obálku

264

26,45%

365

40,29%

323

36,25%

279

31,21%

302

33,37%

1533

33,37%

Počet platných odovzdaných hlasov

261

0,00%

356

0,00%

315

0,00%

275

0,00%

294

0,00%

INFORMÁCIA O PRIJATÍ DETÍ DO MATERSKEJ ŠKOLY NA ŠKOLSKÝ ROK 2019/2020 Soňa Molnárová

Na školský rok 2019/2020 sa do Materskej školy Koniarkova 9 a detašovaného pracoviska prihlásilo 115 detí. Z toho 72 detí s trvalým pobytom vo Vajnoroch a 43 detí s trvalým pobytom mimo Vajnor.

K 1. septembru 2019 je prijatých 53 detí. Z toho 3 deti mimo Vajnor. Jeden predškolák a dve deti, ktoré majú na elokovanom pracovisku staršieho súrodenca. Za zriaďovateľa môžeme s radosťou konštatovať, že k 1. septembru 2019 sú prijaté všetky vajnorské deti, ktoré spĺňajú kritériá a k 31.8. 2019 dovŕšili vek 3 roky života. Informácia o prijatí detí do Základnej školy Kataríny Brúderovej a Základnej školy s Materskou školou sv. Jána Pavla II.

Na školský rok 2019/2020 sa do Základnej školy Kataríny Brúderovej prihlásilo 67 detí. Prijatých je 55 žiakov. Z uvedeného vyplýva, že základná škola otvorí 3 triedy prvého ročníka. Na Základnej škole s Materskou školou sv. Jána Pavla II., ktorej zriaďovateľom je Arcibiskupský úrad Bratislava, je prijatých 22 žiakov do prvého ročníka a 16 detí do materskej školy.

AKTUALITY

www.vajnory.sk

Pri Pastierni uvažujeme o špecializovanom zariadení pre seniorov

AKTUALITY

POPLATOK ZA ROZVOJ Ingrid Krumpolcová

Igor Kňazovický

Od roku 2015 je v platnosti zákon, ktorý zaviedol stavebníkovi povinnosť zaplatiť poplatok tzv. poplatok za rozvoj.

O pripravovanom projekte, špecializovanom zariadení pre seniorov, sme sa rozprávali s Ing. Máriom Schwabom, ktorý ho pripravoval. • Kedy bolo prijaté rozhodnutie o výstavbe penziónu? Kde bude stáť? O ďalšom využití, resp. úprave územia tzv. Pastierne (križovatka ulíc Pri pastierni a Roľnícka) sa uvažuje už niekoľko rokov, bolo o tom aj pár verejných diskusií a z nich napokon vyplynula potreba, možnosť vytvoriť na uvedenom mieste Špecializované zariadenie pre seniorov a v zadnej časti pozemku Zariadenie pre seniorov. Keďže v roku 2018 bola spustená v rámci Operačného programu IROP aj výzva IROP-PO2-SC211-2018-27 oblasť č.2, sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, to len urýchlilo naše snahy pripraviť projekt a podať žiadosť o získanie prostriedkov z fondov EÚ. Táto výzva je dvojkolová, takže najprv sme potrebovali získať pozitívnu hodnotiacu správu od sprostredkovateľského orgánu pre Integrovaný operačný program a až nasledovne sme mohli spustiť proces prípravy projektovej dokumentácie a samotnej žiadosti žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP). Stručný prehľad vykonaných krokov je nasledovný:

21. 6. 2018 – prerokovanie projektu na miestnom zastupiteľstve 29. 6. 2018 - podaná žiadosť na Magistrát hl. mesta SR Bratislavy (sprostredkovací orgán IROP) 20. 7. 2018 - doplnená žiadosť 22. 11. 2018 – žiadosť schválená, prevzatie pozitívnej hodnotiacej správy 4. 12. 2018 – vypracované a podané jednotlivé žiadosti k ÚR 21. 2. 2019 – vydané územné rozhodnutie 20. 3. 2019 – príprava PD na stavebné povolenie, rokovania s KPú a ostatnými organizáciami, podanie žiadosti o SP 17. 5. 2019 – vydanie stavebného povolenia 27. 5. 2019 – vypracovanie žiadosti a jej podanie o získanie NFP • Aké sú základné parametre, pre koľko klientov, aké služby bude poskytovať? (Ubytovanie, zdravotné služby, stacionár a podobne). V zmysle parametrov projektu sa uvažuje o 12 miestach určenými na ubytovanie. Počet 12 je daný charakterom projektu, ktorý je maximálne podporený EÚ. V zadnej časti je plánované zariadenie pre seniorov tiež s počtom 12 miest, čiže celkovo bude penzión poskytovať svoje sociálne služby pre 24 osôb. Parametre projektu vyžadujú v tomto zariadení poskytovať aj nové komunitné služby, ktoré spĺňajú podmienky kvality na poskytovanie sociálnej služby, určenej v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách • Koľko to bude stáť a odkiaľ budú zdroje? Predpokladaný rozpočet zariadenia projektantom je 803 000 eur bez DPH, pričom mestská časť by sa mala zúčastniť

Vajnorské novinky

iba 5 % na celkových nákladoch. V sume je zarátaná stavba, kompletné vnútorné zariadenie, 9-miestne vozidlo so špeciálnou úpravou, ako aj refundácia nákladov na projektovú dokumentáciu. • Kedy sa začne stavať a kedy je naplánované odovzdávanie? V prípade úspešnosti a získania NFP by sme stavbu chceli začať marci 2020 a dokončiť v máji 2021. • V akom stave sa projekt teraz nachádza? Momentálne čakáme na vyhodnotenie našej žiadosti na ministerstve a pripravujeme verejné obstarávanie.

Chceme touto formou upozorniť všetkých stavebníkov, ktorí si podali, alebo majú v pláne podať žiadosť o stavebné povolenie , aby si pri plánovanom rozpočte nákladov na stavbu vyhradili finančné prostriedky aj na poplatok za rozvoj v súlade so zákonom č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváleným NR SR /ďalej len zákon/ a v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mestskej časti Bratislava -Vajnory č. 1/2017 zo dňa 9. 2. 2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti BratislavaVajnory a Všeobecne záväzným nariadením mestskej časti Bratislava -Vajnory č. 3/2017 zo dňa 22. 6. 2017, ktorým sa mení Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Vajnory č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava-Vajnory /ďalej len nariadenia/.

Poplatok sa podľa zákona a nariadení mestskej časti týka: 1. Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území mestskej časti Bratislava-Vajnory, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie. Predmetom poplatku za rozvoj je aj zmena stavby pred dokončením, aj zmena dokončenej stavby, jej prístavba a nadstavba, ktorou sa zväčší podlahová

SENIOR KLUB BLAHOŽELÁ V tomto období veľa členov senior klubu neoslavuje. V zozname máme iba jedinú oslávenkyňu. Krásnemu 65. jubileu sa teší pani Mária Grebečiová, ktorá svoje narodeniny oslávila 28. júna. Jubilantke srdečne blahoželáme a do ďalšieho života jej želáme okrem zdravia a šťastia, aj veľa pokoja, lásky a dôvodov na radosť v kruhu rodiny.

plocha miestností stavby (ďalej len „stavba“), dodatočne povolená stavba a stavba, na ktorú bolo vydané písomné oznámenie stavebného úradu, že proti ohlásenej stavbe nemá námietky. 2. Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby. 3. Pozemnou stavbou pre účely tohto nariadenia je priestorovo sústredená zastrešená budova, ktorá je stavebnotechnicky vhodná a určená na ochranu ľudí, zvierat a vecí, ktorá musí mať steny a strechu. Poplatková povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia. Základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku.

Sadzba poplatku za rozvoj 1. Mestská časť určuje sadzby poplatku za rozvoj na území mestskej časti BratislavaVajnory nasledovne: a. stavby na bývanie 35 eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, b. stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby na vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej poľnohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu 10 eur; c. priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu 35 eur; d. stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným

podnikaním a so zárobkovou činnosťou 35 eur; e. ostatné stavby 35 eur. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku za rozvoj podľa § 5 tohto nariadenia a sadzby poplatku za rozvoj podľa § 6 tohto nariadenia platnej znížený o 60 m2 v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 3 ods. 1 tohto nariadenia.

Použitie výnosu 1. Poplatok za rozvoj je príjmom mestskej časti v zmysle ČI. 91 ods. 1 písm. c) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. 2. Výnos poplatku za rozvoj mestská časť použije na úhradu kapitálových výdavkov, súvisiacich so stavbou vrátane vyrovnania pozemku, na tento účel: a. zariadenia starostlivosti o deti, b. slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, c. sociálneho bývania, d. školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie, e. zdravotníckeho zariadenia, f. verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene, g. miestnej komunikácie III. a IV. triedy, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry. Mestská časť uprednostňuje názor, že poplatok za rozvoj sa prioritne použije na vyššie uvedené účely v lokalite, z ktorej sa vybral. Podrobnejšie informácie sú zverejnené na web stránke mestskej časti Bratislava-Vajnory v časti mestská časť - VZN, resp. môžete navštíviť oddelenie stavebné , alebo ekonomické priamo na miestnom úrade mestskej časti Bratislava-Vajnory počas úradných hodín, kde vám radi poskytneme bližšie informácie.

UZNESENIA ZO ZASADNUTÍ MIESTNEHO ZASTUPITEĽSTVA Tomáš Kulka

Poslanci sa neplánovane stretli na svojom šiestom zasadnutí už 16. mája, aby prerokovali návrhy dodatkov štatútu a návrh všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy, týkajúce sa parkovacej politiky a možnosti vytvorenia bezemisnej zóny. Pri bezemisnej zóne, ktorá sa momentálne týka výhľadovo len starého mesta, neboli k predloženému návrhu žiadne pripomienky. Pri parkovacej politike poslanci

prerokovali predložený návrh a svojím hlasovaním rozhodli, že ak magistrát zapracuje pripomienky mestskej časti, táto sa k parkovacej politike pridá. Dňa 20. júna prebehlo už riadne zasadnutie miestneho zastupiteľstva. Hlavným bodom programu bolo prerokovanie záverečného účtu a zmeny rozpočtu. Obidva tieto body poslanci schválili bez pripomienok. Ešte predtým však miestny kontrolór informoval o svojej kontrolnej činnosti za uplynulé obdobie a o pláne kontrol na nasledujúci polrok. Nasledovne poslanci schválili všeobecne záväzné nariadenie, týkajúce sa poplatkov za

stravu v školských zariadeniach. Jeho prijatie bolo potrebné zavedením takzvaných. „obedov zadarmo“. Posledný bod programu bola Informácia o projekte expozície tradičného ľudového príbytku a o činnosti a aktivitách vo Vajnorskom ľudovom dome v roku 2018, ktorá bola zároveň aj milou pozvánkou na jeho prehliadku. A na záver dostali priestor na svoje pripomienky a postrehy občania, ktorí túto možnosť aj vo veľkej miere využili. Týmto si vás dovoľujem pozvať na nasledujúce zasadnutie miestneho úradu, ktoré sa uskutoční dňa 19. septembra 2019 o 17.00 h.

AKTUALITY

www.vajnory.sk

ÚVER NA VÝSTAVBU MATERSKEJ ŠKÔLKY NA KONIARKOVEJ JE SPLATENÝ Martin Gramblička, kontrolór

Konečne, takmer po 10 rokoch je tento finančný záväzok splatený. Dňa 27. 5. 2019 boli mestskou časťou Bratislava - Vajnory zaplatené posledné splátky istiny a úrokov Prima Banke, a. s., z celkového finančného záväzku vo výške 1 034 440 eur. Tvorili ho dva úvery. Miestne zastupiteľstvo uznesením č. 316/2009 zo dňa 21. 5. 2009 schválilo prijatie úveru na

výstavbu Materskej školy mestskej časti Bratislava-Vajnory vo výške 912 832 eur (úver poskytnutý 17. 7. 2009) a Uznesením č. 22/2010 zo dňa 15. 12. 2010 schválilo termínovaný úver na kapitálové výdavky vo výške 121 608 eur (úver poskytnutý 28. 12. 2010). Rozhodnutie vziať si úvery na investičnú výstavbu sa prijímali v období finančnej a hospodárskej krízy, čo vôbec nebolo v tom čase také jednoduché. Splácanie tohto finančného záväzku aj s úrokmi sa začalo až v roku 2011. V roku 2009 – 2010, keď sa projekt chystal, nebola situácia vôbec jednoduchá. Pôvodná, kapacitne menšia a 63 rokov stará

škôlka fungovala už dva roky na výnimku od hygienika. Prevádzkovo prestala byť spôsobilá a jej finančne efektívna rekonštrukcia prakticky neprichádzala do úvahy. Nechýbalo veľa a Vajnory by ostali úplne bez materskej školy. Obec si na túto investíciu zobrala úver vo výške vyše 900 000 eur so splatnosťou na 10 rokov. Pomohli aj miestni investori. Za rok sa podarilo postaviť modernú škôlku, ktorá dokonale spĺňa nielen všetky najnovšie hygienické a kvalitatívne normy, ale aj tie najvyššie požiadavky na komfort, písali sme vo Vajnorských novinkách zo septembra 2010. Dnes je to história, škôlka už 10 rokov slúži deťom a úver je splatený.

AKTUALITY

VYVLASTŇOVACIE KONANIA POD STAVBU DIAĽNICE – INFORMÁCIE PRE OBČANOV Artúr Soldán, prednosta MiÚ Bratislava-Vajnory

V ust. § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. je uvedené: „Vyvlastňovací orgán je povinný informovať verejnosť na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle o začatí vyvlastňovacieho konania do siedmich dní od doručenia návrhu a o skončení vyvlastňovacieho konania do siedmich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Vyvlastňovací orgán v takejto informácii uvedie a) účel vyvlastnenia, b) údaje o vyvlastniteľovi v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a), c) katastrálne územie, d) parcelné číslo pozemku a súpisné číslo stavby, ktoré sú predmetom vyvlastnenia.“

Miestna časť Bratislava-Vajnory nie je vyvlastňovacím orgánom, ale podľa ust. § 10 ods. 3 hore uvedeného zákona mu vyplýva tzv. informačná povinnosť, ktorá je v zákone definovaná nasledovne: „Informácie podľa odseku 2 zverejní na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle obec, ak ho má zriadené, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovaná stavba nachádza.“ 1) Miestny úrad vo Vajnoroch v tejto veci plní len informačnú povinnosť, zo zákona inak nekoná a ani inak konať v zmysle zákona nesmie. 2) V danom konaní je v kompetencii MČ iba zverejnenie oznámenia, ktoré sa týka výlučne iba tých fyzických osôb, ak NDS, a. s., alebo Okresný úrad Bratislava nevie bližšie údaje alebo sa mu nepodarilo priamo kontaktovať vlastníka pozemku pod stavbu diaľnice. 3) Ide iba o tie pozemky, pri ktorých nie sú upravené vlastnícke vzťahy, t.j., neukonče-

né dedičské konania, duplicitné vlastníctva, neznámi vlastníci a pod. 4) Na oznámeniach, ktoré MČ zverejňuje na svojej úradnej tabuli a elektronickej úradnej tabuli, sú zverejnené iba údaje o pozemkoch, všetky osobné údaje má k dispozícii len NDS, a. s., (v zmysle ochrany osobných údajov nimi MČ nedisponuje). 5) Všetky oznámenia sú k nahliadnutiu (je, samozrejme, možnosť urobiť si fotokópiu) na miestnom úrade v kancelárii č. 110 u Tomáša Kulku, vedúceho oddelenia vnútornej správy MiÚ, tak ako je to vždy zverejnené na oznámení a občania túto možnosť aktívne využívajú. Zároveň oznamujeme, že MČ BratislavaVajnory nie je správnym orgánom v danom konaní, neiniciuje žiadne konanie ex offo, ide teda o konania, ktoré prebiehajú výlučne medzi fyzickými osobami a NDS, a. s., a obec zverejňuje iba písomnosti – návrhy na vyvlastnenie.

ŠKÔLKA PLNÁ ZÁBAVY VAJNORSKÉ MLIEKO V PREDAJI

S nástupom teplých dní sa vo Vajnoroch dňa 29.05.2019 konala veľká výzva Nadácie výskumu rakoviny.

Igor Hraško, PD Vajnory

Ceny výkupu mlieka stále neprajú rozvoju v oblasti živočíšnej výroby na našom Vajnorskom družstve. Preto sme sa rozhodli rozšíriť sortiment ponúkaných výrobkov systémom „predaj z dvora“ aj o naše čerstvé, surové kravské mlieko a ponúkať plnotučné mlieko (3,6% tuku) priamo konečnému spotrebiteľovi. Naše mlieko je plnené priamo po dojení, klient vie, že z neho neboli odstraňované nijaké dôležité súčasti. Keďže mlieko nemôže byť skladované v našich priestoroch dlhší čas, zaviedli sme objednávkový systém predaja. Klient zavolá, alebo pošle SMS s požiadavkou na množstvo mlieka na telefón Vinotéky, najlepšie aspoň deň

Vajnorské novinky

Janette Švanygová, snímka autorka

vopred a mlieko si príde vyzdvihnúť v určenom čase. Mlieko plníme zatiaľ do jedno a dvojlitrových PET fliaš, ale ak bude požiadavka na väčšie množstvo, vieme zabezpečiť aj to. Podľa ohlasov máme ceny

v porovnaní s inými výborné a 1 liter si u nás kúpite za 0,80 € aj s fľašou a 2 litre za 1,30 €. Telefónne číslo na našu Vinotéku je 0908 929 100. Príďte si po čerstvé a zdravé mlieko.

Do tejto výzvy pod názvom Challenge day sa do súperenia Vajnor proti Lamaču zapojili aj deti a pedagógovia z Materskej školy Koniarkova 9 a Elokovaného pracoviska Osloboditeľská 1. V parku pod Lipami bol pripravený bohatý program. Deti privítal starosta Vajnor spolu s organizátorom akcie. Deti sa dozvedeli mnoho informácií o tejto akcii, čo to je a prečo sa koná. Zároveň rozprávali o tom, prečo je pre zdravie potrebný pohyb. Na záver deti spoločne cvičili, spievali a tancovali za sprievodu hudobníka Mira Illa. V piatok dňa 31.5.2019 sa deti opätovne stretli v Kultúrnom dome Vajnory, nie však cvičiť, ale zabávať sa, spievať, tancovať a tak osláviť sviatok našich detí. Vyšantili sa na hudbu a spev ich obľúbe-

nej detskej dvojice PACI-PAC. S úsmevom a s radosťou v očkách odchádzali s krásnymi darčekmi v rukách. V mesiaci Jún je však pre deti naplánovaných ešte mnoho akcii, z ktorých už deti niektoré aj absolvovali. Boli napríklad na turistickej vychádzke v prírodnej rezervácii Šúr, kde pozorovali faunu a flóru, spoznávali význam prírodných rezervácii pre človeka, prečo je potrebné chrániť prírodu. Je nutné ich pochváliť za dobre zvládnutú turistickú vychádzku a výdrž. V stredu 12.6.2019 sa dočkali veľkej odmeny za svoju usilovnosť počas celého roka, a to v podobe Záhradnej slávnosti, ktorá sa konala v areáli MŠ Koniarkova. Na deti hneď pri vstupe čakalo veľa športových atrakcií, na ktoré si prišli aj rodičia. Najmenší ale aj tí väčší si mohli zaskákať na nafukovacom hrade, mohli si vyskúšať chôdzu po lane, lukostreľbu, americký futbal, kriket. Svoju šikovnosť mohli vyskúšať aj na prekážkovej dráhe, alebo na zvláštnom „bzučáku“, ktorý hlavne zaujal oteckov. Kým oteckovia chodili s ratolesťami od jednej atrakcie k druhej, tak mamičky chystali chutné občerstvenie z ovocia, koláčov a slaného pečiva, na ktorom si všetci pochutnali.

Na záver bola veľká tancovačka s bublinkami. Všetci odchádzali v neskorých popoludňajších hodinách unavení ale hlavne spokojní. Akcie pre deti ešte zďaleka nekončia. Pripravená je akcia „Na kolieskach“, kde si deti spoločne zajazdia na odrážadlách, kolobežkách a bicykloch. Najstaršie deti navštívia neďaleký hrad Červený kameň, kde je pre nich pripravená prehliadka hradu a najmenšie deti si pochutnajú na výbornej zmrzline vo Vajnoroch. Na záver sa predškoláci rozlúčia so svojou materskou školou programom pre rodičov a potom už iba „HURÁ PRÁZDNINY“.

MDD

www.vajnory.sk

POČASIE BOLO BEZCHYBNÉ, MDD ZAS ÚŽASNÝ Saša Görcsová, snímky Kristína Toroková

V sobotu 1. júna sa stala jedna z najúžasnejších akcií v živote každého dieťaťa, a to MDD, Medzinárodný deň detí. Počasie bolo bezchybné, akoby aj samotné slniečko tušilo, aký výnimočný deň sa odohráva. Začiatok akcie na detskom ihrisku otvoril šašo Tomík so svojou šou a bublinkovým mecheche. Za tónov veselej hudby sa deti so šašom Tomíkom bláznili, tancovali a zabávali sa. Potom šašo Tomík na svojich vysokých chodúľoch začal nezabudnuteľnú bublinkovú šou. Bublinky rôznych tvarov a veľkostí sa vznášali vzduchom a v slnečných lúčoch hrali všetkými farbami dúhy. Detský smiech sa ozýval celým ih-

Vajnorské novinky

riskom, kým deti skákali a skúšali prasknúť čo najväčší počet bubliniek. Po skončení bublinkovej šou boli deti pozvané na zú-

častnenie sa pripravených športových disciplín, bolo ich päť. Deti si mohli vyskúšať, napríklad, hádzanie na basketbalový kôš,

strieľanie do futbalovej bránky, atletiku alebo lukostreľbu s farebnými šípmi. Prišlo ich tak veľa, že sa miestami tvorili dlhé zástupy nedočkavcov, ktorí si chceli vyskúšať tieto jednoduché a zábavné disciplíny. Aj napriek dlhým radom mali všetci príležitosť. Za absolvovanie každej disciplíny dostali deti pečiatku na papierik. Po nazbieraní pečiatok za všetky disciplíny dostal každý sladkú odmenu a ovocie zo stánku. Športové disciplíny, samozrejme, neboli jedinou atrakciou na ihrisku. Účastníci si mohli okrem športových disciplín pozrieť mini zoo s domácimi zvieratkami a dokonca pohladkať niektoré z nich. Pre tých, ktorým nestačil pohyb na disciplínach, bol prichystaný nafukovací hrad, na ktorom sa mohli všetci vyskákať do sýtosti. V blízkosti ihriska sa tiež odohrávala menšia adrenalínová atrakcia. Takzvanú Cestu odvahy organizujú každý rok vajnorskí skauti, aj teraz bola skvelá a najnavštevovanejšia, veď vyskúšať si mohli zlanovanie zo stromu alebo šplh po lane. Určite to bol deň, ktorý si všetky deti užili a sme presvedčení že sa o rok stretneme opäť. Už teraz sa na vás tešíme. Samozrejme, ďakujeme všetkým sponzorom, ktorí podujatie podporili: TESCO, POTRAVINY – VEČIERKA PALIGO, POTRAVINY – VEČIERKA Jaroslav Hanker, Reštaurácia Fratello, Salón Sidka.

MDD

AKTUALITY

www.vajnory.sk

AKTUALITY

CHALLENGE DAY VAJNORY – SÚBOJ, KDE NIE JE DÔLEŽITÉ VÍŤAZSTVO

MÁJ SA ZAČAL OPEKANÍM NA MAHROVEJ BÚDE

Jana Besedová

Igor Kňazovický, snímky IFK, MGR

Deň sa niesol heslami „15 minút pre seba a tvoje mesto“ a „Na kolesách proti rakovine“. Mnohí z nás sa pýtali, čo je to za akciu a pre koho je určený výťažok z podujatia. Kolesá proti rakovine sa prvý raz rozkrútili v roku 2003 (pod záštitou paraolympijského víťaza v cyklistike) Radovana Kaufmanna, ktorý bol onkologický pacient. Zbierka je schválená ministerstvom vnútra a jej cieľom je získať financie na podporu vedecko - výskumných onkologických pracovníkov. Okrem finančnej podpory majú za cieľ aj osvetu medzi ľuďmi, dôležitosť prevencie a zapájanie do pohybových aktivít všetky vekové kategórie. Viac informá-

Vajnorské novinky

cii nájdete na www.nvr.sk. Na svetový deň výziev (29. 5.) zareagovala aj naša mestská časť a vyzvala opäť po 3 rokoch mestskú časť Lamač. Úlohou bolo zapojiť a zaregistrovať čo najviac účastníkov, ktorí splnia podmienku 15-minútového pohybu. Program bol naozaj výborný a prilákal množstvo obyvateľov Vajnor, Rače a Čiernej Vody. Od rána sa po celých Vajnoroch zapájali školáci, škôlkari a športové kluby. Každý z nás dúfal a sledoval počasie, aby ,,nám“ to vyšlo. A počasie sa naozaj na tento jeden deň „umúdrilo“. Školáci sa tešili, že sa hodinu nebudú učiť a budú môcť pohybom prispieť na dobrú vec. V oboch školách cvičili spolu s deťmi aj riaditelia a učitelia, zapojila sa každá trieda a nakoniec sa pridal aj pán starosta. V DK Vajnory naši škôlkari šantili a tancovali s Mirom Jílom. Program mal vyvrcholenie v Parku pod lipami. Na svoje si prišli asi všetci, od tých najmenších po najväčších. Deti mali skákací hrad, rôzne športové stanovištia, basketbal... a nechýbali ani stánky s

občerstvením. Už od 15.00 h prichádzali celé rodiny. Oficiálny program otvorili skvelí bubeníci. Mali sme možnosť vidieť krásne brušné tanečnice z TRIBALADIE, deti z tanečných skupín H&T a BSG zo susednej Rače a vypočuť si známe pesničky z kultového filmu Pomáda. Samozrejme, nechýbal ani VOS, Podobenka z Vajnor a Dychovka. Okolo 18:30 hod odštartovali symbolickú jazdu účastníci na kolesách proti rakovine. Na námestí vládla veľmi príjemná atmosféra, športovalo sa, tancovalo, spievalo a najmä sme sa stretli pre dobrú vec. Výzvu nakoniec Vajnory vyhrali a krásnou sumou spolu s Lamačom tak prispeli na výskum rakoviny, ktorá často udrie veľmi nečakane. Spolu sa dokázalo zapojiť za Vajnory 1785 ľudí a za Lamač 1184. Vajnoráci prispeli krásnou sumou 1416 eur a Lamačania 574 eur. Od ľudí, ktorí to potrebujú, zaznelo veľké a srdečné ĎAKUJEME.

Prvý máj je v kalendári dňom pracovného voľna. Vajnoráci v tento deň tradične organizujú spoločnú akciu na Mahrovej búde. Tohtoročný 1. máj nás už ráno vítal ukážkovým počasím. Od 9. hodiny na chodník, ktorý vedie cez vinohrady k známej chate, prichádzali Vajnoráci všetkých vekových skupín. Na lúke pred búdou už bolo veselo. Dve skupiny „kuchárov“ si už chystali ingrediencie do kotlov. Guláš z diviny varili členovia Poľovníckeho spoločenstva a v druhom kotly tradične varili svoj špeciálny guláš ľudia z mestského úradu. Ktorý bol lepší, nepoviem. Pozrite si našu fotogalériu.

DUCHOVNÝ ŽIVOT

www.vajnory.sk

VŠEDNÉ A NEVŠEDNÉ ZÁZRAKY JÁNA PAVLA II. Igor Zbojan

Autor, ťažko sa prebíjajúci k opravdivej viere, hlboko skúmajúci udalosti okolo neho, nakoniec privádza k pápežovi svojho malého syna. A na fotografii tohto malého chlapca spolu s Jánom Pavlom II. je umiestnený aj jeden z posledných podpisov pápeža. Obsah tohto článku nadväzuje na slová novinára Andreasa Englisha z knihy „Pápež zázrakov“ bez podrobnejších odkazov na stránky jeho knihy. Po smrti Jána Pavla II. stačilo len niekoľko kníh o zázrakoch a milostiach na jeho príhovor a vo svete dochádza k veľkému prekvapeniu, pretože väčšina z nich nebola vo svete známa. Mnohé sú hlboko súkromné, bez verejného skúmania komisiami, ale sú súčasťou záplavy mimoriadnych udalostí. Pred vyzdvihnutím Jána Pavla II. na oltár bolo uverejnených tisíce nevšedných záznamov na webe Vatikánu a mnohé stále pribúdali. No pre svätorečenie v Cirkvi existujú osobitné procedúry a tie sa vzťahujú len na mimoriadne udalosti ľudsky nevysvetliteľné, ktoré nastali až po smrti ľudí svätého života, ktoré na tento život poukazujú. Lásku k sv. Jánovi Pavlovi II. sprevádzali priam neuveriteľné uzdravenia, ako to opisuje „Veľká kniha milostí“ na príhovor Jána Pavla II. Niektoré udalosti sú však známe len nám. A tie chceme zverejniť iba osobitne blízkym. Kniha poľského autora Pavla Zuchniewicza „Zázraky Jána Pavla II.“ približuje z iných aspektov život a osobnosť Jána Pavla II. a je na Slovensku už rozpredaná. Kniha Andreasa Englisha Pápež zázrakov je najnovšou publikáciou. Novinár Andreas English, okrem významných celospoločenských vystúpení v nemeckom mediálnom priestore, bol zamestnaný prinášaním informácií zo života pápeža vo Vatikáne. K napísaniu knihy dospel po dlhšom zápase o svoju vieru, ktorú mohol tiež celým životom dosvedčovať. Preto svedectvo tohto novinára a jeho publicistické spracovanie sa pre nás stáva hodnoverným. Za pápežovho života sa stalo veľa významných udalostí. Osobitne je pre nás zaujímavé posolstvo Božieho milosrdenstva, spojené s návštevou vo Vajnoroch. Ako pomocný biskup a arcibiskup v Krakove Karol Wojtyla prežíval udalosti zjavenia Pána Ježiša Faustíne Kowalskej o Božom milosrdenstve. Pápež si veľmi vážil posolstvo Božieho milosrdenstva, preto

Vajnorské novinky

do Vajnor prišiel na nedeľu po Veľkej noci, ktorá sa potom stáva významným sviatkom. A toto privilégium Vajnorom ostáva. Preto bude kaplnka na mieste prvej pontifikálnej pápežskej svätej omše na Slovensku aj miestom úcty Božieho milosrdenstva. Len v blízkom okruhu veriacich sa stalo známe, že pápež uzdravil slepého človeka. Mafia dokaličila jedného kňaza iba kvôli tomu, že sa venoval mládeži, závislej na drogách. Tento kňaz po mnohých zraneniach na hlave a brutálnej bitke stratil zrak, a musel potom slúžiť sväté omše ako slepý. Kňaz sa volal Andrea Palamides a slúžil takto sväté omše dlhých 11 rokov v jednej z farností v Ríme. Nie je teraz dôležité, na čí podnet, alebo akým spôsobom prišiel tento kňaz k Jánovi Pavlovi II., ktorý ho zo slepoty vtedy uzdravil. Odvtedy za radosti veriacich z farnosti slúžil sväté omše rovnako ako iní kňazi. A mal zakázané hovoriť o zázraku. Veľmi detailne sú opísané najmä nepochopiteľné zázraky v súvislosti s blahorečením a svätorečením Jána Pavla II. Je to všetko na dlhé a dojímavé čítanie. Môže realita človeka, ktorý nie je už s nami, vyvolávať senzácie, keď už k nám neprehovorí? Čo všetko vieme o živote blízkeho človeka? Stretávame sa so živou aj tvrdou nesentimentálnou realitou, ktorá sa nedá spochybniť. Atentátnik Mehmet Ali Agca nepochopil, prečo Ján Pavol II. nezomrel po výstrele z revolvera. V knihe Pápež zázrakov chirurg profesor Francesco Crucitti sám po šesťhodinovej operácii neveril, ako bolo možné, že guľka po vniknutí do tela náhle zmenila svoj smer a vyhla sa životne dôležitým orgánom. Niečo také v histórii nepoznáme. V obrazovej prílohe v knihe novinára Andreasa Englisha vidíme vznášajúcu sa bielu holubicu v momente, ako pápež požehnával Josého Heróna Badilla, chorého na leukémiu. Chlapec vyzdravel úplne. Vozičkár Ugo Festa trpel nevyliečiteľnou sklerózou multiplex a za pápežom putoval s obrazom Božieho milosrdenstva. Uzdraví sa úplne a novinár English sa po preskúmaní príbehu opakovane sám seba pýta, či existuje náhoda. V bazilike v Castries Ján Pavol II. požehnáva Kevina Jeremiesa na rukách jeho matky a chlapec sa nasledovne uzdraví z vrodenej deformácie. Choroba ohrozujúca život dona Alessandra Overa ho taktiež pripútala k vozíčku. Potom, ako sa za neho pápež pomodlil, choroba mu zmizla. A posledným z mnohých znamení sa stáva i smrť Jána Pavla II., ktorý umiera v začínajúcich hodinách sviatku Božieho milosrdenstva, toho sviatku, ktorý sám ustanovil. Nedá sa nespomenúť obrátenie mnohých ľudí k Bohu za života aj pred smrťou. Napríklad, v

sicílskom Agrigente po pápežovej výzve sa „kmotor“ Camorry Carmine Alfieri pri ohrození svojho života rozhodol spolupracovať s políciou. Za mrežami sa obrátilo vyše 400 mafiánov. Novinár Andreas English je v knihe pri nevšedných udalostiach veľmi jasný a stručný, zaoberá sa okrem toho aj tým, ako to všetko mení jeho život. Na zázraky po smrti pápeža Jána Pavla II. sa rovnako nedá zabudnúť. Nielen tie, ktoré sa týkajú jeho blahorečenia a svätorečenia (uzdravenie pred prichádzajúcou smrťou, tak ako bolo vidieť v hodinovom dokumente slovenskej televízie), ale aj množstva oznamovaných nevšedných udalostí z celého sveta. Vďaka nemu sa na jeho príhovor deje viac vzácnych udalostí v živote mnohých aj na Slovensku. V Krakove sa nachádza relikvia krvi svätého pápeža, ktorá mu bola odobratá po atentáte. Nájdeme ju v dolnom kostole uchvacujúceho pútnického komplexu, v centre svetovej úcty Jána Pavla II. Denne tam prichádzajú s prosbami stovky veriacich. Píšu svoje prosby na lístočky. Tie sa stávajú úmyslami na svätých omšiach. Prosby sú veľmi rozmanité, sú to často prosby o zázraky. Pre mnohé vyslyšania sa Krakov stáva takmer zázračným miestom, kde prichádza mnoho ľudí. Dokumentované sú uzdravenia z nevyliečiteľných chorôb, zachránenie detí v tehotenstve, eliminovanie zdravotného ohrozenia a znovuzískanie zdravia, často prekvapujú poďakovania po prosbách o usporiadanie rodín, obrátenie blízkych, nájdenie životnej lásky a vstup do manželstva, vyriešenie osobných aj existenčných problémov. Stále dúfame, že relikvia svätého pápeža bude darovaná aj kaplnke vo Vajnoroch, toto privilégium už získalo niekoľko miest v Čechách i na Slovensku. Obrazy vyplývajúce zo slov a skutkov Jána Pavla II. doznejú aj v nás. Ján Pavol II. nám vo Vajnoroch povedal, drahí Slováci a Slovenky, pápež vás ubezpečuje, že vás má veľmi rád. A jeho láska neprestáva ani v dome dobrotivého Otca, kam z celého srdca túžil ísť. Je nám to na Slovensku mnohým o to bližšie, že život pápeža Jána Pavla II. sme poznali zblízka, prišiel za nami, boli sme s ním spojení v láske alebo v obdive. Jeho život sa odohrával pred našimi očami, nie je pre nás známy z ďalekej minulosti, z minulých storočí. O jeho živote sa písali podrobné knihy, je napísaných veľa článkov, sfilmovaných bolo množstvo udalostí, ktoré nám ho verne približujú. No aj tak sme nepochopili, ako nám bol veľmi blízky. Z nepreberného množstva udalostí, vstupujúcich nám do života, sú nám mnohé známe. Vieme ho však lepšie spoznať cez zázraky všedné a nevšedné.

VAJNORSKÝ ŽIVOT

CENA KATARÍNY BRÚDEROVEJ Gabriela Zemanová, predsedníčka OZ Podobenka z Vajnor

V nedeľu 23. júna 2019 popoludní od 16.00 h sa v Dome kultúry Vajnory opäť po dvanástich rokoch konala verejná výtvarná, literárna a spevácka súťaž detí 5. – 9. ročníkov základných škôl. Katarína Brúderová (1882 – 1964), jedna z výnimočných a mnohostranných osobností slovenského ľudového umenia, zručná maliarka, vyšívačka, speváčka a rozprávačka, vyučovala začiatkom 20. storočia v cirkevnej škole vo Vajnoroch ručné práce, kreslenie a viedla výšivkárske kurzy. Súťaž sa uskutočnila z úcty k jej umeniu i z úcty k živým tradíciám Vajnor. Prebiehala v troch súťažných kategóriách: VÝTVARNÉ PRÁCE – kresby a maľby vychádzajúce z vajnorskej tradície a vyjadrujúce osobný vzťah autora k Vajnorom (odborná porota v zložení Ľudmila Cyprichová, Anna Holaňová a Mária Feketeová hodnotila 22 súťažných výtvarných prác) 1. miesto: Sofia Podhorná - Krajina s kraslicami, 7. ročník ZŠ Kataríny Brúderovej 2. miesto: Emma Domoráková - Morena, 7. ročník ZŠ Kataríny Brúderovej 2. miesto: Daniela Kunzová - Oblievačka, 8. ročník ZŠ Kataríny Brúderovej 3. miesto: Laura Blažeková - Zmárňeňí šarka-

na, 5. ročník ZŠ Kataríny Brúderovej SPEV ĽUDOVEJ PIESNE – sólový spev dvoch ľudových piesní (jedna vajnorská) s inštrumentálnym sprievodom alebo bez neho (odborná porota v zložení Milena Kinčešová, Ivan Kubovič a Igor Hraško hodnotila verejné spevácke vystúpenie 2 súťažiacich detí) 1. miesto: Daniel Swan – Vajnorský širáček, 5. ročník ZŠ Kataríny Brúderovej 2. miesto: Michaela Bábinová – Mjeua sem frajíra, 5. ročník ZŠsMŠ sv. Jána Pavla II. VLASTNÁ LITERÁRNA TVORBA - próza vzťahujúca sa na život Vajnorákov doma i v zahraničí, obsahujúca originálny príbeh z minulosti alebo súčasnosti (porota v zložení Roman Pomajbo, Danica Jurčová, Jana Osvaldíková, Jana Cigániková a Elena Vrablecová posudzovala súťažný literárny text celkom 14 súťažiacich detí) 1. miesto: Pavol Uhlár – Dievčatko Katarína a slávik, 5. ročník ZŠsMŠ sv. Jána Pavla II. 2. miesto: Sára Nemcová – Maliny, 7. ročník ZŠ Kataríny Brúderovej 3. miesto: Sofia Podhorná – Vajnorská kaluž, 7. ročník ZŠ Kataríny Brúderovej Hlavným poslaním súťaže Cena Kataríny Brúderovej je, popri spomienke na našu významnú rodáčku, najmä zachovanie a rozvíjanie živých tradícií Vajnor, objavovanie pokladov skrytých v pamäti starších Vajnorákov a talentov medzi mladšou generáciou, vytvorenie možnosti predstaviť svoje diela, resp. vystúpiť s ním pred verejnosťou, ako aj vytváranie pozitívneho vzťahu detí a mládeže k staršej generácii, histórii a tradíciám obce a čo je dôležité, zachovanie, rozvíjanie, pod-

pora a propagácia hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva Vajnor. Úvodnou hymnickou piesňou Pod slovenským srdiečkom, ktorej autorkou je práve Katarína Brúderová, ženy z Podobenky z Vajnor symbolicky vzdali úctu vzácnej rodáčke. Nedeľné popoludnie spríjemnila rozprávaním o tom, ako vzniká príbeh, Veronika Kořínková, ktorá šibalským spôsobom dokázala do príbehu zapojiť aj prítomné deti. Príjemným prekvapením boli deti z DFS Podobenka z Vajnor, ktoré ukázali, ako sa vajnorské deti niekedy hrávali, a ktoré zaujali najmä ukážkou tradičných tancov z Vajnor (mazurka, sotiš, hrozená, židofka a japančardáš). Po vyhlásení víťazov súťaže Cena Kataríny Brúderovej, korí získali plaketu Kataríny Brúderovej, zaznela na záver opäť v podaní žien z Podobenky z Vajnor pieseň Pres Vajnory malovaná duáška. Projekt „Cena Kataríny Brúderovej“ sa uskutočnil vďaka finančnej podpore REVIE - Malokarpatskej komunitnej nadácie a LB SERVIS SK, s.r.o., ďalej vďaka výraznej podpore Základnej školy Kataríny Brúderovej, Základnej školy s Materskou školou sv. Jána Pavla II., mestskej časti Bratislava-Vajnory, Vajnorskej podpornej spoločnosti, Kulturie, s.r.o., Poľnohospodárskeho družstva Vajnory a ďalším. Poďakovanie patrí všetkým súťažiacim, porotcom, účinkujúcim, divákom, tiež organizátorom a dobrovoľníkom, ako aj moderátorke Kataríne Pokrivčákovej, ktorá počas 9. ročníka pomáhala vytvoriť príjemnú atmosféru. Víťazné práce detí budú postupne uverejňované v ďalších číslach Vajnorských noviniek. Dovidenia o rok na jubilejnom 10. ročníku Ceny Kataríny Brúderovej 2020 !

SPOLOČENSKÁ ETIKA PLATÍ AJ V KOSTOLE (5.) Edita Jaslovská

Pokračovanie z minulého čísla. Ruky nekrížime ani na prsiach a nepodopierame si nimi ani bradu. Ktorý zlozvyk prekáža v kostole vám? Najviac sa mi nepáči, keď kňaz aj s miništrantami odchádzajú, a hoci sú ešte pri svätostánku, ľudia sa postavia a hrnú sa preč. Pripomína mi to záver divadelného predstavenia, keď niektorí diváci utekajú do šatne po kabáty. Kam sa náhlia? Nedokážu vychutnať doznievanie povznášajúcich po-

citov? A opäť sme pri etikete: najskôr odchádza kňaz s miništrantami a až po nich veriaci. Zvlášť na dedinách je zvykom ani nevojsť do kostola a celú svätú omšu stráviť pod múrom fajčením, debatovaním, naháňaním sa detí... Ako sa na to pozerá spoločenská etiketa? Ešte ako dieťa som často videla, že počas slávenia Eucharistie postávali oproti kostolu na druhej strane ulice muži, pričom fajčili a debatovali. Zarazilo ma, keď som sa dozvedela, že sú účastníkmi svätej omše, že na svätú omšu ani netreba vojsť do kostola, len stačí stáť neďaleko neho v kruhu niekoľkých desiatok metrov. To potom možno sedieť v každom pohostinstve pri kostole a človek bude účastný na svätej omši? Nikto však nemôže namietať, keď ostaneme stáť

vonku pred dverami do kostola vtedy, ak sa dnu nevmestíme, alebo máme malé dieťa, ktoré by ostatných vyrušovalo, či ak je dnu vydýchaný vzduch. V niektorých kostoloch si lektori vyhradzujú špeciálne miesta na sedenie okrem svojich vlastných, a tak sa stáva, že počas svätej omše vystriedajú aj dve – tri miesta na sedenie. Lektor, ktorý má vyhradené špeciálne miesto na sedenie, by mal sedieť na ňom. Ak sedí v lavici a vie, že číta lekciu, mal by byť na svojom mieste, pred čítaním normálne vyjsť z lavice a po prečítaní lekcie sa vrátiť naspäť. Ak si myslí, že bude rušiť spolusediacich, mal by si sadnúť na kraj lavice. V kostole je nevhodné neprestajne meniť miesto na sedenie i na státie.

VAJNORSKÝ ŽIVOT

www.vajnory.sk

BESEDA SO SPISOVATEĽKOU MARTOU HLUŠÍKOVOU M. Burzová 7. A, snímka autorka

Deň 18. 3. 2019 – pre niekoho obyčajný dátum. Pre nás to bol deň, keď sme na pôde Základnej školy Kataríny Brúderovej mohli privítať pani Martu Hlušíkovú. Ešte pred besedou sme si pani spisovateľku „odchytili“ my, členky redakčnej rady školského časopisu Brúderko. Pani Hlušíková nám s úsmevom na tvári odpovedala na niekoľko našich zvedavých otázok.

1. Čo vás priviedlo k písaniu detských kníh? Ja by som povedala, že to bolo samotné čítanie. Keď som vyrastala, takmer každý deň som chodila do knižnice neďaleko nášho domu. Tam sa vďaka množstvu kníh vytvoril môj sen - jednu knižku napísať. Začínala som písať rôzne správy, re-

Vajnorské novinky

portáže. Pre deti som do časopisu začala písať neskôr, keď som už mala vlastné deti.

2. Ktoré dielo sa vám písalo najlepšie a máte ho najradšej? To je ťažká otázka. Ku každej mojej knižke mám nejaký vzťah. Mám pár dielok, ktoré sú mi milé. Na môj prvý ucelený text pre deti Môj dedko Rýchly šíp mám pekné spomienky. Taktiež knihy Neznášam, keď ma hladkajú po hlave a Až raz budem kapitánom sa mi veľmi dobre písali.

3. Čítate diela iných autorov? Ktorú knihu máte najradšej? Na túto otázku ani nemôžem konkrétne odpovedať. Veľmi rada večer čítam iných autorov, bez poviedok by som asi nezaspala.

4. Ako dlho píšete jednu knihu? To je rôzne. Zvyčajne píšem 6 mesiacov až rok. Podľa toho, či je tá knižka už spracovaná v hlave, alebo je to úplne nová téma. Napríklad, Latinsko-slovenský slovník som zostavovala päť rokov.

5. Sníva sa vám niekedy o vašich knihách? Zatiaľ nie, aj keď by mi sny o tom, čo sa

má v mojich knižkách stať, niekedy pomohli.

6. Aké je vaše životné krédo? Žiť tak, aby som nikomu nešliapala na otlak. Aby som sa dokázala realizovať tak, aby som neubližovala niekomu inému.

7. Ako by ste sa opísali? Primäkký človek, nehodím sa do funkcie (hoci som robila zástupkyňu riaditeľa). Rada pomôžem a vyjdem ľuďom v ústrety.

8. Ako trávite svoj voľný čas? Rôzne. Píšem, čítam, venujem sa svojim vnúčatám a psíkovi. Alebo si rada pozriem vedomostné súťaže.

9. Pre akú vekovú kategóriu sa vám píše najlepšie? Najlepšie asi pre tretiakov – štvrtákov. Rada píšem všeobecne pre deti základných škôl, pretože sú očarujúce svojím pohľadom na svet. Beseda, ktorá sa konala v DK Vajnory, sa všetkým veľmi páčila. Milá pani Hlušíková, ďakujeme za váš čas a ochotu stráviť s nami pár chvíľ.

ČALÚNNICTVO tel. 0915 832 186

VÁŽENÍ OBČANIA VAJNOR,

Hľadáme do MŠ upratovačku s nástupom k septembru 2019, miesto práce na EP Osloboditeľska 1. Bližšie informácie poskytneme na t. číslach: 02/43712433; 0901 712 433, alebo osobne v MŠ Koniarkovej, Bratislava

mestská časť Bratislava-Vajnory vám oznamuje, že v rámci starostlivosti o dreviny, plánovaných výrubov drevín v zlom zdravotnom stave s narušenou stabilitou na území Vajnor, plánuje výsadbu drevín na náhradných pozemkoch vo vlastníctve a správe mestskej časti Bratislava-Vajnory. Niektorí občania bez povolenia vysádzajú do voľných výsadbových miest nevhodné a nepôvodné dreviny. Na základe uvedeného vás žiadame, aby ste na uvedených pozemkoch nevysádzali dreviny. Tieto pozemky slúžia na náhradnú výsadbu drevín za dreviny vyrúbané na území Vajnor. Za porozumenie ďakujeme.

VÝZVA PRE MIESTNYCH FOTOGRAFOV

Vajnorská knižnica oznamuje

Život vo Vajnoroch je na prvý pohľad pokojný, miestami až utajený . No len na prvý pohľad. Ako život v dedine v meste vidíte vy, môžete ukázať svojimi fotografiami. MÚ a redakcia Vajnorských noviniek vyzýva miestnych fotografov, aby ponúkli svoje najlepšie snímky s témou život obyčajných Vajnorákov. Zašlite 4 svoje najlepšie snímky v elektronickej podobe na adresu redakcia@ vajnory.sk k fotografii uveďte jej názov, meno autora. Snímky vystavíme počas tohoročných dožinkových slávností.

Miestna knižnica Vajnory upozorňuje a vyzýva čitateľov na vrátenie “dlhopožičaných” kníh. Počas leta bude možné knihy vrátiť, ale aj požičať, do 30. júla 2019. Pozor ! V auguste bude knižnica pre verejnosť zatvorená (upratovanie a čerpanie dovolenky).

Hľadáme osobných asistentov! Hľadáme osoby na pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím formou osobnej asistencie. Tá sa vykonáva podľa potrieb a pokynov človeka so ZTP, čas a miesto výkonu sa dohoduje priamo s človekom so ZTP. Táto práca je veľmi flexibilná. Čo k tomu potrebujete? Empatiu, spoľahlivosť, vek nad 18 rokov a spôsobilosť na právne úkony. Štátom stanovená odmena je 4,18€/hodinu. Naše služby a zápis v agentúre sú bezplatné. Tiež poskytujeme aj bezplatné sociálne poradenstvo pre ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodiny. Ak Vás táto ponuka zaujala, ozvi sa nám. Kontakty: Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR – Agentúra osobnej asistencie, Vrútocká 8, 821 04 Bratislava agenturaba@osobnaasistencia.sk, alebo na tel. 0948/529 976. (www.osobnaasistencia.sk, www.omdvsr.sk )

DEŇ OTVORENÝCH PIVNÍC NA SV. URBANA 2019 Igor Hraško

Aj tento rok sa otvorili vinárske pivnice Malokarpatského regiónu. Naše družstvo sa tiež aj tento rok zapojilo do tejto akcie a otvorilo priestory nie len vinotéky, ale aj priľahlých priestorov. Prečo aj priľahlých priestorov? Snažíme sa pritiahnuť čo najviac degustátorov, prihlásených na DOP, niečím zaujímavým a lákavým, preto sme tento rok do programu vložili aj výstavu obrazov vajnorskej umelkyne Eriky Surányiovej a výstavu fotografií vajnorského fotografa

Marka Grebečiho. Výborným doplnkom bol aj predaj umeleckých predmetov s vajnorským ornamentom Eriky Surányiovej a predaj výrobkov z konope siatej, ktorú sme tento rok zasiali aj v našom areáli z portfólia Konopného družstva. Toľko možností využitia jednej celej rastliny ani bežnému človeku nenapadne – konopné semienka lúpané i nelúpané, čerstvé i pražené, konopná múka, konopný olej, konopné masti a kopec ďalších produktov. Okrem toho sme pre návštevníkov pripravili aj občerstvenie v podobe jedál teplej i studenej kuchyne. Tí, čo prišli a ochutnali, vyjadrili spokojnosť aj tým, že si dali niektorí aj dva razy. Hŕstková polievka sa minula šmahom ruky a grilované kuracie kúsky so zeleninou, grilované v „peke“, sa tiež dlho neohriali. Takže tento rok sme okrem vína ulahodili aj gastronómiou či pohľadom na krásne

fotografie a obrazy. Ak hodnotíme úspešnosť tejto akcie v porovnaní s minulými ročníkmi, tak aj napriek malému množstvu predaných lístkov sme nezaznamenali výrazný pokles záujmu o naše vína. Takže môžeme povedať, že úspešnosť je približne rovnaká, ako po minulé roky. Čo je však horšie, že bolo predaných naozaj málo lístkov a premýšľa sa o tom, že tento májový termín sa z kalendára vínnych ciest Malokarpatského regiónu úplne vypustí. No teší nás, že opäť bodovali naše sladšie vína – Iršai Oliver, Muškát Ottonel a samozrejme náš Šyrák rosé. Každé z týchto vín opäť boduje na vinárskych súťažiach ziskom zlatých aj strieborných medailí, takže udržiavame kvalitu, ktorú vieme ponúknuť našim klienom a veríme, že sa k nám budú radi vracať na ďalšie nákupy.

ŠKOLA

A JÁ MÁM KONÍČKA VRANÉHO Gabriela Zemanová predsedníčka OZ Podobenka z Vajnor

Vajnory sa pýšia svojou bohatou históriou, osobitou krásou ľudového umenia a zvykmi a aj vďaka občianskemu združeniu Podobenka z Vajnor, pod ktorým od roku 2015 funguje s rovnakým názvom detský folklórny súbor, sa tieto tradície uchovávajú a rozvíjajú až do súčasnosti. Pri tvorbe pásiem a choreografií sa zameriavame najmä na autentický vajnorský folklór a inšpirujeme sa najmä konkrétnymi typmi detí, na ktoré prispôsobujeme textové zápletky, alebo tanečné a spevácke sóla. Na nácvikoch si deti osvojujú prvky tradičných tancov, detské hry, piesne a hovorené slovo vo vajnorskom nárečí a oboznamujú sa s ľudovými tradíciami a zvykmi, ako aj s tradičným vajnorským krojom, čím sa tak u nich snažíme rozvíjať estetické cítenie. Snažíme sa o kvalitatívny rozvoj DFS, čo konkrétne znamená aj rozvoj schopností a zručností detských tanečníkov cez nové choreografie. Usilujeme sa o tvorivé využitie voľného času detí formou pravidelných nácvikov, ale aj o utuženie detského kolektívu. Preto už po druhý raz sme pre deti zorganizovali jarné sústredenie v prekrásnom prostredí Kľakovskej doliny v pohorí Vtáč-

nik v Jazdeckom areáli sv. Františka v Horných Hámroch. Majiteľom areálu je bývalý obyvateľ Vajnor, akad. sochár Peter Švaral, autor sochy pred cirkevnou školou sv. Jána Pavla II., ako aj novej sochy bl. Titusa Zemana pred Kostolom Sedembolestnej Panny Márie. Odchádzali sme vo štvrtok popoludní veľkým autobusom. Cesta napriek dažďu bola veľmi príjemná, pršalo aj v Horných Hámroch až do večera. No už v piatok ráno sme sa zobudili do nádherného slnečného počasia, ktoré nám vydržalo počas celého pobytu. Raňajšie rozcvičky sme nazvali Pozdrav slnku! Po spoločných raňajkách až do obeda (varili sme si sami) sme usilovne trénovali, tancovali, spievali a hrali sa, popoludní jazdili na koňoch, deti si kreslili svoje zážitky na tričká, vili venčeky z kvetov, večer sme strávili pri

ohnisku alebo varili guláš v kotle. Po spoločnej večeri a prečítaní rozprávky deti po celom dni unavené hneď zaspali (samozrejme, až na nejakých výmyselníkov). Nedeľné dopoludnie patrilo tiež jazdeniu na koníkoch. So svojimi štvornohými kamarátmi sa, napokon, museli rozlúčiť. Lúčili sa so slzami v očiach. Napriek tomu, že odchod autobusom bol naplánovaný na 13.00 h, lúčili sme sa s Hornými Hámrami so smútkom o hodinu neskôr. Naozaj sa nám nechcelo odísť. Bolo výborne, a preto o rok ideme s deťmi opäť! Projekt „A já mám koňíčka vraného“ sa uskutočnil aj vďaka finančnej podpore z Grantového programu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy pre voľný čas, šport a sociálne aktivity.

Letná Škola vajnorských tradícií 2019 vo dvore Vajnorského ľudového domu Gabriela Zemanová predsedníčka OZ Podobenka z Vajnor

PONDELOK 8. 7. 2019 – PIATOK 12. 7. 2019 PONDELOK 15. 7. 2019 – PIATOK 19. 7. 2019

Aj keď prázdniny sú v plnom prúde a mnohí školáci si vychutnávajú sladké letné dni plné relaxu, vo Vajnoroch chodíme do školy aj v čase letného voľna. Všetci, ktorí majú radi ručné práce, všetci, ktorí radi niečo tvoria a radi sa priučia aj niečomu novému, sa po dva prázdninové týždne v čase od 17.00 do 20.00 h budú mať možnosť stretávať na dvore Vajnorského ľudového domu na Roľníckej 181 v Škole vajnorských tradícií, kto-

rú organizuje v spolupráci s mestskou časťou Bratislava-Vajnory Občianske združenie Podobenka z Vajnor. Aj tento rok je už tradične v ponuke paličkovanie, vyšívanie, maľovanie ornamentov a výroba vajnorských kraslíc. Tohtoročný, už 6. ročník bude obohatený aj o ďalšie aktivity (pečenie koláčov, výrobu vajnorských vtáčikov, tkaníc, papierových ruží, ale aj o šitie ľudových bábik).

ROZHOVOR

www.vajnory.sk

NAJZNÁMEJŠÍ VAJNORSKÝ RECITÁTOR MÁ 70 ROKOV Igor Kňazovický, snímky archív

Jozef Šimonovič sa narodil 10. mája 1949 v Bratislave. V rokoch 1965 až 1969 študoval na SPŠ chemickej, odbor technológia spracovania mäsa. V rokoch 1969 až 1973 študoval na VŠMU odbor herectvo pod vedením Jozefa Budského a Karola L. Zachara. Za celoživotnú tvorbu v rozhlase bol ocenený cenou Literárneho fondu. Za tvorbu v rádiu Lumen bol ocenený cenou Fra Angelika. Za vynikajúcu interpretáciu poézie získal na Československej prehliadke poézie v Poděbradoch cenu Krištálovej ruže. Žije a pôsobí vo Vajnoroch. V máji oslávil krásne jubileum 70 rokov.

Čím ste chceli byť v detskom veku? Splnilo sa vám vaše želanie? Vaše obľúbené výroky? Začal by som odpoveďou na otázku, čím som chcel byť v detskom veku. Keďže moja mama bola veľmi dlho

Vaše umelecké aktivity sú rozvetvené, čo vás najviac baví, čo si najviac užívate? Najviac ma baví interpretovanie poézie. Žiaľ, táto kategória umenia v dnešnom čase komercie a úbohosti „tiež umenia“ z médií“ sa viac-menej vytratila, ale dopyt záujemcov o poéziu vzrastá, čo vidím na mojom pracovnom kalendári. Čo považujete za svoj najväčší životný úspech a na čo nie ste hrdý? Za najväčší životný úspech považujem moju rodinu, milovanú manželku a deti. Nie som hrdý na to, že sa mi vo funkcii prvého podpredsedu Matice slovenskej, za minulé volebné obdobie, nepodarilo túto národnú inštitúciu priblížiť Slovákom, nie len členom Matice. Nie som hrdý ani na to, že aj vďaka nezáujmu politikov sa mi nepodarilo objasniť pozadie stratenej časti zbierky Národného pokladu z 90. rokov.

chorá a zomrela, keď som mal 9 rokov, časť môjho detstva som prežil u mojich milovaných starých rodičov v Spišskej Sobote. Tu som prežil krásne chvíle s mojimi priateľmi, pri pasení kráv, husí, kúpaní sa v rieke Poprad, na výletoch vo Vysokých Tatrách, pri miništrovaní v gotickom chráme sv. Juraja. Môj strýko,

otcov brat, bol katolíckym farárom, žiaľ, v 5O. rokoch bol uväznený a odsúdený na 16 rokov žalára. Otec, pôvodným povolaním právnik, musel ísť do výroby za robotníka do firmy na opravy výťahov. Prečo to spomínam? Má to totiž súvis s položenou otázkou. V lete som chcel byť pastierom kráv a v zime farárom. Uznáte, pastier ako pastier. Aj tie duše sa niekedy správajú ako dobytok. Moje obľúbené výroky: Pozde riť biť, keď sa posrala, Na každú riť sa nájde pŕhľava. Verejnosť vás pozná ako moderátora, recitátora, aktivistu, Vajnoráka, čo by ste o sebe prezradili, čo o vás verejnosť ešte nevie? Už v detstve, pod vplyvom svojej mamy, som si vybudoval vzťah k poézii a interpretácii, ktorej som sa venoval. Na VŠMU moje interpretačné umenie cibril vynikajúci slovenský herec a recitátor Viliam Záborský. Pôsobil som v divadle v Nitre, ale aj na „voľnej nohe“. Venoval som sa interpretácii poézie a cez agentúru Slovkoncert absolvoval spolu so spevákmi a hudobníkmi množstvo koncertov po celom Slovensku, najmä v kúpeľných mestách. Od roku 1980 som bol členom Poetického súboru Novej scény až do jeho zrušenia v roku 1990. Nasledovne som pôsobil v hereckom súbore Slovenského

Vajnorské novinky

rozhlasu, kde som vytvoril nespočetné množstvo relácií, rozhlasových hier a rozprávok. V tvorbe pre rozhlasové médiá pokračujem dodnes. V občianskom živote som sa venoval aj Matici slovenskej, kde som zastával funkciu prvého podpredsedu.

Čo by ste vo Vajnoroch privítali? Vo Vajnoroch by som privítal: 1. väčší záujem obyvateľov Vajnor o veci verejné, teda o veci týkajúce sa ich samých (malá účasť na referendách, voľbách). Tiež by som bol rád, keby starosta a zastupiteľstvo konali v súlade s vôľou Vajnorákov a uvedomili si základ pojmov starosta = starať sa, zastupiteľ = zastupovť niekoho, teda, nerozhodovať podľa svojej vôle, podľa svojho záujmu.

budnuteľný. Pri nakrúcaní trojdielneho TV filmu Anička Jurkovičová, kde som hral Ľ. Štúra, sa nakrúcala scéna rozlúčky Štúra so študentmi, odchádzajúcimi na Spiš. Práve vtedy sa staval podjazd pod námestím pred prezidentským palácom, čo bolo kúsok od budovy Lýcea na Konventnej ul. Boli pripravení študenti, herci, voz a zapriahnuté kone. Našťastie, režisér Lacko chcel vidieť dráhu voza, teda bez nasadajúcich študentov na voz. Vtedy sa ozval dosť silný hrmot stavebných strojov, kone sa splašili a nabrali smer do vyhĺbenej jamy podjazdu. Zázrakom ich zastavil stĺp pouličného osvetlenia. Ešte dnes mi prebehnú zimomriavky po chrbte pri predstave, aká tragédia sa mohla stať.

Váš hlas je známy najmä vďaka prednesu a účinkovaniu v rozhlase. Čo vám dala práca v rozhlase? Práca v rozhlase, kde som nastúpil do hereckého súboru po zrušení Poetického súboru Novej Scény v 90. rokoch, nebola pre mňa nová, lebo už predtým som s rozhlasom spolupracoval, ale i tak to bola ďalšia vysoká škola umenia. Pred mikrofónom vám nepomôže gesto, mimika, pohyb ako na javisku. Všetko musíte vyjadriť v hlase. Okrem toho je nesmierne dôležitá práca s mikrofónom. Pre toho, kto to nemá vyskúšané, je mikrofón „nezvládnuteľný žrebec“. Len príklad, stačí sa odkloniť o niekoľko centimetrov a váš hlas znie z iného priestoru.

Dabovali ste mnoho postáv vo filmoch alebo seriáloch, ktorá vám v pamäti utkvela najviac? S ktorou ste sa stotožnili najviac a vraveli ste

ROZHOVOR

si, to je o mne? Naozaj tých dabovaných filmov môžem rátať na stovky, ale najviac medzi divákmi zarezonovala dabovaná postava Dr. Grafa, patológa v seriáli Komisár Rex.

Málo vás poznáme z pôsobenia v divadlách. Aká bola cesta na dosky, čo znamenajú svet? Po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU som dostal angažmán do Krajového divadla v Nitre. Bol som veľmi rád, že som túto ponuku dostal, pretože v tom čase to bol vynikajúci súbor, plný výborných hercov, J. Dóczy, M. Kišš, J. Bednárik, M. Slovák, V. Baroň, A. Gáborová, ako i režiséri K. Spišák a O. Rajniak. Tiež musím povedať, že celý kolektív tohto divadla divadlom žil, prácu všetkých si všetci vážili, pomáhali si a fandili jeden druhému. Ja som mal veľké príležitosti hrať v hrách klasikov, ako Molier, Shakespeare, Durenmat, Stodola. Moja prvá rola v tomto divadle bola, štyri roky pred Národným divadlom, postava Jánošíka v Maľovanom na skle. Potom som bol členom Poetického súboru NS a členom Rozhlasového hereckého súboru.

Aké sú vaše životné hodnoty , čo je pre vás to najpodstatnejšie? Najväčší význam pre mňa má moja rodina, teda láska, viera a, vzhľadom na vek, podstatné je zdravie. Ďakujeme za poskytnutý rozhovor a pripájame sa ku gratulantom k vašej sedemdesiatke. Redakcia VN

Ako dlho spolupracujete s maestrom Ondrejom Demom, ako k tomu prišlo, respektíve, ako ste sa zoznámili? S pánom Demom som sa zoznámil pred dávnymi rokmi vďaka folklóru, folklórnym festivalom. Potom naša spolupráca pokračovala v rozhlase a po mojom presťahovaní sa do Vajnor aj tu. Som presvedčený, že maestro Ondrej Demo si za svoju prácu, aj pre Vajnory, zaslúži úctu a obdiv.

Podľa Česko-slovenskej filmovej databázy ste účinkovali v 58 filmoch, v 13 seriáloch a čítali ste komentáre v 7 dokumentoch. To je celkom bohatá kariéra. Spomínate si na nejaký zábavný moment (veselá príhoda z nakrúcania)? Nie je to zábavný moment, ale je neza-

VAJNORSKÝ ŽIVOT

KLOP, KLOP, KLOP...

www.vajnory.sk

DOPRAVNÝ DEŇ V ŠKÔLKE Zuzana Lachová, snímka autorka

Janka Grebečiová a Ruženka Sutorová OZ Podobenka z Vajnor

Zelená, oranžová, červená… STÁŤ! Celotýždňovou témou bola dopravná výchova.

Nech sa páči, poďte ďalej, tento zvuk neznamená len klopanie na dvere triedy, ale aj klopkanie paličiek a prácu šikovných ručičiek, ktoré sa už kmitajú a svoje práce vytvárajú v krúžku „Paličkovanej čipky“ so šiestimi trpezlivými deťmi Ninkou, Nelkou, Lenkou, Svetlankou, Jakubom a Maxom. Začiatok bol ťažký, valec, paličky namotať, preložiť, prekrížiť, osnovný pár – vodiaci pár, pár za špendlík a podobné čudné odborné slová pri paličkovaní – hotová prvá maturita! Od februára sme sa to naučili chápať, čo to všetko znamená a teraz je to už úplne vynikajúce, je to vidieť na našich prácach. Tieto tajomstvá paličkovania čipky objavujeme pod vedením tety Ruženky a Janky z OZ Podobenka z Vajnor každý štvrtok poobede. Tešíme sa na ďalší školský rok a dúfame, že rozšírime rady nášho krúžku pre deti od 4. ročníka v našej školičke ZŠ s MŠ sv. Jána Pavla II.

ŠKD PRI ZŠ S MŠ SV. JÁNA PAVLA II. NA KAČÍNE Zuzana Hec

Posledný májový deň nám slniečko doprialo konečne viac slnečných lúčov ako doteraz. Do poslednej chvíle nášho odchodu sme si mysleli, že bude pršať. O to viac sme sa tešili z pekného počasia po daždivom a nevľúdnom týždni. Opekanie na Kačíne bolo nielen chutné, ale aj bohaté na športové aktivity v prírode. Naše poďakovanie patrí nielen slniečku za šteklivé lúče, ale aj našim rodičom, ktorí pre nás pripravili chutné občerstvenie.

Vajnorské novinky

Rozprávali sme sa o tom, ako to na takej ceste funguje. Učili sme sa, po ktorej ceste chodia autá, cyklisti, po ktorej chodci. Jedného dňa sme sa spoločne vybrali na Jurskú cestu, kde sme sa mohli vyšantiť a vyskúšať si naše dopravné prostriedky: bicykel, kolobežky, kolieskové korčule. Deťom sa tento deň veľmi páčil a rady by si ho zopakovali ešte raz.

ŠKOLA

EXKURZIA – BRNO, VIDA CENTRUM Darina Olahová

Tento školský rok sa žiaci 5. a 6. ročníka v mesiaci máj zúčastnili na exkurzii v Brne vo VIDA science centre. Našich žiakov tam čakalo vyše 150 interaktívnych exponátov, vďaka ktorým mohli lepšie porozumieť svetu okolo nás. Expozícia bola rozdelená do štyroch sekcií: Planéta, Civilizácia, Človek a Mikrosvet. V tomto vedecko-zábavnom centre sa každý žiak mohol na pár minút stať objaviteľom, fyzikom, biológom, či hviezdou spravodajstva o počasí. Budúci chemik si mohol vyskúšať odpáliť vodíkovú raketu, či zamraziť si vlastný tieň. Budúceho detektíva tam čakala záhada Bermudského trojuholníka, ktorú sa mohol pokúsiť vyriešiť. Pre žiakov bolo veľmi zaujímavé Divadlo vedy, v ktorom sa dozvedeli, ako sa šíri zvuk, ako sa meria zvuk, či porovnať šírenie zvuku pod hladinou vody a na povrchu.

Deň matiek v ZŠ s MŠ sv. Jána Pavla II. Martin Jura, snímka autor

ŠKÔLKA PLNÁ ZÁBAVY A. Srnová, J. Darnadiová

Vzdelanie je hodnota, ktorú si dnes cení celý svet. A vzdelávať tých najmenších, to je výzva aj potešenie. Naša MŠ sa primárne zameriava na zážitkové učenie. Praktické aktivity sú každodennou súčasťou nášho života. Učíme deti akceptovať samých seba aj druhých, rešpektujeme individualitu dieťaťa, a to sa odzrkadľuje aj v samotnom správaní detí. Našim deťom ponúkame množstvo aktivít podporujúcich ich individuálne schopnosti a zručnosti tak, aby každý deň v materskej škole bol zaujímavý, nie-

čím výnimočný. Napriek tomu, že školský rok sa pomalým krokom blíži ku svojmu záveru, čaká nás ešte veľa zaujímavých školských aktivít: divadelné predstavenia „Veľkonočná detektívna záhada“ a „Najkrajšia pieseň na svete“, environmentálne aktivity s Daphné, brigáda na skrášlenie nášho školského dvora, návšteva výstavy paličkovania v budove miestneho úradu, dopoludnie na oslavu MDD, Škola v prírode v Bojniciach pre deti predškolského veku, v spolupráci s miestnym úradom sa zúčastníme na Challenge Day, športové dopoludnie Škôlka na kolieskach“, turistická vychádzka do národnej prírodnej rezervácie Šúr, v spolupráci s rodičovským združením „Záhradná slávnosť“, tradičné koncoročné rozlúčky s predškolákmi a jednodňové výlety na Červený Kameň. Tešíme sa na spoločné dobrodružstvá a spoločné zážitky.

Deti našej školy aj na Slovensku a v mnohých krajinách sveta si spomenuli na svoje mamičky, babky najmä na Deň matiek - tie naše dňa 10. mája 2019 v základnej škole a 13. mája 2019 v materskej škole. Vzdať úctu všetkým mamičkám možno rôznym spôsobom, napríklad, darovaním kytice a recitovaním, tancom či spevom. Deň matiek patrí medzi najdojemnejšie sviatky - pre každého človeka je jeho matka najdôležitejším človekom na svete. Od detstva až po posledné chvíle pred odchodom z tohto sveta si človek nesie v sebe jedinečný a neopakovateľný obraz svojej matky. Matky, ktorá všetko chápe, odpúšťa, vždy poľutuje a bude stále milovať svoje

dieťa bez ohľadu na to, aké ono je. Mama... Od úplného začiatku stráži prvé naše kroky a veľa ráz drží za ruku aj vtedy, keď už kráčame sami. Vnímavá a citlivá, s úsmevom na tvári. Nepovie ti nie, jej srdce je vždy

láskavé. Veľa podobných a krásnych slov, piesní a recitálov bolo počuť na vystúpení pri príležitosti osláv Dňa matiek. Ďakujeme, že vás máme, veľká vďaka našim mamám.

ŠPORT

ŽIVOT FK

www.vajnory.sk

AJNORY

Snažili sme pre vytvorenie tohto tímu urobiť maximum. Neúspechom je aj vystúpenie nášho mužského tímu. Bez tréningu sa ťažko zbierajú body. Aj veľkú individuálnu kvalitu nečinnosť postupne mení na slabý priemer.

keď majú niektoré menší talent či zápal do tréningu, v konečnom dôsledku to nemusí nič znamenať. O rok môže byť každý hráč úplne iný. V nasledujúcom ročníku by mali ostať všetci doterajší tréneri mládeže a prísť by mala jedna veľká posila, ktorá by mala prebrať novú prípravku U9 (deti ročník narodenia 2011). Aj do budúceho ročníka naskočia tri prípravky, teda aj U11 (ročník 2009) a U10 (ročník 2010). Samozrejme, zostávajú aj žiacke tímy. V kategórii mladších žiakov sa budú združovať ročníky 2007 a 2008, v starších 2006 a 2005. V každom ročníku máme 10 až 12 detí, čo nám dáva solídnu víziu do budúcnosti. Tento ročník skončili tréneri podľa vlastných predstáv. Všetky deti aj rodičia z prípravky sa stretli na footgolfe na Čiernej Vode (hotel Agátka). Mladší žiaci si zase zahrali prípravný zápas s Interom Bratislava, za ktorý hráva jedna z vajnorských nádejí – Michal Meško. Hlavné ihrisko sa zatvorilo 22. júna a oddychovať bude minimálne mesiac, aby zvládlo aj záťaž v budúcej sezóne.

Muži

Granty

Richard Fekete, snímky autor

1933

FK VAJNORY

Sezóna 2018/2019 sa skončila. Odštartovalo ju okrem mužov aj šesť mládežníckych družstiev. Žiaľ, už po pár týždňoch sme odhlásili dorastencov, ktorých povahový i regionálny zlepenec príliš nefungoval.

Takú zlú polovicu sezóny, ako sme mali teraz na jar my, zažilo vo svojej histórii len zopár kolektívov. Vajnoráci prehrali všetkých 15 súťažných kôl a nepodarilo sa im preskočiť v tabuľke ani jedného súpera. Dôvodov je mnoho. O niektorých som už písal. Možno si to kompetentní neuvedomujú, ale slovenský amatérsky futbal umiera. Pohľad zastretý zlepšujúcou sa infraštruktúrou väčších klubov a nariadeniami UEFA, jednoducho, nedovolí vidieť, čo sa deje na nižšej úrovni. Kde sú tie časy, keď hrávali za takéto dediny rodáci, ktorí sa stretávali ako partia, bili sa so srdcom, bez nároku na nejaký honorár, za farby obce a bavili sa futbalom. Podmienky sa zmenili a menšie

Vajnorské novinky

kluby, ako ten náš, nenachádzajú oporu v zákone o športe, v prestupovom poriadku ani na iných administratívnych či športových úrovniach. Starších domácich hráčov je stále menej. Musia zabezpečiť rodiny, venujú im voľný čas a teloa už ani nedokáže zvládnuť to, čo pred časom. Stredná generácia vo Vajnoroch chýba. Chlapci žijú v zahraničí, alebo si hľadajú miesto v spoločnosti, na futbal čas neostáva. No, a mladí majú po zmene škôl nové úlohy, komplikácie, priority. Hráčov je stále menej, odliv do Rakúska a iných okolitých krajín je obrovský a klub sa dostáva do pozície, v ktorej je ľahko „vydierateľný“. Ak nezaplatí, nezoženie hráčov a nebude mať seniorský tím. Tento

problém trápi funkcionárov v každej obci i v klube na Slovensku. Koniec viacerých na mužskej úrovni je len otázkou času. V každom prípade sa u nás budeme snažiť zložiť tím aj na nasledujúcu sezónu. Vypadnutie do nižšej súťaže však nie je žiadna tragédia. Zažili sme 3 sezóny, 3. najvyššiu súťaž, hrali tu Inter, Petržalka, Slovan. O tom sme pred rokmi ani nesnívali. Bola to pamätná etapa našej histórie a teraz sa začne iná, ktorá nám určite tiež prinesie radosť.

Deti Radosť ponúkajú najmä deti. V každej kategórii sa snažia poctivo pracovať a aj

Na plnenie rôznych nových cieľov sme vďaka našej aktivite dostali znovu financie z viacerých zdrojov. V spolupráci s miestnym úradom sme vypracovali projekt, po ktorého schválení (aj keď s menším finančnou sumou) budeme môcť vylepšiť osvetlenie areálu, ktoré je už nevyhovujúce. Vynovenie spôsobí lepšie tréningové možnosti najmä v zimných mesiacoch a, samozrejme, aj veľkú úsporu elektrickej energie. Maťo Meško, člen výkonného výboru, má už všetko vymyslené. Práve on dal projekt dokopy. Ten, ktorý vypracoval s Petrom Belobradom, nám Úrad vlády SR neschválil. Škoda, poučení sa o to pokúsime o rok. Z iného

ŠPORT

programu sme dostali peniaze na ďalšie pomôcky na skvalitnenie tréningového procesu a znovu sme sa zapojili aj do výzvy BSK, v ktorej nám hlasovaním za projekt „11.ročník Vajnorskej penalty“ pomohli aj mnohí rodičia a fanúšikovia FK Vajnory. Stoja pred nami aj iné výzvy. Chceme dokončiť poschodie pri novej zasadačke, revitalizovať trávnik na detskom ihrisku, oplotiť areál, skrášliť šatne detí, časom opraviť tribúnu a pod.

Novinky Aj tentoraz sa nám podarilo priniesť do nášho areálu niečo nové. Pre miestny úrad zbytočná betónová garáž zmenila svoju pozíciu a bude slúžiť našim hospodárom pri každodennej práci a uskladnení vecí. Samozrejme, ešte si ju trochu

skrášlime, aby sme vítali návštevníkov v príjemnom prostredí. Bude to už druhá takáto garáž hneď pri vstupnej bráne. Pre potreby dvoch ihrísk len jedna, jednoducho, nestačila. Po dlhom vybavovaní a úsilí zosúladiť všetkých zainteresovaných sa Maťovi Meškovi predsa len podarilo všetko naplánovať a teraz je na nás ostatných, aby dlho a dobre slúžila svojmu novému účelu. Podrobné vyžrebovanie, presné dátumy a časy stretnutí, i všetky ďalšie informácie nájdete na našej stránke www.fkvajnory.sk. Príďte povzbudiť naše tímy. Tešíme sa na vašu návštevu.

ŠPORT

www.vajnory.sk

ŠESŤDESIAT ROKOV HÁDZANEJ VO VAJNOROCH (ČASŤ 3.) Václav Fekete, snímky autor

Srdečne všetkých obyvateľov pozývame osláviť 60 rokov od vzniku vajnorskej hádzanej dňa 14. septembra 2019 v športovom areáli Alviano. Náš športovo-spoločenský program sazačína už od 14.00 h. Špeciálne vyzývame všetkých, ktorí mali počas tohto obdobia niečo spoločné s vajnorskou hádzanou - svoju účasť nahlasujte na č. t. 0911 299 870 (M. Darnadi), 0904 988 032 (V. Fekete), alebo na emailovej adrese 60@hkvajnory.sk. Približnú účasť potrebujeme vedieť z hľadiska zabezpečenia akcie. V predchádzajúcich článkoch ste sa dozvedeli základné informácie o prvých 15 rokoch činnosti. Ďalších 45 rokov je opísaných v publikácii k 50. výročiu a v bulletinoch k 45., 50. a 55. Podobnú informáciu o ostatných 5 rokoch činnosti spracujeme tiež touto formou. Väčšinu súťažných sezón sme hrali krajské majstrovstvá. Po reorganizácii súťaží pred sezónou 1997/1998 sme boli zaradení na základe výsledkov do 2. ligy skupiny západ. V ostatných rokoch sme hrali aj celoslovenskú 2. ligu a momentálne už máme za sebou 4 ročníky 1. ligy skupiny západ. Väčšinu sezón sa držíme v strede tabuľky. Tiež nás teší, že ani jedno z družstiev sa nemôže pochváliť tým, že ich Vajnory nezdolali! Tiež sa „umne“ vyhýbame účasti na prvých 4 miestach tabuľky, čo by síce znamenalo účasť v boji o extraligu, ale zároveň cestovanie nielen do Martina, ale aj Košíc a Levoče, čo by nás určite finančne veľmi vyčerpalo. Takže v ďalšej sezóne 1. ligy nás tiež čakajú družstvá Malaciek a Piešťan, ktoré do našej súťaže vypadli z extraligy. Spresní to zväz aj na základe finančných možností klubov.

Vajnorské novinky

ŠPORT

Okrem súťažných činností sme sa počas posledných 45 rokov venovali aj rozličným turnajom, pričom dominantné postavenie v tomto mali najmä muži „Old boys“- po našom tiež, jednoducho, „veteráni“. Veľmi úspešné boli kontakty s rakúskym UHC Tulln a neskôr s francúzskym Dijonom. Nechodili sme tam iba na výlety, o čom svedčí aj množstvo pohárov, získaných aj za umiestnenia na prvom mieste. Spoločenskú činnosť klubu tiež možno pokladať za veľmi úspešnú – starostlivosť o športový areál, organizácia minifutbalových turnajov, plážová hádzaná, práca s deťmi, spoločenské zábavy a tiež sme dlhé roky zabezpečovali bufetom občerstvenie na akciách pri návšteve Alviancov vo Vajnoroch. Tiež nás „cítiť“ aj na ďalších akciách v obci. Takže týmto končím a venujme sa teraz spomienkam vo fotografiách.

SRDEČNE VÁS POZÝVAME OSLÁVIŤ

Túto slávnostnú udalosť si pripomenieme v sobotu, dňa 14. septembra 2019, v športovom areáli Alviano. Náš športovo-spoločenský program začína už o 14:00. Svoju účasť nahlasujte na 0911 299 870 (M. Darnadi), 0904 988 032 (V. Fekete), alebo na emailovej adrese 60@hkvajnory.sk (dôležité kvôli občerstveniu).

HKVajnory.sk

ŠPORT

www.vajnory.sk

SVETOVÝ DEŇ STOLNÉHO TENISU Mgr. B. Šišková, snímky IFK

Žiaci prvého a druhého stupňa sa na nej zúčastňujú, aby ukázali, že im osud našej planéty nie je ľahostajný. Jednotlivé triedy si pripravili projekty ku Dňu Zeme a aktivity spojené s ochranou životného prostredia. Žiaci rozpracovali veľa tém. My vám bližšie predstavíme niektoré z nich: 3. A – Waste Shark - dron z Holandska, ktorý po vypustení k moru/oceánu zbiera odpad,

V pondelok (8. apríla) sa žiaci od prvej vyučovacej hodiny vystriedali v telocvični pri dvoch stolnotenisových stoloch a skúsili si túto populárnu hru. Žiaci si mali možnosť zahrať dvojhru aj s organizátorkou a koordinátorkou tohto projektu, s pani Alicou Grófovou - Chladekovou, s našou najúspešnejšou hráčkou stolného tenisu v histórii. Na MS v Sarajeve v roku 1973 získala striebornú medailu v dvojhre a bronzovú medailu v mixe. Zároveň žiaci našej školy na podporu podobných podujatí dostali stolnotenisové loptičky a rakety a každý žiak dostal silikónový náramok.

STOLNÝ TENIS

S. Nemcová, snímka atorka

Témy: 1. Čarovná príroda 2. Vo svete mojej fantázie

Mestská časť Rača pod záštitou starostu MČ Bratislava – Rača zorganizovala 1. ročník Račianskej školskej ligy v stolnom tenise.

Vajnorské novinky

nanešťastie, len drobný (napríklad plastové obaly). Takéto riešenie „plastovej“ otázky by mohlo pomôcť mnohým štátom. Nemyslíte? 2. A – Včely, včely, včeličky – akú úlohu majú tieto malé tvory? Ako nás ovplyvňuje ich život a všetky produkty, ktoré nám ponúkajú? Aj tieto informácie nám sprostredkovali naši druháci. 6. B – Nadmerný rybolov – kvôli tomuto problému vzniká nerovnováha v hierarchii morí a oceánov, mnohé druhy vzácnych rýb sú, žiaľ, bežnou súčasťou čínskej kuchyne. 9. A - Zdravá výživa – pre človeka veľmi dôležitá. Naši najstarší spolužiaci nám predstavili potraviny, ktoré sú pre náš organizmus prospešné, ale aj tie, ktoré nám dokážu v tele narobiť neporiadok alebo spomaliť metabolizmus. Akcia bola úspešná a nebol to len náš názor. Podobne sa vyjadrovali aj naši hostia z Miestneho úradu Bratislava - Vajnory, ktorých k nám každoročne naša konferencia priláka.

SLÁVIK SLOVENSKA 2019 Mgr. K. Bielková

Dňa 2. 5. sa v našej škole konalo školské kolo speváckej súťaže Slávik Slovenska 2019. Na súťaži sa tento rok zúčastnilo 26 žiakov. V prvej kategórii sa na 1. mieste umiestnila Sandra Horvatovič z 1. A, na 2. mieste Fatma Zulbeari z 3. B a na 3. mieste Ela Sula z 1. A. V druhej kategórii bol na 1. mieste Daniel Swan z 5. A, na 2. mieste Ema Soboličová zo 6. A a na 3. mieste Chiara Sula zo 4. A. Víťazi oboch kategórií sa dňa 6. 5. Zúčastnili na okresnom kole Slávika Slovenska 2019, kde Daniel Swan obsadil pekné 3. miesto.

DÚHA - CELOSLOVENSKÁ SÚŤAŽ V LITERÁRNEJ A VÝTVARNEJ TVORBE DETÍ 2018/2019

Mgr. B. Šišková, snímka atorka

Sofia Podhorná, Michaela Burzová, Sára Šaray

Dňa 29. apríla sa v Základnej škole Kataríny Brúderovej konala každoročná akcia s názvom Školská vedecká konferencia.

Naša škola žije športom, o tom niet pochýb. Jedným z mnohých športových podujatí bol Svetový deň stolného tenisu, ktorý pripadol na sobotu 6. apríla. Pri tejto príležitosti sa žiaci 5. – 9. ročníka našej školy zapojili do výzvy osláv tohto dňa.

Našu školu reprezentovali štyria žiaci v dvoch vekových kategóriáchi: Marko Kusý, Richard Klučár a Dominik Pál zo 6.A triedy v kategórii mladší žiaci a Filip Smutný z 8.A triedy v kategórii starší žiaci. Súťaže sa zúčastnili žiaci štyroch

ŠKOLSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

ŠKOLA

škôl, konkurencia bola veľká. Po rozcvičke, nástupe a oboznámení sa s hracím plánom sa začala súťaž. Žiaci našej školy si viedli veľmi dobre. Filip Smutný si

vyskúšal ako chutí striebro, Marko Kusý sa prebojoval na 4. miesto. Tešíme sa na ďalší ročník a dúfame, že sa budúci rok do súťaže zapoja aj dievčatá.

Dňa 3. 5. sa v Starej Ľubovni uskutočnilo vyhodnotenie celoslovenskej súťaže v literárnej a výtvarnej tvorbe detí Dúha. V tejto súťaži bola žiačka ZŠ Kataríny Brúderovej Sára Nemcová 7. A úspešná. V tretej kategórii sa so svojím prozaickým textom umiestnila na 3. mieste. Sárka sa s nami podelila o zážitky z vyhodnotenia a priblížila nám tak „literárnu“ atmosféru. Priebeh celého programu sa mi veľmi

páčil. Počas vyhodnotenia súťaže na MÚ Stará Ľubovňa vystúpili žiaci ZUŠ Jána Melkoviča, ktorí hrali na hudobné nástroje, spievali a recitovali. Po vystúpení nasledovalo samotné vyhodnotenie, na ktorom sa zúčastnili žiaci z celého Slovenska. Nasledovala vernisáž výstavy výtvarných prác, ktoré boli skutočne také krásne, že som mala pocit, že si prezerám diela akademických maliarov. Neskôr sme sa naobedovali. Posledná časť programu boli prehliadky Ľubovnianskeho hradu a skanzenu, ktoré už však prebiehali jednotlivo. Keďže nám počasie neprialo, na prehliadkach som sa nezúčastnila. V budúcnosti sa však do Starej Ľubovne určite vrátim a hrad navštívim. Je to krásne mesto. Tento deň som si naozaj užila a domov som sa vrátila s hlavou plnou pekných zážitkov a nových

skúseností. Spolužiaci, píšte a posielajte, má to zmysel!

ZO SVETA

www.vajnory.sk

REPREZENTOVALI SME VAJNORY V ČÍNE Michaela Královičová, Soňa Molnárová snímky autorky

Starosta našej mestskej časti na základe pozvania Ekonomickej univerzity tretieho veku rozhodol, aby sme našu mestskú časť reprezentovali so slovenskou delegáciou na kongrese v Číne. Soňa Molnárová a Michaela Královičová sa zúčastnili spolu so štátnou tajomníčkou MŠVVaŠ, rektorom EU v Bratislave, dekanom Obchodnej fakulty EU v Bratislave, predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja Jankou Chladeckou, ktorá zabezpečuje aktivity UTV na EU v Bratislave, a skupinou 30 študentov Ekonomickej univerzity tretieho veku na svetovom kongrese o turizme seniorov, organizovanom svetovou organizáciou UTV AIUTA v spolupráci s čínskou organizáciou univerzít tretieho veku provincie Shandong. Zúčastnili sa aj študenti Univerzít tretieho veku zo 46 krajín sveta. Navštívili sme Peking, Yantai - prímorské malé mesto - ako hovoril náš sprievodca „má len 10 milión obyvateľov“, Jinan a historické mesto Xi´an. V týchto mestách sme mali stretnutia so študentmi – seniormi na ich univerzitách. Deväť hodín letu nám ubehlo pomerne rýchlo, cestovali sme po čase, takže ani

Vajnorské novinky

časový posun sme nevnímali. Do Pekingu sme prileteli ráno o 9.00 h a tu na letisku sme sa prvý raz stretli s ostatnými členmi slovenskej delegácie - bolo nás 42. Večer na uvítacej večeri sme sa stretli s delegátmi zo 46 krajín sveta. Odzneli uvítacie príhovory, podpisy na vlajku a kultúrny program. Zástupcovia našej delegácie mali dohodnuté prijatie na Vysokej škole v Pekingu. Na oficiálnom rokovaní za našu stranu rozhovor viedla štátna tajomníčka MŠVV a Š Nachmanová. Predstavila členov delegácie a oboznámila čínsku stranu o systéme vzdelávania na univerzitách na Slovensku. Rektor univerzity v Pekingu nám predstavil systém vzdelávania na tamojšej vysokej škole. Vymenili sme si darčeky a po oficiálnej časti sme sa presunuli do triedy

na hodinu výučby slovenského jazyka. Slovenský jazyk študuje 15 študentov, ktorým bol tento predmet pridelený (v Číne prijatým študentom na vysokej škole pridelia zameranie štúdia). Študenti si rozobrali členov našej delegácie, mňa si vybrala Monika, a spoločne sme sa stali žiakmi na hodine slovenčiny, ktorú viedli čínski študenti. Za dva semestre sa naučili veľmi dobre komunikovať po slovensky. Každý študent nám predstavil mesto, odkiaľ pochádza a čo je tam najzaujímavejšie. Mali súťaž Hviezdoslavov Kubín a predniesli nám tri víťazné básne - Mor ho, Ranená breza a text piesne Voda, čo ma drží nad vodou. Zahrali na tradičnom čínskom hudobnom nástroji, zaspievali čínske piesne. Na záver sme im odovzdali darčeky. Veľmi sa potešili našej publikácii Vajnory spievajú s CD nahrávkou, brožúram o Vajnoroch a drobným darčekom. Popoludní sme sa s členmi našej delegácie stretli na Veľkom čínskom múre. Keďže nás priviezli v čase, keď skupina už obdivovala scenériu čínskeho múru so sprievodcom, tak nás šofér odfotil, poslal sprievodcovi do mobilu našu fotku, sprievodca si urobil selfi obrázok, ktorý nám poslal šofér na náš mobil a mali sme sa stretnúť pri informačnom centre pri pokladniciach. Tak ako Číňania sú pre nás rovnakí, asi to platí aj opačne. Prišiel mladý muž a spytoval sa, či sme tá skupina na obrázku v jeho mobilnom telefóne. Ešteže žijeme v čase mobilných telefónov. Scenéria Veľkého čínskeho múru je fascinujúca, stavba lemuje hrebeň pohoria. Číňania ho nazývajú tiež „Nekonečne dlhý múr“. Prvý Čínsky múr bol postavený za vlády prvého cisára, zakladateľa epizodic-

kej dynastie Čchin (Qin). Nebolo to budovanie z ničoho, ale skôr prepojenie už existujúcich úsekov opevnení, postavených v období bojujúcich štátov v 5. – 3. storočí pr. Kr. Tiahol sa omnoho severnejšie, než dnešný múr a zachovali sa z neho iba nepatrné ostatky. Dnešnú podobu získal múr za dynastie Ming, keď bol prebudovaný do veľkorysých rozmerov s použitím trvanlivých materiálov (kameň, pálené tehly). Múr, pochopiteľne, nemal za úlohu odraziť masívny útok nepriateľského vojska, ktoré by hradby dokázalo preliezť, jeho úlohou bolo sťažiť polokočovným kmeňom ich lúpežné nájazdy do vnútra impéria. V Pekingu sme navštívili aj Zakázané mesto, kráľovské budovy, dozvedeli sme sa o vzostupoch a pádoch čínskej histórie. Letný palác a kráľovská záhrada dynastie Čching sú postavené na západnom brehu jazera Hangzhou. Záhrada bola založená v štýle dizajnu záhrady Jiangnan. Letný palác je najzachovalejší kráľovský palác, známy ako „Kráľovské záhradné múzeum, jedným slovom, NÁDHERA! Po troch dňoch strávených v Pekingu sme sa vysokorýchlostnou železnicou presunuli do prímorského mesta Yantai, kde sa konala konferencia. Cesta vlakom bol zážitok. Rýchlosť 302 km/h, plynulá jazda, len vďaka meniacej sa scenérii sme si uvedomovali, že cestujeme. Príchod na stanicu v Yantai bol úžasný. Vítala nás desiatka obrovských bubnov s bubeníkmi odetých do červených uniforiem. Všetci účastníci tú atmosféru nahrávali do mobilných telefónov. Na slávnostnom otvorení 2. Svetového kongresu turizmu pre seniorov sa zúčastnilo 550 delegátov z rôznych kútov sveta. Štyridsaťdvačlenná delegácia zo Slovenska bola najpočetnejšia. Ako jediná zahraničná delegácia sme boli aj súčasťou veľkého kultúrneho programu s pásmom slovenských ľudových piesní, za čo sme zožali obrovský

ZO SVETA

aplauz. Na výstave ručných prác Vajnory reprezentovala paličkovaná čipka, vajnorský ornament, či už na tričkách, ruksakoch, keramike a magnetkách, o všetky predmety bol veľký záujem. Aj tu sa ukázalo, že máme svetu čo ponúknuť. Počas návštev vysokých škôl tretieho veku, označovaných ako U3A, sme sa zapájali do aktivít. V meste Jinan nám predstavili pohybové aktivity, ako tajchi a jogu, kde sa mnohí z nás aktívne zapojili do cvičenia. Ďalej hru na tradičný hudobný nástroj, spoločenský tanec. V dielni ručných prác sme si mohli vyskúšať vystrihovanie obrázkov z papiera, výrobu handrových figúrok alebo vyšívanie. Z Jinanu sme sa lietadlom presunuli do starobylého mesta Xi´an, ktoré dýcha históriou. Mesto je postavené do štvorca, obkolesujú ho starobylé mestské hradby so širokou cestou. Z hradieb môžeme vidieť Pagodu Small Wild Goose (malej husi), môžeme ju obdivovať len zvonku. Pagoda

Big Wild Goose (veľkej husi) je prístupná a po schodisku sa dá vyjsť až na jej vrchol, odkiaľ je prekrásny výhľad na mesto, kde sa snúbi moderná architektúra s historickou. Naša čínska sprievodkyňa Vendy vo svojom výklade prirovnala čínske mestá k stromu. Mesto Xi´an so svojou históriou je ako koreň a kmeň stromu, Peking – štatutárne mesto, je ako konáre stromu a Šanghaj, hospodárske centrum, je ako listy stromu. V Xi´ane sme navštívili múzeum mauzólea cisára Qinshihuanga a armádu terakotových bojovníkov a koní – čo je považované za zlatý klinec čínskej civilizácie, ktorá ukazuje starovekú východnú vojenskú kultúru. Otvorené sú tzv.“ tri jamy“, v ktorých sa stále pracuje na odkrývaní histórie. Prvá jama má veľkosť dvoch futbalových štadiónov a stojí v nej 6000 bojovníkov. Je to fascinujúci pohľad! Človek nadobúda dojem, akoby bojovníci boli v pohybe, pritom stoja v šíkoch. V tretej jame sme mali možnosť vidieť, ako sa reštaurujú poškodené postavy bojovníkov. Z múzea sme sa presunuli na pamätný bod začiatku hodvábnej cesty. Ulicu hodvábnej cesty si nemôžete pomýliť, pretože po ceste ju lemujú piktogramy malých tiav. Na hodvábnej ceste sa naše spoznávanie Číny skončilo. Pred nami bola cesta na letisko, presun do Pekingu a návrat domov. Pre mňa to bola mimoriadna skúsenosť. Čínski seniori majú skutočne vynikajúce podmienky na vysokých školách tretieho veku. Môžu ich navštevovať len pracovne neaktívni seniori, ktorým na štúdium prispieva štát, majú samostatné areály, nie sú súčasťou bežných vysokoškolských areálov. Ďakujeme MČ Bratislava-Vajnory a p. starostovi, že nám umožnil zúčastniť sa na tejto ceste a veríme, že sme Vajnory, ale aj Slovensko reprezentovali so cťou a nadviazali kontakty na ďalšiu spoluprácu.

HISTÓRIA

www.vajnory.sk

Z KRONIKY URŠULY PILNEJ „O VAJNORÁKOCH“ Oľga Slivková, snímky archív

Leto nám prináša veľa radostí. Patria k nim aj dovolenky. Našim vajnorským predkom však neprinášalo oddych, ale veľa roboty vo vinohradoch i na poliach. Napodiv sveta táto práca bola pre nich radostnou náplňou života. Takto nám ju približuje kronika Uršuly Pilnej (nar. 1903), napísaná v roku 1988. Na úvod odkaz Uršuly Pilnej: „Pravopis neviem, chodila som do maďarskej školy. Robím veľké chyby, už dobre nevidím, ruky sa mi trasú, budete to len hádat, už to len volajak prečítate.“ Pre ľahšie čítanie upravujeme pravopis do dnešnej podoby, štýl zachovávame. Vajnoráci boli pracovití ľudia aj šporovliví, a tak pokúpili skoro celý bratislavský chotár. Na Vysokej ulici bývali vinohradníci, tí nepredávali vinohrady, ale roľníci a veľkostatkári popredali role, lebo keď sa v Bratislave začali stavať továrne, tak sa zamestnali v nich. A Vajnoráci len kupovali, jeden pred druhého. Jeden statkár sa menoval Erdody, predal veľké kusy rolí a tie ostali pomenované Erdúdky. Aj Svatojurané predávali a Vajnoráci pokúpili ich vinohrady, lúky, role až skoro po Jur. Aj Ivančané predávali role, aj Račané, ale tí iba málo. Vajnoráci len robili a robili, a ich chotár sa stal veľkým. Nikto nešiel z domu preč do továrne ani študovať, hoci bola Bratislava blízko. Až v roku 1908 k nám prišli pán učitel a povedali otcovi: „Strýčko Leška, váš Jožko musí ísť do gymnázia, je najlepší žiak!“ Ale otec povedali: „My nemožeme dat syna do škol, nemáme peňez“, lebo vtedy sa muselo moc platit. Potom prišli pán farár Juriga, nosili vždy hákovnicu. Buchli s ňú na stol a rozkázali: „Jožko mosí ít do gymnázia!“ Tak čo mali robiť, moseli poslúchat. Pán farár ho podporovali. Došli k nám: „Jak sa Jožko učí?“ A vždy mu dali päť korún, to bolo vtedy moc peňez. Jožko sa dobre učil, bol vždy vyznamenaný.

Vajnorské novinky

HISTÓRIA

Tí bohatí z mesta neboli takí múdri, ich rodičia ho volali, aby im dával hodiny, tak si zarábal. Potom začali chodit do školy: Filip Zeman, ale ten skoro umrel, František Fašung, Alojz Zeman, Rudolf Polák, Štefan Bednár. Na príkaz pána farára Jurigu dali rodičia do meštianky v meste študovať aj Kristínu Fašungovú a dcéru pána organistu, lebo tiež boli dobré žiačky. Nad stanicou v Bratislave bola škola pre vinohradníkov. Učili sa tam obrábať vinohrady a štepiť. Dovtedy sa vinohrady neštepili, došla choroba filoxéra a museli sa sadit nové. Keď tam prišiel Jozef, boli tam chlapi z Rače, Sv. Jura, Pezinka, Modry, ale z Vajnor nikto. Povedali mu: „Čo ty tu chlapče chceš, čos tu prišiel?“ On sa len usmial a povedal: „To čo vy!“ Mal len 14 rokov. Pozeral, jak to robia, vzal štepársky nôž, začal štepiť, a dobre. Po maďarsky vedel písať, napísal do jedného mesta, aby mu poslali amerikán,(divý vinič ako podklad na štepenie, pozn. red.) aj hanky (vínny štep, pozn. red.) na dobierku. V starých vinohradoch dotiaľ neboli trajcle (odroda hrozna, pozn. red.) ani žiadne skoré druhy. Včuľ ich tu máme, aj strapáky. Jozef naučil štepit aj nášho otca Martina Lešku. Prišli sa to k nám učiť aj Jozef Bednár a Martin Brúder. Postĺkali debny, doniesli z hôr mach, pridali piliny. Poukladali do toho štepy, dali do malej izby, kúrili v nej, aby bolo teplo. To sa pácovalo. Keď to malo zelené prútky, išli to sadit. Tie prútky, čo mali len puky, dali do jarku v zemi, to sa povedalo: do školy, a o rok ich sadili. Keď ľudia videli, čo robíme, prišli sa to učiť. Štepili, prekopávali a za pár rokov celú horu prekopali a vysadili. My sme mali do vojny všetky vinohrady prerobené a už nám začali aj

rodiť. V r. 1918 bola veľmi dobrá úroda, mali sme hodne vína. Oberačka bola ako kedy, keď dozreli hrozny, aj aký bol čas. Keď sa malo ísť oberať, všetko vyhádzali z prešovne von: kadečky, putne, súdky a na dvore drhli, umývali, mali roboty na celý deň. Ženy vylíčili prešovňu vápnom na bielo, kde sa prešovalo, muselo byť čisto. Chlapi pripravili voz, vyložili naň kadečku, do nej dve putny, koš, hrotek, kýble a za kadečku sud, trojhektolitrový, alebo aj väčší, jaký kto mal. Ráno o šiestej

hodine zapriahli kone a išlo sa. Dovtedy muselo byť podojené, všetko porobené aj všetci naraňajkovaní. Pred oberačkou sme chodili pre hrozny. Pekné strapce sa rezali a do mesta chodili predať. Veľký koš na chrbát, menší pred seba a malý do ruky. Nosilo sa 25 aj 30 kíl pešo z vinohradu a ráno na vlak. Na stanici boli schody – ešte sú tam. S tou ťažkou nošou po nich hore a dolu. Potom čakať na vlak a držať to na chrbte. Keď sme vystúpili z vlaku, jazdili tam električky, ale ani jedna žena sa nešla zviezť. Vliekli sme to až na trh. Bolo tam toho moc a ľudí málo, museli sme to dávať lacno. Keď som predala priekupníčke, išla som domov pešo, lebo vlak šiel až o pol jednej, ale ja som bola už o pol jedenástej doma. Poupratovala som a zase išla pešo do vinohradu, narezala koše hrozna a zaniesla domov. Doma bolo roboty: navariť večeru, nakŕmiť hydinu, podojiť kravy. Ráno skoro vstať, všetko porobiť, podojiť, nakŕmiť svine, husi, sliepky, navariť raňajky a o pol siedmej na vlak. Do mesta sme nosili predávať aj smotanu, syr, vajcia, to bola naša živnosť. Keď sa predalo víno, povyplácala sa daň, ostatné peniaze sa uložili do banky. Predala sa sviňa, či krava, išlo to do banky. Tak šetrili naši starí, aj my sme šetrili, kupovali sa role, vinohrady, lúky. Keď si pomyslím, jak som to mohla zvládnuť, to nie je možné – a veru, bolo to tak.

Challenge Day Vajnory 2019 V základnej škole Kataríny Bruderovej sa cvičilo už od skorého rána...

Do súťaže sa zapojili aj škôlkari z našich materských škôl a spoločne cvičili v Dome kultúry Vajnory pod dozorom svojich učiteliek a za hudobného sprievodu Mira Jila

Žiaci v Základnej škole s Materskou školu sv. Jána Pavla II. brali súťaženie vážne Popoludňajší program otvorila fenomenálna bubnová show CAMPANA BATUCADA

Publikum v Parku pod lipami rozhýbali mladé tanečníčky z tanečnej skupiny H&T Starosta Michal Vlček sa celý deň zúčastňoval na pohybových aktivitách. Nemohol chýbať ani v čele spanilej cyklojazdy „Na kolesách proti rakovine.“

ub rodičov – Vajnory akujeme vám za podporu v minulých rokoch vašich daní a podporných grantov sme doraz prefinancovali projekty pre deti a mláž v celkovej výške: 17 807,34 € ačivo na 2% nájdete na www.klubrodicoajnory.sk

Musím to preskočiť!

Na žiadnej akcii nesmú chýbať „Voskári“, aj na tomto športovom dni prišli zaspievať niekoľko krásnych vajnorských pesničiek Akciu Na kolieskach proti rakovine prišli podporiť všetky vekové kategórie na kolobežkách bicykloch, kočíkoch, či iných „kolesových“ dopravných prostriedkoch