5 minute read
Cieľové kvality
Cieľové kvality predstavujú minimum nutného, čoho sa pridržať, k čomu smerovať, aké by mali mestské záhrady byť, dobrou radou na úvod. Cieľové kvality sú všeobecne platným vyjadrením želaného stavu, ktorý je spodrobnený v nasledujúcich kapitolách. Z dosiahnutia cieľových kvalít nech ťaží hlavne užívateľ, na ktorého sú mestské záhrady orientované.
Advertisement
Mestské záhrady by mali byť v rámci mesta široko dostupné. Dostupnosť má dve roviny. Samotnú možnosť mať svoj kúsok zeme v mestskej záhrade, teda dostupnosť v rovine možnosti zapojenia sa. Druhá je dostupnosť fyzická, ktorá značí to, že mestské záhrady sú blízko ich užívateľovi, sú umiestnené presne tam, kde ich je treba. Dostupnosť, ako možnosť zapojiť sa, byť užívateľ mestskej záhrady by mala byť čo najširšia, aby sa užívateľom mohol stať naozaj každý, kto má záujem. Limitom tejto dostupnosti je kapacita mestských záhrad, ktorá dnes nepokrýva dopyt a je nutné ju systematicky zvyšovať v tých miestach, kde je silný dopyt, teda v priamej väzbe na fyzickú dostupnosť. Fyzická dostupnosť sa primárne prejavuje vo fyzickej blízkosti miesta bydliska či činnosti užívateľa tak, aby to mal do mestskej záhrady takpovediac na skok, ideálne v pešej dostupnosti, do 10 až 15 minút. Určitou kompenzáciou napomáhajúcou dostupnosti je potom dostupnosť verejnou hromadnou dopravou, ktorá je už dnes nadmieru dobrá, poskytujúc tým dobré východisko k ďalšiemu rozvoju.
blízkosť užívateľovi, ponuka
Väzby mestských záhrad na okolie, ich kvalita sa prejavuje tým, že netvoria bariéru v území v celej šírke významu a že sú prirodzene previazané s tokmi v území i okolitými štruktúrami. Mestské záhrady netvoria bariéru pohybu ľudí, prevažne chodcov či cyklistov, ktorých optimálne trasy majú často tendenciu viesť cez mestskú záhradu. Zároveň netvoria bariéru pohybu živočíchov a rastlín, nie sú v konflikte s ich trasami pohybu a tým zvyšujú ich využiteľnosť ako prvku funkčne obdobnému prvkom ÚSES. Fyzickú nadväznosť je možné si predstaviť ako typy hraníc mestských záhrad. Optimálne sa jedná o rozhranie, ktoré preberá vplyvy a podnety z oboch strán rozhrania, nie ostrú čiaru, napríklad plot. Otvorené rozhranie je prívetivé pre široké okolie mestských záhrad tým, že dáva najavo, že prítomnosť ľudí z okolia je v mestskej záhrade vítaná. Nadväznosť mestských záhrad na okolie by mala byť uplatnená i vo vizuálnej rovine v rôznych mierkach vnímania, od diaľkových pohľadov po detail dizajnu, ktorý nadväzuje na špecifické okolie.
Polyfunkčnosť v zmysle nezamerania sa len na jednu činnosť, u mestských záhrad záhradníčenie, ale zameranie sa na poskytnutie možnosti realizácie pestrej škály aktivít by mala byť dôležitým kvalitatívnym rysom mestských záhrad. Polyfunkčnosť úzko súvisí s otvorenosťou mestských záhrad voči funkčnému a typologickému mixu v rámci ich plôch a bezprostredne susediaceho okolia, ale i v rámci susedstva s presahom do lokality, ktorý predurčuje/limituje možné funkcie v mestských záhradách. Polyfunkčnosť má priamy prepis do skladby skupín užívateľov, ktorí môžu mestskú záhradu užívať. Nadnesene povedané, polyfunkčné záhrady sa nestanú getom záhradkárov, ale budú otvorené pestrej škále užívateľov a ich názorov, ktoré spoluformujú podobu mestskej záhrady Polyfunkčné mestské záhrady nie sú náchylné na oslabenie pozície niektorých funkčných zložiek v čase. Oslabenie jednej zložky neovplyvní inú, ba naopak, môže byť vo výsledku prínosom, pretože sa môže objaviť úplne nová zložka. Takýto model fungovania je v čase dlhodobo udržateľný a odolný.
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION + + + +
+ ďalšie...
Dnešným problémom mestských záhrad je skladba užívateľov, ktorá je do značnej miery stále zložená z pôvodných užívateľov z doby vzniku, z obdobia normalizácie, a ich potomkov (Matějovská 2012). Ak majú byť mestské záhrady v čase odolné, je nutné, aby ich sociálna skladba bola čo najpestrejšia. Pestrá skladba užívateľov znamená to, že sa mestská záhrada nestane getom, obdobne, ako je to pri funkčnom využití. Pestrá skladba užívateľov znižuje náchylnosť mestskej záhrady k rizikám negatívnych zmien v dôsledku javov dotýkajúcich sa prevažujúcej skupiny užívateľov, napríklad starnutie a s ním súvisiace problémy seniorov. Sociálna heterogenita znamená i pestrosť názorov na tvorbu a správu mestskej záhrady, teda nutnosť byť otvorený diskusii i s ľuďmi iných názorov, nielen v rámci vlastnej sociálnej bubliny. Možnosť stretávať s pestrou škálou ľudí v inkluzívnych mestských záhradách, tvoriť s nimi, je vítanou skúsenosťou, ktorá môže u niektorých ľudí pomáhať prekonávať predsudky. Nadnesene platí, že najlepšie sa dá pochopiť odlišnosť skupiny, keď v nej máš kamarátov.
rodiny s deťmi+seniori+mladé páry+ študenti+mládež+hendikepovaní+...
posun do centra záujmu posun od okrajov do stredu
5. Neperiférnosť
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
Žiadaný budúci stav je taký, kedy mestské záhrady nebudú periférnym javom v zmysle polohy i významu, pretože pozícia na periférii zo sebou prináša celú škálu prevažne negatívnych prekážok (Miovská 2009), ktorú je nutné kompenzovať. Pozičná periféria má za následok, že mestské záhrady nie sú dostupné nemotorovou dopravou, respektíve sú dostupné len užívateľom na periférii, čo môže indikovať obmedzenie na skupiny užívateľov, ktoré sú v určitých ohľadoch sociálne slabšie. Zároveň pozícia na periférii i limity skupiny užívateľov predurčujú možnú podobu mestskej záhrady k určitej periférnosti. Pozičnú perifériu a s ňou súvisiace javy je žiadané eliminovať skrz rovnomerné rozprestretie mestských záhrad naprieč územím mesta, vždy v priamej väzbe na ich užívateľov. Významová periférnosť pre mestské záhrady znamená odsunutie na okraj záujmu. Navzdory snahe o posun pozície i vnímania smerom do stredu, je nutné sa snažiť o prihliadnutie k periférnemu charakteru a s ním súvisiacej podoby mestských záhrad tam, kde to môže byť žiadané. Neperiférnosť nemusí znamenať dokonalosť podoby.
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
Z hľadiska znižovania dopadu zmeny klímy i zvyšovania ziskov z ekosystémových služieb je žiadané aktívnym spôsobom podporovať zvyšovanie biodiverzity a plošnej výmery mestskej zelene všeobecne, a teda i mestských záhrad. Dnešná miera biodiverzity je do značnej miery vedľajším efektom základných rysov mestských záhrad, ako je kumulácia veľkého počtu individuálne uvažujúcich záhradkárov na relatívne malej ploche či synergie s blízkou prírodou. Stále však existuje priestor k ďalšiemu zlepšovaniu, napríklad skrz systematickú prácu a edukáciu smerujúcu k rozšíreniu spektra pestovaných druhov, ale i skrz širšiu integráciu mestských záhrad do okolitého prírodného rámca, pokiaľ je prítomný tak, aby bol ešte viac posilnený synergický efekt. Vo všeobecnosti môže byť cesta zvyšovania biodiverzity aj skrz aktívnu tvorbu prepojených zelených systémov mestskej zelene a modrozelenej infraštruktúry, ktoré sú otvorené pohybu a migrácii, alebo v miestach, kde to nie je možné o to intenzívnejšou podporou zelených ostrovov v zastavanom území.
integrácia do systému zelene / zelené ostrovy v zast. území
Posledná popísaná cieľová kvalita by sa dala považovať za tú najdôležitejšiu, obsahujúc zo všetkých kvalít kúsok, predstavujúc tým univerzálne platnú kvalitu, ktorú je možné aplikovať v širokom spektre situácii. Je vhodné, aby mestské záhrady boli integrované do štruktúry aj života mesta v širokom spektre významových rovín. Byť integrovaný znamená byť súčasťou. Jednou z rovín integrácie je integrácia do fyzickej štruktúry mesta, tak, že mestské záhrady budú kompatibilné s okolitými štruktúrami, budú sa nachádzať tam, kde ich je potreba a ich podoba bude prispôsobená miestnym podmienkam. Vizuálny prejav integrácie potom bude mať podobu stavu, kedy užívatelia budú mať pocit, že mestská záhrada do miesta patrí. Zo schopnosti integrovať sa následne vyplynie pestrá škála podôb a typov mestských záhrad, ktorá bude vyplývať z miestneho kontextu. Neustále obohacovanie a inovácia mestských záhrad je pre tento typ štruktúry životodarny, zvlášť pre to, že priestor k inovácii existuje a nie je až toľko zviazaný normami a zákonmi ako u stavieb.
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
