KAPITOLA 1
Zabulon, šiesty syn Jákoba a Ley. Vynálezca a filantrop. Čo sa dozvedel v dôsledku sprisahania proti Jozefovi.
1 Odpis slov Zabulonových, ktoré prikázal svojim synom pred smrťou v sto štrnástom roku svojho života, dva roky po smrti Jozefovej.
2 A on im povedal: Počúvajte ma, synovia Zabulonovi, dbajte na slová svojho otca.
3 Ja, Zabulon, som sa narodil ako dobrý dar svojim rodičom.
4 Lebo keď som sa narodil, môj otec sa veľmi rozmnožil v stádach i v stádach, keď mal svoj podiel na prútoch.
5 Nie som si vedomý, že som zhrešil všetky svoje dni, iba v myšlienkach.
6 Ešte si nepamätám, že by som sa dopustil nejakej neprávosti, okrem hriechu nevedomosti, ktorého som sa dopustil proti Jozefovi; lebo som sa zaviazal so svojimi bratmi, že neoznámim otcovi, čo sa stalo.
7 Ale pre Jozefa som mnoho dní plakal v skrytosti, lebo som sa bál svojich bratov, pretože sa všetci zhodli, že ak niekto oznámi to tajomstvo, nech ho zabijú.
8 Ale keď ho chceli zabiť, veľmi som ich zaprisahal slzami, aby sa neprevinili týmto hriechom.
9 Simeon a Gád totiž prišli proti Jozefovi, aby ho zabili, a on im s plačom povedal: Zľutujte sa nado mnou, bratia moji, zmilujte sa nad útrobami Jakuba, nášho otca, nevkladajte na mňa svoje ruky, aby ste preliali nevinnú krv, lebo som nezhrešil proti tebe.
10 A ak som naozaj zhrešil, trestajte ma kázňou, moji bratia, ale nevzťahujte na mňa svoju ruku pre nášho otca Jakoba,
11 A keď hovoril tieto slová a nariekal pri tom, nemohol som zniesť jeho náreky a začal som plakať a moja pečeň bola vyliata a všetka podstata mojich čriev sa uvoľnila.
12 A plakal som s Jozefom a moje srdce zabúchalo a kĺby môjho tela sa triasli, a nemohol som stáť.
13 A keď ma Jozef videl, že plačem s ním a ako idú proti nemu, aby ho zabili, utiekol za mnou a prosil ich.
14 Ale medzitým Rúben vstal a povedal: Poďte, bratia moji, nezabijme ho, ale hoďme ho do jednej z týchto suchých jám, ktoré naši otcovia kopali a nenašli vodu.
15 Lebo preto Pán zakázal, aby v nich stúpala voda, aby bol Jozef zachovaný.
16 A robili tak, kým ho nepredali Izmaelitom.
17 Lebo na jeho cene som nemal podiel, deti moje.
18 Ale Simeon, Gád a ďalší šiesti z našich bratov vzali cenu Jozefa a kúpili sandále pre seba, svoje ženy a ich deti a povedali:
19 Nebudeme z nej jesť, lebo je to cena krvi nášho brata, ale určite po nej budeme šliapať, lebo povedal, že bude nad nami kráľom, a tak uvidíme, čo bude z jeho snov.
20 Preto je napísané v Mojžišovom zákone, že ktokoľvek nevzbudí semeno svojmu bratovi, tomu sa rozopne sandál a napľujú mu do tváre.
21 A Jozefovi bratia si neželali, aby ich brat žil, a Pán im stiahol sandále, ktoré mali na svojom bratovi Jozefovi.
22 Keď prišli do Egypta, Jozefovi služobníci ich pred bránou rozviazali, a tak sa Jozefovi poklonili podľa vzoru kráľa faraóna.
23 A nielenže sa mu klaňali, ale boli na nich aj pľuvaní, hneď pred ním padali, a tak boli predtým zahanbení. Egypťania.
24 Potom sa Egypťania dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré urobili Jozefovi.
25 A keď ho predali, moji bratia si sadli, aby jedli a pili.
26 Ja som však z ľútosti nad Jozefom nejedol, ale som dával pozor na jamu, lebo Júda sa bál, aby sa Simeon, Dán a Gád neprihnali a nezabili ho.
27 Ale keď videli, že nejem, postavili ma, aby som ho strážil, kým ho nepredali Izmaelitom.
28 A keď prišiel Rúben a počul, že kým bol preč, Jozefa predali, roztrhol svoje rúcho a smútil a povedal:
29 Ako budem hľadieť na tvár svojho otca Jakuba? Vzal peniaze a utekal za obchodníkmi, ale keď ich nenašiel, vrátil sa smutný.
30 Kupci však opustili širokú cestu a prešli cez Troglodytov skratkou.
31 Ale Rúben bol zarmútený a v ten deň nejedol.
32 Preto k nemu pristúpil Dan a povedal: Neplač, ani nermúť! lebo sme našli, čo môžeme povedať nášmu otcovi Jakobovi.
33 Zabime kozľa a namočme doň Jozefov plášť; a pošlime to Jakobovi so slovami: Vieš, či je toto plášť tvojho syna?
34 A oni tak urobili. Lebo keď ho predávali, vyzliekli z Jozefa kabát a obliekli ho do rúcha otroka.
35 Simeon vzal plášť a nechcel sa ho vzdať, lebo ho chcel roztrhnúť mečom, lebo sa hneval, že Jozef žije a že ho nezabil.
36 Potom sme všetci vstali a povedali sme mu: Ak sa nevzdáš plášťa, povieme nášmu otcovi, že ty jediný si urobil to zlé v Izraeli.
37 A tak im to dal, a urobili tak, ako povedal Dan.
KAPITOLA 2
Nabáda k ľudskému súcitu a pochopeniu blížnych.
1 A teraz, deti, ja vás, aby ste zachovávali prikázania Pána a preukazovali milosrdenstvo svojim blížnym a mali súcit so všetkými, nielen s ľuďmi, ale aj so zvieratami.
2 Pre toto všetko ma Pán požehnal, a keď boli všetci moji bratia chorí, vyviazol som bez choroby, lebo Pán pozná zámer každého z nich.
3 Majte teda súcit vo svojich srdciach, deti moje, lebo ako človek robí svojmu blížnemu, tak aj Pán urobí jemu.
4 Synovia mojich bratov totiž ochoreli a zomierali pre Jozefa, lebo nepreukázali milosrdenstvo vo svojich srdciach; ale moji synovia zostali bez choroby, ako viete.
5 A keď som bol v kanaánskej krajine pri morskom pobreží, ulovil som ryby pre svojho otca Jakuba; a keď sa mnohí zadusili v mori, pokračoval som nezranený.
6 Bol som prvý, kto postavil loď na plavbu po mori, lebo Pán mi v nej dal rozumnosť a múdrosť.
7 Spustil som za ním kormidlo a natiahol som plachtu na ďalší vzpriamený kus dreva uprostred.
8 A plavil som sa tam pozdĺž brehov a chytal ryby pre dom môjho otca, kým sme neprišli do Egypta.
9 A zo súcitu som sa o svoj úlovok podelil s každým cudzincom.
10 A ak bol niekto cudzinec, chorý alebo starý, uvaril som ryby, dobre som ich obliekol a obetoval som ich všetkým ľuďom, ako každý potreboval, smútil som ich a súcitil som ich.
11 Preto aj mňa Pán nasýtil hojnosťou rýb pri chytaní rýb; lebo kto sa delí so svojím blížnym, mnohonásobne viac dostáva od Pána.
12 Päť rokov som chytal ryby a dával som ich každému, koho som videl, a stačilo to celému domu môjho otca.
13 A v lete som chytal ryby a v zime som choval ovce so svojimi bratmi.
14 Teraz vám oznámim, čo som urobil.
15 Videl som muža v núdzi cez nahotu v zime, zľutoval som sa nad ním a tajne som ukradol rúcho z domu svojho otca a dal som ho tomu, kto bol v núdzi.
16 Či teda vy, deti moje, z toho, čo vám Boh dáva, prejavujte súcit a milosrdenstvo bez váhania všetkým ľuďom a dávajte každému s dobrým srdcom.
17 A ak nemáte čo dať tomu, kto to potrebuje, zmilujte sa nad ním v útrobách milosrdenstva.
18 Viem, že moja ruka nenašla prostriedky, ktoré by som mu mohla dať, čo potreboval, a chodil som s ním a plakal som sedem honov a moje útroby súcitne po ňom túžili.
19 Majte teda aj vy, deti moje, súcit s každým milosrdným človekom, aby sa aj Pán nad vami zľutoval a zmiloval.
20 Pretože aj v posledných dňoch Boh zošle svoj súcit na zem a kdekoľvek nájde útroby milosrdenstva, prebýva v ňom.
21 Lebo do akej miery sa zľutuje človek nad svojimi blížnymi, v takej miere sa zľutuje nad ním aj Pán.
22 A keď sme zostúpili do Egypta, Jozef proti nám neprejavil žiadnu zlobu.
23 Na koho dbajte, aj vy, deti moje, schvaľujte sa bez zloby a milujte sa navzájom; a nepočítajte každý z vás za zlého proti svojmu bratovi.
24 Lebo to narúša jednotu a rozdeľuje všetko príbuzenstvo a trápi dušu a vyčerpáva tvár.
25 Pozorujte teda vody a vedzte, že keď spolu tečú, zmietajú sa po kameňoch, stromoch, zemi a iných veciach.
26 Ak sa však rozdelia na mnohé potoky, zem ich pohltí a oni sa rozplynú.
27 Tak budete aj vy, ak budete rozdelení. Nebuďte teda rozdelení na dve hlavy pre všetko, čo urobil Pán, iba jednu hlavu a dve ramená, dve ruky, dve nohy a všetky ostatné údy.
28 Lebo z písma svojich otcov som sa dozvedel, že budete v Izraeli rozdelení a budete nasledovať dvoch kráľov a budete konať každú ohavnosť.
29 A vaši nepriatelia vás odvedú do zajatia a medzi pohanmi budete zle úpenliví s mnohými neduhmi a súženiami.
30 A po týchto veciach si spomeniete na Pána a čiňte pokánie a On sa nad vami zmiluje, lebo je milosrdný a súcitný.
31 A nepočíta so zlom proti ľudským synom, pretože sú telesní a sú zvedení svojimi vlastnými zlými skutkami.
32 A po týchto veciach vám povstane sám Pán, svetlo spravodlivosti, a vrátite sa do svojej krajiny.
33 A uvidíte Ho v Jeruzaleme pre jeho meno.
34 A znova ho budete popudzovať pre zlosť svojich skutkov,
35 A budete Ním zavrhnutí až do času dovŕšenia.
36 A teraz, deti moje, nezarmucujte, že umieram, ani sa nenechajte strhnúť tým, že sa blížim k svojmu koncu.
37 Lebo vstanem uprostred vás ako vládca medzi jeho synmi; a budem sa radovať prostred svojho kmeňa, všetci, ktorí budú zachovávať zákon Hospodinov a prikázania svojho otca Zabulona.
38 Ale na bezbožných uvedie Pán večný oheň a zničí ich po všetky pokolenia.
39 Ale teraz sa ponáhľam na odpočinok, ako aj moji otcovia.
40 Vy sa však bojíte Pána, nášho Boha, celou svojou silou po všetky dni svojho života.
41 A keď to povedal, zaspal v dobrej starobe.
42 A jeho synovia ho uložili do drevenej rakvy. A potom ho vyniesli hore a pochovali v Hebrone s jeho otcami.