Matúš Berák portfolio prác 2020

Matúš Berák

Tvorba prevážne verejný priestor, tvorba mesta a krajiny mesto a krajina ako nekonečný zdroj inšpirácie a poznania zaujatosť kontinuitou v čase od minulosti do budúcna s úctou a pokorou

4

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Centrum mesta Mariánské Lázně

Veľká Strahovská záhrada

urbanizmus, verejný priestor 10

urbanizmus, verejný priestor 22

Tunel Nový Svět

Park na strelnici Ďáblice

verejný priestor 36

verejný priestor 50 5

Včela Tanvaldská verejný priestor, rekonštrukcia 62

Knižnica Ostrava

verejná budova, verejný priestor 84 6

Národní knihovna

verejná budova, verejný priestor 70

Ulica P. O. Hviezdoslava v Žiline urbanizmus, verejný priestor, dopravná infraštruktúra 90

Stanica metra linky D Náměstí Bratří Synků

Vila Praha Troja

dopravná infraštruktúra 108

bytová stavba 116

Bytový dom Praha Ruzyně

Kuchyňa pre mamu

bytová stavba 126

interiér, rekonštrukcia 134 7

Matúš Berák

+ 420 702 864 178 +421 911 114 940 berakmatus@gmail.com

8

Vzdelanie

Mimoškolská činnosť

Zručnosti

2014-2017 bakalárske štúdium architektúra a urbanizmus Fakulta architektury ČVUT

workshop schody FA ČVUT workshop nábrežieTrutnov Pokoje Praha: Výstava Metro D: galerie Kvalitář Praha-Metro D Czech design week Praha workshop Neratovice workshop Služátky workshop Olešnice

Autodesk Autocad

2017-19 magisterské štúdium architektúra a urbanizmus Fakulta architektury ČVUT 2019 magisterské štúdium krajinárska architektúra Fakulta architektury ČVUT

Kurzy Athens Week, TU Delft Athens Week, Politecnico Milan

Rhinoceros & V-ray Adobe Photoshop Adobe Indesign Adobe Illustrator Koníčky domáca výroba piva cyklistika (panelové) sídliská umenie vo verejnom priestore

9

Centrum mesta Mariánské Lázně prehodnocovanie poňatia lázeňského centra mesta ATU ateliér Rothbauer 2018

mesto je súbor príbehov v ňom

10

11

Terapia mestom, o podobe lázní

Typické liečebné metódy tradičných kúpeľov na našom území sú už po dve storočia prakticky nezmenené: liečba minerálnymi prameňmi, či už formou kúpeľa alebo orálneho užívania, liečba bahnom a v prípade vysokohorských lokalít liečba čerstvým vzduchom. Typická kombinácia liečebnej metódy a pobytu v kľude mimo tempa bežných dní a stereotypov prostredia domova má v dnešnej dobe šancu rozšíriť sa o tretí element a vytvoriť tak lázeňskú triádu.

Už aj v našich končinách prežívame dobu obnovy verejných priestranstiev. Dobu prerodu dopravných trás v centrách miest na miesta slobodného pohybu chodcov a cyklistov v kombinácii s kvalitnou verejnou dopravou. Roky stranou záujmu ležiace námestia a parky dostávajú nové kabáty. Podporený ekonomickým optimismom a dostatkom kapitálu, záujmom ľudí o život v mestách máme šancu konať a meniť svoje prostredie k lepšiemu.

Rozšírme liečebné metódy o terapiu mestom! ­Terapia krásnymi a príjemnými verejnými priestranstvami. Terapia radosťou z pobytu vonku v meste, uliciach, námestiach a parkoch. Terapia pobytom na čerstvom vzduchu miest bez ­dopravného zaťaženia.

Máme šancu kultivovať naše nielen kúpeľné mestá v mestá, kde je radosť tráviť čas. Vyžeňme ľudí kúpeľných domov a ich zložitého suterénneho systému komunikácii aspoň na chvíľu na vzduch mesta. Doprajme im slnko a radosť,

12

zeleň, bohaté sociálne interakcie, ktoré môžu vzniknúť len v prostredí mesta. Doprajme im vizuálnu bohatosť a krásu zdobných budov prelomu 19. a 20. storočia.

Mestá majú žiť! To platí aj o mestách kúpeľných, kde je možno pozorovať mestský život natoľko odlišný od iných miest, no zároveň pre mesto nesmierne obohacujúci. Inakosť a mnohosť pôvodov hostí vnáša do mesta rozmanitosť a nabáda k tolerancii - jednému zo základných kameňov mesta ako takého.

Mestský život nezaťažený starosťami bežných stereotypov dennej rutiny má na ľudí blahodárne účinky.

Mesto má šancu liečiť. Prečo čímďalej tým viac ľudí trávi svoj voľný čas víkendov v mestách? V meste si totiž ľudia dokážu dobre oddýchnuť - vyliečiť telo aj dušu, načerpať nové sily a vnemy pre následný návrat do stereotypu bežného života. Človek je neoddeliteľne spätý s mestom aj keď sa miera spätosti v čase premieňala. K priaznivému stavu je nutné mať mesto priaznive k životu, bohaté na deje a interakcie, bezpečné, jednoduché na pochopenie, avšak pestré a v dostatočnej miere slobodné a demokratické.

Pridajme teda terapiu mestom k liečivým prameňom a bahnám v kombinácii s pobytom mimo domov.

Liečme mestom! Liečme mestá!

Voda

Prepájanie tokov tečúcich cez centrum Mariánskych Lázni. Odtrubňovanie zatrubnených korýt. Vytváranie dôstojných miest pri výverach prameňov. Voda je základ života lázeňského centra.

Priestranstvá

Jasné pomenovávanie verejných priestranstiev. Vytvorenie spolutotožnosti obyvateľov s jednotlivými verejnými priestranstvami Bohatosť mesta tkvie v bohatosti typov jeho verejných priestranstiev.

Zástavba

Využitie historického systému stavby domov na vrstevnicach.

Vytváranie priehľadov a priechodov kolmých na krajinu a na lineárne mesto. Mesto bohaté na vizuálny kontakt s prírodou v okolí.

Doprava

Postupné obmedzovanie statickej aj dynamickej IAD v centre mesta.

Obsluha zabezpečená ­ekologickou MHD. Systému malého a veľkého okruhu pre zjednosmernenie väčšiny hlavných ulíc v meste.

13

2 VV

2

VV

RD

2 2

BD

RD RD

3

H

RD

5 H

MPD

LD

VD

MPD VV

MPD

BD VV

3 4 3 4

MPD

BD

VD

BD

VV

BD BD

VD VD

BD

3 4 3 5 3 4 4

MPD

RD

5

3

VV

BD

4

3

5

MPD VD

VV VV

RD

4 BD

H

BD RD RD

typológia budov:MPD mestský polyf. dom, VV verejná vybavenosť, LD lázeňský dom, RD rodinný dom, BD bytový dom, VD viladom, H hotel 14

5

1 5 5

3

2

2

pod

3 4

1.

6

4

6

5 6

5

6 6

5 4.

3.

2.

-1 5.

7

6.

6 5 5

5 5 5

5

7.

8.

4

2

2 2

dlažnosť zástavby

stavby: 1. tenisový klub, 2. kongresový dom, 3. stredná škola, 4. lázeňský dom, 5. hospoda, 6. kultúrne centrum, 7. trhovisko, 8. synagóga 15

4

5

3

6 7

2 1

8

16

9

10 11 12

17

1. Výletný hostinec

Pri putovaní je vždy dôležité mať svoj cieľ. Obzvlášť v kúpeľoch, kde je putovanie výplňou času medzi procedúrami a nie cieľom. Pôvodnú romantickú stavbu rehabilitujem a vytváram dôstojné zakončenie cesty.

3. Mírové náměstí

Námestie sprivatizované 7 hotelmi s adresou na ňom. Obranou verejného priestoru je pomyselné uzavretie sa do seba sama. Vytvorenie nesprivatizovaného priestoru vo vnútri seba, oddelenie sa od hotelov.

18

2. Čistinka v lese

Lesný prameň a hudobný pavilón stoja pri sebe ale teraz sú oddelené. Vytváram priestor medzi nimi, aby mohli spolu komunikovať. Verejný priestor v lese je schopný pojmúť dostatok divákom koncertov.

4. Kostol

Kostol, geometrické a významove centrum Goethovho náměstí. Potvrdenie centrálnosti kostola vybudovaním nového kruhového schodiska ku kustolu.

Vytvorenie kapacitného priestoru pre veriacich okolo kostola.

5. Kolonáda

Dostavba kolonády nebude. Prioritou je vizuálna kontinuita parku a námestia. Pod existujúcu promenádu pre lázeňských hostí situujem promenádu pre lázeňákov s hospodou, reštauráciou a zázemím aktivít v parku.

7. Hlavní třída

Navrátenie dôstojnosti adekvátnej najdôležitejšej tepne mesta. Stromoradie ako druhá uličná fronta, miesto vizuálneho skľudnenia ulice. Obmedzenie plôch pre autá v prospech chodcov a predzahrádok.

6. Park

Osa Masarykovej ulice delí park na dve časti: ľavú s potokom, hustú intenzívnu, plnú zelene, pomyselný blok hmoty na Hlavní tříde a pravú: vzdušnú, trávnatú, plnú príležitosti k rôznym formám oddychu.

8. Západné svahy

Nové bytové domy dokončujú stávajúci blok. Vytváram pevnú hranicu mesta a krajiny. Cez cestu, v difúznej vrstve, priamo do krajiny umiestňujem niekoľko vil. Vily sú mäkko zasadené do prostredia lesa, nekričia.

19

9. Ambrožov prameň

Zabúdaný prameň. Protiváha k rušným prameňom na kolonáde. Z troch strán vymedzený zástavbou lázeňských domov. Charakterom rajský dvor.

Doslova. Malé tiché miesto v ruchu lázeňského života.

11. Park Stred

Svojou kompaktnosťou a obojstrannou zastavanosťou je predurčený k vytvoreniu typycky mestkých priestorov, odlišných od parkových úprav v celom meste. Kontrastom k mäkkosti prírody je tvrdosť ulice a námestia.

20

10. Zadný trakt mesta

Výhodná poloha v centre, avšak odvrátená fasádami od neho smerom do lesa sú ideálne predpoklady pre komfortné bývanie. Byty vhodné pre rodiny - toľko potrebný prvok života pre lázeňské centrum.

12. Tržnica

Námestie Stred svojou dĺžkou pojme množstvo aktivít: od zhromažďovacieho priestoru pred kultúrnym centrom, open air scénu pre divadlo a hudbu až po tržnicu na začiatku promenády.

21

Veľká Strahovská záhrada koncepcia zobytňovania záhrady ATVZ ateliér Rothbauer 2018

nový život pre záhradu, nový život pre Malú stranu

22

23

Užitkovosť dnes

Velká strahovská zahrada, ako už názov napovedá, patrila v minulosti k Strahovskému kláštoru a spolu s Konvetní a Opatskou zahradou tvorila celistvý komplex kláštorných záhrad. Stragovká zahrada mala funkciu užitkovú. To znamená, že z nej bol úžitok, konkrétne ten hospodársky. Záhrada pozostávala zo sadu ovocných stromov a plochy vinice. Úžitok bol materiálneho ­c­harakteru vo forme plodov rastlín.

Teraz záhrada patrí mestu, nie kláštoru. Nutnosť produkcie priameho materiálneho úžitku v prospech kláštora už nie je opodstatnená. Výstavbou promenády Raola Wallenberga v 50. rokoch 20. storočia došlo k symbolickému oddeleniu záhrady od kláštora. Pravdou je, že promenáda v takejto podobe je správnym, logickým a našťastie veľmi triezvym vyústením snáh z počiatku 20. storočia o prepojenie Malej strany s Hradčanami cestou cez svahy Petřína. Pešia trasa je rozumnou definitívou po všetkých predchádzajúcich megalomanských víziach. So zmenou pomerov je nutné si položiť otázku, aká je užitkovosť záhrady dnes a aká by mala byť do budúcna.

Dnes je úžitok záhrady trochu sporný. ­Hospodársky by aj mohla byť užitočná, stromy a torzo vinice tam je, avšak tento úžitok nemá moc komu slúžiť. Záhrada sa nebola schopná popasovať so zmenou majetkoprávneho stavu: cirkevný -> mestský a teda aj súkromný -> ­verejný, teda slúžiaci ­pospolitej verejnosti. Obec si nevytvorila nový vzťah k záhrade, nenaučila sa ju používať v svoj prospech. ­Nepovažuje ju za verejnú. Nemá dôvod do nej ísť. Stále pretrváva ostych z odtrhnutia si jablka z obecného stromu

24

v záhrade. Jednou z príčin dnešného stavu, ktorá je však daná a neodstraniteľná sú terenné danosti. Záhrada je v hlbokom údolí bez výraznejšieho napojenia na okolité pešie trasy. Túto danosť je nutné kompenzovať atraktivitou samotnej záhrady.

Záhrada by mala slúžiť verejnosti lepšie, než tomu je teraz. Považujem ju za legitímny verejný ­priestor v ­organizme mesta. Je nutné iniciovať vytváranie vzťahu verejnosti k tomuto priestoru. Je nutné odstrániť mentálne zábrany brániace záhrade byť užitočnou v prospech obce. Po inšpiráciu netreba chodiť ďaleko. Blízku Seminářsku záhradu si ľudia vzali za svoju a je verejná.

Proces stávania sa verejným je kontinuálny, dá sa vykonávať po malých krokoch. Stačí len začať, iniciovať zmenu.

Stačí len poskytnúť dôvod k ceste do (cez) záhradu.

Záhrada bude sadom a vinicou aj naďalej, možno ešte vo väčšej výmere, hlavne vinice. Rozdielom bude využívanie plodov rastlín priamo na mieste. Aktivity súvisiace so ­zberom a spracovávaním ovocia sú tým správnym ­miestne špecifickým javom, ktorý ma potenciál ­vzbudiť záujem o záhradu a pobyt v nej. V čase, kedy sa nepracuje na záhrade bude dobre slúžiť verejnosti výčap a sklípek s ­miestnymi ­produktami.

Predstava letného večera a ­posedenia na svahoch viníc s lokálnym vínom je nanajvýš lákavá. Skrz príjemné zážitky a aktivity si ľudia začnú budovať vzťah k miestu. Dôležité je aj prepájanie záhrady s areálom nemocnice. Záhrada môže slúžiť ako liečba. Pobyt v príjemnom prostredí pôsobí blahodárne na zdravotný stav ­pacientov.

1

A

C

B

G

F

E

D

I

H

2

5 3

L

N

M

K

J S

R

M

M

4

O

T

S

P Q

stavby: 1.) areál školy, 2.) hospoda+vinárstvo+pálenica, 3.) klub detí a mládeže, 4.) dom s opatrovateľskou službou, 5.) nemocnica priestory: A) svah s lúčnym porastom, B) vinica, C) školský dvor, D) zatrávnený svah, E) ovocný sad, F) amfiteáter, G) mestská lúka,

H) parkový trávnik, I) plácek+ihrisko, J) pamätný strom, K) dvor so sadom KDM, L) záhrada DOS, M) átria nemocnice,

N) vstup do nemocnice, O) vjazd do nemocnice, P) prameň, Q) detské ihrisko, R) historická štola, S) parkoviská, T) urgent 25

1. Dlhodobý základ

Záhrada - sad, obvzlášť v prostredí Malej strany a Hradčan potrebuje čo najľahšie uchopiteľnú víziu - systém, v ktorom sa bude odohrávať a premieňať v čase pri zachovávaní jadra podstaty, vízie. Sady sú typické racionálnym a hospodárnym usporiadaním stromov do rastru. Strahovská záhrada je sad, preto používam ako prapodstatu návrhu to najprirodzenejšie - raster, sieť - v ktorom bude dlhodobo a postupne komponovať celok záhrady. Raster sadu je základ!

26

2. Podstata záhrady

Podstatou záhrady - sadu sú stromy, v tomto prípade ovocné stromy. Tie sú umiestňované do danej sieťe pravidelne, tak, ako tomu vždy v sadovníctve bolo. Pravidelne vysadené stromy sú potvrdením rastru. Ovocný strom má životnosť v jednotkách percent životnosti rastru, nie je dlhodobým prvkom. Dlhodobým sa neustálou obmenou jednotlivých stromov - opakovanému potvrdzovaniu platnosti siete a spôsobu výsadby v záhrade. Strom je podstatou základu!

3. Pestrosť

Vytvorená kompozícia výsadby komponovaná podľa pravidelnej schémy umožňuje veľmi dobré umiestňovanie peších prepojení, či už v súlade s rastrom pri dominantných chodníčkoch, alebo navzdory rastru pri skoro vlásočnicových skratkách vyšľapaných medzi stromami. Tým vzniká pestrosť prostredia. Pestré sú aj verejné priestory umiestnené do sadu. Tento spôsob tvorenia je do budúcna aditívny.

Aj užitková záhrada by mala slúžiť k pobytu a potešeniu návštevníkov!

4. Dopĺňanie domami

Priestor záhrady má dve podoby: sad a areál nemocnice. Je nadmieru jasné, že nemocnica, ale aj sad sa budú v budúcnosti vývijať, budú vznikať nové potreby, bude sa stavať či búrať. Návrh počíta s možnosťou rozvoja jednak nemocnice, jej areálu ale aj samotnej záhrady. Dogmatizmus, že v záhrade má byť len rastlinstvo nie je namieste. Súčasťou záhrad vždy boli skleníky, altány či prevádzkové stavby. Dôležitý je spôsob výstavby. Stavať treba kultivovane a v súlade s celkom!

27

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Ideálna dostavba nemocnice PRODUCED

BY AN AUTODESK STUDENT VERSION predstava ideálna dnešnej doby

nové

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

búrané

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

pôvodné PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

28

úpravy konštrukcií

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Nemocnica Milosrdných sester sv.

Karla ­Boromejského je poslednou veľkou stavbou na Malej Strane. ­Paradoxom Jánskeho vŕšku je veľkosť stavieb, teda aj veľkosť parciel, ktoré už nie sú gotické a umožňovali ­umiestňovanie ­palácových stavieb, ktorých je v okolí ­nespočet. Nemocnica je veľmi viditeľnou stavbou - prejavuje sa dominantne pri pohľadoch z promenády Raula Wallenberga a Úvozu. Výsledné tvrdé ukončenie Malej Strany považujem za správne.

Nemocnica by mala byť poslednou veľkou stavbou. Hradčany na hrane Strahovského kláštera sú tiež ukončené tvrdo ­veľkou, pohľadovo dominantnou a významnou stavbou.

Pôvodne sa jednalo o kompaktnú hmotu o pôdoryse štvorca z átriom. Postupom času bola nemocnica postupne pristavovaná až do výslednej amorfnej podoby. Vývoj priestorových potrieb nemocnice je kontinuálny a nekončiaci proces. Preto je jasné, že sa nemocnice niekedy v budúcnosti pristavovať ďalej. Momentálny amorfný tvar ukrýva úžasnu možnosť budúceho návratu k pôdorysnym ideálom pôvodneho štvorca s átriom. Terajšia hmota bude doplnená tak, aby vytvárala veľký štvorec zložený zo štyroch štvorcov so styrmi átriami. Dostavaná podoba nemocnice bude vytvárať dôstojný protipól najbližšej veľkej stavby okoli - Strahovského kláštora. Táto nemocnica je cirkevnou inštitúciou, preto je príklon k predobrazu kláštornej dispozície na mieste.

29

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION Verejne za stenou vstupné priestory nemocnice

Architektúra, jej prevážne vizuálny vnem má v ­prostredí nemocničného prostredia významnú rolu na zdravotný stav pacienta. Dá sa tvrdiť, že kvalitná ­architektúra má ­schopnosť liečiť a naopak, tá zlá môže odprevadiť pacienta na onen svet. Kvalitná architektúra sa v ­nemocnici musí začať odohrávať úž pred samotnou nemocnicou. Verejný priestor pred vstupom a samotný vstup je prvým kontaktom pacienta s prostredím, kde sa mu budú snažiť pomôcť.

Má teda veľký vplyv na to, či pacient bude do nemocnice vstupovať s dôverou, alebo strachom. Dôležitosť role vstupu býva často podceňovaná, čoho výsledkom bývajú zlé vstupy.

Súčasný vstup veľa dôvery nevzbudzuje. Dané je to hlavne aditívnym spôsobom úprav nemocnice. Chýba tu celkový koncepčný prístup, dlhodobá vízia ako komponovať celok. Chýba tu celková obnova nemocnice. Z postupného prestavovania sa nerodí kvalita. Kvalita je to, čo trvá.

Nový vstup je súčasťou dostavby nemocnice na ideálny pôdorys. Je veľkorysý, ako samotná dostavba. ­Vstup je reprezentantom a stotožnením inštitúcie, logom. Vstup nerovná sa parkovisko, ako je tomu dnes. No automobil nie je vylúčený zo vstupovania. Vstup rovná sa oáza kľudu, hlavne vizuálneho, prechod z prítomnej reality do vízii rychlého uzdravenia.

kafé

recepcia vstupná hala

hlavný vstup

lekáreň

P invalidi K+R

bus

urgent

vjazd sanitka

30

vstup/vjazd

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

31

32

1. výkop do svahu

2. spoločný sklep

3. hygiena

4. kvasenie

5. hospoda+paliareň+vinárstvo

6. ochoz

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

1. Paliareň + vinárstvo + BY hospoda je obec. Participáciou vzniká súdržnosť obce a súnaležitosť PRODUCED PRODUCED BY AN AN AUTODESK AUTODESK STUDENT STUDENT VERSION VERSION centrum života komunity v záhrade s ňou. Buduje sa obec. Prakticky povedané, spracovanie ovocia je veľkou príležitosťou ako zapojiť ­miestnych do diania

Velká strahovská zahrada má a v budúcnosti stále v ich okolí. Neoddeliteľným bonusom je výsledok práce, probude mať do značnej miery užitkový ráz. To značí, že sa v sade dukt, vlastnoručne vyrobený, s pridanou hodnotou. Takéto pestujú ovocné stromy a vo vinici sa pestuje ­vinič, z ktorého produkty by mali byť ­stelesnením užitkovosti záhrady. bude po dozretí plodov úžitok. Aj napriek nie zrovna veľkej V záhrade navrhujem lineárnu stavbu zloženú ploche určenej k hospodárskym účelom je záhrada schopná z troch funkčných častí, 2/3 na spracovanie ovocia - paliareň, urodiť mnoho ton ovocia a hrozna. Bolo by hriechom, ak by vinárstvo spolu s lisom na iné typy ovocia a 1/3 na užívanie si sa plody nechali len tak na stromoch, opadali by, či v lepšom plodov práce - hospodu, miesto spoločenského a kultúrneprípade by boli zjedené obyvateľmi Prahy (zjedenie je ideálny ho života. Spojnicou celku je ­priedomie, miesto posedenia stav v zmysle slova verejný). Ovocie by sa malo ­spracovávať a pod zemou zahĺbená dlhá pivnica schopná obsiahnuť vypriamo na záhrade, na mieste, kde dozreje v čase kedy doz- robené produkty. Pivnica bude slúžiť na uskladnenie vína reje. Toto je zmysel udržateľného poľnohospodárstva. a cideru. Budova je zapustená do stavu. Vďaka tomu ne Sber a spracovanie ovocia má v našich zemepisných narúša výhľady z promenády a­­ nenarúša plochu záhrady. šírkach často povahu kultúrnej udalosti, na ktorej participu- Záhrada je aj na streche.

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

degustácia

sudy

sklep 10°C

HOSPODA

tanková hala

odplyňovanie

destilačné zariadenie

lisovňa

PALIAREŇ

VINÁRSTVO

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

sklad

kvasovňa 20°C

2,5 m

toalety

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

CKT tanky

pôdorys

33

34

35

Tunel Nový Svět tunel cez hradby spájajúci dve časti mesta ATRN ateliér Rothbauer 2018

skratky v meste sú potrebné každodenné uľahčenie života

36

37

Každodenné uľahčenia života

Dobré a prívetivé mesto je všesmerne pestré. Ľudia vyhľadávajú pestré prostredie. Či už sa jedná o pestrosť veľkej mierky vo forme rôznych typov kompozícií zástavby a ­verejných priestorov, pestrosť aktivít, ktoré obyvateľom mesto ponúka, alebo sa jedná o ten najnenápadnejší stupeň pestrosti, pestrosť peších prepojení, skratiek, ktoré sú ­majorite často skrité a práve podľa ich znalosti sa odlíši ­miestny obyvateľ od návštevníka. Skratky vznikajú často ­svojvoľne, bez vyššieho zásahu obce. Občas stačí pravidelne chodiť mimo ­spevnených plôch a pešinka je na svete.

V územiach, ktoré sú bariérové to tak samovoľne ­fungovať nemôže. Samotný fakt, že je v území bariéra značí jeho nepriestupnosť a teda aj absenciu možnosti vytvorenia si skratky z iniciatívy miestnych. Ľudia majú danú obrovskú schopnosť snažiť sa uľahčovať si svoj život, no vniektorých miestach je to nad ich sily. V takejto situácii, ak je vytvorenie skratky - odstranenie bariery prínosné nielen pre pár miestnych krátiacich si cestu z hospody domov, ale hlavne pre celú obec, malo by byť v jej záujme nájdenie riešenia prevedenia novej skratky.

Tunel spájajúci Nový svět a nedávno vybudovaný Park Max van der Stoela patrí do druhej skupiny skratiek, skratiek vystavaných obcou. Jedná sa o skratku cez hradby s významom priam symbolickým. Nový svět dávno po zániku nutnosti existencie hradieb, v čase kedy sú v ­prvom rade

38

historickou technickou ­pamiatkou, dokladom ­vojenského inžinierstva obdobia baroka, v druhom rade často bariérou v území (bez negatívneho ­nádychu slova) dostane po storočiach svoju “bránu”, spojenie so svetom za hradbami, potvrdením Nového světa ako legitímnej lokality natoľko významnej, že si zaslúži skratku cez hradby. Zámerne skratku, nie bránu ako zámerne komponovanú časť hradieb. Skratka je v tomto prípade druhotnou stavebnou akciou v hmote hradieb. Diera, prieraz, násilným aktom prerušená kontinuita plochy tehlového plášťa hradieb. Diera do hradieb je adekvátna neformálnej povahe Nového sveta a jeho ­pitoresknej zástavbe.

Pre každodenný život je tunel zlepšovákom približujúcim k sebe blízke, avšak výškovo rozdielné a hradbami oddelené lokality. Namiesto polkilometrového obchádzania hradieb je nová cesta desatinou pôvodnej. Namiesto nutnosti križovať cestu a koľajové teleso pohodlný prechod tunelom za zlomok času. Tunel má šancu priviesť obyvateľov Nového světa, ktorým primárne bude slúžiť, do parku za hradbami.

Má šancu byť novým zdrojom dejov pre trochu smutný Park Max van der Stoela, ktorému chýbajú návštevníci, ktorí by ho využívali, aj napriek tomu, že park je vybudovaný pekne.

Tunel má šancu stať sa každodenným uľahčením života, vecou na nezaplatenie.

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Skratka

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Kontinuita výhľadov

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Tunel má ambíciu stať sa každodenným uľahčením živo- Koncept tunelu je vyrovnávaním sa s rozdielom výšok ta. Cesta z Nového sveta za hradby smerom do Parku Max terénu. Tunel mení prierez zo švorca 2x2 až po obdĺžník van der Stoela sa výrazne skráti časovo aj vzdialenostne. 2x17. Strop je rovná doska. Výhľadu dominujú Hradčany.

39

1. Paženie

Tento konkrétny tunel je diera v zemy, ktorá je v poslednej fáze zastropená. Tunel sa realizuje-kope zhora z vrchu hradieb. Na začiatku sa zarazia štetovnice po úroveň budúceho stropu v širšiom výkope, ktorý sa následne odkope a potom sa zarazia štetovnice samotného tunelu.

2. Výkop

V druhom kroku po zarazení štetovníc tvoriacich samotnú nosnú konštrukciu tunelu sa odkope násyp hradieb. Štetovnicové steny sú do terénu kotvené tyčovými zemnými kotvami v pravidelnom rastri, ktorý je v interiéri tunelu priznaný. Vybudovaná je zároveň betónová doska podlahy.

ENT VERSION 40

3. Schody a strop

Do otvorenej jamy je žeriavom umiestnených 6 prefabrikovaných schodiskových ramien zhotovených z ocele. Ramená sú kotvené na priečne umiestnené oceľové profily medzi stenami. Následne dochádza k uzatvoreniu jamy spriahnutým oceľobetónovým stropom-vytvoreniu tunela.

4. Zasypanie

Posledným krokom je zasypanie výkopu, ktorému predchádza demontáž paženia hornej jamy. Hradby v mieste výkopu sú dobudované do pôvodného tvaru za využitia aj pôvodného materiálu, tehál rozobraných z líca hradieb. Na hradbách je obnovená cesta a električková trať.

PRODUCED 41

00

11

1,5 m

+15,440 +15,440

56 5

+6,720 +6,720 42 42

43 43

+4,480 +4,480 28 28

29 29

+2,230 +2,230

2

14 14

15 15

1 3

±0,000 ±0,000

11

1 schodiskové rameno 14x310/160 -schodnica, 2ks, HEB 200 -stupne corten 10mm, pretlačovaný, d=10mm -privarené k úholníku a schodnici 2 zábradlie -profil 40x40, oceľ, antracitový náter -kotvené na profil 30x10, dl. 100 mm -privarené k VL602 3 povrch kamenná dlažba vzor “Nový svět”

rez tunelom UTODESK UTODESK STUDENT STUDENT VERSION VERSION

42

1 2

2000

3 +13,440

4

84

+11,200 70

+8,960 57

PRODUCED BY AN

56

+22,400

71

1 skladba konštrukcie (zhora dole) terén, odťažený geotextília asfaltový pás hr. 4mm spriahnutá ŽB doska hr. 300mm -trapézový plech BTD60 + tŕne nábeh na dosku -oceľ. pásovina hr. 3mm, privarená k ŠP VL602 LED svetlo, 50 W, 2000x50mm štetovnica VL602 kotvenie, zemné kotvy v rastri 2010x2010mm protisklzný plech hr. 1mm, výstupky d=5mm geotextília štrkopiesok hr. 100mm zemina nasypaná beton+kari sieť, hr. 100mm terén 2 čelo tunela v pohľadovej kvalite betonu -bednenie do betonárskej preglejky 3 kryt rezu plášťom hradieb, dl. 600mm -oceľ pásovina hr 10mm 4 povrch mlatový chodníček

43

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

4x parkovacie miesto -rezidenti

2,5 m

obrubník v úrovni plácku

kapsa na bránu -v skladbe dlažby

vstup Jelení příkop

korýtko -korten

pítko -pieskovec, korten orech kráľovský -výsadba do prekoreniteľného boxu

povrch plácku -pôvodná kamenná dlažba -špárorez zachovaný posedenie 6ks -pieskovcový blok 400x400x2000

kontinuálna lavica -pieskovec

pôdorys plácku pred tunelom na Novém Světe

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION 44

ukončenie Brusnice -plytká misa

žliabok žliabok -korten.

-korten. plech plech hr. hr.10mm, 10mm, dl. dl. 330mm 330mm -šírka -šírka20mm, 20mm,výška výška50mm, 50mm,d=400mm d=400mm

plocha plochastupňa stupňa -pretlačovaný -pretlačovaný korten. korten. plech plech hr. hr.10mm 10mm -d=10mm, -d=10mm, raster raster40x40mm, 40x40mm, rovnobežný rovnobežný ss hranou hranou -2ks -2ksááschod, schod,320x900mm 320x900mm

čelo stupňa čelo stupňa -korten. plech hr. hr. 10mm 10mm -korten. plech -160x2000mm, rezanie pod poduhlom uhlom5° 5° -160x2000mm, rezanie -výrez -výrez oblúkového oblúkového segmentu šablony 1:1 1:1 segmentu podľa podľa šablony

nábeh nábehschodu schodu -oceľ -oceľpásovina pásovinahr.hr.10mm 10mm -privarené -privarenék kschodnici schodnici schodnica schodnica -HEB -HEB200, 200,oceľ oceľpozink. pozink.

-skrutkovaný -skrutkovaný spoj spoj ss priečnikom priečnikom priečnik priečnik -oceľ.

-oceľ.profil profil 200x200, 200x200,dl dl 200mm, 200mm, pozink. pozink.

-privarený -privarený kk VL602 VL602

detail skladby schodišťových stupňov

0

1

45

misa misa -kortenová -kortenováoceľ, oceľ,hr. hr.2mm 2mm -polelipsoid, -polelipsoid, h=50mm, h=50mm, d=100mm d=100mm -otvor -otvorna naprívod/odvod prívod/odvod vody vody d=40mm d=40mm

tryska ss vodou tryska vodou -nerez -nerez odvod vody zz hornej misy odvod vody hornej misy prívod vody kk spodnej mise prívod vody spodnej mise

ovládacie ovládacietlačítko tlačítko -nerez -nerez pieskovcový pieskovcovýkváder kváder -200x200x1000 -200x200x1000 -čelný -čelnývýsek, výsek,oblúk oblúk7mm 7mmpodľa podľašablony šablony1:1 1:1 -žliabok -žliabokna naodvod odvodvody vodyd=10mm, d=10mm, vysekaný vysekaný -4x -4xotvor otvorna naosadenie, osadenie,d=22 d=22mm mm

pítko pítkopre prezvieratá zvieratá -kortenová -kortenováoceľ, oceľ,hr. hr.2mm 2mm -200x50x25 -200x50x25 -čelný -čelnývýsek výsekpodľa podľabloku blokukameňa kameňa -lineárny -lineárnyodvod odvod vody, vody,š= š=2mm 2mm

pôdovodná pôdovodná dlažba dlažba

kotvenie kotvenie -4 -4oceľ oceľtyč tyčzabetonovaná zabetonovanákkpodkladu podkladu -dl.

-dl.1000mm, 1000mm,d= d=20mm 20mm vodovodná vodovodnátrubka trubkaDN25 DN25

kanalizačná trubka DN40

0

0,1

detail pítka

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

46

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

historická dlažba historická dlažba -brána zapadá do špár -brána zapadá do špár -v odsadená do betonu -vmieste miestešpár špár odsadená do betonu

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

oko na zámok oko navysací visací zámok

primárna konštrukcia

primárna konštrukcia -oceľpásovina, pásovina, 10x30mm, -oceľ 10x30mm, dl. 3mdl.

-vzdialenosť prvkov 100mm -vzdialenosť prvkov 100mm

3m

sekundárna konštrukcia

sekundárna konštrukcia -oceľtyčovina, tyčovina, 10x10mm, dl. 90mm -oceľ 10x10mm, dl. 90mm -vzdialenosť prvkov 480mm -vzdialenosť prvkov 480mm -privarení k PK -privarení k PK korýtko potok korýtkonana potok -korten hr. 10mm -kortenocel, ocel, hr. 10mm

ukotvenie ukotvenie -oceľ.tyče, tyče, d=20mm, dl.4ks 1m, -oceľ. d=20mm, dl. 1m, -zabetonovaná -zabetonovaná

4ks

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

otočnýčap čap otočný -uložený v ochrannom kastlíku -uložený v ochrannom kastlíku -čapy+kotvy spojené v 1 prvok -čapy+kotvy spojené v 1 prvok

detail mreže vstupu tunela a jej osadenie v dlažbe

47

korýtkonana potok korýtko potok -korten hr. 10mm -kortenocel, ocel, hr. 10mm historická dlažba historická dlažba -otvor misu vyrezaný do dlažby -otvornana misu vyrezaný do dlažby Brusnice Brusnice -PVC trubka DN DN 300 -PVC trubka

300

zaústenie potoka zaústenie potoka poistný prepad misy poistný prepad misy -liatinový kanál -liatinový kanál misa misa -elipsoid 600x600x50mm -elipsoid 600x600x50mm -korten hr.10mm -korten hr.10mm -odtok. otvor, 100x, d=10mm, -odtok. otvor, 100x, d=10mm, 10mm odokraja okraja misy 10mm od misy -kotvená k poistnemu prepadu -kotvená k poistnemu prepadu

0

0,1

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION detail misy v ukončení otvorenej časti Brusnice

48

49

Park na strelnici Ďáblice hodnoty modernizmu dnes ATIV ateliér Fingerová 2019

Ďáblice sú krásne sídlisko, správajme sa k nim úctivo

50

51

Mesto krásnych vzdialeností

Na začiatku je nutné sa vymedziť voči zdanlivo samospásnému pojmu mesto krátkych vzdialeností a aplikácii týchto myšlienok naprieč mestom. Áno, v nových štruktúrach s tým problém nie je, no aplikácia na štruktúra modernistického mesta je často obtiažna až kontraproduktívna. Modernistické mesto sa nedá a bude sa brániť.

Sídlisko je z princípu svojho konceptu mestom krátkych vzdialeností. Všetko na sídlisku je blízko po ruke. Nemá zmysel sa usilovať o zmenu modernistického konceptu v zmysle pomešťovania do podoby tradičného blokového mesta a jeho modelu fungovania. Modernistické mesto zo svojej podstaty také byť nemôže, keďže v teoretických ­východiskách modernizmu bolo tradičné mesto odmietnuté. Treba brať modernistické mesto, návrh Ďáblic ako ­nespochybniteľnú hodnotu. Túto hodnotu nemožno prepísať inými schémami uvažovania, teda poprieť modernistické myslenie. Takéto popieračské uvažovanie musí zákonite viesť k zhoršeniu stavu, čo je úplne opačný výsledok, než je zamýšlaný v často dobre myslených snahách pomeštenia. Ďáblice sa nedajú prepísať. Ďáblice sa nedajú radikálne zmeniť. Koncept sídliska je dotiahnutý do dokonalosti, ktorá je konečná. Ďáblice sa dajú len vylepšovať. Vylepšovať v zmysle nepopierania podstaty, ale jej rešpektovania a nadväzovania. ­Vylepšovať v zmysle snahy o odstránenie neduhov posledných desaťročí, teda postupného zanedbávania a straty pôvodnej krásy. Ďáblice už sú mestom krátkych vzdialeností, teraz je čas aby sa opäť stali mestom krásnych vzdialeností.

Mesto krásnych vzdialeností nemá symbolizovať slepé upnutie sa na krásu v zmysle často gýčovitej malebnosti verejných priestorov, aj keď by sa takéto zmeny dozais-

52

ta mnohým obyvateľom páčili. Pokusy o malebnosť na sídlisku zväčša končia odpudivosťou. Modernizmus nikdy neusiloval o malebnosť. Krásne vzdialenosti ­symbolizujú úsilie o rehabilitáciu myšlienok pôvodných modernistických konceptov. Idea prázdneho a prehľadného priestoru medzi vysokými domami, kde je všade blízko, je jednou z hodnôt, ktorá sa rokmi vytratila, priam až prestala existovať. Pritom toto prázdno sa javí ako proporčne správne v kompozícii. Rehabilitácia znamená nadviazanie na myšlienky v miestach, kde sa ich naplnenie nepodarilo, najmä v kvalite ­detailu, na ktorý väčšinou neostali zdroje. Rehabilitácia znamená aj znovu zapojenie obyvateľov do diania na sídlisku, zapojenie do správy a rozhodovaní o budúcnosť. Znamená nechať obyvateľov hovoriť a hlavne ich počúvať. Znamená to dať obyvateľom priestor k sebarealizácii vo verejnom priestore.

Záujem o krásu verejného priestoru je záujmom o samotných obyvateľov a ich kvalitu života. Krásne ­vzdialenosti ­symbolizujú radosť z pohybu, z prežívania dejov, z ich pozorovania. Symbolizujú radosť z pocitu duševného naplnenia.

Mesto krásnych ­vzdialeností vábi obyvateľov k pravidelnému a opakovanému pobytu v jeho priestoroch, k zažívaniu mesta, k sebarealizácii. S mestom krásnych ­vzdialeností sú obyvatelia stotožnení, majú k nemu vzťah, teda majú aj starosť.

Starosť znamená nedopustenie zanedbania a negatívnej zmeny. Starostlivý obyvatelia sú tou najlepšou garanciou životaschopnosti modernistických idei sídlisk do ­budúcnosti.

Nie, prepisovanie DNA sídliska na DNA blokového mesta nebude zárukou života sídlisk. Tou zárukou sú ­samotní obyvatelia, ktorí sa s miestom identifikujú.

STAROSTLIVÍ OBYVATELIA ĎÁBLIC SÚ TOU ­NAJLEPŠOU ­GARANCIOU ŽIVOTASCHOPNOSTI MODERNISTICKÝCH IDEÍ SÍDLISK DO BUDÚCNOSTI. ONI V TÝCH IDEÁCH ŽIJÚ. NIE, ­PREPISOVANIE DNA SÍDLISKA NA DNA BLOKOVÉHO MESTA NEBUDE ZÁRUKOU SÍDLISK. ZÁRUKOU SÚ SAMOTNÍ OBYVATELIA, KTORÍ MAJÚ K MIESTU VZŤAH A MAJÚ V ŇOM SVOJE KORENE.

53

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Od roku 1968 prebiehala výstavba sídliska od arch. Tučka a kol.

Sídlisko sa podarilo a zaradilo sa k tým ­najlepším. V mieste strelnice vznikol park, ktorý bol pokračovaním ­Ďáblického hája do sídliska. Park bol proporčne správne veľkorysý k sídlisku. V­ miere prázdna tkvela krása parku. Bol vzdušný a prehľadný.

1990-2020 ZANEDBANÁ KRÁSA

Tesne po dokončení sídliska, keď bol park založený, nevyžadoval toľko údržby. Čakalo sa, kým stromy sadené v skupinách, trochu vyrastú.

Následovať mal prerez, prečistenie a znovu vyprázdnenie priestoru. To sa nestalo. Park postupne zarastal, ba boli vysadzované nové stromy.

Dnes park čaká na novú údržbu.

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Až do výstavby sídliska, plánovanej od konca 50tych rokov sa územie nachádzalo za Prahou, v poliach.

Od konca 19. storočia v ploche dnešného parku fungovala ­vojenská strelnica, negatívne známa ako ­miesto popráv obdobia protektorátu. Stopy po strelnici v podobe zemných valov sú dodnes prítomné.

1975-1990 NOVÁ KRÁSA

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

do 1968 STRELNICA

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

po 2020 OBNOVENÁ KRÁSA

Je nutné rešpektovať komplexný návrh sídliska ako veľkú hodnotu.

Hodnotou sú aj pôvodné kvality parku, ktoré žiaľ časom vplyvom zlej údržby oslabili. Tieto hodnoty treba obnoviť. Je vhodné sa vrátiť k určitej miere prázdna a veľkory- sosti. Konceptom nech je dôsledné očistenie kvalít a vylepšovanie slabín parku.

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

54

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Stopa strelnice nech slúži k vymezeniu parku. Priestor vo vnútri valov je parkom. Zaniklé valy budú čiastočne obnovené. Park tým získa jasné plošné a charakterové hranice. Stopy delenia strelnice budú deliť aj priestor parku vo VZ smere. V ­mieste stôp budú vedené priečne chodníky spájajúce sídlisko cez valy s parkom.

3.

PRÁZDNO/CENTRUM

Centrum parku bude vyčistené. Odstránené bude druhotne pridané kúpalisko a nekoncepčne vysadené stromy. Priestor prázdna nech je prehľadný. Nech je vidieť z jedného konca parku na druhý. Malo by byť možné vnímať veľkorysosť parku primeranú veľkorysosti sídliska. Prázdno je slobodný priestor pre sídlisko.

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

Pôdorysné schémy sídlisk obvykle neumožňujú rozvoj adíciou.

Boli navrhnuté ako celok budovaný naraz. Na JZ okraji sídliska Ďáblice je možnosť pridať nový blok obdobný pôvodným blokom. Blok vymedzuje park. Pozostáva z bytového domu s parterom pre park, ­presunutého kúpaliska a ďalších domov.

2.

STOPY STRELNICE

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

1.

VYMEDZENIE BLOKOM

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT PRODUCED VERSIONBY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

4.

PLNO/OKRAJ

Okraj parku definovaný valmi nech je plný. Priestor valov a blízkeho okolia môže byť plný a husto zarastený. Táto výsadba umožňuje tvorbu intimných až tajomných priestorov ako protikladu k veľkorysému prázdnu. Uvažujme časť funkcii parku ako hmotu: je zbytočné ich umiestňovať do prázdna, pridajme ich na okraj.

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT PRODUCED VERSIONBY AN AUTODESK STUDENT VERSION

55

56

57

nový bytový dom s parterom doplnenie služieb na sídlisku, dom ťaží z prítomnosti parku a naopak 58

polosúkromné priestory záhrad patriacich panelovým bytovým domom záhrada v správe bytového domu slúži ako pobytový priestor pre obyvateľov 59

valy vymedzujúce priestor parku podchod pod valami a prístup na chodníček na vale 60

ukončenie parku - klubovňa čerešňový sad s klubovňou, kaviarňou, domom pre správcu a skladom náradia 61

Včela Tanvaldská Ďáblice revitalizácia centra občianskej vybavenosti ATV ateliér Fingerová 2019

O potrebe citlivej starostlivosti o každodennú všednosť

62

63

Zabudnutá vybavenosť

Centrá občianskej vybavenosti modernistických sídlisk budovaných panelovou technológiou od 60. rokov na celom území bývalého ­Československa majú nezastúpiteľné miesto v kapitolách dejín architektúry u nás. Minimálne z ­ počiatku výstavby sídlisk, v 60. rokoch, kedy ešte neboli ukazateľom úspešnosti sídliska množstvá odovzdaných bytov, ako tomu bolo neskôr, v období normalizácie, ale sídliska mali byť aj krásny a funkčným životným prostredím. ­Existujú mnohé príklady kvalitne navrhnutých stavieb tohto charakteru, ktoré boli hodnotnou súčasťou celku a vhodne dopĺňali často podarené sídliska. Nie je výnimkou, že ich navrhovali významný architekti, jednalo sa teda o autorské dielo. ­Nehovoríme tu o typizácii, ako tomu bolo neskôr, ktoré mohlo byť príležitosťou pre architektov k slobodnej tvorbe ­nezviazanej nutnosťou užitia typizačných sústav.

Napriek často vysokej kvalite týchto stavieb sa nám do dnešných dní mnoho z nich nezachovalo v dobrom stave. Či už boli asanované, aby ich nahradil objekt lepšie zhodnocujúci pozemok, alebo boli výrazne prestavané, tak, že pôvodnú podobu je dnes ťažko možné nájsť aspoň v ­stopovom množstve. Lepším prípadom je stav, že objekty, stoja, nikto do nich neinvestoval, teda chátrajú, ale ich stav je viac menej pôvodný, aj keď zanedbaný. To je aj prípad Ďáblíc.

Problémom týchto objektov je, že neboli navrhované v prostredí trhovej ekonomiky, teda za účelom maximálneho zisku. Z ekonomického hľadiska sú teda značne neefektívne. Často sa jedná o jedno či dvojpodlažné objekty, ktoré pozemok využívajú neefektívne, aj keď táto neefektivita bola súčasťou konceptu sídliska. V 90. rokoch tieto objekty zmenili majiteľa, ktorý od nich očakávajú ekonomické zhodnotenie, zisk. Ten sa nie vždy darí dosiahnúť pri pôvodnej podobe objektov. Preto sa ich zachovalo tak málo. Tie, čo sa zachovali, často čakajú na svoj horší osud, na čas, keď budú môcť byť zbúrané a uvoľniť miesto efektívnejšiemu využitiu. Prob-

64

lémom je, že hodnota kompozície sídliska sa nedá vyčísliť a teda speňažiť. Tu by mala nastúpiť pamiatková starostlivosť, ktorá túto hodnotu uzná a ochráni.

Dnešný stav Včely na Tanvaldskej je dosť zlý. Včela pôsobí zanedbane, ošumelo, rozhodne nie ako atraktívne lokálne centrum. Je tomu tak, pretože od výstavby objektu v 70. rokoch sa do jeho údržby neinvestovalo skoro nič. Momentálne je v záujme vlastníka takýto stav udržiavať, keďže Včela mu je skôr na príťaž.

Zlý technický a estetický stav má za následok súčasnú nie moc lichotivú skladbu nájomníkov. Priestory si prenajímajú takí nájomníci, ktorých predmet podnikanie si väčšinou nemôže dovoliť/nevyžaduje kvalitnejšie priestory.

Ak by sa Včela opravila, zmenila by sa aj skladba nájomníkov.

Šťastím je, že samotný objekt je vcelku zachovalý. Boli síce asanované spojovacie krčky, no viac menej je v pôvodnom stave. Môžme vidieť pôvodné omietky, výplne otvorov, dlažbu átria. Z hľadiska požiadavkov pamiatkovej starostlivosti je to dobrý stav, ktorý stačí takpovediac oprášiť pri zachovaní väčšiny pôvodných prvkov.

Je nutné začať vnímať Včelu ako verejný priestor - námestie. Námestie je priestorom, ktorý je ideálne vymedzený hmotami stavieb, ktoré ho uzatvárajú a svojou polohou na obvode vymedzujú stred. Námestia bývali prázdne, aby mohli prakticky plniť v čase premenlivé funkcie a spĺňať nároky spoločnosti v meste. Od trhov sme sa posunuli k parkoviskám a postupne zase späť k tržnému a občianskemu spôsobu využitia, ako miesta pre život obce, kultúru.

Aj námestie na sídlisku (paradoxom je terminológia tradičného mesta v modernistickom koncepte ­odmietajúcom tradičné mesto) by malo byť dostatočne prázdne, umožňujúc tak pestré možnosti využitia obyvateľmi, ako sú napríklad trhy, terasy kaviarní, spolková činnosť...

K ÚSPECHU PREMENY JE NUTNÁ ZMENA VNÍMANIA VČIEL JE NUTNÉ ICH VNÍMAŤ AKO VEREJNÝ ­PRIESTOR PRE MALÉ MESTO, NIE AKO STAVEBNÝ POZEMOK NÁMESTIE SI NIKTO NEDOVOLÍ ZBÚRAŤ ČI NECHAŤ CHÁTRAŤ

65

VŠECHNY OBJEKTY OBČANSKÉ ­VYBAVENOSTI

BY MĚLY BÝT VE SVÉ FUNKCI, HMOTĚ A ­ARCHITEKTONICKÉM VÝRAZU ­OBNOVENY ­PODLE PŮVODNÍHO ­KONCEPTU. PROHLÁŠENÍ TĚCHTO OBJEKTŮ ZA ­KULTURNÍ ­PAMÁTKY MŮŽE PŘINÉST P ­ OTŘEBNOU ­FINANČNÍ I­ NJEKCI A DEKLAROVAT ­VEŘEJNÝ ZÁJEM NA OCHRANĚ JEDNOHO Z ­NEJPROMYŠLENĚJŠÍCH MODERNISTICKÝCH SOUBORŮ E ­ VROPY. ­NENECHME SE ZMÁST ZANEDBANÝM VZHLEDEM ŘADY OBJEKTŮ VYBAVENOSTI, PODOBNĚ JAKO MNOHÝM PAMÁTKÁM LZE TÉTO ­ARCHITEKTUŘE ­VDECHNOUT ŘÁDNOU PÉČÍ NOVÝ ŽIVOT. Hana Řepková_Sídliště Ďáblice-Architektura pro lidi

včely ako pamiatky-stav po dokončení 1973 dnešný stav-asanácia krytých chodníkov 66

schody na strechu

zber dažď. vody

potraviny

sklad, kancelária

NÁMESTIE trhovisko spoločnosť kultúra

drogéria

cirkev bratská spolok kafé holič

mäsiar

architekt pekáreň zubár obuv/odevy trafika

reštaurácia

terasa

obnovené laubne skleník

komunitná záhrada

zelená strecha

letná scéna kino divadlo literatúra

rezerva budúce využitie

bar dielňa spoločenský sál knižnica komunitné centrum

letná knižnica družina

obnovené laubne

funkcie na námestí funkcie na novej pobytovej streche 67

68

69

Národní knihovna úvaha o rozvoji Národní knihovny v súčasnej polohe ATSS ateliér Hrůša 2018

národní knihovna patrí do centra Prahy, na Mariánske náměstí

70

71

Expanzia do námestia

Mariánske náměstí má potenciál stať sa v rámci Prahy výnimočným centrom vzdelanosti a kultúry. Nejedná sa o tvrdenie z kategórie science fiction či predvolebných sľubov. Ba naopak, aktuálna situácia vytvára vhodné predpoklady k tomu, aby sa tak stalo pomerne jednoducho.

Súčasný stav, kedy na námestí má svoju adresu Mestská knihovna a Národní knihovna je sľubným východiskom. Dá sa tvrdiť,, že proces stávania sa centrom je už započatý - na námestí sídlia 2 významné inštitúcie. Polovica stavieb na námestí slúží knižniciam a aj tá druhá polovica, Nová radnice a Clam-Galasov palác, slúží verejnosti, čo tiež môžeme chápať ako výhodný stav. Práve otázkou možnosti zmien využitia ďalších verejných budov na námestí sa bude zaoberať táto práca.

Cieľom je ukázať, že Národní knihovna je schopná zotrvať na Mariánskom náměstí za predpokladu rozšírenia sa do ďalších už jestvujúcich budov.

Sprievodným javov týchto zmien by malo byť zhodnotenie priestoru samotného námestia, ktoré je žiaľ v dnešnej dobe degradované statickou individuálnou automobilovou dopravou.

Jedným z predpokladov vzniku vyššie popísaného stavu je zachovanie Národní knihovny v areály Klementina.

Limitne veľký priestor Klementína môže pôsobiť ako brzda

72

pre knižnicu. Treba sa však poohliadnuť za brány Klementina, kde sa nachádzajú priestorové rezervy pre rast. Secesná budova Nové radnice od architekta Osvalda Polívku z roku 1908, kde sídli Magistrát ostane po plánovanom sťahovaní úradníkov do nového sídla na Smíchov na Knížecí voľná. Je preto vhodné využiť túto pomerne rozmernú budovu na rozšírenie priestorov Národní knihovny. Národní knihovna by tým získala ďalšie nezanedbateľne veľké priestorové možnosti prakticky oproti budove Klementina. Dalo by sa hovoriť o rozšírení Klementina mimo svoj areál na Mariánske námestí. Po rozšírení Klementina mimo Klementinum do Nové radnice by bolo možné konštatovať, že Národní knihovna sa stane súčasťou Mariánskeho námestí.

V budove Nové radnice by svoje miesto mohla nájsť Slovanská knihovna, útvar, ktorý v rámci Národní knihovny doteraz nemal adekvátne priestory - sídli v podkroví budovy Klementina. Tímto krokom by dostal vlastnú budovu (dokonca architektonicky korešpondujúcu s náplňou inštitúcie), vďaka čomu by mohol byť iniciovaný ďalší rozvoj zbierok a aj vlastnej činnosti, ktorá bola doteraz limitovaná.

Spolu so Slovanskou knihovnou by sa do Nové radnice nasťahovali aj ďalšie súčasti NK: Knihovna knihovnícke literatúry a audiovizuálne fondy.

Racionálna secesia

Pravidelne geometrickú pôdorysnú schému sústredných obdĺžnikov ­dopĺňam o obdĺžnik nový. Do átria umiestňujem automatický sklad kníh s kapacitou milión knižných jednotiek. Danú kapacitu by som konvenčným spôsobom do budovy neumiestnil, jednak z dôvodu priestorových limitov a hlavne limitov statických. Vďaka tomuto riešeniu ostávajú presvetlené priestory po obvode budovy voľné.

Klementinum živé

V areáli Klementina ponúkam pohľad na to, ako by mohol vyzerať areál bez nie úplne šťaste umiestnenej haly služieb od arch. Machoňa. Nová hala služieb sa nachádza v mieste pôvodne stojacej nízkej budovy priliehajucej ku krídlu s Astronomickou vežou. Vďaka zvolenej polohe môže na uvoľnenom nádvorí vzniknúť záhrada prepojená s halou služieb a kaviarňou v nej a na nádvorie sa vráti život.

Trezor na knihy

Pridaná časť pozostáva z kinosálu, haly služieb a automatického archívu. V súčasnosti Národní knihovna nemá reprezentatívny kinosál. Ten je ­umiestnený v prvých dvoch podlažiach. V 2. a 3. podlaží je hala služieb.

V 4. a 5. podlaží a nad úrovňou strechy je archív. Železobetónový archív tvaru skoseného hranolu je pokrytý bridlicovou krytinou so vzorom kríža, charakterický pre významné strechy pražských panorám.

Konečne námestie

Zavŕšením zámeru vytvorenia Národnej knižnice so sídlom na celom ­Mariánském náměstí je zkultivovanie priestoru námestia. Odstraňujem statickú dopravu zo stredu námestia. Nič viac netreba. Námestie je jasne definované štvoricou významných budov, stačí len vytvoriť dôstojný priestor pred nimi.

Netreba nič pridávať, prázdna dláždená plocha bude adekvátnou odpoveďou pre svoje okolie.

73

74

75

5m

pôdorys suterénu: hľadisko a zázemie, parkovací automat, manipulácia s knihami, kuchyňa, sklady pôdorys prízemia: hľadisko, foyer, šatne, kaviareň, obchodné priestory 76

5m

pôdorys 2.NP: hala služieb, Slovanská knihovna: periodiká, príručná knižnica, Knihovna knihovnickej literatúry: študovne, učebne, kancelárie pôdorys 3. NP: Slovanská knihovna: voľný výber, všeobecná študovňa, vzácne zbierky, mapy, kancelárie 77

5m

pôdorys 4.NP: archív, Hudobné oddelenie: voľný výber, všeobecná študovňa, vzácne zbierky, hudobne, malý sál, kancelárie pôdorys 5.NP: archív, individuálne študovne, audiovizuálny fond, malý kinosál, odpočinkové terasy 78

opláštenie archívu: tmavé a svetlé bridlicové šablóny tvoriace vzor kríža rez vstavbou: 4-8. NP automatický archív, 2-3. NP hala služieb, 1.PP-1.NP kinosál 79

15 m

areál Klementina situácia s novo umiestnenou halou služieb pri Astronomickej veži 80

nová hala služieb pohľad na novú halu služieb a priestor budúcej záhrady 81

4m

pôdorys haly služieb: suterén, prízemie, mezanín 2.NP, 2.NP-knižnica, 3.NP 82

Mariánske náměstí bez statickej automobilovej dopravy, nová organizácia statickej dopravy v okolitých uliciach organizácia automobilovej dopravy v okolí, podporenie významných peších trás 83

Knižnica Ostrava predstava decentralizovanej mestskej knižnice TU Delft 2016

budúcnosť menších knižníc: komunitnosť

84

85

Ďalšia zastávka, knižnica

Už v súčasnosti je jasné, že knižnice lokálneho významu prechádzajú zmenami. Kniha ako predmet náplne práce knižnice sa začína dostávať do pozadia, začína byť dopĺňaná inými aktivitami. Tento trend pravdepodobne bude pokračovať aj naďalej, preto je na mieste položiť si otázku, ako bude vyzerať knižnica v budúcnosti, o päťdesiat rokov.

Dnes knižnice slúžia ako kultúrne centrá, miesta stretávania sa komunity či výukové priestory.

V našej vízii je knižnica decentralizovaná, komunitná, pre menší počet ľudí z úzkeho okolia, častokrát prevádzkovaná miestnymi obyvateľmi. Knižnica združuje viacero rozličných funkcí ako napríklad dielňu, kaviareň, komunitnú záhradu ale aj samotnú službu výpožičky kníh, ktoré však nemusia byť držané priamo v objekte knižnice, ale môžu byť dodávané formou denného závozu z centrálneho ­skladu. Okrem menšieho množstva titulov na pobočkách je najvýhodnejšie skladovať publikácie v centrálnom sklade, odkiaľ by ich bolo možné distribuovať do jednotlivých filiálok. Redukciou počtu fyzických výtlačkov je možné zväčšiť objem a diverzitu ostatných aktivít. Knižnica nebude primárne o knihách ale hlavne o spájaní ľudí pri ponúkaných aktivitách.

Model malých decentralizovaných komunitných knižníc je univerzálne aplikovateľný do väčšiny miest aspoň

86

strednej veľkosti, ktoré majú mestskú knižnicu s určitým objemom jednotiek. Na demonštráciu riešenia bola zvolená Ostrava.

Ostrava je už z historického kontextu mesto necelistvé, rozdelené, plné kontrastov. Práve tu by mohla knižnica dobre fungovať ako sceľovač miest a ľudí. V Ostrave sa pri sebe sa častokrát nachádzajú ťažko zlúčiteľné územia ale aj skupiny ľudí.

Vzorový modul knižnice je umiestenený v časti Zábřeh, kde sa pri sebe nachádza obytná štvrť rodinných domov, strojársky priemysel, areál univerzity a výlučená lokalita. Spoločným centrálnym bodom územia je električková zastávka. Tam sa všetci obyvatelia územia chtiac-nechtiac musia stretnúť, ale tým ich kontakt končí. Knižnica je ­umiestnená priamo na zastávke, respektíve nad zastávkou.

Tým je obyvateľom daná príležitosť aktivity na zastávke. Či už je to skrátenie čakania čítaním novín na záhradnej terase pri káve, alebo je to možnosť posedenia pri pive cestou z práce či školy, alebo sú to ďalši aktivity ako dielňa, kde sa miestni majstri môžu realizovať, alebo sú to jednorázové akcie typu premietaní filmov, diskusií a koncertov, ktoré môžu byť lákadlom pre celé okolie.

#1072.2

#2264.4

#2264.4

1,5 m

#1072.2

#2264.4

#2264.4

PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION

širšie vzťahy štvrte Zábřeh, poloha zastávky v lokalite pôdorys knižnice nad zastávkou 87

bočné pohľady

88

električková zastávka so vstupom do knižnice terasa knižnice s pavilónmi činností 89

Ulica P. O. Hviezdoslava v Žiline mesto a železnica Diplomová práca, Ateliér Rothbauer 2019

Periférie minulosti sa stávajú centrami súčasnosti

90

91

Mesto za dráhou, spájanie

Diplomová práca sa venuje verejnému priestoru v meste vo všetkých jeho formách. Bočnej uličke, mestskej okružnej triede, námestiu a parku, ale aj verejnému priestoru vo verejných budovách ako neoddeliteľnej súčasti celku.

Verejnému priestoru sa venuje ako celku a nedeliteľnému kontinuu, zapojenému do celku mesta. Práca sa zaoberá ­Ulicou P. O. Hviezdoslava v Žiline, ulicou na okraji historického centra mesta, ktorá je nesmierne dôležitým, no zároveň aj nesmierne zanedbaným prvkom organizmu mesta. Dôležitou je pre umiestnenie oboch dopravných terminálov mesta - železničnej a autobusovej stanice, vstupných brán do mesta. V práci je venovaná pozornosť možnostiam ďalšieho rozvoja mesta za železničnú trať v súlade so strategickými dokumentami mesta. Projekt určuje možnosti urbanistického riešenia plôch uvoľnených po zahĺbení železničnej trate pod povrch. Súčasťou práce je aj návrh integrovaného dopravného terminálu spájajúceho autobusovú a železničnú stanicu pod jednu strechu. No v prvom rade sa práca ­zaoberá riešením verejných priestranstiev v lokalite, vrátane dvoch predstaničných námestí, samotnej Hviezdoslavovej ulice a ďalších ulíc v okolí stanice s koncepčným presahom aj nad rámec užších vzťahov lokality.

Myšlienkou urbanistického konceptu je spájanie. Mesto Žilina je dnes železnicou rozdelené na dve časti, nielen na mesto za železnicou a pred železnicou, ale aj na mesto pri rieke a mesto odtrhnuté od rieky. Odtrhnutie od rieky symbolizuje odtrhnutie od krajiny, ktorá je vďaka ­geomorfologickým pomerom neoddeliteľnou súčasťou mesta, prejavuje sa v priehľadoch a ukončeniach ulíc, no je tak trochu bokom, za riekou. Prvým krokom k spojeniu mesta s riekou je spojenie mesta medzi sebou, aby následne mohlo byť spojené aj s vodou a aj s krajinou na pravom brehu Váhu. V ďalšom kroku by malo nastať prehodnotenie nutnosti umiestnenia III. okruhu na nábreží. Vedenie komu-

92

nikácie s rýchlosťou 80 km/h a štyrmi pruhmi nie je z hľadiska mestotvornosti správne, pretože cesta je bariérovým prvkom, ktorý je nepriestupný. Je teda nutné v následnom kroku odstrániť bariéru. Potom už nič nebude brániť prepojeniu mesta s vodu. Spájanie mesta má aj symbolický ­význam.

Venovaním pozornosti mestu za dráhou potvrdíme význam existencie tejto časti vrámci organizmu mesta. Toto symbolické potvrdenie by sa malo realizovať aj v hmotnej podobe výstavbou verejných priestorov v danej lokalite.

Mesto rastie z jadra, stredovekého centra, prerastá kruhový pôdorys vymedzený valmi a priekopami. V ­r­adiálnom smere rastie do nižšej úrovne na Námestie Andreja Hlinku a Národnú ulicu. V tejto ose pokračuje predstaničnými námestiami, pôvodným a druhým novokomponovaným, odkiaľ pokračuje popred štadióny k rieke Váh, prekonáva rieku a dostáva sa na pravý breh a úpätia kopca Dubňa. V smere kolmom na radiálny rast mesta je kompozične ­dominantná triáda námestí. Štefánikovho, Hlinkovho a budúceho námestia na území za železničnou dráhou. Územie za dráhou nadväzuje na zvyšok mesta svojou kompozíciou. Vytvára sa tak dualita prkov, ktoré sa spájajú. Dve námestia, dva parky, jedno mesto. Nástrojom spojenia sa stáva park a hmota novej zástavby. Sústava verejných priestorov námestie Andreja Hlinku-Sad SNP-nový park-park pred Slovenou-nové námestie-zelený pás k Váhu umožňuje plynulý peší pohyb z centra mesta smerom k rieke. Dôležitým kompozičným prvkom tejto sústavy sa stane odtrubnený potok Všivák tečúci územím až do Váhu približne v strede pásu priestranstiev.

Ulica P. O. Hviezdoslava sa mení z ulice na okraji starého mesta na ulicu v centre mesta, ulicu na pol ceste medzi historickým jadrom a riekou Váh. V celkovej kompozícii mesta sa by sa mala prejaviť transformácia II. mestského okruhu z dopravne vyťaženej ulice na okružnú ulicu vymedzujúcu staré mesto, ktorá bude živou ulicou plnou príležitostí a nie aút.

Koncept 0) Dnes vedie železnica cez širšie centrum mesta povrchovo: delí mesto na 2 časti, oddeľuje ho od rieky Váh 0) Územie okolia železničnej (a autobusovej) stanice je dnes zanedbané, je hanbou mesta.

1) Železničná trať bude zahĺbená 8 m pod povrch vrámci modernizácie trate 2) Zahĺbením trate sa v meste uvoľní 7,5 ha územia k novému využitiu 3) Zahĺbením trate sa odstráni bariéra rozdeľujúca mesto na dve časti 4) Mesto sa bude môcť priblížiť k rieke. Následujúcim krokom musí byť ­­revitalizácia nábreži.

5) Nad zahĺbenou traťou bude vybudovaná nová zástavba nadväzujúca na širšie centrum mesta 6) Bude vybudovaná nová integrovaná autobusová a železničná stanica 7) Na pozemku dnešnej autobusovej stanice budú vybudované nové bloky. Zacelí sa rana na blokovom meste.

8) Územie okolia stanice nebude viac hanbou. Krásny verejný priestor a stanica budú dobrou vizitkou mesta.

93

94

95

5

2 3

4

40 m

1 6

nová zástavba

jestvujúca zástavba

urbanisické riešenie územia 1. predstaničné námestie, 2. námestie Vrbu & Wetzlera, 3. integrovaná stanica, 4. mestký park, 5. rieka Váh, 6. Ulica P. O. Hviezdoslava 96

40 m hist. admin. bosket, letná terasa trávnatá plocha pobytové vodná plocha stredná časť námestia krytý priestor pod popínavými rastlinami budova kaviarne schody

26 3 6 12 42 100

zázemie námestia

Námestie Vrbu & Wetzlera pôdorys a rez 97

5m

pôvodná zástavba

široký chodník prístrešok zastávky

zastávka MHD

obojsmerná vozovka priestor medzi zastávkami

7.7 3

2x3

33,7

zastávka MHD

3

Predstaničné námestie pôdorys a rezy 98

široký chodník prístrešok zastávky

stromy tieň

posedenie restaurant

14

budova stanice

napojenie na Národnú ulicu

max 30

zdieľaný priestor prázdna plocha

2x3 max 56

vstup budova stanice 20

99

Námestie Vrbu & Wetzlera pohľad od seveného konca námestia, pohľad od južného konca námestia severo južný pohľad smerom k hotelu Polom, juho severný pohľad smerom k rieke Váh 100

Predstaničné námestie pohľad zo západného konca námestia, pohľad z východného konca námestia pohľad na vstupy na stanicu,pohľad z Národnej ulice 101

pohľad z nástupišťa na trojice eskalátorov a strop haly pohľad na hlavné vstupy z výpravnej budovy od autobusovej stanice 102

pohľad na eskalá pohľad na celú dĺžk

átory z nástupišťa ku nástupišťa v hale

pohľad na nástupište pod zhromažďovacími plochami pohľad na eskalátory z nástupišťa 103

11

12

1 2

13

3

14 17 18

4

5

7m

20

6

16

21

7

8

32 9

10

33

34

41 46

35

37

39

40 44

51

48 50

54 52

pôdorys bloku železničnej stanice 104

5238

42 49

47

36

53

55

45

15

22

23

19

24

25

26

31

30 27

29

28

západné krídlo 1 schodisková hala 2 recepcia 3 dispečer 4 kaviareň 5 bistro 6 vstup 7 bistro 8 výčap 9 trafika/potraviny 10 schodisková hala autobusová stanica 11 vjazd 12 priebežná komunikácia 13 státia 14 nástupišťa 15 výjazd hala 16 zhromažď. pr. západ 17 ochoz 18 mostík 19 zhromažď. pr. východ 20 koľajisko 21 nástupišťa východné krídlo 22 schodisková hala 23 obchodný priestor 24 vstup 25 obchodný priestor 26 schodisková hala 27 potraviny 28 recepcia 29 schodisková hala iné 30 železničné muzeum 31 pošta výpravná budova 32 bufet/kafé (to go) 33 informácie stanica 34 kasa ZSSK 35 informácie ZSSK 36 Regiojet 37 SAD ZA klientské centrum 38 DPMŽ klientské centrum 39 Leoexpres 40 rezerva 41 hala západ 42 centrálna hala 43 hala východ 44 chodba východ 45 vstup východ (poštaň 46 vstup západ 47 turist. inform. kancelária 48 trafika 49 vstup stred 50 ZSSK Lounge 51 schodisko 52 reštaurácia 53 reštaurácia 54 schodisko 55 reštaurácia 105

3,5 m

východozápadný rez vlakovou halou severojužný rez stanicou 106

107

Stanica metra linky D Náměstí Bratří Synků koniec teplákovej postmoderny pod zemou ATOS ateliér Rothbauer 2016

Praha si zaslúží návrat ku koreňom architektúry staníc metra

108

109

Betónová diera

Výsledok predĺženia linky A na Motol a pôvodne zverejnené vizualizácie staníc linky D sa ukázali byť značne nevkusné, preto som sa rozhodol spolu so spolužiakmi skúsiť vymyslieť alternatívu k teplákovej postmoderne z dielne Metroprojektu.

Cheli sme ukázať, že metro v Prahe môže mať estetické kvality, že môže vyzerať súčasne a zároveň bude vyzerať súčasne aj o pol storočia neskôr, ukázať, že je nutné viesť intenzívnu diskusiu o podobe verejných stavieb. Ukázať potrebu vypísania architektonickej súťaže na návrhy nových staníc, ukázať, že si Praha zaslúži návrat ku kvalitám architektonického riešenia staníc spred roku 1989, ktoré sú charakteristické pre Prahu a sú svetovo známe.

Stavba stanice metra nie je sezónna záležitosť. ­Stanica metra zvykne bývať budovaná ako stavba dlhodobá, ktorá musí dobre slúžiť aspoň 50 rokov. Kľúčom k dob rej stanici by mala byť nadčasovosť. Nie nutne formálna ­nadčasovosť, dobrá forma nemusí byť primárne koncipovaná ako nadčasová. Nadčasovou sa obvykle stáva až rokmi užívania. Dôležitá je morálna a materiálová nadčasovosť. Rôzne materiály starnú odlišnými spôsobmi. Kľúč

110

k ­nadčasovosti vidím v materiálovej striedmosti, možno až strohosti, okliešteniu na nezbytné minimum. Striedmosť spolu so zvoleným ­spôsobom výstavby musí jednoznačne definovať vzhľad stanice. Hrubo povedané, stanica metra je len ­obyčajná diera v zemi spevnená betónom. Tak by sa ­stanica mala správať vo svojom vzhľade, priznať si, že je krásna betónová diera. Pri stavbe je nutné spotrebovať kvantum betónu. Bolo by veľmi nezodpovedné túto nutnosť nevyužiť a neukázať na obdiv surovú krásu materiálu, ktorý musel byť spotrebovaný. Podzemná stanica sa nedá vybudovať z dreva, plastu či skla, preto sa môžme rozprávať jedine o betóne ako o hlavnom materiále. Primárne sa stále jedná o dopravnú stavbu. Dopravná stavba nepotrebuje kučery vo vzhľade.

Dopravná stavba primárne potrebuje funkčnosť a je noduché priamočiare riešenia problémov. Na základe týchto výrokov definujem betónovú halu, možno ju označiť za chrám pre svoju veľkorysosť. Striktne utilitárny, surovo elegantný chrám dopravy. Holý šedý betónobý priestor s modrými akcentami eskalátorov a výťahov jemne nárušajúcich všetkú tú betónovú šeď stanice.

Jama

stavba metra je chirurgický zákrok na meste zbúram jeden dom a vykopem obrovskú jamu v jame vybetónujem steny a podlahy vznikne 22 metrov vysoký veľkolepý priestor na šírku má 16 metrov ako zbúraný dom tento priestor definuje výraz celej stanice holá jednoduchosť a čistota betónu

Výplň

priestor je na dve koľajiska pri sebe úzky stanica preto musí byť dvojpodlažná druhé podlažie zavesím na oceľové tyče tyče sú upevnené v mohutných nosníkoch nosníky tvoria výraz stropnej časti stanice prvé podlažie je teraz odľahčené, bez podpôr levitujúce tony betónu a železa

Blok

na voľné parcely umiestním dva domy domy uzavrú dvor a vznikne mestský blok vstupy do stanice situujem do týchto domov nevzniknajú tak vstupy narúšajúce ulice v okolí vstupy sú 3, čo zabezpečí ľahkú orientáciu svetlíkom vo vnútrobloku osvetlím stanicu denné svetlo udá premenlivý charakter stanice

111

m 55 m

Širšie vzťahy lokality okolo Náměstí Bratří Synku, umiestnenie stanice pod mestským blokom Nusle širšie vzťahy, pôdorys bloku so stanicou Pôdorys stanice pôdorys stanice 60 112

spodné nástupiště smer Náměstí Míru, eskalátorová veža prístup smer Depo Písnice, smer Depo Písnice 113

114

115

Vila Praha Troja veľký dom, ktorý je nenápadný?

ATZBP ateliér Rothbauer 2017

hľadanie tesnej hranice medzi potrebou veľkosti a potrebou skromnosti

116

117

Za plotom v dome

Pozemok - hranica a ich vzťahy a definícia je prvotnou vrstvou konceptu. Tento konkrétny pozemok má dva typy hraníc. Hranica k verejnému priestranstvu a hranica k majetku tretej osoby. Medzi týmyto hranicami je značný dĺžkový nepomer, pozemok je z troch strán otočený do ulíc, tvorí ukončenie, respektíve započatie daného územia, čo ešte viac násobí exponovanosť.

Exponovanosť je vhodnou vlastnosťou pri komerčných, prípadne verejných budovách. Pri rodinnom dome-vile chápem túto vlastnosť sporne až kontraproduktívne. Ĺudia majú tendenciu budovať rodinné domy, aby docielili presný opak - vyhli sa exponovanosti, uzavreli sa do seba, do svojho domu. Ľudia chcú byť chránený, či už fyzicky, ale hlavne psychologicky. Táto požiadavka nebýva naplnená exponovanosťou, ale práve naopak, uzavretosťou a segregáciou.

Prostriedkom k definovaniu pozemku - hranice bol od pradávna plot - fyzická konštrukcia jasne definujúca hranicu. Plot ľuďom poskytoval možnosť vymedzenia, v prípade vhodnej konštrukcie aj možnosť oddelenia od zvyšku sveta.

Plot poskytoval pocit bezpečia, vymedzoval a ohraničoval kúsok integrity patriacej jednotlivcovi.

V tejto špecifickej priestorovej pozícií vnímam plot

118

ako počiatočnú nevyhnutnosť k tomu, aby mohol vzniknúť dom.

V prvom kroku definujem plot - hranicu, vymedzenie exteriéru za plotom, ale aj pomyselného interiéru vo vnútri, za plotom z druhej strany. Interiér v tomto prípade nedefinujem ako priestor vo vnútri objektu, respektíve budovy ale ako priestor vo vnútri - z 3 strán za plotom. Z tejto myšlienkovej skratky môžem konštatovať, že plot jednoznačne definuje dom, plot sa stáva domom a naopak, v dvoch slovách vzniká rovnocenné spojenie DOM-PLOT. Hranica je v tomto prípade vyjadrená použitím domu, čím sa odstraňuje medzivrstva, spravidla časť záhrady, medzi domom a plotom. Z toho vyplýva, že dom maximálne efektívne využíva pozemok, od kraja po kraj.

Pre tento hrotový formát parcely volím dom jednopodlažný s dvoma átriami, z troch strán uzavretý avšak najdlhšou fasádou maximálne otvorený do rozľahlej záhrady s vinohradom, priestorovo rozľahlý, avšak hmotovo kompaktný. Jednodpodlažný dom sa správa v kontexte exponovanosti parcely adekvátne, neupozorňuje na seba, nekričí do okolia, iba skromne a potichu skrz betónový plot dáva najavo svoju prítomnosť.

Pozemok definovanĂ˝ plotom

VĂ˝plĹˆ plotu domom

Zjednotenie domu stropom

119

30 m

situácia nový zastavovací plán lokality 120

4m

pôdorys suterénu: technológie, sklep na víno, koštovňa, wellnes pôdorys prízemia: parkovanie, vstupná hala, spoločenské priestory, byt hosťa, byt správcu, byt majiteľa 121

2m

pohľad západný, južný, severný, východný, rezopohľad severným átriom

122

obývacia izba z exteriéru, átrium z exteriéru interiér salóniku, priehľad z vstupnej haly do obývacej izby 123

124

125

Bytový dom Praha Ruzyně nech žije obyčajnosť ATBS ateliér Zavřel 2016

Ruzyně by mohla byť pekné miesto na život

126

127

Obyčajný dom

Praha Ruzyně dnes: momentálne viac brownfield ako plnohodnotná mestská štvrť, viac nekonečné oplotenie z vlnitého plechu s ostnatým drôtom ako príjemné ulica. Ruzyně je periféria, aj keď má dobrú polohu a výborné dopravné napojenie aj do mesta aj do sveta. Ruzyně dnes je kombinácia starej zástavby vidieckého charakteru, vilovej štvrte z prvej republiky, panelových domov z čias totality a bezčasých ­skladovacích hál.

Praha Ruzyně o pár rokov neskôr: na základe vysúťaženého návrhu na prestavbu vyzerá ako Karlín, len vo väčšiom objeme a bez vody. Pravidelná uličná sieť, pravidelné mestské bloky, ešte aj výšková hladina je obdobná. Úloha znie vyriešiť jeden blok.

Blok s juhozápadným rohom priliehajúcim k starej Ruzyni je dvoma ulicami členený na 3 časti: časť obytnú, pozostávajúcu z bytových domov výšky 3 až 4 podlažia s drobnými službami v parteri, líniový dom obsahujúci kultúrne centrum, umelecké ateliéry s ubytovaním na východnej strane bloku a zo zelenej trávnatej plochy, verejného športoviska čiastočne zapustneného pod úroveň ulice s tribúnami v svahu na severo-západe územia.

Podrobnejšieho riešenia v rámci daného územia sa dočkal bytový dom na západnej strane bloku prilieha-

128

júci severnou fasádou k športovisku. Bytový dom tvaru L ­pozostáva so 4 schodiskových sekcií. V nároží má dom 4 ­nadzemné podlažia, v ostatných častiach je ­trojpodlažný.

Garáže sú riešené ako spoločné pre celé územie pod bytovými domami. Byty sú prevážne trojizbové. V nároží prvého ­nadzemného podlažia s orientáciou do pešej zóny a smerom k ­športovisku sa nachádza pohostinský podnik, v letných mesiacoch s vonkajším posedením. Byty na 1.NP sú voči ulici vyvýšené, s obývacími izbami orientovanými do vnútrobloku s plynulým prechodom do záhrady. Bytový dom je vzhľadovo strohý, s jednym rozmerom okennej výplne umiestňovanej v pravidelnom rastri. Jedná sa buď to o okno klasické, delené na 3 časti, alebo okno predsadené, s pobytovým parapetom s možnosťou výhľadu do troch strán. Tretia možnosť je balkón bez výplne. Fasáda je na prvý pohľad rovnako strohá, tehlová, avšak v detaile neobyčajne zložitá.

Vyskladaná je z tehál kladených pod úhlom 45 stupňov vytvárajúc tak striedavo zubatý povrch. Pri dopade svetla na ostré hrany zubov tehál sa vytvára hra svetiel a tieňou aká by sa hladkou fasádou docieliť nedala. Zubatosť pozitívne vplýva aj na akustiku. Charakteristickým rysom vnútrobloku sú predsadené preskléné schodiskové veže.

100 m

1 2 2b

1b

celková situácia novej štvrte

129

4m

pôdorys prízemia: hospoda, 2x1+KK, 1x2+KK, 4x4+KK pôdorys bežného podlažia: 1x2+KK, 4x3+KK, 4x4+KK 130

vnútroblok so záhradami, hospoda na nároží domu interiér obývacej izby nárožného bytu 131

rezopohľad na dvor pohľad na uličné fasády 132

133

Kuchyňa pre mamu nové vstupy do starého domu Žilina 2017

najnáročnejší klienti sú doma

134

135

Ďalšia vrstva

Návrh kuchyne vychádzal z tvrdenia majiteľov, ľudí stredného veku, že už do konca života nechcú nikdy meniť kuchyňu a celkovo vykonávať zásadnejšie zmeny v dome.

Dom v ktorom je navrhovaná rekonštrukcia prevádzaná je meštiansky dom, ktorého najstaršie časti sú z polovice 17. storočia. Druhé nadzemné podlažie, kde je kuchyňa situovaná svoju dispozičnú podobu získalo koncom 19. storočia. Z historických konštrukcii a inventáru najviac do návrhu vstupovali pôvodné parkety a torzo pôvodného mobiliáru pridružených miestností na ktorý som reagoval.

Navrhovať interiér na neštandardnú životnosť má svoje úskalia, jednak materiálové - je nutné voliť materiály schopné kvalitného a homogénneho stárnutia a po druhé formálne - forma by mala byť čo ­najjednoduchšia, elementárna, ktorá je schopná byť kompatibilná zo všetkými ďalšími zásahmi či už v kuchyni alebo vo vedľajších ­miestnostiach.

Návrh je stavaný od podlahy: od 80. rokov v kuchyni bola keramická dlažba, neskôr prekrytá linoleom, ktorá bola po odstránení nahradená dubovými vlysmi. Vlysy sú totožných parametrov (v súčasnej stavebnej produkcii atypických rozmerov) ako historické vlysy vo vedľajších

136

miestnostiach obývacej izby a pracovne, vytvárajú tak kontinuálny priestor. Výmene podlahy predchádzalo vybúranie deliacich konštrukcii medzi miestnosťami, po ktorom vznikol v rámci možností ­maximálne otvorený priestor, čoho dôsledkom je mimo iné aj zlepšenie presvetlenia kuchyne. Na steny kuchyne nie sú umiestňované žiadne obklady, steny sú vymaľované bielou umývateľnou akrylovou maľovkou: jednak z dôvodu absolútnej nerovinnosti historických stien a po druhé z dôvodu docielenia určitej nečasovosti priestoru - obklad je vždy tým prvkom, ktorý zvykne zastarávať medzi prvými. Naviac je biela výmaľba tým najlacnejším a najjednoduchšie obnovovateľným riešením. Biela výmaľba je zvolená aj v priľahlej izbe, kde vytvára neutrálny podklad pod početné obrazy majiteľov.

Samotná kuchyňa v maximálnej miere využíva daný priestor tvaru L. Kuchyňa to vzhľadom na dispozičné možnosti nie je veľká, plošne sa jedná o necelých 12m2.

Nábytok je prevedený v dubovej dýhe tmavého polomatného lakovania. Povrchová úprava bola vytváraná na základe povrchových úprav staršieho nábytku v jedálni a obývacej izbe. Otváravé časti sú vybavené skrytými úchytmi, vďaka čomu povrchy skriniek pôsobia hladko a kontinuálne.

úroveň 1 1:20

úroveň 2 1:20 2016 MATÚŠ BERÁK

pôdorys kuchyne, jedálne a obývacej izby, pohľad pohľad z jedálne, pohľad z kuchyne 137

138