Uvedomenie si, že záhradkárske osady a ich okolie trápia veľmi podobné problémy, teda sú položenné veľmi podobné otázky k riešeniu, je prvým krokom k priznaniu si, že možno viac než do detailu prepracované konkrétne riešenie jednej vzorovej záhradkárskej osady, žiada sa ukázať vo všeobecnosti platné doporučenia a námety k zlepšeniu uplatniteľné pre celú šírku témy. Osobná motivácia Inšpirácia za rohom Mnoho myšlienok človeka je tvorených na základe prostredia v ktorom sa pohybuje. Žijúc v území so štruktúrou záhradného mesta, medzi Ořechovkou a Hanspaulkou, v mieste styku rôznych štruktúr, rozpadu tradičného blokového mesta, pravdepodobne profesnou deformáciou, som neustále nútený uvedomovať si vzťahy medzi štruktúrami, pozitívne či negatívne javy, ale aj rôzne anomálie v území. Určitou anomáliou môjho bezprostredného okolia je záhradkárska osada na Ořechovce. Táto záhradkárska osada je endemit, jedna z mála dochovaných prvorepublikových osád. Vlastne je to trochu zázrak, že stále existuje, vzhľadom na jej polohu (Jansová 2020). Rozmýšľam, dokedy zvládne odolávať tlakom na zhodnotenie územia. Predsa len sa nachádza na rozhraní veľmi drahých lokalít s limitne malým množstvom voľných stavebných parcel. Zvlášť po výstavbe novej dráhy na letisko vedenej pod Ořechovkou tunelom (SŽ 2020), keď bude odstránený dnešný limit v podobe železničnej trate, fixujúcej stav územia, tlaky na to, aby záhradkárska osada bola transformovaná na inú, pravdepodobne obytnú funkciu budú posilovať. Na jednej strane týmto tlakom rozumiem, dobre vyriešená zástavba rešpektujúca väzby v území by mohla byť prínosná, no na druhú stranu mám tuto osadu nesmierne rád a bolo by mi za ňou ľúto. Na druhú stranu, pragmatický kúsok mňa túto osadu nemá rád. V území je bariérou vo všetkých smeroch. Správa sa arogantne, je obohnaná oplotením cez ktoré väčšinou nie je vidno. V určitom je pre mňa gated-community, exkluzívnym miestom pre pár vyvolených, ktoré mi je proti srsti. Dostal som sa, nielen s Ořechovkou, ale aj inými záhradkárskymi osadami v mojom okolí do veľmi rozporuplného vzťahu. Viem, že sú záhradkárske osady
14
prospešné pre ich prírodné hodnoty a zároveň viem, že sú v území často problematické a neprospievajú kvalite susedstva. Zároveň viem, že negatívny nádych sa dá ľahko odstrániť. Väčšinou sa jedná o problémy estetickej podoby, nadväznosti na okolie, exkluzivity využitia a problémy kompozičné. Z týchto problémov potom plynie negatívne vnímanie osád verejnosťou mimo záhradkárov majúcich v osade záhradku (Miovská 2018). Potenciálnym odstránením záhradkárskej osady sa síce tieto problémy môžu odstrániť, no zároveň sa nenávratne odstránia aj benefity. Nové využitie v niektorých ohľadoch kvality poskytované záhradkárskou osadou nemá šancu suplovať. V mysli sa mi začal tvoriť názor, ako pomerne jednoducho pretvoriť obraz záhradkárskej osady od exkluzívneho územia vo verejné priestranstvo (napr. Melková 2014) využiteľné širokým okolím. Táto myšlienková anabáza bola následne pretvorená do ateliérovej práce. Vytvorený bol postupný plán, súbor krokov, ako čo najviac zachovať osadu, jej hodnoty, i ako pamiatky a zároveň, čo najviac zlepšiť obytnosť daného územia. Zaujatosť témou pretrvala. Úvahy smerovali k otázke, či môže niečo ako existovať návod, sada všeobecne platných nástrojov, ako spraviť zo záhradkárskych osád súdobú a plnohodnotnú zložku mesta, ktorá je atraktívna pre verejnosť, ktorá je využiteľná nielen záhradkármi, je vnímaná pozitívne a teda je odolnejšia voči pôsobiacim ekonomickým tlakom. Myslím si, že existuje. Záhradkárske osady majú toho veľa spoločného, vrátane problémov, nehľadiac na detail ich podoby a vnútorného usporiadania. V mysli som si návrh na Ořechovku aplikoval na iné osady. Fungovalo to. Možno to bolo všeobecnosťou a myšlienkovou lapidárnosťou návrhu, no mám pocit, že položením rovnakých otázok, stanovením problé-
