5 minute read
Programové východiská
Pre manuál, aj celkové ukotvenie mestských záhrad vo verejnom priestore je nutné predložiť aktuálne programové východiska, ktoré definujú spôsob vnímania mestských záhrad, ich charakter a smer, ktorým sa majú uberať. Programové východiská posúvajú mestské záhrady z okraja smerom k využitiu širokým spektrom ľudí, ako štruktúry ukotvenej do prostredia mesta.
Programové východiskáPRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION 1. Mestské záhrady sú verejné priestranstvo
Advertisement
Funkčné a atraktívne mesto disponuje spojitou sieťou verejných priestranstiev pestrých charakterov, ktoré môže využívať pestrá škála užívateľov. Mestské záhrady žiaľ dnes tvoria anomáliu v tomto systéme, vytvárajú priestor nespojitosti a zároveň nevyužívajú svoj potenciál ako súčasti mestskej zelene. Mestské záhrady je nutné vnímať ako verejné priestranstvo (nehľadiac na jeho prevádzkový režim, verejné priestranstvo nevylučuje režim užívania). Je to síce náročný obrat vo vnímaní mestských záhrad, no k ich ďalšej existencii je to nevyhnuté. Pokiaľ mestské záhrady nebudú súčasťou spojitej siete verejných priestranstiev, nie je možné uvažovať o zmene. Mestské záhrady stále ostanú exkluzívnym miestom za plotom využívaným len úzkou skupinou záhradkárov a ich najbližšieho okolia. Vnímanie mestských záhrad ako verejného priestranstva znamená otvorenosť k využitiu širokým spektrom ľudí, nielen záhradkármi, k širokému spektru aktivít, nielen pestovateľskej činnosti, no zároveň znamená prísľub dlhodobej existencie vďaka silnejšiemu statusu v podobe verejného priestranstva.
2. Mestské záhrady sú mestskou zeleňou
Z povahy prevažujúcej prírodnej zložky v mestských záhradách, hoc sú výsostne mestskou a mestom podmienenou štruktúrou, je nutné mestské záhrady považovať za prírodu, ktorá je súčasťou mestskej zelene. Tým je možné ich zasadiť do širšieho vzájomne funkčne previazaného rámca, priradiť ich bok po boku k parkom, mestským lesom, či prírodným brehom vodných tokov. Vnímanie mestských záhrad ako súčasti systému zelene znamená, že prípadná redukcia mestských záhrad má za následok oslabenie odolnosti systému a vzájomnej synergie blízkych prvkov systému. Mestská záhrada ako zeleň postavená na roveň napríklad parku, prvok širšieho funkčného rámca, má silnejšie postavenie vo verejnej diskusii. Obdobne je nutné nazerať na mestské záhrady i vo vzťahu k systému modrozelenej infraštruktúry, kde platia za významný prvok pre ich schopnosť zvyšovať biodiverzitu, hospodáriť s dažďovou vodu v mieste dopadu, zvyšovať kvalitu pôdy a predchádzať jej erózii či schopnosť eliminovať pôsobenie tepelných ostrovov v mestskom prostredí (Bell et al. 2016).
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION 3. Mestské záhrady sú miestom pre komunitu
Vo vzťahu k rozšíreniu chápania mestských záhrad, aj ako štruktúr vznikajúcich zdola, na základe konania komunít, občianskych iniciatív a spolkov, no i vo väzbe na vnímanie mestských záhrad ako verejného priestranstva, ktoré by vždy do značnej miery malo byť tvorené ľuďmi a komunitami, nie direktívne zásahom samosprávy zhora, je žiadané vnímať mestskú záhradu ako spoločný priestor, kde sa realizuje komunita a susedstvo, radšej než ako súbor individuálnych záhrad na ktorých sa realizujú individuálne osoby. PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSIONVnímaním mestských záhrad ako priestoru
pre komunitu sa jasne komunite ukazuje, že sa s nimi počíta a že je žiadané, aby boli aktívnymi tvorcami prostredia. Týmto spôsobom, skrz priame zapojenie obyvateľov a komunít, je posilňovaná vzájomná spolupatričnosť, ale aj vzťah k danému miestu, čo vo výsledku môže znamenať to, že o mestskú záhradu má niekto starosť a jej osud mu nie je ľahostajný, teda vo výsledku sa jedná o posilnenie pozície mestských záhrad vo verejnom priestore. Komunity sa aktívnej tvorby mestských záhrad rady zhostia, stačí im poskytnúť priestor.
SPOLU
4. Mestské záhrady sú spolutvorcom inkluzívneho mesta PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
Inkluzívne mesto, teda mesto využiteľné čo najširším okruhom ľudí, ktoré nerobí rozdiely na základe pôvodu, rasy, pohlavia, veku, zdravotného stavu či sociálneho statusu by malo byť vždy platným cieľom, ktorý stojí za to napĺňať (MIB 2021). Mestské záhrady by mali byť výrazne inkluzívnou mestskou štruktúrou. Už dnes v nich spolu koexistujú pestré skupiny ľudí (Gibas et al. 2013). Stále však existuje potenciál zlepšovania, už i pre to, že inkluzívne mesto je nutné chápať viac ako proces než stav. V prostredí mestských záhrad i vo vzťahu k deklarovanej komunitnosti je žiadané podporovať možnosti využitia pestrou škálou užívateľov, širokú prístupnosť a dostupnosť, či možnosť cieleného využitia na terapeutické či vzdelávacie účely. Ruku v ruke s inkluzívnym využitím by mestské záhrady mali mať aj inkluzívnu podobu . Mestské záhrady sa už aj pomocou jednoduchých krokov môžu stať nositeľmi myšlienok inkluzívneho mesta a byť predzvesťou ich širšieho rozšírenia. V mestských záhradách by si mal nájsť svoje miesto široký okruh užívateľov.
pestrosť ľudí
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
5. Mestské záhrady môžu byť kdekoľvek
Pozícia mestských záhrad v rámci Prahy je dnes prevažne na okraji. Dané je to historickým vývojom, kedy boli cielene zriaďované ako zelené pásy okolo mesta, i ako náhrada za lokality v širšom centre (Gibas et al. 2016). Dôležitým krokom k zmene obrazu mestských záhrad je uznať, že nemusia byť len na periférii, že nemusia byť len monofunkčné a že tým pádom môžu byť prakticky kdekoľvek v rámci mesta, za predpokladu, že bude pre ne zvolená miestu primeraná podoba. Mestská záhrada môže úspešne existovať rovnako tak na Prahe 1, ako môže existovať na Prahe 22, hoc ich podoba sa obvykle bude líšiť. Mestské záhrady sú zároveň veľmi dobre kombinovateľné s inými funkciami a spôsobmi využitia územia. Vôbec sa pritom nemusí jednať o príbuzné funkcie ako je park. Mestská záhrada vie dobre koexistovať i s administratívnou budovou. Cieľom je skrz vhodný funkčný mix rozprestrieť mestské záhrady po meste tak, aby boli blízko ich užívateľom. Funkčný mix je zároveň cestou, ako aspoň v redukovanej podobe zachovať ekonomickými tlakmi dnes ohrozené mestské záhrady.
+ parkové priestranstvá PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION + brownfieldy+ sídliská + rekreačná krajina + areály vybavenosti + nový development + blokové mesto + ...
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION 6. Mestské záhrady nemusia slúžiť len k záhradničeniu
Záhradníčenie ako významný spôsob využitia mestských záhrad ostáva aktuálny i v 21. storočí. Posúva sa však jeho pozícia od hlavného spôsobu využitia smerom k jednému z mnohých, rovnako ako sa posúva od individuálneho i ku kolektívnemu. Pre časť užívateľov, zvlášť tých, ktorí nemajú vlastnú záhradu v mestskej záhrade a viac mestské záhrady využívajú ako verejné priestranstvo, tento význam nie je dôležitý. Mimo dnes platného významu v podobe individuálnej statickej rekreácie (na jednom mieste, nositeľom významu miesto) by mali byť mestské záhrady do budúcna využiteľné i k dynamickej rekreácii (na rôznych miestach, nositeľom významu pohyb) ako súčasť mestských rekreačných trás, či bod zastavenia so zaujímavou aktivitou na trase. Ďalším využitím je potom komunitná činnosť významom obsahujúca širokú škálu aktivít. Doplnkové spôsoby využitia často môžu vychádzať z daností bezprostredného okolia, z funkcii, ktoré sa v ňom nachádzajú, či ktoré tam chýbajú. Možnostiam využitia by sa nemali klásť bariéry, pokiaľ nie sú pre záhradu ohrozujúce, pretože každá aktivita môže znamenať širšiu využiteľnosť.
7. Mestské záhrady sú hodnotou pre okolie
Vyššie predstavené proklamácie posúvajú mestské záhrady od periférneho javu k atraktívnemu využitiu územia, ktoré je pre ich okolie ale i mesto ako také hodnotou. Rozšírením možností vyžitia a trávenia voľného času, možnosťou zapojiť sa do života komunity, atraktívnou fyzickou podobou, ale i prínosmi z ekosystémových služieb sa mestské záhrady stávajú dobrým susedom, zvlášť pokiaľ majú zaujať miesto, ktoré je dnes nevyužívané, či neatraktívne. Vnímanie mestských záhrad ako hodnoty by
malo byť podporené nielen u obyvateľov, ale i u samospráv, ktoré mestské záhrady môžu podporovať, či priamo realizovať. Pozitívny obraz mestských záhrad v očiach verejnosti a samospráv následne bude znamenať i viac pochopeni zo strany zájomníkov, ktorí si môžu uvedomiť, že je pre nich výhodné na ich pozemku mať aspoň dočasne mestskú záhrad,u a zároveň bude vytvorený určitý tlak, aby sa v území platné mestské záhrady nelikvidovali (Dragoun 2019) a radšej sa hľadalo riešenie v podobe transformácie kombinujúce súkromný a verejný záujem.
