DAAD 2018

DNI ARCHITEKTÚRY A DIZAJNU 28.5.—3.6.2018

WWW.DAAD.SK

generálny partner:

DAAD 2018 sa koná pod záštitou a s podporou Ministerstva kultúry SR, Bratislavského samosprávneho kraja, Primátora mesta Bratislavy Iva Nesrovnala, starostu Starého Mesta Bratislava Radoslava Števčíka a v spolupráci so Slovenskou komorou architektov, Spolkom architektov Slovenska, Vysokou školou výtvarných umení a Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

hlavní partneri:

partneri:

špeciálni partneri:

hlavní mediálni partneri:

mediálni partneri:

myšlienku DAAD podporili:

organizátori DAAD:

3

KODAŇ: TINA SA ABY 29/05 UTOROK 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, TATRA BANKA, BKIS, MESTO BRATISLAVA

Ako hlavná architektka Kodane systematicky presadzuje funkčné architektonické a urbanistické stratégie na dosiahnutie udržateľnosti prívetivého mestského života. Spoluvytvára vízie a nariadenia programu, ktorý neustále bdie nad architektonickou kvalitou Kodane. Pritom vždy myslí predovšetkým na spoločenstvo ľudí, ktorí toto mesto tvoria. prepojený s vodou, oblohou a s prístupom ku kvalitnej mestskej zeleni. Dobré miesto v sebe vždy spája malú aj veľkú mierku — miesto na posedenie a relax pri vychut­ návaní si slnka a sledovaní mestského života okolo vás.

Rozvoj mesta je závislý od aktívnej spolupráce verejného a súkromného sektoru.

Komunikácia mesta a súkromných investorov býva spravidla náročná najmä pre financie a názorovú odlišnosť. Developeri sú často zdržanliví pri investíciách do verejného priestoru. Akú pozíciu máte v tomto dialógu ako mestská architektka a aké sú vaše nástroje na presadzovanie záujmov mesta?

Mesto Kodaň je od začiatku súčasťou dia­ lógu s developermi. To pomáha vytvoriť spoločné pochopenie konkrétneho miesta v kontexte celkovej stratégie zóny, v ktorej sa nachádza. Týmto zabezpečujeme, aby sa každý projekt stal súčasťou väčšieho plánu a vytvoril spojenie s okolitým mestom.

Mojou úlohou ako hlavnej architektky je uľahčiť tento dialóg a súčasne vyjadriť svoj názor, pokiaľ sa developeri nezúčast­ ňujú na dialógu a projekt nepropaguje záujmy mesta. Konečné rozhodovanie je na politikoch. Ďalším nástrojom, ktorý používam, je hovoriť o architektúre ako o niečom, čomu všetci dobre rozumieme a čo aj cítime. Je to niečo, čo nás všetkých ovplyvňuje, nie je to len o tom, ako to vyzerá.

Mestá dnes prijímajú rôzne „zelené“ stratégie zaoberajúce sa zadržiavaním dažďovej vody, znižovaním energetickej náročnosti budov, tvorbou inteligentných štvrtí a podobne. Tlačí sa na znižovanie uhlíkovej stopy miest. Je známe, že Kodaň dlhodobo patrí medzi top mestá pre život. Je to aj vďaka ekologickému zmýšľaniu? Ako sa vám darí presadzovať tému udržateľnosti vo verejnej diskusii?

V júni 2011 Kodaň zasiahla silná prietrž, ktorá paralizovala celé mesto a ochro­ mila bežný život mnohých Kodančanov.

Výsledkom boli zaplavené ulice a zatopené pivnice. Odhalili sme závažný problém, ktorý pri hľadaní riešenia vyústil až do politického dopytu. Mesto Kodaň v roku 2012 predstavilo nový plán manažmentu dažďovej vody, v ktorom sa uvádza: „Mesto Kodaň pracuje na dosiahnutí neutrálnej uhlíko­ vej stopy a zároveň sa do budúcnosti pripravuje na očakávané extrémne výkyvy počasia. Kodaň musí byť bezpečným a príjemným miestom pre

4

jej obyvateľov aj turistov — pre dnešné aj pre budúce generácie.“ Mojou úlohou v pozícii hlavnej archi­ tektky mesta je dosiahnuť, aby úpravy mesta, ktoré majú zabezpečiť prispôso­ benie sa budúcim zmenám v počasí, pri­ nášali aj ďalšiu pridanú hodnotu tým, že sa vytvoria nové možnosti pre rekreáciu a vznikne viac plôch mestskej zelene vyš­ šej kvality. Dobrým príkladom je Taasinge Plads, ktorý bude čoskoro prvým dokon­ čeným projektom mestského verejného priestoru prispôsobeného zmenám klímy v Kodani.

Vaša práca odzrkadľuje úprimnú snahu porozumieť správaniu ľudí. Rozvojové stratégie Kodane navádzajú k tvorbe prostredia, ktoré podporuje vzájomný očný kontakt užívateľov a združovanie ľudí rôznych vekových či sociálnych skupín. Veľký dôraz kladiete na tvorbu mäkkých hraničných línií medzi budovami a verejným priestorom. Do

PRVÁ LIGA

popredia staviate život, čo potvrdzuje celosvetový trend — tvoriť mestá okolo miest (rozumej kvalitných verejných priestorov). Kedy si poviete, že ste na dobrom mieste? Ktoré sú pre vás tie najdôležitejšie kvality verejných priestorov?

V Kodani je pre nás prvoradý mestský život, z neho vychádzame pri návrhu mestských verejných priestorov. Samotné projekto­ vanie budov prichádza na rad až potom.

Robíme to z dôvodu, že je to práve mestský život, ktorý tvorí mesto. Neexistuje žiadne mesto bez ľudí, ktorí by ho užívali; ktorí by v ňom žili, pracovali a pohybovali sa v jeho budovách a uliciach. Pochopenie obyvateľov je základnou požiadavkou na vytvorenie dobrého mesta. Architektúra je tvorená ľuďmi a je tvorená pre ľudí.

Vytvára fyzické prostredie pre naše životy, pre nás ako spoločenstvo a tiež pre nás ako individuality.

Ako dobrý príklad môžeme použiť pro­ jekt námestia Krøyers. Je to intímny mest­ ský priestor, ktorý je zároveň vizuálne

Na Slovensku sú participatívne procesy zapájajúce verejnosť do rozvoja územia stále novinkou. V Kodani máte tzv. „Program rozvoja susedstiev“, ktorý je založený na aktívnej občianskej participácii. Participácia nielen v rovine rozvoja hmotnej časti mesta, ale aj ekonomickej a sociálnej, čo prináša aj istú formu preberania občianskej zodpovednosti za verejný priestor. V čom vidíte najväčšie prínosy zapojenia verejnosti do rozvoja mesta?

Program Integrovaná obnova mesta je troj­ fázový proces. Počiatočná fáza predstavuje participáciu občanov — vytvorenie pracov­ ných skupín. Tie v spolupráci s mestom tvo­ ria nový plán pre susedstvo. Tento plán sa stáva základom budúcich zásahov v území v rámci projekčnej fázy. Na záver sa plán schvaľuje na politickej úrovni.

Najdôležitejšou časťou programu na zlepšenie susedstva je skutočnosť, že zástupcovia mesta fyzicky navštevujú

tina saaby

Vyštudovala na Fakulte architektúry Dánskej kráľovskej akadémie výtvarných umení. Niekoľko rokov pôsobila ako architektka a spolumajiteľka architektonického ateliéru Witraz Architects v Kodani a tiež ako viceprezidentka Asociácie dánskych architektov. V súčasnosti je hosťujúcou profesorkou na Univerzite v Sheffielde a externým pedagógom na univerzitách v Roskilde, v Kodani a na Dánskej kráľovskej akadémii výtvarných umení pre architektúru, dizajn a pamiatkovú ochranu. Tým sa rad jej významných funkcií nekončí, no najdôležitejšia je jej aktuálna práca v pozícii hlavnej architektky mesta Kodaň, ktorú vykonáva od septembra 2010.

územie a stávajú sa tak súčasťou kaž­ dodenného života jeho obyvateľov. Roz­ hodnutia sa prijímajú spolu s občanmi a miestnymi stakeholdermi (zaintereso­ vanými skupinami). Fyzické zmeny teda predstavujú živú interakciu medzi budo­ vami a vytvorenými komunitami.

Ako sa menia mestá a spoločnosť, menia sa aj nároky a úlohy jednotlivých profesií. Architekti dnes už mnohokrát nie sú len tvorcami dizajnu, ale pomáhajú pri tvorbe ekonomických, ekologických či sociálnych štúdií, o ktoré potom opierajú svoje návrhy. Často sú to architekti, ktorí facilitujú participatívne stretnutia.

Prečo podľa vás u architektov nastala táto zmena? A kam až môže viesť?

Architekt a filozof Vitruvius opísal už pred viac ako 2000 rokmi úlohu architekta ako všestranného umelca, ktorý zhromažďu­ je znalosti expertov a organizuje ich do fyzickej formy — vybudovaného prostre­ dia. Uvádza: „Architekt má byť vyzbrojený všestranným vzdelaním a vedomosťami z mno­ hých študijných odborov, aby správne posúdil dielo vytvorené radom ďalších umení. Tieto poznatky sa rodia z praxe (fabrica) a z teórie (rationatio). Prax predstavuje nepretržité a kaž­ dodenné vykonávanie zamestnania, v ktorom sa podľa návrhu a nákresu uskutočňuje manuálna práca s potrebným materiálom. Teória potom dokáže vypracované veci dôvtipne demonštro­ vať a vysvetliť na princípoch proporcionality.“ Úloha facilitátora nie je pre profesiu architekta nová. Na druhej strane dlho sme žili v období, v ktorom bol archi­ tekt vnímaný viac ako profesista než ako všestranný umelec. Som však presvedčená, že sa to znova mení a úloha architekta sa vracia k tomu, že je facilitátor s komplex­ ným pochopením projektu.

← ← Tina Saaby ↑↑ Superkilen — verejný priestor, architekti Topotek 1, BIG a Superflex, Kodaň, 2012; foto Iwan Baan ↑

Námestie Krøyers s dôrazom na ľudskú mierku; architekti COBE, Vilhelm Lauritzen Architects, GHB Landscape Architects, COWI, NCC Construction; Kodaň; foto Mesto Kodaň

←

Premostenie Cirkelbroen vytvára spájajúci verejný priestor pre cyklistov a peších, architekt Olafur Eliasson, Kodaň; foto Troels Heien —

Viktor Kasala

Mesto Kodaň

DAAD 2018

5

JEDEN Z TROJICE, PRV Ý Z DYNASTIE — ARCHITEK T IĽJA SKOČEK STARŠÍ DISKUSIA 28/05 PONDELOK 19:00

Každý rok sa na DAAD vraciame späť do minulosti, v podstate k prvým absolventom štúdia archi-

KOSTOL KLARISKY

tektúry na našej domácej pôde. Meno Skoček dnes rezonuje aj vďaka mladšej generácii architek-

PARTNERI: FPU, BSK, BKIS,

tov Skočekovcov, ktorí patria k neprehliadnuteľným postavám na súčasnej slovenskej architektonic-

BRATISLAVA STARÉ MESTO

kej scéne. No v druhej polovici 20. storočia to bol ich otec, iľja skoček st., o ktorom sa veľa hovorilo a písalo. Večer EGO je venovaný práve jemu.

VÝSTAVA SKOČEK+SKOČEK+SKOČEK 29/05 — 03/06 12:00 — 18:00

Otec a synovia — Iľja st., Iľja ml. a Martin Skočekovci. Výstava v priestoroch Kostola Klarisky predstavuje výber z prác dvoch generácií architektov. Do popredia stavia osobitú identitu a jednoznačnú kvalitu autorskej výpovede, a to bez ohľadu na zásadne rozdielne spoločenské okolnosti vzniku jednotlivých diel.

6

Architekt Iľja Skoček starší (* 1930) patrí do prvej generácie slovenských architektov, ktorí vyštudovali architektúru na školách doma, v povojnovom Československu. Pri zmienke o tomto architektovi celkom pri­ rodzene rezonujú aj mená ďalších dvoch — Ferdinanda Končeka a Ľubomíra Titla.

Architekti sa venovali zadaniam v tom najrozmanitejšom rozsahu, aké môže len architektonická profesia obsiahnuť. Spolu vytvorili prevažnú väčšinu diel, a tak je nemysliteľné vyjadrovať sa k dielu jedného z nich bez zmienky o ďalších dvoch. Študovali na Fakulte architektúry a po­ zemných stavieb SVŠT v Bratislave, ich pe­ dagógmi boli Emil Belluš, Vladimír Karfík, Emanuel Hruška. Po absolvovaní techniky išli študovať na pražskú Akadémiu výt­ varných umení k profesorovi Jaroslavovi Fragnerovi. Vďaka profesorom v Bratislave získali prípravu v duchu funkcionalistickej tradície, vďaka Prahe cit pre prácu v his­ torickom prostredí. Po nástupe do praxe sa zaoberali celým radom architektonic­ kých úloh, ktorými napĺňali spoločenskú

EGO

potrebu. Témy riešili štandardne ako za­ mestnanci projekčných ústavov, no zúčast­ ňovali sa aj na úlohách Zväzu architektov a rôznych interných a celoštátnych ar­ chitektonických súťažiach. Nie všetko, čo navrhli, bolo aj zrealizované. Na základe spoločenského dopytu po slušnom bývaní pre všetkých obyvateľov projektovali by­ tové domy a sídliská. Často riešili územie ako celok — územný plán a až potom išli do parciálnych mierok objektov. V tomto smere zaujme riešenie Podhradia, sídlis­ ká Štrkovec, Pošeň, Záluhy. Bývaním sa však trojica zaoberala širšie, ich projekty sú zamerané na trvalé i prechodné typy bývania. Na dome na nábreží Svobodu ex­ perimentovali a odskúšali technológiu po­ suvného debnenia. Neštandardný bol tiež bytový komplex na Bárdošovej, kde navrhli v tom čase nepoužívané mezonetové byty pre lekárov. Bytových domov majú viac, na Kramároch tri vežové domy na Jelšovej alebo domy pre diplomatický zbor na Jančovej — pre tie navrhli ešte v rokoch 1995 — 2001 aj nadstavbu. Dôležitým segmentom boli

pre nich budovy pre prechodné ubytovanie, či už išlo o rekreačné zariadenie alebo internát. Tu výraznú časť ich diela zaberajú objekty pre odbory. Zotavovňa ROH Máj v Liptovskom Jáne, Baník na Novom Štrbskom Plese, Dom kultúrnej rekreácie v Kráľovskom údolí v Bratislave, dnes Sorea.

V ich portfóliu figurujú aj rodinné domy, ako napríklad rezidenčné vily pre pracovníkov OSN na Starej vinárskej alebo konzulárne vily na Bôriku. Medzi interiérmi nájdeme Galériu Bazovského v Trenčíne, riešili verejné priestory v historickom prostredí, navrhli niekoľko pamätníkov, aj fontánu pred Osobným prístavom v Bratislave. Možno by sa niekomu zdalo priliehavé označiť ich dielo celkovo za „totalitnú architektúru“, veď drvivá väčšina vznikla za socializmu.

Pri pohľade na jednotlivé diela zblízka sa však takto dá vidieť len monumentálny Dom odborov a techniky, dnes Istropolis. Autorská trojica za vyše tri desaťročia navrhla vyše stovky diel, realizované boli tri desiatky, „v ktorých sa spojil rozmach a dynamika šesťdesiatych rokov s veľkorysosťou socialistickej

← ← Iľja Skoček st. ←

Istropolis — Dom odborov a techniky, Bratislava, 1981, autori I. Skoček st., F. Konček, Ľ. Titl; foto Rajmund Müller

↓

Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline, 1973 — 1989, autori I. Skoček st., P. Bauer, M. Kusý a P. Paňák

↓↓ Rodinný dom Skoček, Bratislava, 1973 — 1980, autori I. Skoček st a M. Skočeková, 2003 — 2006 nadstavba I. Skoček ml.

štátnej výstavby s osobitne sviežim autorským vkladom.“ (DULLA, Matúš — MORAVČÍKOVÁ Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart. 2003. s. 228).

V porovnaní s kolegami má Iľja Sko­ ček st. zoznam svojich diel dlhší. Nerobil všetko výlučne v tejto trojici. V portfóliu architekta tak nájdeme interiéry vstupných priestorov novej budovy SND v Bratislave alebo Fontánu pred novou budovou SND so sochárom Alexandrom Bilkovičom. K sa­ mostatným prácam patria hotely Javor a Zdroj na Sĺňave v Piešťanoch, ku ktorým ešte v roku 1989 navrhol aj bazény, dve ob­ chodné centrá v Dúbravke, mestské hradby od Dómu po kláštor kapucínov a most na Kapucínskej v Bratislave, skanzen v Pri­ byline, kam riešil aj prenášanie gotického kostola z Liptovskej Mary a iné, v rámci nich aj práce z Alžírska.

Marta Skočeková profesijne stála vždy v úzadí. Napriek tomu sa v profesii archi­ tektky presadila, jej meno je známe v sú­ vislosti s návrhmi interiérov Slovenského rozhlasu, Hotela Bôrik a Domu odborov, ale aj novostavbami zotavovní Váh a Sig­ nál v Piešťanoch. Manželia sa pracovne párkrát spolu stretli. V rokoch 1972-73 si navrhli vlastný rodinný dom v Bratislave inšpirovaný škandinávskou architektúrou, ktorý radíme k neskorej moderne. Dom umiestnený na severnej strane hradného kopca s krásnym výhľadom na Dunaj, kde sa v záhradách začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia rozvinula výstavba ro­ dinných domov. Dom Skočekovcov sa stal

referenčným objemom pre ďalšie domy architektov Ivana Matušíka a Ferdinanda Milučkého. Na dome spolupôsobia lícové murivo, drevené okná a na bielo omietnuté časti konštrukcie, v tom čase nezvyčajné.

Voľne plynúci priestor domu, organicky sa vinúci v pôdoryse, kontrastuje s racionál­ nym zovňajškom, čo doplnil v roku 2006 nadstavbou Iľja Skoček mladší. Manželia tiež spolupracovali na projekte Vodného diela Gabčíkovo v roku 1977 s mladými kolegami Martinom Kusým, Petrom Baue­ rom a Pavlom Paňákom, a v roku 1979 pri návrhu dvoch espress v hradbách.

Skočekovci sa stali zakladateľmi dy­ nastie architektov, ich synovia Martin a Iľja mladší na poli architektúry už viackrát potvrdili svoje gény. Aj keď s otcom párkrát spolupracovali, dnes sú možno známejší ako ich otec, hoci na konceptoch obdob­ ného rozsahu a mierky ako ich otec Iľja Skoček starší neparticipovali. Slobodná slovenská demokracia, paradoxne, pre takú architektúru nevytvára riadne príležitosti.

Irena Dorotjaková

DAAD 2018

7

ĽUBĽANA: ŠPEL A VIDEČNIK / OFIS ARCHITEK TI 30/05 STREDA 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, CORWIN

Architektka špela videčnik z medzinárodne oceňovaného slovinského ateliéru Ofis Architekti vo svojich projektoch hľadá takú architektonickú substanciu, ktorá by hravou formou čo najlepšie zodpovedala reálnemu kontextu stavby.

Architektúra slovinských autorov sa teší pomerne veľkej priazni odbornej verej­ nosti na medzinárodnej úrovni. Od de­ väťdesiatych rokov, ale najmä v prvých desaťročiach milénia, sa do popredia do­ stáva mladšia generácia architektov, ktorá prostredníctvom sústredeného poňatia architektonických riešení, zodpovednosti, ale najmä razantnosti ideí nanovo defino­ vala súdobú podobu slovinskej architek­ túry. Úspech mladých autorov, napríklad ateliérov Dekleva Gregorič, Enota, Bevk Perović alebo Ofis Architekti úzko súvisí s transformáciou ekonomických i kultúr­ nych rámcov Slovinska po osamostatnení sa od bývalej Juhoslávie. Architektonic­ ká prevádzka sa v postsocialistickom prostredí dôsledne odpútala od veľkých centralizovaných štúdií, čím vytvorila priestor pre vitálny rozvoj nastupujúcej generácie, ktorá práve končila štúdium.

V priaznivých podmienkach konjunk­ túry druhej polovice deväťdesiatych rokov

sa zrodil aj spomenutý ateliér Ofis Ar­ chitekti. Zhruba v roku 1996 ho ako spo­ ločnú platformu sformovali architekti Rok Oman a Špela Videčnik. Ich prax sa od samého začiatku úzko viazala s ak­ tívnym zapájaním sa do architektonic­ kých súťaží a s intenzívnym vytváraním sietí kontaktov či krížových kolaborácií.

V spoločných tvorivých konfrontáciách tak autori nachádzajú energiu sebaobno­ vovania — rytmus udržateľnej kultivácie vlastného architektonického jazyka. Ich projekty charakterizuje čistota riešenia a autentická nápaditosť, ktorá zvyčajne vychádza z obmedzujúcich daností stavby.

Reakciou bez kompromisov dokážu obrá­ tiť úzke limity (či už finančné, priestoro­ vé alebo štrukturálne) v prospech dobre fungujúceho výsledku.

Prvé víťazstvá v súťažiach (napríklad projekt dostavby mestského múzea v Ľub­ ľane alebo štadión v Maribore, oba v roku 1998) však automaticky neznamenali

8

PRVÁ LIGA

otvorené dvere do sveta architektonic­ kého úspechu. Vlastná cieľavedomosť pri­ viedla Špelu a Roka k postgraduálnemu štúdiu v Londýne, k ďalším otvoreným spoluprácam, ďalším súťažiam a projekto­ vaniu v širšom medzinárodnom kontexte.

V roku 2008 získali atraktívnu zákazku na študentské ubytovanie Basket Apart­ ments — budovu napnutú na uzunkej parcele pozdĺž hranice známeho paríž­ skeho parku La Vilette. Vďaka tomu sa ich stredne veľký ateliér rozrástol o po­ bočku v Paríži. Podobne ako „košíková bytovka“, aj ďalšie staršie i novšie obytné celky z ateliéru Ofis Architekti sledujú zákonitosti limitov, aby na nich efektívne vybudovali hodnotné životné prostredie domácností. Iný typ zadania — futbalový štadión pre miestny klub v malom bielo­ ruskom mestečku Borisov (2009) — pri­ náša iné autorské perspektívy. Na rozdiel od racionálnosti sociálneho bývania tu architekti prišli s výraznou výtvarnou formou, gestom silnej identity v podobe „škvrnitého blobu“. V projekcii ateliéru však nikdy nejde o samoúčelné formálne hry – tvaroslovné aj štrukturálne riešenie vždy sleduje daný kontext tak, aby mu zod­ povedal v adekvátnom formáte. Citlivosť no zároveň odvaha reagovať na okolité prostredie je zreteľná i na veľkosťou men­ ších avšak pozoruhodných projektoch: na kaplnke posledného rozlúčenia v dedinke Krašnja (organicky zapustenej do sva­ hu, 2005) alebo kompaktných útulniach balansujúcich v extrémnych horských podmienkach na alpských hrebeňoch (2013 — 2016). K menším „kontextovým“ projektom, ktoré ateliér Ofis Architekti priamo spájajú so Slovenskom, patrí šty­ listické stvárnenie fasády na adminis­ tratívnom komplexe Einpark v Bratislave.

Zatiaľ poslednou dokončenou realizáciou architektov pod vedením Špely Videčnik je sklenený dom v drsnej púštnej krajine Coloraos de Gorafe na východe Andalú­ zie (2018). Experimentálna stavba, ktorá vznikla ako reprezentatívna prípadová štúdia pre sklenársku spoločnosť a pro­ stredníctvom siete Airbnb bude dostupná pre všetkých archituristov, opäť názorne ukazuje, ako účinne sa dá narábať s „in­ špirujúcimi limitmi“.

Michal Lalinský

ofis architekti

Vlastný architektonický ateliér založila Špela Videčnik (1971) s kolegom / spolužiakom Rokom Omanom (1970) koncom deväťdesiatych rokov.

Už počas štúdia na Ľubľanskej škole architektúry spoločne uspeli v niekoľkých dôležitých súťažiach a po absolvovaní ďalšej školy Architectural Association v Londýne (v roku 2000) svoje prirodzené profesijné partnerstvo upevnili. Medzi najvýznamnejšie realizácie ateliéru patrí rozsiahly obytný súbor Basket Apartments v Paríži a futbalový štadión v bieloruskom Borisove, no známy je i niekoľkými horskými útulňami v Alpách. Obaja architekti sa popri projektovaní venujú pedagogike — učia na Harvard GSD v Bostone.

www.ofis-a.si

← ← Špela Videčnik a Rok Oman; foto Tomaž Gregorič ↑↑ Študentské ubytovanie Basket Apartments, Paríž, 2012; foto Tomaž Gregorič ←

Horská útulňa na vrchu Kanin, Slovinsko, 2016; foto Janez Martinčič

↑

Kaplnka poslednej rozlúčky, Krašnja, Slovinsko, 2009; foto Tomaž Gregorič

↓

Futbalový štadión, Borisov, Bielorusko, 2014; foto Tomaž Gregorič

DAAD 2018

9

31/05 ŠTVRTOK 20:30 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, EQUITONE

28/05 PONDELOK 19:00 KOSTOL KLARISKY PARTNERI: FPU, BSK, BKIS, BRATISLAVA STARÉ MESTO

KONCEPT KR AJINY KULTÚRNE DEDIČNEJ „Veľkosť architektúry spočíva v obsahu, nie vo forme.“ samuel netočný a vojtěch jemelka

↖

Krížová cesta, Kvetnica

↑

Samuel Netočný a Vojtěch Jemelka

←

Krížová cesta, Stříbrnice

KKKD = Klub Kamarátov Karla Doležela KKKD vzniklo spontánne z tvorivého nepokoja.

KKKD najprv rešeršovalo normálne stavanie praotcov, ktorí architektúru neštudovali, ale dedili jemnocit z ge­ nerácie na generáciu. Ten v intímnom spojení s miestom nechal vzniknúť krásnym domom.

KKKD = Koncept Krajiny Kultúrne Dedičnej neskôr postavil modlitbu za uzdravenie svojho kamaráta z be­ tónu a za minulé generácie z dreva. Ticho stoja v krajine a vytvorili ciele ciest pre miestnych.

KKKD stojí za vznikom nových tradícií. V Stříbrniciach, vo vysídlených Sudetách, bola obnovená krížová cesta vo svojej najjemnejšej forme, ktorú kravy prehliadli. Po zániku formy zostal obsah a ľudia sa tu stále stretávajú na spoločných pútnických cestách. Na Kvetnici nebolo nič a predsa sa tam začali ľudia schádzať pod dreveným krížom, ktorý spoločne niesli na kopec. Neskôr tu vznikla kaplnka. Aj tu obsah predčil formu.

KKKD tvorí architektúru obsahu.

KKKD = Lokalizmus KKKD sú architekti Samuel Netočný a Vojtěch Jemelka.

Samuel (1986) spôsobil rozruch Kaplnkou vzkriesenia v Kvetnici, za ktorú získal niekoľko nominácií (Cena D. Jurkoviča 2016, Piranesi Award 2016, Mies van der Rohe Award 2017) a aj Cenu ARCH 2017. Vojtěch (1985) je zase spoluautorom pozoruhodnej rekonštrukcie Kaplnky sv. Františka z Assisi v Olomouci. Obaja majú blízko k sa­ králnej tematike.

IKONY „Za najdôležitejšiu časť projektu považujeme schopnosť rozpoznať hodnotnú slovenskú modernú architektúru a prezentovať ju domácemu aj zahraničnému publiku.“ adam gajdoš a kristína tomanová

↑

Adam Gajdoš a Kristína Tomanová — ideové jadro projektu IKONY

←

Iľja Skoček st. prehľadáva svoje staré výkresy; foto Adam Gajdoš

10

PREDSKOKANI

Projekt IKONY sériou 26-minútových dokumentárnych filmov mapuje generáciu architektov a architektiek, ktorá po druhej svetovej vojne formovala tvár Slovenska, ale aj samotný obraz architekta ako nekompromisnej origi­ nálnej individuality. Nestihli sa však vycvičiť na malých zadaniach, ako to pri mladých architektoch býva, pretože po štúdiu hneď realizovali diela, na ktoré iní čakajú aj celý život. Pilotný diel s názvom Štvorec vs. Kruh bol venovaný architektovi Ivanovi Matušíkovi. Ďalším v poradí je film o architektovi Iľjovi Skočekovi staršom.

IKONY vizuálnym a naratívnym spracovaním pre­ sahujú klasický formát portrétu umelca, „medailónu“.

Silné estetické zobrazenie ref lektuje umelecký rozmer architektonických diel. Filmy sú určené najmä mladému divákovi, ktorého oslovujú aj prostredníctvom rozšírené­ ho interaktívneho obsahu na internete. Cieľom projektu je ukázať prácu osobností slovenskej architektúry vo svetle dobových kontextov aj súčasných paradoxov.

Autori projektu IKONY, Adam Gajdoš a Kristína Tomanová, sú súčasťou tímu Archtung — skupiny mla­ dých architektov a študentov FA STU v Bratislave, ktorí sa od roku 2013 angažujú v oblasti zvyšovania všeobecného povedomia o súčasnej architektúre. Medzi ich aktivity patrí najmä organizácia výstav, prednášok a diskusií, ako napríklad multižánrový formát Noc architektúry alebo prednáškový cyklus Ako sa to. ikony.tv

01/06 PIATOK 17:30 FAKULTA ARCHITEKTÚRY STU NÁM. SLOBODY 19 PARTNERI: FPU, WIENERBERGER

JRK VC „Po pätnástich rokoch praxe sa oblúkom vraciam tam, kde som ani len nezačal. Už viac nebažím po „inakších“ riešeniach. Radosť v tvorbe mi robí nachádzať nové súvislosti v použití rokmi osvedčených postupov.“ peter jurkovič Peter Jurkovič (1979) začínal v ateliéri RAUM a v pozo­ ruhodnom autorskom ťažení pokračoval v silnej zostave ateliéru GUTGUT. Vlastnú značku JRKVC buduje od roku 2013. Na Fakulte architektúry VUT v Brne si v roku 2016 preveril aj svoje pedagogické vlohy. Zoznam ocenení a no­ minácií získaných v kolektíve ale aj samostatne je už po­ merne dlhý. Z nedávnych trofejí si určite treba zapamätať CE·ZA·ARa 2017 za rekonštrukciu bytu v kláštore v Trnave alebo CE·ZA·ARa 2014 za rodinný dom IST v Čunove, ako aj za rekonštrukciu paneláku v Rimavskej Sobote (obe diela spoločne s GUTGUT). V roku 2015 bol adeptom na Krištáľové krídlo. Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne rezidenčnej architektúre a dizajnu. Neustále hľadá krehkú rovnová­ hu medzi formou a obsahom. Významnou súčasťou jeho architektonickej identity je klasický fyzický model. Fotí a na internetovej stránke má aj blog, ktorý je neobyčajnou sondou do hlbín architektovej duše. ↖

Koncept trojpriestorového vidieckeho domu

jrkvc.sk

s gánkom, Čunovo ↑

Peter Jurkovič

←

Nerealizovaný projekt vežového domu na kopaniciach v Hodruši. Nestretol sa s pochopením v obci.

30/05 STREDA 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: REYNAERS, GROHE, ČESKÉ CENTRUM BRATISLAVA, BRATISLAVA STARÉ MESTO

BOYSPL AYNICE „BoysPlayNice vytváří obraz současné české architektury. Věříme v diskuzi, v tvůrčí proces a ve svobodu. V práci, v životě, v umění i v řemesle.“ jakub skokan a martin tůma

Za Boysplaynice stoja predovšetkým jeho zakladatelia — fotografi Jakub Sko­kan (1985) a Martin Tůma (1981). Spojili sa v roku 2008, ešte ako študenti reklamnej fotografie na fakulte Multimediálnych komunikácií na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Dnes je BoysPlayNice značkou, ktorú si mnohí spájajú predovšetkým s fotografiou architek­ túry a dizajnu. Jakub s Martinom portrétujú realizácie viacerých známych českých, ale už aj slovenských archi­ tektov a k ich klientele patrí aj niekoľko významných dizajnérskych firiem, ktorým tvoria obrazové kampa­ ne. Vizuálne prostredie kultivujú s pridanou hodnotou v podobe nečakaných emocionálnych alebo vtipných momentov. Všimli si to aj poroty prestížnych domácich a zahraničných ocenení, ktorých majú už desiatky, medzi iným Czech Grand Design, Px3 — Prix de La Photographie Paris, GoSEE Award, Frame atď. Prácu im pomáhajú zve­ ľaďovať ďalší členovia tímu — dve Venduly, Lucie a Adam. boysplaynice.com

↑

BoysPlayNice; foto M. Buran

←

Pálenica, Javornice — Dub, architekti ADR, 2016

DAAD 2018

11

ZÜRICH: E 2 A 30/05 STREDA 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, REYNAERS, GROHE

Tvorbu E2A spájajú s odkazmi na klasické koncepcie, ktoré siahajú až ku Gottfriedovi Semperovi.

Aj takmer bezvýznamným zadaniam vtisnú monumentálny výraz, a to vo forme aj v materiáloch.

Viac prináša rozhovor s jedným z bratskej dvojice E2A — pietom eckertom.

Bethanien, budova diakonie v Zürichu, obsahuje okrem paliatívnej starostlivosti rad ďalších funkcií — zdravotnícke zariadenia, služby, učebne, hotel, reštauráciu. Jej monumentálna forma s výrazne pravidelným fasádnym rastrom však túto rôznorodosť nenaznačuje. Prečo ste zvolili takýto homogénny fasádny program?

Práca s toľkými typologickými druhmi v jednej budove súvisela s požiadavkou na jej polyfunkčné využitie. Za ťažiskový by sme mohli zvoliť akýkoľvek z týchto typologických druhov, no ako celok by to nedávalo zmysel. Nemôžete o to oprieť žiadnu ideu. Homogénny výraz je teda logickou odpoveďou na túto situáciu. Na rôznorodosť obsahu však upozorňuje pri­ bližne 500 posuvných okien, vďaka nim sa vzhľad budovy neustále a aj pravidelne mení.

Ste bratia a viac-menej ste vždy boli spolu — počas štúdia aj počas prvých pracovných skúseností v zahraničí. Spoločný ateliér vznikol na základe vzťahovej zotrvačnosti, alebo ho sprevádzali aj racionálne úvahy?

Oboje. Štúdio vzniklo na základe našich spoločných záujmov a toho, čo nás spája.

Myslím si, že každá spolupráca má vlastné špecifiká, takže je ťažké zovšeobecňovať.

Ale tým, že sme bratia, sa ako spoločníci istotne poznáme najlepšie.

slovami, naše mestá môžu byť dobre naladené a pekné, ale za cenu toho, že akceptujeme búrku, ktorá sa deje okolo nich. Ešte aj dnes sa ľudia sťahujú z miest, pretože tam nenachádzajú vhodné miesto pre život. Vo Švajčiarsku by mestá mali k otázkam rastu pristupovať omnoho odvážnejšie a iniciatívnejšie.

V eseji Anti-Context sa kriticky vyjadrujete k súčasnému urbánnemu rozvoju vo Švajčiarsku, ktorý je v kontraste s tendenciami rastu miest v ostatných európskych krajinách. V čom vidíte najväčší problém švajčiarskeho modelu rastu mesta?

Kľúčovou otázkou stále zostáva, že zdr­ žanlivý postoj k urbánnemu rozvoju sta­ bilizovaných miest nahráva agresívne­ mu a únikovému neoliberálnemu rastu neštruktúrovaných aglomerácií. Inými

„Architekt vo Švajčiarsku sa musí naučiť nekonečnej trpezlivosti: zahraniční kolegovia si sotva vedia predstaviť, že výškovú stavbu staviame aj sedem rokov a vo výsledku je to budova len raz taká vysoká ako prízemná stavba v Amerike.“ Tento váš citát všeličo naznačuje, no môžete byť konkrétnejší?

Byť pomalý má určite veľa výhod. Na dô­ kladnú prácu treba čas a ten je vždy vzác­ ny. No ak sa procesy spomaľujú až príliš, prináša to komplikácie a prehodnocovanie pôvodných zámerov. Extrémna forma po­ malosti je pre každý projekt vždy veľkým rizikom.

12

PRVÁ LIGA

Tento rok by sa mala dokončiť výstavba centrály nemeckého denníka Tageszeitung v Berlíne. Okrem architektúry so zaujímavou symbolikou ste si dali záležať aj na takmer pasívnej energetickej bilancii budovy. Akú pozíciu má trvalá udržateľnosť v hierarchii všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu architektúry?

Tlak trvalej udržateľnosti spôsobil, že sa environmentálne inžinierstvo dostalo do pozície partnera, respektíve spolutvorcu architektúry. Jediným spôsobom, ako dosiahnuť tieto ciele, je spoločné hľada­ nie strategického riešenia koexistencie priestoru a potrebných technických zaria­ dení. V našej architektúre sa snažíme mi­ nimalizovať množstvo týchto technológií, a keď už po nejakých siahneme, musia byť maximálne efektívne, f lexibilné a ľahko adaptovateľné. Technológiám sa však už asi vyhnúť nedá. Základom našej odbor­ nej disciplíny je teda spojenie priestoru, štruktúry a technológií.

My na Slovensku máme švajčiarsku architektúru spojenú aj s fenoménom Ticino, ktorý fascinuje krásnym narábaním s pohľadovým betónom. U nás tento materiál ešte stále nemá dobrú odozvu u klientov. Pohľadový betón je zjavne blízky aj vám. Je to pre vás samozrejmosť, niečo ako tradícia, alebo jeho použitie musíte presadzovať?

Betón dáva architektúre autentický výraz.

Jeho sila spočíva v tom, že nepotrebuje žiaden obklad. Táto jeho vlastnosť zá­ roveň súvisí so štrukturálnymi ideami a kontextom výrobných procesov. Betón používame, aby sme výrazne odlíšili ro­ bustnosť primárneho priestoru od jeho omnoho rafinovanejšej výplne. Páči sa nám, ak sa tieto dva kontrastné princípy dostávajú do juxtapozície.

Vaše portfólio obsahuje široké spektrum rôznorodých projektov, od rodinných domov, cez kultúrne a administratívne objekty, až po urbanistické plány. No ak by ste mali vybrať len jeden realizovaný alebo nerealizovaný projekt, ktorý najlepšie vystihuje vaše ponímanie úlohy architektúry, ktorý by to bol?

Nemyslím si, že by to mohol načrtnúť len jeden jediný projekt. Naopak, je to celá séria projektov, ktoré predstavujú kľúč k pochopeniu našich snáh a záujmov.

Elena Alexy

e2a.ch

E2A

Bratia Piet a Wim Eckert boli vždy spolu. Spoločne študovali na ETH Zürich, v slávnom holandskom ateliéri OMA naberali prvé skúsenosti, takže keď prišla na rad otázka, čo ďalej, v roku 2001 založili spoločný ateliér.

Piet Eckert sa narodil v indickom Bombaji (1968), Wim je rodený Zürišan (1969). Obaja sa popri vedení ateliéru a pedagogickej činnosti na rôznych univerzitách venovali aj výskumu udržateľnosti vo vzťahu k architektúre, mestskému plánovaniu a inžinierstvu. Od roku 2014 sú súčasťou pedagogického zboru na USI — Università dell Svizzera Italiana at Mendrisio vo Švajčiarsku. Veľké množstvo ich diel vzišlo z víťazstiev v otvorených alebo vyzvaných súťažiach a počet realizácií narastá najmä v dvoch krajinách — vo Švajčiarsku a Nemecku.

←← E2A: zľava Piet Eckert a Wim Eckert; foto Oliver Nanzig ↑

Centrála TAZ — denník Tageszeitung, Berlín, 2014 — 2018; foto Rasmus Norlander

←

Bethanien — budova diakonie, Zürich, 2011 — 2016; foto Pablo Casals-Aguirre

DAAD 2018

13

BRUSEL: X AVEER DE GE Y TER 31/05 ŠTVRTOK 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, EQUITONE

Belgický architekt xaveer de geyter sa systematicky zapája do prebiehajúcej odbornej diskusie, zámerne spochybňuje mnohé klišé spojené s architektúrou a urbanizmom a nabáda k ich premyslenému a odôvodnenému porušovaniu.

Všetky texty, ktoré pojednávajú o práci Xaveera de Geytera, sa začínajú infor­ máciou o jeho približne desaťročnom pô­ sobení v architektonickom ateliéri OMA v Rotterdame. Pre mladého Xaveera to bol viac než sľubný začiatok kariéry a isto aj zásadná skúsenosť, no vo výsledku išlo o obojstranný úžitok: Xaveer od Rema Koolhaasa intenzívne vstrebával nezvy­ čajné experimentálne postupy, no ako jeho pravá ruka a osobnosť s mimoriad­ ne komplexným myslením sa sám stal dôležitou súčasťou revolučného imidžu, ktorým sa OMA preslávila. Spolu so Sté­ phanom Beelom, Willemom Janom Ne­ utelingsom a Arjanom Karssenbergom (ako tím Hoogpoort) v roku 1983 navrhli Carrefour de l'Europe v Bruseli, ktorým dosť príkro zasiahli do stabilizovaného konzervatívneho prostredia vtedajšej bel­ gickej architektúry. Napokon, aj to bol

jeden z dôvodov, prečo de Geyterove kroky viedli najprv do Holandska. V osemde­ siatych rokoch v Belgicku neboli takmer žiadne príležitosti na uplatnenie mladých, novátorsky naladených architektov. Okol­ nosti sa však začali pozvoľna meniť a de Geyter v roku 1988 usúdil, že nastal čas na návrat do rodnej vlasti. V Antverpách si založil vlastný ateliér, ktorý sa rýchlo pre­ sunul do Bruselu, kde sa v tom čase začali diať pozoruhodné transformačné procesy.

Svoj ateliér vybudoval na modeli OMA, no nebol to prenos cudzieho programu. Aj de Geyterovi je totiž blízky prístup k tvorbe, ktorú sprevádza rozsiahly výskum a zna­ losť teórie architektúry. V Bruseli teda prirodzene pokračoval v tom, čo spolu­ vytváral pod hlavičkou OMA. K prvým stavbám, ktorými na seba upozornil, patria rodinné domy v mestách Mariakerke, Brasschaat a Sint-Niklaas.

14

PRVÁ LIGA

K väčším a najmä prestížnejším zada­ niam sa začiatkom deväťdesiatych ro­ kov mohol architekt bez zvučného mena dostať viac-menej iba prostredníctvom súťaží. Tých však našťastie aj s narasta­ júcim európskym vplyvom Bruselu začalo v Belgicku pribúdať a Xaveer sa ich často a vytrvalo zúčastňoval. No dlho očakáva­ né veľké udalosti prišli až na prelome sto­ ročí a spočiatku nie doma, ale v zahraničí.

V holandskom meste Breda postavil päť vežových domov so 137 bytmi, pre fran­ cúzske Lille vypracoval urbanistický plán časti Ilot St-Maurice a pre Pont du Gard v Nimes vo Francúzsku navrhol turistic­ ký objekt a verejný priestor (v spolupráci s Maartenom Van Severenom).

V Belgicku sa Xaveer de Geyter výraz­ nejšie presadil až o pár rokov neskôr, keď prišli na rad veľké zadania, ako napríklad Európska akadémia v Bruggách, rozšíre­ nie školy Saint-Luc v Gente, vežový objekt COOVI a Place du Rogier v Bruseli, Sídlo policajného zboru v Kortrijku a dve bu­ dovy pre Univerzitu v Gente (v spolupráci s ateliérom Stéphana Beela). Z novších prác si pozornosť zaslúži najmä návrh na úpravu významného Schumanov­ ho námestia v Bruseli a Oblastné sídlo v Antverpách, ktoré sa práve blíži do stavebného finále. V posledných rokoch ateliér XDGA čoraz viac preniká do zahra­ ničia. V Paríži excelovali megaprojektom konverzie a dostavby skladového areálu Entrepôt Macdonald, do ktorého zapojili ďalších 15 architektov (figuruje medzi nimi aj Christian de Portzamparc či Ken­ go Kuma). A neustále pribúdajú ďalšie referencie: vo Francúzsku Obytný súbor so 410 bytmi v Bordó, urbanistický plán územia Paris-Saclay, polyfunkčný súbor ARC v Nantes vo Francúzsku, ďalej nábrež­ ná promenáda v meste Vlora v Albánsku a doma v Belgicku konverzia obilných síl v meste Leuven, Múzeum umenia v Tour­ nai, rekonštrukcia pivovaru Ginger Ale v meste Merchtem a ďalšie.

Ak by sme však v tvorbe Xaveera de Geytera hľadali nejaký rukopis, dospeli by sme k záveru, že nič také neexistuje.

Podľa de Geytera má architektúra len veľ­ mi málo spoločného s jazykom alebo so značkou súvisiacou s architektonickou identitou. Každé dielo je špecifickou od­ poveďou na konkrétne podmienky, kaž­ dá rieši iný problém, v inom prostredí, v rozdielnych historických aj lokálnych súvislostiach a s inými očakávaniami.

Toto všetko je, samozrejme, typické pre kontextuálny prístup, ktorý sa až pričasto skloňuje ako zaručený návod na úspech.

Xaveer de Geyter má však vlastnú verziu kontextualizmu. Históriu skúma skôr laickým, v mnohom pocitovým spôsobom, zdôrazňuje hmatové hodnoty, prevádz­ kové kvality a nástroje, ktoré ovplyvňu­ jú správanie človeka v danom prostredí, pričom konkrétna alebo v niečom typická forma architektonického jazyka vôbec nie je určujúca. Toto všetko má logické vy­ svetlenie v tom, ako tento ateliér vlastne funguje. XDGA sú známi ako mimoriad­ ne multikulti spoločenstvo, osadenstvo ateliéru pochádza až z 11 krajín s veľmi rôznorodou etnicitou aj kultúrou. Pri hľadaní nových riešení sa počíta najmä kreativita a chuť experimentovať, skú­ senosti a vek nie sú rozhodujúce. Práve tento princíp stojí v pozadí výborných výsledkov, a to od takzvanej papierovej architektúry súťažných návrhov, až po kompetentné a presvedčivé rozhodovanie na stavenisku. Napriek zámernej štýlovej neuchopiteľnosti architektúry Xaveera de Geytera a jeho tímu sú tu predsa len dve opakujúce sa črty: zvýšený záujem a zdô­ razňovanie významu podzemia mesta ako plnohodnotnej urbánnej štruktúry a riešenia, ktoré užívateľov často motivujú k opusteniu „komfortnej zóny“. Práve tým diela XDGA vytvárajú aktívne prepojenia medzi každodennou realitou a novými úlohami architektúry.

Elena Alexy

←

Xaveer de Geyter; foto Mirjam Devriendt

↗

Oblastný úrad, Antverpy, 2011 — 2018

↗↗ Námestie Rogier — verejný priestor a uzol MHD, Brusel, 2006 — 2017 →

Warehouse Macdonald — urbanistické riešenie, obnova a konverzia bývalého logistického centra, Paríž, 2008 — 2016; foto Matthias Van Rossen

→→ GZA — rezidenčné centrum pre seniorov, Antverpy, 2011 – 2017; foto Frans Parthesius

xdga.be

x a v e e r d e g e y t e r (1957) je belgický architekt a urbanista. Študoval na Inštitúte architektúry St. Lucas v Gente. Hneď po skočení školy sa zamestnal u Rema Koolhaasa v ateliéri OMA v Rotterdame, kde pracoval desať rokov. V roku 1988 sa vrátil do Belgicka, kde si založil vlastný ateliér XDGA. V súčasnosti patrí k najinšpiratívnejším a obzvlášť produktívnym belgickým architektom s medzinárodnou pôsobnosťou.

Okrem vedenia početného multikultúrneho ateliéru pôsobil aj ako hosťujúci profesor na viacerých školách (napríklad Berlageho inštitút v Amsterdame a Rotterdame, EPFL v Lausanne vo Švajčiarsku atď.).

V roku 2002 vydal knihu AfterSprawl, ktorá je dodnes jednou z ikonických publikácií o kríze súčasného urbanizmu a možnostiach jej riešenia. Portfólio realizovaných aj nerealizovaných prác tvoria desiatky projektov predovšetkým v Belgicku, Francúzsku a Holandsku, od menších zadaní ako sú súkromné vily, až po významné budovy kultúrneho zamerania, administratívne komplexy, konverzie objektov i rozsiahlych areálov, námestia či urbanistické plány mestských štvrtí. Dlhý je aj zoznam ocenení: Flámska kultúrna cena za architektúru (2015), BigMat Award (2013), Belgická cena za architektúru (2013), Holcim Award — nominácia (2013), Mies van der Rohe Award — nominácia (2011, 2009, 2007, 2003), Cena za urbanizmus (2005), Veľká cena za urbanizmus Francúzska (2004), Mies van der Rohe Award — finalista (1994) atď.

DAAD 2018

15

ČIERNE DIERY 29/05 UTOROK 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC

„Ak je dnes v zahraničí trendom prerábať veľkorysé priemyselné priestory na nové miesta kreativity a inšpiratívneho bývania, je dobré tieto príklady ukázať aj na Slovensku. Do niektorých pamiatok sa život nevráti už nikdy, ale úspešné prípady so sebou potiahnu dopredu aj svoje okolie.“ martin lipták, andrej sarvaš a miroslav beňák

Cestujú po Slovensku, z nadšenia aj pre­ svedčenia, že práca, ktorú robia vo voľ­ nom čase, má zmysel a je viac než nalie­ havá. Popularizujú technické pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska, ktorých sú desiatky a ďalšie generácie ich možno už neuvidia. Chátrajú, niekedy chránené zákonom, niekedy nie. Často o nich nikde nie je ani zmienka. Hovoria im Čierne die­ ry. Martin, Andrej a Miroslav o nich píšu články, tvoria časopisy, mapy a v spoluprá­ ci so zaujímavými vizuálnymi umelcami vymýšľajú námety na umelecké grafiky.

Odkrývajú pozoruhodné zaprášené príbehy.

Napríklad aj o tom, že Gemer býval želez­ nou župou Uhorska, že Smolník bol kedysi hrdým kráľovským banským mestom alebo že v Drnave v susedstve Krásnej Hôrky fungovala najlepšia železiareň v celej mo­ narchii, vďaka ktorej stojí najznámejší budapeštiansky most. Je toho prekvapivo veľa, čo všetko z oblasti industriálnej his­ tórie Slovenska zostáva na úplnom okraji záujmu. Tieto svedectvá technologického pokroku odchádzajú s rozpadávajúcimi sa múrmi a vymierajúcimi pamätníkmi.

A Čierne diery zachytávajú a dokumentujú ich pomaly miznúce tiene.

↑↑ zľava Martin Lipták, Andrej Sarvaš a Miroslav Beňák ↑

Mapa technických pamiatok Bratislavy

→

Sušiareň liečivých rastlín Hanušovce

16

INDUSTRIÁL

ciernediery.sk

KONVER ZIE Stopy priemyselnej minulosti, ich fyzická záchrana a prebúdzanie k životu sa už dlhoročne skloňujú v odbornej ale aj spoločenskej diskusii. Veľká časť industriálneho dedičstva je na pokraji skazy, no pribúdajú aj príklady úspešných premien. Tu sú dva z nich.

Mlynica Bratislava, Turbínova ul.

Objekt Mlynice je súčasťou rozsiahleho post-industriálneho areálu Ľahkých staveb­ ných hmôt v Bratislave. Od šesťdesiatych rokov do roku 1992 sa tu vyrábali tvárnice, dosky a panely z pórobetónu. Po privatizá­ cii noví majitelia areál rozpredávali a ten začal postupne chátrať.

Návrh využíva konštrukčnú a statickú podstatu pôvodnej stavby. So železobetó­ novou kostrou vyplnenou pórobetónovým murivom fasád narába voľne a novú náplň len vkladá do existujúceho obalu. Fasády otvára bez komponovania a účelovo na miestach, kde je to v súlade s novou dis­ pozíciou. Mlynica je vertikálne rozčlene­ ná na tri celky — event, administratívne priestory a byty, ktoré navzájom komuni­ kujú cez ústredný halový priestor bývalej výroby. Tvrdú konštrukciu nosného skeletu dopĺňajú transparentné priečky, mäkké

↑

Foto BoysPlayNice

↓

Foto Paťo Safko

Architekti: GutGut — Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Jana Benková, Tomáš Vrtek, Roman Žitňanský, Patrícia Botková, Katarína Bergerová Investor: ISE

drevené výplňové panely, profilitové steny a voľne vedené rozvody médií bez kapotáže.

Z ústrednej haly sú sprístupnené pôvodné betónové násypníky, do ktorých sú vlože­ né tri nové podlažia pre administratívu.

Z bývalej technicko-výrobnej budovy sa po rekonštrukcii stal moderný objekt určený na kultúrne podujatia, firemnú prezentá­ ciu, administratívu a v malom rozsahu aj pre bývanie.

Elektrárňa Piešťany Piešťany, Staničná 51 Národná kultúrna pamiatka, bývalá mazu­ tová elektráreň, vznikla v roku 1906 pod­ ľa projektu neznámeho autora. V rokoch 1925-26 k budove pristavali trakt trans­ formátorovne a rozvodne vo funkcionalis­ tickom slohu od architektov F. Wimmera a A. Szőnyiho. Súčasný majiteľ, spoločnosť ZSE, sa v roku 2009 rozhodla objekt revitali­ zovať pre širšie spoločenské využitie, s cie­ ľom podporiť rozvoj vedecko-technického poznávania detí a mládeže. Rekonštrukcia a adaptácia elektrárne vznikla na základe víťazného projektu študentskej architek­ tonickej súťaže, ktorý pod vedením Evy Kráľovej z FA STU vypracovali študenti M. Ganobjak a V. Hain. V realizačnej fáze sa tím autorov rozšíril o architektov zo štúdia A.DOM (M. Paško a Z. Zacharová).

Citlivá premena sa pôvodnej konštruk­ cie dotkla len minimálne, zachovali sa všetky charakteristické znaky, štruktúry

Architekti: Michal Ganobjak, Vladimír Hain, Martin Paško, Zuzana Zacharová Spolupráca: Eva Kráľová, Ján Mikuš, Jozef Mráz Investor: Nadácia EON ZSE

a interiérové technické prvky. Doplnené konštrukcie sú neinvazívne a rever­ zibilné. Návrh do objektu vniesol nový hygienický aj prevádzkový komfort, no pritom rešpektoval všetky stavebné eta­ py s minimálnymi zásahmi do historicky výpovedného interiéru. Takéto priemy­ selné pozadie vytvára vhodnú atmosfé­ ru pre rôzne vzdelávacie, výstavné, ale aj kultúrno-spoločenské aktivity.

DAAD 2018

17

FILM: PRVNÍ DÁMA ČESKÉ ARCHITEK TURY 27/05 NEDEĽA 18:00 KINO MLADOSŤ PARTNERI: FPU, TAROS NOVA, ČESKÉ CENTRUM BRATISLAVA

Clubovka sa už niekoľko rokov koncentruje na prepájanie výrazných tvorcov súčasnej svetovej architektúry a dizajnu s kultúrnym publikom na Slovensku. Takouto mimoriadnou postavou je aj česká architektka alena šrámková, ktorá sa stala hlavnou hrdinkou dokumentárneho filmu První dáma české architektury. Rozhovor s režisérkou a scenáristkou janou chytilovou približuje jej vlastnú fascináciu architektkinou osobnosťou, ale aj detaily z nakrúcania.

alena šrámková

Mladosť prežila na Slovensku. Patrí medzi prvých absolventov architektúry na SVŠT v Bratislave, v štúdiu pokračovala na AVU v Prahe.

Je autorkou a spoluautorkou mnohých ikonických diel, k najviac citovaným patrí budova ČKD Můstek na Václavskom námestí, vestibul Hlavnej stanice v Prahe, Meteorologická stanica Šerák a nová budova ČVUT v Prahe. Významnou súčasťou jej kariéry je pedagogické pôsobenie na pražskej AVU. Okrem víťazstiev v súťažiach má pôsobivú zbierku ocenení: Osobnosť českej architektúry (1994), Pocta Českej komory architektov (2007), Medaila za zásluhy (2008), Cena Ministerstva kultúry ČR za prínos v oblasti architektúry (2010) a najnovšie aj Mimoriadnu cenu Olovený Dušan za celoživotné zásluhy a zásadný podiel na výučbe architektúry.

18

Vo vašej filmografii figuruje viacero dokumentárnych filmov o neprehliadnuteľných postavách českej kultúry. Výber je okrem nesporného spoločenského významu isto motivovaný aj vašimi osobnými preferenciami. Čím vás fascinuje osobnosť Aleny Šrámkovej?

Významné kulturní osobnosti a jejich pří­ běhy mě zajímali odjakživa. Je to dáno samozřejmě prostředím, ve kterém jsem vyrostla a v němž jsem se celý život po­ hybovala. Můj otec byl akademický malíř Stanislav Podhrázský, který patří mezi nejvýznamnější umělce druhé poloviny 20. století a moje máma, inženýrka ekonomie, pracovala celý život v oblasti mezinárod­ ních výstav a veletrhů, kde spolupracovala s celou řadou architektů i výtvarníků. Po­ hybovala jsem se tedy mezi umělci odmala.

Poprvé jsem zaslechla jméno Šrámkových, když se koncem 70. let otevíral jejich slavný Dům Na můstku. Byla to tehdy bomba.

Alena Šrámková je vynikající architekt­ ka, navíc první žena, kterou na architektu­ ru přijali. Je to úžasná osobnost — pevná

CLUBOVKA

ve svých názorech. Určitě komplikovaná, ale tak to u mimořádných osobností bývá.

Je radost s ní mluvit — o čemkoliv. A navíc hraje karty!

Ktorá zo stavieb Aleny Šrámkovej vás najviac oslovuje? Ako na vás ako na nearchitektku pôsobí jej tvorba?

Každá stavba je něčím zajímavá, všechny mají svou duši. Jsou jednoduché, přímé, pevné, jsou promyšlené. Samozřejmě Dům Na můstku je úžasný, nadčasový, pokaž­ dé, když jdete po Václaváku, ho nemůžete minout — je to čelo Václaváku, už zdálky vidíte nahoře hodiny, chodíte skrz něho, okolo, v oknech se odráží slunce, stejně jako v kovových rámech, večer svítí. Tenhle dům je ikona. Škoda, že nahoře nefunguje bývalá restaurace s terasou — lepší vyhlídku na Václaváku těžko najdete. To je velká škoda.

No a bezesporu budova Fakulty archi­ tektury! To je opravdu mimořádná stavba.

Ta otevřenost všech učeben a pater, která umožňuje komunikaci mezi lidmi… Kdyby postavila jen tyhle dva baráky, tak to stačí.

Vaše dokumenty predstavujú najhlbšie umelecké ale aj osobnostné črty pozoruhodných predstaviteľov rôznych oblastí umenia — hudby, poézie, sochárstva, maľby a tak ďalej. První dáma české architektury však nie je prvý film plný autentických úvah o zmysle architektonickej práce, v roku 2016 ste uviedli film Cesty Josefa Pleskota. Akú koncepciu „První dámy…“ ste zvolili a ako dlho trvali práce?

Když posloucháte hudbu a nelíbí se vám, tak rozhlasovou stanici přepnete, cédéčko vyměníte, stejné je to s literaturou. Knížku nemusíte dočíst, obraz si nemusíte kou­ pit a pověsit na zeď — je to věc osobního výběru, vkusu. Ale kolem domů musíte chodit! A nejen kolem nich, i v nich žít!

Utvářejí naše prostředí , ovlivňují nás, kultivují — ať je to byt, ve kterém žijete, restaurace, kam chodíte, školy, knihovny, koncertní síně, stejně jako obchodní domy, veřejná prostranství, parky…. V čem žijeme, v čem se pohybujeme — takoví jsme. Archi­ tektura je odpovědná disciplína. Neměla by být o egu architekta. Proto si tak vážím

jana chytilová

←← Architektka Alena Šrámková, foto: Tomáš Novák a Jan Rasch ←↑ Nová budova ČVUT v Prahe, kde sídli aj Fakulta architektúry je zatiaľ jedným z posledných veľkých diel Aleny Šrámkovej. Vyučovať sa tu začalo na začiatku roka 2011. Na projekte sa autorsky podieľali aj Lukáš Ehl a Tomáš Koumar — členovia ateliéru Šrámková architekti. foto Tomáš Souček, Ivan Němec ↗

Režisérka Jana Chytilová; foto Miroslav Vránek

↓

Dům na Můstku na Václavskom námestí v Prahe patrí k najvýznamnejším reprezentantom českej architektúry 70-tych rokov.

Je spoločným dielom Aleny Šrámkovej a jej manžela Jana Šrámka. foto Lubomír Fuxa

architektů, jakými jsou Josef Pleskot nebo Alena Šrámková.

Koncepce dokumentu První dáma české architektury je naprosto odlišná od filmu Cesty Josefa Pleskota. V případě Josefa Pleskota, který má za sebou mnoho rea­ lizací — počínaje rodinnými domy až po velké administrativní budovy — jsem vy­ bírala klíčové stavby, které zastupují právě jeho široké spektrum. U Aleny Šrámkové to bylo těžší, protože ač vyhrála mnoho soutěží, mnoho projektů se nerealizova­ lo. Důležitá je její dlouholetá pedagogická činnost — ovlivnila svými názory spoustu studentů, a řada z nich jsou dnes špičkoví architekti. Šlo mi o to zachytit hlavně její názory na architekturu, důraz na morálku, který je pro ni klíčový a tak dále. Navíc už má svůj věk, čekala jí operace kyčle, tak ne­ bylo možné jí tahat po stavbách. Tak jsem zvolila princip televizní obrazovky, kde se promítají její realizované i nerealizované stavby, které může komentovat a vysvět­ lovat, o co jí celý život šlo. Důležité stavby pak statečně o berlích prošla. Bylo vidět, jak jí noha bolí — je nesmírně statečná.

Místo plánovaných 14 dnů natáčení, což je standard, jsme s ní žili několik měsíců.

Bylo to pracné, ale stálo to za to.

Režisérka a scenáristka Jana Chytilová je absolventka Fakulty žurnalistiky UK v Prahe. Réžii v oblasti publicistiky a dokumentu sa naplno venuje od roku 1990. Jej tematickou doménou sú predovšetkým neprehliadnuteľné osobnosti českej kultúrnej scény.

K významným dielam patria najmä filmy ako Alfons Mucha, The Plastic People of the Universe (2001), Thomas Messer: Můj život s Guggenheimem (2005), Cesty Josefa Pleskota (2016), První dáma české architektury (2017) a ďalšie.

V televíznom prostredí sa jej meno spája najmä s cyklom o vizuálnom umení Artmix (ČT ART), ktorý sa vysiela už jedenásty rok, ďalej s kultúrnym magazínom Kultura. cz (ČT 2) alebo s cyklami Portréty či Fenomén Undreground. Aktuálne má za sebou tri roky práce na dokumente ZHANG XIAOGANG o vynikajúcom súčasnom čínskom maliarovi.

výchovných impulzov. Je vám táto myšlienka blízka? Ako ste s ňou vo filme pracovali?

Vychovávat „těma barákama“ je to, oč Aleně Šrámkové jde. A já jsem to do filmu chtěla dostat. Chtěla jsem, aby film obsahoval jí celou — názory, postoje, humor, její nekom­ promisní kritiku, ale i sebekritiku, vztahy k blízkým, studentům, spolupracovníkům, výhry, prohry. A ona morálka, o které často mluví, se může zdát zastaralá, ale je to jedna z nejdůležitějších věcí — o to víc v dnešní společnosti, kdy se na piedestal staví jen a jen peníze.

Elena Alexy

Alena Šrámková je známa aj tým, že nepodlieha vplyvom verejnej mienky a svoju tvorbu podriaďuje najmä vlastným pevným presvedčeniam. Medzi nimi často zaznieva idea, že úlohou architektúry nie je estetizácia či komfort, ale navodenie

DAAD 2018

19

BERLÍN: TOPOTEK 1 31/05 ŠTVRTOK 20:30 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, EQUITONE, GOETHEHO INŠTITÚT

Progresívnych berlínskych krajinných architektov, vystupujúcich pod názvom Topotek 1, poznáte.

Ich farebný hravý a odvážny kodaňský projekt Superkilen (spoločne so štúdiami BIG a Superflex) doslova zaplavil množstvo architektonických publikácií a objavil sa aj vo viacerých reklamách.

O štúdiu Topotek 1 rozpráva martin rein-cano, hosť Clubovky. ostatných, ale zvyčajne si za vzniknutú situáciu môžem sám. Pracujeme aj pre krajiny ako je India a Čína, ale na diaľku z Nemecka, a to nikdy nie je to isté, ako by sme pracovali priamo tam.

Čím je charakteristický TOPOTEK 1? Čo vytvára identitu firmy, ktorou sa odlišuje od ostatných krajinno-architektonických štúdií?

Jednou z charakteristík, ktoré nás definu­ jú, je rozmanitosť krajinno-architektonic­ kých typológií, ktoré riešime — od celkom tradičných, akými sú parky a záhrady, až po vstupovanie do oblastí umenia, hudby alebo mestského dizajnu. Odlišujeme sa aj tým, že vo veľkej miere spolupracujeme s inými profesiami, s architektmi, plá­ novačmi, umelcami a podobne. Ďalšou kľúčovou vlastnosťou, ktorou sa vyznačuje Topotek 1, je naša túžba posúvať hranice dizajnu, aj na úkor vyhýbania sa konf lik­ tom. Možno to prirovnať k psychoanalytic­ kému prístupu, kde namiesto potláčania problému sa s ním konfrontujete, a napo­ kon sú to práve tie konf liktné otázky, kto­ ré definujú osobu (alebo v našom prípade miesto). Domnievame sa, že zahmlievanie problémov v území môže nakoniec zničiť jeho charakter. V profesii, ktorá produ­ kuje pokoj a mier, sa neobávame mier­ nej kontroverznosti. Tento náš prístup môžete pozorovať na príklade projektu Superkilen, kde sme umiestili boxerský ring na zápasy s veľkými reproduktormi.

Kodaňská štvrť mala problém s hlukom

Dvadsaťdva rokov v štúdiu Topotek 1. Ste šťastný ako krajinný architekt?

Vo všeobecnosti som celkom spokojný a vôbec nie som frustrovaný. Tolerancia frustrácie je osobná vec, niekto ju zvlá­ da viac ako iný. V plánovacích profesiách (a vlastne vo všetkých) človek musí byť schopný odolávať znechuteniu, deväťdesiat

20

CLUBOVKA

z ulice a pravidelným pouličným nási­ lím. Namiesto zametenia problému pod koberec sme sa s tým prirodzene a „(ne) násilne“ konfrontovali. V obmedzenom čase (do 22:00) sa môže ktokoľvek pripojiť k nadrozmerným reproduktorom a pus­ tiť si tak vlastnú hudbu. Je to vyvýšený priestor 40 cm nad zemou, kde je možnosť riešiť si konf likt, agresia sa akceptuje iba tu, bitka na okolitom teréne je zločinom.

Typické pre nás sú tiež grafické zásahy do krajiny.

Spomínam si, že keď som študoval kra­ jinnú architektúru, návrh sa zameriaval v prvom rade na stromy definujúce priestor, ale to, čo ma v tomto odbore vždy najviac fascinovalo, bola jedinečná interakcia me­ dzi zemským povrchom a oblohou. To je to, čo nás odlišuje od architektov — krajina je o tom povrchu, o reliéfe medzi zemou a oblohou.

percent projektov, na ktorých pracujeme, je v určitom momente frustrujúcich a musíte vymyslieť stratégiu, aby vás to nevyrušo­ valo. Frustrácia často súvisí s narcizmom.

Ak si o sebe myslíte, že ste najúžasnejší, pravdepodobne ste totálne frustrovaný, keď ostatní nevidia veci tak ako vy. Ak sa mi niečo nedarí, vždy si myslím, že problém je vo mne, nehľadám chybu v iných. Možno som nereagoval alebo nekomunikoval veci správne, alebo som nepochopil situáciu.

Vždy je to o vás. Čo sa týka projektov, vo všeobecnosti používam dve stratégie. Prvá je od začiatku byť šikovný a prečítať klienta, zhodnotiť čo najlepšie rozpočet a situáciu a navrhnúť niečo, čo je naozaj prispôsobe­ né tomu, čo funguje. Niekedy samozrejme neplynú veci tak, ako by mali, ale je menej priestoru na chyby a frustráciu.

Druhá taktika spočíva v tom byť ambi­ ciózny a riskovať. Samozrejme, čím viac ambícií ukážete, tým viac môžete stratiť.

Ak chcete všetko, dostanete menej ako očakávate. Ak menej očakávate, vyhnete sa sklamaniu.

Nemôžem sa sťažovať na podmienky, nikdy som nepracoval v krajine, ktorá nie je bohatá. Môj pohľad na vec vyplýva z toho, že pochádzam z krajiny, ktorá srší blahoby­ tom. Ak sa niečo pokazí, môžem obviňovať

Akú radu by ste dali frustrovanému krajinnému architektovi na Slovensku?

Slovensko je súčasťou EÚ. Zúčastňujte sa súťaží v Európe a vo svete, niekedy vám práca v iných krajinách umožní robiť veci, ktoré nemôžete v domácom prostre­ dí. Napríklad Topotek 1, aj keď je známy zrealizovanými projektmi v Nemecku, je možno ešte rozpoznateľnejší prácami, ktoré sme navrhli v iných krajinách. V sú­ vislosti s týmto mi napadá latinská fráza „nemo propheta in patria”, čo znamená, že „nikto nie je prorokom vo svojej vlastnej krajine." Alvar Aalto to nazýva svojou loďou, a tak poukazuje na vlastné pocity vo vzťahu k jeho pozícii v rodnej kraji­ ne. Aj keď bol jedným z medzinárodne najuznávanejších architektov svojej doby, zjavne cítil, že sa nikdy nezavďačí svojej vlastnej krajine — Fínsku. Niekoľko rokov po smrti sa však jeho podobizeň objavi­ la na fínskej bankovke, čo je vzácny jav pre architekta a právom ho považujú za nestora modernej fínskej architektúry.

Tým chcem povedať, že je v ľudskej náture, ak sa cítime nespokojní s tým, čo máme a kde sa nachádzame. Niekedy pomôže vy­ cestovať, nadýchať sa čerstvého vzduchu, skúsiť niekde niečo nové a zistiť, čoho ste schopný. A po návrate sa ocitnete v novej pozícii alebo vnímaní seba samého. Je to podobné ako to, čo sa hovorí o New Yorku: ,,ak je to možné urobiť tam, je to možné urobiť kdekoľvek.’’

Jedno percento vášho portfólia tvoria projekty privátnych záhrad. Na prezentácii v Kyjeve v roku 2017 ste povedali, že „v historických barokových záhradách chceli panovníci ukázať moc a dominanciu nad prírodou prostredníctvom strihania živých plotov.” Existuje nejaká analógia medzi na ego orientovanými klientmi a ich preferenciou moderných, lineárne tvarovaných rastlín? Respektíve platí, že skromnejší klienti preferujú prírode bližší, naturálny dizajn, nadväzujúci na okolie ich záhrady?

Nie, nemyslím si, že tu môžeme uplatniť takéto pravidlo — jestvujú blbci s dobrý vkusom, rovnako ako vzdelaní ľudia bez neho.

topotek1.de

topotek

1

Zakladateľom progresívneho berlínskeho ateliéru krajinnej architektúry je Martin Rein-Cano (1967), ktorý vedie svoj tím už od roku 1996. Štúdio, ktoré v roku 2003 vyhralo Nemeckú cenu za architektúru, prekračuje hranice medzi rôznymi výrazovými prostriedkami. Ťažiskom práce je tvorba verejného priestoru, ktorý vnímajú ako možnosť na vyjadrenie jednotlivca aj spoločnosti. Okrem toho sa Topotek 1 venuje realizácii výstav a umeleckých inštalácií.

Medzi ďalšie oblasti činnosti patrí inscenovanie priestoru a scénografických postupov.

←← Topotek 1 — hlavní aktéri: zľava Lorenz Dexler, Francesca Venier a Martin Rein-Cano ←↑ Superkilen — verejný priestor, spolupráca s ateliérmi BIG a Superflex, Kodaň, 2012; foto Iwan Baan ↓

Bahndeckel — verejný priestor, Theresienhöhe — Mníchov, 2010; foto Hanns Joosten

Na tom istom podujatí a tiež na reSITE Prague festivale v roku 2012 ste sa vyjadrili, že prvým krajinným architektom bol Boh. Veríte v Boha?

Nie. Je pravda, že Boh bol prvým krajinným architektom, ale neverím v neho. Verím tomu, že bol kultúrne vykonštruovaný.

Ivana Pasečná

DAAD 2018

21

SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE 29/05 UTOROK 19:00 — 23:00 OTVORENÉ

SUPERDESIGNSTUDIO

30/05 — 03/06 10:00 — 17:00 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, MESTO BRATISLAVA, BSK, BKIS, HB REAVIS, BAUMIT, RUUKKI, SCHÜCO, TON, IKEA, SLOVENSKÁ KOMORA ARCHITEKTOV, VEĽVYSLANECTVO BRAZÍLIE

Galerijné priestory Primaciálneho paláca sú na DAAD vždy scénou, kde dochádza k intenzívnej interakcii minulosti so súčasnosťou. Historické komnaty tentoraz zapĺňa až päť výstav zameraných na súčasný dizajn, ale aj domácu a zahraničnú architektúru.

EU Mies Award 2017 Azda najvýznamnejšia európska cena za architektúru — Mies van der Rohe Award — minulý rok oslávila pätnáste výročie (udeľuje sa bienálne). Na oslavu tohto medzníka pripravila inštitúcia Fundació Mies van der Rohe výstavu, ktorá ročník 2017 prezentuje prostredníctvom nového didakticko-kritického formátu. 355 panelov predstavuje všetky nominované práce tak, ako boli predložené porote, ktorá nakoniec vybrala piatich finalistov a jedného laureáta na ocenenie Emerging Architect.

Putovná výstava predstavuje akýsi itinerár, ktorý zachytáva celý proces práce poroty, náročné diskusie, kritériá posudzovania a aj vyústenie k zdôrazneniu vý­ znamu mestského charakteru v európskej architektúre.

Komprimovaný prehľad o najvyššie hodnotených archi­ tektonických dielach v jednotlivých krajinách zároveň ilustruje aktuálny stav, ale aj témy, metódy a preferencie v súčasnej architektúre Európy.

Múzeum vo Svätom Antone má v zbierke viacero cenných umeleckých a historicky dôležitých diel. Avšak jedným z jeho najväčších prekvapení bol objav sady grafík z polovi­ ce 18. storočia. Zrolované a plátnom podlepené grafiky sa našli v tajnej stene počas renovácie Koháry-Coburgovského paláca (dnešného múzea), ktorá prebiehala koncom 19. storočia. Zo 126 grafík dodnes prežilo 78 kusov. Výstava prezentuje výber 30 grafík, ktoré predstavujú dôležité európske mestá a poskytujú referenciu na viaceré budovy, mosty, prístavy a ďalšie aspekty územného plánovania v 18. storočí.

Rytiny vznikli v rokoch 1719 (Berlín) až 1765 (Jeruzalem) a zobrazujú panoramatické pohľady na niekoľko veľkých miest tej doby, vrátane Bratislavy (1732) a Bruselu (1730).

Väčšinu diel vytvoril vojenský inžinier a topograf Friedrich Bernhard Werner (1688 Sliezsko — 1778 Breslau).

Rytiny Bratislavy a Londýna

→

Železiareň Stará Maša v Krompachoch

foto Marcel van der Burg ↑

Ocenenie „Emerging architect“: NAVEZ — sociálne bývanie, Brusel, architekti MSA / V+; foto Serge Brison

Projekt, ktorý systematicky upozorňuje na zabudnuté a často zdevastované technické pamiatky na Slovensku, má už pár tisíc fanúšikov a aj úspešných intervencií, vďaka ktorým sa téma ochrany industriálnej architektúry stáva čoraz sledovanejšou. V archíve Čiernych dier neustále pribúdajú fotografie dnes už žiaľ spustnutých objektov, a neraz smutné zábery sprevádzajú pozoruhodné fakty a príbehy. Aby sa nezabudlo. Výber fotografií v Primaciál­ nom paláci je prvou bratislavskou výstavou Čiernych dier na verejnej pôde. O projekte Čierne diery sa viac dočítate na strane 16.

→→ Interaktívny model Bratislavy

22

Víťaz: Rekonštrukcia panelového domu DeFlat — Kleiburg, Amsterdam, 2016;

Čierne diery

Ta jomné grafiky

↑

←

SUPERDESIGNSTUDIO

Interaktívny model Nových Nív a Bratislavy Ako najlepšie ukázať, ako sa zmení panoráma Bratislavy už v roku 2020? Riešením môže byť interaktívny model.

Práve ten, počas DAAD, zapožičala spoločnosť HB Reavis a nájdete ho v parteri Primaciálneho paláca. Zrealizovala ho slovenská značka Sub.digital. HB Reavis model pou­ žíva najmä na prezentáciu novovznikajúcej zóny Nové Nivy v širšom kontexte mesta. Transparentný interaktív­ ny model zachytáva 14 km2 Bratislavy. Prostredníctvom takmer 200 individuálne ovládaných vizuálnych efektov zobrazuje jednotlivé zóny mesta, ale aj realistickú dopravu, chodcov či štatistické informácie. Na troch veľkoplošných obrazovkách divák nájde rozanimované tisíce mestských objektov — budov, ciest, áut, autobusov, električiek, vlakov, lodí, stromov, chodcov, parkov. Náročné technologické riešenia sú integrované do unikátneho parametricky na­ vrhnutého interiérového prvku. Vzniká tak integrácia kvalitných materiálov, nekonvenčných tvarov, 3D tlače a vyspelej digitálnej technológie v jednom objekte. Ten možno vnímať ako kombináciu korporátneho umenia a funkčného urbanistického modelu.

INDUSTRIELL Holandský dizajnér Piet Hein Eek a IKEA Poctivá remeselná výroba, ktorá oslavuje zámernú ne­ dokonalosť a je dostupná pre všetkých — taká je kolekcia INDUSTRIELL, ktorá je výsledkom spolupráce medzi IKEA a holandským dizajnérom Pietom Hein Eekom. „Keď ma IKEA oslovila, ukázalo sa, že sme sa už dlhé roky pokúšali o to isté – dodať produktom jedinečnosť a zároveň zachovať priemy­ selný výrobný proces,“ hovorí Piet Hein Eek. Piet je známy používaním materiálov, ktoré by inak skončili ako nepo­ trebný odpad. Karin Gustavsson, kreatívnu šéfku IKEA, jeho tvorba zaujala na Milánskom veľtrhu nábytku: „Práca Pieta Hein Eeka je povestná kvalitným remeselným prevedením a jeho produkty nájdete vo viacerých galériách. Spoločne sme chceli vytvoriť originálnu kolekciu inšpirovanú drsnosťou prírody a Pietovým rukopisom.”

Pri pomyslení na masovú výrobu si azda každý predsta­ ví obrovské stroje, ktoré vypľúvajú úplne totožné výrobky.

Zdá sa nemožné, že by takto mohlo vzniknúť niečo jedi­ nečné. Kolekciou INDUSTRIELL sa IKEA spolu s Pietom pokúsili túto predstavu nabúrať a vytvoriť ľudsky pôso­ biace výrobky bez toho, aby sa navýšila ich cena. Nábytok a doplnky INDUSTRIELL sa síce vyrábajú masovo, ale každý kus je unikátny. Odlišujú sa vďaka technikám ako sú algoritmy, ktoré do jednotlivých produktov pridávajú zámerné „chyby“ vo farbách či vzoroch. „Najviac nás potrápilo hľadanie spôsobu, ako zachovať nedo­ konalosti, ktoré remeselným výrobkom dodávajú ich jedinečnosť,“ tvrdí Piet. Pri každom type výrobku sa teda musel nájsť nový postup, ako tento efekt dosiahnuť. Na keramické vázy sa použilo niekoľko ručne vyrobených foriem, aby bolo z čoho vyberať. Takisto sa jemne vyladili pôvodne symetrické formy na riad a sklenené doplnky, aby vznikali mierne odchýlky. Rovnako na textile nevolili rovnobežnú výšivku, ale vzor, ktorý pôsobí ako nakreslený rukou.

Najťažšou úlohou bola borovicová stolička. Zámerom bolo využiť čo najviac materiálu z každého stromu a na dreve ponechať uzly, kresbu a zmeny štruktúry. Nebolo ľahké presvedčiť okolo tisíc pracovníkov, aby zabudli na hladký borovicový nábytok a začali pracovať úplne inak. Výsled­ kom je kolekcia, ktorá má prinášať hrejivosť a ľudskosť.

↑

Za kolekciou Industriell stojí myšlienka vytvoriť sériu ľudskejších a osobnejších produktov, ktoré sa však vyrábajú priemyselným spôsobom.

←

Piet Hein Eek drží hotovú utierku na riad, na rysovacej doske v pozadí je jej návrh.

DAAD 2018

23

LONDÝN: ASH SAKUL A ARCHITECT S 30/05 STREDA 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC

„Neustále hľadáme dômyselné a dosiahnuteľné spôsoby, ako z prázdnoty vytvoriť životom bzučiace miesta, v ktorých šumí každodenná všednosť.“ cany ash a robert sakula

PARTNERI: FPU, IMAGINE DEVELOPMENT, VEĽVYSLANECTVO VEĽKEJ BRITÁNIE

Ash Sakula je počtom osadenstva malé architektonické štúdio s prekvapivo úspešnou bilanciou významných oce­ není. Hovorí sa o nich ako o majstroch v prepájaní architektúry a komunitného života, ich diela sa vyznačujú všestran­ nou udržateľnosťou a zaujímavým vý­ berom materiálov s lokálnymi väzbami.

Typickou črtou ich tvorby je istá jadrnosť až naturálnosť, aká zvykne vyžarovať na­ príklad z remeselnej produkcie. Aj vďaka tejto esencii ich projekty bývania patria medzi užívateľsky mimoriadne prívetivé. Štúdio vzniklo v roku 1996 a názov nesie mená oboch zakladateľov — Cany Ash a Roberta Sakulu. Oboch spája záujem o kultúrne ukotvené projekty urbánne­ ho rozvoja, s podporou participačných postupov a občianskych iniciatív.

↑

Zľava Cany Ash a Robert Sakula

↓

Malings — obytný súbor so 76 bytmi, Newcastle, 2014; foto Jill Tate

→

Walnut Tree — konverzia bývalej vozovne električiek, Erith — Londýn, 2018

24

PRVÁ LIGA

ashsak.com

BARCELONA: BE TH GALÍ / BB+GG 31/05 ŠTVRTOK 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, J&T REAL ESTATE, GFI

„Tak ako umenie, aj mesto predstavuje emócie, protirečenia, chaos, inovácie, očakávania, vzťahy, napätie a kolektivitu. Umenie je tiež kolektívne: bez pohľadu tisícov očí pripravených svedčiť o jeho existencii by žiadne umenie nejestvovalo. A ani mesto nemôže existovať bez kolektívneho pohľadu, ktorý ho vidí a vníma.“ beth galí

Architektka Beth Galí (1950) vedie barce­ lonský ateliér BB+GG ARQUITECTES s úcty­ hodnou históriou aj počtom realizovaných diel, ktoré zásadne zmenili verejný priestor viacerých európskych miest. V 80-tych ro­ koch sa stala dôležitou súčasťou transfor­ mácie Barcelony a katalánskej architektúry na rešpektované pojmy v oblasti súčasnej architektúry a urbanizmu. Profesionálny záber ateliéru je veľmi široký, siaha od priemyselného dizajnu cez tvorbu mest­ ského mobiliáru, až po rozsiahle architek­ tonické diela a mestské priestory ako sú námestia, parky či nábrežné promenády.

Podčiarknuť treba najmä slovo nábrežný, meno Beth Galí sa totiž čoraz častejšie spá­ ja s návrhmi riešení, ktoré mestám pomá­ hajú prekonať strach z kontaktu s vodným živlom. Pre Galí je mesto živý organizmus, prírodné prvky ako je rieka či more by preto mali byť jeho prirodzenou súčasťou, nie bariérou. Ďalšou typickou črtou identity ateliéru BB+GG je dôraz na harmonizáciu automobilovej premávky s hromadnou dopravou a chodníkmi. V prvej línii záuj­ mu je preto chodec, hoci aj doprava má v meste svoje miesto, Beth Galí však jej úlohu a postavenie systematicky koriguje.

K známym dielam ateliéru patrí napríklad nábrežná promenáda v Barcelone, prome­ nády v hamburskej štvrti HafenCity, cen­ trum írskeho Corku, park Zafra v Huelve, park pri knižnici Joana Miró v Barcelone a tak ďalej. Do jej portfólia čoskoro pribud­ ne aj realizácia v Bratislave (pre J&T Real Estate) — verejné priestory v celej zóne ulice Pribinova, na ktorých spolupracuje so slovenským ateliérom GFI.

↑

Beth Galí, foto Italo Rondinella

↓

Mestská pláž, Barcelona

→

Nábrežie Hafencity, Hamburg

bethgali.com

DAAD 2018

25

LONDÝN: SERGISON BATES ARCHITECTS 01/06 PIATOK 17:30 FAKULTA ARCHITEKTÚRY STU

Projekty ateliéru sergison bates sú poctivou štúdiou miestnych podmienok a prostredia.Používajú

NÁM. SLOBODY 19

pritom jazyk architektúry, ktorý vychádza z kontextu miesta. Pri svojej práci sa však neopierajú

PARTNERI: FPU, WIENERBERGER,

len o súčasnú interpretáciu tektonickej formy a konštrukčných riešení, ale aj o vlastný teoretický

VEĽVYSLANECTVO VEĽKEJ BRITÁNIE

výskum. jonathan sergison v interview pre DAAD.

Keď začínate premýšľať nad novým projektom, do akej miery je pre vás dôležité rešpektovať lokálny kontext? Kde sa nachádza zlomový bod medzi novou a starou štruktúrou?

Keď začíname pracovať na projekte, po­ zorne prihliadame na jedinečný súbor podmienok, ktoré možno pridávať alebo prispôsobovať. Náš prístup je potom zalo­ žený na tom, ako vnímame danú situáciu. Čiastočne sa to vzťahuje na fyzické pod­ mienky, ale taktiež na miestnu stavebnú tradíciu a zákonný rámec. Samozrejme, potreby klienta, stavebný program a fi­ nančné obmedzenia vždy usmerňujú to, čo môžeme a čo by sme mali urobiť v danej situácii. Všetky tieto faktory skúmame a interpretujeme a prvá odpoveď, ktorá príde, sa potom testuje, následne spresní a upraví pomocou kritického hodnotenia, ale aj s ohľadom na pripomienky zúčast­ nených strán ako sú klienti, spolupracov­ níci, konzultanti a stavebné úrady.

Všetky naše projekty podmieňuje to, čo je zmysluplné a možné postaviť v danom okamihu. Zatiaľ čo sa môžeme pozerať do minulosti a poučiť z histórie, určite nie je správne a ani potrebné použiť stavebné

V prípade bytového domu v Ženeve ste pracovali s tradičnými otvorenými balkónovými prístupmi a schodiskom a interpretovali ste ich novým spôsobom.

Taktiež používate prefabrikovaný betón, farebné schémy alebo interpretujete miestnu typológiu. Myslíte si, že je dôležité v dnešnej architektúre znovu objavovať tradičné architektonické formy?

Nemyslím si, že je nutné znovu objavovať tradičné formy architektúry v každej situ­ ácii, no v prípade projektu, ktorý spomína­ te v historickom centre Ženevy, sa zdalo potrebné a vhodné výslovne odpovedať na súbor miestnych podmienok. Budova, ktorú sme postavili, leží na rohu mestského

26

PRVÁ LIGA

techniky, ktoré nereflektujú súčasné okol­ nosti z hľadiska stavebných nákladov, do­ stupnosti materiálov, tepelných noriem a požiadaviek na údržbu. A tento zoznam by mohol pokračovať. Pri práci s existujú­ cimi budovami však musíme riešiť oveľa komplexnejší balík problémov. Téma opä­ tovného využitia si v súčasnej architektú­ re vyžaduje dôkladné posúdenie daného stavu vecí. Ale toto je námet na samotnú prednášku…

bloku susediaceho s neoklasicistickou ško­ lou z 19. storočia a s komplexom budov zo šesťdesiatych rokov. Naša budova sa pokúša nájsť istú formu sprostredkovania medzi týmito dvoma rozdielnymi objektmi.

V tomto prípade sme interpretovali, čo sme videli v susedstve, aby sme vyriešili otázku prístupu do bytov. Dominantným stavebným materiálom je prefabrikovaný betón a opiera sa o skvelú výrobu betónu, ktorú v Ženeve založili v 50-tych rokoch a ktorá prispela k rozšíreniu mestského stavebného programu v povojnovom ob­ dobí. Boli sme radi, že sme mohli prijať tento súčasný jazyk a spoľahnúť sa na pozoruhodné výrobné skúsenosti a pres­ nosť. Farebnosť a tónovanie betónových fasádnych prvkov sme dosiahli pridávaním pigmentov tak, aby sme získali povrchovú úpravu podobnú miestnym kameňom. Ni­ kdy sme neuvažovali o tom, že by sme túto budovu robili z kameňa.

Pracujete s minimalistickými a čitateľ­ nými tektonickými formami, ktoré reagujú na okolité prostredie. Povedala by som, že sú veľmi sofistikované a komplexné bez toho, aby na seba upozorňovali.

Považovali by ste to za svoju metódu navrhovania?

Fascinujú nás spôsoby vyjadrenia tekto­ nických foriem, pretože sa snažíme uká­ zať, že statické sily sa prenášajú do zeme a chceme, aby naše budovy jasne dekla­ rovali konštrukčnú stabilitu a trvácnosť.

Avšak, staviteľstvo bolo vždy skôr nečistou aktivitou, nedokonalým umením a práve preto nás štúdium tektoniky zaujíma viac než minimalistické princípy modernis­ tického hnutia „forma sleduje funkciu.“ Mám isté pochybnosti týkajúce sa uplatňo­ vania termínu „minimalizmus“ v archi­ tektúre. Cítim, že je vhodnejšie používať ho vo vzťahu k umeniu a do určitej miery k hudbe, hoci mnohí takzvaní „minima­ listi“ — umelci a skladatelia – majú prob­ lém s touto nálepkou. Zaujímame sa teda skôr o limitovanie prvkov budov, aby sme im dali jasnejší a silnejší výraz.

Ako učiteľ ste zažili rôzne vyučovacie programy škôl, od AA v Londýne až po Accademia di Architettura di Mendrisio vo Švajčiarsku. Aké sú rozdiely medzi týmito dvoma konceptami výučby?

Tieto dve architektonické školy sa dnes

sergisonbates.com

sergison bates architects

Jonathan Sergison (1964) a Stephen Bates (1964) firmu Sergison Bates architects založili v Londýne v roku 1996. Neskôr sa k nim pridal aj architekt Mark Tuff. Dnes sú jednými z vedúcich londýnskych ateliérov s pobočkou aj vo švajčiarskom Zürichu. Ich medzinárodné projekty siahajú od bývania, verejných budov a obnovy, až po urbanizmus.

Sergison Bates v priebehu kariéry získali za svoje realizácie množstvo ocenení. Jonathan Sergison vyučoval architektúru na AA v Londýne a v súčasnosti pôsobí vo Švajčiarsku, ako profesor na Accademia di Architettura di Mendrisio.

hádam už ani nemôžu viac odlišovať. Štu­ doval som a učil som na AA niekoľko rokov.

Ale v súčasnosti mám s touto školou málo spoločného a úprimne, veľkú časť z jej produkcie považujem za nezaujímavú a nepodstatnú. Je mi smutno, že to ho­ vorím takýmto tvrdým spôsobom.

A naopak, nemohol som byť šťastnejší z okolností, ktoré som našiel v Mendri­ sio. Akadémia pritiahla rad veľmi silných osobností a významných praktikov sú­ časnej architektúry. Hoci sme v posto­ joch často rozdielni, vzájomný rešpekt a spoločné ciele vytvárajú mimoriadne pozitívne prostredie. Všetci sme presved­ čení, že by sme mali uprednostniť kultúru stavania v rámci humanistickej tradície.

V tomto malom švajčiarskom meste na hranici s Talianskom sa stretávajú učite­ lia a študenti z celej Európy a atmosféra pre štúdium architektúry je tu obzvlášť priaznivá.

V jednom interview ste sa vyjadrili, že nie ste akademik. Myslíte si, že je možné vyučovať architektúru ako disciplínu spojenú so staviteľstvom, keď nie ste praktizujúci architekt?

Verím, že prispieť k vyučovaniu architek­ túry sa dá aj vtedy, ak nie ste praktizu­ júci architekt, no môj vlastný prínos ako profesora navrhovania sa odvíja práve od skúseností, ktoré mám z praxe a od mojich znalostí výstavby. Avšak ak by som učil históriu a teóriu architektúry, nebolo by nevyhnutné byť v praxi. V Mendrisiu sú všetci profesori navrhovania praktizujúci architekti a niektorí sú mimoriadne zau­ jímaví. Ale byť dobrým architektom nie je zárukou, že budete aj dobrým učiteľom.

Keď premýšľame o tom, kto by sa mohol pripojiť k fakulte na Akadémii, vždy uva­ žujeme o ľuďoch, ktorí sú schopní skom­ binovať obe disciplíny —a to nie je niečo, čo vždy možno považovať za samozrejmé.

←← Sergison Bates architects: zľava Jonathan Sergison, Mark Tuff a Stephen Bates; foto Danko Stjepanovic ↑↑ Administratívne priestory a návštevné centrum výskumného areálu Novartis, Pudong, Šanghaj, 2016; foto Kristien Daem ←

leckým ateliérom a terapeutickým štúdiom, Londýn, 2004; foto Ioana Marinescu ↑

Daniela Majzlanová

Bethnal Green — dom s dvomi bytmi, ume-

Bývanie a detské jasle v centre mesta, Ženeva, 2011; foto David Grandorge

DAAD 2018

27

AMSTERDAM: NL ARCHITECT S 01/06 PIATOK 17:30 FAKULTA ARCHITEKTÚRY STU

Za názov si zvolili medzinárodný kód svojej krajiny. Za týmto ťahom treba okrem patriotizmu

NÁM. SLOBODY 19

hľadať aj dobové súvislosti. NL Architects totiž vznikli v období tzv. Superdutch, kedy sa nová

PARTNERI: FPU, WIENERBERGER,

holandská architektúra tešila ohromnej svetovej popularite. Ateliér je aj po dvadsiatich rokoch

VEĽVYSLANECTVO HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA

vo výbornej kondícii a walter van dijk rozpráva, čo je za tým. terénu, predstavovali akúsi „mŕtvu zónu."

Presunuli sme ich teda hore na jednotlivé poschodia, a tým sa mohlo celé prízemie uvoľniť a otvoriť na aktivity, ktoré vytvo­ ria sociálnu základňu celého obytného súboru. A pre ešte väčšiu veľkorysosť, pre­ chody z jednej strany budovy na druhú sme spravili na výšku dvoch podlaží, aby sme podporili scénické krajinné priehľady.

nl architects

Ateliér v roku 1997 založili architekti Pieter Bannenberg (1959), Walter van Dijk (1962), Kamiel Klaasse (1967) a Mark Linnemann (1962), ktorých spojilo štúdium na TU Delft. Linnemann sa neskôr vydal vlastnou cestou.

Leitmotívom ich tvorby je trojica slov Wow! What? Wow!. Ich architektúra je radikálna a experimentálna, no nikdy nie natoľko vážna, aby jej chýbal zmysel pre humor. Aj k banálnemu zadaniu pridajú niečo naviac. Predovšetkým viac programu, viac funkcií, viac zmysluplnosti.

Vďaka tomu získali mnoho ocenení, vrátane Mies van der Rohe Award.

Prvýkrát za BasketBar v Utrechte (2005) a najnovšie za rekonštrukciu panelového domu DeFlat — Kleiburg v Amsterdame (2017). Ateliér sídli v rozľahlých priestoroch staršieho priemyselného objektu v úplnom centre Amsterdamu a už aj jeho návšteva deklaruje prítomnosť nekonvenčných osobností a ideí.

28

K čerstvým úspechom určite patrí víťazstvo v Mies van der Rohe Award 2017 za rekonštrukciu panelového domu DeFlat — Kleiburg v Amsterdame. Z výroku poroty je zrejmé, že adaptácia panelovej výstavby z minulého storočia je v Holandsku (rovnako ako aj na Slovensku) témou plnou problémov a nejasností.

O čo ste opreli vašu ideu?

Konzorcium DeFlat túto budovu doslova zachránilo pred demolačnou guľou. Pre­ transformovali sa totiž na tzv. Klusf lat, čo znamená, že obyvatelia si svoje byty renovujú sami. Kleiburg bol v tejto loka­ lite poslednou budovou v pôvodnom sta­ ve. V istom zmysle je to „posledný vojak vo vojne modernizmu“. Ťažiskom projektu bola rekonštrukcia hlavnej stavby — výťahov, komunikačných priestorov a inštalácií — no byty zostali nedokončené a nezaria­ dené, bez kuchyne, sprchy, vykurovania, vlastne bez izieb. Tento systém umožnil minimalizovať vstupné náklady a zároveň predstavuje nový obchodný model pre bývanie v Holandsku. Budúci obyvatelia si za pomerne nízku cenu kupujú akúsi schránku, ktorú si zrekonštruujú podľa vlastných predstáv. DIY, dosiahnuteľné vlastníctvo ideálneho domova…

PRVÁ LIGA

Väčšina pokusov o rekonštrukciu obytných budov v modernistickej štvrti Bijlmer sa zamerala na diferenciáciu. Cieľ: zbaviť sa uniformity, „humanizovať" architektúru.

Opakujúca sa výrazová jednotnosť sa vní­ mala ako zlo. Avšak po troch desaťročiach individualizácie, roztrieštenosti a atomi­ zácie začína byť atraktívna idea posilnenia pôvodnej jednoty. Obnoviť celok! Je načase prijať to, čo už je, objavovať a zdôrazňovať vnútornú krásu, pozdvihnúť!

V osemdesiatych rokoch k objektu pri­ dali tri extra výťahy, a hoci vyzerali „pôvod­ ne", nepatrili sem, priniesli rušivý prvok vertikality. Ukázalo sa však, že ich môžeme odstrániť. V existujúcich šachtách bolo totiž dostatok miesta a výťahy sa mohli umiestniť do ich jadier. Tak sa vlastne po­ darilo obnoviť brutálnu krásnu horizon­ tálnych zábradlí. Pavlače pôvodne striktne oddeľovali vonkajší a vnútorný priestor, pôsobili skôr obranným dojmom, boli uzavreté a nie príliš príjemné. Uzavreté časti fasády sme preto nahradili dvojitým sklom. Fasáda sa tým otvorila a prepojila s osobným nositeľom identity obyvateľov, a to aj keď sú závesy zatiahnuté.

Pôvodne boli úložné priestory pre všet­ ky bytové jednotky umiestnené na úrovni

Mnohé z vašich prác predstavujú veľké zadania, ktoré významne menia priestorové, infraštrukturálne aj vizuálne vlastnosti daných lokalít. K projektom pristupujete nielen ako k architektonickým, ale aj urbanistickým úlohám. Súčasne však silnejú kritické hlasy, ktoré tvrdia, že urbanizmus ako ho poznáme je mŕtvy a nový ekvivalent, ktorý by lepšie reagoval na potreby súčasnej spoločnosti, zatiaľ definovaný nie je. Ako sa k urbanizmu staviate vy?

Dnes žije 54% svetovej populácie v mest­ ských oblastiach a predpokladá sa, že v roku 2050 to bude až 66%. Takže urbaniz­ mus a predovšetkým jasná vízia, ako urobiť život v meste atraktívnym a zdravým, je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Náš ateliér sa nevenuje rozsiahlym urbanis­ tickým projektom, ale veríme, že každá budova by mala nejakým spôsobom akti­ vovať svoje okolie. Nielen zabrať priestor, ale mestu a miestu aj niečo vrátiť. Snažíme sa teda o istú katalyzáciu mestského života.

Neustále hľadáme nové alternatívy pre spôsob, akým žijeme a pracujeme, a ako môžeme zintenzívniť interakciu človeka s prostredím.

Pri pohľade z inej kultúrnej perspektívy sa holandská architektúra často označuje za výstrednú a nekonvenčnú.

Stretla som sa aj s humornou úvahou, že za tým môže stáť aj liberálnejšia drogová politika. Ako ateliér s názvom NL sa isto programovo hlásite k tomu, čo predstavuje podstatu holandskej architektúry.

Dajú sa však tieto všeobecné črty exaktne pomenovať? A môžete opísať aj váš ateliérový rukopis?

Architektúru vnímame ako hĺbavý proces skúmania, odhaľovania a preusporiadania úžasných zložitostí sveta, v ktorom žijeme.

Môžeme všednosť prevteliť do krásy? Dá sa dosiahnuť vznešenosť aj tam, kde to vôbec neočakávame? Ako môžeme transformovať, skrútiť, ohýbať, vrstviť, rozťahovať, zdoko­ naľovať alebo znovu zostavovať prvky, kto­ ré tvoria naše prostredie, do nových a lep­ ších konfigurácií? Naše projekty sa často zameriavajú na bežné, ale aj nedocenené

nlarchitects.nl

či negatívne aspekty každodenného života, ktoré meníme alebo vylepšujeme, aby sa do popredia dostal nečakaný potenciál vecí, ktoré nás obklopujú. Výberom jestvujúcich fragmentov reality a ich rekombináciou, lepením kus po kuse do nových súdržných usporiadaní, sa naša architektúra dá chá­ pať ako istý remix skutočnosti — architekt je teda niekto ako DJ. A to je prístup, ktorý môžete považovať za typicky holandský.

Vaša architektúra máva typologicky nečakané pridané funkcie. Výmenník tepla WOS 8 v Utrechte ste obohatili o lezeckú stenu aj búdky pre miestne vtáctvo. BasketBar, za ktorý ste dostali prvú Mies van der Rohe Award, je vlastne študentskou reštauráciou so športovým ihriskom na streche. Ako starne takáto špecifická architektúra? Fungujú aj dnes všetky pridané funkcie tak, ako ste ich naplánovali, alebo sa časom prispôsobili nejakým zmenám?

Sme radi, že mnohé z našich projektov fungujú veľmi dobre a tak, ako boli navrh­ nuté. Pravdou je, že verejné objekty, ktoré sa veľmi intenzívne používajú, potrebujú pravidelnú údržbu. Prišli sme na to, že je dôležité na tento fakt klienta vopred upozorniť. Potrebujete niekoho, kto sa o váš projekt postará po jeho dokončení.

A musíte pracovať s materiálmi, ktoré sú takpovediac verejnostiodolné. Stále sa učíme.

od architekta Vladimíra Dedečka. Táto budova dodnes delí spoločnosť na dva tábory, väčšina architektov ju obdivuje, väčšina verejnosti nenávidí. Ako na vás zapôsobila?

Národnú galériu som zatiaľ naživo ne­ navštívil, videl som ju iba na fotografiách, čo spravili kolegovia z NL architects. Pô­ sobí však úchvatne, určite si ju pôjdem pozrieť. Rovnako ako väčšinu brutalis­ tických modernistických stavieb, široká verejnosť ju asi neocení. No časom sa to zmení. Pomohlo by, keby sa tam uspora­ dúvali cool párty.

Na čom práve pracujete a koľko členov tvorí tím NL architects?

Pracujeme na jednom zaujímavom pro­ jekte. Je to 70 metrov vysoká obytná veža, ktorá je obklopená záhradami. Dobrý príklad zeleného mestského života. Cesta k zvýšeniu kvality života v hustom mest­ skom prostredí. Na mojej prednáške o ňom poviem viac. A náš tím tvoria traja partne­ ri, štrnásť zamestnancov a štyria až piati stážisti.

Elena Alexy

←

NL Architects: zľava Pieter Bannenberg, Walter van Dijk a Kamiel Klaasse

↑↑ Rekonštrukcia panelového domu DeFlat —

Festival DAAD 2018 nie je vaším prvým kontaktom s Bratislavou. V roku 2009 ste mali výstavu Modernice! v Slovenskej národnej galérii, konkrétne v časti

Kleiburg, Amsterdam, 2016; foto Marcel van der Burg ↑

Rezidenčný komplex OpenUp, Sloterdijk — Amsterdam, 2017

DAAD 2018

29

VARŠAVA: BBGK 30/05 STREDA 19:00 PRIMACIÁLNY PALÁC PARTNERI: FPU, POĽSKÝ INŠTITÚT BRATISLAVA

Nestáva sa často, aby sa pozornosť poroty Mies van der Rohe Award upriamila do bývalých krajín východného bloku. Poľsko je však výnimkou. V roku 2017 sa takmer na špic dostalo Katynské múzeum, ktorého autormi sú poľskí architekti jan belina-brzozowski, konrad

grabowiecki, jerzy kalina a krzysztof lang.

Autori projektu stáli pred náročnou úlo­ hou — zhmotniť pamiatku obetiam maso­ vej vraždy známej ako katynský masaker.

V Katynskom lese ruská NKVD spolu s ar­ mádou začiatkom roka 1940 popravila vyše 20000 dôstojníkov a civilistov, kto­ rých označili ako potenciálnych odporcov komunizmu.

Múzeum leží v južnej časti Varšavskej citadely. Základnou myšlienkou sa stal park so symbolickým Katynským lesom uprostred. Muzeálna expozícia sa rozpre­ stiera na dvoch úrovniach kaponiery — historickej pevnostnej stavby. Tretím ob­ jektom je arkádová oporná budova zložená z piatich presklených arkád s pamätnými doskami.

Pätnásť pamätných tabúľ v pôvodnom sklade strelných zbraní pripomína mená 21 768 obetí a vyvoláva otázky o význame pojmov zlo, dobro a odpúšťanie. V tomto bode má architektúra múzea zámerne silný výraz. Priestor medzi vysokými 12-metro­ vými stenami pevnosti vytvára sugestívnu chodbu, ktorá vedie dvomi symbolickými smermi — dole, k pamätných tabuliam pripomínajúcim smrť a hore, k otvore­ nému pohľadu na oblohu. Na osi schodov medzi stromami stojí dubový kríž, epi­ lóg rozprávania. Silným emocionálnym momentom sú aj osobné veci obetí, ktoré sa našli priamo na mieste zločinu. Listy či fragmenty vražedného streliva sú vy­ stavené ako odtlačky v betóne. Múzeum sa tým stáva mementom príbehu plného nepochopiteľnej zloby a krutosti.

↑↑ BBGK, zľava Jan Belina-Brzozowski, Konrad Grabowiecki, Wojtek Kotecki ↑→ Katynské múzeum, Varšava; foto Juliusz Sokolowski

30

PRVÁ LIGA

29/05 — 03/06 09:00 — 18:00 FAKULTA ARCHITEKTÚRY STU NÁM. SLOBODY 19 PARTNERI: FPU, HB REAVIS, FA STU

GOT TKO RE VITALIZ ÁCIA NÁMESTIA SLOBODY Námestie slobody v Bratislave, kedysi Gottwaldovo námestie a dávno predtým takzvaná Sahara, sa viackrát stalo témou veľkých architektonických úvah. Súčasná podoba pochádza z roku 1980 a je dielom architektov V. Droppu st. a J. Hlavicu, a sochára J. Hovorku, ktorý je s T. Bártfayom a K. Lackom aj spoluautorom povestnej fontány Družba. Chradnúci stav námestia sa na jeseň 2017 stal podnetom na architektonickú súťaž na jeho revitalizáciu. Výsledky sú známe, no nezaškodí, keď si víťazov opäť pripomenieme.

Za víťaznou ideovou štúdiou stojí kolektív M. Antolík, M. Daňová, P. Lényi, M. Lucký, M. Marcinov, A. Morávek a K. Stanislavová. Jedinečnosť návrhu tkvie v zachovaní genius loci tohto priestoru. Predseda poroty, architekt Igor Marko, k víťaznému projektu povedal: „Návrh má mnoho vrstiev, ktoré skrývajú dôležité zmeny v čase a jeho silnou stránkou je aj citlivá revitalizácia fontány. Zaujímavá je aj vrstva hravých pavilónov, ktorá je zatiaľ voľne interpretovateľná a môže priniesť adaptovateľnú programovú pestrosť a animáciu.“ Projekt je spoločnou ambíciou o.z. Dobré m(i)esto by HB Reavis, v spolupráci s Hlavným mestom a mestskou časťou Staré mesto.

↑

Víťazný návrh na revitalizáciu Námestia slobody, Bratislava, autori M. Antolík, M. Daňová, P. Lényi, M. Lucký, M. Marcinov, A. Morávek a K. Stanislavová, 2017

VÝSTAVA

Komentár autorov „Základná f ilozof ia a koncepcia námestia je v poriadku už dnes. Neschopnosť postarať sa o technický stav nemôže byť dôvodom na vznik novej, diametrálne odlišnej koncepcie.

Námestie má užívateľov, ktorí ho majú radi a našou úlohou bolo pochopiť, čo je dobré, čo by dobré mohlo byť, čo je nevyhovujúce a čo treba zrušiť. Žiadne hrubé čiary, zmeny status quo.

K novému a živému námestiu sa nedá dostať zničením starého, ale iba jeho skultivovaním a adjustážou.

Základom je zobytnenie námestia. Okrem jedinečnosti z hľadiska fyzických rozmerov a väzieb sa očakáva aj ideová nadstavba. Určitá romantická vrstva, odkaz na históriu a hod­ noty. Kompozíciu sústredných kruhov dopĺňa ďalší kruh stromov v okolí fontány. Pred hlav­ nou osou úradu vlády je priestor na verejné zhromaždenia a umiestnenie umeleckého diela, symbolu slobody. Po celej ploche námestia sú rozmiestnené objekty, nazývame ich folies, kto­ ré poskytujú zázemie na rôzne aktivity. Zároveň tvoria orientačné body, programovo rámcujú okolitý priestor.

Súčasné funkčné využitie musí zostať zachované. Námestie je dosť veľké a s dosta­ točnou paletou možností na aktivity, aké od neho očakávajú obyvatelia z okolia, samotné mesto a občas aj návštevníci z celej republiky, respektíve zo zahraničia.“

DAAD 2018

31

OPENDESIGNSTUDIO 28/05 — 03/06 FAKULTA ARCHITEKTÚRY STU

Opendesignstudio je predovšetkým prvou verejnou prezentáciou aktuálnych diplomových pro-

NÁM. SLOBODY 19

jektov študentov Fakulty architektúry STU, ktorí sa o pár týždňov stanú legitímnymi predstaviteľmi

PARTNERI: FPU, NADÁCIA TATRA BANKY,

profesií architekt, urbanista a dizajnér. No na akademickej pôde sa dá vidieť, spoznať a zažiť

FA STU

omnoho viac.

Najväčšia predajná prehliadka nezávislej módy, dizajnu a umeleckej tvorby s množstvom sprievodného programu

DAAD — DNI ARCHITEKTÚRY A DIZAJNU

TÉMA: SPOLUPR ÁCA

W W W . U R B A N M A R K E T. S K

01. — 03.

JÚN 2018

Anna Konjetzky Testlauf

URBAN MARKET Spoluprácou ku krajším zajtrajškom

28/05 — 30/05 16:00 — 21:00 FOYER FAKULTY ARCHITEKTÚRY STU NÁM. SLOBODY 19

01/06 16:00 — 23:00 (market do 21:00) 02/06 11:00 — 23:00 (market do 21:00) 03/06 11:00 — 19:00 (market do 18:00)

Nový Priestor v spolupráci s Goetheho inštitútom organi­ zuje slovensko-nemecký medziodborový projekt s názvom TESTLAUF. Jeho autorkou je nemecká umelkyňa Anna Kon­ jetzky a koncipovaný je ako participatívny dialóg v kontexte mestského priestoru, ktorý spája súčasný tanec, odbornú diskusiu a hudbu. Diváci sú zároveň aj aktérmi diskusie.

Javiskový set tvorí platforma z drevotrieskových dosiek, z ktorých tanečníci modelujú rozmanité priestorové štruk­ túry. Zúčastnení architekti a urbanisti zase predostierajú témy a do diania sa zapájajú aj otázky a reakcie z publika.

Projekt týmto spôsobom rozvíja úvahy o vytváraní komu­ nity, spoločnom priestore, zodpovednosti voči systému, dlhodobej udržateľnosti komunity a podobne. Podrobný program je na str. 42-43. koncept: Anna Konjetzky; scéna: Sophia Soehner tanečníci: Katarína Brestovanská, Edita Antalová, Michal Heriban, Sahra Huby, Quindell Orton hudobníci: Michal Matejka (Cluster ensemble, Pražský improvizačný orchester, ai.), Jozef Krupa (Ankram, ai.), Stroon Miro Tóth (Dunkel therapy, ai.)

FAKULTA ARCHITEKTÚRY STU NÁM. SLOBODY 19 Tri dni na Fakulte architektúry STU predstavia viac ako stovku lokálnych tvorcov a značiek z oblasti módy, dizajnu, šperkov či doplnkov. Samozrejmosťou je aj bohatý sprie­ vodný program, vrátane hudobných koncertov, tvorivých dielní či prednášok.

Leitmotívom podujatia je spolupráca. V dobe, kedy sa na každom kroku skloňuje slovo konkurencia, sa Urban Market zameriava na zdieľanie nadobudnutých schopností.

Pracovať s aspoň jedným ďalším človekom nás obohacuje o zážitky zo spoločného riešenia problému, zdieľania myšlienok, nápadov a z neustáleho učenia sa. Spolupráca posilňuje medziľudské vzťahy, zlepšuje pripravenosť na prijímanie iných názorov a umožňuje viesť vecné diskusie.

A väčšinou prináša niečo originálne. V tejto súvislosti je súčasťou Urban Marketu aj produktová súťaž kreatívnych tímov KOLABO. Výsledky ich spoločného snaženia budú vystavené priamo na mieste. www.urbanmarket.sk

32

Fakulta architektúry STU Námestie slobody 19 Bratislava

OPENDESIGNSTUDIO

DIPLOMOVÉ PRÁCE 2017/2018 28/05 — 03/06 09:00 — 18:00 FAKULTA ARCHITEKTÚRY STU NÁM. SLOBODY 19 Nová krv, desiatky nápadov a množstvo ideálov. Výstava najnovších diplomových projektov študentov Fakulty architektúry STU prezentuje výsledky niekoľkomesač­ ného procesu. Aby sme však prenikli bližšie k podstate dialógu študent-pedagóg, pre noviny DAAD sme vybrali reprezentatívnu vzorku štyroch vedúcich diplomových projektov a ich štyroch diplomantov, a obom skupinám sme položili dve otázky.

Vedúci: Máte recept na dobrú diplomovku?

Spomínate si na tému vášho diplomového projektu?

Diplomanti: Prečo si si vybral práve takúto tému diplomovky?

Aká je jej základná idea?

Pavol Paňák Otvorený ateliér praxe „Recept na dobrú diplomovku je prostý. Premýš­ ľavosť, zaujatie a talent študenta a premýšľavosť, zaujatie a talent pedagóga. Téma v skutočnosti až taká dôležitá nie je, dobrá diplomovka sa dá urobiť aj zo zdanlivej banality. Všetko ostatné je chémia pochádzajúca z osobnostných vlastností oboch aktérov. Veľa spoločného premýšľania na začiatku, študentova vôľa kresliť, modelovať, klikať, počúvať i odporovať. Schopnosť oboch pozrieť sa kriticky na zdanlivo báječné nápady. Študentova ochota venovať diplomovke čas, pre­ tože všetci pracujú.

Mojou diplomovkou bolo Centrum voľného času v Trnave na rozhraní historického jadra a sídliska Družba. Viedol ma nebohý výborný architekt Tono Rokošný. Bol to, samozrejme, vrcholný hightech v čase u nás vrcholiaceho lowtechu.“

Bohuš Kováč Ústav urbanizmu a územného plánovania „Asi nejestvuje univerzálna nápoveda na dobrú diplomovku. Základom stále zostáva talent a to, ako ho študent aj za asistencie školy rozvinul.

A potom aj ambicióznosť predstaviť svoju osob­ nosť nielen komisii, spolužiakom, ale aj sám sebe.

Ja osobne som sa na diplomovku tešil. Začal som zahrievacími prácami — pripravil som si grafiku výkresov, písmo som si konštruoval vlastné. Aj vtedy diplomka nadväzovala na pred­ diplomový projekt, a práve príprava v predošlom semestri bola asi najdôležitejšia.

Moja diplomovka sa zaberala Fiľakovom, robil som rozvoj mesta a nové centrum. Doteraz ju mám odloženú a pohľad na ňu ma presviedča, ako nám manuálne techniky prehlbovali ab­ straktné myslenie, ktoré je práve v urbanizme veľmi dôležité.“

Andrej Alexy Ústav konštrukcií v architektúre a inžinierskych stavieb „Ingrediencie dobrej diplomovky sú: 1. dobrá téma — tú síce určuje pedagóg, ale aj diplomant môže mať dobrú tému v talóne 2. motivácia — tá je najmä u diplomantov, zväč­ ša zamestnaných na plný úväzok v nejakej ar­ chitektonickej kancelárii, veľmi potrebná 3. štipka talentu 4. dobre trénovaný sedací sval 5. a samozrejme, chápajúci pedagóg — ten, čo poradí, podnecuje a neznechutí študenta hneď na prvej konzultácii 6. všetky ingredencie je potrebné pretrepať, ne­ miešať a minimálne 4 týždne dusiť vo vlastnej šťave Témou mojej diplomovky bol Hotel pod hra­ dom Devín u architekta Huntiera. V tom čase besnila postmoderna, takže dúfam, že tento projekt je už dávno skartovaný a nikto ho nikdy neuvidí. Rysovaný bol ručne na pauzák v jedi­ nom origináli a na zvýraznenie efektu vyfarbený pastelkami.“

Števo Polakovič Ústav architektúry občianskych budov „Treba pracovať hneď od začiatku. Dvakrát do týždňa, celý semester. Sám som to tak nerobil a bola to chyba. Zaoberal som sa všeličím iným a nakoniec som sa trápil, žiletkou odškrabal z pauzáku „moooc blbých“ riešení a na veľa rozhodnutí som v závere ostal sám. Ak sa ale v preddiplomovom projekte správne zadefinujú vzťahy, ak sa objekty korektne pripoja k prostre­ diu a vo fáze diplomovky sa potvrdia či mierne skorigujú, je to dobrý začiatok toho, aby sme sa spolu dostali k niekedy výnimočnému riešeniu.

Mojou diplomovkou bola administratívna budova Výskumného ústavu výživy obyvateľ­ stva na Dolných honoch v Bratislave. Bola to alternatíva na už spracovaný projekt Vladimíra Dedečka, ktorý sa ale nikdy neudial. Veľmi zložité zadanie, dnes by som sa z neho asi zložil. Môj vzťah k maestrovej práci bol vtedy iný, v dobe zúriacej postmoderny bol rešpekt menší, aj preto som to nakoniec dal. Návrh si pamätám ako pozdĺžny dom s množstvom polí predloženého skeletu." ↑

Alexander Topilin Revitalizácia železničného mostu cez Váh, Trenčín „Pochádzam z Trenčína a jeho rozvoj ma priro­ dzene zaujíma. Diplomový projekt je reakciou na územný plán Trenčína. Mesto a jeho rozvoj sme prirovnali k záhrade. Na vrchole existujúcej konštrukcie železničného mosta vytvárame plat­ formu — „kvetináč“, ktorý dočasne poskytuje priestor pre funkciu, ktorá v súčasnosti nemá v mestskej štruktúre stále miesto. Po vybudovaní potrebných priestorov sa platforma na moste uvoľní pre ďalšiu náplň a cyklus sa opakuje.

Prínosom riešenia by bola aj revitalizácia sa­ motného mosta, ktorý bude mať promenádnu funkciu s prevádzkami, prístav, či kyvadlovú dopravu medzi historickým jadrom a Zámostím.“

Mária Kubincová Makov / turisticko-rekreačné lokality „Je to zmena, počas štúdia sme sa len minimál­ ne stretli s vidieckou problematikou v oblasti urbanizmu. Mojou základnou ideou je vytvore­ nie lokalitného programu, v ktorom navrhujem možnosti využitia obce pre jej následný rozvoj.

Riešenie zahŕňa všetky formy rekreácie, aby sa z vidieka nestal rezort, ale prirodzene krajinný rekreačný mikroregión. Návrh by bol prínosom pre organizáciu cestovného ruchu. V prípade záujmu investora, ale i súkromných osôb pre akúkoľvek výstavbu, by obec dokázala flexibilne ponúknuť územie, a to s vedomím, že krajina a nové zásahy spoločne vytvoria organizovanú štruktúru s ohľadom na prírodný harmonický obraz krajiny.“

Martin Červienka Krytá plaváreň — Areál športu Dubeň v Žiline „Minulý semester sme s Andrejom Alexym a dvo­ ma spolužiakmi riešili súťaž na športový areál v Žiline, rozhodol som sa pokračovať v tejto téme a vybral som si objekt plavárne. Architektúra objektu je otvorená a ponúka optické prepojenie bazénovej haly s exteriérom - výhľad na rieku, promenádu a mesto. Objekty komunikujú me­ dzi sebou a sú prepojené promenádou. V Žiline a ani v celom kraji zatiaľ nie je športový areál, ktorý by ľuďom dával takéto nové možnosti na trávenie voľného času.“

foto Peter Čintalan

Kristína Tomanová Konverzia skladu Prespor na školu architektúry, Bratislava „Preddiplomová práca skupiny študentov riešila industriálny areál severovýchodne od centra Bratislavy. Prvá lastovička tohto územia je už zrekonštruovaný objekt Mlynica (GutGut). Mojou témou je konverzia susedného objektu - skladu Prespor, na školu architektúry. Návrh využíva existujúci raster betónovej konštrukcie ako obal, vnútorné stĺpy a trámy ostávajú odhalené. Do objektu sú vložené trojpodlažné objemy študov­ ní, prednáškových miestností, knižníc a iných funkcií. Uzavreté hmoty sa striedajú s otvore­ nými priestormi, ktorým dominuje betónová konštrukcia haly vhodnej na študentské pre­ zentácie. Návrh obsahuje aj dielňu na realizáciu inštalácií v mierke 1:1 a poskytuje priestor na celoročné výstavy.“

DAAD 2018

33

ARCHFILM 01/06 — 02/06 FAKULTA ARCHITEKTÚRY STU

Spoločenský záujem o architektúru a plánovanie miest je na vzostupe, čo sa sľubne premieta aj do

NÁM. SLOBODY 19

narastajúcej pozornosti, ktorú týmto témam venujú scenáristi a režiséri. Príďte si pozrieť filmy, ktoré

PARTNERI: FPU, POĽSKÝ INŠTITÚT BRATISLAVA,

rozprávajú silné príbehy, na aké by sa nemalo zabúdať. O mestách aj ľuďoch.

VEĽVYSLANECTVO BRAZÍLIE, TALIANSKY KULTÚRNY INŠTITÚT BRATISLAVA, FA STU

Zaľúbení do Giòa Pontiho

Paulo Mendes da Rocha — It's all a plan

01/06 21:00 — 22:00

02/06 15:30 — 16:45

Réžia: Francesca Molteni, Taliansko, 2015, 35 min.

Réžia: Joana Mendes da Rocha, Patricia Rubano; Brazília, 2017, 74 min.

Portrét architekta, dizajnéra a príležitostného maliara, ktorý počas viac ako päťdesiatročnej kariéry vyskúšal všeličo - výtvarné umenie, remeslá, dizajn, architektúru, ako aj rôzne materiály. Vynikal neutíchajúcou energiou, ktorú vkladal do všetkých svojich diel, od návrhu kľučky po urbanistickú štúdiu. Giò Ponti ako reprezentant moderny čelil hrozbe úplného nezáujmu a upadnutia do zabudnutia.

Jedným zo zámerov tvorcov filmu bolo odhaliť opodstat­ nenosť nedávneho znovuobjavenia tejto osobnosti ako architekta európskeho a medzinárodného formátu. Film uvedie režisérka Francesca Molteni.

34

VÝSTAVY

Hlavnou postavou dokumentárneho filmu je azda najzná­ mejší žijúci brazílsky architekt, Paulo Mendes da Rocha, držiteľ prestížnej Pritzkerovej ceny. V sérii rozhovorov, ktoré s ním viac než desať rokov viedla dcéra Joana, roz­ práva o svojej obdivuhodnej životnej dráhe plnej vzostupov, ale aj pádov. Dnes už 88-ročný Paulo prezentuje vzácne úvahy o urbanizme, prírode, ľudstve, umení a technike.

Dlhodobý dialóg otca a dcéry zároveň odkrýva časť súkro­ mia a rodinnej histórie a neraz obracia úlohy medzi oboma aktérmi v zmysle permanentnej nejednoznačnosti života.

Neon 02/06 14:30 — 15:30 Réžia: Eric Bednarski, Poľsko, 2014, 52 min.

Film sa venuje varšavským neónovým svetlám z predvoj­ nového obdobia až po súčasnosť. Hovorí o neónoch, ktoré osvetľovali ulice Varšavy pred vojnou, zobrazuje však aj historický a politický kontext „neonizácie“ hlavného mes­ ta Poľska v čase reálneho socializmu a osudy neónových svietidiel po roku 1989. Autentickosť materiálu akcentujú rozhovory s umelcami, architektmi, realizátormi a kunst­ historikmi. Celkovú atmosféru miest a časov dotvára komponovaná hudba Daniela Blooma.

O 5 MIN 12 Kam vyraziť za dizajnérskymi novinkami či priateľskými zážitkami? Na koktaily na dobrých adresách! Všade bude niečo nové, nevídané a podané priamo z prvej ruky, od dizajnérov, architektov či výberových výrobcov.

↑↑ Kancelárske stoličky Aluminia ↑

↑↑ deFORM, zľava Jakub Pollág a Václav Mlynář; foto Žofie Helfertová ↑

↑↑ Lucie Koldová

↑↑ Dizajnéri Neri&Hu

↑

↑

Kreslo Chips, Ton

Meeting Oasis

Panely Panbeton®, Concrete LCDA

Kolekcia svietidiel Orbital, BOMMA

Ar t DESIGN PROJECT

TON

A Class Studio

Nova Interier

30/05 STREDA 17:00 — 18:00 Špitálska 7

31/05 ŠTVRTOK 17:00 — 18:00 Karpatská 8

30/05 STREDA 11:55 — 13:00 Robotnícka 5

01/06 PIATOK 11:55 — 13:00 Velehradská 7A, bývalá galéria SPACE

Art Design Project je známy záchytný bod slovenského a českého dizajnu. Vyberá si vždy len tie najlepšie diela, od úžitkového skla, porcelánu, svietidiel, nábytku, do­ plnkov či módy. Koktail neskoro popolud­ ní má na programe prezentáciu kolekcie svietidiel Orbital od štúdia deFORM, kto­ ré tvorí dvojica dizajnérov Jakub Pollág a Václav Mlynář. Kolekcia vznikla pre českú značku BOMMA, kde „deFormáci“ pôsobia ako umeleckí šéfovia. Orbital sa pohráva s témou galaktických ciest. Ručne fúkané sklené šošovky evokujú viacfarebné nebes­ ké telesá s hypnoticky žiarivými jadrami. www.artdesignproject.sk

Ako vznikala posledná novinka značky Ton lounge kreslo Chips? Ako sa dizajnérovi pra­ cuje s technologickým postupom starým viac než 150 rokov? Dajú sa do tvorby kresla premietnuť skúsenosti z oblasti svietidiel a transparentných materiálov? Na všet­ ky tieto otázky, a isto aj na mnohé ďalšie, odpovie uznávaná česká dizajnérka Lucie Koldová v bratislavskom showroome Ton. www.ton.sk

A Class Studio, ktoré vedie dizajnérka Miro­ slava Trokšiarová, sa okrem tvorby interié­ rov špecializuje aj na exkluzívne materiálo­ vé riešenia zastúpené značkami Concrete LCDA a Argile. Concrete LCDA je výrobcom vlákno-cementových kompozitných pane­ lov, ktoré sú výnimočné subtílnou hrúbkou 7 — 14mm, nízkou hmotnosťou a rýchlou inštaláciou. Na DAAD sa predstaví nová kolekcia Panbeton® od dizajnérskeho dua Neri&Hu. Druhou premiérou je uvedenie u architektov a dizajnérov favorizovanej francúzskej značky prémiových a prírod­ ných náterov ARGILE. www.aclass-studio.com

Nova Interier Studio sa kamaráti s českým výrobcom a dodávateľom sedacieho ná­ bytku LOCO design a práve predstavitelia tejto značky budú hlavnými aktérmi obed­ ňajšej akcie O 5 MIN 12. Stoličky a kreslá, ktoré prezentujú aj na Salone del Mobile v Miláne, majú široký diapazón použitia a, samozrejme, kvalitný dizajn vrátane ergo­ nómie, konštrukčných prvkov a detailov.

Sortiment zahŕňa stoličky do kancelárií, konferenčných priestorov, lekárskych am­ bulancií či priemyselných prevádzok, ale aj čalúnený sedací nábytok, ďalej tzv. meeting space a akustické systémy. www.novainterier.sk

DAAD 2018

35

V ÝSTAV Y A PODUJATIA

BOYSPLAYNICE Fotografie súčasnej architektúry

ROČENKA SLOVENSKEJ ARCHITEKTÚRY 2016/2017

24/05 — 07/07 DENNE A NON-STOP HVIEZDOSLAVOVO NÁMESTIE — VEREJNÝ PRIESTOR

30/05 17:30 PRIMACIÁLNY PALÁC

Fotografi Jakub Skokan a Martin Tůma predstavujú súčasnú českú a slovenskú architektúru osobitým spôsobom (pí­ šeme o nich aj na strane 11). Dlhodobá skúsenosť s fotografiou architektúry ich vedie k hľadaniu nenásilných a napriek tomu pôsobivých foriem toho, ako odo­ vzdať jedinečnosť architektonického diela.

BoysPlayNice dodržiavajú dokumentačnú funkciu fotografie, no zároveň neváha­ jú obracať mierky a s nimi aj významy vecí. Na snímkach sa objavuje téma po­ zorovania a pozorovaného. Fotografie skutočnosť nesuplujú, ale spoluvytvárajú.

Architektúra posúva chápanie priestoru cez prežitok skutočnosti, fotografie cez predstavu o nej.

Oddelenie architektúry SAV pokračuje v skúmaní toho najlepšieho, čo bolo za uplynulé dva roky na Slovensku postavené.

Ambíciou autorov však nie je len vyzdvih­ núť najpozoruhodnejšie architektonic­ ké diela, ale aj ref lektovať dôležité témy v rámci architektonickej scény. Aktuálne sa zaoberali otázkami plánovania a vý­ stavby slovenských miest, pričom skúma­ nie a kritika mechanizmov, ktoré cez naše mestá formujú aj architektúru v nich, sa stali východiskom k zostaveniu výberu diel samotnej publikácie. V úvodnej eseji ročenky holandský kritik Hans Ibelings zhodnotil tento výber ako „hypotetický inverzný svet, v ktorom takmer dve desiatky nových projektov v ročenke nebudú výnimkami, ale stanú sa pravidlom.“ Publikácia bude po prvýkrát uvedená na DAAD vo forme moderovanej diskusie na témy plánovania súčasných slovenských miest a ich archi­ tektúry s autormi a pozvanými hosťami.

LETNÝ PRIESKUM VŠVU 25/05 — 03/06 09:00 — 18:00 HVIEZDOSLAVOVO NÁM. 18 ARCHITEKTÚRA, MAĽBA Vysoká škola výtvarných umení v čase ko­ nania festivalu DAAD verejne prezentuje semestrálne práce svojich študentov. Na pôde Katedry architektonickej tvorby na Hviezdoslavovom nám. 18 je vystavený aj interdisciplinárny projekt s názvom Tvarovanie hmloviny. Jeho predmetom je skúmanie hraníc architektúry 21. storočia, testovanie nových materiálov (3D Mesh Spacer Fabric a Glass Fibre Reinforced Polymer) a definovanie nových navrhova­ cích metód: od sérií fyzických modelov, cez nejednorazové cyklické navrhovanie a vy­ hodnocovanie kvalít k haptickej a materiá­ lovej fabrikácii konečnej štúdie v podobe objektov v mierke 1:1. Výsledkom sú mäkké analógovo tkané/pletené oblakové štruktú­ ry, neexaktné geometrie, ne/kontrolova­ teľné agregáty alebo tvárne priehradoviny.

Projekt vznikol pod pedagogickým vede­ ním D. Pištekovej a K. Rypákovej, členmi tímu boli H. Arnold, P. Dóža, M. Krpalová, K. Kocková, L. Mráz, M. Néveri, D. Nosko, P. Ollerová, F. Orság, K. Pak, Š. Trančík a M. Vasilišin.

Autori: Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Pastoreková, Vydavateľstvo: SLOVART Bratislava 2018 Grafický dizajn: Matúš Lelovský

↑

„Stezka v oblacích“, Dolní Morava, architekt Zdeněk Fránek, realizácia Taros Nova, 2016

36

VÝSTAVY A PODUJATIA

↑

Ročenka architektúry vychádza každý druhý rok.

↑

Tvarovanie hmloviny, semestrálny projekt študentov architektúry VŠVU

VYNALIEZAVOSŤ A KRÁSA Ta liansky dizajn vo fotografii Mira Zagno liho 01/06 — 19/06 10:00 — 18:00 DVORANA MINISTERSTVA KULTÚRY SR, NÁM. SNP 33 VERNISÁŽ 01/06 17:00 Miro Zagnoli sa ako fotograf podieľal na reklamných kampaniach talianskych zna­ čiek, ktoré v dejinách dizajnu druhej polo­ vice 20. storočia zanechali výraznú stopu.

Vďaka Zagnoliho práci sa diela dizajnu stávajú súčasťou príbehu, ktorý nie je iba scénickou myšlienkou, ale komplexnejšou a tajomnejšou zápletkou v skutočnom ži­ vote vecí. Medzi jeho klientov patria firmy ako napríklad Alessi, Artemide, Cassina, Driade, Kartell, Molteni, Moroso a tak ďalej. Portrétoval tiež osobnosti zo sve­ ta dizajnu ako sú Alberto Meda, Jasper Morrison, Enzo Mari, Patrizia Moroso, Ross Lovegrove, Marc Newson, Ronan a Erwan Bouroullec a mnohí ďalší. Výstavu organi­ zuje Taliansky kultúrny inštitút v rámci festivalu Dolce Vitaj.

ETERNITY AND A MOMENT

Ó HORY, Ó HO RY, Ó HORY Súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte

DO 10/06 NON-STOP POĽSKÝ INŠTITÚT OKNÁ NA KLOBUČNÍCKEJ ULICI Výstava prezentuje poľskú architektúru z obdobia nezávislosti Poľska v rokoch 1918 – 1939 ako nástroj na budovanie poľ­ skej národnej identity. Ukazuje, ako sa sny a túžby poľských architektov a urbanistov stali realitou. Titul výstavy sa inšpiroval prejavom poľského architekta a dizajné­ ra Lecha Niemojeského, autora viacerých vynikajúcich projektov a stavieb v me­ dzivojnovom období. Výstavu pripravilo Ministerstvo zahraničných veci Poľskej republiky a Centrum architektúry.

DO 03/06 10:00 — 18:00 DESIGN FACTORY, BOTTOVA 2 Design factory pokračuje v spolupráci s pražskou Galériou Jaroslava Fragnera, ktorá po niekoľkých výstavách o architek­ túre v alpskom a nórskom prostredí pred­ staví realizácie v českých a slovenských horách. Hoci oba štáty majú rozdielne morfologické východiská, spoločná histó­ ria významne ovplyvnila ich architekto­ nický vývoj. Šesťdesiat stavieb zobrazuje bohatú typologickú škálu od vyhliadok, environmentálnych centier, cez hotely až po rodinné domy, no predovšetkým kontextuálny prístup a vzrastajúcu snahu po udržateľnosti. Kurátormi výstavy sú Dan Merta a Tomáš Bujna, a na jej prí­ prave spolupracovali Matúš Dulla, Ján Krcho, Petr Kratochvíl, Klára Pučerová a Henrieta Moravčíková.

ARCHITEKTÚRA OBILNÝCH SÝPOK A SÍL NA SLOVENSKU PONDELOK — PIATOK 11:00 — 17:00 GALÉRIA ARCHITEKTÚRY SAS PANSKÁ 15 Obilnica bola oddávna najchránenejšou časťou obydlia aj mesta. Veľká spoločenská hodnota skladov obilia sa odzrkadľovala aj v ich architektonickom stvárnení. Na ich výstavbu sa používali najmodernejšie materiály a technológie, prevádzku riadili najnovšie patenty a strojové zariadenia.

Projekty sýpok a obilných síl často riešili renomovaní architekti a stavebné firmy ako napríklad Emil Belluš, Milan Svitavský, Pittel-Brauswetter, Karel Skorkovský či Hlavaj-Palkovič-Uličný. Napriek tomu zo­ stali takmer neznámou témou. Výstava, ktorej kurátorkou je Tereza Bartošíková, približuje vybrané reprezentatívne stavby tohto špecifického typologického druhu formou dobových fotografií a projektovej dokumentácie.

↑↑ Zraková pyramída Súľov, autor Juraj Gábor ↑

↑↑ Portrét dizajnéra Alberta Medu ↑

Obrazová kampaň pre Alessi, kolekcia Moka, dizajn Alessandro Mendini

↑

Horáreň Vyšná Boca, autori GutGut —

Ministerstvo zahraničných vecí, Varšava,

Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Jana Benková,

autor Bohnan Pniewksi, 1932 — 1938

foto Nora a Jakub

↑

Automatický mlyn NUPOD, Trnava, autor Emil Belluš, 1938 — 1941

DAAD 2018

37

DE VELOPMENT 30/05 — 03/06 12:00 — 18:00

V Bratislave sa stavia azda ako nikdy predtým. Mnohé rozsiahle zásahy menia podobu celých

GALÉRIA ARCHA, URŠULÍNSKA 6

mestských častí, do ktorých prinášajú úplne nové štruktúry a spôsoby mestského života. Výstava

PARTNERI: FPU, MESTO BRATISLAVA, BKIS

Development predstavuje najvýznamnejšie počiny, ktorými Bratislava rastie.

CORWIN, HB REAVIS, IMAGINE DEVELOPMENT, ISE, ITB, J&T REAL ESTATE, PENTA REAL ESTATE, YIT SLOVAKIA

Mlynica

Stanica Nivy

Manufaktúra

Sky Park

Turbínová

Mlynské Nivy

Bernolákovo

Čulenova

Stavebník: ISE Architekti: GutGut

Stavebník: HB REAVIS Architekti: Benoy (Londýn), BDP (Londýn), Siebert+Talaš

Stavebník: IMAGINE DEVELOPMENT Architekti: Ash Sakula Architects, Londýn

Stavebník: PENTA REAL ESTATE Architekti: Zaha Hadid Architects

Mlynica je dôkazom, že staré industriál­ ne budovy nemusia nevyhnutne zostať schátrané či definitívne zaniknúť. Žiadajú si len citlivý prístup, za ktorý sa odmenia svojou jedinečnosťou. Mlynica je inšpira­ tívnym príkladom, ako vrátiť život opus­ tenému prevádzkovému areálu. V areáli sa nachádzajú kancelárie, lofty (byty) s tera­ sami a viacúčelový priestor pre rozmanité využitie.

Stanica Nivy je kombináciou medzinárod­ ného autobusového terminálu, nákupného centra, tržnice a výškovej administratív­ nej budovy — Nivy Tower s panorama­ tickou reštauráciou. Komunitnou črtou celého projektu je zelená záhrada na stre­ che o veľkosti dvoch futbalových ihrísk, s 550-metrovou bežeckou dráhou a kom­ pletným vybavením pre šport a oddych.

A ako tento koncept najlepšie zobraziť?

Videom v „DaSection“ dizajne.

Na pokojnom mieste plnom histórie vznik­ ne zachovaním a prestavbou dvoch prie­ myselných budov z druhej polovice 20. storočia a ich doplnením zástavbou drobnej mierky susedstvo so silným genius loci.

V ňom nová komunita obyvateľov nájde domov, ale aj priestory na prácu, záľuby, oddych a stretnutia. Projekt umožní budú­ cim obyvateľom sociálne plnohodnotnú existenciu, bez nutnosti každodenného dochádzania do Bratislavy.

Sky Park je multifunkčný projekt, ktorý prináša do centra Bratislavy doposiaľ ne­ poznanú úroveň bývania a kancelárskych priestorov. V dvoch fázach vznikne cel­ kovo šesť výškových budov, spolu s no­ vým mestským parkom s rozlohou viac ako 30-tisíc m2. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia fasády historickej budovy Jurkovičovej teplárne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

Kolísky

Wallenrod

Dúbravy

Stein2

Záhorská Bystrica

Mickiewiczova 9

roh ulíc Agátová a Hrubá lúka

Blumentálska, Legionárska a Bernolákova

Stavebník: ITB Architekti: Šebo Lichý

Stavebník: ITB Architekti: Šebo Lichý

Stavebník: CORWIN Architekti: MS arch

Kolísky sú komornejším rezidenčným projektom predmestského bývania. Zá­ kladom koncepcie je usporiadanie do bloku s privátnym vnútroblokom pre ko­ munitné aktivity. Špecifickou črtou sú tzv. vertikálne záhrady inšpirované projektmi ako One Central Park v Sydney či Bosco Verticale v Miláne. V ponuke prevláda­ jú troj a štvorizbové byty, s možnosťou prispôsobenia dispozície, umiestnenia či veľkosti okien a materiálu balkónov.

Administratívne centrum charakterizuje výrazná dvojitá presklená fasáda s výsad­ bou popínavých rastlín. V dvorovej časti je priečelie členené kompozíciou vysunutých balkónikov a pobytovej terasy, ktorá sa využíva aj na mítingy či teambuildingy.

Alternatívny pracovný priestor Satori Stage na prízemí sa profiluje ako miesto stretá­ vania sa bratislavskej kreatívy.

38

DEVELOPMENT

Pekné bývanie sa nekončí balkónom. Preto je bytový komplex DÚBRAVY navrhnutý tak, aby boli domy obklopené zeleňou a ná­ mestíčkom pre šport a oddych. Dúbravy tvorí 8 obytných domov s nadštandard­ ne vybavenými bytmi. Každý s vlastným balkónom, terasou či predzáhradkou. Sú­ časťou komplexu sú bezúdržbové zelené strechy, ktoré regulujú vlhkosť a produ­ kujú kyslík.

Stavebník: YIT SLOVAKIA Architekti: Ateliér Ivan Kubík Projekt rešpektuje genius loci a prináša modernú koncepciu bývania, pričom nado­ búda podobu harmonického a funkčného celku založeného na princípe priestran­ ných zelených dvorov. V štyroch etapách projekt ponúkne 408 bytových jednotiek a 27 nebytových priestorov. Historické cen­ trum je dostupné pešo do desiatich minút.

Einpark Rezidencia a Einpark O ffices roh ulíc Einsteinova a Bohrova Stavebník: CORWIN Architekti: A1 Architecture; Ofis Arhitekti, Ľubľana — fasády EINPARK OFFICES V projekte sa podarilo vytvoriť nadčasový komplex s využitím kvalitnej architektúry a výnimočných technológií, a s exkluzív­ nym výhľadom na panorámu Starého Mesta. Kancelársky komplex EINPARK OFFICES získal ako prvý na Slovensku predcertifikáciu LEED PLATINUM v sys­ téme novostavieb.

Zuckermandel

Panorama Business II

Žižkova

Pribinova 19

Stavebník: J&T REAL ESTATE Architekti: BOUDA MASÁR architekti, AM Architects, Konstrukt Plus

Stavebník: J&T REAL ESTATE Architekti: GFI

Nová mestská štvrť s akcentom histórie vznikla na úpätí hradného brala. Neodde­ liteľnou súčasťou atmosféry je sedem re­ plík Messerschmidtových charakterových hláv v originálnej veľkosti, či prepojenie s dunajským nábrežím atraktívnou láv­ kou. Jedinečnú úlohu v celom koncepte zohráva skalný masív. Práve na tomto výbežku nazývanom Skalný nos sa s po­ mocou odborníkov podarilo ešte pred začatím výstavby zachovať pôvodnú hod­ notnú f lóru. Východným smerom od brala vedie náučný chodník venovaný prírod­ ným a historickým hodnotám územia.

Trvácny dizajn, prírodné materiály, vôňa čerstvého pečiva a prepojenie interiéru s vonkajším priestorom – to je najnovšia administratívna budova modernej gene­ rácie v elegantnej Panorama biznis zóne.

Premena vstupnej lobby na priechodný ve­ rejný priestor umožňuje prechod budovou nielen rezidentom, ale aj verejnosti. Zá­ roveň plynulo prepája ulicu s vnútorným parkom a detským ihriskom za budovou.

Ideu transparentnosti nárožia budovy a voľnosti priechodu cez lobby podporila osem metrov vysoká presklená fasáda.

N OVÉ LIDO 31/05 17:30 PRIMACIÁLNY PALÁC Nové Lido je vznikajúca štvrť, ktorá má potenciál nadviazať, dopl­ niť a rozšíriť existujúce centrum Bratislavy. Počas uplynulých dvoch rokov spracovali odborníci koncepciu jej urbanistických princípov a verejných priestorov, aby tak vytvorili základ k ďalšej realizácii.

Výsledky tejto práce odprezentujú architekti Jakub Cígler, Igor Marko a Juraj Benetin. Po prezentácii bude nasledovať aj krátka diskusia. www.novelido.sk ←

Základ Nového Lida má tvoriť pätica verejných priestorov, ktoré prispejú k dobrému životu v meste.

DAAD 2018

39

HL AVNÍ PARTNERI DAAD existuje aj vďaka významnej podpore partnerov, ktorí svojím dielom takisto prispievajú k vzniku kvalitnej architektúry a dizajnu a zdieľajú podobný postoj k spoločenskej úlohe týchto profesií.

Pozrime sa, čo je u nich nové.

VELUX Pozvánka na Healthy Home Academy 2018 / Mlynica, 29/05, 10:00 — 14:00 Témy podujatia: — problematika smart domácnosti v po­ daní Apple HomeKit — predstavenie systémového riešenia VELUX ACTIVE — fenomén smart domácnosti v prostre­ dí slovenskej výstavby — Indoor Generation z pohľadu vznika­ júcich rizík i riešení zdravie vo vzťahu k pracovnému prostrediu a bývaniu — lifehacky skúseného kouča, ako si udr­ žať zdravie i pracovné nadšenie.

MAPA VEREJNÝCH PRIESTRANSTIEV Na akcii vystúpia: Petr Mára (odborník na svet Apple), Mgr. Dagmar Sliacka (koučka so špecializáciou na profesijné a kariér­ ne poradenstvo), MUDr. Richard Imrich, DrSc. (riaditeľ Národného ústavu reuma­ tických chorôb), Klára Bukolská (hlavná architektka VELUX), Tomáš Švec (produk­ tový manažér VELUX).

Registrácia a viac informácií: www.velux.sk/academy Pred začatím podujatia sa o 9.00 hod. usku­ toční komentovaná prehliadka priestorov Mlynice.

30/05 17:30 Primaciálny palác Verejné priestranstvo je priestor, ktorý je prístupný každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky. Bratislavské kultúrne a informačné stredisko v spolupráci s mla­ dými tvorcami Jankou Čelkovou, Petrom Dóžom a Markom Matisom sa podujali na vytvorenie interaktívnej „mapy verejných priestranstiev“, ktorá bude určená nielen odbornej verejnosti, ale najmä všetkým obyvateľom Bratislavy. S prvou fázou pro­ jektu sa budeme môcť zoznámiť práve po­ čas DAAD.

MINI WIENERBERGER Medzinárodná porota súťaže o najkraj­ ší projekt z pálenej tehly, Wienerberger Brick Award 2018, vybrala 50 finalistov.

Porota zložená z prestížnych architektov, novinárov a kritikov z oblasti architektúry vyberala tie najlepšie projekty spomedzi 600 súťažiacich. Oficiálny ceremoniál Brick Award je naplánovaný na 28. mája vo Viedni a všetky nominované projekty predstaví aj kniha „The Brick 18.“ Publiká­ cia je dostupná priamo v spoločnostiach Wienerberger a Tondach.

Kolektív tvorcov MINI sa spojil s londýnsky­ mi architektmi, aby predstavili inštaláciu MINI LIVING — BUILT BY ALL. Tá odhaľuje vizionársky koncept bývania, kde na ploche s rozlohou len niekoľkých m2 je vytvorená atraktívna osobná zóna spoločného mest­ ského bývania odrážajúca základný princíp MINI — kreatívne využitie priestoru. V Šan­ ghaji prebieha výstavba, ktorej súčasťou je viac než 50 bytov a komunitných či verej­ ných priestorov na ploche dvojnásobnej veľkosti. Rovnako ako v prípade BUILT BY ALL sa na tvorbe svojho priestoru spolu­ podieľajú aj samotní obyvatelia.

www.wienerberger.sk

Apartment Drbstr, Belgicko, architekti dmvA ↑

www.mini.sk

40

← ← Finalista Brick Award 2018: Lorette Convent —

HLAVNÍ PARTNERI

Projekt MINI LIVING — BUILT BY ALL vytvára obytný priestor na minimálnej ploche.

TAROS NOVA Taros Nova je projekčný a realizačný ateliér.

Tí, čo ho poznajú, vedia, že ľudia z Taros Nova dokážu pracovať s drevom, oceľou, be­ tónom a s rôznymi materiálovými kombi­ náciami. Radi posúvajú hranice medzi jed­ notlivými materiálmi a vytvárajú priestor pre nové možnosti projekčnej a konštruk­ térskej práce. Práve to predstavuje pridanú hodnotu pre architektov, ale aj investorov.

Každá práca je pre Taros Nova zážitkom. www.taros-nova.cz

↑

Obojstranná tribúna — Hipoaréna Šamorín, realizácia Taros Nova

CORWIN BLUMENTAL na Mýtnej 48 vracia život do jednej z najkrajších historických štvrtí Bra­ tislavy. Použitými technológiami a užívateľ­ ským komfortom sa radí k najsofistikova­ nejším projektom v meste. Nový mestský blok rešpektuje okolitú zástavbu s dôrazom na architektúru a spojenie funkcií bývania, administratívy a občianskej vybavenos­ ti. Spolu s novým námestím tak vytvára kvalitné mestské prostredie. Architektmi projektu sú Architektonická dielňa Colle­ gium — BLUMENTAL REZIDENCIA a A1 ReSpect — BLUMENTAL OFFICES.

www.blumental.eu www.blumentaloffices.sk

EQUITONE Vláknocementový obklad EQUITONE [linea] je trojrozmerný, do hmoty prefarbený ma­ teriál s lineárnou textúrou. Tieto fasádne dosky sú subtílne ale pevné, s vysokou odol­ nosťou proti mechanickému poškodeniu, poveternostným vplyvom a UV žiareniu.

Obklad je navyše nehorľavý, recyklovateľ­ ný a má dlhú životnosť. Pre vynikajúce vlastnosti si ho zvolili aj architekti z ate­ liéru IMA pri obnove Kina Mier v Nových Zámkoch.

www.equitone.sk

↑

GFI Architektonicko-projekčný ateliér GFI spolupracuje od roku 2012 na revitalizá­ cii Zóny Pribinova. Pilotným projektom ateliéru v tejto lokalite je administratívny objekt Panorama City II. Zámerom GFI je prispieť k formovaniu mesta so zreteľom na kvalitu mestského priestoru a života v ňom, pri rešpektovaní zásad udržateľ­ nosti. Tieto princípy sa odzrkadľujú aj v ďalších projektoch v Zóne Pribinova — v predĺžení nábrežia Eurovea druhou fázou, ktorá symbolizuje prepojenie funkčnosti a efektívnosti, s pozitívnym dopadom na ekonomický rozvoj. www.gfi.sk

Kino Mier, Nové Zámky, architekti IMA,

GROHE Privítajte nekonečný zdroj pitnej vody, kto­ rý je presne na mieru všetkým členom rodiny. GROHE Blue Home je dômyselné a elegantne spracované riešenie, ktoré mení obyčajnú vodu v neobyčajný zážitok.

Systém obsahuje jednoduché a intuitívne ovládacie prvky, ktoré umožňujú nastaviť nasýtenie vody jediným stlačením tlačidla.

fasádne dosky Equitone

www.grohe.sk ↑

Projekt Eurovea 2, Zóna Pribinova, Bratislava, architekti GFI ↑

Grohe Blue Home nasýti čerstvú vodu bublinkami priamo z vodovodného kohútika.

J&T REAL ESTATE

HB REAVIS V srdci Bratislavy sa rozvíja nové centrum prinášajúce súbor ôsmich projektov z diel­ ne HB Reavis a svetových architektov. Štvrť Nové Nivy bude ucelenou zónou, ktorá sa vďaka revitalizácii industriálneho dedič­ stva stane novou pulzujúcou časťou mesta.

Zóna prinesie verejné aj komerčné funkcie, novú infraštruktúru, zeleň a ekologické a udržateľné riešenia verejných priesto­ rov. Aj vďaka tomu zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu na certifikát novej verzie BREEAM Communi­ ties International ako prvá na svete.

Rozšírenie nábrežného projektu EUROVEA o druhú fázu vytvorí v Bratislave novú pl­ nohodnotnú mestskú štvrť, ktorej dôležitou súčasťou budú veľkorysé verejné priestory.

Tie navrhne architektka so skúsenosťami a realizáciami v najväčších európskych metropolách Beth Galí. Súčasťou projektu je popri predĺžení bulváru aj koncepčné rie­ šenie verejnej dopravy, napojenie nových cyklotrás na existujúce a doplnenie siete pre pohyb chodcov.

NOVA INTERIER Ward Beecher povedal: „Žiadna káva neula­ hodí vašim ústam, ak jej vôňa prv nepošle svoj sladký pozdrav vášmu nosu.“ Jednou z takto ladených referencií bratislavské­ ho interiérového štúdia Nova Interier je predajňa Cafe Point v obchodnom centre Centrál, ktorej interiér realizovali podľa návrhu architekta Martina Skočeka. Prá­ ve tu je vôňa čerstvo upraženej kávy, jej lahodná chuť umocnená dizajnom, ktorý vyzdvihuje jej pridané hodnoty.

www.eurovea2.sk

www.novainterier.sk

www.hbreavis.sk/novinky ↑

Návrh verejných priestorov EUROVEA 2 vzniká v ateliéri španielskej architektky Beth Galí.

↑

↑

REYNAERS ALUMINIUM CP 155 LS Minergie je inovovaný zdviž­ no-posuvný dverný systém vo funkciona­ listickom štýle, s množstvom kombinácií otvárania a pevného presklenia. Technické spracovanie systému umožňuje zapustiť všetky viditeľné časti rámu a čiastočne aj krídla s mikrovetraním. Vyznačuje sa vy­ sokou presnosťou, ľahkým chodom vozíkov, maximálnou vodeodolnosťou a bezpeč­ nosťou. Zasklievanie pevných elementov umožňuje inštalovať až 64mm hrubé sklo do 1500kg váhy. Špecialitou je systémo­ vé riešenie multikoľajnicového rohového otvárania, respektíve paketového riešenia do puzdra.

Predajňa Cafe Point, OC Central, Bratislava, ar-

www.reynaers.sk

chitekt Martin Skoček, realizácia Nova Interier

Na projekte Nových Nív sa podieľa niekoľko renomovaných domácich aj zahraničných architektov.

↑

Reynaers neustále prináša inovatívne koncepty dverných a okenných systémov.

DAAD 2018

41

PROGR AM DA AD 2018 25/05 — 27/05/2018 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: dizajn, fotografia, grafika, socha, textilná tvorba, úžitkové umenie, vizuálna komunikácia, reštaurovanie, Drotárska cesta 44 25/05 — 03/06/2018 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: architektúra, maľba Hviezdoslavovo námestie 18 21/05 — 10/06/2018 00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

10/05 — 03/06/2018 10:00 — 18:00 Ó hory, ó hory, ó hory výstava, súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte design factory, Bottova 2

2 7/05/ 2018 NEDEĽA 18:00 — 22:00 CLUBOVKA: První dáma české architektury dokumentárny film o českej architektke Alene Šrámkovej, film uvedie režisérka Jana Chytilová a český historik a kritik architektúry Rostislav Švácha Kino Mladosť, Hviezdoslavovo nám. 17 00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

2 8/05/2018 PO NDELO K 19:00 — 22:00 EGO: Iľja Skoček st.

Kostol Klarisky, ul. Farská-Klariská večer s významným slovenským architek­ tom, moderuje historička a kritička archi­ tektúry Henrieta Moravčíková SKOČEK+SKOČEK+SKOČEK výstava prác architektov Skočkovcov IKONY dokumentárne filmy o najvýznamnejších osobnostiach slovenskej povojnovej moderny, ukážka z filmu Iľja Skoček st., prezentácia Adama Gajdoša a Kristíny Tomanovej hudobná produkcia: Jakub Tvrdík 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: architektúra, maľba Hviezdoslavovo námestie 18 10:00 — 18:00 Ó hory, ó hory, ó hory výstava, súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte design factory, Bottova 2

42

11:00 — 17:00 Architektúra sýpok a síl na Slovensku výstava / Galéria architektúry SAS, Panská 15 16:00 — 21:00 TESTLAUF / FA STU, Nám. slobody 19 multidisciplinárny projekt nemeckej umelkyne Anny Konjetzky; súčasný tanec, odborná diskusia a hudba v kontexte mestského priestoru 18:00 Verejný priestor v meste, prednáška a diskusia, moderuje aktivistka a facilitá­ torka Milota Sidorová 20:00 Koncert 00:00 — 24:00 BoysPlayNice Photography výstava českého štúdia, fotografie archi­ tektúry a dizajnu / Hviezdoslavovo nám.

00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

2 9 /0 5 /20 18 U TO RO K 14:00 — 15:30 TLAČOVÁ KONFERENCIA Primaciálny palác, 1. poschodie vpravo, miestnosť č. 107 19:00 — 23:00 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE DAAD 2018 – DESIGN EVENT / Primaciálny palác TINA SAABY, hlavná architektka mesta Kodaň, Dánsko, hudobná produkcia: DJ BOBŠAN / RADIMO 19:00 — 23:00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory Čierne diery, výstava a prezentácia projektu o zabudnutých technických pamiatkach Slovenska Tajomné grafiky, zbierka vzácnych rytín mestských vedút z 18. storočia Industriell — limitovaná edícia nábytku a doplnkov IKEA, dizajn Piet van Eek Mies van der Rohe Award 2017 výstava nominovaných prác európskej ceny za architektúru TON, nové lounge kreslo Chips, dizajnérka Lucie Koldová DEVELOPMENT, otvorenie výstavy deve­ loperských projektov 09:00 — 18:00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU, Nám. slobody 19 Diplomové práce 2017-2018, výstava projektov študentov FA STU GOTTKO: Revitalizácia Námestia slobody, výstava víťazného ideového návrhu 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: architektúra, maľba Hviezdoslavovo námestie 18 10:00 — 13:00 VELUX konferencia 2018 — Healthy Home Academy / Mlynica, Turbínova ul.

PROGRAM

09:00 — 10:00 Mlynica, komentovaná prehliadka objektu, architekti GutGut / Turbínova ul.

10:00 — 18:00 Ó hory, ó hory, ó hory výstava, súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte / design factory, Bottova 2 11:00 — 17:00 Architektúra sýpok a síl na Slovensku výstava / Galéria architektúry SAS, Panská 15 12:00 — 18:00 SKOČEK+SKOČEK+SKOČEK výstava prác architektov Skočkovcov Kostol Klarisky, ul. Farská-Klariská 16:00 — 21:00 TESTLAUF / FA STU, Nám. slobody 19 multidisciplinárny projekt nemeckej umelkyne Anny Konjetzky; súčasný tanec, odborná diskusia a hudba v kontexte mestského priestoru 18:00 Verejný vs. privátny priestor, nároky rôznych skupín a jeho využitie, prednáška a diskusia, moderuje Karolína Miková, riaditeľka PDCS 20:00 Koncert 00:00 — 24:00 BoysPlayNice Photography výstava českého štúdia, fotografie archi­ tektúry a dizajnu / Hviezdoslavovo nám.

00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

30/0 5 /2 0 18 ST R ED A 19:00 — 23:00 PRVÁ LIGA — DESIGN EVENT Primaciálny palác (pri nepriazni počasia Pisztoryho palác, Štefánikova 25) BOYSPLAYNICE PHOTOGRAPHY, fotogra­ fické štúdio, Praha, Česká republika KONRAD GRABOWIECKI, architekt, BBGK, Varšava, Poľsko CANY ASH A ROBERT SAKULA, architekti, Ash Sakula, Londýn, Veľká Británia ŠPELA VIDEČNIK, architektka, OFIS Arhitekti, Ľubľana, Slovinsko PIET ECKERT, architekt, E2A Architekten, Zürich, Švajčiarsko hudobná produkcia 17:30 — 19:00 Ročenka slovenskej architektúry krst publikácie a diskusia, moderuje Fedor Blaščák / Primaciálny palác (pri nepriazni počasia Pisztoryho palác, Štefánikova 25) 09:00 — 18:00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU, Nám. slobody 19 Diplomové práce 2017-2018, výstava projektov študentov FA STU GOTTKO: Revitalizácia Námestia slobody, výstava víťazného ideového návrhu 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: architektúra, maľba Hviezdoslavovo námestie 18

10:00 — 17:00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory Čierne diery, výstava, zabudnuté technické pamiatky Slovenska Tajomné grafiky, zbierka vzácnych rytín mestských vedút z 18. storočia Industriell — limitovaná edícia nábytku a doplnkov IKEA, dizajn Piet van Eek Mies van der Rohe Award 2017, výstava nominovaných prác európskej ceny za architektúru TON, nové lounge kreslo Chips, dizajnérka Lucie Koldová 10:00 — 18:00 Ó hory, ó hory, ó hory výstava, súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte, design factory, Bottova 2 11:00 — 17:00 Architektúra sýpok a síl na Slovensku výstava / Galéria architektúry SAS, Panská 15 12:00 — 18:00 SKOČEK+SKOČEK+SKOČEK výstava prác architektov Skočkovcov Kostol Klarisky, ul. Farská-Klariská 12:00 — 20:00 DEVELOPMENT výstava developerských projektov Galéria Archa, Uršulínska 6 11:55 — 13:00 O 5 MIN 12: A Class Studio koktail v showroome a predstavenie novej kolekcie Panbeton, dizajn Neri&Hu Robotnícka 5 16:00 — 21:00 TESTLAUF / FA STU, Nám. slobody 19 multidisciplinárny projekt nemeckej umelkyne Anny Konjetzky; súčasný tanec, odborná diskusia a hudba v kontexte mestského priestoru 18:00 Zodpovednosť a udržateľnosť komunít, prednáška a diskusia, moderuje Oliver Kleinert, architekt, štúdio Kleinert Creative House 20:00 Koncert 17:00 Jerzy Kalina prezentácia poľského sochára, scénického výtvarníka a filmového tvorcu Poľský inštitút, Nám. SNP 27 17:00 — 18:00 O 5 MIN 12: Art Design Project koktail a predstavenie novej kolekcie svietidiel Orbital (Bomma), prezentácia dizajnérov deForm — Jakub Pollág a Václav Mlynář / Špitálska 7 00:00 — 24:00 BoysPlayNice Photography výstava českého štúdia, fotografie archi­ tektúry a dizajnu / Hviezdoslavovo nám.

00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

3 1/0 5/2018 ŠT V RTO K 19:00 — 23:00 PRVÁ LIGA — DESIGN EVENT Primaciálny palác (pri nepriazni počasia Pisztoryho palác, Štefánikova 25) BETH GALÍ, architektka, Barcelona, Španielsko XAVEER DE GEYTER, architekt, Brusel, Belgicko CLUBOVKA — DESIGN EVENT Primaciálny palác (pri nepriazni počasia Pisztoryho palác, Štefánikova 25) KKKD — Koncept Krajiny Kultúrne Dedičnej, architekti Samuel Netočný a Vojtěch Jemelka ROBERT REIN-CANO, krajinný architekt, Topotek 1, Berlín, Nemecko 09:00 — 18:00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU, Nám. slobody 19 Diplomové práce 2017-2018, výstava projektov študentov FA STU GOTTKO: Revitalizácia Námestia slobody, výstava víťazného ideového návrhu 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: architektúra, maľba Hviezdoslavovo námestie 18 10:00 — 17:00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory Čierne diery, výstava, zabudnuté technické pamiatky Slovenska Tajomné grafiky, zbierka vzácnych rytín mestských vedút z 18. storočia Industriell — limitovaná edícia nábytku a doplnkov IKEA, dizajn Piet van Eek Mies van der Rohe Award 2017, výstava nominovaných prác európskej ceny za architektúru TON, nové lounge kreslo Chips, dizajnérka Lucie Koldová 10:00 — 18:00 Ó hory, ó hory, ó hory výstava, súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte / design factory, Bottova 2 11:00 — 17:00 Architektúra sýpok a síl na Slovensku výstava / Galéria architektúry SAS, Panská 15 12:00 — 18:00 SKOČEK+SKOČEK+SKOČEK výstava prác architektov Skočkovcov Kostol Klarisky, ul. Farská-Klariská 12:00 — 20:00 DEVELOPMENT výstava developerských projektov Galéria Archa, Uršulínska 6 17:00 — 18:00 O 5 MIN 12: TON koktail v showroome a predstavenie novej kolekcie Chips, prezentácia dizajnérky Lucie Koldovej / Karpatská 8 18:30 — 18:50 Mapa verejných priestranstiev v Bratislave predstavenie projektu BKIS Primaciálny palác 18:00 — 20:00 Service Design Drinks #1 Ako na lepšie služby? / Impact Hub Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 20 00:00 — 24:00 BoysPlayNice Photography výstava českého štúdia, fotografie archi­ tektúry a dizajnu / Hviezdoslavovo nám.

00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

0 1 /0 6 /20 18 P I ATO K 17:30 — 23:00 PRVÁ LIGA - DESIGN EVENT FA STU, Nám. slobody 19 PETER JURKOVIČ, architekt, JRKVC, Bratislava JONATHAN SERGISON, architekt, Sergison Bates Architects, Londýn, Veľká Británia WALTER VAN DIJK, architekt, NL Architects, Amsterdam, Holandsko hudobná produkcia 21:00 — 22:00 Zaľúbení do Giò Pontiho projekcia dokumentárneho filmu, film uvedie režisérka Francesca Molteni FA STU, Nám. slobody 19 09:00 — 18:00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU, Nám. slobody 19 Diplomové práce 2017-2018, výstava projektov študentov FA STU GOTTKO: Revitalizácia Námestia slobody, výstava víťazného ideového návrhu 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: architektúra, maľba Hviezdoslavovo námestie 18 10:00 — 17:00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory Čierne diery, výstava, zabudnuté technické pamiatky Slovenska Tajomné grafiky, zbierka vzácnych rytín mestských vedút z 18. storočia Industriell — limitovaná edícia nábytku a doplnkov IKEA, dizajn Piet van Eek Mies van der Rohe Award 2017, výstava nominovaných prác európskej ceny za architektúru TON, nové lounge kreslo Chips, dizajnérka Lucie Koldová 10:00 — 18:00 Ó hory, ó hory, ó hory výstava, súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte / design factory, Bottova 2 11:00 — 17:00 Architektúra sýpok a síl na Slovensku výstava / Galéria architektúry SAS, Panská 15 11:55 — 13:00 O 5 MIN 12: NOVA INTERIER koktail a predstavenie novej kolekcie sedacieho nábytku LOCO Design Velehradská 7/A 12:00 — 18:00 SKOČEK+SKOČEK+SKOČEK výstava prác architektov Skočkovcov Kostol Klarisky, ul. Farská-Klariská 12:00 — 18:00 DEVELOPMENT výstava developerských projektov Galéria Archa, Uršulínska 6 16:00 — 23:00 URBAN MARKET 2018 (Spring Edition) FA STU, Nám. slobody 19 16:30 Vynaliezavosť a krása taliansky dizajn vo fotografii Mira Zagnoliho, vernisáž výstavy Dvorana MK SR, Nám. SNP 33 00:00 — 24:00 BoysPlayNice Photography výstava českého štúdia, fotografie archi­ tektúry a dizajnu / Hviezdoslavovo nám.

00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

0 2 /0 6 /20 18 SO B OTA 11:00 — 22:00 URBAN MARKET 2018 (Spring Edition) FA STU, Nám. slobody 19 09:00 — 18:00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU,Nám. slobody 19 Diplomové práce 2017-2018, výstava projektov študentov FA STU GOTTKO: Revitalizácia Námestia slobody, výstava víťazného ideového návrhu 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: architektúra, maľba Hviezdoslavovo námestie 18 10:00 — 17:00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory Čierne diery, výstava, zabudnuté technické pamiatky Slovenska Tajomné grafiky, zbierka vzácnych rytín mestských vedút z 18. storočia Industriell — limitovaná edícia nábytku a doplnkov IKEA, dizajn Piet van Eek Mies van der Rohe Award 2017, výstava nominovaných prác európskej ceny za architektúru TON, nové lounge kreslo Chips, dizajnérka Lucie Koldová 10:00 — 18:00 Vynaliezavosť a krása taliansky dizajn vo fotografii Mira Zagnoliho, vernisáž výstavy Dvorana MK SR, Nám. SNP 33 10:00 — 18:00 Ó hory, ó hory, ó hory výstava, súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a kra­ jinnom kontexte / design factory, Bottova 2 12:00 — 18:00 SKOČEK+SKOČEK+SKOČEK výstava prác architektov Skočkovcov Kostol Klarisky, ul. Farská-Klariská 12:00 — 18:00 DEVELOPMENT výstava developerských projektov Galéria Archa, Uršulínska 6

10:00 — 17:00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory Čierne diery, výstava, zabudnuté technické pamiatky Slovenska Tajomné grafiky, zbierka vzácnych rytín mestských vedút z 18. storočia Industriell — limitovaná edícia nábytku a doplnkov IKEA, dizajn Piet van Eek Mies van der Rohe Award 2017, výstava nominovaných prác európskej ceny za architektúru TON, nové lounge kreslo Chips, dizajnérka Lucie Koldová 10:00 — 18:00 Vynaliezavosť a krása taliansky dizajn vo fotografii Mira Zagnoliho, vernisáž výstavy Dvorana MK SR, Nám. SNP 33 10:00 — 18:00 Ó hory, ó hory, ó hory výstava, súčasná architektúra v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte design factory, Bottova 2 12:00 — 18:00 SKOČEK+SKOČEK+SKOČEK výstava prác architektov Skočkovcov Kostol Klarisky, ul. Farská-Klariská 12:00 — 18:00 DEVELOPMENT výstava developerských projektov Galéria Archa, Uršulínska 6 00:00 — 24:00 BoysPlayNice Photography výstava českého štúdia, fotografie archi­ tektúry a dizajnu / Hviezdoslavovo nám.

00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

05/06 — 11/06 2018 10:00 — 18:00 Mies van der Rohe Award 2017 výstava nominovaných prác európskej ceny za architektúru Galéria Archa, Uršulínska 6

14:30 — 16:45 ARCHFILM, prehliadka filmov o architek­ túre / FA STU, Nám. slobody 19 14:30 NEON, neónové svetlá Varša­ vy, v spolupráci s Poľským inštitútom Bratislava 15:30 Paulo Mendes da Rocha – It´s all a plan, v spolupráci s Veľvyslanectvom Brazílie 00:00 — 24:00 BoysPlayNice Photography výstava českého štúdia, fotografie archi­ tektúry a dizajnu / Hviezdoslavovo nám.

00:00 — 24:00 Eternity and a Moment výstava, architektúra ako nástroj budovania poľskej národnej identity Poľský inštitút, okná na Klobučníckej ul.

0 3/0 6 /20 18 N ED EĽA 11:00 — 19:00 URBAN MARKET 2018 (Spring Edition) FA STU, Nám. slobody 19 09:00 — 18:00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU, Nám. slobody 19 Diplomové práce 2017-2018, výstava projektov študentov FA STU GOTTKO: Revitalizácia Námestia slobody, výstava víťazného ideového návrhu 09:00 — 18:00 Letný prieskum VŠVU výstava prác študentov VŠVU: architektúra, maľba Hviezdoslavovo námestie 18

DAAD 2018 Dni architektúry a dizajnu www.daad.sk Organizačný tím festivalu Tatiana Kollarová, Števo Polakovič, Ladislav Kollar Redakcia novín šéfredaktorka Elena Alexy autori textov Elena Alexy, Irena Dorotjaková, Viktor Kasala, Michal Lalinský, Daniela Majzlanová, Ivana Pasečná redakčná spolupráca Ema Stoličná Vizuálna identita DAAD 2018 Ľubica Segečová Grafický dizajn Alena Stanková Jazykové korektúry Natália Bokníková Náklad 8000 ks Tlač Petit Press, a.s. www.tlaciaren.petitpress.sk Vydavateľ © boomboom s.r.o., 2018 www.boomboom.sk zadané do tlače 18. mája 2018 nepredajné

DAAD 2018

43

Limitovaná edícia kreditnej karty venovaná spisovateľovi Rudolfovi Slobodovi.

ZÍSKAJTE LETNÝ BONUS 30 EUR Stačí, ak svojou novou kartou zrealizujete transakcie v hodnote 300 EUR* do 31. 8. 2018.

*Objem platieb v hodnote 300 EUR môžete dosiahnuť jednorazovo alebo kumulatívne, pričom kredit 30 EUR bude pripísaný na účet k vašej karte po ukončení kampane 31. 8. 2018. Akcia sa vzťahuje na platby zúčtované do 31. 8. 2018.

tb_sloboda_inzercia_258x335_0418.indd 1

25.4.18 17:43