KAPITOLA 1 1 V Babylone býval muž, volal sa Joacim: 2 A vzal si ženu, ktorá sa volala Susanna, dcéra Chelcias, veľmi pekná žena, ktorá sa bála Hospodina. 3 Aj jej rodičia boli spravodliví a učili svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona. 4 Joacim bol veľký bohatý muž a mal krásnu záhradu spojenú s jeho domom, a uchýlili sa k nemu Židia. pretože bol čestnejší ako všetci ostatní. 5 V tom istom roku boli určení dvaja zo starších ľudu za sudcov, ako o tom hovoril Pán, že zlo pochádzalo z Babylonu od starovekých sudcov, ktorí podľa všetkého riadili ľud. 6 Títo strážili veľa v Joacimovom dome a prichádzali k nim všetci, ktorí mali nejaké zákony. 7 Keď ľudia na poludnie odišli, Susanna vošla do záhrady svojho manžela, aby sa prešla. 8 A tí dvaja starší ju videli každý deň vchádzať a chodiť; takže sa ich žiadostivosť vznietila k nej. 9 A prevrátili svoju myseľ a odvrátili svoje oči, aby nehľadeli do neba a nepamätali na spravodlivé súdy. 10 A hoci boli obaja zranení jej láskou, ani jeden sa neodvážil ukázať druhému svoj zármutok. 11 Hanbili sa totiž oznámiť svoju žiadostivosť, ktorú chceli mať s ňou. 12 No zo dňa na deň ju usilovne sledovali, aby ju videli. 13 A jeden povedal druhému: Poďme teraz domov, lebo je čas večere. 14 Keď teda vyšli, oddelili sa od seba, a keď sa vrátili, prišli na to isté miesto. a potom sa jeden druhého opýtali na príčinu, uznali svoju žiadostivosť a potom si obaja určili čas, keď ju nájdu samu. 15 A vypadlo, keď sledovali vhodný čas, vošla ako predtým len s dvoma slúžkami a chcela sa umyť v záhrade, lebo bolo horúco. 16 A nebolo tam žiadneho tela okrem dvoch starcov, ktorí sa skryli a sledovali ju.
17 Potom povedala svojim slúžkam: Prineste mi olej a umývacie gule a zatvorte dvere záhrady, aby som sa mohol umyť. 18 Urobili, ako im prikázala, zavreli dvere do záhrady a vyšli tajnými dverami po veci, ktoré im prikázala, ale starších nevideli, lebo boli ukrytí. 19 Keď slúžky vyšli, dvaja starší vstali a pribehli k nej a povedali: 20 Hľa, dvere záhrady sú zavreté, aby nás nikto nevidel, a my sme do teba zamilovaní; preto nám daj súhlas a lož s nami. 21 Ak nechceš, dosvedčíme proti tebe, že bol s tebou mládenec, a preto si prepustil svoje slúžky od seba. 22 Vtedy si Susanna vzdychla a povedala: Som stiesnená zo všetkých strán, lebo ak to urobím, je to pre mňa smrť, a ak to neurobím, nemôžem uniknúť tvojim rukám. 23 Je pre mňa lepšie padnúť do tvojich rúk a nerobiť to, ako zhrešiť v očiach Hospodinových. 24 Na to Susanna zvolala mocným hlasom a dvaja starší kričali proti nej. 25 Potom ten bežal a otvoril dvere do záhrady. 26 Keď služobníci domu počuli krik v záhrade, vbehli dnu, aby videli, čo sa s ňou stalo. 27 Ale keď starší oznámili svoju vec, sluhovia sa veľmi zahanbili, lebo o Zuzane nikdy nebolo také správy. 28 A stalo sa na druhý deň, keď sa ľud zhromaždil k jej manželovi Joacimovi, prišli aj dvaja starší plní zlomyseľnej predstavivosti proti Zuzane, aby ju usmrtili; 29 A povedal pred ľudom: Pošlite po Zuzanu, dcéru Chelciasa, Joacimovu manželku. A tak poslali. 30 Prišla teda so svojím otcom a matkou, so svojimi deťmi a so všetkými príbuznými. 31 Susanna bola veľmi jemná žena a krásna na pohľad. 32 A títo bezbožníci prikázali odkryť jej tvár (lebo bola zahalená), aby boli naplnení jej krásou. 33 Preto plakali jej priatelia a všetci, ktorí ju videli. 34 Potom sa dvaja starší postavili uprostred ľudu a položili ruky na jej hlavu.
35 A ona s plačom vzhliadla k nebu, lebo jej srdce dúfalo v Pána. 36 A starší povedali: Keď sme išli sami po záhrade, vošla táto žena s dvoma slúžkami, zavrela dvere záhrady a poslala slúžky preč. 37 Potom k nej pristúpil istý mládenec, ktorý tam bol, a ľahol si s ňou. 38 Potom sme my, čo sme stáli v rohu záhrady, videli sme túto neprávosť a rozbehli sme sa k nim. 39 A keď sme ich videli spolu, muža, ktorého sme nemohli držať, lebo bol silnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil. 40 Ale keď sme vzali túto ženu, pýtali sme sa, kto je ten mládenec, ale ona nám nechcela povedať: Toto svedčíme. 41 Vtedy im zhromaždenie uverilo ako tým, ktorí boli staršími a sudcami ľudu, a tak ju odsúdili na smrť. 42 Vtedy Susanna zvolala mocným hlasom a povedala: Ó, večný Bože, ktorý poznáš tajomstvá a poznáš všetko skôr, ako sú. 43 Ty vieš, že vydali proti mne krivé svedectvo, a hľa, musím zomrieť; keďže som nikdy nerobil také veci, aké proti mne zlomyseľne vymysleli títo muži. 44 A Pán počul jej hlas. 45 Keď ju teda viedli na smrť, Pán vzbudil svätého ducha mladého mladíka, ktorý sa volal Daniel: 46 Kto volal mocným hlasom, ja som čistý od krvi tejto ženy. 47 Potom sa všetok ľud obrátil k nemu a povedal: Čo znamenajú tieto slová, ktoré si povedal? 48 A on stál medzi nimi a povedal: Ste takí blázni, synovia Izraelovi, že bez skúmania a poznania pravdy odsudzujete dcéru Izraela? 49 Vráťte sa na miesto súdu, lebo proti nej krivo svedčia. 50 Preto sa všetok ľud v zhone obrátil a starší mu povedali: Poď, sadni si medzi nás a ukáž nám to, keďže ti Boh dal česť staršieho. 51 Vtedy im povedal Daniel: Odložte týchto dvoch od seba ďaleko a ja ich preskúmam. 52 Keď ich od seba oddelili, zavolal si jedného z nich a povedal mu: Ó, ktorý si zostarol v neprávosti, teraz vyšli najavo tvoje hriechy, ktorých si sa predtým dopustil.
53 Lebo si vyniesol falošný rozsudok a odsúdil si nevinných a prepustil si vinníkov na slobodu; hoci Pán hovorí: Nevinného a spravodlivého nezabiješ. 54 Teraz teda, ak si ju videl, povedz mi: Pod akým stromom si ich videl schádzať sa? Kto odpovedal: Pod maštaľným stromom. 55 A Daniel povedal: Veľmi dobre; klamal si proti svojej vlastnej hlave; lebo aj teraz anjel Boží prijal rozsudok Boží rozsekať ťa na dvoje. 56 Odložil ho nabok, prikázal priviesť druhého a povedal mu: Ó semeno Chanaanu, a nie Júdovho, krása ťa oklamala a žiadostivosť prevrátila tvoje srdce. 57 Takto ste naložili s dcérami Izraelovými a ony sa zo strachu pripojili k vám, ale dcéra Júda nezniesla vašu neprávosť. 58 Teraz mi teda povedz: Pod akým stromom si ich vzal do spoločnosti? Kto odpovedal: Pod cezmínom. 59 Vtedy mu povedal Daniel: Dobre; ľahol si aj proti svojej hlave, lebo anjel Boží čaká s mečom, aby ťa rozsekal na dve časti, aby ťa zahubil. 60 Nato celé zhromaždenie kričalo mocným hlasom a chválilo Boha, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. 61 A povstali proti dvom starším, lebo Daniel ich vlastnými ústami usvedčil z falošného svedectva: 62 A podľa zákona Mojžišovho im urobili tak, ako zlomyseľne zamýšľali urobiť svojmu blížnemu, a usmrtili ich. Tak bola nevinná krv zachránená v ten istý deň. 63 Preto Chelcias a jeho manželka chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu, s Joacimom, jej manželom, a so všetkým príbuzenstvom, pretože sa u nej nenašla žiadna nečestnosť. 64 Od toho dňa mal Daniel veľkú povesť v očiach ľudu.