4 minute read
Motivácia
Uvedomenie si, že záhradkárske osady a ich okolie trápia veľmi podobné problémy, teda sú položenné veľmi podobné otázky k riešeniu, je prvým krokom k priznaniu si, že možno viac než do detailu prepracované konkrétne riešenie jednej vzorovej záhradkárskej osady, žiada sa ukázať vo všeobecnosti platné doporučenia a námety k zlepšeniu uplatniteľné pre celú šírku témy.
Osobná motivácia
Advertisement
Inšpirácia za rohom
Mnoho myšlienok človeka je tvorených na základe prostredia v ktorom sa pohybuje. Žijúc v území so štruktúrou záhradného mesta, medzi Ořechovkou a Hanspaulkou, v mieste styku rôznych štruktúr, rozpadu tradičného blokového mesta, pravdepodobne profesnou deformáciou, som neustále nútený uvedomovať si vzťahy medzi štruktúrami, pozitívne či negatívne javy, ale aj rôzne anomálie v území. Určitou anomáliou môjho bezprostredného okolia je záhradkárska osada na Ořechovce. Táto záhradkárska osada je endemit, jedna z mála dochovaných prvorepublikových osád. Vlastne je to trochu zázrak, že stále existuje, vzhľadom na jej polohu (Jansová 2020). Rozmýšľam, dokedy zvládne odolávať tlakom na zhodnotenie územia. Predsa len sa nachádza na rozhraní veľmi drahých lokalít s limitne malým množstvom voľných stavebných parcel. Zvlášť po výstavbe novej dráhy na letisko vedenej pod Ořechovkou tunelom (SŽ 2020), keď bude odstránený dnešný limit v podobe železničnej trate, fixujúcej stav územia, tlaky na to, aby záhradkárska osada bola transformovaná na inú, pravdepodobne obytnú funkciu budú posilovať. Na jednej strane týmto tlakom rozumiem, dobre vyriešená zástavba rešpektujúca väzby v území by mohla byť prínosná, no na druhú stranu mám tuto osadu nesmierne rád a bolo by mi za ňou ľúto. Na druhú stranu, pragmatický kúsok mňa túto osadu nemá rád. V území je bariérou vo všetkých smeroch. Správa sa arogantne, je obohnaná oplotením cez ktoré väčšinou nie je vidno. V určitom je pre mňa gated-community, exkluzívnym miestom pre pár vyvolených, ktoré mi je proti srsti. Dostal som sa, nielen s Ořechovkou, ale aj inými záhradkárskymi osadami v mojom okolí do veľmi rozporuplného vzťahu. Viem, že sú záhradkárske osady prospešné pre ich prírodné hodnoty a zároveň viem, že sú v území často problematické a neprospievajú kvalite susedstva. Zároveň viem, že negatívny nádych sa dá ľahko odstrániť. Väčšinou sa jedná o problémy estetickej podoby, nadväznosti na okolie, exkluzivity využitia a problémy kompozičné. Z týchto problémov potom plynie negatívne vnímanie osád verejnosťou mimo záhradkárov majúcich v osade záhradku (Miovská 2018). Potenciálnym odstránením záhradkárskej osady sa síce tieto problémy môžu odstrániť, no zároveň sa nenávratne odstránia aj benefity. Nové využitie v niektorých ohľadoch kvality poskytované záhradkárskou osadou nemá šancu suplovať. V mysli sa mi začal tvoriť názor, ako pomerne jednoducho pretvoriť obraz záhradkárskej osady od exkluzívneho územia vo verejné priestranstvo (napr. Melková 2014) využiteľné širokým okolím. Táto myšlienková anabáza bola následne pretvorená do ateliérovej práce. Vytvorený bol postupný plán, súbor krokov, ako čo najviac zachovať osadu, jej hodnoty, i ako pamiatky a zároveň, čo najviac zlepšiť obytnosť daného územia. Zaujatosť témou pretrvala. Úvahy smerovali k otázke, či môže niečo ako existovať návod, sada všeobecne platných nástrojov, ako spraviť zo záhradkárskych osád súdobú a plnohodnotnú zložku mesta, ktorá je atraktívna pre verejnosť, ktorá je využiteľná nielen záhradkármi, je vnímaná pozitívne a teda je odolnejšia voči pôsobiacim ekonomickým tlakom. Myslím si, že existuje. Záhradkárske osady majú toho veľa spoločného, vrátane problémov, nehľadiac na detail ich podoby a vnútorného usporiadania. V mysli som si návrh na Ořechovku aplikoval na iné osady. Fungovalo to. Možno to bolo všeobecnosťou a myšlienkovou lapidárnosťou návrhu, no mám pocit, že položením rovnakých otázok, stanovením problé-
mov, ktorými sa je nutné zaoberať, sa vynárajú podobné odpovede na otázky. Rozdielnosť potom môže byť až v detaile konkrétneho riešenia.
Výsledok manuál
Takouto cestou som sa dostal k manuálu pre mestské záhrady. Myslím si, že ukázaním pozitívnych príkladov a možností dobrej praxe, širokej verejnosti zrozumiteľných doporučení, sa dá kultivovať podoba súčasných záhradkárskych osád a vytvoriť pozitívne spoločenské podhubie k vzniku nových kvalitne riešených záhradkárskych osád a mestských záhrad, či úprave tých jestvujúcich. Manuál ako taký je výhodný v tom, že nie je príliš konkrétny, nenavrhuje na mieru šité riešenia, len vymedzuje mantineli a ukazuje cestu jeho užívateľom. Z toho plynie široká využiteľnosť naprieč konkrétnymi situáciami. Manuál bude fungovať na Zbraslavi i na Bulovce. Naviac, po odfiltrovaní pražských špecifík môže fungovať aj v iných mestách bývalého Československa. Dokument obdobného charakteru, v ktorom by mohol užívateľ, developer či zástupca municipality, ale aj široká verejnosť, nájsť oporu pre svoje kroky, s ktorým by sa mohol poradiť, v súčasnosti neexistuje. V tom spočíva príležitosť.
Smerovanie
Záhradkárske osady v dnešnej podobe už žijú na dlh. Šťastie v nešťastí je silná storočie trvajúca tradícia záhradkarenia v bývalom Československu v kombinácia s veľkým počtom a výmerou záhradkárskych osád nielen v rámci Prahy. Súbor záhradkárskych osád je vďaka svojej robustnosti zdanlivo odolný, no postupným odkrajovaním z celku na úkor silnejších záujmov v meste bez náhrady robustnosť slabne až do stavu, kedy sa nedá hovoriť o súbore, ale o jednotlivostiach, torze. V posledných desaťročiach sa mimo úpadku a zániku osád v otázkach tejto priestorovej štruktúry nestalo nič (Gibas et al. 2013). Chýba pozitívny príklad, že to ide inak a lepšie. Chýba pozitívny príklad súdobej zahrádkarskej osady, ktorý by bol hodnotovo zakotvený v súčasnosti, reflektujúc širší rámec potrieb užívateľov mesta než individuálnu potrebu záhradničenia a rekreácie realizovanú v rámci záhradkárskych osád. Pre absenciu čohokoľvek pozitívneho v tejto problematike majú dnes záhradkárske osady pozíciu na okraji, sú perifériou významovou i pozičnou. Východisko budúceho smerovania je v stave, že moc horšie to byť nemôže. Aj skrz Manuál je na mieste ukázať možnosti pozitívneho smerovania mestských záhrad. Smerovanie by malo mať smer s cieľom v kvalite, každodennej využiteľnosti čo najširším okruhom užívateľov - nielen záhradkárov, zapojenia záhrad do života mesta pri zachovaní dnes platných kvalít. Širším cieľom je potom rozšírenie povedomia a pozitívneho obrazu mestských záhrad u verejnosti. Zaslúžia si to po toľkých rokoch bytia na okraji záujmu. podobnosť záhradkárskych osád v Prahe - Labuťka (1)
podobnosť záhradkárskych osád v Prahe - Ořechovka
podobnosť záhradkárskych osád v Prahe - Vokovice