5 minute read
Stavové kvality
Aj dnešný stav mestských záhrad je podnetným. V mnohých ohľadoch je možné ho považovať za zdroj kvalít, navzdory podobe jednotlivých záhrad. Vhodné je popísať kvality, ktoré sú i do budúcna platné, ktoré trvajú, a následne ich ukotviť v budúcej podobe mestských záhrad. Stavové kvality nech sú výberom toho najdôležitejšieho zo stavu, od čoho sa je možné odraziť.
Advertisement
1. Prechod mesta do krajiny
Mestské záhrady dnes zastávajú obvykle pozíciu na okraji mesta, často vo väzbe na prírodné limity územia, ktoré sú limitom rozvoja zastavaného územia, ako napríklad zákonná ochrana prírody, jej ochranné pásma či morfológia terénu nevhodná pre väčšiu výstavbu. Mestské záhrady, tým, že sú do značnej miery prírodnou štruktúrou majú schopnosť veľmi dobre nadväzovať na okolitú prírodu a krajinu a vytvárať prirodzený prechod mesta do krajiny, minimálne vo vizuálnej rovine (Miovská 2018). V pohľadoch sa potom mestské záhrady prejavujú ako rozpad mestskej štruktúry na štruktúru mierkovo drobnejšiu, ktorá postupne prechádza do prírodných plôch. Do budúcna je vhodné ďalej zvyšovať kvalitu prechodu a rozhrania o zlepšenie priestupnosti pre zvieratá i ľudí s ohľadom rekreačné využitie prímestskej krajiny, ktorá nie je dostatočná v dôsledku oplotenosti dnešných mestských záhrad. Schopnosť tvoriť rozhrania je kvalitou, ktorú je nutné ďalej rozvíjať a zlepšovať, nielen s ohľadom na estetické pôsobenie, ale i s ohľadom na potrebu tvorby prechodových zón, ekotonov medzi mestom a voľnou krajinou.
2. Využitie nevyužiteľných miest
Schopnosť obsadzovať miesta, ktoré sa zdajú byť nevyužiteľnými je pre mestské záhrady typická. Dnešné mestské záhrady je možno nájsť v ochranných pásmach dopravných stavieb, technickej infraštruktúry, v záplavových územiach, v blízkosti priemyslu či na zložitých terénnych situáciách. Mestským záhradam sťažené podmienky neprekážajú tak veľmi, ako bežným vystavaným mestským štruktúram, na ktoré sú kladené PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSIONodlišné nároky, dané i normami a predpisami. Kvalitou platnou i do budúcna je možnosť využiť k účelu umiestnenia mestských záhrad zdanlivo nevyužiteľné miesta v meste, dať im zmysel a zvýšiť ich hodnotu i vo vzťahu k ich okoliu. Na druhú stranu je nutné mať na pamäti, že to, že mestské záhrady vedia existovať na inak nevyužiteľných miestach, neznamená to, že by nemali existovať v atraktívnejších pozíciach. Zároveň je treba k tomuto využitiu pristupovať primerane, pretože tieto miesta môžu slúžiť i k iným účelom, prípadne môžu nemať využitie. I nevyužité plochy a vágne terény sú v meste dôležité (Haluzík et al. 2020). Nie je možné a ani žiadané, aby všetky plochy mesta boli využité a človekom organizované.
3. Priestorová efektivita
Obvyklou schémou, ako sú vnútorne členené existujúce mestské záhrady, je racionálne delenie pridelenej celkovej plochy na daný počet približne rovnako veľkých parciel, štandardne o výmere medzi 250 až 500 m2. I na relatívne malej ploche je vďaka efektívnemu vnútornému urbanizmu možno zriadiť dostatok záhrad. V plochách mestských záhrad sa neplýtva PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSIONpriestorom, aby bolo uspokojených čo najviac záujemcov o záhradu. Z efektivity následne vyplýva rovnosť užívateľov, kedy každý užívateľ mal približne rovnako veľkú záhradu. Racionálna a efektívna parcelácia je do budúcna silným základom, na ktorom sa dá stavať ďalší rozvoj už existujúcich mestských záhrad. Zvolený grid je veľmi dobre schopný absorbovať budúce zmeny. Rovnako veľké záhrady sú potom schopné ďalšieho delenia či spájania za účelom zvýšenia ponuky, no stále sa bude jednať o zmeny v súlade s priestorovo efektívnou štruktúrou. Platnou kvalitou je tendencia byť efektívny a rovný, voliť rozumné riešenia. Na rozumný základ sa ľahko nadväzuje ďalšími riešeniami zvyšujúcimi kvalitu mestských záhrad.
1 1 1 1 1 1
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
4. Prírodná pestrosť
Vnímajúc mestskú záhradu ako kvalitatívny súčet jednotlivých záhrad a ich užívateľov na relatívne malej ploche, výsledkom vždy bude pestrý súbor kvalít skomprimovaný do vymedzenej plochy. Pestrosť ľudí podieľajúcich sa na tvorbe mestských záhrad generuje pestrosť celku v rôznych rovinách významu. Vzhľadom na to, že dôležitým významom mestských záhrad je záhradníčenie, práca s podstatou v pestovaní rastlín a užívaní ich plodov, teda do značnej miery práca so živou hmotou a prírodnými procesmi, je možné považovať mestské záhrady za prírodne pestré, pretože čo
záhradkár to iná náplň záhrady, iné pestované druhy, iný prístup či iný režim údržby. Mestskú záhradu je možné považovať za súbor pestrých záhrad a postupov, ktoré tvoria prírodne veľmi heterogénny celok (napr. Klimešová 2015). Mestské záhrady zároveň poskytujú útočisko hmyzu, vtáctvu i drobným živočíchom, čo má priaznivý vplyv na prírodnú pestrosť. Pestré prírodné prostredie skomprimované na malej ploche, schopnosť priaznivo vplývať na biodiver-PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION zitu a byť oázou pestrej prírody v meste je výrazným kvalitatívnym rysom mestských záhrad.
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION + +
5. Svojpomocnosť
Mestské záhrady si vďaka tomu, že sa pohybujú na okraji širšieho verejného záujmu v čase vyvinuli schopnosť tvoriť svoju podobu svojpomocne, kutilsky, prácou ich užívateľov, záhradkárov (Gibas 2019). Určitá miera nahodilosti a neplánovanosti podoby má svoje estetické kvality, prevažne založené na pestrosti možných riešení, ktoré dobre spolupôsobia s prírodnou pestrosťou. Samozrejme však existujú extrémy, kedy svojpomocnosť vedie k nevhodnému riešeniu. Naviac, schopnosť konať svojpomocne je dobrým indikátorom toho, že užívatelia záhrad sa vedia o seba postarať sami a nie sú odkázaní na pomoc zhora. Schopnosť postarať sa ako komunita sama o seba je dobrým indikátorom pre ďalší rozvoj mestských záhrad. Je tu predpoklad, že komunita v mestských záhradách do určitej miery funguje už dnes, čo znamená dobrý základ pre budúce širšie komunitné využitie. Svojpomocnosť ako schopnosť jednotlivých záhradkárov i ako schopnosť mestskej záhrady ako komunity, poradiť si sami, nečakať na pomoc zhora ale i základne nastavený komunitný život vzišlý z nutnosti si pomáhať je významnou kvalitou.
6. Energeticka nenáročnosť
Mestské záhrady i preto, že sa jedná viac PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION o typ mestskej zelene než vystavanej štruktúry nie sú energeticky náročné na prevádzku (Miovská 2009). Platí to hlavne pre nároky na spotrebu vody a elektrickej energie, ostatné zdroje sa dajú zanedbať. Záhradkári, často nechcene pre neprítomnosť vodovodu, musia byť schopný hospodáriť s vodou efektívne, aby nimi zasadené rastliny prosperovali. Minimálne na úrovni individuálnej záhrady sú vybavený kapacitami na zber a zádrž dažďovej vody. Zádrž vody na záhrade ma priaznivý vplyv vodný režim, kedy žiadna voda nemusí odtekať do kanalizácie. V prípade spotreby elektrickej energie, ktorá v prípade záhrad je rádovo nižšia než u domácnosti, pokiaľ je vôbec do mestskej záhrady privedená. Záhradkári i vďaka ich svojpomocnosti disponujú nezriedka zariadeniami na využívania obnoviteľných zdrojov energie. V neposlednom rade sa mestské záhrady vyznačujú odpadovým hospodárstvom, kde sa väčšina organickej zložky kompostuje a ďalej využíva. Mestské záhrady je už dnes možno chápať ako energeticky sebestačné sídlo, len v malom. Do budúcna sa dá táto kvalita ďalej rozvíjať novými technológiami.
7. Pretrvávajúci záujem
Záujem o mestské záhrady, o vlastnú záhradu ako ich súčasť, medzi ľuďmi neupadá (Kovaříková 2019), ba naopak, v čase nedostatku akýchkoľvek nehnuteľností stále viac posilňuje. Ponuka je výrazne nižšia než dopyt, čoho príkladom môže byť inzercia Českého zahrádkářského svazu, kde sú ponúkané záhrady v Prahe v absolútnej menšine. Aktualizace generelu zahrádkových osad v Praze uvádza, že v roku 2018 bola priemerná čakacia doba na záhradu v záhradkárskej osade 2 až 5 rokov. K dátumu vzniku manuálu je možné predpokladať skôr nárast tejto doby než jej pokles. Prevaha dopytu nad ponukou je dobrým signálom, že o mestské záhrady je stále záujem a zároveň varovným signálom, že je nutné začať konať kroky i na strane ponuky. Pretrvávajúci záujem nie je priamo kvalitou, ale skôr príležitosťou a zdôvodnením potreby vytvárať nové mestské záhrady v Prahe, ideálne okamžite a ideálne v čo najširšej škále podôb a lokalít, aby boli rovnomerne rozprestreté po území mesta. S ohľadom na ekonomické vyhliadky (Krejčí 2021) je možné predpokladať, že pokles dopytu v dohľadnej dobe nenastane.
PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
