VAL VOIES ET ASPECTES DU LENDEMAIN CESTY A ASPEKTY ZAJTRAJŠKA DNES MATÚŠ BERÁK
Návštevy u starých rodičov sú dobrodružstvom. Vždy nájdem niečo nové. Či už je to príhoda z minulosti, alebo zabudnutý predmet o ktorom sa netušilo, že vôbec existuje. Rozšírenie obzorov je zaručené. Takouto náhodou som našiel katalóg o výstave VAL v Žiline v 90. rokoch. So záujmom a zvedavosťou som ho preskúmal. „Vau efekt“ práce VALu je nesporný. Vôbec som netušil, že v Československu existovali architekti projektujúci mimo oficiálnej scény vo voľnom čase vízie budúcnosti pre mňa známe hlavne zo svetových dejín architektúry. Katalóg som teda zobral do Prahy, nech ho vidia aj kamaráti a spolužiaci, nech sa z novu objaví na svete, nech sa diskutuje. Našťastie sa diskutovalo. Po čase bude znovu odložený do knižnice, aby sa naň načas zabudlo, a po niekoľkých rokoch bol možno znova objavený. Je možné, že otázky položené skupinou VAL pred 50 rokmi, dnes znovu položené mnou, budú stále aktuálne. Minimálne dnes sú.
Superstudio, Neprerušený monument, 1969 1
VAL
Voies et Aspectes du Lendemain Ľ. Kupkovič, V. Mecková, A. Mlynarčík Počiatkom skupiny VAL je vydanie knihy Michela Ragona Kde budeme žiť zajtra v roku 1963 (vydaná v Československu v 1967) zaoberajúcou sa sídlami budúcnosti, neskôr manifest skupiny GIAP z roku 1965. [1] Čas v ktorom sa nachádzali bol kozmický vek. Verilo sa v neobmedzený pokrok vedy a techniky. Reakciou na knihu boli vo svete práce skupiny Archigram, Metabolistov, Superstudia, apod. Archigram, The Walking City, 1966 2 Alex Mlynarčík bol priateľom Michela Ragona. Myšlienky skupiny GIAP sa tým pádom dostali aj do Československa. Skupina VAL bola založená v roku 1972 a činná až do 90. rokov. Utopickými projektami a víziami mimo oficiálnej architektonickej (umeleckej) scény sa v Československu venovali aj ďalší umelci, napr. Július Koller, Stano Filko, Karel Malich, ... [2] Spoločným znakom všetkých projektov bola nemožnosť realizácie, utopickosť a postavenie mimo oficiálne architektonickej a umeleckej tvorby. Tvorba bola únikom od reality neslobodnej spoločnosti, do snov a vízii, ktoré by sa na oficiálnej scéne nemali šancu odohrať, šanca pružne reagovať na nové podnety zo sveta za hranicou.[3] J. Koller, UFO-Galéria pre komunikáciu medzi zemou a vesmírom 1983 3
Michal Kern, Projekt pre Vysoké Tatry (aby Slováci mali more), 1975 4
Milan Knižák, Zeměkoule jako park, 1972-74 5
Heliopolis 1968-1974
Ako zaistiť vhodné priestory pre stále rastúce nároky pri súčasnom maximálnom chránení prírodných krás? Štúdia Heliopolis nie je utópiou, ale hľadaním syntézy medzi možnosťami a požiadavkami človeka, prírody. [4] Vysoké Tatry sú veľmi malé veľhory, v stredoeurópskom regióne jediné. Od prelomu 18. a 19. storočia prestali byť neprístupným miestom a začali sa využívať k rekreácii: spočiatku kúpeľníctvu a liečbe ochorení, neskôr k letnému a zimnému turizmu, športu, aj vrcholovému. Svojou malou veľkosťou a jedinečnosťou sú Vysoké Tatry majákom, ktorý sa stal vyhľadávaným cieľom tisícov návštevníkov. [5] Tu vzniká spor, ako chrániť hodnotnú a v našich podmienkach jedinečnú prírodu a zároveň uspokojiť návštevníkov, umožniť rozvoj turizmu. Každý ďalší rozvoj je na úkor prírody. Plochy sústredenej výstavby pozdĺž cesty 537 sú limitované. Impulzom danej doby k ďalšiemu rastu a rozvoju Tatier boli usporiadanie Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. [5] Uvažovalo sa aj o olympiáde v roku 1984, ktorá by znamenala ďalší rast, zastavovanie Tatier.
VAL, Heliopolis, model, 1968-74 6
VAL reagujú na rast, vytvárajú plán územia pre Vysoké Tatry (Česko) Slovenské a Poľské. Plán v duchu súdobého územného plánovania delí územia na zónu olympijských športov - Superzónu, športu a rekreácie, turistiky a horolezectva a zónu ticha. Plocha Tatier je obkrúžená regionálnou dráhou. Všetka automobilová doprava končí pri VAL, Heliopolis, pohľad od Žabieho plesa 7 4 termináloch dráhy, z Tatier je automobilová doprava vylúčená. Popod centrum Tatier prechádza expresná linka pneumatického metra Olympijské mesto – letiská (Zakopané(PL) a Poprad(SK)). Myšlienka tunela pod Tatrami spájajúca Poľsko a Slovensko siaha až do 2. 1/2 19. storočia. Superzóna obsahuje všetky športoviská olympijských disciplín, klimatizované trate s možnosťou zmeny sklonu svahu. Z územia je vylúčená rozptýlená zástavba, hodnotné stavby sú zachované, no ďalšia výstavba neprebieha. Centrom je mesto Heliopolis, centrálne mesto, jediné mesto Tatier. Heliopolis je 60 poschodový prstenec s vonkajším priemerom 1,2 km VAL, Heliopolis, diaľkové pohľady 8
(vnútorný 760 m) osadený na vrcholy Mlynár (2170 m n.m.) Nižný Žabí štít (2092 m n.m.) a Vyšný Žabí štít (2252 m n.m.) levitujúci nad Žabím plesom (1919 m n.m.). Vrchol stavby je v 2314 m n.m. Prstenec je vertikálne zónovaný na zónu obytnú, spoločenskú s obchodmi, službami, zeleňou a vodnými plochami. Treťou zónou je zóna infraštruktúry a mestskej údržby. Na vrchole stavby je terasa – solárium. Mestom prebieha 16 vertikálnych komunikácii a je napojené na podzemnú pneumatickú dráhu. Mesto bolo navrhované pre 10000 trvalo žijúcich obyvateľov a 50000 ubytovaných návštevníkov. Pre porovnanie, počet obyvateľov mesta Vysoké Tatry v roku 1970 bol 6158. [6] Mesto malo byť energeticky sebestačné, využívajúce solárnu energiu z kolektorov na streche stavby. Heliopolis na prvý pohľad vyzerá fantasticky, vie vzbudiť záujem svojou formou no v pozadí je vidieť súdobosť v spôsobe organizácie celého územia, VAL, Heliopolis, plán priestorového usporiadania Vysokých Tatier 9 ale aj samotného mesta, ktoré je tvorené oddelenými monofunkčnými zónami v duchu modernistického územného plánovania. Súdobosť je vidieť aj vo forme a konštrukcii mesta, kde sa kladie dôraz na inovatívne technické riešenie, používanie najnovších či v blízkej budúcnosti vynájditeľných technológii, viera v pokrok dosiahnutý vedeckým a technickým vývojom. Forma makroštrukúry budova-mesto zapadá do kontextu svetovej tvorby obdobných projektov. [7] Nesporným významom diela je už len samotné zamyslenie sa nad možnou podobou riešenia problémov Tatier, položenie vhodných otázok a predstavenie veľmi komplexnej odpovede na ňu v podobe Heliopolisu.
VAL, Heliopolis, kvantitatívne údaje o projekte 10
Pocta nádeji a odvahe Pamätník E. A. Cernanovi 1974-1975
Región Kysúc sa nachádza na periférii, na severe Slovenska pri českých a poľských hraniciach (v minulosti nejednoznačných, premenných). Nikdy sa nevyznačoval priaznivými podmienkami k životu. Pôda k obžive úrodná nebola, tvrdá, skromne porozsýpaná medzi kamenie. [4] Osídlenie v dlhých hlbokých údoliach nebolo prosperujúce, staré mestá s dlhou históriou ako centrá rozvoja – remesiel a obchodu tu okrem Kysuckého nového mesta n eexistovali (mestské výsady získalo 1325)[8]. Typickým znakom osídlenia Kysúc je rozptýlená zástavba kopaníc vzniklá v časoch valašskej kolonizácie v 16. až 17. storočí. Nárast životného štandardu a rozvoj sídel vplyvom priemyselnej revolúcie sa Kysuciam vyhol, priemyselnými centrami v okolí sa stalo Ostravsko a Považie. Ľud sa živil tým, čo okolie poskytovalo a umožňovalo. Častým východiskom beznádejnej životnej situácie na prelome 19. a 20. storočia bola emigrácia do USA. Odišli hľadať zlaté slnce. Stovky bezmenných s nezlomnou vôľou byť. [4]
VAL, Pamätník E. A. Cernanovi, pohľad na zlaté slnko nad Galkovom 13
B
G
A E Z USA, z rodiny emigranta, pochádza aj posledný človek na mesiaci, Eugen Cernan, pôvodom Kysučan. On je tým symbolom nádeje pre Kysuce. Pamätník je zlaté slnko VAL, Pamätník E. A. Cernanovi, rez 14 levitujúce nad obcou Vysoká nad Ky A VRCHOLOVÉ PLATÓ B PNEUMATICKÝ GUĽOVÝ OBJEKT sucou, nadstavba kopca Galkovo (851 C POLGUĽOVÉ VYHĹBENIE-ČADIČ m n.m.) symbolizujúce lepšiu budúc D VEČNÝ PLAMEŇ nosť. Na kopci je vybudované vrcholové E TEXT: NÁDEJ JE ODVAHA F TEXT: OSOBNÉ DÁTA plató, dláždená plocha, verejný priestor. G FIXOVACÍ SYSTÉM Plató má v sebe guľovú jamu s večným plameňom. Na platom sa vznáša pozlátená guľa priemeru 10 m naplnená ľahkým plynom kotvená elektromagnetickým systémom pomocou goniometrických regulátorov.
F C D G
C
Je nádejou pre Kysuce Eugen Cernan? V doslovnom poňatí asi nie. Áno, bol (je) určite vzorom pre nejedného mladého Kysučana, byť kozmonautom. On, kozmonaut, človek na mesiaci, bol vrcholom technologického pokroku. Kysučan mal možnosť byť na mesiaci. Technologický pokrok ako taký Kysuciam priniesol nádej a zlepšenie
D A
E
VAL, Pamätník E. A. Cernanovi, pôdorys 14
F
kvality života. Minimálne už obyvatelia neboli odkázaný na neúrodnú pôdu, kde výsledok tvrdej práce na poli znamenal prežitie. Kysuce sa v rámci regiónov na Slovensku dnes nedajú považovať za chudobné. [9] Eugen Cernan, konkrétna osoba je stotožnením technologického pokroku, humanistická idea skrz technologický pokrok.
Otázky Výsledok diskusie po prezentácii bol na prvé počutie pre mňa prekvapivý aj keď po neskoršom premýšľaní o výsledku vlastne celkom pochopiteľný a očakávateľný. Najväčšia diskusia vznikla nad prezentovanou štúdiou olympijského mesta Heliopolis vo Vysokých Tatrách. Priznám sa, že tento projekt nemal byť ťažiskom prezentácie, to som smeroval k všeobecnému fenoménu snívania a snov ako obrazu doby v zmysle prenášania a projektovania spoločenských podnetov do snov o (lepšej) budúcnosti a k otázke, či sme (moja generácia, súčasná spoločnosť) zabudli snívať, na ktorú som v momente prezentácie nemal odpoveď.
VAL, Pamätník E. A. Cernanovi, obec Vysoká nad Kysucou a slnko 15
Názornou ukážkou spôsobu podoba intenzívneho turizmu v Tatrách, výstup na Rysy 16 snívania o lepšej budúcnosti očami skupiny VAL mal byť projekt pamätníku Čerňanovcom postavený na myšlienke dodania nádeje pre „zdanlivo beznádejný“ región Kysúc pomocou pozitívneho príkladu rodáka, ktorý vystúpil na mesiac a jeho rodiny, ktorá v najhorších časoch neprestala veriť v nádej a odišla ju hľadať do A meriky aby sa nakoniec nádej vrátila na Kysuce v podobe myšlienky, že aj na Kysuciach Kysučan môže dosiahnuť čokoľvek, aj vystúpiť na mesiac. Mimo symbolickej roviny v myšlienke nádeje podoba intenzívneho turizmu v Tatrách, nápor na MHD 17 má návrh pamätníku aj hmotnú podobu krajinárskeho diela, akejsi nadstavby či zavŕšenia kopca v obci Vysoká nad Kysucou v podobe odvšadiaľ viditeľného „zlatého slnka“, nádeje, v obci v doline, kde „skutočné“ slnko často nevidieť. Priznám sa, že som čakal diskusiu hlavne o tomto diele, keďže bolo bohato ilustrované aj graficky aj textovo a bolo bohaté aj na idei aj na fyzický návrh. Pravdepodobne som tu zabudol uvažovať o tom, že problematika Kysúc asi v Prahe nebude moc známa, mal som ju lepšie priblížiť, a teda sa možná podoba intenzívneho turizmu v Tatrách, dopravné zápchy 18
diskusia redukuje na samotný fyzický návrh bez kontextu a presahu návrhu do súčasnosti. Spätne ma preto neprekvapuje záujem o Heliopolis situovaný do Vysokých Tatier, ktoré sú známe väčšine poslucháčov rovnako ako sú im známe aj ich súčasné problémy, ktoré sú viditeľné aj okom (otrlého) turistu návštevníka. Projekt Heliopolis, odmysliac si jeho monumentálnu fyzickú podobu, v ideovej rovine reagoval na vtedy aktuálne problémy našich veľhôr a ponúkal značne megalomanské riešenie v rovine podoba intenzívneho turizmu v Tatrách, plošne náročná statická IAD 19 návrhovej. Žiaľ, stalo sa to, že aj po 50 rokoch sú problémy na ktoré VAL reagoval stále aktuálne.[6] Tatry sú stále ohrozované masívnym turizmom, ktorý do hôr celoročne prináša stotisíce turistov v ich automobiloch (problém plošne náročnej statickej individuálnej automobilovej dopravy), ktorí vyžadujú adekvátne služby a túžia využívať prostredie hôr k svojmu prospechu. [6] Nezdá sa, že by sa tieto problémy riešili a dochádzalo k zlepšeniu stavu, skôr naopak, už len tým, že sú na stole vyše 50 rokov sa nezdá, že by zlepševýstavba nevalnej kvality, dostavba Hotelu Lomnica (1894) 20 nie malo nastať v dohľadnej dobe. Naviac pribudli problémy nové v podobe nekontrolovanej výstavby nevalnej architektonickej kvality (dostavba hotelu Lomnica) a zanedbávania starého, často hodnotného stavebného fondu (napr. Sanatórium Helios).[5; 10] Myslím si, že práve s aktuálnosťou 50 rokov starého problému súvisel záujem o Heliopolis, hlavne o fyzickú podobu mesta, teda jasného a zrozumiteľného riešenia. Zaznela otázka, či by superkonštrukcia položená na tatranské vrcholy nad plesom bola riešením aj dnes? Nebola. Jedná sa o skratkovité riešenie vyplývajúce z neobmedzenej viery v pokrok danej doby ešte nenahlodané skepticizmom postmoderny.[11] Áno, autori deklarovali realizovateľnosť projektu v danej dobe po technickej stránke, takže z tohto pohľadu by sa zrejme projekt mohol uskutočniť. Problémom zdá sa byť totálnosť riešenia daná samotným myšlienkovým konštruktom predstaviteľov prospektívnej architektúry: nemožno sa prispôsobovať zmenám, zmeny treba predvídať a budúcnosť organizovať. Konkrétne, staré Vysoké Tatry (mesto
Sanatórium Helios, arch. R. Pastor, pôvodný stav, 1968-77 21
devastácia hodnotných stavieb, Sanatórium Helios 22
aj hory) zakonzervujeme, postavíme Heliopolis, ako našu predstavu organizácie budúcnosti. Ten bude konečný. Je síce dostatočne kapacitný, avšak neumožňuje rozširovanie či rast. Aké bude riešenie, ak dôjdeme k limitom konečnosti nového mesta, ako bude vyzerať mesto v čase? Postavíme na ďalšie vrcholy ďalší Heliopolis? Heliopolis bol konečnou reakciou na konečnosť (limitovanosť) možnosti využívania Tatier v 70. rokoch. Krajina nie je prispôsobiteľná zmenám, píše sa v manifeste GIAP.[1] Ukázalo sa, že táto konečnosť vo výsledku nebola až tak konečnou, keďže vtedajší neudržateľný stav pretrváva dodnes v ešte väčšom rozmere. Áno, krajina je neprispôbiteľná ďalším zmenám a nekonečnému rastu. Nemožno sa však jednoduchým rezom oddeliť od minulosti a začať znova na prázdnom papieri. Ten (ani v Tatrách) nemáme. Je nutné pri plánovaní nezatvárať oči pred skutočným stavom, naopak, treba vychádzať zo znalosti skutočného stavu, poučiť sa z neho a na základe týchto znalostí projektovať budúcnosť. Riešením zdá sa nemôže byť radikálny rez a novotvar neumožňujúci budúci vývoj, starnutie, neprispôsobiteľný budúcim zmenám. Vysoké Tatry nemožno chápať len ako pohorie. Nemožno z nich vynechať kultúrnu zložku budovanú posledných 200 rokov. To, že sa pod Tatrami začalo stavať súvisí so zmenou vnímania hôr, už neboli neprístupným a nehostinným miestom, ktorým sa človek vyhýba, ale stali sa miestom rekreácie, teda činnosti mimo všedného dňa. Rovnako aj stavby v Tatrách neboli stavbami všedného dňa. Na všedný život je vysokohorské prostredie nepraktické. Osídlenie v podhorí je prehliadkou spôsobu uvažovania o výstavbe mimo všedných podmienok, ktorá má kontinuitu v čase. [5] Prstenec nad vrcholmi je síce tiež ďalším bodom v kontinuite, no polohou sa od zvyšku vydeľuje, zvyšok (ten hodnotný) konzervuje v roku 1974 bez možnosti rozvoja. Problém Heliopolisu je možné vidieť aj v jeho vlastnej forme. Prstenec 200 metrov vysoký a 1,2 km široký by dosť radikálnym spôsobom narušil panorámu Tatier, ktorá je typickou v pohľadoch pre celý región Spiša. Je to váženie prínosu a straty. Prázdno skalnatých masívov je snáď hodnotnejšie.
hodnota kontinuity, hrázdená architektúra - Vila Tivoli, 1902
23
hodnota kontinuity, Grand Hotel Starý Smokovec, G. Hoepfner, 1904 24
hodnota kontinuity, Stanice lanovej dráhy, D. Jurkovič, 1936-37 25
hodnota kontinuity, Zotavovňa Morava, B. Fuchs, K. Ernstberger, 1928 26
Na základe prezentácie a diskusie som dospel k myšlienke, že snáď z práce skupiny VAL nie sú pre súčasnosť až tak dôležité fyzické výstupy práce v podobe výkresov a modelov ich architektonických návrhov, tie by sa dali označiť za súdobé, aj keď v prostredí Československa sa jednalo o architektonický „underground“ známy len zo samizdatov, avšak nie ojedinelý, no boli súdobé v rámci tvorby vo svete a do našich končín vnášali spôsob uvažovania skupín prospektívnych architektov zo zahraničia. [12] Nepochybne boli hodnota kontinuity, Hotel Patria, Zdeněk Řihák, 1968-73 27 prínosné priame kontakty na západe, možnosť konfrontácie, vystavovania (Výstava VAL v Paríži 1977).[4] Vo výsledku boli súdobé aj u nás, prospektívna architektúra bola len ďalším vývojovým stupňom modernizmu, ktorý bol u nás dominantný ešte aj v 80. rokoch. Viditeľný je u VALu nesmierny technologicky a vedecký optimizmus, étos kozmickej doby, silné zaujatie detailným technickým riešením projektu. Nesnažím sa nijak znížiť hodnotu samotných návrhov, no myslím si, že je nutné sa na ne dívať optikou doby, v ktorej vznikali. Nemyslím si, že by typický diaľkový pohľad na Tatry, bez Heliopolisu 28 samotné návrhy v danej podobe boli aplikovateľné v dnešnej dobe, ako zaznelo v diskusii. Dôležitejšie a dodnes aktuálne sa mi zdajú myšlienky a podnety, z ktorých vychádzali. Nemyslím ani tak samotný teoretický základ prospektívnej architektúry, ten je opäť skôr dobovým dokladom vývoja architektúry aj keď mnoho myšlienok danej doby nestratilo na aktuálnosti ani dnes, ale skôr samotné témy, ktorým sa skupina VAL venovala. Vysoké Tatry a ich nadužívanosť – vyťažovanie človekom na úkor hodnotnej prírody, otázka budúcnosti a možného blahobytu okrajových súčasný stav, Tatry - stavenisko, výstavba veže na Štrbskom plese 29 regiónov Slovenska či spôsob tvorba mesta.[4] Témy spôsobu tvorby mesta zrejme z princípu samotného mesta ako „organizmu“ neustále sa premieňajúceho bude vždy aktuálna pre každú generáciu. Mesto nie je konečné, preto si vždy budeme klásť otázky o jeho budúcej podobe. Prvé dve otázky sú však aktuálne z dôvodu ich dlhodobého neriešenia a mám obavu, že budú aktuálne aj v budúcnosti, aj keď sa môžu presunúť v priestore do iných regiónov. Skupina VAL si vysnila riešenie otázok pre nich typickým, na danú dobu (a aj na dnešnú dobu) nekonvenčným
súčasný stav, Tatry - zábavny park, výstavba veže na Štrbskom plese 30
s pôsobom (formou). Boli to však len sny, ktoré nikdy nemali byť realizované a predsa bola venovaná toľká energia snívaniu. [1] Opäť položím otázku, či sme zabudli snívať? Uvažujme sny ako naše predstavy o riešení problémov. Myslím, že je možné sa pozrieť na to, ako sa spoločnosť stavia k problémom 50 rokov starým, ktorým sa venovala skupina VAL a dodnes nestratili na pálčivosti. Naše sny a snívanie je možné hľadať v predstave spoločnosti o budúcnosti. Vízie skupiny VAL boli postavené na jasne formulovaných otázkach. Aká je budúcnosť Vysokých Tatier? Aká je budúcnosť periférnych regiónov? Ako bude vyzerať budúcnosť? Mám pocit, že niektoré problémy, na ktoré VAL hľadal odpoveď sú dnes ešte väčšie. Problém zaostalých regiónov bez nádeje na priaznivú budúcnosť obyvateľov sa presunul na juhovýchod Slovenska do ešte viac periférnych polôh, do okresov Lučenec, Veľký Krtíš či Poltár. Ľudia z nich odchádzajú za budúcnosťou preč, síce nie už do USA, ale v princípe rovnako, ako pred 100 rokmi z Kysúc, tam, kde majú nádej, sny. [14]
súčasný stav, ochrana prírody?,výstavba zjazdovky na Skalnatom plese 31
súčasný stav, ochrana prírody?, regulácia koryta Studeného potoka 32
Vysoké Tatry trpia turizmom a problémami ním spôsobenými ešte viac. Tatry už kapacitne naozaj nestačia a tak sa aj naďalej, čím ďalej viac odkrajuje z chránených území na úkor zjazdoviek a hotelov.[13] Na ochranu hodnôt tatranskej prírody musia d ohliadať občianske iniciatívy a neziskové organizácie suplujúce štát. Nehľadá sa rovnováha medzi človekom a prírodou, súčasný stav, pretrhnutá kontinuita hodnôt, sídelná kaša, Stará Lesná 33 ale cesta, ako čo n ajviac ekonomicky vyťažiť prírodu skrz turizmus. Najlepšou víziou Tatier by bolo stanoviť limity rastu. Technologický optimizmus je prekonaný, je na čase prekonať ekonomický optimizmus a nájsť rovnováhu silnejšieho rastu a slabších ochranných mechanizmov. Dnes žiaľ Tatry ťahajú za kratší koniec. [15] Chýba im trvalo udržateľná vízia.
súčasný stav, Tatry - stavenisko, typická panoráma so žeriavmi 34
Literatúra [1] STUCHL, Antonín. Každá výstava. In: KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996, s. 9 [2] KUJELOVÁ, Denisa. Karel Malich & Utopian Projects. In: Footnotes on art [online]. Footnotes on art, 2019. [23.1.2020]. Dostupné z: http://footnotesonart.com/more.php?id=66&year=2019 [3] GRÚŇ, Daniel. Z budúcnosti hľadíme na dnešok. Kozmické utópie v umení 60. - 70. rokov a ich odkaz pre súčasnosť. In: Vysoká škola uměleckoprúmyslová [online]. Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze, 2017. [23.1.2020]. Dostupné z: https://www.umprum.cz/soubor/habilitacni-prednaska-daniel-grun-pdf-18289 [4] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996, s. 15; 41; 53; 128 [5] BUJNA, Tomáš. Od kyselky po lanovky. In: MERTA, Dan a Klára PUČEROVÁ. Ó hory, ó hory, ó hory: současná architektura v českých a slovenských horách. Ó hory, ó hory, ó hory : súčasná architektúra v českých a slovenských horách. Praha: Galerie Jaroslava Fragnera & Architectura, 2018. ISBN 978-80-88161-07-3. s. 18; 24; 30 [6] Územný plán mesta Vysoké Tatry, Sprievodná správa. In: Vysoké Tatry [online]. Vysoké Tatry , 2009, [22.1.2020]. Dostupné z: https://www.vysoketatry.sk/download_file_f.php?id=88045, s. 19; 8; 82 [7] RAGON, Michel. Heliopolis. In: KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996, s. 119 [8] Kysucké Nové Mesto – najstaršie mesto na Kysuciach. In: historia mesta [online]. Kysucké Nové Mesto, 2019. [23.1.2020]. Dostupné z: https://www.kysuckenovemesto.sk/historia-mesta.html [9] SENČÁK, Rastislav. Bratislava, 2008. Bakalárska práca. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie a demogeografie, s. 61 [10] VAŠURA, Tomáš. Vysoké Tatry: Ako sme si zohavili národnú pýchu. In: etrend [online]. News and media holding, 2018. [23.1.2020]. Dostupné z: https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-30/ako-sme-si-zohavili-narodnu-pychu.html [11] STRAUSS, Tomáš. Utopické projekty. In: KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996, s. 127 [12] SZALAY, Peter. Architektonická skupina VAL – Voies et Aspectes du Lendemain (Cesty a aspekty zajtrajška). In. mag d a [online]. Občianské združenie Aparát, 2017. [23.1.2020]. Dostupné z: http://magdamag.sk/2017/10/20/ slovencina-esej-daydream-skupina-val-voies-et-aspectes-du-lendemain-cesty-a-aspekty-zajtrajska/ [13] TRUBÍNIOVÁ, Ľubica. Tatry po 5 rokoch: ring voľný. In: Sedmá generace [online]. Sedmá generace, 2010. [23.1.2020]. Dostupné z: https://www.sedmagenerace.cz/tatry-po-piatich-rokoch-ring-volny/ [14] BALLOVÁ, Marcela. Chudobné regióny sa vyľudňujú, z južných okresov odišli tisícky ľudí. In: sme [online]. Petit Press, 2019. [24.1.2020]. Dostupné z: https://mynovohrad.sme.sk/c/22172634/chudobne-regiony-sa-vyludnuju-z-juznych-okresov-odisli-tisicky-ludi.html [15] KONÍK, Juraj. Slovensko z výšky pár kilometrov: Za 15 rokov zmizol les veľký ako celé Tatry. In: dennikn [online]. The Associated Press (AP), 2017. [23.1.2020]. Dostupné z: https://dennikn.sk/950298/slovensko-z-vysky-piatich-kilometrov-za-15-rokov-zmizol-les-velky-ako-cele-tatry-letecke-a-historicke-mapy-odomknute-dennikn/ Fotografie titulný obrázok Large_61396450.jpg [fotografia]. Trip.slovakia [online]. Dostupné z: https://static.trip.slovakia.travel/media/uploads/asset/60399/large_61396450.jpg [1] SUPERSTUDIO. Continous Monument [ilustrácia]. Visualmelt [online]. Dostupné z: https://visualmelt.com/Superstudio [2] ARCHIGRAM RON HERRON. Walking City [ilustrácia]. Metalocus [online]. Dostupné z: https://www.metalocus. es/sites/default/files/styles/mopis_news_carousel_item_desktop/public/metalocus_archigram_vende_archivo_hongkong_01.jpg?itok=AVa8A3bn [3] KOLLER, Július. UFO GALÉRIA” pre komunikáciu medzi Zemou a Vesmírom [kresba]. webumenia [online]. Dostupné z: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:PGU.K_576 [4] KERN, Michal. PROJEKT PRE VYSOKÉ TATRY (ABY SLOVÁCI MALI MORE) [koláž] dvekrajiny.sng [online]. Dostupné z: https://dvekrajiny.sng.sk/dielo/SVK:TMP.95 [5] KNIŽÁK, Milan. Zeměkoule jako park [kresba]. milanknizak [online]. Dostupné z: http://www.milanknizak. com/194-architektura-nabytek-design/201-architektura/ [6] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Heliopolis [fotografia]. dvekrajiny.sng [online]. Dostupné z: https://dvekrajiny.sng.sk/dielo/SVK:TMP.57/zoom [7] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Heliopolis [koláž]. riha journal [online]. Dostupné z: https://www.riha-journal.org/articles/2017/images-2017/0179-cytlak/fig-2-copier.jpeg/image_view_fullscreen [8] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Heliopolis [koláž]. In. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996 [9]KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Heliopolis [situácia]. In. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996 [10] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Heliopolis [tabuľka]. In. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996
[11] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Heliopolis [pôdorys. In. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996 [12] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Heliopolis [rez]. In. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996 [13] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Pamätník E. A. Cernanovi [koláž]. riha journal [online]. Dostupné z: https://www.riha-journal.org/articles/2017/images-2017/0179-cytlak/fig-9.jpg/image_view_ fullscreen [14] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Pamätník E. A. Cernanovi [pôdorys+rez]. riha journal [online]. Dostupné z: https://www.riha-journal.org/articles/2017/images-2017/0179-cytlak/fig-8.jpg/image_view_ fullscreen [15] KUPKOVIČ, Ľudovít, MECKOVÁ, Viera, MLYNARČÍK, Alexander. Pamätník E. A. Cernanovi [koláž]. In. Katalóg z výstavy VAL. Žilina: Považská galéria umenia, 1996 [16] TRUBÍNI, Matej. Cestou na Rysy sa vytvorila takáto kolóna ľudí [fotografia]. cas [online]. Dostupné z: https://www. cas.sk/fotogaleria/874229/naval-turistov-aky-je-aj-na-tatry-prehnany-zapcha-pod-rysmi-tie-fotky-musite-vidiet/1/ [17] DSC_0355_zmensene [fotografia]. aketatrychceme [online]. Dostupné z: http://www.aketatrychceme.sk/wp-content/uploads/2017/11/DSC_0355_zmensene.jpg [18] ONDRÁŠ, Oliver. tatry_doprava_2672057-min-scaled.jpg [fotografia]. TASR [online]. Dostupné z: https://www. startitup.sk/wp-content/uploads/2020/01/29122019tatry_doprava_2672057-min-scaled.jpg [19] ONDRÁŠ, Oliver. tatry2.jpg [fotografia]. TASR [online]. Dostupné z: http://n-admin.netky.sk/fileman/Uploads/tatry2. jpg [20] PETERPP. Rekonštrukcia Hotela Lomnica [fotografia]. skyscrapercity [online]. Dostupné z: http://i.imgur.com/ zikI7Fb.jpg [21] JIROUŠEK, Alexander. helios-aj.jpg [fotografia]. register architektury [online]. Dostupné z: http://www.register-architektury.sk/images/reg_oa/stavby/helios-aj.jpg [22] TREND reality. Liečebný dom Helios v lete 2017 [fotografia]. etrend [online]. Dostupné z: https://www.etrend.sk/ gallery/article/ako-sme-si-zohavili-narodnu-pychu.html?photo=14 [23] Hotel Tivoli. 20151229110502_SUppab.jpg [fotografia]. hotel tivoli[online]. Dostupné z: https://hotel-palace-tivoli. hotel.cz/photos/ubytovanie/ [24] TMR, Grandhotel_Stary-Smokovec.jpg [fotografia]. TMR hotels[online]. Dostupné z: https://heritagehotelsofeurope. com/wp-content/uploads/2017/09/Grandhotel_Stary-Smokovec.jpg [25] KAPUSTA, Milan. Schátraná lanovka z Tatranskej Lomnice [fotografia]. TASR [online]. Dostupné z: https://spis. korzar.sme.sk/g/51092/schatrana-lanovka-z-tatranskej-lomnice?gref=https%253A%252F%252Fspis.korzar.sme. sk%252Fc%252F20767117%252Fhistoricku-stanicu-tatranskej-lanovky-skumali-pamiatkari-zatial-chatra.html&photo=p2192087# [26] hotel_morava_TL2.jpg [fotografia]. ck reakrea [online]. Dostupné z: https://www.ck-rekrea.cz/katalogy-data/images/ mista/444/hotel_morava_TL2.jpg [27] KOTULÍČ, Jozef. Slovakia Strbske Pleso 103.JPG [fotografia]. wikipedia [online]. Dostupné z: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/61/Slovakia_Strbske_Pleso_103.JPG [28] Midnight Runner. Vysoké_Tatry_panorama.jpg. [fotografia]. wikimedia [online]. Dostupné z: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/da/Vysok%C3%A9_Tatry_panorama.jpg [29] ONDRÁŠ, Oliver. vyhliadkova-veza-vystavba-Strbske-Pleso-3-.jpg fotografia]. TASR [online]. Dostupné z: https:// poprad.dnes24.sk/images/photoarchive/2019/08/14/vyhliadkova-veza-vystavba-Strbske-Pleso-3-.jpg [30] ONDRÁŠ, Oliver. vysoke-tatry-veza-vyhliadkova-strbske-pleso-zeriav-nestandard1.jpg [fotografia]. TASR [online]. Dostupné z: https://ipravda.sk/res/2019/12/16/thumbs/vysoke-tatry-veza-vyhliadkova-strbske-pleso-zeriav-nestandard1.jpg [31] KAVACKÝ, Matej. Výstavba zasnežovania zjazdovky medzi Skalnatým Plesom a Štartom [fotografia]. imhd [online]. Dostupné z: https://imhd.sk/tatry/media/gn/00106713/Vystavba-zasnezovania-zjazdovky-medzi-Skalnatym-Plesom-aStartom.jpg?1579857876 [32] ONDRÁŠ, Oliver. Pásový bager čistí koryto Studeného potoka po záplavách v Starej Lesnej [fotografia]. TASR [online]. Dostupné z: https://spis.korzar.sme.sk/c/20877950/pozrite-si-prace-na-uprave-koryta-studeneho-potoka.html [33] PeterPP. Tatranský dvor [fotografia]. skyscrapercity [online]. Dostupné z: http://i.imgur.com/1EwrOpM.jpg [34] Marmed. Hrebienok rezort [fotografia]. skyscrapercity [online]. Dostupné z: http://i.imgur.com/nfKGAUt.jpg