Využitie kŕmnych sirupov vo včelárstve

Page 1

126

VEDA PRE PRAX

lizovať v plástoch, ktorú síce včely vedia rozpustiť, ale až po jarnom prelete včelstiev. Ako prevenciu pred kryštalizáciou je výhodné v sirupoch zabezpečiť, aby obsah fruktózy aspoň mierne prevyšoval zastúpenie glukózy. • Minimalizácia nestráviteľných látok. Sirupy by mali obsahovať čo najmenej oligosacharidov a rozkladných produktov uhľohydrátov. Tie sú prítomné najmä v sirupoch vyrobených s pomocou kyselín alebo za použitia vysokých teplôt. Rozdiel medzi celkovým súčtom hlavných cukrov a obsahom sušiny by mal byť čo najnižší.

ktoré predstavuje potenciálne nebezpečenstvo, sa nesmie uvádzať na trh. Kŕmny sirup získaný zo sacharózy je kŕmnou surovinou v zmysle Nariadenia (ES) č. 767/2009 uvedenou v bode 4.1.12 časti C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 68/2013 ako „cukrový sirup, získaný spracovaním cukru a/alebo melasy“. Naproti tomu kŕmny sirup získaný z hydrolyzátu škrobu (kukurice alebo pšenice) a cukrové cestá s prídavkom peľu sú kŕmne zmesi. Výrobcovia invertných sirupov by mali dodržiavať nasledovné opatrenia: • Zabezpečiť optimálne zastúpenie jednotlivých cukrov v sirupe. • Zabezpečiť, aby obsah popolovín nepresiahol 0,5 g/kg sušiny sirupu. • Nepoužívať pri výrobe sirupov kyseliny. • Vyhýbať sa pôsobeniu vysokých teplôt počas výrobného procesu. • Dátum minimálnej trvanlivosti stanoviť na maximálne 18 mesiacov. • Na obale uvádzať podmienky prepravy a skladovania (suché, tmavé miestnosti s teplotou pod 25°C).

Spôsoby produkcie kŕmnych sirupov pre včely a legislatíva Základnou zložkou pri výrobe kŕmneho sirupu je sacharóza, ktorá sa rozštiepi na fruktózu a glukózu. Priemyselná výroba sa uskutočňuje rôznymi postupmi. Najmodernejším je technologický postup prebiehajúci pri nízkom pH a teplotách medzi 60 °C až 80 ° C s využitím iónomeničových živíc. Popri tejto metóde sa bežne využíva aj enzymatická metóda založená na pôsobení invertázy. Lacnejšou je metóda s využitím kyselín (napr. kyseliny šťaveľovej, chlorovodíkovej alebo citrónovej). Pridaním kyseliny sa však zníži hodnota pH, čo vedie k zvýšenej tvorbe HMF. Domáca výroba sirupov týmto postupom sa neodporúča, keďže výsledná hodnota HMF môže byť pre včely až toxická. Alternatívne je možné kŕmny sirup vyrobiť hydrolyzáciou škrobu, najčastejšie pšeničného alebo kukuričného. Okrem fruktózy a glukózy tento sirup obsahuje vysoké hladiny maltózy, ktorú včely štiepia invertázou vyprodukovanou vo vlastných žľazách. To má však za následok zvýšenie obsahu glukózy v zimných zásobách(keďže maltóza sa skladá z dvoch molekúl glukózy) a vyššie riziko skryštalizovania zásob. Pri výrobe zo škrobu vznikajú aj dextríny a iné nestráviteľné látky, ktoré prepĺňajú výkalové vačky včiel. Jedinou výhodou sirupov vyrobených zo škrobových hydrolyzátov je ich nižšia cena blížiaca sa cene repného cukru. Včely medonosné sú hospodárskymi zvieratami produkujúcimi potraviny. Na krmivá pre včely medonosné sa preto vzťahujú príslušné európske právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti krmív. Krmivo pre včely medonosné,

Dôležitosť sledovania množstva HMF Hydroxymetylfurfural, tiež 5-furfural (v skratke HMF) je organická zlúčenina, ktorá vzniká dehydratáciou redukujúcich cukrov. Fruktóza v roztoku je hlavným zdrojom tvorby HMF, spĺňa však základnú funkciu prevencie kryštalizácie v plástoch. Tvorbe HMF v krmive pre včely medonosné nie je preto možné úplne sa vyhnúť. Hlavnými faktormi podieľajúcimi sa na tvorbe HMF sú zdrojový materiál, teplota, hodnota pH a čas. HMF v krmive včiel stúpa z faktorom teploty použitej pri jeho výrobe a skladovaní a kyselín použitých pri inverzii cukrov. Teplota pri skladovaní by mala byť nižšia ako 25 ° C, pri teplotách okolia viac ako 40 ° C hladiny HMF výrazne stúpajú. Obsah glukózy a fruktózy sa zvyšuje postupne, zatiaľ čo obsah sacharózy klesá. Hladina HMF môže stúpať z normálnych nízkych počiatočných hodnôt 25 mg/kg na viac ako 350 mg/kg sirupu. Tieto zmeny by sa mali podľa možnosti minimalizovať. Vo viacerých krajinách Európy boli v nedávnej minulosti zaznamenané abnormálne vysoké straty včelstiev kŕmených sirupmi, kde bola inverzia cukrov podporená kyselinami (príp. citrónovou šťavou), ktoré následne potencovali nárast HMF. Pri koncentráciách HMF nad 350 mg/kg zimných zásob sa úhyn včelstiev blíži 100 %. Domáci spôsob výroby invertných sirupov v kyslom prostredí je pre včely vysoko rizikový a množstvo HMF je nutné sledovať aj v priemyselne vyrábaných krmivách pre včely. HMF v krmive považujme za nežiaducu látku. Ihneď po výrobe invertného sirupu sú hladiny HMF zvyčajne medzi 15 až 25 mg / kg. Zatiaľ nebol stanovený právne záväzný

Pár poznámok k analýze kvality priemyselne vyrábaných kŕmnych sirupov pre včely

Nie všetko sladké je pre včely vhodné Róbert Chlebo, SPU v Nitre

Najlepšou alternatívou pre prezimovanie včelstiev sú prirodzené medové zimné zásoby – aj tu však existujú výnimky v prípade výskytu neskorej znášky medovice s obsahom melecitózy alebo nektáru s vysokým zastúpením glukózy. Med však včelár spravidla pri medobraní odoberie a náhradou býva repný cukor (sacharóza) alebo priemyselne vyrábané kŕmne sirupy. Kŕmne sirupy je možné zjednodušene rozdeliť do dvoch skupín: inverty - vzniknuté rozštiepením sacharózy a hydrolyzáty - pochádzajúce z vyšších cukrov (kukuričného a obilného škrobu). Oproti tradičnému cukrovému sirupu pripraveného z rafinovaného kryštálového cukru má invertný kŕmny sirup niekoľko výhod: • Včely nemusia sacharózu invertovať na monosacharidy sami, čím sa šetrí zimná generácia včiel ukladajúca zimné zásoby. • Nižšie riziko rabovky umožňuje kŕmenie kedykoľvek počas dňa. • Kvalitný invert v bunkách plástu nekvasí a nekryštalizuje. • Odpadá práca s rozrábaním cukru. Nevýhodou môže byť horšia kvalita kŕmnych sirupov z neoverených zdrojov s výskytom nestráviteľných vyšších cukrov, vyšší obsah HMF pri nesprávnej výrobe alebo skladovaní sirupov alebo riziko výskytu cudzorodých enzýmov v mede, ktoré sú markermi falšovania medu. Nevýhodou môže byť aj cena, ktorá pri prepočte na sušinu týchto krmív dosahuje až dvojnásobok ceny repného rafinovaného cukru. Keďže je invertovaný kŕmny sirup dodávaný vo forme na okamžité skŕmenie (nariedený), nenahradí vo výslednom objeme zimných zásob jeden kilogram repného cukru, spravidla je potrebné dodať o 10 až 15 % vyššie množstvo sirupu. Požiadavky na priemyselne vyrábané cukrové sirupy pre včely medonosné • Obsahujú len vhodné druhy cukrov dobre metabolizované organizmom včely. Zloženie priemyselne vyrábaných kŕmnych sirupov pre včely medonosné je odvodené z cukrového spektra nektáru a kvetových medov. Najefektívnejšie sú včelami využívané sirupy, kde fruktóza, glukóza a sacharóza tvoria približne tretinové podiely. • Musia byť mikrobiologicky stabilné. Stabilita sa dá dosiahnuť vysokou koncentráciou roztokov, ktoré majú nízku hodnotu tzv. aktivity vody. Znižuje sa tak nebezpečenstvo tvorby slizu a rozkvasenia sirupu. • Sirupy nesmú kryštalizovať. Na získanie vysoko koncentrovaných nekryštalizujúcich sirupov je potrebné zastúpenie fruktózy, tá je však náchylná na premenu na HMF. Glukóza má tendenciu skryšta-

6/2021


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.