Imagination by Barus Šamánková

Imagination

01 TITULKA

Ateliér Design oděvu O ateliéru Móda zajímavá na druhý pohled Některé slovníkové pojmy Haute couture Antifashion Art wear Módní obrazy Módní fotograﬁe 06

fotograﬁe: Andrii Konontsev

V rámci praktických zadaní a tém študenti komplexne rozvíjajú svoju kreativitu, čohovýsledkom je tvorba odevu v jeho komerčnej, ale i výtvarnej polohe. Veľký dôraz je kladenýna rozvoj konceptuálnej tvorivosti a originality.

Študenti získavajú teoretické i praktické znalosti ako koncepčne zvládnuť prácuodevného návrhára od inšpirácie, cez návrh až k samotnej realizácii. Proces výučby spočívav osvojovaní si kresebnej zručnosti v podobe módnej ilustrácie, prácu so strihom,

t v ar om,pr iestor om,mater iálom. História módy, technológia a tiež tvorba materiálu ako disciplínatextilného dizajnu je tiež jednou z tém štúdia. V nemalej miere je tiež zaujímavé venovanie saproblematike postprodukcie módy. História ateliéru je špeciﬁcká práve svojim

Ateliér Designu oděvu

Práca odevného dizajnéra je veľmi rôznorodá, dotýka sa sna i každodenného života.Fascinácia odevom, modou a jej systémom, túžba realizovať sa v tejto oblasti jeistý základ pre nadobúdanie nových zručností a vedomostí, ktoré študentom ponúka výučba vateliéri dizajn odevu pre ich profesionálny rozvoj.

zameraním na oblasť reklamy, priemyslua marketingu. Semestrálne témy sú ﬂexibilné, zamerané tak, aby študenti mohli reagovať naaktuálne dianie v módnom priemysle a plne využívali potenciál multiodborovej spolupráce. Spolupráca s inými odbormi, ako je fotograﬁa,

design obuvi či graﬁcký dizajn je už takmernezbytnou súčasťou práce odevného dizajnéra. Zahraničné stáže študentov a výsledky tvorby ateliéru prezentované v domácom imedzinárodnom priestore sú porovnatelné

s tvorbou iných ateliérov európskych univerzít,čo poukazuje na najdôležitejšiu úlohu pedagogickej činnosti snažiť sa čo najdokonalejšie pripaviť študenta do budúcej praxe kvaliﬁkovaného odborníka v oblasti odevného dizajnu.

text: Mgr.Art Mária Štraneková Art.D vedoucí ateliéru Dizajn odevu FMK UTB

v dizert.práce Móda a umenie „Móda na hrane„ VŠVU , Bratislava, 2011

fotograďŹ e: Andrii Konontsev

text: Mgr.Art Mária Štraneková Art.D

Móda zajímavá na druhý pohled Odev je priamym pokračovaním tela - akoby našou druhou kožou, prezrádza našu individualitu, psychický stav či názor. Práve preto odev a móda pre mňa znamená médium na vyjadrenie konceptov a ideí, ako prostriedok komunikácie i tvorivosti. Nezaujímam sa len o formálnu podobu odevu, ale najmä obsahovú.

„Šaty, ktoré zahalia telo, odhalia ducha“ Odevy sú komunikáciou medzi autorom, pozorovateľom a v hlavnej miere nositeľom. Nositeľ je v mojej tvorbe prvoradý, mnohokrát dôležitejší ako odevy samotné. Auru jedinečnosti jednotlivým modelom dodáva visačka s názvom Life care instruction (rady na ošetrovanie života). Namiesto ošetrovania odevu, však visačka odkazuje na „ošetrovanie“ duše a vlastného života. Parafrázy na klasické ošetrovacie symboly hovoria napríklad ako si zlepšiť život, byť spokojný, naplno využiť svoj talent. Ide mi o posolstvo ponúkané práve prostredníctvom módy.

v dizert.práce Móda a umenie „Móda na hrane„ VŠVU , Bratislava, 2011

fotograďŹ e: Andrii Konontsev

fotograﬁ e: Andrii Konontsev text: Mgr.Art Mária Štraneková Art.D

Antifashion

Strešný termín pre viacero štýlov odievania, ktoré sú v kontraste s aktuálnou módou. Antimóda - móda na zač. 20. storočia, ktorú vytvárali avantgardný umelci. Antimódne štýly reprezentujú ľahostajný vzťah k móde, vznikajú z politických alebo praktických zámerov (punk). Tiež termín používaný pre štýly dizajnérov, ktorí tvoria kreatívne a nenasledujú všeobecne platné trendy.( Margiela, Chalayan, McQueen ). Lum non utat. Ectet iure dunt adipit ulputpat vullam qui tat. Os er aciduisi te feugiat wis nullumsandre faccum zzriuscip ese dolut ate moloreet, consequisci bla feuis amcons aut dolor si tet, commodo essendio odiametue feuisl ut doloreet iure conse volumsandre dolortis dolorem duis accum quat ilisl ut iliquis ad eui ea conulla feu feuisi et alit lutat atis acipsum zzrit pratum volese con velese magnim alit in utpat illa facinissim velent accumsan ulpute et accum vulla faci te duis etue el eu faciliquis aliquatuer suscil ut nulputetum ing eu facip erci bla auguerostrud magnissit alisim zzriuscin volessed ting eugue dipit velit pratincilit in heniam, quat. Duisl ut ad magna ad dolorper Cumsandi amconulla feuguero odipis duis adiat.

v dizert.práce Móda a umenie „Móda na hrane„ VŠVU , Bratislava, 2011

Módní fotografie Za otca módnej fotografie je považovaný Adolf de Mayer. Vychádzal z piktorializmu a jeho fotografie pripomínali barokové portrétne kresby. V dvadsiatych rokoch bol najlepšie plateným fotografom na svete Edward Jean Steichen, ktorý nahradil Adolfa de Mayera vo Vogue. Jeho prácu výrazne ovplyvňoval konstruktivizmus a kubizmus. Mal rád ostré hrany a rád vo svojich fotografiách využíval kontrasty. George Hoyningen-Huene bol dalším z módnych fotografov, ktorý ovplyvnil začiatky módnej fotografie. Už v roku 1925 šéfoval fotografiám vo francúzskom Vogue, neskôr odišiel do Now Yorku. Jeho práce boli ovplyvnené surrealizmom a architektonickými symbolmi gréckeho

Módna fotografia sa objavila v spoločenských a módnych časopisoch na prelome 19. a 20.storočia a tak ako sa časom zvyšovala kvalita fotografie postupne nahradila módnu kresbu. klasicizmu. Louise Dahl-Wolfe bola pravdepodobne prvou ženou módnou fotografkou. Pracovala pre magazín Harper´s Bazaar. Veľmi rada cestovala a fotila módu v rôznych lokáciách od Južnej Ameriky až po Afriku. Jej práce dostali po čase označenie ako „prírodné“ módne fotografie. V tridsiatych rokoch, kedy prišla na svet už farebná fotografia, objavovali sa aj nové mená fotografov, ktorí sa snažili prísť s novým, osobitným a pre nich typickým prístupom k módnej fotografii. George Hoyningen-Huene a Horst P.Horst hľadali modernu ostrými kontrastmi a Toni Frissell bol zas priekopníkom exteriérovej fotografie a prirodzeného svetla. Výrazne do módnej fotografie tridsiatych rokov zasiahol maďarsko-americký fotograf Martin Munkácsy, ktorý do módnej fotografie vniesol prirodzenosť, vytvoril obraz moderného amerického dievčaťa tridsiatych rokov, ktoré športuje, je impulzívne a neformálne a môže kedykoľvek vybehnúť z obrázku do bežného života. Po druhej svetovej vojne prišiel Irwing Penn s elegantnými fotografiami pred šedým alebo bielym pozadím. Bol to majster blesku, ktorý si rád vypomáhal aj denným svetlom.

Všetko to, čo v módnej fotografii priniesla prvá polovica dvadsiateho storočia v päťdesiatych rokoch dokonale prepracoval Richard Avedon. Už od roku 1946 spolupracoval s časopismi Vogue a Life, neskôr sa stal hlavným fotografom Harper´s Bazaar. Pre jeho portréty bol typický minimalistický štýl, biele pozadie a pohľad osoby priamo do objektívu. Požadoval, aby modelky naplno ukázali svoje emócie. Jeho múzou v 50.-60. rokoch bola Audrey Hepburn. Módna fotografia šesťdesiatych rokov opustila ateliéry a vstúpila do rušných mestských ulíc. David Bailey – jeden z najvýznamnejších fotografov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov a tiež prototyp hlavného hrdinu slávneho filmu Zväčšenina Michelangela Antonioniho, vyfotil svoju múzu Jean Shrimptonovú na pozadí zamračenej oblohy Londýna a naštartoval tým jeden veľmi silný trend v rámci módnej fotografie. Nesporne veľkým majstrom „mestskej“ módnej fotografie bol nemecký fotograf Helmut Newton, ktorý modelky rád zahaľoval do dymu z cigariet a robil z nich moderné vampy na pozadí impozantnej veľkomestskej architektúry. Osemdesiate roky v módnej fotografii boli v znamení francúzskeho fotografa Patricka Demarchellier. Od roku 1975 žil v New Yorku a v osemdesiatych rokoch fotil obálky pre takmer všetky módne magazíny. Jeho kariéra je veľmi úzko spätá s top modelkami osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Rovnako aj kariéra Petra Lindbergha je úzko prepojená s top modelkami. Tento majster čierno-bielej fotografie, ktorého volajú básnikom glamouru, publikoval asi v každom uznávanom módnom časopise na svete a vytvoril aj

V roku 1976 vyšla kniha jeho forograﬁí White Woman a v súvislosti s ňou sa objavil aj nový pojem „pornograﬁcká elegancia“.

množstvo reklamných kampaní pre najznámejších návrhárov. Najväčšou kvalitou jeho fashion fotograﬁí je jeho pohotovosť a až šokujúca priamosť. Modelky smerujú svoje emócie priamo na jeho objektív a vyzerajú veľmi prirodzene. V osemdesiatych rokoch sa objavil v rámci módnej fotograﬁe aj celkom nový prúd označovaný ako brutálna estetika. Terry Jones, bývalý kreatívny riaditeľ britskej edície časopisu Vogue, vytvoril časopis „i-D“, ktorého vizuálnou inšpiráciou bola vtedy populárna kultúra punku a vďaka spolupráci s takými fotografmi ako David Sims, Glen Luchford, Craig

McDean a Corinne Dayová časopis získal veľký ohlas u celej jednej generácie, ktorá hľadala celkom novú estetiku. Objavili ju v rámci tzv. snapshot, teda náhodnej a spontánnej fotografie, ktorá sa veľmi rýchlo stala jedným z prúdov módnej fotografie. Prvým v rámci módnej branže to bol Calvin Klein, ktorý si mladučkú Kate Mossovú vybral na reklamnú kampaň svojho parfumu Obsession. Kritici vyčítali reklame, že idealizuje drogovú kultúru, dokonca americký prezident Bill Clinton nabádal módny priemysel, aby nepropagoval „heroin chic style“ na módnych fotografiách a v kampaniach.

Odpoveďou na na brutálnu estetiku Tellera, Richardsona a iných v deväťdesiatych rokoch bol na konci storočia a na začiatku prvej dekády nového storočia luxusný realizmus, akási dokonalá ilúzia, ktorá sa dá vytvoriť aj vďaka moderným technológiám. Výrazne retušované fotograﬁe Maria Testina, Nicka Knighta, Stevena Meisela, Craiga McDeana či Davida Simsa – tvorcov takzvaného luxusného realizmu s tými najlepšími modelkami, resp. svetovými celebritami v najdrahších modeloch z prestížnych módnych domov hrali na všadeprítomný kult tela, krásy a absolútnej dokonalosti.

V roku 1993 Corinne Dayová zabodovala fotograﬁami adolescentnej Kate Mossovej v britskej edícii magazínu Vogue a vtedy vznikol aj pojem „heroin chic style“ – teda nezdravý, vychudnutý vzhľad. V deväťdesiatych rokoch módne fotograﬁe sprevádzali aj mnohé škandály. Taliansky fotograf Oliviero Toscani, ktorý pripravoval reklamné kampane pre značku Benetton si dovolil poukázať na problémy okolo AIDS či rasovej diskriminácie a verejnosť zostala šokovaná. Niekde ich zakazovali, inde sa dostali do galérií. Oliviero Toscani dokázal zo značky United Colors of Benetton vytvoriť jednu zo svetovo nyjvýraznejších módnych značiek. Vytvoril jej dokonalú identitu a komunikačnú stratégiu.

fotograﬁ e: Andrii Konontsev

Některé slovníkové pojmy

fotograďŹ e: Andrii Konontsev

Predstavuje odevnú tvorbu popredných návrhárov a ich módnych domov, ktoré tvoria a prezentujú jedinečné (autorské) modely. Má prísne pravidlá tvorby a predaja, ktoré určuje syndikát Chambre Syndicale de la Haute Couture Paris. Vznik haute couture, a tým nástup modernej fázy módy, úzko súvisí so vznikom

moderného umenia. Móda a tvorba odevu klasicky patrili do oblasti remesla, ale zásluhou Ch. F. Wortha vznikla organizácia vysokej módy tak, ako ju poznáme dodnes. Sezónna premena, prezentácia kolekcií na manekýnkach, a predovšetkým nové povolanie módneho návrhára spojené s novým spoločenským postavením.

Jeho zásluhou, tým že začal tvoriť modely haute couture, sa krajčír presadil ako slobodný tvorca - umelec. Už tu teda začína moderná umelecká fáza módy, štruktúrou a logikou veľmi podobná modernému umeniu, s ašpiráciou získať uznanie ako jeho plnohodnotná súčasť.

Haute couture

Návrhári vysokej módy haute couture sa už od jej vzniku s obľubou obklopovali umelcami – básnikmi, maliarmi, s ktorými spolupracovali, či zbierali ich diela. Po vzore umelcov, začali odevy „podpisovať“ umiestnením visačky a tak isto aj pomenovávať názvami. Priebehom storočia sa z podpisu vyvinul fenomén značky s logom na odeve, z názvu odevu ﬁlozoﬁa kolekcie a z „obklopovania sa umelcami“, prepojenie so svetom výtvarného umenia, či dokonca galerijná činnosť módnych domov.

v dizert.práce Móda a umenie „Móda na hrane„ VŠVU , Bratislava, 2011

V súčasnosti módne domy ako Prada, Cartier, Hugo Boss, či Gucci ﬁgurujú v role dôležitých umeleckých patrónov, sponzorujú múzeá moderného umenia, či vybraných umelcov, alebo si dokonca zakladajú svoje vlastné múzeá a galérie moderného umenia. Zaujímavosťou je i fakt, že podľa výskumu v svetovej stovke majiteľov súčasného umenia je na prvom mieste Francois Pinault majiteľ módneho impéria Gucci, ktorý vlastní približne 2000 umeleckých diel súčasného umenia. 19

Antifashion Móda Strešný termín pre viacero štýlov odievania, ktoré sú v kontraste s aktuálnou módou. Antimóda - móda na zač. 20. storočia, ktorú vytvárali avantgardný umelci. Antimódne štýly reprezentujú ľahostajný vzťah k móde, vznikajú z politických alebo praktických zámerov (punk). Tiež termín používaný pre štýly dizajnérov, ktorí tvoria kreatívne a nenasledujú všeobecne platné trendy.( Margiela, Chalayan, McQueen )

Psychologický fenomén, ktorý ovplyvňuje rôzne ľudské aktivity a myslenie. Tiež aktuálny trend (neustále meniaci sa), v súčasnosti meniaci sa z ekonomických, ako z praktických, logických alebo intelektuálnych dôvodov. Móda má svoju štruktúru a systém. Najvyšší status módy je Haute couture, nasleduje prêt-à-porter, konfekcia, avantgardná móda, street móda.

Art wear

Art dress

Výtvarný odev, ktorý vznikol z intencie jedinečnosti ako výtvarný artefakt, ale je určený na aj nosenie - výskyt najmä u textilných výtvarníkov. Zaoberá sa viac materiálom ako tvarom. Príklad sú napríklad simultánne šaty Soni Delanay. ( u nás napr.Trizuljaková)

Umelecké šaty. Termín prvýkrát použil Henry van de Velde, pod vplyvom Art and Crafts hnutia poukázal na otázku a vzťah medzi vysokým a nízkym umením. Šaty ktoré boli navrhnuté, alebo nosené umelcom.

fotograﬁ e: Andrii Konontsev text: Mgr.Art Mária Štraneková Art.D

Módní obrazy

Najväčší „umelecký“ aspekt módy je obyčajne spájaný s jej prezentovaním. Práve v propagácii módy zohráva umenie a jeho stratégie pre módu (najmä komerčnú) najdôležitejšiu časť. Návrhári a módne domy povolávajú k spolupráci najlepších fotografov. V módnych časopisoch je niekedy len veľmi ťažké rozoznať, čo je prezentované ako voľné umenie, módny editoriál, a o eklamný materiál. Niekoľko výstav z posledných rokov sa pokúsilo obhájiť pozíciu módnej fotografie vedľa (umeleckej) fotografie v umení. Fenomén módna fotografia píše svoju históriu od prvého desaťročia minulého

Elizabet Wilsonová prirovnáva módu k fotografii a za kľúčový znak tohto sesterstva pritom označuje schopnosť oboch uchopiť jedinečným spôsobom prchavý moment v čase. storočia. Módou a fotografiou sa zaoberal Man Ray, ktorý práve pri zväčšovaní módnych fotiek objavil svoj rayogram. Následne sa nového žánru začali venovať najvýznamnejší fotografi v čiernobielom vydaní časopisov Vogue, či Vanity Fair. Práve tu o pár rokov neskôr vznikli naratívne príbehy Richarda Avedona, eroticky podfarbené obrazové fantázie Davida Baileyho, či Helmuta Newtona. Zatiaľ čo fotografia zmrazí podstatu danej prítomnosti, móda pre túto prítomnosť žije - je

jej večným gestom. Ak sa vyznačujú obe média zvýšenou citlivosťou pre ,,súčasné“, tak kombinácia módy a fotografie by mala znamenať zdvojenie intenzity zážitku toho najefemérnejšieho a najsúčasnejšieho. Módna fotografia môže fungovať ako senzibilný transformátor reality, aj keď je niekedy extrémne vyumelkovaná. Módna fotografia, ako elegantné spojenie komercie a kultúry, je v istom zmysle jedným z najmocnejších manifestov kapitalizmu ,,vytvára hromadné sny, ktoré sú všadeprítomné a nepolapiteľné zároveň.“ Na umeleckej

fotografii móda často krát hrá až druhoradú rolu, aj keď obraz neuspeje ako obraz sám o sebe, vždy tu bude ospravedlnenie, že ide iba o interpretáciu módy, čiže funkciu. Niekoľko výstav z posledných rokov sa snažilo obhájiť pozíciu módnej fotografie vedľa (umeleckej) fotografie v umení. Pohľadom na súčasnú rapídne sa množiacu škálu časopisov o móde a životnom štýle ako Visionare, Ad!ict, Face, i-D) je zrejmé, že dnešná módna fotografia je veľmi rôznorodá. 23

modely: Veronika Bijoková Marie Červinková doplňky: Daniela Pešková modelka: Daniela Pešková visáž:

Veronika Bijoková Marie Červinková Adam Ptáček

fotograf: Andrii Konontsev graﬁcká úprava: Barbora Šamánková

Číslo: 1/2011 Frekvence vydání: pololetně Místo vydání: Zlín Počet výtisků: 200 ks Evidenční číslo periodického tisku: MK ČR E 20338 ISSN)1805–0085)(print) ISSN)1805–0409)(online)