Logistika a doručovanie počas Vianoc 1

e-commerce, ktorý výpadok tržieb čiastočne nahradil. Za marec a apríl sme mali prepady od 50-70 %%. Najhoršie dopadli tie v obchodných centrách. Členovia ISKM evidujú za september priemerné medziročné výkony na úrovni 76 %, teda nastal pokles ešte pred 2. vlnou. Už teraz viem o nájomcoch, ktorí chcú „dotiahnuť“ Vianoce a skončiť. Odídu z nákupných centier, ak teda nepríde k dohode. A nebude ľahké nájsť za nich náhradu.“

BUDÚ Z NÁKUPNÝCH CENTIER „EXPERIENCE CENTRÁ“

„Budúca podoba maloobchodného trhu zrejme bude do veľkej miery ovplyvnená presunom zákazníkov do sveta e-commerce a online nakupovanie pravdepodobne v budúcnosti ovplyvní obsadenosť obchodných plôch. Nákupné centrá sa dôsledkom týchto zmien môžu zmeniť na tzv. experience centrá, kde sa zákazník s produktom zoznámi a následne si ho bude môcť objednať online s expresným doručením na svoju adresu. Razantné obmedzenie najviac zasiahlo gastro prevádzky, ktoré fungovali vo veľmi obmedzenom režime so skrátenou pracovnou dobou. Evidujeme aj prípady uzatvárania jednotiek v obchodných centrách. Najlepšie sa dnes darí potravinovým reťazcom, lekárňam, predajcom liehovín, hobby marketom, predajcom a servisom športového vybavenia a v neposlednom rade aj predajcom nábytku“ uvádza Jakub Velko, leasing konzultant v 108 Agency. „Bude veľmi zaujímavé sledovať vianočné tržby, od ktorých sa bude odvíjať budúca situácia – obraty ovplyvní životaschopnosť fi riem. Uvidíme, či po Vianociach nastane eufória alebo sklamanie či zákazníci budú míňať menej a to len za základné potreby a služby,“ dodáva Jana Pavlíčková z pražskej pobočky 108 Agency. Treba podotknúť, že nákupné centrá musia kalkulovať - na rozdiel od nájomcov - s dlhodobou návratnosťou investície do nehnuteľnosti. I to sa premietalo do komunikácie a rokovaní o zmluvách, kontribúciách a kompenzáciách a štátnej pomoci medzi nájomníkmi a nákupnými centrami. Vzostup e-commerce pravdepodobne povedie i k tomu, že niektorí retaileri budú chcieť zmenšiť predajnú plochu v nákupných centrách, lebo tržby im vygeneruje e-shop. Problematikou, ktorú COVID-19 ešte zvýraznil, je porozumenie novému typu zákazníka, mladšiemu, s inými nákupnými návykmi a základe porozumenia „vyskladať“ mix nájomcov.

Nákupné centrá pandémiou utrpeli a budú sa z obmedzení ešte dlho spamätávať. Naopak posilnil online predaj. Doslova skok zažila dm drogerie markt, keď v online predbehla plány o takmer celú dekádu, a to i vďaka tomu, že komisionovala tovar na fi liálkach počas seniorských hodín. Zaujímavé je, že objem nákupného košíka sa zväčšil zrejme i vďaka tomu, že zákazníci nakupovali pre seniorov. Podľa konateľa Martina Podhradského bola dm drogerie markt vďaka oddeleniu nákupu na pandémiu nachystaná, zabezpečila si v dostatočnom počte antibakteriálne gély, ochranné rúška a štíty, dezinfekčné spreje, rukavice, vitamíny a pracie prostriedky nevyhnutné na údržbu ochranných rúšok napriek tomu, že ceny tohto sortimentu rástli raketovým tempom a zhoršila sa dostupnosť. Celkovo stáli reťazec protipandemické opatrenia takmer milión eur. Tieto náklady zahŕňajú aj dezinfekciu priestorov, mzdové náklady agentúrnych pracovníkov, posilnenie SBS a mnohé ďalšie položky.

ON-RADE RETAIL NA KOLENÁCH

S takmer nulovými príjmami skončia trhovníci, remeselníci a podobné subjekty, pre ktorých bola vianočná sezóna otázkou bytia nebytia. Vianočné trhy sú naprieč Slovenskom zrušené. Aj z týchto dôvodov vznikla platforma Viac než nákup. Organizátori projektu spoločne vytvorili virtuálny trh, na ktorom nájdu zákazníci svojich obľúbených predajcov pod jednou strechou. Konzultanti z Cushman & Wakefi eld očakávajú zvýšenú incidenciu krachov, najmä v gastronómii, hotelierstve a zábavnom priemysle (vynímajúc technológie). Jana Shepperd, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu sumarizuje hlavné zistenia prieskumu z konca leta 2020: • „Viac ako polovica (56 %) podnikov hlási pokles návštevnosti zákazníkov oproti minulému roku; pokles sa týka prevádzok naprieč celým Slovenskom, • takmer tretina prevádzok (32 %) očakáva prepad tržieb až o 50 %, v porovnaní s obdobím pred reštrikciami, • takmer dve tretiny podnikov uvádzajú, že ľudia utrácajú menej a konzumujú skôr nápoje ako jedlo, • rovnako dve tretiny gastro prevádzok (60 %) ohlasujú, že zavrú, alebo to zvládnu iba s úvermi alebo podporou vlády, • 40 % prevádzok hlási, že by im pomohlo zníženie daňového zaťaženia.“

Podľa štatistík ÚPSVaR miera evidovanej nezamestnanosti v októbri klesla na 7,35 %. Napriek tomu Zatváranie prevádzok alebo obmedzovanie vychádzania povedie k tomu, že aj silní maloobchodníci a subjekty v on trade nebudú schopní garantovať všetky pracovné miesta.

Zúfalá situácia viedla k vytvoreniu množstva iniciatív, projektov a facebookových skupín. Spomeňme napríklad Zachráňme gastro, Pomáhame si – gastro v korone, Pomoc pre gastro a v neposlednom rade aj najnovší projekt s názvom „10 pre gastro“, ktorý chce sformulovať a presadiť do praxe desať bodov reálnej a rýchlej podpory pre slovenskú gastronómiu. Platformu „Stále máme chuť“ vytvorilo trinásť záujmových združení a iniciatív podnikateľov a dodávateľov, okrem iných aj Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), Potravinárska komora Slovenska, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. Iniciatíva Zachráňme gastro! a Iniciatíva Pomoc pre gastro. Cieľom platformy je priniesť väčšiu vyjednávaciu silu.

Na lepšie časy gastronómii zatiaľ nesvitá, naopak ešte sa sprísňujú podmienky, napr. vonkajšie terasy musia byť z jednej strany úplne otvorené, čo v sychravom počasí určite zákazníkov odradí. Slovenská gastronómia sa konečne zbavil stereotypu "Krčmy u Slováka". Žiaľ dnes sú aj terasy zatvorené a svoje jedlá môžu zákazníkom podniky podávať cez okienko alebo doviesť svojpomocne, či sprostredkovane pomocou rozvozu, z čoho profi tujú rôzne kuriérske spoločnosti resp. taxislužby.