PRIEHRADNÁ JASKYŇA PRI ŠÚTOVE Eduard Piovarči Poloha, geológia a genéza Priehradná jaskyňa sa nachádza podľa nového Zoznamu jaskýň na Slovensku v Turčianskej kotline v Šútovskom pohorí a leží pol kilometra za odbočkou z hlavnej cesty do obce Šútovo smerom na Kraľovany. Vchod sa nachádza len niekoľko metrov východne od výrazného 15 – 20 m vysokého hladkého skalného piliera. Pod týmto výrazným skalným výbežkom sa nachádza malé parkovisko s odpočívadlom. Asi 8 metrov nad úrovňou hlavnej cesty v strmom bralnatom svahu za skalným pilierom smerom na Kraľovany, približne v nadmorskej výške okolo 485 m n. m. je ukrytý v borovicovom poraste nenápadný šikmo na západ naklonený a pretiahnutý vchod merajúci v uhlopriečke takmer 2m s horizontálnou šírkou 1m a výškou 1,5 metra. Vchod je budovaný na dvoch výrazných tektonických poruchách. Hlavná z nich je naklonená pod 45o uhlom na západ smerujúca z juhovýchodu na severozápad a druhá rovnako orientovaná, takmer kolmo ju pretínajúca naklonená asi 15o od kolmice naopak k východu. Jaskyňa je budovaná v dolomitoch vrchného až stredného triasu v Krížnianskom príkrove. V hlavnom ťahu vo vrchnej úrovni meria 42 metrov. Táto inaktívna puklinovo korozívna fluviokrasová jaskyňa je založená na výraznej na juhozápad naklonenej tektonickej poruche tiahnúcej sa v smere z juhovýchodu na severozápad. Charakteristický je takmer vodorovný priebeh hlavnej chodby, ktorá stúpa len veľmi mierne a nepozorovane. Na celej dĺžke 0,5 metra.
bol z priepastky vytláčaný výrazne chladný vzduch, čo svedči o tom, že priepasť nasáva vzduch spodnými otvormi. Pri bode č. 7, 26 metrov od vchodu, je hlavná tektonická línia pokračujúcej tzv. Kanálikovej chodby preťatá priečnou poruchou na ktorej bol vybudovaný koróznou činnosťou stekajúcej povrchovej vody najväčší priestor v jaskyni široký 7 m a vysoký miestami až 4 metre – Krížová sienka. Ďalších 12 metrov je jaskynná chodba – Chodba olámaných brčiek, pôvodne tvorená tlakovou eróziou niekdajšieho vodného toku síce miestami široká 2 až 3 metre, ale stropy chodby sú stále pomerne nízke a pohybujú sa od 1,3 metra po 0,6 metra. Jaskyňa je v týchto miestach aj najkrajšie zdobená nátekmi brčkami a kvapľami. Žiaľ väčšina výzdoby je už dávno poničená a olámaná. Križujúce sa hlavné tektonické línie tu vytvorili zo stropu visiace výrazné skalné kulisy. Chodba je v tomto úseku niekoľkokrát pretínaná priečnymi tektonickými líniami v smere od juhozápadu na severovýchod.
Popis jaskyne Úvodnou časťou jaskyne až k meračskému bodu č. 5 je nutné sa plaziť takmer 18 metrov Chodbou pavúkov, ktorá je charakteristická práve výskytom veľkých pavúkov, ďalej môžeme postupovať v prikrčenej polohe. Pri bode č. 6 približne 21 metov od vchodu sa ocitáme v prvom väčšom a najvýznamnejšom priestore jaskyne, Priepastnej sieni, ktorá je budovaná dvoma paralelnými tektonickými líniami zhodnými zo smerom hlavnej pozdĺžnej tektonickej línie. Obe tektonické línie sú tu navyše v pomerne ostrom uhle šikmo preťaté poruchou orientovanou takmer na sever. Na dne priestoru cca 2 x 3 m možno pozorovať roštu sa podobajúce zoškrapované hlboké zárezy, ktorými tu voda odtekala do nižšie položenej úrovne jaskyne. Celkom vľavo pozdĺž steny sa otvára 3, 5 m dlhá a spočiatku približne 1 m široká priepastka, ktorej hĺbku sme v roku 1982 odhadovali na 6 až 10 metrov. 17. septembra 1982
Chodba olámaných brčiek, pohľad z Krížovej sienky Foto: E. Piovarči Na samom konci jaskyne sa hlavná chodba rozvetvuje. Toto rozvetvenie zapríčiňuje ďalšia priečna výraznejšia tektonická línia v smere takmer sever juh. Vetva sprava pri bode č. 10 je po dvoch metroch zatarasená skalným závalom. Časť jaskyne pokračujúca na šikmo naklonenej poruche smerujúcej viac na juh z vyhĺbenou sondou (Varechov zákop) sa neprielezne zužuje a strop padá k hlinitým sedimentom dna. Dno jaskyne je všade pokryté vrstvou jemných sedimentárnych autochtónnych usadenín prachu, ílu a hlín. Väčšie bloky sa nachádzali zaklinené iba v priepastnej časti jaskyne a na dne Krížovej sienky. Ako som už spomenul hlavná časť kvapľovej výzdoby, ktorá sa nachádzala v Krížovej sienke a v 29
