DAAD DAAF 2021 Dvanásty ročník festivalu DAAD sa koná v dňoch 20. – 26. 9. 2021 v Bratislave pod záštitou ministerky kultúry SR, primátora mesta Bratislavy, starostky Bratislavy-Starého Mesta a v spolupráci so Slovenskou komorou architektov (SKA), Slovenským centrom dizajnu (SCD), Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) a vysokými školami VŠVU a FAD STU. Tento rok znova v spojení so 4. ročníkom DAAF/Dní architektúry a filmu, ktoré bývali samostatnou jesennou edíciou májového festivalu DAAD. Festival DAAD/DAAF 2021 sa bude realizovať z vysielacieho štúdia, z ktorého sa bude vysielať hlavný program. Výsledkom bude programovo intenzívny formát prednášok, diskusií, prezentácií, výstav a filmových dokumentov.
DAAD/DAAF 2021 prostredníctvom hlavných zahraničných a domácich architektov a dizajnérov otvoria viacero tém, ktoré sa v súčasnosti skloňujú aj v medzinárodnej odbornej a kultúrnej debate. Tohtoročný festival sa navyše upriamuje na prieskum tvorby výrazných autorských subjektov vo vyváženom federálnom skóre - výberom českých a slovenských architektov s presahmi do európskeho diania. DAAF Prehliadka filmov o architektúre a dizajne. Podujatie je určené záujemcom o kvalitné filmy z oblasti architektúry, dizajnu, umenia a módy. Filmové dokumenty sa budú streamovať online na území Slovenska.
CLUBOVKA 2021 Víziou a motiváciou novej série CLUBOVKY 2021 je preskúmať a využiť architektúru ako médium na posilnenie kultúrnej a individuálnej dôvery, na podporu miestnej ekonomiky a na podporu ekologickej rovnováhy. DAAD predstavuje inovatívnych tvorcov – architektov, dizajnérov, umelcov, so zameraním na spoločenskú a ekologickú zodpovednosť a s dôrazom na poctivé remeslo, demokratický dizajn, plánovanie miest, sociálnu výstavbu a rekonštrukcie s humánnym prístupom. Hostia DAAD reprezentujú novú generáciu autorov, ktorá posúva architektúru a dizajn novým smerom, od polohy bohatstva a prebytku do polohy humanizácie.
WWW.DAAD.SK
EGO
JURAJ ZÁVODNÝ A ĽUBOMÍR ZÁVODNÝ / SK PRVÝ FESTIVALOVÝ VEČER PATRÍ OSLAVNE NALADENÉMU FORMÁTU EGO, KTORÝ PRIPOMÍNA, ŽE V ARCHITEKTÚRE PRICHÁDZA ZRELOSŤ AŽ DLHO PO ŠTYRIDSIATKE. HOSŤAMI SÚ ARCHITEKTI A ARCHITEKTKY, KTORÍ VŽDY HĽADALI SPÔSOBY, AKO DOSIAHNUŤ VIAC NEŽ LEN DOBRÝ ŠTANDARD. NIE JE ĽAHKÉ ROBIŤ VECI INAK A V KONFRONTÁCII S KLIENTMI ČI S DRSNOU STAVEBNOU PRAXOU PRESVEDČIŤ O VLASTNEJ PRAVDE. CHCE TO SILNÉ EGO A PRÁVE TO JE PREDMETOM DISKUSIE, KTORÚ S HOSŤAMI VEDIE HISTORIČKA A TEORETIČKA ARCHITEKTÚRY HENRIETA MORAVČÍKOVÁ. JEJ DEBATNÝMI SPOLOČNÍKMI BUDÚ ARCHITEKTI, BRATIA JURAJ A ĽUBOMÍR ZÁVODNÍ. OBAJA SÚ SÚČASŤOU BRATISLAVSKEJ SCÉNY, NO HOCI SÚ SI V MNOHOM BLÍZKI, ICH PROFESIJNÉ CESTY SÚ ODDELENÉ AJ ROZDIELNE. JURAJ SPOLOČNE S MANŽELKOU TAMAROU VEDIE ATELIÉR FORZET, ĽUBOMÍR TVORÍ POD HLAVIČKOU ATELIÉRU ARCHITEKT ĽUBOMÍR ZÁVODNÝ A ZÁROVEŇ VYUČUJE NA FAD STU. KAŽDÝ Z NICH SA PODPÍSAL POD VIACERO VÝZNAMNÝCH MOMENTOV V SÚČASNEJ SLOVENSKEJ ARCHITEKTÚRE. AKÝ JE ICH PRÍBEH, NA ČOM IM ZÁLEŽÍ, ČO ICH INŠPIRUJE, AKO VNÍMAJÚ SVOJU TVORBU V ŠIRŠOM KONTEXTE? AJ O TOM JE EGO.
Ako by ste charakterizovali svoj ateliér? JZ: Sme malý rodinný ateliér, ktorý sa zaoberá navrhovaním architektúry, interiérov, nábytkovým dizajnom a grafikou. Našou snahou je zabezpečiť komplexný servis od návrhu konceptu po zabezpečenie realizácie. ĽZ: Ateliér funguje od roku 1994 v partnerstve so stavebným inžinierom s aktuálnymi novými zmenami ako architektonická kancelária. V čom je váš ateliér naozaj dobrý? JZ: V komplexnosti služby a pomerne osobnom, postupne až priateľskom vzťahu s klientom. ĽZ: Podľa mňa ho vystihuje slovo komplexnosť – všetky realizované diela nášho ateliéru boli spracované od štúdie cez všetky projektové stupne, autorský dozor až po interiér. A, naopak, v čom by ste sa chceli zlepšiť? JZ: Každá zákazka, a s ňou aj každý klient, je osobitá a rozmanitá, vyžaduje si osobitý prístup ku klientovi. Našou permanentnou snahou a úlohou je zlepšovanie komunikácie architekta s klientom, zlepšovanie schopnosti prečítať klienta a potenciálne si ho udržať do budúcnosti. ĽZ: Vždy sa dá niečo zlepšovať a o pozitívne zmeny sa stále snažíme. Aké vlastnosti sú pre architekta nevyhnutné? JZ: Tvorivosť a kreativita, ako aj synchronizácia s autorským kolektívom. ĽZ: Vnútorná sloboda, invencia, kreativita aj humor. Kedy zažívate najšťastnejšie chvíle? JZ: Vždy, keď ma práca baví. A mňa tvorivá práca zatiaľ baví a dostatočne napĺňa. ĽZ: Keď som na začiatku práce/zadania a potom na konci, keď fakturujem... Ale najviac, samozrejme, keď ma pozve klient k nemu na víno do svojho/môjho domu. Čo je najmenej obľúbenou časťou vašej práce? JZ: Administratíva a účtovníctvo ĽZ: Nad odpoveďou som dlho premýšľal, no nenašiel som nič, čo by som na svojej práci nemal rád. Vymenujte tri najvýznamnejšie stavby slovenskej architektúry 20. a 21. storočia. JZ: Nie som kritik architektúry, dobré stavby sa mi páčia, ostatné nie. Medzi tie lepšie by som zaradil liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach (architekt Jaromír Krejcar), obytný komplex Rozadol v Bratislave (architekt Peter Moravčík) alebo Vilu 96 v Bratislave (architekt Ľubomír Závodný). ĽZ: Krematórium v Bratislave (architekt Ferdinand Milučký), Pamätník SNP v Banskej Bystrici (architekt Dušan Kuzma a sochár Jozef Jankovič) a Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre (architekt Vladimír Dedeček). Ktorú zo svojich realizácií považujete z hľadiska svojej kariéry za prelomovú? JZ: Vilu Guothova v Bratislave a chatu v Senci – vzhľadom na nezávislosť pri realizácii a voľnosť kreovať zadanie. ĽZ: Dom nábytku Atrium v Bratislave.
Ktorý nerealizovaný projekt vás najviac mrzí? JZ: Tvorba konceptov prebieha pomerne rýchlo a jednoducho, preto v tomto štádiu nedochádza k vytvoreniu príliš pevných pút k akcii a nostalgie. Najviac ma mrzí, keď v procese realizácie dôjde k zmenám a ku korekciám, ktoré už neviem ovplyvniť. Presne to je dôvod snahy o pevný a úzky vzťah s investorom a dodávateľom. ĽZ: Kostol Svätej rodiny v Petržalke, prvé miesto v dvojkolovej medzinárodnej súťaži 1991. Klient oslovil iného architekta na inom mieste. Aký typ zadaní máte najradšej? JZ: Rýchle a osobné zadania, predovšetkým v interiérových prvkoch a rodinných domoch. Pri voľnom formulovaní zadania pre konkrétne situácie a potreby mnohokrát vzniknú atypické alebo znovuobjavené typologické druhy nábytku. ĽZ: Najradšej mám priame zadania a zadania, ktoré sú výsledkom prvého miesta v súťaži, teda také, ktoré zvyčajne pokračujú bez veľkých kompromisov. Prečo majú architekti radi čiernu, sivú a bielu? JZ: Asi to bude dôsledok čierneho rotringového tušu a 2B pentelky, možno aj čiernobielej tlače v planografii. ĽZ: Neviem, viem len, že ja mám rád bielu, nie je v nej teplo a mám dojem, že napriek tomu, že moje obľúbené špagety nechávajú na nej stopy, dá sa dosť dobre vyprať. Aké sú najčastejšie starosti architekta na Slovensku? JZ: Urobiť skúšky do komory, celoživotne sa vzdelávať, získať zákazku, vymyslieť niečo geniálne, dostať za to zaplatené, uživiť ateliér, presvedčiť úrady a občianskych aktivistov o „dôležitosti a kompetentnosti svojej existencie“. ĽZ: Platobný neporiadok klientov. Zmenila sa v priebehu vášho doterajšieho pôsobenia profesia architekta? JZ: Zmenu vidím hlavne v odklone od individuálnej tvorivej činnosti jednotlivca ku skupinovej, tímovej práci s nedefinovateľným autorským vkladom. Architekt, mnohokrát skrytý za názvom ateliéru, sa stáva čoraz menej čitateľným. ĽZ: Keďže ako architekt pôsobím už tridsaťdeväť rokov, určite sa zmenilo veľa vecí, tak ako sa zmenila spoločenská situácia v krajine, a nie vždy k lepšiemu. Je slovenská architektúra niečím špecifická? JZ: Ani nie. Možno sme špecifickí panelákmi takmer v každom meste a dokonca i na dedinách. Špecifickí sme skôr vo vnímaní tvorby nábytkového dizajnu. Nábytkový dizajn sa často považuje iba za súčasť komplexnej interiérovej tvorby. Napriek tomu, že to samotné DAAD majú v názve, tvorbu solitérov ako samostatných interiérových prvkov predstavujú veľmi skromne. Rovnako i SCD nábytkový dizajn ako samostatnú kategóriu ani nemá. ĽZ: Myslím si, že je taká ako mentalita ľudí, trochu a možno aj málo racionálna, trochu emočnejšia a najmä je v nej veľká miera povrchnosti. Ako si predstavujete vlastný dôchodok? JZ: Budem mať malú stolársku dielňu, kde budem vyrábať vlastné nábytkové prvky ako voľnú tvorbu. ĽZ: Akoby som si ho už užíval, neženiem sa, vychutnávam si, viac sa radujem a menej stresujem. Text: Elena Alexy
↑↑↑ Juraj Závodný a Ľubomír Závodný ↑↑ Bytový dom, Bellova ulica, Bratislava, 2020, Juraj Závodný ← Dom nábytku Atrium, Bratislava, 2003, Ľubomír Závodný
JAN ŠÉPKA / CZ PROSTORY JSOU TÍM NEJZÁSADNĚJŠÍM, CO MÁ STAVBU UTVÁŘET „V ČESKÉ ARCHITEKTUŘE PŘEBÍRÁME RŮZNÉ PRVKY ZE SVĚTA, ALE BOHUŽEL JE NEDOKÁŽEME OSOBITĚ ROZVÍJET.“ KEDYSI ZAKLADAL UZNÁVANÝ ATELIÉR HŠH, DNES TVORÍ SÁM A NAJNOVŠIE PUBLIKOVAL SVOJE PRÁCE V ROBUSTNOM DIELE INSPIRACE. VÝNIMOČNÁ OSOBNOSŤ ARCHITEKTONICKEJ SCÉNY JAN ŠÉPKA V ROZHOVORE PRIBLIŽUJE VÝCHODISKÁ A ÚSKALIA TVORBY, KTORÁ SA VYMYKÁ VŠETKÉMU BEŽNÉMU.
V česko-slovenskom kontexte predstavujú vaše práce pomerne ojedinelú emotívnu líniu. Vymykajú sa pragmatickému uvažovaniu o architektúre či módnym vplyvom. Vnímate ich ako výtvarné objekty? Ako veľké sochy? Své práce určitě nevnímám jako sochy. Frank Gehry v jednom rozhovoru pěkně stanovil rozdíl mezi architekturou a sochou, když řekl, že socha nemusí mít záchod. V tom je opravdu ten zásadní rozdíl, kdy sochař nemusí řešit funkční využití svého díla. Máte ale pravdu v tom, že v mých projektech je určitě řada emotivních prvků. Prvotní nápad i forma tedy není čistě racionální. Racionalitu hledám ale souběžně s emocí, protože samozřejmě hovoříme o architektuře a o stavbách, které musíme užívat. Skloubení racionality a emoce je pro mě důležité, snažím se mít v projektech přítomné obě složky. Dům musí fungovat. Není to tedy tak, že bych si vysnil nějaký konkrétní tvar, který mne okouzlí, a následně z něj udělám stavbu. Tak se dobrá architektura dělat nedá. Pro mne je důležitá celková koncepce stavby. Neodděluji vnitřek a vnějšek stavby a myslím si, že budova má mít jednu duši – tak jak je tomu u nás nebo u jakéhokoli jiného živého organismu. Vnější forma by měla být odrazem toho, co je uvnitř. Když přemýšlíme o stavbě, nenavrhujeme vnější formu jako výsledek, ale soustředíme se na vnitřní prostory pro užívání. Prostory jsou pro mě tím nejzásadnějším, co má stavbu utvářet. Svoje vízie často predstavujete prostredníctvom metafor ako dom – strom, pavilón – drak, konštrukcia – korzet či bazén – váza. Pomáha vám to formovať koncept? Při každém projektu se nechávám něčím inspirovat. Podle mého názoru žádná stavba nevychází z nuly. Pokaždé z něčeho čerpáme, třeba i podvědomě. Inspirace ale pro mne není samoúčelná. Má vždy nějaký specifický vztah k zadání. Velmi často se jedná o věci mimo architekturu, které souvisí s daným tématem. Není pro mne ale důležité, zda je ve výsledku inspirace patrná. Důležité je, že vám inspirace dá prvotní impuls k nápadu, jak stavbu uchopit. Inspirace nepřichází z ničeho. Není to tedy tak, že bych čekal a snil, až mne něco napadne. Každý den zhruba půl hodiny něco studuji kolem architektury a dělám si poznámky. Za těch zhruba 30 let mám řadu poznámkových bloků a v nich i mé nápady. Pokud získám novou zakázku, stačí mi tedy prolistovat všechny mé zápisky a kresby a v nich načerpat dostatek inspirací, které dál rozvíjím. Svoj špecifický prístup ste uplatnili v niekoľkých projektoch rodinných domov – spolu s klientmi ste vyvinuli domy na mieru, založené na silných myšlienkach. Pracujete inak, keď máte navrhnúť stavbu pre širokú verejnosť? To jsou samozřejmě úplně různé sféry. U rodinného domu je daleko větší pouto s klientem, je tam mnohem osobnější a niternější vztah, architekt by měl maximálně proniknout do duše klienta a navrhnout dům na míru. Zatímco veřejná stavba, jako např. Horní náměstí v Olomouci, SEFO nebo Arcidiecézní muzeum, by měla víc reagovat na určité obecné principy, protože jí bude procházet množství naprosto rozdílných návštěvníků. Obojí je ale velmi zajímavé a těší mě stejně. Momentálně probíhá realizace našeho největšího projektu, což jsou Centrální polytechnické dílny a galerie města Pardubic. Vedle Automatických mlýnů od
↑↑↑ Architekt Jan Šépka ↑↑ Dom v sade, Praha, 2011 → Centrálne polytechnické dielne a galéria mesta Pardubíc, 2017, škica, vo výstavbe
Josefa Gočára vznikne celý nový okrsek budov. Přímo v nich by pak měla sídlit Východočeská galerie, která se přesouvá ze zámku. V objektu, který navrhujeme, by se měla ocitnout galerie města a nad ní Centrální polytechnické dílny, což jsou dílny pro děti, ve kterých se můžou učit pracovat s kovem, se dřevem, s počítači, dělat pokusy ve fyzice nebo v chemii apod. Bude to vůbec první stavba svého druhu v České republice. Dílny budou výborně vybavené a bude je moci navštívit také široká veřejnost. Pracujeme i na veřejných prostorech, takže je to celkem velkolepý projekt, který by měl právě v tomto místě dát Pardubicím nový nádech a impuls. Právě na takovém projektu musíme volit obecnější princip. Experiment je vo vašej tvorbe prítomný nielen pri formovaní idey, ale aj pri realizácii. Pre potreby naplnenia svojej predstavy vyvíjate nové technológie a materiály. Ako tento proces prebieha? Nedokážu si představit, že bych se snažil vyvíjet novou konstrukci nebo materiál a nebyl do takové věci zapojený specialista, odborník, který by následně stavbu nebo jednotlivé detaily realizoval. U každé takové stavby, jako je například práce z průsvitným laminátem v Litomyšli, s pryskyřicí, která se má odlévat v případě kapličky v Klatovech, nebo 3D betonovým tiskem u SEFa, je vývoj několikaletý a znamená i řadu slepých cest. Klientovi musíte garantovat, že stavba bude funkční, a nejedná se o pokus, kterého bude po dvou letech litovat. Chýba vám na súčasnej scéne viac autorského prejavu zo strany architektov? Určitě chybí, ale ne za každou cenu. Mé projekty vznikají dlouho a jen jeden z deseti se dočká realizace. Vím tedy, jak těžké je prosadit stavbu, která se vymyká běžné architektonické produkci. Ale umím ocenit stavby, které nemusí mít silný architektonický výraz, ale mají především silný koncept. Svým studentům tedy velmi často radím, co říkal Mies van der Rohe: mnohem lepší je být dobrý než být originální. Pokud se ptáte, co mi chybí nebo vadí, tak musím zmínit trochu jinou věc, a tím je kopírování zahraničních vzorů. V české architektuře přebíráme různé prvky ze světa, ale bohužel je nedokážeme osobitě rozvíjet. Mrzí mě, že stavby, které jsou de facto pouhou kopií zahraniční architektury, oceňujeme a nejsme k tomu ani v odborné rovině kritičtí. Text: Monika Bočková
PRVÁ LIGA
PRVÁ LIGA
OFFICE KERSTEN GEERS DAVID VAN SEVEREN / BE KAŽDÁ DOBRÁ ARCHITEKTÚRA SA DÁ VRAJ NAKRESLIŤ JEDNÝM VÝSTIŽNÝM DIAGRAMOM. TO ROZHODNE PLATÍ PRE TVORBU BELGICKÉHO OFFICE KERSTEN GEERS DAVID VAN SEVEREN (SKRÁTENE AJ KGDVS). UŽ KRÁTKO PO ZALOŽENÍ SA DOSTAL DO POVEDOMIA ORIGINALITOU A RÁZNOSŤOU, DNES PATRÍ K NAJVPLYVNEJŠÍM ATELIÉROM EURÓPSKEJ SCÉNY. V ROZHOVORE OPISUJE KERSTEN GEERS VZŤAH KU KONTEXTU, SILU INTIMITY, ALE AJ „ELEGANTNÉ NEANGAŽOVANIE“.
„KONTEXTUALIZMUS JE NADHODNOTENÝ“
Svoje štúdio ste uviedli na scénu pred dvadsiatimi rokmi niekoľkými radikálnymi projektmi, ktoré sa síce neuskutočnili, no silne zarezonovali. Dnes máte za sebou množstvo realizácií. Aká bola cesta od „papierovej architektúry“ k reálnym projektom? Keď sme s Davidom pred dvadsiatimi rokmi začínali obklopení skupinou priateľov, nemali sme príležitosť stavať. Mali sme skôr šancu zamyslieť sa nad tým, aká architektúra by bola pre nás. Pokúsiť sa nájsť vlastný jazyk, vlastný súbor nástrojov. Navrhovali sme v reakcii na to, čo nás obklopovalo, na scénu 90. rokov, v ktorej sme sa vzdelávali. Tento kontext nás fascinoval, no cítili sme, že nezodpovedal nášmu smerovaniu. Pomocou týchto cvičení sme chceli porozumieť základom svojej architektúry a odpovedať si na otázky typu: Môže architektúra fungovať sama osebe? Dá sa implicitne vyjadriť prostredníctvom projektu? Dá sa uvažovať o architektúre prostredníctvom zjednodušujúceho a diagramatického prístupu, ktorý bol v 90. rokoch veľmi prítomný? Boli to návrhy, ktoré pripomínali tradíciu „papierovej architektúry“, zároveň však boli od začiatku mienené ako pragmatické. Verím, že projekty ako Border Crossing na hranici medzi Mexikom a Spojenými štátmi alebo Grammar for the City v Kórei boli cvičením realizmu dotlačeného k limitom. Naším cieľom bolo robiť architektúru vedome a súdržne, pochopiť, kde je hranica, ktorú sme schopní dosiahnuť, a čo tým chceme povedať. To, čo nasledovalo po tomto úvodnom nastavení, mi už pripadalo ako prirodzený vývoj: Niekoľko malých projektov, ktoré ešte vychádzali z rovnakého uvažovania, testovalo podobné nápady v mierke 1 : 1. Potom sa zmenila mierka. Keby sme dnes mali nadviazať na nejaký projekt spred dvadsiatich rokov, určite by už stratil kus svojej naivity. Vo vašich projektoch často vidno vymedzené hranice medzi vonkajškom a vnútrom. Všetko sa odohráva za jasne definovanými líniami, vnútri dvorov a patií, ktoré sú neraz vyhĺbené a dokonale oddelené od okolitého sveta. Odkiaľ sa vzala táto potreba intímnosti? Zaujíma nás, ako rozhrania a prahy rozhodujú o priestore. Ak vezmete do úvahy rovnomerné pole s veľmi malým počtom referenčných bodov, úlohou architektúry je vytvoriť priestor ochrany a intimity. Tým sa vraciame k úplne základnej myšlienke toho, akú funkciu má architektúra plniť.
Sila abstrakcie architektúry však niekedy býva v komunikačnej rétorike nepochopená. V kancelárii napríklad často pochybujeme o tom, či majú byť verejné stavby transparentné. Na rozdiel od toho navrhujeme architektúru, ktorá niektoré veci znemožňuje, vytvára uzavreté priestory, veľké alebo malé, vytvára odstup... Tieto myšlienky však nemusia byť negatívne. Veríme, že v tom spočíva sila architektúry, a je našou zodpovednosťou chopiť sa jej správnym spôsobom. Rovnako príznačný je princíp dokonalého usporiadania. Nech je okolitý kontext akýkoľvek chaotický či vágny, vy doň vstúpite s pravidelnou mriežkou alebo s inou jasne čitateľnou geometriou. Niekto by za tým mohol vidieť nerešpektovanie okolia, ľahostajnosť... To je asi pravda (smiech), ale kontextualizmus je nadhodnotený. Ak sa pozriete na to, ako budovy fungujú vo svojom kontexte, uvedomíte si, že každá nová budova ho svojím spôsobom mení nezávisle od toho, ako vyzerá. Schopnosť budovy dohadovať sa so svojím okolím nazývame „geometrickou korekciou“. Z nášho pohľadu by priestorový zásah mal rešpektovať kontext, zároveň si však musí byť plne vedomý toho, že jeho prítomnosť okolie navždy zmení. Je to oveľa plodnejší prístup než pokúšať sa rozlúštiť súvislosti, ktoré sa ustavične menia. V architektúre existuje tradícia priestorových geometrických myšlienok, a to nielen v západnej kultúre, ale aj v indickej, aztéckej alebo japonskej tradícii, ku ktorej sa vedome prikláňame. Svojím prístupom k architektúre ste ovplyvnili celú mladú generáciu architektov. To sa napokon týka aj spôsobu grafického vyjadrenia – do architektúry ste vrátili koláž, strohé hmoty bez tieňov doplnené výjavmi bežného dňa. Je to idealizácia alebo úprimná pravdivosť? Čo je pravdivosť? To je ťažká otázka. Z veľmi pragmatického hľadiska sme sa tak začali vyjadrovať, pretože sme neboli schopní vytvoriť iné obrázky. Takýmto zobrazením však stanovíte hierarchiu medzi tým, čo je v projekte skutočne dôležité a čo nie. Abstrakcia súvisí s našou túžbou ovládať formálnu logiku a súdržnosť projektu na rozdiel od predvídania samotného života, ktorý sa v zrealizovanej stavbe odohrá. Akákoľvek snaha priniesť do návrhu konkrétny životný štýl by zlyhala, pretože priestor sa vždy bude používať inak. Je to náš pokus o elegantné neangažovanie, v ktoré silno veríme. Text: Monika Bočková
↑↑ ← ↓
Kersten Geers (vľavo) a David Van Severen foto: Frederik Vercruysse Centrum tradičnej hudby, Riffa, Muharraq, Bahrajn, 2019, foto: Bas Princen Solo House, súkromná rezidencia, Matarraña, Španielsko, 2017, koláž
LACATON & VASSAL / F BÚRANIE POVAŽUJÚ ZA AKT NÁSILIA, PRETOŽE PRE NICH PREDSTAVUJE PLYTVANIE ENERGIOU, MATERIÁLOM A HISTÓRIOU. FRANCÚZSKA DVOJICA STAVIA SVOJE PROJEKTY NA SILNÝCH ETICKÝCH A ENVIRONMENTÁLNYCH PRINCÍPOCH, ZA ČO TENTO ROK ZÍSKALA NAJPRESTÍŽNEJŠIE OCENENIE ARCHITEKTONICKÉHO SVETA – PRITZKEROVU CENU. JEDNÝM Z HLAVNÝCH HIGHLIGHTOV PROGRAMU TOHTO ROČNÍKA DAAD BUDE PREDNÁŠKA ANNE LACATONOVEJ A JEANA-PHILIPPA VASSALA.
Asi len málo z mladých architektov a architektiek si vie predstaviť, že na začiatku kariéry odmietne zákazku. Keď v roku 1996 oslovilo mesto štúdio Lacaton & Vassal s projektom prestavby námestia Place Léon Aucoc v Bordeaux, odkázali, že námestie funguje, a navrhli len predláždenie a lepšiu údržbu. Od sociálneho bývania až po centrá súčasného umenia, Lacaton & Vassal začína každý projekt hodnotením existujúceho, rozmýšľa, ako to využiť a zlepšiť s minimom zdrojov. Pred lákavými vizualizáciami uprednostňuje excelovské tabuľky a do architektúry prináša potrebu spoločenskej zodpovednosti. Už pri prvých realizáciách si Lacatonová s Vassalom obľúbili variácie rôznych medzipriestorov. Inšpiráciou im boli historické skleníky: „Zaujímal nás charakter priestoru, ktorý tieto skleníky vytvárajú, ten zvláštny druh pohody, keď ste vnútri. Ich konštrukcia je taká ľahká, že necítite váhu architektúry – cítite sa slobodne,“ spomína Jean-Philippe Vassal. Vo svojich návrhoch začali obaľovať rodinné domy a bytovky do predsadených translucentných plášťov, vznikali tak veľkorysé obytné zimné záhrady. Polykarbonátové dosky a vlnitý hliník, oveľa typickejšie pre industriálnu než rezidenčnú architektúru, sa rýchlo stali ich autentickým rukopisom.
V roku 2004 publikovala Lacatonová s Vassalom spolu s architektom Frédéricom Druotom kritickú štúdiu PLUS, v ktorej spochybňovali iniciatívu francúzskej vlády zbúrať významné časti povojnového sociálneho bytového fondu a s vysokými nákladmi vystavať nové, nepochybne menšie, byty. Zo štúdie sa neskôr stal manifest a svetom architektúry sa začala šíriť ich slávna mantra: „Nikdy nedemolujte, nikdy neodstraňujte ani nevymieňajte, vždy pridávajte, transformujte a znova používajte!“ Túto filozofiu potom demonštrovali v mnohých projektoch. Pred búraním zachránili 16-poschodový panelák v Paríži alebo komplex 530 bytových jednotiek v Bordeaux, stačilo ich len upraviť. Bývalú parížsku nemocnicu adaptovali na dom so 138 bytmi, v meste Dunkerque zdvojili priemyselný objekt, aby mohol hostiť výstavné priestory, a z rozpadávajúceho sa pavilónu Palais de Tokyo vytvorili stánok súčasného umenia... Ich konzistentný prístup bol tento rok odmenený Oscarom za architektúru – Pritzkerovou cenou. Toto ocenenie sa od jeho počiatku v roku 1979 udeľovalo predovšetkým architektonickým hviezdam s veľkolepými realizáciami, pričom téma udržateľnosti a spoločenského vplyvu zarezonovala iba nedávno. Odborná porota tak zjavne reaguje na meniacu sa spoločnosť a rolu architekta v nej. Predseda poroty, architekt Alejandro Aravena, dodal, že práve práca štúdia Lacaton & Vassal je „rovnako silná vo svojich formách aj v presvedčení, rovnako transparentná vo svojej estetike, ako aj v etike“. Text: Monika Bočková
→ ↓
Anne Lacatonová a Jean-Philippe Vassal Transformácia 530 bytov, bloky G, H, I; Bordeaux, Francúzsko, 2017, foto: Philippe Ruault
PRVÁ LIGA
PRVÁ LIGA
Alexander Dierendonck a Isabelle Blanckeová
↑ Obytný dom Twaalfkameren – 12 izieb, Gent, Belgicko, 2010, foto: Filip Dujardin
↑↑↑ Søren Johansen (vpravo) a Sebastian Skovsted, foto: Laura Boelskifteová
↑↑
Rozhľadňa Tipperne, Ringkøbing Fjord, Dánsko, 2017, foto: Rasmus Norlander
↑ Transformácia čerpacej stanice na rieke Skjern, West Jutland, Dánsko, 2015, foto: Rasmus Norlander
DIERENDONCK BLANCKE ARCHITECTEN / BE
JOHANSEN SKOVSTED ARKITEKTER / DK
„NÁŠ PROCES TVORBY JE USTAVIČNÁ REDUKCIA. NÁVRH ČISTÍME, AŽ KÝM NEZOSTANE TO, ČO OBAJA POVAŽUJEME ZA JEHO PODSTATU.“
„SNAŽÍME SA PREKONAŤ PRIEPASŤ MEDZI SÚČASNÝMI STAVEBNÝMI POSTUPMI A MATERIÁLMI A ZÁKLADNÝMI ARCHITEKTONICKÝMI PRINCÍPMI.“
Dvojica Alexander Dierendonck a Isabelle Blanckeová vedie etablovaný belgický ateliér s projektmi menších a stredných mierok. Pred vlastnou exhibíciou uprednostňujú užívateľsky prívetivú architektúru, ktorú si ľudia ľahko obľúbia. Pod ich pečiatkou vznikajú mimoriadne kultivované, elegantné a sofistikované komunitné centrá, kultúrne priestory, škôlky a súkromné rezidencie ako z učebnice tvorby pre dobrý život. Testujú rôzne spôsoby využitia priestorov, ktoré navrhujú, a v dobe 3D softvérov si stále užívajú poctivú prácu s fyzickými modelmi. www.dierendonckblancke.eu
Drobné izolované objekty na pobreží Severného mora, reinterpretácie tradičných chát v pieskových dunách či obnova betónových čerpacích staníc pozdĺž povodia rieky… Portfólio dua Søren Johansen a Sebastian Skovsted pozostáva z utilitárnych stavieb v otvorenej dánskej krajine. Ich estetika sa rodí z prieniku myšlienky, stavebnej techniky a možností materiálu. Do konceptu vždy zahŕňajú kontext a do inžinierstva vracajú remeslo. Majú radi prácu v obmedzeniach, výsledkom je dôstojnosť a precíznosť. www.johansenskovsted.dk
Texty: Monika Bočková
↑↑
PRVÁ LIGA
↑↑
Pier Vittorio Aureli (vpravo) a Martino Tattara
↑ Sociálne bývanie, Aguascalientes, Mexiko, 2018
↑↑↑ Krajinný architekt Bas Smets, foto: Julian Salinas
↑↑
Horta Horizons – dočasná ↑ Pamätník obetiam teroristického inštalácia, Bozar Centrum umenia, útoku z roku 2016, Brusel, Belgicko, Brusel, Belgicko, 2019 foto: Michiel de Cleene
DOGMA / BE
BUREAU BAS SMETS / BE
Talianske duo Pier Vittorio Aureli a Martino Tattara už dvadsať rokov hýbe intelektuálnymi mantinelmi architektonickej praxe. Fascinovaní históriou a komplexnosťou mesta produkujú pod názvom Dogma návrhy väčších mierok. Projekty v urbanistickom rozsahu, no v architektonickej kvalite, vždy podložené vlastnou tézou. Zrealizované alebo papierové, ich práce sú zakaždým cennými príspevkami v medzinárodnom diskurze. Dogma sa paralelne k projektovaniu venuje výskumu, teórii, kritickému písaniu, kurátorstvu a výučbe. Aureli momentálne prednáša na AA School of Architecture v Londýne a na Yalovej univerzite, je autorom publikácií The Possibility of an Absolute Architecture, The Project of Autonomy a editorom obľúbenej zbierky esejí The City as a Project. www.dogma.name
„NIKDY SA NEUSILUJEM O KOMPOZÍCIU, ALE O VZŤAHY A O LOGIKU MIESTA. TOU MÔŽE BYŤ NAPRÍKLAD VIETOR...“ Bas Smets so svojím bruselským ateliérom stojí na čele novej generácie krajinných architektov. Nekomponuje malebné záhrady na pozadí architektúr, naopak, vytvára špecifické miesta s vlastnou atmosférou a vlastnou klímou. Do londýnskych dvorov vkladá subtropické oázy, vyprahnutú priemyselnú časť Arles mení na mediteránny les a inokedy len simuluje bežné prírodné procesy. Bez ohľadu na mierku, od krajinnej infraštruktúry po súkromné záhrady, od nábrežných promenád po filmové scény, vo svojich návrhoch odkrýva osobitosti územia a otvára priestor na jeho nové vnímanie. www.bassmets.be
FEDERÁL TOHTOROČNÝ FESTIVAL DAAD JE PROGRAMOVO VYSTAVANÝ AKO VYROVNANÝ FEDERÁLNY ROČNÍK. OBDOBIE POSLEDNÝCH ROKOV VYGENEROVALO NA OBOCH STRANÁCH – ČESKEJ AJ SLOVENSKEJ, JASNÉ AUTORSKÉ SUBJEKTY VYCHÁDZAJÚCE Z MIESTNEJ TRADÍCIE, ALE ROVNAKO SCHOPNÉ VLADIMÍR 518 / CZ SLEDOVAŤ SVOJOU TVORBOU EURÓPSKE DIANIE.
Vladimír 518 je MC, producent a najnovšie propagátor a ochranca dedičstva hodnotnej federálnej architektúry druhej polovice 20. storočia. Svoje hudobné projekty PSH (Peneři strýčka Homeboye) a Vladimír 518 doplnil neskôr ako producent a zakladateľ hudobného vydavateľstva Big Boss, podporujúceho udržanie a vznik kvalitného hiphopu (opäť) na federálnej úrovni. Je spolutvorcom kultovej edície Kmeny. K jednej z jeho posledných aktivít patrí záujem o kvalitnú architektúru povojnového obdobia, ktorý preniesol do snahy o jej ochranu, v horších prípadoch o jej záchranu. Prednáša, skúma, vysvetľuje, šíri osvetu o nepoznaných hodnotách nami bežne vnímanej stavebnej substancie, ktorá nás obklopuje a mnohým z nás sa vôbec nezdá vzácna. Zaujíma sa o súčasné dianie okolo bratislavského Istropolisu a svojou aktivitou podporuje jeho nebúranie, prinavrátenie do pôvodnej architektonickej existencie s novou náplňou používania.
↑↑
Richard Kilo a Matej Honč
↑ Rekonštrukcia bytu na Svätoplukovej, Bratislava, 2019, foto: Matej Hakár
KILO HONČ / SK
↑↑ Jiří Opočenský a Štěpán Valouch (vpravo), foto: Jan Zátorský
↑ Sídlo firmy Lasvit, Nový Bor, 2020, foto: Tomáš Souček
OV-A / CZ
„VEĽAKRÁT SI UVEDOMUJEME, ŽE NAŠA PRÁCA MÁ ZMYSEL PRÁVE VTEDY, „STANE SE, ŽE PLÁN, KTERÝ EXISTUJE V MYSLI NĚKOLIK ROKŮ, SE PROMĚNÍ KEĎ SA VÝSLEDOK POVÝŠI NAD ARCHITEKTÚRU AKO LEN FORMU A V USTAVIČ- V REALITU. KRÁČÍTE DOMEM A TO, CO JSTE CÍTILI NĚKDE UVNITŘ, SE USKUNOM DIALÓGU ROZOBERÁ HLAVNE TO, ČO SA DEJE V NEJ A PRED ŇOU.“ TEČNÍ, OTEVŘOU SE NOVÉ VZTAHY A VAZBY, A TO JE PAK VELIKÁ ODMĚNA.“ Mladé bratislavské architektonické štúdio, ktoré vedie Richard Kilo a Matej Honč. Ich fanklub, ktorý pôvodne zahŕňal najmä rovesníkov, postupne nadobúda vážnosť naprieč celou odbornou sférou. Architektonické myslenie štúdia sa vyhýba štandardným postupom, spochybňuje zaužívané klišé v ponímaní priestoru, materiálnosti aj samotnej architektúry. Zatiaľ menšie, najmä interiérové realizácie vynikajú inovatívnosťou, ráznosťou a precíznymi výstupmi, ktorými sa vyznačujú aj ich čoraz častejšie oceňované návrhy v architektonických súťažiach. www.kilohonc.com
Opočenský – Valouch architekti sú už dlhší čas stálicami nielen pražského architektonického sveta. Cesta OV-A viedla od prvých výrazných projektov a realizácií menších zákaziek až po minuloročné víťazstvo v českej GRAND PRIX za objekt ústredia firmy Lasvit (Nový Bor, CZ). Silní v rekonštrukciách i v novostavbách, ich architektonicko-typologický slovník nesie všetky atribúty súčasných, sviežich prístupov. www.ov-a.cz
↑↑ Martin Paulíny a Braňo Hovorka (vpravo)
↑ Centrála Zeppelin, Banská Bystrica, 2011, foto: pha
PAULÍNY HOVORKA ARCHITEKTI / SK
↑↑ Petr Stolín, foto: Roman Dobeš
↑ Materská škola Nová Ruda, Vratislavice nad Nisou, 2018, foto: Alexandra Timpau
PETR STOLÍN / CZ
„CÍTÍM, ŽE SOUČASNÁ ROLE ARCHITEKTA SE PROMĚŇUJE VE SMYSLU MODERÁTORA, A TO ZEJMÉNA MODERÁTORA PROSTŘEDÍ. VEDE K TOMU POPULARIZACE ARCHITEKTURY, KDY SE VEŘEJNOST STÁVÁ SOUČÁSTÍ DĚNÍ, ZAČÍNÁ „V ZÁPADNÝCH METROPOLÁCH SA ČASTO STAVAJÚ DOMY PRE ÚZKY OKRUH ORIENTOVAT V KVALITĚ VEŘEJNÉHO PROSTORU A ZAJÍMÁ SE O SVÉ OKOLÍ. BOHATÝCH MAJITEĽOV AKO INVESTIČNÉ PRÍLEŽITOSTI, A TIE DOMY SÚ POTOM SE VNÍMÁM, ŽE JSME JAKO PROFESE STÁLE VÍCE VÍTÁNI A ZAPOJOVÁNI DO PRÁZDNE. POVAŽUJE SA TO ZA PROBLÉM. U NÁS JE ZAS VEĽA DOMOV PRÁZD- ŠIRŠÍ DISKUZE.“ NYCH, PRETOŽE SÚ DLHOROČNE NEUDRŽIAVANÉ, ZASTARANÉ A PREVÁDZKOVO NEUDRŽATEĽNÉ. AJ TO JE VEĽKÝ PROBLÉM. ÚLOHOU ARCHITEKTÚRY V SÚČAS- Liberec, SIAL a tzv. Školka architektúry vždy predbiehali tvorbu celej bývalej republiky – mená NOSTI JE VYROVNAŤ SA S PROBLÉMOM STAVIEB, KTORÉ NIKOMU NESLÚŽIA.“ ako Suchomel, Masák, Přikryl, Rajniš, Baum, Eisler, Zavřel dnes asi najpresvedčivejšie dopĺňajú súčasníci Mjolk a náš hosť Petr Stolín. Priesvity, priehľady, medzipriestory, transparencie, súkromBanskobystrické duo architektov, dnes najvýraznejších predstaviteľov stredoslovenskej architekné, verejné, stavebné náklady v súvislosti s potrebným komfortom – to všetko sú príznačné črty tonickej scény. Jasné, čisté, prenikavé koncepty, kontextuálne ukotvenie, európska kvalita. Celé sa a témy tvorby premýšľavého architekta Petra Stolína. www.stolin58.com to začalo oceňovanou realizáciou firemného domu Zeppelin v Banskej Bystrici, značne vyčnievajúcim zo štandardu, v spolupráci s nestorom stredoslovenskej architektúry Števom Moravčíkom. Paulíny Hovorka Architekti sú vo forme a ich renomé naberá silu. www.pha.sk
↑↑
Oliver Sadovský (vpredu) a jeho tím
↑ Pekáreň Chlieb Náš, Trnava, 2018, foto: BoysPlayNice
SADOVSKÝ & ARCHITECTS / SK
↑↑
Jan Žalský
↑ Rekreačný areál Běstvina – hygienické zázemie, 2020, foto: Max Lipovský
ŽALSKÝ ARCHITEKTI / CZ
„ARCHITEKTÚRA JE VEĽMI ŠIROKÁ DISCIPLÍNA A OTÁZKY, KTORÉ SI KLADIE, VŽDY REFLEKTUJÚ AKTUÁLNU DOBU. DNES SA DEFINITÍVNE ODKLÁŇA OD VEĽKOLEPEJ FORMY ALEBO GESTA SMEROM K ČLOVEKU A K TOMU, AKO PRIAMO OVPLYVŇUJE KVALITU JEHO ŽIVOTA. MYSLÍM, ŽE MNOHÍ ARCHITEKTI DNES RIEŠIA VECI CITLIVEJŠIE A ZODPOVEDNEJŠIE A OTÁZKY MIERY, VHODNOSTI ALEBO UDRŽATEĽNOSTI SÚ PRE NICH ÚPLNE PRIRODZENÉ.“
„NEJDŮLEŽITĚJŠÍ ÚLOHOU ARCHITEKTURY JE VYTVÁŘET KVALITU. NA ROZDÍL OD STAVITELSTVÍ, KTERÉ MÍSTO VYPLŇUJE, ARCHITEKTURA MÍSTO VYTVÁŘÍ. STEJNĚ JAKO BÁSEŇ, OBRAZ ČI PÍSEŇ JE ARCHITEKTURA NOSITELEM ATMOSFÉRY. PAK LZE ŘÍCI, ŽE POVZNÁŠÍ DUCHA. A LIDI JI POTŘEBUJÍ STEJNĚ JAKO KAŽDÉ JINÉ UMĚNÍ.“
Najprv ako VSA, dnes Sadovský Architects sú jednými z najsilnejších reprezentantov slovenskej miléniovej architektúry. Ich svižné návrhy, dravosť a úspešnosť realizovaných projektov strhli na seba nemalú pozornosť a stali sa príkladom toho, že dobrá architektúra vzniká aj v našich podmienkach. Rozsiahle portfólio obsahuje rad rozmanitých typov projektov, ktoré vzišli z víťazstiev v architektonických súťažiach doma aj v zahraničí. www.vallosadovsky.sk
Smelí, inovatívni, originálni, nonkonformní, materiálovo jednoznační. Tak dnes na českej scéne pôsobia Žalský architekti. Za ich návrhmi a realizáciami cítiť obdivuhodnú, odvahu, hľadanie nových možností aj za cenu porušovania zavedených pravidiel. Ich tvorbu môžeme vnímať aj ako samozrejmú cestu k experimentu, ktorý je podložený modelovaním, skicovaním, priestorovým a kolážovým stvárnením. www.zalskyarchitekti.cz
SUPERDESIGNSTUDIO ARCHITEKTONICKÉ SÚŤAŽE VÝSTAVA V GALERIJNÝCH PRIESTOROCH PRIMACIÁLNEHO PALÁCA V BRATISLAVE PREZENTUJE VÝBER VÍŤAZNÝCH NÁVRHOV ARCHITEKTONICKÝCH SÚŤAŽÍ ORGANIZOVANÝCH SLOVENSKOU KOMOROU ARCHITEKTOV A METROPOLITNÝM INŠTITÚTOM BRATISLAVY.
SÚŤAŽE NÁVRHOV SA ZA OSTATNÉ ROKY PEVNE UKOTVILI AKO NÁSTROJ VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA. V ČASE SPOLOČENSKÉHO ÚSILIA V BOJI PROTI KLIMATICKEJ ZMENE. PRI ČERPANÍ PROSTRIEDKOV Z PLÁNU OBNOVY A STABILITY SÚ SÚŤAŽE CESTOU ZÍSKANIA ZODPOVEDNÝCH STAVEBNÝCH RIEŠENÍ.
↑↑ ROZŠÍRENIE KAPACÍT ZÁKLADNEJ ŠKOLY V LOZORNE je príkladom súťaže, ktorá ukazuje potenciál premeny banálneho prostredia nášho detstva pre potreby 21. storočia. Súťaž ponúkla riešenia, ako sa dá typová školská stavba zo 60. rokov minulého storočia lacno a efektívne adaptovať na moderné školské zariadenie. Víťazný návrh: Superatelier (B. Husárik, P. Janeček, K. Machajová, K. Siváková)
↑ REVITALIZÁCIA MLYNSKÉHO NÁHONU V KOŠICIACH. Veľkou témou nasledujúceho obdobia bude obnovenie zaniknutých biotopov. Súťaž na Mlynský náhon vytýčila cestu, akou sa majú vydať samosprávy pri hľadaní riešení na podporu mestskej biodiverzity a zároveň rozvoja spoločenskej a kultúrnej hodnoty prostredia na skvalitnenie života v meste. Víťazný návrh: T. Hanáček, K. Fejo, K. Gloneková.
Súťaže sú založené výhradne na kvalite navrhovaných riešení a zameriavajú sa na konkrétne potreby podrobne vymedzeného projektu podľa požiadaviek investora. Či ide o súkromného, alebo verejného vyhlasovateľa, platí, že vedú ku kvalitným riešeniam, ktoré po realizácii prispievajú k celkovej kvalite života v zastavanom území. Medzinárodná únia architektov (UIA) a Architektonická rada Európy (ACE) vyzývajú tvorcov politík a vládne orgány, aby zaradili architektonické súťaže návrhov medzi odporúčané postupy v zákonoch o verejnom obstarávaní a aby tak podporili trvácne, vysokokvalitné a zodpovedné riešenia na tvorbu budov a rozvoj spoločnosti.
vysokokvalifikovaná, nezávislá a profesionálna porota spolu so zástupcami klienta na základe dobre vymedzených kritérií. V prostredí samospráv a verejnej správy je dôležitou otázkou finančná efektivita. Približné náklady na súťaž sa pohybujú na úrovni jedného percenta celkového rozpočtu stavby, čo garantuje, že účastníci dostanú primeranú odmenu za vynaloženú expertízu poskytnutú v návrhu.
Súťaže sú predovšetkým cestou na získanie projektových riešení – ako základného kameňa
kvalitnej stavebnej realizácie. Ich výsledkom je architektúra a mestský stavebný rozvoj vysokej kvality. Platí, že súťaže podporujú inovácie a sú zdrojom hospodárnych a v kontexte životného prostredia aj udržateľných riešení. Sú transparentné, čo dosahujú vďaka anonymnému hodnoteniu návrhov riešení (predložených štúdií), a tým bránia diskriminácii, posilňujú vierohodnosť a dôveru verejnosti v inštitúcie a zároveň podporujú férovosť a predchádzajú korupcii. V neposlednom rade je výhodou súťaží flexibilita. Sú vhodné pre malé aj veľké subjekty, pre skúsených i menej skúsených klientov. Práve v kontexte potreby smerovať verejné investície do zodpovedných stavebných riešení, ktoré budú napĺňať ciele prísnej environmentálnej politiky Európskej únie, sú nemenej dôležité aj fundamenty súťaží: Návrhy hodnotí
predstavujú cestu, ako tieto nové stavebné alebo rekonštrukčné (adaptačné) postupy vzájomne porovnať a konfrontovať. Je totiž možné, že nie vždy je environmentálne a spoločensky najzodpovednejšou cestou asanácia starého a jeho nahradenie hoci aj novou a technologicky dokonalejšou formou. Súťaže tak poskytujú priestor na overenie viacerých možností vrátane tej, keď najlepšie nie je urobiť viac, ale, naopak, málo. Súťaže podporujú kreativitu a zapájajú mladých Za posledné roky overila Slovenská komora profesionálov do procesu obstarávania. Tak architektov podmienky už takmer 100 súťaží. Je otvárajú možnosti na uplatnenie nových inopotešujúce vidieť zadania súťaží, ktoré prinášavatívnych riešení a podnecujú rôzne prístupy jú riešenie lepšieho prostredia na život. k hľadaniu formy a vnútorného usporiadania prevádzky. Práve aktuálne výzvy architektúMartin Zaiček, expert úradu ry otvárajú potrebu hľadania nových foriem, Slovenskej komory architektov postupov a prístupov k tvorbe. Preto súťaže pre oblasť súťaží návrhov
SÚŤAŽIŤ, VÍŤAZIŤ! SELEKCIA VÍŤAZNÝCH TÍMOV ARCHITEKTONICKÝCH SÚŤAŽÍ
OPPS ARCHITETTURA / IT
WHAT ARCHITECTS / SK
OPPS architettura je štúdio trojice mladých architektov z Florencie. Gro ich práce je ukotvené v rekonštrukciách, konverziách a prístavbách menších objemov. Celou tvorbou sa nesie tvarovo prísny, no materiálovo mäkký dizajn stavieb, parciálnych elementov aj nábytkových kusov. Architekti Filippo Pecorai, Francesco Polci a Antonio Salvi chápu kontextualitu a vyhotovenie stavieb ako automatickú súčasť prostredia historických miest, do ktorých svojimi návrhmi vstupujú. Rozsahom doteraz najvýraznejším počinom štúdia OPPS je pripravovaná rekonštrukcia bratislavských mestských kúpeľov Grössling, ktorá je výsledkom ich víťazného ťaženia v medzinárodnej dvojkolovej súťaži. www.oppsarchitettura.com
Ateliér založil Ondro Kurek a Tomáš Krištek po dlhoročnej spolupráci s PMA Petra Moravčíka. Postupne sa prepracovali k vlastnej, ľahko čitateľnej objemovej a pôdorysnej čistote, jednoduchosti, materiálovej bohatosti. Ich návrhy a súťažné projekty jasne deklarujú postoj k súčasnej tvorbe. Snahou je vždy vytvoriť, nezávisle od veľkosti objemu, komplexné riešenie, vychádzajúce z kontextu, jednoznačne, logicky pripojené k prostrediu svojho vzniku. Úzka spolupráca s krajinnými architektmi (aj viedenskými 3:0) umiestňuje ich tvorbu do najvyššej kvalitatívnej ligy, zdôrazňuje vážnosť prístupu k zamýšľanému výsledku. Dnes bezpochyby patria medzi najskúsenejšie mladé tímy na slovenskej architektonickej scéne. www.what.sk
LOIDL / DE
SUPERATELIER / SK
Jednou z najprestížnejších súťaží posledného obdobia, organizovanou Metropolitným inštitútom Bratislavy, bol súťažný dialóg o tzv. Živom námestí – trojici prepojených priestorov Námestia SNP, Kamenného námestia a Námestia Nežnej revolúcie. Centrálna poloha a vysoký stupeň zanedbania vzbudili široký medzinárodný záujem. Víťazom krajinársko-urbanistického dialógu sa stalo zoskupenie Atelier Loidl Landschaftsarchitekten Berlin a štúdio BPR Dr. Schäpertöns Consult. Krajinné intervencie štúdia Loidl nie sú len doplnkom architektonických návrhov, ale aj samostatnými pridanými hodnotami. Ako partneri architektov a urbanistov dotvárajú typológie stavieb všetkých druhov. Ich razantné, emblematické idey sa stávajú suverénnymi znakmi území, ktorými precizujú lokalitné súvislosti. Do centra Bratislavy tak vstupuje projekt tímu so silnou medzinárodnou reputáciou. www.atelier-loidl.de
SUPERATELIER sú Braňo Husárik, Peťo Janeček a tím. Mladí, priebojní a už aj skúsení architekti. Začínali u populárnych Vallo & Sadovský Architects, tam vstrebali osobitý výrazový jazyk, ktorý ďalej rozvíjajú podľa vlastných pravidiel. Ich architektúra je jasná, čitateľná, ukotvená v znakovom koncepte. Úspešnosť tímu potvrdzuje niekoľko výhier v prestížnych, najmä bratislavských otvorených, ale aj vyzvaných súťažiach. Naposledy na bytový komplex Parková. Krásne vytvorené prostredie pre seniorov prepojené s okolím možno v dnešnej nivelizovanej produkcii považovať za istý druh architektonického manifestu. www.superatelier.sk
SUPERDESIGNSTUDIO PRIMACIÁLNY PALÁC Hoci tragickej antickej love story o Héro a Leandrovi votkanej do tapisérií možno len ťažko konkurovať, počas DAAD sa do galerijných priestorov Primaciálneho paláca chodí za inými zážitkami. Výstavný formát Superdesignstudio každoročne prináša do paláca špeciálnu prehliadku súčasnej architektúry a dizajnu. Architektúru zastupuje výber víťazných návrhov architektonických súťaží inštalovaných na stoloch, ktoré majú evokovať pracovný stôl architekta. Atmosféru pomyselného architektonického štúdia dotvárajú svietidlá a nábytkové kusy špičkových dizajnérskych značiek. K tomu jagavé krištáľové lustre, zlatisté štukové ornamenty a vŕzgavé parkety. Koláž histórie a súčasnosti zvýrazňuje hodnoty vedľa seba vystavených objektov, ktoré delí niekoľko storočí.
VYSTAVUJÚCI • ILUMA A UNILIGHT – SVIETIDLÁ FLOS • TON – PUBLIKÁCIA +- 160 ROKOV • AKL – SVIETIDLÁ ARTEMIDE • JAVORINA • KONSEPTI – SOFA MOROSO • KABINET – NÁBYTKOVÉ PRVKY VITRA / ARTEK • NOVA INTERIER • ELITE BATH + KITCHEN – FANTINI
BORIS KOLLÁR / SK CÍTIM SA PREKABÁTENÝ Boris Kollár je mladý odevný dizajnér, absolvent Gerrit Rietveld Academy v Amsterdame a ArtEZ University of the Arts v Arnheme. Výstava v bývalom kryte civilnej ochrany v DPOH prezentuje jeho výskumno-umelecký projekt, ktorým sa zamýšľa nad odevom ako súčasťou životného prostredia človeka. Na rozdiel od architektúry odev nie je osadený do žiadneho statického kontextu. Je to kontext sám osebe. Odev je hranica medzi najsúkromnejším priestorom jednotlivca a očakávaniami spoločnosti. Ak sa však človek ocitne sám, uvedomí si, že svoj odev prežíva zvnútra. Začne si všímať zvuky látky, vžívať sa do pohybu a uvedomovať si neviditeľné vlastnosti, ako je teplota, hmotnosť, dotyk alebo chuť. Vzniká intímny vzťah. Ku kabátu, k dizajnu, k budove, k architektúre, k človeku. foto: Sem Shayne & Anton Fayle
↖↖ Svietidlo Wireline, ikonický kúsok do veľkolepých priestorov. Dizajn: Formafantasma, producent: Flos ↖ Jedálenský stôl Forum je verný filozofii udržateľnosti a nadčasového dizajnu. Dizajn: Leo Čellár, producent: Javorina ←← Séria svietidiel La Linea je určená na osvetlenie objektov, ale aj parkov a verejných priestorov. Dizajn: BIG, producent: Artemide ← Kolekcia sedacieho nábytku Gogan inšpirovaná prírodou a japonskými kameňmi. Dizajn: Patricia Urquiola, producent: Moroso
↑↑↑ Kreslo Lilo Wing oživuje spomienku na škandinávsky modernizmus päťdesiatych rokov minulého storočia. Dizajn: Patricia Urquiola, producent: Moroso ↑↑ Stolíky Fishbone sa vyznačujú dekoratívnym motívom rybej kosti: Dizajn: Patricia Urquiola, producent: Moroso ↑ Český výrobca ohýbaného nábytku Ton na DAAD predstaví novú publikáciu +- 160 rokov, ktorej autorom je publicista Adam Štěch.
CLUBOVKA
↑ Anandaloy – centrum pre ľudí s postihnutím, → Anna Heringer, foto: Alizée Cugney
ANNA HERINGER / DE Architektka a propagátorka udržateľnej architektúry. Hlavnou ideou jej tvorby je navrhovať stavby z existujúcich, ľahko dostupných zdrojov danej krajiny a vytvoriť architektúru, ktorá nezávisí od externých systémov. Jej realizované projekty v Ázii a Afrike, ktorým dominujú školské a kultúrne inštitúcie, sú príkladom zásadného vplyvu architektúry na vzdelávanie a kvalitu života lokálnych komunít.
KOMORNEJŠIE LADENÁ PREZENTAČNÁ SÉRIA CLUBOVKA KAŽDOROČNE UPOZORŇUJE NA INOVATÍVNYCH TVORCOV – ARCHITEKTOV, DIZAJNÉROV A UMELCOV, KTORÝCH SPÁJA MIMORIADNE OSOBNÉ NASADENIE S PRESAHMI DO ŠIRŠÍCH KULTÚRNYCH A SOCIÁLNYCH RÁMCOV.
CLUBOVKA FORMAFANTASMA / NL Talianske duo dizajnérov Andrea Trimarchi a Simone Farresin alias štúdio Formafantasma so sídlom v Amsterdame. Od začiatku vnímajú dizajn ako nástroj, ktorým môžu komentovať spoločenské dianie, sociálne problémy, podstatu materiálov, príbehy či prírodné a historické fenomény. Predmetom tak prepožičiavajú celkom nové funkcie a významy. Svoju úlohu chápu ako most medzi remeslom a priemyslom, objektom a používateľom. Ich záujmom je prepojenie medzi výskumnou praxou a širším priemyselným dizajnom. Patria k autorom, ktorí sa okrem formy objektov zamýšľajú nad ďalšími otázkami spoločnosti, ale aj individuálnych životov.
→ Andrea Trimarchi a Simone Farresin ↓ Botanica – experimentálny dizajn z prírodných polymérov, 2011, foto: Luisa Zanzani
↑ Rotunda, art park Nikola-Lenivets, región Kaluga, 2009, foto: Yuri Palmin ↗ Pavilón „Kôlňa“ na 15. bienále architektúry v Benátkach, 2016, foto: Yuri Palmin → Alexander Brodsky, Winter School, 2019, foto: Jonathan Andrew
ALEXANDER BRODSKY / RU Brodského práca sa vyznačuje záujmom o tradičnú stavbu s využitím miestnych materiálov. Jeho architektúra oslavuje ruské dedičstvo, zároveň však pôsobí ako kritika neregulovaného a skorumpovaného stavebného priemyslu. Zatiaľ čo západní „hviezdni architekti“ stavajú kontroverzné projekty, Brodského tvorba zostáva zdržanlivá a stiera hranicu medzi umením a architektúrou. Kombinuje lokálne a opakovane použité materiály, zámerne spochybňuje antagonizmus tradície a modernosti. Zo starých okien, z kúskov dreva a skla skladá nové, neočakávané štruktúry. Jeho pochmúrne budovy upozorňujú na krehkosť mesta. Napriek estetickej odlišnosti a nezaraditeľnosti sa Brodsky recykláciou materiálov bez ďalšieho spracovania ideovo približuje k tvorbe holandskej skupiny 2012.
DEVELOPMENT STAROSTLIVO SLEDUJEME MARKANTNÉ ZÁSAHY DO OBRAZU MIEST A KRAJINY, ZA KTORÝMI STOJA ROZSIAHLE AKTIVITY SÚČASNÉHO DEVELOPMENTU. ROVNOMENNÝ VÝSTAVNÝ FORMÁT SA KAŽDÝ ROK KONCENTRUJE NA PREDSTAVENIE VYBRANÝCH AKTUÁLNYCH PROJEKTOV DEVELOPERSKÝCH SUBJEKTOV, KTORÉ MENIA TVÁR BRATISLAVY, ALE AJ SLOVENSKA A ZHODNOCUJÚ STAVEBNÚ KULTÚRU AJ VEREJNÝ PRIESTOR. ROČNÍK 2021 PRIBLÍŽI VIACERÉ PROJEKČNÉ ZÁMERY SPOLOČNOSTÍ ITB, ARCHIKÓD, CRESCO, JTRE, PENTA, YIT A CORWIN. PREZENTÁCIE SA BUDÚ VYSIELAŤ Z VYSIELACIEHO ŠTÚDIA. OPEN HOUSE PODSTATA ARCHITEKTÚRY SA NAPĹŇA AŽ REALIZÁCIOU NÁVRHOV A BEZPROSTREDNÝM KONTAKTOM S PRIESTOROM, KTORÝ VYTVÁRA. MIMORIADNOU UDALOSŤOU DAAD 2021 JE OPEN HOUSE – KOMENTOVANÉ PREHLIADKY VYBRANÝCH DEVELOPERSKÝCH PROJEKTOV. PRÍĎTE SA POZRIEŤ A SPOZNAŤ PRÍBEHY OBJEKTOV AKO JURKOVIČOVA TEPLÁREŇ ALEBO PRADIAREŇ.
EUROVEA CITY – NOVÁ MESTSKÁ ŠTVRŤ
TERMÍNY OBHLIADOK A ĎALŠIE INFORMÁCIE SÚ ZVEREJNENÉ NA WWW.DAAD.SK A NA FACEBOOK/DAAD.SK.
Bratislava Koncepcia verejných priestorov: Beth Galí Developer: JTRE
VYHLIADKOVÁ VEŽA
ZÁHRADNÉ VILY
Devínska Kobyla Autori: Šebo Lichý Developer: ITB
Vyhliadková veža v nadmorskej výške 514 m n. m. Výhľad na tri susediace štáty je symbolicky pretavený do troch vyhliadkových plošín v rôznych úrovniach. Výstavba veže je prvým krokom k naštartovaniu cestovného ruchu v blízkom okolí.
Rekonštrukcia bývalej teplárne zo začiatku 40. rokov 20. storočia od architekta Dušana Jurkoviča. Projekt obnovy mení industriálny objekt na moderný viacúčelový priestor na kultúrne podujatia, workshopy, trhy, gastronómiu a spoločné kancelárie.
Svätoplukova, Bratislava Autori: Bouda Masár architekti Developer: YIT
Národná kultúrna pamiatka Pradiareň 1900 v areáli bývalej Bratislavskej cvernovej továrne sa zmenila na modernú nízkoenergetickú administratívnu budovu, čo dokazuje aj certifikát BREEAM Excellent. Genius loci územia sa odráža i v novovzniknutom atraktívnom námestí, ktoré bude prístupné verejnosti.
APARTMÁNOVÉ DOMY UNIQ
GUTHAUS Račianska, Bratislava Autori: AllesWirdGut, Transsolar, ManMadeLand, raum & kommunikation Developer: Corwin
Obytný súbor je súčasťou formujúceho sa záhradného mesta na mieste spustnutých záhrad. Tzv. zelený parter – komunitná záhrada s ihriskami, s priestormi na stretávanie, predzáhradkami, so zimnými záhradami a s terasami – vytvára zázemie na vznik susedského spoločenstva.
PRADIAREŇ 1900
JURKOVIČOVA TEPLÁREŇ Konverzia národnej kultúrnej pamiatky, Sky Park, Bratislava Autori: Martin Paško / Creative Group Developer: Penta Real Estate
Martina Granca 15, 17, 19, Bratislava-Dúbravka Autori: Vavrica architekti Developer: ARCHIKÓD a AZC
Dynamická obchodná, zábavná, obytná a administratívna štvrť s novými parkmi, námestiami, športoviskami a mestským bulvárom na mieste niekdajšej priemyselnej zóny na nábreží Dunaja.
Guthaus revitalizuje brownfield bývalej parketovej továrne a vytvára na jeho mieste novú zelenú štvrť. Projekt obklopuje 14 000 m2 nového verejného parku vrátane vonkajšej work-outovej zóny, záhradného dvora s altánkom či detského ihriska.
Jasná Autori: Reiulf Ramstad Arkitekter Developer: Cresco
Tím architektov nórskeho štúdia Reiulf Ramstad Arkitekter, ktoré zvíťazilo v medzinárodnej súťaži, prináša v projekte UNIQ Jasná perspektívu severského dizajnu a symbiózu tradície a inovácie. Pritom rešpektuje prírodnú lokalitu, v ktorej pribudne živé miesto, kde sa ľudia radi zastavia.
DAAF
FILM. V SPOJENÍ S ARCHITEKTÚROU MÁ SCHOPNOSŤ ZÁJSŤ POD KOŽU, ZASIAHNUŤ EMOCIONÁLNE AJ RACIONÁLNE ROVINY, O KTORÝCH SME PREDTÝM MOŽNO NETUŠILI. FESTIVAL DNI ARCHITEKTÚRY A FILMU (DAAF) JE PARALELNÉ PODUJATIE DAAD, KTORÉ KAŽDOROČNE VYBERÁ NAJHODNOTNEJŠIE DOKUMENTÁRNE ALEBO UMELECKÉ FILMY O ARCHITEKTÚRE, ARCHITEKTOCH, ALE AJ O MESTÁCH A ĽUĎOCH, KTORÝM ARCHITEKTÚRA ZMENILA ŽIVOT.
SLIGHTLY MODIFIED HOUSING Ambiciózny aj trúfalý – taký bol projekt rekonštrukcie obytnej veže Bois-le-Prêtre v Paríži známej pod nelichotivou prezývkou Alcatraz. Budova zo šesťdesiatych rokov minulého storočia sa mala pôvodne zbúrať, no mestské úrady sa nakoniec rozhodli pre jej zachovanie a vypísali architektonickú súťaž, v ktorej zvíťazili architekti Anne Lacatonová, Jean-Philippe Vassal a Frédéric Druot. Rekonštrukcia objektu finišovala v roku 2011 a zmenila úplne všetko, každý byt aj život ich obyvateľov. Film dokazuje, že v architektúre ide predovšetkým o vzájomnú interakciu ľudí. Réžia: Guillaume Meigneux Francúzsko, 2013, 76 min.
PRECISE POETRY: LINA BO BARDI’S ARCHITECTURE Slávna taliansko-brazílska architektka Lina Bo Bardiová patrí k obdivuhodným postavám modernizmu, ktorý obohatila o originálnu substanciu poetiky a precíznosti. Film sa skladá zo série rozhovorov kolegov a priateľov Bo Bardiovej v predvečer jej stých narodenín. Filmová cesta po jej najdôležitejších architektonických projektoch v Sao Paule a Salvadore da Bahia kladie otázku, čo zostáva po človeku v diele, ktoré po sebe zanechá. Réžia: Belinda Rukschciová Rakúsko, 2013, 53 min.
THE IMAGINARIES OF TRANSFORMATION: ANNE LACATON & JEAN-PHILIPPE VASSAL AND FRÉDÉRIC DRUOT Architekti Anne Lacatonová, Jean-Philippe Vassal a Frédéric Druot dlhodobo upozorňujú na zmenu prístupu k riešeniu bytovej krízy. Francúzska vláda reagovala na situáciu politikou demolácií a novej výstavby rozsiahlych obytných blokov. Trojica architektov, naopak, apeluje na etický prístup transformácie existujúceho dedičstva. Filmom sa vinie rozhovor hlavných aktérov, dokresľovaný inšpiratívnymi scénami natočenými na stavbe Grand Parc v Bordeaux. Päťstotridsať doslova metamorfovaných bytov je východiskovým bodom pre nový pohľad na bývanie a život v meste. Réžia: Karine Dana Francúzsko, 2016, 58 min.
THE STREET Čím viac sa rozrastajú mrakodrapy londýnskeho finančného centra, tým viac luxus a vysoké ceny nehnuteľností menia okolie Hoxton Street. Táto tradičná lokalita vo východnom Londýne sa stala poslednou baštou tých, ktorí sa s týmito zmenami nedokázali vyrovnať. Starnúci bieli obyvatelia ulice často prišli o zamestnanie a v nenávratne je aj ich bývalý spôsob života. Celovečerný debut Zeda Nelsona nie je len tragikomickým portrétom ulice, ale aj celého národa, ktorý stojí na prahu zmeny. Réžia: Zed Nelson Veľká Británia, 2019, 94 min.
OSLAVIA. THE CAVE OF THE PAST FUTURE Film je poetickým ponorom do ateliéru Giacoma Ballu, významného futuristického maliara a hlavnej postavy avantgardy začiatku 20. storočia. Vo svojom rímskom útočisku strávil posledných tridsať rokov života. Byt má neoceniteľnú historickú hodnotu, Balla a neskôr aj jeho dcéry, maliarky Elica a Luce, personalizovali azda každý štvorcový centimeter. Ballov svet bol zapečatený v tichom priestore bytu od jeho smrti v roku 1958. Film rekonštruuje priestor a jeho vznikajúcu pamäť pomocou zábleskov, zvukov a farieb a prináša rovnaký pocit úžasu, aký zažívali prví prieskumníci veľkých archeologických nálezísk. Réžia: Ila Bêka & Louise Lemoinová Francúzsko, 2021, 17 min.
Zo Slovenska pochádza generácia mladých ľudí, ktorí posúvajú hranice tvorby za tradičné chápanie umenia alebo kultúrneho priemyslu. O týchto autoroch však vieme málo, pritom v zahraničí získavajú medzinárodné ocenenia a vystavujú ich prestížne galérie. Seriál Born in Slovakia predstavuje týchto ľudí, odhaľuje ich myšlienkový svet, poukazuje na rozdiely vo vnímaní umenia a kultúry. Jedným z týchto protagonistov je aj dizajnér Peter Olah, ktorý pracuje pre spoločnosti ako Škoda Auto, Lasvit či Vitra. Je autorom trofejí Tour de France aj tvorcom dizajnu nového organu pre Katedrálu svätého Víta v Prahe.
AALTO Aalto je strhujúca sonda do života a diela jedného z najväčších architektov 20. storočia – Alvara Aalta. Film po prvýkrát spája intímny príbeh lásky fínskeho architekta a jeho manželky Aino Aaltovej a zdôrazňuje jej postavenie ako rovnocennej kolegyne architekta a vizionárskeho dizajnéra. Zavedie nás na prehliadku ich tvorivých procesov a ikonických diel, ako je napr. ruská knižnica, študentský domov na MIT, súkromný dom zberateľa umenia neďaleko Paríža či pavilón v Benátkach.
BORN IN SLOVAKIA / PETER OLAH
Réžia: Lucia Halmová Slovensko, 2021, 26 min.
TOKYO RIDE
Po mnohonásobne ocenenom filme Moriyama-San je Tokyo Ride ďalším prieskumom dvojice Bêka & Lemoinová každodenného ruchu Tokia. Film sa formou osobného denníka vracia k žánru road movie, v ktorom nás architekt Rjúe Nišizawa vezme „na palubu“ svojej archívnej Alfy Romeo a prežijeme s ním celodenné putovanie po tokijských uliciach. Film viac ako klasicLA MODA PROIBITA – ROBERTO ký portrét jedného z najtalentovanejších japonských architektov CAPUCCI E IL FUTURO DELL'ALTA MODA Módny návrhár Roberto Capucci je geniálny umelec, ktorý vyvá- súčasnosti prináša spontánny zážitok z priateľsky naladeného ža taliansku originalitu do celého sveta. Už ako dvadsaťšesťroč- urbánneho „driftu“. Snímka prináša úvahy o oporných bodoch ného ho označili za najlepšieho talianskeho módneho návrhára. architektonickej praxe a o vplyve fyzického, ale aj kultúrneho prostredia na formovanie našej predstavivosti. Šaty ako umelecké diela a nie ako obyčajné kusy oblečenia, látky ako modelovací materiál, siluety ako geometrické tvary Réžia: lla Bêka & Louise Lemoinová – Capucci spôsobil skutočnú umeleckú a návrhársku revolúFrancúzsko, 2020, 90 min. ciu. Slávny couturier odmieta komerčné nastavenie módnych časopisov a prehliadok, pretože je presvedčený, že „ten, kto je módny, je už staromódny“. Réžia: Virpi Suutariová Fínsko, 2020, 90 min.
Réžia: Ottavio Rosati Taliansko, 2018, 52 min.
DAAD/DAAF 2021 DNI ARCHITEKTÚRY A DIZAJNU WWW.DAAD.SK ORGANIZAČNÝ TÍM FESTIVALU • Organizátori: Tatiana Kollarová, Štefan Polakovič, Ladislav Kollar • PR a komunikácia: Alexandra Kollarová • Produkcia: Matej Chudic • Vizuálna identita: Matúš Buranovský ŠPECIÁLNA PRÍLOHA DENNÍKA N • Editorka: Elena Alexy • Grafický dizajn a sadzba: Matúš Buranovský • Jazyková úprava: Andrea Vargovčíková Zadané do tlače: 10. septembra 2021, samostatne nepredajné
PODROBNOSTI O PRÍSTUPE NA STREAM NÁJDETE NA WWW.DAAD.SK A FB/DAAD.SK.