Aj dnešný stav mestských záhrad je podnetným. V mnohých ohľadoch je možné ho považovať za zdroj kvalít, navzdory podobe jednotlivých záhrad. Vhodné je popísať kvality, ktoré sú i do budúcna platné, ktoré trvajú, a následne ich ukotviť v budúcej podobe mestských záhrad. Stavové kvality nech sú výberom toho najdôležitejšieho zo stavu, od čoho sa je možné odraziť. PRODUCED BY AN AUTODESK STUDENT VERSION
Stavové kvality
1. Prechod mesta do krajiny Mestské záhrady dnes zastávajú obvykle pozíciu na okraji mesta, často vo väzbe na prírodné limity územia, ktoré sú limitom rozvoja zastavaného územia, ako napríklad zákonná ochrana prírody, jej ochranné pásma či morfológia terénu nevhodná pre väčšiu výstavbu. Mestské záhrady, tým, že sú do značnej miery prírodnou štruktúrou majú schopnosť veľmi dobre nadväzovať na okolitú prírodu a krajinu a vytvárať prirodzený prechod mesta do krajiny, minimálne vo vizuálnej rovine (Miovská 2018). V pohľadoch sa potom mestské záhrady prejavujú ako rozpad mestskej štruk-
26
túry na štruktúru mierkovo drobnejšiu, ktorá postupne prechádza do prírodných plôch. Do budúcna je vhodné ďalej zvyšovať kvalitu prechodu a rozhrania o zlepšenie priestupnosti pre zvieratá i ľudí s ohľadom rekreačné využitie prímestskej krajiny, ktorá nie je dostatočná v dôsledku oplotenosti dnešných mestských záhrad. Schopnosť tvoriť rozhrania je kvalitou, ktorú je nutné ďalej rozvíjať a zlepšovať, nielen s ohľadom na estetické pôsobenie, ale i s ohľadom na potrebu tvorby prechodových zón, ekotonov medzi mestom a voľnou krajinou.
