DAAD 2019

=D = A

www.daad.sk

DNI ARCHITEKTÚRY A DIZAJNU BRATISLAVA 27/5/—2/6/2019

Jaime HAYON /Španielsko/, Edouard FRANCOIS /Francúzsko/, Nasir MAZHAR /Veľká Británia/, Hanspeter OESTER /Švajčiarsko/, LAN architecture /Francúzsko/, ECDM /Francúzsko/, Tanja BUIJS /Holandsko/, AMID CERO 9 /Španielsko/, FELD72 /Rakúsko/, Fabio NOVEMBRE /Taliansko /, OFCA /Slovensko/, SeArch /Holandsko/, Piet OUDOLF /Holandsko/: „Ľudia si myslia, že navrhujú, ale v skutočnosti len dekorujú.“ NICE architects /Slovensko/, Rudy RICCIOTTI /Francúzsko/: „Nechcem byť ako kazateľ, ale dizajn, umenie, architektúra sa stávajú vírusom estetickej globalizácie.“, TOITO architekti /Slovensko/, Ivan REDI /Rakúsko/, Vladimír SITTA /Česko - Austrália/, GUTGUT /Slovensko/, Jylle NAVARO /Veľká Británia/, Inka POLAKOVIČOVÁ /Slovensko/, Manuel AIRES MATEUS /Portugalsko/, Ivan MATUŠÍK /Slovensko/, Fedor BLAŠČÁK a Marek ADAMOV /Slovensko/, Jan de VYLDER /Belgicko/, POINT SUPREME /Grécko/, Maria BLAISSE /Holandsko/: „Najdôležitejšia je pre mňa improvizácia.“ zerozero /Slovensko/, Dirk SOMMERS /Belgicko/, Pezo Von ELLRICHSHAUSEN /Čile/, BEVK PEROVIĆ /Slovinsko/: „Treba nám viac slovinskej, viac českej, slovenskej architeaktúry.“ FALA atelier /Portugalsko/, Eames DEMETRIOS /USA/, 51N4E /Belgicko/ THAM & VIDEGÅRD Arkitekter /Švédsko/, Alexandru OPRITA /Rumunsko/, DOSHI LEVIEN /Veľká Británia/, Robert ROTH /Slovensko/, Miroslav CIPÁR /Slovensko/, Denisa KOLLAROVÁ /Slovensko/, Anna van LINGEN /Holandsko/, Stephane BEEL /Belgicko/: „Ako architekt tvoríte niečo, čo pretrvá dlhšie než jednotlivec, takže je morálnou povinnosťou urobiť to čo najlepšie.“ H ARQUITECTES /Španielsko/: „Riešime celý komplex aspektov a želania klienta sú len jednou determinantou v tejto vzrušujúcej rovnici.“ Alicja KNAST /Poľsko/, ELDING OSCARSON /Švédsko/, Carmelo BAGLIVO a Carlo PRATI /Taliansko/, Milica KRUKOVSKÁ, Štefánia KRUMLOVÁ, Milica MARCINKOVÁ, Viera MECKOVÁ, Oľga ONDREIČKOVÁ, Lýdia TITLOVÁ /Slovensko/, Martin RAJNIŠ /Česko/, Mehron KIRK /Veľká Británia/, PLUSMINUSARCHITECTS /Slovensko/, DEKLEVA GREGORIČ arhitekti /Slovinsko/, 2021 architekti /Slovensko/, Arno BRANDLHUBER /Nemecko/, Momoyo KAIJIMA /Japonsko/, Irma BOOM /Holandsko/, ADEPT /Dánsko/, Petra LANGEROVÁ /Slovensko - USA/, Jana CHYTILOVÁ a Rostislav ŠVÁCHA /Česko/, Tina SAABY /Dánsko/, BBGK architekci /Poľsko/, Iľja SKOČEK st., Iľja SKOČEK ml., Martin SKOČEK /Slovensko/, E2A architects /Švajčiarsko/, Xaveer De GEYTER /Belgicko/: „Architektúra nie je o vytváraní vlastnej značky. Jej úlohou je posúdiť situáciu a navrhnúť odpoveď.” KKKD /Slovensko Česko/, TOPOTEK 1 /Nemecko/: „Náš prístup je podobný psychoanalýze – konflikty nepotláčame, ale konfrontujeme sa s nimi.” SERGISON BATES /Veľká Británia/, NL architects /Holandsko/, OFIS arhitekti /Slovinsko/, ASH SAKULA architects /Veľká Británia/, Beth GALI / Španielsko/, Francesca MOLTENI /Taliansko/ a ďalší.

DAAD 2010–2018

Benoit Jallon a Umberto Napolitano, architektonický ateliér LAN /Paríž/ „Kým začneme práce na projektoch, diskutujeme. Diskutujeme deň, týždeň, mesiac... až kým nemáme jasný koncept.“

KONTEXTY PRÁCE ARCHITEKTOV B.K.P.Š. 27/05 pondelok 19:00, Kostol Klarisky, moderuje Henrieta Moravčíková Partneri: FPU, BSK, Bratislava Staré Mesto, BKIS, Lifepark Dlhoročná práca jedného z najvýznamnejších architektonických ateliérov na Slovensku je zatiaľ známa najmä v podobe realizovaných stavieb, hlavne tých s verejnou funkciou štátneho a národného významu. Je to tak zrejme aj preto, že po generáciách zakladateľov modernej architektúry, tvorili ich nasledovníci kľúčové verejné stavby na Slovensku po federalizácii Československa v 60. a 70. rokoch 20. storočia (Dedeček; Konček – Skoček – Titl; Matušík...) a v nastupujúcej generácii mal iba málokto vôľu aj šancu pracovať na dlhodobo rozvíjaných návrhoch kľúčových inštitúcií Slovenska so všetkým, čo táto úloha so sebou nesie. A zároveň sa venovať aj projektom dostavieb, modernizácií a novostavieb v celej škále programov. Skupina Architektov B.K.P.Š., ktorej zakladajúci členovia absolvovali štúdium architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej (dnes STU) v Bratislave začiatkom 70. rokov, sa formovala v skupine Iľju Skočeka v bratislavskom Štátnom projektovom a typizačnom ústave. Ako autonómna autorská trojica sa uviedla vyhranou súťažou a realizáciou novej budovy Slovenského národného divadla (súťaž 1980, realizácia 1985-2007, Bauer, Kusý, Paňák). Architekt Eduard Šutek s nimi začal spolupracovať v roku 1985. Kancelária Architekti B.K.P.Š., s.r.o. bola založená v roku 1990 a prešla dodnes viacerými transformáciami. V súčasnosti v nej okrem dvojice zakladateľov Martina Kusého a Pavla Paňáka pracujú aj generácie mladších a najmladších autoriek a autorov 1. Líniu ich kľúčových verejných stavieb rozmanitého programu aj rozsahu otvára Vodné dielo Gabčíkovo (1876-82, Skoček s M. Skočkovou, Bauerom, Kusým, Paňákom). Po zmienenej súťaži na novú operu, balet a činohru SND pokračovali Kusý – Paňák víťazstvom v súťaži a realizáciou súťažou a realizáciou Národnej banky Slovenska (1996-2002, s A. Kusou); Veľvyslanectva SR v Berlíne (200310, s M. Kusou); rekonštrukciou a modernizáciou Slovenskej národnej galérie (2003, 2005, v realizácii) a rekonštrukciou a prestavbou národnej kultúrnej pamiatky kostola Sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom (2010, v realizácii). Súčasťou sú aj nepostavené projekty Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici (1985, s Vítkom); Radnice v Martine (1998), Veľvyslanectva SR v Prahe (2004) a prípadne aj Centrály Slovenskej sporiteľne v Bratislave (2007). Na otázku, ako sa v tejto línii prejavuje možnosť dlhodobo rozvíjať návrhy štátnych a národných inštitúcií, je možné hľadať odpoveď vo vnútri architektúry, aj v jej kontextoch kultúrno-spoločenských a politických – v ich vzťahoch. V kontexte s mestskými obytnými zónami navrhovanými týmto ateliérom od 80. rokov 20. storočia do 10. rokov 21. storočia 2 spomínaná línia ukazuje, že podobne ako predstavitelia prvej a druhej generácie modernistov na Slovensku, aj A B.K.P.Š. rozvíja návrh štátnej a národnej inštitúcie vo väzbe na kultivovanie a tvorbu verejného mestského a vidieckeho priestoru. Formulovanie vzťahov medzi dosiaľ neurbanizovaným, urbánnym a architektonickým priestorom pre verejnosť umožňuje, aby nové národné divadlo bolo uzavretím aj pokračovaním námestia so sochou a revitalizovaného nábrežia mesta v zóne Pribinova, aby obnovená národná galéria neprerušila

všetky spojenia s dunajským nábrežím ani okolitými námestiami Starého Mesta, aby berlínska ambasáda Slovenskej republiky ponúkala vstupné priestory pre verejnosť vedúce z ulice cez expozičné a konferenčné priestory parteru až do záhrady so sochou viditeľnou už pri vstupe z ulice. Tieto a ďalšie inštitúcie sú tak aj funkciou verejného života a diania, nielen ich poloprivátnej a privátnej inštitucionalizácie. Potom štátne a národné inštitúcie na „vlastnom“ aj „cudzom“ území nie sú založené iba archivovanou zakladajúcou listinou (hoci tá bola nevyhnutnou deklaráciou ich vzniku, nepostačuje). Ich verejný priestor je potrebné v nových urbánnych a architektonických vzťahoch mesta, stavby s umeleckými dielami aj neustále znovuutvárať: ak ho správca a občania verejne nekultivujú, degraduje a upadá s úpadkom demokratických priestorov verejnosti – s ich pamäťou aj budúcnosťou. Ďalšou možnou odpoveďou na úvodnú otázku je nadväzovanie na staviteľské tradície (konštrukčné a materiálové riešenia) stavieb na súčasnom území Slovenska vo vzťahu k európskej klasickej tradícii: impulzy ľudového staviteľstva aktuálne vzťahované k tradíciám antickej architektúry, ktorá v niekoľkých historických vlnách prepájala rozvoj lokálneho a európskeho dedičstva. Z tohto prepájania a jeho aktualizácie čerpajú nielen veľké mestské bytové stavby3 tohto ateliéru, ale aj návrhy rodinných domov a miest práce

– ateliérov: bratislavská Vila G (2002) a Vila E (2012, s J. Paňákovou); prestavba vodojemu na ateliér (2008, s J. Paňákovou); prestavba ruiny tehelnej pece na ateliér v Čachticiach (2000-10, Paňák) a rekonštrukcia historických rodinných domov a hospodárskych stavieb v Partizánskej Ľupči (2006-15, M. Kusý ml. a 2017 – v realizácii, M. Kusý, A. Kusá, M. Kusá). Sú nielen rovnako oceňované architektonickými cenami ako stavby reprezentujúce štát a demokratické chápanie národnosti či národa, ale majú aj porovnateľný vplyv na ich urbánno-architektonické riešenia. Napríklad v tom, ako sa mestská vila otvára do záhrady novým spojením gánku s peristylom, alebo v tom, ako sa zaklenutý prízemný jednopriestor ateliéru v bývalej tehelni stáva pokračovaním záhrady s kamennou plastikou aj belvedérom, s vyhliadkou z plošiny vyvesenej nad ňou. Napríklad aj v tom, ako historické domy v Ľupči kultivujú nielen rozvrh ulíc a záhrad, ale aj mikrourbanizmus chodníkov medzi domami (v miestnom nárečí cieň – zrejme variant slova tieň, tieniť: kým na Gemeri cieňa bola dreváreň, v Hornej Nitre aj Hornom Pohroní cienička bol chodníček okolo domu kde neprší, v polotieni). Ale aj v tom, ako ateliér v bývalom vodojeme dbá o technickú pamiatku, ktorú štát na rozdiel od architektov za pamiatku nepovažuje... Napokon, autorské odpovede na tieto otázky má každý možnosť sám hľadať v stav-

EGO

bách, súťažiach aj textoch osobností tohto ateliéru – aj u generácií ich žiačok a žiakov na FA STU a SF STU v Bratislave. Jednou z príležitostí sú aj tohtoročné DAAD 2019 v Bratislave, v rámci ktorých sa v priestoroch bývalého kostola Klarisiek koná verejná diskusia s dvojicou zakladateľov a obrazová projekcia rozvrhnutá v trojici: inšpirácie – súťaže – materiály. Táto triáda umožní vziať do úvahy aj tie kontexty, ktoré spomínaným aj ďalším stavbám ateliéru predchádzajú a tým, ktoré ich nevyhnutne presahujú. Monika Mitášová, teoretička architektúry, docentka na Katedre teórie a dejín umenia FF TU v Trnave

Pozri http://www.bkps.sk.

2. V Bratislave Zóna Pribinova (1980-90, Bauer, Kusý, Paňák) a Zóna Chalupkova (1989, Bauer, Kusý, Paňák), ďalej Centrálna mestská zóna Tvrdošín (1990, Paňák) a opäť bratislavská zóna Starohorská (1996, Kusý, A. Kusá, Paňák), časť Chalupkovej (1999, Kusý, Paňák), Obytný súbor Rača (2005, Kusý, M. Kusá, Paňák), Obytná zóna Pasienky, Jarovce (2006, Kusý, Paňák) a napokon Zóna areálu Istrochem v Bratislave (2009, Kusý, Paňák). 3. Okrem iných Obytný súbor „Agria“ v Nitre (2004-06, s N. Vranovou), bratislavský polyfunkčný dom DAX (2004), polyfunkčný dom na Leškovej (2004), polyfunkčný dom „City Gate“ (2005-09), Obytný súbor „Slovany“ (2005, 2006-08, s A. Kusou), Polyfunkčný dom na Grösslingovej (2009, s M. Kusou), Prestavba bloku Bezručova 5 a 3 (2009-10, s M. Kusým ml.) a Obytný dom „Obydick“ dnes „Manhattan“ (2005, 2007-10, s A. Kusou, M. Kusým ml., M. Kusou a J. Paňákovou) a Polyfunkčný dom na Konventnej v Bratislave (súťažný projekt 2011, s. M. Kusým ml.).

EGO

Zrelí. Tí, čo už majú za sebou niekoľko desaťročí intenzívnej práce. Práve im je venovaný spoločenský večer EGO, ktorý každoročne upozorňuje na významné osobnosti slovenskej architektonickej histórie aj súčasnosti. Viacgeneračnú debatu vždy sprevádza výstava koncipovaná ako intímnejší pohľad do myšlienkového sveta autorov. Výstava Architektov B.K.P.Š. formou digitálnej obrazovo-akustickej inštalácie predstaví nerealizované diela ateliéru a inšpiračné zdroje dvojice Kusý - Paňák. Obrázky nepostavenej architektúry a nevyhraných súťaží doplnia ukážky stavieb, umeleckých diel či úryvky textov, ku ktorým sa Kusý - Paňák pri svojej tvorbe vzťahujú alebo sa voči nim vymedzujú. Súčasťou inštalácie bude akustická stopa tvorená hudobným výberom, ktorý je pre túto pozoruhodnú autorskú dvojicu podstatný vo vzťahu k ich premýšľaniu o architektúre. EA

Veľvyslanectvo SR, Berlín, 2003 - 2010

Vila G, Bratislava, 2002

Slovenské národné divadlo, Bratislava, 1980 súťaž, 1985 - 2007 realizácia

bkps.sk

UMBERTO NAPOLITANO Paríž / LAN 28/05, utorok 19:00, Primaciálny palác PARTNERI: FPU, Tatra banka, Taros Nova, Mesto Bratislava, BKIS LAN – to nie je len navrhovanie budov a súborov. Je to ateliér, ktorý výrazne ovplyvňuje vývoj súčasnej architektúry. Tvorí kontextuálnu architektúru postavenú na zodpovednom výskume územia. Svoje zistenia konfrontuje s inými architektmi, ale aj s odborníkmi z odlišných oblastí. Architektúra je povolanie vykonávané na pomedzí veľkého množstva profesií – a to je základný kameň metodológie ateliéru LAN. Váš ateliér má názov Local Architecture Network (LAN). Ako si máme vyložiť slovo „Network“? Ako sa odzrkadľuje vo vašej práci? Mali sme veľké šťastie, pretože výber mena pre ateliér býva veľmi komplikovaný. LAN (Local Architecture Network) vyjadruje presne to, čo chceme dosiahnuť. Význam týchto slov je dostatočne široký na to, aby obsiahol všetky príležitosti, ktoré architektúra ponúka. Od začiatku sme v našej práci chceli klásť dôraz na multidisciplinaritu a dosiahnuť, aby bola zakotvená v podstate ateliéru. V prvej kancelárii sme napríklad prenajímali priestory umelcom z rôznych oblastí: fotografia, móda, súčasné umenie. V poslednej dobe sme mali rozbehnutých veľa projektov, ktoré vyžadovali množstvo času a energie. To obmedzilo vzájomné obohacovanie sa týmito inými svetmi. Dnes je to však opäť súčasť nášho všedného dňa, umelecké svety sme rozšírili o nové disciplíny, ako napríklad sociológia alebo politológia. Táto veľká rozmanitosť pohľadov a odborností vyjadruje spôsob našej práce, naše hodnoty a ciele. Vieme, že na zdokonalenie nášho pohľadu na architektúru a cibrenie schopností sa musíme pozerať aj inými smermi, a to je hlavná myšlienka ateliéru LAN. Projekty staviate na hlbokej analýze lokálneho a kultúrneho kontextu. Výsledkom je veľmi špecifická architektúra. Za jeden zo základných kameňov tvorby považujete vnímanie mesta z pohľadu chodca. Dobrým príkladom je projekt administratívnej veže „Euravenir“, kde budova odlišne dopĺňa jednotlivé uličné priehľady a komponuje verejné priestory. Akú dôležitosť má urbánny kontext v tvorbe ateliéru? Ide o poslednú parcelu z urbanistickej koncepcie komponovanej Remom Koolhaasom. Nachádza sa na strategickej pozícii, na priesečníku dvoch kompozičných osí. Táto situácia bola základným determinantom nášho výskumu na dosiahnutie sofistikovaného riešenia. Budova sa správa ako steh, ktorý prepája jednotlivé elementy a významnou polohou ich prirodzene priťahuje a dopĺňa. Snažili sme sa vytvoriť „multiformnú architektúru“, ktorej geometria dokáže jasne odpovedať na jednotlivé výzvy, týkajúce sa mierky projektu, geografie či programu. V území sa pretínajú dve významné osy. Predĺžením a krížením týchto osí sme z hmoty vytesali architektúru tejto malej veže. Rovnako ako veža ukončuje Le Corbusier Avenue, je tento vertikálny element aj nárožím Place

Valladolid a zároveň je orientačným bodom pre vodičov jazdiacich po mestskom okruhu. Architektúrou objektu sme tiež vytvorili nový mestský priestor kombinujúci súkromné (vertikálne) a verejné (horizontálne) časti.

Umberto Napolitano z parížskeho ateliéru LAN; foto Claire Dorn

Na prvý pohľad je jasné, že k formovaniu architektúry pristupujete veľmi citlivo. Dizajn budov nie je postavený na funkčnej náplni. Často nie je hneď zrejmé, či sa pozeráme na administratívnu budovu alebo bytový dom. Používate inovatívne technológie pri návrhoch fasád. Povedzte nám viac o procese navrhovania v ateliéri LAN. Ateliér sme založili na idei objavovania architektúry ako povolania vykonávaného na pomedzí viacerých profesií. Tento postoj sa časom pretavil do metodológie tvorby, čo nám umožnilo objavovať nové polia pôsobnosti a upevňovať víziu architektúry zahŕňajúcej sociálne, urbanistické, geografické, funkčné a ekonomické kritériá. Projekty ateliéru LAN formujú verejné priestory v rôznych mierkach a rôznymi spôsobmi. Náš ateliér riešil renováciu a rozšírenie Grand Palais v Paríži, stavbu Divadla Maillon v Štrasburgu, development obytných súborov v Bordeaux a Nantes. Veríme v potrebu prepojenia praxe s výskumom a teoretickým základom, preto je ateliér LAN aktívnym účastníkom v diskusiách o súčasnej architektúre. Na podporu vašej teórie architektúry, ktorá nie je komponovaná iba na základe funkcie, nemôžeme nespomenúť aktuálny projekt - renováciu starého parkovacieho domu na ulici 47 Popincourt v Paríži. Paríž je známy podobnými projektmi. Čo vnímate ako hlavné výhody tohto projektu? Čiastočná obnova a transformácia parkovacieho domu a jeho drevená nadstavba bola unikátnou možnosťou overiť si spôsob našej práce a všeobecnejšie aj súčasnej architektonickej praxe. Spoločne sme prešli všetky témy nevyhnutne prepojené s prácou ateliéru: zahusťovanie, urbanistické začlenenie objektu, vytvorenie priestoru, ktorý sa môže sám rozvíjať, premýšľanie vo všetkých mierkach – od mesta až po zariadenie, od nábytkového dizajnu po rôznorodosť prostredí. Projekt jasne demonštruje flexibilitu parkovacieho domu ako typologického druhu: efektívna rekonštrukcia znamenala rekonštrukciu schodiska a pridanie výťahu. Krátko na to si každé poschodie našlo svojho nájomníka: na prízemí sídli supermarket, prvé podlažie prebrala coworkingová kancelária a ďalšie

PRVÁ LIGA

LAN

Architektonický ateliér Local Architecture Network (LAN) založila v roku 2002 v Paríži dvojica architektov Benoit Jallon a Umberto Napolitano. Účasťou a úspechmi v mnohých súťažiach, verejných aj vyzvaných, sa prepracovali medzi elitné európske ateliéry. Dôkazom ich silnej pozície je napríklad fakt, že ateliér riešil prestavbu a dostavbu Grand Palais v Paríži. Umberto Napolitano bol prijatý do Francúzskej architektonickej akadémie v roku 2016. Prednáša Plánovanie a konzerváciu hodnôt na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Ateliér LAN reprezentoval Francúzsko na 15. ročníku Bienále architektúry v Benátkach a o rok nato sa stal kurátorom výstavy „Paris Haussmann, význam modelu“. Ateliér je držiteľom viacerých ocenení a mnohokrát boli jeho projekty nominované v najprestížnejších súťažiach. Spomeňme aspoň nomináciu veže „Euravenir“ na ocenenie The European Union Prize for Contemporary Architecture – Mies van der Rohe Award.

Grand Palais – rekonštrukcia a redizajn výstavného pavilónu z roku 1900, Paríž, 2014 – 2023

Wood´Up Tower – jeden z najvyšších drevených výškových objektov na svete, Paríž, 2017 – 2021

Divadlo Le Maillon, Štrasburg, 2014 – 2019

podlažie hneď dva architektonické ateliéry. Na treťom poschodí sídli ďalší ateliér. Každá časť budovy bola prispôsobená potrebám nájomníka. LAN vlastní priestory na treťom až piatom podlaží. Kým najnižšie podlažie zatiaľ slúži ako priestorová rezerva pre budúci rozvoj ateliéru, reálne priestory kancelárie s celým životom ateliéru sú na ďalších dvoch. V tejto časti budovy sme konštrukcie vybudované v roku 1985 dali vybúrať (zostali iba bočné steny a strop tretieho poschodia), aby sme uvoľnili priestor pre dvojpodlažnú nadstavbu. Štvrté podlažie je doska delená chodbou, vymedzujúcou jednotlivé prevádzky. Na piatom podlaží je stĺporadie vymedzujúce centrálne patio so strešnou záhradou, poskytujúc panoramatický výhľad na parížsku strešnú krajinu.

Pred desiatimi rokmi ste boli súčasťou prvého ročníka DAAD. Máme veľkú radosť, že vás tu môžeme privítať opäť. Pozrime sa na tých desať posledných rokov v LAN, ako by ste ich zhodnotili? Posledných desať rokov bolo pre náš ateliér veľmi dôležitých. Mali sme mnoho projektov, ktoré nám priniesli nové skúsenosti. Za všetky spomeniem veľmi zaujímavé projekty ako: študentský kampus v Saclay, vežu „Euravenir“ v Lille, nový obytný súbor v Nantes, projekt sociálneho bývania v Bègles... A množstvo práve realizovaných: drevenú vežu „Wooden´up“ a Grand Palais v Paríži, divadlo Maillon a nový obytný súbor v Štrasburgu. Tešíme sa z nášho rozvoja a z rôznorodosti projektov, ktoré riešime.

lan-paris.com

Posledné roky boli rokmi výskumu, vydali sme veľa kníh (Haussmann, TRACES, a AV monography) v spojitosti s reinterpretáciou urbánnej formy, hustoty a morfológie. Reinterpretácia bola aj hlavnou témou našich expozícií a výstav (Haussmann v Pavillon de l´Arsenal v Paríži a na Benátskom Bienále). Boli to tiež roky šírenia a zdieľania vedomostí a výsledkov našich výskumov. Prednášali sme na Columbia University v New Yorku a tiež v AA School v Londýne. Boli to príležitosti na zintenzívnenie výskumu na poli architektúry. No a napokon to všetko viedlo k zmene mierky, v ktorej sme sa v našom myslení pohybovali. Namiesto mierky budovy sme sa posunuli k uvažovaniu o meste ako o organizme. Budova je len jeho súčasť. Výstavbou nových priestorov pre

našu kanceláriu sme začali novú periódu s otázkou, ako sa ďalej posunúť v metodike práce. Radi by sme zmenili doterajší spôsob a vytvorili domáckejšie prostredie, kde sa budeme cítiť slobodne a budeme môcť pracovať rôznymi štýlmi. Tomu chceme prispôsobiť celé fyzické prostredie, od „mítingovky“ po „open space“ kancelárie, od kaviarne po dvor. Naším cieľom je vytvoriť silnejšie väzby a tímovú spolupatričnosť v tíme. Dúfame, že sa potom uvidíme na DAAD znova o ďalších 10 rokov. Viktor Kasala, architekt, urbanista, doktorand na Ústave urbanizmu a územného plánovania FA STU v Bratislave

ROBERTNEUN™

Berlín

29/05, streda 19:00, Primaciálny palác Partneri: FPU, Wienerberger, Siniat, Promat, Mesto Bratislava, BKIS, Goethe inštitút Sami seba označujú za tradičných architektov, ktorí hľadajú zmysluplné odpovede na večnú otázku, ako sa môže súčasná architektúra a urbanizmus nenásilne zapojiť do historicky heterogénnej štruktúry mesta.

RobertneunTM: zľava Nils Buschmann, Tom Friedrich, Julia Lorenz; foto Agentur fur Fotografie

Do povedomia ste sa dostali najmä v súvislosti s rozsiahlym a dlhoročným projektom Am Lokdepot v Berlíne, v ktorom ste postupne transformovali územie s odstavenou železničnou traťou na plnohodnotnú mestskú štvrť. Tento zámer však spočiatku narážal na protesty proti zahusťovaniu lokality. Aké argumenty môžu obstáť pri občianskom strachu z hustoty? Nils Buschmann a Julia Lorenz: Práve hustota vedie k tomu, čo nazývame mestom. Mestom v najlepšom zmysle, ktoré predstavuje formu spoločnosti, kde si každý musí nájsť vlastný spôsob ako zdieľať spoločný priestor a ako sa v ňom zariadiť. Architektúra mesta nie je len o samotnej architektúre, ale aj o verejnom priestore a potrebách spoločnosti. Aj v tomto zmysle sa obytný súbor Am Lokdepot zaoberá otázkou, čo toto zahustenie môže priniesť mestu, verejnému

priestoru. Hustota v tomto projekte znamená maximalizáciu verejného priestoru, ktorý priniesol aj lepšiu dostupnosť mestského parku Am Gleisdreieck. Zároveň predstavuje architektonickú odpoveď na daný kontext. Je to architektúra, ktorá spája a ktorej charakter vychádza priamo z tohto prostredia. Prispieva k príznačnej heterogenite mesta. Kontextuálny prístup má podľa nás vysoký potenciál, ak ho chápeme ako pokračovanie vo výstavbe mesta bez toho, aby sa reprodukovali akékoľvek historické etapy.

ktoré by fungovalo ako synonymum a ktoré si samo nájde vlastnú identitu prostredníctvom vecí, ktoré budeme robiť. Tretí dôvod – my všetci sme „HELMUTLANG pozitívni“, páčilo sa nám, ako sa z jeho mena vyvinula obchodná značka. Podobných dôvodov by sme isto našli aj viac...

Nikde som nenašla uspokojivé vysvetlenie názvu vášho ateliéru. Čo znamená Robertneun?

NB: Viedol nás k hierarchickému mysleniu, aby sme mesto chápali ako jeden spoločný projekt verejných priestorov. Naučil nás premýšľať o meste ako o verejnom priestore, o vzájomnom vzťahu architektúry a verejného priestoru, a tiež o architektúre ako o verejnej téme. Raz nám povedal, že by sme mali takzvane „dig in the dirt“, čím myslel, že sa máme pustiť do práce a každý projekt brať maximálne vážne.

NB: Tak toto je naozaj vážny príbeh. Po prvé, boli sme mladí a nevedeli sme, čo robíme. Po druhé, hľadali sme nejaké osobné meno, ale tie naše Buschmann Friedrich Architekten nezneli ako niečo, s čím by sme sa mohli stotožniť. Malo to byť teda skôr meno,

Na školských projektoch ste pracovali aj pod vedením známeho holandského urbanistu Keesa Christiaanseho. Čo ste sa od neho naučili?

PRVÁ LIGA

Čomu sa venujete, ak práve nepracujete? JL: Milujem, keď sa môžem aspoň na chvíľu stať remeselníkom na mojom ranči v divočine severne od Berlína. Premeniť garáž alebo kurník na niečo celkom iné, limitovaná len vlastnou fyzickou silou a dobrou vôľou môjho priateľa. NB: Ja sa rád venujem fínskej saune v Brandenburgskom lese, pozeraniu filmov s našimi dcérami a synmi, kórejskému vareniu v malej reštaurácii vo štvrti Am Lokdepot, počúvaniu Daft Punku, starostlivosti o historické kúsky od HELMUTa LANGa... Elena Alexy, architektka a editorka. ALEXY & ALEXY architekti a edičné štúdio boomboom)

ROBERTNEUN™

Nils Buschmann a Tom Friedrich sa spoznali v prvom semestri na Technickej univerzite v Berlíne, kde od roku 1992 študovali architektúru. Z týchto čias si odniesli dôležité poznatky o komplexnom prístupe k tvorbe prostredia získané od jedného z pedagógov, ktorým bol holandský urbanista Kees Christiaanse. Architektonický ateliér s čudesným názvom RobertneunTM založili v roku 2001 v Berlíne spoločne so spolužiakom Thomasom Bäckerom, ktorý sa neskôr vydal vlastnou cestou. Ateliér sa medzičasom rozrástol na približne 25-členný tím a jednou z dôležitých persón je aj architektka Julia Lorenz. K najznámejším a najoceňovanejším dielam zatiaľ patrí obytný súbor Am Lokdepot v Berlíne, ktorým kompletne zmenili časť mesta pôvodne zastavanú železničnou traťou a technickou infraštruktúrou. Dom sám o sebe pre nich veľa neznamená, podstatná je pridaná hodnota, z ktorej profituje celé okolie.

Am Lokdepot – obytný súbor, Berlín, 2014 - 2016; foto Werner Huthmacher

Am Lokdepot – obytný súbor, Berlín, 2014 - 2016 Neuländer Quarree – výšková obytná budova, Hamburg, 2019, 1. miesto vo vyzvanej súťaži

robertneun.de

OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ 28/05 utorok 19:00, Primaciálny palác partneri: FPU, Tatra Banka, Taros Nova, Mesto Bratislava, BKIS „Najčastejším predmetom môjho záujmu v tvorbe je vizuálne hľadanie významu termínu ,prítomnosť minulosti´. Jeho zmysel, ako aj otázky týkajúce sa našej osobnej, generačnej či kolektívnej pamäte v súčasnej spoločnosti. Analyzujem - cez vlastnú skúsenosť, históriu a emócie - traumu súčasnej spoločnosti a jej tendenciu zabúdania minulosti v prítomnosti.“ Fotografka a vizuálna umelkyňa s nevšedným akcentom, ktorý si priniesla z rodného Noveho sadu v Srbsku. Dnes je doma v Bratislave, kde na Vysokej škole výtvarných umení absolvovala doktorandské štúdium a po jeho skončení zostala na škole pôsobiť ako odborná asistentka. Olja sa opakovane zaujíma najmä o jednu tému - o priestor a architektúru východnej Európy. V roku 2010 bola finalistkou prestížnej ceny Finalist 333 organizovanej Národnou galériou v Prahe, v roku 2015 ju Stredoeurópsky dom fotografie ocenil titulom Fotografka roka na Slovensku. V roku 2017 získala špeciálny grant udelený primátorom Bratislavy v rámci ocenenia Slovak Press Photo. V architektonických kruhoch sa o nej začalo viac hovoriť najmä v súvislosti s knihou Henriety Moravčíkovej Friedrich Weinwurm – architekt (vydavateľstvo Slovart), na ktorej sa podieľala ako autorka zvláštne sugestívnych fotografií Weinwurmových diel. Kniha získala jednu z cien DAM (Múzeum architektúry vo Frankfurte) a prepracovala sa medzi top 10 kníh o architektúre v rámci ocenenia Architectural Book Award na prestížnom knižnom veľtrhu vo Frankfurte. Svoje práce pravidelne vystavuje na Slovensku i v zahraničí a nájdeme ich v stálych zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave a Nitrianskej galérie.

oljatriaskastefanovic.blogspot.com Olja Triaška Stefanović; foto: Boris Németh

Diera / Hole, formát 200 x 150 cm, 2005

MAROŠ SCHMIDT A SLOVENSKÉ MÚZEUM DIZAJNU 28/05 utorok 19:00, Primaciálny palác partneri: FPU, Tatra banka, Taros Nova, Mesto Bratislava, BKIS „Umeleckopriemyselné múzeum vznikalo a zanikalo na našom území príliš dlho na to, aby sa nám v roku 2013 nepodarilo presadiť zriadenie Slovenského múzea dizajnu. Dnes skladáme dejiny dizajnu na našom území od komunikačného dizajnu po produktový so všetkými presahmi až po súčasnosť. Často zachraňujeme vzácne diela pred zničením a zabudnutím.“ Maroš Schmidt pracuje v Slovenskom centre dizajnu od roku 2014, stál pri vzniku Slovenského múzea dizajnu, bol dva roky kurátorom zbierky produktového dizajnu, dnes je jeho vedúcim. Je absolventom priemyselného dizajnu (ateliér Transport dizajnu) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2004), kde ako externý pedagóg v rokoch 2012 - 2017 prednášal Dejiny automobilového dizajnu. V roku 2013 spoluzakladal občianske združenie Ostblok, ktoré mapovalo československý dizajn v období rokov 1945 – 1992. V rámci projektu Made in Czechoslovakia vystavoval československý dizajn a prednášal o dejinách dizajnu v mnohých mestách Slovenska. Ako kurátor má za sebou niekoľko výstav (ČSSR MENÜ v DDR Museum Berlin, Bauhaus auf Slowakisch v Bauhaus Dessau, Farebná šeď - Buntes Grau, 100 rokov dizajnu, Nebáť sa moderny! a ďalšie). V súčasnosti pokračuje v budovaní zbierok Slovenského múzea dizajnu, nového výskumno-vývojového oddelenia a knižnice materiálov. Riadi prvý výskumno-vývojový projekt SMD - Tatra 603X Coupé a vývoj špecializovaného softvéru, ktorý pre generovanie nových tvarov využíva tvarovú pestrosť zbierok múzea dizajnu. scd.sk

Maroš Schmidt

V SMD zachránili aj interiér Vládneho salónika z bratislavského letiska z roku 1974, autori Vojtech Vilhan a Ján Bahna; foto Mária Švarbová

PREDSKOKANI

MAPA ARCHITEKTI 30/05 štvrtok 17:00, design factory, Bottova 2 partneri: FPU, design factory, Reynaers Aluminium, Elite Bath, bulthaup, Gaggenau „Snažíme sa tvoriť súčasnú, kritickú architektúru, ktorá vychádza z vlastných poznatkov, z architektúry, ktorá nás obklopuje a zo zážitkov z ciest po svete.“

Ateliér vznikol v roku 2016 ako výsledok spoločnej práce Patrície Botkovej a Mariána Stanislava. Patrícia a Marián tvoria v malom kruhu, často však spolupracujú s architektmi, grafikmi a študentmi architektúry. Vlastnú tvorbu charakterizujú ako logickú, funkčnú, no zároveň emotívnu. Ateliér pracuje na zadaniach rôznych mierok, žiaden projekt nie je primalý alebo priveľký. A pracuje sa nepretržite, a to aj keď práve nie je práca, vtedy prichádzajú na rad vlastné projekty a architektonické súťaže. ma-pa.sk

MAPA architekti: Patrícia Botková a Marián Stanislav; foto: David Šandrik

Chata vo vinici. Projekt reflektuje chuť meniť a premýšľať nad reálnymi potrebami. Zo samostatne stojacej chatky vo vinohrade sa v istom okamihu stáva „len“ doplnková funkcia k staršiemu vinohradníckemu domu.

WO | V | EN 31/05 piatok 19:00, Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19 partneri: FPU, design factory, Reynaers Aluminium, Elite Bath, bulthaup, Gaggenau „Sme otvorené všetkým druhom priestorových výziev a neustále skúmame možnosti realizácie vlastných myšlienok pri hľadaní nových skúseností a múdrosti.“

WO | V | EN je dievčenské kvarteto, ktoré tvoria architektky Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Danica Pišteková a Veronika Michalíková. Myšlienka spolupráce dozrela v roku 2010, keď sa stretli ako študentky na Katedre architektúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vyprofilovali sa ako platforma, ktorá sa venuje architektúre, galerijným inštaláciám a výstavným koncepciám. Súčasťou ich portfólia je aj organizovanie workshopov. Najznámejší je [1:1] Workshop určený študentom architektúry, zameraný na site-specific projektovanie a stavbu drevených konštrukcií v mierke 1:1. Ich projekty sa často prekrývajú s inými médiami ako sú textil, poézia, umenie alebo nové technológie. Spája ich spoločný záujem skúmať rôznorodé východiská, prekračovať zaužívané hranice architektúry a objavovať jej nekonvenčné interpretácie. woven.sk

WO I V I EN popletené: Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Danica Pišteková a Veronika Michalíková

Lesná sauna, Spišský Hrhov, 2019; spolupráca: Lívia Gažová (o.z. Centrum architektúry), Martin Lipták (o.z. Čierne diery), obec Spišský Hrhov; foto: Daniel Goliaš

PREDSKOKANI

ALLESWIRDGUT

Viedeň

29/05, streda 19.00, Primaciálny palác partneri: FPU, Corwin, Mesto Bratislava, BKIS V záplave developerských reklamných kampaní sa vyskytuje aj jedna s nemeckým názvom a podtitulom Bývanie od architektov svetového mena. V architektúre môže mať „svetové“ zvláštnu príchuť vo vzťahu k lokálnym nuansám, no v tomto prípade svetové znie AllesWirdGut (v preklade všetko bude dobré) a pochádza od susedov - z Viedne. Jeden z lídrov ateliéru, architekt Andreas Marth, objasňuje, ako si v tejto profesii udržať veselú myseľ. Optimisti vraj žijú nielen dlhšie, ale aj šťastnejšie, dá sa povedať, že vaše projekty ovplyvňujú „Good Vibes“? Ako pretavujete túto pozitívnu energiu do vašej práce? Jednou z našich zásadných téz je heslo „Problems bear potentials“ a to charakterizuje aj náš pracovný prístup. Zásadne sa snažíme tvorivý proces naštartovať pozitívnym vzťahom ku všetkým zadaniam. Projekty sú na začiatku zvyčajne zadefinované radou problémov a obmedzení. Ako veľmi podnetné a úspešné sa osvedčilo tento princíp, v zmysle základnej myšlienky, prelomiť. AllesWirdGut nie je len programatický prísľub investorovi, ale predovšetkým požiadavka na seba samého, vyťažiť na všetkých úrovniach len to najlepšie. Téma udržateľnosti je často už opotrebovaný pojem, pod ktorým chápe každý niečo iné. Ako zosúlaďujete nové požiadavky a tvorivú kvalitu a ako sa vám darí presvedčiť zadávateľa, aby veci ešte raz nanovo premyslel? Udržateľnosť sa často redukuje len na úspornosť v rámci energie. My nie sme zástancami takéhoto názoru. Naopak, tento pojem chápeme v širších súvislostiach a všestranne ho interpretujeme. Našou úlohou je priviesť klienta k dôležitým a správnym rozhodnutiam a tak spoločne položiť základy úspešného projektu. Súvisí to s principiálnymi a veľmi jednoduchými otázkami, ktoré sa dajú aj ľahko pretlmočiť – ako je správna orientácia, všestranné použitie, efektívnosť pôdorysu, nosného a prístupového systému a tak ďalej. Tento spoločný proces nám umožňuje vytvoriť atmosféru vzájomnej dôvery a porozumenia. Kreatívne prostredie dáva možnosť problém nanovo premyslieť a upustiť od zaužívaných riešení. Prístupy typu „tak to vždy bolo“ a „takto sme to ešte nikdy nerobili“ nepodporujú inováciu. Mnohí pociťujú dnešnú dobu ako neistú. Možno ľudí architektúrou pozitívne ovplyvniť? Akú spoločnú charakteristiku má vaša práca, napriek svojej rozmanitosti?

priestory riešené (urbanisticky, napojenie na okolie, až po samotný byt), tým hodnotnejšie je aj naše spolužitie.

Architekt Andreas Marth z ateliéru AllesWirdGut; foto Hertha Hurnaus

Obytný komplex Račianska v Bratislave (Guthaus) je jedným z viacerých výškových zadaní, ktoré aktuálne realizujete. Čo je dôležité pre váš tvorivý output a nové priestorové kreácie? Spravidla sú to miesta a ľudia, ktoré nás inšpirujú. Principiálne vychádzame veľmi intenzívne najmä z kontextu a každý projekt sa začína analýzou lokality a jej okolia. Pre kvalitný výsledok je dôležité chodiť s otvorenými očami, neustále sa učiť a posúvať ďalej. Súčasťou tohto procesu je aj veľa cestovať, čítať, porovnávať sa v rámci súťaží s ostatnými kolegami, aby sa vlastný postoj a práca ešte viac vycibrili. Zároveň je pre nás podstatnejšie idey a koncepty ďalej vyvíjať – pritom čerpať z predchádzajúcich skúsenosti – než za každú cenu presadzovať len nové. Je to pravda, že neradi chodíte vyšliapanými chodníčkami? Na aké témy alebo výzvy z vašej dielne sa v najbližšej budúcnosti môžeme tešiť? Samozrejme! Už na začiatku našej profesijnej dráhy sme sa celkom vedome rozhodli nekoncentrovať sa na určitú špecializáciu. Naučili sme sa, že istý stupeň nezaujatosti a naivity napomáha vývinu prekvapivých riešení. Momentálne sa v štádiu projektu a výstavby nachádzajú obytné, administratívne a školské budovy, s celkovou kapacitou okolo 480.000 m2 hrubej podlažnej plochy, s približne 2.900 obytnými jednotkami a asi 3.400 pracovnými miestami v Rakúsku, na Slovensku, v Nemecku a Luxembursku. Zahŕňa to aj malé pôvabné zadania ako je napríklad budova pre orchester v Eisenstadte, veľká multifunkčná štvrť v Mníchove, školský campus v Hamburgu, veža Bruckner v meste Linz, obytný komplex Račianska v Bratislave a mnohé ďalšie bytové výstavby.

Mobilné bývanie – obytné auto; foto tschinkersten fotografie

Zuzana Borovičková, architektka, pôsobí vo Viedni

Bolo by smutné, keby sme v to neverili! Priestory formujú ľudí, a tým aj kvalitu spolužitia a našej spoločnosti. Architektúra je žiaľ často chápaná ako dizajn pre elitársku spoločnosť. Nezaobchádza sa s ňou s rešpektom, ktorý by si svojimi hodnotami a relevanciou vlastne zaslúžila. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme sa vždy veľmi intenzívne zaoberali bývaním, a to predovšetkým sociálnym a finančne dotovaným. My všetci niekde bývame a čím kvalitnejšie sú tieto

PRVÁ LIGA

ALLESWIRDGUT

Andreas Marth, Friedrich Passler, Herwig Spiegl a Christian Waldner založili v roku 1999 medzinárodne pôsobiaci ateliér AllesWirdGut so sídlom vo Viedni a Mníchove. Aktuálne 70-členný tím sa zaoberá zadaniami najrozmanitejších mierok – od urbanizmu až po interiéry. Z dodnes asi 60 realizovaných projektov možno spomenúť Centrum technológie a dizajnu v St. Pölten, najväčšiu rakúsku administratívu na princípe pasívneho domu – Dolnorakúsky dom Krems, Odborné učilište Embelgasse, Operný festivalový areál v Rímskom kameňolome St. Margarethen, nedávno dokončenú firemnú centrálu tlačovej agentúry FUNKE v Essene a pozoruhodný sociálny projekt „magdas Hotel“ vo Viedni. Medzi viaceré ocenenia patrí aj „Štátne ocenenie za architektúru a udržateľnosť” a „Štátna cena za dizajn”.

Administratívny komplex Doppelmayr, Hohe Brücke – Wolfurt, 2017; foto Marc Lins

Obytný komplex Guthaus, Bratislava – Račianska ul., súťaž 2016, štúdia 2017, realizácia 2021

awg.at

TOM EMERSON / 6A ARCHITECTS

Londýn

29/05, streda 19:00, Primaciálny palác partneri: FPU, Wienerberger, Siniat, Promat, Mesto Bratislava, BKIS Svojou prácou dbá o krajinu a jej kontext, stavby prirovnáva k záhradám, so študentmi stavia drevené pavilóny a za realizácie londýnskych galérií zbiera ceny RIBA. O remesle, detaile aj umení pozorovať hovoríme s architektom, profesorom a výskumníkom Tomom Emersonom.

Silnou črtou práce 6a architects je dôraz na materiálnosť a precízne remeselné vyhotovenie. Táto pozornosť venovaná detailom v kombinácii so základnými materiálmi robí váš ateliér výrazným. Vnímate to ako dedičstvo tradičného britského staviteľstva? Nemyslím, že je to špecificky britské, ale všeobecne európske dedičstvo. Západné architektonické tradície pre mňa spadajú do dvoch principiálnych kategórií, zovšeobecním ich na príklade dvoch tradičných tesárskych techník: „Scribe Rule” a „Square Rule”. Scribe Rule je v podstate európsky prístup - vychádza z cechov, ktoré sa vyvíjali a veľmi pomaly si vymieňali vedomosti od čias stredoveku, kedy bola stavba založená na vysoko zručných majstroch s relatívne málo dostupným materiálom. Z týchto pomerov sa vyvinulo to, čo dnes poznáme ako remeslo. Na druhej strane, Square Rule sme (ako Európa, tak i celý svet) prevzali z Ameriky, kde vynašli nový typ drevenej konštrukcie reagujúci na rýchle dobytie krajiny. Tento spôsob stavania je založený na ľahko dostupnom materiáli, nízkej zručnosti, nehierarchickom opakovaní a podnikateľskej kultúre. Spoznali sme konštrukciu „balloon frame”, ktorá umožnila výškovú výstavbu. Obe tradície existujú v súčasnej architektonickej kultúre a my si musíme vybrať tú metódu, ktorá vyhovuje daným okolnostiam. Mnoho z našich úvodných projektov bolo v zložitých zákutiach Londýna, kde by sme nemohli byť systematickí. Celý proces bol tak založený na princípe Scribe Rule, so silným dôrazom na materiálnosť a konštrukciu, ktoré prevažovali nad formou, nakoľko sme mali málo priestoru na formálne vyjadrenie. Teraz sa to však mení, keďže staviame mimo Londýna, napríklad v Milton Keynes, ktorý je oveľa bližšie k americkému mestu než k európskemu, takže sa vyvinula drsnejšia, ekonomickejšia a rýchlejšia materialita. Keď hovoríte o svojej práci, často spomínate koncept záhrady ako paradigmu architektúry. Ako sa táto idea zhmotňuje vo vašich projektoch? V prvom rade, už samotné rozlišovanie medzi architektúrou a prírodou vnímam ako zásadne chybné. Architektúra je prirodzená, je to jediné ľudské prostredie. Takže koncept záhrady vypĺňa akúsi medzeru medzi týmito dvoma prostrediami. Vonkajšie priestory navrhujeme rovnako starostlivo ako budovy a interiéry, pretože sú rovnako využívané. Záhrada je veľmi osobitnou formou vonkajšieho priestoru, ktorý nás môže naučiť veľa o tom, ako by sme mali pristupovať k architektúre. Je potrebné ju udržiavať,

starať sa o ňu. Časom prirodzene chradne, aby sa potom znovuzrodila. Je veľmi citlivá na klímu a kultúru. To všetko sú vlastnosti, ktoré sa vzťahujú rovnako aj na architektúru, ale vo veľkej miere sa stratili počas storočia modernizmu, kde sa architektúra vníma ako veľmi statická, nemenná vec. Starostlivosť a schopnosť záhradníka plánovať je niečo, z čoho si dnes môžeme brať príklad. Ako profesor na ETH v Zürichu vediete študentov k tomu, aby hlboko preskúmali zadané územia. V úvode kreatívneho procesu vytvárajú študenti vlastné komplexné mapovania. Ako ich učíte pozorovať územie? Uvediem citát: „Učenie sa z existujúcej krajiny je pre architekta cesta, ako byť revolučným. Nie tá zrejmá cesta, ako zbúrať Paríž a začať odznova, čo navrhoval Le Corbusier v dvadsiatych rokoch, ale iná, tolerantnejšia cesta, ktorou je spochybniť to, ako sa na veci pozeráme. ” (Learning from Las Vegas, 1972, Venturi, Scott Brown, Izenour) Hlboko súhlasím s týmto tvrdením, ktorým Venturi, Scott Brown a Izenour začínajú Learning from Las Vegas. Vlastne by som zašiel ešte ďalej a povedal, že sledovanie, pozorovanie a dokumentovanie je prvým krokom samotného navrhovania. Rozhodnúť sa, čo zachytiť a čo naopak odignorovať, znamená vedome rozhodovať o tom, čo má zmysel a potenciál. Jednou z metód, ako naučiť študentov vnímať prostredie, je požiadať ich, aby nakreslili to, čo vidia veľmi disciplinovaným a precíznym spôsobom. My používame čiarovú grafiku, v ktorej musí byť každý pozorovaný jav stvárnený jednou tenkou vykreslenou líniou - voda, zem, tráva, korene, kameň alebo sklo musia byť vyjadrené v čiare. To kladie obrovský tlak na pozorovateľa, aby zistil, čím sa jednotlivé javy podobajú alebo odlišujú. Často veci nie sú tak, ako sa spočiatku javia.

nizmu ako série príhod, nie urbanizmu ako makrokozmu vnímaného zhora (čo je veľmi zriedkavé), ale urbanizmu ako dôsledku priameho styku s textúrou mesta, kedy to, na čo osobne narážame, formuje naše rozsiahle chápanie mesta alebo krajiny. Prednášate na bratislavských Dňoch architektúry a dizajnu. Na čo sa slovenské publikum môže tešiť? Na Toma Emersona - architekta, profesora alebo výskumníka? Som architekt, profesor a výskumník.

Tom Emerson zo štúdia 6A architects

V ateliéri 6a architects, ako aj v práci na ETH často uvažujete naraz vo veľmi rozdielnych mierkach. Zdá sa, že rovnakú pozornosť venujete malej lokálnej rastline i okolitej mestskej štruktúre. Je váš spôsob analýzy skutočne tak nehierarchický? Nie je to ani tak o hierarchii alebo nehierarchii. Je to skôr o hľadaní spôsobu, ako prepojiť priame, osobné, telesné skúsenosti s celkovým stavom spoločnosti a prostredia. Človek pri pozorovaní veľmi malého a veľmi veľkého rýchlo zistí, že nemôže dosiahnuť jedno bez druhého. Rozdielne mierky používané v architektúre a urbanizme sú abstrakciou. Naše životy žijeme v meste v mierke 1:1. Páči sa mi ponímanie urba-

PRVÁ LIGA

V mysli mám len jeden projekt, ktorý sa ohýba a mení v závislosti od kontextu. Takže diskusia bude zahŕňať prácu z ateliéru 6a architects, aj z ETH. Myslím, že som tiež rozprávač (nie historik alebo teoretik), takže sa budem snažiť priniesť naratív o architektúre a prostredí. Bude to veľa architektúry a krajiny. Monika Bočková, architektka v ateliéri LABAK, doktorandka na FA STU, výskumníčka na HÚ SAV

6A ARCHITECTS

Tom Emerson je spoluzakladateľom londýnskeho ateliéru 6a architects. Spolu so Stephanie Macdonald zamerali svoju tvorbu prevažne na budovy pre kultúru a vzdelávanie. Často vstupujú do existujúcej mestskej štruktúry, prinášajúc nové myšlienky o opätovnom využití konštrukcie, krajiny alebo estetického princípu. 6a architects získali viacero nominácií na Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru - Cena Miesa Van der Rohe (2011, 2013 a 2015) a v roku 2012 cenu Ericha Schellinga za architektúru. Tom Emerson získal nedávno Cenu Conrada Ferdinanda Meyera 2018 za svoju prácu na ETH v Zürichu.

Škica Vila

Štúdio fotografa Juergena Tellera, Londýn, 2016; foto Johan Dehlin

6a.co.uk

CHRISTIAN KEREZ Zürich

30/05, štvrtok 19:00, design factory, Bottova 2 partneri: FPU, design factory, Reynaers Aluminium, Elite Bath, bulthaup, Gaggenau Švajčiarska architektúra je známa čistou formou a sofistikovanou prácou s lokálnym materiálom. Christian Kerez sa pohráva svojím vlastným spôsobom so zážitkom z čistého priestoru, no nevyhýba sa ani experimentom.

Christian Kerez, foto: Christian Beutler

Vo vašich projektoch pracujete s veľmi jasnou konštrukciou, tektonikou, betónom a sklenými povrchmi. Vyžaduje si dokonalosť detailov to, aby ste mali nad všetkým kontrolu od začiatku až do konca? Zaujíma ma fyzická skúsenosť z architektonického priestoru. Nedôverujem žiadnym kresbám alebo obrázkom budov. Hrubá a lacná stavba potrebuje rovnako veľa starostlivosti a pozornosti ako rafinovaná sofistikovaná budova. Ako profesor na ETH Zürich ste súčasťou aktuálneho architektonického diškurzu aj na akademickej pôde. Ovplyvňuje vaša prax spôsob, akým vyučujete študentov? ETH je silne presvedčená, že vyučovanie dizajnu pochádza z osobnej skúsenosti navrhovania. Nemohol by som učiť študentov bez toho, aby som bol architektom, ale neučím ich, ako navrhovať to, čo navrhujem vo svojom vlastnom štúdiu. Pracovali ste s Rudolfom Fontanom. Mám na mysli kaplnku v Oberralta. Akým spôsobom ovplyvnila jeho práca váš vlastný spôsob navrhovania alebo premýšľania o priestore? Do jeho ateliéru ma prijali ako tvorivého architekta. Bol výnimočne veľkorysý tým, že mi ponúkol množstvo slobody. Vďaka nemu som sa naučil základy tohto povolania, ako prejsť od návrhu až k výstavbe projektu. Pracovali ste tiež s Arnom Brandlhuberom, známym efektívnym narábaním so surovou materialitou alebo dokonca brutalistickou formou. Popísali by ste váš prístup ako minimalistický? Alebo sa pokúšate vytvoriť svoj vlastný štýl? Nehľadám žiaden osobný štýl. Každý projekt beriem ako príležitosť začať od nuly. Na aký projekt sa najbližšie tešíte? Sú tu nejaké projekty, ktoré by mali byť čoskoro hotové. Nemôžem sa dočkať, až ich uvidím dokončené, pretože len potom budem vedieť, aký druh zážitku ponúknu mne alebo inému návštevníkovi. Daniela Majzlanová, architektka a doktorandka na Fakulte architektúry STU v Bratislave

PRVÁ LIGA

CHRISTIAN KEREZ

Christian Kerez je švajčiarsky architekt narodený v roku 1962 vo venezuelskom Maracaibo. Vyrastal vo Švajčiarsku a titul získal na ETH Zürich v roku 1988. Pracoval v ateliéri architekta Rudolfa Fontanu a vo Švajčiarsku si v roku 1993 založil vlastný ateliér. Venuje sa fotografovaniu architektúry a architektúru aj vyučoval na ETH Zürich, kde od roku 2009 pôsobí ako profesor. V roku 2016 pripravoval projekt „Incidental Space“ pre švajčiarsky pavilón na Bienále architektúry v Benátkach.

Škola v Leutschenbachu, Zürich, 2009; foto: Walter Mair

Incidental Space – výstavná inštalácia, Švajčiarsky pavilón, 15. ročník Medzinárodného bienále architektúry v Benátkach, 2016; foto: Oliver Dubuis

Umelecké múzeum, Guangzhou, Čína, 2013; vizualizácie: Arte Factory Lab, Paríž

kerez.ch

TED‘A ARQUITECTES Palma de Mallorca

30/05, štvrtok 19:00, design factory, Bottova 2 partneri: FPU, design factory, Elite Bath, bulthaup, Gaggenau, Španielske veľvyslanectvo Prečítať miesto a jeho identitu, nájsť fenomény hodné pozornosti a následne ich nenásilne pretransformovať do novej podoby. Autentickosť je pre TEd‘A arquitectes ich vlastnou hodnotou, ktorá rastie s časom.

Irene Pérez a Jaume Mayol z architektonického štúdia TEd´A arquitectes

Ako by ste popísali vašu metódu? Inšpiruje vás samotný materiál? Pozriete sa napríklad na tehlu a následne dostanete nápad na koncept daného priestoru? Snažíme sa pracovať s miestnymi zdrojmi. S tým, čo máme a čo môžeme urobiť s vecami, ktoré máme. A potom sa snažíme nasledovať potreby materiálu a pravidlá. Je veľmi dobre známe, čo povedal Louis Kahn: „Poviete tehle - čo by si chcela, tehla?´ A tehla vám odpovie - páči sa mi oblúk. A vy poviete tehle - pozri, ja tiež chcem oblúk, ale oblúky sú drahé a ja môžem použiť betónový preklad. A potom poviete - čo si o tom myslíš, tehla? A tehla odpovie - páči sa mi oblúk.“ Používate materialitu a dokonca tektoniku odvodenú od krajiny, čo považujem za veľmi úprimný a citlivý prístup. Pokúšate sa tak objaviť alebo znovu nájsť identitu daného miesta?

Usilujeme sa stavať identitu miesta na mieste, kde pracujeme. Identita pochádza z latinského slova „idem“, čo znamená „opakovať“. S každým opakovaním prispievame k posilneniu identity miesta, kde pracujeme, s každým opakovaním sa výsledok aktualizuje a vylepšuje. Takto funguje tradícia. Tradícia funguje prostredníctvom opakovania. Neúnavným opakovaním toho istého gesta, toho istého objektu, toho istého detailu, toho istého riešenia. V prípade našej profesie, tej istej typológie, toho istého objektu, materiálu. Tradícia pochádza z latinského „tradere“, čo znamená „priniesť, odkázať“ vo význame priniesť niečo ďalej. Tradícia zhromažďuje staroveké poznanie, privlastňuje si ho a postupne ho prekračuje. Preferujeme evolúciu pred revolúciou. Vo vašej práci môžeme vidieť a dokonca cítiť krásu materiálu iným spôsobom. Nepoužívať ho ako konštrukčný prvok, ale zároveň aj ako ornament. Myslíte si, že je dnes dôležité byť rovnako remeselníkom,

ako aj architektom? Dostali ste dobrý základ na škole, čo sa týka remesla? Predovšetkým, zdá sa, že prepájate remeselníka a ornament a pre nás sú to dva veľmi odlišné koncepty. Na druhej strane nevieme, ako dnes majú pracovať architekti. Robíme len to, čo vieme, najlepšie ako môžeme a spôsobom, pri ktorom sa cítime dobre. Chceme byť oboje, dielňa aj architektonické štúdio. Naša idea dielne by sa dala prirovnať k remeselnému ateliéru – miestu, kde ľudia pracujú v skupinách, zdieľajú vedomosti a učia sa od seba navzájom, zvyčajne pomaly, ale intenzívne. A čo máme na mysli ateliérom, je mníšsky obraz svätého Hieronyma v jeho ateliéri od Antonella da Messina. Miesto, kde sa každá osoba ponára do vlastných chimér v každom projekte, v každej otázke. Dúfame, že spojením týchto dvoch konceptov (dielne-ateliéru), je výsledok vzdialený od vopred vytvorenej predstavy ateliéru.

CLUBOVKA

Či sa jedná o dom alebo o byt, je tu očividne silné spojenie s lokalitou, so špecifikami miesta a jeho tradíciami. Vzťahujete vašu prácu k fenomenológii? Je tam čiara, vlákno, tak jemné ako len môže byť medzi miestom a jeho tradíciou, medzi starovekou múdrosťou a posunom týchto poznatkov, medzi zručnosťami a zlepšením vedomostí, medzi pomalou a bolestivou repetíciou a identitou tohto miesta. Táto línia je špecifická pre každé konkrétne miesto. To je pre nás veľmi fascinujúce. Aké projekty na vás čakajú v najbližšej budúcnosti? Pokračujeme v práci tak ako doteraz. Na malých a intenzívnych projektoch. Daniela Majzlanová, architektka a doktorandka na Fakulte architektúry STU v Bratislave

TED‘A ARQUITECTES

Nehľadajme za tým žiadnu metafyzickú šifru, názov TEd´A je zložený z iniciál španielskych slov Taller - ateliér, Estudi – štúdio a d´Arquitectura – architektúra. Irene Pérez Piferrer (Barcelona, 1976) a Jaume Mayol Amengual (Malorka, 1976) sú partnermi v práci aj súkromí. Svoje malé štúdio založili na Malorke, pričom obaja študovali na Vallés School of Architecture v Barcelone a rovnako aj na prestížnej Roma Tre School v Ríme. Pravidelne pôsobia v medzinárodných porotách a prednášali na viacerých univerzitách, v súčasnosti učia na Fakultät für Architektur TU Graz v Rakúsku a na Stuttgart Universität v Nemecku. Vystavovali v španielskom pavilóne na Bienále architektúry v Benátkach 2016 a získali množstvo ocenení, okrem iných cenu Spanish Architecture Biennale Prize 2018 za projekt školy v Orsonnens.

Škola v Orsonnens, Švajčiarsko, 2017; foto: Luis Díaz Díaz

Dom pre Jordiho a Áfricu, Montuïri, Španielsko, 2015; foto TEd´A arquitectes

tedaarquitectes.com

MUOTO

Paríž

31/05, piatok 19:00, Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19 partneri: FPU, Porfix, FA STU, Francúzsky kultúrny inštitút, Urban Market Keď architekti Gilles Delalex a Yves Moreau premýšľali o budúcom názve ich spoločného ateliéru, rozhodli sa pre krátke no úderné slovo muoto, ktoré s ich rodným jazykom - francúzštinou - nemá nič spoločné. Je to fínsky výraz pre slovo forma, a tá je v podaní tohto zoskupenia oslavou poriadku a fyzickej podstaty konštrukcie. Sprava: Gilles Delalex a Yves Moreau, architektonické štúdio Muoto; foto: M. Levy

a architektonického jazyka. Náš prístup k architektúre vychádza viac z logistiky než z naučených kompozícií. Saclay, Madeleine a ďalšie projekty sú vaše typické objekty so zmiešanými funkciami. Takáto „Mixité“ je témou, ktorú vyhľadávate, alebo funkčnú zmiešanosť ponúkate klientovi aj vy, ako víziu architekta v štúdiách prípadne v súťažiach? Je to jedno aj druhé. Ak je v zadaní prítomná funkčná rozmanitosť, našou hlavnou úlohou je zorganizovať ju tak, aby to celé dávalo zmysel. Keď polyfunkčné zadanie chýba, naša úloha je iná v tom zmysle, že sa snažíme zachovať potenciál projektu tak, aby v budúcnosti mohol poskytnúť podmienky pre mix viacerých funkcií. Potom sa pokúšame predefinovať dané miesta tak, aby sme mohli projektovať niekoľko možných aktivít na tom istom území. Naša práca nesmeruje k návrhu neutrálnej alebo všeobecnej architektúry, ale podporujeme vytváranie takých miest, ktoré majú aj iné vlastnosti, než len tie, ktoré boli v pôvodnom programe. Jednotlivé objekty sa snažíme navrhnúť tak, aby si zachovali vo svojom vnútornom princípe určitú otvorenosť pre ďalšie zmeny. Ide o to, aby domy neboli nikdy úplne dokončené a mohli tak slúžiť aj iným funkciám než tým, na ktoré boli pôvodne navrhnuté. Akú úlohu má kresba vo vašej práci? Je to dôležitý koncepčný nástroj. Ale zrejme rovnako ako pre mnohých iných architektov. Vaše projekty sú charakteristické minimálnymi konštrukčnými riešeniami a plasticitou. Pracujete v procese hľadania často s fyzickými modelmi?

V predstavení vášho ateliéru hovoríte o forme primitívnej architektúry, ktorá má potenciál vyvíjať sa v čase. Pojem „primitif“ použil aj Dominique Perrault v rozhovore s Cyrillom Poy, šéfredaktorom l´Architecture d´Aujourd´hui, keď hovoril o zmyslovom prvobytnom vzťahu k miestam, vzduchu, svetlu... Ako tento pojem vnímate vy? Myšlienku „primitívnosti“ chápeme cez pôsobenie gravitácie v konštrukciách a cez vnímanie ich hmotnosti. Zaujíma-

jú nás situácie, v ktorých sa konštrukcia nachádza v istom hraničnom usporiadaní rovnováhy – situácie, kde užívatelia alebo návštevníci môžu pocítiť túžbu stúpať alebo klesať pod zem. Ak by sme sa chceli dotknúť určitého konkrétneho významu, bolo by to niečo ako vyváženie alebo nerovnováha, niečo veľmi fyzické, čo by nemuselo nevyhnutne odporovať sofistikovanosti konštrukcie a hmoty. Súťažný návrh pre Europan 7 bol vašou prvou spoločnou prácou. Ako ideová súťaž pre mladých

architektov je Europan v podstate laboratóriom na skúmanie alternatívnych prístupov k danej téme. Pomohla vám táto súťaž pozrieť sa na veci „inak“ a naštartovať vlastný program? Europan bol prvou skúsenosťou a príležitosťou na formovanie viacerých základov našej súčasnej práce. Bolo to hlavne zameranie pozornosti na aktivity, na ich vertikálnu organizáciu, záujem o využívanie repetície a rozdielnosti, a schopnosť vytvoriť si odstup vo vzťahu k otázkam písania

PRVÁ LIGA

Robíme naozaj často s modelmi, pretože modely nám poskytujú okamžitú spätnú väzbu pre vlastnú interpretáciu návrhu. Modely v tomto zmysle nie sú pre nás len zmenšeniny domov. Môžu byť veľmi koncepčné. Michal Bogár, autorizovaný architekt SKA, ateliér Bogár architekti; výskumný pracovník a pedagóg na Katedre architektúry SvF STU

MUOTO

Ateliér Muoto založili v roku 2003 francúzski architekti Gilles Delalex a Yves Moreau, ktorých prvým spoločným projektom bol príspevok do medzinárodnej súťaže mladých architektov Europan. Členovia ateliéru pracujú v oblasti architektonickej tvorby, projektovania, výskumu a výučby. Medzi najnovšie realizácie ateliéru patrí obytný súbor v Paríži, objekt s reštauráciou a športovou vybavenosťou v univerzitnom campuse Paris-Saclay, podnikateľský inkubátor v Dammartin, školský areál v Clichy-la-Garenne a ďalšie. Za svoje architektonické koncepcie získali viaceré ocenenia. Medzi inými to bol Bauwelt 2017, Holcim Awards 2017 a l‘Équerre d‘Argent 2016 (za objekt v Paris-Saclay).

Škica – štrukturálny koncept

Školský komplex so škôlkou, základnou školou a telocvičňou pre verejnosť, Boulogne – Billancourt, 2018; foto: Maxime Delvaux

studiomuoto.com

MARVA GRIFFIN

Miláno

31/05, piatok 21.00, Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19 partneri: FPU, FA STU, Lifepark, Taliansky kultúrny inštitút Pozoruhodný svet dizajnu nie je zložený len z príbehov tvorivej sily a často nespútanej predstavivosti samotných autorov. Svojimi vlastnými kapitolami ho usmerňujú aj ďalší hýbatelia dizajnérskeho deja – celé spektrum angažovaných postáv od teoretikov po technológov, od výrobcov po kritikov, rôznych organizátorov nevynímajúc. Marva Griffin

Niet pochýb, že jednou z ťažiskových postáv, ktoré svojou činnosťou nezanedbateľne ovplyvnili priebeh súčasného dizajnu, je Marva Griffin. Koncom deväťdesiatych rokov v talianskom Miláne založila a s prezieravým nadhľadom pomáhala usporiadať prehliadku mladých tvorcov SaloneSatellite. Dnes, po dvadsiatich dvoch úspešných ročníkoch, tvorí prirodzenú „satelitnú“ súčasť najväčšieho nábytkárskeho veľtrhu na svete Salone del Mobile. Má povesť vyhľadávanej a dobre fungujúcej platformy začínajúcich návrhárskych praxí so základným cieľom pomáhať mladým dizajnérom alebo študentom uplatniť sa v náročnom prostredí dizajnérskeho priemyslu. Marva ako dlhoročná riaditeľka SaloneSatellite prispela k rozkvetu množstva medzinárodne úspešných kariér. Slovníkom dnešných profesií by sa dala označiť ako „skautka talentov“, no oveľa priliehavejšie jej sedí pomenovanie „krstná mama“ dizajnérov s celkom rozsiahlym zoznamom chránencov. Aj vďaka nej svet spoznal práce takých autorov ako Patrick Jouin, Xavier Lust, Matali Crasset, Nendo či Sebastian Herkner. Tí i tisícky ďalších debutovali práve na SaloneSatellite. Čo si Marva cení na podpore talentov najviac? „To, čo ma najviac zaujíma a z čoho som skutočne šťastná, je úspech mladých

dizajnérov, ktorí svoju kariéru naštartovali na SaloneSatellite,“ hovorí. „Teší ma, že postupne dosahujú svoje ciele. Všetkým účastníkom želám veľa úspechov.“ Marva pochádza z veľkej venezuelskej rodiny, z mesta El Callao na východe krajiny. Jej život je však pevne spojený najmä s ohniskom svetového dizajnu, Milánom. Presťahovala sa doň v tom najlepšom čase. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa lombardská metropola stala „tým miestom“, plodným prostredím, kde vrcholil taliansky povojnový zázrak (nielen v komerčnom, ale najmä kultúrnom zmysle). Vedená náklonnosťou ku kreatívnym odvetviam získala pozíciu na oddelení komunikácie dôležitej nábytkárskej firmy C&B Italia. Ako spolupracovníčka jeho zakladateľa a vizionára Piera Ambrogia Busnelliho sa dostala do celkom zásadnej družiny dizajnérskych es – spriatelila sa s Mariom Bellinim, Marcom Zanusom, architektom Tobiom Scarpom a mnohými ďalšími. Od Pierina, ako Busnelliho prezývala, pochytila jasnozrivý inštinkt, ktorý neskôr zužitkovala pri neomylnom hodnotení talentovaných adeptov svojho podujatia. V priebehu osemdesiatych rokov sa stala korešpondentkou vydavateľského domu Condé Nast. Vďaka bohatej sieti kontaktov mohla publikovať zasvätené články

v hlavných svetových magazínoch. Svoje organizátorské skúsenosti zase posilňovala pri koordinácii ôsmich ročníkov textilného veľtrhu Incontri v Benátkach. No a v roku 1997 sa dostala k najdôležitejšej úlohe svojej kariéry. Vtedajší šéf veľtrhu Salone del Mobile Manlio Armellini ju poprosil, aby vymyslela spôsob priameho prepojenia dizajnérskych výrobcov so začínajúcimi návrhármi. Nasledujúci rok predstavila inovatívny formát SaloneSatellite. Aké sú Marvine najodvážnejšie dizajnérske sny? Chcela by sa vrátiť do minulosti a niečo zo svojej pestrej kariéry prežiť odznova? Odpoveď je jednoznačná: „Milujem dizajn a každá jedna etapa môjho profesionálneho života bola dobrou skúsenosťou.“ Dnes, zocelená mnohými profesijnými skúsenosťami, má Marva Griffin povesť spoľahlivej autority. Je stálou členkou komisie newyorského múzea MoMA, ambasádorkou či porotkyňou rozmanitých podujatí po celom svete a držiteľkou viacerých ocenení. V roku 2014 napríklad obdržala prestížnu cenu Compasso d‘Oro za celoživotný prínos. Čo v súčasnom dizajne považuje za najdôležitejšie a ktoré hodnoty si cení najviac? „Súčasný dizajn sa vo všetkých svojich aspektoch neustále vyvíja. Je pre mňa veľmi ťažké pomenovať iba jeden z nich, či komentovať nejaký konkrétny kus nábytku alebo štý-

CLUBOVKA

lu,“ vysvetľuje Marva a v kontexte výrazných pohybov v kultúrnom i politickom diskurze dnešného dizajnu dodáva: „Úlohou všetkých tvorivých ľudí je skrátka vytvárať lepší život.“ Vzhľadom na to, že mnohým mladým profesionálom pomohla presadiť sa a prežila s nimi ich začiatky, je tou najpovolanejšou komentátorkou toho, ako sa v priebehu rokov vyvíjal prístup tvorcov k dizajnu. Čo si myslí o premenách autorských perspektív dnešných návrhárov a aké rady by im ponúkla? „Ako som už predtým povedala, v zásade nevidím žiadne rozdiely: inovácia, digitálne technológie a mnohé ďalšie dôležité prvky prispievajú k evolúcii dizajnérskej kreativity. Moja krátky odkaz je: želám len to najlepšie všetkým tvorivým ľuďom!“ Michal Lalinský, nezávislý publicista

URBAN MARKET MÁ 10! Poďte s nami oslavovať! 31/05 16:00–04:00 (predaj do 21:00), 01/06 11:00–04:00 (predaj do 21:00) 02/06 11:00–19:00 (predaj do 18:00), Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19 DAAD už dlhšie sprevádza aj jarný Urban Market, ktorý sa vždy na pár dní usídli v priestoroch Fakulty architektúry STU. Urban Market však podobne ako DAAD oslavuje prvú dekádu. Ako toto výročie prežívajú jeho organizátori – Martin Brix a Nikola Luzárová?

Nikola Luzárová a Martin Brix, foto: Michal Babinčák

Martin, ak porovnáme Urban Market vtedy a dnes, čím všetkým prešiel? Od prvého ročníka sa určite výrazne zmenil. Na začiatku stála idea urobiť market venovaný mestskému životnému štýlu, chceli sme sa viac točiť okolo hip-hopovej scény a iných mestských subkultúr, no už prvé vydanie prevalcovala lokálna handmade tvorba. V roku 2010 to bol teda mix našej idey a reality. Väčší záujem o takýto typ podujatia mali práve lokálni tvorcovia. A na tom sme začali stavať. Nechceli sme byť ale klasický handmade trh. Smer zarámcoval Nikolin vstup do tímu a zámer sústrediť sa na kvalitné lokálne značky, dizajnérov, módnych návrhárov a inú kreatívnu tvorbu. Začali sme robiť kurátorsky výber. Ďalším posunom bolo skvalitňovanie sprievodného programu. Od jedného DJ setu teraz ponúkame program plný hudby, workshopov, výstav, diskusií či prednášok. Prešli sme si rôznymi priestormi, každý s inou atmosférou. Aj keď stále je čo vylepšovať a stále máme nesplnené sny. Záleží mi na tom, aby dobré veci boli viac na očiach a aby si to ľudia aj vážili. Urban Market vnímame aj ako významnú platformu, kde si ešte pomerne neznáme „značky“ môžu otestovať svoj potenciál. Nikola, koho ste takto objavili? Vznikli sme v dobe, kedy na Slovensku neexistoval takmer žiaden dizajnshop alebo obchod s lokálnou tvorbou. Dokonca ani prezentovanie sa prostredníctvom internetu ne-

bolo bežné. A tak objavovanie a stretávanie sa na podujatí akým je Urban Market, bola prirodzená cesta, ako spoznávať to, čo vzniká u nás doma. Stále mám však pocit, akoby prevládal názor, že to, čo sa vytvorí u nás, je menejcenné. A to nie je pravda. Dôkazom môžu byť tvorcovia, ktorí k nám chodievajú pravidelne, ako sú Lull, Part, Popular, Metaformi, Buffet Clothing, Puojd, Mellow a ďalší. Rástla s nami aj ostravská značka CITY FOLKLORE, ktorá na začiatku pracovala s autorskými grafikami a potlačami, a dnes je to regulárny street wear. Pred pár rokmi skoro nik nepoznal pojem lokálna kozmetika, v našich končinách v tomto urobilo revolúciu Mylo, ktoré sa s pôvodne maličkým produktovým portfóliom prepracovalo na známu značku, a to nielen na Slovensku. V mnohých prípadoch Urban Market pomohol získať klientskú základňu. Príkladom môže byť VERBUA, ktorá priniesla na trh unikátne brašnárske remeslo a produkty na mieru, čo si, samozrejme, vyžaduje viac času, energie a najmä osobného prístupu. A presne o tom je Urban Market – pomáha oceniť lokálny produkt, jeho príbeh, unikátnosť a najmä ľudí, ktorí za tou prácou stoja. Na cyklické projekty, ako je Urban Market, často číha opakovanie stereotypov a strata prvotného nadšenia. Martin, ako sa vám darí udržiavať večnú motiváciu? Neviem, či to nazvať robotou, ale je to práca, ktorá nás do určitej miery živí a hlavne teší. V neposlednom rade sme aj

urbanmarket.sk

skupina dobrých kamarátov. Skoro celý náš tím pracuje v kreatívnom prostredí, robíme festivaly, architektúru, stretávame sa s dizajnérmi, módnymi návrhármi, kapelami. A práve Urban Market je platforma, kde túto inšpiráciu vieme uplatniť. Motiváciou je aj spätná väzba od návštevníkov či samotných dizajnérov. Ak sa bavíme o stereotypoch, tak tie pravidelne búrame najmä zmenami a výberom priestorov, ktoré nie sú typické pre takýto formát podujatia. Zakaždým čelíme novým výzvam, niekedy akoby sme na novom mieste začínali od nuly. Ja som stav vyhorenia ešte nepociťoval. Stále je vo mne ten motivačný motor, keď vidím, že tento projekt je ešte kam posúvať. Martin, okrem Urban Marketu organizuješ aj multikulti festival [fjúžn], pravidelne ťa počujeme z rádia, kde v relácii Čerstvé Ovocie_FM predstavuješ nové talenty, no okrem toho si aj architekt. Zostáva ti ešte nejaký čas na tvorbu? Na aktívnu tvorbu už priestor nie je. Nejde pritom len o kapacity, zvykol som si na iné projekty, ktoré ma bavia a ktorým sa chcem naplno venovať. Myslím, že tieto aktivity robím dobre a architektúru by som už radšej nechal na tých, ktorí sú zase dobrí v nej. Samozrejme, architektonické prostredie ma priviedlo do dospelosti a chcem sa v ňom aj naďalej pohybovať. Venujem sa napríklad aj podujatiu SINGULARCH, na ktoré pozývame mladé európske ateliéry do Bratislavy, aby tu odprezentovali svoju

tvorbu. A opäť použijem moje obľúbené slovíčko „stále“. Architektúra je stále témou rozhovorov, chodím s architektmi na pivo či hrať tenis, alebo spolupracujeme na rôznych nearchitektonických projektoch.

Urban Market v roku 2019 oslavuje jubilejný desiaty ročník a to si zaslúži oslavu! Tri dni na Fakulte architektúry STU predstavia viac ako stovku lokálnych tvorcov a značiek z oblasti módy, dizajnu, šperkov či doplnkov. Samozrejmosťou je aj bohatý sprievodný program, vrátane hudobných koncertov, tvorivých dielní či prednášok. Leitmotívom podujatia je pri príležitosti desiatych narodenín oslava. Rovnakú tému má aj druhý ročník autorskej produktovej súťaže KOLABO. Výsledky nápadov ako osláviť výročie budú vystavené priamo na mieste. www.urbanmarket.sk EA

SUPERDESIGNSTUDIO SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE: 28/05, 19:00 — 23:00, Primaciálny palác OTVORENÉ: 29/05 — 02/06, 10:00 – 17:00 partneri: FPU, BSK, Tatra banka, Javorina, Ekoma Design, Mesto Bratislava, Nova Interier, SCD, SNG Produktový dizajn je esenciou architektúry. Dokáže dopovedať príbeh budovy do absolútnych detailov. Je sprievodcom životných štýlov, pamätníkom človečenstva a umeleckým dielom historickej všednosti. Niekedy je to unikát, inokedy bežná vec, ktorá lavíruje na hranici medzi odpadom a zbierkovým predmetom. Lebo to, na čom záleží, je naša pamäť a s ňou spojená schopnosť vytvárať mikrodejiny.

Prenosný tranzistorový cievkový magnetofón Tesla ANP401 Uran, Tesla Liberec, n.p., 1966

SUPERDESIGNSTUDIO

Fotografka Olja Triaška Stefanović dlhé roky zaznamenáva známe i menej známe miesta Bratislavy poznačené postupným odumieraním a rozporuplným spoločenským statusom. Podobnú nálepku majú aj predmety zo zbierok Slovenského múzea dizajnu, ktoré kedysi patrili medzi žiadaný módny sortiment, no dnes končievajú na smetisku. Trudnomyseľnú architektúru na veľkoformátových fotografiách na výstave sprevádzajú bežné veci ako rádiá, svietidlá či stoličky, ktoré vedúci Slovenského múzea dizajnu Maroš Schmidt vybral ako dobových alebo ideových spolupútnikov zobrazených architektonických diel. Spoločne upozorňujú na nevyhnutnú dočasnosť a pominuteľnosť, no zároveň apelujú na existenciálnu podmienku dejinnej a kultúrnej kontinuity – pamäť. Fotografie: Olja Triaška Stefanović; Kurátorský výber artefaktov: Maroš Schmidt - Múzeum dizajnu, Slovenské centrum dizajnu Tepláreň, architekt: Dušan Jurkovič; 1942 projekt, 1944 realizácia

Slovenský rozhlas, architekti: Š. Svetko, Š. Ďurkovič, B. Kissling; 1962 - 1973 projekt, 1971 - 1984 realizácia

Lampa pre písací stôl Futurit - typ 209, Káblová továreň - závod Gummon, Bratislava, 40. roky

SUPERDESIGNSTUDIO

UČITEĽ A ŽIAK 31/05, piatok 17.30, Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19 partneri: FPU, Nadácia Tatra banky, FA STU, Urban Market Na Slovensku máme tri inštitúcie, ktoré profesijne pripravujú nové generácie architektov a dizajnérov. Ako budujú svoje dobré meno, ale aj zmysluplný vzťah medzi pedagógom a študentom? Aj o tom sú úvahy troch popredných predstaviteľov našich alma mater.

Juraj Koban

Bohunka Koklesová, foto: Boris Németh

Pavel Gregor

V školstve sa na vysokých postoch pomerne nedávno udiali zmeny. Fakulta architektúry STU má nového dekana a VŠVU už nemá rektora ale rektorku. Treťou akademickou pôdou je košická Katedra architektúry na Fakulte umení TU, ktorá má takisto vlastnú predstavu o koncepcii vzdelávania. Zaujímalo nás, v čom dôležité postavy týchto škôl vidia zmysel ich pôsobnosti, na čo sa chcú v najbližšom období sústrediť, ale aj akú váhu pripisujú charizme pedagóga a jeho schopnosti ovplyvniť odborné a osobnostné zrenie študentov. Všetkým trom sme položili rovnaké otázky:

ateliér, ak si vyberú z ponuky iných našich katedier. Napríklad architekt sochársky ateliér. A v prostredí Čiech a Slovenska je FU TUKE výnimočná aj tým, že nie je veľká. Do prvého ročníka prijíma cca 16-18 študentov pre každý študijný program.

školou prechádzam s hosťami a študenti nám vysvetľujú svoje semestrálne práce. Vtedy si hovorím, že to má všetko zmysel, dokážu veľmi zanietene hovoriť o témach, ktoré museli riešiť. V mnohom mi zážitok našich hostí pri diskusiách so študentmi pomáha k tomu, aby sme našli širšiu podporu školy v externom prostredí.

1. Aké konkrétne zmeny vo fungovaní školy považujete v najbližšom období za najdôležitejšie? 2. Čím je podľa vás vaša škola výnimočná? 3. Mali ste šťastie a učili sa od ozajstného Majstra? 4. Aké veľké úlohy na vás čakajú v najbližších dňoch?

Juraj Koban

vedúci Katedry architektúry na Fakulte umení TU, Košice 1. Košice patria do siete UNESCO CREATIVE CITY of MEDIA ART. Za mimoriadne významné považujem zadefinovanie tohto pojmu pre našu fakultu a jeho transpozíciu do všetkých študijných programov s previazaním na univerzitné prostredie iných fakúlt a pracovísk SAV v Košiciach. 2. Že v prostredí Technickej univerzity pôsobia spolu na jednej Fakulte umelecké a architektonické študijné programy – a že si ctí univerzitné vzdelávanie v jeho základnom poslaní. Odborné predmety pre nás zabezpečujú iné fakulty TUKE a UPJŠ, ktoré to majú v základnom portfóliu a my na oplátku naše predmety zabezpečujeme na iných fakultách. Študenti si môžu voliť počas štúdia predmety z ktorejkoľvek fakulty TUKE či UPJŠ. Počas štúdia sa im uznáva aj hlavný

3. V prvom ročníku to bol externista Ivan Gojdič, v treťom ďalší externista Pavol Paňák a na záver Tibor Alexy. A ten záver bol excelentný. V treťom ročníku popri štúdiu ešte Renato Sorrentino z Ríma pri súťaži na Súmestie Bystrica - Zvolen. 4. Každá úloha je veľká a žiadna nie je väčšia. Sú len úlohy aktuálne a neaktuálne. Tá aktuálna je zabezpečiť garanta – profesora, prípadne sám sa pokúsiť o splnenie tejto úlohy.

Bohunka Koklesová

rektorka Vysokej školy výtvarných umení, Bratislava 1. VŠVU by sa mala viac internacionalizovať, mala by začať uvažovať trans-katedrovo a mali by sa postupne presadzovať nové modely vzdelávania. Dnešná doba je podľa mňa príliš zložitá na to, aby ju svojím rozumom človek obsiahol. Moja predstava je, že nad ateliérovými prácami sa okrem vedúceho pedagóga musia stretnúť aj iní odborníci a experti. Diskusia nad dielom má byť komplexnejšia a to z hľadiska formy, humanitného myslenia a technologických znalostí. Mali by sme vážne uvažovať nad anglickými študijnými programami a vytvárať zázemie tým pedagógom a študentom, ktorí dokážu vytvárať medzinárodné projekty postavené na umeleckom výskume, spoločnej umeleckej alebo vedeckej činnosti. Chcela by som, aby škola bola mienkotvornou inštitúciou, autoritou, ktorá bude správne reagovať na kritické situácie v spoločnosti a to v mene humanizmu, sociálneho cítenia a solidarity. 2. Množstvom tvorivých osobností, individuálnymi konzultáciami nad dielami študentov, množstvom zahraničných partnerov a relatívne slušným technologickým vybavením v rámci finančných možností. Študenti sa musia naučiť už počas štúdia presadiť sa na výtvarnej scéne, alebo absolvovať prax v dizajnérskych alebo architektonických kanceláriách. Najviac hrdá som na študentov počas prieskumových dní, keď

3. Priznám sa, že mám trochu problém s témou Majster a žiak. Ale chápem, že ak učí študenta osobnosť v oblasti architektúry alebo dizajnu, môže byť takýto pedagóg inšpiráciou a stimulom. Na druhej strane aj negatívna skúsenosť s pedagógom, ktorý vám neverí, môže rozbehnúť proces, ktorý vyvolá potrebu dokázať svetu, že na to máte. Keď som študovala dejiny umenia na FF UK, mala som tam viacero pedagógov, ktorí možno neboli „okázalo na výslní všedného dňa“, ale mali neskutočné vedomosti, boli vynikajúci odborníci a znalci umenia, a vždy keď mohli, tak pomohli. Určite medzi nich patril Štefan Oriško, Mária Smoláková, Karol Kahoun, Dana Bořutová alebo Iva Mojžišová. 4. Chcela by som presadiť nový študijný program postavený na prieniku digitálnych umení a humanitných štúdií, to by nás mohlo posunúť dopredu. Takisto by som rada udržala program hosťujúceho profesora. Momentálne u nás hosťuje francúzsky architekt Francois Roche. Musíme za každú cenu presadiť výstavbu internátu a technologického pavilónu, je to existenčná záležitosť. Študenti sú v tomto smere na prvom mieste, preto všetky animozity s tým spojené musia ísť bokom.

Pavel Gregor

dekan Fakulty architektúry STU, Bratislava 1. Najväčšou zmenou na odbore Architektúra a urbanizmus je zavedenie vertikálnych ateliérov. Pre niektorých kolegov to predstavuje revolučnú zmenu, z môjho pohľadu ide o nutný krok, bez ktorého by fakulta nedokázala držať krok v konkurencii iných škôl. Mojou víziou je aj rozšírenie výučby programov umeleckého zamerania, a to nielen v odbore dizajn (príprava takzvaného postprodukčného dizajnu, respektíve dizajnu digitálneho prostredia), ale aj v odbore architektonická tvorba (tvorba krajinnej architektúry), či dokonca výtvarného umenia.

2. FA STU bola a je výnimočná najmä tým, že je najväčšou školou architektonického zamerania na Slovensku a že bola v tomto odbore prvá. Pre jej uplatnenie a konkurencieschopnosť je to však málo. Prial by som si, aby bola výnimočná účasťou popredných architektov a dizajnérov v pedagogickom procese, väčším prepojením s praxou, vynikajúcimi výsledkami študentov a uplatnením absolventov. Myslím si však, že už teraz je výnimočná zapojením študentov do mimopedagogických aktivít, akými je napríklad Noc architektúry, či jednotlivé aktivity nášho Kreatívneho centra. 3. Žiaľ, v tomto smere som bol počas môjho štúdia ochudobnený. Neznamená to, že by takíto majstri vtedy na fakulte nepôsobili, ja som však na nich nemal šťastie, ak nepočítam vynikajúcich učiteľov v pomocných disciplínach, akými boli docentka Fašangová (dejiny umenia) a profesor Tužinský (stavebné konštrukcie), či vtedy začínajúcich učiteľov - manželov Gojdičových (obnova pamiatok). Úlohu učiteľa - majstra pritom na vysokej škole považujem za kľúčovú, ktorá formuje myslenie aj budúcu orientáciu študenta. 4. Tou najväčšou úlohou je zabezpečenie finančných prostriedkov na základný chod fakulty. Je smutné, že takéto úlohy zamestnávajú nás dekanov oveľa viac ako riešenie koncepčných otázok rozvoja fakulty. Je to jedna z vecí, na ktorú som si ani po 35 rokoch pôsobenia v školstve nedokázal zvyknúť. Z tých príjemnejších vecí to je predovšetkým zavedenie už spomenutých takzvaných vertikálnych ateliérov. K ďalším úlohám patrí otvorenie Kreatívneho centra (názov zatiaľ nemôžem prezradiť), ktoré by malo výrazným spôsobom zasiahnuť do života fakulty a prispievať k formovaniu obrazu FA STU ako významného hráča na poli kreatívneho priemyslu. EA

OPENDESIGNSTUDIO

OPENDESIGNSTUDIO 28. máj – 2. jún, 9:00–18:00, Fakulta architektúry STU, Nám. slobody 19 partneri: FPU, Nadácia Tatra banky, FA STU, Urban Market DAAD cez OPENDESIGNSTUDIO preniká do sveta virtuálnej architektúry a dizajnu, kde sa v inštitucionálnom bezpečí školy učí základná abeceda týchto profesií. Realita praxe bude isto menej vzletná, no školské práce naznačia, aké osobnosti budú formovať obraz slovenskej kreatívnej scény v najbližšej budúcnosti. Príďte sa pozrieť, dvere sú otvorené.

135 statočných

Foto: Matej Kováč

1. miesto: Ivan Jandošek, ZŠ sv. Cyrila a Metoda, Košice

2. miesto: Adam Smatana, ZŠ sv. Cyrila a Metoda, Košice

1. miesto: Veronika Kováčová, CZŠ sv. Michala, Kendice

3. miesto: Ľubica Patakyová, ZŠ sv. Cyrila a Metoda, Košice

Fakulta architektúry STU v Bratislave posiela tento rok do sveta 114 architektov a 21 dizajnérov, ktorí získali absolventský titul v akademickom roku 2018/19. Výstava absolventských prác bude vo vstupnom foyer do 28. mája 2019 do 20:00 hod. Nasledovať budú verejné obhajoby diplomových projektov v dňoch 29. - 30. mája. Počas Urban Marketu od 31. mája do 2. júna môžu návštevníci vidieť najlepšie diplomovky nominované na Cenu profesora Lacka. Rôznorodosť zadávaných tém je veľmi bohatá, nájdeme medzi nimi napríklad návrhy mestských polyfunkčných komplexov, zimného prístavu či novej ambasády Českej republiky v Adis Abebe. „Každý rok sa s nadšením pozerám na tvorbu našich študentov a na témy, ktoré si vyberú. V tomto roku to bude skutočne veľmi pestré. Od nadčasovej architektúry, zaujímavých urbanistických a krajinárskych návrhov, budúcnosti mobility, cez solárne automobily, až po edukačné hračky – návštevníci prieskumu sa skutočne majú na čo tešiť. Ak by som mal záujemcov pozvať na niečo konkrétne, tak ich pozvem na nekonvenčné myslenie, kreativitu, vynaliezavosť a zmysel pre krásu – to všetko sú nesporne vlastnosti, ktoré architekti a dizajnéri potrebujú na to, aby svoju prácu mohli robiť dobre. A ja verím, že sme ich to správne naučili,“ hovorí dekan Fakulty architektúry STU, profesor Pavel Gregor.

Moja zelená škola OZ EUROARCH a vydavateľstvo EUROSTAV sa už päť rokov venujú osvetovému projektu Deti a architektúra a s entuziazmom dopĺňajú medzery v učebných osnovách, ktoré súčasnú architektúru, či už svetovú alebo domácu, zatiaľ nepovažujú za natoľko dôležitú kultúrnu oblasť, aby sa o nej na školách vyučovalo aspoň okrajovo. Cieľom je šíriť povedomie o kvalitnej slovenskej architektúre, a to nielen medzi deťmi, ale aj učiteľmi. Naposledy bol e-learningový kurz zameraný na zelené budovy a zelené mestá, v ktorom sa deti učili, prečo je potrebné chrániť životné prostredie a prečo architekti po celom svete navrhujú zelené budovy a z miest sa stávajú zelené mestá. Do projektu sa zapojilo vyše 5000 žiakov piatych a šiestych ročníkov z viac ako 90 základných škôl a osemročných gymnázií z celého Slovenska. Deti prostredníctvom kurzu získali informácie o najzelenších budovách na Slovensku aj vo svete a dozvedeli sa, ako fungujú. Vyvrcholením kurzu bolo zadanie pre výtvarnú prácu na tému „Moja zelená škola.“ Odborná porota vybrala tie najkrajšie diela a ocenila 20 detských autorov. Výstava ocenených „návrhov“ v rámci Opendesignstudia na Fakulte architektúry STU vytvára pomyselný most do budúcnosti, kedy sa možno nejeden z malých fanúšikov architektúry zaradí medzi jej študentov. www.vydavatelstvoeurostav.sk/ar/pribeh.php

OPENDESIGNSTUDIO

NEBÁŤ SA MODERNY NA VAZOVOVEJ! Prednáška: 29. mája o 14:00, učebňa č. 5/1, Ústav manažmentu STU, Vazovova 5 Prednášajú: Klára Prešnajderová a Maroš Schmidt Bratislavský hrad, kde je až do 29. septembra 2019 inštalovaná rozsiahla výstava Nebáť sa moderny!, je počas DAAD z dôvodu štátno-politického podujatia zatvorený. Slávnu Školu umeleckých remesiel však priblíži prednáška, ktorá sa symbolicky vracia na miesta jej niekdajšieho pôsobiska v budove STU na Vazovovej ulici. Pred vchodom do budovy školy bývalo rušno; foto: Vladimír Bahna

Škola umeleckých remesiel v Bratislave (1928 – 1939) patrí ku kľúčovým témam moderných dejín Slovenska. Išlo o prvú verejnú umeleckú školu na Slovensku, ktorá reagovala na najaktuálnejšie medzinárodné trendy v oblasti umeleckej výchovy a jej napojenia na prax. Týmto sa ŠUR zaradila medzi najpokrokovejšie umelecké školy v Európe. Najväčšiu zásluhu na jej progresívnom smerovaní mal Josef Vydra, riaditeľ ŠUR, ktorý si starostlivo vyberal svojich spolupracovníkov z radov mladých, pokrokovo zmýšľajúcich umelcov

a architektov. Na bratislavskej škole tak pôsobili osobnosti ako Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Zdeněk Rossmann, Julie Horová, Jaromír Funke, František Tröster a ďalší. Výstavou Nebáť sa moderny!, ktorá je prístupná v priestoroch SNM – Historického múzea na Bratislavskom hrade do 29. septembra 2019, prezentuje Slovenské múzeum dizajnu niekoľkoročný výskum nadväzujúci na prácu historičky umenia Ivy Mojžišovej. Výstava predstavuje pros-

tredníctvom originálov, replík a dobových dokumentov jednotlivé oddelenia školy a jej pedagógov, ako aj hospodársky a kultúrny kontext doby. Netradičný názov výstavy odkazuje na výrok Josefa Vydru, ktorým opísal program školy počas jej krátkeho, ale o to intenzívnejšieho pôsobenia nasledujúco: „Nebáť sa moderny, kriticky z nej vyberať a skúšať všetko najnovšie a prenášať výsledky späť do výroby stalo sa zásadou celého učiteľského kolektívu.“

sur.scd.sk

MESTO

Verejný priestor — otvorený a prístupný pre kultúru a umenie Verejné priestranstvá predstavujú tému číslo jeden pre organizátorov podujatí. Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) sa tejto téme intenzívne venuje prostredníctvom niekoľkých svojich projektov. 29/05 17:00, Primaciálny palác Dostupnosť a bezpečnosť Je verejný priestor naozaj dostupný pre verejnosť a tvorcov? Kto nesie zodpovednosť za bezpečnosť účastníkov? Tieto a mnohé ďalšie otázky usporiadatelia riešia počas prípravy podujatí. BKIS preto v decembri 2018 pripravilo diskusiu Verejný priestor v Bratislave - bezpečný a otvorený?, kde sa k téme vyjadrovali viacerí skúsení organizátori. Zapojilo sa tiež do seminára „Bezpečnosť a organizácia športových podujatí“, kde zase vystúpili odborníci z oblasti legislatívy, manažmentu či požiarnej ochrany.

NASKOK a mestský kalendár podujatí Problematika organizovania kultúrnych podujatí vo verejných priestranstvách viedla BKIS k vytvoreniu aplikácie NASKOK, ktorej cieľom je ich mapovanie. Interaktívna mapa určená organizátorom vznikla v spolupráci s ateliérom GutGut, Jankou Čelkovou a kreatívnym štúdiom Milk. Zo zmapovaných a zdigitalizovaných priestranstiev vznikne databáza, ktorá bude obsahovať podrobné informácie o verejných priestranstvách. Problémom číslo dva je určite absencia dlhodobého plánovacieho kalendára podujatí. BKIS v spolupráci s o.z. Punkt pracuje na projekte, ktorého očakávaným výsledkom v septembri 2019 bude návrh modelu online kalendára podujatí, ktorý umožní spoločnú koordináciu aktérov, a zároveň systémové vylepšenia procesov pri organizovaní verejných mestských podujatí v Bratislave.

develodystópie

20000

Vizuálny jazyk developerských projektov bratislavského Manhattanu 29/05 17:30, Primaciálny palác

O miestach a ľuďoch 29/05 18:00, Primaciálny palác

Prezentácia dizajnérky a vizuálnej kritičky Lenky Hámošovej predstaví analýzu vizuálnych stratégií, ktorými najvplyvnejší bratislavskí developeri komunikujú svoje veľkolepé staviteľské plány a získavajú tak súhlas verejnosti s výstavbou. Zároveň otvára tému zodpovednosti za mieru realizmu v zobrazovaní architektúry a významu kritického nazerania na formy vizuálnej komunikácie v našom prostredí. Lenka Hámošová (1988) sa venuje otázkam transparentnosti vizuálnej komunikácie a relevantnosti vizuálneho skepticizmu. Študovala na VŠVU, na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte a Sandberg Instituut, Rietveld Academie v Amsterdame. V súčasnosti žije v Prahe a spolupracuje s platformou pre štúdium vizuálnej kultúry Fresh Eye. Organizátorom podujatia je Slovenské centrum dizajnu. Lenka Hámošová spája metódy vizuálneho výskumu s nástrojmi grafického dizajnu, s cieľom adresovať aktuálne spoločenské témy a nachádzať pre ne nové vizuálne stratégie.

20000 je literárno-vizuálny dokument o novej architektúre v českých regiónoch. Publikácia predstavuje 20 miest v 20 mestách a obciach Českej republiky, ktoré počtom obyvateľov nepresahujú 20000 a za ktorými stojí 20 popredných architektonických ateliérov. Podkladom pre texty sa stali rozhovory s architektmi a tzv. hýbateľmi architektúry – zadávateľmi, investormi, prevádzkarmi, vedením obce či mesta a miestnymi kultúrnymi organizátormi. Fotografie, ktorých autorom je aj grafický dizajnér knihy Matěj Chabera, vznikali počas reálnej prevádzky objektov. Obsah knihy sa koncentruje na nové emblematické verejné budovy, rovnako ako aj na akupunktúrne urbanistické zásahy, ktoré dokážu zmeniť biorytmus daného miesta. Ešte čerstvú publikáciu predstaví autorka konceptu a textov, bohemistka Michaela Hečková. 20000 reprezentuje knižný titul na pomedzí architektonického sprievodcu, angažovanej reportáže a dokumentu o stave českých miest a vidieka.

Bratislava nie je Viedeň Architektonická náučná prechádzka 01/06 15:00, zraz vo vestibule Hlavnej stanice Anticena za architektúru BRUTUS, Salónik a Archimera pozývajú na architektonickú prechádzku po Bratislave s podtitulom Hejt Tour 001. Opakom lásky nie je nenávisť ale ľahostajnosť. Naše kroky povedú z Hlavnej stanice hlbšie do centra. Pozrieme sa na svoje pocity v komplikovaných lokalitách a pokúsime sa naše i vaše hejty hlavného mesta konštruktívne spracovať. Sprevádzajú Martin Zaiček, Zuzana Duchová a Jana Govedarica Poljaková. V Bratislave je veľa miest, ktoré nemáme radi. No prečo vlastne?

Aplikácia NASKOK je určená všetkým, ktorí majú záujem aktívne vstúpiť do verejného priestranstva. Ukáže napríklad, kde sú kľudové miesta, silná doprava, dostatok zelene a podobne.

SPRIEVODNE PODUJATIA

DEVELOPMENT VERNISÁŽ: 28. máj, 17:30 VÝSTAVA: 29. máj — 2. jún, 12:00–18:00 Primaciálny palác, Justiho sieň Výstava Development je každoročná povinná jazda DAAD zameraná na systematickú korekciu verejnej mienky, v ktorej sa slovo developer ešte stále skloňuje len ako synonymum nepriateľa spoločnosti. Výber vystavených projektov ukazuje, že zotrvávanie v tomto nepriateľskom stereotype často nemá objektívne opodstatnenie. Mnohé veľké investičné projekty totiž z Bratislavy robia naozaj dobré miesto na život.

STANICA NIVY

ČEREŠNE LIVING

EUROVEA CITY

Mlynské Nivy

Dúbravka

nábrežie Dunaja

Investor: HB Reavis Architekti: Benoy/ Siebert + Talaš, Space Syntax, Space Agency, BDP

Investor: ITB Development Architekti: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Juraj Mihálik, Aleš Hradecký, Emanuel Zatlukaj, Dominika Kollárová, Imrich Vaško Spolupráca: Juraj Fabrici, Patrik Bartas, Teodor Pongo, Jakub Vydra, Sofia Lichvárová

Investor: J&T REAL ESTATE (JTRE) Architekti: GFI

Stanica Nivy je unikát, a to nielen v kontexte Bratislavy, ale celej strednej Európy. Skutočná destinácia, ktorá vzniká v novom srdci mesta, v zóne Nové Nivy navrhnutej ako funkčný celok, ktorý bude napĺňať potreby moderného mestského života. V najbližších rokoch sa zanedbaná industriálna zóna zmení na moderné centrum mesta vďaka kombinácii kancelárskych, obchodných aj rezidenčných projektov. Projekt Stanica Nivy, ktorý je srdcom zóny, kombinuje kombinuje dopravnú funkciu, tradičný retail a moderné maloobchodné trendy so zábavou, životným štýlom a konceptom spájajúcim tržnicu so zelenou strechou.

Čerešne living je nový obytný komplex v Dúbravke. Zaujme dizajnom budov, pričom každá z nich je odlišná. Hlavným konceptom je podpora komunitného života s klubovňou, recepciou a strešnou terasou pre obyvateľov. V areáli sa nachádza zeleň, prepojené dvory s ihriskami, kočíkovacou trasou, sánkovacím kopcom a vodnou lagúnou.

Medzi Starým mostom a Mostom Apollo na nábreží Dunaja vzniká nová mestská štvrť EUROVEA CITY, ktorá kvalitou architektúry a dôrazom na verejné priestory zaradí Bratislavu medzi moderné európske metropoly. Dominovať jej bude prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower s výškou 168 metrov. EUROVEA CITY je dynamická, obchodná, zábavná, obytná, administratívna štvrť, v ktorej pribudnú nové parky, námestia, športoviská. Stane sa tak ideálnym miestom na život a relax. Riešením verejných priestorov v novej štvrti sa koncepčne zaoberá svetovo uznávaná architektka Beth Galí, ktorá sa okrem ich vizuálneho stvárnenia a zelene venuje aj riešeniu všetkých druhov mobility. Súčasťou celkovej dopravnej koncepcie v štvrti je aj návrh JTRE vybudovať nový centrálny električkový okruh, ktorý umožní prepojenie najväčších mestských častí Ružinov a Petržalka.

DEVELOPMENT

SKY PARK Čulenova ul. Investor: Penta Real Estate Architekti: SKY PARK RESIDENCES: Zaha Hadid Architects, SKY PARK Office Tower: Zaha Hadid Architects, SKY PARK OFFICES: Vietzke and Bortelmann, Jurkovičova tepláreň: pôvodný návrh Dušan Jurkovič, rekonštrukcia: Martin Paško a ADOM . M STUDIO Multifunkčný projekt SKY PARK prinesie na trh takmer 1000 bytov v štyroch rezidenčných vežiach, spolu s prenajímateľnými plochami určenými pre občiansku vybavenosť. Projekt doplnia aj dve kancelárske budovy s celkovou prenajímateľnou plochou viac ako 55-tisíc m2. Súčasťou projektu bude aj nový mestský park s rozlohou viac ako 35-tisíc m2 a rekonštrukcia historickej budovy Jurkovičovej teplárne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

EINPARK REZIDENCIA A EINPARK OFFICES

DANUBIUS — CVERNOVKA / CENTURY RESIDENCE

roh ulíc Einsteinova a Bohrova

Trnavská cesta

Investor: CORWIN Architekti: A1 Architecture / Dizajn fasády EINPARK OFFICES: OFIS ARCHITECTS

Investor: FINEP Jégeho alej Architekti: Peter Topinka / beňuška topinka architekti

V projekte EINPARK sa podarilo vytvoriť nadčasový komplex s využitím kvalitnej architektúry, výnimočných technológií a exkluzívnym výhľadom na panorámu Starého Mesta. Kancelársky komplex EINPARK OFFICES získal ako prvý na Slovensku predcertifikáciu LEED PLATINUM v systéme novostavieb. Jeho výnimočná fasáda bola navrhnutá ateliérom zo zoznamu TOP 100 svetových architektov Špelou Videčnik.

Bývalá cvernová továreň Danubius po neistom období prešla do rúk nového investora, ktorý našiel riešenie na jej vzkriesenie a koncepčné napojenie na novovznikajúcu výstavbu v okolí. Kultúrna pamiatka z roku 1909, na ktorej sa uplatnila v tom čase novátorská konštrukcia zabudovanej železobetónovej Hennebiqueovej sústavy, bude aj po novom patriť k príkladom odvážneho architektonického prístupu, ktorý sa prejaví na nevšednom zásahu do existujúcej budovy, s cieľom maximálne presvetliť centrálne átrium. Práve v ňom sa bude koncentrovať mestský život, ktorý vytvorí príjemné zázemie pre industriálne priestory na horných podlažiach a atraktívne loftové bývanie v strešnej nadstavbe.

KOLÍSKY

GUTHAUS

SLNEČNICE

Záhorská Bystrica

Račianska ul.

Petržalka-juh

Investor: ITB Development Architekti: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Aleš Hradecký, Emanuel Zatlukaj, Imrich Vaško Spolupráca: Juraj Murín, Teodor Pongó, Jakub Vydra

Investor: CORWIN Architekti: AllesWirdGut

Investor: CRESCO REAL ESTATE Architekti: COMPASS Architekti, Bevk Perović arhitekti, PMArchitekti

Projekt je kompromisom medzi mestským a vidieckym bývaním. Atmosféru tvorí blízkosť bratislavského lesoparku a Malých Karpát. Kompozícia fasád je navrhnutá tak, aby budúci obyvatelia mohli ovplyvniť tvar a veľkosť okna alebo balkóna. Charakteristickým prvkom sú vertikálne záhrady, ktoré sa postupne stanú dominantnou súčasťou celého projektu. Kolísky tiež počítajú s priestorom pre komunitné záhrady, crossfitovým a detským ihriskom. V interiéroch je podlahové kúrenie a možnosť realizácie krbu a stropného chladenia.

GUTHAUS je unikátny projekt, ktorý do Bratislavy vnáša nový rozmer bývania. Budova je výsledkom spolupráce rakúskeho architektonického štúdia AllesWirdGut, krajinných architektov z ManMadeLand a developera CORWIN. Projekt predstavuje ten najvyšší štandard - byty so štedrými výmerami, stropné kúrenie i chladenie, balkóny prístupné z každej izby, či okná na celú výšku miestnosti. GUTHAUS charakterizuje veľké množstvo zelene v exteriéri, či už v rámci intenzívnych zelených striech, dvora pre obyvateľov, ale aj verejného parku s dažďovou záhradou a rôznymi športoviskami.

DEVELOPMENT

Slnečnice sú najväčšou novou rezidenčnou štvrťou na Slovensku, ktorá sa nachádza priamo pri lesíku a dunajskej hrádzi. Okrem oceňovanej architektúry od známych štúdií prináša kvalitné verejné priestranstvá a bohatú občiansku vybavenosť. V súčasnosti nájdete v Slnečniciach materskú školu, jasle, detské ihriská, športoviská, obchodné centrum, gastrozónu, rodinné športové centrá LEON, zubnú ambulanciu, reštaurácie, kaviarne a mnoho iných prevádzok. V budúcnosti pribudnú zelené parky s rozlohou 43 000 m², cyklotrasa, alebo ďalšia škôlka, či základná, alebo stredná škola.

KONVERZIE 30/05, štvrtok 17:00, design factory, Bottova 2 partneri: FINEP, Penta Real Estate, design factory Na DAAD sa radi vraciame k tomu, čo má zmysel a jednou z takýchto oblastí je aj hľadanie pozoruhodných prístupov k uchovaniu priemyselných pamiatok. Na tepe dňa sú aj dve konverzie dlho opustených industriálnych objektov v Bratislave.

Danubius — Cvernovka / Century Residence Bratislava, Trnavská cesta Architekti: Peter Topinka / beňuška topinka architekti Spolupráca: Martin Gonda, Ivan Kocka Investor: FINEP Jégeho alej Jedna z najkrajších priemyselných pamiatok Bratislavy – bývala cvernová továreň Danubius – roky čakala na chvíľu, kedy ju zbavia zadebnených okien po tom, čo v roku 2011 počas hudobného festivalu Uprising vyhorela. Jej nový príbeh, ktorý sa začína črtať v ateliéri beňuška topinka architekti, nielenže mení pôvodnú industriálnu funkciu na loftové bývanie a verejný parter, no odvážne zasahuje aj do storočného tela budovy, aby sa do útrob stavby dostalo čo najviac slnka. Všetky úvahy sa točia najmä okolo átria a nadstavby, ktoré ponesú hlavný imidž celej urbánnej zóny. Átrium sa totiž stane centrom vznikajúcej lokality a prevádzkovo aj vizuálne prepojí existujúci objekt starej pradiarne s jeho nadstavbou a okolím. Návrh ráta s odrezaním z existujúcej proporcie, aby sa kratšie strany naklonili k juhu, a tak prepúšťali maximum denného svetla. Túto filozofiu podporí aj otvorenie jedného skeletového modulu na východnej strane. Ďalším výrazným prvkom je pešia lávka vo výške 2. nadzemného podlažia, umiestnená v priestore otvoreného modulu, ktorá prepojí mikrosvet átria s okolím a ďalšími zelenými plochami. Novotvar v podobe strešnej obytnej nadstavby vychádza z geometrie okenných otvorov starej budovy, čím architekti deklarujú snahu o kontinuitu a rešpekt k minulosti.

Jurkovičova Tepláreň NKP Bratislava, Čulenova ulica Hlavný architekt projektu: Martin Paško Hlavný inžinier projektu: Roman Bányai Autori architektonickej časti: Martin Paško, Zuzana Zacharová, Matúš Podskalický, Eva Belláková, Martina Michalková, Alexandra Havranová Investor: Penta Real Estate Súčasná radikálna premena pôvodne industriálneho územia medzi Čulenovou, Landererovou a Továrenskou ulicou dostáva bývalú Tepláreň do nových urbanistických kontextov. Dnes sa nachádza uprostred polyfunkčného súboru SKY PARK od ateliéru Zaha Hadid a originálnym štýlom vytvára symbolické premostenie medzi novou a starou Bratislavou. Pamiatkovo chránená je len kotolňa a turbínová hala s odstránenou nefunkčnou technológiou. Architekti zatepľujú budovu zvnútra, dvíhajú úroveň foyer na úroveň exteriéru a vťahujú verejný priestor do vnútra pre celoročné využitie. Do kotlovej haly vkladajú novú 5-podlažnú budovu, do turbínovej haly nové dve podlažia a mezzanin. Presklená štrukturálna fasáda násobí odraz pôvodnej architektúry, čo umocňuje autentickú industriálnu atmosféru. Cez átrium vedúce lávky spájajú nové a pôvodné, vloženú budovu a dva z troch využitých násypníkov. Tepláreň bude obsahovať administratívne, coworkingové a verejné priestory. Reštaurácia, foyer s lobby kaviarňou, viacúčelová sála i predajné priestory sa navzájom prevádzkovo budú podporovať a vytvoria akési vnútorné pulzujúce námestie. Do Teplárne prinesú život. Základom materiálovej škály sú čierne oceľové prvky, pohľadový betón, omietky s pôvodnou patinou a presklené konštrukcie. Nové vložené konštrukcie sú navrhnuté tak, aby s pôvodnou architektúrou nesúperili, ale aby vyzdvihli hodnoty rukopisu Dušana Jurkoviča a genia loci.

KONVERZIE

ARCHITEKTI ARCHITEKTOM 30/05, štvrtok 17:00, design factory, Bottova 2 partneri: design factory, df cafe, Bora, DAAD Čo architekt, to muzikant. A nemusí ísť len o veľké pojmy ako je Pink Floyd, Kraftwerk či Ice Cube, medzi ktorými sú architekti, čo sa vyštudovanej profesie celkom vzdali. U nás to chodí inak. Hudba sa robí väčšinou po večeroch, cez deň sa život točí okolo architektúry. Popri známych „architektonických“ kapelách ako sú Para či Korben Dallas, je tu aj zaujímavá kategória architektov – DJov. Na pár z nich sa určite oplatí prísť pozrieť počas večera v design factory.

Andrej Šabo AKA Andrej Sabotage Jeho hlavnou scénou je architektonický ateliér NOIZ.SK, kde je jedným z troch dôležitých aktérov. Súčasne funguje aj ako jeden z členov zoskupenia EMONOIZBOYZ, ktoré sa zameriava na DJing a produkciu. Charakteristickou zmesou breakbeatu, housu a hiphopu už viac ako desať rokov zabáva kluby a festivaly po celom Slovensku.

Alan Prekop Meno Alan Prekop sa často objavuje v autorskom tíme architektov z ateliéru GutGut, kde sa vždy pestoval vyberaný hudobný vkus. Pre DAAD pripravil žánrovo pestrý DJ set z hudby, ktorá ho momentálne najviac ovplyvňuje. Alana však môžeme poznať aj ako basgitaristu a dokonca aj vokál kapiel Bad Karma Boy a Purist.

SPRIEVODNÉ PODUJATIA

Marek Bohunický AKA Bobšan Producent a skladateľ elektronickej tanečnej muziky, remixér a skúsený párty DJ, ktorý neskrýva nadšenie pre tanečnú elektronickú hudbu. A samozrejme, architekt vo vlastnom štúdiu s názvom BYRO. Na párty baví davy ľudí už dvadsať rokov eklektickým a rýchlym mixovaním skladieb rôznych žánrov. Jeho sety sú selekciou inteligentnej elektroniky, ale sem-tam prekvapí aj tým, že do nej „posadzí” takmer popovú hitovicu.

VSA Čerstvé DJské duo nadšencov Jakuba Španiela a Eleny Šoltésovej z architektonického ateliéru VSA veľkolepo vstúpilo na scénu s vypredanou sálou a ako predskokan im zahrala skupina PARA. Svojou eklektickou hudbou od indie cez hiphop po house nenechajú žiadnu nohu bez pohybu, neboja sa však ani temnejších vôd techna a drum‘n‘bassu.

VÝSTAVY 1

V ÚSTRETY KRÁSE Talianska krajina vo fotografii

LETNÝ PRIESKUM VŠVU

100 rokov dizajnu / O keramike a porceláne

Slečny od maliarskeho stojana

5. jún - 15. september 2019 Slovenské národné múzeum, Vajanského nábrežie 2

Výber z diel najvýznamnejších predstaviteľov talianskej fotografie vypovedá o súčasnom Taliansku, o vzťahu medzi človekom a prírodou, o narastajúcich rozdieloch medzi vidiekom a mestom. Výstava zároveň ponúka prierez tvorivých prístupov, ktoré autori uplatňovali pri zobrazovaní krajiny, či už išlo o spájanie obrazu a literatúry (M. Giacomelli), neorealistické videnie sveta (N. Migliori), odkazy na dejiny umenia (F. Fontana, D. Camisasca, B. Cattani), experiment (P. Gioli), zachytávanie marginalizovaných miest (G. Guidi), zobrazenie mestskej dimenzie a architektúry (G. Basilico, M. Jodice, M. Cresci, O. Barbieri, L. Campigotto, V. Carnisio, V. Fossati, M. Zanta), alebo jednoducho o snahu priniesť vlastný pohľad na Stredomorie. Sto tvárí talianskej krajiny z pohľadu tridsiatich piatich fotografov.

2 Ekoma design

28. máj – 2. jún 10:00 – 17:00 Primaciálny palác Spoločnosť EKOMA design navrhuje a realizuje rezidenčné, kancelárske a komerčné interiéry od roku 1995. V dobových priestoroch Primaciálneho paláca predstaví výber produktov dvoch známych značiek – Haworth a Brunner. Haworth patrí ku globálnym lídrom na trhu kancelárskeho a kontraktového nábytku. Portfólio zahŕňa vlastnú produkciu, ako aj prémiové značky ako Cappellini, Cassina, Brunner, Poltrona Frau, Buzzi Space, Janus et Cie, GAN, Framery. Nemecký Brunner sa koncentruje na výrobu kontraktového nábytku – najmä stolov a stoličiek najvyššej kvality a nadčasového dizajnu.

3 Kabát sám za seba 27. máj - 02. jún 2019 Slávica, Laurinská 19

Boris Kollar je módny dizajnér, ktorý pôsobí v Amsterdame a čiastočne aj v Bratislave. Študoval na Gerrit Rietveld Academy v Amsterdame a ArtEZ v Arnheme. V Slávici vystavuje dobrý kabát. Dobrý kabát ma charakter. Dobrý kabát nemá nič za lubom, ale všetko pod futrom a ty to pochopíš nie vtedy, ak ho na sebe uvidíš, ale vtedy, ak ho na seba oblečieš. Dobrá architektúra nie je tá, v ktorej dobre vyzeráš, no tá, v ktorej sa dobre cítiš. Dobrá architektúra alebo kabát sa vie správať, vie pobaviť, vie sa postarať, vie vydržať. Dobrý dizajn sa nepretvaruje, ale tvaruje spoločnosť aj človeka.

24. – 31. máj 09:00 – 18:00 Hviezdoslavovo nám. 18 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave pozýva širokú verejnosť na Letný prieskum 2019 - verejnú prezentáciu školských semestrálnych prác. Počas prieskumu sa ateliéry školy menia na výstavné priestory a verejnosť má možnosť zoznámiť sa s najnovšími tendenciami, ktoré formujú študentov a študentky. Práce zo všetkých ateliérov Katedry architektonickej tvorby VŠVU budú vystavené v podkroví budovy na Hviezdoslavovom námestí 18.

5 JAVORINA

28. máj – 2. jún 10:00 – 17:00 Primaciálny palác Javorina je spoločnosť spod Tatier, ktorej nábytkárska tradícia má už viac než 70-ročnú históriu. V posledných rokoch sa stala známou ako výnimočným prístupom k práci s masívnym drevom, tak aj mnohonásobne oceňovaným dizajnom produktov. Medzi tie najznámejšie patrí pracovný stôl Desk od šefdizajnéra Javoriny Lea Čellára, línia Juro od vo Švajčiarsku pôsobiaceho dizajnéra Tomáša Kráľa, či stolíky Hrib českej dizajnérskej dvojice Vrtiška Žák.

6 Povedzte to s Rücklom

30. máj 17:00 Art DESIGN PROJECT, Špitálska 7 Sklárska značka Rückl vedená kreatívnym riaditeľom Ronym Pleslom prichádza s novou kolekciou ABC. Plesl pre poháre vytvoril originálne písmo, ktoré umožní skladať celé slová, alebo len vybrať iniciály milovanej osoby. Zamilované iniciály vyrezané v kôre stromu, cukrová poleva na perníkovom srdci alebo venovanie v obľúbenej knihe krištáľová abeceda od Rückla nadväzuje na túto láskyplnú tradíciu a dáva nástroj k vyjadreniu sa úplne novou rečou.

29. máj 17:00 Slovenské múzeum dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10

Pre veľký záujem o komentovanú prehliadku zameranú na keramiku a porcelán v rámci expozície 100 rokov dizajnu Slovensko 1918-2018 ju zopakujeme. Stredobodom nebude len 53 predmetov v kóji keramiky a porcelánu, ale aj ďalšie kusy, ktoré sa skrývajú v iných častiach expozície. Dozviete sa, prečo boli žiaruvzdorné šamotové tvárnice zaradené do sekcie venovanej geometrii, ktorý keramický kúsok je v expozícii najstarší, ale aj ako fungovala bratislavská keramická dielňa Art4. Komentovať bude kurátorka zbierky keramiky a porcelánu Simona Janišová. Z priestorových dôvodov je maximálny počet návštevníkov 25, prihlášky na adrese programy@scd.sk.

8 O Bauhause a malých dizajnéroch

výstava 10:00 – 18:00 okrem pondelka workshop Bibiana, Medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41 V roku 1919 v nemeckom Weimare založili školu s umelecko-remeselným zameraním, ktorá dodnes ovplyvňuje stredné i vysoké školstvo v celej Európe. V tejto škole nazvanej Bauhaus boli položené základy výtvarno-technického odboru, dnes všeobecne známeho ako dizajn. Autori výstavy „O Bauhause a malých dizajnéroch“ sa touto školou inšpirovali a pripravili pre deti „dielničky“, v ktorých sa budú môcť zahrať na malých návrhárov, vyskúšať si kostýmy dadaistického divadielka, poskladať si abstraktné obrázky, vystavať funkcionalistický dom a skúsiť si skonštruovať vlastné auto.

31. máj – 26. júl, vernisáž 31. máj 20:00, ATELIER XIII, Panská 13

Skupinová výstava ôsmich maliarok zo Slovenska a Ameriky, ktoré reflektujú pozíciu ženy-maliarky v súčasnom umení. Štyri slovenské autorky na prevažne osobnej báze skúmajú miesto ženy (nielen) umelkyne na súčasnej umeleckej scéne. Žena – maliarka vymenila sporák za stojan a plátno a ukazuje nám osobný život, alebo maľuje postavy, ktoré prezentuje ako výrazné ženské hrdinky. V tvorbe štyroch amerických maliarok často vidíme ženu, ktorá uvažuje o svojom tele či sexualite a rezonujú u nich aj témy ako sociálne postavenie mladých či kritika politickej situácie. Projekt nadväzuje na newyorskú iniciatívu Lady Painters a vytvára tak sieť ženských maliarok a kontaktov. Vystavujúce autorky: Jenn Dierdorf, Kelsey Shwetz, Kris Rac, Sahana Ramakrishnan, Katarína Janečková Walshe, Margaréta Petržalová, Natália Okolicsányiová a Juliana Mrvová

11 de [CAM] eron

24. – 28. máj 10:00 – 18:00 Galéria Medium, Hviezdoslavovo nám. 18 Výstava študentských prác, ktoré vznikli počas semestrálnej stáže v Ateliéri hosťujúceho profesora VŠVU. Letný semester viedol francúzsky architekt a spoluzakladateľ architektonického ateliéru New Territories Francois Roche. Francois Roche sa pohybuje v oblasti takzvanej polymorfnej architektúry v intervale od robotickej po biomorfnú, v mene ktorej prehovára ako transgenderový avatar a kladie si otázky spochybňujúce mocenské pozície v architektúre. Zaujíma sa o teritóriá moci, v ktorých sa kriticky prehodnocuje pozícia architektúry vrátane roly architekta. Študenti a študentky pracovali na myšlienkovom pozadí Boccacciovho Dekameronu a svoj výskum rozvinuli prostredníctvom prototypov, štruktúrovaním mierky, robotickými procesmi či filmami.

9 Eva Olexíková

5. jún – 25. október, po-pi 14:00 – 18:00, Dizajn štúdio Úľuv, Dobrovičova 13 Medzinárodná súťaž Kruhy na vode podporuje vznik nových dizajnérskych produktov inšpirovaných tradičným remeslom. Výstava v Dizajn štúdiu ÚĽUV predstaví tvorbu laureátky desiateho ročníka súťaže - Evy Olexíkovej. Olexíková vyštudovala na VŠVU v Bratislave odbor módne návrhárstvo (prof. J. Ťapťuch) a odbor voľná maliarska tvorba (prof. D. Fischer). Prezentovaná bude ocenená kolekcia opaskov z prírodnej kože so vzorom vybíjaným mosadznými nitmi v Braillovom písme, ako aj klasická modrotlač a odevný textil.

SPRIEVODNÉ PODUJATIA

VÝSTAVY

CRAFTING PLASTICS! STUDIO

Laureáti ceny Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca 2017, ocenenie Dizajn s pridanou hodnotou Národnej ceny za dizajn 2017, titul „Best newcomer“ na German Design Award. Vlasta Kubušová a Miroslav Král zbierajú trofeje nielen za dizajn, ale aj za statočnosť. Veď ako inak nazvať úsilie o integráciu bioplastov do našich všedných dní?

Crafting plastics!: Vlasta Kubušová a Miroslav Král; foto Dušan Kochol

Svet si vás začal všímať najmä v súvislosti s prvou kolekciou okuliarov zo špeciálneho plastu na báze kukuričného škrobu, ktorých sa po doslúžení možno zbaviť bez akýchkoľvek ekologických výčitiek hodením do kompostu. Ako sa dnes darí tejto myšlienke? Miro: Okuliare boli prvým produktom, na ktorom sme začali testovať reakciu ľudí k novým materiálom. Tento produkt sme vybrali práve preto, že spadá do kategórie fast fashion, no zároveň má aj mnoho požiadaviek na ergonomické a mechanické vlastnosti, keďže môže byť aj zdravotnou pomôckou. Je to osobný produkt, vie rozprávať príbeh a vzťah si k nemu vytvoríte skôr než napríklad k obalu z bioplastu. Ak bude ekológia dostatočne príťažlivá, trendy a aj úprimná, veci sa začnú hýbať rýchlejšie. V rámci materiálov z obnoviteľných zdrojov sme za to, aby sa limitovala zbytočná nadprodukcia a aby sa skôr motivovalo ku kupovaniu menej vecí, ale kvalitných. Snažíme sa preto netvoriť nové a nové kolekcie, ale okuliare ponúkať pri dopyte, na požiadavku. Neustále vylepšujeme technológiu produktu aj materiálu, ale áno, kúpiť sa dajú. Počkáte si na ne a spravíme ich na mieru. Momentálne pracujeme hlavne s dvoma technológiami - 3D tlačenými a ,handmade‘ rámami, vyrobenými z lisovaných dosiek, je to asi 50/50 na objednávky k slnečným a dioptrickým. Rámy sú z monomateriálu a mnohým užívateľom korekčných okuliarov vyhovuje, že sa neskladajú. Naši zákazníci sú ľudia, ktorí sa neboja skúšať nové veci, ale dostávame aj požiadavky od konzervatívnejších užívateľov, takže za chvíľu už naše okuliare nebudú nevyhnutne alternatívnym produktom. Bioplasty sú v oblasti výskumu rozložiteľných materiálov témou už niekoľko rokov, no dôležitým medzníkom sa stal až patent profesora Pavla Alexyho z FCHP STU, ktorý do výskumného tímu prizval aj dizajnérsku zložku – vaše štúdio crafting plastics!. Čím tento vynález predbehol konkurenciu? Vlasta: Povedali by sme, že skôr sme sa prizvali sami do ich laboratórií. V roku 2013 sme na Kreatívne ráno na festivale Pohoda, ktoré sme organizovali, pozvali Paľa ako hosťa. V tej dobe práve registroval prvú generáciu bioplastov, ktorá sa rozkladá v industriálnom komposte. Ja som bola vtedy študentkou dizajnu, a neustále sme hľadali ekologické alternatívy, ktoré môžeme používať v našich projektoch. Tento nový patent

bol zaujímavý v tom, že predstavil alternatívu k syntetickým plastom v podobe materiálu zo 100% obnoviteľných zdrojov a zároveň biologicky rozložiteľnú. Už vtedy sme mali zaujímavú diskusiu o tom, aké komplexné a dlhotrvajúce je presadiť nový materiál na trh. Nestačí mať iba dobrý nápad, treba zmeniť celú infraštruktúru, ide o to, ako ľudia prijmú nový materiál, ako sa s ním naučia zaobchádzať a podobne. Celý tento systém sa mi zdal byť zaujímavou výzvou, treba v ňom prepojiť mnoho ľudí, aby sa zmena udiala. Ja som potom odišla študovať do Berlína už s touto témou, kde som skončila magisterské štúdium prácou - platformou Crafting Plastics. Následne sme v roku 2016 založili štúdio. Nedávno ste sa vrátili z Milána, kde ste vystavovali v rámci galerijného konceptu Alcova Sassetti. Akú kolekciu ste predstavili a čo vás na tohoročnom iSaloni najviac zaujalo? Vlasta: Alcova ako aj Alcova Sassetti, ako sami kurátori zo Space Caviar (vedené Josephom Grimom) a Studio Vedet (Valentina Ciuffi) hovoria, je komponovaná výstava. Snažia sa v nej ukázať rôzne prístupy k dizajnu, ktoré sa často vymykajú klasickému poňatiu kolekcie a smerujú viac k výskumu či avantgardným témam. My sme predstavili inštaláciu Breathe In/ Breathe Out - nový výskum, na ktorom s nami spolupracuje aj berlínsky architekt Moritz Maria Karl. Získali sme štipendium na výskum experimentálnych materiálov pre architektúru Fritz und Trude Fortmann-Stiftung s projektom, ktorý sa zaoberá výskumom vôní k novým inovatívnym materiálom. Cieľom projektu je vyvinúť a aplikovať systém vôní, ktoré by v budúcnosti pomohli užívateľovi rozoznať syntetický plast od ekologického iba použitím čuchu. V súčasnosti sa vône len málo spájajú s novými materiálmi, ktoré napriek prírodnému pôvodu stratia typickú vôňu, keď prejdú chemickým spracovaním. Aj táto spolupráca je transdisciplinárna, a to nás na tom baví. Súčasťou sú neurovedci z Freie Universität Berlín, či chemici - špecialisti na arómy - z STU Bratislava a TU Berlín. V Miláne nás definitívne najviac oslovilo Triennale kurátorované Paulou Antonelli z MOMA (NY). Jej časť výstavy s názvom Broken Nature je skvelým prehľadom súčasného dizajnu a výskum, ktorý prakticky či špekulatívne odpovedá na ekologické katastrofy. Stopercentne odporúčame! Výstava trvá tuším do októbra. craftingplastics.com EA

PARTNERI

Niektorí nás sprevádzajú už roky, iní sa k nám pridali až teraz. No všetkým, rovnako ako nám, záleží na podpore dobrej architektúry a dizajnu. Aj vďaka partnerom má DAAD už 10. výročie. Spoločne vždy dokážeme viac.

ELITE BATH

CORWIN

ELITE BATH je nový koncept kúpeľňového a kuchynského štúdia pre tých, ktorí sa neuspokoja s bežným štandardom vo vybavení a majú vysoké nároky najmä na estetiku a dizajn. Štúdio poskytuje prvotriedne a profesionálne služby kompletného zariadenia kúpeľne a kuchyne, vrátane montáže. Výrobcovia kuchynského a kúpeľňového vybavenia, ktorých tovar nájdete v ELITE BATH, patria k špičkám v odbore, spomeňme aspoň značky ako Bulthaup a Gaggenau.

CORWIN je tím interdisciplinárnych špecialistov – inžinierov, architektov, projektových manažérov, technikov a ďalších expertov, ktorí majú spoločný cieľ – pozitívne a zodpovedne rozvíjať mesto s citom pre priestor a život ľudí. Ako miesto-tvorný developer chápe zodpovednosť voči spoločnosti a preto sa snaží budovať udržateľné a technologicky vyspelé projekty, medzi ktoré patrí BLUMENTAL REZIDENCIA & OFFICES, EINPARK REZIDENCIA & OFFICES, bytové komplexy DÚBRAVY a RINZLE, ZÁHRADY DEVÍN a pripravovaný rezidenčný projekt GUTHAUS.

PORFIX

NOVA INTERIER

Komplexný stavebný systém, ktorý je pre užívateľov aj stavbárov známym pojmom. Spoločnosť PORFIX – pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany má najdlhšiu tradíciu výroby pórobetónu na území Slovenska a Česka. Materiály za viac ako polstoročie prešli inováciami, ktoré im umožnili prispôsobiť sa aj najnáročnejším požiadavkám a spĺňať najvyššie kvalitatívne štandardy. Zo stavebných systémov sa v priebehu rokov podarilo vybudovať státisíce bytových jednotiek a tisícky iných stavieb.

Viac ako dve desaťročia skúseností, odbornosť, prepracovanosť detailu, funkčnosť a zmysel pre nadčasovosť. Nova Interier dlhodobo spolupracuje s významnými architektonickými ateliérmi, ktoré majú vysoké požiadavky na kvalitu práce. Silnou stránkou je najmä atypická výroba s podporou najmodernejších technológií. V portfóliu spoločnosti nájdeme pestrú škálu materiálov so špičkovými estetickými a technickými vlastnosťami, ako aj množstvo značiek od renomovaných svetových výrobcov nábytku.

www.elitebath.sk

www.porfix.sk

32 40

www.corwin.sk

www.novainterier.sk

PARTNERI

REYNAERS ALUMINIUM

SINIAT

Na Slovensku sú už 25 rokov a architekti a investori vedia, že u nich dostanú to, čo potrebujú – nielen kvalitný produkt, ale aj fundované konzultácie počas prípravy, výstavby a realizácie projektov. Reynaers Aluminium je popredný európsky špecialista vo vývoji inovatívnych a udržateľných riešení pre hliníkové okná, dvere, fasády, posuvné systémy, zimné záhrady a tienenie. Spája sa predovšetkým s nadčasovou architektúrou a pasívnymi štandardami, so zárukou maximálnej odolnosti voči poveternostným vplyvom. Architekti ocenia knižnice BIM & CAD v spojení s vizualizáciou do virtuálnej reality projektovaných stavieb.

Siniat je súčasťou belgického koncernu Etex a v súčasnosti je európskym lídrom v produkcii systémov pre suchú výstavbu. Sadrokartónové dosky na báze prírodného sadrovca, cementové dosky, sadrové zmesi, profily a kompletné príslušenstvo spolu tvoria zásadnú súčasť stavebných procesov a spĺňajú prísne európske normy. Ako jediné sú CE - certifikované pre všetky krajiny EU.

PROMAT

TAROS NOVA

Doménou činnosti spoločnosti Promat je pasívna protipožiarna ochrana. Uplatňujú sa vo všetkých odvetviach stavebníctva, petrochemického priemyslu, energetiky a námorníctva. Promat už viac ako 60 rokov predstavuje sofistikované bezpečnostné technológie a má nenahraditeľné skúsenosti v tvorbe a produkcii proaktívnych a pasívnych protipožiarnych systémov, ktoré chránia ľudí, majetok a stavby pred požiarom.

Život je hra, preto aj architektúra má byť hravá, mala by obohacovať náš život, rozvíjať fantáziu a predstavivosť, baviť nielen dospelých, ale aj deti. Do tohto kontextu skvele zapadá Herná krajina Pecka zasadená do lona Krkonôš. Súbor drevených sôch a objektov evokuje pobyt v mystickom lese plnom horských zvierat v nadživotnej veľkosti. V Jeseníkoch môžete zažiť dobrodružnú cestu do praveku vďaka obriemu Mamutovi, ktorý zhltne až 50 detí. Naša práca nás baví. (foto BoysPlayNice)

WIENERBERGER

LIFEPARK

Firma má v portfóliu všetko potrebné na hrubú stavbu od základov až po strechu. Nosným sortimentom je systém tehliarskych prvkov Porotherm. Tondach je zase synonymom kvality pre pálené strešné krytiny, ktorá spĺňa nároky rastúcich klimatických požiadaviek. Lícové tehly a obkladové pásiky Terca ponúkajú bohatú škálu odtieňov a štruktúr, no najmä stálofarebnosť a bezúdržbovosť. A keramický fasádny systém Argeton vyniká všestranným uplatnením, od rekonštrukcií rodinných domov až po administratívne budovy.

Partička profesionálov, ktorá realizuje podujatia zamerané na korporátnu klientelu, medzinárodné top konferencie ako sú Globsec, Tatra Summit, Startup Awards a veľa ďalších. Lifepark poskytuje kompletné zabezpečenie eventov od ozvučenia, osvetlenia, videoprojekcií a LED stien, až po 3D mapping podľa najnovších trendov. Prostredníctvom pobočiek v Bratislave a Prahe pomáhajú vytvárať atmosféru podujatí pre klientov ako sú významné korporácie, automotive spoločnosti, banky, poisťovne, reklamné/eventové agentúry a organizátori medzinárodných konferencií či festivalov, akým je aj DAAD.

www.reynaers.sk

www.siniat.sk

www.promat-see.com

www.taros-nova.cz

www.wienerberger.sk

www.lifepark.sk

PARTNERI

PROGRAM DAAD 2019

24/05–02/06/2019 09.00 – 18.00 Letný prieskum VŠVU Hviezdoslavovo nám. 18 výstava semestrálnych a bakalárskych prác študentov VŠVU – architektúra

24/05–28/05/2019 10.00 – 18.00 de [CAM] eron Galéria Medium, Hviezdoslavovo nám. 18 výstava prác študentov hosťujúceho profesora VŠVU – FRANCOIS ROCHE (FR)

27/02–01/09/2019 10.00 – 18.00 O BAUHAUSE a malých dizajnéroch BIBIANA, Panská 41 výstava venovaná storočnici založenia Bauhausu

PONDELOK 27/05/2019 19.00 – 22.00 EGO: PAVOL PAŇÁK a MARTIN KUSÝ Kostol Klarisky večer s významnými slovenskými architektmi, moderuje Henrieta Moravčíková “FETIŠE ARCHITEKTOV” inšpirácie Pavla Paňáka a Martina Kusého, otvorenie výstavy hudobná produkcia: Jakub Tvrdík 09.00 – 18.00 Letný prieskum VŠVU Hviezdoslavovo nám. 18 výstava semestrálnych a bakalárskych prác študentov VŠVU – architektúra 10.00 – 18.00 de [CAM] eron Galéria Medium, Hviezdoslavovo nám. 18 výstava prác študentov hosťujúceho profesora VŠVU – FRANCOIS ROCHE (FR) 11.00 – 20.00 Kabát sám za seba Slávica, Laurinská 19 dizajnová inštalácia Borisa Kollára / SK–NL

UTOROK 28/05/2019 14.00 – 15.30 TLAČOVÁ KONFERENCIA DAAD 2019 Magistrát, Primaciálne nám. 1 19.00 – 23.00 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE DAAD 2019 design event, Primaciálny palác UMBERTO NAPOLITANO – LAN architekt, Paríž OLJA TRIAŠKA ŠTEFANOVIĆ fotografka a vizuálna umelkyňa, Bratislava MAROŠ SCHMIDT vedúci Slovenského múzea

dizajnu, Bratislava hudobná produkcia: DJ BOBŠAN / RADIMO 19.00 – 23.00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ, fotografia + MAROŠ SCHMIDT, dizajn výstava fotografií a dizajnových artefaktov z ikonických stavieb Bratislavy 17.30 – 18.30 DEVELOPMENT Primaciálny palác Justiho sieň – sála 5 otvorenie výstavy developerských projektov 09.00 – 18.00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU – Nám. slobody 19 DIPLOMOVÉ PRÁCE výstava prác študentov FA STU za obdobie 2018/2019 DETI A ARCHITEKTÚRA výstava detských víťazných prác na tému „Moja zelená škola“ 09.00 – 18.00 Letný prieskum VŠVU Hviezdoslavovo nám. 18 výstava semestrálnych a bakalárskych prác študentov VŠVU – architektúra 10.00 – 18.00 de [CAM] eron Galéria Medium, Hviezdoslavovo nám. 18 výstava prác študentov hosťujúceho profesora VŠVU – FRANCOIS ROCHE (FR) 12.00 – 18.00 “FETIŠE ARCHITEKTOV” Kostol Klarisky výstava inšpirácií Pavla Paňáka a Martina Kusého 10.00 – 18.00 O BAUHAUSE a malých dizajnéroch BIBIANA, Panská 41 výstava venovaná storočnici založenia Bauhausu 11.00 – 20.00 Kabát sám za seba Slávica, Laurinská 19 dizajnová inštalácia Borisa Kollára / SK–NL

STREDA 29/05/2019 19.00 – 23.00 PRVÁ LIGA design event, Primaciálny palác ANDREAS MARTH – AllesWirdGut architekt, Viedeň ROBERTNEUN architekti, Berlín TOM EMERSON & STEPHANIE MACDONALD – 6A ARCHITECTS architekti, Londýn hudobná produkcia: dj 00:02 / MARIÁN REHÁK

10.00 – 17.00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ, fotografia + MAROŠ SCHMIDT, dizajn výstava fotografií a dizajnových artefaktov z ikonických stavieb Bratislavy

10.00 – 18.00 O BAUHAUSE a malých dizajnéroch BIBIANA, Panská 41 výstava venovaná storočnici založenia Bauhausu 14.00 komentovaná prehliadka výstavy 14.00 Čo nám hovoria farby (tvorivá dielňa)

12.00 – 20.00 DEVELOPMENT Primaciálny palác, Justiho sieň – sála 5 výstava developerských projektov 09.00 – 18.00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU – Nám. slobody 19 DIPLOMOVÉ PRÁCE výstava prác študentov FA STU za obdobie 2018/2019 DETI A ARCHITEKTÚRA výstava detských víťazných prác na tému „Moja zelená škola“

11.00 – 20.00 Kabát sám za seba Slávica, Laurinská 19 dizajnová inštalácia Borisa Kollára / SK–NL

16.30 – 17.30 MAPA VEREJNÝCH PRIESTRANSTIEV V BRATISLAVE Primaciálny palác predstavenie ďalšej etapy projektu BKIS 17.30 – 18.00 DEVELODYSTÓPIE Primaciálny palác Vizuálny jazyk developerov bratislavského Manhattanu či Ako sa dizajnuje sen pre Bratislavu, prezentácia Lenky Hámošovej, organizuje Slovenské centrum dizajnu 18.00 – 18.30 MICHAELA HEČKOVÁ Primaciálny palác predstavenie Knihy 20.00 – o novej architektúre českých regiónov 09.00 – 18.00 Letný prieskum VŠVU Hviezdoslavovo nám. 18 výstava semestrálnych a bakalárskych prác študentov VŠVU – architektúra 12.00 – 18.00 “FETIŠE ARCHITEKTOV” Kostol Klarisky výstava inšpirácií Pavla Paňáka a Martina Kusého 14.00 – 15.00 NEBÁŤ SA MODERNY NA VAZOVOVEJ! Vazovova 5, Ústav manažmentu STU, učebňa č. 5/1 fenomén ŠUR (Škola umeleckých remesiel), tzv. slovenský Bauhaus, prednášajú Klára Prešnajderová a Maroš Schmidt, organizuje Slovenské centrum dizajnu 17.00 – 18.00 ART DESIGN PROJECT Špitálska 7 predstavenie novej kolekcie skla českého dizajnéra Ronyho Plesla pre značku Rückl 17.00 100 ROKOV DIZAJNU / O KERAMIKE A PORCELÁNE, Slovenské múzeum dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10 komentovaná prehliadka Simony Janišovej

ŠTVRTOK 30/05/2019 18.00 – 18.30 KONVERZIE design factory, Bottova 2 MARTIN PAŠKO predstavenie víťazného návrhu rekonštrukcie Jurkovičovej teplárne PETER TOPINKA prezentácia návrhu rekonštrukcie Danubius – Cvernovka / Century Residence 18.30 – 24.00 PRVÁ LIGA design event, design factory, Bottova 2 MAPA architekti Patricia Botková a Majko Stanislav, Bratislava CHRISTIAN KEREZ architekt, Zürich CLUBOVKA design event, design factory, Bottova 2 TEd’ A ARQUITECTES Palma de Mallorca ARCHITEKTI ARCHITEKTOM hudobné zoskupenia architektov, 4 DJ sety: Alan Prekop, Andrej Šabo, Marek Bohunický + VSA ateliér 10.00 – 17.00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ, fotografia + MAROŠ SCHMIDT, dizajn výstava fotografií a dizajnových artefaktov z ikonických stavieb Bratislavy 12.00 – 20.00 DEVELOPMENT Primaciálny palác, Justiho sieň – sála 5 výstava developerských projektov 09.00 – 18.00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU, Nám. slobody 19 DIPLOMOVÉ PRÁCE výstava prác študentov FA STU za obdobie 2018/2019 DETI A ARCHITEKTÚRA výstava detských víťazných prác na tému „Moja zelená škola“ 09.00 – 18.00 Letný prieskum VŠVU Hviezdoslavovo nám. 18 výstava semestrálnych a bakalárskych prác študentov VŠVU – architektúra

12.00 – 18.00 “FETIŠE ARCHITEKTOV” Kostol Klarisky výstava inšpirácií Pavla Paňáka a Martina Kusého 10.00 – 18.00 O BAUHAUSE a malých dizajnéroch BIBIANA, Panská 41 výstava venovaná storočnici založenia Bauhausu 14.00 komentovaná prehliadka výstavy 11.00 – 20.00 Kabát sám za seba Slávica, Laurinská 19 dizajnová inštalácia Borisa Kollára / SK–NL

PIATOK 31/05/2019 19.00 – 20.30 PRVÁ LIGA design event, FA STU – Nám. slobody 19 WOVEN architektky Anna Cséfalvay, Danica Pišteková, Marianna Maczová, Veronika Michalíková, Bratislava STUDIO MUOTO architekti, Paríž 21.00 – 22.00 CLUBOVKA design event, FA STU – Nám. slobody 19 MARVA GRIFFIN kurátorka SaloneSatellite, Miláno, hudobná produkcia 10.00 – 17.00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ, fotografia + MAROŠ SCHMIDT, dizajn výstava fotografií a dizajnových artefaktov z ikonických stavieb Bratislavy 12.00 – 18.00 DEVELOPMENT Primaciálny palác, Justiho sieň – sála 5 výstava developerských projektov 09.00 – 18.00 OPENDESIGNSTUDIO, FA STU Nám. slobody 19 DIPLOMOVÉ PRÁCE výstava prác študentov FA STU za obdobie 2018/2019 DETI A ARCHITEKTÚRA výstava detských víťazných prác na tému „Moja zelená škola“ 17.30 – 18.30 UČITEĽ A ŽIAK FA STU, Nám. slobody 19 diskusia nového dekana FA STU, rektorky VŠVU a bývalého dekana FUTU Košice, moderuje Katarína Fejo Boháčová 09.00 – 18.00 Letný prieskum VŠVU Hviezdoslavovo nám. 18 výstava semestrálnych a bakalárskych prác študentov VŠVU – architektúra 12.00 – 18.00 “FETIŠE ARCHITEKTOV” Kostol Klarisky výstava inšpirácií Pavla Paňáka a Martina Kusého 16.00 – 23.00 URBAN MARKET MÁ 10! (Spring Edition) FA STU – Nám. slobody 19 alternatívny kreatívny trh, www.urbanmarket.sk 10.00 – 18.00 O BAUHAUSE a malých dizajnéroch BIBIANA, Panská 41 výstava venovaná storočnici

založenia Bauhausu 20:00 SLEČNY OD MALIARSKEHO STOJANA ATELIER XIII, Panská 13 výstava diel Jenn Dierdorf, Kelsey Shwetz, Kris Rac, Sahany Ramakrishnan, Kataríny Janečkovej Walshe, Margaréty Petržalovej, Natálie Okolicsányiovej a Juliany Mrvovej 11.00 – 20.00 Kabát sám za seba Slávica, Laurinská 19 dizajnová inštalácia Borisa Kollára / SK–NL

SOBOTA 01/06/2019

NEDEĽA 02/06/2019 11.00 – 22.00 URBAN MARKET MÁ 10! (Spring Edition) FA STU – Nám. slobody 19 alternatívny kreatívny trh, www.urbanmarket.sk 10.00 – 17.00 SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory SUPERDESIGNSTUDIO Primaciálny palác, galerijné priestory OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ, fotografia + MAROŠ SCHMIDT, dizajn výstava fotografií a dizajnových artefaktov z ikonických stavieb Bratislavy

11.00 – 22.00 URBAN MARKET MÁ 10! (Spring Edition) FA STU – Nám. slobody 19 alternatívny kreatívny trh, www.urbanmarket.sk

12.00 – 18.00 DEVELOPMENT Primaciálny palác, Justiho sieň – sála 5 výstava developerských projektov

09.00 – 18.00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU – Nám. slobody 19 DIPLOMOVÉ PRÁCE výstava prác študentov FA STU za obdobie 2018/2019 DETI A ARCHITEKTÚRA výstava detských víťazných prác na tému „Moja zelená škola“

12.00 – 18.00 DEVELOPMENT Primaciálny palác, Justiho sieň – sála 5 výstava developerských projektov 09.00 – 18.00 OPENDESIGNSTUDIO FA STU – Nám. slobody 19 DIPLOMOVÉ PRÁCE výstava prác študentov FA STU za obdobie 2018/2019 DETI A ARCHITEKTÚRA výstava detských víťazných prác na tému „Moja zelená škola“ 09.00 – 18.00 Letný prieskum VŠVU Hviezdoslavovo nám. 18 výstava semestrálnych a bakalárskych prác študentov VŠVU – architektúra 12.00 – 18.00 “FETIŠE ARCHITEKTOV” Kostol Klarisky výstava inšpirácií Pavla Paňáka a Martina Kusého 15.00 – 16.00 BRATISLAVA NIE JE VIEDEŇ zraz vo vestibule Hlavnej stanice architektonická náučná prechádzka, sprevádzajú Martin Zaiček, Zuzana Duchová a Jana Govedarica Poljaková, organizátori Anticena za architektúru BRUTUS, Salónik a Archimera 14.00 – 19.00 SLEČNY OD MALIARSKEHO STOJANA ATELIER XIII, Panská 13 výstava diel Jenn Dierdorf, Kelsey Shwetz, Kris Rac, Sahany Ramakrishnan, Kataríny Janečkovej Walshe, Margaréty Petržalovej, Natálie Okolicsányiovej ňa Juliany Mrvovej

03/06–19/06/2019 10.00 – 18.00 V ÚSTRETY KRÁSE Dvorana MKSR, Námestie SNP 33 výstava Talianska krajina vo fotografii, organizátor Taliansky kultúrny inštitút Bratislava a Talianska ambasáda Bratislava

31/05–26/07/2019 14.00 – 18.00 SLEČNY OD MALIARSKEHO STOJANA ATELIER XIII, Panská 13 výstava diel Jenn Dierdorf, Kelsey Shwetz, Kris Rac, Sahany Ramakrishnan, Kataríny Janečkovej Walshe, Margaréty Petržalovej, Natálie Okolicsányiovej a Juliany Mrvovej

27/02–01/09/2019 10.00 – 18.00 O BAUHAUSE a malých dizajnéroch BIBIANA, Panská 41 výstava venovaná storočnici založenia Bauhausu Zmena programu vyhradená

09.00 – 18.00 Letný prieskum VŠVU Hviezdoslavovo nám. 18 výstava semestrálnych a bakalárskych prác študentov VŠVU – architektúra 12.00 – 18.00 “FETIŠE ARCHITEKTOV” Kostol Klarisky výstava inšpirácií Pavla Paňáka a Martina Kusého 14.00 – 19.00 SLEČNY OD MALIARSKEHO STOJANA ATELIER XIII, Panská 13 výstava diel Jenn Dierdorf, Kelsey Shwetz, Kris Rac, Sahany Ramakrishnan, Kataríny Janečkovej Walshe, Margaréty Petržalovej, Natálie Okolicsányiovej a Juliany Mrvovej 10.00 – 18.00 O BAUHAUSE a malých dizajnéroch BIBIANA, Panská 41 výstava venovaná storočnici založenia Bauhausu, vstup voľný v rámci DAAD 11.00 – 20.00 Kabát sám za seba Slávica, Laurinská 19 dizajnová inštalácia Borisa Kollára / SK–NL

DAAD 2019 Dni architektúry a dizajnu www.daad.sk Organizačný tím festivalu Tatiana Kollarová, Števo Polakovič, Ladislav Kollar Redakcia novín editorka Elena Alexy autori textov Elena Alexy, Monika Bočková, Michal Bogár, Zuzana Borovičková, Viktor Kasala, Michal Lalinský, Daniela Majzlanová, Monika Mitášová Vizuálna identita 2019, layout a sadzba Matúš Buranovský Jazykové korektúry Natália Bokníková Náklad 8000 ks Tlač Petit Press, a.s. www.tlaciaren. petitpress.sk Vydavateľ boomboom s.r.o., 2019 www.boomboom.sk zadané do tlače 21. mája 2019 nepredajné

10.00 – 18.00 O BAUHAUSE a malých dizajnéroch BIBIANA, Panská 41 výstava venovaná storočnici založenia Bauhausu 11.00 – 20.00 Kabát sám za seba Slávica, Laurinská 19 dizajnová inštalácia Borisa Kollára / SK–NL

DAAD 2018 sa koná pod záštitou a s podporou Ministerstva kultúry SR, Bratislavského samosprávneho kraja, primátora mesta Bratislavy Matúša Valla, starostky Starého Mesta Zuzany Aufrichtovej a v spolupráci so Slovenskou komorou architektov, Spolkom architektov Slovenska, Vysokou školou výtvarných umení a Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.