Nové paleoúrovne jaskyne Bobačka Branislav Šmída – Dušan Kotlarčík – Peter Mikuš – Mikuláš Mikuš Jaskyňa Bobačka sa nachádza na juhovýchodnom úpätí Muránskej planiny, v prekrásnom prírodnom amfiteátri priamo za osadou Muránska Huta. Je najväčšou lokalitou planiny a viacerí znalci nášho podzemia ju považujú za jednu z najkrajších jaskýň na Slovensku vôbec. Najdôležitejšiu roľu pri objavovaní známeho traktu tejto jaskyne zohrali speleopotápači z Aquaspelu a najmä lídri skupiny Peter Ošust a Tibor Sasvári. Dňa 25. februára 1973 opätovne preplávali za I. sifón dovtedy známej, tzv. “Starej Bobačky” a vyliezli tu komín. Ten vyústil do vyššej fosílnej úrovne, z ktorej sa neskôr našiel aj dnešný horný vchod jaskyne, obišiel II. sifón a objavilo tiahle pokračovanie, zasahujúce vzdušnou čiarou okolo 500 m do masívu (Sasvári, 1976). Ďalšie výskumy tu realizovali viaceré generácie jaskyniarov OS Tisovec, najmä jej muránskej odnože, od roku 1985 v úzkej spolupráci s kolegami z OS Košice-Jasov. Cez suchý zanesený sifón sa prekopali napríklad do Košickej chodby (178 m objavov), po vylezení jedného z komínov pred III. sifónom +21 m nad aktívny tok prenikli postupne do chodieb Koleso a Mitroška (Kováč, Merta, 1991). Z pohľadu najnovších objavov, ktoré prezentuje tento príspevok, sú významné sondáže v Chodbe znoja. Na hlavný ťah jaskyne sa táto príkro stúpajúca chodbovitá šikmina, miestami plazivka, pripája visuto v jeho tretej štvrtine, kde chodba na riečisku dosahuje výšku až 15 m a spadajú sem masívne náteky sintrov.
Staršie výskumy Nástup do Chodby znoja poznali už speleopotápači a jaskyniari, ktorí s nimi mapovali hlavný ťah Bobačky – v ich mape je už naznačený (Sasvári, 1976). Systematickejšie sa ňou však zaoberali až jaskyniari okolo Vladimíra Korfantu, ktorí tu začali odstraňovať ílovitý náplav a postupovať dovrchu. V chodbičke sa dosť namáhavo pohybuje ešte aj dnes, najmä s akýmkoľvek bremenom, práce boli teda akiste úmorné (o čom svedčí aj výstižný názov), no želaný výsledok sa nedostavil. Istý čas sa zaoberala obnovením prác v Chodbe znoja aj ďalšia generácia muránskych jaskyniarov v spolupráci s košickými, neskoršie prieniky inde v jaskyni ich však zaujali viac (Kováč, Merta, 1991). V rokoch 1985 – 1987, kedy bol prekop v chodbe dlhý už asi 20 m, ju sporadicky navštevovala pracovne aj úplne najmladšia generácia muránskych jaskyniarov, najmä D. Kotlarčík, M. Meško a A. Breznaník.
Nové výskumy Impulz do definitívneho prerazenia sedimentov v chodbe prichádza zrejme so známym moravským jaskyniarom Marekom Audym. V závere decembra 1999 sa podieľal na ďalšom predlžovaní jaskyne Homoľa a v rámci trojdňovky s táborom na poľovníckej chate pri sedle Javoriny sa vybral do Bobačky s kolegami fotografovať. Upozornil na fakt, že práve niekde pri nástupoch do Košickej chodby či Chodby znoja sú asi prievany – smerom ďalej k III. sifónu jaskyne sa mu priestory po odpaloch fotografických zmesí “zaparovali”. To podnietilo Dušana Kotlarčíka, aby zorganizoval do Chodby znoja onedlho nato dvojdňovú sondáž. V dňoch 25. – 26. februára 2000 sa jej zúčastnili okrem neho aj M. Mikuš, P. Mikuš, Z. Mikušová, M. Bodor a M. Pašiak. Jaskyniari sa cez čoraz viac lepivé blato prepracovali do akejsi sifónovej misy, za ktorou už bolo vidieť voľný priestor. Kým sa však k nemu prekopali a začal tu prúdiť silnejší prievan, prežívali niektorí z nich (azda z vydýchaného vzduchu) zmes zvláštnych pocitov blízko halucináciám (napr. akoby počuli zvuky áut…). Jaskyniari sa potom dostali do strmých sintrových kaskád a hore nad nimi do dvoch meandrujúcich chodieb. Jedna z nich bola na konci prisintrená až takmer ku dnu, v druhej skončil postup v ústí šikmej priepasti. Celkový postup znamenal okolo 150 m nových priestorov. Vzhľadom k dobrým skúsenostiam z Homole bol k priebežnému mapovaniu objavov opäť prizvaný B. Šmída spolu s jeho kolegami zo Speleoklubu UK, E. Kapucianom a M. Griflíkom. Na akcii 4. marca 2000 spolu s M. Mikušom a P. Mikušom zliezli priepasť, domapovali ostatné novoobjavené priestory a natiahli prepojovací polygón na hlavný ťah. Dňa 19. marca 2000 zavolal Dušan Kotlarčík na akciu do Bobačky D. Michala a K. Mertu, ktorý mu práce na sonde v Chodbe znoja dávnejšie odporúčal. V závere jednej z dvoch novoobjavených chodieb bol cítiť prievan. Sintrová doska, ktorá miesto blokovala, našťastie nebola na pôvodnom náplave príliš silná. Podarilo sa ju rozbiť a potom sa preplaziť do Chodby tušenia s väčšou sieňou uprostred. Keďže sa už neukazovala celkom jednoznačná možnosť pokračovania a jaskyniari mali problémy so svetlom, postup bol ukončený pri úzkej priepastke. Pribudlo ďalších 40 m chodieb. Tieto miesta boli potom navštívené ešte dva razy, významnejší postup sa ale dostavil až po Speleomítingu. 9
