5 minute read
Benefity
Z prítomnosti mestských záhrad v meste plynú mnohé benefity pre užívateľov, mesto aj životné prostredie majúce podobu estetickú, ekonomickú, sociálnu či ekologickú. Benefity znamenajú určitú hodnotu, ktorá sa dá kvantifikovať a postaviť na misky váh pri porovnávaní s iným využitím. Benefity zároveň znamenajú možnú stratu, ktorú prípadne bude nutné nahradiť
Advertisement
Mestské záhrady, ako súčasť mestskej zelene a prírodné prostredie, ich užívateľom poskytujú širokú škálu ekosystémových prínosov a tým zvyšujú ich životnú úroveň. Na úrovni regulačných služieb sa jedná o reguláciu kvality klímy na lokálnej úrovni, kedy sú mestské záhrady ako významné zelené plochy zdrojom znižovania teploty mestského prostredia, znižovania miery znečistenia ovzdušia, zvyšovania vlhkosti vzduchu a znižovania hlukového zaťaženia z okolia. Ďalej mestské záhrady ako prevažne nespevnené plochy, kde je väčšina úhrnu zrážok zasakovaná v mieste dopadu veľmi dobre slúžia k regulácii množstva odtoku vody z územia a k prevencii pred lokálnymi povodňami. Mestské záhrady sú i vďaka režimu hospodárenia založenom na drobnej mierke jednotlivých záhrad a individuálnom hospodárení odolné voči erózii (Gomez-Bag-
gethun 2013). Mestské záhrady ako miesto s pestrou druhovou skladbou výsadieb poskytuje domov množstvu živočíchov, zvlášť hmyzu, ktorého prítomnosť je považovaná za službu v zmysle opeľovania rastlín.
- hluk - prašnosť - škodlivé emisie + vlhkosť vzduchu + vsakovanie vody + opeľovanie
2. Ekosystémové služby zásobovacie
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
Benefity plynúce z mestských záhrad v podobe zásobovacích ekosystémových služieb spočívajú hlavne v primárnom zameraní mestských záhrad na svojpomocnú produkciu potravín rastlinného pôvodu, či už ovocia alebo zeleniny, ale i medu (Bell et al. 2016). Skrz mestské záhrady je možné dosiahnuť čiastočnú potravinovú samostatnosť, ostatne v minulosti v časoch krízy sa táto devíza mestských záhrad významne uplatnila. Navzdory tomu, že potraviny vypestované vlastnou energiou nie sú vzhľadom na množstvo vloženej práce a času lacnejšie než tie kúpené v potravinách, u ľudí stále prevláda názor, že potraviny vyprodukované vlastnými rukami sú hodnotnejšie (Lešková 2019). Zároveň má každý záhradkár možnosť sám si určiť, akou cestou dosiahne výsledok. Podmnožinou potravinových zásobovacích služieb je potom možnosť pestovania liečivých rastlín a ich následné použitie v rámci starostlivosti o zdravie. Významným vedľajším produktom ekologického hospodárenia v mestských záhradách, využívajúcich organický odpad, je kompost, ktorým sa vracajú do pôdy živiny a zvyšuje sa úrodnosť pôdy.
POTRAVINOVÁ SEBESTAČNOSŤ ovocie zelenina okrasné kvetiny bylinky med
identita vizuálne kvality rekreačné využitie vzdelávanie integrácia znevýhodnených
Kultúrne ekosystémové služby poskytované mestskými záhradami majú prevažne podobu estetických kvalít daných podobou mestských záhrad vzhľadom na ich vizuálnu pestrosť i celkové spolupôsobenie s ostatnou zeleňou v meste. Mestské záhrady sú vizuálne atraktívne z blízka, pre užívateľov záhradkárov alebo užívateľov verejného priestranstva, ale i v diaľkových pohľadoch, kde v rámci Prahy často zastávajú pozíciu na svahoch nad Vltavou, kde sú pohľadovo exponované. Mestské záhrady v širšom rámci estetických kvalít majú schopnosť byť miesto tvorné, určovať identitu miesta, byť predmetom identifikácie užívateľov s miestom. Ďalšou významnou službou je rekreačné využitie, možnosť trávenia voľného času v príjemnom prírodnom prostredí. Druhom trávenia voľného času je i aktívne vzdelávania, ku ktorému sú mestské záhrady
vhodné (Bell et al. 2016). Benefitmi mestských záhrad sú i sociálneho benefity v podobe integrácie znevýhodnených skupín obyvateľstva, podpory slabších príjmových skupín či možnosť trávenia času medzi ľuďmi, v komunite.
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
Podporné ekosystémové služby majú čiastočný prienik s ekosystémovými službami regulačnými i produkčnými. Podporné služby sú vnímané ako suma pozitívnych hodnôt vedúca k celkovej odolnosti a udržateľnosti systému mestských záhrad z dlhodobého hľadiska. Podpornou ekosystémovou službou mestských záhrad je podpora ekosystémovej pestrosti. Pestré prostredie mestských záhrad poskytuje služby vyplývajúce z ich biodiverzity, ako je ďalšia podpora druhovej pestrosti či podmienky k životu v mestskom a suburbánnom prostredí ohrozených druhov rastlín a živočíchov (Gomez-Baggethun 2013). Pozícia na rozhraní mesta a krajiny, často poľnohospodárskej, predurčuje mestské záhrady byť útočiskom pre živočíchy aj z mesta, aj z poľnohospodárskej krajiny. Obvykle šetrné metódy hospodárenia v mestských záhradách nie sú pre živočíchy ale i rastliny ohrozením. V mestských záhradách preferované udržateľné modely hospodárenia bez využitia chémie priaznivo vplývajú na kvalitu pôdy. Časť živín je do pôdy vracaná skrz použitie v mieste vyprodukovaného kompostu.
úrodňosť pôdy útočisko prírodná pestrosť resiliencia spracovanie bio odpadu
zisk z nájmu úspora na potravinách úspory nákladov na zdravotníctvo verejný obraz
Ekonomické benefity z mestských záhrad plynú užívateľom, mestu a zájomníkom v území vlastniacim pozemky pre mestské záhrady. Ekonomickým benefitom pre užívateľov je už samotná možnosť užívať mestskú záhradu, hoc obvykle za nepatrnú úhradu nájomného, ktorá následne produkuje zisky v podobe vlastnej potravinovej produkcie, zdravotných benefitov nepriamo vyčísliteľných ako úspora zo zdravotnej starostlivosti a času s ňou spojeného, ale i v podobe sociálneho kapitálu v podobe medziľudských vzťahov a tvorby kontaktov (Miovská 2009). Pre mesto sú mestské záhrady výhodné hlavne z hľadiska ekosystémových služieb, kedy sú mestu poskytované zisky za prakticky nulové náklady a investície
(Gibas 2013). Ekonomickým benefitom pre zájomníkov (môže byť i mesto) je potom priamy príjem z nájomného (Miovská 2009), zhodnotenie majetku skrz zvýšenie jeho atraktivity, zvyšovanie kvality pôdy či poskytovania naviazaných služieb, ale i nepriame v podobe budovania pozitívneho obrazu v očiach verejnosti, ktorý vie byť konkurenčnou výhodou.
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION 6. Benefit synergického efektu štruktúr
Benefit synergického efektu štruktúr je možné si predstaviť ako spolupôsobenie mestských záhrad s ich okolím. Tento benefit má pozitívny dopad na mestskú záhradu i na jej okolie. Mestskú záhradu je nutné vnímať ako štruktúru, ktorá interaguje so svojim okolím. V ideálnom prípade sú vo vzájomnej symbióze. Malo by platíť, že navrhovaná podoba mestskej záhrady je pre okolie hodnotou. Okoliu prináša efekty v podobe ekosystémových služieb naprieč širokým významom pojmu a ekonomické benefity (Dostalík et al. 2018). Na druhú stranu, okolie mestskej záhrade prináša užívateľov, ktorí v ňom pôsobia, ich záujem a podporu, podnety, či aktívnu spoluúčasť na tvorbe mestskej záhrady. Benefity sú najsilnejšie v miestach, kde je v rámci štruktúry silný dopyt po mestských záhradách, obvykle tam, kde ľudia nemajú možnosť individuálne sa realizovať na vlastnom, či komunitnom mieste, no zároveň musí byť splnená podmienka vzájomnej blízkosti zdroja záujmu k mestskej záhrade. Z toho plynie, že mestské záhrady budú prosperovať tam, kde je záujem ľudí, v dochádzkovej vzdialenosti zdroja.
-> záujem -> užívatelia -> zázemie <- aktivity <- komunita <- produkty
Sociálne benefity čiastočne vyplývajú i z kultúrnych ekosystémových služieb, ako daností prírodného prostredia s dopadom na kultúru, ktorá má prepis i do sociálnej roviny. Sociálne benefity mestských záhrad sú významnou rovinou ziskov z hodnôt mestských záhrad, pretože poskytujú služby, ktoré sú obvykle v prostredí mesta finančne nákladné a je ich nutné dotovať, prakticky zadarmo, len z toho titulu, že ich zdroj je v mieste prítomný a stačí ho len využiť. Príkladom môže byť využitie mestských
záhrad na terapeutické a vzdelávacie účely, ku ktorým netreba nič viac než len ukázať cestu a začať k nim mestské záhrady využívať. Významným sociálnym benefitom je fakt, že záhradka v mestskej záhrade je pre mnoho ľudí často jediným priestorom k sebarealizácii, priestorom, ktorý sami tvoria podľa vlastných predstáv, dlhodobo ho formujú a majú nad ním kontrolu. V neposlednom rade sú mestské záhrady miestom komunitného života, kde je možné sa stretávať s ľuďmi, čo je významnou hodnotou (Hencelová 2020).
