inbar&restaurant 2 2010 by Roman Zelenka

ČÍSLO 02/2010

02/2010

DRINKING, DINING AND LIVING

ZUZANA KANÓCZ

MARTIN KORBELIČ

SLOVENSKÁ KUCHYŇA NEPATRÍ K NAJZDRAVŠÍM

FIGOVICA NA SVAH, MOJITO NA LETNÚ TERASU

PIVOVAR STEIN O HISTÓRII PIVOVAROV

„KEKKO“

JAPONSKO NÁDHERNÉ JAPONSKO

IDENTITU 9 771337 582002

CENA 2,50 EUR 75,30 Sk

inbar & restaurant

ŠEJKER BAROVÁ KLASIKA

BÉLA BUGÁR MÁM ŠTVORAKÚ

News Novinky, ktoré sme vám priniesli zo sveta

Rozhovor so ZUZANOU KANÓCZ Figovica na snehu, mojito na letnú terasu /Dana Závadová

Art Of The Bar : VÁCLAV VOJÍŘ Bugsy´s, jedna z chutí Prahy /Jamajka

Interview: BÉLA BUGÁR Mám štvorakú identitu /Dana Závadová

PRÍBEH ŠEJKRA

OSTRÝ PATRÓN TRAFIL SLOVENSKÉ BARY

Gastro: MARTIN KORBELIČ Slovenská kuchyňa nepatrí k tým najzdravším /Dana Závadová

Len objektívne... Milí čitatelia, pripime si niečím dobrým na príchod jari, ktorá sa už, chvalabohu, u nás uhniezďuje. Hoci zima má rozprávkové čaro aj svoje drinky, už nám všetkým stačilo tmy a chladu. Mali by sme sa jarne naladiť. V Japonsku odštartovala toto obdobie sezóna kvitnutia čerešní, ktorá je tam každoročne veľkou témou. Oﬁciálna čerešňa, ako symbol jari, má sídlo v parku Marujama v Kjóte. Chcem Vás teda nahovoriť: pripime si aj my na príchod jari niečím jarným. Azda ružovým vínom alebo pivom či jarným kokteilom. V redakcii došlo k niekoľkým úpravám, máme novú kolegynku, vcelku zarezonovali nové rubriky, sú aj reakcie. Naše kokteilové komando opäť vyštartovalo do terénu, aby sa pozrelo do prostredia slovenských barov a barmanom na ruky. Možno sme prísni, ale snažíme sa robiť objektívnu prácu, ktorá aj poreže. Chceme dokázať, že tu stále máme ľudí s nadpriemernými schopnosťami, skúsenosťami a že všetci dobrí a schopní barmani a bardámy neušli pracovať do zahraničia. Takže konečne zima odišla, a to si žiada oslavu. Tešíme sa na slnovrat a množstvo jedinečných umeleckých drinkov. Za celú redakciu Patricia Madajová-Bombová

Art of Dinning: HOTEL SHERATON

PIVNÝ SVET: HISTÓRIA KLUBU DANUBIUS

PIVOVAR STEIN BRATISLAVA Patricia Madajová

36 40

HUBERT TROPHÉE Wellness: WELLNES HOTEL PATINCE Nájdite si čas na seba

In Café: PRI KÁVIČKE S MARIÁNOM GALUŠKOM Soňa Hudecová-Podhorná

46 48

Chick & Charm: NOVÝ MEŠTIANSKY PIVOVAR Z ROKU 2010 In Business: VILIAM MATUŠEK Svet je guľatý a vsetci nakupujú kávu na tých istých miestach

In Travel : „KEKKO“ JAPONSKO Nádherné Japonsko /Patricia Madajová

Taste Evolution 2.: BACARDI CLASSIC COCKTAILS TOUR

Z PLENÉRU Zaujímavosti pripravila Soňa Hudecová-Podhorná

ČAJ: YIXINSKÁ KERAMIKA Pripravil: Yezid

editoriál

in bar & restaurant dvojmesačník | Vydavateľ IN2, s. r. o., Dunajská 2, 811 08 Bratislava | Riaditeľka vydavateľstva Zuzana Zelenková-Kubová, tel.: +421 902 547 267, e-mail: zuzana.kubova@inbar.sk | Šéfredaktorka Patricia Madajová, e-mail: patricia.madajova@inbar.sk | Poradca Joseph B. Benian – Shake the World | Redakcia - spolupracovníci na čísle Jana Majorová (Jamajka), Patricia Madajová, Joseph B. Benian, Shake the World, Jozef Roth - prezident SBA, Dana Závadová; Soňa Hudecová-Podhorná | Foto Desana Dudášová, Patricia Madajová, Jamajka, ISIFA, Red Bull, Archív Julius Meinl, Archív V. Vojířa | Foto titulka ISIFA | Inzercia Zuzana Zelenková-Kubová, tel.: +421 902 547 267, e-mail: zuzana.kubova@inbar.sk | Graﬁcká úprava mail.mo.des@gmail.com | Jazyková úprava Renáta Ivanová | Distribúcia ITALMARKET SLOVAKIA, a. s., Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s. | Registračné číslo MK SR 3820/2007 | ISSN 1337-5822 | Predplatné Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.,odd. inej formy predaja, P. O. Box 183, 830 00 Bratislava 3, tel.: 0800 188 826, +421 244 442 773, fax: +421 244 458 819, e-mail: predplatne@abompkapa.sk, | Cena 2,50 EUR/75,30 Sk

Vychutnajte dary jari so Zlatým Bažantom S prvými jarnými dňami, ktoré so sebou prinášajú teplé počasie, sa začína aj sezóna piva. Hoci osviežujúcu chuť piva si ľudia radi doprajú po celý rok, od jari do jesene je pivo jednoducho „in“. Dopriať si ho môžete vo svojom obľúbenom pube, pekné počasie nás však láka aj do záhrady alebo do prírody. V takom prípade je ideálne multibalenie Zlatý Bažant 7 + 1, ako stvorené na prvé jarné posedenie s priateľmi. Jarný multipack Zlatého Bažanta 7 + 1 je praktické balenie 0,5 l ﬂiaš Zlatý Bažant 10 % a ponúka viacero výhod. V prvom rade je to, samozrejme, výhodnejšia cena, keďže v balení je jedna fľaša ako bonus. Pevné kartónové balenie s plastovým uchom na jednoduchú manipuláciu je však zároveň veľmi praktické a ľahko prenosné. Jarné multibalenie Zlatého Bažanta 7 + 1 „Vychutnajte dary jari“ určite poteší aj atraktívnym dizajnom vonkajšieho obalu.

Orangina je kúsok Francúzska V roku 1936 sa Léon Beton stretol so španielskym lekárnikom, ktorý vynašiel koncentrát pomarančového džúsu nazývaný Naranjina. Léon Beton návod kúpil a dal zaregistrovať značku Orangina, ktorej recept zostal až dodnes nezmenený a stále je prísne uchovávaným tajomstvom. Orangina teda už sedemdesiat rokov žne svoju svetovú slávu aj pre vysoký obsah ovocnej šťavy až 12 %. Obľúbená francúzska značka charakteristická nielen svojou chuťou, ale aj originálnou bankovitou sklenou fľašou, logom s pomarančovou kôrou a so známym sloganom: Shake that Orangina (Pretrep Oranginu). Oranginu vyrába spoločnosť Schweppes a v sklenej fľaši s objemom 0,25 l ju do slovenských barov, reštaurácií a do kaviarní prináša ako výhradný distribútor spoločnosť Kofola.

Tajomný príbeh lipy a gaštana prináša Rajec Rozvetvený a obľúbený rad pramenitých vôd Rajec a Rajec Bylinka sa v roku 2010 opäť rozrastá o unikátnu líniu na trhu, a tou je novinka Rajec Tajomstvo stromov s výťažkami z lipy a z gaštana. Vyskúšajte aj vy novinku z tajomného sveta stromov – lipy a gaštana – v ochutenej, jemne sýtenej prírodnej pramenitej vode Rajec Tajomstvo stromov s pridaním kyslíka a spestrite si ňou váš deň. Získate tak nielen vodu s optimálnou mineralizáciou, ale tiež pozitívne účinky lipy a gaštana. Vďaka prírodnému extraktu je Rajec Tajomstvo stromov užitočný a vhodný doplnok pravidelného pitného režimu, ktorý napomáha vášmu telu privítať tohtoročnú jar v plnej sile a s množstvom pozitívnej energie. Jemne sýtenú pramenitú vodu Rajec Tajomstvo stromov s extraktmi z lipy a z gaštana (100 mg/l) si môžete kúpiť v obchodoch v 1,5 l a 0,75 l PET fľašiach už od marca 2010.

Whisky Ballantine´s Finest – jedinečná legenda Ballantine´s Finest je unikátny alkoholický nápoj, ktorý sa prakticky bez zmeny vyrába dodnes a je veľmi populárny. Vyznačuje sa typickou guľatosťou, delikátnou rašelinnou príchuťou a vynikajúcou obilnou vôňou. Najdôležitejšia osoba v celom procese prípravy Ballantine´s Finest je Master Blender, ktorý kombináciou dozretých sladových a obilných druhov whisky dosiahne jej neobyčajnú chuť. Znie to neuveriteľne, ale vyberá zo stoviek rôznych whisky tie pravé len svojím čuchom. Tieto vyvolené a v presnom pomere zmiešané whisky čaká cesta do celého sveta práve pod legendárnou značkou Ballantine´s Finest. Ballantine´s Finest získala v prestížnej svetovej publikácii „Jim Murray´s Whisky Bible“ ocenenie WHISKY ROKU v kategórii Scotch Standard Blended! Jim Murray jej pridelil celkové skóre 95,5 bodu zo 100, čo je na jeho škále vyhradené pre „superhviezdne whisky, ktoré nám poskytujú zmysel života“.

04 news

news 05

Cereálne raňajky môžu byť naozaj chutné Raňajky sa dlhodobo považujú za dôležitú súčasť jedálnička. V dnešných uponáhľaných časoch by sme nemali zabúdať na kvalitné raňajky. Vhodným riešením mimoriadne vyvážených raňajok sú nové sušienky BeBe Dobré ráno Extracereálne, ktoré obsahujú 40 % celozrnných cereálií. EXTRAcereálne sušienky sú obohatené o neraﬁnovaný trstinový cukor a obsahujú vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu tráviacej sústavy. Sú zdrojom železa, horčíka, vitamínov B3, B1 a E. Cereálie obsiahnuté v sušienkach BeBe Dobré ráno Extracereálne pochádzajú z troch druhov obilnín: pšenice, ovsa a jačmeňa. Dôležité sú predovšetkým celozrnné cereálie obsahujúce všetky časti zrna vrátane obalovej vrstvy, ktorá je významným zdrojom vlákniny a vitamínov. Novinka BeBe Dobré ráno Extracereálne prichádza na slovenský trh v dvoch variantoch. Individuálne 50-gramové a rodinné 400-gramové balenie.

www.opavia-lu.com/sk www.hnutizadobrousnidani.cz

Karloff žne úspechy Zaujímavá a horúca informácia pre všetkých: aj Slovensko bodovalo na medzinárodnej súťaži ITQI - Superior Taste Award s jednou hviezdičkou, ktorú získal produkt Tatratea spoločnosti Karloff. Toto ocenenie je niečo ako Michelin v gastronómii. Súťaž sa konala 22. 4. 2010 v Bruseli, kde 120 najlepších someliérov a kuchárov ochutnávalo rôzne produkty. http://www.itqi.com/en/superior-taste-award.html http://www.itqi.com/en/superior-taste-award/types-of-label.html

www.avenuedesign.cz

Avenue Design Cafe Predstavujeme kaviareň Avenue Design Cafe. Nájdete ju pri potulkách po Prahe v areáli A7 Ofﬁce Center, kde sa stala súčasťou galérie exkluzívneho nábytku. Kaviareň v sebe spája moderný dizajn industriálneho typu. Súčasťou interiéru je aj predajná výstava obrazov a fotograﬁí. Časom sa budú výstavy na stenách kaviarne obmieňať.

McWrap jarná novinka v McDonald´s

Spoločnosť McDonald´s v týchto dňoch zavádza vo všetkých svojich prevádzkach na Slovensku a v Česku nový rad tortíl McWrap. Na Slovensku sú v ponuke tri varianty – McWrap s vyprážaným alebo s grilovaným kuracím mäsom a šťavnaté hovädzie mäso zabalené v jemnej pšeničnej tortile. Classic Beef Wrap je vyrobený zo šťavnatého hovädzieho mäsa so zlatou chrumkavou cibuľkou, s čerstvou rukolou, ľadovým šalátom, so syrom čedar a s omáčkou z kyslej smotany s čiernym korením. Všetko je zabalené v jemnej pšeničnej tortile. Grilled Chicken Wrap obsahuje grilované kuracie mäso s čerstvou rukolou, ľadovým šalátom, rajčinami, so syrom čedar a s originálnou omáčkou McChicken™ v jemnej pšeničnej tortile. Iba s 390 kcal je ideálny pre ženy, ktoré si strážia svoju líniu. Najviac zaujme skutočných priaznivcov Chicken Roll, pretože je mu chuťovo najviac podobný. V Crispy Chicken Wrap zákazník nájde chrumkavé kuracie mäso doplnené čerstvou rukolou, ľadovým šalátom, rajčinami, syrom čedar a pikantnou omáčkou salsa. www.mcwrap.sk alebo na www.mcdonalds.sk 06 news

news 05

Božské belgické pralinky Belgické pralinky ﬁrmy Neuhaus sú nazývané aj gurmánskymi drahokamami. Pralinková legenda sa začala v roku 1857, keď si pán Jean Neuhaus otvoril v Bruseli lekáreň, kde začal predávať aj prvé kúsky čokolády. Časom obľúbenosť jeho čokoládových výrobkov vzrástla, a tak v roku 1895 so svojím synom Frédericom založil prvú čokoládovňu. Jean Neuhaus je aj autor nápadu vyrábať plnenú čokoládu, ktorú nazval pralinka. V súčasnosti Neuhaus pokračuje v slávnej tradícii a ročne sa predá po celom svete takmer 2 400 ton tejto čokolády. Najslávnejšie sú pralinky Tentation a Caprice inšpirované Brigitte Bardotovou – vraj sú rovnako zvodné a neodolateľné, ako bola ona.

Po celom svete je okolo 2 000 obchodov Neuhaus. Okamžite zaujmú elegantnými výkladmi, ale k pralinkám sa dostanete aj prostredníctvom internetu, na adrese www.prospektamoda.cz www.neuhaus.be

Živijó, Kofola! Príbeh obľúbenej Kofoly sa začal písať práve pred päťdesiatimi rokmi, v roku 1960. Kofola dnes oslavuje svojich 50 rokov v retroštýle. „Myšlienka vyrobiť nápoj kolového typu s kofeínom prišla na základe požiadavky vtedajšej vlády. Mal byť náhradou za kapitalistické nápoje, ale nikomu ani vo sne nenapadlo, že si mnohí túto osviežujúcu malinovku tmavej farby okamžite zamilujú. S odstupom času rád konštatujem, že táto láska ku Kofole pretrváva až dodnes,“ zaspomínal si Jaroslav Knap (81), spoluvynálezca Kofoly. V roku 1960 skupina vedcov v opavskej Galene ukončila vývoj a začala vyrábať novú osviežujúcu malinovku s kofeínom, ktorá dostala meno KOFOLA. Kofola sa onedlho stala veľmi populárna a objem predaja sirupu Kofo a Kofoly samotnej prerástol akékoľvek očakávania. Začiatkom 70. rokov zažila Kofola v Československu svoje zlaté časy. Jej popularita dosiahla absolútny vrchol. V tomto období sa ročne vyrobilo 23 000 ton sirupu Kofo, čo slúžilo na výrobu 1,8 mil. hektolitrov Kofoly. V prevratových porevolučných rokoch sa Kofola vďaka módnej vlne milovať všetko zo Západu na čas vytratila, ale nie nadlho. Dnes je Kofola dlhodobo najobľúbenejší kolový nápoj Slovákov a minulý rok sa jej na Slovensku vypilo 70 mil. litrov. Jej život je plný lásky a príbehov a to, že láska nie je žiadna veda, vie Kofola už 50 rokov.

CORNY BIG G novin nka v horke ej čok kolád de Müsli tyčinky CORNY BIG predstavujú zdravú a zároveň chutnú desiatu počas športovania, pri práci, v škole alebo na cestách. Skrátka vždy, keď potrebujete doplniť energiu a máte pritom chuť na niečo zvlášť dobré a vo veľkom balení. Nezdolnou prednosťou CORNY BIG je vysoký obsah vlákniny a príprava z kvalitných surovín, ako sú cereálie, med, ovocie a orechy. CORNY BIG sú ideálnou kombináciou výbornej chuti a prospešných cereálií. Tyčinky sú vďaka vyváženému zloženiu zdrojom dlho a rovnomerne sa uvoľňujúcej energie, ktorá dlhšie vydrží. Zároveň máte potlačený pocit hladu.

Podľahnite e ča aru ho orkejj čok kolá ády y a po ochutnajtte si teraz na čok kolá ádo ovej,, pom marran nčove ej a višňo ovej tyč činke má áča anejj v delik kátne ej horrkej čo okoláde!! www.corny.sk

www.krusovice.sk

Kráľovské pivo, kráľovské hody Kráľovský pivovar Krušovice je jedným z najstarších pivovarov v Česku. V roku 1581 ho jeho pôvodný vlastník ponúkol na predaj českému cisárovi a uhorskému kráľovi Rudolfovi II. Vďaka nemu a jeho zásluhám o zveľadenie pivovaru nesie pivo značky Krušovice doteraz označenie kráľovské pivo. Krušovice v týchto dňoch svojim priaznivcom prinášajú atmosféru kráľovských hodov v rudolfínskej dobe.

Kráľovské hody

Na vlastnej koži

Známym a uznávaným gurmánom bol aj sám cisár Rudolf II. Na jeho dvore sa často konali hostiny, ktoré boli doslova prehliadkami jedál a rôznych špecialít. Rudolf II., známy milovník vedy a nových objavov, preto oceňoval nielen svojich alchymistov, ale rovnakú pozornosť venoval aj svojim kuchárom. Ak kuchár pripravil skutočnú kráľovskú špecialitu, mohol sa dokonca tešiť na povýšenie do šľachtického stavu.

Atmosféru hodovania v časoch Rudolfa II. však budete môcť v máji zažiť aj na vlastnej koži. Krušovice pripravili pre všetkých historickú výstavu s témou hodovania v rudolfínskej dobe. Výstava sa uskutoční v Bratislave v dňoch od 3. do 8. mája v obchodnom centre Avion, nasledujúci týždeň v košickom OC Optima a predposledný májový týždeň v žilinskom OC Dubeň. Na výstave uvidíte, ako cisár Rudolf II. a jeho cisársky dvor hodoval, za akým stolom sedával, z akého džbánu mu obsluha nalievala pivo či z akých pohárov si vychutnával svoj obľúbený kráľovský nápoj.

Trochu z histórie Cisár Rudolf II. sa preslávil nielen ako milovník umenia a vied, dokázal tiež oceniť dobré jedlo a miloval pivo. Aj to bol dôvod, prečo sa rozhodol od miestneho statkára z obce Krušovice kúpiť malý pivovar. Umenie varenia piva ho natoľko uchvátilo, že dokonca sám dozeral na výrobu svojho piva Krušovice, na kvalitu surovín, z ktorých sa pivo vyrábalo, sledoval aj priebeh jeho spracovania. Z malého neznámeho pivovaru sa tak stal pivovar dnes patriaci medzi českú pivovarnícku elitu.

Hodujte aj vy kráľovsky Značka Krušovice práve v týchto dňoch prináša svojim priaznivcom trošku histórie a gurmánskeho umenia a približuje nám atmosféru kráľovských hodov v slávnych časoch Rudolfa II. Stačí si vo vybraných puboch dať kráľovské pivo Krušovice, a počas týždňov kráľovského menu k nemu dostanete skutočné kráľovské špeciality. Kráľovsky si môžete pochutnať aj pri kúpe piva Krušovice vo vybraných obchodných sieťach počas celého mesiaca máj.

Výnimočné pivo Čo je tajomstvom krušovického kráľovského piva? Punc výnimočnosti tomuto klenotu medzi českými pivami dáva prírodná voda z chránenej oblasti křivoklátskych lesov, ten najlepší moravský jačmeň a chmeľ zo žateckej oblasti. Krušovice zároveň používajú symbol Chránené zemepisné označenie, ktoré bolo tradičnému českému pivu pridelené Európskou úniou. Tak ako v časoch Rudolfa II., aj dnes sú Krušovice pivom pre skutočných gurmánov.

Užite si aj vy kráľovské hody s kráľovským pivom Krušovice! inbar&restaurant 09

Autorka: Dana Závadová

Figovica na svah, mojito na letnú terasu...

Zuzana

Kanócz

Čo sa jej najčastejšie novinári pýtajú a na čo zároveň najmenej rada odpovedá, sú otázky smerované k jej vzťahu (má mladšieho partnera, herca) a k nahote na javisku alebo plátne. Medzi celebritami, ktoré si zo všetkého najväčšmi cenia súkromie, nič nezvyčajné...

Keďže ste z východného Slovenska, možno ste Veľkú noc alebo Prvý máj slávili intenzívnejšie ako západniari. Máte na to špeciálne spomienky? V našej rodine sme Veľkú noc nijako mimoriadne neoslavovali. Myslím si, že v mestách všeobecne tento sviatok nesprevádzajú bujaré ľudové zvyky. Maľovali sme vajíčka a mali sme vždy nejakých oblievačov, ale vždy to bolo v rámci normy. Vodová pištoľ, plastová fľaša, páchnuca voňavka (smiech). Ocko nás budil vodou už v posteli, to som neznášala, ale on si to užíval... Oproti cez ulicu sme však raz videli zastaviť voz s koňmi, zoskakovali z neho chlapci v krojoch, z baraku vytiahli dievčatá a niekoľkými vedrami vody ich „fajne“ obliali. U nás sa, našťastie, nič takéto neudialo. Patria jednotlivé nápoje k špeciálnym udalostiam, k ročným obdobiam? Jasné. Leto je mojito. A na ostatnej lyžovačke v talianskych Dolomitoch sme celý čas na svahu pili tamojšie ovocné pálenky, najmä figovicu s figou, tú milujem figy sú pre mňa špičkové ovocie, dokážem ich jesť sušené aj čerstvé na kilá. Určite by som si však na svahu víno nedala. To patrí do podniku neskoro večer, hoci aj červenému vínu sa vyhýbam, pretože farbí zuby. Nie je príjemné, keď si po polhodine uvedomím, že možno mám modré zuby, preto si radšej rozmyslím, či som v spoločnosti, napríklad medzi kamarátmi, kde si to červené víno dať môžem a kedy radšej nie... To je asi podobné ako s cibuľou... (smiech): Tak to určite nie, cibuľu si nedávam ani medzi priateľmi. Červené vymením za biele, hoci nepatrím k ľuďom, čo denne riešia otázku alkoholu. ... a ak nie alkohol, tak čo? Nechladenú neperlivú minerálku s citrónom. Káva a čaj je každodenná záležitosť. „Najplodnejšie“ divadelné obdobie je asi jeseň a zima. Ako to vyzerá v divadle na jar? Všetci sa tešíme na prázdniny a máme pocit, že sme na konci so silami, navyše sa k tomu pridáva ponorková choroba. Ja si myslím, že sú za tým len tie blížiace sa prázdniny. Keby neboli, fungujeme ďalej v plnej sile. Lenže asi nie na dlho... Slováci sa údajne veľmi pekne a vkusne obliekajú a divadlo je považované za mimoriadnu udalosť, kam sa nechodí v rifliach. Sú však štáty, napríklad Austrália, kde aj na operu chodia návštevníci v žabkách. Aký máte na to názor? My sme tu boli vychovaní tak, že do divadla sa treba patrične obliecť, je to spoločenská udalosť. Netreba to však preháňať. Nevravím, že sa patrí ísť do divadla v deravých džínsach a v tričku, to nie. Úprimne, možno aj preto, lebo sa na to dívam z inej strany, mne ako herečke je úplne jedno, čo má divák na sebe. Nech má aj tie džínsy s tričkom, ak je vnímavý a chce vnímať, čo sa na javisku deje. Taký divák je pre mňa cennejší ako ten, čo je vyobliekaný a necítiť z jeho strany žiadnu reakciu.

10 inbar&restaurant

Chodievate sa občas pozrieť na svojich kolegov – hercov do divadla? Akú kvalitnú hru ste videli naposledy videli... takú, pri ktorej vám až prišlo trošku ľúto, že vás do nej neobsadili... V Činohre Slovenského národného divadla – Annu Kareninovú. V súvislosti s Vysokou školou múzických umení sa (ešte stále) vraví o protekcii, aspoň nezainteresovaní si myslia, že sa tam dostanú len deti hercov, režisérov a podobne. Existuje „protekcia“ aj v divadle? Ja nemám v rodine žiadneho herca, režiséra ani politika (smiech), a dostala som sa aj do školy, aj do divadla. Všeobecne si však myslím, že protekcia existuje všade. Skúste priblížiť vzťah režisér – herec. Ako by mal vyzerať... Je podobný ako medzi trénerom a zverencom? Podľa mňa ide o omnoho hlbší vzťah. Herec sa pred režisérom vyzlieka z kože, on si určí, nakoľko si režiséra pustí pod kožu. Vždy je lepšia spolupráca, ak si herec a režisér vytvoria vzťah, v ktorom môže herec režisérovi dôverovať, nebojí sa a nehanbí sa odkrývať svoje emócie a tak pracovať na postave a vytvárať ju. Môže mať na sebe kostým z osemnásteho storočia s dvadsiatimi spodničkami a na hlave veľkú parochňu, ale na javisku je nahý. Niekoľko rokov ste žili v Nitre, kde ste hrali v divadle, narodili ste sa v Košiciach a takmer desať rokov už žijete v Bratislave. Ku ktorému z týchto troch miest máte najvrúcnejší vzťah? Ku Košiciam a k Bratislave, ale ktoré z nich mám radšej... V Košiciach mám rodinu, je tam moja minulosť, rada sa tam vraciam. Bratislava je prítomnosť. Nitra nie, stačí mi natoľko, že tam prídem odohrať predstavenie a stretnem sa s hercami. Počula som, vraj ste istý čas bývali s Ľubošom Kostelným... Ako vyzerá také spolubývanie dvoch hercov? Veeeľmi veselo (smiech). Boli to tie najkrajšie roky! Nikdy sme sa nenudili. Stále sme čosi podnikali, niekam chodili, cestovali, žúrovali. Keď si pozerám staré fotograﬁe, najviac sa vždy nasmejem práve na týchto. Ešte raz, bolo veeeľmi veselo! Lady Gaga je „skromná“: stále býva v podnájme, nemá vodičský preukaz, a všetky peniaze minie na šaty. Ako hospodárite s peniazmi vy? Nemyslím si, že míňať všetky peniaze na šaty je skromnosť. Skôr strašná hlúposť. Ja sa snažím nemíňať bezhlavo, ale zas tiež na peniazoch nesedím. Myslím si, že žijem v takom zlatom strede. Aj míňam, aj zarábam, aj sporím, aj splácam. A rada si doprajem.

VIZITKA Zuzana Kanócz sa narodila v roku 1979 v Košiciach. Vyštudovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Momentálne hrá napríklad v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, v Činohre SND v Plantáži, hrala vo ﬁlmoch Nebo, peklo... zem a Román pre ženy.

inbar&restaurant 11

Autorka: Jamajka

12 inbar&restaurant

art of the bar Keď sa povie Praha, celkom iste sa spomenie aj Bugsy’s. Nenápadný bar učupený v rohu jednej z najdrahších pražských ulíc bol prvý svojho druhu v Česku. Neexistuje Pražan, ktorý by ho nepoznal, a neexistuje súťaž, na ktorej by jeho barmani nebodovali. Majiteľ Václav Vojíř otváral Bugsy’s ako nadšenec a barman. Dnes zastáva manažérsku funkciu. Tvrdí: „Ak robíme svoju prácu dobre, bude bar každý večer plný. A je jedno, či je škaredé počasie alebo sa hrá dôležitý hokejový zápas. Ak sme dobrí, ľudia budú!“ Ako barman rád uspokojoval chute svojich zákazníkov. „Barmanstvo je jediné odvetvie, ktoré má právo testovať svoje produkty na ľuďoch. To, čo nesmú farmaceuti, kozmetické ﬁrmy a iní, my naopak musíme! Ako inak by sme zistili, či máme drink zaradiť do nápojovej karty?“

O Bugsy’s sa hovorí, že je to miesto, ktoré určuje trendy. Zaujímalo by ma, ako vznikne a ako sa vedie taký bar. To sa hovorí? Keď sme ho otvárali, našou snahou nebolo udávať trendy. Ja som po škole praxoval v Nemecku a barmanstvo ma chytilo za srdce. Chcel som si spraviť radosť a Bugsy’s mi ju ako správne dieťa už pätnásť rokov robí.

Keď ste Bugsy’s v roku 1995 otvárali, boli ste jediný pražský kokteilový bar. Odvtedy vám však pribudla početná konkurencia. Ako sa vám darí držať sa stále na špici? Táto práca nás teší. Myslím si, že len čo dnu vstúpi hosť, pocíti našu radosť. Radosť z práce je základná motivácia, aby ľudia vymýšľali nové veci a chceli pracovať. Čo preto robíme, aby sme boli barom, ktorý udáva smer? Rešpektujeme tieto tri body: 1. Hosť je ten, kto je u nás pán. 2. Neexistuje slovo NIE. 3. Ak hosť nechce ísť po záverečnej domov, tak tu s ním ostaneme, ak treba, aj do raňajok.

Kam chodíte po nové nápady? Sledujete trendy v zahraničí alebo obiehate veľtrhy? Inšpiráciou sú naši hostia. Ak klient príde a objedná si mojito, snažíme sa premýšľať zaňho a ponúknuť mu nové veci, prekvapiť ho. Je to hra. Ponúkneme mu nápoj, ktorý ešte nikde nepil. Ak trvá na mojite, spýtame sa ho, či ho nechce skúsiť v penovej variácii. Hostí učíme objavovať nové veci.

V jednom rozhovore ste povedali, že nechcete byť turistický bar, ale orientujete sa predovšetkým na domácu klientelu. Nie sú však Česi na takéto „hry“ trochu konzervatívni konzumenti? Áno, sú. Lenže my im dokážeme novinky predstaviť a namiešať tak, že sa dajú zlákať. Kľúč ku všetkému je prístup a spôsob komunikácie barmana s hosťom.

Majiteľ klubu Václav Vojíř

V lete chystáte rekonštrukciu priestoru a hudobne sa chcete vrátiť k začiatkom. Bude tu znieť džez a soul... Hudba, s akou Bugsy’s začínal. Prečo tá zmena? A prečo nie? Chcel by som, aby to tu bolo opäť trochu „kokteilovejšie“. Som zástanca toho, že bar hudbu vôbec nepotrebuje. Vo svete existujú bary, kam ľudia chodia, lebo sa chcú pri drinku porozprávať. Jediná hudba v tých baroch je konverzácia ľudí, cvengot ľadu a rachot šejkra. Bar, to je komunikácia – to je moje heslo – a hudba by ju nikdy nemala prevyšovať. Kokteilový bar predsa nie je hudobný klub. Viem, že hudba je naša slabina.

Ako často meníte nápojové menu? Obmieňame len extra menu položené na stole, ktoré obsahujú novinky v kokteiloch a vína, šampanské, jedlá atď. Najnovšia ponuka je škála drinkov zo saké. Napríklad neﬁltrované, kalné mliečne biele alebo saké v podobe sladkého šumivého nápoja atď. Náš lístok má podobu knihy. Je náročný na výrobu, a preto ho nemeníme často. Zhodou okolností však práve tlačíme novú nápojovú knižku. Bude veľmi neštandardná.

V akom zmysle? Pomáhal nám s ňou graﬁk Robert Jašek a mladý umelec Honza Jiříček. Nápoje sme rozdelili na sedem skupín. Každá z nich bude mať svoj vlastný príbeh v podobe kresleného príbehu, komiksu. Všetkých sedem skupín drinkov sa bude líšiť graﬁcky aj obsahovo. Napríklad skupina kokteilov, ktorá obsahuje juhoamerické destiláty ako tequila, cachaca atď., sa bude volať El Carnaval. Hlavný hrdina je európsky cestovateľ, ktorý sa vyberie na karneval do Ria, a o tom, čo tam zažije, bude ten komiks.

Takže ak má byť bar úspešný, potrebuje zmeny? Neexistuje zaručený recept na úspech. Jeden z najlepších parížskych barov vznikol v roku 1911 a odvtedy sa nezmenil. Jeho úspechom je práve istota, že keď tam opäť prídete, bude všetko rovnaké. Úspech, to nie sú zmeny, ale komunikácia, kvalitná obsluha a dobrý tím.

inbar&restaurant 13

art of the bar

Autorka: Jamajka

Vždy ma zaujímalo, kto alebo čo určuje, aký nápoj bude v módee Jeden rok sa viac pije rum, na druhý rok džin. Odkiaľ tieto tendencie prichádzajú? Zaujímavá otázka. Barová kultúra a barmani neberú do úvahy, čo sa píše v lifestylových časopisoch. Sú to skôr osobnosti, ktoré si v bare niečo objednajú, a ostatní to chcú piť tiež. Dobrým príkladom bol napríklad seriál Sex v meste. Tak ako ovplyvnil módu v obliekaní, poznačil aj konzumáciu a miešanie istých typov drinkov. V našom bare však ide na odbyt to, čo chceme, aby ľudia ochutnali. Už zopár rokov sa napríklad orientujeme na šampanské. Máme v ponuke 120 rôznych šampanských vín a tvoria tretinu nášho obratu.

Keď vstúpite do nového baru, podľa čoho spoznáte, či ste sa ocitli v kvalitnom alebo v zlom podniku? Dôležitý je kontakt. Keď mi barman očami alebo gestom naznačí, že zachytil moju prítomnosť, pochopím, že o mňa bude postarané. Potrebujem vedieť, že v tom bare niekto vládne, že má priestor pod kontrolou a že vie, čo sa tam deje. Bohužiaľ, v Česku sa to stáva málokedy. Bar môže byť akokoľvek skvele zariadený, ak sa barman miesto pozdravu škriabe za uchom alebo sa otáča chrbtom, nemám záujem tam ostať.

Ktorú krajinu považujete za kokteilovú veľmoc? Nerátal by som krajiny, ale jednotlivé mestá, lebo zvyčajne hlavné mestá sú tie, kde je kokteilová kultúra najvyspelejšia. Takže by som uviedol Tokio, Šanghaj, New York či New Orleans, Sydney, Londýn.

A Praha? Nie je na chvoste, ale, žiaľ, vonkoncom nie nie medzi najlepšími. Som rád, že ak Prahu v kokteilovom svete aspoň trochu vidieť, prispeli sme k tomu svojou 15-ročnou históriou aj my.

Máte v ponuke aj jelly drinky? Nie som nadšenec molekulárnej mixológie, takže ich štandardne neponúkame. Miesto, ako je legendárne El Buli Španiela Ferrána Adriá, je fajn, ale rozhodne to nie je cesta Bugsy’su. Nechceme byť bar, kam sa chodí na želatínový gin tonic a zmrzlinové mojito. Chcem byť hrdý na to, ak si niekto dá poctivý gin tonic a povie, že to bol ten najlepší, aký v poslednom čase pil. To mi stačí. V ponuke máme stále niečo, čo by do kategórie molekulárnej mixológie mohlo patriť.

Akým smerom sa uberá svetové barmanstvo? Budem spokojný, ak sa dostane do štádia, že v baroch a reštauráciách budú robiť ľudia, pre ktorých bude ich práca potešením. To bude celkom pekný pokrok!

Pocítili ste v Bugsy’s vplyv ekonomickej krízy? Jednoznačne! Najviac v januári a vo februári. Kríza sa neprejavila tým, že by ľudia začali piť lacnejšie značky, ale tým, že sa nevracali často. Našťastie je to už lepšie a zdá sa, že nemusím rozmýšľať, či prídem o pätnásťročné úsilie.

Čo považujete za najhodnotnejšiu vec v bare? Okrem toho, že sem chodí veľa ľudí, medzi najcennejšie veci patrí určite aj fľaša vína Madeira. Je najstaršia dostupná na svete, pochádza z roku 1795. Máme tu miniatúrny šejker, ktorý dostal Rudolf Slavík, držiteľ rádu francúzskej légie a najslávnejší český barman, od svojej priateľky. Je na ňom vyryté venovanie. Je uložený vo vitrínke pri vchode a s ďalšími dizajnérskych kúskami vytvára genius loci nášho baru.

Čo vám Bugsy’s vzal a čo dal? Ak niekto venuje maximum svojho času baru, musí na to doplácať jeho súkromie. Ja týmto miestom žijem. Čokoľvek v živote robím, rozmýšľam, ako to využiť v práci. Bugsy’s je pre mňa číslo jeden. Obávam sa, že v tomto sa podobám na otca. On mal svoju prácu a potom dlho nič. Dúfam však, že až takýto nebudem.

Ak by vám žena dala ultimátum: „Buď ja, alebo bar“, vaša voľba by bola zrejme jednoznačná... Áno, mám v tom jasno, ale našťastie ešte žiadna mi takéto ultimátum nedala.

14 inbar&restaurant

inbar&restaurant 09

Autorka: Dana Závadová Foto: Desana Dudášová

VIZITKA Béla Bugár (52) je politik, v minulosti predseda strany SMK, aktuálne do parlamentných volieb vedie stranu Most-Híd.

Béla Bugár

Mám štvorakú identitu Je Maďar, žije na Slovensku, cíti sa ako Európan a navyše je kresťan... Stretnutie s politikom Bélom Bugárom bolo veľmi príjemné. Vysvetlil, že si rád uťahuje z ľudí, v parlamente to už o ňom všetci vedia, všade chodí zásadne načas, dokáže odovzdávať energiu a zasmeje sa aj na vtipoch o Maďaroch. Tvrdí, že témy tabu u politika nie sú. „Mňa sa môžete spýtať na všetko, prinajhoršom vám neodpoviem.“

16 inbar&restaurant

interview Máte presne naplánovaný celý deň, ako má vyzerať. To je skutočne pravda? To je pravda. Ak by ste meškali desať minút, bol by som veľmi nervózny. Za celý život, ak som niekde meškal raz, tak to je veľa. Všade prídem o desať-pätnásť minút skôr.

kučeravý, s tmavohnedými bokmi a nohami. Tie mačky vychováva. Neublíži im, lebo k nám prišli ako mladé, ale keď sú drzé, pribehne k nim a šľahne ich labou tak, že sa šmýkajú po dvore aj dva metre. Im to neprekáža, prídu zasa, ony to už poznajú.

Dnes ste si objednali minerálku s citrónom, čo však pijete, ak si niekam idete sadnúť?

Pes – najlepší priateľ človeka, spolu s knihou. Dá sa to povedať aj o vašom psovi?

Stále šoférujem, takže alkohol málokedy, ale keď sme doma... V nedeľu máme doma pravidelne o dvanástej spoločný obed a po ňom si dáme pohár červeného vína. Mám rád aj tvrdé domáce, ale to málokedy.

Hovorí sa, že pes nikdy nesklame. Neopustí vás. Dokonca boli prípady, keď pes umrel od smútku za majiteľom. Ja mám oveľa lepšiu kamarátku v manželke. Sme spolu už dvadsaťšesť rokov a ťaháme dvadsiaty siedmy.

Takže minerálka, čaj...

Mám jednu nepríjemnú otázku. Keď použijete slovko my, koho máte na mysli?

Áno, mám rád rôzne čaje, najmä zelené.

V Šamoríne žijete v rodinnom dome, máte mačku a psa. Také spolužitie psa s mačkou som už videla, len ma zaujíma, ku ktorému z týchto zvieratiek máte bližšie. Vraví sa totiž, že k mačkám to ťahá skôr individualistov... ... a nezávislých. Ja som závislý, lebo síce bývam v rodinnom osemdesiatdvaročnom dome, ale u svokry a u manželky - polovica domu patrí jednej, polovica druhej. Ony prichýlili mňa a ja tie mačky (smiech). K domu máme veľkú 18-árovú záhradu a na jeseň sa nám zvyknú do komory, kde máme zrno pre sliepky, nasťahovať myši. Preto sme si od známych, ktorí bývajú na dedine, vypýtali dvoch kocúrov. Dali nám dvoch kocúrov, ale na jar som zistil, že sú to mačky a už majú také bruchá, že o chvíľu ich bude aj desať. Ak to tak mám zhodnotiť, radšej mám psa. Keby ste videli toho môjho hafana. Vyjdem von a už do mňa drgá, aby som sa s ním hral. Chytí mi ruku do papule a ťahá ma. Vidí vo mne pána, ktorý mu robí dobre, a pritom som doma len minimálne. Každá z mojich žien – manželka, dcéra a svokra vedia, ako naňho. S každou sa hrá ináč. Keď som bol malý, vždy sme mali doma psa, ale nikdy sme nemali mačky. Mačka je túlavá, pes stelesňuje vernosť.

Vrátim sa ešte k tým mačkám. Predpokladám, že majú aj mená... To je záležitosť mojej dcéry. Viem, že toho jedného, čo vyzerá ako tiger, volá Ordáš, a toho druhého, bielo-čierno fľakatého, Mirmura alebo tak nejako. Ale to je jedno, stačí na nich zavolať cc, a už pribehnú. Samozrejme, vtedy zaúraduje aj pes – airedalský teriér, krásny, čierny,

i c o A I n C K 3 A sT

dúrou e c o r p HAI

Predstavte si, že Slováci hrajú s Maďarmi futbal, alebo hokej. Kto sú „my“? Vôbec ma neteší, čo sa deje na našich štadiónoch. Z našich daní máme ﬁnancovať výtržnosti fanúšikov? Drukujem obyčajne tunajším, DAC Dunajskej Strede, a keď hrajú Slováci so zahraničím, tak Slovákom. Lebo ja som Maďar zo Slovenska. Slovensko je moja krajina, tu žijem, národnosť mám maďarskú, som Európan, a navyše aj kresťan. Štvoraká identita.

Rozpráva sa u vás po slovensky alebo po maďarsky? Všetky moje ženy sú Maďarky, takže po maďarsky. Aj so psom sa rozprávame po maďarsky. Vie aj po slovensky, ale aby som to uviedol na správnu mieru: rozumie dvom veciam. Buď poviete k nohe, alebo mu ten povel aj ukážete. Ten povel ho môžete naučiť rôznymi jazykmi.

Politika a súkromie. Majú byť oddelené? Máte v politike spriaznenú dušu, ktorú môžete smelo označiť za svojho priateľa? Aby som pravdu povedal, skutočného priateľa v politike ani nemám. Sú takí, ktorých som za kamarátov považoval pred politikou, a o nových som sa nesnažil. Spolupracovníci sú mi bližší, to áno. Ale aby som povedal, že ten alebo onen z takej politickej strany je môj priateľ, to nie.

Dokážete sa zasmiať na tom, keď si niekto uťahuje z Maďarov? Určite. Poviem vám politický vtip. Chovateľ holubov hovorí: Moje holuby sú ako politici. Prečo? Keď sú na zemi, žerú mi z ruky. Keď sú hore, s... na mňa (smiech).

Zaujala ma informácia, že homeopatiká uprednostníte pred lekárom a pred liekmi. Je pravdivá? Áno je, pravdaže. Mnohí ľudia si však myslia, že homeopatia popiera chemické lieky. Ak sa na to opýtate homeopatika, povie vám, že sú situácie, keď už chemické lieky musíte užiť. On ich nevylučuje, on neprikazuje, že pacient nesmie ísť na operáciu, ísť k lekárovi či brať tabletky. S homeopatikami možno naštartovať organizmus včas, keď ešte nie je v zlom stave. Priznám sa, antibiotiká si vezmem málokedy, možno dvakrát za rok tak ochoriem. Tento rok sa to už stalo, v marci som prechladol, zaúradoval aj stres a doteraz z toho nie som vonku. Keď som chorý, poviem si: Život je krásny, podaktorí majú oveľa väčšie problémy ako ja. Vo všetkom musíte vidieť aj tú krajšiu stránku. Skutočne šťastný človek je ten, kto aj v tom zlom, čo príde, vidí aj dobré. To je fakt pravda.

Čo ste mali z diktátov? Zo začiatku to neboli dobré známky. Potom som sa naučil vybrané slová, mäkké a tvrdé i/y a čert vie čo všetko, a napokon som s tým nemal problém. Dokonca sme červenou opravovali chybičky kolegom zo Slovenskej národnej strany, keď podali návrh zákona.

O politike sa vraví, že je „špinavá“. Prišli ste už na to, že je? Špinavou ju robia ľudia. Vo všeobecnosti sa to takto nedá povedať. Ak dokážete odhlasovať dobrý zákon – aj to je špinavosť?

To je ten boom pozitívneho myslenia, ktorý sem prišiel asi pred desiatimi rokmi, a kvantum ľudí sa podľa toho snaží žiť... Ale sú aj takí, čo si to neuvedomujú. Zoberte si príklad: ponáhľate sa niekam autom a neskôr sa dozviete, že na tej križovatke, ktorou ste pred chvíľou prešli, bola o desať minút ťažká havária. Mohli ste to byť práve vy. Alebo dostanete nejakú chorobu, začnú vám ju liečiť a popri tom odhalia niečo iné, čo už je, žiaľ, v neliečiteľnom štádiu.

Osud... Ja v osud neverím, ja verím v Boha. To je vec každého, čomu verí, hlavne, že veríme v niečo.

€

os./noc

„THAI SPA“ pobyt

EOJ T SBǪBKLBNJ QSPDFEÞS t OPDJ /0$ ZADARMO

TE BA“ MI U Ť D E A N I Á V D M ás S AJSKŇA „NAŠAeptSemberm2a0tik1o0u H i FIRweSllTness iba u n LEvTpO T j a d re Yjpestrejšia 25.-26. ssvadobnou té H C na už U n Kajzdravšia, a va so výsta n

Dunajská D j ká Streda St S d | tel.: t l +421 +42 421 21 31 31 555 22 442 | +421 917 61 61 61 | rezervacie@therma.sk | www.therma.sk

www.karloff.sk www.karloff.sk

Fľaša Mnoho konzumentov nápojov poteší okamih, keď si môžu naliať pohárik z krásnej fľaše presne podľa svojho gusta. Aj pekná fľaša dokáže ovplyvniť pôžitok z popíjania aperitívu, lebo prvotne pijeme očami, náš zrak zaujme najskôr obal produktu. Karloff víta jar v nových farbách, svojim výrobkom dožičil cez zimu nový exkluzívny dizajn, vytvoril fľašu, ktorá je ikonou Tatranského Čaju.

18 inbar&restaurant

EXKLUZÍVNY Exkluzívny dizajn svojim výrobkom vybrali výrobcovia liehovín a destilátov zo spoločnosti Karloff v spolupráci s dizajnérskym štúdiom Pergamen Trnava, s. r. o. „Radi pracujeme s partnermi, z ktorých cítiť radosť z tvorby značky a z ich osobného zaujatia, a je zrejmé, že nejde iba o splnenie ďalšieho bodu marketingového plánu. Vtedy môžeme tvoriť značky s posolstvom, novou energiou a s vitalitou,“ vraví Juraj Demovič zo štúdia Pergamen. Aby mohla verejnosť pochopiť a oceniť, o čo v týchto inováciách ide, treba v prvom rade objasniť a priblížiť celú myšlienku tvorivého procesu. Na počiatku bolo písmenko T ako Tatry či Tea ako čaj, to sa v priebehu tvorby vyproﬁlovalo na dominantný dekoratívny symbol vytvorený z prvkov inšpirovaných tradičným rezbárstvom, ľudovým šperkárstvom a inými remeslami.

Cieľom pri kreovaní novej fľaše bola jasná a nezameniteľná rozoznateľnosť jej siluety. Dizajn fľaše vo forme termosky vystihol podstatu Tatranského Čaju. Hľadali sa ideálne proporcie a príprava modelov fľaše, bez ktorých by to nebolo možné. Neoddeliteľnou súčasťou práce na novom dizajne skla bola tvorba uzáveru. Musel primerane akcentovať „bezhrdlový“ tvar, čo tvorcov nútilo ísť až na hranu technologických možností jeho rozmerov. Vďaka osobnému nasadeniu vedenia spoločnosti Karloff sa podarilo zabezpečiť výrobcu, ktorý by dokázal splniť všetky predstavy o kvalite a o použitých technológiách presne podľa predstáv tvorcov a zadávateľa spoločnosti Karloff.

FAREBNOSŤ V rámci tvorby nového dizajnu ﬂiaš Tatratea spoločnosť Karloff presunula svoje zavedené značky Zbojnícky Čaj

a Goralský Čaj pod značku Tatratea a kolekcia sa obohatila ešte o nové príchute. Jednotlivé druhy Tatratea sa odlíšili farebne, aby bolo všetko na pohľad jasné. Takže limetovo zelené sklo Tatratea 32% predznačuje citrusovú príchuť. Broskyňový odtieň Tatratea 42% navodzuje obsah bieleho čaju. Povestná 52% s extraktom z čierneho čaju je, ako inak, v elegantnej čiernej fľaši. Lesné ovocie sprítomňuje fialová Tatratea 62% v skle vo farbe lesných plodov. A Titán, ten najostrejší Tatratea 72%, je v titánovej metalickej úprave. Jar hrá farbami, pustite ju práve teraz do barov v podobe farebných fliaš ikon Tatratea, limetovo zelená, broskyňová, čierna, fialová a titánová. Doprajte si to nové, pekné, lahodné a jedinečné, čo Karloff ponúka. Zoberte ju priateľom do cudziny ako suvenír zo Slovenska.

inbar&restaurant 19

Prevzaté: Mixology / A. Miller & J. Brown

Barová klasika

Šejker patrí k miešaným drinkom ako šálka k čaju. Kto vlastne vynašiel šejker, skade pochádza? Jeho pravlasťou je pravdepodobne Nemecko. Zdvojený pohár v tvare súdka putoval z Nemecka do Anglicka, po dlhom vývoji sa zmenil z nádoby na pitie na Cobbler-mixér a následne na Boston, to je v skratke malý kultúrny príbeh šejkra.

HAKE

Čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce, kokteil alebo šejker? Pôvod prvého kokteilu je dávno vypátraný a možno ho datovať asi do konca 16. storočia, ale kedy sa objavil barový šejker v jeho známej modernej podobe, z takzvaného zdvojeného súdka, ktorý slúži už viac na mixovanie nápoja, ako len na „štrnganie“ si ním, nie je celkom exaktne zaznamenané. Zo striebra, z mosadze aj zo zlata, z takýchto kovov boli v priebehu 16. a 17. storočia vyrobené v Nemecku, vtedy viac rozšírené, do seba vklinené nádobky na pitie.

20 inbar&restaurant

Forma dvojitého pohára sudovitého tvaru veľmi pripomína moderný šejker, dva približne rovnako veľké kovové poháre so zvýšeným okrajom, čo sa dajú zapasovať jeden do druhého. V 17. storočí počas náboženských reformačných nepokojov v Nemecku odišlo veľa ľudí do Anglicka. Nemecko-anglické zlúčenie dosiahlo až na anglický trón. Od roku 1714, roku korunovácie hanoverského princa Georga I., až podnes bol každý kráľ, kráľovná, ich manžel či manželka cez svadbu, alebo inak pokrvne spojený s nemeckými šľachtickými rodmi. Preto nie je vôbec prekvapujúce, že tento zdvojený pohár sa objavil aj v Anglicku a osobitne v Londýne bol čoraz obľúbenejší. Viaceré exempláre pochádzajú zo Sheffieldu, mesta na severe, ktoré bolo známe kovovýrobou. Bolo to práve v Anglicku, kde kovový zdvojený pohár použili na mixovanie a povýšili ho na Cobbler-mixér. Približne v strede 19. storočia boli už v ponuke Cobbler-mixéry od firmy Farrow et Jackson Ltd. of London. Boli to vlastne obchodníci s vínom a s liehovinami, ale aj inžinieri barového a vinárenského vybavenia všetkého druhu. V protiklade k zdvojenému súdku mal tento barový nástroj vyrazený prúžkový vzor nielen vo vertikále, ale aj horizontálne rotujúce, obopínajúce pruhovanie. Evidentne je tento raný Cobbler-mixér medzistupeň od toho zo 16. storočia k modernému kovovému šejkru zvanému Boston. Článok, ktorý vyšiel v roku 1856 v Brooklyn Daily Eagle, ponúka prvý pohľad na rolu Cobbler-mixéra: „Bartendri a ich asistenti ukazujú hravú ľahkosť akrobatov a artistickú šikovnosť prstov mágov. Sú skutočnými fľašovými virtuózmi, žonglujú s nápojmi, kmitajú a točia pohármi plnými po okraj ponad hlavu a nalievajú, nahadzujú sladunké, ľadové a alkoholické ingrediencie do dlhej kovovej rúrky.“ Najstaršie britské publikované dokumenty o šejkri boli vydané v roku 1868 v dvoch publikáciách. V Meliora: A quarterly Review of Social Science sa píše: „Táto snaha po efektívnej inscenácii priniesla do Ameriky „kokteil“ (mix z whisky, brandy či šampanského, bitter s a ľadu), ktorý sa mixuje v špeciálne na to vyrobenom vysokom striebornom pohári, kokteilovom šejkri.“ V britskom mesačníku Notes and Queries nájdeme najstaršie rozoberanie kokteilového šejkra: „Čo je kokteilový šejker?“ Pýtal sa sám autor, ktorý vraj vlastnil niekoľko kusov. Na čo sa vlastne používa, zistil až od mladého dôstojníka, s ktorým sa spoznal pri plavbe cez Atlantik. Práve on mu predviedol, ako sa robia kokteily v tomto zvláštnom pohári. Jeho mixtúry vraj boli také skvelé, že mnohé dámy na lodi, trpiace morskou chorobou, sa často už o druhej popoludní dožadovali, kedy bude kapitán miešať kokteily. Podľa jeho popisovania mladý dôstojník prísady najskôr pomiešal a v šejkri pretrepal. Nakoniec obe polovice pohára oddelil a napoj ešte párkrát prelieval. A čo je vcelku zaujímavé, mnohí bartendri tých čias boli považovaní za majstrov v prelievaní, naproti tomu o trasení či pretrepaní nápojov nebolo vlastne nikde ani zmienky. Prví nemeckí privandrovalci, ktorí prišli v roku 1680 do Ameriky, sa usádzali prevažne v New Yorku a Pensylvánii, ale už v 19. storočí sa ich do krajiny neobmedzených možností presídlilo viac ako 8 miliónov, takže obliehali všetky tamojšie bary. Willie Schmidt, Harry Johnson a George Kappler neboli jediní Nemci pracujúci v legendárnych newyorských baroch. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa počet barmanov a výčapníkov z radov nemeckých prišelcov zvýšil a noví ešte prichádzali, privážajúc so sebou do Ameriky aj spomínaný zdvojený pohár. Vtedy vznikali aj prvé príručky pre barmanov, boli v nemeckej a anglickej verzii, napríklad „Handbuch für Bartender“ od Harryho Johnsona. V priebehu storočia sa popularita kokteilového šejkra vytratila a práve tak aj záujem o „prelievanie“. Rutinní pijani obviňovali bartendrov, že zabudli na staré techniky a že drinky už len zamiešajú. Našťastie, tieto časy veľmi rýchlo pominuli. Takto nejako zrejme prebiehal vývoj šejkra od zdvojeného súdka k „Bostonu“. Nie je však celkom jasné, ako sa z dvojdielneho šejkra, zvaného Cobbler-mixér vyvinul Boston-šejker a ako sa vlastne z Cobbler-šejkra stal trojdielny šejker. Trojdielny Cobbler-šejker, aký my poznáme, dostal svoje meno v 2003 od Dala De Groff, v odkaze na trojdielny šejker, ktorého vyobrazenie je na 21. strane v publikácii „Recipes of American and Other Iced Drinks“ z roku 1902 od firmy Farrow et Jackson. Napokon nové pomenovanie je oveľa zaužívanejšie, ako tvrdí samotný zdroj, ktorý predstavuje ešte ďalšie dva Cobbler-mixéry. Jeden je dvojdielny šejker a druhý jednodielny pohár na miešanie, ktorý možno nahradiť skleným pohárom, ale to je už iný príbeh...

VyRAZZ

si s RAZZ

BACARDI RAZZ BACARDI and the Bat Device are registered trademarks of Bacardi & Company Limited.

Spoločnosť Koft, s. r. o., nedávno uviedla na slovenský trh novinku Bacardi Razz. Je to produkt, ktorý si zákazníkov po celom svete získava vyváženou kombináciou unikátneho rumového základu s ovocnými esenciami. Nie je príliš sladký, ani príliš silný, čo mu umožňuje zachovať si ovocnú sviežosť. Existujú široké možnosti jeho využitia. Odporúčame vyskúšať napríklad Bacardi Razz Mojito alebo Bacardi Razz & Sprite.

Vychutnajte si BACARDI RAZZ a pite zodpovedne

www.bacardi.com

www.redbullcliffdiving.com

Námorná bitka na francúzskom pobreží

Francúzski skokani do vody ubránili pevnosť Boyard pred britským dobyvateľom

KALENDÁR SVETOVEJ SÉRIE RED BULL CLIFF DIVING 2010 15. mája 6. júna 24. júla 8. augusta 28. augusta 12. septembra

La Rochelle (Francúzsko) Yucatan (Mexiko) Kragerø (Nórsko) Polignano a Mare (Taliansko) Siskon (Švajčiarsko) Hilo/Havaj (USA)

Fort Boyard bola vybudovaná v rokoch 1801 až 1857. Napoleon dal postaviť slávnu pevnosť Boyard, aby ubránil svoju krajinu pred britskou inváziou. Vojenská posádka 250 mužov sídlila medzi hradbami pevnosti. Napokon ju však dobyli Briti a ich spojenci v bitke pri Waterloo. Neskôr bola pevnosť využívaná ako väzenie a od roku 1988 sa v nej nakrúcala známa reality šou Fort Boyard. O 200 rokov neskôr sa najlepší francúzski skokani do vody Hassan Mouti a Cyrille Oumedjkane stretli s ich britským rivalom Gary Huntom v skúške sily a obratnosti. Iba pár týždňov pred začiatkom svetovej série Red Bull Cliff Diving, ktorá štartuje presne o mesiac, teda 15. mája, vo francúzskom La Rochelle. Dvanásť najlepších skokanov do vody na svete si zmeria sily na premiérovom podujatí svetovej série Red Bull Cliff Diving skokmi z francúzskej veže Saint Nicolas v La Rochelle už 15. mája 2010. Skokom cez Atlantický oceán sa preteky presunú do Mexika (Yucatan) a vrátia sa späť do Európy do Nórska (Kragerø), Talianska (Polignano a Mare) a do Švajčiarska (Sisikon), predtým než sa vrátia do krajiny, ktorá je kolískou skokov do vody na Havaj (Hilo) 12. septembra na ﬁ nálovú zastávku.

DRINKING, DINING AND LIVING

ČÍSLO 02/2010

ZUZANA KANÓCZ

MARTIN KORBELIČ

SLOVENSKÁ KUCHYŇA NEPATRÍ K NAJZDRAVŠÍM

FIGOVICA NA SVAH, MOJITO NA LETNÚ TERASU

Nehľadajte,

PIVOVAR STEIN O HISTÓRII

predplaťte si nás

PIVOVAROV

„KEKKO“

JAPONSKO NÁDHERNÉ JAPONSKO

IDENTITU CENA 2,50 EUR 75,30 Sk

9 771337 582002

ŠEJKER BAROVÁ KLASIKA

BÉLA BUGÁR MÁM ŠTVORAKÚ

DRINKING DINING AND LIVING

Meno a priezvisko _________________________________________________________________________ Ulica _________________________________________________________________________ Mesto a PSČ _________________________________________________________________________

Záväznú objednávku zasielajte na adresu: MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO,a. s. odd. inej formy predaja P. O. BOX 183 830 00 Bratislava 3 tel.: 0800 188 826 +421 244 442 773 e-mail: predplatne@abompkapa.sk

www.vinazmoravy.cz

www.ruzove.cz

Ružové vína sú čoraz populárnejšie! Tento módny trend súčasnosti si svojou ľahkosťou a sviežosťou získal už mnohých milovníkov vína u nás. Atraktívne je tiež pre vinárske spoločnosti, ktoré v rosé vidia budúcnosť. Značka Růžové.CZ, ktorú vlani úspešne uviedol na český trh Vinařský fond, chce v svojom úsilí pokračovať. V sobotu 1. mája sa tak na Pražskom hrade uskutoční druhý ročník Sviatku ružových vín, ktorý otvorí oﬁciálnu kampaň Leto s ružovými vínami. Projekt Růžové.CZ, vytvorený na špeciﬁckú podporu tohto druhu vína, odštartoval na jar roku 2009 pod záštitou Vinařského fondu ČR. Samotná značka Růžové.CZ je neoddeliteľnou súčasťou propagácie českého a moravského vinárstva zastrešenej národnou značkou „Vína z Moravy, vína z Čech“. Nositeľmi tejto značky preto môžu byť iba tamojšie vína. Oslava Sviatku ružových vín je symbolicky spätá s prvým májom, časom lásky. „Vlani sme celú kampaň pripravovali s víziou, že sa v budúcnosti stane novou príjemnou tradíciou. Trúfam si povedať, že sa nám na štarte darilo veľmi dobre, a dúfam, že aj tento rok nadviaže na úspechy a ešte viac zviditeľní ružové víno,“ dodáva Ing. Jaroslav Machovec, riaditeľ Vinařského fondu ČR.

Sviatok ružového vína má dva roky

Ak ste dobre pripravení, nebude to na škodu

V rámci osláv Sviatku ružových vín bude predstavená aj originálna kuchárka pokrmov vhodných k ružovým vínam. Tieto pokrmy budú dielom profesionálnych kuchárov - víťazov súťaže vyhlásenej Vinařským fondom ČR a Asociáciou kuchárov a cukrárov ČR.

Poistenie úrazu a zodpovednosti

Úrazové krytie na celom svete, aj pre športovcov a ľudí s rizikovým povolaním

Poistenie zodpovednosti za škodu do 200 000 € len za 2 € mesačne

Zľava až 30 % pri poistení viacerých osôb na jednej zmluve

>ê ®êª¢½¥§ê¨¨©ê©ªª

Spracovala: Patrícia Madajová

Foto: Michal Salva

Hacienda del Patrón

Ostrý Patrón traﬁl slovenské bary Čo prejde barmanovi mysľou, keď sa povie Patrón? Minimálne v ôsmich z 27 prevádzok vedia, že ide o prémiovú tequilu, a nie o ostré strelivo. Po spustení 4-mesačného motivačného programu na tequilu Patrón vlani na jeseň v UFO restaurante, do ktorého sa zapojilo 27 TOP prevádzok z celého Slovenska, prišla pre výhercov odmena, exkluzívny výlet priamo do Haciendy del Patrón v mexickom štáte Jalisco. Exkluzívny výlet sa začal v meste Guadalajara v Mexiku, tam po prílete prežili výhercovia 3 vzrušujúce dni. Stadiaľ vyrážali na všetky plánované cesty v štáte Jalisco, kde sa produkuje pravá tequila. Čerešničkou na torte bola návšteva jedinečnej Haciende del Patrón, kde prebieha kompletné spracovanie agávy, teda destilácia, dozretie, fľašovanie a balenie Patrón tequily.

Tasting v Haciende del Patrón s Master Blenderom Franciscom (v strede)

24 inbar&restaurant

Cesta do Spirits Company viedla poliami s modrou agávou, z ktorej sa vyrába Patrón tequila. Agáva na Patrón zreje 4-5 rokov a podľa potrebnej cukornatosti, ktorú dosahuje práve v týchto rokoch, sa spracúva. Tam si účastníci výletu vyskúšali vlastnými rukami, aké to je osekávať modrú agávu a získať z nej „srdce“ - Pinu.

Na jedinečnom 6-dňovom programe sa zúčastnili barmani z prvých 8 prevádzok z celého Slovenska, ktoré na základe odborného hodnotenia a mystery shoppingu vybrali zástupkyne z magazínu Inbar, Bar magazinu a z magazínu HoReCa. Výherné prevádzky sú nasledovné: 1. Hotel Kaskády, Sielnica pri Zvolene 2. Steps Club, Trenčín 3. Rambla cocktail bar & restaurant, Bratislava 4. Retro Cult Club, Košice 5. Crystal Cocktail bar, Zvolen 6. Casa del Havana, Bratislava 7. Crowne Plaza, Bratislava 8. El Gaucho cocktail bar & restaurant, Bratislava Plantáž agáve

V Haciende del Patrón ich vrelo privítal „Master Blender“ Fracisco Alcaraz, muž stojaci za kvalitou produktov Patrón, ktorý ich previedol jedinečným „tastingom“ rôznych druhov Patrón tequíl. Bez prehliadky spracovania a pečenia pinas by ochutnávka nemala tú správnu emóciu. Hacienda del Patrón je úžasná stavba a rozhodne „dostala“ každého svojou veľkoleposťou. Pri výrobe tequily Patrón sa kladie obrovský dôraz na celkovú kvalitu v tomto prípade agávy aj vody, rovnako ﬂiaš a balenia. Všetko sa robí tradičnou metódou a ručne! Tequila dozrieva v dubových sudoch a jedinečný Patrón Burdeos aj v sudoch po sherry. Návštevníci videli tiež „bottle factory“, fľašiareň, kde so synom majiteľa výrobne, ktorý ich osobne sprevádzal, prešli kompletnou výrobou ﬂiaš. Každá fľaša na Patrón tequilu sa vyrába ručne a každá z nich je jedinečná.

Pina sa pripravuje na pečenie

Skutočným zážitkom bolo každé tradičné mexické stolovanie, či už obed v mestečku Tlaquepaque s pravou mexickou hudbou a pikantnou kuchyňou alebo večera vo vychýrenej reštaurácii La Tequila, pri tradičných mexických tancoch. Všetko v Haciende del Patrón sa začalo ako americká rozprávka v mexickej verzii. Začali naozaj poskromne s fľaškovým predajom a teraz sú najpredávanejší na svete! „Vyčerpávajúce“ dni v štáte Jalisco vystriedal 3-dňový pobyt na krásnom pobreží v turistickej oblasti v meste Puerto Vallarta s polihovaním pri mori a s popíjaním v mexických baroch na Malecone, kde je centrum mesta. „Mexiko je a bola pre mňa krajina plná očakávaní. Za týždeň pobytu v Mexiku sme spoznali výrobu tequily, degustovali množstvo značiek a mohli porovnávať. Mali sme možnosť ochutnať mexickú kuchyňu a zakúsiť pohostinnosť tamojších ľudí. Týždenný výlet mi priniesol viac poznania a rozhľadu ako surfovanie po internete či štúdium kníh. Preto je aj vo svete gastronómie dôležité, aby sme mali ešte viac možnosti cestovať a spoznávať to, čo nás napĺňa,“ hovorí Michal Salva z El Gaucho a len dosvedčuje, čo vravia všetci účastníci, že to bol „mega“ výlet.

Drvenie pina kameňom ťažkým 2 tony

Ručné fľašovanie tequily Patrón

Sudy s tequilou

inbar&restaurant 25

mentovať, ytočne ko zb i c ve a Netreb graﬁe, ozrieť foto treba si p ja za to... to s aozaj niektoré n

Pavol Z achar

Cena mes iaca

„VILMOS, TVOJA VYVOLENÁ“

ola ého k esačn m a ň ky Výher

Od augusta 2009 bol na populárnom facebooku spustený nový proﬁl VILMOS a zároveň bola odštartovaná súťaž určená práve našim „friendom“, ktorí sa k nám na facebooku pridali.

1. 9. 2009 – 31. 3. 2010 Igor Ob šitník

Cieľom súťaže bolo zdokumentovať život našich fanúšikov s vilmoskou. Súťažiaci počas trvania súťaže najoriginálnejšie dokumentovali fotografiami svoj život s Vilmos Originál hruškou. Snímky boli zavesené na facebooku a súťažiaci v mesačných kolách zbierali k svojej fotografii kliky „páči sa“. Najoriginálnejšia fotografia s najväčším počtom hlasov „páči sa“ získala cenu mesiaca – štýlovú minichladničku plnú vilmosky. Od začiatku je profil Vilmos v mimoriadnej obľube, čo dokazuje aj kontinuálny nárast fanúšikov vilmosky. Počas ôsmich mesiacov nám bolo zaslasných množstvo skvelých snímok, ktoré sme pravidelne odmeňovali.

nda Fero Gra

Proﬁl Vilmos, samozrejme, treba sledovať aj naďalej, pretože sa už pripravujú ďalšie akcie pre priateľov. Ak ho ešte nepoznáte, kliknite naň. Možno tam na vás čaká fľaša vašej obľúbenej vilmosky.

www.vilmos.sk 26 inbar&restaurant

Facebook - Prelink z vilmos.sk

Lenka Badano vá

Vyvrcholením celej súťaže je aprílové kolo, v ktorom všetky zaslané fotograﬁe súťažia o hlavnú cenu – veľkú chladničku plnú veľkých vilmosiek.

Keramické mické nože AZZA – revolúcia v kuchyni Kto z nás by si neprial mať doma nôž, s ktorým sa dá krájať maximálne presne, je absolútne hygienický a navyše ho vôbec netreba brúsiť? Nože AZZA s keramickou čepeľou všetky tieto požiadavky spĺňajú. A ponúkajú oveľa viac. Čepele nožov AZZA sú mimoriadne ostré, pri bežnom používaní sa netupia a nikdy nehrdzavejú. Rukoväť má protišmykovú úpravu, ktorá zabráni vykĺznutiu noža z mokrej ruky a prípadnému poraneniu. Prečo používať práve keramické nože? Pretože ich používanie je jednoduché, príjemné, ale predovšetkým zdravé. Oceľové nože ostávajú nenahraditeľným pomocníkom napríklad pri vykosťovaní mäsa, ale na ovocie a zeleninu je keramický nôž priam balzam. Keramické ostrie zabraňuje devastácii vitamínov a enzýmov v potravinách, krájané suroviny sa nelepia na čepeľ a z noža sa neuvoľňuje kovová pachuť. Čepeľ keramických nožov AZZA je vyrobená z materiálu, ktorý je skoro taký tvrdý ako diamant. Aj preto sa opotrebováva len veľmi pomaly. Ak však po rokoch zistíte, že nôž treba prebrúsiť, Tescoma vám ponúkne pomocnú ruku a nôž odborne nabrúsi. inbar&restaurant 09

Autorka: Dana Závadová Foto: Desana Dudášová Začiatkom roka vyhral národné kolo súťaže Bocouse dÓr, v gastronomickom svete niečo podobné ako Oscar vo filmovom, a takisto ocenenie za najlepšie pripravenú rybu. Európske kolo, do ktorého postúpil, sa koná začiatkom júna v Ženeve. V prípade, že uspeje, svoje kvality ďalej predvedie v celosvetovom finále vo francúzskom Lyone v roku 2011. Kuchárov pomocník nemohol podľa stanovených podmienok súťaže presiahnuť vek 22 rokov. Martin si vybral učňa Martina Saba z Camouflage. „Je šikovný a vie sa v kuchyni pohybovať. A čo je najdôležitejšie, vidno, že varí srdcom,“ zdôvodnil. Nemenej dôležitá osoba v príprave na veľkú kulinársku súťaž je tréner Bocouse DÓr. Volí si ho každé mužstvo samo, pričom úlohou trénera je organizácia postupnosti prípravy jedla a dozeranie na ňu. Veľkou výhodou je, že výsledok vidí očami porotcu a vie ho skritizovať. Martinovi Korbeličovi pomáha Francúz, zoznámili sa v Camouflage, pripravoval tam svoje menu v rámci projektu Top svetoví šéfkuchári. Ako správny Francúz vraj vie, o čom je reč, a je to preňho obrovská prestíž. Momentálne sa spolu snažia nájsť prílohy náročné na prípravu. Funguje to asi takto: „Vymýšľame a tvoríme prílohy. Nafotografujeme ich a pošleme trénerovi e-mailom. Komunikujeme s ním, čo zlepšiť, prípadne zmeniť,“ objasnil Martin Korbelič a dodal, že tréning prípravy samotných jedál už bude pokračovať vo Francúzsku. „Snažíme sa aj o národné jedlá, ale či sa nakoniec na súťaž prederú, je otázne.“ Každý šéfkuchár má svoju osobnosť. Formuje si ju špecifickými jedlami a nápadmi. Nikde nie je napísané, že jeho štýl musí byť dvadsať rokov rovnaký. Spraví jeden štýl kuchyne, ponorí sa do ďalšieho. A tým je zaujímavý. Vo svete ľudia nechodia za podnikom, ale za šéfkuchárom, ktorý si meno nesie so sebou, kamkoľvek sa pohne. Martin nepopiera, že mal chvíľky, keď chcel kuchárstvo zavesiť na klinec a zmeniť profesiu. „Takým obdobím som prešiel. Bol som nespokojný a musel som bojovať so svojím zamestnávateľom.“ Pripomenul tiež, že nie celý život bol šéfkuchárom. Vie aj, čo prináša práca čašníka. „Chcel som si to vyskúšať už len preto, aby mi v budúcnosti žiaden čašník nehovoril, ako sa čo nedá a ako to nejde.“ Napriek všetkému ho to vždy akosi „záhadne“ ťahalo ku kuchárstvu, ale, ako zdôraznil, „k tomu exkluzívnemu“.

VIZITKA

Martin Korbelič:

Martin Korbel ič (35) je šéfk uchár bratislavsk ej reštaurácie Ca mouﬂage. Začí nal vo francúzsk ej reštaurácii Ca sablanca a ne skôr vo Viedni. Na Sl ovensku pracov al ako šéfkuchár v hoteli Apollo či Ufo. Má rád lo kše, kapustu, fa zu ľovú polievku na kyslo, smotanov ý osúch, vypráž aný syr, ale aj chlieb namáčaný vo vý peku z kačice.

Slovenská kuchyňa nepatrí k tým najzdravším Ak si „typického šéfkuchára“ predstavujete obézneho, Martin Korbelič, šéfkuchár bratislavskej reštaurácie Camouﬂage, potom nie je typický. Hovorí, že s extrémnou obezitou sa v živote nestretol, a robí všetko, aby to tak naďalej ostalo. Práca šéfkuchára podľa jeho slov to nie je pasívne státie a ochutnávanie. K svojim „brušným tvarom“, ktoré sa občas vymykajú ideálu, sa dostal nočným vyjedávaním – po dni, keď sa poriadne nestihne najesť, príde domov, otvorí chladničku a je... 28 inbar&restaurant

Slovenská kuchyňa, hoci je pre cudzincov čoraz atraktívnejšia, potrebuje švih, myslí si šéfkuchár Camouﬂage. „Treba ju hodiť do nového šatu, jedlá vedieť pripraviť, podať a naaranžovať.“ Mnohí si pod jej pojmom mylne predstavujú vyprážaný morčací rezeň... „Hlúposť. Slovenská kuchyňa, to sú okrem lokší a bryndzových halušiek aj jaternice, tlačenka, granatiersky pochod, parené buchty, prívarky (kôprový, chrenový) a všetky tie dobroty, čo poznáme od svojich mám. V takej kvalite sa, žiaľ, vytrácajú z našich reštaurácií.“ Na otázku, či sa aj Slováci snažia podobne ako Maďari urobiť kuchyňu zdravšiu, odpovedal Martin Korbelič otázkou: „Čo znamená ozdraviť kuchyňu? Nemyslím si, že je to možné. Predstavte si napríklad guláš, ktorý má svoj postup a tradíciu. Čo tam vymeníte za zdravšie? Mäso je len mäso a olej s cibuľou do guláša ísť musia, ak má byť dobrý. Rovnako je to s haluškami. Čím nahradíte múku? Maximálne bezlepkovou, prípadne múku v jedlách, ktoré sa ňou zahusťujú, zameníte za zemiaky.“ Zhodnotil tiež, že pokiaľ ide o výživové hodnoty, kalórie, tuk a veci okolo toho, určite tá naša kuchyňa nepatrí medzi zdravé. Na klasickej dovolenke už Martin Korbelič nebol roky, ale ak by si mal vybrať a absolvovať tzv. labužnícky gastronomický trip v rámci Európy, zvíťazilo by opäť Francúzsko. „Tam mám istotu, že narazím na štvorcový meter posiaty kvalitnými reštauráciami,“ uviedol. Francúzi podľa neho nič nepotrebujú, majú všetko. More, hory, krásnu reč, skvelé víno. „Navyše tam neexistuje, aby ste sa išli najesť ku konkurencii a preniesli si jedlo z jeho jedálneho lístka do svojho. To je ponižujúce, ľudia by vás začali odsudzovať. Pýtali by sa vás: Ty nevieš vymyslieť nič svoje?“ Varenie sa odjakživa považovalo za ženskú prácu. Prečo sú šéfkuchári prevažne muži a ženská šéfkuchárka v tip-top reštaurácii je skôr rarita? „Lebo je to ťažká práca,“ myslí si Martin Korbelič. „Už len preto, že šéfkuchár nepracuje osem hodín, ale viac, dvanásť až šestnásť a ženy si to nemôžu dovoliť, keďže sa starajú o deti.“ Nevylučuje sa to však s tým, že by varili horšie ako muži. Vážených a kvalitných je šéfkuchárok vo svete niekoľko...

Súprava obsahuje: Univerzálny nôž AZZA 9 cm Univerzálny nôž AZZA 13 cm Nôž na zeleninu AZZA 13 cm Kuchársky nôž AZZA 16 cm Porciovací nôž AZZA 21 cm Nôž na chlieb AZZA 22 cm Blok na nože

AZZA blok na nože so 6 nožmi Špičkové kuchynské nože AZZA uložené v bloku. Nože sú vyrobené kutím z jediného kusa prvotriednej nehrdzavejúcej ocele, s odolnou čepeľou, dokonalým ostrím a s ergonomickou rukoväťou s masívnymi nitmi. Blok je vyrobený z vysoko odolného plastu a z nehrdzavejúcej ocele. Určené na profesionálne a na domáce použitie.

Autorka: Jana Romanová

Foto: Sheraton Bratislava Hotel

Perly Sheratonu Koncom februára otvoril svoje dvere prvý hotel Sheraton Bratislava. Hotel ponúka 209 moderných izieb a jediné fullservisové kúpele na Slovensku. Atraktivitu hotela zvyšuje nielen jeho ideálna poloha – pešo iba desať minút od historického centra mesta a v tesnej blízkosti nového Slovenského národného divadla, ale aj dve gastronomické perly: pulzujúci bar Amber´s a pravá francúzska Brasserie Anjou. Miesto, kde to žije - Amber's bar Amber's bar

Bar Amber´s je živé miesto na oslavy akéhokoľvek druhu a skutočné centrum spoločenského života v hlavnom meste. Je jedno, či oslavujete narodeniny, koniec pracovného týždňa alebo ste si len tak vyšli s priateľmi na víno, v Amber´s nájdete vždy dôvod na oslavu. Špeciálnou vychytávkou je interaktívne svetlo reagujúce na pohyb. Vďaka nemu si môžete okrem kokteilu užívať aj príjemné spestrenie v podobe meniacich sa pohyblivých obrazcov. Moderný dizajn a farebné osvetlenie ulahodia každému oku. Výborným lákadlom je DJ - každý piatok hrá tie najväčšie hity 80. a 90. rokov, ktoré roztancujú azda každého. Vchod z námestia umožňuje samostatný prístup.

Prečo Amber's V nadväznosti na tradíciu obchodníkov z Jantárovej cesty a prirodzenej potreby stretávať sa a obchodovať na bezpečných a pohostinných miestach má aj bar spĺňať tento odkaz. Ako keby sa táto obchodnícka tradícia zhmotnila v metafore rodu Amberovcov, akýchsi dávnych patrónov tohto baru. Je miestom, kde sa robia dobré obchody, kde sa ľudia cítia dobre a bezpečne a kam sa stále vracajú.

Anjou brasserie

Amber´s odkazuje na tradíciu Jantárovej cesty, ktorá existovala prakticky od praveku a spájala Stredozemné more so Škandináviou. Išlo o obchodnú cestu, ktorá kuliminovala v období Rímskej ríše (cca 2 storočie n.l.). Hlavnou komoditou bol jantár a iné prírodné bohatstvo, ktoré putovalo z málo rozvinutého severu na juh (k antickým civilizáciám) a ako protihodnota išli opačným smerom kovové a iné „moderné“ výrobky. Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu a ďalej popri Váhu a priesmykmi na Moravu. Ide o jednu z dvoch najstarších suchozemských obchodných ciest (spolu s Hodvábnou cestou), ktorá súvisela nielen s rozvojom obchodníctva a s komunikáciou jednotlivých regiónov naprieč Európou, ale i s rozvojom budúcich miest. Na brodoch riek vznikali prirodzené opevnené centrá, ktoré neskôr prerástli do trvalých obydlí.

Vône Francúzska už aj v Bratislave Ak máte chuť na čerstvé bagety, grilované ryby či pravú francúzsku kuchyňu, nie je nič ľahšie. Stačí len navštíviť reštauráciu Anjou - pravú francúzsku brasserie, ktorá sa nachádza v priestoroch novootvoreného hotela Sheraton. Hneď pri vchode vás omámi vôňa čerstvých byliniek a očarí uvoľnená atmosféra, ktorou sú francúzske brasserie známe po celom svete. Nezáleží na tom, či máte biznis obed v saku, alebo pribehnete tzv. z ulice, vďaka uvoľnenej atmosfére a ruchu sa budete cítiť ako doma. Pre „samoprišelcov“ je pripravená otvorená kuchyňa, kde počas vychutnávania jedla môžete pozorovať kuchárov priamo pri práci.

Divadelné menu

Exteriér

30 inbar&restaurant

Špeciálnou ponukou, ktorá osloví najmä milovníkov divadla, je „Divadelné menu“. Vďaka novej ponuke brasserie Anjou a výbornej polohe priamo pri Národnom divadle sa už nemusíte trápiť s tým, ako uvariť večeru tak, aby ste nemeškali do divadla. Pred predstavením jednoducho prídete do Anjou, kde vám ponúknu výborné 3-chodové menu, ktoré zahŕňa predjedlo, hlavné jedlo a dezert. Ten, samozrejme, môžete vychutnať aj po predstavení.

Art of Dining

Mathias Reegen

Kráľovský šéfkuchár Pod originálne jedlá sa podpísal skúsený šéfkuchár Mathias Reegen, rodák z Rakúska, pre ktorého je varenie nielen prácou, ale najmä výzvou. Stále nové kombinácie chutí a zaujímavejšie jedlá je to, čo robí jeho kuchyňu jedinečnou. Počas svojej kariéry varil pre množstvo svetových celebrít ako Anastacia, rakúsky prezident Heinz Fischer či bratia Schumacherovci. Najväčší kompliment však dostal, keď si ho ako dvorného kuchára povolali na svoje sídlo potomkovia kráľovskej rodiny Francesca a Karl Habsburgovci. Svoju kariéru odštartoval v reštaurácii tirolského hotela Liebes Rot Flueh, odkiaľ neskôr prešiel viacerými 5-hviezdičkovými hotelmi.

Kus histórie Originálna francúzska reštaurácia Anjou bola pomenovaná podľa významnej francúzskej rodiny, ktorej história siaha až do 13. storočia. Za jej zakladateľa je považovaný Karol, gróf z Anjou, ktorého otcom bol Ľudovít VIII, francúzsky kráľ v rokoch 1223-1226. Karol I. z Anjou sa stal neapolsko-sicílskym kráľom. Jeho pravnuk Karol I. Róbert sa v roku 1310 stal uhorským kráľom a spolu so svojím synom vládol v Uhorsku vyše 70 rokov. Okrem bojov proti nepriateľom sa venovali aj rozvoju svojej ríše. Karol I. napríklad založil kremnickú mincovňu, ktorá časom narástla do európskeho významu. Jeho syn Ľudovít I. Veľký sa stal mocným vládcom a časom získal aj poľský trón. Podporoval rast miest formou rozličných privilégií, z ktorých pramenil hospodársky aj kultúrny rozvoj celej krajiny. Okrem iného založil aj prvú uhorskú univerzitu. Tento názov maljitelia pre reštauráciu vybrali, pretože kráľovská rodina Anjou je symbolom vstupu francúzskej kultúry na naše územie, ktorá sa pozitívne odrazila nielen v umení, ale aj v gastronómii. Tradičnú slovenskú kuchyňu tak doplnili chrumkavé bagety, sladké croissanty, morské ryby a voňavé byliny.

Bar manažér s 5 hviezdičkami Ponuku kokteilov a nápojov zostavil skúsený bar manažér Petr Mudraninec, ktorý má na svojom konte otvorenie niekoľkých úspešných barov. Pred príchodom na Slovensko pôsobil v popredných pražských reštauráciách, baroch a cateringových spoločnostiach. Jeho rukopis nesú najúspešnejšie bary v Bratislave. Viditeľný je aj v novom bare Ambers. Výber tých najobľúbenejších kokteilov dotiahnutých až do dokonalosti, prémiové destiláty, bohatá ponuka malých jedál a najmä atmosféra je to, čo robí bar výnimočným.

inbar&restaurant 31

Autorka: Patrícia Madajová

PIVNÝ SVET HISTÓRIA DANUBIUS CLUBU BRATISLAVA DANUBIUS CLUB založili nadšenci pri dnes už neexistujúcej reštaurácii Stará sladovňa, ktorú Bratislavčania poznajú aj ako „U mamuta“, 1. januára 1987 ako občianske združenie. Od svojho založenia klub organizoval stretnutia zberateľov z celej republiky a zo zahraničia. Spočiatku združoval zberateľov pivných etikiet, korunkových uzáverov, podpivníkov, pivových pohárov, krčahov a záujemcov o históriu pivovarníctva, ale dnes ide už aj o osvetu a o zachovanie faktov pre budúce generácie. Členovia klubu sa pravidelne zúčastňujú na stretnutiach zberateľov, ktoré usporadúvajú obdobné kluby na Slovensku a v zahraničí. V rámci individuálnych ciest navštevujú tiež pivovary, aj tie zaniknuté, s cieľom získať zberateľský materiál, poznatky z histórie, ako aj novinky pre svoje zbierky. Stretnutia klubu sponzorovali jednotlivé slovenské pivovary propagačnými materiálmi, čo zvýšilo jeho atraktivitu a členovia klubu na oplátku propagovali pivovary na stretnutiach v zahraničí. Najlepšia spolupráca do roku 1994 bola s pivovarom STEIN, ktorý mal nad klubom patronát. Dnes sú to Pivovar TOPVAR, a. s., Pivovar ŠARIŠ, a. s., Pivovar STEIN beverages, a. s., a SAHM Slovensko, s. r. o., výrobca a dodávateľ pohárov na značkové nápoje. Okrem pivovarov spolupracuje klub so slovenskými a zahraničnými klubmi obdobného zamerania, so Slovenským združením výrobcov piva a sladu a je zakladajúcim členom Slovenskej asociácie histórie pivovarníctva. Členovia klubu Ing. Fiedler a Ing. Ozábal stáli tiež pri zrode informačného bulletinu zberateľov pivovarských suvenírov PIVNÉ HOBBY, ktorý vydáva SAHP v Martine, a sú jeho pravidelnými prispievateľmi. Aj ďalší členovia klubu uverejňujú svoje poznatky v tematických časopisoch vychádzajúcich v Česku, ako je napríklad RYTÍŘ, SVĚT PIVA, KVASNÝ PRŮMYSL a pod. Túto osvetovú činnosť vykonávajú s cieľom zachovať pre ďalšie generácie vývoj v pivovarníctve a výčapníctve.

Pár príkladov na ilustráciu K dnešnému dňu nie je presne známe, kedy bola naplnená prvá pivová fľaša, aký mala uzáver, obsah, nevieme ani to, kedy a kde bola nalepená prvá etiketa. Vo svojich príspevkoch a publikáciách sa členovia klubu snažia dokumentovať vývoj v pivovarníctve a čapovaní piva. Veď iba od polovice XX. storočia došlo trikrát k zmene typu pollitrových ﬂiaš (ČSN, EURO, NRW), transportných sudov, označovania výrobkov, prepraviek atď. V rámci publikačnej činnosti vydávajú adresáre slovenských, českých pivovarov, ako aj pivovarov v ďalších krajinách. V troch zošitoch vydali publikáciu Pivovary na Slovensku.

Plány do budúcna V roku 2005 začal vychádzať klubový štvrťročník INFORMAČNÉ LISTY, ktorý oboznamuje členov klubu a priaznivcov s klubovým životom, informuje čitateľov o novinkách v pivovarníctve na Slovensku a vo svete. Cieľom je zachovať pre nasledujúce generácie čo najviac informácií. Plánujú spracovať pomôcku pre zberateľov korunkových uzáverov vydaním katalógu spolu s uvedením výrobcov, zmapovaním charakteristík českých pív súčasných aj vyrábaných v minulosti. Budú pokračovať v získavaní materiálov o vývoji výčapníctva a pohostinskej činnosti na Slovensku. Jednou z hlavných úloh je zmapovať minipivovary na Slovensku, ktoré hromadne vznikali a zároveň zanikali po celom Slovensku. Chystajú tiež reedíciu publikácie Pivovary na Slovensku s novými skutočnosťami, ktoré sa objavili po roku 2000, a jej vydanie v jednej knižke.

32 inbar&restaurant

Súťaž Barton & Guestier Vitajte vo svete dobrého vína v Chateau Magnol a spojte príjemné s užitočným! Súťaž je iniciatívou značky Barton & Guestier a spoločnosti Italmarket Slovakia, a. s., podporiť predaj skvelého vína a pripraviť niečo príjemné aj pre prevádzky. Odmena pre výhercov stojí za to! Na výhercov čaká 5-dňový lákavý pobyt so skvelým sprievodným programom v Chateau Magnol. Chateau Magnol je pôvabný zámoček, ktorého pôvod siaha do 18. storočia a ktorý leží v srdci francúzskej tradičnej vinárskej oblasti s klasiﬁkáciou „Cru Bourgeois“ neďaleko mesta Bordeaux, rovno v srdci najznámejších vinárskych regiónov oblasti Bordeaux, ako sú Médoc, Saint Emilion, Sauternes, Graves. Užijú si návštevu viníc Chateau Magnol, Médoc, Graves/Sauternes spojenú s ochutnávkou vín, prehliadku historickej stredovekej

vinárskej dedinky Saint Emilion, ktorá bola v roku 1999 zaradená medzi pamiatky UNESCO a ktorá patrí medzi najnavštevovanejšie miesta vo Francúzsku.

Pobyt v malebnom zámočku spolu s ďalšími aktivitami spojenými s pestovaním viniča a s ochutnávkou vína získajú prevádzky s najvyššími odbermi.

Súťaž sa koná od 1. 2. 2010 do 31. 7. 2010. Podmienky súťaže nie sú zložité. Stačí zaradiť do vínnej karty podniku minimálne 6 druhov vín Barton & Guestier a dosiahnuť čo najvyšší obrat. Súťaž je určená tak pre podniky, ktoré už vína Barton & Guestier poznajú a majú ich zaradené vo svojej vínnej karte, ako aj pre nové podniky, ktoré zatiaľ vína B & G neodoberali.

Návšteva Chateau Magnol bude v období od 27. 9. do 1. 10. 2010. Tento termín nie je vybraný náhodou, spája sa s termínom zberu hrozna, aby výhercovia videli postup spracovania hrozna od samotného začiatku - od zberu.

V Chateau Magnol návštevníkov poučia o systéme označovania francúzskych vín a somelieri ich uvedú do zaujímavých techník degustácie vína. inbar&restaurant 33

Spracovala: Patricia Madajová Použitá literatúra: Ivan Ozábal: Pivovary na Slovensku

Ísť na „jedno do Štajna“ po práci, to znamenalo tradíciu. Chlapi postávali v ohradenej pivnej záhrade na roku ulíc Legionárskej a dnešnej Krížnej. Splachovali dúškom piva celodenný pracovný stres. Nad nimi sa týčila medená kopula pivovaru. Slad rozvoniaval široko-ďaleko, tak si pamätám tento pivovar ja, ale spomienky autora článku sú podrobnejšie. V Magistrátnom protokole mesta Bratislavy je základný dokument o založení „Steinovho“ pivovaru z 24. mája 1872 pod číslom 1927; išlo súčasne o stavbu dvoch objektov, o výstavbu sladovne na rohu Cintorínskej ulice (neskôr tam bola známa pivovarská reštaurácia Stará Sladovňa – MAMUT) a vlastného pivovaru na rohu Blumentálskej a Legionárskej ulice. V roku 1873 Alexander Stein spustil výrobu piva v modernom pivovare a výroba piva trvala nepretržite s výnimkou II. svetovej vojny. Pivovar Stein bol na tie časy techniky veľmi vyspelý a už v začiatkoch sa zaradil medzi najväčšie pivovary na Slovensku s najvyšším kapitálom a s najväčším počtom pracovníkov. Bol schopný aj za Rakúsko-Uhorska konkurovať viedenským a budapeštianskym pivovarom. Ťažšiu pozíciu mal po vzniku prvej Československej republiky, pretože české pivovarníctvo s dlhoročnými tradíciami bolo oveľa rozvinutejšie a na vtedajšie časy predstavovalo svetovú špičku. Steinov pivovar však v tejto skúške obstál. Najvyššiu produkciu medzi dvomi svetovými vojnami zaznamenali v roku 1930. Už v roku spustenia výroby žalo Bratislavské pivo prvé ocenenia, medailu z výstavy vo Viedni. V roku 1878 dokonca medailu zo Svetovej výstavy v Paríži. A v roku 1888 dostalo za výbornú kvalitu diplom a medailu v Bruseli. Bratislavčania si veľmi rýchlo obľúbili pivo zo „Steinovho“ pivovaru. K jeho stálym bratislavským odberateľom ešte pred prvou svetovou vojnou patrili známe bratislavské hostince Stráž pri moste (Ankerwache), Reštaurácia pri IX. vydrickom mlyne, Zlatý baran na bývalom Obilnom trhu, Zlatý orol na bývalom Sennom námestí a niektoré ďalšie. Po druhej svetovej vojne to boli tzv. ľudové reštaurácie, kde sa čapovala Steinova desiatka, napr. Fajka, Albánska, Kysucký hostinec a iné. Pitie piva tam bolo spojené s rýchlym nenáročným občerstvením ako fazuľová a držková polievka, guláš so slanými rožkami. S históriou pivovaru bola až do roku 1967 priamo spätá vlastná Pivovarská reštaurácia na rohu Legionárskej a Blumentálskej ulice. Reštaurácia musela ustúpiť rekonštrukcii pivovaru v šesťdesiatych rokoch. Nahradila ju reštaurácia v novostavbe na križovatke ulíc Krížna a Blumentálska oproti pivovaru. Pivovar STEIN počas svojej vyše 128-ročnej histórie prešiel početnými organizačnými zmenami. Základný kapitál vložili do pivovaru jeho zakladatelia bratia Alexander a Bernát Steinovci so svojimi spoločníkmi. V roku 1887 bola založená Verejná obchodná spoločnosť Bratia Alexander a Bernát Stein, ktorá sa 2. augusta 1918 pretransformovala na akciovú spoločnosť pod názvom Bratislavský pivovar a sladovňa, bratia Stein, úč. spol.

34 inbar&restaurant

H i s tó r i u pivovaru ako úč. spol. uzavrelo Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre výživu dňa 2. marca 1948, keď vydalo dekrét o znárodnení podniku. Dňa 27. decembra 1949 národnú správu zrušili a bol vytvorený podnik Západoslovenské pivovary, n. p., Bratislava. Organizačné zmeny v rokoch 1953 – 1965 prežil pivovar spolu s Meštianskym pivovarom ako závod v rámci národných podnikov Pivovary a sladovne Bratislava a n. p. Západoslovenské pivovary Bratislava. Po znárodnení v roku 1948 bol z pivovaru vytvorený podnik Západoslovenské pivovary, n. p., Bratislava a organizačne mu podliehal aj v minulom čísle spomínaný Meštiansky pivovar. V decembri 2007 kúpila pivovar luxemburská developérska spoločnosť Orco Property Grup, ktorá zastavila výrobu a pivovar zrušila. Na pozemku pivovaru plánuje vybudovať polyfunkčný objekt s hotelom. Touto kúpou zanikla po 134 rokoch výroba piva v Bratislave. Poslednú historicky existujúcu značku bratislavského piva dnes vlastní ﬁrma Steiger z Vyhní, ktorá pivo naďalej vyrába.

Pivovar

inbar&restaurant 35

www.assr.sk

Trophée Hubert 2010 Spoločnosť Hubert J. E. Sereď v spolupráci s Asociáciou somelierov SR organizujú po tretí raz someliersku súťaž Trophée Hubert, ktorá je zároveň nominačnou kvalifikáciou na majstrovstvá Európy. Súťaž sa koná každé dva roky, prvá bola v roku 2006, druhá v 2008 a teraz v roku 2010 sa uskutoční tretí ročník. Súťaž sa bude konať v bratislavskom hoteli Devín 25. 5. 2010. Spoločnosť Hubert J. E. Sereď patrí medzi najvýznamnejších stredoeurópskych výrobcov kvalitných sektov, sýtených a tichých vín, so silným postavením na slovenskom trhu. Aktívne sa snaží prispievať k podpore slovenského somelierstva, pretože aj prostredníctvom somelierov možno prezentovať spotrebiteľom imidž a kvalitu slovenských vín a zároveň vnášať do gastronómie erudovanosť a vyššiu kultúru. Súťaž je meraním vedomostí najlepších somelierov Slovenska. Je výsostne odborne špecializovaná a sľubuje veľa zaujímavého nielen súťažiacim, ale všetkým účastníkom, odbornej komisii aj publiku. Získajú množstvo cenných informácií, skúseností a inšpirácie do ďalšej práce v oblasti gastronómie. Konkurencia je v každom ročníku veľmi silná a dobre obstáť v jednotlivých disciplínach nie je ľahké. Ako sa vraví, do tretice všetko dobré, je teda najlepší predpoklad, že tento ročník 2010 bude ešte vydarenejší ako tie predošlé, lebo kvalita a pripravenosť účastníkov súťaží Trophée Hubert má z ročníka na ročník stúpajúcu tendenciu. Somelieri si zmerajú vedomosti aj praktické zručnosti vo viacerých súťažných disciplínach. Základná časť súťaže pozostáva z odborného písomného testu a popisu senzorických vlastností vzoriek vína. Do finále postúpia traja účastníci súťaže s najvyšším počtom bodov. Finálovú časť tvorí päť zaujímavých disciplín, ktoré vypovedajú o odbornej znalosti finalistov z oblasti ušľachtilých nápojov. Po sčítaní bodov zo všetkých disciplín odborná komisia vyhlási víťaza, ktorý vďaka úspechu na Trophée Hubert 2010 postupuje na majstrovstvá Európy. Odbornú komisiu po každý raz tvorí elita slovenských odborníkov z vinárskeho sektora. Zostáva už len všetkým súťažiacim držať palce.

Peter Kecskés - víťaz ročníka Hubert Tropheé 2008

www.jmvinar.sk Objednávky vín: obchod@jmvinar.sk

Diviačie medailóniky na poľovnícky spôsob

Modrý portugal, suché 2006

5,00 eura + balné

800 g mäsa z diviačieho chrbta 150 g zelerových stoniek 150 g mrkvy vetvička rozmarínu korenie na divinu 150 g červenej cibule

1 dl červeného vína 5 g čili papričiek 100 g paradajkového pretlaku soľ olivový olej mleté čierne korenie

Diviačí chrbát bez kosti osolíme, okoreníme a opečieme z každej strany podľa potreby. Ostatné ingrediencie postupne orestujeme na oleji a zalejeme červeným vínom. Necháme pomaly zredukovať na hustú omáčku. Podávame s knedľou alebo s opečenými zemiakmi. Mäso môžeme deň pred samotnou prípravou marinovať v zmesi oleja a korenín. Stratí sa tak pachuť a mäsko zmäkne. Omáčka: na panvici rozohrejeme olej, pridáme doň nadrobno nakrájanú cibuľu, očistenú a nakrájanú zeleninu a všetko krátko orestujeme. Pridáme paradajkový pretlak a orestujeme, prilejeme červené víno a na malom ohni pomaly necháme šťavu zredukovať. Dochutíme korením na divinu alebo čerstvými bylinkami (rozmarínom, tymianom a pod.), osolíme. Na konci podľa chuti pridáme čili. Podávame s karlovarskou knedľou z pečiva.

Bravčové rezne v čokoládovej omáčke / 4 porcie 5,03 eura + balné

Chardonnay, polosuché 2009

Tón udáva divina aj hydina

800 g bravčového karé 100 ml slnečnicového oleja soľ mleté čierne korenie 60 g žltej cibule 100 g mrkvy 100 g zelerových stoniek (sedano)

Mrkvu očistíme a nastrúhame, zelerové stonky nakrájame. Nadrobno nakrájanú žltú cibuľu orestujeme spolu so zeleninou na slnečnicovom oleji. Pridáme kryštálový cukor a necháme skaramelizovať. Prilejeme mäsový vývar, vínny ocot a dochutíme soľou a korením. Kto má rád pikantné, môže pridať nadrobno nasekané čili. Bravčové karé osolíme, okoreníme a pečieme zvlášť tesne pred podávaním, lebo ide o suché a chudé mäso a treba s ním pracovať rýchlo (vhodné je nechať ho cez noc marinovať v oleji). Nakoniec roztopíme čokoládu na varenie a mäso ňou prelejeme. Ozdobíme čili a ako prílohu servírujeme opekané zemiaky.

Ladislav Németh, šéfkuchár reštaurácie La Fiamma v Bratislave

38 inbar&restaurant

Morčacia roláda so šafránovou omáčkou / 4 porcie 3,69 eura+ balné

Moravský muškát, suché 2009

Správny výber červeného či bieleho vína je tou najskvostnejšou bodkou hodovania, či už sa stôl prehýba pod lahôdkami z diviny alebo z hydiny, osobitne z morčacieho mäsa. Naša redakcia odporúča produkty vinárstva JM Doľany. Ide o vynikajúce slovenské víno z hrozna dozrievajúceho v tamojších viniciach, zberaného a spracovaného najmodernejšími technológiami. Podčiarkne chuť pokrmu a spríjemní každý kulinársky zážitok.

500 g hladkej múky 2 dl mäsového vývaru 50 ml vínneho octu 20 g kryštálového cukru 100 g horkej čokolády 5 g červených čili papričiek

600 g morčacích pŕs 200 g brokolice 100 g zelenej špargle soľ mleté farebné korenie 100 ml olivového oleja 600 g baby zemiakov uvarených v šupke

50 g červenej cibule 50 g oravskej slaniny alebo panchetty 100 ml šľahačky 2 g červeného čili štipka šafranu 5 g pažítky na ozdobenie

Mäso narežeme na plnenie, rozklepeme, osolíme a okoreníme. Naplníme brokolicou a špargľou. Zvinieme do rolády a pomaly pečieme z každej strany na slabom ohni asi 10-15 minút. Baby zemiaky uvaríme, nakrájame na mesiačiky a na olivovom oleji restujeme spolu s nakrájanou červenou cibuľou a so slaninou. Šafranová omáčka: V malom hrnci rozohrejeme šľahačku na varenie, pridáme štipku šafranu, nasekáme čili, pridáme soľ, korenie a posekanú pažítku. Necháme krátko povariť a odstavíme.

Kontakt: wellnesspatince@wellnesspatince.sk Web: www.wellnesspatince.sk

Nájdite si čas na seba Ak potrebujete urobiť niečo pre seba, dopriať si relax či oddych, nemusíte sa zákonite presúvať do ďalekých destinácií k moru. Pozrite sa po oddychu u nás doma na Slovensku. Wellness hotel Patince **** vám zaručí dokonalý komfort, že sa budete cítiť, ako znovuzrodený. Relaxačný pobyt je tá najlepšia investícia do seba samého. Hotel sa nachádza v príjemnom tichom prostredí pri Patinciach, najjužnejšie položenej obci, neďaleko Dunaja, 15 km východne od Komárna. Očarujúca príroda lužných lesov, ideálne klimatické podmienky a termálny prameň známy už Rimanom. V areáli vyviera niekoľko termálnych prameňov, ktoré majú blahodarné účinky na organizmus. Tuná si môžete celoročne oddýchnuť a nebudete sa nudiť. Absolvujete tradičné kúpeľné techniky ako vodnú terapiu, vírivý bazén, sedací bazén, fínsku aj parnú saunu, masáže a rôzne zábaly, vaňové kúpele s liečivými prísadami. Netradičné a zatiaľ málo rozšírené wellness služby, ako bylinková aróma sauna, Kneippov šliapací kúpeľ, či ľadový relax. Wellness centrum disponuje vnútornými a vonkajšími bazénmi s celkovou rozlohou až 1 900 m2.

Všetko v komfortnom štýle Moderné dvojposteľové izby, ideálne na relaxačné pobyty, s možnosťou prístelky alebo detskej postieľky. Nadštandardné izby Superior a De luxe izby, Family izby a luxusné priestranné suity spĺňajú všetky kritériá pohodlia a komfortu.

Terasa

40 inbar&restaurant

V štýlovej hotelovej reštaurácii objavíte dokonalý kulinársky raj. Dobroty môžete vychutnať aj vo wellness bare priamo pri bazéne alebo na letnej terase pri modrom jazere. Na základe požiadaviek spravia pre hosťa čokoľvek, slávnostné menu, oslavy, rôzne špeciality, regionálne pochúťky, jedlá na grile, na rošte, v prípade priaznivého počasia záhradnú párty pri vonkajších bazénoch. A k tomu všetkému naservírujú aj kvalitné výberové vína. Hostinu môžete zakončiť pri kvalitnej káve na rôzne spôsoby v loby bare s čerstvými zákuskami a s miešanými nápojmi.

wellness

Bazén Apartmán

Čo si telo a duša žiadajú Do Patiniec môžete prísť za každého počasia, lebo odpočinok a relax je tu 365 dní v roku, bez ohľadu na priazeň počasia. Pohoda, ktorá tu vládne, vždy príjemne pôsobí. V rámci areálu wellness sa všade využíva termálna voda z vrtu vyvierajúceho priamo pri hoteli, ktorá má blahodarné účinky a priaznivo pôsobí na pohybové ústrojenstvo, pomáha pri liečbe jeho ochorení. Komplex bazénov je napĺňaný hygienicky upravenou vodou termálneho prameňa Hévíz, vyvierajúceho v hĺbke 200 m. Krištáľovo čistá voda má príjemných 30 až 36 °C, vďaka čomu dokonale uvoľní myseľ a zaplaví blahodarnými účinkami celé telo. Máte z čoho vyberať, je tam veľký zážitkový bazén s vodnými masážnymi delami, perličkové kúpele, vodné masážne postele, vodný hríb, jaskyňa, divoká rieka a detský bazén s toboganom, ako aj sedací pokojový bazén a vírivka. Keď dávate prednosť saune, nech sa páči. Liečivé účinky sauny prebudia žiarivosť pokožky, upokoja telo, pohladia dušu, budete ako znovuzrodení. Nájdete ich tam hneď niekoľko.

Exteriér

Slnko, voda, prázdniny Veru, Patince, to je najlepšie miesto na letné leňošenie. Dokopy 30 hektárov plných príležitostí, ako prebudiť svoje telo. V letnej sezóne sú v prevádzke aj vonkajšie bazény, relaxačný bazén s toboganom a detský bazénik so šmykľavkou. Koho voda už nebaví, má iné bohaté možnosti využitia voľného času: môže hrať plážový volejbal, cvičiť akva aerobik a pilates, hrať petanque. O deti sa postarajú animátorky. V blízkosti sa nachádza zaujímavá cyklotrasa, bicykel si môžete v požičovni požičať. Je tam tiež tenisový kurt, minigolf, ihrisko na volejbal a na nohejbal a jazierko vhodné na člnkovanie, rybolov a vodné bicykle. V hotelovom bowling bare bowling, biliard, šípky a karaoke. V Patinciach si určite vyberiete!

inbar&restaurant 41

Autorka: Soňa Hudecová-Podhorná Foto: isifa.com

Pri kávičke s Mariánom Galuškom,

koordinátorom Speciality Coffee Association of Europe

42 inbar&restaurant

incaffé

V kaviarni je dôležitých veľa vecí, ale priorita predsa len patrí značke kávy a kávostroju. Ako si ho vybrať? Kávostroj je drahá záležitosť a tvorí približne 10 percent z celkovej investície. Existujú vlastne dve možnosti – rozhodnúť sa pre kávu a pre kávostroj od jedného partnera alebo si kávostroj zohnať nezávisle od kávy. Nedostatkom prvej voľby sú povinné množstvá kávy, ktoré musíte odobrať. Druhá možnosť vám neskôr môže narobiť vrásky na čele pre servis a pre starostlivosť o kávostroj. Musíte sa o to postarať sami a počítať s tým, že dodávateľ kávy zdôvodní horšiu kvalitu vášho espressa nedobre „vyladeným“ kávostrojom.

Medzi riadkami čítam, že sa skôr prikláňate k druhej možnosti... Neformuloval by som to takto, ale predsa len... veď ste si vybrali obchodného partnera, ktorému dôverujete. Aj on má záujem, aby sa vám darilo a aby ste spoločne dosahovali rast kaviarne. Pre jeho produkty je to najlepšia reklama. Lenže menšie prevádzky by povinné odbery (nie sú malé) zbytočne zaťažili, navyše idú ruku v ruke s „obmedzenou“ ponukou káv od daného dodávateľa. A ešte jeden hendikep – ste odkázaní iba na ich servisných pracovníkov, ktorí sa k vám dostanú podľa toho, koľko roboty a v akých končinách Slovenska majú.

Kvalita nestúpa, ale klesá – to je problém spoločností, ktoré sa vďaka dobrej povesti rozrástli nad zvládnuteľnú mieru. Nedokážu zabezpečiť dostatočný servis a už vôbec nie dohliadať na to, aby sa z ich značky naozaj všade pripravovala iba dobrá káva. Takže ako si vybrať „nezávislý“ kávovar? Vypočujte si nielen predajcov rôznych značiek kávovarov, ale sami sa zamyslite, aké úlohy od neho požadujete. Napríklad veľmi dôležitá je teplota, pri ktorej sa espresso „lúhuje“. Každá značka a každý druh kávy potrebuje inú teplotu; 1 teplotný stupeň dokáže robiť zázraky. Ak sa naozaj mienite zapísať ako hojne navštevované miesto, vyberte si kávostroj s možnosťou voľby teploty na každú hlavu kávovaru zvlášť. Veď určite budete ponúkať aspoň dva druhy zrnkovej kávy naraz, minimálne kofeínovú a bezkofeínovú. Ani displej, napríklad, nie je len vec vzhľadu. Započíta každé stlačenie tlačidla ako výdaj kávy, hoci barista iba vypustil vodu pred prípravou espressa. Nasledujú zbytočné hádky s personálom, koľko sa tej kávy vlastne vydalo... Ja osobne by som ušetril na displeji, ale zaplatil viac za kvalitný mlynček s počítadlom.

Zmena je (kávový) život Môžete ponúkať výbornú kávu, a predsa vás v určitej chvíli prepadne pocit, že nastal čas na zmenu. Podobný zlom zažili aj v horskom hoteli Remata v Ráztočne. „Chodí k nám dosť stálych hostí a aj oni už mali chuť na zmenu. A tak sme dovtedajšie Alfredo nahradili značkou Piazza D´oro. Keď akúkoľvek kávu pripravuje dobrý barista, výsledkom bude dobré espresso. Modernizácia našej gastronómie si však vyžadovala novú techniku – kompletné vybavenie vrátane zariadení na raňajkovú aj na kongresovú kávu. Hostia u nás oceňujú kvalitatívny skok najmä v tejto kávovej kategórii. K tomu, samozrejme, patrí aj oveľa lepší servis a zaškoľovanie personálu,“ vysvetľuje zmenu riaditeľ hotela Ing. Miroslav Kratka.

Povedzte hosťovi Prví, druhí, ba ani tisíci fanúšikovia kávy netušili, prečo ich tak povzbudzuje. Písal sa až rok 1820, keď chemik F. F. Runge objavil a extrahoval kofeín. Posilňuje krvný obeh, podporuje vylučovanie žalúdočných štiav. Vo veľkej dávke škodí, ale za bezpečnú sa považuje ešte aj 1,5 g, čo zodpovedá približne 30 šálkam kávy. Pôsobenie kofeínu je však nanajvýš individuálne. Niekto ho vylúči po troch a iný až po šiestich hodinách. Niekto po káve nezaspí, inému sa drieme. Niekoho mimoriadne vzpruží, iný akoby vypil vodu. Závisí to aj od toho, koľko ukrytej energie ešte vôbec v sebe máme, kedy kávu pijeme a aký je náš biorytmus. Talianske 3 cl piccolo sa traduje ako „smrťák“.

Odborníci to však vidia inak. Správne espresso sa uvarí za 25-30 sekúnd. Vtedy sa doň dostane všetko to dobré, ale iba 7 % kofeínu. Čím dlhšie sa káva pripravuje, tým viac kofeínu a iných dráždivých látok obsahuje; typické slovenské veľké presso je teda slabšie, ale nezdravšie.

Dvihni mi náladu... Teda „tirami su“... dvihni ma nahor. Korene tohto kávového dezertu siahajú až do obdobia renesancie; zrodili sa niekde pri Seine a vo Florencii, precestovali do Benátok a napokon do Trevisa. Tam historická stopa končí a vynára sa až v roku 1970. Dnes si už takmer „slovenský národný zákusok“ - získava čoraz väčšiu popularitu u cukrárov aj kuchárov. Chuťovo dokonale vyvážená „zmes“ podlhovastých piškót (alebo piškótového cesta) namočených v silnom studenom espresse, žĺtka, krému mascarpone a snehu, aromatizovaná rumom alebo vínom marsala patrí totiž do kategórie jednoduchých nepečených dezertov. Z tohto základu sa dajú potom vytvoriť desiatky variantov obohatených najmä o ovocie. Barista alebo barman by to možno navrhol inak. Odlíšil by tiramisu aj podľa použitej kávy, ale predovšetkým podľa rumu – Havana club tiramisu, Matuzalem tiramisu, Bacardi tiramisu atď. Námietka, že na dezerte to aj tak nepoznať, už dnes neobstojí. Predáva nielen jedlo a nápoj, ale aj nápad, ktorý sa dá marketingovo dobre využiť.

Kvalita pre dvadsať hostí Tradičná kaviareň „uživí“ aj veľký kávostroj a povinné odbery kávy. Existujú však aj prevádzky, kde neobslúžia toľko hostí, a predsa tam chcú pripravovať dokonalé espresso. Jedným z nich je aj „zašitý“ TOP restaurant v Žiline, patriaci jednému z najlepších slovenských šéfkuchárov Petrovi Ďurčovi (čerstvému držiteľovi 4. miesta na medzinárodnej The Emirates Culinary Guild v Dubaji): „Po dvadsiatich rokoch vo veľkých reštauráciách s relatívne rýchlou obrátkou stoličky som si splnil sen – venovať sa iba pár hosťom denne, ktorí však prídu jedlo vychutnať, pohovoriť si nad degustačným menu, posadiť sa do kuchyne a sledovať prípravu svojho jedla.“ Špičkové špeciality, špičková starostlivosť o hosťa, špičkové vína a ani káva nesmie byť horšia. „Zvolil som si jednopákový stroj s čerstvým mletím a najdrahšiu zmes, akú dovozca kávy Alfredo ponúkal. Hostia sú nanajvýš spokojní a ja tiež.“

Meinl (takmer) v nebi Na kávu a na jej predaj by sme sa mohli pozrieť cez rôzne hľadiská. Zrnám made in Julius Meinl by patrilo určite viac prvenstiev, nadmorské však určite. Najvyššie položená kaviareň na Slovensku – Dedo na Lomnickom štíte (2634 m n. m.) pripravuje voňavé šálky práve z tejto značky. Patrí k nim aj chutný koláčik, pohárik s vodou nie – jej prísun po lanovke je viac ako náročný, takže sa ňou musí šetriť (ani k apartmánu pre prípadných hostí nepatrí kúpeľňa). Redakcia českého odborného časopisu Gastromagazín si vyšla do Tatier, aby posúdila tamojšie gastronomické služby. Kávu v Dedovi (tak sa totiž kedysi nazýval Lomnický štít) – espresso, cappuccino a latte art – hodnotili veľmi vysoko; o dobrú skúsenosť sa podelili aj so svojimi čitateľmi.

Po seversky alebo po taliansky? Štandardná šálka kávy sa na Slovensku pripravuje zo 7-8 g kávy podobne ako v Taliansku. Presne takto to robia aj účastníci baristických súťaží. Až teraz, počas slovenských majstrovstiev v príprave kávy sa od medzinárodnej poroty dozvedeli, že k tomu treba pristupovať inak. Namlieť do páky približne 18-20 g, trošku zarovnať, vysypať do knock out boxu, utlačiť a pripraviť espresso, teda vlastne dve espressá. Káva je podstatne silnejšia a výraznejšia. Z takéhoto väčšieho množstva robia kávu na severe Európy a v USA. A opäť je to nápad pre vašu kaviareň: Milý hosť, prosíte si južansky alebo seversky pripravované espresso? Pri takejto veľkorysej príprave kávy nečudo, že fínska štatistika hovorí o spotrebe 13 kg (zelených) zŕn na hrdlo, s 11 kilogramami je ďaleko vpredu aj Švédsko, Nórsko a Dánsko (na Slovensku aj v Česku sa spotrebujú len 3 kg).

inbar&restaurant 43

www.meinl.sk

V Eurovei koncept „Julius Meinl 1862 PREMIUM“ nájdete až v troch prevádzkach!

Značka Julius Meinl dobyla aj Euroveu Milovníci kávy Julius Meinl sa majú na čo tešiť. Až šesť gastronomických prevádzok v novootvorenom multifunkčnom centre stavilo práve na fascináciu viedenskej kaviarenskej kultúry a svojim zákazníkom ponúka horúci dúšok pravej Viedne. 44 inbar&restaurant

Cieľom spoločnosti Julius Meinl do budúcnosti je stať sa jednotkou medzi prémiovými kávovými značkami a byť ambasádorom viedenskej kaviarenskej kultúry – celosvetovo.

Expanzia rakúskej spoločnosti Julius Meinl pokračuje na Slovensku veľmi úspešne. Spoločnosť Julius Meinl reprezentuje viedenskú kaviarenskú kultúru viac ako ktorákoľvek iná. Šesť gastronomických prevádzok v práve novootvorenom mestskom centre Eurovea v Bratislave siahlo po tejto obľúbenej značke kávy, ktorá sa so svojou nezameniteľnou chuťou doslova „usalašuje“ na Slovensku a najmä v Bratislave, ktorá je od Viedne vzdialená len okolo 60 kilometrov, čoby kameňom dohodil. Pomerne konzervatívni slovenskí konzumenti túto kávu očividne milujú. Pre spoločnosť Julius Meinl je to ďalší krok na ceste stať sa jednotkou medzi prémiovými kávovými značkami na Slovensku.

Viac ako 1 400 zákazníkov na Slovensku stavia na viedenskú kaviarenskú kultúru Julius Meinl významne zasiahol do fenoménu viedenskej kaviarenskej kultúry a už takmer 150 rokov predstavuje značku najlepšej prémiovej kávy. Podnes v mnohých krajinách po celom svete reprezentuje vychýrený pojem

viedenskej kaviarenskej kultúry. Od roku 2003 je táto spoločnosť činná v slovenskej gastronómii a za sedem rokov si získala viac ako 1 400 zákazníkov. Káva Julius Meinl patrí k vedúcim prémiovým kávovým značkám na Slovensku a servíruje sa často vo veľmi renomovaných kaviarňach a reštauráciách. Aj nové „premium“ kaviarne v Eurovei stavili na jedinečnú chuť kávy Julius Meinl podľa viedenskej tradície.

Na ceste k prémiovej kávovej značke číslo 1 na Slovensku – a na celom svete Fenomén viedenskej kávovej kultúry fascinuje ľudí na celom svete. Značka Julius Meinl je aktívna vo vyše 70 krajinách a v 40 z nich patrí k špičkovej trojici prémiovej kávovej značky v gastronómii a v biznis sfére. Cieľom spoločnosti Julius Meinl do budúcnosti je stať sa jednotkou medzi prémiovými kávovými značkami a byť ambasádorom viedenskej kaviarenskej kultúry – celosvetovo.

Eurovea na Dunaji Eurovea je celkom nová, moderná mestská štvrť situovaná rovno pri Dunaji a spájajúca nábrežie s centrom mesta Bratislavy. Takpovediac pod jednou strechou tam nájdete najväčšie a najexkluzívnejšie nákupné centrum na Slovensku, 5-hviezdičkový hotel, ako aj luxusné byty a najmodernejšie kancelárske priestory. Spoločnosti Julius Meinl sa podarilo získať práve tam, vo výbornej lokalite, šesť prevádzok za svojich zákazníkov. Traja z nich sa rozhodli pre jedinečný gastronomický koncept „Julius Meinl 1862 PREMIUM“.

Viedenská kaviareň z druhej polovice 19. a zo začiatku 20. storočia bola srdcom spoločenského života, vzdelávacou ustanovizňou, skrátka, centrom diania. Stretávali sa tam pri kávičke umelci, politici, ale aj obyčajní mešťania. Kto navštevoval viedenskú kaviareň, bol informovaný o všetkom, skrátka, bol v obraze. Veríme, že toto aj naďalej platí a že sa nič nezmenilo.

inbar&restaurant 45

Autorka: Patrícia Madajová Foto: Desana Dudášová

Nový Meštiansky pivovar z roku 2010 Novootvorený bratislavský Meštiansky pivovar na Drevenej ulici, nadväzuje na dávnu tradíciu známeho Meštianskeho pivovaru „Die Bürgerliche Brauerei“, domácimi zvaného Meštiak. Varilo sa v ňom dobré pivo a priľahlá pivovarská reštaurácia bola vychýrená svojou domácou kuchyňou. Nový pivovar funguje na troch poschodiach a návštevníkov chce nalákať najmä na špeciálny druh svojho vlastného piva, ktorému sa venuje v opozícii k priemyselne vareným pivám. Meštiansky pivovar je vybavený tou najmodernejšou technológiou, aká v súčasnosti pre minipivovary existuje.

Kolienko 46 inbar&restaurant

CHIC&CHARM

Tatársky biftek

Daj Boh šťastia „Daj Boh šťastia“, zdravia sa tak aj sladovníci a toto heslo je tiež vo várni. „Proces varenia nášho piva sa začína výberom najkvalitnejších surovín. Varenie prebieha klasickou technológiou dvojrmutovým spôsobom za použitia tradičných surovín: sladu, vody, chmeľu a kvasníc, nič iné sa doň nepridáva. Varí sa výlučne z toho najkvalitnejšieho chmeľu, pochádzajúceho zo Žateckej oblasti, voda použitá na výrobu sa ﬁltruje a upravuje. Naše pivo je pivo plzenského typu, vyrába sa štandardným procesom spodnej fermentácie,“ vraví sladovník Peter Pramuk. Okrem najkvalitnejšej technológie tkvie proces výroby piva aj v duši troch majiteľov – pivných nadšencov, ktorí pred niekoľkými rokmi obzerali po svete koncepty minipivovarov s reštauráciami. Oni požadovali, aby bolo pivo horké presne podľa ich chuti. A to páni sladovníci Brauner a Pramuk dokonale vystihli.

Kde sa dobré pivo varí... Pri výrobe 12-stupňového piva trvá hlavné kvasenie 8 až 10 dní, dokvasovanie trvá 4 týždne. Pivo sa neﬁltruje a nepasterizuje, teda obsahuje živé kvasinky. Pivo je pretláčané sterilným dusíkom, to znamená, že sa zabraňuje oxidácii, teda starnutiu piva. Keďže neﬁltrované pivo neprichádza do styku s kyslíkom, nedochádza k zvetrávaniu, čo má pozitívny vplyv na jeho kvalitu. V dôsledku toho sa uvoľňuje príjemná chmeľová aróma piva a zvýrazňuje sa jeho plnosť či väčšia bohatosť chuti.

Interiér

Tam musí byť dobrá kuchyňa Klasická, konzervatívna, poctivá a výdatná domáca kuchyňa, ktorá pasuje k pivu, sa snaží nadviazať na pôvodné prešporské receptúry. Samozrejme, kuchyňa je dnes technologicky úplne inde, ale niektoré tradičné postupy v receptoch fungujú podnes. Šéfkuchár František Šipoš kladie dôraz na sezónnu aktuálnosť niektorých jedál či surovín, ako je špargľa, huby, divina, či zabíjačková sezóna, ktorá bude spestrovať stabilné menu a là carte. Aj sladké jedlá, ako sú „šufrle“, pochádzajú z Prešporka. Iný kalorický kaliber sú desaťročiami overené jedlá, napríklad sviečková na smotane, kôprová omáčka s domácou knedľou, pečené koleno alebo chutne servírovaná pivárska pochúťka či „tatarák“ s hriankou. V tomto prípade kalórie netreba rátať, treba sa poddať chuti a pôžitkom z jedla, ktoré správne natočené pivo iba povzbudí.

Sladovník Peter Pramuk inbar&restaurant 47

Autorka: Patrícia Madajová

nbusin ness

48 inbar&restaurant

Spoločnosť Baliarne obchodu, a. s., Poprad je slovenským synonymom pre kávu. Roky dodáva kávu a čajoviny na náš trh. Má novú modernú pražiareň. S marketingovým riaditeľom spoločnosti Viliamom Matušekom sme sa porozprávali o káve, o tej našej z Popradu.

O káve sa hovorí, že je to pôžitkársky nápoj plný horúcej vášne. Dnes sa ľudia už neuspokoja so zalievanou kávou v sklenej „duritke“. Od kávy očakávajú viac, nemyslíte?

Slovenský trh sa neustále vyvíja, mení, zdokonaľuje. Ktorý produkt vašej spoločnosti je taký Slovákmi najobľúbenejší, ktorá kávová zmes je slovenská „srdcovka“?

Ľudia chcú povýšiť svoj čas pri šálke kávy na niečo viac. Chcú pocítiť luxus počas všedného dňa, chcú sa rozmaznať a spríjemniť si svoju chvíľu. Je jedno, na akom poste sú, aké je ich ﬁnančné zabezpečenie – káva bola vždy zlatom obyčajného človeka. Ešte viac tento okamih potvrdzuje spôsob servírovania v kaviarňach. Predhriata šálka, malé mliečko v porceláne, pohár vody a k tomu pokojne aj niečo sladké.

Absolútna klasika je káva Extra Špeciál. Presne tá káva so šľahačkou na obale. Veľa ľudí sa čuduje, prečo práve šľahačka. Už pre nás samých je to tak trochu záhada, ale stala sa symbolom tejto kávy. Kávu Extra špeciál tvoria zrná 100 % arabiky, ktoré vďaka výraznej aróme predstavujú nevyhnutný základ. Je kombináciou kávových zŕn z uznávaných plantáží Strednej a Južnej Ameriky, ktoré sa vyznačujú vysokou kvalitou. Jej obľúbenosť na Slovensku má korene v originálnej receptúre, ktorú si odovzdávali už starí majstri pražiči. Do dnešných čias sa zachoval postup prípravy, pri ktorom ochutnávači z Baliarní obchodu Poprad vždy použijú niekoľko rôznych odrôd, aby sa našla tá najvhodnejšia zmes vždy rovnako výborná a lahodná. Umenie takejto zmesi spočíva v tom, že hoci každá úroda je úplne iná, špecialisti Popradskej kávy dokážu namiešať prakticky identickú zmes. Náročnejší, ktorí obľubujú presso z domáceho kávovaru, vychutnávajú zase prémiové kávy Colombia a Brasil. Svet je guľatý a všetci nakupujú kávu na tých istých miestach. Podstatné je, ako ju vedia spracovať. Slováci uprednostňujú mohutnejšiu kávu s absenciou kyslosti.

Patríte k mladším ročníkom, ako dlho pôsobíte v tomto biznise? Kto alebo čo vás ku káve priviedlo? Ľudia poväčšine pracujú s vecami, ku ktorým majú blízko. Ste aj vy pôžitkársky kávičkár? Otec pracuje s kávou už vyše 20 rokov. Od jeho príchodu do ﬁrmy sa vari zmenil celý rodinný postoj ku káve. Káva sa tak stala naším ďalším členom rodiny. Ja osobne som v tomto biznise aktívne už 7 rokov, ale, pravdupovediac, začal som o dosť skôr. Keďže otca som sprevádzal počas rôznych ciest na kávové plantáže a vždy sme diskutovali o ﬁrme a o káve ako takej.

Ako marketingový riaditeľ spoločnosti asi neustále cestujete po svete... Navštevujete aj svetové trhy s kávou, ste priamo účastný aj pri nakupovaní kávy pre Poprad? Môj post je združený so strategickým nákupom. Takže okrem marketingu riadim kontrakty kávy a čaju. Preto som sa musel v tejto téme „dovzdelať“. Káva a čaj to je veľmi široká téma. Ako víno, množstvo druhov, kvalít, chutí a spôsobov spracovania. Kým pri káve existujú 2 základné druhy odrôd a tie sa ďalej delia podľa kvalít a oblastí pestovania, pri čaji sa rozlišujú tisícky komponentov (ak rátame aj ovocné nálevy či byliny). Najlepším vzdelaním je prax – neustále cestovanie, spoznávanie trhov, produktov, ﬁriem, odrôd a vôbec všetkého, čo sa toho týka. Teória nájdená na internete nestačí.

Pitie kávy sa všeobecne považuje za labužníctvo. Aby bola káva dobrá, treba vedieť s ňou aj narábať, to je základný predpoklad úspechu. Oboznamujete ľudí, ktorí pracujú s vašimi produktmi, ako správne pracovať s kávou? Robíme školenia zamestnancov, ktorí by mali mať jasné základy v danej problematike, aby vedeli reagovať na akékoľvek otázky ohľadom kávy či čaju.

Dotýka sa celosvetová kríza aj kávičkovania do takej miery, že by spotreba poklesla? Káva nepatrí medzi tie komodity, ktorých sa to týka. Ľudia si chcú svoju voľnú chvíľu počas dňa užívať a k tomu tá káva jednoducho patrí. Či už v kaviarni alebo v práci.

Vaša spoločnosť Baliarne obchodu, a. s., Poprad má novú modernú pražiareň, dodáva na slovenský trh zaujímavé zmesi kávy ako Brasil, Colombia, Extra špeciál, Romanca a iné. Niektoré sú konzumentmi overené, ale prišli aj novinky. Akí sme my Slováci z vášho pohľadu kávičkári, dokážeme experimentovať s chuťami zmesi alebo sa držíme overenej?

Aká je vaša predstava ideálneho dňa? Ráno si dať kávu, prečítať si noviny a ísť s deťmi niekam na výlet.

Podľa štatistík skonzumuje každý Slovák ročne v priemere 1,5 kg kávy. Domácnosti najčastejšie nakupujú mletú kávu, v priemere raz do mesiaca, a doma ju majú takmer tri zo štyroch slovenských domácností. Najobľúbenejšou kávou Slovákov je Popradská káva, uprednostňuje ju, podľa prieskumov, takmer tretina z nich. Prémiovú kávu Extra Špeciál dokonca konzumuje 63 percent milovníkov kávy. Existuje prieskum zo slovenského trhu, ktorý hovorí, že zo všetkých potravín sú práve káva a mliečne výrobky nakupované podľa značky. Ľudia si radšej priplatia, ale chcú ísť na istotu. Zároveň sú ľudia mimoriadne konzervatívni a len veľmi ťažko menia svoje návyky. Je veľmi málo špecializovaných obchodov na predaj kávy, ktoré bežne v zahraničí vzdelávajú ľudí v tejto téme. A ak sú, žiaľ, ľudia, ktorí sú tam zamestnaní, často o káve veľa nevedia. Z toho dôvodu je ťažké prísť s niečím, čo ľudí zaujme a primá ich k nákupu.

Najobľúbenejší spôsob relaxu? Pohoda v záhrade. Čo rád jete? Doma všetko, čo navarí moja žena, keďže varí výborne, ale v reštaurácii najmä ľahšie jedlá, možno taliansku kuchyňu.

Východniari sú lokálpatrioti, napríklad nech sú na Slovensku, uprednostnia svoje pivo, čo sa varí na východe. Ako je to s vašou kávou, kde má najsilnejšiu pozíciu na našom trhu? V minulosti existovali 2 pražiarne, ktoré patrili pod českú centrálu. Naša firma zabezpečovala výrobu a distribúciu pre východ a stred. Bratislavská pražiareň balila kávu pre západné Slovensko. Po prevrate ostala popradská spoločnosť v slovenských rukách tak ako spotrebiteľ pri slovenskej káve. Na škodu trhu Bratislavskú pražiareň kúpila zahraničná firma, ktorá neskôr opustila trh a tak umožnila vstup iným zahraničným značkám. To vysvetľuje, prečo sú naši spotrebitelia prevažne zastúpení na východnom a strednom Slovensku. Je aj pravda, že ľudia v Bratislave viac experimentujú, majú viac možností, sú blízko iných trhov a kultúr. Slovensko je taká kuriozita. Kávový aj čajový trh je stále v slovenských rukách. Čo nie je na škodu, keďže zahraničné firmy ľahko zmenia kvalitu, čo zakryjú dokonalým balením a masívnou reklamou.

Kde sú vaše najobľúbenejšie miesta, kam sa rád vraciate? Hneď za Bratislavou je príjemné miesto Neusiedl am See, je tam pohoda, príjemná klíma a dobré víno.

Ing. Viliam Matušek Vek: 29 Stav: ženatý

vizittka

inbar&restaurant 49

Autorka: Patrícia Madajová Foto: Autorka

„Kekko“ Japonsko Japonsko je „kekko“ (nádherné). Pobyt „robí“ aj sprievodca a my sme šťastie na sprievodcu mali, bol to vzdelaný Nemec, žijúci a pracujúci 6 rokov na Japonských ostrovoch. Doslova nás zasypával informáciami o ich kultúre z pohľadu dobre informovaného Európana.

Kinkakuči - Zlatý pavilón 50 inbar&restaurant

intravel Snúbenci žiadajú o požehnanie v chráme Kyjomicu

Tržnica s nakladanou zeleninou

Myšlienkou navštíviť Japonsko som bola infikovaná niekoľko desaťročí. Študovala som všetko dostupné, literatúru o kultúre a umení, fakty, filmy, či gastronómiu (hoci nezbožňujem suši). Japonci vyznávajú iné životné filozofie a pre mnohých Európanov sú kultúrne nepochopiteľní. Líšia sa pravidlami správania, stolovaním, módou, spôsobom života, lipnú na tradíciách a v elektronike sú stále o krok pred celým svetom. Sami sa veľmi usilujú pochopiť cudzincov a vyhovieť im. Ja som sa usilovala chápať Japoncov.

Budha či Pán Boh Japonsko je v náboženstve tolerantná krajina, pôvodné náboženstvo šintoizmus je úzko spojené so silami prírody a bohom sa obetujú dary. Paralelne tu existujú rôzne odnože budhizmu s ich učením o viacerých formách bytia, sú tu aj praktizujúci kresťania či z Číny prevzaté učenie Konfucia. Japonci nezriedka praktikujú v živote aj rôzne formy náboženstiev dokopy, napríklad šintoistický krst aj svadbu, sú presvedčení budhisti a nakoniec majú kresťanský pohreb. Celú vieru majú hodenú akosi inak. Nevera a smrť nepredstavuje u nich v živote takú dilemu ako u nás. Je to vraj krajina s najvyšším počtom samovrážd, najčastejšie skokom pod vlak. Japonci sú šťastní v práci, sú fakt workoholici, a pre mnohých, keď zostanú bez práce, život stráca zmysel. Nuž a keď sa nedarí, treba sa hodiť pod šinkansen, prejsť do nového bytia. Takže ak sa stane, že do stanice príde rýchlovlak zastriekaný krvou, Japoncov to veľmi nevzrušuje, jednoducho, stalo sa. U nás by prišli vyšetrovatelia a odstavili by na deň dopravu. V Japonsku by bolo väčším vzrušením, ak by rýchlovlak meškal minútu, z akéhokoľvek dôvodu. Inak sú to trpezliví, disciplinovaní vodiči, netrúbia, v kolónach jazdia predpisovo, voči iným sa správajú nesmierne zdvorilo.

Kyjomicu- chrám

Mladí chodia aj tradične v kimonách inbar&restaurant 51

Autorka: Patrícia Madajová Foto: Autorka

Obchody s hotovým suši

Životný štýl Manželstvá sú ešte aj dnes prevažne sprostredkované rodičmi a napriek tomu tam majú pomerne nízky počet rozvodov. Možno práve preto, lebo ľudia si na seba zvykajú a rovno sa učia vzájomne sa rešpektovať, vášeň je často bokom alebo časom azda príde. Manželka sa doma stará o deti a drží kasu. Japonka je tolerantná manželka, nejaší sa, ak má manžel milenku (známka prestíže) a občas milenke kúpi „Vuittonku“ ( tá patrí k povinnej výbave Japonky každého veku), či mu nájde v peňaženke účtenku za hodinový hotel. Inak hodinových hotelov je tam množstvo a sú vo všeobecnosti obľúbené a využívané, pretože japonské byty sú malé, asi 58 m2 pre rodinu s deťmi. Nuž aj dlhoroční manželia idú do hodinového hotela, aby mali pokoj. Hotelíky označené cenovkou, koľko stojí „ten“ pobyt, sú zariadené v hravom štýle Disneylandu, Versailles, či 1000 a jednej noci, na predmestiach svietia neónmi do ďaleka.

Pôžitky Je to aj pôžitkársky národ, čo sa rád baví v spoločnosti, pri dobrom jedle, v baroch a čajovniach s gejšami, ich národným symbolom. Baviť sa veru vedia. Ibaže „nemulatujú“ do hlbokej noci, lebo ráno sa musí do práce, preto sa treba vyblázniť rýchle po skončení pracovného času. Japonské barmanské umenie je vychýrené perfektným servisom, to je hotový obrad, ale v baroch sa žije inak ako v Európe, je to inak načasované. O dvanástej večer je bar už pomaly prázdny a kolegovia s pocitom spolupatričnosti vyvádzajú kolegov, čo sa v rámci „afterworkdrinku“ dali, ako sa povie, „ na plech“. Povyzliekané, vyzuté, strapaté, alebo inak spoločensky zdevastované osoby, ktoré vošli do baru v drahých „kvádrach“. Samozrejme, na druhý deň v práci sa to ani slovkom nerozoberá. Navštívili sme viaceré reštaurácie a bary, kde takéto neprehliadnuteľné mladé skupinky boli ich súčasťou. Sprievodca nám vravel, že Japonci, na rozdiel od nás, netolerujú alkohol, preto im stačí na devastáciu ozaj málo. Tokio - jeden z barov 52 inbar&restaurant

Pokračovanie v ďalšom čísle.

www.wuestenrot.sk

Zodpovednosť nadovšetko na celom svete!

Úraz s rozsiahlymi následkami môže v živote človeka znamenať zásadnú zmenu všetkého, na čo bol doteraz zvyknutý. Každý si vie predstaviť, ako tým môže jeho rodinný rozpočet utrpieť. Dobrým riešením je preto možnosť získať súkromnú dennú dávku v čase nevyhnutnom na liečenie úrazu. Navyše človek už možno nedokáže vykonávať svoju prácu, venovať sa svojim koníčkom, viesť svoje auto alebo sa pohybovať po svojom vlastnom dome. Strata príjmu a náklady súvisiace s prispôsobením stavu vecí jeho terajším potrebám môžu dosahovať závratnú výšku, na ktorú je málokto vopred pripravený. Kvalitné poistenie trvalých následkov po úraze s možnosťou doživotnej invalidnej renty určite pomôže človeku prekonať všetky tieto prekážky a jeho ďalší život bude preňho a pre jeho rodinu zvládnuteľnejší. Veľakrát sa tiež stáva, že v situácii, keď utrpíte úraz, zároveň spôsobíte škodu niekomu ďalšiemu. Veď kto niekedy neprešiel cez cestu mimo priechodu pre chodcov? Ak však ako chodec vstúpite na vozovku mimo priechodu pre chodcov a spôsobíte dopravnú nehodu, okrem úrazu, ktorý vám môže sťažiť život, ste zodpovední aj za škodu na motorovom vozidle alebo na inom poškodenom majetku či na zdraví ďalších účastníkov nehody. Viete si predstaviť tie výdavky?

vinil kolíziu, pričom spôsobil úraz nielen sám sebe, ale aj niekomu ďalšiemu. Práve na krytie nákladov spojených s majetkovou škodou alebo so škodou na živote a na zdraví tretích osôb slúži poistenie zodpovednosti za škodu.

Uvedieme konkrétne príklady zo života Oľga a Jozef, ktorých deti konečne „vyleteli z domáceho hniezda“, si dopriali krásnu dovolenku all inclusive v Dominikánskej republike. Keď chcel Jozef Oľge predviesť jeden zo svojich ukážkových skokov z mostíka do bazéna, nechtiac pri tom vážne zranil Rudolfa, ktorý práve deň predtým pricestoval za oddychom. Tento nešťastný skok stál Oľgu a Jozefa 22 064 eur, našťastie však obaja mali uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu, a to za symbolické 2 eur mesačne pre jednu osobu. Iným príkladom je, keď štrnásťročnému Matúšovi uzavreli rodičia úrazové poistenie za necelých 20 eur mesačne. Matúšovi počas lyžovačky v Rakúsku vo vysokej rýchlosti vošiel do cesty iný lyžiar, nestihol zabrzdiť a v plnej rýchlosti do seba narazili. Matúš sa, bohužiaľ, vážne zranil – zlomil si pravú stehnovú kosť a utrpel komplikovanú zlomeninu predkolenia a zápästia pravej ruky. Najhoršie však bolo, že po prevoze vrtuľníkom do najbližšej nemocnice lekár zistil vnútorné poranenie – odtrhnutie obličky, ktorú museli operačne odstrániť.

Prevoz vrtuľníkom a liečba v rakúskej nemocnici stáli spolu 8 200 eur, ktoré poisťovňa preplatila. Celkovú dĺžku liečenia úrazu ošetrujúci lekár stanovil na 55 dní, chlapec absolvoval špeciálne rehabilitačné cvičenia, ktoré iba čiastočne hradila zdravotná poisťovňa. Lenže 1 200 eur museli rodičia doplatiť za špeciálnu rehabilitáciu, pretože ju zdravotná poisťovňa neuhrádza. Za 55 dní liečenia vyplatila poisťovňa Wüstenrot Matúšovým rodičom 1 650 eur, platba za špeciálne rehabilitačné cvičenia, ktoré zdravotná poisťovňa neuhrádza, bola v plnej výške 1 200 eur. Napriek včasnej a odbornej starostlivosti ostali Matúšovi po úraze trvalé následky – stratil jednu obličku a ostala mu ľahká instabilita a minimálne obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu. Celkové trvalé následky po úraze stanovil ošetrujúci lekár na 48 %. Po zohľadnení a uplatnení zásad progresie vyplatila poisťovňa Wüstenrot rodičom dvojnásobok percenta rozsahu trvalých následkov po úraze, teda 96 % z poistnej sumy, to jest 28 800 eur. Celkovo za záchranu ich syna, liečenie jeho úrazu, špeciálnu rehabilitáciu a trvalé následky po úraze vyplatila poisťovňa rodičom 39 850 eur. Ako by to asi Matúšovi rodičia zvládli bez úrazového poistenia?

Buďte zodpovední k sebe aj k ostatným!

Podobná situácia sa už veľakrát stala napríklad na letnej dovolenke či na lyžiarskych zjazdovkách, kde človek za-

inbar&restaurant 53

Uvítanie Príbeh / História Chuť Vizuálna stránka nápoja Displej a čistota Atmosféra

* **** ** ***** ***

Štúrova 71 / Nitra / www.paladium-nitra.sk

Svätoplukovo nám 1 / Nitra

Autorka: Patrícia Madajová Foto: Autorka

Uvítanie Príbeh / História Chuť Vizuálna stránka nápoja Displej a čistota Atmosféra

* ***** ***** ***** ***** ****

Päť barov, ktoré sme si vytypovali, znamenalo výjazd autom mimo Bratislavy. Z našej štvorice nikto nechcel byť šofér a kronikár-brigádnik v jednej úlohe. Veru aj BCCT si vyžaduje obete, štyri bary boli Nitre a jeden v Šali, nuž ochutnávajte, a domov potom ako? Úroveň nás milo prekvapila. Sústredili sme sa na nezabudnuteľnú kokteilovú klasiku, ktorú preveril čas a dnes je už legendou:

• Daiquri • Mojito • Cuba Libre • Piňa Colada Barmani ich dnes s obľubou tvoria zo všelijakých rumov. Aby kokteily chutili tak ako originál, aby chuť bola pravá, ako sa to uvádza v pôvodnej receptúre, treba použiť Bacardi rum. Dôležité je namiešať ho v správnom pomere, so správnymi ingredienciami. Niekedy majú nápoje rôznu podobu. Nás zaujímalo, ako chutí inde než doma a či barman pozná pôvod drinku, ktorý pripravuje. Hlavnú úlohu si opäť zahralo Daiquiri. Bary sme navštívili v rozpätí 19. až 22. hodiny.

54 inbar&restaurant

Bar bol úplne prvý, ktorý sme navštívili v Nitre. Nachádza sa v centre, má príjemný interiér a peknú terasu s vyhliadkou na divadlo. Čašníčka si nás ani veľmi nevšímala, ako sme tam pri bare mrvili, bavila sa s priateľkami. S otázkou, na čo máme chuť, prišla až po chvíli a rozdala nám nápojové lístky. Drink nám namiešala spolumajiteľka baru, ktorá je v tejto oblasti samouk. Receptúru prebrala od predošlého majiteľa baru. Daiquiri chuťovo obstálo, ale technika prípravy a spôsob servisu bol mierne prekvapujúci, keďže v nápoji doslova plával drvený ľad. O jeho pôvode nevedela nič bližšie, ale treba brať do úvahy, že nemá profesionálne barmanské vzdelanie. Možno je to výzva na doplnenie.

Okamžite po vstupe do interiéru sme si pre seba hlesli, fíha, veľký displej v menšom meste! To je super, ale keby sme nestretli čašníčku, bolo by to ešte viac super. Keby sme však nestretli barmana, bol by to už trapas. Jej ignorovanie hostí úchvatne zachránil nástup pohotového, komunikatívneho barmana. Uvítanie presne také, ako má byť v dobrom bare, spýtal sa, na čo máme chuť, nalial poháre s vodou, posunul pražené mandle. V tom momente sme sa pohodlne uvoľnili, cítili sa fajn a „debatili“. Z ingrediencií nás prekvapil biely práškový trstinový cukor, také niečo sa len tak nevidí. Netreba sa rozpisovať, Paladium nesklamal a také je aj naše hodnotenie.

**** **** **** **** *** *****

V tomto bare to Bacardi rumom doslova dýcha, ostatne má aj v názve, že je to rumový bar. Hemingway s nadšením konzumoval rum a všetko alkoholické, preto ho asi Kubánci mali radi, robil im tržby. Interiér tohto pomerne čerstvo otvoreného podniku navodzuje atmosféru kubánskeho baru, jemne gýčového, kde nechýba nič vlastenecké, vlajka, cigary, Hemingway ani Che, to presne vystihuje. Príbeh drinku barman a zároveň spolumajiteľ poznal. Rozhodne ani tento bar nebol nijakým sklamaním. Predstavte si cenu za Piňu Coladu 5,45 eura, a to v celom ananáse, takú v Bratislave nenájdete, čo by ste si nohy zodrali. Daiquiri bolo troška sladšie, ale o to príjemnejšia, uvoľnená kubánska atmosféra.

Uvítanie Príbeh / História Chuť Vizuálna stránka nápoja Displej a čistota Atmosféra

* * * ***

Dva výborné kokteil bary v Nitre nás očarili, jedna, skôr kaviareň s barom, relatívne uspokojila a následne sme vkročili do diskobaru Tantra. Podnik má v podnázve, že je kokteilový bar, ale je to skôr disko bar. Neviem, ako sa vyjadriť, asi chráň vás ruka Božia, ak ste si sem prišli pochutnať na kokteiloch. Radšej si tu zatancujte. Ak sa však majiteľ rozhodne nazývať svoj bar cocktail barom, potom sa treba personálu trošička venovať a poskytnúť mu dostatočný tréning.

P. Pázmaňa 915/9 / Šaľa

Uvítanie Príbeh / História Chuť Vizuálna stránka nápoja Displej a čistota Atmosféra

Mostná 42 / Nitra / www.tantrabar.sk

Mostná 32 / Nitra / www.hemingwaybar.sk

inbar & restaurant and shake the world

Uvítanie Príbeh / História Chuť Vizuálna stránka nápoja Displej a čistota Atmosféra

***** * ***** **** ** ****

Šaľa nás prekvapila veľmi silno. Vyvrátila názor, že všetky kvalitné bary sú len vo väčších mestách, lebo len šialenec by si otvoril kokteilový bar v malom meste. Prišli sme tam ako do posledného baru na našej štreke dať si „šláftrunk“. Atmosféra v podniku bola veľmi príjemná. Rozložili sme sa v kreslách ako doma v obývačke (len ovládač od TV nám nedali), okamžite sme boli obslúžení. Servis veľmi príjemný a chuť Daiquiri skutočne harmonická, niet viac čo dodať.

Projekt sa realizuje Shake The World pod patronátom Josepha B. Beniana Bacardi Brand Ambassadora pre Slovenskú republiku

inbar&restaurant 55

Autorka: Soňa Hudecová-Podhorná

Etnická gastronómia v slovenskom plenéri Čím viac sa vo svete predávajú hamburgery, pizza, pseudočínske kung-pao, hranolčeky s kečupom (ktoré dnes dopĺňajú a kazia už aj grécky národný gyros a turecký kebab), káva v papierovom tégliku, europivo a ďalšie kozmopolitné nápady, tým viac sa darí aj národným špecialitám. Ľuďom opäť zachutili čerstvé a lokálne suroviny, miestne postupy a technológie, jedlo s vôňou konkrétnej krajiny. V Španielsku rizoto, v Bengálskom zálive mango, kokosový drink v Tanzánii, bryndzovník na Liptove. Alebo indická reštaurácia v Berlíne a mexická v Moskve. Trendy, skrátka, prajú etnickej gastronómii.

Tom Yun Goon 56 inbar&restaurant

Dobrú chuť!

Halušky, živánska a enchilladas „Na slovenskom trhu chýbajú etnické reštaurácie. Mimo Bratislavy ich takmer nenájdete v žiadnom mestečku, ba ani v krajskom sídle. Pravé talianske s ich úžasnými bravčovými špecialitami (a nie iba s cestovinami), srbské s grilovaným mäsom, maďarské reštaurácie či dokonca ruské,“ vidí medzeru v tunajšej gastronómii Michal Horecký, riaditeľ vydavateľstva Knižné centrum v Žiline. Napriek tomu, že sa tam profesionálne zaoberajú predovšetkým slovenskou kuchyňou a sú na ňu hrdí, vidia aj prínos iných etnických kulinárstiev k obohateniu reštauračného trhu. Podľa Trend top rebríčka sa americkému a tex-mex jedálnemu lístku venujú v bratislavskom zariadení El Gaucho, Rio Grande, Upside down, okrem nich v Banco del Peru v Považskej Bystrici a The Irish Times Pub v Nitre. Českú kuchyňu môže ochutnať hosť bratislavskej Trafenej husi a Potrefenej husi (projekt Staroprameňa) alebo Apetitu, maďarskú v hociktorom zariadení na juhu Slovenska (z nejužných menujme napríklad Csárdu v hoteli Bonbón Bratislava). Ázijskú kuchyňu vyznávajú v bratislavskom suši bare Osaka, Sushihanile, v reštauráciách Jazmín I. či Jazmín II. (čínskych reštaurácií nižšej strednej triedy a rôznej úrovne je po Slovensku dosť). K francúzskej kuchyni sa hlási reštaurácia bratislavského hotela Devín a ako štýl by sme ju našli na viacerých miestach. Na grécke špeciality treba zájsť do bratislavskej Taverny, indické jedlá nájde hosť v bratislavských Ganesh Utsav, Ashoka a Krishna botela Marína, alebo „zaskočí“ do Banskej Bystrice. Kubánskou kuchyňou sa pýšia v bratislavských Bodeguita del Medio, Casa del Havana,

Mungo klíčky

Tempura shrimp roll

Zeleninová tempura

Tempura a polievka Miso

Malecon, španielskou v Parcafé, Rambla a Tapas bar, židovskou v Chez David, arabskou v Sultáne alebo Fatima Lebanon, poľskej sa venuje Karczma Mlyn v Košiciach, ruskej bratislavský Metropol a košická Boľšoja ložka, nuž a talianskej Boccaccio v Nitre, hotel Amalia v Novej Lesnej, Antica Toscana v bratislavských Rusovciach a približne 12 ďalších predovšetkým v Bratislave (z nich by možno ani Talian neomdlel).

Ako to chutí hosťom „Spoločné stravovanie to nie je iba jedlo. Ak som navštívil niektorú krajinu, tak si v etnickej reštaurácii pripomeniem zážitky a spomienky už len vnímaním typických vôní. Takže rád zájdem aj tam,“ hovorí Ing. Ľubomír Bratko, člen vrcholového manažmentu Unilever Čechy, Slovensko a Maďarsko. „Chutí mi chudé mäso z kuracích pŕs aj plody mora, takže s čínou si skutočne rozumiem. Teda presnejšie s európskou čínskou kuchyňou. Vôbec netúžim po dlhšom pobyte v krajine draka a po spoznávaní tamojšej nefalšovanej, pravej čínskej gastronómie,“ konštatuje Marián Dávid, obchodný riaditeľ Hyza Topoľčany. „Keby som si mal vybrať konkrétny jedálny lístok, nuž potom teda jedlá francúzskeho prímorského vidieka – – s rybami, vínom a so syrmi,“ vysvetľuje Ing. Michal Paľa, riaditeľ Tatragas – technické plyny.

cich malými chuťovkami... No nedajte si to!“ usmieva sa Richard Churý, regionálny riaditeľ Remax Slovakia. „Žiadna etnická gastronómia nie je mojím vysloveným favoritom. Všade sa dá nájsť dobré jedlo a všade si naň treba chvíľu zvykať. Určite sa však oplatí okúsiť pravú stravu miestnych a nespoľahnúť sa na dojmy z turistických centier. Aby som si však spomienky nepokazila, doma cudzie kuchyne nevyhľadávam,“ hovorí JUDr. Jana Gašparová, prokuristka Unilever Slovensko. „Jednoduchou, dobrou kuchyňou ma prekvapili v Anglicku. V Cornwalle pripravujú tradičné banícke cornish pasty – mäso v osúchu so sladkou ovocnou alebo s pudingovou plnkou. Absolútne dokonalý je aj yorkshirský puding s mäsovou plnkou, roastbeef so zemiačikmi a s gravy omáčkou a čerstvé ﬁsh and chips z typického stánku na rohu,“ pridáva Peter Varmuža, regionálny riaditeľ Tesco Slovensko „Nemôžem povedať, že by ma oslovila niektorá etnická kuchyňa ako celok. Z čínskej mi chutí mapor tofu, z talianskej zelenina a ľahké jedlá, z maďarskej zase pikantné, ale nie typické ťažké špeciality, z japonskej suši a v Dubline ma dokonca milo prekvapila mongolská reštaurácia,“ uzatvára Dr. Magdaléna Fazekašová, šéfredaktorka vydavateľstva Perfekt.

V ďalšom čísle pokračovanie. „Obrázky jedál, vystavené tak, že na to okamžite dostanete chuť. Takto na mňa pôsobia pravé americké bufety, kde vonku stojaci maskot oslovuje okoloidúinbar&restaurant 57

Pripravil: Yezid Zdroj: OPIUM.sk Foto: TeaLounge

INBARRANT TAU E R & S DIÁLNYM JE METNEROM PAR UJATIA POD OMIL ČAJ 2010 ROKA

www.cez-okno.net

Yixinská keramika Hovorí sa, že v sebe tají farbu, vôňu a chuť čaju. Svojím tvarom a vlastnosťami sa stotožňuje s „dušou“ čaju. Tieto kanvičky majú pre milovníka čaju neoceniteľné prednosti – neovplyvňujú kvalitu vody, ani jemnú chuť čaju, umocňujú jeho vôňu a udržujú teplotu čaju dlhšie ako porcelán. História Yixing (čítaj Jišing) je mesto v provincii Jiangsu v južnej Číne, vzdialené asi 300 km severozápadne od Šanghaja. Provincia Jiangsu je preslávená umeleckou čajovou keramikou. Ide o historicky prvú keramiku používanú na prípravu čaju. Prvé yixinské kanvičky sa objavili počas dynastie Sung (960 – 1279), keď sa prvýkrát začala ťažiť purpurová hlina v okolí jazera Taihu. Provincia Jiangsu je jediný svetový zdroj unikátnej hliny, z ktorej je vyrobená yixinská keramika, je to tzv. purpurová alebo tiež červená hlina. Yixinské kanvičky boli pomerne neznáme až do neskorého obdobia dynastie Ming (1600), keď ich používanie a produkcia začali narastať a prekvitať. Zvyšujúci sa dopyt po celej Číne, ale aj v Európe, podporoval rozmach hrnčiarskeho umenia a mnoho umelcov dosiahlo v tomto odbore skutočne majstrovskú úroveň. Za ďalších 300 rokov získali yixinské kanvičky slávu a uznanie po celej Číne a Európe. Hoci Európania sa snažili napodobňovať yixinskú keramiku, skončili bez úspechu, pretože nemohli konkurovať jedinečnej purpurovej hline z Yixingu.

Hlina Ziša Jedinečné vlastnosti purpurovej hliny obsahujúcej železo, kremeň a sľudu ju priam predurčujú práve na výrobu keramiky na prípravu čaju. Kvalita tejto hliny sa snúbi s jej atraktívnou farbou, ktorú zabezpečujú prírodné pigmenty a ktorá nie je nikdy ukrytá za glazúrou. Žiadna yixinská kanvička nemá glazúru. Pórovitý povrch purpurovej hliny absorbuje arómu, chuť a farbu čaju, ktorý sa v ňom pripravuje. Časom každá yixinská kanvička získa vlastnú chuť opakovanou prípravou čaju a čaj, ktorý sa v takejto kanvičke pripravuje, postupne získava na chuti. Z tohto dôvodu sa každá yixinská kanvička používa na prípravu len jedného druhu čaju, aby nedošlo k miešaniu rôznych chutí. Táto hlina, hoci nazývaná purpurová, sa prirodzene vyskytuje v troch odtieňoch. Je to svetlý žlto-hnedý odtieň, rumelková červená a purpurovo-hnedá. Ďalšie odtiene sa získavajú miešaním týchto troch farieb a pridávaním minerálnych pigmentov.

Veľkosť Ľudia z Európy a z Ameriky sú často prekvapení veľkosťou yixinských kanvičiek. Väčšina ľudí zo

58 inbar&restaurant

západného sveta je zvyknutá na podstatne väčšie čajové kanvičky, ktoré sa používajú na prípravu čaju pre viac ľudí. Hoci existujú aj väčšie kanvičky na spoločenské pitie čaju, spravidla sú yixinské kanvičky vyrobené na individuálne používanie. V minulosti yixinskú kanvičku každý, kto ju mal, používal len sám pre seba a väčšinou sa pilo priamo z kanvičky, aj keď dnes už to nie je bežné.

Starostlivosť Yixinská kanvička by nemala prísť do styku so žiadnym čistiacim prostriedkom, pretože yixinská hlina je pórovitá a kanvička by okamžite absorbovala chute a pachy. Jediné čistenie je vypláchnutie čistou vodou po každom použití kanvičky. Pred prípravou čaju odporúčame kanvičku vypláchnuť vriacou vodou, aby získala teplotu potrebnú pri príprave čaju, ktorú potom dlho drží. Čaj bude potom chutnejší. Prvé použitie yixinskej keramiky vyžaduje špeciálny postup – kanvičku alebo celý servis „zasvätíme“ druhu čaju, ktorý v nej budeme už navždy pripravovať. Odporúča sa pripravovať daný čaj v kanvičke tri dni, nesmieme zabudnúť odliať trochu aj na viečko. Všetko necháme niekoľko hodín odstáť a potom vylejeme. Len čo je kanvička použitá na jeden druh čaju, nemal by sa v nej už pripravovať žiadny iný. Patina vzniká dlhodobým používaním a je chválou každého milovníka čaju.

Prečo Yixing? • yixinské kanvičky sú vypaľované pri obrovskej teplote viac ako 1100 °C, čím sa zaraďuje medzi polokameninu. Zabezpečuje to vyššiu hustotu a kvalitu hliny • yixinské kanvičky sú mikropórové, dýchajú a absorbujú arómu, chuť a farbu čaju a opakovaným používaním zvyšujú kvalitu čaju. • hovorí sa, že po rokoch používania yixinskej kanvičky sa v nej dá pripraviť čaj len naliatím vriacej vody do prázdnej kanvičky. • yixinské kanvičky nestrácajú teplo tak rýchlo ako bežné kanvičky a zabezpečujú tak rovnomerné lúhovanie čaju. • každá yixinská kanvička je vyrobená ručne a je samostatným umeleckým dielom, čo tiež spríjemňuje pitie čaju.

www.italmarket.sk inb inbar&restaurant nb ba arr&r &re & resta sta aura urra ura u ant n 0 09 9