17 minute read
Free from produkty nie sú len móda str
V tomto vydaní: CS #1: GRILOVANIE CS #2: NEALKO A ENERGETICKÉ NÁPOJE CS #3: FREE FROM… CS #4: KRMIVÁ
CS #3 FREE FROM NIE JE LEN MÓDA
Advertisement
Dnešná doba je charakteristická búraním stereotypov. Nielen sociálnych, ale vo veľkej miere aj stravovacích. Ešte pred desiatimi rokmi sa na vegetariána mnoho ľudí pozeralo ako na atrakciu, dnes už pri slove vegán, frutarián či flexitarián nikto ani nemihne obrvou. A kým ešte pred desiatimi rokmi po bezlepkových potravinách siahali výhradne ľudia trpiaci celiakiou, dnes rôzne potravinové alternatívy nakupuje aj čoraz viac spotrebiteľov, ktorí chcú skúsiť niečo nové alebo sa snažia zdravšie stravovať.
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Aký je záujem spotrebiteľov o tento segment, sa dočítate na www.tovarapredaj.sk
Najväčší rozdiel medzi bezlepkovými sušienkami pred desiatimi rokmi a tými dnes je v tom, že tie dnešné sa už dajú normálne jesť. Zaznie rozhovor pri regáli s potravinami, ktoré sú určené pre ľudí s najrôznejšími potravinovými intoleranciami. Relatívne nová kategória, ktorá získala názov „free from“, na Slovensku v posledných rokoch dynamicky rastie.
Aj keď boli tieto produkty zo začiatku určené ľuďom trpiacim intoleranciami a zdravotnými ťažkosťami, postupne sa záujem o free from potraviny rozšíril aj na bežných spotrebiteľov, ktorí alergiami netrpia. Siahnu po nich ľudia hľadajúci zdravšiu alternatívu a môžu byť tiež vyjadrením životného štýlu a vyhlásením uvedomelosti. Do tejto kategórie pritom môžeme zaradiť širokú škálu výrobkov, ktoré môžu byť bez laktózy, lepku, mlieka, mäsa, cukru, orieškov, sóje či GMO.
„Výrobky bez laktózy sú jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich trendov na trhu potravín a drogérie. V roku 2021 zaznamenali nárast o viac ako 20 percent. Bezlaktózové výrobky na mliečnej báze oslovujú k nákupom až 57 percent slovenských domácností ročne, rastlinné alternatívy 52 percent. Najväčšie zastúpenie majú v mlieku. S nadpriemernou intenzitou ich nakupujú mladší jednotlivci a dvojice, ako aj domácnosti s dospelými členmi,“ hovorí Anna Kissová, tímlíderka Spotrebiteľského panelu GfK.
Navyše na Slovensku ide v poslednom čase už aj o celkom zaujímavý biznis. Z údajov spoločnosti Euromonitor International vyplýva, že kým v roku 2019 sa na Slovensku predali free from výrobky v hodnote 40‚5 milióna eur, v roku 2021 tržby za tieto produkty narástli na 52‚3 milióna eur. Najdominantnejšími na trhu sú bezlaktózové výrobky nasledované produktmi alternujúcimi mäso.
„Na Slovensku sú tieto produkty omnoho populárnejšie než v okolí. Dôvodom je predovšetkým zabehnuté fungovanie spoločností ako Alfa Bio alebo Sojaprodukt. Navyše zlepšujúca sa
Penetrácia* vybraných free from segmentov
2017 2018 2019 2020 2021
bez lepku 71 % 73 % 74 % 76 % 78 %
na rastlinnej báze 53 % 50 % 54 % 54 % 59 %
bez laktózy na mliečnej báze 38 % 40 % 50 % 52 % 57 %
*Penetrácia = % zo všetkých slovenských domácností, ktoré nakúpili segment aspoň jedenkrát v danom roku
Zdroj: GfK, štúdia #NewCategoryTrendsGfK
kvalita a chuť mäsových alternatív znamená zvyšujúci sa záujem spotrebiteľov,“ vysvetľuje Lina Sidorenke, manažérka komunikácie spoločnosti Euromonitor International.
Budú mať stále miesto v košíkoch
Hľadanie náhrad za tradičné potraviny nie je ani zďaleka záležitosťou ostatných rokov. V deväťdesiatych rokoch si výraznú popularitu získali napríklad margaríny na úkor masla, no postupom času táto módna vlna opadla a spotrebitelia sa vrátili k tradičnému mliečnemu výrobku. Podľa výrobcov a distribútorov free from výrobkov však v tomto prípade podobný scenár nehrozí.
„Keďže celiakia je časté autoimunitné systémové ochorenie spôsobené lepkom, nie je možné bezlepkovú stravu označiť len za módny trend. Autoimunitné ochorenia majú vo svete vzrastajúcu tendenciu a celiakia nie je výnimkou,“ hovorí Patrícia Ráczová, marketingová špecialistka spoločnosti Penam Slovakia. Dodáva, že v portfóliu dnes majú 31 bezlepkových výrobkov a v tomto roku plánujú uviesť na trh ďalšie novinky. Free from produkty síce nie sú v rámci kategórií dominantné, ale dostáva sa im čoraz viac pozornosti. „V kategórii mliečnych výrobkov ide o malú skupinu výrobkov, ktorá tvorí približne tri percentá kategórie. Každý rok však evidujeme rast a očakávame, že tento rastúci trend potrvá naďalej,“ vysvetľuje Jakub Špiller, manažér obchodného rozvoja spoločnosti Danone. Ani on si nemyslí, že by šlo len o módnu vlnu. „Za posledné roky však celkovo evidujeme zvyšujúci sa dopyt spotrebiteľov po zdravších produktoch, čo je veľmi pozitívne. Tieto výrobky často bývajú vnímané ako lepšia voľba v porovnaní s klasickými výrobkami,“ dodáva.
Jedným z lídrov v oblasti free from výrobkov na Slovensku je spoločnosť Najtelo, ktorá sa zaoberá výrobou, distribúciou a predajom takzvaných bio, reform a bezalergénových výrobkov a takmer celé jej portfólio je vegánske. „Keďže vnímame dlhodobo rastúci trend free from výrobkov v našich predajoch, minulý rok sme sa rozhodli založiť prvú nielen bezlepkovú, ale aj bezalergénovú pekáreň na Slovensku menom Žitnoostrovská bezlepková pekáreň, kde nepoužívame ani droždie, ani kvások,“ vysvetľuje Erik Márton, výkonný riaditeľ firmy Najtelo.
Investície do tejto oblasti nedávno rozbehla aj slovenská firma McCarter, ktorá stojí za výrobkami na rastlinnej báze pod značkou Body&Future. V súčasnosti je ich na trhu sedemnásť a podľa slov predsedu predstavenstva Milana Pašmíka čoskoro uvedú na trh aj ďalšie. „Naša spoločnosť zastupuje na slovenskom trhu aj taliansku značku Schär, ktorá je v Európe lídrom v segmente ‚gluten free‘ a momentálne ponúkame až 107 výrobkov,“ dopĺňa.
Rastie dopyt po zdravších produktoch.
20,6 %
spotrebiteľov si dáva pri potravinách pozor na to, či obsahujú lepok.
57 %
slovenských domácností aspoň raz za rok kúpi bezlaktózový výrobok.
Spolu či oddelene?
Všetky oslovené spoločnosti sa zhodujú v tom, že dopyt po free from výrobkoch rastie. Napríklad Penam Slovakia zaznamenala medzi rokmi 2020 a 2021 nárast predaja bezlepkových výrobkov o 7 %. „Najväčší rast však už prebehol,“ hovorí Patrícia Ráczová. Aj napriek tomu, že produkty na rastlinnej báze nájdeme najviac
v alternatívach mliečnych produktov, agentúra GfK zaznamenáva ich rozširovanie aj v iných kategóriách. „Veľmi výrazne v nátierkach, ale tiež v mäse, hotových jedlách, mäsových produktoch,“ hovorí Anna Kissová.
Manažérka korporátnej komunikácie spoločnosti Nestlé Česko Tereza Skrbková upozorňuje na to, že si vo firme všímajú aj rastúci záujem spotrebiteľov o free from výrobky bez toho, žeby mali na to zdravotné dôvody. „Napríklad v prípade mliečnych výrobkov s označením ‚bez laktózy‘ sa niektorí ľudia mylne domnievajú, že ide o výrobok bez cukru. No v skutočnosti je v tomto výrobku laktóza len rozložená na dve ľahšie spracovateľné látky,“ hovorí.
Na nepochopenie hlavnej agendy free from výrobkov, ktorá sa orientuje na produkty bez lepku alebo bez laktózy, upozorňuje aj Lina Sidorenke z Euromonitor International. „Existujú určité mylné predstavy o niektorých segmentoch bez obsahu, ako napríklad bez lepku, pričom najmä sociálne médiá tvrdia, že bezlepkové
„Rastlinné náhrady sú miliardový biznis.“
V európskych krajinách došlo k dramatickému nárastu dopytu po výrobkoch na rastlinnej báze, ktorý za posledné dva roky dosiahol 49-percentný nárast, čo predstavuje celkovú hodnotu predaja 3‚6 miliardy eur. To aj napriek faktu, že posledný rok svet ovládla pandémia koronavírusu, ktorá má katastrofálny vplyv na ekonomiku. Je možné, že sa ľudia práve v tejto situácii viac starajú o svoje zdravie a do svojho jedálnička zaraďujú viac rastlinných alternatív.
Milan Pašmík, predseda predstavenstva, McCarter
potraviny pomáhajú pri chudnutí. Tento názor si mylne získal uznanie medzi niektorými spotrebiteľmi a ďalej zvýšil hodnotu predaja určitých výrobkov, napríklad bez lepku,“ hovorí.
Jedným z riešení tohto problému by mohlo byť zvyšovanie povedomia o samotných free from výrobkoch. Jakub Špiller zo spoločnosti Danone si myslí, že sa to dá dosiahnuť napríklad aj správnym vystavením výrobkov v predajni. „Z nášho pohľadu by nemali byť takéto výrobky oddelené. Spotrebitelia omnoho ľahšie nájdu tieto výrobky v rámci klasického regálu. Je to totiž šanca zasiahnuť viac spotrebiteľov, a tým zvýšiť povedomie o free from výrobkoch,“ hovorí.
Snahu obchodníkov vyčleniť samostatné miesto pre všetky free from výrobky si všíma aj Erik Márton. Z pohľadu spotrebiteľa však podľa neho nejde o šťastné riešenie. „Keď hľadám bezlepkové pečivo, nebudem ho hľadať medzi múkami, ale medzi pečivom. Aj horčica je bezlepková a určite by ste ju nedali na bezlepkový regál,“ glosuje.
Na druhej strane však Patrícia Ráczová argumentuje, že pre celiatikov sú nebezpečné už minimálne množstvá lepku a pri skladovaní v rovnakom regáli s klasickým pečivom by mohlo dôjsť ku krížovej kontaminácii; bezlepkové výrobky by mali mať samostatný regál. „Umiestnenie regálu v kategórii ‚bezlepkové výrobky‘ by mohlo byť pre celiatikov vyhovujúcejšie,“ myslí si.
Špeciálne regály pre free from potraviny podporuje aj Milan Pašmík. Tvrdí, že to má zmysel aj z komerčného hľadiska. „Uvediem našu konkrétnu skúsenosť so značkou bezlepkových výrobkov Schär. Pokiaľ sú Schär produkty umiestnené spolu pri sebe v jednom bloku v regáli, tak ich predaj je o 50 percent vyšší, ako keď sú rozmiestnené podľa jednotlivých podkategórií v rôznych regáloch v rôznych častiach predajne,“ uzatvára.
49,2 % spotrebiteľov hovorí, že
sa pri nákupe potravín nevyhýba potravinám s vysokým obsahom cukru.
52,3 mil. eur bola vlani hodnota trhu
s free from výrobkami na Slovensku.
Predstavujeme smernicu Omnibus
Rastúce riziko porušovania práv v EÚ a následná modernizácia pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa viedli k prijatiu Novej dohody pre spotrebiteľov (ďalej len „Dohoda“), cieľom ktorej je posilnenie presadzovania spotrebiteľského práva. Európska komisia Dohodu prijala v apríli 2018 a pozostávala z oznámenia a z dvoch návrhov smerníc, pričom jedným z návrhov bol aj návrh na zmenu smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi, smernice o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice o právach spotrebiteľov. Koncom novembra 2019 Európsky parlament a Rada EÚ schválili novú smernicu
AKTUÁLNE PRE VÁS
Pripravujeme:
• 19. 5. 2022 – 19. kongres
Samoška, DoubleTree by Hilton, Bratislava
o lepšom presadzovaní a modernizácii predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, tzv. smernicu Omnibus. Členské štáty mali povinnosť zosúladiť legislatívu so smernicou do 28. novembra 2021 a od 28. mája 2022 nadobúdajú opatrenia ustanovené v smernici účinnosť. V slovenskom právnom poriadku však zatiaľ nedošlo k jej úspešnej transpozícii.
Kontakt: Zväz obchodu SR Bajkalská 1496/25 827 18 Bratislava-Ružinov Tel.: +421 258 233 224 +421 258 233 226 E-mail: sekretariat@biznis.sk gs@biznis.sk Web: www.biznis.sk
AKÉ ZMENY PRINÁŠA SMERNICA OMNIBUS?
• Obchodník bude mať povinnosť zverejňovať informácie o kritériách zostavovania ponúk pri ich internetovom vyhľadávaní. Pokiaľ si obchodník zaplatil za vyššie umiestnenie výrobku, spotrebiteľ musí byť o tejto skutočnosti informovaný stručnou, ľahko dostupnou a zrozumiteľnou formou.
• Prevádzkovatelia online trhov budú musieť povinne informovať spotrebiteľa o tom, či tretia strana, ktorá na online trhu ponúka tovar, služby alebo digitálny obsah, je obchodník alebo nie je – môže ísť napríklad o iného spotrebiteľa. Pokiaľ vyhlási, že nie je obchodníkom, tak prevádzkovateľ online trhu bude musieť poskytnúť krátke oznámenie v tom zmysle, že práva spotrebiteľa vyplývajúce z európskych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa na uzavretú zmluvu nevzťahujú.
• V prípadoch, keď spotrebiteľ uzatvorí zmluvný vzťah na poskytnutie digitálneho obsahu alebo služby tým, že poskytne len svoje osobné údaje bez úhrady ceny, bude rovnako chránený, akoby cenu za ich poskytnutie uhradil. • Za nekalú obchodnú praktiku sa bude považovať vyhlásenie obchodníka, že hodnotenia (recenzie) boli poskytnuté spotrebiteľmi, ktorí výrobok skutočne používali alebo zakúpili.
• Zakázané bude aj predkladanie falošných hodnotení a odporúčaní spotrebiteľov na sociálnych sieťach alebo ich manipulácia, ako je napríklad uverejňovanie pozitívnych hodnotení a zmazávanie negatívnych.
• Nákup vstupeniek na rôzne kultúrne a športové podujatia prostredníctvom automatických robotov s cieľom obísť stanovený limit počtu zakúpených vstupeniek a ich následný predaj spotrebiteľom bude považovaný za nekalú obchodnú praktiku.
• Zákaz v používaní nekalej obchodnej praktiky pri marketingu tovaru, ktorý prezentuje tovar ako identický s tovarom uvádzaným v iných členských štátoch, avšak tieto tovary majú podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti. To neplatí, ak odlišné zloženie a vlastnosti tovarov sú odôvodnené legitímnymi alebo objektívnymi faktormi (napr. dostupnosť, sezónnosť surovín, právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografi ckých trhoch...).
• Dôjde k zrušeniu povinností, ktoré má obchodník v súvislosti s právom spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorých predmetom je dodanie tovaru. Obchodník bude mať právo zadržiavať vrátenie peňazí do momentu doručenia vráteného tovaru alebo kým spotrebiteľ nepreukáže zaslanie tovaru späť.
• Obchodníci budú po novom uvádzať reálne zľavy, ktoré budú vypočítané podľa najnižšej ceny, za ktorú obchodník predával tovar a toto obdobie nie je kratšie ako 30 dní.
• Ak dôjde zo strany predajcu alebo dodávateľa k porušeniu povinností, môže im byť uložená pokuta až do výšky 4 % z ročného obratu v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ nie sú k dispozícii údaje o ročnom obrate, za porušenie hrozí pokuta 2 milióny eur.
CS #4 POCHÚŤKY PRE ZVIERATÁ BODUJÚ Pes či mačka v mnohých domácnostiach v posledných rokoch na spoločenskom rebríčku poriadne poskočili. Dopriať
psovi na spestrenie stravy klasický tvaroh či nakupovať pre mačku konzervovaného tuniaka prestáva byť niečo výnimočné. Premiumizácia kategórie pet food je faktom už dlhší čas, no napriek tomu kategória pochúťok stále má kam rásť. Ukazujú to dáta už dlhší čas, no napriek tomu kategória pochúťok stále má kam rásť. Ukazujú to dáta prieskumných agentúr aj skúsenosti obchodníkov. prieskumných agentúr aj skúsenosti obchodníkov.
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Maloobchodné tržby za krmivo pre psy a mačky zaznamenali v roku 2021 medziročný nárast o 8‚8 %, objemové predaje narástli o 3 % a prekročili úroveň 49-tisíc predaných ton. Z čísel agentúry NielsenIQ okrem všeobecného nárastu kategórie pet food vyplýva predovšetkým to, že spotrebitelia sú ochotní investovať do svojich domácich miláčikov stále viac. Netýka sa to pritom len prémiovejšieho, drahšieho a kvalitnejšieho krmiva, ale aj rôznych drobností a maškŕt.
„Rýchle tempo rastu pochúťok pre psy a mačky krmivo pre psy a mač- je dlhodobým trendom, keď našim štvornohým ky zaznamenali v roku maznáčikom doprajeme stále viac,“ potvrdzuje 2021 medziročný nárast Rita Vachková, senior konzultantka spoločnosti o 8‚8 %, objemové pre- NielsenIQ. Na tento trend ešte minulý rok zaredaje narástli o 3 % a prekročili úroveň 49-ti- agovali napríklad aj spoločnosti, ktoré sa prisíc predaných ton. Z čísel agentúry NielsenIQ márne neorientujú na krmivo pre zvieratá. Naokrem všeobecného nárastu kategórie príklad tradičný výrobca mäsových výrobkov pet food vyplýva predovšetkým Tauris v máji 2021 uviedol na trh žuvacie mašto, že spotrebitelia sú ochotní krty. „Majitelia si môžu byť istí, že svojim miláinvestovať do svojich domácich čikom doprajú kvalitu bez umelých častí, chemimiláčikov stále viac. Netýka sa kálií či konzervačných látok,“ uvádza spoločnosť to pritom len prémiovejšieho, na svojej stránke. drahšieho a kvalitnejšieho krmiva, ale aj rôznych Tento krok firmy Tauris potvrdzuje, že spotrebidrobností a maškŕt. telia sú stále pripravení míňať na domáce zvieratá viac a chcú im dopriať čo najvyššiu kvalitu. A práve v tom podľa výrobcov a distribútorov krmiva robili často obchodníci chybu. Sústredili sa skôr na lacnejšie a málo kvalitné produkty pre zvieratá, pričom ich majitelia by ocenili aj kvalitnejší, hoci cenovo náročnejší tovar. „Predajcovia potravín si u nás zvykli predávať len lacné a málo kvalitné produkty pre zvieratá, čo je veľký rozdiel oproti západnej Európe. Zákazníci stále viac chápu, že kvalitné produkty majú pozitívny
minuli vlani spotrebitelia na Slovensku za krmivo pre psy a mačky.86 mil. eur
vplyv na zdravie ich štvornohých kamarátov, a preto si myslím, že aj predajcovia potravín by mali zaradiť kvalitné produkty,“ hovorí Martin Pučálka, majiteľ spoločnosti Krmiva Pučálka, ktorá vyrába produkty pod značkou Marp.
Zvýšený dopyt po prémiovejších druhoch krmiva potvrdzujú aj ďalší oslovení výrobcovia. Spoločnosť Vitakraft Chovex registruje predovšetkým prudký rast rôznych pochúťok a Jakub Nymsa, category manažér spoločnosti Nestlé Purina, odporúča aj menším obchodníkom, aby sa nebáli zaradiť drahšie krmivá. „Menšie predajne do 400 štvorcových metrov by sa mali zamerať na dobre rotujúci tovar, maržovejšie a impulzívnejšie položky, predovšetkým kapsičky, konzervy a pochúťky. Z granúl je v malých obchodoch vhodná orientácia na menšie prémiové a stredne veľké mainstreamové balenia,“ hovorí a dopĺňa, že šírka a hĺbka sortimentu by vždy mala odrážať lokálnu kúpnu silu.
Počet domácich spoločníkov rastie
V roku 2021 si krmivo pre domáce zvieratá podľa údajov Spotrebiteľského panelu agentúry GfK kúpilo 56 % slovenských domácností, čo je o niečo viac, ako to bolo v období pred pandémiou. „Domácnosti, ktoré nakupujú krmivo pre domácich miláčikov, nakupujú tieto produkty v priemere dvakrát za mesiac. Domácnosti kupujúce krmivo pre mačky nakupujú častejšie ako domácnosti kupujúce krmivo pre psy. Tie však pri jednom nákupe minú viac,“ hovorí konzultantka Spotrebiteľského panelu GfK Veronika Némethová.
Zaujímavá je predovšetkým dynamika medzi krmivom pre psy a mačky, ktorú vidieť v dátach agentúry NielsenIQ. Na slovenskom trhu je totiž z hľadiska hodnoty aj objemu predajov najdôležitejším segmentom krmivo pre psy, ktoré tvorí 61 % tržieb a 76 % objemu. „Krmivo pre mačky pokrýva 39 percent tržieb kategórie a 24 percent objemu,“ dopĺňa Rita Vachková. Kým kategória pet food medzi rokmi 2020 a 2021
65 % spotrebiteľov nakupujúcich
v kategórii krmiva pre zvieratá nakúpilo produkt v akcii.
„Domácim miláčikom spotrebitelia doprajú.“
Trendy sú v kategórii pet food podobné ako v minulom roku – návrat k prírode. Obľúbenosť krmív a pochúťok s vysokým obsahom mäsa a ak je to možné bez konzervantov, farbív a ochucovadiel. Pri pochúťkach pre psy a mačky sme zaznamenali nárast o 50 percent.
Jana Klodová, sales manažérka, Vitakraft Chovex
narástla v hodnote predaja o 8‚8 %, krmivo pre mačky narástlo až o 17‚6 %. Zaujímavé je aj porovnanie objemu predaného krmiva pre psy a pre mačky. Kým krmivo pre psy medziročne narástlo v objeme o 0‚4 %, krmivo pre mačky až o 12‚1 %.
Agentúrne čísla tak potvrdzujú trendy, o ktorých obchodníci hovorili už v predchádzajúcich dvoch rokoch, totiž, že pandémia výrazne zvýšila dopyt. „Hoci nemáme presné informácie o tom, ako sa vyvíja populácia domácich miláčikov, podľa vývoja tržieb sa dá usudzovať, že nárast pokračuje, predovšetkým pri psoch a mačkách,“ hovorí Jana Klodová, sales manažérka spoločnosti Vitakraft Chovex. S uvoľňovaním protipandemických opatrení sa síce dá očakávať, že prírastky nových domácich miláčikov budú pozvoľna klesať, no to neznamená, že by celá kategória mala padnúť. „Oproti dobe pred pandémiou ľudia stále venujú domácim zvieratám viac času,“ myslí si Jakub Nymsa.
Pandémia však na trhu s domácimi zvieratami priniesla ešte jeden pozoruhodný trend. Ak totiž domácnosť nie je ochotná vziať si domov čokoľvek, čo je práve k dispozícii v útulku, môže sa poriadne načakať. „Predaj všetkých domácich maznáčikov je stále veľmi obmedzený pre nárast dopytu počas pandémie. Než sa šteňa narodí, chvíľu to trvá, pes aj suka musia splniť chovné požiadavky, takže čakacia doba na šteňa je dlhá. Preto nie je celkom možné presne určiť, aký je aktuálny dopyt a ktoré požiadavky sú ešte z obdobia pandémie,“ vysvetľuje Martin Pučálka. V poslednom období si všíma ešte jednu zaujímavosť, a to spomalenie vývoja nových produktov. „Nešlo to tak rýchlo, lebo všetky továrne museli ísť naplno, aby uspokojili zvýšený dopyt,“ dodáva.
Cena zostáva dôležitá
Na jednej strane síce stojí záujem spotrebiteľov o čo najkvalitnejšie produkty, no to neznamená, že nevyužijú každú príležitosť, ako pri ich nákupe niečo ušetriť. Údaje Spotrebiteľského panelu agentúry GfK ukázali, že 65 % spotrebiteľov nakupuje krmivo v akciovej cene. „Krmivo pre psy si za rok 2021 kúpili dve pätiny domácností. Nakupovali v priemere 17-krát, pričom pri jednom nákupe minuli 4‚50 eura,“ uvádza Veronika Némethová. Krmivo pre mačky si z obchodu domov priniesla viac ako štvrtina kupujúcich. Na nákupe boli v priemere každé dva týždne a pri jednom nákupe minuli 3‚70 eura.
Kým v objeme nakúpia majitelia psov viac suchého krmiva a majitelia mačiek vlhkého krmiva, vyšší hodnotový podiel si v oboch prípadoch drží vlhké krmivo. „Vlhké krmivo je najvýznamnejším druhom krmiva pri psoch aj mačkách a medziročne najviac prispieva k rastu tržieb kategórie,“ potvrdzuje Rita Vachková z agentúry NielsenIQ. Na Slovensku sa podľa nej nakupuje krmivo pre psy a mačky predovšetkým vo väčších predajných formátoch, hypermarketoch a supermarketoch, ktoré sa podieľajú na 57 % tržieb. „Úloha kanálu sa však mení v závislosti od druhu krmiva. Napríklad drogéria sa podieľa na celej kategórii len šiestimi percentami, no pochúťky pre mačky tu nakupuje až štvrtina zákazníkov,“ dopĺňa.
V súvislosti s krmivom pre zvieratá sa v najbližšom období objaví ešte jedna dôležitá otázka, ktorá môže ovplyvniť to, ako sa budú spotrebitelia správať. Inflácia blížiaca sa k desiatim percentám už dnes predražuje všetky tovary a služby a je vážny predpoklad, že zdražovanie sa tak skoro neskončí. Obchodníci a výrobcovia krmív si uvedomujú, že to môže mať vplyv aj na ich segment. „Výrazné zvýšenie cien surovín a obalového materiálu sa aktuálne premieta do koncových cien produktov. Paradoxne sa to viac týka marketingových produktov, v ktorých je potrebné premietnuť zdraženie do ceny,“ hovorí Martin Pučálka.
Krmivo pre domácich miláčikov patrí k najväčším a najpropagovanejším produktom v nepotravinárskej kategórii. Ľudia síce prechádzajú k prémiovejším produktom, no zároveň si uvedomujú, že to môže mať vplyv na ich peňaženku. „Cena aj naďalej zostáva veľmi dôležitým faktorom pri nákupnom rozhodovaní. Pozorujeme, že zákazníci nakupujú v zľavách častejšie ako v minulosti,“ uvádza Jakub Nymsa.
