Medzi Prahou a dráhou: Prípadová štúdia mestskej záhrady Litovický potok by Matúš Berák

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

MEDZI PRAHOU A DRÁHOU PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA MESTSKEJ ZÁHRADY LITOVICKÝ POTOK

MATÚŠ BERÁK

Medzi Prahou a dráhou Prípadová štúdia mestskej záhrady Litovický potok

diplomová práca Pražské záhradkárske osady kniha 3/3 návrhová časť - prípadová štúdia autor Matúš Berák vedúca práce Radmila Fingerová zimný semester 2021/22 Ústav krajinářské architektury Fakulta architektury České vysoké učení technické v Praze

Výprava na Veleslavín Veleslavín, medzi nádražím, Hotelom Krystal a Libockým rybníkom, s potokom skrytým v záhradkárskej osade, pri železničnej trati, so vzruchmi v podobe pomaly jazdiacich upachtených motoráčikov, vraj v budúcnosti rýchlodráhy na letisko. Miesto, na ktoré sa zabudlo, ktoré snáď ani nie je Prahou. Rád tam chodím, často, a vravím si, našťastie, že sa zabudlo. Charakter územia mohol byť rôzny, od viac obytného až po výrobne skladovú perifériu. Pritom všetko podstatné tam už je, územie vyhradené prírode, s potokom, obklopené lesom a záhradami, rybníkom so slnečnou plážou a zároveň s okrajom v podobe hodnotných stavieb a urbanistických súborov, obrovský potenciál, ktorého sa stačí chopiť. Stačí posunúť Veleslavín trochu do súčasnosti, aby sa nepremenil úplne, aby ostal aspoň trochu perifériou.

Prípadová štúdia Pre otestovanie manuál DO ZÁHRAD je predložená prípadová štúdia venujúca sa podľa možnosti čo najviac zložitému územiu čo do veľkosti i pôsobiacich vonkajších vplyvov, tak aby boli nasimulované možné okrajové situácie ako i postupná implementácia riešení od drobných zásahov po komplexné riešenie územia i s ohľadom na širší kontext a realizáciu zmien v okolí.

Obsah

Stav miesta 8 Veleslavín 10 širšie väzby väzby v záujmovom území

Výprava 16 mapa pocitov

Stav 22 Výhľad 28 Hodnoty v území 30 Problémy v území 32 Témy pre návrh 32

Použitie manuálu 36

Drobné zmeny 38

Vybrané drobné zmeny 40

Miesta drobných zmien 44

Celkový návrh 46 Piliere návrhu 50 Kompozícia 54 Stavové ťažiská 62 Komunikačná sieť 64

Sieť priestranstiev 66 Pohyb 68 Záhrady 70 Prístupnosť a regulácia 72 Kompozícia krajiny 76 Hospodárenie s vodou 78 Stavby 80 Miesta a deje 82 Miesta krajiny 86 Hlavný výkres 88 Záverom 108 Dokladová časť 110 Zdroje 112

Stav miesta Na prvú dobrú sa môže zdať Veleslavín ako nie moc lákavé miesto, čo môže zaváňať tendenciami čistého plátna, na ktoré sa dá namaľovať nový lepší Veleslavín. Z toho dôvodu je nutné byť veľmi obozretný, pozorne navnímať územie a jeho detaily, spôsob fungovania tak, aby hodnotné zložky tvoriace jeho charakter ostali zachované. Popis stavu, zhodnotenie, je nutným základom.

Veleslavín Voľba Územie záhradkárskej osady na Veleslavíne a jeho priľahlého okolia bolo zvolené ako vhodný príklad existujúcej záhradkárskej osady pomerne veľkej rozlohy, ktorá sa však nenachádza na úplnej periférii mesta, hoc je možné hovoriť o tom, že je vnútornou perifériou (Haluzík et al. 2020). Vďaka pozícii v meste je nutné predstaviť riešenia ktoré reflektujú urbánny kontext a vývojové tendencie v území. Zároveň je však územie obklopené prírodou, samo o sebe je prírodným celkom, takže do návrhu nutne vstupuje i prírodný kontext. Riešenie tak musí hľadať rovnováhu, teda nebyť jednostranne orientované, ako by tomu mohlo byť u veľkých mestských záhrad na hranici krajiny. Veľkosť územia zároveň umožňuje pestrú škálu riešení a využitia. Veleslavín bol zvolený i s ohľadom na dobrú známosť miesta, možnosť pravidelných návštev a sledovania zmien počas rôznych období roka. Osobný prevažne kladný vzťah k územiu má tiež svoj význam.

Cieľ

Za cieľ si prípadová štúdia veľmi pragmaticky kladie ukázať, že manuál je prínosný a použiteľný, že sa jeho odporučenia dajú aplikovať na konkrétne územie, v ktorom sa naviac nezačína od nuly, ale je v ňom už existujúca záhradkárska osada, naviac značne rozľahlá, a jej užívatelia, ktorých treba primerane zohľadniť. Okolie územia je naviac nestabilizované (IPR Praha 2018-2), kedy významná časť okolia môže mať odlišnú podobu než je tomu dnes, takže do prípadovej štúdie vstupuje i premenná možností riešenia okolia a zohľadnenia rôznych podôb už existujúcich zámerov.

Prístup Zvolené je zámerne zložité územie s komplexnou škálou väzieb a vplyvov, pretože na takomto území, kde jedno správne riešenie neexistuje, je možné demonštrovať pestrú škálu postupov a riešení situácii, na základe odporúčaní manuálu od najmenších zmien v území, ktoré sú prakticky zadarmo a predsa vedia vytvoriť pridanú hodnotu, až po komplexné návrhy celkového riešenia pre veľké územia, do ktorých naviac vstupujú premenné okolia a potreba navrhovania v súbehu s okolím, tak aby mestská záhrada nebola vytrhnutá z kontextu. Prístup zároveň umožňuje prezentovať fázovanie jednotlivých riešení a dlhodobý vývoj územia v horizonte desaťročí pre situácie, kde má mestská záhrada pevne dané miesto ako je tomu na Veleslavíne (IPR Praha 2018-1) (IPR Praha 2018-2).

Riešené územie Riešené územie nie je presne vymedzené, vzhľadom na to, že jeho veľkosť bude variovať od miery komplexnosti toho konkrétneho riešenia predstavené-

ho v prípadovej štúdii. Lepšie je používať označenie ťažisko územia - miesto, či územie, kde sa väčšina predstavených úprav bude odohrávať a okraje vymedzené záujmovým územím, ktoré je ohraničením, aby sa prípadová štúdia nerozliezla do neprimerane širokého územia, aby bola kompaktná, potiaľ, pokiaľ sú väzby v území pre ťažisko relevantné. Ťažiskom územia je dnešná záhradkárska osada s osou v podobe Litovického potoka, ktorý smeruje a organizuje územie. Ťažisko ma západovýchodný pretiahnutý tvar od Libockého rybníka, respektíve ulice U Kolejí až po priestranstvo za Hotelom Krystal. K ťažisku môžu byť v rôznych častiach prípadovej štúdie v závislosti na konkrétnej potrebe a preverovanej situácii priradené ďalšie územia. Záujmové územie je potom vymedzené širším okolím, predovšetkým s ohľadom na prítomné a potenciálne komunikačné väzby či väzby priestranstiev. Hranica je daná hranou zástavby Petřin na juhu, okrajom Libockého rybníka, priestorom vymedzeným ulicou U Kolejí v styku s Libockou na západe vrátane tohto územia, ulicou Za Vokovickou vozovnou vrátane, Evropskou ulicou zo severu až po Nádraží Veleslavín a Veleslavínskou ulici a spať ulicou Nad Stanici až na kopec na Petřiny. Ťažisko územia má rozlohu približne 10 hektárov, záujmové územie má výmeru približne 70 hektárov.

Výsledok Vzhľadom na povahu cieľu a samotného územia nie je očakávaným výsledkom jedno riešenie, ktoré stanovuje "takto to bude!" ale škála riešení krokov "takto by to mohlo byť ak..." výrazne závislých od ďalších vonkajších parametrov, ako sú napríklad nadmiestné zámery (napr. SŽ 2021), tendencie územného plánovania, vývoj spoločnosti a iné. Výsledok by mal demonštrovať možný vývoj územia v čase a rôzne podoby riešení v závislosti od premenných v podobe napríklad ochoty užívateľov záhradkárskej osady k zmenám, financií a priority potreby riešiť toto konkrétne riešenie či dopytu po zmenách od užívateľov nezáhradkárov. Predstavené možnosti nebudú kompletným predstavením možného, ale predstavením čo najkomplexnejšieho názoru na dané územie v medziach známych skutočností. Prípadová štúdia by sa dala označiť za overovaciu, pretože výsledkom by malo byť overenie možného v čo najširšom rozsahu. Overenie potom bude mať dve roviny. Overenie toho, čo a ako je možné na Veleslavíne a overenie samotného manuálu. Podrobnosť výsledku nebude zvlášť detailná. Koniec koncov, detail si do mestskej záhrady vnesú hlavne samotní aktívni užívatelia skrz ich prítomnosť a aktivity, ale i s ohľadom na veľkosť územia, kedy je prioritou komplexnosť, hoc i detail si svoje miesto v riešení nájde.

Širšie väzby

Izolovanosť a periférnosť územia sa prejavuje i v kontexte širších vzťahov, kedy sa všetko významnejšie odohráva okolo ťažiska územia, nie v ňom a gros väzieb má prevažne rekreačný charakter.

Dopravné väzby Územie je ohraničené dvojicou dopravných väzieb: významnou tangentou v podobe Evropské ulice, ktorá vedie motorovú dopravu z Pražského okruhu a diaľnic D5, D6 a D7 do Dejvic a obrátene. Súčasťou Evropské je i tramvajová trať z Divoké Šárky, ktorá predstavuje hlavný spôsob obsluhy územia hromadnou dopravou. Druhou významnou dopravnou väzbou je železnica, trať 120 z Masarykovho nádraží do Rakovníka, ktorá sa v území prejavuje hlavne ako limit líniovej stavby.

Rekreačné väzby Územie sa nachádza medzi viacerými rekreačne atraktívnymi územiami, v pomyselnom strede medzi Oborou Hvězda a Divokou šárkou, vrátane vodnej nádrže Džbán. Cez územie, popri Libockom rybníku vedie možné spojenie týchto dvoch území. Cez záhradkársku osadu je vedená väzba obytných štruktúr na Prahe 6 smerom k týmto bodom záujmu, nielen v mentálnej rovine, ale i v podobe fyzicky značenej cyklotrasy.

Krajinné väzby Rekreačné väzby sú do veľkej miery stotožniteľné s väzbami krajinnými, keďže krajina je tým miestom, ktoré je obľubované mestskými obyvateľmi, zvlášť pokiaľ sa jedná o hodnotnú a estetickú prírodu, ako je tomu v prípade chránených území vo väzbe na územie Veleslavínu (IPR Praha 2016). Významnou väzbou je Litovický potok pretekajúci územím, na ktorom sú navešané viaceré vodné plochy. Trasa potoka je stotožniteľná s väzbou Obora Hvězda - Divoká Šárka a aj s vedením hygrického ÚSESu v území. Vďaka spojitosti prírodných plôch i v riešenom území je vedenie ÚSESu pomerne spojité, s menšou mierou prerušení prvkami mestského prostredia. Krajinná kompozícia je významne ovplyvnená morfológiou, kedy je ťažisko v údolí, medzi okolitými terénnymi dominantami. Bodovo to sú potom vrcholy Ďžbán, Červený vrch a Bíla Hora.

Sociálne väzby V ťažisku územia v porovnaní s okolitými

1:10 000

štruktúrami žije výrazne menší počet obyvateľov. Pozitívom však je, že v pešej dostupnosti územia sú prítomné obytné súbory s významným počtom obyvateľov, odkiaľ môžu pochádzať ďalší užívatelia územia (ČSU 2017). Prevažná časť týchto obyvateľov obýva bytové domy, takže i na nich môžu byť zámery v území v podobe rekreácie a záhradníčenia cielené.

Evropská ho

José Marti

Za Vokovickou vozovnou

José Martiho

U Kolejí U Kolejí

Na Okraji

Väzby v záujmovom území

ska

ín lav les Ve

icí

iho

art

éM

Jos

1:5 000

V záujmovom území sú väzby podriadené umiestneniu a možnostiam využitia verejných priestranstiev, ktoré sú prirodzenými ťažiskami v území a zároveň miestam napojenia na komunikačný skelet mesta, hlavne verejnú dopravu. V území je prítomná dualita vzťahu medzi priestranstvom Libockého rybníka ako výrazného pobytového a rekreačného centra na jednej strane územia a multimodálneho dopravného uzlu na Nádraží Veleslavín na strane druhej. Spojnica týchto miest presne vymedzuje ťažisko územia, kde sa nachádza záhradkárska osada. V širšiom kontexte je túto dualitu možné rozvinúť na dualitu Starej Liboce a Starého Veleslavína, ako pôvodných jadier, ktoré boli prepojené komunikačnými väzbami a samotným Litovickým potokom (v minulosti i Cisárskou strouhou) (Homola). Poloha medzi je pre ťažisko územia z toho dôvodu prirodzenou a dodnes platnou i vzhľadom na to, že zástavba z rôznych častí 20. storočia vystavaná na severnom okraji záujmového územia, pri Evropské ulici sa viac primyká k tejto tangente než k ťažisku. Obdobné plati i pre modernistické sídlisko Petřiny, ktoré je síce v tesnej väzbe na územie, no oddelené bariérou terénnej konfigurácie brániacej intenzívnejšej interakcii. Väzby priestranstiev sú realizované hlavne vo vstupných bodoch do ťažiska územia, tam, kde je prítomnosť obytnej štruktúry, ktorej primárne slúžia. Sú to priestranstvá zeleného pásu pri trati medzi ulicou U Kolejí, ktorý je úvodom do územia zo západu, už spomínaných priestranstiev u Libockého rybníka, ktoré sú úvodom z juhu a priestranstvom u Hotelu Krystal, respektíve Nádražím Veleslavín, ktoré sú úvodom z východu. Zo severnej strany väzby nie sú prítomné vzhľadom na jestvujúce bariéry v území a orientáciu štruktúry smerom k ulici Evropské. Limitom väzieb sú areály Vozovny Vokovice, bývalej Vysokej školy politickej a garáže Ministerstva Vnitra na jednej strane, ktoré tvoria nepriestupnú, takmer 750 metrov dlhú líniu brániacu pohybu severojužným smerom. Na druhej strane je limitom bariéra telesa železničnej trate, ktoré je priestupné len v štyroch bodoch, respektíve dvoch v ťažisku územia, ktoré sú vzdialené 500 metrov. Možnosti priestupnosti určujú hlavné komunikačné smery v území, ktoré prebiehajú východo západným smerom, kde je tepnou územia cestička vedúca ponad záhradkársku osadu, pod železničnou traťou. Paralelná väzba tomuto smeru je vedená aj na druhej strane železničnej trate, cez les medzi traťou a Petřinami, z ktorej vybiehajú pešie severojužné prepojenia vedúce na kopec na Petřiny. Väzby motorovej dopravy v území nie sú prítomné, realizujú sa len na okraji Evropskou ulicí, respektíve lokálne v jednotlivých obytných klastroch, ktoré sú neprejazdnými územiami.

Výprava na Veleslavín

Územie okolia Litovického potoka a priľahlých území sa najlepšie chápe skrz priamy zážitok, vnímaním podôb územia v rôznych časoch a obdobiach roka, hoc stále to nie je ten zážitok, aký majú záhradkári či obyvatelia priľahlých bytových domov, ktorý sa dívajú z okna. Najlepšie je do územia ísť, prechodiť ho, nahliadnuť do rôznych zákutí, zaznamenať pocity. Výprava začína výstupom z električky na zastávke Vozovna Vokovice, oproti historickej budove vozovne, ktorá sa stala nositeľom rozvoja severozápadnej časti záujmového územia, keďže k vozovni bol vybudovaný funkcionalistický obytný súbor. Prechod medzi týmito domami je príjemný, majú drobnú mierku a riadková štruktúra vytvára prívetivé medzidvory, ktoré si obyvatelia dotvorili vo vlastnej réžii, sem tam aj záhradníčia. Z ulice José Martiho odbáčam do ulice Za Vokovickou vozovnou, ktorá je bohato dimenzovaným priestranstvom so stromoradím v strede ulice. Príjemný pocit dotvárajú jednotlivé predzahrádky bytových domov na jednej strane a občasný živý parter s vybavenosťou na strane druhej. Ulica končí peším prechodom cez dráhu a zeleným pásom popri trati, ktorý je využívaný na rôzne aktivity, ako je detské ihrisko či priestor pre venčenie psov. Tento pás vôbec nepôsobí ako zbytkové územie pri trati, práve naopak, je priestranstvom, na ktoré bude dobré viazať návrh. Na druhú stranu, na východ, smerom do ťažiska územia začína iný svet, divočina. Je tu akási stará záhrada, oplotená rozpadajúcim sa plotom, zarastená. Tu a tam za plotom presvitajú stopy ľudskej činnosti. Asi ju využívajú bezdomovci. Vo východnej časti záhrady sú krásne vzrastlé orechy a stará stavba domu, ktorý ako tak drží. Tu sú už stopy užívania výraznejšie, v podobe nánosov vecí hraničiacich s odpadom, ale i estetickejšie prvky, ako sú udržiavané záhony, v ktorých si samozvaní užívatelia pestujú zeleninu. Chodník vedený pozad vozovňu nie je moc príjemný. Prejavuje sa tu nevzhľadné riešenie terénneho zlomu, v podobe betónovej steny povyše očí, na ktorej je plot s ostatným drôtom. Plot v kombinácii so zarastenou záhradou na druhej strane veľmi zužujú priestor. Večer i napriek prítomnosti verejného osvetlenia by som sa tu bál. V priehľade uličkou sú vidieť garáže. Na konci zatáča južne kopírujúc hranicu pozemkov. Posprejovaná línia garáží nevyzerá moc používane, no množstvo a veľkosť zámkov na ich vrátach značí, že asi pre ich užívateľov stále majú význam. Na garáže plynulo nadväzuje oplotenie areálu Fakulty telesné výchovy a sportu Univerzity Karlovy, kedysi vysokej školy politickej ÚV KSČ. Cez vysoký priehľadný plot je vidieť plošne rozsiahle športoviská. Tesne za plotom je umiestnený stĺp nadzemného vedenia veľmi vysokého napätia, ktoré je vedené ponad

vodnú nádrž Džbán, okolo vozovne, ponad záhrady na Petřiny a ďalej. Po pravej ruke sa začínajú objavovať prvé a záhrady a prvé parkujúce vozidlá záhradkárov. Časť záhrad má zneprehľadnené oplotenie, napríklad vysokým živým plotom či zelenou textíliou, ktorá žiaľ bude ďalej častým neestetickým javom. Niektoré záhrady sú nevyužívané, čo je na jeseň poznať hlavne podľa neobratých ovocných stromov. Cesta sa zalomí zase doľava. V priestore zatáčky je vysoké množstvo automobilov, niektorých evidentne nepojazdných, skoro až vrakov. V jednej zo záhrad sídli očividný majiteľ týchto aut. Na záhrade sú zaparkované ďalšie. Stavby záhradných chát v tomto mieste vyzerajú tak, že môžu slúžiť k trvalému bývaniu. Sú väčšie, porozširované o rôzne prístavky. O malý kúsok sa cesta zlomí na juh. Zalomenie je sprevádzané výraznou zmenou profilu, kedy sa pred pár metrami vcelku široký profil zúži na úzky chodníček a most, ktorým sa prechádza prvý krát cez Litovický potok. Pred mostíkom je prvá bránka do vnútra záhradkárskej osady. Žiaľ zatvorená. Samotný mostík je zaujímavým miestom, z ktorého sa dá sledovať tok potoka a deje v záhradách. Mostík je obohnaný vysokým oplotením, po ktorom sa pne psie víno, na jeseň sfarbené do teplých tónov farieb. Pohľad na potok je síce zaujímavý v zmysle dejov, no čo do pohľadu na stav toku nie je moc príjemný. Potok tečie v mŕtvom betónovom koryte, majúc podobu kanálu. Aspoň že brehy sú zelené. Vody vyzerá byť vcelku dosť, potok svižne tečie. Za mostíkom sa chodníček ešte viac zužuje do úzkeho vyšľapaného profilu s trávnatým lemom, kde sa i dvaja ľudia obtiažne vyhnú. Profil pôsobí stiesnene i vďaka nepriehľadnému vysokému oploteniu. Ponad chodníček niekto svojpomocne spravi konštrukciu, ktorá vytvára krátky tunel. Vidieť je tu ďalší stožiar veľmi vysokého napätia, tentokrát u niekoho v záhrade. Chodníček sa mierne rozšíri v mieste ďalšieho vstupu do záhradkarskej osady. Vnútorná trávnatá cestička za plotom má príjemnú šírku, ploty záhrad už nie sú tak vysoké, celkovo neprístupné vnútro záhradkárskej osady pôsobí ďaleko lepšie než vonkajšie priestranstvá. Škoda, že sa tam nedá dostať. Úzkym chodníčkom, strmo nahor, dôjdem až ku klenutému priechodu popod železničnú trať. V profile klenby sa otvára výhľad na Libocký rybník. Vidím väčšie množstvo ľudí. Posledné teplé lúče babieho leta dokonca niektorých odvážlivcov vytiahli do plaviek. Oslnený južný breh, lemovaný stenou viaduktu, ktorá sála naakumulované teplo je veľmi príjemným miestom. Na tomto mieste je vidieť, ako sa dá pri kvalitnom základe spraviť za málo peňazí veľmi obľúbené miesto. Stačí pokosiť trávu, udržiavať stromy pri viadukte,

postaviť jedno mólo a osadiť pár obyčajných lavičiek. Výsledkom je i cez pracovný deň celkom využívané miesto. Popri viadukte pokračujem k Litovickému potoku. Potok totižto tečie vedľa rybníka. Rybník je dnes napájaný nepriamo. Voda je v ňom stojatá. Koryto potoka nachádzajúce sa pri západnej hrane rybníka má priaznivejšie parametre než to v záhradkárskej osade. Je zelené, s pestrou vegetáciou, nie až tak priame. Dlho som premýšľal, ako a kade tečie potok cez viadukt. Vyhradené mu je jedno klenuté pole. Všimol som si však, že obďaleč tejto priepuste, za hustým krovím je ďalšie klenuté pole, ktoré je však zaslepené provizorným oplotením a slúži niekoho záhrade. Vraciam sa späť popri viadukte a špekuľujem, ako sa dostať hore. Zložité to moc nie je, vedie tam cestička, ktorú pravdepodobne využíva správa železníc k údržbe. Na viadukt sa dá v pohode dostať. Prekvapivá je šírka viaduktu, ktorá výrazne prevyšuje potreby jednokoľajky a aj dvojkoľajky. Je veľkorysá. Po viadukte sa dá bezpečne pohybovať, čo som hneď overil pri nečakanom prejazde motoráčku. Na viadukte rastú sukcesné porasty, no vzhľadom na mocnosť zeminy, ktorá nebude výrazná, sa im moc nedarí, takže je priestor dobre priechodný. Dostávam sa k hrane viaduktu a sledujem život pri rybníku z tohto príjemného oslneného miesta. Ľudia dole asi ani netušia, že sa dá do týchto miest dostať tak ľahko. Cestou späť z viaduktu si všímam ďalších veteránov v evidentne opustenej záhrade. Pokračujem strmo hore, lesom smerom na Petřin, popri plote druhej časti záhradkárskej osady. Plot tu je výraznou bariérou. Keby nebola brána zavretá, dalo by sa prejsť priamo cez osadu bez nutnosti naberania výškových metrov. Záhradkárska osada v tomto mieste má úplne odlišný charakter než na druhej strane trate. Záhrady sú veľké, bez delenia jednotlivých pozemkov, charakterom to skoro až pripomína sad. Objekty chát majú veľmi kultivovanú podobu. Evidentne sa užívatelia tejto časti záhradkárskej osady dobre poznajú a majú dobré vzťahy, pretože takáto podoba musí byť výsledkom dohody. Chodníčkom v lese pokračujem popri oplotení späť na širšiu nespevnenú komunikáciu. Ak by som pokračoval ďalej nahor, došiel by som na Petřiny. Listnatý les v týchto miestach je dobre priestupný, možnosti spojenia s Petřinami je mnoho, hoc strmý svah bude vždy limitom komfortu. Nespevnenou cestou sa dostávam až k novostavbe rodinného domu, ktorú som tu naozaj nečakal. Našťastie je to dom primeranej mierky s priehľadným oplotením, takže nepôsobí zvlášť rušivo. Cez les po ľavej ruke presvitá ďalší charakter záhradkárskej osady. Táto záhradkárska osada je založená na úzkych dlhých parcelách orientovaných do údolia Litovického potoka so záhradnými chatami vo

mostík cez Litovický potok na smerom k Libockému rybníku

priehľad cez podchod pod viaduktom na Libocký rybník

priestor na viadukte s výhľadom

vrchole pozemku. Pozemky medzi sebou nie sú delené oplotením. Veľkou kvalitou tohto riešenia sú výhľady, hoc orientácia voči svetovým stranám nie je najlepšia. So záhradkárskou osadou susedí ďalšia zástavba. Je tu jeden starší dom, odhadujem z 20. rokov, veľmi pekný, s mansardovou strechou. Čo v ňom je a čo tu robí netuším. Nasleduje zbierka vrakov a veteránov po tretie. Pomerne veľký objekt, v ktorom sídli autoservis je lemovaný veľkým množstvom vozidiel rôznej pojazdnosti v rôznom štádiu rozpadu. Niektoré snáď i s historickou hodnotou. Autoservis evidentne funguje. Negatívnym rysom tejto funkcie sú vozidlá odparkované na hrane lesa, všade tam, kde to aspoň trochu ide. Po pravej ruke je ďalšie prepojenie s Petřinami. Veľmi strmé oceľové schodisko, ktoré ani s veľkou dávkou fantázie nevyhovie norme. No stále sa jedná o pomerne komfortné spojenie, zvlášť cez zimu a jeseň, kedy sa dá ľahko pošmyknúť. Kúsok od autoservisu zatáčam o 180 stupňov strmo nadol, na starú cestu, ktorou sa dostanem späť za trať do ťažiska územia. Že je stará usudzujem podľa kamenných pätníkov a torza odvodňovacieho žľabu z masívnych dlažobných kameňov. Cesta je celkom široká, no nie je moc príjemná, pretože prechádza územím zarasteným náletovými drevinami, tu a tam sú prítomné torzá betónových konštrukcii a v diaľke pri trati vidím provizórne príbytky bezdomovcov. Takéto málo využívané miesta na okraji musia byť pre nich priaznivým úkrytom. Dostávam sa k priechodu pod traťou. Pred tým si však ešte všímam betónové prefabrikáty na vodoteč, rôzne rozhádzané v svahu, pomedzi ktoré tečie voda. Signálom vodného toku je i stará vyvrátená vŕba. K zdroju vody sa mi však nepodarilo dostať. Terén je nepriestupný. Priechod pod traťou v týchto miestach nepôsobí tak príjemne, ako ten pri Libockom rybníku. Dané to bude asi tým, že priamy priehľad na rybník na jednej strane a výhľad do záhrad na tej druhej sú príjemnejšie než pohľad do náletov zelene, do zatáčky kam nevidieť, kade cesta pokračuje na jednej strane a do tujového živého plotu na tej druhej. V priechode je však dochovaná historická dlažba. Vydávam sa na západ, späť smerom k rybníku, hlavnou cestičkou vedúcou ponad záhradkársku osadu, ktorá spája Veleslavín s Libocí a Vokovicemi. V nie až tak veľkej diaľke, smerom na sever, sa výrazne prejavuje atypický bytový dom s corbusierovskými prvkami a dramaticky tvarovaná veža v areály garáží Ministerstva Vnitra. Cestička ponad záhradkársku osadu je také nutné minimum. Nie je to žiadna sláva, ale slúži, ľudia ju využívajú. Možno by mohla byť kúsok širšia, nech sa vie vyhnúť pár chodcov s cyklistom. Estetika oplotení je veľmi premenlivá. Tam, kde je vidieť do záhrad, to je

radosť pohľadieť cez oko pletiva na všetkú tú pestrosť záhrad. Tam, kde je živý plot či obľúbená zelená textília, tam už sa o radosti hovoriť nedá. Cestou touto cestičkou si je možné uvedomiť morfológiu terénu. Po pravej ruke, severná časť územia klesá smerom k Litovickému potoku, kdežto južná časť je od cestičky tak na dva schody vyššie, stúpajúc smerom k trati. Územie pozdĺž tejto cesty je možné rozdeliť na pravú a ľavú stranu i čo do využitia záhrad. Pravá strana je väčšinou obsadená, udržiavaná, kdežto po ľavej ruke je väčšina záhrad pustých. Pusté záhrady však majú jednu obrovskú výhodu. Potom, čo oplotenie vzdá boj s časom, stane sa priestupným, je možné ísť do bývalých záhrad, natrhať si ovocie zo stále plodiacich stromov. Niektoré takéto miesta sú dokonca zabývané svojpomocne vyrobeným mobilíárom a vďaka tomu predstavujú aspoň minimálne pobytové kvality v tomto území. Vďaka občasným priehľadom do údolia je možné vidieť aj negatívne javy, hlavne v podobe novostavieb v areáloch, ktoré sú postavené na hrane pozemku, vedľa záhradkárskej osady, do ktorej sú orientované únikovými schodiskami a holými fasádami. Tu je jasne vidieť orientácia územia, kedy je záhradkárska osada považovaná za rub. V budúcnosti, pri zmene orientácie územia tieto ruby stavieb môžu pôsobiť problematicky. Vraciacam sa späť tou istou trasou, na východ, smerom k potoku. V týchto miestach sú vstupy do záhradkárskej osady, rovnako, ako tomu bolo na západnom konci. Tiež zatvorené. Východný koniec územia medzi traťou a potokom je zarastený, nepriestupný. Dostávam sa k mostíku ponad potok, tentokrát veľkoryso dimenzovanom. Koryto potoka je v týchto miestach ešte viac neprírodné než na hornej časti toku. Za mostom sú priamo postavené obytné stavby a hotel. Priestranstva v ich blízkosti smerom na Veleslavín, pôsobia zanedbaným dojmom. Je tu poznať vek stavieb a riešení v území. Negatívny dojem je daný i orientáciou stavieb, kedy smerom k potoku sú hlavne servisné priestory hotela, parkovisko, zásobovací dvor. Potok v zúžení medzi hotelom a traťou tečie betónovým korytom z výraznými opornými stenami, významne pod úrovňou terénu. Oporné steny sú posprejované, čo ešte viac podtrhuje dojem zanedbanosti tohto miesta. Pred miestom priepuste pod Evropskou ulicou, kade potok pokračuje do Vokovického rybníka a ďalej do Džbánu sa priestor rozširuje do menšieho priestranstva, nie moc príjemného charakteru, hoc lavičky sú tu nové, no aj tak tu nikoho nevidím. V tomto mieste je terénna depresia, ktorá by mohla slúžiť ako rybník či polder, no dnes v nej rastie žihľava. Z tohto priestranstva sa dá ďalej pokračovať na Nádraží Veleslavín, na vlak, mestský i medzimestský autobus, či električku. I s ohľadom na blízkosť tohto

dopravného uzlu by dané priestranstvo mohlo mať dôstojnú podobu. Ja však pokračujem na druhú stranu, na západ, aby som dokončil okruhu. Popri nie moc vzhľadnom okolí hotela, cez parkovisko, prechádzam k vcelku príjemnému dvoru medzi bytovým domom, kde sú pekné parkové úpravy, lavičky a detské ihrisko. Vďaka usporiadaniu domov do lichobežníka dvor pôsobí kompaktným a bezpečným dojmom. Popri areáli garáží na jednej strane a riadkovej funkcionalistickej zástavbe, charakterom veľmi podobnej tej u Vozovne, vrátane priestorov dvorov, sa dostávam k vežovému domu, ktorý je výškovou dominantou v území. V parteri sa nachádzajú potraviny, takže pred domom je celkom živom. Negatívnym javom v tejto časti je veľká záťaž automobilovou dopravou smerujúcich do/z areálu garáží. Areál sám o sebe, odmysliac si záťaž z dopravy, zo strany ulice José Martiho pôsobí príjemným dojmom. Nízka hmota stavieb a priehľadné oplotenie, za ktorým sú vysadené stromy až môže evokovať stavbu školskej vybavenosti na modernistických sídliskách, nie garáže. Za spojnicou ulíc José Martiho a Evropské začína štruktúra stavieb v duchu socialistického realizmu pozostávajúca z trojice riadkových bytových domov a komplexu vysokej školy. Bytové domy sú veľmi príjemné svojou hmotou aj podobou, rovnako ako je príjemné ich okolie. Pred domami sú svojpomocne realizované predzahrádky. Takéto riešenie pravdepodobne obstálo a vytrvalo i z toho dôvodu, že hoc sú priestory medzi bytovými domami verejne prístupné, nedá sa cez ne nikam dostať, takže tam mimo obyvateľov nikto ďalší nechodí. Vysoká škola je naproti tomu nie moc príjemnou stavbou. Je monumentálna, neprístupná, z pohľadu chodca obtiažne vnímateľná, ako keby snáď pred ňou nemal ísť priamo chodník, aby mala okolo seba voľný priestor. Nepríjemnosť situácie podtrháva i veľké množstvo parkujúcich áut, ktoré obliehajú priestor pred školou. Do budovy školy sa pre neštudentov moc nedá dostať, vstupuje sa cez bránu na kartu, chýba akýkoľvek verejne prístupný priestor. Do areálu, k športoviskám sa dá dostať cez bránku vedúcu k baru v ich blízkosti. Vzhľadom na nepriestupnosť areálu však cesta do vnútra nemá veľký význam. Medzi štruktúrou školy s bytovými domami a Evropskou ulicí je parčík či skôr zelený pás, ktorý je sám o sebe príjemný, no vzhľadom na hluk z dopravy v ulici a všade prítomné parkujúce autá je pobyt v ňom nekomfortný a viac než funkciu priestranstva tu plní funkciu izolačnej zelene. Prechádzam okolo vrátnice vozovne, stretávajúc šťastnejších tramvajákov idúcich so smeny, a pokračujem späť na zastávku električky, kde začala výprava.

východná časť záhradkarskej osady a bytový dom v pozadí

priestranstvo za hotelom Krystal

vnútrodvor na ulici José Martiho

Mapa pocitov z výpravy

Vecný popis stavu

Výprava na Veleslavín bola emočne ladeným textom, zážitkami z miesta, súborom pocitov, zobrazených i v pocitovej mape, kde objektívnosť nie je až tak podstatná a výsledný dojem daný aktuálnym rozpoložením, počasím a množstvom času na objavovanie. Stav je na rozdiel od toho vecným zhodnotením videného, s odstupom a možnosťou konfrontovať dojmy s faktami. Popísané budú rôzne vrstvy stavu územia. Popis stavu je jedným z východísk pre návrh.

Voda Odstavec venovaný vode sa zaoberá potokom, Libockým rybníkom, hospodárením s vodou v území ale i dopadmi vody na užitie, napríklad priestupnosť. Územím preteká Litovický potok prameniaci v poliach západne od obce Chýne, neďaleko od kláštora v Hájku. Litovický potok končí v nádrží Džbán, z ktorej potom tečie už ako Šárecký potok až do Vltavy, kam sa vlieva pri bývalom nádraží Praha-Podbaba (Juřík 2007). V území je možné vysledovať dva charaktery toku. V úseku po viadukt, pri Libockom rybníku má koryto prírodný charakter, hoc jeho trasa je viac menej priama. Brehy sú sprevádzané porasty travín, kríkov i menších stromov. Brehy sú prístupné verejnosti. Charakterom tu koryto nadväzuje na okolité parkové priestranstvá. Dĺžka toku tohto charakteru je približne 300 m. Za viaduktom má tok odlišný charakter. Už nie je súčasťou verejných priestranstiev, tečie skrz územie neprístupnej záhradkárskej osady. Koryto potoka je vedené priamo, v betónovom koryte s občasne zatrávnenými brehmi. V úseku toku pri Hotely Krystal je potok vedený čisto betónovým korytom. Stav potoka sa dá označiť za neuspokojivý. V území plní prevažne funkciu zdroju vody pre Libocký rybník a záhradkárov, ktorý ho majú takpovediac pre seba. Ďalšie ekosystémové funkcie moc neposkytuje, vzhľadom na neživosť samotného toku a jeho okolia. Významnou vodnou plochou v záujmovom území je Libocký rybník s výmerou hladiny 2,6 ha. Brehy rybníka sú významným priestranstvom pre širšie územie v jeho okolí. Rybník je využívaný ku chovu rýb. Spolu s Kostolom sv. Fabiána a Šebastiána a starou Libocí tvorí rybník hodnotnú panorámu. Niektorí užívatelia využívajú potok i ku kúpaniu (Pražská príroda 2013). Cez Libocký potok sú v záujmovom území vedená dva verejne prístupné mosty na západnej a východnej strane záhradkárskej osady. V ploche záhradkárskej osady je potom prítomných ďalších 22 mostov či lávok. Vysoký počet je daný tým, že pri zmene trasy koryta potoka boli pôvodne spojité pozemky záhrad rozdelené na dve časti. Častá je tu taká situácia, že chatka je od záhrady oddelená potokom a preto z dôvodu využiteľnosti celku pozemku si musel záhradkár vybudovať mostík cez potok (ZO ČZS Veleslavín).

V záujmovom území sú prítomné dva pramene: studnička Veleslavínka a prameň Pod Klapkárnou. Veleslavínka má upravené okolie a vytvára príjemné miesto k odpočinku a osvieženiu. Voda z prameňa však na základe posledných rozborov nie je pitná (Estudánky 2021). Prameň Pod Klapkárnou nemá upravené okolie a na svoje príležitosť a úpravu ešte len čaká, aj z toho dôvodu, že nie tak v blízkosti centra diania ako Veleslavínka hneď u Libockého rybníka. Na Evropské ulici u domu č.p. 266/163 patriaceho do obytnej kolónie bývalých Elektrických podnikov sa nachádza verejná pumpa, ktorá dnes nie je funkčná. V záujmovom území je prevaha nespevnených plôch schopných vsakovania vody. Problematické môže byť rozloženie plôch, kedy jedna i druhá strana tvorí veľké spojité plochy. Vznikajú tak obrovské odvodňované plochy, hlavne v areále garáží Ministerstva vnitra, električkovej vozovne a plôch parkovísk pri hotely Krystal a vysokej škole. Odvodňovanie týchto plôch vyvoláva veľké nároky na kanalizačnú sieť. Plochou záhradkárskej osady v ťažisku územia je vedený vodovod na pitnú vodu, čo je pre záhradkárov výhodné. Rizikom môže byť využívanie pitnej vody na závlahu a zvlášť na napúšťanie bazénov, ktorých je v záhradkárskej osade veľké množstvo. V trase bývalej Cisárske strouhy, vedenej ťažiskom územia, od Libockého rybníka až na Pražský hrad, je vedený úžitkový vodovod. V ťažisku územia, v časti koryta vedeného záhradkárskou osadou, je vymedzené záplavové územie pre drobné vodné toky. Záplavové územie zaberá plochu takmer 38 hektárov a dotýka približne polovice v ťažisku územia situovaných záhrad záhradkárskych osád a ich objektov.

Železnica Železničná trať v záujmovom území je jednokoľajná, neelektrifikovaná. V stanici Veleslavín sú tri koľaje. Od stanice smerom na Ruzyni, približne po úroveň Hotelu Krystal je trať vedená po rastlom teréne. Následne až po Libocký rybník je vedená násypom dosahujúcim výšku až vyše štyroch metrov. Pri Libockom rybníku násyp prechádza do podoby viaduktu, kedy je zo strany rybníka spevnený betónovou opornou stenou. Približne od úrovňového kríženia na ulici U Kolejí je trať opäť vedená na teréne. Priestup násypu, respektíve viaduktu je možný v troch miestach. Dva sú pre nemotorovú dopravu a jeden pre tok Litovického potoka. Úrovňové kríženie je ďalej na Veleslavíne na ulici Veleslavínska. Toto kríženie aj pre motorovú dopravu je chránené závorami. Tretie úrovňové kríženie sa nachádza na západnom okraji záujmového územia na ulici U Stanice. Okolie trate je lemované prevažne drevinami,

hlavne náletovými, čo je dané neprístupnosťou územia v blízkosti trate. Na Naardenské ulici je vybudovaná protihluková stena. Kamenisté vysoké násypy sú bez výraznejšieho vegetačného pokryvu. Vlaky na trati 120 jazdia v hodinovom takte, spájajúc Masarykovo Nádraží s Kladnem, Kralupami nad Vltavou či Rakovníkem. Jedinou zastávkou v záujmovom území je stanica Praha Veleslavín. V minulosti existoval v záujmovom území ešte zastávka Praha Liboc nachádzajúca sa v zelenom páse na konci ulice U Kolejí. Budova stanice je dodnes dochovaná (Lapáček et al. 2019).

Krajina Potenciálnou krajinnou tepnou v území je Libocký potok. Tento potenciál je potvrdzovaný aj vedení lokálneho biokoridoru L4 hygrického charakteru. Biokoridor, ostatne ako celé toto krajinné prepojenie je dnes však nefunkčné, vzhľadom na podobu koryta potoka v kombinácii s bariérovosťou záhradkárskej osady. Druhá vetva prvkov ÚSES zastúpená mezofilným lokálnym biokoridorom L3 je vedená od Libockého rybníka hranou lesa pod Petrřinami. Krajina je v týcho miestach spojitá a biokoridor je aj preto označený za funkčný (IPR Praha 2018-1). V záujmovom území sa nenachádzajú plošné prvky ochrany prírody a krajiny. Jediným prítomným bodom s predmetom ochrany je pamätný strom - dub letný rastúci na západnom brehu Libockého rybníka. Jedná sa o statný strom s obvodom kmeňa vyše 4 metrov a priemerom koruny okolo 21 metrov. Strom má vyhlásené ochranné pásmo o ploche 531 m2 (Pražské stromy 2016). V záujmovom území sa nachádzajú plochy lesa v páse lemujúcom hranu územia Petřin. Plochy lesa majú zo zákona stanovené ochranné pásmo 50 metrov, ktoré zasahuje približne po súčasnú polohu železničnej trate. Plocha lesa zaberá približne 31 hektárov. Lesy sú kategorizované ako lesy zvláštneho určenia. Z hľadiska vegetačného pokryvu je v území možné vysledovať rôzne prevažne od seba izolované homogénne plochy, ktorých pokryv je daný spôsobom využitia a režimom správy. V záhradkárskej osade sa vyskytuje pestrá mozaika pokryvu zložená z trávnatých plôch, obhospodarovanej ornej pôdy, výsadieb prevažne ovocných stromov ale aj z prázdnych záhrad, ktoré sú dnes divočinou. Okolie železničnej trate je tvorené druhotnými porastami náletových drevín, prevažne agátov, briez, pajasanov ale aj spontánne vyrastených ovocných stromov vzhľadom na blízkosť záhrad. Les medzi časťou záhradkárskej osady nad železničnou traťou, vo svahu smerom k Petřinam je svetlým listnatám lesom prevažne bez podrastu tvoreným javormi, dubami, habrami, lipami a v menšej miere brezami. V tomto lese v rámci početných návštev boli zhliadnuté

južným slnkom osvetlený breh Libockého rybníka a viadukt

železničná trať v mieste nájazdu na viadukt

"divočina" náletových rastlín na viadukte

mnohé zajace poľné či veverice. Pokryv priestrantiev pri rybníku a medzi bytovými domami je tvorený prevažne udržiavaným trávnikom a výsadbami stromov typickými pre parkové priestranstva, ako sú lipy, duby či javory, v priestranstvách modernistického charakteru sú viac zastúpené brezy a topole či ihličnaté stromy, jedle a borovice. Kompozične významnými výsadbami sú lipové stromoradia v ulici Za Vokovickou Vozovnou a José Martiho v časti pri vozovni a obytnom súbore bývalých Elektrických podnikov, ktoré sú z väčšej časti tvorené pôvodne vysadenými stromami z obdobia vzniku štruktúry, teda s vekom okolo 80 rokov. Ďalšími kompozične významnými výsadbami sú vzrastlé solitérne stromy v medzidvoroch riadkovej štruktúry medzi Evropskou ulicí a ulicou José Martiho, oproti garážam Ministerstva vnútra, ktoré svojou veľkosťou významnou mierou vypĺňajú priestor dvora. V neposlednom rade sú kompozičné významnými subtilné výsadby briez v dvore tvorenom modernistickými bytovými domami komponovaných do tvaru L na ulici José Martiho č. 1.

Záhradkárska osada V území je možné vysledovať tri súrodé časti záhradkárskej osady na základe ich plošnej spojitosti. V ťažisku územia sú tri, väčšia vo väzbe na Litovický potok siahajúca až po cestičku vedenú východozápadným smerom (označiteľná ako cyklotrasa A156) zo západu a východu ohraničená mostíkmi cez potok a zo severu areálmi v území. Druhá a tretia sú potom menšie územia na zostávajúcich plochách smerom k železničnej trati. Ďalšia záhradkárska osada sa nachádza za traťou, pod lesom, smerom k Petřinám. Záhradkárska osada na Veleslavíne má svoje korene vo vojnových rokoch. Vznikla v roku 1941 vo väzbe na výstavbu vozovne a obytných stavieb pre zamestancov elektrických podnikov na nevyužívaných pozemkoch. Z počiatku bola záujmovou organizáciou zamestnancov vozovne a volala sa "Radost ze života". a mala 60 záhrad. Dnes sa v záhradkárskej osade nachádza 146 záhrad a má celkovú výmeru vyše 6 hektárov. Spoločnému užívaniu záhradkárov slúžia vnútorné komunikácie vrátane troch mostíkov cez Litovický potok, oplotenie záhrad so šiestimi vstupmi do vnútra záhradkárskej osady a klubovňa. V osade je zavedený vodovod a rozvod elektrickej energie. Záhradkári sú v tejto osade združení do Základní organizace Českého zahrádkářského svazu Veleslavín (ZO ČZS Veleslavín). Prevádzka osady sa riadi osadním řádem. Menovite sú zaujímavé následujúce informácie. V záhradkárskej osade nie je dovolený chov zvierat ani včiel, sú vyberané členské príspevky na údržbu spoločných zariadení, vnútorné oplotenie je možné zriadiť na základe dohody susedov no nie je nutné, výsadby stromov podliehajú

výškovej aj pozičnej regulácii, tak, aby neboli dotknuté práva susedných individuálnych záhrad. Záhradu a spoločné priestory môžu užívať len členovia osady a ich rodinní príslušníci či blízke osoby. Členovia osady sa podieľajú na prevádzke záhradami i brigádnickými hodinami (ZO ČZS Veleslavín 2015). Na základe inzercie na webových stránkach Základní organizace je po záhradách v osade významný dopyt. Záhrady sa len zháňajú, nikto nepredáva. Väčšia časť záhradkárskej osady pri Litovickom potoku má kľúč k svojej štruktúre zakódovaný v minulej podobe územia, v pôvodnom trasovaní koryta potoka. Napriamením koryta vznikol dnešný stav, kedy je časť záhrad preťatá tokom a užívatelia ich museli spojiť lávkami. Záhrada je orientovaná východozápadným smerom, má výrazne predĺžený tvar kopírujúci priestor vymedzený železnicou na juhu a areálmi na severe, kde konkrétne vokovická vozovňa určovala orientáciu osady už v dobe vzniku. Severojužný rozmer o mocnosti približne 120 m je traktovaný dvojicou neverejných vnútorných chodníčkov východozápadného smerovania, na ktoré sú navešané záhrady o výmere 300 až 500 m2 s prevažujúcou severojužnou orientáciou. Časť záhradkárskej osady za železničnou traťou, pod lesom pod Petřinami má dvojaký charakter a vnútornú štruktúru. Západná časť je tvorená veľkými záhradami bez vnútorného oplotenia. Má charakter voľného priestoru, do ktorého sú umiestnené jednotlivé objekty a záhrady. Východná časť je naproti tej západnej prísne racionálna, tvorená dlhými úzkymi záhradami šírky približne 8,5 metra o dĺžke až 50 metrov, so severojužnou orientáciou. V hornej časti záhrady, na hranici styku s verejným priestranstvom, v najvyššom bode, je potom osadená záhradná chata. Táto štruktúra nemá nijak rozvinutú vnútornú štruktúru.

Priestranstvá a život V záujmovom území sa nachádzajú nižšie jednotky priestranstiev, do ktorých sa sústredí život územia či poskytujú príjemnú možnosť trávenia voľného času. Najvýznamnejším priestranstvom je Libocký rybník s jeho pobytovými slnečnými brehmi, ktoré sú medzi obyvateľmi veľmi obľúbené. Trávnaté brehy poskytujú priestor k rozloženiu deky, pobytu pri vode, ale i vstupu do vody či rybárčeniu. Na brehu sa nachádza taktiež niekoľko lavičiek rozmiestnených do miest s pestrým charakterom a drevené mólo zbudované na technickom objekte vpuste do vodovodu na úžitkovú vodu, ktorá umným spôsobom využíva inak technickú časť rybníka. Druhým živým priestranstvom je zelený pás vymedzený železničnou traťou a ulicou U Kolejí, kde sa nachádza väčšie detské ihrisko pre malé aj väčšie deti

a zároveň voľné udržiavané trávnaté plochy, ktoré je možné využiť k športovaniu. Aj vzhľadom na charakter okolitej obytnej štruktúry, ktorá nie je významne zaťažená autombilovou dopravou, sa jedná o pomerne bezpečné a kľudné miesto k hrám pre všetky vekové skupiny užívateľov priestranstiev. Tretím živým priestranstvom je vnútrodvor bytových domov s č. p. 1-9 na ulici José Martího, ktorý je veľmi príjemným a bezpečným kompaktným priestranstvom. Nachádza sa tu nové detské ihrisko a multifunkčné ihrisko pre basketbal a futbal na vysokej úrovni spracovania a vybavenia. Toto priestranstvo slúži hlavne obyvateľom priľahlých bytových domov. Posledným priestranstvom, kde sa koncentruje čulý ruch v rámci záujmového územia, hoc sa nejedná o priestranstvo v duchu vyššie popísaných troch, sú priestranstva Nádraží Veleslavín - autobusový terminál, železničná stanica a vestibul metra. Čulý ruch je tu daný vysokým počtom ľudí, ktorí tento dopravný hub využívajú k svojím cestám. Vysoký počet užívateľov potom znamená to, že sa tu prítomná vybavenosť uživí a je tu logicky sústredená.

východný vstup do záhradkárskej osady

Vybavenosť a funkcie V záujmovom území sú prítomné štyri prevládajúce spôsoby využitia územia. V ťažisku je to rekreácia v podobe záhradkárskej osady, teda rekreácia individuálna a rodinná na jednom danom mieste, kde sa pravidelne, hlavne v teplejších mesiacoch roka, vykonáva na jednej konkrétnej záhrade. Ďalej je to rekreácia dynamická v podobe využitia brehov rybníka k tráveniu voľného času, napríklad prechádzkam, kúpaniu alebo rybárčeniu, či možnosť využívať komunikácie vedené hranou záhradkárskej osady k pešiemu pohybu či pohybu na bicykli. Na pomedzí rekreačného využitia a školstva je Hotel Krystal, ktorý slúži ako hotel pre širokú verejnosť a zároveň aj ako internát pre študentov Univerzity Karlovy. Druhou funkciou je vzdelávanie a šport v podobe Fakulty telesné výchovy a sportu Univerzity Karlovy, Pedagogické fakulty tej istej univerzity a Institutu F. Dysona. Všetky tieto inštitúcie sídlia v areály bývalej vysokej školy politickej ÚV KSČ. K tejto vybavenosti je možné priradiť i Muzeum dělnického hnutí sídliace v tej istej budove. V komplexe Hotelu Krystal sa nachádza aj univerzitná knižnica. Druhou knižnicou v území je Ústřední tělovýchovná knihovna Fakulty tělesné výchovy a sportu. Treťou kategóriou využitia územia sú areály dopravy zastúpené vozovňou Dopravního podniku Praha a garážami Ministerstva vnitra. Ministerstvo tu prevádzkuje služby i pre verejnosť v podobe servisu a očisty vozidiel, i nákladných a autobusov. Školská vybavenosť a areály dopravy, v menšej miere i záhrad-

komunikácia vedená východzápadne územím medzi záhradkárskou osadou a železničnou traťou

príjemný charakter a profil ulice Nad Stanicí v úseku vedenom lesom

kárska osada sú významným zdrojom dochádzky do územia. Štvrtou významnou funkciou v území je bývanie v bytových domoch, ktoré sa nachádzajú na obvode záujmového územia. Prítomné sú bytové domy od drobných, majúcich charakter nízkopodlažných objektov drobnej mierky až po výškové vežové domy. Bodovo je v území zastúpená vybavenosť charakteru obchodu a služieb. Prítomné sú potraviny - večierka a pohostinstvo, pár špecializovaných obchodov ako je obchod s hudobninami či športové potreby, inak v území moc ďalšej vybavenosti nie je. Z pohľadu obyvateľov bytových domov to znamená nutnosť dochádzky obvykle na Veleslavín prakticky za každým väčším nákupom či zábavou. V záujmovom území sa nachádza menšia škôlka na ulici Libocké pre 70 detí, ktorá pokrýva potreby len najbližšieho okolia. Najbližšia základná škola je na Veleslavíne. Z tohto dôvodu nie je možné o území hovoriť ako o vybanenom a schopnom svojbytného fungovania. Paradoxom potom je, že v území sa nachádza vybavenosť celoštátnej mierky, no prítomná nie je tá základná.

Technická infraštruktúra Ťažisko územia v podobe záhradkárskej osady, napriek svojej podobe a okrajovému využitiu nie je využívané k vedeniu významnejších sieti technickej infraštruktúry. Výnimkou je nadzemné vedenie veľmi vysokého napätia vedeného severojužným smerom pri východnom brehu Libockého rybníka od Petřin, západným okrajom záhradkárskej osady a hranicou medzi areálom vozovne a areálom FTVS ďalej ponad Evropskou ulici k nádrži Džbán. Severným okrajom záhradkárskej osady, po hrane areálov je východozápadným smerom vedená jednotná kanalizácia. Druhé vedenie kanalizácie je vedené okrajom lesa pod Petřinami, zo Starého Veleslavína do Liboce, východným brehom rybníka. Trasou bývalej Cisárske strouhy je vedený vodovod na užitkovú vodu z Libockého rybníka na Pražský hrad (Homola). Samotná záhradkárska osada má realizovaný rozvod elektrickej energie, ku ktorému môžu mať jednotlivé záhrady zriadenú prípojku.

Dopravná infraštruktúra Kvalita, parametre i spôsob využitia, primárny mód dopravy je u komunikácii v záujmovom území veľmi premenný. Severný okraj je tvorený Evropskou ulicí, miestnou komunikáciou prvej triedy, s profilom 2+2 pruhy a stredovým telesom električkovej trate. Mimo Evropské sa v záujmovom území nenachádzajú ďalšie významnejšie komunikácie. Ulice José Martiho, U Kolejí, Nad Stanicí a Za Vokovickou Vozovnou sú miestne komunikácie tretej triedy. Charakter vý-

znamnejšej ulice má len ulica Za Vokovickou Vozovnou vďaka veľkorysému profilu s centrálnym stromoradím. Všetky komunikácie majú asfaltový kryt. Komunikácia vedená južným okrajom záhradkárskej osady, súbežne so železničnou traťou neslúži k pohybu motorových vozidiel, mimo občasnú obsluhu záhrad. Značená je ako cyklotrasa A156. Povrch je prevažne nespevnený, hlineno kamenistý. Širka komunikácie je premenná od jedného do troch metrov. Chodníky popri Libockom rybníku sú asfaltové, slúži k pešiemu pohybu. Pri viadukte je chodník z betónových panelov a nie je moc komfortný k pohybu. Parkovanie motorových vozidiel je možné v uličnom profile za úplatu. Väčšie parkoviská sú pred vysokou školou a hotelom. V záhradkárskej osade pre užívateľov záhrad nie sú zriadené žiadne parkovacie miesta. Preto nie sú zriedkavé situácie, kedy parkujúce vozidlá blokujú verejne prístupnú komunikáciu, chodník a cyklocestu, tým, že stoja na trávnatom okraji i s presahom do komunikácie. Železničná doprava je v území reprezentovaná traťou 120 s koreňmi v Lánskej konespřežke a Buštehradskej dráhe (Schreier 2009), jednokoľajnej trati, vedená väčšinu trasy v záujmovom území po násype. Trať a jej násypy tvoria v území významnú bariéru s počtom priestupov v nižších jednotkách. Trať nie je elektrifikovaná a celkovo má veľmi historizujúci charakter, ktorý dotvárajú dochované drážné objekty z 19. storočia. Na druhú stranu, vďaka charakteru lokálky, miere vyťaženia a prevádzkovaných vozidlách nie je trať pre územie mimo fyzických bariér významnou záťažou, pomerne organicky zapadá do územia záhradkárskej osady. Charakter dráhy sa má zmeniť s plánovanou modernizáciou.

Stavby a kompozícia Vystavaná časť záujmového územia je tvorená súborom hodnotných súborov stavieb a areálov, hoc medzi sebou významnejšie neprepojených a nekomponovaných. Dané je to periférnosťou územia, ktoré je z pohľadu prípadovej štúdie centrálne situované, no z pohľadu širšieho kontextu je perifériou s podobou miesta dotyku pestrých štruktúr. V záujmovom území je preto možné vysledovať hodnotnú staršiu vidiecku štruktúru v podobe jadra Liboce (IPR Praha 2018-2), štruktúru záhradného mesta v podobe víl a menších bytových domov, ktoré netvoria spojitú frontu fasád, funkcionalistický urbanizmus areálov a naň naviazaných obytných súborov pre zamestnancov reprezentovaný riadkovou výstavbou bytových domov elektrických podnikov doplnený občianskou vybavenosťou tvoriac tak svojbytný plne funkčný celok, dozvuky funkcionalistického urbanizmu realizované v povojnovom období na ulici José Martiho v podobe riadkovej

zástavby menších bytových domov, anomáliu bohatosti v podobe socialisticko-realistických kompozícii zastúpenú areálom vysokej školy politickej a bytových domov v jej blízkosti a hneď oproti tomu prejavy optimizmu šesťdesiatych rokov zastúpené atypicky riešenými bytovými domami a garážami Ministerstva vnútra. Prítomné sú i rane postmoderné kompozície v podobe Hotelu Krystal či developerská výstavba nového tisícročia mierkou snažiaca sa zapadnúť do vidieckého charakteru Liboce, k rybníku. Všetky tieto štruktúry stoja na plošne kompaktnom území a sú nútené spolu fungovať vedľa seba, hoc nie sú veľmi súrodé. Pomyselnou spojnicou je potom centrum v podobe periférnej záhradkárskej osady, kedy sú všetky tieto štruktúry v priamom kontakte s ňou, čo predstavuje do budúcna veľký potenciál pre zmeny v území. Menovite sú hodnotnými stavbami hala vozovne z roku 1933 s ľahkou oceľovou konštrukciou zastrešenia tvoriacou spojitý priestor o 5 poliach s 31 koľajami, dodnes najväčší v Prahe a funkcionalistické objekty vrátnice a prevádzkovo správnej stavby s formou evokujúcou dynamiku dopravy (Pražské tramvaje). Ďalej je to trojica bytových domov vo väzbe na vysokú školu politickú s atypickými socialisticko - realistickými fasádami blízkymi ruským predobrazom inšpirovaných americkým art decom viac než tuzemskými socialisticko realistickými vzormi. Kvalitnou stavbou je aj bytový dom č.p. 1 na ulici José Martiho pozostávajúcich do L zalomenej dvojice hmôt. Vyššia desaťpodlažná hmota orientovaná rovnobežne s traťou zaujme hmotovou členitosťou a sochársky tvarovanými strojovňami výťahov pripomínajúcich strieľne, tvoriacich typickú líniu strešnej krajiny. Zaujme aj použitie dvoch podlaží garáží v objekte. Poslednou pre jej kvality väčšej pozornosti hodnou stavbou je veža v areáli garáži Ministerstva vnútra s expresívnym tvarovaním hmôt. Ostatne, architektonické hodnoty vykazuje väčšina stavieb v území, ktoré sú orientované do verejných priestranstiev, vrátane stavieb v utilitárnom areály garáží, hoc u týchto stavieb je nutné hovoriť o ich dožití. V území sú prítomné dve výškové hladiny. Liboc a Vokovice, vrátane súboru vozovne je nízkopodlažná s pomerne konzistentnou hladinou 2 až 4 nadzemné podlažia. Časť územia smerom k železničnej stanici na Veleslavíne je výškovo pestrá, s prevažujúcou výškou 4 až 6 nadzemných podlaží s výškovými akcentami v podobe stavieb nad 10 nadzemných podlaží, kde najvyššou stavbou je Hotel Krystal so 17 podlažiami, pôsobiaci veľmi hmotne v dôsledku funkcie hotela a potrebnej kapacity, ktorá je naplnená skrz chodbové dispozície a spoločenskú podnož s garážami. Obdobne hmotne pôsobí aj doskový bytový dom na č.p. 1 na ulici José Martiho. Naproti tomu až neprimerane pôsobia nízkopodlažné stavby garáží Ministerstva.

komorne pôsobiace dvory so solitérnymi stromami vo funkcionalistickej štruktúre

východný priestup pod železničnou traťou

výšková dominanta - Hotel Krystal

Výhľad

Záujmové územie je do budúcnosti predurčené minimálne k čiastočnej zmene podoby, vzhľadom na plánované zámery i obsah územne plánovacej dokumentácie. Stavebné zmeny sa týkajú prevažne východného okraja a línií železničnej trate, pretože sú viazané na modernizáciu trate 120 a výstavbu multimodálneho uzla na Nádraží Veleslavín (SŽ 2021). Nestavebné zmeny sú viazané na územie medzi železničnou traťou a lesom pod Petřinami, kde sa nachádzajú záhradkárske osady. Najviac konkrétnu budúcu podobu má multimodálna stanica na Veleslavíne, ktorá vzišla z medzinárodnej architektonickej súťaže v roku 2019. Riešenie od ateliéru Idhea, ktorý navrhol koncept integrácie stanice umiestnenej pod terénom do zeleného pásu, ktorý môže ďalej byť napojený na okolité parkové priestranstvá. Zároveň je predpokladané spevnené verejné priestranstvo a výstavba polyfunkčných stavieb v mieste dnešnej autobusovej stanice v dlhodobom horizonte. Predložené riešenie je veľmi dobre napojiteľné na nadväzujúce zelené priestranstvá smerujúce k Litovickému potoku, ktoré sa nachádzajú na východnom okraji záujmového územia. Návrh zároveň počíta s postupnou realizáciou zámerov na mieste dnešného autobusového terminálu, s ktorým je nutné zatiaľ v mieste počítať (ČKA 2019). Železničná trať, na ktorej je stanica od Idhea umiestnená je momentálne navrhovaná v trase dnešnej trate 120. Zmenou je len elektrifikácia, zdvojkoľajnenie a menšie výškové či smerové korekcie vedenia výrazne sa neodchyľujúce od dnešnej trasy (SŽ 2020). Platný územný plán (ÚPSÚ) v ťažisku územia ani za traťou pod lesom pod Petřinami nepočíta so záhradkárskými osadami. Navrhnuté sú plochy ZMK zeleň městská a krajinná, ktoré smerujú využitie územia viac smerom k rekreačnému využitiu a krajinno-parkovej podobe, teda k verejnému využitiu (IPR Praha 2018-1). Druhá zmena je navrhovaná na západnom okraji záujmového územia pri železničnej trati, kde je v plochách záhrad od úrovňového prechodu cez železničnú trať na rohu ulíc Za Vokovickou Vozovnou a U Kolejí až po viadukt u Libockého rybníka navrhovaný pás izolačnej zelene znamenajúce rušenie časti záhrad. Tento krok je naviazaný na modernizáciu trate 120, ktorej výstavba si vyžiada zásahy do najbližšieho okolia trate. Kompozične dôležitou, hoc plošne malou zmenou na východnom okraji záujmového územia nahradenie parkového priestranstva za Hotelom Krystal zastaviteľnou plochou pre zmiešané využitie s koeficientom G umožňujúcim realizovať stavbu pomerne veľkej kubatúry. Ďalšie významnejšie zmeny v záujmovom území územný plán nepredpokladá. Areály na ulici José Martiho ostávajú funkčne bezo zmeny. Menšiu zmenu predstavuje pričlenenie stavby č.p. 250 na ulici U Kolejí, majúca charakter menšieho domu so záhradou, ktorá je po novom pričlenená k funkčnej ploche areálu vysokej školy.

Územní plán definuje vedenie prvkov ÚSES. V území sú vedené dve vetvy lokálnych biokoridorov so stykom v biocentre v ploche Libockého rybníka a jeho brehoch. Hygrická vetva kopírujúca trasu Litovického potoka a hrany areálov na jeho ľavom brehu a mezofilná je vedená hornou hranou lesa pod Petřinami. Metropolitní plán pristupuje k územiu odlišne než Územní plán. V území sa počíta s ponechaním záhradkárských osád. Neuvažuje sa o ich nahradení iným využitím. Naopak, zmeny vo využití krajiny sa predpokladajú v páse územia tiahnucom sa od Libockého rybníka okolo celých Petřin, ktoré sa má premeniť v parkový les. Ďalej je navrhovaný nový miestny park na východnom okraji územia, pri dolnom toku Litovického potoka, za Hotelom Krystal vo väzbe na multimodálny dopravný uzol a naväzujúce zmeny v tomto území namiesto plochy zmiešaného využitia definovanej v Územním plánu. V ploche, kde sa nachádza dom č.p. 250 na ulici U Kolejí je navrhované využitie v podobe areálu rekreačnej vybavenosti. Zmenu voči Územnímu plánu predstavuje vypustenie hygrickej vetvy lokálneho ÚSESu vedenej pri Litovickom potoku (IPR Praha 2018-2). Pre ďalšie úvahy o podobe územia okolo Litovického potoka, ale i ďalších plôch v záujmovom území sa ako najviac relevantný javí hlavne zámer multimodálneho dopravného uzla na Veleslavíne, ktorý má svoje kvality a logiku. Územne plánovacia dokumentácia žiaľ nepredkladá žiadnu ucelenú víziu podoby a usporiadania územia, neuvažuje zmeny a viac menej len fixuje súčasný stav. V platnom územnom pláne aj v Metropolitním plánu je možné nájsť dobré aj menej dobré postrehy pre prácu, no skôr sa bude jednať o selektívnu inšpiráciu než prevzatie názorov na celok. Dané je to hlavne tým, že územne plánovacia dokumentácia nie je schopná operovať s kombináciou zachovania záhradkárskych osád a zároveň väčšieho využitia územia ako verejného parkového či krajinného priestranstva s možnosťou rekreačného využitia. Zároveň je fixovanie stavu dôsledkom nedostatočného dopytu po zmene i pre plochy areálov na ulici José Martiho. Inšpiráciou z Územního plánu bude vedenie lokálneho biokoridoru Litovickým potokom, ktoré je argumentom pre hľadanie novej podoby koryta potoka a jeho okolia tak, aby plnil požiadavky na funkčný prvok ÚSES. Zároveň môže byť inšpiráciou aj významnejšie rekreačné využitie a verejná prístupnosť ťažiska územia. Na druhú stranu Metropolitný plán môže byť inšpiráciou v navrhovanom lesoparkovom charaktere lesa pod Petřinami hlavne z hľadiska posilnenia severojužných komunikačných väzieb v území. Zároveň sa ako vhodné javí parkové priestranstvo medzi Hotelom Krystal a nádražím Veleslavín, ktoré vytvorí medzeru medzi hmotami hotelu a navrhovanými novostavbami podľa súťažného návrhu.

výrez výkresu plánu využití ploch Územního plánu 1:8500

.geoportalpraha.cz, © Institut plánování a rozvoje hl. m. Prahy, stránka vytvořena: 06.12.2021 19:06:00

výrez koordinačného výkresu Metropolitního plánu 1:8500

Hodnoty v území

1:5 000

V záujmovom území je možné vysledovať tri základné kategórie hodnôt - hodnoty krajinné, majúce podobu hodnotného prírodného prostredia či prírodných priestranstiev s významnými pobytovými kvalitami. Ďalej sú to hodnoty urbanisticko-architektonické náležiace vystavanému prostrediu - ohraničeniu záujmového územia lemom urbanistických štruktúr. Poslednou kategóriou hodnôt sú hodnoty väzieb a prepojení dané spojitosťou a napojením územia na okolie a v okolí prítomnými priestranstvami, na ktoré sa je možné viazať. Cieľom návrhu bude zachovať a do budúcej podoby ukotviť prezentované hodnoty. Z hľadiska prírodných hodnôt je významnou hodnotou listnatý les pod Petřinami, jeho spojitosť a napojenie na ďalšie prírodné plochy, druhová skladba a charakter zaručujúci jeho priestupnosť. Ďalej sú hodnotné plochy bez režimu údržby hlavne pri železničnej trati, ktoré predstavujú doplnok a protipól udržiavaného prostredia mesta, jeho parkových priestranstiev a záhradkárskej osady. Prírodnou hodnotou je i prítomnosť vodného toku, hoc jeho podoba nie je adekvátna. Prírodnú hodnotu predstavuje tiež pestrá mozaika záhrad a prístupov záhradkárov k záhrade a výsadbám v záhradkarskej osade. Prírodnými priestranstvami s výraznými pobytovými kvalitami je Libocký rybník a jeho voči slnečným lúčom priaznivo orientované brehy, s ustálenou podobou, so vzrastlými stromami. Pobytovo príjemnými sú aj zdanlivo nepostrehnuteľné body - miesta v území, ako sú prístupné opustené záhrady s ovocnými stromami, sme tam divočina a sem tam už ľuďmi zabývané, priehľady do štruktúry záhradkárskej osady skrz bránky, mostíky s výhľadom na potok či dvory bytových domov s príjemnou mierkou. Z hľadiska celku sa jedná o zanedbateľné body, no práve tieto rozlíšiteľné špecifiká miesta sú základom špecifickej poetiky tejto vnútornej periférie. Urbanisticko architektonické hodnoty sú reprezentované pestrou mozaikou štruktúr rôznych datácii a jednotlivých v nich stojacich kvalitne riešených stavieb. Hodnoty predstavujú aj niektoré časti utilitárne riešených štruktúr, ako je areál garáží. Hodnotné väzby majú prevažne charakter dopravných väzieb, hlavne zastávok hromadnej dopravy v záujmovom území a dostupnosti multimodálneho uzla na Veleslavíne, vďaka čomu je územie veľmi dobre dostupné a zároveň spojené so zvyškom Prahy a aj severozápadom Čiech, vzhľadom na destinácie liniek s odjazdom z tohto uzla. Hodnoty väzieb na priestranstvá predstavujú potenciálne napojenia na západnom a východnom konci záujmového územia a jestvujúce krajinné priestranstvá v podobe rybníka i lesa, ktoré sprostredkovávajú i pešie spojenia s okolitými štruktúrami.

Problémy v území

1:5 000

V území prítomné problémy sú dané v prevažnej miere charakterom územia, čítaním jeho štruktúry, kedy je ťažisko územia vnútornou perifériou, na ktorú je naviazané okolie záujmového územia viac či menej vhodnými spôsobmi. Prítomné sú problémy dané funkčným využitím a tomu odpovedajúcou podobou konkrétnych štruktúr, ďalej bodové problémy v podobe deficitu väzieb a spojení, či problémy v území prítomných líniových prvkov. V neposlednom rade sú prítomné estetické problémy a problémy inkluzivity, bezpečnosti užitia, kedy nie všetkým skupinám užívateľov je územie príjemné (Sidorova et al. 2016). Návrh by mal predostreté problémy v čo najväčšej miere byť schopný minimalizovať. Najväčším problémom je dozaista areálovosť územia, kde výraznú časť plochy územia tvoria uzavreté a nepriestupné areály. Menovite, v mierke celku menší areál vozovne, areál FTVS, garáže Ministerstva vnútra a samozrejme aj areály záhradkárskych osád. Tieto areály tvoria významnú bariéru pohybu v území, kedy je územie priestupné len východozápadným smerom. Severojužné spojenia Evropské ulice, respektíve ulice José Martiho a Libockého rybníka, respektíve Petřin sú možné len na okrajoch územia. Nepriestupnosť je potom podporená bariérou železničnej trate vedenej na zdvihnutom telese priestupnom len bodovo. Problematická je tiež neprístupnosť areálov, zvlášt u tých, ktoré by potenciálne mohli byť využiteľné širšiou verejnosťou, ako je záhradkárska osada či športoviská v areály Fakulty telesné výchovy a sportu. Posledným významnejším problémom areálov je samotná vhodnosť niektorých areálov do tejto pozície. Problematicky sa javia garáže Ministerstva vnitra, ktoré v inak obytnej štruktúre so zastúpením špecifickej vybavenosti predstavujú zbytočnú dopravnú záťaž motorovými vozidlami, i väčšími v podobe nákladných a autobusov, prúdiacich do a z areálu. Problematické je aj výrazné zastúpenie spevnených plôch a tým vyvolené nároky na odvodnenie tohto areálu. Spoločným problémom areálov je aj to, že nemyslia na možnú zmenu polarity ich orientácie, smerom do ťažiska územia. Mimo problému línie železnice je v území prítomný i problém línie vodného toku, ktorý je vedený betónovým korytom, vďaka čomu potok neposkytuje významnejšie ekosystémové služby pre územie, aj keď by mohol. Sociálne problémy v území sú dané jeho usporiadaním a periférnosťou. Neprístupné štruktúry tvoria pomyselné getá, napríklad getá záhradkárov v záhradkárskej osade, kam sa nikto z nezainteresovanej verejnosti nemá šancu dostať či geto športovcov z FTVS. Prítomnosť plôch bez správy v kombinácii s pozíciou v ústraní zase priťahuje ľudí na okraji spoločnosti, ktorý majú zriadené obydlia v niektorých častiach územia.

Témy pre návrh

1:5 000

Na základe terénnych prieskumov územia a zhodnotenia dostupných dát, v súlade so zameraním budúceho zámeru na mestské záhrady súdobej podoby je možné stanoviť základné okruhy, ktorými sa bude návrh zaoberať. Nosnou témou bude hľadanie podoby funkcie záhradníčenia v území, presun od dnešnej exkluzívnej podoby záhradkárskych osád ako neprístupných areálov smerom k záhradám ako verejnému priestranstvu, teda i definovanie možných aktivít v území tak, aby bolo využiteľné nielen záhradkármi, ale aj ďalšími užívateľmi hľadajúcimi možnosti rekreácie vo väzbe na obytné štruktúry. Témou bude nájsť spôsob, ako uspokojiť jestvujúcich záhradkárov, teda neznížiť kapacitu záhrad no zároveň vytvoriť také územie, ktoré nie je len o záhradách. Zároveň bude témou nastaviť pestrú škálu podôb, veľkostí a režimov fungovania záhrad aby i medzi záhradkármi bola pestrá škála ľudí a aby časť záhrad bola otvorená i užívateľom nezáhradkárom. Druhou rovinou hľadania podoby záhradníčenia je samotná fyzická podoba, kedy záhrady budú tvoriť časť vizuálnej podoby územia, ale i tej prírodnej v zmysle zapojenia do štruktúry krajiny. Témou bude nastaviť pestrú škálu záhrad i s ohľadom na prírodnú pestrosť územia, kedy záhrady a prostredie medzi nimi bude spojnicou medzi dvoma krajinnými líniami v území - potokom a lesom. Spojujúcou témou celého návrhu by potom malo byť definovanie pestrej škály podôb prevažne prírodného prostredia územia tak, aby fungovalo spojito, bolo charakterovo i druhovo pestré a zároveň bolo využiteľné i človekom. Prírodný, mäkký a neformálny charakter daný i svojpomocným vznikom záhrad a pestrou škálou užívateľov by mal byť cieľom. V tomto území nie sú relevantné tendencie vytvárať tu formálne prostredie priestranstiev stavebných štruktúr, ale je relevantné sa skôr približovať prírodnej podobe. Vo väzbe na širšiu využiteľnosť územia bude témou i riešenie priestupnosti územia, vrátane priestupnosti cez areály na ulici José Martiho a železničnú trať. Súčasťou priestupnosti by potom mala byť logická hierarchia komunikácii a na nich naviazaných priestranstiev a miest tak, aby v území bola pestrá škála charakterov priestranstiev od rušných po intímne a zároveň pestrá programová škála. V rámci územia je vhodné hľadať možnosti umiestnenia programov presahujúcich potreby záhrad či parkových priestranstiev, no takéto programy môžu byť žiadané s ohľadom na dovybavenie okolitých štruktúr. Samostatnou témou ďalej bude riešenie podoby areálov, ich možná transformácia či zmena polarity orientácie smerom do ťažiska územia. Celkovo bude témou prepólovanie územia smerom do ťažiska, k záhradám a priestranstvám vo vnútri územia.

Predstavený manuál Do záhrad! sa prepisuje komplexne naprieč návrhom prípadovej štúdie. Dôležitou rovinou je výber vhodnej typológie mestskej záhrady, ktorá má byť v návrhu použitá, skladba záhrad mestskej záhrady, ale i riešenie skladby priestranstiev a spoločného vybavenia pri vedomí rozsahu územia, ktoré má byť návrhom ovplyvnené a s tým súvisiacimi procesmi. Použitie manuálu Faktormi ovplyvňujúcimi spôsob použitia manuálu pri riešení prípadovej štúdie územia na Veleslavíne je veľkosť riešeného územia, v desiatkach hektárov, ktorá predurčuje mieru žiadaného detailu a hlavne zameranie prípadovej štúdie, ktorá v tomto prípade má viac charakter dlhodobej vízie, "fahrplanu" podľa ktorého sa má dlhodobo postupovať, než projektu, ktorý sa jednorazovo zrealizuje a bude fungovať po návrhom definovanú dobu. Prípadová štúdia sa teda zaoberá hlavne procesmi a urbanisticko-krajinárskou rozvahou podoby územia. Ďalším faktorom je potom rovina pristupovania k téme, pozície autora, kedy i skrz mieru detailu riešenia danú veľkosťou riešeného územia nie je cieľom projektovať život v individuálnych záhradách, teda tvoriť príliš predefinované prostredie, do ktorého bude vsadený všeobecný užívateľ. Naopak, cieľom je, aby si výsledné riešenie mohli užívatelia zabývať sami, aby bol stále prítomný element svojpomocnosti dnes v území prítomný. Hlavným aktérom je architekt, ktorý riešenie spracováva pre municipalitu, pri pôsobení vstupov daných participačnými procesmi, zapojením verejnosti a nadradenými zámermi v území. Nejedná sa teda o situáciu, kedy je priamo spracovávaný projekt konkrétnej mestskej záhrady pre konkrétnych užívateľov, ale viac sa jedná o spracovanie názoru na územie, kde je mestská záhrada súčasťou územia. Tretím faktorom je prostý fakt, že dnes je v území prítomné významné množstvo záhrad v jednotlivých záhradkárskych osadách, ktoré je nutné v rámci návrhu zohľadniť a v prípadoch, kedy bude dochádzať k zásahom do týchto plôch mať vždy po ruke vhodné riešenie kompenzujúce zásah pre dotknutých záhradkárov. Záhradkárska funkcia by mala v území ostať zachovaná v podobných kapacitách, aké sú tam dnes

prítomné. V neposlednom rade je limitom i vstup do zastavaného územia, na ktoré bude nutné reagovať. Mestská záhrada na Veleslavíne nie je prípadom mestskej záhrady takpovediac na zelenej lúke. Manuál v tomto prípade, kedy je aplikovaný na územie s jestvujúcou záhradkárskou osadou, bude čítaný od kapitoly Typológia. Kľúčové rozhodnutie bude, aký typ, respektíve aké typy majú byť pre toto konkrétne územie použité, i na základe v okolí mestskej záhrady a v území prítomných limitov, ktorými sú hlavne krajinné limity - prvky územného systému ekologickej stability, vodný tok a celkovo potreba vytvorenia spojitého a priestupného prírodného prostredia. Ďalej sú to limity infraštruktúrne - železničná trať, ktorá bude vždy spoluformovať územie a v menšej miere technická infraštruktúra. Vzhľadom na pozíciu v rámci zastavaného územia, prakticky uprostred okolitých štruktúr budú uvažované hlavne tie typy, ktoré sú významne priestupné a majú charakter verejného priestranstva, do ktorého sú osadené menšie celky záhrad, hlavne z dôvodu rozšírenia ponuky priestranstiev v území a takpovediac sceleniu jednotlivých k mestskej záhrade priliehajúcich štruktúr skrz centrum a priestranstvá v mestskej záhrade, ktorá tým pádom bude mať v území centrálnu pozíciu. Veľkosť mestskej záhrady v mierke celku vzhľadom na veľkosť riešeného územia bude radená k najväčším, z čoho vyplynú požiadavky na podobu, vybavenie a infraštruktúru mestskej záhrady. Samozrejme, v rámci takto rozsiahleho celku bude výsledný charakter mať podobu skôr viacerých rodinných a malých záhrad združených pod centrálnu správu. Doba existencie mestskej záhrady i vzhľadom na charakter predkladaného riešenia - dlhodobej vízie

RADA

limity

zhluk komunitná záhrada komunitný sad tematická záhrada

ukotvenosť - trvalosť

typ

park so záhradami

susedstvo

štvrť

mesto

veľkosť členskej základne

mests. záhrada

a predstavu územia danú územne plánovacou dokumentáciou, ktorá funkciu záhradníčenia a voľnočasového využitia potvrdzuje, bude trvalá. Navrhnuté riešenie by z toho dôvodu v území malo nastaviť procesy a trendy smerujúce k naplneniu vízie a dlhodobému ukotveniu navrhnutej koncepcie v čase. Samozrejme, možnosti dopĺňania územia o nové prvky, zmeny v rámci jednotlivých častí celku, ktoré by navrhnutá koncepcia mala byť schopná absorbovať. Veľkosť územia, mestskej záhrady, požadovaný charakter a využiteľnosť územia pomerne veľkým počtom užívateľov pestrej škály ľudí bude mať potom významný vplyv na dispozíciu územia, distribúciu priestranstiev a miest v rámci priestranstiev, vybavenosť územia a v ňom prítomné aktivity, ideálne aspoň čiastočne celoročného charakteru. Z kapitoly Dobré rady sa uplatnia hlavne podkapitoly na strednej až nižšej mierkovej úrovni. Podkapitola Mesto sa uplatní skôr okrajovo, pretože v rámci mesta je pozícia územia pomerne jasne ukotvená. Rámcovo je ukotvené i jeho spolupôsobenie v systémoch rekreácie a krajinnej infraštruktúry. Dôležité bude nezabudnúť na estetické spolupôsobenie celku mestskej záhrady a najbližšieho okolia v scenériach viditeľných z vyšších miest s výhľadom, ktoré sú v blízkosti riešeného územia prítomné. Podkapitola Štvrť bude nápomocná v hľadaní funkcii, ktoré majú byť v území prítomné a svojim charakterom predstavujú vybavenosť významom presahujúcu najbližšie okolie. Zároveň bude dôležité dôsledne popísať a navrhnúť väzby medzi územím mestskej záhrady a okolitým územím štvrte. Pomyselne stredná mierková rovina reprezentovaná podkapitolou Susedstvo bude v návrhu prípadovej štúdie bude reprezentovaná hlavne návrhom miest pre komunitu zo susedstva, miest pre život v záhrade nielen pre záhradkárov, tak aby mestská záhrada naozaj slúžila čo najširšiemu okruhu užívateľov. I skrz mestskú záhradu bude možné kultivovať jej najbližšie okolie. Dôležitou rovinou viažucou sa na túto podkapitolu budú i rozhrania medzi mestskou záhradou a prírodným prostredím na jednej strane, a zastavaným územím na strane druhej, rovnako ako i rozhrania prítomné v rámci územia mestskej záhrady. Podkapitola Mestská záhrada bude mať priamy vplyv na podobu vnútorného prostredia mestskej záhrady vo všetkých mysliteľných rovinách od spoločného vybavenia, spoločných výsadieb cez materialitu riešenia, technickú infraštruktúru až po rámcovú podobu a náplň priestranstiev. Najnižšia mierková rovina reprezentovaná podkapitolou Záhrada sa významnejšie neuplatní, pretože svojou mierkou presahuje záber prípadovej štúdie. Realizácia individuálnych záhrad v súlade s manuálom potom bude na ramenách jednotlivých záhradkárov.

zapojenie do panorámy mesta zapojenie do vyšších infraštruktúr

dopĺňanie vybavenia štvrte väzby na širšie okolie

komunitný život užívatelia a aktivity

vnútorná podoba územia vybavenie a infraštruktúra záhrada

Drobné zmeny Menšie zásahy v území je možné realizovať prakticky okamžite, ako bodové drobné zmeny v území, miesta zlepšenia stavu. Drobné zmeny predstavujú pomerne rýchly efekt za málo peňazí, nenáročný na plánovaciu a projekčnú prácu, ktoré môžu realizovať samotný užívatelia - záhradkári i nezáhradkári.

Predložený výber drobných zmien je v území možné realizovať prakticky okamžite. Stačí k tomu dobrá vôľa a chuť užívateľov záhradkárov i nezáhradkárov, prípadne miestnej samosprávy. Zmeny sa dajú realizovať svojpomocne, vrátane návrhu ich podoby. I skrz takéto jednoduché úpravy, zvlášť pokiaľ sa vytvárajú spoločné miesta, je možné tvoriť miestnu komunitu. Vybrané drobné zmeny 1. Otvorenie brán do vnútornej štruktúry záhrad Využiteľnosti plôch záhradkárskych osád i nezáhradkármi najviac pomôže otvorenie brán - zavedenie režimu prístupnosti vnútorných komunikácii v záhradkárskych osadách, vďaka čomu sa výrazne zlepší priestupnosť územia, ale aj interakcia medzi záhradkármi a nezáhradkármi. S ohľadom na obavy záhradkárov o bezpečnosť, bude na začiatok vhodné nastaviť režim otvorenia napríklad len cez víkendy, kedy v záhradách bude najviac ľudí a zároveň v území bude najviac rekreantov. Pokiaľ sa to osvedčí je možné rozšíriť otváracie hodiny. Tento krok organizácia záhradkárov môže spraviť ihneď.

2. Odstránenie autovrakov a parkujúcich vozidiel z územia Niektoré miesta v území viac než ako rekreačne atraktívne miesta pôsobia ako skladisko nepotrebných vozidiel či ulica niekde z východných krajín - parkujúce vozidla viac či menej pojazdné bez rozmyslu naskladané všade tam, kde je miesto. Ak sa má zlepšiť obraz územia, tieto javy je nutné potlačiť. Vhodné je povoliť vjazd vozidiel do územia len za účelom dopravnej obsluhy bez možnosti parkovania na verejne prístupných plochách. Vďaka tomuto kroku bude územie pôsobiť bezpečnejšie. Odstraňovanie autovrakov môže byť však behom na dlhú trať.

(1)

3. Odstránenie nepriehľadných oplotení Nepriehľadné oplotenia zvlášť v úzkych komunikáciách medzi plochami záhrad vytvárajú dojem stiesnenosti, ktorý u časti užívateľov môže vyvolávať asociácie nebezpečnosti miesta. Naviac, nepriehľadné oplotenie marí možnosť potechy oka záhradami, ktoré sú často esteticky zaujímavé. Zmena je jednoduchá - stačí odstrániť nepriehľadné vrstvy na pletivovom oplotení. Vhodné je sa snažiť o zmenu najskôr po dobrom, osvetou a ukážkou kladných príkladov medzi záhradkármi, alebo potom skrz bod stanov ZO ČZS, kde je možné prikázať priehľadnú podobu oplotenia (ZO ČZS Veleslavín 2015).

4. Očista tunelov od grafity, vydláždenie nástupu do tunelov Miestami, ktoré môže pôsobiť nebezpečne sú priechody - tunely pod železničnou traťou, na ktorých veľmi pravdepodobne od ich výstavby nebola vykonaná žiadna údržba. Dnes sú tunely posprejované, s povrchom chodníka zo zbytkov pôvodnej dlažby a nánosov prachu. Pre zvýšenie bezpečnosti priechodov pod traťou je vhodné tunely očistiť od grafity a upraviť povrchy chodníkov, predláždiť jestvujúce dlažby a spraviť nové dláždenie aj na nástupe do tunelov, zvlášť v svažitých miestach. Tento krok by mala realizovať miestna samospráva spolu so SŽ.

5. Pobytové mosty Miestami z výraznými pobytovými kvalitami v území sú mosty cez potok, z ktorých je výhľad na tečúcu vodu, ale aj do záhrad. Jednoduchým krokom - realizáciou drevených sedacích plôch na múrikoch mostu je túto kvalitu možné podtrhnúť. Mosty môžu vďaka tomu slúžiť k zastaveniu a spočinutiu v kontakte s vodou i záhradami. Zároveň vďaka blízkosti vstupov do štruktúry záhrad sa môžu stať aj orientačnými bodmi. Tieto jednoduché sedacie konštrukcie si môžu záhradkári zrealizovať svojpomocne v rámci jedného odpoludnia, no ich efekt bude významný.

6. Miesta v záhradách Opustené záhrady predstavujú príležitosť k spontánnej a svojpomocnej (trochu partizánskej) tvorbe miest v štruktúre záhradkárskej osady. Tie opustené záhrady bez oplotenia, teda voľne prístupné je možné kultivovať drobnými zásahmi. Umiestniť lavičku, piknikový stôl, vykosiť chodníčky v tráve či plochy okolo ovocných stromov, vyčistiť miesto od odpadu a nebezpečných prvkov, vykonať základný rez neudržiavaných ovocných stromov, aby zase plodili v plnej sile prípadne popíliť nebezpečné stromy. Tieto miesta potom môžu dobre slúžiť všetkým užívateľom územia.

7. Prístup k potoku Po otvorení brán do vnútornej štruktúry záhradkárskej osady je to potom už len malý krok sprístupneniu potoka, hoc v takom stave v akom je. Možné je realizovať schodíky k vode, prípadne pobytové drevené móla či paluby pri vode, na ktorých je možné tráviť čas v blízkosti vody. Tieto miesta môžu slúžiť aj návštevníkom prechádzajúcim cez záhradu aj záhradkárom, pre ktorých môžu predstavovať príjemné osvieženie po práci na záhrade. Tieto jednoduché sedacie konštrukcie si môžu záhradkári zrealizovať svojpomocne. Možné je zrealizovať aj väčší počet prístupov k vode.

(2)

8. Nová komunitná záhrada Súčasná podoba záhradkárskej osady neponúka príliš pestrú škálu podôb záhradníčenia. Rozšíriť ju je možné napríklad zriadením novej menšej komunitnej záhrady, prípadne viacerých takýchto záhrad. Jedno miesto sa ponúka priamo v strede záhradkárskej osady, v blízkosti spoločného objektu záhradkárov vzhľadom na prítomnosť tohto objektu s vybavením a voľné plochy v jeho blízkosti. Ako ďalšie miesta sa ponúkajú plochy nevyužívaných záhrad pod železničnou traťou vo väzbe na hlavnú komunikáciu v území pre ich dobrú prístupnosť.

9. Záhradné slávnosti Dobrou cestou, ako dostať mestskú záhradu a jej aktivity do povedomia ľudí z okolia je raz za čas, napríklad raz za rok, zorganizovať v záhrade kultúrnu či spoločenskú akciu prístupnú širokej verejnosti - otvoriť záhradu ako celok i samotné záhrady záhrady záhradkárov, pozvať ľudí do záhrad. Možné je k tomu spraviť aj sprievodný program v podobe kultúrneho či gastronomického programu. Počas takejto akcie sa ľudia z okolia môžu spoznať so záhradkármi. Aj takýmto spôsobom sa dá budovať pozitívny obraz mestskej záhrady v očiach verejnosti.

(3)

10. Bufet Územiu ako celku chýba miesto, kde sa dá zastaviť, občerstviť sa, stretnúť sa s priateľmi v neformálnom prostredí. Územiu chýba bufet, výčap či bistro. Ani tak nie je dôležité, akú podobu toto miesto bude mať a čo bude ponúkať, ale to, že vôbec bude, že sa zvýši ponuka aktivít, ktoré v území udržia ľudí dlhšie, že rekreačné aktivity nezáhradkárov nebudú redukované na prechod územím k rybníku a ďalej. Jedno vhodné miesto sa ponúk pri rybníku, druhé by mohlo byť v centre záhradkárskej osady, v spoločnom objekte. Takáto služba by isto bola prospešná i pre záhradkárov.

Miesta drobných zmien

Celkový návrh V duchu doporučení predostretých v Manuáli, návrh si kladie za cieľ pozdvihnúť úroveň územia, kde sú ťažiskom neprístupné plochy záhradkárskych osád, teda vytvoriť podmienky pre fungujúce prírodné procesy a pestrú škálu aktivít užívateľov pri zachovaní funkcie záhradníčenia tak, aby si územie zachovalo svoju identitu.

Medzi Prahou a dráhou... ... ostrov pestrosti krajiny, záhrad, prostredí i aktivít

Idea ostrova Územie medzi Prahou a dráhou, dnes vnútorná periféria, nech je stále ostrovom. Ostrovom v zmysle kvalitatívnom, nie pozičnom, ktorý je jasným centrom v nespojitosti okolitých štruktúr, ostrovom s životaschopnou prírodou, ostrovom pestrých aktivít pre širokú škálu užívateľov, ostrovom priestupného a bezpečného územia a v neposlednom rade ostrovom záhrad.

Základná idea kvalitatívneho ostrova je ďalej rozvedená do jednotlivých konkrétnych oblastí - pilierov - na ktorých bude vystavaná konkrétna podoba návrhu. Piliere predstavujú širokú škálu spolutvoriacich tém tak, aby bol návrh všestranný a teda i v čase dlhodobo odolný. Zároveň je kladený dôraz na to, aby návrh prinášal hodnoty i širšiemu okoliu, presahujúc záujmové územie. Piliere návrhu Štruktúra parku so záhradami Koncepcia ťažiska územia, v mieste dnešných záhradkárskych osád je do budúcna nastavená tak, že by tu mal vzniknúť park so záhradami, teda štruktúra, ktorá v sebe s výhodami kombinuje parkové plochy s rôznou mierou údržby, v prípade tohto územia prevažne extenzívne a krajinné i s ohľadom na žiadaný prírodný charakter územia zachovávajúc časť dnešných kvalít, hierarchizovanú sieť verejne prístupných komunikácii, plochy záhrad, ktoré sú súčasťou parku, sú z neho prístupné a plochy či prvky vybavenia, ktoré slúžia záhradkárom i užívateľom parku.

Etapizovateľnosť zmien Vzhľadom na veľkosť územia, v ktorom sa má odohrať návrh, je nutné, aby boli zmeny v území uskutočniteľné postupne, s vedomím dlhodobého horizontu výsledku, od drobných zmien realizovateľných svojpomocne až po významné stavebné etapy presahujúce svojim záberom záujmové územie. Ambíciou návrhu nie je okamžité riešenie, ale dlhodobá vízia, kde i jednotlivé čiastkové kroky znamenajú pozitívny dopad na funkčnosť územia i širšieho okolia. Zároveň je kladený dôraz na to, aby časť zmien vzišla priamo od ľudí, užívateľov, aby si územia zabývali a dotvorili sami.

vzťahy súkromné záhrady + verejný park záhradkári + užívatelia parku údržba záhradkármi + údržba samosprávou

škála zmien drobné - významné s širším dosahom svojpomocné - externe realizované okamžité - výhľadové

Záhrady, pestrosť záhrad Funkcia mestských záhrad je v návrhu potvrdená s ohľadom na početnosť komunity záhradkárov, charakterotvornosť typickú pre toto územie a väzby na obytné štruktúry v okolí. Na základe Manuálu, ponuka záhrad je navrhnutá ako výrazne pestrá z hľadiska typov i veľkostí záhrad od väčších súkromných záhrad až po komunitné projekty so sociálnym presahom, vďaka čomu je možné predpokladať i pestrú škálu užívateľov užívajúcich územie. Dôležitou kvalitou návrhu je potom zachovanie až mierne navýšenie kapacity mestskej záhrady ako celku.

Kvalita prepojení Navzdory idei ostrova, je žiadané, aby územie bolo kvalitne napojené na okolité štruktúry, aby bolo priestupné hierarchizovanou sieťou komunikácii na škále od tranzitných zmiešaných cyklociest až po pešiny v tráve a aby bolo prívetivé k pešiemu pohybu či pohybu na bicykli. Napojenie na okolie má potom dve roviny, napojenie v zmysle širších vzťahov, ako súčasť celomestskej rekreačnej infraštruktúry a napojenia lokálne, na bezprostredné okolie. Tu je kľúčová podpora tvorby severojužných komunikačných väzieb, ktoré dnes neexistujú.

škála záhrad malé výmerou - veľké výmerou individuálne - kolektívne všeobecné - záujmové

východozápadné nadradené východozápadné lokálne severojužné spojnice centier všesmerné prepojenia miest

Živý potok Litovický potok, jeho podoba v území potrebuje významnú zmenu. Nutný je prechod od betónového napriameného koryta smerom k prírode blízkemu riešeniu tak, aby bol potok živou krajinnou osou územia, plnil funkcie prvku ÚSES a zároveň aby bol i živou tepnou aktivít v území, aby bol čiastočne prístupný ľuďom. Z toho dôvodu je vhodné realizovať nové koryto, s nespevnenými brehmi, s pestrou podobou krajinárskych úprav od kultivovaných verejne prístupných miest až po divočinu rozlivových plôch určených k človekom neriadeným prírodným procesom.

Maximalizácia ekosyst. služieb Vzhľadom na výmeru územia a jeho celistvosť, ako nezastavanej plochy s prevažne mäkkým a krajinným charakterom je kľúčové navrhovať také riešenie, ktoré zúročí a zvýši hodnotu ekosystémových služieb, ktoré môže územie poskytovať širokému okoliu (Frélichová et al. 2016). Z toho dôvodu je kladený dôraz na voľbu prírode blízkych riešení všade tam, kde to je možné, nielen u vodného toku, ale i v rámci štruktúr v území či väzieb na okolie. Druhou rovinou je potom estetika takýchto riešení, ktoré budú tvoriť harmonické prostredie i ako komplement okolitých vystavaných štruktúr.

Pestrosť duality záhrada - príroda Návrh krajinných prvkov vychádza z duality základných zložiek územia - záhrad, predstavujúcich drobnú mozaiku pomerne intenzívne udržiavaných prvkov a na druhej strane, prírodných prvkov, často v režime s ponechaním samovoľným prírodným procesom. V rozmedzí tejto škály sú potom rôzne intenzívne udržiavané priestranstvá. Dualita si kladie za cieľ vytvorenie symbiózy medzi človekom tvoreným prostredím a prostredím s výrazne prírodným charakterom, ktoré stále môže slúžiť človeku, či už priamo skrz užitie, alebo skrz nepriame užítky pre územie.

zlepšenie zádrže vody v území prepojená s okolitými štruktúrami skrz MZI možnosť bezpečného rozlivu toku pestrosť podôb brehov

celistvosť riešenia krajiny výhody z rozsahu a spojitosti výhody z väzieb na okolitú krajinu výhody pre okolité štruktúry

škála prvkov líniové - plošné udržiavané - ponechané prírodným procesom centrálne - lokálne

Pestrosť aktivít Mestská záhrada, to nie sú len záhrady a miesta k záhradníčeniu, zvlášť pokiaľ sa jedná o park so záhradami. Sledovaním dnešného stavu sa monofunkčnosť územia javí ako problematická, pretože mimo záhradkárov v území nie je moc čo podniknúť. Preto je pilierom návrhu ambícia vytvoriť pestrú paletu možnosti trávenia času v území, od pestrej ponuky aktivít v samotných záhradách až po aktivity priamo so záhradami nesúvisiace, no hodiace sa svojim charakterom do navrhovaného prostredia, teda aktivity voľnočasové a športové, v kombinácii s občianskou vybavenosťou.

Pestrosť miest Rovnako ako vo veľkých parkoch, aj v parku so záhradami navrhovanej veľkosti je nutná pestrosť priestranstiev a miest, ich hierarchia. Pilierom návrhu je hierarchizovaná sieť miest s pestrým charakterom, od centrálnych, s potenciálom využitia väčším počtom rôznych skupín užívateľov, cez centrálne špecializované, cieliace na konkrétne skupiny užívateľov, ktoré by v území mali mať svoj priestor, až po drobné miesta intímneho charakteru, ktoré budú slúžiť tým, ktorí o nich vedia, či tým, ktorí sú odhodlaní ich nájsť. V duchu pestrostí prostredia budú mať i miesta pestrý charakter.

Väzba na bytovú výstavbu v území Mestské záhrady, ale i parky vo všeobecnosti, sú hojne využívané obyvateľmi mesta žijúcimi v bytových domoch, ktorým poskytujú možnosť aktívneho trávenia voľného času (Miovská 2018). Väzba obytnej funkcie a náplne územia je nutná. Skrz komunikačný skelet územia sú podporené primárne pešie väzby medzi záhradami a obyt. štruktúrami na Petřinách a Veleslavíne. Ďalej sú akcentované väzby na zastávky hromadnej dopravy na okraji územia. Možným zdrojom nových užívateľov v území bude navrhovaná obytná štruktúra na mieste dnešného areálu garáží ministerstva vnútra.

škála aktivít nad rámec záhradničenia kultúra, voľný čas detí, vzdelávanie šport, oddych, hry komunitný život, sociálne služby

hierarchia miest a vzájomné väzby polycentricita hlavných priestranstiev špecializácia a diferenciácia centier drobné miesta naprieč územím

blízkosť užívateľom nová bytová výstavba v území cca 800 obyvateľov blízke: Petřiny, Veleslavín, Vokovice vzdialenejšie: Dejvice, Dědina, Bořislavka

Koncepcia

Kompozícia

1:4 000

Základná priestorová kompozícia širšieho územia je postavená na dualite charakterov prítomných v stavebných štruktúrach a tých krajinných, kedy sú stavebné štruktúry striktne ortogonálne, dodržujúc v území modernistickými štruktúrami nastavený smer a orientáciu. Naproti tomu, krajinné štruktúry držia prírodný charakter s určitou mierou nepravidelnosti, hoc i tu je v základnom komunikačnom rozvrhu prítomná pravidelnosť a mäkkosť kontúr je tvorená hlavne výsadbami a usporiadaním nespevnených povrchov. Spojujúcim prvkom v území je komunikačný kríž severojužných a východozápadných os, hierarchicky usporiadaných, ktorý je uplatnený v oboch charakteroch územia, s mierou interpretácie adekvátnou krajinnosti či vystavanosti prostredia. V strede komunikačného kríža sa nachádza pomyselné centrum územia - priestranstvo, kde sa stýkajú charaktery a aktivity ľudí z oboch častí územia. Vzhľadom na morfológiu územia a usporiadanie stavebných štruktúr bude vždy prevažujúcim smerom východozápadný, ktorý je významným i v širších väzbách a má preto adekvátnu dimenziu. Ponuka hlavných priestranstiev je ďalej rozšírená o dvojicu priestranstiev odlišného charakteru napojených na centrálnu východozápadnú komunikáciu, jedno vo väzbe na rybník, prepájajúc ho s potokom, druhé vo väzbe na les, preberajúc charaktery prostredia lesa. Dôraz je kladený na vytvorenie dôstojných a pobytovo kvalitných vstupov do územia na všetkých pomyselných ukončeniach najvyššej hierarchickej triedy komunikácii komunikačného kríža. Prítomná je tu ďalšia rovina duality kompozičných prvkov, kedy sú dve priestranstvá na vstupe do územia prírodného charakteru, s vodnými plochami a významným pobytovým charakterom ťažiac z kvalít vodnej plochy a na druhej strane je potom prítomná dvojica priestranstiev s mestským charakterom s dôrazom na občiansku vybavenosť. V prípade krajinných prvkov je rozohraná hra duality významných línii východozápadného smerovania, hoc vďaka ich šírke s plošným charakterom. Línii vlhkých a suchých - potoka a jeho širokých brehov s rozlivovými plochami a svetlého listnatého lesa pod Petřinami, ktoré sú vzájomne prepájané skrz územie parku so záhradami hierarchizovaným systémom krajinných línii a plôch pestrého charakteru. S výhodou sa tu uplatňuje i krajinné spolupôsobenie samotných záhrad, plošného charakteru, ktoré sú doplnkom krajinných prvkov rozširujúcim prírodnú pestrosť územia. Ďalším významným kompozičným prvkom v území je železnica. Nehľadiac na možné podoby či trasovanie, dôležitým krokom bude vytvorenie priestupného viaduktu u Libockého rybníka, čím sa prepoja dnes oddelené územia. Ďalej bude nutné hľadať priestupy skrz trať či celkovo priestupnú podobu trate.

Vhodné nastavenie etapizácie je cestou, ako pretaviť takto rozsiahlu víziu do reality postupne, nie cestou dramatickej zmeny, kedy sa z územia stane jedno veľké stavenisko a premení sa k nepoznaniu, ale skrz dlhodobú prácu na čiastkových zmenách, ktorých realizácia nebude pre územie nadmernou záťažou, i so zapojením miestnych obyvateľov a komunít do tohto behu na dlhú trať. Riadiace kroky etapizácie Železničná trať Trať 120, ktorá sa má modernizovať, významne ovplyvní podobu územia. V návrhu sú uvažované tri možné stavy, od ktorých sa odvíjajú ďalšie kroky: trať sa nezmení, trať sa modernizuje v súčasnej trase a trať bude trasovaná okrajom územia, v hĺbenom tuneli, čím sa odstránia bariéry v území. Les pod Petřinami bude v priamom styku s parkom. Obe zmenové možnosti potom budú znamenať možnosť prepojenia Libockého rybníka s parkom skrz priestupne riešený viadukt v tomto úseku. V nulovom stave budú zmeny v území limitované podobou a polohou trate.

0 - zachovanie stavu 1 - zdvojkoľajnenie trate úprava viaduktu 2 - presun trate k lesu, do tunela

0 1 2 priestupný viadukt

Potok Na úpravu trasovania potoka, jeho koryta a brehov smerom k prírode blízkemu riešeniu a zároveň pobytovému riešeniu sú naviazané úpravy širšieho okolia potoka - úpravy nespevnených plôch, realizácia priestupov cez potok a relizácia nadväzných väzieb na širšie okolie v podobe komunikácii. Zároveň realizácii úprav potoka musí predchádzať dohoda so záhradkármi o presune ich záhrad do inej polohy, keďže časť záhrad je v trase nového koryta a rozlivových plôch. Potok je nutné realizovať komplexne ako celok. Samostatne sú realizovateľné len koncové úseky.

hĺbený tunel

-1 - historická stopa koryta (IPR Praha 2019) -0 - dnešná stopa koryta -1 - presun koryta a predĺženie dĺžky toku -2 - rozlivové plochy - zrušenie záhrad

-1 0 1 2

kontinuita krajiny

Záhrady Gros riešenia spočíva v úprave priestoru, kde sa dnes nachádzajú záhradky ako súčasť záhradkárskej osady, na obdobný spôsob využitia, no doplnený o verejne prístupné priestranstvá, miesta a vybavenosť s ohľadom na využiteľnosť územia nielen záhradkármi. Z toho dôvodu bude nutné časť záhrad z dnešnej záhradkárskej osady pri Litovickom potoku, nad rámec tých, ktoré budú presúvané pri úpravách toku potoka, zrušiť a poskytnúť záhradkárom adekvátnu náhradu v nových plochách. Významná časť pôvodných záhrad však i naďalej ostane ťažiskom tohto územia.

0 - zachovávané záhrady 1 - rušené záhrady -> vznik centrálnych priestranstiev 2 - náhrada rušených záhrad

0 1 2

Areály K celistvosti riešenia je potrebné revidovať podobu aspoň niektorých areálov na ulici José Martiho. Ako najvhodnejší adept sa javí areál garáži Ministerstva vnitra, ktorý má pre územie najmenšiu hodnotu v porovnaní s areálom vysokej školy či vozovne, hlavne z dôvodu nadmernej dopravnej záťaže i podoby s výrazným zastúpením spevnených plôch, ale taktiež aj funkčnej náplne nevyužiteľnej užívateľmi územia parku so záhradami a obytných štruktúr. Tento areál sa bude postupne transformovať v polyfunkčnú štruktúru, kde svoje zastúpenie môže nájsť i časť služieb z areálu.

1 - otvorenie areálu, napojenie na park 2 - prestavba územia polyfunkčná štruktúra prevažne obytná

1 2

A1 B1 C1 Žv

Cd C2

Etapizácia

1:4 000

Možnosť postupného napĺňania koncepcie je pre takto rozsiahle územie kľúčová s ohľadom na dobu trvania čiastkových procesov, financovanie a majetkové pomery v území. Dôležitým aspektom návrhu je možnosť okamžitej realizácie drobných nestavebných krokov, ku ktorým netreba ani tak dostatok financií či zložité jednania, ale prostú ochotu sa do nich pustiť a prípadne priložiť ruku k dielu. Nestavebné kroky je možné rozdeliť do dvoch kategórii a to na kroky spočívajúce v zmene režimu v území, teda napríklad otvorenia verejne neprístupných areálových komunikácii širšej verejnosti, prípadne zriadenie režimovej prístupnosti a na akupunktúrne zásahy v území, v podobe tvorby drobných miest v rámci verejne prístupných priestranstiev v území. Úvodom, v rámci prvotných stavebných krokov, je možné realizovať zmeny na vstupoch do územia a v okolí jestvujúcej hlavnej výchozápadne vedenej komunikácie, ktoré sa odohrávajú v plochách vhodných k okamžitej premene. V etape A1 bude realizovaný nástup do územia - spevnená plocha menšieho plácku, krajinárske úpravy pásu pozdĺž trate a väčšie detské ihrisko, pričom bude do budúcna pripravená k úpravám na trati nová protihluková stena, tak aby do etapy A už neboli nutné dodatočné vstupy. Ďalej bude opravený jestvujúci dom so záhradou - uvažovaný k prestavbe na škôlku a realizujú sa opravy priľahlej záhrady. Súčasná trasa chodníka poza vozovňu bude zrušená a presunutá do novorealizovaných priestranstiev pred škôlkou. Úvod tejto komunikácie sa v mieste zúženia pri areály FTVS napojí na jestvujúcu komunikáciu. Táto etapa bude vyžadovať odkup domu so záhradou pre účely škôlky a taktiež časti zeleného pásu pri železničnej trati toho istého vlastníka. Súbežne s etapou A1 je možné zahájiť realizáciu etáp A2 a A3 na východnom ohraničení územia, vo väzbe na zámer multimodálneho uzlu na Veleslavíne. Etapa A3 predstavuje prvý krok úpravy koryta potoka, kedy bude betónové koryto a betónové oporné steny nahradené prírode bližším riešením s pozvoľným svahovaním. V tejto etape bude realizovaná východná časť hlavnej komunikácie v území, obdobným spôsobom ako v etape A1. Úsek bude viesť od autobusovej stanice po miesto dnešného zalomenia súčasnej trasy tejto komunikácie, kde sa nový úsek pripojí. Súbežne s úpravami koryta bude realizovaná i komunikácia na druhom brehu toku, od dnešného mostu po hranicu Evropské ulice. Pripravené budú i napojenia budúcej vodnej plochy v etape A2 na Litovický potok. Posledným úsekom etapy bude realizácia novej mestskej záhrady na západnom okraji etapy, pozostávajúca z nižších jednotiek individuálnych záhrad a jednej komunitnej záhrady,

vrátane drobného spoločného vybavenia. V etape A3 bude realizovaný nový rybník v mieste terénnej depresie za Hotelom Krystal, vrátane úprav najbližšieho okolia rybníka na pobytové miesto využiteľné i užívateľmi multimodálneho uzlu. Rybník bude slúžiť k regulácii toku i zádrži vody zo striech neďalekých objektov. Riešenie etáp A2 a A3 je v súlade so zámerom prestavby Nádraží Veleslavín. Nasledujúce etapy už vyžadujú zásahy do štruktúry záhradkárskej osady v ťažisku územia. Etapy B1 a B2 predstavujú úpravy hlavných línii v území - Libockého potoka a hlavnej východozápadnej komunikačnej tepny. Etapa B1 predstavuje komplexné riešenie Litovického potoka, teda úpravy trasovania toku, realizáciu nového koryta, terénne úpravy brehov, realizáciu brehových výsadieb, či mobiliára sprístupňujúceho koryto zúročujúceho pobytové kvality brehov. Súčasťou etapy B1 je i sekundárna východozápadná komunikácia vedená paralelne k hlavnej, severnou hranou parku. Vo väzbe na túto komunikáciu budú realizované nové lávky cez potok. K väčšej priestupnosti územia je už v tejto etape nutné verejnosti otvoriť vnútorné komunikácie záhradkárskej osady, ktoré budú napojené na realizované verejné komunikácie v území, ak sa tak nestalo skôr. V západnej časti územia, v súbehu s realizáciou nových prepojov cez potok bude dobudované komunikačné napojenie na úsek budovaný v etape A1 vedený od ulice Za Vokovickou Vozovnou, k novej škôlke. Etapa B1 bude vyžadovať zrušenie časti záhrad v mieste nového koryta a zaplavovaného územia. Silnejší mandát k tomuto kroku je daný vedením koridoru ÚSES po Litovickom potoku. Etapa B2 je viazaná na dokončenie etapy B1. Etapa B2 je založená na dokončení stredného úseku komunikačnej tepny v území, kedy k úplne spojitému priebehu bude chýbať len menší úsek vo väzbe na úpravy viaduktu medzi Libockým rybníkom a tokom potoka na druhej strane viaduktu, ktorý je vhodnejšie realizovať v súbehu s úpravami trate. Na úpravu komunikácie potom nadväzuje séria drobných zmien plôch medzi komunikáciou a železničnou traťou, v území, kde je dnes väčšia časť záhrad nevyužívaná. Realizovaná bude pestrá škála miest, ako je výbeh pre psov so psím ihriskom, plácky s pumpami na vodu napojené na úžitkový vodovod slúžiace záhradkárom, drobné plácky k stretávaniu sa jednotlivých užívateľov záhrad mimo ich záhrad, umiestnené medzi jednotlivými ucelenými plochami záhrad. Ďalej bude založená prvá časť nového sadu v centre územia, na mieste, kde v minulosti sady boli. Taktiež budú vytvorené nové plochy záhrad nahrádzajúce časť rušených plôch v rámci etapy B1. Samozrejmosťou bude realizácia krajinárskych úprav okolia komunikácie so snahou využiť maximum hodnotných prírodných prvkov prítomných v území, ktoré

spolutvoria pozitívnu stránku dnešného charakteru, ako sú napríklad ovocné stromy z rušených záhrad. K uskutočneniu nasledujúcich krokov je nutné uskutočniť rozhodnutie, aká bude podoba železnice. V prvotnej úvahe, či sa železnica vôbec bude modernizovať, alebo k spojeniu centra Prahy s Letiskom Václava Havla budú využité iné módy dopravy a Trať 120 ostane jednokoľajnou lokálkou v dnešnej trase, hoc môže byť modernizovaná (napr. elektrifikácia, zabezpečenie). Toto rozhodnutie by zafixovalo dnešný stav a riešené plochy parku so záhradami by siahali len po železničnú trať. Územie za traťou, pod Petřinami by ostalo bezo zmeny. Druhou možnosťou je modernizácia trate v súčasnej trase spočívajúca v elektrifikácii a zdvojkoľajnení a tomu odpovedajúcej úprave podoby telesa trate. V tejto konkrétnej situácii limitovanej terénnou konfiguráciou sa to prejaví v potrebe výstavby oporných stien, násypov či zárezov, vzhľadom na to, že dnešné teleso nie je dimenzované na dvojkoľajnú trať. Táto varianta bude mať za následok dlhodobé zafixovanie stavu podobnému variante bez úprav trate, akurát s tou výhodou, že je možné zvýšiť prepojenosť územia skrz priestupy v novo budovanom telese trate, napríklad skrz viadukt u Libockého rybníka. Tretí variant je presun, železničnej trate do polohy dotýkajúcej sa hranice lesa, vytvorením kontinuálneho oblúku trate od viaduktu až po Nádraží Veleslavín tým spôsobom, že bude využitá morfológia terénu pod lesom k tomu, aby trať mohla byť vedená hĺbeným tunelom. Ponad podzemný úsek trate bude môcť existovať všesmerne prestupné územie a zároveň bude možné v týchto miesta realizovať výsadby nových lesných porastov. Túto variantu je možné realizovať buď ako rovnocennú alternatívu druhej varianty, teda ako prvotnú modernizáciu, alebo ako výhľadové riešenie - budúcu modernizáciu modernizácie. Tretí variant je z hľadiska využitia územia najvhodnejšia, pretože rozširuje ostrov parku so záhradami do maximálnej možnej výmery, kde neprekročiteľnými limitmi budú len stavebné štruktúry na severe a pás lesa na juhu. Na druhú stranu sa jedná o najnákladnejšie a majetkovo najzložitejšie riešenie. Vo väzbe na nasledujúce etapy je kľúčová realizácia úseku Žv pozostávajúceho z výstavby nového mostu na severnom brehu Libockého rybníka, na mieste dnešného viaduktu, ktorý bude mať priestupnú podobu. Priestup bude možný pod jednotlivými poľami mostu. Zároveň bude možné v priestore pod mostom realizovať drobnú vybavanosť slúžiaci užívateľom rybníka i priestranstva na druhej strane mostu, s bufetom, toaletami, sprchami a prezliekacími kabínami, či zázemím pre celoročné športové aktivity. Vďaka tomuto kroku sa priestor okolo mostu stane celoročne živým a účelným miestom.

Na základe voľby riešenia podoby trate bude zvolený rozsah etapy C. Etapa C1 v kombinácii s etapou Cd sú nastavené na ponechanie dnešnej pozície trate a aj jej modernizáciu bez presunu koľajiska do novej polohy. V etape C1 bude dokončená hlavná východozápadná komunikácia v území. Vo väzbe na etapu Žv bude vytvorené priestranstvo na severnej strane viaduktu tiahnuce sa až k potoku. Vo väzbe na potok, v mieste rušených záhrad bude vytvorené priestranstvo s charakterom lúky s ovocnými stromami využívajúc vegetačné prvky z rušených záhrad. Vo väzbe na etapu A1, v úzkom krčku medzi železničnou traťou a ihriskami FTVS bude vybudovaný skejt park ako vhodný doplnok športovej vybavenosti v území. V rámci celého územia parku so záhradami dôjde k premene skladby záhrad smerom k pestrej ponuke na škále od kolektívneho po individuálne v pestrých výmerách jednotiek. Upravené bude najbližšie okolie záhrad. Budú vytvorené spoločné miesta pre záhradkárov pestrého charakteru majúce pobytové i úžitkové kvality. V centre územia, v pomyselnom styku komunikačného kríža, na terénnom zlome bude realizované centrálne spoločné vybavenie - klubovňa, občerstvenie, technické a hygienické zázemie a ďalšie priestory pre všetkých záhradkárov i širokú verejnosť. Vo väzbe na tento objekt budú realizované pobytové parkové plochy, vrátane športového a herného vybavenia. Vo východnej časti etapy bude ako protiváha upraveného a hojne využívaného centrálneho priestranstva realizované priestranstvo s výrazne prírodným charakterom, pozostávajúce z extenzívnych plôch pestrého charakteru, do ktorých budú vložené pobytové body v podobe napríklad ohniska, altánu, pumpy na vodu, či lavičiek v rôznych zákutiach miest. Samozrejmým prvkom i tejto etapy je realizácia hierarchizovaného skeletu komunikácii a krajinárske úpravy ich najbližšieho okolia. Etapa Cd je doplnkom etapy B2 na základe konkrétnej voľby vedenia trate. Tu bude dokončený v etape B2 založený sad. V hornej časti sadu bude vybudovaný objekt záujmových činností detí a mládeže, napríklad pre skautov. V prípade realizácie varianty trate so zmenou polohy ako primárnej cesty k modernizácii trate, teda nie v dlhodobom výhľade, po realizácii úprav trate bez zmeny polohy, bude plynulo na etapy C1 a Cd nadväzovať etapa C2, v ktorej bude predmetom zmien územie dnes za železničnou traťou, no po presunu trate tvoriace južný okraj parku a plynulý prechod medzi parkom a lesom. V etape C2 budú upravené plochy dotknuté výstavbou novej trate - na telese budú vysadené porasty v medziach možnosti mocnosti terénu nad tunelom, budú realizované komunikácie v území, mimo iného i vetva zmiešanej cyklocesty spájajúca Starý Veleslavín s Libockým rybníkom vedená dnešnou hranou lesa.

Z priestranstiev bude realizovaná druhá časť psej lúky, plocha s režimom sezónnej pastvy zvery a k nej priliehajúce drobné stavby zázemia, revitalizácia prameňa Pod Klapkárnou či vybudovanie pumptrackovej dráhy a ďalších aktivít pre cyklistov využívajúcich svažitosť terénu v mieste. Tam stojaci historický objekt - dom bude ponechaný a rekonštruovaný s možným využitím pre ďalšie spolkové a záujmové aktivity. Významnou zložkou etapy C2 bude realizácia plôch k záhradníčeniu pestrého charakteru, ktoré budú zaberať významnú časť plochy etapy, vzhľadom na to, že sú svojim charakterom pomerne vhodné do menej intenzívne využívaných pozícii pod lesom. Dôležitým krokom etapy C2 bude odstránenie starej železničnej trate, vrátanie terénnych úprav násypu. Časť trate však bude ponechaná ako pripomienka dlhej histórie tejto trate. Súbežne s realizáciou nového viaduktu a naň naviazaných častí etapy C1 môže započať etapa R, ktorá bude mať podobu úprav severného a východného brehu Libockého rybníka. Severný breh vo väzbe na vybavenosť pod viaduktom i charakter druhej strany viadukt bude riešený ako intenzívne využívané priestranstvo, no s mäkkým trávnatým prechodom k vode vhodným k pobytu. Naopak východný breh bude mať podobu prírodnej trávnatej pláže. V týchto miestach bude realizovaná i malá sauna a ďalšie s ňou fungujúce pobytové prvky ako je mólo s prístupom do vody, vďaka ktorej bude môcť byť i v zimnom období rybník a jeho brehy aktívne využívaný. Prakticky nezávislé od etapy C1 a následných etáp, ideálne vo väzbe etapu B1 je možné realizovať etapu G, ktorá predstavuje komplexnú premenu areálu garáží Ministerstva vnitra na polyfunkčnú mestskú štruktúru s prevahou bývania. V realite procesov plánovania a povoľovania zámerov však etapa G bude veľmi pravdepodobne realizovaná až v neskorších fázach, preto je možné ju považovať za dlhodobý výhľad. Možná je aj taká situácia, že Ministerstvo bude mať záujem dlhodobo udržať areál garáží v tomto mieste a z toho dôvodu sa nová štruktúra s pre miesto vhodnejšou funkčnou náplňou neuskutoční. Jednotlivé prvky štruktúry je možné realizovať postupne i pri čiastočnom zachovaní niektorých funkcii v území, či už trvalom alebo časovo definovanom. Prvým krokom etapy bude realizácia hlavných komunikácii v území a napojení na park so záhradami. Stavebná náplň štruktúry by mala byť realizovaná smerom od južného okraja areálu tak, aby medzi parkom a štruktúrou nevznikali nespojité plochy, v kombinácii s prednostnou realizáciou centra s vybavenosťou. Nezávislé od realizácie stavebných zmien etapy G je možné, ak bude vôľa Ministerstva, učiniť areál priestupným a tým posilniť severojužné väzby v území, napojiť ulicu José Martiho na centrum parku so záhradami.

dvory socialisticko realistických domov

stará záhrada s orechami

zachovaná kvalita hranice lesa

veža v areál

Stavové ťažiská

li garáží

budúca klubovňa

zachované miesta v záhrade

1:4 000

Stavové ťažiská predstavuje oporné piliere návrhu, ktoré už sú dnes v území prítomné a do budúcnosti sa s nimi počíta. Dôležitým rysom návrhu je snaha o čo najväčšie zachovanie v území prítomných hodnôt, ktoré je realizované i skrz priame a doslovné zachovanie hodnotných častí územia ako celkov, respektíve vhodné dopĺňanie takýchto území novými intervenciami, či spôsobom užitia, vďaka čomu sa dostávajú tieto časti do novej významovej roviny. Ďalej je snaha o zachovávanie a reinterpretovanie jednotlivostí dnes prítomných, v rámci novo riešených priestranstiev a plôch v území. V neposlednom rade sú v rámci nových priestranstiev a miest interpretované jestvujúce hodnotné charaktery. Snaha o zachovanie hodnôt v území má viacerorovín. Hlavnou rovinou je otázka nepoprenia miesta skrz návrh, teda snaha pracovať s miestne špecifickým duchom miesta, ktorý v rámci Prahy nie je napodobniteľný. Druhou rovinou je fakt, že vízia zmien v území je dlhodobá, teda značnú dobu bude bok po boku musieť v symbióze existovať nové i jestvujúce. Preto je snaha aspoň časť nového stavať na jestvujúcom, aby zmeny pôsobili prirodzene. I územie zmien bude vďaka jestvujúcim prvkom pôsobiť zabívane pomerne rýchlo. V neposlednom rade je prítomná ekonomická a enviromentálna rovina, kedy je zbytočné likvidovať to, čo je ešte použiteľné. Pre návrh je typická snaha o maximálne zúžitkovanie zúžitkovateľného. Typickým príkladom práce s jestvujúcim stavom, ktorý sa objaví naprieč celkom územia, je zachovávanie jestvujúcich výsadieb a stromov, tam kde je to účelné, vďaka čomu v nových situáciach nie sú až také vysoké nároky na potrebu realizovať nové výsadby a zároveň tým je docielený efekt plnosti priestoru, naplnenia zámeru, hneď po vykonaní daných úsekov etáp. Typicky sa bude jednať o výsadby z rušených záhrad, napríklad ovocné stromy, ktoré vhodne spolupôsobia v prostredí priestranstiev parku so záhradami. Dôležitými stavovými ťažiskami sú jestvujúce plochy záhrad v rámci jednotlivých častí záhradkárskych osád, ktoré sú vo výraznej miere použité i v novom riešení územia. Niektoré plochy záhrad, zvlášť tie, ktoré sú dnes aktívne užívané, sú záchované prakticky bezozmeny, ďalšie, obvykle tie zanedbanejšie sú transformované na iné podoby plôch k záhradničeniu. V menšej miere čo do objemu, no z hľadiska významu pre celok významnými, sú stavové ťažiská v podobe trojice stavieb na okraji územia parku so záhradami, ktoré sú zachované a konvertované k novému verejnému využitiu. Mimo tieto stavby sa v území ďalšie k novému využitiu použiteľné stavby nenachádzajú vzhľadom na ich charakter. Pri realizácii nových plôch záhrad a rušení starých bude cieľom zúžitkovať v novej situácii časť starých záhradných chát.

hlavná VZ trasa

významná VZ trasa

spojnica Evropské s centrami

významná SJ trasa

*nespevnené priestranstvá sú priechodné všesmerne

hlavné spevnené priestranstvá pešiny

mosty bežecký okruh

obslužn

stavby, h

ná komunikácia - vozovka

Komunikačná sieť

vedľajšie VZ spojenia

hranica verejnej prístupnosti

1:4 000

Komunikačná sieť, jej trasovanie a hierarchizácia podporuje jestvujúce významné pohybové väzby v území a zároveň vytvára nové, tam, kde dnes neexistuje a sú žiadané. Výsledným stavom je všesmerne priestupné územie, bez bariér brániacich pohybu, s hierarchizovanou sieťou komunikácii, v zmysle hierarchie charakterov, profilov a materiálového riešenia spolutvoriaceho kvality jednotlivých spojení. Hierarchia komunikačnej siete je významne ovplyvnená podlhovastým východozápadným tvarom centrálnej časti s parkom so záhradami, kde prirodzene budú významnejšie východozápadné spojenia, no zároveň budú menej časté. Naopak, v severojužnom smere bude existovať priestor pre hustú sieť kratších prepojení, kde potom menšia časť z nich bude ďalej nadväzovať na širšie okolie. Zároveň je komunikačná sieť spoludefinovaná pozíciou hlavných priestranstiev, ktorými prebiehajú hlavné vetvy siete, prípadne sa v nich križujú. V hierarchii komunikačnej siete je najvyššie postavená hlavná východozápadná tepna (červená), ktorá spája Veleslavín s Vokovicemi i širšie územia v rámci Prahy. Táto komunikácia je doplnená trojicou vedľajších významných komunikácii (modré) vedených okrajom územia parku i pri druhom brehu potoka. Severojužné spojenia sú realizované hustou sieťou významných komunikácii (fialová), ktoré prechádzajú cez novo vystavané štruktúry, park so záhradami až na Petřiny. Spojenie Evropské ulice s centrom parku so záhradami je realizované skrz širokú hlavnú ulicu a jej pokračovanie do centra (oranžová). Nižšie vrstvy siete (žltá, hnedá) slúžia hlavne k lokálnemu spojeniu bodov záujmu či ako skratky v území. Atypom v hierarchii je bežecký okruh (rúžová) majúci viac charakter aktivity. Materialita konkrétnych prvkov komunikačnej siete reflektuje ich význam, preferovaný spôsob pohybu i dualitu pozícii - v parku so záhradami/v mestskej štruktúre. Zároveň materialita reflektuje požiadavky na hospodárenie s dažďovou vodou. Hlavná VZ trasa je asfaltová s ohľadom na komfort pohybu, významné VZ spojenia sú zhotovené z gloritu béžovo-hnedej farebnosti. Významné SJ spojenia na území parku sú taktiež z gloritu, avšak sivej farebnosti. SJ prepojenie centier územia je zhotovené z kamennej veľkoformátovej dlažby vzhľadom na význam tohto spojenia. Vozovka v štruktúre na mieste garáží Ministerstva vnitra je asfaltová. Chodníky sú tam asfaltové a skladané z veľkoformátovej betónovej dlažby. Mosty cez potok sú zhotovené z dreva. Len dva mosty na hlavej VZ a SJ trase sú betónové. Bežecký okruh je z tartanu. Nižšie vrstvy siete majú podobu buď prostých výšľapov v tráve, prípadne povrchov z hutneného kameniva v exponovaných miestach. Na hlavné spevnené priestranstvá sú použité skladané veľkoformátové betónové či kamenné povrchy riešené individuálne pre konkrétne situácie.

stavebné objekty vodné plochy/toky vedľajšie priestranstvá (hlavná/vedľajša/doplnková časť)

hlavná VZ komunikácia hlavné priestranstvá (hlavná/ved vedľajšie priestranstvá, miesta (hlavná/vedľajša/doplnková čas

Sieť priestranstiev

dľajša/doplnková časť) sť)

1:4 000

Kompozícia siete priestranstiev je založená na trojici hlavných priestranstiev navešaných na hlavnú východozápadnú komunikačnú tepnu. Centrálne priestranstvo, v pomyselnom strede územia, na styku východozápadnej a severojužnej osy kompozičného kríža, je v severojužnom smere pretiahnuté aj severne, do novej štruktúry na mieste garáží, aj južné smerom k lesu pod Petřinami, čím je vytvorená trojica rôznych charakterov centra. Ďalšie hlavné priestranstvo sa nachádza vo väzbe na viadukt, Libocký rybník a potok a potom medzi ulicou José Martiho a lesom. Komunikačná tepna pomáha niesť význam a náplň v miestach, kde na plošné priestranstvo z dôvodu nedostatku priestoru či potreby plnenia prírodných funkcii nie je dostatočne veľký priestor. Trojica hlavných priestranstiev je prestriedaná vedľajšími - v zmysle pozície aj významu v štruktúre, no stále významnými v zmysle spolutvorenia významu celku, ktoré sú buď viazané na komunikačnú tepnu, alebo ďalšie kompozičné prvky v území ako sú vodné plochy, vodný tok či miesta vstupov do územia. Nad plošnú vrstvu siete je položená vrstva bodov, drobných miest rôzneho významu a funkcie, obohacujúcich štruktúru a ponuku aktivít. Takéto miesta sú prítomné i v rámci hlavných a vedľajších priestranstiev, tvoriac miesta v miestach. Hlavné aj vedľajšie priestranstva nepredstavujú homogénne plochy, sú v nich prítomné miesta s charakterom bodov v priestranstve, ale i časti s charakterom plôch, ktoré majú odlišnú funkciu či význam. V rámci priestranstiev je preto zavedená sekundárna úroveň hierarchie, ktorá v rámci priestranstiev vymedzuje hlavné, vedľajšie a doplnkové plochy. Sieť priestranstiev je komponovaná v súlade so sieťou komunikácii. Sú to doplňujúce sa siete, ktoré v realite fungovania územia fungujú spojito a nedeliteľne a fungujú na obdobnom hierarchickom princípe. Rozdelenie na komunikácie a priestranstvá je použité len za účelom prehľadnosti koncepčných schém. Náplň priestranstiev a miest v priestranstvách je veľmi pestrým doplnkom funkcii v území, hlavne záhradníčenia a rekreácie, a potom obytnej funkcie a služieb. V rámci náplne je možné určiť vrstvy odsadené od hlavnej komunikačnej tepny, ktoré majú podobný charakter aj s ohľadom na fyzický prepis podoby do územia. Najbližšie tepne sú najviac využívané funkcie, ktoré majú charakter kultúrnej náplne, s možnosťou koncentrácie ľudí. Smerom k lesu sa intenzita náplne znižuje, majúc na okrajoch charakter extenzívnej náplne. Na druhú stranu, smerom k vodnému toku nie je intenzita homogénna - u toku sú miesta intenzívne využívané i také, bez využitia človekom. V štruktúre severne od potoka potom miera intenzity využitia graduje v spevnenej časti námestia.

Pohyb

1:4 000

Predkladané riešenie je navrhované s ohľadom na maximálnu využiteľnosť nemotorovou dopravou, hlavne pešiu ale i cyklistickú tak, aby nebol dôvod používania automobilov, ktorých prevádzka nekorešponduje s navrhovaným charakterom podoby územia - s charakterom pobytovým a rekreačným, v prírodnom prostredí. V území nie je dôvod používať auto vzhľadom na jeho kompaktnosť, priestupnosť a dobrú dostupnosť verejnej dopravy. Nie je žiadúce, aby parkom so záhradami jazdili vozidlá, hoc priestor na to by bol. Druhé, paralelné spojenie s Evropskou by bolo atraktívnym riešením pre motoristu. Kompozícia územia a komunikačný skelet je navrhnutý tak, aby bol možný všesmerný pohyb. Peší pohyb je možný po všetkých verejne prístupných plochách, pokiaľ to ich charakter umožňuje - limitom budú napr. vysoké porasty travín. Možnosť pohybu motorových vozidiel je len v dvojici ulíc novej štruktúry na mieste garáží. Tieto komunikácie slúžia hlavne k obsluhe objektov, vzhľadom na to, že územím nie je možný tranzit a vždy je nutný návrat na Evropskou ulici. Navrhnutá je zóna 30. Touto dvojicou ulíc je možný pohyb automobilom bez obmedzení pre všetkých užívateľov. Možnosť pohybu automobilom je v menšej miere nutná i v území parku so záhradami, hlavne z dôvodu potreby obsluhy a zásobovania objektov vybavenosti, ktoré slúžia širokému okruhu užívateľov. Preto panuje zhoda na tolerovaní občasného pohybu vozidiel dopravnej obsluhy i v území inak bez prítomnosti vozidiel. Pohyb dopravnej obsluhy bude realizovaný po zmiešanej cykloceste, ktorá má dostatočnú šírku profilu (4 m). Vjazd záhradkárom nie je automaticky dovolený, no vo výnimočných prípadoch je možné ho povoliť. K zamedzeniu vjazdu budú slúžiť zásuvné stĺpiky na vstupoch do územia. Parkovanie vozidiel užívateľov je možné v uliciach novej obytnej štruktúry a v centrálnom parkovacom dome pri napojení ulice José Martiho na Evropskú ulici. Parkovanie užívateľov polyfunkčných domov potom bude riešené v podzemných garážach pod objektami. Pohyb cyklistov je primárne koncentrovaný do hlavnej komunikačnej tepny v území (červená), ktorej parametre profilu a povrchu umožňujú bezpečný pohyb cyklistov a zároveň chodcov. Obe skupiny tu majú dostatok priestoru. Pohyb cyklistov ostatnými komunikáciami je tiež možný, no cieľom bude smerovať cyklistov primárne do hlavnej tepny. Statická cyklistická infraštruktúra bude umiestňovaná do významných priestranstiev a miest s potenciálom kumulácie užívateľov. Špecifickým druhom pohybu, ktorý bude v území častý, je rekreačný beh. Navrhnutý je samostatný bežecký okruh dĺžky 650 metrov. Ďalej je možné voľne behať prakticky po všetkých spevnených i nespevnených povrchoch v území vhodných k pešiemu pohybu, podľa preferencii toho ktorého bežca.

stavebné objekty

hranica celkov záhrad

verejne prístupné plochy záhrad 9/150m2

zdroj vody

kapacita záhrad: počet záhrad/priemerná výmera

zhluk záhrad s vnútorným spoločným priestranstvom

vnútorné členenie záhrad

pozícia záhradnej chaty

spoločné vybavenie pre záhradkárov

zhluk záhrad bez vnútorného členenia záhrada v päte domu verejne prístupná

mobilné oh

zhluk záhrad p záhrada

Záhrady

hranica komunitných záhrad

hrady na chov zvery

prístupný z ver. priestranstva v päte domu verejne neprístupná 1:4 000

Navrhnutá je pestrá skladba typov záhrad a ich veľkostí tak, aby bol pokrytý dopyt pestrej skladby užívateľov záhrad. Prítomná je škála záhrad od veľkých individuálnych majúcich cez 500 m2 plochy, cez menšie individuálne až po rôzne typy komunitných záhrad. Použitá škála záhrad cieli na užívateľov bez diferenciácie veku či sociálneho pozadia. Pre mladých sú prítomné menšie či komunitné záhrady, pre rodiny s deťmi to môžu byť záhrady vo väzbe na ich byt v bytovom dome, pre starších sú to záhrady, kde je možné tráviť celý deň vo vysokom komforte. Časť záhrad v území má základ v pôvodnej dispozícii záhradkárskej osady, teda časť záhrad v každej etape napĺňania konceptu bude vždy zabývaná a udržiavaná. V kontexte celku sú prítomné dve základné skupiny typov mestských záhrad. V centrálnej časti je to park so záhradami a v časti územia areálu garáží Ministerstva vnitra to sú záhrady v päte domu. V bližšom pohľade je možné rozlíšiť dve podoby záhrad v päte domu v severnej časti územia, a to tie, ktoré slúžia len obyvateľom bytových domov s tým, že verejnosti sú otvorené len príležitostne. Tento typ je použitý u polouzatvorených nepriechodných stavebných štruktúr. Naopak, verejne prístupné záhrady v päte domu sú umiestňované do plôch s potrebou priechodu štruktúrou. V parku so záhradami sú prítomné prevažne zhlukové usporiadania umiestnené do plochy parku a to buď priamo prístupné z verejných priestranstiev, ktoré majú drobné vybavenie a zdroj vody ako súčasť priestranstva, alebo s centrálnym vstupom a vlastným súkromným priestranstvom s vybavením, z ktorého sú prístupné jednotlivé individuálne záhrady. Ďalej sú prítomné polokomunitné typy zhluku, kde plocha nie je delená na individuálne parcely, ale je spoločná a každý záhradkár užíva jej časť, vrátane spoločného vybavenia. Komunitné záhrady v území je možné rozdeliť na špecializované, obvykle väčšie, a menšie všeobecné. Prítomná je špecializovaná medzigeneračná záhrada, kde je podporovaná spolupráca a symbióza mladých a seniorov. Ďalej je to štartovacia záhrada, ktorá je nízkoprahová, otvorená naozaj každému i bez znalostí či vybavenia, v ktorej je cieľom učiť užívateľov záhradkárskym činnostiam. Poslednou špecializovanou až tematickou záhradou je vzdelávacia záhrada pri materskej škole, slúžica deťom zo škôlky ale aj ich rodičom. Zdroje vody k závlahe sú dvojakého druhu. Využitý je územím vedený úžitkový vodovod, na ktorý sú napojené verejné pumpy na vodu umiestnené v priestranstvách s vybavenosťou pre záhradkárov. Druhý zdroj je dažďová voda zbieraná zo striech stavieb. Centrálne zázemie s hygienickým zázemím, či možnosťou zapožičania náradia sa nachádza v objekte v centre mestskej záhrady. Menšie zázemia sú potom umiestnené v lokálnych centrách.

stavebné objekty verejne prístupné spevnené priestranstvá verejne prístupné nespevnené priestranstvá verejne prístupné plochy s režimom kolektívne prístupné verejne neprístupné plochy individuálne prístu oplotenie pletivové nízke oplotenie drevené priehľadné nízke priehľadná protihluková stena

oplotenie kovové priehľadné vysoké živý plot nízky

oplotenie kovové priehľadné nízké záhony predzahrádok + nízke pletivové oplotenie

nízke kovové oplotenie železničnej trate

Prístupnosť

neprístupné plochy (železničná trať) upné verejne neprístupné plochy voda verejne prístupná oplotenie betónové plné nízké - súčasť stavby plná protihluková stena 1:4 000

Zámerom je skrz zmeny v území transformovať územie s minimálnym množstvom verejne prístupných plôch, dnes redukovaných hlavne na komunikácie, na široko prístupný spojitý celok, v ktorom sú neprístupné individuálne užívané plochy menšími ostrovmi, ktoré neprekážajú využitiu územia ako verejne prístupného parku. Snahou je moderovať prístupnosť skrz škálu charakterov od otvoreného, kde nikto nemôže mať pochýb, že môže vstúpiť, až po kvázi súkromné miesta ako najnižšiu vrstvu skeletu prístupnosti, kde väčšina užívateľov nevstúpi, pretože nebude mať istotu, že môže vstúpiť a tým bude docielená selektívna prístupnosť, no stále sa bude jednať o verejne prístupné miesta. Hierarchia prístupnosti sleduje hierarchiu priestranstiev a komunikácii. Vo všeobecnosti pre územie platí, že je prevažne prístupné. Hlavnými verejne neprístupnými plochami v území budú súkromné záhrady a plochy dráhy vedenej po povrchu. Plochy dráhy sú z dôvodu bezpečnosti a aj izolácie od hluku, od verejne prístupných plôch fyzicky oddelené nižšími zábranami či protihlukovými stenami, vrátane priehľadných, tam, kde je kontakt s územím za traťou či traťou samotnou žiadaný. Prístupnosť súkromných záhrad môže mať dva základné režimy: buď sa jedná len o individuálne prístupnú záhradu, či už záhradkárom a jeho najbližším okolím, alebo väčší spoločný priestor prístupný kolektívu záhradkárov. Užívatelia zvlášť tých spoločných priestorov môžu zvoliť i režimovú prístupnosť, kedy ich záhrada môže byť otvorená v určitú časť dňa. Komunitné záhrady sú potom verejne prístupné režimovo bez výnimky. U tohto typu obmedzenie prístupnosti ide proti ich podstate slúžiť širokej skupine ľudí bez rozdielu. Hranice, či rozhrania medzi verejne prístupným a neprístupným, či verejne prístupným s režimom majú pestrú škálu podôb, v ktorých sú reflektované charaktery priľahlých priestranstiev a podoba krajiny. Smerom do hlavných komunikácii je podoba veľkorysejšia a viac udržiavaná, majúca podobu predzahrádok v správe jednotlivých záhradkárov užívajúcich záhrady orientované do priestranstva. Smerom do severojužných prepojení prírodného charakteru a do prírodných plôch medzi záhradami je rozhranie prírodného charakteru, tvorené výsadbami kríkov, menších stromov a travín. Hranica orientovaná do vnútorných obslužných komunikácii medzi záhradami je riešená utilitárne, pomocou nízkych priehľadných pletivových plotov. Obdobné riešenie je použité i na severne orientované plochy vo väzbe na záhrady, kde záhony nie sú opodstatnené. Rozhrania u špecifických miest, s charakterom verejnej vybavenosti majú architektonizovanú podobu dreveného či kovového priehľadného nízkeho oplotenia. Riešenie rozhraní v štruktúre na mieste garáží bude súčasťou riešenia architektúry stavieb.

Regulácia Z dôvodu vytvorenia predvídateľnosti správania užívateľov, teda i predvídateľnosti podoby mestskej záhrady, vzhľadom na potrebu vizuálnej umiernenosti v exponovaných častiach celku, zvlášť tých, ktoré sú viac parkom než mestskou záhradou, ale i s ohľadom vytvorenie ekologicky funkčného a udržateľného prostredia, i vo väzbe na predošlú tému prístupnosti, je pristúpené k stanoveniu regulatívov, pre niektoré aspekty celku mestskej záhrady. Regulácii budú podliehať hlavne človekom tvorené časti záhrad, ako je stavba záhradnej chaty, jej povolenie či zakázanie, oplotenie a vo väčšej mierke i parcelácia blokov záhrad. Regulácii podliehajú tie časti mestskej záhrady, ktorých náplň nie je návrhom natoľko spodrobnená, že už ďalšiu reguláciu nepotrebujú, ako napríklad stavby vybavenosti. Kapitola regulácia sa primárne dotýka územia parku so záhradami. Časť urbanistickej štruktúry na mieste areálu garáži Ministerstva Vnitra nie je špecificky v tejto kapitole popísaný, pretože regulácia tejto urbanistickej štruktúry je úlohou sama o sebe, nad rámec primárneho zamerania témy prípadovej štúdie, ktorá sa venuje mestskej záhrade. Podobu tejto časti celku by mal upravovať samostatný regulačný plán, respektíve územná štúdia, ktorá bude reflektovať prípadovou štúdiou nastavené základné usporiadanie územia, v podobe siete verejných priestranstiev, pozície a výšok stavieb či užitia. V prípadovej štúdii nastavené základné charakteristiky tejto štruktúry sú však pomerne jasne definované, takže pomerne jasná je i podoba územia, bez nutnosti ďalšieho spodrobnenia v prípadovej štúdii. Parcelácia Základný rozvrh plôch k záhradničeniu v rámci mestskej záhrady je založený na vymedzení plôch - blokov záhrad, umiestnených do parkových a krajinných plôch celku, ktoré sú ďalej spodrobnené. Prítomné sú dve základné kategórie blokov záhrad. Prvou kategóriou je blok určený ku kolektívnemu záhradničeniu, napríklad v podobe komunitných, či tematicky zameraných záhrad (vymedzenie v hlavnom výkrese červeným obrysom). Vymedzenie týchto blokov je konečné a ich počet by sa v rámci celku nemal znižovať. Vymedziť ďalšie bloky tohto charakteru, napríklad skrz zmenu užitia bloku individuálneho záhradničenia je možné, ak sa ukáže prítomnosť dopytu po tomto kroku. Tým, že sa jedná o spojitý priestor jednej komunitnej záhrady, nie je nutné ani ďalšie rozčlenenie bloku na individuálne parcely. Zároveň je pre tieto bloky pomerne jednoznačne definovaná náplň, prípadne možné stavby v nich umiestnené. Druhou kategóriou je blok určený k individuálnemu záhradničeniu majúci podobu individuálnych

záhrad či kolektívnych záhrad primárne neurčených pre širokú verejnosť (vymedzenie v hlavnom výkrese čiernym obrysom). Definovaný je základný obrys týchto blokov a predpokladané vnútorné členenie, ktoré je nastavené s ohľadom na čo najpestrejšiu ponuku individuálnych záhrad. Nastavené vnútorné členenie bloku je možné na základe reálneho dopytu aktualizovať, za predopokladu, že nebude znížená reguláciou nastavená kapacita užívateľov bloku, čo znamená, že nebude znížený počet individuálnych záhrad, respektíve bude vytvorený menší počet kolektívnych záhrad o rovnakej, či väčšej kapacite užívateľov. Vymedzené bloky k záhradničeniu predstavujú maximálnu kapacitu celku mestskej záhrady. Vymedzovanie ďalších blokov na úkor priestranstiev v území nie je žiadané. Napĺňanie a zabývavanie neobsadených blokov záhrad, ich realizácia, je možná postupne, s tým, že v čase, kedy nebudú ešte užívané ako záhrady budú mať charakter prázdnych trávnatých priestranstiev. Hranica blokov záhrad je smerom do susediacich priestranstiev neprekročiteľná. Nie je možné rozširovať plochy záhrad na úkor priestranstva. Naopak, je možné ustúpenie hranice záhrady na úkor priestranstva, vytvorenia napríklad zálivu pozývajúceho do záhrady. Rovnako je možné vytvárať nové verejne prístupné komunikačné spojenia skrz bloky záhrad, teda deliť bloky na menšie bloky, pokiaľ sa ukáže potreba nového spojenia v štruktúre, respektíve bude nová komunikácia nutná k obsluhe novo vytýčených individuálnych záhrad. Záhradné chaty Regulácia záhradných chát je nastavená v dvoch rovinách. Prvá rovina definuje, či môže byť chata zriaďovaná a ak áno, v akej pozícii sa môže nachádzať. Druhá rovina je regulácia podoby záhradnej chaty. Čo sa považuje za záhradnú chatu je dané Pražskými stavebními předpisy. V prostredí Prahy môže mať stavba záhradkárskej chaty zastavanú plochu maximálne 25 m2, vrátane terás, veránd či vstupu. Stavba musí byť jednopodlažná, so svetlou výškou maximálne 2,5 m. Možné je stavbu podpivničiť za podmienky, že 1. NP je maximálne 1 m nad terénom. Tieto nastavené maximá nemá moc zmysel upravovať. Stavba o takejto zastavanej ploche a vonkajších rozmeroch je natoľko malá, že +- 5 m2 zastavanej plochy hore dole nehrá z hľadiska pôsobenia v rámci celku významnú úlohu. Dané výmery a rozmery sú i tak krajné z hľadiska využiteľnosti priestoru vo vzťahu k obytnosti. To, či sa v rámci záhrady môže nachádzať stavba záhradnej chaty je jasne stanovené v hlavnom výkrese. Ak je v rámci plochy záhrady nakreslený čiarkovaný

šedý obdĺžnik, stavba záhradnej chaty je možná. Pozícia chaty je pomerne presne ukotvená i s ohľadom na optimálne využitie výmerou limitovaných záhrad, optimálne oslnenie plôch k záhradničeniu ale i samotnej stavby, tak, aby bola príjemná k pobývaniu počas roka, pri rešpektovaní práva na obdobné kvality i na susediacej záhrade. Celkovo je kladený dôraz na čo najlepšie využitie oslnenia pozemku i za tú cenu, že budú upozadené možné výhľady. Od definovanej pozície sa je možné odchýliť o maximálne 25% v každom definovanom rozmere čiarkovaného šedého obdĺžnika predstavujúceho maximálnu výmeru chaty. Od stanovenej pozície záhradnej chaty sa je možné odchýliť v prípadoch, že medzi užívateľmi susediacich záhrad bude zámer dohodnúť sa na spoločnom užívaní ich individuálnych záhrad, teda i spoločnej kompozícii celku, kedy je vhodné priestor napríklad dvojice záhrad nutné komponovať ako jeden spojitý priestor, a tomu prispôsobiť i polohu záhraných chát. Súčasťou záhrady, i tých bez možnosti umiestniť záhradnú chatu, nad rámec záhradnej chaty môže byť stavba záhradného altánu či iného krytého no relatívne subtilného pobytového miesta, ktorého presná pozícia nie je presne špecifikovaná a je na zvážení konkrétneho užívateľa. V rámci záhrad, v ktorých nie je umožnené umiestnenie chaty je v ľubovoľnej pozícii možné umiestniť menšiu kôlňu, o výmere zastavanej plochy do 8 m2. Takáto malá stavba nebude prekážkou využiteľnosti i najmenších záhrad. Samotná podoba záhradných chát nad rámec Pražských stavebních předpisu a ďalších stavieb umiestňovaných do záhrad nie je špecifikovaná z hľadiska tvaru. Jediným regulatívom je regulatív pre tvar strechy. Nie je žiadané používať strechy so sklonom väčším než 20 stupňov z dôvodu neúmerného zvyšovania výšky záhradnej chaty, ktorá by negatívnym spôsobom pôsobila v panoráme územia. V prípade užitia šikmej strechy so štítom je nutné štíty orientovať rovnobežne s dlhším rozmerom pozemku záhrady. Z hľadiska materiality stavby záhradnej chaty je všeobecným doporučením používať udržateľné a miestne materíály s nízkou uhlíkovou stopou, ako je napríklad drevo a drevené kompozitné materiály. Vhodné je používať ľahké montované konštrukcie nevyžadujúce vlhké stavebné procesy, ktoré sú ľahko upraviteľné či demontovateľné, ideálne osadené priamo na terén, napríklad na zemné skrutky bez nutnosti budovania plošných základov. Možné je i druhotné použitie materiálov a konštrukcii. Určitou alternatívou k výstavbe in situ je zakúpenie mobilnej stavby či kontajneru a jej umiestnenie na pozemok. Takéto riešenie je možné za predpokladu, že výsledná podoba nebude odkazovať na pôvod v mobilnej konštrukcii.

vymedzenie bloku individuálnych záhrad

stanovenie pozície možnej záhradnej chaty

výrez základnej regulácie urbanistickej štruktúry na mieste garáží Ministerstva vnitra

stavebné objekty

plochy komunikácii

SJ prepojenia hlavných os plošného charakteru VZ prepojenia SJ os líniového charakteru pobytové prírodné plochy

plochy záhrad

vodné plochy a toky

rozlivové plochy

SJ prepojenia hlavných os líniového charakteru intenzívne udržiavané pobytové plochy

hlavn

SJ výbež

pobytové plochy pri v

Kompozícia krajiny

né VZ krajinné osy plošného charakteru

žky hlavných os

vode

krajinné väzby

VZ prepojenia SJ os plošného charakteru extenzívne prírodné plochy

1:4 000

Navrhovaná kompozícia krajiny je založená dvojici silných a nezávislých línii (plošného charakteru) v podobe revitalizovaného Litovického potoka, ktorý má navrhnuté nové koryto prírodného charakteru, s možnosťou prirodzeného rozlivu na severe, a na juhu v podobe lesa pod Petřinami tiahnuceho sa od Libockého rybníka až k Střešovicím, ktorého dnešný stav a charaker je priaznivý a nevyžaduje významné zásahy (IPR Praha 2021). Zmenou v línii lesa je jej preklenutie ponad tunelový úsek železničnej trate až k hrane parku, čím sa odstráni nespojitosť prírodných plôch. Tieto dve línie sú schopné v prípade zachovania funkcii jadra územia so záhradkárskou osadou byť nosnými prvkami krajiny. Obe línie sú zároveň lokálnymi koridormi ÚSES. Koncepcia krajiny je ďalej založená na redukcii bariér v území tvoriacich nespojitosti krajiny. Jednou odstraňovanou bariérou je časť železničnej trate, navrhovaná k zahĺbeniu do tunela. Ďalej sú to plochy nepriestupných areálov a záhradkárskych osád, ktoré sú po novom spriestupnené verejne prístupnými spojeniami, i s charaktererom krajinných línii. V druhej rovine koncepcie sú tieto východozápadne orientované línie prepájané skrz park so záhradami prírodnými plochami a líniami severojužnej orientácie rôznej miery prírodnosti charakteru od prakticky bezzásahových prvkov s charakterom spontánnej divočiny až po prírodné prvky s režimom údržby, ktoré slúžia i užívateľom územia. Týmto krokom vzniká v území spojitý systém, ktorého spojitosť je ešte umocnená druhou vrstvou východozápadnej orientácie, ktorá má prevažne charakter krajinných línii pretkaných medzi jednotlivými plochami záhrad. Vzhľadom na v území prítomné bariéry v podobe úsekov železničnej trate vedenej povrchovo, ale i mestské štruktúry na severe územia, je v miestach, kde severojužné prepojenia nie je možné napojiť na vyšší prvok hierarchie krajiny, použitý kompozičný princíp založený na použití krajinných klkov - výbežkov vedúcich z hlavnej východozápadnej línie smerom do plôch či už v stavebných štruktúrach, alebo v parku so záhradami. Tým dochádza k prelínaniu charakteru týchto miest s charakterom krajinným, často extenzívnym. Výsledkom tohto kroku je zjemnenie podoby pravidelných štruktúr, vytvorenie mentálnej i fyzickej spojitosti územia a zároveň zvýšenie prírodnej pestrosti územia práve v miestach, kde sa to žiada najviac. V širších väzbách je použitý systém krajiny územia napojený na okolité krajinné štruktúry. V niektorých miestach je toto prepojenie priamočiare a bezproblémové, ako smerom na Střešovice. Inde je potrebné myslieť na potrebu nájdenia komplexného riešenia, ako prekonať bariéry napríklad v podobe komunikácii a vytvoriť spojitý systém krajiny v území, kde prvky systému sú už prítomné.

stavebné objekty

stavebné objekty s intenzívnou zelenou strechou

rozlivové plochy

plochy záhrad

extenzívne plochy - väčšia miera zádrže vody

stromy suchý polder

plochy komunikácii

vode

intenzívne udržiavané pobytové plochy - menšia mie intenzívne dažďové záhony

smer

Hospodárenie s vodou

epriepustné spevnené plochy

era zádrže vody odtoku dažďovej vody

vodné plochy a toky

nádrže na zber dažďovej vody odtok vody zo striech

1:4 000

Riešenie územia je navrhované tak, že v území nie je nutná dažďová kanalizácia, respektíve odvod zrážkovej vody do jednotnej kanalizácie. Všetky na územie dopadnuté zrážky sú zhodnocované priamo v mieste dopadu, či už priamo skrz zasakovanie do pôdy, alebo sú odvádzané k výsadbám, prípadne sú zadržiavané v zberných nádobách na neskoršie použitie. V prípadne veľkého a nárazového množstva zrážok je voda zvedená do Litovického potoka, ktorým buď odteká ďalej do Vltavy, alebo je zadržaná vo vodných plochách na potoku. Devízou riešenia potoka je možnosť prirodzeného rozlivu toku do širokých rozlivových plôch bez rizika škôd na majetku, čo tiež prispieva k väčšej zádrži vody v území. Špecifikom územia vplývajúcim na hospodárenie s vodou je prítomnosť veľkého počtu a celkovej veľkej výmery záhrad, ktoré majú obvykle väčšie nároky na spotrebu vody, vzhľadom na spôsob hospodárenia v nich. Z toho dôvodu je navrhované, aby všetky záhrady komunitného či kolektívneho charakteru mali kapacitné nádoby na zber dažďovej vody umiestnené vo väzbe na ich prevádzkové objekty, prípadne ďalšie stavby v okolí. V individuálnych záhradách je doporučené obdobné, pokiaľ je v blízkosti prítomný stavebný objekt. Ďalším krokom, ako záhradkárí môžu prispievať k zužitkovaniu zrážkovej vody v území je realizácia predzahrádok so záhonmi, slúžiacich i ako rozhranie medzi komunikáciou a záhradou sprostredkujúce vstup do záhrady, ktoré veľmi dobre môže slúžiť k zasakovaniu vody, a aj ako ochrana záhrady pred prívalovými dažďami pri zvolení vhodnej nivelity predzahrádok. Samostatnými opatreniami hospodárenia s vodu realizovanými v rámci realizácie parkových a krajinárskych úprav územia, sú suché poldre v plochách predpokladaného sústredeného odtoku vody a intenzívne dažďové záhony, realizované i ako súčasť uličného profilu v zastavanom území, ktoré slúžia k zádrži a vsakovaniu dažďovej vody zo spevnených plôch, ale i ako opatrenie na zmiernenie dopadov bleskových povodní. Dôležitým rysom návrhu vo vzťahu k hospodáreniu s vodou je použitie vysokého percenta vodepriepustných plôch, hlavne nespevnených, no i na povrchy komunikácii, zvlášť v parku so záhradami sú navrhované aspoň čiastočne vodepriepustné materiály. Aj vďaka tomuto riešeniu nie je nutné navrhovať odvodnenie parkových komunikácii kanalizáciou. Navrhované stavebné objekty, pokiaľ majú plochú strechu, sú navrhované s intenzívnymi zelenými strechami, i pobytovými na niektorých domoch. Dažďová voda zo striech je buď zberaná do retenčných nádrží a ďalej slúží na závlahu, alebo je zasakovaná do pôdy. Časť ďažďovej vody bude slúžiť i ako šedá voda slúžiaca k prevádzke stavieb.

stavebné objekty

vodné plochy a toky

5 klubovňa medzigeneračnej záhrady

5+1

podlažnosť stavieb

6,7 zázemie chovu zvierat a včiel

1 školka

2 bufet pod viaduktom

garáže a v

3 prevádzko

8 klubovňa záujmových činností detí a mládeže, zázemie s

9 centrálny objekt záhrady - klubovňa záhradkárov, sociálne a prevádzkové zázemie, pohostinstvo 13 športové centrum s lezeckou stenou

objekty s prevažujúco

objekty s prevažujúcou funkciou administratívy

objekty s prevažujúcou funkciou vybavenosti expanzia funkcíí v objekte do priestranstiev

konverzia jestvujúcich objektov

10 zázemie komunitnej záhrady, sk

Stavby

ou funkciou bývania

spoločné vybavenie mestskej záhrady

vybavenosť slúžiaca motoristom

ové zázemie

žiadaný aktívny parter

4 wc, sprchy, šatne

sadu

kleník

11 klubovňa cyklistických športov

12 altán 1:4 000

Stavby zastávajú v návrhu dvojaký význam. Stavby v štruktúre na mieste garáži Ministerstva vnitra sú nositeľom štruktúry, spoluvymedzujú priestranstvá, ktoré majú charakter miest medzi stavbami. Tieto stavby nemajú exkluzívnu pozíciu, pretože ich je veľa. Stavby v území parku so záhradami sú atraktívnymi bodmi v parku, ktoré majú výnimočné postavenie. Možnosť svojej existencie v tomto prostredí si musia obhájiť pridanou hodnotou, ktorú územiu prinášajú. Stavby v štruktúre na mieste garáži MV tvoria polyfunkčnú štruktúru, ktorá je schopná obstáť sama za seba, tak, aby budúci obyvatelia nemuseli dochádzať za bežnou vybavenosťou. V štruktúre prevažujú obytné stavby, smerom do hlavných priestranstiev s parterom, ktoré sú doplnené menším počtom administratívnych objektov a stavbami občianskej vybavenosti. Platí tu i vertikálna polyfunkčnosť. V rámci jednej stavby môžu byť prítomné funkcie obchodné, vybavenosť, kancelárske priestory a samozrejme byty. Z toho dôvodu pre návrh nie je ani tak zásadné, aká náplň v stavbe bude, ale to, akou mierou je schopná interagovať s priestranstvami, prípadne expandovať svoj program do priestranstiev. Špecifickou stavbou v tejto štruktúre je konverzia veže bývalých garáží na športové centrum s lezeckou stenou a bistrom, ktoré expanduje i do priľahlého priestranstva so športoviskami. Stavby v území parku so záhradami tvoria doplnok funkcii v parku. Časť stavieb slúží ako zázemie pre záhradkárov. Časť je vybavenosťou pre užívateľov parku. Menšia časť stavieb je v parku umiestených z dôvodu vhodnosti prostredia parku pre daný typ funkcie. Konkrétnymi významnými stavbami sú škôlka, vzniklá konverziou a dostavbou domu na ul. U Kolejí č. 250. Ďalej je to využitie priestoru pod viaduktom na vybavenosť slúžiacu užívateľom Libockého rybníka i priestranstiev smerom k potoku, kde je pod mostom umiestnený bufet, sociálne zariadenie vrátane spŕch a šatní či požičovňa lehátok v lete, respektíve požičovňa korčulí v zime. Zároveň je tam umiestnené zázemie pre kultúrnu produkciu, ktorá sa v priľahlých priestranstvách môže konať. Vo väzbe na neďalekú medzigeneračnú komunitnú záhradu je postavená klubovňa umožňujúca celoročné využívanie tohto miesta a ďalšie vhodné interiérové aktivity. V centre územia je navrhnutý centrálny objekt mestskej záhrady s klubovňou, pohostinstvom, kuchyňou a priestorom pre spoločné spracovanie produkcie ako je lisovanie ovocia, skladom a požičovňou náradia a samozrejme kapacitným sociálnym zázemím. Do neďalekého sadu je umiestnený objekt klubovne pre záujmové oddiely mládeže a objekt správy sadu. Ďalšiou stavbou vzniklou konverziou staršieho objektu - historického domu je klubovňa cyklo športov v blízkosti cykloareálu s pumptrack dráhou a skokmi umiestneného pod lesom, slúžiaca i kultúrnemu životu.

stavebné objekty

pobytový mobiliár

vodné plochy a toky

miesta s prevažujúcim spoločenským využitím

miesta s prevažujúcim pobytovým využitím

miesta s prevažujúcim susedským využitím

miesta významných detských ihrísk

polyfunkčné miesta mestského charakteru

intímny a kľudný charakter miesta

intenzívne využívané miesto

herné prvky

miesto s popisom

športovisk

miesta s prev

miesta s prevažujúcim vy využívané kľudné miesto

potenciál športových udalostí

potenciál kultú

ká

Miesta a deje

V území sú navrhované miesta pestrého charakteru, slúžiace širokej skupine potenciálnych užívateľov parku so záhradami, vybavenosti v parku, samotných záhrad ale aj polyfunkčnej štruktúry obďaleč. Nižšie je predstavený zoznam dôležitých miest v území. Najvýznamnejšie miesta budú popísané individuálne na ďalšej strane.

miesta s prevažujúcim športovým využitím

važujúcim komunitným využitím

yužitím na vzdelávanie využívané rušné miesto

úrnych udalostí

potenciál trhových udalostí

1:4 000

1 plácek - lokálne centrum štruktúry, nástup do územia 2 veľké detské ihrisko - využitie i škôlkou 3 škôlka, záhrada škôlky 4 skatepark 5 posedenie pri potoku - pobytové schody 6 pobytová trávnatá plocha - piknik, šport 7 pódium, terasa bufetu - priestor pre kultúru 8 terasy medzigeneračnej záhrady - expanzia programu 9 breh rybníka - rybárčenie, pobyt pri vode 10 západná pláž - pobytová pláž intimneho charakteru 11 zimná pláž - sauna a mólo 12 výhliadka na železničnú trať 13 psia lúka a psie cvičisko 14 drobné spoločné vybavenie pre záhradkárov 15 pobytový breh vodného toku 16 torzo rušených záhrad - zachované veget. prvky 17 dvory obytných stavieb 18 plácek pred malými komunitnými záhradami 19 parčík 20 záhrada občianskej vybavenosti 21 námestie 22 parkové námestie 23 detské ihrisko a prístup k vode 24 pobytový breh potoka 25 trávnatá plocha pre väčšie udalosti záhradkárov 26 terasy centrálneho objektu 27 centrálne detské ihrisko 28 sad, intímne pobytové miesta v sade 29 úle 30 plácek medzi pastvinami 31 nástup do pastviny, zázemie chovu zvierat 32 trávnatá plocha k športu 33 predpriestor klubovne v sade 34 medzipriestory administratívnych budov 35 zelený pás spájajúci štruktúry v území 36 športoviská - basket, parkour, lezenie, posilovanie 37 mólo - osvieženie po športe 38 miesto v starej záhrade 39 lúka - ohnisko, altán 40 pripomienka rušenej trate - pobytové prvky a koľaje 41 cyklošporty - pumptrack, BMX, klubovňa 42 studnička 43 plácek s pumpou 44 "Veleslavínsky rybník" 45 prístup k vode - pobytové prvky pri potoku 46 parčík u autobusovej stanice

Základné triedenie miest je založené na prevažujúcom využití a miere intenzity využitia. Snahou je, aby program v území bol pestrý, v súlade s cieľovým charakterom územia, zameraný na možnosti aktívneho trávenia času a zároveň, aby územie nebolo založené len na záhradníčení. Cieľom je teda hľadanie so záhradníčením kompatibilných náplní. V druhej rovine je to potom diferenciácia miest tak, aby boli prítomné prirodzene rušné miesta, čo bude dané pozíciou a náplňou a zároveň miesta intímneho charakteru, kde je naozaj možné byť len sám so sebou. Samozrejmou je široká škála intenzity využitia medzi krajnými polohami. Druhým aspektom návrhu miest je snaha o celoročnú využiteľnosť územia, hlavne parku so záhradami, kde prirodzene mnoho činností a aktivít nebude môcť byť vykonávaných v zime z dôvodu ich podstaty sezónnosti. Tomuto dopomáhajú hlavne stavby umiestnené do parku, ktoré môžu slúžiť inak exteriérovým aktivitám i v zimných mesiacoch. Snahou je "zimné" aktivity rovnomerne distribuovať po území, aby nevznikali nevyužívané miesta s nižšou mierou sociálnej kontroly danej (ne)užívaním miest. Predstavený zoznam miest je len výberom toho najdôležitejšieho. V území prakticky existuje nekonečne miest, ktoré priamo nemusia byť fyzicky popísané - nemusí byť definované ich preferované využitie, no miestami sa stávajú skrz užívanie užívateľom, ktorý dáva význam miestu svojou činnosťou. Miestom je i priestor medzi stromami, kde si užívateľ natiahne hamaku. Možnosť užívať územie podľa svojich predstáv, samozrejme v intenciách slušného správania a dobrých mravov, nepredefinovanosť územia, možnosť spolutvorenia užívania užívateľom je významným rysom návrhu. Definovaná nech je základná kostra, na ktorú je navešaná tvárna podoba daná užívaním. Tento predpoklad je v súlade so snahou zachovať dnes prítomný trochu nahodilý a svojpomocný charakter územia. Priestor k tvorbe a sebarealizácii by mal byť daný samotným užívateľom záhrad, užívateľom vybavenosti v území, ale i všeobecným užívateľom územia, ktorí môžu k svojmu obrazu využívať v území prítomné plochy, prvky, vybavenosť a výsadby. Ďalej budú popísané tie najvýznamnejšie miesta, u ktorých je naopak potreba základného definovania podoby a užitia dôležitá, pretože tieto miesta tvoria nosný skelet miest v území a významom nezriedka presahujú hranice Veleslavína. Predstavené miesta sú radené podľa číslovania z predošlej strany, teda nie sú hierarchicky radené podľa miery významnosti. 7 pódium Miesto využívajúce novú podobu viaduktu železničnej trate, jej otvorenosť, ktorá spája Libocký rybník s územím za traťou. Časť polí viaduktu je vypl-

nených vybavenosťou - bufetom, sociálnym zázemím a prevádzkovým zázemím. Prítomnosť vybavenosti a pozícia na krížení viacerých komunikácii predurčuje rušný charakter miesta. Toto je využité i v návrhu podoby a užitia miesta. Pri bufete je navrhnutá letná terasa pod gaštanami, v prípade nepriaznivého počasia útočisko poskytnú klenby viaduktu. V centre je pódium, kde sa môže konať kultúrny program - letné tančiarne, premietanie kina ale i koncerty. Ostatná mlatová plocha môže slúžiť k výstavným účelom, ale i susedským trhom, kde záhradkári môžu ponúknuť svoju produkciu. Aktivity v tomto mieste nie sú konečné, je tu veľká voľnosť užitia. 11 zimná pláž Miesto, vďaka ktorému môže byť Libocký rybník a jeho brehy využité celoročne. Dôležitým bodom zimnej pláže je malá drevená sauna s priľahlými pobytovými plochami a mólo, ktoré sprístupňuje hlbšie časti vôd rybníka. Samozrejmosťou je v duchu sauny navrhnutý drevený mobiliár, lehátka a paluby, ktoré umožnia užiť miesto i v najväčšom nečase. V čase, kedy sauna nebude v prevádzke toto miesto funguje obdobne ako susediaca 10 západná pláž - teda ako miesto k tráveniu voľného času pri vode a k prístupu k vode, prípadne k rybárčeniu, len intímnejšieho charakteru. 16 torzo rušených záhrad Z dôvodu úprav koryta potoka smerom k prírode blízkemu riešeniu, bude musieť byť zrušená časť záhrad. Časť plochy rušených záhrad v rámci tejto vlny rušenia nebude kompletne využitá k umiestneniu koryta a rozlivových plôch. Časť ostane ako krajinné priestranstvo pri potoku. V najširšom mieste tejto situácie sa počíta s ponechaním torza záhrad - ostanú zachované perspektívne ovocné stromy a výsadby, ktoré budú tvoriť ťažisko miesta pripomínajúc rušené záhrady. Využitie jestvujúcich vegetačných prvkov bude znamenať vytvorenie okamžitej kvality miesta, bez nutnosti čakať na vyrastenie sadených výsadieb. 26 terasy centrálneho objektu Centrálny objekt záhrady je osadený na terénnom zlome, čo umožňuje vytvoriť objekt dvoch výškových úrovní, orientovaný do dvoch protibežne orientovaných priestranstiev rôznych výškových úrovní. Centrálny objekt má preto dve terasy - hornú, rušnejšiu - ťažiacu z pozície na hlavnej komunikačnej tepne a zároveň s plochami orientovanými do parku využívajúc pozíciu v druhom nadzemnom podlaží s výhľadom, ktorá je atraktívnym miestom k zastaveniu a zahaseniu smädu v tam umiestnenom občerstvení. Druhá terasa je na nižšej úrovni a slúži hlavne záhradkárom a ich aktivitám - sú do nej orientované prevádzkové a spoločenské

priestory záhradkárov a hlavne väzba na 25 trávnatú plochu, kde sa môže odohrať pestrá škála aktivít, ako sú napríklad sezónne spracovania plodov záhrad či kultúrne a spoločenské akcie. 28 sad Protipólom rušným 26 terasám centrálneho objektu je sad, ktorý má kľudný a intímny charakter, s miestami medzi stromami, kde sa je možné ukryť pred svetom, teda až na výnimku času zberu úrody, kedy sad ožije. Na mieste v minulosti prítomného sadu (IPR Praha 2019) je navrhnutý sad kombinujúci výsadby lokálnych odrôd čerešní, sliviek a jabĺk, tak, aby v sade po čo najdlhšie obdobie v roku buď niečo kvitlo, alebo dozrievalo. Zber z ovocia je možný aj verejnosťou. 29 úle Vhodným doplnkom sadu sú úle a chov včiel, ktoré nielen v sade, ale aj v celej ploche parku budú užitočným pomocníkom. Zvolené je miesto tak trochu bokom, aby včely nepredstavovali možné riziko pre užívateľov parku. Ďalšie miesta k chovu včiel je možné zvoliť v rámci miest na okraji lesa, ktoré nie sú až tak rušné. Vo väzbe na úle sa nachádzajú samotné pastviny, ktoré sú určené k chovu zvierat a zároveň extenzívnemu režimu údržby trávnatých plôch. 33 predpriestor klubovne v sade Neďaleko sadu je umiestnená klubovňa záujmových oddielov detí a mládeže a objekt zázemia správy sadu. Predpriestor klubovne je navrhutý ako prázdne pobytové miesto, čiastočne medzi ovocnými stromami, s ohniskom a veľkou drevenou terasou s výhľadom, medzi stavbami, kde sa môžu realizovať vonkajšie aktivity krúžkov. Toto miesto sa nesnaží byť predefinované ani preudržiavané, pretože pre deti a mládež je podnetnejšie také prostredie, ktoré v užití necháva priestor ich fantázii (Petrik 2018) a umožňuje zažiť i trochu dobrodružstva a nebezpečna. Zároveň je pozícia v sade a neďaleko pastviny najlepšiou cestou, ako učiť deti a mládež ku kladnému vzťahu k prírode. 36 športoviská Miesto na okraji rušeného areálu garáží Ministerstva vnitra, s architektonicky hodnotnou vežou predstavuje pomyselné centrum športov na spevnenom povrchu. Vo veži a na veži sa nachádza už spomínaná lezecká stena, občerstvenie a vyhliadka na územia. Občerstvenie využíva podnož veže, dva schodíky nad úrovňou okolitej plochy, z ktorej je dobrý prehľad o dianí v území. Na spevnenej betónovej ploche je umiestnené basketbalové ihrisko, oplotené sieťovinou, s menšou tribúnou dopĺňajúcou možnosť rozhľadu z podnože veže. Ihrisko spĺňa štandardy na oficiálne

podujatia 3x3 basketu, takže sa tu môžu konať i profesionálne športové podujatia. Na betónovej ploche je ďalej umiestnená parkúrová dráha a vonkajšia posilňovňa. Všetky exteriérové športové aktivity sú verejne prístupné a zadarmo. Vo väzbe na športoviská, pri potoku, sa nachádza 37 mólo, s prístupom do vody, na ktorom sa je možné po športe osviežiť. 39 lúka Toto miesto predstavuje prvok divočiny a neusporiadanosti na hlavnej komunikačnej tepne. Súčasťou miesta je altán a ohnisko, kde je možné voľne rozkladať oheň, ako na výletoch v prírode, len s tým rozdielom, že ohnisko je v pešej dostupnosti zastávok verejnej hromadnej dopravy. Súčasťou miesta sú aj verejné grily, ktoré nemajú také nároky na spotrebu dreva ako ohnisko - fungujú na drevené uhlie. Aby sa predišlo drancovaniu okolitých porastov za účelom zisku dreva, bude na mieste ukladané odpadové drevo z údržby parku a záhrad. Spodná časť lúky je potom čisto prírodným miestom bez prístupu užívateľov. 40 pripomienka rušenej trate Dlhú, takmer 200 ročnú históriu trate 120, ktorá má korene v Lánské koněspřežke a Buštěhradké dráze pripomína torzo koľají zachovaných po zrušení a presune tohto úseku trate do tunelu. Na koľajách je umiestenený pohyblivý mobiliár, ktorý si užívatelia môžu posúvať podľa ľubovôle a nájsť si nimi preferovaný charakter miesta, kde chcú tráviť čas. Vo väzbe na pripomienku trate sa nachádza ďalšie miesto založené na novej interpretácii existujúcich prvkov - 38 miesto v starej záhrade - ktoré je založené na doplnení starej, trochu zarastenej záhrady pobytovými prvkami - lavičkami a ležacími sieťami napnutými medzi stromami. 41 cyklošporty Miesto využívajúce svažitú terénnu konfiguráciu k aktivitám cyklistov založeným na pohybe dole kopcom. V mieste je prítomná kľukatá pumptrack dráha a rovná BMX/dirt trať so skokmi. Zázemie cyklisti nájdu v zachovávanom starom dome č.p. 32 na ulici Nad Stanicí. Klubovňa vzhľadom na odľahlú pozíciu môže byť využívaná aj na kultúrne udalosti nezávislej scény. Charakter miesta je výrazne svojpomocný - trate budú zbudované svojpomocne komunitou. 42 studnička Miesto veľmi intímneho charakteru predstavuje obnovená studnička ukrytá v lese. Miesto vývery vody je upravené, osadený je mobiliár prírodného charakteru a na spodnom zaústení prameňa je zhotovená kamenná nádrž na vodu, ktorú môžu využiť i užívatelia neďalekých záhrad k nabratiu vody.

vodné plochy a toky

stavebné objekty

krajinné miesta otvoreného charakteru krajinné miesta uzavreté neprístupné miesto s charakterom lesa/háju

komunikácie bez rozlíšenia miesto s charakterom lúky

miesto s charakterom lúky so stromami

miesto vhodné k aktivitám užívateľov

miesto s možnými aktivitami

1 prírodné brehy potoka s pobytovými prvkami

2 trávnatá niva potoka

5 brehy potoka ponechané prírodným procesom

6 remízy a medze medzi záhradami

10 svetlý listnatý les

11 vlhká lúka

stromy ovocné

krajinné miesta čiastočne otvoreného charakteru/ s otvorenými miestami

12 hustý tmavý les u studničky

3 polodivoké parkové priestranstvo 7 háj u psej lúky

4 brehy potoka s vý

8 nižšie krovinaté porast

13 zachovaný spontánne vzniklý les

Miesta krajiny

Miesta krajiny sú pomyselným komplementom miest v území slúžiacim aktivitám užívateľov popísaných na predošlej schéme. S týmito miestami sa navzájom prelínajú a nie je neobvyklé, že miesto krajiny obsahuje aktivity popísané v miestach, no pre rozlíšenie sú miesta krajiny chápané ako samostatné miesta - sú nositeľom významu a prírodnej pestrosti krajiny v území. Z toho dôvodu časť miest krajiny nebude určených k aktivitám užívateľov a bude ponechaná prírodným procesom len s minimálnymi vstupmi človeka. Miesta krajiny sú priestorovo stotožniteľné s kostrou krajiny predstavenou v Koncepcii krajiny, avšak doplnené o rovinu významu, charakteru a užitia. V nasledujúcich odstavcoch budú popísané niektoré miesta. 3 polodivoké parkové priestranstvo Fyzický prienik prvkov krajinnej štruktúry parku so záhradami do vystaveného prostredia novej štruktúry. Parková polovica centrálneho priestranstva urbanistickej štruktúry smerujúca územie do parku so záhradami má polodivoký charakter, založený na použití krajinných prvkov zo štruktúry parku so záhradami, ako sú prvky medzí s vysokými trávnatými porastami a voľne rastúcimi stromami. Tento charakter je doplnený pravidelnou líniou stromov pri fasáde a pobytovou trávnatou plochou v centre priestranstva, ktorá je pomyselnou oázou v tomto mieste. 5 brehy potoka ponechané prír. procesom Časť brehov revitalizovaného potoka, v menej exponovanej pozícii, má navrhnutý bezzásahový režim s obmedzeneou možnosťou užitia človekom, tak aby sa v tomto mieste vytvorilo prirodzené prírodné prostredie naviazané na potok, ktoré bude hodnotou i pre vodné živočíchy.

stromy ostatné bez rozlíšenia krajinné miesta uzavretého charakteru svetlé miesto s charakterom línie - remízu miesto bez činnosti človeka

miesto s popisom

ýznamným podielom stromov

ty nad ústim tunela

9 pastviny so stromami 1:4 000

6 remízy a medze medzi záhradami Medzi záhradami, v miestach, ktoré nie sú orientované do hlavných komunikácii, v pozícii medzi záhradami sú založené lineárne prvky krajiny medzí a remízov, polodivokého charakteru s extenzívnou údržbou, ako doplnkové prvky zvyšujúce biodiverzitu v miestach vo väzbe na udržované záhrady. V týchto prvkoch sú umiestené udržiavané body miest spoločného vybavenia pre záhradkárov. 13 zachované spontánne porasty Časť dnešného pokryvu územia tvoria spontánne vzniknuté plochy s kríkami a stromami. Časť týchto plôch je do budúcna zachovaná na miestach, kde sa nepredpokladá využitie človekom. Tieto plochy si budú môcť aj naďalej žiť svojim životom bez zásahu a prítomnosti človeka. Zároveň ako neplánovaný prvok sú vhodným spestrením prírodnej pestrosti územia.

Hlavný výkres - členenie

Prestavba garáží Mestská záhrada SZ

Západný vstup

Centrum mestskej 1:3500

Mestská záhrada JZ

Východný vstup

Mestská záhradaSV

j záhrady

Mestská záhrada JV

Západný vstup

1:1000

Prestavba garáží

1:1000

Centrum mestskej záhrady

Východný vstup

1:1000

Mestská záhrada JZ

1:1000

Mestská záhrada SZ

1:1000

100

101

Mestská záhradaSV

102

1:1000

103

Mestská záhrada JV

1:1000

104

105

Legenda hlavného výkresu stavba navrhovaná detail členenia stavby rezerva pre stavbu jestvujúce stavby terén - vrstevnice vodný tok, vodná plocha koryto vodného toku rozlivové plochy pravidelne zaplavované rozlivové plochy občasné zaplavované mosty cez potok drevené mosty cez potok betónové zdroj užitkovej vody vodný prvok miesto zberu dažďovej vody do nádrží drevená paluba, mólo sedací mobiliár verejné ohnisko herné prvky športové vybavenie, športoviská hlavný východozápadný chodník asfaltový povrch hlavný severojužný chodník kamenná dlažba sekundárny východozápadný chodník glorit, detaily a miesta z kamennej dlažby všeobecný severojužný chodník mestká záhrada: glorit, detaily z kamennej dlažby urbanistická štruktúra: betónová veľkof. dlažba lokálne chodníky mestká záhrada: hutnené kamenivo urbanistická štruktúra: betónová dlažba pešina v trýve priestranstvá špecificky dláždené asfaltová vozovka mlatové povrchy piesčité povrchy tartanový povrch - bežecký okruh betónové povrchy športovísk podkladná ortofotomapa - stav

106

záhony v plochách kolektívneho záhradničenia ovocné stromy ovocné kríky ostatné stromy bez rozlíšenia blok individuálnych záhrad blok kolektívnych záhrad vnútrorné členenie bloku individuálnych záhrad pozícia záhradnej chaty záhrady v päte domu vstup do záhrady, stavby lúčne porasty, výsadby v ploche trávnika okrasné záhony, predzahrádky dažďové záhony, vlhkomilná vegetácia brehov vodných tokov a plôch pobytový trávnik pobytový trávnik verejných priestranstiev prístupných režimovo pobytový trávnik brehov vodných tokov a plôch krajinný trávnik udržiavaný krajinný trávnik udržiavaný brehov vodných tokov krajinný trávnik extenzívny krajinný trávnik extenzívny brehov vodných tokov podrast lesa širokošpárou kamennou dlažbou dláždené miesta so záťažou v ploche trávnika piliere viaduktu klenba viaduktu koľajisko vedené po teréne či násypom koľajisko vedené tunelom koľajisko vedené po moste protihluková stena oporná stena portál tunelu obys tunelu povrch telesa trate nástupišťa stanice Veleslavín

107

108

Záverom... Záverom, po predložení komplexného riešenia pomerne rozsiahleho územia, ktorého plné naplnenie by bolo behom na dlhú trať, je vhodné pripomenúť si potrebu vízie, nielen pre Veleslavín, ale i pre iné územia obdobného charakteru. Potrebu vízie, ktorá sa dá napĺňať postupne, ktorú nevratne nemôžu deformovať zmeny v spoločnosti i záujmoch aktérov v území. Mať víziu, ktorá v čase obstojí, to je to, čo jestvujúce záhradkárske osady potrebujú. Potrebujú plán, čo a kedy sa s nimi bude diať, ako sa v čase budú vyvíjať. Skrz víziu je možné napĺňať ich existenciu, sľúbiť užívateľom čas, ktorý môžu stráviť na záhrade, kľud stability. Skrz víziu je možné smerovať energiu aktérov k cieľu, ktorý sebaviac ďaleko môže byť, je jasný, zreteľný a zrozumiteľný. Vízia ostrova záhrad na Veleslavíne je predložená, stovky ďalších záhrad na svoju víziu len čakajú...

109

Dokladová časť ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE FAKULTA ARCHITEKTURY AUTOR, DIPLOMANT: AR 2022/2022, ZS

Matúš Berák

NÁZEV DIPLOMOVÉ PRÁCE: (ČJ)

Mestské záhrady Prahy

(AJ)

Prague´s urban gardens

JAZYK PRÁCE: Vedoucí práce:

slovenský Ing. Radmila Fingerová

Ústav:

15120

Oponent práce: Klíčová slova (česká):

Anotace (česká):

Anotace (anglická):

zahrada, kolonie, manuál, vízia, stratégia, zahrádkářská osada, městská zahrada Diplomová práca predkladá komplexný pohľad na možnosti budúceho vývoja jestvujúcich i budúcich mestských záhrad, ako neprávom opomínaného typu priestorovej štruktúry v meste. Práca sa zaoberá ukotvením mestských záhrad do mesta, spôsobom nazerania na ne ako na verejné priestranstvo a verejnú zeleň. Popísaná je základná typológia a možnosti integrácie, vzťahov s ostatnými mestskými štruktúrami a priestorovými typológiami. Práca pozostáva z troch celkov. Na úvod sú v mierke celku Prahy popísané jestvujúce záhradkárske osady, ďalej, druhá kniha - manuál skrz zrozumiteľný návod popisuje, ako pristupovať k mestským záhradám skrz optiky rôznych aktérov. Manuál zároveň do českého prostredia zavádza pojem mestská záhrada, ako širšiu množinu pre aktivity kolektívneho záhradníčenia v prostredí mesta, rozširujúc tým záber nad rámec záhradkárskych osád i na ďalšie súdobé formy. Tretia kniha ukazuje možnosti aplikácie manuálu na modelovom území Veleslavína. The thesis presents a comprehensive view of the possibilities for the future development of existing and future urban gardens, as an unjustly neglected type of spatial structure in the city. The thesis deals with the anchorage of urban gardens in the city, the way of looking at them as public space and public green space. It describes the basic typology and possibilities of integration, relationships with other urban structures and spatial typologies. The thesis consists of three units. At the beginning, existing gardening settlements are described on the scale of the whole of Prague, then the second book - a manual through a clear guide describes the approach to urban gardens through the lens of different actors. The manual also introduces the concept of urban garden into the Czech environment as a broader set for collective gardening activities in urban settings, thus broadening the scope beyond gardening settlements to other contemporary forms. The third book shows the possibilities of applying the manual to the model area of Veleslavín in Prague.

Prohlášení autora

Prohlašuji, že jsem předloženou diplomovou práci vypracoval samostatně a že jsem uvedl veškeré použité informační zdroje v souladu s „Metodickým pokynem o etické přípravě vysokoškolských závěrečných prací.“ V Praze dne

podpis autora-diplomanta

Tento dokument je nedílnou a povinnou součástí diplomové práce / portfolia a CD. 110

111

Zoznam použitej literatúry ČKA (2019). Návrh architektonického řešení stanice Veleslavín - výsledky [online]. Česká komora architektu [cit. 14. 12. 2021]. Dostupné z: https://www.cka.cz/ cs/souteze/vysledky/navrh-architektonickeho-reseni-stanice-veleslavin ČSU (2017). Obyvatelstvo v základních sídelních jednotkách podle výsledků sčítání 2011 [online] Český statistický úřad [cit. 16. 12. 2021]. Dostupné z: https://www.czso.cz/csu/czso/obyvatelstvo-v-zakladnich-sidelnich-jednotkach-podle-vysledku-scitani-2011

LAPÁČEK, Petr et al (2019). Zmizelé koleje, zmizelá nádraží. Brno: CPress, 399 stran. ISBN 978-80-2642852-7.

Estudánky (2021). Pramen Veleslavínka (149) [online]. Mladí ochránci přírody [cit. 23. 12. 2021]. Dostupné z: https://www.estudanky.eu/149

MIOVSKÁ, Lucie. (2018): Aktualizace generelu zahrádkových osad v Praze: Zhodnocení současného stavu a možnosti dalšího vývoje [online]. RIV/60460709:41210/18:78488. Hlavní město Praha - Magistrát hl. m. Prahy [cit. 29. 11. 2020]. Dostupné z: https://portalzp.praha.eu/jnp/cz/ochrana_klimatu/ generel_zahrosad_vPraze_akt2018.html

FRÉLICHOVÁ, Jana, et al (2016). Metodika hodnocení ekosystémových služeb v sídlech v České republice [online]. Ústav výzkumu globální změny AV ČR. [cit. 23. 12. 2021]. Dostupné z: http://www.ecosystemservices. cz/cs/metodika-hodnoceni-es-pro-mesta/

PETRIK, Miljana (2018). Děti, hra a současné město. In: Děti a město - Prostor pro hru. Praha: Ústav nauky o budovách FA ČVUT v Praze ve spolupráci s Město přátelské k dětem a To město, s. 20. ISBN 978-80-0106382-8

HALUZÍK, Radan, et al (2020). Město naruby: vágní terén, vnitřní periferie a místa mezi místy. Praha: Academia, 399 s. ISBN 978-80-200-3041-2.

Pražská príroda (2013). Libocký rybník [online]. Hlavní město Praha [cit. 18. 12. 2021]. Dostupné z: http:// www.praha-priroda.cz/vodni-plochy-a-potoky/vodniplochy-dle-katastru/liboc/libocky-rybnik/

HOMOLA, Zdeněk. Prameny, kašny a obelisk [online]. Pražský hrad [cit. 16. 12. 2021]. Dostupné z: http:// zhola.com/praha/cz.php?st=pramenyaKasny#container IPR Praha (2016). Strategický plán hlavního města Prahy, Návrhová část, aktualizace 2016 [online]. Institut plánování a rozvoje hl. města Prahy [cit. 4. 12. 2021]. Dostupné z: http://plan.iprpraha.cz/cs/metropolitni-plan-ke-stazeni IPR Praha (2018-1). Územní plán sídelního útvaru hlavního města Prahy ve znění opatření obecné povahy č. 55 z roku 2018, kterým byla vydána změna Z 2832/00 [online]. Institut plánování a rozvoje hl. města Prahy [cit. 21. 11. 2021]. Dostupné z: https:// iprpraha.cz/stranka/104 IPR Praha (2018-2). Metropolitní plán - Návrh k projednání dle § 50 stavebního zákona [online]. Institut plánování a rozvoje hl. města Prahy [cit. 4. 12. 2021]. Dostupné z: https://www.praha.eu/jnp/cz/o_meste/ zivot_v_praze/podnikani/dokumenty/index.html IPR Praha (2019). Dvě Prahy [online]. Institut plánování a rozvoje hl. města Prahy [cit. 4. 12. 2021]. Dostupné z: https://www.dveprahy.cz/ IPR Praha (2021). Atlas životního prostředí - Ochrana přírody a krajiny [online]. Institut plánování a rozvoje hl. města Prahy [cit. 28. 12. 2021]. Dostupné z: https://app.iprpraha.cz/apl/app/atlas-zp/?service[]=ochrana_prirody_a_krajiny

112

JUŘÍK, Jiří (2007). Prahou podél potoků (a dvou řek). Praha: Argo, 226 s. ISBN 978-80-7203-955-5.

Pražské tramvaje. Vozovna Vokovice [online]. Pražské tramvaje [cit. 18. 12. 2021]. Dostupné z: https://www. prazsketramvaje.cz/view.php?cisloclanku=2006041322 Pražské stromy (2016). Dub letní na hrázi Libockého rybníka [online]. Pražské stromy [cit. 18. 12. 2021]. Dostupné z: http://www.prazskestromy.cz/stromy/ pamatne-stromy/72-dub-letni-na-hrazi-libockeho-rybnika/ RYSKA, Petr (2017). Praha neznámá II [online]. Praha: Grada, [cit. 16. 12. 2021]. ISBN 978-80-271-9738-5 SIDOROVÁ, Milota et al (2016). Jak navrhnout férově sdílené město?: 8 krátkých příběhů z každodenního života založených na férovém urbanismu a městotvorném designu. Praha: Heinrich-Böll-Stiftung e.V. ve spolupráci s WPS Prague, 37 stran. ISBN 978-80906270-7-9. SCHREIER, Pavel (2009). Příběhy z dějin našich drah: kapitoly z historie českých železnic do roku 1918. Praha: Mladá fronta, 207 s. ISBN 978-80-204-1505-9. SŽ (2020). Základní informace [online] Správa železnic [cit. 14. 12. 2021]. Dostupné z: https://www.spravazeleznic.cz/zeleznice-na-letiste/zakladni-informace SŽ (2021). Další posun v přípravě modernizace trati Praha – Kladno [online] Správa železnic [cit. 16. 12. 2021]. Dostupné z: https://www.spravazeleznic.cz/-/

Použité obrazové materiály dalsi-posun-v-priprave-modernizace-trati-praha-kladno URLICH, Petr a Lenka POPELOVÁ (2009). Slavné stavby Prahy 6. Praha: Foibos. Slavné stavby. ISBN 978-8087073-14-8. ZO ČZS Veleslavín. O nás - Historie naší organizace [online]. Základní organizace Českého zahrádkářského svazu Veleslavín. [cit. 15. 11. 2021]. Dostupné z: https://www.zahradkari.cz/zo/veleslavin/index. php?str=2604 ZO ČZS Veleslavín (2015). Osadní řád zahrádkové osady [online]. Základní organizace Českého zahrádkářského svazu Veleslavín. [cit. 15. 11. 2021]. Dostupné z: https://www.zahradkari.cz/zo/veleslavin/ index.php?str=2604

(ortofoto podklad máp na stranách 10-15; 30-35 a 42-43 - generovaný z prehliadacich služieb v prostredí GIS) Český úřad zeměměřic-

ký a katastrální. Prohlížecí služba WMS-ORTOFOTO [WMS služba]. CUZK [online]. Dostupné z: https:// geoportal.cuzk.cz/WMS_ORTOFOTO_PUB/WMService.aspx? (ortofoto podklad máp na stranách 82-99) Institut

plánování a rozvoje Prahy. Ortofotomapa Prahy - poslední snímkování (pixel 10 cm). [ortofotomapa]. geoportal praha [online]. Dostupné z: https://www.geoportalpraha.cz/ cs/data/otevrena-data/468E977C-DE78-480D-B3D943A19BF1CD77

U kolejí [fotografia]. panorama [online]. Dostupné z: https://mapy.cz/zakladni?x=14.3333903& y=50.0904804&z=17&pano=1&source=coor&id=14.333 637933560937%2C50.09051618087346&pid=7802112 &fov=1.257 (1) Seznam.cz.

(2) Základní

organizace Českého zahrádkářského svazu Veleslavín. Koupání ve vývařišti r.1974 [fotografia]. zahradkari cz [online]. Dostupné z: https://www. zahradkari.cz/zo/veleslavin/index.php?str=2607&akce=zobraz&obr=25&maxobr=27 (3) Základní

organizace Českého zahrádkářského svazu Veleslavín. Zahrádka č. 82 [fotografia]. zahradkari cz [online]. Dostupné z: https://www.zahradkari. cz/zo/veleslavin/index.php?str=2607&akce=zobraz&obr=19&maxobr=27 autorom obrazového materiálu, pokiaľ nie je uvedené inak, je autor práce

113

114

Medzi Prahou a dráhou: Prípadová štúdia mestskej záhrady Litovický potok

Articles inside

Miesta a deje

Miesta krajiny

Hospodárenie s vodou

Kompozícia krajiny

Stavby

Prístupnosť a regulácia

Záhrady

Pohyb

Komunikačná sieť

Celkový návrh

Sieť priestranstiev

Piliere návrhu

Vybrané drobné zmeny

Hodnoty v území

Stav

Použitie manuálu

Veleslavín

Stav miesta

Drobné zmeny

Výprava

Výhľad