DAAD 2016

Denisa Kollarová

Miroslav Cipár

Stéphane Beel

E-ggs

Thomas Feichtner

Johan Oscarson

Xavier Ros Majó

/ Elding Oscarson

/ Harquitectes

Parter Gallery

Urban Market

Rosław Szaybo

Unikód

Spectrum Quarttet

Národná cena za komunikačný dizajn

Mesto Mira Mincu

Ročenka slovenskej architektúry 2014-2015

Anna van Lingen

Alicja Knast

Dechem

Carlo Prati Carmelo Baglivo

Superdesignstudio Opendesignstudio

Clubovka:

Šafárikovo námestie

Fajnorovo nábrežie

I Am Thinking

Index

DJ Bobšan

Radimo

Priemyselné návrhárstvo

Development

O 5 min 12

Emonoiz Boys

Living School

Bratislová

/ Premýšľam

Kde sa nachádza S,M,L,XL

Súťažiť???

Atlantide

slovenská architektúra?

DNI ARCHITEKTÚRY A DIZAJNU 2016 / mesto / slová / knihy / idea //////////// proces / bratislava / otázniky / úvahy /////// zážitok / pamäť / plán / príď / čas ///////////// ľudia

Koncom mája budú ulice a námestia Bratislavy aj tento rok žiť najmä dobrou architektúrou a dizajnom. Siedme pokračovanie festivalu Dni architektúry a dizajnu, známeho pod symetrickou skratkou DAAD, privíta v Bratislave viacero pozoruhodných osobností, ktoré patria k profesionálnej špičke v rámci súčasnej európskej architektonickej scény. Sekundovať im budú domáci autori s množstvom hodnotných projektov a výstav s interdisciplinárnymi kultúrnymi presahmi. Hoci zázemie festivalu ťaží z maximálnej odbornosti organizačného tímu, jeho programová štruktúra nie je nastavená ako podujatie pre úzko vymedzený okruh expertov. V zmysle motta DAAD, ktoré chce byť predovšetkým platformou pre priateľské kontakty medzi inšpirujúcou architektonickou a dizajnérskou prácou s čo najširším vnímavým publikom, je festival najmä plnohodnotným kultúrnym a spoločenským podujatím.

Ako zvyčajne, aj tentoraz sa verejnosti predstavia zahraniční aj domáci tvorcovia, ktorí formou verejných pódiových vystúpení priblížia ťažiskové ale aj najnovšie diela, a filozofiu svojej tvorby. Medzi hlavnými hosťami večerných eventov figurujú architekti z uznávaných a oceňovaných ateliérov zo Španielska, Belgicka, Švédska a Talianska. Zvláštnym hosťom úvodného, slávnostne naladeného večera je multižánrový bard - slovenský výtvarník Miroslav Cipár. Jeho prítomnosť na otváracom ceremoniáli naznačí aj sprievodnú tému tohoročného festivalu, ktorou je knižný dizajn a knihy o architektúre. K pravidelným podujatiam patria aj veľké výstavné projekty, ako je prehliadka súčasného dizajnu Superdesignstudio v historických komnatách Primaciálneho paláca a výstava tvorby čerstvých autorov Opendesignstudio, ktorá tentoraz predstaví záverečné práce študentov Fakulty architektúry STU. Denný program zahŕňa rad výstav, diskusií, prednášok a tzv. koktailov vo viacerých dizajnérskych showroomoch v Bratislave. Chýbať nebudú ani už tradičné partnerské podujatia, ako napríklad Parter Gallery – slovenská dizajnérska tvorba vo výkladoch na pešej zóne, alternatívny kreatívny trh Urban Market či verejný diskusný formát Bratislová, ktorý sa venuje naliehavým otázkam súčasnej slovenskej architektúry.

Festival DAAD nie je veľtrh, na svojich ťažiskových podujatiach nevyberá vstupné a jeho motiváciou nie sú komerčné úmysly. Cieľom podujatia je podpora kvalitnej architektúry a dizajnu prostredníctvom pozitívnych príkladov z domáceho i zahraničného prostredia, práce autorov, ktorí stoja mimo mainstreamu, vďaka čomu dokážu odkryť nové uhly pohľadu. Úsilím DAAD je nevtieravá intervencia do štandardov verejnej mienky a poukázanie na omnoho hlbší význam profesií architekta a dizajnéra, než je len estetizácia prostredia. – Elena Alexy –

prvá liga

24/05 utorok 19:00 Primaciálny palác partneri: MINISTERSTVO KULTÚRY SR, FOND NA PODPORU UMENIA, TATRA BANKA

Miroslav Cipár Minulý rok sa v plnej tvorivosti dožil osemdesiatky. Cipár je erbovou postavou slovenského grafického dizajnu, a to kvalitou aj kvantitou tvorby. Krasopisec, typograf, tvorca značiek a piktogramov, ilustrátor, kresliar, maliar.

Jeho manželka Vilma mi zavolala, či by som mu pri tejto príležitosti neurobil knihu, nemohol som odmietnuť, lebo jeho tvorbu roky sledujem a ctím. Miro mi nachystal do škatúľ veci na skenovanie. To skenovanie som celkom neukončil doteraz, som za číslom 5 300 a keď som ho telefonicky prosil, či by nejakú drobnosť nedaroval do zbierky Slovenského múzea dizajnu, povedal mi: „To, čo u seba máš, je tvoje. – Hovorím, to nie je moje, ale múzea. – No veď tak som to myslel.“ A čoskoro bude aj kniha (ak nezomrieme). Dávam teda do obecnej pozornosti kultúrnej verejnosti, ale i slovenským politikom: Miroslav Cipár daroval nášmu múzeu a teda štátu, čiže ľudu, národu, národnostným menšinám (možno aj ľudstvu?) približne 5 600 vlastných prác. Urobil to bez hurhaja a kladenia si podmienok. Za tento čin mu patrí uznanie a česť, ktorú sme na jeseň 2015 prejavili aj výstavou v Slovenskom múzeu dizajnu. Výstavu som nazval Miroslav Cipár, univerzálny tvorca, s rozsiahlym podtitulom: krasopisec, typograf, tvorca značiek a piktogramov, ilustrátor, kresliar, maliar. Krasopisec Neviem, či Miroslava Cipára nazval krasopiscom jeho priateľ Ľubomír Feldek alebo sa tak definoval sám, ale túto povesť mal už na žilinskom gymnáziu. Keď pri príležitosti narodenín J. V. Stalina posielali pracujúci Žilinského kraja vodcovi svetového proletariátu oslavnú zdravicu, poverili vtedy ešte chlapca Cipára napísať ju na pergamen. To bolo prvé oficiálne potvrdenie jeho krasopisectva. Jeho najrozsiahlejšou kaligrafickou realizáciou je riešenie edície Pamäti a dokumenty pre vydavateľstvo Tatran. Návrhy kreslil perom v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Cipár tu preukázal zmysel pre dobový výraz, ktorý dosiahol charakterizujúcim písmom. Obmieňal ho bez toho, že by stratil výraz vlastný. Typograf Cipár nie je typickým typografom, ale typografii sa nikdy nevyhýbal. Využíval kresliarsku zručnosť – svoju predstavu vedel hodnoverne načrtnúť. V rannom období titulkové písmo často kreslil alebo vystrihoval z farebných papierov. Z tohto typu tvorby vynikajú obálky na tri diely pamätí sovietskeho spisovateľa Iľju Erenburga z polovice šesťdesiatych rokov, či titulky k Maršakovmu Kolotoču. Už vtedy obľuboval robustné typy písma, ktoré štylizoval a dekorativizoval v jednote so svojimi ilustráciami, ovplyvnenými, okrem iného, aj detským výtvarným prejavom. V sedemdesiatych rokoch riešil typografiu knižnice svetových bestsellerov LUK pre vydavateľstvo Tatran, kde písmo nekreslil, pracoval s titulkovými typmi. Je to sugestívne pôsobiaca typografia. Plochu 4

obálky členil výraznými čiernymi linkami až po okraj formátu, zvyšok vyplnil textovou informáciou, meno autora alebo názov titulu zvýraznil farbou. Aj neskôr sa vracal ku kreslenému písmu, ktorým charakterizoval obsah. Príkladom sú nerealizované typografické portréty členov trnavskej skupiny básnikov, príslušníkov Cipárovej generácie. Patria nepopierateľne k vrcholom tohto typu nielen Cipárovej, ale aj slovenskej tvorby. Tvorca značiek Väčšina Cipárových značiek má typografický základ. Značka na Bienále ilustrácií Bratislava nebola jeho prvá, ňou sa však presadil, nasledovala značka na Slovenskú národnú galériu, ktoré predznamenali dlhú sériu jeho prísne geometrických značiek, z ktorých spomeniem značky na Múzeum Milana Dobeša či Galériu geometrizmu a konštruktivizmu. Protipól im tvoria značky, ktoré vychádzajú z kaligrafie. U Cipára majú miesto oba prístupy: spomínaná strohosť aj dekoratívna hravosť. Medzi nimi našiel široký priestor, ktorý mu poskytol mnoho možností – vytvoril okolo tristo značiek. Túto prácu miluje a ako prvý na Slovensku ju prezentoval aj v samostatných výstavách. Bohatá Cipárova značková tvorba bola uznávaná pred prevratom a je i po ňom. Stala sa jednou zo základných hodnôt nášho grafického dizajnu a jej kvalita je nadčasová. Tvorca piktogramov Cipár zanechal stopu aj tu, vytvoril sadu informačných piktogramov pre prešovské divadlo. No to, čo som myslel, sú vlastne ilustrácie, ktoré majú charakter piktogramov. Vytvoril ich v osemdesiatych rokoch pre edíciu Ľudové umenie na Slovensku pre vydavateľstvo Tatran. K nim sa dajú priradiť podobné ilustrácie kníh Brány do dávnoveku Štefana Janšáka či Červené jabĺčko v oblôčku mám. Cítiť v nich priamy vplyv ľudového umenia, najmä modrotlače, ale aj vzdialenú ozvenu starších vrstiev našej výtvarnej pamäte, ktorá siaha až k nástenným jaskynným maľbám – piktogramom. Majú podobnú dynamiku a dejovosť. Ilustrátor O Cipárových ilustráciach sa písalo dosť, je to asi najznámejšia časť jeho tvorby. Jeho ilustračná tvorba pre deti je veľmi rozsiahla. Schopnosť zobraziť zviera, dať mu ľudský výraz a dekorativizovať ho je mimoriadna. Poviete si: banality a gýče – vĺčkovia, kozičky, mačičky – dosť už toho. Nielen klasické, ale i moderné rozprávky sa však zväčša bez týchto zvierat neobídu. Cipár ilustrátor v tomto prípade nerieši problém čo, ale ako. A dodávam: invenčne a na vysokej úrovni, i keď v mantineloch, ktoré určuje žáner.

Kresliar Cipár má tradičné školenie podopreté nemalým kresliarskym talentom. V rokoch jeho mladosti sa vyberali študenti na výtvarné školy najmä podľa schopnosti realisticky kresliť. Tieto zručnosti poznať aj v nečitateľných kaligrafiách, kde niet ani náznaku vecnosti či figurality. Aj v niektorých zobrazujúcich kresbách cítim, že Cipár viac píše ako kreslí. Vnímam záľubu v jednom ťahu, niekedy spája typické kaligrafické zauzleniny s realistickou šrafúrou do jedného celku. Sám spomínal aj vplyv drotárskych výtvorov na sieťovitú štruktúru mnohých jeho kresieb. Je kysucký lokálpatriot a Kysuce sú známe bohatou tradíciou tohto remesla. Zaváňa to trochu sebaštylizáciou, podľa mňa je súvislosť s písaním pri jeho perokresbách zreteľnejšia a jednoznačnejšia. Sériu kaligrafických kresieb, ktoré vystavil v roku 1990, nazval (V)zrušené básne. Nie je prvým slovenským výtvarníkom, ktorý začiernil text, urobil to Ivan Kovačevič v roku 1968, v diele Monogramistu T. D. toho nájdeme oveľa viac. U Cipára však nevnímam významovú stránku veci, uňho ide o gestický (kardiografický?, seizmický?) záznam vzrušenia, po ktorom nasleduje pokus ho zatajiť alebo úplne zrušiť.

Maliar Až v poslednom období dáva o sebe Cipár viac vedieť ako maliar. Dôvody sú prozaické: vyrástli mu deti, nemá dlhy a postavil v záhrade pavilónový ateliér, v ktorom maľuje a mal niekoľko výstav maľby. Ktorýže výtvarník po tom netúži? Cením si najmä jeho maľby, v ktorých využíva vo veľkom formáte výdobytky svojej kaligrafie. Podľa mojej subjektívnej mienky sú v rámci slovenskej maľby jedinečné. No do šírky jeho záberu patria aj rozmerovo malé práce s figurálnymi motívmi. Táto poloha jeho maľby má miesto aj v jeho ilustrácii pre dospelých, ba mám pocit, že vyšla práve z nej. – Ľubomír Longauer – Článok je skrátenou verziou textu publikovaného v Denníku N

↑

DAAD 2016

Miroslav Cipár, Foto © Peter Frolo

sa narodil 8. 1. 1935 v osade Semeteš, ktorá patrí do obce Vysoká nad Kysucou. V roku 1953 maturoval na Reálnom gymnáziu v Žiline. V rokoch 1955 – 1961 študoval na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov D. Millyho, L. Čemického, V. Hložníka a P. Matejku. Jeho kariéra ilustrátora sa začala v päťdesiatych rokoch, grafický dizajn začal robiť v šesťdesiatych rokoch, v poslednom období intenzívne maľuje. Získal mnoho domácich a medzinárodných ocenení, najmä za ilustrátorskú tvorbu. 19. novembra 1989 sa v dome Cipárovcov zišla skupina 11 umelcov, ktorí zvolali zhromaždenie do Umeleckej besedy v Bratislave, kde sa odštartovala slovenská verzia revolúcie.

miroslav cipár

↖↖ Deliace strany knihy Reuss, Gustáv: Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava ↖.

Ilustrácie, kaligrafia a typografia dvojstrany časopisu Slniečko Jožka Mrkvičku

↑↑ Edičné prebaly kníh LUK, Knižnica modernej svetovej prózy ↑

Ilustrácia z knihy Červené jabĺčko v oblôčku mám

prvá liga

25/05 STREDA 19:00 Primaciálny palác partneri: REYNAERS, SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, SE PREDAJ

GENT: STÉPHANE BEEL Známe sú najmä jeho rodinné vily, no flámsky architekt Stéphane Beel v priebehu rokov vytvoril množstvo pozoruhodných nielen súkromných, ale aj verejných stavieb. Vytrvalo pracuje na demystifikácii architektúry, ktorá by jej pomohla zbaviť sa kultúrnej izolácie a stať sa tým, čím má byť – obohatením každodenného života.

Patríte k uznávaným architektonickým ateliérom, ako vidíte súčasnú belgickú architektonickú scénu? Je tu konkrétna otázka, zmena alebo problém, ktorým sa architekti práve zaoberajú? Napríklad verejný priestor. stéphane beel: Keď som v osemdesiatych rokoch zakladal svoje štúdio, architektúre sa nevenovala veľká pozornosť. Urbanizmus bola disciplína, ktorá ešte neexistovala a verejné zákazky a súťaže neboli dostupné. Dalo by sa povedať, že rozbiehať štúdio v tejto klíme bolo veľmi neisté rozhodnutie. Väčšina projektov putovala do tých istých ateliérov bez väčšieho záujmu o kvalitu a globálne vízie. Dnes vidíme pravý opak. Každý projekt je iniciovaný určitou „architektonickou reflexiou,“ kde by sme sa mali pýtať architektov na ich názor, dokonca predtým, ako sa môžu zúčastniť súťaže. Tento postoj viedol k veľmi bohatej živnej pôde pre architektonické ateliéry (od malých až po veľké) s rozmanitými zákazkami. Dnes v našej krajine existuje pre architektov množstvo príležitostí. Vďaka „Vlaams Bouwmeester“ tu máme nezávislú inštitúciu, ktorá organizuje architektonické súťaže a profesionalizuje pozíciu klienta. Nevýhodou tejto tendencie však je, že klient sa nakoniec neodvažuje vybrať si architekta. Klient splnomocňuje svoju pozíciu a veľa cenných informácií sa z projektu stiahne. Celkovo by sa dalo povedať, že profesionalizácia klientov bola veľkým vývojom smerom ku kvalitnej architektúre, avšak môže sa stať aj hrozbou pre proces. Vaša tvorba zhŕňa veľmi rozmanité typy architektúry, od víl po múzeá. Spolupracovali ste taktiež na projekte väzenia v Beveren. Myslíte si, že architektúra môže zmeniť alebo ovplyvniť myslenie ľudí? Architektúrou nemôžete zachrániť svet, ale môžete ho spraviť príjemnejší. Umenie kladie otázky a odpovedá, architektúra reaguje s cieľom dosiahnuť uspokojenie. Ak ste architekt, vaša odpoveď je vždy dvojaká. Má slúžiť priamym požiadavkám klienta, ale má obsahovať aj hlbšie významy. Ako architekt nestaviate pre seba. Tvoríte niečo, čo pretrvá dlhšie než jednotlivec, takže je morálnou 6

povinnosťou urobiť to čo najlepšie. Z tohto dôvodu sa vždy snažíme v návrhu hľadať rôzne vrstvy. Nie všetky vrstvy musia byť jednoznačné, môžu dokonca zodpovedať protichodným cieľom. Preto je veľmi zaujímavé pracovať spoločne s ľuďmi, ktorí nie sú architekti, rozšíriť si perspektívy, poučiť sa z rôznych uhlov pohľadu. Veríme, že naša architektúra dokáže ovplyvniť každého. V tom prípade je dôležité zostať neutrálni, aby sme niekoho nevylúčili, ale aj rôznorodí, aby sme zahrnuli každého. Existuje konkrétny architekt alebo teória architektúry, ktorou ste sa zaoberali v určitej fáze svojho života? Môj rámec referencií je veľmi rozmanitý. V prvom rade by som chcel spomenúť moju starú mamu, pre jej schopnosť otočiť problémy tak, aby sa stali pozitívom, no viac o tomto až na prednáške... Takisto by som mal uviesť množstvo umelcov, maliarov, tanečníkov. Všetci rozširujú moje obzory a majú okrem umenia svojej práce aj schopnosť umožniť svojmu publiku rásť. Prinášajú svetlo a vzduch do projektov a do vecí, s ktorými nemajú žiadnu súvislosť. Mal by som spomenúť Piera della Francesca, pre jeho „rýchlu“ presnosť a citlivosť, Brancusiho pre jeho precíznosť a vzťah k histórii, (dielo) Pina Bausch, ktoré je veľmi späté s našou prácou, Marcela Duchampa pre zaoberanie sa všednosťou a jej prevracanie naruby, Josepha Brodského pre silu jeho čistej poézie, landart Richarda Longa, filozofiu Ilya Prigogineho „poriadok z chaosu“... Pre mňa je architektúra len malou časťou môjho referenčného rámca. Od rímskych miest, cez klasicistický prístup, ku high-tech – všetko môže byť inšpiráciou. Domnievam sa, že pohľad, akým sa pozeráme na veci, je kľúčový pre vytváranie správnych súradníc. Od postmodernizmu Charlesa Jencksa, k modernizmu Miesa van der Rohe, alebo paranoidno-kritickej metóde Rema Koolhaasa. Dôležité je tiež spomenúť, že ja nie som teoretik, ktorý „robí“ architektúru, ale „staviteľ“, ktorý sa učí zo svojich projektov. Architektúra nie je v žiadnom prípade iba nejakou rezervou, je to spôsob, ako objavovať a zintenzívňovať život.

Čisté línie, kontrast v materialite, jednoduchosť, veľmi kontrolovaná, no pritom veľmi hĺbavá. Povedali by ste, že precíznosť hrá významnú úlohu vo vašej tvorbe? Precíznosť pre mňa znamená dosahovanie absolútna. Napríklad vytvoriť vzťah s urbanizmom malým detailom budovy. Precíznosť nemá nič spoločné s vylúčením voľby alebo odpovedí, alebo možností, ale je o ich uchopení. Precíznosť nevylučuje viacúčelové využitie. Nevylučuje všednosť. Hľadáme to, čo je zrejmé alebo zjavné. Naším cieľom je odpoveď, ktorá je tak jasná, že je takmer nemožné sformulovať iný variant. Na dosiahnutie tejto odpovede vytvárame systém, ktorý je veľmi prísny. Testuje rozdielne ciele zo strany klientov s rôznymi otázkami v zadaní. Systém takmer odpovedá za nás. Pomáha nám stratiť pocit svojvôle. A tento systém súčasne stimulujeme pridávaním ďalších vrstiev, tvorbou kompozície. Rozložiť ho. Pridať osobitosť. Výsledkom je veľmi presná odpoveď, no nie je jednoduchá. Odpoveď, ktorá vám prirástla k srdcu, pretože tu neexistuje žiadny iný spôsob... Myslíme si, že pomocou takého prístupu sme schopní odpovedať skôr na to, čo sa žiada, než čo sa očakáva.

Na akých projektoch práve pracujete a na čo sa najbližšie tešíte? Pracujeme od návrhu až po realizáciu, od súťaže k dokončeniu, na všetkých rôznych fázach, v rôznych mierkach, miestach, programoch a tak ďalej. Ateliér pracuje súčasne na všetkých fázach architektonického procesu. Momentálne pracujeme na sériovom nábytku (stoloch) SB55 pre Bulo, interiérovom dizajne, rodinných domoch (napríklad dovolenková vila v Španielsku), základných a stredných školách (projekt školy zajtrajška, Gent, Tervuren, Hasselt, Halle, BE), univerzitných budovách (UCLL – Hasselt, BE), administratívnych budovách „XA“ (Antwerpy, Belgicko), múzeách (Royal Museum of Middle-Africa, Tervuren, BE). Tešíme sa na dokončenie Kráľovského múzea Strednej Afriky, projektu, v ktorom nový objem korešponduje s reštaurovaním a renováciou paláca v renesančnej záhrade. Tento projekt je architektúrou a urbanizmom zároveň. Dôležitú úlohu tu hrá scénografia. Budova taktiež skúma otázku kolonializmu a súčasnej Afriky, a ako sa s tým vysporiadať. Zaujímavá je práve kombinácia všetkých týchto projektov naraz. Veľké ovplyvňuje malé a opačne. Používajú sa navzájom. – Daniela Majzlanová –

DAAD 2016

↖↖ Škica „kabína pre O“ ↖

Stéphane Beel Foto © Simon Wardenier

↑

Kanaal, Wijnegem – konverzia sila na bývanie a kancelárie Foto © Jan Liégeois

↓

Kolektívne bývanie Balk van Beel, Leuven Foto © Luca Beel

(1955, Kortrijk) architektúru študoval na Hoger Sint-Lucasinstitut v Gente a krátko po absolutóriu v roku 1980 konštituoval vlastný ateliér. V osemdesiatych rokoch sa zaradil k predstaviteľom tzv. tichej generácie v belgickej architektúre, ktorá sa zasadzovala za jej formálnu očistu. Minulý rok oslávil šesťdesiatku a je vo vrcholnej kondícii. Jeho práce zahŕňajú projekty rodinných domov, významné kultúrne objekty, školy, administratívne centrá, rozsiahle urbanistické riešenia, ale aj „drobnosti“ z oblasti tvorby nábytku a dizajnu svietidiel. K známym dielam patrí napríklad Rubens House v Antverpách, Múzeum Rogera Raveela v Machelen-Zulte, Súdny dvor v Gente, viacero objektov v Leuvene – Múzeum M, Psychiatrické centrum Gasthuisberg, kolektívne bývanie Balk van Beel, ďalej väznica Poort v Beeverene, konverzia sila Kanaal vo Wijnegem a mnohé ďalšie. stéphane beel

prvá liga

26/05 šTVRTOK 19:00 Primaciálny palác partneri: KOMANDOR, GRAITEC

BARCELONA: HARQUITECTES Od konštrukčnej podstaty po konečný estetický výraz je architektúra z ateliéru Harquitectes zodpovedná voči prostrediu, pravdivá, bez zbytočností a povrchných formalizmov.

Vaša starosť o životné prostredie je zjavná v každom detaile. Pre vás nie je kritériom formálne dosiahnutie energetického certifikátu. Vzácne pripomínate podstatu materiálu od jeho výroby až po likvidáciu. Vo vašich projektoch nenájdeme žiaden polystyrén ani plastové okná. Pritom sú vaše stavby obdivuhodne energeticky úsporne, alebo pasívne. Nie sú podľa vás aktuálne energetické normy v stavebníctve trocha pritiahnuté za vlasy? xavier ros majó: Naše súčasné trojité normy, s ktorými pracujeme – európske, španielske a katalánske, nám otvárajú oveľa lepšie možnosti, než aké sme mali ešte prednedávnom. Ale nepochybne by sa dali vylepšiť. Niekedy sú obmedzené, dokonca protichodné. Napríklad v Španielsku sa príliš preferujú všetky technologické systémy, s ktorými sa výborne dosahujú kvalifikácie, pričom menej obvyklé pasívne systémy, ktoré sú však v našej klíme výborné, oveľa ťažšie pasujú do normatívneho rámca. Okrem toho mnoho nových konštrukčných riešení sa ani nedá zaradiť do programu oficiálnej energetickej klasifikácie. Ale aj tak… legislatívne obmedzenia by nikdy nemali byť výhovorkou, ani brzdou inovácie. Vždy sa nájde štrbina, cez ktorú sa dá presadiť dobré riešenie.

Vo štvorici fungujú už šestnásť rokov. harquitectes

je etablované architektonické

zoskupenie, ktoré sídli v katalánskom meste Sabadell v súmestí Barcelony. Jadro ateliéru tvoria štyria architekti: David Lorente Ibáñez (Granollers, 1972), Josep Ricart Ulldemolins (Cerdanyola del Vallès, 1973), Xavier Ros Majó (Sabadell, 1972) a Roger Tudó Galí (Terrassa, 1973). Všetci v rokoch 1998-2000 končili štúdium architektúry na škole E.T.S.A. Vallès. Medzinárodnú publicitu spočiatku zaznamenali návrhmi rodinných domov, ktoré označujú číslami 205, 1014, 1101... Väčšina vznikla v okolí Barcelony a ich spoločným znakom je hĺbavá práca s fasádnou tehlou a zvýšená ohľaduplnosť voči miestnej topografii. Ešte podstatnejšími aspektmi prístupu Harquitectes je

V jednoduchosti pôvodných stavieb nachádzate logiku, princípy termodynamiky, ktorú ovládali už starí Rimania. Sú naozaj nevyhnutné technologické výdobytky, alebo (napríklad u nás až hrozivo rozšírené) zatepľovanie polystyrénom, ktorých výroba tiež zaťažuje životné prostredie? Ako dosiahnuť, aby bola verejná mienka kritickejšia? Spoločnosť by všeobecne mala trocha ustúpiť z nárokov na komfort v budovách. V našom bežnom prostredí by sa mala vyskytovať určitá sezónna nepohoda. Máme tendenciu meniť teploty, ale k tomuto vylepšovaniu pohodlia by sme mali pristupovať s rozumom. Predovšetkým prostredníctvom systémov bezpečných pre zdravie planéty. V tomto zmysle by mala byť úloha architektov určujúca. Mali by sme vzdelávať spoločnosť, ísť príkladom, vytvárať mnohostranne efektívne prostredie, počnúc stratégiou v projekte, výberom materiálov a predovšetkým v zmysle fungovania budovy. Mali by sme počítať s tým, že nakoniec užívatelia budú tí, ktorí zadefinujú udržateľnosť stavby počas jej fungovania. Je potrebné vytvárať prostredie, ktoré vychováva užívateľov. V Španielsku bola kríza v tomto zmysle pozitívna – ľudia boli donútení oceniť šetrenie. A udržateľnosť vedie k energetickému aj ekonomickému šetreniu. Kríza ponúkla výbornú príležitosť na hľadanie efektívnej architektúry. Architekti by mali byť vždy ambicióznejší ako samotní klienti. Vždy existuje možnosť odovzdať lepší projekt, než o aký nás žiadajú. Ako tvorcovia ste citliví, precízni, dosahujete maximum z minima, ste extrémne vnímaví od prvých analýz životného cyklu, užívania a chodu navrhovanej stavby. Je toto recept pre budúcich architektov? Našťastie, neexistuje len jeden recept na architektúru budúcnosti. Hoci, ak nebudeme ekologicky udržateľní, zanikneme. Preto architektúra môže byť jedine efektívna a citlivá k životnému prostrediu. Ale sama udržateľnosť ešte nerobí dobrú architektúru. Energetická efektívnosť je len jeden z parametrov v rovnici o nekonečne premenných. Kánonické témy (kompozícia, priestor, svetlo, kontext, dispozícia) by mali nastoliť práve architekti, ktorí sa snažia o udržateľnú architektúru.

však recyklácia a trvalá udržateľnosť. Dôkazov je viacero: facelifting a dostavba školy z 50-tych rokov v meste Sabadell, študentské internáty v Barcelone, výskumné centrum environmentálnych vied a paleontológie v Univerzitnom campuse v meste Cerdanyola... Výnimočnosti ich práce a ideálov zodpovedá aj čoraz dlhší zoznam ocenení a víťazstiev v súťažiach.

↗

Xavier Ros Majó z ateliéru Harquitectes

DAAD 2016

Vaša tvorba je vo svojej čistej podstate jednoduchá, a pritom výtvarne tak sofistikovaná. Múr je múr, drevo ostáva v prírodnej podobe, rovnako ako betón. Ako reagujete, ak klient požaduje skryť takúto obnaženú skutočnosť do falošných obalov? Kedy si poviete, toto už nie, to je cez hranicu? Klienti si vyberajú nás a my si vyberáme ich. Pred týmto vzájomným výberom sa snažíme spoznať ich a predovšetkým chceme, aby oni spoznali nás prostredníctvom našich stavieb a podrobne predstavíme spôsob našej práce. Je nevyhnutné, aby boli integrovaní do procesu. Chceme, aby nám plne dôverovali a aby sme sa všetci zbavili fixných ideí. Všetky projekty majú začať od nuly. Klient nikdy nemôže ísť cez hranicu, lebo všetky rozhodnutia sú na nás. Môže žiadať čokoľvek, zaujímavosti, senzácie, dokonca absurdnosti, ale riešenie akéhokoľvek problému je vždy v našich rukách. Sme architekti, riešime celý komplex aspektov a želania klienta sú len jednou determinantou v tej vzrušujúcej rovnici. Aj keď dielo nemôže byť dokonalé, ak primerane nezodpovedá potrebám klienta. Mali by sme byť pedagogickí a dobre vysvetľovať, aby klient porozumel, že nemá pravdu, keď ju raz nemá.

Dobré projekty úzko súvisia s miestom vzniku a vychádzajú z veľmi individuálnej analýzy budúceho správneho a racionálneho fungovania stavby. Ako komunikujete s klientom, ktorý si myslí, že sa dá ušetriť, ak si vyberie neadresný dom v katalógu a posadí si ho na parcelu? Správne predávať vedomosti je nevyhnutné. Nikdy nie vnucovať, ale vždy argumentovať a snažiť sa presvedčiť. Ak je hlavným cieľom ušetriť, tak celý projekt by mal k tomu smerovať. Každé rozhodnutie má aj svoj ekonomický aspekt. Nájsť odpoveď na všetky klientove pochybnosti je súčasťou nášho procesu, nakoniec si klient vyberie svoju cestu a môže sa rozhodnúť. Ak sa s nami zhoduje, tak výborne, ak nie, tak si kúpi svoj „neosobný dom“ v katalógu. Je to jeho rozhodnutie, sme tu, aby sme ho sprevádzali. – Petra Boudová –

↖↖ Výskumné centrum environmentálnych vied a paleontológie, Univerzitný campus, Cerdanyola ↖

Dom 712, Gualba – Barcelona

←

Študentské internáty, Sant Cugat del Vallès – Barcelona

↑↑ Dom 1101, Sant Cugat del Vallès – Barcelona ↑

Dom 1014, Granollers – Barcelona

Foto © Adrià Goula

prvá liga

27/05 piatok 18:00 Fakulta architektúry STU Nám. slobody 19 partneri: TARKETT, NOVA INTERIER, ABSOLUT

ŠTOKHOLM: ELDING OSCARSON Súčasná švédska architektúra je ako bezodná nádoba. Jej osobnostný potenciál s prísľubom pozoruhodných prístupov je takmer nevyčerpateľný. Súčasťou tejto vitálnej generačnej vlny je aj Johan Oscarson zo štúdia, ktoré vedie spoločne s Jonasom Eldingom. Architekti, ktorí radi chodia po nevyšliapaných chodníčkoch.

Architektonické partnerstvá sú často ako manželstvá. Ako ste sa dali dohromady? Čím ste si blízki? johan oscarson: S Jonasom som sa stretol na škole architektúry a počas celého štúdia sme boli v tej istej triede. Viac stretávať sme sa však začali až v posledných rokoch, kedy sme si postupne uvedomili, že toho máme spoločného omnoho viac než len architektonický vkus. Obaja sme mali bohatý sociálny život aj mimo školy a mali sme aj veľa spoločných priateľov. Tak sme sa rozhodli robiť diplomovku spoločne a myslím si, že to bol náš prvý test. Napriek tomu, že máme úplne odlišné povahy, zdieľame rovnaké ciele, ambície a hodnoty. Jednoducho, máme radi úplne tie isté veci. Jonas do ateliéru priniesol skúsenosti z architektonickej práce v Japonsku. Do akej miery to ovplyňuje vaše spoločné zameranie? Jonasove základy z Tokia sú, samozrejme, veľmi dôležitou súčasťou práce tímu Elding Oscarson, no rovnako zásadný je aj vklad nás všetkých. Práca Elding Oscarson je skutočne kĺbiacou skúsenosťou.

Vo vašom portfóliu sa často vyskytuje ručná kresba. Jej výtvarný potenciál je nesporný, ale má pre vás tento spôsob prezentácie aj hlbší význam? Už od začiatku boli analógové metódy, modely a ručné škice dôležitou súčasťou nášho kreatívneho procesu. Nie je to len prezentačná estetika. Na čom práve pracujete? Momentálne finalizujeme rozšírenie objektu Skissernas Museum v Lunde v južnom Švédsku, čo je múzeum, ktoré sa zaoberá umeleckými procesmi. Bola to súťaž, ktorú sme pred dvomi rokmi vyhrali. Tento projekt je naša prvá verejná budova a má pre nás veľmi veľký význam. Okrem toho sme sa zúčastnili niekoľkých súťaží v oblasti bytových projektov, čo je pre nás oblasť, ktorú sme ešte poriadne neprebádali. Taktiež pracujeme na niekoľkých súkromných domoch a na hrade v Normandii. – Elena Alexy –

Medzinárodné renomé ste získali aj vďaka projektu Townhouse v Landskrona na juhu Švédska, ktorý má zjavné črty súčasnej japonskej architektúry. Ako vnímate pojem identita architektúry? Existuje univerzálna forma alebo metóda, ktorú možno aplikovať v podstate kdekoľvek? V tom čase nebolo vo Švédsku veľa inšpiratívnej architektúry. Chceli sme prebádať iné cesty, skúsiť iné metódy a prístupy. Jonasove zázemie nám dalo tú možnosť. Ale niekedy mám pocit, že je tu isté nepochopenie v zmysle, že sme sa usilovali o konkrétny štýl bez ohľadu na kontext. A to nesedí. Tento projekt je pre danú lokalitu dosť špecifický, ale nie v tom, že sa snaží patriť alebo kopírovať svoje okolie. Abstrakcia obohacuje okolité prostredie, tie krásne staré tehlové múry, drevené kôlne na dvore a rozstrapatené záhrady. Samozrejme, existujú aj iné odpovede na tútu špecifickú úlohu. Nie je to univerzálny všeliek.

(1972) a johan oscarson (1974) architektúru študovali na Univerzite v Lunde. Po skončení štúdia sa každý vydal vlastnou cestou. Jonas sa na sedem rokov uchytil v slávnom tokijskom ateliéri SANAA, kde spolupracoval na projekte budovy New Museum of Contemporary Art v New Yorku. Johan sa stal spoločníkom v štúdiu architekta a dizajnéra Thomasa Sandella v Štokholme. Opäť sa stretli v roku 2007, kedy obnovili staré priateľstvo a pustili sa do vlastných projektov. Prvým bol radový dom Landskrona – záležitosť síce neveľká, no s masívnou medzinárodnou odozvou. Následne pribudlo niekoľko víťazstiev v súťažiach v USA, Veľkej Británii, Nemecku, Slovinsku a Španielsku, takže v súčasnosti majú naozaj plný kalendár a nabitý program. jonas elding

↑

Jonas Elding a Johan Oscarson (vpravo) Foto © Camilla Lindqvist

←

Interiéry grafického štúdia Oktavillla, Štokholm Foto © Åke E:son Lindman

DAAD 2016

↖↖ Projekt dostavby Skissernas Museum, Lund ↖

Rodinný dom Nerima, Tokio Foto © Kenichi Suzuki

↑↑ Rodinný dom pri mori, Mölle Foto © Åke E:son Lindman ↑

Konverzia historického areálu pre firmu No Picnic, Štokholm, Foto © Åke E:son Lindman

←

Radový dom, Landskrona Foto © Åke E:son Lindman

predskokani

27/05 piatok 18:00 Fakulta architektúry STU Nám. slobody 19 výstava ATLANTIDE 30. máj – 19. jún od 10:00 do 18:00 Dvorana Ministerstva kultúry SR Nám. SNP 33 partneri: TARKETT, NOVA INTERIER, TALIANSKY INŠTITÚT

Carlo Prati a Carmelo Baglivo sú Rimania, a tým je povedané mnohé. Každý má vlastné, spoločensky a profesionálne dobre ukotvené zázemie, no spája ich priam nutkavá potreba tvoriť mimo reálne rámce architektúry, v území, kde neplatia žiadne dogmy a predvídateľné procesy. Obom je blízke vyjadrovanie sa prostredníctvom kresby, čo je v dnešnej digitálnej kultúre nanajvýš osviežujúci úkaz. Obaja sa tiež s obľubou nechávajú unášať úvahami o svete, meste, živote, ktorý je nám síce povedomý, no niečo nám na ňom predsa len nesedí. Pohrávajú sa so starými formami, symbolmi pokroku ale aj konzumu, do štandardných obrazov mesta vkladajú znepokojujúce novotvary. Nič nie je také, ako bolo alebo ako má byť, a v pozadí cítiť nepatrný závan dekadencie či blížiacej sa apokalypsy. Nie náhodou aj výstava, ktorú okrem svojej architektonickej tvorby prišli predstaviť do Bratislavy, dostala názov Atlantide. Nad koncom mesta sa zamýšľajú spoločne s tretím autorom – architektom Beniaminom

rím: CARMELO BAGLIVO A CARLO PRATI Utopické predstavy, univerzálne mesto plné kritických alúzií a náznakov blížiaceho sa zániku. Talianski architekti Carmelo Baglivo a Carlo Prati kriesia klasické výtvarné techniky, aby upozornili na skryté stránky architektúry, ale aj súčasného života.

Servinom a tiež kurátorom Giorgiom de Finis. Expozíciu vyskladali z 12 impozantných veľkorozmerných panelov, ktoré dopĺňa 20 menších formátov. Ich epické kresby a koláže smerujú k utópii symbolizujúcej modernú „tekutú” spoločnosť, ako ju vo svojom diele definoval poľský sociológ Zygmunt Bauman. Zánik mesta teda odvodzujú od nastavenia dnešnej premenlivej, dynamickej a informačne zahltenej spoločnosti, ktorej chýbajú záchytné body. Reakciou na túto skutočnosť je architektúra, ktorá je v nepretržitom procese transformácie. Atlantída je symbolom utopického mesta. Slovami kurátora: „Rád uvažujem o Atlantíde ako o meste, ktorého zrod stále prebieha. Ponorenom do plodovej vody, a nie potopenom na dne mora.” Kresby a diela troch architektov sú víziou architektúry pripravenej čeliť nepretržitej dynamickej evolúcii. – Elena Alexy –

”

Pier Paolo Pasolini napísal: ,Nemám na pleciach žiadnu autoritu okrem tej, ktorá paradoxne pochádza z toho, že ju nemám alebo z toho, že som žiadnu ani nikdy nechcel, že som samého seba dostal do pozície, v ktorej nemám čo stratiť a preto nie som lojálny voči žiadnemu paktu okrem toho, ktorý mám s čitateľom a ktorého považujem za hodného tohto škandalózneho skúmania.´ Moje obrázky nie sú architektúrou, inak by sa pravdepodobne mohli javiť ako akademické cvičenia; nie sú to ani vízie ani provokácie, ktoré by sa dali porovnávať s inou formou umenia. Sú to zverejnené reflexie, ktoré majú popisovať mesto bez centra a periférie, bez antagonizmu, vrstvené a heterogénne, bez konkretizujúcich jazykov, demokratické a bez tvorcu. Mesto je reprezentované bez staroveko-moderného porovnávania, bez histórie, ale ako na okamih večné, čisté; mesto abstraktných miest, nie abstraktných obrazov. – Carmelo Baglivo –

↗

Incest – Eros a Thanatos (C. Baglivo)

↑

Rímska veža tieňov / Chiaroscuro Higgins (C. Prati)

DAAD 2016

Cesta carla pratiho (1971) je intenzívne spätá s teoretickými úvahami a knižnou tvorbou. Vyučoval a prednášal na viacerých školách, v súčasnosti pôsobí ako hosťujúci profesor na Univerzite v Janove. Je autorom niekoľkých publikácií, napr. Cinque architetture svizzere. Progetto, inconscio, natura. (Libria 2016), Alien urbs, (Prospettive 2013) a Jean Nouvel, (Edilstampa 2007). Svoje kresby, koláže a eseje pravidelne prezentuje na výstavách doma i v zahraničí.

Architekt carmelo baglivo (1964) je jedným zo zakladateľov štúdia IaN+ (1997), ktoré má vo svojej histórii mnoho víťazstiev v národných ale aj medzinárodných súťažiach a vlastní viaceré významné trofeje, napríklad Zlatú medailu talianskej architektúry 2006 alebo nomináciu slávnej Aga Khan prize. Experimentálne projekty štúdia prenikli do zbierok renomovaných inštitúcií ako je FRAC Centre v Orléans alebo múzeum MAXXI v Ríme.

”

Lebbeus Woods kedysi napísal, ,Ak raz dôjde k ďaľšiemu pohybu, ďalšiemu smerovaniu v architektúre, musí ľudí upútať úplne iným spôsobom. Inak ako vetou, aha, pozrite sa, nie je to úžasné? Musí ich interaktívne zapájať inak ako pozorovateľov… Musí ich angažovať ako tvorcov.´ Architektonické kreslenie pre mňa v súčasnosti predstavuje výnimočné teritórium, na ktorom je možné postaviť kritický pohľad na dizajn a architektúru. Architektonická kresba sa stala akousi živou matériou, ktorá sa prepisovaním foriem a obsahov neustále predefinováva. Architektúra sa už nezaoberá len tvarom budovy, ale znovu dobýva svoje archetypálne významy. Je to životne dôležité a nevyhnutné, cesta k demaskovaniu pseudomýtu hromadného rozptylu hyperrealistických rendrov, chladných vízií hyperplastického vesmíru. – Carlo Prati –

predskokani

25/05 STREDA 19:00 Primaciálny palác partneri: REYNAERS ALUMINIUM, SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, SE PREDAJ

AMSTERDAM: ANNA VAN LINGEN DENISA KOLLAROVÁ Deti v meste. Mesto ako detské ihrisko, vibrujúca energia. Grafické dizajnérky Anna van Lingen a Denisa Kollarová v knižnom projekte Aldo van Eyck - Seventeen Playgrounds otvárajú nové, ale aj staronové uhly pohľadu na fenomén detských ihrísk.

Téma detských ihrísk je z hľadiska dizajnu málo preskúmaná. V minulosti sa ňou zaoberali dizajnéri, architekti, sochári a umelci. Dnes patrí do rúk ﬁriem, ktoré vytvárajú prefabrikované súčiastky a ihriská aplikujú do každej krajiny bez ohľadu na kontext miesta. Prístup Alda van Eycka však vychádzal z úplne odlišných priorít. Knihy, ktoré boli o Aldovi van Eyckovi doteraz vydané, sa zaoberajú prevažne jeho architektúrou, návrhy detských ihrísk sa v nich vyskytujú len okrajovo. Cítili sme potrebu zachytiť ich v stave, v akom sa nachádzajú dnes, namiesto zvyčajného nostalgického pohľadu na fotky z čias, keď ešte Aldo van Eyck žil. Kniha Aldo van Eyck - Seventeen Playgrounds je vlastne analytickou prechádzkou po týchto pozostalých fragmentoch detských ihrísk v centre Amsterdamu. Putovanie z jedného ihriska na druhé prináša fotografické záznamy daných lokalít, ktoré sprevádzajú texty o meste, Aldovi van Eyckovi, o jeho myšlienkach a tvorivom procese navrhovania pre deti. Sedemnásť zastavení je plných naoko všedných obrazov mestského života, za nimi sú však nevšedné ideály, ako ich videl Aldo van Eyck. – Denisa Kollárová, Anna van Lingen –

”

Výnimočné návrhy detských ihrísk popredného architekta a dizajnéra Alda van Eycka ovplyvnili niekoľko generácií holandských detí. Aldo van Eyck sa ich tvorbe intenzívne venoval najmä po druhej svetovej vojne a v Amsterdame a jeho okolí vyvinul pavučinu pozostávajúcu až zo 700 detských ihrísk. Dnes môžeme nájsť už len zopár zachovalých preliezačiek. Počas svojej kariéry sa Aldo van Eyck snažil o odklon od chladných foriem funkcionalizmu a apeloval na návrat citu a ľudskosti. Deťom chcel poskytnúť špecifické miesto – svojbytný svet plný hravej slobody, ale aj podnetov na rozvoj kreativity.

(1990) je Slovenka, ktorá žije a pracuje v Amsterdame, kde spolu s annou van lingen (1990) po ukončení štúdia graﬁckého dizajnu na Gerrit Rietveld Academie v roku 2013 začali spolupracovať. Obom je blízka zvýšená vnímavosť voči mestu, jeho všednej realite, zabudnutým miestam, ale aj sociálnej architektúre a utopickým víziám krajších zajtrajškov. Grafický dizajn používajú ako účinný nástroj na zmapovanie tém, na ktoré spoločnosť pozabudla a ktoré svojrázne komentujú prostredníctvom knihy, výstavy, textu či fotograﬁe.

denisa kollarová

↖↖ Denisa Kollarová (vľavo) a Anna van Lingen ↖

Ihriská od Alda van Eycka patrili k bežnému povojnovému obrazu Amsterdamu.

←

Preliezačky dnes pôsobia ako záhadné objekty

na výstave, Expodium, Utrecht

→

Kniha Aldo van Eyck – Seventeen playgrounds je objavnou cestou po zabudnutých miestach.

predskokani

26/05 Štvrtok 19:00 Primaciálny palác partneri: KOMANDOR, GRAITEC, POĽSKÝ INŠTITÚT

KATOVICE: SLIEZSKE MÚZEUM Šťastný príbeh Sliezskeho múzea, ktorý predstaví jeho riaditeľka Alicja Knast, je príkladom toho, že dobre vyhodnotená architektonická súťaž a aj európske financie sú cestou k závideniahodným výsledkom.

Kedysi tu boli uhoľné bane. Pot tváre a nehostinný, večne zaprášený priemyselný areál. Banská minulosť však bola významnou súčasťou Katovíc, vošla pod kožu a stala sa jedným z dôležitých pilierov zdravého lokalpatriotizmu. V roku 2015, po dlhšej odmlke po skončení ťažby, sa však toto miesto kompletne pretransformovalo na nemenej podstatnú zložku katovického sebavedomia - vznikla tu kultúrna inštitúcia ovenčená viacerými superlatívmi. Usadilo sa tu Sliezske múzeum, dobre premyslený a ušľachtilý organizmus vyskladaný z revitalizovaných historických budov, nových objektov a citlivých krajinných intervencií. Autori konverzie, rakúski architekti Riegler Riewe z Grazu, sa premene areálu intenzívne venovali od roku 2007, kedy zvíťazili v medzinárodnej architektonickej súťaži. Súťažne zabodovali aj na konci deja, v prestížnej európskej Cene Mies van der Rohe 2015, keď porota Sliezskemu múzeu udelila nomináciu, čo je vzhľadom na obrovskú konkurenciu udalosť blízka absolútnemu víťazstvu. Sliezske múzeum je v prevádzke necelý rok, jeho renomé má však aj vďaka prístupu architektov, ktorí definovali jeho nové funkčné, estetické ale aj etické rámce, slušný medzinárodný rozmer. Ten vníma a dotvára aj riaditeľka múzea Alicja Knast, ktorá vznik Sliezskeho múzea predstaví prednáškou s príznačným názvom Ako budovať symbolický priestor. – Elena Alexy –

”

Mesto Katovice je, podobne ako mnohé mestá horného Sliezska, historicky úzko späté s témou ťažkého priemyslu a baníctva. Mestá po sebe zanechali charakteristické umelé krajiny, priemyselné komplexy a budovy, ktoré sú ako nezameniteľné kultúrne dedičstvo pevne ukotvené v kolektívnom vedomí. Situácia v Katoviciach je však špecifická tým, že ťažobné jamy sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti centra. Koncept sa preto opiera o zásahy, ktoré sú zvonka takmer nepostrehnuteľné, no zároveň vytvára veľkorysé možnosti pre muzeálnu prevádzku. Celý priestorový program sme ako hommage na pôvodnú funkciu územia umiestnili pod úroveň terénu.

Zvonku sú viditeľné iba abstraktné sklenené kubusy, v ktorých sídli administratíva, odborné oddelenia a klimatizačné technológie. Ich architektúra harmonicky zapadá do ansámblu existujúcich historických objektov. Novovytvorená sieť chodníkov, námestí a zelených plôch dáva celému areálu výraz elegantnej verejnej rekreačnej oblasti, mestského parku v najlepšom zmysle. Bývalá ťažná veža Warszawa je vďaka prístavbe výťahu a schodiska prístupná aj pre návštevníkov a ponúka výhľad na celé Katovice. – Riegler Riewe Architekten –

↑

Muzeálne expozície sú umiestnené pod zemou, vonkajšie plochy majú parkový ráz

←

DAAD 2016

Bývalý ťažný areál je v tesnej blízkosti centra

superdesignstudio

slávnostné otvorenie utorok 24/05 19:00 – 24:00 otvorené 25/05 – 29/05 10:00 – 17:00 Primaciálny palác

Superdesignstudio Hero a Leandros votkaný do gobelínov, prísne tváre Habsburgovcov, dobový inventár, vznešenosť sama. Historické piano nobile Primaciálneho paláca sa na niekoľko vzácnych dní opäť mení na scénu výživnej prehliadky dizajnu z produkcie elitných zahraničných ale aj domácich značiek.

partneri: ARCHITIME, BRIK, KOMANDOR, PRECIOSA, TON, UNI LIGHT, WEMAL

KOMANDOR

ARCHITIME

Architekt a dizajnér Norbert Šmondrk už neraz otestoval remeselné zručnosti slovenských výrobcov nábytku. Jeho nový kúsok pre Komandor s názvom +4 skúša našu predstavivosť ako veľký hlavolam: hádaj, ktorý korpus sa dá otvoriť a kam?

Supervýkonné kancelárske stoličky sú často obeťou vlastnej dokonalosti. Hadi Teherani a jeho tím sériou Silver potvrdzujú platnosť tézy „v jednoduchosti je krása.“ Hliníkové telo stoličiek síce vyznieva futuristicky, no ich inžinierske zlepšováky funkčnosti a ergonómie sú v podstate neviditeľné.

TON Kolekcia Leaf mladého talianskeho štúdia e-ggs je ódou na stromy a listy. Vo výbere materiálov, v dizajnových prvkoch aj spracovaní. Stolička, barová stolička a dve verzie stola mali premiéru na tohoročnom Salone del mobile v Miláne.

PRECIOSA

BRIK Komoda Tanger od Ivana Čobeja má potenciál ovládnuť celý priestor. Vysoký lesk, kvalitné materiály, láskyplné vyhotovenie a forma, v ktorej možno nájsť aj spomienku na kubizmus, pokračujú v dobrej tradícii tejto slovenskej značky.

WEMAL Catch, stolička od Jaime Hayona pre dánsku značku &tradition, má evokovať vrúcne objatie. Podrúčky predstavujú gesto bezpečnej náruče, v ktorej sa vaše telo ocitne počas sedenia. Ľahkosť so štipkou hravosti sa pevne opiera o robustnú a stabilnú podnož.

V srdci Muutos od Jaroslava Bejvla Jr. leží transformácia. Jemná textúra a forma, ktorá je vďaka ručnému fúkaniu skla vždy trocha odlišná, sú nežnou fúziou stáročnej remeselnej tradície a súčasného organického tvarovania.

UNI LIGHT Talianska klasika zo 60-tych rokov. Taccia, ktorú stvorila slávna bratská dvojica Achille Castiglioni a Pier Giacomo Castiglioni, je nadčasovou stálicou značky Flos. Impozantné spojenie éterického skleneného tienidla a masívnej kanelovanej podnože z hliníka.

opendesignstudio

23/05 – 16/06 8:00 – 20:00 Fakulta architektúry STU Nám. slobody 19 OTVORENIE VÝSTAVY 27/05 o 17:00 partner: NADÁCIA TATRA BANKY

Opendesignstudio Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v roku 2016 oslavuje až dve výročia - 70 rokov architektonického vzdelávania na Slovensku a 40 rokov od založenia samotnej FA STU. Opendesignstudio sa preto nie náhodou ocitá práve tu, aby prostredníctvom defilé diplomových projektov načrtlo najbližšie perspektívy slovenskej architektúry.

VÝSTAVA DIPLOMOVÝCH PRÁC ŠTUDENTOV FAKULTY ARCHITEKTÚRY STU Nová krv, nové očakávania a prísľuby. Výstava diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU v Bratislave predstaví vyše 150 projektov, ktoré vznikli na záver akademického roku 2015/16. Tematický záber úloh, ktoré riešili študenti pripravení vstúpiť do skutočného diania v architektúre a urbanizme, je ako vždy veľmi košatý. Architektúra na pomedzí mesta a krajiny, urbánne intervencie v Bratislave, revitalizácia a prestavba areálu Cvernovka, kultúrne centrá v Petržalke a Zimnom prístave, revitalizácia Hurbanových kasární, ale aj transformácia dunajského nábrežia v Bratislave či nová škola architektúry – samé náročné, ale aj atraktívne a vzletné zadania, 16

DAAD 2016

s ktorými sa však v praxi architekt stretáva len zriedka. Ponuka študentov dizajnu je ale takisto farbistá a plná najvyšších ideálov, výstava prestaví napríklad futuristické vízie interiéru automobilu Škoda triedy A pre rok 2025 alebo vynaliezavú skladaciu kolobežku s úložným priestorom. Experimenty, odvážne úvahy, testovanie nových možností a vlastných zručností – práve o tom sú študentské projekty, ktoré dobre vykresľujú mnohé otázky a témy, aké rezonujú v mysliach mladých a močiarmi reálneho života dosiaľ nedotknutých architektov, urbanistov a dizajnérov. A to isto nie je márne. – ea –

FA STU dnes a zajtra Architektka Ľubica Vitková je na poste dekanky Fakulty architektúry STU od roku 2010. Krok za krokom napĺňa svoju víziu jemnej no sľubnej transformácie školy na kultúrne a spoločensky otvorenú inštitúciu, pripravenú čeliť novým výzvam.

Bernard Tschumi sa raz vyjadril, že kvalitu školy architektúry neurčujú ani tak stararchitekti v pozícii pedagógov, ako skôr schopnosť vytvoriť určitú scénu, kultúru. Máte v tomto smere métu – povedzme zahraničnú školu architektúry, ktorá by mohla poslúžiť ako príklad zdravej a dobre fungujúcej inštitúcie? ľubica vitková: Mala som a mám to šťastie osobne spoznať a spoznávať charakter mnohých škôl architektúry a zažiť ich atmosféru, a to ako v našom regióne, tak v rámci Európy i za jej hranicami. Prehľad o vnútornej organizácii, obsahu štúdia či metódach výučby na európskych školách architektúry, i tých v Amerike a Ázii, mám i vďaka každoročným stretnutiam dekanov škôl architektúry v rámci Združenia architektonických škôl Európy (EAAE). Pri hľadaní vzorov sa zameriavam skôr na školy podobného charakteru ako je tá naša, či už ich profilom, zaradením v rámci technických univerzít, či podobnými ekonomickými podmienkami. Inšpirujú ma najmä jednoduché a pritom účinné riešenia, ako i inovatívne koncepcie výučby, či organizácie škôl. Páči sa mi vnútorná organizácia univerzity Alvaro Aalto v Helsinkách, kde škola architektúry využíva spoločné Start-Up centrum či Design Factory. Tieto zariadenia sú tak miestom prirodzenej spolupráce medzi odbormi, verejnou správou, domácimi i zahraničnými spoločnosťami, kde práve architektúra a dizajn zohrávajú významnú úlohu. Tento princíp prevzala i Tallinská technická univerzita. Premyslený systém výučby je príznačný práve pre severské školy architektúry. Prepojenie architektúry a umenia, tvorby a praxe, praktickej realizácie, výskumu cez tvorbu sú hodné nasledovania, rovnako ako i vzájomná spolupráca škôl architektúry v celom regióne.

Na Fakulte architektúry už niekoľko rokov prebiehajú procesy, ktoré naznačujú reformné úsilie. Inými slovami, namiesto pôvodne pomerne uzavretého elitárskeho prostredia je dnešný imidž školy omnoho demokratickejší, spoločensky komunikatívnejší a aj zábavnejší. A to nielen smerom k verejnosti, ale aj voči vlastným študentom. Aké máte v tomto smere ďalšie plány? Komunikatívnosť, vzájomnú spoluprácu a obohacovanie sa vo vnútri fakulty či s vonkajším prostredím, by som rada ešte posilnila. Jednou z ciest je vhodný priestor pre takéto kontakty. Momentálne na fakulte v rámci osláv takýto priestor vytvorili mladí kolegovia vo foyer fakulty. Podobný avšak stály priestor plánujeme zriadiť presne pod ním - v bývalej kotolni. Ten má predpoklady pre bohatšie prepájanie sa i s inými zameraniami či školami, svojím výsostne kreatívnym charakterom. Verím, že do konca roka 2017 sa nám to podarí, v rámci už získaného projektu. Hľadáme cesty ako viac komunikovať a spolupracovať navzájom vo vnútri fakulty či univerzity predovšetkým v rámci výučby ateliérovej tvorby a výskumu. Technologický základ nám začne v tomto roku vytvárať univerzitný vedecký park, ten ľudský sa rodí prirodzene zo vzájomného entuziazmu skupín podobne zameraných a zmýšľajúcich ľudí (kolegov, doktorandov, študentov, architektov z praxe, partnerov...). Domáca architektonická scéna už dlhodobo bedáka nad krízou vlastného sebavedomia a identity. Je túto depresiu cítiť aj medzi budúcimi architektmi? Môže v tomto smere škola zohrať dôležitú „terapeutickú“ úlohu, alebo je to problém, ktorý nie je len vo vnútri architektúry? Problém vnímam skôr ako celospoločenský. Miera dezilúzie sa dotýka širšej časti

intelektuálnej spoločnosti, a to predovšetkým vo vzťahu k oblastiam, ktoré vytvárajú potenciál jej budúceho napredovania ako sú: školstvo, veda, kultúra... Tie sú v súčasnosti vyslovene na periférii záujmu. Pritom sú to oblasti, bez ktorých sa „zdravá a sebavedomá“ spoločnosť formuje len ťažko. Iba ak zo vzdoru, či napriek nepriazni. Architektúru, čo do početnosti „menšinovú“ profesiu, to postihuje možno ešte zásadnejšie. Pritom architektúra je jedným z ôsmich regulovaných povolaní, vzhľadom na jej význam pre zdravý vývoj spoločnosti (spolu s medicínskymi odbormi). Čo ma v tomto kontexte všeobecnej krízy hodnôt znepokojuje ešte viac je čakanie na osvietené riešenie zhora, teda čakanie na akýsi zázrak, častá nechuť k zmysluplným zmenám, uspokojenie sa s nevyhovujúcim stavom, či chýbajúca ochota spojiť sily pre dobrú vec. Súčasne sa však objavuje stále viac ľudí schopných a ochotných nielen pomenúvať problémy, ale ich aj riešiť. Riešiť ich zdola. Túto schopnosť má vo veľkej miere práve mladá generácia. Jej prirodzená túžba po vlastnej sebarealizácii, či jej prirodzená nespokojnosť až rebelantstvo v spojení s kreativitou našej profesie je ideálnou kombináciou. Len jej treba dať priestor a základné pravidlá hry. Je to jedna z hybných síl našej fakulty. V podstate väčšia časť aktivít a podujatí sa realizuje spôsobom študenti a mladí pedagógovia sebe a škole. Ďalšou hybnou silou sú silné osobnosti. Osobnosti (bez ohľadu na vek či zameranie - pedagóg, výskumník, tvorivý architekt), ktoré sú svojimi vedomosťami, schopnosťami a úspechmi prirodzenou a uznávanou autoritou. Osobnosti, ktoré dokážu nadchnúť a zapáliť nielen študentov, ale i svojich kolegov, práve na školách nemôžu chýbať. Považujem za dôležité tešiť sa z úspechov, prezentovať ich a ďalej na nich stavať.

Tento rok fakulta architektúry uzatvára štyri desaťročia svojej existencie. Čo všetko pripravujete na oslavu tohto výročia? S oslavami štyridsiateho výročia založenia Fakulty architektúry a sedemdesiateho výročia výučby architektúry na STU (SVŠT) v Bratislave sme už začali. Povedali sme si, že tieto významné jubileá si budeme pripomínať počas celého roka. Pripomienku výročí sme začali symbolicky učiteľskou konferenciu Konfuc16, ktorá sa niesla v znamení spomínania na osobnosti, ktoré našu fakultu vytvárali. Súčasne sme otvorili školu a predovšetkým foyer fakulty pre výstavy, diskusie, prezentácie, prednášky, ale aj pre oddych, neformálne stretávanie sa študentov, pedagógov a hostí. Za mnohé aktivity, ktoré sa už realizovali, spomeniem nasledovné: tematické prednášky a diskusie Ako sa to: Rodinný dom, Pracuje s developermi, prednášky zahraničných architektov Simona Alforda, ateliéru SOL 89, výstava prof. Ľubomíra Stacha a Moniky Stacho „Obchodná na Obchodnej“, prezentácia projektov našich študentov pre festival Grape. Ďakujem za príležitosť byť súčasťou DAAD, v rámci ktorého budeme prezentovať diplomové práce našich študentov, otvoríme školu pre Urban Market. Do konca júna pripravujeme zaujímavý divadelný projekt na motív poviedky Omyl od Sándora Máraia ako výstup z predmetu Scénografia a v súčinnosti s Archtung vás pozývame už na 11. ročník Noci architektúry. V lete si pripomenieme tridsať rokov Detašovaného pracoviska v Banskej Štiavnici. Na jeseň architektonickú obec ako aj priateľov architektúry pozývame na tematické výstavy venované našim úspešným absolventom. – Elena Alexy –

↑

Dekanka Fakulty architektúry STU Ľubica Vitková

mesto

Evergreen v architektúre: FAKULTA Na pozadí zelene sa črtajú horné poschodia Fakulty architektúry STU v Bratislave. Raster béžového obkladu odkazuje na funkčnosť i modernu 30-tych rokov 20. storočia. Pohľad od chodníka pozdĺž budovy odkrýva vstup – konkávny rizalit s bočným presvetlením, markízu a pod ňou nápis: Pavilón teoretických ústavov SVŠT. presvetľuje presklená stena. Na foyer nadväzujú z oboch strán trakty so samostatnými schodiskami a výťahy. Koncept bol navrhnutý veľkoryso s dostatkom svetla, funkčne rozdelený na vyučovanie, pôsobenie pedagógov, na vystavovanie študentských prác, čo nefunguje pôvodne5. Osobnosť Belluša pripomínajú solídne remeselné detaily v interiéri a funkčný mobiliár: svietidlá, pulty, drevená kresba na dyhovaných dverách a iné. Technickú knižnicu nahradila rekonštrukciou v roku 2010 fakultná, v pravom trakte sa interiér dispozične vyčistil a vytvára z troch strán osvetlený priestor, jeden z najkrajších v budove.

1 O čom sa zmieňujú viacerí autori, ktorí sa zaoberali Bellušovou tvorbou. 2 BENCOVÁ, Jarmila: Belluš barokizujúci? (Paláce severného predmestia). Architektúra & urbanizmus. XXXIII, 1999, č.1-2. s. 37. 3 „ako jediná realizácia Bellušovho urbanistického konceptu plnila nástojčivú potrebu umiestnenia základných teoretických ústavov SVŠT, auditória Maxima a centrálnej technickej knižnice“ uvádza KUSÝ, Martin st.: Emil Belluš. Tatran. Bratislava. 1984. s. 59. 4 BENCOVÁ, Jarmila: Belluš barokizujúci? (Paláce severného predmestia) Architektúra & urbanizmus. XXXIII, 1999, č.1-2. s. 43. alebo v DULLA, Matúš: Architekt Emil Belluš. Bratislava. Slovart. 2012. s. 256 . 5 V monografii o Bellušovi Matúš Dulla spomína, že Martin Kusý st. hneď po dokončení budovy napísal kritiku nedostatkov budovy, ktorú ale nikdy neuverejnil. 6 Matúš Dulla píše o jeho diele ako o záznamníku doby „...anticipujúcom takmer celý vývojový oblúk architektúry 20. storočia… Nakoniec skončil v konzervativizme sorely – paradoxne, možno smutne.“ DULLA, Matúš: Emil Belluš doba – dielo – peripetie. Projekt. Ročník XLI, 1999, č.4.. s. 23. V závere monografie o Bellušovi Dulla zmieňuje opäť dvojpólovosť Bellušovho diela podopretý názormi, napr. M. Kusý st. ho člení „na racionálny a emocionálny funkcionalizmus“, D. Bořutová to nazýva „moderne inak“, Š. Šlachta „upozornil v dominancii modernosti na klasické dimenzie“ a M. Zervan píše „o sváre medzi funkčnosťou a dekoratívnosťou“. DULLA, Matúš: Architekt Emil Belluš. Bratislava. Slovart. 2012. s. 305. 7 Ako možno učiť modernú architektúru v treťom tisícročí v budove, do ktorej sa človek so zlomenou nohou, študentka s kočíkom či študent na vozíčku nedostanú bez pomoci? 8 Architektúra sa dnes približuje nielen cez diskusie, výstavy a prednášky, ale aj cez workshopy, prezentácie a zábavné formáty, happeningy.

↑↑ Profesor Emil Belluš pred budovou školy niekedy v roku 1979

(Záber Ľuba Stacha uložený v archíve STU)

↑

S budovou fakulty sa spájajú celé dejiny architektonického školstva na Slovensku (Archív STU)

Budova, ktorú vidno takto z križovatky Kollárovho námestia, bola postavená v rokoch 1947-1950. Pre Slovensko predstavuje významný príklad architektonickej kultúry, v roku 1986 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Pre obec architektov znamená kvalitnú architektúru s tradičným aj moderným nábojom, aj dedičstvo rôznych odkazov, ktoré sa pretínajú v osobnosti Emila Belluša, najvýznamnejšieho slovenského architekta 20. storočia. V čase vzniku budovy bol Emil Belluš profesorom na Slovenskej vysokej škole technickej a budova pôvodne nebola celkom určená pre štúdium architektúry, aj keď autorov zámer to vždy bol1. Symbolický význam budovy spočíva v tom, že sú v nej skryté dejiny architektonického školstva na Slovensku, ktorého tvorcom bol tiež prof. Emil Belluš, a ktoré má sedemdesiatročnú tradíciu. Architektúra sa tu začala vyučovať v roku 1946, zriadením Oddelenia architektúry a pozemného staviteľstva na odbore Inžinierskeho staviteľstva SVŠT, ale na tridsať rokov v spojení s inými stavebnými disciplínami. Vznik samostatnej Fakulty architektúry SVŠT v roku 1976 bol víťazstvom, ktorého sa prof. Emil Belluš, autor budovy a nestor architektonického DAAD 2016

vzdelávania ešte dožil, nie však už ako aktívny pedagóg. Ani odvtedy budova architektom celá nepatrila, na to muselo uplynúť ďalších štrnásť rokov. K histórii Emil Belluš sa vyjadril k súčasnému Námestiu slobody prvýkrát v roku 1929, v súťaži na návrh budov Krajinského úradu a parlamentu. Jarmila Bencová charakterizovala návrh tak, že dáva územiu logiku, poriadok a definuje mu ohnisko, na ktorom bude oscilovať taká Bellušova tvorba, ktorá sa usiluje o harmóniu s významami nabitým prostredím 2 . V roku 1947 pri koncepte areálu SVŠT Belluš znovu riešil komplexnú urbanistickú zastavovaciu štúdiu, vtedy Gottwaldovho námestia. A základná podoba Pavilónu sa zrodila v roku 19483 . Úvaha, prečo Belluš budovu nazval pavilónom, odkazuje na pavilónovú dispozíciu barokového paláca4 . Päť nadzemných podlaží, dve podzemné, symetrická dispozícia, monumentálny vstup, terasa nad aulou, klasicizujúca, v strednej časti do námestia vysunutá fasáda, reliéfy slovenských sochárov – to je stručný popis. Entrée do foyer otvára cez dve podlažia a balkóny priestor, zo strany námestia ho

Paradoxy a odkaz Emila Belluša Napriek produktívnemu veku, Pavilón je jedna z posledných architektúr, ktoré Belluš zrealizoval. Paradoxom je aj to, že odkazuje na palácovú architektúru práve v 50-tych rokoch 20. storočia, keď sa začala vláda robotníkov. Napriek funkcionalistickým prvkom ide o architektúru z „konca oblúka“ Bellušovej tvorby6 , o budovu, ktorá vyjadruje dôstojnosť aj neprístupnosť, aj bariéry7, hoci súčasná architektúra je viac multifunkčná, menej oficiálna, otvorená. Doba a štúdium architektúry sa zmenili. Pribudli študenti, do sveta, aj architektonického, vtrhli informačné technológie, počítače, internet, do výuky sa integrujú nové metódy8 a všetko má vplyv na prevádzku. Vnímajú to sami študenti, ktorí chcú mať fakultu modernú, lepšiu. V čase písania článku sa dejú na fakulte Študentské zásahy, ktoré podnietil život a nadšenci z Archtung. Výsledky bude vidieť čoskoro. Fakulta architektúry je evergreen, aj preto sa stáva nedotknuteľnou ikonou. S odstupom 65 rokov by sa však žiadalo o pozdvihnutie toho najkvalitnejšieho z Belluša a adaptovanie na modernú dobu. O sprznené hodnotné diela tu nie je núdza, tak človek pri tom nápade zneistie, hoci aj inšpiratívnych príkladov je dosť. Iným riešením by bolo postaviť modernú Fakultu architektúry a túto premeniť čo aj na Múzeum architektúry, o ktorom desaťročia hovoríme. Architektúra je spojená so životom, architekti sú profesiou, ktorá sa snaží zlepšiť život. Belluš bol človek progresívny, vyjadruje to jeho dielo aj profesionálny život, a keby dnes žil, transformáciu budovy a Fakulty architektúry by azda podporil - tak znie jeho odkaz pre nás. – Irena Dorotjaková –

mesto

27. mája od 16:00 do 22:00 28. mája od 11:00 do 22:00 29. mája od 11:00 do 19:00 Fakulta architektúry STU Nám. slobody 19

Urban Market (Spring Edition)

Ako tému jarnej edície marketu ste zvolili „proces.“ Môžeš nám priblížiť vaše pohnútky? Čo môžeme pod týmto pojmom očakávať? Hľadali sme tému, ktorá je blízka nielen priestoru, v ktorom sa aktuálna edícia bude konať, ale aj niečo, čo charakterizuje samotný Urban Market. Bez kreatívneho procesu by neuzreli svetlo sveta skvelé kúsky, ktoré si na našej akcii môžu ľudia kúpiť, nevznikla by budova, v ktorej sa stretneme a neexistoval by ani Urban Market. Proces je alfa a omega všetkého. A hlavne – každý si v ňom nájde to svoje.

DAAD a Urban Market sú kamaráti. Každý rok si zosúladia termíny a neraz aj témy, aby synchronizácia zaručene obohatila programy oboch podujatí. Napokon publikum je viacmenej to isté. Ak však niekto zatiaľ Urban Market neregistruje, tak stručný opis azda napovie: veľké šou, trh-netrh, prezentácia mladej amatérskej aj profesionálnej kreatívy rôzneho zamerania od dizajnu, cez street art až po umenie. Dobré nákupy aj zábava. Jedným z jeho šéfov je Martin Brix, architekt, DJ, hlava neziskovky Čerstvé ovocie a to nie je všetko…

Urban Market tentoraz obsadí priestory Fakulty architektúry STU. Ako ste prišli na tento nápad? martin brix : Urban Market sa konal v posledných rokoch na rôznych miestach, a ako dobre vieme, nájsť v Bratislave vyhovujúci priestor v dobrej lokalite je veľký problém. Fakulta architektúry STU ale bola logickým výberom – nemalá časť nášho organizačného tímu tu študovala. Okrem iného je to však aj inštitúcia, ktorá je zvyknutá na podujatia podobného charakteru, takže sme nemali dôvod váhať. Samozrejme, je to priestor, ktorý do veľkej miery prepája Urban Market s DAAD. Bude to posun trochu iným smerom, výzva, ale to máme radi.

História Urban Marketu sa začala v roku 2010. Všetko sa mení, vyzrieva. Ako je na tom market dnes v porovnaní so začiatkami? Mení sa nielen Urban Market, ale aj my organizátori a naši návštevníci. Snažíme sa každým rokom posúvať o krok vpred. Naša akcia je väčšia, profesionálnejšia, ľudia od nás očakávajú istý štandard a my ich nechceme sklamať. Je v tom množstvo stresu a energie, ktorá sa nám zatiaľ ale vždy vrátila. Dúfam, že sme na tom podstatne lepšie ako v roku 2010, aj keď každé vydanie Urban Marketu malo špecifickosť a čaro.

IKONY

28. mája od 17:30 do 18:30 Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19

každý deň pred večerným programom Primaciálny palác a Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19

”

Návrh zohľadňuje veľké množstvo predchádzajúcich názorov na to, ako by mal vyzerať priestor Šafárikovho námestia – delí ho tak, aby slúžilo miestnym aj mestu, aby tu bol park aj námestie a aby sa to dalo realizovať hneď, bez ohľadu na to, akou budovou bude priestor v budúcnosti dostavaný. – Peter Lényi –

+ viac ako sto výrobcov a predajcov módy, dizajnu, šperkov, doplnkov, ale aj jedla a nápojov

+ Tasty Stage pri vstupe z Námestia slobody – gastrozóna a koncerty: Prešporskí Junáci, Tammy And The Youniverse, Ela Tolstova a WoodPack Brothers

+ divadielko Žirafia mama + afterparties v NuSpirit Clube: Purist, Walter Schnitzelsson, Bulp a Max Bazowski + Djské a live sety od Jimmy Pé, Inkwall, Fallgrapp, Talkshow, Tom Holič, Popular Djs, Dryman, Tuco a Michael Priest & Bad Mojo

– Elena Alexy –

Súťažiť???

Jedna fraška za druhou… Architektonické súťaženie sa u nás neraz dialo zhruba v takomto divadelnom duchu. V poslednom čase sa však už objavujú náznaky vzostupu verejného povedomia o tom, že existujú aj iné než obchodné súťaže a že dobré rozhodnutia nevznikajú na základe poslaneckých funkcií a kamarátstiev, ale najmä vďaka kvalitnej odbornej porote. Od začiatku roka 2016 sa takto odhodlali postupovať tri mestá a každé z nich sa môže tešiť veľmi dobrým súťažným výsledkom. Žilina riešila Bulvár, Selce materskú školu a Bratislava - Staré Mesto dve často diskutované územia - Šafárikovo námestie a Fajnorovo nábrežie. No ako je to z pohľadu architektov – účastníkov a víťazov súťaží? Oplatí sa súťažiť? Na DAAD svoje návrhy ale aj úvahy na tému architektonické súťaženie predstavia šéfovia víťazných tímov z bratislavskej súťaže - Peter Lényi a Michal Marcinov za Šafko a Hans-Michael Földeak ako spoluautor riešenia Fajnorovho nábrežia.

Lákadlá

”

Minimalisticky prístup sa prejavuje vo využívaní existujúcich foriem, elementov a kvalít. Technickým a infraštruktúrnym prvkom, akým je napríklad protipovodňový múr, sa priradia nové funkcie a tým nová interpretácia. Kľúčové a zároveň slnečné miesto s výhľadom pri Starom moste sa využije na oddych ako nová kaviareň s terasou.

Na Slovensku vzniklo za minulého režimu viacero špičkových stavieb. Ich autormi boli v tej dobe mladí progresívni architekti, ktorí dnes patria k najstaršej žijúcej generácii tvorcov. Na tieto osobnosti, ktorých dielo sa v súčasnosti často stretáva s nepochopením, sa snaží poukázať dokumentárny cyklus Ikony. Osobnosti, ktoré boli nielen architektami, ale aj obyčajnými ľuďmi so svojimi životnými

príbehmi, odohrávajúcimi sa do značnej miery v neslobodných podmienkach minulého režimu. Projekt je spoluprácou združenia Archtung a kreatívneho štúdia Filmaari. Prvý diel sa venuje Ivanovi Matušíkovi a jeho trailer bude mať premiéru práve počas DAAD.

↖↖ Partička Urban Market – Martin Brix druhý sprava ↖

P. Lényi, O. Marko, M. Lucký, M. Marcinov, D. Čerepkaiová, M. Bočková, L. Borecká ←

– Hans-Michael Földeak –

Fajnorovo nábrežie / B. Hrbáň a f&b cc: HansMichael Földeak, M. Bennaceur, J. Guichard

↑ – ea –

Šafárikovo námestie / 2021 architekti + Labak:

Hlavnou postavou prvého dielu cyklu Ikony je architekt Ivan Matušík

partergallery

24/05 — 29/05 24 hodín denne Panská – Laurinská otvorenie 24/05 o 15:00 Štúdio Kontakt, Ventúrska 12 partneri: TATRA BANKA, ANTALIS, SLOVENSKÉ CENTRUM DIZAJNU

parter gallery 2016 Slovenské centrum dizajnu pripravilo piaty ročník výstavného projektu Parter Gallery, ktorý prináša v rámci festivalu Dni architektúry a dizajnu po prvýkrát prehliadku zameranú výlučne na domáci grafický dizajn. Vo výkladoch prevádzok na dvoch uliciach v centre Bratislavy, na Panskej a Laurinskej, sa objaví výber zo slovenských kníh, upravených slovenskými grafickými dizajnérmi. Parter Gallery je zároveň jedným zo sprievodných podujatí výstavy finalistov Národnej ceny za komunikačný dizajn 2016, ktorá sa až do 10. júla odohráva v oboch výstavných priestoroch SCD v Hurbanových kasárňach. Hlavnou myšlienkou Parter Gallery je priniesť kvalitný domáci dizajn priamo k ľuďom, do centra mesta. Za to, že sa darí pripravovať tento projekt opakovane, patrí poďakovanie nielen samotným dizajnérom, ale aj prevádzkam, ktoré tejto myšlienke vychádzajú v ústrety. Nespornou výhodou výstavy vo výkladoch je to, že funguje bez otváracích hodín a navštíviť ju tak môžete nepretržite. Viac info: www.scd.sk

Výstavné body Parter Gallery:

1. NECKERMAN, Panská 23: Pentcho

/ Pavlína Morháčová

2. KRÁSA VESMÍRNA, Panská 18:

50 súčasných umelcov na Slovensku / Matúš Lelovský

3. TUI REISECENTER, Panská 10:

Hudba ostrova / Jana a Paľo Bálik

4. AS SOGA, Panská 4:

Textilná tvorba a dizajn v 20. a 21. storočí / Katarína Balážiková

5. ČOKOLÁDOVŇA BON-BON, Panská 4:

Dizajn ako pomoc – Dobrá vareška / Lucia Blanáriková

6. MESTSKÁ KNIŽNICA, Laurinská 5:

Obchodná 1984-2014 / Boris Meluš

7. BIBLOS, Laurinská 7:

Škola moderného videnia / Ján Šicko

8. LUXURY BRATISLAVA, Laurinská 10:

Friedrich Weinwurm / Ľubica Segečová

9. POLLINI, Laurinská 11:

Ašot Haas – Inside / Julo Nagy

10. DIVADLO P. O. HVIEZDOSLAVA, Laurinská 19:

Listy Oľge / Pergamen TT

11. DIVADLO P. O. HVIEZDOSLAVA, Laurinská 19:

Džin / Mária Rojko

12. SLOWATCH, Laurinská 19:

Zvláštnosť každodenného bytia / Ivana Palečková

13. MAXMARA BRATISLAVA, Laurinská 19:

AHA / Tomáš Kompaník

14. slávica, Laurinská 19:

Clubovka /Denisa Kollarová

15. KOMPOT, Laurinská 19:

Cvernovka / Martin Mistrík

DAAD 2016

1 Jaro Rihák: Pentcho PAVLÍNA MORHÁČOVÁ Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, 2015

Ľubo Stacho: Obchodná 1984–2014 BORIS MELUŠ Slovart, O.K.O., 2014

Martin M. Šimečka: Džin MÁRIA ROJKO Artforum, 2015

Diana Majdáková a kol.: Päťdesiat súčasných umelcov na Slovensku MATÚŠ LELOVSKÝ Slovart, 2014

Iva Mojžišová: Škola moderného videnia JÁN ŠICKO Artforum, 2013

Svätopluk Mikyta a Zuzana Bodnárová (Banská St a nica Contemporary) Zvláštnosť každodenného bytia IVANA PALEČKOVÁ Štokovec, Publishing House, 2015

Juraj Kušnierik: Hudba ostrova JANA A PAĽO BÁLIK Artforum, 2016

Henrieta Moravčíková: Friedrich Weinwurm ĽUBICA SEGEČOVÁ Slovart, 2014

Zuzana Šidlíková: Textilná tvorba a dizajn v 20. a 21. storočí KATARÍNA BALÁŽIKOVÁ VŠVU a Slovart, 2013

Dizajn ako pomoc: Kuchárska kniha Dobrá vareška LUCIA BLANÁRIKOVÁ PSC Impulz, 2015

Palo Choma: Ašot Haas-Inside JULO NAGY Vydavateľstvo: Galéria Nedbalka, 2013

Július Satinský: Listy Oľge PERGAMEN TT Slovart, 2013

Tomáš Kompaník: AHA TOMÁŠ KOMPANÍK 2014

Tatiana Kollarová a Elena Alexy Clubovka: I Am Thinking / Premýšľam DENISA KOLLAROVÁ PO:CITY a boomboom, 2016

Viliam Csino: Cvernovka MARTIN MISTRÍK Open Design Studio, 2014

slová

24/05 utorok 19:00 krst na záver večerného programu Primaciálny palác

Clubovka: I am thinking / premýšľam Tridsaťšesť mien, tridsaťšesť zamyslení sa o architektúre, dizajne, ale aj o krásach i smútkoch dnešných dní.

”

Začnime architektúru vnímať skôr ako rámec pre život, zbavíme sa dôležitosti a ťažkého bremena formy. Vymažme teda toto slovo z našej diskusie a otvoríme tak dvere neobmedzenej slobode. – Matija Bevk a Vasa J. Perović –

Robert Roth číta z knihy Clubovka: I am Thinking / Premýšľam špeciálne vydanie podujatia Clubovka, 23. mája o 20:30, Korzo Restaurant, Hviezdoslavovo nám., iba na pozvánky

Foto © Valentína Nidelová

↑

Prečo Ron Arad odmieta sledovať televíziu, akú paralelu medzi dobrým jedlom a architektúrou našiel Umberto Napolitano z parížskeho ateliéru LAN, ako nemecký dizajnér Stefan Diez definuje šťastie, s čím práve experimentuje Holanďan René van Zuuk, prečo by sa podľa architektov Bevk Perović mala tvorba vzdať egocentrických gest, aký bôľ prežíva taliansky majster provokácie Fabio Novembre a aké trpké divadlo z okna svojho štúdia sleduje brazílsky architekt Marcio Kogan? O čom práve teraz premýšľajú všetci títo ľudia? Sú až po okraj naplnení iba prácou, alebo sa v ich mysliach nájde miesto aj na niečo iné?

Kniha I Am Thinking / Premýšľam prináša tridsaťšesť originálnych úvah a kresieb architektov a dizajnérov známych od New Yorku po Tokio. Nechýbajú medzi nimi mená ako Gaetano Pesce (IT), Karim Rashid (USA), Roberto Palomba (IT), Matali Crasset (FR), Maria Blaisse (NL), Jaime Hayon (ES), Rudy Riccioti (FR), ale aj Bořek Šípek (CZ), Piet Oudolf (NL) a mnohí ďalší. Všetci patria k tvorcom, ktorí v súčasnosti zásadne zasahujú do svetového diania v dizajne a architektúre.

”

Nič ma neochromí natoľko ako sloboda. Keby som bol maliarom alebo sochárom, asi by som sa zbláznil. V tom nekonečnom svete sa musím niečoho zachytiť. Potrebujem hranice, materiál na analýzu, logický postup. – Jan Němeček –

No v tomto knižnom výbere ich spája iná okolnosť – prednáškový cyklus Clubovka. Každý z nich totiž navštívil Slovensko ako hosť podujatia Clubovka, ktoré už pätnásť rokov organizuje architektka Tatiana Kollarová. Priniesli sem svoje najväčšie úspechy, charizmu, úvahy, mnohé otázky, chytľavé nadšenie, nekonvenčné názory – silné idey, ktoré z nich robia špičkových profesionálov, ale aj mysliteľov a ľudí s veľkým príbehom. A svedectvom je aj táto kniha, ktorá vyšla v produkčnom tandeme spoločnosti Po:CITY a edičného štúdia boomboom, a je spoločným dielom Tatiany Kollarovej, editorky Eleny Alexy a grafickej dizajnérky Denisy Kollarovej. Jej vydanie podporila aj spoločnosť Laufen.

”

Nebojím sa prežívať každý moment toho, čo sa mi deje: plačem, trpím, premýšľam. V čínštine sa slovo „kríza" skladá z dvoch znakov, jeden predstavuje nebezpečenstvo a druhý možnosť. Chopil som sa tejto príležitosti, aby som sa stal lepším človekom. – Fabio Novembre –

DAAD 2016

Čerstvé Ovocie_live vol. 5 by ZOOT

Ročenka slovenskej architektúry 2014-2015

sobota 28. mája o 19:00 Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19

uvedenie knihy streda 25. mája o 17:00 Primaciálny palác

Okrem organizovania marketov a kultúrnych podujatí chodieva Čerstvé Ovocie každý utorok do Rádia FM. Vždy po 15:15 Brixo spolu s Luciou a Palom hovoria o zaujímavých projektoch, návrhároch, móde, životnom štýle, nápadoch a iných skutočnostiach, ktoré by mali byť každému z nás viac na očiach. No ešte viac je na očiach formát Čerstvé Ovocie_live, ktorý opúšťa steny rozhlasového štúdia, aby svojich hostí predstavil naživo. Piate vydanie ako vždy prinesie rozhovory s mladými, talentovanými, kreatívnymi

a inšpiratívnymi ľuďmi, ktorých bude tentoraz spájať spoločná téma – kniha. Čerstvá a krásna. Hosťami debaty bude grafická dizajnérka Denisa Kollarová, ktorá pôsobí v Amsterdame, záhradná architektka a spolumajiteľka floristického ateliéru Papaver Lenka Vargová a ďalšia grafická dizajnérka Ivana Palečková, absolventka VŠVU. Všetky tri do istej miery spája architektúra a do veľkej miery proces - fáza, ktorá predchádza zdarnému, ale aj neúspešnému výsledku a je nutnosťou v každej oblasti tvorby. Proces ako priebeh kreatívneho snaženia, ako predmet rozhovoru alebo úvod do nečakaného vyústenia.

↖↖ Fotografická kniha Ivany Palečkovej Zvláštnosť každodenného bytia vznikla ako magisterská diplomová práca ↑

K pozoruhodným dielam Denisy Kollarovej patrí aj projekt Under My Own Construction Of Ruins a Migration Of Form

↖

Kvetinové aranžmány z Ateliéru Papaver sú spoločným dielom Lenky a Moniky, Vargové sú obe

Bratislová 13: Kde sa nachádza slovenská architektúra? streda 25. mája od 18:00 do 19:00 Primaciálny palác

”

Nerozpakujeme sa akceptovať budovy, ktoré devastujú krajinu, mestá, ničia prostredie. Výsledkom tejto degradácie profesie však nie je všeobecná mobilizácia, ale práve naopak rezignácia a vyhováranie sa na „objektívne“ príčiny v podobe stavebníkov, štátnej správy a samosprávy. Slovenská architektúra sa utápa v priemernosti...

Úryvok z čerstvej Ročenky slovenskej architektúry 2014-2015 naznačuje, že architektúra na Slovensku potrebuje novú víziu o vlastnom smerovaní a spoločenskej reflexii. Diskusný cyklus Bratislová, ktorý čas od času zvoláva jeho iniciátor architekt Matúš Vallo, sa bude pri príležitosti vydania ročenky zaoberať práve touto dlhotrvajúcou krízou. Trápenia, ale aj prípadné východiská prídu pomenovať traja diskutujúci – kritička a teoretička architektúry a spoluautorka publikácie Henrieta Moravčíková, architekt Pavol Paňák z ateliéru Kusý - Paňák a architekt a spoluorganizátor DAAD Števo Polakovič z ateliéru gutgut. Moderuje Matúš Vallo.

Hoci ročenky architektúry fungujú ako štandardný nástroj na hodnotenie súčasnej architektúry, na Slovensku taká publikácia neexistovala. Autori ju definovali ako dlhodobý projekt, ktorý by mal pravidelne upozorňovať na najpozoruhodnejšie diela realizované na Slovensku, alebo podľa návrhu slovenských architektov kdekoľvek vo svete. Ročenku koncepčne a obsahovo pripravilo Oddelenie architektúry ÚSTARCH SAV (Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Pastoreková), v spolupráci s nezávislými expertmi (Roman Rutkowski, Matúš Dulla, Pavol Paňák, Mária Topolčanská, Peter Lenyi). Autorom grafického riešenia je Matúš Lelovský. Na jej vzniku participovala aj Slovenská komora architektov. Zo 110 posudzovaných objektov sa do výberu dostalo devätnásť diel, ktoré možno považovať za najlepších reprezentantov domácej architektonickej produkcie za uplynulé dva roky. Určujúci bol ich príspevok k širšej architektonickej diskusii, vplyv na prostredie, hodnotilo sa architektonické remeslo, dispozičné riešenie aj celková výtvarná stránka. Vybrané diela tak približujú spektrum architektonického myslenia, typologickú štruktúru aj topografiu slovenského architektonického územia.

– Henrieta Moravčíková a Peter Szalay –

mesto

O 5 min 12 Na poslednú chvíľu? Alebo naopak v správny okamih? Misiou tohto konceptu nie je krutosť plynutia času, ale skôr jeho dočasné odstavenie. Zanechajte povinnosti a príďte do vybraných showroomov na kus reči, pohárik, niečo pod zub, no najmä za poznaním a peknou show o pekných veciach.

NOVA INTERIER

KOMANDOR Námestie 1. mája 18 piatok 27. mája 15:00 – 18:00

Velehradská 7A, bývalá galéria SPACE piatok 27. mája 11:55 – 15:00

Stálica medzi interiérovými štúdiami Nova Interier pozýva na brunch, ktorý bude nielen príjemnou obednou pauzou, ale aj stretnutím s tvorbou rakúskeho dizajnéra Thomasa Feichtnera. Navrhol rad produktov pre rakúsky priemysel i tradičných remeselníkov, akými sú napríklad J & L Lobmeyr, Neue Wiener Werkstätten, Wiener Silber Manufactur, Augarten Porzellanmanufaktur, TON a Carl Mertens, spolupracoval so značkami ako Vitra, Absolut, Thonet či FSB. Jeho práca sa pohybuje v krásnom priestore medzi priemyselnou a ručnou výrobou, masovou produkciou a tvorbou vzácneho originálu. Thomas Feichtner zároveň spolupracuje s talianskou spoločnosťou Quadrifoglio, ktorá je novou položkou medzi zastúpenými nábytkárskymi značkami štúdia Nova Interier. Quadrifoglio alias štvorlístok patrí k etablovaným výrobcom a dodávateľom komplexných riešení pre malé i veľké kancelárie. Zakladá si nielen na vizuálnej atraktivite, ale aj na celkovom pohodlí vytváraného pracoviska a výrobe úctivej voči životnému prostrediu. www.novainterier.sk

Amandari Galvaniho 7 štvrtok 26. mája 9:30 – 12:00

Showroom Amandari už vyše deväť rokov prináša na slovenský trh výnimočné spojenie východu a západu. V centre záujmu sú ekologické materiály, unikátny dizajn a kvalitné vypracovanie. Dominujú masívne jedálenské stoly, komody, ale aj solitérne kreslá a svietidlá. Aktuálne showroom žije prípravou na letnú outdoorovú sezónu, hlavným hrdinom sú produkty belgickej spoločnosti Tribu. Koncom júna pribudnú dve nové značky, ktoré budú novinkou aj v rámci celej Európy. Raňajky, na ktoré Amandari v rámci DAAD pozýva každý rok, sa v prípade pekného počasia podávajú na terase. www.amandari.sk

DOMOSS EXCLUSIVE Bajkalská 22, Hotel Aston štvrtok 26. mája 11:55 – 15:00

Na potulkách mestom je jedna adresa, ktorá láka na drink, vodnú fajku a ďalšie mimoriadne bonusy. Spoločnosť Komandor už dávno nie je len výrobcom vstavaných šatníkov a skríň, hoci sústredenou prácou v tomto segmente sa im podarilo dosiahnuť skutočne plnokrvné výsledky. Dnešný produktový záber v podstate obsiahne kompletné zariadenie interiéru, ktorému sekundujú aj rôzne technologické vychytávky. Jednou z nich je aj novinka Vizuo, ktorá Komandoru preniesla ocenenie za inovatívnu technológiu. Treba prísť, vidieť a posilniť sa na cestu smerom k ďalším eventom DAAD. www.komandor.sk

TON Karpatská 8 streda 25. mája 17:00 - 19:00

Ručne ohýbaný nábytok tvoria na mieste, kde sa táto unikátna technológia používa už od roku 1861 - v moravskej Bystřici pod Hostýnem. Vlastnú tradíciu však posúvajú ďalej a spájajú ju s nápadmi súčasných dizajnérov. Stoličky a stoly Ton sa tak stávajú jedinečným spojením kvality, inovatívnych tvarov a výrobných skúseností, ktoré vyzrievali niekoľko generácií. Jedným z takýchto najnovších spojení je kolekcia Leaf, ktorá vznikla v kooperácii s talianskym dizajnérskym štúdiom e-ggs z Florencie. Gaia Giotti a Giona Scarselli sa pri návrhu inšpirovali rastlinnými formami, ktorých tvar možno vystopovať napríklad v chrbtovej opierke stoličky. Bratislavská premiéra kolekcie Leaf bude vzácna – príde Giona a aj Gaia spolu s čerstvým potomkom. www.ton.sk

DAAD 2016

Firma Domoss Technika sa od svojho začiatku v roku 1990 postupne pekne rozrástla na sieť kuchynských a kúpeľňových štúdií na západnom Slovensku, ktoré nájdeme v Bratislave, Trnave, Nitre, Piešťanoch a Trenčíne. Azda najväčšou pýchou je showroom Domoss Exclusive, ktorý okrem českých kuchýň Sykora zastrešuje rad ďalších značiek – nemecké kuchyne Poggenpohl a Eggersmann, nábytok Presotto, Calligaris, Ton a spotrebiče Miele a Gaggenau. K týmto premiantom od 24. do 27. mája pribudne aj výber z produkcie českých dizajnérov Michaely Tomiškovej a Jakuba Janďourka, známých pod názvom Dechem. Hoci štúdio založili len v roku 2012, v roku 2014 sa stali absolútnym víťazom prestížnej ceny Czech Grand Design a dnes ich diela vystavujú také vyberavé inštitúcie ako napríklad milánska dizajnérska galéria Spazio Rossana Orlandi. www.domosskuchyne.sk

UNI LIGHT Drieňová 1/C 25. – 27. máj streda – piatok 9:00 – 18:00

Flos, Ingo Maurer, Catellani & Smith, Aqua Creation, Reggiani a ďalší – zoznam výrobcov dizajnových svietidiel a svetelnej techniky, ku ktorým máme prístup prostredníctvom firmy Uni Light Bratislava, obsahuje samé zvučné pojmy. Architekti, ateliéry a dizajnérske štúdiá tu okrem konkrétnych produktov nájdu aj paralelnú ponuku služieb od zhotovenia projektu osvetlenia a návrhu dispozície svietidiel, až po výpočty svetelných hladín či vizualizácie interiéru alebo exteriéru. Počas DAAD Uni Light v pohostinnej atmosfére predstaví viaceré nové kúsky prezentované na tohoročnej svetovej prehliadke Light+Building vo Frankfurte nad Mohanom. www.unilight.sk

BRIK Štúrova 14 streda 25. mája 11:55 – 15:00

SLÁVICA Laurinská 19 23. máj – 29. máj pondelok - nedeľa 11:00 – 20:00

slávica je dizajnový obchod v centre Bratislavy, ktorý sa špecializuje na tvorbu slovenských a českých dizajnérov. Každý produkt je starostlivo vybraný a je výsledkom originálnej a kvalitnej práce talentovaných módnych návrhárov, šperkárov, či dizajnérov úžitkového umenia. Nájdete tam nielen už dobre známe mená slovenskej a českej kreatívnej scény, ale aj tvorbu novovznikajúcich značiek a ateliérov. Počas DAAD 2016 bude slávica prezentovať prácu značiek MARC., Eugen Paulovič a štúdia Allt popri vyše 100 dizajnéroch, ktoré si v priestoroch na Laurinskej našli svoje miesto. www.slavicadizajn.sk

Brik je slovenská spoločnosť s úctyhodnou 23-ročnou tradíciou v navrhovaní a výrobe špičkového nábytku. Súčasťou jej dobrého mena je precízny remeselný fortieľ a nezameniteľný rukopis šéfdizajnéra – akademického sochára Ivana Čobeja. Kvalita a komfort sa však vzťahuje aj na typový nábytok vytvorený formou zákazkovej výroby podľa požiadaviek klienta. Návrh interiéru či jednotlivého kusu nábytku sa tak stávajú spoločným dielom. Obedňajší koktail je príležitosťou na zoznámenie sa s touto značkou, ale aj s Ivanom Čobejom, ktorý osobne predstaví najdôležitejšie míľniky portfólia, ale aj celkom čerstvé novinky. www.brik.sk

↑↑ Michaela Tomišková a Jakub Janďourek z Dechem

Vázy z kolekcie Bandaska

Domoss sa v kuchyniach vyzná

↑↑ Thomas Feichtner sa predstaví v Nova Interier

↑↑ Úložné systémy Komandor sa stále zošľachťujú

Kancelárska noblesa podľa Quadrifoglio

↑

e-ggs: Gaia Giotti a Giona Scarselli

↑

slávica unique local design

↑↑ Uni Light: dobré svetlo na Drieňovej

↑

V Amandari sa sedí na Tribu

Stoličky a stôl Leaf pre Ton

Foto © Lucia Jesenská

↑

Majster Brik

výstavy

NÁRODNÁ CENA ZA KOMUNIKAČNÝ DIZAJN 2016 vyhlásenie výsledkov 27. mája o 19:00 Divadlo P. O. Hviezdoslava

Do Národnej ceny za dizajn 2016, ktorá sa tento rok venuje výhradne komunikačnému dizajnu, sa prihlásil rekordný počet prác. Z 344 prihlášok, ktoré vyhoveli súťažným podmienkam, medzinárodná porota vybrala na výstavu viac ako 130 prác. Sedemčlennú porotu tvorili Severin Filek (AT, riaditeľ Design Austria a teoretik dizajnu), Peter Hajdin (SK, grafický dizajnér a spolumajiteľ agentúry Komplot Advertising), Pavel Choma (SK, grafický dizajnér, pedagóg a majiteľ štúdia Ateliér Choma), Andrej Krátky (SK, grafický dizajnér a spolumajiteľ reklamnej agentúry Creative Department), Klára Kvízová (CZ, grafická dizajnérka, zakladateľka časopisu Živel a majiteľka štúdia ReDesign), Martin Pecina (CZ, knižný grafik, typograf a člen dozornej rady Únie grafického dizajnu) a Sonia de Puineuf (FR, historička umenia a grafického dizajnu).

výstava od 11. mája do 10. júla Galéria Satelit a Slovenské múzeum dizajnu / Hurbanove kasárne

Výstava v galérii Satelit a v Slovenskom múzeu dizajnu v podkroví Hurbanových kasární bude doteraz najväčšou prehliadkou aktuálneho slovenského komunikačného dizajnu. „Verím, že tento ročník ceny, ktorý sa po prvýkrát exkluzívne venuje komunikačnému dizajnu, inšpiruje všetkých tvorcov grafického dizajnu. Potrebujeme ukázať verejnosti, že kvalitný dizajn publikácií, plagátov, kníh, multimediálny dizajn, informačná grafika aj vizuálny štýl inštitúcií nezvratne formujú vkus generácií a že s ‚dobrým dizajnom’ sa nám žije lepšie,” dodáva riaditeľka Slovenského centra dizajnu Mária Rišková.

”

Prihlásené práce boli veľmi rozmanité, ale spájalo ich jedno: prekvapivo vysoká úroveň. Pre mňa to bol jeden z najkrajších momentov tohto ročníka. Je naozaj perfektné vidieť, ako v priebehu rokov rastú nároky klientov a s nimi sa zvyšuje aj kvalita ponuky. Slovensko má obrovský potenciál v kreativite ľudí: nesmieme ho premrhať. – Peter Hajdin, člen poroty –

↗↗ Koncepciu výstavy navrhli architekti

Martin Skoček a Jakub Kolarovič

↗

Víťazov porota vyberala z 344 prác Foto © Adam Šakový

DAAD 2016

ROSŁAW SZAYBO

PRIEMYSELNÉ NÁVRHÁRSTVO

do 31. mája Galéria Poľského inštitútu, Nám. SNP 27

↑↑ Plagát k hre Opera za 3 grosze, 1990 ↑

Rosław Szaybo

Existuje vari niekto, kto sa zaujíma o rockovú hudbu a nepozná prvý album The Clash, album British Steel kapely Judas Priest, či platne z populárnej série Polish Jazz? Autorom ich obalov je Poliak Rosław Szaybo. Galéria Poľského inštitútu v Bratislave v máji hostí výstavu jeho plagátov, ktoré sa tešia rovnako veľkej popularite ako vinylové obaly. Rosław Szaybo je absolventom varšavskej Akadémie umení a v 70. a 80. rokoch pracoval ako umelecký riaditeľ v agentúre Young and Rubicam, a tiež ako kreatívny riaditeľ vydavateľstva CBS Records. Jeho výstavu odštartovala vernisáž 4. mája 2016, pričom Szaybo v ten deň pre študentov VŠVU tiež viedol master class venovaný grafickému projektovaniu.

23. máj – 20. jún Galéria mini Art, Karpatská 2

↑↑ Stolička Foliar, Maria Pietrzak a Szymon Skiba ↑

Letiskové hasičské auto Felix 83#8, Marek Pawłowicz a Magdalena Sroka

Študentské výmenné pobyty sú často účinným nástrojom na otváranie dôležitých životných obzorov. Podobnou skúsenosťou prešli aj poľskí študenti, ktorých na jeden semester prichýlila Vysoká škola výtvarných umení. Marek Pawłowicz študoval v Ateliéri transport dizajnu Štefana Kleina a Maria Pietrzak zase u Ferdinanda Chrenka v Ateliéri industrial dizajnu. Na výstave s názvom Priemyselné návrhárstvo predstavia projekty, ktoré vznikli práve počas ich stáže v Bratislave.

INDEX — INDUSTRIAL DESIGN EXAMPLES FROM POLAND do 10. júna Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ulici

↑ Kreslo Neon, Tomasz Augustyniak ↖

Kreslo Czesław, Tomek Rygalik

←

Jachta Delphia 34, Andrzej Skrzat

→

Stolový servis New Atelier,

V oknách na Klobučníckej ulici, ktoré Poľský inštitút využíva ako Neformálnu galériu vo verejnom priestore, je v máji inštalovaná výstava venovaná dizajnu s heslom InDEx – Industrial design examples from Poland. Vyše desiatka projektov zachytáva riešenia pre dopravu, obchod, priemysel, šport a oddych či zariadenie domova, a výborne dokumentuje životaschopný potenciál súčasného poľského dizajnu. A čo je najdôležitejšie, všetky tieto projekty sa úspešne uplatňujú v praxi a získavajú pozitívne hodnotenia výrobcov aj užívateľov.

Marek Cecuła, Modus Design

výstavy

UNIKÓD

Unikód je výstava troch zdanlivo nesúvisiacich projektov, ktoré vznikli na Katedre vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Ich spoločným menovateľom je latentný univerzálny jazyk — kód, ktorý je zastúpený vo všetkých formách komunikácie: forma, rytmus, kompozícia.

vernisáž 23. mája o 18:00 Kostol Klarisky

výstava 24. máj - 29. máj od 13:00 do 18:00 Kostol Klarisky

Rodiny

Jamky

je prezentácia toho najlepšieho z digitálnej písmovej tvorby na Slovensku za obdobie posledných 25 rokov. Formou autorských písmových vzorníkov zaznamenáva a prezentuje najvýraznejšie tendencie, smery a východiská v dizajne textových a nadpisových písiem od talentovaných autorov, ktorí pôsobia doma i v zahraničí.

sú post-digitálny hudobný nástroj. Primárne sú určené na tvorbu rytmických zvukových kompozícií. Predstavujú univerzálny edukačný objekt určený pre širokú skupinu ľudí od detí až po seniorov, od ľudí bez hudobného vzdelania až k profesionálnym hudobníkom. Rovnako je možné Jamky integrovať do programu práce s ľuďmi s rôznym fyzickým a mentálnym handicapom. Jamky je možné používať individuálne alebo kolaboratívne tak, že zvukové kompozície môžu tvoriť viacerí ľudia súčasne.

Meno, Miesto, Zverstvo, Vec mapuje vzťah mestských typografických artefaktov z rozličných období, vizuálneho smogu a vandalizmu vo verejnom priestore. V tomto konfrontačnom kontexte sa ich vnímanie a roly, ktoré v mestskom priestore predstavujú, neustále redefinujú a niekedy aj zamieňajú. Jednu vec však majú všetky písmové prejavy v meste spoločnú – nie sú nepostrádateľnou substanciou bytia.

←

prezentácia digitálnej písmovej tvorby, Peter Biľak

↑

hudobný objekt, Ján Šicko a Roman Mackovič

→

DAAD 2016

práce študentov Katedry vizuálnej komunikácie

výstavy

vernisáž 27. mája o 17:30 výstava 28. mája od 10:00 do 17:00 29. mája od 11:00 do 19:00 Fakulta architektúry STU Nám. slobody 19

S, M, L, XL Hoci ikonická kniha S, M, L, XL nepatrí k čitateľsky prívetivým žánrom, len v priebehu prvého mesiaca po jej uvedení sa rozchytalo až 30 000 výtlačkov. Rem Koolhaas a Bruce Mau ňou otvorili Pandorinu skrinku dobrodružnej, ale aj strastiplnej transformácie architektúry dnešných dní. Výstava s rovnomenným názvom k obsahu knihy pridáva vlastné videnie cez aktuálnu optiku slovenských architektov.

Architekti mali ku knihám vždy blízko. Naprieč storočiami sa čas od času vynorili snahy o definovanie podstaty architektúry a procesov, ktorými vyzrieva. Od Vitruvia, cez Palladia po Loosa a Le Corbusiera. V roku 1995 sa k nim pridal Rem Koolhaas. Spoločne s grafickým dizajnérom Bruceom Mauom sedem rokov pracovali na knihe, ktorá mala zdokumentovať zhruba dvadsať rokov Koolhaasovho ateliéru O.M.A. Mnohé z projektov zostali vzhľadom na utopický naturel nerealizované, keď však Koolhaas píše o architektúre, jeho motiváciou nie je zdôvodňovanie vlastného diela. To mu slúži len ako východisko pre kritické pojednávanie o syntetickom obraze práce architekta, aby nakoniec dospel k presným pomenovaniam javov a riešeniam problémov celej spoločnosti. Nie je to pritom čítanie oddychové, prelúskať takmer 1400 strán hekticky nabitých textami, kresbami a fotografiami, chce výdrž. Koolhaas a Mau touto publikáciou zaviedli nevídaný formát knihy, ktorá prezentuje architektonické dielo, ale funguje aj ako kultúrna analýza. Vyskladaná je ako psychedelická koláž esejí, fikcií, cestopisov, diagramov, máp, úderných prehlásení a fotiek s titulkami. Chaos je však zdanlivý, v skutočnosti je organizovaná s prekvapivou prísnosťou.

MESTO MIRA MINCU

”

Architektonické práce sú zoradené podľa veľkosti podobne ako v obchode s oblečením. Ďalšou rovinou vnútorného poriadku je abecedný sled pojmov, ktoré Koolhaas podáva ako esenciálne substancie súčasnej teórie architektúry. Jeho úvahy sa napriek zámernej roztrieštenosti vnárajú najmä do jedinej témy a tou je súčasné mesto. Oslnivé, ale aj frustrujúce, obnažené, hľadajúce spásu. S, M, L, XL je dôležitá kniha. A číta sa aj tu, na Slovensku. Dajú sa však Koolhaasove úvahy aplikovať univerzálne? Je jej obsah výpovedný aj v našich podmienkach, alebo je odtiaľto čitateľný len ako vzdialená abstraktná póza? DAAD oslovilo domácich architektov a architektonické ateliéry, aby vzťah k tejto kultovej knihe deklarovali verejne.

Na výstave, ktorá predstaví ich vlastné knihy S,M, L, XL otvorené na stránkach, kde našli niečo mimoriadne. Zoradení pekne podľa abecedy, s knihou so stopami používania a s komentárom ku Koolhaasovým knižným vyjadreniam. Čo možno očakávať? Ako napísal belgický kritik a teoretik architektúry Bart Verschaffel: „Čítať Rema Koolhaasa zvyčajne nerobí človeka šťastným. Ale je pravdepodobne jedným z prvých mysliteľov s tak pozoruhodným zmyslom pre nutnosť a naliehavosť, závažnosť a triezvosť...“

Veľkosť je neosobná: architekt už nie je odsúdený do roly hviezdy. Avšak aj vtedy, keď Veľkosť vstúpi do stratosféry architektonických ambícií — rýdzeho mrazivého vzrušenia z megalománie — ju možno uchopiť len za podmienky, že sa architekt vzdá potreby ovládať a ako zázrakom sa zmení. Veľkosť splieta siete z pupočných šnúr vedúcich k iným odvetviam, ktorých činnosť je rovnako kľúčová ako práca architekta: podobne ako horolezci spojení záchrannými lanami vytvárajú aj tvorcovia Veľkosti tím (slovo, ktoré sa za posledných štyridsať rokov v architektonických polemikách takmer neobjavilo). Veľkosť leží za hranicami autorstva a znamená podvoliť sa technológiám, podvoliť sa inžinierom, dodávateľom, výrobcom; podvoliť sa politikom, podvoliť sa druhým. Pre architektúru to predstavuje prísľub akéhosi postheroického statusu — opätovné spojenie s neutralitou. – Rem Koolhaas, S, M, L, XL –

– Elena Alexy – ↑

O.M.A., Rem Koolhaas a Bruce Mau: S, M, L, XL, The Monacelli Press, New York 1995, 1376 strán

vernisáž 24. mája o 16:30 Hviezdoslavovo námestie Život v meste je niekedy bizarný. A mesto ako organizmus tiež. Životné a mestské „pohľady bez príkras“ ukazujú realisticko-expresívne, takmer dokumentačné fotografie Mira Mincu vystavené v plenéri Hviezdoslavovho námestia. Miro Minca je vyštudovaný architekt. Aj praktizujúci. Vlastné videnie umenia transformoval najmä cez architektúru, kde sa objavuje jemu blízka „výtvarnosť,“ ako aj časté využitie fotografie. Jeho fotografickými „zbraňami“ sú neraz až gýčová farebnosť a iný uhol pohľadu. Avšak realita – kultúrna, spoločenská a politická, zostáva nemenná. Súčasne ale stiera hranicu medzi odrazom a obrazom. Aj po vyše 30-ročnej fotografickej praxi a množstve súťažných ocenení fotenie pre neho ostáva postojom, vášňou a vysoko osobným pohľadom na svet. Taký, aký je. V ostatnom čase ho oslovila aplikácia Instagram, cez ktorú zdieľa aktuálnu tvorbu na Facebooku. Séria fotiek „Smart but lost“ pôsobí insitne, ale zachytáva len náhle opustené časti odevov v mestskom prostredí.

”

Fascinácia absolútnej fixácie momentu v zlomku sekundy, žiadne ani dopredu, ani dozadu, len jeden je originál, tu a teraz, bang, zásah… – Miro Minca –

↖↖ Výlet kajakom po Dunaji ↖

Pseudobarok v pohybe

↑

Voľby 2016

výstavy

vernisáž 24. mája o 17:00

DEVELOPMENT

výstava 25. máj - 29. máj od 13:00 do 18:00 Galéria Archa, Uršulínska 6 partneri: SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, SE PREDAJ, CORWIN, HB REAVIS, ITB, PENTA

Mesto sa mení. Niektoré straty starších objektov či celých areálov sú bolestné a neraz sú z nich kauzy plné nepekných vášní. Pojem developer tým získal negatívnu príchuť a v ľudových, ale aj mediálnych debatách rezonuje ako nebezpečný dravec a nepriateľ spoločnosti. Málokto však upozorňuje na skutočný význam tejto práce a tvrdé podmienky, za akých vzniká. Byť developerom je fuška, činnosť je to neistá, pomalá, s ohromnými nárokmi na trpezlivosť a nezlomnosť. Výsledky však môžu byť dôležité, a to nielen pre lokálne zlepšenie života v rámci ulice či štvrte, ale aj s dosahom na celé mesto a jeho celoštátne či až medzinárodné renomé. Napriek všetkému teda existujú developeri, ktorí odvádzajú dobrú prácu. Výstava s názvom Development (čiže rozvoj) chce poukázať na všetky svetlé stránky meniaceho sa obrazu Bratislavy, ktoré sú v réžii štyroch zdatných spoločností – Corwin, HB Reavis, ITB a Penta. Akým zadaniam práve teraz patrí ich nemalé pracovné nasadenie predstavia architektonické modely, ktoré sa na verejne prístupnej pôde ocitajú po prvý raz. – ea – ↑

Blumental Residence, Corwin, architekti AD Collegium

↗↗ Blumental Office, Corwin, architekti A1 Respect →

Záhrady Devín, Corwin, architekti T Team

↗

Čulenova, Penta, Zaha Hadid Architects

↑

Twin City, HB Reavis, architekti CEPM a S+T

→

Čerešne, ITB, architekti Šebo Lichý

↗

Mamapapa, ITB, architekti Šebo Lichý

CORWIN Blumental Blumental je uskutočnením myšlienky o vytvorení autonómneho životného priestoru so všetkým, čo ponúka plnohodnotný mestský život. Bývanie, nákupy, oddych aj práca v príjemnej koexistencii v rovnomennej časti Starého Mesta a v architektúre, ktorá rešpektuje pôvodnú zástavbu ulíc Mýtna a Radlinského. Blumental Residence prinesie 112 rôzne veľkých bytov. Architekti z ateliéru AD Collegium rozdelili komplex na päť blokov, medzi ktorými rozvinuli privátne zelené dvory. Druhá časť územia s názvom Blumental Office je venovaná práci. Nový kancelársky objekt tvorí jednotný urbanistický celok s rezidenčnými blokmi a architekti z ateliéru A1 Respect ho koncipovali ako pokračovanie pamäte miesta úzko spätej so Starou tabakovou továrňou.

Záhrady Devín 66 bytov v trojpodlažných vilách a k tomu 42 stavebných pozemkov, kde je priestor na ďalšiu dobrú architektúru. Projekt, ktorý vznikol v ateliéri T Team, zhodnocuje viaceré prednosti lokality - leží v susedstve Devínskej lesostepi a svažitý pozemok sľubuje výhľady na hrad Devín a vzdialené hrebene rakúskych Álp. Ťažiskom riešenia je 22 objektov s jedným bytom na podlaží, pohodlným prístupom z Devínskej cesty, bezproblémovým parkovaním a záhradami, kde je dosť miesta na grilovačky či pestovanie zeleniny. Bývanie s komfortom rodinného domu.

HB REAVIS

ITB

Twin City S budovami Twin City vzniká v Bratislave nová biznisová štvrť, ktorá má ambície vrátiť život do opustenej industriálnej časti mesta oproti autobusovej stanici Mlynské Nivy. Názov projektu naznačuje prepojenie dvoch svetov - centra Bratislavy a moderného kancelárskeho „mesta v meste.“ Architektúra Twin City, ktorá vzniká v spolupráci ateliérov CEPM a S+T, reaguje na blízkosť historického jadra a pôvodné, už neexistujúce tehlové domy zóny Chalupkova. Rozsiahly projekt je rozfázovaný na 12 častí a zakladá si na environmentálnom prístupe.

Čerešne Čerešne majú starostlivo premyslenú lokalitu – bratislavské Polianky oplývajú množstvom zelene, oddychovými možnosťami, no poruke je aj dobre fungujúca občianska vybavenosť a ďaleko nie je ani centrum Bratislavy. Autorský tím, ktorý pracoval v zložení Igor Lichý, Tomáš Šebo, Juraj Mihálik a Emanuel Zatlukaj, si zakladal na koncepte individualizácie bývania - vlastník si okrem polohy v bloku vyberá aj vonkajší imidž svojho nového domova. Prívetivosť posilňuje farebná a architektonická odlišnosť domov a rad vymožeností, ako je napríklad materská škola, komunitné záhrady či crossfit športovisko v bezpečnom uzavretom dvore.

DAAD 2016

PENTA Čulenova Ostro sledovaný megaprojekt spojený s menom superslávnej, no žiaľ nedávno zosnulej architektky Zahy Hadid. Na lepšiu predstavu o náročnosti tohto zámeru poslúžia čísla: tri rezidenčné objekty s cca 800 bytmi a dve administratívne budovy s asi 75 000 m2 podlažnej plochy. Zóna Čulenova bude znamenať aj premenu bývalého industriálneho prostredia na mestskú rekreačnú zónu, pričom koncept počíta s minimálnou zastavanou plochou a prinesie nový mestský park s rozlohou 40 000 m2. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia fasády historickej budovy Jurkovičovej teplárne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. A všetko sa začne diať už túto jeseň.

Mamapapa Dúbravka bola vždy dobrou adresou. Mamapapa je polyfunkčný súbor s otvorenou sociálnou filozofiou - ako prvý projekt v Bratislave ponúka komunitný priestor na prízemí s veľkosťou viac ako 500 m2. Poslúži všetkým, nielen obyvateľom, ktorí sú tu doma. Ďalšou vymoženosťou je strešná terasa vybavená pohodlnými ležadlami pre radostné rozjímanie nad výhľadmi na Malé Karpaty. Architekti Šebo Lichý bývanie rozvinuli do 115 jedno až štvorizbových bytov, ktoré majú optimálne výmery a kvalitné dispozície s maximálne efektívnym využitím priestoru.

priatelia

Šaty pre Múzu: elegantné, prirodzené a ženské Andrea Pojezdálová, absolventka odevného dizajnu na VŠVU v Bratislave, sa stala v poradí šiestou návrhárkou, ktorá vytvorila unikátne šaty pre Adelu Banášovú, Múzu večera Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Vysokú eleganciu art deco zároveň podčiarkli šperky z dielne Mani Berec.

Nadácia Tatra banky od roku 2010 oceňuje aj prácu mladých módnych tvorcov, ktorí majú príležitosť vytvoriť šaty pre Múzu večera Adelu Banášovú. Po Márii Štranekovej, Marcelovi Holubcovi, Martinovi Hrčovi, Maji Božović a Borisovi Hanečkovi v roku 2015 prebrala návrhársku „štafetu“ Andrea Pojezdálová. „Pri tvorbe tohtoročných šiat som sa inšpirovala samotnou múzou. Zámerom bolo vytvoriť šaty, ktoré by korešpondovali s nositeľkou, aby sa v nich cítila voľná, krásna a vynikla v nich. Zámerom bola prirodzenosť, jemnosť, ženskosť, splývavosť,“ priblížila proces tvorby A. Pojezdálová. Luxus, dramatickosť a elegancia, nevyhnutná pre šaty určené na takýto večer, vzišli z inšpirácie hnutím art deco. Odrážajú sa v zvolenej farebnosti a symetrii modelu.

„Byť múzou pre návrhára Ceny Nadácie Tatra banky za umenie je pre mňa vždy osobitným zážitkom. Od merania po poslednú skúšku už hotových šiat si užívam pocit, že vzniká umelecké dielo len pre mňa, len pre ten daný večer. Je to ojedinelý koncept podpory a propagácie mladej módy. O to viac ma teší, že som jeho súčasťou,“ dodala moderátorka večera Adela Banášová. Celkový dojem umocnil autorský šperk vytvorený na mieru k šatám od šperkárky Mani Berec. Meno v poradí siedmeho návrhára šiat pre Múzu večera Ceny Nadácie Tatra banky za umenie sa dozvieme už túto jeseň.

↑

Autorka šiat Andrea Pojezdálová s múzou večera Adelou Banášovou

KALTENECKER

MINI CLUBMAN

Festival DAAD je aj o radosti a o tú sa tento rok postará aj rožňavský pivovar Kaltenecker. V súčasnosti ročne vyrába viac ako 20 druhov piva a všetky si zakladajú na svojej rýdzej čistote - neobsahujú konzervanty, sladidlá ani žiadne iné chemické stabilizátory. Špičková kvalita nie je len tak, podieľa sa na nej vlastný výskum a spolupráca s významnými odborníkmi z vybraných progresívnych pivovarov Európy. www.kaltenecker.sk

Pri príležitosti 89. ročníka Pitti Uomo predložil automobil MINI exkluzívnu interpretáciu témy Pitti Generation(s). Sofistikované zosobnenie detského ihriska s rafinovaným dizajnom inšpirovalo prvkami MINI Clubman a spájalo dve fázy života: detstvo a dospelosť. MINI Clubman je miesto pre rodinu a zábavu. Oživuje inštinkty, nabáda k autentickému vyjadreniu vlastnej identity a prináša bezstarostný pocit ako na hojdačke alebo kĺzačke. www.mini.sk

SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE Využite potenciál Slovenských elektrární na financovanie a vybudovanie zdroja tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov. Ponuka umožňuje developerským spoločnostiam presunúť časť investície súvisiacu s budovaním zdroja tepla a chladu na nás. Keďže pracujeme primárne s technológiami využívajúcimi obnoviteľné zdroje (tepelné čerpadlá, fotovoltaika a pod.), pomáhame klientom plniť náročné kritériá pre dosiahnutie energetickej triedy A1. Ponuka zahŕňa komplexné zabezpečenie od návrhu vhodného technologického riešenia, prípravu projektovej dokumentácie, realizáciu, financovanie a kompletný servis.

Hlavné výhody: — 100 % financovanie investície — použitie obnoviteľných zdrojov umožňujúce dosiahnutie energetickej triedy A1 — výroba tepla a chladu jednou technológiou — kompletný servis a prevádzka — partnerstvo s overenou značkou

priatelia

REYNAERS SYSTEMS

TARKETT Pre spoločnosť Tarkett je už niekoľko dekád jedným z pilierov vízie a stratégie udržateľný rozvoj, eko dizajn a aktívny prístup k lepšiemu životnému prostrediu. Mnoho typov produktov ako drevené parkety, prírodné linoleum či koberce majú certifikát Cradle to Cradle® a všetky vinylové podlahoviny sú bez ftalátov a s nemerateľnými emisiami. Tieto kvality má aj čerstvá novinka iQ One — pružná, 2 mm hrubá, homogénna podlahová krytina na báze termoplastických polymérov a bez obsahu PVC. Samozrejmosťou je certifikácia Cradle to Cradle® Gold level. www.tarkett.sk

Reynaers Aluminium pri príležitosti 50. výročia predstavil novú generáciu rámových systémov MasterLine 8 pre okná a dvere. Vyniká najmä tepelnými vlastnosťami, najvyššími hodnotami vodotesnosti, vzduchotesnosti a odolnosti proti tlaku vetra v jednotnej stavebnej hĺbke 87 mm. Inovatívne okenné riešenie odzrkadľuje súčasné architektonické trendy na maximalizáciu denného svetla a zároveň ponúka prvotriedne tepelnoizolačné vlastnosti už aj pre pasívne stavby. K ďalším prednostiam patrí skryté kovanie až do váhy krídla 200 kg pre okná so zabudovanou vetracou mriežkou Ventalis, plochý prah pre balkónové prevedenie a subtílne profily. www.reynaers.sk

DRIVE IN FLOW Architekt Erwin Kornmann Rudi sa raz pri návšteve amsterdamského prístaviska nadchol na pohľad nerealizovateľnou myšlienkou — vytvoriť zo starého prístavného žeriavu luxusný hotel. Žeriav kúpil v júli 2013 za 1 Euro, v októbri už z neho bol základ pre dizajnový hotel Faralda. Pri realizácii apartmánov sa výdatne uplatnilo laminované bezpečnostné sklo, zušľachtené dvoma modernými technológiami — laminačným filmom EVASAFETM od firmy Bridgestone a potlačeným vložným PET filmom od firmy Viewcol. Tak vznikol priestor na takmer neobmedzené množstvo riešení. www.difsk.sk

NOVA INTERIER Moderné technológie, kvalitné materiály, jedinečné tvary a profesionálny tím tvoria základ dobrého mena Nova Interier. Silnou stránkou tejto spoločnosti je atypická výroba. Špecializujú sa na spracovanie tvarovo a materiálovo náročnejších prvkov prioritne z prírodných materiálov. Rozsiahly pracovný výkon firmy zahŕňa návrh, technickú prípravu, výrobu až realizáciu a servis. Nova Interier participoval na viacerých projektoch interiérov ako je napríklad predajňa Cafe Point (Martin Skoček), Pobočka Poštovej banky (G 17), interiér spoločnosti Pixel Federation (Ardeline) či byt KRDL (gutgut). www.novainterier.sk

24. - 26. máj, Primaciálny palác 27. – 29. máj, Fakulta architektúry STU / Nám. slobody 19 Už je takmer pravidlom, že súčasťou programu DAAD je aj knižný výber kníhkupectva 82 Bøok & Design Shõp architekta Adama Berku. Byť na Slovensku kníhkupcom a ešte k tomu so zameraním na tak špecifické témy ako je architektúra a dizajn je dosť trúfalé. Ako sa ti žije? Nežije sa mi ľahko. Predaj kníh je krásna činnosť, zbavuje ma pocitu márnosti, ktorý by som inak pociťoval. Ale uživiť sa predajom kníh so špeciálnym zameraním je ťažké, preto sa venujem aj architektúre a dizajnu. Buď ako konzultant pre procesy súvisiace s tvorbou miest, alebo ako dizajnér a poradca pri vytváraní stratégie vizuálnej komunikácie na úrovni samospráv. Pri tomto type roboty sa potom predaj kníh javí ako príjemný relax.

KOMANDOR Spoločnosť KOMANDOR je tradičným výrobcom vstavaných skríň a šatníkov na mieru už od roku 1998. Odvtedy sa jej výroba niekoľkonásobne rozšírila, skvalitnila a doplnila o nové technológie a postupy. Do produktového portfólia pribudli nábytky od predsiene cez kuchyňu, až po spálňu či pracovňu. Dnes pracuje KOMANDOR s dyhou, sklom, plastom, grafickými aplikáciami či interiérovými doplnkami. Jedno sa však nezmenilo — za svoju špecializáciu stále považuje úložné priestory. Úložné riešenia pre každú miestnosť v dome tak, aby majiteľom poskytla poriadok, pohodlie a viac miesta pre život. www.komandor.sk

82 BØOK & DESIGN SHÕP

BRATISLAVSKÉ KULTÚRNE A INFORMAČNÉ STREDISKO Mestské divadlo v roku 2015 sprístupnilo bývalý zaplavený CO sklad, kde vznikol priestor pre umenie a kultúru, ktorý dostal príznačný názov Galéria pod divadlom. Okrem činohry môžu návštevníci priamo vzhliadnuť aj výstavy v netradičnom prostredí pod divadlom. „V pláne máme ešte niekoľko projektov. Chceme pretvoriť aj ďalšie nevyužité priestory v objektoch, ktoré má BKIS v správe, na miesta pre kultúrne a umelecké projekty. Už teraz prebiehajú diskusie s mladými architektmi a dizajnérmi,“ prezradil riaditeľ BKIS Vladimír Grežo. www.bkis.sk

Ako vidíš svoju budúcnosť? Neobávaš sa konca papierových kníh? Budúcnosť vidím veľmi farebne. 82 Bøok & Design Shõp bude čoraz viac predávať vlastné knihy, ktoré plánujem vydávať. Rád by som spustil plagátový obchod Pater Poster a raz opäť otvorím kamennú predajňu, ktorá v spolupráci s projektami Miesta Mesta, Bratislava budúcnosti a ďalšími vytvorí kultúrny inštitút. Jeho súčasťou bude odborná knižnica, dielňa, obchod s nábytkom, divadlo, telocvičňa a reštaurácia s kaviarňou a barom. Bude sa nachádzať pri umelo vykopanom Bratislavskom jazere, v niektorom zo skrachovaných a opustených shopping mallov. A ľudia to miesto budú milovať. :-) A koniec papierových kníh? Toho sa nebojím, knihy sú zatiaľ najlepšie médium na uchovávanie informácií. Žiadne iné médium nie je trvácnejšie, odolnejšie a dostupnejšie. Máš knihu, ku ktorej sa rád vraciaš? Napríklad Monocle Guide to Better Living. Je to kniha o tom, ako lepšie žiť. Knihy však používam ako dôležitý zdroj informácií, preto sa k mnohým z nich vraciam pravidelne. Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú, či po knihe znova siahnem, je prehľadnosť prezentovaných informácií. – ea – ↑

Adam Berka

DAAD 2016 PROGRAM

23/05/2016 pondelok 20:30 CLUBOVKA / Korzo Cafe, Hviezdoslavovo nám. 3 hosť: ROBERT ROTH, čítanie z knihy CLUBOVKA: I Am Thinking / Premýšľam na pozvánky

10:00 - 18:00 ROSŁAW SZAYBO / Poľský inštitút, Nám. SNP 27 výstava úžitkovej grafiky

10:00 - 18:00 InDEX - Industrial design examples / Poľský inštitút, Nám. SNP 27, výstava

17:00 PRIEMYSELNÉ NÁVRHÁRSTVO / Galéria mini Art, Karpatská 2 vernisáž výstavy poľských študentov VŠVU — Marek Pawłowicz a Maria Pietrzak

18:00 UNIKÓD / kostol Klarisky, vernisáž výstavy VŠVU

09:00 – 18:00 OPENDESIGNSTUDIO / FA STU, Nám. slobody 19 výstava diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU

24/05/2016 utorok 13:00 – 14:30 TLAČOVÁ KONFERENCIA / Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Primaciálne nám. 1 — konferenčná miestnosť

19:00 – 23:00 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE DAAD 2016 – DESIGN EVENT / Primaciálny palác MIROSLAV CIPÁR, maliar, grafik, dizajnér a ilustrátor CLUBOVKA: I Am Thinking / Premýšľam, krst knihy k 15. výročiu podujatí CLUBOVKA hudobná produkcia: Spectrum Quarttet SUPERDESIGNSTUDIO, otvorenie výstavy tvorby zahraničných a domácich dizajnérov 82 bøok&design shõp

17:00 – 23:00 DEVELOPMENT / Galéria Archa, Uršulínska 6 otvorenie výstavy architektonických modelov developerských projektov

15:00 PARTER GALLERY / KONTAKT, Ventúrska 12 otvorenie výstavy prác slovenských grafických dizajnérov vo výkladoch na Laurinskej a Panskej ulici

13:00 – 18:00 UNIKÓD / Kostol Klarisky, výstava VŠVU

10:00 – 18:00 ROSŁAW SZAYBO / Poľský inštitút, Nám. SNP 27 výstava úžitkovej grafiky

10:00 – 18:00 InDEX - Industrial design examples / Poľský inštitút, Nám. SNP 27, výstava

16:00 – 19:30 PRIEMYSELNÉ NÁVRHÁRSTVO / Galéria mini Art, Karpatská 2 výstava poľských študentov VŠVU — Marek Pawłowicz a Maria Pietrzak

13:00 – 18:00 NÁRODNÁ CENA ZA KOMUNIKAČNÝ DIZAJN 2016 / Galéria Satelit a Galéria v podkroví Slovenského múzea dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10 výstava výsledkov 13. ročníka súťaže

09:00 – 18:00 OPENDESIGNSTUDIO / FA STU, Nám. slobody 19 výstava diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU

16:30 MMM / Hviezdoslavovo nám. vernisáž výstavy fotografií architekta Mira Mincu

25/05/2016 streda 19:00 – 23:00 PRVÁ LIGA – DESIGN EVENT / Primaciálny palác ALDO VAN EYCK – SEVENTEEN PLAYGROUNDS, grafické dizajnérky Denisa Kollarová — Slovensko a Anna van Lingen — Holandsko STÉPHANE BEEL, architekt — Gent, Belgicko hudobná produkcia: DJ BOBŠAN / RADIMO 82 bøok&design shõp

17:00 – 18:00 Ročenka slovenskej architektúry 2014-2015 / Primaciálny palác, uvedenie publikácie

18:00 – 19:00 BRATISLOVÁ 13: Kde sa nachádza slovenská architektúra? / Primaciálny palác diskusia pri príležitosti vydania Ročenky slovenskej architektúry, hostia: Henrieta Moravčíková, Pavol Paňák, Števo Polakovič; moderuje Matúš Vallo

10:00 – 17:00 SUPERDESIGNSTUDIO / Primaciálny palác prehliadka tvorby zahraničných a domácich dizajnérov

00:00 – 24:00 PARTER GALLERY prehliadka prác slovenských grafických dizajnérov vo výkladoch na Laurinskej a Panskej ulici

13:00 – 18:00 UNIKÓD / Kostol Klarisky, výstava VŠVU

10:00 – 18:00 ROSŁAW SZAYBO / Poľský inštitút, Nám. SNP 27 výstava úžitkovej grafiky

10:00 – 18:00 InDEX - Industrial design examples / Poľský inštitút, Nám. SNP 27, výstava

16:00 – 19:30 PRIEMYSELNÉ NÁVRHÁRSTVO / Galéria mini Art, Karpatská 2 výstava poľských študentov VŠVU — Marek Pawłowicz a Maria Pietrzak

13:00 – 18:00 DEVELOPMENT / Galéria Archa, Uršulínska 6 výstava architektonických modelov developerských projektov

09:00 – 18:00 OPENDESIGNSTUDIO / FA STU, Nám. slobody 19 výstava diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU

DAAD 2016

00:00 – 24:00 MMM / Hviezdoslavovo nám. výstava fotografií architekta Mira Mincu

11:55 – 15:00 O 5 MIN 12 / Štúrova 14, brunch v štúdiu BRIK

17:00 O 5 MIN 12 / Karpatská 8, koktail s TON, hosť: talianski dizajnéri E-GGS

26/05/2016 štvrtok 19:00 – 23:00 PRVÁ LIGA – DESIGN EVENT / Primaciálny palác AKO BUDOVAŤ SYMBOLICKÝ PRIESTOR, Alicja Knast, riaditeľka Sliezskeho múzea — Katovice, Poľsko HARQUITECTES, architekti — Barcelona, Španielsko hudobná produkcia: EMONOIZ BOYS 82 bøok&design shop

10:00 – 17:00 SUPERDESIGNSTUDIO / Primaciálny palác prehliadka tvorby zahraničných a domácich dizajnérov

00:00 – 24:00 PARTER GALLERY prehliadka prác slovenských grafických dizajnérov vo výkladoch na Laurinskej a Panskej ulici

13:00 – 18:00 UNIKÓD / Kostol Klarisky, výstava VŠVU

10:00 – 18:00 ROSŁAW SZAYBO / Poľský inštitút, Nám. SNP 27, výstava úžitkovej grafiky

10:00 – 18:00 InDEX - Industrial design examples / Poľský inštitút, Nám. SNP 27, výstava

16:00 – 19:30 PRIEMYSELNÉ NÁVRHÁRSTVO / Galéria mini Art, Karpatská 2 výstava poľských študentov VŠVU — Marek Pawłowicz a Maria Pietrzak

09:00 – 15:00 LIVING SCHOOL / FA STU, Nám. slobody 19, verejná obhajoba ateliérovej tvorby študentov Ústavu urbanizmu

13:00 – 18:00 NÁRODNÁ CENA ZA KOMUNIKAČNÝ DIZAJN 2016 / Galéria Satelit a Galéria v podkroví Slovenského múzea dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, výstava výsledkov 13. ročníka súťaže

13:00 – 18:00 DEVELOPMENT / Galéria Archa, Uršulínska 6, výstava architektonických modelov developerských projektov

09:00 – 18:00 OPENDESIGNSTUDIO / FA STU, Nám. slobody 19 výstava diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU

00:00 – 24:00 MMM / Hviezdoslavovo nám. výstava fotografií architekta Mira Mincu

08:30 – 11:00 O 5 MIN 12 / Galvaniho 7, raňajky v AMANDARI

11:55 – 15:00 O 5 MIN 12 / Bajkalská 22 brunch v štúdiu DOMOSS, hosť: českí dizajnéri DECHEM

27/05/2016 piatok 18:00 – 23:00 PRVÁ LIGA - DESIGN EVENT / FA STU, Nám. slobody 19 CARLO PRATI a CARMELO BAGLIVO, architekti — Rím, Taliansko ELDING OSCARSON, architekti — Štokholm, Švédsko

17:00 OPENDESIGNSTUDIO / FA STU, Nám. slobody 19 otvorenie výstavy diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU

16:00 S,M,L,XL / FA STU, Nám. slobody 19 otvorenie výstavy reflexií slovenských architektov na bibliu súčasnej architektúry, knihu S,M,L,XL

00:00 – 24:00 PARTER GALLERY prehliadka prác slovenských grafických dizajnérov vo výkladoch na Laurinskej a Panskej ulici

19:00 NÁRODNÁ CENA ZA KOMUNIKAČNÝ DIZAJN 2016 / podkrovie Slovenského múzea dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10 vyhlásenie výsledkov a vernisáž výstavy

13:00 – 18:00 UNIKÓD / Kostol Klarisky, výstava VŠVU

10:00 – 18:00 ROSŁAW SZAYBO / Poľský inštitút, Nám. SNP 27 výstava úžitkovej grafiky

InDEX - Industrial design examples / Poľský inštitút, Nám. SNP 27, výstava

18:00 – 19:00 SÚŤAŽIŤ ??? / FA STU, Nám. slobody 19 prezentácia víťazných návrhov architektonických súťaží: Šafárikovo námestie – Peter Lenyi, 2021 a Fajnorovo nábrežie – Hans-Michael Földeak, FBCC

13:00 – 18:00 UNIKÓD / Kostol Klarisky, výstava VŠVU

16:00 – 19:30 PRIEMYSELNÉ NÁVRHÁRSTVO

/ Galéria mini Art, Karpatská 2 výstava poľských študentov VŠVU — Marek Pawłowicz a Maria Pietrzak

13:00 – 18:00 NÁRODNÁ CENA ZA KOMUNIKAČNÝ DIZAJN 2016

/ Galéria Satelit a Galéria v podkroví Slovenského múzea dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, výstava

13:00 – 18:00 DEVELOPMENT / Galéria Archa, Uršulínska 6 výstava architektonických modelov developerských projektov

00:00 – 24:00 MMM / Hviezdoslavovo nám. výstava fotografií architekta Mira Mincu

11:55 – 15:00 O 5 MIN 12 / bývalá Space gallery, Velehradská 7/A brunch s NOVA INTERIER, hosť: rakúsky dizajnér THOMAS FEICHTNER

15:00 – 18:00 O 5 MIN 12 / Nám. 1. Mája 18 koktail v štúdiu KOMANDOR

16:00 – 22:00 URBAN MARKET 2016 (Spring Edition) / FA STU, Nám. slobody 19

16:00 – 22:00 82 bøok&design shõp / FA STU, Nám. slobody 19

28/05/2016 sobota 11:00 – 22:00 URBAN MARKET 2016 (Spring Edition) / FA STU, Nám. slobody 19

00:00 – 24:00 PARTER GALLERY prehliadka prác slovenských grafických dizajnérov vo výkladoch na Laurinskej a Panskej ulici

11:00 – 22:00 OPENDESIGNSTUDIO / FA STU, Nám. slobody 19 výstava diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU

10:00 – 17:00 S,M,L,XL / FA STU, Nám. slobody 19 výstava reflexií slovenských architektov na bibliu súčasnej architektúry, knihu S,M,L,XL

13:00 – 18:00 DEVELOPMENT / Galéria Archa, Uršulínska 6 výstava architektonických modelov developerských projektov

00:00 – 24:00 MMM / Hviezdoslavovo nám. výstava fotografií architekta Mira Mincu

11:00 – 19:00 82 bøok&design shõp / FA STU, Nám. slobody 19

30/05/2016 PONDELOK 18:30 ATLANTIDE / WUNDERKAMMER / Dvorana MKSR, Nám. SNP 12 otvorenie výstavy talianskych architektov — Carlo Prati, Carmelo Baglivo a Beniamino Servino

/ Galéria Satelit a Galéria v podkroví Slovenského múzea dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, výstava

13:00 – 18:00 DEVELOPMENT

08:00 – 20:00 OPENDESIGNSTUDIO

/ Galéria Archa, Uršulínska 6 výstava architektonických modelov developerských projektov

/ FA STU, Nám. slobody 19 výstava diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU

00:00 – 24:00 MMM

Zmena programu vyhradená

/ Hviezdoslavovo nám. výstava fotografií architekta Mira Mincu

11:00 – 22:00 82 bøok&design shõp / FA STU, Nám. slobody 19

29/05/2016 NEDEĽA

Dni architektúry a dizajnu www.daad.sk

11:00 – 19:00 URBAN MARKET 2016 (Spring Edition)

Organizačný tím festivalu

Tatiana Kollárová, Števo Polakovič

/ FA STU, Nám. slobody 19

00:00 – 24:00 PARTERGALLERY prehliadka prác slovenských grafických dizajnérov vo výkladoch na Laurinskej a Panskej ulici

11:00 – 19:00 OPENDESIGNSTUDIO / FA STU, Nám. slobody 19 výstava diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU

11:00 – 19:00 S,M,L,XL / FA STU, Nám. slobody 19 výstava reflexií slovenských architektov na bibliu súčasnej architektúry, knihu S,M,L,XL

13:00 – 18:00 UNIKÓD / Kostol Klarisky, výstava VŠVU

13:00 – 18:00 NÁRODNÁ CENA ZA KOMUNIKAČNÝ DIZAJN 2016 / Galéria Satelit a Galéria v podkroví Slovenského múzea dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, výstava

Redakcia novín Šéfredaktorka

Elena Alexy

Autori textov

Elena Alexy, Petra Boudová, Irena Dorotjaková, Ľubomír Longauer, Daniela Majzlanová

Asistentka redakcie

Ema Stoličná

Vizuálna koncepcia

Ondrej Gavalda

Layout a sadzba

Alena Stanková

Jazykové korektúry

Natália Bokníková

Náklad

8000 ks

Tlač

Petit Press, a.s.

www.tlaciaren.petitpress.sk

Vydavateľ

www.boomboom.sk

zadané do tlače 19. mája 2016 nepredajné

7. ročník festivalu DAAD sa koná pod záštitou ministra kultúry SR, primátora mesta Bratislava a starostu

hlavní partneri:

generálny partner:

mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

špeciálni partneri:

partneri:

hlavný mediálny partner:

mediálni partneri:

myšlienku DAAD podporila:

organizátori: